\id 2CO \h 2 Corintios \toc1 CART GWCHOPE DANꞋ BZOJ POSTLW SAN PABLO C̱HE BEṈEꞋ CAꞋ ŽEꞋ CORINTO \toc2 2 Corintios \toc3 2 Co. \mt1 CART GWCHOPE DANꞋ BZOJ POSTLW SAN PABLO C̱HE BEṈEꞋ CAꞋ ŽEꞋ CORINTO \c 1 \s1 Postlw Pablo chzoje' beṉe' chesonxen Jesucriston' ciuda Corinto \p \v 1 Neda' Pablo naca' postlw c̱he Jesucriston', ḻe can' chaclaže' Diosen'. Chzoja' cart nga c̱he le'e chdop chžagle chonxenḻe Diosen' ḻo ciuda Corinto, na' c̱he note'tezechle beṉe' že' doxen distritw Acaya beṉe' ba gwlej Diosen' cont zjanaque' ḻo ne'e. Neda' len beṉe' migw c̱hecho Timoteo chguapto' le'e tiox. \v 2 Na' chṉabeto' X̱acho Diosen' na' X̱ancho Jesucriston' yesaclene' le'e na' yesone' cont soa cuezle binḻo len xbab da' yo'o ḻo' yic̱hjlažda'olen'. \s1 Da' ca' gwdi gwxaca' Pablon' \p \v 3 Cheyaḻa' soacho gonxencho Diosen', ḻe naque' X̱a X̱ancho Jesucriston', na' Jesucriston' ḻecze chonxene' ḻe'. X̱acho Diosen' cheyaše' cheži'ilaže'de' chio' na' ḻen' cheyoe'xene' chio' cate' chac bi da' chac c̱hecho. \v 4 Ba cheyoe'xene' neto' len yogo' da' chzaca'zi'to' cont chac cheyoe'xento' yezica'chle beṉe' cate' bi da' cheseyi chesezaque'. Can' cheyoe'xen Diosen' neto', ḻecze can' cheyoe'xento' beṉe'. \v 5 Ḻeca chyi chzaca'to' can' gwdi gwxaca' Criston', na' ca'cze ḻeca cheyoe'xen Diosen' neto' da' chejnilaže'to' Criston'. \v 6 Da' zan da' chac c̱heto' da' chsed chlo'eto' xtiža' Diosen', perw zaca'czen' cont cheyoe'xento' le'e len da' chzaca'zi'le na' chaclenen le'e cont šjayzoale len Diosen'. Na' cheyoe'xen Diosen' neto' cate' bin' chac c̱heto', cont ḻecze neto' cheyoe'xento' le'e len bi da' chac c̱hele. Na' cheyoe'xento' le'e cont chzoele cate' chzaca'zi'le can' ḻecze chzaca'zi' neto'. \v 7 Chbezto' gwyo gwc̱hejle da' chac c̱hele, ḻe ṉezeto' caten' chzaca'zi'le can' chzaca'zi' neto', Diosen' ḻecze cheyoe'xene' le'e can' cheyoe'xene' neto'. \p \v 8 Beṉe' migw, chaclaža' ṉezele can' gwdi gwxaca'to' caten' gwzoato' distritw Asia. Gwdi gwxaca'chguato', con bich bi goc gonto' na' bento' xbab gatczeto'. \v 9 Da' ḻi bento' xbab ḻo' yic̱hjlažda'oto' ba za' yeḻa' goten'. Na' goc c̱heto' ca' cont gocbe'eto' bi soeczeto' gwyo gwc̱hejto' dan' chzaca'zi'ton' san cheyaḻa' šejnilaže'to' Diosen' cont gone' c̱hac̱h laže'to', Dios ben' chosban beṉe' guat ca'. \v 10 Na' caten' bento' xbab gatczeto' catec da' gosonde' neto', Diosen' bosle' neto' cont bi gotto' na' ṉe' choslacze' neto' ṉa'a. Na' zoato' lez yoslache' neto' bate'teze. \v 11 Zoato' lez yoslacze' neto' con še gaclenḻe neto' yoḻ güižlene' c̱heto'. Na' še zanḻe gonḻe ca', nach ḻecze zanḻe güe'le yeḻa' chox̱clen c̱he' cate' ba goclene' neto'. \s1 Pablon' gwžede' šeje' ciuda Corinto \p \v 12 Chbeda' choa' diža' can' chonto', ḻe ṉezeto' ḻo' lažda'oto' chonto' güen len le'e do yic̱hj do laže'to' na' ḻecze len note'tezechle beṉe'. Bi ṉacho chonto' güen ṉec̱he da' nacto' beṉe' sina', san da' nži'ilaže' Diosen' neto', da'nan' chaclene' neto' chonto' güen len yogo'ḻoḻ beṉe'. \v 13 Cart quinga chzojto' le'e, bi gonḻe xbab še naquechle zejen, san šejni'ilen con can' nyojen, na' zoa' lez šejni'ilen binḻo. \v 14 Na' zoa' lez žin ža cate' gacbe'eyaṉe'le cont yebele güe'le diža' nacle neto' txen, can' ba chacbe'ele late' dao' ṉa'a. Na' cate' žin ža yid X̱ancho Jesúsen' da' yoble, yebele güe'le diža' nacle neto' txen na' neto' yebeto' güe'to' diža' nacto' le'e txen. \p \v 15 Cana' gocda' yedeṉa'a le'e cont da' yechop ṉi'a soacho txen, ḻe bena' xbab yebele yedeṉa'a le'e. \v 16 Goclaža' tia' yedeṉa'a le'e caten' gwya'a Macedonia na' ḻecze goclaža' yedia' gan' zoalna' cate' beza' Macedonian'. Na' gocda' yeyoža' gaclenḻe neda' yeya'a Judean'. \v 17 Do laža' gocda' gona' ca', gague chona' con can' žan c̱hia' ca cheson baḻ beṉe' bi chesejnilaže' Diosen', to chesene' yesone' to da' yesone' na' to chesene' bi yesonen'. \v 18 Ca Diosen' chone' con can' že', ḻecze ca' neto' chnato' do laže'to' cate' chnato' to da' gonto'. \v 19 Na' ḻecze Jesucriston' beṉe' naque' Xi'iṉ Diosen', toz can' naque' bate'teze, na' nac da' ḻi yogo' can' gwnen', con can' gwdix̱jue'eto' xtižen' len le'e, neda', Silvano na' Timoteo. \v 20 Na' yogo' da' güen da' ba gwna Diosen' gone', ṉezecho gonen' da' gwseḻe' Jesucriston'. Da'nan' len yeḻa' chaclen c̱he Jesucriston' chonxencho Diosen' che'chone': “Gacšca ca'.” \v 21 Na' Diosen' chone' cont neto' na' le'e zoac̱hac̱hcho chejnilaže'cho Criston'. Na' beṉe' chio' Spiritw c̱he'na' cont gac goncho xšinen'. \v 22 Na' ḻecze zoa Spiriton' ḻo' yic̱hjlažda'ochon' cont ṉezecho Diosen' ba gwque'e chio' ca xi'iṉe' na' cont ṉezecho yogo' da' güen da' gwne' gone', žin ža cate' gonen'. \p \v 23 Da' biṉa' yida' da' yoble Corinto gan' zoalen' yedeṉa'a le'e can' gwnia' gona', biṉa' yida' cont bi yedetiḻa' le'e c̱he da' malen' chonḻe. Diosen' nombi'e yic̱hjlažda'ogua' na' ṉezde' choa' diža' ḻi chnia' ca'. \v 24 Ṉezeto' gague neto' ye'to' le'e da' ni da' na' šejḻe'le. Ba zoac̱hac̱hle chejnilaže'le Criston', na' neto' con chaclento' le'e cont soachle mbalazch. \c 2 \p \v 1 Ca' goquen' bec̱hoglaža' bi yedeṉa'a le'e, ḻe gocbe'eda' šaca' bedeṉa'a le'e gocyaše'cho. \v 2 Na' šaca' bena' cont gocyaše'le, nono zoa no yeyon cont yezoa' mbalaz, ḻe ba bena' cont gocyaše'laže'le še ca'. \v 3 Bzoja' carten' ca' cont cate' yida' gan' zoalna' bich gonḻe da' mal da' gonen gacyaše'da', ḻe cheyaḻa' gonḻe cont yebeda'. Na' zoa' lez ḻecze mbalaz soa le'e cate' gonḻe soa' neda' mbalaz. \v 4 Bzoja' le'e do chegüine'laža', da' gwzoachgua' gocyaše'da' c̱he dan' chonḻen', na' gwchežchgua' c̱hele. Na' da' bzoja' carten' ca', gague gwzelaža' yegüine'le, san gwzelaža' gacbe'ele ḻeca chacda' le'e. \s1 Gwne' cheyaḻa' yesyezi'xene' c̱he beṉe' ben da' malen' \p \v 5 Da' ḻi gocyaše'da' can' ben bena' ben da' malen', perw gague neda'zen' gocyaše'da'. Yogo'czle ba gocyaše'laže'le late' güeje can' ba goquen'. Chnia' gocyaše'le late' güeje cont bi ṉia' benche' chio' zi'ch ca cheyaḻa' ṉia'. \v 6 Ndop nžagle txen gwc̱hoglaole castigw c̱he', na' da' na'zen' cheyaḻa' si'e. \v 7 Bich güe'lne' castigw, san yezi'xenḻe c̱he' na' ḻe gon c̱hac̱h laže' cont soede' yeḻa' chacyaše'laže' c̱hen' na' bi cuejyic̱hje' Diosen'. \v 8 Da'nan' chṉeyoeda' le'e ḻe gon cont gacbe'ede' chaquelene'. \v 9 Ba bzoja' le'e cana' cont gwṉezda' naquen' chonḻe, še chzenagle c̱hia' len yogo' dan' gwnia' gonḻe. \v 10 Na' ṉa'a chaclaža' ṉezele note'teze beṉe' chezi'xenḻe c̱he', ḻecze neda' chezi'xena' c̱he'. Na' cate' chezi'xena' c̱he beṉe', še zoa da' cheyaḻa' yezi'xena', chezi'xenan' lao Criston', na' ba bezi'xena' c̱he bena' cont chaclena' le'e. \v 11 Na' chezi'xencho c̱he beṉe' cont Satanás dan' chnabia' da' x̱igüe' ca' bi soen gonen chio' gan, ḻe ṉezecho can' chaclažen' siye'czen chio'. \s1 Pablon' goclaže' yežague' Titon' \p \v 12 Cate' bžina' Troas gan' gwdix̱jue'eda' diža' güen c̱he Criston', nacbia' Diosen' ba bene' cont beṉe' že' na' gosaclaže' bosozenague'. \v 13 Perw benchgua' xbab c̱he beṉe' migw c̱hecho Titon' da' bi bžine' na'. Da'nan' goša' beṉe' ca': “Nayežagcho”, na' beza' beya'a distritw Macedonian'. \s1 Zoacho mbalaz da' nombia'cho Criston' \p \v 14 Chox̱clen Diosen', none' cont Jesucriston' ba bebeje' chio' ḻo na' gwxiyen' na' mbalaz chec̱he'e chio' soacho len ḻe'. Na' gate'teze zoacho, Diosen' chone' cont chesacbe'e beṉe' naquen da' güen juisyw nombia'cho Criston'. \v 15 Diosen' chebede' choncho cont chesacbe'e beṉe' naquen da' güen juisyw yesejnilaže' Criston'. Na' baḻe' chesejnilaže'ne' na' de yeḻa' mban c̱hegaque' toḻi tocaṉe, na' yebaḻe' bi chesejnilaže'ne' na' chesebiaye'e. \v 16 Na' beṉe' ca' chesebiayi' bi chesyebede' can' chonchon', ḻe che'chone' yesebiaye'e. Na' beṉe' chesejnilaže'ne' chesyebede', ḻe ba goclenchone' cont ba de yeḻa' mban c̱hegaque' toḻi tocaṉe. Perw chio' bi chaccho to gualazcho gwlo'echo beṉe' ca güenṉa' naquen yesejnilaže' Criston'. \v 17 Beṉe' zan chosoše'e diža' da' cheso'e c̱he Diosen' cont chesyebe beṉe' len xtiža'gaque' na' chosonežjue' ḻegaque' mechw. Neto' bi chonto' ca', san do laže'to' choe'to' diža' lao Diosen' da' nacto' Criston' txen, ḻe Diosen' gwseḻe' neto' choe'to' xtižen'. \c 3 \s1 Da' cobe da' gwna Diosen' gone' cont gaclene' beṉac̱hen' \p \v 1 Bi gonḻe xbab chonxen cuinto' choe'to' diža' quinga. Ṉezele chonto' xšin Diosen' do laže'to', na' bi chyažjen gox̱e'to' cart cont ṉezele nac nacto', na' ṉeca chyažjen gwzojle cart da' gox̱e'to' cate' šejto' ga yoble. \v 2 Chaqueto' le'e da' gwdix̱jue'eto' xtiža' Criston' len le'e cont gwyejnilaže'lene'. Na' yogo'ze beṉe' guac yesele'ede' can' ba boša' yic̱hjlažda'olen' na' guac yeseṉezde' can' chonto' xšin Diosen'. \v 3 Gwyejnilaže'le Criston' caten' be'lento' le'e xtižen', na' Spiritw c̱he Diosen' bocoben yic̱hjlažda'olen'. Na' da' nacbia' becobe yic̱hjlažda'olen' zaca'chen ca no cart da' nyoj to ḻe'e yiš o ca ley c̱he Diosen' da' nyoj to ḻe'e yej. \p \v 4 Cheyaxjeto' žato' ca' ḻe Criston' zoe' chaclene' neto' cont ṉezeto' chonto' can' chazlaže' Diosen'. \v 5 Ṉezeto' bi chac bi gonto' to gualazto', na' ṉezeto' gague ṉec̱he bi da' ba ben neto' bchoj xšin Diosen' güen, ḻe Diosen' chone' cont chac bite'teze da' chac. \v 6 Na' Diosen' ba bene' cont chac chyix̱jue'eto' da' coben' da' gwne' gone' gaclene' chio' beṉac̱h. Na' da' coben' bi naquen ca ley c̱he' dan' byoj cani' chzejni'in chio' beṉac̱h cuiayi'cho yeḻa' güen da' mal c̱hechon', san ṉa'a Spiritw c̱hen' choṉen yeḻa' mban toḻi tocaṉe c̱he chio' chejnilaže'chone'. \p \v 7 Cate' Diosen' bnežjue' da' Moisésen' ley c̱he' dan' byoj ḻe'e yej ta'a ca', bene' cont beṉe' Israel ca' gosacbe'ede' ley c̱hen' naquen da' zaca'. Na' cana' catec goctitechgua cho'alao Moisésen', bi goc yeseṉa' beṉe' Israel ca' cho'alagüen', ḻa'czḻa' gwdechle bega'a yeḻa' chactiten' šolaže'. Na' ley nan' con bzejni'in beṉac̱hen' cuiayi'cho yeḻa' güen da' mal c̱hechon'. \v 8 Da'nan' ṉezecho ḻeca zaca'ch da' chon Spiritw c̱he Diosen' ṉa'a cont gata' yeḻa' mban c̱hecho toḻi tocaṉe. \v 9 Diosen' blo'e yeḻa' zaca' c̱he ley c̱hen' ḻa'czḻa' bzejni'in chio' beṉac̱h si'cho castigw da' bi choncho can' žanṉa'. Na' zaca'ch xtiža' Diosen' da' de ṉa'a da' chzejni'in cheyone' chio' beṉe' güen. \v 10 Da' naquen da' zaca'chgua cani', bic̱h naquen da' zaca' ṉa'a, ḻe ba de yeto da' zaca'chgua da' xench. \v 11 Na' da' blo'e Diosen' yeḻa' zaca' c̱he da' ben žin šložze cani', cheyaḻa' gacbe'echo ḻeca da' xench zaca' da' coben' da' bi te c̱he. \p \v 12 Na' da' ṉezeto' gague da' te c̱he da' cobe da' ba gwdix̱jw Diosen' cont chaclene' beṉac̱hen', da'nan' bi chedi'ito' chyix̱jue'eto' xtižen' sin cbi chžebto'. \v 13 Da' Moisésen' bcuaše' cho'alagüen' len to lache' bxin cont beṉe' Israel ca' bi besele'ede' chenit late' güeje yeḻa' chactit c̱he cho'alagüen'. Perw ṉa'a gague chcuaše'to' yeḻa' zaca' c̱he da' chon Diosen'. \v 14 Beṉe' Israel gualaž c̱heto' ca' bi gosejni'ide', ṉe ža ṉa'aža bi chesezejni'ide' cate' chosolabe' ley dan' byoj cani' gan' nyoj da' ca' gwna Diosen' gone' gaclene' ḻegaque'. Con beṉe' ca' chesejnilaže' Criston' chesejni'ide' bi zejen. \v 15 Ža ṉa'aža cate' beṉe' Israel gualaž c̱heto' ca' chosolabe' da' ca' bzoj Moisésen', zjanaquen ca to da' ngaše' len ḻegaque' yeḻa' bi chejḻe' c̱hegaquen'. \v 16 Perw note'teze' cate' chesejnilaže' X̱ancho Criston', da' ca' zjanyoj bich chesaquen ca to da' ngaše' len ḻegaque'. \v 17 X̱ancho Criston' naque' toze len Spiritw c̱he Diosen'. Na' cate' ba zoa Spiritw c̱he X̱anchon' ḻo' yic̱hjlaždao' beṉe', bac̱h zoe' binḻo len Diosen'. \v 18 Yogo' chio' chejnilaže'cho Criston', yeḻa' zaca' juisyw c̱he X̱ancho Criston' bich ngašen' len chio', na' ba zejech cheyaquechcho beṉe' güen can' nac ḻe', ḻe zoa Spiritw c̱he X̱ancho Criston' ḻo' lažda'ochon' chocoben xbab c̱hechon'. \c 4 \p \v 1 Diosen' beyaše' beži'ilaže'de' neto' na' gwleje' neto' cont chyix̱jue'eto' xtižen'. Da'nan' bi cheche'eto' chyix̱jue'eton'. \v 2 Na' bibi chonto' bagaše'ze ca no da' nac da' yeḻa' zto'. Bi chonḻeto' beṉe' na' ṉeca choša'to' xtiža' Diosen' cont yesyebe beṉe' chosozenag xtiža'ton'. San chle'ecze Diosen' chyix̱jue'eto' xtižen' con can' naquen cont yogo' beṉe' yesene xtiža'ton' yeseṉezde' ḻo' lažda'ogaquen' choe'to' diža' ḻi. \v 3 Con beṉe' ca' ba zjambiayi' yeḻa' bi chejḻe' c̱hegaquen', ḻegacze' bi chesejni'ide' diža' güen dan' choe'lento' ḻegaque'. \v 4 Ḻe beṉe' bi chesejḻe' xtiža' Diosen' chosozenague' c̱he Satanás dan' chnabia' da' x̱igüe' ca' latje da' yosozenague' c̱he Diosen', na' Satanásen' chonen cont nc̱hoḻ yic̱hjlažda'ogaquen'. Da'nan' diža' güen c̱he Criston' bi chseṉin' ḻo' yic̱hjlažda'ogaquen' ca to be'ni' cont yeseṉezde' Criston' naque' beṉe' zaca' juisyw. Cayaṉe' nac yic̱hjlaždao' Diosen' nac yic̱hjlaždao' Criston', na' toz can' chesone'. \v 5 Na' ca nac diža' da' chyix̱jue'eto', chyix̱jue'eton' gague cont gwzenagle c̱he neto', san cont gwzenagle c̱he Jesucriston' ben' naque' X̱ancho. Na' da' chaqueto' Jesucriston', zoato' chonto' bite'teze da' chaclenen le'e. \v 6 Na' Dios ben' gwne' gata' be'ni' yežlio nga gan' goc c̱hoḻ, ba gwlo'e be'ni' c̱hen' ḻo' yic̱hjlažda'ochon' cont nombia'cho Jesucriston' ben' nac beṉe' zaca' juisyw, na' cate' ba nombia'chone' chacbe'echo can' nac yeḻa' beṉe' zaca' c̱he Diosen'. \s1 Pablo cho'e xtiža' Diosen' lagüe' da' chejnilaže'ne' \p \v 7 Cuerp c̱hecho quinga da' chesat zjazaca'leben ca to che'e nis da' naquen de gona'. Perw Diosen' ba gwlo'e be'ni' c̱hen' ḻo' yic̱hjlažda'ochon' ṉa'a šlac ṉe' mbancho len cuerp c̱hecho quinga cont gacbe'echo bibi chac goncho še bi goṉe' yeḻa' guac xen c̱hen' cont gac bi da' goncho. \v 8 Na' neto', da' zan da' chyi chzaca'to', perw bi chbejyic̱hjto' xšin Diosen'. Zan ṉi'a bi chežellaže'to' nacle gonto', perw ṉezeto' Diosen' chaclene' neto'. \v 9 Chosolagšibe' neto', perw Diosen' bi chbejyic̱hje' neto'. Chosoc̱hi chososaque' neto', perw Diosen' bi cho'e latje yesote' neto'. \v 10 Gate'teze chejto', con yogo' ṉi'a chosoc̱hi chososaca' beṉe' neto' na' chesaclaže' yesote' neto' can' gosote' Jesúsen'. Na' Diosen' cho'e latje chac c̱heto' ca' cont nacbia' zoacze Jesúsen' chaclene' neto' šlac mbanto' len cuerp c̱heto' quinga. \v 11 Na' šlac ṉe' mbanto', yogo' ža nita'cze beṉe' chesaclaže' yesote' neto' lagüe' da' chyix̱jue'eto' xtiža' Jesúsen'. Na' chac c̱heto' ca' cont nacbia' zoacze Jesúsen' chaclene' neto' šlac mbanto' len cuerp c̱heto' quinga da' yesat. \v 12 Can' chac, tža tža chesaclaže' yesote' neto', san le'e ba de yeḻa' mban c̱hele toḻi tocaṉe. \p \v 13 Xtiža' Diosen' nyojen žan: “Chejnilaža' Diosen' na' da'nan' choa' diža' c̱he'.” Na' ca ben' bzoj da'na' gwyejnilaže' Diosen', ca'czen' chejnilaže'to'ne' na' da'nan' choe'to' xtižen'. \v 14 Ḻe ṉezeto' Dios ben' bosban X̱ancho Jesúsen' ladjo beṉe' guat ca' ḻecze žin ža yosbane' chio' še ba gotcho, na' neto' txen len le'e šjayzoacho gan' zoe'na'. \v 15 Ṉec̱he le'e bžaglaoto' yogo'ḻoḻ da' ba goc c̱heto'. Ḻe chaclaže'to' gac zancho gaclenchgua Diosen' chio' cont šejnilaže'cho X̱ancho Jesúsen', na' ḻecze gac zancho güe'cho yeḻa' chox̱clen c̱he' catec beṉe' zacan' naque'. \p \v 16 Da'nan' bi chjax̱aque'laže'to'. Ḻa'czḻa' tža tža zej chax̱o'ch cuerp c̱heto' quinga, ḻecze tža tža Diosen' chocobche' yic̱hjlažda'oto'. \v 17 Yob te c̱he bite'teze da' dao' da' chžaglaocho yežlio nga. Na' da' ca' chyi chzaca'cho chesaclenen chio' cont soacho mbalaz juisyoch cate' šjayzoacho len Diosen' toḻi tocaṉe, na' ḻenṉa' da' zaca'ch ca bite'tezchle. \v 18 Nachen' bi chi' yic̱hjcho c̱he da' chle'echo yežlio nga, san chi' yic̱hjcho c̱he da' bi chle'echo. Ḻe yesede c̱he da' ca' zjade yežlio nga da' chle'echo, na' da' ca' bi chle'echo, gague da' yesede c̱hegaquen, ṉita'czen toḻi tocaṉe. \c 5 \p \v 1 Cuerp c̱hechon' zaca'leben ca to yo'o da' bi chzibia'. Na' ṉezecho še ba byiṉjen, Diosen' ba none' to yo'o güen c̱hecho yaban' da' soa toḻi tocaṉe; na' ḻenṉa' gague naquen to da' ben beṉac̱h. \v 2 Na' šlac ṉe' zoacho mbancho yežlio nga, chbežyaše'cho ḻo' lažda'ocho zelaže'chguacho šjayzoacho ḻo' yo'o da' non Diosen' c̱hecho yaban'. \v 3 Chona' xbab cuerp c̱obe da' goṉe' zaca'leben ca to xacho da' chyažjen c̱hazcho cate' yežincho yaba. \v 4 Da' ḻi chio' ṉe' chžaglaocho len cuerp c̱hecho quinga chbežyaše'cho ḻo' lažda'ochon'. Gague da' chaclaže'cho gatcho, san chaclaže'cho yeža' cuerp c̱hecho quinga da' te c̱hen len to da' soa toḻi tocaṉe. \v 5 Na' Diosen' gwleje' chio' cont šjayzoacho len ḻe' na' gwseḻe' Spiritw c̱hen' zoan ḻo' yic̱hjlažda'ochon' cont ṉezecho dech da' goṉe' c̱hecho. \p \v 6 Da'nan' bi chacžejlaže'cho, ḻe ṉezecho šlac mbancho len cuerp c̱hecho quinga biṉa' šjayzoacho len X̱ancho Criston'. \v 7 Na' ḻa'czḻa' biṉa' le'echo da' ca' goṉe' c̱hecho, zoacho chejnilaže'chone'. \v 8 Na' da'nan' bi chacžejlaže'cho, ḻe chaclaže'cho cuejyic̱hjcho cuerp c̱hecho quinga cont šjayzoacho len X̱ancho Criston'. \v 9 Nachen' zoacho choncho da' chazlaže' cont yebede' chio' šlac ṉe' mbancho na' cate' ba gotcho. \v 10 Ḻe to tocho cheyaḻa' techo lao Criston' gan' chone' yeḻa' justisen' cont c̱hogbi'en c̱hecho na' gone' soacho mbalaz o saca'zi'cho con can' ba bencho šlac mbancho, še bencho da' güen o da' mal. \s1 Beṉac̱hen' guac yesenite' binḻo len Diosen' \p \v 11 Na' dan' ṉezeto' yogo'cho yodecho cuent lao X̱ancho Criston' c̱he yogo'ḻoḻ da' ba bencho, da'nan' chṉeyoeto' beṉe' yosozenague' c̱he'. Diosen' ṉezde' do laže'to' chṉeyoeto' beṉe' yosozenague' c̱he', na' zoa' lez ḻecze le'e chacbe'ele ḻo' lažda'olen' zoato' chonton' do laže'to'. \v 12 Bi ṉacho chonxen cuinto' da' yoble dan' chnia' ca', san chnia' ca' cont yebele can' chonton' na' ṉezele naquen' yoži'ile xtiža' beṉe' ca' cheseṉelagüe' c̱heto'. Beṉe' ca' chesa'laže' da' ba zjansede' na' da' zjanaque' no zjanaque'. Bibi xbab chesone' c̱he can' nac yic̱hjlažda'ogaquen'. \v 13 Še chaquele chactontto' can' ba benton', ḻe gon xbab bento' con can' gwna Diosen'. Na' še chaquele zoašagüe'cze yic̱hjlažda'oto', ḻe gon xbab chonto' bi da' chonto' cont chaclento' le'e. \v 14 Ḻeca chaque Criston' chio' na' da'nan' chonto' xšinen'. Na' ṉezecho toz Criston' bnežjw cuine' gote' ṉec̱he yogo'cho, na' da' naccho txen len ḻe' guac ṉacho yogo'cho ba gotcho len ḻe'. \v 15 Bnežjw cuine' gote' ṉec̱he yogo' chio' beṉac̱h, cont soa cuezcho goncho can' chazlaže' na' bich soa cuezcho goncho con ca žan c̱hecho. Gote' na' bebane' ladjo beṉe' guaten' ṉec̱he chio'. \v 16 Neto' cate' biṉa' šejnilaže'to' Criston' goqueto' bibi zaque', ḻe bento' xbab zaca' beṉe' še no naque' ḻo yežlio nga o še bi da' de c̱he'. Perw ṉa'a bich chonto' xbaben' ca' c̱he Criston' o c̱he note'teze beṉe'. \v 17 Na' note'tezcho še naccho Criston' txen, Diosen' ba bocobe' yic̱hjlažda'ochon'. Na' bich chebecho da' ca' bebecho cana' na' bich choncho can' bencho cana'. Zoacho ca beṉe' cobe. \p \v 18 Diosen' bozoe' chio' binḻo len ḻe' na' bene' cont beyaccho ca beṉe' cobe cate' gwyejnilaže'cho Criston'. Na' gwlo'e ḻo na'cho ye'cho beṉe' can' yesenite' binḻo len Diosen'. \v 19 Ye'cho ḻegaque' Diosen' gwseḻe' Criston' cont note'teze beṉe' yesejnilaže' ḻe' yesenite' binḻo len Diosen', na' Diosen' bich gone' cuent c̱he da' xiṉj dan' ba gosone'. Can' cheyaḻa' ye'cho beṉe' cont yesenite' binḻo len Diosen'. \v 20 Criston' gwseḻe' chio' ca cuine' na' Diosen' chaclaže' ṉeyoecho beṉe' ca cuincze Criston' chṉeyoede' ḻegaque', ye'chone': “Ḻe soa binḻo len Diosen'.” \v 21 Criston' bibi da' mal bene'. Perw na' Diosen' bene' cont Criston' gwxaca'zi'e ṉec̱he xtoḻa'chon' cont none' chio' beṉe' güen da' chejnilaže'chone'. \c 6 \p \v 1 Neto' chonto' xšin Diosen' txen len ḻe'. Da'nan' chṉeyoeto' le'e, ḻe gon can' chazlaže' Diosen' cont gwlo'ele naquen to da' zaca'chgua da' beyaše' beži'ilaže'de' chio'. \v 2 Nyoj can' gwne': \q1 Cate' bžin ža goc da' bžia' bia', cana' bzenaga' c̱hio'. \q1 Na' cate' bžin ža benan', cana'chen' goclena' le'. \m Na' dan' nyojen ca' zejen ṉa'a bac̱h bžin žan' chaclen Diosen' beṉac̱hen', ḻe ža ṉa'aža chnežjue' yeḻa' mban toḻi tocaṉe c̱he beṉe' chesejnilaže' Jesucriston'. \p \v 3 Bi chonto' bite'teze da' gwžon cont beṉe' bi yesejnilaže'ne', ḻe chaclaže'to' bibi gata' da' yeseṉelagüe beṉe' c̱he xšin Diosen' da' chonto'. \v 4 Da'nan' bite'teze da' chonto' chlo'eto' chonto' xšin Diosen' ca cheyaḻa'. Chyo chc̱hejto' cate' chosoc̱hi chososaca' beṉe' neto', cate' chzaca'zi' chzaca'yaše'to', na' cate' za'ac bichle da' mal len neto'. \v 5 Zoa cate' goseyine' neto', cate' goseyix̱jue' neto' ḻižya, na' cate' gosebeque' žaš c̱he xtiža'ton'. Zan las bento' žin gual, na' gwlejto' bišgal na' gwbiḻ gwdonto'. \v 6 Na' da' chi' yic̱hjto' chonto' xšin Diosen' can' chazlažen', bitw bi da' yeḻa' zto' chonto'. Chzejni'ito' beṉe' len yeḻa' chejni'i c̱he Diosen', napto' yeḻa' chxenḻaže' len yogo'ḻoḻ beṉe' na' chonto' güen len yogo'ḻoḻe'. Chonto' con can' chzejni'i Spiritw c̱he Diosen' neto', na' do laže'to' chaqueto' yogo'ḻoḻ beṉe'. \v 7 Zoato' chzejni'ito' beṉe' diža' ḻi, na' chonto' yogo'ḻoḻ da' chonto' len yeḻa' guac c̱he Diosen'. Na' da' zoato' chonto' da' zej to ḻicha, chaclenen cont soeto' tiḻlento' da' malen' na' cont bi gwzenagto' c̱he gwxiyen'. \v 8 Zoato' chonto' xšin Diosen' can' chazlaže' cate' chesonxen beṉe' neto' na' cate' chesegue'ede' neto', cate' cheseṉe' güen c̱heto' na' cate' cheseṉe' mal. Choe'to' diža' ḻi, cate' beṉe' chesejḻe'e c̱heto' na' cate' beṉe' chesacde' chonḻaže'to'. \v 9 Baḻ beṉe' bi chesejḻe'e chonto' da' zaca', perw yebaḻe' zjaṉezde' chonto' da' zaca'. Zan las chonto' xbab gatczto', perw ṉe' mbanto'. Na' ḻa'czḻa' yogo' da' ca' chac c̱heto', biṉa' yesote' neto'. \v 10 Da' zan da' chac cont gacyaše'to', perw chbeto' ḻo' lažda'oton'. Nga'aṉyaše'to', perw chonto' cont beṉe' zan nite' mbalaz. Na' ḻa'czḻa' bibi de c̱heto', yogo'ḻoḻ bi da' de naquen c̱heto' da' nacto' Criston' txen. \p \v 11 Le'e beṉe' Corinto, bac̱h be'lento' le'e yogo' diža' da' yo'o ḻo' lažda'oton', ḻe chacchgüeto' le'e. \v 12 Nži'ilaže'to' le'e, perw le'e bitec nži'ilaže'le neto'. \v 13 Chata'yoeda' le'e ca chon to beṉe' len xi'iṉe', ḻe gaque neda' ca chacda' le'e. \s1 Spiritw c̱he Diosen' zoan ḻo' yic̱hjlaždao' chio' chejnilaže'chone' \p \v 14 Bi cheyaḻa' gaccho txen len beṉe' bi chesejnilaže' Criston'. Še Diosen' ba none' chio' beṉe' güen len ḻe', bich gac goncho txen len beṉe' cheson da' malen'. Chio' yo'o be'ni' c̱he Criston' ḻo' yic̱hjlažda'ochon' bi cheyaḻa' goncho txen len beṉe' bi yo'o be'ni' c̱hen' ḻo' yic̱hjlažda'ogaque'. \v 15 Criston' bi chac gone' txen len Satanás dan' chnabia' da' x̱igüe' ca', na' ca'cze beṉe' chejnilaže' Criston' bi cheyaḻa' gone' txen len beṉe' bi chejnilaže' Criston'. \v 16 Ṉezecho bi gac še' ḻ gua'a ḻsaca' da' chesejnilaže' beṉe' ḻo' yodao' gan' chejnilaže'cho Diosen', na' ca'cze bi chac soa Diosen' len chio' chejnilaže'chone' še zoa bichle da' chejnilaže'cho. Chac can' gwna Diosen': \q1 Soa' len ḻegaque' na' talena' ḻegaque'. \q1 Neda' Dios naca' ben' yesejnilaže' na' ḻegaque' yesaque' yež c̱hia'. \m \v 17 Da'nan' cheyaḻa' goncho can' gwna X̱ancho Diosen': \q1 Ḻe yechoj len beṉe' bi chesejnilaže' neda' na' bi gacle toze len ḻegaque'. \q1 Na' bi gonḻe da' xiṉjen'. \q1 Nachen' yebeda' soa' len le'e. \q1 \v 18 Na' gaca' X̱ale, na' le'e gacle xi'iṉa'. \q1 Can' ža X̱ancho Dios ben' nape ḻa'zelagüe yeḻa' guac xen. \c 7 \p \v 1 Le'e beṉe' chacda', ba ṉezecho can' gwna Diosen' gone' güen len chio'. Da'nan' cheyaḻa' cuejyic̱hjcho bich goncho bite'teze da' xiṉj da' gwchenen cuerp c̱hechon' o yic̱hjlažda'ochon'. Na' cheyaḻa' gapcho Diosen' bala'aṉ gwzenagcho c̱he' tža tža na' šejch gaccho beṉe' güen can' chaclaže'. \s1 Ba bža' xbab c̱he beṉe' Corinto ca' \p \v 2 Ḻe gaque neto'. Ṉe tole bibi beneto'. Ṉe tole bi bzejni'ito' clele, na' ṉe tole bi gwziye'to'. \v 3 Gague žia' ca' cont tiḻa' le'e, ḻe can' ba gwnia' cana', chacda' le'e ṉa'a šlac mbancho na' ḻecz ca' gacda' le'e cate' ba gota'. \v 4 Ṉezda' ḻo' lažda'ogua' gonḻe can' chazlaže' Diosen', na' chbeda' choe'lena' beṉe' diža' ca güenṉa' chonḻe. Ba beyacxenḻaža' da' gwṉezda' chonḻe güen, na' zoa' mbalaz ḻa'czḻa' da' zan da' chac c̱hia'. \p \v 5 Cate' bežinto' Macedonian' bibi latje gota' cont yezi'laže'to' len da' gwdi gwxaca'to'. Gwnita' beṉe' bosošašlene' neto' na' ḻecze bžebto' ḻo' yic̱hjlažda'oto' goqueto' nac gacto'. \v 6 Na' Dios ben' cheyoe'xene' beṉe', beyoe'xene' neto' da' bela' Titon'. \v 7 Na' beyacxenḻaže'to' gague da' bele'e na'zen' san da' bedeye'e diža' chebede' can' chonḻen'. Na' be'e diža' zelaže'le yedeṉa'to' le'e da' yoble. Na' že' chegüine'le c̱he dan' ba goquen' na' chi' yic̱hjle gonḻe can' gwnian'. Nachen' ḻeca bebechda' gwṉezda' da' ca'. \p \v 8 Chacbe'eda' gocyaše'le can' gwnia' ḻe'e carten' bzoja' le'e. Na' gwdechle betiṉjda' da' bena' cont gocyaše'le, perw ṉa'a bich chetiṉjda' da' gwseḻa' carten', ḻe šložzen' gocyaše'le. \v 9 Chbeda' ṉa'a, ḻe goclenen le'e cont begüine'laže'le c̱he da' xiṉjen' benḻe na' betiṉjele c̱hen, can' goclaže' Diosen'. Na' can' goquen' bi bchojen mal dan' gocyaše'len'. \v 10 Cate' ba bencho da' xiṉj, Diosen' chaclaže' yegüine'cho c̱he dan' benchon' na' yetiṉjechon. Na' choṉe' yeḻa' mban toḻi tocaṉe c̱he chio' chetiṉje xtoḻa'chon', na' ḻeca mbalazch soacho še ba betiṉjecho xtoḻa'chon'. Perw beṉe' zan cate' chesegüine'laže' bi chesyetiṉjde' xtoḻa'gaquen', nach yesebiaye'e. \v 11 Chebe Diosen' can' begüine'len', ḻe goclenen gwzelaže'le benḻe can' gwna Diosen'. Goclaže'le gwlo'ele bich chonḻe txen len ben' ben da' xiṉjen', san bža'ale c̱he da' xiṉjen' benen'. Bžeble yedeyena' le'e castigw na' gwzelaže'le gonḻe ca yebeda'. Nach be'le castigw c̱he ben' ben da' xiṉjen'. Nacbia' bich bi xtoḻa'le de can' benḻna'. \v 12 Na' ca nac carten' bzoja' le'e, gague gwche' yic̱hja' c̱he ben' ben da' xiṉj na'ze, o c̱he ben' bende' ca', san gwche' yic̱hja' c̱he le'e cont gacbe'ele lao Diosen' ṉe' chaquele neto' na' ṉe' chaclaže'le gonḻe can' che'to' le'e. \v 13 Na' ṉa'a ba beyacxenḻaže'to' da' bzenagle c̱heto'. \p Na' ḻecze chebechgüeto' ca mbalaz zoa Titon', ḻe yogo'le benḻe ga bezoa Titon' binḻo len xbab da' yo'o ḻo' yic̱hjlažda'ogüen'. \v 14 Goša' Titon' ṉezda' gonḻe güen. Na' bi cheto'eda' da' goša'ne' ca', ḻe ca da' ḻi zjanac yogo' da' chzejni'ito' le'e, ḻecz ca' da' ḻi bchoj dan' gožto' Titon', na' nacbia' be'to' diža' ḻi. \v 15 Na' ba chacchde' le'e cate' chjayze'ede' da' bzenagle c̱he' na' da' bžeble caten' gwṉezele benḻe da' xiṉjen'. \v 16 Da'nan' chebeda' na' ṉezda' yeyož gonḻe can' chazlaže' Diosen'. \c 8 \s1 Besezande' da' gota' c̱hegaque' gosaclene' beṉe' yoble \p \v 1 Beṉe' migw, chaclaže'to' ṉezele can' ba goclen Diosen' to cuen to cuen beṉe' ca' chesedop chesežag chesonxene' Criston' to to yež gan' mbane distritw Macedonian'. \v 2 Gocchgua yeḻa' yaše' yeḻa' zi' c̱hegaque', perw Diosen' bene' cont gwnita'chgüe' mbalaz ḻo' yic̱hjlažda'ogaquen' na' besyebechgüede' bosotobe' mechw xen cont gosaclene' beṉe' yoble. \v 3 Ṉezda' na' choa' diža' bosonežjochgüe' da' beseyažje beṉe' yoble ḻa'czḻa' bibi gota' c̱hegaque', na' con xbab c̱hegaczen' gosone' ca'. \v 4 Goseṉeyoede' güe'to' latje yosonežjue' mechw cont yesaclene' beṉe' ca' chesejnilaže' Diosen'. \v 5 Na' gosonche' can' bento' xbab yesone', ḻe zgua'tec goson cuingaque' ḻo na' X̱ancho Criston' na' ḻecze goson cuine' ḻo na' neto' dan' gosaclaže'chgüe' yesone' can' chazlaže' Diosen'. \v 6 Da'nan' ba gota'yoeto' Titon' yeyede' yeto gan' zoale cont gaclene' le'e yeyož gwtoble mechw dan' goclene' le'e gwzolao btoble cana'. \v 7 Güenchgua chonḻe chejnilaže'chguale Criston' na' choe'chguale xtižen', da' zan da' chejni'ile c̱he Diosen', chonchguale xšinen', na' chaquechgüele neto'. Ḻecze ḻe gon güenchgua na' ḻe gwtobe da' cheseyažje beṉe'. \p \v 8 Bi chona' byen gwnežjwle mechon', san chaclaža' gonḻe xbab še chaquele Diosen' na' še chaque ḻježle do laže'le can' goson beṉe' Macedonian' da' chesacde' Diosen' na' ḻježgaque'. \v 9 Ṉezele ḻeca nži'ilaže' X̱ancho Jesucriston' chio'. Da' chacde' chio' bcua'aṉe' yogo'ḻoḻ da' šagüe' da' de c̱he' gan' zoe' len Diosen' na' bide' golje' beṉe' yaše' yežlio nga, bedeyene' cont yogo' dan' de c̱he' gaquen c̱hecho naccho txen len ḻe'. \p \v 10 Nachen' gwzejni'ida' can' chacda' naquen güen gonḻe. Godgüiz goclaže'le gaclenḻe beṉe' yaše' ca' na' gwzolaole btoble mechon' do yic̱hj do laže'le. \v 11 Na' chacda' güen yeyož gwtoblen ṉa'a do yic̱hj do laže'le can' gwzolaole, na' gwnežjwle con ca zelao saque'le. \v 12 Note'tezcho še do laže'cho chaclaže'cho gwnežjwcho bi da' gwnežjwcho, Diosen' yebede' ḻa'czḻa' late'ze da' de da' gwnežjwchone'. Bi chṉabe' gwnežjwchone' da' bi de c̱hecho. \p \v 13 Bi žia' gonḻe cont bich bi yega'aṉ c̱hele na' gata' c̱he beṉe' yoble. \v 14 Con chaclaža' gata' da' chyažje yogo'le. Šlac ṉa'a de c̱he le'e, cheyaḻa' gaclenḻe beṉe' ca' cheseyažjde'. ¿C̱hixe še gwžin ža cate' gata' c̱hegaque' na' le'e chyažjele? Cana'chen' yesaclene' le'e cont gata' da' chyažje yogo'le. \v 15 Nach gac can' nyoj Xtiža' Diosen' žan: “Beṉe' botobe' da' zc̱ha'o, bitw ṉacho becho'oṉen c̱he', na' beṉe' botobe' late'ze, gota'cze da' byažjde'.” \s1 Titon' na' beṉe' ḻježe' ca' \p \v 16 Chox̱clen Diosen' bene' cont Titon' zelaže'chgüe' gaclene' le'e con can' zelaža' neda'. \v 17 Na' cate' goša'ne' yedeṉe'e le'e da' yoble cont gaclenche' le'e, bebede', ḻe to gualaze' bene' xbab yeyede' gaclenche' le'e. \p \v 18 Na' chseḻa'to' yeto beṉe' ḻježcho len Titon'. Na' to cuen to cuen beṉe' ca' chesedop chesežag chesonxen Jesucriston' cheso'e diža' c̱he benga chseḻa'to', chesene' binḻo chyix̱jue'ede' diža' güen c̱he Jesucriston'. \v 19 Nachen' ḻecze gosebeje' ḻe' cont sa'lene' neda' cate' ša'a gan' že' beṉe' ḻježcho ca' šjasana' mechw dan' chtobcho. Na' gwnežjwcho mechon' cont gacxen X̱ancho Jesucriston' na' cont gwlo'ele chbele chaclen beṉe' ḻježle. \v 20-21 Yo'o yic̱hjto' gonto' da' nac güen lao X̱anchon' na' lao beṉac̱hen', ḻe mechw xenṉa', na' bi chaclaže'to' yesene' chonto' clele len ḻen. \p \v 22 Na' ḻecze chseḻa'to' yeto beṉe' ḻježcho len ḻegaque'. Zan ṉi'a ba ble'eto' chone' xšin Diosen' do yic̱hj do laže' na' ṉa'a ḻeca žan yide' gan' zoalen' da' ṉezde' zelaže'chguale gonḻe can' chazlaže' Diosen'. \v 23 Na' ca nac Titon', chone' xšin Diosen' txen len neda' cont chaclento' le'e. Na' beṉe' ca' yec̱hope, zjanite' chesone' cont Criston' chacxene', na' beṉe' ca' chesedop chesežag chesonxene' Jesucriston' gosebeje' ḻegaque' na' cheseseḻe' ḻegaque'. \v 24 Da'nan' chnia' ḻe gon güen len ḻegaque' cont beṉe' ca' chesonxene' Criston' to to yež yeseṉezde' chaquele ḻegaque', na' ḻe gwlo'e chonḻe güen can' gwnato' cate' be'to' diža' güen c̱hele. \c 9 \s1 Bosotobe' mechon' \p \v 1 Bi chonen byen gwzoja' le'e ṉia' cheyaḻa' gwnežjwle mechw da' gaclen beṉe' chesejnilaže' Criston' ga yoble. \v 2 Ṉezda' chaclaže'le gaclenḻe ḻegaque'. Na' ba be'lena' beṉe' Macedonia ca' diža' cont yeseṉezde' le'e zoale distritw Acaya chaclaže'le gaclenḻe beṉe' yaše' ca' na' gwzolaole btoble mechon' godgüiz. Da'nan' beṉe' ca' že' zan yež distritw Macedonia ḻecze ba chesone' ca'. \v 3 Perw bia'cze chseḻa' beṉe' ca' len Titon' cont diža' dan' ba bia' c̱hele catec güenṉa' chonḻe bi gaquen ca da' güenḻaže'. Chaclaža' yeyož gwtoble mechua' cont ba den cate' yida'. \v 4 Ḻe še sa'len no beṉe' Macedonia neda' cate' yedeṉa'a le'e da' yoble, na' yeto'eda' c̱hele še biṉa' gata' mechua', na' ḻecze le'e yeto'ele da' bi benḻe can' gwnia' gonḻe. \v 5 Da'nan' gocda' güen yesebialao beṉe' ḻježcho ca' šoṉe yeside' gan' zoalen' cont yesaclene' le'e yeyož gwtoble mechw dan' gwnale gwnežjwle. Nachen' gwnežjwlen do yic̱hj do laže'le, gague gwnežjwc̱he'elen. \p \v 6 Ḻe gon xbab can' chesene': “Beṉe' chaz late'ze, late'ze chelape', na' beṉe' chaz da' zc̱ha'o, da' zc̱ha'o chelape'.” \v 7 Da'nan' to tole cheyaḻa' gwnežjwle gaca'te' da' chebele gwnežjwle, na' bi gwnežjwc̱he'elen, san gwnežjwlen do laže'le, ḻe chebe Diosen' beṉe' zoa mbalaz chzande' bi da' chnežjue'. \v 8 Diosen' nape' yeḻa' guac cont chaclenchgüe' chio' len bite'teze da' chyažjecho. Na' chac chone' cont chata' yogo'ḻoḻ da' chyažjecho bate'teze ṉec̱he gac gwnežjwcho da' chyažje beṉe' yoble na' goncho bichle da' güen. \v 9 Quinga nyoj Xtiža' Diosen' c̱he beṉe' chzande' da' de c̱he', žan: \q1 Ba bnežjue' da' beseyažje zan beṉe' yaše'. \q1 Na' bi ganḻaže' Diosen' da' güen dan' benen'. \m \v 10 Diosen' chone' cont chata' no xoa' biṉ na' bichle da' chazcho; chone' cont chata' da' che'ej da' chagwcho. Ḻecze ḻe' gone' cont gata' bichle da' chyažjele na' cont c̱ha'o x̱enchen, na' gone' cont šejchle gonchle da' güen. \v 11 Bite'teze da' chac c̱hele, Diosen' gone' cont gata' da' zc̱ha'o da' gwnežjwle beṉe' yoble. Nach cate' šjanežjwto' beṉe' yaše' ca' dan' ba btoble, yeso'e yeḻa' chox̱clen c̱he Diosen'. \v 12 Ḻe da' gwnežjwle da' cheseyažje beṉe' chesejnilaže' Jesucriston' ga yoble, beṉe' zan yeso'e yeḻa' chox̱clen c̱he Diosen'. \v 13 Na' cate' beṉe' yaše' ca' yesezi'e mechon' chtoble, gwlo'en chzenagle diža' güen c̱he Criston' do yic̱hj do laže'le. Nach ḻegaque' yeso'e yeḻa' chox̱clen c̱he Diosen' da' gwseḻa'le da' zc̱ha'o mechw da' gaclenen ḻegaque'. Ḻecze yeso'e yeḻa' chox̱clen c̱he' da' chaclenḻe yogo' beṉe' chesejnilaže' Criston'. \v 14 Na' do chesacde' le'e yosoḻ güiže' Diosen' yeseṉabe' gaclenche' le'e, ḻe nacbia' ba nži'ilaže'chgua Diosen' le'e. \v 15 Chox̱clen Diosen' gwseḻe' X̱ancho Jesucriston' len chio'. Bibi diža' de da' ṉacho catec zaca' goclenṉa' da' bene' len chio' gwseḻe'ne'. \c 10 \s1 Diosen' gwleje' Pablon' cont bzejni'ide' beṉe' \p \v 1 Chesena baḻ beṉe' chžeba' tiḻa' le'e cate' zoa' len le'e na' con cate'ze zoa' zito' chzoja' cart chdiḻa' le'e. Bi naquen ca', san chṉeyoeda' le'e diža' šagüe' ca Criston' gwṉeyoede' beṉe' diža' šagüe' da' goque' beṉe' xenḻaže' na' beṉe' šagüe'. \v 2 Chṉeyoeda' le'e gonḻe da' güen cont bi tiḻa' le'e caten' yedetiḻa' beṉe' chesacde' chona' con can' žan c̱hia'. \v 3 Na' ḻa'czḻa' zoato' ḻo yežlion' na' nacto' beṉac̱hze, cate' chdiḻlento' da' malen' bi chdiḻlenton' ca beṉac̱hze. \v 4 San Diosen' noṉe' neto' yeḻa' guac cont chzoeto' chlej chšošjto' yogo' da' chon gwxiyen', ḻe bi soeto' tiḻlenton' to gualazto'. \v 5 Can' chac, Diosen' chaclene' neto' chonto' cont chosozex̱jwyic̱hj beṉe' chosozenague' c̱he Criston' na' chesebejyic̱hje' xbab mal c̱hegaquen' na' bichle da' cheseza'laže' da' chžonen yesombi'e Diosen'. \v 6 Na' cate' yeyož gata'bia' še yogo'le gwzenagle c̱he Diosen', cana' ngüiato' goṉto' castigw c̱he nole bi chzenagle c̱he'. \p \v 7 Ḻe gon xbab c̱he dan' chle'ele chonto'. Še nole chaquele nacle txen len Criston', ḻe yeyon xbab ḻecze neto' nacto' txen len ḻe'. \v 8 Na' bi yeto'eda' güe'cha' diža' yelate' can' ba bian', ḻe chebeda' gwseḻa' X̱ancho Criston' neto' cont bzejni'ito' le'e diža' da' goclenen le'e, gague da' bžiayin' le'e. \v 9 Bi chaclaža' no gacde' še chzoja' cart quinga cont gwšeba' le'e. \v 10 Beṉe' ca' cheseṉelagüe' c̱hia' chesene' cate' zoa' zito' chzoja' cart znia ca c̱he no beṉe' gwnabia', na' chesene' bi chac bi gona' cate' zoa' len le'e na' bi choa' diža' da' zaca' gwzenagle. \v 11 Beṉe' ca' cheseṉelagüe' c̱hia' cheyaḻa' yeseṉezde' can' žato' ḻe'e cart da' chzojto' le'e cate' zoato' zito', ḻecz ca' gonto' cate' yedesoato' len le'e. \p \v 12 Bi chaclaže'to' gonḻebeto' beṉe' ca' chesonxen cuingaque'. Chesacde' güenchgua chesone', ḻe to toe' con cheseṉa' ḻježe' cont chesene' chesonche' güench clel ca cheson beṉe' ḻježe', na' bibi zejen chesone' ca'. \v 13 Neto' bi gonxen cuinto'. Con güe'to' diža' c̱he da' ca' goclen Diosen' neto' bento' gan' ba gwseḻe' neto', ḻe ḻecze gan' zoalen' ba gwseḻe' neto'. \v 14 Da'nan' bi chonḻaže'to' cate' choe'to' diža' c̱he da' ba bento' gan' zoalen', ḻe nacto' beṉe' nechw bzejni'ito' le'e diža' güen c̱he Criston'. Šaca' bi bento' žin gan' zoalen' chonḻaže'to' choe'to' dižan' ca', perw benton'. \v 15 Na' bi güe'to' diža' c̱he da' ben beṉe' yoble, bi ṉato' neto' benton'. Zoato' lez šejnilaže'chle Criston' cont gaclenḻe neto' gonchto' xšin Diosen' gan' zoalen'. \v 16 Na' chaclaže'to' c̱hix̱jue'eto' diža' güen c̱he Criston' ga naquen zito'ch ca gan' zoale na'. Chaclaže'to' c̱hix̱jue'eton' ga nono ṉa' c̱hix̱jue'eden' cont güe'to' diža' c̱he xšin Diosen' da' ba bento' na' bi güe'to' c̱he da' ba ben beṉe' yoble. \p \v 17 Bi cheyaḻa' gonxen cuincho, san cheyaḻa' gonxencho X̱ancho Dios. \v 18 Ḻa'czḻa' še to beṉe' ṉe' chone' güen, bi naquen da' šejḻe'cho. Perw še X̱ancho Diosen' ṉe' chone' güen nachen' ṉezecho da' ḻi chone' güen. \c 11 \s1 Pablon' na' beṉe' ca' cheson cuingaque' postlw \p \v 1 Chaclaža' gwzenagle yeto c̱hop diža' güen da' gua' c̱he cuina' ḻa'czḻa' še chaquele naquen diža' da' bibi zaca'. Ḻe gwzenag c̱hia'. \v 2 Neda' bzejni'ida' le'e xtiža' Criston' da' nechw cont gwyejnilaže'lene', na' Diosen' chone' cont chacda' le'e do yic̱hj do laža'. Na' chaclaža' gaquele toze Criston' cont zaca'le gona' le'e ḻo ne'e, gacle ca to no'ol güego', no'ole napši'i cuine' da' chacde' toz beṉe' byo beṉe' si' ḻe'. \v 3 Chxožda' yeseziye' beṉe' le'e cont bich šejnilaže'le Criston' do laže'le na' bich gaquele toz ḻe'. Can' gwziye' beḻen' da' no'ole nechon', no'olen' gože' Eva, da' nacba' be x̱igüe'. \v 4 Cate' chesela'ac beṉe' gan' zoale na' chosozejni'ide' le'e c̱he Jesúsen' nža'le can' ba bzejni'ito' le'e, o chosozejni'ide' nža'le c̱he Spiritw c̱he Diosen' o c̱he diža' güen c̱hen', ḻa' chzenagtele c̱hegaque'. Da'nan' chxožda' yeseziye'e le'e. \v 5 Ba nonḻe beṉe' ca' ca postlw c̱hele na' chonxenḻe ḻegaque'. Na' neda' zaca'cha' ca ḻegaque'. \v 6 Ḻa'czḻa' bi choa' diža' xdan ca chesoe' ḻegaque', ba ble'eczele yogo' dan' ba bento' na' ṉezczele chejni'ito' xtiža' Diosen' binḻo. \p \v 7 ¿Chaquele malen' bena' bibi laxjua' gwxia' cate' be'lena' le'e diža' güen c̱he Diosen'? Ben cuina' ca to beṉe' bibi zaca' da' bibi laxjua' gwxia' cont bena' ga zoachle mbalaz. \v 8 Gwxia' mechw da' gosoṉ beṉe' ca' chesedop chesežag chesonxene' Criston' ga yoble cont be'lena' le'e xtiža' Diosen'. \v 9 Na' cate' gwzoa' len le'e, ḻa'czḻa' bi gota' da' byažjda', bi gwṉabdan' le'e. Beṉe' ca' zeya'ac Macedonia gosoṉe' da' byažjda' cont bi benda' le'e zed, na' bate'teze gwbatech gonda' le'e zed goṉle da' chyažj chc̱hinda'. \v 10 Chebeda' chac chnia' bibi gan chona' chyix̱jue'eda' xtiža' Diosen' len le'e o len beṉe' že' yež yoble ga mbane distritw Acayan'. Na' can' ṉezda' chaclen Criston' neda' choa' diža' ḻi, can' ṉezda' gwbat gonda' le'e zed cont goṉle da' chyažj chc̱hinda'. \v 11 Perw gague da' bi chacda' le'e bi gonda' le'e zed. Diosen' ṉezde' chacda' le'e. \p \v 12 Na' gonchcza' can' chona' bibi laxjua' chzia' cont bi žel bi yosode'e beṉe' ca' yesene' toz can' chesone' len da' chon neto', ḻe can' chesaclaže' yesene'. \v 13 Ḻegaque' bi zjanaque' dogualje postlw. Con chosozejni'ide' diža' güenḻaže' na' chesonḻede' le'e cont gaquele gwseḻa' Criston' ḻegaque'. \v 14 Bi yebanele can' chesonen', ḻe ca'czen' chziye' Satanásen' chio', cheyon cuinen ca to angl beṉe' chactitchgua cont gaquecho naquen to angl güen beṉe' za' gan' zoa Diosen'. \v 15 Na' ca'czen' cheson beṉe' ca' chosozenag c̱hen, chesonḻede' le'e cont gaquele chosozejni'ide' diža' güen. Perw žin ža yesezaca'zi'e toḻi tocaṉe yeḻa' güen da' mal c̱hegaquen'. \s1 Da' ca' gwdi gwxaca' Pablo da' naque' postlw \p \v 16 Da' yoble žia' le'e, bi gaquele chona' xbab da' bibi zaca' can' chon beṉe' bi chejni'i. Perw ḻa'czḻa' še chaquele chona' xbab da' bibi zaca', ḻe gwzenag c̱hia' šlac gua' to c̱hope diža' güen c̱he cuina'. \v 17 Gua' diža' güen c̱he cuina' ḻa'czḻa' ṉezda' X̱ancho Criston' bi be'e diža' güen c̱he cuine'. Guan' ca beṉe' chon xbab da' bibi zaca', beṉe' bi chejni'i. \v 18 Beṉe' zan cheso'e diža' güen c̱he cuingaque' c̱he bi da' ba gosone' o bi da' ba goc c̱hegaque', na' ca'czen' gona' neda'. \v 19 Ba non cuinḻe beṉe' sina' na' da'na'ḻjan' chbele chzenagle c̱he beṉe' cheson xbab da' bibi zaca'. \v 20 Chzenagle c̱he beṉe' ca' ba gosone' le'e ca xmosgaque'. Choe'le latje cheseziye'e le'e cont chnežjwle ḻegaque' bi da' de c̱hele na' chontezle bi da' chesene'. Chesonxen cuingaque' na' chesebaže' le'e cont chzenagle c̱hegaque', na' bia'cze choe'le latje chosozejni'ide' le'e. \v 21 Chonḻjale xbab bžebto' le'e dan' bi beneto' le'e ca'. \p Na' da' yoble gua' diža' ca beṉe' chon xbab da' bibi zaca', ḻe bite'teze diža' güen da' cheyaxje beṉe' güe'e c̱he cuine' note'teze naque', ḻecze cheyaxjda' gua' dižan' nac ca' c̱he cuina'. \v 22 Chesonxen cuingaque' da' gosalje' gan' že' beṉe' chesaque' diža' hebreo. Ṉezczele ḻecze goljelena' beṉe' chesaque' diža' hebreo. Na' chesonxen cuingaque' da' zjanaque' beṉe' Israel. Ṉezczele ḻecze beṉe' Israel neda'. Na' chesonxen cuingaque' da' gosalje' ḻo diaža c̱he da' Abraham. Na' ṉezeczele ḻecze diaža c̱he da' Abrahanṉa' neda'. \v 23 Chesene' Criston' gwseḻe' ḻegaque' cont yesone' xšine'. Ṉezczele Criston' gwseḻe' neda' na' ba bencha' xšinen' ca ḻegaque'. Si'xenḻe dan' choa' diža' ca beṉe' chon xbab da' bibi zaca', ca beṉe' bi chejni'i. Ba bencha' žin gual ca ḻegaque', zan ṉi'ach ba goseyin justis ca' neda' da' choa' xtiža' Diosen' clel ca da' ba goc c̱he ḻegaque'. Na' zan ṉi'ach beṉe' ca' chesegue'ede' neda' ba goseyix̱jue' neda' ḻižya clel ca dan' ba goc c̱he beṉe' ca' chosozejni'ide' le'e. Na' zan ṉi'a ba bela' cbi gota'. \v 24 Gayo' ṉi'a goseyin beṉe' Israel gualaž c̱hia' neda' tašjw de yid togaljechoa ṉi'a güeje. \v 25 Šoṉe ṉi'a beṉe' justis ca' goseyine' neda' xis. Na' tṉi'a bosotacue' neda' yej yelate'ze ca gosote' neda'. Na' cate' zya'a yež zito' to ḻo' barcw, šoṉ ṉi'a boc̱hiṉj nisdaon' barcon', na' caṉe bžina' yo biž. Na' ḻo šoṉ ṉi'an beyiṉjenṉa', tṉi'a gwdeḻa' nisdaon' tža tyel. \v 26 Zan ṉi'a ba gwya'a yež zito' jatix̱jue'eda' xtiža' Criston'. Zan ṉi'a caṉe goc gwdia' yegw ca'. Zoa cate' goca' ḻo na' beṉe' gwban. Zoa cate' beṉe' Israel gualaž c̱hia' gosaclaže' yesote' neda', na' zoa cate' beṉe' bi zjanaque' beṉe' Israel gosaclaže' yesote' neda'. Na' zan ṉi'a do ḻo ciuda, do ga nono beṉe' že' na' do ḻo nisdaon' yelate'ze bi gota'. Na' yogo' ža chaš beṉe' chesonlaže' chesene' zjanaque' chio' txen na' chxožda' yosožiaye'e xšin Diosen' dan' chonan'. \v 27 Zan ṉi'a ba bena' xšin Diosen' benten ga jax̱aque'chgüeda', na' zan ṉi'a bchejda' bi gwtasa'. Nombi'a yeḻa' chbiḻ chdon, ḻe zan ṉi'a bi gota' da' ye'ej gagua'. Na' ḻecze zan ṉi'a beyaga' bi gota' xa' da' byažjda'. \p \v 28 Da' zanch da' ba gwdi gwxaca' da' bi choa' diža', na' ḻecze yogo' ža chi'chgua yic̱hja' nac chac c̱he le'e chdop chžagle chonxenḻe Criston' to to yež. \v 29 Note'tezle cate' bi zoac̱hac̱hle len Criston' o bi chzoele gonḻe can' chazlaže' Diosen', chacyaše'chgüeda' cacze ṉacho nedan' chona' ca'. Na' ḻecze cate' beṉe' chesego'oyeḻe' le'e cont chonḻe da' mal, ḻeca chacda' ḻo' yic̱hjlažda'ogua' na' chža'a dan' ba chonḻe can' že'na'. \v 30 Na' da' chonen byen güe'cha' diža' c̱he cuina', nach gua' diža' c̱he da' ca' chlo'en bi chac bi gona' to gualaza'. \v 31 Dios beṉe' cheyaḻa' gonxencho toḻi tocaṉe ṉezde' choa' diža' ḻi. Ḻen' naque' X̱a X̱ancho Jesucriston' na' chonxen Jesucriston' ḻe'. \v 32 Na' yeto da' goc c̱hia', cate' gwzoa' ciuda Damasco, beṉe' goc gobernador šlac gwnabia' rey Aretas bnite' beṉe' gosape' cho'a puert da' zoa ḻe'e ze'e da' nyec̱hj ciudan' cont yesezene' neda' cate' yechoja'. \v 33 Perw beṉe' ḻježcho ca' gosegüe'e neda' to ḻo' žome xen na' besyeḻetje' neda' to cho'a ventan ḻe'e ze'e da' nyec̱hje ciudan' cont bi gosezene' neda'. \c 12 \s1 Da' ble'edagüe' Pablon' \p \v 1 Bi chazlaža' güe'cha' diža' güen c̱he cuina', san gua' diža' c̱he da' ca' da' ba ble'edagüe'da' na' da' ca' ba bzejni'i X̱ancho Criston' neda'. \v 2-3 Ba chejnilaža' Criston' cate' goc c̱hia' quinga ba goc žta' iz. Diosen' bene' ṉec̱he gwya'a yaban' gan' zoen'. Bi ṉezda' še gwya'a len cuerp c̱hia', Dios nan' ṉezde'. \v 4 Con ṉezda' bžina' gan' zoa Diosen' na' benda' beṉe' ca' že' na' cheso'e diža' zaca' da' bi chac ṉia', diža' zaca' da' bi de latje güe' beṉac̱h yežlio nga. \v 5 Šaca' žan gonxen cuina', yejṉi'a gonxen cuina' c̱he da' ca' ba blo'e Diosen' neda', perw bi žan gonxen cuina' c̱he bi da' ba bena' neda'. Con gua' diža' c̱he da' ca' ba goc c̱hia' da' chosolo'en bi chac bi gona' to gualaza'. \v 6 Šaca' žan gonxen cuina', da' zan da' güen ba bena' da' gac gua' diža' c̱hen, diža' da' naquen da' ḻi, gague da' güenḻaže'. Perw bi gua' diža' c̱he bi da' güen da' ba bena', ḻe bi chaclaža' no gonxench neda' ca cheyaḻa'. Yejṉi'a yesone' xbab še zaca' con ca nac da' chesele'ede' chona' na' can' chesende' choa' xtiža' Diosen'. \p \v 7 Cont bi ga'laža' c̱he da' ble'edagüe'da' na' da' ba bzejni'i X̱ancho Criston' neda', Diosen' be'e latje chžaglagua' len to da' zoa cha'an ca cha'a yeše' ḻo cuerp c̱hia' nga, na' ḻeca chaclaže' Satanásen' gacda' tole da' chac c̱hia' ca'. \v 8 Šoṉe ṉi'a ba gwṉabda' X̱ancho Criston' yeque'e dan' chžaglagua' len cuerp c̱hian'. \v 9 Nach X̱anchon' gože' neda': “Bi yeca'a dan' chžaglaguon', san soacza' gaclena' le'. Ḻezen da' chyažjdo'. Cate' bi chac bi gono', canan' gacbe'edo' chaclena' le' cont gono' bi da' cheyaḻa' gono'.” Da'nan' chbeda' güe'cha' diža' c̱he da' ca' chosolo'en bi chac bi gona' še Criston' bi chaclene' neda' len yeḻa' guac c̱hen'. \v 10 Na' da'nan', cont gacxen Criston', chbeda' bite'teze da' chac c̱hia' da' chlo'en chyažjda' gaclene' neda'. Chbeda' cate' chesezi'diža' beṉe' neda', cate' bi de da' chyažjda', cate' beṉe' chosolagšibe' neda', na' cate' bichle da' chžaglagua', ḻe cate' chac c̱hia' ca', cana'ch chaclench Criston' neda' len yeḻa' guac c̱hen'. \s1 Pablon' gwche' yic̱hje' c̱he beṉe' chesonxen Criston' Corinto \p \v 11 Ba bia' diža' benxen cuina' ca chon beṉe' bi chejni'i. Le'e cheyaḻa' güe'le diža' c̱hia' naca' beṉe' zaca', perw bi chonḻe ca'. Da'nan' benen byen bia' dižan' ca'. Da' juisyw chonxenḻe beṉe' ca' ba nonele ca postlw c̱hele. Na' neda' ṉe late'ze bi chyažjen cont gaca' beṉe' zaca' ca ḻegaque'. Žia' ca' ḻa'czḻa' chacbe'eda' bibi zaca' šaca' bi zoa Diosen' len neda'. \v 12 Ba ble'ele naca' dogualje postlw, ḻe cate' gwzoa' len le'e, Diosen' blo'e zoa yeḻa' guac c̱hen' len neda' na' bene' cont goc bichle da' zaca' yesyebane beṉe', na' goclene' neda' bchejda' yogo' da' goc c̱hia' šlac bena' xšinen' gan' zoalen'. \v 13 Toze ca güenṉa' bena' len le'e na' can' bena' len beṉe' yež yoble ga chesedop chesežague' chesonxene' Criston', con da' bi bia' latje goṉle da' chyažj chc̱hinda'. Ḻe si'xen da' malen' bena' bi benda' le'e zed. \p \v 14 Chaclaža' yida' deṉa'a le'e da' gwyoṉe ṉi'a. Na' bi gonda' le'e zed cate' yida'. Bi chaclaža' goṉle neda' bi da' de c̱hele, con chaclaža' gwzenagle c̱hia' na' gon cuinḻe ḻo na' Criston'. Ca no bidao' bi cheyaḻa' gwnežjwbe' bi da' chyažje x̱axṉa'be', san x̱axṉa'be' cheyaḻa' gwnežjue' da' chyažje ḻebe', ca'czen' naquen len le'e na' len neda'. \v 15 Chbeda' chzanda' bite'teze da' de c̱hia' na' lente cuina' cont gaclencha' le'e, ḻa'czḻa' šlac neda' chaquechda' le'e, le'e bi chaquetecle neda'. \p \v 16 Na' baḻle, ḻa'czḻa' chacbe'ele bi benda' le'e zed len da' byažj bc̱hinda', žale gwziya'a le'e. \v 17 ¿Bi ṉezele bi gwziya'a le'e cate' gwseḻa' note'teze beṉe' ca' ba gwseḻa' gan' zoale na'? \v 18 Gwṉeyoeda' Titon' bedeṉe'e le'e na' gwseḻa' yeto beṉe' ḻježcho len ḻe'. ¿Bi ṉezele bi gwziye' Titon' le'e? Ḻe' len neda', toz can' chonto', na' toz can' chaclaže'to' gaclento' le'e. \p \v 19 ¿Chaquele ba bia' diža' quinga cont ṉezele bibi da' xiṉj chonto'? Gague da'nan' ba bia' dižan' ca'. Ba gwnia' yogo' da' ba gwnia' cont chaclena' le'e gonchle xbab can' chazlaže' Diosen', ḻe chacda' le'e. Diosen' ṉezde' yogo' da' ba gwnia' le'e, na' naca' Criston' txen chzejni'ida' le'e. \v 20 Con chžeba' cate' yedeṉa'a le'e še gata'bia' bi chonḻe güen can' chaclaža' gonḻen', na' še ba chonḻe da' mal, bi šo'laže'le can' gona' len le'e. Chacda' c̱hixe še chdiḻe chšašle na' chgue'e ḻježle o chloc ḻježle o chazlaže'le gac güen c̱he cuinzle. C̱hixe še chṉe c̱he ḻježle, še chc̱hitjle diža', še cha'laže'le o še de da' zed c̱hele. \v 21 Chžeba' cate' yedyeṉa'a le'e še gata'bia' zanḻe biṉa' cuejyic̱hjle da' malen' ba benḻe, na' biṉa' yetiṉjele c̱he da' yeḻa' zto' chonḻe, c̱he da' nzoa no xtole, o da' chata'lenḻe no beṉe' bi nac beṉe' c̱hele o no'ole bi nac xo'olle. Na' Diosen' gone' yeto'eda' c̱hele na' yegüine'da' c̱hele še naquen ca'. \c 13 \s1 Pablon' že' gone' castigw c̱he no chon da' malen' \p \v 1 Ṉa'a gac šoṉe ṉi'a yedeṉa'a le'e. Cate' gagwcho xya c̱he note'teze beṉe', guata'bia' nape' doḻa' še yotiḻen can' chesena c̱hope o šoṉe beṉe' cheso'e diža' can' goquen'. \v 2 Goša' le'e šlac gwzoa' len le'e caten' bedeṉa'a le'e da' gwchope, bi yeyaše'da' beṉe' ca' goson da' xiṉjen' še bi yesyetiṉjde', na' goṉa' castigw c̱he yogo' nochle chon da' xiṉjen'. Na' da' yoble žia' ca' ṉa'a šlac zoa' zito' len le'e. \v 3 Chaclaže'le gona' to da' gwlo'en chṉe Criston' len neda'. Da'nan' goṉa' castigw c̱he nole chon da' xiṉjen'. Na' Criston' gwlo'e yeḻa' guac xen c̱he' cont saca'zi'le c̱he da' xiṉj da' nonḻe. \v 4 Na' ḻa'czḻa' Criston' ben cuine' ca beṉe' bibi chac gon cate' gosote'ne' ḻe'e yag cruzen', zoe' ṉa'a da' nape' yeḻa' guac xen c̱he Diosen'. Na' ḻecze neto' nacto' txen len Criston' ben cuinto' ca beṉe' bibi chac gon, perw gwlo'eto' le'e zoa yeḻa' guac c̱he Diosen' len neto'. \p \v 5 Ḻe gonyaṉe' xbab c̱helen' še da' ḻi chejnilaže'le Jesucriston'. Nach gacbe'ele zoe' len le'e še da' ḻi chejnilaže'lene'. \v 6 Na' zoa' lez ḻecze gacbe'ele zoe' len neto' na' nacto' postlw c̱he'. \v 7 Choḻ güižto'ne' c̱hele chṉabto' bich bi da' mal gonḻe, gague cont gacbe'ele zoa Jesucriston' len neto', san cont soale gonḻe da' güen. Ḻe toze ca nonen še chesacbe'e beṉe' zoe' len neto' o še bi chesacbe'ede'. \v 8 Na' bibi castigw goṉto' le'e še chzenagle diža' ḻi c̱he Jesucriston', con gaclento' le'e, še ca'. \v 9 Yebeto' gonto' ca beṉe' bibi yeḻa' chnabia' nape', con še le'e ba chnabia'le chonḻe can' cheyaḻa' gonḻe. Na' zoaczto' choḻ güižto' Diosen' chṉabto' gaclene' le'e gonḻe doxen can' cheyaḻa' gonḻen'. \v 10 Ba bzoja' da' quinga za' yedeṉa'a le'e cont yetiṉjele xtoḻa'len' na' bi yažjen gona' znia len le'e. Diosen' gwseḻe' neda' naca' postlw c̱he' na' beṉe' neda' yeḻa' chnabia' cont gaclena' le'e, gague cont gwžiaya'a le'e. \p \v 11 Beṉe' migw c̱hia', chṉaba' gacšca güen c̱hele. Ḻe cuec yic̱hjle gonyaṉe'le yogo' da' chaclaže' Diosen' gonḻe. Ḻe gon c̱hac̱h laže'le len bi da' chac c̱hele. Ḻe gac toze len ḻjež le'e chejnilaže'le Criston', na' ḻe soa binḻo tole yetole. Diosen' chacde' chio' na' chone' cont chzoa chbezcho binḻo len xbab da' yo'o ḻo' yic̱hjlažda'ochon', nachen' chṉaba' soašcacze' len le'e. \v 12 Ḻe gwnopa' na' ḻježle gwguap ḻježle tiox cate' chežagle txen, cont gacbia' chaque ḻježle tole yetole. \v 13 Yogo' beṉe' ca' chesejnilaže' Criston' do nga chosoguape' le'e tiox. \p \v 14 Na' chṉaba' X̱ancho Jesucriston' gaclenšcacze' le'e. Na' Diosen' gonšque' gacbe'echle chacde' le'e, na' gonšca Spiritw c̱he Diosen' cont xbab c̱hele gaquen toze len xbab c̱hen. Da' na'zen' chzoja'.