\id 2PE \h 2 Pedro \toc1 GUICHI URUPE BË SAN PEDRO APÓSTOL \toc2 2 Pedro \toc3 2 P. \mt1 GUICHI URUPE BË SAN PEDRO APÓSTOL \c 1 \s1 Bë Pedro guichi ni, useꞌelaꞌnëꞌn lao yaca benꞌ nao xneza Jesús \p \v 1 Nëꞌëdiꞌ, Simón Pedro, nacaꞌ benꞌ rue mandado quie Jesucristo. Nacaꞌ apóstol quienëꞌ. Biaꞌ guichi ni useꞌelaꞌn lao leꞌe, yaca benꞌ rnaorë xneza Jesucristo cabëꞌ nao nëtoꞌ xnezanëꞌ. Yelaꞌ benꞌ justo quie Xuziro Diuzi Jesucristo rlëꞌënëꞌ tuzi ca rlëꞌënëꞌ raꞌo. \v 2 Rulidzaꞌ Diuzi ta huelaꞌiyanëꞌ leꞌe taz̃e cuëchinëꞌ chizi luꞌu guicho laxtaꞌole como danꞌ rioñeꞌele ruele tuz̃e conlë Diuzi lënëꞌ Señor quiero Jesús. \s1 Rnë Pedro cabëꞌ reyaꞌalaꞌ hue yaca benꞌ nao xneza Jesús \p \v 3 Conlë yelaꞌ huaca quienëꞌ, banegun Diuzi fuerza valor quiero ta inaoro xnezëꞌ dza rdaro lao yedyi layu, naꞌ gacaro benꞌ laxtaꞌo yëri. Canaꞌ bënëꞌ quiero caora cati gucalënëꞌ raꞌo ta tzioñeꞌero galero quie Cristo, benꞌ ulio raꞌo, benꞌ z̃e gula, benꞌ rue puro ta yuꞌu niꞌa xnezi. \v 4 Canaꞌ bë Diuzi quiero begaꞌn lënëꞌ raꞌo diꞌidzaꞌ ta gacalënëꞌ raꞌo ute uselanëꞌ raꞌo quie tamala de lao yedyi layu, naꞌ gacaro benꞌ yëri cabëꞌ nayëri Diuzi. Canaꞌ biudyiaguiꞌn ta rnazin quiero raꞌo. \v 5 Quie lenaꞌ ruen dyabëꞌ galele quie Diuzi du guicho du laꞌadyiꞌle tale neza dyaꞌa. Lëscanꞌ ruen dyabëꞌ tzioñeꞌele huele cabëꞌ na Diuzi \v 6 gapale cuidado bihueꞌle lato inabëꞌ ta rnazin quiele leꞌe huele tamala. Lëscanꞌ ruen dyabëꞌ \v 7 yeyëchiꞌlaꞌadyiꞌle benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús, idyëꞌële yugulu benëꞌ. \p \v 8 Chi tziole huele canaꞌ, naꞌ biten canaꞌzi dza rdale lao yedyi layu, biten canaꞌzi unaole xneza Jesucristo, benꞌ naca Señor quiero. \v 9 Pero chi bitziole huele canaꞌ, nacale ca quie tu benꞌ laochula, benꞌ birlëꞌë dyaꞌa, porque agulaꞌadyiꞌle cabëꞌ bë Diuzi quiele uz̃iꞌz̃enëꞌ quie dulaꞌ xquia quiele ta bële tiempote. \v 10 Quie lenaꞌ, bichaꞌ, nun quie bë Diuzi nombrar leꞌe, huele dyabëꞌ hue quiele ca niaꞌ niga. Chi huele canaꞌ, naꞌ biiquixile inaole xneza Jesús dyëꞌëdi gula. \v 11 Chi huele canaꞌ, naꞌ huesalo Diuzi puerta guibá ta tzetzuꞌule tzesule tuzioli ga rnabëꞌ Señor quiero Jesucristo, benꞌ pte psela raꞌo. \p \v 12 Quie lenaꞌ biusanaꞌ iniaꞌ leꞌe ta bigalalaꞌadyiꞌle cabëꞌ reyaꞌalaꞌ huele, baꞌalaꞌcazi banezile dyëꞌëdi barue quiele diꞌidzaꞌ li quie Diuzi. \v 13 Tu lala rdaꞌ lao yedyi layu, nacan bala quiaꞌ gunaꞌ leꞌe consejo ca consejo bënaꞌ leꞌe niga. \v 14 Baona Señor quiero Jesucristo nëꞌëdiꞌ de que ruen bago dza gatiaꞌ. \v 15 Quie lenaꞌ pcaꞌnaꞌ diꞌidzaꞌ quiaꞌ laole cuenda bigalaꞌadyiꞌle cabëꞌ consejo bënaꞌ leꞌe dza udaꞌ lao yedyi layu. \s1 Ni nan quie yelaꞌ huaca quie Jesús \p \v 16 Caora unandoꞌ bzioñeꞌendoꞌ leꞌe quie yelaꞌ huaca quie Señor quiero Jesucristo, quele cuento ulio benꞌ rziꞌ yëꞌ bzioñeꞌendoꞌ leꞌe, porque nëtoꞌ blëꞌëndoꞌ yelaꞌ huaca quienëꞌ. \v 17 Lëzi blëꞌëndoꞌnëꞌ caora bë Diuzi lëbëꞌ benꞌ z̃e. Bendoꞌ rchiꞌ Diuzi caora unënëꞌ dyëꞌëdi nanëꞌ nëtoꞌ: “Z̃iꞌinaꞌ benꞌ niga. Lega nedyëꞌëdaꞌbiꞌ raxedaꞌ ca ruebiꞌ.” \v 18 Bendoꞌ rchiꞌ Diuzi zaꞌn guibá caora nitaꞌlëndoꞌ Jesús lao yaꞌa ga betzaꞌ z̃abanëꞌ gucan bezëri di raca titiꞌ. \p \v 19 Quie lenaꞌ nacan bala cabëꞌ una yaca benꞌ unitaꞌ tiempo, yaca benꞌ udixogueꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Napale razón ruele cuenda cabëꞌ unajëꞌ, porque naca diꞌidzaꞌ unajëꞌ ca quie xniꞌ guiꞌ rseniꞌna ga naca chula cuenda ilëꞌëro ga zioro hasta yeguidara Jesucristo huenëꞌ gaca yeniꞌ gula luꞌu guicho laxtaꞌoro. \v 20 Reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe tu diꞌidzaꞌ naca belao. Nunu saqueꞌ tzioñeꞌe diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi según pensari quieziyaquëꞌ, dechanꞌ según cabëꞌ rna Bichi Be quie Diuzi tzioñeꞌeyaquëꞌn. \v 21 Pues yaca benꞌ naꞌ, benꞌ unitaꞌ tiempote, quele bzujëꞌ diꞌidzaꞌ lëꞌë guichi ta racazi laꞌadyiꞌjëꞌ, pero como nacajëꞌ benꞌ laꞌiya quie Diuzi, bzujëꞌ diꞌidzaꞌ lëꞌë guichi cabëꞌ mandado bë Bichi Be quie Diuzi quieyaquëꞌ. \c 2 \s1 Ni nan cabëꞌ rue ja benꞌ hueziꞌ yëꞌ \r (Judas 4‑13) \p \v 1 Lao ja benꞌ Israel, uyuꞌurë benꞌ hueziꞌ yëꞌ. Unajëꞌ quie Diuzi najëꞌ, pero bëꞌ nazijëꞌ uz̃iꞌjëꞌ yëꞌ. Lëzi canaꞌ leꞌe, huayuꞌurë benꞌ naca maestro siꞌjëꞌ yëꞌ laole. Balarazi ruzioñeꞌejëꞌ benëꞌ diꞌidzaꞌ huiziꞌ yëꞌ, inajëꞌ diꞌidzaꞌ li ruzioñeꞌejëꞌ. Canaꞌ huejëꞌ siꞌjëꞌ yëꞌ udyiaguiꞌjëꞌ benëꞌ huejëꞌ condre Cristo, benꞌ udiz̃u xquia quie yugulu benëꞌ. Quie lenaꞌ tu sasazi udyiaguiꞌ Diuzi lëjëꞌ. \v 2 Huanao benꞌ zë neza mala quiejëꞌ huejëꞌ ta rnazin quiejëꞌ. Dulaꞌ quiejëꞌ ina yaca benëꞌ binaca dyaꞌa xneza Jesús. \v 3 Yelaꞌ rzaꞌlaꞌadyiꞌ dumi quiejëꞌ rziꞌjëꞌ leꞌe yëꞌ inajëꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ hueziꞌ yëꞌ. Pero udyiaguiꞌ Diuzi lëjëꞌ, biilajëꞌ. Desde canaꞌte banucueza Diuzi castigo quiejëꞌ. \p \v 4 Caora cati bë bala ja ángel xquia dza naꞌte, biuz̃iꞌz̃e Diuzi quie xquia bëjëꞌ. Pues naꞌ bë Diuzi mandado tzuꞌujëꞌ ga naca chula tziojëꞌ laguiꞌ gabila iriojëꞌ caden cuenda cuezajëꞌ dza gaca juicio quiejëꞌ. \v 5 Lëzi canaꞌ biuz̃iꞌz̃e Diuzi quie xquia bë yaca benꞌ unitaꞌ canaꞌte. Bënëꞌ mandado gaca nisayo yusiuꞌ lao chopa galo dza cuenda yedzaꞌjëꞌ nisa gatijëꞌ. Nun quie tamala bëjëꞌ, bdyiaguiꞌ Diuzi lëjëꞌ. Tuzi benꞌ lao Noé lënëꞌ igadyi familia quienëꞌ begaꞌnjëꞌ psela Diuzi lëjëꞌ. Pero gudyi Noé ja benꞌ unitaꞌ tiempo de quie reꞌen Diuzi inaojëꞌ xnezëꞌ huejëꞌ tadyaꞌa, pero bigulejëꞌ quie Noé. \v 6 Lëzi canaꞌ bë Diuzi juicio lao yaca benꞌ nitaꞌ ciudad Sodoma len yaca benꞌ nitaꞌ ciudad Gomorra. Bzei Diuzi lëjëꞌ, danꞌ bëjëꞌ puro tamala. Lente ciudad quiejëꞌ bzei Diuzi len begaꞌnnan gucan puro de. Canaꞌ bë Diuzi quie ja benꞌ naꞌ ta ilëꞌë ja benꞌ zazaꞌ de que bireꞌen Diuzi huejëꞌ cabëꞌ bë ja benꞌ naꞌ. \v 7 Pero tu benꞌ lao Lot, bibdyiaguiꞌ Diuzi lëbëꞌ, baꞌalaꞌcazi naquëꞌ benꞌ ciudad Sodoma, danꞌ naca Lot benꞌ bë quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Guque Lot bayëchiꞌ bëꞌ blëꞌënëꞌ cabëꞌ ta bayatza gula bë ja benꞌ ciudad quienëꞌ. \v 8 Canaꞌ uzu laxtaꞌohuëꞌ bayëchiꞌ gula yugu dza caora blëꞌënëꞌ cabëꞌ bë ja benꞌ yedyi quienëꞌ. Puro tabayatza ta biraxe Diuzi bëjëꞌ. \v 9 Pero nezi Diuzi bi huenëꞌ ta uselanëꞌ yaca benꞌ nao xnezëꞌ caora reꞌen xanꞌ taxiꞌibiꞌ siꞌn lëjëꞌ yëꞌ huejëꞌ xquia. Lëzi nezi Diuzi bi huenëꞌ huenëꞌ castigo yaca benꞌ mala hasta dza gaca juicio quiejëꞌ. \p \v 10 Con yugulu benꞌ rue tabayatza ta rnazin quie, benꞌ ruz̃idyi ja xtiꞌidzaꞌ Diuzi, hue Diuzi lëjëꞌ tu castigo huala gula. Pues yaca benꞌ naꞌ ruejëꞌ z̃e cuinjëꞌ, nacajëꞌ benꞌ zidi, birdzebijëꞌ rutasi runiojëꞌ benꞌ rnabëꞌ, chi benꞌ zu guibá, chi benꞌ zu dyilayu. \v 11 Naꞌra baꞌalaꞌcazi nacara yaca ángel benꞌ rnabëꞌ ca yaca benꞌ naꞌ, birutasi runio yaca ángel yaca benꞌ naꞌ caora rao yaca ángel xquia yaca benꞌ naꞌ lao Diuzi. \p \v 12 Pero yaca benꞌ naꞌ, yelaꞌ bayatza quiejëꞌ ruejëꞌ huabiaguiꞌjëꞌ. Biyuꞌujëꞌ pensari. Ruejëꞌ ca rue bia guixiꞌ. Puro ta rnazin quiejëꞌ ruejëꞌ. Con bitezi ta birioñeꞌejëꞌ, naꞌ rudyialaꞌadyiꞌjëꞌn. Yelaꞌ naca quiejëꞌ, naꞌ yeyula yenitijëꞌ lao Diuzi. \v 13 Huanao xquia quiejëꞌ lëjëꞌ. Lente tedza ruejëꞌ ta rnazin quiejëꞌ huejëꞌ tabayatza. Anaca quiejëꞌ ca quie nidyiꞌ azun lëꞌë laꞌariꞌ dyaꞌa. Raxejëꞌ gaolëjëꞌ leꞌe tuz̃e gacalejëꞌ amigo, pero ta siꞌjëꞌ leꞌe yëꞌ, tanaꞌ ruejëꞌ canaꞌ. \p \v 14 Tuzi ca pensari ruejëꞌ, reꞌenjëꞌ gasilëjëꞌ nigula binaca quiejëꞌ. Binezijëꞌ bi modo huejëꞌ ta usanjëꞌ tamala quiejëꞌ. Rziꞌjëꞌ yëꞌ yaca benꞌ zaonao xneza Jesús. Puro dumi rzaꞌlaꞌadyiꞌjëꞌ. Pero babdzeꞌdeꞌ Diuzi lëjëꞌ. \v 15 Aoruꞌunjëꞌ tzalaꞌla xneza Jesús, banaojëꞌ neza mala. Aruejëꞌ cabëꞌ bë tu benꞌ lao Balaam, z̃iꞌi Beor, benꞌ unitaꞌ canaꞌte. Ta huenëꞌ gan dumi bënëꞌ tatondo. \v 16 Pero bë Diuzi mandado udila tu burro lëbëꞌ. Unë burro ca rnë benëꞌ. Bëꞌlëbaꞌ lënëꞌ diꞌidzaꞌ udilabaꞌ lëbëꞌ cuenda usannëꞌ bira huenëꞌ tatondo quienëꞌ. \p \v 17 Pero yaca benꞌ naꞌ, benꞌ rziꞌ yëꞌ, naca quiejëꞌ ca quie yasa babeyuꞌen nisa. Naca quiejëꞌ ca quie nisayo gupaꞌdaoꞌ ruꞌazi be bedunꞌ len, bira bisirvejëꞌ. Hue Diuzi mandado tziojëꞌ guiꞌ gabila ga naca chula tuzioli. \v 18 Badan gula ruejëꞌ rnëjëꞌ zidzo, pero bëꞌ ruezijëꞌ, yëꞌ rziꞌjëꞌ. Naꞌra najëꞌ nacaro libre huero ca tabayatza rnan quiero huero, pero yëꞌ rziꞌjëꞌ. Rguilojëꞌ nu benꞌ siꞌ diꞌidzaꞌ quiejëꞌ, benꞌ zapsan neza mala quie. \v 19 Najëꞌ nacajëꞌ libre ruꞌen lato huejëꞌ con bitiꞌtezi raxejëꞌ huejëꞌ, pero yëꞌ rziꞌjëꞌ najëꞌ canaꞌ, danꞌ puro tamala ruejëꞌ. Biruꞌe yelaꞌ mala quiejëꞌ lato huejëꞌ tahuen. Chi huero tamala, naca yelaꞌ mala quiero ca quie xaꞌnro, binacaro benꞌ libre. \v 20 Pues chi apsanro neza mala quiero banaoro xneza Señor quiero Jesucristo, pero naꞌ chi yeyuꞌuro neza mala quiero tatula, chi usanro xneza Cristo bira tzioro inaoron, hueran mazara mala quiero. \v 21 Huen mala quiero chi biinaoro xneza Jesús, pero hueran mazara mala quiero chi barue quiero diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, naꞌ usanron yenaoro neza mala quiero tatula. \v 22 Chi banaoro xneza Jesús, naꞌ usanron, lenaꞌ ruen quiero ca rnën lëꞌë guichi cani: “Areyao becoꞌ ta babeyëbibaꞌ. Lëscanꞌ quie yaca cuchi, baꞌalaꞌcazi zabgazorobaꞌ yao, pero hueyuꞌucazibaꞌ gunꞌ tatula.” \c 3 \s1 Ni nan cabëꞌ gaca cati yeguida Jesús \p \v 1 Naꞌra bichaꞌ, taurupe naꞌ biaꞌ guichi ni useꞌelaꞌn laole, porque reꞌendaꞌ gunaꞌ leꞌe consejo tacuenda huele pensari ta yuꞌu niꞌa xnezi. \v 2 Bigalaꞌadyiꞌle cabëꞌ una yaca benꞌ laꞌiya quie Diuzi, yaca benꞌ udixogueꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi tiempote. Lëscanꞌ bigalaꞌadyiꞌle diꞌidzaꞌ belao quie Señor quiero Jesucristo, benꞌ pte psela raꞌo. Lëdiꞌidzaꞌ belao naꞌ bzioñeꞌe yaca apóstol leꞌe. \p \v 3 Nacan belao ta inezile cabëꞌ hue yaca benëꞌ caora idyin dza yeyudyi yedu quie yedyi layu. Ruz̃idyijëꞌ utitujëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Huejëꞌ cabëꞌ ta rnazin quiejëꞌ. \v 4 Lëscanaꞌ utitujëꞌ benëꞌ nao xneza Jesús yëbijëꞌ lëjëꞌ: “¿Biz̃i raca quie Cristo? ¿Quele unëꞌ guidëꞌ, naꞌ bineguidëꞌ? ¿Biquienꞌ con rbezale, naꞌ biguidëꞌ? Desde dza cati guti xuzixtaꞌoro, tuzicazi ca nacan cabëꞌ gutaꞌ dyilayu tiempote.” Canaꞌ inajëꞌ. \v 5 Bigueꞌenjëꞌ galejëꞌ dyin quie Diuzi gutaꞌ guibá tiempote. Lëzi bigalejëꞌ mandado quienëꞌ gutaꞌ xneza nisa cuenda bebidyi layu cueꞌ nisadaoꞌ xlaton. \v 6 Lëscanꞌ bigalejëꞌ mandado quie Diuzi guca nisayo yusiuꞌ lao chopa galo dza tiempote guti yugulute ja benꞌ unitaꞌ, aodyiaguiꞌ yugulute ta de lao yedyi layu. Canaꞌ bë Diuzi juicio quieyaquëꞌ. \v 7 Pero cati idyin dza hue Diuzi juicio tatula, huayei yugulute ta de lao yedyi layu lente yugulute ta de guibá. Huachugubëꞌ Diuzi yugulu benꞌ biunao xneza Jesús. \p \v 8 Lëscanꞌ, bichaꞌ, bigalaꞌadyiꞌle ruen quie Diuzi ca quie tu dzazi tu mila iza. Lëscanꞌ tu mila iza ruen quienëꞌ ca quie tu dzazi. \v 9 Bitzë Señor quiero con ca rna bala benëꞌ, denꞌ uzunëꞌ diꞌidzaꞌ quiëꞌ ca unëꞌ huenëꞌ. Naquëꞌ benꞌ de paciencia rbezanëꞌ bireꞌennëꞌ cuiaguiꞌ yaca benëꞌ. Reꞌennëꞌ inaojëꞌ xneza Jesús. \p \v 10 Cati guida Jesús, tu sasazi guidëꞌ cati guidëꞌ. Guidëꞌ caora raque yaca benëꞌ biguidëꞌ. Guidëꞌ ca guida tu benꞌ uban caora raque benëꞌ nunu benꞌ uban guida. Caora naꞌ huabiaguiꞌ ladza. Huenan ca rue be bedunꞌ z̃e gula bëꞌ rudzeꞌ rchiꞌnan cati bazaꞌn. Lëscanꞌ ta dyia guibá, hueyalan quie tala quie guiꞌ. Huayei yugulu ta de lao yedyi layu. Hue Diuzi juicio lao duz̃eten. \p \v 11 Nun quie huabiaguiꞌ yugulu ta de lao yedyi layu, ruen dyabëꞌ inaole xneza Jesús gacale benꞌ laxtaꞌo yëri. \v 12 Reyaꞌalaꞌ tzuꞌule yedaohuele cuezale dyëꞌëdi dza cati yeguida Jesús lao yedyi layu. Huele ca ta reyaꞌalaꞌ huele cuenda yeguidanezëꞌ. Dza cati yeguidëꞌ, dza naꞌ tzei ta dyia guibá, hueyalan quie tala quie guiꞌ. \v 13 Pues raꞌo niga rbezaro yeguixo Diuzi yedyi layu cubi, yeyuenëꞌ guibá cubi como canaꞌ unanëꞌ huenëꞌ. Naꞌra quie dyilayu cubi len guibá cubi, bira gataꞌn tamala, bira gataꞌn tabayatza. \p \v 14 Quie lenaꞌ bichaꞌ, tu lala rbezale hue Diuzi canaꞌ, reyaꞌalaꞌ hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi du guicho du laꞌadyiꞌle cuenda cueꞌ chizi laxtaꞌole binapale dulaꞌ xquia hora cati yeguida Jesús lao yedyi layu. \v 15 Bigalaꞌadyiꞌle naca Diuzi benꞌ z̃elaꞌadyiꞌ gula. Zunëꞌ rbezanëꞌ ulidza ja benëꞌ lëbëꞌ inabajëꞌ siꞌz̃enëꞌ quie dulaꞌ xquia quiejëꞌ gataꞌ yelaꞌ naban quiejëꞌ tuzioli. Cabëꞌ rnën lëꞌë guichi biaꞌ, lëscanꞌrë rnën lëꞌë guichi bë benꞌ bichiro Pablo ta useꞌelaꞌnëꞌ laole. Ca ta bzioñeꞌe Diuzi lëbëꞌ, lenaꞌ bzunëꞌ lëꞌë guichi useꞌelaꞌnëꞌn laole. \v 16 Pues lëꞌë yugulu guichi bë Pablo rguixogueꞌn raꞌo cabëꞌ reyaꞌalaꞌ hue quiero xtiꞌidzaꞌ Diuzi du guicho du laꞌadyiꞌro, danꞌ bazaꞌ dza yeyudyi yedu quie yedyi layu. Pero bala diꞌidzaꞌ bzunëꞌ lëꞌë guichi nacan zëdi bitzioñeꞌeron. Quie lenaꞌ bala benꞌ binezi, benꞌ binetzioñeꞌe xtiꞌidzaꞌ Diuzi dyëꞌëdi, rueyaquëꞌ zidi uzëguichola rnëjëꞌ retzaꞌyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Pablo. Hasta xtiꞌidzaꞌ Diuzi uzëguichola rnëjëꞌ retzaꞌyaquëꞌn. Nun quie ruejëꞌ canaꞌ, huayojëꞌ lao guiꞌ gabila. \p \v 17 Quie lenaꞌ, bichaꞌ, como anezile cabëꞌ gaca dza zazaꞌra, gapale cuidado biiquixile bihueꞌle lato siꞌ yaca benꞌ mala leꞌe yëꞌ. Gapale cuidado ta biiquixile, porque reyaꞌalaꞌ inaole xneza Jesús du guicho du laꞌadyiꞌle. \v 18 Lëscanꞌ reyaꞌalaꞌ huebëꞌle mazara Señor quiero Jesucristo, benꞌ pte psela raꞌo. Lëscanꞌ reyaꞌalaꞌ idyëꞌële lëbëꞌ mazara. Cabëꞌ rueronëꞌ benꞌ z̃e, canaꞌ hueronëꞌ benꞌ z̃e tuzioli. Amén.