\id MAT \h MATEO \toc1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA MATEW \toc2 MATEO \toc3 Mt. \mt1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA \mt1 MATEW \c 1 \p \v 1 Jesús meṉ ne pxeeḻ Dios ga, lo xtii Abraham, lo xtii David, ga brieequia me. Lëë grë xmeṉgoldoo me nu: \p \v 2 Abraham goc pxoz Isaac, \q1 Isaac goc pxoz Jacob, \q1 Jacob goc pxoz Judá (bio zla xpëëd Jacob), \q1 \v 3 Judá goc pxoz Far ni Zar (Tamar brieelë tsieel Judá), \q1 Far goc pxoz Srom, \q1 Srom goc pxoz Aram. \q1 \v 4 Aram goc pxoz Minadab, \q1 Minadab goc pxoz Naasón, \q1 Naasón goc pxoz Salmon. \q1 \v 5 Salmóngoc pxoz Booz (Rahab brieelë tsieel Salmon), \q1 Booz goc pxoz Obed (Rut brieelë tsieel Booz), \q1 Obed goc pxoz Isaí. \q1 \v 6 Isaí goc pxoz rey David, \q1 David goc pxoz Salomón (lëë Salomón ga gop tsieel Urí wnaa ne bionie David). \q1 \v 7 Salomón goc pxoz Roboam, \q1 Roboam goc pxoz Abí, \q1 Abí goc pxoz Asá, \q1 \v 8 Asá goc pxoz Josafat, \q1 Josafat goc pxoz Joram, \q1 Joram goc pxoz Uzí. \q1 \v 9 Uzí goc pxoz Jotam, \q1 Jotam goc pxoz Acaz, \q1 Acaz goc pxoz Ezequí. \q1 \v 10 Ezequí goc pxoz Manasés, \q1 Manasés goc pxoz Amón, \q1 Amón goc pxoz Josí, \q1 \v 11 Josí goc pxoz Jeconí (bio zla xpëëd Josí). \m Leṉ dze ne nac Jeconí mëëd, leṉ dze co güeybee zhoo zha Babiloin grë zha Israel, beynie zho zho Babiloin. \q1 \v 12 Babiloin, ga gol tib xpëëd Jeconí brieelë Salatiel, \q1 Salatiel goc pxoz Zorobabel. \q1 \v 13 Zorobabel goc pxoz Abiud, \q1 Abiud goc pxoz Liaquim, \q1 Liaquim goc pxoz Azor. \q1 \v 14 Azor goc pxoz Sadoc, \q1 Sadoc goc pxoz Aquim, \q1 Aquim goc pxoz Liud. \q1 \v 15 Liud goc pxoz Leazar, \q1 Leazar goc pxoz Matán, \q1 Matán goc pxoz Jacob. \q1 \v 16 Jacob co nagoṉ goc pxoz José, meṉ ne ptsieelnia Marí. \q1 Marí goc xniaa Jesús, Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu. \p \v 17 Zig choopchop bdziṉ lo dii co, dzigoraa brieequia Jesús. Tsiida zho wban desde Abraham haxta David; stsiida zho wban desde Salomón haxta leṉ dze ne bey zho Babiloin; stsiida zho wban desde leṉ dze co haxta bdziṉ dze ne goc me mëëd. \s1 Gol Jesús \r (Lc. 2:1‑7) \p \v 18 Znu bzhaac Marí grop José leṉ dze ne ziaadyob gal Jesús. Gard ctsieelnia Marí loxaque xtiidz me no ne laa me ycaa José, zeeṉe bnabey Espíritu Sant pquialo tib mëëd zdoo me. \v 19 Zeeṉe bieṉ Joséw, miṉe beeṉ me gocladz me mazd nsaan me Marí; sac sca rnabey ley ni zienaḻpaa me miṉe rnabey ley; per laa me gocladz zhliaanse nzozit me, sacne racladzd me nriee xquieḻto Marí. \v 20 Zhgab co no me, tibaque blulo tib xanjl Dios lo me lo mcaaḻ. \p ―José (xiag David) ―rëb anjl co―, peet tsienied guic luu, pcaania Marí gac me tsieel luu; sac goṉ mëdyeeṉ ne zoney me ga, Espíritu Sant bnabey pquialo win zdoo me. \v 21 Zeeṉe gaḻ dze ne laa win gal, JESUS cueelë luu win, sca grieelë win sac win csilaa grë meṉladz win lo doḻ. \p \v 22 Ga brieequia miṉe bnee Dios padzeela, zeeṉe bzeet zha ne biadnee xtiidz mew, rëb zho: \q1 \v 23 Bii zaṉ to gaṉle zeeṉe laa tib mëëdbgui yquiaalo zdoo tib wnaayeeṉ ne gard gnee mgui lo. \q1 Zeeṉe laa win gal, Emanuel grieelë win. \m (Emanuel nac zig nacne rnee ne: Dioszhal ziaad lo ne.) \p \v 24 Zeeṉe bna José laa guic me goc tibli; bin me xtiidz anjl co laa me ptsieelnia Marí. \v 25 Laa me wban tipse grop me per ib bgaaḻd me Marí, haxta bded dze ne laa mëdyeeṉ co gol. Bdziṉ dzew, laa win gol, dzigo bleelë José win JESUS. \c 2 \s1 Güeygaṉ bla zha rac Jesús \p \v 1 Tib guiedz win ne ndxie xtan Judé lë Belén, ga gol Jesús. Lëëtse leṉ dze co zob meṉ ne lë Herod nac me rey ne rnabey dan co. \p Goc palal dzew, laa bla zha ne ruṉbey lo mel ziaad nëz ne rlan ngbidz bdziṉ Jerusalén, \v 2 bnabdiidz zho rëb zho: \p ―¿Pa lo dieṉ no mëëd ne gac meṉ ne gnabey ladz to nu, mëëd ne griiṉ gol ga? Bdzioṉ no tib mel nëz ne no no, mel co blu lo no laa win gol-le, miṉ co ne ziaad no nu ziaaddziaṉ no win. \p \v 3-4 Grë meṉguiedz Jerusalén, zeeṉe bin zhow bzee zdoo zho. Laa Herod, rieṉdraa me zha guṉ me, bnabey me pcaalsa grë zha ne nac pxoz non, grë zha ne rseed miech ley, bnabdiidz me lo zho dieṉ pa lo nac diidz gal Meṉ ne nole diidz cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu ga. \v 5 Dzigo rëbchaa zho lo me: \p ―Belén, guiedz ne ngab Judé ga none gal meṉ co, sac scale zhobnee lo guits ne pquiaa zha ne pxeeḻ Dios padzeela biadteed xtiidz me, zeeṉe psiaab me guic zho znu bnee zho: \q1 \v 6 Teḻ Belén, \q1 niicle ne winraaw lo grë guiedz ne ngab Judé, per nroob nona; \q1 sac goṉ ga grieequia tib meṉ ne gnabey, \q1 meṉ ne so yquiaanap grë meṉ Israel, ne nac zho zha ne ngab lo naa. \p \v 7 Nacne zhliaanse bnabey Herod gocredz gza zha rac co, bnabdiidz me lo zho dieṉ blapaa dze rac psilo goṉ zho blan mel co. \p \v 8 Blozhse ga, dzigo pxeeḻ me zho Belén, rëb me lo zho: \p ―Ga goḻtsie goḻtsieguib mëëd co. Zigne gdziel to win, goḻtëniegazh diidz lo naa nu, zeeṉa ye naa ga gagaṉ naa win. \p \v 9 Blozhse sca pso me diidz lo zho, laa zho bio nëz stib laa zho zie. Laa mel ne goṉ zho brieequia nëz ne ziaad zho ga, laa ma neraque lo zho; haxta bdziṉ ma ngali guic yu ne no mëdyeeṉ co, gataa laa ma blëz. \p \v 10-11 Zeeṉe goṉ zho laa mel co blëz ga, per nli rley zho. Bzëëb zho leṉ yu co, goṉ zho laa mëdyeeṉ co no ga grop xniaa win, dzigo pquiitsgzhib zho lo win, bnee zho tib xtiidz zho lo win. Blozh ga blee zho ncuaaṉe zienie zho lo win, blee zho or, blee zho tiblo yaalnex, ni tiblo nceit nex rnee zho mirr, bgad zho lo win. \p \v 12 Zeeṉe laa gza zha rac co wbi Belén, laa ne nieted zho Jerusalén, stible nëz bzheṉ zho zey zho; sac bnee Dios lo zho lo mcaaḻ, rëb me tsienied zho diidz lo Herod. \p \v 13 Laa gza zha rac co zey, zeeṉe güeylulo tib xanjl Dios lo José lëëtse nixguies me, rëb anjl co lo me: \p ―José, na zeeṉa guche i pcaanie mëdyeeṉ qui nëz grop xniaa win, goḻsë nëz Egipt, sac laa Herod yquiaguib win gut me win. Egipt, ga cuëznie to win, na naaque guiaḻnie diidz lo to zeeṉe laa to gbi ga. \p \v 14 Guieel cogazh guche José, pcaanie me mëdyeeṉ co nëz grop xniaa win, laa zho ziese nëz Egipt; \v 15 ga blëz me haxta bdziṉ dze ne laa Herod gut. Ga brieequia miṉe bnee zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe znu bnee zho: “Nëz Egipt no xpëëd naa, zeeṉe bredz naa me.” \s1 Bnabey Herod gut grë mëëdlas \p \v 16 Laa zeeṉe goṉ Herod wbiredraa gza meṉ rac co nienie zho diidz lo me, per nli blëë me. Ntseeb rac me, pxeeḻ me zha ne güey Belén ni grëraa guiedz ne ndxie gax ga, güeygut zho grëse mëëdbgui yeeṉ ne no grë guiedz co, desde win ne golnëz, haxta win ne rap chop iz. Tibaque naṉ me sca ngaa mëdyeeṉ ne nac Jesús ga niet win, sac blee me cuent zhile gac chop iz psilo goṉ gza zha rac co blan mel co. \v 17 Guieḻnëdox ne bio grë miech co, ga brieequia miṉe bzeet Jeremí meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe znu rëb me: \q1 \v 18 Tib redz nroob ne zëëb leṉ guiedz Ramá. \q1 Grë wnaa Judá, zha ne ziaad lo xtii Raquel, \q1 mbanse rac zho, roon zho no zho xquieḻnë xpëëd zho; \q1 zha rna zha ne cchoobladz zdoo zho, sac laa xpëëd zho gut. \p \v 19 Goc palal dzew laa Herod gut, dzigo pxeeḻ Dios tib xanjl me güeynee lo José lo mcaaḻ zaatne no José nëz Egipt, rëb me lo José: \p \v 20 ―José, guche i, pcaanie mëdyeeṉ qui nëz grop xniaa win, goḻbire nëz Israel stib; laa zha ne quianaḻ win ga gutle. \p \v 21 Dzigo brieenie José mëdyeeṉ co ga grop xniaa win, bio me nëz laa me wbire zeynie win nëz Israel. \v 22 Per zeeṉe bin José lëëque tib xpëëd Herod meṉ ne lë Arquelá, meṉ co biaaṉ xlugar Herod zobnabey xtan Judé, bdzieb José ndziṉnie me mëdyeeṉ co nëz co. Dzigo bneeque Dios lo me lo mcaaḻ tsie me nëz Galilé. \p \v 23 Goḻ zho Galilé, bdziṉaque zho guiedz Nazaret, ga wbannie zho mëdyeeṉ co. Ga brieequia miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb zho: meṉ Nazaret guiab miech nac Jesús. \c 3 \s1 Psilo Juan Bautist noseed me miech \r (Mr. 1:1‑8; Lc. 3:1‑9, 15‑17; Jn. 1:19‑28) \p \v 1 Leṉ dze ne psilo Juan Bautist noseed Juan miech xtan zha Judé, dan zit ne no me ga; \v 2 rnee me lo zho: \p ―¡Goḻsaan xquieḻntseeb to, goḻnab lo Dios guṉ me to perdon grëtaa doḻ ne ziyuṉ to; sac goṉ laa dze bdziṉle laa me csilo gnabey! \p \v 3 Lëë Juan Bautist ga bzeet profet Isá, zeeṉe znu pquiaa me: \q1 Bii zon miech gaṉle zeeṉe laa tib tsi meṉ zëëb tib dan zit, rnee me: \q1 “Goḻzhixcuaa nëz ne ted meṉ ne rnabey, \q1 goḻsaan grë guieḻntseeb ne ruṉ to.” \p \v 4 Niapse guits lad camell niaa xab Juan, guid nac ncuaaṉe ndxie leṉ me, ni niapse nguzhanch ni dzin dan row me. \p \v 5 Nzian grë meṉguiedz Jerusalén, grë meṉ Judé, grë meṉ ne no gax ro guiubee Jordán, rriee zho riequiaadiag zho zhiwseed me. \v 6 Grë zha ne rxobdoḻ grëse xtoḻ zho, dzigo rchoobnis me zho ro guiubee co. \p \v 7 Laa zeeṉe raṉ me grë zha farisé, zha saducé ne rdziṉ lo me ga racladz zho ye zho chobnis, dzigo rnee me lo zho: \p ―¡Miech ngoopdoḻ, masaque nac to zig nac meeḻ! Naṉ to na lëë, loxaque chobnis to laa to laale lo grë guieḻnëdox ne ziaadyob. \v 8 Led scada goṉ, none zaacse gban to zeeṉa glu nli dib zdoo to psaan to grë xquieḻntseeb to. \v 9 Ni gacniatsde to guiab to loxaque por nacse to xtii Abraham, laa Dios csilaale to; sac gneli naa lo to gaṉle teḻne gacladz Dios, haxta grë quie zac gnabey me tsaalow miech ne gac zha xtii Abraham. \v 10 Naṉle to gaṉle, grë yag nex, zeeṉe rquiad nex low led rruga, rlozh ga rliaaḻa lo gui, ga reca. Scadaa nagoṉ gdzieelo miech ne gband zigne racladz Dios, sac rrieequia laa me nzheṉle xquiibyag me cchug me yag ne sca nac. \p \v 11 ’Nli tib wrobnisse nu rnedz naa lo to, nacsew zig tib señ, sac lëë gdib rluw laa to psaan xquieḻntseeb to, laa to bzëëb xnëz Dios. Saṉgue meṉ ne no guiaad ga, mesi Espíritu Sant gdeed me lo zha ne gliladz me; ni scagaa zha ne gliladzd me, sonëz me zho zaatne nitlo zho. Ne nligaa tib meṉ non nac me, teḻ naa peet nond naa, per ni par tib nguṉdziin ne glit lab me raguiaḻd naa gac naa. \v 12 Laa me guiaad zig tib zha ne rbeeguizh zhobxtil, sac zha co rlozhse ruṉmbe zho zhob, rgotsow zhow, laa paj rielaaḻ zho lo gui, ga reca. Per gui ne gzëëg grë paj ne guiadbee me ga, gdziṉd dze guiuuw. \s1 Brobnis Jesús \r (Mr. 1:9‑11; Lc. 3:21‑22) \p \v 13 Leṉ dze co briee Jesús nëz Galilé zie me nëz ro guiubee Jordán, laa me zie par cchoobnis Juan me. Bdziṉ me \v 14 nëd Juan cchoobnis Juan me, rëb Juan lo me: \p ―Lëda i goṉ, naa none guiaḻ lo luu cchoobnis luu naa. \p \v 15 Dzigo rëb me lo Juan: \p ―Nli scaw, per mazd pchoobnis naa, sac goṉ ib nonguieḻa dziuuṉ ne miṉe rnabey Dios. \p Dzigoraa pchoobnis Juan me. \v 16 Laa me zieriee lo nis zeeṉe laa zhan gbaa bzhial, goṉpaa me zig rlu tib palom rlu Espíritu Sant laa me ziad-zëëb bdziṉ me guic me, \v 17 ni blu zëëb tib tsi meṉ co nëz gbaa rnee me: \p ―Xpëëd naa goṉ nac meṉ qui, rleynie naa me, meṉ nziuu nac me lo naa. \c 4 \s1 Gocladz meṉdox niuṉgüet ma Jesús \r (Mr. 1:12‑13; Lc. 4:1‑13) \p \v 1 Zeeṉe blozh brobnis Jesús, dzigo güeynie Espíritu Sant me tib dan zit, zaatne guieṉd miech; ga gocladz meṉdox niuṉgüet ma me niuṉ me miṉe racladz ma. \p \v 2 Zeeṉe goc choo ngbidz choo guieel no me dan co ni tib lë peet rowd me, laa me pcaabedz \v 3 hor co bdziṉ meṉdox zaatne no me ga, rëb ma: \p ―Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, bnabey tsaalo grë quie rii ncuaaṉe gow luu. \p \v 4 Dzigo pquiab me rëb me lo ma: \p ―Znu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Niapse por xtiidz Dios mban miech, yquiamband zho loxaque guieḻwagwse.” \p \v 5 Blozh ga güeynie ma me Jerusalén, blep ma me glaa guic yadoo nroob ne zob lad guiedz co, \v 6 rëb ma lo me: \p ―Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, briṉgaa nu, beṉque led znu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Znabey Dios grë xanjl me yquiaanap luu, zha queedz luu, zeeṉa ni tib quie ycaaṉd ni luu.” \p \v 7 Pquiab me rëb me lo ma: \p ―Psoladz gaṉle, noque stib zaatne znu rnee lo Xtiidz Dios: “Bieṉ, Dios nac meṉ ne rnabey luu, nodne quitnie luu me gnab luu lo me ncuaaṉe nod guṉ me.” \p \v 8 Blozh ga bii güeynie ma me glaa tib guic gui, ga blu ma grëse guiedz ne ndxie dib lo guidzliu lo me, ni blu ma grëse ncuaaṉ ndaan ne rap tib tib guiedz co, \v 9 rëb ma lo me: \p ―Bui gaṉle, grëse ncuaaṉ qui goṉ gnedz naa lo luu teḻne squiitsgzhib luu lo naa niina, guṉnon luu naa. \p \v 10 Horco pquiab me rëb me lo ma: \p ―¡Biche lo naa nu meṉdox! Znu goṉ zhobnee lo Xtiidz Dios: “Diosse nac meṉ ne rnabey, mese none guṉnon luu, lo me rieguiaḻ yquiitsgzhib luu; ni miṉe rnabey me miṉ co none guṉ luu.” \p \v 11 Dzigoraa biche ma lo me, dzigo bdziṉ bla anjl bdeed zho ncuaaṉe dow me. \s1 Psilo Jesús pseed me miech nëz Galilé \r (Mr. 1:14‑15; Lc. 4:14‑15) \p \v 12 Zeeṉe bin Jesús laa Juan biab ladzguiib, dzigo briee me ga güey me nëz Galilé, guiedz ne lë Nazaret. \p \v 13 Zhisaque goca, brieeque me ga güey me Capernaum tib guiedz ne ndxie gax ro Nisdoo Galilé, zaatne nac xtan zha xtii Zabulón ni zha xtii Neftalí. \v 14 Ga brieequia miṉe bzeet Isá (meṉ ne pxeeḻ Dios padzeela biadnee xtiidz me), zeeṉe psiaab Dios guic Isá rëb Isá: \q1 \v 15 Grëse meṉzit ne ndxie xtan Galilé, \q1 nëz daṉ ro guiubee Jordán, gax ro Nisdoo Galilé, zaatne goccheṉ Zabulón ni Neftalí; \q1 \v 16 miech ne no lo ncow nac zho, \q1 per niina tib biini nroob biab lo zho. \q1 Ladzniale guieḻgut no zho, \q1 per laa biini co biab lo zho par griee zho ga. \p \v 17 Ga psilo Jesús pseed me miech, rnee me lo zho csaan zho xquieḻntseeb zho, gbig zho lo Dios, sac laa dze ne csilo gnabey Dios ziaadgaxle. \s1 Bredz Jesús tap ngoozmeḻ \r (Mr. 1:16‑20; Lc. 5:1‑11) \p \v 18 Leṉ dze co, tib dze zieded Jesús gax ro Nisdoo Galilé goṉ me chop ngoozmeḻ, tib zho lë Simón Pedr, stib zho lë Ndrés; grop bets zho lëëtse laa zho noroṉ guiex ne rgaa meḻ lo nis. \v 19 Dzigo bredz me zho, rëb me lo zho: \p ―¡Goḻtë goḻtënaḻ zhits naa! ¡Laa naa cxeḻ to tsie to stib gooz, tsietop to grë miech ne sëëb xnëz Dios! \p \v 20 Horcogazh psaṉ zho guiex ne rgaa meḻ ga, laa zho zienaḻ zhits me. \p \v 21 Zhisaque bzë me ro nis co, goṉ me laa Jacob ni Juan (lëë grop xingan meṉ ne lë Zebedé ga) no tib leṉ barcw gza pxoz zho, noquiaabdie zho guiex ne rgaa meḻ; dzigo bredz me zho. \v 22 Zigne bredz me zho biaaṉnieque pxoz zho barcw ga, laa zho zienaḻ zhits me. \s1 Zëëb diidz grëtaa milagr ne ruṉ Jesús \p \v 23 Dipse xtan zha Galilé, guiedz ne rdziṉtaa Jesús rie me grë yadoo ne zob lad guiedz co rseed me miech Xtiidz Dios, rnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni ruṉguiac me grë meṉ rzacnë, teḻ pe guieḻguiidztaa rzac zho. \p \v 24 Teḻ pa lotaaw zëëb diidz scataa ruṉ me grë milagr, haxta nëz Siria bin miecha. Nzian grë meṉ co briee ga bdziṉnie zho grë zhimguidz zho lo me: no grë meṉ rzacnë co noguitnie meṉdox, no zho rlan guieḻguidz gutye, no zho gutoo dipse xcuerp, no zho rlan grë pe stib guieḻguidz, nogaa zho rlan grë pe yoob; grëse zho beeṉguiac me zho. \v 25 Zaatne zieetaa me, miech guizhiu ne naḻ zhits me, grë zha Galilé, grë zha Decápolis, grë zha Jerusalén, grë zha Judé, haxta grë zha ne no stib nëz ro guiubee Jordán. \c 5 \s1 Cho nac zha ne wen zie \r (Lc. 6:20‑23) \p \v 1 Tib dzew, goṉ Jesús laa grë miech guizhiu co bdziṉ lo me, dzigo bzoquia me glaa tib guic gui win. Ga zob me, bdziṉ grë xpëëdscuel me lo me, \v 2 dzigo psilo me pseed me zho, rëb me: \p \v 3 ―¡Wen zie zha ne rieṉ ib none gbig zho lo Dios, sac ib zdziṉ zho zaatne rnabey me! \p \v 4 ’¡Wen zie zha ne mban rac roon niina, sac schoobladz Dios zdoo zho! \p \v 5 ’¡Wen zie zha ndooladz, zha ne zienie guic gban zigne rnabey Dios, sac scaania zho guidzliu ne gdeed me lo zho! \p \v 6 ’¡Wen zie zha ne racladz guṉ grë miṉe rnabey Dios, rzac zhow zigne rzac zha ne rcaabedz, zha ne rnabgaa zhis, sac ible zacnie Dios zho parne grieelo guṉ zhow! \p \v 7 ’¡Wen zie zha ne rquia zdoo miech, sac zigne rquia zdoo zho samiech zho scaque Dios squia zdoo me zho! \p \v 8 ’¡Wen zie zha ne mbele zdoo, zha ne biaaṉmbele lo xtoḻ, sac zaṉlo zho Dios! \p \v 9 ’¡Wen zie zha ne noxco zaacse gban miech, tiḻd zho, sac masaque mëëd gac zho lo Dios! \p \v 10 ’¡Wen zie zha ne loxaque porne quiayuṉ zho miṉe rnabey Dios, rquianaḻ miech zho, sac ible zdziṉ zho zaatne rnabey me! \p \v 11 ’Zig nac to, zeeṉe csilo grë miech yquiaago zho to, ctsidiḻ zho to, yquiadiidzguizh zho to loxaque ne rliladz to naa, ¡wen zie to ga! \v 12 ¡Nley goḻco zdoo to, nguieeḻ goḻgac, sac goṉ tib guieḻnzaac nroob ne gneedz Dios lo to! Goḻsoladz gaṉle, scaque beeṉ zho grë zha ne pxeeḻ me padzeela biadnee xtiidz me. \s1 Nac to zig nac zed, zig nac biini \r (Mr. 9:50; Lc. 14:34‑35) \p \v 13 ’Masaque nac to lo guidzliu rii zig nac zed. Naṉle to gaṉle pa lotaa rquiin zed, per teḻne nzhida, ¿pa dieṉ rquiina? ¡Lëë gdib rliaaḻa lo guizh, zaatne rded rzë miech rzëëni zhow! \p \v 14 ’Nac to zig tib biini ne noziini lo guidzliu. Grieelod tsongueets to, sac tib guiedz ne ndxie glaa tib guic gui, grieelod tsongueetsa. \v 15 Goḻguieṉ gaṉle nacd biini parne tsolana, sinque parne gziiniw lo grë miech ne no leṉ yu. \v 16 Zaacse sca goḻgac, miṉe rquiin miṉ co goḻguṉ, masaque lëëw gac zig tib biini; zeeṉa zeeṉe gaṉ miech biini co zieṉ zho gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac Pxoz to meṉ ne no gbaa. \p \v 17 ’Guiabde to togo bod laa naa ziaḻ ziaḻtichee naa ley ne psaṉ Moisés, o grëgaa miṉe bnee zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela; sac led miṉcod ziaḻ naa, sinque laa naa ziaḻ guṉ naaw zigne no gaca. \v 18 Gneli naa lo to gaṉle: Laga niaa guidzliu rii, laga niaa gbaa, ib none gac miṉe zhobnee lo ley, miṉe bneegaa zha ne biadteed xtiidz Dios, ni tib lë paat gdzëëda. \v 19 Gacxe waa zha ne quiits tib ley niicle miṉe mazdraa wina, ni cseed zho miecha zigne ruṉ zho ga, ib tedsod zha nac zha ne mazdraa win guiaaṉ lo grë zha ne ygaa zaatne rnabey Dios. Saṉgue zha ne guṉa zigne rnabeya, ni cseed zho miech scaque tsienaḻ zhow, zha cosi nroob gacnon zho lo grë zha ne gdziṉ zaatne rnabey Dios. \p \v 20 ’Rso naa diidz lo to sca, zaacse goḻgac guṉde to zigne ruṉ grë maistr ley, grë zha farisé; sac teḻne tsoxcode to gban to zigne racladz Dios, grieelod gdziṉ to zaatne rnabey me. \s1 Nodne gut miech \r (Lc. 12:57‑59) \p \v 21 ’Led naṉle to gaṉle, no tib ley ne biaaṉ lo xmeṉgol to padzeela, rneew: “Gute luu samiech luu”; rnabeya zha ne gut samiech, ib none guetaque zho, quizhgazh zho doḻ co. \v 22 Sca rnee ley co, per zig nac zha ne goṉ në rac zdoo raṉ samiech, rrieequia beetle zho ga, ye zho rieguiaḻ quizh falt co. Zig nac zha ne gnee pe tib diidznë lo samiech, none gacredz zho lo wxtis zeeṉa guṉquizh zho zho doḻ co; zha ne quiegaa samiech, lëëque zha rguib guey zho gabiḻ ga. \p \v 23 ’Gacxe waa teḻ ziesaṉ to tib gon, per lo pcoogle zo to rsoladz to rdiḻnie to tib samiech to, \v 24 gase goḻsaṉ gon co, goḻtsie goḻtsienabgazh perdon lo zha ne rlëë to lo ga, gbireraa to dzigo gdeed to gon co. \v 25 Zha ne sca rlëënie to, goḻtsoxco pront goḻguiaaṉ wen; zeeṉa tsiezod zho to lo wxtis, sac teḻ laa zho tsiezo to lo wxtis ib znabey wxtis tso to ladzguiib. \v 26 Gneli naa lo to gaṉle grieede to ga, haxtaque lozh quizh to grë dimi ne gnab wxtis lo to. \s1 Nodne tsonie miech zha ne led tsieeld zho \p \v 27 ’Naṉlaque to gaṉle zha rnee stib ley ne biaaṉ lo xmeṉgol to, rneew: “Zha ne nole tsieel, zigtaa mguiw zigtaa wnaaw, nodne tsonie zho zha ne led tsieeld zho.” \v 28 Per zig nac zha ne goṉ, raṉ tib wnaa ni rsilo zho riogui zho tsonie zho wnaa co, laa zho bdiitsle ley co. \p \v 29 ’Gacxe waa, bziaalo to miṉe rquiaqui ruṉctal to xtoḻ to, mazd goḻcueegazha; niicle teḻ bziaalo derech tow. Peet nacd nitlo tib lëque xcuerp to, lëdle dib nacsew tsietsobe gabiḻ. \v 30 Laa teḻ niagaa tow, miṉe rquiaqui ruṉctal to xtoḻ to, niicle teḻ nia derech tow, goḻchuggazha. Peet nacd nitlo tib nia to, lëdle nitlo to leṉ gabiḻ dib nacse xcuerp to. \s1 Nodne csëbtsieel miech \r (Mt. 19:9; Mr. 10:11‑12; Lc. 16:18) \p \v 31 ’No stib ley znu rnee: “Mgui ne racladz csaan tsieel, zac ctso zho; totsaque gdeed zho tib guits lo wnaa, zaatne raquiet ne laa zho psaan wnaa.” \v 32 Per gni naa lo to gaṉle: teḻne quiangobd tsieel zho stib mgui, ni rsëbtsieel zho, lëëque zha rguib ga yquianie tsieel zho stib mgui. Mgui ne ctsieelnia wnaa co, doḻ ga guṉ zho, sac goṉ nole tsieel wnaa co. \s1 Nodne yquidie miech \p \v 33 ’Ziyon to gaṉle zha nac stib ley ne biaaṉ lo xmeṉgol to rneew: “Zha ne gzeet lë Dios par glu zuṉ zho miṉe bnee zho, yase zeeṉe gdeed zho tib gona, guṉgaa zho pe tib dziina, ib none guṉ zhow.” \v 34 Per gni naa lo to gaṉle: nodne sca gzeet to lë Dios, per ni gbaa nodne ne sca gzeet to, sac goṉ ga nac zaatne zob Dios; \v 35 per ni guidzliu, sac lo guidzliu nac zaatne zo ni me; per ni Jerusalén, sac ga nac guiedz nroob ne rnabey me; \v 36 guiaabgaa to gzeet to guic to. Guṉscade to, sac goṉ zig nac guic to, per ni tib guitsguic to grieelod csaṉ nquits to, grieelodgaa csaṉ ngas tow. \v 37 Gacxe waa ncuaaṉe rgobey to zrieelo guṉ to, goḻguiab: “zuṉ naaw”, togo rieṉgaa to grieeloda, goḻguiab: “grieeloda”; tsode to dieeṉ cho gzeet to, sac goṉ led Diosdraa rnabey miṉ co. \s1 Nodne ctsire miech guieḻnë \r (Lc. 6:27‑36) \p \v 38 ’No stib ley znu rnee: “Teḻ cuee zho tib bziaalo luu, guiaaṉd luu scase bleeque stib bziaalo zho, teḻ cueegaa zho tib lay luu, scaque beeṉ blee stib lay zho.” \v 39 Saṉgue naa laa naa rso diidz lo to goṉ, guṉscade to; zha ne gacntseeb lo to, gacndaande to lo zho. Teḻ cap zho lo to, tiblise goḻgac, ib guṉde to glisaque nia to. \p \v 40 ’Zha ne tsiezo to lo wxtis, ni lozh ga haxta gla zho xibiaagw to, goḻsaan güey zhow haxta xabnaḻ to goḻdeed lo zho. \v 41 Zeeṉe grieequia zha ne gnabey to güey to xyo zho tib groḻ hor, goḻgüeya, haxta tib hor goḻtsie güey tow. \v 42 Zha ne gnabtaa pe cos lo to, goḻdeeda; zig nac zha ne ziadtiiṉ, goḻdeed ncuaaṉe ziadtiiṉ zho, ctsirede to zho scase. \p \v 43 ’Ziyonle to gaṉle no zha ne znu rnee: “Zha ne rdzieel xtiidz luu bleynie zho, scagaa zha ne rlëë lo luu, blëënie zho.” \v 44 Per led scada goṉ, ¡none zaacse gac to lo zha ne rlëë lo to! ¡Zha ne rgodee to, goḻnab lo Dios guṉlay me zho! \v 45 Zeeṉa sca glu nli xpëëd meṉ ne zob gbaa nac to. Goḻgaṉ gaṉle teḻ me rnabey me rziini ngbidz lo grëse miech, zigtaa lo zha wena, zigtagaa lo zha ntseeba; scaque nisguie me rsiaaba rquiin zho grëse zho, rbed me dieṉ cho ngable lo me, chogaa ngabd lo me. \v 46 ¡Gase nasca goḻwi! Teḻ loxaque zha ne ndzieeldiidz to zha cose rleynie to, ¿niacxe zgaa to guieḻnzaac ne gdeed Dios? Haxta zha ne mazdraa ntseeb ruṉ miṉ co. \v 47 Teḻ loxaque zha ne nacse meṉlidz to, lo zha cose zaacse rnee to, ¿pe lëë guieḻwen ga na rlu to? Haxta zha ne ruṉbeyd Dios ruṉ miṉ co. \v 48 Goḻtsoxco sca ndzinli goḻgac, zigne rleynie Pxoz to (meṉ ne zob gbaa) grëse miech, scaque none guṉ to. \c 6 \s1 Zha ne ruṉ xyudar samiech \p \v 1 ’Zeeṉe guṉ to xyudar samiech to, ib guṉde to zaatne ndxiepaa miech ga so to glu to xquieḻwen to, par gaṉ zho miṉe ruṉ to. Teḻne sca guṉ to, ygaade to guieḻnzaac ne gdeed Pxoz to meṉ ne zob gbaa. \v 2 Gacxe waa, zeeṉe guṉ to xyudar zha ne guieṉd pe yquiin, gooḻdide tow zigne ruṉ grë zha ne rquiaalo rquia zdoo samiech; sac zha co teḻ pe ncuaaṉe rgad zho, rzo zho leṉ yadoo, rzo zho ro nëz rlozhd yquiaabdzie zhow par gacnaṉpaa miecha, zeeṉa zha ne gona guiab zho: ¡Zha wentaa zha qui! ¡Gneli naa lo to gaṉle ne sca riaṉnziuu zho lo miech, lëële gdib guieḻnzaac ne ygaa zho ga! \p \v 3 Goḻguieṉ sca, zeeṉe guṉ to xyudar zha ne no tib liaadz, choot lo gzodiidzde tow, per ni zha ne mazdraa ndzieeldiidz to nodne gacnaṉa. \v 4 Dzigo scagaa Pxoz to nroob guieḻnzaac ne gneedz me lo to, sac teḻ me grësew raṉ me. \s1 Zha gzodiidznie miech Dios \r (Lc. 11:2‑4, 34‑36; 12:22‑31, 33‑34; 16:13) \p \v 5 ’Scaque zeeṉe gzodiidznie to me, guṉde to zigne ruṉ grë zha ne rquiaalo miech wen nac zho. Sac teḻ zha co zeeṉe rzodiidznie zho me, rzo zho zaatne gaṉpaa miech zho, zig nac leṉ yadoo, zig nac leṉ guiedz zaatne rded rzë miech. Gneli naa lo to gaṉle lëële guieḻnzaac ne ygaa zho ga. \v 6 Goḻguieṉ zeeṉe gzodiidznie to me, goḻsëëb leṉ lidz to dziits goḻsioog ro yu, ga goḻzodiidznie me. Ible tedsod nroob guieḻnzaac gneedz me lo to, sac niicle ncuaaṉe mazdraa ngueets zhliaana, raṉ mew. \p \v 7 ’Ni zeeṉe nozodiidznie to me, guṉde to ncuaaṉe nonee to lëëw rlozh, lëëw rsilo zigne ruṉ grë zha ne ruṉbeyd me. Sac zha co rzac zho por nroob diidz gnee zho, por nzian vuelt gnee zhow dzigo squiaadiag mew. \v 8 Guṉscade to, sac me ne nac me Pxoz to gardle gnee to xliaadz to lo me laa me naṉle pe nac ncuaaṉe rquiin to. \v 9 Gacxe waa zeeṉe gzodiidznie to me, znu goḻnee: \q1 Dios, luu ne nac luu Pxoz no, zob luu gbaa; \q1 luuse nac meṉ ne mazdraa ndzon. \q1 \v 10 Luu nac meṉ ne gnabey no, \q1 miṉe gnabeytaa luu zigne raca gbaa, \q1 scaque none gaca lo guidzliu nu. \q1 \v 11 Beeṉ guieḻnzaac bneedz ncuaaṉe dioow no nadze. \q1 \v 12 Bzhiguieḻ beeṉ no perdon grëse doḻ ne ziodziuuṉ no lo luu, \q1 zigne rdziuuṉ no samiech no perdon grë falt ne ruṉ zho lo no. \q1 \v 13 Gdeete luu diidz yquiil meṉdox no, \q1 beeṉ guieḻnzaac bla no lo ma. \q1 Luu nac meṉ ne rnabey, meṉ ne rap poder, meṉ ne mazdraa nroob. Miṉe rnab no nu, ndioṉpaa no zuṉ luuw. \p \v 14 ’Sca nagoṉ none gnee to. Ni goḻgona gaṉle, zha ne goṉ guṉ samiech zho perdon teḻ pe nactaa falt ne beeṉ zho lo zho, scaque Pxoz to meṉ ne zob gbaa, zuṉ me zho perdon. \v 15 Zha ne guṉd samiech zho perdon, niicle megaa guṉd me perdon xtoḻ zho. \p \v 16 ’Stiba, zeeṉe nocuan to nozodiidznie to me, guṉmbande to lo to. Sac grë zha ne rquiaalo miech wen nac zho, sca ruṉ zho; zeeṉe nocuan zho xtsiinpaa ruṉ zho ruṉmban zho lo zho par gaṉ miech laa zho nocuan. Gneli naa lo to gaṉle, zha ne sca ruṉ lëële guieḻnzaac ne ygaa zho ga. \v 17-18 Guṉscade to, nguieeḻ goḻgac iṉe goḻzëë biegw guic to, goḻquiib lo to, zeeṉa ni tib choot guieṉd laa to nocuan, loxaque Pxoz to gacnaṉa, sac grëse ncuaaṉe rac ngueets raṉ mew. Grëse ncuaaṉe rac, me raṉa, me nac meṉ ne gneedz tib guieḻnzaac nroob lo to. \p \v 19 ’Tsienaḻde to loxaque dieṉ zha gapcheṉ to lo guidzliu rii, sac nac ncuaaṉ lo guidzliu rii rban ngbaana, rnitlo mxiḻa, haxta noxtseeb guioochena. \v 20 Mazd goḻtsoxco ygaa to guieḻnzaac ndzon ne no gbaa, sac miṉe no gbaa, led yed miṉ co guioochen, led yed miṉ co cuan ngbaan, led yedgaaw gnitlo mxiḻ. \v 21 Goḻgona gaṉle, guieḻnzaac ne goṉ guṉlo to, ga glu pa gdziṉ xalm to, sac zaatne guṉlo to guieḻnzaac co ga nac zaatne gdziṉ xalm to. \p \v 22 ’Rrieequia nac bziaalo to zig nac tib biini. Teḻne niapse lo grë ncuaaṉe ndzinli rwi to, dzigo gdipse xcuerp to no lo guieḻbiini. \v 23 Laa teḻne loxaque lo grë ncuaaṉe nonguieḻd rwi to, dzigo gdipse xcuerp to no lo guieḻcow ga. ¡Zha rnazhe lo guieḻcow co, teḻ lëëque biini noyac guieḻcow! \p \v 24 ’Goḻgona gaṉle, grieelod goṉ gleynie to dimi, ni gleynieque to Dios. Ib none teḻne Dios rleynie to, me none gleynie to, togo dimigaaw, dimi goḻleynie. \p \v 25 ’Gacxe waa, gni naa lo to gaṉle: Tsode to zhgab dieṉ zha gban to lo guidzliu rii, pa griee pe gow to, pe guie to, pe gacwxabgaa to. Stiba, ¿niacxe mazdraa non guieḻwagw lo xquieḻmban to? Xabgaa tow, ¿niacxe mazdraa nona lo xcuerp to? \v 26 Goḻwi lo grë mguiṉ gaṉle, led yed ma rquia gon, led yed ma rquia wlaap, led yed ma rgotsow pe guieḻgon, per row ma, sac Pxoz to meṉ ne zob gbaa, meṉ co rdeed ncuaaṉe row ma. ¡Teḻ to goṉ, mazdraa non to lo grë mguiṉ co! \v 27 Ni lalnu paat rquiinda tant tso to zhgab. Teḻne guiab to tso to zhgab dieṉ zha gacnool xtse to spalal yeeṉse, ¿niacxe zrieelo to guṉnool tow? \p \v 28 ’Zig nac lar, ¿pe nacne tant tso to zhgab dieṉ pe gacwxab to? Pe rwide to lo grë guiee ne gaṉle zëëb dan, zha rrooba, led yeda rio zhgab dieṉ zha gacwxaba, per niow rnaw; \v 29 gni naa lo to gaṉle, per ni rey Salomón con grë xab niazh me, blud me scataa niow. \p \v 30 ’Gase na gaṉle goḻwi, niicxe grë guiee dan co na, zna dze zob nguiaw, gzhe widz laaw bidzle, laaw tsecle, ni scataa niow rgacwxab Diosa, ¿pe leḻ to dzigo ygacwxabd me, niicle ne squi gard guieṉ to dib zdoo to gnalo to me? \p \v 31 ’Tsode to zhgab sca guiab to: “¿Bay pa griee pe dioow ne, pa griee pe dio ne, pa griee pe dziaacwxab ne?” \v 32 Grë miech ne ruṉbeyd Dios, tibaque zhgab co rio zho. Saṉgue to goḻsoladz gaṉle, Pxoz to meṉ ne zob gbaa, naṉle me pe nac grë xliaadz to, \v 33 me nac meṉ ne gneedz ncuaaṉe yquiin to, per ib none glo tsoxco to gban to zigne rnabey me. \v 34 Goḻguieṉ sca tsode to zhgab dieṉ zha ted to gzhe widz, sac gzhe widz co zhaalaque xco ne ziaad. Tib tib dze zhaase zhaase zhgab ne ziaadniew. \c 7 \s1 Nodne gzee zdoo ne cho zha rac \r (Lc. 6:37‑38, 41‑42) \p \v 1 Blozh ga rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻguieṉ, ib guṉde to në gac zdoo to zeeṉe raṉ to ncuaaṉ nonguieḻd ne ruṉ stib miech, sac to tozhal guṉquizh zhow; zeeṉa scagaa Dios, guṉscad me to. \v 2 Sac goṉ teḻ zha rzac to samiech to, scasaque sac Dios to. \p \v 3 ’¡Lëda ga goṉ tso to lozhd gzee zdoo to dieṉ cho pe ruṉ, ni nenda mazdraa miṉe ruṉ to! \v 4 ¿Pe ro to glisqui to miṉe ruṉ stib zho, ni teḻ mazdraa nac miṉe ruṉ to? \v 5 ¡Goḻguieṉ sca glude to ncuaaṉe nacde to! Glo goḻtsoxco ndzinli gac to, dzigo lozh ga zac tsienee to lo stib zho zha gacndzinli zho. \p \v 6 ’Ndzon nac Xtiidz Dios, gdeete tow lo zha ne rlëëniew, sac goṉ rrieequia lo mëcw ga gdeed tow, ib zuṉ zho miṉe ruṉ mëcw zacntseeb zho lo to. Naca zig nac quie perl, gdeete tow lo zha ne rleynieda, sac goṉ rrieequia lo nguts ga gdeed tow, teḻ ngutsa niicle ncuaaṉe mazdraa non glaaḻ zho lo ma, loxaque gzëëni maw. \s1 Ncuaaṉe gnabtaa ne zgaa new \r (Mr. 1:22; Lc. 6:31, 43‑44, 47‑49; 11:9‑13; 13:24‑27) \p \v 7 ’Ncuaaṉe rquiin to, goḻnaba lo Dios, scagaa me zneedz mew. Goḻguib teḻ pe racladz to, me nac meṉ ne gacnie to gdziel tow. Goḻcuedzlë me, scagaa me scaania me to. \v 8 Sac grëse zha ne rbig lo me rnab zho ncuaaṉe rquiin zho, rdeed mew. Zha ne rguib ncuaaṉe racladz, racnie me zho rdziel zhow. Zha ne rbedzlë me, rcaania me zho. \p \v 9 ’Goḻwi gaṉle, zig nac to zeeṉe rnab xpëëd to guiet gow win, ¿niacxe ziazh to co to tib quie nia win? \v 10 Zeeṉe rnabgaa win meḻ, ¿niacxe zdeed to tib meeḻ lo win? \v 11 Led rioxco to lëë niapse ncuaaṉe wen rdeed to lo xpëëd to, niicle ne miech ntseeb nac to. Teḻne sca rioxco to xpëëd to, peleḻ Pxoz to dzigo, meṉ ne zob gbaa, tsoxcod me to. Ib tedsod grëse zha ne gnab lo me gdeed me ncuaaṉe rquiin zho, zdeed mew. \p \v 12 ’Zha ne racladz ndzinli gac miech lo zho, none glo zho zaacse gac zho lo miech. Zigtaa ley ne psaṉ Moisésa, zigtagaa miṉe bnee grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeelaw, sca rnabeya. \p \v 13-14 ’Goḻtsoxco sca tsienaḻ to miṉe rnabey Dios, niicle ne nac guieḻmban co zig nac zeeṉe rzë ne tib nëz nia. Zhis zha ne rzëëb nëz co, per nëz co zgaa miech guieḻmban ndzon ne rdeed Dios. Sac goṉ zha ne mban zigne notaa guic zho, rrieequia tib nëz nzhen ga zie zho; ndal miech ne zie nëz co, per nëz ne nitlo zho ga zie zho. \p \v 15 ’Nsin goḻso lo zha ne gacladz yquidie to gnë zho xtiidz Dios noteed zho, niicle ndooladz rlu zho pale cho grë mëcwxiil yeeṉ, per zha ntseeba, masaque nac zho zig grë coyot blë. \v 16 Zigne ruṉbey miech tib yag por nex ne rquia low, scaque wen wen goḻwi zha nac ncuaaṉe ruṉ zho, dzigo ga guṉbey to cho nac zho. Sac goṉ zig nac uv, rquiada lo yag guiets; niicle guigwgaaw rquiada lo grë lbë guiets. \v 17 Tib tib yag nex rdeedsew xnexa. Tib yag wen, nex wen rquia low; scagaa yag ncuaana, nex ncuaan rquia low. \v 18 Grieelod yquia nex ncuaan tib lo yag ne rquia nex wen, ni grieelodgaa yquia nex wen tib lo yag ncuaan. \v 19 Gacxe waa grë yag ne rquia nex ncuaan, paat rquiinda, lëë gdib rruga, rlozh ga rzëëg zhow. \v 20 Miṉ co nagoṉ rne naa lo to, zha ne sca guiaad, por ncuaaṉe ruṉ zho ga guṉbey to cho nac zho. \p \v 21 ’Grë zha ne rnee noxco zho miṉe rnabey Dios, no zho lega rneesew. Nenda haxta rnee zho, naa nac meṉ ne rnabey zho, per gdziṉd zho zaatne rnabey Pxoz naa. Sac zha ne nlipaa ruṉ miṉe rnabey me, zha cose gdziṉ ga. \v 22 Gaḻ dze co, nzian zha ne grieequia gnë lo naa: “Conque rdziuuṉbey no luu, blactaa name bio no bionee no Xtiidz luu lo miech, nzian milagr ne bdziuuṉ no, haxta meṉdox bdziuṉcxooṉ no zeeṉe bzeet no lë luu.” \v 23 Niicle sca gnë zho, ib ycaaniad naa zho, sonëz naa zho; sac ni lalnu beeṉd zho ncuaaṉe ndzinli. \p \v 24 ’Zha ne rquiaadiag miṉe rne naa, ni rioxco zho rban zhow zigne naca, rrieequia nac zho ga zig tib zha ndzielguic ne bzaa lidz zaatne nac tib lo quie. \v 25 Niicle riab guiedox per peet racd lidz zho, niicle rriee medox, nis naal ne raclo rded zaatne zoba ga, per rbixcheda. \p \v 26 ’Laa grë zha ne rquiaadiag xtidz naa, ni rioxcod zho gban zhow zigne naca, ziaad gac zho ga zig tib zha nxen ne güeyzoob lidz zaatne nac tib lo yuzh. \v 27 Znuse bnitlo lidz zho, sac zeeṉe biab guiedox, lo medox ne briee, lo nis naal ne goclo bded zaatne zoba, znuse bixchew, ni stib lëw biaaṉd. \p \v 28 Zeeṉe blozh bnee Jesús, grë miech ne noquiaadiag ga, per nli rzee zdoo zho goṉ zho zha rseed me, \v 29 sac rlu meṉ rnabey nac me, led yed me rseed miech zig rseed grë maistr ley. \c 8 \s1 Biac tib mgui ne rlan lepr \r (Mr. 1:40‑45; Lc. 5:12‑16) \p \v 1 Laa Jesús ziad-zëëb cho gui win co, miech guizhiu ne naḻ zhits me, \v 2 tibaque brieequia tib mgui ne rlan guiedzdox ne lë lepr, wbig me pquiitsgzhib me lo Jesús, rëb me: \p ―Tebaa siguieeḻ luu guṉguiac luu naa. \p \v 3 Dzigo pxobnia Jesús guic mgui, rëb Jesús: \p ―Zuṉguiac naa luu. ¡Niinagazh laa luu guiaaṉmbe! \p Horcogazha laa grë guiedz co bnitlo. \v 4 Dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Bina gaṉle, choot lo gzodiidzd luu goṉ zha biac luu; sinque güey lo pxoz güeysaṉ gon ne rieguiaḻ gdeed luu zigne rnabey ley ne psaṉ Moisés, zeeṉa gaṉ zho gaṉle laa luu biacle. \s1 Biac tib zha ne rquia dziin tib lo meṉguiib \r (Lc. 7:1‑10) \p \v 5 Loxaque bdziṉ Jesús guiedz Capernaum, laa tib meṉ ne rnabey lo xmeṉguiib zha Roma bdziṉle lo me, rnab meṉ co guṉguiac Jesús tib zha ne quia xtsiiṉ me, rëb me: \p \v 6 ―Beeṉ tib guieḻnzaac beeṉguiac tib zha ne rquia xtsiṉ naa, laa zho nix lidz naa ib gacd griaḻ zho, mban rac zho yoobdox ne rquia zho. \p \v 7 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Peet nacda, na së naa guio ne guṉguiac naa zho. \p \v 8 ―Coo ―rëb meṉguiib co―, rieguiaḻd csodziin naa luu sëë luu haxta lidz naa. Naṉpaa naa zrieelo luu nugazh gnabey luu guiac zho. \v 9 Sac zig nac naa no zha ne rnabey lo naa, ni ron naa miṉe rnabey zho; scagaa teḻ guiep naa tib lo zhaguiib ne rnabey naa: “Güey nu”, rie zho; rnegaa naa: “Dë nu”, riaad zho; zha ne ruṉgaa dziin lo naaw, miṉe rnabeytaa naa zho, ruṉ zhow. Scaque luu nagoṉ naṉpaa naa zrieelo sca gnabey luu guiac xmoz naa. \p \v 10 Zeeṉe goṉ Jesús sca rnee meṉ co, rley me, rëb me lo grë zha ne zienaḻ zhits me ga: \p ―Lo grë zha Israel, gard goṉ gaṉ naa tib zha ne squitaa dib zdoo rnalo Dios. \v 11 Ni goḻquiaadiaga gaṉle, zdziṉ dze grële zha zit ne squi gnalo Dios, zha co ygaa sobnie Abraham, sobnie Isaac ni Jacob zaatne rnabey Dios. \v 12 Laa grë zha Israel, niicle nac zho zha ne nac diidz gdziṉ ga, leḻ lo ncow nëz ley guiaaṉ zho, ga tso zho goonnë zho, haxta gow lay zho lo guieḻnëdox co. \p \v 13 Blozh ga rëbchaa me lo meṉguiib co: \p ―Bzë nasca, gocnaṉ gaṉle zigne bliladzse luu guiac xmoz luu, sca gaca. \p Horcogazha laa moz co biac. \s1 Biac xniadzoop Pedr \r (Mr. 1:29‑34; Lc. 4:38‑41) \p \v 14 Laa zeeṉe bdziṉ Jesús lidz Pedr, goṉ me laa xniadzoop Pedr nix rlan xlëë. \v 15 Dzigo bded me zaatne nix zhuz co, zigne bzheṉ me nia zhuz laa xlëë co blëz. Horcogazh guche zhuz beeṉlo zhuz ncuaaṉe dow zho. \p \v 16 Ziedzele dzew, laa ngbidz rzëëblew, zeeṉe bdziṉ grë miech co, nzian grë zha ne nosacsi meṉdox bdziṉnie zho lo me. Grëse zho beeṉguiac me, goctox me lo grë meṉdox ne nosacsi zho ga, beṉcxooṉ me ma; ni zha ne rlangaa pe stib guieḻguidz, grëse zho beeṉguiac me. \v 17 Ga brieequia miṉe bzeet Isá, meṉ ne biadteed xtiidz Dios lo miech padzeela, zeeṉe rëb me: “Grëse xquieḻnë ne, grëse guieḻguidz ne rziaac ne, me biw.” \s1 Zha ne racladz sëëb xnëz Jesús \r (Mr. 4:35‑41; Lc. 8:22‑25; 9:57‑62) \p \v 18 Zeeṉe goṉ Jesús scataa ndal miech ne goclo lo me ga, dzigo bnabey me xpëëdscuel me gzhixcuaa zho, sac laa zho no tedquia stib nëz ro nisdoo co. \v 19 Dzigo wbig tib meṉ ne nac maistr ley lo me, rëb maistr co: \p ―Zaatne tsietaa luu goṉ, sënaḻ naa zhits luu. \p \v 20 Dzigo rëbchaa me: \p ―Gocnaṉa gaṉle, naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, peet rapd naa nu, mazd zig nac grë mëz, grë mguiṉ, rap ma zhibliee ma, rap ma zhiptsieez ma; per naa per ni zaatne gaguies naa quianied naa. \p \v 21 Wbigaque stib zha ne rzënaḻle zhits me, rëb zho: \p ―Ye naa goṉ sënaḻ naa zhits luu, per bzhiguieḻ bneedz diidzbey cuëz naa gaṉgazh naa tsoliu pxoz naa. \p \v 22 Pquiab me rëb me: \p ―Dënaḻ zhits naa. Psaan, nzian grë zha gut no, tsow tsiequeets zho sameṉgut zho. \p \v 23 Dzigo laa me bzëëbnie xpëëdscuel me tib leṉ barcw, laa zho zie. \v 24-25 Laa zho zie lo nis co, tibaque zeeṉe psilo briee tib medox, masaque rlis me lo nis co, laaw psilo rzëëb leṉ barcw. Dzigo lëëlëd güey zho güeycuaan zho me, sac lëëtaque nixguies me. \p ―Ligier gaṉle ―rëb zho―, blee mcaaḻ lo luu. ¡Bui gaṉle laa ne nitlo lo nis rii, csaand luu guet ne nu! \p \v 26 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nacne squitaa rdzieb to? ¡Gardaque dzigo lëë gliladz to cho nac naa! \p Dzigo guche me, bnee me lo me co, bnee me lo nis co cuedzew. Horcogazha blëz me co, niicle nis cow laaw bredze. \v 27 Zeeṉe goṉ zhow, bzee zdoo zho. \p ―Bay chozhe waa nac meṉ rii ―rnee zho―. ¿Zha nac ne haxta me, haxta nis ron xtiidz me? \s1 Meṉ Gadar ne nosacsi meṉdox \r (Mr. 5:1‑20; Lc. 8:26‑39) \p \v 28 Laa zho bdziṉdze stib nëz ro nisdoo co, zaatne nac xtan zha Gadar, zeeṉe brieequia chop mgui ne nosacsi meṉdox, bdziṉ lo Jesús ga. Zha ntseeba, rdzieb miech zho, choot rdete nëz co. Leṉ baa briee grop mgui co bdziṉ zho ga, \v 29 nguiedz roptsie zho rnee zho: \p ―¡Peet guṉd luu no Jesús, psaan no! Rdziuuṉbey no luu, Xpëëd Dios nac luu. Ne nligaa beeṉ guieḻnzaac csacsid luu no niinaga. \p \v 30-31 Zitlaaque ga ndxie tib dzoon nguts notop lag, dzigo bnab grë meṉdox co lo Jesús rëb ma: \p ―Teḻne cuee luu no nu, bzhiguieḻ bneedz diidz lose grë nguts qui gdziiṉ no. \p \v 32 ―Niinaga sca goḻtsie ―rëb me. \p Zigne psaan meṉdox co grop mgui co, güey ma bdziṉ ma lo grë nguts co. Horco psilo grë nguts co, rquiaa ma corr güeypix ma tib ro yeedox ne quia ro nisdoo co, bliaaḻ ma lo nis, grëse ma gut. \p \v 33 Zha ne quianap grë nguts co, gzase zho bzhooṉ. Güey zho lad guiedz güeyzodiidz zho zha goc grë nguts co, ni bzodiidz zho zha biac grop mgui ne nosacsi meṉdox ga. \v 34 Grëse miech co, briee zho zieso zho. Zeeṉe bdziṉ zho goṉ zho laa Jesús zo ga, dzigo bnab zho lo me siguieḻ me gbi me xtan zho. \c 9 \s1 Biac tib meṉ ne gutoo \r (Mr. 2:1‑12; Lc. 5:17‑26) \p \v 1 Dzigo wbiireque bzëëb zho leṉ barcw, bdziṉ zho guiedz Capernaum stib, sac ga nac zaatne rbëz Jesús leṉ dze co. \v 2 Zhisaque goc bdziṉ me, laa zho bdziṉniele tib meṉ rzacnë lo me, dipse meṉ co gutoo, ib gacd së me. Lo yag zhoob me bdziṉnie zho me ga. \p Zeeṉe goṉ Jesús dib zdoo grë zha co rnalo zho ne me guṉguiac meṉ rzacnë co, rëbchaa me lo meṉ rzacnë co: \p ―¡Nley bloo zdoo luu xin! ¡Laa naa beṉle perdon grëse xtoḻ luu! \p \v 3 Ga zob blalaa maistr ley, zeeṉe goṉ zho sca bnee me, bza zdoo zho rëb zho: “¡Quiaguitnie meṉ qui Dios goṉ squi rzë xtiidz me!” \v 4 Bieṉga Jesús sca rza zdoo zho, dzigo rëbchaa me: \p ―Lëda i goṉ squi rza zdoo to. \v 5 Nli ngaṉda guiab ne lo miech: “Laa naa beṉle perdon grëse xtoḻ luu”; per grieelod lega guiab ne laa ne guṉguiac zho. \v 6 Gacnaṉ to sca gaṉle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible rap naa poder par guṉ naa miech perdon. \p Dzigo rëbchaa me lo meṉ rzacnë co: \p ―¡Niinagazh guche i, bi yag ne bzhoob luu i, zeeṉ bzë! \p \v 7 Zigne sca bnee me, laa mgui co bzoli, laa me zey. \v 8 Grë miech guizhiu ne ndxie ga, zeeṉe goṉ zho sca beeṉguiac me mgui co, bdzieb zho. Psilo zho rdeed zho xquizh lo Dios, scataa poder ne bdeed Dios lo me. \s1 Bredz Jesús Matew \r (Mr. 2:13‑17; Lc. 5:27‑32) \p \v 9 Blozh ga laa Jesús briee ga. Ro nëz zieded me goṉ me tib meṉ lë Matew, lëëtaque laa meṉ co zob lo mezh zaatne razh dimi ne rey lo zha Roma; sac me rcaania dimi co. Dzigo bredz Jesús me tsienaḻ me zhits Jesús. Ga guso me, laa me zienaḻ. \p \v 10 Bded ga güeynie me Jesús tib wagw lidz me. Grë zha ne rcaania dimi ne razh lo zha Roma, grë zha ne zëëb diidz nac zha ntseeb, tipse brenie Jesús zho grë xpëëdscuel me. \p \v 11 Blalaa zha farisé, goṉ zho sca tipse zobnie me grë zha co, bded ga, rëbchaa zho lo xpëëdscuel me: \p ―¡Mod scataa na rownie xmaistr to grë zha ngoopdoḻ, grë zha beed ne nac recaudador! \p \v 12 Bin Jesús sca quianee zho, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Naṉle to gaṉle, zha ne ruṉ rmed, zaatne no zha rzacnë ga rquiin zho, ¿niacxe squiin zho zaatne no zha ne ndip ndaan? \v 13 Goḻsoladz gaṉle znu rnee Dios: “Laa naa racladz gacndooladz miech, yquia zdoo zho samiech zho, racladzdaxe naa waa guiaad zho dieeṉ peraa guiaadlogon zho lo naa.” Mazd gaṉle goḻtsie, tsow goḻsob goḻguieṉ dieṉ zha nacne sca rnee me. Teḻ naa, ziaḻguibd naa miech wen, sinque laa naa ziaḻguib grë zha ngoopdoḻ. \s1 ¿Pe nacne rcuand xpëëdscuel Jesús? \r (Mr. 2:18‑22; Lc. 5:33‑39) \p \v 14 Bdziṉaque xpëëdscuel Juan Bautist, bnabdiidz zho lo Jesús, rëb zho: \p ―¿Pe nac waa ib rcuand xpëëdscuel luu? Ni no grë no zha farisé, zhiga zhiga laa no rcuanle. \p \v 15 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Zaatne nadieṉ noyac tib guieḻtsieel, ¿pe niacxe lega csilo grë zha ne ndxie lo lni tso zho guieḻnë, ycuan zho, ni raṉ zho laa mgui ne notsieelnia zo lo zho? Per zdziṉ dze zeeṉe laa mgui co gbiche, ni zeeṉe laa dze co gdziṉ, dzigosi nagoṉ rieguiaḻ tso zho guieḻnë, rieguiaḻ ycuan zho. \p \v 16 ’Raṉle to gaṉle, zha ne rquiaabdie tib lë lar, yquiaad zho lar cub lad lar gox, sac zha ne sca guṉ paat yquiind wquiaabdie co. Zeeṉe laa lar cub gbe, lëëque lëëw guṉnat zaatne nriez lar gox. \v 17 Scaque tsod zha ne cotsow vin cub tib leṉ guid ne padzeela noquiin, sac stsiez nziu cuba; dzigo niicle guid cow, niicle nziugaaw laaw nitlo ga. Gacxe, teḻ nziu cuba none leṉ guid cubaque tsotsowa. \s1 Brieeban tib mëdwnaa yeeṉ \r (Mr. 5:21‑43; Lc. 8:40‑56) \p \v 18 Lëëtaaque sca quianee Jesús lo xpëëdscuel Juan Bautist, zeeṉe bdziṉ tib mgui ne nac zha non yadoo. Zigne bdziṉ me pquiitsgzhib me lo Jesús, rëb me: \p ―Beeṉ tib guieḻnzaac së luu guio ne lidz naa. Laa tib xpëdwnaa naa blozh niina, per naṉpaa naa teḻne cxobnia luu guic win, zbeeban luu win. \p \v 19 Dzigo bio Jesús nëz zienaḻ me zhits meṉ co, gza xpëëdscuel me. \v 20 Lad grë miech ne zienaḻ ga, lad co no tib meṉ wnaa, gocle tsiipchop iz rlan me tib guieḻguidz, rzac me zigne rzac grë meṉ wnaa gzob mëë, tibaque rlan mew ib rbëzda. \p Ga zie me, zeeṉe wbig me nëz zhits Jesús, bzheṉ me ro lar ne mbix Jesús, \v 21 sac tibaque güeynie guic me, ziac me totsaque ygaa xab Jesús nia me. \v 22 Dzigo wbire lo Jesús, dze bui Jesús lo me. \p ―Xin ―rëb Jesús―, peet tsienied guic luu. Laa luu biac sacne bliladz luu naa. \p Gataa laa wnaa co biac lo guieḻguidz co. \p \v 23 Laa zeeṉe bdziṉ Jesús lidz meṉ rnabey co, laa zha ne rooḻ ndxiele, noquiaa zho grë di ne rac lo ngutoo, grëraa zha ne ndxie ga, nguiedz zëëb tsi zho roon zho, tib ruid ne rac. \v 24 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻriee nëz ley, sac goṉ gute mëëd qui, nixguiesse win. \p Zha ne rlëë, zha ne rzhidzniegaa me, laa zho briee ley. \v 25 Dzigo laa me bzëëb leṉ yu zaatne nix mëëd co, bzheṉ me nia win. ¡Horcogazha laa win guche! \p \v 26 Grëse guiedz ne ndxie dib gax ga, gocnaṉ miech scataa milagr nroob ne beeṉ me, bleeban me mëëd co. \s1 Biac chop zha ne roḻd lo ni tib zha ngop \p \v 27 Zeeṉe laa Jesús wbi ga, nëz zie me brieenaḻ chop zha ne roḻd lo zhits me, nguiedz rbedz zho rnee zho: \p ―¡Jesús, xingan David, pquia zdoo no! \p \v 28 Bdziṉ Jesús yu ne rbëz me, laa zho wbig lo me. Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Dib zdoo to dzigo lëë rliladz to zrieelo guṉguiac naa to? \p ―Dib zdoo now ―rëb zho. \p \v 29 Dzigo pquiaania me zhits bziaalo zho, ni rëb me: \p ―Miṉe bliladz to i nasca, laaw gac niina zigne bliladz tow. \p \v 30 ¡Horcogazha laa lo grop zha co biac! \p Dzigo pso Jesús diidz lo zho choot lo gzodiidzd zho zha biac zho, \v 31 ni zigne briee zho ga, laa zho bzodiidzlew. Blozh ga, grëse guiedz ne ndxie dib gax ga, gocnaṉ miech scataa nac milagr ne ruṉ me. \p \v 32 Loxaque wbi grop zha ne biac lo ga, laa bla zho bdziṉlaque, bdziṉnie zho tib meṉ ne nosacsi meṉdox, psaṉngop ma meṉ co. \v 33 Dzigo beṉcxooṉ Jesús meṉdox co, zeeṉe laa ma bzhooṉ laa meṉ co psilo bnee. Grë miech guizhiu ne ndxie ga, per nli rzee zdoo zho, rnee zho: \p ―¡Wlaltaa gard dziaṉ ne tib meṉ ne squitaa guṉ grë milagr qui! \p \v 34 Laa grë zha farisé rnee: \p ―Ma ne rnabey lo meṉdox nacnie meṉ qui, gane rrieelo ruṉcxooṉ me meṉdox. \p \v 35 Grëse guiedz ne ndxie gax ga, zigtaa guiedz nrooba, zigtagaa guiedz lasa rie Jesús rieseed me miech. Zaatne rdziṉtaa me, rie me xyadoo zho rnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni ruṉguiac me zho teḻ pe nactaa guieḻguidz ne rzac zho. \p \v 36 Zeeṉe raṉ me grë miech guizhiu ne rcaalsa lo me, rquia zdoo me zho, sac raṉ me mban rac zho guieṉd cho tib zha ne gacnie zho, rac zho zig grë mëcwxiil yeeṉ ne guieṉd xbaxtor. \p \v 37-38 Tib vuelt haxta rëb me lo xpëëdscuel me: \p ―Goḻnab lo Dios cxeeḻraa me zha ne guṉ xtsiiṉ me. Goḻwi gaṉle pe zhidaa grë miech qui, quiambëz zho dieṉ cho gnee Xtiidz Dios lo zho. Masaque nac zho niina, zig tib guieḻgon ne goḻle gliaap. \c 10 \s1 Bzo Jesús zha ne tsienee xtiidz me \r (Mr. 3:13‑19; Lc. 6:12‑16) \p \v 1 Blozhse sca bnee Jesús, dzigo bredz me gza tsiipchop zha ne nac xpëëdscuel me ga, bzo me zho tsienee zho Xtiidz Dios lo miech, bdeed me poder lo zho guṉcxooṉ zho meṉdox zaatne nosacsi ma miech, ni guṉguiac zho grë meṉ rzacnë. \p \v 2-4 Znu lë gza tsiipchop zha co: \q1 Simón (zha ne rneeque zho Pedr), \q1 Ndrés (bets Simón), \q1 Jacob ni Juan (zha co nac xingan Zebedé), \q1 Lip, \q1 Bartol, \q1 Mazh, \q1 Matew (zha ne ptop dimi ne razh lo zha Roma), \q1 Jacob (xingan Alfé), \q1 Lebeo (zha ne rneeque zho Tadé), \q1 Simón (zha ne no lo partid ne racladz griee zha Roma Israel), \q1 ni Judas Iscariot (zha ne güeyto Jesús). \s1 Pxeeḻ Jesús zha ne tsienee xtiidz me \r (Mr. 6:7‑13; Lc. 9:1‑6) \p \v 5 Blozhse ga, pso me diidz lo zho zha tsie zho, rëb me lo zho: \p ―Naṉle to nagoṉ, tsiede to zaatne no grë zha ne nacd zha Israel, niicle sëëbde to grë guiedz ne ndxie xtan zha Samar. \v 6 Zaatne no grë zha Israel, gase goḻtsie; lëë grë mëcwxiil ne nonziaab ga. \p \v 7 ’Goḻtsie, goḻtsienee lo zho gacnaṉ zho gaṉle laa dze ziaadgaxle zeeṉe laa Dios csilo gnabey. \p \v 8 ’Grëse zha ne rzacnë, goḻguṉguiac zho; zha ne rlan guiedz lepr, goḻsaṉmbe zho; zaatne nix zha ne gutle, goḻcueeban zho; grë zha ne nosacsi meṉdox, goḻguṉcxooṉ ma. Peet gnabde to lo miech, goḻguieṉ gaṉle lega bnedz naa poder qui lo to, bzhiide tow. \p \v 9-10 ’Peet güeyde to, xab tow, lab tow, miṉe nacwse to, miṉe quiase ni to, miṉcose goḻtsienie. Güeyde to dimi, per ni tib guiet güeyde to; sac zaatne tsieguṉ to dziin rii, ib ga none gneedz zho ncuaaṉe gow to. \p \v 11 ’Guiedz ne gdziṉtaa to, goḻguib dieṉ pa lo no tib zha ne ndzinli, dzigo lidz zha co goḻtsiebëz, haxta gza dze ne laa to gbi guiedz co. \v 12 Zeeṉe noguib to pa cuëz to, yu ne tsie to, zaacse goḻgac, goḻquiaabdiuzh zha ne no yu co, \v 13 goḻnab guṉlay Dios zho. Teḻne wen gac zho lo to, zuṉlay me zho, togo guṉcasdgaa zho to, dzigo toque guṉlay me. \v 14 Zha ne sca siguieḻd ycaania to, goḻrieegazh lidz zho; guiedz ne siguieḻd zho yquiaadiag zho miṉe nonee to, goḻbigazh guiedz co; goḻlit grë yudie co ni to, goḻlu lo zho gaṉle led xtoḻdraa to ga teḻ laa zho nitlo. \v 15 Gneli naa lo to gaṉle zeeṉe gaḻ dze ne laa Dios guṉ xquieḻwxtis me, bii lëëtaa gac guieḻnë ne ygaa grë miech ne bio guiedz Sodom, guiedz Gomorr, lëdle guieḻnë ro ne ygaa grë miech ne sca siguieḻd ycaania to. \p \v 16 ’Nsin goḻso, goḻguieṉ gaṉle rrieequia tib mëcwxiil yeeṉse nac to, ni laa naa rxeḻ to zaatne no grë coyot dox. Ndooladz goḻgac, niowse goḻgac lo miech zig rac grë palom, per scagaa con cuidad goḻtsie, goḻgaṉ gaṉle zha rzë meeḻ. \v 17 Nligaa nsin goḻso, sac goṉ ib ziezo miech to lo wxtis, ni lëëque leṉ yadoo ga quiṉ zho to, \v 18 haxta ziezo zho to lo grëraa zha nroob ne rnabey. Laa zho guṉa, loxaque ne nac to zha ne no xnëz naa, ni gagaa nagoṉ gdeeda diidz gnee to xtidz naa lo grë zha co, ni lo grëragaa miech ne nacd zha Israel. \p \v 19 ’Zeeṉe sca tsiezo zho to lo grë zha rnabey co, tsode to zhgab dieṉ pe gnee to, dieṉ zhagaa gnee tow; sac zeeṉe sca tsiegala, Dios gneedz diidz ne gnee to. \v 20 Led tod gnee, sinque, ¡zhiEspíritu Pxoz to meṉ ne zob gbaa, meṉ co gnee ga! \p \v 21 ’Zlëëniedox miech zha ne no xnëz naa. Zio zha ne lëëque bets zho, zha ne lëëque pxoz zho, zha ne lëëque xpëëd zho ctsidiḻ zho, tsielo zho zho ladznia zha ne gut zho. \v 22 Teḻ to, guiets yag gaṉ miech to, per teḻne dziits so to teḻ pe nactaa lo guieḻnë ne ted to, ib zgaa to tib guieḻmban ndzon ne gdziṉdraa dze lozh. \v 23 Guiedz ne no to, zeeṉe laa miech csilo yquiaanaḻ to, goḻriee ga, goḻtsie stib guiedz. Gneli naa lo to gaṉle, niicle stib guiedz stib guiedz tsie to, gardaque lozh tsieted to grë guiedz ne ndxie Israel zeeṉe gaḻ dze ne laa Mgui ne pxeeḻ Dios guiaad stib. \p \v 24 ’Goḻwi gaṉle zha ne nac mëëdscuel, tsod zha ne ndziibraa non lo maistr, zha ne rquiagaa dziin, tsod zha ne nonraa lo zha ne rree zho. \v 25 Teḻ zha guṉ miech maistr, scaque guṉ zho mëëdscuel; teḻ pe cteed zho bizhuan dziin, miṉcoque cteed zho zha ne quia dziin. Gacxe waa peet tsienied guic to, teḻ pe nactaa ncuaaṉe gnee miech to, sac goṉ niicxe naa name ne nac naa Dad, meṉdox rnee zho nac naa. \p \v 26 ’Gdziebde to, zdziṉ dze ne glu gaṉle cho zienaḻ miṉe nac diidzli, chogaa zienaḻ guieḻntseeb, gaḻ dze co grësew xoobneṉ. \p \v 27 ’Grëse miṉe rne naa lo to zeeṉe nese rziodiidza, goḻneew lo miech, haxta glaa guic yu goḻso, nguiedz goḻneew. \v 28 Gdziebde to miech, goḻguieṉ gaṉle no tib meṉ nroobraa, lëë meṉ co nac Dios. Teḻ miecha, loxaque cuerpse zrieelo zho csacsi zho, saṉgue Dios, zrieelo me gnitlo me miech dib xcuerp zho, dib xalm zho leṉ gabiḻ. \p \v 29 ’Nligaa gdziebde to, csaand Dios lega pe gac to. Goḻwi gaṉle, zig nac grë mguiṉ niicle ne rzac miech peet nond ma, haxta chop ma rdeed zho por tib gaay centav; per Pxoz to goṉ meṉ ne zob gbaa rsaanladzd me ma, ni tib ma guete teḻne gdeete me diidz. \v 30 Peleḻ to dzigo csaan me, haxta guits guic tow, grësew ngaba lo me. \v 31 Gdziebde to sca, goḻguieṉ gaṉle nonraa to lo tib dzoon mguiṉ. \p \v 32 ’Gneli naa lo to gaṉle, zha ne glu lo miech nacnie zho naa, scaque naa zeeṉ gaḻ dze co zlu naa lo Pxoz naa meṉ ne zob gbaa, nacnie naa zho. \v 33 Saṉgue zha ne ctoladznie naa lo miech, scaque naa ziep naa lo me ruṉbeyd naa zho. \p \v 34 ’¡Guiabde to togo laa naa ziaḻ loxaque par cuiṉ wense miech! Lëda goṉ, ye ziaḻ naa ziaḻguṉctiḻ naa zho. \v 35 Sac zha ne sëëb xnëz naa, zlëënie xpëëd zho zho, teḻ mëëdgaaw, zlëënie pxoz zho zho; scaque meṉ wnaaw, zlëënie xinzhizh zho zho, zha ne nacgaa nguzhizha, zlëënie xniaa tsieel zho zho. \v 36 ¡Lëëque meṉlidz miech gac zha ne glëë gaṉ zho! \p \v 37 ’Zha ne mazdraa rquia zdoo glëënie pxoz zho zho, glëënie xniaa zho zho, glëëniegaa xpëëd zho zho, porne guṉ zho miṉe rnabey naa, peet xtsiiṉd zha co par ygab zho xnëz naa. \v 38 Scaque zha ne yquia zdoo cueeladz zho zho guiaadnaḻ zho zhits naa, grieelod ygab zho lo naa. \v 39 Sac grëse zha ne rquia zdoo guieḻmban ne rap zho lo guidzliu rii, ygaad zho guieḻmban ndzon ne gneedz Dios; saṉgue zha ne cueeladz xquieḻmban, niicle teḻ csacsi miech zho loxaque ne no zho xnëz naa, ib zgaa zho guieḻmban ndzon co. \p \v 40 ’Niina goṉ ne squi tsie to, grëse zha ne zaacse ycaania to, zaacse gnee zho lo to, rrieequia naa ga sca ycaania zho; ni zha ne sca ycaania naa, rrieequia meṉ ne pxeeḻle naa ga sca ycaania zho. \v 41 Zha ne cuëzlo tib meṉ ne noteed xtiidz Dios lo miech, guieḻnzaac ne gdeed Dios lo meṉ co, ye zho ygaa guieḻnzaac co. Zha ne cuëzlo tib miech ndzinli, guieḻnzaac ne gdeed Dios lo zha co, ye zho ygaaw. \v 42 Ni zha ne gneedz maase tib zhigaque nis yag lo cho tib zha win ne nac to ne nac to xpëëdscuel naa, ib tedsod zdeed Dios guieḻnzaac ne tsieguiaḻ zho. \c 11 \s1 Zha ne pxeeḻ Juan Bautist \r (Lc. 7:18‑35) \p \v 1 Zeeṉe blozh pso Jesús diidz lo gza tsiipchop zha co, dzigo laa zho zie. Blozh ga laa me brieeque, güey me grë guiedz ne ndxie gax ga, güeyseed me grë miech co. \p \v 2-3 Leṉ dze co no Juan Bautist ladzguiib, ga no Juan bin Juan zha nactaa grë milagr ne ruṉ Jesús, dzigo pxeeḻ Juan bla xpëëdscuel Juan güeynabdiidz zho lo me, dieṉ pe lëële Meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios lo guidzliu ga nac me, te dzigoraa gdziṉ meṉ co ye. \v 4 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Grë ncuaaṉe bin to rne naa, grëgaa ncuaaṉe goṉ to ruṉ naa, goḻtsie goḻzodiidza lo Juan. \v 5 Raṉ to gaṉle grë zha ne roḻd lo, grë zha ne gacd së, grë zha ne rlan guiedz lepr, grë zha ne rcuaat, laa zho riac; haxta grë zha ne gutle, laa zho rrieeban. Xtiidz Diosa, laaw quiagaaz lo grëse zha ne rquiina. Grësew, goḻzodiidza. \v 6 Ni goḻguiab lo me, dichos zha ne racchopd guic, sinque tiblique rac zho rliladz zho cho nac naa. \p \v 7-8 Zeeṉe laa xpëëdscuel Juan zey, dzigo psilo me bzeet me Juan lo miech guizhiu ne ndxie lo me ga, rëb me: \p ―Zeeṉe güey to dan ngan co, güey to lo Juan, ¿zha dieṉ güeynie guic to niaṉ to me? ¿Pe rëb to rlu me zig tib goobgui ne nëzrii nëzrec rey me, te rëb to ye masaque grë lar niazh ne racw zha non nacw me? Per naṉle to gaṉle zha ne scataa racwxab riod zho dan. \v 9 Nligaa cho dieṉ güeynie guic to nac me, ¿te rëb to ye tib meṉ ne noteed xtiidz Diosa? Gacnaṉ to gaṉle tib meṉ ne noteed xtiidz Dios goṉ nac me, ni me nac tib zha ne mazdraa nroob lo grë zha ne ziyuṉ dziin co. \v 10 Me ga raquiet lo Xtiidz Dios zaatne znu rnee: \q1 Sxeḻ naa tib zha ne tednerga lo luu, \q1 zha co gzhixcuaa nëz ne ted luu. \m \v 11 Ne nligaa lo grëse mgui ne zieded lo guidzliu gard grieequia tib zha ne mazdraa non lo Juan Bautist; per zha ne goṉ winraa zaatne rnabey Dios, nonraa zha co lo me. \p \v 12 ’Desde psilo Juan noseed me miech zhapaa racladz Dios gban zho, ni rchoobnis me zho, hor co psiloque brieequia zha ne rlëënie zhiwseed Dios, gacxe waa zha ne nlipaa rdziebd, zha cose rcaaniaw, rzëëb zho xnëz me. \v 13 Mazd glo tibaque raquiet ne laa meṉ ne cxeeḻ Dios ga guiaad, zigtaa lo leya, zigtagaa grë zha ne biadteed xtiidz Diosa, bzeet zhow. Ni niina ne laa Juan biaad, laa meṉ co blanso. \v 14 Juan goṉ biaad niina zig no diidz guiaad Lí; goḻgacnaṉ sca gaṉle cho nac me. \v 15 Zha ne racladz guieṉ zho zha nac grë miṉe none naa nu, ¡yquiaadiag zhow! \p \v 16-17 ’Nac grë miech rii, rieṉd zho pe racladz zho. ¿Cho gaṉle ruṉ zig ruṉ zho? Lëë zho ruṉ miṉe ruṉ mëëdlas ne rio wguit ro nëz, niicle rooḻ xcompañer win di nguieeḻ rieed win, niicle rooḻgaa zho di ngan, roond win. \v 18 Sac goṉ biaad Juan, raṉ zho rowd me teḻ pe ncuaaṉe row zho, ried me ncuaaṉe rie zho, dzigo laa zho rnee meṉdox nacnie me. \v 19 Blozh ga ziaad Mgui ne pxeeḻ Dios, raṉ zho row me, rie me, laa zho rneeque, lega rowcho me, lega riecho me, ib rieṉd me cho rtsieelsa me, haxta grë zha ngoopdoḻ, haxta grë zha yozh ne rtop dimi ne razh lo zha Roma rzënie me. Sca rnee zho, saṉgue zha ne rgaa guieḻbiini ne rdeed Dios, rieṉ zho cho nac zha ne ziaadguṉ xtsiiṉ me. \s1 Miech ne bzhiguieḻd ncaania xtiidz Jesús \r (Lc. 10:13‑15, 21‑22) \p \v 20 Blozhse ga, dzigo psilo Jesús bzeet me miṉe ygaa grë zha ne pcaaniad xtiidz me; sac nzian guiedz ne güey me niicle goṉ zho grëtaa milagr ne beeṉ me, per ib psaand zho xquieḻntseeb zho, rëb me: \p \v 21 ―¡Probsaxe grë meṉ guiedz Corazín, grë meṉ guiedz Betsaid! Sac goṉ goṉpaa zho grë poder ne rap Dios, per ib psaand zho xquieḻntseeb zho. Teḻ niaca miṉe niaṉ grë meṉ guiedz Tiro, grë meṉ guiedz Sidón, grë milagr ne goṉ zho beṉ naa, ib ndedsod mban niac grë zha co nio zho guieḻnë, zëëb nsaan zho xquieḻntseeb zho, mbig zho lo Dios. \v 22 Gacnaṉ zha Corazín, gacnaṉ zha Betsaid sca gaṉle, gaḻ dze ne guṉ Dios guieḻwxtis, lëëtaa caxtigw ne ygaa zha Tiro ni zha Sidón, mazdraa miṉe ygaa zho. \v 23 Scaque zha Capernaum, masaque rzac zho niina zha nziuuraa lo Dios, per gacnaṉ zho gaṉle haxta guiet lo ncowdoo ne guey meṉdox ga guey zho; sac goṉ teḻ niaca miṉe niaṉ zha Sodom grë milagr ne raṉ zho noyuṉ naa, ible nsaan zha co xquieḻntseeb zho, nitlod zho. \v 24 ¡Gacnaṉ zha Capernaum gaṉle gaḻ dze ne guṉ Dios guieḻwxtis, lëëtaa caxtigw ne ygaa zha Sodom, mazdraa miṉe ygaa zho! \p \v 25 Dzigo bzodiidznie Jesús Dios, rëb me: \p ―Dios luu ne nac luu Pxoz naa, luu rnabey gbaa luu rnabey guidzliu, rnedz naa xquizh lo luu sac grë miṉe noyuṉ luu nu niina bdeete luu diidz niacnaṉ grë zha raca, sinque laaw blu luu lo grë zha ne nac zig grë mëëdlas. \v 26 Sca quiayuṉ luu, sac ib scale racladz luu gaca. \p \v 27 Blozh ga rëb me lo grë miech ne ndxie ga: \p ―Grëse ncuaaṉe raṉ to quiayuṉ naa, Dios meṉ ne nac Pxoz naa, me bneedz poder rii lo naa; sac ib laa me bzo naa, naa guṉa. Xpëëd me nac naa, wen wen ruṉbey me naa, scagaa naa wen wen ruṉbey naa me. Choot ruṉbeyd me zigne ruṉbey naa me, per zha ne gacladz naa guṉbey me, zuṉbey zho me. \p \v 28 ’Grëse to ne nac to zha ne në noded, rdib rdzag to quiaguib to dieṉ zha guiaaṉwen zdoo to, goḻtë lo naa, naa gneedz tib wdziiladz ndzon lo to. \v 29 Nligaa goḻbig lo naa, goḻtënaḻ zhiwseed naa, goḻgac tib miech tibliladz, tib miech ndooladz zigne nac naa; zeeṉa gap to descans co. \v 30 Nacda ncuaaṉe ngaṉ, nacda ncuaaṉe guiab to glëbde to guṉ tow. \c 12 \s1 Dze ne rdziiladz zha Israel lo dziin \r (Mr. 2:23‑28; Lc. 6:1‑5) \p \v 1 Leṉ dze coquew, tib dze lëëtaque dze ne rdziiladz zha Israel lo dziina, bded Jesús zaatne zëëb zhobxtil grë xpëëdscuel me. Ga zie zho rcaabedz zho, dzigo psilo zho ptop zho mzion co dow zho zhobxtil co. \v 2 Goṉ bla zha farisew, dzigo rëb zho: \p ―¡Lëda i goṉ noyuṉ to, noguiits to ley i! Goḻguieṉ gaṉle dze nda nac dze rii. \p \v 3 Pquiabchaa me rëb me lo zho: \p ―¿Pe gard glab to zaatne ziaad gaṉle zha beeṉ rey David, tib dze zeeṉe pcaabedz me grë me zha ne ziegza me, ni zienied zho pe gow zho? \v 4 Rneew, bzëëb me leṉ yadoo güeynab me guietxtil ne nac gon, downie me grë zha ne ziegza me ga, ni loxaque zha ne nacse pxoz row guietxtil co, ¿pe led bdiitsd me ley ga? \v 5 Lo xley Moisés name zhobnee gaṉle zha haxta dze ne rdziiladz to lo dziin ruṉ grë pxoz dziin leṉ yadoo, ni rneeda doḻ ga sca ruṉ zho. \v 6 Goḻwi gaṉle zha rats ley par gac dziin leṉ yadoo, ni yadoose ga, gacnaṉ to gaṉle lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo yadoo. \p \v 7 ’Rnee Dios lo Xtiidz me, quiambëzd me dieṉ peraa guṉ miech, dieṉ peraa cogon zho lo me, sinque miṉe racladz me guieṉ zho yquia zdoo zho samiech zho. Teḻ niaca miṉe nli rieṉ to miṉ co, zieṉ to gdziibdoḻde to zha ne rapd doḻ. \v 8 Gacnaṉ to gaṉle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, naa rnabey dze rii, naṉpaa naa pe nonguieḻ gac. \s1 Biac tib mgui ne mband tib nia \r (Mr. 3:1‑6; Lc. 6:6‑11) \p \v 9 Bded ga, goḻ stib dze ne rdziiladz zho lo dziina, güey Jesús leṉ yadoo win ne zob lad guiedz co. \v 10 Lad grë miech ne ndxie leṉ yadoo co, no tib mgui ne mband tib nia; porque laa zha farisé bnabdiidzlaque lo me dieṉ pe nonguieḻa guṉguiac me miech dze ne rdziiladz zho lo dziin. Sca bnabdiidz zho, sac quiaguib zho dieṉ pe yquiaaqui zho me tsiezo zho me lo wxtis. \p \v 11 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―Togase dieṉ, zha ruṉ to zeeṉe lëëtse dze rii rietsobe tib xpëcwxiil to tib leṉ blë nroob, ¿led zëëb lëë rie to riebee to ma? \v 12 Teḻ sca rquia zdoo to mëcwxiil, ¡goḻguieṉ gaṉle mazdraa goṉ non miech lo tib mëcwxiil! Gacxe waa ible nonguieḻa guṉ ne xyudar samiech ne, niicle maase dze nda nac dze co. \p \v 13 Dzigo rëbchaa me lo mgui ne në nia ga: \p ―¡Bzigaa nia luu! \p Zigne bzigaa mgui nia mgui, biacgazha, biaaṉa zig nac stib miṉe ndaantaque ga. \p \v 14 Grë zha farisé co, zigne briee zho ga laa zho psilo bnediidz dieṉ zha gdeeda diidz gut zho Jesús. \v 15 Bieṉ Jesús sca no guic zho, dzigo mazd briee me ga. Miech guizhiu ne zienaḻ zhits me, grëse meṉ rzacnë ne zienaḻ ga, beeṉguiac me zho; \v 16 per pso me diidz lo zho, choot lo gzodiidzd zhow. \p \v 17 Ga brieequia miṉe pquiaa Isá, tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb me: \q1 \v 18 Lëë meṉ rii bzooblo naa guṉ xtsiṉ naa, \q1 rleynie naa me, rzac zdoo naa grë ncuaaṉe ruṉ me. \q1 Zded naa zhiEspíritu naa gacnie me, \q1 me nac meṉ ne cxobneṉ xtidz naa lo grëse miech. \q1 \v 19 Tiḻnied me miech, sedzd yaṉ me lo zho, \q1 sod me ro nëz goptsie me. \q1 \v 20 Grë zha ne gzhe gzhele rac, zig tib goobgui ne quiaxweele, zig tib lë guier ne noyiidiele, \q1 csaṉd me zdoo zho; \q1 zha ne mban rac lo xliaadz zho, \q1 csaand me zho. \q1 Miṉ co tsoxco me, haxta gaṉ me grëse miech gacnaṉ miṉe nac diidzli, ni tsienaḻ zhow. \q1 \v 21 Haxta zeeṉe gaṉ me ye grë zha ne nacdraa zha Israel, \q1 laa zho gnalo me. \s1 Rëb zho meṉdox nacnie Jesús \r (Mr. 3:20‑30; Lc. 6:43‑45; 11:14‑23; 12:10) \p \v 22 Dzigo güeynie zho tib mgui lo Jesús roḻd lo mgui ni gacdaque gnee mgui, sac nosacsi meṉdox mgui. Znuse beeṉguiac me mgui, gagazh psilo goṉ mgui, psilo bnee mgui. \v 23 Grë miech ne ndxie lo me ga, per nli bzee zdoo zho, rnee zho: \p ―¡Bay pe lëë meṉ qui naye nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios! \p \v 24 Zeeṉe goṉ zha farisé sca rnee grë miech co, rzachaa zdoo zho rnee zho: “Pe Dios nazho cxeeḻ me, ma ne rnabey lo meṉdox ma co nacnie me, gane rrieelo ruṉcxooṉ me meṉdox.” \p \v 25 Bieṉ Jesús sca rza guic zho, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¡Ncuaaṉe gacd goṉ rnee to! Teḻ tib wxtis nadieṉ lëëque zha ne nacnie zho csilo tiḻnie zho, ¿niacxe zac gnabey zho? Tib guiedza, teḻ lëëque zha guiedz co tiḻnie meṉladz zho, led znuse lozh guiedz co; tib diigaa miecha, teḻ lëëque zha tiḻnie meṉlidz zho, ¿niacxe nitlod dii co? \v 26 Scaque meṉdox nagoṉ, teḻne lëëque lëë ma guṉcxooṉ sameṉdox ma, ¡pe nale na bnitlo ma! \v 27 Nana ne squi rnee to Beelzebú nacnie naa gane rrieelo ruṉcxooṉ naa meṉdox, ¿zha ne nacgrë to dzigo, cho nacnie zho ne ye zho ruṉcxooṉ ma? Gase nagaṉle rlu doḻdox i quiayuṉ to, squi rnee to. \v 28 Saṉgue teḻ naa zhiEspíritu Dios nacnie naa gane ruṉcxooṉ naa meṉdox, ni ga rlu gaṉle laa Dios psilo quianabeyle nu. \p \v 29 ’¡Masaque nac meṉdox zig tib zha ne no xfuers, zha ne gacladz cuee grë ncuaaṉe no lidz zha co, none cxidoogazh zho zho! \v 30 Teḻ meṉdoxa rlëënie ma naa, ni naṉle to gaṉle zha ne rlëë lo ne, gacnied zho ne. \p \v 31-32 ’Gacnaṉ to gaṉle, grëse doḻ ne ruṉ miech, grë teḻ zha rguie zho, rdzibdee zho, niicle teḻ haxta gneenë zho naa, bii zuṉ Dios zho perdon miṉ co; saṉgue zha ne gneenë zhiEspíritu me, ib guṉdraa me zho perdon. \p \v 33 ’Naṉle to gaṉle zig nac yag nex, miṉe nac yag, miṉ co nac nex ne rdeeda. Teḻ yag wena nex wen rquia low, togo yag ncuaangaaw, nex ncuaanaque rquia low. \v 34 ¡Scaque to nagoṉ zhin meṉdox! ¿Zha naṉ to nadieṉ gac to miech wen, teḻ desde zdoo to ntseeb? Miech ntseeb to gane squi rzë xtiidz to, sac goṉ, ¡grëse diidz ne rriee ro miech, zdoo zho rzaw! \v 35 Gacxe waa, zha ne mbe zdoo, niapse diidz wen, diidz ndooladz nac xtiidz zho. Saṉgue zha ne ntseeb zdoo, niapse diidz ntseeb, niapse diidznë rrieeche ro zho. \v 36 Ni gaḻ dze ne goṉ guṉ Dios guieḻwxtis, ib tedsod zuṉquizh me miech tib tib diidz ntseeb, tib tib diidznë ne sca rriee ro zho. \v 37 Sac goṉ zigne rzë xtiidz zho niina, miṉ co cueequia zho gaḻ dze co, o miṉcogaa cteedquie zho. \s1 Racladz zha farisé gaṉ zho milagr \r (Mr. 3:31‑35; 8:12; Lc. 8:19‑21; 11:24‑26, 29‑32) \p \v 38 Tib dze wbig zla zha farisé lo Jesús gza zho zla maistr ley, rëb zho lo me: \p ―Maestro, racladz no dziaṉ no guṉ luu tib milagr, milagr ne glu nli Dios pxeeḻ luu. \p \v 39 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Nazdpaa ntseeb to, squitaa gocndip zdoo to nëz lo Dios, ¿zha nacraa milagr ne racladz to gaṉ to? \v 40 Stibaque milagr goṉ gaṉ to, lëë miṉ co gac zeeṉ gaḻ dze ne laa Mgui ne pxeeḻ Dios, tso leṉ liu tsoṉ dze, tsoṉ guieel zigne bio Jonás leṉ meḻ nroob co tsoṉ dze ni tsoṉ guieel. \v 41 Ni gaḻ dze ne goṉ guṉ Dios xquieḻwxtis me, ib steedquie zha Nínive miech ntseeb ne nac to i; sac goṉ zeeṉe güeynee Jonás lo zho, grëse zho psaan xquieḻntseeb zho wbig zho nëz lo Dios, laa to nëde to gon to diidz niicle ne lo to nu zo tib meṉ ne mazdraa non lo Jonás. \v 42 Scaque rein ne bzob nëz Sabá, steedquie me to gaḻ dze co, sac teḻ rein co goḻwi gaṉle pa lo guidzliu ne briee me biaadgaṉ me rey Salomón, biadquiaadiag me grë xtiidz Salomón. Ni to lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo Salomón, ni ib ronde to xtiidz me. \p \v 43 ’Teḻne csaande to xquieḻntseeb to i goṉ, low lozh to. Sac to zig bzhaac tib zha ne psacsi meṉdox. Zeeṉe briee ma zdoo zho, güey ma güeyquianzë ma grë dan zit güeyguib ma dieṉ pa cuëz ma. Goṉse ma rdzield zaatne cuëz ma, \v 44 rëb ma: “Mazd laa naa gbireque guia naa zaatne brie naa ga.” Zeeṉe biire ma bdziṉ ma zdoo zha co, goṉ ma nroob lugar no, pale tib yu dets, \v 45 nacne güeyaque ma güeyxi ma zgadz sameṉdox ma, ma ne mazdraa ntseeb blëznie ma zdoo zha co. ¡Dzigole mazdraa mban biaaṉ zha co, lëdlegaa zigne goc zho glo! Scadaa nagoṉ gdzieelo to. \p \v 46 Laa me bii noneeque, zeeṉe laa xniaa me ni zha bets me bdziṉ, racladz zho gzodiidznie zho me. Per brieelod nzëëb zho haxta leṉ yu, sac scataa miech guizhiu ne ndxie lo me ga. \v 47 Dzigo rëb tib zho lo me: \p ―Laa xniaa luu goṉ ni zha bets luu quiambëz luu nëz ley, racladz zho gzodiidznie zho luu. \p \v 48 Pquiab me rëb me: \p ―¿Xnia naa ye, bets naa ye? \p \v 49 Blis nia me, blu me grë xpëëdscuel me, dzigo rëbchaa me: \p ―Zha ne goṉ nac zig zha rii, lëë xnia naa ga, lëë bets naa ga. \v 50 ¡Sac grëse zha ne ruṉ miṉe rnabey Pxoz naa meṉ ne zob gbaa, grëse zha co nac bets naa, nac bzian naa, nac xnia naa! \c 13 \s1 Nac Xtiidz Dios zig zhobxtil \r (Mr. 4:1‑20; Lc. 8:4‑15) \p \v 1 Blozh ga briee Jesús güey me ro nisdoo. Ga zob me, \v 2 zeeṉe goṉ me nzian miech ne nocaalsa lo me ga, nacne biep me güeysob me tib leṉ barcw zo gax ro nis co, psilo me pseed me zho. \p \v 3-4 Ndal grë ncuaaṉe pseed me zho, per niapse con cuent rnee mew lo zho. Lëë tib cuent ne bzodiidz me ga nu, rëb me: \p ―Tib zha name güey gon zhobxtil. Zeeṉe laa zho quialaaḻ zhob co, now bliaaḻ gax ro nëz, now bliaaḻ lad quie, now bliaaḻ leṉ yag guiets. Miṉe bliaaḻ gax ro nëz ga, güey grë mguiṉ znuse dow maw. \v 5 Miṉe bliaaḻ zaatne nac lad quie, znuse znuse blana, \v 6 per zeeṉe laa lo ngbidz briee, znusaque bgooḻa, bidzgaw; sac guieṉd nroob low. \v 7 Miṉe bliaaḻ zaatne nac leṉ yag guiets co, zeeṉe laa yag guiets pxii, bnitlogaw. \v 8 Saṉgue miṉe bliaaḻ zaatne nac lo liu naaḻ, blana, brooba ni goca; lo tib tib zhob co no zhimziona briee gaḻptsii zhob, now briee tsoṉgaḻa, nogaaw briee haxta tib gayoow. \p \v 9 Blozh ga, rëbchaa me: \p ―Zha ne racladz guieṉ miṉe rne naa nu, yquiaadiag zhow. \p \v 10 Zeeṉe laa grë miech co zey, dzigo wbig xpëëdscuel me bnabdiidz zho lo me dieṉ pe nac ne sca niapse con cuent rseed me grë miech. \v 11 Pquiab me rëb me: \p ―Teḻ to, Dioszhal rlu lo to zha rnabey me, niicle ncuaaṉe mazdraa ngueetsa; laa grëraa miech ne gard gbig lo me, grieelod guieṉ zhow. \v 12 Sac zha ne noxcole dieṉ zha rnabey me, zdeedraa me guieḻbiini lo zho guieṉ zhow, laa zha ne noxcoda, miṉe rieṉse zho, stiche mew. \v 13 Sca rseed naa zho parne tsoguic zho zha rnabey Dios, per nac zho niicle nzhial lo zho rwi zho, per peet raṉd zho; niicle nzhial diag zho per peet rond zho; ib peet rieṉd zho. \v 14 Lëë miṉe nac zho i bzeet Isá, zeeṉe znu rëb me: \q1 Nac miech qui, niicle peraa ron zho, per peet rieṉd zho; \q1 niicle rwiraa zho, per peet raṉd zho. \q1 \v 15 Ne nlipaa miech nad, miech ndip zdoo nac zho, \q1 rrieequia ntse zho diag zho, ntse zho lo zho; \q1 parne peet gond zho, peet gaṉd zho. \q1 Ib rieṉd zho zha gbig zho lo naa, ygab zho xnëz naa, parne csilaa naa zho. \p \v 16 ’Saṉgue to ―rëb Jesús lo zho―. ¡Dichos to porne rieṉ to pe raṉ to, ni rieṉgaa to miṉe ron to! \v 17 Blactaa zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, blactaa zha ne güeynaḻ miṉe nac diidzli, bzoobladz zho niaṉ zho grë ncuaaṉe raṉ to niina, per bgaad zho niaṉ zhow; bzoobladz zho nquiaadiag zho grë ncuaaṉe noquiaadiag to, per bgaad zho nion zhow. \p \v 18 ’Goḻquiaadiag sca gaṉle zha nac xcuent zha ne güey gon ga. \v 19 Ro nëz ne sca bliaaḻ zhob co, sca nac palal miech ne riepaa zha ne rienee Xtiidz Dios lo zho, per rioguicd zhow, rlozh ga rdziṉaque meṉdox, rietiche ma teḻ palalse miṉe rieṉ zho. \v 20 Lad quie ne bliaaḻ spalal zhob co, sca nac grë zha ne rley rcaania Xtiidz Dios; \v 21 per led dib zdood zho rcaania zhow, gane zeeṉe laa miech rsilo rlëë lo zho, laa miech rtsidiḻ zho porne rliladz zhow, rsaanga zhow. \v 22 Nogaa zho nac zig nac leṉ yag guiets co. Rquiaadiag zho Xtiidz Dios, per rsilo zho leḻ grë ncuaaṉe no lo guidzliu rii mazdraa rionie guic zho, rquidie grë dimi zho. Grë ncuaaṉ co rioxcoraa zho, laa ne tsonie Xtiidz Dios guic zho, miṉ co rquiaqui ib ruṉd zho miṉe rnabey me. \v 23 Laa liu naaḻ ne bliaaḻ miṉe scataa goc ga, sca nac grë zha ne dib zdoo rquiaadiag Xtiidz Dios, rieṉ zho zha naca, ni rban zhow zigne rnabeya. Rrieequia grë ncuaaṉe ruṉ zho, no zho nac zig mzion ne briee gaḻptsii zhob ga, no zho nac zig miṉe briee tsoṉgaḻa, nogaa zho nac zig miṉe briee tib gayoow ga. \s1 Zha nac xquieḻrnabey Dios \r (Mr. 4:30‑34; Lc. 13:18‑21) \p \v 24 Biire pcaalsa miech lo me stib, dzigo psiloque me pseed me zho con stib cuent, rëb me: \p ―Ziaad gac xquieḻrnabey Dios lo guidzliu rii zig bzhaac tib meṉ ne gon zhobxtil. Niapse zhob wen, zhob nal gon me, \v 25 per no tib zha ne rlëë lo me, goḻ tib pcow liu, horne grëse miech nixguies, güey zho güeylaaḻ zho xmidz guizh ncuaan zaatne gon me. \p \v 26 ’Zeeṉe laa zhobxtil co psilo blan mzion, hor coraa blu laa guizh ncuaan co no lada. \v 27 Grë zha ne quia xtsiiṉ me, zeeṉe goṉ zhow güey zho rëb zho lo me: “Tebaa gaṉ luu gaṉle, dipse lad xoob luu zëëb guizh ncuaan, ¿dieeṉ pa brieew gocbniw ga?” \v 28 Dzigo rëb me: “Rieṉ naa no cho tib zha ne rlëë lo naa, zha co beeṉ dziin co.” \p ’Gocladz zho, hor cogazh nielaadz zhow per bzhiguieḻd me, \v 29 rëb me lo zho: “Tsielaadzde tow, sac teḻ glaadz tow niina ye zhobxtil gliaadzniew. \v 30 Goḻsaan sca zëëba ga, na zeeṉe laa wlaap gac, hor co gnabey naa zha ne quiits zhob, ctopgazh zhow gdziiṉ zhow tib lad tseca; lozhraa ga quiits zho zhob, tsasa ga, glansow ro yu.” \p \v 31 Blozh ga bzeet me midz moxtaz, rëb me: \p ―Nac xquieḻrnabey Dios zig nac tib midz moxtaz ne ran miech dan rii. Naṉ to gaṉle midz moxtaz nac midz ne mazdraa win, \v 32 ni teḻ gacbniw, rrooba ni lëëw rroobraa lo grë guizh ne ran zho ro yu, raca lal tib yag nex, haxta rdziṉ grë mguiṉ rzhixcuaa ma zhiptsieez ma lo grë zhicwa. \p \v 33 Rëbaque me: \p ―Nac xquieḻrnabey Dios zig nac ncobi ne rquiaa meṉ wnaa lad ncob ne riaa guietxtil. Niipaque ncobi riots tsoṉ lmud rin, ni dib nacse ncob co rzibe. \p \v 34 Grëse miṉe pseed Jesús grë miech co, niapse con cuent bnee mew lo zho. \v 35 Ga brieequia miṉe bzeet zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb zho: “Niapse con cuent cseed naa miech, sca gnee naa lo zho grëtaa ncuaaṉe gard gacnaṉ miech wlal ne bre guidzliu.” \s1 Zha nac xcuent guizh ncuaan co \p \v 36 Blozhse bnee Jesús lo grë miech co guey zho, yeque me laa me zey gza xpëëdscuel me. Bdziṉ zho ro yu, ga bnab zho lo me siguieḻ me gnee me lo zho dieṉ zha nac xcuent guizh ncuaan ne bzeet me ga. \v 37 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻgona sca, znu goṉ nac cuent co. Rrieequia goṉ naa ga nac meṉ ne gon zhob co. \v 38 Liu ne bniaaw ga, nac lo guidzliu, zhobxtil co nac grë miech ne nole xnëz Dios, laa guizh ncuaan co nac grë zha ne no ladznia meṉdox. \v 39 Zha ne güeygan guizh ncuaan co, lëë meṉdox ga. Dze lo wlaap co, gac dze ne guṉ Dios xquieḻwxtis me, zha ne tsie wlaap ga, lëë anjl ga. \v 40 Ni zigne sca cuee zho guizh ncuaan co lad zhobxtil, gzëëg zhow, scapaa nagoṉ gaḻ dze ne gac xquieḻwxtis Dios, \v 41 sxeḻ naa grë xanjl naa tsie zho tsiebee zho grë zha ntseeb, zha ne sca ruṉctal xtoḻ grëraa miech, lad zha ne no xnëz naa. \v 42 ¡Grëse zha ntseeb co, hor co laa zho guey lo guidox ne rieguiaḻ zho! Ga tso zho goonnë zho, haxta gow lay zho lo guieḻnëdox co. \v 43 Laa grë zha ne güeynaḻ miṉe nac diidzli, zha co gdziṉ zaatne rnabey Pxoz naa, masaque zig xbiini ngbidz glu zho ga. ¡Zha ne racladz guieṉa yquiaadiag zhow! \p \v 44 ’Ziaad gac xquieḻrnabey Dios zig tib ncuaaṉ non ne noliu tib lo xcuaa miech. Zha ne gdziel tib ncuaaṉe sca non, ib tedsod zie zho sto zho grëse ncuaaṉe rap zho griee dimi si zho liu co, parne guṉcheṉ zho ncuaaṉ non co. \p \v 45 ’Zha ne rzëëb lo xquieḻrnabey Dios ziaad gac zho zig tib zha ne rzi quie perl miṉe mazdraa niazh. \v 46 Zeeṉe ron zho pa no tib perl co, rto zho grëse ncuaaṉe rap zho, rie zho rzi zhow. \p \v 47 ’Nacaque xquieḻrnabey Dios, zig tib guiex nroob ne rgaa meḻ niina, zeeṉe rsëëb ngooz meḻa lo nis grë lose meḻ rtopa. \v 48 Rlozhse riodzëw, dzigo rbeequia zhow ro nis, garaa rzob zho rbe zho grë meḻ co; ma ne rquiin laa tib chicuid zole rio ma, laa ma ne rquiind rsëëb zho. \v 49 Scapaa nagoṉ gac miech gaḻ dze ne guṉ Dios xquieḻwxtis me, ziaad grë xanjl me cuee zho grë zha ntseeb lo zha ne no xnëz me, \v 50 tsieroṉ zho zho lo guidox ne rieguiaḻ zho. Ga tso zho goonnë zho, haxta gow lay zho lo guieḻnëdox co. \p \v 51 Blozhse ga, rëb me lo zho: \p ―¿Pe bieṉ to na zha nac grë miṉe blozh bne naa lo to nu? \p Grëse zho pquiab rëb zho: \p ―Bieṉ now. \p \v 52 Dzigo rëbchaa me: \p ―Tib zha ne rieṉle zha nac grë ley ne psaṉ Moisés, ni squi guieṉ zho zha nac zhiwseed Dios miṉe ziaḻnie naa niina, masaque nac zho zig tib zha gol ne quianie chop lo ncuaaṉ non lidz zho, quianie zho grë miṉ gol-le ni quianiequegaa zho miṉ cub. \s1 Güey Jesús ladz me \r (Mr. 6:1‑6; Lc. 4:16‑30) \p \v 53 Blozhse sca bzodiidz me grë cuent co lo zho, laa me briee ga zie me nëz ladz me. \p \v 54 Bdziṉ me ga güey me yadoo, psilo me pseed me grë miech co. Per nli rzee zdoo zho ron zho grë miṉe rnee me, rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Pazhe waa squitaa pseed meṉ qui? ¿Zha nac guieḻbiini ne squitaa rap me i, ne rnee miech ndal grë milagr ne ruṉ me? \v 55 Tib zhinse ngurëëyag name nac me. Led lëë xingan Marí i, bets me name nac Jacob, nac José, nac Simón ni Judas; \v 56 grë bzian mew, nu no zho grë zho. ¿Pa dzigo güey me wseed qui? \p \v 57 Ib beeṉcasd zho me, haxta rlëë zho lo me. Zeeṉe goṉ me sca rac zho, rëbchaa me lo zho: \p ―Zha ne rteed xtiidz Dios, mazd wen rnee miech lo zho stib dan, stib guiedz, lëdle ladz zho ni meṉlidz zho ni meṉladz zho nëd guṉbey zho. \p \v 58 Beeṉd me nzian milagr ga, sac sca ndip zdoo grë miech co ib nëd zho nliladz zho cho nac me. \c 14 \s1 Gut Juan Bautist \r (Mr. 6:14‑29; Lc. 9:7‑9) \p \v 1 Leṉ dze co bin rey Herod (meṉ ne rnabey Galilé) grë ncuaaṉe ruṉ Jesús, sac teḻ pa lotaaw zëëb xtiidz me; \v 2 dzigo rëb Herod lo grë zha ne ruṉ dziin lo me: \p ―Rieṉ naa lëë Juan Bautist ga quiayuṉ grë miṉ co, segur brieeban me. \p \v 3 Sca rnee Herod sac naṉwen me zha beeṉ me Juan. Me bnabey bgaa Juan bzoob zho Juan caden bio Juan ladzguiib, \v 4 loxaque ne rnee Juan lo me nonguieḻda ga lëëque Herodí ptsieelnia me, sac tsieelpaa bets me Lip nac Herodí. \v 5 Gocladz Herod niut me Juan, per bdzieb me meṉguiedz, sac rleynie zho Juan, rieṉ zho xtiidz Dios ziadteed Juan lo miech. \p \v 6 Laa tibtaa dzew, lëëtaque noyac zhilni Herod dze ne bloozh me stib iz, bded tib xindzoop Herodí squi ndxie grë zha ne zobnie me psilo ndzoop biee ndzoop. Bdziladz me goṉ me zha biee ndzoop, \v 7 haxta briee ro me rëb me: “Ncuaaṉe gacladztaa luu gnab luu, znedz naaw.” \v 8 Per glole pquiil Herodí ndzoop, nacne rëb ndzoop lo me: “Miṉe racladz naa, xoob guic Juan tib leṉ bandej gneedz luuw lo naa niinagazh.” \p \v 9-10 Zeeṉe bin Herod sca rëb ndzoop, mbanse rac me; per rdeetraaw diidz niab me grieeloda, sac grëse zha ne zobnie me ga, bin zho rëb me zdeed me ncuaaṉe gnabtaa ndzoop. Dzigo racse me pxeeḻ me zha ne güeychug guic Juan leṉ ladzguiib. \v 11 Zeeṉe wbire zho, zhoobse guic Juan tib leṉ bandej bdeed zhow lo ndzoop, dzigo güey ndzoop güeydeed ndzoopa lo xniaa ndzoop. \p \v 12 Zeeṉe gocnaṉ xpëëdscuel Juana, güey zho güeylis zho me ga güeyqueets zho me. Blozh ga güeyzodiidz zho lo Jesús zha bzhaac me. \s1 Bguiaaṉ Jesús gaay mil miech \r (Mr. 6:30‑44; Lc. 9:10‑17; Jn. 6:1‑14) \p \v 13 Zeeṉe bin Jesús sca bzhaac Juan, dzigo briee me ga bzëëb me barcw zie me tib zaatne guieṉd miech. Per znuse bieṉ diidza, nzian grë guiedz co zha ne gocnaṉa, tib ro nis güey zho, glole zho bdziṉ zaatne no gdziṉ me ga. \p \v 14 Laa me noyet leṉ barcw, zeeṉe blis lo me goṉ me laa grë miech guizhiu co ndxiele ga; pquia zdoo me zho, beeṉguiac me grë mguidz ne zienie zho. \p \v 15 Laa dze ziedzelew, wbig xpëëdscuel me rëb zho lo me: \p ―Mazd gudz lo grë miech qui guey zho na, zeeṉa guiob tsie zho grë guiedz win ne ndxie gax i tsiesi zho ncuaaṉe gow zho; sac goṉ laa dze bdzele. \p \v 16 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―¿Pe nacne guey zho squise? To none gdeed ncuaaṉe gow zho. \p \v 17 Rëbchaa zho: \p ―¿Per pe dieṉ yguiaaṉ no zho? Pe rnase gaay guietxtil ni chop meḻ ne ziaadnie no nu, lo grëtaa miech qui. \p \v 18 Dzigo bnabey me zho güeynie zho guietxtil co, güeynie zho meḻ co lo me, \v 19 ni bnabey me grë miech co bzob zho lo grë guizh nguia ne zëëb ga. Horco bzheṉ me gza guietxtil co ni grop meḻ co, blis lo me nëz gbaa, bdeed me xquizh lo Dios. Blozhse bdeed me xquizh, beeṉgroḻ me gza guietxtil co, meḻ co ne, zigse rdeed mew lo xpëëdscuel me scase scase bdiiz zhow lo grë miech co. \v 20-21 Grëse zho dow zho haxta zaatne bieltaa zdoo zho. Miech tafa, zha bguise rgaa zig gaay mil, naṉdragaa grë meṉ wnaa, grë mëëdlas; ni zeeṉe blozh dow zho, scase ncuaaṉe nroob biaaṉ, biodzë tsiipchop chicuid bio grë guietxtil co, bio grë meḻ co. \s1 Rzë Jesús lo nisdoo \r (Mr. 6:45‑56; Jn. 6:16‑21) \p \v 22 Zeeṉe blozh ga, bnabey Jesús xpëëdscuel me bzëëb zho leṉ barcw, zeeṉa zienerga zho tedquia zho stib nëz ro nis co; laa me bii blëz ga, nozonëz me grë miech co. \v 23 Blozhse bzonëz me zho, dzigo güey me tib guic gui zob gax ga, güeyzodiidznie me Dios, tipse me zo ga laa liu pcow. \p \v 24 Horco laa barcw ne zie xpëëdscuel me ga no lo nis co, ib gacd csëëniob zhow, sac rriee me rtsire mew, nëzrii nëzrec raca lo nis. \v 25 Merle guini liuw, tibaque zeeṉe laa me bdziṉ zaatne zie zho ga, tib lo nis co ziezë me. \p \v 26 Zeeṉe goṉ zho laa meṉ co sca ziaad-zë lo nis co, bdzieb zho, broptsie zho rnee zho: \p ―¡Tib ndziin i goṉ ziaad i! \p \v 27 Dzigo bnee me lo zho rëb me: \p ―¡Gdziebde to, naa ziaḻ nu! \p \v 28-29 Pquiab Pedr rëb Pedr: \p ―Teḻne luu i ziaad i, bneedz diidz së naa lo nis glanso naa lo luu i. \p ―¡Dë sca! ―rëb me. \p Lëëlëd biet Pedr leṉ barcw, laa Pedr ziezële lo nis co \v 30 zeeṉe goṉ Pedr scataa rlis me low, bdzieb Pedr. Tibaque zeeṉe bieṉ Pedr laa Pedr nodedquiele low, hor co broptsiedan Pedr, rbedz Pedr me, tsiebee me Pedr ga. \p \v 31 Dzigo wbig me bzheṉ me nia Pedr, bzoli me Pedr lo nis co. \p ―¡Aque luu goṉ Pedr! ―rëb me―. ¿Pe nacne gocchop guic luu? ¿Gard goṉ gliladz wen luu cho nac naa? \p \v 32 Zeeṉe laa me biepnie Pedr leṉ barcw, laa me co blëz. \v 33 Grëraa zha ne no leṉ barcw ga, rleynie zho me, rzee zdoo zho rnee zho: \p ―¡Nasi nagoṉ ndioṉ no nli Xpëëd Dios nac luu! \p \v 34 Zeeṉe bdziṉ zho stib nëz ro nis co, zaatne rnee zho Genesaret, ga biet zho barcw. \v 35 Grë miech co zeeṉe gocnaṉ zho laa me bdziṉ ga, znuse znuse pxooṉ zho diidz grëraa guiedz ne ndxie gax ga. Dzigo briee grë miech co, güeynie zho grë meṉ rzacnë lo me, \v 36 rnab zho lo me siguieḻ me maase ni xabse me xeṉ grë meṉ rzacnë co. Grëse zha ne bzheṉ ni xab me, biac zho. \c 15 \s1 Ncuaaṉe ruṉctal xtoḻ miech \r (Mr. 7:1‑23) \p \v 1 Tib dze, bdziṉ bla zha farisé ni zla maistr ley ne ziaad nëz Jerusalén, lo Jesús; rëb zho lo me: \p \v 2 ―¿Pe nacne dieṉ zienaḻd xpëëdscuel luu miṉe blu xmeṉgol ne, pe nacne zeeṉe laa zho row, ib rguiibd zho nia zho zigne nopaa tsara? \p \v 3 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―¿To waa, pe nacne quiaguiits to xley Dios? Goḻguieṉ gaṉle laa ne guṉ to miṉe rnabey Dios zigne naca, leḻ ncuaaṉe blu xmeṉgol to, miṉ co zienaḻ to. \v 4 Led znu goṉ rnee lo xley Dios: “Goṉ pxoz luu, goṉ xniaa luu”, ni rneew: “Zha ne quie pxoz, quiegaa zho xniaa zho, ib none guet zho.” \v 5 Laa to goṉ rnee to: “Peet nacda guṉd zho xyudar xmeṉgol zho niicle no me liaadz, totsaque gdeed zho gon.” \v 6 Tib lad rsaṉ to xley Dios, miṉe blu xmeṉgol to miṉ co noxcoraa to. \v 7 ¡Loxaque guieḻwquidie qui no to! Rquiaalo to miech wen nac to, per lëëpaa miṉe ruṉ to i ga bzeet Isá zeeṉe rëb me: \q1 \v 8 Grë miech rii, rquiaalose zho ruṉnon zho naa, \q1 rond zho diidz guṉ zho miṉe rnabey naa. \q1 \v 9 Zhlëse nac grë ncuaaṉe ruṉ zho, rnee zho laa zho riaadgaṉ naa; \q1 sac niapse guicle zho riab grë wseed ne quialu zho lo miech. \p \v 10 Dzigo bnee me lo grë miech ne ndxie lo me ga, rëb me: \p ―Goḻquiaadiag miṉe gni naa lo to nu, ni goḻtsoxco guieṉ to zha naca. \v 11 Goḻgacnaṉ gaṉle, grë ncuaaṉe rdziṉ zdoo miech, led miṉcod ruṉctal xtoḻ zho; sinque grë ncuaaṉ ntseeb ne rza guic zho, diidz ntseeb ne rriee ro zho, miṉ co ruṉctal xtoḻ zho. \p \v 12 Horco wbig xpëëdscuel me, rëb zho: \p ―¿Pe bieṉ luu gaṉle blëë zha farisé goṉ zho sca rëb luu lo zho? \p \v 13 Pquiab me rëb me: \p ―Grëse yag ne squi beeṉbnid Pxoz naa meṉ ne zob gbaa, ib none laaw gliaadz zolo zolow. \v 14 Goḻsaan zho, nli zha noseed miech per nac zho zig nac zha ne roḻd lo. Ni naṉle to gaṉle, teḻ tib zha ne sca roḻdle lo ni xeṉaque zho nia stib zha ne raṉd, zaatne nac tib leṉ blë, ib tedsod grop xcuaa zho tsietsobe ga. \p \v 15 Bdedse ga, wbig Pedr lo me rëb Pedr: \p ―Bzhiguieḻ bnë lo no dieṉ zha nac diidz ne në luu ga, ne rnee luu led ncuaaṉe rowd miech ruṉctal xtoḻ zho. \p \v 16 Pquiab me rëb me: \p ―¿Pe niicle to rieṉdaquew dzigo lëë? \v 17 ¿Pe rieṉde to grë ncuaaṉe row miech, led miṉcod ruṉctal xtoḻ zho? Sac grë ncuaaṉe row zho rdziṉda leṉ zdoomban zho, zhaa zaatne rdziṉa; tib rietedsew xcuerp zho, rlozh ga rrieegaw. \v 18 Saṉgue grë diidznë ne rriee ro zho, zdoomban zho ga rzaw, ni lëë miṉ co nac miṉe ruṉctal xtoḻ zho. \v 19 Zdoomban zho nac zaatne rza grë ncuaaṉ ntseeb ne ruṉ zho, zig nac: \q1 zeeṉe rio zho grë zhgab yozh, \q1 zeeṉe rut zho samiech zho, \q1 zeeṉe rionie zho zha ne nole tsieel, \q1 zeeṉe rionie zho zha ne nacd tsieel zho, \q1 zeeṉe ruṉ zho guieḻgbaan, \q1 zeeṉe lega rnexuu zho samiech zho, \q1 zeeṉe rneenë zho samiech zho. \m \v 20 Grë ncuaaṉ ntseeb co nagoṉ nac miṉe ruṉctal xtoḻ miech, guṉctald zho xtoḻ zho niicle tsard nia zho zigne nacpaa grë zhiwseed meṉgol. \s1 Biac xpëëd tib wnaa zit \r (Mr. 7:24‑30) \p \v 21 Ga briee Jesús, güey me haxta nëz Tiro ni nëz Sidón. \p \v 22 Nëz co no me güey tib wnaa ne ziaad lo xtii zha Canaán lo me, nguiedz zëëb tsi wnaa co rnab me lo Jesús siguieḻ Jesús tsieguṉguiac tib xpëdwnaa me nosacsi meṉdox. \v 23 Per ib pquiabd Jesús lo xtiidz wnaa co, dzigo wbig xpëëdscuel me, rëb zho: \p ―Mazd bzhiguieḻ pquiaadiag miṉe rnee wnaa qui, bui gaṉle zha ncuëtaa zëëb tsi me naḻ me zhits ne. \p \v 24 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Ziaḻd naa par guṉ naa xyudar zha zit, sinque laa Pxoz naa pxeeḻ naa par guṉ naa xyudar grë zha Israel ne rzac zig grë mëcwxiil ne zonziaab lo xbaxtor. \p \v 25 Scaque nonee me laa wnaa co wbig pquiitsgzhib lo me. \p ―Bzhiguieḻ ―rëb me―, beeṉ tib guieḻnzaac beeṉ xyudar naa. \p \v 26 Rëbchaa Jesús lo me: \p ―Nonguieḻda goṉ, cob ne guiet ne no nia mëëd gdeed new lo mëcw. \p \v 27 ―Nliw, scaw ―pquiab wnaa co―, per niicle mëcwa name rsaanaque bizhuan ma rbig ma row ma miṉe rrieengaa nia mëëd. \p \v 28 Horco pquiab Jesús rëb me: \p ―¡Squiw nagoṉ! ¡Rlu nli dib zdoo luu rnalo luu naa! Gacxe waa miṉe rnab luu i guṉ naa, niinagazh laaw gac. \p Horcogazh biac xpëëd wnaa co. \s1 Nzian miech ne beeṉguiac Jesús \r (Mr. 8:1‑10) \p \v 29 Nëz co wbi Jesús bdziṉ me ro Nisdoo Galilé. \p Ro nis co no me, miech guizhiu ne pcaalsa lo me. Tib dze goṉ me scataa nzian miech co, dzigo güey me güeysob me tib guic gui win zob gax ga. \v 30 Ga zob me rdziṉ grë miech co rdziṉnie zho grë zhimguidz zho lo me, no zho zienie grë zha ne në ni, no zho zienie grë zha ne roḻd lo, grë zha ne guieṉd tib nia, grë zha ne guieṉd tib ni, grë zha ngop, ni grëragaa zha ne rlan pe stib guieḻguidz; grëse zho beeṉguiac me. \v 31 ¡Ncuaaṉe gzee zdoo ne goc ga! Grë zha ne ni tib diidz gard gnee, per nli rley zho laa zho psilo rnee; grë zha ne guieṉd tib ni, guieṉd tib nia, laa ni zho laa nia zho biaaṉ zigne no gaca; grë zha ne rgob ni, haxta rias zho laa ni zho goc-wen; grë zha ne roḻd lo, rlozhd gzee zdoo zho grë ncuaaṉe raṉ zho. Grëse miech ne ndxie ga, rzee zdoo zho, rley zho rooḻnie zho Dios. \p \v 32 Dzigo bredz me xpëëdscuel me rëb me lo zho: \p ―Rquia zdoo naa grë miech rii. Nadzele rac tsoṉ ngbidz blanso zho lo ne nu, ni na quianiedraa zho pe gow zho. Teḻne squise gzonëz naa zho, nend pa lo zie zho nëz ycow zho. \p \v 33 Pquiab zho rëb zho: \p ―¿Per pe yguiaaṉ ne zho? ¿Pa guioxi ne guieḻwagw ne yquiin grëtaa miech qui dan rii, naca zaatne guieṉd miech? \p \v 34 Dzigo bnabdiidz me lo zho, rëb me: \p ―¿Bla guietxtil ziaadnie to i? \p ―Gadzaquew no ―rëb zho―, ni chop tsoṉ meḻ win. \p \v 35-36 Dzigo bnabey me grëse miech co bzob zho lo liu. Blozh bzheṉ me gza gadz guietxtil co, ni gza meḻ co, bdeed me xquizh lo Dios; blozhse bdeed me xquizh, zigse ruṉgroḻ me guietxtil co scase scase rdeed mew lo xpëëdscuel me rguiiz zhow lo grë miech co; scaque beeṉ me gza meḻ co. \p \v 37-38 Grëse miech co dow zho haxta zaatne bieltaa zdoo zho. Miech guizhiuw, zha bguise rgaa zho maase tap mil, naṉdragaa grë meṉ wnaa, grë mëëdlas; ni zeeṉe blozh ga bii biodzë gadz chicuid bio grë miṉe biaaṉ. \p \v 39 Blozhse bnee me lo grë miech co, blozhse bzonëz me zho, dzigo laa me bzëëb leṉ barcw zie ne nëz xtan zha Magdal. \c 16 \s1 Gocladz zha farisé niuṉgüet zho Jesús \r (Mr. 8:11‑21; Lc. 12:54‑56) \p \v 1 Magdal no Jesús, bdziṉ bla zha farisé ni zla zha saducé lo me, gocladz zho niuṉgüet zho me dieṉ pe nxiṉd me tib diidz, pe tib ncuaaṉe nonguieḻdgaa niuṉ me. Rquiaalo zho rnab zho lo me guṉ me pe tib milagr, zeeṉa gliladz zho nli Dios pxeeḻ me. \p \v 2-3 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―¡Pe nlipaa rnee to rieṉde to zha nac grë ncuaaṉe noyac leṉ dze rii! Zha zëëb dzigo ruṉbey to pe rlu lo xcow. Zeeṉe raṉ to rquia xcow nizhnie bdze dze, rieṉle to guiet stib dze co zriee lo ngbidz. Sil ne raṉgaa to quia xcow nizhnie, quia xcow nlaan zhan gbaa, rieṉle to guiexoo guiab dze co. \v 4 Nazdpaa ntseeb to, squitaa gocndip zdoo to nëz lo Dios, ¿zha rnaraa milagr ne racladz to gaṉ to? Stibaque milagr goṉ gaṉ to, tib miṉe gac zigne bzhaac Jonás. \p Blozhse sca rëb me lo zho, zoque zho ga, ziega me. \p \v 5 Zeeṉe briee zho ga, zoladzd xpëëdscuel me ney zho guietxtil ne niow zho. \v 6 Lega nacle psilo me nonee me lo zho, rëb me: \p ―Goḻguieṉ goṉ, napaa noyab to lo zhincobi zha farisé, lo zhincobigaa zha saducé. \p \v 7 Zeeṉe goṉ zho sca rëb me, rneechaa zho: \p ―Porne nagoṉ ziaadnied ne guietxtil, gane squi rnee me lo ne. \p \v 8 Bieṉ me sca nonee zho, dzigo rëb me lo zho: \p ―¡Gardaque lëë guieṉ to cho nac naa! ¿Pe nacne tso to zhizhgab guietxtil? \v 9 ¡Ni lalnu lëë peet rieṉde to! ¿Pe rsoladzde to zeeṉe gaayaque guietxtil bguiaaṉ ne gaay mil miech, bla chicuida biaaṉ? \v 10 Scaque zeeṉe gadzaque guietxtil ni bgaaw dow tap mil miech, ¿pe niicle miṉ co rsoladzdraa to? \v 11 ¿Zha nac dzigo rzac to guietxtil nozet naa? Goḻguieṉ gaṉle zhincobi zha farisé, zhincobi zha saducé ni naa. \p \v 12 Dzigoraa bieṉ zho led ncobidpaa rzeet me, sinque rëb me lo zho gap zho cuidad lo zhiwseed zha farisé, lo zhiwseedgaa zha saducé. \s1 Bnee Pedr cho nac Jesús \r (Mr. 8:27‑30; Lc. 9:18‑21) \p \v 13 Bdziṉ Jesús nëz xtan zha Cesarea de Filipo grë xpëëdscuel me, nëz co no me bnabdiidz me lo zho rëb me: \p ―¿Cho dieṉ ron to rnee miech nac naa? \p \v 14 Pquiab zho rëb zho: \p ―No zho rnee Juan Bautista, no zho rnee Líw, no zho rnee Jeremíw, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela; nogaa zho rnee no cho stib meṉ ne ziadteed xtiidz Diosa zig biaad zha ne biaad padzeela. \p \v 15 Dzigo rëb me lo zho: \p ―¿To waa? ¿Cho rzac to nac naa? \p \v 16 Pquiab Pedr, rëb Pedr: \p ―¡Luu nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios! ¡Xpëëd Dios nac luu! \p \v 17 Dzigo rëbchaa me: \p ―Dichos luu Simón (xingan Jonás) briee diidz qui ro luu, sac goṉ Pxoz naa meṉ ne no gbaa, meṉ co bneedz guieḻbiini qui lo luu, nacda ncuaaṉe cho miech nëw lo luu. \v 18 Ye naa goṉ niina laa naa gni gaṉle cho nac luu, luu nac zig tib quie, ni quie ne goṉ squi nac gzhixcuaa naa xyadoo naa; tsod zha ne grieelo gnitlo yadoo co, per ni guieḻgut gnitloda. \v 19 Laa naa rzo luu, luu gnee Xtidz naa lo miech zeeṉa gacnaṉ zho zha grieelo ygaa zho zaatne rnabey Dios; luu gac zig tib zha ne rey liow, teḻ zha cow, zha zac cxal ro yu, ni zha zac csiooga. \p \v 20 Dzigo pso me diidz lo zho choot lo gneed zho, me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios. \s1 Bzeet Jesús zha guṉ miech me \r (Mr. 8:31‑9:1; Lc. 9:22‑27) \p \v 21 Leṉ dze co psilo Jesús bzeet me lo xpëëdscuel me zha csacsi miech me. Rëb me nroob ncuaaṉe cteed zho me, zeeṉe laa me tsie Jerusalén; grë zha non lo meṉguiedz, grë pxoz ne rnabey, grë maistr ley, ible stsidiḻ zho me ni haxta zut zho me; per zeeṉe gac tsoṉ ngbidz gut me, laa me grieeban. \p \v 22 Goṉ Pedr zha rnee me, dzigo bredzaque Pedr me blisqui Pedr lo me dieṉ pe nacne rnee me laa me guet. \v 23 Zeeṉe bin mew, zoque Pedr ga, biecw me rëb me: \p ―¡Biche lo naa nu meṉdox! ¡Loxaque no luu par guṉgüet luu naa! Zienied guic luu miṉe rnabey Dios, sinque miṉe rleynie miech, miṉ co zienie guic luu. \p \v 24 Dzigo bnee me lo zho, rëb me: \p ―Zha ne racladz sëëb xnëz naa, none cueeladz zho zho, none lëb zho guiaadnaḻ zho miṉe rnabey naa, niicle teḻ miṉ co yquiaaqui csacsi miech zho. Nodne yquia zdoo zho xquieḻmban zho, \v 25 sac zha ne yquia zdoo xquieḻmban, leḻ znu nitlo zho; saṉgue zha ne sca cueeladz xquieḻmban porne no zho xnëz naa, ib zgaa zho tib guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh. \v 26 Zha ne zienie guic loxaque gapcheṉ, ¿pa dieṉ yquiina lo zho, teḻ lëëw yquiaaqui guey zho gabiḻ? ¿Niacxe zrieelo gdziib zho dimi, laa zho leṉ gabiḻ? \v 27 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zdziṉ dze ne gbiire guiaḻ naa stib, guiaḻnie naa grë xanjl naa, glu naa gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac Pxoz naa; dze co gded naa miṉe tsieguiaḻ tib tib miech, teḻ zha wban zho. \v 28 Ib tedsod lo grë zha ne ndxie nu niina, bii no zha ne gaṉ gaṉle, zeeṉe laa naa csilo gnabey lo guidzliu rii. \c 17 \s1 Bdzëëlo Jesús \r (Mr. 9:2‑13; Lc. 9:28‑36) \p \v 1 Goca xoop ngbidz, bredz Jesús Pedr, Jacob ni Juan bets Jacob güeynie me zho tib guic gui glaa. \p \v 2 Guic gui co no zho, zeeṉe goṉ zho laa me bdzëëlo. Masaque biinidoo rriee lo me, pale lo ngbidz; xab mew, per nli rquiabniw, masaque biini ne rroṉa. \v 3 Tibaque zeeṉe goṉ zho laa Moisés ni Lí meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, nozodiidznie me. \v 4 Rdzieb zho, lo dzeb co briee ro Pedr rëb Pedr: \p ―Maestro, ¡tebaa zha grieelo guiaaṉ ne nu! Teḻne racladz luu, na maase gzaa no tsoṉ yu yag xiid nu, tiba cuëz luu, tiba cuëz Moisés, stiba cuëz Lí. \p \v 5 Scaque nonee Pedr, zeeṉe znuse pquia tib xcow ngali zaatne zo zho ga, masaque biini ne rroṉ xcow co, lo xcow co bin zho zëëb tsi tib meṉ co, rnee me: \p ―Lëë xpëëd naa i goṉ, rleynie naa me, rzac zdoo naa miṉe quiayuṉ me. Miṉe rnee me, goḻgona. \p \v 6 Mazdraa bdzieb zho bin zho sca rnee meṉ co, lëëlëd pquiitsgzhib zho haxta bdziṉ lo zho lo liu. \v 7 Dzigo wbig Jesús, pcaaṉnia me zho, rëb me: \p ―Goḻsoli, gdziebde to. \p \v 8 Zeeṉe blis lo zho bui zho, mese zo ga, goṉdraa zho schop meṉ co. \p \v 9 Blozhse ga, laa zho wbi ga. Cho gui co ziad-zëëbnie me zho, pso me diidz lo zho miṉe goṉ zho ga, choot lo gzodiidzd zhow, nieeda gaḻ dze ne laa me brieeban. \p \v 10 Dzigo bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―¿Bay zha nacne rnee maistr ley, glo Lí no guiaad stib, dzigoraa guiaad Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios? \p \v 11 Rëbchaa me: \p ―Nliw, ible nacle diidz ne glo Lí guiadseed miech gon zho xtiidz Dios. \v 12 Ni gacnaṉ to gaṉle laa me biaadle, per beeṉbeyd miech me, leḻ psacsi zho me beeṉ zho me miṉe gocladztaa zho; ni ib tedsod goṉ, scaque csacsi zho Mgui ne pxeeḻ Dios. \p \v 13 Zeeṉe blozh sca rëb me, dzigo bieṉ zho Juan Bautist ga rzeet me. \s1 Biac tib mëëd ne nosacsi meṉdox \r (Mr. 9:14‑29; Lc. 9:37‑43) \p \v 14 Zeeṉe blozh biet zho cho gui co, goṉ zho miech guizhiu ndxie ga quiambëz Jesús. Lad co briee tib mgui, wbig me lo Jesús, pquiitsgzhib me lo Jesús, rëb me: \p \v 15 ―Laa naa rnab lo luu, bzhiguieḻ beeṉguiac xpëëd naa, nrooble nosacsi guidz gutye win. Blactaa ziyobe win lo gui, ziyobe win lo nis ne. \v 16 Blansonie naa win lo xpëëdscuel luu nu, per rrieelod zho guṉguiac zho win. \p \v 17 Dzigo rëbchaa Jesús lo xpëëdscuel me: \p ―¡Pe na squitaa miech ntseeb nac to, ib nëde to gnalo to Dios! ¿Palal tiemp ne so naa gne naa lo to? ¡Ncuaaṉe cxecwdraa naa lo to squi nac to! ¡Goḻtënie mëëd qui nu! \p \v 18 Dzigo goctox Jesús lo meṉdox ne nosacsi mëëd co, beṉcxooṉ me ma, hor cogazh laa mëëd co biac. \p \v 19 Haxta wbiraa zho ga, wbig zho lo me bnabdiidz zho dieṉ pe nacne brieelod zho niuṉcxooṉ zho meṉdox ne nosacsi mëëd co. \v 20-21 Dzigo rëbchaa me: \p ―Brieelode to niuṉcxooṉ to ma, sacne rnalode to Dios. Teḻ niaca miṉe rnalole to Dios siquier palal yeeṉ, gzoob ne siquier lal tib midz moxtaz, niicxe ncuaaṉe mazdraa ngaṉ gnab to lo me, zuṉ mew; tsod ncuaaṉe grieelod guṉ to. \s1 Bzeet Jesús laa miech csacsi me \r (Mr. 9:30‑32; Lc. 9:43‑45) \p \v 22 Xtan zha Galilé no zho, tib dzew rëb me lo zho: \p ―Naa ne nac Mgui ne pxeeḻ Dios, ib znaaz miech naa, \v 23 haxta zut zho naa; per zeeṉe gac tsoṉ ngbidz gut naa, zriebaan naa. \p Zeeṉe bin zho sca rnee me, bio zho guieḻnë, mbanse rac zho. \p \v 24 Bdziṉ me guiedz Capernaum, loxaque bzëëb me lad guiedz, laa zha ne rtop dimi ne razh yadoo wbigle lo Pedr, bnabdiidz zho dieṉ pe rguizh me dimi co. Pquiab Pedr rëb Pedr lo zho: \p \v 25 ―Rguizh mew, ¿pe nacne quizhd mew? \p Zeeṉe bdziṉ zho leṉ yu ne rbëz me, gardle guiab Pedra lo me, glole me bnabdiidz rëb me lo Pedr: \p ―Zig nac dimi ne razh lo meṉ ne nac rey dieṉ, ¿pe ye xpëëd me rguizha, te loxaque zha zit rguizha ye? \p \v 26 Pquiab Pedr rëb Pedr: \p ―Zha zitse rguizha. \p ―Nligaa sca naca ―rëb Jesús―. Zha ne nac mëëd nodne quizh zho, \v 27 per par guiabd zho rdziond ne diidz, güey güeyroṉ xanzuel luu lo nis. Meḻ ne glopaa ygaa low, bzheṉ ma pxal ro ma, ga gdziel luu dimi; dimi co güeynie bdiizh miṉe no dizh ne grop ne. \c 18 \s1 ¿Cho nonraa? \r (Mr. 9:33‑37, 42‑48; Lc. 9:46‑48; 15:3‑7; 17:1‑3) \p \v 1 Leṉ dze co bnabdiidz xpëëdscuel Jesús lo me, dieṉ cho tib zho gac zha ne mazdraa gacnon lo grë zha ne no xnëz Dios. \p \v 2 Dzigo bredz me tib mëëdbgui win, bzo me win glowtaa lo zho, \v 3 rëb me: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, teḻne csaande to xquieḻntseeb to, teḻne gacnguudzladzde to, gac to zig mëëdwin rii, per ni xnëz Dios grieelod sëëb to. \v 4 Zha ne racladz gac zho zha non, none gac zho tib miech ndooladz, none gac zho zig tib mëëdlas. \v 5 Miech ne gacnie zha ne sca nac, zha ne rleynie naa, rrieequia naale ga racnie zho. \p \v 6 ’Per miech ne yquiil zho guṉctal zho xtoḻ zho, ¡probsaxe zha co! Mazd zhi guieḻnëw lo zho ygadoo tib quie molin zhobxtil yaṉ zho tsieroṉ zho zho nisdoo. \v 7 ¡Nac lo guidzliu rii, ruṉfalte guieḻntseeb low! Ruṉfalte ncuaaṉe guṉctal xtoḻ miech, ¡per probsaxe zha ne yquiil zha ne nole xnëz naa, guṉctal zho xtoḻ zho! \p \v 8 ’Goḻguieṉ teḻne tib nia to, tib nigaa to rquiaqui ruṉctal to xtoḻ to, goḻtichegazha. Peet nacda maase tibaque ni to, tibaque nia to zob totsaque ygaa to guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh, lëdle zob gropa ni laa to guey gabiḻ, lo beldox ne gdziṉd dze guiuu. \v 9 Scaque bziaalo to, miṉe rquiaqui ruṉctal to xtoḻ to, goḻtichegazha, peet nacd maase tibaque lo to zob totsaque ygaa to guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh, lëdle zob gropa ni laa to guey lo beldox ne nac gabiḻ. \p \v 10 ’Ib guṉde to csaṉwin to grëraa zha ne no xnëz naa, zha ne nac zha mban, sac goṉ non zho lo Dios, anjl ne quianap zho, tibaque zo me lo Pxoz naa meṉ ne zob gbaa. \p \v 11 ’Nziuu miech lo Dios, teḻ naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ me, ib laa naa ziaḻ ziaḻsilaa naa grë zha ne zonziaab lo me. \p \v 12 ’Rzac Dios miech zig tib meṉ ne rquianë zdoo xpëcwxiil. Teḻne quianie zho tib gayoo ma, ni gziaab tib ma, led zëëb lëë rsaṉ zho stapgaḻ tsiimtap ma ne zo lo zho, rbire zho rieguib zho ma ne bziaab ga. \v 13 Zeeṉe rdziel ma lo zho, rlozhd gleynie zho ma, lëë ma rac guieḻbley que grëraa xcompañer ma. \v 14 Scadaa nagoṉ rzac Pxoz naa miech, grë zha ne nole xnëz me, ib racladzd me gziaab zho. \p \v 15 ’Goḻguieṉ sca, tib tib to zeeṉe cho tib zha ne nacgrë to guṉ pe tib falt lo to, goḻtsie goḻtsienee lo zho; gropse to goḻzodiidz pe nac miṉe pxiṉ zho. Teḻne siguieḻ zho guiaaṉ to mpas, laa to beeṉle gan ga gneewen to stib. \v 16 Laa teḻne nëd zho, dzigo goḻguib tib zha ne së, chopgaa zha ne së gaṉ gaṉle zha rac zho. \v 17 Teḻ niicle scaw nëdaque zho guiaaṉ to mpas, dzigo mazd goḻguiab lo grëse zha ne nacgrë to gnee zho lo zho. Teḻne niicle xtiidz zha co nëd zho gon zho, dzigotaa mazd goḻsaan zho, sacdraa to bets to ga, goḻcuee zho lad to, goḻsac zho zig rzac miech grë zha ne zienaḻ guieḻntseeb. \p \v 18 ’Gneli naa lo to gaṉle, grëse zha ne gon xtiidz to zeeṉe rnee to lo zho gac-wen zho, scagaa Dios scaania me zho; per zha ne gonda, ycaaniad me zho. \p \v 19 ’Ni racladz naa gacnaṉ to gaṉle, grë zha ne no xnëz naa, niicle tib nëzaque zho, per teḻne tipse rac zho, ncuaaṉe gnabtaa zho lo Pxoz naa meṉ ne zob gbaa, zdeed mew. \v 20 Sac zeeṉe rcaalsa zho rooḻnie zho naa, ga zo naa lo zho; niicle maase chopaque, tsoṉaque zho. \p \v 21 Dzigo wbig Pedr rëb Pedr lo me: \p ―Zha ne sca dzigo guṉ falt lo naa, ¿blataa vuelt no guṉ naa zho perdon? ¿Gadztaaw lëë? \p \v 22 Pquiab me rëb me: \p ―Lëda goṉ Pedr, led loxaque gadzdse vuelta. Teḻ blataa vuelt guṉ zho falt lo luu, none guṉ luu zho perdon. \s1 Zha ne beeṉd perdon \p \v 23 ’Grë zha ne no xnëz Dios, ib none guṉ zho perdon samiech zho. \p ’Tib rey name, tib dzew bredz me grë zha ne rquia dziin lo me, par dieṉ zha quiayuṉ zho dziin. \v 24 Loxaque psilo me, zeeṉe laa xcuent tib zha co blozh briee, nroob brieequia zho lo me; \v 25 par quizh zhow, peet nzheṉd zho. Dzigo bnabey me to zho grop tsieel zho, xpëëd zho ne, ni grëse ncuaaṉe rap zho, parne grieelo gazh xquieḻqui zho. \v 26 Zeeṉe goṉ zho sca rëb me, pquiitsgzhib zho lo me, rëb zho: “¡Beeṉ guieḻnzaac, gop tib paciens, na dieṉ zha guṉ naa quizh naa xquieḻqui naa lo luu!” \v 27 Goṉ me zha rac zho, pquia zdoo me zho, psilaa me zho, beeṉquizhdaque me zho xquieḻqui zho. \p \v 28 ’Loxaque briee zho ga, bdzieel zho tib zha ne nzëëb palal yeeṉ dimi lo zho, tib zha ne rquiaque xtsiiṉ rey cow. Zigne goṉ zho zha co, zolinëz wbig zho bdie zho yaṉ zho, rnab zho gagazh quizh zho xtimi zho. \v 29 Dzigo pquiitsgzhib zha co lo zho, rnab zho siguieḻ zho gap zho paciens, dieṉ zha gaclo dimi co quizh zhow. \v 30 Pe nquiaadiag zho ga, bnab zho bio zha co ladzguiib, haxta bdiizh zho dimi ne zëëb zho ga. \v 31 Grëraa zha ne rquia dziin lo rey co, zeeṉ gocnaṉ zhow, bdeednë zho, güey zho güeyzodiidz zhow lo me. \v 32 Zeeṉe bin mew, bnabey me gocredz zho, goctox me lo zho rëb me: “¡Pe clas miech nac luu! Pe rsoladzd luu zha rac luu bnab luu pquia zdoo naa luu, haxta beeṉquizhd naa luu guieḻquidox ne zëëb luu ga. \v 33 ¿Pe nacne pquiad zdoo luu zha co, zigne pquia zdoo naa luu?” \v 34 Blëë me goṉ me sca beeṉ zho, bnabey me bio zho ladzguiib, haxta blozh bdiizh zho grëse xquieḻqui zho. \p \v 35 ’Scadaa nagoṉ guṉ Pxoz naa to, teḻne guṉde to samiech to perdon, teḻ pe nac falt ne guṉ zho lo to. \c 19 \s1 Zha ne rsëbtsieel \r (Mr. 10:1‑12; Lc. 16:18) \p \v 1 Blozhse sca bnee Jesús lo zho, brieenie me zho ga güeyted zho grë guiedz ne ndxie xtan zha Judé, grë miṉe riaaṉ nëz daṉ ro guiubee Jordán, nëz ne rlan ngbidz. \v 2 Miech guizhiu ne rriee grë guiedz co, rdziṉ lo me; grë meṉ rzacnë ne rdziṉnie zho, beeṉguiac me zho. \p \v 3 Ga no me, bdziṉ bla zha farisé gocladz zho niuṉgüet zho me, par dieṉ pe nxiṉd me tib diidz; bnabdiidz zho lo me rëb zho: \p ―Pe gnë luu dieṉ, ¿pe wena csëbtsieel zha bgui ne gacladztaa csëbtsieel? \p \v 4 Pquiab me rëb me: \p ―¿Mod raṉde to zha zhobnee lo Xtiidz Dios? Lo co zhobnee gaṉle zeeṉe psaṉ me miech, tib nëz zho psaṉ me, tib mgui ni tib wnaa. \v 5 Ni rneew, ib none grieezhaa mgui lo pxoz zho, lo xniaa zho par gbannie zho wnaa ne nac tsieel zho, gac zho tibaque miech grop zho. \v 6 Nligaa nacdraa zho chop miech, sinque laa zho rac tibaque. Dios nac meṉ ne psaṉ ycatsieel miech, cho dzigo nac miech par quiits zho miṉe rnabey me. \p \v 7 Dzigo rëb zho lo me: \p ―¿Pex nac dzigo waa bdeed Moisés diidz csëbtsieel mgui ne racladz csëbtsieel? Rëb Moisés, zac csëbtsieel zho, totsaque yquia tib guits gdeed zho lo wnaa zaatne raquiet laa zho psaan wnaa. \p \v 8 Pquiabchaa me rëb me: \p ―Ne squitaaxe waa miech nad, miech ndip zdoo goc xmeṉgol to, gane bdeed Moisés diidz csëbtsieel zho; saṉgue Dios psaṉd me diidz csëbtsieel miech. \v 9 Gacnaṉ to gaṉle, zha ne csëëb wnaa ne nac tsieel zho, ni teḻ peet guieḻyozh beeṉd wnaa co, doḻ ga guṉ zho csëëb zho tsieel zho ycaa zho stib wnaa. Scaquegaa mgui ne ycaa wnaa ne psëëb zho ga, doḻ ga guṉ zho sac goṉ no tsieel wnaa co. \p \v 10 Dzigo rëbchaa xpëëdscuel me: \p ―Teḻ scataa nac xcuent guieḻtsieel, mazd lëëquew dzigo ctsieelniad ne. \p \v 11 Pquiab me rëb me: \p ―Nligaa no mgui ne rtsieelniad, per zhis zho, ni no pe nacne sca riaaṉ zho. \v 12 No zho desde rac zho mëëd, nacd zho zha ne grieelo tsonie wnaa; no zho ib miech sca rsaṉ zho. Nogaa zha ne ib zha rbeeladz zho ctsieelniad zho, parne grieelo tsoxcoraa zho guṉ zho xtsiiṉ Dios. Zha ne sca rquiabladz ctsieelniad, maase ctsieelniad zho. \s1 Beeṉlay Jesús mëëdlas \r (Mr. 10:13‑16; Lc. 18:15‑17) \p \v 13 Ga no Jesús, ndal zha ne bdziṉ bdziṉnie zho xpëëdlas zho lo me, parne cxobnia me guic win guṉlay me win. Grë zha ne nac xpëëdscuel me, leḻ psilo zho rtsidiḻ zho pe nacne nodziṉnie zho grë mëëdlas co lo me. \p \v 14 Zeeṉe goṉ me sca quiayuṉ zho, rëbchaa me lo zho: \p ―Ctsirede to grë mëëdlas yeeṉ qui, goḻsaan guiaad win lo naa. Sac goṉ grë mëëdlas yeeṉ, ni zha ne nac zig nac win, zha co nac zha ne sëëb ygab lo Dios. \p \v 15 Dzigo psilo me pxobnia me guic grë mëëdlas yeeṉ co, beeṉlay me win. Blozhse ga, laa me briee ga. \s1 Bzodiidznie tib zha ricw Jesús \r (Mr. 10:17‑31; Lc. 18:18‑30) \p \v 16 Laa me zieriee ga, zeeṉe bdziṉ tib mgui nguieg, tib zha ricwa, rëb zho lo me: \p ―Naṉ naa luu nac tib meṉ ne noseed miech, ni tib meṉ wen nac luu. Bnë dieṉ, ¿pe nac miṉe guṉ naa parne grieelo ygaa naa guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh? \p \v 17 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Rnee luu lëë tib meṉ wen nac naa. ¡Nligaaw, Diosse nac meṉ wen! Teḻne nli racladz luu ygaa luu guieḻmban co, none tsoxco luu gban luu miṉe rnabey Dios. \p \v 18 Pquiab zho rëb zho lo me: \p ―¿Pa miṉ waa? \p Rëbchaa me: \p ―Miṉe rnee: \q1 Gute luu samiech luu, \q1 teḻne nole tsieel luu, tsonied luu zha ne led tsieeld luu, \q1 cuand luu samiech luu, \q1 yquiadiidzguizhd luu samiech luu, \q1 \v 19 goṉ pxoz luu, goṉ xniaa luu, cueed luu xquieḻto me. \q1 Bleynie samiech luu, zigne rleynie luu luu. \p \v 20 Dzigo rëbchaa zho: \p ―Ni tib miṉe rnee luu i gard quits naa, grësew zanaḻ naaw zigne naca. Racladz naa gacnaṉ naa, dieṉ peraa no guṉ naa. \p \v 21 Horco rëb me lo zho: \p ―Teḻ racladz luu gac luu tib zha ne gban grëse miṉe rnabey Dios, güey sca güeyto grëse ncuaaṉe rap luu, dzigo güeytiiz dimi co lo grë zha ne guieṉd pe yquiin. Lozh ga, dë dënaḻ zhits naa. Miṉ co nagoṉ guṉ luu, dzigo zgaa luu guieḻmban ndzon co; ni scagaa nroob guieḻnzaac ne ygaa luu nëz lo Dios. \p \v 22 Zeeṉe bin zho sca rëb me, mbanse rac zho laa zho zey, sac nroob ncuaaṉe quianie zho. \p \v 23 Dzigo rëbchaa Jesús lo xpëëdscuel me: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, grë zha ne squi rapcheṉ rzacxuu zho par sëëb zho xnëz Dios gnabey me zho. \v 24 ¡Ne nligaa ngaṉ rzac zhow! Mazd ngaṉdse rded tib camell guieer guzh lëdle sëëb tib zha ne squi rapcheṉ xnëz Dios. \p \v 25 Zeeṉe bin zho sca rëb me, rzee zdoo zho, rnee zho: \p ―Bay, ¿chosezhe dzigo waa nac zha ne zrieelo sëëb xnëz Dios? \p \v 26 Dze bui me lo zho, dzigo rëbchaa me: \p ―Nligaa par miech zootle tsod zha ne grieelo sëëb xnëz me; saṉgue me naṉ me no zho. Sac teḻ me, tsod ncuaaṉe grieelod guṉ me. \p \v 27 Horco pquiab Pedr rëb Pedr lo me: \p ―No dzigo waa, ¿pe nac miṉe ygaa no? Naṉle luu gaṉle, teḻ no grëse ncuaaṉe rdziaap no, laa no psaṉa, ziaadnaḻ no zhits luu. \p \v 28 Pquiab me rëb me: \p ―Goḻgona gaṉle, dze ne gacncub grëse ncuaaṉe no, zeeṉe laa Mgui ne pxeeḻ Dios zob lo xcan ne zo zaatne nac lo guieḻndzon ne no me, dze co lo gza to ne nac to zha ne biaadnaḻ zhits naa, sob to lo gza tsiipchop xcan ne rieguiaḻ to. To gac zha ne guṉ guieḻwxtis lo gza tsiipchop dii ne nac zha Israel. \v 29 Grëragaa zha ne psaṉ lidz, psaṉ zho bets zho, bzian zho, xniaa zho, pxoz zho, tsieel zho, xpëëd zho, liuṉ zho porne noyuṉ zho xtsiṉ naa, na lo guieḻmban riique laa zho gaṉa stib tib gayoogaw tib tiba; ni ib tedsod zgaa zho tib guieḻmban ndzon ne gdziṉdraa dze lozh. \p \v 30 ’Nli zig nac niina, nzian zha ne rzac zha non nac zho, nogaa zha ne rzac zho peet nond, per zeeṉe gaḻ dze co lalga gac zho grë zho. \c 20 \s1 Lalga nac grë zha ne no xnëz Dios \p \v 1 ’Grë zha ne no xnëz Dios, zac zho lo me zig bzhaac grë zha ne güey xtsiiṉ tib meṉ co. \p ’Tib meṉ co name nroob dziin quianie me, tib dzew zigne biini liu briee me güeyguib me zha ne tsielaap xuv me. \v 2 Bdziel me palal zho, biaaṉ zho diidz palal quizh me zho dze, laa zho bzëëb lo dziin. \v 3 Glaale ngbidza briee me güeyted me leṉ guiedz, lëëtse güeytsib me lo bla zha ne zob ga racladz dziin. \v 4 Dzigo bree me zho, rëb me: “Goḻtsie xtsiṉ naa, na quizh naa to miṉe non xtse to.” \p \v 5 ’Rwe ngbidza, biire me güey me güeyguib me spalal zho. Maase las treza güeyaque me stib. \p \v 6 ’Zhile sëëb ngbidza, biire me güey me leṉ guiedz. Ga bdzieel me zla zho, goṉ me scase zob zho ga. Dzigo rëbchaa me lo zho: “¿Pe nacne squise noded dze to?” \v 7 Pquiab zho rëb zho: “Choot rneedzdaxe dziin waa yquiaa no.” Rëbchaa me: “Nasca zeeṉa tsie to lo xtsiṉ naa, maase quizh naa xtse to.” Dzigo laa zho zie. \p \v 8 ’Zeeṉe laa dze blozh bdze, bnee me lo zha ne zo lo xtsiiṉ me, rëb me: “Bredz grë zha qui na, bdiizh xtse zho grëse zho. Zha ne bza bzëëb lo dziin, zha co glo bdiizh, lozhraa ga quizh luu zha ne glo bzëëb.” \v 9 Dzigo bded zha ne bdzele dze bzëëb lo dziin ga, tib tib zho pcaase zho miṉe non zho tib dze. \v 10 Grë zha ne glo bzëëb lo dziin, zeeṉe goṉ zhow, tibaque güeynie guic zho nroobraa nguizh me zho. Per zeeṉe laa zho gozh, lalgaque pcaa zho. \p \v 11 ’Zeeṉe goṉ zho lalga pcaa zho grë zho, blëë zho, güey zho güeylisqui zhow lo meṉ ne naccheṉ dziin ga, rëb zho: \v 12 “Psacsi luu no i goṉ squi beeṉ luu. Bui gaṉle gdipse dze ptsuu ngbidz no pquiaa no xtsiiṉ luu, ¿zha nac dzigo lalga quizh luu no grë no zha qui, ni niipyeeṉaque beeṉ zho dziin?” \v 13 Pquiab me rëb me: “Bets, nosacsid naa to, biaaṉle ne diidz name palal quizh naa xtse to. \v 14 Nana sca goḻgüey xtimi to i, zeeṉa goḻsë. Ib zdoo naa rala lalga quizh naa to grëse to. \v 15 ¡Stiba, xtimi naaw, zrieelo guṉdziin naaw zigne racladz naa! ¿Te në rac zdoo to ye, raṉ to rquia zdoo naa miech?” \p \v 16 ’Scapaa nagoṉ gac zha ne no xnëz Dios. Lal gacnon zho, zigtaa zha ne glo bzëëb xnëz mew, zigtagaa zha ne sëëb bzaw. \s1 Bzeet Jesús stib laa miech csacsi me \r (Mr. 10:32‑45; Lc. 18:31‑34) \p \v 17 Nëz no Jesús zie me nëz Jerusalén, tibaque bredz me gza tsiipchop xpëëdscuel me, \v 18 bzeet me lo zho zha guṉ miech me zeeṉe laa zho gdziṉ Jerusalén, rëb me: \p ―Ib ziaab naa ladznia grë pxoz ne rnabey grë zho maistr ley, zha gnab guet naa. \v 19 Zha co naa ladznia zha zit, parne guṉnguzee zha co naa, parne quiṉ zho naa, ni haxta squiaa zho naa lo cruz. Per zeeṉe gac tsoṉ ngbidza, zriebaan naa. \p \v 20 Tibaque zeeṉe wbig tsieel Zebedé wbignie me grop xingan me Jacob ni Juan, pquiitsgzhib me lo Jesús rnab me guṉ Jesús tib favor ne racladz me. \v 21 Dzigo bnabdiidz Jesús lo me, pe nac favor ne racladz me. Pquiab me rëb me: \p ―Racladz naa gneedz luu diidz sob tibga xpëëd rii naa cue luu zeeṉe gdziṉ dze ne laa luu zob zobnabey luu; tib zho nëz derech, stib zho nëz revés. \p \v 22 Pquiab Jesús rëb me lo wnaa co: \p ―¡Ni luu goṉ rieṉd pe rnab luu! ¿Niacxe zlëb zho gaṉ zho grë guieḻnë ne gaṉ naa, tedgaa zho grë miṉe teed naa? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Zlëëb no. \p \v 23 Rëbchaa me lo zho: \p ―Nli nenda zaṉ to grë guieḻnë ne gaṉ naa, ni zdedgaa to miṉe teed naa; per ne gnedz naa diidz sob to cue naa nëz derech, nëz revésgaa, led naad raguiaḻ miṉ co; sac laa lugar co biaaṉle par zha ne tsieguiaḻa, ni Pxoz naa meṉ ne zob gbaa meṉ cose naṉ dieṉ chow. \p \v 24 Grëraa xpëëdscuel me, zeeṉe bin zho pe nac miṉe rnab Jacob grop Juan, blëë zho lo zho. \v 25 Dzigo bredz Jesús zho grë zho, rëb me lo zho: \p ―Raṉ to gaṉle zha ruṉ grë zha ne rnabey grë guiedz ne ndxie lo guidzliu, ni grë zha ne nac zha non, masaque rnabey zho samiech zho zigne racladztaa zho. \v 26 Saṉgue to goṉ guṉscade to. Zha ne racladz gac zho zha non lo to, laa ne glu zho zha non zho, none glo zho guiaaṉwin, gac zho zig tib nguṉdziin lo to. \v 27 Scaquegaa zha ne racladz gnabey zho lo to, none glo cseed zho guṉ zho miṉe gnabey to zho. \v 28 Goḻgaṉ gaṉle, niicle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ziaḻd naa par gnabey naa miech, sinque laa naa ziaḻ par gac naa tib nguṉdziin lo zho, ni gded naa xquieḻmban naa zeeṉa laa zho lo grëtaa ncuaaṉe ngadoo zho. Ni naṉpaa naa miech guizhiu ne laa. \s1 Biac chop zha ne roḻd lo \r (Mr. 10:46‑52; Lc. 18:35‑43) \p \v 29 Miech guizhiu naḻ zhits Jesús, laa me zieriee guiedz Jericó. \v 30 Ro nëz co zob chop zha ne roḻd lo, zeeṉe bin zho laa me ziaad ga, psilo zho nguiedz rbedz zho rnee zho: \p ―¡Jesús, meṉ xtii rey David, pquia zdoo no! \p \v 31 Blalaa zha ne zie ga, psilo zho ndox zho lo grop zha co parne guioog ro zho, per leḻ hor cole nguiedzraa rbedz zho me. \v 32 Nacne zeeṉe bdziṉ me zaatne zob zho, blëz me, bnabdiidz me lo zho rëb me: \p ―¿Pe nadieṉ guṉ to naa? \p \v 33 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Racladz no guiac lo no! \p \v 34 Pquia zdoo me zho goṉ me sca rac zho, dzigo pquiaania me zhits guidlo zho. Horcogazh laa lo zho biac, laa zho zienaḻ zhits me. \c 21 \s1 Bdziṉ Jesús Jerusalén \r (Mr. 11:1‑11; Lc. 19:28‑40; Jn. 12:12‑19) \p \v 1 Sca no Jesús nëz grë xpëëdscuel me, laa me bdziṉ guiedz Betfagé. Gaxle ga riaaṉ Jerusalén, nëz daṉse squi riaaṉ Gui Oliv. Dzigo pxeeḻ me chop xpëëdscuel me, rëb me lo zho: \p \v 2 ―Goḻtsie guiedz win ne ndxie daṉse lo ne i. Ga gdziṉ to zaatne quiadoo tib burr gus grop xpëëd, dzigo goḻxadz ma goḻtënie ma nu. \v 3 Teḻ cho gnabdiidz pe nacne noxadz to ma, goḻguiab lo zho: Meṉ ne rnabey ne, meṉ co rquiin ma, na zigne lozh xtsiiṉ ma guiaadsaṉ no ma. \p \v 4 Ga brieequia miṉe bnee tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios lo miech padzeela, zeeṉe rëb me: \q1 \v 5 Goḻguiab lo meṉ Jerusalén: \q1 “Goḻwi gaṉle, laa meṉ ne nac zhirey to ziaad i. \q1 Tib meṉ ligase rlu me, zob me lad tib burr win, \q1 tib ladse ma ne rey yo zob me.” \p \v 6 Laa zho zie, zigne bnabeyse me zho ga, scase beeṉ zho. \v 7 Zeeṉe wbire zho, laa zho bdziṉnie burr co grop xpëëd ma. Pxob zho lar ne rbix zho lad xpëëd ma, laa me bzob ma. \v 8 Zigse zie me, no grë miech guizhiu co, rta zho lar ne rbix zho ro nëz rded burr ne zob me ga; nogaa zha ne rchoo nia grë yag nguia, rdziiṉ zhow ro nëz rded me. \v 9 Grëse zho, zigtaa zha ne nera, zigtaa zha ne naḻa, nguiedz roptsie zho rnee zho: \p ―¡Goḻgotsaa co ne xviv xingan David! ¡Goḻgotsaa gleynie ne me! ¡Zha ndzontaa Dios, pxeeḻ me meṉ nroob qui lo ne! \p \v 10 Zeeṉe bdziṉ me Jerusalén, rlozhd gzee zdoo grë miech ne ndxie ga, rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Bay cho nac meṉ qui? \p \v 11 Rquiab grë zha ne naḻ zhits me ga, rnee zho: \p ―¡Lëë Jesús i! ¡Lëë meṉ Galilé qui, noteed xtiidz Dios lo miech! \s1 Blee Jesús miech leṉ yadoo \r (Mr. 11:15‑19; Lc. 19:45‑48; Jn. 2:13‑22) \p \v 12 Biini liu co, zeeṉe bdziṉ Jesús Jerusalén stib, güey me yadoo nroob ne zob lad guiedz co. Bdziṉ me goṉ me nzian miech ne ndxie ga, masaque tib lgui quiayuṉ zho, zha ne no wto, zha ne no wzi. Nacne güey me ptiixche me xmezh zha ne notsëë dimi, ptiixche me xmezh zha ne no wto palom; blee me zho ga grëse zho, \v 13 rëb me lo zho: \p ―Led znu goṉ zhobnee lo Xtiidz Dios: “Zaatne nac lidz naa nu, nu none guiaad grëse miech sodiidznie zho naa.” Laa to goṉ, quiayuṉ to lugar rii zig tib zhibliee ngbaan. \p \v 14 Ga no me bdziṉ bla zha ne roḻd lo, zla zha ne në ni, wbig zho lo me. Gzase zho beeṉguiac me. \v 15 Nzian mëëdlas yeeṉ ne ndxie leṉ yadoo ga, psilo win nguiedz rnee win: “¡Zha ndzontaa xingan rey David!” \p Grë zha ne nac pxoz ne rnabey, ni grë maistr ley, zeeṉe goṉ zho milagr ne beeṉ me ga, ni goṉ zho zha rnee grë mëëdlas co, rlëë zho, \v 16 rëb zho lo me: \p ―¿Pe ib rond luu gaṉle pe nonee grë mëëdlas qui? \p Pquiab me rëb me: \p ―Ron naaw. ¿To waa, pe raṉde to gaṉle zha zhobnee lo Xtiidz Dios, zaatne raquiet miṉe noyac nu? Led rneew lëë: \q1 Haxta grë mëëdlas ne bii radz, \q1 ye win rley win rooḻnie win me. \p \v 17 Blozhse sca rëb me, zoque zho ga, laa me bio nëz zie me nëz Betain. Ga blëz me wdze co. \s1 Wbidz tib yag guigw \r (Mr. 11:12‑14, 20‑33; Lc. 20:1‑8) \p \v 18 Sil co zeeṉe no me nëz gdziṉ me Jerusalén, pcaabedz me. \v 19 Goṉ me zob tib yag guigw gax ro nëz, dzigo güey me güeyso me low dieṉ pe ndzield tib nex low niow me. Bdziṉ me goṉ me loxaque zhiblagsew zëëb, nacne rëb me low: \p ―¡Lëë blozh xtse luu nu goṉ! ¡Gdziṉdraa dze ne yquia nex lo luu! \p \v 20 Biini liu, zeeṉe laa zho zie Jerusalén stib, goṉ xpëëdscuel me, laa yag guigw co bidzle. Bzee zdoo zho, bnabdiidz zho lo me rëb zho: \p ―¿Bui gaṉle, bay zha nacne squi znuse wbidz yag guigw qui? \p \v 21 Pquiab me rëb me: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, teḻne dib zdoo to rnalo to Dios, niicle ncuaaṉe mazdraa ngaṉ gnab to lo me, zuṉ mew. Lëëraasi none dib zdoo to gliladz to zaca, ni palal gacchopd guic to. \v 22 Grëse ncuaaṉe gnab to zeeṉe rzodiidznie to me, zneedz mew, totsaque dib zdoo gliladz to laa to ycaaniaw. \p \v 23 Bdziṉ me Jerusalén, wbiire güey me leṉ yadoo. Ga noseed me miech, zeeṉe bdziṉ bla zha ne nac pxoz ne rnabey ni zla zha ne nac meṉ non lo meṉguiedz, bnabdiidz zho lo me rëb zho: \p ―¿Cho dzigo nac luu ne squitaa ziaadnabey luu leṉ yadoo? ¿Cho rnabey luu? \p \v 24 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Ye naa laa naa guṉ tib wnabdiidz lo to. Teḻne stsire to low, dzigo gni naa lo to gaṉle cho rnabey naa ne laa naa noyuṉ grë ncuaaṉe noyuṉ naa. \v 25 Goḻnë dieṉ, ¿cho pxeeḻ Juan Bautist biaad me pchoobnis me miech? ¿Pe Dios pxeeḻ me, te miechsew ye? \p Psilo zho rnabdiidzlsa zho dieṉ zha ctsire zho lo xtiidz me, rnee zho: \p ―Teḻne dzieets ne Dios pxeeḻ Juan, dzigo laa me gnë: “¿Pex nac dzigo waa bliladzde to miṉe bnee me?” \v 26 Teḻ na dzieetsgaa ne, miechse pxeeḻ Juan, grieequiadaque ne. \p Rdzieb zho niab zho miechse pxeeḻ Juan, sac naṉ meṉguiedz nli Dios pxeeḻ Juan biadteed Juan xtiidz me lo miech. \p \v 27 Dzigo mazd miṉe beeṉ zho rëb zho lo me: \p ―Ndioṉd no dieṉ cho pxeeḻ Juan. \p Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Niicle naagaa nagoṉ, grieelod gni naa lo to cho rnabey naa quiayuṉ naa grë miṉ rii. \s1 Zha nac zha ne rond diidz \p \v 28 ’Goḻquiaadiaga gaṉle. Tib mgui, quianie me chop mëëdbgui. Tib dzew, bredz me tib zho rëb me lo zho: “Xin, none goṉ tsie luu nadze, tsietop luu uv xcuaa ne.” \v 29 Pquiab zho rëb zho: “¡Gad naa!” Wdzeelaaw, bieṉ zho nonguieḻda ga sca guṉ zho, dzigo bio zho nëz güey zho. \v 30 Laa stib zho, zeeṉe bredz me zho bnabey me zho tsie zho lo dziin, rëb zho: “Peet nacda, na maase ga naa.” Blozh ga pasë zho nie. \p \v 31 ’Goḻnë dieṉ, lo grop mëëd co, ¿cho nac zha ne bin xtiidz pxoz? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Zha glo cow. \p Dzigo rëbchaa me: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, miṉcodaa quiayac nu niina: Grë zha ne rzac to mazdraa ngoopdoḻ, zig nac grë zha ne rtop dimi ne razh lo zha Roma, zig nac grë wnaa ro nëz, mazd glole zha co nozëëb xnëz Dios, lëdle to. \v 32 Biaadpaa Juan Bautist name biadseed me miech csaan zho xquieḻntseeb zho, gban zho zigne racladz Dios, ni pe liaadz to nion to miṉe rnee me. Mazd grë wnaa ro nëz, grë zha ne rtop dimi ne razh lo zha Roma, znuse psaan zho xquieḻntseeb zho. Laa to, niicle raṉ to nosaan grë zha co xquieḻntseeb zho, per ib rsaande to miṉe nac to. \s1 Xcuent zha ne pquianap liu \r (Mr. 12:1‑12; Lc. 20:9‑19) \p \v 33 Dzigo bzodiidz me stib cuent lo zho rëb me: \p ―Tib meṉ name, nroob lbë uv beeṉbni me lo liuṉ me. Psilo me ptse me igose liu co, bzaa me zaatne gzhii grë uv co, ni bzaa me tib yu glaa zaatne sob zha ne yquiaanapa. Blozh ga, blediiṉ me liu co lo bla zha ne ran liu, dzigo laa me briee, laa me zey zit. \p \v 34 ’Zeeṉe goḻ mëë ne laa nex co gol, pxeeḻ me bla zha ne quia xtsiiṉ me zie lo zha ne quianap liuṉ me ga, parne gdeed zha co uv ne rieguiaḻ me ycaa me. \v 35 Per leḻ bnaaz zho zho, zha ne blooquie zho, zha ne bdeedgolp zho, haxta beet zho tib zho. \v 36 Wbiire pxeeḻ me zla zho, hor cole nzianraa zho pxeeḻ me, per niapse sca psacsi zha co zho. \p \v 37 ’Tibaque zeeṉe pxeeḻaque me xpëëd me, bza guic me rëb me: “Gaṉse zho xpëëd naaw, zon zho miṉe gnee me.” \p \v 38 ’Pex nion zho diidz, zeeṉe goṉ zho xpëëd me, rëbchaa zho: “¡Lëë zha qui nagoṉ guiaaṉnie liu rii! ¡Goḻgotsaa dziuut ne zho, zeeṉa guiaaṉa lo ne!” \v 39 Dzigo bnaaz zho xpëëd me, güeynie zho me zaatne nac tib lad lo liu co, ga güeygut zho me. \p \v 40 ’¿Zha sca dieṉ rzac to guṉ bizhuan liu co gza zha co, zeeṉe laa me gbire? \p \v 41 Pquiab grë zha ne nac pxoz ne rnabey, ni zha ne nac zha non lo meṉguiedz ga, rëb zho: \p ―Ni lalnu yquiad zdoo me zho, znitlogazh me zho. Lozhse ga, cuediiṉga me liuṉ me lo zla zha ne guṉdziina, zha ne guieṉ gdeed nex ne rieguiaḻ me ycaa me. \p \v 42 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Haxta lo Xtiidz Dios no tib zaatne znu rnee, ¿pe gard gaṉle glab tow? Rneew: \q1 Quie ne psëëb zha ne nozaa yu, \q1 ni naṉd zho lëëpaa quie co nac miṉe rnazdziits yu. \q1 ¡Ncuaaṉe gzee zdoo new! Sac Dios bnabey sca goca. \p \v 43 ’Gacnaṉ to gaṉle, scadaa nagoṉ griee to lad grë zha ne ngab lo Dios, parne gbig zha ne tsoxcopaa guṉ xtsiiṉ me, zha cole guiaaṉ xlugar to. \v 44 Zha ne tsietsobe lo quie ne raquiet ga, zac zho zig tib ncuaaṉe rac tsoṉ tap lë; laa teḻ lëëgaaw tsobe lad zho, zac zho zig tib ncuaaṉe die die rac. \p \v 45 Grë zha ne nac pxoz rnabey ga, ni grë zha farisé, zeeṉe blozh pquiaadiag zho cuent ne bzodiidz me lo zho ga, bieṉ zho zha ga rzeet me. \v 46 Nacne gocladz zho naaz zho me, per bdziebaque zho; sac ndal miech rleynie me, niicle ne rzac zho tib zha ne noteedse xtiidz Dios nac me. \c 22 \s1 Zha ne nëd sëëb xnëz Dios \p \v 1 Bzodiidz Jesús stib cuent lo zho, rëb me: \p \v 2 ―Grë zha ne rbedz Dios ygab zho xnëz me, none tsoxco zho gon zho miṉe rnee me; sac nenda gdzieelo zho zig bdzieelo zha ne bredz tib rey co nie zho lo zhilni xpëëd me. \p \v 3 ’Tib rey name, ziaadyob ctsieelnia xpëëd me, nzian zha ne bredz me tsie lo lni. Zeeṉe laa dze co bdziṉ, pxeeḻ me zha ne quia dziin lo me zietsedz grë zha ne bredz me lo lni ga, per nëd zho nienaḻ zho. \v 4 Wbiire me pxeeḻ me zla zho rëb me: “Goḻtsietsedz zho, goḻguiab, laa guieḻwagw ne yquiin goclole, siguieḻ zho na guiaad zho.” \v 5 Per ib beeṉcasd zho zha ne pxeeḻ me ga, no zho briee zie lo xcuaa, no zho briee zie zhiwto, \v 6 nogaa zho leḻ bnaaz zho zha co, psacsi zho zho, beet zho zho. \v 7 Zeeṉe goṉ me sca beeṉ zho, blëë me, bnabey me grë xmeṉguiib me güey zho güeygut zho grë zha ntseeb ne psacsi xmandad me ga, ni bnabey me bzëëg zho guiedz co. \v 8-9 Blozh ga biire pxeeḻ me zla zho, rëb me: “Laa guieḻwagw rii goclole, miṉe naca goḻtsie tib nëz yu, zha ne gdzieeltaa to, goḻcuedz zho guiaad zho lo lni; sac grë zha ne bredz naa ga niaad, laa zho blule gaṉle rieguiaḻd zho guiaad zho nu.” \p \v 10 ’Dzigo briee zho güey zho, miech ne bdzieeltaa zho, zigtaa zha ndzinliw, zigtaa zha ntseeba, grëse zho bredz zho bdziṉnie zho zho lo lni. Goḻ hor wagw, biodzëse leṉ yu ndxie miech. \v 11 Zeeṉe laa rey bzëëb zienee me lo zho, goṉ me lad co no tib zha co nacwxabd zho zigne rieguiaḻ gacwxab zha ne sca rie tib lo guieḻtsieel. \v 12 Dzigo rëbchaa me lo zho: “Bets, ¿pe nacne squise luu bzëëb luu nu, bui gaṉle nacwd luu lar ne bneedz zho niacw luu?” \p ’Dzese zob zho, rdzield zho pe guiab zho lo me. Goṉse me sca rac zho, \v 13 bnabey me zha ne nodziib lo mezh rëb me: “Goḻzobdoo zha rii, goḻxidoo grop nia zho, grop ni zho, goḻcuee zho nu goḻtsieroṉ zho lo ncow nëz ley. ¡Ga nac zaatne rieguiaḻ zho, ga gaṉ zho guieḻnëdox ne no ted zho, goonnë zho, haxta gow lay zho!” \p \v 14 ’Miṉcodaa nagoṉ rac leṉ dze rii ―rëb Jesús―, ndal zha ne racredz sëëb xnëz Dios, per zhis nac zha ne rioxco rzëëb. \s1 Pe nonguieḻ quizh miech contribucion \r (Mr. 12:13‑17; Lc. 20:20‑26) \p \v 15 Blalaa zha farisé ne ndxie ga güey zho bnediidz zho dieṉ zha guṉgüet zho Jesús cxiṉ me tib diidz, zeeṉa miṉ co yquiaaqui tsiezo zho me lo wxtis. \v 16 Dzigo pxeeḻ zho bla zha ne nacgrë zho, ni güey zla zha ne racnie Herod gocgza zho. Bdziṉ zho rëb zho lo me: \p ―Maestro, ndioṉ no niapse diidzli zienaḻ luu, ni scagaa zeeṉe rseed luu miech, rdziebd luu miṉe nac diidzli miṉ co rnee luu lo zho. \v 17 Gane niina, racladz no gnë luu dieṉ pe nonguieḻa ga rdeed no dimi ne razh lo rey ne zob Roma, te nonguieḻda ye. \p \v 18-19 Bieṉga me racladz zho guṉgüet zho me, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe naṉ to na rieṉd naa pe no guic to? Masaque rëb to na lëë, znuse guṉgüet to naa. Goḻneedz tib pes ne rguizh to nu gaṉle. \p Dzigo bdeed zho tib pes plat lo me. \v 20 Blozh ga, rëbchaa me lo zho: \p ―¿Cho nu, cho lë nu quia lo pes rii? \p \v 21 Pquiab zho rëb zho: \p ―Lëë rey i, lëë lë me i quia lo qui. \p Dzigo rëb me lo zho: \p ―Miṉe rieguiaḻ sca ycaa rey, goḻdeeda lo rey; scaquegaa miṉe rieguiaḻ ycaa Dios, lo Dios goḻdeeda. \p \v 22 Zeeṉe goṉ zho sca ptsire me lo xtiidz zho, bzee zdoo zho, mazd miṉe beeṉ zho laa zho wbichese ga, laa zho zey. \s1 ¿Pe nli zrieeban miech? \r (Mr. 12:18‑27; Lc. 20:27‑40) \p \v 23 Dze coquew, güey bla zha saducé lo Jesús. Nac zha saducé rliladzd zho zdziṉ dze grieeban miech. Dzigo bdziṉ zho, \v 24 rëb zho lo me: \p ―Maestro, znu psaṉ Moisés diidz: Teḻne glo mgui guet lo wnaa ne nac tsieel mgui, ni gopd wnaa mëëd, dzigo none betsaque zho ctsieelnia wnaa co stib, zeeṉa gap wnaa mëëd ne guiaaṉ xlugar xpëëd zha ne gut ga. \p \v 25 ’Bio tib dii zha co znu bzhaac, gadz bets nac zho. Ptsieelnia zha ne nac zha gol, zeeṉe laa zho gut biaaṉd xpëëd zho. Dzigo ptsieelnia stib bets zho wnaa co. \v 26 Blozh ga gutaque zha co, pa së zho nsaṉ mëëd. Ptsieelniaque me stib zho, goc zho tsoṉ, niicle zha co psaṉdaque mëëd. Sca sca haxta bza gza gadzse zho ptsieelnia me, \v 27 tibaque zeeṉe yeque me laa me gut. \v 28 Miṉe racladz no gacndioṉ no, ¿chopaa dzigo gac tsieel wnaa co zeeṉe laa zho grieeban? Sac gza gadzse zho ptsieelnia me. \p \v 29 Pquiab Jesús rëb me lo zho: \p ―I nagoṉ laa to rxiṉ, miṉe naca rieṉde to zha nac Xtiidz Dios, niicle rliladzde to zrieelo me guṉ me ncuaaṉ ro ne gard gaṉ miech. \v 30 Sac goṉ zeeṉe gaḻ dze ne laa grë miech grieeban, niicle mguiw niicle wnaaw led yedraa hor co dieṉ cho ctsieelnia zho; sac hor co laa zho gac zig nac grë anjl ne no gbaa. \v 31 Stiba, ib nli zrieeban meṉgut. Mod raṉde to zha zhobnee zaatne raquiet zeeṉe rëb Dios: \v 32 “Naa nac Dios ne rliladz Abraham, naa nac Dios ne rliladz Isaac, naa nac Dios ne rliladz Jacob.” Niicle ne gutle gza zha co hor co, per zeeṉe sca bnee Dios gase rlu mban zho no zho lo me; sac teḻ Dios, ¡nacd me xDios meṉgut, sinque xDios zha mban nac me! \p \v 33 Grë miech ne ndxie ga, zeeṉe goṉ zho sca ptsire me lo xtiidz zha saducé co, rzee zdoo zho. \s1 Xley Dios miṉe mazdraa non \r (Mr. 12:28‑34) \p \v 34 Grë zha farisé ne ndxie ga, goṉ zho sca psioog Jesús ro grë zha saducé co. \p Horco biire grë zha farisé co bzodiidz zho stib. \v 35-36 Lad zho no tib maistr ley, dzigo wbig maistr ley co lo Jesús, rëb zho: \p ―Maestro, lo grë xley Dios, bzhiguieḻ bnë lo naa dieṉ, ¿pa miṉ nac miṉe mazdraa non? \p Sca rëb zho, sac gocladz zho niuṉgüet zho me. \v 37-38 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Lëë miṉe mazdraa non nu znu rnee: “Dib zdoo luu, dib xalm luu, dib guieḻbiini ne no guic luu, bleynie Dios, meṉ nroob ne rnabey luu.” Lëëw nac miṉe mazdraa non, ni lëëw glopaa raquiet lo grëse ley. \v 39 No stib miṉe rnee: “Bleynie samiech luu zigne rleynie luu luu.” Ye miṉ rii nona, meraque lala con miṉ glo. \v 40 Zha ne gban zigne rnabey grop ley rii, lëële grë ley ne psaṉ Moisés ga, lëële grë zhiwseed zha ne biadteed xtiidz Dios ga, zienaḻ zho. \s1 ¿Cho xpëëd nac Crist? \r (Mr. 12:35‑37; Lc. 20:41‑44) \p \v 41-42 Goṉ Jesús nzian farisé ndxie lo me ga, nacne bnabdiidz me lo zho rëb me: \p ―¿Zha dieṉ rzac to guiaad Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios? ¿Cho lo xtii grieequia me? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Lo xtii David grieequia me. \p \v 43 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe scaw sca? Zha nac waa zeeṉe bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo David bzeet David meṉ co, rëb David me nac meṉ ne rnabey David. Goḻgaṉ gaṉle znu bnee David: \q1 \v 44 Rëb Dios lo meṉ ne rnabey naa: \q1 “Cue naa nëz derech, nu bzob, \q1 nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaṉ naa zho ladznia luu.” \m \v 45 Gase nagoṉ teḻne nli zha xtii David gac Meṉ ne cxeeḻ Dios ga, ¿zha nac dzigo rnee David meṉ co rnabey David? \p \v 46 Ni tib zho ib bdzield zho zha ntsire zho lo xtiidz me; desde dze co ni stib zho biazhdraa pe nabdiidz zho lo me. \c 23 \s1 Miṉe nac maistr ley grë zho zha farisé \r (Mr. 12:38‑40; Lc. 11:37‑54; 13:34‑35; 20:45‑47) \p \v 1 Dzigo psilo Jesús bnee me lo grë miech co, ni lo xpëëdscuel me, \v 2 rëb me lo zho: \p ―Grë maistr ley ni grë zha farisé ib lëë xtsiiṉ zho ga, nac cseed zho miech zha nac ley ne psaṉ Moisés. \v 3 Goḻguieṉ goḻgon xtiidz zho, ¡per nsin goḻso, ib guṉde to miṉe ruṉ zho! Nac zho, ni lalnu ruṉd zho miṉe rseed zho miech. \v 4 Rio zho rnee zho lo miech, miṉ rii, miṉ rii rnabey ley guṉ to, ni per ni zha rioxcod zho siquier csilo zho guṉ zhow. \p \v 5 ’¡Grë ncuaaṉe ruṉ zho, laaw ruṉse zho par gaṉpaa miecha! Par guiab miech nguzobdiidz zho lo Dios, rio zho led zhid nzhen grë lo cint rquiaa zho Xtiidz Dios, rlozh ga rzhidoow yaṉ nia zho, rzhidoow quia zho ne. Lar ne rbix zhow, rlozhd dieeṉ peraa rquia lada, xab zhow, haxta zhits ni zho rbiba. \v 6 ¡Zeeṉe rbedz miech zho tib wagw nroob, rdziladz zho zhapaa rzob groḻ mezh, niicle leṉ yadoogaaw, zaatne glupaa zha non nac zho, ga rzob zho! \v 7 Ro nëza, rdziladz zho ndooladz gnee miech bdiuzh lo zho, zeeṉe rnee miech “zha rac”, “zha non”, nac zho, rlozhd gley zho. \p \v 8 ’Saṉgue to goṉ yguibde to dieṉ zha gnee miech “zha rac” nac to, sac tibaque meṉ rac no, lëë me ga zëëble diidz cxeeḻ Dios; goḻguieṉ gaṉle teḻ to lalga nac to, rrieequia bets to grë to. \v 9 Ib guṉde to zig ruṉ grëraa miech, ruṉnon zho tib samiech zho rnee zho lëë pxoz zho ga, sac tibaque meṉ ne nac Pxoz to, lëë meṉ co no gbaa. \v 10 Yguibde to sac miech topaa guṉctsiṉ zho lo Dios, sac loxaque Meṉ ne nole diidz ga cxeeḻ me, meṉ cose zrieelo guṉctsiṉ zho lo me. \v 11-12 Nodne gacglaa to lo samiech to, mazd ndooladz goḻgac lo zho, sac zha ne racglaa, ziaaṉwin zho. Gacxe waa, teḻne racladz to gacnon to, none ndooladz gac to lo samiech to. \p \v 13 ’¡Probsaxe to maistr ley, probsaxe to zha farisé! Lëda i goṉ noyuṉ to, rzac to noxco to sëëb miech xnëz Dios, per leḻ noca to sëëb zha ne racladz sëëb. Ni stiba, per ni to nod xnëz me. \v 14 [¡Probsaxe to! Guieḻntseeb i goṉ ruṉ to, rio to rlozhd gooḻ to xlay to rzo to ro nëz, ni noque to rla to ncuaaṉe rapse grë wnaa viud; ib tedsod goṉ guieḻnëdox ne ygaa to.] \v 15 ¡Probsaxe to, rzac to na lëëw ga ruṉ to! Rio to gui dan rbix to, haxta rded to nisdoo, rquiaguib to dieṉ cho sëëb xnëz to ni rlozh ga laa ne ygab zho nëz lo Dios, leḻ nëz leṉ gabiḻ zienie to zho. \v 16 ¡Probsaxe to, nac diidz name to noseed miech, ni per ni to rieṉd pe rnee to! Rnee to lo miech: “Zha ne rzeet yadoo ni teḻ guṉd zho miṉe rnee zho, peet nacd ga, per teḻ gzeet zho grë or ne no leṉ yadoo ni guṉd zhow, doḻ ga guṉ zho.” \v 17 ¡Nadzpaa nxen to, nadzpaa ncow nac guic to! ¿Niacxe mazdraa non or lo yadoo? Goḻguieṉ gaṉle por yadoo, naclay grë or co. \v 18 Rneeque to: “Zha ne gzeet lo pcoog, led doḻda teḻne guṉd zho miṉe rnee zho; per teḻ gzeet zho gon ne ndziib lo pcoog ni guṉd zhow, doḻ ga guṉ zho.” \v 19 ¡Pe nlipaa rnee to peet rieṉde to! ¿Niacxe mazdraa dzigo non gon que lo pcoog? ¿Pe raṉde to por lo pcoog co raclay gon? \v 20 Goḻguieṉ gaṉle, zha ne rzeet lo pcoog, yele grë ncuaaṉe ndziib low ga quiazeet zho; \v 21 zha ne gzeetgaa yadoo, haxta Diosle ga goṉ rzeet zho, sac ga rbëz me. \v 22 Scasaque zha ne gzeet gbaa, zaatne rzoble Dios ga nozeet zho, masaque rrieequia me ga rzeet zho. \p \v 23 ’¡Probsaxe to maistr ley, probsaxe to farisé! Rzac to na demas nguzobdiidz to lo Dios, rio to haxta grë guizh bitxtil, guizh nizh, guizh comin ruṉ to tsii lal, rdeed to tib lala miṉe rieguiaḻ tsiesaṉ to yadoo, laa ley ne mazdraa non zienied guic to guṉ to miṉe rnabeya. Nli rieguiaḻa gdeed to grë gon co, per none scaque tsoxco to guṉ to miṉe nac diidzli, none yquia zdoo to samiech to, none dib zdoo to gnalo to Dios. Miṉ rii nac miṉe mazdraa non. \p \v 24 ’¡Ne nlipaa ib rieṉde to pe quiayuṉ to! Rzac to na noxco to guṉctalde to xtoḻ to, masaque ni tib ngurudz rsaande to tso lo ncuaaṉe row to, ni rieṉde to rrieequia haxta tib camell rab to. \v 25 ¡Probsaxe to, masaque nac to zig tib plat, zig tib tas ne nëz zhitssew mbe rna, laa nëz leṉa rnadraa! Laglaase rquiaalo to miech wen nac to, per tibaque noban to, tibaque nosacsi to samiech to. \v 26 Goḻguieṉ none glo csaan to xquieḻntseeb to, none gac to zig tib plat zig tib tas ne zigtaa mbe nëz zhitsa, scagaa mbe nëz leṉa. \v 27 ¡Probsaxe to, nac to goṉ zig grë baa ne dieeṉ paraa nquitsbie rna! Niow rlu nëz zhitsa, laa nëz leṉa loxaque grë ncuaaṉ biodz, loxaque grë dzit ngutoo nodzë. \v 28 Sca goṉ nac to, ne rac to zootxe luu waa nli miech ndzinli nac to, per nëz leṉ zdoo to loxaque zhgab ne dieṉ zha yquidie to miech, zha csacsi to miech no to. \p \v 29 ’¡Probsaxe to maistr ley, probsaxe to farisé! Ni lalnu guieḻto guieṉd lo to, rio to rzhixcuaa to ro xpaa grë zha ne biadteed xtiidz Dios, ni lëëpaa grë pxozgol to beet zho. Dieeṉ peraa ruṉ to rquiaalo to rsoladz to zho. \v 30 Rnee to: “Teḻne niaca miṉe nole ne leṉ dze co, ndeete ne diidz nsacsi xmeṉgol ne grë meṉ rii.” \v 31 ¡Lëëque to goṉ nobeero ga, zha nactaa lo dii ntseeb ne ziaad to! \v 32 ¡Scaque nasca goḻguṉ! ¡Goḻtsienaḻ grë miṉe beeṉ pxozgol to ga! \v 33 ¡Miech ngoopdoḻ! ¡Zhin meṉdox! Teḻne csaande to xquieḻntseeb to i, ib tedsod goṉ gabiḻ guey to. \p \v 34 ’Grë zha ne cxeḻ naa, zig nac zha ne guiadteed xtidz naa, zha ne nacnie Espíritu Sant, zha ne ygaa guieḻbiini yquiaa zho miṉe gnabey Espíritu Sant zho, ib tedsod sacsi to zho. No zho gutgazh to, no zho yquiaa to lo cruz, no zho lëëque leṉ xyadoo to gdeed yag to zho, ib gaṉdzede to zho, stib guiedz, stib guiedz tso to ctsidiḻ to zho. \v 35 Blactaa grë miech ne sca peet xtoḻd ziyut to grë xmeṉgol to, psilow desde Abel haxta Zacarí xingan Berequí, meṉ ne beet xmeṉgol to zaatne nac gax lo pcoog leṉ yadoo. Ni ye to goṉ zëëb xchen grëse zha co. \v 36 ¡Gneli naa lo to gaṉle, grë miech ne goṉ mban leṉ dze rii, grë to zho ygaa guieḻnëdox ne tsieguiaḻ to por grëtaa guieḻntseeb co! \p \v 37 ’¡Aque tow meṉ Jerusalén! ¿Pe nacne squitaa nac to, rut to zha ne ziadteed xtiidz Dios lo to, rgoquie to grë zha ne rxeeḻ me lo to? Blactaa gocladz naa, niacnie naa to, nquianaap naa to, zig ruṉ nguid rgueedz ma xpëëd ma, per bzhiguieḻde to. \v 38 Gacnaṉ to sca gaṉle, nadzetaa goṉ laa lidz to nu guiaaṉ ngan, \v 39 sac gaṉdraa to naa, haxta gaḻ dze ne guiab to: “¡Zha ndzontaa meṉ qui pxeeḻ Dios lo ne!” \c 24 \s1 ¡Nsin goḻso! \r (Mr. 13:1‑23; Lc. 17:22‑24; 21:5‑24) \p \v 1 Laa Jesús zieriee leṉ yadoo grë xpëëdscuel me, zeeṉe pcuëëzdze zho me, rëb zho: \p ―Gotsaa gwi ne gaṉle zha niaataa yadoo rii. \p \v 2 Blozhse bui zho low, rëbchaa me lo zho: \p ―Niicle squitaa nagoṉ niaaw, per zdziṉ dze ne nitlow dib nacsew. Ni stib quie qui guiaaṉdraa zigne squi zhobxcuaaw i. \p \v 3 Briee me leṉ yadoo ga grë me zho, laa zho zie nëz Gui Oliv. Bdziṉ zho cho gui co, ga bzob me grë me zho. Dzigo wbig gax bla zho lo me, bnabdiidz zho rëb zho: \p ―Bzhiguieḻ bnë lo no dieṉ, ¿pa hor dzigo gac miṉe bzeet luu ga? ¿Zha glu zeeṉe laa luu ziaadyoble guiaad? Zeeṉe nitlogaa guidzliu, ¿zha gacndioṉ no laa dze co ziaadyoble? \p \v 4 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Nsin goḻso, zeeṉa choot yquidiede to. \v 5 Sac nzian zha ne grieequia guiab zho zha nac Meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios; ni nzian miech ne yquidie zho. \v 6 Zeeṉe gon to nëzrii nëzrec noxtseeb csilo diḻ, guiabde to togo lëële dze ne guiaḻ naa ga bdziṉ; sac niicle noyacle diḻa, noxtseebragaa pa csilo gaca, led lëdle ne nitlo guidzliu ga. \v 7 Garaa csilo grë diḻdox, grë guiedz nroob laaw tiḻnie saguiedz nrooba; grë zha ne rnabey grë guiedz nroob, laa zho tiḻnie sazha rnabey zho. Nëzrii nëzrec csilo gni grë zhodox, nzian zaatne gaṉ miech gbin. \v 8 Ni lega loxaque miṉe rsilosew ga, sac nroobraa guieḻnë ne gaṉ miech lozh ga. \p \v 9 ’Zeeṉe laa grë ncuaaṉ rii noyac, ¡nsin goḻso! Sac hor co laa miech tsielo to ladznia zha ne csacsi to, haxta zut zho palal to, grëse miech stsidiḻ zho to loxaque ne nac to zha ne no xnëz naa. \v 10 Nzian zha ne nole xnëz naa, leṉ dze co laa zho gbiche, laa zho csilo lëëque zha glëënie zha ne nacgrë zho, haxta zielo zho zho ladznia zha ne gut zho. \v 11 Leṉ dze co zrieequia nzian zha ne yquidie miech guiab zho xtiidz Dios noteed zho, ni nzian zha ne gliladza. \v 12 Grë zha ne nole xnëz naa, zeeṉe gaṉ zho grëtaa guieḻntseeb, grëtaa doḻ ne quiayuṉ miech leṉ dze co, ndal zho gleyniedraa zho Dios dib zdoo zho. \v 13 Per zha ne tiblique gac, gbiched zho lo Dios, niicle teḻ petaa gaṉ zho noyac, zha co gac zha ne gdziṉ lo me. \v 14 Niicle scataa noyac grë ncuaaṉ co, ib none ygaaz Xtiidz Ndzon Dios lo grëse miech, grëtaa zaatne ndxie miech laa zho gacnaṉa; lozhraa ga dzigo laa guidzliu rii nitlo. \p \v 15 ’Zeeṉe gaṉ to zaatne nac Lugar Nda leṉ yadoo, zo tib ncuaaṉe rieguiaḻd so ga, tib ncuaaṉe ziaad gnitlo, zigne bzeet Daniel meṉ ne biadteed xtiidz Dios (zha ne glaba, none guieṉ zho zha naca), hor co goḻguib dieṉ zha xooṉ to. \v 16 Zha ne no grëraa guiedz ne ngab Judé, none xooṉ zho tsie zho dan, ga tsietsolan zho. \v 17 Zha ne lëëtaque hor co no glaa guic lidz, none lëëlëd xooṉ zho, ib guiabd zho sëëb zho leṉ yu tsiebee zho ncuaaṉe rap zho. \v 18 Zha ne quiagaa lo dziin dan, ib guṉd zho tsie zho lad guiedz tsiexi zho xab zho. \v 19 ¡Prob grë meṉ wnaa ne lëëtse leṉ dze co zoney xpëëd, meṉ ne quianiegaa mëdyeeṉ ne bii radz! \v 20 Goḻnab lo Dios gaṉde to guieḻnë co leṉ mëë ne rac naḻ, dze ne rdziiladzgaa to lo dziin. \v 21 Ne nligaa guieḻnëdoxa. Wlal ne biaaṉ guidzliu haxta lo nadze, gard gaṉ miech tib guieḻnëdox sca, ni gaṉdragaa zhow ted ga. \v 22 Teḻne csaan Dios nroob dze gac guieḻnë co, ni stib miech rii guiaaṉdraa; per na por grë zha ne bzooblo me sëëb xnëz me, gdeete me diidz gaca nroob dze. \p \v 23 ’Zigne rne naa ga, leṉ dze ne scataa gaṉ miech grë diḻ co, zha ne gnë lo to: “Goḻtë nu gaṉle, lëë Meṉ ne nole cxeeḻ Dios ga blanso nu”, gnëgaa zho: “Goḻtsie nec gaṉle, laa me bdziṉ ga”, gliladzde tow. \v 24 Sac zrieequia zha ne yquidie guiab zho zha nac meṉ co, zrieequia zha ne guiab xtiidz Dios ziadteed zho lo miech, zuṉ zho grë milagr nroob, parne yquidie zho miech, haxta zha ne nole xnëz Dios, zguib zho dieṉ zha gdeeda diidz yquidie zho zho. \v 25 ¡Nsin sca goḻso! Beṉque laa naa nilew lo to. \v 26 Nligaa zha ne gnë lo to laa meṉ ne pxeeḻ Dios ga blansole, gliladzde tow. Nenda cxeeḻ zho to tib dan zit, gnë zho: “Goḻtsie gaṉle laa me no ga”, gnëgaa zho pa tib leṉ yu ne no me, ni tib xtiidz zho gliladzde to. \v 27 Sac zeeṉ gaḻ dze ne guiaad me stib, gacda ncuaaṉ ngueets zhliaan, grëse miech gaṉ me. Zig teḻ guiab tib belye nroob ne glu zhan gbaa, desde nëz ne rlan ngbidz haxta nëz ne rzëëb ngbidz, ¿niacxe gaṉd grëse miecha? \v 28 Zlupaa zeeṉe laa me guiaad; naṉle to gaṉle zaatne nix ma gut, ga rcaalsa pech. \s1 Ziaad Jesús stib \r (Mr. 13:24‑37; Lc. 12:41‑48; 17:26‑30, 34‑36; 21:25‑33) \p \v 29 ’Zeeṉe lozhse gaṉ miech grë guieḻnëdox co, laa lo ngbidz ycow, gziinidraa mëë. Grë mel ne ndziib gbaa, laa ma gliaaḻ; grëraa ncuaaṉe no gbaa, masaque nëzrii nëzrec gaca. \v 30 Horco zlu gaṉle zeeṉe laa Mgui ne pxeeḻ Dios ga, ziad-zëëb lo xcow con grë guieḻndzon, con grë poder ne rap me, grëse miech mban gac zho, zoon zho gaṉ zho me. \v 31 Grë xanjl Dios, hor co laa Dios cxeeḻ zho tsiecuedz zho zhitrompet zho parne ycaalsa grëse zha ne ngab xnëz me, teḻ pa lotaa lo guidzliu no zho. \p \v 32 ’Goḻzoob cuidad zha nac yag guigw. Led naṉle to gaṉle, zeeṉe laa grë zhicwa racnieeṉ, ni rsilo rdzib zhiblaga, gase rlu ne laa mëë nëëg ziaadgaxle. \v 33 Scaque nagoṉ zeeṉe gaṉ to laa grë miṉe rne naa lo to nu rsilo noyac, dzigo naṉle to laa dze ne guiaad meṉ co ziaadgaxle. \v 34 Gneli naa lo to gaṉle, nzian miech ne mban niina bii zaṉ zho zeeṉe laa grë ncuaaṉ co csilo gac; sac ible ncuaaṉe gaca. \v 35 Zdziṉ dze ne nitlo gbaa, nitlo guidzliu, saṉgue miṉe rne naa lo to nu, nitloda; ible laaw none gac. \p \v 36 ’Lëëraasi choot naṉd dieṉ pa dzew, dieṉ pa horgaaw, per ni grë anjl ne no gbaa, per ni naa naṉda, loxaque Pxozse naa naṉa. \p \v 37-39 ’Naṉle to gaṉle zha bzhaac miech leṉ dze ne wban Noé, ib bliladzd zho xtiidz me. Guxt no zho lo zhilni zho, zha ne notsieelnia, zha ne nobediiṉgaa xpëëd, laa dze bdziṉ laa Noé bzëëb leṉ barcw; tibaque zeeṉe biaa zho biini laa guiedox co nonitlole zho. Scadaa nagoṉ sac grë miech nad rii, tibaque zeeṉe tsaa zho biini laa Mgui ne pxeeḻ Dios ga ziaadle. \v 40 Horco zaatne quia chop mgui lo dziin dan; tib zho tsienaḻ zhits me, stib zho guiaaṉ. \v 41 Zaatne quiayot chop wnaa, tib zho tsienaḻ zhits me, stib zho guiaaṉ. \p \v 42 ’¡Nsin sca goḻso, sac goṉ naṉde to dieṉ pa horpaa guiaad me, beṉque laa vis racle lo to! \v 43 Goḻgaṉ gaṉle, teḻ niaca miṉe gacnaṉ miech laa ngbaan tsieban lidz zho guieel, per naṉd zho dieṉ pa horpaaw; ¿niacxe zaaguies zho? Led sobna zho lëë, nsin nsin so zho. \v 44 Scaque to nagoṉ, none nsin so to, sac goṉ lega naclew zeeṉ gaṉ to laa me ziaadle. \p \v 45 ’Goḻgaṉ gaṉle, masaque laa to gac nagoṉ zig tib nguṉdziin ne riaaṉnie ro lidz meṉ ne rquia zho xtsiiṉ. \p ’Nguṉdziin ne ndzinli, zeeṉe laa meṉ ne quia zho xtsiiṉ ga griee, iṉe niowse guiaaṉ zho guiaaṉnie zho grëraa zha ne no lidz me. \v 46 Zha ne sca guṉ, ¡wen tsie zho, sac zeeṉe gbire me gaṉ me scataa noxco zho dziin ne pso me zho, ziaṉnziuu zho lo me \v 47 haxta so me zho, zha yquiaanap grëse ncuaaṉe rap me! \p \v 48 ’Teḻ nguṉdziin yozhgaaw, miṉe tsienie guic zho guiab zho gbireniobd meṉ ne quia zho xtsiiṉ ga, \v 49 csilo zho csacsi zho grëraa zha ne nac nguṉdziin, csilo zho ctsieelsa zho grë ngonziu tso zho loxaque gzudz zho, loxaque gowcho zho, \v 50 tibaque zeeṉe gaṉ zho laa me bdziṉle. \v 51 Zha ne sca guṉ, per peraa dieṉ guṉ me, ib tedsod nroob caxtigw ne cteed me zho, sonëz me zho guey zho zaatne no grëraa zha ne rond diidz, ga tso zho grë zho zha co goonnë zho, haxta gow lay zho lo guieḻnëdox ne ted zho. \c 25 \s1 Zha bzhaac tsii wnaa nguieg \p \v 1 Blozh ga rëbchaa Jesús lo zho: \p ―Par sëëb miech zaatne rnabey Dios, masaque naca zig rzëëb miech tib lo lni zaatne noyac tib guieḻtsieel. \p ’Tsii wnaa nguieg name, briee zho ziexinëz zho mgui ne ctsieelnia, tib tib zho bise zho psin win ne rec nceit ne rziini. \v 2-4 Gaay zho goc ligier pcodzëë zho zhipsin zho nceit, ni zhaaque bi zho zniipa; laa zgaay zho gocnroladz, zigne bzheṉse zho psin co scase bi zhow, bid zho nceit ne niodzëraaw. \p \v 5 ’Goc pa hora rio zhimcaalo zho, ni rdziṉdaque mgui ne ziexinëz zho ga, tibaque zeeṉ laa zho pquia mcaaḻ. \v 6 Goḻ groḻ guieela, zeeṉ laa vis rac, laa mgui co ziaadle, zha ne ziexinëz me ga, zac griee zho tsiedzieel zho me. \v 7 Lëëlëd briee mcaaḻlo gza wnaa nguieg co, psilo zho nozhixcuaa zho zhipsin zho. \v 8 Zeeṉe goṉ gza zha nroladz co ygaadraa zhinceit zho, dzigo bnab zho lo zgaay zha co, gdeed zho niip nceit yquiin zho, sac laa zhipsin zho noyuule. \v 9 Pquiab zho rëb zho: “Grieeloda, sac miṉe yquiinse zhipsin no ziaadnie no. Mazd goḻtsie zaatne rto zhow, ga goḻtsiexiw.” \v 10 Per lo lal ne ziexi zho nceit, laa mgui co bdziṉ. Zeeṉe wbire zho, laa ro yu nioogle, loxaque gza zha ne nsinle zo ga, zha cose bzëëb leṉ yu. \v 11 Dzigo psilo zho, rcaaṉ nia zho ro yu, rbedz zho mgui co cxal me ro yu sëëb zho. \v 12 Per bdeete me diidz nzëëb zho, rëb me: “Ruṉbeyd naa to goṉ, naṉd naa dieṉ cho nac to.” \p \v 13 ’¡Nsin sca goḻso! ―rëb Jesús―. Sac goṉ naṉde to pa dzepaa, pa horpagaa gbiire guiaad Mgui ne pxeeḻ Dios. \s1 Zha ne biaaṉnie dimi \p \v 14 ’Mgui ne pxeeḻ Dios ga, ziaad gac me zig tib meṉ ne no griee tsie tib viaj zit. \p ’Tib meṉ name no griee me tsie me tib guiedz zit, dzigo bredz me zha ne ruṉ dziin lo me, bdeed me palalga xtimi me lo zho guṉdziin zhow leṉ dze ne guieṉd me ga. \v 15 Tib zho pcaania gaay mil pes plat, tib zho chop mila, stib zho pcaania tib mila. Tib tib zho, bdeedse me miṉe rgobey me grieelo zho guṉdziin zho, dzigo laa me briee laa me zie. \p \v 16 ’Zha ne biaaṉnie gaay mil pes plat co, güey zho bloonon zhow, beeṉa gan zgaay mila. \v 17 Zha ne biaaṉnie chop mila, ye zho güey zho bloonon zho dimi co, scaque beeṉa gan schop mila. \v 18 Laa zha ne pcaania tib mila ga, leḻ güey zho güeyteeṉ zho tib guieer güeyloliu zhow. \p \v 19 ’Goc bla iza laa meṉ co bdziṉ, dzigo bredz me zho tib tib zho, tsie zho gzodiidz zho dieṉ yo dimi ne biaaṉnie zho ga. \p \v 20 ’Bdziṉ zha ne pcaania gaay mil pes plat co, bdziṉnie zho xtimi me, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goṉ, lëë gaay mil pes ne psaṉ luu lo naa nu, laa zgaay mil miṉ rii nac miṉe bdziniaaw.” \v 21 Rley me rëb me lo zho: “¡Zha squi nagoṉ racladz naa! Rley naa raṉ naa squitaa ndzinli luu, squitaa nguzobdiidz luu; sac goṉ lo palalse dimi ne psaṉ naa lo luu ga, bioxco luu zaacse beṉdziin luuw. Nana goṉ, nroobraa miṉe gnedz naa guṉdziin luu. ¡Na bded, zeeṉa ygaa luu grë guieḻbley ne quiayac nu!” \p \v 22 ’Blozh ga, bdziṉaque zha ne biaaṉnie chop mila ga, ye zho laa zho bdziṉnie xtimi me, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goṉ, lëë chop mil pes ne psaṉ luu lo naa nu, laa schop mil miṉ rii nac miṉe bdziniaaw.” \v 23 Pquiab me rëb me: “¡Squiw nagoṉ! Rley naa raṉ naa squitaa ndzinli luu, squitaa nguzobdiidz luu lo naa; sac goṉ lo palalse dimi ne psaṉ naa lo luu ga, bioxco luu zaacse beṉdziin luuw. Nana goṉ, nroobraa miṉe gnedz naa guṉdziin luu. ¡Na bded, zeeṉa ygaa luu grë guieḻbley ne quiayac nu!” \p \v 24 ’Zeeṉe bdziiṉtaa zha ne biaaṉnie tib mila ga, rëb zho lo me: “Nli beṉdziind naa xtimi luu, sac naṉle naa zha nac luu, niicle paraa niuṉdziin naaw, grëse miṉe niuṉa gan lo luu niaaṉa; \v 25 gane mazd bialoliu naaw. Tib mil naca bneedz luuw, ledaaw nu.” \v 26 Blëë guic me, rëb me lo zho: “¡Biche nu, paat rquiind naa miech yozh, miech nroladz ne squi nac! Conque naṉle luu sca nac naa, \v 27 ¿pex nac dzigo waa bioxcod luu maase mbediiṉ luu dimi qui, ndziniaaw palal ncaania naaw niina?” \v 28 Dzigo rëbchaa me lo zha ne ndxie ga: “Niinagazh goḻcob tib mil pes qui lo zha qui, goḻdeeda lo zha ne ziaadnie tsiiw i. \v 29 Sac zha ne rioxco ruṉdziin ncuaaṉe rcaania zho, zacnroobraa ncuaaṉe yquianie zho. Laa zha ne squi nac, haxta miṉe pcaaniale zho, zdiooba lo zho. \v 30 Goḻxeṉ zha yozh qui, goḻtsiesaṉ zho lo ncow nëz ley. Ga gaṉ zho guieḻnëdox ne tsieguiaḻ zho, ga goon zho haxta gow lay zho.” \s1 Zha guṉ Jesús guieḻwxtis \p \v 31 Blozhse bzodiidz Jesús cuent co lo zho, rëbchaa me: \p ―Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zeeṉ gaḻ dze ne laa naa guiaḻ stib, ziaḻnie naa grë xanjl naa, zlu grëtaa guieḻndzon ne rap naa, laa naa sob lo xcan ne raguiaḻ naa soob naa. \v 32 Grëse miech ne ndxie dibdoose lo guidzliu, hor co laa zho gacredz lo naa, laa naa cueextso zho zig rbeextso baxtor chiv lad xpëcwxiil zho. \v 33 Zha ne no xnëz naa, zha co gdziṉ naa cue naa nëz derech, laa zha ne nod xnëz naa, cue nëz revés. \p \v 34 ’Lozhse ga, naa ne nac naa meṉ ne rnabey, hor co laa naa cuedz zha ne no xnëz naa, guiep naa lo zho: “Goḻtë grëse to, to ne nac to zha ne nziuu lo Pxoz naa. Goḻted zeeṉa ycaania to zaatne cuëz to, ible par to bzaa mew desde zeeṉe bzaa me guidzliu. \v 35 Sac zeeṉe pcaabedz naa, bneedz to ncuaaṉe dow naa; zeeṉe bnab zhis naa, bneedz to ncuaaṉe go naa; zeeṉe biaḻ naa ladz to, bneedz to lidz to blëz naa; \v 36 zeeṉe goṉ to guieṉd xab naa, bgacwxab to naa; zeeṉe bzhacnë naa, zeeṉe bio naa ladzguiib, biaad to biaadgaṉ to naa.” \v 37-39 See zdoo zho gnë zho: “¿Per pa hor bneedz no ncuaaṉe doow luu, ncuaaṉe go luu, pa hor bneedz no zaatne blëz luu, pa horgaa bneedz no lar ne gotxab luu, ib bdzioṉd no nzhaacnë luu, bdzioṉd no niogaa luu ladzguiib?” \p \v 40 ’Dzigo guiep naa lo zho: “Gzobtaa hor ne goṉ beeṉ to xyudar zha ne nacgrë to, güeygaṉ to zho, pcaaniagaa to zho, niicle zha ne bzoob miech peet nonda, rrieequia xyudar naa ga beeṉ to, rrieequia naa ga biaadgaṉ to.” \p \v 41 ’Laa zha ne ndxie nëz revés, hor co laa naa gzonëz zho, guiep naa lo zho: “¡Goḻbiche lo naa nu, miech ndziibdee! ¡Goḻsë lo guidox ne rieguiaḻ to, zaatne no guey meṉdox grë xanjl ma! \v 42 Sac goṉ, bio dze pcaabedz naa ni bneedzde to ncuaaṉe niow naa; bnab zhis naa, ni bneedzde to pe nie naa. \v 43 Biaḻ naa ladz to, ni bneedzde to zaatne mbëz naa; goṉ to guieṉd xab naa, ni ni tib lë lar bneedzde to niacw naa. Bio naa ladzguiib, bzhacnë naa, ni pe liaadz to niaadgaṉ to naa.” \p \v 44 ’Squiab zho gnë zho lo naa: “Per pa hor bdzioṉ no luu rcaabedz luu, rnabgaa zhis luu; pa hor bdzioṉ no guieṉd pa cuëz luu, guieṉd lar ne gacw luu; pa horgaa bdzioṉ no no luu ladzguiib, nixgaa luu rzacnë luu.” \p \v 45 ’Dzigo guiep naa lo zho: “Grëse vuelt ne bzoliaadz to niuṉ to xyudar zha ne no xnëz naa, bzoliaadz to niegaṉ to zho niicle zha ne mazdraa wina, rrieequia naa ga sca beeṉ to.” \p \v 46 ’Horco grëse zha co laa zho guey lo guidox ne gdziṉdraa dze griee zho; laa zha ne bioxco wban zigne rnabey naa, grëse zho laa zho ygaa tib guieḻmban ndzon ne gdziṉdraa dze lozh. \c 26 \s1 Bnediidz zho dieṉ zha gnaaz zho Jesús \r (Mr. 14:1‑2; Lc. 22:1‑2; Jn. 11:45‑53) \p \v 1 Zeeṉe blozh sca bnee Jesús lo grë miech co, dzigo rëbchaa me lo xpëëdscuel me: \p \v 2 ―Naṉle to gaṉle schopaque ngbidz, laa lni Pascw csilo. Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, lo lni co goṉ gnaaz miech rii naa, tsielo zho naa ladznia zha ne yquiaa naa lo cruz. \p \v 3 Grë zha ne nac pxoz ne rnabey, grë maistr ley ni grë zha ne nac meṉ non lo meṉ guiedz Israel, lëëtaque hor co laa zho ndxie lidz Caifás, meṉ ne nac pxoz nroob. \v 4 Laa zho ndxie ga, nonediidz zho dieṉ zha grieelo gnaaz zho Jesús, gut zho me, per tib mod ne grieelod glisqui meṉ guiedza. \v 5 Rnee zho: “Lëëraasi choot gnabeyd ygaa me merpaa dze lni, zeeṉa gacntseebd meṉguiedz.” \s1 Pchoob tib wnaa nceit nex guic Jesús \r (Mr. 14:3‑9; Jn. 12:1‑8) \p \v 6 Betain ga no tib meṉ ne biac lo guiedz lepr, lë Simón. Lëëtaaque no Jesús lidz meṉ co, \v 7 zeeṉe bdziṉ tib wnaa bdziṉnie tiblo nceit nex, nosew tib leṉ ncuaaṉ win niaa niapse quie rbebni, tiblo nceit niazha. Squi zob Jesús lo mezh, güey wnaa co güeychoob me nceit co guic Jesús. \v 8 Zeeṉe goṉ xpëëdscuel Jesús sca beeṉ wnaa co, blëë zho, rnee zho: \p ―¡Pa rieguiaḻa squi pxiṉ zhlë wnaa qui nceit qui! \v 9 Teḻ niaca miṉe ndow, pe zhidaa dimi ne nguizh zhow, nquiinpaa dimi co ngaaza lo grë zha ne guieṉd pe yquiin. \p \v 10 Goṉ Jesús sca rac zho, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nacne rlëë to lo wnaa qui? Goḻsaan me. Par naa nroob non miṉe beeṉ me i. \v 11 Teḻ nli lëë racladz to guṉ to xyudar zha ne guieṉd pe yquiin, zac ygad to lo zho stib dze, sac tibaque raṉ to zho; saṉgue naa zhile laa naa gbiche lo to. \v 12 Led pxiṉ zhlëd wnaa rii zhinceit me, sac goṉ rrieequia laa me bzhixcuaale xcuerp naa nu gaḻ dze ne ygueetsa. \v 13 Gneli naa lo to gaṉle, dipse lo guidzliu zaatne cseedtaa miech Xtiidz Dios, ible soladz zho wnaa rii, seet zho miṉe beeṉ me nu. \s1 Güeyto Judas Jesús \r (Mr. 14:10‑11; Lc. 22:3‑6) \p \v 14 Lo gza tsiipchop zha ne nac xpëëdscuel Jesús ga, briee zha ne lë Judas Iscariot güeyzodiidznie Judas grë zha ne nac pxoz ne rnabey, \v 15 rëb Judas lo zho: \p ―¿Palal quizh to naa teḻne guṉ naa Jesús ntregar lo to? \p Dzigo biaaṉ zho diidz quizh zho Judas gaḻptsii pes plat. \v 16 Nacne psilo Judas noguib Judas dieṉ zha gdeeda diidz csaṉ Judas me ladznia zho. \s1 Dowxtseenie Jesús xpëëdscuel me \r (Mr. 14:12‑25; Lc. 22:7‑23; Jn. 13:21‑30; 1Co. 11:23‑26) \p \v 17 Mer dze ne rsilo lni Pascwa, leṉ dze ne sca row zho guietxtil ne riotsd ncobi ga, bnabdiidz xpëëdscuel Jesús lo me dieṉ pa lo racladz me tsieguṉlo zho ncuaaṉe gowxtseenie me zho wdze co. \v 18 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Naṉle to gaṉle cho lidz zrieelo gdziṉ ne. Goḻtsie Jerusalén goḻguiab lo zho: “Znu në xmaistr no: Gneedz luu lidz luu me dioow no xtsee Pascw rii. Niinataa laa xtse me bdziṉ, gane racladz me lidz luu nu diowxtsee no nawdze grë no me.” \p \v 19 Dzigo laa zho zie. Güey zho zaatne pxeeḻ me zho ga, ga beeṉlo zho xtsee co. \p \v 20-21 Wdze co, laa me no xtsee grë me zho, zeeṉe bnee me lo zho rëb me: \p ―Gacnaṉ to gaṉle, lëëque tib to goṉ tsielo naa ladznia zha ne gnaaz naa nawdze rii. \p \v 22 Zeeṉe bin zho sca rëb me, mbanse rac zho, dzigo psilo zho tibga tibga zho rnabdiidz lo me, rnee zho: \p ―Bnë dieṉ, ¿cho guṉ miṉ co? ¿Pe naaw? \p \v 23 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Zha ne gaṉ to csëëb xcuuṉ leṉ xquien naa, lëë zho ga. \v 24 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, niina laa miech gut naa zigne raquietsew lo Xtiidz Dios; per, ¡probsaxe zha ne tsielo naa ladznia zho! ¡Mazd wen nie zho, ib niacd zho miech lo guidzliu! \p \v 25 Yeze Judas rnabdiidz lo me rnee Judas: \p ―Maestro, ¿pe gooṉ naaw ye? \p Rëbchaa me lo Judas: \p ―Luuw goṉ Judas, luu güeyto naa. \p \v 26 Laa zho noyow, zeeṉe bzheṉ Jesús tib guietxtil, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga beeṉgroḻ mew, dzigo bdiiz mew lo zho, ni rëb me: \p ―Goḻquiina, lëë xcuerp naa i goṉ. \p \v 27 Ni bzheṉ me tib cop nroob vin, bdeed me xquizh lo Dios, blozhse bdeed me xquizh, dzigo pteed me cop co lo zho grëse zho, rëb me: \p ―Goḻguie vin qui, \v 28 sac lëë xchen naa i, miṉe no gzhiee par guiaaṉmbe grë miech lo xtoḻ zho sëëb zho xnëz Pxoz naa, sac lëë stib mod cub nu psaṉ me parne sëëb miech xnëz me. \v 29 Lëë lultm vuelt nu guie naa vin rii, sac zhaale stib vin cub ne guie naa gaḻ dze ne guienie naa tow zaatne rnabey Pxoz naa. \p Dzigo psilo me biiḻnie me Dios gza me zho. \s1 Bzeet Jesús zha guṉ Pedr \r (Mr. 14:26‑31; Lc. 22:31‑34; Jn. 13:36‑38) \p \v 30 Blozhse biiḻnie zho Dios, laa me briee ga gza me zho, laa me zienie zho nëz Gui Oliv. \p \v 31 ―Ible saan to naa nawdze rii ―rëb me lo zho―, sac scale ziaad lo Xtiidz Dios zaatne rnee: “Zdeed Dios diidz csiwee zho baxtor, lozh ga nëzrii nëzrec gliaaḻ mëcwxiil.” \v 32 Miṉcopaa nagoṉ guṉ miech naa, per zeeṉe laa naa grieeban glole naa ga Galilé, ga cuëz naa to. \p \v 33 Dzigo rëbchaa Pedr lo me: \p ―Niicle teḻne saan grë zha qui luu, saṉgue naa goṉ csaand naa luu. \p \v 34 Pquiab me rëb me lo Pedr: \p ―Gneli naa lo luu gaṉle, guieel riigazh, gardle ycuedz gall, laa luu csale tsoṉ vuelt guiab luu ruṉbeyd luu naa. \p \v 35 Per tibaque nac xtiidz Pedr, rnee Pedr lo me: \p ―Niicle teḻ zaatne guet luu guet naa, per guṉscad naa. ¿Pe nacne guiep naa ruṉbeyd naa luu? \p Scaque rnee grëraa xpëëdscuel me. \s1 Bzodiidznie Jesús Pxoz me Getsemaní \r (Mr. 14:32‑42; Lc. 22:39‑46) \p \v 36 Zeeṉe bdziṉnie Jesús zho zaatne lë Getsemaní, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Nuse nagoṉ goḻsob, laa naa ga gazodiidznie naa Pxoz naa. \p \v 37 Horco psilo mban rac zdoo me, riabguieḻnë me, dzigo bredz me Pedr, ni grop xingan Zebedé, bzënie me zho palal \v 38 dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Mban rac zdoo naa, zootle zig zet naa lo guieḻnë rii. Nuse nagoṉ goḻguiaaṉ, per goḻsobna. \p \v 39 Bzë me spalal, dzigo pquiitsgzhib me haxta bdziṉ lo me lo liu; psilo me bnab me lo Dios, rëb me: \p ―Papá, laa naa rnab lo luu, teḻne zala zdoo luu, bzhiguieḻ psilaa naa lo grë guieḻnë rii. Miṉ rii rnab naa lo luu, per teḻne grieeloda, miṉe gnëtaa luu, miṉ co gac. \p \v 40 Zeeṉe guso me, güey me zaatne biaaṉ gza tsoṉ zha co, goṉ me laa zho nixguiesle; dzigo rëbchaa me lo Pedr: \p ―¿Pe ni palal blëbde to nzobna to? \v 41 Goḻsobna, goḻnab lo Dios zeeṉa yquiild meṉdox to. Niicle ne squi lëbdraa xcuerp to sobna to, per goḻnab lo Dios, sac goṉ miṉ co nac miṉe racladz zhiespíritu to. \p \v 42 Dzigo güey me stib, güeyzodiidznie me Dios; scaque miṉe bnab me glo miṉcoque bnab me. \v 43 Zeeṉe wbiire me bdziṉ me lo zho, goṉ me laa zho nixguieslaque, sac lëbdraa zho mcaaḻ. \v 44 Wbiire güey me güeynab me lo Dios, scaque miṉcoque bnab me. \v 45 Zeeṉe laa me wbiretaa bioṉ vuelt co, rëbchaa me lo zho: \p ―Lëëw nagoṉ, zacle na gaguies to, zacle gdziiladz to. Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, laa hor nagoṉ bdziṉ zeeṉe laa grë miech ntseeb rii guiadnaaz naa. \v 46 Goḻtsieso, zeeṉa zio ne; sac goṉ laa zha ne glu naa lo zho ziaadle nu. \s1 Bnaaz zho Jesús \r (Mr. 14:43‑50; Lc. 22:47‑53; Jn. 18:2‑11) \p \v 47 Laa Jesús bii quianeeque, zeeṉe laa Judas (tib zha ne nac xpëëdscuel me) bdziṉ, bdziṉnie Judas tib dzoon zha ne pxeeḻ grë pxoz ne rnabey, ni grë zha ne nac zha non lo meṉ guiedz Israel. No zho nzheṉ spad, nogaa zho nzheṉ yag. \v 48 Biaaṉniele Judas zho diidz zha glu Judas cho nac Jesús, rëb Judas lo zho zha ne gaṉ zho gow Judas bzhid cuas, lëë me ga, ligier so zho gnaaz zho me. \v 49 Zigne bdziṉ Judas pquiaabdiuzh Judas me, blozhse ga wbig Judas dow Judas bzhid cuas me. \v 50 Dzigo rëbchaa me lo Judas: \p ―Judas, ¿pe ziaadguṉ luu nu? \p Lëëlëd wbig be grë zha co, bzheṉ zho me. \v 51 Horco biet tib zha ne rzënie me ga, bdob zho zhispad zho psilaa zho tib niaw, bliengaa zho diag tib zha ne rquia xtsiiṉ meṉ ne nac pxoz nroob. \v 52 Dzigo rëb Jesús lo zha ne pquiaaw ga: \p ―Blootsow zhispad luu, ib guṉdraa luu squi cob luuw. Sac goṉ zha ne rdiḻ con spad, noxtseeb ne low guet zho. \v 53 ¿Niacxe naṉ to na grieelod gnab naa lo Pxoz naa niina cxeeḻ me tsiipchop partid xanjl me guiaadla ne nu? \v 54 Per teḻne sca guṉ naa, ¿zha dzigo gac miṉe zhobnee lo Xtiidz Dios, zaatne raquiet miṉe noyac nu? \p \v 55 Dzigo rëbchaa me lo grë zha ne bdziṉ ga: \p ―¿Pe nacne squitaa rac to? ¿Niacxe naa cho zha ntseeb, ne squitaa nzheṉ to spad, nzheṉ to yag ziadnaaz to naa? Blactaa name goṉ to noseed naa miech leṉ yadoo, ¿pe nacne bnaazde to naa ga? \v 56 Per ible laa grë ncuaaṉ rii goṉ noyac, zeeṉa grieequia grë miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios lo miech padzeela. \p Horco grëse zha ne nac xpëëdscuel me laa zho bzhooṉ, tipse me psaṉ zho ga. \s1 Güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zha Israel \r (Mr. 14:53‑65; Lc. 22:54‑55, 63‑71; Jn. 18:12‑14, 19‑24) \p \v 57 Ga brieenie zho Jesús bdziṉnie zho me lidz Caifás, meṉ ne nac pxoz nroob. Grë zha ne rnabey lo meṉguiedz Israel, laa zho ndxiele ga. \v 58 Ye Pedr maase zit zit naḻ Pedr laa Pedr bdziṉ xley meṉ co. Bdziṉ Pedr güeysobga Pedr lo grë zha ne ndxienap, quiambëz Pedr dieṉ zha guṉ zho Jesús. \p \v 59 Grë pxoz ne rnabey, grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, grëse zha ne nac wxtis, laa zho ndxie nëz leṉ yu co, quiaguib zho zha ne gzhixcuaa maase diidzguizh ycaadz zho Jesús, parne gdeeda diidz gnab zho guet me. \v 60 Ndal zha ne sca beeṉ, per brieequiad xtiidz zho, sac zhaase zhaase rnee zho. Tibaque zeeṉe guso chop zho, \v 61 rëb zho: \p ―Bdzioṉ no goṉ rnee me laa me ctixche yadoo ne zob lad guiedz nu, zaatne riodziaṉ ne Dios, lozh ga tsoṉaque ngbidz gzaalo me stiba. \p \v 62 Dzigo hor co bzoli meṉ ne nac pxoz nroob, rëb me lo Jesús: \p ―¿Pe nacne rquiabd luu? ¿Pe nli sca rnee luu, te nlida ye? \p \v 63 Goṉ pxoz nroob co rquiabdaque Jesús, rëbchaa me: \p ―Zig zob Dios mban ne no gbaa, laa naa rnab lo luu bneeli lo no dieṉ cho nac luu. Bnë teḻ nli Xpëëd Dios nac luu, Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ me. \p \v 64 Dzigo pquiab Jesús rëb me: \p ―Scaw goṉ, naa nac meṉ co. Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, bii zaṉ to gaṉle zeeṉe laa naa zoob cue Dios nëz derech, ni zeeṉe laa naa guieet gbaa ziaḻzëëb naa lo xcow. \p \v 65 Horco ptsiez pxoz nroob co xab me, sac blëë me bin me sca rëb Jesús. \p ―¿Pe mazdraa textigw ne racladz ne? ―rëb me―. Laa to binle gaṉle zha rzëtaa xtiidz me noguitnie me Dios. \v 66 Nana waa, ¿pe gnë to zha dziuuṉ ne me? \p Pquiab be zho rëb zho: \p ―¡Ib rieguiaḻ guet me! \p \v 67 Dzigo hor co psilo zho nosacsi zho me. Zha ne rtsuc lo me, zha ne rdeed puñet me, nogaa zho rgap lo me, \v 68 rlozh ga rzhidznie zho me rnee zho: \p ―Luu ne nac luu meṉ ne pxeeḻ Dios, ¿bnë dieṉ cho ga bdiṉ luu? \s1 Rëb Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús \r (Mr. 14:66‑72; Lc. 22:56‑62; Jn. 18:15‑18, 25‑27) \p \v 69 Horco laa Pedr bii zob nëz ley. Ga zob Pedr, güey tib ndzoop ne quia dziin lidz meṉ rnabey co; rëb ndzoop lo Pedr: \p ―¿Ye luu lëë rzënie Jesús, meṉ Galilé ne bdziṉnie zho i? \p \v 70 Per bneelid Pedr. Squi zob grë zha co, rëb Pedr: \p ―Rieṉd naa dieṉ cho meṉ rnee luu. \p \v 71 Laa Pedr ziele nëz ro puert ne quia ro nëz, zeeṉe goṉ stib ndzoop ne rquia dziin ga Pedr, rëb ndzoop lo zha ne ndxie ga: \p ―Ye mgui qui goṉ nacgrë meṉ Nazaret ne bdziṉnie zho i. \p \v 72 Scaque bneelid Pedr, haxta rzeet Pedr Dios rëb Pedr ruṉbeyd Pedr me. \v 73 Wdzeepaaw, rëb zha ne ndxie ga lo Pedr: \p ―Ne nligaa ye luu rzënie meṉ ne bdziṉ i. ¡Rlupaa name zig rnee zha nëz Galilé rnee luu! \p \v 74 Dzigo psilo Pedr rzeet Pedr Dios rnee Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús, haxta rnee Pedr: \p ―Dios zobwi gaṉle, teḻne led diidzlid nu rne naa, maase cuibdee naa. \p Loxaque blozh sca briee ro Pedr zeeṉe laa tib gall pcuedz. \v 75 Horco psoladz Pedr xtiidz Jesús zeeṉe rëb me lo Pedr: “Gardle ycuedz gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa.” Dzigo mbanse rac Pedr. Briee Pedr ga, psilo Pedr biin Pedr guieḻnë co. \c 27 \p \v 1 Ziadyiinile liuw, wbiire pcaalsa grë pxoz rnabey, grë zha non lo meṉguiedz, bnediidz zho dieṉ zha gnabey zho guet Jesús. \v 2 Blozhse bzodiidz zho, dzigo laa zho bzobdoo me blee zho me ga ziesaṉ zho me lo Pilat, meṉ ne nac gobernador. \s1 Gut Judas \r (Mr. 15:1; Lc. 23:1‑2; Jn. 18:28‑32) \p \v 3 Laa Judas Iscariot zha ne pto Jesús ga, zeeṉe bin Judas laa zho rnab guet me, lëëlëd güey Judas lo grë pxoz rnabey co, lo grë zha non lo meṉguiedz ga, zietsire Judas dimi ne bdiizh zho Judas ga. Mban rac Judas, \v 4 bdziṉ Judas rëb Judas lo zho: \p ―Naraa rieṉ naa lëda nu beṉ naa. ¡Tib doḻ nrooble nu, znu biaḻto naa tib meṉ ne peet xtoḻd! \p Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Miṉcotaa goṉ ndioṉd no! ¡Xcuentzhe luu ga! \p \v 5 Horco pcheḻ Judas dimi co leṉ yadoo. Lo guieḻnë co briee Judas ga güey Judas lëëque Judas pxiiyaṉ Judas. \p \v 6 Grë zha ne nac pxoz rnabey ga, güey zho ptop zho dimi co. Per blozh ga, rieṉd zho dieṉ zha guṉ zhow. \p ―¿Zha dziuuṉ ne dimi rii? ―rëb zho―. Teḻne guiaaṉa yadoo, per rdzieelda, sac goṉ xchen tib miech bdzëëw. \p \v 7 Dzigo bzodiidz zho dieṉ zha gaca, nacne mazd pquiin zhow bzhii zho tib lë liu, zaatne rdieeṉ yu ne riaa grë ncuaaṉ psin ne rquiin; parne lo liu co ygueets grë zha zit ne guet Jerusalén. \v 8 Nacne brieelë liu co “Liu ren”, ni sca ruṉbey zhow leṉ dze rii. \v 9-10 Ga brieequia miṉe bzeet zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb zho: “Gaḻptsii pes plat ne bzhii zha Israel meṉ nziuu co, dimi co bzhii zho tib lë liu, zaatne rdieeṉ yu ne riaa grë ncuaaṉ psin ne rquiin. Sca në Dios lo naa.” \s1 Bnab zho guet Jesús \r (Mr. 15:2‑20; Lc. 23:3‑5, 13‑25; Jn. 18:33‑19:16) \p \v 11 Bdziṉnie zho Jesús lo Pilat, ga bnabdiidz Pilat lo Jesús rëb Pilat: \p ―Bnë dieṉ, ¿pe nli luu nac zhirey zha Israel? \p Pquiab me rëb me: \p ―Nliw. \p \v 12 Grë zha ne nac pxoz rnabey ga, ni grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, rzadraa ncuaaṉe rquiaqui zho me; per ni tib diidz rtsired me lo zho. \v 13 Dzigo rëbchaa Pilat lo me: \p ―¿Pe nacne rquiabd luu? ¿Pe ib rond luu grëtaa ncuaaṉe rquiaqui zho luu i? \p \v 14 Bzee zdoo Pilat goṉ Pilat, ible rquiabd me. \p \v 15 Gzobse iz, zeeṉe raḻ lni Pascw rnabey Pilat rlaa tib zha ne no ladzguiib, zha ne gnabtaa meṉguiedz laa. \v 16 Leṉ dze co no tib zha ntseeb ladzguiib lë Barrabás, zëëb xtiidz zho. \v 17 Nacne rëb Pilat lo grë zha ne ndxie ga: \p ―¿Cho racladz to csilaa naa? ¿Pe silaa naa Barrabás, te silaa naa Jesús ye, meṉ ne nac diidz pxeeḻ Dios lo to? \p \v 18 Sca rëb Pilat sac bieṉ Pilat loxaque porne ndal miech nobig lo Jesús miṉ co ne rlëënie zho me, bnabey zho bgaa me. \p \v 19 Laa Pilat zob lo xcan ne ruṉ me guieḻwxtis, zeeṉe bdziṉ tib mandad rëb lo me: \p ―Znu në tsieel luu: bzhiguieḻ me peet guṉd luu meṉ qui, rlu peet xtoḻd me; sac nieewdze me nroob ptseb mcaaḻ tsieel luu. \p \v 20 Grë zha rnabey co, bio zho pquiil zho meṉguiedz gnab zho csilaa Pilat Barrabás, ni gnab zho guet Jesús. \v 21 Zeeṉe wbiire Pilat bnabdiidz Pilat stib, dieṉ chopaa racladz zho laa, grëse zho nguiedz pquiab be zho, rëb zho: \p ―¡Barrabás psilaa! \p \v 22 Dzigo rëbchaa Pilat: \p ―Meṉ ne waa nac diidz pxeeḻ Dios lo to nu, ¿zha guṉ naa me? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Bnabey yquia me lo cruz! \p \v 23 ―¿Per pe nacne yquia meṉ rii lo cruz? ―rëb Pilat―. ¡Ni tib doḻ rapd me! \p Biireque zho nguiedz roptsie zho rnab zho yquia me lo cruz. \v 24 Goṉse Pilat rquiaadiagd zho xtiidz me, leḻ mazdraa rac zho, dzigo bnab me nis, squi ndxie zho bdiib me nia me, rëb me lo zho: \p ―¡Naṉle to nasca, led xtoḻdraa naa nu ne laa xchen meṉ rii gzhiee, sac naṉpaa naa peet falt rapd me! \p \v 25 Pquiab be zho rëb zho: \p ―¡Peet nacd ga! ¡Zhits no grë xpëëd no cuib doḻ co, na no guiotizha! \p \v 26 Dzigo bnabey Pilat blaa Barrabás, laa Jesús racse me bnabey me zha ne bdiṉ Jesús, blozhse ga laa me psaṉ Jesús ladznia meṉguiib ne tsiequiaa me lo cruz. \p \v 27 Biire grë meṉguiib co bzëëbnie zho me nëz leṉ yulow, ga pcaalsa grëraa meṉguiib ne nacgrë zho, briṉ zho igose me. \v 28 Blee zho xab me, bgacw zho me tib lar nizhnie nlaan, zig rna lar ne racw grë rey, \v 29 bzieecw zho bla lë yag guiets, bzoob zhow guic me zig rzob coron guic zha ne nac rey, ni bloo zho tib lë goobgui nia me. Ruṉnguzee zho me, rquiitsgzhib zho lo me, rnee zho: \p ―¡Goḻwi gaṉle zha ractaa zhirey zha Israel! \p \v 30 No zho rtsuc zho lo me, rgob zho goobgui ne no nia me ga, rdeed zhow guic me. \s1 Güeyquiaa zho Jesús lo cruz \r (Mr. 15:21‑32; Lc. 23:26‑43; Jn. 19:17‑27) \p \v 31 Blozhse sca bdziitnie zho me, blee zho lar nizhnie co lad me, bgacw zho me xab me stib, dzigo laa zho brieenie me ga zienie zho me zaatne yquia me lo cruz. \v 32 Nëz zienie zho me bdzieel zho tib meṉ Ciren lë Simón, bnabey zho meṉ co bi me zhicruz me. \p \v 33 Zeeṉe bdziṉ zho zaatne nac “Gui Beerguic Ngutoo” (Gólgota), \v 34 ga bdeed zho nziu lo me notsa tiblo guizh nlayag, per zeeṉe pquiaaro mew bieṉ me nziu cow, bnëd me nie mew. \p \v 35-36 Blozhse pquiaa zho me lo cruz, bzheṉ zho tib xab me pchug zhow biaaṉnie zho tib lëgaw, laa stiba bio zho rif; dzigo laa zho bzob ga, bzobnap zho. \v 37 Guic zhicruz me, ga pquiaa zho bla lan diidz zaatne rnee: “LËË JESUS NU, MEṈ NE NAC ZHIREY ZHA ISRAEL.” Sca pquiaa zho, sac miṉco pquiaqui sca pquiaa zho me lo cruz. \v 38 Ye chop ngbaan pquiaagza zho me lo cruz, tibga zhicruz zho bzo tib nëz cho zhicruz me. \v 39 Grëse miech ne rdedtaa raṉ zho laa me quia ga, rzhidznie zho me, haxta rdzi zho guic zho \v 40 rnee zho lo me: \p ―Led rëb luu lëë laa luu ntsiḻ yadoo, ni tsoṉaque ngbidz nzaalo luu stiba, ¿pe nac dzigo rrieelod luu guieet luu i? Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, biet lo qui. \p \v 41 Scaque grë pxoz rnabey, grë maistr ley, grë zha farisé ni grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, rzhidznie zho me, rnee zho: \p \v 42 ―Stib miech scataa beeṉguiac me, stib miech scataa bla me, ¿pe nac dzigo rrieelod me gla me me? ¡Gooṉ me name nac zhirey ne, guiet me i sca zho; zeeṉa dziuuṉbey ne meṉ rnabey nac me! \v 43 ¡Conque tant rnalo me Dios, haxta rnee me Xpëëd Dios nac me, guiaadsilaa Dios me i nazho! \p \v 44 Ye ngbaan ne quiagza me lo cruz ga, miṉcoque rbidzgo zho lo me. \s1 Gut Jesús \r (Mr. 15:33‑41; Lc. 23:44‑49; Jn. 19:28‑30) \p \v 45 Zig groḻ dzew, tibaque zeeṉ goc tib ncow dipse lo guidzliu, haxta las tres biaa biini stib. \v 46 Horco nguiedz zëëb tsi Jesús, rnee me: \p ―Elí, Elí. ¿Lama sabactani? \p Diidz co nac zig nac ne rnee ne: Luu nac xDios naa, luu nac xDios naa. ¿Pe nacne psaan luu naa? \p \v 47 Zha ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rbedz me, no zho rëb Lí, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, meṉ co rbedz me. \v 48 Dzigo rias tib zho güeygadz tib lë zhiil lo nziu bla, bzoob zhow tib guic goobgui pquiaa zhow ro me. \v 49 Laa zla zho rnee: \p ―Psaan, nu dziaṉ ne dieṉ pe ziaad Lí guiaadlit Lí me i. \p \v 50 Tibaque zeeṉe pquiaa me stib redz nroob, znuse blozh me. \p \v 51 Horne nolozh me ga, hor co briez nzoli lar nroob ne quia leṉ yadoo, groḻtaa goca; psilo bni tib zhodox, grë quie masaque wbiḻa, \v 52 nzian ro baaṉ grë zha ne bnalo Dios mazd padzeela bzhial. \v 53 Zeeṉ goḻ dze ne brieeban me, ye zho laa zho brieeban, briee zho leṉ baa, bzëëb zho lad guiedz; nzian miech ne goṉ zho. \p \v 54 Grë meṉguiib ne quianap me ga, ni zha ne rnabey lo zho, zeeṉe goṉ zho bni zho co, ni goṉ zho grë ncuaaṉe goc ga, per nli bdzieb zho. \p ―¡Ne nlipagaa ―rnee zho―, Xpëëd Dios nac meṉ qui! \p \v 55 Nzianlaa meṉ wnaa, zit zo zho rwi zho. Lëë grë meṉ wnaa co güeynaḻ zhits Jesús, beeṉ zho xyudar me dipse leṉ dze ne pseed me miech, desde dze ne psilo me nëz Galilé. \v 56 Lad co no Marí Magdal, Marí tsieel Zebedé, ni Marí ne nac xniaa Jacob grop José. \s1 Bgueets Jesús \r (Mr. 15:42‑47; Lc. 23:50‑56; Jn. 19:38‑42) \p \v 57-58 Zhile sëëb ngbidza, zeeṉe bdziṉ tib mgui lë José lo Pilat, bnab me diidzbey tsielit me xcuerp Jesús lo cruz; tib zha ricwa, meṉ guiedz Arimaté nac me, ye me zienaḻ zhiwseed Jesús. Nacne pxeeḻ Pilat diidz lo zha ne quianap Jesús ga, parne siguieḻ zho glit José me lo cruz. \p \v 59 Dzigo güey José. Blozhse blit José me lo cruz, laa José neyle tib lë lar cub, pcheḻ José me lar co, \v 60 güeyxob José me tib leṉ baa ne naccheṉ José ndieeṉ tib cho quie gax ga; tib baa cuba. Blozhse bdzig José tib quie nroob bioog ro baa co, laa José zey. \v 61 Laa Marí Magdal bii biaaṉ ga, grop me stib Marí ne nacgrop me ga; zobse zho gax ro baa co. \p \v 62 Biini liu co, pcaalsa grë pxoz rnabey, grë zho zha farisé, güey zho lo Pilat, \v 63 rëb zho: \p ―Guṉ luu dispensar, laa no ziaadaque lo luu stib. Naraa rsoladz no, leṉ dze ne bii mban meṉ ntseeb ne sca biaadquidie miech ga, rëb me, zeeṉe gac tsoṉ ngbidz guet me laa me grieeban. \v 64 Gane ziaad no lo luu, bzhiguieḻ pxeeḻ zha ne yquiaanap ro baaṉ me haxta gac tsoṉ ngbidz co; sac nend tsie zha ne nac xpëëdscuel me tsiebee zho me, lozh ga guiab zho laa me brieeban. Naṉle luu gaṉle, teḻ gac miṉ co, cho gnë peraa gzhixcuaa zho. \p \v 65 Dzigo rëbchaa Pilat lo zho: \p ―Teḻne sca racladz to, laa tib partid meṉguiib ndxie i. Goḻtsienie zho, goḻguiab lo zho yquiaanap zhow teḻ zha racladz to. \p \v 66 Dzigo laa zho zie zienie zho grë meṉguiib co. Bdziṉ zho bloo zho tib bey cho quie ne nioog ro baaṉ Jesús ga, par glu teḻ cho zha ne tsiegaaḻa, ni biaaṉ grë meṉguiib co yquiaanapa. \c 28 \s1 BRIEEBAN JESUS \r (Mr. 16:1‑8; Lc. 24:1‑12; Jn. 20:1‑10) \p \v 1 Zna dze goc dze ne rdziiladz zho lo dziin ga, biini liu, dze ne rsilo zhmal, silgaw zie Marí Magdal grop me stib Marí co zieso zho ro baaṉ Jesús. \p \v 2 Lëëtaaque hor co bni tib zhodox, lo zho co biet tib xanjl Dios gbaa bdob me quie nroob ne nioog ro baa co, bdiix mew tib lad, bzobga me lada. \v 3 Masaque rlu me zigne rlu belye, xab mew, nquitsbie rnaw, zig rlu zaatne ndxie guieg. \v 4 Grë meṉguiib ne quianap ro baa ga, zeeṉe goṉ zho anjl co, per nli bdzieb zho, rzhidz zho. Lo dzeb co, pcowgazh zho, grëse zho biab liu. \v 5 Zeeṉe laa grop wnaa co bdziṉ, rëbchaa anjl co lo zho: \p ―Gdziebde to. Naṉle naa Jesús meṉ ne pquiaa zho lo cruz ga, meṉ co ziaadguib to. \v 6 Per guieṉdle me nu, ¡laa me brieebanle zigne bneele me ga! Goḻwi gaṉle nu nac zaatne pxob zho me. \v 7 Niinagazh goḻtsie goḻtsienie diidz lo xpëëdscuel me, goḻguiab lo zho laa me brieebanle. Galilé me cuëz me zho, ga gaṉ zho me. Laa to naṉlew nasca. \p \v 8 Lëëlëd briee grop wnaa co ga, rias zho laa zho zienie diidz lo xpëëdscuel me; lala rdzieb zho, ni lala rley zho. \v 9 Laa zho zie, tibaque zeeṉe goṉ zho laa Jesús zole lo zho, iṉe pquiaabdiuzh me zho. Horco wbig zho pquiitsgzhib zho lo me, bdeedz zho ni me. \v 10 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Gdziebde to. Goḻtsie goḻtsienie diidz lo grë zha bets naa, goḻguiab lo zho tsie zho Galilé, ga gaṉ zho naa. \p \v 11 Horcoraa laa bla zhaguiib ne pquianap ro baaṉ Jesús ga bdziṉ lad guiedz. Güey zho lo grë pxoz rnabey, bzodiidz zho zha goṉ zho bzhial ro baa co. \v 12-13 Dzigo pcaalsa grë pxoz co grë zho zha ne nac zha non lo meṉguiedz, dieṉ zha guṉ zho. Nacne biaaṉ zho diidz, mazd gdeed zho dimi lo grë meṉguiib co, parne gneelid zho, sinque guiab zho, segur xpëëdscuelaque me güeybee me leṉ baa, per bieṉd zhow sac nixguies zho. Nroob dimi bdeed zho lo grë meṉguiib co, \v 14 rëb zho: \p ―Peet tsienied guic to, niicle teḻne gon gobernadora na no guionee lo me, zeeṉa peet guṉd me to. \p \v 15 Dimi co pcaania zho, dzigo laa zho psilo pxooṉ diidz co zigne rëbse grë zha co lo zho. Grë zha Israel ne bina leṉ dze co, masaque bliladz zho nli sca goca, ¡ni haxta lo nadze sca zienie guic zho! \p \v 16 Zeeṉe bdziṉ dze ne gdzieelo Jesús xpëëdscuel me nëz Galilé, briee gza tsiiptib zha ne bzo gaxpaa lo me ga, güey zho nëz co; bdziṉ zho guic gui ne rëble me ga gdzieelo me zho. \v 17 Zeeṉe goṉ zho me pquiitsgzhib zho liu. \p Lo grë zha ne ndxie ga, no zho rieṉpaa lëë me ga, nogaa zha ne bii racchop guic. \v 18 Dzigo wbig me lo zho, rëb me: \p ―Laa to goṉle nasca naa rnabey. Grëse ncuaaṉe no gbaaw, nogaa guidzliuw, ladznia naa psaṉ Pxoz naaw. \v 19 Niina nagoṉ, laa naa rsaṉ diidz lo to: goḻtsie dipse lo guidzliu, goḻtsieseed miech gac zho zha ne sëëb xnëz naa, goḻchoobnis zho, goḻguiab lo zho lëë miṉ co rnabey Pxoz naa, rnabey naa ne nac Xpëëd me, ni rnabeygaa Espíritu Sant. \v 20 Goḻseed zho gban zho, grëse miṉe bnabey naa to guṉ to. Miṉ co rsaṉ naa diidz lo to guṉ to; ni gacnaṉ to gaṉle, ib csaand naa to, gzataa dzew niicle haxta dze ne nitlo guidzliuw, naa gacnie to.