\id ROM \h Romanos \toc1 Carta Chøjcayaj Roma Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \toc2 Romanos \toc3 Ro. \mt1 La Carta a Los Romanos \mt2 Carta Chøjcayaj Roma Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \c 1 \p \v 1 Øjchøṉø Pablo, øtz ṉgøyosøpya Jesucristo. Diosis øtz cøpi'ṉøjtzi va'cø 'yapostolesajø y va'cø ndzamboya ñe' vøjpø 'yote. \p \v 2 Diosis vi'na chi'yaj qui'psocuy vi'napø tza'maṉvajcopyapø va'cø jyayaj masanbø jaye'omo que maṉba cyø'vej vøjpø ote jøsi'cam. \v 3 Diosis cyø'veju vøjpø ote que maṉba mini ñe 'Yune Jesucristo ndø Comi. Diosis 'Yune oyu pø'naje como sispø pønse aṉgui'mba Davijdis 'yune'omo. \v 4 Y Diosis yac visa'u Jesucristo pyømiji'n va'cø yac mustøjø que ñe' 'Yunete. Masanbø Espiritu Santoji'ṉ yac visa'u Diosis cuando ca'u'cam. \v 5 Ndø Comi Jesucristoji'ṉ Diosis yac yamda'møjtzi y cø'vejta'møjtzi va'cø ndzajmayaj mumu pøn aunque juti va'cø cyøna'tzøyaj Jesucristo'is vya'ṉjajmocuy, va'cø ñømnømø que Jesucristo vøjpøte. \v 6 Eyata'mbøji'ṉ Jesucristo'is mi ⁿvyejatyaṉque'tu va'cø mi ñe'ajtamø. \p \v 7 Mi ⁿjajyandyamba mijtzi mumu mi ⁿijtamupø Roma cumgu'yomo Diosis mi syundambapø. Mi ⁿvyejatyamu Diosis va'cø mi ñe'ajtamø. O'nøpyøjtzi ndø Janda Dios y ndø Comi Jesucristo va'cø mi ṉgyotzoṉdamø ñe' vyø'ajcupit, y va'cø mi yac ijtam contento. \s1 Nø sun myaṉ Pablo va'cø tyu'nisyaj Roma cumgu'yomda'mbø \p \v 8 Vi'na nøja'mbyøjtzi Dios yøscøtoya Jesucristo'is ñøyicøsi porque mijtzi mi va'ṉjamdamba Dios, porque mumu nasvindumø tzamdøjpa jujche mi va'ṉjamdambase. \v 9 Øtz ṉgøyosøpya Dios ø ndumø tzocoy va'cø ndzajmay 'Yune'is vøjpø 'yote. Ispa Diosis que ji'nø jajmbø'i va'cø o'nøy Dios mumu mitzcøtoyata'm tumdum jama cøti jama. \v 10 Tumdum jama va'cpøjtzi Dioscøsi aunque jujche va'cø mus mba't ø ndzu'ṉguy va'cø maṉ mi ndu'nistame yøti, va'cø cotzo'ṉøjtzi tu'ṉomo vøj va'cø nu'c mijtzomda'm, o'ca jetse syunba Diosis. \v 11 Porque algo ṉgoqui'pspøjtzi va'cø maṉ mi ñdu'nistando'a va'cø mi ṉgotzoṉdamø va'cø mi nø'ijtam qui'psocuy Espiritu Santo'is tø tzi'pase, va'cø mi va'ṉjajmondyam mø'chøqui. \v 12 Su'ṉbøjtzi it mitzji'ṉ parejo va'cø nay tø cotzoṉdandøjø, porque parejo ndø va'ṉjamdamba Dios. \p \v 13 Su'ṉbøjtzi, ø va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm, va'cø mi mustamø que vøti nac ṉgui'psøjtzi va'cø maṉ mi ndu'nistamø, pero hasta yøti ja mus myavø. Sunba mi ṉgotzoṉdamø va'cø vøti'ajyaj va'ṉjajmocuy tøvø, y más vøj va'cø mi va'ṉjajmondyamø. Jetse o'yø ṉgotzoṉyaj eyata'mbø pøn lo que ji'ndyet Israel pøn. \v 14 Otz obligatzøjcu va'cø ndza'maṉvac vøjpø ote mumu pøn parejo, sea viti chøqui, sea pobre, sea musopyapø, sea ni ti ji'n myusipø'is. \v 15 Así es que jetse øtz ijtu dispuesto va'cø mi ndza'maṉvajcatyaṉgue'ta vøjpø ote mijtzi mi ⁿijtamupø'is Roma cumgu'yomo hasta jujche'ṉomo muspa ndza'maṉvajcatyamø. \s1 Va'cø tzamdøj vøjpø ote, Dios yospa pyømiji'ṉ \p \v 16 Porque øtz ji'n ø ṉgotza'aje vøjpø ote. Porque cuando aunque i'is vya'ṉjajmapya vøjpø ote, Diosis yaj cotzocpa pyømiji'ṉ. Vi'na tzajmayajtøj vøjpø ote Israel pøn, y jøsi'cam, tzajmayajtøj aunque iyø. \v 17 Porque Diosis tzajmapya vøjpø ote va'cø tø yac mustamø que muspa tø putø vyøjom Diosis vi'naṉdøjqui cuando tø va'ṉjamba'c Dios, y solamente ndø vaṉjajmocucøtoya. Jetse ijtu jachø'yupø: “Vya'ṉjamba'is Dios maṉba put vyøjomo Diosis vyi'naṉdøjqui”. \s1 Pø'nis ityaj cyoja \p \v 18 Porque yøti mustøjpa que tzajpomopø Dios qui'sca'pa y cyastigatzøcyajpa mumu ji'ṉ cyøna'tzøyajepø'is ñe'cø y yatzitzocota'mbø. Jic yatzitzocota'mbø pø'nis ji'n yac mustøj viyuṉbø tiyø porque puro yatzitzoco'yajcuy chøcyajpa. \v 19 Pero jic yatzitzocota'mbø'is sa'sa cyomusyajpa Dios jujchete hasta jujche'ṉomo ndø ṉgomuspa'csye'ṉomo, porque ñe'c Diosis yac muspa vyin. \v 20 Aunque Dios ji'n ndø isi, pero muspa ndø comus jujchete va'cø ndø a'm ti chøjcu. Porque desde que tzo'tz nasacopac, sa'sa quejpa que Diosete, y que je'is pyømi nunca ji'n yaje. Por eso ji'n mus nømyaje que ji'n cyomusyaj Dios jujchete. \v 21 Entonces cuando jetse cyomusyaj Dios jujchete, ja cyøna'tzøyajø jujche vøjø va'cø ndø cøna'tzøy Dios; ja ñøjayaj Dios: “Yøscotoya”. En cambio suniti oy qui'psyaje, jovi'ajyaj qui'psocuy hasta que ja cyønøctøyøyajø ni tiyø. \v 22 Cyotyajpa vyin que ityaj qui'psocuy, pero en cambio ñe'c jovi'ajyajpa. \v 23 Jic yatzita'mbø pø'nis ja cyøna'tzøyaj myøja'ṉombø Dios lo que ji'n cya'e nunca, sino cyøna'tzøyaju pønchøqui, y pøn ca'yajpa. Cyøna'tzøyajque't palomachøqui y copøndzøqui y tzandzøqui. \p \v 24 Por eso Diosis chacyaju jetsepø pøn libre va'cø chøcyajø ji'n vyøjpø tiyø lo que choco'is syunbase, va'cø chøcyaj tza'ajcupyø tzøqui ñe' syisji'ṉ ñe'comda'm. \v 25 Ja vya'ṉjajmayaj Diosis viyuṉbø 'yote, en cambio vya'ṉjamyaj sutzcuy, y cyøyosøjayaju Diosis jyomejcupø tiyø; pero ñec Dios jyomejcu'is mumu tiyø, jet ja vya'ṉjamyajø, ja cyøyosøyajø. Pero mumu jama syunba va'cø ndø vøṉgotzøc Dios jyomejcu'is mumu tiyø. \p \v 26 Pero porque ja vya'ṉjamyaj Dios, por eso Diosis chacyaju jetsepø pøn libre va'cø chøcyajø tza'ajcupyø tiyø syisis syunbase. Hasta yomo'is chacyaju va'cø ñø'it jyaya y mismo yomdøvøji'n chøcyajpa cha'ajcupø tiyø. \v 27 Jetsetique't pø'nis chacyaju yomo va'cø jana ñø'it jete, y chøcyaju tza'ajcupyø tiyø pyøndøvøji'ṉ, porque syisis syu'naṉgøtpa jetse va'cø tyocoyajø. Y mismo syisomo isyajpa toya conforme jujche chøcyaju jovi'ajcusye. \p \v 28 Como ja syun jyajmutzøcyaj Dios, por eso Diosis chacyaj jetsepø pøn libre va'cø ityaj jovipø qui'psocuy ñe'c Diosis ji'n syunise; va'cø chøcyaj ji'n vøjta'mbø tiyø. \v 29 Chøjcocøtyajpa aunque jujchepø yatzitzoco'yajcuy, møtzi ñø'ityajpa yomo, sunba yacsutzøcyaj tyøvø, 'yaṉsujnayajpa tyøvø'is ñe, chøcyajpa yatzi'tzoco'yajcuy, qui'sayajpa tyøvø porque jicø más vøj itpa, yaj ca'oyajpa; onguipyajpa, aṉgøma'cø'yoyajpa; tyopo'o'nøyajpa tyøvø; nu'm oñajpa, \v 30 chamyajpa tza'ajcuta'mbø tzøqui chøcyajupø eyata'mbø'is, qui'sayajpa Dios, tzøjqui'sca'oyajpa, myøja'ṉdzøcyajpa vyin, cyomo'yajpa que ñe'c más myøja'ṉombø pønse, qui'pscøpo'yajpa tococyuy, ji'n cyøna'tzøyaje jyata y myama. \v 31 Ji'n cyønøctøyøyaje, ji'n chøcyaj trato viyuṉse, ji'n nasyuñajtøji, ji'n chacyaj quipcuy, ji'n toya'ṉø'yoyaje. \v 32 Sa'sa myusyajpa ti aṉgui'mguy oy chi' Diosis, myusyajpa que chøcyajpapø'is jetsepø tiyø tiene que va'cø cya'yajø. Aunque myusyajpa que Diosis ji'n syuni jetsepø yatzitzoco'yajcuy, pero jetse chøcyajpa. Ji'n solo chøcyaje; sino también vyø'møyajpa cuando eyapø'is chøyajpa yatzitzoco'yajcuy. \c 2 \s1 Diosis suñi cyøme'tzpa pøn viyuṉbø tiji'ṉ \p \v 1 Y mijtzi mbyøn, o'ca mi ñøjmambya mi ndøvø: “Ji'n vyøjpø tiyø nø mi ndzøjcupø”, o'ca jetse mi nøjambya mi ndøvø, mi ne' mi ndzøcpa mi ṉgoja; porque mitz igual mi ndzøcpa jujche mi ndøvø'is chøcpase. Jetse ji'n mus mi nømø que ja it mi ṉgoja. \v 2 Pero ndø muspa que Diosis maṉba yaj coja'aj chøcyajpapø'is jetsepø yatzitzoco'yajcuy según ti cyoja ijtu. \v 3 Y mijtzi mi mbyøn, o'ca mitz nøjambya mi ndøvø: “Mitz ṉgyojapa'tu”, pero mitz mismo jetse mi ṉgyojapa'tque'tu, entonces ji'n mus mi ṉgui'psø que ji'n ma mi ṉgyastigatzøc Diosis. \v 4 ¿Ti'ajcuy ji'n mi nchi' cuenta que Dios vøjco'nipøte, y tø toya'ṉøpya sone jama, y tø nømaṉjapya pasencia? ¿Ti'ajcuy ji'n mi ṉgønøctøyøyi que Diosis tø nømaṉba vøjø porque sunba va'cø tø qui'psvitu'ø? \v 5 Pero como mi ṉgyo'cøcamam y ji'n sun mi ṉgui'psvitu'ø, jetse tzø'pya mi ṉgoja y vøti'ajpa como que aṉne'cupø hasta jic jama cuando Dios maṉba qui'syca'e, y maṉba queje jujche maṉba cyastigatzøcyaj cojapa'tyajupø; porque Diosis suñi maṉba cyøme'chaje mumu pøn ti cyoja. \v 6 Maṉba chi' vøjpø itcuy, o si no maṉba cyastigatzøc jujche oyuse iti. \v 7 O'ca pø'nis pasencia'ajcuji'ṉ chøcpa vøjø mumu jama y syunba va'cø it myøja'ṉomo y vøjø Diosmø y va'cø jana yaj nunca; entonces Diosis maṉba chi' quenguy mumu jamacøtoya. \v 8 Pero o'ca pø'nis ji'n vyø'møyi Diosis sunbase, y ji'n chøc viyuṉbø tiyø, sino ñe'c chøcpa yatzitzoco'yajcuy; entonces Dios maṉba qui'sca'e y maṉba cyastigatzøqui. \v 9 Maṉba isyaj møja'ṉ doya mumu pø'nis chøcpapø'is yatzitzoco'yajcuy, y maṉba maya'co'ñaje. Vi'na maṉba tucyaj jetse Israel pøn, pero jetseti maṉba tucyajque't eyata'mbø pøn. \v 10 Pero chøcpapø'is vøjø, je pøn Diosis maṉba vyøpøpøngotzøqui, maṉba yac møja'ṉo'maje, maṉba yac it contento. Vi'na jetse maṉba tucyaje Israel pøn, y jetseti maṉba tucyajque't eyata'mbø pøn. \p \v 11 Porque Diosis parejo chøcpa justicia'ajcuy mumu pøngøtoya; parejo yac valetzøcyajpa mumu pøn. \v 12 Porque chøcpapø'is cyoja cuando ja it ni i'is 'yaṉgui'mba, jetsepø pøn tocopya ja 'yaṉgui'mdøjøpø; y chøcpapø'is cyoja tzajmatyøju'am aṉgui'mguy, Diosis maṉba 'ya'me o'ca chøjcu jujche aṉgui'mdøjuse. Y o'ca ja chøcø, cyoja'ajpa. \v 13 Aunque ndø manba aṉgui'mocuy, o'ca ji'n ndø ndzøqui, tø cojapa'tpa Diosis vi'naṉdøjqui. Sino va'cø ndø yaj coput aṉgui'mocuy, vyøjom tø putpa Diosis vyi'naṉdøjqui. \v 14 Ijtyaju pøn lo que ji'ndyet Israel pøn. Ja myañajø Diosis 'yaṉgui'mocusye, pero myusyajpa ñe' choco'yomo tiyø vøjø, y ne'c qui'psocuji'ṉ chøcyajpa como si fuera aṉgui'mdøjuse. \v 15 Entonces ndø tzi'pa cuenta que ijtu como que jachø'yuse aṉgui'mocuy choco'yomo, y ñe'c choco'yomo maṉba 'yaṉgøvac vyin o'ca chøjcu o ja chøc vøjø. Y jetse hay veces qui'psminba o'ca ja chøc vøjø, y hay veces qui'psminba o'ca chøc vøjø. \v 16 Jetse maṉba jajmemini jicø jama cuando Diosis maṉba cyøme'tz tumdum pøn a ver tiyø qui'psocuy ñø'ijtu choco'yomo, Jesucristoji'ṉ maṉba cyøme'chaje. Jetsepø ote øtz ndzamaṉvacpa øjtzi. \s1 Israel pønda'm y Moisesis 'yangui'mocuy \p \v 17 Mijtzi ñøjmandyandøjpa Israel pøn y mitz ṉgomo'tyamba que más mi ⁿvyøjta'm porque mitz nø'ijtamu Diosis 'yaṉgui'mocuy. Mijtzi mi møja'ṉgotzøctamba mi ⁿvin, mi ñømdamba que mi ṉgomustamba Dios. \v 18 Mi ñømdamba que mi mustamba lo que Diosis syunbase y mi vø'møndyamba más vøjpø tiyø. Porque Diosis 'yaṉgui'mocuy mi aṉmajandyamba. \v 19 Mi ṉgomo'tyamba que como ndø jindipase to'tipø, jetse mi ndza'mindzi'tamba jujchete pøn lo que ji'n cyomusyaje'is Dios. Y como pi'tzø'omo ndø no'ispase ndø tøvø, jetse mi ndza'mindzi'tamba mi ndøvø. \v 20 Mi ṉgomo'tyamba que mi aṉmatyamba ji'n cyomusyaje'is Dios lo que unese ityajpa. Mi mustamba sa'sa Moisesis 'yaṉgui'mocuy y mi ṉgomo'tyamba que jicø aṉgui'mocuy va'cø mi aṉmatyamø, más mi myusotyamba y viyuṉbø tiyø mi mustamba ta'nemø. Jetse mi ṉgomo'tyamba. \v 21 Entonces mijtzi mi aṉmambyapø'is mi ndøvø, ¿jutznøm mi ⁿvin ji'n mi aṉmaye? Mijtzi mi ndza'maṉvacpa que ji'n musi ndø nu'mø; pero mi ne' mi nu'mbati. \v 22 Mitz ñømba que ji'n vyøj va'cø ndø ṉgøtzøjcøyø ndø tøvø yomocøsi, pero mi ne' mi ndzøcpa jetse'ajcuy. Comi tzøqui ji'n mi va'ṉjajme, pero ¿será que mi nu'mba lo que ijtu masandøjcomo? \v 23 Mijtzi mi ⁿvøpøpøngotzøcpa mi ⁿvin porque mi nø'ijtu aṉcø Diosis 'yaṉgui'mocuy; pero o'ca ji'n mi ⁿyaj coputi aṉgui'mocuy, jetse mi ṉgøsijcøpya Dios. \v 24 Porque ijtu Diosis 'yote jachø'yupø: “Eyata'mbø pø'nis cyø'o'nøyajpa Dios cuando isyajpa jujche mitz ndzøcpase”. \p \v 25 Mitz mi Israel mbyø'nista'm, viyuṉsye vøjø va'cø mi ñø'ijtam Israel pø'nis syeña mi sisomo o'ca mi ⁿyaj coputpa aṉgui'mocuy. Pero o'ca ji'n mi ⁿyaj coput aṉgui'mocuy, putpa cuenta que ja mi syeña'øtyøjø. \v 26 Entonces eyapø pø'nis ja ñø'itø'is Israel pø'nis syeña syisomo, o'ca yaj coputpa Moisesis 'yaṉgui'mocuy, putpa como sena'øyuse. \v 27 O'ca ijtu de por si ja itø'is syeña y yaj coputpa Moisesis 'yaṉgui'mocuy, jetse quejpa que mitz más ijtu mi ṉgoja que ji'quis ñe. Porque mijtzi mi nø'ijtu aṉgui'mocuy jachø'yupø, y mi nø'ijtu Israel pø'nis syeña, pero ji'n mi ⁿyaj coput aṉgui'mocuy. \v 28 Porque na ji'ndyet mi Israel pøn aunque jetsepø tømbu'omo mi mbyø'naju. Y na ji'ndyet mi Israel pøn aunque mi syeña'øyu Israel pø'nis syeñaji'ṉ mi sisomo. \v 29 Pero viyuṉse Israel pønete ijtupø'is vøjpø qui'psocuy choco'yomo, y jetze ijtu como si fuera Israel pø'nis syena choco'yomo; va'cø ñø'itø choco'yomo aṉgui'mocuy y ji'n sólo totocøsi jachø'yupø. Entonces jetsepø pøn vyøpøpøngotzocpa Diosis aunque pø'nis ji'n vyøpøpøngotzøcyaje. \c 3 \p \v 1 Entonces maṉba mi ndzajmatyame ticøtoya más vøjø va'cø tø Israel pø'najø, y ticotoya más vøjø va'cø tø seña'øtyøj Israel pø'nis syeñaji'ṉ. \v 2 Va'cø tø Israel pø'najø más vøjø vøti ticøtoya. Viyu'ṉajcucyøsi porque Israel pøn Diosis yac nøtzø'yaj ñe' 'yote jachø'yupø va'cø cuidatzøcyajø. \v 3 Entonces aunque vene Israel pø'nis ja vya'ṉjamyajø, ji'n mus tø nømø que Diosis ji'n ma chøc lo que jujche chamuse. \v 4 Ni jujche ji'n mus tø nømø jetse. Sino que ndø muspa que Dios siempre viyuṉ tzamba aunque mumu pøn suchajpana'ṉ. Pues jachø'yupø que Dios nøjatyøju: \q1 Maṉba mustøji que viyuṉbø tiyø mi ndzamba, \q1 y cuando ndø tzi'pa cuenta ti mi ndzøcpa, tiene que va'cø tø nømø que vøjpø ti mi ndzøcpa. \p \v 5 Pero o'ca nømba que cuando tø cojapa'tpa más quejpa que Dios vøjpøte; entonces supongamos que tø cojapa'tpa y Diosis tø castigatzøcpa. ¿Será que muspa tø nømø que Dios ji'n vyøjpø porque tø castigatzøcpa? Ni jujche ji'n mus tø nømø jetse. Pero de repente ijtu pøn jetse nømbapø. \v 6 Pero o'ca Dios ji'na'ṉ vyøj aṉgui'mi, entonces ji'nna'ṉ mus cyøme'chaj mumu pøn cyojaji'n. \p \v 7 Pero o'ca cuando øtz sutzpa, más quejpana'ṉ que Dios viyuṉdzamba y jetse Dios møja'ṉgotzøctøjpana'ṉ, entonces øtz ji'na'ṉ mus yaj coja'aj Diosis como cojapa'tupø pønse. \v 8 Y viyuṉse ijtu pøn que yatzitzoco'yajcuji'ṉ nømyajpa que øtz nømdamba: ndø tzøcta'i yatzitzoco'yajcuy va'cø más tø vø'ajø. Pero Diosis tiene que va'cø cyastigatzøc pøn o'ca nømba jetse. \s1 Mumu ijtu ndø coja \p \v 9 Entonces ¿ti ndø tzamba? Pues ji'n mus tø nømø que øtz Israel pønda'm más vøjta'mbøte que eyata'mbø pønse. Porque como ndø tza'manvajcatyamu'am, mumu pøn tø cojapa'jtamu; sea Israel pøn, sea ji'ndyet Israel pøn. \v 10 Jetse ijtu jachø'yupø: \q1 Ja it ni tumø vøjpø pøn. \q1 Ni i ja pyut vøjø Diosis vyi'naṉdøjqui. \q1 \v 11 Ja it ni tumø cyønøctøyøpa'is, ja it mye'tzpapø'is Dios. \q1 \v 12 Mumu ja ñu'cyaj Diosmø, parejo ni ticøtoya ji'n yosyaje, ni tumø ja it chøcpapø'is vøjø. \q1 \v 13 Como ca'upø anima tzatøjcom putpa vøjcø cuando pujtzu'cam, jetseti cyønø'omo putpa puro yach ote. \q1 Tyojtzji'ṉ aṉgøma'cø'yoyajpa. \q1 Putpa 'yaṉnaca'omo yatzipø ote como tza'nis 'yaṉna'como putpase 'yaṉnø. \q1 \v 14 'Yaṉnacaji'ṉ vøti topo'oñajpa y qui'syca'pa oñajpa. \q1 \v 15 Coschicsyajpa va'cø maṉ yaj ca'oyajø. \q1 \v 16 Aunque juti maṉyajpa yacsutzøcyajpa y yac toya'isyajpa aunque iyø. \q1 \v 17 Ji'n myus yac ijnøm vøjø, puro quipcuy chøcyajpa. \q1 \v 18 Choco'yomo ji'n ña'chaj Dios. \m Jetse it jachø'yupø. \p \v 19 Así es que ndø mustamba que ityaju'is aṉgui'mocuy tiene quena'ṉ va'cø chøcyajø aṉgui'mdøjuse. Pero como ja chøcyajø, ni i'is ji'n mus 'yaṉdzoṉ Dios y mumu pø'nis ijtu cyoja Diosis vi'naṉdøjqui. \v 20 Porque ni iyø ji'n pyut vyøjom Diosis vyi'naṉdøjqui porque yaj coputpa ancø aṉgui'mocuy. Porque cuando tø aṉgui'mdøjpa, ndø tzi'pa cuenta que ji'n ndø tzøqui tø aṉgui'mdøjuse, y por eso ijtu ndø coja. \s1 Va'ṉjamgupit tø cuenda tzøcpa Diosis como vøjta'mam \p \v 21 Pero yøti queju'am que Diosis tø yac putpa vyøjomo ñe' vyi'naṉdøjqui sin que va'cø jana chøjcay cuenda o'ca ndø yaj coput aṉgui'mocuy, o'ca jay ndø yaj coputø. It jetse jachø'yupø Diosis 'yaṉgui'mocuy libro'omo y tza'manvajcoyajpapø'is libro'omo jujchete. \v 22 Diosis tø yac putpa vyøjomo ñe' vyi'na'ṉdøjqui cuando ndø va'ṉjamba Jesucristo. Parejo pyøjcøchoṉba Diosis mumu vya'ṉjambapø'is Jesucristo. \v 23 Porque mumu parejø tø cojapa'tamu y ja ñdø cyopa'tø va'cø tø tøjcøy Diosis myøja'ṉajcu'yomo. \v 24 Pero Diosis tø yac putpa vyøjomo como tø va'ctzi'upø tite aunque jay ndø tzøc ni ti vøjø, porque tø toya'ṉøpya, y tø yac tzø'pya libre Cristo Jesuspit. \v 25 Yøṉ Jesús cyojtu Diosis va'cø yajay ndø coja ñe ñø'pinji'ṉ o'ca ndø va'ṉjamba. Jetse comustøjpa que Diosis chøcpa vøjpø justicia cuando ñe vyø'ajcupit yac tzø'ypa jetse ndø ṉgoja vi'na ndø tzøctamupø. \v 26 Jetse chøjcu va'cø yaj mustøjø yøṉ jama'omo que Diosis chøcpa vøjpø justicia y que vyøjom yac putpa vya'ṉjambapø'is Jesús. \p \v 27 Entonces ni i ji'n mus ma tø nømø: “Øtz vøjpø pøn chøṉo”. Porque jay ndø yaj coput aṉgui'mocuy. En cambio ndø va'ṉjamba Jesucristo que je'is chøc vøjø, que ji'ndyet øtz nø ndzøc vøjø. \v 28 Por eso ndø cønøctøyøtyamba que Diosis tø yac putpa vyøjomo cuando ndø va'ṉjamba Jesucristo aunque jay ndø yaj coput aṉgui'mocuy. \p \v 29 Viyuṉse Dios mumu pø'nis señe; ji'n saṉ Israel pø'nis ñe. \v 30 Tumdi ijtu Dios. Je'is yac putpa vyøjomo Israel pøn cuando vya'ṉjamyajpa Jesucristo, y igualti yac putpa vyøjomo lo que ji'ndyet Israel pøn cuando vya'ṉjamyajpa. \v 31 Entonces aunque Diosis tø yac putpa vyøjomo cuando ndø va'ṉjamba Jesucristo, ji'n mus tø nømø que yøti cøjtu'am aṉqui'mocuy, sino más yac mustøjpa que aṉgui'mocuy ja yajø. \c 4 \s1 Jujche Abraha'mis chøjcuse, jetse vøjø va'cø ndø tzøctaṉgue'ta \p \v 1 Ma ndø piensatzøcta'i ya'møcpø ø jandata'm Abraham jutipøcøs tzu'ṉ mumu Israel pøn. \v 2 Porque o'ca Abraham vyøjom pujtu Diosis vyi'naṉdøjqui porque chøjcu ancø vøjø, entonces muspana'ṉ myøjaṉgotzøc vyin; pero Diosis vi'naṉdøjqui ji'n mus myøja'ṉgotzøc vyin. \v 3 Ndø a'mda'i ti chamba jachø'yupø Diosis 'yote'is. Totojaye'omo nømba: “Dios vya'ṉjam Abraha'mis, y porque vya'ṉjajmu, Diosis ñøpujtu cuentacøsi vyøjomo”. \v 4 Cuando tø coyospa, tø coyojtøjpa porque ndø nøyosu. Jet coyojate, ji'ndyet yajya'mocuy. \v 5 Pero aunque ja ndø tzøc ni ti vøjø, sino ndø va'ṉjamba Dios ñøputyajpa'is vyø'jomo cojapa'tyajupø, entonces Dios nømba que tø putpa vyøjomo porque ndø va'ṉjamba ancø. \v 6 Chamgue'tpa peca pøn Davijdis que contento itpa pøn o'ca Dios nømba que ñøputpa vyøjomo aunque ja chøcøpø vøjpø tiyø. \v 7 David nømu: \q1 Contento tzø'pya pøn o'ca Diosis yaj cotocojapya yatzitzoco'yajcuy y 'yaṉgøvø'napya cyoja. \q1 \v 8 Contento tzø'pya pøn o'ca Diosis ji'n cyot cuenta'omo cyoja. \p \v 9 Pero ji'ndyet na's seña'øyajupø Israel pø'nis syeñaji'ṉ que jetse ityajpa contento. También ja syeña'øyøpø muspa ityaj contento jetse. Porque tø nømba que Diosis pyøjcøchoṉ Abraham como vøjpø pønse porque Abraha'mis vya'ṉjam Dios. \v 10 Pero qui'pstam mø'chøqui que Diosis pyøjcøchoṉu Abraham como vøjpø pønse cuando ja syeña'øyø'ctøc Abraham. \v 11 Entonces jøsicam oy seña'øyi como seña que Diosis pyøjcøchoṉu cuando ja syeña'øyø'ctøc. Jetse tujcu va'cø jyata'ayaj Abraham mumu vya'ṉjamyajpapø'is aunque ja syeña'øyajøpø'is. Y jetse Diosis maṉba pyøjcøchoṉyajque't como vøjpø pønse je va'ṉjajmoyajpapø. \v 12 Y jetse tujcu va'cø jyata'ajque'ta seña'øyajupø'is. Pero no sólo seña'øyaju ancø, sino que también chøjcopujtayajpa oyse vya'ṉjam Abraha'mis Dios cuando ja syeña'øyø'ctøc. \s1 Diosis chamuse lo que tiyø maṉbapø tø tzi', ndø pøjcøchoṉba ndø va'ṉjajmongupit \p \v 13 Porque Diosis chajmayu Abraham que maṉba ñøtzø'y nasacopac, y 'yune'is maṉba ñøtzø'yajque'te. Pero ja chamø que maṉba pyøjcøchoṉyaje porque yaj copujtu ancø aṉgui'mocuy, sino porque vya'ṉjam Dios y por eso vyø'jom pujtu Diosis vyi'naṉdøjqui. \v 14 Entonces o'ca solamente yaj coputyajpapø'is aṉgui'mocuy pyøjcøchoṉyajpana'ṉ nasacopac, entonces suniti ndø va'ṉjambana'ṉ, y lo que chamuse Diosis ji'na'ṉ vyiyu'ṉaje. \v 15 Porque o'ca ijtu aṉgui'mocuy y ji'n ndø yaj coputi, Diosis tø castigatzøcpa. Pero o'ca ja it ni ti aṉgui'mocuy, entonces ni ti ji'n mus ndø tzøcø lo que aṉgui'mocu'is ya'inducpapø, y ji'n jujche tø cojapa'te, porque na ja itøti aṉgui'mocuy. \p \v 16 Jetcøtoya Diosis chamdzi'u Abraham lo que chamdzi'upø porque Abraham va'ṉjajmoyu, jetse Diosis chi' Abraham vøjpø tiyø ñe vyø'ajcupit. Por eso viyuṉse muspa pyøjcøchoṉyaj chamdzi'upø tiyø mumu 'yune'is o'ca vya'ṉjamyajpa. Ji'n sólo aṉgui'myajtøjupø'is maṉba pyøjcøchoṉyaje, sino también va'ṉjajmoyajpapø jujche Abraham va'ṉjajmoyuse, je'is maṉba pyøjcøchoṉyajque'te; y Abraham mumu tø øtzta'm ndø jandata'mete. \v 17 Como ijtuse jachø'yupø que Diosis ñøjay Abraham: “Como vøti pø'nis jyatase mi ṉgojtu”. Sunba ñømø que Abraham ndø jandata'mete Diosis vyi'naṉdøjqui. Porque Abraha'mis vya'ṉjam Dios yac visa'yajpapø'is ca'yajupø, y chambapø'is lo que ja itøpø como si fuera ijtu'am. \p \v 18 Aunque parece que ji'na'ṉ ma it 'yune, Abraha'mis vya'ṉjam Dios jetse y ni'aṉjajmu que maṉba it sone chacyajupø 'yune porque jetse Diosis oyuse chajmaye: “Maṉba it mi ⁿune sone”. \v 19 Aunque ijtuna'ṉ casi mosis 'yame Abraha'mis, pero ja myochi'ajø vya'ṉjajmocuy aunque ñi'aṉjajmu que ya mero maṉba ca'e; y yomo Sara chuveco'nina'ṉ y ji'nam ñi'aṉjajme que maṉba it 'yune. \v 20 Pero Abraha'mis vya'ṉjamu que ja 'yaṉgøma'cøy Diosis cuando ñøjay que maṉba it 'yune. Chøjcu cuenta que viyuṉse maṉba iti, y jetse vyøcotzøc Dios. \v 21 Tyumøtzocoy vya'ṉjajmu que Diosis muspa chøc lo que chamuse. \v 22 Por eso Diosis cyojtu cuenta'omo como que Abraham vøjpø pønete. \p \v 23 Pero ji'n sólo Abrahamgøtoya it jachø'yupø que Diosis cyot cuenta'omo, \v 24 sino también para øtzcøtoyata'mete. Porque jetseti Diosis maṉba tø cot cuenta'omo como vøjpø pøn o'ca ndø va'ṉjamdamba ñe'c Dios oyu'is yac visa' Jesús ndø Comi cuando ca'ujcam. \v 25 Jesús chi'ocuyaj Diosis va'cø cya'ø va'cø yaj cotocojatyam ndø coja, y Diosis yac visa' Jesús va'cø vyøjom tø putø Diosis vi'naṉdøjqui. \c 5 \s1 Jujche itpa cuando tø cotzojcu'cam \p \v 1 Entonces o'ca Diosis tø pøjcøchoṉba como que vøjpø pønse porque tø va'ṉjamba, jetcøtoya tø ijtamba vøjø Diosji'n ndø Comi Jesucristo'is chøquipit. \v 2 Jesucristo'is chøc vøjø para øtzcøtoya. Por eso cuando ndø va'ṉjamba Dios, je'is vyø'ajcupit tø ijtamba vøjø yøti; y tø casøpya porque ndø ni'aṉjamba que maṉba tø tøjcøy Diosis myøja'ṉajcu'yomo. \v 3 Y ji'ṉ sólo jetse, sino también tø casøpya aunque ndø ispa toya; porque ndø muspa que cuando tø toya ispa, más muspa ndø tona. \v 4 Y cuando ndø tonba, Diosis vyø'møpya jetse. O'ca Diosis vyø'møpya jujche tø ijtuse, entonces tø itpa contento cuando ndø ni'aṉjamba que más vyøjom maṉba tø puti jøsi'cam. \v 5 Y cuando jetse ndø nijamba, ji'n tø tzø'y tza'ajcu'yomo. Porque Masanbø Espiritu Santo tø tzi'tøjupø, je'is tø yac tzocopyacpa cuando tø yac mijnapya ndø tzoco'yomo que Diosis tø sungomø'nba. \p \v 6 Porque cuando ja itønaṉ jujche va'cø ndø yaj cotzoc ndø vin, cuando nu'c 'yora, Cristo'is tø coca'tamu cuando tø yatzitzocota'mdøc. \v 7 Porque maye pø'nis sunbana'ṉ cyoca' vøjpø pøn. Tal vez it pyømipøcpa'is va'cø cyoca' vøco'nipø pøn. \v 8 Pero Cristo'is tø coca'tamu cuando tø cojapa'tamu'ctøc, y jetse Diosis tø yac mustamu jujche tø sunbase. \v 9 Jetse como yøti Diosis tø pøjcøchoṉu'am, nømba que ja ita'am ndø coja porque Cristo'is jyøtpø ñø'pin øtzcøtoya, por eso ndø mustamba'm sevro que Cristo'is chøquipit maṉba tø cotzoctame va'cø jana tø castigatzøctam Diosis. \v 10 Cuando vi'ṉa ndø qui'satyambana'ṉ Dios, Diosis 'Yune ca'u va'cø jana ndø qui'sayø, va'cø tø it vøjø Diosji'n. Entonces yøti como vøj tø ijtam Diosji'n, viyuṉse maṉba tø cotzoctame porque Diosis 'Yune quenba aṉcø. \v 11 Y ji'n sólo jetse, sino también tø casøtyamba Dioscøsi ndø Comi Jesucristopit porque Jesucristo'is chøquipit vøj tø ijtam Diosji'ṉ. \s1 Adán y Cristo \p \v 12 Tzi' cuenta que tumbø pø'nis chøquipit cojapa'jtzo'tznømu nascøsi, y cyoja'is chøquipit ca'tzo'tznømu; y hasta como yøti ca'yajpa mumu, porque mumu cojapa'tyaju. \v 13 Porque cuando ja itøtøcna'ṉ Moisesis 'yaṉgui'mocuy, ijtuna'ṉ pø'nis cyoja nascøsi; aunque ja it ticøsi va'cø to yaj coja'ajø o'ca ja it aṉgui'mocuy. \v 14 Pero desde que Adán hasta que Moisesis chi'u aṉgui'mocuy, mumu pøn ca'u; aunque ja cyojapa'tyajø jujche Adán cojapa'tuse, pero de todos modos mumu ca'yaju. Pero oy min jøsi'cam eyapø pøn vene'cse'ṉomo como Adansepø, y Cristote. \p \v 15 Pero lo que Diosis tø tzi'papø Cristoji'ṉ, más valetzøcpa que ji'n Ada'nis cyoja. Porque tum pøn cojapa'tu y sone ca'yaju. Pero más chøc Diosis vøjpø tiyø ñe' vyø'ajcupit para sone pøngøtoya cuando Jesucristo'is chøc vøjø sone pøngøtoya. \v 16 Y lo que Diosis chøjcu øtzcøtoya, ji'ndyet como Ada'nis chøjcuse cuando cojapa'tu. Porque cuando tumnac cojapa't tum pøn, Diosis yaj coja'aju va'cø tyocoya. Pero aunque vøtinac tø cojapa'tpa, Diosis vyø'ajcupit vyøjom tø putpa Diosis vyi'naṉdøjqui. \v 17 Porque tum pøn cojapa'tu, por eso mumu ca'nømu, pero más vøjø lo que chøjcu tum pø'nis Jesucristo'is. Porque mumu lo que pyøjcøchoṉba'is lo que Diosis tø tzi'papø vyø'ajcupit va'cø vyøjom tø putø je'is vyi'naṉdøjqui, jet maṉba queñaje y maṉba angui'myaje Jesucristoji'n. \p \v 18 Entonces tum pøn tumnac cojapa'tu, y jetsetique't tum pø'nis chøc vøjø y por eso Diosis vyø'ajcupit mumu pøn muspa putyaj vyøjomo va'cø queñaj mumu jamacøtoya. \v 19 Como cuando tum pø'nis ja cyøma'nøy Dios, por eso vøti pøn cojapa'tyaju; jetsetique't cuando tum pø'nis ñøyipø'is Jesucristo cyøma'ṉøy Dios, por eso sone pøn maṉba putyaj vyøjomo Diosis vyi'naṉdøjqui. \p \v 20 Aṉgui'mocuy tzi'tøju va'cø ndø musø que it vøti ndø coja. Y jetsetique't ndø muspa que vøti tø yac yamba Diosis cuando tø yajapya ndø coja. \v 21 Entonces como cojapa'tcu'is chøquipit ca'nømba, jetsetique't Diosis vyø'ajcupit cuando Dios nømba que ja it ndø coja, tø quenba mumu jama Diosji'ṉ porque ndø Comi Jesucristo'is chøc vøjø tø øtzcøtoya. \c 6 \s1 Nø'ijtum Cristo mi ndzoco'yomo va'cø jana mi ṉgyojapa'tamø \p \v 1 Entonces ¿ti ndø tzamba? ¿Será que más maṉba ndø tzøjca'ṉøy ndø coja va'cø más tø toya'ṉøy Diosis ñe vyø'ajcupit? \v 2 Ni jujche ji'n mus ndø tzøc jetse. Como tø ijtamba como si fuera tø ca'tamu'am, y como ca'upø'is ji'nam mus chøc cyoja, jetseti øtz ji'nam mus ndzøjca'ṉøcye't ndø coja. \v 3 Viyuṉsye mi mustamba que tø tumø tzøctandøju Cristo Jesusji'ṉ tø nø'yøtyamu'c. Cuando tø nøyøtyamu'c es como si fuera tø ca'tamuse Cristo Jesusji'ṉ. \v 4 Por eso cuando tø nø'yøtyamu, es como si fuera tø tumø niptandøju y tø tumø ca'tamu Cristoji'ṉ. Entonces como Diosis yac visa'u Cristo myøja'ṉombø pømiji'ṉ, jetsetique't øtz tø itpa como jomepø pønse. \p \v 5 Entonces o'ca tø tumø ca'tamuse Cristoji'ṉ tø tuctamu, jetsetique't maṉba tø visa'taṉgue't jujche Cristo visa'use. \v 6 Tø muspa que es como que ndø pecapø vin tumø ma'møtyøju cruzcøsi Cristoji'ṉ va'cø cya'ø ndø yandzitzoco'yajcuy ijtupø ndø sisomo, va'cø jana ndø tzøc syunbase ndø yatzipø qui'psocu'is. \v 7 Porque cuando ca'upø ji'nam mus chøjca'ṉøy cyoja. \v 8 Como es como si fuera tø ca'tamu'am Cristoji'n, por eso ndø va'ṉjamba que maṉba tø itque't Cristoji'ṉ, como Cristo visa'use. \v 9 Porque ndø mustamba que Cristo visa'u después que ca'u, y ji'n ma vyøcoca'que'te, ji'nam mus chøjcay ni tiyø ca'cu'is. \v 10 Porque cuando Cristo ca'u, tumnacti ca'u ndø cojacøtoya; pero como yøti itpa, itpa va'cø chøc Diosis syunbase. Como ca'upø'is ji'n chøc yatzitzoco'yajcuy, \v 11 jetsetique't mijtzi qui'psø va'cø jana mi ndzøc mi yandzitzoco'yajcuse; pero qui'psø que mi ṉgyenbati va'cø mi ndzøctam Diosis syunbase, porque tø tumø tzøjctandøju Cristo Jesusji'ṉ. \p \v 12 Por eso uyam mi ndøc como mi sisis syunbase yatzitzoco'yajcuy; como si fuera mi aṉgui'muse mi yatzitzoco'yajcu'is jetse va'cø mi ndzøcø. \v 13 Ni u mi ndzi'ocuyaj mi ṉgoṉña yatzitzoco'yajcucyøsi como si fuera yostøc va'cø chøc ji'n vyøjpø tiyø; sino tzi'ocuyaj mi ⁿvin Dioscøsi como visa'tamupø después que ca'tamujcam. Y tzi'ocuyajtam Dios mi ṉgoṉña como si fuera yostøc va'cø mi ndzøctam vøjpø tiyø. \v 14 Porque yøti ni ti'am ji'n mus mi ñøndzøc mi yandzitzoco'yajcu'is, porque yøti mi ṉgyenba porque Diosis mi ndyoya'ṉøyu; ji'ndyet porque mi ndzøcpa aṉcø mi 'yaṉgui'mdøjuse. \s1 Hay que va'cø ndø ⁿyosayø vøjpø ticøtoya \p \v 15 Entonces ¿ti ndø tzamba? Como tø quenba pero ji'ndyet porque ndø tzøcpa aṉcø tø aṉgui'mdøjuse, sino tø quenba Diosis vyø'ajcupit; entonces ¿será que muspa tø cojapa'tø? Ji'n musi. \v 16 Porque mitz mi mustamba que o'ca mi ndzi'ocu'yajtamba mi ⁿvin va'cø ṉgøyosøyø y va'cø mi ṉgøma'nøyø aunque ipø pøn, entonces jete mi mbatron y tiene que va'cø mi ṉgøma'nøtyamø tiyø chamba. Jetsetique't o'ca mi ṉgøma'nøtyamba mi yandzitzoco'yajcuy, jeteme como si fuera mi mbatron, mi ndzøcpa mi yandzitzoco'yajcu'is syunbase, y mi ṉgya'pa y mi ndyocopya. Pero o'ca mi ṉgøma'nøpya Dios, jetemete mi mbatron y vyøjom mi mbyutpa je'is vy'naṉdøjqui. \v 17 Pero ⁿnøjapyøjtzi Dios yøscøtoya porque mitz vi'na mi ndzøctambana'ṉ mi yandzitzoco'yajcu'is syunbase, pero yøti mi ndumø tzocoy mi ṉgøma'nøtyamu'am aṉma'yocuy mi ñchajmatyøjuse. \v 18 Yøti mi libre'ajtamu'am va'cø mi jana ndzøctam mi yandzitzoco'yajcu'is syunbase. En cambio yøti obligado mi ndzøctamba lo que vøjø va'cø mi ndzøctamø. \v 19 Mi ndzajmatyamba como pø'nis chamyajpase porque ji'n mi omba ṉgyønøctøyøtyam yøcsepø aṉma'yocuy. Vi'na mi ndzi'ocuyajtamu mi ṉgoṉña va'cø mi ndzøctam yatzitzoco'yajcuy y tococuy como mi yandzitzoco'yajcu'is mi 'yaṉgui'muse, y jetse más mi yandzitzoco'yajtamu. Pero yøti tzi'ocu'yajtam mi ṉgoṉña va'cø mi ndzøctam vøjpø tiyø como Diosis ñe'se. \p \v 20 Cuando nømdøcna'ṉ mi ndzøctam obligado lo que mi yandzitzoco'yajcu'is syunbase, ji'ndøcna'ṉ mi ñchi'tam cuenta va'cø mi ndzøctam vøjpø tiyø. \v 21 Pero ni ti ja pyut vøjø va'cø mi ndzøctam jetse. Y yøti mi ndzi'tamba cuenta que tza'ajcuyete mi ndzøctumuse. Jetse va'cø tø ndzøjca'ṉøtyamø, tø ca'tamba y tø tocopya. \v 22 Pero yøti ja mi ijtam obligado va'cø mi ṉgojapa'jtamø, sino mi ndzøctamba Diosis syunbase como je'is chøsise; jetse más mi ⁿñøvø'ajtamba porque Diosis mi ñe'ajtamba y mi ṉgyendamba mumu jamacøtoya. \v 23 Porque va'cø tø cojapa'tø, tø ca'pa y tø tocopya, y jete ndø coyoja; pero Diosis tø va'ctzi'pa quenguy para mumu jamacøtoya cuando ndø va'ṉjamba ndø Comi Jesucristo. \c 7 \s1 Aṉma'yocuy co'tøjcajcucyøsi \p \v 1 Israel pøn døvø, mi mustamba aṉgui'mocuy, que sólo tiene que va'cø ndø yaj coput aṉgui'mocuy mientras que tø quenba'cse'ṉomo. \v 2 Por ejemplo it aṉgui'mocuy que co'tøc yomo tiene que va'cø it jyayaji'ṉ mientras que quenba'ctøc. Pero o'ca ca'pa jyaya, libre tzø'pya, yajpa cyompromiso jetsepø aṉgui'mocucyøsi. \v 3 Entonces o'ca quenba'ctøc jyaya y ñø'itpa eyapø pøn, nøjatyøjpa que cojapa'tpa. Pero o'ca ca'pa jyaya, tzø'pa libre, ja it aṉgui'mocuy va'cø jana ñø'it eyapø pøn, muspa co'tøjcaj eyapø pønji'ṉ y ja it ni ti cyoja. \p \v 4 Jetsetique't mijtzi ø mi ndøvøta'm, cuando ca'u Cristo'is cyoṉña mi ngya'taṉgue't Cristoji'ṉ, y como mi ṉgya'tamu'am, yaj mi ṉgompromiso va'cø mi ⁿyaj coput aṉgui'mocuy. Pero ijtu mi ṉgompromiso como si fuera mi ṉgyo'tøjcaju Cristoji'ṉ, porque Cristo oy visa'e y je'tis mi ñe'nda'm va'cø mi ndzøctam vøjø, va'cø mi servitzøjcay Dios. \v 5 Cuando ndzøctamuna'ṉ ndø ṉgusto lo que ndø sisis syunbase, y tø aṉgui'mdøju, ndø yatzitzoco'yajcu'is másna'ṉ nøchøcto'pa lo que ya'inducpapø aṉgui'mocu'is, y entonces ndø tzøcpana'ṉ yatzipø tiyø y tø ca'pana'ṉ y tø tocopana'n. \v 6 Pero yøti putpa por cuenta que om tø ca'tame y jetse yaj ø ṉgompromiso va'cø ndø yaj coput aṉgui'mocuy, y yøti muspa ndø servitzøjcay Dios ndø tumø tzocoy; porque jetseme ndø ṉgusto, y ji'ndyet porque jetse it aṉgui'mocuy jachø'yupø. \s1 Yatzitzo'yajcuy ijtupø ø ndzoco'yomo \p \v 7 Entonces ¿ti ndø tzamba? Pues ji'n mus tø nømø que mismo aṉgui'mocuy yatzipøte. Aṉgui'mocuy ji'ndyet yatzipø, vøjpø tiyete. Pero ji'na'ṉ ø musi o'ca it ø ṉgoja o'ca ja itøna'ṉ aṉgui'mocuy. Ji'na'ṉ ø musi o'ca cojapa'tøjtzi cuando aṉsujna'yøjtzi ø ndøvø'is ñe o'ca ji'na'ṉ it aṉgui'mocuy que nømba: “U mi aṉsu'noya”. \v 8 Pero cuando aṉgui'mdøjøjtzi va'cø jyana aṉsu'noya, entonces ø ne' ø yandzitzoco'yajcupit más aṉsu'nøjtzi aunque tiyø ji'n vyøjpø. Porque o'ca ja itøna'ṉ aṉgui'mocuy, ji'na'ṉ ø mus o'ca yatzipøte ø ṉgui'psocuy. \v 9 Y jetsena'ṉ øtz vi'na, ja itøna'ṉ aṉgui'mocuy, y øtz itpana'ṉ contento jetse. Ji'na'ṉ ø mus o'ca yatzipø ø ṉgui'psocuy. Pero cuando aṉgui'mdøjøjtzi jujche va'cø itø, más yachpo'u ø yandzitzoco'yajcuy y tzi' ø cuenta que maṉba tocoye. \v 10 Así es que aṉgui'mocuy tzi'tøju va'cø tø quena, pero ji'n jetse tuqui. Porque cuando tø tzi'tøj aṉgui'mocuy, jetcøtoya tø ca'pa y tø tocopya. \v 11 Porque cuando aṉgui'mdøjøjtzi, ø yandzitzoco'yajcu'is aṉgøma'cø'yøjtzi va'cø sun ndzøcø lo que ya'inducpapø aṉgui'mocu'is. Jetse tzø'yu que maṉba ca'e ø ṉgojacøtoya. \p \v 12 Entonces aṉgui'mocuy Diosise ñe y tumdum aṉgui'mocuy Diosise ñe y vøjpøte y viyuṉse aṉgui'mba. \v 13 Entonces ¿será que vøjpø aṉgui'mocu'is yac toco'yøjtzi? Ni jujche ji'ndyet jetse. Sino ø yandzitzoco'yajcu'is yac toco'yøjtzi porque ja o yaj coput vøjpø aṉgui'mocuy. Jetse quejpa que ø yandzitzoco'yajcuy viyuṉsyepø cojate. Porque cuando ndø manba aṉgui'mocuy ndø tzi'pa cuenta ø yandzitzoco'yajcuy saṉ yachcojate. \p \v 14 Ndø mustamba que aṉgui'mocuy Espiritu Santo'ise ñe', pero øtz sunba ndzøcto' lo que ø sisis syunbase, puro yatzitzoco'yajcuy su'nbø ndzøcø. \v 15 Pero ji'nø ṉgønøctøyøyi ti ndzøcpøjtzi. Lo que sunbase ndzøcø, ji'nø ndzøqui; pero lo que ji'n ø sunise ndzøcø, jetse ndzøcpøjtzi. \v 16 Pero o'ca ndzøcpøjtzi lo que ji'n ø sunise ndzøcø, entonces vø'møpyøjtzi que aṉgui'mocuy vøjpø tiyete. \v 17 Y jetse ji'ndyet øtz ndzøcpa, sino que ø yandzitzoco'yajcuy øjtzomo ijtupø, je'is nøtzøcpa. \v 18 Porque muspøjtzi que øjtzomo, øj nømba ø sisomo, ja it ni ti vøjpø. Porque sunba ndzøcto' vøjpø tiyø, pero ji'n mus ndzøcø. \v 19 Porque vøjpø tiyø sunba ndzøcto'a, ji'n ndzøqui; pero yatzipø tiyø lo que ji'nø suni ndzøcø, jetse ndzøcpøjtzi. \v 20 Y o'ca ndzøcpa lo que ji'n sunise ndzøcø; entonces ji'ndyet øtz ndzøcpa, sino que yatzitzoco'yajcuy ijtupø øjtzomo, je'is nøtzøcpa. \p \v 21 Entonces jetsemete tzi'pa øjtzi cuenta que cuando sunba ndzøcto'a vøjpø tiyø, puro yatzitzoco'yajcuy ijtu øjtzomo. \v 22 Porque ø ndzoco'yomo sunba yaj copujto'a Diosis 'yaṉgui'mocuy. \v 23 Pero ndzi'pa cuenta que ø sisis eyati syunba. Ø sisis sunba chøcto lo que ø ṉgui'psocu'is ji'n sunise chøcø y jetse quecpøjtzi, y siempre ndzøcpøjtzi lo que ø sisis sunbase yatzipø su'nocyuji'ṉ. \p \v 24 Maya'co'nbøjtzi. ¿I'is maṉba yaj cotzojcøjtzi va'cø jyana ca'ø yøṉø sisis chøquipit? \v 25 ⁿNøjapyøjtzi Dios yøscøtoya porque je'is ø yac libre'ajpøjtzi ndø Comi Jesucristoji'ṉ. Entonces jetse ø ṉgui'psocu'ji'ṉ sunba Diosis 'yaṉgui'mocuy, pero ø sisis nøtzøcpøjtzi yatzipø su'nocyuy. \c 8 \s1 Hay que va'cø tø itø Espiritu Santopit \p \v 1 Entonces yøti Diosis ji'n maṉ cyoja'ajyaje tumøtzøcyajtøjupø'is chocoy Cristo Jesusji'ṉ; lo que ji'n chøcyajepø'is syisis syunbase, sino chøcyajpapø'is Espiritu Santo'is syunbase. \v 2 Porque Espiritu'is tø yaj quenba Cristo Jesusji'ṉ; y cuando mismo Espiritu Santo'is nøyospøjtzi, muspa ndzac yatzitzoco'yajcuy y ji'nam ma tocoy jetse. \v 3 Porque aṉgui'mocu'is ja mus tø yaj cotzoca porque ja ndø yaj coputø porque ndø sisis eyapø syunba, pero Diosis tø yaj cotzojcu cuando cyø'veju ñe 'Yune va'cø pyø'najø cojatzøquipø pønse. Ndø ṉgojacøtoya ca'u y jetze yajay yatzipø su'nocu'is pyømi ijtupø ndø sisomo. \v 4 Diosis yajay je'is pyømi va'cø mus ndø yaj coput aṉgui'mocuy cuando ji'ṉ ndø ndzøc ndø sisis syunbase, sino ndø tzøcba Masanbø Espiritu Santo'is syunbase. \p \v 5 Ityajupø syiscøtoya, qui'psyajpa mumu tiyø syisis syunbase. Pero ityajupø Espiritu Santocøtoya, qui'psyajpa Espiritu Santo'is syunbase. \v 6 O'ca ndø cotpa ndø qui'psocuy ndø sisis syunbapø ticøsi, tø ca'pa, pero o'ca ndø cotpa ndø qui'psocuy Espiritu'is syunbapø ticøsi, tø quenba y tø itpa contento. \v 7 Porque cuando ndø qui'pspa lo que ndø sisis syunbapø ticøsi, ndø qui'sapya Dios; y mientras jetse ndø qui'psocu'is tø nøtzøcpa, ji'n ndø yaj coput Diosis 'yangui'mocuy, ni ji'n mus ndø yaj coputø. \v 8 Por eso chøcyajpapø'is syisis syunbase ji'n mus chøc Diosis syunbase. \p \v 9 Pero o'ca viyuṉse itpa mijtzomo Diosis 'Yespiritu, entonces mijtzi ji'n mi ndzøctam mi sisis syunbase; sino mi ṉgui'pstamba Espiritu'is syunbase. Y ja ñø'itø'is Cristo'is 'Yespiritu, entonces ji'ndyet Cristo'ise ñe. \v 10 Pero o'ca Cristo ijtu mi ndzoco'yomo, viyuṉse mi sis ca'use cuenta ijtu mi ṉgoja'is chøquipit, pero mi espiritu quenbapø itpa porque vyø'om mi mbyujtu Diosis cuentacøsi. \v 11 Como Diosis yac visa'u Cristo Jesús cuando ca'upøna'ṉ y Diosis 'Yespiritu ijtu mi ndzoco'yomo, por eso yac visa'upø'is Cristo maṉba mi yaj quejnaque't ca'papø mi ṉgoṉña cuando ca'pa. Maṉba yaj quene mijtzomopø Espiritu Santopit. \p \v 12 Jetsemete ndøvøta'm, ndø sisis ji'n musi tø penatzøcø va'cø ndø tzøcø ñec syunbase. \v 13 O'ca mi ndzøctamba mi ṉgusto jujche mi sisis syunbase, maṉba mi ṉgya'tame y maṉba mi ndyocotyame. Pero o'ca Espirituji'ṉ mi ⁿyajtamba yatzipø mi sisis chøqui, maṉba mi ṉguendame mumu jamacøtoya. \p \v 14 Porque mumu ñøtu'ṉajyajpapø Diosis 'Yespiritu'is, jejta'mete Diosis 'yune. \v 15 Porque mi mbøjcøchoṉdamupø Espiritu, je'is ji'ṉ mi yac ijtam como coyospase va'cø mi na'tz Dios como ndø na'tzpase nascøspø ndø patrón. Sino Espiritu'is mi yac ijtamba como Diosis 'yunese. Por eso cuando ndø vejambya Dios, ndø nøjapya: “Jatay, Jatay”. \v 16 Y ndø qui'psocuji'ṉ mismo Espiritu Santo'is tø yac mustamba que Diosise tø 'yuneta'm. \v 17 Y o'ca 'yuneta'm, maṉba ndø nøtzø'y erejencha Diosis tø tzi'papø, y parejo Cristoji'ṉ maṉba ndø mbøjcøchoṉdame erejencha. O'ca tø toya'ispa porque ndø va'ṉjamba ancø Cristo, entonces maṉba tø ijtam vøjø Cristoji'ṉ myøja'ṉajcu'yomo. \p \v 18 Porque ṉgui'psøjtzi que jujche tø toya'ispase yøti ji'ndyet cuenda, porque jøsi'cam maṉba ndø istam Cristo'is myøja'ṉo'majcuy, y jet ndø sunba aunque tiene que va'cø tø toya'isø yøti. \v 19 Y también cuando Diosis 'yune tøjcøyajpa myøja'ṉomajcu'yomo, mumu jyomecyajupø tiyø maṉba ityajque't vøjø y mumu chøjcupø ti'is jetse syunba con ganas. \v 20 Diosis chøc vøjø, pero después eyapø'is cyojapit mumu ti tocoyaju y ji'nam ityaj vøjø, pero Diosis jetse yac tocoyu, va'cø vø'ajyajque'te jøsi'cam. \v 21 Porque mumu jyomejcupø tiyø maṉba vø'ajyaje va'cø jana it møsycuy, pero mumu ti maṉba libre'aj deveras va'cø ityaj vøjø. Jujche Diosis 'yune maṉbase ityaj vøjø, jetse maṉba ityajque't aunque tiyø. \v 22 Porque ndø mustamba que mumu Diosis jyomejcupø tiyø parejo ji'n ityaj vøjø. Como si fuera pø'mba y toyapøcpa hasta como yøti. \v 23 Y ji'n sólo jejta'm, sino también øtz tø mbøjcøchoṉdamupø'is Espiritu Santo jujche tzi'tzo'tzpapø tiyø, jetseti øtz tø pø'mque'tpa jojmo ndø tzoco'yomo y tø toyapøctamba mientras ndø ⁿjo'ctamba va'cø tø pøjcøchoṉdam Diosis como ñe 'yune jicse'c cuando jomevitu'pa ndø coṉña. \v 24 Porque tø cotzoctamu y por eso ndø jo'ctamba más vøjpø tiyø. Pero lo que tø mbøjcøchoṉu'am, ji'nam ndø jo'que. Porque ni i'is ji'n mus jyo'que lo que pyøjcøchoṉu'am. \v 25 Pero o'ca ndø jo'cpa va'cø ndø pøjcøchoṉ lo que ja ndø ñø'indøpøtøc, entonces ndø jo'cpa con pasencia. \p \v 26 También Espiritu Santo'is tø cotzoṉba cuando tø mochi'øc. Porque ji'n ndø mba't jujche vøjø va'cø tø o'nøtyam Dios; pero mismo Espiritu Santo'is tø tzamdøjcøpya Dioscøsi, porque je'is 'yo'nøpya Dios para tø øtzcøtoya como si fuera pø'mba y ji'n mus chamø tiyøte. \v 27 Pero Diosis tø tyu'nisapya ndø tzocoy y je'is myuspa ti qui'pspa Espiritu Santo'is; porque Espiritu Santo'is chamdøjcøpya Diosis 'yune Dioscøsi syunbase Diosis. \s1 Cristoji'ṉ ji'n tø tocoy nunca \p \v 28 Y ndø mustamba que o'ca ndø sunba Dios y Diosis tø nøveju ñec cyoqui'psuse, entonces Diosis yac tucpa aunque tiyø va'cø pyut vøjø tø øtzcøtoya. \v 29 Porque ya'møc cyomus Diosis jutipø pøn maṉba cyøpivi; y lo que cyøpiṉupø, jet qui'pscøpo'u va'cø yac itø como ñe' 'Yune Jesús ijtuse. Porque Diosis syunu va'cø vi'na pønse it Jesús, myuqui cuenta va'cø ñø'it vøti pøn. \v 30 Y jutipø pøn cyoqui'psuse, jet vyejayaj Diosis; y lo que vyejayajupø, jet vyøjom yac putyaj ñe' vyi'naṉdøjqui; y lo que vyøjom yac pujtu, jet yac møja'ṉo'majyaju. \p \v 31 Entonces ¿ti ndø tzamba yøcsepø ticøsi? Aunque i'is ti tø tzøjcapya, o'ca Dios øtzji'ṉbøte, vyøjom tø putpa. \v 32 Y ndø muspa que como Diosis ja tyoyo'ṉøy ñe 'Yune, sino chi'ocuyaju va'cø cya'ø mumu øtzcøtoyata'm, por eso ndø qui'pspa que como Diosis tø tzi'u'am 'Yune, seguropøte que maṉba tø tzi'aṉøtyam aunque tivø. \v 33 ¿I'is mus cyøtza'møy Diosis cyøpiṉupø? Ni i'is ji'n musi o'ca Dios nømu que ja it ni ti cyoja. \v 34 Ni i'is ji'n mus yaj coja'aje; porque Cristo ca'u, y ji'n sólo ca'u sino visaque'tu; y hasta Diosmø nø pyo'csu Diosis chø'na'ṉomo y 'yo'nøpya Dios para tø øtzcøtoya. \v 35 Ja it ni ticøtoya va'cø jana tø sun Cristo'is. Aunque tø toya'isø, aunque tø maya'ø, aunque tø yacsutzøctøjø, aunque tø osa, aunque ja it ndø tucu, aunque na'tzcu'yom tø itø, aunque yaj ca'tøjø; pero nay tø sunbati Cristo'is. \v 36 Como it jachø'yupø: \q1 Mitzcøtoya tumø jama it na'tzcuy porque sunba tø yaj ca'yajø. \q1 Como borrego cuenta, qui'psyajpa va'cø tø yaj ca'yajø. \m \v 37 Mumu jetsepø ti ndø ndonba y ijtutøc más ø mbømi porque it i'is tø sunba. \v 38 Jetcøtoya viyuṉse muspøjtzi que Diosis nunca ji'n tø tzaque. O'ca tø ca'pa, o'ca tø quenba Diosis tø sunba. Aṉgelesis ji'n mus tø yac tzu'nø Dioscø'mø; ni aṉgui'mbapø'is, ni pømi'øyupø'is ni yatzita'mbø'is, ni minbapø'støc \v 39 ni møjipø'is, ni cø'møpø'is, ni jutipø jomectøjupø'is ji'n mus tø nø putø Diosis cuenta'ṉomo. Mumu jamase tø sunba Diosis ndø Comi Cristo Jesusji'ṉ. \c 9 \s1 Diosis cyøpiṉu Israel pønda'm \p \v 1 Viyuṉsepø ti ndza'mbøjtzi Cristo'is ñøyicøsi, ji'nø sutzi. También Espiritu Santo'is nømijnapya qui'psocuy va'cø musø que viyuṉsepø ti ndzamba. \v 2 Nimequese maya'pøjtzi ø ndumø tzocoy tumdum jama. \v 3 Hasta tocotyo'pana'ṉtzi Cristo'is vi'na'ṉdøjqui o'ca jetse cotzocyajpana'ṉ mismo ø raza'om pø'najyajupø. \v 4 Porque Israel pønda'mete; y Diosis pyøjcøchoṉyaju 'yunese y yaj quejayaju ñe' møja'ṉo'majcuy, y Diosis chamdzajcayaj jujche ma chøqui, y chamdzi'yaj aṉgui'mocuy; chamdzi'yajtøju va'cø syervitzøjcayaj Dios; y Diosis chajmayaju que maṉba chi'yaj vøjpø tiyø. \v 5 Peca pø'nis chacyajupø 'yuneta'mete; y Israel yomocøs pø'naju Cristo sispø pønse. Jiquete Dios aṉgui'mbapø mumuticøsi; hay que va'cø ndø vøṉgotzøc Dios mumu jamacøtoya. Amén. \p \v 6 Ji'n mus tø nømø que Diosis ja chøcø lo que chajmayajuse pecata'mbø ndø janda. Diosis ñø'ityaj en cuenta que vene pøn ji'ndet viyuṉsyepø Israel pøn aunque jyata y myama mero Israel pønda'mdite. \v 7 Porque Abraha'mis 'yune'omo ityaj vene ji'ndyet viyuṉseta'mbø 'yune. Diosis ñøjay Abraham: “Na's mi ⁿune Isaajquis 'yune ma'ṉbø ⁿnøjayaj que mijtze ⁿune”. \v 8 Jetse ndø cønøctøyøpya que ji'ndyet Diosis 'yune porque pø'najyaju ancø jetse sis cuentate. Sólo cyotpa cuenta'omo Diosis que 'yunete pø'najyajupø ñe'c Diosis chamdzi'use Abraham. \v 9 Porque yøcse Diosis chajmay Abraham, ñøjmayu: “Cuando nu'cpa hora, vitu'que'tpøjtzi; y mi yomo Sara'is maṉba it 'yune”. \p \v 10 Y ji'n sólo na's jete. Ndø peca jata tzu'ṉguy Isaajquis yomo Rebeca'is o is metzcuy une tumbø jatacøsi. \v 11-13 Pero cuando ja pyø'ṉajø'ctøc myechi'une, cuando ja chøcyajø'ctøc ni vøjpø ni yatzipø; Diosis ñøjmay Rebeca: “Atzipø'is maṉba cyøyosøy myuqui”. Itque'tuti jachø'yupø: “Su'nøjtzi Jacob, pero Esaú ja syu'nøjtzi, qui'sa'yøjtzi”. Jetse ndø tzi'pa cuenta que Diosis cyøpiṉba i syunba cøpivø jujche ñe'c qui'pspase, aunque oyupøm cyøpiṉyaj pø'nis ja chøc ni ti vøjpø, ni yatzipø; sino Diosis chamdzi'pa jutipøt je ñe'pø. \p \v 14 ¿Entonces tisyque't ma ndø tzam yøti? ¿Será que Diosis ji'n chøc vøjpø aṉgui'mguy? Ni jujche ji'n mus tø nøm jetse. \v 15 Pero Diosis ñøjmayu Moisés: “Ø ne'c ma'ṉbø ndzame i ma'ṉbø ndoya'ṉøyi, i ma'ṉbø ṉgotzove”. \v 16 Entonces ji'n tø to'ya'ṉøyi porque jetse ndø sunba ndø ne'ṉgø, ni ji'n tø toya'ṉøyi porque ndø penatzøcpa ndø vin; sino Diosis tø toya'ṉøpya porque ñe'c syunba tø toya'ṉøyø. \v 17 Porque it Diosis 'yote jachø'yupø que Diosis ñøjmay Egipto nasom aṉgui'mbapø Faraón: “Øtz oy mi ndzi' aṉgui'mguy va'cø yaj quejø ø mbømi y va'cø cyomusyajø mumu nasvindumø jujchepø chøṉ øjtzi”. \v 18 Jetse Diosis tyoya'ṉøpya jutipø ñec sunba tyoya'ṉøyø, y yaj cama'majpa pø'nis cyopac o'ca ñe'c jetse sunba yaj cama'majayø. \p \v 19 Tal vez mi ndø nøjambya: “Entonces o'ca jetse, ¿ti'ajcuy cojatzi'pa pøn Diosis o'ca ñe'c yaj cama'majapya cyopac? Porque ni i'is ji'n mus ya'induc Dios va'cø jana chøcø syunbase”. Tal vez jetse mi ndø nøjambya. \v 20 Pero øtz mi nøja'mbyøjtzi mijtzi mbyøn que ji'n mus ndø ojnay Dios. Como tzicatzøcpapø pø'nis muspa chøc tzica jujche ñe'c syunbasepø, jetse Diosis tø tzøcpa jujche sunba tø tzøc ñe'cø. Ji'n musi tø nøjmay Dios: “¿Ti'ajcuy yøcse mi ndø tzøjcu?” \v 21 Viyuṉse chicatzøcpapø pø'nis mismo moteji'n muspa chøc jujchepø sunba chøc tzica; muspa chøc vøjpø, muspa chøc corrientepø. \p \v 22 ¿Ji'nacs jetseti chøjque't Diosis? Diosis sunbana'ṉ isindzi jujche ñe'c cyastigatzøcyajpa yatzipø y sunbana'ṉ yac mustøj ñe pyømi'ajcuy. Por eso ñømaṉjay vøti pasencia pønji'ṉ lo que maṉbana'ṉ cyastigatzøcyaje lo que maṉbana'n tocoyaje. \v 23 Y Diosis sunbana'ṉ isindzi'que't jujchepø møja'ṉ itcu'yomo tø cotpa tø toya'ṉøyupø, vi'na tø vøjøtzøjcupø va'cø tø yac møja'ṉo'majø. \v 24 Porque tø øtz tø vejatyamupø Diosis, vene Israel pø'nomo tø vejatyamu y vene también eyaco pø'nomo. \v 25 Jetse itque't jachø'yupø Oseasis libru'omo que Dios nømu: \q1 Cumgupyøn lo que ji'na'ṉ ø ne; jet ma'ṉbø ⁿnøjay: “Ø mi ṉgumgupyønda'm”. \q1 Y pøn lo que ji'na'ṉ ø suñajepø vi'na, jet ma'ṉbø ⁿnøjayaje: “Mi sunda'mbøjtzi”. \q1 \v 26 Y mismo lugajromo jut vi'na ñøjayaj Diosis: “Ji'ndyet mi ndø ṉgumguy une”, \q1 jiṉø maṉba nøjayajtøji jøsijcam: “Quenbapø Diosis mi 'yuneta'm”. \m \v 27 Pero jujche ma tuc Israel pøn yøcse chamu Isaiasis: “Como va'cø ndø mayø playa po'yose, jetse maṉba vøti'ajyaj Israejlis 'yune, pero usti maṉba cotzocyaje. \v 28 Porque viyuṉse ta'nemø y tumø najcøsi maṉba chøc ndø Ṉgomi Diosis nascøsi lo que ti chambase.” \v 29 Y jetseti chamque'tu Isaiasis vi'na: \q1 O'ca ndø Comi'is, Aṉgui'mbapø'is mumu iyø, ja ndø tzajcatyamøna'ṉ ⁿune aunque usyi; \q1 como vi'na cumguy Sodoma y Gomorra yajyajuse, jetsetina'ṉ tø yajtaṉque'tu. \s1 Vøjpø ote Israel pøngøtoya \p \v 30 Entonces ¿ti ndø tzamba? Ndø tzamba que lo que ji'ndyet Israel pønda'm vyøjom putyaju Diosis cuenta'ṉomo, aunque ja chøcme'chajø ni jujche por va'cø putyajø vyøjomo; pero vyøjom putyaju porque va'ṉjajmoyaju. \v 31 Pero Israel po'nis chøcjo'yaju va'cø cyo'aṉjam aṉgui'mocuy va'cø vyø'omo putyajø; pero ja vyøjom putyajø porque ja mus yaj coputyajø. \v 32 ¿Ti'ajcuy ja vyøjom putyajø? Porque chøjquisjo'yajuti va'cø yaj coputyaj aṉgui'mocuy, pero ja vya'ṉjajmoyajø. Jetse como que tø nejpinducpase tza'cøsi, jetse quecyaju. Ja vya'ṉjamyajø y tocoyaju. \v 33 Jetse it Diosis 'yote jachø'yupø nømba: \q1 Cøma'nøyø; ma'ṉbø ṉgot Sión gumgu'yomo tum pøn como tza'sepø cuenta. \q1 Como tza'cøsi tø nejpinducpa y tø patzquecpa ndø ⁿvin, \q1 jetse ji'n vya'ṉjamyajepø'is jic pøn maṉba quecyaje y jetse maṉba tocoyaje. \q1 Pero vya'ṉjamyajpapø'is ji'n maṉ myaya'yaje porque je'is ji'n 'yaṉgøma'cøyi. \c 10 \p \v 1 Ø va'ṉjamoṉguy tøvø; ø ndumø tzocoy su'ṉbøjtzi va'cø cyotzocyajø Israel pøn, y jetcøtoya va'capyøtzi Dios va'cø cyotzocyajø. \v 2 Øtz muspa ndzamø que Israel pø'nis vøti chøcyajpa conocscuy y jyajmutzøcyajpa Dios, pero ji'n cyønøctøyøyaje jujche syunbase Diosis. \v 3 Ji'n myusyaje jujche Diosis tø yac putpa vyøjomo ñe vyi'nandøjqui; sino ñe'c sunba chøcme'chajø que jujche vyøjom va' pyutyajø. Jetse ja chi'ocuyaj vyin Dioscøsi va'cø putyajø vyøjom Diosis vyø'ajcupit. \v 4 Porque o'ca ndø va'ṉjamba Cristo, vyøjom tø putpa y aṉgui'mocuy ja itø'am øtzcøtoya, cøjtupømete. \p \v 5 Porque Moisesis cha'maṉvajcu jujche muspana'ṉ tø vøjom puti o'ca tø yaj coputpana'ṉ aṉgui'mocuy. Yøcse nømu: “O'ca pø'nis yaj coputpa aṉgui'mocuy, jetset ma quene”. \v 6 Pero va'cø cha'maṉvac jujche muspa tø put vyøjom va'ṉjajmocupit, yøcse nømba: “U mi ṉgoqui'ps mi ndzoco'yomo: ¿I maṉba qui'm tzajpomo va'cø ñømø'n Cristo? \v 7 Ni u mi ñømu: ¿I maṉba mø'ni jøṉupø tzatøjcomo va'cø ñøput Cristo ityajumø ca'yajupø, va'cø ñøqui'm vingøsi?” \v 8 Pero yøcse nømba: “Diosis 'yote tomepøtite mi aṉna'como y mi ndzoco'yomo ijtu”. Jiquete ote ndø ndzambucstambapø va'cø mi va'ṉjamdamø. \v 9 Ndø ndza'maṉvactamba que o'ca mi ndzamba mi aṉnacapit que Cristo mi Ṉgomite, y o'ca mi va'ṉjamba mi ndzoco'yomo que Diosis yac visa'u Cristo cuando ca'ujcam, maṉba mi ṉgyotzoque. \v 10 Porque va'cø ndø va'ṉjam Cristo ndø ndzoco'yomo, vøjom tø putpa Diosis vyi'nandøjqui; y ndø aṉnacapit va'cø ndø ndzam que Cristo ndø Comite, tø cotzocpa. \p \v 11 Porque it Diosis 'yote jachø'yupø: “Aunque jutipø vya'ṉjambapø'is Cristo nunca ji'n ma myaya'e, porque Cristo'is ji'n 'yaṉgøma'cøyi”. \v 12 Jetse tucpa parejo Israel pønji'ṉda'm y eyapø pønji'ṉda'm porque mismo ndø Comi aunque i'se ñe', y mø'chøqui va'ctzi'yajpa vøjpø tiyø mumu pøn lo que vya'cyajpapø'is ñe'jcøsi aunque tiyø. \v 13 Porque nømba: “Mumu vya'cpapø'is cotzojcuy ndø Comi'is ñøyicøsi, maṉba cotzocyaje”. \v 14 Pero ¿jujche maṉba vya'cyaj ndø Comi cotzojcuy o'ca ja vya'ṉjamyajøtøc? Ni jutznømø. ¿Y jujche maṉba vya'ṉjamyaje ndø Comi o'ca ni i'is ja oy chajmayaje iyete ndø Comi? Ji'n jutznømø. Y ¿jujche maṉba cyøma'nøyaje o'ca ni i'is ji'ṉ cha'maṉvajcayaje? Ji'n jutznømø. \v 15 Y mientras ni i'is ji'n cyø'vej cha'manvacpapø'is, ji'n jutznøm cha'maṉvacyajtøji. Como it Diosis 'yote jachø'yupø: “¡Tø casøpya va'cø ndø is pøn nøminupø chamsajpapø'is vøjpø ote va'cø tø it contento!” \p \v 16 Pero ji'n mumu cyøma'nøyaje vøjpø ote. Como ñe'c Isaías nømu: “Ø Ṉgomi, ni i'is ji'n sun vya'ṉjajmay ndø tza'maṉvajcocuy”. \v 17 Jetsemete, ndø va'ṉjamba cuando ndø manba ote, y ndø manbapø ote Diosise ñe. \p \v 18 Pero aṉgøva'cpøjtzi: ¿Será que ja myañajø Diosis 'yote? Myango'ñajuti, porque nømba: \q1 Chamgo'ñaju 'yote mumu nasindumø, \q1 'yoteta'm mango'ndøj hasta mumu ijnømuse. \m \v 19 Pero aṉgøva'que'tpøjtzi: ¿Será que Israel pø'nis ja myusyajø? Myusyajuti, porque Moisesis vi'na jyachø'yu como Dios nømuse: \q1 Ma'ṉbø ndyoya'ṉøyaj eyapø cumguy lo que ni ticøtoya ji'n yosepø, y ni ti ji'n cønøctøyøyajepø. \q1 Entonces cuando mi ispa jujche øtz ndoya'ṉøyaju jetseta'mbø, mitz maṉba ñømdame: “Más øtz jetse vøj va'cø tø itø que ji'ndyet jicta'm”, y maṉba mi ṉgyi'sca'tame. \m \v 20 Y Isaías jana na'tzcuy chamu que Dios nømu: \q1 Aunque ji'n myechajepø'is pa'tyajøjtzi; \q1 y nunca ja 'yaṉgøva'cyajø jujchepø chøṉ øjtzi, pero mi'nø comusyaje. \m \v 21 Pero Israel cumguy chamgue'tpa Diosis, nømba: “Yøṉø cumgupyø'nis ji'n syun cyøma'nøyajø y ji'n syuñaj vøjpø tiyø. Cøti jama øtz sunba mbøjcøchoṉyajø, pero ji'n syun miñaj øtzcø'mø”. \c 11 \s1 Cotzocyajupø Israel pøn \p \v 1 Pues entonces aṉgøvacpøjtzi: ¿Será viyuṉete Diosis pyatzpø'tzacyaju ñe Israel pønda'm? Ja pyatzpø'yajø. Porque øtz Israel pøndi chøṉgue't. Abraha'mis 'yune'om pø'najøjtzi y Beṉjami'nis 'yune'omo. \v 2 Diosis ja pyatzpø'yajø ñe pyønda'm lo que ya'møc cyomusyajupø. Mitz mi mustamba jujche it Diosis 'yote jachø'yupø ti chamu Eliasis cuando 'yo'nøy Dios, cyøtza'møyaj Israel pøn Dioscøsi, nømu: \v 3 “Ø Ṉgomi, yaj ca'yaju mi ndza'maṉvajcoyajpapø, y jyu'mbø'yaju no'tzepø mesata'm mi ṉgyøna'tzøyajpamø; y øjtim tzø'y ø ndumgø'y va'ṉjajmopyapø øjtzi. Y ø enemigo'is nø me'chajøjtzi va'cø yaj ca'yajø”. \v 4 Y mi mustamba jujche 'yaṉdzoṉ Diosis, ñøjayu Elías: “Nø ne'ajøjtzi ø ne'ṉgøtoya cu'yay mil pøn ja cyujnejayajøpø'is comi chøqui ñøyipø'is Baal”. \v 5 Jetsetique't yøti ityajutøc vene pøn Diosis cyopiṉyajupø ñe'c gyustopit porque syunba cyotzoṉyaj ñe' vyø'ajcupit. \v 6 Pero o'ca Diosis cyopiṉyaju ñe vyø'ajcupit, entonces ji'ndyet porque pø'nis oy chøcyaj vøjø. Porque o'ca yosayajpana'ṉ Dios, entonces Diosis cyoyojyajuna'ṉ obligado, ji'ndyet porque vya'ctzi'yajuna'ṉ. Pero o'ca yajyamyaju, entonces gyustopit vya'ctzi'yaju, ji'ndyet porque yosayaju. \p \v 7 Entonces ¿tiyete? Israel pø'nis chøcjo'yaju jujche va'cø vyøjom putyajø Diosis vyi'naṉdøjqui, pero ja putyaj vyøjomo; pero lo que ñe'c Diosis cyopiṉyajupø, jet putyajuti vyøjomo. Y eyata'mbø'is ja cyønøctøyøyajø, cama'majyaj cyopac. \v 8 Como ijtuse jachø'yupø: “Diosis por cuenta yac øṉyaju, yac to'ti'ajyaju, yac uma'ajyaju hasta yøtipø jama, va'cø jana cyønøctøyøyajø ti sunba chajmayaj Diosis”. \v 9 Ya'møc David nømu: \q1 Cuando chøcyajpa sø'ṉgutcuy, cøjuni'omo maṉba quecyaje, \q1 y como copøn quecpase trampa'omo, jetse maṉba quecyaj va'cø tyocoyajø. \q1 \v 10 Jovise maṉba ityaj como ji'n syø'ṉyajese vyitøm, jetse ji'n ma cyønøctøyøyaje. \q1 Como jucsvitu'yajupøse jemetzpø tzømi'is, jetse maṉba toya'isyaje. \s1 Maṉba cyotzocyaje ji'ndyet Israel pønda'm \p \v 11 Entonces nø'mbøtzi: Cuando Israel po'nis chøcyaj tococuy, Diosis ja yac tocoyoctucyajø. Porque cuando Israel pøn quecyaju, Diosis chi'yaj lugar va'cø cyotzocyaj eyata'mbø pøn lo que ji'ndyet Israel pøn. Entonces cuando Israel pø'nis isyajpa que eyata'mbø pøn cotzocyaju'am, maṉba tøjcøyajque't jetsepø qui'psocu'yomo. \v 12 Cuando Israel pøn cojapa'tyaju y tocoyaju, entonces nascøsta'mbø pøn lo que ji'ndyet Israel pøn, jet vø'ajyaju. Pero cuando Israel pøn tøjcøvøjøtzøcyajque'tpa Diosis cuenta'ṉomo, entonces más maṉba vyø'ajyajque't mumu pøn. \p \v 13 Pero nø'mø o'nøndyamu mitzta'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm porque Diosis ø cø'vejøjtzi va'cø ndzajmayaj Diosis 'yote eyapø pøn lo que ji'ndyet Israel pøn. Y øtz yac valetzøcpa ø ⁿyoscuy. \v 14 Jetse yosco'nbøjtzi porque su'nbøtzi va'cø chi'yaj cuenta ø ṉgumguy tøvø'is que cyotzocyaju'am eyata'mbø pøn, y de repente vene ø ṉgumguy tøvø'is jetse ma sunyajque't va'cø cyotzocyajø. \v 15 Cuando Diosis pyatzpø'tzacyaju Israel pøn, vøjpø tiyøte eyata'mbø pøngøtoya, porque entonces Diosis yac tøjcøyaj aunque iyø va'cø ityaj vøjø ñe'cji'ṉ. Pero cuando Diosis vøco pyøjcøchoṉyajque'tpa Israel pøn, más jetse vøjø. Maṉba ityaj como visa'yajuse. \v 16 Porque o'ca cømasa'nøyupø vi'napø vaye, mumu vaye tzø'pya cømasa'nøyupø, y o'ca cømasa'nøyupø cu'yuvatzi, entonces tumø coṉña cømasa'nøyupømete cuy, jetsetique't o'ca Israel pø'nis jyatatzu'ṉguy cømasa'nøyupømete, entonces mumu Israel pøn cømasa'nøyupømete. \p \v 17 Como olivo cu'is 'yaṉmaṉ ndø tø'cspø'aṉje'capyase, jetse vene Israel pøn yac tzu'ṉatyøju y tzø'yaj como patzpøcø. Y como ndø tøcspø'pa cuy, y tza'ma cuy, y ndø to'mba vøjpø cu'yupocji'ṉ; jetsetique't Israel pø'nis lugajromo Diosis mi ṉgyojtam mijtzi ji'ndyet mi Israel pøn. Como aṉma'ṉis pyøcpa vyatzi'is ñø' y pyømi, olivo cu'is ñe, jetse mitz mbøctamba vøjpø tiyø Israel pønji'ṉ. \v 18 Pero u mi ṉgomo'yu mi ⁿvin o'ca mitz más mi ⁿvyøjø que ji'n mismo Israel pønse. Porque jajmøti que como aṉma'ṉis pyøcpa pyømi vatzicøsi, jetse mitz mbøcpa vøjpø tiyø Israel pøngøsi, Israel pø'nis ji'n ma pyøc vøjpø tiyø mitzcøsi. \p \v 19 Pero mati ocsyo mi ñømi: “Como ndø jacpø'pa cu'yu'aṉmaṉ va'cø jen yac to'ma eyapø cu'yu'aṉmaṉji'ṉ, jetse Israel pøn yac tzu'ṉatyøju va'cø it lugar øtzcøtoya vøjpø itcu'yomo”. \v 20 Pues viyuṉete mi ñømbase jetse, pero jajmøti yac tzu'ṉatyøju porque ja vya'ṉjajmoya, y mitz itpa ⁿvyøjø porque mi ⁿvya'ṉjajmombya. Por eso u mi ṉgomo'y mi ⁿvin o'ca ⁿvyøjø, sino que cøna'tzøyø. Porque de repente maṉba mi yac tzu'ṉatyøjque'te. \v 21 Israel pøn como vøjpø cu'is 'yaṉmaṉseti. Pero Diosis ja tyoya'ṉøyajø porque ja vya'ṉjajmoyajø. Entonces mijtzi como tza'momopø cu'is yaṉmaṉsepø, ni mitz ji'n maṉ mi ndyoya'ṉøque'te Diosis o'ca ji'ndi mi vya'ṉjajmoṉgue'te. \v 22 Jetse ndø tzi'pa cuenta que Diosis tø toya'ṉøpya, pero también viyuṉse chøcpa justicia'ajcuy coja'øyupøcøsi. Viyuṉsye Diosis chøc justicia'ajcuy cojapa'tyajupø pøngøsi; pero mitz mi ndyoya'ṉøpya, o'ca mi itpa mumu jama je'is vyø'ajcupit. Pero o'ca ji'n mi it jetse, maṉba mi nchø'y como tyøcspø'upø cusye. \v 23 Y o'ca Israel pø'nis vya'ṉjamyajque'tpa; Diosis maṉba pyøjcøchoṉyaje como vøjpø cu'yu'aṉmaṉ ndø to'mbase tyøvøcøsi. Porque Diosis muspa pyøjcøchoṉyajque'te. \v 24 Como mitz ji'ndyet mi Israel pøn, pero mi mbyøjcøchoṉu como Israel pønse; jetse Diosis muspa pyøcøchoṉque't mismo Israel pøn pyatzpø'upø. Como aṉmaṉ tyøcspø'tøjupø más omba to'mba mismo ñe cucyøsi chu'ṉumø; jetsetique't Israel pøn más omba tyøjcøcye'tpa tyøvø'omo. \s1 Maṉba pyøjcøchoṉvøjøtzøcyaj Diosis Israel pønda'm \p \v 25 Ø ndøvøta'm, su'nbøjtzi va'cø mi mustamø lo que nuṉca ja ndø mustamøpø vi'na va'cø jana mi ndzøc mi ⁿvin que más mi myusopya. Vene'cse'ṉomo Israel pø'nis ja cyønøctøyøyajø, pero solamente hasta jujchøc tøjcøyajpa mumu lo que maṉbapø tøjcøyaje lo que ji'ndyet Israel pøn. \v 26 Entonces maṉba cotzocyaj mumu Israel pønda'm, porque yøcse jachø'yupø: \q1 Sión cumgu'yomo maṉba tzu'ṉ Yajcotzojcopyapø. \q1 Je'is maṉba yac tzu'ṉay Jacojbis 'yune'is yatzitzoco'yajcutya'm. \q1 \v 27 Nømgue'tpa Dios: Jetse ndzajma'yøjtzi que ma'ṉbø ndzøqui, cuando ⁿyac jøcøjayajpøjtzi cyoja. \p \v 28 Diosis ñømaṉyajpa Israel pøn como 'yenemigose porque ja pyøjcøchojṉayaj Cristo'is vøjpø 'yote. Pero jetcøtoya mitz ñchajmatyøju vøjpø ote, y jetse vøjø mitzcøtoya; pero Diosis nømdøc syunaj Israel pøn porque ya'møc cyøpijṉayaju jyata tzu'ṉgutya'm. \v 29 Lo que Diosis tø tzi'upø, ji'n tø yac tzu'ṉaye, y cuando tø vejapya, ji'n cyacpø 'yote. \v 30 Mitz vi'na ja mi ṉgøma'nøtyam Dios, pero yøti como Israel pø'nis ja vya'ṉjamyajø, en lugar de jete, mijtzi mi ndyo'ya'ṉøtyamu. \v 31 Jetsetique't Israel pø'nis yøti ji'n cyøma'nøyaj Dios, pero maṉbatøc tyoya'ṉøyajque't Diosis como jujche mi ndyoya'ṉøtyamuse mijtzi. \v 32 Porque Diosis chi'yaj mumu pøn lugar va'cø jana vya'ṉjamyajø. Entonces aunque mumu pøn yatzita'm, Diosis tyoya'ṉøyajpa mumu pøn. \p \v 33 Vøtico'nipøte Diosis ricu'ajcuy y myusocuy y qui'psocuy. Ni i'is ji'n cyønøctøyøyi jujche Diosis cyoqui'pspase, ni i'is ji'n myusi ta'nemø ti chøcpa. \v 34 “¿I'is muspa cyønøctøyøpyø'jaye ndø Comi'is qui'psocuy? Ñe'c myuspa jujche yospa. Diosis ji'n 'yaṉgøva'c ni iyø jujche vøj va'cø chøcø. \v 35 Ni ti ji'n mus ndø tzi' Dios o'ca vi'na jay tø tzi'ø. Diosis ji'n jya'tzay ni iyø”. \v 36 Porque mumu tiyø je'is jyomejcu, y je'is yac itpa porque ñe'c jetse syunba va'cø itø. Por eso hay que va'cø møja'ṉvøcotzøc Dios mumu pø'nis mumu jamacøtoya. Amén. \c 12 \s1 Hay que va'cø ndø tumøtzocoy ndzi'ocuyaj ndø vin Dioscøsi \p \v 1 Jetcøtoya, ø ndøvøta'm, como Diosis mi ndyoya'ṉøtyambase, mi ndzajmatya'mbøjtzi que jujche chi'ocuyajpase borrego va'co yaj ca'yajø Dioscøtoya, jetse va'cø mi ndzi'ocuyaj Dioscøsi mi ndumgoṉña, pero ji'ndyet ca'upø sino quenbapø, va'cø ñe'aj Diosis mi ṉgoṉña, como Diosis syunbase. Jetse mi ṉgøna'tzøtyamba Dios viyuṉse. \v 2 U mi ijtam jujche ityajpase aunque jutzpø nascøsta'mbø pøn, sino jomecotzøctam mi ṉgui'psocuy va'cø mi ṉgacpø'tuctam mi ⁿvin. Entonces maṉba mi ṉgomustam lo que Diosis syunbase. Y lo que Diosis syunbase vøjpø tiyete, porque Diosis jetse vyø'møpya, más vøjpø tiyø ja itø. \p \v 3 Como Diosis toya'ṉø'yøjtzi y tzamdzi'ø yoscuy, por eso mi ndzajmatyamba mumu mijtzi va'cø jana mi ṉgomo'y mi ⁿvin que mi ⁿvin más vøjpø. Hay que va'cø mi ṉgui'ps vøjpø qui'psocuji'ṉ como Diosis mi ñchi'use va'ṉjajmocuy tumdum pøn. \v 4 Jujche ndø coṉña tumøpøtite pero it sone nayupø ndø coṉñacøsi ne'ne yosyajpapø, como ndø cø', ndø coso, ndø vindøm, \v 5 jetse øtz ndø va'ṉjamdambapø'is Cristo tø soneta'm, pero Cristo'is tø nø'ijtamba como tumøpø coṉñase ñe'ji'ṉ, y tumdum pøn ne'ne' yospa. \p \v 6 Entonces jetse tumdum pø'nis muspa chøc ne'ne' Diosis yoscuy conforme jujche Diosis tø yac mijnapya ndø jajme'omo ñe' vyø'ajcupit. O'ca muspa ndø tza'maṉvajcoya, hay que va'cø ndø tza'maṉvajcoya mø'chøqui tø tzi'tøjuse va'ṉjajmocuy. \v 7 O'ca muspa ndø cotzoṉyaj ndø va'ṉjamoṉguy tyøvø, hay que va'cø ndø cotzoṉyajø. O'ca muspa tø aṉma'yoya, hay que va'cø tø aṉma'yoya. \v 8 O'ca muspa ndø pømitzi' ndø tøvø, jetse hay que va'cø ndø tzøcø. O'ca ndø va'cpø'pa aunque tiyø, hay que va'ca ndø va'cpø ndø tumø chocoy. O'ca ijtu ndø aṉgui'mguy, hay que va'cø ndø aṉgui'm vøjpø qui'psocuji'ṉ. O'ca ndø toya'ṉøpya pobre, hay que va'cø ndø toya'ṉøy ndø ṉgustopit. \s1 Jujche vøjø va'cø ndø tzøctam ndø va'ṉjajmondyambapø'is \p \v 9 Hay que va'cø tø su'noyø ndø tumø tzocoy. Hay que va'cø jana ndø tzøc yatzitzoco'yajcuy. Hay que va'cø ndø sunø vøjpø tiyø. \v 10 Hay que va'cø nay tø sundandøj ndø ne'ṉgomda'm como tum familiase; hay que va'cø ndø vøṉgotzøc ndø tøvø y ji'ndyet ndø vin. \p \v 11 Yostamø pømise; jana mi ṉgojarga'najtamø. Servitzøctam ndø Comi mi ndumø tzocoy. \p \v 12 Casøtyamø mientras mi ⁿjo'ctamba que maṉba mi mbyujtam vyøjomo. Cuando mi ndyoya'istamba, hay que va'cø mi ndondamø. Con pasencia o'nøtyam Dios mumu jama. \p \v 13 Vactzi'tamø mi va'ṉjajmoṉguy tøvø lo que falta'ajpa ti jana tiyø. Nu'cschi'tamø cojejcuy. \p \v 14 O'nøtyam Dios va'cø cyotzoṉyaj mi ⁿyacsutzøctambapø'is. O'nøtyam Dios va'cø cyotzoṉyajø, ji'ndyet va'cø yac toya'isyajø. \p \v 15 Casøyø nø cyasøyupøji'n; vo'a nø vyo'upøji'n. \p \v 16 Tumøpø qui'psocuy nø'ijtam mi ne'ṉgomda'm. U mi møja'ṉgotzøctam mi ⁿvin, sino igual tzøctam mi ⁿvin pobrepø pønji'ṉ. U myusoyese tzøctam mi ⁿvin. \p \v 17 O'ca tumø mi ndøvø'is mi nchøjcapya mal, u mi ndu'mbajcajtamu. Pero tzøcme'tzamø vøjpø tiyø va'cø mi ndzøctam mumu pø'nis vyi'naṉdøjqui. \v 18 Hasta mi mustamba'csye'ṉomo, tzøcme'tztamø va'cø mi ijtam vøjø mumu pønji'n. \v 19 Øjchø mi ndøvø vøti mi sunda'mbøjtzi, u mi ndu'mbajcajtamø mi ne'ṉgø, ni ti u mi ndzajmay mi enemigo hasta que Diosis cyastigatzøcpa. Porque it Diosis 'yote jachø'yupø: “Øtz ma'ṉbø a'm ti castigo maṉba ndzi'i, øtz ma'ṉbø ṉgoyoje; nømba ndø Comi”. \v 20 También nømba: “O'ca ospa mi enemigo, va'ctzi cu'tcuy. O'ca yo'ctøtzpa, yac ucø. O'ca jetse mi ndzøcpa, maṉba mi ndzøjcaye como juctyøc u'mneyuse cyopajcøsi”. \v 21 U mi ndzi' cøtcuy va'cø mi ⁿyaj quec yatzi'ajcuy'is, sino vø'ajcupit ⁿyaj queca yatzi'ajcuy. \c 13 \p \v 1 Tumdum pø'nis tiene que va'cø cyøma'nøy nascøspø aṉgui'mbata'm. Porque todo lo que aṉgui'mbapø Diosis cyojtupø, ja it eyapø, porque ityajuse gobierno y aṉgui'mbata'm, Diosis chi'yaj aṉgui'mguy. \v 2 Por eso ji'n cyøma'nøyipø'is aṉgui'myajpapø, ji'n cyøma'nøy lo que Diosis cyojtupø, y ji'n cyøma'nøyi'is chøcpa cyoja y ñec mye'tzpa toya. \v 3 Porque ityaj aṉgui'mbata'm va'cø chøcna'chajø yatzitzoco'yajcuy chøcyajpapø'is, ji'ndyet vøjta'mbø tiyø chøcyajpapø'is va'cø chøcna'chajø. O'ca sunba mi jana na'ndzø aṉgui'mba, tzøc vøjø y maṉba mi ⁿvyøṉgotzøc je'tis. \v 4 Porque aṉgui'mba'is yosapya Dios va'cø más mi it vøjø. Pero o'ca mi ndzøcpa yatzitzoco'yajcuy, hay que va'cø mi ña'ndzø. Porque ji'n suniti it 'yaṉgui'mguy va'cø cyastigatzøcyajø coja'øyajupø. Porque aṉguimbapø'is yosapya Dios va'cø cyastigatzøcyaj yatzitzoco'yajcuy chøcpapø'is. \v 5 Por eso tiene que va'cø mi ṉgoma'nøtyam aṉgui'mbata'm, ji'n sólo porque muspa mi ṉgyastigatzøcø, sino también porque mi ne'c mi muspa'am ti vøjø va'cø mi ndzøcø. \v 6 Jetcøtoya mi ṉgyøcoyojotyamba porque aṉgui'mba'is yosapya Dios cuando chøcyajpa aṉgui'mbapø'is yoscuy. \p \v 7 Por eso hay que va'cø mi ṉgoyoj mumu mi ja'ndze. Hay que va'cø mi ngøcoyojoya, hay que va'cø mi ṉgoyoj mi ṉgontribucion, hay que va'cø mi ṉgøna'tzøy i vøjø va'cø mi ṉgøna'tzøyø, hay que va'cø mi vøṉgotzøc i vøjø va'cø mi vøṉgotzøcø. \v 8 U mi ja'ndzay ni iyø, sino hay que va'cø nay mi syundandøjø. Porque o'ca mi suṉba mi ndøvø, nø mi ⁿyaj copujtu aṉgui'mocuy. \v 9 It aṉgui'mocuy nømbase: “U mi ṉgøtzøjcøy mi ndøvø yomoji'ṉ, u yaj ca'oye, u ñu'mi, u cyøsujtzøy mi ndøvø, u 'yaṉsujnay eyapø'is ñe”. Pero mumu jicø y mumu eyapø aṉgui'mocuy mi yaj coputpa cuando mi ndzøcpa jujche nømbase: “Sunø mi ndøvø jujche mi sunbase mi vin”. \v 10 Porque sunba'is tyøvø ji'n yacsutzøc ni iyø; por eso o'ca ndø sunba ndø tøvø ndø yaj coputpa aṉgui'mocuy. \p \v 11 Y yøti tzøjcatyam cuenta tiyø aṉsøṉ yøti; porque nu'cu'am hora va'cø tø sa'ø, va'cø tø it jajmecøsi. Porque yøti masam tome va'cø tø cotzoctamø que ji'n cuando ndø va'ṉjamdzo'tztamu'øc. \v 12 Como si fuera tzu' nø cyøjtu, y maṉba sø'ṉbø'nømi. Por eso hay que va'cø ndø jajmbø' tza'ajcupø tiyø lo que ndø tzøcpapø pi'tzø'omo jana tø istøjø. Hay que va'cø ndø coquip ndø vin ndø qui'psocu'is syø'ṉgøji'ṉ. \v 13 Hay que va'cø ndø tzøc vøjpø tiyø como jama'omo ndø tzøcpase. Jana ndø tzøc ji'n vyøpø sø'ṉajcuy, va'cø jana tø no'ta, jana ndø tzøc pønducupø tzøqui, jana ndø tzøc ispøqui tzøjcuy, jana ndø tzøc quipcuy, jana ndø aṉsujnay eyapø'is aunque tiyø. \v 14 Pero nø'ijtam qui'psocuy ndø Comi Jesucristo'is tø tzi'papø, y u mi ṉgui'ps jujche va'cø ndzøc yatzitzoco'yajcuy ndø sisis syunbase. \c 14 \s1 Usyti ijtu'is vya'ṉjajmocuy \p \v 1 Pøjcøchoṉdam pøn mochi va'ṉjajmopyapø, pero ji'ndyet va'cø mi onguiptam va'ṉjajmocucyøsi. \v 2 Porque ijtu vya'ṉjambapø'is que muspa cyu't mumu tiyø. Eyapø mochi ijtu'is vya'ṉjajmocuy cyø'spa lo que itpapø nascøsi cama'omo, pero ji'n vyi'c sis. \v 3 O'ca mitz ⁿvi'cpa mumu tiyø, u mi menoschøc mi ndøvø porque je'is ji'n vyi'c mumu tiyø. Y mitz o'ca ji'n mi ⁿvi'c mumu tiyø, ji'n mus mi ñømø que mi ndøvø cojapa'tpa porque vyi'cpa mumu tiyø. Porque Diosis pyøcøchoṉu vyi'cpapø'is mumu tiyø. \v 4 O'ca pøn coyospa eyapø pøngø'mø, mitz ji'n mus mi ndzajmay ni tiyø o'ca vø'aju ja vyø'ajø yosaṉ. Sólo cyomi'is muspa cham o'ca vø'aj ja vyø'aj yosaṉ, y o'ca vya'ṉjamba ndø Comi, maṉba vø'aj yosaṉ, porque ndø Comi'is maṉba cyotzove. \p \v 5 Tumbø'is it jama cyo'aṉjambapø, y eyaco jama ji'ṉ cyo'aṉjamque'te; mientras eyapø'is cyomo'pya que mumu jama parejote. Yac mus tumdumbø'nis ñe' choco'yomo ti vya'ṉjamba. \v 6 Cyo'aṉjambapø'is jama, ndø Comi'is cuentacøsi cyo'aṉjamba. Y ji'n cyo'aṉjame'is jama, ndø Comi'is cuentacøsi ji'n cyo'aṉjame. Vyi'cpapø'is mumu tiyø, Diosis cuentacøsi vyi'cpa porque ñøjapya Dios yøscøtoya'am. Y ji'n vyi'qui'is mumupø vi'cuy, Diosis cuentacøsi ji'n vyi'qui y ñøjacye'tpa Dios yøscøtoya'am. \p \v 7 Porque ji'n ndø gustoji'n tø iti, ni ji'ndyet ndø ṉgustoji'ṉ tø ca'que'te. \v 8 O'ca tø itpa, ndø Comi'is gyustopit tø itpa; y o'ca tø ca'pa ndø Comi'is gyustopitque't tø ca'pa. Jetcøtoya o'ca tø itpa, o'ca tø ca'pa, ndø Ṉgomi'is tø ñe'ta'm. \v 9 Por eso Cristo ca'u y visa'u, y minuti vøco quengue'te va'cø 'yaṉgui'myaj ca'yajupø y queñajpapø. \p \v 10 Y mijtzi, ¿ti'ajcuy mi nøjapya mi va'ṉjajmocuy tyøvø que ji'n vyøj nø chøjcu? ¿Y ti'ajcuy mi menoschøcpa mi va'ṉjajmocuy tyøvø? Porque mumu maṉba tø presentatzøc Cristo'is vyi'na'ṉdøjqui va'cø tø cøme'tzø ndø cojapit. \v 11 Porque jachø'yupøte: \q1 Øjchøṉ quenbapø Dios, nømba ndø Comi. Viyuṉse mumu ijtuse pø'nis maṉba cyujnejayaj øjtzi, \q1 y mumu pø'nis maṉba chamyaje que øjchøṉ viyuṉbø Dios. \v 12 Entonces jetsemete tumdum pø'nis tø øjta'm tiene que va'cø ndø cotzam ndø vin Diosis vi'naṉdøjqui. \s1 Uy yaj quec mi ndøvø coja'omo \p \v 13 Jetcøtoya uy ndø cøque'nøy ndø tøcø o'ca chøc vøjø, ø'ca ja chøc vøjø. Más vøj va'cø ndø cøque'nøy jana ndø yaj cojapa't ndø tøvø; jana ndø ndzi' qui'psocuy va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy. \v 14 Øtz muspøjtzi y ndø Comi Jesusis ø tzi'use qui'psocuy que ni tiyø cu'tcuy ji'n ya'induc Diosis. Pero o'ca ne'c ndø como'pya que ya'indujcupøte, entonces ji'n mus ndø vi'ṉgø. \v 15 O'ca mi ndzøcmaya'pya mi va'ṉjajmocuy tøvø cuando mitz mi ⁿvi'cpa ancø sis, entonces ji'n mi suni mi ndøvø. Uy yac tocoy mi ndøvø lo que Cristo'is cyoca'upø porque mi sunba ancø ngu't aunque ti cu'tcuy. \v 16 Mitz ṉgomo'pya que vøj va'cø mi vi'ṉgø, pero o'ca eyata'mbø'is mi ñøjambya que ji'n vyøj nø mi ndzøjcu cuando nø mi vi'ṉgu, entonces más vøj va'cø jana mi vi'ṉgø. \v 17 Porque Diosis cuentacøsi ji'n ndø ndzi' cuenta ti ma ndø cu'ti, ti ma ndø uqui; sino ndø tzi'pa cuenta o'ca vyøjom tø putpa Diosis vi'ṉaṉdøjqui, o'ca tø itpa vøj ndø tøvøji'ṉ, o'ca tø casøpya Masanbø Espiritu Santopit. \v 18 Porque o'ca jetse ndø cøna'tzøpya Cristo, Dios contento'ajpa y tø vøpøpøngotzøcyajpa pø'nis. \p \v 19 Jetcøtoya hay que va'cø ndø me'tztamø viyu'ṉajcuy va'cø tø ijtam vøjø ndø tøvøji'ṉ, va'cø nay tø cotzoṉdandøjø va'ṉjajmocuji'n. \v 20 O'ca Diosis yoscuy tocopya porque mi ⁿvi'cpa, mejor jana mi vi'ṉgø. Viyuṉsye muspa ndø vi'c aunque ti cu'tcuy, pero ji'n vyøj va'cø ndø yac tocojay ndø tøvø'is vya'ṉjajmocuy ndø cu'tpa ancø lo que ndø sunbapø aunque tiyø. \v 21 Más vøj va'cø jana ndø vi'cø sis, ni va'cø jana ndø to'ṉ vino, va'cø jana ndø tzøc ni tiyø, o'ca jetse va'cø ndø tzøcø, ndø tøvø'is maṉba tø isi y maṉba cojapa'te, o maṉba maya'e, o maṉba motzi'aj vya'ṉjajmocuy. \v 22 O'ca it mi va'ṉjajmocuy, va'ṉjajmoya Diosis vyi'naṉdøjqui. Contentopøte pøn ji'n chøquipø'is ni tiyø lo que ñe'c myuspa que ji'n vyøjø va'cø ndø tzøcø. \v 23 Pero o'ca pø'nis qui'pspa que ji'n vyøj va'cø ndø vi'c sis y vyi'cpa, chøcpa cyoja, porque ji'n chøqui vya'ṉjajmocusye. Porque aunque ti ndø tzøcpa, o'ca ji'n tø va'njajmoya, tø cojapa'tpa. \c 15 \s1 Cotzoṉ mi ndøvø \p \v 1 Entonces ndø va'ṉjambapø'is mø'chøqui ndø Comi hay que va'cø ndø cotzoṉdam motzi va'ṉjajmopyapø, y ji'ndyet va'cø ndø tzøc lo que ndø ne'c ndø sunbase ndzøctamø. \v 2 Tumdum pøn tø øjta'm hay que va'cø ndø cotzoṉ ndø tøvø jujche ñe'c ndø tøvø'is syunbase, va'cø más mø'chøqui vya'ṉjajmoya. \v 3 Porque hasta Cristo'is ja chøc ñe'c syunbase. Pero it jachø'yupø: “Cuando mi ṉgyø'o'nøyajpa pø'nista'm, jetseti øtz cø'o'nøyajque't øjtzi”. \v 4 Porque lo que vi'na it jachø'yupø Diosis 'yote, oy jyachø'yaje tø øtzcøtoya, va'cø mus ndø aṉmañdyamø. Entonces cuando ndø aṉmatyamba lo que it jachø'yupø, muspa ndø tona pasenciaji'ṉ y ji'n tø maya'e, y jetse tø itpa contento porque ndø qui'pspa jujche maṉba tø vyøjom puti jøsi'cam. \v 5 Pues Diosis tø cotzoṉba va'cø ndø ton algo y tø cotzoṉba va'cø jana tø maya'ø. Por eso su'nbøjtzi ñe'c Diosis va'cø mi ṉgyotzoṉdamø va'cø tumø qui'psocuy mi nø'ijtamø jujche syunbase Cristo Jesusis; \v 6 tumøpø qui'psocuji'n y tumøpø oteji'ṉ va'cø mus mi vøṉgotzøctam Dios ndø Comi Jesucristo'is Jyata. \s1 Vøjpø ote aunque jujchepø pøngøtoya \p \v 7 Jetcøtoya hay que va'cø mi na pyøjcøchoṉdandøjø mi ñe'ṉgomda'm, jujche Cristo'is tø pøjcøchoṉdaṉgue'tu, va'cø myusyaj mumu pø'nis que Dios myøja'ṉombøte. \v 8 Yøti nø'mbøjtzi que Jesucristo minu va'cø cotzoṉdam Israel pøn seña'øtyamupø va'cø yac mustøjø que Diosis chøcpa lo que jujche chamuse, va'cø yac viyu'ṉajø lo que jujche Diosis oyse chajmayaje ø mbeca jatata'm. \v 9 Cristo minu va'cø mus vyøcotzøcyajque't Dios lo que ji'ndyet Israel pø'nis porque Dios toya'ṉø'yopya aṉcø, como ijtuse jachø'yupø: \q1 Jetcøtoya øtz ma'ṉbø mi vøṉgotzøqui aunque jutzpø pø'nomda'm lo que ji'ndyet Israel pøn. \q1 Ma'ṉbø mi møja'ṉgotzøc vaneji'ṉ. \m \v 10 Y emø it jachø'cye'tu: \q1 Mijtzi lo que ji'ndyet mi Israel mi mbyønda'm, casøtyam Diosis pyønji'da'm. \m \v 11 Y emø it jachø'cye'tu: \q1 Vøcotzøctam ndø Comi Dios mumu mitzta'm lo que ji'ndyet mi Israel pønda'm. \q1 Yac møja'ṉ vøcotzøcyaj Dios mumu pø'nis. \m \v 12 Y Isaiasis jyachø'cye'tu: \q1 Jese'is 'yune'omo maṉba put tum pøn. \q1 Jet maṉba tzi'tøj aṉgui'mguy va'cø 'yaṉgui'mi aunque jujchepø pø'nomo lo que ji'ndyet Israel pøn. \q1 Y maṉba cyøjo'cyaj jicø lo que ji'ndyet Israel pø'nis. \p \v 13 Pues Diosis tø yac itpa contento porque tø tzajmapya que vyøjom maṉba tø puti; y su'nbøjtzi ñe'c Diosis va'cø mi yaj casøtyam vøti y va'cø mi yac ijtam contento porque mi vya'ṉjajmombya, y sungue'tpøjtzi va'cø mi ṉgyasøtyamø cuando mi ṉgui'pstamba jujche vyøjom maṉba mi mbyujtame, jetse va'cø mi ṉgyasøtyam mi ṉgyotzoṉdambase Masanbø Espiritu Santo'is. \p \v 14 Øjchø mi va'ṉjajmoṉguy tøvø, muspøjtzi que ijtu mi ṉgusto va'cø mi ndzøc mumu vøjpø tiyø. Mi mustamba mø'chøqui mumu aṉma'yocuy, y muspa mi na nchajmatyandøjø mi ne'ṉgomda'm. \v 15 Pero øjtzø mi ndøvøta'm, jana na'tzcuy oy mi jajyandyamu va'cø mi jajmundzøctam yøṉø aṉma'yocuy, porque jetse Diosis ø tzi'ø qui'psocuy ne'c vyø'ajcupit; \v 16 va'cø mus ndzøjcay Jesucristo'is yoscuy aunque jutzpø pøngøtoya lo que ji'ndyet Israel pøn, va'cø yosay Dios vøjpø oteji'ṉ, como jujchepø pøn pyøjcøchoṉba Diosis, jetse va'cø ityajø; cyømasa'nøyajupø Masanbø Espiritu Santo'is. \p \v 17 Ijtu ticøsi muspa vøpø pøngotzøc ø ⁿvin, porque Jesucristo'is cyotzo'ṉøjtzi va'cø ndzøcø Diosis yoscuy. \v 18 Pero unico maṉba ndzam lo que Cristo'is chøjcu øtzji'ṉ, ji'n mus ma ndzam chøjcuse Cristo'is eyapø pønji'ṉ. Porque øtz ndzajmayajøjtzi lo que ji'ndyet Israel pøn y je'is cyøna'tzøyaju va'ṉjajmocuy. \v 19 Cyøna'tzøyaj va'ṉjajmocuy cuando isyaj milagro'ajcuy y myøja'ṉombø tiyø øtz ndzøjcuse porque Diosis Espiritu'is jetse yosu pyømiji'ṉ. Jetse ndza'maṉvajcatya'møjtzi mumu pøn Cristo'is vøjpø 'yote. Tzo'tzøjtzi Jerusalén gumgu'yomo y vijtojcøtpø' øjtzi eyapø nasomo hasta nu'c Ilírico nasomo. \v 20 Viyuṉete chøcme'tzøjtzi va'cø ndzamgopucs vøjpø ote ja myañajømø Cristo'is ñøyi, porque ji'n sun ndzøc yoscuy eyapø'is ñøtzo'tzupø. \v 21 Porque it jachø'yupø: \q1 Ja myañajøpø'støc jet maṉba tzajmayajtøji; y ja myañajøpø'støc tiyete, je'is maṉba cyønøctøyøyaje. \s1 Qui'pspa Pablo'is va'cø myaṉ Roma cumgu'yomo \p \v 22 Por eso mientras ijtuna'ṉ ø ⁿyoscuy yø'qui, ja musø maṉ mi ndu'nistamø. \v 23 Pero yøti ja it más ø ⁿyoscuy yøṉø lugajromda'm. Y ijtu sone ame sunbana'ṉø maṉ mi ndu'nistando'a. \v 24 Por eso cuando ndzøcpa viaje hasta España nasomo, ma'ṉbø mi ndu'nistame; porque sunba mi ñdu'ningøjtamø va'cø mi ndø cotzoṉdamø va'cø maṉ jiṉø. Pero vi'na sunba jamacøt usy jama mitzji'ṉ va'cø it contento mitzji'ṉda'm. \v 25 Pero yøti ma'ṉbø vi'na maṉ Jerusalén gumgu'yomo va'cø ṉgotzoṉyaj ji'ṉbø va'ṉjajmocuy tøvø. \v 26 Macedonia nasomda'mbø'is y Acaya nasomda'mbø'is ityaj gyusto va'cø yu'mayaj tumin pobreta'mbø va'ṉjajmocuy tøvøcøtoya Jerusale'nomo ityajupø. \v 27 Vyø'møyaju va'cø chøc jetse y viyuṉse jetse syunba va'cø chøcyajø, porque Jerusale'nombø'is chajmayaj eyata'mbø pøn Diosis 'yote, y por eso syunba va'cø vye'ndzi'yajque't Jerusale'nomda'mbø tumin jyamacøtcucyøtoya eyata'mbø pø'nis. \v 28 Jetse pues ma'ṉbø ndzacpø' ayudo, y cuando oyu'cam ndzi'ocuyaj tumin, ma'ṉbø ndzøc viaje España nasomo y ma'ṉbø mi o'nøyṉgøjtame mientras nø'ø maṉu. \v 29 Pues muspøjtzi mø'chøqui que cuando nu'cpøjtzi mitzcø'mø, myøja'ṉomo maṉbø tø comasa'nøtyamø Cristo'is vøjpø 'yoteji'ṉ. \p \v 30 Y yøti øjchø mi ndøvø, mi va'ṉgatya'mbøjtzi mi dumøtzocoy va'cø mi jajmutzøjcatyam. Dios øtzcøtoya. Mi va'ṉgatyamba jetse porque ndø Comi Jesucristo'is tø ñe'ta'm y Espiritu Santoji'ṉ nay tø sundandøjpa. \v 31 O'nøtyam Dios va'cø yaj cotzojcøjtzi ni ti jana tzøjcayajø ji'n vya'ṉjajmoyajepø'is Judea nasomo ityajupø'is. O'nøtyam Dios va'cø chi'yaj qui'psocuy y vøjø va'cø pyøjcøchoṉyaj va'ṉjajmocuy tøvø'is yajya'mocuy øtz nø nømaṉupø. \v 32 O'nøtyam Dios va'cø cotzo'ṉøjtzi va'cø nu'cø mitzcø'mø casøpyø o'ca syunba Diosis, va'cø sapøc mitzji'ṉda'm. \v 33 Como tø yac itpa contento Diosis, su'nbøjtzi va'cø Diosji'ṉ mi ijtamø mumu mijta'm. Amén. \c 16 \s1 Tumdum pø'nomo yuschi'yajpa Pablo'is \p \v 1 Mi ndzajmatyamba va'cø mi ṉgotzoṉdam ndø tzøjtzø Febe. Porque ñe'c yospa va'cø cyotzoṉyaj va'ṉjajmocuy tyøvø tu'myajpapø Cencrea cumgu'yomo. \v 2 Su'nbøjtzi va'cø mi mbøjcøchoṉdam ndø tzøtzø como ndø Comi'se ñe' jujche ndø mbøjcøchoṉdambase ndø va'ṉjamocyuy tyøvø. Su'ṉbøjtzi va'cø mi ṉgotzoṉdam mumuticøsi nø syunpø, porque ñe'c oyuti cyotzoṉyajque't sone pøn, y también øtz oyuti cotzoṉque'te. \p \v 3 Tø yuschi'jatyamø Priscila y Aquila, øtzji'ṉ yosyajpapø Cristo Jesusis yoscu'yomo. \v 4 Yøṉda'mbø'is ja ñøcna'tzøyaj vyin, cotzoṉyajøjtzi va'cø jana yaj ca'tøjø, y por eso ⁿnøjayajpøjtzi yøscøtoya. Y no sólo øjtzi sino también mumu tu'myajpapø ndø Comi'is ñøyicøsi lo que ji'ndyet Israel pønda'm, je'is ñøjayajque'tpa Aquila y Priscila yøscøtoyata'm. \v 5 También yuschi'jatyaṉgue'ta tu'myajpapø je'is tyøjcomo. Yuschi'jatyamø Epeneto vi'na va'ṉjamndzo'tzupø'is Cristo Acaya nasomo. Vøti su'nbøjtzi Epeneto. \v 6 Yuschi'jatyamø María, je'is oyuti chøc vøti yoscuy mitzcøtoya. \v 7 Yuschi'jatyamø ø ṉgumguy tøvø Andrónico y Junias. Jet oyuti somdøjque't otzji'ṉ y apostolesis ispøcyajpa que más vøjta'mbø pøn. Andronico'is y Junias'is vi'na va'ṉjamdzo'chaj Cristo, y je'taṉgø'mø øjtzi. \p \v 8 Yuschi'jatyam ñøyipø'is Amplias, jet su'nbøjtzi ndø Comi'is ñøyicøsi. \v 9 Yuschi'jatyamø Urbano, tø cotzoṉbapø'is Cristo'is yoscu'yomo, y yuschi'jatyaṉque't Estaquis, jet sunbapø chøṉø. \v 10 Yuschi'jatyamø Apeles, tzøjquistøju y vøj pujtu Cristo'is vi'naṉdøjqui. Yuschi'jatyam Aristobulo'is tyøjcom ijtyajuse. \v 11 Yuschi'jatyam ø ṉgumguy tøvø Herodión. Yuschi'jatyam Narciso'is tyøjcomo ityajuse lo que vya'ṉjamyajpapø'is ndø Comi. \v 12 Yuschi'jatyam Trifena y Trifosa ndø Comi'is yoscuy chøjcayajpapø'is. Yuschi'jatyam Pérsida, jet sunbapø chøṉø, y je'is chøjcacomø'nu ndø Comi'is yoscuy. \v 13 Yuschi'jatyam Rufo ndø Comi'is cyøpiṉupø, y yuschi'jatyaṉgue't je'is myama lo que nø'møjtzi øjtit mamaṉgue't. \v 14 Yuschi'jatyam Asíncrito y Flegonte, y Hermas, y Patrobas, y Hermes, y jetji'ṉ ityajupø va'njajmoṉguy tøvø. \v 15 Yuschi'jatyam Filólogo y Julia, y Nereo, y je'is chøtzø, y Olimpas y mumu va'ṉjajmoṉguy tøvø jetji'ṉ ityajupø. \p \v 16 Na syu'ctantøjø mi ne'ṉgomda'm masanbø su'cuji'ṉ. Mumu Cristo'is ñøyicøsi tu'myajpapø'is mi yuschi'tamba. \p \v 17 Mi ndø va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm, mi va'ṉgatya'mbøtzi va'cø mi ndzøjcatyam cuenda i'is ñøtzo'tzpa onguipcuy, y tzøjcatyam cuenda yaj quecpapø'is coja'om tyøvø. Porque ji'ndyet jetsepø aṉma'yocuy mi 'yaṉmandyamu. Tzactam jetseta'mbø pøn. \v 18 Porque jetseta'mbø'is ji'n yosayaj ndø Comi Jesucristo, sino chøcyajpa ñe gyustose. Vøjpø pønse vejvejneyajpa va'cø myaña'aṉgøma'cøyaj ji'n musyajepø'is tiyete. \v 19 Pero mitz mi ṉgyomustamba mumu pø'nis, que mi ngøma'nøtyamba vøjpø aṉma'yocuy. Por eso contento'ajpøjtzi. Pero su'nbøtzi va'cø mi ngønøctøyøtyam vøjpø tivø, y yatzipø va'cø jana mi mbøjcøchoṉdamø. \v 20 Diosis tø yac itpa'is contento, je'is jø'nøti maṉba cyønu'cay Satanás tø øtzcøtoyata'm como si fuera ndø cosocø'mø. Su'nbøtzi va'cø mi ijtam vøjø ndø Comi Jesucristo'is vyø'ajcuypit. \p \v 21 Yø'c it ø ⁿyoscuy tøvø Timoteo. Je'is mi ⁿyuschi'tamba. Yø'c ityajque'tu ø ṉgumguy tøvø Lucio y Jasón y Sosípater; je'is mi ⁿyuschi'taṉgue'tpa. \p \v 22 Øjchøṉø Tercio øjchøn nø ⁿjayu yøṉ carta, mi ⁿyuschi'taṉgue'tpøjtzi ndø Comi'is ñøyicøsi. \p \v 23 Mi ⁿyuschi'taṉque'tpa Gayo'is, Gayo'is tyøjcom cojejøjtzi yøti, y je'is ñu'cspa tøc yø'qui va'cø tø tu'mdamø ndø va'ṉjajmoṉguy tøvøji'ṉ. Mi yuschi'taṉgue'tpa Erasto'is tumingoquenbapø yøṉø cumgu'is ñe. Y ndø andzi ñøyipø'is Cuarto, je'is mi ⁿyuschi'taṉgue'tpa. \p \v 24 O'nøpyøjtzi Dios va'cø mi ijtam vøjø mumu mijta'm ndø Comi Jesucristo'is vyø'ajcupit. Amén. \s1 Myøja'ṉ vøcotzøcpa Pablo'is Dios \p \v 25 Hay que va'cø ndø vøṉgotzøctam Dios. Dios pømi'øyupø va'cø mi nchi'tam qui'psocuy va'cø mi va'ṉjajmondyam viyuṉse, va'cø mi va'ṉjamdam vøjpø ote øtz ndzamaṉvacpase, va'cø mi va'ṉjamdam Jesucristo'is 'yaṉma'yocuy. Yøṉø aṉma'yocuy ja yac mustøjø vi'na desde que Diosis jyomejcu nasacopac, \v 26 pero yøti yac mustøju'am mumu pøngøtoya, va'cø va'ṉjajmoyajø y cyøma'nøyajø. Jetse tza'maṉvajcoyajpapø'is jachø'yaju, porque ji'ṉ yajepø Diosis jetse 'yaṉgui'mba. \p \v 27 Dios tumbøtite y unico myuspapø'is mumu tiyø. Hay que va'cø ndø møja'ṉ vøṉgotzøctam Dios Jesucristopit mumu jamacøtoya. Amén.