\id TIT \h Tito \toc1 GUICHI BË SAN PABLO APÓSTOL USEꞌELAꞌNËN LAO TITO \toc2 Tito \toc3 Tit. \mt1 GUICHI BË SAN PABLO APÓSTOL USEꞌELAꞌNËN LAO TITO \c 1 \s1 Ga rzulao guichi bë Pablo \p \v 1 Nëꞌëdiꞌ, Pablo, nacaꞌ benꞌ rue dyin quie Diuzi. Lëscanꞌ nacaꞌ apóstol quie Jesucristo, useꞌelaꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ ta gacaliaꞌ yaca benꞌ ulio Diuzi ta ineziyaquëꞌ ca naca tali quie xneza Jesús. \v 2 Según ca naca xneza Jesús rbezaro idyin dza tzazulëro Diuzi gataꞌ yelaꞌ neban quiero tuzioli. Tu binecueꞌ yedyi layu una Diuzi gunnëꞌ yelaꞌ neban quiero raꞌo, yaca benꞌ nao xneza Jesús. Nacan tali ca unëꞌ, porque tali unanëꞌ como binaca Diuzi benꞌ rziꞌ yëꞌ. \v 3 Naꞌra una Diuzi abdyin hora ineziro quie xtiꞌidzaꞌnëꞌ por nun quie benꞌ rguixogueꞌ len. Lëscanꞌ Diuzi, benꞌ pte psela raꞌo, ulionëꞌ nëꞌëdiꞌ ta tzetixoguiꞌa xtiꞌidzaꞌnëꞌ según cabëꞌ mandado bënnëꞌ nëꞌëdiꞌ. \v 4 Naꞌra biaꞌ guichi ni useꞌelaꞌn laoloꞌ luëꞌ, Tito. Nacoꞌ ca z̃iꞌinaꞌ, danꞌ rnaorëloꞌ xneza Jesús cabëꞌ nëꞌëdiꞌ. Rulidzaꞌ Xuziro Diuzi lënëꞌ Jesucristo, benꞌ pte psela raꞌo, ta huelaꞌiyaquëꞌ luëꞌ cuëchiyaquëꞌ chizi luꞌu guicho laxtaꞌoloꞌ. \s1 Ni nan cabëꞌ reꞌen Pablo hue Tito cati zunëꞌ yaca yedyi nebaba Creta \p \v 5 Naꞌra pcaꞌnaꞌ luëꞌ isla Creta ta useyudyoꞌ quie asunto begaꞌn dza naꞌ. Reꞌendaꞌ huuꞌ nombrar yaca benꞌ gapa dyin quie Diuzi tu tu yedyi cabëꞌ diꞌidzaꞌ uniaꞌ luëꞌ dza naꞌ. \v 6 Pues yaca benꞌ gapa dyin quie Diuzi, bireyaꞌalaꞌ hueyaquëꞌ bizinaquezi. Reyaꞌalaꞌ sulëjëꞌ tuzi nigula quie quieyaquëꞌ. Reyaꞌalaꞌ uzioñeꞌejëꞌ z̃iꞌiyaquëꞌ ta bihueyacabiꞌ tamedian, lëscanꞌ ta inaoyacabiꞌ xneza Jesús dyëꞌëdi. Lëscanaꞌ reyaꞌalaꞌ uzioñeꞌejëꞌ z̃iꞌijëꞌ ta uzujabiꞌ diꞌidzaꞌ quie xuziyacabiꞌ len z̃naꞌyacabiꞌ. \v 7 Lëscanꞌ yaca benꞌ gapa dyin quie Diuzi, reyaꞌalaꞌ huejëꞌ dyaꞌa dyin quie Diuzi rueyaquëꞌ. Bireyaꞌalaꞌ inabëꞌjëꞌ ca cuendazi. Reyaꞌalaꞌ gacajëꞌ benꞌ z̃elaꞌadyiꞌ. Bireyaꞌalaꞌ laidzaꞌteyaquëꞌ. Lëscanꞌ bireyaꞌalaꞌ tajëꞌ xudyiyaquëꞌ quilojëꞌ dila. Bireyaꞌalaꞌ cuanjëꞌ quie benëꞌ. \v 8 Reyaꞌalaꞌ gapachiꞌjëꞌ dyëꞌëdi benꞌ rdyin z̃an yuꞌu quieyaquëꞌ. Bireyaꞌalaꞌ hueyaquëꞌ tamedian. Reyaꞌalaꞌ tzuꞌuyaquëꞌ pensari dyaꞌa, gacajëꞌ benꞌ huen, benꞌ bihue ta rnazin quie. \v 9 Reyaꞌalaꞌ inaoyaquëꞌ du guicho du laꞌadyiꞌjëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi ca ta psëdindoꞌ leyaquëꞌ. Reyaꞌalaꞌ gacajëꞌ benëꞌ z̃elaꞌadyiꞌ. Reyaꞌalaꞌ usëdiyaquëꞌ uzioñeꞌeyaquëꞌ yaca benꞌ birnao xneza Jesús, yaca benꞌ rusebiꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi rnayaquëꞌ binacan tali con cabëꞌ rnën. \p \v 10 Canaꞌ reꞌennan huero, porque nitaꞌ zë yaca benꞌ birale quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, benꞌ rnë diꞌidzaꞌ tondo, benꞌ rziꞌ yëꞌ. Nitaꞌ zë benꞌ Israel rueja canaꞌ. \v 11 Lëbenꞌ naꞌ yeboꞌjëꞌ cueꞌjëꞌ chizi bira huejëꞌ canaꞌ, porque benꞌ zë aptondojëꞌ pensari quie, hasta yugu benꞌ naca tu cueꞌ familia aptondojëꞌ pensari quie. Rusëdiyaquëꞌ benëꞌ ta bireyaꞌalaꞌ usëdiyaquëꞌ cuenda huejëꞌ gan dumi, pero tamala ruejëꞌ. \p \v 12 Uzu tu benꞌ isla Creta tiempote unëꞌ cani: “Benꞌ huëdi, benꞌ mala, naca benꞌ yedyi quiaꞌ, benꞌ isla Creta. Rziꞌyaquëꞌ yëꞌ, raotzegueyaquëꞌ.” \v 13 Canaꞌ unëꞌ quie laguedyinëꞌ, pero tabalacazi unëꞌ canaꞌ. Quie lenaꞌ reyaꞌalaꞌ tiloꞌyaquëꞌ dyëꞌëdi gula cuenda galejëꞌ quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi ca reyaꞌalaꞌ galejëꞌ. \v 14 Lëscanꞌ yëboꞌjëꞌ ta bihuejëꞌ cuenda quie cuento ta rnazi yaca benꞌ Israel de pensarizi quieyaquëꞌ. Lëscanꞌ yëboꞌjëꞌ bigalejëꞌ quie benꞌ psebiꞌn diꞌidzaꞌ li quie Diuzi. \p \v 15 Yaca benꞌ nayëri laxtaꞌohue, rguiloyaquëꞌ tadyaꞌa, pero yaca benꞌ birnao xneza Jesús, yaca benꞌ binayëri laxtaꞌohue, rguiloyaquëꞌ tamala. Lente pensari yuꞌuyaquëꞌ nacan pensari bayatza. \v 16 Nayaquëꞌ raleyaquëꞌ quie Diuzi, pero bëꞌ nazijëꞌ como danꞌ birueyaquëꞌ tadyaꞌa cabëꞌ tadyaꞌa reꞌen Diuzi hueyaquëꞌ. Pues ratza Diuzi quieyaquëꞌ, danꞌ bireꞌenyaquëꞌ hue quieyaquëꞌ xtiꞌidzëꞌ. Nica nezijëꞌ bi huejëꞌ chanꞌ reꞌenjëꞌ huejëꞌ tadyaꞌa. \c 2 \s1 Yaca benꞌ quie Jesús, reyaꞌalaꞌ hue quieyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi \p \v 1 Ca ta usëdioꞌ benëꞌ reyaꞌalaꞌ inën lëbizi conlë xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 2 Yëboꞌ yaca beꞌmbyu gula de que reyaꞌalaꞌ yuꞌuyaquëꞌ gracia, bitondoyaquëꞌ, gapajëꞌ balaꞌana, huejëꞌ pensari. Reyaꞌalaꞌ inaojëꞌ xneza Jesús du guicho du laꞌadyiꞌyaquëꞌ. Reyaꞌalaꞌ idyëꞌëyaquëꞌ laguedyiyaquëꞌ. Reyaꞌalaꞌ sueyaquëꞌ cati bi tu tazëdi de quieyaquëꞌ. \v 3 Lëscanꞌ yëboꞌ yaca nigula gula ta tayaquëꞌ gapajëꞌ Diuzi balaꞌana. Yëboꞌjëꞌ ta bihueꞌlëyaquëꞌ laguedyiyaquëꞌ diꞌidzaꞌ biz̃u, nica tayaquëꞌ hueꞌe. Laꞌacazi tajëꞌ, pero huejëꞌ tadyaꞌa. \v 4 Reyaꞌalaꞌ inëyueyaquëꞌ ja nigula cuidiꞌ ta hueyacabiꞌ tadyaꞌa, lëscanꞌ ta idyëꞌëyacabiꞌ beꞌmbyu quieyacabiꞌ len z̃iꞌiyacabiꞌ, \v 5 lëscanꞌ ta tzuꞌuyacabiꞌ pensari dyaꞌa, lëscanꞌ ta bigasilëyacabiꞌ beꞌmbyu tula. Naꞌ yëboꞌyacabiꞌ ta sulëyacabiꞌ beꞌmbyu quieyacabiꞌ dyëꞌëdi, lëscanꞌ ta usegulayacabiꞌ z̃iꞌiyacabiꞌ dyëꞌëdi, lëscanꞌ ta gacalëyacabiꞌ laguedyiyacabiꞌ. Pues ruen dyabëꞌ uzuyacabiꞌ diꞌidzaꞌ ca mandado rue beꞌmbyu quieyacabiꞌ cuenda bibi dulaꞌ gataꞌ quieyacabiꞌ ina benëꞌ condre xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \p \v 6 Lëscanꞌ yëboꞌ yaca biꞌbyu cuidiꞌ ta yuꞌuyacabiꞌ gracia bitondoyacabiꞌ. \v 7 Lëscanꞌ, luëꞌ, laꞌacazi taoꞌ, pero hueloꞌ puro tahuen. Ca benꞌ yuꞌu gracia, ca benꞌ laxtaꞌo yëri, canaꞌ reyaꞌalaꞌ usëdioꞌ yaca biꞌbyu cuidiꞌ. \v 8 Reyaꞌalaꞌ hueꞌlëloꞌ benëꞌ puro diꞌidzaꞌ dyaꞌa tacuenda bigataꞌ causa quioꞌ gao benëꞌ luëꞌ xquia. Canaꞌ huataꞌ yelaꞌ stuꞌ quie yaca benꞌ rue condre raꞌo, porque yedueꞌyaquëꞌ inajëꞌ quiero nacaro benꞌ mala. \p \v 9 Lëscanꞌ yëboꞌ yaca benꞌ nadaꞌo de que reyaꞌalaꞌ galejëꞌ quie xaꞌnjëꞌ. Yëboꞌjëꞌ bireyaꞌalaꞌ yeyëchojëꞌ yedilalëjëꞌ xaꞌnjëꞌ. \v 10 Lëscanꞌ yëboꞌjëꞌ ta bicuanyaquëꞌ ta de quie xaꞌnyaquëꞌ. Reyaꞌalaꞌ huerajëꞌ huen gapachiꞌjëꞌ ta de quie xaꞌnjëꞌ cuenda naꞌ ilëꞌë xaꞌnyaquëꞌ leyaquëꞌ benꞌ huen gula, benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \p \v 11 Pues babluꞌe Diuzi raꞌo naquëꞌ benꞌ huen gula, rbezëꞌ ute uselanëꞌ nutezi benꞌ reꞌen inao xneza Jesús. \v 12 Yelaꞌ benꞌ huen quienëꞌ abzioñeꞌenëꞌ raꞌo ca reꞌennëꞌ usanro tamala, reꞌennëꞌ bira huero ta rnazin quiero. Bzioñeꞌenëꞌ raꞌo ca reꞌennëꞌ tzuꞌuro pensari huen, reꞌennëꞌ huero tadyaꞌa, reꞌennëꞌ tzionlaꞌadyiꞌronëꞌ dulaꞌadyiꞌro, reꞌennëꞌ inaoro xnezëꞌ dza rdaro nabanro lao yedyi layu. \v 13 Lëscanꞌ bzioñeꞌenëꞌ raꞌo ca reꞌennëꞌ cuezaro dza yeguida Jesucristo. Pues cuezaro yedaohuero dza cati uzu Diuzi diꞌidzaꞌ quienëꞌ ca unëꞌ huenëꞌ quiero. Lëdza zazaꞌra naꞌ yeguida Diuzi quiero lënëꞌ z̃iꞌinëꞌ Jesucristo, benꞌ pte psela raꞌo. \v 14 Pues dza naꞌte, dza baode, psedyin Jesús cuinnëꞌ lao naꞌa yaca benëꞌ bëti lëbëꞌ. Canaꞌ bënëꞌ gutinëꞌ ta gataꞌ tahuen quiero. Canaꞌ bënëꞌ pte pselanëꞌ quiero ta bihue Diuzi raꞌo castigo quie yelaꞌ mala quiero. Lëscanꞌ udibinëꞌ laxtaꞌoro cuenda gacaro benꞌ laxtaꞌo yëri, gacaro benꞌ quienëꞌ, tzioro inaoro huero tahuen. \p \v 15 Canaꞌ reꞌendaꞌ usëdioꞌ yaca los demás benꞌ quie Jesús. Reyaꞌalaꞌ uxelaꞌadyoꞌjëꞌ cati ruejëꞌ tahuen, lëscanꞌ reyaꞌalaꞌ tiloꞌjëꞌ dyëꞌëdi cati ruejëꞌ tamala. Huuꞌ dyabëꞌ uzënagajëꞌ quioꞌ cabëꞌ yëboꞌyaquëꞌ. \c 3 \s1 Ni nan cabëꞌ reyaꞌalaꞌ hue ja benꞌ nao xneza Jesús \p \v 1 Yëboꞌ yaca benꞌ quie Jesús reyaꞌalaꞌ galejëꞌ quie yaca benꞌ quie gobierno, benꞌ napa dyin, len quie benꞌ rnabëꞌ quie yaca yedyi quieyaquëꞌ. Reyaꞌalaꞌ sujëꞌ dispuesto huejëꞌ dyin dyaꞌa ca mandado rue yaca benꞌ rnabëꞌ quiejëꞌ. \v 2 Bireyaꞌalaꞌ udzeꞌlaꞌadyiꞌyaquëꞌ benëꞌ. Reyaꞌalaꞌ initaꞌlëjëꞌ laguedyijëꞌ dyëꞌëdi huejëꞌ tadyaꞌa gapalaꞌnjëꞌ benëꞌ. \p \v 3 Bigalaꞌadyoꞌ cabëꞌ guca quiero dza naꞌ. Gucaro benꞌ yaladyiꞌ, bigulero quie Diuzi. Guca bayëchiꞌ gula quiero, bëro puro ta rnazin quiero. Beyulaꞌadyiꞌro bëro puro tamala, biuneziro huero tadyaꞌa. Bez̃ëꞌro laguedyiro, bdiero laguedyiro, lëscanꞌ bdieyaquëꞌ raꞌo. \v 4 Pero naca Diuzi benꞌ huen gula reyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ nedyëꞌënëꞌ benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. \v 5 Bireyaꞌalaꞌ huero pensari chi pte psela Diuzi raꞌo por nun quie danꞌ chi bëro tadyaꞌa. Quele por nun quie danꞌ chi bëro tadyaꞌa pte pselanëꞌ raꞌo, denꞌ yelaꞌ benꞌ huen quienëꞌ beyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ raꞌo pte pselanëꞌ raꞌo. Conlë nisa udibinëꞌ laxtaꞌoro becubinëꞌn. Lao naꞌa Bichi Be quienëꞌ bënnëꞌ quiero yelaꞌ neban cubi. \v 6 Lëzi lao naꞌa Señor quiero Jesucristo yuꞌu Bichi Be quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌoro. \v 7 Canaꞌ rue Diuzi quiero. Te beyudyi bez̃iꞌz̃enëꞌ quie dulaꞌ xquia quiero, naꞌtera gunnëꞌ yelaꞌ naban quiero tuzioli. Lenaꞌ rbezaro gaca quiero. \p \v 8 Cabëꞌ rniaꞌ ni nacan tali. Lenaꞌ reꞌendaꞌ yëboꞌ yaca benꞌ quie Jesús huejëꞌ dyabëꞌ galeyaquëꞌ quiaꞌ canꞌ rniaꞌ cuenda huejëꞌ tadyaꞌa. Cabëꞌ rniaꞌ ni nacan huen gacalën leꞌe yugulule. \v 9 Bitzuꞌuloꞌ huedila huenë conlë yaca benꞌ rnë diꞌidzaꞌ tondo, benꞌ tzuꞌu huedila huenë quie yaca benꞌ unitaꞌ tiempote. Lëscanꞌ bitzuꞌuloꞌ huedila huenë quie guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. Huanitioꞌ tiempo bibi zacaꞌn tzuꞌuloꞌ huedila huenë conlë leyaquëꞌ. \p \v 10 Chi zaꞌ benꞌ reꞌen cuëchi ja partido entre yaca benꞌ nao xneza Jesús, reyaꞌalaꞌ tiloꞌjëꞌ yëboꞌjëꞌ tu chopa lasa ta usanjëꞌ bihuejëꞌ canaꞌ. Chi biralejëꞌ quioꞌ, bihueꞌloꞌjëꞌ lato guidayaquëꞌ ganꞌ rdupale ruele culto. \v 11 Claro gula nacan aoquixiyaquëꞌ, huanao xquia banapajëꞌ lëjëꞌ, huachugubëꞌna quieyaquëꞌ lao Diuzi. \s1 Rnaba Pablo tu cule lao Tito \p \v 12 Naꞌ iseꞌelaꞌ Artemas o Tíquico ga zuloꞌ. Caora ablaꞌnëꞌ ga zuloꞌ, hueloꞌ dyabëꞌ yezaꞌloꞌ yeguidoꞌ yedilaro ciudad Nicópolis, porque abiaꞌ pensari yegaꞌnaꞌ ciudad Nicópolis biuꞌ zaga. \v 13 Reyaꞌalaꞌ gacalaoꞌ Zenas, benꞌ sëlë benëꞌ, len Apolos chi bi ta idziogueyaquëꞌ ta tzuꞌuyaquëꞌ neza. \v 14 Tahuen naꞌ hue yaca benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús, tadyaꞌa gacalëyaquëꞌ benꞌ bibi de quie. Canaꞌ biten canaꞌzi dza rdayaquëꞌ lao yedyi layu. \s1 Rugapa Pablo Tito diuz̃i \p \v 15 Yugulu benꞌ nitaꞌlë nëꞌëdiꞌ niga, rugapayaquëꞌ luëꞌ diuz̃i. Lëscanꞌ ugapoꞌ duiz̃i yaca benꞌ zulë luëꞌ. Nacayaquëꞌ amigo quiero, benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús. Rulidzaꞌ Diuzi huelaꞌiyanëꞌ yugulule. Amén.