\id MRK \h MARCOS \toc1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA MARCW \toc2 MARCOS \toc3 Mr. \mt1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA \mt1 MARCW \c 1 \p \v 1 Nu gaṉle laa naa csilo gzodiidz naa, miṉe beeṉ Jesús, Meṉ ne bneele Dios cxeeḻ me lo guidzliu. \p \v 2 Lo guits ne pquiaa Isá, tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, lo co zhobnee gaṉle ible laa Dios no cxeeḻ me. Rneew, glo cxeeḻ me tib zha ne tedner, guiaadnie diidz. Znu zhobnee lo guits co: \q1 Sxeḻ naa tib zha ne tedner lo luu, \q1 zeeṉa zha co gzhixcuaa nëz ne ted luu. \q1 \v 3 Dan tso zho, \q1 zon miech zeeṉe laa tsi zho zëëb gnee zho: \q1 “Goḻzhixcuaa nëz ne ted meṉ ne rnabey, \q1 goḻsaan grë guieḻntseeb ne ruṉ to.” \p \v 4 Ni nligaa scase goca, zeeṉe laa Juan Bautist biaad, dan bio me rchoobnis me miech; rnee me lo zho csaan zho xquieḻntseeb zho gbig zho lo Dios, ni chobnis zho, zeeṉa csilaa Dios zho lo grëtaa xtoḻ zho. \v 5 Dzigo rriee miech grë guiedz ne ngab Judé, dib lad guiedz Jerusalén, riequiaadiag zho zhiwseed me; ni rxobdoḻ zho grë xtoḻ zho, dzigo rchoobnis me zho leṉ guiubee Jordán. \p \v 6 Guits lad camell niaa xab me, ncuaaṉe rzhidoo leṉ me guid niaaw ni niapse nguzhanch ni dzin dan row me. \v 7 Zeeṉe rseed me grë miech co, rnee me lo zho: \p ―Iraa ziaad meṉ ne mazdraa non lo naa. Teḻ naa peet nond naa, tib guieḻnzaac nroob ga ygaa naa teḻne niaca miṉe grieelo maase lab me glit naa; per na ni miṉ co rdziṉd naa. \v 8 Laa naa rchoobnis to niina con nis; saṉgue me con Espíritu Sant cchoobnis me to. \s1 Brobnis Jesús \r (Mt. 3:13‑17; 4:1‑17; Lc. 3:21‑22; 4:1‑15) \p \v 9 Leṉ ngbidz coquew, laa Jesús briee guiedz Nazaret xtan zha Galilé, güey me pchoobnis Juan me leṉ guiubee Jordán. \v 10 Laa me norieedze lo nis, zeeṉe goṉ me laa zhan gbaa bzhial, laa meṉ ne nac Espíritu Sant biet gbaa zig tib palom laa me ziad-zëëb guic me. \v 11 Ni lëëtaque zëëb tib tsi meṉ co gbaa, rnee me: \p ―Xin, rleynie naa luu goṉ, nziuu luu lo naa. \p \v 12 Zeeṉe blozh brobnis me, dzigo güeynie Espíritu Sant me tib dan ngan, zaatne no grë ma ntseeb; \v 13 bio me ga choo ngbidz. Ga no me güey Satanás (ma ne rnabey lo grëse meṉdox), gocladz ma niuṉgüet ma me. \p Bdedse ga, güey grë xanjl Dios güeygaṉ zho me. \p \v 14 Leṉ ngbidz co bnabey Herod bio Juan ladzguiib. Ladzguiible no Juan zeeṉe briee Jesús güeyted me grë guiedz ne ngab Galilé güeyseed me miech Xtiidz Ndzon Dios, \v 15 rnee me lo zho: \p ―Laa dze ne gnabey Dios ziaadgaxle, laaw bdziṉ dzele. ¡Goḻsaan grë xquieḻntseeb to, goḻnab perdon lo Dios; dib zdoo to goḻliladz Xtiidz me! \s1 Tap zha ne quia gooz meḻ \r (Mt. 4:18‑22; Lc. 5:1‑11) \p \v 16 Tib dze zieded Jesús ro Nisdoo ne lë Galilé, goṉ me laa Simón grop Ndrés quia gooz meḻ lo nis co; sac ible dziin co nac xtsiiṉ zho. Grop bets zho laa zho noroṉ guiex ne rgaa meḻ lo nis. \v 17 Dzigo bredz me zho, rëb me lo zho: \p ―¡Goḻtë, goḻtënaḻ zhits naa! ¡Laa naa cxeḻ to tsie to stib gooz, tsietop to grë miech ne sëëb xnëz Dios! \p \v 18 Horcogazh psaṉ zho guiex ne rnaaz zho meḻ ga, laa zho zienaḻ zhits me. \p \v 19 Zhisaque bzë Jesús ro nis co, goṉ me laa Jacob ni Juan no tib leṉ barcw noquiaabdie zho guiex ne rnaaz zho meḻ, lëë grop xingan Zebedé ga; \v 20 dzigo bredz me zho. Zigne bredz me zho, zoque Zebedé lo barcw ga grë xmoz Zebedé, laa zho zienaḻ zhits me. \s1 Tib mgui ne nosacsi meṉdox. \r (Lc. 4:31‑37) \p \v 21 Laa zho bdziṉ guiedz ne lë Capernaum. Zeeṉe goḻ dze ne rdziiladz zho lo dziin nëz Israel, güey Jesús yadoo win ne zob lad guiedz co güeyseed me miech. \v 22 Grë miech ne ndxie leṉ yadoo ga, rzee zdoo zho raṉ zho zha rnee me, sac rlu meṉ rnabey nac me; led yed me rseed zigne rseed grë zha ne nac maistr ley. \p \v 23 Lad grë miech co no tib mgui ne nosacsi meṉdox, tibaque zeeṉe nguiedz pcooptsie ma mgui, \v 24 rnee ma: \p ―¿Pe guṉ luu no Jesús Nazaren? ¿Ziaad luu lëë par gnitlo luu no? Ruṉbey naa luu, tib meṉ peet xtoḻd nac luu ni Dios pxeeḻ luu. \p \v 25 Dzigo goctox Jesús lo ma, rëb me: \p ―¡Psioog ro luu! ¡Na zeeṉa psaan meṉ qui! \p \v 26 Horco masaque beeṉcxidz ma mgui co, ni rquiaadan ma redz laa ma psaan mgui. \v 27 Grëse miech ne ndxie ga, bzee zdoo zho rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Bay cho nac meṉ qui? ¡Wseed cub i goṉ ziaadnie me! ¡Rlu zha rnabey nac me, zha haxta meṉdox rdzieb zeeṉe ractox me lo ma! \p \v 28 Znuse brieets bliaaḻ diidz zha beeṉguiac Jesús mgui co; grëse guiedz ne ngab Galilé gocnaṉ miecha. \s1 Biac xniadzoop Simón Pedr \r (Mt. 8:14‑17; Lc. 4:38‑41) \p \v 29 Ga briee Jesús güey me lidz Simón grop Ndrés gza me Jacob ni Juan. \v 30 Bdziṉ zho, lëëtaque laa xniadzoop Simón nix rlan xlëë, nacne rëb zhow lo me. \v 31 Dzigo bded me zaatne nix zhuz co, bzheṉ me nia me, blische me me. Horcogazh laa zhixlëë me blëz, guche me ga psilo me beeṉlo ncuaaṉe dow zho. \p \v 32 Ziedzele dzew, laa ngbidz rzëëblew, zeeṉe psilo grë miech co zo zo rdziṉnie zho grë meṉ rzacnë, grë zha ne nosacsi meṉdox ne; bioogse ro yu co ndxie miech. \v 33 Zootle zig grëse miech ne no lad guiedz co pcaalsa ga. \p \v 34 Ndal grë meṉ rzacnë co zhaase zhaase guieḻguidz ne rzac zho, per beeṉguiac Jesús zho; zha ne nosacsi meṉdox, beṉcxooṉ me grë meṉdox ne nosacsi zho. Goctox me lo ma, ib bdeete me diidz nee ma cho nac me, sac ruṉbey ma me. \s1 Pseed Jesús miech Galilé \r (Lc. 4:42‑44) \p \v 35 Silgaw, scase bii ncow rnaw guche Jesús briee me lad guiedz co, güey me zaatne guieṉdraa miech, güeyzodiidznie me Dios. \v 36 Zeeṉe rnit me choot guieṉd; dzigo briee Simón ni zla zha ne nacgza Simón güeyguib zho me. \v 37 Zeeṉe bdziel me, rëbchaa zho lo me laa grë miech co quiaguible me. \p \v 38 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―¡Sca ye! Per ib laa ne none goṉ guio grëraa guiedz ne ndxie dib gax nu, zeeṉa ye grë guiedz qui gnee naa Xtiidz Dios lo miech; sac ible miṉ co pxeeḻ me naa ziaḻ naa lo guidzliu. \p \v 39 Dzigo güey zho grëse guiedz ne ngab Galilé. Zaatne rdziṉtaa zho, rie me grëse yadoo win ne zob lad guiedz rseed me grë miech co Xtiidz Dios, ni ruṉcxooṉ me grë meṉdox ne nosacsi miech. \s1 Biac tib mgui ne rlan lepr \r (Mt. 8:1‑4; Lc. 5:12‑16) \p \v 40 Tib vuelt, wbig tib mgui ne rlan guiedzdox ne lë lepr lo Jesús (masaque riaaḻ dipse guid lad mgui), pquiitsgzhib mgui lo me, rëb mgui: \p ―Tebaa siguieeḻ luu guṉguiac luu naa. \p \v 41 Pquia zdoo Jesús mgui, pxobnia me guic mgui rëb me: \p ―Zuṉguiac naa luu. ¡Niinagazh laa luu guiaaṉmbe! \p \v 42 Zigne sca bnee me laa mgui co biac, mbese biaaṉ xcuerp mgui. \v 43 Blozh ga bzonëz me mgui, ni pso me diidz lo mgui \v 44 rëb me: \p ―Bina gaṉle, choot lo gzodiidzd luu goṉ zha biac luu. Bzë, güey lo pxoz, güeysaṉ gon ne rnabey xley Moisés gdeed luu; zeeṉa gaṉ zho gaṉle laa luu biacle. \p \v 45 Ni zigne briee mgui ga, psilo mgui grë lo miech bzodiidz mgui zha biac mgui. Grëse miech gocnaṉa, nacne brieelodraa neṉlo ndziṉ Jesús grë lad guiedz co. Miṉe beeṉ me, blëz me zaatne choot miech guieṉd; per niicle scaw, miech guizhiu ne rriee grë guiedz co rdziṉ lo me. \c 2 \s1 Biac tib meṉ ne gutoo \r (Mt. 9:1‑8; Lc. 5:17‑26) \p \v 1 Goc bla dzew, laa Jesús biire bdziṉ lad guiedz Capernaum stib. Zeeṉe bin zho laa me bdziṉ ro yu, \v 2 miech guizhiu ne pcaalsa zaatne no me ga, haxta ro yu ndxie grë miech co; dzigo psilo me noseed me zho Xtiidz Dios. \p \v 3 Laa grë miech co ndxie ga, zeeṉe bdziṉ tap zha bgui ney zho stib meṉ bgui, zhoobse me lo yag, ib gacd së me sac dipse me gutoo. \v 4 Ni ne scataa miech guizhiu ne ndxie, gacd ted zho nëz ro yu gdziṉnie zho me lo Jesús, nacne biepaque zho guic yu. Pxal zho ngali zaatne zob Jesús, dzigo ga pteed zho meṉ co dib yag ne zhoob me ga. \v 5 Zeeṉe goṉ Jesús ne nli dib zdoo zho rliladz zho me guṉguiac meṉ rzacnë co, dzigo rëbchaa me lo meṉ co: \p ―Xin, niinagazh laa naa guṉ perdon grëse xtoḻ luu. \p \v 6 Blalaa zha ne nac maistr ley zob ga, zeeṉe bin zho sca rëb me lo meṉ rzacnë co, bzachaa zdoo zho: \v 7 “¡Lëda i goṉ squi rnee meṉ qui! Quiaguitnie me Dios i squi rzë xtiidz me. ¡Tibaque meṉ ne ruṉ perdon xtoḻ miech, ni lëë meṉ co nac Dios!” \p \v 8 Bieṉga Jesús sca rza zdoo zho, dzigo rëbchaa me: \p ―¿Pe nacne rlëë to ron to miṉe rne naa? \v 9 Parga nli, choḻze zha ne zac guiab: “Laa naa guṉ perdon grëse xtoḻ luu.” \v 10 Per laa naa glu lo to gaṉle, naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios ziaḻ naa lo guidzliu, ible naa no guṉ miech perdon. \p Dzigo bnee me lo meṉ rzacnë co, rëb me: \p \v 11 ―¡Guche i, bi yag ne bzhoob luu i, zeeṉ bzë! \p \v 12 Zigne sca bnee me laa mgui co bzoli, blis me yag co, grop lo grë miech co goṉ zho laa me briee ga, laa me zey. Grëse zho rzee zdoo zho, rleynie zho Dios rnee zho: \p ―¡Nasi laa ne nodziaṉ ncuaaṉe gard dziaṉ ne! \s1 Bredz Jesús Leví \r (Mt. 9:9‑13; Lc. 5:27‑32) \p \v 13 Blozh ga, laa Jesús briee ga laa me zie nëz ro nisdoo stib; nzian miech ne pcaalsa lo me ga, dzigo pseed me zho. \p \v 14 Ro nis co ziezë me goṉ me Leví, xingan Alfé, zob Leví zaatne rietizh zho contribucion, dzigo bredz me Leví tsienaḻ Leví zhits me. Guso Leví ga, laa Leví zienaḻ. \p \v 15 Bded ga, bredz Leví me güey me tib wagw lidz Leví. Grë zha ne nac recaudador, grë zha ne zëëb diidz nac zha yozh, tipse lo mezh bzobnie me zho grë xpëëdscuel me; sac ndal grë zha co zienaḻ zhits me. \p \v 16 Blalaa maistr ley ne nacgrë zha farisé, goṉ zho sca tipse noyownie Jesús grë zha co; bded ga, rëbchaa zho lo xpëëdscuel me: \p ―¡Mod sca na rownie xmaistr to grë zha ngoopdoḻ, grë zha beed ne nac recaudador! \p \v 17 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho: \p ―Naṉle to gaṉle, meṉ ne ruṉ rmed, zaatne no zha ne rzacnë, ga rquiin zho, ¿niacxe squiin zho zaatne no zha ne ndip ndaan? Ni miṉ co rac niina, teḻ naa ziaḻguibd naa miech wen, sinque laa naa ziaḻguib miech ngoopdoḻ. \s1 ¿Pe nacne rcuand xpëëdscuel Jesús? \r (Mt. 9:14‑17; Lc. 5:33‑39) \p \v 18 Lëëtaaque dze co nocuan xpëëdscuel Juan Bautist, grë zho zha farisé. Dzigo bdziṉ bla zha ne bnabdiidz lo Jesús, rëb zho: \p ―¿Pe nac waa ib rcuand xpëëdscuel luu? Zha grë xpëëdscuel Juan Bautist ni grë zha farisé, rcuan zho. \p \v 19 Pquiab Jesús, rëb me: \p ―Zaatne nadieṉ noyac tib guieḻtsieel, ¿pe niacxe lega csilo grë zha ne ndxie lo lni tso zho guieḻnë, ycuan zho ni raṉ zho laa mgui ne notsieelnia mban? \v 20 Per zdziṉ dze zeeṉe laa mgui co gbiche; ni zeeṉe laa dze co gdziṉ, dzigosi nagoṉ rieguiaḻ tso zho guieḻnë, rieguiaḻ ycuan zho. \p \v 21 ’Raṉle to gaṉle, zha ne rquiaabdie tib lë lar, rquiaad zho lar cub lad lar gox, sac zha ne sca guṉ paat yquiind wquiaabdie co. Zeeṉe laa lar cub gbe, lëëque lëëw guṉnat zaatne nriez lar gox. \v 22 Scaque tsod zha ne cotsow vin cub tib leṉ guid ne padzeelale noquiin, sac stsiez vin cuba; dzigo niicle guid cow, niicle vingaaw laaw nitlo ga. Gacxe, teḻ vin cuba none leṉ guid cubaque tsotsowa. \s1 Ptop xpëëdscuel Jesús mzion zhobxtil \r (Mt. 12:1‑8; Lc. 6:1‑5) \p \v 23 Tib dze ne rdziiladz zho lo dziin nëz Israel, bdednie Jesús xpëëdscuel me zaatne zëëb zhobxtil, dzigo zigse zieded zho pchoo zho palal mzion zhobxtil co. \v 24 Goṉ zha farisew, dzigo rëbchaa zho: \p ―¡Lëda i goṉ noyuṉ to! ¡Goḻguieṉ gaṉle dze nda nac dze rii! \p \v 25 Dzigo pquiab Jesús, rëb me: \p ―¿Pe gard glab to zaatne ziaad gaṉle zha beeṉ rey David tib dze zeeṉe pcaabedz me grë me zha ne ziegza me, ni zienied zho pe gow zho? \v 26 Rneew, bzëëb me leṉ yadoo güeynab me guietxtil ne nac gon, downie me grë zha ne ziegza me ga, ni loxaque zha ne nacse pxoz row guietxtil co. Leṉ iz co nac meṉ ne lë Abiatar pxoz nroob. \v 27 Goḻgacnaṉ sca gaṉle, biaaṉd dze rii par csacsi miech xcuerp zho, sinque ne rleynie Dios miech gane psaṉ mew. \v 28 Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios ziaḻ naa lo guidzliu, naa rnabey dze rii, naṉpaa naa pe nac miṉe nonguieḻ gac. \c 3 \s1 Biac tib mgui ne mband tib nia \r (Mt. 12:9‑14; Lc. 6:6‑11) \p \v 1 Goḻ stib dze ne rdziiladz zho lo dziin, güey Jesús leṉ yadoo win ne zob lad guiedz co. Lad grë miech ne no leṉ yadoo co, no tib mgui ne mband tib nia. \v 2 Nzian zha ne ndxie ga, quialeets zho Jesús dieṉ pe zuṉguiac me nia mgui co dze ne rdziiladz zho lo dziin. Quiambëz zho dieṉ pe guṉ me, par gdziel pe yquiaaqui zho me. \v 3 Dzigo bredz me mgui co, bnabey me bzo mgui groḻtaa lo grë zha ne ndxie ga; \v 4 blozh ga rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nadieṉ rzac to nonguieḻ guṉ ne dze rii? ¿Pe nonguieḻa guṉ ne ncuaaṉe yquiin, te nonguieḻa guṉ ne guieḻntseeb ye? Zig nac samiech ne zha ne noxtseeb xquieḻmban, ¿pe maase csaan ne guet zho? \p Ni tib zho pquiabd. \v 5 Dze bui me lo zho grëse zho, wbiṉladz guic me, ni mban goc zdoo me goṉ me scataa ntseeb zdoo zho; dzigo rëb me lo mgui co: \p ―Bzigaa nia luu. \p Zigne bzigaa mgui nia mgui, laaw biac. \p \v 6 Grë zha farisé, ni grë zha ne nacnie rey Herod, zigne briee zho ga laa zho psilo bnediidz dieṉ zha gdeeda diidz gut zho Jesús. \p \v 7 Leṉ dze co, tib vuelt bdziṉ Jesús ro nisdoo grë xpëëdscuel me. Miech guizhiu ne naḻ zhits zho, ga zie grë zha ne ziaad nëz Galilé, grë zha ne ziaad nëz Judé, \v 8 grë zha Jerusalén, grë zha ne ziaad nëz Idumé, grë zha no dib nëz daṉ ro guiubee Jordán, grë zha ne no dib gax guiedz Tiro ni guiedz Sidón. Miech guizhiuw, sac ron zho grëtaa milagr ne ruṉ me. \p \v 9 Dzigo bnabey Jesús xpëëdscuel me, yguib zho tib leṉ barcw zaatne gac so me zeeṉa ctaagwd grë miech co me. \v 10 Zëëble diidz ndal miech ziyuṉguiac me, dzigo grëse zha ne rlan pe guieḻguidz, rbigbe zho dieṉ zha grieelo maase lad xab me xeṉ zho. \p \v 11 Grë meṉdox ne noguitnie miech, zeeṉe raṉ ma me, ruṉquiitsgzhib ma zha ne noguitnie ma lo me ni rquiaadan ma redz rnee ma: \p ―¡Xpëëd Dios nac luu! \p \v 12 Per ractox me lo ma, rsaand me gnee ma parne xoobneṉd cho nac me. \s1 Ble Jesús gza tsiipchop xpëëdscuel me \r (Mt. 10:1‑4; Lc. 6:12‑16) \p \v 13 Blozh ga biep me tib guic gui win zob ga, ga bredz me zha ne gocladzse me. Zeeṉe pcaalsa zho grë zho, \v 14 dzigo lad co ble me tsiipchop zha ne sënie me, zha ne cxeeḻ me tsieseed miech Xtiidz Dios. Lëë zha co bleelë me poxtl, \v 15 ni bdeed me poder lo zho guṉcxooṉ zho meṉdox. \p \v 16-19 Znu lë gza tsiipchop zha ne ble me ga: \q1 Simón (lëë Simón co bleelë me Pedr), \q1 Jacob ni Juan (xingan Zebedé, zha ne bleelë me “Zhin Nguzi” “Boanerj”). \q1 Ndrés, \q1 Lip, \q1 Bartol, \q1 Matew, \q1 Mazh, \q1 Jacob (xingan Alfé), \q1 Tadé, \q1 Simón (zha ne nacgrë zha ne racladz cuee zha Roma xtan zho) \q1 ni Judas Iscariot (zha ne güeyto me). \s1 Rëb zho meṉdox nacnie Jesús \r (Mt. 12:22‑32, 46‑50; Lc. 8:19‑21; 11:14‑23; 12:10) \p \v 20 Wbire Jesús ga, laa me bdziṉ ro yu grë me zho. Scasaque ndal miech ne pcaalsa ga stib, ni rdeetew diidz gownie me zho. \v 21 Zeeṉe bin meṉlidz mew, dzigo briee zho ziexi zho me, sac rëb zho bod rzhiṉle guic me. \p \v 22 Haxta grë maistr ley, zha ne briee nëz Jerusalén bdziṉ ga, rnee zho: \p ―Beelzebú, ma ne rnabey lo meṉdox, ma co nacnie me gane rrieelo ruṉcxooṉ me meṉdox. \p \v 23 Dzigo bredz me zho bzodiidz me tib cuent lo zho, rëb me: \p ―¿Pa naṉ to na grieelo lëëque meṉdox guṉcxooṉ sameṉdox ma? \v 24 Teḻ tib guiedz nadieṉ gac miech chop dii, csilo zho tiḻlsa zho, ¿niacxe nitlod guiedz co? \v 25 Tib diigaa miecha, teḻ csilo zho lëëque zha tiḻnie meṉlidz zho, ¿niacxe nitlod zho? \v 26 Scaquegaa meṉdox nagoṉ, teḻne lëëque lëë ma tiḻnie sameṉdox ma, ¡pe nale na bnitlo ma! \v 27 Masaque nac meṉdox zig tib zha ne no xfuers, zha ne gacladz cuee grë ncuaaṉe no lidz zha co, none cxidoogazh zho zho. \p \v 28 ’Gneli naa lo to gaṉle, grëse doḻ ne ruṉ miech, grë teḻ zha rguie zho, rdzibdee zho, bii zuṉ Dios zho perdon miṉ co; \v 29 saṉgue zha ne gneenë Espíritu Sant, doḻ nroob ga ruṉ zho, gdziṉd dze ne guṉ Dios zho perdon. \p \v 30 Sca rëb me lo zho, sac sca quianee zho rëb zho meṉdox nacnie me. \p \v 31 Horco laa xniaa me ni zha bets me bdziṉ, per leyse blëz zho; dzigo pxeeḻ zho zha ne zietsedz me. \v 32 Blalaa zha ne zob gaxpaa lo me, zha co beeṉ vis rëb zho: \p ―Laa xniaa luu goṉ, ni zha bets luu ziaadguib luu. \p \v 33 Pquiab me rëb me: \p ―¿Xnia naa ye, bets naa ye? \p \v 34 Dze bui me lo grë zha ne ndxie ga, dzigo rëbchaa me: \p ―To goṉ nac xnia naa, to nac bets naa. \v 35 Sac grëse zha ne ruṉ miṉe racladz Dios, lëë bets naa ga, lëë bzian naa ga, lëë xnia naa ga. \c 4 \s1 Xcuent zha ne güey gon \r (Mt. 13:1‑23; Lc. 8:4‑15) \p \v 1 Dze coquew, laa Jesús psilo quiaseed miech zaatne nac ro Nisdoo Galilé ga. Miech guizhiu ne pcaalsa lo me, nacne güeytsep me tib leṉ barcw ne zo ro nis co, ga bzob me laa grë miech co bre tib ro nis. \v 2 Ndal grë ncuaaṉe pseed me zho, per niapse con cuent rnee mew lo zho. Lëë tib cuent ne bzodiidz me ga nu, rëb me: \p \v 3 ―¡Goḻquiaadiaga gaṉle! Tib mgui name, briee me güey me gon zhobxtil. \v 4 Zeeṉe laa me quialaaḻ zhob co, miṉe bliaaḻ gax ro nëz; znuse güey grë mguiṉ güeytow maw. \v 5 Laa miṉe bliaaḻ zaatne nac lo quie, znuse znuse blana; \v 6 per zeeṉe laa lo ngbidz briee, znusaque bgooḻa blozh ga bidzgaw; sac guieṉd nroob low. \v 7 Laa miṉe bliaaḻ zaatne nac leṉ yag guiets, zeeṉe laa grë yag guiets co broob znuse bnitlo yag guietsa, pasëw niac. \v 8 Saṉgue grë miṉe bliaaḻ zaatne nac lo liu naaḻ, blana, brooba ni goca; lo tib tib zhob co no mzion co briee gaḻptsii zhob, now briee tsoṉgaḻa, nogaaw briee haxta tib gayoow. \p \v 9 Blozh ga, rëbchaa me lo zho: \p ―Zha ne racladz guieṉ miṉe rne naa, yquiaadiag zhow. \p \v 10 Zeeṉe laa grë miech co zey, laa gza tsiipchop xpëëdscuel me, ni zla zha ne rzënie me, laa zho bnabdiidz lo me dieṉ zha nac cuent co. \v 11 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Teḻ to, Dioszhal rlu lo to zha rnabey me, niicle ncuaaṉe mazdraa ngueetsa; laa lo grëraa miech ne gard gbig lo me niapse con cuent rzodiidz naaw lo zho parne guieṉ zhow. \v 12 Per niicle scaw, nzhial diag zho ron zho, per peet rieṉd zho; nzhial lo zho rwi zho, per peet raṉd zho; ib nëd zho gbig zho lo Dios, gnab zho guṉ me zho perdon. \p \v 13 ’Nana to, teḻne bieṉde to zha nac cuent co, ¿zha guieṉ to grëraa miṉe gne naa dzigo? Goḻquiaadiaga gaṉle, znu goṉ naca: \v 14 Mgui ne güeylaaḻ zhob ga, rrieequia lëë zha ne rienee Xtiidz Dios lo miech ga, laa zhobxtil co nac Xtiidz Dios. \v 15 No miech nac zig nac ro nëz ne bliaaḻ palal zhob co: rquiaadiag zho Xtiidz Dios, rlozh ga lëëlëd rdziṉ meṉdox rquiil ma zho, rsaanga zhow. \v 16 Nogaa zho nac zigne nac lo quie co: zeeṉe rquiaadiag zho Xtiidz Dios, iṉe rley zho rcaania zhow, \v 17 per led dib zdood zho rcaania zhow; gane zeeṉe laa miech rsilo rlëë lo zho, laa miech rtsidiḻ zho porne rliladz zhow, rsaanga zhow. \v 18 Zzhisgaa zho nac zigne nac leṉ yag guiets co: nli rquiaadiag zho Xtiidz Dios, \v 19 per rsilo zho leḻ grë ncuaaṉe no lo guidzliu rii mazdraa rionie guic zho, rquidie grë dimi zho, rzoobladz zho yquianie zho grëse ncuaaṉe racladz zho. Grë ncuaaṉ co rioxcoraa zho, laa ne tsonie Xtiidz Dios guic zho, miṉ co rquiaqui ib ruṉd zho miṉe rnabey me. \v 20 Laa nogaa zho nac zigne nac liu naaḻ co: rquiaadiag zho Xtiidz Dios, dib zdoo zho rliladz zhow, ni rban zhow zigne naca. Grë zha co, no zho nac zig mzion ne briee gaḻptsii zhob ga, no zho nac zig miṉe briee tsoṉgaḻa, nogaa zho nac zig miṉe briee tib gayoow ga. \s1 Xcuent biini ni midz moxtaz \r (Mt. 13:31‑32, 34‑35; Lc. 8:16‑18; 13:18‑19) \p \v 21 Blozh ga, biire pcaalsa miech lo me, dzigo rëb me lo zho: \p ―¿Pa dieṉ rquiin biini? ¿Pe rquiaguiw par tsolana tib leṉ guiṉ o soogaaw tib zhan lon? Led zeeṉe rquiaguiw lëë, zaatne grieelo gziiniw ga rzoob zhow. \v 22 Scaque nagoṉ grëse ncuaaṉe rac ngueetsa, grëse ncuaaṉe rnee miech zhliaana, ib none xoobneṉa. \p \v 23 ’Teḻne racladz to guieṉ to miṉe rne naa, goḻquiaadiaga; \v 24 ni zigne ron tow scagaa goḻtsoxco goḻguṉa. Teḻne tsoxco to guṉ tow, scagaa zioguicraa tow. \v 25 Sac zha ne tsoxcow, zdeedraa Dios guieḻbiini lo zho; saṉgue zha ne tsoxcoda, haxta teḻ palalse guieḻbiini ne bdeed me lo zho stiche mew. \p \v 26 Ni rëb me lo zho: \p ―Znu goṉ nac zha ne ngab lo Dios; nac zho zig bni ne ran miech. \v 27 Zha ne rielaaḻ bni co, liu rcow, liu riini, laa zho raaguies, laa zho rieche. Sca sca laa dze zie, laa bni co ratslo, laaw rlan, laaw rroob, per rieṉd zho zha nacne laaw rroob. \p \v 28 ’Zhal guidzliu rdeeda guieḻnzaac co, guizh nac zhob co zeeṉe rlana, rac palal dzew laaw rlan mzion. \v 29 Laa zeeṉe laaw ral, dzigo laa zho rietiitsa, sac laa dze bdziṉle ne laaw tsas. \p \v 30 ’¿Zha gaṉle gni naa lo to zeeṉa guieṉ to zha nac xquieḻrnabey Dios? ―rëb Jesús―. ¿Pa tib cuent gaṉle gzodiidz naa lo to zeeṉa guieṉ to zha naca? \v 31 Naca goṉ zigne nac tib midz moxtaz ne ran miech dan rii. Midz moxtaz nac midz ne mazdraa win, \v 32 ni teḻ gacbniw, rrooba, ni lëëw rroobraa lo grë guizh ne ran zho ro yu, haxta grë mguiṉ riezaa zhiptsieez ma low sacne ncala. \p \v 33 Nzian grë cuent rii pquiin me par cseed me grë miech co, ni laa me bnee miṉe rgobey me guieṉ zho. \v 34 Niapse sca rseed me zho, laa zha ne nac xpëëdscuel me, zeeṉe zhasew rnee mew lo zho zigne naca. \s1 Pcuëëz Jesús tib medox \r (Mt. 8:23‑27; Lc. 8:22‑25) \p \v 35 Zeeṉe bdze dze co, rguetsle liuw rëbchaa me lo xpëëdscuel me: \p ―Goḻgotsaa dieedquia ne stib nëz lo nis rii. \p \v 36 Blozhse bnee me lo grë miech co, laa zho biep leṉ barcw ne zob me ga grë me zho, laa zho zie. Ye blalaa barcw ne zob lo nis co zienaḻ. \p \v 37 Laa zho zie, tibaque zeeṉe laa tib medox psilo briee, masaque rlis me lo nis co; zeeṉe riasoli low riechooṉa leṉ barcw, laa barcw psilo noyodzële nis. \v 38 Dzigo güey zho güeycuaan zho Jesús, sac lëëtaque laa me nixguies nëz zhan barcw ncoogse me tib lmad. \p ―¡Maestro! ―rëb zho―. Bui gaṉle, ¿pe znuse csaan luu nitlo ne nu? \p \v 39 Dzigo guche Jesús, bnee me lo me co, bnee me lo nis co, rëb me: \p ―¡Lëëw ga na! ¡Goḻcuedze! \p Zigne sca bnee me, laa me co blëz, niicle nis cow laaw bredze. \v 40 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nacne squitaa rdzieb to? ¡Gardaque dzigo lëë gliladz to cho nac naa! \p \v 41 Rieṉdraa zho zha guṉ zho lo dzeb co, ni rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Bay cho nac me, zha nacne haxta me, haxta nisdoo ron xtiidz me? \c 5 \s1 Meṉ Gadar ne nosacsi meṉdox \r (Mt. 8:28‑34; Lc. 8:26‑39) \p \v 1 Bdziṉ Jesús nëz daṉ ro nisdoo co gza xpëëdscuel me, ga nac xtan zha Gadar. \v 2 Laa me bietdze leṉ barcw, zeeṉe laa tib mgui ne nosacsi meṉdox bdziṉ lo me. Leṉ baa briee mgui co bdziṉ me ga, \v 3-4 sac leṉ baa nac zaatne rbëz me. Miech ne lëbd zho low, nzian vuelt ziezoob zho caden nia me, ni me ne, per znuse rchug mew, rzhooṉga me. ¡Choot rlëbd lo me! \v 5 Dze, guieel quianzë me grë dan co, rietso me grë leṉ baa. Roptsiedan me, ni lëëque me rzheṉ quie rchug me guidlad me. \v 6 Laa dze co, zitraa goṉ me Jesús, rias me bdziṉ me pquiitsgzhib me lo Jesús. \v 7-8 Dzigo goctox Jesús lo meṉdox ne noguitnie me, rëb Jesús: \p ―¡Meṉdox, psaan meṉ qui! \p Horco pcooptsiedan meṉdox co mgui co, ni rnee ma lo Jesús: \p ―¿Pe guṉ luu naa Jesús? Ruṉbey naa luu, Xpëëd Dios ne no gbaa nac luu. ¡Ne nlipagaa beeṉ guieḻnzaac csacsid luu naa! \p \v 9 Dzigo bnabdiidz Jesús lo ma dieṉ cho lë ma. Pquiab ma rëb ma: \p ―Legion lë no, sac nzian nac no. \p \v 10 Rnab grë meṉdox co lo Jesús, gzonëzd me ma zit. \v 11 Gaxaque zhan gui co ndxie tib dzoon nguts noyow, \v 12 dzigo bnab ma lo Jesús, rëb ma: \p ―Bzhiguieḻ lose grë nguts qui bzonëz no. \p \v 13 Bdeed Jesús diidz. Dzigo laa grë meṉdox co psaan mgui co, laa ma zie bzëëb ma zdoo grë nguts ne ndxie ga; psilo grë nguts co rquiaa ma corr güeypix ma glaa tib ro yee ne quia ro nisdoo co, bliaaḻ ma haxta lo nis. Ga biep ma nis, grëse ma gut. Rgaa ma zig chop mil. \p \v 14 Zha ne quianap grë nguts co, gzase zho bzhooṉ güeyzodiidz zhow lad guiedz, ni grëraa yu ne zob gax ga. Briee grë miech co, zieso zho. \v 15 Zeeṉe bdziṉ zho, per nli bdzieb zho, sac goṉ zho laa mgui ne sca bdziitnie meṉdox ga zobse lo Jesús, laa mgui nacwxable, rlu ndzinlile nac guic mgui. \v 16 Psilo grë zha ne goṉ zha biac mgui co, ni zha goc grë nguts co, psilo zho rzodiidz zhow lo grë zha ne bdziṉ ga. \v 17 Miṉ co bin grë zha co, mazd bnab zho lo Jesús siguieḻ me gbi me xtan zho. \p \v 18 Zeeṉe laa Jesús zie sëëb me leṉ barcw, dzigo laa mgui co wbigaque lo me, naṉ mgui nziguieḻ me nienaḻ mgui zhits me. \v 19 Per bdeete me diidz, rëb me: \p ―Wbire, güey güeyzodiidz lo grë meṉlidz luu gaṉle pa lotaa pquia zdoo Dios luu, zha nactaa milagr nroob ne beeṉ me beeṉguiac me luu. \p \v 20 Dzigo wbire mgui. Güey mgui dib xtan zha Decápolis, güeyzodiidz mgui lo grë miech co zha beeṉguiac Jesús mgui. Grëse zha ne rona, rzee zdoo zho. \s1 Brieeban xpëdwnaa tib meṉ lë Jair \r (Mt. 9:18‑26; Lc. 8:40‑56) \p \v 21 Zeeṉe laa Jesús biire brieequia stib nëz ro nisdoo co, miech guizhiu ne pcaalsa lo me ga. \v 22 Ga zo me zeeṉe laa tib meṉ ne nacgrë zha ne rnabey yadoo lë Jair bdziṉ. Zigne bdziṉ me lo Jesús pquiitsgzhib me, \v 23 rëb me: \p ―Beeṉ tib guieḻnzaac gotsaa guio ne guṉguiac luu xpëëd naa. Laa win rlozhle; naṉpaa naa teḻne cxobnia luu guic win, ziac win. \p \v 24 Dzigo laa Jesús zie nëz lidz meṉ co. Ndal miech ne zienaḻ zhits me, haxta rtaagw zho me. \v 25 Lad grë miech co zienaḻ tib wnaa, gocle tsiipchop iz rlan me tib guieḻguidz, rzac me zigne rzac meṉ wnaa gzob mëë, tibaque rlan mew ib rbëzda. \v 26 Nzianle lo meṉ ne ruṉ rmed ziye me, grëse ncuaaṉe rap me bloozh me lo rmed; per laa ne cuëz guieḻguidz co, leḻ znu rzhizhooraaw. \v 27-28 Ziyonle me grë milagr ne ruṉ Jesús. Bza zdoo me rëb me: “Totsaque ygaa maase lad lar ne mbix me xeeṉ naa, ziacle naa.” Dzigo bded me lad grë miech co, wbig gax me nëz zhits Jesús, bzheṉ me lad lar ne mbix Jesús. \v 29 Nligaa hor cogazh laa guieḻguidz co blëz, bieṉ me laa me biac. \p \v 30 Zeeṉe bieṉ Jesús ne laa me beeṉguiac wnaa co, dzigo ptsire lo me rwi me lo grë miech co, rëb me lo zho: \p ―¿Cho ga bzheṉ lad xab naa? \p \v 31 Rëbchaa xpëëdscuel me: \p ―¿Zha naṉ luu glu dieṉ cho bzheṉ lad xab luu, ni squitaa ndaagw ziaad luu lad grë miech qui? \p \v 32 Per laa me rwi lo grë miech co dieṉ chow. \v 33 Naṉpaa wnaa co ne me ga, rdzieb me, rzhidz me laa me wbig pquiitsgzhib me lo Jesús bneeli me zha nacne sca beeṉ me. \v 34 Dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Xin, laa luu biac sacne bliladz luu naa. Bzë na, peet tsieniedraa guic luu, laa guieḻguidz co bichele. \p \v 35 Laa Jesús bii quianeeque, zeeṉe laa bla zha ne ziaad nëz lidz Jair bdziṉ, rëb zho lo Jair: \p ―Csodziindraa luu lo meṉ qui, laa xpëëd luu gutle. \p \v 36 Zeeṉe goṉ Jesús sca rëb zha co, dzigo bnee me lo Jair rëb me: \p ―Peet tsienied guic luu. Dib zdoo luu bliladz naa. \p \v 37 Psaandraa me cho grë miech co nienaḻ zhits me, loxaque Pedr, Jacob ni Juan bets Jacob; zha cose zienie me. \p \v 38 Zeeṉe bdziṉ zho lidz meṉ co, tib ruid ne rac, nguiedz zëëb tsi zho roon zho no zho xquieḻnë mëëd co. \v 39 Dzigo bzëëb Jesús leṉ yu, rëb me lo zho: \p ―¿Pe nacne squitaa roon to? Goonde to, goṉ led gute ndzoop win rii, nixguies ndzoop. \p \v 40 Leḻ rzhidznie grë miech co me, bin zho sca rëb me. Dzigo bnabey me briee zho ley grëse zho, loxaque pxoz mëëd co, xniaa win ni gza tsoṉ xpëëdscuel me zha ne naḻ zhits me ga bzëëbnie me leṉ yu ne nix win. \v 41 Wbig me bzheṉ me nia win, rëb me lo win: \p ―¡Guche i na, ndzoop yeeṉ! (Talita, cumi.) \p \v 42 Zigne sca bnee me laa mëëd co guche, laa win bzë. Tib mëëd tsiipchop iza. Grëse miech co per nli rzee zdoo zho. \v 43 Dzigo pso me diidz lo zho choot lo gneed zhow; blozh ga bnabey me bdeed zho ncuaaṉe dow mëëd co. \c 6 \s1 Güey Jesús ladz me \r (Mt. 13:53‑58; Lc. 4:16‑30) \p \v 1 Ga briee Jesús grë xpëëdscuel me, laa me bdziṉ Nazaret zaatne nac ladz me. \p \v 2 Laa zeeṉe goḻ dze ne rdziiladz zho lo dziin, laa me bdziṉ leṉ yadoo, psilo me pseed me grë miech co. Per nli rzee zdoo zho ron zho grë miṉe rnee me, rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Pazhe waa squitaa pseed meṉ qui? ¿Zha nac guieḻbiini ne squitaa rap me i, ne rnee miech ndal grë milagr ne ruṉ me? \v 3 Tib ngurëëyagse name nac me. Led lëë xingan Marí i, bets me name nac Jacob, nac José, nac Judas ni Simón, grë bzian mew, nu no zho grë zho. \p Ib beeṉcasd zho me. \v 4 Zeeṉe goṉ me sca rac zho, dzigo rëb me lo zho: \p ―Zha ne rteed xtiidz Dios, mazd wen rnee miech lo zho stib dan, stib guiedz, lëdle ladz zho, ni meṉlidz zho ni meṉladz zho nëd guṉbey zho. \p \v 5 Brieelod niuṉ me nzian milagr ga, blase zha rzacnë pxobnia me guic, beeṉguiac me. \v 6 Bzee zdoo me goṉ me scataa ndip zdoo zho, ib bliladzd zho cho nac me. \p Blozh ga mazd güey me grë guiedz ne ndxie gax ga, güeyseed me miech. \s1 Pxeeḻ Jesús xpëëdscuel me tsieseed zho miech \r (Mt. 10:5‑15; Lc. 9:1‑6) \p \v 7 Tib dze, bredz me gza tsiipchop xpëëdscuel me, bnabey me zho tsieseed zho miech. Pxeeḻ me zho chopga chopga zho, ni bdeed me poder lo zho par guṉcxooṉ zho meṉdox. \v 8 Pso me diidz lo zho güeyd zho pe yquiin zho nëz, lëë gdib tib lë yag ne gzoxca zho güey zho. Zig nac ncuaaṉe gow zho, zig nac dimi, pe tib bziuudgaa, güeyd zhow. \v 9 Lab zho, miṉe quiase ni zho; xab zho, miṉe nacwse zho miṉcose tsienie zho. \v 10 Ni rëb me lo zho: \p ―Guiedz ne gdziṉ to, zha ne gneedz zaatne cuëz to, lidz zha co goḻcuëz haxta gdziṉ dze ne gbi to guiedz co. \v 11 Laa zaatne ne ib gneedzd zho pa cuëz to, niicle nëdgaa zho yquiaadiag zho miṉe gnee to, dzigo goḻlit grë yudie co ni to, goḻrieegazh ga, zeeṉa guieṉ zho gaṉle lëda ga beeṉ zho. \p \v 12 Dzigo laa zho briee, laa zho zie. Güey zho, güeynee zho lo grë miech csaan zho xquieḻntseeb zho, gbig zho lo Dios. \v 13 Nzian zha ne nosacsi meṉdox, beṉcxooṉ zho meṉdox co; grë zha ne rzacnë, bdëëb zho nceit guic zho, beeṉguiac zho zho. \s1 Gut Juan Bautist \r (Mt. 14:1‑12; Lc. 9:7‑9) \p \v 14 Bin rey Herod rzeet zho Jesús, sac teḻ pa lotaaw zëëb diidz grëtaa milagr ne ruṉ me. Grë miech co, no zho rzac brieeban Juan Bautist lëë me ga nac Jesús, gane ruṉ me grëtaa milagr co; \v 15 nogaa zho rnee Líw, meṉ ne biaad pteed Xtiidz Dios padzeela; zzhisgaa zho rnee, no cho stib meṉ ne ziaad noteed Xtiidz Diosa, zig biaad grë zha ne biaad padzeela. \p \v 16 Zeeṉe ron Herod sca rnee miech, dzigo rnee me: \p ―Nligaa Juan ga. Naa bnabey pchug zho yaṉ me, per lëë me ga brieeban. \p \v 17-18 Sca rnee Herod sac rsoladz me zha beeṉ me Juan. Me bnabey bgaa Juan bio Juan ladzguiib, loxaque ne rnee Juan lo me nonguieḻda ga lëëque Herodí ptsieelnia me; sac tsieelpaa bets me Lip nac Herodí. \p \v 19 Blëënie wnaa ne nac Herodí ga Juan, rzac me tebaa zha gut me Juan; per rdeetew diidz, \v 20 sac rdzieb Herod lega pe guṉ me Juan, rieṉ me tib zha ne zienaḻ miṉe nac diidzli, tib zha ne peet xtoḻd nac Juan; dzigo ib rdeete me diidz pe guṉ wnaa co Juan. Niicle ne cadque zeeṉe rnee Juan lo me, rio me zhgab rieṉd me dieṉ zha guṉ me, per rdziladz me rquiaadiag me grë miṉe rnee Juan. \p \v 21 Laa tibtaa dze laa miṉe no guic Herodí ga goc. Dze ne bloozh Herod stib iz, bnabey Herod goc tib lni nroob, bredz me grë zha ne nacnie me dziin, grë zha ne zo lo meṉguiib, ni grë zha non lo zha Galilé. \v 22-23 Laa zho no mezh noyow zho, zeeṉe bzëëb xindzoop Herodí psilo ndzoop biee ndzoop. Bdziladz Herod goṉ me zha biee ndzoop, grë zha ne zob lo mezh ga ne. Dzigo rëb Herod lo ndzoop, teḻ petaa gnab ndzoop zdeed mew; haxta briee ro me rëb me: \p ―Ncuaaṉe gacladztaa luu gnab luu, niicle zig groḻ grë ncuaaṉe rap naaw, znedz naaw. \p \v 24 Rias ndzoop güeynabdiidz ndzoop lo xniaa ndzoop. Dzigo rëbchaa me lo ndzoop: \p ―Bnab lo me gnabey me tsiechug zho guic Juan gneedz zhow lo luu. \p \v 25 Bdziṉ ndzoop lo Herod rëb ndzoop: \p ―Racladz naa xoob guic Juan Bautist tib leṉ plat, gneedz luuw lo naa niinagazh. \p \v 26 Zeeṉe bin Herod sca rëb ndzoop, mbanse rac me; per rdeetraaw diidz niab me grieeloda, sac grëse zha ne zobnie me ga, bin zho rëb me zdeed me ncuaaṉe gnabtaa ndzoop. \v 27 Dzigo racse me pxeeḻ me tib meṉguiib ne tsiechug guic Juan. \p \v 28 Güey meṉguiib co leṉ ladzguiib pchug zho guic Juan. Bdziṉ zho, zhoobsew tib leṉ plat bdeed zhow lo ndzoop, dzigo güey ndzoop güeydeed ndzoopa lo xniaa ndzoop. \p \v 29 Zeeṉe bin xpëëdscuel Juana, dzigo güey zho güeylis zho me ga güeyqueets zho me. \s1 Bguiaaṉ Jesús gaay mil miech \r (Mt. 14:13‑21; Lc. 9:10‑17; Jn. 6:1‑14) \p \v 30 Zeeṉe laa gza xpëëdscuel Jesús bdziṉ lo me stib, psilo zho bzodiidz zho lo me grëse teḻ zha güey zho, grëse teḻ zha güeyseed zho miech. Per miech guizhiu ne ndxie lo me, zha ne rbi, zha ne rdziṉ; haxta ni riobd gow me grë xpëëdscuel me. Dzigo rëb me lo zho: \p \v 31 ―Mazd goḻgotsaa guio ne tib zaatne zitlaa lo grë miech rii, zeeṉa grieelo gdziiladz to niip. \p \v 32 Dzigo bzëëb me tib leṉ barcw grë me zho, laa zho zie. \v 33 Nzian zha ne goṉ zie me, beeṉbey zho ne mew. Dzigo ndal miech ne no grë guiedz gax co briee, rias zho zie zho glole zho bdziṉ zaatne no gdziṉ me. \v 34 Zeeṉe biet me leṉ barcw, goṉ me laa grë miech guizhiu co ndxiele ga. Pquia zdoo me zho goṉ me scataa ndxie zho zootle grë mëcwxiil yeeṉ ne guieṉd xbaxtor, dzigo psilo me nzian grë ncuaaṉe pseed me zho. \p \v 35-36 Goḻ bdze dze co, wbig xpëëdscuel me lo me rëb zho: \p ―Mazd gudz lo grë miech qui guey zho na, zeeṉa guiob tsie zho grë guiedz ne ndxie dib gax i, tsiesi zho ncuaaṉe gow zho; sac goṉ laa dze bdzele, ni choot miech guieṉd nu. \p \v 37 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―To goḻdeed ncuaaṉe gow zho. \p Rëbchaa zho lo me: \p ―¿Pe zhizhe dimi ne yquiin gziuu guietxtil ne gow grëtaa miech qui? \p \v 38 Dzigo bnabdiidz me lo zho, rëb me: \p ―¿Bla guietxtil ziaadnie to? ¡Goḻwi dieṉ! \p Zeeṉe biire zho güeyso zho, rëbchaa zho lo me: \p ―Loxaque gaay guietxtil ziaad, ni ziaad chop meḻ. \p \v 39 Dzigo bnabey me bzob grë miech co, wdzeepaaw bioogse lo guizh nguia ne zëëb ga ndxie zho. Tib dzoonga tib dzoonga zho bre, \v 40 zaatne bre tib gayoo zho, zaatne breegaa groḻ gayoo zho. \p \v 41 Dzigo bzheṉ me gza gaay guietxtil co, ni grop meḻ co, blis lo me bui me nëz gbaa, bdeed me xquizh lo Dios. Blozh ga, beeṉgroḻ me guietxtil co, zigse rdeed mew lo xpëëdscuel me, scase scase noguiiz zhow lo grë miech co. Scaque beeṉ me grop meḻ co. \v 42 Grëse miech co, dow zho haxta zaatne bieltaa zdoo zho. \v 43-44 Miech tafa, zha bguise rgaa zig gaay mil; ni zeeṉe blozh dow zho, scase ncuaaṉe nroob biaaṉ, biodzë tsiipchop chicuid bio grë guietxtil co, bio grë meḻ co. \s1 Rzë Jesús lo nisdoo \r (Mt. 14:22‑27, 34‑36; Jn. 6:16‑21) \p \v 45 Zeeṉe blozh ga, bnabey Jesús xpëëdscuel me bzëëb zho leṉ barcw, zeeṉa zienerga zho tedquia zho stib nëz ro nis co, gdziṉ zho guiedz ne lë Betsaid; laa me bii blëz ga, nozonëz me grë miech co. \v 46 Blozhse bzonëz me zho, dzigo güey me tib guic gui zob gax ga, güeyzodiidznie me Dios. \p \v 47 Zig rguets liuw, laa barcw ne zie xpëëdscuel me ga no lo nis co. Laa me zo ga tipse me, \v 48 raṉ me rlu ib gacd csëëniob zhow, sac rriee me rtsire mew. Merle guimbe liuw, tibaque zeeṉe goṉ zho laa me bdziṉ zaatne zie zho ga; tib lo nis co ziezë me, rac me zig nac zeeṉe tibted me lo zho. \p \v 49 Zeeṉe goṉ zho laa meṉ co sca ziaad-zë lo nis co, bdzieb zho, broptsie zho rnee zho: \p ―¡Tib ndziin i goṉ ziaad i! \p \v 50 Sac grëse zho raṉlo zho laa me sca ziezë lo nis co. Dzigo bnee me lo zho rëb me: \p ―¡Gdziebde to, naa ziaḻ nu! \p \v 51 Zeeṉe laa me biep leṉ barcw ne zie zho ga, laa me co blëz; dzigo mazdraa bzee zdoo zho. \v 52 ¡Per ib rieṉd zho cho nac me, niicle ne goṉle zho beeṉ me milagr nroob co bguiaaṉ me miech guizhiu co! \p \v 53 Zeeṉe laa zho bdziṉ stib nëz ro nis co, zaatne nac xtan zha Genesaret, dzigo laa zho pxidoo xbarcw zho ro nis ga. \v 54 Loxaque biet me leṉ barcw laa grë miech co beeṉbeyle me. \v 55 Rias zho güey zho grë guiedz co, güeynie zho diidz laa me bdziṉ ga. Dzigo psilo grë miech co rxob zho zhimguidz zho lo yag, rdziṉnie zho zho lo me zaatne rontaa zho no me. \v 56 Zaatne gdziṉtaa me, niicle guiedz nrooba, niicle guiedz lasa, rbee grë miech co zhimguidz zho rienie zho zho zaatne nac leṉ guiedz; ga rnab zho lo me siguieḻ me maase ni lar ne mbixse me xeṉ grë meṉ rzacnë co. Ni grëse zha ne rzheṉ xab me, riac zho. \c 7 \s1 Ncuaaṉe ruṉctal xtoḻ miech \r (Mt. 15:1‑20) \p \v 1 Tib dze, bdziṉ bla zha farisé, ni zla maistr ley ne ziaad nëz Jerusalén, lo Jesús. \v 2 Dzigo goṉ zho blalaa zha ne nac xpëëdscuel Jesús, zeeṉe laa zho row rguiibd zho nia zho zigne nacpaa grë zhiwseed xmeṉgol zho. \p \v 3 (Nac zha farisé, ni grësegaa zha Israel teḻne tsard nia zho zigne nac xcostumbr xmeṉgol zho, ible rowd zho; sac zienaḻdox zho miṉe nac costumbr. \v 4 Zeeṉe rbire zho lo lgui, ib no mod ne riar nia zho dzigoraa rzob zho row zho. Nzian grë wseed co psaṉ xmeṉgol zho zienaḻ zho, zig nac zha riar grë tas, grë cant, grë xtsiiṉ rotie zho miṉe niaa guiib, ni grë lo bangw ne rzob zho row zho.) \p \v 5 Dzigo rëb zho lo Jesús: \p ―¿Pe nacne zienaḻd xpëëdscuel luu miṉe blu xmeṉgol ne? ¿Pe nacne squize nia beed zho i row zho? \p \v 6 Pquiab Jesús rëb me lo zho: \p ―Nlipaa miṉe bnee Isá, meṉ ne biaad pteed Xtiidz Dios, zeeṉe znu pquiaa me: \q1 Grë miech rii, rquiaalose zho ruṉnon zho naa, \q1 rond zho diidz guṉ zho miṉe rnabey naa. \q1 \v 7 Paat rquiind riaad zho riaadgaṉ zho naa; \q1 sac niapse guicle zho riab grë wseed ne quialu zho lo miech. \m \v 8 Sac teḻ to goṉ, nosaan to grë miṉe rnabey Dios, leḻ grë xcostumbr miech zienaḻ to. \p \v 9 ’Xcostumbr to nac miṉe mazdraa rioxco to, laa miṉe rnabey Dios quiasaṉ to tib lad. \v 10 Led znu goṉ rnee ley ne bdeed Dios lo Moisés: “Goṉ pxoz luu, goṉ xniaa luu”, ni no stib miṉe rnee: “Zha ne quie pxoz, quiegaa xniaa, ib none guet zho.” \v 11 Laa to leḻ rnee to, zac guṉd miech xyudar xmeṉgol zho, teḻne bloogonle zho pe nac ncuaaṉe rieguiaḻ gdeed zho lo me. \v 12 Tole rdeete diidz ga guṉ zho xyudar pxoz zho, xyudar xniaa zho. \v 13 Tib ladle goṉ rsaṉ to Xley Dios ga sca ruṉ to, lëëpaaze grë costumbr ne biaaṉnie to, ni quiasaṉgaa to lo zha ne ziaadquia, miṉ co noxcoraa to. Ni nzianraa grë falt ne squi quiayuṉ to. \p \v 14 Dzigo bnee me lo grëraa miech ne ndxie ga, rëb me lo zho: \p ―Goḻquiaadiag miṉe gni naa lo to nu, ni goḻtsoxco guieṉ to zha naca. \v 15-16 Goḻgacnaṉ gaṉle: Grë ncuaaṉe rdziṉ zdoo miech, led miṉcod ruṉctal xtoḻ zho; sinque grë ncuaaṉe ntseeb ne rza zdoo zho, miṉ co nac miṉe ruṉctal xtoḻ zho. \p \v 17 Laa zeeṉe laa me bdziṉ ro yu grë xpëëdscuel me, dzigo bnabdiidz zho lo me dieṉ zha nac diidz ne sca rëb me lo grë miech co. \v 18 Rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe niicle to rieṉdaquew dzigo lëë? ¿Pe rieṉde to, grë ncuaaṉe row miech, led miṉcod ruṉctal xtoḻ zho? \v 19 Sac grë ncuaaṉe row zho rdziṉda leṉ zdoomban zho, zhaa zaatne rdziṉa. Grë guieḻwagw, leṉ bziuud zdoose zho, leṉ zhitripse zho rieteda, rlozh ga rrieegaw xcuerp zho. \p Ga blu me lo zho gaṉle, grëse ncuaaṉe nac guieḻwagw lëda ruṉctal xtoḻ miech. \v 20 Ni rëb me lo zho: \p ―Miṉe rza zdoomban miech, miṉ co nac miṉe ruṉctal xtoḻ zho. \v 21 Sac zdoomban zho rza grë ncuaaṉe ntseeb ne ruṉ zho, zig nac: \q1 zeeṉe rio zho grë zhgab yozh, \q1 zeeṉe ruṉ zho grë guieḻyozh, \q1 zeeṉe rban zho, \q1 zeeṉe rut zho samiech zho, \q1 \v 22 zeeṉe rionie zho zha ne nacd tsieeld zho, \q1 zeeṉe rzoobladz zho ncuaaṉe rap stib miech, \q1 zeeṉe ruṉ zho grë guieḻntseeb, \q1 zeeṉe rquidie zho, \q1 zeeṉe rien zho ruṉ zho grë ncuaaṉe ndzinlid, \q1 zeeṉe në rac zdoo zho raṉ zho cho zha ne stibnoded, \q1 zeeṉe rzhixcuaa zho diidzguizh, \q1 zeeṉe racniats zho, \q1 zeeṉe ruṉ zho grëraa ncuaaṉe paat rquiind. \m \v 23 Grëse ncuaaṉe ntseeb rii, zdoomban miech rzaw, ni lëëw nac miṉe ruṉctal xtoḻ zho. \s1 Biac xpëëd tib wnaa zit \r (Mt. 15:21‑28) \p \v 24 Ga briee Jesús, laa me zie nëz Tiro. Zeeṉe bdziṉ me nëz co ga bdziel tib yu ne blëz me, gocladz me choot niacnaṉd ne laa me no ga; per brieeloda, znuse bieṉ diidza. \p \v 25-26 Zeeṉe bin tib wnaa Sirofenis laa Jesús bdziṉ ga, dzigo güey me, sac noguitnie meṉdox tib xpëëd me. Zigne bdziṉ me pquiitsgzhib me lo Jesús, rnab me tsieguṉcxooṉ Jesús meṉdox co. Tib wnaa zit nac wnaa co; \v 27 dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Blëz niip dieṉ. None glo mëëd gow, nonguieḻda cuee ne guiet nia mëëd gdeed new lo mëcw. \p \v 28 Pquiab wnaa co, rëb me: \p ―Nli scaw, zigne rnee luu i; per niicle mëcwa led rio ma zhan mezh rtop ma grë miṉe rrieengaa nia mëëd. \p \v 29 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―¡Squiw nagoṉ! Lëëgazha i rnee luu. Peet tsieniedraa guic luu naa sca; bzë, laa meṉdox ne nosacsi xpëëd luu bichele. \p \v 30 Laa wnaa co zey. Zeeṉe bdziṉ me lidz me, goṉ me iṉe laa xpëëd me nixse lo lon, per laa meṉdox co psaanle win. \s1 Biac tib meṉ ne rcuaat \p \v 31 Ga briee Jesús, güeyted me nëz Sidón. Sidón briee me bdziṉ me ro Nisdoo Galilé stib, zaatne nac xtan zha Decápolis. \v 32 Ga bdziṉnie zho tib mgui lo me, rcuaat mgui ni nca rnee mgui; bnab zho lo me cxobnia me guic mgui guṉguiac me mgui. \p \v 33 Dzigo blee me mgui lad grë miech ne ndxie ga. Zitlaa güeynie me mgui, ga psëëb me mzhugnia me gropse leṉ diag mgui ni bdëëb me zhindzuc me lo ludz mgui. \v 34 Blozh ga, blis lo me bui me nëz gbaa, bneeladz zdoo me, dzigo rëb me: \p ―¡Bzhial! (¡Efata!) \p \v 35 Zigne sca bnee me, laa diag mgui co bzhial, niicle ludz mguiw laaw wban, laa mgui psilo bneenal. \v 36 Dzigo pso Jesús diidz lo grë miech co, choot lo gzodiidzd zho zha biac mgui co. \p Per laa ne rso me diidz lo zho, dzigole nëzrii, nëzrec rzodiidz zhow; \v 37 sac rzeedox zdoo zho goṉ zho miṉe beeṉ me ga. \p ―¡Ncuaaṉe gzee zdoo ne i beeṉ meṉ qui! ―rnee zho―. Zha haxta nguaat, haxta ngop, ruṉguiac me. \c 8 \s1 Bguiaaṉ Jesús tap mil miech \r (Mt. 15:32‑39) \p \v 1 Leṉ dze co, miech guizhiu ne biire pcaalsa lo Jesús stib. Zeeṉe goc tsoṉ ngbidza, guieṉdraa ncuaaṉe gow zho. Dzigo bredz me xpëëdscuel me, rëb me lo zho: \p \v 2 ―Rquia zdoo naa grë miech rii, tsoṉle ngbidz ga rac blanso zho nu, ni na quianiedraa zho ncuaaṉe gow zho. \v 3 Teḻne squise zho gzonëz naa zho, glëbd zho, scow zho nëz, sac no zho zit briee zho ziaad zho nu. \p \v 4 Pquiab zho rëb zho: \p ―¿Per pe yguiaaṉ ne zho? ¿Pa guioxi ne guietxtil ne gow grëtaa miech qui dan rii, naca zaatne guieṉd miech? \p \v 5 Dzigo bnabdiidz me lo zho, rëb me: \p ―¿Bla guietxtil ziaadnie to i? \p ―Gadzaquew ―rëb zho. \p \v 6 Dzigo bnabey me grëse miech co bzob zho liu. Blozh ga bzheṉ me gza guietxtil co, bdeed me xquizh lo Dios; blozhse bdeed me xquizh lo Dios, zigse noyuṉgroḻ mew, scase scase rdeed mew lo xpëëdscuel me rguiiz zhow lo grë miech co. \v 7 Zienie zho zla meḻ las; bzheṉ me gza meḻ co bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga bnabeyaque me zho bdiiz zho ma. \p \v 8-9 Grëse miech co, dow zho haxta zaatne bieltaa zho dzigo laa me bzonëz zho. Rgaa zho maase tap mil, ni zeeṉe blozh dow zho bii bdop gadz chicuid miṉe biaaṉ. \p \v 10 Blozh ga, laa me bzëëb leṉ barcw grë xpëëdscuel me, laa zho zie nëz xtan zha Dalmanut. \s1 Racladz zha farisé gaṉ zho milagr \r (Mt. 16:1‑12; Lc. 12:54‑56) \p \v 11 Blalaa zha farisé ne no nëz co, zeeṉe bin zho laa me bdziṉ ladz zho, güey zho rzadraa ncuaaṉe rlisqui zho lo me. Rnab zho glu me cho nac me, rëb zho lo me: \p ―Racladz no dziaṉlo no guṉ luu tib milagr, teḻne nli gbaa ziaad luu. \p \v 12 Zeeṉe goṉ me sca rac zho, bio me guieḻnë; dzigo haxta bneeladz zdoo me, rëb me lo zho: \p ―¿Zha rnaraa milagr ne racladz to gaṉ to? Gneli naa lo to gaṉle, ni stib milagr goṉ gaṉdraa to. \p \v 13 Blozhse sca rëb me lo zho, ndxieque zho ga laa me bzëëb leṉ barcw laa me zie stib nëz ro nis co. \p \v 14 Zeeṉe briee zho ga, zoladzd xpëëdscuel me ney zho ncuaaṉe niow zho, lëë gdib tib guietxtil zienie zho leṉ barcw. \v 15 Laa zho zie, tibaque zeeṉe rëb me lo zho: \p ―Goḻguieṉ goṉ, napaa noyac-wet to lo zhincobi zha farisé, lo zhincobigaa rey Herod. \p \v 16 Zeeṉe bin zho sca rëb me, bza zdoo zho rnee zho: \p ―Ne goṉ me nagoṉ ziaadnied ne guietxtil gane squi rnee me. \p \v 17 Bieṉ me sca rnee zho, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nacne rnee to ziaadniede to guietxtil? ¿Rieṉde to lëë zha rne naa? Ndip nac zdoo to gane rieṉde tow. \v 18 ¿Pa rquiin lo to, pa rquiin diag to ne laaw zob? \v 19 ¿Pe rsoladzde to zeeṉe gaayaque guietxtil ni bgaaw bguiaṉ naa gaay mil miech? ¿Bla chicuid biodzë miṉe biaaṉ hor co? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Tsiipchopa. \p \v 20 Dzigo rëbchaa me: \p ―Zeeṉe waa gadzaque guietxtil co, ni bguiaṉ naa tap mil miech, ¿bla chicuida biaaṉ? \p ―Gadz chicuida ―rëb zho. \p \v 21 Dzigo rëb me lo zho: \p ―¿Pe niicle nana rieṉdaque to pe rne naa? \s1 Biac tib meṉ ne rcow lo \p \v 22 Bdziṉ Jesús guiedz ne lë Betsaid, ga güeynie zho tib mgui ne rcow lo lo me, bnab zho cxobnia me guic mgui guṉguiac me mgui. \v 23 Dzigo bzheṉ me nia mgui güeynie me mgui zaatne nacle ro guiedz co. Ga bdëëb me zhindzuc me leṉ bziaalo mgui, ni pquiaania me zhits guidlo mgui; blozh ga bnabdiidz me lo mgui dieṉ pe raṉle mgui palal. \p \v 24 Zeeṉe laa mgui bui, rëbchaa mgui: \p ―Raṉle naa niina nagoṉ laa miech ziezë; per masaque raṉ naa zho zig rlu grë yag. \p \v 25 Dzigo biire pquiaania me zhits lo mgui. Zeeṉe laa mgui bui stib, ndiple rwi mgui laa lo mgui biacle. Grëse ncuaaṉe raṉ mgui, niicle zitraaw niini raṉ mguiw. \p \v 26 Dzigo bzonëz Jesús mgui nëz lidz mgui, pso me diidz lo mgui tib nëz guey mgui, choot lo tsiezodiidzd mguiw lad guiedz. \s1 Bnee Pedr cho nac Jesús \r (Mt. 16:13‑20; Lc. 9:18‑21) \p \v 27 Blozhse ga, laa Jesús briee ga grë xpëëdscuel me laa zho zie nëz Cesarea de Filipo, zieted zho grë guiedz las ne ndxie nëz co. Laa zho no nëz, tibaque zeeṉe bnabdiidz me rëb me lo zho: \p ―¿Cho dieṉ ron to rnee miech nac naa? \p \v 28 Pquiab zho, rëb zho: \p ―No zho rnee Juan Bautista, no zho rnee Líw, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela; nogaa zho rnee no cho stib meṉ ne ziadteed xtiidz Diosa. \p \v 29 Dzigo rëb me lo zho: \p ―¿To waa, cho rzac to nac naa? \p Pquiab Pedr, rëb Pedr lo me: \p ―¡Luu nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu! \p \v 30 Dzigo pso me diidz lo zho choot lo gneed zhow. \s1 Bzeet Jesús zha guṉ miech me \r (Mt. 16:21‑28; Lc. 9:22‑27) \p \v 31 Bded ga, psilo Jesús bzeet me lo grë xpëëdscuel me zha csacsi miech me. Rëb me nroob grë ncuaaṉe cteed zho me; grë zha non lo meṉguiedz, grë pxoz nroob, grë zha ne rseed miech ley, ible stsidiḻ zho me, ni haxta zut zho me; per zeeṉe gac tsoṉ ngbidz gut me laa me grieeban. \v 32 Grëse miṉe ted me, laaw nozodiidz me lo zho. \p Goṉ Pedr sca rnee me, dzigo bredz Pedr me, blisqui Pedr lo me dieṉ pe nacne rnee me laa me guet. \v 33 Zeeṉe goṉ me zha rzë xtiidz Pedr, zoque Pedr ga biecw me bui me lo grëraa xpëëdscuel me, goctox me rëb me: \p ―¡Biche lo naa nu meṉdox! Zienied guic luu miṉe rnabey Dios, sinque laa guic luu zienie miṉe racladz luu. \p \v 34 Dzigo blunia me lo grë miech ne ndxie ga, yquiaadiag zho miṉe gnee me; rëb me: \p ―Zha ne racladz sëëb xnëz naa, none cueeladz zho zho, none lëb zho guiaadnaḻ zho miṉe rnabey naa, niicle teḻ miṉ co yquiaaqui csacsi miech zho. Nodne yquia zdoo zho xquieḻmban zho. \v 35 Sac zha ne yquia zdoo xquieḻmban, leḻ znu nitlo zho; saṉgue zha ne sca cueeladz xquieḻmban porne rleynie zho naa, porne rleynie zho grë Diidz Ndzon rii, zha co ygaa tib guieḻmban ne mazdraa ndzon. \v 36 Nana, teḻ zha ne guṉlo grëse ncuaaṉe no lo guidzliu rii. ¿Pa yquiin grë ncuaaṉ co lo zho, teḻ lëëw yquiaaqui laa zho guey gabiḻ? \v 37 ¿Niacxe zrieelo gdziib zho dimi co laa zho leṉ gabiḻ? \v 38 Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios ziaḻ naa lo guidzliu, zha ne ctoladz guiab zho lo grë miech ngoopdoḻ rii laa zho no xnëz naa, o ctoladzniegaa zho xtidz naa, scaque naa stoladznie naa zho gaḻ dze ne laa naa guiaḻ stib. Dze ne guiaḻnie naa grë anjl, ni glu naa grë guieḻndzon ne rap Dios. \c 9 \p \v 1 Ni rëb me lo grë miech co: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, nzian grë zha ne ndxie nu niina ib tedsod gardaque guet zho, bii zaṉ zho gaṉle zeeṉe laa Dios glu ne nli meṉ rnabey nac me. \s1 Bdzëëlo Jesús \r (Mt. 17:1‑13; Lc. 9:28‑36) \p \v 2 Goca xoop ngbidz, briee Jesús gza me Pedr, Jacob ni Juan, güey zho bzoquia zho tib guic gui glaa. \p Bdziṉ zho glaa guic gui co, tibaque zeeṉe goṉ zho laa me bdzëëlo. \v 3 Masaque rquiabni xab me, nquitsbie rnaw; ni tib miech grieelod scataa mbe quiib lar. \v 4 Goṉlo zho zeeṉe laa Lí ni Moisés (grop zha ne biadteed xtiidz Dios glo) bdziṉaque, laa zho nozodiidznie me. \v 5 Dzigo rëbchaa Pedr lo me: \p ―Maestro, ¡ne nligaa wena guiaaṉ ne nu! Laa no gzaa tsoṉ yu yag xiid win nu tso to: tiba tso luu, tiba tso Moisés, stiba tso Lí. \p \v 6 Rdzieb Pedr gza Pedr schop zha co, lo dzeb co niicle rieṉdaque Pedr pe rnee Pedr. \v 7 Tibaque znuse bdop tib xcow pquia ngali zaatne zo zho ga; dzigo bin zho zëëb tib tsi meṉ co lo xcow co, rnee me: \p ―Lëë xpëëd naa i goṉ, rleynie naa me. Goḻgon miṉe rnee me. \p \v 8 Lëëlëd biecw lo zho rwi zho, choot goṉdraa zho, Jesússe zo lo zho ga. \p \v 9 Blozhse ga, laa zho wbique ga. Laa zho ziezëëb dan noyet zho cho gui co, zeeṉe rëb me lo zho: \p ―Miṉe goṉ to goṉ, choot lo gneede tow. Goḻcuëz haxta gaḻ dze ne grieeban Meṉ ne pxeeḻ Dios. \p \v 10 Nacne choot lo bneed zhow, per psilo zho gza tsoṉ zho rnabdiidzlsa zho, zha mod grieeban tib zha ne gutle. \p \v 11 Dzigo bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―¿Bay zha nacne rnee maistr ley, glo Lí no guiaad stib, dzigoraa guiaad Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios? \p \v 12-13 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Nliw, ible nacle diidz ne glo Lí guiadseed miech gon zho xtiidz Dios, per laa me biaadle; ni zigne bzeetse grë zha ne biadteed xtiidz Dios ted me, scase beeṉ miech me. Scaque Meṉ ne cxeeḻ Dios ga, rnee lo Xtiidz Dios nroob csacsi miech me, ible gaṉdzed zho me. \s1 Biac tib niib ngop \r (Mt. 17:14‑21; Lc. 9:37‑43) \p \v 14 Zeeṉe bdziṉ Jesús zaatne biaaṉ grëraa xpëëdscuel me ga, gza me Pedr Jacob ni Juan; goṉ zho miech guizhiu ne ndxie lo zho; blalaa zha ne nac maistr ley zo lo zho ga, nodiḻdiidznie zho. \v 15 Grë miech co, zeeṉe goṉ zho Jesús, rley zho, rias zho güeydzieelo zho me güeyquiaa bdiuzh zho me. \v 16 Dzigo bnabdiidz me rëb me: \p ―¿Pe nadieṉ squitaa nodiḻdiidz to? \p \v 17 Lad grë miech co pquiab tib zho, rëb: \p ―Maestro, lo luu ziaḻnie naa tib xpëëd naa guṉguiac luu win; ib gacd gnee win sac noguitnie meṉdox win. \v 18 Teḻ pataa zo win, zeeṉe laa ma rzëëb zdoo win rroṉ ma win liu; ga nix win rdzib mtsiiṉ ro win, ni row lay win; nrooble noyo win lëbdraa win së win. Blansonie naa win nu, dzigo bnab naa lo xpëëdscuel luu guṉcxooṉ zho meṉdox co, per brieelod zho. \p \v 19 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho: \p ―¡Pe na squitaa miech nad nac to, ib rnalode to Dios! ¿Palal tiemp ne so naa gne naa lo to? ¡Ncuaaṉe cxecwdraa naa lo to squi nac to! ¡Goḻtënie mëëdwin qui nu! \p \v 20 Güey zho güeynie zho mëëdwin co lo me. Zigne goṉ meṉdox co me, psilo beeṉcxidz ma win, znuse biab win liu, rtiibxto win ni rdzib mtsiiṉ ro win. \v 21 Dzigo bnabdiidz me lo pxoz win, goc palal dze psilo sca rac win. \p Rëbchaa pxoz win: \p ―Bii mëdyeeṉ win psilo squi rac win. \v 22 Pe zhidaa vuelt zieroṉ meṉdox qui win lo gui, zieroṉ ma win lo nis ne, racladz ma gut ma win. Bzhiguieḻ teḻne zrieelo guṉguiac luu xpëëd naa, ¡pquia zdoo naa, beeṉ tib guieḻnzaac beeṉguiac win! \p \v 23 Rëbchaa Jesús lo me: \p ―¿Zha rnee luu “teḻne zrieelow”? ¡Zha ne dib zdoo rnalo Dios, grëse ncuaaṉe racladz zho, zaca! \p \v 24 Lëëlëd pquiab pxoz mëëd co, rëb me: \p ―Rnalo naa Dios, per bzhiguieḻ beeṉ xyudar naa, ¡dib zdoo naa gnalo naa me! \p \v 25 Zeeṉe goṉ Jesús laa grë miech co rbigberaa, dzigo goctox me lo meṉdox ne noguitnie mëëd co, rëb me: \p ―Meṉdox, luu goṉ psaṉ ngop mëëd rii, luu psaṉ nguaat win. ¡Niinagazh psaan win, ib gbiiredraa luu ygaaḻ luu win! \p \v 26 Horco biire beeṉcxidz ma mëëd co stib, masaque roptsiedan ma laa psaan win, nixtaque win ga, zootle gutle win. Nzian grë miech co, tibaque naṉ zho gutle win. \v 27 Laa zeeṉe bzheṉ Jesús nia win, blis me win ga, laa win bzoli. \p \v 28 Zeeṉe bdziṉ Jesús leṉ yu ne rbëz me grë xpëëdscuel me, bnabdiidz zho lo me rëb zho: \p ―¿Bay pe nacne brieelod no ndziuṉcxooṉ no meṉdox co? \p \v 29 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Grë meṉdox ne sca nac, rquiin dib zdoo ne gnab ne lo Dios dzigo zrieelo guṉcxooṉ ne ma. \s1 Bzeet Jesús laa miech csacsi me \r (Mt. 17:22‑23; Lc. 9:43‑45) \p \v 30-31 Briee Jesús ga grë xpëëdscuel me, laa zho wbire nëz xtan Galilé stib. Racladzd me cho gacnaṉ pa lo no me; sac leṉ dze co nzian grë ncuaaṉe noseed me zho. Haxta bzeet me zha csacsi miech me, rëb me: \p ―Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, ible ziaab naa ladznia miech, ni zut zho naa. Per zeeṉe gac tsoṉ ngbidz gut naa, laa naa grieeban. \p \v 32 Per ib rieṉd zho pe nacne sca rnee me, niicle gnabdiidzgaa zho rdzieb zho gnabdiidz zhow lo me. \s1 ¿Cho nonraa? \r (Mt. 18:1‑5; Lc. 9:46‑50) \p \v 33 Bdziṉ zho guiedz ne lë Capernaum; grëse zho laa zho ndxie leṉ yu ne blëz zho, tibaque bnabdiidz Jesús lo zho, rëb me: \p ―Goḻnë dieṉ, ¿pe scataa nodiḻdiidz to zeeṉe ziaad ne nëz? \p \v 34 Ni tib zho ib pquiabd, sac zeeṉe ziaad zho nëz quianeelsa zho dieṉ cho nac zha ne nonraa. \p \v 35 Dzigo bzob me, bredz me zho gza tsiipchop zho rëb me lo zho: \p ―Zha ne racladz gac zho zha non, none guiaaṉwin zho gac zho zig tib nguṉdziin lo samiech zho. \p \v 36 Dzigo bzo me tib mëëdbgui win glowtaa lo zho; blozh ga bdeedz me win ni rëb me lo zho: \p \v 37 ―Zha ne ngab xnëz naa, ni gleynie zho tib mëëdwin zig mëëdwin rii, guṉ naa cuent naa ga rleynie zho; ni zha ne sca rleynie naa, yele meṉ ne pxeeḻ naa ga rleynie zho. \p \v 38 Blozh ga, rëbchaa Juan lo me: \p ―Maestro, bdzioṉ no goṉ bzeet tib zha co lë luu zeeṉe beṉcxooṉ zho meṉdox; nacne nli blisqui now lo zho, sac goṉ, led yed zho nacgrë ne. \p \v 39 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―¡Guṉscade to! Sac goṉ zha ne sca rzeet lë naa zeeṉe ruṉ zho milagr, niacxe lëëque zha glëë lo naa. \v 40 Zha ne nacnie ne, glëëd zho lo ne. \p \v 41 ’Goḻgacnaṉ sca gaṉle, grëse zha ne gdeed maase tib zhigaque nis guie zha ne ngab lo naa, ib tedsod stsire Dios miṉe beeṉ zho ga. \v 42 Saṉgue zha ne yguib guṉctal zho xtoḻ zho ne nac zho zig tib mëëdlas yeeṉ; mazd lëëtaa miṉe ted zha co sobdoo tib quie molin zhobxtil yquiaw yaṉ zho tsieroṉ zho zho nisdoo. \s1 Choot gdeete diidz guiab lo doḻ \r (Mt. 18:6‑9; Lc. 17:1‑2) \p \v 43-44 ’Zha ne rieṉ nia zho nac miṉe rquiaqui ruṉctal zho xtoḻ zho, mazd cchuggazh zho nia co zho. Peet nacd maase tibaque nia zho zob totsaque ygaa zho guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh, lëdle zob gropa ni laa zho guey gabiḻ, lo beldox ne gdziṉd dze guiuu. \v 45-46 Teḻne rieṉgaa zho ni zho nac miṉe rquiaqui ruṉctal zho xtoḻ zho, mazd cchuggazh zho ni co zho. Peet nacd maase tibaque ni zho zob totsaque ygaa zho guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh, lëdle zob gropa ni laa zho guey gabiḻ, lo beldox ne gdziṉd dze guiuu. \v 47 Teḻ tib logaa zho nac miṉe rquiaqui ruṉctal zho xtoḻ zho, mazd cueegazh zho bziaalo co zho. Peet nacd maase tibaque bziaalo zho zob totsaque ygaa zho guieḻmban ndzon co, lëdle zob grop bziaalo zho ni laa zho guey gabiḻ. \v 48 Zaatne nac gabiḻ, ib gdziṉd dze ne guiuu lo bel co; grë mziog ne ndxie ga, gdziṉd dze ne nitlo ma. \v 49 Grëse zha ne gdziṉ ga, masaque cuib gui lad zho zig rbib zed lad bëël. \p \v 50 ’Zig nac zed, rquiindoxa zeeṉe nzhiw, per zeeṉe nzhida, ¿pa dieṉ yquiina? Scaquegaa to nagoṉ goḻgac zig zed ne nzhi, zeeṉa yquiin to lo guidzliu rii; niowse goḻbannie samiech to, glëëlsade to. \c 10 \s1 Zha ne rsëbtsieel \r (Mt. 19:1‑12; Lc. 16:18) \p \v 1 Briee Jesús Capernaum güeyted me grë guiedz ne ndxie nëz xtan zha Judé, grë guiedz ne ndxie nëz daṉ ro guiubee Jordán. Miech guizhiu ne rcaalsa lo me, dzigo rsilo me rseed me zho zigne ruṉtaque me. \p \v 2 Tib vuelt bdziṉ bla zha farisé gocladz zho niuṉgüet zho me, par dieṉ pe nxiṉd me tib diidz; bnabdiidz zho rëb zho: \p ―Maestro, mgui ne racladz csëbtsieel, ¿pe gnë luu pe zrieelo csëbtsieel zho? \p \v 3 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―¿Zha zho psaṉ Moisés diidz lo to? \p \v 4 Pquiab zho rëb zho: \p ―Teḻ Moisésa, bdeed me diidz csëbtsieel zha ne racladz csëbtsieel, lëëraasi none yquia tib guits gdeed zho lo wnaa zaatne raquiet ne laa zho psaan wnaa. \p \v 5 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Ne squicxe waa miech nad nac to ib ronde to diidz, miṉ co nacne biaaṉ ley co. \v 6 Per ib nodne csëbtsieel miech; sac goṉ, zeeṉe psaṉ Dios grëtaa ncuaaṉe no, tib nëz miech bzaa me: tib mgui ni tib wnaa. \v 7-8 Gacxe waa, mgui ne rtsieelnia ib none grieezhaa zho lo pxoz zho, lo xniaa zho, par gbannie zho wnaa ne nac tsieel zho; laa zho gactipse grop zho. Nacdraa zho chop miech, sinque laa zho rac tibaque. \v 9 Dios nac meṉ ne psaṉ ycatsieel miech, cho dzigo nac miech par quiits zho miṉe rnabey me. \p \v 10 Laa zeeṉe bdziṉ me leṉ yu ne rbëz zho, dzigo bnabdiidzaque xpëëdscuel me miṉ co lo me stib. \v 11 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Mgui ne rsëbtsieel ni rbannie zho stib wnaa, noguitnie zho wnaa ne gocpaa tsieel zho ga, ni doḻ ga ruṉ zho. \v 12 Niicle wnaagaaw, wnaa ne rsëbtsieel ni rbannie zho stib mgui, lëëque doḻaque ga ruṉ zho. \s1 Beeṉlay Jesús mëëdlas \r (Mt. 19:13‑15; Lc. 18:15‑17) \p \v 13 Tib vuelt nzian meṉ ne bdziṉ bdziṉnie zho xpëëdlas zho lo Jesús, par cxobnia me guic win guṉlay me win. Grë zha ne nac xpëëdscuel me, leḻ psilo zho ndox zho lo grë zha ne bdziṉnie grë mëëdlas co. \p \v 14-15 Zeeṉe goṉ me sca quiayuṉ zho, wbiṉladz guic me, dzigo rëb me lo zho: \p ―Ctsirede to grë mëëdlas yeeṉ qui, goḻsaan guiaad win lo naa. Sac goṉ grë mëëdlas yeeṉ, ni zha ne nac zigne nac win, zha co nac zha ne sëëb ygab lo Dios. \p \v 16 Blozhse sca bnee me, dzigo psilo me bdeedz grë mëëdlas co, ni pxobnia me guic win beeṉlay me win. \s1 Bzodiidznie tib zha ricw Jesús \r (Mt. 19:16‑30; Lc. 18:18‑30) \p \v 17 Laa Jesús nole nëz tsie me stib guiedz, zeeṉe rias tib niib nguieg bdziṉ pquiitsgzhib lo me, rëb niib lo me: \p ―Naṉ naa luu nac tib meṉ ne noseed miech, ni tib meṉ wen nac luu; ¿bnë dieṉ pe nac miṉe guṉ naa zeeṉa ygaa naa guieḻmban ndzon ne gdziṉdraa dze lozh? \p \v 18 Rëbchaa Jesús lo niib: \p ―Rnee luu lëë tib meṉ wen nac naa. ¡Nligaaw, Diosse nac meṉ wen! \v 19 Naṉle luu gaṉle zha nac Xley Dios, rneew: \q1 Gute luu samiech luu, \q1 teḻne nole tsieel luu, tsonied luu zha ne led tsieeld luu, \q1 cuand luu samiech luu, \q1 yquiadiidzguizhd luu samiech luu, \q1 yquidieed luu samiech luu, \q1 goṉ pxoz luu, goṉ xniaa luu; bin miṉe rnabey me luu. \p \v 20 Dzigo pquiab niib rëb niib lo me: \p ―Maestro, grësew zigne bzeetse luuw i, ni tiba gard quits naa wlal ne nac naa zha nguieg. \p \v 21 Dze rwi Jesús lo niib, rleynie me niib. \p ―Stibaque miṉe rquiin guṉ luu ―rëb me―, güey, güeyto grëse ncuaaṉe quianie luu, dzigo bdiiz dimi co lo grë zha mban ne guieṉd pe yquiin; sca nroobraa guieḻnzaac ne ygaa luu gbaa. Lozh ga, bleeladz xquieḻmban luu dënaḻ zhits naa. \p \v 22 Zeeṉe bin niib co sca rëb Jesús, biab guieḻnë niib, mbanse rac niib laa niib zey; sac ne nligaa nroob ncuaaṉe quianie niib. \p \v 23 Dze rwi me goṉ me laa zha nguieg co zey, dzigo rëb me lo xpëëdscuel me: \p ―¡Grë zha ne squi rapcheṉ, rzacxuu zho par sëëb zho xnëz Dios gnabey me zho! \p \v 24 Zeeṉe bin zho sca rëb me, rzee zdoo zho. Dzigo biire me bnee me rëb me lo zho: \p ―Xin, ¡ne nligaa tib miech ne ndziib rap cheṉ, rzacxuu zho sëëb zho xnëz Dios gnabey Dios zho! \v 25 Mazd znuse rded tib camell guieer guzh, lëdle sëëb tib zha ricw xnëz Dios. \p \v 26 Zeeṉe bin zho sca rëb me, mazdraa bzee zdoo zho, rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―Bay, ¿chose dzigo nac zha ne zrieelo sëëb xnëz Dios? \p \v 27 Dze rwi me lo zho, dzigo rëbchaa me: \p ―Par miech zootle tsod zha ne grieelo sëëb xnëz me. Saṉgue me, naṉ me no zho; sac tsod ncuaaṉe grieelod guṉ me. \p \v 28 Dzigo rëb Pedr lo me: \p ―Teḻ no, grëse ncuaaṉe rdziaap no laa no psaṉa, laa no ziaadnaḻ zhits luu. \p \v 29 Pquiab me rëb me: \p ―Grëse zha ne psaṉ lidz, psaṉ zho bets zho, bzian zho, xniaa zho, pxoz zho, xpëëd zho, liuṉ zho, porne rliladz zho naa ni rliladz zho Xtiidz Ndzon Dios; \v 30 nli nroob guieḻnë gaṉ zho, per gneli naa lo to gaṉle: grëse ncuaaṉe sca psaṉ zho ga, lo guieḻmban riique laa zho gbiire gaṉa stib tib gayoogaw tib tiba; ni ib tedsod zgaa zho tib guieḻmban ndzon ne gdziṉdraa dze lozh. \p \v 31 ’Nli zig nac niina, no zha ne rzac zha non nac zho, per zeeṉe gaḻ dze co peet gacnond zho; laa zha ne rzac zho peet nond, gaḻ dze co lalga gac zho grë zho. \s1 Biire bzeet Jesús laa miech csacsi me \r (Mt. 20:17‑28; Lc. 18:31‑34) \p \v 32 Briee Jesús ga laa me zie Jerusalén. Nzian grë zha ne zienaḻ zhits me, nerse me lo zho laa zho zie. Grë zha ne nac xpëëdscuel mew, rzee zdoo zho; laa grëraa miech co per nli rdzieb zho. Dzigo bredz me gza tsiipchop zha ne nac xpëëdscuel me ga, psilo me bzeet me grëse teḻ zha ziaadyob ted me, rëb me lo zho: \p \v 33 ―Bii zaṉ to gaṉle, naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, niina ne laa ne gdziṉ Jerusalén ible zielo zho naa ladznia grë zha ne nac pxoz nroob ni grë zha ne rseed miech ley. Grë zha co gnab guet naa, ni saṉ zho naa ladznia grë zha ne nacdraa zha Israel. \v 34 Xidznie zho naa, stsuc zho lo naa, zguiṉ zho naa, ni haxta zut zho naa; per dze ne gac tsoṉ ngbidz gut naa laa naa grieeban. \p \v 35 Dzigo wbig gax Jacob grop Juan (xingan Zebedé) lo me, rëb zho: \p ―Maestro, laa no gnab tib favor lo luu, per racladz no siguieḻ luu guṉ luuw. \p \v 36 Dzigo rëb me: \p ―¿Pe favor ne racladz to guṉ naa lo to? \p \v 37 Rëbchaa zho: \p ―Laa no racladz, siguieḻ luu zioob no cue luu gaḻ dze ne laa luu nac rey rnabey luu, tib no nëz derech stib no nëz revés. \p \v 38 Pquiab Jesús, rëb me lo zho: \p ―¡Ni to goṉ rieṉd pe rnab to! ¿Pe zlëb to gaṉ to grë guieḻnë ne gaṉ naa, pe zlëb to ted to grë miṉe teed naa? \p \v 39 Rëbchaa zho: \p ―¡Zlëëb no! \p Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Nli zaṉ to guieḻnë ne gaṉ naa, ni zded to miṉe teed naa; \v 40 per ne gnedz naa diidz sob to cue naa nëz derech o nëz revésgaa, led naad raguiaḻ miṉ co; laa lugar co biaaṉle par zha ne nole diidz ygaaw. \p \v 41 Grëraa zha ne nac xpëëdscuel me, zha ne nacgza Jacob ga grop Juan, zeeṉe bin zho zha rzë xtiidz Jacob grop Juan blëë zho lo zho. \v 42 Dzigo bredz Jesús zho grëse zho, rëb me lo zho: \p ―Raṉ to gaṉle zha ruṉ grë zha ne rnabey grë guiedz ne ndxie lo guidzliu, ni grë zha ne nac zha non, masaque rnabey zho samiech zho zigne racladztaa zho. \v 43 Saṉgue to goṉ, guṉscade to. Lo gza to, zha ne racladz gac zho zha non lo to, laa ne glu zho zha non zho, none glo zho guiaaṉwin gac zho zig tib nguṉdziin lo to. \v 44 Scaquegaa, zha ne racladz gnabey lo to, none glo cseed zho guṉ zho miṉe gnabey to zho. \v 45 Goḻgaṉ gaṉle, niicle naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, ziaḻd naa par gnabey naa miech, sinque laa naa ziaḻ par gac naa tib nguṉdziin lo zho, ni gded naa xquieḻmban naa zeeṉa laa zho lo grëtaa ncuaaṉe ngadoo zho. Ni naṉpaa naa miech guizhiu ne laa. \s1 Biac tib meṉ lë Bartimé \r (Mt. 20:29‑34; Lc. 18:35‑43) \p \v 46 Sca no grë miech guizhiu co nëz, laa zho bdziṉ guiedz Jericó. Laa zeeṉe laa grë miech taf co zieriee ro guiedz co, laa tib mgui ciegw lë Bartimé zob ga rtop gon (xingan tib meṉ lë Timew). \v 47 Zeeṉe bin Bartimé ye Jesús (Nazaren) ziaad ga, psilo me nguiedz rbedz me, rnee me: \p ―¡Jesús, meṉ xtii rey David, pquia zdoo naa! \p \v 48 Nzian grë miech co ndox lo me naṉ zho guioog ro me, per dzigole mazdraa nguiedz roptsie me, rnee me: \p ―¡Jesús, pquia zdoo naa! \p \v 49 Dzigo pcuëëzni Jesús, bnabey Jesús güeytsedz zho me. Bdziṉ zho lo me, rëb zho: \p ―¡Ligier guso i! Dë gaṉle laa me rbedz luu. \p \v 50 Zeeṉe bin mew, haxta squi broṉ me lar ne mbix me, guso me ga laa me bdziṉ lo Jesús. \v 51 Dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Bnë nadieṉ, ¿pe racladz luu guṉ naa? \p Pquiab me rëb me: \p ―Maestro, racladz naa guiac lo naa. \p \v 52 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―¡Niinagazh laa lo luu gaṉ! Laa luu biac, sacne dib zdoo luu bnalo luu naa. Ligier na bzë. \p Horcogazha laa lo meṉ co psilo bui, laa me zienaḻ zhits Jesús. \c 11 \s1 Bdziṉ Jesús Jerusalén \r (Mt. 21:1‑11, 18‑19; Lc. 19:28‑40; Jn. 12:12‑19) \p \v 1 Zhile gdziṉ zho Jerusalén, laa zho zie gax zaatne riaaṉ guiedz Betfagé ni guiedz Betain, nëz daṉ squi riaaṉ Gui Oliv, zeeṉe bredz Jesús chop xpëëdscuel me \v 2 rëb me lo zho: \p ―Goḻtsie guiedz win ne ndxie daṉse lo ne i. Zigne sëëb to lad guiedz, laa tib burr quiadoo ga, ni tib miech gard sob lad ma; dzigo goḻxadz ma, goḻtënie ma nu. \v 3 Teḻ cho gnabdiidz pe nacne noxadz to ma, dzigo goḻguiab: meṉ ne rnabey ne meṉ co rquiin ma, na zigne lozh xtsiiṉ ma guiaadsaṉ no ma. \p \v 4 Laa zho zie, nligaaw laa zho güeydziel burr co quiadoo ma tib ro nëz, gax tib ro yu. \v 5 Blalaa zha ne zo ga, zeeṉe goṉ zho laa zho noxadz ma, rëbchaa zho: \p ―¿Pe guṉ to burr qui dzigo na, ne noxadz to ma? \p \v 6 Dzigo pquiab zho zigne rëbse Jesús lo zho ga, nacne bdeed meṉ co diidz laa zho zienie ma. \p \v 7 Bdziṉnie zho ma lo Jesús lëëque lar ne rbix zho pxob zho lad ma, bzobga me ma. \v 8 Nzian grë miech co zigse zie Jesús, scase scase ner zho rta zho lar ne rbix zho rded me, nogaa zho rchoo nia grë pe yag rdziiṉ zho zaatne rded me. \v 9 Grëse zho, niicle zha ne ner lo mew, niicle zha ne naḻ zhits mew, rley zho nguiedz roptsie zho, rnee zho: \p ―¡Zha ndzontaa meṉ qui pxeeḻ Dios lo ne! \v 10 ¡Zha wentaa ziaad me gac me zhirey ne! ¡Me gnabey zigne bnabey pxozgol ne rey David! ¡Zha ndzontaa Dios ne zob gbaa! \p Sca nguiedz roptsie zho rleynie zho me, laa me bdziṉ Jerusalén. \p \v 11 Bdziṉ me Jerusalén, güey me güeyso me leṉ yadoo. Blozhse bui me dipse leṉ yadoo, laa me brieeque ga laa me zie nëz Betain grë xpëëdscuel me, sac bdzele dzew. \p \v 12 Biini liu, loxaque zieriee zho Betain laa me psilo rcaabedz. \v 13 Zitlaa ziaad me goṉ me tib zhan yag guigw, nxii nac low zëëb zhiblaga; dzigo zie me zieso me dieṉ pe gdzield tib guigw low gow me. Bdziṉ me zaatne zoba, ni tib guigw guieṉd low loxaque zhiblagsew scataa zëëb, sac gardpaa gdziṉ mëë ne rquia guigw. \v 14 Dzigo rëb me lo yag guigw co: \p ―¡Squitaa nagoṉ guiaaṉ luu! ¡Gdziṉdraa dze yquia nex lo luu gow miech! \p Grëse xpëëdscuel me, bin zho sca bnee me lo yag co. \s1 Blee Jesús miech leṉ yadoo \r (Mt. 21:12‑17, 20‑22; Lc. 19:45‑48; Jn. 2:13‑22) \p \v 15 Bdziṉ zho Jerusalén, bzëëb me leṉ yadoo. Psilo me blee me grëse miech ne quiayuṉ lgui ga, zigtaa zha ne no wtow, zigtaa zha ne no wziw. Grë zha ne no wto palom, grë zha ne notsëë dimi, ptiixche me xmezh zho. \v 16 Blozh ga, pso me diidz choot nodraa sëëbnie grë ncuaaṉ co leṉ yadoo, \v 17 rëb me lo zho: \p ―Led znu goṉ rnee lo Xtiidz Dios: “Zaatne nac lidz naa nu, nu guiaad grëse miech ne ndxie lo guidzliu sodiidznie zho naa.” Laa to goṉ quiayuṉ to lugar rii zig tib zhibliee ngbaan. \p \v 18 Grë zha ne nac pxoz nroob ni grë zha ne rnabey lo maistr ley, bin zho sca rëb me, dzigo psilo zho rguib zho dieṉ zha gdeeda diidz gut zho me. Per rdzieb zho lega gnaaz zho me, sac ndal miech ne rley rquiaadiag zhiwseed me. \v 19 Zeeṉe laa liu pcow, laa me wbique Jerusalén stib grë xpëëdscuel me. \p \v 20 Biini liu co, laa zho zieded zaatne zob yag guigw ne sca güeyguib me nex lo ga, goṉ zho laaw bidzle dib low. \v 21 Dzigo beeṉcsoladz Pedr mew, rëb Pedr: \p ―Maestro, bui gaṉle laa yag guigw ne bdzibdee luu ga bidzle. \p \v 22 Pquiab me rëb me: \p ―Zha ne dib zdoo rnalo Dios, \v 23 gneli naa lo to gaṉle: Niicle ncuaaṉe mazdraa ngaṉ gnab zho lo me, zuṉ mew; lëëraasi none dib zdoo zho gliladz zho zac miṉe rnee zho, ni palal gacchopd guic zho. \v 24 Goḻgona sca gaṉle, grëse ncuaaṉe gnab to lo Dios, dib zdoo to goḻliladz ne zneedz mew, dzigo sca zac miṉe rnab to. \v 25 Ni zeeṉe gnab to lo Dios, goḻsoladz dieṉ pe no cho rlëënie to, dzigo goḻguṉ zho perdon; zeeṉa scagaa, Pxoz to meṉ ne zob gbaa zuṉ me to perdon teḻ pe nactaa xtoḻ to. \v 26 Sac teḻne guṉde to samiech to perdon, dzigo niicle megaa, guṉd me to perdon. \s1 Cho rnabey Jesús \r (Mt. 21:23‑27; Lc. 20:1‑8) \p \v 27 Blozh ga, laa zho bdziṉaque Jerusalén stib. Lëëtaaque laa Jesús quiawi dib leṉ yadoo, zeeṉe bdziṉ bla zha ne nac pxoz nroob, bla zha ne nac maistr ley ni zha ne nac meṉ non lo meṉguiedz, \v 28 rëb zho lo me: \p ―¿Cho dieṉ nac luu ne squitaa ziaadnabey luu leṉ yadoo? ¿Cho rnabey luu? \p \v 29 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Laa naa guṉ tib wnabdiidz lo to. Teḻne stsire to low, dzigo gni naa lo to gaṉle cho rnabey naa ne laa naa noyuṉ grë ncuaaṉe noyuṉ naa. \v 30 Goḻnë dieṉ, ¿cho pxeeḻ Juan biaad me pchoobnis me miech? ¿Pe Dios pxeeḻ me, te miechsew ye? \p \v 31 Psilo zho rnabdiidzlsa zho, rnee zho: \p ―Teḻne dzieets ne Dios pxeeḻ Juan, dzigo laa me gnë: “¿Pex nac dzigo waa bliladzde to miṉe bnee Juan?” \v 32 Teḻ na dzieetsgaa ne: “Miechse pxeeḻ Juan, grieequiadaque ne.” \p Rdzieb zho niab zho miech pxeeḻ Juan, sac grëse meṉguiedz naṉ ne nli Dios pxeeḻ Juan biadteed Juan xtiidz Dios lo miech. \v 33 Dzigo mazd miṉe beeṉ zho, rëb zho: \p ―Ndioṉd no dieṉ cho pxeeḻ Juan. \p Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Niicle naagaa nagoṉ, grieelod gni naa lo to cho rnabey naa quiayuṉ naa grë ncuaaṉ rii. \c 12 \s1 Xcuent zha ne pquianap liu \r (Mt. 21:33‑46; Lc. 20:9‑19) \p \v 1 Dzigo psilo Jesús bzodiidz me tib cuent, rëb me: \p ―Tib mgui name, nroob lbë uv beeṉbni me lo liuṉ me. Psilo me ptse me igose liu co, bzaa me zaatne gzhii grë uv co, ni bzaa me tib yu glaa zaatne sob zha ne yquiaanapa. Blozh ga, blediiṉ me liu co lo bla zha ne ran liu, dzigo laa me briee ga, laa me zey zit. \p \v 2 ’Zeeṉe goḻ mëë ne ral uv, pxeeḻ me tib xmoz me lo zha ne quianap liu co, parne gdeed zho uv ne rieguiaḻ me ycaa me. \v 3 Per leḻ bnaaz zho moz co, bdiṉ zho zho; blozh ga, scase bzonëz zho zho. \p \v 4 ’Dzigo biire meṉ ne naccheṉ liu co pxeeḻ me stib moz, scasaque beeṉ zho: gocntseeb zho lo moz co, pquiaago zho zho, bdiṉ zho zho, blë zho guic zho. \p \v 5 ’Biireque me pxeeḻ me stib zho, zha cole beet zho. Ni bii pxeeḻ me nzianraa zho, no zho psiwee zho, nogaa zho beet zho. \v 6 Tibaque zeeṉe loxaque xinganse me riaaṉ. Rleyniedox me xpëëd me, per laa me pxeeḻ me, bza guic me rëb me: “Gaṉse zho xpëëd naaw, zon zho miṉe gnee me.” \p \v 7 ’Zeeṉe goṉ zho laa xpëëd me bdziṉ, rëbchaa zho: “¡Lëë zha qui nagoṉ guiaaṉnie liu rii! ¡Goḻgotsaa dziuut ne zho zeeṉe guiaaṉa lo ne!” \v 8 Dzigo bnaaz zho meṉ co, beet zho me, güeyga zho güeyroṉ zho me tib lad lo liu co. \p \v 9 ’Sca nagoṉ ―rëb Jesús―, beeṉ zha ne quianap liu co. Goḻnëse nadieṉ, ¿pe nac miṉe guṉ bizhuan liu co? Ib tedsod zeeṉe laa me guiaad, znitlo me zha co; zhaale lo zha ne csaṉ me liuṉ me. \p \v 10 ’Goḻsoladz gaṉle znu rnee lo Xtiidz Dios: \q1 Quie ne psëëb zha ne nozaa yu, \q1 ni naṉd zho lëëpaa quie co nac miṉe rnazdziits yu. \q1 \v 11 ¡Ncuaaṉe gzee zdoo new! Sac Dios bnabey sca goca. \p \v 12 Zeeṉe goṉ zho sca bnee me, gocladz zho naazgazh zho me ga; sac bieṉ zho miṉe ruṉ zho ga bzeet me. Per bnaazd zho me, sac rdzieb zho grë miech guizhiu ne ndxie ga, nacne zeyga zho. \s1 Pe nonguieḻ quizh miech contribucion \r (Mt. 22:15‑22; Lc. 20:20‑26) \p \v 13 Zhisaque goca, laa zho pxeeḻaque zla zha farisé, ni zla zha ne nacnie Herod, zie zho zieguṉgüet zho Jesús par dieṉ zha cxiṉ me tib diidz; zeeṉa sca gdeeda diidz tsiezo zho me lo wxtis. \v 14 Bdziṉ zho lo me, rëb zho: \p ―Maestro, ndioṉ no niapse diidzli rnee luu, led lega guṉd luu miṉe rnee tib miech, sac tibeyse nac miech lo luu, ni laa luu zienaḻ cseed zho miṉe nac diidzli zeeṉa sëëb zho xnëz Dios. Miṉ co nagoṉ, nacne racladz no gnë luu lo no dieṉ, ¿pe nonguieḻa ga rdeed no dimi ne razh lo rey te nonguieḻda ye? ¿Pe zdizhraa no dimi co, te mazd dizhdraa now ye? \p \v 15 Bieṉga Jesús racladz zho guṉgüet zho me, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nacne racladz to guṉgüet to naa? Goḻguiid tib xpes to nu gaṉle. \p \v 16 Dzigo bdeed zho tib pes lo me. Blozh ga, rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻnë lo naa dieṉ, ¿cho nu quia lo pes rii? ¿Cho lë nu quia low? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Lëë rey Roma i, lëë lë me i quia low. \p \v 17 Dzigo rëb me lo zho: \p ―Miṉe nonguieḻ ycaa rey, goḻdeeda lo rey; scaquegaa miṉe nonguieḻ ycaa Dios, lo Dios goḻdeeda. \p Zeeṉe goṉ zho sca ptsire me lo xtiidz zho, rdzieldraa zho zha guṉ zho. \s1 ¿Pe nli zrieeban miech? \r (Mt. 22:23‑33; Lc. 20:27‑40) \p \v 18 Bdziṉaque zla zha saducé, rëb zho lo me: \p \v 19 ―Maestro, znu pquiaa Moisés lo libr ley ne psaṉ Moisés lo no: teḻ glo mgui guet lo wnaa ne nac tsieel mgui ni gopd wnaa mëëd, dzigo none betsaque zho ctsieelnia wnaa co stib, zeeṉa gap wnaa mëëd ne guiaaṉ xlugar xpëëd zha ne gut ga. \p \v 20 ’Bio tib dii zha co znu bzhaac, gadz bets nac zho. Ptsieelnia zha ne nac zha gol, zeeṉe laa zho gut, biaaṉd xpëëd zho. \v 21 Dzigo ptsieelnia stib bets zho wnaa co, blozh ga gutaque zha co, pasë zho nsaṉ mëëd. Ptsieelniaque me stib zho, goc zho tsoṉ, niicle zha co psaṉdaque mëëd. \v 22 Sca sca haxta bza gza gadzse zho ptsieelnia me, per ziese zho ni tib zho psaṉd mëëd; tibaque zeeṉe yeque me, laa me gut. \v 23 Miṉe racladz no gacndioṉ no, ¿chopaa dzigo gac tsieel wnaa co gaḻ dze ne laa zho grieeban; sac gza gadzse zho ptsieelnia me? \p Sca bnabdiidz zho, sac nac zha saducé rliladzd zho ne nli zdziṉ dze grieeban zha ne ret. \p \v 24 Dzigo pquiab Jesús rëb me lo zho: \p ―I nagoṉ laa to rxiṉ. Miṉe naca rieṉde to zha nac Xtiidz Dios, niicle rliladzde to zrieelo me guṉ me ncuaaṉ ro ne gard gaṉ miech. \v 25 Sac goṉ, zeeṉe gaḻ dze ne laa grë miech grieeban, niicle mguiw niicle wnaaw led yedraa hor co dieṉ cho ctsieelnia zho; sac hor co laa zho gac zig nac grë anjl ne no gbaa. \v 26 Stiba, ible nli zrieeban meṉgut. ¿Pe gard gaṉle glab to lo guits ne pquiaa Moisés, zaatne ziaad zeeṉe bin Moisés tsi Dios tib lo yag zarz nguia ne noyazbel? Rëb Dios lo Moisés: “Naa nac Dios ne rliladz Abraham, naa nac Dios ne rliladz Isaac, naa nac Dios ne rliladz Jacob.” \v 27 Niicle ne gutle gza zha co hor co, per zeeṉe sca bnee Dios, gase rlu ne mban zho no zho lo me. Sac teḻ Dios, nacd me xDios meṉgut sinque xDios zha mban nac me. Ise nagoṉ rlu, peet rieṉde to gane squi rnee to. \s1 Xley Dios miṉe mazdraa non \r (Mt. 22:34‑40) \p \v 28 Zeeṉe sca nozodiidznie Jesús zha saducé co, goṉ tib maistr ley niapse diidzli ptsire me lo xtiidz zho. Dzigo wbig maistr ley co, bnabdiidz me lo Jesús, rëb me: \p ―Bzhiguieḻ bnë lo naa dieṉ, lo grë xley Dios, ¿pa miṉ nac miṉe mazdraa non? \p \v 29 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Miṉ rii nac miṉe mazdraa non, znu rneew: “Grëse to meṉ Israel, goḻquiaadiaga gaṉle: meṉ ne nac Dios ne rliladz ne, tibaque me ni me nac meṉ ne rnabey ne. \v 30 Dib zdoo to, dib xalm to, dib guieḻbiini ne no guic to, dipse xfuers to goḻleynie me.” Lëë tiba nu, \v 31 laa stiba znu rnee: “Bleynie samiech luu zigne rleynie luu luu.” Tsodraa stib ley ne mazdraa non lo grop ley rii. \p \v 32 Dzigo rëbchaa maistr ley co lo Jesús: \p ―Diidzli rnee luu maestro, tibaque Dios no. \v 33 Ni none dib zdoo ne, dib guieḻbiini ne no guic ne, dipse xfuers ne gleynie ne me; ni gleynie ne samiech ne zigne rleynieque ne ne. Miṉ co nac miṉe mazdraa non, lëdle gzëëg ne pe cos cogon ne lo me o dieṉ peragaa guṉ ne. \p \v 34 Zeeṉe goṉ Jesús sca niini rzë xtiidz me, rëbchaa Jesús lo me: \p ―Zhile ruṉfalt sëëb luu xnëz Dios, gnabey me luu. \p Blozh ga, grëse zha ne ndxie ga, ni stib zho biazhdraa zho pe nabdiidz zho lo me. \s1 ¿Cho xpëëd nac Crist? \r (Mt. 22:41‑46; Lc. 20:41‑44) \p \v 35 Sca noseed Jesús miech leṉ yadoo ga, zeeṉe bnabdiidz me lo zho, rëb me: \p ―¿Bay zha nacne rnee grë maistr ley, lo xtii rey David ga grieequia Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios? \v 36 Sac zeeṉe bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo rey David, znu bnee David: \q1 Bnee Dios lo meṉ ne rnabey naa, rëb Dios lo me: \q1 “Cue naa nëz derech, nu bzob, \q1 nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaṉ naa zho ladznia luu.” \m \v 37 Gase nagoṉ teḻne nli zha xtii David gac Meṉ ne nole diidz cxeeḻ Dios ga, ¿zha nac dzigo ne lëëque David rnee ne me rnabey David? \p Grë miech guizhiu ne ndxie ga noquiaadiag zhiwseed me, per nli rley zho ron zho zha rnee me. \s1 Zha ruṉ grë maistr ley \r (Mt. 23:1‑36; Lc. 11:37‑54; 20:45‑47) \p \v 38 Laa me noseed grë miech co, zeeṉe pso me diidz lo zho rëb me: \p ―Ible tsienaḻde to miṉe ruṉ maistr ley goṉ. Sac grë zha ne nac maistr ley, rdziladz zho racw zho lar nool haxta zhits ni zho rbiba, rdziladz zho ndooladz yquiaabdiuzh miech zho zeeṉe gdzieel zho zho dib ro nëz. \v 39 Zig nac leṉ yadoow, zha nac zha ne rzob lo xcan zaatne rzob grë zha non, zeeṉe tsiegaa zho tib lni lidz miech, lëëpaaze zha nac zha ne rzob groḻ mezh zeeṉe laa wagw gac. \v 40 Ni rlozh ga, rio zho rla zho teḻ pe ncuaaṉe rapse grë wnaa viud; ni parne peet guiabd miech lo zho, xtse rzo zho rzadraa pe lay ne gooḻ zho. \p ’Sca goṉ nac zho, per ib tedsod zeeṉe laa grë miech ngoopdoḻ quizh xfalt, zha nac zha ne mazdraa nroob caxtigw ygaa. \s1 Gon ne bdeed tib wnaa viud \r (Lc. 21:1‑4) \p \v 41 Blozh ga, güey Jesús güeysob me gax zaatne zhoob grë alcancí. Dzese rwi me raṉ me zha riesaṉ miech gon leṉ grë alcancí co; ndal grë zha ricw rdziṉ, nroob dimi rsaṉ zho. \p \v 42 Tibaque zeeṉe bdziṉ tib wnaa viud, tib meṉ prob nac me, ye me laa me psaṉ chop gaay win leṉ alcancí co. \p \v 43 Dzigo bredz Jesús xpëëdscuel me, rëb me lo zho: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, mazdraa goṉ nroob non gon ne bdeed wnaa viud qui, lëdle gon ne bdeed grëraa zha qui. \v 44 Sac zha, dimi ne riaaṉle lo zho i rgogon zho; saṉgue wnaa prob qui goṉ, centav yeeṉ ne quianiese me miṉe rnalopaa me gziuu pe gow me, per laa me bloogona. \c 13 \s1 ¡Nsin goḻso! \r (Mt. 24:1‑28; Lc. 17:22‑24; 21:5‑24) \p \v 1 Laa Jesús zieriee leṉ yadoo nroob co grë xpëëdscuel me, zeeṉe rëb tib zho lo me: \p ―Maestro, ¡bui gaṉle zha niaataa yadoo rii! ¡Zha rnataa grë quie ngol ne niaaw! \p \v 2 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Nligaa lëë zha niaataaw. Per niicle squitaa goṉ raṉ tow niina, zdziṉ dze ne nitlow dib nacsew. Ni stib quie qui guiaaṉdraa zigne squi zhobxcuaaw i. \p \v 3 Briee me ga, laa me zie gza me zho. Bdziṉ zho cho Gui Oliv, ga bzob zho grë zho. Nieeṉpaa ro yadoo co zaatne zob zho ga; dzigo wbig Pedr, Jacob, Juan ni Ndrés lo me, gza tap zho bnabdiidz lo me rëb zho: \p \v 4 ―Bzhiguieḻ bnë lo no dieṉ, ¿pa hor dzigo gac miṉe bzeet luu ga? ¿Zha nac señ ne tso zeeṉe laaw csilo gac? \p \v 5 Dzigo psilo me bnee me lo zho, rëb me: \p ―Nsin goḻso zeeṉa choot yquidiede to. \v 6 Sac nzian zha ne grieequia gnë zho zha nac Meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios; ni nzian miech ne yquidie zho. \p \v 7 ’Zeeṉe gon to nëzrii nëzrec noyac diḻ, ib gdziebde to; sac ible none gac grë miṉ co, ni lëdsew ga. \v 8 Sac garaa csilo grë diḻdox, grë guiedz nroob laaw tiḻnie saguiedz nrooba; grë zha ne rnabey grë guiedz nroob, laa zho tiḻnie sazha rnabey zho. Nëzrii nëzrec csilo gni grë zhodox, nzian zaatne gaṉ miech gbin. Ni lega loxaque miṉe rsilosew ga, sac nroobraa guieḻnë ne gaṉ miech lozh ga. \p \v 9 ’Zeeṉe laa grë ncuaaṉ rii rsilo noyac, ¡nsin goḻso! Sac hor co laa miech tsiezo to lo zha ne rnabey yadoo, ni lëëque leṉ yadoo ga quiṉ zho to; ziezo zho to lo grë zha non, lo grë zha rnabey, loxaque ne no to xnëz naa. Ga nagoṉ gdeeda diidz gnee to Xtidz naa lo grë zha co, \v 10 sac ib none brieets bliaaḻlew lo grëse miech zeeṉe gaḻ dze ne laa guidzliu nitlo. \v 11 Zeeṉe tsiezo zho to lo wxtis, tsode to zhgab dieṉ pe guiab to lo wxtis; sac Espíritu Sant nac meṉ ne gacnieṉ to, ni miṉe csiaab me guic to miṉ co gnee to. \p \v 12 ’Leṉ dze co, zio zha ne lëëque zha tsielo bets zho ladznia zha ne gut zho; zio zha ne lëëque zha tsielo xpëëd zho ladznia zha ne gut zho; scaquegaa mëëda, zio zha ne lëëque zha gut pxoz zho, lëëque zha gut xniaa zho. \v 13 Ible gaṉdzed miech to, grëse zho glëë lo to sacne rliladz to naa; per scagaa, grëse zha ne dziits so haxta lozh grë guieḻnë co, ible scaania Dios zho. \p \v 14 ’Zeeṉe gaṉ to laa ncuaaṉe ziaad gnitlo zo zaatne rieguiaḻd sow, zigne bzeet profet Daniel (zha ne glaba, none guieṉ zho zha naca), hor co goḻguib dieṉ zha xooṉ to. Zha ne no grëraa guiedz ne ngab Judé, none tsie zho dan, ga tsietsolan zho. \v 15 Zha ne no glaa guic yu, none lëëlëd xooṉ zho, ib guiabd zho sëëb zho leṉ yu tsiebee zho ncuaaṉe naccheṉ zho. \v 16 Zha ne zogaa dana, ib guṉd zho ne laa zho tsie ro lidz zho tsiexi zho xab zho. \v 17 ¡Prob grë meṉ wnaa ne lëëtaque leṉ dze co zoney xpëëd, meṉ ne quianiegaa mëdyeeṉ ne bii radz! \v 18 Goḻnab lo Dios gaṉde to guieḻnë co leṉ mëë ne rac naḻ, sac ne nligaa guieḻnë nrooba. \v 19 Wlal ne biaaṉ guidzliu haxta lo nadze, gard gaṉ miech tib guieḻnëdox sca, ni gdziṉdragaa dze ne gaṉ zhow stib. \v 20 Teḻne csaan Dios nroob dze gac guieḻnë co, ni stib miech rii guiaaṉdraa; per na por grë zha ne bzooblo me sëëb xnëz me, gdeete me diidz gaca nroob dze. \p \v 21 ’Leṉ dze co, teḻ cho zha gnë lo to: “Goḻwi gaṉle, lëë meṉ rii nac Meṉ ne nole diidz ga cxeeḻ Dios”, gnëgaa zho: “Goḻwi nec gaṉle, lëë me i”, gliladzde tow. \v 22 Sac ndal grë zha ne grieequia guiaadquidie miech, no zho gnë zha nac meṉ co, nogaa zho gnë zha ziadteed Xtiidz Dios lo miech; ni zuṉ zho grë milagr parne yquidie zho miech, parne yquidie zho haxta grë zha ne ngable lo Dios. \v 23 ¡Nsin sca goḻso! Ib cxende to, beṉque laa naa nilew lo to. \s1 Ziaad Jesús stib \r (Mt. 24:29‑35, 42, 44; Lc. 21:25‑36) \p \v 24 ’Zeeṉe lozhse gaṉ miech grë guieḻnëdox co, laa lo ngbidz ycow, gziinidraa mëë. \v 25 Grë mel ne ndziib gbaa, laa ma gliaaḻ; grëraa ncuaaṉe no gbaa, masaque nëzrii nëzrec gaca. \v 26 Horco bii zaṉ zho gaṉle, zeeṉe laa Meṉ ne pxeeḻ Dios ziad-zëëb glaa lo xcow con grë guieḻndzon con grë poder ne rap me. \v 27 Lozh ga laa me gnabey grë xanjl me, tsie zho tsietop zho grëse zha ne ngab lo me, niicle zaatne mazdraa zit lo guidzliuw, mazdragaa zit gbaaw. \p \v 28 ’Goḻzoob cuidad zha nac yag guigw. Led naṉle to gaṉle, zeeṉe laa grë zhicwa racnieeṉ, ni rsilo rdzib zhiblaga, gase rlu ne laa mëë nëëg ziaadgaxle. \v 29 Scaquegaa nagoṉ, zeeṉe gaṉ to laa grë miṉe rne naa lo to nu rsilo noyac, dzigo naṉle to lëë dze co ziaadyoble. \v 30 Gneli naa lo to gaṉle, nzian miech ne mban niina bii zaṉ zho zeeṉe laa grë ncuaaṉ co csilo gac; sac ible ncuaaṉe gaca. \v 31 Zdziṉ dze nitlo gbaa, nitlo guidzliu, saṉgue miṉe rne naa lo to nu, nitloda, ible laaw none gac. \v 32 Lëëraasi choot naṉd dieṉ pa dzew, dieṉ pa horgaaw, per ni grë anjl ne no gbaa, per ni naa naṉda; loxaque Pxozse naa naṉa. \v 33 Gacxe waa, nsin goḻso, goḻnab lo Dios; sac goṉ naṉde to dieṉ pa hora. \p \v 34 ’Nac cuent rii zig nac tib zha ne rriee zie tib guiedz zit. Zeeṉe laa zho rriee, rsaṉse zho diidz dieṉ pe guṉ tib tib moz ne guiaaṉ ro lidz zho, ni rso zho diidz lo zha ne rquianap ro puert nsin so zho, ib gaguiesd zho. \v 35 Scadaa to nagoṉ nsin goḻso, sac zig bizhuan yu co scaquegaa naa naṉde to pa hor guiaḻ naa, yase glanso naa tib bdze dze, tib groḻ guieel, wxiṉgaa horne rcuedz gall, o ziaadyuṉmbegaa liu. \v 36 Nsin goḻso, zeeṉa iṉe zobna to zeeṉe laa naa glanso. \v 37 Miṉe rne naa lo to nu, laaw rne naa par grëse miech. \c 14 \s1 Bnediidz zho dieṉ zha gnaaz zho Jesús \r (Mt. 26:1‑5; Lc. 22:1‑2; Jn. 11:45‑53) \p \v 1 Schop ngbidz ruṉfalt csilo lni Pascw, lni ne row zho guietxtil ne riotsd ncobi; grë pxoz nroob ni grë maistr ley, laa zho noguib dieṉ zha ngueetsse gnaaz zho Jesús gut zho me, \v 2 rnee zho: \p ―Laa me no ygaa, per lëëraasi gnaazd ne me mer dze lni, sac miech guizhiu ne ndxie lo lni dze co; zrieequia nzian zha ne glisquiw. \s1 Pchoob tib wnaa nceit nex guic Jesús \r (Mt. 26:6‑16; Lc. 22:3‑6; Jn. 12:1‑8) \p \v 3 Leṉ dze co, laa Jesús no guiedz Betain. Lëëtaaque laa me no mezh lidz Simón ne blan guiedz lepr, zeeṉe bdziṉ tib wnaa bdziṉnie tiblo nceit nex, nosew tib leṉ ncuaaṉ win niaa niapse quie rbebni, tiblo nceit niazha. Dzigo blë wnaa co ncuaaṉ win co, blozh ga pchoob me nceit co guic Jesús. \p \v 4 Blalaa zha ne zobgrë Jesús ga, zeeṉe goṉ zho sca beeṉ wnaa co, blëë zho, rëb zho: \p ―¿Pa rieguiaḻa squi pxiṉ zhlë wnaa qui nceit qui? \v 5 Teḻne niaca miṉe ndow, nguizhpaa zhow tsoṉ gayoo pes plat, nquiinpaa dimi co ngaaza lo grë zha mban ne guieṉd pe yquiin. \p Laa zho nolisquiw lo wnaa co, \v 6 dzigo rëbchaa Jesús lo zho: \p ―Goḻsaan me. ¿Pe nacne rlisqui tow lo me? Led lega pxiṉd mew, tib guieḻnzaac nroob i beeṉ me lo naa. \v 7 Teḻne nli rquia zdoo to zha ne guieṉd pe yquiin, zac ygad to lo zho stib dze, sac tibaque raṉ to zho; saṉgue naa zdziṉ dze ne gbiche naa lo to, gaṉdraa to naa. \v 8 Laa wnaa qui beeṉ miṉe brieelo lo me, laa me pchoob nceit nex rii guic naa zeeṉa nzhixcuaale xcuerp naa gaḻ dze ne laa naa ygueets. \v 9 Gneli naa lo to gaṉle, dipse lo guidzliu zaatne cseedtaa miech Xtiidz Dios, ible soladz zho wnaa rii, seet zho miṉe beeṉ me nu. \p \v 10 Lo gza tsiipchop zha ne nac xpëëdscuel Jesús ga, briee zha ne lë Judas Iscariot güeyzodiidznie Judas grë zha ne nac pxoz nroob, rëb Judas laa Judas guṉ me ntregar. \v 11 Zeeṉe bin zhow, per nli rley zho ni rëb zho zdeed zho dimi lo Judas. Dzigo psilo Judas noguib Judas dieṉ pa hor gdeeda diidz guṉ Judas me ntregar. \s1 Dowxtseenie Jesús xpëëdscuel me \r (Mt. 26:17‑29; Lc. 22:7‑23; Jn. 13:21‑30; 1 Co. 11:23‑26) \p \v 12 Mer dze ne rsilo lni Pascw, dze ne rowxtsee zho tib carner, ni rsilo zho row zho guietxtil ne rquiad ncobi lad, dze co bnabdiidz xpëëdscuel Jesús dieṉ pa lo racladz me tsieguṉlo zho ncuaaṉe gowxtseenie me zho wdze co. \v 13 Dzigo pxeeḻ me chop zho Jerusalén, rëb me lo zho: \p ―Goḻtsie Jerusalén. Ga gaṉ to tib mgui nzobyaṉ tib re nis, dzigo goḻtsienaḻ zhits me. \v 14 Yu ne gaṉ to sëëb me, goḻguiab lo bizhuan yu co: “Znu në maestro: ¿Pa leṉ yu me gneedz luu gac zaatne gowxtseenie me xpëëdscuel me wdze rii?” \v 15 Dzigo ga glu me tib leṉ yu nroob ne riaaṉ glaa, nzhixcuaale leṉa, grële ncuaaṉe yquiin no ga; dzigo ga goḻguṉlo zhixtsee ne. \p \v 16 Laa grop zha co briee, laa zho zie. Bdziṉ zho lad guiedz Jerusalén, nligaa laa zho bdziel yu co zigne rëbse me lo zho ga, dzigo psilo zho beeṉlo zho xtsee co. \p \v 17 Bdze dzew, laa me bdziṉ leṉ yu co grë xpëëdscuel me. \p \v 18 Laa me no mezh noyownie me zho, zeeṉe rëb me lo zho: \p ―Laa naa gni lo to gaṉle, lëëque tib zha ne goṉ noyownie naa nu tsielo naa ladznia zha ne gut naa. \p \v 19 Zeeṉe bin zho sca rëb me, mban rac zho, dzigo psilo zho tibga tibga zho rnabdiidz lo me, rnee zho: \p ―¿Pe naaw? \p \v 20 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Ladaque to no zho, zha ne nosëëb xcuuṉ leṉ xquien naa, lëë zho ga. \v 21 Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, niina laa miech gut naa zigne raquietsew lo Xtiidz Dios; per, ¡probsaxe zha ne tsielo naa ladznia zho! ¡Mazd wen nie zho, ib niacd zho miech lo guidzliu! \p \v 22 Laa zho noyow zeeṉe bzheṉ Jesús tib guietxtil, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga beeṉgroḻ mew dzigo bdiiz mew lo zho, ni rëb me: \p ―Goḻquiina, lëë xcuerp naa i goṉ. \p \v 23 Ni bzheṉ me tib cop nroob vin, bdeed me xquizh lo Dios, blozhse bdeed me xquizh, dzigo bdeed me cop co lo zho, grëse zho go vin co. \v 24 Ni rëb me lo zho: \p ―Lëë xchen naa i, miṉe gzhiee par grëse miech ne sëëb xnëz Dios, sac lëë stib mod cub nu psaṉ Dios parne sëëb miech xnëz me. \v 25 Lëë lultm vuelt nu guie naa vin rii, sac zhaale stib vin cub ne guie naa zeeṉe laa naa gdziṉ zaatne rnabey Pxoz naa. \p Dzigo psilo me biiḻ me bla salm gza me zho. \s1 Bzeet Jesús zha guṉ Pedr \r (Mt. 26:30‑35; Lc. 22:31‑34; Jn. 13:36‑38) \p \v 26 Blozhse biiḻnie me Dios grë me zho, dzigo laa me brieenie zho ga zienie me zho nëz Gui Oliv. \p \v 27 ―Ible saan to naa nawdze rii ―rëb me lo zho―, sac scale ziaad lo Xtiidz Dios zaatne rnee: “Zdeed Dios diidz csiwee zho baxtor, lozh ga nëzrii nëzrec gliaaḻ mëcwxiil.” \v 28 Sca guṉ zho naa, per zeeṉe laa naa grieeban glole naa ga Galilé, ga cuëz naa to. \p \v 29 Dzigo rëbchaa Pedr lo me: \p ―Niicle teḻne saan grë zha qui luu, saṉgue naa goṉ csaand naa luu. \p \v 30 Pquiab me rëb me lo Pedr: \p ―Gneli naa lo luu gaṉle, guieel riigazh, gardle grop gall tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa. \p \v 31 Per tibaque nac xtiidz Pedr, rnee Pedr lo me: \p ―Niicle teḻ zaatne guet luu guet naa, per guṉscad naa. ¿Pe nacne guiep naa ruṉbeyd naa luu? \p Scaque rnee grëraa zho. \s1 Bzodiidznie Jesús Pxoz me Getsemaní \r (Mt. 26:36‑46; Lc. 22:39‑46) \p \v 32 Bdziṉ Jesús zaatne lë Getsemaní gza me zho, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Nuse nagoṉ goḻsob, laa naa ga gazodiidznie naa Pxoz naa. \p \v 33 Horco psilo mban rac zdoo me, riabguieḻnë me, dzigo bredz me Pedr, Jacob ni Juan, bzënie me zho palal \v 34 dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Mban rac zdoo naa, zootle zig zet naa lo guieḻnë rii. Nuse nagoṉ goḻguiaaṉ, per goḻsobna. \p \v 35 Bzë me spalal, dzigo pquiitsgzhib me haxta bdziṉ lo me lo liu; psilo me bnab me lo Dios ne teḻne zrieelow mazd tete me grë guieḻnë ne no gaṉ me, \v 36 rëbchaa me: \p ―¡Papá, par luu grëse cos zrieelo guṉ luuw! ¡Bzhiguieḻ psilaa naa lo guieḻnë rii! Per teḻne grieeloda, miṉe gnëtaa luu, sca gaca. \p \v 37 Zeeṉe biire me bdziṉ me zaatne biaaṉ gza tsoṉ zha co, goṉ me gzase zho nixguies; dzigo rëbchaa me lo Pedr: \p ―Simón, ¿nixguies luu lëë? ¿Pe ni palal blëëbd luu nzobna luu? \v 38 Goḻsobna, goḻnab lo Dios zeeṉa yquiild meṉdox to. Niicle ne squi lëbdraa xcuerp to sobna to, per goḻnab lo Dios, sac goṉ miṉ co nac miṉe racladz zhiespíritu to. \p \v 39 Dzigo biire güey me stib, güeyzodiidznie me Dios; scaque miṉe bnab me glo miṉcoque bnab me stib. \v 40 Zeeṉe bdziṉ me lo zho, goṉ me laa zho bii nixguies. Ni rdzield zho pe guiab zho lo me. \p \v 41 Laa zeeṉe goc tsoṉ vuelt biire me güeynab me lo Dios, rëbchaa me lo zho: \p ―Lëëw nagoṉ, zacle na gaguies to, zacle gdziiladz to. Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, naataa laa hor bdziṉ zeeṉe laa grë miech ntseeb rii guiadnaaz naa. \v 42 Goḻtsieso, zeeṉa zio ne; sac goṉ laa zha ne glu naa lo zho ziaadle nu. \s1 Bnaaz zho Jesús \r (Mt. 26:47‑56; Lc. 22:47‑53; Jn. 18:2‑11) \p \v 43 Laa Jesús bii quianeeque, zeeṉe laa Judas (tib zha ne nac xpëëdscuel me) bdziṉ, bdziṉnie Judas tib dzoon zha ne pxeeḻ grë pxoz ne rnabey, grë maistr ley ni grë zha non lo meṉguiedz Israel. No zho nzheṉ spad, nogaa zho nzheṉ yag. \v 44 Biaaṉniele Judas zho diidz zha glu Judas cho nac Jesús, rëb Judas lo zho: \p ―Naṉle to goṉ, zha ne gow naa bzhid cuas, lëë me ga; ligier goḻso goḻxeṉ me, ib csaande to xooṉ me. \p \v 45 Nligaaw, zigne bdziṉ Judas bredz Judas Jesús; blozh ga dow Judas bzhid cuas me. \v 46 Horco wbig grë zha ne zienaḻ zhits Judas ga bzheṉ zho me. \v 47 Lo grë zha ne nacgza Jesús ga, hor co biasaque tib zho bdob zho zhispad zho pchug zho tib diag xmoz meṉ ne nac pxoz nroob. \p \v 48 Dzigo rëbchaa Jesús lo grë miech co: \p ―¿Niacxe naa cho ngbaan, zha nac ne squitaa nzheṉ to spad, nzheṉ to yag ziadnaaz to naa? \v 49 Blactaa dze name goṉ to noseed naa miech leṉ yadoo, ¿pe nacne bnaazde to naa ga? Per ible laa grë ncuaaṉ rii goṉ noyac zeeṉa gac grë miṉe raquiet lo Xtiidz Dios. \p \v 50 Grë zha ne nac xpëëdscuel me ga, grëse zho bzhooṉ, tipse me psaṉ zho ga. \v 51 Tibaque mgui nguieg bii güeynaḻ zhits me, tib lëse lar nquits mbix mgui; dzigo bnaaz zho mgui gocladz zho ye mgui nienie zho; \v 52 per znuse briee mgui leṉ lar co, bzhooṉ mgui coletse mgui. \s1 Güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zha Israel \r (Mt. 26:57‑68; Lc. 22:54‑55, 63‑71; Jn. 18:12‑14, 19‑24) \p \v 53 Ga brieenie zho Jesús bdziṉnie zho me lidz meṉ ne nac pxoz nroob. Grë pxoz rnabey, grë zha ne rnabey lo maistr ley ni grë zha non lo meṉguiedz, laa zho pcaalsa ga. \p \v 54 Ye Pedr, maase zit zit naḻ Pedr laa Pedr bdziṉ xley meṉ co. Bdziṉ Pedr, güeysobga Pedr lo grë zha ne ndxienap, lëëtaque laa zho quiadzëë lo gui. \p \v 55 Grë pxoz co, grë zha ne nac zhiwxtis zha Israel, laa zho ndxie nëz leṉ yu co, quiaguib zho dieṉ pe yquiaaqui zho gnab zho guet Jesús, quiaguib zho dieṉ pe doḻ ne ycaadz zho me; per rdzield zho dieṉ pew. \v 56 Nzian zha ne pquidie rëb zho znu znu nac ncuaaṉe noyuṉ me, per rrieequiad xtiidz zho; sac zhaase zhaase rnee zho. \v 57 Tibaque zeeṉe guso blalaa zho, bnexuu zho rëb zho: \p \v 58 ―Bdzion no goṉ rëb me laa me ctixche yadoo, lozh ga tsoṉaque ngbidz gzaalo me stiba; per led miechdraa nzaaw. \p \v 59 Niicle scaw, rzëdaque xtiidz zho tipse. \p \v 60 Dzigo hor co bzoli meṉ ne nac pxoz nroob, bzo me glowtaa lo grë miech co, bnabdiidz me lo Jesús rëb me: \p ―¿Pe nacne rquiabd luu? ¡Diidzli dzigo lëë nac grë miṉe rnee zho i! \p \v 61 Dzese zo Jesús ib rquiabd me. Biireque meṉ co bnabdiidz me stib rëb me: \p ―¿Nligaa cho nac luu? Bnë teḻ nli Xpëëd Dios nac luu, Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ me lo guidzliu. \p \v 62 Dzigo pquiab Jesús rëb me: \p ―Nliw, naa nac meṉ co. Naa ne nac naa Meṉ ne pxeeḻ Dios, bii zaṉ to gaṉle zeeṉe laa naa zoob cue Dios nëz derech, ni zeeṉe laa naa guieet gbaa ziaḻzëëb naa lo xcow. \p \v 63 Horco ptsiez pxoz nroob co xab me, sac blëë me bin me sca rëb Jesús. \p ―¿Pe mazdraa textigw ne racladz ne? ―rëb me―, \v 64 laa to binle gaṉle zha rzëtaa xtiidz me noguitnie me Dios. ¿Pe gnë to na zha gac me? \p Grëse zho pquiab rëb zho, ib rieguiaḻa guet me. \p \v 65 Dzigo hor co blalaa zho laa zho psilo notsuc lo me. Pxidoo zho lo me ni rdeed puñet zho me, lozh ga rnee zho: \p ―Bnë dieṉ, ¿cho ga bdiṉ luu? \p Ye grë zha ne quianap ga, rgap zho lo me. \s1 Rëb Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús \r (Mt. 26:69‑75; Lc. 22:56‑62; Jn. 18:15‑18, 25‑29) \p \v 66 Laa Pedr bii zoque ley. Ga zo Pedr, zeeṉe laa tib wnaa ne nac zhicriad meṉ rnabey co bdziṉ; \v 67 goṉ me laa Pedr zob gax lo gui nodzëë Pedr. Dze rwi me lo Pedr, tibaque zeeṉe rëb me: \p ―¿Ye luu lëë rzënie Jesús, meṉ Nazaret ne bdziṉnie zho i? \p \v 68 Per bneelid Pedr. \p ―Dieeṉ pe rooḻ luu ―rëb Pedr―. Ruṉbeyd naa meṉ co. \p Brieega Pedr zie Pedr nëz ro zawan, lëëtaque hor co pcuedz tib gall. \v 69 Dzeque rwi wnaa co lo Pedr, dzigo rëbchaa me lo grë zha ne ndxie ga: \p ―¡Lëëw, zha ne rzënie me nac mgui qui! \p \v 70 Biire Pedr rëb Pedr ruṉbeyd Pedr me. Wdzeepaa goca, biire zha ne ndxie ga rëb zho lo Pedr: \p ―Ne nligaa, ye luu rzënie meṉ co. ¡Zha Galilé name nac luu! \p \v 71 Dzigo psilo Pedr rzeet Pedr Dios rnee Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús, haxta rnee Pedr: \p ―¡Dios zobwi gaṉle, teḻne rned naa diidzli, maase cuibdee naa! \p \v 72 Lëëtaaque hor co laa gall pcuedz stib. Dzigoraa psoladz Pedr xtiidz Jesús zeeṉ rëb me lo Pedr: “Gardle grop gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa.” Dzigo mbanse rac Pedr, psilo Pedr biin Pedr guieḻnë co. \c 15 \s1 Güeynie zho Jesús lo Pilat \r (Mt. 27:1‑2, 11‑14; Lc. 23:1‑5; Jn. 18:28‑38) \p \v 1 Ziadyiinile liuw, scase bii nchooḻ rnaw, wbiire pcaalsa grë pxoz non grë zho zha ne rnabey lo maistr ley, grë zha non lo meṉguiedz ni grë zha ne nac zhiwxtis zho. Blozhse bnediidz zho, laa zho pxidoo Jesús güeysaṉ zho me lo Pilat meṉ ne nac gobernador. \p \v 2 Bdziṉ me lo Pilat, bnabdiidz Pilat rëb Pilat lo me: \p ―¿Pe nli na luu nac zhirey zha Israel? \p Pquiab me rëb me: \p ―Nliw. \p \v 3 Tibaque quia grë zha ne nac pxoz non, rzadraa grë ncuaaṉe rcaadz zho me. \v 4 Nacne wbiire Pilat bnabdiidz Pilat lo me, rëb Pilat: \p ―¿Pe nacne rquiabd luu? Bui gaṉle zha nactaa grë ncuaaṉe rcaadzdoḻ zho luu. \p \v 5 Bzee zdoo Pilat goṉ Pilat ible pquiabd me. \s1 Bnab zho guet Jesús \r (Mt. 27:15‑31; Lc. 23:13‑25; Jn. 18:38‑19:16) \p \v 6 Gzobse lni Pascw rsilaa Pilat tib zha ne no ladzguiib, teḻ cho zha ne gnabtaa meṉguiedz laa. \v 7 Leṉ dze co no tib mgui lë Barrabás ladzguiib, ni zla zha ntseeb ne nacgza me, laa zho no ga sac nzian zha ne beet zho zeeṉe gocntseeb zho lo gobiern. \v 8 Nacne psilo grë miech co, rnab zho lo Pilat csilaa Pilat tib zha ne no ladzguiib zigne ruṉtaque Pilat grëraa iz. \p \v 9 Dzigo bnabdiidz Pilat lo zho, rëb Pilat: \p ―¿Cho racladz to csilaa naa? ¿Pe silaa naa meṉ ne rnee zho zhirey to nu? \p \v 10 Sca rëb Pilat lo zho, sac naṉle me niapse por rlëë grë pxoz non co raṉ zho Jesús gane bnabey zho bgaa me güeysaṉ zho me ga. \v 11 Per leḻ psilo grë miech co rnab zho csilaa Pilat Barrabás; ni lëëque grë pxoz co pquiil zho. \v 12 Dzigo rëb Pilat lo zho: \p ―¿Zha dzigo racladz to gac meṉ rnee zho zhirey to nu? \p \v 13 Pquiab be grë miech co, roptsie zho rnee zho: \p ―¡Bnabey yquia me lo cruz! \p \v 14 ―¿Pe nac falt ne beeṉ me? ―rëb Pilat―. ¿Pe nacne racladz to yquia me lo cruz? \p Biire zho roptsie zho rnee zho: \p ―¡Bnabey yquia me lo cruz! \p \v 15 Goṉ Pilat zha rac zho ni racladzaque me guiaṉnziuu me lo zho, nacne mazd bzoob me xtiidz zho, bnabey me blaa Barrabás; laa Jesús, blozhse bnabey me bdiṉ zho Jesús laa me beeṉ Jesús ntregar lo grë meṉguiib ne tsiequiaa me lo cruz. \p \v 16 Biire grë meṉguiib co bzëëbnie zho Jesús nëz leṉ yulow, ga pcaalsa grëraa meṉguiib ne nacgrë zho. \v 17 Psilo zho rguitnie zho me, bgacw zho me tib lar morad zig rna lar ne racw grë rey, ni bzieecw zho bla lë yag guiets bzoob zhow guic me, zig rzob coron guic grë rey. \v 18 Dzigo psilo zho nguiedz roptsie zho rnee zho: \p ―¡Goḻwi gaṉle zha ractaa zhirey zha Israel! \p \v 19 Bzheṉ zho tib goobgui, rdeed zhow guic me, rtsuc zho lo me, rquiaalo zho rquiitsgzhib zho lo me zig rquiitsgzhib zho lo zha non. \s1 Güeyquiaa zho Jesús lo cruz \r (Mt. 27:32‑44; Lc. 23:26‑43; Jn. 19:17‑27) \p \v 20 Blozhse sca bdziitnie zho me, laa zho blee lar morad ne nacw me ga, biire zho bgacw zho me miṉe nac xab me; dzigo laa zho brieenie me ga zienie zho me zaatne yquia me lo cruz. \p \v 21 Nëz zienie zho me, bdzieel zho tib mgui Ciren lë Simón (lëë pxoz Lejandr ga grop Ruf), znu ziaad me wbire me dan. Dzigo bnabey zho me bi me zhicruz Jesús. \p \v 22 Zeeṉe bdziṉnie zho Jesús zaatne lë Gólgota (nac diidz co zig nac ne rnee ne “Gui Beerguic Ngutoo”); \v 23 ga bdeed zho nziu notsa guizh rmed ne lë mirr, naṉ zho nie mew, per god mew. \v 24 Dzigo laa zho pquiaa me lo cruz. \p Blozhse pquiaa zho me lo cruz, bzheṉ zho tib xab me pchug zhow, biaaṉnie zho tib lëgaw tib tib zho, laa stiba bio zho rif. \v 25 Zig hor wxeeren ga pquiaa zho me lo cruz. \p \v 26 Glaa guic cruz ne pquiaa zho me ga, ga pquiaa zho bla lan diidz zaatne rnee pe nacne sca psacsi zho me, rneew: “LËË MEṈ RII QUIA NU, PORNE NAC ME ZHIREY ZHA ISRAEL.” \v 27 Ye chop ngbaan pquiaagza zho me lo cruz, tibga zhicruz zho bzo tib nëz cho zhicruz me. \v 28 [Ga brieequia miṉe raquiet lo Xtiidz Dios, zaatne rnee: “Bloo zho me lad zha ntseeb.”] \p \v 29 Grë miech ne rded zaatne quia me lo cruz ga, ruṉnguzee zho me, rzhidznie zho me, haxta rdzi guic zho rnee zho lo me: \p ―¡Pe led rëb luu lëë, laa luu ntsiḻ yadoo ni tsoṉaque ngbidz nzaalo luuw stib! \v 30 Nana zho, ¡pe gacd lëëque luu bla luu lo caxtigw qui, biet lo cruz qui! \p \v 31 Scasaque grë pxoz non ni grë maistr ley, rzhidznie zho me; rnee zho: \p ―Stib miech scataa beeṉguiac me, stib miech scataa bla me, pe nac dzigo rrieelod me gla me me. \v 32 ¡Teḻne nli me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios, teḻne nli me nac zhirey ne, niinagazh guiet me lo cruz; zeeṉa gliladz ne me! \p Ye zha ne quiagza me lo cruz ga, rbidzgo zho lo me. \s1 Gut Jesús \r (Mt. 27:45‑56; Lc. 23:44‑49; Jn. 19:28‑30) \p \v 33 Goḻ groḻ dzew, tibaque zeeṉe goc tib ncow dipse lo guidzliu, haxta las tres biaa biini stib. \v 34 Horco nguiedz zëëb tsi Jesús, rnee me: \p ―¡Eloi, Eloi! ¿Lama sabactani? \p (Diidz co nac zig nacne rnee ne: ¡Luuse name nac xDios naa! ¿Pe nacne psaan luu naa?) \p \v 35 Grë zha ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rbedz me, no zho naṉ Lí, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, meṉ co rbedz me. \v 36 Dzigo rias tib zho güeygadz tib lë zhiil lo nziu bla, bzoob zhow tib guic goobgui pquiaa zhow ro me. \p ―¡Gotsaa csaan ―rnee zho―, nu dziaṉ ne dieṉ pe ziaad Lí guiaadlit Lí me lo cruz! \p \v 37 Tibaque zeeṉe pquiaa me stib redz nroob, znuse blozh me. \p \v 38 Lëëtaaque laa me nolozh, zeeṉe briez nzoli lar nroob ne quia leṉ yadoo, groḻtaa goca. \v 39 Gax lo me ga zo meṉ ne rnabey lo grë meṉguiib co, zeeṉe goṉ meṉ co zha gut me, rëbchaa me: \p ―¡Ne nligaa, Xpëëd Dios nac meṉ qui! \p \v 40 Ye blalaa meṉ wnaa güeyso ga, zit zo zho rwi zho; lad co no Marí Magdal, Salomé ni Marí ne nac xniaa Jacob niab grop José. \v 41 Nzianlaa nac zho, lëë grë wnaa co beeṉ xyudar me leṉ dze ne güeyted me dib xtan zha Galilé; ni zlagaa zha ne güeynaḻ zhits me zeeṉe bdziṉ me Jerusalén. \s1 Bgueets Jesús \r (Mt. 27:57‑61; Lc. 23:50‑56; Jn. 19:38‑42) \p \v 42-43 Lëëtaaque dze co nac vispr dze ne rdziiladz zho lo dziin. Zeeṉe laa dze bdzepaa, dzigo güey José (meṉ Arimaté) lo Pilat bnab me diidzbey tsiequeets me Jesús. Glo zoot me tsied me, per tibaque bloo me tib valor güey me; niicle ne tib zha non nac me lad zhiwxtis zha Israel, ye me quiambëz gdziṉ dze ne gnabey Dios. \p \v 44 Bzee zdoo Pilat zeeṉe bin me laa Jesús gutle. Bnabey me gocredz zha ne rnabey lo meṉguiib ne quianap Jesús; \v 45 haxta bdziṉraa meṉ co rëb nliw, dzigoraa bdeed me diidz tsielit José Jesús lo cruz. \p \v 46 Nacne güey José, güeysi me tib lë lar nroob. Zeeṉe blozh blit me Jesús lo cruz pcheḻ me Jesús lar co, dzigo güeyxob me me tib leṉ baa ne ndieeṉ tib cho quie. Blozh ga, psodan me tib quie nroob psioog me ro baa co. \p \v 47 Ga zo Marí Magdal ni Marí xniaa José, goṉ zho pa lo bgueets me. \c 16 \s1 BRIEEBAN JESUS \r (Mt. 28:1‑10, 16‑20; Lc. 24:1‑53; Jn. 20:1‑23) \p \v 1 Bdze dze dze ne rdziiladz zho lo dziin, güey Marí Magdal, Salomé, ni Marí xniaa Jacob güeysi zho grë nceit nex ne tsietëëb zho lad xcuerp Jesús. \v 2 Laa zeeṉe biini liu, dze ne rzobni zhmal, silgaw loxaque ziaadlan ngbidza laa gza wnaa co briee laa zho zie ro baaṉ Jesús. \p \v 3 Nëz no zho, rnabdiidzlsa zho dieṉ zha gdioob quie nroob ne nioog ro baa, cho siguieḻ coba. \v 4 Ni zeeṉe bdziṉ zho, goṉ zho laa quie co bdiooble. \p \v 5 Laa zho bzëëb leṉ baa, zeeṉe goṉ zho nëz derech laa tib mgui nguieg zob ga, nacw me tib lar nool, dib nquitsbiese rna lar co. Bdzieb zho goṉ zho me; \v 6 dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Gdziebde to. ¿Jesús lëë, meṉ Nazaret ne pquiaa zho lo cruz, meṉ co ziaadguib to? Guieṉdle me nu, ¡laa me brieebanle! Goḻwi gaṉle nu nac zaatne pxob zho me. \v 7 Goḻtsie, goḻguiab lo Pedr ni lo grëraa xpëëdscuel me tsie zho Galilé, ga tsiedzieel zho me zigne rëble me lo zho glo. \p \v 8 Rias gza wnaa co laa zho briee ga, masaque rzhidz zho rdzieb zho. Lo dzeb co ni par gnee zho gacd. \p \v 9 [Dze ne rzobni zhmal ga, sil co brieeban Jesús, ni Marí Magdal nac zha ne glopaa goṉ me; lëë Marí co ga beeṉguiac me zeeṉe beṉcxooṉ me gadz meṉdox ne nosacsi Marí. \v 10 Dzigo güey Marí güeynie Marí diidz lo grë zha ne bzënie me ga. Lëëtaaque laa zho ndxie mban rac zho, roon zho no zho xquieḻnë me. \v 11 Niicle bin zho rëb Marí laa me brieebanle, goṉlo Marí me; per bliladzd zhow. \p \v 12 Bded ga, brieequia me lo schop xpëëdscuel me lëëtaque no zho nëz zie zho dan. \v 13 Dzigo güey zho güeynie zho diidz lo grëraa zha ne nacgza zho; per niicle xtiidz grop zha co bliladzd zho. \p \v 14 Laa stibtaa vuelt, lëëtaque ndziib zho lo mezh no zho wagw gza tsiiptib zho, tibaque zeeṉe laa me brieequia; dzigo goctox me lo zho sac goṉ me ib bliladzd zho xtiidz me; ni goṉ me scataa nad zdoo zho, sac niicle güey zha ne goṉ me güeynie zho diidz ne nli brieeban me, ni bliladzd zhow. \v 15 Ni rëb me lo zho: \p ―Goḻtsie dipse lo guidzliu, goḻtsieseed miech Xtiidz Ndzon Dios. \v 16 Grëse zha ne dib zdoo gliladza ni chobnis zho, scaania Dios zho; saṉgue zha ne gliladzda, laa zho bnitlole ga. \v 17-18 Grë zha ne sca dib zdoo gliladz naa: znee zho stib diidz ne rneed zho. Niicle xeṉ zho grë meeḻ ntseeb, concuaangaa miech zho, ib peet gacd zho. Ni zeeṉe cxobnia zho guic grë meṉ rzacnë, zuṉguiac zho zho; grë meṉdox ne noguitnie miech, zeeṉe gzeet zho lë naa zuṉcxooṉ zho ma. \p \v 19 Blozhse sca bnee me lo zho, laa me zey gbaa bzob me cue Dios nëz derech. \p \v 20 Dzigo grëse xpëëdscuel me laa zho briee, brieets bliaaḻ zho zieseed zho miech Xtiidz Dios. Ni me nac meṉ ne noyacnieṉ zho ruṉ zho grë milagr nroob, zeeṉa glu ne nli Xtiidz me nac miṉe noseed zho miech.]