\id ACT \h HECHOS \toc1 MIṈE BEEṈ ZHA NE PXEEḺ JESÚS BNEE XTIIDZ ME \toc2 HECHOS \toc3 Hch. \mt1 MIṈE BEEṈ ZHA NE PXEEḺ JESÚS \mt1 BNEE XTIIDZ ME \c 1 \p ¡Diuzh Tiofl! \p \v 1 ¿Yose luu dieṉ bets? Naa goṉ nac Luc, laa naa rxeḻ stib guits rii lo luu. Miṉe pxeḻ naa lo luu glo ga, lo co pquia naa grëse miṉe beeṉ Jesús, grëse wseed ne blu me lo miech zeeṉe psilo me xtsiiṉ me \v 2 haxta goḻ dze ne psaṉ me diidz pe nac ncuaaṉe guṉ grë zha ne bzooblo me tsie tsienee Xtiidz me. Espíritu Sant bdeed guieḻbiini lo zho bieṉ zho zha racladz me; lëë dze co ga zey me gbaa. \p \v 3 Nli psacsi miech me, beet zho me, per brieeban me. Ni par glu gaṉle ne nli brieeban me, dipse leṉ choo ngbidz brieequia me lo grë zha ne sca bzooblo me tsienee Xtiidz me. Gzataa zeeṉe rrieequia me lo zho, rnee me lo zho zha rnabey Dios. \p \v 4 Tib vuelt ndxie zho grë zho me, dzigo pso me diidz lo zho ible grieed zho lad guiedz Jerusalén, haxta guiet Espíritu Sant gdeed guieḻbiini lo zho zigne nacle xtiidz Pxoz me; ni biire rëb me lo zho: \p \v 5 ―Goḻsoladz gaṉle laa naa nile lo to: nli laa Juan pchoobnis, per niab nisa; saṉgue to zgaa to guieḻbiini ne gneedz Espíritu Sant, rrieequia Espíritu co chobnis to; ni zhile gdziṉ dze ne laa miṉ co gac. \p \v 6 Leṉ ngbidz ne sca nolulo me lo zho, tib vuelt bnabdiidz zho lo me, rëb zho: \p ―Ndioṉ no meṉ rnabey nac luu. ¿Pe niina na so luu gnabey luu, zeeṉa cuee luu zha Israel ladznia zha Roma? \p \v 7 Dzigo pquiab me rëb me lo zho: \p ―Dios, meṉ ne nac Pxoz naa, ncuaaṉe guṉ me rieguiaḻde to gacnaṉ tow, mese naṉ dieṉ pa dzew, dieṉ pa horgaaw; sac mese nac meṉ ne grieelo guṉa. \v 8 Sinque to, zeeṉe laa Espíritu Sant gneedz guieḻbiini lo to, hor co laa to ygaa poder ne rap me, laa to csilo gnee lo grë zha Jerusalén cho nac naa; tsie to dib xtan zha Judé, dib xtan zha Samar, ni lo grëragaa miech, tsienee tow. \p \v 9 Blozhse sca bnee me lo zho, zowique zho lo me, dzega, dzega laa me bzoquia gbaa. Glaale ziequia me zeeṉe znuse bdop tib xcow, laa me biongueetsse leṉ xcow co, goṉdraa zho me. \v 10 Laa zho bii quiawique zhan gbaa zaatne goṉ zho biongueets me ga, tibaque zeeṉe bdziṉ chop mgui zaatne zo zho ga, dib nquitsbiese rna xab grop mgui co; \v 11 rëb me lo zho: \p ―¿Pe nacne squitaa quiawi to zhan gbaa? Zigne goṉ to i nagoṉ zey me gbaa niina, squique guiet me gbaa gaḻ dze ne laa me guiaad stib. \p \v 12 Blozh ga dzigo laa zho wbi guic gui co (lëë Gui Oliv ga). Zhisaque bzë zho laa zho bdziṉle Jerusalén, lalse ne rzë zho dze ne rdziiladz zho lo dziin. \v 13 Bdziṉ zho zaatne rbëz zho, biep zho leṉ yu ne riaaṉ glaa; sac leṉ yu glaa co ga no zho. Ga rbëz Pedr, rbëz Ndrés, Jacob, Juan, Lip, Mazh, Bartol, Matew, ni Jacob ne nac xingan Alfé; Simón Zelot, ni Judas meṉlidz Jacob. \v 14 Grëse zho tibaque rcaalsa zho rzodiidznie zho Dios grë zho zha bets Jesús, xniaa me Marí, ni grëraa meṉ wnaa ne nacgrë zho. \s1 Bzo zha ne guṉ dziin ne psaan Judas \p \v 15 Tib dze pcaalsa maase tib gayoo gaḻ zho, dzigo guso Pedr bnee me lo zho, rëb me: \p \v 16 ―Grëse to bets, grëse to bzian, goḻgacnaṉ gaṉle, miṉe beeṉ Judas zeeṉe sca güeyto me Jesús, nole ne sca gaca. Lo Xtiidz Dios zhobneew, lëë miṉ co pquiaa rey David zeeṉe psiaab Espíritu Santa guic me. \v 17 Ye Judas gocgza no, ye me nac diidz niuṉ dziin ne nodziuuṉ no niina. \p \v 18 ’Ni nligaa laa ne niuṉ me dziin co, leḻ beeṉ me guieḻntseeb pto me Jesús, ni blozh ga lëëque lo liu ne bziuu dimi ne bdiizh zho me ga, ga güeytsobe me bzob guic me lo liu, wbiḻgazh me, nëzrii nëzrec bliaaḻ leṉ me. \v 19 Miṉ co nacne zeeṉe laa grë zha Jerusalén gocnaṉa, dzigo bleelë zho liu co “Liu Ren”. \p \v 20 ’Zigne rneque naa ga ―rëb Pedr―, ible lo Xtiidz Dios sca zhobnee; ni lëë miṉ co ga raquiet zaatne znu rnee: \q1 Ible ziaaṉdets lidz zho, \q1 ni stib choot gbandraa zaatne bio zho. \m Ni rneequew: \q1 Zhaale zha ne guiaaṉnie dziin ne no niuṉ zho. \p \v 21-22 ’Miṉ co nagoṉ, ible nonguieḻa so tib zha ne guiaaṉ xlugar Judas, gacgza zho no guioxobneṉ no ne nli brieeban Jesús. Nana sca, lo grë zha ne nacgrë no psilo bzianie no me zeeṉe pchoobnis Juan me, haxta goḻ dze ne laa me zey gbaa, lad co goḻgotsaa cue ne tib zha ne so gacgza no. \p \v 23 Dzigo ble zho tib meṉ ne lë José Barsabás (lëëque me ga rnee zho Just), ni stib meṉ ne lë Matí. \p \v 24 Blozh ga, bnab zho lo Dios, rëb zho: \p ―Dios, ndioṉ no luu nac meṉ ne rnabey no; ndioṉ no luuse nac meṉ ne ruṉbey zdoo tib tib miech, gane niina laa no rnab lo luu, luu blu dieṉ cho tib zha rii racladz luu so \v 25 guṉ dziin ne psaan Judas; sac laa Judas zeyle zaatne rieguiaḻ Judas. \p \v 26 Blozhse bnab zho lo Dios, laa grop zha co bio rif. Nacne brieequia meṉ ne lë Matí ga, dzigo dze cotaa laa me gocgza stsiiptib zha poxtl co. \c 2 \s1 Biaad Espíritu Sant \p \v 1 Zeeṉe goc gadz zhmal gut Jesús, lëëtaque dze co ruṉ grë zha Israel lni ne rnee zho Pentecostés. Dze co grëse zha ne no xnëz Jesús, laa zho pcaalsa. \v 2 Laa zho ndxie grë zho, tibaque zeeṉe bio tib bi nroob zhan gbaa, zig nac zeeṉe rriee tib medox, haxta leṉ yu ne ndxie zho ga pquiab; \v 3 ni brieequia nzian biini, rluw zig nac ludz miech, tibga tibga biini co blëz guic zho grëse zho. \v 4 Horco grëse zho pcaania guieḻbiini ne bdeed Espíritu Sant, psilo zho rnee zho grë xtiidz stib miech miṉe rsiaabtaa me guic zho. \p \v 5 Leṉ dze co nziandoo grë zha Israel ne no stib ladz beṉ bdziṉ Jerusalén, grë zha ne bii zienaḻ xley Dios. \v 6 Laa zeeṉe bio bi co, ye zho no lad grë miech guizhiu ne bdopbe zaatne zob yu co; tib tib zho zeeṉe bin zho laa grë zha ne pcaania guieḻbiini co nonee xtiidz zho, per nli rzee zdoo zho. \v 7-8 Rlozhd gwi zho rnee zho: \p ―¡Pe nli diidz rii! ¿Zha rrieelo rnee grë zha qui xtiidz ne, ni led zha Galilé nac zho? ¡Tib tib ne ndxie ne nu, zhaase zhaase diidz ne rnee ne! \v 9-10 Nu ndxie grë meṉ Part, meṉ Media, meṉ Elam, meṉ Mesopotam, meṉ Judé, meṉ Capadós, meṉ Pont, meṉ Asia, meṉ Frij, meṉ Panfil, meṉ Egipt, haxta grë meṉ ne ziaad nëz África, delant guiedz Ciren; grë meṉ Cret, meṉ Arab, grë zha Israel ne ziaad nëz Roma, grë meṉ Roma, zha ne zienaḻ zhiwseed zha Israel. \p \v 11 ’Pe zhidaa ne ―rnee zho―, ni diidz ne rneepaa ne tib tib ne laa ne nodzion rnee zha qui grëtaa milagr nroob ne ruṉ Dios. \p \v 12 Grëse zho per nli rzee zdoo zho, rdzieldraa zho zha guṉ zho, rnabdiidzlsa zho rnee zho: \p ―¿Bay pe i? ¡Ncuaaṉe gard dziaṉ ne! \p \v 13 Laa nogaa zho rzhidznie, rnee zho: \p ―Rzudz grë zha qui, gane squi rzë xtiidz zho. \s1 Bdeed Pedr tib lban \p \v 14 Dzigo bzoli Pedr gza me stsiiptib zha ne nac poxtl ga, psilo me nguiedz bnee me lo grë miech ne ndxie ga, rëb me lo zho: \p ―Grëse to, zigtaa zha Jerusaléna, zigtagaa zha ne blanso Jerusalén nuw, goḻgona gaṉle. \v 15 No bla to quianee rëb to rzuudz no, per led rzuudzd no. Griiṉpaale name blan ngbidz, niicle niaca zha ne riepaa nziu, niacxe gooṉ nale laa zho gzudz. \v 16 Led rzuudzd no, sinque niina nagoṉ noyac grë miṉe bzeet Joel padzeela (tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios), zeeṉe znu rëb me: \q1 \v 17 Znu rnee Dios: \q1 Zeeṉe wzhile ruṉfalt gaḻ dze co, laa naa cxeḻ zhiEspíritu naa zdoo grëse miech; \q1 grë xingan zhow, grë xindzoop zhow, laa zho cteed xtidz naa, \q1 grë zha nguieg, nzian grë ncuaaṉe glulo lo zho, \q1 grë meṉgol, nzian grë ncuaaṉe glu mcaaḻ lo me. \q1 \v 18 Leṉ dze co, \q1 grëse zha ne nguzobdiidz lo naa, \q1 niicle mguiw, niicle wnaaw laa naa cxeḻ zhiEspíritu naa zdoo zho, \q1 dzigo grëse zho cteed xtidz naa. \q1 \v 19 Nzian grë ncuaaṉe gzee zdoo to glu naa zhan gbaa, \q1 scaque lo guidzliu, zaṉ to ren, zaṉ to bel, zaṉ to grë goxdoo. \q1 \v 20 Zeeṉe zhile gdziṉ dze ne guiaad meṉ ne rnabey ne, \q1 laa lo ngbidz ycow, laa mëë gna nizhnie zig rna ren. \q1 Dze ne guiaad me ga, \q1 dze co gac tib dze ne mazdraa nroob, tib dze ne mazdraa ndzon. \q1 \v 21 Grëse zha ne dib zdoo gnab lo Dios yquia zdoo me zho, \q1 grëse zha co scaania me zho. \p \v 22 ’¡Grëse to, goḻquiaadiaga sca gaṉle! Led naṉwen to gaṉle Dios pxeeḻ Jesús, meṉ Nazaret ne biaad lo guidzliu rii, Dios bnabey beeṉ me grë milagr nroob, beeṉ me grë ncuaaṉe bzee zdoo to; ga blu gaṉle ne nli Dios nacnie me. \v 23 Laa zeeṉe laa Dios bdeed diidz biab me ladznia to (sac ible xtiidzle Dios naca, naṉle me zha nac ne sca ted Jesús), laa to bnaaz me, bzobdoo to me, bnabey to gut me. Led to goṉ bloo me ladznia grë zha ntseeb ne sca psacsi me pquiaa zho me lo cruz. \v 24 Per bleeban Dios me, psilaa Dios me ladznia guieḻgut; sac lëbd guieḻgut ne lëëw gnabey lo me. \p \v 25 ’Zeeṉe bzeet David Jesús, znu rëb me: \q1 Meṉ ne rnabey naa, raṉ naa tibaque quianap me naa; \q1 tibaque zo me cue naa nëz derech, ¿pe nac nadieṉ ne lega pe gac naa? \q1 \v 26 Gacxe waa, nley no zdoo naa, \q1 niicle ludz naaw, rleya rooḻnie naa me. \q1 Ni gane tibliladz rac naa; \q1 \v 27 sac naṉ naa niicle guet naa, \q1 ib csaand me guiaaṉ naa leṉ baa, \q1 ib gdeete me diidz xiṉ xpëël naa. \q1 Naa nac tib nguṉdziin lo me, ni rleynie me naa. \q1 \v 28 Me blu lo naa zha grieelo ygaa naa guieḻmban, \q1 ni tib guieḻbley nroob ne ygaa naa zeeṉe laa naa gdziṉ lo me. \p \v 29 ’Bets, bzian, to ne nac to meṉladz naa, goḻgona gaṉle: led miṉe bdete pxozgol ne David bnee me nu; sac goṉ, zeeṉe gut me güey zho güeyqueets zho me, ni haxta lo nadze laa xpaa me bii niaa. \v 30 Sinque miṉe bded Jesús ga bzeet me, sac goṉ tib zha ne biadteed xtiidz Dios goc me. Gocnaṉle me ne lo xtii me grieequia Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios, ni meṉ co sob gnabey zigne bnabey me; sac scale rëb Dios lo me, ni haxta bzeet Dios lë Dios parne glu ne yquidied me. \v 31 Dzigo zig nac zeeṉe raṉle me grëtaa miṉe ted Jesús, nacne bzeet me ne ib zrieeban Jesús, rëb me guiaaṉd xcuerp Jesús zaatne rbëz grëraa meṉgut, niicle xiṉdgaaw. \p \v 32 ’Jesús ga goṉ bzeet me, sac zig nac Jesús grop lo no bdioṉ no bleeban Dios me, \v 33 ni niina gbaa zob me cue Dios nëz derech, sac me nac meṉ rnabey. Ni zigne nacle xtiidz Dios meṉ ne nac Pxoz me, laa me pxeeḻ Espíritu Sant lo no; ni niina grëse ncuaaṉe noyaṉ tow, grëse ncuaaṉe noyongaa tow, xtsiiṉ Espíritu Santow. \v 34 Laa naa rbire rne lo to stib gaṉle, led miṉe bdete David ga bzeet David; sac goṉ, zeeṉe gut David güeysobd David gbaa. Davitaque goc zha ne znu rëb: \q1 Rëb Dios lo meṉ ndzon ne rnabey naa: \q1 “Cue naa nëz derech, nu bzob, \q1 \v 35 nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaṉ naa zho ladznia luu.” \p \v 36 ’Grëse to meṉ wladz, goḻgona sca gaṉle: Jesús goṉ, meṉ ne pquiaa to lo cruz ga, lëë meṉ co nac meṉ ne rnabey. Dios bzo me, ni Dios pxeeḻ me biaad me lo guidzliu. \p \v 37 Zeeṉe bin grë miech ne ndxie ga sca bnee Pedr, biab guieḻnë zho, psilo zho rnabdiidz zho lo Pedr ni lo grëraa zha ne nacgza Pedr ga, rëb zho: \p ―Bets, nana, ¿pe nac ncuaaṉe dziuuṉ no? \p \v 38 Dzigo rëb Pedr lo zho: \p ―Tib tib to, goḻsaan xquieḻntseeb to, goḻbig lo Dios, ni none chobnis to zeeṉa guiaaṉmbe to lo xtoḻ to; scagaa ible sxeeḻ Dios Espíritu Sant gacnie to. \v 39 Sac psaṉle Jesús diidz ne ible sxeeḻ me Espíritu Sant gacnie grëse zha ne cuedz me sëëb xnëz me; zigtaa tow, zigtaa xpëëd tow, zigtagaa grëraa meṉzita. \p \v 40 Nzianraa grë ncuaaṉe bzodiidz Pedr lo zho, ni pso me diidz lo zho csaan zho grëtaa guieḻntseeb ne ruṉ miech lo guidzliu rii. \v 41 Lo grë zha ne bzoobdiag grë miṉe pseed me zho dze co, rgaa zho maase tsoṉ mil; blozh ga, grëse zho brobnis, laa zho gocgrë grë zha ne rliladzle Jesús ga. \s1 Niowse mban zho \p \v 42 Grëse zha ne rliladz Jesús ga, dib zdoo zho zienaḻ zho grë miṉe rseed grë zha poxtl co zho, tibaque rcaalsa zho rzodiidznie zho Dios, ni row zho guietxtil zigne psaṉse Jesús diidz guṉ zho. \v 43 Grëraa zha ne zo stib lad, rdzieb zho; laa grë zha poxtl co, nzian grë milagr nroob ne ruṉ zho. \p \v 44-45 Tipse rnee zho, rdeedlsa zho ncuaaṉe rquiin zha ne nacgrë zho; zha ne quianie liu, teḻ pe grëragaa ncuaaṉe quianie zho, haxta rto zhow, dzigo rguiiz zho dimi co lo grë zha ne guieṉd pe yquiin. \p \v 46 Gzataa dze rcaalsa zho leṉ yadoo; rlozh ga, rcaalsaque zho lidz grë zha ne nacgrë zho row zho guietxtil zigne psaṉ Jesús diidz ga; iṉe nley, iṉe ndooladz rbe zho grë zho rquiin zho guieḻwagw ne ruṉlo zho, \v 47 ni rley zho rooḻnie zho Dios. Grëse miecha, rley zho raṉ zho sca niowse mban zho; ni zigse zie dzew, scase scase laa Dios rbedzraa grë zha ne rzëëb xnëz Jesús, laa zho racnzianraa. \c 3 \s1 Biac tib meṉ ne në ni \p \v 1 Tib dze zig rbixwe ngbidza, briee Pedr grop Juan zie zho yadoo nroob ne zob Jerusalén, sac lëë hor co nac horne rie zho yadoo riezodiidznie zho Dios. \p \v 2 Gax ro yadoo co quia tib puert rnee zho Puert Ndzon, ga rzob tib zhey gol ib gacd së, sac nële ni me zeeṉe gol me. Gzobse dze, rie zha ne riezoob me ga rnab me gon lo grë zha ne rzëëb yadoo. \v 3 Laa dze co, zeeṉe goṉ me laa Pedr grop Juan zieded ga ne laa zho sëëb yadoo, zëëb nia me rnab me gon lo zho. \v 4 Dze rwi zho lo me, tibaque rëb Pedr: \p ―Lo no bui. \p \v 5 Dzigo blis lo me bui me lo zho, naṉ me bod no pe dimi ne gdeed zho lo me. \v 6 Wbiire bnee Pedr lo me, rëb Pedr: \p ―Quianied naa dimi ygad naa lo luu. Ncuaaṉe grieelose gnedz naa, laaw gnedz naa niina, ¡niapse por Jesús (meṉ Nazaret), laa naa rnab lo luu, niinagazh guso i zeeṉ bzëni! \p \v 7 Dzigo bzheṉ Pedr nia derech me bliso Pedr me, hor cogazh laa grop ni me ga bdaan, \v 8 laa me psilo bzë. Rley me laa me bzëëb leṉ yadoo gza me zho, lo guieḻbley co haxta rias me, ni rooḻnie me Dios. \p \v 9 Grë miech ne no leṉ yadoo, zeeṉe goṉ zho laa me rzële, ni scataa rley me rooḻnie me Dios, \v 10 bzee zdoo zho; sac ruṉbey zho me, naṉpaa zho rzëd me glo, tibaque raṉ zho me rzob me zaatne quia Puert Ndzon ga rnab me gon. \p \v 11 Zeeṉe laa Pedr grop Juan briee leṉ yadoo nroob co, yeque me naḻ zhits zho ib rsaand me zho, laa zho bdziṉ stib nëz cho yadoo co zaatne quia tib nsaap nroob ne rnee zho zhiNsaap Salomón. Naḻaque grë miech co, rlozhd gwi zho, rlozhd gzee zdoo zho. \v 12 Dzigo rëbchaa Pedr lo zho: \p ―¿Pe rac to? ¿Pe nacne squitaa rzee zdoo to, squitaa rwi to lo no, zig nac zeeṉe no bdziuuṉguiac meṉ rii, zig nac zeeṉe por nguzobdiidz no lo Dios gane brieelo psëë no me? \v 13 Goḻgacnaṉ gaṉle led scada; sinque Dios meṉ ne bliladz Abraham, meṉ ne bliladz Isaac, meṉ ne bliladz Jacob, meṉ ne bliladz grëraa xmeṉgol ne, meṉ co blu lo to niina ne nli meṉ nroob nac Xpëëd me Jesús. Lëë Jesús co ga goṉ bnaaz to, bloo to me ladznia zhiwxtis ne, ni zeeṉe gocladz Pilat nsilaa Pilat me, pe liaadz to ndeed to diidz. \v 14 Bdeete to diidz nlaa meṉ ne nac meṉ ndzon, meṉ ne peet xtoḻd; leḻ bnab to blaa tib zha ntseeb ne nzëëb ngutoo. \v 15 Laa me, pquia to haxta beet to me, ni me nac meṉ ne rdeed guieḻmban. Per bleeban Dios me, ni mban me niina; sac grop lo no bdzioṉ no me. \p \v 16 ’Ni niina meṉ ne raṉ to biac nu, niapse por Jesús biac me; led ruṉbeyle to me naṉle to gaṉle rzëd me glo. Ne dib zdoo no rliladz no Jesús, gane brieelo bnab no beeṉguiac Jesús me. \p \v 17 ’Grëse to bets, ne nac to meṉladz naa, rgobey naa niicle to ni niiclegaa grë zha ne nac zhiwxtis ne, lega laa to bnabeyse bgaa Jesús beet to me, niicle to bieṉdaque dieṉ pe nacne sca beeṉ to. \v 18 Laa Dios bneedz diidz beeṉ to grë guieḻntseeb co, sac sca goc grëse miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe bzeet zho zha nac grë guieḻnë ne ted Jesús, Meṉ ne nacle diidz cxeeḻ Dios guiaad lo guidzliu. \p \v 19 ’Doḻ nroob ga goṉ beeṉ to, gacxe nana goṉ waa goḻsaan xquieḻntseeb to, goḻbig lo Dios; zeeṉa csaṉmbe me to lo xtoḻ to. Me gneedz guieḻbley lo to stib, \v 20 ni zbiire cxeeḻ me Jesús lo to stib, guiaadsilaa me to. \v 21 Gbaa no me niina, ni ga cuëz me nieeda gaḻ dze ne laa Dios blozh bnabey goc grëse ncuaaṉe none gac, zigne bzeetse grë zha ne pxeeḻ me padzeela, biadteed xtiidz me. \v 22 Zig nac Moisés bzeet me laa Jesús guiaad, rëb me lo grë pxoz gol ne: “Dios meṉ ne rnabey ne, ible znabey me ne lo xtii to grieequia tib meṉ ne gac zig nac naa lo to niina. Zeeṉe laa me guiaad, goḻgon xtiidz me; \v 23 sac zha ne gond xtiidz me, ib tedsod znitlo zho.” \v 24 Scaque Samuel, ni grëraa zha ne biadteed xtiidz me, grëse zho bzeetle zho grë ncuaaṉe noyac leṉ dze rii. \p \v 25 ’Grëse to, xmeṉgol to nac grë zha co, ye to ga rëb Dios guṉlay me zeeṉe znu biaaṉ me diidz grop me Abraham, rëb me: “Niapse por tib meṉ ne grieequia lo xtii luu, laa naa guṉlay grëse miech ne ndxie gdibdoose lo guidzliu.” \v 26 Ni niina ne laa Dios bleeban Jesús, gloque lo to pxeeḻ me me, guṉlay me to, zeeṉa csaan to xquieḻntseeb to. \c 4 \s1 Güeyzo zho zho lo wxtis \p \v 1 Laa Pedr grop Juan bii noneeque lo grë miech co, zeeṉe laa bla zha ne nac pxoz bdziṉ ga, bdziṉnie zho tib zha non ne quianap yadoo co ni zla zha ne nacgrë zha saducé. \v 2-3 Zigne bdziṉ zho bnaaz zho Pedr grop Juan, güeysëëb zho zho ladzguiib; ni ne bdzele dzew, ga biaaṉ zho dipse guieel co. Rlëë grë zha co, sacne laa Pedr grop Juan quianee lo grë miech co zha bleeban Dios Jesús; ni rnee zho grëse meṉgut, scaque grieeban zho. \p \v 4 Niicle ne scataa rlëë grë zha rnabey co, per nzian zha ne ndxie ga bliladz Jesús; zig gaay mil rgaa loxaque zha bgui. \p \v 5 Zeeṉe biini liu co, grëse zha non, grëse zha ne rnabey lo meṉguiedz, laa zho pcaalsa. \v 6 Ga bdziṉ Anás meṉ ne nac pxoz nroob ne rnabey, ga bdziṉ Caifás, bdziṉ Juan, bdziṉ Lejandr ni grë zha ne nac meṉlidz pxoz ne rnabey ga. \v 7 Dzigo bnabey zho gocredz Pedr grop Juan, bzo zho zho glowtaa, bnabdiidz zho lo zho, rëb zho: \p ―Goḻnë nadieṉ, ¿cho rnabey to, cho pxeeḻ to ne squi no to? \p \v 8 Horco laa Espíritu Sant bdeed guieḻbiini lo Pedr, pquiab Pedr rëb Pedr lo zho: \p ―Grëse to ne nac to zha ne rnabey lo meṉguiedz, grëse to ne nac to zha gol ne non xtiidz. \v 9 Teḻne miṉe rlisqui to nac ne dieṉ zha bdziuuṉ no meṉ rii ne laa ni me biac, \v 10 goḻsiguieḻ goḻquiaadiaga gaṉle, zeeṉa gacnaṉ tow ni gacnaṉ grëragaa meṉguiedza. Jesús goṉ, meṉ Nazaret ne bnabey to gut lo cruz ga, meṉ ne bleeban Dios ga, meṉ co beeṉguiac meṉ rii; ni laa to raṉgaa me laa me zo lo ne nu. \v 11 Lëë Jesús ga raquiet lo Xtiidz Dios zaatne znu rnee: “Quie ne psëëb zha ne nozaa yu, ni naṉd zho lëëpaa quie co nac miṉe rnazdziits yu.” Ni scapaa nagoṉ bzhaac to me. \v 12 Loxaque me zrieelo csilaa ne lo xtoḻ ne, sac bzodraa Dios cho stib zha ne niaad lo guidzliu niaadsilaa miech. \p \v 13 Zeeṉe goṉ grë zha wxtis co, scataa peet dzeb nod lo Pedr grop Juan, bzee zdoo zho; sac ruṉbey zho Pedr, ruṉbey zho Juan, nacd zho cho zha ne güey wseed nroob. Ga goṉ zho, pa lotaa guieḻbiini ne bgaa Pedr grop Juan ne bzënie zho Jesús. \p \v 14 Peet brieelod nlisqui grë zha co, sac nligaa laa meṉ ne biac ga zo lo zho ga. \v 15 Dzigo mazd bnabey zho briee Pedr ley grop me Juan; laa zho biaaṉ bzodiidz zho dieṉ zha guṉ zho zho, \v 16 sac rieṉ zho tib milagr nroob ga sca biac ni meṉ co; niicle ne racladz zho yqueets zhow, per grële meṉguiedz bina. \v 17 Nacne biaaṉ zho diidz, ctseb zho zho gbiiredraa zho cseed zho miech zhiwseed Jesús; zeeṉa lozhd gacnaṉ grëraa miech zha biac meṉ co. \p \v 18 Dzigo bredz zho Pedr stib, grop me Juan, goctox zho lo zho. \p ―Laa no rso diidz lo to goṉ ―rëb zho―, gbiiredraa to cseed to miech zhiwseed meṉ ne rnee to Jesús ga. \p \v 19 Pquiab Pedr grop Juan, rëb zho: \p ―Zha dieṉ rzac to, ¿pe nonguieḻa ga laa ne dziuuṉ no miṉe rnabey Dios, leḻ miṉe rnee to i dziuuṉ no? \v 20 Grieelod goṉ dziuuṉ no miṉe rnee to i, sac grëse ncuaaṉe bdzioṉ no, grëse ncuaaṉe bdziongaa no ib none gnee now, zeeṉa gacnaṉ grëse miecha. \p \v 21 Dzigo wbiire grë zha rnabey co, ntseeb rac zho lo zho pso zho diidz cseetraade zho miech; blozhse ga laa zho psilaa zho. Bdeetew diidz nsacsi zho zho, sac ndal miech ne rleynie Dios, rdeed zho xquizh lo me ne beeṉ me milagr \v 22 beeṉguiac me meṉ co, ni choole iz rac sca gacd së me. \s1 Bnab zho lo Dios \p \v 23 Zeeṉe laa Pedr grop Juan bdziṉ lo grë zha ne nacgrë zho, bzodiidz zho grëse teḻ zha rëb grë zha rnabey co, zha rëb pxoz non co. \v 24 Grë zha ne nacgrë zho ga, zeeṉe bin zhow grëse zho psilo zho bnab zho lo Dios, rëb zho: \p ―Dios, luu nac meṉ ro ne rnabey grëtaa ncuaaṉe no, luu bzaa gbaa, luu bzaa guidzliu, luu bzaa nisdoo, luu bzaa grëraa ncuaaṉe no. \v 25 Padzeela zeeṉe bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo pxozgol no David, meṉ ne beeṉ xtsiiṉ luu hor co; znu bnee me: \q1 ¿Pe nacne squitaa rac grë miech ne nacd zha Israel rlëënie zho Dios? \q1 Racladz zho guṉ zho ncuaaṉe ni grieelod lo zho. \q1 \v 26 Grëse zha non ne rnabey grë guiedz, \q1 tipse rac zho laa zho racntseeb lo Dios rlëënie zho me, \q1 ni rlëënie zho meṉ ne bzooblo me pxeeḻ me lo guidzliu. \p \v 27 ’Ni nligaa na scase goca. Guiedz Jerusalén nu, nu biaad rey Herod, biaad Pons Pilat, pcaalsa zho grë zho meṉladz no ni grë meṉzit, tipse bnediidz zho psacsi zho Jesús, meṉ ndzon ne bzooblo luu pxeeḻ luu biaadguṉ xtsiiṉ luu lo guidzliu nu. \v 28 Grëse zigne psaṉle luu diidz, scase beeṉ zho. \v 29 Ni scaque niina, bui gaṉle zha racladz zho ctseb zho no parne peet gneedraa no; luu nac meṉ ne gocnieṉ no ne nac no zha ne rdziuuṉ xtsiiṉ luu, zeeṉa gdzieebd no cseed no miech xtiidz luu. \v 30 Laa no rnab lo luu, beeṉguiac grë meṉ rzacnë, beeṉ grë milagr nroob, blu grë ncuaaṉe gzee zdoo miech; zeeṉa gaṉ zho gaṉle meṉ nroob, meṉ ndzon nac Xpëëd luu Jesús. \p \v 31 Zeeṉe blozh bzodiidznie zho Dios, masaque bzhidz zaatne ndxie zho ga; hor co grëse zho laa zho bgaaraa guieḻbiini ne bdeed Espíritu Sant lo zho; peet rdziebdraa zho laa zho zieseed miech Xtiidz Dios. \p \v 32 Leṉ dze co, grëse zha ne rliladzle Jesús ga, tibaque nac zho, tibaque rnee zho, tibaque nac miṉe zienie guic zho. Nod zha ne guiab lose zho yquiin ncuaaṉe rap zho; sinque grëse ncuaaṉe quianie zho cheṉ grë zho naca. \v 33 Grë zha poxtl co, zeeṉe rseed zho miech zha brieeban Jesús, nzian zha ne rliladz me; rlupaa ne Dios nacnie zho. \p \v 34-35 Ne nligaa tipse nac zho grë zho, nod zha ne guiab ne guieṉd pe yquiin, sac grëse zha ne quianie liu, zha ne quianie nzian yu, rto zhow dzigo rdeed zho dimi co rguiiz grë zha poxtla lo zha ne rquiina. \v 36 Sca beeṉ tib meṉ ne nacgrë zho lë José. (Zha xtii Leví nac me, gol me tib lo guidzliu win ne no lo nisdoo lë Chipr; zha poxtl-le bleelë me Bernabé. Bernabé, nac zig nac ne rnee ne: Zha ne rchoobladz zdoo miech.) \v 37 Pto me tib lë liuṉ me, dzigo bdeed me dimi co lo zha poxtl, bdiiz zhow. \c 5 \s1 Znu bzhaac Ananí grop Safir \p \v 1-2 Tib mgui lë Ananí, laa tsieel me lë Safir; ye me pto tib lë liuṉ me. Goṉlo tsieel me, teḻ palal dimi ne bdo liu co, bzheṉga me zhisa. Zeeṉe laa me ziesaṉ miṉe biaaṉ ga, lo poxtl, rëb me lëë grë dimi ne bdo liuṉ me ga. \v 3 Dzigo rëbchaa Pedr lo me: \p ―Ananí, ¿pe nacne bdeed luu diidz bzëëb meṉdox zdoo luu? Meṉdox i goṉ noquiil luu naṉ luu yquidiee luu Espíritu Sant, rnee luu lëë grë dimi ne bdo liuṉ luu nu. \v 4 Bieṉ gaṉle cheṉ luu liu co. Dimi ne bdiizh zhow, cheṉ luuw, niac niuṉ luuw zigne niacladztaa luu, ¿pe nac dzigo ne racladz luu yquidiee luu? Goṉ gaṉle led nod noquidiee luu, Dios i gocladz luu nquidiee luu. \p \v 5 Loxaque sca bin Ananí bnee Pedr, znuse biab Ananí liu, gagazh gut Ananí. Grëse miech ne bina, bdzieb zho. \v 6 Dzigo güey bla zha nguieg pcheḻ zho ngutoo co lar, blis zho me ga laa zho ziequeets me. \p \v 7 Wdzeelaaque goca zeeṉe laa tsieel me bdziṉ, ni lalnu güeynied guic me ne laa tsieel me gutle. \v 8 Bnabdiidzaque Pedr lo me, rëb Pedr: \p ―Bnë dieṉ, ¿pe nli lëë grë dimi ne bdo liuṉ to nu? \p Pquiab wnaa co, rëb me: \p ―Nliw, lalgui pto now. \p \v 9 ―¿Pa briee pensar qui lo to grop tsieel to? ―rëb Pedr―. Ne squi tipse bnee to naṉ to yquidie to Espíritu Sant; doḻ nroob i goṉ beeṉ to lo Dios. Laa zha ne güeyqueets tsieel luu blansole ro yu nu, ni niina goṉ laa zho güeyaque luu. \p \v 10 Diidz co blozh briee ro Pedr, znuse biab wnaa co liu, guchedraa me ga. Zeeṉe laa gza zha nguieg co bzëëb leṉ yu, laa me nixle ga; goṉ zho gutle me, dzigo blis zho me güey zho güeyqueets zho me cue xpaa tsieel me. \v 11 Grëse zha ne goṉ sca goc meṉ co grop me, zha ne bingaaw, zigtaa zha ne rliladz Jesúsa zigtagaa grëraa miecha, per nli bdzieb zho. \p \v 12 Grë zha poxtl co, tibaque rcaalsa zho tib lo nsaap ne quia cho yadoo ga rnee zho zhiNsaap Salomón; nzian grë milagr ne rdeed Dios diidz ruṉ zho. \v 13 Grëse miech ne rcaalsa ga, rleynie zho grë zha poxtl co, nzian zho rliladz miṉe rseed zho, per rbigd zho gacgrë zho zho. \p \v 14 Zigse zie dze, scase racndalraa miech ne rzëëb xnëz Jesús, mguisaque wnaasaque laa zho rliladz me dib zdoo zho. \v 15 Zhoob diidz scataa milagr ne ruṉ grë zha poxtl co. Dzigo psilo miech rbee zho grë meṉ rzacnë, rguix zho me ro nëz, no me zhoobse lo xlon me, no me zhoob lo yag ne ney zho me; rquiambëz zho maase zhimlëse Pedr guiab lad grë meṉ co zeeṉe laa Pedr ted. \v 16 Haxta grë guiedz win ne ndxie gax Jerusalén ga, rriee grë miech rdziṉnie zho grë meṉ rzacnë, no grë meṉ co noguitnie meṉdox; grëse zho ruṉguiac zha poxtl co zho. \s1 Bio grë zha poxtl ladzguiib \p \v 17 Zeeṉe goṉ meṉ ne nac pxoz nroob ne rnabey, ni grë zha saducé, scataa racnie miech grë zha poxtl co, per nli blëë zho, \v 18 bnabey zho bgaa zho psëëb zho zho ladzguiib stib. \v 19 Pcow liu co, guieela bdziṉ tib xanjl Dios pxal me ro ladzguiib, blee me zho ga; dzigo rëb me lo zho: \p \v 20 ―Goḻtsie leṉ yadoo, grëse miech ne ndxie ga goḻnee lo zho, zeeṉa gacnaṉ zho zha ygaa zho guieḻmban ndzon ne nodeed Dios niina. \p \v 21 Biinigazh liu, silgaw laa zho bdziṉle leṉ yadoo; psilo zho laa zho noseed grëse miech ne ndxie ga. \p Laga laa zho noseed miech leṉ yadoo, laa meṉ ne nac pxoz nroob ga, grë me zha ne nacnie me, bnabey zho ycaalsa zha ne nac wxtis ni grë zha non lo meṉguiedz. \p Zeeṉe laa grë zha co pcaalsa, dzigo pxeeḻ zho zha ne ziebee grë zha poxtl co ladzguiib. \v 22 Bdziṉ zho ro ladzguiib, ni tib choot guieṉd leeṉ co; rzhitsaque wbire zho güeynie zho diidz, \v 23 rëb zho: \p ―¡Choot guieṉd leṉ ladzguiib! Dziits niooga bdziṉ no, ga zo zha ne quianap; per zeeṉe bzhial ro ladzguiib bziaab no, bdzioṉ no choot guieṉd leeṉ co. \p \v 24 Grë pxoz ne rnabey, ni meṉ ne zo lo meṉguiib ne rquianap yadoo, zeeṉe bin zhow, rdzieldraa zho zha guṉ zho. \v 25 Lëëtaaque sca no zho, zeeṉe bdziṉ tib zho rëb: \p ―Zha ne goṉ bloo to ladzguiib ga, laa zho nolaque leṉ yadoo noseed zho miech. \p \v 26 Lëëlëd briee meṉ ne zo lo grë meṉguiib ne rquianap yadoo, brieenie me bla xaguiib me, güey zho niapse wen diidz güeyxi zho zha poxtl co leṉ yadoo; sac rdzieb zho ngoquie grë miech co zho. \v 27 Zeeṉe bdziṉnie zho zho lo grë zha wxtis co, dzigo rëb meṉ ne nac pxoz nroob ga lo zho: \p \v 28 ―¿Pe nacne ronde to diidz? Led pso no diidz lo to cseetraade to miech zhiwseed mgui ne nac Jesús ga. Ni na goṉ dible lad guiedz nu nozhoobneṉ zhiwseed to i, haxta rcaadzdoḻ to no ne no bdziuut me. \p \v 29 Dzigo pquiab Pedr rëb Pedr: \p ―Rdzion no miṉe rnabey samiech no, per glo none dziuuṉ no miṉe rnabey Dios no. \v 30 Meṉ co bliladz grë pxozgol ne, ni meṉ co goṉ bleeban Jesús, meṉ ne sca psacsi to beet to lo cruz. \v 31 Ni meque zeynie Jesús gbaa, bzoob me Jesús cue me nëz derech; sac Jesús nac meṉ ne rnabey, meṉ ne rsilaa miech lo doḻ. Ni Jesús goṉ, gdeed guieḻbiini lo grëse meṉ Israel gbiire gbig zho lo Dios stib; zeeṉa guṉquizhd me zho xtoḻ zho. \p \v 32 ’Miṉe rnee no lo to nu diidzliw, nozhal bdzioṉa, ni led loxaque nodsegaa; sinque ye Espíritu Sant meṉ ne rxeeḻ Dios racnieṉ grë zha ne ron xtiidz me, ye meṉ co quianee gaṉle ne nliw. \p \v 33 Zeeṉe bin zho sca rëb Pedr, blëëye zho, rzac zho tebaa gagazh gut zho gza zha poxtl co. \p \v 34 Lad zha wxtis co no tib zha farisé lë Gamaliel, ye me rseed miech Xley Dios, tib zha non nac me lo meṉguiedz; dzigo guso me bnabey me briee grë zha poxtl co nëz ley, \v 35 bnee me lo grëraa zha ne ndxie ga, rëb me: \p ―Grëse to meṉguiedz, laa naa rso diidz lo to, goḻcobey goṉ dieṉ pe guṉ to zha qui. Goḻguieṉ gaṉle, nonguieḻda ne lega miṉe gacladztaa to guṉ to zho. \v 36 Goḻsoladz gaṉle, padzeela squi bio tib meṉ ne brieelë Teudas, rëb me laa me niac tib zha ne nabey, ndal zha ne wbig lo me, goclo zho zig tap gayoo. Ni pasë me nabey, zeeṉe laa me gut nëzrii nëzrec bliaaḻ grë zha ne gocnie me ga. \v 37 Laa leṉ iz ne nodop lë miech, scaque brieequia tib meṉ Galilé brieelë Judas. Ndal zha ne gocnie me, per zeeṉe laa me gut scasaque nëzrii, nëzrec bliaaḻ grë zha ne gocnie me; brieelodaque pe niuṉ me. \v 38 Gane nagoṉ rne naa lo to, mazd peet guṉde to zha qui, goḻsaan zho squise goḻsilaa zho. Tsow glu teḻne guicse miech biab wseed ne ziaadnie zho i, zdziṉ dze ne nitlow. \v 39 Laa teḻne nligaa Dios rsiaab guic zho squi rseed zho miech, niacxe zlëb to gnitlo to wseed ne ziaadnie zho. ¡Teḻne guiab to gnitlo tow, naṉde to nend Dios ga tiḻnie to! \p \v 40 Grëse zha wxtis co bzoobdiag zho xtiidz Gamaliel, bieṉ zho ne scataa nonguieḻ gaca. Dzigo biire bredz zho grë zha poxtl co, bdiṉ zho zho, ni biire pso zho diidz lo zho gbiiredraa zho cseed zho miech zhiwseed Jesús. Blozhse ga, dzigo laa zho psilaa zho. \p \v 41 Zeeṉe laa zho wbi ga, rley zho por grëtaa miṉe pteed grë zha non co zho loxaque ne rliladz zho Jesús. \v 42 Ib psaand zho zhiwseed Jesús, gzobse dze rie zho yadoo ni rieque zho stib yu stib yu, rnee zho lo miech ne nli lëë Meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios lo guidzliu ga nac Jesús. \c 6 \s1 Bzo gadz zha ne guṉ xyudar poxtl \p \v 1 Ni ne leṉ dze co quiayac nzianraa miech ne rzëëb xnëz Jesús, dzigo psilo grë zha Gres rlisqui zho, rnee zho rdiooṉd grë wnaa viud ne nac zha ladz zho zaacse; zeeṉe rgaaz ncuaaṉe row zho, rgaad zho lal miṉe rgaa grë wnaa viud ne nac zha Israel. \p \v 2 Dzigo nacne bredz gza tsiipchop poxtl co grëse zha ne nole xnëz Jesús ga, bnee zho lo zho rëb zho: \p ―Gacnaṉ to gaṉle, grieelodraa ne noque so dziaṉ no dieṉ zha ygaaz ncuaaṉe yquiin to, sac goṉ nonguieḻda csaan no miṉe nac xtsiiṉ no, ib none guioseedraa no miech Xtiidz Dios. \v 3 Miṉ co nagoṉ, mazd goḻzo gadz zha bgui ne guṉ dziin co, lëëraasi goḻguieṉ cho gzo to; goḻguib zha ne ndzinli, zha ne nixbiini, zha ne nacnie Espíritu Sant; \v 4 zeeṉa sca guiob lo no gzodiidznie no Dios, gnab no lo me, ni cseed no grëraa miech Xtiidz me. \p \v 5 Grëse zho rëb, wen sca gaca. Horcogazh psilo zho ble zho zha ne so guṉ dziin co. Bzo zho tib meṉ lë Lip, tib meṉ lë Prócoro, tib meṉ lë Nicanor, tib meṉ lë Timon, tib meṉ lë Parmen, tib meṉ lë Xteb, rlupaa dib zdoo me rliladz me Dios ni nacnie Espíritu Sant me; ni tib meṉ Antioquí lë Nic, mazd glo Nic goc tib zha ne bleyniedox grë zhiwseed zha Israel. \v 6 Dzigo güeynie zho gza zha co lo zha ne nac poxtl. Blozhse bnab poxtl lo Dios gacnieṉ me zho, dzigo pxobnia poxtl guic zho, bnab zho lo Dios gdeed me guieḻbiini lo zho. \p \v 7 Zigse zie dze, laa Xtiidz Dios quiagaazraa dib Jerusalén. Nzian grë zha ne rzëëb xnëz Jesús, haxta grë meṉ ne nac pxoz, nzian zho laa zho bliladz me dib zdoo zho. \s1 Bnaaz zho Xteb \p \v 8 Goc palal dzew, nzian grë milagr nroob ne ruṉ Xteb, sac tibaque sca dib zdoo me rliladz me Jesús, ni nacnie Espíritu Sant me. \p \v 9 Laa tib dze, brieequia bla zha ne rie tib xyadoo win zha Israel, lë “Esclavos Libertados” gocladz zho ndiḻdiidznie zho Xteb. Brieeque zla zha Israel ne ziaad nëz Ciren, nëz Alejandrí, nëz Cilis, ni nëz Asia, ye zho gocgza zha co rlëë zho lo Xteb. \v 10 Goṉse zho rlëbd xtiidz zho lo Xteb, sac niapse Espíritu Sant rdeed guieḻbiini lo me, rieṉ me pe rnee me lo zho; \v 11 dzigo bdiizh zho bla zha ne ptsieets diidz, pquidie zho rëb zho bin zho laa Xteb noneenë Moisés ni rneenë me Dios. \p \v 12 Zeeṉe bin meṉguiedza, blëë zho; nacne bnabeyaque zha ne rnabey lo meṉguiedz bgaa Xteb güeyzo zho me lo wxtis. \v 13 Ni güeynie zho bla zha ne lega bnexuu, rëb zho: \p ―Nliw, rtsidiḻ mgui qui xyadoo ne, rtsidiḻ me xley ne. \v 14 Bdzioṉpaa no goṉ quianee me laa Jesús meṉ Nazaret ne quiazeet zho dib i ctsiḻ yadoo rii, ni ctsëë me ley ne psaṉ Moisés lo xmeṉgol ne. \p \v 15 Horco zeeṉe laa grë zha wxtis co ni grëraa zha ne ndxie ga bui lo Xteb, goṉ zho tib biini nroob ne riab lo me, masaque rlu me zig rlu tib xanjl Dios. \c 7 \p \v 1 Dzigo bnabdiidz meṉ ne nac pxoz nroob ga lo Xteb, rëb me: \p ―¿Bnë dieṉ pe nli quiayuṉ luu grë ncuaaṉe rnee zho i? \p \v 2 ―Grëse to ne nac to meṉladz naa ―rëb Xteb―, laa naa rzaac to zig bets naa, zig pxozgaa naa. Goḻsiguieḻ goḻquiaadiag chop tsoṉ lan diidz ne gne naa lo to nu gaṉle: Padzeela, zeeṉe bii no pxozgol ne Abraham dan ne lë Mesopotam, brieequia Dios ndzon ne no gbaa lo me, rëb Dios \v 3 griee me ga, csaṉ me grë meṉlidz me, tsie me nëz ne glutaa Dios lo me. \p \v 4 ’Nacne briee me xtan zha Caldé ga, bey me nëz Harán, ga wban me zhis. Laa zeeṉe laa pxoz me gut, dzigo laa Dios biaadnie me nëz rii, zaatne mban ne nu niina. \v 5 Niicle ne laa me blanso lo liu rii, ni tib lë win zaatne so ni me bdeete Dios lo me; per rëb Dios ib grë zha xpëëd me guiaaṉniew. ¡Ni laa me quianied mëëd leṉ dze co! \v 6 Rëbgazh Dios lo me, ib zieban grë zha xpëëd me ga ladz beṉ dipse leṉ tap gayoo iz, ga csacsi miech zho guṉcuṉ zho zho dziin. \v 7 “Per ib tedsod sacsi naa zha ne csacsi zho ga”, rëb Dios, “ni ga griee zho glanso zho nu, nu gooḻnie zho naa.” \p \v 8 ’Ni parne glu ib zac miṉe bnee Dios lo Abraham ga, dzigo psaṉ me diidz grëse mëëdbgui ne grieequia lo xtii Abraham none tso tib bey lad zho. Miṉ co nagoṉ, zeeṉe laa xpëëd me Isaac goc xon ngbidz, laa me bloo Isaac bey co. Scaque beeṉ Isaac xpëëd me Jacob, ni scaque beeṉ Jacob gza tsiipchop zha ne goc xpëëd Jacob; lëë gza tsiipchop zha co nagoṉ goc pxozgol ne. \p \v 9 ’Ziese pxozgol ne ga, blëënie zho bets zho zha ne lë José, pto zho José lo meṉ ne zie wto nëz Egipt. Ni ne nacnie Dios José, \v 10 psilaa me José lo grëtaa guieḻnë ne bded José, ni gocnieṉ me José beeṉbey rey Egipt José. Ib psaand me José, bdeed me guieḻbiini lo José. Zeeṉe goṉ rey co scataa meṉ nixbiini nac José, dzigo bnabey me bzo José goc me tib meṉ non ne bnabey dipse Egipt; haxta grë ncuaaṉ non ne no lidz rey, me bnabeya. \v 11 Lëëtaaque leṉ iz ne nac me dziin, biaad tib gbin; dipse xtan zha Egipt, dipse xtan zha Canaán mban bded miech. Grë zha ne goc pxozgol ne ga, guieṉdraa pe gow zho. \v 12 Laa zeeṉe bin Jacob laa zhobxtil bii no Egipt, dzigo pxeeḻ me zho güeyxi zho zhob ga. \p \v 13 ’Zeeṉe goc chop vuelt ziexi zho zhob Egipt, dzigoraa gocnaṉ zho bets zho ga rnabey Egipt; niiclegaa rey cow, hor coraa beeṉbey me bets José. \v 14 Dzigo bnabey José güeyxi zho pxoz me Canaán, güeyxi zho tsieel zho, güeyxi zho xpëëd zho. Lo grë zho rgaa zho tsoṉgaḻ tsiiṉ, laa zho bdziṉ Egipt. \p \v 15-16 ’Sca nacne laa Jacob bey Egipt. Ga gut me, dzigo güeyqueets zho me Siquem, tib leṉ baa ne bzhii Abraham lo Hamor; scaque grë xpëëd me zha ne goc pxozgol ne ga, ga gut zho. \v 17 Grë zha ne brieequia lo xtii zha gol co, zha ne na guiab ne nac meṉladz ne, ndal iz ne bio zho Egipt ga, ni ndaldoo goc zho. Laa zeeṉe ziaadyob cuee Dios zho ga zigne rëble me lo Abraham glo, \v 18 laa meṉ ne nac rey Egipt leṉ dze co, psilo ptsidiḻ zho; sac rsoladzdraa me grëtaa dziin ne beeṉ José lo meṉladz me. \v 19 Psacsi me zho, beeṉ me zho zigne gocladztaa me, haxta bnabey me grëse mëëdbgui ne ral gaṉdraa zho win parne guet win. \p \v 20 ’Leṉ dze copaa nagoṉ gol Moisés, tib mëëd niow nac win. Tsoṉ mëë bloolan xniaa win win, \v 21 laa zeeṉe brieelodraa ngolan me win, dzigo güeysaṉ me win tib ro guiubee Egipt, ga bdziel tib xindzoop rey win. Wnaa co goṉ win, biaaṉ win lo me zig tib xpëëd me; \v 22 haxta bioxco me grëse wseed ne rac zha Egipt, pseed win. Zeeṉe laa win broob, tib meṉ nixbiini goc win, niicle ne gnee wina, niicle ncuaaṉe guṉgaa wina. \p \v 23 ’Choo iz rap Moisés, zeeṉe biab guic me güeyted me lo meṉladz me. \v 24 Dzigo goṉ me laa tib zha Egipt quiaguiṉ tib zha Israel; nacne bzëëbaque me bla me zho, beet me zha Egipt co. \p \v 25 ’Sca beeṉ Moisés, naṉ me nieṉ grë zha Israel ne Dios bzo me gacnie me zho, csilaa Dios zho ladznia zha Egipt; per bieṉd zho ne scaw. \v 26 Biini liu co, goṉ me laa chop zha Israel nodiḻ, zie me nla me lo xtiḻ zho, bnee me lo zho nonguieḻd ga tiḻ zho, guieṉ zho gaṉle meṉladzaque zho. \v 27 Dzigo biasaque tib zha ne noquiaaw ga pcheep zho me, ntseeb rac zho rëb zho lo me: “¿Cho bzo luu guiaadnabey luu no, guiaadlisquigaa luu dieṉ pe nodziuuṉ no? \v 28 ¿Te racladz luu ye gutaque luu no zigne beet luu zha Egipt co nieeg?” \p \v 29 ’Zeeṉe bin Moisés sca rëb zha co, hor co bzhooṉ me bey me nëz xtan zha Madián. Nëz co ptsieelnia me, ga gop tsieel me chop mëëdbgui. \p \v 30 ’Choo iz goc no me nëz xtan zha Madián, tib dze no me cho gui Sinaí, tibaque zeeṉe goṉ me laa tib anjl zo groḻtaa tib lo yag zarz, masaque rso bel lo yag co. \v 31 Bzee zdoo me, lëëtaque laa me zie gbiggax me, zeeṉe bin me tsi Dios rëb Dios lo me: \v 32 “Naa nac Dios ne bliladz pxozgol luu Abraham, pxozgol luu Isaac, pxozgol luu Jacob.” \p ’Zeeṉe bin Moisés tsi Dios, per nli bdzieb me; lo dzeb co per ni blisdraa me lo me nwi me. \v 33 Dzigo bnee Dios stib, rëb me lo me: “Blit lab luu, sac gax lo naa i zo luu. \v 34 Laa dze nagoṉ bdziṉ ne laa naa csilaa grë zha Israel ladznia zha Egipt; sac raṉ naa zha nactaa grë guieḻnë ne noded zho ga, ron naa blactaa roon zho nosacsi zha co zho. Ni luu bzooblo naa tsiebee zho ga.” \p \v 35 ’Dzigo laa Dios pxeeḻ Moisés ziesilaa me zha Israel; niicle ne glo rëb zho lo me: “¿Cho bzo luu guiaadnabey luu no, guiaadlisquigaa luu dieṉ pe nodziuuṉ no?” Per me bzo Dios bnabey lo zho, blee me zho Egipt. \p \v 36 ’Nzian grë milagr, nzian grë ncuaaṉe nroob ne gzee zdoo ne beeṉ Moisés blee me zho ga; zigtaa leṉ guiedz Egiptow, zigtaa lo Nisdoo Nizhniew, zigtagaa grë dan bidz ne bio zho dipse leṉ choo iz ne bzënie me zho ga. \p \v 37 ’Moisés ga bzeet lo pxozgol ne, ne laa Dios gnabey lo xtiique zho grieequia tib meṉ ne cxeeḻ me guiadteed xtiidz me, zigne pxeeḻ me Moisés. \p \v 38 ’Zeeṉe nonie Moisés zho grë dan bidz co, Anjl ne bnee lo me guic gui Sinaí, me pteed xtiidz Anjl co lo zho; me pcaania ley ne biaaṉ lo ne ga, diidz ne rap guieḻmban. \v 39 Per ib bind zho xtiidz me, leḻ gocladz zho mbiire ney zho Egipt stib, \v 40 bnabey zho Aarón rëb zho: “Bzaa tib mdio tedner lo no gacnieṉ no laa no guioo Egipt stib; sac loxaque biadbee Moisés no ga, na choot naṉd dieṉ yo Moisés.” \p \v 41 ’Dzigo bzaa zho tib ngon yeeṉ goc zhimdio zho, haxta beet zho grë ma ne bloogon zho lo mdio co; bleynie zho ncuaaṉe bzaania zho. \v 42 Nacne wbiṉladz Dios, psaan me zho; psilo zho bleynie zho grë ncuaaṉe raṉ zho zhan gbaa. Beeṉ zho zigne bzeetse zha ne biadteed xtiidz me padzeela, zeeṉe rëb zho: \q1 Goḻsoladz gaṉle, \q1 laa ne nleynie to naa dipse leṉ choo iz ne bio to grë dan bidz co, \q1 laa ne niut ma ne ngogon to lo naa, \q1 \v 43 leḻ grë mdio ne bzaa to, mdio co bleynie to, lo mdio co pquiitsgzhib to. \q1 Mdio ne rnee to Moloc, \q1 zaatne zieetaa to tibaque ney to lidza, \q1 zhmel mdio ne rnee to Renfán, pa csaan to ma. \q1 Miṉcocxe waa, laa naa cuee to ladz to, \q1 gzonëz naa to guey to grë dan ne riaaṉ zitraa lo guiedz Babiloin. \p \v 44 ’Leṉ dze ne sca bio pxozgol ne grë dan bidz co, tib yu larse goc xyadoo zho, ga biotsow quie ne quia xley Dios. Dioszhal blu lo Moisés zha tsaa yu co. \v 45 Goc bla iza, zeeṉe blozh bnitlo Dios grë guiedz ne briṉ nu glo, laa Josué blansonieque yu co. Haxta leṉ dze ne goc David rey, bii lëëw nac xyadoo zho. \p \v 46 ’David goc tib rey ne gocnziuu lo Dios, bleynie Dios me, dzigo gocladz me nzaa me tib yadoo nroob zaatne mbëzlo zho Dios. \v 47 Per brieelod nzaa mew, Salomónraa goc rey ne bzaaw. \v 48 Nli laa yadoo co biaa, per teḻ Dios, meṉ nroob nac me, led yed me cuëz leṉ grë yu ne rzaa miech. \v 49 Zigne zhobneeque lo Xtiidz me, zeeṉe znu rëb me: \q1 Gbaa nac zaatne zoob naa, \q1 laa lo guidzliu nac zaatne rzo ni naa. \q1 ¿Zha nadieṉ nac yu ne naṉ to gzaa to cuëz naa? \q1 ¿Pa nadieṉ guiab to gzaa to zaatne gdziiladz naa? \q1 \v 50 ¿Niacxe led naad bzaa gbaa?, ¿niacxe led naad bzaa guidzliu? \p \v 51 ’Goḻgona sca gaṉle ―rëb Xteb―, zigne beeṉaque grë pxozgol to ga padzeela, scadaaque goṉ quiayuṉ to niina. Miech nad, miech ntseeb zdoo nac to; ib ronde to miṉe rnee Espíritu Sant. \v 52 Teḻ pxozgol to, nëḻte goṉdze zho grë zha ne pxeeḻ Dios biadnee xtiidz me; haxta beet zho grë zha ne bzeet ne laa Dios cxeeḻ tib meṉ peet xtoḻd ne bzooblo me guiaad lo guidzliu. Ni niina ne laa Dios pxeeḻ meṉ co, scasaque beeṉ to, ptsidiḻ to me, bnabey to bgaa me beet to me. \v 53 Tibaque squi quia to quiaguiits to Xley Dios; xanjlpaa me biaadsaṉa lo to, ni ruṉde to miṉe rnabeya. \s1 Beet zho Xteb \p \v 54 Zeeṉe bin zho sca rëb Xteb, blëëye zho haxta rowye ro zho rwi zho lo me. \v 55 Laa me, ne nacnie Espíritu Sant me, zeeṉe blis lo me bui me nëz gbaa, goṉ me lo guieḻndzon ne no Dios, goṉpaa me laa Jesús zo cue Dios nëz derech. \v 56 Dzigo bnee me, rëb me: \p ―Raṉpaa naa niina goṉ nzhialse gbaa, laa meṉ ne pxeeḻ Dios biaad lo guidzliu ga, laa me zo cue Dios. \p \v 57 Miṉe beeṉ zho ptse zho diag zho, ni nguiedz roptsie zho parne gondraa zho pe rnee me; laa zho wbigbe bnaaz zho me, güeynie zho me tib lad ro guiedz. \v 58 Zha ne goc textigw ga, blee zho lar ne mbix zho, bdziiṉ zhow tib lo mgui nguieg lë Saul, mgui co pquianapa; laa zho psilo bdeedquie me. \p \v 59 Sca nodeedquie zho me, laa me rnab lo Dios rnee me: \p ―Jesús, luu ne nac luu meṉ ne rnabey, luu pcaania zhiespíritu naa. \p \v 60 Dzigo pquiitsgzhib me, ni pquiaa me stib redz nroob bnab me lo Dios, rëb me: \p ―Dios, luu ne nac luu meṉ ne rnabey, doḻ ne quiayuṉ miech rii, laa naa rnab lo luu guṉquizhd luu zhow. \p Loxaque blozh sca bnee me, laa me gut. Ye mgui ne lë Saul ga, bdeed diidz sca beet zho me. \c 8 \p \v 1-2 Dzigo pcaalsase bla zha bgui ne noxco rleynie Dios, güey zho güeyqueets zho Xteb; mban rac zho, bio zho xquieḻnë me. \p Leṉ dze co, psilo zha ne sca rlëënie zha ne rliladz Jesús, ptsidiḻ zho grëse zha ne rliladz me; dipse leṉ guiedz Jerusalén pquianaḻ zho zho. Grëse zho bzhooṉ, zha ne zie grëraa guiedz ne ndxie nëz Judé ga, zha ne zieegaa nëz Samar; loxaque zha ne nacse poxtl biaaṉ Jerusalén. \v 3 Ntseeb rac Saul, rzac me tebaa zha gnitlogazh me grëse zha ne rliladz Jesús. Stib yu stib yu zie me, riebezhoo me zho lidz zho, mgui wnaasaque rey me riesëëb me zho ladzguiib. \s1 Bdziṉ Xtiidz Jesús nëz Samar \p \v 4 Laa grë zha ne bzhooṉ Jerusalén ga, zaatne zieetaa zho rnee zho Xtiidz Jesús lo miech. \v 5 Zig nac Lip, zeeṉe bdziṉ me tib guiedz nëz Samar, psilo me bnee me Xtiidz Jesús lo grë miech co. \v 6 Ndal zho rquiaadiag miṉe rnee me, rzee zdoo zho raṉ zho grëtaa milagr ne ruṉ me. \v 7 Ndal grë zha ne noguitnie meṉdox, riac zho, rquiaadan grë meṉdox co redz zeeṉe laa ma rzhooṉ; grë zha ne gutoo, grë zha ne nde ni, ruṉguiac me zho. \v 8 Grëse miech ne no guiedz co, rley zho. \p \v 9-11 Ga no tib meṉ ne rooḻ diidz dox, lë Simón. Ye me rzee zdoo miech grë ncuaaṉe ruṉ me. Nzianle iz sca noquidie me zho, grëse meṉguiedz ruṉbey me, haxta niats rac me rnee me guieṉdraa cho zig me. Grëse zho, haxta grë zha non rbig lo me, rzac zho lëë poder ne rap Dios ga nacnie me. \p \v 12 Laa zeeṉe bnee Lip lo grë miech co gocnaṉ zho diidz ndzon ne nac Xtiidz Dios, bin zho zha racladz Dios gban zho, bin zho cho nac Jesús; grëse zha ne bliladza, mgui wnaasaque, laa zho brobnis. \v 13 Dzigo yeque meṉ ne lë Simón ga bliladz Jesús, ye me laa me brobnis; zaatne zieetaa Lip naḻ me zhits Lip, rzee zdoo me raṉ me grëtaa milagr nroob ne ruṉ Dios. \p \v 14 Grë zha poxtl ne no Jerusalén, zeeṉe gocnaṉ zho scataa ndal zha Samar nocaania zhiwseed Jesús, dzigo pxeeḻ zho Pedr grop Juan zie nëz co. \v 15 Laa zho zie gnab zho lo Dios ygaa grë zha ne bliladzle Jesús ga guieḻbiini cheṉ Espíritu Sant; \v 16 sac zeeṉe bliladz zho Jesús, loxaque brobnisse zho, gard ygaa zho guieḻbiini co. \v 17 Bdziṉ zho pxobnia zho guic grë meṉ co, bnab zho lo Dios; dzigo grëse meṉ co laa me bgaa guieḻbiini ne rdeed Espíritu Sant. \p \v 18 Zeeṉe goṉ meṉ ne lë Simón ga, ne loxaque rxobniase zha poxtl co guic grë miech co laa zho rgaa guieḻbiini ne rdeed Espíritu Sant, dzigo laa me rdeed dimi, \v 19 rëb me: \p ―Goḻneedz poder qui lo naa; zeeṉa ye naa zha ne cxobniataa naa guic ygaa zho guieḻbiini ne rdeed Espíritu Sant. \p \v 20 Pquiab Pedr rëb Pedr lo me: \p ―¡Bieṉ gaṉle pe rnee luu! ¿Pa bin luu ye xpoder Dios zac si miech? ¡Tebaa niinagazh nitlo luu grë xtimi luu i! \v 21 Ni lalnu rieguiaḻd luu guṉ luu dziin rii, ni gdziṉdgaa dze guṉ luuw; sac mbed zdoo luu, zienied guic luu guṉ luu miṉe rnabey Dios. \v 22 Blee zhgab yozh qui guic luu, bnab lo Dios zeeṉa togo squia zdoo me luu, guṉquizhd me luu doḻ ne squi bza zdoo luu i; \v 23 sac rlu niapse guieḻntseeb nonie guic luu, ni lëëque luu goṉ nosacsi luu ne squitaa noyuṉctal luu xtoḻ luu. \p \v 24 Pquiabse me rëb me: \p ―Goḻguṉ guieḻnzaac, goḻnab lo Dios yquia zdoo me naa, zeeṉa ygaad naa grë guieḻnëdox ne rnee to i. \p \v 25 Blozhse bzodiidznie Juan grë miech co grop me Pedr, blozhse pseed zho zho Xtiidz Dios, laa zho wbire zey zho Jerusalén stib. Guiedz ne rdedtaa zho dib xtan zha Samar ga, rnee zho Xtiidz Dios lo grë miech co. \s1 Bzodiidznie Lip tib meṉ Etiopí \p \v 26 Laa Lip no Samar ga, tib dze brieequia tib xanjl Dios lo Lip, rëb me tsie Lip nëz ne rriee Jerusalén zie nëz Gaza. \p \v 27 Dzigo güey Lip nëz co. Tib dan ngana, lëëtaque laa tib meṉ ne nac dziin lo rein ne lë Candás zie ga, dziin nroob nac me lo rein co, sac me ngotsow grëtaa dimi ne no Etiopí. \v 28 Zobse me tib leṉ carret nroob zie me ga; znu wbirele me Jerusalén güeygaṉ me Dios. Laa me zob leeṉ co quialab me lo Xtiidz Dios miṉe pquiaa Isá, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela. \p \v 29 Dzigo bnabey Espíritu Sant Lip tsie Lip ygaa carret co lo Lip. \v 30 Zeeṉe bgaa carret co lo Lip, bin Lip pa lo nolab meṉ co; nacne rëbchaa Lip lo me: \p ―¿Pe rieṉ luu cho raquiet zaatne nolab luu i? \p \v 31 ―Rieṉd naaw ―rëb me―, rquiin tib zha ne gnë lo naa dieṉ zha naca. \p Dzigo bredz me Lip biep Lip leṉ carret co, güeysob Lip cue me. \p \v 32 Znu rnee zaatne nolab me ga: \q1 Zigne racse mëcwxiil yeeṉ zeeṉe rnaaz zho ma rut zho ma, \q1 scadaa ndooladz goc me, \q1 peet beeṉd me zeeṉe laa zho zienie me. \q1 Ni zigne roptsied ma zeeṉe rtsiib zho ma, \q1 scaque ni tib diidz ptsired me lo zho. \q1 \v 33 Niicle ne goṉ zho scataa ndooladz me, \q1 per psacsi zho me. \q1 ¡Pa lotaa bdziṉ guieḻntseeb ne beeṉ grë meṉladz me! \q1 Sac goṉ, ptiche zho xquieḻmban me lo guidzliu. \p \v 34 Dzigo rëbchaa meṉ co lo Lip: \p ―Bzhiguieḻ bnë lo naa dieṉ, cho nu znu rzeet Isá lo rii. ¿Pe me bded miṉ rii, te stib zhow ye? \p \v 35 Dzigo rëb Lip lo me Jesús raquiet ga, ni bnee Lip grëraa miṉe nac zhiwseed Jesús. \v 36 Laa zho no nëz, tibaque zeeṉe bdziṉ zho tib lugar co no nis; rëbchaa me lo Lip: \p ―¡Bui gaṉle laa nis no nu! Mazd bzhiguieḻ pchoobnisgazh naa. \p \v 37 [―Zaca ―rëb Lip―, totsaque dib zdoo luu rliladz luu Jesús. \p ―Rliladz naa me ―rëb meṉ co―, rliladz naa ne nli Xpëëd Dios nac me.] \p \v 38 Dzigo bnabey me blëz carret co ga. Biet me leeṉ co grop me Lip bzëëb zho lo nis co, ga pchoobnis Lip me. \v 39 Blozhse ga, laa Espíritu Sant blis Lip goṉdraa me Lip; per rley me laa me bio nëz stib, laa me zie. \p \v 40 Zeeṉe laa Lip brieequia, laa Lip nole guiedz ne lë Azot. Ga psilo me zigse zie me, guiedz ne rdedtaa me rnee me Xtiidz Dios lo grë miech co. Sca bio me nëz, haxta bdziṉ me guiedz Cesarea. \c 9 \s1 Goṉ Saul Jesús \p \v 1 Laa mgui ne lë Saul ga, per nli ntseeb rac me, tibaque ne laa guic me zienie gut me grëse zha ne rliladz Jesús. Güey me lo meṉ ne nac pxoz nroob, \v 2 bdeed pxoz co ti xtiidz me guey lo grë zha ne zo lo xyadoo zho nëz Damasc, parne gacnie zho Saul gnaaz zho grëse zha ne rliladz Jesús; zha ne ygaataa niicle mguiw niicle wnaaw, gzobdoo zho zho tsiesaṉ zho ladzguiib Jerusalén. \p \v 3 Laa Saul bio nëz, laa Saul zie. Zhile gdziṉ me guiedz Damasc, tibaque zeeṉe brieequia ti biinidoo zhan gbaa biab zaatne zie me ga. Groḻtaa lo biinidoo co biaaṉ me, biabgazh me liu. \v 4 Liu nix me, bin me zëëb ti tsi meṉ co rnee lo me: \p ―Saul, Saul, ¿pe nacne quianaḻ luu naa? \p \v 5 ―Beeṉ guieḻnzaac ―rëb me―, bnë dieṉ cho luu. \p Dzigo pquiab meṉ co, rëb me: \p ―Naa nac Jesús meṉ ne squi quiatsidiḻ luu. [Lëëque luu goṉ nosacsi luu i, rzac luu zigne rzac ngon ne rcaaṉni, ni lëëque lo guiib lots ne rtseb zho ma riecaaṉni ma. \p \v 6 Rdzieb Saul, rzhidz me lo dzeb co rëb me: \p ―Bzhiguieḻ bnë dieṉ, ¿pe racladz luu guṉ naa niina?] \p Rëbchaa Jesús lo me: \p ―Guche i, güey Damasc, ga gnë zho gaṉle pe nac miṉe no guṉ luu. \p \v 7 Zha ne ziegza Saul ga per nli bdzieb zho, haxta ni gacdraa gnee zho; loxaque tsi meṉ co ron zho zëëb, per choot raṉd zho. \p \v 8 Laa Saul guche ga. Zeeṉe laa me pxal lo me gwi me raṉdraa me, ¡laa lo me pcowle! Zha ne ziegzale me ga bzheṉ nia me bdziṉ me Damasc. \v 9 Tsoṉ dze sca brieelod niaṉ me, gzase dze co dowd me, niicle peet god me. \p \v 10 Guiedz Damasc ga, ga no ti mgui ne rliladz Jesús lë Ananí; dzigo goṉ me Jesús, bredz Jesús me. Pquiab me, \v 11 dzigo rëbchaa Jesús lo me: \p ―Güey nëz ne lë Derech, zaatne nac lidz ti mgui lë Judas; ga bnabdiidz meṉ Tars ne lë Saul. Zeeṉe quiazodiidznie me naa, \v 12 blu naa lo me laa tib zha lë Ananí bdziṉ rxobnia guic me, zeeṉa gbiire gaṉ me stib. \p \v 13 Pquiab Ananí rëb Ananí: \p ―¿Saul ye? Ziyon naa name zha nac grëtaa ncuaaṉe noyuṉ me Jerusalén, notsidiḻ me grë zha ne rliladz luu. \v 14 Haxta pxoz nroob ne rnabey bdeed diidzbey gnaaz me grëse zha ne no nëz rii. \p \v 15 ―Güey ―rëb Jesús lo Ananí―, sac laa naa bzooblole me, ib me tsie grë guiedz zit tsieseed me miech xtidz naa, me gneew lo grë zha rnabey, ni lo grëgaa zha Israel. \v 16 Na naa glu lo me gaṉle zha nac grë guieḻnë ne gaṉ me, zeeṉe laa me quiayuṉle xtsiṉ naa. \p \v 17 Dzigoraa güey Ananí zaatne no Saul ga. Bdziṉ me, pxobnia me guic Saul, rëb me lo Saul: \p ―Saul, bina gaṉle bets, laa Jesús goṉ, meṉ ne rnabey, meṉ ne brieequia lo luu zeeṉe ziaad luu nëz ga, laa me pxeeḻ naa ziaḻ naa nu; zeeṉa gnab naa lo me guṉguiac me bziaalo luu, ni ycaania luu guieḻbiini ne rneedz Espíritu Sant. \p \v 18 Zigne sca bnee Ananí, laa lo Saul biacgazh; lega zigne nac xmed meḻ nac grë ncuaaṉ co briee lo me. Horcogazh laa me brobnis. \v 19 Blozh ga laa me dow stib, zhiga zhiga laa me wbire pcaa fuerz. \p Goc bla dze no Saul lo grë zha ne rliladz Jesús Damasc ga, dzigo briee me \v 20 güey me grë yadoo win ne no ga, rnee me lo grë miech co cho nac Jesús, rnee me lo zho ne nli Xpëëd Dios nac Jesús. \p \v 21 Rzee zdoo grëse miech co raṉ zho sca rnee me, rneechaa zho: \p ―¿Led lëë meṉ qui ga name scataa ntseeb rac Jerusalén, notsidiḻ me grë zha ne rliladz Jesús? Conque nac diidz miṉ co ziaad me nu, ziadnaaz me zho tsiesaṉ me zho lo grë pxoz ne rnabey. \p \v 22 Per zigse zie dze, mazdraa rac Saul tibaque ne rnee me lo grë miech co, lëë meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios lo guidzliu ga, nac Jesús. Grë zha Israel ne no ga, rieṉdraa zho dieṉ pe gliladz zho. \p \v 23 Goc bla dze no me ga, laa grë zha Israel ne no ga blëë lo me; bnediidz zho rëb zho laa zho gut me. \v 24 Dze guieel riesobnap zho gzaase zaatne rap biedz nroob ne ndze igo guiedz co nëz, riequiambëz zho ted me, gut zho me. Per gocnaṉ mew, \v 25 nacne goḻ ti pcow liu pcaalsa grë zha ne bliladz miṉe bnee me, bloo zho me ti leṉ chicuid nroob, bzoob zho doow dzigo blit zho me cho biedz nroob ne sca ndze igo guiedz co. Sca bdeeda diidz briee me ga. \s1 Bdziṉ Saul Jerusalén \p \v 26 Zeeṉe bdziṉ Saul Jerusalén gocladz me ndziṉ me lo grë zha ne rliladz Jesús ga, per leḻ bdzieb zho zeeṉe goṉ zho me, sac rliladzd zho ne nli yele me bzëëb xnëz Jesús. \v 27 Dzigo güeynie Bernabé me lo grë zha ne nac poxtl, bzodiidz Bernabé lo zho zha goṉ me Jesús zeeṉe no me nëz zie me Damasc, zha rëb Jesús lo me; ni zha bdziebd me bnee me lo grë miech cho nac Jesús, leṉ dze ne blëz me Damasc. \v 28 Dzigoraa pcaania zho me. Laa zho gocgza me, zaatne zietaa zho zieseed zho miech, ib rdziebd me rnee me cho nac Jesús. \p \v 29 Brieequia bla zha Israel ne rnee xtiidz zha Gres bdiḻdiidznie zho me. Zhisaque goca, laa zho gocladz niut zho me. \v 30 Zeeṉe gocnaṉ grë zha ne rliladz Jesús gaw, dzigo güeysaṉ zho me guiedz Cesarea; ga briee me laa me zie nëz Tars, zaatne nac ladz me. \p \v 31 Leṉ dze co, grëse miech ne no xnëz Jesús, zigtaa zha ne no Judé, zha ne no Galilé, zha ne nogaa Samar, nguieeḻ rac zho peet lo guieḻxtseeb nodraa zho; zigse zie dze rioguicraa zho zha nac Xtiidz Dios. Grëse zho rioxco zho mban zho zigne rnabey me, tibaque nacnie Espíritu Sant zho. Ni scagaa, zigse zie dze ndal grë miech ne rzëëbraa rcaania Xtiidz Dios. \s1 Rieted Pedr lo grë zha ne rliladz Jesús \p \v 32 Leṉ ngbidz coque, zie ziaad Pedr rieted me lo grëse zha ne rliladz Jesús. Nacne güeyted me lo grë zha ne no Lida. \v 33 Guiedz co, beeṉbey me ti mgui lë Ené, gocle xon iz nix mgui co, ib gacd së me sac dipse me gutoo. \v 34 Dzigo rëbchaa Pedr lo me: \p ―¡Ené, niinagazh goṉ laa Jesús guṉguiac luu! Na zeeṉ guche i blis xta luu. \p Zigne sca bnee Pedr laa meṉ co biac, laa me guche ga. \v 35 Grëse meṉ Lida, grëse meṉ Sarón zeeṉe goṉ zho sca biac meṉ co, grëse zho bliladz Jesús. \p \v 36 Gaxaque Lida riaaṉ ti guiedz lë Jop. Jop ga no ti wnaa ne rliladz Jesús, lë Tabit (laa xtiidz zha Gres rnee zho me Dorc). Nquialadz me miech, grë zha ne guieṉd pe yquiin, ruṉ me xyudar zho. \v 37 Lega nacle blanguidz me, laa me gut. \p Zha ne rliladz Jesús ga, laa zho noxco dieṉ zha ygueets me. Bgaz zho me, blozhse ga güeyxob zho me sti leṉ yu ne riaaṉ nëz glaa. Xco co no zho, \v 38 zeeṉe bin zho laa Pedr no Lida. Pxeeḻaque zho chop zha bgui zienie diidz lo Pedr tsieniob Pedr Jop. \p \v 39 Zigne bdziṉnie zha co diidz, zienaḻgazh Pedr zhits zho. Bdziṉ zho lidz meṉ co, zolinëz güeynie zho Pedr zaatne zhoob me. Nzian grë wnaa viud ndxie ga, wbigbe zho lo Pedr, roon zho rlu zho grë lar ne bdib me. \v 40 Dzigo bnabey Pedr briee zho ley grëse zho, laa me biaaṉ ga, pquiitsgzhib me bnab me lo Dios. Blozhse ga wbig me lo ngutoo co, bnee me lo me rëb me: \p ―Guche i, Tabit. \p Zigne sca rëb Pedr laa lo ngutoo co bzhial, zeeṉe goṉ me laa Pedr zo ga, laa me bzobli. \v 41 Bzheṉ Pedr nia me, bliso Pedr me, dzigo bredz Pedr grë zha ne rliladz Jesús ga, ni grë wnaa viud co; goṉ zho laa me brieebanle. \p \v 42 Dipse lad guiedz co bzhoob diidz sca brieeban wnaa co; grë zha ne bina, ndal zho bliladz Jesús dib zdoo zho. \p \v 43 Nzianlaa dze biaaṉ Pedr ga, blëz me lidz Simón ti meṉ ne rcuudz grë guid ma. \c 10 \s1 Güeyzodiidznie Pedr Cornel \p \v 1 Guiedz Cesarea, ga no ti meṉ lë Cornel, rnabey me lo ti partid meṉguiib lë partid Italian. \v 2 Zigtaa mew, zigtaa grë meṉlidz mew, dib zdoo zho rliladz zho Dios, noxco zho mban zho zigne racladz Dios. Tibaque nonab zho lo Dios, ni nroob ncuaaṉe rgad zho lo grë zha ne guieṉd pe yquiin. \p \v 3 Tib dze, bdzele dzew tibaque zeeṉe goṉ me laa ti xanjl Dios bdziṉ zaatne zo me, bredzlë anjl co me. \v 4 Dze rwi me lo anjl co, rdzieb me laa me pquiab. Dzigo rëbchaa anjl co lo me: \p ―Gocnaṉ gaṉle grëse miṉe rnab luu lo Dios ron mew, ni raṉ me grëtaa yudar ne squi quiayuṉ luu lo grë zha ne guieṉd pe yquiin. \v 5 Gacxe waa, laa naa ziaḻnie diidz lo luu: pxeeḻ bla zha ne tsie guiedz Jop tsiexi zho ti meṉ ne lë Simón Pedr. \v 6 Gax zaatne nac ro nisdoo, ga no ti meṉ lëque Simón, rcuudz me grë guid ma; lidz meṉ co ga rbëz me; ga tsieguib zho me. \p \v 7 Zeeṉe laa anjl co zey, dzigo bredz me chop zha ne quia dziin lidz me, ni bredz me ti zhaguiib ne nacgrë zhaguiib ne zopaa gax lo me; dib zdoo zhaguiib co rliladz zho Dios. \v 8 Blozhse bzodiidz me lo gza zha co zha bzhaac me, dzigo laa me pxeeḻ zho ziexi zho Pedr Jop. \p \v 9-10 Biini liu, zig rwe ngbidza gaxle Jop zie zho. Lëëtaaque hor co laa Pedr biep nëz glaa guic yu ne rbëz me ga. Rcaabedz me, dzigo laga noyaclo ncuaaṉe gow me laa me biep guic yu co ziezodiidznie me Dios. \v 11 Dios nozodiidznie me, tibaque zeeṉe goṉ me laa ti lar nroob ziad-zëëb zhan gbaa, nzhidoo gzatap nëza laaw bdziṉ lo me. \v 12 Grë lose ma no lo lar co, ga no ma ne rzë gza tap ni, no grë ma ne rzë zigne rzë meeḻ, ni no grë ma ne rsiibe. \v 13 Horco bin me ti tsi meṉ co, rëb lo me: \p ―Pedr, ma ne racladztaa luu gow luu zac gut luu ma. \p \v 14 Pquiab me rëb me: \p ―¡Miṉ cogaa nagoṉ grieelod! Wlaltaa gard gow naa grë ma beed qui. \p \v 15 Rëbchaa meṉ co lo Pedr: \p ―Grë ncuaaṉe beeṉlayle Dios, nodne gnee luuw ncuaaṉ beed. \p \v 16 Blulo lar co tib, bluloquew stib, laa zeeṉe bioṉtaa goṉ mew dzigo laaw biire bzoquia nëz gbaa. \p \v 17 Lëëtaaque laa Pedr no zhgab dieṉ pe nacne sca goṉ me lar co, laa zha ne pxeeḻ Cornel ga bdziṉ ro yu ne rbëz me ga, \v 18 rnabdiidz zho me. \p \v 19 Zhgab co no Pedr, zeeṉe rëb Espíritu Sant lo Pedr: \p ―Laa tsoṉ zha bgui goṉ ziaadguib luu. \v 20 Biet, bnee lo zho. Ib peet tsienied guic luu güeynaḻ zhits zho, sac naa bnabey ziaad-xi zho luu. \p \v 21 Dzigo laa Pedr biet ga, bdziṉ me lo zha ne pxeeḻ Cornel ga, rëb me lo zho: \p ―Naa nac Simón Pedr. ¿Pe nac mandad ne ziaad to? \p \v 22 Pquiab zho rëb zho: \p ―Laa no ziaad xmandad Cornel, ti meṉ ne rnabey lo meṉguiib Cesarea. Laa me pxeeḻ no ziaad-xi no luu, sac ti xanjl Dios rëb lo me cxeeḻ me zha ne guiaad-xi luu tsie luu lidz me, tsienee luu lo me. Ti miech wen nac me, dib zdoo me rliladz me Dios, grëse zha Israel rleynie zho me. \p \v 23 Dzigo bredz Pedr zho bded zho nëz leṉ yu; ga biaaṉ zho wdze co. Biiniraa liu zienie zho me, ye palal zha Jop, zha ne rliladz Jesús zienaḻ zhits me. \p \v 24 Dze ne rac chop ngbidz briee zho Jop, laa zho bdziṉ Cesarea. Laa Cornel bredzle grë meṉlidz me, grë zha ne ndzieeldiidz me; ndal nac zha ne ndxienie me lidz me, quiambëz me Pedr. \v 25 Zeeṉe laa Pedr bdziṉ, briee me güeydzieelo me Pedr, pquiitsgzhib me lo Pedr naṉ me niuṉ me Pedr zigne riegaṉ me Dios. \v 26 Dzigo bliso Pedr me, rëb Pedr lo me: \p ―¡Guso i, nodne yquiitsgzhib luu lo naa! Bieṉ gaṉle samiechaque luu nac naa. \p \v 27 Dzigo laa meṉguiib co guso ga. Nozodiidz zho laa zho bzëëb leṉ yu. Zeeṉe bdziṉ zho zaatne ndxie grë miech co, \v 28 psilo Pedr bnee me lo zho, rëb me: \p ―Naṉle to gaṉle zha Israel naa, ni ib lo xley no rnabey nodne ziaab no lidz grë zha zit, per ni ctsieelsad no zho; per laa niina laa Dios blu lo naa, grëse miech ne beeṉlayle me nod pe nacne gbix zdoo naa gaṉ naa zho. \v 29 Gacxe waa, zigne gocnaṉ naa laa to rbedz naa, ziaḻnaḻgazh naa zhits zha ne pxeeḻ to. Nana sca, goḻnë dieṉ pe nacne bredz to naa. \p \v 30 Dzigo bzodiidz Cornel zha bzhaac me, rëb me: \p ―Nadze rac tap ngbidz ga, zig znaw goṉ, no naa lidz naa nu nocuan naa, ni nonab naa lo Dios. Tibaque zeeṉe goṉ naa laa ti mgui zole lo naa, masaque riaazbel xab me, \v 31 në me: “Gocnaṉ gaṉle grëse miṉe rnab luu lo Dios ron mew, ni raṉ me grëtaa yudar ne squi quiayuṉ luu lo grë zha ne guieṉd pe yquiin. \v 32 Gacxe waa, laa naa ziaḻnie diidz lo luu: pxeeḻ bla zha ne tsie guiedz Jop tsiexi zho ti meṉ ne lë Simón Pedr. Gax zaatne nac ro nisdoo, ga no ti meṉ lëque Simón, rcuudz me grë guid ma; lidz meṉ co ga rbëz me; ga tsieguib zho me.” \v 33 Sca nagoṉ në meṉ co lo naa, nacne bnabey naa biaad-xi zho luu; ni xquizhgaa luu ne laa luu ziaad. Dios zobwi gaṉle, grëse no laa no ndxie nu par yquiaadiag no miṉe bnabey me luu gnë luu lo no. \p \v 34 Dzigo rëbchaa Pedr: \p ―¡Naraa rieṉ naa, led yed Dios cue miech dieṉ cho nac zha Israel, cho nacgaa zha zit! \v 35 Sinque grëse miech lo guidzliu, teḻ pa guiedztaa nac zho, rcaania me zho totsaque ron zho miṉe rnabey me, ni rioxco zho zaacse rban zho. \v 36-37 Rgobey naa ziyonle to Diidz Ndzon ne pxeeḻ Dios lo meṉladz naa niina wriiṉ. Lo Diidz Ndzon co rnee, ne zac guiaaṉwen miech lo Dios, totsaque gliladz zho cho nac Jesús, meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ me (ni Jesús goṉ bzaa grëtaa ncuaaṉe no). Zig nac dib Judé, desde ne psilo Juan pseed me miech Galilé, laa zho gocnaṉa. \v 38 Ni naṉaxe to gaṉle, bdeed Dios poder lo Jesús, pxeeḻ me Espíritu Sant gocnie Jesús. Zaatne bdedtaa Jesús, pquia zdoo me miech, grë zha ne nosacsi meṉdox psilaa me zho ladznia ma; sacne nli Dios nacnie me. \v 39 No ne nac no zha ne bzianie me, grop lo no bdziaṉ no grëtaa milagr ne beeṉ me, zigtaa Jerusaléna zigtagaa dib Judéw. Jerusalénpaa ga beet zho me pquiaa zho me lo cruz, \v 40 per zeeṉe goc tsoṉ ngbidza laa Dios bleeban me, ni bneedz Dios diidz biire bdziaṉ no me. \v 41 Led grëdraa miech goṉ me, loxaque nose bdziaṉ me; sac ib Dios bzooblo no dziaṉ no grë dziin ne beeṉ me. Haxta bdioownie no me, bdionie no me, \v 42 ni pxeeḻ me no gnee no lo miech gacnaṉ zho gaṉle laa Dios bzo me, me guṉ guieḻwxtis gaḻ dze ne laa Dios cuedz grëse miech, zigtaa zha guta zigtagaa zha mbana. \v 43 Me ga bzeet grë zha ne biadteed Xtiidz Dios lo miech padzeela, zeeṉe rnee zho: “Grëse zha ne gliladz cho nac me, silaa Dios zho lo doḻ.” \p \v 44 Laa Pedr bii quianeeque, zeeṉe laa grë zha ne noquiaadiag ga bgaa guieḻbiini ne bdeed Espíritu Sant lo zho. \v 45-46 Grë zha Israel ne ziegza Pedr ga, zeeṉe goṉ zho laa grë zha co psilo quianee stib diidz, ni rdeed zho xquizh lo Dios, bzee zdoo zho goṉ zho ye grë meṉzit rgaa guieḻbiini ne rdeed Espíritu Sant. \v 47 Dzigo rëbchaa Pedr: \p ―¿Peraa nadieṉ gbiaaz ne, ne cchoobnisgazhd ne zha rii? Laa ne bdziaṉle gaṉle zigne rdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo zha Israel, scaque bdeed me guieḻbiini lo zho. \p \v 48 Dzigo bnabey Pedr brobnis zho, laa zho bzëëb xnëz Jesús. \p Blozh ga bnee Cornel lo Pedr cuëz me ga ti bla dze. \c 11 \s1 Bzodiidz Pedr zha güey me lidz Cornel \p \v 1 Grë zha poxtl ne no Jerusalén, ni grëraa zha ne rliladzle Jesús zha ne no Judé, bin zho sca bliladz gza meṉzit co Xtiidz Dios. \v 2 Dzigo zeeṉe laa Pedr bdziṉ Jerusalén güey bla zho güeytiḻdiidznie zho Pedr, \v 3 blisqui zho lo Pedr pe nacne güey Pedr lidz meṉzit, pe nacne güeytownie Pedr zho. \p \v 4 Dzigo psilo Pedr bzodiidz me lo zho zha nacne güey me lidz meṉ co, rëb me: \p \v 5 ―Guiedz Jop no naa, tib dze lëëtaque nozodiidznie naa Dios, tibaque zeeṉe goṉ naa laa ti lar nroob ziad-zëëb zhan gbaa, nzhidoo gzatap squina laaw ziaad nëz lo naa. \v 6 Zeeṉe bdixlo naa bui naa dieṉ pe quia lo lar co, goṉ naa niapse ma no lo co, grë ma ntseeb, grë ma ne rzë gzatap ni, grë ma ne rzë zig rzë meeḻ, ni grë ma ne rsiibe. \v 7 Lo grë ma co nowi naa, zeeṉe bin naa ti tsi meṉ co, në lo naa: “Pedr, ma ne racladztaa luu gow luu, zac gut luu ma.” \v 8 Dzigo pquiab naa rep naa: “Miṉ cogaa nagoṉ grieelod, wlaltaa gard gow naa grë ma beed qui.” \v 9 Nëchaa me lo naa: “Grë ncuaaṉe beeṉlayle Dios, nodne gnee luuw ncuaaṉ beed.” \p \v 10 ’Tsoṉ vuelt sca goṉ naa lar co. Blulow tib, bluloquew stib, zeeṉe bioṉtaa goṉ naaw dzigo laaw biire zey gbaa. \p \v 11 ’Loxaque blozh goṉ naa lar co, laa tsoṉ zha bgui blanso ro lidz meṉ ne blëz naa ga, pxeeḻ meṉ Cesarea co zho ziaadguib zho naa. \v 12 Ni laa Espíritu Sant bneeque lo naa, no ganaḻ naa zhits zho, niicle ne zhazit nac zho; nacne bianaḻ naa. Ye gza xoop zha ne ziaḻnie naa nu bzë bio no. \p \v 13 ’Bdziṉ no lidz meṉ co, psilo me bzodiidz me lo no zha bzhaac me, në me leṉ yu no me, zeeṉe goṉ me ti xanjl Dios, rëb anjl co lo me cxeeḻ me bla zha ne tsie Jop tsiexi zho naa \v 14 zeeṉa gane naa lo me zha grieelo csilaa Dios me lo doḻ grë meṉlidz me. \p \v 15 ’Laa naa psilo quiane lo me grë meṉlidz me, zeeṉe grëse zho laa zho pcaania Espíritu Sant, ni bgaa zho grë guieḻbiini ne rdeed me zigne bgaaque new. \v 16 Ga nagoṉ psoladz naa xtiidz Jesús meṉ ne rnabey ne, zeeṉe znu në me lo ne: “Nli nisse pchoobnis Juan miech, saṉgue to zgaa to guieḻbiini ne rneedz Espíritu Sant.” \v 17 Sca nagoṉ pcaania zho Espíritu Sant, laa zho bgaa guieḻbiini ne rdeed me zigne bgaaque new. ¿Cho nac naa nadieṉ ne glisqui naa miṉe ruṉ Dios? \p \v 18 Zeeṉe blozh bin zho grë miṉe bnee Pedr ga, peet rëbdraa zho. Psilo zho rleynie zho Dios, rdeed zho xquizh lo me; sac hor coraa bieṉ zho ye grë meṉzit zrieelo gbig zho lo Dios, gdeed me ti guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh lo zho. \s1 Bliladz zha Antioquí Xtiidz Dios \p \v 19 Zeeṉe sca pquianaḻ zho grë zha ne rliladz Jesús leṉ dze ne beet zho Xteb ga, nëzrii nëzrec bliaaḻ zho. No zho bdziṉ haxta Fenicia, no zho bdziṉ Chipr, nogaa zho bdziṉ nëz Antioquí. Zaatne bdziiṉtaa zho bnee zho cho nac Jesús, per loxaque lo grë meṉladz zho bnee zhow. \v 20 Niicle ne scaw, lëëque grë zha Israel ne no Chipr, zha ne no Ciren, zeeṉe laa zho bliladz Jesús güey zho guiedz Antioquí, bnee zho lo grë zha zit co cho nac Jesús. \v 21 Ni ne nacnie Dios zho, ndal grë miech co bzëëb xnëz Jesús. \p \v 22 Grë zha ne no Jerusalén, zeeṉe gocnaṉ zhow pxeeḻaque zho Bernabé güey Antioquí. \v 23 Zeeṉe bdziṉ Bernabé Antioquí, rley me goṉ me scataa quiayuṉlay Dios grë miech co; dzigo pso me diidz lo zho ib csaand zho zhiwseed Jesús. \p \v 24 Ti meṉ dib zdoo rliladz Dios nac Bernabé, nacnie Espíritu Sant me, ti miech wen nac me; gane zeeṉe laa me bdziṉ ga nzianraa zha ne bliladz Jesús. \p \v 25 Goc palal dzew, dzigo güey Bernabé guiedz Tars güeyxi me Saul, bdziṉnie me Saul Antioquí. \v 26 Dipse ti leṉ iz blëz zho ga grop zho, blozh pseed zho grë zha ne bliladz Jesús. Ga glopaa psilo ne laa grë zha ne rliladz Jesús brieelë CRISTIAN. \p \v 27 Leṉ iz co blalaa zha ne noteed xtiidz Dios no Jerusalén. Dzigo briee zho ga güey zho Antioquí. \v 28 Lad co no tib meṉ lë Agab, psiaab Espíritu Sant guic me bnee me laa ti gbin dox gaṉ miech nëz Israel. (Ni nligaa scase goca, lëë gbin co biaad leṉ iz ne zobnabey meṉ ne lë Claud.) \p \v 29 Grë zha ne rliladz Jesús Antioquí, zeeṉe bin zho sca rëb Agab, nacne bnediidz zho grë zho, teḻ palaltaa ncuaaṉe rgaa lo zho tib tib zho gdeed zhow gaclo ti gon cxeeḻ zho lo zha Judé. \v 30 Dzigo ptop zho gon co, zeeṉe laaw goclo, pxeeḻ zho Bernabé grop Saul güeysaṉa lo grë zha rnabey ne zo lo zha ne rliladz Jesús nëz Judé. \c 12 \s1 Bio Pedr ladzguiib \p \v 1 Leṉ dze co psilo rey Herod notsidiḻ me grë zha ne rliladz Jesús. \v 2 Bnabey me bgaa Jacob bets Juan, beet zho Jacob lo spad. \p \v 3 Zeeṉe goṉ Herod rley grë zha ne rnabey lo meṉguiedz Israel raṉ zho zha rsacsi me grë zha ne no xnëz Jesús ga, dzigo bnabeyaque me bgaa Pedr bio Pedr ladzguiib; lëëtaque leṉ dze co noyac lni Pascw. \v 4 Laa Pedr no ladzguiib, bnabey me bzo xon nëz meṉguiib quianap Pedr. Quiambëz me tedse lni co, laa me cuee Pedr gaṉ grë meṉguiedz zha csacsi me Pedr. \p \v 5 Grë zha ne rliladz Jesús, zeeṉe gocnaṉ zho scataa ndxienap meṉguiib Pedr no Pedr ladzguiib, psilo zho tibaque quianab zho lo Dios gacnieṉ me Pedr. \p \v 6 Nacle diidz pa dze cuee Herod Pedr. Wdze ne guiini liu co, laa Pedr nixguiesse leṉ ladzguiib; tib ga caden zob ti nia me, tibga meṉguiib tib nëz cue me, ni zhaaque zo zla zha ne quianap ro ladzguiib. \v 7 Tibaque zeeṉe biab ti biinidoo leṉ ladzguiib, laa ti xanjl Dios bdziṉ ga. Bdziṉ me, pcaaṉnia me cue Pedr, pcuaan me Pedr, rëb me: \p ―¡Na zeeṉ guche i! \p Zigne sca bnee anjl co, lega zhal caden ne zob nia Pedr ga bzhiala brieew nia Pedr; \v 8 dzigo rëbchaa anjl co lo Pedr: \p ―¡Pxidoo leṉ luu, pquiaa lab luu ni luu! \p Blozhse pxidoo Pedr leṉ Pedr, ni pquia lab Pedr; rëbchaa anjl co: \p ―¡Wbix xab luu na, zeeṉ dënaḻ zhits naa! \p \v 9 Naḻse Pedr zhits anjl co laa Pedr briee ga. Rieṉd Pedr ne nli nosilaa anjl co Pedr, masaque rzac me nonixquieeḻ mew. \v 10 Bded zho chop leṉ yu zaatne ndxie meṉguiib ne quianap, laa zho bdziṉ zaatne quia puert guiib ne rriee ro nëz. Zigne bdziṉ zho, zhal puert co bzhiala; laa zho briee. Bzënie anjl co Pedr spalal, zeeṉe goḻ zho zaatne rdedlsa nëz co, dzigo laa anjl co psaṉ Pedr ga. \p \v 11 Dzigoraa bieṉ Pedr led nonixquieeḻd Pedr, nli Dios pxeeḻ xanjl me güeysilaa Pedr ladznia Herod, zeeṉa gleyd zha Israel niaṉ zho grë guieḻnë ne nded Pedr. \p \v 12 Dzigo laa Pedr zie nëz lidz Marí, xniaa Juan Marcw; lëëtaque hor co nzian zho ndxie ga quianab zho lo Dios. \v 13 Zeeṉe bdziṉ Pedr pcaaṉnia Pedr ro yu. Briee ti ndzoop ne quia dziin ga lë Rode, zieso ndzoop dieṉ chow. \p \v 14 Zeeṉe beeṉbey ndzoop co tsi Pedr, rley ndzoop. Lo guieḻbley co niicle pxaldaque ndzoop ro yu, rias ndzoop zienie ndzoop diidz lo grë zha ne ndxie ga; rëb ndzoop laa Pedr bdziṉ ro yu ga. \v 15 Per bliladzd zhow. \p ―¡Dieeṉ pe rooḻ luu! ―rëb zho―. ¡Ncuaaṉe gliladzd ne rnee luu! \p ―¡Coo, nli lëë mew! ―rnee ndzoop―, laa me zo ga. \p ―¡Led meda, ―rnee zho―, bod anjl ne quianap mew! \p \v 16 Sca no zho, laa Pedr bii nocaaṉnia ro yu. Zeeṉe güey zho pxal zho ro yu, bzee zdoo zho goṉ zho nli Pedra, laa Pedr zo ga. \v 17 Dzigo blunia Pedr lo zho gnee nguiedzd zho; laa zho bzëëbnie Pedr leṉ yu. Ga psilo Pedr bzodiidz Pedr lo zho zha güeybee xanjl Dios Pedr leṉ ladzguiib; ni pso Pedr diidz lo zho sodiidz zhow lo Jacob, ni lo grëraa zha ne nacgrë zho. Blozhse ga, laa Pedr briee ga. \p \v 18 Zeeṉe biini liu, grë meṉguiib ne pquianap Pedr leṉ ladzguiib ga, rdzieldraa zho zha guṉ zho; sac ib bieṉd zho dieṉ yo Pedr. \v 19 Zeeṉe laa Herod pxeeḻ zha ne ziebee Pedr ladzguiib, pa sële Pedr. Dzigo güey zho güeynie zho diidz lo Herod; nacne bnabey Herod gocredz grë zha ne pquianap Pedr ga, pquiep Herod zho; blozhse ga, bnabey Herod gut zho gzase zho. Bded ga, laa Herod briee Judé zey me Cesarea. \s1 Dow mziog Herod \p \v 20 Leṉ dze co, pcaalsa meṉguiedz Tir ni meṉguiedz Sidón güeynee zho lo Herod; sacne rlëënie Herod zho. Lëëque ti meṉ ne nac dziin lo Herod lë Blast güeynie zho bnee lo Herod, bnab zho tiḻniedraa me zho, niicle zhagaaw laa zho gbig lo me; sac grëse ncuaaṉe rquiin zho, grë guiedz ne rnabey me ga rrieew. \p \v 21 Dzigo bzo Herod ti dze ne tsie zho tsiezodiidznie zho me. Zeeṉe goḻ dze co, got me lar niazh ne racw rey; bdziṉ me bzob me lo zhixcan me, psilo me bnee me lo grë miech co. \v 22 Goc palo quianee me, psilo zho rleynie zho me, nguiedz roptsie zho rnee zho: \p ―¡Led miechdraa i goṉ! ¡Ti diosle i nac meṉ qui quianee lo ne! \p \v 23 Laa me bii quianeeque, zeeṉe biet tib xanjl Dios bdiṉ me, psilo dow mziog me, gagazh gut me. Sca gut me, sac beeṉbeyd me ne Dios nac meṉ ne non, meṉ ne rnabey. \v 24 Laa Xtiidz Dios, zigse zie dze laaw quiagaazraa lo miech; ndal zha cub ne nozëëb xnëz me. \p \v 25 Jerusalén ga no Bernabé grop Saul leṉ dze co; zeeṉe biaḻse xtsiiṉ zho, laa zho brieeque ga laa zho zie nëz Antioquí zienie zho Juan Marcw. \c 13 \p \v 1 Lo grë zha ne rliladz Jesús Antioquí, nzian zha ne noteed Xtiidz Dios, nzian zha ne rseed miech Xtiidz Dios no lo zho. Lad grë zha co no Bernabé, no ti mgui lë Simón ne rnee zho “Meṉ Yaas”, no ti meṉ Ciren lë Lus, gaque no Saul, ni ti meṉ lë Manaén, bets pchoob Herod. \p \v 2 Laa ti dze lëëtaque ndxie zho noyooḻnie zho Dios ni nocuan zho, zeeṉe laa Espíritu Sant bnee lo zho, rëb me: \p ―Goḻcueextso Bernabé i grop Saul, zeeṉa csilo zho lo dziin ne gded naa guṉ zho. \p \v 3 Blozhse pcuan zho, blozhse bzodiidznie zho Dios, dzigo pxobnia zho guic Bernabé grop Saul, bnab zho lo Dios gacnieṉ me zho; bnee zho lo zho, laa zho zie. \s1 Güey Saul Chipr grop me Bernabé \p \v 4 Ga briee Bernabé grop Saul zienie Espíritu Sant zho bdziṉ zho guiedz Seleucia, Seleucia bzëëb zho barcw laa zho zie nëz Chipr (ti guidzliu win ne no lo nisdoo). \v 5 Ye Juan Marcw zienie zho guṉ xyudar zho. \p Bdziṉ zho ro guidzliu win co zaatne ndxie guiedz Salamin, biet zho barcw güey zho grë leṉ xyadoo meṉ Israel ne no ga, güeyseed zho miech Xtiidz Dios. \v 6 Ga briee zho güeyted zho dipse lo guidzliu co bdziṉ zho guiedz Pafos; guiedz ne bdedtaa zho bnee zho Xtiidz Dios lo miech. Pafos, ga beeṉbey zho ti meṉ Israel lë Barjesús (laa xtiidz zha Gres rnee zho me Elim). Rquidie me rnee me xtiidz Dios noteed me lo miech, per diidz dox rooḻ me. \p \v 7 Guiedz co ga no ti meṉ lë Sergio Paul, meṉ co zob rnabey guidzliu co; dzigo lo meṉ co ga no Barjesús. Ti meṉ nixbiini nac meṉ ne lë Sergio ga, no me liaadz gacnaṉ me zha nac Xtiidz Dios; dzigo bnabey me gocredz Bernabé grop Saul. \v 8 Zeeṉe bdziṉ zho psilo Barjesús quiaguib me dieṉ pe yquiaaqui yquiaadiagd meṉ rnabey co Xtiidz Dios. \p \v 9 Dzigo buitipaque Pabl lo Barjesús (Pabl nac sti lë Saul), ni ne nacnie Espíritu Sant Pabl \v 10 rëb Pabl lo me: \p ―¡Biche nu zhin meṉdox! Zhin meṉdox goṉ nac luu, squitaa noquidiee luu miech, notsidiḻ luu diidzli. ¿Zha rna dze ne csaan luu miṉe nac luu i, squi notsidiḻ luu Xtiidz Dios? \v 11 Goṉ gaṉle, ¡laa Dios csiaabzi luu, niinagazh laa lo luu ycow, ni spalal xbiini ngbidz gaṉdraa luu! \p Zigne sca rëb Pabl laa lo meṉ co pcow, nëzrii nëzrec zie me racladz me dieṉ cho gnaaz nia me. \p \v 12 Zeeṉe goṉ meṉ rnabey co sca pcow lo Barjesús, hor co bliladz me Xtiidz Dios, bzee zdoo me goṉ me scataa poder ne ziaadnie zhiwseed Dios. \s1 Bdziṉ zho guiedz Antioquí \p \v 13 Bded ga, laa Pabl gza Bernabé ni Juan bzëëb barcw stib, laa zho zie nëz xtan zha Panfil. Bdziṉ zho guiedz Perg laa zho briee leṉ barcw, ga ptso Juan lo zho, laa Juan zey nëz Jerusalén; \v 14 laa zho bio nëz zie zho nëz xtan zha Pisid, bdziṉ zho sti guiedz lë Antioquí. \p Zeeṉe goḻ dze ne rdziiladz miech lo dziin, güey zho xyadoo zha Israel. \v 15 Blozhse bded zha ne blab lo guits ne pquiaa Moisés, ni blab zho miṉe pquiaa grëraa zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, dzigo laa meṉ ne rnabey yadoo co bnee lo Pabl grop Bernabé, rëb me lo zho: \p ―Teḻne racladz to gnee to chop lan xtiidz to, zac gnee tow niina. \p \v 16 Dzigo guso Pabl, blunia me lo grë zha ne ndxie ga cuedze zho, rëb me lo zho: \p ―Grëse to ne ndxie to nu, zigtaa tow ne nac to meṉladz naa, zigtaa togaaw ne nac to zha stib guiedz zha ne noxco gban zigne rnabey Dios; goḻquiaadiag chop lan xtidz naa gaṉle gne naa lo to: \p \v 17 ’Dios ne rliladz no nac no meṉ Israel, ib me bzooblo grë pxozgol no laa zho bgab lo me. Me gocnieṉ zho zeeṉe bio zho ladz meṉ Egipt, ni me güeysilaa zho ga, blu me gaṉle ne nli meṉ nroob nac me. \v 18 Dipse leṉ choo iz ne bio zho grë dan bidz ne bded zho ga, pxecw me grëtaa xquieḻntseeb zho. \v 19 Blozh ga, bnitlo me gadz guiedz nroob ne ndxie xtan zha Canaán, bdeed me liu co lo zho. \v 20 Ni dipse leṉ tap gayoo groḻ iz, me bzooblo grë zha ne bzo bnabey lo zho; lëë lultm zha ne bzo me ga bnabey lo zho goc profet Samuel. \v 21 Blozh ga, laa zho bnab so ti rey gnabey lo zho, nacne bzo me Saúl, bzob Saúl choo iz goc me zhirey zho. Lëë pxoz Saúl ga brieelë Cis, meṉ ne ziaad lo xtii pxozgol no Benjamín. \v 22 Zeeṉe laa Dios ptiche dziin co lo Saúl, dzigo bzo me David goc rey. Lëë David ga rzeet Dios zaatne znu rnee: “Rleynie naa xingan Isaí zha ne lë David, laa naa goṉle ib zuṉ David miṉe gnabey naa.” \v 23 Ni lo xtii David co nagoṉ brieequia Jesús, meṉ ne pxeeḻ Dios lo guidzliu biaadsilaa miech lo doḻ, zigne psaṉle me diidz lo xmeṉgol no padzeela. \p \v 24 ’Leṉ dze ne merle xoobneṉ cho nac Jesús, leṉ dze co bnee Juan Bautist lo grë meṉ Israel: csaan zho xquieḻntseeb zho gnab zho perdon lo Dios, zeeṉa chobnis zho. \v 25 Laa zeeṉe zhile gdziṉ dze ne gut zho Juan, dzigo bnee me lo miech rëb me: “Goḻgacnaṉ gaṉle, led naad nac meṉ ne quiambëz to ga cxeeḻ Dios. Merle guṉbey to me, ti meṉ non nac me, per ni par gac naa ti nguṉdziin win ne glit lab me ni me raguiaḻd naa.” \p \v 26 ’Goḻgacnaṉ sca gaṉle bets: zigtaa tow ne ziaad to lo xtii Abraham, zigtagaa tow ne nac to miech stib guiedz zha ne rliladzle Dios, ib laa Dios pxeeḻ Jesús csilaa me ne lo xtoḻ ne grëse ne. \v 27 Grë zha Jerusalén ni grë zha ne rnabey lo zho, ib bieṉd zho cho nac Jesús, niicle ne scataa gzobse dze ne rdziiladz zho lo dziin, rlab zho lo grë guits ne pquiaa zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela; haxta bnab zho gut me zigne bneese grë zha co. \v 28 Niicle ne goṉ zho peet xtoḻd me, niicle ne brieequiad doḻ ne pquiaqui zho me, per bguib zho bdeeda diidz bnabey Pilat gut me. \p \v 29 ’Blozhse psacsi zho me, pteed zho me grëse zigne bzeetle grë zha ne biadteed xtiidz Dios ga, dzigo güey zha ne blit me lo cruz, güeyqueets zho me. \v 30 Per bleeban Dios me. \v 31 Grë zha ne güeynaḻ zhits me zeeṉe briee me Galilé bdziṉ me Jerusalén, nzian zho goṉ me; ni niina grëse zho laa zho quianee lo miech gaṉle cho nac me. \p \v 32 ’Scaquegaa no grop no Bernabé, laa no ziaadnie diidz lo to gacnaṉ to gaṉle niina ne laa Dios bleeban Jesús, laa me beeṉ miṉe bnee me lo pxozgol ne padzeela. \v 33 Lëë Jesús ga raquiet lo Salm brop, zaatne rnee: “Xpëëd naa nac luu. Desde nadze laa zho guṉbey ne Xpëëd naa nac luu.” \v 34 Ni bzeetle Dios ne laa me cueeban Jesús, bzeetle Dios xiṉd xcuerp me leṉ baa; miṉ co ga raquiet lo Xtiidz me, zaatne rnee: “Zuṉlay naa luu, zigne bnese naa lo David guṉ naa.” \v 35 Laa stib lo Salm ne pquiaa David rnee: “Gdeete luu diidz xiṉ xcuerp naa leṉ baa.” \v 36 Rlu led Davite raquiet ga, sac zeeṉe bza dze ne goc me dziin lo meṉladz me laa me gut, ni zaatne pqueets zho me, ga bnitlo xcuerp me. \v 37 Led meda, zhaa meṉ ne raquiet ga; gacxe na rneew waa peet gacd xcuerp meṉ co, zbeeban Dios me. \p \v 38-39 ’¡Grëse to bets, goḻgacnaṉ sca gaṉle! ¡Jesús nac meṉ ne rsilaa miech lo doḻ! Zha ne gliladztaa me dib zdoo zho, teḻ pe nactaa grë xtoḻ zho, saṉmbe me zho. Miṉe wlaltaa brieelod ngaa to, niicle ne zienaḻ to xley Moisés; sac niicle guṉ tow grëse zigne naca, csaṉmbeda to lo doḻ. \p \v 40 ’¡Goḻguieṉ sca gacnroladzde to! Zeeṉa ygaade to miṉe bzeet zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe znu bnee zho: \q1 \v 41 Grëse to ne rzhidznie to miṉe nac diidzli, \q1 bii zaṉ to gaṉle laa naa guṉ ti milagr nroob ne gzee zdoo to; \q1 per znitlo to, sac gliladzde tow niicle guiaad zha ne gzodiidza lo to. \p \v 42 Blozh bnee Pabl; laa zeeṉe laa Pabl griee ga grop Pabl Bernabé bnab grë miech co lo zho, siguieḻ zho guiet sti zhmal co biire tsie zho tsieseed zho zho. \v 43 Zeeṉe briee zho leṉ yadoo co, nzian grë zha Israel, nzian grë zha stib guiedz zha ne rliladzle Dios zienaḻ zhits zho. Nëz no zho bnee zho lo grë miech co tiblique tso guic zho tsienaḻ zho zhiwseed Dios, guieṉ zho gaṉle pa lotaa noxco me zho. \p \v 44 Biet sti zhmal co, miech guizhiu ne goclo leṉ yadoo co, zootle zig grëse miech guiedz co pcaalsa ga ziequiaadiag zho Xtiidz Dios. \v 45 Zha ne rnabey lo grë zha Israel ne no ga, zeeṉe goṉ zho scataa ndal miech ne goclo ga, blëë zho lo Pabl, ndox zho lo me, rëb zho led diidzlid nac miṉe rseed me. \p \v 46 Niicle Pabla, niicle Bernabéw bdziebd zho, dzigole bnee zho lo zho rëb zho: \p ―Nli to glo rieguiaḻ yquiaadiag Xtiidz Dios ne nac to zha Israel. Per ne squi ruṉ to guieḻntseeb nëde to ycaania tow par ygaa to guieḻmban ndzon ne rneedz Dios; na laa no guioseed grë zhazit. \v 47 Ni scalegaa rnabey Dios gaca, sac znu rnee me: \q1 Laa naa bzole luu tsienee luu Xtiidz naa lo grë meṉzit, \q1 luu gac zig ti biini ne gziini lo grë miech ne ndxie lo guidzliu; \q1 zeeṉa guieṉ zho zha laa zho lo doḻ. \p \v 48 Grë zha ne nac zhazit, zeeṉe bin zho sca rëb Pabl, per nli rley zho, rdeed zho xquizh lo Dios scataa ndzon nac Xtiidz me. Grëse zha ne nole ygaa guieḻmban ndzon ne gdeed Dios ga, grëse zho dze cogazh laa zho bliladz Jesús. \v 49 Dipse dan co, gocnaṉ miech Xtiidz Dios. \p \v 50 Grë zha Israel ne rlëë lo Pabl ga, psilo zho pquiil zho grë meṉ wnaa ne nac diidz noxco Xtiidz Dios, ni güey zho güeynee zho lo grë zha ne nac meṉ non lad guiedz co; zeeṉa ctsidiḻ zho Pabl grop Bernabé, guṉcxooṉ zho zho dan co. \v 51 Zeeṉe bin Pabla grop Bernabé, par glu ne nonguieḻd sca beeṉ zha co zho, beeṉmbe zho grë yudie co ni zho laa zho briee ga, laa zho zie nëz Icon. \v 52 Grë zha ne bliladz Jesús ga, nguieeḻ rac zho, rdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo zho. \c 14 \s1 Bdziṉ Pabl Icon grop me Bernabé \p \v 1 Zeeṉe bdziṉ Pabl Icon grop me Bernabé, güey zho tib xyadoo zha Israel zob lad guiedz co, bnee zho Xtiidz Dios lo grë zha ne pcaalsa ga. Zigtaa zha Israela, zigtagaa zha lad guiedz cow, nzian zho bliladza. \v 2 Laa grë zha Israel ne bliladzda, psilo zho bloo zho diidz lo grëraa miech guiedz co glëënie zho Pabl grop Bernabé. \v 3 Niicle sca beeṉ grë zha co per wbid zho, bii blëz zho ga, peet dzeb nod lo zho rie zho rienee zho Xtiidz Dios lo miech; scagaa Dios, nzian grë milagr ne bdeed me diidz ruṉ zho par glu ne nli Xtiidz me nonee zho. \p \v 4 Dzigo grë miech ne no lad guiedz co goc zho chop dii, groḻ zho racnie grë zha Israel ne rlëë ga, zgroḻ zho racnie grop zha poxtl co. \v 5 Zha ne rlëë ga, zigtaa zha Israela zigtagaa zha guiedz cow, bnediidz zho grë zho wxtis laa zho tsie tsiedeedquie zho Pabl grop Bernabé. \v 6-7 Zeeṉe bin Pabla grop Bernabé, mazd laa zho briee ga, laa zho zie nëz xtan zha Licaon. (Güey zho Listr, güey zho Derb ni grëraa guiedz ne ndxie gax ga; güeynee zho lo grë miech co zha nac Xtiidz Dios.) \p \v 8 Guiedz Listr ga goṉ zho ti mgui në ni, wlaltaa lo xquieḻmban me ib gard së me; sac scale në ni me zeeṉe gol me. \v 9 Zeeṉe goṉ Pabl dze zob me rquiaadiag me miṉe nonee Pabl lo grë miech co, dzigo dzeque bui Pabl lo me, goṉ Pabl dib zdoo me rliladz me nli zrieelo guṉguiac Dios me; \v 10 dzigo nguiedz bnee Pabl lo me, rëb Pabl: \p ―¡Beeṉnli ni luu, zeeṉa bzoli! \p Zigne sca bnee Pabl, znuse guso nguzhooṉ me, bzoli me laa me psilo bzë. \v 11 Zeeṉe goṉ grë miech co sca biac me, psilo zho con xtiidz zho nguiedz rnee zho: \p ―¡Diosle i goṉ, nasi zig rlu miech rlu me laa me biet gbaa ziaadgaṉ me ne! \p \v 12 ¡Masaque rzac zho lë xdios zho ga! Rnee zho Bernabé nac dios Júpiter, laa Pabl nac dios Mercur, sac Pabl nac zha ne ndziibraa rnee. \v 13 Ro guiedz co ga zob xyadoo zhimdio zho Júpiter, dzigo briee pxoz ne no yadoo co grë me miech lad guiedz, zienie zho ngon, zienie zho guiee, naṉ zho gut zho ngon co cogon zho ma lo Pabl grop Bernabé. \v 14 Zeeṉe bieṉ Pabla grop Bernabé wbiṉladz guic zho. Ptsiez zho xab zho, bzëëb zho lad grë miech co, nguiedz rnee zho lo zho: \p \v 15 ―¡Ndzinli goḻgac! ¿Pe nacne squi rac to? ¡Goḻgaṉ gaṉle miech guidzliuque nac no, tibaque nac ne grë ne! Laa no ziaad lo to ziadseed no to wseed cub ne nac Xtiidz Dios, zeeṉa guieṉ to csaan to grë ncuaaṉe paat rquiind ne ruṉ to i, gbiire gbig to lo Dios meṉ ne nlipaa mban. Me bzaa gbaa, me psaṉ guidzliu, me psaṉ nisdoo, grëse ncuaaṉe no gbaaw, ncuaaṉe no lo guidzliuw, ncuaaṉe no lo nisdoow, me bzaaw grësew. \v 16 Niicle ne glo bdeed me diidz beeṉ miech grë ncuaaṉe gocladztaa zho, \v 17 per psaanladzd me zho. Gocnie me zho zigne racnieque me ne niina, rsiaab me nisguie rac xcuaa ne, rneedz me ncuaaṉe rdioow ne gzataa dze, rneedz me guieḻbley lo ne. \p \v 18 Niicle sca rnee grop zha poxtl co, nen bin grë miech co diidz beete zho ngon co ngogon zho ma lo zho. \p \v 19 Leṉ dze co, blalaa zha Israel ne ziaad nëz Antioquí ni nëz Icon bdziṉ Listr ga. Psilo zho bloo zho diidz lo grë miech co gocntseeb zho lo Pabl; güey grë miech co bdeedquie zho Pabl. \p Masaque bzhaac zho gutle Pabl, bdobniu zho me güeyroṉ zho me tiblad ro guiedz. \v 20 Grë zha guiedz co zha ne rliladzle Jesús, zeeṉe bin zhow, güey zho zaatne nix me ga. Lëëtaaque ndxie zho lo me, zeeṉe laa me guche; ga guche me laa zho zeynie me nëz leṉ guiedz. Biini liu, pcaa me nëz grop me Bernabé laa zho zie nëz Derb. \p \v 21 Bdziṉ zho Derb, psilo zho bnee zho Xtiidz Dios lo grë miech co; ndal grë zha ne bliladza. Blozh ga, laa zho wbi ga biire güeyted zho nëz Listr, güeyted zho Icon, ni güeyted zho Antioquí, \v 22 güeynee zho lo grë zha ne rliladz Jesús ga, pchoobladz zho zdoo zho, pso zho diidz lo zho, niicle nroob guieḻnë ne noded zho per none tibaque gac guic zho tsienaḻ zho Xtiidz Dios; sac ible sca nzian ncuaaṉe ted zho laga gdziṉ dze ne gdziṉ zho zaatne rnabey Dios. \p \v 23 Tib tib guiedz co, bzose zho grë zha ne so gnabey lo grë zha ne rliladz Jesús ga; rlozhse rcuan zho grë zho zho ni rzodiidznie zho Dios, dzigo laa zho rsaṉ zha co ladznia me yquianap me zho. \s1 Bdziṉ Pabl grop Bernabé nëz Siria stib \p \v 24 Nëz no Pabl grop Bernabé bded zho dib xtan zha Pisid, bzëëb zho xtan zha Panfil, bdziṉ zho guiedz Perg. \v 25 Blozhse bnee zho Xtiidz Dios lo grë miech co, dzigo laa zho briee ga, bdziṉ zho guiedz Atalia. \v 26 Atalia ga bzëëb zho barcw bdziṉ zho sti guiedz ne lë Antioquí, gataa laa zho psiaaḻ viaj co. Guiedz coque ga briee zho grop zho güey zho grë guiedz co güeynee zho Xtiidz Dios lo miech; zeeṉe sca bnab grë zha ne rliladzle Jesús ga lo Dios gacnieṉ me zho tsieguṉ zho xtsiiṉ me. \p \v 27 Zigne bdziṉ zho Antioquí ga, bnabey zho pcaalsa grëse zha ne rliladz Jesús, bzodiidz zho lo grë miech co grëse zha gocnieṉ Dios zho güeyguṉ zho xtsiiṉ me, ni zha rquia zdoo Dios zha ne nacd zha Israel rbedz me zho ye zho rzëëb xnëz me. \p \v 28 Xtselaa bio Pabl ga grop me Bernabé, blëz zho lo grë zha ne rliladz Jesús ga. \c 15 \s1 Pcaalsa zho Jerusalén \p \v 1 Ga no Pabl grop Bernabé zeeṉe bdziṉ bla zha ne ziaad nëz Judé, psilo zho noseed zho grë zha ne rliladzle Jesús ga, rnee zho lo zho ib none tso zho bey zigne rnabey xley Moisés, niicle ne rliladzle zho Jesús; zeeṉa sca csilaa Dios zho lo xtoḻ zho. \p \v 2 Zeeṉe goṉ Pabl sca noseed zha co miech, nacne bdiḻdiidznieque Pabl zho grop Pabl Bernabé. Dzigo mazd bnediidz grë zha ne rliladz Jesús ga, bzo zho zla zha ne gacgza Pabl grop Bernabé tsie zho Jerusalén tsienabdiidz zho lo zha poxtl ni lo grë zha ne rnabey lo zha ne no ga, dieṉ pe guiab zho. \p \v 3 Nacne briee zho zie zho. Nëz no zho bded zho xtan zha Fenicia, xtan zha Samar; zaatne notaa zha ne rliladz Jesús, rzodiidz zho lo zho grëse zha nobedz Dios grë zha ne nacdraa zha Israel, rsaan zho grë zhiwseed xmeṉgol zho laa zho rliladz Jesús. Rley grë miech co ron zhow. Sca bio zho nëz, laa zho bdziṉ Jerusalén. \p \v 4 Zeeṉe bdziṉ zho Jerusalén, pcaalsa grë zha poxtl, grë zha ne rliladz Jesús ga, ni grë zha ne rnabey lo zho. Dzigo ga bzodiidz Pabl grop Bernabé grëse zha gocnie Dios zho, zeeṉe güeyted zho grë dan co güeynee zho Xtiidz me lo miech. \v 5 Miṉ co quianee zho zeeṉe guso bla zha ne glo goc farisé rëb zho, grë zha ne nacd zha Israel zeeṉe laa zho rliladz Jesús ib none tso zho bey, ni none guṉ zho grëse miṉe rnabey Xley Moisés. \v 6 Dzigo nacne bnabey grë zha poxtl co ni grë zha rnabey co, ycaalsa zho stib dieṉ zhapaa gaca, pe nonguieḻa tso grë zha zit bey co. \p \v 7 Zeeṉe pcaalsa zho, goc pa lo quianee zho zeeṉe guso Pedr rëb Pedr lo zho: \p ―Grëse to bets, goḻquiaadiag miṉe gne naa lo to nu gaṉle. Led rsoladz to, zeeṉe griiṉpaa psilo quiagaaz Xtiidz Jesús lo miech, ible Dios bzooblo naa pxeeḻ me naa gaseed naa grë zha ne nacdraa zha Israel gliladz zho me. \v 8 Ni megaa ne ruṉbey me zdoo tib tib miech, laa me blu gaṉle, niicle ne zha zit nac zho laa me pcaania zho; pxeeḻ me Espíritu Sant nacnie zho, zigne pxeeḻaque Espíritu Sant nacnie ne. \v 9 Gotsaa gwi ne gaṉle, led yed Dios rbe dieṉ cho nac zha Israel cho nacgaa zha zit; zigtaa zhaw, zigtagaa new, laa me pcaania ne porne dib zdoo ne bliladz ne me. \v 10 ¿Zha nac dzigo ne racladz to gnabey to grë zha co guṉ zho grë miṉe nac xley ne? ¿Pe niacxe rieṉraa ne lo Dios dzigo? ¡Niicxe ne name, niicxe xmeṉgol ne brieelod niuṉa zigne naca! \v 11 Goḻguieṉ gaṉle, zigtaa zhaw zigtagaa new laa me csilaa ne lo doḻ grë ne, per nacda por ncuaaṉe rdziuuṉ ne; sinque laa me csilaa ne porne nquialadz me ne. \p \v 12 Zeeṉe blozh sca bnee Pedr, dzese biac zho grë zho; dzigo laa Pabl grop Bernabé psilo bzodiidz grëtaa milagr ne blu Dios lo grë meṉzit zaatne güeynee zho Xtiidz me lo grë miech co. \v 13 Blozhse bnee grop zha co, laa Jacob gusoque rëb me: \p ―Grëse to bets, goḻquiaadiaggaa chop lan xtidz naa nagaṉle gne naa lo to. \v 14 Laa Pedr bzodiidzle lo ne gaṉle zha psilo bredz Dios grë zha zit, bzooblo me zho ye zho gac zha ne sëëb xnëz me. \v 15 Ga nagoṉ goca zigne zhobneese lo Xtiidz me, miṉe pquiaa grë zha ne pxeeḻ me padzeela, rneew: \q1 \v 16 Tedse nu gaṉle, \q1 laa naa cuedz grëse miech ne ygab lo naa; \q1 grë zha xtii David zha ne bzozit, laa zho gbig stib. \q1 \v 17 Horco grëse zha zit, laa zho gon gaṉle cho nac naa, \q1 zeeṉa grieelo sëëb zho xnëz naa. \q1 \v 18 Znu nac xtiidz Dios, ni padzeelale bzeet me ne laa me guṉ miṉ co. \p \v 19 ’Miṉ co nagoṉ grë zha zit ne rliladzle Jesús, ib nonguieḻda ga gnabey ne zho guṉ zho miṉe nac xley ne. \v 20 Sinque mazd yquia tib diidz cxeeḻ ne lo zho gon zho, grë ma ne rut miech rgogon zho lo grë zhimdio zho, ib gowd zho bëël co; grë ma ne rxieed ren zeeṉe ret ma, gowd zho ma; ni niicle grëragaa ma ne gut zho, ib gowd zho xchen ma. Grë zha bgui, nodne tsonie zho wnaa ne nacd tsieel zho; niicle wnaagaaw, nodne tsonie zho mgui ne nacd tsieel zho. \v 21 Niicle mazd padzeelaw, tibaque quiayon miech guṉd zho miṉ co; sac desde hor co tib tib guiedz bzose Moisés tib zha ne gneew lo miech leṉ xyadoo zho, dze ne rdziiladz zho lo dziin. \p \v 22 Blozhse ga, dzigo biaaṉ zho diidz so chop zha ne tsie Antioquí tsienaḻ zhits Pabl grop Bernabé, tsiesaṉ zho ti diidz ne guey lo zha co. Nacne bzo zho Judas xingan Barsabás, ni bzo zho Silas; grop zha co, zha rieṉ nac zho lo grëraa zha ne rliladz Jesús ga. \v 23 Pquia ti guits güey zho, rnee lo guits co: \p “Zigne nose no Jerusalén nu, zigtaa zha ne nac poxtla, zha ne rnabeya ni grëraa zha ne rliladz Jesús nuw, grë no laa no rquiaabdiuzh to grëse to bets ne nac to zha ne no guiedz Antioquí, ni grëraa guiedz ne ndxie nëz Siria i, ni nëz Cilis. \p \v 24 ’Niina ne gocndioṉ no laa bla zha ne nacgrë no nu biaad lo to i, biaadcots zho guic to dieṉ peraa no guṉ to. Gacnaṉ to gaṉle led nod pxeeḻ zho, \v 25-27 gane niina bzodiidz no grë no bzo no Judas ni Silas ziaadnaḻ zhits Pabl grop Bernabé, laa zho ziaad i ziaadgaṉ zho to. Zha nziuu nac Pabl grop Bernabé lo no, sac goṉ rbeeladz zho xquieḻmban zho quiayuṉ zho xtsiiṉ Jesús. \p \v 28 ’Lo godiidz ne bdziuuṉ no, laa no bdziaṉle nonguieḻda ne dieṉ peraa gnabey no to guṉ to, ni niiclegaa Espíritu Sant scaque rnee me. Rquiind ne peraa guṉ to, lëëlew ga totsaque tsoxco to \v 29 gowde to xpëël grë ma ne rgogon miech lo grë zhimdio zho; grë ma ne rxieed ren zeeṉe ret ma, gowde to ma; ni niicle gowdgaa to xchen grë ma ne gut to. Grë zha bgui, nodne tsonie zho wnaa ne nacd tsieel zho; niiclegaa wnaaw, nodne tsonie zho mgui ne nacd tsieel zho. Miṉ rii nagoṉ nac miṉe no tsoxco to. \p ’Guiaaṉnie Dios to sca.” \p \v 30 Gza tap zha co laa zho briee Jerusalén, laa zho zie nëz Antioquí. Zeeṉe bdziṉ zho ga, bnabey zho pcaalsa grëse zha ne rliladz Jesús, dzigo bdeed zho guits co lo zho. \v 31 Zeeṉe gocnaṉ grë zha co zha rnee low, rley zho sacne pchoobladza zdoo zho. \v 32 Blozhse ga, psilo Judas grop Silas pseed zho grë miech co Xtiidz Dios, zeeṉa dib zdooraa zho gnalo zho Dios; sac bdeed me guieḻbiini lo Judas grop Silas rteed zho xtiidz me lo miech. \p \v 33 Xtselaa blëz Silas ga grop Judas, laa zeeṉe goḻ dze ne laa zho griee gbiire zho nëz Jerusalén stib, iṉe güeyzonëz grë zha co zho, rdeed zho xquizh lo zho. \v 34 [Laa zho nole nëz, tibaque zeeṉe rëb Silas laa Silas guiaaṉaque ga spalal dze.] \v 35 Laa Pabl grop Bernabé ible laa zho biaaṉ ga beeṉ zho xyudar grë zha ne noseedle miech ga. \s1 Ptso Pabl grop Bernabé \p \v 36 Goc palal dze no Pabl guiedz Antioquí ga grop me Bernabé, zeeṉe rëb me lo Bernabé laa zho gbiire tsie grë guiedz ne güeynee zho Xtiidz Dios lo miech ga, par gacnaṉ zho dieṉ yo grë zha co. \v 37 Dzigo gocladz Bernabé ye Juan Marcw nienie zho; \v 38 per bzhiguieḻd Pabl, sac zeeṉe güeynie zho Juan glo, psaṉaque Juan zho guiedz Panfil, laa Juan biire zey Jerusalén, güeynaḻd Juan nlozh nsiaaḻ zho lo dziin co. \p \v 39 Miṉ co pquiaqui bneelsa Bernabé grop Pabl, nrooblaa güey lo xtiidz zho; nacne gataa laa zho ptso. Pcaa Bernabé nëz grop Bernabé Juan bzëëb zho barcw zie zho nëz lo guidzliu win ne no lo nisdoo lë Chipr; \v 40 laa Pabl goc grop Silas. Blozhse bnab grë zha co lo Dios gacnieṉ me Pabl grop Silas, laa zho briee ga \v 41 güeyted zho grë guiedz ne ndxie nëz xtan zha Siria, grë guiedz ne ndxie nëz Cilis, güeynee zho lo grë miech ne rliladz Jesús nëz co, güeychoobladz zho zdoo zho. \c 16 \s1 Beeṉbey Pabl Timoté \p \v 1 Leṉ dze co güey Pabl grop Silas güeyted zho Derb ni güeyted zho Listr. Listr ga beeṉbey zho tib zha nguieg ne rliladzaque Jesús lë Timoté, ti meṉ Israel ne rliladzle Jesús nac xniaa me, laa pxoz me nac meṉ Gres. \p \v 2 Grëse zha Listr, zha Icon, zha ne rliladz Jesús tibaque rzeet zho Timoté rnee zho ti miech ndzinli nac me, nacne bnee Pabl lo me tsienaḻ me zhits Pabl. \v 3 Ni ne nod me bey ne rio zha Israel sac led zha Israeld nac pxoz me, dzigo bloo Pabl me bey co, zeeṉa tsod pe glisqui grë zha Israel ne no nëz co. \p \v 4 Laa me zienaḻ zhits Pabl. Guiedz ne rdedtaa zho rnee zho lo grë zha ne rliladz Jesús ga, tsoxco zho guṉ zho grë miṉe pso zha poxtl ga diidz, grë zho zha rnabey ne no Jerusalén. \v 5 Zeeṉe ron grë zha cow, dib zdooraa zho rnalo zho Dios, zigse zie dze racnzianraa zha ne rliladz Jesús. \p \v 6 Blozh ga, tibbded zho xtan zha Frij ni xtan zha Galás, sac bdeete Espíritu Sant diidz nienee zho Xtiidz Dios lo miech grë guiedz ne ndxie nëz Asia ga. \v 7 Zeeṉe bdziṉ zho zaatne rsilo xtan zha Misia gocladz zho nie zho nëz xtan zha Bitin, scaque bdeete Espíritu Sant diidz nie zho nëz co. \v 8 Dzigo tibbded zho dib xtan Misia bdziṉ zho ti guiedz ne ndxie ro nisdoo lë Troas. \p \v 9 Guieel co blulo ti mgui Macedon lo Pabl, rnab me guṉ Pabl guieḻnzaac tsie Pabl nëz co, tsieguṉ Pabl xyudar grë miech co. \p \v 10 Nacne hor cogazh bzhixcuaa no, sac bieṉ no ible Dios racladz guio no nëz co guionee no Xtiidz me lo miech. \p \v 11 Dzigo briee no ga bziaab no ti leṉ barcw bdziṉ no ti lo guidzliu win ne no lo nisdoo lë Samotras. Biini liu briee no ga bdziṉ no Neápolis, ga bliaaz no wdze co. \v 12 Biini sti liu co briee no Neápolis bziani no bdziṉ no Filip. Lëë guiedz co riaaṉ zaatne rsilo xtan zha Macedon, niapse meṉ Roma no ga; nzianlaa ngbidz bliaaz no ga. \p \v 13 Laa tib dze ne rdziiladz miech lo dziin, briee no bio no tib lad ro guiedz co, gax ti ro guiubee, zaatne bdzion no rcaalsa zha ne rienab lo Dios. Bdziṉ no nzianlaa meṉ wnaa ndxie ga, dzigo psilo no bnee no lo zho cho nac Jesús. \v 14 Lad co no ti wnaa Tiatir lë Lidia, rto me grë lar nizhnie nlaan miṉe nac lar niazh; ye me dib zdoo me rliladz me Dios. Laa me noquiaadiag miṉe nonee Pabl ga, zeeṉe psiaab Dios guic me bliladz mew. \p \v 15 Dzigo hor cogazh brobnis me grë meṉlidz me; blozh ga, bredz me no guiobiaaz no lidz me, nëchaa me lo no: \p ―Teḻne rzac to nli dib zdoo naa rleynie naa Dios, goḻtë sca cuëz to lidz naa. \p Rzoobguic me lo no, nacne biobiaazaque no lidz me. \s1 Bio Pabl ladzguiib grop Silas \p \v 16 Tib dze, lëëtaque zio no zaatne riozodiidznie no Dios, bdzieelo no ti ndzoop nguieg noguitnie meṉdox. Zëëb diidz grëse teḻ pe rnabdiidz miech lo ndzoop, rnee meṉdox cow; nroob dimi ne riab nia zha ne rnabey ndzoop. \v 17 Naḻ ndzoop zhits no, nguiedz roptsie ndzoop rnee ndzoop: \p ―¡Xtsiiṉ Dios ndzon ne zob gbaa goṉ noyuṉ gza mgui rii! ¡Laa zho ziadseed to zeeṉa gacnaṉ to zha csilaa Dios to lo xtoḻ to! \p \v 18 Nzian dze zaatne rdzieeltaa no ndzoop tibaque sca rnee ndzoop. Zeeṉe bieedtaa guic Pabl, biireque me bnee me lo meṉdox ne noguitnie ndzoop ga, rëb me: \p ―Jesús nacnie naa, ni laa naa rnabey luu goṉ niinagazh psaan ndzoop qui. \p Zigne sca rëb Pabl laa meṉdox co bzhooṉ. \p \v 19 Gza zha ne rnabey ndzoop ga, zeeṉe goṉ zho ruṉdraa ndzoop guieḻnsin co gdziniaa ndzoop dimi, bnaazaque zho Pabl grop Silas güeyzo zho zho lo wxtis, rëb zho: \p \v 20-21 ―¡Goḻwi gaṉle pe nac ncuaaṉe noyuṉ grop zha Israel rii lad guiedz nu! ¡Nogodiḻ zho miech, laa zho quiaseed miech ncuaaṉe nonguieḻdraa dziuuṉ ne nac ne zha Roma! \p \v 22 Pcaalsa grëse miech co, grëse zho ntseeb rac zho lo Pabl grop Silas. Dzigo bnabey wxtis co briee xab zho grop zho bdeed bar zho zho, nroob bdiṉ zho zho. \v 23 Blozhse bdiṉ zho zho laa zho psëëb zho ladzguiib, bnabey zho meṉ ne quianap ladzguiib ga tibaque yquianap me zho, sac teḻ laa zho xooṉ me tsietizha. \v 24 Zeeṉe bin meṉ co sca rëb zho, güeyaque me güeysëëb me zho stib leṉa miṉe riaaṉ caaṉraa, ga psëëb me ni zho lad chop lë yag nroob. \p \v 25 Wdze co, zig groḻ guieela laa Pabl grop Silas bii noyooḻnie Dios, ni rnab zho lo me gacnieṉ me zho. Grëse zha ne no ladzguiib ga, ron zho sca no Pabl grop Silas. \v 26 Tibaque zeeṉe bni ti zhodox, psiniw dib nacse ladzguiib co, grëse ro ladzguiib co bzhial, guiib ne no nia grë zha ne no ga, wbiḻa. \p \v 27 Lëëlëd briee mcaaḻlo meṉ ne quianap ga, zeeṉe goṉ me grëse ro ladzguiib co zonial, masaque güeynie guic me bzhooṉle grë zha ne no ga, bdobaque me spad ne ney me laa me zie gut me me. \v 28 Horco broptsie Pabl lo me, rëb Pabl: \p ―¡Gute luu luu! ¡Grë no ndxie no, choot bzhiooṉd! \p \v 29 Lëëlëd bnab me biini, bzëëb nguzhooṉ me leṉ ladzguiib, masaque rzhidz me dzeb pquiitsgzhib me lo Pabl grop Silas. \v 30 Blee me zho ga, rëb me lo zho: \p ―Goḻnë lo naa, ¿pe nac miṉe guṉ naa zeeṉa csilaa Dios naa lo grëtaa xtoḻ naa? \p \v 31 ―Dib zdoo luu bliladz Jesús, meṉ rnabey ne pxeeḻ Dios lo guidzliu ―rëb zho―, dzigo silaa me luu lo doḻ, silaa me meṉlidz luu ne. \p \v 32 Dzigo güeynie me zho lidz me, bnee zho Xtiidz Dios lo me grë meṉlidz me. \v 33 Guieel co no me bdiib me zhits zho, zaatne brëë bar ne bloobar zho zho; blozhse ga, laa me brobnis grë meṉlidz me. \v 34 Bnabey me goclo ti guieḻwagw downie me zho, rley me, niicle grëgaa meṉlidz mew rley zho ne laa zho bliladz Jesús. \p \v 35 Biini liu, pxeeḻ wxtis zha ne güeynie diidz lo me cuee me Pabl ladzguiib grop Pabl Silas. \v 36 Dzigo güey me güeynee me lo Pabl rëb me: \p ―Laa wxtis pxeeḻ diidz cuee naa to ladzguiib; zacle nasca griee to, peet tsieniedraa guic to. \p \v 37 Dzigo rëbchaa Pabl lo zha ne bdziṉnie diidz ga: \p ―¡Zha ndzielguictaa zhiwxtis to goṉ! Squi ndxie meṉguiedz bdiṉ zho no, ni gardle gacnaṉ zho dieṉ pe nli no pe falt ne rdziaap no. Bnabey zho bio no ladzguiib, ni zha Roma nac no; nana racladz zho zhliaanse griee no. ¡Lëda ga goṉ! ¡Goḻtsie goḻguiab lo zho, lëëzhal zho guiaad guiadbee zho no nu! \p \v 38 Dzigo güey zha co güeynie zho diidz lo wxtis. Zeeṉe bin wxtis zha Roma nac Pabl, bdzieb zho; \v 39 lëëlëd güey zho ro ladzguiib güeynab zho dispensar lo Pabl grop Silas. Blee zho zho ladzguiib, ni bnab zho lo zho siguieḻ zho mazd gbi zho guiedz co. \p \v 40 Ga briee zho güey zho lidz wnaa ne lë Lidia ga, bnee zho lo grë zha ne pcaalsa ga, zha ne rliladz Jesús, pso zho diidz lo zho tiblique gac zho tsienaḻ zho xtiidz me. Blozhse ga, dzigo laa zho briee guiedz co. \c 17 \s1 Güey Pabl Tesalónica grop me Silas \p \v 1 Briee Pabl guiedz Filip grop me Silas, güey zho güeyted zho guiedz Anfípolis ni guiedz Apolonia, bdziṉ zho guiedz Tesalónica. Lad guiedz co zob ti xyadoo zha Israel, \v 2 dzigo güey Pabl güeynee me Xtiidz Dios lo grë zha ne rcaalsa ga, zigne ruṉaque me grëraa guiedz ne zieded me. \p Blëz zho ga tsoṉ zhmal, gzobse dze ne rdziiladz miech lo dziin güey Pabl güeyzodiidznie Pabl grë zha co, \v 3 bzeet me lo zho grë zaatne raquiet grëtaa ncuaaṉe ted meṉ ne cxeeḻ Dios lo guidzliu ga, ni zha grieeban me; ni blu me lo zho gacnaṉ zho gaṉle lëë meṉ co ga nac Jesús. \p \v 4-5 Ndal zha ne pquiaadiag xcodiidz Pabl, bieṉ zho ne nli sca naca, laa zho bliladz Jesús, ndal zho nac zha nëz Gres, zha ne noxcole miṉe rnabey Dios, ye blalaa meṉ wnaa ne nac meṉ non lad guiedz co. Laa zha Israel ne rnabey yadoo co, zeeṉe goṉ zho scataa ndal zha ne bliladz Jesús, blëë zho; güey zho güeytop zho grë zha yozh ne quianzë lad guiedz co, ti ruid ne beeṉ zho lad guiedz. Güey zho güeysëëb zho lidz Jasón naṉ zho niebee zho Pabl ga grop Silas, ngo zho zho ladznia grë miech co. \p \v 6 Zeeṉe goṉ zho bgaad grop zha co lo zho, bnaazaque zho Jasón ni zla zha ne rliladz Jesús, bdobniu zho zho bdziṉnie zho zho lo wxtis, roptsie zho rnee zho: \p ―¡Goḻgaṉ gaṉle laa zha ne sca quianzë nocots guic grë miech, laa zho blansole nu! \v 7 Ni Jasónpaa rdeed zaatne rbëz zho. Racladzdraa zho guṉ zho miṉe rnabey rey César, sac rnee zho no sti zhirey zho lë Jesús. \p \v 8 Grë zha wxtis co ni grë meṉguiedz ne pcaalsa ga, zeeṉe bin zho sca rnee grë zha co, rieṉdraa zho zha guṉ zho. \v 9 Miṉe beeṉ zho beeṉquizh zho Jasón ti mult gza Jasón zla zha co, dzigo laa zho wbi ga. \p \v 10 Pcow liu co, wxiṉa laa grë zha ne rliladz Jesús ga bleese Pabl ga grop me Silas, pxeeḻ zho zho nëz Beré. Zigne bdziṉ zho Beré, gloque ti xyadoo zha Israel güey zho. \p \v 11-12 Grë zha Israel ne no Beré ga, rley zho rquiaadiag zho miṉe rnee Pabl grop Silas, gzobse dze rlab zho lo Xtiidz Dios rwi zho dieṉ pe nli miṉe rnee zho ga. Ndal zha Israel co bliladz Jesús, ndal zha Gres ne, zigtaa mguiw zigtaa wnaaw; blalaa meṉ wnaa co zha non nac zho guiedz co. Tibliladz nac grë miech co, gocntseebd zho zigne gocntseeb zha Tesalónica. \p \v 13 Laa zeeṉe gocnaṉ zha Israel ne no Tesalónica laa Pabl nolaque guiedz Beré, güeyaque zho güeyquiil zho grë miech co glëënie zho Pabl. \v 14-15 Dzigo lëëlëd briee bla zha ne rliladz Jesús ga, zienie zho Pabl nëz ro nis; laa Silas grop Timoté biaaṉ ga. Güey zha co güeysaṉ zho Pabl guiedz Aten; laa zeeṉe laa zho wbi, pxeeḻ Pabl diidz lo Silas grop Timoté tsieniob zho Aten. \s1 Leṉ dze ne no Pabl Aten \p \v 16 Laga quiambëz Pabl gdziṉ Silas grop Timoté güey me güeyted me lad guiedz co, wbiṉladz guic me goṉ me led zhid grë mdio ne riegaṉ grë miech co. \v 17 Nacne bioxco me bnee me Xtiidz Dios lo zho, güey me xyadoo grë zha Israel ne no ga, bzodiidznie me zho grë zho zha guiedz co zha ne rliladzle Dios. Gzobse dze rie me leṉ guiedz rienee me lo grë miech ne rdziṉ ga. \v 18 Tib dze bdzieelo me bla zha rac ne zienaḻ zhiwseed ti meṉ lë Epicur, ni zla zha ne zienaḻ wseed ne rnee zho estoic; psilo me bzeet me Jesús lo zho, bnee me zha brieeban Jesús. Zeeṉe bin zho zha rnee me, no bla zho rzhidznie me, rnee zho: \p ―¡Dieeṉ pe riab guic meṉ qui rnee me, ziaadquidie me miech! \p Zlagaa zho rnee, nend cho zhiwseed sti Dios ne rliladz miech stib dan zienie Pabl, gane sca rnee Pabl; \v 19 dzigo rëb zho lo Pabl: \p ―Bzhiguieḻ mazd, së luu guio ne lozh sodiidz luu lo no dieṉ zha nac wseed ne ziaadnie luu, \v 20 sac wlaltaa gard dzion no grë ncuaaṉe rnee luu i. \p \v 21 No zho liaadz gacnaṉ zho pe rnee Pabl, sac sca nac grë zha Aten, niiclegaa grë zha ne quiadziṉ ga, rdziladz zho rded-dze zho rzodiidz zho dieṉ zha nac grë diidz cub ne griiṉ ron zho. \p \v 22 Bdziṉ zho ti guic gui win ne rnee zho Areópago, bzo Pabl glowtaa zaatne rcaalsa zho ga, bnee me lo zho rëb me: \p ―Grëse to ne nac to meṉ Aten, raṉ naa ne nligaa rioxco to rleynie to grë meṉ ne rzac to nac Dios; \v 23 sac leṉ dze rii biateed naa zaatne zob grë xdios to, haxta no zaatne niaa ti lo pcoog quia chop lan diidz ne znu rnee: “MIṈ RII NIAA PAR DIOS NE RDZIUUṈBEYD NE.” Goḻgacnaṉ sca gaṉle, Dios ne ruṉbeyde to ga, ruṉbey naa me ni lëë zhiwseed me none naa lo miech leṉ dze rii. \p \v 24 ’Dios co bzaa guidzliu, me bzaa grëtaa ncuaaṉe no lo guidzliu; gacd ne guiab miech zha gzaa ti zaatne cuëz me, sac meṉ nroob meṉ rnabey nac me, me rnabey gbaa, me rnabey guidzliu. \v 25 Niicle rquiindgaa me dieṉ zha yquianap zho me, sac grëse ne ne nac ne miech, me rneedz guieḻmban lo ne, me rneedz grëtaa ncuaaṉe rquiin ne. \v 26 Lo tib nëzaque miech ne bzaa me ga, bnabey me brieequia grëse dii miech ne ndxie lo guidzliu niina, bdeedse me zaatne biaaṉ tib tib dii co ni dieṉ palal dze ne gban zho zaatne biaaṉ zho. \v 27 Laa me psaṉ zho parne yguib zho me, tsoxco zho guieṉ zho gaṉle zha nac me haxta gdziel me lo zho. Ni led zite ga zo me lo ne grë ne, \v 28 sac goṉ, niapse por xpoder me laa xcuerp ne niaa zigne naca, laa ne mban, laa ne rrieḻ. Lëëw ga bnee bla meṉladz to, zha rac ne znu rëb: “Xtii Dios nac ne.” \p \v 29 ’Gase na gaṉle gotsaa gwi ne, conque xtii Dios name nac ne, pe nac dzigo gliladz ne lëë Dios ga nac grë cho mdio or, cho mdio plat, cho mdio quie ne riab guic miech rzaa zho; \v 30 ni ib sca rliladz miech. Laa Dios gop zho paciens hor co sac ruṉbeyd zho me; saṉgue niina laa me quiabedz zho, laa me rnab lo zho csaan zho grë ncuaaṉe bliladz zho ga gbig zho lo me, mese gleynie zho; \v 31 sac laa me bzole tib dze ne gacredz grëse miech lo me ygaa zho miṉe tsieguiaḻ zho tib tib zho, teḻ zha wban zho. Ni laa me blule gaṉle cho nac meṉ ne guṉ guieḻwxtis co, lëë meṉ co ga goṉ bleeban me. \p \v 32 Zeeṉe bin zho bzeet Pabl no ti meṉ ne brieeban, nzian zho rzhidznie Pabl, zla zho rëb: \p ―Na dieṉ pa sti dze lozh yquiaadiag no miṉe rnee luu i. \p \v 33 Gataa pcuëëz zho lo xcodiidz Pabl, laa Pabl wbi lo zho ga. \v 34 Brieequia blalaa zha Aten bliladz Jesús, lëë tib zho ga nac mgui ne lë Nich (meṉ ne nacgrë zha ne nac wxtis) ni ti wnaa lë Dámaris. \c 18 \s1 Güey Pabl guiedz Corint \p \v 1 Briee Pabl Aten bdziṉ me guiedz Corint. \v 2 Ga beeṉbey me ti meṉ Pont lë Aquil, ti zha xtii zha Israel nac Aquil. Roma no me glo, wriiṉ bdziṉ me Corint ga grop tsieel me; sac bnabey rey Claud briee grëse zha Israel ne no Roma. \v 3 Dzigo güey Pabl blëz Pabl lo zho ga, sac ye zho rzhixcuaa grë lar nroob ne rquia ncal, tipse pquia zho dziin ga gza zho. \p \v 4 Gzobse dze ne rdziiladz miech lo dziin rie Pabl xyadoo grë zha Israel ne no ga, riezodiidznie me grë zha ne rcaalsa ga; zigtaa zha Israela, zigtagaa zha guiedz cow rnee me lo zho tso guic zho gliladz zho Jesús. \v 5 Zeeṉe laa Silas grop Timoté bdziṉ Corint, dzigo laa Pabl psilo gzobse dze güey me güeynee me Xtiidz Dios lo grë zha Israel ne no ga, rnee me lo zho cho nac Jesús. \v 6 Laa zeeṉe goṉtaa me rond zho diidz, leḻ ntseeb rac zho lo me haxta rneenë zho Jesús, dzigo bdzib me xab me lo zho, rëb me: \p ―¡Laa naa biaḻ biaḻne naa lo to per pquiaadiagde to miṉe rne naa; xtoḻle to nasca teḻ laa to nitlo! Gbiiredraa naa gne naa Xtiidz Dios lo to, na laa naa csilo ganew lo grë zha ne nacd zha Israel. \p \v 7 Dzigo laa Pabl psilo güey lidz ti meṉ ne no gaxaque zaatne zob yadoo co lë me Just, dib zdoo me rliladz me Dios. \v 8 Leṉ dze co ndal zha Corint bliladz Jesús zeeṉe bin zho miṉe rnee Pabl, haxta ti meṉ ne rnabey xyadoo zha Israel lë Crisp, grë meṉlidz me bliladz Jesús, dzigo grëse zho laa zho brobnis. \p \v 9 Ti wdze blulo Dios lo Pabl, rëb me lo Pabl: \p ―¡Gdziebd luu! ¡Ib ycuëëzd luu lo dziin ne noyuṉ luu i, bnee xtidz naa lo grë miech qui! Ndal grë miech rii no sëëb xnëz naa. \v 10 Peet tsienied guic luu, choot grieelod lega pe guṉ luu sac naa quianaap luu. \p \v 11 Nacne blëz Pabl ga stib iz groḻ, pseed me grë miech co Xtiidz Dios. \p \v 12 Laa zeeṉe bzob meṉ ne lë Galión zobnabey me xtan Acay, grë zha Israel ne no Corint ga bnediidz zho grë zho bnaaz zho Pabl güeyzo zho me lo Galión \v 13 rëb zho: \p ―Laa no ziaadnie mgui rii lo luu, sac laa me quiaguiits xley no, quiago me guic miech tsiegaṉ zho Dios sti mod miṉe ni nacdraa ley. \p \v 14 Laa Pabl zie gnee, zeeṉe pquiab Galión rëb me lo grë zha co: \p ―Teḻne niaca miṉe no pe ti falt, pe ti guieḻntseeb ne quiayuṉ me, dzigosi naa raguiaḻ guṉ guieḻwxtis. \v 15 Per teḻne laa to ziaadnie me nu porne rdziladzde to miṉe quiaseed me miech, rdziladzde to teḻ cho rzeet me, sac led scad nac xley to, tsow goḻgaṉ dieṉ pe guṉ to. Nodaque xtiḻ to guic naa. \p \v 16 Bleega Galión zho nëz ley. \p \v 17 Dzigo bnaaz zha guiedz co ti meṉ lë Sóstenes, meṉ ne rnabey xyadoo zha Israel ga; goṉlo Galión bdiṉ zho me, per peet rëbd Galión. \s1 Biire bdziṉ Pabl guiedz Antioquí \p \v 18 Goc spalal dze no Pabl Corint ga, dzigo bnee me lo grë zha ne rliladz Jesús ga laa me gbi; ye Aquil ni Priscil wnaa ne nac tsieel Aquil nole guic tsienaḻ zhits me. \p Nacne zeeṉe laa me briee, ye zho bzëëbgza me barcw, laa zho zie nëz Cencré. Lëëtaaque leṉ dze co noxco Pabl guṉ me teḻ pe nac ncuaaṉe rëb me lo Dios guṉ me, dzigo zeeṉe bdziṉ zho Cencré bnabey me liu liu ptsiib guic me. \p \v 19 Cencré bzëëb zho barcw stib, zie zho nëz Efés. Bdziṉ zho Efés, güey Pabl xyadoo grë zha Israel ne no ga güeynee me Xtiidz Dios lo zho. \v 20 Dzigo bnab zho mbëz me lo zho ga ti blalaa dze, per brieelod mbëz me \v 21 sac laa guic me no gdziṉniob me Jerusalén ygaa me lni ne ziaadyob leṉ dze co, rëb me: \p ―Na teḻne zneedz Dios diidz, bii ziaḻteedaque naa dieṉ yo to. \p Gataa biaaṉ Aquil grop Priscil, laa me bzëëb barcw stib zie me nëz Cesarea. \v 22 Cesarea briee me barcw, laa me zie nëz Jerusalén. Bdziṉ me güeyquiaabdiuzh me grë zha ne rliladz Jesús ga; biireraa me ga bdziṉ me Antioquí. \p \v 23 Goc palal dze no me Antioquí, laa me brieeque ga güeyted me grë guiedz ne ndxie dib xtan zha Frij, dib xtan zha Galás, güeynee me lo grë zha ne rliladz Jesús ga dib zdoo zho gleynie zho Dios. \p \v 24 Leṉ dze co bdziṉ ti meṉ xtii zha Israel guiedz Efés, ti meṉ Alejandríw lë me Apol. Ti zha rac nac me, rieṉ me zha gnee me Xtiidz Dios lo miech. \v 25-26 Güey me xyadoo zha Israel ne no ga, nguieeḻ rac me, peet dzeb guieṉd lo me psilo me nonee me lo zho grëse miṉe bnee Juan Bautist zeeṉe bzeet Juan Jesús; sac loxaque miṉ co bin me zeeṉe gocnaṉ me cho nac Jesús. \p Lad co co no Aquil ni Priscil, zeeṉe goṉ zho zha rnee me, dzigo blozhse ga, bredz zho me blozh bnee zho lo me zharaa nac zhiwseed Jesús. \p \v 27 Grë zha ne rliladz Jesús ga, zeeṉe gocnaṉ zho laa guic me no tsie me nëz Gres, dzigo ye zho rëb wen tsie me, pquiaa zho ti cart pxeeḻ zho lo zha ne no nëz co zaacse ycaania zho me. Zeeṉe bdziṉ me nëz co, pseed me grë zha co. Rley zho blozh gocnaṉ zho cho nac Jesús; \v 28 sac squi ndxie miech rsioog me ro grë zha Israel, rnee me lo zho lëële meṉ ne quiambëz zho cxeeḻ Dios ga nac Jesús, ni rlu me lo zho pa lo zhobneew lo Xtiidz Dios. \c 19 \s1 Biire güey Pabl Efés \p \v 1 Leṉ dze ne no Apol Corint, laa Pabl bdziṉ Efés. Blozhse güeyted Pabl grë guiedz ne ndxie nëz xtan zha Galás, laa me bdziṉ ga. Ga bdzieel me blalaa zha ne rliladz Jesús, \v 2 dzigo bnabdiidz me lo zho, rëb me: \p ―¿Pe bgaa to guieḻbiini ne rneedz Espíritu Sant, zeeṉe bliladz to Jesús? \p Pquiab zho rëb zho: \p ―¿Guieḻbiini ye? Gard goṉ dzion no rdeed Espíritu Sant guieḻbiini. \p Dzigo rëbchaa Pabl: \p \v 3 ―¿Pezhe waa pseed to zeeṉe brobnis to? \p ―Zhiwseedse Juan Bautist gocndioṉ no ―rëb zho. \p \v 4 Dzigo bnee Pabl lo zho zha nac wrobnis ne biaadnie Juan. Rëb me lo zho nacse wrobnis co par glu miech ne laa zho csaan guieḻntseeb, laa zho sëëb xnëz Dios; per grëse zha ne bgaa wrobnis co ib none gliladz zho Jesús, meṉ ne bzeet Juan ga zeeṉe rëb Juan ile ziaad me. \p \v 5 Miṉ co bin zho nacne brobnis zho stib zigne psaṉ Jesús diidz. \v 6 Zeeṉe laa Pabl pxobnia guic zho bnab me gdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo zho, hor co psilo zho nzian lo diidz ne rnee zho; ni bnee zho teḻ pe nac miṉe racladz Dios gacnaṉ miech. \v 7 Lo gza zho rgaa zho tsiipchop, niapse zha bguiw. \p \v 8 Tsoṉ mëë blëz Pabl ga, tibaque rie me xyadoo grë zha Israel ne no ga, ible rdziebd me rnee me lo zho zha nac Xtiidz Dios, ni rguib me rgo me guic zho gliladz zho cho nac Jesús. \v 9 Per zeeṉe goṉ me no palal zho ib rond diidz, leḻ psilo zho squi ndxie miech rneenë zho Jesús, nacne bleextsoque me grë zha ne rliladzle Jesús, güeynie me zho zaatne nac xyuscuel ti meṉ lë Tiran; ga rcaalsa zho gzobse dze rieseed me zho. \p \v 10 Dipse leṉ chop iz blëz me ga pseed me grë zha co; nacne grëse miech ne no dib nëz Asia ga, zigtaa zha Israela zigtagaa grëraa miech cow, bin zho zha nac Xtiidz Dios. \v 11 Bdeed Dios diidz beeṉ me grë milagr nroob ne rzee zdoo miech; \v 12 sac haxta lar ne rzëse nia me, lar ne rbixse me rzhoob lad meṉ ne rzacnë laa zho riac, niicle grëgaa meṉdox ne noguitnie miecha, rzhooṉ ma. \p \v 13-14 Ga quianzë gadz xpëëd ti zhipxoz zha Israel lë Escev, stib guiedz stib guiedz rie zho rieguṉcxooṉ zho meṉdox ne noguitnie miech. Ti vuelt, naṉ zho na ye zho cuedz lë Jesús gacnieṉ me zho guṉcxooṉ zho meṉdox; bdziṉ zho zaatne guṉcxooṉ zho ma, rëb zho: \p ―¡Zig zobwi Jesús ne rzeet Pabl, laa no rnabey to goḻrieegazh i niina! \p \v 15 Pquiabaque ma rëb ma lo zho: \p ―Wen wen ruṉbey naa Jesús ni naṉgaa naa cho nac Pabl, saṉgue to goṉ ni lalnu ruṉbeyd naa to. \p \v 16 Znuse bias meṉ ne noguitnie meṉdox co, bnaaz me gza zha co bdiṉ me zho. Ib blëbd zho lo me, masaque dib brëë rna zho, ni xab zho nacwdraa, laa zho bzhooṉ. \p \v 17 Grë miech ne no Efés, zigtaa zha Israela, zigtagaa grë zha guiedz cow, zeeṉe bin zhow per nli bdzieb zho; grëse zho bieṉ zho ne nli meṉ non, meṉ rnabey nac Jesús. \p \v 18 Haxta ye grë zha ne rliladzle Jesús, hor co laa zho bleero pe nac grë ncuaaṉe ndzinlid ne bliladz zho glo. \v 19 Nzian zha ne biiḻ diidz dox güeyxi zho grë xquits zho, squi ndxie miech laa zho bzëëga grësew. Zeeṉe biobey palal gocnon grëtaa guits co, biirew zig chooptsii mil pes plat. \v 20 Ga blu poder ne nacnie Xtiidz Dios, sac grë zha ne bina bdzëë lo xquieḻmban zho. \p \v 21 Bded ga, biab guic Pabl tsieted me nëz xtan zha Macedon, xtan zha Gres, gbiire me ga laa me tsie Jerusalén stib; haxta rnee me Jerusalén griee me tsie me Roma. \v 22 Nacne ptedner me Timoté grop Rast (zha ne noyuṉ xyudar me leṉ dze co) zie zho nëz Macedon, laa me bii biaaṉ nëz Asia ga. \s1 Gocntseeb zha Efés \p \v 23 Leṉ dze co brieequia palal zha Efés ptsidiḻ zho zha ne rliladz Xtiidz Dios. \v 24 Guiedz co no ti meṉ ne ruṉdziin guiib plat lë Demetr, rzaa me grë yadoo yeeṉ zig niaada xyadoo xnaxnazh zho Dian; nroob dimi ne riaḻ me grë me zha ne ruṉnie me dziin co; \v 25 bnabey me pcaalsa grë zha ne quia dziin lo me, ni grëragaa zha ne ruṉaque dziin co, rëb me lo zho: \p \v 26 ―Rieṉ naa ziyonle to, ziyaṉgaa to gaṉle laa mgui ne rnee zho Pabl quianzë lad guiedz nu, rnee me nlid Dios ga nac grë mdio ne rzaa miech. Pe zhidaale miech quialiladz zhiwseed me nu; ni led loxaque nudsegaa, dible Asia quialiladz miecha. ¿Pe gnë to zha dziuuṉ ne? \v 27 Goḻguieṉ gaṉle noxtseeb guiabdraa xtsiiṉ ne, ni naṉwen to gaṉle lëë xtimi ne nu. Ni tebaa miṉcosegaaw, miṉe mazdraa noxtseeb nend grëse miech csaanladz xyadoo nazhnazh Dian, nend grëse miech ne rleynie me dib Asia, diibgaa lo guidzliuw con guiaaṉladz zho me. \p \v 28 Zeeṉe goṉ grë zha co sca rëb Demetr, rlëë zho, roptsie zho rgo zho xviv Dian. \v 29 Wdzeepaaw grëse meṉguiedz laa zho pcaalsa, güey zho bnaaz zho Gay ni Aristarco chop zha Macedon ne rzënie Pabl, bdobniu zho zho bdziṉnie zho zho ro yulow. \p \v 30 Nacne gocladz Pabl nie me nienee me lo grë miech co, per psaand grë zha ne rliladz Jesús ga. \v 31 Haxta bla zha wxtis ne ndzieeldiidz Pabl, pxeeḻ zho diidz lo me tsied me. \p \v 32 Zhaase zhaase rnee grë miech co ndxie zho ro yulow ga, no zho haxta ni rieṉd pe nacne zie zho ga. \v 33 Blalaa zha Israel, zeeṉe goṉ zho scataa rac grë miech co, bdob zho zhicw ti meṉ lë Lejandr gocladz zho nee me chop lan xtiidz zho. Laa meṉ co blis nia me parne cuedze zho gnee me; \v 34 zeeṉe goṉ zho zha Israel nac me, psilo zho stib grëse zho nguiedz roptsie zho, rgo zho xviv Dian rnee zho: \p ―¡Meṉ ndzondoo nac Dian! ¡Meṉ ndzon nac xnaxnazh ne! \p Zig chop hor bre zho ga sca roptsie zho. \p \v 35 Dzigo briee meṉ ne zobnabey ga, blunia me lo zho cuedze zho; zeeṉe laa zho bredze, psilo me bnee me lo zho rëb me: \p ―Goḻgona gaṉle, grëse miech lo guidzliu naṉ zho guiedz rii zob nazhnazh Dian, naṉ wen zho gbaa biet me zob me nu; \v 36 tsod zha ne guiab led scada. ¿Pe nac nadieṉ ne squitaa rac to? Goḻguieṉ gaṉle nonguieḻda i squi lëëlëd dieeṉ pe rzhixcuaa to. \v 37 Goḻwi gaṉle, laa to ziaad-zo grop zha rii nu, ¿pe nadieṉ beeṉ zho? Nacd zho cho zha ne quiaguitnie yadoo, cho zha ne nozhidzniegaa xnaxnazh ne. \v 38 Nana, teḻne racladz Demetr pe glisqui me grë me zha ne rquianie me dziin, gacxe na no yulow waa. Niac niaad zho niaadnab zho guieḻwxtis, ni zogaa zha ne yquiaadiaga. ¡Ga glisqui zho pe ruṉ tib, pe ruṉgaa stib! \v 39 Laa teḻne noragaa pe racladz zho glisqui zho, dzigo niac niacredz grëse zha ne nac wxtis, zha ngobey dieṉ zha niaca. \v 40 Sac goṉ ne squi beeṉ to nadze, noxtseeb glisqui zha Romaw lo ne; ni pe nadieṉ dzieets ne teḻne laa zho glisquiw. \p \v 41 Blozhse sca bnee me laa me wbi lo zho ga, niicle zhagaaw laa zho zey. \c 20 \s1 Güey Pabl nëz Macedon ni nëz Gres \p \v 1 Zeeṉe laa ruid co blëz, dzigo bredz Pabl grëse zha ne rliladz Jesús, bnee me lo zho zaacse gac zho. Blozhse bnee me lo zho, laa me briee ga zie me nëz xtan zha Macedon; \v 2 güeynee me lo grë zha ne rliladz Jesús nëz co, pso me diidz lo zho zaacse gac zho. Nëz co briee me bdziṉ me nëz Gres. Ga blëz me tsoṉ mëë. \p \v 3 Laa zeeṉe laa me gbi ga tsie me nëz Siria, laa me ziele sëëb me barcw zeeṉe gocnaṉ me laa zha Israel ne no ga bnediidz pa tsietiṉ zho me, nacne güeydaque me barcw, mazd bio me nëz güeyted me nëz Macedon. \p \v 4 Blalaa zha ne bzënaḻ biogza no me, bzë ti meṉ Beré lë Sópater xingan ti meṉ lë Pirr; bzë chop zha Tesalónica, Aristarco ni Segund; ti zha Derb lë Gay, Timoté, ni schop zha nëz Asia, Tíquico ni Trófimo. \v 5 Goḻ no Filip laa zho bner, per biaaṉ no diidz Troas cuëz zho no; \v 6 laa no bliaaz ga, ga bdieed no lni Pascw. Zeeṉe bded lni co laa no bziaab barcw, laa no briee ga. Goc gaay ngbidz no no lo nis laa no bdziṉ lo zho Troas, dzigo bliaaz no Troas ga gadz ngbidz. \p \v 7 Zeeṉe goḻ dze dmingw, bio no yu ne rcaalsa zha ne rliladz Jesús ga. Ti yu tsoṉ xcuaaw, laa no pcaalsa par dziuuṉ no xtsee ne psaṉ Jesús diidz ga guṉ grë zha ne rliladz me. Laa no ndxie grë no, dzigo psilo Pabl pseed me no; nzian ncuaaṉe nonee me lo zho sac guini liu co laa me griee ga; goḻ groḻ guieela rsiaaḻdaque me. \v 8-9 Nzian nac biini ne noquia leṉ yu co; zaatne nac ro ventan ga zob ti niib lë Tic. Wdzeelaaw rsiaaḻdaque Pabl, tibaque bzheṉ mcaaḻ niib co, wbix niib ga biab niib nëz ley; ni glaaw, leṉ yu ne riaaṉ glaaraa ga ndxie no. Zeeṉe güeylis zho niib laa niib gutle. \p \v 10 Biet Pabl, bdziṉ me lo niib bdeedz me niib. \p ―¡Gdziebde to! ―rëb me―. ¡Zrieeban niib! \p ¡Ni nligaaw brieeban niib! \v 11-12 Grëse zho per nli rley zho. Blozh ga bdzieep no glaa stib bdziṉ no leṉ yu co, dzigoraa bdiiz Pabl guietxtil pquiin no. Blozhse bdziuuṉ no xtsee co, laa Pabl psilo bnee lo zho stib, quianeeque Pabl laa liu biini. \s1 Bdziṉ Pabl Milet \p \v 13 Lban co psiaaḻ Pabl, laa me wbi ga laa me zie nëz Ason nzëni me; laa no bziaab barcw bdiednieer no lo me. Bdziṉ no Ason ga bliaaz no me zigne biaaṉ no diidz. \v 14 Zeeṉe blanso me lo no, laa no bziaab barcw gza no me bdziṉ no guiedz Mitilen. \v 15 Biini liu briee no Mitilen, bdieed no gax Quío, bietraa stib dze co bdziṉ no Samos, ga bliaaz no; bzia no lo nis co zig sti dze dzigoraa bdziṉ no Milet. \p \v 16 Biotieete no Efés, sac laa guic Pabl no gdziṉniob me Jerusalén, zeeṉa ygaa me lni Pentecostés. \v 17 Nacne zigne bdziṉ no Milet pxeeḻ me diidz Efés bredz me grë zha ne zo lo zha ne rliladz Jesús ga. \v 18 Zeeṉe blanso zho, bnee me lo zho rëb me: \p ―Wen wen ruṉbey to naa, naṉle to gaṉle zha noxco naa noyuṉ naa xtsiiṉ Jesús meṉ ne rnabey ne. Wlal ne psilo ziyaḻ naa nëz Asia nu, \v 19 blactaa biin naa lo grë miṉe bdeed naa, blactaa lo guieḻxtseeb ne ziyo naa, tibaque quianaḻ grë zha Israel quiṉ zho naa. \v 20 Per goṉ to gaṉle, tibaque bioxco naa biaḻseed naa to miṉe nac diidzli, zigtaa pseed naa to zaatne rcaalsa tow, zigtagaa pseed naa to stib yu stib yu. \v 21 Grëse miecha, tibaque miṉe pseed naa zho, miṉe bne naa lo zha Israel miṉcoque bne naa lo miech stib guiedz; grëse zho bnee naa lo zho none csaan zho xquieḻntseeb zho dib zdoo zho gnalo zho Jesús, zeeṉa gbig zho lo Dios. \p \v 22 ’Scaque niina ne laa Espíritu Sant rnabey ga naa Jerusalén, naṉd naa dieṉ peraa nac ncuaaṉe gdzieelo naa ga; \v 23 per naṉpaa naa ible zgo zho naa ladzguiib, ible sacsi zho naa, sac guiedz ne gdziiṉtaa naa miṉ co rnee Espíritu Sant teed naa. \v 24 Lo guieḻxtseeb co no naa per rquiad zdoo naa xquieḻmban naa; miṉe nziuuraa lo naa laga gdeeda diidz ib laa naa no gne lo miech pa lotaa rleynie Dios zho, zeeṉa iṉe gley naa csiaaḻ naa dziin ne bzo Jesús naa nu quiayuṉ naa. \v 25 Rieṉ naa lo grë to ne nac to zha ne biaḻseed naa gocnaṉ to zha nac xnëz Dios, gaṉdraa to lo naa lo guidzliu rii. \v 26-27 Laa naa pseedle to grëse miṉe nac Xtiidz Dios, ib peet pqueetsd naa lo to; gacxe waa, teḻ cho tib to nitlo, led xtoḻdraa naa ga. \v 28 Goḻguieṉ sca, ¡goḻquianap to, ni scagaa goḻquianap grë zha ne zo to lo! ¡Goḻwi gaṉle xnëz Dios no zho, haxta lo cruz gut Xpëëd me bdiizh me xtoḻ zho! Ni stiba, ¡ib Espíritu Sant bzo to yquianap to zho zigne rquianap baxtor xpëcwxiil zho! \p \v 29 ’¡Nsin goḻso! Sac rieṉle naa zeeṉe laa naa gbiche lo to, ib zrieequia grë zha ne guiaad guiaadquidie to, zguib zho zha gnitlo zho to zigne ruṉ grë coyot mëcwxiil. \v 30 Haxta lad to, zrieequia bla zha ntseeb ne ctsëë Xtiidz Dios, squiil zho to tsienaḻ to zhiwseed zho. \v 31 Gacxe waa laa naa rne lo to, ¡nsin goḻso! Goḻsoladz gaṉle tsoṉraa iz, dze guieel pseed naa to, blactaa biin naa pso naa diidz lo to tib tib to zaacse gac to. \v 32 Dios nac meṉ ne gacnieṉ to, laa naa rsaṉ to ladznia me grëse to; Xtiidz Ndzon me miṉe rnee gaṉle zha nquialadztaa me to, lëëw lozh quix biini to dib zdoo to gnalo to me, zeeṉa ygaa to zaatne gneedz me cuëz to grë to zha ne noraa xnëz me. \p \v 33 ’Wlaltaa ib rzobladzd naa dimi, ib rzobladzd naa lar, guiep naa tebaa zha yquianie naa grë ncuaaṉ co. \v 34 Leṉ dze ne blëz naa lo to, goṉ to gaṉle niapse nia naa bdziniaa naa ncuaaṉe pquiin naa, ncuaaṉe pquiingaa grë zha ne bzënie naa. \v 35 Ga blu naa lo to gaṉle, ib none dziuuṉ ne dziin zeeṉa grieelo dziuuṉ ne xyudar zha ne guieṉd pe yquiin. Ib riaaṉladzd naa xtiidz Jesús meṉ ne rnabey ne, zeeṉe znu bnee me: “Mazdraa nroob guieḻbley ne rgaa zha ne rgad, lëdle zha ne rad.” \p \v 36 Zeeṉe blozh bnee Pabl lo zho, laa me pquiitsgzhib ga grë me zho bzodiidznie zho Dios. \v 37 Blozhse ga, tibga tibga zho wbig bnee zho lo me, bnaaz zho nia me, bdeedz zho me. \v 38 Mban rac zho psilo zho roon zho, rsoladz zho rëb me gaṉdraa zho lo me. Blozh ga, güey zho güeyzonëz zho me zaatne sëëb me barcw. \c 21 \s1 Biire güey Pabl Jerusalén \p \v 1 Blozhse bzhieeṉ no nia grë zha Efés co, laa no bziaab barcw, laa no zio bdziṉ no ti lo guidzliu win ne no lo nisdoo co lë Cos. Biini liu briee no ga bdziṉ no lo sti guidzliu win co lë Rodas. Rodas briee no bdziṉ no guiedz Pátara. \v 2 Guiedz Pátara, ga bziaab no ti barcw ne zie nëz xtan zha Fenicia. \v 3 Zeeṉe zieded barcw co ngali zaatne riaaṉ guidzliu win ne lë Chipr, bui no nëz revés rlupaa guidzliu co. Laa no zio haxta bdziṉ no guiedz Tir, xtan zha Siria, ga blëz barcw co biet grë yo ne neya. \p \v 4 Zigne bdziṉ no ga bdzieet no barcw bziaab no lad guiedz co, biodziel no grë zha ne rliladz Jesús ga; bliaazaque no lo zho ga ti zhmal. Dzigo psiaab Espíritu Sant guic zho rnee zho lo Pabl, tebaa siguieḻ me mazd tsied me Jerusalén. \p \v 5 Zeeṉe laa no briee ga, grëse zha ne rliladz Jesús grë tsieel zho grë xpëëd zho biaad-zonëz zho no ro nis co; dzigo lo yuzh co ga pquiitsgzhib no grë no, bziodiidznie no Dios. \v 6 Blozhse bzhieeṉ no nia zho, laa zho wbi ga. \p \v 7 Briee no Tir bdziṉ no guiedz Tolemaid, ga bio no bioquiaabdiuzh no grë zha ne rliladz Jesús ga, bliaaz no lo zho tib dze. \v 8 Biini liu briee no ga bdziṉ no guiedz Cesarea, ga biobiaaz no lidz ti meṉ ne noneeque Xtiidz Dios lo miech, lë Lip. Lëë Lip co ga gocgza sxoop zha ne bzo beeṉ xyudar zha poxtl. \v 9 Quianie me tap ndzoop ne gard ctsieelnia, gzase zho bdeed Dios guieḻbiini lo zho rnee zho teḻ pe nac miṉe racladz Dios gacnaṉ miech. \p \v 10 Nzianle dze goc no no lidz Lip, zeeṉe blanso ti meṉ ne ziaad nëz Judé lë Agab, biadquiaabdiuzh me no. (Ye me rnee teḻ pe nac miṉe racladz Dios gacnaṉ miech.) \v 11 Zigne blanso me lo no ga, bzheṉ me lar ne rbe leṉ Pabl, pxidoo mew nia me ni pxidoo mew ni me, në me: \p ―Znu goṉ rnee Espíritu Sant gzobdoo zha Israel bizhuan lar rii, co zho me ladznia zha Roma zeeṉe laa me gdziṉ Jerusalén. \p \v 12 Grë zha ne rliladz Jesús ga, zeeṉe bin zho sca rëb meṉ co, rnab zho lo Pabl tsied me Jerusalén, yeque no sca rnee lo me. Mban rac no rdzioon no. \v 13 Pquiabaque me në me lo no: \p ―¿Pe nac dzigo roon to? Teḻ naa laa naa bleeladzle naa maase gzobdoo zho naa Jerusalén, niicxe haxta gut zho naa waa porne rleynie naa Jesús. ¡Loxaque rsiaab guieḻnë to naa i goṉ squi rac to! \p \v 14 Bdziaṉse no nlid yquiaadiag me xtiidz no, dzigo mazd psaan no, rdzieets no: \p ―Goḻgotsaa csaan ne, Diostaa naṉ dieṉ zha gaca. \p \v 15 Bdedse ga bzhixcuaa no laa no briee ga, laa no zio nëz Jerusalén; \v 16 blalaa zha ne rliladz Jesús Cesarea ga bzënaḻ zhits no, bzënie zho ti meṉ Chipr lë Mnasón. Izle rliladz me Jesús, lidz me biobiaaz no zeeṉe bdziṉ no Jerusalén. \p \v 17 Grë zha ne rliladz Jesús Jerusalén, rley zho zeeṉe goṉ zho laa no bdziṉ, blëzlo zho no. \p \v 18 Biini liu co güeynie Pabl no lidz Jacob bioquiaabdiuzh no me, lëëtaque laa grë zha rnabey ne zo lo grë zha ne rliladz Jesús Jerusalén ga, ndxie ga. \v 19 Blozhse pquiaabdiuzh Pabl grë zha co, dzigo psilo me bzodiidz me lo zho grëse zha gocnieṉ Dios me güeyseed me grë miech stib guiedz. \v 20 Zeeṉe bin zhow per nli rley zho, rdeed zho xquizh lo Dios; dzigo rëbchaa zho lo me: \p ―Bets, ye zha Israel goṉ ndaldoo zho zililadz Jesús; per racladz zho tibaque tsienaḻ zho miṉe rnabey Xley Moisés. \v 21 Grë zha ne no nu bin zho laa luu güeyseed grë meṉ wladz ne no guiedz zit, nac diidz blu luu lo zho tsienaḻdraa zho Xley Moisés, codraa zho xpëëd zho bey, niicle tsienaḻdraa zho grë zhiwseed xmeṉgol ne. \v 22 ¿Zha gaṉle dziuuṉ ne? Sac zeeṉe gon zho laa luu blanso, ible ziaadguib zho luu. \v 23 No tap bets ne nu ziaadyoble guṉ zho miṉe bnee zho lo Dios; miṉe gaca güey \v 24 güeynie zho yadoo, goḻguṉ grë miṉe rnabey ley, bdiizh ctsiib guic to gza to; zeeṉa ga gaṉ grë zha rii gaṉle nlid grë miṉe rnee miech luu ga. \p \v 25 ’Saṉgue grë miech stib guiedz zha ne rliladz Jesús, laa no pxeeḻle diidz lo zho zigne bzodiidz ne nu: grë ma ne rut miech rgogon zho lo zhimdio zho, gowd zho bëël co; grë ma ne rxieed ren zeeṉe ret ma, gowd zho ma; ni niicle grëgaa ma ne gut zho, ib gowd zho xchen ma; grë zha bgui, nodne tsonie zho wnaa ne nacd tsieel zho; niicle wnaagaaw, nodne tsonie zho mgui ne nacd tsieel zho. \s1 Bnaaz zho Pabl \p \v 26 Laa Pabl zienie gza zha co. Biini liu güey me gza me zho güeyguṉ zho miṉe rnabey ley; blozh ga güey zho yadoo güeynie zho diidz pa dze gza miṉe quiayuṉ zho ga, zeeṉa gaḻ dze co laa zho tsienie gon ne gdeed zho tib tib zho. \v 27 Laa zeeṉe merle gza gadz ngbidz ne quiayuṉ me miṉe rnabey ley ga gza me zha co, lega naclew goṉ bla zha Israel ne ziaad nëz Asia laa me no leṉ yadoo. Nacne wbig zho \v 28 bzheṉ zho zhicw me, roptsie zho rnee zho: \p ―¡Grëse to meṉguiedz! ¡Goḻguṉ xyudar no gnaaz ne meṉ rii! Sac lëë me ga quianzë quiaseed me zha wladz glëënie zho ladz zho, rnee me lo zho guṉdraa zho grë miṉe rnabey ley, gapdraa zho respet yadoo rii; haxta grë zha zit zizëëbnie me nu. ¡Noguitniele me lugar nda rii! \p \v 29 Sca rnee zho, sac goṉ zho Pabl leṉ guiedz Jerusalén ga ziegrop me ti zha Efés lë Trófimo, dzigo rzac zho güeynie me zha co leṉ yadoo. \p \v 30 Pe ga bin grë meṉguiedz, grëse zho bdziṉ wbigbe zho lo Pabl bdobniu zho me blee zho me leṉ yadoo, zigne blee zho me ga lëëlëd psioog zho ro yadoo; psilo zho noguiṉ zho me, naṉ zho gut zho me. \p \v 31 Zeeṉe gocnaṉ meṉ ne rnabey lo meṉguiib ne ndxie ga laa ruid co noyac, \v 32 lëëlëd brieenie me grë xmeṉguiib me ni grëraa zha ne rnabey lo zho. Zeeṉe goṉ grë zha ne noguiṉ Pabl ga, laa grë meṉguiib co bdziṉ, dzigoraa blëz bdiṉ zho me. \p \v 33 Dzigo wbig meṉ rnabey co, bnabey me grë zhaguiib co bzoob zho Pabl chop caden. Bnabdiidz me lo grë miech co dieṉ cho nac Pabl, pe quiayuṉ me ne scataa rlëënie zho me. \v 34 Psilo zho nguiedz roptsie zho, zhaase zhaase ncuaaṉe rcaadzdoḻ zho me. Goṉse meṉ rnabey co rlud dieṉ pepaa rlisqui zho, nacne bnabey me grë meṉguiib co ziesaṉ zho Pabl yu ne rbëzpaa zho. \p \v 35 Laa grë meṉguiib co csilo soquianie Pabl lo scaler ne rdziṉ ro yu co, gataa mazd bzoobyaṉ zho me, sac ntseeb rac grë miech co; \v 36 naḻbe zho, roptsie zho rnee zho: \p ―¡Goḻnitlogazh meṉ qui! ¡Niinagazh goḻgut me! \p \v 37 Laa grë meṉguiib co csëëble me leṉ yu co, zeeṉe bnee me lo meṉ rnabey co, rëb me: \p ―¿Pe zrieelo gne naa ti xtidz naa lo luu? \p Dzigo rëb meṉ rnabey co: \p ―¿Mod rac luu rnee luu xtiidz zha Gres? \v 38 ¿Led luud ga dzigo nac ti zha Egipt ne psilo racntseeb lo gobiern leṉ dze rii? Nac diidz, tap mil zha ntseeb nacnie zho, laa zho ziese nëz dan. \p \v 39 ―Led naada ―rëb Pabl― meṉ Israel nac naa. Guiedz Tars gol naa, lëë guiedz co nac miṉe nroobraa lo grë guiedz ne ngab Cilis. Na laa naa rnab lo luu, beeṉ guieḻnzaac bneedz diidz gne naa chop lan xtidz naa lo grë miech qui. \p \v 40 ―Zaca ―rëb meṉ co. \p Lo scaler co zo Pabl blunia me lo grë miech co cuedze zho. Zeeṉe laa zho biacdze, dzigo psilo me bnee me xtiitsë me grë me zho, rëb me: \c 22 \p \v 1 ―Grëse to meṉ wladz, laa naa rzaac to zig ti bets naa zig pxozgaa naa, goḻquiaadiag miṉe gne naa nu gaṉle zeeṉa gacnaṉ to quiayuṉd naa miṉe rquiaqui to naa. \p \v 2 Zeeṉe goṉ zho xtiidz zho rnee me, grëse zho dzese bre zho; dzigo rëb me: \p \v 3 ―Meṉ Israel nac naa, guiedz Tars xtan Cilis ga gol naa, per Jerusalén nu broob naa, nu bio naa wseed, maistr Gamaliel goc meṉ ne pseed naa. Pseed me naa grëse zigne nac xley xmeṉgol ne, grëse zigne nac zhiwseed zho; pseed me naa tibaque noxco naa ruṉnon naa lë Dios zigne noxcoque tow. \v 4 Miṉe beeṉ to nu nadze, ye naa blactaa squi beṉ naa ptsidiḻ naa grë zha ne rliladz Jesús, pquianaḻ naa ygaa zho guet zho; mgui wnaasaque razobdoo naa zho lidz zho rasaṉ naa zho ladzguiib. \v 5 Meṉ ne nac pxoz nroob ni grë meṉgol ne goc wxtis guiedz rii leṉ iz co, zha co naṉpaa gaṉle nli sca beṉ naa; sac zha bneedz ti xtiidz zho bi naa ndziṉnie naa lo zha ne rnabey xyadoo grë meṉ wladz ne no Damasc, zeeṉa niacnie zho naa nianaz naa grëraa zha ne no ga rliladz Jesús, niaḻnie naa zho Jerusalén nu nded zho caxtigw. \p \v 6 ’Miṉ copaa nagoṉ brie naa nu za naa nëz co. Zhile gdziṉ naa Damasc, zig rwe ngbidza tibaque zeeṉe ziaad ti biinidoo nëz zhan gbaa biab lo naa. \v 7 Biabgazh naa liu, ga nix naa bin naa ti tsi meṉ co rnee me lo naa: “Saul, Saul, ¿pe nacne quianaḻ luu naa?” \v 8 “¡Beeṉ guieḻnzaac bnë dieṉ cho luu!”, rep naa. Dzigo në meṉ co lo naa: “Naa nac Jesús meṉ Nazaret ne squi quiatsidiḻ luu.” \p \v 9 ’Grë zha ne zanie naa ga, bdzieb zho goṉ zho biini co, per bieṉd zho pe rnee meṉ co lo naa. \v 10 Dzigo rep naa lo me: “Bzhiguieḻ bnë dieṉ, ¿pe racladz luu guṉ naa niina?” Nëchaa me: “Guche i, güey Damasc ga gnë zho gaṉle pe nac miṉe no guṉ luu.” \p \v 11 ’Dzigo bzheṉ zha ne zanie naa ga nia naa, bdziṉnie zho naa Damasc; sac lo biinidoo co pcow lo naa. \v 12 Ga no ti mgui lë Ananí, zëëb diidz rioxco me grë miṉe rnabey ley, grëse meṉ wladz ne no ga naṉpaa zho ti meṉ wen nac me; \v 13 dzigo biaad me zaatne blëz naa ga, në me lo naa: “Saul, niinagazh goṉ bets laa luu gbiire gwi stib.” Zigne sca bnee me laa lo naa biac, goṉgazh naa me. \v 14 Dzigo nëchaa me lo naa: “Dios meṉ ne bliladz grë pxozgol ne, ib meṉ co bzooblo luu gacnaṉ luu pe nac miṉe racladz me gac, me bzooblo luu guṉbey luu meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ me lo guidzliu, ni gon luu tsi meṉ co. \v 15 Ib laa me bzo luu tsienee luu lo miech miṉe bzhaac luu ga, miṉe bin luu ga. \v 16 Guso i sca, zeeṉa chobnisgazh luu. Dib zdoo luu bredz Jesús, bnab lo me csaṉmbe me luu lo xtoḻ luu.” \p \v 17 ’Zeeṉe laa naa blanso Jerusalén nu, tib dze lëëtaque no naa yadoo nozodiidznie naa Dios, \v 18 tibaque blulo me lo naa në me: “Na zeeṉa biobladz briee Jerusalén nu, sac ib gliladzd grë miech rii miṉe gnee luu zeeṉe gnee luu xtidz naa lo zho.” \v 19 “Per ruṉbey zho naa waa”, rep naa lo me, “naṉpaa zho scataa ra naa grë yadoo raxizhoo naa grë miech ne rliladz luu, rnabey naa rguiṉ zho zho ni rio zho ladzguiib, \v 20 niicle zeeṉe beet zho Xteb meṉ ne bnee xtiidz luu ga, ye naa bded diidz beet zho me, haxta pquianaap naa xab grë zha ne bdeedquie me.” \v 21 Dzigo në me lo naa: “Na zeeṉa pcaaniob nëz briee nu, sac goṉ laa naa cxeḻ luu stib dan tsienee luu xtidz naa lo grë meṉzit.” \p \v 22 Zeeṉe bin zho sca rëb me bdeetraa zho diidz nee me, psilo zho nguiedz roptsie rnee zho: \p ―¡Ib rieguiaḻdraa gban meṉ qui! ¡Goḻnitlogazh me! \p \v 23 Nguiedz zëëb tsi zho, ib rioogd ro zho, masaque rdzib zho xab zho ni rchooṉ zho yudie laglaa. \p \v 24 Dzigo psëëb meṉ rnabey co Pabl leṉ yu co, ni bnabey me grë meṉguiib co quiṉ zho Pabl, zeeṉa cueero Pabl dieṉ pe nac ncuaaṉe beeṉ Pabl, zha nac ne scataa rac grë miech co lo Pabl. \v 25 Laa zho blozhle pxidoo me, laa zho csilo quiṉ me, zeeṉe rëb me lo sti zha ne rnabey lo grë zhaguiib co: \p ―¿Pe nonguieḻa dzigo ne lega quiṉ to ti zha Roma, ni gardle gac guieḻwxtis dieṉ pe nlipaa no xfalt zho? \p \v 26 Zeeṉe bin zha co sca rëb Pabl, lëëlëd güeynie zho diidz lo meṉ ne rnabey zho ga, rëb zho: \p ―¿Zha goṉ guṉ luu? Sac zha Roma me nac mgui co. \p \v 27 Dzigo güey meṉ rnabey co rëb me lo Pabl: \p ―Bneeli lo naa, ¿dieṉ pe nli na meṉ Roma nac luu? \p ―Nliw ―rëb Pabl―, zha Roma nac naa. \p \v 28 Rzedz yaṉ meṉ rnabey co rëb me: \p ―¡Naasi zha Roma nac naa, ni nroob dimi bdizh naa bgab naa lo zha Roma! \p Dzigo rëbchaa Pabl: \p ―Saṉgue naa, desde gol naa bgab naa lo zha Roma. \p \v 29 Grë zhaguiib ne bzo nguiṉ Pabl ga parne cueero me, lëëlëd wbiche zho lo me, niicle meṉ rnabey cow bdzieb me zeeṉe goṉ me nli zha Roma nac Pabl, sac nrooble nac falt ne niuṉ me ga lega nabey me nguiṉ zho ti zha Roma. \s1 Bnee Pabl lo wxtis Israel \p \v 30 Zeeṉe biini liu, bnabey meṉ rnabey co pcaalsa grë zhipxoz non zha Israel ni grë meṉ ne nac zhiwxtis zho, sac racladz me gacnaṉ me dieṉ pepaa nac ncuaaṉe rquiaqui rlëënie grë miech co Pabl. Dzigo pxadz me Pabl, blee me Pabl bzo me Pabl lo zho. \c 23 \p \v 1 Dze bui Pabl lo grë zha wxtis co, dzigo psilo Pabl bnee me rëb me lo zho: \p ―Laa naa rneli lo to nu gaṉle, mbe zdoo naa, Dios zobwi gaṉle zanaḻd naa ncuaaṉe rdziguiend me. \p \v 2 Zeeṉe goṉ Ananí (meṉ ne nac pxoz nroob) sca rëb Pabl, bnabey me zha ne zo gax lo Pabl, rëb me: \p ―¡Goḻcap ro zha qui! \p \v 3 Dzigo rëbchaa Pabl lo me: \p ―¡Tebaa squique cap Dios ro luu! ¡Nac luu goṉ zig ti lidz nguts loxaque nëz zhitssew stib rna! ¿Pa rquiin ne laa luu zob i? Led luu zo par cobey luu teḻ no pa ti ley ne zaguits naa, na leḻ luule noguiitsa bnabey luu bdiṉ zho naa. \p \v 4-5 Pquiabbe zha ne ndxie ga rëb zho: \p ―¡Bieṉ gaṉle lo pxoz nroob i, lo meṉ ne quiayuṉ xtsiiṉ Dios i noquiabro luu! \p ―Goḻguṉ dispensar ―rëb Pabl―. Naṉd naa lëë pxoz nroob i, teḻ niaca miṉe naṉ naaw ne scad naa; sac zhobnee lo Xtiidz Dios: “Gneenëd luu zha ne rnabey ladz luu.” \p \v 6 Zeeṉe bieṉ Pabl groḻ zha wxtis co zienaḻ zhiwseed zha saducé, zgroḻ zho zienaḻ zhiwseed zha farisé, dzigo psilo me nguiedz bnee me rëb me lo zho: \p ―¡Grëse to bets, goḻgona gaṉle, zha farisé nac naa, niiclegaa pxoz naaw farisé goc me! ¡Ni porne rliladzpaa naa goṉ zrieeban zha ne ret, miṉ co gane znu zo naa lo to nu! \p \v 7 Zeeṉe sca rëb Pabl, psilo zho bdiḻdiidz zho. Goc zho chop dii, \v 8 rriee zha saducé rnee nlid grieeban zha ne ret, nlid no anjl, nlid no espíritu; laa zha fariségaa na rnee zrieeban miech, no anjl ni no espíritu. \v 9 Nguiedz zëëb tsi zho noneelsa zho, dzigo gusoque bla maistr ley ne nacgrë zha farisé, rëb zho: \p ―Laa ne bdziaṉle gaṉle, ¡ni ti falt rapd mgui qui! ¿Pe nadieṉ dziuuṉ ne? Nend ti espíritu ga, ti xanjlgaa Dios ga sca bnee lo me. \p \v 10 Zeeṉe goṉ meṉ ne rnabey lo meṉguiib ga, laa lo xtiḻ zho noyac nroobraa, bdzieb me rëb me nend znuse gzhiizh zho Pabl; bnabeyaque me gocredz meṉguiib güeyxi zho Pabl biire güeysaṉ zho me leṉ yu ne rbëz zho ga. \p \v 11 Goḻ guieel co, blulo Dios lo Pabl rëb me: \p ―Gdzieebd luu, zigne bnee luu xtidz naa lo miech Jerusalén nu, scaque none tsienee luuw lo grë zha ne no Roma. \s1 Gocladz zho niut zho Pabl \p \v 12-13 Zeeṉe biini liu, ndziibsraa choo zha Israel bnediidz rëb zho gowd zho, ni tib ro peet guied zho haxta gut zho Pabl; teḻne guṉd zho miṉe rnee zho maase csiaabzi Dios zho. \v 14 Dzigo güey zho lo pxoz ne rnabey, lo grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, bzodiidz zho miṉe no guic zho ga, ni rëb zho: \p \v 15 ―Nana goṉ, goḻnab lo meṉ ne rnabey lo meṉguiib cxeeḻ me Pabl lo to gzhe, goḻquiaalo noraa pe lozh yquiep to Pabl; laa no nsinle ziobmbiaaz. Zeeṉe laa zho tednie Pabl, ga dziuut no Pabl. \p \v 16 Dieeṉ zha bin ti xingan bzian Pabla, nacne lëëlëd güey win yu ne rbëz meṉguiib ga güeynie win diidz lo Pabl. \v 17 Dzigo bredz Pabl ti zha ne rnabey lo meṉguiib co, rëb Pabl lo zho: \p ―Bzhiguieḻ güeynie mëëd rii lo meṉ ne rnabey to, sac laa win no tsienie ti diidz lo me. \p \v 18 Bzheṉ meṉ rnabey co nia mëëd co, güeynie me win lo meṉ nroob ne rnabey zho, rëb me: \p ―Laa naa ziaḻnie mëëd rii nu me, dieṉ pe nac diidz ne ziaadnie win lo luu; Pabl ne no ladzguiib ga bnab lo naa guiaḻnie naa win. \p \v 19 Dzigo bzheṉ meṉ rnabey co nia win, güeynie me win stib nëz, bnabdiidz me lo win dieṉ pe nac diidz ne zienie win lo me. \v 20 Dzigo rëbchaa win: \p ―Laa zha Israel goṉ bnediidz gnab zho cxeeḻ luu pxey naa Pabl lo zhiwxtis zho gzhe, yquiaalo zho gnë zho noraa pe yquiep zho me. \v 21 Bzhiguieḻ gliladzd luu xtiidz zho, sac ndziibsraa choo zha ne nacgrë zho rëb zho laa zho tsiesoblan nëz gutgazh zho me zeeṉe laa me ted. Biaaṉ zho diidz grë zho, gowd zho, ni tib ro peet guied zho haxta gut zho me; haxta rëb zho teḻ laa zho guṉd miṉ co maase gdzibdee Dios zho. Ible zuṉ zhow, loxaque quiambëzse zho dieṉ pe guiab luu. \p \v 22 Blozhse ga dzigo bzonëz me win, ni pso me diidz lo win choot lo gneed win ne laa win güeynie diidz lo me. \s1 Güey Pabl lo gobernador Wech \p \v 23 Lëëlëd bredz meṉ rnabey co chop zha ne zo lo meṉguiib, rëb me: \p ―Laa zhaguiib goṉ none griee naguieel tsie zho Cesarea, na zeeṉ goḻzo zha ne tsie; none tsie chop gayoo zha ne sëni, tsoṉgaḻ tsii zha ne sob guay, schop gayoo zha ne güey lanz. Naguieelgazh, zig rlozh xtsee none griee zho nu; \v 24 sac laa zho none tsiesaṉ Pabl Cesarea. Ni goḻcoxab ti guay ne sob Pabl, sac none ndip ndaan me gdziṉnie to me lo gobernador Wech Cesarea. \p \v 25-26 Dzigo pquiaa me ti guits ne güey zho gdziṉnie zho lo gobernador, rneew: \p “¡Diuzh Gobernador Wech! \p ’Naa nac Claud Lisias, laa naa rxeḻ guits rii lo luu gzodiidz naa gaṉle zha nacne bnabey naa ziaadsaṉ zho meṉ qui zaatne zob luu i. \p \v 27 ’Zha Israel bnaaz me gocladz zho niut zho me, laa zeeṉe gocnaṉ naa zha Roma nac me nacne pxeeḻaque naa zhaguiib güeyla me lo zho. \v 28 Gocladz naa niacnaṉ naa dieṉ zha nacne rlëënie zho me, dzigo bianie naa me lo zhiwxtis zho. \v 29 Ga goṉ naa led ncuaaṉe rnad rlëënie zho me; teḻ zha nac xley zho ncuaaṉ co rlisqui zho; nacda ncuaaṉe guiab ne rieguiaḻ guet me, tsogyugaa me ladzguiib. \v 30 Zeeṉe gocnaṉ naa laa palal zho bnediidz gut zho me, nacne bnabeyaque naa ziaadsaṉ grë meṉguiib qui me lo luu i. Niiclegaa zha ne rlëënie mew, laa naa rep lo zho guiaad zho lo luu i, zeeṉa i gnë zho dieṉ zha nacne rlëënie zho me. \p ’Lëëd bii gdzieel ne sca dieṉ.” \p \v 31 Zeeṉe laa liu pcow, zig rlozh xtseew laa grë meṉguiib co pcaanie Pabl nëz; dib guieel bio zho nëz bdziṉnie zho me guiedz Antípatris. \v 32 Biini liu, loxaque zha ne zob guay ga pcaa nëz zienie zho me Cesarea, laa grëraa meṉguiib co wbire bdziṉ Jerusalén stib. \p \v 33 Zeeṉe bdziṉ zho Cesarea, bdeed zho guits ne zienie zho ga lo meṉ ne nac gobernador, dzigo laa zho psaṉ Pabl ga. \p \v 34 Blozhse blab me lo guits co, dzigo bnabdiidz me lo Pabl dieṉ pa guiedz gol Pabl. Dzigo rëbchaa Pabl lo me, zha Cilis nac Pabl. \p \v 35 ―Nasca ―rëb me―, zeeṉe laa zha ne rlëënie luu glanso nu, dzigo yquiaadiag naa dieṉ zhapaa nac xtiḻ to. \p Dzigo bnabey me, pquianap meṉguiib Pabl zaatne nac leṉ xyulow Herod. \c 24 \s1 Gocredz Pabl lo gobernador Wech \p \v 1 Zeeṉe goc gaay ngbidza, laa Ananí meṉ ne rnabey lo pxoz bdziṉ ga, gza me blalaa zha ne nac zha non lo meṉguiedz Israel, zienie zho ti licenciad lë Tértulo; grë zho laa zho zie zienie zho diidz lo gobernador pe nacne rdiḻnie zho Pabl. \p \v 2 Dzigo bnabey gobernador gocredz Pabl. Zeeṉe laa Pabl bdziṉ, psilo licenciad co bzeet me grë ncuaaṉe rquiaqui zho Pabl, rëb me: \p ―Xquizhdoo luu goṉ gobernador, ne squitaa ndzielguic luu rieṉ luu zha gnabey luu, gane zaacse mban meṉladz no niina, blactaa ncuaaṉe yquiin lo no noyuṉ luu. \v 3 Rzac zdoo now, teḻ pa lotaa zo no rsoladz no luu nac luu meṉ ne rnabey no. \v 4 Nli nonguieḻda dziuṉneed no luu, per beeṉ ti guieḻnzaac pquiaadiag gaṉle pe nac ncuaaṉe rlisqui no quiayuṉ mgui ne zo lo ne nu. \p \v 5 ’Masaque nac me lo no zig nac ti guieḻguidz dox ne rded, grëse guiedz quianzë me noyuṉgüet me meṉladz no gacndaan zho lo meṉ ne rnabey no. Lëë me ga zo lo grë zha ne rnee zho nazaren. \v 6 Zeeṉe bgaa me, lëëtaque laa me no leṉ yadoo ro ne zob Jerusalén quiayuṉnguzee me xyadoo no. Nacne gocladz no gagazh nguizh me falt co zigne rnabey xley no; \v 7 per biaad Lisias grë xmeṉguiib me ntseeb rac zho biaadla zho me lo no. \v 8 Na nagoṉ zac luuzhal yquiep me, zeeṉa gaṉ luu gaṉle nli quiayuṉ me grë miṉe rnee no nu. \p \v 9 Grë zha Israel ne zienaḻ ga, pquiabbe zho rëb zho nli quiayuṉ me grë miṉ co. \p \v 10 Dzigo blunia meṉ ne nac gobernador ga lo Pabl gnee Pabl; nacne psilo Pabl bnee me rëb me: \p ―Naṉle naa ziele iz zob luu nu rquiaadiag luu grë ncuaaṉe rac xtan no nu, gane rley naa ziaḻ naa lo luu par yquiaadiaggaa luu gaṉle zha nac xtidz naa. \p \v 11 ’Na rac tsiipchop ngbidz ga bdziṉ naa Jerusalén, biagaṉ naa Dios leṉ yadoo nroob ne zob ga (niicle teḻ niaca miṉe griee diidz gaṉle). \v 12 Laa naa bia Jerusalén biagaṉ naa Dios, choot biatiḻnied naa ga; niicle leṉ grëragaa yadoo wina, ro nëzgaaw, wlaltaa noquiild naa miech cho lo gacntseeb zho. \v 13 Grëse miṉe rquiaqui grë zha qui naa grieelod glu zho nliw, sac led ncuaaṉe gocda. \p \v 14 ’Miṉe nac diidzli, niina wriiṉ psaṉ Dios ti Wseed Cub dieṉ zha guiaaṉwen miech lo me, zha qui rzac led zhiwseete Diosa, saṉgue naa dib zdoo naa zanaḻ naaw, dib zdoo naa quiayuṉ naa dziin lo Dios meṉ ne bliladz pxozgol no; ni scaquegaa, noxco naa grëse miṉe nac ley. Rliladz naa grëse miṉe bnee grë zha ne biadteed xtiidz me. \v 15 Rliladz naa zdziṉ dze ne cueeban Dios grëse miech, zigtaa zha wena zigtagaa zha ntseeba, ni haxta zha ye zho rliladz miṉ co. \v 16 Ni miṉ copaa nagoṉ gane tibaque noxco naa guiaaṉmbe zdoo naa, guṉtaldraa naa xtoḻ naa zigtaa lo Diosa zigtagaa lo samiech naaw. \p \v 17 ’Nod naa Jerusalén tibaque, blale iz goc no naa ladz meṉzit; dze ne bdziṉ naa Jerusalén ga, laa naa bia porne zasaṉ ti gon lo meṉladz naa ni zanie naa ti gon ne gded naa lo Dios. \v 18 Miṉ co nagoṉ nacne no naa leṉ yadoo zeeṉe goṉ grë zha qui naa. Blozhle beṉ naa grë miṉe rnabey xley no rdziuuṉ no zeeṉe sca riosaṉ no gon, zeeṉe laa bla zha Israel ne no nëz Asia blanso lo naa ga; per choot miech taf ndxienied naa ga, niicle choot noquiildgaa naa. \v 19 Zha co nagoṉ rieguiaḻ niaad nu, nlisqui zho teḻ pe ncuaaṉe rzac zho nonguieḻd noyuṉ naa ga. \v 20 Zha ne ndxiegaa nu niina, zac gnë zho teḻne brieequia falt ne rquiaqui zho naa zeeṉe gocredz naa lo wxtis Jerusalén. \v 21 Te gooṉ falt ga naye beṉ naa, lëë gdib nguiedz bne naa lo zho rep naa: “Laa naa racredz lo to, zig nac zeeṉe falt ga rap naa loxaque ne rliladz naa zdziṉ dze ne grieeban miech.” Scase nagoṉ naca. \p \v 22 Naṉle gobernador co led ncuaaṉe guṉd zha ne rliladz Jesús ga rquiaqui zho Pabl, dzigo bnee me lo zho cuëz zho nieeda gdziṉ Lisias, dzigo dieṉ zhapaa guiaaṉ xtiḻ zho. \v 23 Bnabey me zha ne zo lo meṉguiib yquianap zho Pabl, ni pso me diidz zaacse gac zho lo Pabl, gdeed zho diidz ted grë zha ne ndzieeldiidz Pabl tsiegaṉ zho Pabl. \p \v 24 Goc blalaa ngbidza, bnabey gobernador co gocredz Pabl lo me grop tsieel me Drusil, ti wnaa Israel. Laa me bredz Pabl, sac racladz me yquiaadiag me dieṉ zha nac zhiwseed Jesús. \v 25 Zeeṉe bzeettaa Pabl, zha nac guieḻwxtis, zha none tsoxco miech guṉd zho miṉe riaabtaa guic zho, ni zha gdziṉ dze ne guṉ Dios guieḻwxtis, dzigotaa laa me bdzieb, rëbchaa me lo Pabl: \p ―¡Lëëlewga na nadieṉ! Na zeeṉe guioba, dzigo naazhal cuedz luu guiaad luu ziodiidz ne stib. \p \v 26 Zhiga zhiga rbedz me Pabl, sac quiambëz me dieṉ pe gdziibd Pabl dimi csilaa me Pabl. \p \v 27 Zeeṉe goc chop iz sca no Pabl ladzguiib ga, laa Wech briee guieḻgobernador, bzëëb ti meṉ lë Pons Fest. Niicle briee Wech per psilaad me Pabl, sac racladz me dieṉ zha guiaṉnziuuraa me lo grë zha Israel. \c 25 \s1 Güeyzo zho Pabl lo gobernador Fest \p \v 1 Zeeṉe goc tsoṉ ngbidz bdziṉ Fest Cesarea pcaania me guieḻgobernador, laa me briee güey me Jerusalén. \p \v 2 Grë zha pxoz non ni grë zha ne rnabey lo meṉguiedz Israel, zeeṉe bin zho laa Fest bdziṉ Jerusalén lëëlëd güey zho lo me güeyxob zho xdemand Pabl; ni \v 3 bnab zho lo me cxeeḻ me Pabl Jerusalén. Laa zho rnab miṉ co sac laa zho bnediidzle, nëz tsiesoblan zho, yquiambëz zho ted Pabl gut zho Pabl. \v 4-5 Per bdeete Fest diidz, rëb me laa Pabl nole ladzguiib ga, teḻ zha ne zrieelo tsie, ga glisqui zho teḻ pe nac falt ne rquiaqui zho Pabl; beṉque zlase dze laa me gbiire guey nëz co dzigo zac tsienaḻ zho zhits me. \p \v 6 Ndziibsraa ti zhmal blëz me Jerusalén ga, dzigo laa me biire zey Cesarea. Zna dze bdziṉ me biinigazh liu co güey me yulow, bnabey me gocredz Pabl. \v 7 Laa grë zha Israel ndxiele ga, wbig zho lo Pabl ndal grë falt nroob ne rcaadzdoḻ zho me, per loxaque diidzsew, guieṉd zha glu zho ne nlipaa goca. \v 8 Dzigo pquiab Pabl rëb Pabl: \p ―Grëtaa miṉe rquiaqui zho naa i, ni tiba nlid. Wlaltaa gard quits naa xley no, gard quitnie naa xyadoo no, niicle gardgaa gacntseeb naa lo zhiwxtis zha Roma. \p \v 9 ―¿Pe racladzdgaa luu tsie luu Jerusalén? ―rëb Fest―. Ga gbiire yquiaadiag naa xtiḻ to i zeeṉa glu dieṉ chopaa rap doḻ. \p Sca rëb me, sac racladz me dieṉ zha guiaṉnziuu me lo grë zha Israel. \v 10 Dzigo rëbchaa Pabl: \p ―¡Gad naa! ¡Nod pe nac ga naa ga, to rieguiaḻ guṉ guieḻwxtis rii! Beṉque naṉ wen luu gaṉle peet falt nzëëbd naa lo zha Israel. \v 11 Teḻ niaca miṉe nli ziyuṉ naa pe guieḻntseeb ne raguiaḻ naa guet naa, maase guet naa. Per na naṉpaa naa ni ti ncuaaṉe rquiaqui zho naa i nlid, ¿pe nac dzigo cho co naa ladznia zho gut zho naa? Laa naa racladz, mazd goḻneedz diidz tibaque ga naa lo zhiwxtis nroob ne, meṉ ne zob Roma. \p \v 12 Dzigo bzodiidz Fest grë me meṉ rac ne nacnie me dziin; blozhse ga rëbchaa me lo Pabl: \p ―Guieṉd rson sca. ¡Teḻ lo César racladz luu tsie luu, na maase tsie luu! \s1 Gocredz Pabl lo Agrip \p \v 13 Zeeṉe goc bla zhmala, laa rey Agrip grop wnaa ne lë Berenis bdziṉ Cesarea ga güeyquiaabdiuzh me Fest. \v 14 Nzianlaa ngbidz blëz me ga, dzigo bzodiidz Fest lo me laa Pabl sca no ladzguiib ga, rëb Fest: \p ―Leṉ dze ne bii nac Wech dziin biab ti mgui ladzguiib nu, \v 15 laa leṉ dze ne bia naa Jerusalén biaad grë zhipxoz non zha Israel, grë zha non ne rnabey lo zho, biaad-xob zho xdemand me lo naa ga, rnab zho lo naa gnabey naa guet me. \v 16 Dzigo rep naa lo zho led scad ruṉ zha Roma guieḻwxtis, ib none gacredz me gnee me chop lan xtiidz me lo grë zha ne rzoob xdemand me, ga glu teḻne nli miṉe rquiaqui zho me togo nlidgaaw; \v 17 nacne biaad zho nu. Zna dze blanso zho, biinigazh liu co bnabey naa gocredz me. \v 18 Tibaque ni naa bod no pe ti falt nroob ne rquiaqui zho me, per zeeṉe biaad zho yulow goṉ naa \v 19 lëë gdib teḻ zha nac grë ncuaaṉe rliladz zho miṉ co rlisqui zho, ni rlisqui zho pe nacne zienaḻ me zhiwseed ti mgui lë Jesús, gutle meṉ co ni laa me rnee mban me. \p \v 20 ’Zeeṉe goṉ naa grë ncuaaṉ co rquiaqui zho me nli rieṉd naa zha guṉ naa, dzigo rep naa lo me, teḻne racladzgaa me zac tsie me Jerusalén ga dieṉ zha guiaaṉ lo xtiḻ zho. \v 21 Per bnëd me, leḻ bnab me tsie me lo César; gane niina laa me bii no i, nieeda gne naa lo César dieṉ pa hor grieelo cxeḻ naa me nëz co. \p \v 22 Dzigo rëb rey Agrip: \p ―Racladz naa goṉ tebaa zha yquiaadiag naa dieṉ zha nac xtiidz mgui co. \p ―Na zho gaṉle ―rëb Fest―, gzhegazh gnabey naa gacredz me. \p \v 23 Biini liu, ti lni nroob ne rac laa Agrip ni Berenis bdziṉ leṉ yu ne rac guieḻwxtis ga, grë zha non ne rnabey lo meṉguiib, grë zha non lo meṉguiedz, naḻ zho zhits me. Dzigo bnabey Fest gocredz Pabl, zeeṉe laa Pabl bdziṉ \v 24 laa Fest psilo bnee, rëb me: \p ―Niina ne laa luu ziaad nu rey Agrip, scagaa to ne nac to meṉ ne ndxiegrë ne nu nadze, goḻwi gaṉle lëë meṉ rii nagoṉ rlëëniedox zha Israel, racladz zho guet me; zigtaa Jerusaléna zigtagaa nuw ziyaadnab zho lo naa gnabey naa guet me. \v 25 Saṉgue naa goṉle naa rapd me falt, par guiab ne rieguiaḻ guet me; per laa me bnab tsie me lo César, na laa naa no cxeḻ me nëz co. \p \v 26 ’Nli rieṉd naa dieṉ pe nac diidz ne cxeḻ naa lo César, ne squi lega ncuaaṉe nlid rquiaqui zho me. Miṉ co nagoṉ bnabey naa gocredz me lo to nu, ni laga laa luu ziaadgaa nu rey Agrip, bzhiguieḻ pquiaadiag gaṉle zha rzë xtiidz me; zeeṉa togo zdziel naa pe nac diidz ne cxeḻ naa gaḻ dze ne laa me tsie nëz co. \v 27 ¡Sac nonguieḻd ga guṉ naa teḻne sobdoo me cxeḻ naa me, ni teḻ cxeḻd naa diidz dieṉ pe nac xfalt me! \c 26 \s1 Bnee Pabl lo Agrip \p \v 1 Dzigo rëb rey Agrip lo Pabl, mezhal gnee dieṉ zha naca. Nacne blis nia Pabl psilo Pabl bnee Pabl rëb Pabl: \p \v 2 ―Rley naa goṉ rey Agrip ne laa naa ziaḻ lo luu nadze, zeeṉa gzodiidz naa lo luu gacnaṉ luu gaṉle nlid grë ncuaaṉe rquiaqui grë meṉladz naa naa. \v 3 Rley naa sac naṉ naa naṉpaa luu zha nac grë xcostumbr no, grë ncuaaṉe rliladz no. ¡Rnab naa lo luu sca, guieete luu yquiaadiag luu grë miṉe gne naa! \p \v 4 ’Grëse zha Israel naṉ wen zho gaṉle zha mban naa, sac mëëdlas naa bdziṉ naa Jerusalén, ga broob naa. \v 5 Naṉpaa zho zha farisé goc naa, ni zha farisé nac zha ne rioxcoraa ruṉ grëse miṉe rliladz zha Israel. \v 6 Per mazd goṉ, laa zho rlëë lo naa porne dib zdoo naa rliladz naa laa Dios beeṉle miṉe psaṉ me diidz lo grë pxozgol no. \v 7 Grëse zha Israel, zigne ziaad zho lo gza tsiipchop dii ne psaṉ xmeṉgol no, grëse zho dze guieel bii quiambëz zho gac miṉ co. ¡Masaque rzac zho doḻ ga quiayuṉ naa rliladz naa laaw gocle! \v 8 Haxta to, zeeṉe rzet naa zrieeban miech, rzhidz to ron tow, ¿pe rzac to naa grieelod Dios guṉ me miṉ co? \p \v 9 ’Glo nli ptsidiḻ naa grë zha ne rliladz Jesús meṉ Nazaret, masaque rzaac naa lëëw ga quiayuṉ naa. \v 10 Pe zhidaa zha ne blo naa ladzguiib Jerusalén, haxta grë pxoz non bneedz diidz beṉ naa grë miṉ co; ni zeeṉe rnabey zho ret grë zha co, ye naa rded diidz ret zho. \v 11 Nzian grë yadoo win bia naa, biasacsi naa zho haxta gneenë zho Jesús. Blëëniedox naa zho, haxta grë guiedz zit bia naa biaguib naa zho. \p \v 12 ’Miṉ copaa nagoṉ brie naa za naa guiedz Damasc, masaque grë pxoz rnabey bneedz ti xtiidz zho bi naa laa naa za. \v 13 Teḻ gaṉ luu gaṉle rey Agrip zha bzhaac naa: Zig rwe ngbidza, tibaque zeeṉe ziaad ti biinidoo nëz zhan gbaa biab lo naa, ni lo grë zha ne zanie naa ga, nroobraa nac biini co lo xbiini ngbidz. \v 14 Grëse no biab liu, dzigo bin naa ti tsi meṉ co rnee me xtiidz no, bredz me naa në me: “Saul, Saul, ¿pe nacne quianaḻ luu naa? Lëëque luu goṉ nosacsi luu i, rzac luu zigne rzac ngon ne rcaaṉni, ni lëëque lo guiib lots ne rtseb zho ma riecaaṉni ma.” \v 15 Dzigo rep naa: “Beeṉ guieḻnzaac bnë dieṉ cho luu.” Nëchaa meṉ co: “Naa nac Jesús, meṉ ne squi quiatsidiḻ luu. \v 16 ¡Na zeeṉa guche i, bzoli! Laa naa bredz luu zeeṉa guṉ luu xtsiṉ naa, tsiezodiidz luu lo miech miṉe blozh bzhaac luu nu, ni grëragaa miṉe naraa gaṉ luu. \v 17 Peet tsienied guic luu, naa yquianaap luu, niicle zhaladz luuw niiclegaa zha zita peet grieelod guṉ zho luu. Sac laa naa cxeḻ luu grë guiedz zit \v 18 tsienee luu lo miech gacnaṉ zho miṉe nacpaa diidzli, zeeṉa griee zho lo ncow gbig zho nëz lo biini, griee zho ladznia meṉdox ygab zho lo Dios. Dib zdoo zho gliladz zho naa zeeṉa guṉ Dios zho perdon, ni ygaa zho zaatne gdziṉ grëse zha ne mbe zdoo.” \p \v 19 ’Miṉ co nagoṉ rey Agrip nacne bioxco naa beṉ naa miṉe në meṉ co lo naa ga. \v 20 Glose Damasc psilo naa bne naa lo miech, ga brie naa bdziṉ naa Jerusalén, bia naa dib Judé ni grë guiedz zit, bne naa lo miech csaan zho grë xquieḻntseeb zho gbig zho lo Dios. \p \v 21 ’Miṉ co nagoṉ nacne rlëënie zha Israel naa, biadnaaz zho naa leṉ yadoo ro ne zob Jerusalén, gocladz zho niutgazh zho naa. \v 22 Gocnieṉ Dios naa, gane laa naa bii zo nu quiane naa Xtiidz me zigtaa lo grë zha wina zigtagaa lo grë zha nona. Noseete naa miech stib wseed, sinque laa naa rne miṉe bzeetaque Moisés ni grëragaa zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela. \v 23 Teḻ zha, bzeetle zho ib sacsi miech meṉ ne cxeeḻ Dios ga, ni me gac meṉ ne glopaa grieeban, me gac zig ti biini ne gziini lo grëse miech, zigtaa zha Israela zigtagaa grë meṉzita. \p \v 24 Tibaque nguiedz bnee Fest rëb me lo Pabl: \p ―¡Bod rzhiṉle guic luu goṉ Pabl! ¡Ne tibaque nagoṉ rio luu wseed gane squi riots xtiidz luu! \p \v 25 ―Coo, gobernador Fest ―rëb Pabl―, led rzhiṉd guic naa. Niapse miṉe nac diidzli miṉ co none naa, \v 26 laa rey Agrip zob i, me naṉ gaṉle nli grë miṉe rne naa nu. Tibliladz naa none naaw lo me, sac naṉpaa naa naṉ me nli miṉe rnee naa, nacda ncuaaṉe goc ngueets zhliaan. \v 27 ¿Led nli lëë rey Agrip rliladz luu miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela? Naṉpaa naa rliladz luuw. \p \v 28 Pquiab rey Agrip, rëb me lo Pabl: \p ―¡Zlalaque nu goṉ laa luu cole guic naa ye naa sëëb xnëz Jesús! \p \v 29 Dzigo rëbchaa Pabl: \p ―¡Nend zhilew o nroobragaaw, per rnab naa lo Dios led loxaque luudse sëëb xnëz me, sinque ye grëraa zha ne noquiaadiag miṉe none naa nu niina; zeeṉa ygaa to miṉe bgaa naa nu, per led znud sob caden rii nia to! \p \v 30 Gataa laa Agrip guso, gusoque Fest, gusoque Berenis ni grëraa zha ne zobnie zho, laa zho briee ga. \v 31 Grëse zho rnee peet xtoḻd Pabl, rapd me falt ne guiab ne rieguiaḻ guet me, rieguiaḻgaa tso me ladzguiib. \p \v 32 ―Niacpaa nsilaa ne me ―rnee Agrip lo Fest―, teḻne nabd me tsiepaa me lo César. \c 27 \s1 Pxeeḻ zho Pabl nëz Roma \p \v 1 Bdziṉ dzew, laa Fest bnabey tsie Pabl nëz Roma, dzigo laa zho psaṉ Pabl ladznia ti meṉ ne rnabey lo meṉguiib lë Jul, gza Pabl zlalaa zha ne no ladzguiib ga. Lëë Jul co rnabey lo tib dii meṉguiib ne rnee zho “Augusto César”. \p \v 2 Ye no zionaḻ zhits Pabl grop no Aristarco, laa no bziaab ti xbarcw zha Adramit zie grë guiedz ne ndxie ro nis nëz Asia, laa no pcaa nëz laa no zio. \p \v 3 Biini liu co laa no bdziṉ guiedz Sidón. Zeeṉe bdziṉ no ga, wen goc Jul lo Pabl bdeed me diidz güey Pabl güeyquiaabdiuzh Pabl grë zha ne ruṉbey Pabl ga, grëse zho rleynie zho me blëzlo zho me. \p \v 4 Ga briee no bdieed no tib ro guidzliu win ne lë Chipr, psaac guidzliu co palal, sac psilo rriee me rtsire me barcw ne zio no ga. \v 5 Laa no zio, bdieed no gax ro guidzliu ne nac xtan zha Cilis ni xtan zha Panfil, bdziṉ no ti guiedz ne ndxie xtan Licia lë Mira; \v 6 ga bdzieet no barcw ne zio no ga. Lëëtaaque noguib Jul sti barcw ne guio no, laa ti xbarcw zha Alejandrí no griee ga tsie nëz Italia, dzigo bziaab no barcw co laa no zio stib. \p \v 7 Tsow ga zie barcw co, nzian dze goca, nen dzigoraa bdziṉ no gax guiedz Gnid; ib rbëzdaque me, nacne bguib zho dieṉ pa nëz zhi rcaaṉ me, dzigo güeynie zho barcw co nëz Cret. Tib ro guidzliu win co zio no bdieed no Salmon; \v 8 nen bdziṉ no zaatne rnee zho Buenos Puertos, gaxle ga riaaṉ ti guiedz lë Lasé. \v 9 Nrooble dze goc no no lo nis, leṉ dze co laa mëë naḻ psilole ni zëëb diidz gacd së barcw leṉ mëë co, nacne bnee Pabl lo grë zha ne zienie no ga, \v 10 rëb me lo zho: \p ―Goḻgona gaṉle, teḻne laa ne griee nu leṉ dze rii, rgobey naa ib znitlonie ne barcw rii lo nis. \p \v 11 Laa ne niacnie Jul Pabl niac miṉe rëb Pabl ga, leḻ mazdraa bliladz me xtiidz zha ne rsëë barcw ni meṉ ne nac bizhuana. \v 12 Stiba, zaatne nac Buenos Puertos ga rapda zaatne zaacse cuëz miech leṉ mëë naḻ, nacne nzian zho rëb mazd gdziṉ guiedz Fenice, ga zac gbiaaz no gdipse leṉ mëë naḻ. Ro guidzliu win co riaaṉ Fenice, nligaa zhi rcaaṉ me ga. \p \v 13 Zeeṉe laa ti me win ne znu ziaadquia psilo briee lo nis co, zootle na nli grieedraa me. Nacne lëëlëd bnabey zho bziaab no barcw, blisglaa zho lar nroob ne rcaaṉ me rzëw, laa no zio, gax gax ro guidzliu co zienie zhow. \v 14 Zhisaque goca zeeṉe laa ti me dox ne rnee zho Nordest psilo briee, laa me co psilo rtsire barcw. \v 15 Niicle racladz zho tsienie zhow nëz ne no guio no ga, per rsaand me; goṉse zho led ncuaaṉe gacda, mazd psaan zho zienie mew nëz ne racladztaa me. \p \v 16 Scale zienie me barcw ne no no ga, biotieed no gax ro guidzliu win ne lë Clauda, ga në në brieelo blis zho grë canó win ne naḻ zhits barcw ga bzëëba nëz leṉ barcw; \v 17 dzigo blibdoo zho barcw co zeeṉa gbiḻda, ni blit zho lar nroob ne rcaaṉ me rzëw, sac rdzieb zho rëb zho teḻne scaquia lar co nend tsieniezhoo mew nëz ro nis, pa tsiesobnagwa lo yuzh. \p \v 18 Zeeṉe biini sti liu co mazdraa rriee me, ni guiexoo ne ziaadnie me, nacne blee zho grë yo ne no leṉ barcw blaaḻ zhow lo nis. \v 19 Goc bioṉ ngbidz scataa zo guie dox co, bnabeyaque zho blee no grëse ncuaaṉe ruṉxtsiiṉ zho leṉ barcw blaaḻ now lo nis. \p \v 20 Goc bla ngbidza rbëzdaque guie dox co, rludraa lo mel per ni lo ngbidz rludraa, dzigotaa rdzieets no nlidraa griequiaa no. \v 21 Niicle wagw choot rsoladzdraa, dzigo bnee Pabl lo grë zha ne ziogrë no ga, rëb me: \p ―Tebaa nion to xtidz naa nagoṉ nzhiguieḻ to nrieed ne Cret, zeeṉa ndzieelod ne grë ncuaaṉe nodziaṉ ne nu, niicle nlaaḻdgaa ne grë yo co lo nis. \v 22 Per laa ne znule bzhiaac zha dziuuṉraa ne. ¡Gdziebde to! ¡Peet gacd ne! Niicle nitlo barcw rii, per choot peet gacd. \v 23 Led naṉle to gaṉle, xnëz Dios no naa ni xtsiiṉ me noyuṉ naa, nieewdze pxeeḻ me ti xanjl me \v 24 në lo naa: “Gdziebd luu goṉ Pabl, peet gacd luu, sac ib none laa luu gdziṉ lo rey ne zob Roma. Niicle grë zha ne ziadgrëë luu leṉ barcw i peet gacd zho, sac bin me miṉe rnab luu.” \v 25 Gane rne naa lo to peet tsienied guic to, naṉle naa csaand Dios ne, ible zac miṉe në anjl co lo naa. \v 26 Ib tedsod, no pa ti lo guidzliu win ne no lo nis rii tsiezo me rii ne. \p \v 27 Zeeṉe goc tsiida ngbidz sca nëzrii nëzrec zienie me no, laa no no lo Nisdoo Adriático. Wdze co, zig groḻ guieela, bieṉ grë zha ne rsëë barcw ga gaxle ti ro guidzliu ga nonie barcw no; \v 28 dzigo ptiix zho dieṉ palal guiet nis ga, goṉ zho loxaque gaḻ yas guieta. Bzë zho spalal biire ptiix zhow stib, gale guieta loxaque tsiiptib yas. \v 29 Gataa laa zho bdzieb rëb zho nend pa tsiecaaṉ barcw lo quie, dzigo psilëë zho lo doo ne zob gza tap guiib cruz nroob ne quia nëz zhits barcw, broṉ zho gza guiib co lo nis, zeeṉa tsowga së barcw; rzac zho tebaa laa liu biinile. \p \v 30 Grë zha ne ruṉ dziin leṉ barcw, gocladz zho nzhooṉ zho, psilo zho noxadz zho grë canó win ne ney barcw, rquiaalo zho zig nac zeeṉe guiib cruz nroob ne ney barcw nëz quiaw quialit zho csëëb zho leṉ nis. \v 31 Zeeṉe goṉ Pabla, rëbchaa me lo Jul ni lo grë xmeṉguiib Jul: \p ―¡Laa grë zha rii goṉ racladz xooṉ! Csaande to, sac teḻne laa zho xooṉ nlidraa grieequia to lo nis rii. \p \v 32 Dzigo pchug grë meṉguiib co doo ne zob grë canó win co, broṉ zhow lo nis. \p \v 33-34 Silgaw, bii ncow rnaw laa Pabl bnee lo zho gow zho, rëb Pabl: \p ―¡None gow to! Goḻwi gaṉle nale gac tsiiṉ ngbidz ga ni ti lë peet gard gow to, ni squique raguiesde to zaacse. Peet tsienied guic to, ni tib to peet gacd. \p \v 35 Blozhse sca bnee Pabl lo zho, bzheṉ Pabl ti guietxtil, squi ndxie zho grë zho bdeed me xquizh lo Dios, dzigo beeṉgroḻ me guietxtil co laa me psilo wagw. \v 36 Dzigoraa peet güeyniedraa guic zho, ye zho laa zho psilo dow. \v 37 Lo grë no zig zio no leṉ barcw co rgaa no chop gayoo tsoṉgaḻtsiimtib. \p \v 38 Blozhse bdioow no, dzigo laa zho blee grë zhobxtil ne zie leṉ barcw ga blaaḻ zhow lo nis, zeeṉa gnitnë barcw spalal. \v 39 Zeeṉe laa liu blozh biini, goṉ grë zha ne rsëë barcw ga laa ti lë ro guidzliu rlu gax ga, per rieṉd zho dieṉ paw. Natlaa nac ro guidzliu co, rlu zac gdziṉ barcwa, nacne rëb zho dieṉ pe grieelod gdziṉnie zho barcw ga. \v 40 Dzigo pchug zho doo ne zob guiib cruz nroob ne no leṉ nis ga, biaaṉse guiib co ga. Psilëë zho doo ne naaz yag nlag ne rchug nis rzë barcw, ni blisglaa zho lar nroob ne rcaaṉ me rzëw; zeeṉa csëë mew gdziṉa gax ro guidzliu co. \p \v 41 Per ziese zho, lëëtse lo yuzh ne zobli leṉ nis co güeytsiba, loxaque güeysëëbguica ga laa nëz zhitsa psilo nobiḻaque, sac grëse nis ne rias riecaaṉ choo co. \v 42 Dzigotaa laa grë meṉguiib co gocladz niut grë zha ne zie ga guey ladzguiib, rëb zho nend znuse xoobnis zho xooṉ zho. \v 43 Per bdeete meṉ ne rnabey lo zho diidz, sac racladzd me gut zho Pabl. Mazd bnabey me zha ne rac rzhoobnis, zac ner zho xoobnis zho grieequia zho ro nis co; \v 44 laa grë zha ne gacd xoobnis, zac maase grë yag biats ne nobiḻ barcw xoobnisnie zho. Sca bdeeda diidz brieequia no ro nis grëse no. \c 28 \s1 Blëz zho Malt \p \v 1 Zeeṉe bdziṉ no ga, dzigoraa gocndioṉ no lëë guidzliu win ne lë Malt ga. \v 2 Grë miech ne no ga pquiadox zdoo zho no, bzëëg zho gui bredz zho no bdzëë no, sac lala rac naḻ ni scataque bgaa no guie. \p \v 3 Ye Pabl güey güeytop chop lë yag ne cuib lo gui. Lëëtaaque laa me nodziiba lo gui, tibaque bias ti meeḻ ne zizhooṉ lo zhindzëë gui co, pquiaalay ma nia me, quiataque ma ga. \v 4 Grë miech ne no ga, zeeṉe goṉ zhow rneechaa zho: \p ―¡Ise nagoṉ rlu, nzëëb meṉ qui ngutoo! Niicle blaa me lo nisdoo, per no guieḻwxtis ne quianab guet me. \p \v 5 Znuse bdzib Pabl nia me broṉ me meeḻ co lo gui. \v 6 Grëse zho rwi quiambëz zho dieṉ pa hor sigui me, te tibaque tsobe me liu ye guet me. Wdzeelaaw peet racd me. Laa zeeṉe goṉ zho peet racd me, dzigo psilo zho rnee zho no cho ti dios nac me. \p \v 7 Gaxaque ga quia tib lë liuṉ meṉ ne rnabey lo guidzliu win co lë Publ, dzigo bneedz me zaatne bliaaz no ga tsoṉ ngbidz ni bneedz me ncuaaṉe bdioow no. \p \v 8 Lëëtaaque leṉ dze co laa pxoz me nix rlan xlëë ni yoobchen. Dzigo güeynee Pabl lo me, bnab Pabl lo Dios guiac me; blozhse bnab Pabl lo Dios, pxobnia Pabl guic me, laa me biac. \v 9 Zeeṉe bin grë miech cow, zha ne rzacnëtaa riaadnie zho zho lo Pabl, ruṉguiac Pabl zho. \v 10 Dzigo rleynie zho no, nroob grë ncuaaṉe bgad zho lo no. Zeeṉe goḻ dze ne laa no wbii ga, scasaque nroob ncuaaṉe yquiin no nëz bneedz zho. \p \v 11 Tsoṉ mëë bliaaz no lo guidzliu co, dzigo laa no briee ga bziaab no ti leṉ xbarcw zha Alejandrí, ti barcw ne blëz ga dipse leṉ mëë naḻ co. Guic barcw co quia chop mdio, mdio ne rnee zho Cástor ni mdio ne rnee zho Pólux. \v 12 Bdziṉ no guiedz Siracús, ga bliaaz no tsoṉ ngbidz. \v 13 Siracús briee no, gax gax ro guidzliu zio no bdziṉ no guiedz Regio; biini liu iṉe zhoob ti me ne ziaadquia lo nis co, dzigo laa no briee Regio laa no zio. Biiniraa sti liu bdziṉ no guiedz Puteoli, \v 14 ga bdziṉ no lo blalaa zha ne rliladz Jesús. Bnab zho lo no gbiaaz no, nacne bliaazaque no lo zho ga ti zhmal. Garaa briee no bdziṉ no Roma. \p \v 15 Grë zha ne rliladzle Jesús Roma, zeeṉe bin zho laa no gdziṉ ga, briee zho biaad-xinëz zho no. Zhis zho biaddzieel no zaatne lë Foro de Apio, szhis zho biaad zaatne lë Tres Tabernas. Zeeṉe goṉ Pabl scataa biaad-xinëz zho no, rley me rdeed me xquizh lo Dios. \s1 Bdziṉ Pabl Roma \p \v 16 Zeeṉe bdziṉ no lad guiedz Roma, bdeed zho diidz Pablzhal bguib ti yu ne blëz me grop me meṉguiib ne quianap me, blood zho me ladzguiib. \p \v 17 Goc tsoṉ ngbidz bdziṉ no ga, dzigo bredz Pabl grë zha ne nac zha non lo zha Israel ne no ga. Blozhse pcaalsa zho, rëbchaa me lo zho: \p ―Laa naa bredz to nu goṉ bets, gacnaṉ to gaṉle laa grë zha ladz ne bnaaz naa Jerusalén, güeyzo zho naa lo zhiwxtis zha Roma rnab zho guet naa, per gneli naa lo to gaṉle, peet beṉd naa lo zho, ni ti zhiwseed xmeṉgol ne bditsd naa. \v 18 Niicle wxtisgaaw, blozhse pquiep zho naa goṉ zho raapd naa falt, nacd naa zha ne rieguiaḻ guet; dzigo gocladz zho nsilaa zho naa. \p \v 19 ’Per zeeṉe goṉ naa nëd meṉladz ne csilaa zho naa, nacne bnabaque naa ziaadnie zho naa lo César nu. Miṉ co nagoṉ nacne ziaḻ naa nu, ziaḻd naa cto naa meṉladz ne o cteedquiegaa naa zho. \v 20 Wen ne laa naa beeṉbey to nagoṉ, ni beeṉbeygaa to naa; gacnaṉ to sca gaṉle laa caden rii zob nia naa, per nacda por pe falt ne rap naa, sinque laaw zob nia naa porne rliladz naa laa Dios pxeeḻle meṉ ne quiambëz meṉladz ne ga. \p \v 21 Dzigo pquiab zho rëb zho lo Pabl: \p ―¡Wlaltaa, ni ti guits ib gard cxeeḻ meṉladz ne lo no zaatne gzeet zho luu! Niiclegaa grë zha wladz ne zilanso nuw, rneed zho laa luu noyuṉ pe guieḻntseeb. \v 22 Per na laga laa luu ziaad nu, siguieḻ luu sodiidz luu lo no dieṉ zhapaa nac wseed ne rliladz luu i, sac blactaa zidzion no, zaatne notaa zha ne rliladza rlëënie miech zho. \p \v 23 Dzigo pso zho ti dze ne tsie zho. \p Zeeṉe goḻ dze co, nzian zho pcaalsa zaatne rbëz Pabl ga. Dzigo psilo Pabl bzodiidz me lo zho zhapaa racladz Dios gban miech, ni rnee me lo zho gliladz zho lëële meṉ ne nac diidz cxeeḻ Dios ga nac Jesús; blu me lo zho grëse zaatne zhobneew, zigtaa lo grë miṉe pquiaa Moisésa, zigtagaa lo grë miṉe pquiaa grëraa zha ne biadteed xtiidz Diosa. Dipse dze sca bzodiidznie me zho grë miṉ co. \p \v 24 Brieequia bla zha ne bliladz grë miṉe bnee me ga, ni scaquegaa brieequia zha ne bliladzda. \v 25 Grë zha ne riod zdoo miṉe rnee me ga, laa zho psilo noriee, nacne rëb me: \p ―Ib lëëpaa miṉe nac to i ga nagoṉ bzeet Espíritu Sant, zeeṉe psiaab me guic profet Isá znu rëb Isá \v 26 lo grë xmeṉgol to: \q1 Niicle peraa gon to, niicle peraa gaṉ to, \q1 per peet guieṉde to; \q1 \v 27 sac gocntseeb zdoo to. \q1 Zob diag to, ni peet ronde to; \q1 zob lo to, ni peet raṉde to. \q1 Ncow nac guic to, \q1 gane peet ronde to, peet raṉde to; \q1 niicle rioxcodgaa to gbig to lo naa zeeṉa csilaa naa to lo xtoḻ to. \m \v 28 Goḻgacnaṉ sca gaṉle, miṉ co gane laa Xtiidz Dios quiagaaz lo grë miech stib guiedz, ni zhasi goṉ noliladz zhow. \p \v 29 [Zeeṉe goṉ zho sca rëb Pabl mazdraa blëë zho, nodiḻdiidzlsa zho laa zho zey.] \p \v 30 Dipse leṉ chop iz blëz Pabl ga, ga bree me ti leṉ yu ne bio me. Ga rdziṉ grë miech ne zienee lo me, \v 31 zha ne zietaa, rnee me lo zho zhapaa racladz Dios gban miech, ni rnee me lo zho gliladz zho cho nac Jesús. Dipse leṉ dze co, ib biod zha ne ntsidiḻ pe nacne sca noseed me miech.