\id 1CO \h 1 Corintios \toc1 GUICHI NËRO BË SAN PABLO APÓSTOL USEꞌELAꞌNËꞌN LAO CIUDAD CORINTO \toc2 1 Corintios \toc3 1 Co. \mt1 GUICHI NËRO BË SAN PABLO APÓSTOL USEꞌELAꞌNËꞌN LAO CIUDAD CORINTO \c 1 \s1 Guichi ni useꞌelaꞌ Pablo lao yaca benꞌ quie Jesús, yaca benꞌ nitaꞌ ciudad Corinto \p \v 1 Nëꞌëdiꞌ, Pablo, nacaꞌ benꞌ bdëꞌ Diuzi. Según ca reꞌennëꞌ bdëꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ ta tzaꞌ tzetixoguiꞌa benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Jesucristo. Nëꞌëdiꞌliaꞌ benꞌ bichiro Sóstenes \v 2 bëndoꞌ guichi ni pseꞌelaꞌndoꞌn lao leꞌe, benꞌ quie Diuzi, benꞌ nitaꞌ ciudad Corinto. Leꞌe nacale benꞌ banue Cristo Jesús tuz̃e. Ulio Diuzi leꞌe ta gacale benꞌ laꞌiya quienëꞌ. Bë Diuzi nombrar leꞌe benꞌ quienëꞌ lente nutiꞌtezi benꞌ rulidza Señor quiero Jesucristo. Naca Jesucristo Señor quiero lente Señor quieyaquëꞌ. \v 3 Rulidzaꞌ Xuziro Diuzi lënëꞌ Señor quiero Jesucristo ta huelaꞌiyaquëꞌ leꞌe, cuëchiyaquëꞌ chizi luꞌu guicho laxtaꞌole. \s1 Ni rguixogueꞌn cabëꞌ hue Cristo huelaꞌiyanëꞌ raꞌo \p \v 4 Rëbicazaꞌ Diuzi diuxcaleloꞌ ca naca quiele babëlaꞌiyanëꞌ leꞌe tanun quie Cristo Jesús. \v 5 Danꞌ banacale tzaz̃e lële Cristo, lëlenaꞌ bë Diuzi tahuen gula quiele, racalënëꞌ leꞌe ta quixogueꞌle benëꞌ xtiꞌidzaꞌnëꞌ dyëꞌëdi, lëscanꞌ racalënëꞌ leꞌe ta tzioñeꞌerale mazara quienëꞌ. \v 6 Canaꞌ baguca quiele begaꞌn xtiꞌidzaꞌ Cristo luꞌu guicho laxtaꞌole, banezile naca xtiꞌidzëꞌ diꞌidzaꞌ li. \v 7 Lëlenaꞌ bibi idzioguele huelaꞌiya Diuzi leꞌe tu raca rbezale dza yeguida Señor quiero Jesucristo. \v 8 Huacalënëꞌ leꞌe inaole tuzi xnezëꞌ hasta yeyudyi yedu quie lao yedyi layu tacuenda ni tu nunu bisaqueꞌ gaojëꞌ leꞌe xquia dza cati yeguida Señor quiero Jesucristo. \v 9 Huazucazi Diuzi diꞌidzaꞌ quienëꞌ cabëꞌ unanëꞌ huenëꞌ. Lëbëꞌ ulioguëꞌ leꞌe ta sëlële tuz̃e len z̃iꞌinëꞌ Jesucristo, benꞌ naca Señor quiero. \s1 Ni nan cabëꞌ guca bro chopa tzona cueꞌ entre yaca benꞌ quie Jesús \p \v 10 Bichaꞌ, rzëtogaꞌ lao Señor quiero Jesucristo, rnëyëchaꞌ laole ta tzuꞌule de acuerdo, bigacale chopa tzona cueꞌ. Bitilalële laguedyile. Huele tuzi pensari cabëꞌ inële yugulule. \v 11 Canaꞌ rniaꞌ leꞌe, bichaꞌ, como danꞌ por nun quie yaca benꞌ familia quie Cloé nezdaꞌ de tazëdi quiele lële laguedyile. \v 12 Quie lenaꞌ nezdaꞌ balale rnale: “Nacaꞌ benꞌ quie Pablo.” Naꞌ ibalale rnale: “Nacaꞌ benꞌ quie Apolos.” Naꞌ ibalale rnale: “Nacaꞌ benꞌ quie Pedro.” Naꞌ ibalale rnale: “Nacaꞌ benꞌ quie Cristo.” \v 13 Pero rnabaꞌ leꞌe ¿guca Cristo zë cueꞌ? ¿Raquele nëꞌëdiꞌ gutiaꞌ lëꞌë yaga cruzo por leꞌe? Lëzi rnabariaꞌ: ¿Laohuaꞌ nëꞌëdiꞌ bzëtoyaquëꞌ caora bëꞌyaquëꞌ laole? \v 14 Diuxcale Diuzi nitule bibiꞌa laole. Tuzi Crispo len Gayo, lëziyaquëꞌ biꞌa laoyaquëꞌ. \v 15 Pues nitu nitule bireyaꞌalaꞌ inale bzëtojëꞌ laohuaꞌ caora bëꞌyaquëꞌ laole. \v 16 Ta rezalaꞌadyaꞌ biꞌa lao yaca benꞌ familia quie Estéfanas. Bira rezalaꞌadyaꞌ nurla biꞌa laohue. \v 17 Cala ta huaꞌ lao yaca benëꞌ useꞌelaꞌ Cristo nëꞌëdiꞌ, denꞌ ta quixoguiꞌayaquëꞌ xtiꞌidzaꞌnëꞌ tacuenda gataꞌ yelaꞌ neban quieyaquëꞌ tuzioli. Rguixoguiꞌa benëꞌ diꞌidzaꞌ yalo, diꞌidzaꞌ ta tzioñeꞌeyaquëꞌ tacuenda biten canaꞌzi quie Cristo danꞌ gutinëꞌ lëꞌë yaga cruzo. \s1 Naca Cristo benꞌ yuꞌu yelaꞌ rioñeꞌe quie Diuzi \p \v 18 Yaca benꞌ nao neza yeyo lao guiꞌ gabila, raqueyaquëꞌ diꞌidzaꞌ tondo, diꞌidzaꞌ rguixogueꞌro cabëꞌ guca quie Cristo gutinëꞌ lëꞌë yaga cruzo. Pero yaca benꞌ nao neza yeyo ga zu Diuzi guibá, nezijëꞌ diꞌidzaꞌ naꞌ rguixogueꞌn quie yelaꞌ huaca quie Diuzi. \v 19 Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Udyiaguiꞌ Diuzi yelaꞌ rioñeꞌe quie yaca benꞌ na rioñeꞌeyaquëꞌ, denꞌ quie Diuzi naꞌ birioñeꞌeyaquëꞌ. \q1 Ucaꞌn Diuzi tzalaꞌla yelaꞌ nezi quie yaca benꞌ na neziyaquëꞌ, denꞌ bineziyaquëꞌ chi zu Diuzi. \p \v 20 Tanaꞌ rniaꞌ leꞌe, ¿ga yeyudyi yedu quie yelaꞌ rioñeꞌe quie yaca benꞌ na rioñeꞌeyaquëꞌ, quie yaca benꞌ naca maestro, quie yaca benꞌ yuꞌu rnë? Lao naꞌa Diuzi abetzaꞌ yelaꞌ rioñeꞌe quie yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu, abeyacan diꞌidzaꞌ tondo. \v 21 Diuzi, benꞌ nezi yugulute, bënëꞌ de que bisaqueꞌ huebëꞌ yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu lëbëꞌ conlë pensari quieziyaquëꞌ. Quie lenaꞌ redaohue Diuzi hueꞌnëꞌ yelaꞌ naban tuzioli yaca benꞌ rzudyiꞌilë lëbëꞌ, yaca benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌnëꞌ. Pero yaca benꞌ birue quie xtiꞌidzaꞌnëꞌ, rnayaquëꞌ diꞌidzaꞌ tondo diꞌidzaꞌ quienëꞌ. \p \v 22 Yaca benꞌ Israel, reꞌenjëꞌ ilëꞌëjëꞌ hue Diuzi yelaꞌ milagro quienëꞌ. Yaca benꞌ griego, reꞌenjëꞌ yejëꞌ puro diꞌidzaꞌ quie yaca benꞌ na rioñeꞌe, yaca benꞌ nezi biraca lao yedyi layu. \v 23 Pero raꞌo rguixogueꞌro quie Cristo, benꞌ guti lëꞌë yaga cruzo. Tanaꞌ lenaꞌ rdzaꞌ yaca benꞌ Israel raꞌo, lëscanꞌ rna yaca benꞌ binaca benꞌ Israel diꞌidzaꞌ tondo rguixogueꞌro. \v 24 Pero para yaca benꞌ ulio Diuzi, laꞌachi benꞌ Israel, laꞌachi benꞌ binaca benꞌ Israel, naca Cristo benꞌ rue yelaꞌ huaca, benꞌ yuꞌu yelaꞌ rioñeꞌe quie Diuzi. \v 25 Derla yelaꞌ rioñeꞌe quie Diuzi, cala ca ta rioñeꞌe quie yaca benëꞌ. Lëscanꞌ derla yelaꞌ huaca quienëꞌ, cala ca ta rue yaca benëꞌ. \v 26 Lëzi leꞌe bichaꞌ, reyaꞌalaꞌ tzuꞌule pensari con cabëꞌ bë Diuzi ulionëꞌ leꞌe baꞌalaꞌcazi tu chopazile nacale benꞌ rioñeꞌe con cabëꞌ rioñeꞌe yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu, baꞌalaꞌcazi tu chopazile nacale benꞌ rnabëꞌ, benꞌ familia belao. \v 27 Cani bë Diuzi, lao laza benꞌ na rioñeꞌe bi raca lao yedyi layu, ulio Diuzi leꞌe ta gataꞌ yelaꞌ stuꞌ quieyaquëꞌ como rnayaquëꞌ binacale benꞌ rioñeꞌe. Lëscanꞌ lao laza benꞌ belao lao yedyi layu, ulio Diuzi leꞌe ta gataꞌ yelaꞌ stuꞌ quieyaquëꞌ como rnayaquëꞌ binacale benꞌ belao. \v 28 Canaꞌ bë Diuzi ulioguëꞌ yaca benꞌ binaca benꞌ belao, yaca benꞌ ca guicho ca lao, tacuenda inezi benꞌ rue belao lao yedyi layu de que birlëꞌë Diuzi leyaquëꞌ benꞌ belao. \v 29 Quie lenaꞌ nitu nitu nunu saqueꞌ hue z̃e cuine lao Diuzi. \v 30 Lao naꞌa cuin Diuzi nacalële Cristo tuz̃e. Lëscanꞌ lao naꞌa Diuzi naca Cristo yelaꞌ rioñeꞌe quiele. Lëscanꞌ por nun quie Cristo babez̃i Diuzi dulaꞌ xquia quiele, banacale benꞌ laꞌiya quienëꞌ, bapte psela Diuzi leꞌe. \v 31 Lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi rnën cani: Bihuero cuinro benꞌ z̃e, huero Cristo benꞌ z̃e. \c 2 \s1 Udixogueꞌ Pablo xtiꞌidzaꞌ Cristo, benꞌ guti lëꞌë yaga cruzo \p \v 1 Leꞌe, bichaꞌ, cati bidaꞌ bedeniaꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ quie Diuzi, uniaꞌ leꞌe tu ta binetzioñeꞌele quie pensari quienëꞌ, pero biuniaꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ zëdi. \v 2 Caora cati uzuliaꞌ leꞌe dza naꞌ, uniaꞌ leꞌe quie Cristo, benꞌ guti lëꞌë yaga cruzo. Lëzin uniaꞌ leꞌe, biuniaꞌ leꞌe birla tatula. \v 3 Caora uzuliaꞌ leꞌe dza naꞌ, du rz̃izaꞌ du rdzebaꞌ, uniaꞌ leꞌe xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 4 Cati uniaꞌ leꞌe dza naꞌ, diꞌidzaꞌ quie Diuzi uniaꞌ. Biuniaꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ con cabëꞌ rnë benꞌ uyo escuela zë iza tacuenda canaꞌzi huaꞌ gan galele quiaꞌ, pero biaꞌ gan gulele por nun quie gucalë Bichi Be quie Diuzi nëꞌëdiꞌ, bë Diuzi yelaꞌ huaca quienëꞌ. \v 5 Canaꞌ biaꞌ quiele tacuenda galele por nun quie yelaꞌ huaca quie Diuzi, cala por nun quie pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. \s1 Diuzi ruzioñeꞌenëꞌ raꞌo lao naꞌa Bichi Be quienëꞌ \p \v 6 Pero yaca benꞌ banao xtiꞌidzaꞌ Diuzi dyëꞌëdi, raꞌo sí, conlë pensari quie Diuzi rguixogueꞌro benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Birguixogueꞌrojëꞌ conlë pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu, ni quele conlë pensari yuꞌu yaca benꞌ rnabëꞌ quieyaquëꞌ. Hueyudyi huedu pensari quiejëꞌ, bira bide hueyaquëꞌ. \v 7 Pero diꞌidzaꞌ rguixogueꞌrojëꞌ nacan pensari quie Diuzi, nacan pensari cubi ta binuero ta zabzioñeꞌenëꞌ raꞌo cabëꞌ psaqueꞌnëꞌ huenëꞌ tadyaꞌa gula quiero caora naꞌ tu binecueꞌ lao yedyi layu. \v 8 Pero yaca benꞌ rnabëꞌ, yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu, birioñeꞌeyaquëꞌ ca naca pensari quie Diuzi. Chanꞌ uyoñeꞌeyaquëꞌ pensari quie Diuzi, bibdaꞌyaquëꞌ benꞌ naca Señor quiero lëꞌë yaga cruzo. \v 9 Pero, como rnan lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: \q1 Bapcueza Diuzi tadyaꞌa gula quie raꞌo, benꞌ nedyëꞌë lëbëꞌ. \q1 Ca ta pcuezanëꞌ quie raꞌo, quiero, nacan ta binelëꞌëro, nacan ta bineyero, nacan ta binuero pensari. \m Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 10 Lenaꞌ abzioñeꞌe Diuzi raꞌo lao naꞌa Bichi Be quienëꞌ. Rioñeꞌe Bichi Be quie Diuzi yugulute, rioñeꞌenëꞌ yugulu pensari quie Diuzi. \p \v 11 ¿Nuz̃i nezi ca naca pensari yuꞌu luꞌu laxtaꞌo benëꞌ? Biz̃i bichi be yuꞌuyaquëꞌ, tuzi lenaꞌ nezin ca naca pensari racayaquëꞌ. Lëscanaꞌ ca naca pensari raca Diuzi, tuzi Bichi Be quienëꞌ anezirënëꞌ canꞌ gaca. \v 12 Bira yuꞌuro pensari ca pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Yuꞌucazi Bichi Be quie Diuzi luꞌu laxtaꞌoro ta tzioñeꞌero ca naca tadyaꞌa gula pcuezëꞌ quiero. \v 13 Raꞌo rnëro según ca naca pensari bdzeꞌ Bichi Be quie Diuzi luꞌu guichoro laxtaꞌoro, cala según ca naca pensarizi quiero. Canaꞌ ruxiꞌidzeꞌro yaca benꞌ yuꞌu pensari quie Diuzi ca naca pensari quie Diuzi yuꞌujëꞌ. \p \v 14 Yaca benꞌ biyuꞌu Bichi Be quie Diuzi, rsebiꞌyaquëꞌ con cabëꞌ rna Bichi Be quie Diuzi. Nayaquëꞌ diꞌidzaꞌ tondo naꞌ. Birioñeꞌeyaquëꞌn danꞌ ruen zi tzuꞌuyaquëꞌ Bichi Be quie Diuzi ta tzioñeꞌeyaquëꞌn. \v 15 Nu benꞌ yuꞌu Bichi Be quie Diuzi, huayoñeꞌeyaquëꞌ ca naca pensari quie Diuzi. Pero nu benꞌ biyuꞌu Bichi Be quie Diuzi, bitzioñeꞌeyaquëꞌ ca naca pensari quie yaca benꞌ yuꞌu Bichi Be quie Diuzi. \v 16 Con ca rna lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “¿Nuz̃ira te tzioñeꞌe yugu ca naca pensari quie Diuzi? Tanto naquëꞌ benꞌ rioñeꞌe, nitu nitu nunu gaca uxiꞌidzeꞌ lëbëꞌ.” Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. Pero raꞌo baoyuꞌuro pensari quie Cristo. \c 3 \s1 Pablo len Apolos, tzaz̃e rueyaquëꞌ dyin quie Diuzi \p \v 1 Naꞌra, bichaꞌ, bisaqueꞌ iniaꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ ca benꞌ rue quie cabëꞌ reꞌen Bichi Be quie Diuzi gaca, pero rnaban iniaꞌ leꞌe ca benꞌ nenao nerue ca pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Nacale ca quie xcuidiꞌ como danꞌ binerioñeꞌele dyëꞌëdi quie Cristo. \v 2 Psëdiaꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ yalozi dza naꞌla. Bipsëdiaꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ zëdi como danꞌ biyulaole tzioñeꞌele diꞌidzaꞌ zëdi. Quie lenaꞌ naca quiele ca quie tu xcuidiꞌ neraꞌadyiꞌ. Puro nidyiꞌ raꞌadyiꞌbiꞌ como danꞌ binegacabiꞌ gaobiꞌ yëta. Ca naca quie xcuidiꞌ binegaca gao yëta, lëscanꞌ nacarë quiele, binetzulaole tzioñeꞌele pensari zëdi ca ta rniaꞌ leꞌe. Bigucale tzioñeꞌele dyëꞌëdi dza naꞌla, lëscanꞌ hasta naꞌa birioñeꞌele dyëꞌëdi. \v 3 Nenaole neruele ca pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu, canaꞌ racaz̃ëꞌle laguedyile. Neruele chopa ruꞌa diꞌidzaꞌ, canaꞌ rbiole cuinle zë cueꞌ. Lenaꞌ rniaꞌ leꞌe como danꞌ neruele ca pensari yuꞌu yaca los demás benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. \v 4 Rniaꞌ leꞌe canꞌ, como danꞌ balale rnale: “Nacaꞌ benꞌ quie Pablo.” Naꞌ ibalale rnale: “Nacaꞌ benꞌ quie Apolos.” Danꞌ ruele canaꞌ, lenaꞌ rniaꞌ leꞌe nenaole neruele ca pensari yuꞌu yaca los demás benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. \p \v 5 Rnabaꞌ leꞌe: ¿Nuz̃i Pablo? ¿Nuz̃i Apolos? Nacandoꞌ benꞌ quie Diuzi ruendoꞌ cabëꞌ mandado ruenëꞌ. Ta una Diuzi nëtoꞌ bëndoꞌ udixogueꞌndoꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ quienëꞌ ta gulele. Quie quiendoꞌ bzundoꞌ diꞌidzaꞌ según cabëꞌ bëꞌ Diuzi laze huendoꞌ. \v 6 Nëꞌëdiꞌ guzaꞌ bini. Naꞌ Apolos bdzeꞌbiꞌn nisa, pero Diuzi gucalënëꞌn ta uyez̃in. \v 7 Tanaꞌ lenaꞌ rniaꞌ leꞌe, binaca benꞌ guza bini len benꞌ bdzeꞌ nisa benꞌ z̃e. Tuzi Diuzi naquëꞌ benꞌ z̃e ta gucalënëꞌn ta uyez̃in. \v 8 Ca quie benꞌ guza bini, ca quie benꞌ bdzeꞌ nisa, tuzi naca dyin bëyaquëꞌ. Huaguiz̃ucazi Diuzi quie quieyaquëꞌ ca naca dyin naꞌ bëyaquëꞌ. \v 9 Nëꞌëdiꞌliaꞌ Apolos nacandoꞌ tuz̃e ruendoꞌ cabëꞌ mandado rue Diuzi. \p Naꞌra biz̃i leꞌe nacale ca quie layela ga raza Diuzi. Lëscanꞌ nacale ca quie tu yuꞌu ta ruenëꞌ. \v 10 Nëꞌëdiꞌ nacaꞌ ca quie benꞌ rucuaꞌ. Bdëꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ ta ucuaꞌa ga sulao besu. Biz̃i benꞌ tula ucuaꞌnëꞌ besu. Reyaꞌalaꞌ gapajëꞌ cuidado cabëꞌ huejëꞌ ucuaꞌjëꞌn. \v 11 Tuzi Jesucristo naquëꞌ ca quie ga rzulao rcuaꞌro. Ganura nunu zu naca quie ca quie ga rzulao rcuaꞌro. \v 12 Huazaqueꞌ huero tu dyin dyaꞌa ucuaꞌro con oro, o conlë plata, o conlë yo zacaꞌn zaꞌalaꞌ. Lëzi huazaqueꞌ huero tu dyin bibi zacaꞌn ucuaꞌro con yaga, o conlë laꞌagaꞌ bidyi, o conlë guiz̃i cabëꞌ reꞌenro gacan. \v 13 Pero dza gaca juicio, caora naꞌ de yezacalao ca naca dyin bëro tu turo. Lëdza naꞌ udzeꞌ Diuzi laguiꞌ ta uluꞌen bi naque dyin bëro tu turo, chi uyeinan, chi biuyeinan. \v 14 Nu benꞌ bë dyin biuyei, hueꞌcazi Diuzi quie dyin naꞌ bëyaquëꞌ. \v 15 Pero nu benꞌ bë dyin uyei, bibi de hueꞌ Diuzi quie dyin naꞌ bëyaquëꞌ, huabiaguiꞌ dyin quieyaquëꞌ. Cuinyaquëꞌ bicuiaguiꞌyaquëꞌ, pero canezi telayaquëꞌ bitzeiyaquëꞌ. \p \v 16 ¿Biz̃i binezile nacaro raꞌo idaoꞌ quie Diuzi? ¿Binezile baoyuꞌu Bichi Be quie Diuzi luꞌu guicho laxtaꞌoro? \v 17 Udyiaguiꞌ Diuzi nu yaca benꞌ udyiaguiꞌ idaoꞌ quienëꞌ, como danꞌ naca laꞌiya idaoꞌ quienëꞌ. Naꞌra raꞌo nacaro idaoꞌ quie Diuzi. \p \v 18 Bitzioguele yëꞌ. Chi raquele nacale benꞌ rioñeꞌera, pero pensari quiezile raquele, cala pensari quie Diuzi, naꞌ ulesan pensari quiele tacuenda uzioñeꞌe Diuzi leꞌe, tzuꞌule pensari quienëꞌ. \v 19 Rlëꞌë Diuzi pensari tondo ca pensari yuꞌu yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Lenaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Conlë diꞌidzaꞌ rero luꞌu ruꞌa benꞌ rioñeꞌe, hualuꞌe Diuzi diꞌidzaꞌ tondo nayaquëꞌ.” \v 20 Lëzirë rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Anezi Diuzi naca pensari quie benꞌ rioñeꞌe pensari tondo.” Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 21 Quie lenaꞌ, bireyaꞌalaꞌ huele cuinle benꞌ z̃e por nun quie ruele taz̃e tu cueꞌ benꞌ quiele inaole leyaquëꞌ. Rniaꞌ leꞌe, yugulute banaca quiele, \v 22 laꞌachi nëꞌëdiꞌ, laꞌachi Apolos, laꞌachi Pedro, laꞌachi yedyi layu, laꞌachi yelaꞌ naban, laꞌachi yelaꞌ guti, laꞌachi naꞌa, laꞌachi uxe, yuguten banaca quiele. \v 23 Nacale cuenda quie Cristo, naꞌ naca Cristo cuenda quie Diuzi. \c 4 \s1 Ni rguixogueꞌn con cabëꞌ bë yaca apóstol \p \v 1 Reyaꞌalaꞌ ilëꞌële nëtoꞌ ca benꞌ rue mandado quie Cristo. Nudëꞌnëꞌ nëtoꞌ naca ladyinaꞌandoꞌ ta usëdindoꞌ benëꞌ diꞌidzaꞌ quie Diuzi, diꞌidzaꞌ ta bineyejëꞌ. \v 2 Naꞌra nu benꞌ naca ladyinëꞌë, reyaꞌalaꞌ uluꞌeguëꞌ naquëꞌ benꞌ zudyiꞌilë laguedyi. \v 3 Pero nëꞌëdiꞌ birdëbidaꞌ laꞌachi ichugubëꞌle quiaꞌ cabëꞌ ruaꞌ, ruaꞌ mandado quie Diuzi. Lëscanꞌ birdëbidaꞌ laꞌachi ichugubëꞌ yaca benꞌ rnabëꞌ nëꞌëdiꞌ. Ni siquiera birchugubiꞌa cuinaꞌ. \v 4 Ca naca pensari quiaꞌ, biraona nëꞌëdiꞌ xquia. Pero chi napaꞌ dulaꞌ, huachugubëꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ. \v 5 Pero leꞌe, biichugubëꞌle quie benëꞌ chi binedyin hora. Cuezale yeguida Diuzi yebioguëꞌ yugulu ta negachiꞌ. Caora naꞌ uluꞌe Diuzi bi naca pensari yuꞌu luꞌu guicho laxtaꞌo benëꞌ, naꞌ huenëꞌ leyaquëꞌ benꞌ z̃e según chi bëjëꞌ tahuen, o chi bëjëꞌ tamala. \p \v 6 Bichaꞌ, ca ta rniaꞌ leꞌe, nacan ta gacalën leꞌe. Lenaꞌ rniaꞌ leꞌe tu diꞌidzaꞌ cabëꞌ rue Apolos len nëꞌëdiꞌ. Reyaꞌalaꞌ huele ca ruendoꞌ nëtoꞌ. Reyaꞌalaꞌ inaole usëdile dyëꞌëdi con cabëꞌ rna lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. Bihuele zë cueꞌ. Biuxaꞌale laguedyile rnale tuzi tu cueꞌ benꞌ quiele nacale benꞌ huen. \v 7 ¿Nuz̃i bë leꞌe benꞌ huenra ca los demás? ¿Cala Diuzi bënnëꞌ yugulu ta de quiele? Chi Diuzi babënnëꞌ yugulu ta de quiele, ¿bixquienꞌ racale pensari ta bëzile cuinzile de quiele? \p \v 8 Baruele leꞌe ca rue benꞌ uñaꞌa. Raquele bade yugulute quiele, bira rdzioguele. Ruele cuinle ca yaca rey. Naꞌ biz̃i nëtoꞌ apsanlaꞌadyiꞌle nëtoꞌ. Biz̃i chanꞌ tali nacale rey, huendoꞌ leꞌe tuz̃e, inabëꞌlëndoꞌ leꞌe. \v 9 Parece bë Diuzi nëtoꞌ yenaondoꞌ ca quie benꞌ de dulaꞌ xquia quie, benꞌ reyaꞌalaꞌ gati. Pues hasta reban yaca laguedyindoꞌ nëtoꞌ, reban yaca ángel nëtoꞌ, reban yaca los demás benëꞌ nëtoꞌ. Canaꞌ raca quiendoꞌ. \v 10 Rlëꞌë yaca benëꞌ nëtoꞌ benꞌ tondo, danꞌ redzagalaondoꞌ rguixogueꞌndoꞌ diꞌidzaꞌ quie Cristo. Naꞌ biz̃i leꞌe rlëꞌële cuinle benꞌ rioñeꞌera, benꞌ naora xneza Cristo. Pero rlëꞌële nëtoꞌ benꞌ bibi zacaꞌ. Naꞌ biz̃i leꞌe rlëꞌële cuinle benꞌ zacaꞌ. Rapalaꞌn yaca benëꞌ leꞌe, naꞌ biz̃i nëtoꞌ birapalaꞌnyaquëꞌ nëtoꞌ. \v 11 Lente naꞌa rsacaziꞌndoꞌ ta gaondoꞌ len ta yoꞌondoꞌ lente z̃abandoꞌ ta gacondoꞌ. Naꞌ biz̃i yaca benëꞌ rueyaquëꞌ nëtoꞌ bizinaquezi. Bisu lidyindoꞌ. \v 12 Rexaquendoꞌ ruendoꞌ dyin lëndoꞌ naꞌandoꞌ. Naꞌ biz̃i yaca benëꞌ rutasi runioyaquëꞌ nëtoꞌ. Pero bigacandoꞌjëꞌ lëbi, rulidzandoꞌjëꞌ diꞌidzaꞌ gaxo gula. Rzuendoꞌ cati rueyaquëꞌ nëtoꞌ bizinaquezi. \v 13 Biz̃i rudyialaꞌadyiꞌyaquëꞌ nëtoꞌ, pero rnëlëcazindoꞌjëꞌ diꞌidzaꞌ z̃elaꞌadyiꞌ. Ca rlëꞌëjëꞌ tu bëbi ta de lao yedyi layu, canaꞌ rlëꞌëjëꞌ nëtoꞌ. Hasta naꞌa rlëꞌëjëꞌ nëtoꞌ canaꞌ. \p \v 14 Bihuaꞌ guichi ni ta yedueꞌlëlen. Tu ta huaꞌ gunnaꞌ leꞌe tu consejo como danꞌ nacale ca quie z̃iꞌinaꞌ, benꞌ nedyëꞌëdaꞌ. \v 15 Baꞌalaꞌcazi naꞌa nitaꞌ zë benꞌ usëdi leꞌe, benꞌ rnë quie Cristo, biguca zë benꞌ apsëdi leꞌe tanëro. Nacaꞌ tuzaꞌ nëꞌëdiꞌ ca quie xuzile nun quie naca benꞌ nëro udixoguiꞌa leꞌe xtiꞌidzaꞌ Diuzi, uyuꞌule xneza Cristo gulele quienëꞌ, pte pselanëꞌ leꞌe. \v 16 Lenaꞌ rniaꞌ leꞌe, huele con cabëꞌ ruecazaꞌ nëꞌëdiꞌ. \p \v 17 Tanaꞌ lenaꞌ iseꞌelaꞌ Timoteo laole. Naquëꞌ benꞌ nedyëꞌëtzeguedaꞌ. Raquedaꞌnëꞌ ca z̃iꞌinaꞌ, benꞌ rue quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Usalaꞌadyiꞌnëꞌ leꞌe huele con cabëꞌ ruaꞌ como ca nacaꞌ benꞌ quie Cristo. Lëlenaꞌ rusëdiaꞌ yaca benëꞌ nao xneza Cristo con ga baoyaꞌa. \v 18 Pero ca naca bala leꞌe, aozulaole huele cuinle benꞌ z̃e danꞌ racale pensari biguidaꞌ idenaꞌa leꞌe. \v 19 Pero chi Diuzi gunnëꞌ lato idenaꞌa leꞌe, laguidategazaꞌ. Lëcanaꞌ guidaꞌ idenaꞌa yaca benꞌ naꞌ ta ilëꞌëdaꞌ chi tali uzuyaquëꞌ diꞌidzaꞌ o chi bëꞌ rnaziyaquëꞌ. \v 20 Porque chi galero quie yelaꞌ rnabëꞌ quie Diuzi, bireyaꞌalaꞌ galero de diꞌidzaꞌzi, denꞌ reyaꞌalaꞌ galero du guicho du laꞌadyiꞌro hue quiero xtiꞌidzaꞌnëꞌ. \v 21 ¿Cabiz̃i reꞌenle ta huaꞌ quiele bëꞌ guidaꞌ? ¿Reꞌenle huaꞌ leꞌe castigo, o reꞌenle hueliaꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ yunꞌ, diꞌidzaꞌ z̃elaꞌadyiꞌ? \c 5 \s1 Ga yezacalao Pablo quie benꞌ rue tamedian \p \v 1 Banezile zu tu benꞌ ladole anuenëꞌ laz̃naꞌzinëꞌ z̃gulanëꞌ. Lenaꞌ nacan median gula quienëꞌ, bënëꞌ ca ta bireyaꞌalaꞌ huenëꞌ. Ni yaca benꞌ binezi chi zu Diuzi, birueyaquëꞌ cabëꞌ bë benꞌ naꞌ. \v 2 ¿Bixquienꞌ raca quiele uxaꞌale quie benꞌ bë canaꞌ? ¡Reyaꞌalaꞌ gaquele bayëchiꞌ quie benꞌ bë canꞌ! Reyaꞌalaꞌ yebiolenëꞌ ladole, danꞌ baoquixinëꞌ bënëꞌ canꞌ. \v 3 Baꞌalaꞌcazi bisaqueꞌ suliaꞌ leꞌe, gaca quiele como ca zuliaꞌ leꞌe conlë pensari quiaꞌ. Quie lenaꞌ rzëtogaꞌ lao Señor quiero Jesucristo baochugubiꞌa quie benꞌ bë canaꞌ. \v 4 Cati yeguꞌudiꞌle huazulëcazaꞌ leꞌe laꞌacazi pensari quiezaꞌ. Lëscanꞌ huazulë yelaꞌ huaca quie Señor quiero Jesús leꞌe. \v 5 Reyaꞌalaꞌ yebiole ladole benꞌ bë canaꞌ. Reyaꞌalaꞌ usanlaꞌadyiꞌlenëꞌ gaque quie xanꞌ taxiꞌibiꞌ lënëꞌ tacuenda yedzagalaonëꞌ canꞌ bënëꞌ. Canaꞌ huele quienëꞌ tacuenda gaca yeziꞌ Señor quiero Jesucristo bichi be quienëꞌ dza cati yeguidëꞌ tatula lao yedyi layu. \p \v 6 Bireyaꞌalaꞌ uxaꞌale quie benꞌ bë tamala. ¿Biz̃i binezile con ca naca diꞌidzaꞌ rnën lëꞌë guichi: “Con lëꞌëtiꞌdaoꞌ levadura rëz̃in duz̃ete yezo yëta xtila ta rëz̃in racan taz̃e”? \v 7 Ca rue levadura, canaꞌ ruerë tamedian. Tanaꞌ reyaꞌalaꞌ yebiole ladole benꞌ bë tamedian ta biuxinunëꞌ yaca benꞌ naca laguedyiro. Tanaꞌ lenaꞌ huaca quiele ca quie yezo yëta xtila bitzuꞌu levadura. Nacale benꞌ laxtaꞌo yëri como danꞌ aodiz̃u Cristo dulaꞌ xquia quiele. Ca bë benꞌ Israel dza naꞌla, bëtiyaquëꞌ becoꞌ z̃iꞌilaꞌ ta rueyaquëꞌ lani pascua, canaꞌ nacarë quie Cristo, gutiguëꞌ lëꞌë yaga cruzo por raꞌo. \v 8 Tanaꞌ lëlenaꞌ reyaꞌalaꞌ inaoro xnezëꞌ du guicho du laꞌadyiꞌro. Chi naoro xnezëꞌ du guicho du laꞌadyiꞌro, naca quiero ca quie yëta xtila biyuꞌu levadura. Chi biinaoro xnezëꞌ du guicho du laꞌadyiꞌro, naca quiero ca quie yëta xtila yuꞌu levadura. \p \v 9 Lëꞌë guichi tula ta biaꞌ dza naꞌla, uniaꞌ leꞌe quie benꞌ rdalë nigula binaca z̃gulëꞌ. Uniaꞌ leꞌe bireyaꞌalaꞌ huele lato sunëꞌ ladole danꞌ ruenëꞌ tamedian. \v 10 Pero biuniaꞌ leꞌe ta bira huelële tuz̃e yugulu benꞌ rda lao yedyi layu, laꞌachi benꞌ rdalë nigula binaca z̃gulëꞌ, laꞌachi benꞌ rzaꞌlaꞌadyiꞌtzegue dumi, laꞌachi benꞌ uban, laꞌachi benꞌ rionlaꞌadyiꞌ nu yo o nu yaga. Pues ta bira huelële tuz̃e yugulu benꞌ rda lao yedyi layu, reꞌennan ziyezaꞌle lao yedyi layu, pero bisaqueꞌ. \v 11 Tuz cani rniaꞌ leꞌe, bihuelële tuz̃e benꞌ na naquëꞌ bichiro benꞌ nao xneza Jesús chi ruenëꞌ ta rnazin quienëꞌ. Gapale cuidado quie nu benꞌ na naquëꞌ benꞌ quie Cristo, pero rdalënëꞌ nigula binaca z̃gulëꞌ, o chi rzaꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ dumi, o chi rionlaꞌadyiꞌnëꞌ nu yo o nu yaga, o chi rnënëꞌ diꞌidzaꞌ lëꞌë, o chi riꞌoguëꞌ rbannëꞌ quie benëꞌ. Lëbenꞌ rue canaꞌ, nica gaolëlenëꞌ tzaz̃e. \v 12-13 Ca naca nëꞌëdiꞌ, binacan ladyinaꞌa ta ichugubiꞌa quie yaca benꞌ binao xneza Cristo. Nacan ladyinaꞌa Diuzi ta ichugubëꞌnëꞌ quiejëꞌ. Pero leꞌe, reyaꞌalaꞌ ichugubëꞌle quie yaca benꞌ na naonëꞌ xneza Jesús, benꞌ rda ladole, pero biruenëꞌ tadyaꞌa. Reyaꞌalaꞌ cuiole yaca benꞌ rue tamedian ladole, bisulële lëjëꞌ. \c 6 \s1 Bireyaꞌalaꞌ gaoro laguedyiro benꞌ quie Jesús xquia lao juez, benꞌ binaca benꞌ quie Jesús laguedyile \p \v 1 Chi leꞌe reꞌenle gaole xquia laguedyile benꞌ quie Jesús, ¿bixquienꞌ reyaz̃ole ziole tzataole xquia lao juez, benꞌ binaca benꞌ quie Jesús? ¿Binezile reyaꞌalaꞌ tziole lao yaca benꞌ naca benꞌ quie Jesús ta gaole xquia laguedyile benꞌ quie Jesús? \v 2 ¿Binezile yugulu raꞌo, benꞌ quie Jesús, huachuguliro yaca benꞌ binaca benꞌ quie Jesús dza gaca juicio? Chanꞌ leꞌe huachugulile yaca benꞌ binaca benꞌ quie Jesús, ¿bixquienꞌ raquele bigacale ichugulile laguedyile benꞌ quie Jesús ta cuëchitzaꞌole tazëdidaoꞌ raca quiele? \v 3 ¿Lëzi binezile raꞌo ichuguliro quie yaca ángel zu guibá? Naꞌra chi gacale cuëchitzaꞌole tazëdi ta raca guibá, lëzi gacarële cuëchitzaꞌole tazëdidaoꞌ ta raca lao yedyi layu. \v 4 Chi de tazëdidaoꞌ quiele dza rdale lao yedyi layu, ¿bixquienꞌ ruele ladyinaꞌa benꞌ binaca benꞌ quie Jesús ta cuëchitzaꞌohuëꞌ tazëdidaoꞌ raca quiele? \v 5 Ta nacanꞌ iniaꞌ leꞌe canꞌ ta yedueꞌle. ¿Bixquienꞌ raquele bizu tu benꞌ rioñeꞌe ladole ta cuëchitzaꞌonëꞌ tazëdidaoꞌ quiele rataꞌ lado yaca laguedyiro, benꞌ quie Jesús? \v 6 Ni lëꞌëtiꞌ birexedaꞌ ca ruele raole xquia laguedyiro, benꞌ quie Jesús, lao yaca juez, benꞌ binaca benꞌ quie Jesús. \p \v 7 Tali rniaꞌ leꞌe, nacan mala gula tilalële laguedyile, benꞌ quie Jesús. Nacalan dyaꞌa usanle sule chizi chi nu bi rue quiele, chi baolanyaquëꞌ quiele. \v 8 Pero leꞌe, rsacale laguedyiro, benꞌ quie Jesús, bizinaquezi, naꞌ rbanle quieyaquëꞌ. \p \v 9-10 ¿Binezile yaca benꞌ rue con ganzi tamedian binacayaquëꞌ cuenda lao naꞌa Diuzi? Lenaꞌ bitzioguele yëꞌ. Nu benꞌ ruꞌabe rasilë nigula, len nu benꞌ rionlaꞌadyiꞌ nu yo o nu yaga, len nu benꞌ bazulë nigula quienëꞌ, pero rasilënëꞌ nigula tula, len nu benꞌ reyasilë laguedyi byu, len nu benꞌ uban, len nu benꞌ rzaꞌlaꞌadyiꞌ dumi, len nu benꞌ hueꞌe, len nu benꞌ rguitulë diꞌidzaꞌ biz̃u, len nu benꞌ rue trampa len laguedyi, leyaca benꞌ naꞌ, binacayaquëꞌ cuenda lao naꞌa Diuzi. \v 11 Lëscanꞌ rnëriaꞌ quiele, canaꞌ bërële leꞌe dza naꞌ. Pero naꞌa banacale benꞌ laxtaꞌo yëri lao Diuzi, banacale benꞌ laꞌiya quienëꞌ. Por nun quie Señor quiero Jesucristo len Bichi Be quie Diuzi uz̃iꞌz̃e Diuzi dulaꞌ xquia quiele. \s1 Naca laꞌiya cuerpo quiero \p \v 12 Cani rna bala benëꞌ: “Ruꞌen lato ta huero con bitezi reꞌenro huero.” Tabalacazi, pero cala yugulu ta reꞌenro huero nacan huen quiero hueron. Tabala ruꞌen lato huero con bitezi reꞌenro huero, pero bihueꞌro lato gacan xaꞌnro inabëꞌn raꞌo. \v 13 Lëscanꞌ tali ca rna benëꞌ: “Udixu Diuzi yelaꞌ huao ta gaoro. Lëscanꞌ bzalo Diuzi budungo quiero ta tzuꞌun ta raoro.” Pero huadyin dza hue Diuzi bira inaban gaoro. Canaꞌ hue Diuzi yeyudyi quie yelaꞌ huao len quie budungo quiero. Cala bë Diuzi cuerpo quiero ta huero bizinaquezi talëro nigula. Nacacazi quie Cristo cuerpo quiero. Naca Cristo xaꞌn cuerpo quiero. \v 14 Con cabëꞌ bë Diuzi besebannëꞌ Señor quiero, lëscanaꞌ huerënëꞌ yesebannëꞌ raꞌo lao naꞌa yelaꞌ rnabëꞌ quiëꞌ. \p \v 15 ¿Biz̃i binezile nacacazi quie Cristo cuerpo quiele? ¿Binezile bireyaꞌalaꞌ usedyinle cuerpo quiele lao naꞌa nigula rutiꞌ gusto quie? Nitu nitu bireyaꞌalaꞌ huele canꞌ. \v 16 ¿Lëzi, binezile ca naca quie beꞌmbyu ptila nigula rutiꞌ gusto quie? Cani rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi: “Quie lao rupateyaquëꞌ naca quieyaquëꞌ ca quie tuzi benëꞌ.” Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 17 Naꞌra yaca benëꞌ nao xneza Cristo, banaca bichi be quiejëꞌ tuzi len Cristo. \p \v 18 Biutilale nigula binaca z̃gulale. Chi utilale nigula binaca z̃gulale, lenaꞌ udyiaguiꞌle cuerpo quiele, cala ca tamedian tula huele. \v 19 ¿Biz̃i binezile naca cuerpo quiele ca quie tu idaoꞌ quie Diuzi? ¿Binezile bayuꞌule Bichi Be quie Diuzi? Binacaro xaꞌn cuerpo quiero. Diuzi sí, naquëꞌ xaꞌn cuerpo quiero. \v 20 Diuzi baodiz̃uguëꞌ quie dulaꞌ xquia quiero. Lenaꞌ reyaꞌalaꞌ tzionlaꞌadyiꞌronëꞌ, bireyaꞌalaꞌ huero tamedian conlë cuerpo quiero. \c 7 \s1 Ga rguixogueꞌn quie benꞌ rziꞌ laguedyi \p \v 1 Niga yequëbaꞌ quie guichi useꞌelaꞌle laohuaꞌ dza naꞌ. Tali rniaꞌ leꞌe quie yaca biꞌ ruꞌabe, nacalan dyaꞌa quiebiꞌ zubiꞌ cuinzibiꞌ bisiꞌbiꞌ nigula. \v 2 Pero chi huen z̃udyi quiebiꞌ talëbiꞌ nigula, naꞌra nacalan dyaꞌa quiebiꞌ siꞌbiꞌ nigula gaca z̃gulabiꞌ, cala ca ta talëbiꞌ nigula. Lëzi canaꞌ quie yaca nigula, chi huen z̃udyi quiebiꞌ, nacalan dyaꞌa quiebiꞌ siꞌbiꞌ beꞌmbyu biꞌ gaca xquiubiꞌ. \v 3 Chi leꞌe baoz̃iꞌle nigula para z̃gulale, reyaꞌalaꞌ idyëꞌële nigula quiele dyëꞌëdi. Lëzi canaꞌ nigula, reyaꞌalaꞌ idyëꞌënëꞌ benꞌ quienëꞌ dyëꞌëdi. \v 4 Naꞌ nigula bazulë laguedyi, bira nacanëꞌ xaꞌn cuerpo quienëꞌ, banaca xquiunëꞌ xaꞌn cuerpo quienëꞌ. Lëzi beꞌmbyu bazulë laguedyi, bira nacanëꞌ xaꞌn cuerpo quienëꞌ, banaca z̃gulanëꞌ xaꞌn cuerpo quienëꞌ. \v 5 Tanaꞌ lenaꞌ rniaꞌ leꞌe beꞌmbyu, biusanle gasilële z̃gulale. Lëzi rniaꞌ leꞌe nigula, biusanle gasilële xquiule. Lëlenaꞌ chi regaꞌnlële laguedyile diꞌidzaꞌ ta usanle bigasilële laguedyile tu chopa dza ta hueꞌlële Diuzi diꞌidzaꞌ, caora naꞌ ruꞌen lato bigasilële laguedyile. Te beyudyi bëꞌlële Diuzi diꞌidzaꞌ, naꞌtera reyaꞌalaꞌ sulële laguedyile tatula tacuenda bihue xaꞌn taxiꞌibiꞌ leꞌe gan huele tamedian, porque danꞌ bibële gan inabëꞌle cuinle. \p \v 6 Ca rniaꞌ leꞌe niga binacan ta hueliaꞌ leꞌe zëdi. Cala rniaꞌ leꞌe biruꞌen lato siꞌle nigula gaca z̃gulale. Rniaꞌ leꞌe siꞌle nigula gaca z̃gulale chi reꞌenle, cala tamedian naꞌ huele. \v 7 Nëꞌëdiꞌ reꞌendaꞌ chanꞌ yugulule suele huerële ca ruaꞌ, nunu sulële. Pero Diuzi banegunnëꞌ quie tu turo, chi suero bisuero nunu sulëro, danꞌ netzaꞌ tu turo. Binaca tuzi ca nacaro. \p \v 8 Rniaꞌ leꞌe quie yaca biꞌ ruꞌabe len yaca nigula banati xquiuhue, nacalan dyaꞌa quieyaquëꞌ nunu sulëyaquëꞌ su cuinziyaquëꞌ con ca zuaꞌ nëꞌëdiꞌ, nunu zuliaꞌ. \v 9 Pero chi bisueyaquëꞌ suyaquëꞌ cuinziyaquëꞌ, nacalan dyaꞌa siꞌyaquëꞌ laguedyiyaquëꞌ, cala ca ta saꞌlaꞌadyiꞌyaquëꞌ sulëjëꞌ laguedyijëꞌ inan quiejëꞌ huejëꞌ tamedian. \p \v 10 Ca rniaꞌ quie yaca nigula bazulë laguedyi, dulaꞌadyaꞌ rniaꞌ biruꞌen lato usannëꞌ xquiunëꞌ. Ta rniaꞌ niga nacan mandado quie Cristo, cala ta racazi laꞌadyaꞌ. \v 11 Chi nu nigula apsannëꞌ xquiunëꞌ, reyaꞌalaꞌ sunëꞌ cuinzinëꞌ. Chi bireꞌennëꞌ sunëꞌ cuinzinëꞌ, reyaꞌalaꞌ yegaꞌntzaꞌolënëꞌ xquiunëꞌ tatula. Biruꞌen lato yeziꞌnëꞌ beꞌmbyu tula. Lëscanꞌ biruꞌen lato usan beꞌmbyu z̃gulanëꞌ naꞌ yeziꞌnëꞌ nigula tula. \p \v 12 Naꞌra quie yaca los demás, rniaꞌ ca naca pensari quiaꞌ, cala mandado quie Cristo. Chi zu benꞌ zu nigula quienëꞌ, naꞌra binaca nigula quiëꞌ benꞌ nao xneza Jesús, pero racacazi nigula conforme sulënëꞌ lënëꞌ, biruꞌen lato usannëꞌ nigula quienëꞌ. \v 13 Lëscanꞌ chi zu nigula zu beꞌmbyu quie, naꞌra binaca beꞌmbyu quiëꞌ benꞌ nao xneza Jesús, pero racacazi beꞌmbyu conforme sulënëꞌ lënëꞌ, biruꞌen lato usannëꞌ beꞌmbyu quienëꞌ. \v 14 Huaca huen quie benꞌ binao xneza Jesús chi sulënëꞌ nigula, benꞌ nao xneza Jesús. Lëzirë quie nigula binao xneza Jesús, huaca huen quienëꞌ sulënëꞌ beꞌmbyu, benꞌ nao xneza Jesús. Lëzirë quie nu z̃iꞌiyaquëꞌ, huaca huen quieyacabiꞌ chi nao xuziyacabiꞌ z̃naꞌyacabiꞌ xneza Jesús. Chi usan benꞌ nao xneza Jesús nigula quienëꞌ o chi usan nigula nao xneza Jesús beꞌmbyu quienëꞌ, bihuen dyaꞌa quie z̃iꞌiyaquëꞌ. Huen quieyacabiꞌ ca quie z̃iꞌi benꞌ binao xneza Jesús. \v 15 Pero chi benꞌ binao xneza Jesús bira reꞌennëꞌ sulënëꞌ laguedyinëꞌ, benꞌ nao xneza Jesús, naꞌra hueꞌle lato usan benꞌ binao xneza Jesús laguedyinëꞌ. Caora naꞌ naca benꞌ nao xneza Jesús libre. Pues ulio Diuzi leꞌe ta cueꞌ chizi laxtaꞌole bitilalële laguedyile. \v 16 Naꞌra luëꞌ nigula, ¿cómo nezoꞌ biidyin dza inao benꞌ quioꞌ xneza Jesús? Lëscanꞌ luëꞌ beꞌmbyu, ¿cómo nezoꞌ biidyin dza inao nigula quioꞌ xneza Jesús? \p \v 17 Reyaꞌalaꞌ inaoro huero cabëꞌ banegun Diuzi quie tu turo cati ulionëꞌ raꞌo gacaro benꞌ quienëꞌ. Canaꞌ rniaꞌ con gatezi ga tzaꞌ, ganꞌ nitaꞌ yaca benꞌ nao xneza Jesús. \v 18 Chi raꞌo zuro tu xëdyidaoꞌ ca xëdyi ruzu yaca benꞌ Israel z̃iꞌiyaquëꞌ byu, cala bizëdi huena. Lëzi cati dza ulio Diuzi raꞌo, chi bizuro xëdyidaoꞌ, cala bizëdi huena. \v 19 Birueten baiguin chi su xëdyidaoꞌ cuinro, o chi bisu xëdyidaoꞌ cuinro. Chi naoro hue quiero xtiꞌidzaꞌ Diuzi, lëlenaꞌ rueten baiguin hueron. \v 20 Ca banegun Diuzi quie tu turo dza ulio Diuzi raꞌo gacaro benꞌ quienëꞌ, canaꞌ reyaꞌalaꞌ inaoron. \v 21 Chi leꞌe gucale benꞌ zu lao xaꞌne cati ulio Diuzi leꞌe, bidëbile biquilole rchinle ga tula. Pero chi idyin dza gataꞌ tu tahuen quiele ta yezaꞌle ga zule lao xaꞌne, reyaꞌalaꞌ yezaꞌle. \v 22 Chi zule lao xaꞌne cati ulio Diuzi leꞌe, banacan quiele naꞌa ca quie benꞌ bizu lao xaꞌne. Banacale benꞌ rue mandado quie Diuzi. Lëzi chi bizule lao xaꞌne cati ulio Diuzi leꞌe, banacan quiele naꞌa ca quie benꞌ zu lao xaꞌne, danꞌ banaca Cristo xaꞌnle. \v 23 Taz̃e bagucalë Diuzi leꞌe baodiz̃unëꞌ dulaꞌ xquia quiele. Quie lenaꞌ bihueꞌle lato chi reꞌen yaca benëꞌ huele tamedian. \v 24 Lëlenaꞌ rniaꞌ leꞌe bichaꞌ, ca dyin bëro banegun Diuzi quie tu turo dza ulio Diuzi raꞌo, canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero biusanron inaoron. \p \v 25 Ni iniaꞌ leꞌe quie benꞌ binesiꞌ laguedyi. Ca naca pensari quiaꞌ iniaꞌ leꞌe quieyacabiꞌ, binacan mandado quie Cristo. Rniaꞌ leꞌe pensari quiaꞌ como beyëchiꞌlaꞌadyiꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ, bdëꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ benꞌ quiëꞌ, benꞌ rnë tabala. \v 26 Ca naca pensari quiaꞌ iniaꞌ de que, nacalan dyaꞌa bisiꞌ beꞌmbyu nigula, danꞌ babdyin tiempo gaca zëdi gula lao yedyi layu. \v 27 Chi bazulële nigula, biusanlenëꞌ. Lëzi chi binesulële nigula, biquilolenëꞌ. \v 28 Pero chi reꞌenle siꞌle nigula sulële, binacan xquia. Lëzi biꞌ nigula, chi reꞌembiꞌ siꞌbiꞌ beꞌmbyu, binacan xquia. Pero quie yaca benꞌ siꞌ laguedyi, huataꞌ tazëdi quieyaquëꞌ lao dza rdayaquëꞌ lao yedyi layu. Naꞌ reꞌendaꞌ cuëchitzaꞌohuaꞌ cabëꞌ tazëdi gataꞌ quiele. \p \v 29 Bichaꞌ, ta reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe, baruen bago yeyudyi yedu yedyi layu. Quie lenaꞌ chi bazulële nigula, hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi como ca quie bizulële nigula. \v 30 Lëzi leꞌe benꞌ raca yelaꞌ yëchiꞌ quie, hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi como ca benꞌ biraca yelaꞌ yëchiꞌ quie. Lëzi leꞌe benꞌ ruz̃idyi redaohue, hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi como ca quie benꞌ biruz̃idyi biredaohue. Lëzi leꞌe benꞌ raꞌo ta de lao yedyi layu, hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi como ca quie benꞌ bigaꞌo ta de lao yedyi layu. \v 31 Lëzi leꞌe benꞌ babë gan ta de lao yedyi layu, hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi como ca quie benꞌ bibë gan ta de lao yedyi layu. Rguixoguiꞌa canaꞌ danꞌ bazaꞌ dza yeyudyi yedu yedyi layu. \p \v 32 Reꞌendaꞌ sule huen bidëbile. Yaca benꞌ binesiꞌ laguedyi, rueyacabiꞌ pensari ta hue quieyacabiꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi ta zuyacabiꞌ huen lao Cristo. \v 33 Pero yaca benꞌ bazulë nigula, rueyaquëꞌ pensari ga tzexiꞌyaquëꞌ ta rdziogue nigula quienëꞌ. \v 34 Netzaꞌ quie nigula bazulë beꞌmbyu, netzaꞌ quie nigula cuidiꞌ. Naꞌ nigula cuidiꞌ ruebiꞌ pensari ta hue quiebiꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi ta gacabiꞌ benꞌ laxtaꞌo yëri lao Cristo. Pero nigula bazulë beꞌmbyu, ruenëꞌ pensari rdëbinëꞌ bi huenëꞌ ta zunëꞌ huen len xquiunëꞌ. \p \v 35 Canaꞌ rniaꞌ leꞌe danꞌ reꞌendaꞌ gataꞌ tadyaꞌa quiele, bireꞌendaꞌ gataꞌ tazëdi quiele. Reꞌendaꞌ sule contento huele mandado quie Cristo du guicho du laꞌadyiꞌle. \p \v 36 Chi leꞌe rdëbile quie z̃iꞌile nigula siꞌbiꞌ beꞌmbyu, danꞌ bate yelaꞌ cuidiꞌ quiebiꞌ, chi racale pensari huele quie z̃iꞌile nigula canꞌ, abihuena hueꞌle lato ta siꞌ beꞌmbyu lëbiꞌ. Binacan xquia siꞌ beꞌmbyu lëbiꞌ. \v 37 Pero lëzi chi leꞌe bireꞌenle siꞌ beꞌmbyu z̃iꞌile nigula, chi du guicho du laꞌadyiꞌle racale pensari bisiꞌ beꞌmbyu lëbiꞌ, abihuena bihueꞌle lato siꞌbiꞌ lëbiꞌ. Cala tamedian naꞌ, nacan dyaꞌa. \v 38 Lëlenaꞌ rniaꞌ nacan dyaꞌa hueꞌle lato siꞌ beꞌmbyu z̃iꞌile nigula, pero nacateran dyaꞌa chi bihueꞌle lato siꞌbiꞌ lëbiꞌ. \p \v 39 Chi nu nigula bazulënëꞌ xquiunëꞌ, biruꞌen lato usannëꞌ lëbëꞌ tu raca nebannëꞌ. Chi xquiunëꞌ bagutinëꞌ, canaꞌra ruꞌen lato yeziꞌnëꞌ beꞌmbyu tula, pero con chi benꞌ nao xneza Jesús. \v 40 Ca naca pensari quiaꞌ niaꞌ de que nacalan dyaꞌa quie nigula guti xquiuhue, chi nunu beꞌmbyu yeziꞌnëꞌ. Ca naca pensari quiaꞌ rniaꞌ, pero lëscanꞌ nacan pensari quie Bichi Be quie Diuzi. \c 8 \s1 Ni rnan quie yelaꞌ huao bdyia yaca benëꞌ lao ídolo \p \v 1 Ga ni rniaꞌ quie yelaꞌ huao rudyia yaca benëꞌ lao ídolo. Pues tali naꞌ ca rna yaca benëꞌ: Yuguluro neziro bibi zacaꞌ yaca ídolo. Pues nun quie baneziro canaꞌ, bireyaꞌalaꞌ huero cuinro benꞌ z̃e, denꞌ reyaꞌalaꞌ edyëꞌëro laguedyiro tacuenda huebëꞌraro xneza Diuzi mazera. \v 2 Chi raquero nacaro benꞌ rioñeꞌetzegue, lenaꞌ ruluꞌen ni lëꞌëtiꞌ birioñeꞌero cabëꞌ reyaꞌalaꞌ tzioñeꞌero. \v 3 Chi nedyëꞌëro Diuzi, nubëꞌcazi Diuzi raꞌo. \p \v 4 Naꞌra quie yelaꞌ huao rudyia yaca benëꞌ lao ídolo quieyaquëꞌ, tali rniaꞌ bibi zacaꞌ yaca ídolo rionlaꞌadyiꞌ yaca benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Tuzi Diuzi zu guibá zacaꞌ, ganura diuzi tula zu. \v 5 Baꞌalaꞌcazi chi rna yaca benëꞌ naca zë diuzi zu guibá, baꞌalaꞌcazi rnayaquëꞌ naca zë diuzi nitaꞌ lao yedyi layu, baꞌalaꞌcazi rnayaquëꞌ nitaꞌ benꞌ zë, benꞌ naca Señor quiero, \v 6 pero raꞌo neziro tuzi Diuzi zu. Lëlëbëꞌ naquëꞌ Xuziro. Lëlëbëꞌ bzaloguëꞌ yugulu ta de guibá len lao yedyi layu. Bzalorënëꞌ raꞌo, benꞌ nitaꞌ lao yedyi layu. Lëscanꞌ tuzi Jesucristo naquëꞌ benꞌ Señor quiero. Yugulute ta de guibá len lao yedyi layu nacan quienëꞌ. Lente raꞌo nacarëro quienëꞌ. \p \v 7 Pero cala nezi yugulu benꞌ nao xneza Jesús de que bibi zacaꞌ ídolo. Dza naꞌla uyonlaꞌadyiꞌyaquëꞌ nu ídolo. Naꞌ caora raoyaquëꞌ naꞌa, rezaꞌlaꞌadyiꞌyaquëꞌ quie yelaꞌ huao bdyia yaca benëꞌ lao ídolo. Naꞌra como binetzioñeꞌeyaquëꞌ dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, raqueyaquëꞌ rueyaquëꞌ tamedian chi raoyaquëꞌ yelaꞌ huao ta bdyia benëꞌ lao ídolo. \v 8 Pero cala por nun quie yelaꞌ huao ta raoro ilëꞌë Diuzi raꞌo benꞌ huen. Biinaro nacaro benꞌ mala chi gaoro bi ta dyia nu lao ídolo. Lëzi binaro nacaro benꞌ huen chi bigaoro bi ta dyia lao ídolo. \v 9 Dyëꞌëdi baneziro para raꞌo ruꞌen lato chi gaoro, chi bigaoro, ta rudyia yaca benëꞌ lao ídolo. Pero yaca benꞌ binetzioñeꞌe dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, bineziyaquëꞌ ruꞌen lato chi gaoro, chi bigaoro. Quie lenaꞌ reyaꞌalaꞌ gaparo cuidado ta bihuero ta quixi yaca benꞌ binetzioñeꞌe dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 10 Tu diꞌidzaꞌ rniaꞌ leꞌe. Chi leꞌe cueꞌle gaole ga bdyiayaquëꞌ yelaꞌ huao lao ídolo, chi guida tu benꞌ nao xneza Jesús, benꞌ binetzioñeꞌe dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, chi ilëꞌënëꞌ leꞌe ganꞌ reꞌle raole, naꞌ ruen z̃udyi gueꞌennëꞌ gaorënëꞌ yelaꞌ huao bdyia yaca benëꞌ lao ídolo. \v 11 Naꞌra chi gacan canꞌ, bibële huen. Por nun quie yelaꞌ rioñeꞌe quiele, bële ta uquixi tu benꞌ nao xneza Jesús, benꞌ binetzioñeꞌe dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Lëscanꞌ por lëbëꞌ guti Cristo lëꞌë yaga cruzo. \v 12 Lao Cristo gataꞌ dulaꞌ xquia quiele chi por leꞌe aoquixi benꞌ nao xneza Jesús, benꞌ binetzioñeꞌe dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 13 Quie lenaꞌ chi por nun quie udaohuaꞌ yelaꞌ huao bdyia yaca benëꞌ lao ídolo, chi canaꞌ dulaꞌ quiaꞌ naꞌ uquixi itu benꞌ nao xneza Jesús, nacalan dyaꞌa bira gaohuaꞌ bëꞌëlaꞌ bdyia yaca benëꞌ lao ídolo tacuenda bihuen z̃udyi dulaꞌ quiaꞌ naꞌ uquixi benꞌ bichaꞌ, benꞌ nao xneza Jesús. \c 9 \s1 Ni rnan quie yelaꞌ rnabëꞌ quie yaca apóstol \p \v 1 ¿Binezile napaꞌ derecho? ¿Binezile nacaꞌ apóstol? ¿Binezile blëꞌëdaꞌ Jesús Señor quiero? Dyin quie Diuzi biaꞌ dza naꞌ udixoguiꞌa leꞌe xtiꞌidzaꞌ Diuzi banacale benꞌ nao xneza Jesús. \v 2 Nitaꞌ benꞌ birezaque nëꞌëdiꞌ chi nacaꞌ apóstol. Pero leꞌe, decazide reyaꞌalaꞌ yezaquele nëꞌëdiꞌ chi nacaꞌ apóstol, danꞌ dyin quiaꞌ naꞌ nacale benꞌ nao xneza Jesús. Lenaꞌ nacan prueba tali naꞌ nacaꞌ apóstol. \p \v 3 Ni yequëbaꞌ quie yaca benꞌ rnë condre nëꞌëdiꞌ: \v 4 Napaꞌ derecho inabaꞌ ta gunle ta gaohuaꞌ len ta yoꞌogaꞌ. \v 5 Lëzirë napaꞌ derecho siꞌa nigula nao xneza Jesús gaca z̃gulaꞌ con ca rue yaca los demás apóstoles, lenlë yaca benꞌ bichi Jesús, len Pedro. \v 6 ¿Bixquienꞌ racale pensari rupazi Bernabé len nëꞌëdiꞌ, bibi derecho napandoꞌ inabandoꞌ leꞌe gunle ta huendoꞌ gasto quiendoꞌ caora cati rdandoꞌ rguixogueꞌndoꞌ yaca benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi? \v 7 ¿Binezile ganu nunu soldado rguiz̃uguëꞌ cuinzëꞌ ta gaconëꞌ len ta gaonëꞌ? ¿Lëzi binezile quie benꞌ raza bedzuliꞌ? Napëꞌ derecho gaohuëꞌ ta razëꞌ. ¿Lëzirë binezile quie benꞌ rapa becoꞌ z̃iꞌilaꞌ? Napëꞌ derecho siꞌnëꞌ nidyiꞌ quiebaꞌ yoꞌoguëꞌ. \v 8 Bireyaꞌalaꞌ huele pensari ta racazi laꞌadyaꞌ rniaꞌ, porque lëscanꞌ canaꞌ rnën lëꞌë guichi ley quie Moisés. \v 9 Lëꞌë guichi naꞌ rnën cani: “Bireyaꞌalaꞌ udzeꞌro du ruꞌa bëdyihuaga caora rdabaꞌ rutzutzu ruliobaꞌ bdyigoꞌ quie trigo ta ero bini quien.” \p Con ca rna lëꞌë guichi, cala quie bëdyihuagazi rnën. \v 10 Lëzi rnërën quie raꞌo benëꞌ, porque udixu Diuzi ley quienëꞌ ta gacalën raꞌo. Pues lao tu benꞌ ruzolo yu, len itu benꞌ rchugo trigo, rupayaquëꞌ rbezayaquëꞌ yeziꞌyaquëꞌ usecho quieyaquëꞌ. \v 11 Para leꞌe nacandoꞌ ca quie benꞌ guza bini trigo, danꞌ bëndoꞌ dyin quie Diuzi udixogueꞌndoꞌ leꞌe xtiꞌidzëꞌ. Lëlenaꞌ ¿bixquienꞌ raquele pensari bireyaꞌalaꞌ siꞌndoꞌ usecho? ¿Bixquienꞌ raquele pensari binapandoꞌ derecho inabandoꞌ gacalële nëtoꞌ ta rdzioguendoꞌ ta gaondoꞌ len ta yoꞌondoꞌ tu nerdandoꞌ lao yedyi layu? \v 12 Naparandoꞌ derecho inabandoꞌ leꞌe gacalële nëtoꞌ cala ca yaca benꞌ tula. \p Pero ni tu lasa binenabandoꞌ leꞌe gacalële nëtoꞌ. Yugulute baozuendoꞌ tacuenda bicuezan quixogueꞌro yaca benëꞌ cabëꞌ una Cristo, cabëꞌ bënëꞌ quiero. \v 13 Banezile ca naca quie benꞌ napa dyin quie idaoꞌ. Por nun quie dyin hueyaquëꞌ luꞌu idaoꞌ, canaꞌ hueyaquëꞌ gan ta gaoyaquëꞌ. Lëscanꞌ nezile nun quie rapayaquëꞌ ruꞌaba ta zu luꞌu idaoꞌ, canaꞌ napayaquëꞌ derecho gaoyaquëꞌ bëꞌëlaꞌ dyia ruꞌaba nacan gun quie Diuzi. \v 14 Lëzirë canaꞌ reꞌen Cristo gaca quie nëtoꞌ, benꞌ rguixogueꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quiëꞌ. Tanun quie rdandoꞌ rguixogueꞌndoꞌ yaca benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quiëꞌ, canaꞌ napandoꞌ derecho inabandoꞌ leꞌe gunle ta gaondoꞌ, len ta yoꞌondoꞌ, len ta gacondoꞌ. \v 15 Pero ni tu lasa binehuenaꞌ leꞌe zëdi inabaꞌ ca ta reyaꞌalaꞌ gunle nëꞌëdiꞌ. Lëzi cala ruaꞌ guichi ni ta inabaꞌ gunle nëꞌëdiꞌ bi cosa. Zuaꞌ dispuesto gatiaꞌ lao laza inabaꞌ leꞌe bi cosa, chi por lenaꞌ biyegaꞌnro huen, naꞌ bisuaꞌ contento. \p \v 16 Biruaꞌ z̃e cuinaꞌ nun quie nacan dyin quiaꞌ rguixoguiꞌa benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Nacan ladyinaꞌa rguixoguiꞌaꞌ. Reꞌen ca reꞌenna ruzuaꞌ diꞌidzaꞌ rguixoguiꞌan, porque huaca bayëchiꞌ quiaꞌ chi usanaꞌ biquixoguiꞌa benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 17 Chi quixoguiꞌa benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi de gustozi, huegaꞌnnan huen quiaꞌ. Chi quixoguiꞌayaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi con ganzi, decazide nacan ladyinaꞌa ta pcaꞌn Diuzi lao naꞌa. \v 18 ¿Cabiz̃i yegaꞌnnan huen quiaꞌ? Cani yegaꞌnnan huen quiaꞌ: Huabeꞌ chizi gula luꞌu guicho laxtaꞌohuaꞌ nun quie bibi unabaꞌ leꞌe caora udixoguiꞌa leꞌe xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Baꞌalaꞌcazi napaꞌ derecho inabaꞌ leꞌe, bibi unabaꞌ leꞌe. \p \v 19 Baꞌalaꞌcazi binacaꞌ benꞌ zulao xaꞌne, ruaꞌ ca quie benꞌ zulao xaꞌne tacuenda huaꞌ gan inao benëꞌ zë xneza Cristo. \v 20 Cati zuaꞌ lado yaca benꞌ Israel, ruaꞌ ca rueyaquëꞌ. Ca naoyaquëꞌ ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés dza naꞌla, canaꞌ rnaoriaꞌ ley naꞌ. Canaꞌ ruaꞌ baꞌalaꞌcazi binacaꞌ cuenda len leyaquëꞌ ta inaohuaꞌ ley naꞌ, pero naohuaꞌ ley naꞌ tacuenda huaꞌ gan inaoyaquëꞌ xneza Cristo. \v 21 Lëzi cati zuaꞌ lado yaca benꞌ binao ley pcaꞌn Diuzi lao naꞌa Moisés, binaohuaꞌ ley naꞌ tacuenda huaꞌyaquëꞌ gan inaoyaquëꞌ xneza Cristo. Pero cala binaohuaꞌ ley, porque rnaocazaꞌ ley quie Diuzi nun quie rnaohuaꞌ ley quie Cristo. \v 22 Lëzi cati zuaꞌ lado yaca benꞌ binetzioñeꞌe dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi, biruaꞌ cuinzaꞌ benꞌ rioñeꞌe tacuenda huaꞌ ganꞌ inaorayaquëꞌ mazera xneza Jesús. Canaꞌ ruaꞌ cati zuaꞌ lado yugulute benëꞌ ga raꞌa, rueriaꞌ lëbizi len leyaquëꞌ tacuenda inaoyaquëꞌ xneza Jesús gataꞌ yelaꞌ neban quiejëꞌ tuzioli. \v 23 Canaꞌ ruaꞌ tacuenda ye yaca benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi gataꞌ yelaꞌ neban quieyaquëꞌ tuzioli. Canaꞌ ruaꞌ tacuenda huaꞌ tu parte quiaꞌ nacan cuenda quiaꞌ quixoguiꞌa xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 24 Banezile ca naca quie benꞌ ruꞌu carrera. Baꞌalaꞌcazi tapa gaꞌyoꞌyaquëꞌ tzuꞌuyaquëꞌ be, pero tuzëꞌ hue gan premio. Lëzi leꞌe, ulenao xneza Jesús du guicho du laꞌadyiꞌle tacuenda huele gan premio quien. \v 25 Yaca benꞌ rue deporte gapayaquëꞌ cuinyaquëꞌ dyëꞌëdi tacuenda gacayaquëꞌ benꞌ tzutzu huala. Canaꞌ rueyaquëꞌ cuenda hueyaquëꞌ gan tu coron de laꞌagaꞌ. Naꞌra coron laꞌagaꞌ hueyaquëꞌ gan, huabidyin huabiaguiꞌn, biden tuzioli. Pero ca naca premio gun Diuzi raꞌo, biibidyin bicuiaguiꞌn, den tuzioli. \v 26 Quie lenaꞌ, por tu parte quiaꞌ nëꞌëdiꞌ, bitaꞌ ca rda benꞌ laochula, bihuaꞌ ca rue benꞌ rdilalë be ladzazi. \v 27 Biruꞌa lato huaꞌ ca ta rna cuerpo quiaꞌ. Bireꞌendaꞌ huen z̃udyi quiaꞌ idzaꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ, danꞌ biunaohuaꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi dza caora psëdiaꞌ yaca benëꞌ ta inaoyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \c 10 \s1 Ga rnën condre yaca ídolo \p \v 1 Bichaꞌ, rniaꞌ leꞌe ta yezaꞌlaꞌadyiꞌle cabëꞌ guca quie yaca xuzixtaꞌoro. Yuguluyaquëꞌ unaoyaquëꞌ tu plari nacan beo ta bzë Diuzi ladza dza broyaquëꞌ nación Egipto. Lëzi yuguluyaquëꞌ uderëyaquëꞌ luꞌu nisadaoꞌ laona Nisadaoꞌ Z̃na. \v 2 Gucayaquëꞌ tuz̃e len Moisés dza naꞌte caora unaoyaquëꞌ plari nacan beo udeyaquëꞌ luꞌu Nisadaoꞌ Z̃na. \v 3 Bë Diuzi yelaꞌ huaca quienëꞌ pchizëꞌ yelaꞌ huao ta udao yugulute yaca xuzixtaꞌoro, benꞌ ziolë Moisés tzaz̃e. \v 4 Lëzirë bë Diuzi yelaꞌ huaca quienëꞌ ulioguëꞌ nisa luꞌu yo ta hueꞌe yugulute yaca xuzixtaꞌoro. Lëyo ga bro nisa rnën quie Cristo, benꞌ ziolë leyaquëꞌ. \v 5 Pero ude gatzoyaquëꞌ gutiyaquëꞌ lao lato ga bidyia yuꞌu nun quie biyaxe Diuzi ca bëyaquëꞌ. \p \v 6 Ca beyëchiꞌ gula guca quieyaquëꞌ, reyaꞌalaꞌ huero pensari ta bihuero tamedian ca tamedian bë xuzixtaꞌoro. \v 7 Lëscanꞌ bireyaꞌalaꞌ tzionlaꞌadyiꞌro nu ídolo cabëꞌ bë bala yaca xuzixtaꞌoro. Lenaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Biz̃i yaca benëꞌ ureꞌyaquëꞌ udaoyaquëꞌ hueꞌeyaquëꞌ. Bëyaquëꞌ lani ta uyonlaꞌadyiꞌyaquëꞌ ídolo quieyaquëꞌ.” Canaꞌ nan lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 8 Quie lenaꞌ bihuele bizinaquezi utilale nigula binaca z̃gulale con cabëꞌ bë yaca xuzixtaꞌoro. Por len guti galobetzona milayaquëꞌ lao tu dzazi. \v 9 Lëzi bireyaꞌalaꞌ huero bizinaquezi cabëꞌ bë yaca xuzixtaꞌoro bdzaꞌ Diuzi leyaquëꞌ. Caora beyudyi yelaꞌ z̃elaꞌadyiꞌ quie Diuzi, useꞌelëꞌ bëla ta udiꞌimbaꞌ leyaquëꞌ gutiteyaquëꞌ. \v 10 Bireyaꞌalaꞌ inaro diꞌidzaꞌ biz̃u condre Diuzi cabëꞌ una yaca xuzixtaꞌoro danꞌ unajëꞌ bigucalë Diuzi leyaquëꞌ. Caora naꞌ useꞌelaꞌ Diuzi tu ángel quiëꞌ ta bëtinëꞌ leyaquëꞌ. \p \v 11 Ca ta uz̃aca yaca xuzixtaꞌoro tiempote nacan ta huero pensari bihuero ca bëyaquëꞌ. Por lenaꞌ bzu Moisés diꞌidzaꞌ lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi ta gacalën raꞌo dza rdaro nebanro baruen bago yeyudyi yedyi layu. \v 12 Cani rniaꞌ, raꞌo raquero zioro dyëꞌëdi inaoro xneza Diuzi, pero reyaꞌalaꞌ gaparo cuidado ta biiquixiro huero con ganzi. \v 13 Con bitezi prueba gaca quiero, huacalë Diuzi raꞌo ta sueron. Sudyiꞌilëro Diuzi bihuenëꞌ lato gataꞌ prueba quiero bisuero. Cati gataꞌ prueba quiero, biusanlaꞌadyiꞌnëꞌ raꞌo, gacalënëꞌ raꞌo ta bihuero tamedian. \p \v 14 Lëlenaꞌ rniaꞌ leꞌe benꞌ bichaꞌ, benꞌ nedyëꞌëdaꞌ. Ibigaꞌle tzalaꞌla, bitzionlaꞌadyiꞌle yaca ídolo. \v 15 Rniaꞌ leꞌe como ca benꞌ banezi con cabëꞌ rna xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Huanezile cabëꞌ naca diꞌidzaꞌ baoniaꞌ leꞌe, chi nacan huen, chi binacan huen. \v 16 Caora yoꞌoro vino nisa bedzuliꞌ rëbiro Diuzi diuxcaleloꞌ, caora naꞌ rezaꞌlaꞌadyiꞌro nacalëronëꞌ tuz̃e nun quie ulato ren quienëꞌ ta gaca huen quiero. Lëscanꞌ caora gaoro yëta xtila rulidzaronëꞌ, caora naꞌ rezaꞌlaꞌadyiꞌro nacalëronëꞌ tuz̃e nun quie gutinëꞌ lëꞌë yaga cruzo ta gaca huen quiero. \v 17 Baꞌalaꞌcazi nacaro benꞌ zë, tuzi yëta xtila gaoro yuguluro. Quie lenaꞌ nacalëro tuzi len Cristo. \p \v 18 Inaꞌle dyëꞌëdi cabëꞌ rue yaca benꞌ Israel. Caora raoyaquëꞌ ta rudyiayaquëꞌ ruꞌaba quie Diuzi, lenaꞌ rluꞌen quieyaquëꞌ rionlaꞌadyiꞌyaquëꞌ Diuzi. \v 19 Pero ¿biz̃i inaro quie benꞌ rudyia bëꞌëlaꞌ lao ídolo? Inaro bibi zacaꞌ ídolo rionlaꞌadyiꞌyaquëꞌ. Inaro quie bëꞌëlaꞌ rudyiayaquëꞌ lao ídolo binaca laꞌiya bëꞌëlaꞌ, bëꞌëlaꞌzi nacan. \v 20 Caora rudyiayaquëꞌ bëꞌëlaꞌ ruꞌaba quieyaquëꞌ, cala rionlaꞌadyiꞌyaquëꞌ Diuzi, taxiꞌibiꞌla rionlaꞌadyiꞌyaquëꞌ. Bireꞌendaꞌ huele tuz̃e len yaca taxiꞌibiꞌ. \v 21 Bisaqueꞌ gacalëro Cristo tuz̃e chi nacalëro yaca taxiꞌibiꞌ tuz̃e. Bisaqueꞌ tzionlaꞌadyiꞌro Cristo chi rionlaꞌadyiꞌro yaca taxiꞌibiꞌ. \v 22 ¿Bixquienꞌ reꞌenle idzaꞌ Diuzi leꞌe? ¿Bixquienꞌ ruera leꞌe z̃e ca Diuzi? \s1 Ni nan ca reyaꞌalaꞌ gacalëro benꞌ bichiro, benꞌ binetzioñeꞌe dyëꞌëdi quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi \p \v 23 Tali naꞌ huaca huero yugulute ta reꞌenro huero, pero cala yugulu ta reꞌenro huero nacan dyaꞌa quiero, cala yugulu ta reꞌenro huero huacalën raꞌo ta tzioro inaoro xneza Jesús. \v 24 Bireyaꞌalaꞌ huero yaladyiꞌ lëro laguedyiro. Reyaꞌalaꞌ huero tahuen gacalëro laguedyiro. \p \v 25 Ta rutiꞌyaquëꞌ lao yeꞌeya, huaca gaoro yuguluten. Nica inabaziro ga yexiꞌyaquëꞌn. Lenaꞌ binacan ta idëbiro bëꞌ gaoron. \v 26 Binacan ta idëbiro, danꞌ yugulute ta de lao yedyi layu nacan ladyinaꞌa Diuzi. \p \v 27 Chi reꞌen tu benꞌ binao xneza Jesús tzioro ta gaolëronëꞌ tzaz̃e, chi reꞌenro tzioro, huaca gaoro yugulute ta gunnëꞌ. Nica inabazironëꞌ ga yexiꞌnëꞌn. Lenaꞌ binacan ta idëbiro bëꞌ gaoron. \v 28 Pero bigaoron chi inanëꞌ raꞌo: “Yelaꞌ huao niga nacan ta bdyiandoꞌ lao yaca ídolo.” Chi canaꞌ unëꞌ, bigaocaziron ta inezi benꞌ naꞌ bireyaꞌalaꞌ gaoron chi neziro bëꞌëlaꞌ ta bdyiayaquëꞌ lao ídolo. \v 29 Anezdaꞌ de que nezile bireyaꞌalaꞌ gaoron, pero benꞌ naꞌ binezinëꞌ bireyaꞌalaꞌ gaoron. \p Pero huanaba benꞌ reꞌen gao bëꞌëlaꞌ: “¿Bixquienꞌ naoꞌ bireyaꞌalaꞌ gaohuaꞌ bëꞌëlaꞌ ta dyia lao ídolo, chanꞌ anezdaꞌ binaca laꞌiya bëꞌëlaꞌ, bëꞌëlaꞌzi nacan? Lenaꞌ biuzagan nëꞌëdiꞌ ta bigaohuaꞌn. \v 30 Chi yëpaꞌ Diuzi diuxcaleloꞌ bëꞌ gaohuaꞌn, ¿bixquienꞌ inë benëꞌ condre nëꞌëdiꞌ bëꞌ gaohuaꞌn?” \v 31 Pues cani yequëbaꞌ benꞌ una nëꞌëdiꞌ canaꞌ: Chi gaoro bi cosa, chi bigaoro bi cosa, chi yoꞌoro bi cosa, chi biyoꞌoro bi cosa, con bitezi huero, hueron ta huero Diuzi benꞌ z̃e. \v 32 Reyaꞌalaꞌ gaparo cuidado ta bihuero con ganzi ta biiquixi yaca benëꞌ, laꞌachi benꞌ Israel, laꞌachi benꞌ binaca benꞌ Israel, laꞌachi benꞌ nao xneza Cristo. \v 33 Por tu parte quiaꞌ nëꞌëdiꞌ, quele beyudyi racaꞌ ta gaca tahuen quiaꞌ cuinzaꞌ, denꞌ lëscanꞌ para yugulute yaca benëꞌ, racaꞌ ta gaca tahuen quieyaquëꞌ gataꞌ yelaꞌ neban quieyaquëꞌ tuzioli. \c 11 \p \v 1 Cabëꞌ ruaꞌ rnaohuaꞌ xneza Cristo, lëscanꞌ leꞌe reyaꞌalaꞌ inaorële huerële ca ruaꞌ. \v 2 Bichaꞌ, redaohuedaꞌ rlëꞌëdaꞌ cabëꞌ ruele rezaꞌlaꞌadyiꞌle nëꞌëdiꞌ, banaole dyëꞌëdi con cabëꞌ baoniaꞌ leꞌe. \v 3 Reꞌendaꞌ tzioñeꞌele de que naca Cristo benꞌ rnabëꞌ raꞌo. Lëzi cabëꞌ raꞌo rnabëꞌro nigula quiero, canaꞌ Xuziro Diuzi arnabëꞌnëꞌ Cristo. \v 4 Chi utacoro guichoro caora cati hueꞌlëro Diuzi diꞌidzaꞌ, o chi caora cati quixogueꞌro yaca benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi ganꞌ yeguꞌudiꞌro huero culto, canaꞌ biraparo balaꞌana Cristo, benꞌ rnabëꞌ raꞌo. \v 5 Pero netzaꞌ quie yaca nigula, chi biutaconëꞌ guichonëꞌ caora cati hueꞌlënëꞌ Diuzi diꞌidzaꞌ, o chi caora cati quixogueꞌnëꞌ yaca benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi ganꞌ yeguꞌudiꞌro huero culto, canaꞌ birapanëꞌ balaꞌana xquiunëꞌ, benꞌ rnabëꞌ lëbëꞌ. Lenaꞌ nacan ca quie tu nigula baochibi guichogue. \v 6 Yaca nigula reyaꞌalaꞌ uchibinëꞌ guichonëꞌ chi bireꞌennëꞌ utaconëꞌ guichonëꞌꞌ caora cati hueꞌlënëꞌ Diuzi diꞌidzaꞌ. Pero chi redueꞌnëꞌ uchibinëꞌ guichonëꞌ, reyaꞌalaꞌ utaconëꞌ guichonëꞌ. \v 7 Pero bireyaꞌalaꞌ utaco beꞌmbyu guichonëꞌ, danꞌ neyaꞌanëꞌ ca Diuzi, huenëꞌ z̃e Diuzi. Pero nu nigula huenëꞌ z̃e beꞌmbyu. \v 8 Diuzi, cati bzaloguëꞌ bëguëꞌ beꞌmbyu, cala nigula uz̃iꞌguëꞌ bëguëꞌ beꞌmbyu. Pero cati bzaloguëꞌ bëguëꞌ nigula, naꞌra uz̃iꞌguëꞌ beꞌmbyu bëguëꞌ nigula. \v 9 Por nun quie beꞌmbyu bë Diuzi nigula. Cala por nun quie nigula bë Diuzi beꞌmbyu. \v 10 Tanaꞌ lenaꞌ reyaꞌalaꞌ utaco nigula guichonëꞌ ta uluꞌen rapanëꞌ balaꞌana yaca beꞌmbyu, danꞌ naca beꞌmbyu benꞌ rnabëꞌ quienëꞌ. Lëscanaꞌ ruerë yaca ángel rapayaquëꞌ balaꞌana Diuzi. \v 11 Pero reꞌen Diuzi huero dyin quienëꞌ. Rnaban yuguluro hueron, chi beꞌmbyu, chi nigula. \v 12 Nacan tabala uz̃iꞌ Diuzi beꞌmbyu bzaloguëꞌ bëguëꞌ nigula. Lëzirë nacan tabala nigula baraloguëꞌ quie beꞌmbyu. Pero dyin bë Diuzi bazu rupateyaquëꞌ. \p \v 13 Leꞌe ulehuecara pensari chi nacan huen, chi binacan huen, chi biutaco nigula guichonëꞌ caora hueꞌlënëꞌ Diuzi diꞌidzaꞌ. \v 14 ¿Binezile nacacazin yelaꞌ stuꞌ quie beꞌmbyu cuia guitzaꞌ guichonëꞌ tona? \v 15 Pero nacacazin balaꞌana quie yaca nigula cuia guitzaꞌ guichonëꞌ tona. Bë Diuzi guitzaꞌ guichonëꞌ tona ta utacon guichonëꞌ. \v 16 Lëzirë rniaꞌ leꞌe chi nitaꞌ benꞌ biraxe ca baoniaꞌ, reyaꞌalaꞌ ineziyaquëꞌ nacan tabala ca baoniaꞌ. Nëtoꞌ len yaca los demás benꞌ nao xneza Jesús, naca tuzi ca diꞌidzaꞌ rnëndoꞌ. \s1 Ni nan cabëꞌ bibëjëꞌ huen caora udaoyaquëꞌ rtzeꞌ quie Cristo \p \v 17 Ta rniaꞌ leꞌe niga binacan ta yedaohuedaꞌ ca bële, danꞌ na yaca benëꞌ de que lao laza huele tadyaꞌa, ruele tamedianla ganꞌ reguꞌudiꞌle ruele culto. \v 18 Canaꞌ rna yaca benëꞌ de que ganꞌ reguꞌudiꞌle ruele culto relaꞌ laguedyile binacale tuzi. Lëlenaꞌ raquedaꞌ nacan tabala con cabëꞌ na yaca benëꞌ. \v 19 Cala ta reyaꞌalaꞌ huele ruele barbiole laguedyile chopa tzona cueꞌ. Raquele chi huele canaꞌ, canaꞌ inezile nu benꞌ nao xneza Jesús du guicho du laꞌadyiꞌ, pero pensarizi huele huele canaꞌ. \v 20 Leꞌe danꞌ ruele canaꞌ, bibi zacaꞌn reguꞌudiꞌle raole rezaꞌlaꞌadyiꞌle Cristo. \v 21 Ganꞌ reguꞌudiꞌle ta gaole binacan huen biraole tzaz̃e. Balale larbialaotele raole. Naꞌ ibalale regaꞌnle sin gaole. Naꞌ ibalale riꞌole z̃udyile. \v 22 ¿Bixquienꞌ raquele bizu yuꞌu quiele ga gaole, ga yoꞌole? Dulaꞌ quiele ruz̃idyi yaca benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. Lëzirë dulaꞌ quiele redueꞌ benꞌ bi de ta gao. ¿Cabiz̃i reꞌenle iniaꞌ leꞌe? ¿Reꞌenle iniaꞌ leꞌe ruele tahuen? Bisaqueꞌ iniaꞌ leꞌe ruele tahuen. \s1 Ni rguixogueꞌn ga zeꞌlao beyudyi udao Jesús rtzeꞌ quie lani Pascua \r (Mt. 26.26‑29; Mr. 14.22‑25; Lc. 22.14‑20) \p \v 23 Naꞌra ta iniaꞌ leꞌe niga nacan ta una Cristo nëꞌëdiꞌ: Zadzeꞌ dza caora ilëꞌëtiꞌzi guxuyaquëꞌ lëbëꞌ, caora naꞌ uz̃iꞌnëꞌ tu yëta xtila \v 24 gudyinëꞌ Diuzi: “Diuxcaleloꞌ.” Te naꞌ bz̃uz̃unëꞌn naꞌ unëꞌ: “Ulegao yëta xtila ni. Lenaꞌ nacan ca quie cuerpo quiaꞌ. Huatiaꞌ cuenda gataꞌ yelaꞌ hueziꞌz̃e quiele lao Diuzi. Cabëꞌ bëliaꞌ leꞌe niga, canaꞌ huerële ta yezaꞌlaꞌadyiꞌle nëꞌëdiꞌ cabëꞌ biaꞌ quiele.” \v 25 Lëzirë beyudyi udaohuëꞌ, uz̃iꞌnëꞌ tu copa bazënëꞌn. Naꞌra unëꞌ: “Vino nisa bedzuliꞌ yudzu copa ni nacan ca quie ren quiaꞌ. Lenaꞌ ilatogaꞌ gatiaꞌ cuenda yegaꞌntzaꞌolë Diuzi leꞌe tacubila. Con bëꞌ yoꞌole vino nisa bedzuliꞌ ganꞌ yeguꞌudiꞌle, canaꞌ huele ta yezaꞌlaꞌadyiꞌle cabëꞌ biaꞌ quiele.” Canaꞌ una Cristo. \v 26 Naꞌ niaꞌ leꞌe de que con cabëꞌ gaoro yëta xtila yoꞌoro nisa bedzuliꞌ ganꞌ yeguꞌudiꞌro, lenaꞌ yezaꞌlaꞌadyiꞌro cabëꞌ guca quie Cristo gutiëꞌ lëꞌë yaga cruzo. Canaꞌ yezaꞌlaꞌadyiꞌroguëꞌ hasta dza cati yeguidëꞌ lao yedyi layu tatula. \s1 Ni rnan gaparo cuidado bëꞌ gaoro rtzeꞌ quie Cristo \p \v 27 Chi gaoro yoꞌoro con ganzi bëꞌ yezaꞌlaꞌadyiꞌro cabëꞌ bë Cristo quiero, lenaꞌ saquero quienëꞌ ca quie benꞌ bibi zacaꞌn cuerpo quie, benꞌ bibi zacaꞌn ren quie. \v 28 Reyaꞌalaꞌ yeyuero pensari chi ruero tamala, naꞌtera ixubalëpiro lao Diuzi ta yeziꞌz̃enëꞌ quiero bëꞌ gaoro yezaꞌlaꞌadyiꞌro Cristo. \v 29 Porque nacacazin dulaꞌ xquia quiero lao Diuzi chi raoro riꞌoro yezaꞌlaꞌadyiꞌro Cristo con ganzi, bihuero pensari chi quie Cristo hueron bëꞌ gaoro yoꞌoro. \v 30 Quie lenaꞌ bala leꞌe baraca z̃hueꞌle, ibala leꞌe binapale fuerza, ibala leꞌe ratile. \v 31 Chi yeyuero pensari chi ruero tamala, naꞌtera ixubalëpiro tacuenda yeziꞌz̃e Diuzi quiero, chi huero canaꞌ, bigataꞌ dulaꞌ xquia quiero lao Diuzi. \v 32 Pero cati rdilanëꞌ raꞌo, nacan ta bihuero tamedian ta bigataꞌ castigo quiero ca castigo gataꞌ quie yaca benꞌ binao xneza Jesús dza hue Diuzi juicio lao yedyi layu. \p \v 33 Lëlenaꞌ benꞌ bichaꞌ, bëꞌ yeguꞌudiꞌle ganꞌ gaole bëꞌ yezaꞌlaꞌadyiꞌle quie Cristo, reyaꞌalaꞌ cuezale guida laguedyile ta gaole tzaz̃e. \v 34 Chi barduele gaole, reyaꞌalaꞌ gaole z̃an yuꞌu quiele, naꞌtera tziole ganꞌ yeguꞌudiꞌle gaole rtzeꞌ quie Cristo, pero cala con ganzi tacuenda bigataꞌ castigo quiele lao Diuzi. Lëzi hueriaꞌ arreglo ca yaca ta beganꞌ bëꞌ guidaꞌ tatula ideyubaꞌ leꞌe. \c 12 \s1 Netzaꞌ ta banegun Diuzi quie tu turo \p \v 1 Bichaꞌ, reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe ta inezile ca naca ta banegun Diuzi quie tu turo raꞌo benꞌ nao xneza Jesús. \p \v 2 Leꞌe dyëꞌëdi nezile ca guca quiele dza biunaole xneza Jesús, bipsanle unaole nu ídolo bero quiele. \v 3 Tanaꞌ lenaꞌ reꞌendaꞌ inezile nitu nunu ina utasi unia Cristo chi nacan tabala yuꞌuyaquëꞌ Bichi Be quie Diuzi. Lëzirë reꞌendaꞌ inezile nitu nunu ina du guicho du laꞌadyiꞌ: “Naca Cristo Señor quiaꞌ”, chi biyuꞌuyaquëꞌ Bichi Be quie Diuzi. \p \v 4 Ca naca raꞌo benꞌ nao xneza Jesús, netzaꞌ ta banegun Diuzi tu turo ta uzuro diꞌidzaꞌ quienëꞌ inaoro xnezëꞌ. Pero tuzi Diuzi zu guibá banegunnëꞌ quiero. \v 5 Tazë modo de ta huero inaoro xneza Diuzi, pero cala zë diuzi zu, tuzi Diuzi zu guibá inaoro xnezëꞌ. \v 6 Tazë modo de ta hue Diuzi ca reꞌennëꞌ huenëꞌ, pero tuzi Diuzi zu guibá huenëꞌ yugulu ca reꞌennëꞌ huenëꞌ. \v 7 Diuzi ruluꞌecazinëꞌ raꞌo yuꞌucaziro Bichi Be quienëꞌ ta gataꞌ tadyaꞌa quiero yuguluro. \v 8 Diuzi, conlë Bichi Be quienëꞌ, banegunnëꞌ bala raꞌo ta tzioñeꞌero dyëꞌëdi con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Lëzirë Diuzi, conlë Bichi Be quienëꞌ, banegunnëꞌ ibala raꞌo ta neziro dyëꞌëdi ca naca pensari quienëꞌ. \v 9 Lëzirë Diuzi, conlë Bichi Be quienëꞌ, banegunnëꞌ ibala raꞌo ta sudyiꞌilëronëꞌ dyëꞌëdi. Ibala raꞌo banegunnëꞌ ta yeyuero benꞌ raca z̃hueꞌ. \v 10 Ibala raꞌo banegunnëꞌ ta huero yelaꞌ huaca quienëꞌ. Ibala raꞌo banegunnëꞌ ta tzetixogueꞌro yaca benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Ibala raꞌo banegunnëꞌ ta yezaquero nu benꞌ yuꞌu bichi be xiꞌibiꞌ, nu benꞌ yuꞌu Bichi Be quie Diuzi. Lëzi ibala raꞌo banegunnëꞌ ta inëro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro. Ibala raꞌo banegunnëꞌ ta yexiꞌidzeꞌro benëꞌ bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro. \v 11 Tuzi Bichi Be quie Diuzi ruꞌenëꞌ laze banegunnëꞌ quie quiero según ca reꞌen Diuzi gaca quiero. \s1 Baꞌalaꞌcazi netzaꞌ quie tu turo, yuguluro nacalëro Cristo tuz̃e \p \v 12 Baꞌalaꞌcazi tuzi naca cuerpo quiero, pero nayaꞌn zë cueꞌ. Canaꞌ nacarë quie raꞌo benꞌ nao xneza Jesús. \v 13 Laꞌachi benꞌ Israel, laꞌachi benꞌ tula, laꞌachi benꞌ zu lao xaꞌne, laꞌachi benꞌ bizu zu lao xaꞌne, con nutezi, nacalëro Cristo tuzi. Naca quiero ca quie tuzi benëꞌ nun quie yugulutero yuꞌuro Bichi Be quie Diuzi. Tuzi Bichi Be quie Diuzi zu. Lao naꞌa Bichi Be quie Diuzi nacaro tuz̃e len lëbëꞌ. \p \v 14 Nayaꞌ cuerpo quiero zë cueꞌ, cala tu cueꞌzin. \v 15 Inaro chi niꞌaro inën inan: “Danꞌ binacaꞌ naꞌaloꞌ, bineyaꞌa nacaꞌ cuerpo quioꞌ.” Baꞌalaꞌcazi ina niꞌaro canaꞌ, neyaꞌcazin de cuerpo quiero. \v 16 Lëzirë inaro chi nagaro inën inan: “Danꞌ binacaꞌ laoloꞌ, bineyaꞌa nacaꞌ cuerpo quioꞌ.” Baꞌalaꞌcazi ina nagaro canaꞌ, neyaꞌcazin de cuerpo quiero. \v 17 ¿Biz̃i huero yero chi naca cuerpo quiero tulizi laoro? ¿Biz̃i huero ilëꞌëro chi naca cuerpo quiero tulizi nagaro? \v 18 Pero Diuzi bzalonëꞌn bëꞌnëꞌn quie quien según ca reꞌennëꞌ. \v 19 Chi tu cueꞌzin naca cuerpo quiero, gabi de huenan. \v 20 Lëscanꞌ baꞌalaꞌcazi nayaꞌ cuerpo quiero zë cueꞌ, pero nacacazin tuzi. \p \v 21 Laoro bisaqueꞌ yëbin naꞌaro: “Birquindaꞌ luëꞌ.” Lëzi guichoro bisaqueꞌ yëbin niꞌaro: “Birquindaꞌ luëꞌ.” \v 22 Naꞌ biz̃i tu ta neyaꞌ cuerpo quiero nacan yunꞌlaꞌadyiꞌ, nacaran belao para cuerpo quiero. \v 23 Danꞌ nacan yunꞌlaꞌadyiꞌ nayaꞌ cuerpo quiero, gapachiꞌron dyëꞌëdi. Danꞌ nacan ta biilëꞌë benëꞌ nayaꞌ cuerpo quiero, utacaron laꞌariꞌ. \v 24 Pero biutacaro laꞌariꞌ nu guichoro nu laoro, como danꞌ nacan ta ilëꞌë benëꞌ. Canaꞌ ta nayaꞌ cuerpo quiero nacan yunꞌlaꞌadyiꞌ, lëparte naꞌ nacaran tabelao para cuerpo quiero. Canaꞌ bë Diuzi bzalonëꞌ raꞌo \v 25 tacuenda gaca tahuen quie cuerpo quiero, ta bigataꞌ zëdi quie yaca ta nayaꞌ cuerpo quiero. Yuguluro benꞌ nao xneza Jesús, nacaro ca quie cuerpo quie Cristo dza rdaro lao yedyi layu. \v 26 Tanaꞌ lenaꞌ chi tu parte ta nayaꞌ cuerpo quie Cristo redzagalaona, lëzirë yedzagalaorë yugulu ta nayaꞌ cuerpo quie Cristo. Lëscanꞌ chi tu parte ta nayaꞌ cuerpo quie Cristo nacan dyaꞌa, lëlenaꞌ nacan dyaꞌa quie yugulute ta nayaꞌ cuerpo quie Cristo. \p \v 27 Tahuen para raꞌo nacan con baoniaꞌ leꞌe. Biz̃i naꞌa ta reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe nacaro ca quie cuerpo quie Cristo. Quie tu tu raꞌo nacaro ca quie ta nayaꞌ cuerpo quie Cristo. \v 28 Tanaꞌ lenaꞌ ulio Diuzi raꞌo, benꞌ nao xneza Jesús, ta huero zë cueꞌ dyin quienëꞌ ca reꞌennëꞌ huero. Tanëro ulioguëꞌ benꞌ naca yaca apóstol. Taorupe ulioguëꞌ yaca benꞌ rguixogueꞌ benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Taoyune ulioguëꞌ benꞌ ruzioñeꞌe laguedyi diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Taodape ulioguëꞌ benꞌ rue yelaꞌ huaca quienëꞌ. Naꞌ ulioguëꞌ benꞌ reyue benꞌ raca z̃hueꞌ. Naꞌ ulioguëꞌ benꞌ racalë laguedyi. Naꞌ ulioguëꞌ benꞌ rudzeꞌ niꞌa xnezi. Naꞌ ulioguëꞌ benꞌ raca inë diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌyaquëꞌ. \v 29 Cala yuguluro nacaro apóstol. Cala yuguluro nacaro benꞌ rguixogueꞌ benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. Cala yuguluro nacaro benꞌ ruzioñeꞌe laguedyi diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. Cala yuguluro ruero yelaꞌ huaca quienëꞌ. \v 30 Cala yuguluro reyuero benꞌ raca z̃hueꞌ. Cala yuguluro racaro inëro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro. Cala yuguluro racaro yexiꞌidzeꞌro yaca benëꞌ bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro. \v 31 Reyaꞌalaꞌ gueꞌenro gun Diuzi tadyaꞌara quiero. Pues ca ruaꞌ nëꞌëdiꞌ, reꞌendaꞌ uzioñeꞌeraꞌ leꞌe tu ta nacara dyaꞌa para leꞌe. \c 13 \s1 Reyaꞌalaꞌ idyëꞌëro laguedyiro \p \v 1 Naꞌra niaꞌ leꞌe, baꞌalaꞌcazi racaꞌ yugulu diꞌidzaꞌ de lao yedyi layu, baꞌalaꞌcazi racaꞌ iniaꞌ diꞌidzaꞌ ca diꞌidzaꞌ raca yaca ángel, pero chi binedyëꞌëdaꞌ yaca benëꞌ, bibi zacaꞌ ca ta racaꞌ lao Diuzi. Nacaꞌ ca quie tu instrumento birgüedyin lëbi. \v 2 Baꞌalaꞌcazi rguixoguiꞌa benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, baꞌalaꞌcazi rioñeꞌedaꞌ yugulu ta nacan zëdi tzioñeꞌero, baꞌalaꞌcazi nezdaꞌ yugulu bi ta raca lao yedyi layu, baꞌalaꞌcazi tanto raledaꞌ quie Diuzi, huaca iniaꞌ ga zu tu yaꞌa ta tzion iguꞌunnan tzalaꞌla, pero chi binedyëꞌëdaꞌ yaca benëꞌ, bibi zacaꞌ lao Diuzi. \v 3 Baꞌalaꞌcazi rguisiriaꞌ bi ta de quiaꞌ ruꞌa yaca benꞌ yëchiꞌ, baꞌalaꞌcazi usedyinaꞌ cuerpo quiaꞌ ta uzei yaca benꞌ rudie nëꞌëdiꞌ, pero chi binedyëꞌëdaꞌ yaca benëꞌ, bibi gan de biaꞌ lao Diuzi. \p \v 4 Chi nedyëꞌëro yaca benëꞌ, nacaro benꞌ z̃elaꞌadyiꞌ, nacaro benꞌ huen. Binacaro benꞌ z̃ëꞌ, binacaro benꞌ huexaꞌa, benꞌ rue z̃e cuine. \v 5 Chi nedyëꞌëro yaca benëꞌ, biulidzaroyaquëꞌ diꞌidzaꞌ lëꞌë, biulidzaroyaquëꞌ diꞌidzaꞌ xaꞌa. Chi nedyëꞌëro yaca benëꞌ, quiloro modo para bi huero para gacalëroyaquëꞌ, biidzaꞌziroyaquëꞌ, biudzeꞌlaꞌadyiꞌroyaquëꞌ. \v 6 Chi nedyëꞌëro yaca benëꞌ, biyedaohuero chi bi tu xquia bëyaquëꞌ. Chi bëyaquëꞌ tahuen, caora naꞌ yedaohuero. \v 7 Chi nedyëꞌëro yaca benëꞌ, yeziꞌz̃ero quieyaquëꞌ, yezudyiꞌilëroyaquëꞌ hueꞌlëroyaquëꞌ diꞌidzaꞌ z̃elaꞌadyiꞌ. \p \v 8 Chi tali nedyëꞌëro yaca benëꞌ, biusanro idyëꞌëroyaquëꞌ. Hueyudyi huedu bira quixogueꞌro benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. Hueyudyi huedu bira inëro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro. Hueyudyi huedu quie yelaꞌ rioñeꞌe quie yaca benëꞌ. Pero cala hueyudyi huedu idyëꞌëro yaca benëꞌ. \v 9 Baoyoñeꞌero gaꞌacaga ca tu ta baoyoñeꞌero. Lëzi canaꞌrë baoyoñeꞌerëro gaꞌacaga ca naca diꞌidzaꞌ quie Diuzi ta rguixogueꞌro benëꞌ. \v 10 Pero cati idyin dza yeguida Cristo, benꞌ rioñeꞌe yugulute, caora naꞌ yeyudyi yedu tzioñeꞌero gaꞌacaga, naꞌtera tzioñeꞌero yugulu ca reꞌen Diuzi tzioñeꞌero. \p \v 11 Biz̃i nëꞌëdiꞌ, caora gucaꞌ xcuidiꞌ uniaꞌ ca rnë xcuidiꞌ, biaꞌ pensari ca pensari quie xcuidiꞌ. Pero caora uyaꞌa gucaꞌ biꞌ huaca, hora naꞌ bira biaꞌ pensari quie xquidiꞌ, biaꞌ pensari quie benꞌ huaca. \v 12 Naca quiero ca quie benꞌ rnaꞌ yaohuan naca besu, biruluꞌen dyëꞌëdi, pero huadyin dza uluꞌen dyëꞌëdi, naꞌ ilëꞌëro tal cabëꞌ nacan. Nubëꞌdaꞌ gaꞌacaga ca naca bi cosa, pero huadyin dza cati huebëꞌdaꞌ yuguten tal cabëꞌ nuebëꞌ Diuzi nëꞌëdiꞌ. \v 13 Quie lenaꞌ naca tzona ta biyeyudyi yedu quie. Biyeyudyi yedu zudyiꞌilëro Diuzi, biyeyudyi yedu rbezaro dza tzioro tzasulëro lëbëꞌ, biyeyudyi yedu nedyëꞌë Diuzi raꞌo. Lao yuna cueꞌ nacaran belao ta nedyëꞌë Diuzi raꞌo. \c 14 \s1 Biruguinte inëro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro \p \v 1 Huele baiguin idyëꞌële benëꞌ. Lëzirë huele baiguin inaole huele con ca banegun Diuzi tu tule. Rueten baiguin quixogueꞌle benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. \v 2 Chi inële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle, tuzi Diuzi nezinëꞌ bi nale, danꞌ bisaqueꞌ tzioñeꞌe yaca benëꞌ tula, yaca benꞌ biraca diꞌidzaꞌ ca diꞌidzaꞌ rnële. Chi inële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle, conlë Diuzizi hueꞌlële diꞌidzaꞌ, cala conlë benëꞌ, danꞌ birioñeꞌeyaquëꞌ ca rnële. \v 3 Pero chi leꞌe quixogueꞌle benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi, lenaꞌ nacan ta tzioñeꞌeyaquëꞌ yedaohueyaquëꞌ inaoyaquëꞌ xneza Jesús. Canaꞌ yeyuez̃eleyaquëꞌ. \v 4 Lëzi chi inële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle, lenaꞌ gacalën leꞌezi ta inaorale xneza Jesús. Pero chi quixogueꞌle benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, canaꞌ gacalële yaca los demás benꞌ bichiro ta inaorayaquëꞌ mazara xneza Jesús. \p \v 5 Ca ta reꞌendaꞌ, reꞌendaꞌ yugulutele inële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle. Pero ta reꞌendaꞌ mazara, reꞌendaꞌ quixogueꞌle yaca benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Nacaran tabelaora quixogueꞌle benëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi, cala ca ta inële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle. Rniaꞌ leꞌe canꞌ danꞌ chi bizu benꞌ yexiꞌidzeꞌ leꞌe bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ rnële, quie lenaꞌ bigacalen yaca benꞌ bichiro ta inaorayaquëꞌ mazara xneza Jesús. \v 6 Tanaꞌ lenaꞌ bichaꞌ, chi cati guidaꞌ idenaꞌa leꞌe, chi iniaꞌ leꞌe conlë diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, lëlenaꞌ bigacalën leꞌe. Pero chi iniaꞌ leꞌe conlë diꞌidzaꞌ naca xtiꞌidzaꞌro, chi usëdiaꞌ leꞌe xtiꞌidzaꞌ Diuzi, lëlenaꞌ gacalën leꞌe. \p \v 7 Cabëꞌ quie yaca instrumento rcuedyi benꞌ huecuedyi, como nu flauta, como nu harpa, chi biucuedyiyaquëꞌn tu lëbi, biyuꞌu niꞌa xnezi ta rucuedyiyaquëꞌ, bineziro bi pieza pcuedyiyaquëꞌ. \v 8 Lëzirë quie yaca soldado, bëꞌ sulaoyaquëꞌ huedila, chi biucuedyiyaquëꞌ corneta xlaton, bibi puesto suyaquëꞌ para tilayaquëꞌ. \v 9 Canaꞌ nacarë quiero. Chi inëro diꞌidzaꞌ biraca benꞌ ruzënaga quiero, bisaqueꞌ tzioñeꞌeyaquëꞌ. Naca quiero ca quie benꞌ rnë cuinze. \v 10 Tali naꞌ naca zë cueꞌ diꞌidzaꞌ de lao yedyi layu. Lëscanꞌ tali naꞌ yugulun de ga yuꞌun niꞌa xnezi tacuenda tzioñeꞌeron. \v 11 Chi nu benꞌ inë nëꞌëdiꞌ diꞌidzaꞌ quienëꞌ ta binaca diꞌidzaꞌ quiaꞌ, bitzioñeꞌedaꞌn. Naca quiaꞌ len lëbëꞌ cabëꞌ benꞌ zaꞌ yedyi tula. \v 12 Quie lenaꞌ huele baiguin ta huele ca ta banegun Diuzi leꞌe. Huele baiguin ta gataꞌ entre leꞌe zë benꞌ gacalë laguedyi benꞌ bichiro ta inaorayaquëꞌ mazara xneza Jesús. \p \v 13 Tanaꞌ lenaꞌ chi inëro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, reyaꞌalaꞌ inabaro Diuzi gunnëꞌ quiero ta uzioñeꞌero benëꞌ bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ rnëro. \v 14 Caora ruꞌeliaꞌ Diuzi diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌ, bisaqueꞌ tzioñeꞌe yaca benꞌ uzënaga quiaꞌ. Lenaꞌ nacan ca quie benꞌ ruꞌelë Diuzi diꞌidzaꞌ luꞌu guicho laxtaꞌozi. \v 15 ¿Cabiz̃i reyaꞌalaꞌ huero? Nacan huen hueꞌlëro Diuzi diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, pero nacalan huen hueꞌlëro Diuzi diꞌidzaꞌ naca xtiꞌidzaꞌro tacuenda tzioñeꞌe yaca benëꞌ bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ rnëro. Nacan huen gularo himnos conlë diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, pero lëzi nacalan huen gularo himnos conlë diꞌidzaꞌ naca xtiꞌidzaꞌro. \v 16 Canaꞌ reyaꞌalaꞌ huero, porque chi hueꞌlëro Diuzi puro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, bitzioñeꞌe benꞌ ruzënaga quiero bi naro. Bisaqueꞌ nu hue raꞌo tuz̃e para ulidzaro Diuzi yëbiroguëꞌ xcaleloꞌ. \v 17 Baꞌalaꞌcazi nacan tahuen ta yëbiro Diuzi xcaleloꞌ, pero para yaca benꞌ bichiro, chi yëbiro Diuzi diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, bitzioñeꞌeyaquëꞌ. Tanaꞌ lenaꞌ biracalëroyaquëꞌ ca reyaꞌalaꞌ gacalëroyaquëꞌ ta inaorayaquëꞌ mazara xneza Jesús. \v 18 Rëpaꞌ Diuzi diuxcaleloꞌ danꞌ racariaꞌ iniaꞌ diꞌidzaꞌ binaca diꞌidzaꞌ quiaꞌ mazara ca leꞌe. \v 19 Pero ga reguꞌudiꞌro rsëdiro diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, rexeradaꞌ iniaꞌ gaꞌyoꞌ diꞌidzaꞌ ta tzioñeꞌe yaca benëꞌ, cala ca ta iniaꞌ chi mila diꞌidzaꞌ binaca diꞌidzaꞌ quieyaquëꞌ. \p \v 20 Bichaꞌ, bitzuꞌule pensari quie xcuidiꞌ. Pero uletzuꞌu pensari quie benꞌ huaca ta bihuele con ganzi. Rniaꞌ ta reyaꞌalaꞌ huele, huele ca quie xcuidiꞌ binenezi neza mala. \v 21 Luꞌu libro yuꞌu ley una Diuzi cani: “Huaseꞌelaꞌ tu benꞌ yedyi tula, benꞌ rnë diꞌidzaꞌ tula, ta quixogueꞌnëꞌ yaca benëꞌ ta ineziyaquëꞌ cabëꞌ reyaꞌalaꞌ huejëꞌ inaojëꞌ xnezaꞌ, pero bihueyaquëꞌ lëbëꞌ casa.” Canaꞌ una Diuzi. \v 22 Caora inaro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, lenaꞌ nacan ca quie seña ta uluꞌen quie yaca benꞌ binao xneza Jesús ca naca yelaꞌ huaca quie Diuzi. Binacan ta uluꞌen quie yaca benꞌ nao xneza Jesús. Pero caora quixogueꞌro diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, lenaꞌ nacan seña ta uluꞌen quie yaca benꞌ nao xneza Jesús, binacan ta uluꞌen quie yaca benꞌ binao xneza Jesús. \v 23 Biz̃i con ga reguꞌudiꞌro, chi yuguluro inëro diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌro, chi guidarë yaca benꞌ binao xneza Jesús ta uzënagayaquëꞌ, ¿cala huanayaquëꞌ raꞌo nacaro benꞌ raca loco? \v 24 Pero chi ga reguꞌudiꞌro rguixogueꞌro diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, chi guidarë yaca benꞌ binao xneza Jesús ta uzënagayaquëꞌ, huacabëꞌyaquëꞌ napajëꞌ dulaꞌ xquia. Canaꞌ hueyuꞌuyaquëꞌ pensari bëꞌ yeyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi rguixogueꞌro. \v 25 Canaꞌ uluꞌen quieyaquëꞌ yuꞌuyaquëꞌ pensari median luꞌu laxtaꞌoyaquëꞌ. Canaꞌ quitzo z̃ibiyaquëꞌ ta ulidzayaquëꞌ Diuzi inabayaquëꞌ yelaꞌ huenitilao. Canaꞌ ineziyaquëꞌ nacan tali zulë Diuzi raꞌo. \s1 Ganꞌ reguꞌudiꞌro reyaꞌalaꞌ huero puro ta yuꞌu niꞌa xnezi \p \v 26 Ta reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe, bichaꞌ, nacan cani: Ganꞌ yeguꞌudiꞌle, reyaꞌalaꞌ gacalële yaca benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús ta inaorayaquëꞌ mazarayaquëꞌ xneza Jesús. Reyaꞌalaꞌ gulale alabanza. Reyaꞌalaꞌ usëdileyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. Reyaꞌalaꞌ uzioñeꞌeleyaquëꞌ quie Diuzi. Hueꞌennan inële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle, pero reyaꞌalaꞌ yexiꞌidzeꞌleyaquëꞌ bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ inële. \v 27 Caora inële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle, reyaꞌalaꞌ inë chopale o tzonazile. Reyaꞌalaꞌ inë tu huio tu huiole. Lëzi reyaꞌalaꞌ itule yexiꞌidzeꞌle bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ rnële. \v 28 Chi bizu benꞌ yexiꞌidzeꞌ leꞌe bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ rnële, nacalan huen biinële diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌle ganꞌ yeguꞌudiꞌle hueꞌlële Diuzi diꞌidzaꞌ. Nacalan huen hueꞌlële Diuzi diꞌidzaꞌ luꞌu guicho laxtaꞌozile. \v 29 Lëzirë caora quixogueꞌle yaca benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi ganꞌ reguꞌudiꞌle, reyaꞌalaꞌ inë chopale o tzonazile. Reyaꞌalaꞌ uzënaga benꞌ rzënaga dyëꞌëdi, naꞌ hueyaquëꞌ pensari chi rnëyaquëꞌ tuzi ca naca xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 30 Pero chi udzeꞌ Diuzi tu diꞌidzaꞌ luꞌu laxtaꞌo tu benꞌ reꞌ ga reguꞌudiꞌle, chi reꞌen Diuzi inë benꞌ naꞌ ca diꞌidzaꞌ bdzeꞌnëꞌ, naꞌra chi zë itu benꞌ rnënëꞌ, reyaꞌalaꞌ cueꞌ benꞌ rnë tanëro tacuenda inë benꞌ taorupe, benꞌ udzeꞌ Diuzi diꞌidzaꞌ luꞌu laxtaꞌohue. \v 31 Canaꞌ reyaꞌalaꞌ huele, reyaꞌalaꞌ inële tu huio tu huiole tacuenda tzioñeꞌe yaca los demás benꞌ bichiro. Canaꞌ yedaohueyaquëꞌ hue quieyaquëꞌ xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 32 Caora rguixogueꞌle yaca benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi, reyaꞌalaꞌ quixogueꞌleyaquëꞌ de gaxo gula. \v 33 Canaꞌ reyaꞌalaꞌ huele danꞌ naca Diuzi benꞌ rue ta yuꞌu niꞌa xnezi. Biraxe Diuzi huero con ganzi. \p Reyaꞌalaꞌ huele cabëꞌ rue yaca los demás benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús con gatezi reguꞌudiꞌyaquëꞌ. \v 34 Bireyaꞌalaꞌ cuialao nigula inënëꞌ con ca beꞌmbyu ganꞌ yeguꞌudiꞌle ulidzale Diuzi. Nacan cuenda quie beꞌmbyu cuialaohuëꞌ inënëꞌ ganꞌ yeguꞌudiꞌle, bicuialao nigula inënëꞌ. Canaꞌ na ley yuꞌu luꞌu libro quie Diuzi. \v 35 Chi nu nigula reꞌennëꞌ inezinëꞌ bi reꞌen ina diꞌidzaꞌ ina ja benëꞌ ganꞌ yeguꞌudiꞌle, reyaꞌalaꞌ inabanëꞌ xquiunëꞌ z̃an yuꞌu quienëꞌ, danꞌ binacan cuenda quie nigula ta cuialaonëꞌ inënëꞌ con ca beꞌmbyu ganꞌ yeguꞌudiꞌle ulidzale Diuzi. \p \v 36 Bihuele pensari conlë leꞌezi uzulao Diuzi udixogueꞌ benëꞌ xtiꞌidzëꞌ. Bihuele pensari tuzi leꞌezi nezile quie xtiꞌidzaꞌ Diuzi. \v 37 Chi nu bala leꞌe raquele banegun Diuzi quiele ta quixogueꞌle benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ, o chi raquele conlë Bichi Be quie Diuzi rnële, reyaꞌalaꞌ hue quiele con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ bzuaꞌ lëꞌë guichi ni, porque nacan mandado quie Cristo. \v 38 Chi nu benꞌ bireꞌen hue quie con cabëꞌ rna diꞌidzaꞌ bzuaꞌ lëꞌë guichi niga, bihuele casa quienëꞌ. \p \v 39 Cani niaꞌ leꞌe benꞌ bichaꞌ: Reyaꞌalaꞌ quixogueꞌle benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. Lëzi niaꞌ leꞌe biuzegadyile quie benꞌ inë diꞌidzaꞌ binaca xtiꞌidzaꞌyaquëꞌ. \v 40 Yugulute con ca ruele, huele ta yuꞌu niꞌa xnezi, bihuele con ganzi. \c 15 \s1 Cabëꞌ guca guti beban Cristo \p \v 1 Naꞌra benꞌ bichaꞌ, reꞌendaꞌ yezaꞌlaꞌadyiꞌle con cabëꞌ rna xtiꞌidzaꞌ Diuzi udixoguiꞌa leꞌe dza naꞌ. Lëdiꞌidzaꞌ naꞌ gulele quien dza naꞌ nenaolen du guicho du laꞌadyiꞌle. \v 2 Tanun quie bagulele quie diꞌidzaꞌ baoniaꞌ leꞌe dza naꞌ, banacale benꞌ de yelaꞌ neban quie tuzioli chi rue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi inaolen du guicho du laꞌadyiꞌle, binaolen con ganzi. \p \v 3 Tanëro udixoguiꞌa leꞌe ta naca belao, ta binenezile. Udixoguiꞌa leꞌe con cabëꞌ una Cristo nëꞌëdiꞌ, con cabëꞌ guca quienëꞌ gutinëꞌ lëꞌë yaga cruzo ta yez̃i dulaꞌ xquia quiero. Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 4 Beyudyi gutinëꞌ, naꞌra pcachiꞌyaquëꞌ lëbëꞌ. Pero guca lao tzona dza bebannëꞌ tatula con cabëꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 5 Tanëro ptilalaonëꞌ Pedro. Ude naꞌ ptilalaonëꞌ yaca los demás apóstoles. \v 6 Lëzirë ptilalaorënëꞌ lao gaꞌyoꞌ gayuhua yaca benꞌ bichiro. Neneban ibalajëꞌ, naꞌ ibalajëꞌ baguti. \v 7 Ude beyudyi naꞌ ptilalaorënëꞌ Santiago len lao yugulu yaca benꞌ pseꞌelëꞌ ta tzetixogueꞌyaquëꞌ benëꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. \p \v 8 Ga zelao ptilalaohuëꞌ leyaquëꞌ, naꞌra ptilalaorënëꞌ nëꞌëdiꞌ. Pero tu binetilalaonëꞌ nëꞌëdiꞌ, biaꞌ zëdi gula, biguꞌundaꞌ inaohuaꞌ xnezëꞌ. Canaꞌ guca quiaꞌ ca quie bdaoꞌ zaralo, pero zëdi gula. \v 9 Entre yaca apóstol tuzaꞌ nëꞌëdiꞌ psacaꞌ benꞌ nao xneza Jesús bizinaquezi dza naꞌtela. Lëlenaꞌ ni lëꞌëtiꞌ bibi zacaꞌ ulio Diuzi nëꞌëdiꞌ nacaꞌ apóstol quienëꞌ. \v 10 Pero nacacazaꞌ ca nacaꞌ conlë Diuzi, danꞌ naca Diuzi benꞌ huen, beyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ. Ca ta bëlë Diuzi nëꞌëdiꞌ, biuden canaꞌzi. Babëriaꞌ dyin quie Diuzi cala ca yaca los demás benꞌ rguixogueꞌ diꞌidzaꞌ laꞌiya quienëꞌ. Cala niaꞌ cuinzaꞌ biaꞌ dyin quie Diuzi. Gucalëcazi Diuzi nëꞌëdiꞌ danꞌ naquëꞌ benꞌ z̃e beyëchiꞌlaꞌadyiꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ. \v 11 Cala bihuen chi nëꞌëdiꞌ, chi benꞌ tula, baodixogueꞌndoꞌ leꞌe diꞌidzaꞌ laꞌiya quie Diuzi. Ta naca belaora udixogueꞌndoꞌ leꞌe xtiꞌidzëꞌ, naꞌ agulele. \s1 Naca tali yeban yaca benꞌ baguti \p \v 12 Chi nëtoꞌ rdandoꞌ rguixogueꞌndoꞌ yaca benëꞌ de que guti beban Cristo ¿naꞌa bixquienꞌ balale rnale bira yeban yaca benꞌ baguti? \v 13 Porque chi nacan tali bira yeban yaca benꞌ baguti, bisaqueꞌ inandoꞌ beban Cristo. \v 14 Chi nacan tali guti Cristo bibebannëꞌ, bisaqueꞌ inandoꞌ zacaꞌ diꞌidzaꞌ quie Diuzi rguixogueꞌndoꞌ yaca benëꞌ, lëzi bisaqueꞌ inandoꞌ zacaꞌ inaole xnezëꞌ. \v 15 Chi nacan tali guti Cristo bibebannëꞌ, chi nacan tali biyeseban Diuzi yaca benꞌ aguti yaca, chi nacan canaꞌ, yëꞌ rziꞌndoꞌ benëꞌ rguixogueꞌndoꞌyaquëꞌ beseban Diuzi Cristo. \v 16 Chi nacan tali biyeseban Diuzi yaca benëꞌ baguti, bisaqueꞌ inandoꞌ besebannëꞌ Cristo. \v 17 Chi nacan tali bibeban Cristo, bisaqueꞌ inandoꞌ zacaꞌ inaole xnezëꞌ, lëzi bisaqueꞌ inandoꞌ bira nao dulaꞌ xquia quiele leꞌe. \v 18 Chi nacan tali canaꞌ, lëscanꞌ bisaqueꞌ inandoꞌ huaziꞌ Diuzi yaca benꞌ nao xnezëꞌ caora gatiyaquëꞌ. \v 19 Ca bayëchiꞌ gula nacan quiero, chi nacan tali dza rdaro naꞌazi lao yedyi layu zacaꞌ inaoro xneza Cristo, pero bibi zacaꞌn unaoro xneza Cristo caora gatiro. \p \v 20 Pero nacan tali beban Cristo. Canaꞌ ineziro yebanro raꞌo len yaca los demás benꞌ nao xnezanëꞌ. Baꞌalaꞌcazi chi bagutiro, neziro huadyin dza useban Diuzi raꞌo. Naꞌra para tuzioli bira gatiro tatula. \v 21 Dyin quie tu benꞌ uzu tiempote rati yaca benëꞌ. Pero dyin quie benꞌ useꞌelaꞌ Diuzi lao yedyi layu yeban yaca benꞌ guti. \v 22 Gatiro yugulutero tanun quie danꞌ nacaro z̃iꞌisuba Adán. Pero yeseban Diuzi raꞌo, benꞌ nao xneza Cristo, tanun quie danꞌ nacalëro Cristo tuz̃e. \v 23 Pero según ca reꞌen Diuzi gaca, canaꞌ huenëꞌ quie quiero. Tanëro psebannëꞌ Cristo ta uluꞌenëꞌ raꞌo cabëꞌ gaca quiero. Lëzi canaꞌrë useban Diuzi raꞌo, benꞌ nao xneza Cristo, cati yeguida Cristo tatula lao yedyi layu. \v 24 Te yeyudyi gaca canꞌ, naꞌra yeyudyi quie lao yedyi layu. Lëcaora naꞌ udyiaguiꞌ Cristo yugulu benꞌ rnabëꞌ, benꞌ bë condre lëbëꞌ. Lëzirë te yeyudyi gaca canꞌ, tzesan Cristo yelaꞌ rnabëꞌ quienëꞌ ucaꞌnnëꞌn lao naꞌa Xuzinëꞌ Diuzi. \v 25 Pero rnabëꞌcazi Cristo hasta bënëꞌ gan pcaxonëꞌ yugulute benꞌ rudie lëbëꞌ. \v 26 Zeꞌlao naꞌ hue Cristo mandado yeyudyi yedu quie yelaꞌ guti tuzioli. \v 27 Mandado bë Diuzi inabëꞌ Cristo lao yugulute. Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. Pero baꞌalaꞌcazi rnën de que inabëꞌ Cristo lao yugulute, bireyaꞌalaꞌ tzioñeꞌero de que inabëꞌ Cristo lao cuin Diuzi, danꞌ cuin Diuzi bënëꞌ mandado inabëꞌ Cristo. \v 28 Te yeyudyi begaꞌn yugulute lao naꞌa Cristo, naꞌtera usedyinnëꞌ cuinnëꞌ lao naꞌa Xuzinëꞌ Diuzi, benꞌ bë mandado inabëꞌnëꞌ lao yugulute. Canaꞌ hue Cristo ucaꞌnnëꞌ yugulute ta de lao naꞌa Xuzinëꞌ Diuzi. Canaꞌ gaca Diuzi benꞌ z̃era, benꞌ inabëꞌra. \p \v 29 Lëzi nitaꞌ bala benꞌ ruꞌe lao yaca benꞌ neban rnayaquëꞌ canaꞌ reꞌennan ta yeban yaca benꞌ baguti. ¿Bixquienꞌ rueyaquëꞌ canaꞌ? Chi birbezayaquëꞌ yeban yaca benꞌ baguti, ¿ga huen dyin ruꞌeyaquëꞌ lao benꞌ neban por nun quie benꞌ baguti? \p \v 30 ¿Bixquienꞌ yugu dza ruen z̃udyi guti benëꞌ nëtoꞌ? \v 31 Rniaꞌ leꞌe, benꞌ bichaꞌ, yugu dza barbezaꞌ guti yaca benëꞌ nëꞌëdiꞌ. Nacan tali raca quiaꞌ canaꞌ tal como nacan tali napaꞌ gusto danꞌ banacale benꞌ nao xneza Jesucristo. \v 32 Pues nëꞌëdiꞌ cabëꞌ niaꞌ leꞌe ga uyaꞌa ciudad Efeso dza naꞌ, bedzagalaotzeguiaꞌ dulaꞌ quie yaca benꞌ rue ca rue lobo. Pero ¿biz̃i gan de biaꞌ lao Diuzi chi nacan tali biyeban yaca benꞌ baguti? Chi nacan tali biyeban yaca benꞌ baguti, mejorla huero con cabëꞌ una yaca benꞌ unë: “Gaocalaro yoꞌocalaro, porque laꞌachi uxe, laꞌachi huidzo, ratiro.” \p \v 33 Bitzioguele yëꞌ. Nacan tali con cabëꞌ rna yaca benëꞌ: “Unitiro neza dyaꞌa quiero chi inaoro yaca benꞌ rue tamedian.” \v 34 Ulehue pensari inaole neza dyaꞌa. Biiquixile huele tamedian. Balale leꞌe binenezile ca naca Diuzi. Rniaꞌ leꞌe canꞌ ta yedueꞌle. \s1 Ca gaca yeban yaca benꞌ baguti \p \v 35 Nitaꞌcazi yaca benꞌ inaba nëtoꞌ inayaquëꞌ: “¿Cabiz̃i gaca yeban yaca benꞌ huati?” Lëzirë inayaquëꞌ: “¿Cabiz̃i gaca quie cuerpo quie yaca benꞌ huati?” \v 36 Diꞌidzaꞌ tondo rnayaquëꞌ inayaquëꞌ canaꞌ. Bineziyaquëꞌ ca raca quie nu benꞌ raza bini. Decazide yeyuꞌudzoꞌ bini ta ilë yaga quien yezun lao laza bini. \v 37 Ta razayaquëꞌ, razayaquëꞌ bini ta itinin gacan nicuan. Cala binacan nu nicuan razayaquëꞌ, laꞌacazi bini trigo, laꞌacazi birla bini tula. \v 38 Biz̃i Diuzi hueꞌnëꞌ laze quie quie yaca bini ta ilëyacan según ca naca yaca bini. \v 39 Cala tu lëbizi naca cuerpo quie benëꞌ len cuerpo quie yaca bia guixiꞌ. Netzaꞌla cuerpo quiero. Netzaꞌla cuerpo quie yaca bia dyia tapa niꞌe. Netzaꞌla cuerpo quie yaca bia xile. Netzaꞌla cuerpo quie yaca bela. \v 40 Taz̃e netzaꞌ ta dyia guibá len ta de lao yedyi layu. Netzaꞌ yelaꞌ baquitu quienan quie quienan. \v 41 Taz̃e netzaꞌ xniꞌ obidza. Taz̃e netzaꞌ xniꞌ biuꞌ. Taz̃e netzaꞌ xniꞌ bélo. Lëzi entre yaca bélo dyia guibá, netzaꞌ yaca xniꞌ quie quien. \v 42 Canaꞌ nacarë quie yaca benꞌ huati yeban yaca. Caora bagutiro, naꞌra bayuꞌu cuerpo quiero luꞌu yu ta guꞌudzona. Pero caora useban Diuzi raꞌo, tuzioli bira gatiro. \v 43 Raꞌo rudzeꞌro luꞌu yu tu ta naca gula. Pero Diuzi usebannëꞌ tu ta naca cubi. Raꞌo rudzeꞌro luꞌu yu tu ta bira de yelaꞌ neban quie. Pero Diuzi usebannëꞌ tu ta gataꞌ yelaꞌ neban quie tuzioli. \v 44 Raꞌo udzeꞌro luꞌu yu tu ta baguti. Pero Diuzi usebannëꞌ tu ta bira gati tuzioli. Ca bzalo Diuzi cuerpo quie benꞌ gati, lëzi bzaloguëꞌ cuerpo quie benꞌ bira gati tuzioli. \p \v 45 Rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Adán, benꞌ bzalo Diuzi tanëro, bëꞌ Diuzi lëbëꞌ yelaꞌ naban quienëꞌ.” Canaꞌ rna lëꞌë guichi. Pero Cristo, benꞌ useꞌelaꞌ Diuzi, bëranëꞌ tadyaꞌara cala ca Adán. Lao naꞌa Cristo decazi yelaꞌ naban quiero biyeyudyi yedu quie. \v 46 Tanëro de yelaꞌ neban quiero, pero hueyudyi huedu quien dza gatiro. Naꞌtera gataꞌ yelaꞌ neban quiero, pero bira yeyudyi yedu quien. \v 47 Benꞌ bzalo Diuzi tanëro bëguëꞌ lëbëꞌ de yu. Guquëꞌ benꞌ de lao yedyi layu. Pero Cristo, benꞌ useꞌelaꞌ Diuzi, naquëꞌ benꞌ zaꞌ de lao guibáte. \v 48 Cabëꞌ guca Adán guquëꞌ de yu, gucacazëꞌ de lao yedyi layu, canaꞌ nacarë quie yaca benꞌ rda lao yedyi layu. Pero raꞌo, benꞌ nao xneza Cristo, huacarë quiero ca naca Cristo, benꞌ zaꞌ de lao guibáte. \v 49 Como nacarë quiero benꞌ bzalo Diuzi bëguëꞌ de yu, lëzirë gacarë quiero ca quie Cristo, benꞌ zaꞌ de lao guibáte. \p \v 50 Reꞌendaꞌ iniaꞌ leꞌe, benꞌ bichaꞌ, de que conlë cuerpo quiero nacan de yu, bisaqueꞌ yeyoro ga zu Diuzi guibá. Bisaqueꞌ uquixiro ta biruꞌudzo len ta ruꞌudzo. \v 51 Reꞌendaꞌ inezile tu ta binezile. Cala yuguluro gati, pero yugulutero huetzaꞌro. \v 52 Tu sasazi yetzaꞌ cuerpo quiero cati zeꞌlao yero ucuedyi ángel trompeta. Lëcaora naꞌ yeseban Diuzi yaca benꞌ baguti ta bira gaticaziyaquëꞌ tuzioli. Lëzi caora naꞌ yetzaꞌrë Diuzi cuerpo quiero. \v 53 Yetzaꞌ Diuzi pensari median quiero ta yeyudyi yedu quie, ta yeyuꞌuro pensari dyaꞌa ca pensari quie Diuzi ta bira yeyudyi yedu quie. Lëzi yetzaꞌ Diuzi cuerpo quiero hueyacan cuerpo bira cuiaguiꞌn tuzioli. \v 54 Cati abeyuꞌuro pensari dyaꞌa ca pensari quie Diuzi ta bira yeyudyi yedu quie, lëzi cati abetzaꞌ Diuzi cuerpo quiero beyacan cuerpo bira cuiaguiꞌn tuzioli, lëcaora naꞌ uzun diꞌidzaꞌ con cabëꞌ rnën leꞌe guichi laꞌiya quie Diuzi cani: “Birabi yelaꞌ guti gataꞌ. \v 55 Bira hue yelaꞌ guti gan gatiro. Bira sue yelaꞌ guti quiero udyiaguiꞌn raꞌo.” Canaꞌ rnën lëꞌë guichi laꞌiya quie Diuzi. \v 56 Rudyiaguiꞌ yelaꞌ guti yaca benëꞌ por nun danꞌ rueyaquëꞌ tamedian. Lëzi con cabëꞌ rna ley udixu Diuzi tiempote, lenaꞌ raona yaca benëꞌ xquia. \v 57 Pues diuxcale Diuzi, porque danꞌ lao naꞌa z̃iꞌinëꞌ Jesucristo, bapte pselanëꞌ raꞌo quie dulaꞌ xquia quiero, bira inaona raꞌo. \p \v 58 Lenaꞌ niaꞌ leꞌe, benꞌ bichaꞌ, ulenao xneza Cristo du guicho du laꞌadyiꞌle, biyehuëdile. Ulehue dyin quie Diuzi yugo dza. Biusanle dyin naꞌ, porque dyëꞌëdi nezile biten canaꞌzi ca dyin huelële Cristo. \c 16 \s1 Ni nan ga ptupayaquëꞌ dumi ta gacalëyaquëꞌ yaca benꞌ bichiyaquëꞌ, benꞌ nao xneza Jesús \p \v 1 Biz̃i naꞌa rniaꞌ leꞌe, reyaꞌalaꞌ utupale dumi ta gacalële yaca benꞌ bichile, benꞌ nao xneza Jesús. Reyaꞌalaꞌ huele con cabëꞌ baoniaꞌ yaca benꞌ nitaꞌ yaca ciudad nebaba Galacia, yaca benꞌ naorë xneza Jesús. \v 2 Yugu dza domingo reyaꞌalaꞌ utupale lëꞌëtiꞌ ca tu ta babële gan quie lao tu xman. Canaꞌ huele ta baden puesto cati guidaꞌ. \v 3 Pues caora bazuliaꞌ leꞌe, ero tu chopale tzehuaꞌayaquëꞌ dumi lao yaca benꞌ bichiro, benꞌ nitaꞌ ciudad Jerusalén. Huaꞌ tu guichi ta iseꞌelaꞌlëron dumi lao naꞌayaquëꞌ. \v 4 Lëzi chi ruecazin baiguin, huayaꞌliaꞌyaquëꞌ ciudad Jerusalén. \s1 Rue Pablo pensari ta tzioguëꞌ yaca ciudad tula \p \v 5 Tanëro reꞌendaꞌ tiaꞌ yaca ciudad nebaba Macedonia, naꞌtera idyinaꞌ ciudad Corinto. \v 6 Durpende huegaꞌnaꞌ suliaꞌ leꞌe chopa tzona dza, o chi huegaꞌnaꞌ biuꞌ ruen zaga. Naꞌra chi huele cule, gacalële nëꞌëdiꞌ ta guxaꞌ quie tu neza bëꞌ tzaꞌa yaca ciudad tula. \v 7 Bireꞌendaꞌ tu tezaꞌ ciudad quiele, reꞌendaꞌ suliaꞌ leꞌe zi dza, chi Diuzi gunnëꞌ lato. \v 8 Lëzi cati tzaꞌa ciudad Efeso, huegaꞌnaꞌ naꞌ ta cuezaꞌ te lani quie usecho quie bini trigo, \v 9 porque de lato naꞌ huaꞌ dyin quie Diuzi. Raquedaꞌ huaron dyaꞌa chanꞌ huaꞌ canꞌ, baꞌalaꞌcazi nitaꞌ yaca benꞌ zë, benꞌ rue condre nëꞌëdiꞌ. \p \v 10 Caora bazu Timoteo lënëꞌ leꞌe, huele bayudyi tacuenda suëꞌ gusto bidëbinëꞌ. Pues ruerënëꞌ dyin quie Diuzi con cabëꞌ dyin naꞌ ruaꞌ nëꞌëdiꞌ. \v 11 Yeziꞌlenëꞌ dyëꞌëdi gacalëlenëꞌ ta guxunëꞌ quie tu neza cati guidanëꞌ idenaꞌnëꞌ nëꞌëdiꞌ, porque rbezcazaꞌ guidanëꞌ lënëꞌ yaca los demás benꞌ bichiro, benꞌ nao xneza Jesús. \p \v 12 Biz̃i benꞌ bichiro Apolos, lega reꞌendaꞌ guidalënëꞌ yaca benꞌ bichiro ta idenaꞌyaquëꞌ leꞌe, pero biuz̃aqueꞌ guidanëꞌ. Huidanëꞌ bëꞌ tzuꞌunëꞌ lato. \s1 Ga beyudyi rapa Pablo leyaquëꞌ diuz̃i \p \v 13 Bigasiyëlale, hue quiele xtiꞌidzaꞌ Diuzi du guicho du laꞌadyiꞌle. Bidzebile, biyehuëdile. \v 14 Con bitezi ruele, biusanle idyëꞌële benëꞌ. \p \v 15 Bichaꞌ, dyëꞌëdi nezile naca familia quie Estéfanas benꞌ nëro, benꞌ betzaꞌ pensari quie, barue quieyaquëꞌ diꞌidzaꞌ quie Jesús entre yaca benꞌ nitaꞌ yaca yedyi nebaba Acaya. Bayuꞌuyaquëꞌ dyin quieyaquëꞌ gacalëyaquëꞌ yaca los demás benꞌ nao xneza Jesús. \v 16 Reꞌendaꞌ uzënagale gapalaꞌnle leyaquëꞌ dyëꞌëdi lente nutezi yaca benꞌ rue dyin quie Diuzi. \v 17 Como biuz̃aqueꞌ guidale, redaohuedaꞌ ablaꞌ Estéfanas, len Fortunato, len Acaico lao lazale. \v 18 Pxelaꞌadyiꞌyaquëꞌ nëꞌëdiꞌ ca uxelaꞌadyiꞌle nëꞌëdiꞌ chanꞌ leꞌe zule niga. Zacaꞌyaquëꞌ gapalaꞌnle leyaquëꞌ. \p \v 19 Yaca benꞌ nao xneza Jesús, yaca benꞌ nitaꞌ yaca ciudad nebaba Asia, rugapayaquëꞌ leꞌe diuz̃i. Lëzirë Aquilo len Priscila, len yaca los demás benꞌ reguꞌudiꞌ z̃an yuꞌu quieyaquëꞌ, rugapayaquëꞌ leꞌe diuz̃i laohue Señor quiero. \v 20 Lëzi yugulu benꞌ bichiro niga, rugaparëyaquëꞌ leꞌe diuz̃i. Ulegapa tu tule laguedyile diuz̃i, gaole xagayaquëꞌ tu situ. \p \v 21 Nëꞌëdiꞌ, Pablo, babiaꞌ letra ni lëꞌë guichi conlë naꞌa. Lenaꞌ useꞌelaꞌn laole rgapaꞌ leꞌe diuz̃i. \p \v 22 Chi nu bala leꞌe binedyëꞌële Señor quiero Jesucristo, ta bayëchiꞌ gula nacan quiele. Naꞌra niaꞌ Señor quiero, naguidoꞌ. \p \v 23 Rulidzaꞌ Señor quiero Jesucristo ta huelaꞌiyanëꞌ leꞌe taz̃e. \v 24 Rniaꞌ leꞌe nedyëꞌëdaꞌ leꞌe yugulutele laohue Cristo Jesús. Amén.