\id ROM \h Romanos \toc1 DIꞌIDZAꞌ BZU SAN PABLO APÓSTOL LËꞌË GUICHI, USEꞌELAꞌNËꞌN LAO CIUDAD ROMA \toc2 Romanos \toc3 Ro. \mt1 DIꞌIDZAꞌ BZU SAN PABLO APÓSTOL LËꞌË GUICHI, USEꞌELAꞌNËꞌN LAO CIUDAD ROMA \c 1 \s1 Baoseꞌelaꞌ Pablo guichi ni lao benꞌ nao xneza Jesús, benꞌ nitaꞌ ciudad Roma \p \v 1 Nëꞌëdiꞌ, Pablo, nacaꞌ benꞌ zulao xaꞌnro Jesucristo. Ulio Diuzi bdëꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ apóstol quienëꞌ ta tzetixoguiꞌa yaca benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. \p \v 2 Azio zë iza bë Diuzi ca unanëꞌ huenëꞌ con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Quie lenaꞌ bënëꞌ mandado bzu yaca benꞌ naca profeta quienëꞌ xtiꞌidzëꞌ lëꞌë guichi. \v 3 Lëdiꞌidzaꞌ naꞌ rguixogueꞌn quie xaꞌnro Jesucristo, z̃iꞌi Diuzi. Naꞌra con cabëꞌ gologuëꞌ guquëꞌ beꞌmbyu, canaꞌ naquëꞌ z̃iꞌi suba rey David. \v 4 Pero con cabëꞌ gutiëꞌ bebannëꞌ tatula, lenaꞌ bzioñeꞌe Bichi Be quie Diuzi raꞌo de que naca Jesucristo z̃iꞌi Diuzi, benꞌ de yelaꞌ rnabëꞌ quie. \v 5 Nun quie Jesucristo bë Diuzi tu cule z̃e quiendoꞌ, useꞌelëꞌ nëtoꞌ tzetixogueꞌndoꞌ xtiꞌidzëꞌ cuenda gataꞌ benꞌ nao xneza Jesús duz̃e yedyi layu huejëꞌ Jesucristo benꞌ z̃e. \v 6 Lëscanꞌ leꞌe, ulio Diuzi leꞌe gacale benꞌ nao xneza Jesús. \p \v 7 Lenaꞌ useꞌelaꞌ guichi ni lao leꞌe benꞌ nitaꞌ ciudad Roma nun quie nedyëꞌë Diuzi leꞌe, ulionëꞌ leꞌe gacale benꞌ laꞌiya quienëꞌ. Rulidzaꞌ Xuziro Diuzi len xaꞌnro Jesucristo ta huelaꞌiyajëꞌ leꞌe, cuëchijëꞌ chizi luꞌu guichi laxtaꞌole. \s1 Guꞌun Pablo tzioguëꞌ ciudad Roma \p \v 8 Tanëro reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe de que lao Jesucristo rulidzaꞌ Diuzi yëpaꞌnëꞌ diuxcaleloꞌ por lao leꞌe, como danꞌ yugulu benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu arnëyaquëꞌ ca tadyaꞌa ruele, rue quiele quie Diuzi. \v 9 Du guicho du laꞌadyaꞌ ruaꞌ ca mandado rue Diuzi nëꞌëdiꞌ, rguixoguiꞌa yaca benëꞌ cabëꞌ naca quie z̃iꞌinëꞌ. Naca Diuzi testigo de que yugu dza rezaꞌlaꞌadyaꞌ leꞌe rulidzaꞌ Diuzi ta gacalënëꞌ leꞌe. \v 10 Yugu dzacazi rulidzaꞌ Diuzi chi rapëꞌ gusto ta guidaꞌ ideyubaꞌ leꞌe. \v 11 Canaꞌ reꞌendaꞌ idenaꞌa leꞌe ta idesëdiraꞌ leꞌe ta tzioñeꞌele mazara ca naca pensari quie Diuzi cuenda huera quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 12 Canaꞌ reꞌendaꞌ cuenda uxelaꞌadyaꞌ leꞌe, hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi, lëscanꞌ cuenda uxelaꞌadyiꞌle nëꞌëdiꞌ, hue quiaꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi ca naca quiero rzudyiꞌilëro Diuzi. \p \v 13 Bichaꞌ, reꞌendaꞌ inezile lega racaꞌ pensari guidaꞌ ideyubaꞌ leꞌe pero birzaqueꞌdaꞌ. Reꞌendaꞌ guidaꞌ ta gacaliaꞌ leꞌe inaorale mazara xneza Diuzi cabëꞌ biaꞌ gucaliaꞌ yaca benꞌ tula, benꞌ nitaꞌ yedyi tula. \v 14 Lega de compromiso quiaꞌ quixoguiꞌa yugulu benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi, laꞌacazi benꞌ nitaꞌ lao ciudad z̃e, laꞌacazi benꞌ nitaꞌ lao yedyi daoꞌ, laꞌacazi benꞌ rioñeꞌe, laꞌacazi benꞌ birioñeꞌe. \v 15 Por tu parte quiaꞌ, zucazaꞌ dispuesto guidaꞌ laole ciudad Roma idetixoguiꞌa leꞌe diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. \s1 Napan fuerza valor xtiꞌidzaꞌ Diuzi \p \v 16 Biredueꞌdaꞌ quixoguiꞌa ja benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, como danꞌ napan fuerza valor quienëꞌ ta ute uselanëꞌ nutezi benꞌ hue quie xtiꞌidzëꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quienëꞌ tuzioli. Tabelaora naꞌ te ila yaca benꞌ Israel, pero lëscanꞌ nacan belao te ila yaca benꞌ tula, benꞌ binaca benꞌ Israel. \v 17 Rguixogueꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi raꞌo cabëꞌ reꞌennëꞌ sudyiꞌilëro lëbëꞌ ta ilëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Tuzi ta huero sudyiꞌilëro lëbëꞌ, canaꞌ ilëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Lenaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Nu benꞌ ilëꞌë Diuzi benꞌ laxtaꞌo yëri, hueꞌ Diuzi lëbëꞌ yelaꞌ neban tuzioli nun quie danꞌ rzudyiꞌilënëꞌ lëbëꞌ.” \s1 Napa yugulu benëꞌ dulaꞌ xquia \p \v 18 Naꞌ zu Diuzi guibá huenëꞌ castigo quie yugulu benꞌ mala, benꞌ rue ta biraxenëꞌ. Yelaꞌ benꞌ mala quiejëꞌ biruejëꞌ lato tzuꞌujëꞌ pensari quie Diuzi ta inezijëꞌ ta naca tali quie Diuzi. \v 19 Dyëꞌëdi nezijëꞌ zu Diuzi guibá, como danꞌ cuin Diuzi bluꞌenëꞌ leyaquëꞌ zunëꞌ guibá rlëꞌëyaquëꞌ ta bzalonëꞌ ulëchinëꞌ lao yedyi layu. \v 20 Ruluꞌecazin zu Diuzi guibá laꞌacazi bisaqueꞌ ilëꞌëroguëꞌ, porque huazaqueꞌ ilëꞌëro ta ulëchinëꞌ lao yedyi layu. Desde dza bzalo Diuzi yedyi layu, babluꞌen zucazi Diuzi guibá, de yelaꞌ rnabëꞌ quienëꞌ tuzioli. Quie lenaꞌ bisaqueꞌ ina yaca benëꞌ binezijëꞌ chi zu Diuzi guibá. \v 21 Baꞌalaꞌcazi nezijëꞌ zu Diuzi guibá, birapalaꞌnjëꞌ lëbëꞌ, nica rëbijëꞌ lëbëꞌ diuxcaleloꞌ, pero yuꞌuyaquëꞌ pensari mala, pensari bibizacaꞌn. Naca laxtaꞌojëꞌ laxtaꞌo yaladyiꞌ, rdayaquëꞌ lao lato lao chula. \v 22 Baꞌalaꞌcazi najëꞌ nacajëꞌ benꞌ rioñeꞌe, dechanꞌ birioñeꞌejëꞌ. \v 23 Lao laza rionlaꞌadyiꞌjëꞌ Diuzi, benꞌ zu tuzioli, rionlaꞌadyiꞌjëꞌ yaga ta pchaꞌa yaca benëꞌ, bëjëꞌ forma quie benëꞌ ta bizu tuzioli. Hasta rionlaꞌadyiꞌjëꞌ yaga pchaꞌa yaca benëꞌ, bëjëꞌ forma quie nu bguini, nu bëla, nu bia zu tapa niꞌe. \p \v 24 Quie lenaꞌ apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi lejëꞌ ta ruejëꞌ tamala ca raxejëꞌ. Quie lenaꞌ ruelëjëꞌ laguedyijëꞌ ta naca stuꞌ slaꞌna. \v 25 Canaꞌ raca quiejëꞌ, como danꞌ birue quieyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Quie lenaꞌ apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi lëjëꞌ ta hue quieyaquëꞌ ta binaca tali. Cala Diuzi rionlaꞌadyiꞌjëꞌ. Lao laza Diuzi, rionlaꞌadyiꞌjëꞌ ta bzalo Diuzi ulëchinëꞌ lao yedyi layu. Birionlaꞌadyiꞌjëꞌ tuzi Diuzi, benꞌ reyaꞌalaꞌ tzionlaꞌadyiꞌjëꞌ tuzioli. Amén. \p \v 26 Quie lenaꞌ apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ ta rueyaquëꞌ ta naca stuꞌ slaꞌna quiejëꞌ. Hasta nigula quiejëꞌ bira reꞌenjëꞌ gasilëjëꞌ beꞌmbyu quiejëꞌ. Bareꞌenjëꞌ gasilëjëꞌ laguedyi nigulajëꞌ ta huelëjëꞌ laguedyi nigulajëꞌ ta naca stuꞌ slaꞌna. \v 27 Lëscanꞌ ca raca quie yaca nigula quiejëꞌ, canaꞌ racarë quie yaca beꞌmbyu. Bira reꞌenjëꞌ gasilëjëꞌ nigula quiejëꞌ. Barzaꞌlaꞌadyiꞌjëꞌ gasilëjëꞌ laguedyi byujëꞌ ta huelëjëꞌ laguedyi byujëꞌ ta naca stuꞌ slaꞌna. Tanun quie ruejëꞌ canaꞌ, racajëꞌ castigo rbiaguiꞌneza cuerpo quiejëꞌ. \p \v 28 Como bireꞌenyaquëꞌ huebëꞌyaquëꞌ Diuzi, lenaꞌ apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ ta yuꞌuyaquëꞌ pensari bayatza rueyaquëꞌ ta naca stuꞌ slaꞌna. \v 29 Lega raxejëꞌ huejëꞌ tabayatza. Rutila rudzagajëꞌ con nutezi nigula, rguilojëꞌ ga huejëꞌ tamala, rzalaꞌadyiꞌjëꞌ dumi, reꞌenjëꞌ gaca tamala quie laguedyijëꞌ, racaz̃ëꞌjëꞌ, rutijëꞌ benëꞌ, rguilojëꞌ dila, rziꞌjëꞌ yëꞌ, rlëꞌëjëꞌ laguedyijëꞌ benꞌ mala, ruꞌeyaquëꞌ diꞌidzaꞌ biz̃u. \v 30 Rnëjëꞌ contra nutezi benëꞌ, barnayaꞌjëꞌ Diuzi, birapajëꞌ respeto yaca benëꞌ, ruejëꞌ cuinjëꞌ benꞌ z̃e, rguilojëꞌ ruejëꞌ tamala, biralejëꞌ quie xuzi z̃naꞌjëꞌ. \v 31 Birioñeꞌejëꞌ biruzujëꞌ diꞌidzaꞌ, binedyëꞌëjëꞌ familia quiejëꞌ, birziꞌz̃ejëꞌ quie benëꞌ, bireyëchiꞌlaꞌadyiꞌjëꞌ benëꞌ. \v 32 Baꞌalaꞌcazi nezijëꞌ cabëꞌ nachuguli Diuzi quiejëꞌ huejëꞌ castigo quiejëꞌ tziojëꞌ lao guiꞌ gabila, nenaojëꞌ neruejëꞌ pensari mala quiejëꞌ, redaohuejëꞌ reꞌenjëꞌ hue yaca benꞌ tula cabëꞌ ruejëꞌ. \c 2 \s1 Puro ta naca tali ina Diuzi \p \v 1 Quie lenaꞌ bide bihuele ta huele defender cuinle lao Diuzi, nutiꞌtezi nacale, chi rnale rue laguedyile tamala, naꞌ leꞌe tu lëbizi ziole ruele cabëꞌ tamala rnale rue laguedyile. Conlë diꞌidzaꞌ rero luꞌu ruꞌale ruluꞌen lëscanꞌ leꞌe nacale benꞌ mala. \v 2 Neziro ta naca tali rchuguli Diuzi huenëꞌ castigo nu benꞌ rue tamala. \v 3 Leꞌe rnale rue laguedyile tamala, naꞌ lëbizi ziole ruele tamala, ¿raquele bihue Diuzi leꞌe castigo? \v 4 ¿Quele aoquixile binezile ga huen dyin yelaꞌ benꞌ huen quie Diuzi? ¿Quele binezile rue Diuzi tahuen quiele rbezëꞌ yetzaꞌle pensari quiele inaole xnezëꞌ? \v 5 Pero benꞌ yaladyiꞌ nacale, bireꞌenle yetzaꞌle pensari quiele. Quie lenaꞌ huataꞌ castigo huala quiele dza hue Diuzi juicio. Huachugulinëꞌ ta tzuꞌu niꞌa xnezi quiele. \v 6 Huaguiz̃unëꞌ quie quiero según ca bëro. \v 7 Hueꞌnëꞌ yelaꞌ neban tuzioli yaca benꞌ biyeyati hue tahuen yugu dza, yaca benꞌ reꞌen gataꞌ yelaꞌ balaꞌana quiejëꞌ lao Diuzi, yaca benꞌ rbeza gataꞌ quieyaquëꞌ ta biyeyudyi yedu. \v 8 Pero huadzaꞌ Diuzi huenëꞌ castigo yaca benꞌ bireꞌen uzu diꞌidzaꞌ quienëꞌ, yaca benꞌ bireꞌen inao neza li quienëꞌ, yaca benꞌ reꞌen inao neza mala. \v 9 Yugulu benꞌ rue tamala yedzagalaoyaquëꞌ, huataꞌ tazëdi gula quieyaquëꞌ. Chi benꞌ Israel yedzagalaorayaquëꞌ, pero chi benꞌ tula, lëscanꞌ yedzagalaoyaquëꞌ. \v 10 Pero yugulu benꞌ rue tahuen, hue Diuzi leyaquëꞌ benꞌ z̃e, cuëchinëꞌ chizi laxtaꞌoyaquëꞌ. Chi benꞌ Israel hueranëꞌ leyaquëꞌ benꞌ z̃era, pero chi benꞌ tula, lëscanꞌ huenëꞌ leyaquëꞌ benꞌ z̃e. \p \v 11 Canaꞌ hue Diuzi, porque birue Diuzi natzaꞌla quie yaca benëꞌ, tuzcazi ca ruenëꞌ. \v 12 Pues yugulu benꞌ rue xquia, pero binezijëꞌ con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, huachuguli Diuzi lëjëꞌ, pero bihue Diuzi cuenda con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ. Lëscanꞌ yaca benꞌ rue xquia nezijëꞌ con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ, huachuguli Diuzi lëjëꞌ huenëꞌ cuenda con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ. \v 13 Birlëꞌë Diuzi benꞌ laxtaꞌo yëri benꞌ ruzënagazi con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ, naꞌ biruzunëꞌ diꞌidzaꞌ con cabëꞌ rnan. Rlëꞌë Diuzi benꞌ laxtaꞌo yëri benꞌ ruzënaga con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ, naꞌ ruzunëꞌ diꞌidzaꞌ con cabëꞌ nan. \v 14 Naꞌra quie ja benꞌ binaca benꞌ Israel, cati ruzujëꞌ diꞌidzaꞌ con cabëꞌ rnan lao guichi ley naꞌ, laꞌacazi binezijëꞌ chi de guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, lenaꞌ ruluꞌen naca pensari quiejëꞌ conforme con cabëꞌ rnan lëꞌë guichi ley naꞌ. \v 15 Pues nun quie naojëꞌ neza dyaꞌa, lenaꞌ ruluꞌen yuꞌujëꞌ pensari con cabëꞌ rnan lëꞌë guichi ley quie Diuzi. Ca naca pensari yuꞌujëꞌ, lenaꞌ ruluꞌen quiejëꞌ nezcazijëꞌ ca reꞌen Diuzi huejëꞌ. Cuincazi pensari quiejëꞌ yuꞌujëꞌ rchugulina quiejëꞌ chi ruejëꞌ tahuen, chi ruejëꞌ tamala. \v 16 Dza hue Diuzi juicio huachugulinëꞌ con cabëꞌ bë yaca benꞌ raque nagachiꞌzi bëjëꞌ binꞌ bëjëꞌ. Lao naꞌa Diuzi huachuguli Jesucristo yaca benëꞌ conforme con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Lëdiꞌidzaꞌ naꞌ rguixoguiꞌa yaca benëꞌ. \s1 Ni rnan quie benꞌ Israel len guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés \p \v 17 Pero leꞌe rnale nacale benꞌ Israel. Raquele hueziꞌ Diuzi leꞌe nun quie naole guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. Ruele dzalo inale nacale benꞌ quie Diuzi. \v 18 Nezile ca reꞌen Diuzi hue yaca benëꞌ. Lëscanꞌ rsëdile con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley quie Diuzi ta inezile bi huele huele tadyaꞌa. \v 19 Raquele rioñeꞌele, bidzebile uzioñeꞌele benꞌ birioñeꞌe. Raquele dyin quiele uzioñeꞌele benꞌ rda lao lato lao chula. \v 20 Raquele inezile usëdile yaca benꞌ birioñeꞌe. Raquele inezile uluꞌele yaca benꞌ binenezi con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés ga rguixogueꞌn quie yelaꞌ rioñeꞌe len yelaꞌ li quie Diuzi. \v 21 Chi leꞌe rusëdile benꞌ tula, ¿bixquienꞌ birusëdile cuinle? Chi leꞌe yëbile benëꞌ bireyaꞌalaꞌ cuanle quie benëꞌ, ¿bixquienꞌ rbanle quie benëꞌ? \v 22 Chi leꞌe yëbile benëꞌ bireyaꞌalaꞌ utilale nigula tula, ¿bixquienꞌ rutilale nigula tula? Chi leꞌe ratzale ilëꞌële yaca ídolo, ¿bixquienꞌ ruꞌule luꞌu idaoꞌ ga rdyia yaca ídolo rbanle ta zacaꞌ ta yuꞌu dumi quieyacan? \v 23 Ruele dzalo inale tadyaꞌa naca guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, pero rutitule Diuzi biruzule diꞌidzaꞌ cabëꞌ diꞌidzaꞌ rnën lëꞌë guichi ley naꞌ. \v 24 Quie lenaꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ cani: “Yaca benꞌ binaca benꞌ Israel, rnëbiz̃oyaquëꞌ quie Diuzi, pero dulaꞌ quiele rnajëꞌ canaꞌ.” \p \v 25 Talicazi de ga huen dyin uzule tu xëdyidaoꞌ cuinle ca mandado bë Diuzi dza naꞌ, pero solamente chi hue quiele quie guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. Porque chi bihue quiele quie guichi ley naꞌ, naꞌ naca quiele ca quie benꞌ bizu xëdyidaoꞌ cuine. \v 26 Naꞌ chi ruzu benꞌ bizu xëdyidaoꞌ cuine diꞌidzaꞌ quie guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, naꞌ hualëꞌë Diuzi lëjëꞌ ca quie benꞌ zu xëdyidaoꞌ cuine. \v 27 Pues yaca benꞌ bizu xëdyidaoꞌ cuine, pero ruzuyaquëꞌ diꞌidzaꞌ con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, lëjëꞌ huachugulijëꞌ quiele leꞌe, benꞌ biruzu diꞌidzaꞌ con cabëꞌ rnan, laꞌacazi napale leꞌe guichi quie ley, laꞌacazi zu xëdyidaoꞌ cuinle. \v 28 Binaca dugalo benꞌ Israel yaca benꞌ bëꞌruezi con cabëꞌ rna Diuzi. Lëscanꞌ binaca dugalo benꞌ Israel yaca benꞌ zu xëdyidaoꞌ cuine, pero birue quienëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 29 Naꞌ naca dugalo benꞌ Israel benꞌ rue quie du guicho du laꞌadyiꞌ ca na Diuzi. Lëscanꞌ cati hue quiero du guicho du laꞌadyiꞌro con cabëꞌ rna Diuzi, lenaꞌ ruluꞌen dugalo nacaro benꞌ zu xëdyidaoꞌ cuinro. Nu benꞌ rue quie con cabëꞌ rna Diuzi, rlëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. \c 3 \p \v 1 ¿Ca biz̃i nacara tahuen quie benꞌ Israel ca benꞌ binaca benꞌ Israel? ¿Gaz̃i huen dyin chi zu benꞌ Israel tu xëdyidaoꞌ cuinjëꞌ? \v 2 Taz̃e nacara huen quiejëꞌ, tazë rson de nacara tahuen quiejëꞌ. Pues pcaꞌn Diuzi diꞌidzaꞌ quienëꞌ lao naꞌayaquëꞌ. \v 3 Tali naꞌ bigule bala ja benꞌ Israel con cabëꞌ guꞌun Diuzi huejëꞌ dza naꞌ, pero quie lenaꞌ, ¿bi pensari huero? ¿Huero pensari lëscanꞌ bihue Diuzi cabëꞌ unanëꞌ huenëꞌ? \v 4 ¡Bireyaꞌalaꞌ huero pensari canaꞌ! Seguro naꞌ hue Diuzi cabëꞌ unanëꞌ huenëꞌ conforme cabëꞌ naca tali, laꞌacazi chi benꞌ huiziꞌ yëꞌ yugulu benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Lenaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Tanun quie diꞌidzaꞌ rero luꞌu ruꞌa Diuzi, banezi ja benëꞌ naca Diuzi benꞌ rue tali. \q1 Cati ilëꞌëyaquëꞌ ca rue Diuzi, naꞌ inajëꞌ: “Diuzi naquëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri.” \p \v 5 Pero chi nacan tali de que por nun quie yelaꞌ benꞌ mala quiero, lenaꞌ ruluꞌen naca Diuzi benꞌ huen, ¿ca bi pensari reyaꞌalaꞌ huero? ¿Huero pensari naca Diuzi benꞌ mala chi huenëꞌ castigo nu benꞌ mala? (Pensari quie benëꞌ rniaꞌ, cala pensari quie Diuzi.) \v 6 Bireyaꞌalaꞌ huero pensari naca Diuzi benꞌ mala. Chi naca Diuzi benꞌ mala, bide derecho quienëꞌ ichugulinëꞌ benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu, inanëꞌ nu benꞌ bë tahuen, nu benꞌ bë tamala. \p \v 7 Lëscanꞌ chi nacan tali de que por nun quie yelaꞌ huiziꞌ yëꞌ quiero, lenaꞌ ruluꞌen naca xtiꞌidzaꞌ Diuzi diꞌidzaꞌ li, ¿bixquienꞌ hue Diuzi castigo nu benꞌ huiziꞌ yëꞌ? \v 8 Chi tali nacan canaꞌ, ¿cala tahuen naꞌ huero tamala tacuenda gataꞌ tadyaꞌa? Canaꞌ na bala ja benëꞌ, rnajëꞌ canaꞌ inandoꞌ rguixogueꞌndoꞌ benëꞌ. Pero pensari mala yuꞌujëꞌ, como danꞌ cala canaꞌ inandoꞌ rguixogueꞌndoꞌ benëꞌ. Dulaꞌ quiezijëꞌ hue Diuzi lëjëꞌ castigo. \s1 Napa yugulu benëꞌ dulaꞌ xquia \p \v 9 ¿Ca bi pensari reyaꞌalaꞌ huero? ¿Huero pensari naca benꞌ Israel benꞌ dyaꞌara ca benꞌ tula, benꞌ binaca benꞌ Israel? ¡Bisaqueꞌ! Bireyaꞌalaꞌ huero pensari canaꞌ, como danꞌ napa yugulu benëꞌ dulaꞌ xquia, laꞌacazi benꞌ Israel, laꞌacazi benꞌ binaca benꞌ Israel. Yugulujëꞌ rnao dulaꞌ xquia quiejëꞌ lëjëꞌ. \v 10 Canaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Ganu benꞌ laxtaꞌo yëri zu, ni tuyaquëꞌ. \q1 \v 11 Bizu benꞌ rioñeꞌe. \q1 Bizu benꞌ nuebëꞌ Diuzi. \q1 \v 12 Yuguluyaquëꞌ rdayaquëꞌ lao lato lao chula. \q1 Rnaoyaquëꞌ neza mala ga cuiaguiꞌyaquëꞌ. \q1 Bizu benꞌ rue tahuen, ni tuyaquëꞌ. \q1 \v 13 Ca tu yerobá neyalon ga rlaꞌ zigo, canaꞌ naca diꞌidzaꞌ rero luꞌu ruꞌayaquëꞌ. \q1 Ta rziꞌjëꞌ yëꞌ ruꞌelëjëꞌ benëꞌ diꞌidzaꞌ. \q1 Ca veneno quie bëla naca diꞌidzaꞌ rero luꞌu ruꞌayaquëꞌ. \q1 \v 14 Rudzeꞌdeꞌyaquëꞌ laguedyiyaquëꞌ, rnëjëꞌ diꞌidzaꞌ ziꞌ. \q1 \v 15 Tariara rdayaquëꞌ rbeꞌnidyiyaquëꞌ benëꞌ ta gutiyaquëꞌ leyaquëꞌ. \q1 \v 16 Con ga zioyaquëꞌ rudyiaguiꞌyaquëꞌ benëꞌ, rucaꞌnyëchiꞌyaquëꞌ laguedyiyaquëꞌ. \q1 \v 17 Bineziyaquëꞌ tzuꞌulëyaquëꞌ laguedyiyaquëꞌ dyëꞌëdi. \q1 \v 18 Ni siquiera ruejëꞌ pensari chi hue Diuzi lëjëꞌ castigo. \p \v 19 Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. Naꞌra raꞌo neziro con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés dza naꞌte. Neziro rnabëꞌn lao ja benꞌ nao len cuenda biibin yaca benëꞌ bi yequëbiyaquëꞌ lao Diuzi dza gaca juicio, dza rue yugulu benëꞌ cuenda lao Diuzi. \v 20 Pero quele por nun quie danꞌ rue quiero con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley pcaꞌn Diuzi lao Moisés ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Conforme con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley naꞌ neziro de dulaꞌ xquia quiero. \s1 Ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri tanun quie danꞌ rzudyiꞌilëro Cristo \p \v 21 Pero naꞌa barioñeꞌero cabëꞌ nacan ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Cala por nun quie chi hue quiero con cabëꞌ rna lëꞌë guichi ley pcaꞌnnëꞌ lao naꞌa Moisés ilëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Lenaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi ley naꞌ lente ja guichi bë ja benꞌ udixogueꞌ diꞌidzaꞌ quie Diuzi dza naꞌte. \v 22 Tanun quie danꞌ rzudyiꞌilëro Jesucristo, canaꞌ ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Ilëꞌë Diuzi benꞌ laxtaꞌo yëri yugulu benꞌ rzudyiꞌilë lëbëꞌ. Tuz ca ilëꞌënëꞌ benꞌ rzudyiꞌilë Jesucristo, ilëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, laꞌacazi benꞌ Israel, laꞌacazi benꞌ binaca benꞌ Israel. \v 23 Yuguluro de dulaꞌ xquia quiero. Yuguluro biuzuero huero yugulu ca reꞌen Diuzi huero. \v 24 Pero naca Diuzi benꞌ huen ilëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Bibiquiz̃uroguëꞌ ilëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri como danꞌ Cristo Jesús gutinëꞌ udiz̃uguëꞌ quie dulaꞌ xquia quiero, canaꞌ ruꞌen lato ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. \v 25 Useꞌelaꞌ Diuzi Cristo lao yedyi layu ta gutiëꞌ lëꞌë yaga cruzo ta gataꞌ yelaꞌ huenitilao quiero lao Diuzi. Tanun quie lenaꞌ hueziꞌz̃e Diuzi quie dulaꞌ xquia quie nu benꞌ sudyiꞌilë Cristo. Canaꞌ bë Diuzi lao naꞌa Cristo ta tzioñeꞌero naca Diuzi benꞌ rue ta yuꞌu niꞌa xnezi. Pues talicazi cabëꞌ bë Diuzi, ulezëꞌ bibënëꞌ castigo quie yaca benꞌ bë xquia tu bineguida Cristo. \v 26 Lëscanꞌ bë Diuzi canaꞌ ta tzioñeꞌero biusan Diuzi huenëꞌ ta yuꞌu niꞌa xnezi dza quiero, dza rdaro lao yedyi layu. Pues ta yuꞌu niꞌa xnezi neruenëꞌ, rlëꞌënëꞌ yaca benꞌ rzudyiꞌilë Jesús benꞌ laxtaꞌo yëri. \p \v 27 Bireyaꞌalaꞌ huero cuinro benꞌ z̃e tanun quie danꞌ rlëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. ¿Bixquienꞌ bireyaꞌalaꞌ huero cuinro benꞌ z̃e? Bireyaꞌalaꞌ como danꞌ cule quie Diuzi naꞌ rlëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, quele yelaꞌ benꞌ huen quiero. Rlëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri por nun quie rzudyiꞌilëro Cristo, cala por nun quie chi ruero ca mandado rue lao ley quienëꞌ pcaꞌnnëꞌ lao naꞌa Moisés. \v 28 Quie lenaꞌ rioñeꞌero rlëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri chi rzudyiꞌilëro Cristo, cala por nun quie chi bëro, chi bibëro ca mandado rue lao ley quienëꞌ. \p \v 29 ¿Biz̃i ca inale? ¿Inale tu cueꞌzi yaca benꞌ Israel rnabëꞌ Diuzi? ¿Binezile rnabëꞌrë Diuzi lao yaca benꞌ binaca benꞌ Israel? Claro naꞌ rnabëꞌcazi Diuzi lao yugulu benëꞌ. \v 30 Cala zë diuzi zu, tuzi Diuzi zu. Tanun quie chi rzudyiꞌilëro Cristo ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, laꞌacazi nacaro benꞌ Israel, laꞌacazi binacaro benꞌ Israel. \v 31 Naꞌra ¿ca bi pensari huero? ¿Huero pensari bibi zacaꞌ ley naꞌ, como danꞌ rzudyiꞌilëro Cristo naꞌa? Bireyaꞌalaꞌ huero pensari canaꞌ, dechanꞌ reyaꞌalaꞌ huero pensari decazi ga huen dyin ley naꞌ ta pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. \c 4 \s1 Ni nan cabëꞌ diꞌidzaꞌ begaꞌnlë Diuzi Abraham \p \v 1 ¿Ca bi pensari reyaꞌalaꞌ huero quie xuzixtaꞌoro Abraham? \v 2 Chi tanun quie yelaꞌ benꞌ huen quienëꞌ, blëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri, naꞌra napa Abraham derecho huenëꞌ cuinnëꞌ benꞌ z̃e lao Diuzi. \v 3 ¿Ca biz̃i rnan lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi? Pues rnan cani: “Bzudyiꞌilë Abraham Diuzi. Con lëzin blëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri.” \v 4 Chi huero tu dyin, binacan cule quie xaꞌnro quiz̃uguëꞌ raꞌo. Pues ta reyaꞌalaꞌ quiz̃uguëꞌ raꞌo. \v 5 Pero chi rzudyiꞌilëro Cristo, chi por lëzin hualëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, lenaꞌ nacan cule bë Diuzi quiero, cala ta reyaꞌalaꞌ huenëꞌ quiero. \v 6 Canaꞌ una rey David dza naꞌte. Unëꞌ cabëꞌ redaohue benëꞌ rlëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri tanun quie rzudyiꞌilënëꞌ Diuzi. Redaohue benꞌ babeguba Diuzi dulaꞌ xquia quie, benꞌ bihue Diuzi cuenda cabëꞌ tamala bënëꞌ. \v 7 Lenaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Redaohue yaca benëꞌ beziꞌz̃e Diuzi dulaꞌ xquia quie. \q1 Redaohuejëꞌ chi bihue Diuzi lëjëꞌ castigo quie tamala quiejëꞌ. \v 8 Redaohue nu benꞌ bihue Diuzi cuenda quie dulaꞌ xquia quie, benꞌ rzudyiꞌilë Diuzi. \m Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 9 Naꞌra rnabaꞌ leꞌe: ¿Ca bi pensari ruele? ¿Ruele pensari hueziꞌz̃e Diuzi dulaꞌ xquia quie tu cueꞌzi yaca benꞌ Israel, benꞌ zu xëdyidaoꞌ cuine? ¿Binezile hueziꞌz̃erë Diuzi dulaꞌ xquia quie yaca benꞌ tula, yaca benꞌ bizu xëdyidaoꞌ cuine: Neziro dyëꞌëdi blëꞌë Diuzi Abraham benꞌ laxtaꞌo yëri tanun quie danꞌ bzudyiꞌilënëꞌ Diuzi. \v 10 ¿Bata blëꞌë Diuzi Abraham benꞌ laxtaꞌo yëri? ¿Blëꞌënëꞌ lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri tu binesu xëdyidaoꞌ cuine, o cati babzu xëdyidaoꞌ cuine? Pues tu binesu xëdyidaoꞌ cuine blëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. \v 11 Pero tanëro bzudyiꞌilë Abraham Diuzi, naꞌtera blëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. Beyudyi blëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri, naꞌra bzujëꞌ tu xëdyidaoꞌ cuinnëꞌ como seña de que rlëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri tanun quie danꞌ rzudyiꞌilënëꞌ Diuzi. Quie lenaꞌ naca Abraham xuzixtaꞌo yugulu benꞌ laxtaꞌo yëri, benꞌ rzudyiꞌilë Diuzi, benꞌ bizu xëdyidaoꞌ cuine. \v 12 Lëscanꞌ quie lenaꞌ nacarë Abraham xuzixtaꞌo yaca benꞌ zu xëdyidaoꞌ cuine, benꞌ rzudyiꞌilë Diuzi cabëꞌ bzudyiꞌilë Abraham Diuzi dza naꞌte caora binesu xëdyidaoꞌ cuinnëꞌ. \s1 Tanun quie rzudyꞌiꞌilëro Diuzi, canaꞌ uzunëꞌ diꞌidzaꞌ ca unëꞌ huenëꞌ quiero gacalënëꞌ raꞌo \p \v 13 Begaꞌnlë Diuzi Abraham len z̃iꞌisubanëꞌ diꞌidzaꞌ ta yegaꞌn quiejëꞌ duz̃e yedyi layu dza zazaꞌra. Pero begaꞌnlë Diuzi Abraham diꞌidzaꞌ tanun quie bzudyiꞌilënëꞌ Diuzi. Lenaꞌ blëꞌë Diuzi Abraham benꞌ laxtaꞌo yëri, cala tanun quie guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. \v 14 Chi nacan tali yegaꞌn duz̃e yedyi layu para tu cueꞌzi benꞌ rue quie ca mandado rue lao guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, naꞌra bisaqueꞌ inaro zacaꞌ sudyiꞌilëro Diuzi, bisaqueꞌ inaro zacaꞌ diꞌidzaꞌ cabëꞌ diꞌidzaꞌ beganꞌnlë Diuzi Abraham. \v 15 Pero binacan tali canaꞌ, como danꞌ nusaꞌ ley naꞌ castigo quie yaca benꞌ birue quieyaquëꞌ con cabëꞌ rnan. Pero bigataꞌ falta quie nu benꞌ binezi con cabëꞌ rnan, naꞌra birue quieyaquëꞌn. \p \v 16 Tanun quie bzudyiꞌilë Abraham Diuzi, canaꞌ udapa Diuzi compromiso ucaꞌnnëꞌ duz̃e yedyi layu lao naꞌa Abraham. Cala ta quiz̃u Abraham Diuzi ucaꞌn Diuzi duz̃e yedyi layu lao naꞌanëꞌ. Pero bë Diuzi canaꞌ tacuenda xelaꞌadyiꞌ yugulu z̃iꞌisuba Abraham de que gacacazi con cabëꞌ una Diuzi huenëꞌ. Cani nacan. Cala tuzi benꞌ nao ca mandado rue lao guichi ley udapa Diuzi compromiso, pero lëscanꞌ udapa Diuzi compromiso con nu benꞌ rzudyiꞌilë Diuzi cabëꞌ bzudyiꞌilë Abraham Diuzi. Canaꞌ pcaꞌn Diuzi naca Abraham xuzi yugulu benꞌ rzudyiꞌilë Diuzi. \v 17 Bagulecazi Abraham con cabëꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi ga una Diuzi cani: “Bapcaꞌnaꞌ luëꞌ xuzi yugulu benꞌ zaꞌ yedyi zituꞌ, yugulu benꞌ rzudyiꞌilë nëꞌëdiꞌ.” Canaꞌ rnan lëꞌë guichi. Naca Diuzi benꞌ useban benꞌ huati. Naca Diuzi benꞌ bzalo yugulu ta bide dza naꞌte. \p \v 18 Laꞌacazi guque Abraham bigaca quienëꞌ cabëꞌ una Diuzi huenëꞌ quienëꞌ, bipsannëꞌ uzudyiꞌilënëꞌ Diuzi, ulezëꞌ hue Diuzi quienëꞌ cabëꞌ unëꞌ huenëꞌ quienëꞌ. Canaꞌ guca quie Abraham naquëꞌ “xuzi yugulu benꞌ zaꞌ yedyi zituꞌ, yugulu benꞌ rzudyiꞌilë Diuzi”, conforme con ca gudyi Diuzi lëbëꞌ dza naꞌte: “Gaca tazë z̃ꞌisuboꞌ.” \v 19 Laꞌacazi napa Abraham cadu tu gayuhua iza, bipsannëꞌ rbezëꞌ gaca quiëꞌ cabëꞌ compromiso udapalë Diuzi lëbëꞌ. Bipsannëꞌ rbezëꞌ laꞌacazi banaquëꞌ benꞌ gula, laꞌacazi banacarë z̃gulëꞌ benꞌ gula. Baode tiempo quie nigula quienëꞌ bibiꞌanëꞌ xcuidiꞌ. Baidyin hora gatiyaquëꞌ. \v 20 Bibënëꞌ pensari mala, bipsannëꞌ rbezëꞌ gaca quienëꞌ cabëꞌ compromiso udapalë Diuzi lëbëꞌ. Canaꞌ bënëꞌ uzudyiꞌilënëꞌ Diuzi udapëꞌ lëbëꞌ balaꞌana. \v 21 Dyëꞌëdi unezi Abraham napa Diuzi fuerza valor ta uzuëꞌ diꞌidzaꞌ cabëꞌ compromiso rapalënëꞌ benëꞌ. \v 22 Quie lenaꞌ blëꞌë Diuzi Abraham benꞌ laxtaꞌo yëri. \p \v 23 Naꞌra dza naꞌte bë Diuzi mandado bzu yaca benëꞌ diꞌidzaꞌ quienëꞌ lëꞌë guichi ta rguixogueꞌn cabëꞌ guca quie Abraham, bzudyiꞌilënëꞌ Diuzi blëꞌë Diuzi lëbëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. Pero cala para tuzi lëbëꞌ bë Diuzi mandado bzujëꞌ diꞌidzaꞌ quienëꞌ lëꞌë guichi. \v 24 Lëscanꞌ bë Diuzi mandado bzujëꞌ diꞌidzaꞌ quienëꞌ lëꞌë guichi ta ineziro raꞌo hualëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, chi rzudyiꞌilëro lëbëꞌ, benꞌ pseban Jesús, benꞌ naca zaꞌnro. \v 25 Tanun quie guti Jesús lëꞌë yaga cruzo bebannëꞌ, ruꞌen lato yeziꞌz̃e Diuzi dulaꞌ xquia quiero. Lëscanꞌ tanun quie bebannëꞌ ruꞌen lato ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. \c 5 \s1 Tahuen naca quiero ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri \p \v 1 Naꞌra como danꞌ rlëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri por nun quie rzudyiꞌilëro xaꞌnro Jesucristo, quie lenaꞌ rbeꞌ chizi laxtaꞌoro lao Diuzi. \v 2 Naca Cristo benꞌ sëlë raꞌo lao Diuzi por nun quie danꞌ rzudyiꞌilëro lëbëꞌ. Quie lenaꞌ huelaꞌiya Diuzi raꞌo inaoro xnezëꞌ du guicho du laꞌadyiꞌro. Quie lenaꞌ redaohuero rbezaro yeyoro ga zu Diuzi guibá. \v 3 Lëscanaꞌ redaohuero cati raca zëdi quiero yedzagalaoro, porque neziro chi yedzagalaoro, canaꞌ huacalë Diuzi raꞌo ta suero inaoro xnezëꞌ dyëꞌëdi. \v 4 Lëscanꞌ chi suero inaoro xnezëꞌ dyëꞌëdi, canaꞌ yedaohue Diuzi ca ruero. Lëscanꞌ chi yedaohue Diuzi ca ruero, canaꞌ rbezaro dyëꞌëdi yeyoro guibá ga zuëꞌ. \v 5 Zuro contento biyehuëdiro rbezaro yeyoro guibá ga zu Diuzi como danꞌ useꞌelaꞌ Diuzi Bichi Be quienëꞌ, bagucalënëꞌ raꞌo ta idyëꞌëro Diuzi, bayuꞌuro yelaꞌ nedyëꞌë quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌoro. \p \v 6 Caora cati bibi de huero ta ute uselaro cuinro lao Diuzi, naꞌra bida Cristo gutinëꞌ lëꞌë yaga cruzo. Ca bdyin hora guꞌun Diuzi gaca, caora naꞌ guti Cristo ta gaz̃o dulaꞌ xquia quie ja benꞌ binuebëꞌ Diuzi. \v 7 Nunu reꞌen gati lao laza benꞌ tula. Derepente ga zu benëꞌ gueꞌennëꞌ gatiëꞌ lao laza benꞌ tula, benꞌ huen gula. \v 8 Pero bablëꞌëro cabëꞌ bë Diuzi nedyëꞌënëꞌ raꞌo useꞌelëꞌ z̃iꞌinëꞌ gutiëꞌ lëꞌë yaga cruzo cuenda gaz̃o dulaꞌ xquia quiero caora cati nenacaro benꞌ de dulaꞌ xquia quie. \v 9 Naꞌra barlëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri tanun quie danꞌ guti Cristo lëꞌë yaga cruzo. Lëscanꞌ por nun quie lëbëꞌ bihue Diuzi raꞌo castigo dza gaca juicio lao yedyi layu. \v 10 Caora cati nenacaro enemigo quie Diuzi, naꞌra ulëchitzaꞌo cuin Diuzi raꞌo len lëbëꞌ cuenda tzuꞌulëronëꞌ tuz̃e. Canaꞌ bë Diuzi tanun quie danꞌ guti z̃iꞌinëꞌ lëꞌë yaga cruzo. Quie lenaꞌ seguro nacan yeziꞌ Diuzi raꞌo por nun quie danꞌ guti beban z̃iꞌinëꞌ, banacalëronëꞌ tuz̃e. \v 11 Cala tuzi ulëchitzaꞌo Diuzi raꞌo, pero lëscanꞌ rnaꞌ ruhuianëꞌ raꞌo por nun quie z̃iꞌinëꞌ Jesucristo. Pues lao naꞌa Jesucristo nacalëro Diuzi tuz̃e rbeꞌ chizi laxtaꞌoro. \s1 Ni rguixogueꞌn cabëꞌbë Adán len cabëꞌ bë Cristo \p \v 12 Tanun quie tuzi beꞌmbyu gutaꞌ dulaꞌ xquia lao yedyi layu. Naꞌra como danꞌ gutaꞌ dulaꞌ xquia lao yedyi layu, canaꞌ gutaꞌrë yelaꞌ guti quie yugulu benëꞌ, como danꞌ yugulu benëꞌ napajëꞌ dulaꞌ xquia. \v 13 Desde dza naꞌte, dza binecaꞌn Diuzi ley quienëꞌ lao naꞌa Moisés, baquezi napa yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu dulaꞌ xquia. Pero uleza Diuzi bibë Diuzi leyaquëꞌ castigo dza naꞌte como danꞌ binucaꞌnnëꞌ ley quienëꞌ. \v 14 Guticazi yaca benꞌ unitaꞌ dza uda Adán lao yedyi layu hasta benꞌ unitaꞌ dza uda Moisés lao yedyi layu. Caora bdyin dza quieyaquëꞌ gutiyaquëꞌ como danꞌ napajëꞌ dulaꞌ xquia. Guticaziyaquëꞌ laꞌ acazi netzaꞌ tamala bëyaquëꞌ cala ca tamala bë Adán. Bibzu Adán diꞌidzaꞌ ca mandado bë Diuzi lëbëꞌ. \p \v 15 Netzaꞌ ca naca ta udiloꞌ Adán. Netzaꞌ ca naca tadyaꞌa rue Diuzi quiero raꞌo. Tanun quie ta udiloꞌ tuzi beꞌmbyu Adán gutaꞌ yelaꞌ guti quie ja benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Pero netzaꞌ cabëꞌ bë Diuzi, bënëꞌ quiero tu cule z̃e. Bënëꞌ tahuen gula quie yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Gun Diuzi raꞌo yelaꞌ neban tuzioli por nun quie yelaꞌ bzu diꞌidzaꞌ quie tuzi beꞌmbyu Jesucristo. Biuquiz̃unëꞌ raꞌo quie yelaꞌ naban gunnëꞌ raꞌo tuzioli. \v 16 Netzaꞌ ta udiloꞌ Adán, binacan cabëꞌ tadyaꞌa rue Diuzi quiero gunnëꞌ raꞌo yelaꞌ neban tuzioli. Tanun quie ta udiloꞌ Adán, biuz̃aqueꞌ ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Pero por nun quie tadyaꞌa bë Diuzi quiero raꞌo, rlëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, beziꞌz̃enëꞌ taz̃e quiero ca naca dulaꞌ xquia quiero. \v 17 Gutaꞌ yelaꞌ guti quie yaca benëꞌ tanun quie ta udiloꞌ tuzi beꞌmbyu. Pero yaca benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, hualëꞌë Diuzi leyaquëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri, huelaꞌiya Diuzi leyaquëꞌ, huataꞌ yelaꞌ neban cubi quieyaquëꞌ por nun quie yelaꞌ bzu diꞌidzaꞌ quie tuzi beꞌmbyu Jesucristo. \p \v 18 Tanun quie ta udiloꞌ Adán gutaꞌ tu castigo lao yuguluro. Pero tanun quie yelaꞌ bzu diꞌidzaꞌ quie Jesucristo, hualëꞌë Diuzi yugulu benꞌ rue quie xtiꞌidzëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri, bigataꞌ castigo quieyaquëꞌ. \v 19 Cani nacan. Tanun quie ta udiloꞌ tuzi beꞌmbyu, blëꞌë Diuzi yuguluro benꞌ napa dulaꞌ xquia. Pero tanun quie yelaꞌ bzu diꞌidzaꞌ quie tuzi beꞌmbyu, rlëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ binapa dulaꞌ xquia. \p \v 20 Udixu Diuzi ley quienëꞌ lao yedyi layu ta uluꞌen lega napajëꞌ xquia. Pero tu yuꞌuyaquëꞌ rueyaquëꞌ xquia z̃e, lëscanꞌ beyëchiꞌlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ taz̃e. \v 21 Cani nacan. Tanun quie dulaꞌ xquia napa yaca benëꞌ, quie lenaꞌ gutaꞌ yelaꞌ guti quiejëꞌ. Pero lëscanꞌ tanun quie yelaꞌ benꞌ huen quie Diuzi, quie lenaꞌ gutaꞌ ilëꞌënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, hueꞌnëꞌ raꞌo yelaꞌ neban tuzioli por nun quie Señor quiero Jesucristo. \c 6 \s1 Bira gacaro pensari huero tamala, reyaꞌalaꞌ gacaro pensari gaparo Cristo balaꞌana \p \v 1 ¿Ca bi pensari reyaꞌalaꞌ huero? \v 2 ¿Huero pensari huero tamala cuenda uluꞌe Diuzi raꞌo ca naca yelaꞌ benꞌ huen quienëꞌ inaꞌnëꞌ raꞌo nacala gaca quiero? ¡Bireyaꞌalaꞌ huero pensari canaꞌ! Naca quiero ca quie benꞌ baguti, bira rnabëꞌ dulaꞌ xquia quiero raꞌo. ¿Cómo pues huero seguir huero xquia? \v 3 ¿Binezile ca guca quiero dza gucaro bautismo? ¿Binezile gucaro bautismo ta uluꞌen banacalëro Cristo Jesús tuz̃e, lëscanꞌ ta uluꞌen banaca quiero ca quie benꞌ guti lëꞌë yaga cruzo? \v 4 Tanun quie gucaro bautismo naca quiero ca quie benꞌ baguti, benꞌ bade luꞌu yerobá conlë Cristo. Pero lëscanꞌ naca quiero ca quie benꞌ babeban, benꞌ bade yelaꞌ neban cubi quie. Naca quiero ca quie benꞌ beban cabëꞌ beban Cristo, bebannëꞌ lao naꞌa Diuzi, benꞌ de yelaꞌ huaca quie. \p \v 5 Porque chi tanun quie yelaꞌ guti quie Cristo naca quiero ca quie benꞌ huati, naꞌ nacalëro lëbëꞌ tuz̃e, lëscanꞌ tanun quie yelaꞌ beban quie Cristo naca quiero ca quie benꞌ beban, naꞌ lëscanꞌ quie lenaꞌ nacalëronëꞌ tuz̃e. \v 6 Caora guti Cristo lëꞌë yaga cruzo, caora naꞌ guca quiero ca quie gutirë pensari mala quiero cuenda bira huero ta rnazin quiero, bira inabëꞌ pensari mala raꞌo, bira ruꞌen lato huero mandado ca mandado rue pensari mala quiero raꞌo. \v 7 Porque bira saqueꞌ inao benëꞌ pensari mala quieyaquëꞌ cati bagutiyaquëꞌ. \v 8 Chi tali apsanro tamala quiero, lenaꞌ ruluꞌen anaca quiero ca quie benꞌ bagutilë Cristo. Canaꞌ xelaꞌadyiꞌro huazulëro lëbëꞌ tuzioli. \v 9 Porque neziro caora beyudyi guti beban Cristo, naꞌra tuzioli bira gatinëꞌ. Bira saqueꞌ hue yelaꞌ guti lëbëꞌ gan tatula. \v 10 Caora guti Cristo lëꞌë yaga cruzo, para tuzioli udiz̃uguëꞌ quie dulaꞌ xquia quiero. Naꞌra nabannëꞌ zuëꞌ guibá naquëꞌ benꞌ balaꞌana z̃e lao Diuzi. \v 11 Naꞌra quie leꞌe, bira gacale pensari huele tamala, reyaꞌalaꞌ gacale pensari gapale Diuzi balaꞌana como danꞌ nacalële Cristo Jesús, benꞌ naca Señor quiero, tuz̃e. \p \v 12 Quie lenaꞌ bihueꞌle lato inabëꞌ pensari mala quiele leꞌe huele ca tamala rnan guicho laxtaꞌole huele. \v 13 Bihueꞌle lato huelële cuerpo quiele tamala. Ta reyaꞌalaꞌ huele, huelële Diuzi tuz̃e como danꞌ banaca quiele ca quie benꞌ baguti, benꞌ beban lao naꞌanëꞌ. Ta reyaꞌalaꞌ huele, hueꞌle lato huelële cuerpo quiele tadyaꞌa. \v 14 Porque bira saqueꞌ inabëꞌ pensari mala quiele leꞌe. Bira nadele cuenda lao naꞌa ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, banadele cuenda lao naꞌa yelaꞌ reyëchiꞌlaꞌadyiꞌ quie Diuzi. \s1 Ni rguixogueꞌn tu diꞌidzaꞌ cabëꞌ naca quie benꞌ zu lao xaꞌne \p \v 15 ¿Naꞌra biz̃i huero? ¿Huero xquia como danꞌ bira nadero cuenda lao naꞌa ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, dechanꞌ nadero cuenda lao naꞌa yelaꞌ reyëchiꞌlaꞌadyiꞌ quie Diuzi? ¡Bisaqueꞌ huero canꞌ! \v 16 Pero dyëꞌëdi nezile cabëꞌ naca quie nu benꞌ zu lao xaꞌne. Reꞌen ca reꞌenna uzujëꞌ diꞌidzaꞌ ca mandado rue xaꞌne. Canaꞌ naca quiero. Chi uzuro diꞌidzaꞌ cabëꞌ mandado rue pensari mala quiero, lenaꞌ udyiaguiꞌn raꞌo, biyeziꞌ Diuzi raꞌo gunnëꞌ yelaꞌ naban quiero tuzioli. Chi uzuro diꞌidzaꞌ ca mandado rue Diuzi, lenaꞌ gacalën raꞌo yeziꞌ Diuzi raꞌo gunnëꞌ yelaꞌ naban quiero tuzioli. \v 17 Pero xcale Diuzi, bira rzule diꞌidzaꞌ ca mandado rue pensari mala quiele, cabëꞌ bële dza naꞌte. Pero naꞌa baruzule diꞌidzaꞌ du guicho du laꞌadyiꞌle ca mandado rue xtiꞌidzaꞌ Diuzi ta pcaꞌnnëꞌ laohuele. \v 18 Banacale benꞌ libre ta huele tadyaꞌa inaole xneza Diuzi. \v 19 (Tanun quie danꞌ binetzioñeꞌele dyëꞌëdi cabëꞌ rniaꞌ leꞌe, lenaꞌ rniaꞌ leꞌe itu chopa laꞌana ta gacalën leꞌe.) Cani nacan. Cabëꞌ bële dza naꞌ ulisa niꞌa naꞌale bële tamala, bële ta bireyaꞌalaꞌ huele, canaꞌ hualisa niꞌa naꞌale huele tadyaꞌa, huele ta reyaꞌalaꞌ huele, tacuenda talicazi nacale benꞌ quie Diuzi. \p \v 20 Caora neyuꞌule pensari mala dza naꞌ, unabëꞌn leꞌe ca xaꞌnle, quie lenaꞌ bibzule pensari huele tahuen ca tahuen reꞌen Diuzi huele. \v 21 ¿Pero biz̃i bële gan unaole neza mala? Naꞌra lenaꞌ ruen yelaꞌ stuꞌ quiele. Zëꞌlao ituzi yelaꞌ guti ulezale yeyole lao guiꞌ gabila. \v 22 Pero naꞌa bira yuꞌule pensari mala inabëꞌn leꞌe ca xaꞌnle. Baoyuꞌule pensari quie Diuzi ta huele tahuen ca reꞌen Diuzi huele. Canaꞌ sí huele gan. Canaꞌ talicazi nacale benꞌ quie Diuzi. Zeꞌlao canaꞌ gun Diuzi yelaꞌ neban ta biyeyudyi yedu quie. \v 23 Ga yeyudyi gaz̃o dulaꞌ xquia quiero yeyoro lao guiꞌ gabila. Pero netzaꞌ quie Diuzi gunnëꞌ yelaꞌ neban quiero tuzioli tanun quie nacalëro Cristo Jesús, benꞌ naca Señor quiero, tuz̃e. \c 7 \s1 Ni rguixogueꞌn tu diꞌidzaꞌ cabëꞌ naca quie tu nigula bazulë beꞌmbyu \p \v 1 Bichaꞌ, leꞌe nuebëꞌle nezile bi nan lëꞌë guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. Nezile rnabëꞌ guichi ley naꞌ raꞌo solamente dza nebanro rdaro lao yedyi layu. \v 2 Rniaꞌ leꞌe tu diꞌidzaꞌ. Cani nacan quie tu nigula bazulë beꞌmbyu. Biruꞌe guichi ley naꞌ lato usan nigula beꞌmbyu quiëꞌ tu nenebannëꞌ nerda beꞌmbyu quiëꞌ lao yedyi layu. Pero chi baguti beꞌmbyu quiëꞌ, anaquëꞌ libre yeziꞌnëꞌ benꞌ tula. Bira naca quiëꞌ beꞌmbyu naꞌ lao guichi ley. \v 3 Quie lenaꞌ chi baptilëꞌ beꞌmbyu tula tu neneban beꞌmbyu quiëꞌ, naꞌra xquia ruenëꞌ quienëꞌ. Pero chi baguti beꞌmbyu quiëꞌ, anaquëꞌ libre yeziꞌnëꞌ benꞌ tula, bira naca quiëꞌ beꞌmbyu naꞌ lao guichi ley. Bibi dulaꞌ xquia de quienëꞌ. \p \v 4 Lëscanꞌ canaꞌ nacan quiele, bichaꞌ. Leꞌe banacalële Cristo tuz̃e. Banaca quiele ca quie nigula baguti xquiuhue. Bira nacale cuenda lao guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. Banacale cuenda quie Cristo, benꞌ baguti beban. Canaꞌ naca quiero nacaro ladyinaꞌa Diuzi. \v 5 Naꞌra cabëꞌ guca quiero dza naꞌte, bëro ta rnazin quiero. Unan quiero huero ta biruꞌen lato huero lëꞌë guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. Tanun quie biruꞌen lato huero bi cosa lëꞌë guichi ley naꞌ, lenaꞌ unan quiero uchisa niꞌa naꞌaro huero tamala. \v 6 Pero bira inabëꞌ guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés raꞌo. Nacaro libre huero ca reꞌen Diuzi huero, bayuꞌuro pensari quienëꞌ ta yecubinëꞌ pensari quiero. Bira naca quie guichi ley naꞌ para inabëꞌn raꞌo. \s1 Ni rguixogueꞌn quie pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro \p \v 7 Naꞌra, ¿ca biz̃i inaro? ¿Inaro naca guichi ley naꞌ tamala? ¡Bireyaꞌalaꞌ inaro canaꞌ como danꞌ binaca guichi ley naꞌ tamala! Pero rguixogueꞌcazin raꞌo cabëꞌ naca tamala. Ni siquiera binezidaꞌ tamala naꞌ rzaꞌlaꞌadyiꞌro ta de quie laguedyiro, chi birguixogueꞌn lëꞌë guichi ley naꞌ de que: “Bireyaꞌalaꞌ saꞌlaꞌadyiꞌro ta de quie laguedyiro.” \v 8 Pero tanun quie rguixogueꞌ guichi ley naꞌ cabëꞌ bireyaꞌalaꞌ huero, quie lenaꞌ uzulao pensari mala quiaꞌ huen nëꞌëdiꞌ mandado huaꞌ ta rnazin quiaꞌ. Porque según cabëꞌ rguixogueꞌ lëꞌë guichi ley naꞌ, canaꞌ ineziro bi huero huero tamala, bi huero huero tahuen. \v 9 Guca tu ta guca tiempo biunezdaꞌ cabëꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi ley naꞌ. Quie lenaꞌ biunezdaꞌ de dulaꞌ xquia quiaꞌ. Pero caora bdyin hora unezdaꞌ cabëꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi ley naꞌ, caora naꞌ zaꞌ pensari mala quiaꞌ, bëlën nëꞌëdiꞌ ta huaꞌ ta biruꞌen lato huaꞌ. Caora naꞌ unezdaꞌ de dulaꞌ xquia quiaꞌ, huaca hue Diuzi nëꞌëdiꞌ castigo. \v 10 Ulëchi Diuzi guichi ley quienëꞌ ta gacalënëꞌ yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu cuenda suyaquëꞌ contento. Pero por tu parte quiaꞌ nëꞌëdiꞌ, lao naꞌa Diuzi unezdaꞌ de dulaꞌ xquia quiaꞌ, huen z̃udyi huenëꞌ nëꞌëdiꞌ castigo. Canaꞌ guca quiaꞌ. \v 11 Tanun quie guichi ley naꞌ, aoz̃iꞌ pensari mala quiaꞌ nëꞌëdiꞌ yëꞌ. Canaꞌ gutaꞌ dulaꞌ xquia quiaꞌ, bën z̃udyi hue Diuzi nëꞌëdiꞌ castigo. \p \v 12 Pero naca laꞌiya guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés. Naca laꞌiyan, nacan li, nacan huen ca mandado rue lao guichi ley naꞌ. \v 13 Naꞌ inabaꞌ leꞌe tu pregunta, ¿naca dulaꞌ quie guichi ley naꞌ gutaꞌ dulaꞌ xquia quiaꞌ, huen z̃udyi hue Diuzi nëꞌëdiꞌ castigo? ¡Binacan canaꞌ! Binaca dulaꞌ quie guichi ley naꞌ, nechanꞌ dulaꞌ quie dulaꞌ xquia quiaꞌ. Conlë ta naca tadyaꞌa uz̃iꞌ dulaꞌ xquia quiaꞌ nëꞌëdiꞌ yëꞌ. Canaꞌ naca dyin quie guichi ley quie Diuzi. Nacan ta uluꞌen raꞌo ca tamala gula naca dulaꞌ xquia quiero. \p \v 14 Neziro nusaꞌa guichi ley naꞌ pensari quie Diuzi, pero nëꞌëdiꞌ biyuꞌa pensari quie Diuzi, yuꞌa pensari mala ca pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. \v 15 Binezdaꞌ bi ruen quiaꞌ. Tu ta bireyaꞌalaꞌ huaꞌ, lëlenaꞌ ruaꞌ, laꞌacazi nezdaꞌ tamala naꞌ. \v 16 Pero chi ruaꞌ tu ta bireyaꞌalaꞌ huaꞌ, lenaꞌ ruluꞌen nezdaꞌ naca dyaꞌa guichi ley quie Diuzi. \v 17 Pensari mala quiaꞌ yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌohuaꞌ, lenaꞌ rnabëꞌn nëꞌëdiꞌ huaꞌ tamala. Raca quiaꞌ ca quie benꞌ tula, benꞌ mala, rnabëꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ. \v 18 Nezdaꞌ ca naca pensari yuꞌa nëꞌëdiꞌ. Biyuꞌa pensari dyaꞌa ca pensari quie Diuzi. Yuꞌa pensari mala ca pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Rnën luꞌu guicho laxtaꞌohuaꞌ huaꞌ tahuen, pero bigacaꞌ huaꞌn. \v 19 Biruaꞌ tadyaꞌa cabëꞌ reꞌendaꞌ huaꞌ, nechanꞌ tamalala ruaꞌ, ta bireꞌendaꞌ huaꞌ. \v 20 Naꞌra chi biruaꞌ tadyaꞌa cabëꞌ reꞌendaꞌ huaꞌ, lenaꞌ uluꞌen rnabëꞌn pensari mala quiaꞌ nëꞌëdiꞌ. Raca quiaꞌ ca quie benꞌ tula, benꞌ mala rnabëꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ. \v 21 Canaꞌnaca ta raca quiaꞌ. Cati ruzuaꞌ pensari huaꞌ tahuen, canaꞌ reyudyi quiaꞌ tamalala ruaꞌ. \v 22 Nezicazidaꞌ naca huen guichi ley quie Diuzi. \v 23 Pero lëscanꞌ nezdaꞌ ca naca pensari yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌohuaꞌ, yuꞌun pensari mala ca pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Naꞌra bireꞌen pensari mala quiaꞌ huaꞌ tahuen cabëꞌ reꞌendaꞌ huaꞌ. Canaꞌ rnabëꞌn pensari mala quiaꞌ nëꞌëdiꞌ. Raca quiaꞌ ca quie benꞌ yuꞌu luꞌu dyiguiba, benꞌ binaca libre. \p \v 24 ¡Bayëchiꞌ gula raca quiaꞌ! ¿Nuz̃i gacalë nëꞌëdiꞌ usanaꞌ pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌohuaꞌ, pensari reꞌen udyiaguiꞌn nëꞌëdiꞌ? \v 25 Tuzi Diuzi gacalënëꞌ nëꞌëdiꞌ lao naꞌa z̃iꞌinëꞌ Jesucristo, benꞌ naca Señor quiero. ¡Xcale Diuzi taz̃e bagucalënëꞌ nëꞌëdiꞌ como cabëꞌ guca quiaꞌ, guꞌundaꞌ huaꞌ mandado ca mandado rue lao guichi ley quie Diuzi, pero bigucaꞌ como danꞌ unabëꞌn pensari mala quiaꞌ nëꞌëdiꞌ. Unabëꞌn nëꞌëdiꞌ cabëꞌ rnabëꞌ benꞌ naca xaꞌn tamala. \c 8 \s1 Racalë pensari quie Diuzi yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro raꞌo \p \v 1 Naꞌra bigataꞌ castigo quie benꞌ nacalë Cristo Jesús tuz̃e. Bira inabëꞌ pensari mala raꞌo ca pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌo yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu, nechanꞌ inabëꞌcazi pensari quie Diuzi yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro raꞌo. \v 2 Dyin quie pensari quie Bichi Be quie Diuzi yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, lenaꞌ uselan raꞌo gacaro libre. Birabi dulaꞌ xquia quiero gataꞌ lao Diuzi huenëꞌ raꞌo castigo. Lëscanꞌ dyin quie pensari quie Diuzi gataꞌ yelaꞌ neban quiero tuzioli tanun quie danꞌ nacalëro Cristo Jesús tuz̃e. \v 3 Porque bë Diuzi gan bënëꞌ ta biuz̃aqueꞌ hue guichi ley pcaꞌnnëꞌ lao naꞌa Moisés. Tanun quie pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, biuz̃aqueꞌ yeguba guichi ley naꞌ dulaꞌ xquia quiero. Quie lenaꞌ, useꞌelaꞌ Diuzi z̃iꞌinëꞌ ta yegubëꞌ dulaꞌ xquia quiero. Guquëꞌ beꞌmbyu ca raꞌo, benꞌ de dulaꞌ xquia quie, pero lëbëꞌ bibi dulaꞌ xquia quiëꞌ de. Canaꞌ bë Diuzi useꞌelaꞌnëꞌ z̃iꞌinëꞌ gutinëꞌ lao lazaro guquëꞌ ca gun hueꞌro Diuzi ta yez̃i dulaꞌ xquia quiero. Naꞌ biz̃i lao naꞌa z̃iꞌinëꞌ guquëꞌ beꞌmbyu bidëꞌ lao yedyi layu, bënëꞌ gan begubëꞌ dulaꞌ xquia quiero ta bira inabëꞌn raꞌo. \v 4 Canaꞌ bë Diuzi gucalënëꞌ raꞌo tacuenda huero tadyaꞌa con cabëꞌ rnan lëꞌë guichi ley quienëꞌ. Bira inaoro huero ca naca pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro raꞌo, benꞌ de dulaꞌ xquia quie. Pero inaoro huero ca naca pensari quie Bichi Be quie Diuzi yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro. \p \v 5 Yaca benꞌ nao ca naca pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌojëꞌ, lega raxeyaquëꞌ huejëꞌ ta rnazin quiejëꞌ. Pero yaca benꞌ nao ca naca pensari quie Bichi Be quie Diuzi yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌojëꞌ, lega raxejëꞌ uzujëꞌ diꞌidzaꞌ ca mandado rue Diuzi. \v 6 Chi inaoro huero ca naca pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, lenaꞌ udyiaguiꞌn raꞌo lao Diuzi. Pero chi inaoro huero ca naca pensari quie Bichi Be quie Diuzi yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, lenaꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quiero biyeyudyi yedu quie, huabeꞌ chizi laxtaꞌoro. \v 7 Naca enemigo quie Diuzi yaca benꞌ nao rue pensari mala ca pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌojëꞌ. Nica reꞌenjëꞌ, nica nezijëꞌ bi huejëꞌ ta huejëꞌ mandado ca mandado rue lao guichi ley quie Diuzi. \v 8 Yaca benꞌ raxe hue pensari mala ca pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌojëꞌ, biilëꞌë Diuzi lëjëꞌ gusto cabëꞌ rueyaquëꞌ. \p \v 9 Pero leꞌe binacale benꞌ nao rue pensari mala ca pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌo yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Nacale benꞌ nao rue pensari quie Bichi Be quie Diuzi, como danꞌ yuꞌu pensari quiëꞌ luꞌu guicho laxtaꞌole. Nu benꞌ biyuꞌu pensari quie Cristo luꞌu guicho laxtaꞌohue, binaquëꞌ benꞌ quie Cristo. \v 10 Chi nacalëro Cristo tuz̃e, laꞌacazi gati cuerpo quiero tanun quie dulaꞌ xquia quiero, pero ca naca quie bichi be quiero, bigatin nabannan como danꞌ nacalëro Cristo tuz̃e rlëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ bira de dulaꞌ xquia quie. \v 11 Quie lenaꞌ chi tali yuꞌuro pensari quie Bichi Be quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌoro, laꞌacazi gatiro, useban Diuzi raꞌo gunnëꞌ yelaꞌ neban cubi ta biyeyudyi yedu quie. Naꞌ Diuzi, benꞌ pseban Cristo Jesús, lëlëbëꞌ usebannëꞌ raꞌo lao naꞌa Bichi Be quienëꞌ, benꞌ yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro. \p \v 12 Cani nacan bichaꞌ, nacaro obligado, pero binacaro obligado huero inaoro con cabëꞌ rna pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro. \v 13 Porque chi huero inaoro ca rue pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, naꞌra bëꞌ gatiro, bigataꞌ yelaꞌ neban tuzioli quiero. Pero chi hue quiero con cabëꞌ rna Bichi Be quie Diuzi, chi bihuero cuenda con cabëꞌ rna pensari mala yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, naꞌra bëꞌ gatiro, huataꞌ yelaꞌ neban quiero tuzioli. \p \v 14 Naca z̃iꞌi Diuzi yugulu benꞌ nao ruzu diꞌidzaꞌ con cabëꞌ rna Bichi Be quienëꞌ. \v 15 Ca naca pensari bdzeꞌ Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌoro, binacan pensari ta idzebiro ca idzebi benꞌ zu lao xaꞌn tamala. Pero tanun quie pensari quiëꞌ yuꞌun luꞌu guicho laxtaꞌoro, nacaro z̃iꞌinëꞌ, naꞌ yëbironëꞌ: “Xuzaꞌ Diuzi.” \v 16 Racalë pensari quie Bichi Be quie Diuzi pensari quiero ta xelaꞌadyiꞌro nacaro z̃iꞌi Diuzi. \v 17 Danꞌ nacaro z̃iꞌi Diuzi, canaꞌ gunnëꞌ raꞌo ca ta unëꞌ gunnëꞌ raꞌo dza naꞌte. Conlë Cristo gataꞌ yelaꞌ neban quiero tzesulëronëꞌ tuzioli. Naꞌ chi raca zëdi quiero dza rdaro lao yedyi layu tanun quie naoro xneza Cristo, lëscanꞌ huadyin dza yedyinro guibá tzahuero tuz̃e len Cristo. \p \v 18 Taz̃e tazëdi de quiero dza rdaro lao yedyi layu tanun quie danꞌ naoro xneza Cristo, pero cati abedyinro guibá inaro tadaoꞌ bicuꞌ tazëdi guca quiero. Inaro nacara tahuen gula gaca quiero cati bedyinro guibá. \v 19 Yugulu ta udixu Diuzi lao yedyi layu rbezan dza yedupa yedzaga yugulu benꞌ naca z̃iꞌi Diuzi guibá. \v 20 Yugulu ta udixu Diuzi lao yedyi layu naca bayëchiꞌ quien, pero cala dulaꞌ quien naca bayëchiꞌ quien. Dyin bë Diuzi naca bayëchiꞌ quien, pero bzucazi Diuzi dza, dza yecubinëꞌ yeyuenëꞌ yugulu ta de lao yedyi layu. \v 21 Huadyin dza yez̃i yeyëri yugulu ta udixu Diuzi lao yedyi layu. Bira gaca bayëchiꞌ quien, bira yedzagalaona. Huegaꞌn tzaoꞌna dza zuro guibá nacaro libre raꞌo, benꞌ naca z̃iꞌi Diuzi. Lëdza naꞌ yegaꞌn dyaꞌa gula quiero. \v 22 Neziro redzagalao yugulu ta udixu Diuzi lao yedyi layu ca quie redzagalao nu nigula reꞌen galo xcuidiꞌ quie. \v 23 Cala tuzi ta udixu Diuzi lao yedyi layu redzagalaona, pero lëscanꞌ raꞌo, benꞌ nao xnezëꞌ, redzagalaoro laꞌacazi yuꞌu pensari quie Bichi Be quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌoro. Bablëꞌëro tadyaꞌa naꞌ yuꞌuro pensari quie Bichi Be quie Diuzi. Neziro huadyin dza inabëꞌ puro pensari quie Bichi Be quie Diuzi raꞌo, bira inabëꞌ pensari quiero raꞌo. Lega rbezaro dza yeziꞌ Diuzi raꞌo nacaro z̃iꞌinëꞌ sulëronëꞌ naquëꞌ Xuziro. Naꞌ dza naꞌ yecubi Diuzi cuerpo quiero ta iyacan cuerpo dyaꞌatzegue, cuerpo bicuiaguiꞌn. \v 24 Lëdza naꞌ rbezaro gaca quiero con cabëꞌ una Diuzi gaca quiero tanun quie bapte pselanëꞌ raꞌo. Chanꞌ baguca quiero tu ta ulezaro gaca quiero, naꞌra bira zu cuezaro gaca quiero. \v 25 Pero chi binegaca quiero tu ta cuezaro gaca quiero, naꞌra ruen zi cuezaro dyëꞌëdi idyin dza gaca quiero cabëꞌ rbezaro gaca. \p \v 26 Lëscanꞌ racalë pensari quie Bichi Be quie Diuzi raꞌo ga racaro falta. Nica neziro hueꞌlëro Diuzi diꞌidzaꞌ ca reyaꞌalaꞌ huero. Pero ca pensari quie Bichi Be quie Diuzi yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, con len racalën raꞌo ulidzaro Diuzi cabëꞌ reyaꞌalaꞌ ulidzaronëꞌ nun quie danꞌ biredzelero bi diꞌidzaꞌ yëbironëꞌ. \v 27 Reziꞌ Diuzi cuenda ca naca pensari yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro. Nezi Diuzi bi na Bichi Be quienëꞌ, porque rulidza Bichi Be quienëꞌ lëbëꞌ conforme ca reꞌen Diuzi gaca quie yaca benꞌ quienëꞌ, yaca benꞌ nao xnezëꞌ. \s1 Con bitezi tazëdi gaca quiero huero gan \p \v 28 Neziro con bitezi gaca quiero, huacalë Diuzi raꞌo yegaꞌnro huen, raꞌo, benꞌ dyëꞌë Diuzi, raꞌo, benꞌ ulionëꞌ según ca unanëꞌ huenëꞌ quiero dza naꞌte. \v 29 Desde dza naꞌte nezi Diuzi huadyin dza sudyiꞌilëronëꞌ. Canaꞌ psere Diuzi raꞌo dza naꞌte ta yedyinro iyacaro ta gacaro cabëꞌ naca z̃iꞌinëꞌ Cristo. Canaꞌ yedyin Cristo naquëꞌ benꞌ belaora lao yaca benꞌrzudyiꞌilë Diuzi. \v 30 Naꞌra como psere Diuzi raꞌo dza naꞌte ta gacaro benꞌ quienëꞌ, lëscanꞌ uliorënëꞌ raꞌo ta huero mandado quienëꞌ. Naꞌra como ulionëꞌ raꞌo huero mandado quienëꞌ, lëscanꞌ pcaꞌnrënëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Naꞌra como pcaꞌnnëꞌ raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, lëscanꞌ bërënëꞌ raꞌo benꞌ balaꞌana, benꞌ initaꞌlë lëbëꞌ guibá. \p \v 31 Quie lenaꞌ, ¿ca bi pensari reyaꞌalaꞌ huero? Pues como zu Diuzi racalënëꞌ raꞌo, nunu gaca udyiaguiꞌ raꞌo. \v 32 Naꞌra como bibeguëꞌ Diuzi guida z̃iꞌinëꞌ, pero useꞌelaꞌcazineꞌ lëbëꞌ lao yedyi layu ta gutiëꞌ lëꞌë yaga cruzo lao lazaro, lëscanꞌ biyeguëꞌ Diuzi gunnëꞌ raꞌo yugulu tahuen ta rdzioguero nuzuëꞌ z̃iꞌinëꞌ Jesucristo ta gacalënëꞌ raꞌo. \v 33 ¿Nuz̃i napa derecho gao raꞌo xquia, raꞌo, benꞌ ulio Diuzi? Naca cuin Diuzi benꞌ pcaꞌn raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. \v 34 ¿Nuz̃i napa derecho ichuguli quiero gacaro castigo? Naca cuin Cristo benꞌ guti lëꞌë yaga cruzo pseban Diuzi lëbëꞌ, zuëꞌ cuëta lëꞌënëꞌ zaquëꞌ yebë, rulidzëꞌ lëbëꞌ por raꞌo. \v 35 Con bitezi gaca quiero biyeyudyi yedu nadyëꞌë Cristo raꞌo. Laꞌacazi redzagalaoro, laꞌacazi raca zëdi quiero, laꞌacazi ruelëjëꞌ raꞌo bizinaquezi, laꞌacazi bide ta gaoro, laꞌacazi bide z̃aba quiero, laꞌacazi naca z̃udyi quiero, laꞌacazi ruzegadyijëꞌ gutijëꞌ raꞌo, biyeyudyi yedu nadyëꞌë Cristo raꞌo. \v 36 Rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi ca tazëdi gaca quiero cani: \q1 Tanun quie rdzaꞌ yaca benëꞌ danꞌ naoro xneza Diuzi, canaꞌ reꞌenjëꞌ gutijëꞌ raꞌo. \q1 Ca ruti ja benëꞌ becoꞌ z̃iꞌilaꞌ yugu dza, canaꞌ reꞌenjëꞌ gutijëꞌ raꞌo. \m Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya. \v 37 Naꞌrniaꞌ leꞌe, con bitezi tazëdi zaꞌ gaca quiero, huero gan como danꞌ zu Cristo napëꞌ raꞌo cuidado nadyëꞌënëꞌ raꞌo. \v 38 Nezdaꞌ dyëꞌëdi con bitezi zaꞌ gaca quiero, biyeyudyi yedu nadyëꞌë Diuzi raꞌo. Laꞌacazi guti benëꞌ raꞌo, laꞌacazi gaca zëdi quiero dza rdaro lao yedyi layu, laꞌacazi rue yaca ángel condre raꞌo, laꞌacazi ruelë yaca taxiꞌibiꞌ raꞌo bizinaquezi, laꞌacazi bi raca quiero naꞌa, laꞌacazi bi raca quiero uxe huidzo, \v 39 laꞌacazi bi raca quiero guibá, laꞌacazi bi raca quiero lao yedyi layu, laꞌacazi nutiꞌtezi zaꞌ huelë raꞌo bizinaquezi, biusanlaꞌadyiꞌ Diuzi raꞌo, biyeyudyi yedu nadyëꞌënëꞌ raꞌo como danꞌ nacalëro Cristo Jesús, benꞌ naca Señor quiero, tuz̃e. \c 9 \s1 Ulio Diuzi benꞌ Israel dza naꞌte \p \v 1 Tali rniaꞌ leꞌe, como nacaꞌ benꞌ quie Cristo, quele yëꞌ rziꞌa. Cabëꞌ rniaꞌ leꞌe nacan tali, como danꞌ yuꞌu pensari quie Bichi Be quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌohuaꞌ. \v 2 Lega rdëbidaꞌ quie benꞌ yedyi quiaꞌ. Lega raca bayëchiꞌ luꞌu guicho laxtaꞌohuaꞌ por lëjëꞌ. \v 3 Zuaꞌ dispuesto udzeꞌdeꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ, zuaꞌ dispuesto usanlaꞌadyiꞌ Cristo nëꞌëdiꞌ, zuaꞌ dispuesto bi ta gaca quiaꞌ, chanꞌ gaca tahuen quie yaca benꞌ yedyi quiaꞌ. \v 4 Nacajëꞌ benꞌ Israel, benꞌ naca z̃iꞌisuba xuzixtaꞌohuaꞌ Jacob. Rlëꞌë Diuzi leyaquëꞌ ca quie z̃iꞌinëꞌ. Uzulë Diuzi leyaquëꞌ dza naꞌte, bluꞌenëꞌ leyaquëꞌ yelaꞌ huaca quiëꞌ. Udixogueꞌnëꞌ leyaquëꞌ ca unanëꞌ huenëꞌ quiejëꞌ. Pcaꞌnnëꞌ guichi ley quienëꞌ lao naꞌa laguedyijëꞌ Moisés. Gudyinëꞌ lëjëꞌ ca reyaꞌalaꞌ huejëꞌ ta tzionlaꞌadyiꞌjëꞌ lëbëꞌ. Yegaꞌnlënëꞌ leyaquëꞌ diꞌidzaꞌ ca huenëꞌ gacalënëꞌ leyaquëꞌ. \v 5 Nacajëꞌ z̃iꞌisuba yaca xuzixtaꞌohuaꞌ, benꞌ unitaꞌ dza naꞌ. Caora bida Cristo, benꞌ useꞌelaꞌ Diuzi, guquëꞌ beꞌmbyu naquëꞌ z̃iꞌisuba yaca benꞌ Israel. Lëbëꞌ naquëꞌ Diuzi, benꞌ rnabëꞌ lao yugulute. Naquëꞌ benꞌ laꞌiya tuzioli. Amén. \p \v 6 Pero quele iniaꞌ biuzu Diuzi diꞌidzaꞌ ca diꞌidzaꞌ begaꞌnlënëꞌ benꞌ Israel. Cala yugulu benꞌ Israel nacajëꞌ dugalo benꞌ quie Diuzi. \v 7 Lëscanꞌ cala yugulu benꞌ Israel nacayaquëꞌ dugalo z̃iꞌisuba xuzixtaꞌohuaꞌ Abraham según ca naca diꞌidzaꞌ begaꞌnlë Diuzi Abraham, porque una Diuzi rëbinëꞌ Abraham: “Lao naꞌa z̃iꞌiloꞌ Isaac huanitaꞌ dugalo z̃iꞌisuboꞌ.” \v 8 Quie lenaꞌ reyaꞌalaꞌ tzioñeꞌero cala yugulu benꞌ Israel nacayaquëꞌ dugalo benꞌ quie Diuzi. Balazi benꞌ Israel, benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, leyaquëꞌ nacayaquëꞌ dugalo benꞌ quie Diuzi, dugalo benꞌ z̃iꞌisuba Abraham. \v 9 Porque cani naca diꞌidzaꞌ begaꞌnlë Diuzi Abraham: “Caora babedyin hora, huedenaꞌa luëꞌ huelaꞌiyaꞌ z̃guloꞌ Sara cuenda huaꞌanëꞌ xcuidiꞌ quioꞌ.” Canaꞌ tzioñeꞌero naca benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi dugalo benꞌ quie Diuzi como danꞌ naca quieyaquëꞌ ca quie Isaac, benꞌ golo de acuerdo con cabëꞌ diꞌidzaꞌ begaꞌnlë Diuzi Abraham. \v 10-13 Dera mazara diꞌidzaꞌ reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe. Caora babgula Isaac, naꞌ biꞌa nigula quiëꞌ Rebeca xcuidiꞌ guidiꞌ. Naꞌra una Diuzi rëbinëꞌ nigula quië Isaac: “Huanabëꞌ bidaoꞌ galo taorupe lao bidaoꞌ golo tanëro.” Lenaꞌ naca de acuerdo con ca una Diuzi cani: “Huelaꞌiyaꞌ Jacob, pero bihuelaꞌiyaꞌ Esaú.” Canaꞌ una Diuzi laꞌacazi binegalo yaca xcuidiꞌ guidiꞌ, binehuejabiꞌ tahuen, binehuejabiꞌ tamala. Lenaꞌ ineziro napa Diuzi derecho huelaꞌiyanëꞌ nu benꞌ reꞌennëꞌ huelaꞌiyanëꞌ, biruenëꞌ cuenda laꞌacazi bëjëꞌ tahuen, laꞌacazi bëjëꞌ tamala. \p \v 14 ¿Biz̃i inaro chiꞌ? ¿Inaro birue Diuzi tadyaꞌa? ¡Bireyaꞌalaꞌ inaro birue Diuzi tadyaꞌa! \v 15 Porque cani una Diuzi rëbinëꞌ Moisés dza naꞌte: “Hueyëchiꞌlaꞌadyaꞌ nu benꞌreꞌendaꞌ yeyëchiꞌlaꞌadyaꞌ. Idyëꞌëdaꞌ nu benꞌ reꞌendaꞌ idyëꞌëdaꞌ.” \v 16 Quie lenaꞌ iniaꞌ leꞌe, cala raꞌo huero mandado yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌ Diuzi raꞌo, nechanꞌ según ca mandado hue cuinnëꞌ yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ raꞌo. \v 17 Lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi rguixogueꞌn raꞌo cabëꞌ una Diuzi gudyinëꞌ benꞌ naca rey quie nación Egipto dza naꞌ. Cani una Diuzi rëbinëꞌ lëbëꞌ: “Baoliogaꞌ luëꞌ gacoꞌ rey ta ilëꞌë yugulu benëꞌ ca naca yelaꞌ huaca quiaꞌ, lëscanꞌ ta huebëꞌjëꞌ nëꞌëdiꞌ duz̃e yedyi layu.” \v 18 Quie lenaꞌ iniaꞌ leꞌe, cani naca quie Diuzi: Reyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ nu benꞌ reꞌennëꞌ yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ. Lëscanꞌ usanlaꞌadyiꞌnëꞌ nu benꞌ reꞌennëꞌ usanlaꞌadyiꞌnëꞌ. \p \v 19 Pero leꞌe inale: “Chi yugulu ta ruero nacan mandado quie Diuzi, naꞌra ¿bixquienꞌ rugapa Diuzi raꞌo dulaꞌ xquia por nun quie ta ruero rdaro lao yedyi layu? ¿Tu ta reꞌen Diuzi gaca, biz̃i huero ta bigacan?” \v 20 Pero rnabaꞌ leꞌe, ¿nuz̃i nacaro tzuꞌuro huedila huenë lëro Diuzi? Rniaꞌ leꞌe, binapa tu yesoꞌ derecho inën yëbin benꞌ rue len: “¿Biquienꞌ bzaloloꞌ nëꞌëdiꞌ cani?” \v 21 Pues napa benꞌ rue yesoꞌ derecho siꞌnëꞌ gunꞌ, huenëꞌ bitezi yesoꞌ rapanëꞌ gusto huenëꞌ. Con tuzi gunꞌ senëꞌ napëꞌ derecho huenëꞌ yesoꞌ tzaoꞌ, o huenëꞌ yesoꞌ corriente. \p \v 22 Napa Diuzi derecho idzaꞌnëꞌ huenëꞌ castigo nu benꞌ reyaꞌalaꞌ gataꞌ castigo quie como dyëꞌëdi rbeza Diuzi yetzaꞌjëꞌ pensari quiejëꞌ. \v 23 Canaꞌ bë Diuzi, dyëꞌëdi ulezanëꞌ quie yaca benꞌ unitaꞌ dza naꞌ. Canaꞌ bluꞌenëꞌ raꞌo naquëꞌ benꞌ z̃elaꞌadyiꞌ, benꞌ reyëchiꞌlaꞌadyiꞌ raꞌo. Desde dza naꞌte zuëꞌ rbezëꞌ ta udzeꞌnëꞌ xnezi quiero tacuenda idyin dza tzasulëronëꞌ guibá. \v 24 Ulio Diuzi raꞌo lao rupa cueꞌro len benꞌ Israel len benꞌ zaꞌ yedyi tula. \v 25 Lëcanaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi ta bë benꞌ lao Oseas: \q1 Huabio Diuzi yaca benꞌ zaꞌ yedyi tula ta gacajëꞌ benꞌ quienëꞌ. \q1 Huadyëꞌë Diuzi yaca benꞌ binaca benꞌ Israel, benꞌ nunu nadyëꞌë. \q1 \v 26 Lëscanꞌ lëyaca yedyi ga nitaꞌ benꞌ binuebëꞌ Diuzi, ga una Diuzi: “Binacale benꞌ quiaꞌ.” \q1 Lëbenꞌ naꞌ iyacajëꞌ z̃iꞌi Diuzi, benꞌ neban tuzioli. \m \v 27 Pero quie benꞌ Israel una Isaías caora unëꞌ cani: “Laꞌacazi naca benꞌ Israel tazëgula ca naca yoz̃o de ruꞌa nisadaoꞌ, quele yugojëꞌ inaojëꞌ xneza Diuzi, tu chopazijëꞌ inaojëꞌ xneza Diuzi ute usela Diuzi lëjëꞌ. \v 28 Tu sasazi uzu Diuzi diꞌidzaꞌ quienëꞌ huenëꞌ castigo lao duz̃e yedyi layu.” \v 29 Lëscanꞌ dza naꞌte unë Isaías cani: \q1 Chi bipcaꞌn Diuzi z̃iꞌisubaro lao yedyi layu dza naꞌ, babegaꞌnnan bayëchiꞌ gula quiero cabëꞌ bayëchiꞌ gula begaꞌnnan quie benꞌ yedyi Sodoma len benꞌ yedyi Gomorra. \s1 Cabëꞌ naca quie yaca benꞌ Israel \p \v 30 ¿Ca bi pensari reyaꞌalaꞌ huero? Pues reyaꞌalaꞌ huero pensari de que yaca benꞌ binaca benꞌ Israel, benꞌ birnao guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, pues baguca quiejëꞌ rlëꞌë Diuzi lëjëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri nun quie naꞌ rzudyiꞌilëjëꞌ Jesús. \v 31 Pero netzaꞌn quie benꞌ Israel. Nernaojëꞌ guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés tacuenda ilëꞌë Diuzi leyaquëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. Chanꞌ dulaꞌadyiꞌyaquëꞌ ruzujëꞌ diꞌidzaꞌ huejëꞌ yugulu ca mandado rue lao guichi ley naꞌ, naꞌra ilëꞌë Diuzi leyaquëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. Pero bibëyaquëꞌ gan, bibzujëꞌ diꞌidzaꞌ huejëꞌ yugulu con cabëꞌ rna lëꞌë quichi ley naꞌ. Quie lenaꞌ bibëjëꞌ gan ilëꞌë Diuzi lëjëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. \v 32 ¿Bixquienꞌ bibëjëꞌ gan? Pues bibëjëꞌ gan como danꞌ reꞌenjëꞌ huejëꞌ cuinzijëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. Binezijëꞌ ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri por nun quie chi rzudyiꞌilëro Cristo. Quie lenaꞌ naca quiejëꞌ ca quie benꞌ uchaꞌo yo, bgudyinëꞌ yu tu neza, bibënëꞌ gan idyinnëꞌ ga zionëꞌ. \v 33 Lenaꞌ rguixogueꞌn quieyaquëꞌ lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Baoseꞌelaꞌ Diuzi z̃iꞌinëꞌ lao yedyi quie benꞌ Israel, pero psebiꞌjëꞌ lëbëꞌ. Quie lenaꞌ raca quieyaquëꞌ ca quie benꞌ ruꞌu yo niꞌe, bgudyinëꞌ yu tu neza. \q1 Pero nu benꞌ rzudyiꞌilë z̃iꞌinëꞌ, bigaca bayëchiꞌ quienëꞌ, huegaꞌnnëꞌ huen. \c 10 \p \v 1 Bichaꞌ, du guicho du laꞌadyaꞌ rulidzaꞌ Diuzi reꞌendaꞌ yetzaꞌ yaca benꞌ Israel pensari quieyaquëꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli. \v 2 Niaꞌ leꞌe tali naꞌ reꞌenjëꞌ tzionlaꞌadyiꞌjëꞌ Diuzi, pero binezijëꞌ bi huejëꞌ. \v 3 Binezijëꞌ bi huejëꞌ ta ilëꞌë Diuzi lëjëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. Naꞌ reꞌenjëꞌ huejëꞌ cuinzijëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. Racajëꞌ pensari chi uzujëꞌ diꞌidzaꞌ ca mandado rue lao guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, canaꞌ ilëꞌë Diuzi lëjëꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri. \v 4 Pero biruejëꞌ ca reꞌen Diuzi huejëꞌ, porque tanun quie danꞌ inaoro xneza Cristo, canaꞌ ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri, cala porque danꞌ uzuro diꞌidzaꞌ ca mandado rue lao guichi ley quienëꞌ. \p \v 5 Naꞌra bzu Moisés diꞌidzaꞌ lëꞌë guichi ta rguixogueꞌnëꞌ raꞌo de quie chi tali uzuro diꞌidzaꞌca mandado rue lao guichi ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌanëꞌ, chi ni tu lasa bigaparo falta lao dza rdaro lao yedyi layu, naꞌra por lenaꞌ gun Diuzi raꞌo yelaꞌ neban tuzioli. Pero nunu yezue hue gan huejëꞌ canaꞌ. \v 6 Pero ta gun Diuzi raꞌo, gunnëꞌ yelaꞌ neban quiero tuzioli tanun quie danꞌ rzudyiꞌilëro Cristo. Biruen zi tzioro guibá tzexiꞌro Cristo yeyëzinëꞌ gacalënëꞌ raꞌo. \v 7 Lëscanꞌ biruen zi yeyëziro ga nitaꞌ benꞌ huati tzexiꞌro Cristo yeguidëꞌ gacalënëꞌ raꞌo. \v 8 Pero ¿ca biz̃i rnan lëꞌë guichi laꞌiya? Cani rnan: “Con diꞌidzaꞌ yero luꞌu ruꞌaro, con pensari yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro, con lëzin gun Diuzi raꞌo yelaꞌ neban quiero tuzioli.” Lenaꞌ rguixogueꞌro benëꞌ. \v 9 Porque chi inaro naca Cristo xuzi xaꞌnro zaquëꞌlao lao benëꞌ, chi yuꞌuro pensari tali naꞌ pseban Diuzi lëbëꞌ, naꞌra gun Diuzi raꞌo yelaꞌ neban tuzioli. \v 10 Cani nacan: Tanun quie danꞌ yuꞌu pensari luꞌu guicho laxtaꞌoro pseban Diuzi Cristo, quie lenaꞌ ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ laxtaꞌo yëri. Lëscanꞌ tanun quie diꞌidzaꞌ rero luꞌu ruꞌaro inaro naca Jesucristo xuzi xaꞌnro zaquëꞌlao lao benëꞌ, quie lenaꞌ gun Diuzi raꞌo yelaꞌ neban tuzioli. \p \v 11 Lëꞌë guichi laꞌiya rguixogueꞌn rnan caniga: “Nu benꞌ rzudyiꞌilë lëbëꞌ, bigaca bayëchiꞌ quienëꞌ huegaꞌnnëꞌ huen.” \v 12 Pues tuzi ca zacaꞌro lao Cristo, laꞌ acazi benꞌ Israel, laꞌacazi benꞌ zaꞌ yedyi tula, como danꞌ naca Cristo xuzi xaꞌn yuguluro, taz̃e huelaꞌiyanëꞌ nu benꞌ rulidza lëbëꞌ. \v 13 Porque tali nacan ca nan lëꞌë guichi laꞌiya cani: “Yugulu benꞌ uzëto laohuëꞌ, benꞌ ina naca Cristo xuzi xaꞌnnëꞌ, hueꞌnëꞌ leyaquëꞌ yelaꞌ neban tuzioli.” \v 14 Pero bisaqueꞌ uzëtoyaquëꞌ laohuëꞌ inayaquëꞌ naca Cristo xuzi xaꞌnnëꞌ chi birzudyiꞌilëjëꞌ lëbëꞌ. Lëscanꞌ bisaqueꞌ sudyiꞌilëjëꞌ lëbëꞌ chi binenezijëꞌ cabëꞌ bënëꞌ. Lëscanꞌ bisaqueꞌ inezijëꞌ cabëꞌ bënëꞌ chi nunu yëbi leyaquëꞌ. \v 15 Lëscanꞌ bisaqueꞌ yëbi benëꞌ leyaquëꞌ chi bizu benꞌ useꞌelaꞌ lëjëꞌ. Lëcanaꞌ nan lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Tadyaꞌa gula rue yaca benꞌ rguixogueꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi.” \p \v 16 Pero cala yugulu benëꞌ rue quieyaquëꞌ con cabë rna Diuzi cuenda hueꞌ Diuzi lëjëꞌ yelaꞌ neban tuzioli. Nacan ca una Isaías dza naꞌte rëbinëꞌ Diuzi: “Tu chopazi benëꞌ rue quieyaquëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quioꞌ ta yëbindoꞌjëꞌ.” Canaꞌ unëꞌ rëbinëꞌ Diuzi. \v 17 Naꞌra niaꞌ leꞌe, chi yero uzënagaro diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, lenaꞌ ruen mandado quiero sudyiꞌilëro Cristo. \p \v 18 Pero rnabaꞌ leꞌe tu diꞌidzaꞌ: ¿Biz̃i raca quie benꞌ Israel? ¿Raca quiejëꞌ binezijëꞌ con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi? Cala raca quiejëꞌ canaꞌ. Claro nezijëꞌ con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, porque rnan lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Duz̃e yedyi ga rda benꞌ Israel nuꞌayaquëꞌ guichi ga yuꞌu diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. \m \v 19 Tatula rnabaꞌ leꞌe: ¿Bi ca nale? ¿Nale binezi benꞌ Israel de que ulio Diuzi benꞌ zaꞌ yedyi tula ta gacayaquëꞌ benꞌ quienëꞌ? Pues nezijëꞌ, porque dza naꞌte, dza uda Moisés lao yedyi layu, bzunëꞌ diꞌidzaꞌ lëꞌë guichi con cabëꞌ una Diuzi rëbinëꞌ benꞌ Israel cani: \q1 Tanun quie cuiogaꞌ benꞌ zaꞌ yedyi tula, benꞌ binaca benꞌ Israel ta huelaꞌiyaꞌ leyaquëꞌ, canaꞌ gacaz̃ëꞌle leyaquëꞌ. \q1 Tanun quie gacaliaꞌ benꞌ tula, benꞌ nale benꞌ tondo, canaꞌ idzaꞌle leyaquëꞌ. \m \v 20 Lëscanꞌ dza uda Isaías lao yedyi layu, bibdzebinëꞌ bzunëꞌ lëꞌë guichi con cabëꞌ una Diuzi cani: \q1 Yaca benꞌ binaca benꞌ Israel, barnaoyaquëꞌ xnezaꞌ. \q1 Yaca benꞌ binaca benꞌ Israel, baruelaꞌiyaꞌ leyaquëꞌ. \m \v 21 Lëscanꞌ dza naꞌ una Isaías cabëꞌ bë ja benꞌ Israel unëꞌ rëbinëꞌ leyaquëꞌ: “Yugu dza rëbi Diuzi lëjëꞌ, pero yelaꞌ yeladyiꞌ quiejëꞌ biruzënagajëꞌ.” \c 11 \s1 Baolio Diuzi bala benꞌ Israel \p \v 1 Naꞌra inabaꞌ leꞌe: ¿Apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi yaca benꞌ Israel? Pues bipsanlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ. Hasta nëꞌëdiꞌ ulio Diuzi nacaꞌ benꞌ Israel. Nacaꞌ z̃icoꞌ z̃iꞌ isuba Abraham. Nacaꞌ familia quie Benjamín, benꞌ uzu tiempote. \v 2 Desde dza naꞌte beyuebëꞌ Diuzi benꞌ Israel ulionëꞌ lëjëꞌ gacajëꞌ benꞌ quienëꞌ. Biusanlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ. ¿Binezile con cabëꞌ rnan lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi ga rguixogueꞌn quie profeta Elías? Bigalaꞌadyiꞌle cabëꞌ bë profeta Elías, zuëꞌ rulidzëꞌ Diuzi udaohuëꞌ yaca benꞌ Israel xquia. \v 3 Unëꞌ rëbinëꞌ Diuzi: “Xuzaꞌ Diuzi, abëti benꞌ Israel yugulu benꞌ rguixogueꞌ diꞌidzaꞌ quioꞌ. Apquinuyaquëꞌ labecugo ta nueyaquëꞌ guixiꞌdaoꞌ ga rionlaꞌadyiꞌyaquëꞌ luëꞌ. Tuzaꞌ nëꞌëdiꞌ babegaꞌnaꞌ. Lëzi bareꞌenjëꞌ gutijëꞌ nëꞌëdiꞌ.” \v 4 Pero naꞌ una Diuzi gudyinëꞌ lëbëꞌ: “Cala tuzoꞌ luëꞌ begaꞌnloꞌ. Nenitaꞌ igadyi mila benꞌ naca benꞌ quiaꞌ, benꞌ birionlaꞌadyiꞌ ta pchaꞌa benëꞌ najëꞌ Diuzi quiejëꞌ.” \v 5 Cabëꞌ guca dza naꞌte, canaꞌ racan naꞌa. Nenitaꞌ tu chopa benꞌ Israel, benꞌ du guichi du dulaꞌadyiꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Gusto quie Diuzi baolionëꞌ leyaquëꞌ gacajëꞌbenꞌ quienëꞌ. \v 6 Porque cala ulio Diuzi lëjëꞌ tanun quie danꞌ bi cosa bëyaquëꞌ. Chi tali rbio Diuzi raꞌo tanun quie bi cosa ruero, lenaꞌ huero obligado Diuzi cuionëꞌ raꞌo gacaro benꞌ quiëꞌ. Pero bisaqueꞌ huero obligado Diuzi, gusto quienëꞌ rbionëꞌ nu benꞌ reꞌen cuionëꞌ gaca benꞌ quienëꞌ. \p \v 7 ¿Ca biz̃i inaro quie benꞌ Israel? Bibëjëꞌ gan yugulujëꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli. Yaca benꞌ ulio Diuzi, lëjëꞌ sí, bëjëꞌ gan. Psanlaꞌadyiꞌ Diuzi yaca los demás benꞌ Israel, benꞌ yaladyiꞌ. \v 8 Canaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Yelaꞌ yeladyiꞌ quiejëꞌ apchula Diuzi pensari quiejëꞌ ta bitzioñeꞌejëꞌ con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Laꞌacazi rlëꞌëjëꞌ dyëꞌëdi, ruejëꞌ ca benꞌ birlëꞌë. Laꞌacazi reyaquëꞌ dyëꞌëdi, ruejëꞌ ca benꞌ bire. Canaꞌ raca quiejëꞌ hasta naꞌadza.” \v 9 Lëscanꞌ quie benꞌ Israel una rey David dza naꞌ con cabëꞌ rnën cani: \q1 Ruen z̃udyi quie ta de quiejëꞌ. \q1 Con ta raxejëꞌ gaojëꞌ yoꞌojëꞌ, con ta raxejëꞌ huejëꞌ, lëlenaꞌ udyiaguiꞌn leyaquëꞌ. \q1 Lëlenaꞌ ucaꞌnnan leyaquëꞌ mala lao Diuzi, huenëꞌ lëjëꞌ castigo. \q1 \v 10 Huechula laoyaquëꞌ ta biilëꞌëyaquëꞌ tuzioli. \q1 Lëscanꞌ gacajëꞌ bego tuzioli. \m Canaꞌ una rey David dza naꞌte. \p \v 11 Naꞌra inabaꞌ leꞌe: ¿Yelaꞌ yeladyiꞌ quie benꞌ Israel apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ tuzioli? Cala tuzioli apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ. Pero racalë Diuzi benꞌ binaca benꞌ Israel ta hue quieyaquëꞌ xtiꞌidzëꞌ, naꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli cuenda ilëꞌë benꞌ Israel cabëꞌ tahuen naꞌ raca quie benꞌ binaca benꞌ Israel. Canaꞌ huenan quie benꞌ Israel ínaojëꞌ xneza Cristo gataꞌrë yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli. \v 12 Tahuen guca quie benꞌ binaca benꞌ Israel caora uquixi benꞌ Israel bibë quiejëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Pero huacara huen gula quie benꞌ binaca benꞌ Israel caora idyin dza inao yaca benꞌ Israel xneza Cristo, naꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli. \p \v 13 Pero reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe itu diꞌidzaꞌ, leꞌe benꞌ binaca benꞌ Israel. Pues tanun quie danꞌ useꞌelaꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ ta quixoguiꞌa leꞌe xtiꞌidzaꞌ Diuzi, lenaꞌ nacan belao ca dyin quie Diuzi ruaꞌ. \v 14 Canaꞌ rëpaꞌ benꞌ Israel, benꞌ yedyi quiaꞌ, cuenda huenan quieyaquëꞌ inaoyaquëꞌ xneza Cristo cabëꞌ rnaole leꞌe, naꞌ gataꞌrë yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli. \v 15 Caora blëꞌë Diuzi bireꞌen benꞌ Israel inaoyaquëꞌ xneza Cristo, naꞌra udiloguëꞌ yaca benꞌ zaꞌ yedyi tula, yaca benꞌ reꞌen inao xneza Cristo. Pero cala bireꞌen Diuzi inao benꞌ Israel xneza Cristo. Lega reꞌen Diuzi inaojëꞌ xneza quienëꞌ. Lega yedaohue Diuzi caora idyin dza inao yaca benꞌ Israel xneza Cristo. Lëdza naꞌ gaca quiejëꞌ ca quie benꞌ baguti beban tatula. \v 16 Chi banuelaꞌiya Diuzi yëzo yëta xtila ta gaca pan, lëscanꞌ naca laꞌiya pan ta bro luꞌu horno. Lëscanꞌ canaꞌ nacan quie nu yaga. Chi banuelaꞌiya Diuzi lue yaga, lëscanꞌ naca laꞌiya tacaꞌ yaga. Lëscanꞌ nacarë quie benꞌ Israel. Chi bë xuzixtaꞌojëꞌ quie Diuzi, lëscanꞌ idyin dza hue z̃icoꞌ z̃iꞌisubajëꞌ quie Cristo. \p \v 17 Naca yaca benꞌ Israel ca quie tu yaga olivo. Naca bala benꞌ Israel ca quie tacaꞌ yaga olivo. Yelaꞌ yeladyiꞌ quiejëꞌ baochugu apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi lëjëꞌ, pero baoz̃iꞌ Diuzi leꞌe, benꞌzaꞌ yedyi tula. Banaca quiele ca quie tacaꞌ yaga guixiꞌ nadilaten yaga olivo. Canaꞌ gaca huen quiele, naꞌ huaca yeziꞌle fuerza quie Diuzi cabëꞌ reziꞌ tacaꞌ yaga fuerza quie luena. \v 18 Pero bihuele cuinle benꞌ z̃e danꞌ baochugu Diuzi tacaꞌ yaga olivo, bë Diuzi quiele ca quie yaga nadilaten yaga olivo. Bigalaꞌadyiꞌle cala por nun quie leꞌe neziꞌ lue yaga fuerza, dechanꞌ por nun quie lue yaga neziꞌle leꞌe fuerza. \p \v 19 Durpende yëbile nëꞌëdiꞌ: “Hueꞌencazi, pero baochugu Diuzi tacaꞌ yaga olivo tacuenda gaca nëtoꞌ benꞌ quienëꞌ lao laza benꞌ Israel.” \v 20 Pero rëpaꞌleꞌe: “Baochugu Diuzi tacaꞌ yaga olivo, inaro benꞌ Israel, como danꞌ psebiꞌjëꞌ Cristo. Pero leꞌe, benꞌ binaca benꞌ Israel, por nun quie danꞌ barnaole xneza Cristo nacalële Diuzi tuz̃e. Quie lenaꞌ gapale cuidado bihuele cuinle benꞌ z̃e. \v 21 Canaꞌ nacan porque bibez̃iꞌz̃e Diuzi nu benꞌ Israel, danꞌ psebiꞌjëꞌ Cristo. Naꞌra lëcanaꞌzi huaca bisiꞌz̃e Diuzi nu benꞌ zaꞌ yedyi tula chi biinaojëꞌ xneza Cristo. \v 22 Naꞌ ulehuecara pensari ca naca yelaꞌ benꞌ huen quie Diuzi. Pero lëscanꞌ naca Diuzi benꞌ de pensari. Dyëꞌëdi rnaꞌnëꞌ huenëꞌ castigo nu benꞌ bireꞌen hue quie diꞌidzaꞌ quiëꞌ. Pero leꞌe, taz̃e bagucalë Diuzi leꞌe. Pero ruen zi inaole xneza Diuzi gapalenëꞌ balaꞌana, porque chi bihue quiele diꞌidzaꞌ quiëꞌ, lëscanꞌ leꞌe, hue Diuzi leꞌe castigo. \v 23 Porque chi ye utzaꞌ benꞌ Israel pensari quiejëꞌ inaojëꞌ xneza Cristo, naꞌra yeziꞌ Diuzi lëjëꞌ utilanëꞌ lëjëꞌ yaga olivo tatula. Decazi yelaꞌ huaca quie Diuzi huenëꞌ cabëꞌ reꞌennëꞌ huenëꞌ. \v 24 Pues ulio Diuzi leꞌe gacale benꞌ quienëꞌ, laꞌacazi nacale ca quie tu yaga guixiꞌ, laꞌacazi binacale benꞌ Israel, pero mazara gueꞌen Diuzi benꞌ Israel gacajëꞌ benꞌ quienëꞌ utilanëꞌ lëjëꞌ yaga olivo tatula. \s1 Huadyin dza inao yaca benꞌ Israel xneza Cristo \p \v 25 Reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe tu diꞌidzaꞌ con cabëꞌ baodixogueꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ cuenda inezile cabëꞌ gaca, naꞌ bihuele cuinle benꞌ z̃e. Tali naꞌ apsanlaꞌadyiꞌ Diuzi bala benꞌ Israel tanun quie yelaꞌ yeladyiꞌ quiejëꞌ. Pero caora abeya benꞌ reꞌen inao xneza Cristo, benꞌ zaꞌ yedyi tula, naꞌtera yezulao Diuzi yeyuenëꞌ benꞌ Israel tuz̃e tatula. \v 26 Lëdza naꞌ sulao inao yugulu benꞌ Israel xneza Cristo. Canaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Lado benꞌ Israel huaro tu benꞌ yedyi quiejëꞌ, benꞌ uzioñeꞌe lëjëꞌ. \q1 Lëbenꞌ naꞌ yegubëꞌ tamala quie benꞌ Israel. \q1 \v 27 Canaꞌ uzu Diuzi diꞌidzaꞌ con cabëꞌ diꞌidzaꞌ begaꞌnlënëꞌ xuzixtaꞌo benꞌ Israel unëꞌ yeziꞌz̃enëꞌ dulaꞌ quieyaquëꞌ. \m Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \p \v 28 Pero naꞌa barue benꞌ Israel condre Diuzi. Biralejëꞌ guti Cristo lëꞌë yaga cruzo cuenda gataꞌ yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli. Pero como biralejëꞌ, lenaꞌ rguilo Diuzi leꞌe, benꞌ zaꞌ yedyi tula, nu leꞌe reꞌen inao xneza Cristo. Pero nadyëꞌëcazi Diuzi benꞌ Israel. Lenaꞌ ulionëꞌ xuzixtaꞌojëꞌ gacajëꞌ benꞌ quienëꞌ. \v 29 Uzu Diuzi diꞌidzaꞌ quienëꞌ cabëꞌ unanëꞌ huenëꞌ. Como ulio Diuzi benꞌ Israel gacajëꞌ benꞌ quienëꞌ, lenaꞌ biusanlaꞌadyiꞌnëꞌ leyaquëꞌ tuzioli. \v 30 Lëleꞌe, benꞌ binaca benꞌ Israel, bibë quiele quie Diuzi dza naꞌte, pero caora uruꞌun benꞌ Israel Cristo tzalaꞌla, naꞌra bezulao Diuzi yeyuenëꞌ leꞌe tuz̃e beyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ leꞌe. \v 31 Naꞌra cala leꞌe, nechanꞌ yaca benꞌ Israel, lëleyaquëꞌ birue quiejëꞌ quie Diuzi. Pero huadyin dza yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌ Diuzi benꞌ Israel tatula cabëꞌbeyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ leꞌe. \v 32 Porque tuzi ca bë Diuzi, baochugulinëꞌ de dulaꞌ xquia quie yuguluro. Naꞌra quie lenaꞌ tuzi ca huenëꞌ, yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ yuguluro. \p \v 33 Biyeyudyi yedu yelaꞌ rioñeꞌe, yelaꞌ nezi quie Diuzi. Bisaqueꞌ huebëꞌro duz̃ete ca naca pensari quienëꞌ, ca naca xnezëꞌ. \v 34 ¿Nuz̃i saqueꞌ tzioñeꞌe duz̃ete pensari quie Diuzi? ¿Nuz̃i saqueꞌ usëdi lëbëꞌ? \v 35 Nunu saqueꞌ yëbi Diuzi: “Tu cani reyaꞌaloꞌ quiaꞌ.” \v 36 Porque bzalo Diuzi yugulu ta de, yelaꞌ naꞌ yugulu ta de nacan quienëꞌ. Benꞌ z̃e, benꞌ balaꞌana naca Diuzi tuzioli. Amén. \c 12 \s1 Ni rguixogueꞌn cabëꞌ reyaꞌalaꞌ hue benꞌ quie Diuzi, benꞌ naca laꞌiya \p \v 1 Naꞌra, bichaꞌ, babeyëchiꞌlaꞌadyiꞌ Diuzi leꞌe. Quie lenaꞌ du guicho du laꞌadyaꞌ iniaꞌ leꞌe reyaꞌalaꞌ tzesanle cuinle lao Diuzi, huele cuinle ca gun quie Diuzi ta biyeyula yelen. Gacale benꞌ naca laꞌiya, canaꞌ yeyulaꞌadyiꞌ Diuzi leꞌe. Canaꞌ reyaꞌalaꞌ huele tzionlaꞌadyiꞌle Diuzi. \v 2 Bireyaꞌalaꞌ yenaole pensari mala quie ja benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Reyaꞌalaꞌ yetzaꞌle pensari quiele, yenaole xneza Diuzi cuenda yetzaꞌnan quiele yugulu ca ruele. Canaꞌ inezile ca reꞌen Diuzi huele, porque ca reꞌen Diuzi huero nacan ta gacalën raꞌo, nacan ta yeyulaꞌadyiꞌnëꞌ raꞌo, nacan tadyaꞌa gula. \p \v 3 Yelaꞌ benꞌ huen quie Diuzi ulionëꞌ nëꞌëdiꞌ ta uzioñeꞌedaꞌ leꞌe. Lenaꞌ iniaꞌ leꞌe bireyaꞌalaꞌ huele cuinle benꞌ z̃e. Du guicho du laꞌadyiꞌle reyaꞌalaꞌ huele pensari dyaꞌa según cabëꞌ nue Diuzi quie quiele barue quiele xtiꞌidzaꞌnëꞌ. \v 4 Porque cani nacan: Tuzi cuerpo quiero naca, pero taz̃e netzaꞌ tu tu parte quien, taz̃e netzaꞌ dyin quie quien. \v 5 Lëscanꞌ canaꞌ naca quie raꞌo benꞌ nao xneza Jesús. Laꞌacazi nacaro benꞌ zë, nacaro tu cueꞌ benꞌ nacalë Cristo tuz̃e. Laꞌacazi netzaꞌ dyin quie Diuzi huero quie quiero, naca yuguluro tuz̃e. \p \v 6 Netzaꞌ ta banegun Diuzi quiero tu turo. Reyaꞌalaꞌ huero dyin dyaꞌa según ta banegun Diuzi quiero tu turo. Chi banegun Diuzi quiero uzioñeꞌero benëꞌ con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ, naꞌra lenaꞌ reyaꞌalaꞌ huero según cabëꞌ nue Diuzi quie quiero barue quiero xtiꞌidzaꞌnëꞌ. \v 7 Chi banegun Diuzi quiero gacalëro benëꞌ, naꞌra reyaꞌalaꞌ gacalërojëꞌ dyëꞌëdi. Chi neziro uzioñeꞌero benëꞌ con cabëꞌ rna xtiꞌidzaꞌDiuzi, canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero. \v 8 Chi neziro hueꞌro benëꞌ diꞌidzaꞌ z̃elaꞌadyiꞌ, canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero. Chi de dumi quiero, reyaꞌalaꞌ gacalëro benëꞌ, bihuero cuenda chi yeyuejëꞌ laohue. Chi neziro udzeꞌro xnezi bi dyin hue ja benëꞌ, canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero du guicho du laꞌadyiꞌro. Chi neziro yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌro benꞌ yëchiꞌ, canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero du guicho du laꞌadyiꞌro, bihuerojëꞌ stuꞌ. \s1 Ni rguixogueꞌn cabëꞌ reyaꞌalaꞌ hue benꞌ nao xneza Cristo \p \v 9-10 Bireyaꞌalaꞌ idyëꞌëro laguedyiro de ladzazi, pero du guicho du laꞌ adyiꞌro reyaꞌalaꞌ idyëꞌëro benꞌ bichiro, benꞌ nacalëro Cristo tuz̃e. Puro tadyaꞌa reyaꞌalaꞌ huero, bihuero tamala. Reyaꞌalaꞌ gaparo laguedyiro balaꞌana yuguluro. \p \v 11 Bireyaꞌalaꞌ huero yelaꞌ huëdi, denꞌ dulaꞌadyiꞌro reyaꞌalaꞌ huero dyin. Lëscanꞌ dulaꞌadyiꞌro reyaꞌalaꞌ huero cabëꞌ mandado reꞌen Diuzi huero. \p \v 12 Reyaꞌalaꞌ suro contento cuezaro dyëꞌëdi dza yeziꞌ Diuzi raꞌo. Reyaꞌalaꞌ siꞌz̃ero biidzaꞌro cati raca zëdi quiero. Bireyaꞌalaꞌ usanro ulidzaro Diuzi. \p \v 13 Reyaꞌalaꞌ gacalëro laguedyiro benꞌ nao xneza Cristo, benꞌ bide quie. Reyaꞌalaꞌ gapachiꞌro nu benꞌ zaꞌ z̃an yuꞌu quiero. \p \v 14 Reyaꞌalaꞌ yëbiro Diuzi huelaꞌiyanëꞌ nu benꞌ zaꞌ rdila rnë len raꞌo. Bireyaꞌalaꞌ udzeꞌdeꞌro benëꞌ. \p \v 15 Reyaꞌalaꞌ yedaohuelëro laguedyiro cati raca tadyaꞌa quieyaquëꞌ. Reyaꞌalaꞌ yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌlëro laguedyiro cati raca tazëdi quieyaquëꞌ. \p \v 16 Reyaꞌalaꞌ huero tuz̃e yuguluro. Bireyaꞌalaꞌ yez̃ëꞌro laguedyiro. Bireyaꞌalaꞌ huero yaladyiꞌ benꞌ yëchiꞌ. Bireyaꞌalaꞌ huero cuinro benꞌ z̃e. \p \v 17 Bireyaꞌalaꞌ gacalëro lëbi benꞌ mala. Reyaꞌalaꞌ huero bala tzuꞌulëro laguedyiro dyëꞌëdi. \v 18 Por tu parte quiero, huero bi huero tacuenda nitaꞌlëro yugulu benëꞌ dyëꞌëdi, ta bibi zëdi gataꞌ. \v 19 Naꞌra bichaꞌ, nedyëꞌëdaꞌ leꞌe, iniaꞌ leꞌe bireyaꞌalaꞌ yeyuero laohue quie benꞌ mala. Naoyubi Diuzi bi huenëꞌ quie benꞌ mala. Canaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi de que nacan cuenda quie Diuzi huenëꞌ benëꞌ castigo, cala raꞌo. Canaꞌ una Diuzi. \v 20 Lëscanꞌ una Diuzi de que chi rdue benꞌ rudie raꞌo, reyaꞌalaꞌ hueꞌrojëꞌ ta gaojëꞌ. Chi rbilijëꞌ, reyaꞌalaꞌ hueꞌrojëꞌ ta yoꞌojëꞌ, porque chi huero canaꞌ, huacabëꞌjëꞌ nacaro benꞌ huen yedueꞌjëꞌ. Canaꞌ una Diuzi. \v 21 Bihueꞌro lato hue tamala raꞌo gan, reyaꞌalaꞌ huero gan lao tamala, huero puro tahuen. \c 13 \p \v 1 Yuguluro reyaꞌalaꞌ uzuro diꞌidzaꞌ cabëꞌ mandado rue nu benꞌ quie gobierno, porque Diuzi ulëchinëꞌ benꞌ quie gobierno. Bizu benꞌ quie gobierno chanꞌ biulëchi Diuzi lëbëꞌ. \v 2 Nu benꞌ biruzu diꞌidzaꞌ cabëꞌ mandado rue benꞌ quie gobierno, naꞌ ruetenëꞌ contra Diuzi, de dulaꞌ xquia quienëꞌ, hue Diuzi lëbëꞌ castigo. \v 3 Birdzebi benꞌ rue tadyaꞌa benꞌ quie gobierno. Pero sí, rdzebi benꞌ rue tamala benꞌ quie gobierno danꞌ gataꞌ castigo quiejëꞌ. Chi reꞌenro suro contento, chi reꞌenro birdzebiro benꞌ quie gobierno, naꞌra reyaꞌalaꞌ taro dulaꞌadyiꞌro huero tahuen. Canaꞌ gacabëꞌ benꞌ quie gobierno nacaro benꞌ huen. \v 4 Canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero como danꞌ ulëchi Diuzi gobierno ta gaca huen quiero. Chi birdaro dulaꞌadyiꞌro bihuero tahuen, reyaꞌalaꞌ yeyuero pensari quiero como danꞌ naca cuenda quie gobierno huejëꞌ raꞌo castigo. Mandado quie Diuzi naꞌ rue gobierno mandado gaca castigo benꞌ rue tamala. \v 5 Quie lenaꞌ reyaꞌalaꞌ uzuro diꞌidzaꞌ cabëꞌ mandado rue nu benꞌ quie gobierno, no solamente ta bigataꞌ castigo quiero, pero lëscanꞌ como danꞌ nacan tahuen, nacan ta reyaꞌalaꞌ huero. \v 6 Quie lenaꞌ reyaꞌalaꞌ quiz̃uro impuesto como danꞌ rue benꞌ quie gobierno mandado quie Diuzi cabëꞌ dyin ruejëꞌ. \p \v 7 Reyaꞌalaꞌ quiz̃uro chi zu ta reyaꞌalaꞌquiz̃uro. Reyaꞌalaꞌ quiz̃uro dumi ta rtupa benꞌ yedyi. Reyaꞌalaꞌ quiz̃uro impuesto quie gobierno. Reyaꞌalaꞌ gapalaꞌnro yugulu benꞌ rnabëꞌ. \v 8 Chi zu ta reyaꞌalaꞌ quiz̃uro quie benëꞌ, reyaꞌalaꞌ useyudyiro quiz̃uron. Pero bireyaꞌalaꞌ usanro idyëꞌëro laguedyiro. Chi nedyëꞌëro laguedyiro, con lëzin babzuro diꞌidzaꞌ cabëꞌ mandado rue lao guichi ley quie Diuzi yuguluten. \v 9 Lëꞌë guichi ley quie Diuzi rguixogueꞌn raꞌo de que bireyaꞌalaꞌ gasilëro nigula quie benꞌ tula. Lëscanꞌ quie nigula, bireyaꞌalaꞌ gasilënëꞌ beꞌmbyu tula. Bireyaꞌalaꞌ gutiro benëꞌ, bireyaꞌalaꞌcuanro quie benëꞌ, bireyaꞌalaꞌ siꞌro benëꞌ yëꞌ, bireyaꞌalaꞌ saꞌlaꞌadyiꞌro ta de quie benëꞌ. Canaꞌ rnan lëꞌë guichi ley quie Diuzi. Pero lëscanꞌ rguixogueꞌn raꞌo de que reyaꞌalaꞌ idyëꞌëro benëꞌ cabëꞌ nadyëꞌëro cuinro. Chi huero canaꞌ, banaca quiero babzuro yugulu diꞌ idzaꞌ cabëꞌ mandado rue Diuzi lëꞌë guichi ley quienëꞌ. \v 10 Chi nadyëꞌëro benëꞌ, bihuerojëꞌ mala. Canaꞌ huero uzuro diꞌidzaꞌ dyëꞌëdi ca mandado rue Diuzi lëꞌë guichi ley quienëꞌ. \p \v 11 Como canaꞌ nacan, reyaꞌalaꞌ huero pensari ca tu dza rdaro lao yedyi layu. Reyaꞌalaꞌ huebëꞌro abdyin hora yeyuꞌuro pensari dyëꞌëdi, como danꞌ barueran bago dza yeziꞌ Diuzi raꞌo, cala ca dza naꞌte, dza uzulaoro inaoro xneza Cristo. \v 12 Ilëꞌëtiꞌzi rdziogue iyudyi dza rdaro lao yedyi layu idyin dza yeziꞌ Diuzi raꞌo. Quie lenaꞌ bireyaꞌalaꞌ huero tamala ca benꞌ rda lao lato lao chula. Reyaꞌalaꞌ biidzebiro suro listo sëraro ca zë soldado, benꞌ napa fuerza, benꞌ rda te dza. \v 13 Reyaꞌalaꞌ taro dyëꞌëdi ca benꞌ rda te dza. Bireyaꞌalaꞌ taro huero hueꞌe. Bireyaꞌalaꞌ taro ga ruejëꞌ lani, ga ruejëꞌ ruꞌbe, ga ruejëꞌ huedila. Bireyaꞌalaꞌ talëro nigula con ganzi. Bireyaꞌalaꞌ taro quiloro zëdi quiloro dila. \v 14 Reyaꞌalaꞌ taro yenaoro tuz̃e Jesucristo dyëꞌëdi. Bitaro huero ta rnazin quiero. \c 14 \s1 Bireyaꞌalaꞌ inëbiz̃oro laguedyiro benꞌ nao xneza Jesús \p \v 1 Reyaꞌalaꞌ hueꞌlële benꞌ zaozulao inao xneza Jesús diꞌidzaꞌ z̃elaꞌadyiꞌ. Bitzuꞌule huedila huenë tu ta binaca. \v 2 Por ejemplo, bala benꞌ nao xneza Jesús rnajëꞌ ruꞌen lato gaoro bitiꞌtezi ta de. Naꞌ ibala benꞌ nao xneza Jesús, benꞌ zaozulao inao xnezanëꞌ, rnajëꞌ bireyaꞌalaꞌ gaoro bëꞌëlaꞌ. Quie lenaꞌ puro yëza cuan gaojëꞌ. \v 3 Naꞌ yaca benꞌ rao bitiꞌtezi ta de, bireyaꞌalaꞌ ilëꞌëyaquëꞌ mala benꞌ rao puro yëza cuan. Bireyaꞌalaꞌ inëbiz̃oyaquëꞌ laguedyijëꞌ como danꞌ rupa cueꞌjëꞌ nacajëꞌ benꞌ nao xneza Jesús. \v 4 ¿Nuz̃i bë leꞌe mandado inëbiz̃ole laguedyile, benꞌ naorë xneza Diuzi? Nacan cuenda quie xaꞌnjëꞌ chi ruejëꞌ tahuen, chi ruejëꞌ tamala, cala cuenda quiele. Pero huacacazi huen quiejëꞌ, como danꞌ de yelaꞌ huaca quie Diuzi ta ucaꞌnnëꞌ lëjëꞌ huen. \p \v 5 Reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe itu ejemplo: Yuꞌu bala benꞌ nao xneza Jesús rnayaquëꞌ tuzi dza naca laꞌiya tzionꞌlaꞌadyiꞌro Diuzi, cala bitiꞌtezi dza nacan dza huen. Naꞌ yuꞌu ibala benꞌ nao xneza Jesús rnajëꞌ bitiꞌtezi dza nacan dza huen tzionꞌlaꞌadyiꞌro Diuzi. Quie quiele reyaꞌalaꞌ huele pensari inezile dyëꞌëdi ta huele cabëꞌ reyaꞌalaꞌ huele. \v 6 Naꞌra quie benꞌ rna tuzi dza naca laꞌiya tzionlaꞌadyiꞌro Diuzi, cala yugu dza nacan huen, ruejëꞌ canaꞌ ta gapalaꞌnjëꞌ Cristo. Lëscanꞌ yaca benꞌ rna bitiꞌtezi dza nacan dza huen tzionlaꞌadyiꞌro Diuzi, ruejëꞌ canaꞌ ta gapalaꞌnrëjëꞌ Cristo. Naꞌra quie benꞌ rna ruꞌen lato gaoro bitiꞌtezi ta de, naꞌ ruejëꞌ canaꞌ ta gapalaꞌnjëꞌ Cristo. Lëscanꞌ benꞌ rao puro yëza cuen, naꞌ ruejëꞌ canaꞌ ta gapalaꞌnrëjëꞌ Cristo, naꞌ yëbijëꞌ Diuzi diuxcaleloꞌ. \p \v 7 Ni tu raꞌo binitaꞌro tuzi cabëꞌ nitaꞌro lao yedyi layu. Ni tu raꞌo bigatiro tuzi cabëꞌ gatiro lao yedyi layu. Zu Cristo rnaꞌ ruhuianëꞌ raꞌo. \v 8 Chi zuro nabanro lao yedyi layu, naꞌ zuro nabanro ta gapalaꞌnro Cristo. Lëscanꞌ chi gatiro yeyoro guibá, naꞌ gatiro yeyoro guibá ta gapalaꞌnro Cristo. Laꞌacazi nabanro, laꞌacazi gatiro, pero nacaro benꞌ quie Cristo. \v 9 Canaꞌ nacan como aguti Cristo bebannëꞌ naquëꞌ xuzi xaꞌn yugulu benëꞌ, laꞌacazi benꞌ neban, laꞌacazi benꞌ huati. \p \v 10 Pero leꞌe, ¿bixquienꞌ rnëbiz̃ole benꞌ bichile benꞌ nao xneza Jesús? ¿Bixquienꞌ rez̃ëꞌle laguedyile? Pues yuguluro naca quiero yedyinro lao Cristo huero cuenda cabëꞌ bëro, chi bëro tahuen, chi bëro tamala. \v 11 Lenaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cabëꞌ unanëꞌ cani: \q1 Como nacan tali nabanaꞌ, lëscanꞌ nacan tali idyin dza quitzu z̃ibi yugulu benëꞌ laohuaꞌ, hueyaquëꞌ nëꞌëdiꞌ benꞌ z̃e. \m Canaꞌ una Diuzi dza naꞌte. \v 12 Canaꞌ nacan huadyin dza quie quiero huero cuenda lao Diuzi cabëꞌ bëro dza udaro lao yedyi layu. \s1 Reyaꞌalaꞌ inaoro neza dyaꞌa \p \v 13 Quie lenaꞌ bireyaꞌalaꞌ inëbiz̃oro laguedyiro. Mejorla huero pensari inaoro neza dyaꞌa cuenda biiquixi laguedyiro huejëꞌ tamala por dulaꞌ quiero. \v 14 Naꞌra quie bëꞌëlaꞌ, cala cuinnan nacan z̃udyi nu gao len. Lenaꞌ banezdaꞌ dyëꞌëdi como nacaꞌ benꞌ nao xneza xaꞌnro Jesús. Pero chi rue bala benëꞌpensari naca z̃udyi gaojëꞌ bëꞌëlaꞌ, naꞌra para lëjëꞌ sí, binacan huen gaojëꞌn, como danꞌ raquejëꞌ z̃udyi nacan gaojëꞌn. \v 15 Chi por nun quie danꞌ reꞌenro gaoro bi cosa utëbiro pensari quie yaca biꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús, naꞌra lenaꞌ ruluꞌen rdziogue idyëꞌëro yaca benꞌ bichiro. Bihuero ta yegaꞌn yaca benꞌ bichiro mala lao Diuzi por nun quie danꞌ reꞌenro gaoro bi cosa. \v 16 Biutëbiro pensari quie bichi laguedyiro, benꞌ nao xneza Jesús. Bihuero bi cosa reꞌenro huero, laꞌacazi naparo derecho hueron, laꞌacazi neziro cala tamala chi hueron. \v 17 Binacan belao bi ta gaoro, bi ta yoꞌoro. Pero tabelao naꞌ inaro tuzi pensari dyaꞌa. Tabelao naꞌ cueꞌ chizi laxtaꞌoro, suro contento tanun quie danꞌ yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌoro pensari quie Bichi Be quie Diuzi. \v 18 Redaohue Diuzi nu benꞌ rue canaꞌ, benꞌ nao xneza Cristo dyëꞌëdi. Lëscanꞌ hualëꞌë yaca benëꞌ lëbëꞌ benꞌ huen. \p \v 19 Canaꞌ huero seguir inaoro huero tadyaꞌa cuenda naꞌ cueꞌ chizi laxtaꞌoro, gacalëro laguedyiro ta tzioñeꞌejëꞌ mazara con cabëꞌ rna xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 20 Binaca huen te canaꞌzi dyin quie Diuzi por nun quie bi ta reꞌenro gaoro. Banezcaziro baben Diuzi lato gaoro yugulu ta de ta gaoro. Pero tamala naꞌ gaoro bi cosa chi por lenaꞌ utëbiro pensari quie laguedyiro yelaꞌ naꞌ huejëꞌ ta bireyaꞌalaꞌ huejëꞌ. \v 21 Mejorla biyoꞌoro bigaoro bi cosa, bihuero bi cosa chi por lenaꞌ utëbiro pensari quie benꞌ bichiro, benꞌ naorë xneza Jesús, yelaꞌ naꞌ huenëꞌ tu ta bireyaꞌalaꞌ huenëꞌ. \v 22 Reyaꞌalaꞌ gaparo cuidado cabëꞌ ruero cuinro lao Diuzi. Bihuero cuinro benꞌ z̃e nun que nacaro benꞌ quie Diuzi. Tahuen naꞌ naca quiero chi bigao pensari quiero raꞌo xquia cabëꞌ ta ruero. \v 23 Chi ineziro nacan xquia tu ta inan quiero huero, naꞌ bireyaꞌalaꞌ hueron. Nacan xquia quiero chi hueron. Lëscanꞌ reyaꞌalaꞌ ineziro dyëꞌëdi chi nacan huen, naꞌ hueron. Chi neziro dyëꞌëdi binacan huen, mejorla bihueron como danꞌ nacan xquia quiero chi hueron. \c 15 \s1 Huero tahuen quie laguedyiro cala para raꞌozi \p \v 1 Raꞌo, benꞌ bazio tiempo nao xneza Cristo, reyaꞌalaꞌ gacalëro laguedyiro, benꞌ zaozulao inao xneza Cristo. Naca cuenda quiero gacalërojëꞌ huero tahuen quiejëꞌ, cala para raꞌozi. \v 2 Yuguluro reyaꞌalaꞌ huero tahuen quie laguedyiro, reyaꞌalaꞌ gacalërojëꞌ tzioñeꞌeyaquëꞌ mazara, naꞌ huebëꞌjëꞌ Diuzi hue quiejëꞌ xtiꞌidzaꞌnëꞌ. \v 3 Canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero como danꞌ Cristo bibënëꞌ huen para cuinzinëꞌ, pero lëscanꞌ bënëꞌ huen para yugulu benëꞌ. Guca quienëꞌ cabëꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi de que nu benꞌ rutasi runio Diuzi, lëscanꞌ rutasi runiorënëꞌ Cristo. Canaꞌ rnën lëꞌë guichi. \v 4 Naꞌ rniaꞌ leꞌe, yugulu ca diꞌidzaꞌ bzuyaquëꞌ lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi dza naꞌte, nacan ta gacalën raꞌo ta tzioñeꞌero mazara Diuzi. Lëscanꞌ nacan ta uxelaꞌadyiꞌn raꞌo ta cuezaro dyëꞌëdi dza yeziꞌ Diuzi raꞌo biyeyatiro. \v 5 Rulidzaꞌ Diuzi gacalënëꞌ leꞌe tzuꞌulële laguedyile dyëꞌëdi ca reyaꞌalaꞌhuele leꞌe, benꞌ nao xneza Cristo. Naca Diuzi benꞌ racalë raꞌo cuezaro dyëꞌëdi. Naca Diuzi benꞌ ruꞌelë raꞌo diꞌidzaꞌ z̃elaꞌadyiꞌ. \v 6 Canaꞌ naca quiero cuenda yuguluro huero tuz̃e gaparo Diuzi balaꞌana. Naca Diuzi xuzi xanꞌ Señor quiero Jesucristo. \s1 Lëscanꞌ bida Cristo lao yedyi layu cuenda inao yaca benꞌ binaca benꞌ Israel xnezanëꞌ, naꞌ gapajëꞌ Diuzi balaꞌana \p \v 7 Reyaꞌalaꞌ huelëro laguedyiro tuz̃e cabëꞌ bëlë Cristo raꞌo tuz̃e. Canaꞌ gapalaꞌnro Diuzi balaꞌana. \v 8 Pero rniaꞌ leꞌe, bida Cristo lao yedyi layu ta gacalënëꞌ benꞌ Israel, naꞌ uzunëꞌ diꞌidzaꞌ cabëꞌ diꞌidzaꞌ begaꞌnlë Diuzi xuzixtaꞌohuaꞌ dza naꞌte. Bidëꞌ ta ilëꞌë benꞌ Israel naca Diuzi benꞌ ruzu diꞌidzaꞌ. \v 9 Lëscanꞌ bida Cristo lao yedyi layu cuenda inao yaca benꞌ binaca benꞌ Israel xnezëꞌ, naꞌ gapajëꞌ Diuzi balaꞌana tanun quie danꞌ beyëchiꞌlaꞌadyiꞌ Diuzi leyaquëꞌ. Lenaꞌ rguixogueꞌn lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Quie lenaꞌ gapa yaca benꞌ zaꞌ yedyi tula Diuzi balaꞌana. \q1 Quie lenaꞌ gulayaquëꞌ himno ta gapalaꞌnjëꞌ lëbëꞌ. \m \v 10 Lëzi zu itu cueꞌ lëꞌë guichi laꞌiya ga rguixogueꞌnan cani: \q1 Reyaꞌalaꞌ yedaohuele leꞌe, benꞌ zaꞌ yedyi tula, len leꞌe, benꞌ Israel, benꞌ quie Diuzi. \m \v 11 Lëzi zu itu cueꞌ lëꞌë guichi laꞌiya ga rguixogueꞌnan cani: \q1 Ulegapa Diuzi balaꞌana yugulu leꞌe, benꞌ zaꞌ yedyi tula. \q1 Ulequixogueꞌ yaca benëꞌ ca benꞌ z̃e naca Diuzi yugulu leꞌe, benꞌ binaca benꞌ Israel. \m \v 12 Lëscanꞌ Isaías, benꞌ uzu dza naꞌte, bzunëꞌ diꞌidzaꞌ lëꞌë guichi de que: \q1 Hualo tu z̃iꞌi suba Isaí. \q1 Lëbëꞌ gaquëꞌ rey inabëꞌnëꞌ lao yaca benꞌ binaca benꞌ Israel. \q1 Sudyiꞌilëyaquëꞌ lëbëꞌ ta ucaꞌnnëꞌyaquëꞌ huen lao Diuzi. \m Canaꞌ rnan lëꞌë guichi naꞌ. \p \v 13 Naꞌra nëꞌëdiꞌ rulidzaꞌ Diuzi, benꞌ nuxelaꞌadyiꞌ raꞌo, ta tzuꞌule gusto cueꞌ chizi laxtaꞌole como danꞌ barue quiele xtiꞌidzaꞌnëꞌ. Lëscanꞌ rulidzaꞌnëꞌ ta gaca z̃elaꞌadyiꞌ dyëꞌëdi guicho laxtaꞌole tanun quie danꞌ baoyuꞌule pensari quie Diuzi. \p \v 14 Naꞌra bichaꞌ, banezdaꞌ dyëꞌëdi nacale benꞌ huen, benꞌ rioñeꞌe. Nezile uzioñeꞌele usëdile laguedyile, benꞌ nao xneza Cristo. \v 15 Cabëꞌ diꞌidzaꞌ bzuaꞌ lëꞌë guichi ni, biberuguedaꞌ iniaꞌ leꞌe cabëꞌ reyaꞌalaꞌ tzioñeꞌele cuenda bigalalaꞌadyiꞌle cabëꞌ uniaꞌ leꞌe. Canaꞌ biaꞌ por nun quie mandado pcaꞌn Diuzi lao naꞌa, useꞌelëꞌ nëꞌëdiꞌ \v 16 tzayaꞌ dyin quie Cristo entre yaca benꞌ binaca benꞌ Israel. Nacan mandado huaꞌ tzetixoguiꞌajëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi cuenda hue quieyaquëꞌ xtiꞌidzëꞌ, yelaꞌ naꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli, naꞌ yedyinyaquëꞌ dyëꞌëdi lao Diuzi. Canaꞌ yeziꞌ Diuzi lëjëꞌ, naꞌ nacajëꞌ benꞌ laꞌiya, benꞌ yuꞌu pensari quienëꞌ luꞌu guicho laxtaꞌohue. \p \v 17 Como nacaꞌ benꞌ quie Cristo Jesús, redaohuedaꞌ biaꞌ ca mandado bë Diuzi nëꞌëdiꞌ. \v 18 Reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe cabëꞌ bëlaꞌiya Cristo nëꞌëdiꞌ biaꞌ cabëꞌ mandado bënëꞌ nëꞌëdiꞌ. Lëzin iniaꞌ leꞌe cala bila diꞌidzaꞌ iniaꞌ leꞌe. Gucalë Cristo nëꞌëdiꞌ udixoguiꞌa benꞌ binaca benꞌ Israel xtiꞌidzaꞌ Diuzi, naꞌtera barue quieyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌnëꞌ. \v 19 Canaꞌ biaꞌ udixoguiꞌajëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi, biaꞌ yelaꞌ huaca quienëꞌ, gucalë Bichi Be quienëꞌ nëꞌëdiꞌ. Canaꞌ biaꞌ apseyudyaꞌ biaꞌ mandado udixoguiꞌa benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Canaꞌ biaꞌ udixoguiꞌa yaca benꞌ ciudad Jerusalén xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Lagazi canaꞌ babiaꞌ, baoyaꞌa hasta ga rzulao yu nebaba Ilírico. \v 20 Canaꞌ biaꞌ, biaꞌ bala, uyaꞌa yedyi ga binenezijëꞌ chi zu Cristo udixoguiꞌajëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Canaꞌ biaꞌ cuenda tzaꞌa yedyi tula ga nunu netzio tzetixogueꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 21 Pero mejorla huaꞌ seguir con cabëꞌ rnan lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Huanezi yaca benꞌ binenezi quienëꞌ. \q1 Huayoñeꞌe yaca benꞌ binetzioñeꞌe quienëꞌ. \s1 Bë Pablo pensari tzioguëꞌ ciudad Roma \p \v 22 Quie lenaꞌ biuz̃aqueꞌdaꞌ guidaꞌ idenaꞌa leꞌe como danꞌ bibënan lato laꞌacazi guꞌundaꞌ guidaꞌ. \v 23 Pero como abeyudyi compromiso napaꞌ conlë yaca yedyi ga baodiaꞌ, lëscanꞌ como bazio zë iza racaꞌ pensari guidaꞌ ideyubaꞌ leꞌe, \v 24 quie lenaꞌ, caora tzaꞌa nación España, canaꞌ reꞌendaꞌ tiaꞌ ciudad quiele. Naꞌ rapaꞌ gusto yegaꞌnaꞌ suliaꞌ leꞌe gaꞌaca tu ta gunnan lato. Yeyudyi naꞌ, chi huele cule, gacalële nëꞌëdiꞌ tzuꞌa neza tatula tzaꞌa España. \v 25 Pero naꞌa raoyen yeyaꞌa ciudad Jerusalén tzehuaꞌa lëꞌëtiꞌ dumi ta gacalën yaca benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús nitaꞌ naꞌ. \v 26 Canaꞌ reꞌennan huaꞌ, como danꞌ yaca benꞌ nao xneza Jesús nitaꞌ yu nebaba Macedonia, len yaca benꞌ nao xneza Jesús nitaꞌ yedyi Acaya, baptupajëꞌ dumi ta iseꞌelaꞌyaquëꞌn quie benꞌ yëchiꞌ, benꞌ nao xneza Jesús nitaꞌ ciudad Jerusalén. \v 27 Redaohue benꞌ ptupa dumi como neziyaquëꞌ nacan tahuen gacalëjëꞌ laguedyijëꞌ, benꞌ nao xneza Jesús. Naꞌra yuꞌun xnezi ta ruejëꞌ, porque rueyaquëꞌ ta reyaꞌalaꞌ hueyaquëꞌ quie benꞌ nitaꞌ ciudad Jerusalén. Canaꞌ nacan, como danꞌ lao naꞌa benꞌ nitaꞌ ciudad Jerusalén barue quieyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi barnaoyaquëꞌ xneza Cristo. Naꞌra lëjëꞌ sí, reyaꞌalaꞌ gacalëjëꞌ benꞌ nitaꞌ ciudad Jerusalén con ta de quieyaquëꞌ. \v 28 Caora abeyudyi yehuaꞌa dumi lao yaca benꞌ nao xneza Cristo nitaꞌ ciudad Jerusalén, naꞌra tzaꞌa España tiaꞌ ideyubaꞌ leꞌe. \v 29 Nacan tali tuz̃e huelaꞌiya Cristo raꞌo caora idyinaꞌ yedyi quiele. \p \v 30 Bichaꞌ, reꞌendaꞌ gacalële nëꞌëdiꞌ. Reꞌ endaꞌ huero tuz̃e huero ca reꞌen Diuzi huero du guicho du laꞌadyiꞌro. Chi huele cule, ulidzale Diuzi por nëꞌëdiꞌ. Laohue xaꞌnro Jesucristo rnabaꞌ leꞌe ulidzale Diuzi por nëꞌëdiꞌ. Lëscanꞌ como danꞌ nadyëꞌële nëꞌëdiꞌ cabëꞌ bzioñeꞌe Bichi Be quie Diuzi leꞌe, rnabaꞌ leꞌe ulidzale Diuzi por nëꞌëdiꞌ. \v 31 Ulidzale Diuzi ta ucuasa ucuiꞌonëꞌ nëꞌëdiꞌ quie tamala reꞌen hue yaca benꞌ nitaꞌ estado Judea quiaꞌ, benꞌ binao xneza Cristo. Lëscanꞌ ulidzale Diuzi para yaca benꞌ nitaꞌ ciudad Jerusalén, benꞌ nao xneza Cristo, ta siꞌyaquëꞌ nëꞌëdiꞌ dyëꞌëdi gacaliaꞌyaquëꞌ. \v 32 Canaꞌ rnabaꞌ leꞌe ulidzale Diuzi por nëꞌëdiꞌ cuenda idyinaꞌ dyëꞌëdi idenaꞌa leꞌe suaꞌ contento yezilaꞌadyaꞌ tu chiꞌ. \v 33 Rulidzaꞌ Diuzi, benꞌ cuëchi chizi laxtaꞌoro, ta inaꞌ ihuianëꞌ yugulule. Amén. \c 16 \s1 Rugapa Pablo diuz̃i yaca benꞌ nao xneza Jesús \p \v 1 Redaohuedaꞌ idyin benꞌ zanro Febe yedyi quiele. Taz̃e racalënëꞌ benꞌ nao xneza Cristo nitaꞌ yedyi Cencrea. \v 2 Siꞌle lëbëꞌ dyëꞌëdi ca rue benꞌ nao xneza Cristo. Gacalëlenëꞌ tu ta rdzioguenëꞌ, porque benꞌ zë bagucalënëꞌ. Lëscanꞌ bagucalënëꞌ nëꞌëdiꞌ. \p \v 3 Ugapale diuz̃i Priscila len Aquilo. Nacayaquëꞌ benꞌ compañero quiaꞌ. Aracalëyaquëꞌ nëꞌëdiꞌ ruendoꞌ dyin quie Cristo Jesús. \v 4 Bibdzebiyaquëꞌ gatiyaquëꞌ gucalëjëꞌ nëꞌëdiꞌ caora aruen z̃udyi guti yaca benëꞌ nëꞌëdiꞌ. Quie lenaꞌ iniaꞌ diuxcaleyaquëꞌ gucalëjëꞌ nëꞌëdiꞌ. Pero cala tuzaꞌ nëꞌëdiꞌ iniaꞌ diuxcaleyaquëꞌ, lëscanꞌ yugulu benꞌ nao xneza Cristo, benꞌ binaca benꞌ Israel, inajëꞌ diuxcaleyaquëꞌ. \v 5 Ugapale diuz̃i yaca benꞌ bichiro, benꞌ reguꞌudiꞌ z̃an yuꞌu quie Priscila len Aquilo. Lëscanꞌ ugapale diuz̃i Epeneto, benꞌ naca amigo quiaꞌ. Lëbëꞌ naquëꞌ benꞌ nëro, benꞌ unao xneza Cristo entre yaca benꞌ nitaꞌ yu nebaba Acaya. \v 6 Ugapale diuz̃i María, benꞌ ruelële dyin quie Diuzi tuz̃e. \v 7 Ugapale diuz̃e benꞌ yedyi quiaꞌ Andrónico, len Junias, benꞌ uyaꞌliaꞌ dyiguiba tuz̃e. Anezi yaca apóstol nacayaquëꞌ benꞌ huen gula. Tu binenaohuaꞌ xneza Cristo, barnaoyaquëꞌ xneza Cristo. \p \v 8 Ugapale diuz̃i Amplias, benꞌ naca amigo quiaꞌ, benꞌ naorë xneza Cristo. \v 9 Ugapale diuz̃i Urbano, benꞌ naca compañero quiendoꞌ. Aracalënëꞌ nëtoꞌ ruendoꞌ dyin quie Cristo Jesús. Lëscanꞌ ugapale diuz̃i Estaquis, benꞌ naca amigo quiaꞌ. \v 10 Ugapale diuz̃i Apeles, benꞌ nao du guicho du laꞌadyiꞌ xneza Cristo. Lëscanꞌ ugapale diuz̃i yaca benꞌ naca familia quie Aristóbulo. \v 11 Ugapale diuz̃i Herodión, benꞌ naca benꞌ yedyi quiaꞌ. Lëscanꞌ ugapale diuz̃i yaca benꞌ naca familia quie Narciso, con nuyaquëꞌ naoyaquëꞌ xneza Cristo. \v 12 Ugapale diuz̃i Trifena len Trifosa. Nacajëꞌ benꞌ rue dyin quie Cristo. Lëscanꞌ ugapale diuz̃i Pérsida, benꞌ naca benꞌ zanro tanun quie barnaorënëꞌ xneza Cristo. Taz̃e bazioguëꞌ naohuëꞌ ruenëꞌ dyin quie Cristo. \v 13 Ugapale diuz̃i Rufo, benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Cristo dyëꞌëdi. Lëscanꞌ ugapale diuz̃i z̃naꞌnëꞌ como rlëꞌënëꞌ nëꞌëdiꞌ ca z̃iꞌinëꞌ. \v 14 Ugapale diuz̃i Asíncrito, len Flegonte, len Hermes, len Patrobas, len Hermas, len yaca los demás benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús, benꞌ reguꞌudiꞌ len leyaquëꞌ naꞌ. \v 15 Lëscanꞌ ugapale diuz̃i Filólogo len Julia. Ugapale diuz̃i Nereo len biꞌ zannëꞌ. Lëscanꞌ ugapale diuz̃i Olimpas len yaca los demás benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Cristo, benꞌ reguꞌudiꞌ len leyaquëꞌ naꞌ. \p \v 16 Quëdyile laguedyile dyëꞌëdi. Gaole xagajëꞌ tu psitu, naꞌ yëbileyaquëꞌ padiux. Yaca los demás benꞌ nao xneza Jesús, benꞌ nitaꞌ yedyi tula, rugapajëꞌ leꞌe diuz̃i. \p \v 17 Naꞌra iniaꞌ leꞌe itu diꞌidzaꞌ, bichaꞌ. Gapale cuidado inaꞌle dyëꞌëdi nu benꞌ hue leꞌe chopa tzona cueꞌ, benꞌ udzeꞌ leꞌe neza tula ta binaca quie Diuzi. Bihuelële leyaquëꞌ tuz̃e, \v 18 como danꞌ cala mandado quie xaꞌnro Jesucristo ruejëꞌ, dechanꞌ ta racazi laꞌadyiꞌjëꞌ ruejëꞌ canaꞌ. Rdalëyaquëꞌ diꞌidzaꞌ huiziꞌ yëꞌ quieyaquëꞌ huejëꞌ gan benꞌ binenezi cabëꞌ nacayaquëꞌ. \v 19 Anezi yaca benëꞌ cabëꞌ naca leꞌe, barnaole xneza Cristo. Quie lenaꞌ zuaꞌ gusto, reꞌendaꞌ huele seguir huele puro tadyaꞌa, bihuele ni tu tamala. \v 20 Ilëꞌëtiꞌzi idyin dza quiz̃o Diuzi tu castigo huala gula quie xanꞌ taxiꞌibiꞌ Satanás. Bira huelënan leꞌe. Naca Diuzi benꞌ cuëchi chizi guicho laxtaꞌoro. Rulidzaꞌ xaꞌnro Jesucristo huelaꞌiyanëꞌ leꞌe. \v 21 Naꞌ Timoteo, benꞌ ruelë nëꞌëdiꞌ dyin quie Diuzi tuz̃e, rugapanëꞌ leꞌe diuz̃i. Lëscanꞌ rugapa benꞌ yedyi quiaꞌ Lucio, lënëꞌ Jasón, lënëꞌ Sosipater leꞌe diuz̃i. \p \v 22 Lëscanꞌ nëꞌëdiꞌ, Tercio, benꞌ bzu diꞌidzaꞌ lëꞌë guichi niga, rugapaꞌ leꞌe diuz̃i laohue Cristo. \p \v 23 Lëscanꞌ Gayo, benꞌ zuaꞌ z̃an yuꞌu quie, benꞌ run posada yuguluro benꞌ nao xneza Cristo, len Erasto, benꞌ naca tesorero quie yedyi ni, rugapanëꞌ leꞌe diuz̃i. Lëscanꞌ rugapa benꞌ bichiro Cuarto leꞌe diuz̃i. \p \v 24 Rulidzaꞌ xaꞌnro Jesucristo huelaꞌiyanëꞌ yugulule. Amén. \s1 Ga iyudyi carta ni rapa Pablo balaꞌana Diuzi \p \v 25 Lëscanꞌ rulidzaꞌ Diuzi ta gacalënëꞌ leꞌe ta biidzebile inaole xneza Cristo gataꞌ quiele yelaꞌ neban tuzioli con cabëꞌ rna xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Canaꞌ baodixoguiꞌa leꞌe de acuerdo con cabëꞌ una cuin Cristo. Canaꞌ bë Diuzi pensari huenëꞌ dza naꞌte, dza binesiꞌ laze cueꞌ yedyi layu. Pero baquezi biuna Diuzi ca huenëꞌ quiele. \v 26 Ulezëꞌ hasta hora, naꞌtera barnezan quie pensari bë Diuzi dza naꞌte. Barnezan por nun quie diꞌidzaꞌ laꞌiya bzu benꞌ unitaꞌ dza naꞌ lëꞌë guichi, benꞌ udixogueꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Naꞌra babë Diuzi mandado inezi yugulu benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ cuenda naꞌ hue quieyaquëꞌ diꞌidzaꞌ quienëꞌ. Tuzioli zu Diuzi. \p \v 27 Tuzi Diuzi zu. Tuzi lëbëꞌ naquëꞌ benꞌ rioñeꞌe. Tuzioli reyaꞌalaꞌ gaparo Diuzi balaꞌana laohue z̃iꞌinëꞌ Jesucristo. Amén.