\id JHN \h JUAN \toc1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA JUAN \toc2 JUAN \toc3 Jn. \mt1 XTIIDZ NDZON DIOS MIṈE PQUIAA \mt1 JUAN \c 1 \p \v 1-2 Jesús, meṉ ne nac Diidz Ndzon, nole me zeeṉe biaa grëtaa ncuaaṉe no; lo Dios no me ni Diosaque nac me. Notaque me, tibaque nac me: me ni Dios. \v 3 Me bzaa grëtaa ncuaaṉe no, tsod ncuaaṉe lega scase niaaṉ; sac me bzaaw grësew. \v 4 Ladznia me no guieḻmban ne gdziṉd dze lozh, nac guieḻmban co zig tib biini ne rziini lo miech. \v 5 Me nac biini ne quiaziini zaatne nac lo guieḻcow, ni rrieelod guieḻcow ctsew lo biini co. \p \v 6-7 Bio tib mgui brieelë Juan, Dios pxeeḻ Juan biadnee Juan lo miech cho nac Jesús, zeeṉa grëse zho gliladz Jesús. \v 8 Led Juand nac biini, sinque loxaque biaad Juan biaadlu Juan Jesús, meṉ ne nac biini co. \v 9 Bdziṉ dzew laa Jesús biaad, ni niina me nac meṉ ne noziini lo grëse miech, sac mepaa nac biini co. \p \v 10 Jesús nac biini, me nac Diidz Ndzon co. Me bzaa guidzliu, per zeeṉe biaad me lo guidzliu ib bieṉd miech cho nac me. \v 11 Per ni meṉladz me, niicle ne lopaa zho bdziṉ me ib goṉdzed zho me; tib chop zha ne blëzlo me. \v 12 Ni grë zha ne sca bleynie me, grë zha ne dib zdoo gliladz cho nac me, grëse zha co laa me bzo zho gac zho xpëëd Dios. \v 13 ¡Grëse zho, rrieequia gol zho stib! Per guiabd ne togo gol zho zigne ral grë miech guidzliu rii, sinque laa zho gol zigne racladz Dios; gane niina xpëëd me nac zho. \p \v 14 Zeeṉe bdziṉ dze ne laa meṉ ne nac Diidz Ndzon ga goc miech biaad me lo guidzliu, grop lo no bdzioṉ no me, ni bzianie no me. Blu me pa lotaa nquialadz me miech, ni niapse diidzli bnee me. Bdzioṉ no xquieḻndzon me ne nac me tibpaa mëëd lo Dios, meṉ ne nac Pxoz ne. \p \v 15 Zeeṉe bzeet Juan Bautist me lo miech, tib vuelt haxta blu Juan me lo zho, rëb Juan: “Lëë meṉ rii ga goṉ rzet naa lo to zeeṉe rne naa: Iraa ziaad tib meṉ ne mazdraa non lo naa, sac notaque me; nole me zeeṉe blanso naa lo guidzliu.” \p \v 16 Nquialadzdox Jesús ne, grëse ne gzataa dze laa ne nogaa grëtaa guieḻnzaac ne rsiaab me. \v 17 Zeeṉe psaṉ Moisés ley, loxaque bnabeya ne; saṉgue niina ne laa Jesús biaad, laa me biaadnie miṉe nacpaa diidzli ni biaadlu me gaṉle pa lotaa nquialadz Dios miech. \p \v 18 Wlaltaa ib choot gard gaṉ Dios; saṉgue niina ne laa Xpëëd me Jesús biaad, meṉ co biaadlu gaṉle zha nac Dios; sac zaatne no Dios gaque no me. \s1 Rnee Juan Bautist cho nac Jesús \r (Mt. 3:11‑12; Mr. 1:7‑8; Lc. 3:15‑17) \p \v 19 Tib dze pxeeḻ grë zha ne nac zha non Jerusalén, bla zha ne nac pxoz ni zla zha ne rquianap yadoo, zienabdiidz zho lo Juan dieṉ cho nac Juan. \p Bdziṉ zho bnabdiidz zho lo Juan. \v 20 Dzigo bneeli Juan lo zho, rëb Juan: \p ―Goḻgacnaṉ gaṉle, led naad nac Meṉ ne quiambëz to ga cxeeḻ Dios. \p \v 21 ―¿Chox nac luu waa? ―rëb zho―. ¿Te luu ye nac Lí, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela? \p Pquiab Juan rëb Juan: \p ―Lëda, led Líd naa. \p Biire zho bnabdiidz zho, rëb zho: \p ―¿Te luu ye nac meṉ ne bzeet Dios padzeela cxeeḻ me guiadteed xtiidz me? \p Pquiab Juan rëb Juan: \p ―Zhaa meṉ co, led naad nac meṉ co. \p \v 22 ―¿Cho dzigo nac luu? ―rëb zho―. Bnë dieṉ cho nac luu; sac goṉ ib none gdziṉnie no tib xtiidz luu lo zha ne pxeeḻ no. \p \v 23 Dzigo pquiab Juan, rëb Juan lo zho: \p ―Naa nac mgui ne bzeet Isá, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe znu bnee me: “Zon to zëëb tsi tib mgui dan rnee me lo miech: ¡Goḻguṉ nguudz zdoo to, sac goṉ ile ziaad meṉ ne rnabey ne!” \p \v 24 Horco laa zha ne pxeeḻ zha farisé pquiab, rëb zho lo Juan: \p \v 25 ―Teḻne led luud nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios, niicle led luud nac Lí, niicle nacdgaa luu cho stib zha ne pxeeḻ Dios ziadteed xtiidz me, ¿zha nac dzigo ne nochoobnis luu miech? \p \v 26 Pquiab Juan rëb Juan: \p ―Teḻ naa niab nis rchoobnis naa miech, per no tib meṉ ne gard guṉbey to. \v 27 Tib meṉ non nac me, per ni par gac naa tib nguṉdziin win ne glit lab me ni me raguiaḻd naa; ni merle csilo guṉ me dziin ne pxeeḻ Dios me guṉ me. \p \v 28 Betain lë tib guiedz ne riaaṉ gax ro guiubee Jordán, nëz ne rlan ngbidz; ga no Juan nochoobnis me miech zeeṉe scataa pquiep zho me. \s1 ¿Cho nac Jesús? \p \v 29 Biet stib dzew, laa Jesús bdziṉ zaatne no Juan ga. Zeeṉe goṉ Juan me, rëbchaa Juan lo grë miech ne ndxie ga: \p ―¡Goḻwi gaṉle, lëë meṉ qui goṉ csilaa miech lo grëtaa xtoḻ zho! ¡Me gac zig tib carner yeeṉ ne guet tsogon lo Dios par guiaaṉmbe miech lo doḻ! \v 30 Lëë meṉ rii ga nagoṉ rzet naa lo to zeeṉe rne naa: “Iraa ziaad tib meṉ ne mazdraa non lo naa, sac notaque me; nole me zeeṉe blanso naa lo guidzliu.” \v 31 Leṉ dze co niicle naa ruṉbeyd naa me; per laa naa nochoobnis miech sac ible laa naa ziaḻ par glu naa me lo grë zha Israel. \p \v 32 Dzigo bzodiidz Juan lo zho, zha goṉlo Juan biet Espíritu Sant gbaa, rlu me zigne rlu tib palom blëz me guic Jesús. \p \v 33 ―Ne nligaa ruṉbeyd naa me ―rëb Juan―. Per zeeṉe pxeeḻ Dios naa ziaḻchobnis naa miech, hor co në me lo naa: “Zeeṉe gaṉ luu guiet Espíritu Sant gbaa cuëz me guic tib mgui ne nochoobnis luu, dzigo gocnaṉ lëë meṉ co nac meṉ ne rxeeḻ Espíritu Sant zdoo miech.” \v 34 Goṉlo naa blëz Espíritu Sant guic me; gane naṉween naa ne nli Xpëëd Dios nac me. \s1 Zha ne glopaa goc xpëëdscuel Jesús \p \v 35 Biini liu co, laa Juan zoque ga zonie me chop xpëëdscuel me. \v 36 Ga zo me, goṉ me laa Jesús zieded ga; dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¡Goḻwi gaṉle! ¡Lëë meṉ qui goṉ nac Xcarner yeeṉ Dios! \p \v 37 Zigne bin zhow, laa zho zienaḻ zhits Jesús. \v 38 Zeeṉe ptsire lo me, goṉ me laa zho naḻle zhits me; dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe nac ziaadnaḻ to zhits naa? \p ―Maestro ―rëb zho―, laa no racladz gacndioṉ no dieṉ pa rbëz luu. \p \v 39 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Na gaṉle guio ne, zeeṉa gaṉ to paw. \p Nacne güeynaḻ zho zhits me, goṉ zho pa lo no me; dzigo blëz zho lo me ga. Ga blozh ptse zho dze, sac ziedzele dze zie zho. \p \v 40 Ndrés lë tib zha ne güeynaḻ zhits me ga; lëë Ndrés co nac bets Simón Pedr. \v 41 Dzigo zigne briee Ndrés ga güey Ndrés güeyguib Ndrés Simón. Bdziṉ Ndrés rëb Ndrés lo Simón: \p ―¡Nasi goṉ laa no bdzioṉ Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios! \p \v 42 Dzigo güeynie Ndrés Simón zaatne no Jesús ga. Zeeṉe goṉ Jesús Simón, rëbchaa me lo Simón: \p ―Bina gaṉle, nli Simón nac lë luu ni xingan Jonás nac luu, saṉgue niina laa luu grieelë Cef. \p (Cef rnee zha Israel quie, laa xtiidz zha Gres rnee zhow Pedr.) \p \v 43 Biet stib dze co, laa Jesús no nëz tsie me nëz Galilé. Laa me zieriee dze ga, zeeṉe bdzieel me tib mgui lë Lip; dzigo rëbchaa me lo Lip: \p ―Dënaḻ zhits naa. \p \v 44 Zha Betsaid nac Lip, ni zha coque nac Ndrés grop Simón. \p \v 45 Dzigo güey Lip güeyguib Lip Natanael; rëb Lip lo Natanael: \p ―¡Laa no bdzioṉ Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios! Meṉ ne rzeet Moisés lo libr ley ne psaṉ me, meṉ ne scataa bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela. ¡Laa no bdzioṉ me, tib meṉ Nazareta, lëë me ga nac Jesús, xingan José! \p \v 46 Pquiab Natanael, rëb Natanael: \p ―¿Nazaret ye? ¡Gard grieequia tib zha non Nazaret! \p ―Gotsaa guio ne gaṉle ―rëb Lip―, zeeṉa gaṉzhal luu me. \p Dzigo laa zho zie. \v 47 Squi ziaad Natanael, zeeṉe goṉ Jesús Natanael rëbchaa me: \p ―¡Goḻwi gaṉle, lëë zha qui goṉ nac merpaa zha Israel, sac mesi ib rquidied me! \p \v 48 ―¿Zha nacne ruṉbey luu naa? ―rëb Natanael. \p Pquiab me rëb me: \p ―Glole naa beeṉbey luu, dzigoraa bredz Lip luu. Zeeṉe zob luu tib zhan yag guigw, hor co goṉ naa luu. \p \v 49 Rzee zdoo Natanael, rëb me lo Jesús: \p ―¡Nlique nagoṉ luu nac Xpëëd Dios! ¡Luu nac zhirey zha Israel! \p \v 50 Dzigo rëbchaa Jesús lo Natanael: \p ―¿Pe ne binse luu ni naa goṉ naa zeeṉe zob luu tib zhan yag guigw, pe miṉcose laa luu bliladz cho nac naa? ¡Naraa gaṉle gaṉ luu ncuaaṉe mazdraa nroob! \p \v 51 Ni rëb me lo grë zha ne ndxie ga: \p ―Gneli naa lo to: zaṉaque to gaṉle zeeṉe laa zhan gbaa gzhial, zlupaa grë xanjl Dios, zha ne ziad-zëëb zha ne ziequia, quiayuṉ zho dziin lo naa, nac naa Mgui ne pxeeḻ me. \c 2 \s1 Güey Jesús tib lo guieḻtsieel \p \v 1 Goc tsoṉ ngbidza, bio tib guieḻtsieel guiedz Caná, xtan zha Galilé ga. Dzigo bredz zho xniaa Jesús lo lni co, \v 2 ni bredz zho me; nacne bionaḻ no zhits me grëse no ne nac no xpëëdscuel me. \p \v 3 Laa lni noyac, tibaque zeeṉe laa vin blozh. Dzigo güey xniaa Jesús rëb me lo Jesús: \p ―Laa xvin meṉ rii blozh. ¡Guieṉdraa pe quiiz zho! \p \v 4 Pquiab Jesús rëb me: \p ―¿Pe nacne rnee luuw lo naa? Goṉ gaṉle naraa gdziṉ dze ne gacnaṉ miech cho nac naa. \p \v 5 Niicle sca rëb Jesús lo me, güey me lo zha ne quiaguiiz vin ga rëb me lo zho: \p ―Miṉe gnabeytaa me to, goḻguṉa. \p \v 6 Lidz meṉ co ga ndxie xoop guies ne niaa quie; zaatne rio nis ne rquiin zha Israel riar nia zho, zigne nac grë xcostumbr zho. Tib tib guies co, rio maase xoopga re nis leṉa. \v 7 Dzigo bnabey Jesús zha ne rguiiz vin ga pcodzëë zho nis leṉ gza guies co. \v 8 Blozhse guiel guiel pcodzëë zhow, rëbchaa me lo zho: \p ―Goḻcuee niip nis qui, goḻtsieniew lo meṉ ne zo lo lni. \p Zeeṉe laa zho blee niip nis co tsienie zho, laaw nacle vin. \v 9 Ni lalnu ib güeynied guic meṉ co pa briee vin co (loxaque zha ne nacse nguṉdziin ga, zha ne blee nis ga, zha cose goṉ pa brieew), zeeṉe pquiaaro mew, bredz me mgui ne notsieelnia ga, rëb me: \p \v 10 ―¡Zha naṉ luu naraa cuee luu vin rii! Grëtaa zaatne znu rac lni, glo rgaaz vin niazh, zeeṉe nrooblew noye zho, dzigo rgaaz vin ligase. Laa luu goṉ leḻ naraa bnabey luu briee vin niazh. \p \v 11 Milagr ne beeṉ Jesús guiedz Caná ga, ga glopaa blu me lo miech gaṉle nli tib meṉ nroob nac me. Grëse no ne nac no xpëëdscuel me, zeeṉe bdzioṉ now, hor co bliladz no nli me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios. \p \v 12 Zeeṉe blozh guieḻtsieel co, laa no wbire guiedz Capernaum stib grë no me, xniaa me, ni zha bets me ne. Bdziṉ no Capernaum, ga bliaaz no blalaa ngbidz. \s1 Blee Jesús grë zha ne noyuṉ lgui leṉ yadoo \r (Mt. 21:12‑13; Mr. 11:15‑18; Lc. 19:45‑46) \p \v 13 Leṉ dze ne ziaadyob lni Pascw, lni nroob ne ruṉ zha Israel rsoladz zho zha psilaa Dios zho Egipt, leṉ dze co briee Jesús zie me nëz Jerusalén. \p \v 14 Bdziṉ me Jerusalén, güey me leṉ yadoo nroob ne zob lad guiedz co. Zeeṉe bzëëb me, goṉ me nzian miech ne ndxie ro yadoo co, zha ne no wto ngon, zha ne no wto mëcwxiil, zha ne no wto palom ne, haxta zha ne rtsëë dimi ndxie ga. \v 15 Dzigo bzhixcuaa me tib lë doo zig riaa dooguid ne rcaa ma, bzheṉ me doo co beṉcxooṉ me zho ga grë xma zho; blozh ga, ptiixche me xmezh zha ne notsëë dimi ga, nëzrii nëzrec blaaḻ me xtimi zho. \p \v 16 ―¡Niinagazh goḻcuee grë ncuaaṉ qui nu! ―rëb me lo zha ne rto palom―. ¡Goḻguieṉ gaṉle lidz Pxoz naa nu! ¡Nacda yu lgui parne tso to wto nu! \p \v 17 Dzigo psoladz no zha ziaad lo Xtiidz Dios, zaatne rnee: “Rbiṉladz guic naa, sac ne nligaa racladz naa yquiaanap naa lidz luu.” \p \v 18 Blalaa zha non lo meṉguiedz Israel, zeeṉe goṉ zho sca beṉcxooṉ me grë miech co, wbig zho lo me rëb zho: \p ―¿Cho nac luu ne squitaa noyuṉ luu grë ncuaaṉ qui? ¡Beeṉ tib milagr, dzigo zliladz no meṉ rnabey nac luu! \p \v 19 ―Teḻne racladz to milagr ―rëb me―; goḻtsiḻ yadoo rii, ni gni naa lo to gaṉle ngbidz tsoṉa laa naa bzaalolew stib. \p \v 20 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Ncuaaṉe gliladzdraa no rnee luu! ¡Leṉ choopxoopraa iz name biaa yadoo rii! ¿Zhazhe guṉ luu, tsoṉaque ngbidz gzaa luuw stib? \p \v 21 Per zeeṉe sca bnee Jesús lo zho, xcuerp me ga nac yadoo ne bzeet me. \v 22 Gane zeeṉe brieeban me, hor co psoladz no zeeṉe znu bnee me, dzigo bieṉ no ne me ga bzeet me ni bieṉ no ne me ga raquiet lo Xtiidz Dios zaatne scaque rnee. \p \v 23 Leṉ dze lni Pascw co, nzian miech zeeṉe goṉ zho grëtaa milagr ne ruṉ me, bliladz zho ne nli me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios. \v 24 Per ib pxend me lo zho, sacne naṉwen me zha nac zho tib tib zho. \v 25 Pquiind me chopaa niab lo me zha nac zho; sac naṉwen me zha nac tib tib miech ni naṉ me pe rza zdoo zho. \c 3 \s1 Jesús ni Nicodem \p \v 1 Ziecowle liuw, bdziṉ tib zha farisé lë Nicodem zaatne rbëz Jesús; tib zha non nac me lo meṉguiedz Israel. Bdziṉ me rëb me lo Jesús: \p \v 2 ―Maestro, ndioṉ no ible Dios pxeeḻ luu ziadseed luu no. Grë milagr nroob ne ruṉ luu, ga rlu ne Dios nacnie luu. \p \v 3 ―Gneli naa lo luu gaṉle Nicodem ―rëb Jesús―, grëse miech, teḻne gald zho stib grieelod gdziṉ zho zaatne rnabey Dios. \p \v 4 Pquiab Nicodem, rëb Nicodem: \p ―¿Gal zho stib ye? ¿Zha grieelo gal miech stib? Tib zha ne nacle meṉgol, ¿niacxe zrieelo sëëb zho zdoo xniaa zho gbiire gal zho? \p \v 5 Rëbchaa Jesús: \p ―Ible none gal miech, none gal zho zigne racladz Dios. Sac teḻne chobnisd zho ni ygaad zho Espíritu Sant, grieelod sëëb zho zaatne rnabey Dios. \v 6 Grëse miech zeeṉe ral zho glo, miechse nac zho; saṉgue zeeṉe ral zho stib, Espíritu Santle nac meṉ ne rnabey zho. \v 7 Gacxe waa, gzeed zdoo luu znu rne naa: “Grëse miech, ib none gal zho stib.” \v 8 Nac cuent rii zig nac me ne rtop xcow, zeeṉe rriee me, nëzrii nëz rec zie me, ron luu razh zhoob me; per raṉd luu dieṉ pa nëz zie me dieṉ pa nëz ziaadgaa me. Scaque nagoṉ nac zha ne ral stib, grieelod guieṉ miech zha rnabey Espíritu Sant lo xquieḻmban zho. \p \v 9 ―Rieṉd naa zha rnee luu ―rëb Nicodem―. ¡Rieṉd naa dieṉ zha grieelo gac grë miṉe rnee luu i! \p \v 10 Rëbchaa Jesús: \p ―¿Rieṉd luu ye zha rne naa? ¡Meṉ rseed miech name nac luu lo meṉguiedz Israel! \v 11 Miṉe rne naa nu ncuaaṉe rieṉ naaw, ncuaaṉe goṉ naaw, ni rieṉde to zha naca. \v 12 Teḻne rieṉd luu zha nac grë miṉe rne naa nu zeeṉe rzet naa ncuaaṉe rac lo guidzliu, ¿zha dzigo guieṉ luu miṉe gne naa teḻne gzet naa grë ncuaaṉe rac gbaa? \p \v 13 ’Wlaltaa gard tso tib zha ne soquia gbaa, per no tib meṉ ne biet gbaa, meṉ cosi soquia me gbaa, sac ga nac zaatne no me; ni lëë meṉ co nu nac naa. \v 14 Ni zigne pquiangaa Moisés tib meeḻ brons tib guic yag zeeṉe nonie me zha Israel dan zit co; scaque none yquiangaa naa tib lo yag, \v 15 zeeṉa grëse miech, zha ne gbig dib zdoo zho gnalo zho naa, zgaa zho tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. \v 16 Sac goṉ rleyniedox Dios grëse miech ne ndxie lo guidzliu; gane niicle tib naa nac mëëd lo me per laa me pxeeḻ naa lo guidzliu; zeeṉa grëse zha ne gnalo naa, zgaa zho tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh; led yed zho nitlo. \v 17 Laa Dios pxeeḻ naa lo guidzliu par csilaa naa miech lo doḻ, ziaḻd naa par gdziibdoḻ naa miech. \v 18 Sac grëse zha ne dib zdoo gnalo naa ne naa csilaa zho lo doḻ, nitlod zho. Saṉgue zha ne gnalod naa, laa zho bnitlole ga, sac goṉ Xpëëd Dios nac naa ni bliladzd zho naa. \v 19 Laa zho bnitlole, sac goṉ biaadpaa biini lo guidzliu ni laa ne nleynie zho biini, leḻ guieḻcow bleynie zho, sac guieḻntseeb nac miṉe zienaḻ zho. \v 20 Grëse zha ne ruṉ guieḻntseeb, rlëë zho raṉ zho biini. Ib rbigd zho lo biini, sac racladzd zho xoobneṉ grë guieḻntseeb ne quiayuṉ zho. \v 21 Saṉgue zha ne ruṉ miṉe rnabey Dios, haxta rley zho rbig zho lo biini, zeeṉa glu gaṉle zienaḻ zho miṉe rnabey me. \s1 Rzeet Juan Bautist Jesús stib \p \v 22 Ga briee Jesús güeynie me no nëz xtan zha Judé. Xtselaa bliaaz no ga grë no me, rchoobnis me grë miech co. \p \v 23-24 Leṉ dze co gard guiab Juan Bautist ladzguiib; dzigo ye me nochoobnis miech zaatne lë Enón gax Salim; sac ga no naal nis. Nzian miech ne rdziṉ lo me ga, rchoobnis me zho. \p \v 25 Tib dzew, wbig tib zha Israel lo zla xpëëdscuel Juan, psilo zho nodiḻdiidz zho dieṉ cho zhiwrobnis nonraa; pe zhiwrobnis Jesúsa, te zhiwrobnis Juana ye. \v 26 Blozhse bdiḻdiidz zho, wbig xpëëdscuel Juan lo Juan, rëb zho: \p ―Maestro, meṉ ne goṉ bzodiidznie luu ro guiubee Jordán ga, meṉ ne scataa bzeet luu lo miech, ¡ye me laa me quiachoobnis miech niina, ni ndal miech niapse lo me zie zho, ziaatraade zho nëz rii! \p \v 27 Pquiab Juan rëb Juan: \p ―Ib Dios rdeed diidz zha guṉ miech tib tib xtsiiṉ me, gacd ne lega zhal zho guṉ zho pe cos. \v 28 Miṉe pso Dios naa, laaw beṉ naa: laa naa biaḻlu gaṉle cho nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios. Ni bneeli naa lo to gaṉle led naad nac meṉ co; laa naa ziaḻ loxaque par gzet naa me lo miech zeeṉa guṉbey zho me. \v 29 Ible lo me none gdziṉ miech. Nac me niina zig tib mgui ne notsieelnia: Mgui ne notsieelnia, ¡led zha lëë rzobnie ndzoop ne notsieelnia zho! Ni grë zha ne ndzieeldiidz zho, rley zho raṉ zho laa xamigw zho notsieelnia, rley zho ron zho pe rnee xamigw zho. Scadaa nagoṉ rzaac naa niina: rley naa ron naa grë ncuaaṉe ruṉ me. \v 30 Zigse zie dze, laa me gacnonraa; scagaa naa, zigse zie dze laa naa guiaaṉwinraa. \p \v 31 ’Nëz gbaa ziaad me, miṉ co ne mazdraa non me lo grë miech. Teḻ naa tib miech guidzliuse nac naa, ni ncuaaṉe rieṉse tib miech lo guidzliu miṉ co rne naa; \v 32 saṉgue me, niapse grë miṉe bin me, grë miṉe goṉ me miṉ co rnee me lo miech; ¡ni choot rliladzda! \v 33 Zha ne rliladzse xtiidz me, rieṉ zho gaṉle niapse diidzli rnee Dios. \v 34 Xtiidz Dios rnee me lo miech; sac Espíritu Sant rdeed guieḻbiini lo me, ni Dios nac meṉ ne pxeeḻ me. \v 35 Rleyniedox Dios me, nac me Xpëëd Dios; gane grëtaa ncuaaṉe no gbaa, no lo guidzliu, ladznia me psaṉ Diosa. \v 36 Grëse zha ne gnalo me, laa zho bgaale tib guieḻmban ne ib gdziṉd dze lozh; saṉgue zha ne gond xtiidz me, gdziṉd zho gbaa, zaatne ygaa zho guieḻmban co. ¡Grëse zha co, ible zgaa zho guieḻnëdox ne csiaab Dios! \c 4 \s1 Tib wnaa Samar \p \v 1 Zeeṉe bieṉ Jesús laa zha farisé gocnaṉle ndalraa miech zienaḻ zhiwseed me, ni ndalraa miech ne quiachoobnis me lo Juan \v 2 (niicle ne led medpaa rchoobnis, sinque zha ne nac xpëëdscuel me zha co rchoobnis), \v 3 nacne briee me xtan zha Judé ga, wbire me nëz xtan meṉ Galilé stib. \p \v 4 Par gdziṉ me Galilé, none ted me xtan meṉ Samar. \v 5 Xtan meṉ Samar zieded me, zig groḻ dzew, laa me zie gax guiedz ne lë Sicar, \v 6 dzigo güeyted me zaatne quia guiuu ne rnee zho “Zhibzie Jacob”; lo liu ne psaṉ Jacob lo xpëëd me José padzeela. Rdzag me ziaad-zë me lo nëëg co, bdziṉ me bzob me ro guiuu co; \v 7-8 ga blëz me, laa no zio lad guiedz Sicar zioxi no ncuaaṉe dioownie no me. \p Ro guiuu co zob me bdziṉ tib wnaa Samar ziexi nis ga; dzigo rëbchaa me lo wnaa co: \p ―Bzhiguieḻ bzoladz niip zhis luu guie naa. \p \v 9 Bzee zdoo wnaa co goṉ me bnab Jesús nis lo me, sac rlëëdox zha Judé raṉ zho zha Samar, per ni rneed zho lo zho. \p ―¡Ncuaaṉe gliladzd naa! ―rëb me―. ¡Ti zha Judé gnab nis lo ti zha Samar! \p Dzigo rëbchaa Jesús: \p \v 10 ―Teḻ niaca miṉe guieṉ luu gaṉle cho rnab nis lo luu, ni guieṉ luu zha nactaa ncuaaṉe rzoladz Dios lo miech, haxta znab luu nis lo naa. Ni naasi goṉ, znedz naa nis ne rdeed guieḻmban. \p \v 11 Pquiab wnaa co, rëb me: \p ―Per ni nzheṉd luu name pe cuee luu nis, ¿pa dzigo tsiebee luu nis ne rdeed guieḻmban ga? ¡Goṉ gaṉle, guietdox bzie rii! \v 12 Stiba, ¿niacxe mazdraa dzigo nac luu que pxozgol ne Jacob, meṉ ne psaṉ bzie rii? Nu name go me nis grë xma me; niicle grë xpëëd mew, nuque go zho nis. \p \v 13 ―Grëse zha ne rie nis rii ―rëb Jesús―, rbiire rnab zhis zho; \v 14 saṉgue nis ne rded naa, zha ne guiew gdziṉdraa dze gnab zhis zho. Sac nis ne gded naa, masaque gdziba zdoo zho zig rdzib nis tib ro zhlian, ni nis co gdeed tib guieḻmban ne gdziṉ dze lozh lo zho. \p \v 15 Dzigo rëbchaa wnaa co lo Jesús: \p ―Bzhiguieḻ bneedz nis co guie naa, zeeṉa gnabdraa zhis naa, zeeṉa guiaḻxidraa naa nis nu. \p \v 16 ―Güeygazh ―rëb Jesús―, güeyxi tsieel luu, dzigo goḻtë grop to. \p \v 17 ―Guieṉd tsieel naa ―rëb wnaa co―. Gard ctsieelnia naa. \p ―Nli rnee luu ―rëb Jesús―; \v 18 sac gaay mgui ne zibannie luu, ni tib zho ptsieelniad luu, niicle mgui ne nonie luu niinaw, ptsieelniadaque luu zho. ¡Nli miṉe rnee luu i! \p \v 19 Zeeṉe bin wnaa co sca rëb Jesús, rëbchaa me: \p ―Zootne tib zha ne ziadnee xtiidz Dios lo miech nac luu. \v 20 Teḻ scaw, bzhiguieḻ bnë dieṉ, ¿zha nacne rnee grë meṉ Israel ne leṉ yadoo nroob ne zobpaa Jerusalén, gapaa none tsiegaṉ miech Dios? Sac no ne nac no meṉ Samar, rnee no ne ib guic gui ne zob nu, ga none tsiegaṉ miech Dios; sac grë xmeṉgol no ga güeygaṉ zho Dios. \p \v 21-24 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Bina gaṉle, zdziṉ dze zeeṉe yquiindraa ne gooṉ guic gui riipaa, o Jerusalénpagaa tsie to tsiegaṉ to Dios meṉ ne nac Pxoz ne. ¡Ni laa dze co ziaadgaxle! Gacdraaw ne dieṉ pa lo tsie ne tsiegaṉ ne Dios, sinque zha ne nlipaa racladz gleynie me, none dib zdoo zho gleynie zho me; zigne gdeedse Espíritu Sant guieḻbiini lo zho. \p ’Choot grieelod gaṉ Dios; gacxe waa zha ne gleynie me, none gleynie zho me zigne rdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo zho; ni none dib zdoo zho gleynie zho me. Ni zha ne sca gleynie me, zha co rguib me. Teḻ to laa to riegaṉse Dios ni ruṉbeyde to me; saṉgue no rdziuuṉbey no meṉ ne riogaṉ no, sac goṉ lo xtii meṉ Israel ziaad meṉ ne guiaadsilaa miech lo doḻ. \p \v 25 ―Nenda ―rëb wnaa co―, per naṉ naa ib ziaad Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios, meṉ ne lë Crist; ni zeeṉe laa me guiaad, me gnë diidzli lo no. \p \v 26 Pquiab Jesús, rëb me: \p ―¡Naa goṉ nac meṉ co! Lëë me nu nonee lo luu. \p \v 27 Lëëtaaque hor co grëse no ne nac no xpëëdscuel me laa no bdziṉ. Bzee zdoo no bdzioṉ no laa me nozodiidznie wnaa co, per ni tib no bnabdiidzd lo me dieṉ pe quianabdiidz me, dieṉ pegaa quiazodiidznie me wnaa co. \p \v 28 Laa wnaa co, zoque xche me ga, rias me laa me zie nëz lad guiedz. Bdziṉ me, rëb me lo grë miech co: \p \v 29 ―¡Goḻtë gaṉle guṉbey to ti meṉ co! ¡Bzeet me grëse zha nac lo xquieḻmban naa! ¿Bay pe lëdle Meṉ ne nole diidz cxeeḻ Dios ga? \p \v 30 Horco briee grë miech co lad guiedz, ziaad zho zaatne goṉ wnaa co Jesús. \p \v 31 Laa no, quia no rdeed no ncuaaṉe gow me, per nëd me. \p \v 32 ―Gowd naa ―rnee me―. No stib xquieḻwagw naa miṉe ruṉbeyde to. \p \v 33 Dzigo rnabdiidzlsa no, rnee no: \p ―Bod no cho biaadnie pe dow me, lal ne bio ne lad guiedz. \p \v 34 Nëchaa me lo no: \p ―Lëë xquieḻwagw naa nac ne guṉ naa miṉe rnabey Dios naa, ni csiaaḻ naa dziin ne pxeeḻ me naa ziaḻguṉ naa. \v 35 To lëë rnee to: “Leṉ stapraa mëë csilo gac wlaap.” ¡Per goḻwi lo grëtaa miech qui gaṉle, nac zho niina zig grë guieḻgon ne goḻle gliaap! \v 36 Gacxe waa, ib none tsie to tsielaap to, tsietop to zho, zeeṉa ygaa zho tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. Ni zigne razh zha ne rie wlaap, scaque zguizh Dios to tsietop to zho. ¡Ti guieḻbley nrooba, zigtaa par zha ne rana, zigtagaa par zha ne rlaapa! \v 37 Ible nli diidz ne znu rnee: “Zhaa zha ne rie gon, stible zha ne rie wlaap.” \v 38 Zig nac niina, laa naa rxeḻ to tsielaap to zaatne ni tib xtsiiṉ to psëëbde to; zhaa zha ne güey gon, na tole tsie wlaap. \p \v 39 Laga laa me sca quianee lo no, laa grë meṉladz wnaa co no nëz ziaad zho nëz lo no ga. Nzian grë miech co, zeeṉe bin zho rëb wnaa co bzeet Jesús grë ncuaaṉe ziyuṉ me, bliladz zho Jesús. \v 40 Laa zeeṉe blanso zho ga, bnab zho lo me cuëz me ladz zho zhis. Dzigo nacne blëz me lo zho chop ngbidz. \v 41 Nzianraa grë miech co bliladz me, zeeṉe bin zho grë zhiwseed me. \p \v 42 ―Nasi nagoṉ laa no rliladz me ―rnee zho lo wnaa co―, sac nozhal bdzioṉ me, ni bdzion no grë miṉe rnee me. Nliw, ible me nac meṉ ne ziaadsilaa grëse miech lo xtoḻ zho. \s1 Biac xpëëd tib zha ne quia dziin lo rey \p \v 43 Zeeṉe goc chop ngbidz co, laa no briee ga gza no me, laa no bdzio nëz stib zio no nëz Galilé. \v 44 Niicle ne bzeetle me: grëse zha ne ziadteed xtiidz Dios, ib raṉdzed miech zho zaatne nac ladz zho; per \v 45 zeeṉe bzëëb me grë guiedz ne ngab Galilé, wen pcaania grë miech co me. Nzian zho güey lni Pascw co Jerusalén, goṉ zho grëtaa milagr ne beeṉ me ga. \p \v 46 Nëz no no bdziṉ no Caná, zaatne sca bzaalo me nis vin. Ga bdzieelo me tib zha Capernaum, tib zha ne rquia dziin lo rey; lëëtaque leṉ dze co rzacnë xpëëd me. \p \v 47 Bin me laa Jesús briee xtan meṉ Judé, laa me no gdziṉ Galilé. Dzigo biaad me biaddzieelo me Jesús ga, bnab me lo Jesús tsienaḻ Jesús zhits me Capernaum, tsieguṉguiac Jesús xpëëd me; sac nzhoo rac win. \v 48 Dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―¿Pe haxta gaṉ to dzigo guṉ naa milagr, dzigoraa gliladz to naa? \p \v 49 ―Beeṉ tib guieḻnzaac gotsaa guioniob ne ―rëb meṉ co―, nend znuse lozh xpëëd naa. \p \v 50 Rëbchaa Jesús: \p ―Bzë, tsod luu guieḻnë. ¡Laa xpëëd luu biacle! \p Dib zdoo meṉ co bliladz me xtiidz Jesús, laa me bio nëz laa me zey. \v 51 Zhilew gdziṉ me lidz me, zeeṉe bdzieelo me bla zha ne quia xtsiiṉ me, rëb zho laa xpëëd me biacle. \v 52 Dzigo bnabdiidz me lo zho, maase pa hor biac win. Rëbchaa zho: \p ―Nieeg, zig rwe ngbidza, tibaque znuse briee zhixlëë win. \p \v 53 Dzigo psoladz me zig hor cotaque rëb Jesús lo me, laa xpëëd me biacle. Dzigo dib zdoo me bliladz me Jesús, tsieel me, xpëëd me, meṉlidz me ne, grëse zho dib zdoo zho bliladz zho Jesús. \p \v 54 Ga goc brop milagr ne beeṉ Jesús lo zha Galilé. Miṉ co beeṉ me zeeṉe wbire me nëz Judé. \c 5 \s1 Biac tib meṉ ne gacd griaḻ \p \v 1 Goc palal dzew, laa stib lni nroob rac Jerusalén, dzigo nacne güey Jesús Jerusalén stib. \p \v 2 Ro guiedz Jerusalén, gax zaatne quia puert ne rded mëcwxiil, ga niaa tib pil nis rnee zho Betesd. Igo ro pil co niaa tib nsaap, rap nsaap co gaay arcw. \p \v 3 Lo nsaap co, ga ndxie nzian meṉ rzacnë, no zho roḻd lo, no zho në ni, no zho ib gacd griaḻ [grëse zho laa zho ndxie ga quiambëz zho gni lo nis ne no leṉ pil co, \v 4 sac nac diidz poc poc riet tib xanjl Dios riesini lo nis co, dzigo zha ne znuse sëëb lo nis co, teḻ pe guieḻguiidztaa rzac zho, riac zho]. \p \v 5 Ga nix tib mgui, gocle gaḻptsiipxon iz rzacnë me. \v 6 Laa zeeṉe goṉ Jesús me, ni bin Jesús scataale nroob dze rzacnë me, rëbchaa Jesús lo me: \p ―¿Pe racladz luu guiaac luu? \p \v 7 ―Racladz naa ―rëb me―, per guieṉd cho csëëb naa leṉ pil qui zeeṉe laa lo nis rni. Zeeṉe racladz naa sëëb naa, zhaale stib zha ne glo rzëëb. \p \v 8 Dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―¡Nasca zeeṉa guche i! ¡Bzoli, bi yag ne bzhoob luu i, zeeṉa bzë! \p \v 9 Zigne sca rëb Jesús, laa meṉ co biac. Horcogazh blis me yag co, nzëni me laa me briee ga. \p Ni ne dze co nac tib dze nda lo zha Israel, \v 10 zeeṉe goṉ zho ney me yag ne bzhoob me, rëbchaa zho lo me: \p ―¡Pe rieṉd luu nda nadze! ¡Lëda i goṉ squi yquianlaṉ luu ncuaaṉ qui dze rii! \p \v 11 Pquiab me rëb me: \p ―Meṉ ne beeṉguiac naa, mezhal në lo naa, güey naaw. \p \v 12 ―¿Cho meṉ sca në lo luu? ―rëb zho. \p \v 13 Niicle me rieṉdaque dieṉ chow, sac ndaldox miech ne ndxie ga; hor co laa Jesús bzëëble lad grë miech co. \v 14 Haxta leṉ yadooraa bdzieel Jesús me, dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Nana goṉ ne squi laa luu biacle, bieṉ guṉctaldraa luu xtoḻ luu. Sac teḻne gond luu diidz, nend dzigole glaan luu tib guieḻguidz ne mazdraa ntseeb. \p \v 15 Zeeṉe laa me briee ga, güey me lo zha ne rnabey lo zha Israel ga, rëb me lo zho Jesús nac meṉ ne beeṉguiac me. \v 16 Nacne psilo zho quianaḻ zho dieṉ zha gnaaz zho Jesús pe nacne ruṉguiac me miech dze nda. \v 17 Blisqui zhow lo me, dzigo rëbchaa me: \p ―Teḻ Pxoz naa gzataa dze quiayuṉ me dziin; ni miṉcoque nac miṉe quiayuṉ naa. \p \v 18 Zeeṉe goṉ zho sca rëb me, mazdraa blëë zho lo me rzac zho tebaa zha gutgazh zho me. Rlëë zho, sac zienaḻd me dieṉ pa dze nda; mazdraa zeeṉe rëb me Dios nac Pxoz me, sac ga rlu me ne lalga nac me con Dios. \s1 Meṉ nroob nac Xpëëd Dios \p \v 19 Ni rëb me: \p ―Gneli naa lo to gaṉle: peet grieelod guṉ Xpëëd Dios lega guicse me, sinque ncuaaṉe raṉ me ruṉ Pxoz me, miṉ co ruṉ me. \v 20 Nquialadzdox Dios me, grëtaa dziin ne ruṉ Dios rlu Diosa lo me; gane zuṉ me milagr nroob ne mazdraa gzee zdoo to; ncuaaṉe palalse i goṉ to niina ne biac meṉ qui. \v 21 Sac teḻne gacladz me cueeban me tib meṉgut, zbeeban me zho, zigne rbeebanaque Pxoz me meṉgut. \v 22 Ni bzo Dios me, me guṉ guieḻwxtis, \v 23 zeeṉa grëse miech guieṉ gaṉle zigne nonaque Pxoz me, scaque meṉ non nac me, ni sca none guṉnon zho me. Sac teḻ zha ne guṉnond me, yele Pxoz me ga (meṉ ne pxeeḻ me) ruṉnond zho. \p Ni rëb me: \p \v 24 ―Gneli naa lo to gaṉle: Zha ne gliladz xtidz naa, ni gliladz zho meṉ ne pxeeḻ naa, laa zho bgaale tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. Led yedraa zho ygaa guieḻnëdox ne ygaa grëraa miech ntseeb; sac laa zho brieele ladznia guieḻgut ga, bdziṉ zho lo guieḻmban co. \v 25 Zdziṉ dze zeeṉe ye grë meṉgut, zon zho xtiidz Xpëëd Dios; ni grëse zha ne gzoobdiaga, zban zho. ¡Ni lëë dze co bdziṉ niina! \v 26 Sac goṉ, zigne rdeed Dios guieḻmban lo miech, scaque zrieelo gded naa guieḻmban lo miech. \v 27 Ni bzo me naa, naa guṉ guieḻwxtis, gded naa miṉe tsieguiaḻ tib tib miech. \p \v 28 ’¡Gzeed zdoo to! Sac ne nligaa, zdziṉ dze, grëse meṉgut ne no leṉ baa, laa zho grieeban \v 29 zeeṉe gon zho tsi naa. Grëse zha ne ndzinli wban, hor co laa zho ygaa tib guieḻmban ndzon; saṉgue zha ne beeṉ guieḻntseeb, hor co laa zho guey lo guieḻnëdox ne rieguiaḻ zho. \p \v 30 ’Per grieelod guṉ naa guieḻwxtis naase, ib none gacnaṉ Pxoz naaw. Grëse guieḻwxtis ne guṉ naa, laaw guṉ naa zigne gnabey Pxoz naa, laaw guṉ naa zigne nonguieḻa, sac goṉ guṉd naa miṉe guiaabtaa guic naa, sinque laa naa guṉ miṉe racladz Pxoz naa. \p \v 31 ’Teḻne niaca miṉe naase rne cho nac naa, zrieequia zha ne guiab nlida. \v 32 Per na, no stib meṉ ne rzeet naa lo miech; ni naṉ naa diidzli rnee me. \v 33 Haxta Juan Bautist, zeeṉe pxeeḻ to bla zha ne güeynabdiidz lo me, grëse miṉe rëb me lo zho ga, diidzliw. \v 34 Laa naa rzet miṉ rii lo to, zeeṉa gliladz to cho nac naa, zeeṉa sca laa to lo xtoḻ to; sac rquiindpaa dieṉ cho miech guidzliu rii gnee cho nac naa. \v 35 Zeeṉe biaad Juan, goc me zig tib biini bziini me lo to palal dze zeeṉa guṉbey to naa; ni bley to pquiaadiag to miṉe bnee me. \v 36 Nli bnee me cho nac naa; per grë milagr ne ruṉ naa miṉ co quiaxobneṉraa gaṉle cho nac naa. Pxoz naa rneedz diidz ruṉ naaw; ni ga rlu gaṉle ne me pxeeḻ naa. \v 37 Haxta ye me mezhal quialu gaṉle cho nac naa, parga nli gard gaṉ to me, niicle gard gon to tsi me. \v 38 Ronde to pe rnee me, sac rliladzde to naa; sac goṉ me pxeeḻ naa ziaḻne naa xtiidz me. \p \v 39 ’Nli rioxco to rseed to grë guits ne ziaad Xtiidz me, sac rieṉ to ga ziaad dieṉ zha ygaa to guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. Ni niicle ne lo co zhobnee gaṉle cho nac naa, \v 40 per nëde to gbig to lo naa, zeeṉa ygaa to guieḻmban co. \v 41 Nëde to guṉbey to naa, nëde to guieṉ to cho nac naa, per peet nacd miṉ co; \v 42 ruṉbey naa to, ni lalnu rleyniede to Dios. \v 43 Sac goṉ, me pxeeḻ naa ziaḻ naa lo to, ni rlëë to raṉ to naa; mazd zha ne lega ziaadse, zha cosi lëëlëd rcaania to zho. \v 44 ¡Miṉ co goṉ, ib rliladzde to cho nac naa! Sac laa guic to zienie loxaque dieṉ zha guṉnon samiech to to, ib rguibde to zha gacnon to lo Dios. \v 45 Ni guiabde to togo naapaa gazo to lo Pxoz naa, glisqui naa grë ncuaaṉe ruṉ to. Moisés goṉ nac meṉ ne glisquiw; sac ley ne psaṉ me, miṉe rnalo to csilaa to lo xtoḻ to, lëëw glu gaṉle pe nac grëtaa ncuaaṉe quiayuṉ to. \v 46 Sac goṉ, teḻne niaca miṉe nlipaa rliladz to grë miṉe pquiaa Moisés, zliladz to dzigo cho nac naa; goḻgaṉ gaṉle, lo grë guits ne pquiaa me, ga rzeet me naa. \v 47 Rlu rliladzde to grë miṉe pquiaa Moisés ga, gane rliladzde to miṉe rne naa lo to. \c 6 \s1 Row gaay mil miech \r (Mt. 14:13‑21; Mr. 6:30‑44; Lc. 9:10‑17) \p \v 1 Bded ga, tib dzew briee Jesús bdedquia me nëz daṉ ro Nisdoo Galilé (lëëque nisdoo co ga rnee zho Nisdoo Tiberias). \p \v 2 Miech guizhiu ne brieenaḻ zhits me, sac ziyaṉ zho grëtaa milagr ne ruṉ me, ruṉguiac me grë meṉ rzacnë. \v 3-4 Nzian zho nac zha ne zie lni Pascw, lni nroob ne rac Jerusalén gzobse iz. \p Grëse no ne nac no xpëëdscuel me, laa no naḻ zhits me. Zeeṉe bdieedquia no ro nis co, dzigo bdzieep no tib cho gui win zob gax ga. Loxaque laa no bzioob ga grë no me, \v 5 zeeṉe bdzioṉ no miech guizhiu ne ziaadquia cho gui co, laa zho glansole lo no ga. Dzigo rëbchaa me lo Lip: \p ―Lip, ¿pa guioziu ne ncuaaṉe gow grëtaa miech qui? \p \v 6 Per lega scase rëb me lo Lip, par dieṉ pe guiab Lip; sac naṉle me pe nac ncuaaṉe guṉ me. \p \v 7 ―¡Ne nligaa pe zhidaa zho! ―rëb Lip―. Niicle teḻne niaca miṉe gziuu nzian gayoo guietxtil, ni ygaad ncuaaṉ co ygaa zho tiblë wingaw tib tib zho. \p \v 8 Dzigo pquiab Ndrés, bets Pedr, stib zha ne nacgza no; rëb Ndrés: \p \v 9 ―Nu zo tib mëëdbgui win ney gaay guietxtil cebad ni schop meḻ win. ¿Per pa ygaa ncuaaṉ co lo grëtaa miech qui? \p \v 10 ―Goḻnee lo zho dieṉ ―në me lo no―. Goḻguiab lo zho sob zho. \p Ndzon zëëb guizh nguia ga, dzigo laa grë miech guizhiu co bzob lo guizh nguia co (zig gaay mil rgaa loxaque zha bguise). \v 11 Dzigo bnaaz me gza guietxtil co, bdeed me xquizh lo Dios. Blozhse ga, zigse rneedz mew lo no scase scase rguiiz now lo grë miech co; scaque beeṉ me grop meḻ co. ¡Grëse miech co, dow zho zaatne bieltaa zho! \v 12 Blozhse dow zho, nëchaa me lo no: \p ―¡Goḻtsietop grëse miṉe biaaṉ i, zeeṉa nitloda! \p \v 13 Psilo no ptop no grë guietxtil ne biaaṉ ga, zeeṉe blozh bdopa, ¡lo gaay guietxtil cebad co, biodzë tsiipchop chicuid biow! \p \v 14 Zeeṉe goṉ grë miech co milagr ro ne beeṉ Jesús ga, rneechaa zho: \p ―¡Ne nlipagaa, lëë meṉ qui ga quiambiaaz ne! ¡Me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios lo guidzliu guiadteed xtiidz me! \p \v 15 Bieṉga Jesús racladz zho, zhoo tsienie zho me gac me zhirey zho, nacne bzoquia me guic gui win co, tipse me. \s1 Rzë Jesús lo nis \r (Mt. 14:22‑27; Mr. 6:45‑52) \p \v 16 Rguetsle liuw, bzhiuxto no dan bdziṉ no ro nisdoo co; ga bliaaz no me. \v 17 Bdzioṉse no choot rlansod ni laa liu rcowraa, dzigo mazd laa no bziaab leṉ canó, laa no zio nëz Capernaum. \p \v 18 Laa no zionie canó co lo nis, tibaque zeeṉe psilo rriee me, ntseeb riasoli lo nis co. \v 19 Maase gaay kilómetro o xoopgaaw goc zio no, tibaque zeeṉe bdzioṉ no laa me ziaad-zë lo nis co, gaxle lo no ga. Zeeṉe bdzioṉ no sca ziaad-zë me lo nis, bdzieeb no. \v 20 Dzigo bnee me, në me lo no: \p ―¡Gdziebde to! ¡Naa ziaḻ nu! \p \v 21 Dzigoraa rley no bdzioṉ no laa me bzëëb leṉ barcw; tibaque zeeṉe bieṉ no laa no brieequiale zaatne no gdziṉ no ga. \p \v 22 Biini liu co, grë miech ne biaaṉ stib nëz ro nis co, laa zho bdziṉ zaatne nac ro nis ga, quiambëz zho gaṉ zho me. Sac goṉ zho tibaque barcw zo ga, ni zeeṉe wbii no ga, loxaque nose wbii. \v 23 Gax zaatne bguiaaṉ me zho ga, ga bdziṉ bla barcw ne ziaad nëz Tiberias; \v 24 dzigo goṉse zho niicle me niicle no ne nac no xpëëdscuel me, choot guieṉd ga, nacne bzëëbaque zho leṉ barcw ne bdziṉ ga ziaad zho nëz Capernaum. \s1 Jesús nac meṉ ne rdeed guieḻmban \p \v 25 Zeeṉe blanso zho Capernaum, laa Jesús zole lo no ga; dzigo rëbchaa zho lo me: \p ―Maestro, ¿pa horzhe waa blanso luu nu? \p \v 26 Dzigo rëbchaa me: \p ―¿Naa lëë ziaadguib to? Per ziaate to porne rieṉ to cho nac naa, sinque laa to ziaad porne goṉ to bnedz naa ncuaaṉe pquiin to. \v 27 ¡Goḻguieṉ, tsienied guic to loxaque ncuaaṉe gowse to, sac znuse rnitlo grë ncuaaṉ co! Sinque, goḻtsoxco goḻguṉ miṉe racladz Dios, zeeṉa ygaa to tib guieḻmban ne ib gdziṉd dze lozh. Ni naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ me, naa gneedz guieḻmban co lo to; sac ible miṉ co pxeeḻ me naa. \p \v 28 Dzigo bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―¿Zha dzigo dziuuṉ no miṉe racladz Dios? ¿Pe nac ncuaaṉe dziuuṉ no? \p \v 29 Pquiab me rëb me: \p ―Miṉe racladz Dios guṉ to: gliladz to cho nac meṉ ne pxeeḻ me. \p \v 30 ―Teḻne scaw ―rëb zho―, none dziaṉlo no guṉ luu nzian milagr, zeeṉa gliladz no luu. ¡Nligaa peet milagr nroob gard dziaṉ no guṉ luu! \v 31 Teḻ grë pxozgol ne, zeeṉe wban zho grë dan bidz co padzeela, gzobse dze biet tiblo guietxtil zhan gbaa, dow zho; rnee lo Xtiidz Dios: “Moisés rdeed guietxtil co lo zho.” \p \v 32 Pquiab me rëb me: \p ―Goḻgacnaṉ gaṉle led Moisésd bdeed guietxtil co, sinque Pxoz naaw. Ni niina goṉ laa me quianeedz merpaa guietxtil gbaa lo to. \v 33 Sac goṉ, me pxeeḻ meṉ ne biet gbaa ziaddeed guieḻmban lo grë miech rii; meṉ co nac guietxtil gbaa co. \p \v 34 ―Beeṉ tib guieḻnzaac sca ―rëb zho―, ¡gzataa dze bneedz guietxtil co dioow no! \p \v 35 Pquiab me rëb me: \p ―Naa goṉ nac guietxtil ne rdeed guieḻmban ga. Grëse zha ne gbig lo naa sëëb zho xnëz naa, gdziṉdraa dze ne ycaabedz zho; grëse zha ne gliladz cho nac naa, gdziṉdraa dze ne gnab zhis zho. \v 36 Laa to goṉ, zigne bnelegaa naa lo to ga, ¡niicle raṉ to naa, per rliladzde to cho nac naa! \v 37 Grëse zha ne rxeeḻ Pxoz naa, rlanso lo naa; ni tib zho ctsireed naa. \v 38 Sac goṉ, laa naa bieet gbaa ziaḻguṉ naa miṉe racladz Pxoz naa (meṉ ne pxeeḻ naa); bieete naa par guṉ naa miṉe gacladztaa naa. \v 39 Ni miṉe racladz me, grëse zha ne bneedz me lo naa, ni tib zho nitlod, sinque cueeban naa zho gaḻ dze ne laa guidzliu nitlo. \v 40 Sac racladz me: grëse zha ne gbig lo naa ni gliladz zho naa dib zdoo zho, grëse zho ygaa tib guieḻmban ne ib gdziṉd dze lozh, ni cueeban naa zho gaḻ dze ne nitlo guidzliu. \p \v 41 Dzigo psilo grë zha Israel rneenë zho me, loxaque ne rëb me, me nac guietxtil ne biet gbaa; \v 42 rnee zho: \p ―Meṉ rii ga name rnee zho Jesús, me nac xingan José. Rdziuuṉbey ne xniaa me, rdziuuṉbey ne pxoz me. ¿Zha nac dzigo ne rnee me gbaa biet me? \p \v 43 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Lëëwga na, goḻsioog ro to. Nodne squitaa gzee zdoo to miṉ co. \v 44 Laa Pxoz naa pxeeḻ naa ziaḻ naa lo guidzliu, per ni tib miech goṉ grieelod gbig lo naa teḻne niaca miṉe cuedzd me zho; ni zig rnele naa ga, zha ne gbig, naa cueeban zho gaḻ dze ne laa guidzliu nitlo. \v 45 Znu rnee lo Xtiidz Dios, zaatne pquiaa grë zha ne biadteed xtiidz me padzeela, rneew: “Laa Dios cseed grëse miech.” Ni lëë miṉ co rac niina; gacxe nagoṉ waa, grëse zha ne rquiaadiag miṉe rnee Pxoz naa ni rseed zhow, grëse zha co lo naa rlanso zho. \v 46 Zha ne rlanso lo naa, guiabde to togo goṉlo zho me; ni tib choot gard gaṉ me, naase nac meṉ ne ziyaṉ me, sac zaatne no me ga brie naa ziaḻ naa lo to. \v 47 Goḻliladz miṉe gni naa lo to nu sca: ¡Grëse zha ne dib zdoo zho gliladz zho cho nac naa, zgaa zho tib guieḻmban ne gdziṉdraa dze lozh! \v 48 Ne nligaa naa nac guietxtil ne rdeed guieḻmban ga. \v 49 Grë pxozgol to, zeeṉe sca bio zho grë dan bidz co, nli dow zho guietxtil ne biet gbaa ga, per bdeetew guieḻmban lo zho, sac grëse zho gut. \v 50 Saṉgue guietxtil ne rne naa lo to, gbaa bieta ni grëse zha ne yquiina zgaa zho tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. \v 51 Xcuerp naa nac guietxtil ne biet gbaa, miṉe rdeed guieḻmban ga; grëse zha ne gow guietxtil co, zgaa zho tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. Lëëw gded naa zeeṉa grieelo ygaa grëse miech lo guidzliu rii stib guieḻmban. \p \v 52 Psilo grë zha Israel co stib, quianeelsa zho, rnee zho: \p ―¿Zha nacne squi rnee meṉ qui? ¡Zootne rnee me none dioow ne xcuerp me! \p \v 53 ―Gneli naa lo to gaṉle ―rëb me―, teḻne gowde to xcuerp Mgui ne pxeeḻ Dios, ni guiede to xchen me, ygaade to stib guieḻmban co. \v 54 Saṉgue zha ne gow xcuerp naa, ni guie zho xchen naa, ib zgaa zho guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh ga, ni naa cueeban zho gaḻ dze ne laa guidzliu nitlo; \v 55 sac xcuerp naa nac miṉe mazdraa rquiin gow miech, ni xchen naa nac miṉe mazdraa rquiin guie zho. \v 56 Grëse zha ne row xcuerp naa, ni rie zho xchen naa, mbannie zho naa, niiclegaa naaw mbannie naa zho. \v 57 Meṉ mban nac Pxoz naa, meṉ ne pxeeḻ naa, me nac meṉ rneedz guieḻmban lo naa; ni scaquegaa zha ne gow xcuerp naa, naa gded guieḻmban lo zho. \v 58 Naa nac guietxtil ne nlipaa biet gbaa. Grëse zha ne gow guietxtil rii, zgaa zho guieḻmban; led yed zho guet zig gut grë pxozgol to, zha ne sca dow guietxtil co. \p \v 59 Lëë grë miṉ rii bnee Jesús zeeṉe pseed me miech leṉ yadoo win ne zob Capernaum. \s1 Diidz ne rdeed guieḻmban \p \v 60 Nzian grë zha ne rzënie Jesús, zeeṉe bin zho grë miṉe bnee me ga, rneechaa zho: \p ―Zha ngaṉdoxtaa nac grë diidz ne rnee me i. ¡Cho gnë dieṉ pe bnee me! \p \v 61 Bieṉ Jesús sca nonee zho, dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¿Pe rlëë guic to bin to miṉe rne naa ga? \v 62 ¿Pe guiabzhe to dzigo zeeṉe gaṉ to laa Mgui ne pxeeḻ Dios soquia gbaa, gbiire guey me zaatne no me glo? \v 63 Espíritu Sant rneedz guieḻmban lo to, teḻne guieṉd espíritu peet nond xcuerp to, sac bëëlse naca. Ni grë diidz ne bne naa lo to, lëëw nac Espíritu, ni lëëw gneedz tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh lo to; \v 64 sinque to, bii no zla to rliladzd cho nac naa. \p Sca rëb me sac desde psilo bzënie zho me, rieṉle me cho nac zha ne ib rliladzd me, ni cho nac zha ne tsieto me. \p \v 65 ―Ruṉbey naa to ―rëb me―, gane ni naa lo to ni tib miech grieelod gbig lo naa sëëb zho xnëz naa, teḻne niaca miṉe cuedzd Pxoz naa zho. \p \v 66 Nzian zha ne rzënie me, hor co laa zho bzozit lo me, bzëniedraa zho me. \v 67 Dzigo bnee me lo no gza tsiipchop no ne nac no xpëëdscuel me, në me: \p ―To waa, ¿pe led yede to racladz gbiche lo naa? \p \v 68 Pquiab Simón Pedr, rëb Simón: \p ―¿Per cho loraa nadieṉ guio no? Luuse nac meṉ ne rseed miech diidz ndzon ne rdeed guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. \v 69 Laa no bliladzle cho nac luu, laa no gocndioṉle ne luu nac Meṉ Ndzon ne pxeeḻ Dios. \p \v 70 ―Nliw ―rëb me―, ni naa bzooblo to gza tsiipchop to, per na goṉ laa tib to bzëëble xnëz meṉdox. \p \v 71 Zeeṉe sca rëb me, lëële Judas ga bzeet me (zhin Simón Iscariot); sac ye Judas nacgza no lo tsiipchop no ne bzooblo me ga, ni Judas nac zha ne güeyto me. \c 7 \s1 Rliladzd meṉlidz Jesús cho nac me \p \v 1 Bded ga, loxaque grë guiedz ne ndxie xtan zha Galilé, gase rieted Jesús. Sac grë zha Israel ne no xtan zha Judé, zha ne rlëë lo me, racladz zho gut zho me. \v 2 Laa zeeṉe bdziṉ dze ne ruṉ zha Israel lni ne rzhixcuaa zho grë yu guizh, ni rbëz zho leṉa; \v 3 rëbchaa zha bets me lo me: \p ―¿Pe nacne ib rrieed luu nu? Briee zho, güey dib xtan zha Judé, zeeṉa ye grë zha ne racnie luu ga gaṉ grëtaa ncuaaṉe ruṉ luu. \v 4 Sac goṉ, zha ne racladz guṉbeyraa miech zho, grë ncuaaṉe rac zho, ruṉd zhow ngueets zhliaan zigne ruṉ luu. Rac luu name ruṉ luu grë milagr nroob, beeṉa zaatne gaṉ nzian miecha. \p \v 5-6 Sca rnee zho lo me, sac niicle zha rliladzd cho nac me; dzigo rëbchaa me: \p ―Grieelod ga naa niina, sac gard gdziṉ dze co; zhaa nac to, zac tsie to zeeṉe gacladztaa to. \v 7 Teḻ to, rlëënied miech to; saṉgue naa rlëënie zho naa, sac rne naa lo zho pe nac grë guieḻntseeb ne ruṉ zho. \v 8 Goḻtsie, tedse lni rii dzigo ga naa; sac gard gdziṉ dze ne glu cho nac naa. \p \v 9 Dzigo laa me biaaṉ ga. \v 10 Per loxaque briee zho zie zho, yeque me briee zie me; lëëraasi ngueetsse bdziṉ me. \p \v 11 Grë zha Israel ne rlëë lo me, quiaguib zho me lo lni co. \p ―¿Bay yo meṉ co? ―rnee zho―. ¿Pe nacne ib choot gard dziaṉ me? \p \v 12 Grë zha ne ndxie lo lni, loxaque me rzeet zho. No zho rnee: “Tib miech wen nac me”; nogaa zho rnee: “Pe miech wen na zho gac me, loxaque noquidie me miech.” \v 13 Per zhliaanse rzodiidz zho rzeet zho me, sac rdzieb zho grë zha Israel ne rlëë lo me. \p \v 14 Goc chop tsoṉ ngbidz ne noyac lni, tibaque zeeṉe laa me bzëëb leṉ yadoo nroob ne zob lad guiedz ga, psilo me pseed me grë zha Israel ne no leṉ yadoo ga. \v 15 Zeeṉe goṉ zho zha rseed me, rzee zdoo zho rnee zho: \p ―¿Zha nac squitaa rac meṉ qui, ni laa me pseete me grë zhiwseed yadoo? \p \v 16 Pquiab me rëb me: \p ―Led naad nobeebey grë miṉe quiaseed naa miech, sinque laa naa quiaseed zho miṉe rnabey meṉ ne pxeeḻ naa. \v 17 Teḻne yquiabladz to guṉ to miṉe rnabey me, ga guieṉ to dieṉ pe nli xtiidz Dios rseed naa miech, te miṉe riab guic naaw ye. \v 18 Sac grë zha ne rnee grë miṉe riab guicse zho, laa zho ruṉa zeeṉa gacnziuu zho lo miech; saṉgue zha ne rioxco glu ne non meṉ ne pxeeḻ zho, zha cosi niapse diidzli rnee zho, ruṉd zho ne yquidie zho miech. \v 19 Laa Moisés psaṉ ley lo to, per, ¡ni tib to goṉ zienaḻd miṉe rnabeya! ¿Pe nac dzigo racladz to gut to naa? \p \v 20 Pquiab be grë miech co, rëb zho: \p ―¡Meṉdzable i goṉ noguitnie guic luu! ¿Chozhe racladz gut luu? \p \v 21 Rëbchaa me: \p ―Tib vuelt, loxaque goṉ to beeṉguiac naa tib meṉ rzacnë dze ne rdziiladz to lo dziin, na grëga to squitaa rac lo naa. \v 22 Ni to goṉ, no hor par guṉ to miṉe rnabey ley ruṉ to dziin dze co; zig nac zeeṉe rio tib mëëd bey (niicle ne riole pxozgol to bey co, zeeṉe laa ley biaaṉ). \v 23 ¡Gase na gaṉle goḻwi! Rquia to rgo to tib mëëd bey haxta dze ne rdziiladz to lo dziin, loxaque par quiitsde to xley Moisés. ¿Pe nac dzigo ne rlëë to lo naa loxaque ne beeṉguiac naa tib miech dze co? \v 24 Goḻguieṉ gaṉle, nonguieḻd ne lega gdziibdoḻ to tib miech. Goḻtsoxco goḻtsienaḻ miṉe nac diidzli. \s1 ¿Cho nac Jesús? \p \v 25 Blalaa meṉ Jerusalén ndxie ga, dzigo psilo zho rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Pe led meṉ riid ga zho scataa quiaguib zho gut zho? \v 26 Pa zotaa me goṉ quianee me lo grë miech qui, ni choot peet ruṉd me. ¿Pe gooṉ bliladzle zhiwxtis ne naye ne me nac Meṉ ne zëëble diidz ga guiaad lo guidzliu? \v 27 Per gacda meṉ qui. Teḻ meṉ quiw, rdziuuṉbey ne me, ndioṉ ne cho zha nac me; saṉgue Meṉ ne zëëble diidz guiaad ga, zeeṉe gaḻ dze ne laa me guiaad, choot gacnaṉd dieṉ cho zha me. \p \v 28 Bin Jesús sca nonee zho. Squi ndxie grë zha ne noquiaadiag zhiwseed me leṉ yadoo ga, nguiedz bnee me rëbchaa me: \p ―Ah, conque ruṉbey to naa dzigo, ¡naṉ to pa nëz ziaḻ naa! Per led zhaald naa goṉ ziaḻ naa, no tib meṉ ne pxeeḻ naa per ruṉbeyde to me; meṉ co nac meṉ ne rnee niapse diidzli. \v 29 Saṉgue naa ruṉbey naa me, sac lo me brie naa, me pxeeḻ naa ziaḻ naa lo to. \p \v 30 Dzigo gocladz zho naaz zho me ga, per ni tib zho wbigd nzheṉ zho me; sac gard gaḻ dze co. \p \v 31 Grë zha ne ndxie ga, ndal zho bliladz me. \p ―Teḻne led med nac Crist ―rnee zho―, niacxe zuṉ me grëtaa milagr nroob ne ruṉ me. ¡Tsodraa zha ne guṉ grëtaa milagr ne ruṉ me! \p \v 32 Bin zha farisé nozeet grë miech co Jesús, dzigo bnediidzaque zho grë zho pxoz ne rnabey, pxeeḻ zho bla zhaguiib zie zienaaz me. \v 33 Bdziṉ grë zhaguiib co, rëbchaa me lo zho: \p ―¡Goḻxecw zniip! Zhile dze ne cuëz naa lo to; ib laa naa none gbiire guia naa lo meṉ ne pxeeḻ naa. \v 34 Zguib to naa, per gdzieldraa to naa, ni grieelod gdziṉ to zaatne guia naa. \p \v 35 Grë zha ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rëb me, rzee zdoo zho. \p ―¿Pa naczhe zaatne tsie me? ―rnee zho―. ¿Zha nacne ib gdzield ne me? Nend grë zha ladz ne tsieseed me, grë zha ne no stib ladz beṉ. \v 36 ¿Zha nacne rnee me, zguib ne me per gdzield me lo ne, niicle grieelodgaa guio ne zaatne guey me? \s1 Nis ne rdeed guieḻmban \p \v 37 Zeeṉe goḻ dze ne laa lni co lozh (dze co nac dze ne mazdraa nroob), miech guizhiu ne ndxie; dzigo nguiedz bnee Jesús lo grë miech co, rëb me: \p ―Grëse zha ne racladz guiaaṉwen zdoo, rzac zho zig nac zeeṉe rnab zhis zho, guiaad zho lo naa, naa gded nis ne guie zho. \v 38 Sac grëse zha ne dib zdoo gliladz cho nac naa, rnee lo Xtiidz Dios, masaque rrieequia tib nis ndzon ne gdzib zdoo zho, pale tib guiubee nroob; nis co gdeed tib guieḻmban cub lo zho. \p \v 39 Sca bzeet Jesús Espíritu Sant. Ga bzeet me, grëse zha ne gliladz cho nac me zacnie Espíritu Sant zho. Gard guiaad Espíritu Sant leṉ dze co, sac gard gbire Jesús lo guieḻndzon ne no me gbaa hor co. \p \v 40 Blalaa zha ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca bnee me, rneechaa zho: \p ―Ne nlipagaa, lëë meṉ qui ga no guiaad antes ne glanso Meṉ ne nacle diidz cxeeḻ Dios ga. \p \v 41 Rrieequia zla zha ne rnee: \p ―¡Lëda! ¡Lëëgazh me i! Meṉ qui nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu. \p Rquiab zla zha ne rnee: \p ―Meṉ Galilé nac meṉ qui. ¿Niacxe lo xtii grë zha co grieequia Meṉ ne cxeeḻ Dios ga? \v 42 Pe led rnee lo Xtiidz Dios lo xtii rey David, ga grieequia me ni Belén ga gal me, zaatne gocaque ladz rey David. \p \v 43 Zhaase zhaase rnee zho; leḻ psilo zho nodiḻdiidz zho dieṉ cho nac me. \v 44 Brieequia bla zho gocladz naaz me, per ni tib zho wbigd nzheṉ zho me. \p \v 45 Grë zhaguiib ne zienaaz me ga, scase zho laa zho bdziṉ. Zeeṉe goṉ grë pxoz rnabey co, grë zha farisé co choot bdziṉnied zho, rëbchaa zho: \p ―¿Pe nac dzigo ne ziaadniede to me? \p \v 46 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Wlaltaa gard dziaṉ no tib meṉ ne scataa ndzon rnee! \p \v 47 Rëbchaa zha farisé: \p ―¡Pe nlipaa rnee to! ¿Yelaque to dzigo beeṉgüet me? \v 48 ¿Pe rwide to, niicle zhiwxtis new, niicle now, ni tib choot rliladzd ne me nac Meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios ga? \v 49 Grë zha nxen ne rliladz ne nli Dios pxeeḻ me, ¡miech ndziibdeele nac zho, sac goṉ rieṉd zho zha rnee lo ley! \p \v 50 Ga zob Nicodem, meṉ ne güeyzodiidznie Jesús ga glo, ye me nacgza grë zha rnabey co, dzigo guso me bnee me lo zho, rëb me: \p \v 51 ―Goḻguieṉ gaṉle nonguieḻda ne lega pe gnee ne. Sac goṉ, zig nac xley ne, rnabeya none gacndioṉgazh ne zha nac xtiidz tib miech, dieṉ pe nac miṉe quiayuṉ zho, dzigoraa gac guieḻwxtis. \p \v 52 Pquiab zho rëb zho: \p ―¿Zootne ye luu lëë nacgza grë zha Galilé ne rleynie me? ¡Grë zha ne cxeeḻ Dios, ni tib zho grieequiad Galilé! ¡Luuzhal bguiba lo grë guits ne ziaad Xtiidz Dios gaṉle, zeeṉa gliladz luu! \p \v 53 Blozh ga, grëse zho laa zho wbi, tib tib zho zeyse zho lidz zho. \c 8 \s1 Tib wnaa ro nëz \p \v 1 Ga briee Jesús güey me zaatne rnee zho Gui Oliv. \p \v 2 Zeeṉe biini liu co, silgaw laa me bdziṉ leṉ yadoo co stib. Nzian miech ne goclo lo me ga, nacne bzob me psilo me pseed me zho. \v 3 Laa me noseed grë miech co, zeeṉe bdziṉ bla maistr ley, ni zla zha farisé, bdziṉnie zho tib wnaa ne nole tsieel ni bgaanie me stib mgui; dzigo bzo zho wnaa co glowtaa lo grë miech ne ndxie ga. \p \v 4 ―Maestro ―rëb zho lo Jesús―, laa wnaa rii bgaa nonie me stib mgui. \v 5 ¿Pe gnë luu dieṉ zha gac me? Sac zig nac ley ne psaṉ Moisés, rnabeya gdeedquie no grë wnaa ne squi nac, haxta guet zho. \p \v 6 Sca rëb zho, sac laa zho quiaguib dieṉ zha cxiṉ me tib diidz, zeeṉa sca grieelo tsiezo zho me lo wxtis. Per zeeṉe bin me sca rëb zho pquiitsrunga me liu, psilo me con mzhugnia me noquiaa me lo liu. \p \v 7 Raṉ zho rquiabd me, wbiire zho bnabdiidz zho lo me stib; haxta blis lo me, rëb me lo zho: \p ―Peet nacda, goḻdeedquie me. ¡Lëëraasi, zha ne rieṉ ni tib doḻ rapd, zha co csilo gdeedquie me! \p \v 8 Blozh ga biire pquiitsrun me, psilo me stib noquiaa me lo liu. \v 9 Zeeṉe bin zho sca rëb me, mazd miṉe beeṉ zho laa zho briee ga, sac bieṉ zho miech ngoopdoḻ nac zho. Zha ne nacpaa zha gol lo zho bner, blozh ga zo zo briee zho grë zho; loxaque wnaa cose biaaṉ ga. \p \v 10 Dzigo bzoli me, rëb me lo wnaa co: \p ―¿Yo grë zha ne scataa biaad-zo luu nu? ¿Ni tib zho lëë beeṉquizhd luu xtoḻ luu? \p \v 11 ―Ni tib zho ―rëb wnaa co. \p ―Niicle naa ―rëb Jesús―, guṉquizhd naa luu xtoḻ luu. Bzë, per bieṉ gbiiredraa luu guṉ luu grë ncuaaṉe guṉctal xtoḻ luu. \s1 Jesús nac zig tib biini \p \v 12 Bded ga, tib dze nonee Jesús lo grë zha ne noquiaadiag zhiwseed me, rëb me lo zho: \p ―Nac naa zig nac tib biini ne rziini lo miech. Grëse zha ne gbig lo naa, led yed zho sorieḻ ni lo ncow, sac naa gziini lo zho zeeṉa ygaa zho tib guieḻmban ndzon. \p \v 13 Zeeṉe bin zha farisé sca rëb me, psilo zho nguiedz roptsie zho rnee zho: \p ―¡Cho gliladz xtiidz luu! ¡Lëëque luu rnee cho nac luu! \p \v 14 Pquiab me rëb me: \p ―Niicle ne naaque rne dieṉ cho nac naa, per diidzli nac miṉe rne naa. Rieṉ naa pa nëz ziaḻ naa, pa nëzgaa za naa; saṉgue to goṉ peet rieṉde to, \v 15 gacxe waa, rcaadzdoḻ to naa ncuaaṉe ni nacd naa; ncuaaṉe rcaadzdoḻ to naa, niapse guic to riaba. Teḻ naa, zig nac niina noyuṉd naa guieḻwxtis \v 16 per zeeṉe gdziṉ dze co, tib tib miech miṉe beeṉ zho miṉ co glu dieṉ pe nac miṉe tsieguiaḻ zho; sac Pxoz naa meṉ ne nacnie naa, me gnë zha guṉ naa guieḻwxtis. \v 17 ¿Pe nacne rliladzde to miṉe rne naa? Led rnee lo xley to zeeṉe tipse rzë xtiidz chop miech, ga rlu ne diidzli rnee zho. \v 18 Zig nac niina, naa nac tib zha ne rne cho nac naa, laa stib zho nac Pxoz naa meṉ ne pxeeḻ naa; sac goṉ ye me rnee gaṉle cho nac naa. \p \v 19 Pquiab zho rëb zho: \p ―¿Yo Pxoz luu na? ¿Pa no me? \p ―Ruṉbeyde to me ―rëb Jesús―, sac niicle naa ruṉbeyde to naa. Teḻne niaca miṉe ruṉbey to naa, ruṉbeyle to me na. \p \v 20 Gax zaatne riesaṉ miech gon leṉ yadoo nroob ne zob lad guiedz Jerusalén, ga zob Jesús zeeṉe sca rëb me; per choot bnaazd me, sac gard gaḻ dze co. \s1 Grieelod gdziṉ to zaatne guia naa \p \v 21 Bded ga, biire Jesús rëb me: \p ―Laa naa guia nagoṉ. Squiaguib to naa, per lëëque lo xtoḻ to i nitlo to, sac zaatne guia naa grieelod gdziṉ to ga. \p \v 22 Grë zha Israel ne ndxie lo me ga, rneechaa zho: \p ―¿Pe gooṉ lëëque me naye gut me? Zha nacne squi rnee me gooṉ grieelod gdziṉ ne zaatne guey me. \p \v 23 ―Teḻ to ―rëb me―, zha nëz lo guidzliu nac to; laa naa goṉ zha nëz gbaa nac naa. Meṉ guidzliu rii nac to, saṉgue naa nacd naa zha guidzliu rii. \v 24 Gane ni naa lo to lëëque lo xtoḻ to i nitlo to. Ne nligaa, teḻne gliladzde to ne naa nac meṉ ne nac naa, ible lëëque lo xtoḻ to nitlo to. \p \v 25 ―¿Cho dzigo nac luu? ―rëb zho. \p Rëbchaa me: \p ―Blactaale rne naaw lo to. Haxta zeeṉe psilo naa xtsiṉ naa, laa naa rne lo to gaṉle cho nac naa. \v 26 Ndal grë ncuaaṉe zac glisqui naa lo to nu niina, ni ndal ncuaaṉe racladz naa gne naa lo to, per laa naa noyuṉ miṉe rnabeyse meṉ ne pxeeḻ naa; ni meṉ co nac meṉ ne rnee diidzli. \p \v 27 Per ib rieṉd zho ne Dios ga rzeet me lo zho. \v 28 Dzigo bnee me lo zho stib, rëb me: \p ―Nieeda gaḻ dze ne yquiaa to naa tib lo yag, dze co guṉbey to gaṉle ne naa nac Mgui ne pxeeḻ Dios ga, dze co guieṉ to gaṉle led guicd naa riab grë miṉe quiayuṉ naa; sinque miṉe pseed me naa, miṉ co rne naa lo to. \v 29 Dios pxeeḻ naa ni tibaque nacnie me naa, ib rsaand me naa, sac tibaque noxco naa ruṉ naa miṉe rdziladz me. \s1 Zha ne nac xpëëd Dios \p \v 30 Grë zha Israel ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rëb me, bliladz zho ne me nac meṉ ne no cxeeḻ Dios ga. \v 31 Dzigo bnee me lo zho, rëb me: \p ―Teḻne racladz to gac to xpëëdscuel naa, zha ne nlipaa ygab xnëz naa, none guiaadnaḻ to grëse zhiwseed naa. \v 32 Sac sca guṉbey to miṉe nacpaa diidzli, ni lëëw glu lo to zha laa to ne squi nac to zig tib nguṉdziin. \p \v 33 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Nguṉdziin ye! ¡Teḻ no, zha xtiipaa Abraham nac no, wlaltaa gard gac no nguṉdziin lo miech! ¿Pe lo dzigo laa no, ne rnee luu laa xtiidz luu csilaa no? \p \v 34 Dzigo rëbchaa me: \p ―Goḻquiaadiaga gaṉle: zha ne tibaque noyuṉctal xtoḻ, rrieequiacxe waa tib nguṉdziin nac zho lo doḻ ga, sac lëëlew rnabey zho. \v 35 Ni zha ne nac nguṉdziin lëë, zig ruṉ miech nëz rii, grieelod xooṉ zho lo meṉ ne rree zho; saṉgue zha ne nac mëëd, choot lo ngadood zho. \v 36 Gacxe waa, teḻ csilaa Xpëëd Dios to, dzigosi choot lo ngadoodraa to. \v 37 Nli lo xtii Abraham ziaad to; per laa to quia goṉ quiaguib to dieṉ zha gut to naa, sac racladzde to yquiaadiag to zhiwseed naa. \v 38 Laa naa rne grë miṉe blu Pxoz naa lo naa, zeeṉe no naa lo me; saṉgue to goṉ, laa to zienaḻ miṉe rnabey meṉ ne nac pxoz to. \p \v 39 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Ni Abraham goṉ nac pxoz no! \p ―¡Nlid ga nagoṉ! ―rëb me lo zho―. Teḻne niaca miṉe nli zhinpaa Abraham nac to, zuṉ to grë miṉe beeṉ me. \v 40 Per na goṉ leḻ racladz to gut to naa, loxaque ne rseed naa to miṉe nac diidzli, miṉe blu Dios lo naa. ¡Teḻ Abraham led squid beeṉ Abraham! \v 41 Ni lalnu zienaḻde to miṉe beeṉ Abraham, sinque laa to noyuṉ miṉe ruṉ zha ne nlipaa nac pxoz to. \p Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Led-xe mëëd ro nëzd no waa! Tibaque meṉ ne nac pxoz no, ni lëë meṉ co nac Dios. \p \v 42 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Teḻne niaca miṉe nli zhin Dios nac to, nleynie to naa, sac goṉ lo me brie naa ziaḻ naa lo to nu. Led zhaald naa ziaḻ naa, me nac meṉ ne pxeeḻ naa. \v 43 Ib rioguicde to zha nac grë miṉe rne naa, ib rieṉde tow, sacne ib nëde to yquiaadiag tow. \v 44 Goḻgacnaṉ sca gaṉle, lëë pxoz to ga goṉ nac meṉdox, lo ma ngab to, gacxe waa rdziladz to ruṉ to grë ncuaaṉe ruṉ ma. Teḻ meṉdox, haxta zeeṉe biaaṉ guidzliu tibaque nonitlo ma miech, ni ib rneed ma miṉe nac diidzli, sac ib naṉd ma zha nac diidzli. Ible lëë xtsiiṉ ma ga nac guieḻwquidie, gacxe waa ma nac pxoz zha ne rquidie. \v 45 ¡Miṉ co nagoṉ, niicle diidzli nac grë miṉe rne naa lo to, per ib rliladzde tow! \v 46 Ni tib to choot grieelod gnë laa naa noquidie, sac niapse diidzli rne naa. ¿Pe nac dzigo rliladzde to miṉe rne naa? \v 47 Grëse zha ne nlipaa ngab xnëz Dios, rley zho rquiaadiag zho xtiidz Dios; per to goṉ led xnëzd me ngab to, gacxe waa nëde to yquiaadiag tow. \p \v 48 Horco pquiab zho rëb zho lo me: \p ―¡Psioog ro luu meṉ Samar ngoopdoḻ! ¡Nlique miṉe rnee no ga nagoṉ, ne meṉdox noguitnie luu! \p \v 49 ―Choot meṉdzab noguitnied naa ―rëb Jesús―, sinque laa naa noxco xoobneṉ gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac Pxoz naa; laa to goṉ leḻ rsaṉwin to naa. \v 50 Noguibd naa dieṉ zha guiaaṉnon naa, per Dios goṉ racladz me ne sca gaca; ni mesi naṉ me pe ruṉ me. \v 51 Gneli naa lo to gaṉle: ¡Grëse zha ne gzoob xtidz naa, gdziṉd dze ne guet zho! \p \v 52 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Per nlique nagoṉ meṉdox noguitnie luu! Zig nac Abraham name gut me, grë zha ne biadteed xtiidz Dios ne, grëse zho gut zho. ¿Zha nac dzigo rnee luu, zha ne gzoob xtiidz luu, gdziṉd dze guet zho? \v 53 ¿Pe mazdraa dzigo nac luu lo pxozgol ne Abraham, lo grëgaa zha ne biadteed xtiidz Dios ga? ¿Cho rzac luu nac luu? \p \v 54 Rëbchaa me: \p ―Teḻne lëëque naa noyuṉnon naa, nlid miṉe rne naa dzigo. Per na goṉ, Pxoz naa, meṉ ne nac Dios ne rnee to rliladz to, me rlu gaṉle ne nli meṉ non nac naa. \v 55 Teḻ naa ruṉbey naa me, ni ruṉ naa miṉe rnabey me; saṉgue to goṉ, nlid ruṉbey to me. Teḻ gni naa ruṉbeyd naa me, yele naa ga dzigo noquidie zigne rquidie to. \v 56 Pxozgol to Abraham, bley me zeeṉe gocnaṉ me laa naa znu guiaḻ lo guidzliu rii. Ni zeeṉe bdeed Dios diidz goṉ me naa, mazdraa bley me. \p \v 57 Zeeṉe bin zho sca rëb me, rëbchaa zho: \p ―¿Goṉ luu Abraham ye? ¡Ni chooptsii iz name rapd luu! ¡Zha dzigo goṉ luu Abraham! \p \v 58 ―Gneli naa lo to gaṉle ―rëb me―, notaque naa; nole naa zeeṉe gol Abraham. \p \v 59 Horco ptop zho quie laa zho gdeedquie me, per znuse bded me lad zho briee me leṉ yadoo, goṉdraa zho me. \c 9 \s1 Biac tib mgui ne roḻd lo \p \v 1 Zieded Jesús tib lugar co, goṉ me tib mgui ne rcow lo, scale nac lo meṉ co zeeṉe gol me. \v 2 Dzigo bnabdiidz xpëëdscuel Jesús rëb zho: \p ―Maestro, ¿bay zha nacne squi golnie meṉ qui guieḻnë qui? ¿Pe no pe xtoḻ mew, te xtoḻ xmeṉgol mew ye? \p \v 3 ―Lëda ―rëb Jesús―, led por xtoḻd zhow; sinque squi gol me, zeeṉa zeeṉe laa me guiac, ga gaṉ miech gaṉle zha nactaa grë ncuaaṉe ruṉ Dios. \v 4 Zhile laa liu ycow. None dzioxco ne dziuuṉ ne xtsiiṉ meṉ ne pxeeḻ naa laga nasraa bii zob ngbidz, sac deque ycow liu choot grieelodraa guṉ dziin. \v 5 Laga bii no naa lo guidzliu rii, naa nac zig tib biini ne rziini lo grë miech rii. \p \v 6 Blozhse sca bnee me, ptsuc me lo liu, bzhixcuaa me niip beṉ, dzigo bdëëb mew zhits guidlo mgui ne rcow lo ga; \v 7 blozh ga, rëbchaa me: \p ―Güey na, güeytiib lo luu ro pil Siloé. \p (Siloé nac zig nacne rnee ne Pxeeḻ zho zho.) \p Dzigo güey mgui co güeytiib me lo me, zeeṉe laa me wbire laa me raṉle. \p \v 8 Grë zha ne no gax zaatne no me, ni grë zha ne ruṉbey me; zeeṉe goṉ zho me, rneechaa zho: \p ―¿Mgui rii ga lëë rzob gdib i rnab gon? \p \v 9 No zho rnee mew, nogaa zho rnee led meda. \p ―Squidaa rlu me ―rnee zho―, per led med i. \p Nacne pquiab me mezhal rëb lo zho: \p ―Naaw, naa nac mgui co. \p \v 10 Dzigo bnabdiidz zho zha biac lo me. Rëbchaa me: \p \v 11 ―Meṉ ne rnee zho lë Jesús, meṉ co bzhixcuaa niip beṉ dzigo bdëëb mew zhits guidlo naa, blozh ga pxeeḻ me naa biatiib naa lo naa ro pil Siloé; zeeṉe laa naa wbire laa lo naa biacle. \p \v 12 ―¿Yo meṉ co niina na? ―rëb zho. \p ―Dieeṉda ―rëb me―, naṉd naa dieṉ yo me. \p \v 13 Dzigo güey zho güeynie zho me lo grë zha ne nac zha farisé; \v 14 sac lëëtse dze ne rdziiladz zho lo dziin, lëëtse dze co sca beeṉguiac Jesús lo me. \p \v 15 Grë zha farisé co, biire zho bnabdiidz zho lo me dieṉ zha biac me; dzigo bzodiidz me lo zho zha bdëëb Jesús niip beṉ lo me, blozh ga güeytiib me lo me, zeeṉe laa me wbire laaw biacle. \p \v 16 Blalaa zha farisé ne ndxie ga, psilo zho rnee zho: \p ―Nlid ne Dios pxeeḻ meṉ co, gacxe waa niicle ruṉbeydraa me pa dze nac dze nda. \p Pquiab zla zho rnee: \p ―Teḻ choḻze miech ngoopdoḻ nac me, ¿niacxe zrieelo guṉ me grë milagr qui? \p Zhaase zhaase rnee zho. \p \v 17 Dzigo wbiire zho bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―Luu waa, ¿cho rzac luu nac meṉ ne beeṉguiac lo luu ga? \p Pquiab me rëb me: \p ―Ible Dios pxeeḻ me. Tib meṉ ne ziadteed xtiidz Dios lo miech nac me. \p \v 18 Per ib rliladzd grë zha wxtis co ne biac lo me, sac rliladzd zho ne roḻd lo me glo; dzigo bnabey zho gocredz pxoz me, gocredz xniaa me. \v 19 Bdziṉ grop meṉgol co, rëbchaa zho: \p ―¿Pe nli xpëëd to nac meṉ rii? ¿Pe nli na roḻd lo me zeeṉe gol me? Teḻ nli roḻd lo me, ¿zha biac lo me ne laa me raṉ niina? \p \v 20 ―Nli xpëëd no nac me ―rëb grop meṉgol co―. Ni nli roḻd lo me zeeṉe gol me; \v 21 per ndioṉd no dieṉ zha biaca ne laa me raṉ niina, niicle ndioṉdgaa no dieṉ pe no cho beeṉguiaca. Beṉque zha gol-le nac me, mazd lo me goḻnabdiidz, mezhal gnë dieṉ zha biac lo me. \p \v 22-23 Sca rëb grop meṉgol co, sac rdzieb zho griee zho xyadoo zho. Biaaṉle grë zha rnabey co diidz: zha ne guiab Jesús nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios lo guidzliu; csaandraa zho sëëb zho yadoo. \p \v 24 Wbiire zho bredz zho meṉ ne biac lo ga, rëb zho: \p ―Bieṉ gaṉle Dios zobwi, bnë diidzli lo no; sac teḻ no ndioṉ no choḻze miech ngoopdoḻ nac meṉ co. \p \v 25 ―Dieeṉda ―rëb me―. Naṉd naa dieṉ pe miech ngoopdoḻ nac me, te meṉ wena ye. Per me goṉ beeṉguiac lo naa, sac roḻd lo naa glo. \p \v 26 Dzigo biire zho bnabdiidz zho stib dieṉ zha beeṉguiac Jesús lo me. \v 27 Pquiab me rëb me: \p ―Ledaaw nile naa lo to, per ib rliladzde tow. ¿Zha nac dzigo ne racladz to gonaque tow stib? ¿Te racladz to ye, ye to sëëb xnëz me? \p \v 28 Dzigo psilo zho ndox zho lo me, rëb zho: \p ―Luuzhe teḻ xnëz me no luu, saṉgue teḻ no zhiwseed Moisés, miṉ co zionaḻ no. \v 29 Sac teḻ Moisés, ndioṉ no nli Dios pxeeḻ Moisés, per mgui co ni ndioṉd no dieṉ pa briee me. \p \v 30 Pquiab me rëb me: \p ―¡Ncuaaṉe gzeegaa zdoo ne i ruṉbeydaque to cho nac me, ni ron to me beeṉguiac lo naa! \v 31 Ndioṉ ne gaṉle rquiaadiagd Dios xtiidz choḻze miech ngoopdoḻ, sinque laa me rquiaadiag xtiidz zha ne rieṉ ne nli meṉ nroob nac me, ni ruṉ zho miṉe rnabey me. \v 32 Stiba, wlaltaa gard dzion ne cho zha beeṉguiac lo tib miech ne znu gol roḻd lo. \v 33 Teḻne niaca miṉe nacnied Dios meṉ co, nrieelod me niuṉguiac me lo naa. \p \v 34 ―¡Psioog ro luu! ―rëb zho lo me―. ¡Ib racladzd no guiaad tib ngoopdoḻ nu guiadseed no! \p Horco wbig zho, blee zho me ga. \s1 Zha ne roḻd lo \p \v 35 Bin Jesús sca blee zho me ga, dzigo zeeṉe bdzieel Jesús me, rëbchaa Jesús lo me: \p ―¿Pe rliladz luu meṉ ne nac Xpëëd Dios? \p \v 36 Pquiab me rëb me: \p ―Bzhiguieḻ bnë lo naa dieṉ cho nac meṉ co, zeeṉa gliladz naa me. \p \v 37 ―Goṉle luu me ―rëb Jesús―. Naa goṉ nac meṉ co, lëë me nu nozodiidznie luu niina. \p \v 38 Dzigo pquiitsgzhib me lo Jesús, ni rëb me: \p ―Dib zdoo naa rliladz naa ne nli Xpëëd Dios nac luu. \p \v 39 Blozh ga rëbchaa Jesús: \p ―Laa naa ziaḻ lo guidzliu rii, zeeṉa glu dieṉ cho rap doḻ, dieṉ chogaa rapd doḻ; sac zha ne rzac miech peet rieṉd, laa zho tsaa biini; laa zha ne rzoob zho niini, laa xquieḻrien zho ycow, guiaaṉ zho zig tib zha ne roḻd lo. \p \v 40 Blalaa zha farisé zo ga, zeeṉe bin zho sca rëb me, rëbchaa zho lo me: \p ―¿Rzë diidz qui na lëë ye lo no roḻd? \p \v 41 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―Teḻ niaca miṉe nlipaa zha ne roḻd lo nac to, grieelod gni naa rap to doḻ. Per na, ne masaque rzac to roḻraa lo to, gane grëse ncuaaṉe quiayuṉ to xtoḻ to noyaca, to zëëba. \c 10 \s1 Mëcwxiil ni zha ne rquianap ma \p \v 1 Ni rëb Jesús: \p ―Goḻquiaadiaga gaṉle: grëse zha rded stib nëz zeeṉe rzëëb zho leṉ lidz mëcwxiil, laa ne ted zho nëz ro puert, gase rlu ngbaan ga nac zho; \v 2 sac teḻ meṉ ne noyaṉ maw, nëz ro puert nëz co rzëëb me. \v 3 Zha ne rquianap ro lidz ma, ga rxal zho rded me; niicle magaaw, zeeṉe ron ma tsi me, grëse ma rdziṉ lo me; dzigo rbedz me ma, rneelë me ma tib tib ma, laa me rbee ma ga. \v 4 Rlozhse rbee me grë ma ne nac xma me, laa me rner lo ma; grëse ma laa ma rnaḻ zhits me sacne ruṉbey ma tsi me. \v 5 Rienaḻd ma zhits stib miech, zeeṉe raṉ ma zho znuse rzhooṉ ma; sac ruṉbeyd ma tsi zho. \p \v 6 Grë zha ne ndxie lo me ga, ib bieṉd zho zha nac godiidz co; \v 7 dzigo wbiire me bnee me lo zho, rëb me: \p ―Goḻquiaadiaga gaṉle: Naa goṉ nac zig ro Puert, zaatne rded mëcwxiil ga. \v 8 Grëse zha ne biaad glo rnee zho zha nac Meṉ ne nacle diidz cxeeḻ Dios ga, grëse zha co ngbaan ga nac zho, loxaque psacsi zho par grieelo cuan zho; ni grëse mëcwxiil ne nacpaa xpëcwxiil naa, güeynaḻd ma zhits zho. \v 9 Saṉgue naa, laa naa nile lo to gaṉle: Naa nac zig ro Puert, zaatne rded mëcwxiil ga. Grëse zha ne gbig lo naa, zlaa zho, peet lo tsoxtseebdraa zho; pale grë mëcwxiil ne zozëëb zoriee ro lidz, ni rdziel ma guizh nguia, guizh ndzon row ma. \v 10 Zha ne nac ngbaan, zeeṉe riaad zho loxaque rban zho ni rut zho; saṉgue naa, laa naa ziaḻ zeeṉa ygaa to tib guieḻmban ne mazdraa ndzon, tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. \p \v 11 ’Naa nac Baxtor ne nquialadzpaa xpëcwxiil. Sac zha ne nquialadzpaa xpëcwxiil, rquiad zdoo zho xquieḻmban zho, rsilaa zho ma lo guieḻxtseeb ne notaa ma. \v 12 Per teḻ noyac-wree zha ne noyaṉ ma, rquiad zdoo zho ma, zigne raṉ zho palo ziaad tib coyot ntseeb, ndxieque mëcwxiil ga laa zho rzhooṉ; sac led cheṉd zho ma, led zhad nac xbaxtor ma. Zeeṉe rdziṉ coyot, nëzrii nëzrec rtsieets coyot ma, nogaa ma rgaa lo coyot. \v 13 Rzhooṉ zho, sac dimise nonie guic zho, peet liaadz nod zho ma. \v 14-15 Naa nac Baxtor ne nquialadz xpëcwxiil. Zigne ruṉbey Pxoz naa naa ni ruṉbey naa me, sca ruṉbey naa grëse xpëcwxiil naa, niicle magaaw ruṉbey ma naa. Grëse ma, rleynie naa ma, laa naa rbeeladz xquieḻmban naa totsaque cuee naa ma lo guieḻxtseeb ne no ma. \p \v 16 ’No spalal xpëcwxiil naa, ma ne ngabd leṉ corral rii; grëse ma co, ible zon ma tsi naa sac laa naa no gaxi ma, zeeṉa tipse gac ma grë ma yquianaap naa ma. \p \v 17 ’Meṉ ne nac Pxoz naa, rleynie me naa sac laa naa rbeeladz xquieḻmban naa; per ible zriebaan naa. \v 18 Naazhal rbeeladz xquieḻmban naa, choot grieelod lega ctiche xquieḻmban naa. Rap naa poder gded naa xquieḻmban naa, ni rap naa poder gbire gban naa stib. Dios bneedz diidzbey co lo naa. \p \v 19 Grë zha Israel ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rnee me, laa zho goc chop dii stib. \v 20 No zho rnee: \p ―Yase meṉdox noguitnie guic meṉ qui, o rzhiṉlegaa guic me. ¿Pe nacne rquiaadiag to xtiidz me? \p \v 21 Rquiab stib zho rnee: \p ―Niini rzë xtiidz meṉ qui, led squid rac zha ne noguitnie meṉdox. Stiba, ¿niacxe zrieelo meṉdox guṉguiac ma tib lo zha ne roḻd lo? \s1 Rnee Jesús Xpëëd Dios nac me \p \v 22 Leṉ mëë ne rac naḻa, leṉ dze co noyac tib lni Jerusalén, lni ne ruṉ zho rsoladz zho dze ne glopaa psilo quiaquiin yadoo. Ye Jesús bdziṉ Jerusalén leṉ dze co. \v 23 Laa me zieded tib leṉ nsaap ne quia cho yadoo co, nsaap ne rnee zho zhiNsaap rey Salomón; \v 24 zeeṉe wbig bla zha ne rnabey Israel, bnabdiidz zho lo me rëb zho: \p ―¿Poc dzigo gdziṉ dze ne gnë luu diidzli lo no? Teḻne nli luu nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu, niinagazh bnëw lo no. \p \v 25 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Blactaale zine naaw lo to, per rliladzde tow. Stiba, pe zhidaa milagr ne ziyaṉ to ruṉ naa, gase rlu gaṉle cho nac naa; sac Dios meṉ ne nac Pxoz naa, meṉ co racnieṉ naa ruṉ naaw. \v 26 Ib rliladzde tow, sacne led yede to ngab lo naa. \v 27 Teḻ zha ne ngab lo naaw, ruṉbey zho naa; niicle naagaaw ruṉbey naa zho, ni zhits naa rzënaḻ zho. \v 28 Grëse zho, rded naa tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh lo zho, ni gdziṉd dze nitlo zho. Choot grieelod ctiche zho lo naa, \v 29 sac meṉ nroob nac Pxoz naa meṉ ne pxeeḻ zho lo naa; choot grieelod cuee zho ladznia me. \v 30 Ni tibaque nac no grop no me. \p \v 31 Zeeṉe bin grë zha rnabey co sca rëb me, psilo zho ptop zho quie naṉ zho ngoquie zho me. \v 32 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Lo grëtaa milagr ne quiayacnieṉ Pxoz naa naa quiayuṉ naa lo to. Goḻnë dieṉ, ¿pa miṉ rlisqui to ne laa to racladz gneedzquie to naa? \p \v 33 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Coquiedaxe no luu waa por grë milagr ne ruṉ luu, sinque laa no coquie luu por grë diidz ne rnee luu i, quiaguitnie luu Dios! ¡Tib miech beṉse name nac luu, ni rnee luu laa luu nac Dios! \p \v 34 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―¡Lo xlibr ley to name zhobnee zha rzac Dios zha ne pcaania xtiidz me, rëb me dios nac zho! \v 35 Ni ndioṉ ne gaṉle, grëse miṉe rnee lo Xtiidz Dios, diidzliw; gacxe waa teḻ sca rëb me lo zha ne pcaania xtiidz me ga, \v 36 ¿niacxe rguitnie naa me ga, zeeṉe rne naa Xpëëd me nac naa, ni mezhal bzooblo naa pxeeḻ me naa lo guidzliu rii? \v 37 Teḻne ruṉd naa milagr ne rlu Dios pxeeḻ naa, ib gliladzde to naa. \v 38 Per teḻne raṉ to rlu ne me nacnie naa, maase gliladzde to naa totsaque goḻliladz ne me nacnie naa; tsow guieṉ to gaṉle ne tibaque nac no grop no me, zigtaa nacnie me naa, scaque nacnie naa me. \p \v 39 Horco gocladz zho stib naaz zho me, per znuse briee me nia zho. \v 40 Dzigo briee me ga güey me ro guiubee Jordán, zaatne bio Juan pchoobnis Juan miech; ga blëz me palal dze. \v 41 Nzian miech ne güey lo me ga, rnee zho: \p ―Nli beeṉd Juan ni tib milagr nroob, per grëse miṉe bnee me zeeṉe bzeet me meṉ rii, zigne bneese me laaw norieequia niina. \p \v 42 Nzian grë miech ne güeyquiaadiag zhiwseed me ga, dib zdoo zho bliladz zho ne me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios. \c 11 \s1 Gut Lazh \p \v 1 Leṉ dze co blanguidz tib mgui ne no guiedz Betain, lë Lazh; no chop bzian Lazh tib zho lë Mart stib zho lë Marí. \v 2 (Lëë Marí rii pchoob tiblo nceit nex ni Jesús, ni pcuiidz mew con guitsguic me.) \v 3 Dzigo pxeeḻ grop wnaa co diidz lo Jesús, gacnaṉ me laa Lazh rzacnë, sac naṉ zho rleyniedox me Lazh. \p \v 4 Zeeṉe blanso diidz, nëchaa me: \p ―Peet tsienied guic to, niicle teḻ blanguidz me per nacda par guet me, sinque par glu gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac Dios. Ga glu gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac Xpëëd me. \p \v 5 Zigtaa Maríw, zigtaa Marta, zigtagaa Lazha, nquialadz Jesús zho gza zho, \v 6 per ib biobladzd me; leḻ blëz me schop ngbidz zaatne no me ga. \v 7 Dzigoraa në me lo no: \p ―Laa ne guio nëz xtan meṉ Judé stib. \p \v 8 Dzigo rdzieets no: \p ―Maestro, ¿racladz luu tsie luu nëz co stib ye? Pense name goc bla ngbidz ga gocladz zho ngoquie zho luu ga. \p \v 9 Nëchaa me: \p ―Tsiipchopraa hor name rziini ngbidz, ni laga niini rna zac tibliladz zia ne, noxtseebd ne lega pa grieḻ ni ne; \v 10 loxaque pcow liu, noxtseeb pa grieḻ ni ne; sac ncow rna. \p \v 11 Blozh ga në me: \p ―Laa xamigw ne Lazh nixguiesle, per na laa ne guio zeeṉa gabee naa zhimcaalo me. \p \v 12-13 Tibaque ndioṉ no nli nixguies Lazh, dzigo rdzieets no lo me: \p ―Teḻne raaguiesle me, zac-wen me sca. \p Ib bieṉd no ne gutle Lazh, gane sca rnee me. \v 14 Dzigoraa clar bnee me lo no, në me: \p ―Laa Lazh gutle. \v 15 Ni rley naa goṉ ne guieṉd naa ga dze co, zeeṉa sca grieelo lozh gliladz to gaṉle cho nac naa. Goḻgotsaa guio ne nëz lo me ga niina sca. \p \v 16 Laa Mazh, zha ne rnee zho “Mëëdgrop”, zeeṉe bin Mazh sca në me, rneechaa Mazh lo no: \p ―Guieṉd rson, goḻgotsaa cchoob zdoo ne guionaḻ ne zhits me dieṉ. Teḻ gut zho me, maase gut zho ne. \s1 Jesús rbeeban ni me rdeed guieḻmban \p \v 17-19 Gax Jerusalén riaaṉ Betain. Zha ne rriee Jerusalén, maase groḻ hor ruṉ zho nëz rdziṉ zho Betain. Nzian grë zha Jerusalén rdziṉ riequiaabdiuzh zho Marí grop Mart, riechoobladz zho zdoo me lo xquieḻnë me ga. \p Dze ne rac tap ngbidz bioliu Lazh, dzigoraa laa Jesús bdziṉ. \p \v 20 Goṉ Mart pa lo ziaad Jesús, dzigo briee me biaad-xinëz me Jesús; laa Marí biaaṉ ro yu. \p \v 21 ―Jesús ―rëb Mart―, teḻne niaca miṉe nu no luu segur niete bzian naa; \v 22 sac naṉ naa, grëtaa ncuaaṉe rnab luu lo Dios, ruṉ me miṉe rnab luu. \p \v 23 ―Peet tsienied guic luu ―rëb Jesús―, ible zrieeban bzian luu. \p \v 24 Pquiab Mart, rëb Mart: \p ―Nliw, naṉpaa naa ible zrieeban me gaḻ dze ne laa guidzliu rii nitlo, zeeṉe grëse meṉgut, laa zho grieeban. \p \v 25 Dzigo rëb Jesús: \p ―Naa nac meṉ ne rbeeban grë meṉgut, ni naa nac meṉ ne rdeed guieḻmban lo grë miech. Grëse zha ne dib zdoo gliladz naa, niicle guet zho zig ret grëraa miech rii, zdziṉ dze ne gban zho stib. \v 26 Sac grëse zha ne dib zdoo rliladz naa, laa zho bgaale tib guieḻmban ndzon ga, guiaaṉd zho ladznia guieḻgut. ¿Led rliladz luu lëë Mart, ne sca gaca? \p \v 27 ―Rliladz naaw ―rëb Mart―. Rliladz naa ne luu nac meṉ ne bzooblo Dios ga, luu nac Xpëëd Dios, Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ me guiaad lo guidzliu. \p \v 28 Blozhse ga, wbire Mart zie Mart zietsedz Mart Marí. Bdziṉ Mart zhliaanse bredz Mart Marí (sac nzian zha ne ndxie ga ziequiaabdiuzh Marí) rëb Mart: \p ―Niinapaale blanso Maestro, na laa me rbeedz luu. \p \v 29 Zigne bin Marí sca rëb Mart, briee nguzhooṉ Marí laa Marí zie nëz co. \v 30 (Bdziṉ Marí, laa Jesús bii zo zaatne güeydzieel Mart me ga; gase blëz me, bzëëbd me lad guiedz.) \v 31 Grë meṉ Israel, zha ne ndxie lidz Marí ga ziechoobladz zdoo me, zeeṉe goṉ zho sca lëëlëd briee me, naḻaque zho zhits me; sac naṉ zho bod ro xpaa bzian me ziegoon me. \p \v 32 Zigne bdziṉ me zaatne zo Jesús ga, pquiitsgzhib me lo Jesús. \p ―Jesús, luu ne nac luu meṉ ne rnabey ―rëb me―, teḻne niaca miṉe nu no luu zeeṉe blanguidz bzian naa, niete me. \p \v 33 Psilo Marí roon Marí. Zeeṉe goṉ Jesús, niicle Maríw, niicle grë zha Israel ne bdziṉ ga, mban rac zho, grëse zho roon, dzigo ye me biab guieḻnë me. \v 34 Bnabdiidz me rëb me: \p ―¿Pa lo pqueets to me? \p ―Dë gaṉle ―rëb zho―, zeeṉa gaṉ luu pa lo bgueets me. \p \v 35 Horco psilo Jesús biin me. \v 36 Grë zha Israel co, zeeṉe goṉ zho roon me, rneechaa zho: \p ―¡Goḻwi gaṉle, blactaa nquialadz me Lazh! \p \v 37 Laa zla zho rnee: \p ―Led me name beeṉguiac lo mgui ne roḻd lo ga, ¿pe nrieelod zha niuṉ me, zeeṉa niete Lazh? \s1 Brieeban Lazh \p \v 38 Zeeṉe laa Jesús bdziṉ ro baaṉ Lazh, biire biab guieḻnë me. \p Zig nac tib bliee niaa baa co; rna tib quie nroob ntse zaatne rsëëb zho ngutoo; \v 39 dzigo bnabey Jesús cob zho quie co. \p Pquiab Mart, bzian ngutoo co rëb me: \p ―¡Mazd gdioobda! ¡Nadze rac tap ngbidz gut me, mbanle na rlaa me! \p \v 40 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Led laa naa nile lo luu, teḻne dib zdoo luu rliladz luu naa, bii zaṉ luu gaṉle zha nactaa grë ncuaaṉe ndzon ne ruṉ Dios. \p \v 41 Zeeṉe blozh bdob zho quie co, dzigo blis Jesús lo me nëz gbaa, ni rëb me: \p ―Dios, luu ne nac luu Pxoz naa, xquizh xquieḻnzaac luu sac rquiaadiag luu miṉe rne naa. \v 42 Naṉ naa tibaque rquiaadiag luu miṉe rnee naa, per laa naa rzeta niina, zeeṉa grëse miech ne ndxie nu gliladz zho gaṉle ne nli luu pxeeḻ naa. \p \v 43 Dzigo nguiedz bredz me, rëb me: \p ―¡Lazh, briee i! \p \v 44 Zigne sca bnee me, laa ngutoo co briee ga, scase nrieḻ lar dib nia me, dib ni me ne, ni nioog stib lë lar lo me. Dzigo rëb Jesús: \p ―¡Goḻxadz grë lar ne nrieḻ me i, zeeṉa guey me! \s1 Rguib zho dieṉ zha ygaa Jesús \r (Mt. 26:1‑5; Mr. 14:1‑2; Lc. 22:1‑2) \p \v 45 Grë meṉ Israel ne güeynaḻ zhits Marí ga, zeeṉe goṉ zho sca bleeban Jesús Lazh, nzian zho bliladz ne nli Dios pxeeḻ me. \v 46 Nogaa zho leḻ güey zho güeyzodiidz zho lo grë zha farisé zha bleeban me Lazh. \v 47 Horco lëëlëd pcaalsa grë pxoz ne rnabey, ni grë zha farisé, rëb zho: \p ―¿Pe gnë to dieṉ zha gaca? ¿Zha dziuuṉ ne mgui ne rnee zho Jesús ga, sac goṉ pe zhidaa milagr ne quiayuṉ me? \v 48 Teḻne squise csaan ne me, mbe grëse miech sëëb xnëz me; lozh ga, zeeṉe gacnaṉ meṉ rnabey ne zob Romaw, laa me cxeeḻ grë xmeṉguiib me guiaadnitlo zho xyadoo ne, guiaadnitlo zho ladz ne. \p \v 49 Dzigo pquiab Caifás, meṉ ne nac pxoz nroob leṉ iz co, rëb me lo zho: \p ―¡Ni lal nu lëë peet rieṉde to! \v 50 ¿Pe rieṉde to mazd wena ygaa tib zha guet zho, zha quizh par gdib guiedz, lëdle grëse zha ladz ne nitlo? \p \v 51 Zeeṉe sca rëb Caifás meṉ ne nac pxoz nroob ga, ga bzeet me ible no guet Jesús par csilaa me grëse miech lo doḻ; per led guicd me biaba, sinque Dios psiaaba guic me. Ga goquiet ne laa Jesús guet, par csilaa me grëse zha Israel, \v 52 ni grëragaa zha ne no dipse lo guidzliu, zeeṉa tipse gac grëse zha ne nac xpëëd Dios. \p \v 53 Dzigo grëse zha ne nac wxtis ga, laa zho biaaṉ diidz ne ible no ygaa Jesús gut zho me. \v 54 Nacne brieedraa Jesús ne neṉlo niaṉ zho me; dzigo mazd laa me brieenie no xtan zha Judé, güeynie me no zaatne wzhi no miech, bdziṉ no tib guiedz win lë Efraín, ga bliaaz no grë no me. \p \v 55 Leṉ ngbidz co, ziaadyob lni Pascw. Nzian grë miech ne no grë guiedzlas ne ndxie dib ga, laa zho rsilo quiariee zie zho nëz Jerusalén; sac ansraa csilo Pascw nzian zho rie yadoo ruṉ zho grëse miṉe rnabey ley par guiaaṉmbe zho lo xtoḻ zho. \v 56 Grëse zha ne rdziṉ, leṉ yadoo no zho rnabdiidzlsa zho dieṉ pe zdziṉ Jesús lo lni; sac grëse zho racladz gaṉ me. \p \v 57 Laa grë pxoz ne rnabey, ni grë zha farisé, laa zho bnabeyle, zha ne gaṉtaa Jesús, tsienie zho diidz parne tsie zha ne tsienaaz me. \c 12 \s1 Pchoob tib wnaa nceit nex guic Jesús \r (Mt. 26:6‑13; Mr. 14:3‑9) \p \v 1 Sxoop ngbidz gdziṉ dze lni Pascwa, güey Jesús guiedz Betain, zaatne no Lazh, meṉ ne bleeban me ga. \v 2 Sac grëse meṉlidz Lazh, beeṉlo zho tib xtsee, gownie zho me. \p Mezh no zho, laga laa Lazh zobnie me, laa Mart nodziib ncuaaṉe gowxtsee zho lo mezh, \v 3 tibaque zeeṉe bzëëb Marí bzëëbnie Marí tib lo nceit nex ne rriee guiee ne lë nard, tib lo nceit niazha, rgaaw maase groḻ boté. Zigne bdziṉ Marí bdëëb Marí nceit co ni Jesús, blozh ga con guitsguic Marí pcuiidz Marí ni me. Dipse leṉ yu zëbxlaa nceit co. \p \v 4 Laa Judas Iscariot, tib zha ne nacgza no (zha ne bded ga pto me) zeeṉe goṉ Judas sca bdëëb Marí nceit co ni Jesús, rneechaa Judas: \p \v 5 ―Mazd tebaa zha ndo nceit qui. Nguizhpaa zhow maase tsoṉ gayoo pes plat, dzigo needz zho dimi co ngaaza lo grë zha mban ne guieṉd pe yquiin. \p \v 6 Sca rnee Judas, per nlid ne rquia zdoo Judas zha ne guieṉd pe yquiin, sinque laa Judas rguib dieṉ zha cuan Judas dimi co, sac Judas ngotsow bziuud ne no dimi; zigse raclo dimi leṉ bziuud co, zhliaanse rbee Judas dimi co. \p \v 7 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Psaan me. Ib laa me bdëëb nceit qui ni naa, zeeṉa nzhixcuaale xcuerp naa gaḻ dze ne laa naa ygueets. \v 8 Teḻne racladz to guṉ to xyudar zha ne guieṉd pe yquiin, tibaque raṉlsa to grë to zho, zac tsow ygad to lo zho; saṉgue naa zdziṉ dze gaṉdraa to naa. \p \v 9 Ndal grë zha Israel, zeeṉe bin zho laa Jesús no guiedz Betain, bio zho nëz güey zho lo me ga, ni güeyso zho lo Lazh, meṉ ne bleeban me ga. \p \v 10 Zeeṉe goṉ grë pxoz rnabey cow, nacne bnediidzaque zho ye Lazh none gut zho; \v 11 sac por Lazh, nzian grë zha non, laa zho rbig nëz lo Jesús, laa zho rliladz ne nli me nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios. \s1 Bzëëb Jesús Jerusalén \r (Mt. 21:1‑11; Mr. 11:1‑11; Lc. 19:28‑40) \p \v 12 Biini liu co, dipse lad guiedz Jerusalén zhoob diidz laa Jesús gdziṉ ga dze co. Grë miech guizhiu ne bdziṉ ga zie lni Pascw, \v 13 psilo zho briee zho ziaad-xinëz zho me; tib tib zho nzheṉse zho tib lë zin. Lo guieḻbley co, zeeṉe goṉ zho me, psilo zho nguiedz roptsie zho, rnee zho: \p ―¡Zha meṉ nroobtaa nac Dios! ¡Zha ndzontaa meṉ rii pxeeḻ Dios ziaad lo ne! ¡Lëë meṉ rii gnabey Israel! \p \v 14 Laa Jesús, zobse me lad tib burr yeeṉ, zigne raquiet lo Xtiidz Dios zaatne rnee: \q1 \v 15 Grëse to meṉ Israel, gdziebde to. \q1 ¡Goḻwi gaṉle, laa meṉ ne rnabey ladz to ziaad i, \q1 zobse me lad tib burr yeeṉ! \p \v 16 Grëse no ne nac no xpëëdscuel me, ni tib no bieṉd hor co ne grëse ncuaaṉe noyac ga, raquietlew lo Xtiidz Dios; sinque haxta zeyle me gbaa, dzigoraa psoladz no nzian grë ncuaaṉe raquiet lo Xtiidz Dios ga, goṉlo no goca; ni bieṉ no Jesús raquiet ga. \p \v 17 Lad grë miech guizhiu co no nzian zha ne goṉ zha bleeban me Lazh, dzigo nguiedz rzodiidz zhow lo grë miech co. \v 18 Ni nzian grë miech co, laa zho blanso ga ziaad-xinëz zho me, sac bin zho zha beeṉ me milagr nroob co. \v 19 Grë zha farisé, zeeṉe goṉ zho grë miech guizhiu co, rneechaa zho: \p ―¡Pe zhidaa grë miech qui racnie meṉ qui! ¡Peraa nadieṉ dziuuṉ ne! \s1 Rguib bla zha Gres Jesús \p \v 20 Lad grë miech ne bdziṉ Jerusalén ga, ziegaṉ Dios leṉ ngbidz Pascw co, lad co no blalaa zha zit ne nacd zha Israel, \v 21 dzigo bnee zho lo Lip (zha Betsaid nac Lip) rëb zho: \p ―Bzhiguieḻ bnë dieṉ pa lo no Jesús, laa no racladz dziaṉ no me. \p \v 22 Dzigo güey Lip rëb Lipa lo Ndrés, blozh ga güey zho grop zho güeynie zho diidz lo Jesús. \p \v 23 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, niinataa nagoṉ laa dze bdziṉ zeeṉe laa naa gbire guia gbaa stib. \v 24 Goḻquiaadiaga gaṉle: Tib zhobxtil, teḻne tsoda liu tibaque zhob naca; per zeeṉe laa zhob co rio liu, nzian raca. Scaque naa nagoṉ, none guet naa, none tsoliu naa, zeeṉa gacnzian zha ne ygab xnëz naa. \v 25 Sac zha ne rquia zdoo xquieḻmban, znitlonie zhow; saṉgue zha ne cueeladz xquieḻmban, zha cosi zgaa zho tib guieḻmban ndzon ne ib gdziṉd dze lozh. \v 26 Zha ne racladz sëëb xnëz naa, none guṉ zho miṉe rnabey naa; ni zaatne gdziṉ naa yeque zho no gdziṉ ga. Ni grëse zha ne sëëb xnëz naa ni gon zho xtidz naa, zuṉnon Pxoz naa zho. \v 27 Mban rac zdoo naa niina. Per lëda ga guṉ naa, teḻne guiep naa lo Pxoz naa csilaa me naa lo grëtaa guieḻnë ne no teed naa. ¡Sac par miṉcopaa ziaḻ naa lo guidzliu rii! \p \v 28 ’Dios, luu ne nac luu Pxoz naa ―rëb me―. Blu lo grë miech rii gaṉle ne meṉ nroob nac luu. \p Dzigo bin zho zëëb tib tsi meṉ co gbaa, rëb me: \p ―Laaw blule naa, ni niina laa naa gbire gluw stib. \p \v 29 Nzian grë miech ne ndxie ga, zeeṉe bin zho tsi meṉ co, bzhaac zho nguziw; zha ne bieṉ led nguzida, rnee zho: \p ―Xanjl Dios ga goṉ bnee lo me. \p \v 30 Dzigo rëbchaa me lo zho: \p ―Laa to bin gaṉle laa Pxoz naa bnee, ni por to goṉ bnee me, zeeṉa gon to tsi me ni gliladz to ne me pxeeḻ naa. \v 31 Laa dze nagoṉ bdziṉ zeeṉe laa Dios guṉquizh naa xtoḻ grëse miech guidzliu rii; lëë dze bdziṉ zeeṉe laa meṉdox piche gnabeydraa ma lo guidzliu rii zigne rnabey ma niina. \v 32 Sac zeeṉe laa naa quia glaa lo cruz, ga cuedz naa grëse miech zeeṉa sëëb zho xnëz naa. \p \v 33 Ga bzeet me zha gut miech me. \v 34 Grë miech ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rëb me, rëbchaa zho: \p ―¿Guet luu ye? Lo Xtiidz Dios name rnee, ib guete Meṉ ne cxeeḻ Dios ga. ¿Zha nac dzigo ne rnee luu laa luu guet? ¿Chopaa dzigo nac luu? \p \v 35 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―Naa nac zig tib biini ne noziini lo miech; ni ngabse dze ne cuëz naa lo to. Laga noziini naa lo to, goḻsëni zaatne riab biini zeeṉa ygaade to guieḻcow; sac zha ne rzë lo ncow rieṉd zho palo zie zho. \v 36 Niina ne rdeeda diidz goḻliladz cho nac naa, zeeṉa gac to zha ne nlipaa no lo biini. \p Blozhse sca rëb me laa me biche ga, blulodraa me lo zho. \v 37 Niicle goṉlo zho nzian milagr ne beeṉ me, per ib rliladzd zho ne nli Dios pxeeḻ me. \v 38 Ni ib scalegaa no gaca, sac ga brieequia miṉe bzeet Isá (tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios) zeeṉe znu rëb me: \q1 Dios, bui gaṉle ni tib choot nëd gliladz xtiidz luu, \q1 niicle raṉ zho grëtaa milagr ne ruṉ luu. \p \v 39 Ni nligaa ib brieelod nliladz zho me; sac zeeṉe pquiaa Isá, znu rëb me: \q1 \v 40 Ncow psaṉ Dios lo zho, ni beeṉndip me zdoo zho; \q1 zeeṉa gaṉd zho me, niicle guieṉdgaa zho zha gbig zho lo me csilaa me zho lo xtoḻ zho. \m \v 41 Zeeṉe znu bnee Isá, ible Jesús ga bzeet me; sac goṉ me grëtaa guieḻndzon ne rap Jesús. \v 42 Ndal zho sca ib bliladzd me, per noquegaa zha ne bliladz me; zig nac grë zha ne rnabey lo zha Israel, ndal zho bliladz ne nli Dios pxeeḻ me, per ib pxobneṉd zhow; sac rdzieb zho cuee zha farisé zho yadoo. \v 43 ¡Ni stiba rdziladzraa zho guiaaṉnon zho lo miech, laa ne guiaaṉnon zho lo Dios! \p \v 44 Leṉ dze co, tib vuelt nguiedz bnee Jesús, rëb me: \p ―¡Grëse zha ne rliladz naa, yele Pxoz naa ga rliladz zho! \v 45 ¡Ni zeeṉe rwi zho lo naa, yele meṉ ne pxeeḻ naa ga raṉ zho! \v 46 Naa nac zig tib biini ne rziini lo miech, ni grëse zha ne dib zdoo gliladz cho nac naa, zriee zho lo guieḻcow ne no zho. \v 47 Grëse zha ne gon Xtidz naa, ni gband zho zigne rnabeya, led naad guṉquizh zho doḻ co; sac ziaḻd naa par gdziibdoḻ naa miech, sinque laa naa ziaḻ par csilaa naa zho lo doḻ. \v 48 Xtidz naa gac ley ne guṉquizh zhow; zigtaa zhaw zigtagaa grë zha ne nëd guṉbey naa, grë zha ne nëd yquiaadiag xtidz naa. \v 49 Sac grëse ncuaaṉe pseed naa miech, led guicd naa biaba, sinque Pxoz naa meṉ ne pxeeḻ naa, meṉ co rnabey naa pe nac miṉe cseed naa zho. \v 50 Ni naṉpaa naa, grëse diidz ne rnabey Pxoz naa naa rne naa, lëëw rlu zha ygaa miech tib guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh; gacxe waa, grëse miṉe rnabey me gne naa, zigne racladz me scase rne naaw lo to. \c 13 \s1 Rguiib Jesús ni xpëëdscuel me \p \v 1 Guieel ne rsilo lni Pascw; wdze co pcaalsanie Jesús no grëse no ne nac no xpëëdscuel me, laa no nodiowxtsee. Rieṉle me ne gataa laa dze co bdziṉ, zeeṉe laa me gbi lo guidzliu rii gbire me lo Pxoz me stib. Grëse zha ne ngab lo me, rleynie me zho; ne nligaa rleynie me zho haxta bdeed me xquieḻmban me psilaa me zho. \v 2-4 Rieṉ me grëtaa ncuaaṉe no, ladznia me psaṉ Pxoz mew; lo Pxoz me briee me ziaad me lo guidzliu, ni lo Pxoz me gdziṉ me niina ne laa me gbi lo guidzliu. \p Laa no zioob no no mezh, tibaque zeeṉe guso me blee me lar ne mbix me, bdziiṉleṉ me tib lë lar nool. Par hor co, laa meṉdox pquiil-le Judas, zhin Simón Iscariot, parne tsieto Judas me. \v 5 Dzigo blaat me nis tib leṉ bandej laa me psilo noguiib me ni grë zha ne nacgza no, zigse rlozh rguiib me ni tib zho scase scase rcuiidz mew con lar ne ndxie leṉ me ga. \v 6 Zeeṉe laa me zie quiib me ni Simón Pedr, rëbchaa Simón lo me: \p ―¡Lëda i goṉ! ¿Pe nacne leḻ luu quiib ni naa? \p \v 7 Pquiab me rëb me: \p ―Grieelod guieṉ luu niina, pe nacne quiib naa ni luu; haxta tedraa nu dzigo gaṉle guieṉ luuw. \p \v 8 ―¡Nend scaw! ―rëb Pedr―. ¡Per naasi goṉ gnedzd naa diidz quiib luu ni naa! \p Dzigo rëbchaa me: \p ―Grieelod sca ygab luu xnëz naa, teḻne siguieḻd luu quiib naa ni luu. \p \v 9 Horco pquiab Simón, rëb Simón: \p ―Bzhiguieḻ sca, niinagazh bdiib ni naa, per led loxaque nidse naa, sinque dib nia naa, dib guic naa bdiib. \p \v 10 Dzigo rëbchaa me: \p ―Zha ne gozle, nise zho riar; sac mbele zho. Scaque to nagoṉ, mbele to grë to. Grë to rne naa, niicle ne led gzadpaa to mbe. \p \v 11 Sca rëb me, sac rieṉle me cho tsieto me. \p \v 12 Blozhse bdiib me ni no, wbiire wbix me xab co me, bzob me lo mezh; dzigo në me lo no: \p ―¿Pe bieṉ to na pe nacne znu bdiib naa ni to? \v 13 Goḻwi gaṉle: To lëë, Maestro rnee to lo naa, ni rnee to naa nac meṉ rnabey; ni nonguieḻa goṉ, sac ne nligaa scaw. \v 14 Goḻgaṉ sca, niicle ne maistr naa, niicle ne naa nac meṉ ne rnabey, per laa naa bdeed zig tib nguṉdziin win bdiib naa ni to. Nana sca, scaque goḻgac lo samiech to. \v 15 Laa naa blule lo to zha guṉ to, nana sca goḻtsienaḻ miṉ co. \v 16 Gneli naa lo to gaṉle, lo grë zha ne nac nguṉdziin, tsod zha ne nonraa lo zha ne rnabey zho; scaque grë zha ne rie mandad, tsod zha ne nonraa lo zha ne rxeeḻ zho. \v 17 Laa to naṉlew nasca. Gacxe waa, teḻne tsienaḻ to wseed rii, zaacse gac lo xquieḻmban to. \p \v 18 ’Goḻquiaadiag gaṉle, grëse miṉe none naa nu, led par grëde tow. Naa bzooblo to, naṉween naa zha nac to tib tib to, ni naṉween naa zha rnee lo Xtiidz Dios, rneew: “Lëëque tib zha ne rownie naa, grieequia tsielo naa ladznia zha ne gut naa.” \v 19 Laaw rnegazh naa lo to niina, zeeṉa zeeṉe gaca, gliladz to gaṉle ne nli naa nac meṉ ne rne naa nac naa. \v 20 Ni goḻgona gaṉle, grëse zha ne ycaania Espíritu Sant, meṉ ne cxeḻ naa, naale ga nocaania zho; ni zha ne rcaania naa, yele meṉ ne pxeeḻ naa ga rcaania zho. \s1 Rëb Jesús ne Judas nac zha ne tsieto me \r (Mt. 26:20‑25; Mr. 14:17‑21; Lc. 22:21‑23) \p \v 21 Horco psilo rlupaa mban goc zdoo Jesús, dzigo bneeli me lo no në me: \p ―Gneli naa lo to gaṉle, lëëque tib to goṉ tsielo naa ladznia zha ne gut naa. \p \v 22 Zeeṉe bdzion no sca rnee me, psilo no rwilolsa no, rieṉd no dieṉ cho nac zha ne rzeet me ga. \p \v 23 Cuepaa me, ga zoob naa (rleynie me naa niicle ne raguiaḻd naaw); \v 24 dzigo blunia Pedr lo naa, gnabdiidz naa lo me dieṉ cho nac zha ne rzeet me ga. \v 25 Nacne wbig gax naa, bnabdiidz naa lo me. \p \v 26 Dzigo nëchaa me: \p ―Laa naa cobie tib lë guietxtil, ni lo zha ne gaṉ luu gded naa guietxtil co, lëë zho ga. \p Dzigo bzheṉ me tib lë guietxtil, blozhse bloobie me guietxtil co, laa me bdeeda lo Judas. \v 27 Zigne bnaaz Judas guietxtil co, laa meṉdox bzëëb zdoo Judas. Dzigo rëbchaa Jesús lo Judas: \p ―Miṉe no guic luu guṉ luu, na zeeṉ nawdzegazh beeṉa. \p \v 28-30 Zigne blozh dow Judas guietxtil co, lëëlëd briee Judas ley; pcowle liuw. \p Lo grë no ne zioobnie no me lo mezh ga, ni tib no bieṉd pe nacne sca rëb me lo Judas. No zho naṉ bod no pe ncuaaṉe rquiin lo lni co, rxeeḻ me Judas tsiesi Judas, o nogaa pa tsiesaṉ Judas palal dimi lo grë zha ne guieṉd pe yquiin; sac Judas nac zha ne ngotsow bziuud win ne no dimi. \p \v 31 Goṉse Jesús laa Judas briee ley, dzigo nëchaa me lo no: \p ―Niina nagoṉ bdziṉ dze zeeṉe glu gaṉle zha nroobtaa guieḻndzon ne rap Mgui ne pxeeḻ Dios, ni ga glu gaṉle pa lotaa nac guieḻndzon ne rap Dios. \v 32 Ni scaque Dios, zlu me gaṉle pa lotaa nac guieḻndzon ne rap Mgui ne pxeeḻ me ga. \v 33 Xin yeeṉa, ¡zhile cuëz naa lo to nu! Squiaguib to naa, per zigne rep naa lo grë zha Israel co, laaw rneque naa lo to niina: Grieelod sënaḻ to zaatne ga naa. \v 34 Gane laa naa rsaṉ tib diidz cub rii, ni laa naa rnabey to guṉ tow: Tib tib to, goḻleynie zha ne nacgrë to, goḻgaṉtsi zho. Zigne rleynie naa to, sca goḻleynie zho. \v 35 Zeeṉe gaṉ miech, ne nligaa dib zdoo to rleynie to samiech to, dzigo zieṉ zho xpëëdscuel naa nac to. \s1 Ible ziab Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús \r (Mt. 26:31‑35; Mr. 14:27‑31; Lc. 22:31‑34) \p \v 36 Dzigo bnabdiidz Pedr lo Jesús, rëb Pedr: \p ―Maestro, ¿pa dzigo nac zaatne tsie luu? \p Dzigo rëbchaa me: \p ―Zaatne ga naa, grieelod sënaḻ luu niinagazh; per ib laa luu no guiaadnaḻ. \p \v 37 Pquiab Pedr, rëb Pedr: \p ―¿Per pe nacne grieelod sënaḻ naa zhits luu niina? ¡Sënaḻ naa zhits luu goṉ, niicxe maase gut zho naa waa! \p \v 38 Dzigo rëbchaa me: \p ―¿Gooṉ csaand luu naa ye Pedr, niicle gut zho luu? Nlid ga goṉ. Gneli naa lo luu gaṉle, zeeṉe laa gall ycuedz tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa. \c 14 \s1 Niapse por Jesús gdziṉ miech lo Dios \p \v 1 ’Tsode to zhgab, tsode to guieḻnë. Tiblique goḻguṉ guic to, zigne dib zdoo to rliladz to Dios, scaque dib zdoo to goḻliladz cho nac naa. \v 2 Goḻgona gaṉle: Zaatne nac lidz Pxoz naa, ndaldoo zaatne cuëz miech no ga, teḻ niaca miṉe guieṉd zaatne cuëz to, nile naaw lo to na. Gacxe waa, niina laa naa ga, gazhixcuaa naa zaatne cuëz to ga. \v 3 Ni zeeṉe lozh gzhixcuaa naa zaatne cuëz to, hor co laa naa gbire guiaḻ stib, dzigosi laa to sënaḻ zhits naa; zeeṉa tibaque zaatne gbiaaz ne. \v 4 Laa to naṉle nasca pa lo ga naa, ni naṉlegaa to nëz ne. \p \v 5 Pquiab Mazh rëb Mazh lo me: \p ―Maestro, peleḻ nëz na gacndioṉ no, ni per ni zaatne tsie luu ndioṉd no. \p \v 6 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Naa nac nëz co, naa rseed miech miṉe nac diidzli, ni naa rded tib guieḻmban ndzon ne ib gdziṉd dze lozh. Lo grëse miech, zha ne gliladz cho nac naa, zha co gdziṉ lo Pxoz naa; guieṉdraa stib mod ne gdziṉ zho lo me. \v 7 Teḻne ruṉbey to naa, dzigo ruṉbeyaque to Pxoz naa. Ni ruṉbeylegaa to me, sac tibaque raṉ to me. \p \v 8 Dzigo rëbchaa Lip lo me: \p ―Bzhiguieḻ mazd blu Pxoz luu lo no. Totsaque dziaṉ no me, lëëlew ga dzigo. \p \v 9 Pquiab Jesús, rëb me: \p ―Blactaale dze ga name Lip no naa lo to, ni gardaque ye guṉbey luu naa. ¡Grëse zha ne raṉ naa, lëëque Pxoz naa ga raṉ zho! ¿Zha nac dzigo ne racladz luu glu naa me lo to? \v 10 ¿Niacxe rliladzd luu dzigo ne tibaque nac no grop no Pxoz naa? Grëse miṉe rseed naa to, led guicd naa riaba; grëse ncuaaṉe ruṉ naa, me rnabeya, me ruṉa sac tibaque nac no grop no me. \v 11 Goḻliladz sca ne tibaque nac no grop no Pxoz naa. Teḻne gooṉ rliladzdgaa tow zigne rnee naa lo to nu, siquier lo grë dziin ne nodziuuṉ no, ga goḻgaṉ gaṉle ne nli tibaque nac no grop no me. \p \v 12 ’Ne nligaa, gneli naa lo to gaṉle: Grëse zha ne rliladz cho nac naa, ye zho zuṉ zho grë milagr ne ruṉ naa, ni haxta nroobraa ncuaaṉe guṉ zho; sac teḻ naa, laa naa no guia zaatne no Pxoz naa. \v 13 Ncuaaṉe gnabtaa to lo Pxoz naa, totsaque glu to ne nli rliladz to naa, zuṉ naaw; zeeṉa ga gaṉ miech gaṉle me nac meṉ ne mazdraa nroob, me nac meṉ ne mazdraa non. \v 14 Ne nligaa, teḻne rnalo to naa, ncuaaṉe gnabtaa to zuṉ naaw. \s1 Sxeeḻ Jesús Espíritu Sant \p \v 15 ’Teḻne nli rleynie to naa, goḻguṉ grë miṉe rnabey naa to sca. \v 16 Scagaa naa, laa naa gnab lo Pxoz naa cxeeḻ me tib meṉ ne tibaque gacnieṉ to, tibaque cchoobladz zdoo to; ib gdziṉd dze ne csaan me to. ¡Lëë meṉ co ga nac Espíritu Sant, meṉ ne rlu pa miṉ nac diidzli; ni ible sxeeḻ Pxoz naa me! \v 17 Zha ne ngabd xnëz naa, grieelod ycaania zho me, sac raṉd zho me niicle ruṉbeyd zho me; saṉgue to, ruṉbey to me sac me quianap to niina, ni zbëzgaa me zdoo to. \p \v 18 ’Ib csaanladzd naa to, zbire naa guiaḻ naa lo to stib. \v 19 Nli zhilew, zeeṉe gaṉdraa grë miech naa, saṉgue to goṉ bii zaṉ to naa; sac zriebaan naa, ni scaquegaa to zgaa to tib guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh. \v 20 Gaḻ dze co, zeeṉe gaṉ to laa naa grieeban, ga gliladz to gaṉle ne nli tibaque nac no grop no Pxoz naa, zigne tibaque nacnie naa to ni nacniegaa to naa. \v 21 Zha ne ruṉbey zha nac grë miṉe rnabey naa, ni rban zhow zigne naca, ga rlu ne nli rleynie zho naa; ni zigne rleynie zho naa, scaque Pxoz naa zleynie me zho; niicle naagaaw zleynie naa zho, ni zlu naa lo zho gaṉle cho nac naa. \p \v 22 Dzigo pquiab Judas (zhaa Judas Iscariot), rëb Judas lo me: \p ―¿Pe nac waa lose no glu luu cho nac luu? ¿Teḻzhe grëraa miech waa? \p \v 23 Pquiab me rëb me: \p ―Zha ne ruṉ miṉe rnabey naa, lo zha co glu naa cho nac naa; sac rlu zho ne nli rleynie zho naa. Ni haxta ziaad no grop no Pxoz naa gbannie no zho; sac zigne rleynie zho naa, scaque zleynie me zho. \v 24 Saṉgue zha ne ruṉd miṉe rnabey naa, ¿zha dieṉ glu naa lo zho cho nac naa? Sac rlu rleynied zho naa. Goḻsoladz gaṉle: grëse diidz ne ron to rne naa, led guicd naa riaba, xtiidz Pxoz naaw. \v 25 Laa naa rne grë miṉ rii, laga bii zo naa lo to nu, \v 26 per zeeṉe laa Pxoz naa cxeeḻ Espíritu Sant meṉ ne guiaad cchoobladz zdoo to (meṉ co guiaad xcuent naa), meṉ co lozh cseed to, ni guṉcsoladz me to grëse miṉe bne naa lo to. \p \v 27 ’Laa naa guia, per laa naa rsaṉ tib guieḻbley zdoo to, zeeṉa zigne tibliladz rac zdoo naa, scaque tibliladz gac zdoo to. Sac guieḻbley ne rnedz naa lo to nu, nacda zig nac guieḻbley ne ruṉbey grëraa miech guidzliu rii. Tsode to zhgab sca, niicle gdziebde to. \v 28 Laa to binle gaṉle, laa naa no guia lo Pxoz naa per zbire naa guiaḻ naa lo to stib. Teḻne nli rleynie to naa iṉe nley goḻgac, niina ne ron to laa naa guia lo me, sac goṉ meṉ nroobraa nac me lo naa. \v 29 Laa naa rne grë miṉ rii lo to niina, zeeṉa zeeṉe gaca, ga lozh guieṉ to gaṉle cho nac naa. \p \v 30 ’Led nroobdraa sodiidznie naa to, sac ile ziaad meṉdox, meṉ ne rnabey lo guidzliu rii. Peet grieelod guṉ meṉdox naa, \v 31 per ible none gon naa xtiidz Pxoz naa meṉ ne pxeeḻ naa, zeeṉa gaṉ miech gaṉle ne nli rleynie naa me. ¡Goḻtsieso nasca, zeeṉa zio ne! \c 15 \s1 Jesús nac zig tib lbë uv \p \v 1 ’Naa nac zig tib zhan lbë uv, laa to nac zhicwa, laa Pxoz naa nac zig tib zha ne quianapa. \v 2 Grëse zhicw lbë co miṉe rquiad nex lo, rchug mew; laa grë miṉe rquia nex lo, iṉe rsaṉmbe me low, rbelaan me low zeeṉa yquiaraa nex low. \p \v 3 ’Zig nac to goṉ, laa Dios psaṉmbele to sacne zienaḻ to grë xtidz naa miṉe pseed naa to. \v 4 Gbichede to lo naa sca, sinque tibaque goḻgacnie naa zigne nacnie naa to. Goḻgaṉ gaṉle, zig nac tib zhicw lbë uv, peet nex grieelod yquia low teḻne tibnëzle nixa; scaquegaa to nagoṉ, grieelod guṉ to grë ncuaaṉe rdziladz naa, teḻne nacniede to naa. \v 5 Goḻsoladz gaṉle: Naa nac zig nac lbë co, laa to nac zhicwa. Zha ne tibaque gacnie naa, grëse ncuaaṉe guṉ zho zdziladz Diosa; \v 6 sac teḻ piche zho lo naa, laa zho nacle zig tib zhicw lbë co miṉe nixle tib nëz, laaw nixle ga, ga gbidza; lozh ga laaw tsec. \v 7 Teḻne tibaque gacnie to naa, ni tibaque tsoxco to grë miṉe pseed naa to, dzigosi ncuaaṉe gacladztaa to goḻnaba, ni scagaa scaania tow. \p \v 8 ’Goḻlu sca ne nli xpëëdscuel naa nac to, goḻsaṉnon Pxoz naa, niapse ncuaaṉe rdziladz me miṉ co goḻguṉ. \p \v 9 ’Ne nligaa rleyniedox naa to. Goḻwi gaṉle, zigne rleynie Pxoz naa naa, scaque rleynie naa to. Goḻguieṉ sca tibaque goḻguṉ miṉe rnabey naa. \v 10 Sac goṉ, zha ne guṉ miṉe rnabey naa, gzataa dze zleynie naa zho; sac sca rleynie Pxoz naa naa ne ruṉ naa miṉe rnabey me. \v 11 Laa naa rzet miṉ rii lo to, zeeṉa guiaad tib guieḻbley zdoo to. Ne nligaa, zeeṉa guiaad tib guieḻbley nroob zdoo to; ni naa gnedz guieḻbley co lo to. \p \v 12 ’Laa naa rnabey to, laa naa rnab lo to: ¡Goḻleynie samiech to, zigne rleynie naa to! Teḻ naa, goḻguieṉ gaṉle pa lotaa rleynie naa to, \v 13 sac led lega gdeedse tib zha xquieḻmban zho par csilaa zho samiech zho, sinque ga rlu zho gaṉle pa lotaa rleynie zho zho. \p \v 14 ’Ni to goṉ, teḻne gon to grë miṉe rne naa lo to, dzigosi nli rleynie to naa. \v 15 Led yedraa niina nac to zig tib nguṉdziin, sac zha ne nac nguṉdziin naṉd zho pe ruṉ meṉ ne rnabey zho. Ne nligaa rleynie naa to, sac grëse miṉe rnabey Pxoz naa, grëse zigne rnee me, laaw bzodiidzle naa lo to. \v 16 Goḻguieṉ gaṉle, led tod goṉ bzooblo naa, sinque, ¡naa bzooblo to! Ni laa naa bzooblo to zeeṉa guṉ to niapse ncuaaṉe rdziladz Dios; dzigosi ncuaaṉe gnabtaa to lo Pxoz naa, ne nac to zha ne no xnëz naa, zneedz mew. \v 17 Laa naa rso diidz lo to: Goḻleynie samiech to. \v 18 Niicle rlëë zho raṉ zho to, goḻsoladz gaṉle, desde naa squi rlëë zho raṉ zho. \v 19 Rlëë zho raṉ zho to, sac laa naa bleele to lad zho, zienaḻdraa to ncuaaṉe rleynie zho; laa teḻne nagoṉ bii nac to zigne nac zho, dzigosi zëëb gleynie zho to. \v 20 Goḻsoladz gaṉle, zeeṉe znu ni naa lo to: ¡Tsod nguṉdziin ne ndziibsraa non lo zha ne rnabey zho! Teḻ naa, pquianaḻ miech naa, ¿pe leḻ to dzigo gaṉdze zho? Nana, zigne brieequiagaa palal zha ne bliladz xtidz naa, scaque zrieequia zha ne yquiaadiag miṉe gnee to. \p \v 21 ’Ible squianaḻ miech to ne nac to zha ne ngab xnëz naa, sac ruṉbeyd zho Dios meṉ ne pxeeḻ naa. \v 22 Teḻ niaca miṉe niaḻd naa, niicle ned naa lo zho, zac guiab ne peet xtoḻd zho, sac rieṉd zho pe ruṉ zho. Per na goṉ, guieṉd pe yquiaaqui zho; sac biaḻ naa bne naa lo zho. \v 23 Zha ne rlëë raṉ zho naa, yele Pxoz naa ga rlëënie zho. \v 24 Ne nligaa teḻne niaca miṉe niaṉd zho grëtaa milagr nroob ne ruṉ naa, zac guiep naa peet xtoḻd zho; per na goṉ, blactaa milagr ne goṉ zho beṉ naa, ni laa zho bii rlëë raṉ zho no grop no Pxoz naa. \v 25 I nagoṉ norieequia miṉe raquiet lo Xtiidz Dios, zaatne znu rnee: “Peet guieḻntseeb quiayuṉd naa lo zho, per rlëënie zho naa.” \p \v 26 ’Laa naa nile lo to gaṉle, ible sxeḻ naa Espíritu Sant gacnie to, niapse diidzli rnee me. Lo Pxoz naa griee me guiaad me, me cchoobladz zdoo to, ni me gneedz guieḻbiini lo to lozh guieṉ to cho nac naa. \v 27 Ni scagaa to, ye to laa to none sodiidz lo grëraa miech gacnaṉ zho cho nac naa; sac goṉ tibaque bzënie to naa desde ne psilo naa xtsiṉ naa. \c 16 \p \v 1 ’Laa naa rne grë miṉ rii lo to zeeṉa peet tsienied guic to, tibaque dib zdoo to gnalo to naa. \v 2 Sac goṉ zuṉcxooṉ zho to, zbee zho to yadoo; ni zdziṉ dze haxta zut zho to, sac masaque sac zho lëë miṉe racladz Dios ga noyuṉ zho. \v 3 Laa zho guṉ grë miṉ co, sac niicle Pxoz naaw, niiclegaa naaw, ruṉbeyd zho no. \p \v 4 ’Laa naa rzodiidz grë miṉ rii niina, zeeṉa zeeṉe gaḻ dze ne laaw noyac, csoladz to gaṉle grësew bzodiidzle naaw lo to. Bzodiidzd naaw lo to glo, sacne hor co laa naa bii zo lo to. \v 5 Laa niina nagoṉ laa naa gbiche lo to, laa naa gbire guia lo meṉ ne pxeeḻ naa, per raṉ naa ni tib to zienied guic gnabdiidz dieṉ pa nac zaatne ga naa, dieṉ pe nacgaa ne laa naa ga. \v 6 Lëë gdib miṉe ruṉ to, riab guieḻnë to ron to grë miṉe rne naa nu. \p \v 7 ’Gneli naa lo to gaṉle: Mazd wen goṉ tsie to zeeṉe laa naa guia lo meṉ ne pxeeḻ naa, sac teḻne cuëz naa nu, grieelod guiaad meṉ ne guiadchoobladz zdoo to ga. Saṉgue teḻne guia naa, dzigo naazhal cxeḻ me. \v 8 Ni zeeṉe laa me guiaad, me guṉquieṉ miech gaṉle grëse zho zha ngoopdoḻ nac zho, me guṉquieṉ zho zha laa zho lo doḻ co guiaaṉwen zho lo Dios, ni guieṉ zho ne nli zdziṉ tib dze zeeṉe laa Dios guṉ xquieḻwxtis me. \v 9 ¿Pe nacne nac zho miech ngoopdoḻ? Miech ngoopdoḻ nac zho, sacne rliladzd zho cho nac naa. \v 10 ¿Zha grieelo laa zho lo doḻ co guiaaṉwen zho lo Dios? Zrieelow, miṉcocxe waa nacne biaḻ naa, ni na laa naa guia zaatne zob Pxoz naa, gaṉdraa to naa. \v 11 ¿Zha rlu ne nli zuṉ Dios guieḻwxtis? Nli zuṉ mew, sac goṉ laa me bnabeyle zha nac grë guieḻnëdox ne ygaa meṉdox, meṉ ne quianabey lo guidzliu rii. \p \v 12 ’¡Nzianraa ncuaaṉe racladz naa sodiidz naa lo to! Per rieṉ naa grieelod tsoguic to zha naca niina. \v 13 Zeeṉe guiaad Espíritu Sant, me gneedz guieḻbiini lo to guieṉ to grëraa ncuaaṉe no gacnaṉ to, ni grëgaa ncuaaṉe naraa gac. Niapse diidzli gnee me, sac led guicd me guiab grë miṉe gnee me, sinque miṉe nac xtiidz Pxoz naa, miṉ co gnee me. \v 14 Ga glu me lo miech gaṉle ne nli meṉ nroob, meṉ non nac naa. \v 15 Rne naa ga glu me, sac grëtaa ncuaaṉe rnabey Pxoz naa, yeque naa rnabeya. \v 16 Zhilew zeeṉe laa naa gbiche lo to gaṉdraa to naa; per gacdaquew xtse zeeṉe laa to gbiirelaque gaṉ naa stib. \p \v 17-18 Zeeṉe bdzion no sca rnee me, blalaa no psilo no rnabdiidzlsa no rnee no: \p ―¿Bay zha nacne squi rnee me? ¿Zha nacne rnee me, zhilew dziaṉdraa ne me, per gacdaquew xtse laa ne dziaṉlaque lo me stib? Ni rneeque me laa me guey lo Pxoz me. \p \v 19 Bieṉ me racladz no gnabdiidz no lo me, dzigo në me lo no: \p ―¿Racladz to lëë gacnaṉ to zha nacne znu rne naa? \v 20 Goḻquiaadiaga sca gaṉle: Zeeṉe gdziṉ dze co, laga noyoon to no to guieḻnë ne laa naa biche lo to, laa grëraa miech haxta zley zho ne laa naa wbiche lo zho. Nli nroob guieḻnë ne tso to, per zeeṉe laa to gaṉ naa stib, guieḻbley nroob ne tso to. \v 21 Nac cuent rii zig rzac tib meṉ wnaa ne ral xpëëd. Glo yoob ro, yoobdox ne rquia me, per deque laa mëëd co ralse, ni rsoladzdraa me yoob co; sac mazdraa nroob nac guieḻbley ne rio me raṉ me laa xpëëd me blanso lo guidzliu. \v 22 Scadaa nagoṉ rzac to, nli mban rac to niina, per zeeṉe laa to gaṉ naa stib, dzigosi tib guieḻbley nroob ne tso to, ni choot grieelod ctiche guieḻbley co lo to. \p \v 23 ’Zeeṉe gaḻ dze co, yquiindraa to pe gnabdiidz to lo naa. Ncuaaṉe gnabtaa to, lo Pxoz naa gnab tow, ni zneedz mew, sac xnëz naa ngab to. \v 24 Haxta lo nadze peet gard gnab to, niicle ne xnëz naa ngab to; laa niina laa naa rne lo to ncuaaṉe rquiin to goḻnaba lo me, ni ible zneedz mew goṉ. Nroob guieḻbley ne tso to hor co. \v 25 Nzian grë ncuaaṉe zine naa lo to, rned naaw clar; per laa dze bdziṉ zeeṉe grëse ncuaaṉe gne naa, clar gne naaw lo to, zig nac zeeṉe gzet naa Pxoz naa. \v 26 Ni zig nile naa ga, hor cosi ncuaaṉe gnabtaa to lo me, zneedz mew, sac xnëz naa ngab to. Yquiindpaa gne naa lo me gneedz me ncuaaṉe gnab to lo me, \v 27 sac ye me rleynie me to. Rleynie me to, sac goṉ rleynie to naa ni rliladz to ne nli lo me brie naa biaḻ naa lo guidzliu. \v 28 Ni nligaa, lo me brie naa biaḻ naa lo guidzliu; ni niina ne laa naa gbi, loque me gdziiṉ naa. \p \v 29 Dzigo rdzieets no lo me: \p ―¡Nasi nagoṉ rieṉ no zha rnee luu! Sac clar rnee luu, rneedraa luu zigne rnee luu glo. \v 30 Nasi rieṉ no grëse ncuaaṉe naṉ luu, sac zig nac niina pquiindpaa nabdiidz no lo luu. Gacxe waa, nasi nagoṉ rliladz no ne nli lo Dios briee luu. \p \v 31 Pquiab me, në me: \p ―¡Wen ga teḻne rliladz to niina cho nac naa! \v 32 Per lëë hor co nagoṉ bdziṉ; ni niina, grëse to laa to csaan naa, tib tib to zhaase zhaase nëz ne xeṉ to. Per guiaaṉd naa loxaque naase, sac tibaque nacnie Pxoz naa naa. \v 33 Grëse ncuaaṉe bne naa lo to nu, laaw bne naa zeeṉa peet tsienied guic to, beṉque naṉle to gaṉle tibaque nacnie naa to. Parga nli, laga no to lo guidzliu rii, nzian grë guieḻnë ne ted to, per gdziebde to; sac goṉ naa rnabey, ladznia naa no grëtaa ncuaaṉe no lo guidzliu. \c 17 \s1 Rnab Jesús gacnieṉ Dios xpëëdscuel me \p \v 1 Blozhse sca në me lo no, blis lo me bui me nëz gbaa. \p ―Dios, luu ne nac luu Pxoz naa ―rëb me―, niina nagoṉ laa dze co bdziṉ. Blu gaṉle meṉ nroob nac naa ne nac naa Xpëëd luu, zeeṉa ga glu naa lo miech gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac luu. \v 2 Zigne psaṉ luu grëse miech ladznia naa, ni gdeed naa tib guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh lo grëse zha ne bneedz luu ngab xnëz naa; scaque niina blu gaṉle meṉ nroob nac naa. \v 3 Lëë guieḻmban co ygaa grëse zha ne guṉbey luu, ne nli luuse nac Dios nguia mban, ni guieṉ zho cho nac naa, ne pxeeḻ luu naa biaḻ naa lo guidzliu rii. \v 4 Grëse ncuaaṉe bnabey luu naa, laaw noyuṉ naa; ni ga rlu naa lo grë miech rii gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac luu. \v 5 Scagaa luu ne nac luu Pxoz naa, niina ne laa naa glanso lo luu, blu gaṉle meṉ nroob nac naa; sac desde mazd glo zeeṉe gard tsaa grëtaa ncuaaṉe no, tibaque nac lo guieḻndzon ne bdzio ne haxta dze ne blanso naa lo guidzliu rii. \p \v 6 ’Grëse zha ne ble luu lad grë miech rii bneedz luu lo naa, laa naa pseed zho guṉbey zho luu; ni scagaa zha, bliladz zho xtiidz luu. Cheṉ luu zho per laa luu bneedz zho lo naa. \v 7 Zig nac niina, grëse ncuaaṉe bneedz luu lo naa, naṉle zho ne luu bneedza, \v 8 sac pseed naa zho grëse wseed ne bneedz luu lo naa, ni bliladz zhow. Wen wen gocnaṉ zho ne lo luu i brie naa ziaḻ naa lo guidzliu rii, ni rliladz zho ne luu pxeeḻ naa. \v 9 Laa naa rnab lo luu gacnieṉ luu zho. Rnabd naa par grëse miech guidzliu rii, sinque laa naa rnab por grë zha ne bneedz luu lo naa; sac goṉ cheṉ luu zho, \v 10 ni zha glu gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac naa. Grëse zho cheṉ luu zho; sac grëse ncuaaṉe naccheṉ naa, cheṉ luuw; ni grësegaa ncuaaṉe naccheṉ luu, cheṉ naaw. \v 11 Rieṉ naa, led nroobdraa cuëz naa lo guidzliu rii, laa naa gbile guiaḻ naa lo luu i; per zha, laa zho guiaaṉaque nu. Gane niina, luu ne nac luu Pxoz naa, luu ne nac luu tib meṉ ne guieṉd xtoḻ, laa naa rnab lo luu: pquianap zho ne nac zho zha ne bneedz luu lo naa, zeeṉa ni tib zho nitlod, sinque tibaque gac zho gza zho zigne tibaque nacne grop ne. \v 12 Leṉ dze ne blëz naa lo zho nu, zigne racladz luu sca pquianaap naa zho. Ni scagaa ni tib zho bnitlod; zha ne bnitlo ga, nole ne sca nitlo zho, zeeṉa sca grieequia miṉe raquiet lo Xtiidz luu. \p \v 13 ’Zhilew laa naa glanso zaatne no luu i; per leṉ dze ne blëz naa lo zho nu, nzian grë ncuaaṉe bne naa lo zho, zeeṉa ye zho tso guieḻbley nroob ne no naa. \v 14 Pseed naa zho miṉe nac xtiidz luu; per na rlëë grëraa miech raṉ zho zho, sacne zienaḻdraa zho grë ncuaaṉe ndzinlid ne rac lo guidzliu rii. Nac zho zigne nac naa, rleynied naa grë ncuaaṉ co. \v 15 Per rnabd naa cuee luu zho lo guidzliu rii, sinque laa naa rnab csaand luu guṉ zho ncuaaṉe racladz meṉdox. \v 16 Sac niicle zhaw, niicle naaw, choot zionaḻd grë ncuaaṉe ndzinlid ne rac lo guidzliu rii. \v 17 Bzhiguieḻ sca bdeed guieḻbiini lo zho guieṉ zho zha nac Xtiidz luu, sac Xtiidz luu nac diidzli; zeeṉa dib zdoo zho tsoxco zho gban zho zigne rnabey luu. \v 18 Sac goṉ, niina laa naa rxeḻ zho lo grëraa miech guidzliu rii, zigne ne pxeeḻaque luu naa. \v 19 Ni niina, dib zdoo naa laa naa guṉ miṉe rnabey luu, zeeṉa ye zho guieṉ zho none dib zdoo zho guṉ zho miṉe rnabey luu. \s1 Rnab Jesús por grë zha ne ygabraa xnëz me \p \v 20 ’Laa naa rnab gacnieṉ luu zho, ni gacnieṉ luu zha ne naraa gliladz naa, zeeṉe laa zho tsieseed zho; \v 21 zeeṉa tibaque gac zho, zigne tibaque nac ne grop ne. Ni scaquegaa gacnie zho ne, zeeṉa gliladz grëraa miech gaṉle ne nli luu pxeeḻ naa. \v 22 Laa naa psaṉnon zho zigne psaṉnonaque luu naa, ni tipse gac zho zigne tibaque nac ne grop ne. \v 23 Zigne nacnie luu naa, scaque nacnie naa zho. Bzhiguieḻ gocnieṉ zho, tibaque gac zho grëse zho, zeeṉa gaṉ grëraa miech gaṉle ne nli luu pxeeḻ naa, ni guieṉ zho gaṉle zigne rleynie luu naa, scaque tibaque rleynie luu grëse zha ne ngab lo naa. \v 24 Papá, grëse zha ne bneedz luu lo naa nu, racladz naa ye zho guiaad zaatne glanso naa i, zeeṉa gaṉ zho lo grëtaa guieḻndzon ne no naa. Lo guieḻndzon ne bneedz luu lo naa, sac rleynietaque luu naa haxta zeeṉe gard tsaa guidzliu. \p \v 25 ’Papá, luuse nac meṉ ne rapd ni tib doḻ, niicle ne ruṉbeyd grë miech rii luu, saṉgue naa ruṉbey naa luu; ni scaquegaa grë zha ne bneedz luu lo naa nu, naṉle zho ne luu pxeeḻ naa. \v 26 Laa naa pseedle zho gocnaṉ zho cho nac luu ni bii seedragaa naa zho, guieṉ zho gaṉle pa lotaa rleynie luu naa; zeeṉa scaque guieṉ zho gleynie zho samiech zho, ni gacnie zho naa. \c 18 \s1 Bnaaz zho Jesús \r (Mt. 26:47‑58; Mr. 14:43‑50, 53‑54; Lc. 22:47‑54) \p \v 1 Zeeṉe blozh bnab Jesús lo Dios, laa me brieenie no ga bdieedquia no nëz daṉ ro psë ne rnee zho Psë Cedrón. Ga no tib zaatne zëëb niapse yag nex, dzigo ga bliaaz no gza no me. \p \v 2 Judas zha ne pto me ga, wen wen ruṉbey Judas lugar co, sac nzian vuelt ziyenie me no ga. \v 3 Dzigo zeeṉe laa Judas blanso ga, laa Judas blansoniele tib dzoon meṉguiib, ni zla zha ne rquianap yadoo; no guierbel nia zho blanso zho ga, zha ne nzheṉ yag, zha ne nzheṉgaa spad. (Lëë grë zha co pxeeḻ grë pxoz rnabey, ni grë zha farisé.) \v 4 Loxaque blanso zho, laa Jesús brieequiale, rëb me lo zho: \p ―¿Cho rguib to? \p Sca rëb me sac rieṉle me pe nacne zie zho ga, naṉle me pe nac grëtaa ncuaaṉe ted me. \p \v 5 Pquiab zho, rëb zho: \p ―Meṉ Nazaret ne lë Jesús, meṉ co ziaadguib no. \p Dzigo rëb me: \p ―Naa nac meṉ co, teḻ me ziaadguib to. \p \v 6 Zeeṉe bin zho rëb me: “Naa nac meṉ co”, wbire rzhitsaque zho, grëse zho biab liu. Ye Judas no lad co. \v 7 Wbiire Jesús bnabdiidz me lo zho, rëb me: \p ―¿Cho zho rguib to? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―Meṉ Nazaret ne lë Jesús, meṉ co rguib no. \p \v 8 ―Laa naa nile lo to ―rëb me―. Naa nac meṉ co. Teḻne naa ziaadguib to, goḻsaan sca guey grë zha ne zo lo naa nu. \p \v 9 Ga brieequia xtiidz me zeeṉe rëb me: “Lo grë zha ne bneedz luu lo naa, ni tib zho bnitlod.” \p \v 10 Laa Simón ney tib spad, hor co bdobaque Simón spad co psilaa me tib niaw, bliengaa me diag derech tib mgui lë Malcw. (Lëë mgui co quia xtsiiṉ meṉ ne nac pxoz nroob.) \v 11 Zeeṉe goṉ Jesúsa, rëbchaa me: \p ―¡Blootsow spad qui Pedr! ¡Bieṉ gaṉle Pxoz naa rnabey znu teed naa! ¿Niacxe gond naa miṉe rnabey me naa dzigo? \p \v 12 Horco laa grë meṉguiib co, grë zho zha ne rnabey lo zho, ni grë zha ne rquianap yadoo ga, laa zho wbigbe bnaaz zho me. Blozhse bzobdoo zho me, laa zho zienie me. \p \v 13 Sca nzobdoo me, laa zho bdziṉnie me lidz meṉ ne lë Anás, pxozdzoop Caifás. Caifás nac pxoz nroob leṉ iz co, \v 14 ni me ga rëb lo grë meṉ non lo zha Israel, ne mazd wena tibaque zha ne ygaa guet, quizh zho par dib guiedz. \s1 Rëb Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús \r (Mt. 26:69‑70; Mr. 14:66‑68; Lc. 22:55‑57) \p \v 15 Zhiits co, ga naḻ no grop no Pedr. Ni ne ruṉbey naa Caifás meṉ ne nac pxoz nroob ga, zeeṉe bdziṉ no ro lidz Anás, loxaque naa brieelo bzëëb nëz ley. \v 16 Laa Pedr, zaatne nactaa ro yu par gdziṉ zaatne nac ley, gataa biaaṉ Pedr. Nacne brieque naa bnee naa lo wnaa ne zonap ro yu, dzigoraa bdeed wnaa co diidz bzëëb Pedr. \v 17 Dzigo rëbchaa me lo Pedr: \p ―¿Bod ye luu dzigo lëë nac xpëëdscuel meṉ ne bdziṉnie zho i? \p ―Coo, led yed naa ―rëb Pedr. \p \v 18 Grë zha ne quia xtsiiṉ meṉ co ni grë meṉguiib ne ndxie ga, laa zho bzëëgle gui. Grëse zho, laa zho ndxiedzëë lo gui ga, sac rac naḻ. Ye Pedr bdziṉ lo zho ga nodzëë Pedr. \s1 Rquiep Anás Jesús \r (Mt. 26:59‑66; Mr. 14:55‑64; Lc. 22:66‑71) \p \v 19 Laa nëz leṉ yu, laa Anás psilo noquiep Jesús dieṉ yo grë xpëëdscuel me, ni dieṉ pe nac grë wseed ne nolu me lo miech. \v 20 Dzigo pquiab Jesús, rëb me: \p ―Grëse miech, naṉwen zho gaṉle pe nac zhiwseed naa. Sac zeeṉe pseed naa zho, beṉd naa ne ngueets zhliaan nseed naa zho; sinque zaatne rcaalsa nzian miech, ga bne naa lo zho. No hor pseed naa zho leṉ grë yadoo win, nogaa hor pseed naa zho leṉ yadoo nroob ne zob lad guiedz nu. \v 21 Nana bod rieguiaḻda ne lo naa rnabdiidz luu. Mazd lo grë zha co gaṉle bnabdiidz, zha bin grëtaa ncuaaṉe bne naa. \p \v 22 Loxaque blozh sca pquiab Jesús, zeeṉe bias tib meṉguiib ne rquianap yadoo zo gax ga, bdap me lo Jesús. \p ―¡Bieṉ gaṉle! ―rëb me―. ¡Led squid goṉ none yquiab luu lo meṉ ne nac pxoz nroob! \p \v 23 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Teḻne rzac luu beṉ naa falt, bnë dieṉ pe nac diidz ne pxiṉ naa. ¿Te waḻ rdziladz luu ye, rguiṉ luu zha ne rnee diidzli? \p \v 24 Blozh ga scaque nzobdoo Jesús pxeeḻ Anás me lo Caifás, meṉ ne nac pxoz nroob. \s1 Rnee Pedr stib ruṉbeyd Pedr Jesús \r (Mt. 26:71‑75; Mr. 14:69‑72; Lc. 22:58‑62) \p \v 25 Horco laa Pedr bii zodzëëque lo gui nëz ley. Dzigo wbiire zho bnabdiidz zho lo Pedr, rëb zho: \p ―¿Bod xpëëdscuel meṉ ne blansonie zho i lëë nac luu? \p Laane neeli Pedr, leḻ pquiab Pedr rëb Pedr: \p ―¡Lëda! ¡Zha gaczhe naa xpëëdscuel meṉ qui! \p \v 26 Ye tib zhalidz Malcw, zha ne pchug Pedr diag ga, laa zho zodzëë lo gui ga, sac ye zho quia xtsiiṉ pxoz nroob co; dzigo rëbchaa zho: \p ―Ni goṉ naa name, ye luu no lad zha ne zonie me leṉ yag oliv ga. \p \v 27 Wbiire Pedr rëb Pedr ruṉbeyd Pedr me, ni lëëtaque hor co laa tib gall pcuedz. \s1 Güeynie zho Jesús lo Pilat \r (Mt. 27:1‑2, 11‑14; Mr. 15:1‑5; Lc. 23:1‑5) \p \v 28 Ziadyiinile liuw, zeeṉe laa zho brieenie Jesús lidz Caifás, zienie zho me zaatne nac xyulow Pilat, meṉ ne nac gobernador. Zeeṉe bdziṉ zho, ni tib zho bzëëbd leṉ yulow, sac racladzd zho quiits zho miṉe rnabey xley lay zho; parne grieelo yquiin zho guieḻwagw ne row zho lni Pascw co. \v 29 Nacne briee Pilat bnabdiidz Pilat lo zho, rëb Pilat: \p ―¿Pe nacne ziaadnie to meṉ qui nu? ¿Pe rquiaqui to me? \p \v 30 Pquiab zho, rëb zho: \p ―¡Por grëtaa guieḻntseeb ne noyuṉ me, gane ziaadnie no me! ¡Teḻne niac me meṉ ndzinli, niacxe lega guiaad-zo no me lo luu! \p \v 31 Dzigo rëbchaa Pilat: \p ―Goḻsënie me, tose goḻguṉquizh me miṉe beeṉ me; zigne nac xley to. \p ―Racladz no guetgazh me ―rëb zho―. Ni naṉle luu gaṉle, no ne nac no meṉ Israel, grieelod ne nose gnabey guet tib miech. \p \v 32 Ga brieequia miṉe bnee Jesús, zeeṉe bzeet me ible zut miech me. \v 33 Dzigo bzëëb Pilat leṉ yulow, bnabey me gocredz Jesús. Dzigo bnabdiidz me lo Jesús, rëb me: \p ―¿Pe nli luu nac zhirey meṉ Israel? \p \v 34 ―Ne squi rnee luu ―rëb Jesús―. ¿Pe guic luu biaba, te no cho nëw lo luu ye? \p \v 35 Pquiab Pilat, rëb Pilat: \p ―Naṉle luu gaṉle led zha Israeld naa. ¿Pe nac sca ne ziaadnie zho luu nu? ¿Pe beeṉ luu? Sac goṉ zha ladzaque luu grë zho zha ne rnabey lo zhipxoz zho, zha biaadsaṉ luu nu. \p \v 36 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―Nli rey nac naa, per led lo guidzliu riida, teḻne niaca miṉe lo guidzliu riiw, dzigosi grëse zha ne nacnie naa niacntseeb zho, nsaand zho naaz zha Israel naa. Per na, zhaa zaatne nac naa rey. \p \v 37 Pquiab Pilat, rëb Pilat: \p ―¿Rey luu dzigo lëë? \p ―Scaw goṉ ―rëb Jesús―, nli rey naa; zigne rnee luu i. Ible miṉ co nacne biaḻ naa gol naa lo guidzliu rii, ni biaḻ naa biaḻseed naa miech guṉbey zho miṉe nac diidzli. Ni zha ne zienaḻ miṉe nac diidzli, zha co ngab lo naa. \p \v 38 ―¿Diidzli ye? ―rëb Pilat. \s1 Bnabey Pilat tsiegut zho Jesús \r (Mt. 27:15‑31; Mr. 15:6‑20; Lc. 23:13‑25) \p Zigne blozh sca rëb Pilat, briee Pilat ga güeynee Pilat lo grë zha ne bdziṉnie me ga, rëb Pilat lo zho: \p ―Ni tib doḻ goṉ rapd meṉ rii. \v 39 Per gzobse lni Pascw rii, rnab to rlaa choḻze tib zha ne no ladzguiib. ¿Pe gnë to sca, mazd csilaa naa meṉ ne nac zhirey to nu? \p \v 40 Pquiabbe zho, rëb zho: \p ―¡Csilaad luu me! ¡Mazd psilaa Barrabás! \p Ni laa Barrabás tib ngbaan nac Barrabás. \c 19 \p \v 1 Zeeṉe goṉ Pilat sca rac zho, dzigo bnabey Pilat bla meṉguiib, bdeed dooguid zho Jesús. \v 2 Bzieecw zho bla lë yag guiets bzoob zho guic me, ni bgacw zho me tib lë lar nizhnie nlaan. \v 3 Dzigo psilo zho ruṉnguzee zho me, nguiedz roptsie zho rnee zho: \p ―¡Bley na gaṉle, laa luu nacle zhirey zha Israel! \p Ni rgap zho lo me. \p \v 4 Wbiire Pilat brieequia Pilat zaatne ndxie grë miech co, rëb Pilat lo zho: \p ―Goḻwi gaṉle laa naa cuee me, glu naa me lo to, per gacnaṉ to gaṉle rieguiaḻd guet me; laa naa pquieple me rlu ni tib guieḻntseeb beeṉd me. \p \v 5 Zeeṉe laa Jesús brieequia, nzobguicse me coron yag guiets co, ni nacw me lar nizhnie co. \p ―Goḻwi na gaṉle ―rëb Pilat―, lëë me nu. \p \v 6 Grë pxoz ne rnabey, ni grë meṉguiib ne rquianap yadoo, zeeṉe goṉ zho me, psilo zho nguiedz roptsie zho rnee zho: \p ―¡None guet me! ¡Bnabey yquia me lo cruz! \p Dzigo rëbchaa Pilat: \p ―¡Goḻtsienie me sca! ¡To goḻquiaa me lo cruz! Saṉgue naa, grieelod yquia naa me lo cruz; sac laa naa goṉle peet guieḻntseeb beeṉd me. \p \v 7 Pquiab zho rëb zho: \p ―¡Rdziaap no xley no! Ni ley co rnabey ib none guet me, sac rquidie me rnee me laa me nac Xpëëd Dios. \p \v 8 Zeeṉe bin Pilat sca rëb zho, mazdraa bdzieb me. \v 9 Dzigo bzëëbnie me Jesús leṉ yulow stib, bnabdiidz me lo Jesús, rëb me: \p ―¿Bnë dieṉ cho meṉpaa nac luu? ¿Pa nac ladz luu? \p Per ib pquiabd Jesús lo xtiidz Pilat. \v 10 Dzigo rëb Pilat: \p ―¿Pe nacne rquiabd luu? ¿Goṉ gaṉle naa rnabey, zrieelo csilaa naa luu, o gnabeygaa naa yquiaa luu lo cruz? \p \v 11 Pquiab Jesús, rëb me: \p ―Nli luu nac zha rnabey niina, per teḻne niaca miṉe needzd Dios guieḻrnabey qui lo luu, grieelod ne luu gnabey zha gac naa. Miṉcocxe waa, zhi nac xtoḻ luu, mazdraa nac xtoḻ zha ne biaadlo naa nia luu. \p \v 12 Dzigo gocladz Pilat nsilaa me Jesús, per bzhiguieḻd grë zha ne güeysaṉ me ga. \p ―Teḻne laa luu csilaa mgui qui goṉ ―rëb zho―, rrieequia dzigo ye luu rlëënie César. Sac goṉ, grëse zha ne racladz gac rey, lo César ga racndaan zho. \p \v 13 Zeeṉe bin Pilat sca rëb grë miech co, bnabey Pilat briee Jesús nëz ley stib. Dzigo güeysob Pilat lo xcan ne zo ley co, zaatne rzob me ruṉ me guieḻwxtis. (Dipse ley co, niapse quie lag now; gane rnee zha Israela Gabata.) \v 14 Lëë dze vispr lni Pascw co ga nagoṉ, zig groḻle dzew noyac grë miṉ co. Dzigo rëb Pilat lo zho: \p ―Laa zhirey to nu goṉ. ¡Goḻsënie me! \p \v 15 Psilo zho stib, nguiedz roptsie zho, rnee zho: \p ―¡Beetgazh meṉ qui! ¡Bnabey yquia me lo cruz! \p Rëbchaa Pilat: \p ―Zhirey to nac me, ¿ni racladz to ye gnabey naa yquia me lo cruz? \p Pquiabbe grë pxoz ne rnabey rëb zho: \p ―¡Tibaque meṉ ne nac zhirey no, ni lëë meṉ co nac César! \p \v 16 Dzigotaa mazd laa Pilat bloo Jesús nia zha ne tsiequiaa me lo cruz. \s1 Pquia Jesús lo cruz \r (Mt. 27:32‑44; Mr. 15:21‑32; Lc. 23:26‑43) \p \v 17 Zeeṉe laa Jesús briee ga, rna tib cruz nroob ney me; laa zho zienie me. Bdziṉnie zho me ro guiedz, zaatne rnee zho “Gui Beerguic Ngutoo”; \v 18 ga pquiaa zho me lo cruz. Ni pquiaa zho schop zha ntseeb, tibga zhicruz zho bzo cue zhicruz me. \p \v 19-20 Bnabey Pilat pquia bla lan diidz guic zhicruz me, rneew: “LËË JESUS MEṈ NAZARET NU, MEṈ NE NAC ZHIREY ZHA ISRAEL.” Pquiaw xtiidz zha Israel, xtiidz zha Roma ni xtiidz zha Gres. Nzian zha Israel goṉ sca quia guic zhicruz me, sac gaxpaa ro guiedz nac zaatne pquiaa zho me lo cruz ga. \v 21 Nacne güey grë pxoz rnabey, güeylisqui zhow lo Pilat, rëb zho: \p ―¿Pe nacne pquiaa luu guic zhicruz mgui co, ne me nac zhirey zha Israel? Pe gacd nquiaa luu: “Rnee me, me nac zhirey zha Israel.” \p \v 22 Pquiab Pilat rëb Pilat: \p ―Miṉe pquia naa, laaw pquiale ga. Ni sca none guiaaṉa. \p \v 23 Laa grë meṉguiib ne pquiaa Jesús lo cruz ga, zeeṉe blozh pquiaa zho me lo cruz, bzheṉ zho xab me beeṉ zhow tap lë, tib lëgaw biaaṉnie zho tib tib zho. Laa lar ne rbix me, tiblagaque naca, ndiibda; \v 24 dzigo rëbchaa zho: \p ―Miṉritaa nagoṉ dziuuṉgroḻd ne. Miṉe naca gotsaa dzio new rif, dzigo zha ne grieequia zha co guiaaṉniew. \p Ga brieequia miṉe raquiet lo Xtiidz Dios, zaatne rnee: “Xab naa, miṉe racw naa nzian lë beeṉ zhow bgaaza lo zho; laa miṉe rbiix naa, bio zhow rif.” Ni scadaa beeṉ gza meṉguiib co. \p \v 25 Gax zaatne zo zhicruz Jesús ga, zo blalaa meṉ wnaa. Ga zo xniaa Jesús, zo tib beḻ xniaa me, zo Marí tsieel Cleof, ni Marí Magdal. \v 26 Gaxaque ga zo naa. Zeeṉe goṉ Jesús xniaa me, ni goṉ me naa, rëbchaa me lo xniaa me: \p ―Beeṉ cuent nagoṉ lëë xpëëd luu i zo i. \p \v 27 Laa lo naa në me: \p ―Beeṉ cuent lëë xniaa luu i goṉ. Bzhiguieḻ luu gaṉ me. \p Dzigo desde dze co, pcaania naa xniaa me bianie naa me lidz naa, pteedlo naa me. \s1 Gut Jesús \r (Mt. 27:45‑56; Mr. 15:33‑41; Lc. 23:44‑49) \p \v 28 Rieṉle Jesús ne gataa laa me psiaaḻ dziin ne pxeeḻ pxoz me me guṉ me, ni par grieequia grëse zigne rzeet lo Xtiidz Dios ted me, hor co bredz me rëb me: \p ―Rnab zhis naa. \p \v 29 Gax lo grë meṉguiib ne quianap me ga, ga zo tib cant win no nziu bla. Zeeṉe bin zho sca rëb me, rias tib zho bgadz zho tib lë zhiil lo nziu co, bzoob zhow guic tib goobgui nool güeyquiaa zhow ro me. \v 30 Zeeṉe bdziṉ nziu co ro me, pquiin me niipa, dzigo rëbchaa me: \p ―Lëëw nagoṉ, nataa laaw bza. \p Zeeṉe blozh sca bnee me, znuse pquianruṉ guic me; laa me blozh. \p \v 31 Guini liu co nac tib dze ne mazdraa nda lo zha Israel. Nacne güey grë zha ne rnabey lo meṉguiedz güeynee zho lo Pilat, gnabey Pilat tsietiits zho gzhibni Jesús ni zha ne pquiagza me lo cruz ga, zeeṉa guietgazh zho lo cruz dze co; sac racladzd zho scaque quia zho lo cruz zeeṉe laa dze nda co gdziṉ. \p \v 32 Dzigo pxeeḻ Pilat bla meṉguiib. Zeeṉe bdziṉ zho, glose güeytiits zho ni tib zha ne quiagza Jesús lo cruz ga; blozh ga, güeytiitsaque zho ni stib zho. \v 33 Zeeṉe bdziṉ zho zaatne zo zhicruz Jesús, goṉ zho laa me gutle; nacne bdiitsd zho ni me. \p \v 34 Horco wbig tib meṉguiib co, bliz zho xlanz zho ro xcuxti me. Zeeṉe bdob zho lanz co, nis ne, ren ne briee ga. \p \v 35 Naazhal goṉ znu beeṉ zho me. Laaw rne naa lo to zigne gocsew. Goḻliladza, sac ne nligaa diidzliw. \v 36 Ga brieequia miṉe raquiet lo Xtiidz Dios, zaatne rnee: “Ni tib dzit ne no me quiitsd zho.” \v 37 Ni stib lugar, zaatne rnee: “Bii zaṉaque zho gaṉle cho nac meṉ ne bliz lanz zho ga.” \s1 Bgueets Jesús \r (Mt. 27:57‑61; Mr. 15:42‑47; Lc. 23:50‑56) \p \v 38 Laa José, tib meṉ Arimaté, zeeṉe bin me laa Jesús gutle, dzigo güey me lo Pilat güeynab me diidzbey par grieelo tsielit me xcuerp Jesús lo cruz. Ye me xpëëdscuel Jesús nac me, per pxobneṉd me ne ye me nacgza Jesús; sacne rdzieb me grë meṉ Israel ne rlëë lo Jesús. Dzigo bdeed Pilat diidzbey. \p \v 39 Nicodem, meṉ ne güeyzodiidznie Jesús ga tib pcow liu, ye me güeynaḻ zhits José; güeynie me zig gaḻptsiiptap kil tiblo zënex ne riaa yaal ne lë mirr ni yaal ne lë áloe. \v 40 Zeeṉe blozh biet Jesús lo cruz, psilo zho bdëëb zho zënex co xcuerp me; blozh ga, pcheḻ zho me tib lar nquits; sac sca rqueets grë meṉ Israel zhingutoo zho. \p \v 41 Gax zaatne pquia Jesús lo cruz ga, niaa tib corral no niapse yag nex. Leṉ corral co, ga ndieeṉ tib baa tib cho quie, ni tib ngutoo gard ygueets leṉ baa co; \v 42 dzigo nacne gase güeyqueets zho me, sac zhile ruṉfalt sëëb dze nda co, ni baa cose nac miṉe riaaṉ gax ga. \c 20 \s1 BRIEEBAN JESUS \r (Mt. 28:1‑10; Mr. 16:1‑8; Lc. 24:1‑12) \p \v 1 Goḻ dze ne rzobni zhmala, silgaw, scase bii ncow rnaw, briee Marí Magdal zie me ro baaṉ Jesús. Zeeṉe bdziṉ me, goṉ me laa quie ne nioog ro baa co bdiooble, laaw zole tib nëz. \p \v 2 Horco lëëlëd wbire nguzhooṉ me, biaad me zaatne no no grop no Pedr, biaadnie me diidz lo no, në me laa zho güeybeele Jesús leṉ baa, dieeṉ palo güeysaṉ zho me. \p \v 3 Dzigo lëëlëd, briee no grop no Pedr, zioso no ro baa. \v 4-5 Zeeṉe bdziṉ naa ro baa, blëz naa niip, dzigo bdiixlo naa leṉ baa goṉ naa laa lar ne brieḻ me zhoob ga; per bzëëbd naa. Laa naa blozhdze bdiixlo leṉ baa, zeeṉe laa Pedr blanso. \v 6 Zigne blanso Pedr bzëëb Pedr leṉ baa, goṉ Pedr nligaa laa lar co zhoob ga, \v 7 niicle lar ne brieḻ guic mew, laaw zhoobaque ga; ndibëdsew, zhooba tib lad. \p \v 8 Nacne bzëëbaque naa. Zeeṉe goṉ naa zha zhoob lar co, dzigoraa bliladz naa ne nli brieeban me. \v 9 ¡Sac hor co, bii gard tsoguic naa zha rnee lo Xtiidz Dios; sac ga raquiet ne ible zrieeban me! \s1 Goṉ Marí Magdal Jesús \r (Mr. 16:9‑11) \p \v 10 Ye Marí biire blanso ro baa ga stib. Zeeṉe wbii no ga grop no Pedr, laa Marí bii zo ro baa ga. \p \v 11 Ga name zo Marí roon me. Sca roon me, tibaque zeeṉe bui me nëz leṉ baa co, \v 12 goṉ me laa chop anjl zob leeṉ co. Dib nquitsbiese rna xab grop anjl co, tib me zob nëz ne bzhoob guic Jesús, stib me zob nëz ne bio ni me; \v 13 dzigo rëbchaa me lo Marí: \p ―¿Pe nacne roon luu? \p ―Roon naa ―rëb Marí―, sac laa zho biadbee xcuerp Jesús nu, na dieeṉ pa güeysaṉ zho me. \p \v 14 Loxaque blozh sca bnee me, zeeṉe ptsire lo me goṉ me laa tib meṉ co zo gax zhits me. ¡Per ib beeṉbeyd me ne Jesúsa! \p \v 15 ―¿Pe nacne roon luu? ―rëb Jesús―. ¿Cho rguib luu? \p Leḻ güeynie guic Marí rëb me bod meṉ ne rquianap gaw, dzigo rëbchaa me: \p ―Bzhiguieḻ, teḻne luu biadbee me nu, bnë dieṉ pa lo güeysaṉ luu me; zeeṉa ga naa gaxi naa me. \p \v 16 Horco bneelë Jesús Marí, bredz me me. Zeeṉe bin Marí lë me, lëëlëd biecw me; dzigoraa beeṉbey me Jesús. \p ―¡Maestro! ―rëb me―. ¡Mod luu i! \p Laa me zie gbig me lo Jesús. \v 17 Dzigo rëbchaa Jesús: \p ―¡Xeeṉd luu naa! Sac gard guia naa lo Pxoz naa gbaa. Miṉe naca, güey güeynie diidz lo grë zha ne bzënaḻ zhits naa; gudz lo zho: Laa naa nole nëz guia naa lo meṉ ne nac Pxoz ne, meṉ ne nac Dios ne rdziuuṉbey ne. \p \v 18 Horco lëëlëd wbi Marí ga, ziaadnie me diidz lo no. Blanso me bzodiidz me zha goṉ me Jesús, ni në me lo no zigne rëbse Jesús lo me ga. \s1 Brieequia Jesús lo xpëëdscuel me \r (Mt. 28:16‑20; Mr. 16:14‑18; Lc. 24:36‑49) \p \v 19 Pcow liu dze dmingw co, grëse no ne nac no xpëëdscuel me laa no pcaalsa; loxaque Mazh ruṉfalt. Dziits nquiaa no yag yu, sac rdzieeb no grë zha Israel ne rlëënie me. Laa no ndxie ga, tibaque zeeṉe brieequia me bzo me glowtaa lo no; pquiaabdiuzh me no. \v 20 Blozhse pquiaabdiuzh me no, dzigo blu me leṉ nia me lo no, zaatne biaaz clav zeeṉe pquia me lo cruz, ni blu me ro xcuxti me. ¡Grëse no per nli rley no zeeṉe bdzioṉ no ne nli mew! \v 21 Blozh ga, në me lo no: \p ―¡Laa naa rnedz tib guieḻbley zdoo to, zeeṉa peet tsienied guic to! Zigne pxeeḻ Pxoz naa naa biaḻ naa, scagaa niina laa naa rxeḻ to. \p \v 22 Dzigo blub me lo no grëse no. \p ―Goḻcaania Espíritu Sant ―në me―. \v 23 Ni zeeṉe goṉ guṉ to tib miech perdon, scaque Dios zuṉ me zho perdon; laa teḻne siguieḻd zho guṉ to zho perdon, laa zho biaaṉle lo xtoḻ zho ga. \s1 Goṉ Mazh Jesús \p \v 24-25 Zeeṉe bdzioṉ no Mazh (Mazh ne rnee zho “Mëëdgrop” ga), bzodiidz now lo Mazh, per bliladzd Mazha, rnee Mazh: \p ―Rliladzd naa miṉe rnee to i goṉ. Zliladz naaw, per haxta gaṉlo naa me, haxta gaṉ naa leṉ nia me zaatne biaaz clav, ni cteed-xug naa ga; ni csëëbnia naa ro xcuxti me zaatne biaaz lanz ga. \p \v 26 Goc xon ngbidza, laa no pcaalsaque leṉ yu co stib; hor cosi yele Mazh ndxiegrë no ga. Scaque dziits nsioog no ro yu, per tibaque zeeṉe bdzioṉ no laa Jesús bzëëb leṉ yu ga stib, bzo me glowtaa lo no, pquiaabdiuzh me no. Blozhse pquiaabdiuzh me no, \v 27 rëbchaa me lo Mazh: \p ―Wbig na Mazh, bui leṉ nia naa, psëëb mzhugnia luu nu. Dieṉ nia luu nu, psëëbnia ro xcuxti naa. Gacchopdraa guic luu, sinque bliladz gaṉle ne nli mban naa. \p \v 28 Dzigoraa bliladz Mazh ne nli mban me. \p ―Nasi rliladz naa mban luu ―rëb Mazh―. Luu nac meṉ ne rnabey naa, luu nac xDios naa. \p \v 29 Pquiab Jesús rëb me: \p ―Laa luu rliladz niina, lëëcxe laa luu goṉle naa waa. ¡Dichos zha ne gliladz ne nli mban naa, niicle raṉd zho naa! \s1 ¿Pe nacne pquia grë diidz rii? \p \v 30 Lo lal ne bzënie Jesús no, ndaldoo milagr ne bdzioṉ no beeṉ me, led grëda raquiet lo guits rii. \v 31 Miṉe pquiase naa nu, laaw pquia naa zeeṉa zeeṉe glab tow, guieṉ to gaṉle ni gliladz to: Jesús nac meṉ ne biaadsilaa ne lo xtoḻ ne, Dios bzooblo me biaad me, ni Xpëëd Dios nac me; sac zha ne dib zdoo gliladz cho nac me, zgaa zho tib guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh. \c 21 \s1 Goṉ zho Jesús Galilé \p \v 1 Bded ga, wbiire brieequia Jesús lo no stib, zaatne nac ro nisdoo nroob ne rnee zho Tiberias. \p \v 2 Tib bdze dzew, tipse ndxie no gza no Simón Pedr, Mazh, Natanael (meṉ ne nac meṉ Caná ga), bets naa Jacob ni schop zha ne nacgza no. \v 3 Tibaque zeeṉe në Pedr, laa Pedr tsie gooz meḻ. Dzigo rdzieets no: \p ―Yeque no sca zia guio ne. \p Dzigo bziaab no tib leṉ barcw win gza no, laa no zio. \p Dipse guieel bdzionie no barcw co lo nis, per ni tib meḻ bgaad. \v 4 Laa liu ziaadle lozh guini, zeeṉe bdzioṉ no laa tib meṉ co zo ro nis, per ni tib no bdziuuṉbeyd me. \v 5 Dzigo bnee meṉ co lo no, në me: \p ―Yo to dieṉ xin, ¿pe bgaa ma? \p Pquiab no rdzieets no lo me: \p ―Choot ma bgaad. \p \v 6 Dzigo nëchaa me: \p ―Goḻroṉ guiex ne rgaa ma i nëz derech gaṉle, znaaz to ma. \p Dzigo broṉ no guiex co nëz derech. Zeeṉe laa no cueew lo nis, ib lëbd no glis now; ndaldoo meḻ ne biodzë leṉa. \p \v 7 ―¡Pedr! ―rep naa―. ¡Bina gaṉle, xmaistr ne i goṉ! \p Zeeṉe bin Pedra, lëëlëd wbix Pedr xab Pedr, biab Pedr lo nis; psilo Pedr bzhoobnis Pedr brieequia Pedr ro nis. \v 8 Laa no biaaṉ leṉ barcw ga; nole bdziṉniew zaatne nac ro nis. Maase tapgaḻtsii metr sca bdioobniu no guiex co lo nis. \p \v 9 Zeeṉe briee no leṉ barcw, bdzioṉ no laa gui noyecle, laa tib meḻ zhooble lo gui co, ye guietxtil ne. \v 10 Dzigo në Jesús lo no: \p ―Goḻtënie bla meḻ ne blozh bnaaz to i nu dieṉ. \p \v 11 Dzigo güey Pedr biep me leṉ barcw, güeyxadz me guiex ne no meḻ ga; dzigo bdobniu mew bdziṉnie mew haxta zaatne nacpaa ro nis. Meḻ tafa, niapse ma mbeew, zeeṉe bgab ma rgaa ma tib gayoo chooptsiiptsoṉ lo grë ma; niicle scataa nzian ma, per blëb guiex co, briezda. \p \v 12 Blozh ga, bredz me no, në me: \p ―¡Goḻtë na, zeeṉa gowxeren to! \p Ni tib no bnabdiidzd lo me dieṉ pe nli mew; sac, ¡rieṉpaa no ne nli mew! \p \v 13 Dzigo wbig me bdiiz me guietxtil co lo no, bzheṉ me meḻ ne, bneedz me ma lo no. \p \v 14 Ga bioṉ vuelt brieequia me lo no wlal ne brieeban me. \s1 Bzodiidznie Jesús Pedr \p \v 15 Blozhse bdioowxeren no, bredz Jesús Pedr, psilo zho bzë zho grop zho; dzigo rëb me lo Pedr: \p ―Simón (xingan Jonás), ¿pe nli dzigo rleynieraa luu naa que grë zha qui? \p ―Nquialadz naa luu ―rëb Pedr―, ni naṉlegaa luuw gaṉle. \p ―Pteedlo grë xpëcwxiil win naa sca ―rëb me. \p \v 16 Wbiire me, rëb me lo Pedr: \p ―Simón (xingan Jonás), ¿pe nlipaa dzigo rleynie luu naa? \p ―Nquialadz naa luu ―rëb Pedr. \p Dzigo rëb me: \p ―Pquianap xpëcwxiil naa sca. \p \v 17 Wbiireque me stib rëb me lo Pedr: \p ―Simón (xingan Jonás), ¿pe nlipaa nquialadz luu naa? \p Zeeṉe bin Pedr sca rëb me, mban goc zdoo Pedr; sac gale rac tsoṉ vuelt zinabdiidz me lo Pedr, dzigo rëb Pedr: \p ―Luu nac meṉ ne rnabey, luu naṉa grësew, naṉ luu gaṉle nquialadz naa luu. \p Dzigo rëb me: \p ―Teḻne nli nquialadz luu naa, yquiaanap luu xpëcwxiil naa sca. \p \v 18 ’Zeeṉe goṉ bii nguieg luu, led rsoladz luu gaṉle luuzhal racw xab luu, rrieelo rie luu zaatne racladztaa luu; per zeeṉe goṉ laa luu gac meṉgolraa, loxaque nia luu glis luu zhaale zha ne ygacwxab luu, ni zienie zho luu zaatne ni racladzd luu. \p \v 19 Zeeṉe znu rëb me lo Pedr, ga bzeet me zha nac guieḻgut ne ygaa Pedr, ni ga glu Pedr gaṉle pa lotaa meṉ nroob nac Dios. Blozhse ga, rëbchaa me: \p ―¡Dënaḻ zhits naa! \p \v 20 Dzigo naḻaque naa zhits me grop me Pedr. Zeeṉe ptsire lo Pedr, goṉ Pedr laa mëëdscuel ne scataa rleynie me ga, laa zho naḻ ga, zha ne zobpaa cue me ga lo xtsee co, zha ne wbigpaa bnabdiidz lo me dieṉ cho nac zha ne tsielo me ladznia zha ne gut me; dzigo rëbchaa Pedr lo me: \p \v 21 ―Teḻzhe zha rii waa, ¿pe nac miṉe ted zho? \p \v 22 Rëbchaa me: \p ―¿Pe nadieṉ guṉ luu ne racladz luu gacnaṉ luuw? Teḻne gacladz naa, zrieelo gnabey naa gban mgui haxta leṉ dze ne guiaḻ naa stib. Led xcuente luu ga. ¡Na zeeṉ dënaḻ zhits naa! \p \v 23 Zeeṉe gocnaṉ grëraa zha ne rliladz Jesús sca bnee me, grëse zho tibaque güeynie guic zho gdziṉdraa dze guet naa. Per led scada, sinque znu naca, rëb me: ¡Pe guṉ Pedr! Teḻne gacladz me, zrieelo gnabey me gban naa haxta gaḻ dze ne guiaad me stib. \p \v 24 Grëse miṉe pquia naa nu goṉ, grop lo naa goṉ naaw, grëse zha ne nacgrë no naṉpaa zho gaṉle ne diidzli rne naa. \p \v 25 Ndaldooraa grë ncuaaṉe nroob ne beeṉ Jesús, teḻ niaca miṉe yquiaw grësew, ni ygaad dib lo guidzliu tsotsow grë guits ne yquiaw ga.