\id LUK \h LUCAS \toc1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA LUC \toc2 LUCAS \toc3 Lc. \mt1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA \mt1 LUC \c 1 \p ¡Diuzh Tiofl! \p \v 1 Naṉle luu gaṉle, nole bla zha ne bioxco pquiaa zho grë ncuaaṉe goc zeeṉe biaad Jesús meṉ ne pxeeḻ Dios ga. \v 2 Ncuaaṉe nlipaa goca, grë ncuaaṉe pquiaa zho ga, laaw pquiaa zho zigne rzodiidzse miecha leṉ dze rii, zigne rzodiidzsegaa zha ne bzëniepaa mew, zha ne pso me noneew lo miech. \p \v 3 Yeque naa pquiaa naa wen wen bnabdiidz naa, bleeni naa diidz grëse dieṉ zha psilo grë ncuaaṉ co; ni niina laa naa rquiaw zigne gocsew laaw rxeḻ naa lo luu. Sac rieṉ naa ib nonguieḻa gacnaṉ luuw; \v 4 zeeṉa lozh gacnaṉ luu zha nac diidzli rii, wseed ne blu zho lo luu i. \p \v 5 Leṉ dze ne nac Herod rey rnabey me dib xtan zha Judé, leṉ dze co no tib pxoz lë Zacarí, me nac tib zha ne nacgrë “Zha Abí”. Niicle tsieel mew, zha xtii pxoz Aarón ziaad wnaa co, lë me Lisabet. \p \v 6 Zigtaa Zacaríw, zigtaa Lisabeta, noxco me miṉe rnabey Dios, mban mew zigne naca, ni tib xley Dios rguiitsd me. \v 7 Meṉ gol-le nac me grop me, per ni tib mëëd quianied me, sac niaad Lisabet gapd me mëëd. \p \v 8 Laa tib dzew bgaa grë zha ne nacgrë Zacarí guṉ zho dziin leṉ yadoo. \v 9 Nac xcostumbr grë zha ne nac pxoz, rio zho tib rif dieṉ chopaa ygaa tsielaadz goxyaal leṉ yadoo, dzigo bgaa Zacarí. \v 10 Goxyaal co nolaadz me leṉ yadoo, laa grë miech ne ndxie nëz ley nonabgaa lo Dios, \v 11 tibaque zeeṉe brieequia tib xanjl Dios bzo cue pcoog nëz derech, zaatne nozëëg me yaal ga. \v 12 Zeeṉe goṉ me anjl co bdzieb me, rdzieldraa me zha guṉ me lo dzeb co. \v 13 Dzigo rëb anjl co lo me: \p ―¡Gdzieebd luu! Diidzse ziaḻnie naa lo luu, gacnaṉ luu gaṉle miṉe bnab luu lo Dios ga, pquiaadiag mew; gane niina laa tsieel luu gap tib mëëdbgui. Zeeṉe gal win, Juan cueelë to win. \v 14 Tib guieḻbley nroob gac win lo to, niicle lo grëragaa miecha, \v 15 sac tib meṉ nziuu gac win lo Dios. Zeeṉe gac win zha broob, ni tib ro nziu guied win, per ni vin yquiaarod win; ansraa gal win, laa Espíritu Sant nacniele win. \v 16 Win gac meṉ ne co guic nzian grë zha Israel, gbiire gbig zho lo Dios, meṉ ne rnabey zho. \v 17 Zigne goc Lí, meṉ ne biaad pteed xtiidz me padzeela, sca gac win tedner win lo me, nroob poder ne gap win. Win gnee lo grë miech rii, gbiire gleynie zho me zigne goc xmeṉgol zho zha ne bleynie me; csaan zho grë xquieḻntseeb zho, gban zho zigne racladz me; zeeṉa niowse gac zho ycaania zho me. \p \v 18 Pquiab Zacarí rëb Zacarí lo anjl co: \p ―¡Ncuaaṉe gacd i goṉ rnee luu! Zigtaa naaw, zigtaa tsieel naaw, meṉgol-le nac no. \p \v 19 Rëbchaa anjl co: \p ―Bieṉ gaṉle anjl Gabriel nu quianee lo luu, anjl ne tibaque zo lo Dios. Me pxeeḻ naa ziaḻnie naa diidz rii. \v 20 Per ne squi rliladzd luuw, na laa luu guiaaṉ ngop, haxta gaḻ dze ne gac miṉe rne naa lo luu nu, dze co glan xtiidz luu stib. \p \v 21 Grë miech ne ndxie quianab lo Dios ga, quiambëz zho Zacarí, rnabdiidzlsa zho pe goc me, sac raṉ zho rrieed me zaatne ziezëëg me yaal ga. \v 22 Zeeṉe briee me, goṉ zho gacdraa gnee me, dzigo bieṉ zho no pe blu Dios lo me ga. Teḻ pe racladz me gnee me, niapse señ rlu me. \p \v 23 Bzase dze ne beeṉ me dziin leṉ yadoo, dzigo laa me zey lidz me. \v 24 Goca bla ngbidz, laa mëëd co pquialo zdoo tsieel me. \p Dipse leṉ gaay mëë bio zhuz co ro yu, ib brieed me, rley me rnee me: \p \v 25 ―¡Zha wentaa Dios, bneedz me diidz bdziṉ dze yquianie naa mëëd rii, zeeṉa gzhidzniedraa miech naa! \s1 Güeynie tib anjl diidz laa Jesús gac mëëd \p \v 26 Goc xoop mëë zoney Lisabet mëëd, pxeeḻ Dios anjl co stib güey me Nazaret, guiedz ne ndxie xtan zha Galilé. \v 27 Ga no tib ndzoop nguieg lë Marí, leṉ dze co no xtiidz ndzoop co ctsieelnia ndzoop tib zha xtii rey David, lë José. \v 28 Bdziṉ anjl co zaatne no ndzoop, pquiaabdiuzh me ndzoop, rëb me: \p ―¡Dichos luu goṉ, sac tib zha nziuu nac luu lo Dios! Me quianap luu. \p \v 29 Zeeṉe goṉ Marí anjl co, ni goṉ Marí zha rnee me, bzee zdoo Marí, rieṉd Marí dieṉ pe nac scataa rzë xtiidz me. \v 30 Dzigo rëbchaa me lo Marí: \p ―¡Gdzieebd luu! Laa Dios goṉ bzooblo luu ygaa luu tib guieḻnzaac nroob. \v 31 Zdoo luu yquiaalo tib mëëdbgui, zeeṉe laa win gal, JESUS cueelë luu win. \v 32 Tib meṉ nroob gac win, zieṉ miech gaṉle Xpëëd Dios ro ne no gbaa nac win; ni so me win gnabey win zig bnabey xmeṉgol win David. \v 33 Win gnabey lo grëse zha Israel, ni gdziṉd dze ne lozh xquieḻrnabey win. \p \v 34 Pquiab Marí rëb Marí lo anjl co: \p ―¿Mëëd ye? ¿Per zha grieelo gap naa mëëd, ni tib naa zo nu? \p \v 35 Rëbchaa anjl co: \p ―Niapse por poder ne rap Dios gac miṉ co. Zeeṉe laa Espíritu Sant guiaad gacnie luu, hor co laa poder co gacnie luu, laa mëëd co yquiaalo zdoo luu; gacxe waa Xpëëd Dios guṉbey miech win, miṉe rnabey Dios miṉ co guṉ win. \v 36 Ye beḻyeeṉ luu Lisabet, niina lo guieḻgol-le laa tib mëëd pquialo zdoo me; zëëb diidz ib grieelod gap me mëëd, per na racle xoop mëë zoney me mëëd, \v 37 sac par Dios tsod ncuaaṉe grieelod gac. \p \v 38 Dzigo rëb Marí: \p ―Teḻ scaw, miṉe rnee luu i, maase gaca. Laa naa zo nu par guṉ naa miṉe gnabeytaa Dios naa. \p Blozhse ga, laa anjl co zey. \s1 Güeygaṉ Marí Lisabet \p \v 39-40 Goc bla dzew, briee Marí ga zie me ziegaṉ me Lisabet tib guiedz win ne ndxie gui glaa ne nac xtan zha Judé. \v 41 Bdziṉ me, wbig me pquiaabdiuzh me Lisabet. Bdiuzh co bnee me, zeeṉe biasoli xpëëd Lisabet zdoo Lisabet; dzigo hor co bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo Lisabet, \v 42 nguiedz bnee Lisabet rëb me lo Marí: \p ―¡Dichos luu Marí bgaa luu guieḻnzaac qui! Sac goṉ, lo grëraa no nac no meṉ wnaa, luu bzooblo Dios. Mëëd ne zoney luu i, zha nziuu nac win lo me. \v 43 ¡Ib guiaaṉladzd naa dze rii, znu biaad luu nac luu xniaa meṉ ne rnabey naa, biaadgaṉ luu naa! \v 44 Haxta mëëd ne zoney naa nu, rley win biasoli win zdoo naa, zeeṉe pquiaabdiuzh luu naa. \v 45 ¡Dichos luu, bin luu miṉe në Dios, ni bliladz luu zuṉ mew! \p \v 46 Dzigo hor co bnee Marí rëb me: \q1 ¡Meṉ nroob nac Dios! ¡Gdib zdoo naa rooḻnie naa me! \q1 \v 47-48 Rleynie naa me nac me meṉ ne psilaa naa, \q1 sac goṉ niicle peet nond naa, tib nguṉdziin winse nac naa lo me, \q1 per laa me bzooblo naa. \q1 Grë miech, zigtaa leṉ dze riiw, zigtaa leṉ dze ne ziaadragaaw, \q1 ziab zho naa nac tib wnaa ne mazdraa dichos. \q1 \v 49 Ne nligaa zha nactaa guieḻnzaac rii bneedz me lo naa. \q1 Meṉ ro, meṉ nroob nac me, ¡guieṉdraa cho zig me! \q1 \v 50 Grëse miecha, zha ne rioxco rquiaadiag miṉe rnabey me, \q1 tibaque racnie me zho, ib rsaand me zho. \q1 \v 51 ¡Goḻwi gaṉle zha nactaa grë ncuaaṉe ruṉ me! \q1 Grë ncuaaṉe no guic zha niats guṉ zho, bnitlo mew, \q1 \v 52 ptiche me grë zha ne zob rnabey. \q1 Laa grë zha ndooladz, zha ne rzac miech peet nond, \q1 beeṉnon me zho. \q1 \v 53 Grë zha mban ne guieṉd pe yquiin, nroob guieḻnzaac ne bdeed me lo zho, \q1 laa grë zha ne rapcheṉ, scase bzonëz me zho. \q1 \v 54 ¡Pe zhidaa ziyacnie me grë zha ne nac xtii Israel, meṉgol ne goc zig tib nguṉdziin lo me ga! ¡Tibaque rlu me rleynie me zho! \q1 \v 55 Ib biaaṉladzd me xtiidz me miṉe bnee me lo pxozgol ne Abraham, \q1 zeeṉe rëb me gdziṉd dze ne csaan me Abraham, ni grëraa zha ne grieequia lo xtii Abraham. \p \v 56 Maase tsoṉ mëë biaaṉ Marí ga blëz me lo Lisabet, dzigoraa wbi me ga bdziṉ me lidz me stib. \s1 Gol xpëëd Lisabet \p \v 57 Bdziṉ dzew, laa xpëëd Lisabet bza mëë, laa me gop win. \v 58 Grë zha ne no gax lidz me, grë zha ne nac meṉlidz me, zeeṉe bin zho scataa pquia zdoo Dios me bdeed Dios mëëd co lo me, rley zho güeygaṉ zho me. \p \v 59 Dze ne goc mëëdbgui yeeṉ co xon ngbidz, blalaa zha ne güeynaḻ zhits pxoz win, zhits xniaa win güeynie zho win bio win bey ne rio xpëëdbgui zha Israel, parne glu lo Dios ngab win. Tibaque naṉ zho Zacarí nrieelë win, zigne lëque pxoz win, haxta scale nonee zho lo win, \v 60 per hor co rëb Lisabet, led scad gac lë win, Juan grieelë win. \p \v 61 Dzigo pquiab zho rëb zho: \p ―¿Pe nacne sca grieelë win? Ni tib meṉlidz to lëd Juan. \p \v 62 Bnabdiidzaque zho lo pxoz win, blu zho señ lo me dieṉ zha racladz me gac lë win. \v 63 Dzigo bnab me bdeed zho tib lë lo zaatne yquiaa me; bzee zdoo zho zeeṉe blozh pquiaa me goṉ zho rnee lo co: “Juan grieelë win.” \v 64 Loxaque blozh dze sca pquiaa me, zeeṉe laa me wbiire bnee stib, psilo me rdeed me xquizh lo Dios. \v 65 Grë zha ne zo ga, zha ne ruṉbey me, zeeṉe goṉ zhow, per nli rzee zdoo zho. \p (Nëzrii nëzrec bzhooṉ diidz laa mëëd co gol, grëse guiedz ne ndxie gui glaa co gocnaṉ miecha. \v 66 Zha ne rona, rza zdoo zho rnee zho: “¿Bay cho gac mëdyeeṉ co?” Sac nligaa rlu nacnie Dios win.) \p \v 67 Horco bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo Zacarí, psilo me bnee me rëb me: \q1 \v 68 ¡Xquizh xquieḻnzaac meṉ nroob ne rnabey, meṉ ne nac xDios ne nac ne zha Israel! \q1 Sac goṉ laa me ziaad, ziaadgaṉ me ne, ziadbee me ne lo xquieḻnë ne. \q1 \v 69 Nasi laa me pxeeḻ meṉ nroob ne ziaadsilaa ne, \q1 lëë meṉ co ga no grieequia lo zha xtii David, meṉ ne beeṉ xtsiiṉ me ga. \q1 \v 70 Padzeelale bzeet me cxeeḻ me meṉ co, \q1 grë zha ne biaad pteed xtiidz me, bzeet zhow. \q1 \v 71 Rëb zho, ib sxeeḻ me meṉ ne guiaadsilaa ne ladznia zha ne nosacsi ne, zha ne rlëë lo ne. \q1 \v 72 Sac ib gdziṉd dze csaan me grë zha xtii pxozgol ne, rquianëpaa zdoo me zho. \q1 Ib guiaaṉladzd me miṉe rëb me lo Abraham, \q1 \v 73 zeeṉe rëb me laa me cxeeḻ meṉ ne csilaa ne, \q1 \v 74 zeeṉa dziodzebdraa ne lo zha ne rlëë lo ne, lo zha ne rsacsi ne; \q1 sinque iṉe tibli gac ne dziuuṉ ne miṉe rnabey me. \q1 \v 75 Gzataa dze ne gneedz me guieḻmban lo ne, \q1 iṉe mbe zdoo ne, dziuuṉ ne miṉe rleynie me. \q1 \v 76 Luu goṉ xin, bzooblo Dios ro ne zob gbaa, cteed xtiidz me lo miech, \q1 luu tedner tsienee luu lo zho, laa meṉ co no guiaad. \q1 \v 77 Luu gnee lo grë zha Israel, guieṉ zho gaṉle zha guṉ Dios zho perdon, parne ycaania me zho. \q1 \v 78 Ne nligaa rleynie me ne, rquia zdoo me ne, \q1 gane laa me cxeeḻ Xpëëd me, meṉ co gac zig tib biini, \q1 \v 79 Biini co gziini lo grë zha ne mban lo guieḻcow, \q1 zeeṉa biini co glu nëz lo ne, guio ne nëz ne peet zhgab, peet dzeb guieṉd. \p \v 80 Zigse zie dzew, scase scase zieroob mëdyeeṉ co, ni scaquegaa dib zdoo win rleynie win Dios. Zeeṉe laa win broobpaa, dzigo güey win bio win tib dan zit, haxta bdziṉ dze ne laa win psilo pseed miech laa win blulo lo zho. \c 2 \s1 Gol Jesús \r (Mt. 1:18‑25) \p \v 1 Lëëtaaque leṉ dze co, laa August, rey nroob ne zob Roma, bnabey top lë grëse miech ne no dib dan ne rnabey me, par gacnaṉ me dieṉ palal zho. \v 2 Lëë primer vuelt ga ptop zho lë miech, lëë iz co zob meṉ ne lë Cirein zobnabey me guiedz Siria. \p \v 3 Bnabey August grëse miech zha ne no stib ladz beṉ, laa zho no tsie zaatne nacpaa ladz zho tsiedeed zho lë zho, parne ga ygab zho. \v 4 Miṉ co nagoṉ nacne briee José guiedz Nazaret (xtan Galilé) grop me Marí zie me Belén (xtan Judé). Laa me zie ga, sac ga goc ladz xmeṉgol me rey David. \v 5 Gard ctsieelniapaa me Marí, per nole xtiidz me grop me. Leṉ dze co ziaadyobpaa gal xpëëd Marí. \p \v 6-7 Bdziṉ me Belén, bgaadraa me zaatne nrieelo mbëz me leṉ yu, lega nac ti leṉ lidz ma bdeed zho blëz me. Lëëtaaque bdziṉ me ga, laa mëëd co gol. Racse Marí pcheḻ me win lar, bdiix me win tib leṉ yag ne row ma guizh; lëë mëëdglo ga lo me. \p \v 8 Guieel co, blalaa zha ne nac baxtor, laa zho ndxie quianap zho xpëcwxiil zho dan, \v 9 tibaque zeeṉe brieequia tib xanjl Dios lo zho, dipse zaatne ndxie zho ga biab tib biini nroob. Zeeṉe goṉ zho anjl co, goṉ zho biini nroob co, per nli bdzieb zho. \v 10 Dzigo bnee anjl co, rëb me lo zho: \p ―¡Gdziebde to! ¡Goḻgon diidz cub ne gaṉle ziaḻnie naa lo to nu! ¡Tib guieḻbley nroob gac diidz rii lo grëse miech! \v 11 Meṉ ne goṉ quiambëz to ga guiaad csilaa to, laa me blansole lo guidzliu. Me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios, me nac meṉ ndzon ne rnabey. Belén, zaatne goc ladz rey David, ga gol me naguieel. \v 12 Goḻtsie, zaatne tsiedziel to tib mëëdbgui yeeṉ, nrieḻse win lar zhoob win leṉ yag ne row ma guizh, lëë me ga. \p \v 13 Tibaque zeeṉe goṉ zho laa stib dzoon anjl brieequia gocgrë anjl ne quianee lo zho ga, psilo grë anjl co rooḻnie zho Dios, rnee zho: \q1 \v 14 ¡Haxta zaatne glaaraa gbaa, nozhoobneṉ gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac Dios! \q1 ¡Nasi, grëse miech zrieelo guiaaṉwen zho lo me; zdoo me rala laa me nobedz zho! \p \v 15 Zeeṉe laa grë anjl co zey gbaa stib, psilo grë baxtor co rnee zho: \p ―¡Niinaga goḻgotsaa guio Belén! ¡Gotsaa guiowi ne dieṉ, zeeṉa dziaṉ ne miṉe biaadnie anjl co diidz lo ne nu! \p \v 16 Lëëlëd bio zho nëz laa zho zie. Bdziṉ zho zaatne blëz José ga grop Marí, nligaa laa mëdyeeṉ co nix ga, nixse win tib leṉ yag ne row ma guizh. \v 17 Dzigo bzodiidz zho grëse zha rëb anjl co lo zho, zeeṉe güeynie me diidz laa win gol. \p \v 18-19 Grë zha ne bina, per nli rzee zdoo zho; laa Marí nosew zdoo me, tibaque rsoladz mew. \p \v 20 Blozh ga, laa zho bio nëz ziequianap zho xma zho stib. Iṉe rooḻnie zho Dios, rdeed zho xquizh lo me sca pxeeḻ me xanjl me güeynie diidz lo zho, rley zho sac brieelo goṉ zho mëdyeeṉ co. \p \v 21 Dze ne goc xon ngbidz gol win, dze co bio win bey ne rio xpëëdbgui zha Israel, par glu xnëz Dios ngab zho; dze coquew bleelë zho win JESUS, zigne rëb xanjl Dios zeeṉe güeynie me diidz ne laa win gac mëëd lo Marí. \s1 Güeynie zho Jesús yadoo \p \v 22-24 Nac ley ne psaṉ Moisés lo zha Israel, wnaa ne sca rap mëëdbgui, zeeṉe rac zho tap zhmal, none tsienie zho chop ma cogon zho leṉ yadoo; yase tsienie zho tib nëz coc, tib nëzgaa palom. Ni rnabeya: “Grëse mëëdbgui ne rac mëëdglo, ib none gdeed zho win gac win tib zha ne guṉ xtsiiṉ Dios.” Nacne zeeṉe bza dze co, dzigo briee Marí zie me Jerusalén grop me José, zienie me mëdyeeṉ co yadoo csaṉ me win ladznia Dios; lëë nëzle ga zienieque me gon ne no gdeed me ga. \p \v 25 Lëëtaaque dze ne bdziṉnie zho win leṉ yadoo, laa tib meṉ lë Simeón no ga. Meṉ Jerusalén nac meṉ co, rleynie me Dios, rioxco me mban me zigne rnabey Dios, ni nacnie Espíritu Sant me. Quiambëz me gaṉ me Meṉ ne nole diidz ga cxeeḻ Dios csilaa zha Israel, \v 26 sac rëble Espíritu Sant lo me ible laa me no gaṉ meṉ co. \v 27 Laa dze co, Espíritu Santaque psiaab guic me zie me yadoo. Nacne lëëtaque no me leṉ yadoo, laa zho bdziṉnie mëdyeeṉ co ga, ziesaṉ zho win ladznia Dios zigne rnabey ley. \v 28 Dzigo me wbig bdeedz win, rdeed me xquizh lo Dios, rëb me: \q1 \v 29 Xquizh xquieḻnzaac luu Dios, miṉe në luu lo zhinguṉdziin win luu nu, laaw goc. \q1 ¡Nasi zacle nagoṉ guiaad-xi luu naa, haxta gley naa gbi naa lo guidzliu rii! \q1 \v 30-31 ¡Meṉ ne nacle diidz cxeeḻ luu guiaadsilaa miech lo xtoḻ zho, grop lo naa laa naa raṉ me niina! \q1 \v 32 ¡Grëse miech ne ndxie lo guidzliu, me nac biini ne gziini lo zho! \q1 ¡Me csaṉnziuu zha Israel, ne nac zho zha ne ngab lo luu! \p \v 33 Zeeṉe goṉ Marí grop José scataa rzë grë diidz ne rnee Simeón rzeet Simeón mëdyeeṉ co, bzee zdoo me. \v 34 Dzigo bnab Simeón lo Dios gacnieṉ Dios me gza me mëdyeeṉ co. Blozh ga, rëbchaa Simeón lo xniaa win: \p ―Tib guieḻbley nroob ne gac mëëd rii lo zha Israel, por win ndal zho griee lo guieḻcow ne no zho, laa zho gbig lo Dios. Ni scagaa zrieequia zha ne glëënie win, per lëëque zha csacsi zho ga. Mban gac zdoo luu, nroob guieḻnë ne tso luu gaṉ luu zha sac miech win. \v 35 Ga glu gaṉle zha nac zdoo tib tib miech. \p \v 36-37 Ye tib zhuz gol lë An zo ga hor co. Tibaque no me yadoo, dze guieel rooḻnie me Dios, rcuan me ni rzodiidznie me Dios. Tib zhuz gola, leṉ dze co rac tapgaḻ tap iz biaaṉ me viud. Nguieg me ptsieelnia me, per loxaque gadz iz wbannie me tsieel me. Lëë pxoz me ga brieelë Fanuel, lëë zhey co ga nac zha xtii Aser. Tib meṉ ne rteed xtiidz Dios lo miech nac me, \v 38 dzigo wbigaque me, psilo me rdeed me xquizh lo Dios; ni bzodiidz me lo grë zha ne ndxie ga, rëb me lëë mëdyeeṉ co ga nac meṉ ne quiambëz zho ga guiaadsilaa zho. \p \v 39 Blozhse beeṉ José miṉe rnabey xley Dios grop me Marí, dzigo laa me wbi ga. Bdedraa ga, beynie me mëëd co Nazaret, zaatne nac ladz me. \v 40 Ga broob win, zigse zieroob win scase scase rac macis win, scase riabiiniraa win. Tibaque nacnie Dios win. \s1 Biaaṉ Jesús leṉ yadoo \p \v 41-42 Zeeṉe bloozh Jesús tsiipchop iz, dzigo güey José grop me Marí güeynie me win lni Pascw, lni nroob ne ruṉ zho Jerusalén. Gzobse iz rie me grop me, per iz cotaa laa me güeynie win, sac nac zhiwseed zha Israel, mëëdbgui ne rap lalga iz, zrieelole tsie zho lo lni co. \p \v 43 Zeeṉe laa lni co bded, laa me bio nëz grop me laa me wbi ga. Ib bieṉd me biaaṉ win Jerusalén, \v 44 tibaque güeynie guic me lad grëraa miech ne wbire lni, lad co zienaḻ win. Laa me no nëz, zeeṉe bdzetaa dzew, laa me psilo rguib win, bnabdiidz me lo grë zha lidz me, lo grë zha ne ruṉbey me, \v 45 per ni tib zho choot rdeete win diidz. Nacne wbireque me nëz Jerusalén stib, zieguib me win. \p \v 46 Dze ne racle tsoṉ ngbidz blozh lniw, dzigoraa güeydziel me win leṉ yadoo, laa win zob lo grë zha ne nac maistr ley, noquiaadiag win grë zhiwseed zho ni nzian grë ncuaaṉe rnabdiidz win lo zho. \v 47 Rzee zdoo zho raṉ zho scataa nixbiini win, niicle zeeṉe rnee wina, zeeṉe rtsiregaa win lo xtiidz zho. \v 48 Zeeṉe goṉ me laa win zob lad grë meṉ co, bzee zdoo me; dzigo rëbchaa xniaa win lo win: \p ―Xin, ¿pe nacne squi beeṉ luu? Ptseeb luu no goṉ, quia no grop no pxoz luu noguib no luu. \p \v 49 Pquiab win rëb win: \p ―Nguibde to naa. ¿Pe raṉde to ib none guṉ naa xtsiiṉ Pxoz naa? \p \v 50 Ib bieṉd me pe nacne sca rëb win. \v 51 Dzigo laa win zienaḻ zhits me, laa me zeynie win Nazaret; nose grë miṉ co zdoo xniaa win. \p Tib mëëd nguzobdiidz nac win, ron win xtiidz me. \v 52 Zigse zie dzew, laa win riabiiniraa, laa win noroobraa; rleynie Dios win, niiclegaa miecha rleynie zho win. \c 3 \s1 Psilo Juan Bautist noseed me miech \r (Mt. 3:1‑12; Mr. 1:1‑8; Jn. 1:19‑28) \p \v 1-2 Bdziṉ dzew, laa Juan psilo pseed miech. Lëë leṉ iz co rac tsiiṉ iz zob meṉ ne lë Tiber nac me rey, rnabey me grë guiedz ne ngab lo zha Roma. Leṉ dze co zob Pilat rnabey me grë guiedz ne ndxie nëz Judé, laa Herod zob rnabey grë guiedz ne ndxie nëz Galilé. Leṉ dze coque zob bets Herod, meṉ ne lë Lip rnabey me grë guiedz ne ndxie nëz Ituré ni nëz Traconit; laa Lisian rnabey grë guiedz ne ndxie nëz Abilin. Zha ne nac zhipxoz nroob zha Israel leṉ dze co, nac Anás ni Caifás. Leṉ dze copaa nagoṉ güeynee Dios lo Juan (xpëëd Zacarí) dan ngan ne no Juan ga. \p \v 3 Nacne hor co psilo Juan güeyted me grë guiedz ne ndxie ro guiubee Jordán, rnee me lo grë miech co, csaan zho xquieḻntseeb zho gbig zho lo Dios ni chobnis zho, zeeṉa csilaa Dios zho lo grë xtoḻ zho. \v 4 Ga brieequia miṉe bnee Isá, meṉ ne biaad pteed xtiidz Dios, zeeṉe znu pquiaa me: \q1 Bii zon miech gaṉle zeeṉe laa tib tsi meṉ zëëb tib dan ngan, rnee me: \q1 “Goḻzhixcuaa nëz ne ted meṉ ne rnabey, \q1 goḻsaan grë guieḻntseeb ne ruṉ to. \q1 \v 5 Zaatne nac leṉ blë, goḻcodzëëw, \q1 grë gui glaa, grë gui las, goḻsiaablow. \q1 Nëz ne niecw, nëz ne quiaya quiaguiet nac, goḻzhixcuaaw. \q1 \v 6 Grëse miech, laa zho gaṉ meṉ ne pxeeḻ Dios ga ziaadsilaa zho.” \p \v 7 Zeeṉe raṉ Juan laa miech rdziṉ lo me cchoobnis me zho, rnee me lo zho: \p ―¡Miech ngoopdoḻ, masaque nac to zig nac meeḻ! Naṉ to na lëë, loxaque chobnis to laa to laale lo grë guieḻnëdox ne ziaadyob guiaad. \v 8 Led scada goṉ, none ndzinli gban to zeeṉa glu nlipaa psaan to xquieḻntseeb to. Ni gacniatsde to guiab to, loxaque por nacse to zha xtii Abraham, laa Dios csilaale to; sac gneli naa lo to gaṉle, teḻne gacladz Dios, haxta grë quie zac gnabey me tsaalow miech ne gac zha xtii Abraham. \v 9 Naṉle to gaṉle, grë yag nex ne rquiad nex lo, zeeṉe raṉ zho sca naca, rchug zhow, rzëëg zhow; scadaa nagoṉ sac grë zha ne gband zigne racladz Dios, ib tedlaad zho lo gui; sac rrieequia laa me nzheṉle xquiibyag me, cchug me grë yag ne sca nac. \p \v 10 Dzigo rnabdiidz zho lo Juan, pe no guṉ zho parne ygaad zho grë guieḻnë co. \v 11 Dzigo rquiab me rnee me lo zho: \p ―Teḻne quianie to chop lar ne racw to, none gdeed to tiba lo zha ne guieṉd xab; teḻne quianiegaa to ncuaaṉe gow to, none gdeed to palala yquiin zha ne quianieda. \p \v 12 Wbigaque bla recaudador ne zie chobnis, rnabdiidz zho dieṉ pe guṉ zho. \v 13 Pquiab Juan, rëb Juan lo zho: \p ―Cuandraa to samiech to, miṉe rieguiaḻse zho quizh zho, miṉ co goḻnab lo zho. \p \v 14 Ye zla meṉguiib wbig, rnabdiidz zho rëb zho: \p ―¿Teḻzhe no waa, pe nac miṉe dziuuṉ no? \p Rquiab Juan rnee Juan lo zho: \p ―Ndzinli goḻgac, ib ctsebde to samiech to par dieṉ pe gla to lo zho; zha ne peet xtoḻd, ib yquiaaquide to zho ncuaaṉe beeṉd zho. None sac zdoo to dimi ne quiayazh to. \p \v 15 Nzian grë miech co quiambëznë zho gacnaṉ zho dieṉ pe lëële Meṉ ne bzooblo Dios ga cxeeḻ me nac Juan. \v 16 Dzigo rëb Juan lo zho: \p ―Tib wrobnisse nu rnedz naa lo to, saṉgue meṉ ne no guiaad ga Espíritu Sant gdeed me lo zha ne gliladz me; ni scagaa zha ne gliladzd me, sonëz me zho zaatne nitlo zho. Ne nligaa meṉ non nac me, teḻ naa peet nond naa, per ni par tib nguṉdziin ne glit lab me ni me, raguiaḻd naa gac naa. \v 17 Laa me guiaad zig tib zha ne rbeeguizh zhobxtil, sac zha co, rlozhse rbeeguizh zho zhob rgotsow zhow, laa paj rlaaḻ zho lo gui, ga reca. Per gui ne gzëëg grë paj ne guiadbee me ga, gdziṉd dze guiuuw. \p \v 18 Sca rnee me lo zho, par guieṉ zho zha nac Xtiidz Dios. \v 19 Tib vuelt haxta lo rey Herod goctox me, sac lëëque Herodí, wnaa ne nac tsieel bets Herod nonie Herod; grë guieḻntseeb ne quiayuṉ Herod, blisqui mew. \v 20 Per laa ne nion Herod diidz, leḻ beeṉ me stib guieḻntseeb, bnabey me bgaa Juan bio Juan ladzguiib. \s1 Brobnis Jesús \r (Mt. 3:13‑17; Mr. 1:9‑11) \p \v 21 Leṉ dze ne nochoobnis Juan miech ga, tib dzew laa Jesús bdziṉ lo Juan ga, ye me bnab cchoobnis Juan me. Blozhse brobnis me, laa me quiazodiidznie Dios, tibaque zeeṉe bzhial zhan gbaa, \v 22 laa meṉ ne nac Espíritu Sant biet, rlu me zig rlu tib palom, laa me bdziṉ guic Jesús, hor co blu zëëb tib tsi meṉ co nëz gbaa, rnee me: \p ―Xin, rleynie naa luu goṉ, nziuu luu lo naa. \s1 Xmeṉgol Jesús \r (Mt. 1:1‑17) \p \v 23 Gaḻptsii iz rap Jesús, laa me psilo xtsiiṉ me pseed me miech. Zha ne ruṉbey me, rzoob zho xpëëd José nac me, \q1 \v 24 José co goc xpëëd Elí, \q1 Elí goc xpëëd Matat, \q1 Matat goc xpëëd Leví, \q1 Leví goc xpëëd Melqui, \q1 Melqui goc xpëëd Jan, \q1 Jan goc xpëëd José, \q1 \v 25 José goc xpëëd Matatí, \q1 Matatí goc xpëëd Amós, \q1 Amós goc xpëëd Nahúm, \q1 Nahúm goc xpëëd Esli, \q1 Esli goc xpëëd Nagai, \q1 \v 26 Nagai goc xpëëd Maat, \q1 Maat goc xpëëd Matatí, \q1 Matatí goc xpëëd Semei, \q1 Semei goc xpëëd José, \q1 José goc xpëëd Judá, \q1 \v 27 Judá goc xpëëd Joan, \q1 Joan goc xpëëd Resa, \q1 Resa goc xpëëd Zorobabel \q1 Zorobabel goc xpëëd Salatiel, \q1 Salatiel goc xpëëd Neri, \q1 \v 28 Neri goc xpëëd Melqui, \q1 Melqui goc xpëëd Adi, \q1 Adi goc xpëëd Cosam, \q1 Cosam goc xpëëd Lmodam, \q1 Lmodam goc xpëëd Er, \q1 \v 29 Er goc xpëëd Josué, \q1 Josué goc xpëëd Liezer, \q1 Liezer goc xpëëd Jorim, \q1 Jorim goc xpëëd Matat, \q1 \v 30 Matat goc xpëëd Leví, \q1 Leví goc xpëëd Simeón, \q1 Simeón goc xpëëd Judá, \q1 Judá goc xpëëd José, \q1 José goc xpëëd Jonán, \q1 Jonán goc xpëëd Liaquim, \q1 \v 31 Liaquim goc xpëëd Melé, \q1 Melé goc xpëëd Mainán, \q1 Mainán goc xpëëd Matata, \q1 Matata goc xpëëd Natán, \q1 \v 32 Natán goc xpëëd David, \q1 David goc xpëëd Isaí, \q1 Isaí goc xpëëd Obed, \q1 Obed goc xpëëd Booz, \q1 Booz goc xpëëd Salmon, \q1 Salmóngoc xpëëd Naasón, \q1 \v 33 Naasón goc xpëëd Minadab, \q1 Minadab goc xpëëd Aram, \q1 Aram goc xpëëd Srom, \q1 Srom goc xpëëd Far, \q1 Far goc xpëëd Judá \q1 \v 34 Judá goc xpëëd Jacob, \q1 Jacob goc xpëëd Isaac, \q1 Isaac goc xpëëd Abraham, \q1 Abraham goc xpëëd Taré, \q1 Taré goc xpëëd Nacor, \q1 \v 35 Nacor goc xpëëd Serug, \q1 Serug goc xpëëd Ragau, \q1 Ragau goc xpëëd Peleg, \q1 Peleg goc xpëëd Heber, \q1 Heber goc xpëëd Sala, \q1 \v 36 Sala goc xpëëd Cainán, \q1 Cainán goc xpëëd Rfaxad, \q1 Rfaxad goc xpëëd Sem, \q1 Sem goc xpëëd Noé, \q1 Noé goc xpëëd Lamec, \q1 \v 37 Lamec goc xpëëd Matusalén, \q1 Matusalén goc xpëëd Enoc, \q1 Enoc goc xpëëd Jared \q1 Jared goc xpëëd Mahalaleel, \q1 Mahalaleel goc xpëëd Cainán, \q1 \v 38 Cainán goc xpëëd Enós, \q1 Enós goc xpëëd Set, \q1 Set goc xpëëd Adán. \q1 Adán goc zig tib xpëëd Dios. \c 4 \s1 Gocladz meṉdox niuṉgüet ma Jesús \r (Mt. 4:1‑17; Mr. 1:12‑15) \p \v 1 Zeeṉe blozh brobnis Jesús guiubee Jordán ga, nacnie Espíritu Sant me, dzigo güeynie me Jesús tib dan ngan, zaatne choot miech guieṉd. \v 2 Ga bio Jesús, ni tib lë peet dowd me; gzase dze pquianaḻ meṉdox niuṉgüet ma me niuṉ me miṉe racladz ma. Zeeṉe goc choo dze no me ga, goṉ ma lëbdraa me rcaabedz me, \v 3 dzigo rëbchaa ma lo me: \p ―Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, bnabey tsaalo grë quie rii ncuaaṉe gow luu. \p \v 4 Dzigo pquiab me rëb me lo ma: \p ―Znu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Niapse por xtiidz Dios mban miech, yquiamband zho loxaque guieḻwagwse.” \p \v 5 Blozh ga güeynie ma me glaa tib guic gui, ga znuse blu ma grëse guiedz ne ndxie dib lo guidzliu lo me, \v 6 rëb ma: \p ―Bui gaṉle, grëse guiedz ne goṉ raṉ luu i, cheṉ naaw, zrieelo gded naaw lo zha ne racladztaa naa. Grësew, dib guieḻndaan ne no low, znedz naaw lo luu \v 7 teḻne squiitsgzhib luu lo naa, guṉnon luu naa. \p \v 8 ―¡Biche lo naa nu meṉdox! ―rëb me lo ma―. Znu goṉ zhobnee lo Xtiidz Dios: “Diosse nac meṉ ne rnabey, mese none guṉnon luu, lo me rieguiaḻ yquiitsgzhib luu; ni miṉe rnabey me miṉ co none guṉ luu.” \p \v 9 Blozh ga güeynieque ma me lad guiedz Jerusalén, ga blep ma me zaatne mazdraa glaa guic yadoo nroob ne zob lad guiedz co, rëb ma lo me: \p ―Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, briṉgaa nu, \v 10 beṉque led znu rnee lo Xtiidz me: “Znabey Dios grë xanjl me yquiaanap luu, \v 11 zgueedz zho luu, zeeṉa ni tib quie ycaaṉd ni luu.” \p \v 12 Dzigo rëb me lo ma: \p ―Psoladz gaṉle noque stib zaatne znu rnee lo Xtiidz Dios: “Bieṉ, Dios nac meṉ ne rnabey luu, nodne quitnie luu me gnab luu lo me guṉ me ncuaaṉe nod guṉ me.” \p \v 13 Goṉse ma rdzield zha guṉgüet ma Jesús, dzigo biche ma lo me palal dze. \p \v 14 Blozhse ga, dzigo laa Jesús wbi ga bdziṉ me nëz Galilé, scaque nacnie Espíritu Sant me. Znuse beeṉbey miech me por grëtaa ncuaaṉ ro ne ruṉ me, grëse guiedz ne ndxie nëz co, rzeet zho me. \v 15 Zaatne rdziṉtaa me, rie me xyadoo zho, rseed me zho Xtiidz Dios, rleynie zho me, rley zho ron zho grë miṉe rnee me. \s1 Güey Jesús Nazaret \r (Mt. 13:53‑58; Mr. 6:1‑6) \p \v 16 Tib dzew, laa me bdziṉ Nazaret, zaatne broob me. Goḻ dze ne rdziiladz zha Israel lo dziin, güey me xyadoo zho zig ruṉaque me grëraa zaatne ziye me. Zeeṉe goḻ horne rlab zho Xtiidz Dios, dzigo bded me, \v 17 bdeed zho miṉe pquiaa Isá glab me. Pxal me low, lëëtse zaatne znu rnee blab me: \q1 \v 18 ZhiEspíritu Dios nacnie naa, \q1 ible Dios bzooblo naa, gnee naa Diidz Ndzon ne nac xtiidz me lo grëse zha ne rquiinnëw. \q1 Laa me pxeeḻ naa gne naa lo grë zha ne ngadoo lo ncuaaṉe nosacsi zho, \q1 zeeṉa guieṉ zho zha griee zho lo grë ncuaaṉ co. \q1 Laa me pxeeḻ naa gziini naa lo grë zha ne no lo guieḻcow, \q1 grë zha ne rzac guieṉdraa zha griee zho lo zhizhgab zho, laa me pxeeḻ naa, naa cuee zho lo zhgab co. \q1 \v 19 Laa naa ziaḻnie diidz lo miech, gacnaṉ zho pa lotaa noxco Dios guṉlay me grëse zha ne gbig lo me. \p \v 20 Blozhse blab me lo co, ptibëd mew bdeed mew lo zha ne quianapa, dzigo laa me bzob. Grëse zha ne no leṉ yadoo ga, dze rwi zho lo me, \v 21 dzigo bnee me lo zho, rëb me: \p ―Grë diidz ne blozh blab naa lo to nu, leṉ dze rii goṉ laaw noyac cumplir. \p \v 22 Grëse zho rleynie zho me, rlozhd gzee zdoo zho ron zho grëtaa diidz ndzon ne rnee me. Rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Bay zha squitaa pseed meṉ qui? ¡Led lëë xingan José i! \p \v 23 Dzigo rëb me lo zho: \p ―No tib diidz ne rnee: “Zha ne racnie stib miech, none guieṉ zho glo meṉladz zho gacnie zho.” Rieṉpaa naa goṉ, miṉ co racladz to gnë to lo naa; quiambëz to gaṉ to grë milagr ne ziyon to beṉ naa guiedz Capernaum. \p \v 24 ’Gneli naa lo to gaṉle: Zha ne riaad rteed xtiidz Dios, ible znu raṉdzed meṉladz zho zho; gane rrieelod pe guṉ zho. \v 25-26 Goḻsoladz gaṉle zeeṉe biaad Lí, bio tib tiemp ne biabd guie tsoṉ iz groḻ, tib gbindox ne goṉ miech Israel nu. Ndal wnaa viud ne nac meṉladz me mban bded zho, guieṉd pe nquiin zho, per brieelod niuṉ me xyudar zho; leḻ xyudar tib wnaa Sarept pxeeḻ Dios me güeyguṉ me, guiedz ne ndxie gax Sidón. \v 27 Scaque zeeṉe biaad Liséw, ndal zha Israel rlan guiedzdox ne nac lepr, per ni tib zho beeṉguiacd me; leḻ tib zha Siria lë Naamán, meṉ co beeṉguiac me. \p \v 28 Zeeṉe goṉ zho sca rnee me, blëë zho. \v 29 Gusobe zho, blee zho me lad guiedz, güeynie zho me tib ro yee ne quia glaa guic gui ne ndxie guiedz co. Laa zho nole par ctiix zho me ga, \v 30 zeeṉe znuse bded me lad zho, ziega me. \s1 Biac tib mgui ne nosacsi meṉdox \r (Mr. 1:21‑28) \p \v 31 Ga wbi Jesús, bdziṉ me guiedz Capernaum stib, guiedz ne ndxie nëz Galilé. Gzobse dze ne rdziiladz grë miech co lo dziin, rie me xyadoo zho rieseed me zho. \v 32 Rzee zdoo zho ron zho grë zhiwseed me, grëse miṉe rnee me, rlu zha rnabey nac me. \p \v 33 Tib vuelt, lad grë zha ne noseed me ga no tib mgui ne nosacsi meṉdox; roptsie meṉdox co rnee ma lo me: \p \v 34 ―¡Psaan no! ¿Pe guṉ luu no Jesús Nazaren? ¿Ziaad luu lëë par gnitlo luu no? ¡Ruṉbey naa luu, luu nac meṉ ndzon ne pxeeḻ Dios! \p \v 35 Dzigo goctox me lo ma, rëb me: \p ―¡Psioog ro luu! ¡Na zeeṉa psaan meṉ qui! \p Horco, squi ndxie grë miech co broṉ ma mgui co liu, miṉcose beeṉ ma, laa ma briee laa ma zie. \v 36 Rlozhd gzee zdoo grë miech co, rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Zha nac xtiidz meṉ qui, zha nacne haxta meṉdox rdzieb ma me, rzhooṉ ma zeeṉe laa me ractox lo ma? \p \v 37 Grëse guiedz ne ndxie gax ga, zigse zie dze rzhooṉ diidz scataa milagr ne ruṉ me. \s1 Biac xniadzoop Pedr \r (Mt. 8:14‑17; Mr. 1:29‑39) \p \v 38 Briee Jesús leṉ yadoo, zie me nëz lidz Simón. Bdziṉ me lëëtaque laa xniadzoop Simón nix rlan xlëë, nzhoo rac me; dzigo wbig zha ne beeṉ vis laa zhuz co rzacnë, bnab zho lo me guṉguiac me me. \v 39 Nacne bded me zaatne nix zhuz co, goctox me lo xlëë co. Horcogazha laaw blëz, guche zhuz co ga, beeṉlo me ncuaaṉe dow zho. \p \v 40 Laa ngbidz rzëëblew, zeeṉe bdziṉ grë miech co lo Jesús, bdziṉnie zho grë zhimguidz zho. Zhaase zhaase guieḻguidz ne rzac tib tib mguidz co, per grëse zho zigne rxobnia me guic zho laa zho riac. \v 41 Nzian zho beṉcxooṉ me meṉdox ne nosacsi zho, zeeṉe laa ma rriee, nguiedz roptsie ma rnee ma lo me: \p ―¡Rdziuuṉbey no luu, Xpëëd Dios nac luu! \p Dzigo ractox me lo ma, rsaand me gnee ma cho nac me, sac wen wen naṉ ma me nac Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios. \p \v 42 Biini liu co, silgaw briee Jesús lad guiedz co güey me tib zaatne choot miech guieṉd. Zeeṉe bnit me lo grë miech co, briee zho güeyguib zho me haxta bdziel me lo zho; rnab zho lo me Capernaumse ga cuëz me, paat tsiedraa me. \v 43 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Grieeloda, ib none ga naa grëraa guiedz, gaseed naa miech gacnaṉ zho zha racladz Dios gban zho; sac ible miṉ co pxeeḻ me naa ziaḻ naa. \p \v 44 Nligaaw, grëse guiedz ne ndxie nëz Galilé ga güeyted me, güey me yadoo ne zob tib tib guiedz co, güeynee me Xtiidz Dios lo grë miech co. \c 5 \s1 Nroobdox meḻ bgaa \r (Mt. 4:18‑22; Mr. 1:16‑20) \p \v 1 Tib vuelt miech guizhiu ne pcaalsa lo Jesús ro Nisdoo Genesaret, haxta rtaagw zho me; grëse zho racladz yquiaadiag zho Xtiidz Dios. \v 2 Gax ga zo chop barcw, blalaa ngooz meḻ biet leṉa, laa zho no lo nis ga noguiib zho guiex ne rnaaz zho meḻ. \v 3 Nacne güey me biep me tib leṉ barcw co, bnabey me Simón psëë Simóna bzëëba lo nis palal; sac lëë xbarcw Simón ga. Dzigo leeṉ co bzob me pseed me grë miech co. \p \v 4 Zeeṉe blozh bnee me lo zho, rëbchaa me lo Simón: \p ―Nana gaṉle zeeynie barcw rii guionie new zaatne guietlaa nis, zeeṉa groṉ to guiex ne rgaa meḻ i gnaaz to palal ma. \p \v 5 Pquiab Simón rëb Simón: \p ―Dib guieel-le bdzio no lo nis rii, per ni tib meḻ bnaazd no; per lega ne luu rneew, na dieṉ laa no groṉa stib. \p \v 6 Broṉ zho guiex co lo nis, zeeṉe laa zho cueew, ya zig zrieza, biodzëse leṉa no meḻ. \v 7 Horco blunia zho lo grëraa zha ne nacgrë zho no stib leṉ barcw co, parne tsie zho guṉ zho xyudar zho. Bdziṉ zha co gocgza zho, gropse leṉ barcw co pcodzëë zho grë meḻ co; ya zig zdedquiew lo nis. \p \v 8 Zeeṉe goṉ Simón scataa meḻ taf ne bgaa, pquiitsgzhib me lo Jesús, rëb me: \p ―Bzhiguieḻ mazd psaan naa, tib miech ngoopdoḻ nac naa, rdzieeld so luu lo naa nu. \p \v 9 Zigtaa Simóna, zigtaa zha ne ziegza mew, rzee zdoo zho ni rdzieb zho scataa nac milagr ne goṉ zho ga. \v 10 Scasaque rac Jacob ni Juan (xingan tib meṉ lë Zebedé), zha ne nacgza Simón. \p ―Gdzieebd luu ―rëb Jesús lo Simón―. Zigne squi goṉ rioxco luu riaad luu gooz meḻ niina, desde nadze laa luu tsoxco guṉ luu stib gooz; laa naa cxeḻ luu tsietop luu grë miech ne sëëb xnëz Dios. \p \v 11 Zigne bdziṉnie zho barcw co ro nis, bzo zhow ga, laa zho zienaḻ zhits me. \s1 Biac tib zha ne rlan guiedz lepr \r (Mt. 8:1‑4; Mr. 1:40‑45) \p \v 12 Laa Jesús no tib guiedz co, tib dzew, bdziṉ tib mgui ne rlan guiedzdox ne lë lepr lo me, pquiitsgzhib mgui haxta bdziṉ lo mgui liu, rëb mgui lo me: \p ―Tebaa siguieeḻ luu guṉguiac luu naa. \p \v 13 Dzigo pxobnia me guic mgui, rëb me: \p ―Zuṉguiac naa luu. ¡Niinagazh laa luu guiaaṉmbe! \p Horcogazha laa mgui biaaṉmbe lo guiedz co. \v 14 Dzigo pso Jesús diidz lo mgui, choot lo gzodiidzd mgui zha biac mgui; ni rëb me lo mgui: \p ―Bzë, güey lo pxoz, güeysaṉ gon ne rnabey xley Moisés gdeed luu; zeeṉa gaṉ zho gaṉle laa luu biacle. \p \v 15 Niicle sca nëd me gacnaṉ miecha, per znuse znuse rliaaḻ diidz grëtaa milagr ne ruṉ me; miech guizhiu ne rdziṉ lo me, zha ne zie yquiaadiag zhiwseed me, zha ne zieegaa guṉguiac me zho teḻ pe guieḻguidz ne rzac zho. \v 16 Zhiga, zhiga rbiche me lo miech, rie me zaatne choot guieṉd riezodiidznie me Pxoz me. \s1 Biac tib zha ne gutoo xcuerp \r (Mt. 9:1‑8; Mr. 2:1‑12) \p \v 17 Stib dzew, miech guizhiu ne ndxie lo Jesús noquiaadiag zho zhiwseed me. Nzian grë zha farisé, grë maistr ley, zha ne briee dib nëz Galilé, dib nëz Judé, zha ne brieegaa Jerusalén, ye zho laa zho no lad co noquiaadiag zho grë miṉe rnee me. \p \v 18 Laa grë miech co ndxie ga, zeeṉe bdziṉ bla zha bgui, ney zho stib meṉ bgui, zhoobse me lo yag, ib gacd së me sac dipse me gutoo. Gocladz zho nzëëbnie zho me leṉ yu ne no Jesús ga, ndziṉnie zho me lo me. \v 19 Per ib gocd nded zho lad grë miech co. Nacne biepaque zho guic yu, pxal zho tiblë guiic co, ga pteed zho meṉ rzacnë co dib yag ne zhoob me ga, bdziṉ me lo Jesús. \p \v 20 Zeeṉe goṉ Jesús ne nli dib zdoo zho rnalo zho me, me guṉguiac meṉ rzacnë co, rëbchaa me lo meṉ co: \p ―Peet tsienied guic luu, niinagazh laa naa guṉ perdon grëse xtoḻ luu. \p \v 21 Zeeṉe bin grë zha farisé co, grë maistr ley co sca rëb me, rneechaa zho gza zho: “¿Cho dzigo rzac mgui qui nac me? ¡Falt i goṉ noyuṉ me lo Dios! ¡Tibaque meṉ ne ruṉ perdon xtoḻ miech, ni lëë meṉ co nac Dios!” \p \v 22 Bieṉga Jesús sca quianee zho, dzigo rëbchaa me: \p ―¿Pe nacne rzac to laa naa quiayuṉ falt? \v 23-24 Nli choḻze zac guiab laa zho guṉ perdon xtoḻ miech, per grieelod guṉguiac zho zho. Goḻwi gaṉle laa naa guṉguiac mgui rii, zeeṉa gacnaṉ to naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible rap naa poder par guṉ naa miech perdon. \p Dzigo bnee me lo meṉ rzacnë co, rëb me: \p ―¡Niinagazh guche i, bi yag ne bzhoob luu i, zeeṉ bzë! \p \v 25 Zigne sca bnee me, laa mgui co bzoli, squi ndxie grë miech co laa me blis yag co, iṉe rooḻnie me Dios laa me zey. \v 26 Psilo zho grëse zho, rooḻnie zho Dios; lala rzee zdoo zho, lala rdzieb zho, rnee zho: \p ―¡Nadzesi, laa ne bdziaṉ ncuaaṉe gard dziaṉ ne! \s1 Bredz Jesús Leví \r (Mt. 9:9‑13; Mr. 2:13‑17) \p \v 27 Blozh ga, laa Jesús briee ga. Ro nëz zieded me goṉ me tib meṉ lë Leví, zobse meṉ co lo mezh ne rietizh zho dimi ne razh lo zha Roma, sac me rtop dimi co. Dzigo bredz Jesús me tsienaḻ me zhits Jesús. \v 28 Biaaṉaque xmezh me ga, guso me ga, laa me zienaḻ. \p \v 29 Bded ga, güeynie me Jesús tib wagw lidz me. Grë zha ne ruṉ dziin co, ni grëragaa zha ne bdziṉ ga, tipse brenie Jesús zho grë xpëëdscuel me. \p \v 30 Blalaa zha farisé, ni zla maistr ley, rlëë zho goṉ zho sca zobnie Jesús grë zha co, bded ga rëbchaa zho lo xpëëdscuel me: \p ―¡Lëda i goṉ ruṉ to! ¿Pe nacne sca tipse rownie to grë zha ngoopdoḻ co, grë zha beed ne nac recaudador ga? \p \v 31 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho: \p ―Naṉle to gaṉle, zha ne ruṉ rmed, zaatne no zha rzacnë ga rquiin zho, ¿niacxe squiin zho zaatne no zha ne ndip ndaan? \v 32 Scaque naa nagoṉ, ziaḻguibd naa zha wen, sinque laa naa ziaḻguib grë zha ngoopdoḻ, zeeṉa gbig zho lo Dios. \s1 ¿Pe nacne rcuand xpëëdscuel Jesús? \r (Mt. 9:14‑17; Mr. 2:18‑22) \p \v 33 Bdziṉaque bla zha ne bnabdiidz, rëb zho lo Jesús: \p ―¿Pe nac waa ib rcuand xpëëdscuel luu, tibaque quiayow zho, tibaque quiaye zho? Zha xpëëdscuel Juan, zha xpëëdscuel farisé, rdziaṉ no tibaque nocuan zho, tibaque nonab zho lo Dios. \p \v 34 Pquiab Jesús rëb me lo zho: \p ―Zaatne nadieṉ noyac tib guieḻtsieel, ¿niacxe znabey to ycuan grë zha ne ndxie lo lni, ni raṉ to laa mgui ne notsieelnia zo lo zho? \v 35 Per zdziṉ dze zeeṉe laa mgui co gbiche, ni zeeṉe laa dze co gdziṉ, dzigosi nagoṉ rieguiaḻ ycuan zho. \p \v 36 Blozhse sca bnee me, rëbaque me lo zho: \p ―Zha ne rquiaabdie lar, tsod zha ne ctsiez xab cub cuee zho tib lë lar ne yquiaabdie zho tib xab gox zho. Sac tiba, znitlo zho xab cub zho ga, ni stiba rdzieeld yquia tib lë lar cub lad lar gox. \v 37 Scaque zha ne rgotsow vin, tsod zha ne cotsow vin cub tib leṉ guid ne padzeelale noquiin, sac stsiez vin cuba; lozh ga zigtaa vina, zigtaa guid cow, laaw nitlo ga. \v 38 Gacxe waa, teḻ vin cuba none leṉ tib guid cubaque tsotsowa. \p \v 39 ’Nac cuent rii zig rzac miech vin, zha ne bienle rie vin ne padzeelale notsow, rdziladzd zho guie zho vin cub; sac biaaṉle guic zho rnee miech: “Vin ne padzeela notsow, miṉ co nizhraa rdioow.” \c 6 \s1 Dze ne rdziiladz zha Israel lo dziin \r (Mt. 12:1‑8; Mr. 2:23‑38) \p \v 1 Tib vuelt, lëëtse dze ne rdziiladz zho lo dziina, bded Jesús zaatne zëëb zhobxtil grë xpëëdscuel me; psilo zho pchoo zho mzion zhobxtil co, zigse ruṉmbe zho zhob co, scase row zhow. \v 2 Goṉ blalaa zha farisé sca no zho, dzigo rëbchaa zho: \p ―¡Lëda i goṉ noyuṉ to! Goḻguieṉ gaṉle dze nda nac dze rii. \p \v 3 Pquiab Jesús rëb me lo zho: \p ―¿Pe gard glab to zaatne ziaad gaṉle zha beeṉ rey David, tib dze zeeṉe pcaabedz me grë me zha ne ziegza me, ni zienied zho pe gow zho? \v 4 Rneew, bzëëb me leṉ yadoo güeynab me grë guietxtil ne nac gon, downie me grë zha ne ziegza me ga; ni loxaque zha ne nacse pxoz, zha cose row guietxtil co. \p \v 5 Ni rëb me lo zho: \p ―Gacnaṉ to gaṉle naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, naa rnabey dze rii, naṉpaa naa pe nonguieḻ gac. \s1 Biac tib mgui ne mband tib nia \r (Mt. 12:9‑14; Mr. 3:1‑6) \p \v 6 Goḻ stib dze ne rdziiladz zho lo dziin, güey Jesús leṉ yadoo win ne zob lad guiedz co, psilo me noseed me miech. Lad grë miech ne no leṉ yadoo ga, no tib mgui, mband nia derech me. \v 7 Blalaa zha farisé, blalaa maistr ley no lad co, quialeets zho Jesús dieṉ pe zuṉguiac me mgui co, dze co; sac quiambëz zho teḻ laa me guṉguiac mgui, dzigo miṉ co yquiaaqui zho tsiezo zho me lo zhiwxtis zho. \p \v 8 Bieṉ Jesús sca no guic zho, dzigo bredz me mgui co, bnabey me bzo mgui groḻtaa lo grë zha ne ndxie ga; \v 9 blozh ga rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nadieṉ rzac to nonguieḻ guṉ ne dze rii? ¿Pe nonguieḻa guṉ ne ncuaaṉe yquiin, te nonguieḻa guṉ ne guieḻntseeb ye? Zig nac samiech ne zha ne noxtseeb xquieḻmban, ¿pe maase csaan ne guet zho? \p \v 10 Dze rwi me lo zho tib tib zho, dzigo rëbchaa me lo mgui co: \p ―¡Bzigaa nia luu! \p Zigne bzigaa mgui co nia mgui, laaw biac. \p \v 11 Zeeṉe goṉ zho sca beeṉguiac me nia mgui, per nli rlëë zho, psilo zho quianediidz zho dieṉ zha guṉ zho me. \s1 Bzo Jesús zha ne tsienee xtiidz me \r (Mt. 4:23‑25; 10:1‑4; Mr. 3:13‑19) \p \v 12 Tib vuelt, güey Jesús tib guic gui, dipse guieel blëz me ga bzodiidznie me Dios. \v 13 Biini liu co, bredz me grëse zha ne nac xpëëdscuel me, dzigo lad co ble me tsiipchop zho, zha ne tsiepaa tsienee xtiidz me lo miech. \v 14-16 Znu lë gza tsiipchop zha co: \q1 Simón (zha ne bleelë me Pedr), \q1 Ndrés (bets Pedr), \q1 Juan, \q1 Jacob, \q1 Lip, \q1 Bartol, \q1 Matew, \q1 Mazh, \q1 Jacob (xingan Alfé), \q1 Simón (zha ne no lad grë zha ne racladz cuee wxtis Roma Israel), \q1 Judas (bets Jacob), \q1 ni Judas Iscariot (zha ne güeyto me). \p \v 17 Cho gui co biet me grë xpëëdscuel me, bdziṉ zho tib ro lets. Loxaque bdziṉ zho ga, laa stib dzoon xpëëdscuel me bdziṉaque lo me ga; zhiits co naḻ stib dzoon miech, no zho racladz yquiaadiag zhiwseed me, nogaa zho zie ga par guṉguiac me zho. Miech guizhiuw, zha ne ziaad nëz Judé, zha ne ziaad nëz Tiro, zha ne ziaad nëz Sidón, zha ne brieegaa Jerusalén. \p \v 18 Nzian grë zha co nosacsi meṉdox, grëse zho beeṉguiac me zho. \v 19 Rbig be grë miech co racladz zho xeṉ zho lad xab me, sac raṉ zho, zha ne rzheṉ lad xab me, teḻ pe guieḻguiidztaa rzac zho, ruṉguiac me zho por grëtaa poder ne rap me. \s1 Cho nac zha ne wen zie \r (Mt. 5:1‑12, 38‑48; 7:1‑5, 12) \p \v 20 Dzigo dze bui Jesús lo grëse zha ne nac xpëëdscuel me, rëb me lo zho: \p ―¡Wen zie zha ne rieṉ none gbig zho lo Dios, sac ib zdziṉ zho zaatne rnabey me! \p \v 21 ’¡Wen zie zho! Sac niicle teḻne noyaṉ zho gbin, per me gdeed ncuaaṉe yquiin zho; niicle teḻ no hor mban rac zho roon zho; per zdziṉ dze ne gdeed me tib guieḻbley nroob lo zho. \p \v 22 ’Zig nac to, zeeṉe csilo miech glëënie zho to, guṉcxooṉ zho to, yquiaago zho to, gneenë zho to, sac zho haxta ni lë to gondraa zho, loxaque ne nac to zha ne no xnëz Mgui ne pxeeḻ Dios nu, ¡wen zie to ga! \v 23 ¡Nley goḻco zdoo to dze co, nguieeḻ goḻgac, sac goṉ tib guieḻnzaac nroob ne gneedz Dios lo to! Goḻsoladz gaṉle, scaque beeṉ pxozgol zho grë zha ne pxeeḻ me padzeela biadnee xtiidz me. \p \v 24 ’Saṉgue grë zha ne rzac grëse ncuaaṉe rquiin zho quianie zho, ib rquiind zho gbig zho lo Dios, ¡probsaxe zho, sac lo guidzliu riise gac ncuaaṉ co guieḻbley lo zho! \p \v 25 ’¡Probsaxe zho, sac niicle ne grëw quianie zho niina, per zdziṉ dze gaṉ zho gaṉle zha nac gbin; rlozhd gzhidz zho, rlozhd gley zho niina, per zdziṉ dze laa zho gaṉ gaṉle zha nac guieḻnë! \p \v 26 ’Padzeela, biaad bla zha ne pquidie rëb zho Dios pxeeḻ zho, bio pxozgol to bleynie zho zho, ¡probsaxe to teḻne yguib to sca gleynie miech to! \p \v 27 ’Goḻquiaadiaga gaṉle: Zha ne rlëë lo to, goḻleynie zho, teḻ pe nac xliaadz zho goḻgacnie zho. \v 28 Zeeṉe rdzibdee zho to, goḻnab lo Dios guṉlay me zho; zeeṉe rsacsigaa zho to, goḻnab lo Dios yquia zdoo me zho. \v 29 Teḻ gneedz zho tib puñet lo to, gzoobd nia to, goḻsaan zho maase yquiaa zho stiba. \p ’Zha ne gla xabnaḻ to, goḻsaan maase ye biaagw güey zho. \v 30 Zha ne gnabtaa pe cos lo to, goḻdeeda; teḻ scasegaa xeṉ zhow, ib gnabde tow lo zho. \v 31 None zaacse gac to lo miech, zeeṉa scagaa zha, zaacse gac zho lo to. \p \v 32 ’Sac goṉ, teḻ loxaque zha ne ndzieeldiidz to, zha cose rleynie to, ¡led ncuaaṉ nroobd ga ruṉ to! Haxta grë zha ntseeb ruṉ miṉ co. \v 33-34 Teḻ loxaque zha ne ruṉsegaa favor lo to, lo zha cosegue ruṉ to favor; zeeṉe ruṉgaa to tib pextad, lo zha ne rgobeyse to zguizh lo to, lo zha cose ruṉxtad to, ¡ni lalnu peet nond ncuaaṉe ruṉ to ga! Sac goṉ haxta grë zha ntseeb ruṉ miṉ co. \p \v 35 ’Goḻguieṉ sca, none gleynie to zha ne rlëë lo to, none gacnie to zho lo xliaadz zho. Zha ne guiaad tib pextad lo to, goḻdeed ncuaaṉe rnab zho, ib guiabde to nend lega scase guṉ to favor co lo zho. Zha ne guṉ grë miṉ rii, nroob guieḻnzaac ne gdeed Dios lo zho, ni ga glu zho gaṉle nli xpëëd me nac zho; sac goṉ teḻ me wen me lo grëse miech, niicle zha ne ruṉ falt lo mew, niicle zha ne rieṉdgaa gdeed xquizh lo me, rsaand me zho. \v 36 Ndzinli sca goḻgac, zigne sca wen Pxoz to lo grëse miech, scaque none wen gac to lo zho. \p \v 37 ’Ib guṉde to në gac zdoo to, zeeṉe raṉ to ncuaaṉe nonguieḻd ne ruṉ stib miech, sac to tozhal guṉquizh zhow; zeeṉa scagaa Dios guṉscad me to. Goḻguieṉ none guṉ to samiech to perdon, zeeṉa scagaa Dios zuṉ me to perdon; \v 38 sac grëse ncuaaṉe ruṉ miech, miṉcoque rcaania zho. Grëse ncuaaṉe guṉ to, scaania tow, ni haxta ndziibraa miṉe ycaania to. Sac ncuaaṉe guṉ to lo samiech to, miṉcoque guṉ Dios to. \p \v 39 Blozh sca bnee me, dzigo rëbchaa me: \p ―Goḻwi gaṉle, zig nac zha ne roḻd lo, ¿niacxe zrieelo glu zho nëz lo stib zha ne roḻd lo? Zha ne sca guṉ, teḻ grieḻ ni tib zho zaatne nac tib ro blë, ib tedsod grop xcuaa zho tsietsobe ga. \p \v 40 ’Grë zha ne nac mëëdscuel, tsod zha ne racraa lo zha ne noseed zho; haxta csiaaḻraa zho zhiwseed zho, ni teḻne tsoxco zhow, zdziṉ zho medid co. \p \v 41 ’¡Lëda ga goṉ tso to lozhd gzee zdoo to dieṉ cho pe ruṉ, ni nenda mazdraa miṉe ruṉ to! \v 42 ¿Pe ro to glisqui to miṉe ruṉ stib zho, ni teḻ mazdraa nac miṉe ruṉ to? ¡Goḻguieṉ sca glude to ncuaaṉe nacde to! ¡Glo goḻtsoxco ndzinli gac to, dzigo lozh ga zac tsienee to zha gacndzinli stib zho! \s1 Nex rlu zha nac tib tib yag \r (Mt. 7:17‑20, 24‑27; 12:34‑35) \p \v 43 ’Tib tib yag rdeedsew xnexa. Grieelod yquia nex ncuaan tib lo yag ne rdeed nex wen; grieelodgaa yquia nex wen tib lo yag me rquia nex ncuaan. \v 44 Teḻ zha nac nex ne rquia lo yag, gase rlu zha nac yag. Tsod yag guiets ne yquia guigw lo; ni tsodgaa lbë zarz ne gdeed uv. \v 45 Scadaa nagoṉ nac miech, zha ne wena, ncuaaṉ wen ruṉ zho, diidz wen rnee zho, sac desde zdoo zho no guieḻwen co; laa zha ne ntseeb, niapse ncuaaṉe ntseeb ruṉ zho, niapse diidz dox rnee zho, sac desde zdoo zho no guieḻntseeb co. Gacxe waa, teḻ zha rzë xtiidz tib miech, gase rlu zha nac zdoo zho. \p \v 46 ’Grieelod lega gnee to, naa rnabey to, sac zha ne rneew ib none guṉ zho miṉe rnabey naa. Nzian zha ne rnee, naa rnabey zho, ni ruṉd zho miṉe rne naa. \p \v 47 ’Zha ne rquiaadiag miṉe rne naa, ni rioxco zho rban zhow zigne naca, \v 48 rrieequia nac zho ga zig tib zha ndzielguic ne guiet blee xcimient lidz, psilo zhow haxta zaatne bgaa lo quie. Niicle riab guiedox, peet racd lidz zho, nis naal ne raclo rded zaatne zoba ga, per rbixcheda. \v 49 Laa zha ne rquiaadiag xtidz naa, ni rioxcod zho gban zhow, ziaad gac zho zig tib zha nxen ne güeyzoob lidz laglaase lo liu. Znuse bnitlo lidz zho, sac zeeṉe biab guiedox, lo nis naal ne goclo bded zaatne zoba, znuse bixchew, ni stib lëw biaaṉd. \c 7 \s1 Biac tib zha ne rquia dziin tib lo meṉguiib \r (Mt. 8:5‑13) \p \v 1 Zeeṉe blozh bnee Jesús lo grë miech co, dzigo laa me wbi ga, bdziṉ me Capernaum. \v 2 Lëëtaaque leṉ dze co rzacnë tib zha ne ruṉ dziin lo tib meṉ ne rnabey lo xmeṉguiib zha Roma, no guiedz co; nzhoo rac zho zootle laa zho guetle. Rleyniedox meṉ co zho, \v 3 zigne bin me laa Jesús bdziṉ, lëëlëd pxeeḻ me bla zha ne nac zha non lo meṉguiedz Israel, güey zho güeynee zho lo Jesús siguieḻ Jesús tsieguṉguiac Jesús zhinguṉdziin me. \v 4 Bdziṉ zho bnab zho lo Jesús siguieḻ me tsie me. \p ―Bzhiguieḻ beeṉ xyudar me ―rëb zho―. Tib zha wen nac me, \v 5 rleynie me meṉladz ne, haxta bzaa me tib xyadoo no lad guiedz nu. \p \v 6 Dzigo zienaḻ Jesús zhits zho. Zhile gdziṉ zho lidz meṉ rnabey co, zeeṉe bdzieelo zho bla zha ne ndzieeldiidz me, zienie tib xtiidz me lo Jesús. Rzë xtiidz me, rëb me: \p ―Bzhiguieḻ mazd guiaate luu. Naraa rieṉ naa choot nacd naa, par csodziin naa lo luu guiaad luu haxta ro lidz naa. \v 7 Nligaa rieṉ naa tib zha winse nac naa par gbig naa lo luu, gane niicle biaḻd naa niaḻdzieel naa luu. Naṉpaa naa, zaatne ziaad luu i, con tib lan xtiidz luu zac gnabey luu guiac zhinguṉdziin naa. \v 8 Sca rnee naa, sac teḻ naa no zha ne rnabey lo naa, zeeṉe rnabey zho naa none gon naa miṉe rnee zho; scaque zhaguiib ne rnabey naa, zeeṉe rne naa tib lo zho: “Güey nu”, rie zho; zeeṉe rnegaa naa: “Dë nu”, riaad zho; zha ne nacgaa zhinguṉdziin naaw, miṉe rnabeytaa naa zho, ruṉ zhow. \p \v 9 Zeeṉe bin Jesús sca rzë xtiidz meṉ co, bzee zdoo me, ptsire lo me, rëb me lo grë zha ne zienaḻ zhits me: \p ―Goḻwi gaṉle pa lotaa rnalo meṉ qui Dios. Lo grë zha Israel goṉ, ni tib zho gard gaṉ naa squitaa dib zdoo gnalo Dios. \p \v 10 Grë zha ne güey mandad ga, zeeṉe bdziṉ zho goṉ zho laa nguṉdziin co biacle. \s1 Rrieeban xpëëd tib wnaa viud \p \v 11 Bded ga, güey Jesús tib guiedz lë Naín grë xpëëdscuel me, miech guizhiu ne zienaḻ zhits zho. \p \v 12 Zeeṉe bdziṉ zho gax ro guiedz co, lëëtaque bdzieelo zho tib dzoon miech ziequeets xpëëd tib wnaa viud; lëëse mëëd ga lo wnaa co. \v 13 Goṉ Jesús zha rac me, pquia zdoo Jesús me, wbig Jesús rëb Jesús lo me: \p ―¡Goondraa luu! \p \v 14 Dzigo bzheṉ Jesús yag ne zhoob ngutoo co. Zeeṉe goṉ gza zha ne nxobyaṉ yag cow, hor co bzodze zho; dzigo bnee me lo mëëd co rëb me: \p ―Xin, ¡guche i! \p \v 15 Horcogazha brieeban niib co, bzobli niib, laa niib psilo bnee. \p Rley xniaa niib, pcaania me niib. \p \v 16 Zeeṉe goṉ grë miech co sca brieeban mëëd co, lala rdzieb zho, lala rdeed zho xquizh lo Dios, rnee zho: \p ―¡Tib meṉ nroob ne goṉ ziadteed xtiidz Dios i, ziaad lo ne! ¡Laa ne bdziaṉ niina gaṉle, laa Dios ziaadgaṉ ne, ziadbee me ne lo xquieḻnë ne! \p \v 17 Gdipse nëz Judé, ni grëraa guiedz ne ndxie dib gax ga, gocnaṉ miech milagr nroob ne beeṉ Jesús ga. \s1 Zha ne pxeeḻ Juan Bautist \r (Mt. 11:2‑19) \p \v 18 Bin Juan Bautist grëtaa milagr ne ruṉ Jesús ga, sac rie xpëëdscuel Juan riezodiidz zhow lo Juan. Dzigo pxeeḻ Juan chop zho, \v 19 zienabdiidz lo Jesús, dieṉ pe me nac Meṉ ne nole diidz ga cxeeḻ Dios, te dzigoraa gdziṉ meṉ co ye. \p \v 20 Bdziṉ zho lo Jesús, wbig zho lo me, rëb zho: \p ―Laa Juan pxeeḻ no ziaadnabdiidz no lo luu, dieṉ pe lëële Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios i nac luu, te naraa guiaad me ye. \p \v 21 Lëëtaaque ndal miech ndxie lo me ga, quiayuṉguiac me grë meṉ rzacnë. Nzian zho, teḻ pe guieḻguiidztaa rzac zho, no zho nosacsi meṉdox, no zho roḻd lo, grëse zho ruṉguiac me zho. \v 22 Dzigo rëbchaa me lo zha ne pxeeḻ Juan ga: \p ―Grëse miṉe bin to rne naa, grëgaa ncuaaṉe goṉ to quiayuṉ naa, goḻtsie goḻzodiidza lo Juan. Raṉ to gaṉle, grë zha ne roḻd lo, zha ne në ni, zha ne rlan guiedz lepr, zha ne rcuaat, grëse zho laa zho riac, haxta grë meṉgut, rrieeban. Grësew goḻzodiidza lo me, goḻguiab lo me gaṉle blactaa zha ne rquiin gbig lo Dios, laa zho noquiaadiag xtiidz Dios; \v 23 ni goḻguiab lo me: dichos zha ne tiblique rliladz cho nac naa. \p \v 24 Zeeṉe laa xpëëdscuel Juan zey, dzigo psilo me bzeet me Juan lo grë miech guizhiu ne ndxie ga, rëb me lo zho: \p ―Zeeṉe dieṉ güey to dan ngan ne bio Juan ga, ¿zha güeynie guic to niaṉ to me? ¿Pe rëb to rlu me zig tib goobgui ne nëzrii nëzrec rey me, \v 25 te rëb to ye masaque grë lar niazh ne racw zha non nacw me? Per naṉle to gaṉle, zha ne scataa racwxab, leṉ grë yu ne rzob zha rnabey, ga rio zho. \v 26 Nligaa cho güeynie guic to nac me, ¿te rëb to ye tib meṉ ne noteed xtiidz Diosa? \p ’Gacnaṉ to gaṉle, tib meṉ ne noteed xtiidz Dios goṉ nac me, ni me nac tib zha ne mazdraa nroob lo grë zha ne ziyuṉ dziin co. \v 27 Me ga raquiet lo Xtiidz Dios, zaatne znu rnee: “Sxeḻ naa tib zha ne tednerga lo luu, zha co gzhixcuaa nëz ne ted luu.” \v 28 Ne nligaa lo grëse mgui ne zieded lo guidzliu, gard grieequia tib zha ne mazdraa non lo Juan Bautist; per zha ne goṉ winraa zaatne rnabey Dios, nonraa zha co lo me. \p \v 29 Leṉ dze ne nochoobnis Juan miech ga, ndal zha ne bin zhiwseed me, haxta grë zha ne rtop dimi ne razh lo zha Roma, bieṉ zho nonguieḻa guṉ zho miṉe rnabey Dios, güey zho pchoobnis Juan zho. \v 30 Saṉgue grë maistr ley ni grë zha farisé, pe liaadz zho nion zho miṉe rnabey Dios, ib güeyd zho nchoobnis Juan zho. \p \v 31 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me: \p ―Nac grë miech rii, ib rieṉd zho pepaa racladz zho. ¿Cho gaṉle ruṉ zigne ruṉ zho? \v 32 Lëë zho ruṉ miṉe ruṉ grë mëëdlas ne rio wguit dib ro nëz. Niicle rooḻ xcompañer win di nguieeḻ, rieed win; niicle rooḻgaa zho di ngan, roond win. \v 33 Sac goṉ, ziaad Juan, raṉ zho rowd me grë ncuaaṉe nac xquieḻwagw zho, niicle vina ried mew; dzigo rnee zho meṉdox nacnie me. \v 34 Blozh ga, ziaad Mgui ne pxeeḻ Dios, raṉ zho row me, rie me, laa zho rneeque lega rowcho me, lega riecho me vin; ib rieṉd me cho rtsieelsa me, haxta grë zha yozh ne rtop dimi ne razh lo zha Roma, haxta grë zha ngoopdoḻ rzënie me. \v 35 Sca rnee zho, saṉgue zha ne rgaa guieḻbiini ne rdeed Dios, rieṉ zho cho nac zha ne ziaadguṉ xtsiiṉ me. \s1 Güey Jesús lidz tib zha farisé \p \v 36 Tib dze bredz tib zha farisé Jesús güey me tib wagw lidz zho. Bdziṉ me, bded me bzob me lo mezh. \p \v 37 Lad guiedz co no tib wnaa ro nëz, bin me laa Jesús bdziṉ lidz zha farisé co, dzigo bi me tib bot nceit nex, tiblo nceit niazha, briee me zie me nëz lidz zha co. \v 38 Bdziṉ me ga, wbig me zaatne zob Jesús, psilo me roon me. Zigse roon me, lëëque nis ne riet lo me ga, bdiib me ni Jesús, ni pcuiidz mew con guits guic me. Dzigo ptsieelro mew, blozhse ga blee me nceit co bdëëb mew. \p \v 39 Zeeṉe goṉ zha farisé co sca beeṉ wnaa co, bza zdoo zho rëb zho: “Teḻne niaca miṉe nli meṉ ne ziadteed xtiidz Dios nac meṉ qui, nieṉ me gaṉle tib wnaa ngoopdoḻ i, ndeete me diidz squitaa nguëëbnia zho zhits ni me.” \p \v 40-41 Dzigo bnee Jesús lo zha farisé co yquiaadiag zho chop lan xtiidz me, rëb me: \p ―Pquiaadiaga gaṉle Simón: Chop mgui name, quia zho guieḻqui lo meṉ ne blediiṉ dimi lo zho. Tib zho zëëb gaay mil pes plat, stib zho zëëb gaay gayoow. \v 42 Goṉse meṉ co ni tib zho rdzield zha quizh zho dimi co, dzigo mazd pquia zdoo me zho, beeṉquizhd me zho xquieḻqui zho. Bnë nasca dieṉ, lo grop zha co, ¿cho mazdraa sac zdoo miṉe beeṉ meṉ co? \p \v 43 Dzigo pquiab Simón, rëb Simón: \p ―Par naa, zha ne nroobraa xquieḻqui ga, zha co sacraa zdoo miṉe beeṉ me. \p ―Scaw goṉ ―rëb Jesús―. \v 44 ¡Miṉcopaa nagoṉ squi rac wnaa prob qui! Goṉ gaṉle zeeṉe bzëëb naa lidz luu, bneedzd luu nis niar ni naa; mazd me goṉ bdiib me ni naa, maase niicle con nis ne biin me bdiib mew, ni haxta pcuiidz mew con guits guic me. \v 45 Zeeṉe blanso naa per ni tib bzhid bneedzd luu nquiaabdiuzh luu naa, laa me goṉ wlal ne blanso me nu tibaque quiatsieelro me ni naa. \v 46 Nac costumbr none nchoob luu nceit guic naa, per beeṉd luuw; mazd mele goṉ biaad biadtëëb me nceit nex rii zhits ni naa. \v 47 Laa me noyuṉ miṉ rii, sacne nlipaa rzac zdoo me beṉ naa me perdon grëtaa doḻdox ne nzëëb me. Zigne rneeque ne ga, teḻ zha ne zhis xtoḻa, zhi rzac zdoo zho zeeṉe laa zho rac perdon. \p \v 48 Dzigo bnee Jesús lo wnaa co, rëb Jesús peet tsienied guic me, laa Jesús beeṉle perdon grëse xtoḻ me. \v 49 Zha ne zobgza Jesús lo mezh ga, zeeṉe goṉ zho sca rëb Jesús psilo zho rnabdiidzlsa zho, rnee zho: \p ―¿Cho dzigo rzac mgui qui nac me? ¿Zha nacne guiab me laa me beeṉ perdon xtoḻ wnaa qui? \p \v 50 Horco biire Jesús bnee me lo wnaa co, rëb me: \p ―Laa naa psilaa luu lo xtoḻ luu, sac dib zdoo luu bnalo luu naa. Bzë naa, peet tsieniedraa guic luu. \c 8 \s1 Güeyseed Jesús miech dipse Galilé \p \v 1 Bded ga, briee Jesús grë xpëëdscuel me güey me grëraa guiedz ne ndxie nëz Galilé ga, zigtaa guiedz nrooba, zigtaa guiedz wina, güey me güeynee me lo miech zha racladz Dios gban zho. \p \v 2-3 Ye blalaa meṉ wnaa güeynaḻ zhits zho, teḻ pe ncuaaṉe quianie grë meṉ wnaa co, rdeed zhow ruṉ zho xyudar me; sac rzac zdoo zho beeṉguiac me zho. No zho beeṉguiac me lo guieḻguidz, nogaa zho beṉcxooṉ me meṉdox ne nosacsi zho. Ga güeynaḻ tib wnaa lë Marí Magdal (lëë wnaa co beṉcxooṉ Jesús gadz meṉdox ne nosacsi me), ga güeynaḻ stib meṉ lë Zhuan (lëë tsieel Chuz ga, meṉ ne quianap grë lo xtsiiṉ rey Herod) ni stib meṉ lë Susan. \s1 Nac Xtiidz Dios zig zhobxtil \r (Mt. 13:1‑23; Mr. 4:1‑20) \p \v 4 Tib dzew, miech guizhiu ne pcaalsa lo Jesús; nzian guiedz ne briee zho bdziṉ zho lo me. Laa me noseed zho, zeeṉe bzodiidz me tib cuent rii lo zho, rëb me: \p \v 5 ―Tib mgui name, briee zho güey zho gon zhobxtil. Zeeṉe laa zho quialaaḻ zhob co liu, now bliaaḻ gax ro nëz, now bliaaḻ lad quie, nogaaw bliaaḻ leṉ yag guiets. Miṉe bliaaḻ ro nëz ga, zha ne bded bzëni zhow, blozh ga güeyaque grë mguiṉ dow maw. \v 6 Miṉe bliaaḻ zaatne nac lad quie, blana per znuse bidza sac guieṉd gop ga. \v 7 Miṉe bliaaḻ leṉ yag guiets co, zigne blana blanaque stib dzoon yag guiets, znuse bnitlo yag guietsa. \v 8 Saṉgue miṉe bliaaḻ zaatne nac niapse lo liu, blana, brooba, ndzon goca, tib tib zhob ne biab liu ga now goc haxta tib gayoo zhob. \p Blozhse bzodiidz me cuent co, nguiedz bnee me lo zho rëb me: \p ―¡Zha ne racladz guieṉ miṉe rne naa, yquiaadiag zhow! \p \v 9 Dzigo wbig grë zha ne nac xpëëdscuel me, bnabdiidz zho lo me dieṉ zha nac cuent co. \v 10 Rëbchaa me lo zho: \p ―Teḻ to, Dioszhal rlu lo to gaṉle zha rnabey me, niicle ncuaaṉe mazdraa ngueetsa; saṉgue grëraa zha ne squi gard gbig lo me, niapse con cuent rzodiidz naaw lo zho, parne guieṉ zhow; per niicle scaw, ib rzoobdiagd zhow, ib rioguicd zho zha naca. \p \v 11 ’Znu goṉ nac cuent co: Zhobxtil co nac Xtiidz Dios. \v 12 Ro nëz ne sca bliaaḻ zhob co, ga rlu gaṉle zha rzac zha ne rquiaadiag Xtiidz Dios, per znusaque rdziṉ meṉdox rquiil ma zho gliladzd zhow, zeeṉa laad zho lo doḻ. \v 13 Lad quie ne bliaaḻ spalala ga, ga rlu zha rzac zha ne rley rquiaadiag Xtiidz Dios, rley zho rcaania zhow, per rcaaniad zhow dib zdoo zho. Nli rliladz zhow palal dze, per zeeṉe raṉ zho zha ruṉ miech zho, zha rnee miech lo zho, rsaanga zhow. \v 14 Nogaa zho nac zig leṉ yag guiets co. Rquiaadiag zho Xtiidz Dios, per laa ne tsoniew guic zho, leḻ rsilo zho grë zhgab ne dieṉ zha gapcheṉ cho, dieṉ zha gdeedguxt xcuerp zho lo guidzliu rii, miṉ co rionie guic zho; pa së zho gban zigne rnabey Dios. \v 15 Laa lo liu naaḻ co, ga rlu gaṉle zha rzac zha ne nguudz zdoo. Zeeṉe rquiaadiag zho Xtiidz Dios, dib zdoo zho rcaania zhow, dib zdoo zho rliladz zhow. Grëse ncuaaṉe ruṉ zho, ndzinli rrieequiaw; sac tiblique rac zho. \s1 Xcuent biini \r (Mt. 12:46‑50; Mr. 3:31‑35; 4:21‑25) \p \v 16 Blozh ga, bnee me lo grë miech ne ndxie ga, rëb me lo zho: \p ―Tsod zha ne yquiaagui tib biini, lozh ga ctoos zho pe cos low, gzolangaa zhow tib zhan lon. Sac biini ne rquia, glaa rzoba par gziiniw leṉ yu, zeeṉa guiab biini lo grëse zha ne sëëb leṉ yu. \v 17 Scaque nagoṉ, grë ncuaaṉe rac ngueets, grë ncuaaṉe rnee miech zhliaan, none xoobneṉa. \p \v 18 ’Wen wen goḻquiaadiag miṉe rne naa, ni goḻtsoxcow. Sac zha ne tsoxcow, zdeedraa Dios guieḻbiini lo zho; saṉgue zha ne tsoxcoda, haxta teḻ palalse guieḻbiini ne rzac zho quianie zho, stiche mew. \p \v 19 Dze co, scaque noseed me miech, zeeṉe bdziṉ xniaa me ni zha bets me ziegaṉ zho me. Per brieelod ndziṉ zho haxta lo me, sac miech guizhiu ne ndxie lo me ga. \v 20 Dzigo rëb tib zho lo me: \p ―Laa xniaa luu goṉ, ni zha bets luu bdziṉ ley ziaadguib zho luu. \p \v 21 Pquiab me rëb me: \p ―¿Xnia naa ye, bets naa ye? Grëse zha ne goṉ rquiaadiag Xtiidz Dios ni rioxco zho mban zhow, lëë zha co nac xniaa naa, zha co nac bets naa, zha co nac bzian naa. \s1 Pcuëëz Jesús tib medox \r (Mt. 8:23‑27; Mr. 4:35‑41) \p \v 22 Tib bdze dze, bzëëbnie Jesús xpëëdscuel me tib leṉ barcw, rëb me lo zho, tedquia zho stib nëz ro nis co. \p \v 23 Laa zho zie lo nis co zeeṉe laa me gootguies. Tibaque zeeṉe psilo briee tib medox, masaque riasoli lo nis co, zootle laa barcw ne no zho ga yguiitsle leṉ nis. \v 24 Zeeṉe goṉ zho scataa ntseeb rac lo nis co, lëëlëd güey zho güeycuaan zho me. \p ―¡Maestro! ―rëb zho―. ¡Blee mcaaḻlo luu gaṉle, laa ne nonitlo lo nis rii niina! \p Dzigo guche me bnee me lo me co, ni bnee me lo nis co. Zigne bnee me, dzese biac me, dzese bre nis co. \v 25 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nacne rdzieb to? ¿Niacxe rliladzde to Dios dib zdoo to? \p Ne nligaa rdzieb zho, ni lala rzee zdoo zho, rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Bay cho nac me? ¿Zha nacne haxta me, haxta nis ron xtiidz me? \s1 Meṉ Gadar ne nosacsi meṉdox \r (Mt. 8:28‑34; Mr. 5:1‑20) \p \v 26 Bdziṉ zho stib nëz ro nis co, ga nac xtan zha Gadar. Zo zho ga, nëz daṉ squi riaaṉ xtan zha Galilé. \v 27 Laa Jesús bietdze leṉ barcw, zeeṉe laa tib mgui ne no nëz co bdziṉ lo me. Mban rlu mgui co nosacsi meṉdox me, niicle xab me nacwdraa me; ib rbëzd me lidz me, niapse grë leṉ xpaa ngutoo rio me. \v 28 Zeeṉe goṉ me Jesús, masaque roptsie me bdziṉ me pquiitsgzhib me lo Jesús, zëëb tsi me rnee me: \p ―¡Psaan naa Jesús! Naṉpaa naa goṉ Xpëëd Dios nroob ne zob gbaa nac luu. ¡Bzhiguieḻ csacsid luu naa! \p \v 29 Per meṉdox co sca rnee, sac hor co laa Jesús bnabeyle ma csaan ma me. Ziele dze sca nosacsi ma me, ntseeb rac me, niicle rzoob zho caden ni me, rzoob zho caden nia me, parne paat tsied me, znuse rchug mew; dzigo rienie meṉdox co me rquianzë me grë dan ngan, zaatne choot miech guieṉd. \p \v 30 Dzigo bnabdiidz Jesús lo ma dieṉ cho lë ma. Pquiab ma rëb ma: \p ―Legion lë no. \p Sca rëb ma sac nzian nac ma no ma zdoo mgui co. \v 31 Ni bnab ma lo Jesús gzonëzd me ma lo ncowdoo ne noraa ma ne nacgrë ma. \v 32 Gaxaque ga ndxie tib dzoon nguts notop lag, bnab ma gdeed me diidzbey lose grë nguts co gdziṉ ma. Dzigo bdeed me diidz. \p \v 33 Horco laa grë meṉdox co psaan mgui co, güeysëëb ma zdoo grë nguts co. Psilo grë nguts co rquiaa ma corr, güeypix ma tib ro yeedox ne quia ro nis co, bliaaḻ ma haxta lo nis; grëse ma gut. \p \v 34 Grë zha ne quianap nguts co, bzhooṉ zho, rias zho güeyzodiidz zhow lad guiedz, ni grëraa yu ne zob gax ga. \v 35 Nacne briee grë miech co ziewi zho. Zeeṉe bdziṉ zho, per nli bdzieb zho goṉ zha laa meṉ co zob gax lo Jesús, laa me nacwxable, rlu niinile nac guic me. \v 36 Psilo grë zha ne goṉ zha biac me rzodiidz zhow lo grë zha ne bdziṉ ga. \v 37 Mazdraa bdzieb grë miech co bin zhow, dzigo mazd bnab zho lo Jesús siguieḻ me gbi me xtan zho. \p \v 38 Zeeṉe laa Jesús zie sëëb me leṉ barcw par gbi me ga, dzigo wbig mgui co rnab me lo Jesús siguieḻ Jesús tsienaḻ me zhits Jesús; per bzhiguieḻd Jesús nienaḻ me, rëb Jesús lo me: \p \v 39 ―¡Biaaṉ! Güey, güeyzodiidz lo grë meṉlidz luu gaṉle zha nactaa milagr ne beeṉ Dios beeṉguiac me luu. \p Dzigo wbire meṉ co. Güey me lad guiedz, grëse lo miech güeyzodiidz me zha nactaa guieḻnzaac ne beeṉ Jesús ga, beeṉguiac Jesús me. \s1 Brieeban tib xpëdwnaa tib meṉ lë Jair \r (Mt. 9:18‑26; Mr. 5:21‑43) \p \v 40 Zeeṉe laa Jesús biire bdziṉ stib nëz ro nis co, miech guizhiu ne quiambëz me ga, rley zho goṉ zho laa me bdziṉ. \v 41 Loxaque bdziṉ me, laa tib meṉ ne rnabey yadoo lë Jair wbigle pquiitsgzhib lo me. Rnab Jair siguieḻ me tsienaḻ me lidz Jair tsieguṉguiac me tib xpëdwnaa win Jair. \p \v 42 Nzhoo rac mëëd co, tib mëëd tsiipchop iza, ni lëëse mëëd ga lo me. \p Dzigo laa Jesús zie nëz lidz meṉ co. Miech guizhiu ne zienaḻ zhits me, haxta rtaagw zho me. \v 43 Lad grë miech co zienaḻ tib wnaa rzacnë, gocle tsiipchop iz rlan me tib guieḻguidz, rzac me zigne rzac grë meṉ wnaa gzob mëë; tibaque rlan mew ib rbëzda. Grële ncuaaṉe rap me bloozh me lo grë meṉ ne ruṉ rmed, per ni tib zho ruṉguiacd me. \v 44 Laa me no lad co, tibaque wbig gax me nëz zhits Jesús, bzheṉ me ni lar ne mbix Jesús; hor cogazha laa me biac. \v 45 Bieṉ Jesús sca bzheṉ wnaa co lad xab me, dzigo rëbchaa me: \p ―¿Cho ga bzheṉ lad xab naa? \p Grëse zho rnee led zhada. Dzigo rëbchaa Pedr lo me: \p ―Maestro, wi gaṉle zha ndaagwtaa ziaad luu lad grë miech rii, haxta rcheep zho luu, ¿zha naṉ luu choot xeṉd lad xab luu? \p \v 46 ―Per no cho bzheṉ lad xab naa ―rnee me―, sac bieṉpaa naa beeṉguiac naa zho. \p \v 47 Zeeṉe goṉ wnaa co bieṉ Jesús sca bzheṉ me lad xab me, rdzieb me laa me wbig pquiitsgzhib me lo Jesús. Squi ndxie grë miech co, bzodiidz me zha nacne sca beeṉ me, ni zha zigne bzheṉ me lad xab Jesús laa me biac. \v 48 Dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Xin, laa luu biac sacne dib zdoo luu bnalo luu naa. Bzë na, peet tsieniedraa guic luu. \p \v 49 Laa Jesús bii quianeeque lo wnaa co, zeeṉe laa tib zha ne nac mandad ziaad nëz lidz Jair bdziṉ, rëb zho lo Jair: \p ―Csodziindraa luu lo meṉ qui, laa xpëëd luu gutle. \p \v 50 Zeeṉe goṉ Jesús sca rëb zha co, rëbchaa me lo Jair: \p ―Peet tsienied guic luu. Dib zdoo luu bnalo Dios, zeeṉa peet gacd xpëëd luu. \p \v 51 Bdziṉ zho lidz Jair, psaandraa Jesús naḻ grë miech co zhits me ndziṉ zho zaatne nix mëëd co. Loxaque Pedr, Jacob, ni Juan, pxoz win ni xniaa win bzëëbnie me leṉ yu ne nix win. \v 52 Grë miech ne ndxie ga, roon zho no zho xquieḻnë win; dzigo rëbchaa Jesús lo zho: \p ―Goonde to; sac goṉ nixguiesse mëëdwin rii, gute win. \p \v 53 Psilo zho leḻ rzhidznie zho me, sac naṉpaa zho gutle win. \v 54 Dzigo wbig me, bzheṉ me nia win, nguiedz bnee me lo win, rëb me: \p ―¡Guche i na, ndzoop yeeṉ! \p \v 55 Zigne sca bnee me, laa mëëd co brieeban, laa win guche ga; dzigo bnabey me bguiaaṉ zho win. \p \v 56 Zigtaa pxoz wina, zigtaa xniaa wina, per nli rley me. Dzigo pso Jesús diidz lo me, choot lo gzodiidzd me zha brieeban win. \c 9 \s1 Pxeeḻ Jesús xpëëdscuel me güeyseed zho miech \r (Mt. 10:5‑15; 14:1‑12; Mr. 6:7‑29) \p \v 1-2 Tib dze bredz Jesús gza tsiipchop xpëëdscuel me, pxeeḻ me zho tsienee zho lo miech gacnaṉ zho zha racladz Dios gban zho; bdeed me poder lo zho guṉcxooṉ zho grë meṉdox ne nosacsi miech, ni guṉguiac zho grë meṉ rzacnë. \p \v 3 ―Goḻtsie ―rëb me lo zho―. Per ib güeyde to ncuaaṉe yquiin to nëz. Zig nac dimi, zig nac ncuaaṉe gow to, pe bziuud, pe baxtongaa, güeyde tow; xab tow, miṉe nacwse to miṉcose goḻtsienie. \v 4 Guiedz ne gdziṉ to, zha ne gneedz zaatne cuëz to, lidz zha co goḻcuëz, haxta gdziṉ dze ne gbi to guiedz co. \v 5 Per teḻne gdziṉ to tib guiedz, nëd miech yquiaadiag zho miṉe zienee to, dzigo goḻlit grë yudie co ni to, goḻrieegazh ga, zeeṉa guieṉ zho gaṉle doḻ ga beeṉ zho lo Dios, nëd zho ycaania zho xtiidz me. \p \v 6 Dzigo laa zho briee, laa zho zie. Grëse guiedz ne ndxie dib gax ga, güey zho güeynee zho Xtiidz Dios lo miech, ni beeṉguiac zho grë meṉ rzacnë. \p \v 7 Bin rey Herod rzeet zho Jesús, sac teḻ pa lotaaw zëëb diidz grëtaa milagr ne ruṉ me. Grë miech co, no zho rzac Juan Bautist ga brieeban, lëë me ga nac Jesús; \v 8 nogaa zho rnee bod Líw, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, me ziaad stib; zzhisgaa zho rnee no cho stib meṉ biadteed xtiidz Dios padzeelaw, sinque brieeban me gane ziaad me stib. \p \v 9 Zeeṉe ron Herod rnee grë miech co lëë Juan ga, rio me zhgab, rnee me: \p ―¿Bay cho nac meṉ co? Per gacda Juan; naazhal name bnabey pchug zho yaṉ Juan. \p Racladz Herod tebaa zha gaṉ me Jesús. \s1 Bguiaaṉ Jesús gaay mil miech \r (Mt. 14:13‑21; Mr. 6:30‑44; Jn. 6:1‑14) \p \v 10 Goc bla dzew, laa grë zha ne pxeeḻ Jesús ga wbire bdziṉ lo me. Blozhse bzodiidz zho lo me grëse teḻ zha güey zho, dzigo güeynie me zho tib lugar riaaṉ gax guiedz Betsaid. \p \v 11 Zeeṉe bin grë miech co laa me briee, dzigo brieenaḻ zho me, bdziṉ zho lo me ga. Zeeṉe goṉ me zho, rley me pcaania me zho, bnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni beeṉguiac me grë zha ne rzacnë. \v 12 Laa dze rdzelew, wbig gza tsiipchop xpëëdscuel me rëb zho lo me, mazd gnee me lo grë miech co gbi zho ga; zeeṉa guiob tsie zho grë guiedz las, grë yu ne riaaṉ gax ga, yguib zho dieṉ pa cuëz zho, yguib zho dieṉ pe gow zho; sac choot miech nod ga. \p \v 13 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―To goḻdeed ncuaaṉe gow zho. \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Gaayaque guietxtil ni chop meḻ ziaadnie no nu, ¡pe rnase ncuaaṉ co lo grëtaa miech qui! Niicle niaca miṉe gziuu ncuaaṉe gow zho, pe zhidaa dimi yquiin, ¿pa guioxi now? \p \v 14-15 Nligaa miech tafa, zig gaay mil rgaa loxaque zha bguise. Dzigo bnabey me zho güey zho, güeynee zho lo grë miech co sob zho, cue zho groḻ gayooga, groḻ gayooga zho tib lugar. \v 16 Laa grë miech co bzob, dzigo bzheṉ Jesús gza gaay guietxtil co ni grop meḻ co, blis lo me nëz gbaa, bdeed me xquizh lo Dios. Blozhse ga, beeṉgroḻ me gza guietxtil co, meḻ co ne, dzigo zigse rdeed mew lo xpëëdscuel me, scase scase rguiiz zhow lo grë miech co. \v 17 Grëse zho dow haxta zaatne bieltaa zdoo zho; ni zeeṉe blozh dow zho, biodzë tsiipchop chicuid bio grë miṉe biaaṉ. \s1 Bnee Pedr cho nac Jesús \r (Mt. 16:13‑19; Mr. 8:27‑30) \p \v 18 Tib dze biche Jesús lo miech palal, güey me tib zaatne güeyzodiidznie me Dios; loxaque xpëëdscuelse me güeynaḻ zhits me. Ga bnabdiidz me lo zho rëb me: \p ―¿Cho dieṉ ron to rnee miech nac naa? \p \v 19 Pquiab zho rëb zho: \p ―No zho rnee Juan Bautista, nogaa zho rnee Líw (meṉ ne biadteed Xtiidz Dios padzeela); nogaa groḻ zho rnee no cho stib meṉ ne biadteed Xtiidz Dios padzeelaw, sinque brieeban me gane ziaad me stib. \p \v 20 ―¿To waa? ―rëb me lo zho―. ¿Cho rzac to nac naa? \p Horco pquiab Pedr, rëb Pedr lo me: \p ―¡Luu nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios! \p \v 21 Dzigo pso me diidz lo zho choot lo gneed zhow. \s1 Bzeet Jesús zha guṉ miech me \r (Mt. 16:21‑28; Mr. 8:31‑9:1) \p \v 22 Tib vuelt bzeet Jesús lo grë xpëëdscuel me zha csacsi miech me. Rëb me, nroob grë ncuaaṉe cteed zho me; grë zha non lo meṉguiedz, grë pxoz rnabey, grë zha ne rseed miech ley, ible stsidiḻ zho me, ni haxta zut zho me; per zeeṉe gac tsoṉ ngbidz gut me laa me grieeban. \p \v 23 Ni rëb me lo grë miech ne ndxie lo me ga: \p ―Zha ne racladz sëëb xnëz naa, none cueeladz zho zho, none lëb zho gzataa dze guiaadnaḻ zho miṉe rnabey naa, niicle teḻ miṉ co yquiaaqui csacsi miech zho. Nodne yquia zdoo zho xquieḻmban zho, \v 24 sac zha ne yquia zdoo xquieḻmban, leḻ znu nitlo zho; saṉgue zha ne sca cueeladz xquieḻmban porne no zho xnëz naa, ib zgaa zho tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. \v 25 Zha ne zienie guic loxaque gapcheṉ, ¿pa dieṉ yquiina lo zho, teḻ por lëëw rsacsi zho zho, teḻ lëëw yquiaaqui guey zho gabiḻ? \v 26 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zha ne ctoladz guiab zho laa zho no xnëz naa, ctoladzniegaa zho xtidz naa; scaque naa stoladznie naa zho gaḻ dze ne laa naa guiaḻ stib. Dze ne guiaḻnie naa grë xanjl Pxoz naa, guiaḻlu naa guieḻndzon ne rap me. \p \v 27 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me lo grë miech co: \p ―Ni gni naa lo to gaṉle, nzian grë zha ne ndxie nu niina, ib tedsod bii zaṉ zho zeeṉe laa Dios glu zha rnabey me. \s1 Bdzëëlo Jesús \r (Mt. 17:1‑8; Mr. 9:2‑8) \p \v 28 Goca maase xon ngbidz, güey Jesús tib guic gui gza me Pedr, Jacob ni Juan; laa me zie ga ziezodiidznie me Dios. \p \v 29 Laa me nozodiidznie Dios, zeeṉe laa me bdzëëlo. Masaque biinidoo ne rriee lo me, xab mew, nquitsbie rnaw, haxta rquiabniw. \v 30-31 Tibaque brieequia Lí grop Moisés bdziṉ lo me ga, psilo zho nozodiidznie zho me grë guieḻnë ne cteed miech me Jerusalén, zeeṉe laa me gbi lo guidzliu. Masaque biinidoo ne riab, ncuaaṉe gzee zdoo new. \p \v 32 Laa zha ne zienaḻ zhits me, rcow zho mcaaḻ zob zho ga; per zeeṉe biab biini nroob co, hor co bzhial lo zho goṉ zho zha rlu me gza me Lí ni Moisés. \v 33 Laa grop meṉ co ziebiche lo Jesús, zeeṉe rëb Pedr lo me: \p ―Maestro, ¡wena goṉ tebaa gbiaaz ne nu! Na maase gzaa no tsoṉ yu yag xiid win, tiba cuëz luu, tiba cuëz Moisés, stiba cuëz Lí. \p Per niicle Pedr rieṉdaque dieṉ pe nacne sca rnee Pedr. \p \v 34 Laa Pedr bii quianeeque, zeeṉe bre tib xcow zaatne zo zho ga; per nli bdzieb zho goṉ zho laa zho biaaṉ leṉ xcow co. \v 35 Dzigo bin zho zëëb tib tsi meṉ co lo xcow co, rnee me: \p ―Lëë Xpëëd naa i goṉ, rleynie naa me. Goḻgon miṉe rnee me. \p \v 36 Zeeṉe blozh bin zho tsi meṉ co, goṉ zho loxaque Jesússe zo ga. \p Grëse miṉe goṉ zho ga, ib choot lo bneed zhow leṉ dze co. \s1 Biac tib mëëd ne nosacsi meṉdox \r (Mt. 17:14‑21; Mr. 9:14‑29) \p \v 37 Biini liu co, laa Jesús wbi guic gui co gza me zha ne güeynie me ga. Miech guizhiu ne güeydzieelo me. \v 38 Lad grë miech co briee tib mgui, wbig me lo Jesús rëb me: \p ―Maestro, bzhiguieḻ bui gaṉle zha rac xpëëd naa. Tibaque mëëdbgui rii nac mëëd lo naa, \v 39 ni na laa meṉdox nosacsi win. Zeeṉe rdziṉ ma rcoptsiedan ma win, rroṉ ma win liu, ga nix win ruṉcxidz ma win, ni masaque rdzib mtsiiṉ ro win; nen rsaan ma win. \v 40 Blansonie naa win nu, bnab naa lo xpëëdscuel luu guṉcxooṉ zho meṉdox co, per brieelod zho. \p \v 41 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―¡Pe nac squitaa miech ntseeb nac to, ib nëde to gnalo to Dios! ¿Pa lal dze ne so naa gne naa lo to? ¡Ncuaaṉe cxecwdraa naa lo to squitaa nac to! Dënie xpëëd luu nu ―rëb me lo meṉ co. \p \v 42 Zeeṉe laa mëëd co ziegax lo Jesús, hor co broṉ meṉdox co win liu, nix win ga masaque rzhidz win. Dzigo goctox Jesús lo ma, beṉcxooṉ me ma. Horcogazh biac mëëd co, laa me bdeed win lo pxoz win. \v 43 Grë miech ne ndxie ga, per nli rzee zdoo zho goṉ zho scataa nroob poder ne rap Dios. \p Grëse miech ne raṉ grëtaa milagr ne ruṉ Jesús, rzee zdoo zho. \s1 Bzeet Jesús stib laa miech csacsi me \r (Mt. 17:22‑23; Mr. 9:30‑32) \p \v 44 Biire Jesús bzeet me lo xpëëdscuel me zha guṉ miech me, rëb me: \p ―Wen wen goḻquiaadiag miṉe gni naa lo to nu gaṉle. Naa goṉ ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible zielo zho naa ladznia miech. \p \v 45 Per ib rieṉd zho zha nacne sca rnee me, sac gard gdeed Dios diidzbey hor co guieṉ zho zha naca; niicle par gnabdiidzgaa zho, rdzieb zho gnabdiidz zhow lo me. \s1 ¿Cho nonraa? \r (Mt. 18:1‑5; Mr. 9:33‑40) \p \v 46 Horco psilo zho noneelsa zho dieṉ cho tib zho gac zha non. \p \v 47 Bieṉ Jesús sca no zho, dzigo bnee me lo zho, bredz me tib mëëdbgui win, \v 48 rëb me: \p ―Grë zha ne no xnëz naa, zha ne guṉcas tib mëëdwin zig mëëd rii, gleynie zho win, rrieequia naa ga rleynie zho. Ni zha ne gleynie naa, rrieequia meṉ ne pxeeḻle naa ga rleynie zho. Teḻne racladz to gacnaṉ to dieṉ cho nac zha non, gacnaṉ to gaṉle, zha ne tsoxco gac zig tib nguṉdziin lo samiech, zha co nac zha non. \p \v 49 Blozh ga, rëbchaa Juan lo me: \p ―Maestro, bdzioṉ no tib zha co goṉ bzeet zho lë luu zeeṉe beṉcxooṉ zho meṉdox, nacne nli blisqui now lo zho, sac led yed zho nacgrë ne. \p \v 50 Dzigo pquiab me, rëb me: \p ―¡Guṉscade to! Sac goṉ zha ne racnie ne, grieelod lëëque zha glëënie ne. \s1 Ndox Jesús lo Juan grop Jacob \r (Mt. 8:19‑22) \p \v 51 Leṉ dze ne ziaadyob gbi Jesús lo guidzliu rii, leṉ dze co bio me nëz laa me zie nëz Jerusalén. Tiblique bio guic me, ib pquiad zdoo me, laa me zie. \v 52 Zeeṉe bdziṉ me xtan Samar, pxeeḻ me bla zho bdedner zie zho tib guiedz win ne ndxie nëz co, par dieṉ pa lo gdeed miech co cuëz me. \v 53 Bdziṉ zho guiedz co, choot bzhiguieḻd ndeed zaatne mbëz me; sac bieṉ zho nëz Jerusalén tsie me. Nac zha Samar, rlëënie zho zha Israel. \p \v 54 Zeeṉe bin Jacoba grop Jacob Juan, blëë guic zho, rëbchaa zho lo me: \p ―Maestro, ¡mazd tibaque gotsaa gnab ne gliaaḻ gui lad grë miech rii, zeeṉa nitlogazh zho! \p \v 55 Biecwaque me, goctox me lo zho rëb me: \p ―Rieṉde to lëë zhapaa nac meṉ ne nacnie to. \v 56 Goḻguieṉ gaṉle, naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ziaḻd naa par gnitlo naa miech, sinque laa naa ziaḻ csilaa naa zho lo doḻ. \p Ga briee zho güey zho stib guiedz. \p \v 57 Nëz zie zho, zeeṉe wbig tib mgui co rëb me lo Jesús, laa me racladz tsienaḻ me zhits Jesús, teḻ pa lotaa nac zaatne tsie Jesús. \v 58 Dzigo pquiab Jesús rëb Jesús lo me: \p ―Gocnaṉa gaṉle, naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, peet rapd naa nu, mazd zig nac grë mëz, grë mguiṉ, rap ma zhibliee ma, rap ma zhiptsieez ma; per naa per ni zaatne gaguies naa quianied naa. \p \v 59 Laa zha ne bredz me tsienaḻ zhits me, pquiab zho rëb zho: \p ―Sënaḻ naa zhits luu, per bzhiguieḻ bneedz diidzbey cuëz naa, gaṉgazh naa tsoliu pxoz naa. \p \v 60 Rëbchaa me lo zho: \p ―Nzian grë zha gut no, psaan tsow tsie sameṉgut zho tsiequeets zho. Saṉgue luu zhits naa dënaḻ, zeeṉa tsie luu tsienee luu lo miech, gacnaṉ zho zha racladz Dios gban zho. \p \v 61 Pquiab stib zho rëb lo me: \p ―Maase sënaḻ naa zhits luu, per bneedz diidz ganiegazh naa diidz lo grë meṉlidz naa. \p \v 62 Dzigo rëbchaa me: \p ―Zha ne xeṉ nia rad ni csilo zho gwi zho nëz zhits zho, niacxe zrieelo ygan zho ngon. Scaque zha ne sëëb xnëz Dios, grieelod sëëb zho teḻne mazdraa rleynie zho grë ncuaaṉ lo guidzliu rii. \c 10 \s1 Güey tsoṉgaḻtsii zha ne güeynee Xtiidz Dios \r (Mt. 11:20‑24) \p \v 1 Tib dze, ble Jesús stsoṉgaḻtsii zha ne rquiaadiagle zhiwseed me, bnabey me tedner zho lo me tsie zho grë guiedz ne no ted me, pxeeḻ me zho chopga chopga zho. \p \v 2 ―Goḻnab lo Dios ―rëb me―, cxeeḻraa me zha ne guṉ xtsiiṉ me. Sac ne nligaa ndaldoo miech ne quiambëz yquiaadiag Xtiidz me, zha ne gneelew lo zho rgaad. \v 3 Goḻtsie sca, per nsin nsin goḻso. Goḻguieṉ gaṉle rrieequia nac to zig cho mëcwxiil yeeṉ, ni laa naa rxeḻ to zaatne no grë coyot dox. \v 4 Peet güeyde to, güeyde to dimi, güeyde to ncuaaṉe gow to, lab tow, miṉe quiase ni to miṉcose goḻtsienie. \p ’Miech ne yquiaabdiuzh to nëz, sode to dieeṉ zharaa yquiaabdiuzh to zho. \v 5 Zeeṉe yguib to zaatne cuëz to, yu ne gdziṉtaa to, goḻnab guṉlay Dios grë zha ne no yu co. \v 6 Teḻne squiaadiag zho miṉe rnee to, zuṉlay me zho; teḻne nëdgaa zho yquiaadiag zhow, dzigo toque guṉlay me. \v 7 Zha ne gneedz zaatne cuëz to, lidzse zha co goḻcuëz, tsiede to stib yu stib yu; guieḻwagw ne gneedz zho lo to, ctoladzde to goḻgowa; sac goṉ zha ne ruṉ dziin, ib none ycaa zho miṉe non xtsiiṉ zho. \p \v 8 ’Guiedz ne yquiaadiag miech miṉe zienee to, zaacse goḻgac lo zho, teḻ pe guieḻwagw ne gneedz zho, goḻquiina; \v 9 goḻguṉguiac grë meṉ rzacnë ne no ga. Goḻguiab lo zho, laa dze ne nolu Dios zha sëëb miech xnëz me, laa dze co bdziṉle. \v 10 Saṉgue guiedz ne siguieḻd miech yquiaadiag zho miṉe zienee to, goḻriee grë ro xnëz zho, \v 11 gaṉlo zho glit to grë yudie co ni to, zeeṉa guieṉ zho gaṉle nëz ne nitlo zho ga zie zho. Goḻguiab lo zho, zha bguiba, sac binpaa zho zha grieelo sëëb zho xnëz Dios ni nëd zho gon zho diidz. \v 12 Gacnaṉ zho gaṉle, gaḻ dze ne guṉ Dios xquieḻwxtis me, lëëtaa gac guieḻnë ne tsieguiaḻ zha Sodom, mazdraa nac guieḻnë ne tsieguiaḻ zho. \p \v 13 ’Scadaa nac zha Corazín ni zha Betsaid. ¡Probsaxe zho, sac goṉ goṉpaa zho grë milagr ne ruṉ Dios, per ib psaand zho xquieḻntseeb zho! Teḻ niaca miṉe ngaa grë meṉ Tiro, grë meṉ Sidón, niaṉ grë milagr ne goṉ zho, ib ndedsod mban niac grë zha co nio zho guieḻnë, zëëb nsaan zho xquieḻntseeb zho mbig zho lo Dios. \v 14 Gacnaṉ zho gaṉle, gaḻ dze ne guṉ Dios guieḻwxtis, lëëtaa caxtigw ne ygaa zha Tiro ni zha Sidón, mazdraa miṉe ygaa zho. \v 15 Scaque zha Capernaum, masaque rzac zho niina zha nziuuraa lo Dios, per gacnaṉ zho gaṉle haxta guiet leṉ gabiḻ ga guey zho. \p \v 16 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me lo zho: \p ―Grëse zha ne yquiaadiag miṉe gnee to, rrieequia naa ga rcaania zho. Zha ne nëdgaa ycaania to, rrieequia naa ga nëd zho ycaania zho; ni zha ne nëd ycaania naa, rrieequia meṉ ne pxeeḻ naa ga nëd zho ycaania zho. \s1 Wbire tsoṉgaḻtsii zha ne pxeeḻ Jesús ga \r (Mt. 11:25‑27; 13:16‑17) \p \v 17 Zeeṉe laa gza tsoṉgaḻtsii zha co wbire, rley zho bdziṉ zho lo Jesús. Rëb zho haxta grë meṉdox bdzieb ma zho, zeeṉe bzeet zho lë me. \p \v 18 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―Haxta ma ne rnabey lo ma, goṉpaa naa goṉ briṉgaa ma, biab ma zig riabse tib belye. \v 19 Laa naa bneedz poder qui lo to, parne gdeete to diidz guṉ ma miṉe racladz ma; grë meeḻdox, grë meegu ntseeb, niicle gzoobni to ma, peet gacde to. \v 20 Nli laa to ruṉcxooṉ meṉdox niina, per gleyde to por miṉ co, sinque mazd goḻley porne laa lë to zhooble lo Dios, laa to ngable lo me. \p \v 21 Horco biaad tib guieḻbley nroob zdoo Jesús, bnee me lo Dios, rëb me: \p ―Papá, luu nac meṉ ne rnabey gbaa, luu nac meṉ ne rnabey guidzliu, rnedz naa xquizh lo luu, sac grë miṉe noyuṉ luu nu niina, bdeete luu diidz niacnaṉ grë zha raca, sinque laaw blu luu lo grë zha ne nac zig grë mëëdlas. Sca quiayuṉ luu, sac ib scale racladz luu gaca. \p \v 22 Blozh ga rëb me lo grë miech ne ndxie lo me ga: \p ―Grëse ncuaaṉe raṉ to quiayuṉ naa, Dios meṉ ne nac Pxoz naa, me bneedz poder rii lo naa; sac ib laa me bzo naa, naa guṉa. Xpëëd me nac naa, wen wen ruṉbey me naa, scagaa naa wen wen ruṉbey naa me. Choot ruṉbeyd me zigne ruṉbey naa me, per zha ne gded naa diidz guṉbey me, zuṉbey zho me. \p \v 23 Dzigo rëbchaa me lo xpëëdscuel me: \p ―Dichos to bgaa to noyaṉ to grë miṉ rii. \v 24 Sac goṉ blactaa zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, haxta grë zha ne bnabey leṉ dze co, bzoobladz zho niaṉ zho grë ncuaaṉe noyaṉ to, bzoobladz zho nquiaadiag zho grë ncuaaṉe noquiaadiag to. \s1 Xcuent tib zha Samar \p \v 25 Tib dze wbig tib zha ne nac maistr ley lo Jesús, bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―Maestro, bnë lo naa dieṉ, ¿pe nac miṉe guṉ naa parne grieelo ygaa naa guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh? \p \v 26 Pquiab Jesús rëb me: \p ―¿Zha dieṉ zhobnee lo ley? ¿Pe rnabeya? \p \v 27 Rëbchaa maistr ley co: \p ―Znu rneew: “Dib zdoo luu, dib nacse luu, dib guieḻbiini ne no guic luu, dipse xfuers luu, bleynie Dios; ni bleynie samiech luu, zigne rleynie luu luu.” \p \v 28 ―¡Miṉ qui nagoṉ bioxco guṉ luu ―rëb Jesús―, zeeṉa ygaa luu guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh ga! \p \v 29 Per par glud ne noxcod me guṉ me miṉe rnabey ley, dzigo pquiaalo me rëb me lo Jesús: \p ―¿Chopaa dzigo nac samiech naa, zha ne no gleynie naa? \p \v 30 Dzigo bzodiidz Jesús tib cuent lo me, rëb Jesús: \p ―Tib meṉ wladz name briee me Jerusalén zie me guiedz Jericó. Nëz zie me brieequia ngbaan, bdiṉ ngbaan me, mer niut ngbaan me; grëse ncuaaṉe ney me, haxta xab me blan ngbaan. \v 31 Laa me nix ga, zeeṉe laa tib pxoz bded. Zigne goṉ pxoz me, biecwga pxoz bded pxoz tib lad. \v 32 Wdzeepaaw, zeeṉe laa tib zha ne ruṉaque dziin leṉ yadoo ziaad ga; scaque zigne goṉ zho me, tib tib bded zho. \v 33 Sca nix me ga, zeeṉe laa tib zha Samar bdziṉ. Zeeṉe goṉ zho me, wbig gax zho lo me; pquia zdoo zho me goṉ zho zha rna me. \v 34 Gagazh beeṉ zho me rmed, blee zho vin bdiib zho lo grë rid ne ney me, bdëëb zho nceita, pxidoo zhow. Blozhse ga, blis zho me bzoob zho me lad xcuay zho laa zho zienie me, haxta bdziṉnie zho me tib yu ne rbëz miech ne zo nëz; ga blëznie zho me, pquianap zho me. \p \v 35 ’Biini liu, zeeṉe laa zho briee ga, blee zho palal dimi, lal ne non chop xtse zha ne rie dziin, bdeed zhow lo bizhuan yu co, parne yquiaanap me meṉ co, rëb zho: “Peet tsienied guic luu, teḻne nroobraa guṉ luu gaxt, na zeeṉe gbire naa dzigo quizh naaw.” \p \v 36 Blozhse bzodiidz me cuent co, rëbchaa me lo maistr ley co: \p ―Lo gza tsoṉ zha ne nadieṉ bded zaatne nix meṉ co, ¿cho tib zho bieṉ samiech zho ga nac me? \p \v 37 Pquiab maistr ley co rëb me: \p ―Zha ne bioṉ bded gaw, sac zha co pquia zdoo me. \p Dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Sca nagoṉ none guṉ luu. \s1 Blëz Jesús lidz Mart ni Marí \p \v 38 Laa Jesús no nëz gza xpëëdscuel me. Bdziṉ me tib guiedz win, ga no tib wnaa lë Mart, dzigo meṉ co bdeed zaatne blëz zho. \p \v 39-40 Bdziṉ zho lidz Mart, lëëlëd bzëëb Mart ro tie. Zhixco ro tie no Mart, laa tib beḻ Mart lë Marí zob noquiaadiag grë zhiwseed Jesús. Goṉ Mart rgaadraa nia Mart, dzigo wbig Mart rëb Mart lo Jesús: \p ―Bzhiguieḻ bnee lo beḻ naa guiaad me guṉ me xyudar naa. Bui gaṉle tipse naa psaṉ me ro tie. \p \v 41 Pquiab Jesús rëb Jesús lo me: \p ―Aque luuw nli Mart, squitaa noxco luu dieṉ zha gac xtsiiṉ ro tie luu. \v 42 No tib ncuaaṉe mazdraa none tsoxco luu, ni lëë miṉ co nu goṉ noyuṉ Marí; gane grieelod ycaa naa miṉe quiayuṉ me. \c 11 \s1 Zha none gzodiidznie ne Dios \r (Mt. 6:9‑15; 7:7‑11) \p \v 1 Tib vuelt, loxaque blozh bzodiidznie Jesús Dios, wbig tib xpëëdscuel me rëb lo me: \p ―Maestro, bzhiguieḻ blu lo no dieṉ zha gzodiidznie no Dios, zigne beeṉ Juan Bautist pseed me xpëëdscuel me zha gzodiidznie zho Dios. \p \v 2 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Zeeṉe gzodiidznie to Dios, goḻguiab: \q1 Dios, luu nac Pxoz no, zob luu gbaa; \q1 luuse nac meṉ ne mazdraa ndzon. \q1 Luu nac meṉ ne gnabey no, \q1 miṉe gnabeytaa luu, zigne raca gbaa, \q1 scaque none gaca lo guidzliu nu. \q1 \v 3 Beeṉ guieḻnzaac bneedz ncuaaṉe dioow no nadze. \q1 \v 4 Bzhiguieḻ beeṉ no perdon grëse doḻ ne ziodziuuṉ no lo luu, \q1 zigne rdziuuṉ no samiech no perdon grë falt ne ruṉ zho lo no. \q1 Gdeete luu diidz yquiil meṉdox no, \q1 beeṉ guieḻnzaac bla no lo ma. \p \v 5 ’Sca nagoṉ gnee to ―rëb Jesús―. Ncuaaṉe gnab to lo me zneedz mew. Samiechse to name, gzoob ne wxiṉa, lega nacle glanso tib zha ne ndzieeldiidz to ni guieṉd pe gdeed to gow zho. Dzigo tsie to lidz stib zha ne ndzieeldiidz to guiab to lo zho: “Bzhiguieḻ beeṉxtad tsoṉaque xcuuṉ luu lo naa. \v 6 Lega nacle blanso tib zha ne ruṉbey naa, na guieṉd pe gded naa yquiin zho.” \v 7 Segur znë zho: “Guṉneete luu naa nu, dziitsle nioog ro lidz naa, nataa nixguies grë xpëëd naa; grieelod gache naa gnedz naa ncuaaṉe racladz luu.” \v 8 Per teḻne sonaad to ga, gaṉse zho tibaque quianee to, gnid naa zho tsieched zho gneedz zho ncuaaṉe racladz to. Per gneedzd zhow porne ndzieeldiidz to zho, sinque laa zho gneedza porne goṉ zho tibaque quianab tow. \v 9 Scaque nagoṉ none guṉ to, zeeṉe pe gnab to lo Dios. Ncuaaṉe rquiin to, goḻnaba lo me, scagaa me zneedz mew. Goḻguib teḻ pe racladz to, me nac meṉ ne gacnie to gdziel tow. Goḻcuedzlë me, scagaa me scaania me to. \v 10 Sac grëse zha ne rbig lo me rnab zho ncuaaṉe rquiin zho, rdeed mew. Zha ne rguib ncuaaṉe racladz zho, racnie me zho rdziel zhow. Zha ne rbedzlë me, rcaania me zho. \p \v 11 ’Goḻguieṉ gaṉle, zig nac to, zeeṉe rnab xpëëd to tib meḻ gow win, ¿niacxe ziazh to co to tib meeḻ nia win? \v 12 Zeeṉe rnabgaa win tib dzit, ¿niacxe zgo to tib meegu nia win? \v 13 Led rioxco to lëë niapse ncuaaṉe wen rdeed to lo xpëëd to, niicle ne miech ntseeb nac to. Teḻne sca rioxco to xpëëd to, peleḻ Pxoz to dzigo, meṉ ne zob gbaa, tsoxcod me to. Ib tedsod grëse zha ne gnab lo me gdeed me ncuaaṉe rquiin zho, zdeed mew; haxta zha ne gnab cxeeḻ me Espíritu Sant gacnie zho, zuṉ me miṉe gnab zho. \s1 Rëb zho meṉdox nacnie Jesús \r (Mt. 12:22‑30, 43‑45; Mr. 3:20‑27) \p \v 14 Tib vuelt beṉcxooṉ Jesús meṉdox ne nosacsi tib mgui co. Ib gacd gnee mgui, sac psaṉ ngop ma mgui. Dzigo zigne beṉcxooṉ Jesús ma, laa mgui psilo bnee. Grë miech ne ndxie ga, bzee zdoo zho goṉ zhow. \v 15 Nogaa zho rnee, Beelzebú ma ne rnabey lo meṉdox, ma co nacnie me gane rrieelo ruṉcxooṉ me meṉdox. \v 16 Brieequia spalal zho, rnab zho lo me guṉ me pe stib milagr, parne gliladz zho nli Dios pxeeḻ me. \p \v 17 Bieṉ Jesús zha rza guic zha ne noneenë me ga, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¡Ncuaaṉe gacd goṉ rnee to! Teḻ tib guiedz nadieṉ, csilo miech, lëëque zha tiḻnie meṉladz zho, ¿niacxe nitlod guiedz co? Tib diigaa miecha, teḻ lëëque zha tiḻnie meṉlidz zho, led znuse lëë nitlo dii co. \v 18 Scaque meṉdox nagoṉ, teḻne lëëque lëë ma guṉcxooṉ sameṉdox ma, ¡pe nale na bnitlo ma! Laa naa rne miṉ rii lo to, porne rnee to ma ne rnabey lo meṉdox nacnie naa, gane rrieelo ruṉcxooṉ naa ma. \v 19 Nana teḻne sca rzac to, ¿zha ne nacgrë to dzigo, cho nacnie zho ne ye zho ruṉcxooṉ ma? Gase nagaṉle rlu doḻdox i quiayuṉ to squi rnee to. \v 20 Saṉgue teḻ naa, Dios nacnie naa ruṉcxooṉ naa meṉdox, ni ga rlu gaṉle laa Dios pxeeḻle meṉ ne gnabey lo to. \p \v 21 ’¡Masaque nac meṉdox zig tib zha ne no xfuers! Tib zha ne no xfuers, teḻ tibaque ney zho xquiib zho, ¿cho dieṉ lega sëëb lidz zho gla ncuaaṉe quianie zho? \v 22 Per zeeṉe rrieequia stib zha ne mazdraa no xfuers, zha cole rtiche zha co, ruṉcxooṉ zho zho, riaaṉnie zho grë ncuaaṉe gopcheṉ zho. \v 23 Goḻgacnaṉ sca gaṉle, zha ne rlëë lo naa, ga rlu nacnied zho naa; ni zha ne racnied naa lo xtsiṉ naa, paat yquiind zho. \p \v 24 ’Meṉdox ne rsacsi miech, zeeṉe laa ma rsaan zho, rie ma riequianzë ma dan zaatne choot miech guieṉd, rguib ma dieṉ pa cuëz ma; raṉse ma rdzield zaatne cuëz ma, rnee ma: “Mazd gbire naa guia naa lidz naa stib.” \v 25 Dzigo rbire ma, zeeṉe rdziṉ ma lo zha ne psacsi ma ga, masaque rzac ma zho zig rzac miech tib yu ne griiṉ blioob, tib yu ne iṉe nzhixcuaa leṉ. \v 26 Dzigo rie ma riexi ma zgadz sameṉdox ma, ma ne mazdraa ntseeb, rdziṉ ma gza ma rzëëb ma zdoo zha co, rsilo ma rsacsi ma zho. ¡Horcole mazdraa mban ruṉ ma zho! \p \v 27 Sca quianee Jesús, zeeṉe nguiedz bnee tib wnaa ne no lad grë miech ne ndxie lo me ga, rëb wnaa co: \p ―¡Dichos wnaa ne gop luu, wnaa ne bgadz luu! \p \v 28 Pquiab Jesús rëb me: \p ―¡Mazdraa dichos zha ne goṉ, yquiaadiag Xtiidz Dios ni tsoxco zho gban zhow zigne naca! \s1 Zha ne rliladzd cho nac Jesús \r (Mt. 5:15; 6:22‑23; 12:38‑42; Mr. 8‑12) \p \v 29 Miech guizhiu ne quiadziṉraa lo me ga, dzigo bnee me rëb me: \p ―Nadzpaa ntseeb zdoo to nac to miech ne mban leṉ dze rii. Tibaque quia to racladz to gaṉ to pe stib milagr, parne gliladz to Dios pxeeḻ naa, ¿zha rnaraa milagr ne racladz to gaṉ to? Gacnaṉ to gaṉle, stibaque milagr goṉ gaṉ to, tib miṉe csoladz to zha goc Jonás. \v 30 Haxta dzigoraa nagoṉ guieṉ to nli Dios pxeeḻ naa. Sac teḻ Jonás, zeeṉe gocnaṉ zha Nínive zha bzhaac me, dzigo bliladz zho nli Dios pxeeḻ me. \v 31 Ni gacnaṉ to gaṉle, zeeṉe gaḻ dze ne laa Dios guṉ xquieḻwxtis me, zieso wnaa ne goc rein nëz Sabá, steedquie me to. Sac goṉ pa lo ga briee me, biaad me biadquiaadiag me grë xtiidz Salomón; ni to, lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo Salomón, ni nëd to gon to xtiidz me. \v 32 Scaque grë zha Nínive, steedquie zho to; sac goṉ zeeṉe güeynee Jonás lo zha Nínive, znuse bin zho diidz psaan zho xquieḻntseeb zho wbig zho lo Dios; ni to, lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo Jonás, ni ib ruṉcasde to me. \p \v 33 ’Tsod zha ne yquiaagui tib biini, lozh ga ctoos zho pe cos low, gzolangaa zhow zaatne ngueets. Sac biini ne rquia, glaa rzoba par gziiniw leṉ yu, zeeṉa guiab biini lo grëse zha ne sëëb leṉ yu. \v 34 Rrieequia nac bziaalo miech zig nac tib biini. Teḻne niapse lo grë ncuaaṉe ndzinli rwi zho, dzigo gdipse xcuerp zho no lo guieḻbiini. Laa teḻne loxaque lo grë ncuaaṉe nonguieḻdgaa rwi zho, dzigo gdipse xcuerp zho no lo guieḻcow ga. \v 35 Goḻguieṉ sca pa lo rwi to, napaa laa ne tso to lo biini, leḻ lo guieḻcow no to. \v 36 Sac goṉ, teḻ dipse xcuerp to no lo guieḻbiini, ni tib lëw nod lo ncow, zlupaa to; sac masaque nac to ga zig tib zha ne zo gax tib lo biini nroob. \s1 Güey Jesús lidz tib zha farisé \r (Mt. 23:1‑36; Mr. 12:38‑40; Lc. 20:45‑47) \p \v 37 Zeeṉe blozhse bnee Jesús lo grë miech co, dzigo bredz tib zha farisé me güeynie zho me tib wagw lidz zho. \p Bdziṉ me lidz zho, bded me bzob me lo mezh, \v 38 psilo me dow me, per bdiibd me nia me zigne nacpaa xcostumbr grë zha Israel. Zeeṉe goṉ zha farisé cow, rlozhd gzee zdoo zho; \v 39 dzigo rëbchaa me: \p ―Grë to ne nac to zha farisé, laglaase rlu to miech wen nac to, per zdoo to ntseeb to, sac niapse guieḻntseeb, niapse guieḻgbaan ruṉ to; masaque nac to goṉ zig tas, zig plat ne nëz zhitsse mbe rna, laa nëz leṉa rnadraa di beed. \v 40 ¡Nadzpaa ncow nac guic to! ¿Pe rieṉde to racladzd Dios ne laglaase glu miech wen nac to, sinque racladz me desde zdoo to gac to miech wen? Sac dib nacse to psaṉ me to. \v 41 Laa ne squi no to noban to, mazd goḻdeed ncuaaṉe naccheṉpaa to lo grë zha ne guieṉd pe yquiin, zeeṉa gac to miech ne nlipaa wen. \p \v 42 ’¡Probsaxe to! Rzac to demas nguzobdiidz to lo Dios, rio to haxta grë guizh bitxtil, grë guizh rud, ni grëragaa guizh ne ran to, rdeed to xdiezm to yadoo; per rioxcode to gban to zigne rnabey Dios, ib rioxcode to gleynie to samiech to. Ible none tsoxco to miṉ rii, ni bii scaquegaa tsoxco to gdeed to xdiezm to. \v 43 ¡Probsaxe to! Rdziladz to gacnon to lo miech, zeeṉe rie to yadoo, zaatne glupaa non to, ga rzob to; scaque ndooladz racladz to gnee miech bdiuzh lo to, zeeṉe rdzieel zho to dib ro nëz. \v 44 ¡Probsaxe to, lëëtaa rdzieel to grë to maistr ley! Masaque nac to zig nac grë baa ne rludraa pa nac. Teḻ baa cow, zeeṉe rded zho zaatne niaaw, ib rieṉd zho lad grë ncuaaṉ noyodz ga, noded zho. \p \v 45 Horco pquiab tib maistr ley, rëb zho lo me: \p ―Maestro, ¿ye no dzigo lëë rzoob luu squi nac? \p \v 46 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Ye to goṉ. ¡Probsaxe to! Rio to rzadraa ley ne rnabey to guṉ miech, ni per ni to rioxcode to siquier csilo to guṉ tow. \v 47 ¡Probsaxe to! Paat rquiinda goṉ squi rio to, rlozhd dieeṉ paraa rzhixcuaa to ro xpaa grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela. \v 48 ¡Igual ntseeb to grë pxozgol to! Sac goṉ, zha beet grë zha co, laa to no rzhixcuaa to ro baa. \v 49 Naṉle Dios squitaa ntseeb zdoo to, miṉe ruṉ to ga bnee me, zeeṉe rëb me: “Sxeḻ naa grë zha ne tsieteed xtidz naa lo zho, sxeḻ naa zha ne tsieneew lo zho, per naṉle naa gaṉdzed zho zho, haxta zut zho groḻ zho.” \v 50 Gacnaṉ to sca gaṉle, grë to miech ne mban leṉ dze rii, grë to guṉquizh Dios xchen grë zha ne pxeeḻ me biadteed xtiidz me wlal ne ndxie guidzliu, \v 51 desde Abel haxta Zacarí meṉ ne beet pxozgol to leṉ yadoo zaatne nac gax lo pcoog. ¡Ne nligaa grëse doḻ co goṉ, to quizha! \v 52 ¡Probsaxe to maistr ley squi nac to, ib rneede to diidzli lo miech! Nac diidz to cseed miech guieṉ zho zha nac Xtiidz Dios, per nëde to gliladz tow, ni niicle nëëdgaa to gliladz zha ne racladz ycaaniaw. \p \v 53-54 Blozhse ga, laa me briee ga. Grë zha farisé, grë maistr ley, per nli rlëë zho bin zho sca rëb me. Psilo zho nzian grë ncuaaṉe rnabdiidz zho lo me, rguib zho dieṉ zha guṉglëë zho me, par dieṉ pe cxiṉd me pe tib diidz, zeeṉa miṉ co yquiaaqui zho tsiezoob zho xdemand me. \c 12 \s1 Grë ncuaaṉe rac ngueets zhliaan \r (Mt. 10:19‑20, 28‑33; 12:32) \p \v 1 Miech guizhiu ne pcaalsa lo Jesús, haxta rcheeplsa zho. Dzigo bnee me lo xpëëdscuel me, rëb me: \p ―Goḻguieṉ goṉ, guṉde to miṉe ruṉ zha farisé, teḻ zha rquiaalose zho miech wen nac zho. \v 2 Sac grëse ncuaaṉe sca ngueets rac, grëse ncuaaṉe rlud miech, zdziṉ dze ne xoobneṉa. \p \v 3 ’Zig nac grë ncuaaṉe zhliaanse rnee to lo ncow niina, zdziṉ dze ne gon miecha zobna ngbidz; grë ncuaaṉe rnee to leṉ yuse, zdziṉ dze ne dib lad guiedz gacnaṉ miecha. \p \v 4 ’Goḻgona gaṉle bets: Ib gdziebde to zha ne gacladz gut to. Nli zrieelo gut zho xcuerp to, per peet grieelodraa zho guṉ zho. \v 5 Goḻguieṉ, Dios nac meṉ ne mazdraa nroob, miṉe rnabey me miṉ co none gon to. Sac teḻ me, zrieelo me gnitlo me miech dib xcuerp zho, ni lozh ga zrieelo me gzonëz me zho nëz leṉ gabiḻ. \p \v 6 ’Nligaa gdziebde to miech, csaand Dios lega pe gac to. Goḻwi gaṉle, zig nac grë mguiṉ, niicle ne rzac miech peet nond ma, haxta chop ma rto zho por tib gaay centav; per teḻ Dios, ib rsaanladzd me ma. \v 7 Peleḻ to dzigo csaan me, haxta guits guic tow, grësew ngaba lo me. Gdziebde to sca, goḻguieṉ gaṉle nonraa to lo tib dzoon mguiṉ. \p \v 8 ’Ni gni naa lo to gaṉle, zha ne glu lo miech nacnie zho naa, scaque naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zeeṉ gaḻ dze co zlu naa lo grë xanjl Dios, nacnie naa zho. \v 9 Saṉgue zha ne ctoladznie naa lo miech, scaque naa ziep naa lo grë anjl co ruṉbeyd naa zho. \v 10 No zha ne rneenë naa, per zuṉ Dios zho perdon doḻ co; saṉgue zha ntseeb ne gneenë Espíritu Sant, ib guṉdraa me zho perdon. \p \v 11 ’Zeeṉe tsiezo miech rii to lo grë zha ne rnabey xyadoo zho, tsiezogaa zho to lo grë zha ne nac wxtis, tsode to zhgab dieṉ pe gnee to; \v 12 sac zeeṉe sca tsiegala, Espíritu Sant csiaab guic to pe nac miṉe gnee to lo zho. \s1 Zha ne loxaque rapcheṉ \p \v 13 Horco wbig tib zha ne no lad grë miech co, rëb zho lo Jesús: \p ―Maestro, bzhiguieḻ bnee lo bets naa glë zho ncuaaṉe psaṉ pxoz no, gneedz zho miṉe raguiaḻ naa yca naa. \p \v 14 ―Aque luuw nli ―rëb Jesús―, ¿cho në lo luu laa naa noyuṉ guieḻwxtis co? Ziaḻd naa goṉ par quiiz naa ncuaaṉe rap miech. \p \v 15 Dzigo bnee me lo grë miech co, rëb me: \p ―¡Goḻguieṉ goṉ, gzoobladzde to demas gapcheṉ to! Sac niicle ndziibraa gapcheṉ miech, grieelod por grë ncuaaṉ co ndzon gac lo xquieḻmban zho. \v 16 Znu goṉ bzhaac tib meṉ ne nroob gopcheṉ. Nat liu quianie me, zeeṉe rlaap me grë ncuaaṉe ran me, nroob ncuaaṉe rlis me low. \v 17 Bdziṉ tib dze rgaadraa pa tsotsow grë ncuaaṉ co, dzigo bzob me dieṉ zha guṉ me. \v 18 Tibaque zeeṉe rëb me: “Miṉe naca laa naa guṉ nroob grë yu qui, zeeṉa zigtaa grë guieḻnzaac quiw, grëragaa ncuaaṉe rap naa, ga tsotsowa grësew. \v 19 ¡Pe zhidaa iz ne lëb grë ncuaaṉ co! Peet tsieniedraa guic naa, iṉe guxt sob naa, gow naa, guie naa ncuaaṉe gacladztaa naa.” \v 20 Miṉ co rza guic me, tibaque zeeṉe rëb Dios lo me: “Nadzpaa nxen luu. Guieel riigazh goṉ laa luu guet. ¡Zhaale zha ne guiaaṉnie grëtaa ncuaaṉe beeṉlo luu i!” \p \v 21 Zeeṉe blozh bzodiidz Jesús cuent co, rëbchaa me: \p ―Sca nagoṉ rzac grë zha ne loxaque dieṉ zha gapcheṉ zho zienie guic zho. Ncuaaṉ cose rionie guic zho, ib rioxcod zho guṉ zho ncuaaṉe non nëz lo Dios. \s1 Rsaand Dios zha ne no xnëz me \r (Mt. 6:19‑21, 25‑34) \p \v 22 Blozh ga, rëbchaa me lo xpëëdscuel me: \p ―Gacxe waa, gni naa lo to gaṉle: Tsode to zhgab dieṉ zha gban to lo guidzliu rii, pa griee pe gow to par gban to, pa gdzielgaa ncuaaṉe gdze xcuerp to. \v 23 Mazd goḻconie guic to dieṉ zha gac xquieḻmban to, dieṉ pa tsiebannie to xcuerp to. \p \v 24 ’Goḻwi lo grë nga gaṉle, led yed ma ran, led yed ma rlaap, led yed ma rgotsow pe guieḻgon, per row ma; sac Dios rdeed ncuaaṉe row ma. ¡Teḻ to goṉ, mazdraa non to lo grë mguiṉ co! \v 25 Ni lalnu paat rquiinda tant tso to zhgab. Teḻne guiab to tso to zhgab dieṉ zha gacnool xtse to spalal yeeṉse, ¿niacxe zrieelo to guṉnool tow? \v 26 Naṉle to gaṉle led ncuaaṉe grieelod ga. ¿Pe nac dzigo tant tso to zhgab ncuaaṉe mazdraa nroob? \v 27 Zig nac lar, ¿pe nacne tant tso to zhgab dieṉ pe gacwxab to? Pe rwide to lo grë guiee dzil ne gaṉle zëëb dan, zha rrooba, niow rluw, ni led yeda rio zhgab dieṉ zha gacwxaba; ni gni naa lo to gaṉle, per ni rey Salomón con grë xab niazh me, blud me scataa niow. \v 28 Gase na gaṉle goḻwi, niicxe grë guiee dan co na, zna dze zob nguiaw, gzhe widz laaw bidzle, laaw tsecle, ni scataa niow rgacwxab Diosa; ¿pe leḻ to dzigo ygacwxabd me, niicle ne squi gard guieṉ to dib zdoo to gnalo to me? \p \v 29 ’Tsodraa to zhgab sca, guiab to: “¿Pa griee pe dioow ne, pa griee pe dio ne?” \v 30 Grë miech ne ruṉbeyd Dios, tibaque zhgab co rio zho. Saṉgue to, goḻsoladz gaṉle Pxoz to meṉ ne zob gbaa, naṉle me pe nac grë xliaadz to. \v 31 Me nac meṉ ne gneedz ncuaaṉe yquiin to, per ib none glo tsoxco to gban to zigne rnabey me. \p \v 32 ’Nli zhis to, pale tib dzoon win mëcwxiil yeeṉ, per gdziebde to. Sac niicle zhis to, per rley Pxoz to meṉ ne zob gbaa, laa me rneedz grëse ncuaaṉe rap me lo to. \v 33 Gacxe waa, laa ne tsonie guic to dieṉ zha gacnroob ncuaaṉe rap to, miṉe quianie to goḻtow, dzigo goḻdeed dimi co yquiin zha ne rappaa liaadz; zeeṉa sca nroobraa guieḻnzaac ne ygaa to gbaa. Guieḻnzaac cosi, led yeda nitlo, led yeda grë, led yeda tsoxtseeb lo ngbaan, tsoxtseebgaa lo mxiḻ. \p \v 34 ’Sca goḻguṉ, sac goṉ guieḻnzaac ne guṉlo to, zaatne guṉlo tow, ga gdziṉ to. \s1 ¡Nsin goḻso! \r (Mt. 5:25‑26; 10:34‑36; 16:1‑4; 24:45‑51; Mr. 8:11‑13) \p \v 35 ’Nsin sca goḻso ―rëb me lo zho―. \v 36 Goḻgac zig tib nguṉdziin ne rquiambëz gbire meṉ ne rnabey zho zeeṉe pa rie me tib lo guieḻtsieel. Nsin rzo zho, zigne rdziṉ me, rxal zho ro yu rzëëb me. \p \v 37 ’Dichos zha ne nsin zo zeeṉe laa meṉ ne rnabey zho glanso. Ib tedsod, steed me zho nëz leṉ yu, soob me zho lo mezh, csilo me mezhal gdziib ncuaaṉe gow zho. \v 38 Nligaa dichos zha ne sca nsin so, horne glansotaa me; niicle teḻ wxiṉa, ziadyiinigaa liuw. \v 39 Goḻgaṉ gaṉle, teḻ niaca miṉe gacnaṉ miech laa ngbaan tsieban lidz zho guieel, per naṉd zho dieṉ pa horpaaw, ¿niacxe zaaguies zho? Led sobna zho lëë, nsin nsin so zho parne csaand zho sëëb ngbaan lidz zho. \v 40 Scaque to nagoṉ, none sca nsin so to, sac goṉ lega naclew zeeṉe gaṉ to laa Mgui ne pxeeḻ Dios ziaadle. \p \v 41 Zeeṉe blozh sca bnee me, rëbchaa Pedr lo me: \p ―Maestro, miṉe blozh bnee luu i, ¿pe par nose naca, te ye par grëraa miecha ye? \p \v 42 Pquiab me rëb me: \p ―Laaw rne naa, par grëse zha ne zienie guic zaacse guṉ zho miṉe rnee meṉ ne rnabey zho. Nligaa nsin none so zho, sac laa zho guiaaṉnie zha ne nacgrë zho, zig riaaṉnie tib nguṉdziin sanguṉdziin zho parne gdeed zho ncuaaṉe gow zho. \p \v 43 ’Dichos zho, teḻne iṉe niowse noyuṉ zho dziin co zeeṉe laa meṉ ne rnabey zho glanso. \v 44 Zeeṉe gaṉ mew, ib tedsod so me zho, zha gnabey grëse ncuaaṉe quianie me. \v 45 Per teḻ tsienie wguit guic zho guiab zho gbireniobd me, csilo zho leḻ csacsi zho grë zha ne biaaṉnie zho, tso zho loxaque gowcho zho, loxaque gzudz zho, \v 46 tibaque zeeṉe gaṉ zho laa me zole lo zho; ib tedsod hor cogazh ctiche me dziin co lo zho, gzonëz me zho guey zho zaatne no grëraa zha ne rond diidz. Nroob caxtigw ne cteed me zho. \p \v 47 ’Sac goṉ zha ne sca naṉle pe nac miṉe racladz meṉ ne rnabey zho, ni tsoxcod zho guṉ zhow; ible nroob nac caxtigw ne ted zho. \v 48 Mazd lëëtaa caxtigw ted zha ne peet naṉd, niicle guṉd zho miṉe rnabey me. Grëse zha ne naṉle pe nac miṉe no guṉ zho, ib none guṉ zhow; nac cuent rii zig tib zha ne rcaania pe cos, teḻ palal miṉe pcaania zho, none haxta nroobraaw ctsire zho. \p \v 49 ’Niina ne laa naa ziaḻ, rrieequia ziaḻzobgui naa lo guidzliu. ¡Ni zoot naa goṉ, tebaa raṉle naa laaw quiayazbel! ¡Tebaa psiaaḻle naa lo dziin ne ziaḻguṉ naa! \v 50 Per na naraa none teed naa tib guieḻnë nroob, ni mbanse goṉ rac zdoo naa quiambëz naa gdziṉ dze co. \v 51 ¿Masaque naṉ to na lëë, laa naa ziaḻ loxaque par cuiṉ wense miech? Lëda goṉ, ye ziaḻ naa ziaḻguṉctiḻ naa zho. \v 52 Sac desde leṉ dze rii, yu ne no gaay miech, laa zho ctsolsa. Teḻ sëëb chop zho xnëz naa, laa stsoṉ zha ne guiaaṉ ga, ctsidiḻ zho; teḻ sëëbgaa tsoṉ zho, scaque grop zha ne guiaaṉ ga, gaṉdzed zho zho. \v 53 Mëëd ne gaṉ laa pxoz zho, laa xniaagaa zho bzëëb xnëz naa, gaṉdzed zho pxoz zho, gaṉdzed zho xniaa zho; scaquegaa zha ne quianie mëëda, zeeṉe gaṉ zho laa xingan zho, laa xindzoopgaa zho bzëëb xnëz naa, gaṉdzed zho zho. Zha ne nac nguzhizha, zlëënie xniaa tsieel zho zho; teḻ xniaagaa tsieel zhow, zlëënie zho me. \p \v 54 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me lo grë miech ne ndxie ga: \p ―¡Pe nlipaa rnee to rieṉde to pe nac grë ncuaaṉe noyac leṉ dze rii! Zha zeeṉe raṉ to rquia xcow nëz ne rzëëb ngbidz, znuse rieṉ to laa guie guiab. \v 55 Zeeṉe raṉgaa to ziaad me nëz ne rzë ngbidz leṉ mëë naḻ, naṉle to laa nëëg gac. \v 56 ¡Guieḻwquiaalo i lo to goṉ! Zha zëëb dzigo ruṉbey to grë señ ne rlu zhan gbaa, rlugaa lo guidzliu, laa grë miṉe quiayaṉ to leṉ dze rii rieṉde to. \p \v 57 ’¡None guieṉ to tozhal cobey dieṉ pe nac miṉe nonguieḻ guṉ to! \v 58 Gzoob ne bdiḻnie to tib samiech to, laa to nole nëz zie to lo wxtis grop to. None guieṉ to, laga no to nëz mazd goḻguiaaṉ mpas, lëdle tsiezo zho to lo wxtis; sac teḻ laa to gdziṉ lo wxtis, ib znabey wxtis zha ne co to ladzguiib. \v 59 Ni naṉle to gaṉle, grieede to ga, haxtaque lozh quizh to teḻ palal gac mult ne gnab zho lo to. \c 13 \s1 Grëse miech, ngoopdoḻ nac zho \p \v 1 Leṉ dze co, bdziṉ bla zho lo Jesús bzodiidz zho lo me zha bnabey Pilat gut bla zha Galilé, lëëtse zeeṉe no zho leṉ yadoo noyut zho ma ne nogogon zho lo Dios. \v 2 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho: \p ―Segur na lëë, rëb to mazdraa ngoopdoḻ grë zha co lo grëraa zha ne no nëz Galilé, gane sca bdzieelo zho. \v 3 ¡Lëda goṉ! Zigtaa ngoopdoḻ zha co, scaque to ngoopdoḻ nac to; teḻne csaande to xquieḻntseeb to gbig to lo Dios, ye to znitlo to. \v 4 Scaque tsiimtsoṉ zha ne bgaadz yuglaa ne bixche Siloé, masaque rëb to nagoṉ mazdraa ngoopdoḻ zho lo grëraa zha Jerusalén, gane sca gut zho. \v 5 Per gacnaṉ to gaṉle, ¡lëda! ¡Zig rne naa ga, ye to miech ngoopdoḻ nac to, ni teḻne csaande to xquieḻntseeb to gbig to lo Dios, ye to zdziṉ dze ne nitlo to! \p \v 6 Dzigo bzodiidz me tib cuent lo zho, rëb me: \p ―Tib meṉ name, zob tib zhan yag guigw lo xcuaa me zaatne quianie me lbë uv. Cad rdziṉ mëë ne rquia guigw, rie me rieguib me nex low, per ib peet rquiad. Zeeṉe goctaa tsoṉ iz, goṉ me sca rdeetew nex, \v 7 dzigo bnabey me zha ne quianap liu co cchuggazh zhow, rëb me: “¡Pchuggazh yag yozh qui, zhlëse zoba i! Nale rac tsoṉ iz ziyaḻ naa rguib naa nex low, ni peet nex rneedzda.” \v 8 Dzigo pquiab zha ne quia dziin lo me ga, rëb zho: “Psaan dieṉ guiaaṉa stibtaa iz rii, na laa naa glë zhana, na laa naa gdziṉ beeba. \v 9 Teḻne yquiadaque nex low iz ne ziaad, maase cchug new dzigo.” \s1 Biac tib zhuz ne nosacsi meṉdox \r (Mt. 13:31‑33; Mr. 4:30‑32) \p \v 10 Tib dze ne rdziiladz zha Israel lo dziina, bdziṉ Jesús leṉ yadoo, psilo me noseed me miech. \p \v 11 Lad grë zha ne noseed me ga, lad co no tib meṉ wnaa nlengw nac zhits, gocle tsiimtsoṉ iz sca nosacsi meṉdox me, ib gacd gacnli me. \v 12 Zeeṉe goṉ Jesús me, dzigo bredz me me, pxobnia me guic me, rëb me lo me: \p ―¡Niinagazh goṉ, laa luu guiac! \p \v 13 ¡Horcogazh laa zhits me ga gocnli, rley me, psilo me rdeed me xquizh lo Dios! \v 14 Laa zha ne rnabey yadoo, zeeṉe goṉ zho sca beeṉguiac Jesús me dze co, blëë zho, rëb zho lo zha ne ndxie ga: \p ―Zha ne racladz guiac pe lo guieḻguidz, pe gacd guiaad zho leṉ dze ne rac dziin, ¡led tsod zho guiaad zho guiac zho dze nda rii! \p \v 15 Dzigo pquiab Jesús rëb me: \p ―¡Nazdpaa ntseeb to! Rquiaalo to ib peet dziin ruṉde to dze rii. ¿Pezhe ga waa ruṉ to zeeṉe rsilaa to xcon to, rsilaa to xpurr to dze rii rieguie to ma nis? \v 16 Zha nac dzigo rzac to, nonguieḻda nu beṉ naa beeṉguiac naa wnaa rii, dze rii. Goḻwi gaṉle zha xtii Abraham nac me, leṉ tsiimtsoṉ iz goc sca nosacsi meṉdox me. \p \v 17 Zha ne rlëë ga, zeeṉe bin zho sca rëb me, ptoladz zho; laa grëraa zha ne ndxie ga, rley zho raṉ zho grëtaa milagr ne ruṉ me. \p \v 18 Blozh ga, bnee me rëb me: \p ―¿Zha gaṉle racnroob lo xtsiiṉ Dios lo guidzliu rii? \v 19 Racnrooba goṉ zig rroob tib midz moxtaz ne ran zho dan rii. Teḻ midz moxtaza niicle tib midz winsew, zaatne racbniw, rrooba, raca tib yag nroob; haxta rie grë mguiṉ riezhixcuaa ma zhiptsieez ma low. \p \v 20 ’Ziaadaque goṉ gaca, zig ncobi. \v 21 Sac teḻ ncobiw, niipaquew rcots meṉ wnaa tsoṉ lmud rin, ni dib nacse ncob co rzibe. \s1 Zha ne ycaania Dios \r (Mt. 7:13‑14, 21‑23) \p \v 22 Laa Jesús no nëz zie me nëz Jerusalén. Guiedz ne rdedtaa me rseed me miech; zigtaa guiedz nrooba, zigtaa guiedz wina. \v 23 Tib vuelt bnabdiidz tib zho lo me, dieṉ pe zhis nac miech ne ycaania Dios. Dzigo pquiab me rëb me: \p \v 24 ―Nligaa zhis zho, sac masaque naca zig tib puert niase. Goḻtsoxco sca niinasraa goḻsëëb xnëz me ycaania me to, sac zdziṉ dze ne nzian zho gacladz sëëb, per grieelodraaw. \v 25 Deque laa meṉ ne rnabey csioog ro yu, teḻne biaaṉ to nëz ley, niicle cuedzraa to me gnab to siguieḻ me cxal me ro yu sëëb to, per cxaldraa mew. “Ruṉbeyd naa to”, gnë me, “naṉd naa dieṉ cho zha to.” \v 26 Niicle guiab to ruṉbey me to, biaadpaa me ladz to pseed me miech, haxta downie to me. \v 27 “Laa naa nile”, gnë me, “ruṉbeyd naa to. ¡Guṉneetraa to naa, ib rdziguiend naa grë miech yozh, miech ngoopdoḻ ne nac to!” \p \v 28 ’Mban gac to zeeṉe gaṉ to laa Abraham, laa Isaac, laa Jacob ni grëraa zha ne biadteed xtiidz Dios, laa me pcaania zho, laa to biaaṉse nëz ley. Nligaa mbandox gac to, zoon to, haxta zow lay to lo guieḻnë co. \v 29 Ni mazdraaw goṉ, zeeṉe gaṉ to pa lo guidzliu briee grë miech ne bdziṉ ga, iṉe zobnie me zho lo xmezh me noyownie me zho. \v 30 Grë zha ne rzac to niina peet nond, lëëtse zha co ygaa guieḻnzaac co; laa grë zha ne rzac non zho niina, peet ygad zho. \s1 Bzeet Jesús zha nac zha Jerusalén \r (Mt. 23:37‑39) \p \v 31 Dze coquew, bdziṉ bla zha farisé rëb zho lo Jesús grieeniob me ga, sac laa Herod racladz gut me. \v 32 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻtsie goḻguiab lo mëz win co cxecw me spalal, nadzese ni gzhe guṉguiac naa miech nu, zigtaa zha ne rzacnëw, zigtagaa zha ne nosacsi meṉdoxa; gaḻ widz guieṉdle naa nu. \v 33 ¡Nligaa nadzesew ni gzhe, widz laa naa gdziṉle Jerusalén zaatne za naa! Sac ible Jerusalén, ga rut zho grëse zha ne riadteed xtiidz Dios lo miech. \p \v 34 ’¡Aque tow meṉ Jerusalén! ¿Pe nacne squitaa nac to, rut to zha ne ziadteed xtiidz Dios lo to, rgoquie to grë zha ne rxeeḻ me lo to? Blactaa gocladz naa niacnie naa to, nquianaap naa to zig ruṉ nguid rgueedz ma xpëëd ma, per bzhiguieḻde to. \v 35 Gacnaṉ to gaṉle, nadzetaa goṉ laa lidz to guiaaṉ ngan, sac gaṉdraa to naa, haxta gaḻ dze ne guiab to: “¡Zha ndzontaa meṉ qui pxeeḻ Dios lo ne!” \c 14 \s1 Biac tib meṉ ne rriee gui \p \v 1-2 Tib dze ne rdziiladz zha Israel lo dziina, güey Jesús lidz tib zha farisé ne nac zha non, sac bredz zho me tib wagw lidz zho. Bdziṉaque tib meṉ bgui, rzacnë me, gdipse me no gui. Grëraa zha farisé ne ndxie ga, quialeets zho Jesús quiambëz zho dieṉ pe zuṉguiac me mgui co. \v 3 Dzigo rëbchaa Jesús lo zho, ni lo grë maistr ley ne ndxie ga: \p ―Goḻnë dieṉ, ¿pe nonguieḻa guṉguiac naa miech dze rii, te nonguieḻda ye? \p \v 4 Ni tib zho pquiabd. Horco pxobnia me guic mgui co, beeṉguiac me mgui. Blozhse bzonëz me mgui, \v 5 rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nli na peet dziin ruṉde to dze rii? Teḻ zha tsietsobe tib xpëëd to, tib xmagaa to tib leṉ guiuu dze rii, ¿niacxe tsiebeegazhde to xpëëd to, tsiebeegazhdgaa to xma to ga? \p \v 6 Loxaque lo zho rac, ib bdzield zho pe nquiab zho. \p \v 7 Grëraa miech ne nodziṉ ga, no zho rguib zho dieṉ zha ygaa zho zaatne nzhixcuaaraa sob zho. Goṉ Jesús zha rac zho, dzigo bnee me lo zho, rëb me: \p \v 8 ―Goḻguieṉ goṉ, zeeṉe znu cuedz miech to, zig nac tsie to tib wagw zaatne noyac tib guieḻtsieel, ib guṉde tsiesob to zaatne nzhixcuaaraa. Sac goṉ, nenda glanso tib zha ne nonraa lo to, \v 9 lozh ga, laa zha ne bredz to lo lni guiaadliso to ga, gnë zho: “Guso i dieṉ sob meṉ rii.” Led tib guieḻto ga par to, racse to laa to tsieso ga, tsiesob to zaatne riaḻle ro beeḻ. \v 10 Mazd gaṉle, zeeṉe sca pa lo tsie to tib lo lni, ndooladz goḻgac, tib lad goḻsob. Zha ne bredzle to lo lni, zeeṉe gaṉ zho laa to zob ga, ziaad zho ziaad-xi zho to tsiesobnie zho to zaatne nzhixcuaa. Zha ne zoble lo mezh ga, zeeṉe gaṉ zhow, ziaṉnziuu to lo zho. \v 11 Goḻsoladz gaṉle: grë zha ne lëëque zha ruṉnon zho, leḻ riaaṉwin zho; laa zha ne riaaṉwin, ruṉnon miech zho. \p \v 12 Blozh ga, rëbchaa me lo meṉ ne nac lidz ga: \p ―Scaque luu goṉ, zeeṉe cuedz luu miech guiaad zho tib wagw lidz luu, tsod luu loxaque zha ne ndzieeldiidz luu, loxaque zha bets luu, zha lidzse luu, lo grëgaa zha ne no gax lidz luu zha ne rapcheṉse, zha cose cuedz luu; sac goṉ ib tedsod zbedzaque zho luu lo zhilni zho, stsire zho miṉe beeṉ luu ga. \v 13 Mazd bredz grëse miech, zig nac zha ne guieṉd pe yquiin, zig nac zha ne guieṉd tib nia, zha ne guieṉd tib ni, zha ne roḻdgaa lo; \v 14 zeeṉa gaḻ dze ne grieeban grë zha ne bioxco wban zigne racladz Dios, iṉe gley luu ygaa luu guieḻnzaac ne tsieguiaḻ luu gneedz me lo luu. \p \v 15 Lad zha ne zobgrë me lo mezh ga, pquiab tib zho rëb: \p ―¡Dichos grë zha ne sca ygaa tsiesob lo mezh, tsietownie zho Dios zaatne rnabey me! \p \v 16 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Tib meṉ name, nzian zha ne bredz me tsie tib wagw lidz me. \v 17 Zeeṉe goḻ dze ne laa guieḻwagw co gac, pxeeḻ me tib zhinguṉdziin me ziexi grë zha co. \v 18 Per pasë zho nie, zhaase zhaase ncuaaṉe pquiaqui zho. Tib zho rëb: “Grieelod së naa, sac laa naa pca tib lë liu, ni lëëtse nadze no gaso naa low; bzhiguieḻ gudz lo me guṉ me naa dispensar.” \v 19 Stib zho rëb: “Niina wriiṉ pca naa gaay nëz ngon, laa naa no ganie ma dieṉ zha ruṉ ma dziin, gudz lo me yquiambëzd me naa.” \v 20 Laa stib zho rëb: “Grieelod së naa, sac niina wriiṉ ptsieelnia naa, bzhiguieḻ gudz lo me gacd guiaḻ naa.” \p \v 21 ’Bdziṉ nguṉdziin co bzodiidz zho lo me zha rzë xtiidz grë zha co. Zeeṉe bin mew, wbiṉladz guic me, bnabey me zho güey zho dib lad guiedz güeyxi zho grë zha ne guieṉd pe yquiin, grë zha ne guieṉd nia, zha ne guieṉd ni, zha ne roḻd lo, grëse zho bdziṉnie zho ga. \v 22 Blozh ga, rëbchaa zho lo me: “Laa naa wbirele xmandad luu goṉ, per scase noraa zaatne cue miech.” \v 23 Dzigo pxeeḻ me zho stib, rëb me: “Güey dib ro guiedz, zha ne gdzieeltaa luu, dënie zho nëz rii, bloo guic zho guiaad zho; ib none tsodzëse miech lidz naa. \v 24 Sac grë zha ne bredz naa glo ga, ni lalnu racladzdraa naa ygaa zho guieḻwagw rii.” \s1 Zha ne racladz sëëb xnëz Jesús \r (Mt. 10:37‑38) \p \v 25 Laa Jesús no nëz zie me nëz Jerusalén, miech guizhiu ne naḻ zhits me. Tibaque ptsire lo me bui me lo grë miech co, rëb me lo zho: \p \v 26 ―Lo grë to ne ziaadnaḻ to zhits naa, gacnaṉ to gaṉle zha ne racladz ygab xnëz naa, ib none gleynie zho miṉe rnabey naa. Sac zha ne mazdraa rleynie pxoz, mazdraa rleynie xniaa, mazdragaa rleynie zho tsieel zho, xpëëd zho, bets zho, bziangaa zho, xquieḻmban zhow, rquia zdoo zhow, peet xtsiiṉd grë zha co par sëëb zho xnëz naa. \v 27 Sac ni tib zha ne sca yquia zdoo cueeladz zho zho guiaadnaḻ zho zhits naa, grieelod ygab zho lo naa. \v 28 Antes ne yquiabladz to sëëb to xnëz naa, none wen wen sob to dieṉ pe zlëb to ted to miṉe rieguiaḻ to. Zig nacse tib zha ne gzaa tib yu glaa ne gac chop tsoṉ xcuaa, led rzobgazh zho rbee zho cuent dieṉ pe zgaa xtimi zho tsaalow. \v 29 Sac goṉ nenda loxaque cueeze zhow, ni lozh ga grieelod gzaalo zhow. Miech ne gaṉa laa zho gzhidznie zho, \v 30 guiab zho: “Goḻwi lo zha qui gaṉle, loxaque bleeze zho lidz zho, na blëbd zho nzaalo zhow.” \v 31 Scaque rey ne no tiḻnie stib rey, led none sobgazh zho gaṉ zho dieṉ pe zlëëb tsii mil xmeṉguiib zho tsietiḻnie gaḻ mil xmeṉguiib stib rey co. \v 32 Teḻne rgobey me lëbd me, laga bii zit ziaad stib rey co, rxeeḻ me bla zha ne tsie tsienee dieṉ zha gataa cuëz lo xtiḻ zho. \p \v 33 ’Scaque to nagoṉ none glo gwi to pe nac grë ncuaaṉe no csaan to, parne grieelo ygab to xnëz naa. \v 34 Sac goṉ zed ne nzhid, ¿pa dieṉ yquiina? \v 35 Per ni par gaca beeb peet xtsiiṉda; miṉe ractaaw, laaw rziaab. Zha ne no liaadz guieṉ zho pe rnee naa, yquiaadiag zhow. \c 15 \s1 Zha rzac Dios zha ne zozit lo me \r (Mt. 18:10‑14) \p \v 1 Zeeṉe rseed Jesús miech, nzian grë zha ne rtop dimi ne razh lo zha Roma, ni grë zha ne rzoob miech nac zha yozh, ye zho rbig zho rquiaadiag zho zhiwseed me. \v 2 Nacne grë zha farisé ni grë maistr ley, rneenë zho me, rnee zho lëda ga ruṉ me sca rtsieelsa me grë zha co, rownie me zho. \v 3 Dzigo bnee me lo zho, rëb me: \p \v 4 ―Togase nadieṉ, gzoob ne quianie to tib gayoo mëcwxiil, ni lega naclew rziaab tib ma, ¿zha dieṉ ruṉ to? Led rsaṉ to ma ne ndxie lo to ga lëë, laa to rie rieguib to ma ne bziaab ga, haxta rdziel to ma. \v 5 Zeeṉe rdziel ma lo to, lo guieḻbley co haxta rxobyaṉ to ma rdziṉnie to ma ro yu. \v 6 Lëëlëd rzodiidz tow lo zha ne ndzieeldiidz to, lo zha ne no gax lidz to, sac rley to laa xpëcwxiil to brieequia. \v 7 Gni naa lo to gaṉle, scadaa nagoṉ rzac Dios, tib guieḻbley nrooba lo me, zeeṉe raṉ me laa tib zha ngoopdoḻ rsaan xquieḻntseeb, laa zho rbig lo me. Ne nligaa tib guieḻbley rac zha co lo me, lëdle zha ne rzac miech wenle nac zho lo me. \p \v 8 ’Zig rzacgaa tib meṉ wnaa, gzoob ne nzheṉ me tsii gayoo pes, ni lega naclew rsëëb me tib gayoow, ¿zha dieṉ ruṉ me? Led hor cogazh lëë rquiaa me biini, rsilo me dzega dzega rloob me leṉ lidz me haxta rdziel me dimi co. \v 9 Zeeṉe rdziel mew, rley me rzodiidz mew lo grë zha ne ndzieeldiidz me, lo grë zha ne no gax lidz me. \v 10 Zig rne naa ga, scadaa nagoṉ rzac grë xanjl Dios, tib guieḻbley nrooba lo zho zeeṉe raṉ zho laa tib zha ngoopdoḻ rsaan xquieḻntseeb, laa zho rbig lo Dios. \p \v 11 Dzigo psilo Jesús bzodiidz me tib cuent lo zho, rëb me: \p ―Tib meṉ name quianie me chop mëëdbgui. \v 12 Tib dze, rëb zha ne nac zha niab lo me: “Papá, teḻ pe nac ncuaaṉe no gneedz luu lo no, bzhiguieḻ niinaga beeṉgroḻa, zeeṉa gneedz luu miṉe raguiaḻ naa.” Dzigo beeṉgroḻ me ncuaaṉe rap me, bdeed mew lo zho. \p \v 13 ’Zhisaque goca, pto zha niab co grëse ncuaaṉe biaḻ zho, briee zho laa zho zie. Bdziṉ zho stib dan, ga beeṉ zho grë guieḻyozh ne gocladztaa zho, grëse xtimi zho pxiṉ zho ga. \v 14 Tibaque zeeṉe laa xtimi zho blozh, mbanse rac zho guieṉdraa pe gow zho, ni lëëtaque leṉ dze co laa tib gbin psiloque nëz co. \v 15 Dzigo racse zho güeyguib zho dziin lad guiedz co, ga brieequia tib meṉ co bree zho, pxeeḻ me zho yquiaanap zho nguts. \v 16 Lo gbin ne noded zho ga, rzac zho tebaa cho gdeed maase grë duuzhye dan ne row grë nguts co gow zho, per ni miṉ co choot rdeete lo zho. \p \v 17 ’Sca no zho ga, tibaque zeeṉe biaa zho biini psoladz zho nzian zha ne quia dziin lo pxoz zho, grë ncuaaṉe raclo row grë zha co, haxta riaaṉa, ni laa zho sca noded ga; rëbchaa zho: \v 18 “Mazd miṉe naca laa naa guia gdziiṉ naa lo pxoz naa stib, guiep naa lo me guṉ me naa perdon grëtaa falt ne beṉ naa lo me, falt ne beṉgaa naa lo Dios. \v 19 Maase sacdraa me naa zig xpëëd me, siguieḻ me ycaania me naa gac naa zig tib zha ne quiase dziin lo me.” \v 20 Horco bio zho nëz laa zho zey nëz lidz pxoz zho. Zitraa ziaad zho laa me goṉle zho, pquia zdoo me zho goṉ me zha rac zho; rias me güeydzieelo me zho bnaaz me nia zho, bdeedz me zho. \p \v 21 ’“Papá”, rëb zho lo me, “rieṉ naa nroob falt ne beṉ naa lo Dios, beṉgaa naa lo luu. Rieguiaḻdraa sac luu naa zig tib xpëëd luu.” \p \v 22 ’Ni blëzd me nlozh nee zho, lëëlëd bredz me zha ne quia xtsiiṉ me, rëb me: “¡Na goḻtënie tib nëz lar wen nu gacw xpëëd naa! ¡Goḻtënie tib nil wen tso nia me, tib nëz guieḻguid cub yquia ni me!” \v 23 Bnabey me zho güeyxi zho tib ngon ne mazdraa ndaan, beet zho, rëb me: “¡Ib none gac tib lni, none dioow ne, none dio ne! \v 24 ¡Sac goṉ guṉ naa cuent, brieeban xpëëd rii naa! ¡Bnitle me ga, na laa me bdziel!” ¡Laa lni psilo! \p \v 25 ’Lni co noyac, zeeṉe laa stib xpëëd me zha ne nac zha gol ga, wbire lo dziin dan. Bdziṉ zho gax ro yu, rlu rquia di, haxta wiee rlu noyac; \v 26 dzigo bredz zho tib zha ne quia dziin lo pxoz zho ga, bnabdiidz zho dieṉ pe lni ne noyac. \v 27 Dzigo rëbchaa zha co: “Bets luu blanso, gane squitaa bnabey pxoz luu noyac lni; rley me goṉ me mban zho laa zho blanso. Bnabey me gut tib ngon ne mazdraa ndaan.” \v 28 Blëë zha gol co bin zhow, lo guieḻblëë co bzëëbd zho ro yu. Nacne briee pxoz zho, bnee me lo zho sëëb zho ro yu. \v 29 Dzigo rëbchaa zho lo me: “¡Lëdraaw i goṉ papá noyuṉ luu! Bui gaṉle blactaa iz ne quiayuṉ naa dziin lo luu, wlaltaa gard quits naa tib xtiidz luu. Ni zha rna tib dze, siquier tib chiv yeeṉ ygad luu lo naa, gownie naa grë zha ne ndzieeldiidz naa. \v 30 Cho dzigo nac zha qui, blozhse güeyloozh zho xtimi luu lo grëtaa guieḻyozh ne beeṉ zho, na no luu beet luu ngon ne mazdraa ndaan, noyuṉ luu zhilni zho.” \v 31 Dzigo rëbchaa me lo zho: “Nliw xin, ni lalnu gard csaan luu naa, gacxe waa grëtaa ncuaaṉe quianie naa, luu guiaaṉniew. \v 32 Per niina ne laa bets luu blanso, ib nonguieḻa znu dziuuṉ ne tib lni gleynie ne me; sac goṉ bnit me, ni na laa me bdziel. ¡Dziuuṉ ne cuent brieeban me nu!” \c 16 \s1 Ligier miech par lo guieḻntseeb \p \v 1 Tib vuelt bzodiidz Jesús tib cuent lo xpëëdscuel me, rëb me: \p ―Tib meṉ name nroob rapcheṉ me, quianie me tib zha ne zo lo grëtaa ncuaaṉe rap me; tib dzew, lega nacle bded diag me zhliaan noxiṉ zha co xtimi me. \v 2 Dzigo bredz me zho, rëb me lo zho: “Lëda i goṉ squi ruṉ luu, lega noxiṉ luu xtimi naa. Niinaga racladz naa guiaadnie luu cuent nu dieṉ zha quiayuṉ luu dziin; sac grieelodraa so luu lo grë ncuaaṉe rap naa.” \p \v 3 ’Wbire zho ga, rëb zho: “Zha na gaṉle guṉ naa, teḻne guiab ne ga naa dziin dan, lëbdraa naa guṉ naa dziin co; teḻ guiaabgaa ne na ga naa gatop naa gon, rtoladz naa gnab naa gon lo miech.” \v 4 Tibaque zeeṉe biab guic zho rëb zho: “¡Laa naa bieṉle zha guṉ naa, zeeṉa tso zha ne guṉ xyudar naa zeeṉe laa naa grie lo xtsiiṉ meṉ rii!” \p \v 5 ’Dzigo psilo zho bredz zho zha ne quia guieḻqui lo meṉ ne quia zho xtsiiṉ ga. Bdziṉ tib zha co bnabdiidz zho lo zho dieṉ palal nzëëb zho lo me. \v 6 Rëb zha co: “Tib gayoo tamb nceit nac miṉe nzëëb naa lo me.” Dzigo rëbchaa zho: “Nliw, lalga quia lo tib val ne psaṉ luu nu. Ledaa val co nu, zac ctsieez luuw; bzhixcuaa stiba, pquiaa lo co, groḻ tamba zëëb luu.” \v 7 Bdziṉaque stib zha co, bnabdiidz zho lo zho dieṉ palal nac xquieḻqui zho lo meṉ co. Zha co rëb zëëb zho tib gayoo sac zhobxtil. Dzigo rëbchaa zho: “Nliw, lalga raquiet lo val ne psaṉ luu; per na zac ctsieez luu miṉ rii, bzhixcuaa stiba, pquiaa lo co tapgaḻaque saca zëëb luu.” \p \v 8 ’Zeeṉe bieṉ meṉ co zha noyuṉ zho, bzee zdoo me goṉ me scataa ndzielguic zho. Ncuaaṉe ntoladza, per grëse miech ne zienaḻ ncuaaṉ lo guidzliu rii, ndzielguic zho par guṉ zho grë guieḻntseeb. Par miṉ co ndziibraa ndzielguic zho lo zha ne no xnëz Dios. \v 9 Saṉgue to gzoobladzde to guṉ to miṉ co, ncuaaṉe rap to lo guidzliu rii, goḻquiina per par guṉ to xyudar samiech to. Zeeṉe laa ncuaaṉ co grë, nenda zacnie zho to, per miṉe mazdraa non Diossi ible zacnie me to, zneedz me tib lugar ndzon cuëz to, led yedraa ga pe nitlo. \p \v 10 ’Zha ne ndzinli ruṉdziin teḻ palal yeeṉse ncuaaṉe riaaṉnie zho, scaque ndzinli guṉdziin zhow zeeṉe guiaaṉnie zho nrooba. Laa zha ne ndzinlid, miṉe guṉ zho zeeṉe guiaaṉnie zho ncuaaṉ zhis, miṉcoque guṉ zho zeeṉe guiaaṉnie zho ncuaaṉe nroob. \v 11 Nana zha ne sca gacd ne ndzinlise guṉdziin zho ncuaaṉe no lo guidzliu rii, ¿zha dzigo grieelo guṉdziin zho ncuaaṉ ndzon ne gdeed Dios lo zho zaatne no me? \v 12 Stiba, teḻ sca ndzinlide to lo cheṉ beṉ, ¿pe naczhe ncuaaṉe guṉ to tib ncuaaṉe cheṉpaa to? \v 13 Goḻgona gaṉle, grieelod goṉ gleynie to dimi ni gleynieque Dios. Ib none teḻne Dios rleynie to, me none gleynie to, togo dimigaaw, dimi goḻleynie. \p \v 14 Grë zha ne nac farisé zeeṉe goṉ zho sca rnee me, leḻ rzhidznie zho me, sac teḻ zhaw rleyniedox zho dimi. \v 15 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Masaque rzac to nalëë nli miech wen nac to nëz lo Dios, saṉgue me goṉ, wen wen naṉ me zha nac zdoo to. Nli miech ne raṉ to, zha wen rzoob zho to; saṉgue Dios ni lalnu rzacd zdoo me miṉe ruṉ to. \p \v 16 ’Leṉ dze ne gard guiaad Juan Bautist, niapse xley Moisés ni grë miṉe bnee zha ne biadteed xtiidz Dios, miṉ co nac miṉe güeynaḻ to. Per zeeṉe psilo Juan pseed me miech, desde hor co laa miech quiayacnaṉ stib mod ne grieelo ygaa zho zaatne rnabey Dios; gane na nzian zha ne noxco ygaa lugar co. \v 17 Per guiabde to togo nondraa ley, sac grëse miṉe zhobnee lo ley, ¡ib laaw none gac! ¡Zig nac guidzliu, zig nac gbaa zrieelo nitlow, saṉgue ley nitloda, tibaque naca! \v 18 Gacxe waa, grë zha bgui ne rsëbtsieel niina ni rtsieelnia zho stib wnaa, zha ne rtsieelniagaa tib wnaa ne psëëbtsieel, doḻ ga quiayuṉ zho; zigtaa doḻa padzeela, scaque niina doḻa. \s1 Xcuent tib zha prob lë Lazh \p \v 19 ’Tib ricw name ―rëb Jesús―, niapse grë lar niazh racw me, gzobse dze ruṉ me lni lidz me. \v 20 Zaatne noque me ga, guiedz co no tib zha prob lë Lazh, lala prob me ni rlanaque me guiedz, gdipse lad me noyacnë guiedz co. Riese me riesob me ro lidz zha ricw co, \v 21 rquiambëz me dieṉ pe grieelod gow me maase ncuaaṉe rrieengaale lo xmezh meṉ co; ga zob me haxta rdziṉ grë mëcw rzëëludz ma lo guiedz ne rlan me ga. \p \v 22 ’Bdziṉ dzew laa Lazh gut, dzigo biet xanjl Dios beynie zho me lo Abraham, zaatne rdziṉ grë zha wen. Goc palal dzew, laa meṉ ricw co gutaque, blozhse pquianap zho me, laa zho güeyqueets me; \v 23 zeeṉe biaa me biini laa me nole gabiḻ. Lëbdraa me no me lo guieḻnë co, lega naclew blis lo me, zit squi goṉ me Abraham, laa Lazh zobnie Abraham ga. \v 24 Horco bnab me lo Abraham siguieḻ Abraham cxeeḻ me Lazh, maase guic mzhugniase Lazh yquiaa Lazh nis tsiegadz Lazh lo ludz me; sac lëbdraa me lo guidox ne no me ga. \v 25 Dzigo rëbchaa Abraham lo me: “Xin, psoladz gaṉle zeeṉe wban luu lo guidzliu, ncuaaṉe gocladztaa luu pquianie luuw; laa Lazh mbanse bded me. Nagaa na, me nac meṉ ne nogaa noyaṉ guieḻbley, laa luu bgaa squi no luu lo guieḻnë qui. \v 26 Stiba, zha ne no nëz rii gacd guiaad zho i, niicle zha ne nogaa iw, gacd guiaad zho nëz rii; sac no tib yeedox ne rtse.” \v 27 “Bzhiguieḻ sca”, rëb meṉ ricw co, “pxeeḻ Lazh tsie me lidz pxoz naa, \v 28 tsienie me diidz lo zgaay bets naa zha ne biaaṉ, guiab me lo zho ib guṉd zho miṉe beṉ naa, zeeṉa guiaate zho nu ygaa zho lo guieḻnëdox rii.” \v 29 Pquiabchaa Abraham, rëb Abraham: “Teḻ miṉcow, tsow glab zho lo grë ley ne psaṉ Moisés, lo grë miṉe bnee grë zha ne güeyteed xtiidz Dios, beṉque lo co zhobnee zha no gban zho.” \v 30 “Nliw”, rëb me, “per teḻ squi tib meṉ ne gutle tsie tsienee lo zho, rieṉ naa znuse csaan zho xquieḻntseeb zho gbig zho lo Dios.” \v 31 Dzigo rëbchaa Abraham: “Teḻne rond zho miṉe rnabey grë ley ne psaṉ Moisés, grë miṉe bnee zha ne güeyteed xtiidz Dios, scaque gond zho diidz niicle tsie tib zha ne brieebanle tsienee lo zho.” \c 17 \s1 Zha ne guṉctal xtoḻ stib zho \r (Mt. 18:6‑7, 21‑22; Mr. 9:42) \p \v 1 Tib vuelt rëb Jesús lo xpëëdscuel me: \p ―Nac lo guidzliu rii, ib guṉfalte ncuaaṉe rgogui miech guṉctal zho xtoḻ zho, ¡per probsaxe zha ne rquiil samiech ruṉctal zho xtoḻ zho! \v 2 Mazd zhi guieḻnëw lo zho ygadoo tib quie molin zhobxtil yaṉ zho tsieroṉ zho zho nisdoo, lëdle guieḻnëdox ne gaṉ zho; sac goṉ doḻ nroob ga guṉ zho yquiil zho zha ndooladz ne no xnëz naa. \v 3 ¡Goḻguieṉ sca ndzinli goḻgac! Tib bets tow, zeeṉe pe tib falt guṉ zho lo to, goḻnee lo zho guṉdraa zhow; teḻne gnab zho perdon, goḻguṉ zho perdon. \v 4 Niicle teḻne nzian vuelt sca guṉ zho falt lo luu tib dze, beeṉ zho perdon zeeṉe laa zho rbig rnab zho perdon lo luu. \p \v 5 Stib dzew, rëb zha ne rzënie me lo me: \p ―Bneedz guieḻbiini lo no dib zdooraa no gnalo no Dios. \p \v 6 Pquiab me rëb me: \p ―Teḻ niaca miṉe gzoob ne rnalole to Dios siquier lal tib midz moxtaz, niicle ncuaaṉe mazdraa ngaṉ gnab to lo me, zuṉ mew. \p \v 7 ’¿Pe raṉ to gaṉle, zha nac zha ne ruṉ xtsiiṉ beṉ? Zeeṉe rbire zho dan, yase güey zho gon, güeygaa zho güeyquianap zho ma, pe liaadz meṉ ne quia zho xtsiiṉ ga, guiab me lo zho: “Na bded, bzob, zeeṉa gowxtsee luu.” \v 8 Miṉe ruṉ me, gloque rnabey me zho guṉlo zho ncuaaṉe gowxtsee me, gdziib zhow lo me; rlozhraa row me, dzigoraa rowxtsee zho. \v 9 Niicle scataa ron zho miṉe rnabey me, ni rlozh ga, per ni xquizh rdeete me lo zho. \v 10 Scaque to nagoṉ, zeeṉe lozh guṉ to grë dziin ne pso Dios to guṉ to, peet yquiambëzde to, goḻguieṉ tib nguṉdziinse nac to, miṉe rieguiaḻ to ga, miṉ co beeṉ to. \s1 Biac tsii zha ne rlan guiedz lepr \p \v 11 Laa Jesús no nëz zie me nëz Jerusalén. Laa me zieded tib guiedz win ne riaaṉ zaatne ndzieel xtan Samar xtan zha Galilé, \v 12 zeeṉe brieequia tsii zha ne rlan guiedz lepr. Zit zo zho, \v 13 nguiedz rbedz zho me, rnab zho lo me yquia zdoo me zho. \v 14 Zeeṉe goṉ me zho, rëbchaa me lo zho: \p ―¡Goḻtsie, goḻtsielulo lo pxoz, zeeṉa gaṉ zho gaṉle laa to biacle! \p Dzigo laa zho zie. Nëz no zho laa zho biaaṉmbe lo guiedz co. \v 15-16 Lo gza zho, hor co rias tib zho wbire, nguiedz rnee zho: \p ―¡Zha ndzontaa Dios! ¡Goḻwi gaṉle laa me beeṉguiacle naa! \p Zigne bdziṉ zho lo Jesús, pquiitsgzhib zho lo me, haxta bdziṉ lo zho lo liu, rdeed zho xquizh lo me. Tib zha Samara, zha zit nac zho. \v 17 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―¿Yoraazhe grë zha co waa? Conque tsii zho name beeṉguiac naa. \v 18 ¿Tibaque zha zit rii dzigo lëë rzac zdoo miṉe beeṉ Dios lo zho? \p \v 19 Dzigo bliso me zha co ga, rëb me lo zho: \p ―Porne dib zdoo luu goṉ bnalo luu Dios, gane biac luu. Bzë, peet tsieniedraa guic luu. \s1 Zeeṉe gbiire guiaad Mgui ne pxeeḻ Dios \r (Mt. 24:23‑28, 36‑41) \p \v 20 Tib dze bnabdiidz zha farisé lo Jesús, rëb zho: \p ―¿Poc dzigo csilo gnabey Dios lo ne? \p Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―Gacnaṉ to gaṉle, nacd miṉ co ncuaaṉe gaṉlopaa miech. \v 21 Grieelod guiab zho laaw psilo nec, laaw psilolegaa nëz rii; sac goṉ teḻ niina laa me quianabeyle nu. \p \v 22 Bded ga, rëbchaa me lo xpëëdscuel me: \p ―Zdziṉ dze, gacladz to tebaa zha znu so naa lo to maase tibaque dze, per gacdraaw. \v 23 Leṉ dze co, zio zha ne gnë lo to: “Goḻtë gaṉle laa Mgui ne pxeeḻ Dios bdziṉ nu”; gnëgaa zho pa stib lugar none tsie to par gaṉ to naa; tsienaḻde to, gliladzde to xtiidz zho. \v 24 Sac zeeṉe gbiire guiaḻ naa, grëse miech gaṉa. Zig nac teḻ guiab tib belye nroob ne glu zhan gbaa desde nëz ne rlan ngbidz haxta nëz ne rzëëb ngbidz, ¿niacxe gaṉd grëse miecha? \v 25 Per ansraa ne gac miṉ co, ible nroob guieḻnë ne cteed miech rii naa, ni lalnu gaṉdzed zho naa. \v 26-27 Leṉ dze ne guiaḻ naa ga, grë miech ne ndxie lo guidzliu gaḻ hor co, zhaa grë ncuaaṉe tsonie guic zho. Rsoladz to gaṉle zha rac miech leṉ dze ne biaad Noé, leḻ lo grë zhilni zho no zho, zha ne notsieelnia, zha ne nobediiṉ xpëëd, tibaque zeeṉe biaa zho biini laa guiedox co psilole. Laa Noé nole leṉ barcw, laa zho biaaṉ grëse zho bnitlo lo nis co. Scadaa nagoṉ no miech leṉ dze ne guiaḻ naa. \v 28 Zig racgaa miech Sodom leṉ dze ne briee Lot ga. Scaque, loxaque ncuaaṉ lo guidzliu rii noxco zho, zha ne no lo zhilni, zha ne no zhiwto, zha ne nozigaa, zha ne quia gon, zha ne quiazhixcuaagaa lidz. \v 29 Lega naclew, zeeṉe laa Lot briee, hor co laa tib guidox biet gbaa, notsa zufr bliaaḻa lad guiedz co, grëse miech co bnitlo lo guidox co. \v 30 Scapaa nagoṉ rac miech ne ndxie lo guidzliu leṉ dze ne laa naa guiaḻ. \p \v 31 ’Zha ne lëëtaque hor co no glaa guic yu, ib guiabd zho sëëb zho leṉ yu tsiebee zho ncuaaṉe no leṉ lidz zho, zha ne quiagaa lo dziin dana, ib guiabd zho gbi zho guey zho ro yu. \v 32 ¡Goḻsoladz gaṉle zha bzhaac wnaa ne goc tsieel Lot! \v 33 Grëse miech, zha ne sca rquianë zdoo grë ncuaaṉe rap zho, ible znitlo zho xquieḻmban zho; saṉgue zha ne rquiad zdoo grë ncuaaṉ co, haxta xquieḻmban zho rbeeladz zhow, nitlod zho. \v 34 Gaḻ hor co, zaatne tipse nixguies chop zho, tib zho sënaḻ zhits naa, laa stib zho guiaaṉ. \v 35-36 Zaatne tipse quiayot chop wnaa, zaatne tipsegaa quia chop mgui lo dziin dana, tib zho sënaḻ zhits naa, laa stib zho guiaaṉ. \p \v 37 Dzigo rëbchaa xpëëdscuel me lo me: \p ―¿Pa lo dzigo gdziṉ grë zha co? \p Pquiab me rëb me: \p ―Horco bii zlu gaṉle paw. Zig nac grë pech, zaatne nix magut ga rdziṉ ma. \c 18 \s1 Zha ne rnab lo Dios \p \v 1-2 Stib dzew, bzodiidz Jesús tib cuent lo xpëëdscuel me, par guieṉ zho ib guiaaṉd zdoo zho zeeṉe racniobd miṉe quianab zho lo Dios, rëb me: \p ―Tib guiedz name, no tib meṉ co nac me wxtis, ni palal rquiad zdoo me samiech me, per ni Dios rdziebd me. \v 3 Guiedz coque no tib zhuz viud, gzobse dze rie zhuz co rienab zhuz guṉ me guieḻwxtis, cuedz me tib zha co rlëë lo zhuz. \v 4-5 Glo ib rquiaadiagd me miṉe rnab zhuz co, per zeeṉe goc palal dze goṉ me tibaque quia meṉ co quianab me gac guieḻwxtis, dzigotaa rëb me: “Ncuaaṉe lëbdraa guic naa lo meṉ rii, tibaque squi quia me. Nli rdziebd naa Dios, niicle nodgaa naa liaadz pe rzac miech, per parne guiadguṉneetraa me naa, miṉe naca mazd laa naa guṉ guieḻwxtis ne rnab me.” \p \v 6 Blozhse bzodiidz Jesús cuent co, rëbchaa me lo zho: \p ―Teḻne sca bdziṉ dze ne pquiaadiag zha ntseeb co miṉe bnab wnaa viud co, \v 7 ¿pe leḻ Dios dzigo yquiaadiagd xtiidz zha ne ngab lo me, teḻ tibaque gnab zho miṉe racladz zho? \v 8 ¡Nligaa, ib tedsod zuṉ me miṉe rnab zho! Per segur zhis zho quiambëz gac xquieḻwxtis me, zeeṉe laa naa guiaḻ stib. \p \v 9 Laa grë zha ne riats, zha ne rzac masaque zha wen nac zho nëz lo Dios, haxta rbix zdoo zho raṉ zho grëraa miech, bnee Jesús lo zho, rëb me: \p \v 10 ―Chop zha name, bdziṉ zho leṉ yadoo ziezodiidznie zho Dios. Tib zho nac zha farisé, stib zho nac zha ne rtop dimi ne razh lo rey Roma. \v 11 Zha ne nac farisé ga, psilo zho rnee zho: “Dios, rnedz naa xquizh lo luu, sac nacd naa zigne nac grë miech ngoopdoḻ, zig nacse zha ne zo i. Wlaltaa ruṉd naa guieḻgbaan, ruṉd naa guieḻntseeb, niicle rquiangoobd naa stib wnaa. \v 12 Haxta chop vuelt rcuan naa tib leṉ zhmal, grëse ncuaaṉe ruṉ naa gan, ruṉ naaw tsii lal, rnedz naa tib lal miṉe rieguiaḻ luu.” \v 13 Laa zha ne rtop dimi ne razh Roma ga, gaxaque ga zo zho, per nquiitsruṉse zho liu. Mban rac zho, quiase nia zho zdoo zho, rnee zho lo Dios: “¡Dios, rnab naa lo luu pquia zdoo naa znutaa miech ngoopdoḻ nac naa!” \p \v 14 ’Gneli naa lo to gaṉle ―rëb Jesús―, mazdraa goṉ wen biaaṉ recaudador co lo Dios, lëdle zha farisé co. Sac zha ne lëëque zha ruṉnon zho, racnond zho lo Dios, laa zha ne riaaṉwin, ruṉnon me zho. \s1 Beeṉlay Jesús mëëdlas \r (Mt. 19:13‑15; Mr. 10:13‑16) \p \v 15 Tib dze, nzian meṉ ne bdziṉ lo Jesús, bdziṉnie zho xpëëdlas zho lo me, parne cxobnia me guic win guṉlay me win. Grë zha ne nac xpëëdscuel me, leḻ psilo zho ndox zho lo grë zha ne bdziṉnie grë mëëdlas co. \v 16 Zeeṉe goṉ me sca quiayuṉ zho, dzigo bredz me zho, rëb me lo zho: \p ―¡Ctsirede to grë mëëdlas yeeṉ qui! ¡Goḻsaan guiaad win lo naa! Sac goṉ grë mëëdlas yeeṉ qui, ni zha ne nac zig nac win, zha co nac zha ne sëëb ygab lo Dios. \v 17 Nligaa zha ne gacndooladzd, zha ne gliladzd dib zdoo, zigne ruṉ grë mëëdlas, grieelod gdziṉ zho zaatne rnabey Dios. \s1 Ncuaaṉe ruṉ dimi \r (Mt. 19:16‑30; Mr. 10:17‑31) \p \v 18 Tib vuelt, wbig tib meṉ ne nac zha non lo meṉguiedz Israel, rëb me lo Jesús: \p ―Naṉ naa luu nac tib meṉ ne noseed miech, ni tib meṉ wen nac luu, ¿bnë lo naa dieṉ, pe nac miṉe guṉ naa parne grieelo ygaa naa guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh? \p \v 19 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Rnee luu lëë tib miech wen nac naa. ¡Nligaaw, Diosse goṉ nac meṉ wen! \v 20 Teḻne nli racladz luu ygaa luu guieḻmban co, none tsoxco luu gban luu zigne nac Xley Dios. Naṉle luu gaṉle zha naca, rneew: \q1 Tsonied luu zha ne led tsieeld luu, \q1 gute luu samiech luu, \q1 cuand luu samiech luu, \q1 yquiadiidzguizhd luu samiech luu. \q1 Goṉ pxoz luu, goṉ xniaa luu, cueed luu xquieḻto me. \p \v 21 Dzigo rëbchaa meṉ co: \p ―Maestro, grëse miṉe bzeet luu i, ni tiba gard quits naa wlal ne nac naa zha nguieg. \p \v 22 Horco rëb Jesús lo me: \p ―Stibaque miṉe rquiin guṉ luu. Güey, güeyto grëse ncuaaṉe quianie luu, dzigo bdiiz dimi co lo grë zha mban ne guieṉd pe yquiin; sca nroobraa guieḻnzaac ne ygaa luu gbaa. Lozh ga, dë, dënaḻ zhits naa. \p \v 23 Zeeṉe bin meṉ co sca rëb Jesús, mbanse rac me laa me zey; sac nroob ncuaaṉe quianie me. \v 24 Dzigo rëbchaa Jesús lo xpëëdscuel me: \p ―¡Zha ngaṉtaa lëë, rzac zha ne squi rapcheṉ sëëb zho xnëz Dios gnabey me zho! \v 25 Mazd ngaṉdse rded tib camell guieer guzh. \p \v 26 Grë zha ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rëb me, rneechaa zho: \p ―Teḻne scataa ngaṉ sëëb miech xnëz Dios, ¿chosezhe dzigo waa nac zha ne zrieelo sëëb xnëz me? \p \v 27 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Nligaa par miech, zootle tsod zha ne grieelo sëëb xnëz me; saṉgue me naṉ me no zho. Sac teḻ me, tsod ncuaaṉe grieelod guṉ me. \p \v 28 Horco pquiab Pedr, rëb Pedr lo me: \p ―Teḻ no, grë ncuaaṉe rdziaapse no psaṉ now, laa no ziaadnaḻ zhits luu. \p \v 29 Pquiab me rëb me: \p ―Goḻgacnaṉa gaṉle, grëse zha ne psaṉ lidz, psaṉ zho tsieel zho, psaṉ zho xpëëd zho, psaṉ zho pxoz zho, psaṉ zho xniaa zho, psaṉ zho bets zho, bziangaa zho, porne bzëëb zho xnëz Dios, \v 30 na lo guieḻmban riique, mazdraa nroob miṉe gaṉ zho, ni lozh ga ib tedsod zgaa zho guieḻmban ndzon ne gdziṉdraa dze lozh. \s1 Bzeet Jesús stib zha csacsi miech me \r (Mt. 20:17‑19; Mr. 10:32‑34) \p \v 31 Ne sca no Jesús nëz zie me nëz Jerusalén, tibaque bredz me gza tsiipchop zha ne rzëniepaa me ga, bzeet me lo zho zha guṉ miech me, rëb me: \p ―Grëse miṉe bzeetle zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela teed naa, niina ne laa ne gdziṉ Jerusalén, laaw gac cumplir. \v 32 Ga gnaaz zho naa, tsielo zho naa ladznia grë zha ne nacdraa zha Israel, xidznie zho naa, squiaago zho naa, stsuc zho lo naa, \v 33 zguiṉ zho naa, ni haxta zut zho naa. Per zeeṉe gac tsoṉ ngbidza, zriebaan naa. \p \v 34 Per ib bieṉd zho dieṉ zha nacne sca rnee me. \s1 Biac tib zha ne roḻd lo \r (Mt. 20:29‑34; Mr. 10:46‑52) \p \v 35 Laa Jesús bzëëb ro guiedz Jericó, miech guizhiu ne naḻ zhits me. Ro nëz co zob tib meṉ ne roḻd lo, rnab me gon. \v 36 Zeeṉe bieṉ me rlu nzian miech noded ga, dzigo bnabdiidz me dieṉ pe nacne scataa ziaad grë miech co ga. \v 37 Dzigo rëb zho lo me, Jesús, meṉ Nazaret ziaad ga, zhits me ziaadnaḻ grë miech co. \v 38 Horco psilo me nguiedz rbedz me, rnee me: \p ―¡Jesús, meṉ xtii rey David, pquia zdoo naa! \p \v 39 Grë zha ne ner, psilo zho ndox zho lo me parne guioog ro me, per leḻ hor cole nguiedzraa rbedz me Jesús, rnab me yquia zdoo Jesús me. \v 40 Nacne zeeṉe bdziṉ Jesús gax zaatne zob me, blëz Jesús, bnabey Jesús güeyxi zho me. Bdziṉ me lo Jesús, rëbchaa Jesús lo me: \p \v 41 ―¿Pe nadieṉ guṉ luu naa? \p Pquiab me rëb me: \p ―¡Racladz naa guiac lo naa! \p \v 42 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―¡Niinagazh goṉ laa luu gaṉ stib! Laa luu biac, sacne dib zdoo luu bnalo luu naa. \p \v 43 Horcogazh laa meṉ co psilo bui, iṉe rley me rooḻnie me Dios, laa me zienaḻ zhits Jesús. Haxta grë miech ne zienaḻ ga, zeeṉe goṉ zhow, ye zho rooḻnie zho Dios. \c 19 \s1 Güey Jesús lidz tib meṉ lë Zaquew \p \v 1-2 Guiedz Jericó, ga no tib meṉ ne rnabey lo grë zha ne rtop dimi ne razh lo rey Roma, lë me Zaquew. Zeeṉe laa Jesús zieded lad guiedz co, \v 3 briee me, ziewi me, sac racladz me guṉbey me Jesús. Bdziṉ me, pasëse me gaṉ me Jesús, sac lala miech guizhiu ne naḻ zhits Jesús, ni lala ndopse me. \v 4 Miṉe beeṉ me, rias me bdedner me güeytsep me tib lo yag guigw zob ro nëz co, par gdeeda diidza gaṉ me Jesús, zeeṉe laa Jesús ted ga. \v 5 Zeeṉe laa Jesús bded ga, blis lo Jesús goṉ Jesús laa me zob ga, dzigo bredz Jesús me, rëb Jesús lo me: \p ―Zaquew, na zeeṉa biet i. Sac racladz naa, lidz luu cuëz naa nadze. \p \v 6 Rley Zaquew goṉ Zaquew sca rëb Jesús, lëëlëd biet me lo yag co, laa me zienie Jesús nëz lidz me. \p \v 7 Zeeṉe goṉ grë miech cow, rlëë zho, rnee zho: \p ―¡Pe lëëtaa lidz zha ngoopdoḻ qui ziebëz me! \p \v 8 Laa Zaquew, iṉe rley zobnie Jesús. Tibaque bzoli Zaquew, rëb Zaquew: \p ―Gacnaṉ luu goṉ, lo grë ncuaaṉe rap naa, laa naa gded groḻa ygaaz lo grë zha ne guieṉd pe yquiin, ni teḻ nogaa zha ne ndziibraa miṉe beeṉquizh naa zho, naa maase ctsiree naa tap lal miṉe blan naa zho ga. \p \v 9 Horco pquiab Jesús, rëb me lo zha ne ndxie ga: \p ―I nagoṉ rlu laa meṉ qui wbigle lo Dios, parne ycaania Dios me. Nli zha xtii Abraham nac me, per bzonziaab me \v 10 ni naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible laa naa ziaḻ ziaḻsilaa naa grë zha ne zonziaab. \s1 Zha ne biaaṉnie dimi \p \v 11 Grë miech ne zienaḻ zhits Jesús ga, rzac zho zigne laa me gdziṉ Jerusalén, laa me sob gac me zhirey zho; nacne bzodiidz me tib cuent rii, rëb me lo zho: \p \v 12 ―Tib xpëëd zha non name, no me tib guiedz win, nacle diidza laa me no tsie zaatne zob meṉ nroob ne rnabey, parne gzo zho me gac me rey guiedz ne no me ga. \v 13 Zeeṉe laa dze co bdziṉ, dzigo bredz me tsii zha ne quia xtsiiṉ me, nroob dimi ne psaṉ me lo zho tib tib zho, parne guṉdziin zhow, mientras gbire me. \p \v 14 ’Nzianlaa zha ladz me, rlëë zho raṉ zho me, dzigo pxeeḻ zho bla zha ne güey lo meṉ ne rnabey ne zie me ga, güeynab zho gdeete meṉ co dziin co lo me. \v 15 Per niicle sca güey grë zha co, peet brieelod niuṉ zho. Blozhse bzo rey co me, laa me bdziṉ ladz me. Zeeṉe bdziṉ me, bredz me gza zha ne biaaṉnie xtimi me ga, par dieṉ palal ziyaca. \v 16 Bdziṉ tib zho, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goṉ, tsii lal miṉe psaṉ luu ga naca niina.” \v 17 Rley me rëb me lo zho: “¡Zha squi nagoṉ racladz naa! ¡Wen brieequia xtsiiṉ luu! Niicle zhis ncuaaṉe psaṉ naa lo luu, per bieṉ luu niowse beṉdziin luuw. Na nagoṉ, laa naa gzo luu, gnabey luu tsii guiedz.” \v 18 Bdziṉ stib zho, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goṉ, gaay lal miṉe psaṉ luu lo naa ga naca niina.” \v 19 Scaque rley me. Bzo me zho gnabey zho gaay guiedz. \v 20-21 Zeeṉe bdziiṉtaa tib zho, rëb zho: “Nli beṉdziind naa xtimi luu, sac naṉle naa zha nac luu, niicle paraa niuṉdziin naaw, grëse miṉe niuṉa gan lo luu niaaṉa; gane mazd pquia naaw tib lë lo lar, blootsow naaw, ledaaw nu.” \v 22 Blëë guic me, rëb me lo zho: “¡Biche nu, paat rquiind naa miech yozh ne squi nac! Conque naṉle luu zha nac naa, \v 23 ¿pex nac dzigo waa bioxcod luu maase mbediiṉ luu dimi qui, ndziniaaw palal ncaania naaw niina?” \v 24 Dzigo rëbchaa me lo grë zha ne ndxie ga: “Niinagazh goḻcob dimi qui nia zha qui, goḻdeeda lo zha ne ziaadnie tsii lala i.” \v 25 Pquiab zho rëb zho: “Per pe nacne zha coque ycaaniaw, ni nrooblew beeṉlo zho.” \v 26 “Ib sca no gaca”, rëb me, “sac zha ne rieṉ zha guṉdziin zho ncuaaṉe rcaania zho, nroobraa ncuaaṉe ycaania zho. Laa zha ne squi nac, haxta miṉe pcaaniale zho, zdiooba lo zho. \v 27 Saṉgue zha ne sca ptsidiḻ niac naa rey, goḻtsiexi zho, niinaga racladz naa gaṉlo naa gut to zho.” \s1 Bdziṉ Jesús Jerusalén \r (Mt. 21:1‑17; Mr. 11:1‑11, 15‑19; Jn. 2:13‑22; 12:12‑19) \p \v 28 Blozhse bzodiidz Jesús cuent co lo zho, laa zho bio nëz stib, nerse me lo zho. \v 29 Zeeṉe bdziṉ zho gax Gui Oliv, zaatne ndxie guiedz Betfagé ni guiedz Betain, pxeeḻ me chop xpëëdscuel me, \v 30 rëb me lo zho: \p ―Goḻtsie guiedz win ne ndxie daṉse lo ne i. Ga gdziṉ to zaatne quiadoo tib burr yeeṉ ne choot gard sob lad, dzigo goḻxadz ma, goḻtënie ma nu. \v 31 Teḻ cho gnabdiidz lo to pe nacne noxadz to ma, goḻguiab lo zho: meṉ ne rnabey ne, meṉ co rquiin ma. \p \v 32 Laa zho zie. Bdziṉ zho, zaatne quiadoo burr co, \v 33 nligaa, lëëtaque noxadz zho ma, zeeṉe laa bizhuan ma bdziṉ. \p ―¿Pe guṉ to xpurr naa? ―rëb me lo zho―. ¿Pe nacne noxadz to ma? \p \v 34 Dzigo rëbchaa zho: \p ―Meṉ ne rnabey ne, meṉ co rquiin ma. \p \v 35 Bdziṉnie zho ma lo Jesús, pxob zho lar ne rbix zho lad ma, bzob me ma. \v 36 Zigse zie me, no grë miech guizhiu co rta zho xab zho ro nëz rded burr ne zob me ga. \v 37 Grëse miech co, rleynie zho me. Laa zho xiuxto dze cho gui Oliv, zeeṉe psilo zho nguiedz zëëb tsi zho, rley zho rooḻnie zho Dios, por grëtaa milagr ne ziyaṉ zho ruṉ Jesús; \v 38 rnee zho: \p ―¡Nasi laa Dios pxeeḻ zhirey ne! ¡Zha ndzontaa Dios! ¡Haxta gbaa noyac guieḻbley dze rii! \p \v 39 Blalaa zha farisé ne zienaḻ ga, zeeṉe goṉ zho zha rooḻnie grë miech co me, wbig zho lo me, rnab zho gnee me lo zho guioog ro zho. \v 40 Dzigo rëbchaa me: \p ―¡Zac guioog ro zho, per hor co dzigo laa grë quie rii csilo gooḻniew naa! \p \v 41 Zeeṉe bdziṉ me zaatne nieeṉpaa Jerusalén, psilo biab guieḻnë me, biin me goṉ me guiedz co, \v 42 rëb me: \p ―¡Prob to meṉ Jerusalén! ¡Tebaa ye to nieṉ niuṉbey to meṉ ne needz guieḻbley rii lo to! Per na ib bieṉde tow, masaque rzac to zig zha ne nioog lo. \v 43 Na nagoṉ laa dze co bdedle. Grë zha ne rlëë lo to, ible ziaad zho ziadsioog corral zho to, ni tib nëz tedlaade to lo zho, \v 44 haxta guiab to ladznia zho, grë xpëëd to. Znitlo zho ladz to, nëzrii nëzrec glaaḻ zho grë quie ne niaa grë lidz to i; sac squi beeṉ to ib pcaaniade to Dios, zeeṉe biaadpaa me nsilaa me to lo xtoḻ to. \p \v 45 Bdziṉ me Jerusalén, güey me yadoo, psilo me blee me grëse zha ne noyuṉ lgui ga, rëb me lo zho: \p \v 46 ―Znu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Zaatne nac lidz naa, ga none guiaad miech gzodiidznie zho naa.” Laa to goṉ, quiayuṉ to lugar rii zig tib zhibliee ngbaan. \p \v 47 Bded ga, gzobse dze rie me rieseed me miech leṉ yadoo ga. Nacne psilo grë pxoz ne rnabey, grë maistr ley, ni grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, quiaguib zho dieṉ zha gdeeda diidz gut zho me. \v 48 Per rdzield zho dieṉ zha guṉ zho, sac tibaque ndxie miech lo me, grëse zho rquiaadiag zho zhiwseed me. \c 20 \s1 Bnabdiidz zho cho nac Jesús \r (Mt. 21:23‑27; Mr. 11:27‑33) \p \v 1 Leṉ dze ne sca noseed me miech leṉ yadoo, nonee me lo zho zha nac Xtiidz Dios, tib vuelt bdziṉ bla zha ne nac pxoz ne rnabey, grë zho bla maistr ley ni zla meṉ ne nac meṉ non lo meṉguiedz, \v 2 rnabdiidz zho lo me dieṉ cho nac me, cho rnabey me, zha nacne sca quiayuṉ me. \v 3 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Ye naa laa naa guṉ tib wnabdiidz lo to. \v 4 Goḻnë dieṉ cho pxeeḻ Juan zeeṉe biadchoobnis Juan miech, ¿pe Dios pxeeḻ Juan, te miechsew ye? \p \v 5 Psilo zho rnabdiidzlsa zho dieṉ zha ctsire zho lo xtiidz me, rnee zho: \p ―Teḻne dzieets ne Dios pxeeḻ Juan, dzigo laa me gnë: “¿Pex nac dzigo waa bliladzde to miṉe bnee Juan?” \v 6 Teḻ na dzieetsgaa ne, miechse pxeeḻ Juan, grieequiadaque ne; zgoquie meṉguiedz ne, sac grëse zho rliladz Dios pxeeḻ Juan. \p \v 7 Dzigo mazd lëë gdib miṉe beeṉ zho, rëb zho naṉd zho dieṉ cho pxeeḻ Juan. \v 8 Nacne rëbchaa Jesús lo zho: \p ―Niicle naagaa nagoṉ, grieelod gni naa lo to cho rnabey naa quiayuṉ naa grë miṉ rii. \s1 Xcuent zha ne pquianap liu \r (Mt. 21:33‑46; 22:15‑22; Mr. 12:1‑17) \p \v 9 Blozhse ga, biire psilo me noseed me grë miech co. Bzodiidz me tib cuent rii lo zho, rëb me: \p ―Tib meṉ name, nroob lbë uv beeṉbni me lo liuṉ me. Blozh ga blediiṉ me liu co lo bla zha ne ran liu, dzigo laa me briee ga, zey me stib dan. \p \v 10 ’Zeeṉe goḻ mëë ne laa nex co gol, pxeeḻ me tib zha ne quia xtsiiṉ me zie lo zha ne quianap liuṉ me ga, parne gdeed zha co nex ne rieguiaḻ me ycaa me. Per leḻ bnaaz zho zha ne pxeeḻ me ga, bdiṉ zho zho, blozh ga scase bzonëz zho zho. \v 11 Wbiire pxeeḻ me stib zho, scaque peet bdeete zho lo zho, leḻ ndox zho lo zho, bdiṉ zho zho. \v 12 Pxeeḻaque me stib zho, goc zho tsoṉ, scasaque beeṉ zho, haxta psiwee zho zho. \v 13 Quianie me tib mëëd, rleynie me mëëd co. Zeeṉe goṉ me sca beeṉ zha co, rëbchaa me: “Miṉe naca laa naa cxeḻ xpëëd naa, zeeṉe gaṉ zho xpëëd naaw, peet guṉd zho me, nend zon zho xtiidz me.” \p \v 14 ’Pex guieṉ zho cho nac xpëëd me, zeeṉe goṉ zho meṉ co, rëb zho: “¡Lëë zha qui nagoṉ guiaaṉnie liu rii! ¡Goḻgotsaa dziuut ne zho, zeeṉa guiaaṉa lo ne!” \v 15 Bnaaz zho xpëëd me, güeynie zho me zaatne nac tib lad lo liu co, ga güeygut zho me. \p ’¿Zha sca dieṉ rzac to guṉ bizhuan liu co gza zha ntseeb co? \v 16 Ib tedsod lëë, zeeṉe gbire me, znitlogazh me zho. Lozhse ga, cuediiṉga me liuṉ me lo zla zha ne guṉdziina. \p Zeeṉe bin zho sca rëb me, rneechaa zho: \p ―¡Ib lic Dios qui, dziuuṉscad no! \p \v 17 Dze bui me lo zho, dzigo rëbchaa me: \p ―Per led znu lëë, zhobnee lo Xtiidz Dios: “Quie ne psëëb zha ne nozaa yu, ni naṉd zho lëëpaa quie co nac miṉe rnazdziits yu.” \p \v 18 ’Ni quie co goṉ, zha ne tsietsobe low, zac zho zig tib ncuaaṉe rac tsoṉ tap lë; laa teḻ lëëgaaw tsobe lad zho, zac zho zig tib ncuaaṉe die die rac. \p \v 19 Grë zha ne nac pxoz ne rnabey, ni grë maistr ley, hor co bieṉ zho miṉe nac zho ga, bzeet me lo cuent co. ¡Gocladz zho gagazh naaz zho me! Per bdzieb zho, niacntseeb grë miech ne ndxie ga. \v 20 Dzigo miṉe beeṉ zho, pxeeḻ zho bla zha ne zie zieguṉgüet me par cxiṉ me tib diidz, dzigo miṉ co yquiaaqui zho tsiezo zho me lo zhiwxtis zha Roma. Rquiaalo zha co, no zho liaadz dieṉ zha gzoobdiag zho xtiidz Dios, \v 21 bdziṉ zho lo me, bnabdiidz zho rëb zho: \p ―Maestro, ndioṉ no niapse diidzli zienaḻ luu, ni scagaa zeeṉe rseed luu miech, rguibd luu guiaṉnziuu luu lo zho, sinque niapse miṉe nac diidzli, miṉe rlu zha sëëb zho xnëz Dios, miṉ co rnee luu lo zho. \v 22 Gane niina, racladz no gnë luu dieṉ pe nonguieḻa ga rdeed no dimi ne razh lo rey Roma, te nonguieḻda ye. \p \v 23 Bieṉga me racladz zho guṉgüet zho me, dzigo rëbchaa me lo zho: \p \v 24 ―¡Goḻneedz tib xpes to nu gaṉle! \p Dzigo bdeed zho tib pes lo me. Blozh ga, rëbchaa me lo zho: \p ―¿Cho nu? ¿Cho lë nu quia lo pes rii? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Lëë rey Roma i, lëë lë me i quia lo qui. \p \v 25 Dzigo rëb me lo zho: \p ―Miṉe rieguiaḻ sca ycaa rey Roma, goḻdeeda lo rey Roma; scaquegaa miṉe rieguiaḻ ycaa Dios, lo Dios goḻdeeda. \p \v 26 Bzee zdoo zho goṉ zho sca ptsire me lo xtiidz zho. Mazd dzese bre zho, sac bdzield zho zha niuṉgüet zho me; gocladz zho squi ndxie miech nxiṉ me pe tib diidz, per brieelod niuṉgüet zho me. \s1 ¿Pe nli zrieeban miech? \r (Mt. 22:23‑33; Mr. 12:18‑27) \p \v 27 Blozh ga, güeyaque zla zha saducé lo Jesús. Nac zha saducé rliladzd zho zdziṉ dze grieeban miech; bdziṉ zho, rëb zho lo me: \p \v 28 ―Maestro, znu psaṉ Moisés diidz: teḻne glo mgui guet lo wnaa ne nac tsieel mgui, ni gopd wnaa mëëd, dzigo none betsaque zho ctsieelnia wnaa co stib, zeeṉa gap wnaa mëëd ne guiaaṉ xlugar xpëëd zha ne gut ga. \p \v 29 ’Bio tib dii zha co znu bzhaac, gadz bets nac zho. Ptsieelnia zha ne nac zha gol, zeeṉe laa zho gut, biaaṉd xpëëd zho. \v 30 Dzigo ptsieelnia wnaa co stib bets ngutoo co. Blozh ga, gutaque zha co, pa së zho nsaṉ mëëd. \v 31 Ptsieelniaque me stib zho, goc zho tsoṉ, niicle zha co psaṉdaque mëëd. Sca sca haxta bza gza gadzse zho ptsieelnia me, \v 32 tibaque zeeṉe yeque me laa me gut. \v 33 Miṉe racladz no gacndioṉ no, ¿chopaa dzigo gac tsieel wnaa co, zeeṉe laa zho grieeban, ne sca gza gadzse zho ptsieelnia me? \p \v 34 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Tiba, gacnaṉ to gaṉle, lo guieḻmban riise rtsieelnia miech. \v 35 Zeeṉe grieeban zho, zig nac zha ne ygaa guieḻnzaac gdziṉ zho zaatne no Dios, led yedraa ga ctsieelnia zho. \v 36 Sac laa zho mbanle ga, gdziṉdraa dze guet zho. Masaque laa zho gac zig nac grë xanjl me, mëëd gac zho lo me. \v 37 Laa stiba, gacnaṉ to gaṉle ible zrieeban grë meṉgut. Goḻwi gaṉle, zeeṉe bzeet Moisés zha rëb Dios lo me zeeṉe goṉ me tib yag zarz ne noyazbel ga; ga rlu rrieeban meṉgut. Rëb Dios lo me: “Naa nac Dios ne rliladz Abraham, naa nac Dios ne rliladz Isaac, naa nac Dios ne rliladz Jacob.” Zeeṉe sca rëb me, ga rlu gaṉle mban zha co. \v 38 Sac teḻ me, nacd me xDios meṉgut, sinque xDios zha mban nac me. ¡Par me, grëse zha ne ngab lo me, zha mban nac zho! \p \v 39 Blalaa maistr ley zo ga, goṉ zho sca rëb me lo zha co, dzigo rëbchaa zho lo me: \p ―Maestro, nli squi naca zigne rnee luu i. \p \v 40 Dzigotaa ni stib zho beeṉdraa pe nabdiidz zho lo me. \s1 ¿Cho xpëëd nac Crist? \r (Mt. 22:41‑46; 23:1‑36; Mr. 12:35‑40; Lc. 11:37‑54) \p \v 41 Horco bnabdiidz Jesús lo zho, rëb me: \p ―¿Zha nac dieṉ ne rnee zho tib xpëëdaque rey David gac Meṉ ne nacle diidz cxeeḻ Dios ga? \v 42 Led Davitaque name znu bnee tib lo salm ne pquiaa me: \q1 \v 43 Bnee Dios lo meṉ ne rnabey naa, rëb Dios lo me: \q1 “Cue naa nëz derech, nu bzob, \q1 nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaṉ naa zho ladznia luu.” \p \v 44 Gase gaṉle rlu, led scada; teḻne nli zha xtii David gac meṉ co, ¿zha nac dzigo ne lëëque David rnee ne me rnabey David? \p \v 45 Squi ndxie grë miech co noquiaadiag zho, zeeṉe bnee me lo xpëëdscuel me, rëb me: \p \v 46 ―Goḻguieṉ goṉ, ib tsienaḻde to miṉe ruṉ maistr ley. Sac grë zha ne nac maistr ley, rdziladz zho racw zho lar nool, haxta zhits ni zho rbiba, rdziladz zho ndooladz rquiaabdiuzh miech zho zaatne rdzieel zho zho ro nëz. Zig nac leṉ yadoow, zha nac zha ne rzob lo xcan zaatne rzob grë zha non; zeeṉe riegaa zho tib lo lni lidz miech, lëëpaaze zha nac zha ne rzob groḻ mezh zeeṉe laa wagw rac. \v 47 Ni rlozh ga, rio zho rla zho teḻ pe ncuaaṉe rapse grë wnaa viud; ni parne peet guiabd miech lo zho, xtse rzo zho rzadraa pe lay ne rooḻ zho. Sca ruṉ zho, ¡per ib tedsod nroob caxtigw ne ygaa zho! \c 21 \s1 Gon ne bdeed tib wnaa viud \r (Mt. 24:1‑2; Mr. 12:41‑44; 13:1‑2) \p \v 1 Laa Jesús no leṉ yadoo ga noseed me miech. Ga no me, goṉ me zha rdziṉ grë zha ricw, nroob dimi rsaṉ zho leṉ alcancí ne zob ga. \v 2 Tibaque zeeṉe bdziṉ tib wnaa viud, tib meṉ proba, ye me laa me psaṉ chop gaay win leṉ alcancí co. \v 3 Zeeṉe goṉ Jesúsa, rëbchaa me: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, mazdraa goṉ non gon ne bdeed wnaa viud qui, lëdle grë gon ne psaṉ grë zha qui. \v 4 Sac teḻ zha, dimi ne riaaṉle lo zho i rgogon zho; saṉgue wnaa prob qui goṉ, centav yeeṉ ne quianiese me, miṉe rnalopaa me gziuu pe yquiin me, per laa me bloogona. \p \v 5 Laa Jesús zieriee ga, zeeṉe psilo bla zha ne nac xpëëdscuel me, rlozhd gwi zho zha niaa yadoo co, rzee zdoo zho raṉ zho grë quie ne niaaw, grë ncuaaṉe ngaḻguiee leṉa. Zeeṉe goṉ mew, rëbchaa me lo zho: \p \v 6 ―Niicle squitaa goṉ raṉ to niaaw niina, per zdziṉ dze ne nitlow, dib nacsew. Ni stib quie qui guiaaṉdraa zigne squi zhobxcuaaw i. \s1 ¡Nsin goḻso! \r (Mt. 24:3‑28; Mr. 13:3‑23) \p \v 7 Bded ga, bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―Maestro, ¿poc dzigo gac miṉe bzeet luu ga? ¿Zha glu zeeṉe laaw ziaadyob gac? \p \v 8 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Nsin goḻso, zeeṉa choot yquidiede to. Sac nzian zha ne grieequia, guiab zho laa dze co bdziṉle, guiab zho zha nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios. ¡Ib gliladzde tow! \v 9 Zeeṉe gon to pa lo ndxiediḻ tib guiedz, pa lo noyacgaa grë diḻdox, ib gdziebde to. Ib none gac grë ncuaaṉ co, per lega loxaque miṉe csilosew ga. \p \v 10 ’Grë guiedz nroob, laaw tiḻnie saguiedz nrooba; grë zha ne rnabey grë guiedz nroob, laa zho tiḻnie sazha rnabey zho. \v 11 Nëzrii nëzrec csilo gni grë zhodox, nzian zaatne gaṉ miech gbin, zaatne glaangaa zho grë guieḻguidzdox. Nzian grë ncuaaṉe glu zhan gbaa, nzian grë ncuaaṉ co, ncuaaṉe ctseb miecha. \v 12 Per ansraa gac grë ncuaaṉ co, stsidiḻ miech to, squianaḻ zho to; znaaz zho to, tsiezo zho to lo wxtis ne rnabey yadoo, zha co co to ladzguiib, ni haxta ziezo zho to lo wxtis ne rnabey guiedz, loxaque porne nac to zha ne no xnëz naa. \v 13 Ga nagoṉ gdeeda diidz gnee to lo grë zha co, gacnaṉ zho gaṉle cho nac naa. \v 14 Ib guṉde to tso to zhgab dieṉ pe guiab to lo zho, zeeṉe laa to ctsire lo miṉe rquiaqui zho to; \v 15 sac naa gnedz guieḻbiini lo to, zeeṉe laa to gnee guieṉ to pe guiab to. Zha ne gona, squiaadiag zhow, per ni gdzield zho pe ctsire zho lo to. \p \v 16 ’Haxta pxoz to, xniaa to, bets to, grë meṉlidz to, grë zha ne ndzieeldiidz to, stsidiḻ zho to, lëëque zha tsielo to ladznia zha ne csacsi to. Lo grë to, zio zha ne haxta zet ladznia grë zha co. \v 17 Grëse miech glëë gaṉ to porne nac to zha ne no xnëz naa. \v 18 Nli stiche zho xquieḻmban to lo guidzliu rii, per, ¡ni tib guits guic to, grieelod zho gnitlo zho! \v 19 Tiblique sca goḻgac, sozite to lo naa, zeeṉa ygaa to guieḻmban ndzon ne gneedz Dios. \p \v 20 ’Zeeṉe gaṉ to igose guiedz Jerusalén ndxienap meṉguiib, naṉle to leṉ dze co laaw nitlo. \v 21 Grë zha ne no guiedz ne ngab Judé, none xooṉ zho tsie zho nëz yagui, ga tsietsolan zho. Zha ne no Jerusalén nu, none grieeniob zho. Grëgaa zha ne quia dziin dana, ib guiabd zho gbire zho lad guiedz. \v 22 Tib guieḻnëdox ne csiaab Dios gaṉ grë miech rii leṉ dze co, ga gac grë miṉe raquiet lo Xtiidz me ted zho. \v 23 ¡Prob grë meṉ wnaa ne lëëtse leṉ dze co zoney xpëëd, meṉ ne quianiegaa mëëd ne bii radz! ¡Mbandox ted miech, guieḻnëdox ne csiaab Dios gaṉ zho guiedz rii! \v 24 Zutxuu miech zho, zha ne tedlaagaa lo guieḻgut zeyzhoo miech zho, zhaase zhaase dan ne gueynie zho zho. Horco laa grë zha zit co, sëëb guṉcheṉ Jerusalén; haxta gdziṉ dze ne gnabey Dios griee zho. \s1 Ziaad Jesús stib \r (Mt. 24:29‑35, 42‑44; Mr. 13:24‑37) \p \v 25 ’Nzian grë ncuaaṉe glu lo ngbidz, glu lo mëë, glu lo mel. Mbanse gac miech, zdziebdox zho zeeṉe gon zho bidox ne tso tsasoli nisdoo. \v 26 Nzian zha ne haxta scow zho lo dzeb, zeeṉe laa zho gaṉ grëtaa ncuaaṉe noyac lo guidzliu leṉ dze co. Grë ncuaaṉe no zhan gbaa, nëzrii nëzrec gaca. \v 27 Horco bii zaṉ zho gaṉle zeeṉe laa naa ziaḻzëëb tib lo xcow con grë guieḻndzon, con grë poder ne rap naa. \v 28 Zeeṉe gaṉ to laa grë ncuaaṉ co rsilo noyac, nley goḻco zdoo to; ¡sac hor co laa Dios ycaania to! \p \v 29 ’Goḻzoob cuidad gaṉle zha nac yag guigw, beeḻzegaa pe stib yag. \v 30 Led raṉ to gaṉle, zeeṉe laa grë zhicwa racnieeṉ, laa zhiblaga rsilo rdzib, gase ruṉbey to laa mëë nëëg ziaadgaxle. \v 31 Scaque nagoṉ zeeṉe gaṉ to laa grë miṉe rne naa lo to nu rsilo noyac, dzigo naṉle to laa dze ne csilo gnabey Dios ziaadgaxle. \v 32 Gneli naa lo to gaṉle, nzian grë miech ne mban niina, bii zaṉ zho zeeṉe laa grë ncuaaṉ co gac; sac ible ncuaaṉe gaca. \v 33 Zdziṉ dze ne nitlo gbaa, nitlo guidzliu, saṉgue miṉe rne naa lo to nu nitloda; ible laaw none gac. \v 34-35 ¡Nsin sca goḻso, zaacse goḻgac! ¡Adeḻ gaḻ dze ne laa naa guiaḻ, leḻ lo grë ncuaaṉe ndzinlid, leḻ lo guieḻgonziu, leḻ lo grë zhgab ne rac lo guidzliu rii no to, zigne guṉ grëraa miech! Sac goṉ, lega naclew glanso naa. \v 36 Nligaa nsin goḻso. Tibaque goḻnab lo Dios, gacnieṉ me to peet gacde to lo grë guieḻnë co, iṉe peet xtoḻde to zeeṉe laa to gacredz lo naa. \p \v 37-38 Gzase leṉ dze co pseed me miech. Silgaw, miech guizhiu ne rdziṉ leṉ yadoo, parne yquiaadiag zho zhiwseed me. Guidze sca rseed me zho, laa pcow liu riebëz me cho Gui Oliv. \c 22 \s1 Bnediidz zho dieṉ zha gnaaz zho Jesús \r (Mt. 26:1‑5, 14‑16; Mr. 14:1‑2, 10‑11; Jn. 11:45‑53) \p \v 1 Ziaadyoble lni Pascwa, zhilni nroob meṉ Israel, lni ne row zho guietxtil ne rquiad ncobi lad. \v 2 Grë zha ne nac pxoz rnabey ni grë maistr ley, leṉ dze co laa zho no quiaguib zho dieṉ zha gut zho Jesús. Noguib zho tib mod ne glisquid meṉguiedza; sac rdzieb zho gacntseeb meṉguiedz. \p \v 3 Tib dzew, laa meṉdox bzëëb zdoo Judas Iscariot, tib zha ne rzëniepaa me ga, \v 4 rias Judas güey Judas lo grë pxoz rnabey co, lo grë meṉ ne zo lo zha ne rquianap yadoo, rëb Judas zha csaṉ Judas Jesús ladznia zho. \v 5 Zeeṉe bin zhow per nli rley zho, nacne biaaṉ zho diidz quizh zho Judas. \v 6 Dzigo desde hor co psilo Judas noguib Judas dieṉ zha gdeeda diidz guieṉd miech csaṉ Judas me ladznia zho. \s1 Dowxtseenie Jesús xpëëdscuel me \r (Mt. 26:17‑29, 31‑35; Mr. 14:12‑25, 27‑31; Jn. 13:21‑30,36‑38; 1Co. 11:23‑26) \p \v 7 Mer dze ne rsilo lni Pascwa, leṉ dze ne sca row zho guietxtil ne rquiad ncobi lad, ni rut zho carner yeeṉ ne rowxtsee zho. \v 8 Dze co bnabey Jesús Pedr grop Juan tsieguṉlo zho xtsee ne gownie me zho wdze co. \v 9 Dzigo bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―¿Pa lo racladz luu guio no guiodziuuṉlo now? \p \v 10 Rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻtsie Jerusalén. Zeeṉe sëëb to lad guiedz, ga gaṉ to tib mgui nzobyaṉ tib re nis, goḻtsienaḻ zhits me. Yu ne gaṉ to sëëb me, \v 11 goḻguiab lo bizhuan yu co: “Znu në Maestro, ¿pa leṉ yu me gneedz luu gac zaatne gowxtseenie me xpëëdscuel me wdze rii?” \v 12 Ga glu me tib leṉ yu nroob ne riaaṉ glaa, nzhixcuaale leṉa, dzigo ga goḻguṉlo zhixtsee ne. \p \v 13 Dzigo laa zho zie. Güey zho zaatne pxeeḻ me zho ga, ga beeṉlo zho xtsee co. \p \v 14 Wdze co, zeeṉe goḻ hor xtsee laa Jesús bded lo mezh gza me gza tsiipchop xpëëdscuel me. Xtsee co no zho, \v 15 zeeṉe rëb me lo zho: \p ―¡Blactaa goṉ pquiambëz naa gdziṉ dze rii, znu gowxtseenie naa to nawdze rii, ansraa csacsi miech naa, gut zho naa! \v 16 Lëë lultm vuelt nu goṉ teed naa lni Pascw rii, haxta gdziṉ dze ne laa Dios csilo gnabey, dze ne glupaa gaṉle zha nac xtsee rii. \p \v 17 Dzigo bzheṉ me tib cop nroob no vin, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga bdeed me cop co lo zho, rëb me: \p ―Goḻquiin vin rii gza to. \v 18 Gneli naa lo to gaṉle, lëë lultm vuelt nu guie naa vin rii, haxta gdziṉ dze ne laa Dios csilo gnabey. \p \v 19 Ni bzheṉ me guietxtil, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga beeṉgroḻ mew bdiiz mew lo zho, rëb me: \p ―Goḻquiina, rrieequia goṉ lëë xcuerp naa i, sac goṉ znu guṉ zho xcuerp naa parne csilaa naa to grë to. Zeeṉe gdeedtaaw diidz, goḻguṉ miṉ rii parne glu to gaṉle tibaque rsoladz to naa. \p \v 20 Blozhse dowxtseenie me zho, scaque bzheṉ me stib cop no vin, blozhse bdeed me xquizh, rëb me lo zho: \p ―Lëë stib trat cub nu goṉ riaaṉ Dios grë me miech, rrieequia xchen naa nu nac vin rii, ren ne gzhiee xcuent to, ren ne tso firm trat co par glu nona. \v 21 Ni gacnaṉ to gaṉle, lo mezhaque nu goṉ zob zha ne tsielo naa ladznia zha ne gut naa. \v 22 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, nli, ible none guet naa, parne gac miṉe pxeeḻ Dios naa ziaḻguṉ naa, ¡per probsaxe zha ne tsielo naa ladznia zha co! \p \v 23 Horco psilo gza zha ne zobnie me ga, rnabdiidzlsa zho dieṉ cho nac zha ne rzeet me ga; \v 24 haxta psilo zho nodiḻdiidz zho dieṉ cho gac zha ne gacnon lo zho. \v 25 Dzigo bnee me lo zho, rëb me: \p ―Nli grë zha ne rnabey guiedz ne ndxie lo guidzliu, masaque rnabey zho miech zig nac zeeṉe bzhii zho zho, per zha guṉraa miech, lëë gdib rxecw zho, haxta rnee zho nroob quiayuṉ zha co xyudar guiedz. \v 26 Saṉgue to goṉ, zha ne gnabey lo to, none guieṉ zho gac zho zig tib nguṉdziin lo to; zha ne racladzgaa gacnon, none guieṉ zho guiaaṉwin zho. \v 27 Lo guidzliu rii, zha ne rnabey, rzobse zho, zha ne nac nguṉdziin, zha co rdziib ncuaaṉe row zho. ¡Saṉgue lo ne, led scad naca! ¡Goḻwi gaṉle, tib nguṉdziin nac naa lo to! \p \v 28 ’Tose goc zha ne tibaque gocnie naa lo grëtaa miṉe bdeed naa leṉ dze rii. \v 29 Gane niina, laa naa gneedz tib guieḻnzaac nroob lo to ygaa to gdziṉ to zaatne bneedz Pxoz naa gnabey naa; \v 30 zeeṉa iṉe znu tipse zioob ne lo xmezh naa ga, dioow ne, dio ne. Haxta so naa to, to gac zha ne cobey, pe nac miṉe beeṉ gza tsiipchop dii ne nac meṉladz to nu. \p \v 31 Horcoque bnee me lo Pedr rëb me: \p ―Bina gaṉle Pedr, racladz Satanás goṉ ycuiib ma to, zigne ruṉ zho zhobxtil. \v 32 Per laa naa bnable lo Dios, gacnieṉ me luu, csaand me sozitpaa luu lo naa. Gacxe waa, zeeṉe guieṉ luu lëda ga beeṉ luu, luu gnee lo grëraa zha qui, parne tibaque dib zdoo zho gnalo zho naa. \p \v 33 Pquiab Pedr rëb Pedr: \p ―Niicxe peraa waa gac, csaand naa luu. Teḻne co zho luu ladzguiib, ye naa tso ga, ¡teḻne gutgaa zho luu, zaatne guet luu, ga guet naa! \p \v 34 ―Bina gaṉle Pedr ―rëb Jesús―. ¡Guieel riigazh goṉ, gardle ycuedz gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa! \p \v 35 Dzigo bnee me lo zho gza zho, rëb me: \p ―Led rsoladz to gaṉle zeeṉe pxeḻ naa to güeyseed to miech, scase güey to, peet dimi bide to, per ni ncuaaṉe gow to, per ni lab to bide to. ¿Pe beeṉfalt ncuaaṉe nquiin to hor co? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Beeṉfaltedew. \p \v 36 Dzigo rëbchaa me: \p ―Horco nagoṉ peet bide to, saṉgue niina zha ne quianie dimi, zha ne quianiegaa ncuaaṉe gow zho, none güey zhow. Niina nagoṉ none laa to yquiin spad. Zha ne quianieda, none maase tib xab zho cto zho, si zho tiba. \v 37 Sac nataa nagoṉ, laa miech cteed naa miṉe zhobnee lo Xtiidz Dios, zaatne rnee: “Bnabey zho gut me, zigne rut zho grë zha ntseeb.” Grëse miṉe zhobneele teed naa, ib laaw none gac niina. \p \v 38 Pquiab zho rëb zho lo me: \p ―¡Bui gaṉle laa chop spad nule! \p Dzigo rëbchaa me: \p ―¡Mazd peet gnedraa naa lo to! \s1 Bzodiidznie Jesús Pxoz me Getsemaní \r (Mt. 26:36‑46; Mr. 14:32‑42) \p \v 39 Blozhse ga, laa me briee zie me nëz Gui Oliv, zaatne rietaque me; zienaḻaque gza xpëëdscuel me zhits me. \v 40 Bdziṉ zho ga, rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻnab lo Dios gacnieṉ me to, zeeṉa yquiild meṉdox to. \p \v 41 Bzë me spalal, bdziṉ me zig zaatne riab tib quie ne rcheḻ ne nia ne, dzigo ga pquiitsgzhib me, psilo me bnab me lo Dios, \v 42 rëb me: \p ―Papá, laa naa rnab lo luu, teḻne zala zdoo luu, psilaa naa lo grë guieḻnë rii. Per teḻne grieeloda, miṉe gnëtaa luu sca gaca. \p \v 43 Horco biet tib anjl gbaa bdziṉ pchoobladz zdoo me. \v 44 Mban rac me laa me nozodiidznie Pxoz me, per hor cole mazdraa rnab me lo Pxoz me; lo guieḻnë ro co haxta rzonis me, masaque zëbdzuuṉ grë nis co lo me zootle ren. \p \v 45 Zeeṉe laa me guso ga, bdziṉ me zaatne biaaṉ xpëëdscuel me, goṉ me gzase zho laa zho nixguies. Ye zho mban rac zho, lo guieḻnë co bguudz zho mcaaḻ. \v 46 Dzigo pcuaan me zho, rëb me lo zho: \p ―¿Nixguies to ye? Lëda i goṉ, ¡goḻsobna! Goḻnab lo Dios, gacnieṉ me to, zeeṉa yquiild meṉdox to. \s1 Bnaaz zho Jesús \r (Mt. 26:47‑58, 67‑75; Mr. 14:43‑50,53‑54, 65‑72; Jn. 18:2‑18,25‑27) \p \v 47 Laa Jesús quianeeque, zeeṉe laa Judas bdziṉ bdziṉnie Judas tib dzoon miech. Zigne bdziṉ Judas, wbig Judas lo me, dow Judas bzhid cuas me. \p \v 48 ―¡Judas! ―rëb me―. ¿Con tib bzhid dzigo lëë glu luu naa lo grë zha qui? \p \v 49 Zeeṉe bieṉ xpëëdscuel me, me zienaaz grë miech co, rëbchaa zho lo me: \p ―Maestro, ¿zha dziuuṉ ne? ¿Pe zdeed spad no zho? \p \v 50 Znuse biet tib zho pcheḻ zho tib nia spad, pchug zho diag tib xmoz meṉ ne nac pxoz nroob. \v 51 Dzigo bnee Jesús lo zho rëb me: \p ―Goḻsaan zho, ndzinli goḻgac. \p Horco wbig me bzheṉ me diag zha co, beeṉguiac mew, lëëtse miṉ derecha. \p \v 52 Lad grë miech co no ndal grë pxoz ne rnabey, grë zha ne zo lo zha ne rquianap yadoo, ni spalal meṉ ne nac zha non lo meṉguiedz; dzigo bnee Jesús lo zho, rëb me: \p ―¿Pe nacne squitaa ziaad to, nzheṉ to yag, nzheṉ to spad ziadnaaz to naa? ¿Niacxe naa cho ngbaan? \v 53 Blactaa dze name goṉ to no naa leṉ yadoo, ni bnaazde to naa ga. Per nole guic to nagoṉ nawdze rii gnaaz to naa; grë miṉe racladz to grë to meṉdox, niina laaw gac. \p \v 54 Horco wbig be zho bnaaz zho me, laa zho zienie me nëz lidz meṉ nac pxoz nroob. \v 55 Bdziṉ zho lidz meṉ co, bre zho xley me, bzëëg zho gui, laa zho no nodzëë zho. Ye Pedr maase zit zit naḻ Pedr, laa Pedr bdziṉ ga; laa Pedr wbig bzob lo zho ga. \v 56 Zeeṉe goṉ tib wnaa ne quia xtsiiṉ meṉ co laa Pedr zob ga, dze rwi me, tibaque rëb me: \p ―¡Ye mgui qui goṉ rzënie meṉ ne blansonie to i! \p \v 57 ―¿Naa ye? ―rëb Pedr―, ¡per ni ruṉbeyd naa meṉ qui! \p \v 58 Wdzeepaaw, laa tib zha ne zo ga, goṉaque Pedr, rëb zho lo Pedr: \p ―¿Segur lëë ye luu nacnie meṉ ne bgaa i? \p Scasaque bneelid Pedr. \v 59 Wdzeelaaque goca, zeeṉ laa stib zho brieequia, rëb zho: \p ―Lëë tib zha ne nacnie meṉ qui nu goṉ. ¡Rlu zha galilé nac zho! \p \v 60 Pquiab Pedr, rëb Pedr: \p ―¡Rieṉd naa goṉ, pe nacne squi rnee luu! \p Gardle lozh griee diidz co ro Pedr, zeeṉe laa tib gall pcuedz. \v 61 Gall co nocuedz, zeeṉe ptsire lo Jesús, dze bui me lo Pedr; dzigoraa psoladz Pedr zeeṉe rëb me lo Pedr: “¡Guieel riigazh goṉ, gardle ycuedz gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa!” \v 62 Mbanse rac Pedr. Briee Pedr ga, psilo Pedr biin Pedr guieḻnë co. \p \v 63 Grë zha ne zopaa quianap Jesús, nzian grë ncuaaṉe ruṉ zho me, psilo zho noyuṉnguzee zho me. \v 64 Pxidoo zho lo me, ni rguiṉ zho me, rlozh ga, rnee zho: \p ―Luu ne nac luu meṉ ne ziadteed xtiidz Dios, ¿bnë sca dieṉ cho ga bdiṉ luu? \p \v 65 Nzian grë ncuaaṉe rgoredz zho lo me. \s1 Güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zho \r (Mt. 26:59‑66; Mr. 14:55‑64; Jn. 18:19‑24) \p \v 66 Zeeṉe biini liu, pcaalsa grë meṉ ne nac zha non lo meṉguiedz, grë zho pxoz rnabey, ni grë zha ne nac maistr ley, güey zho güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zho. Bdziṉ me ga, bnabdiidz zho lo me rëb zho: \p \v 67 ―Bnë lo no dieṉ, ¿pe lëë Meṉ ne nacle diidz cxeeḻ Dios lo guidzliu ga i nac luu? \p Pquiab me rëb me: \p ―Niicle teḻne gni naa lo to nli lëë meṉ co nu nac naa, gliladzde tow, \v 68 teḻ pe gnabdiidzgaa naa lo to, ctsirede to low; sac gliladzde to miṉe nac diidzli. \v 69 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zhile laa dze gdziṉ zeeṉe laa naa sob cue Dios nëz derech, meṉ nroob ne rrieelo ruṉ grëse ncuaaṉe racladz me. \p \v 70 Horco grëse zho pquiab, rëb zho lo me: \p ―¿Xpëëd Dios dzigo lëë nac luu? \p Dzigo rëbchaa me: \p ―Tozhal name rnee, nli Xpëëd me nac naa. \p \v 71 Horco rëb zho: \p ―¡Pe mazdraa textigw ne racladz ne! ¡Laa ne bdzionle gaṉle mezhal rnee Xpëëd Dios nac me! \c 23 \s1 Güeynie zho Jesús lo Pilat \r (Mt. 27:1‑2; 11‑14; Mr. 15:1‑5; Jn. 18:28‑38) \p \v 1 Horcogazh pcaanie zho Jesús nëz, bdziṉnie zho me lo Pilat, meṉ ne nac gobernador ne nzoob zha Roma ga. \v 2 Ga psilo zho nzian grë ncuaaṉe rquiaqui zho me, rëb zho: \p ―Laa no bnaaz meṉ rii goṉ ziaadnie no me lo luu, sac bgaa me noquiil me meṉladz no gacntseeb zho. Rnee me lo zho nonguieḻda gdeed zho dimi ne razh lo zhirey ne, meṉ ne zob Roma; haxta rnee me mele nac rey ne guṉbey zho, sac Dios pxeeḻ me ziaad me. \p \v 3 Dzigo bnabdiidz Pilat lo me, rëb Pilat: \p ―¿Pe nli na luu nac Rey ne rnabey lo zha Israel? \p Pquiab me rëb me: \p ―Nliw, rey nac naa zigne rnee luu i. \p \v 4 Dzigo rëbchaa Pilat lo grë zha ne ne nac pxoz rnabey co, ni grë miech ne ziegrë zho ga: \p ―¡Ni tib doḻ rapd meṉ rii! \p \v 5 ―¿Zha gapd me doḻ? ―rëb zho―. Ni zaatne zieetaa me noquiil me miech gacntseeb zho lo zhirey ne. ¡Dible nëz Judé nu güeyted me; desde nëz Galilé briee me ziaad me haxta nu! \p \v 6 Goṉ Pilat sca rëb zho, dzigo bnabdiidz me dieṉ pe zha Galilé nac Jesús. \v 7 Zeeṉe gocnaṉ me zha nëz co nac Jesús, dzigo pxeeḻ me Jesús lo Herod, sac Herod rnabey nëz Galilé; lëëtaque leṉ dze co laa Herod no Jerusalén ga. \p \v 8 Rley Herod zeeṉe goṉ Herod me, sac ziyon Herod grëtaa miṉe ruṉ me; quiambëz Herod gdziṉ dze gaṉlo Herod me, gaṉlo Herod guṉ me pe tib milagr. \v 9 Psilo Herod nzian grë ncuaaṉe rnabdiidz Herod lo me, per ni tib lo wnabdiidz co ib ptsired me. \v 10 Zeeṉe goṉ Herod rquiabd me, ni goṉ Herod noque grë pxoz rnabey co, grë maistr ley co, ib rioogd ro zho rzadraa pe yquiaaqui zho me, rnab zho cteed Herod me caxtigw, \v 11 nacne leḻ psilo Herod grë xmeṉguiib Herod rzhidznie zho me, ruṉnguzee zho me. Bgacw zho me tib lar ne racw rey, sca nacw me lar co biire pxeeḻ Herod me lo Pilat. \v 12 Glo ib rdzieeld xtiidz Herod grop Pilat, laa dze co laa zho psilo bneewen stib. \s1 Bnab zho guet Jesús \r (Mt. 27:15‑26; Mr. 15:6‑15; Jn. 18:39‑19:16) \p \v 13 Dzigo bnabey Pilat pcaalsa grëse pxoz rnabey, grë zha ne nac zhiwxtis zha Israel, ni grëraa meṉguiedz, \v 14 rëb Pilat lo zho: \p ―Laa zho biad-zoob xdemand meṉ rii lo naa nu, nac diidz noquiil me miech gacntseeb zho lo zhirey ne. Nacne pquiep naa me, ni blalagaa to goṉa; par naa peet doḻ rapd me. \v 15 Niiclegaa Herod, ye Herod goṉ ni tib doḻ rapd me; gane pxeeḻaque Herod me lo naa. Quiayuṉd me ncuaaṉe guiab ne rieguiaḻ guet me. \v 16 Miṉe gaca, laa naa gnabey ted me tib caxtigw, lozh ga dzigo laa naa csilaa me. \p \v 17 Nac costumbr, gzobse lni Pascw rsilaa zho tib zha ne no xcuent lo wxtis. \v 18 Per zeeṉe bin grë miech co laa Pilat csilaa Jesús, grëse zho nguiedz roptsie zho, rnee zho: \p ―¡Csilaad luu meṉ qui, bnabey guetgazh me! ¡Barrabás psilaa! \p \v 19 Barrabás lë tib meṉ co no ladzguiib leṉ dze co, sac bgaa me zo me lo tib dii zha ne noyacntseeb lo rey leṉ guiedz Jerusalén ga, ni zëëbaque me tib ngutoo. \v 20 Bguib Pilat dieṉ zha nrieelo nsilaa me Jesús, \v 21 per psilo grë miech co nguiedz roptsie zho, rnee zho: \p ―¡None guetgazh meṉ qui! ¡Lo cruz bnabey yquia me! \p \v 22 ―Per, ¿pe nacne gnabey naa yquia me lo cruz? ―rëb Pilat stib―. ¿Pe nac falt ne rap me? Laa naa pquieple me, ni tib doḻ rapd me, parne gnabey naa guet me. Laa naa nile lo to, laa naa gnabey ted me tib caxtigw, lozh ga laa naa csilaa me. \p \v 23 Psiloque grë miech co stib, nguiedzraa roptsie zho, rnab zho yquia Jesús lo cruz; haxta goc miṉe racladz zho. \v 24 Racse Pilat, laa Pilat bdeed diidz. \v 25 Blozhse bnabey Pilat psilaa zho Barrabás, zha ntseeb ne no ladzguiib ga, dzigo laa Pilat psaṉ Jesús ladznia zho. \s1 Güeyquiaa zho Jesús lo cruz \r (Mt. 27:32‑44; Mr. 15:21‑32; Jn. 19:17‑27) \p \v 26 Horco laa zho brieenie Jesús laa zho zienie me zaatne yquia me lo cruz. Nëz zienie zho me, bdzieel zho tib meṉ Ciren lë Simón wbire lo dziin dan, pcuëëz zho meṉ co, bnabey zho me bi me zhicruz Jesús; naḻse me zhits Jesús, laa zho zienie Jesús. \v 27 Miech guizhiu ne zie ga, ndal grë meṉ wnaa psilo zho roon zho no zho xquieḻnë me, \v 28 dzigo dze bui me lo zho, rëb me: \p ―Xin, nac to meṉ Jerusalén rii, goonde to xquieḻnë naa. Mazd goḻgoon por grëtaa guieḻnë ne no gaṉ to, por grëtaa guieḻnë ne no gaṉ xpëëd to; \v 29 sac zeeṉe gaḻ dze co grë meṉ wnaa ne quianie mëëd, ziab zho: “Mazd wenaque zie zha ne quianied mëëd, zha ne naṉd zha radz mëëd, zha ne niaadgaa gap mëëd.” \v 30 Horco grë miech, laa zho gnab tebaa zha pixche grë gui guiaaṉ zho zhana. \v 31 ¡Goḻwi gaṉle, teḻne znutaa miṉe nodeed naa nac naa zig tib yag nguia, peleḻ to dzigo ne nac to zig tib yag bidz! \p \v 32 Ye schop zha ne nac ngbaan, zienie zho ga yquiaagza zho me lo cruz. \v 33 Zeeṉe bdziṉ zho zaatne nac “Gui Beerguic Ngutoo”, ga pquiaa zho me lo cruz gza me ngbaan co. Tibga zhicruz zho bzo tib nëz cue zhicruz me. \v 34 Lo cruz co quia me, zeeṉe nguiedz bnee me rëb me: \p ―¡Papá! Ncuaaṉe quiayuṉ grë miech rii nu, bzhiguieḻ guṉquizhd luu zhow; sac rieṉd zho pe ruṉ zho. \p Gza meṉguiib ne bdziṉ ga yquiaanap me, hor co tib tib zho bzheṉse zho tib lë xab me, laa stiba bio zho rif. \v 35 Ndal miech ne ndxie quiawi. Haxta grë zha ne nac wxtis zo ga, no zho rzhidznie zho me, rnee zho: \p ―Stib miech scataa beeṉguiac me, stib miech scataa bla me. ¿Pe rac me na ne riete me i? ¡Guiet me i zho, teḻne nli me nac Meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios, teḻne nli Dios bzooblo me ziaad me! \p \v 36 Wbig meṉguiib co rdeed zho nziu bla guie me, rzhidznie zho me, rnee zho: \p \v 37 ―¡Zhirey zha Israel name nac luu! Psilaa luu lo guieḻnë qui nazho. \p \v 38 Glaa guic zhicruz me quia choplan diidz ne pquiaa zho, rneew: “LËË ZHIREY ZHA ISRAEL NU.” \p \v 39 Grop ngbaan ne quianie me lo cruz ga, psilo tib zho ye zho rzhidznie me, rnee zho lo me: \p ―¡Led rëb luu lëë, luu nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios! ¡Blu nazho nli meṉ co nac luu, psilaa ne lo guieḻnë rii! \p \v 40 Horco pquiab stib zha co, rëb zho lo zho: \p ―¡Psioog ro luu! ¿Pe niicle niina ne laa luu guetle ib rdzieebd luu Dios? \v 41 Bieṉ gaṉle, ¡teḻ ne ible miṉ rii rioguiaḻ ne grop ne, nu nodizh ne grë guieḻntseeb ne bdziuuṉ ne; saṉgue meṉ qui, peet doḻ rapd me! \p \v 42 Dzigo rëb zho lo me: \p ―¡Bzhiguieḻ zeeṉe guiaad luu gnabey luu, ib csaṉd luu naa tib lad! \p \v 43 Pquiab me rëb me lo zho: \p ―Peet tsienied guic luu, nadzegazh laa luu së guioo ne zaatne nac lo xquieḻbley Pxoz naa. \s1 Gut Jesús \r (Mt. 27:45‑56; Mr. 15:33‑41; Jn. 19:28‑30) \p \v 44-46 Goḻ groḻ dzew, tibaque zeeṉe goc tib ncow dipse lo guidzliu. Ni palal rlud xbiini ngbidz, haxta las tres biaa biini stib. Horco pquiaa Jesús tib redz nroob, rëb me: \p ―Papá, laa naa rsaṉ zhiespíritu naa ladznia luu, luu pcaaniaw. \p Diidz co briee ro me, znuse blozh me. Laa me quialozh, zeeṉe laa lar nroob ne quia leṉ yadoo Jerusalén ga briez nzoli, groḻtaa goca. \p \v 47 Zha ne rnabey lo zhaguiib ne pquiaa me lo cruz ga, zeeṉe goṉ zho zha blozh me, bieṉ zho Dios beeṉ miṉ co, rëb zho: \p ―¡Ne nlipagaa tib meṉ peet xtoḻd goc meṉ qui! \p \v 48 Scaque grë miech ne goclo ga, zeeṉe goṉ zho zha blozh me, biabguieḻnë zho, mbanse rac zho laa zho wbi ga. \v 49 Laa grë zha ne ruṉbey me, zha ne gocnie me, zig nac grë meṉ wnaa ne gocgrë zha ne brieenaḻ zhits me zeeṉe briee me nëz Galilé, grë zho laa zho ndxiese tib lad rwi zho. \s1 Bgueets Jesús \r (Mt. 27:57‑61; Mr. 15:42‑47; Jn. 19:38‑42) \p \v 50 Lad grë zha ne nac zhiwxtis meṉ Israel ga, no tib meṉ guiedz Arimaté lë me José; lëë guiedz co ndxie xtan Judé. Tib miech wen nac me, noxco me miṉe rnabey Dios, \v 51 ye me quiambëz gdziṉ dze ne csilo gnabey Dios. Zeeṉe bnabey zha ne nacgrë me dziin ga zha gac Jesús, ni lalnu biod me conform miṉe bnabey zho. \v 52 Nacne hor co güey me lo Pilat, bnab me diidzbey tsielit me xcuerp Jesús lo cruz. \v 53 Dzigo güey me, blozhse blit me cuerp co lo cruz, pcheḻ me me tib lo lar nroob, güey me güeyqueets me me tib leṉ baa cub ndieeṉ tib cho quie gax ga. \p \v 54 Lëë bdze dze co no zho xco ne laa dze ne gdziiladz zho lo dziin sëëb. \v 55 Grë meṉ wnaa ne sca nacgza grë zha ne brieenaḻ zhits me zeeṉe briee me nëz Galilé ga, ye zho güeynaḻ bgueets me, goṉ zho pa lo bio me. \v 56 Blozhse bgueets me, laa zho zey. Bdziṉ zho bzhixcuaa zho, tiblo zënex ne tsietëëb zho lad xcuerp me; dzigo laa zho bdziiladz zigne rnabey ley no guṉ zho. \c 24 \s1 BRIEEBAN JESUS \r (Mt. 28:1‑10; Mr. 16:1‑8; Jn. 20:1‑10) \p \v 1 Laa zeeṉe goḻ dze ne rzobni zhmal, silgaw laa gza meṉ wnaa co briee, bi zho grë zënex ne bzhixcuaa zho ga, laa zho zie ro baaṉ Jesús. \p \v 2 Bdziṉ zho, goṉ zho laa quie ne bioog ro baaṉ me ga bdiooble; \v 3 bzëëb zho leṉ baa goṉ zho, niicle xcuerp me guieṉdle ga. \v 4 Laa zho zo ga, rieṉd zho dieṉ pe nacne sca nialse ro baa co, pe nacne niicle xcuerp me guieṉd leeṉ co. Tibaque zeeṉe goṉ zho laa chop meṉ bgui zole lo zho ga, masaque riaazbel lad xab grop meṉ co. \v 5 Horco per nli bdzieb zho, lo dzeb co miṉe beeṉ zho laa zho pquiitsgzhib haxta bdziṉ lo zho lo liu. Dzigo rëb grop meṉ bgui co lo zho: \p ―¿Pe nacne ziaadguib to meṉ mban zaatne rio meṉgut? \v 6 ¡Laa me brieebanle! ¡Guieṉdle me nu! Goḻsoladz gaṉle zha në me lo to leṉ dze ne no me nëz Galilé, \v 7 në me: “Mgui ne pxeeḻ Dios, ible none guiab me ladznia grë miech ngoopdoḻ, squiaa zho me lo cruz, per zeeṉe gac tsoṉ ngbidza, laa me grieeban.” \p \v 8 Dzigoraa psoladz zho, nligaa sca bnee me, \v 9 hor co lëëlëd güeynie zho diidz lo gza tsiiptib zha ne nac xpëëdscuel me, ni lo grëraa zha ne nacgza zho ga. \v 10 Nzianlaa nac meṉ wnaa co, lad co no Marí Magdal, no Zhuan, ni Marí ne nac xniaa Jacob. \p \v 11 Niicle bzodiidz zhow lo xpëëdscuel me, per con rnee zho led ncuaaṉ gacd ga, ni lalnu bliladzd zhow. \v 12 Tibaque zeeṉe briee Pedr, rias Pedr laa Pedr zie nëz ro baa. Bdziṉ Pedr bdiixlo Pedr leṉ baa co, goṉ Pedr nligaa, ¡loxaque lar ne brieḻ me zhoob leeṉ co! Blozh ga, laa Pedr zeyaque, rzee zdoo Pedr goṉ Pedr nli guieṉdle xcuerp me ga. \s1 Goṉ zho Jesús nëz Maús \r (Mr. 16:12‑13) \p \v 13 Dze co briee chop xpëëdscuel me zie zho tib guiedz win lë Maús. Gax Jerusalén riaaṉ guiedz win co, maase chop hor rzë zho rdziṉ zho ga. \v 14 Nëz no zho nozodiidz zho grë miṉe pteed miech Jesús ga, \v 15 tibaque zeeṉe bieṉ zho laa zho bgaa tib lo meṉ co, gocgza me zho laa zho no nëz, per, ¡ib bieṉd zho lëë Jesús ga! \v 16 Raṉlo zho laa me ziegza zho ga, per ni lalnu beeṉbeyd zho ne mew, sac zig nac zeeṉ pe tib ncuaaṉe ptse lo zho. \v 17 Dzigo rëb me: \p ―¿Pe squitaa nozodiidz to? ¿Pe nac squi rac to, zig nac zeeṉe pe guieḻnë no to? \p Dzigo bzodze zho. Mban rac zho, haxta lo zho rlu nroob guieḻnë no zho. \v 18 Pquiab tib zha ne lë Cleof, rëb zho: \p ―¿Niacxe bind luu gaṉle zha nactaa ncuaaṉe goc Jerusalén leṉ dze rii? Grëse zha ne name güey Jerusalén, gocnaṉa. \p \v 19 ―Nligaa ―rëb me―, ¿pe dieṉ goc ga? \p Rëbchaa zho: \p ―Leṉ dze rii psacsi zho meṉ Nazaret ne lë Jesús. Tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios lo miech nac me, nzian grë milagr nroob ne beeṉ me; miech guizhiu ne bley pquiaadiag zhiwseed me. Rlu tib meṉ nziuu nac me lo Dios. \v 20 Per leḻ briee grë pxoz rnabey, grë zho zha ne nac wxtis, bnaaz zho me, bnab zho gut me, pquiaa zho me lo cruz. \v 21 Tibaque rdzieets no, me niac tib meṉ ne nsilaa zha ladz ne ladznia zha Roma. Pasëse miṉ co niac, nadzele rac tsoṉ ngbidz beet zho me. \v 22 Per rieṉd no dieṉ zha nac cuent co, sac nasil güey bla meṉ wnaa ne nacgrë no ro baaṉ me, \v 23 zeeṉe wbire zho bzodiidz zho lo no në zho guieṉdle xcuerp me leṉ baa, loxaque chop anjl brieequia lo zho ga, rëb anjl co mban me. \v 24 Blozh ga, güeyaque bla zha bgui ne nacgrë no, goṉ zho nligaa guieṉdle xcuerp me ga. \p \v 25 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¡Nadzpaa ncow nac guic to, nadzpaa ndip nac zdoo to! ¿Rliladzde to grë miṉe dzigo lëë bzeet zho padzeela ted Meṉ ne nole diidz ga cxeeḻ Dios? \v 26 Bzeetle zha co name ible no csacsi miech me, antes ne gbire me lo guieḻndzon ne no me. \p \v 27 Dzigo psilo me bnee me lo zho pa lo zhobnee grë miṉe bded me ga, psilo me desde grë miṉe pquiaa Moisés, haxta grë miṉe pquiaa grëraa zha ne biadteed xtiidz Dios. \v 28 Sca no zho nëz laa zho bdziṉ Maús. Bdziṉ zho ga, rac me zig nac zeeṉe tib ted me, \v 29 dzigo quia zho rnab zho lo me cuëz me ga, sac laa dze bdzele, zhile laa liu ycow. Nacne blëz me. \p \v 30 Laa zho zob lo mezh gowxtsee zho, bzheṉ me guietxtil bdeed me xquizh lo Dios, blozh beeṉgroḻ mew bdeed mew lo zho. \v 31 Dzigoraa zig nac zeeṉe bzhial lo zho, laa zho beeṉbey me. Per par niaṉraa zho me, znuse bnit me lo zho, goṉdraa zho me. \v 32 Horco per nli rley zho rnee zho: \p ―Con razon zeeṉe sca ziaadgza ne me nëz nonee me lo ne zha raquiet lo Xtiidz Dios, masaque tib guieḻbley nroob ne biaadnie xcodiidz me zdoo ne. \p Sca rnee zho, sac bieṉ zho bdziṉ tib guieḻbley nroob zdoo zho, zeeṉe sca nonee me lo zho. \v 33 Lëëlëdaque briee zho ga, bio zho nëz wbire zho Jerusalén stib. Bdziṉ zho lo gza tsiiptib zha ne bzëniepaa me ga, ni grëraa zha ne nacgrë zho, \v 34 rëbchaa zha co lo zho: \p ―¡Tebaa gaṉ to gaṉle nli brieeban xmaistr ne! ¡Laa Pedr goṉle me! \p \v 35 Psiloque zho grop zho bzodiidz zho zha goṉ zho me no zho nëz, per haxta horne no zho xtsee, zeeṉe laa me beeṉgroḻ guietxtil dzigoraa beeṉbey zho me. \s1 Brieequia Jesús lo grë xpëëdscuel me \r (Mt. 28:16‑20; Mr. 16:14‑20; Jn. 20:19‑23) \p \v 36 Lëëtaaque sca nozodiidz zho, tibaque zeeṉ goṉ zho laa Jesús zole lo zho ga, pquiaabdiuzh me zho, rëb me lo zho, peet tsieniedraa guic zho. \v 37 Leḻ rdzieb zho, haxta rzhidz zho lo dzeb co, sac rëb zho bod ndziin ga raṉ zho. \v 38 Dzigo bnee me lo zho rëb me: \p ―¿Pe nacne rdzieb to? ¿Pe nacne rliladzde to naa nu? \v 39 Goḻwi leṉ nia naa, goḻwi zhits ni naa gaṉle. Goḻxeeṉ naa, zeeṉa gliladz to gaṉle nli naaw; sac teḻ ndziina, mese naca, gacd xeṉ tow. \p \v 40 Sca quianee me, blu me nia me, blu me ni me lo zho, zaatne biaaz me clav. \v 41 Per nli rley zho, rzee zdoo zho, per rliladzdaque zho dieṉ pe nlipaa lëë me ga. Goṉ me sca rac zho, nacne bnab me ncuaaṉe gow me lo zho. \v 42 Dzigo bdeed zho tib lë meḻ bguiee lo me, \v 43 bnaaz me meḻ co, squi ndxie zho goṉ zho dow me ma. \v 44 Dzigo rëb me lo zho: \p ―¿Pe ib rsoladzde to nile naa laa grë miṉ rii no gac? Led ni naa lo to, grëse miṉe bzeet Moisés, grëse miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios, miṉe raquietgaa lo Salm teed naa, ible laaw none gac. \p \v 45 Psilo me clar nonee me lo zho, parne guieṉpaa zho zha zhobnee lo grë guits co, \v 46 rëb me: \p ―Ible lo co zhobnee sca teed naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, rneew ib no gut miech naa, per zeeṉe gac tsoṉ ngbidza, laa naa grieeban. \v 47 Rneew, Jerusalén nu, nu csilo gacnaṉ miech ible none csaan zho xquieḻntseeb zho, gnalo zho naa, parne guṉ Dios zho perdon. \v 48 Ni to goṉ gaṉle grëse miṉ co, goca. \v 49 Na leṉ dze ne ziaadaque nu, laa naa cxeḻ Espíritu Sant gacnieṉ to, sac ib scale nac xtiidz Pxoz naa. Per guiabde to niinaga griee to tsienee to lo miech, Jerusalénse nu goḻcuëz, haxta nieeda ygaa to poder ne gneedz Espíritu Sant lo to. \p \v 50 Zeeṉe goḻ dze ne laa me guey gbaa, dzigo güey me güeynie me zho nëz Betain. Bdziṉ zho ga, blis me nia me, psilo me noyuṉlay me zho. \v 51 Laa me quiayuṉlay zho, tibaque zeeṉe laa me bias lo guidzliu, ¡goṉlo zho laa me bzoquia gbaa! \p \v 52 Horco pquiitsgzhib zho liu, beeṉnon zho me, rnee zho grë diidz ndzon lo me; blozh ga iṉe rley zho laa zho wbi ga, bdziṉ zho Jerusalén stib. \v 53 Psilo zho gzataa dze rie zho yadoo rooḻnie zho Dios, rdeed zho xquizh lo me.