\id REV \h Apocalipsis \toc1 Lo Que Ti Yac Is San Juan Jesucristo'is \toc2 Apocalipsis \toc3 Ap. \mt1 Apocalipsis \mt2 Lo Que Ti Yac Is San Juan Jesucristo'is \c 1 \p \v 1 Lo que ti maṉba tuc pronto, Diosis yac is Jesucristo, y Jesucristo'is va'cø yac isindzi'yajque't ñu'cscuy maṉbase tucnømi pronto. Y Cristo'is cyø'vej angeles va'cø cha'maṉvajca'yøjtzi jujche maṉbase tucnømi. Øjchøṉ Juan Jesucristo'is ñu'cscuy. \v 2 Øtz ndza'mbøjtzi viyuṉsye ø ⁿisupø y ø manumbø, porque ma'nøjtzi Diosis 'yote y ma'nøjtzi Jesucristo'is chamuse y jetse ṉgotestigosajpøjtzi. \p \v 3 Viyuṉsye contento tzø'yajpa tyu'ñajpapø'is yøṉ tza'maṉvajcocuy y viyuṉsye contento tzø'yajque'tpa myañajpapø'is y vya'ṉjamyajpapø'is ti ijtu jachø'yuse yøṉ totocøsi. Porque nøm tyome'aj maṉbapø tyuqui. \s1 Jua'nis jyajyayaj vya'ṉjamyajpa'is Jesús cu'yay nivoya tu'myajpamø \p \v 4 Øjchøn Juan nø'mø ⁿjajyayaj vya'ṉjamyajpa'is Jesús cu'yay nivoya tu'myajpamø Asia nasis cyo'jajmba'csye'ṉomo. O'nømbyøjtzi ndø Comi Dios va'cø mi ṉgyotzoṉdamø y va'cø mi yac ijtam contento je'is y je'is cu'yapyø Espiritu'is y Jesucristo'is. Ndø Comi Dios ijtu yøti, y vi'napø hora'omo o iti, y maṉba mini. Diosis cu'yapyø Espiritu, mismo ñe'c Diosis 'yaṉgui'mguy pyo'cscucyø'mø ityaju. \v 5 Y Jesucristo'is viyuṉ dzamba ti nø myusu, y jet más covi'najøpø que ji'n mumu visa'yajupø. Y nascøsta'mbø aṉgui'myajpa'is cyovi'najøta'm Jesucristo'is tø sundamu y tø yac yajatyam ndø coja ñe' ñø'pinji'ṉ. \v 6 Y tø yac aṉgui'mdamu y tø yac pane'ajtamu va'cø ndø tzøctam pane'ajcuy Jyata Dioscø'mø. Por eso hay que va'cø ndø vøcotzøctam Jesucristo y je'is vøjø va'cø ñø'it aṉgui'mguy mumu jamacøtoya. Amén. \p \v 7 Tzøctam cuenda que Cristo maṉba mini o'na'omo, y mumu pø'nis maṉba isyaje. Hasta vyojchajupø'is maṉba isyaje. Y ijnømuse nascøs mumu pø'nis maṉba vyo'ayaje. Jø'ø, jetse vøj va'cø tyucø. Amén. \p \v 8 “Como vi'ṉapø letra Ase, jetse øtz vi'na o iti, y como zetaji'ṉ tucpa mumu letra, jetse øtz ma'ṉbø yac tucpø' auṉque tiyø”. Jetse ndø Comi Diosis chamba. Ndø Comi Dios it yøti, o it vi'na, y maṉba minque'te; y mumu tiyø muspa chøcø. \s1 Møja'ṉombø Cristo'is yac is vyin Juan \p \v 9 Øjchøṉ Juan mijchøṉ ndø andzita'm. Parejo ndø istamba toya, porque ndø va'ṉjamdamba Jesucristo y jetse parejo tø ijtamba Jesucristo'is 'yaṉgui'mgu'yomo, y jetsetique't parejo ndø nømaṉdamba pasencia Jesusji'ṉ. Pues øtz ijtuna'ṉ mar cucnasomo. Cucnasis ñøyi Patmos. Porque øtz ndza'maṉvacpa aṉcø Diosis 'yote y øtz ṉgotzamba ancø Jesucristo, por eso cotyajøjtzi jic cucnasomo como preso'omse. \v 10 Domingo jama'omo, ndø Comi'is jyama'omo, je'is 'Yespiritu'is yac isøjtzi milagrovini ti sunba yac isø. Y ma'nøjtzi ø ⁿjøsaṉgø'mø pømipø ote, como mu'cuy 'ya'ṉøpyase, jetse a'ṉøyu. \v 11 Nømna'ṉ ñømu: \p ―Como vinbø letra A, y cøyajcøyombø letra Z, jetse øtz vi'na o iti y øtz último maṉba iti. Jayø libro'omo nø mi ⁿisuse. Y mitz cø'vej libro cu'yay nivoya tu'myajpamø vya'ṉjamyajpapø'is Jesús Asia nasis cyojajmba'csye'ṉomo. Cø'veja tu'myajpamø cu'yaco cumgu'yom ñøyi'ajyajupø'is Efeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia y Laodicea. \p \v 12 Cuando jetse ma'nø nø o'nøtyøju, quenvitu'øjtzi va'cø ⁿis i'is nø o'nøyu. Y cuando quenvitu'øjtzi, ⁿisøjtzi cu'yay no'a po'cscuy orota'mbø. \v 13 Y cu'yapyø no'a po'cscuy cucmø ⁿisøjtzi tum pøn, mumu Pø'nis Tyøvøse quenbapø. Pøji tucu myejsu hasta cyosocø'mse'ṉombø. Y oropø cinturoṉji'ṉ vajtupø cyucpajcøsi. \v 14 Y cyopajcombø vyay popo como borrego pøcse, como nievese. Y vyitøm como juctyøc sø'ṉbase. \v 15 Y cyoso tzapas sø'ṉbana'ṉ como cøpoṉupø tø'ngusye, como tø'ṉguy nømdøc ñøpujtøjupø juctyøjcomo. Y 'yote vøti pømi nø'se a'ṉøpya. \v 16 Chø'naṉgø'omo cho'ṉajpana'ṉ cu'yay matza. Y 'yaṉna'como nømna'ṉ pyujtu metzaṉ vinbø espada. Y vyinaca quivaṉ sø'ṉbana'ṉ como paṉguc jamase. \p \v 17 Cuando ⁿisøjtzi, quejcu øjtzi cyosocø'mø y ca'use tzø'yøjtzi. Je'is cyot chø'naṉgø øtzcøsi, y nøja'yøjtzi: \p ―U ña'tze, øjchøṉ vin ijtupø, y último ijtupø. \v 18 Øtz quenbatøc, aunque tumnac o ca'e, y yøti quenbati'tzi para mumu jamacøtoya. Øtz nø'ijtø aṉgui'mguy ca'yajupø ityajpamø i putpa, i tøjcøpya. \v 19 Entonces jachø'yø ose mi ⁿisi, y jachø'cye'ta nø mi ⁿisuse yøti, y maṉbapøtøc mi ⁿisi, jet jachø'cye'tati. \v 20 Ma'ṉba ndza'maṉvac tiyø jicø cu'yapyø matza ndzo'ṉbøjtzi ø ndzø'na'ṉ ṉgø'ji'ṉ y tiyete jicø cu'yapyø no'a po'cscuy orota'mbø; como it cu'yaj matza, jetse it cuyay cha'maṉvacyajpapø'is ote va'ṉjajmocuy tøvø cu'yay nivoya tu'myajpamø. Y como it cu'yay no'a po'cscuy, jetse itque't cu'yay nivoya tu'myajpapø vya'ṉjamyajpa ancø Dios. \c 2 \s1 Yac mus Cristo'is jujche ityajpa va'ṉjajmocuy tøvø cuyay nivoya tu'myajpamø Jujche jyachø'yuse Efeso cumgu'yomo tu'myajpapø \p \v 1 ”Jajyay Efeso cumgu'yomo nø cyoquenupø'is va'ṉjajmocuy tøvø yøcse jayø: “Jic pøn nø cho'ṉajupø'is chø'naṉgø'omo cu'yay matza y vitpapø cu'yay oropø no'a po'cscuy cucmø, yøcse mi ñøjandyamba ji'quis: \v 2 Lo que mumu mi ndzøctambase, muspøjtzi. Øtz muspøjtzi que pømi mi ⁿyostamba, y mi mbyasenciata'mbøte, y yatzipø pøn ji'n mi yac it mijtzomda'm, y mi ndzøjquistamu'am a prueba pøn nømyajpapø, øtz apostoles chøṉø, y ji'ndyet jicø, y mi ndzi'tamu'am cuenta que suchajpapøtite. \v 3 Mi mbyasencia'ajcuji'ṉda'm mi ndondamu'am toya, y vøti mi yostam øtzcøtoya, y ja mi myoñchi'ajtamø. \v 4 Jetse vø'mømbyøjtzi ti mi ndzøctambase, pero ji'nø vø'møyi o'ca ji'nam mi syu'notyame como mi syu'notyamuse vi'na. \v 5 Por eso jajmutzøctam jujche mi ndzøctamuse vi'na; quipsvitu'tamø y tzøctam mi ndzøctamuse vi'na. O'ca ji'n mi ṉguipsvitu'tame, ma'ṉbø mi ngømindame jø'nø y maṉba mi yajandyam mi ndu'mgutya'm o'ca ji'n mi nqui'psvitu'tame. \v 6 Pero vene'ṉomo mi ndzøctamba vøjø, porque ji'n mi sun mi istando'a yatzita'mbø tiyø chøcyajpase nicolaíta pø'nista'm. Jetseta'mbø tiyø ni øtz ji'ndi sun ⁿisque'ta. \v 7 It mi ṉgojita'm; cøma'nøtyam Espiritu Santo'is ti mi nchajmatyamba mi vya'ṉjajmondyambapø'is. Ø'ca mi ndondamba va'cø mi nøṉguiptam yatzi'ajcuy, ma'ṉbø mi ṉgu'jtam tøm va'cø mi ngyendamø, porque it cuy jetse tø'majpapø Diosis vøjpø itcu'yomo”. \s1 Jujche jyajyayuse Esmirna cumgu'yom tu'myajpapø \p \v 8 ”Jajyay Esmirna cumgu'yombø nø cyoquenupø'is va'ṉjajmocuy tøvø, yøcse jayø: “Øjchø vin ijtu y øtz yac tucpø'pa aunque tiyø. Øtz o ca'e, pero yøti quenbati'tzi. Yø'cse mi ndzajmapyøjtzi: \v 9 Øtz muspøjtzi jujche mi ndzøctambase. Muspøjtzi jujche mi ndyoya'istambase y jujche mi mbyobreta'm. Pero mi ringuta'mbøtite porque mi va'ṉjamdamba Dios. Y muspøjtzi jujche mi ṉgyø'o'nøtyamba nømyajpapø'is que Israel pønda'mete, pero ji'ndyet jicta'm, sino que tu'myajpa va'cø chøjcayaj Satanasis syunbase. \v 10 U ña'tztam je toya maṉbapø mi istame. Pues viyuṉse vene'aṉbøn mijtzomda'mbø maṉba yac somyajtøji yatzi'ajcu'is va'cø mi nchøjquistandøjø. Y maṉba mi ndyoya'istam majcay jama. Pero va'ṉjamdam vøjø aunque mi yaj ca'tandøjø, y øtz ma'ṉba mi ndzi'tam quenguy como tyonbapø'is møtzi yac mesyajpa corona tzøqui. \v 11 It mi ṉgoji, cøma'nøtyamyø Espiritu Santo'is ti mi nchajmatyamba mi vya'ṉjajmondyambapø'is. O'ca mi ndondamba, ji'n ma mi ṉgya'tame myena'como”. \s1 Jujche jyajyayuse Pérgamo cumgu'yom tu'myajpapø \p \v 12 (Entonces Cristo'is nøjacye't øjtzi:) \p ―Jajyay Pérgamo cumgu'yombø nø cyoquenupø'is va'ṉjajmocuy tøvø, yøcse jayø: “Øjchø nø'ijtupø espada mejtzaṉ vinbø. Yøcse mi ndzajmapyøjtzi: \v 13 Muspøjtzi mumu mi ndzøctambase, y muspøjtzi que Satanás angui'mbamø mi ⁿijtamu. Pero mi ndø va'ṉjamdamba va'cø mi yostam øtzji'ṉ. Y ja mi ñømø que ji'n mi ndø comusi jic jama'omo aunque yaj ca'tøj Antipas. Antipasis viyuṉdzamu que va'ṉjamba øjtzi, por jetcøtoya yaj ca'tøju mijtzomda'm jiṉø ijtumø Satanás. \v 14 Pero vene'csye'ṉomo ji'nø vø'møyi mi ndzøctambase, porque ijtu mijtzomda'm vya'ṉjajmayajpapø'is Balaa'mis 'yaṉma'yocuy. Ya'møc je Balaa'mis yach aṉgui'm Balac va'cø yaj cojapa'tyaj Israel pønda'm. Yac vi'cyaj sis yaj ca'yajupø comi chøquicøtoya, y yach aṉgui'myaju va'cø myøtzi nø'ityaj yomo. \v 15 Jetsetique't it mijtzomda'm vya'ṉjajmayajpapø'is nicolaíta pø'nis 'yaṉma'yocuy, y jetsepø aṉma'yocuy ji'n ø vø'mø'i. \v 16 Jetcøtoya qui'psvitu'tamø. Oca ji'n mi ṉguipsvitu'tame, ma'ṉba mi ṉgømindam pronto y jetseta'mbø ma'ṉba nøṉguipyaje ø aṉna'ṉgom putpapø espadaji'ṉ. \v 17 It mi ṉgoji, cøma'nøtyam Espiritu Santo'is ti mi nchajmatyamba mi vya'ṉjajmondyambapø'is. O'ca mi ndondamba, ma'ṉbø mi ṉgu'jtzi'tam Diosis cyøvø'nupø cu'tcuy mi espiritucøtoya, y ma'ṉbø mi ndzi'tam popo tza', y tza'cøs maṉba it jachø'yupø jomepø nøyi. Ni i'is ji'n ma mus ti nøyi tza'cøs ijtu, na's pyøjcupø'is je tza', je'isti maṉba musi ti nøyi ijtu”. \s1 Jujche jyajyayuse Tiatira cumgu'yom tu'myajpapø \p \v 18 (Entonces Cristo'is nøjacye't øjtzi:) \p ―Jajyacye't Tiatira cumgu'yombø nø cyoquenupø'is va'ṉjajmocuy tøvø yøcse jayø: “Øjchø Diosis 'Yune; øtz it ø vindøm como juctyøc sø'ṉgøse y it ø ngoso sø'ṉsø'ṉnepyapø como cømejupø tø'ṉgusye. Yøcse mi ndzajmapyøjtzi: \v 19 Øtz muspøjtzi mi ndzøctambase, muspøjtzi jujche mi syu'notyamba, jujche mi ndzøctamba nu'csocuy, jujche mi vya'ṉjajmondyamba, jujche ijtuse mi mbasencia'ajcuyta'm. Y muspøjtzi que yøti mas nø mi ⁿyostamu que vi'nase. \v 20 Pero it mi ndzøctambase que ji'n ø vø'møy jetse. Porque mi ndzi'tam lugar je yomo Jezabel va'cø 'yaṉma'yoya y va'cø 'yaṉgøma'cøjayaj ø nu'cscuy. Ñøjayajpa va'cø vya'ṉjamyaj lo que ji'ndyet Dios como si fuera tum pø'nis ñø'ityaj møtzi yomo lo que ji'ndyet ñe' yomo, y va'cø vyi'cyaj comi chøquicøtoya yaj ca'tøjupø'is syis. Y ñe'c nømba que tza'maṉvajcopyapø yomote. \v 21 Øtz ⁿjo'cpana'ṉtzi va'cø qui'psvitu je yomo'is, va'cø jana chøc jetsepø yatzitzoco'yajcuy. Pero ja syun qui'psvitu'ø. \v 22 Por eso øtz ma'ṉbø yaj ca'e'ajø va'cø ṉgot øngu'yomo y jetji'ṉ chøcyajpapø'is yatzitzoco'yajcuy vøti ma'ṉbø yac toya'isyajque'te o'ca ji'n qui'psvitu'yaje y o'ca ji'n chacyaj jetsepø tzøqui. \v 23 Øtz ma'ṉbø yaj ca'yaje vya'ṉjajmayajpapø'is je yomo'is 'yaṉma'yocuy como 'yunese. Entonces mumu va'ṉjajmocuy tøvø'is maṉba myusyaje que øtz ngomusapyøjtzi mumu pø'nis chocoy y qui'psocuy. Y mitzta'm tumdum pøn jujche mi ndzøctamuse nascøsi, jetse ma'ṉbø mi ndzi'tame mi ṉgoyoja. \v 24 Pero mi eyanda'mbø'is Tiatira cumgu'yom mi ⁿijtamupø'is ja mi mbøjcøchoṉdamø je yach aṉma'yocuy, ja mi aṉmandyamø lo que eyata'mbø'is ñøjayajpapø Satanasis myøja'ṉombø musocuy. Nø mi nøjandyamu que ji'n ma mi ndzajmatyame eyapø tiyø va'cø mi ndzøctamø. \v 25 Na más mi nchajmatyandøjuse vi'na: seguitzøctamø va'cø mi ndzøctam mø'chøqui hasta que mi'nbøjtzi. \v 26 O'ca mi ndondamba, o'ca mi ndzøctamba øtz sunbase hasta que yajnømba'csye'ṉomo, entonces øtz ma'ṉba mi yac aṉgui'mdame aunque jutpø pø'nomo. \v 27 Maṉba mi aṉgui'mdam aunque jutpø cumgu'yomo møja'ṉombø aṉgui'mguji'ṉ. Jujche ndø nacs vende'ṉbase nas tzica tø'ṉgupyø nacsocuji'ṉ, y nas chica'is ni ti ji'n mus chøcø; jetse ni i'is ji'n mus ma mi ya'induc mi aṉgui'mguy. Jetsepø aṉgui'mguy tzi'que't øjtzi ndø Janda'is. \v 28 Y ma'ṉba mi yac ijtam Cristoji'ṉ. Como namdzu qui'mbapø møjapø matzase, jetse Cristoque't. \v 29 It mi ṉgoji, cøma'nøtyamø ti mi nchajmatyamba Espiritu Santo'is mitz mi vya'ṉjajmondyambapø'is”. \c 3 \s1 Jujche jyajyayu Sardis cumgu'yom tu'myajpapø \p \v 1 (Entonces nøjacye't øjtzi Cristo'is:) \p ―Jajyacye'ta Sardis cumgu'yombø nø cyoquenupø'is va'ṉjajmocuy tøvø; yøcse jajyayø: “Øjchøṉ nø ijtupø'is cu'yapyø Espiritu Diosis ñe y cu'yapyø matza. Yøcse mi ndzajmatya'mbøjtzi: Øtz muspøjtzi mi ndzøctambase. Øtz muspøjtzi que mi ñchamdandøjpa que mi ngyendambati, pero ø mbartecøsi mi ṉgya'tamu'am. \v 2 Coquendam cuenta mumuticøsi, porque ijtutøc veneta'mbø ø aṉma'yoṉguy mi ndzøctambatøc pero que tal de repente maṉba mi ndzactame, y hay que va'cø mi syeguitzøctam vøjø jetseta'mbø aṉma'yocuy. Porque o'ca ji'n mi ndzøctam jetse, maṉba yajoctuqui vøjpø tiyø. Porque ⁿisøjtzi que Diosis vyi'naṉdøjqui ji'n mi ndzøctam ta'nupø Diosis syunbase. \v 3 Jajmutzøctamø ti mi ñchajmatandøjuse y mi mandamuse, y seguitzøctamø y qui'psvitu'tamø. O'ca ji'n mi ṉgoquendame, øtz ma'ṉbø nu'c mitzcø'mda'm nu'mbase, y ji'n ma mi mustame ti hora mi'nbøjtzi. \v 4 Pero ijtu mijtzomda'm metzcuy tu'caṉbøn ja itø'is cyoja. Como tum tucu ja yu'cøyøpø, jetsepø pøn ja 'yu'cøyajøpø cyojapit. Jetsepø pøn maṉba vityaj øtzji'ṉ popo tucu mesupø, muspa vityaj øtzj'ṉ porque vøjta'mbø pønete. \v 5 O'ca mi ndondamba, maṉba mi mestam popo tucu. Y øtz ji'nø ma mi jaṉga'aytam mi nøyi libro'omo lo que jutipø'omo it jachø'yajupø ñøyicøsi i maṉba queñaje, y øtz ma'ṉba ndzam ndø Janda'is vyi'naṉdøjqui y je'is 'yangelesis vyi'naṉdøjquita'm que mitzta'm ø mi ne'nda'm. \v 6 It mi ṉgoji, cøma'nøytyam ti mi nchajmatyamba Espiritu Santo'is mitz mi va'ṉjajmondyambapø'is”. \s1 Jujche jyajyayuse Filadelfia cumgu'yombø tu'myajupø \p \v 7 (Entonces øtz nøjacye't ndø Comi'is:) \p ―Jajyacye'ta Filadelfia cumgu'yombø nø cyoquenupø'is va'ṉjajmocuy tøvø. Yø'cse jajyayø: “Øjchøṉ viyuṉsyepø Diosis cyømasa'nøyupø pøn. Øtz nø'ijtay como si fuera Davijdis llave. Øtz muspa yac tøjcøy i su'nbø yac tøjcøyi. Cuando øtz aṉvacpa aṉdyuṉ, ni i'is ji'n mus 'yaṉga'mø. Y cuando øtz aṉga'mbøjtzi, ni i'is ji'n mus 'yaṉvacø. Øtz ma mi ndzajmatyam yø'cse: \v 8 Øtz muspøjtzi mi ndzøctambase. Tzøctam cuenda que øtz mi aṉvajcatyam aṉdyuṉ, y ni i'is ji'n mus mi 'yaṉga'matyamø. Pues aunque usti it mi mbømita'm, pero mi ndø va'ṉjajmatyamu ø onde, ja mi ñømø que ji'n mi ndø va'ṉjajme. \v 9 Pues yøti it tu'myajpapø va'cø chøcyaj Satanasis syunbase. Nømyajpa que Israel pøndamete, pero ji'ndyet jicø, suchajpapøtite. Jejta'm øtz ma'ṉbø ⁿvejayaje va'cø min cyujneyajø mi vi'na'ṉdøjquita'm va'cø myusyajø que øtz mi sundamba vøti. \v 10 Porque mi ndondamu toyapøjcu'yomo como mi aṉgui'mdamuse øjtzi, jetcøtoya øtz ma'ṉbø mi ṉgotzoṉdame cuando nu'cpa hora va'cø chøjquisyajtøj toyapit mumu nascøsta'mbø pøn. \v 11 Yøti jø'nøti øtz ma mini, jujche mi ijtamuse mi aṉgui'mdamuse øjtzi, jetse seguitzøctamø, ni i'is va'cø jana mi mbyøjcatyamø vøjpø ti manbapø mi ñchi'tandøji. Como tyonbapø'is møtzi tzi'tøjpase corona, jetse maṉba mi nchi'tandøj vøjpø tiyø. \v 12 O'ca mi ndondamba, ma'ṉbø mi yac tzø'ytam como no'tze comse tzajpombø Diosis myasandøjcomo. Nunca ji'n ma mi mbyujtame. Y mitzcøsi ma'ṉba ⁿja'yøjaye ndø Janda Diosis ñøyi, y Diosis cyumgu'is ñøyi. Diosis cyumgu'is ñøyi, jomepø Jerusalén. Je jomepø Jerusalén gumguy Diosis maṉba yac mø'ni. Tzajpomo maṉba tzu'ṉi maṉba mø'ni nascøsi. Y ma'ṉbø ja'yøjacye't jomepø ø nøyi mitzcøsta'm. \v 13 It mi ṉgoji, cøma'nøtyamø Espiritu Santo'is ti nø ñchajmatyam mijtzi mi va'ṉjajmoṉguy tøvø'is”. \s1 Jujche jyajyay Laodicea cumgu'yom tu'myajupø \p \v 14 (Ndø Comi'is nøjacye't øjtzi:) \p ―Jajyacye'ta Laodicea cumgu'yombø nø cuendatzøjcupø'is va'ṉjajmocuy tøvø. Yø'cse jajyayø: “Øtz viyuṉdzambapø chøṉø. Øtz ṉgotestigosajpøjtzi. Øtz viyuṉbø tiyø ngøyindza'mbøjtzi. Øtz aṉgui'mbøjtzi Diosis chøjcupø ticøsi. Yø'cse mi ndzajmatya'mbøjtzi: \v 15 Øtz muspøjtzi mi ndzøctambase. Como yo'c nø'se que ji'n ñutzi ni ji'n myame, jetse mitz ni ji'n mi jajmbø'tame mi va'ṉjajmoṉguy, pero ni ji'n mi va'jajmondyame vøjø. Jetse mi medio va'ṉjamdambati. Øtz sun'bøjtzi va'cø mi it o como mamba nø'se, o como nutzpa nø'se. \v 16 Pero como yo'c nø' ndø mu'mbø'pase, jetse ya mero maṉba mi macpø'tame, porque mi ndø medio va'ṉjamdambati. Aunque ji'n mi jajmbø' mi va'ṉjajmonguy, pero ni ji'n mi ndumøtzocoy mi ndø va'ṉjajmdame. \v 17 Pues yøcse mitz ñømdamba: Øtz ricupø chønø, øtz nø'ijtamu mumu tiyø. Ji'n ø tzøjcatam falta ni ti'is porque it ø ndumin. Jetse mi ñømdamba, pero ji'n mi mustame o'ca yacsyu mi ijtamu, ja mi nø'ijtam ni tiyø como øtz sunbase, mi mbyobreta'mete, y mi ñdyo'tita'mbøte, y como ja ijtamøse mi nducu mi ñcha'ajcuy chøctamba. \v 18 Por eso mi ṉgonsejatzøcta'mbøjtzi va'cø mi jundyam øtzcøs viyuṉsyepø oro poṉvøjøtzøctøjupø va'cø mi riṉgu'ajtamø ø ne'ji'ṉ, y va'cø mi jundyam øtzcøs tucu popopø va'cø mi mestamø, y maṉba mi isindzi'tam jujche va'cø mi ijtamø va'cø jana mi ndza'ajcu tzi'tam mi ⁿvin como ja itøse mi nducu. Cøma'nøjatyam ø onde va'cø mi musotamø como si fuera mi ndzo'yøtyamuse mi vindøm vitøm dzoji'ṉ va'cø syø'ṉdam mi vindøm. \v 19 Ø une sunbapø'tzi, como jyata'is ñacspase 'yune cuando ji'n 'yotemane, jetze mi ojnambyøjtzi y mi yac toya'ispøjtzi. Por eso cotziṉi'ajtamø va'cø mi ndzøctam øtz sunbase y qui'psvitutamø. \v 20 Tzøjcatyam cuenta que como si fuera aṉdyuṉgø'm te'nøjtzi y nø ṉgocs aṉdyuṉ. O'ca mi ndø majnatyamba ø onde y mi ndø aṉvajcatyamba aṉdyuṉ, ma'ṉbø tøjcøy va'cø it mitzji'ṉda'm, y parejo maṉba tø cu'taṉbactame, jetse su'nbø tøjcøy mi ndzoco'yomda'm. \v 21 O'ca mi ndondamba, maṉba mi yac po'cstam tumø'om øtzji'ṉ, parejo maṉba tø møja'ṉ aṉgui'mdame, igual como øtz ndo'nøjtzi y øtz po'cspa ndø Jandaji'ṉ y parejo aṉgui'da'mbøjtzi jetji'ṉ. \v 22 Mitz it mi ṉgoji, cøma'nøtyamø Espiritu Santo'is ti mi ñchajmatyamba mijtzi mi va'ṉjamdambapø'is Cristo”. \c 4 \s1 Tzajpombø'is myøja'ngotzøcyajpa Dios \p \v 1 Jøsi'cam o ⁿa'me y ⁿisø tzajpombø aṉdyuṉ aṉvajcupø. Y mismo je øte manumbø'tzi vi'na como mu'cusye, jet mangue'tuti'tzi. O'nøtyøjøjtzi nøjma'yøjtzi: \p ―Min yø'c møji, ma'ṉbø mi isindzi jujche pyenate va'cø tucnøm jetse jøsi'cam. \p \v 2 Y misma hora nu'c øtzcøsi Espiritu Santo myusocuji'n y isa'yøjtzi aṉgui'mba'is pyo'cscuy tzajpomo, y aṉgui'mba'is pyo'cscu'yom po'cs pønse quenbapø. \v 3 Como caro coyojapø namcha'se quenbapø y sø'ṉbapø, jetsena'n quenba pøn pø'csupø aṉgui'mba'is pyo'cscu'yomo. Sø'ṉba como namcha'se ñøyipø'is jaspe y cornalina. Y juṉgøvijtzis itcøvitu' pø'cscuy, y juṉgøvitz como tzujtzi sø'ṉbapø namcha'se jetse quenba. \v 4 Y aṉgui'mba'is pyo'cscuy itcøvitu'yaj veinticuatro po'cscu'is, y po'cscu'yomo po'csyaj veinticuatro tzambøn, cøyin popo tucu myesyaju, y myesyaj orota'mbø corona cyopajcøsta'm. \v 5 Y aṉgui'mba'is pyo'cscu'yomo rayu ne'mase pujtu y jetse a'ṉøyu y jetse pømi onu. Y cu'yay it antorcha nø ñemupø po'cscucyø'mø, y jetømete Diosis Espiritu cu'yapyø. \v 6 Y aṉgui'mba'is pyo'cscu'is vyi'nomo ijtuna'ṉ como marsepø suñi popo como møja vigruse quenbapø. \p Y cujcomo 'yaṉde'ñaj po'cscuy macsycupø copø'nis, vitøm vitømbø vyingøsi y 'yuca'omo. \v 7 Y tum copøn caṉse quenbapø, y metza'ombø vacas unese quenbapø, tu'ca'yombø'is pøn vinaca ñø'ijtu. Y masycu'yombø nø syitijtupø møja tajpise quenbapø. \v 8 Y tumdum copø'nis ijtuna'ṉ tujtay syaj, y syajcøs vøti it vyitøm vingøsi y jojmo, y chuji'ṉ jamaji'ṉ vejyajpa, nunca ji'n vøṉneyaje. Nømyajpa: \q1 Maya'aṉsye masanbøte y vøjpøte ndø Comi Dios, \q1 Muspapø'is chøc mumu tiyø. \q1 Vi'na ijtupø, yøti ijtupø y maṉbapø mini. \p \v 9 Y jej copø'nis myøja'ṉgotzøcyajpa Dios y cyøna'tzøyajpa y ñøjayajpa: “Yøscøtoya Dios aṉgui'mba'is pyo'cscuyom po'csupø, mumu jamacøtoya quenbapø”. \v 10 Y cada vez que jetse chøcyajpa, entonces veinticuatro tzambøn japquecyajpa aṉgui'mba'is pyocscu'yom po'csupø'is vyi'naṉdøjqui; y cyøna'tzøyajpa mumu jamacøtoya quenbapø Dios. Y po'cscu vyi'naṉdøjqui cyojtayajpa cyorona, y nømyajpa: \q1 \v 11 Mitz ⁿvyøjco'nipøte y por eso vøjø va'cø mi ⁿvyøṉgotzøctøjø, va'cø mi ṉgyøna'tzøtyøjø, y va'cø mi myøja'ṉ aṉgui'mø; \q1 porque mitz mi ⁿjomec mumu tiyø. Mumu tiyø mi ⁿjomejcu, y por eso mumu ti ijtu mi su'nocupit. \c 5 \s1 Muspa 'yaṉva'c libru Jesucristo'is \p \v 1 Entonces po'cscu'yom po'csupø'is chø'naṉ gø'omo ⁿisø quete'upø toto tu'maṉ du'maṉ cøja'yøyupø y cu'yay ñø'it sello toto'is. \v 2 Y ⁿisø tum pømi'øyupø angeles y pømi nømna'ṉ vyejpø'u je angeles nø ñømu: \p ―¿Jut ndø pa'tpa más vøjpø muspa'is chitzpø' sello va'cø 'yaṉvac libro? \p \v 3 Pero ni ja itøna'ṉ tzapcøsi, ni nascøsi, ni nascøcø'yi vøjpø pøn muspa'is 'yaṉvac libro, ni ja itøna'ṉ muspapø'is tyu'nø. \v 4 Y øtz vo'i'nøjtzi porque ja pya'tøj ni jutipø vøjpø pøn muspapø'is 'yaṉvac libro, muspa'is tyu'nø, ni ja pya'tøj muspa'is 'ya'mø. \v 5 Entonces nøja'yøjtzi tum tzambø'nis: \p ―U vyo'e, cøque'nøyø. Yø'c it Jesús, más pømi'øyupø que menos møjacaṉ, ya'møcpø pøn Juda'is chacyajupø 'yune'om pø'najupø, y ya'møcpø aṉgui'mba Davijdis chacyajupø 'yune'ombøte. Je'is tyonu y por eso muspa 'yaṉvac libro y muspa chijchaj cu'yapyø sello librocøsi. \p \v 6 Entonces aṉgui'mba'is pyocscucyø'mo ⁿisø Borrego te'nupø, y tye'ṉgøvitu'yaj Borrego macsycupyø copø'nis y vienticuatro tzambø'nis, y je Borrego yaj ca'tøjuse quenba y cu'yay it vyaja y cu'yay it vyitøm. Y vyitøm cu'yapyø Espiritute Diosis ñe cø'vejyajtøjupø mumu nasindumø. \v 7 Min je Borrego, pyøc libro chø'naṉgø'ji'ṉ cho'ṉajupø po'csupø'is aṉgui'mba'is pyo'cscucyøsi. \v 8 Cuando je'is cho'ṉu'c libro, entonces macsycupø copøn y veinticuatro tzambønji'ṉ cutcøne'cyaju Borrego'is vyi'naṉdøjqui. Tumdumbø'is ñø'it tza'yøyu música ñøyipø'is arpa, y orota'mbø pomo chica tasyajupø pomoji'ṉ, y je pomo como si fuera va'ṉjajmoyajpapø pønis 'yoracionete. \v 9 Y nømna'ṉ vyañaj jomepø vane nømbapø: \q1 Como mitz vøjpø mi mbyønete, muspa mi ndzo'ṉaj libro y muspa mi ndzijchaj syello. \q1 Porque mitz o mi ⁿyaj ca'tøji, y mi nø'mbinji'ṉ mi ⁿjyuyaj pøn para Dios. \q1 Mi ⁿjyuyaj mijtzi aunque jujta'mbø pøn eyata'm eyata'm oñajpapø, ne'ne'co cumgutya'mbø, y eyata'mbø aṉgui'mbacø'mø. \q1 \v 10 Mi ndø yac aṉgui'mdamu y mi ndø yac pane'ajtamu ndø Janda Dioscøtoya, \q1 y ma'ṉbø aṉgui'mdam nascøsi. \p \v 11 Entonces o ⁿa'me y sone angelesis 'yote ⁿmajna'yøjtzi. Sone angelesis tye'ngøvitu'yaju po'cscuy y copønda'm y tzambønda'm. Y vøti ijtuna'ṉ angeles por millones, ji'ṉdø maṉgotejtame va'cø ndø mayndamø. \v 12 Y pømi vejyaju vøti angeles, nømyaju: \q1 Vøjco'nipøte je Borrego oyupø yaj ca'tøji. \q1 Vøj va'cø ndø møja'ṉomgotzøctamø y it vøti ricu'ajcuy, vøti it qui'psocuy, vøti it pyømi'ajcuy, y vøj jetse. \q1 Vøj va'cø ndø cøna'tzøyø, vøj va'cø ndø møja'ṉo'mgotzøcø, vøj va'cø ndø vøṉgotzøcø. \p \v 13 Y también ma'nøjtzi nø vyejupø mumu Diosis chøjcupø yosaṉ, mumu jutipø, que sea tzapcøsta'mbø, que sea nascøsta'mbø, que sea nasacø'mda'mbø, que sea majromda'mbø, mumu jutpø Diosis chøjcupø ma'nøjtzi nø ñømupø: \q1 Aṉgui'mba po'cscu'yom po'cspapø parejo Borregoji'ṉ \q1 hay que va'cø ndø vøṉgotzøctamø, va'cø ndø cøna'tzøtyamø, va'cø ndø møja'ṉomgotzøctamø, va'cø ndø mbømicotzøctamø mumu jamacøtoya. \q1 \v 14 Y macscupø copøn nømyaju: \p ―¡Vøjti jetse va'cø ndø vøṉgotzøctam jicø! \q1 Y veinticuatro tzambøn japquecyaju y cyøna'tzø'oyaju. \c 6 \s1 Chijchaj cu'ya'y sello \p \v 1 Y ⁿisøjtzi cuando Borrego'is chitzcajpø' vinbø sello y macscuy it je copøn ma'nøjtzi tum jet veju como rayu a'ṉøpyase, nømu: \p ―¡Minø, cøque'nøyø! \p \v 2 Y cøque'nøyøjtzi y ⁿisø tum popo caballo, y po'csupø'is cho'ṉajuna'ṉ tøpcuy, y tzi'tøj corona como tzi'tøjpase tyonba'is møtzi. Y maṉu va'cø quipø y va'cø tyon quipcuy. \p \v 3 Entonces Borrego'is chitzcajpø'que'tu metza'ombø sello, y ma'nøjtzi que metza'ombø copøn nømu: \p ―¡Minø, cøque'nøyø! \p \v 4 Y pujtu eyapø caballo tzapaspø. Y pyo'csupø pønis ñø'it aṉgui'mguy va'cø ñøtzo'tz quipcuy nascøsi va'cø jana ijnøm vøjø, va'cø na yaj ca'yajtøjø, y tzi'tøju møjapø espada. \p \v 5 Y entonces chitzcajpø'que't Borrego'is tu'ca'yombø sello y ma'nøjtzi tu'ca'yombø copøn nø ñømu: \p ―¡Minø, cøque'nøyø! \q1 Ṉgøque'nøyøjtzi y ⁿisø yøcpø caballo y caballo po'csupø'is chø'ṉaju libra tzima. \v 6 Y ma'nø ote macsycupø copø'nis cyucmø nø ñømupø: \p ―Tum kilopø trigo tum jama coyosa'omo, y tu'cay kilopø cu'jtøjpapø cebada tum jama coyosa'omo. Y ni u mi ⁿyac tocoy ni aceite ni vino. \p \v 7 Cuando Borrego'is chitzcajpø'que't macsycu'yombø sello, ma'nøjtzi macsycu'yombø copøn nø ñømupø: \p ―¡Minø, cøque'nøyø! \p \v 8 Y ṉgøque'nøyøjtzi y ⁿisø pu'chøpø caballo. Y caballocøsi po'csupø ñøjayajpapøte yaj ca'opyapø, y je'is jyøsmø min aṉgui'mbapø ityajumø ca'yajupø. Y tzi'tøj jet aṉgui'mguy cucve'ne co cucve'nepø cumgu'yomo, jiṉ va'cø yaj ca'oya espadaji'ṉ; maṉba yu'ca'yaje, maṉba osca'yaje, y nascøspø yaj ca'oyajpapø copø'nis maṉba yaj ca'yaje. \p \v 9 Entonces cuando Borrego'is chitzcajpø'que't mosapyø sello, ⁿisøjtzi tzajpombø altar, y altarcø'mø ⁿisø yaj ca'yajtøjupø'is 'yespiritu, lo que yaj ca'yajtøju porque cha'maṉvacyajpa aṉcø Diosis 'yote, que jet vya'ṉjamyajpa, jetcøtoya yaj ca'yajtøju. \v 10 Pømi vejyaj je'is 'yespiritu: \p ―Ø mi Ṉgomi Dios, mitz ⁿmyasanbøte. Viyuṉbø ti mi ndzamba y mi ndzøcpa ti mi ndzamba. ¿A ver hasta jujchøc mi ndø ndzøjcapya justicia'ajcuy va'cø mi ṉgastigatzøjcay nascøs ityajupø yac jø'tayajupø'is ø nø'mbin? \p \v 11 Y tzi'yajtøj popo tucu y nøjayajtøju va'cø jyo'cyajøtøc usyaṉ orana. Porque maṉbatøc yaj ca'yajtøjque'te eyata'mbø va'ṉjajmocuy tøvø yosyajpapø Cristocø'mø, como ne'c yaj ca'yajtøjuse. Y cuando yaj ca'pø'yajtøju'cam, jicsye'c maṉba tzøjcayajtøj justicia'ajcuy. \p \v 12 Y ⁿisøjtzi cuando Borrego'is chitzcajpø'que't tujta'yombø sello. Y entonces jicsye'c cøt pømipø nasamicscø y jama yøcvitu'u como yøc tucu mestøjpase cuando ca'nømba, y nø'pindzapasaj poya. \v 13 Y yojyaj matza, tzipotmø'nmø'neyaju nascøsi. Como cøṉgocøjtupø higo cu'is tyøm quecpase nasomo cuando pømipø sava'is yac micspa cuy, jetse matza quecyaju. \v 14 Y tzu'ṉu tzap, como toto quete'tøjpase, jetse tyujcu, y mumu cotzøc y mumu cucnas cotmaṉdøj emøc. \v 15 Y mumu nascøsta'mbø aṉgui'myajpapø'is mye'chaj cotzøc aṉdyuṉ, mye'chaj møjapø tza' cotzøjcomo, jen 'yaṉgøvø'ñaj vyin. Jetseti chøcyaj myøja'ṉomda'mbø pø'nis, y ricuta'mbø pø'nis, y soldado covi'najø'ista'm y aṉgui'myajpapø'is y mumu tzøsi'ista'm y mumu libreta'mbø'is muspapø yosyaj jut ñe'c sunba yosyajø, mumu jetseta'mbø 'yaṉgøvø'ñajque't vyin cotzøc andyu'ṉomo, y møjapø tza'cø'mø. \v 16 Y ñøjayaj cotzøc y møjapø tza': \p ―Tø ju'mgøpajcøtyamø, y tø aṉgøvø'ndamø va'cø jana istamø jic po'csupø'is aṉguimba'is pyo'cscucøsi, y va'cø jana castigatzøctam Borrego'is. \p \v 17 Porque nu'cu'am møja'ṉombø jama va'cø cyastigatzøc ijtu'is cyoja Diosis y Byorrego'is, y ni i ji'n mus ma te'napac Diosis vyi'naṉdøjqui. \c 7 \s1 Israel pøn cøpiṉyajtøjupø \p \v 1 Jøsi'cam ⁿisque't øjtzi macscuy angeles te'ñajupø macsyaṉguin nascøsi. Je'is ya'inducyaj aunque jut tzu'ṉbapø sava yøqui jeni popyapø nasvindumø va'cø jana poy ni ti sava; ni nascøsi, y ni majromo, y ni cuy va'cø jana yac micsø. \v 2 Y ⁿisøjtzi eyapø angeles jama qui'mgucøsi minu. Je'is ñømin quenbapø Diosis syello va'cø syeña'øyaj Diosis cyumgupyøn. Je angeles pømi vyejayaj macsupyø angeles aṉgui'mgu'yøyupø va'cø yacsutzøcyaj nas y mar, ñøjayaju: \p \v 3 ―Uy yacsutzøctam ni nas ni mar ni cuy mientras que ja syeña'øtya'møjtzi vinbactza'cøsi mumu pøn yosayajpapø'is ndø Janda Dios. \p \v 4 Y ma'nøjtzi jujche mayajtøj pøn seña'øyajupø'am, ciento cuarenta y cuatro mil ñø'ijtayajupø'is Diosis syeña entre doce Israejlis 'yune'is 'yune vøti'ajyajupø. \v 5 Syeña'øyajtøju doce mil Juda'is 'yune, doce mil Rube'nis 'yune, doce mil Gajdis 'yune, \v 6 doce mil Asejris 'yune, doce mil Neftali'is 'yune, doce mil Manasesis 'yune, \v 7 doce mil Simeo'nis 'yune, doce mil Levi'is 'yune, doce mil Isacajris 'yune, \v 8 doce mil Zabulo'nis 'yune, doce mil Jose'is 'yune, doce mil Benjami'nis 'yuneta'm. \s1 Sujpopota'mbø'is tyucu \p \v 9 Y jøsi'cam ⁿisøjtzi jen tu'myaj vøtipøn, maya'cuse tu'myajupø como yu'tzise mumu nasvindumøta'mbø, mumu jutpø angui'mbacø'mø tzu'ṉyajupø, mumu jujchepø tømbu'omda'mbø, aunque jutpø cumgu'yomda'mbø, mumu jutipø ote'omo oñajpapø, aunque jut tzu'ṉyajupø. Mumu nømna'ṉ te'ñaj aṉgui'mguy pocscu'is vyi'naṉdøjqui y Borrego Jesucristo'is vyi'naṉdøjqui. Cøyin popo tucu myesyajupø, y palma'ay cho'ṉajyajupø. \v 10 Ityajuse pøn pømi vejaṉgøtyaju, nømyaju: \q1 Ndø Janda Dios aṉgui'mgu po'cscu'yom po'csupø y Borrego, \q1 je'is tø yaj cotzocyajpa. \v 11 Y mumu angelesis tye'ngøvitu'yaju aṉgui'mba po'cscuy, y tzambønda'm, y macsycuy copøn. Y japquecyaj nasomo aṉgui'mba po'cscu'is vyi'naṉdøjqui y cyøna'tzøyaj Dios. \v 12 Nømyaju: \q1 ¡Amén! Ndø vajnatya'i, ndø møja'ṉgotzøcta'i ndø Ṉgomi Dios, porque qui'psocu'yøyupøte. \q1 Ndø nøjandya'i yøscøtoya, ndø vøṉgotzøcta'i, porque vøti it myusocuy y vøti it pyømi. \q1 Jetse ndø vøngotzøcta'i ndø Comi Dios mumu jamacøtoya. Amén. \p \v 13 Entonces tum tzambø'nis aṉgøva'cøjtzi: \p ―¿Ita'mete je popo tucu myesyajupø'is y jujta'mbø pønete? \p \v 14 Y ⁿnøjma'yøjtzi: \p ―Señor, saber que jujta'mbø pønete, pero mitz mi muspati. \q1 Y je'is nøjma'yøjtzi: \p ―Jetømete oyu'is isyaj je møja'ṉ doya'iscuy. Che'yaj tyucu y suñi yaj cøvajcøyaju, yac popo'ajyaju Borrego'is ñø'pi'nis. \v 15 Por eso ityaj yøti Diosis 'yaṉgui'mguy po'cscu'is vyi'naṉdøjqui, Diosis myasandøjcomo chu'ji'ṉ jamaji'ṉ yosayajpa. Y po'cscu'yom po'scupø ndø Comi Dios maṉba it je'tomda'm va'cø cuendatzøcyajø. \v 16 Ni ji'n ma toya'isyaj ni ose'is, ni yo'ctøtzø'is, ni ji'n ma pyoṉyaj jama'is, ni ji'n ma myolestatzøcyaj niṉgø'is. \v 17 Porque po'cscu'yom ijtupø Borrego'is maṉba cyoqueñaje y maṉba ñømaṉyaje vyombamø nø'. Je nø' va'cø ndø to'ṉa, tø quenba mumu jamacøtoya. Y Diosis maṉba myocpø'jayaj mumu vyitøm nø'. \c 8 \s1 Cu'yapyø syello y oropø pomo jo'cøcuy \p \v 1 Entonces cuando chitzcajpø'jacye't cu'yapyø sello Borrego'is, vøṉgøne'cnømu tzajpomo como media orase'ṉomo. \v 2 Y ⁿisøjtzi mismo cu'yay angeles Diosis vyi'naṉdøjqui te'ñajupø como ⁿisuse vi'na, y tzi'yajtøj cu'yay mu'cuy. \v 3 Y min eyapø angeles, min te'n altarcø'mø y ñø'ijtuna'ṉ cyø'omo oropø pomo jo'cøcuy y tzi'tøj vøti pomo va'cø cyøjo'cøy Dios, va'cø yaj qui'm jocoji'ṉ mumu va'ṉjajmoyajpapø pø'nis 'yoracion, va'cø jyo'cøy oropø altarcøsi aṉgui'mba pocscucø'mø ijtupø. \v 4 Y angelesis cyø'om ijtu pomo chica, y je'tom jyo'cøy pomo, y tumø qui'm joco va'ṉjajmopyapø pø'nis oracionji'ṉ nu'c Diosmø. \v 5 Entonces angelesis chøcøte'n pomo chica y jyojøytasu altarcøs ijtupø ju'yiji'ṉ y nasom pyatzmø'nu y jicsye'c cøtyaj a'ṉøcø, jititcø, ne'mgø, y micscø. \s1 Mu'yaj angeles \p \v 6 Y cu'yatya'mbø angeles ñø'ityajupø'is tumdum mu'cuy cyomeque'ajyaj va'cø maṉ myu'yajø. \p \v 7 Y vinbø angeles mu'u y jicsye'cti patzmø'ndøj nasomo tzatuj y juctyøc mojtupø nø'pinji'ṉ y tome cucve'ne nas poṉbø'u y cuy jetsetique't tome cucve'ne poṉbø'que'tuti, y mumu tzuch mu'c jetseti poṉbøque'tuti. \p \v 8 Entonces metzcu'yombø angeles mu'u, y patzmø'ndøj majromo como møja cotzøcsepø nø ñemupø y tome cucve'ne mar nø'pinvitu'u. \v 9 Lo que ityajupø majromo casi cucve'ne ca'yaju, y casi cucve'ne barco yajyaju. \p \v 10 Entonces tu'ca'yombø angeles mu'u y quec møja matza tzajpom tzu'ṉu nø ñemupø como puchtucu no'ase, y quejcu casi cucve'ne møjanø'omo y vyombamø nø'. \v 11 Y matza'is ñøyi taca'yajcuy, y casi cucve'ne nø' taca'yaju. Y vøti pø'nis tyo'ṉyaj tacañø' y ca'yaju. \p \v 12 Y macsycu'yombø angeles mu'u, y jama tome cucve'ne yacsutzøctøju, ja syø'ṉø, y poya jetsetique't tome cucve'ne yacsutzøctøju, y jetsetique't matza tome cucve'ne yacsutzøcyajtøju, por eso casi cucve'ne ja syø'ṉyajø. Jetse jama'om ja syø'ṉnømø casi tome cucjama, jetseti tzu'i ja syø'ṉnøṉgue'tati tome cuctzu'omsye'ṉomgue't. \p \v 13 Entonces ṉgøque'nøyøjtzi y ma'nø møja tajpi nø syitijtu tzapcøtøjcø'mø, y vej pømi, nømu: \p ―¡Ay! ¡Lastima! ¡Nascøs ityajupø'is maṉba isyaj toya cuando mu'yajpa tu'cay aṉgeles maṉbapøtøc mu'yaje! \c 9 \p \v 1 Entonces mosa'yombø angeles mu'u y ⁿisø tum matza tzajpom tzu'ṉupø y quec nasomo. Je matza yatzipø angeleseti y je angeles tzi'tøj llave va'cø 'yaṉvac møja tzatøc na'nchaṉ jøṉupø. \v 2 Y cuando 'yaṉvac jøṉupø tzatøc, put joco como vøti juctyøc jo'cøpyase. Y pi'tzø'ajṉømu, jama ji'nam omba sø'ṉi tzatøjcom pujtupø joco'is. \v 3 Y joco'omo putyaj aju quecyaj nasom. Y ijtuna'ṉ aṉgui'mguy va'cø chøcyajø como cacve'is chøcyajpase. \v 4 Y aṉgui'myajtøju va'cø jana yacsutzøcyaj nascøspø mu'c, ni ti jana yacsutzøc tzujtzita'mbø, ni cuy. Solamente va'cø yacsutzøcyaj pøn ja ityajø'is Diosis syeña vinbactza'cøsi. \v 5 Jet na más va'cø yac toya'isyajø mosay poya, va'cø jana yaj ca'yajø. Yac toya'isyaju como cacve'is tø cø'spase. \v 6 Y je mosay poya'omo, pø'nis maṉba syuñaje va'cø cya'yajø, pero ni jujche ji'n mus maṉ cya'yajø. Aunque sunba cya' ñe'cø, pero ni jujche cuenta ji'n maṉ cya'yaje. \p \v 7 Y jujche quenbase quipcu caballo ca'møyajtøjupø quipcucøtoya, jetse queñajpapø aju. Y myesyajupø cyopajcøsi, oropø coronase quenba y vyinaca como pøn vinacase queñajpa. \v 8 Vyay como yomo vasye queñajpa y tyøtz ca'ṉatøtzeta'mbø. \v 9 Y tø'ṉguy myesyajuse queñajpa cyucpajcøsi y a'ṉøyaj syaj como cuando vøti carreta nø jyøcø'yajuse nø pyoyajupø caballo'is quipcu'yomo. \v 10 Y tu'tzøyaju como cacvese, tyu'tzji'ṉ va'cø cyø'syaj pøn va'cø yac toya'isyaj mosay poya. \v 11 Y ijtu aju'is 'yaṉqui'mbata'm; jøṉupø tzatøjcombø angeles je'is cyovi'najøta'm, y covi'najø'is ñøyi Israel pø'nis 'yote'omo, Abadón; y griego ote'omo, Apolión, y ndø onde'omo putpa; yajpapø'is aunque tiyø. \p \v 12 Jetse vi'napø toya'iscuy cøjtu'am. Pero matøc itque't menacna eyapø toya'iscuy. \p \v 13 Entonces tujta'yombø angeles mu'u. Y ma'nø ote pujtupø oropø altajris myacs aṉgui'nis cyucmø Diosis vyi'naṉdøjqui ijtupø altajromo. \v 14 Y ote'is chajmayu tujta'yombø angeles ñø'ijtu'is mu'cuy y ñøjayu: \p ―Pucspø'yaj macsycupø angeles mocsyajupø møjapø nø'aṉvini ñøyipø'is Eufrates. \p \v 15 Y jetse pucspø'yajtøj macsycupø angeles. Je angeles listona'ṉ ityaju nømna'ṉ 'yaṉjo'cyaj tiyø ora'omo, tiyø jama'omo, tiyø poya'omo, tiyø ame'omo maṉba pucspø'yajtøji, tome cucve'ne va'cø yaj ca'yaj pøn. \v 16 Y ma'nøjtzi jujche it soldado caballo po'csyajpapø, y ma'nøjtzi que docientos millonespøte. \p \v 17 Y ⁿisøjtzi jujche queñajpa caballo y jujche queñajpa cyomi, porque jetse yac isø Diosis. Caballo po'csyajpapø'is myesyajpana'ṉ tø'ṉguy cyucpajcøsi juctyøcse tzapas queñajpapø y tzuchnamchase tzujtzita'mbø y azufrese pu'tzøta'mpø. Y caballo'is cyopac ca'ṉacopacse queñajpapø. Y put 'yaṉna'comda'm juctyøc, joco, y azufre. \v 18 Y pyoṉga'yaj cucvene'ṉomdome pøn caballo'is 'yaṉna'com putpapø juctyøjquis y joco'is y azufre'is. \v 19 Porque caballo'is 'yaṉna'como y tyu'tzomo putyajpa tiji'ṉ va'cø yaj ca'oyajø. Porque caballo'is tyu'tz tzanse queñajpa, y tumdumbø tyu'tzis ityajpa cyopac y jetpit chøcyajpa toya. \p \v 20 Pero eyata'mbø pøn lo que jetsepø møja'ṉ doya'is ja cya'yajøpø, ja syun qui'psvitu'yajø je pø'nis. Ja syun chacyaj yatzipø tiyø como nø chøcyajuse. Ja syun chacyaj yach espiritu va'cø jyana cøna'tzøyajø, ni ja syun chacyaj comi chøjqui orota'mbø, platata'mbø, tzapas tø'ṉgutya'mbø, tza'ta'mbø, cutya'mbø. Jet seguitzøcyaju va'cø cyøna'tzøyajø; aunque jetsepø comi chøqui ji'n isoyaje ni ji'n mya'noyaje ni ji'n vyityaje. \v 21 Ni ja qui'psvitu'yajø va'cø chacyaj yaj ca'ocuy, ja syun chacyaj brujo'ajcuy, y ja syuñ chacyaj møtzi yomo nø'itcuy, ja syun chacyaj nu'mguy, seguitzøcyaju va'cø jetse chøcyajø. \c 10 \s1 Cyø'om libro une cho'ṉaj angelesis \p \v 1 Y ⁿisøjtzi eyapø angeles pømi'øyu nø myø'nupø tzajpomo, y myonupø o'na'is y juṉgøvitz chøqui itque'tuti cyopajcomo, y sø'nba vyinaca como jama sø'ṉbase y cyoso como møjapø comse quenba y nø ñemuse quenba. \v 2 Y cho'ṉaj aṉvajcupø libro une cyø'omo. Y chø'naṉ gosoji'ṉ te'n marcøsi y 'yaṉña cosoji'ṉ te'n nascøsi. \v 3 Y vej pømi como vej sa'mapø'pase caṉ. Y cuando veju'cam angeles, como cu'yay rayu a'ṉøpyase jetse andzoṉdøju. \v 4 Y cuando cu'yapyø a'ṉøcø vyejindzoṉyaju, maṉbana'ṉø ⁿja'yøyi ti nø chamupø. Pero ma'nøjtzi ote tzajpom tzu'ṉupø nøjayupø'stzi: \p ―U yac mustøj ti chamyaj cu'yapyø a'ṉøcyø'is, u jyachø'yi. \p \v 5 Y jicsye'c angeles lo que ⁿisøjtzi te'nupø marcøsi y nascøsi, je'is chøcøte'n chø'naṉgø' tzajpomo. \v 6 Y Dios mumu jamacøtoya quenbapø, chøjcupø'is tzap y nas y mar y mumu ti je'tom ityajupø, je Dios chambøjcu como testigos y nømu: \p ―Jø'nøti maṉba tuqui maṉbase tucnømi, ji'n ma ya'e. \v 7 Porque it ja myustøjøpøtøc Diosis ñe, pero maṉba mustøji. Pero cuando mu'tzo'tzpa cu'yapyø angeles, entonces jetse maṉba tucpø' mumu chajmayajuse ñe Diosis tza'maṉvajcoyajpapø pøn chøjcayajpapø'is ñu'csocuy. \p \v 8 Y je ote lo que ma'nøjtzi tzajpom tzu'ṉupø, mismo ote'is o'nøvøjøtzøjque't øjtzi nøja'yøjtzi: \p ―Jen it angeles tu'maṉ goso te'n marcøsi, y tu'maṉ goso te'n nascøsi. Ma pøc jic aṉvajcupø libro une nø cho'ṉajupø angelesis. \p \v 9 Entonces tzu'ṉøjtzi ṉgøma'ṉøjtzi angeles y ⁿnøja'yøjtzi va'cø tzi' libro une. Y je'is nøja'yøjtzi: \p ―Pøcø y cø'sø yøṉ libro une, mi aṉna'ṉgomo maṉba mi aṉjajme pa'ac como tzinuse, pero mi ndzococyøsi tacay maṉba mi aṉjajme. \p \v 10 Jicsye'øc mbøjcøjtzi libro une angelesis cyø'ombø, y ngø's øjtzi; y ø aṉnaṉgomo pa'ac aṉja'møjtzi como tzinuse, pero tacay aṉja'møjtzi ø ndzoco'cyøsi. \v 11 Y angelesis nøja'yøjtzi: \p ―Tiene que va'cø mi ndza'maṉvacvøjøtzøcø sone pø'nomda'm, sone cumgu'yomoda'm, y vøti cuentapø ote'om oñajpapø'omo, y vøti aṉgui'mba'is vyi'nomda'm ti maṉba tuqui. \c 11 \s1 Metzcuy testigosis ti chøcyaju \p \v 1 Y tzi'tøjøjtzi sojcuy como metro y nøjma'yøjtzi: \p ―Te'nchu'ṉø ma mujcay Diosis myasandøc y altarji'ṉ y may je pøn je'tomo cøna'tzø'yoyajpapø. \v 2 Pero a'ṉgomo u mi myujcay syolar, tzac jetse. Porque masandøjquis syolar tzø'yu para eyaco cumgutya'mbøcøtoya ji'n vya'ṉjajmoyajepøcøtoya. Porque jetseta'mbø'is maṉba cyøte'nde'nvøyaje masanbø cumguy Jerusalén cuarenta y dos meses. \v 3 Y ma'ṉbø ṉgø'vej metzcuy ø ndestigos, y maṉba cha'maṉvacyaj ø onde mil docientos sesenta jama, y maṉba myesyaj costalsepø tucu como myesyajpase maya'yajpapø'is. \p \v 4 Y jujche ijtuna'ṉ metzcuy olivo cuy y metzcuy no'a te'ñajupø nasacopajquis cyomi'is vyi'naṉdøjqui, jetse metzcuy testigos como si fuera olivo cutitque't y no'atitque't. \v 5 Y o'ca aunque i'is syunba yacsutzøcyajø metzcuypø testigos, testigosis 'yaṉnaca'omo putpa juctyøc y pyoṉbø'yajpa 'yenemigo. Así es que o'ca aunque i'is syunba yacsutzøcyajø, jetse maṉba poṉga'tøji. \v 6 Yøn testigosis ityaj 'yaṉgui'mguy va'cø ya'inducyaj tuj va'cø jana quec tuj mientras nøm cha'maṉvacyaju. También ityaj 'yaṉgui'mguy va'cø yac nø'pinvitu nø', y muspa cyø'veja aunque juchepø castigo nascøsi jutzønac ñe'c syuñajpa. \v 7 Y cuando cha'maṉvacpø'u'cam mumu, entonces jøṉupø tzatøjcom tzu'ṉupø na'nchaṉbø copø'nis maṉba ñøquipyaje. Copønis maṉba tyone, maṉba yaj ca'yaje metzcuy testigos. \v 8 Y yaj ca'yajtøjupø, maṉba tzø'yaj calle'omo je møjapø cumgu'yomo jut oyumø yaj ca'yaj ndø Comi cruzcøsi. Je cumguy ñøjayajpa Sodoma y Egipto, aunque ji'ndyet jicø, pero yatzi como jic yatzise. \v 9 Y aunque i'is maṉba isyaj ca'yajupø tu'cay jama cøcuc. Jetse maṉba isyaj aunque jutipø cumgu'yomda'mbø'is, aunque jutipø raza'omda'mbø'is, aunque jutipø ote'om oñajpapø'is, aunque jutipø gobiernocø'mda'mbø pø'nis. Y ji'n ma chi'yaj licencia va'cø yac nipyajtøjø. \v 10 Y nascøsta'mbø pø'nis maṉba cyøcasøyaje porque ca'yaj je metzcuy testigos, maṉba søṉdzøcyaje, maṉba na chi'yajtøj regalo. Porque jic tza'maṉvajcoyajpapø'sna'ṉ yac toya'isyaju nascøsta'mbø pøn. \v 11 Y cøjtu'cam tu'cay jama medio ityajupø ca'yajupø, Diosis yac tøjcøy je'tomo Espiritu tø tzi'papø'is quenguy y yac visa'yaju y te'nchu'ṉyaju, y isyajupø'is na'tzcomø'ñaju. \v 12 Y metzcuy testigosis myañaj pømipø ote tzajpom minupø nøjmayajtøju: \p ―Mindam yø'c møji. \p Y qui'myaj o'na'om tzapcøsi mientras nømdina'ṉ 'ya'myaju'c 'yenemigo'is. \v 13 Y misma hora cøt pømipø nasamicscø y vene cumgu'yombø tøc ju'mbøyaju y pøn cu'yay mil yaj ca'yaj nasamicscø'is. Y tzø'yajupø pøn na'tzcomø'ñaju y myøja'ṉomgotzøcyaju tzajpombø Dios. \p \v 14 Jetse menajcam cøt toya. Pronto maṉba cøtque't tu'ca'yo'majcuy. \s1 Cyu'ya'yombø angeles maṉba mu'i \p \v 15 Entonces cu'ya'yajcuy angeles mu'u y pømi vejvejneñøm tzajpomo, nømyaju: \q1 Nascøspø 'yaṉgui'myajpapø'is 'yaṉgui'mgutya'm pyøjcayaju'am yøti ndø Comi Diosis y je'is 'Yune Cristo'is. \q1 Y jet maṉba aṉgui'myaje mumu jamacøtoya. \v 16 Y entonces veinticuatro tzambøn po'csyajupø aṉgui'mba po'cscu'yomo Diosis vyi'naṉdøjqui, mucscøne'cyaju hasta nascøsi y cyøna'tzøyaj Dios. \v 17 Nømyaju: \q1 Øjtzø mi Ngomi, \q1 mi nøjandya'mbøjtzi yøscøtoya'm. \q1 Mijtzete Dios, mumu ti muspa mi ndzøcø. \q1 Mitz na ijtuti vi'nacsye'ṉomo, y hasta como yøticsye'ṉomo mi ⁿijtuti, y maṉba mi mingue'te. \q1 Porque yøti mi mbøjcøchoṉu'am møja'ṉombø aṉgui'mguy. \q1 Y mi aṉgui'mdzo'tzu'am. \q1 \v 18 Y qui'syca'yaju'am nascøstambø pøn. \q1 Pero nu'cu'am hora va'cø mi ṉgui'syca'que't mijtzi. \q1 Y nu'cu'am hora va'cø mi ṉgome'chaj ca'yajupø ti o chøcyaje. \q1 Y va'cø mi ṉgoyojyaj mi ndza'maṉvajcoyajpapø mi ⁿyosayajpapø'is. \q1 Y va'cø mi ṉgoyojyaj va'ṉjajmoyajpapø, y mi ṉgøna'tzøjayajpapø'is mi nøyi, sea møjapø y che'ta'mbø. \q1 Nu'cu'am hora va'cø mi yaj ca'yaj pøn yacsutzøcyajpapø'is aunque ti nascøsi. \p \v 19 Y entonces 'yaṉvactøju Diosis myasandøc tzajpombø, y masandøjcomo quej casya aṉne'cupø'omo Diosis cyontrato. Jicsye'cti ne'mnømu, a'ṉøñømu y jititnømu, y mics nas, y quec pømi tzatuj. \c 12 \s1 It yomo y it serpiente \p \v 1 Entonces quej maya'aṉbø seña tzajpomo. Ijtu tum yomo jamase sø'ṉba myes tucu y cyosocø'm it poya. Y doce myes matza como corona cuenta. \v 2 Yøṉ yomo ji'ndyet tyumbø, y veju porque nø tyoya'isu porque maṉba pø'naj 'yune. \v 3 Entonces quej eyapø seña tzajpomo. Tum møjapø serpiente como juctyøcse tzapaspø, ṉgu'yacopac y majcay vyaja, y cu'yapyø cyopajcøsi cu'yay corona myesu. \v 4 Y tyu'tzji'ṉ jyøcøpøc casi cucve'ne tzajpombø matza y pyatzmø'ñaj nascøsi. Entonces serpiente'is 'yaṉde'ṉ yomo maṉbapø'is is une. Y tiyø hora pø'najpa 'yune maṉbana'ṉ vyi'jca'mbø'jaye. \v 5 Entonces yomo'is is jaya'une maṉba'is 'yaṉgui'myaj aunque jutpø cumguy na'nchaṉbø y pømi'øyupø aṉgui'mguji'ṉ. Pero une jascøtøjcøtyøju y nøqui'mdøj Diosmø ijtumø aṉgui'mba po'cscuy. \v 6 Y yomo poye maṉu ni i ja itømø, ijtumø itcuy Diosis vyojøtzøjcayupø, jen va'cø pyø'nøtyøj mil docientos sesenta jama. \p \v 7 Y después quiptzo'tznøm tzajpom. Ñøquiptzo'tz serpiente Miguejlis 'yangelesji'ṉ y serpiente'is ñøtøjcøyajque't ñe 'yangeles. \v 8 Pero serpiente 'yangelesji'ṉ mochquecyaju y yac tzu'ṉayajtøj lyugar tzajpomo va'cø jana yac tzø'yajtøj jeni. \v 9 Así que jetse tzajpom myacpø'tøju va'cø myø'n nascøsi je na'nchaṉbø serpiente, je ya'møcpø tzan ñøjayajpapø yatzi'ajcuy y Satanás, 'yaṉgøma'cøyajpapø'is mumu nascøsta'mbø pon. Pues patzmø'ñajtøj nascø'mø ñe'cø y 'yangelesji'ṉ. \p \v 10 Y ma'nøjtzi pømipø ote tzajpombø. Nømu: \p ―Yøti jø'ø, tø yaj cotzoctamu'am Diosis, yaj queju'am pyømi, y yaj queju'am 'yaṉgui'mguy y yaj quejque'tu'am 'Yune Cristo'is 'yaṉgui'mguy. Porque pyatzmø'ndøju'am Satanás, cyøtza'møyajpa'sna'ṉ ndø tøvø. Chuji'ṉ jamaji'ṉ cyøtza'møyajpana'ṉ ndø tøvø Diosis vyi'naṉdøjqui. \v 11 Pero ndø tøvø'is tyoñaju, porque Borrego'is ñø'pin jø'tu, jetcøtoya tyoñaj quipcuy ndø tøvø'is, ni ti ja mus chøjcayajø Satanasis. Porque cyotestigosajyaj Jesús, y ja tyoya'ṉøyaj vyin, ni ja ña'chajø aunque cya'yajø. Por eso tyoñaju. \v 12 Por eso casøtyam mijtzi ñchajpomda'mbø'is. Pero lastima mijta'm nascø'm mi ⁿijtamupø'is y majrom mi ⁿijtamupø'is. Maṉba mi istam møja'ṉdoya, porque yatzi'ajcu'is mi ṉgyømø'ndamu'am, y nø qui'syca'comø'nu porque myuspa que usaṉ orati maṉbatøc it va'cø yosa. \p \v 13 Y cuando isu serpiente'is que pyatzmø'ndøj nascøsi, myacjo'yu yomo oyu'is yac pø'naj jaya'une. \v 14 Y tzi'tøj yomo metzcuy saj møja tajpi'is syajsepø va'cø mus syititmaṉ ja ijnømømø ijtumø lugar vyøjøtzøjcupø, jen va'cø pyø'nøtyøjø tu'cay ame medio, va'cø jana chøjcay ni tiyø serpiente'is. \v 15 Pero serpiente'is yac put nø' vøti 'yaṉna'como como møjanø'se va'cø pyoya'ṉøy yomo va'cø yac jøtpø'ø. \v 16 Pero nasis cyotzoṉ yomo, porque nas cacsaṉvajcu y jetse vøṉ je møja nø' serpiente'is 'yaṉna'com pujtupø. \v 17 Entonces serpiente'is vøti qui'say yomo y maṉ ñøquipay yomo'is 'yuneta'm los que cyøma'nøjayajpapø'is Diosis 'yaṉgui'mguy y cyotestigosajyajpapø'is Jesucristo. \c 13 \s1 Ijtu metzcuy na'chcupyø copøn \p \v 1 Entonces te'nøjtzi majraṉvini po'yo'omo. Y ⁿisøjtzi nø pyujtupø majromo copøn cu'yay copacpøte y majcay vajapø. Y tumdumbø vyajacøsi ñø'it corona, y tumdumbø cyopajcøsi it nøyi yachcø'o'nøpyapø'is Dios. \v 2 Y je copøn lo que ⁿisupø'tzi, møja canse quenba, y cyoso oso'is ñe'se quenba, y 'yaṉnaca tzapas ca'ṉis 'yaṉnacase quenba. Y serpiente'is chi' je copøn ñe' pyømi y yac po'cs ñe' yaṉgui'mgu pyo'cscu'yomo va'cø myøja'ṉ aṉgui'mø. \v 3 Y ⁿisøjtzi que copø'nis cyopac vøti yaj tumø maṉbase ca' quenba; pero ja cya'ø, tzojcu. Y mumu nascøsta'mbø pø'nis ñømaya'comø'ñaju y maṉ pya'tyaj je copøn. \v 4 Y cyøna'tzøyaj serpiente chi'upø'is pømi je copøn y cyøna'tzøyajque't je copøn. Y nømyaju: \p ―Ni i ja it pømi'øyu como yøn copønse. Ni i'is ji'n cyønu'caye va'cø ñøquipø. \p \v 5 Y copøn tzitøj licencia va'cø cham maya'cusyeta'mbø tiyø y va'cø yachcø'o'nøy Dios, y va'cø 'yaṉgui'm cuarenta y dos meses. \v 6 Entonces jetse cyø'o'nøyaj Dios y cyø'o'nøyaj Diosis ñøyi y Diosis itcuy, y cyø'o'nøyajque't tzajpom ityajupø. \v 7 Y tzi'tøjque't licencia copøn va'cø ñøquipyaj va'ṉjajmoyajpapø, y copø'nis tyon quipcuy. Jetseti tzi'tøj aṉgui'mguy va'cø 'yaṉgui'm aunque jutpø pø'nomo, mumu jutpø tømbu'omo, aunque jutipø ote'om vejvejnepapø pø'nomo, aunque jutpø cumgu'yomo. \v 8 Y mumu nascøs ityajupø pø'nis ja ityajø'is ñøyi jachø'yupø Borrego'is libro'omo, mumu je'is maṉba cyujnejayaj copøn. Borrego'is libro'omo it jachø'yupø i maṉba quen mumu jama. Diosis cyoqui'psu antes que jomectøj nasacopac que je Borrego maṉba yaj ca'tøji. \p \v 9 Como it mi ṉgoji, cøma'nøyø. \v 10 Yac syombapø'is tyøvø, jetseti ñe'c maṉba yac somdøjque'te. Y yaj ca'pa'is tyøvø espadaji'ṉ, tiene que jetji'ṉ va'cø yaj ca'tøj ñe'cø. Por eso va'ṉjajmopapø pø'nis tiene que va'cø cyoqueñaj pasencia'ajcuy y va'cø va'ṉjajmoyaj vøjø. \p \v 11 Entonces jøsicam ⁿisøjtizi eyapø na'nchaṉbø copøn nasacø'm nø pyujtupø. It metzcuy vyaja borrego'is vyajasepø, pero serpientese vejvejnepya. \v 12 Y vi'napø copø'nis vyi'naṉdøjqui yosu mumu je vi'napø copø'nis 'yaṉqui'mguji'ṉ y mumu pøn nascøs ityajupø 'yobligatzøcyaju va'cø cyøna'tzøyaj vinbø copøn, oyupø yaj vøti cyopajcøsi maṉbasena'ṉ ca'e, pero tzojcu y quenba, ja cya'ø. \v 13 También chøcpa møja'ṉ milagro'ajcuy. Yac tzu'ṉba juctyøc tzajpomo, nascøs yaj quecpa mumu pø'nis vyi'naṉdøjqui. \v 14 Y vi'napø copø'nis vyi'naṉdøjqui yac tzøctøjpa milagro'ajcuy va'cø 'yaṉgøma'cøyaj nascøs ityajupø pøn. Nøjmayajpa va'cø chøjcaṉgøpujtøyaj copø'nis cyene oyupø chetzjo'yaj espadaji'ṉ y ja cya'øpø. \v 15 Y metzcupyø copøn o tzi'tøj musocuy va'cø mus yaj quena je copøn chøqui va'cø mus yac vejvejneya, y va'cø mus chi' aṉgui'mguy va'cø yaj ca'yaj ji'ṉ cyøna'tzøyajepø'is ñe'cø. \v 16 Además 'yaṉgui'mu va'cø myarcatzøcyajtøj chø'naṉgø'cøsi o vinbactza'cøsi mumu pøn, que sea myøja'ṉombø, aunque ji'n myøja'ṉombø, que sea rico y pobre, que sea librepø pøn, que sea yospa obligado, mumu va'cø myarcatzøcyajtøjø. \v 17 Y aṉgi'mgue'tu ni i va'cø jana mus jyu'yoya y ni va' jana mus mya'ajø o'ca ja myarcatzøcøpø copø'nis ñøyiji'ṉ o ñumeroji'ṉ. \v 18 Syunba va'cø it qui'psocuy tyu'nbapø'is yøṉ libro jayuse. O'ca mi ṉgønøctøyøpya, may'isay copø'nis ñúmero. Porque it pøn ñø'ijtayupø'is je'is ñúmero, y copø'nis ñúmero seiscientos sesenta y seisete. \c 14 \s1 Ciento cuarenta y cuatro mil vañaju \p \v 1 Después ṉgøque'nø'yøjtzi y ⁿisø Borrego te'nupø Sión cotzøjcøsi, y jetji'ṉ ityajque'tu ciento cuarenta y cuatro mil pøn ñø'ijtayajupø'is Borrego'is ñøyi y Borrego'is Jyata'is ñøyi jachø'yajupø vyinbactza'cøsi. \v 2 Jicsye'c ma'nøjtzi a'ṉøcø tzajpom tzu'ṉupø. A'ṉøyu como vøti møjanø'se y como rayo a'ṉøpyase pømi. A'ṉøyu como vøti mosiquero nø yac vañaju tza'yøyupø música nøyi'ajupø'is arpa. \v 3 Y nømna'ṉ vyañaj jomepø vane aṉgui'mguy pocscu'is vyi'naṉdøjqui, y macsycuy copø'nis vyi'naṉdøjqui, y tzambø'nis vyi'naṉdøjquita'm. Y ni i'is ji'naṉ mus 'yaṉmay je vane, sino que je ciento cuarenta y cuatro mil Diosis jyuputyajupø mumu nascøsta'mbø pø'nomo, je'isti muspa 'yaṉmayaj vane. \v 4 Yønda'mbø ja cyojapa'tyajøpø yomoji'ṉ porque nunca ja yomo o'nøyajø. Yønda'mbø'is maṉba pya'tyaj Borrego jut maṉba. Yønda'm Diosis jyuputyaju vøti pønomo, jet más vøjta'mbø pøn cøpiṉyajtøjupø Dioscøtoya y Borregocøtoya; \v 5 ni jujche ja chøcøpø'is sutzcuy. Yøṉdambø ñø'ityajpa Diosis 'yaṉgui'mba po'cscu'is vyi'naṉdøjqui como cøvajcøyajupø pøn cyojaji'ṉ. \s1 Tu'capyø ote chamyajupø tu'capyø angelesis \p \v 6 Y entonces ⁿisøjtzi eyapø angeles tzapcø'mø nø syititvijtu. Je'is ñø'it vøjpø ote ji'n yajepø va'cø cha'maṉvac mumu nascøsta'mbø pø'nomo, mumu gobierno'is cyo'aṉjamyajpa maye, aunque jutpø raza'omda'mbø va'cø chajmayajø, aunque jutipø ote'om vejvejneyajpyapø, aunque jutpø cumgu'yomda'mbø, va'cø chajmayaj mumu. \v 7 Y angeles pømi veju, nømu: \p ―Cøna'tzøtyam Dios y møja'ṉ vøcøtzøctamø, porque nu'cu'am hora va'cø cyøme'chaj mumu pøn cyojaji'ṉda'm. Cøna'tzøtyam chøjcupø'is tzap y nasacopac y mar y yac vombapø'is nø'. \p \v 8 Y mingue't eyapø angeles vi'napø angelesis jyøsmø y nømu: \p ―Yøti jø'ø; yaju'am Babilonia cumguy. Yøti jø'ø; je møja'ṉombø cumguy Babilonia yaju'am. Como vinuji'ṉ tø yac no'tpa y tø yac tocopya, jetse Babilonia cumgu'yomdambø'is yac tocoyaj mumu jutpø pøn; 'yaṉgøma'cøyaju va'cø møtzi ñø'ityaj yomo. \p \v 9 Y entonces minque't tu'ca'yombø angeles. Y pømi veju, nømu: \p ―O'ca aunque i'is cyøna'tzøpya na'nchaṉbø copøn, jet tiene que va'cø cyastigatzøc Diosis, o o'ca aunque i'is cyøna'tzøpa copø'nis chøqui, o'ca aunque i'is pyøjcøcho'ṉapya copø'nis myarca vyinbactza'cøsi o cyø'cøsi, \v 10 jet tiene que va'cø cyastigatzøjque't vøti Diosis. Porque Dios maṉba qui'syca'e y maṉba yaj co'aṉgøyaje mø'chøqui, como si fuera vino tacacø'nipø tø yac to'ṉbase; y maṉba pyoṉyaje juctyøcji'ṉ mojtupø azufreji'ṉ. Jetse maṉba yac toya'isyaje masanda'mbø angelesis vyi'naṉdøjqui y Borrego'is vyi'naṉdøjqui. \v 11 Y maṉba qui'm mumu jamacøtoya juctyøc joco mientras que juctyøjcomo nø tyoya'isyaju, y nunca ji'n ma sapøcyaje tzu'ji'ṉ jamaji'ṉ cyøna'tzøyajpapø'is na'nchaṉbø copøn y cyøna'tzøyajpapø'is copø'nis chøqui, o marcatzøcyajupø copø'nis ñøyiji'ṉ. \v 12 Por eso tiene que va'cø cyoqueñaj pasencia'ajcuy va'ṉjajmoyajpapø pø'nis; los que cyøma'nøjayajpapø'is Diosis 'yote y vya'ṉjamyajpapø'is Jesús. \p \v 13 Entonces ma'nøjtzi tzajpombø ote, nøja'yøjtzi: \p ―Yø'cse ja'yøyø: “Contentoco'ni ityajpa maṉbapøtøc ca'yaj ndø Comi'is ñøyicøsi”. Y 'yaṉdzoṉ Espiritu Santo'is: “Jø'ø pues, maṉba sapøcyaje porque maṉba chacyaj pømipø yoscuy. Pero chøcyajuseti nascøsi, Diosis ji'n jyajmbø'jayaje”. \s1 Nascøspø cosecha \p \v 14 Entonces ṉgøque'nøyøjtzi y jen it popo o'na. Y o'na'om po'cs tum pøn, mumu Pø'nis Tyøvøse quenbapø. Ijtu cyopajcøsi oropø corona, y cho'ṉaj vi'napø lu'c. \v 15 Entonces putque't eyapø angeles Diosis myasandøjcomo y pømi vyejay eyapø angeles o'na'om po'csupø ñøjayu: \p ―Yac yos yøti mi lu'c va'cø mi ṉgosechatzøc tøm, porque nu'cu'am hora va'cø mi ṉgyosechatzøcø, porque cøṉu'am nascøspø cosecha. \p \v 16 Entonces o'na'om po'csupø angelesis yac yosu lu'c nascøsi. Y piṉum nascøspø cosecha. \p \v 17 Y entonces eyapø angeles put tzajpombø masandøjcomo, je'is ñø'itque'tuti vi'napø lu'c. \v 18 Y putque't altajromo eyapø angeles muspapø'is jya'pøy juctyøc. Je'is vyejay cho'ṉaju'is vi'napø lu'c. Ñøjayu: \p ―Yac yos vi'napø mi lu'c va'cø mi nduc uva møqui lo que ijtu nascøsi, porque cøṉyaju'am. \p \v 19 Y je angelesis yac yos lu'c nascøsi y piṉ nascøsta'mbø uva y pyatztøjcøyaj møja lugajromo maṉgo'tztøjpamø uva va'cø pyut ñø'. Como maṉgo'tztøjpase uva, jetse Diosis maṉba cyastigatzøcyaj pøn, porque maṉba qui'syca'e. \v 20 Jetse myaṉgo'tzco'tzvøyaj uva cumguy acapoya y myaṉgo'tzumø put nø'pinsepø, ye'ṉupø hasta que nu'cpa'cse'ṉomo caballo'is frenucømø, y jø'tu nø'pin como ochenta leguase'ṉomo. \c 15 \s1 Ultimota'mbø maya'nbø toya \p \v 1 Entonces ⁿisøjtzi eyapø seña tzajpomo, møja'ṉombø y maya'cusyepø. ⁿIsø cu'yay angeles ñømiñaju'is último cu'yay cuenta castigo. Je'nche'ṉom yajpa Diosis cyoraje. \p \v 2 Y ⁿisque't øjtzi mar vidriose quenbapø mojtupø juctyøcji'ṉ. Y isque'tøjtzi toñajupø'is cuando o ñøquipyaj na'chcupø copøn copøn chøquiji'ṉ y ja pyøjcøcho'ṉayajø'is ñúmero chajmayajpapø'is copø'nis ñøyi. Jej tyoñajupø'is te'ñaju vidriosepø marcøsi, y ñø'ityaju tza'yøyu música Diosis chi'yajupø. \v 3 Nømna'ṉ vyañaj Diosis chøsi Moisesis vyane y Borrego'is vyane, nømyaju: \q1 Mijtzete ndø Comi Dios; myøja'ṉombøte y myaya'aṉbøte, y maya'aṉbøte mumu ti mi ndzøjcuse. \q1 Muspa mi ndzøc mumu tiyø. \q1 Vøjpø ti mi ndzøcpa y viyuṉbø ti mi ndzamba mijtzi mumu cumgu'is 'Yaṉgui'mba. \q1 \v 4 Ø Ṉgomi, solamente mitz myasanbøte; \q1 jetcøtoya ni i ja it ji'n mi ña'ndzepø'is, \q1 ni i ja it ji'n ma's mi ⁿvyøngotzøqui. \q1 Aunque jutpø cumgu'yombø pø'nis maṉba mi ṉgyømiñaje, maṉba mi ṉgyøna'tzøyaje, \q1 porque isyaju'am jujche mi ndzøcpase vøjpø aṉgui'mguy. \p \v 5 Después o ⁿa'me y ⁿisø aṉvajcupø más masanbø cuarto Diosis myasandøjcomo tzajpomo. \v 6 Y putyaj masandøjcomo cu'yay angeles ñømiñaju'is cu'yay cuenta castigo. Myesyajpana'ṉ sø'ṉbapø tucu suñi sujpopopø serapø, y cyucpajcøsi vatyajupøna'ṉ oropø vajtocuji'ṉ. \v 7 Entonces jendi ityaj macsycuy copøn y tumbø'is chi'yaj cu'yapyø angeles cu'yay taza orota'mbø tasyajupø tiji'ṉ maṉba cyastigatzøc Diosis pøn, cuando qui'syca'pa ñe'c Dios mumu jamacøtoya itpapø. \v 8 Y joco tas masandøjcomo porque Dios jendi ijtu, y Dios myøja'ṉombøte y pømi'øyupøte. Y ni i ja mus tøjcøy masandøjcomo hasta que cøtyaj cu'yay cuenta castigo cu'yapyø angelesis ñømiñajupø. \c 16 \s1 Cuyay cuenta castigo \p \v 1 Entonces ma'nøjtzi pømipø ote masandøjcomo onbujtupø. Ñøjayaju cu'yapyø angeles: \p ―Maṉdamø y octectam nascøsi mi ndasa, lo que tiji'ṉ maṉba cyastigatzøcyaj Diosis pøn. \p \v 2 Y vinbø angeles maṉu y 'yoctec tyaza nascøsi. Y jicsye'c yach putzi'is cyøna'yøyaj pøn. Putzi topya y møsycuy quenba. Jetsepø putzi'is cyøna'yøy mumu pøn ñø'ijtu'is nachcupø copø'nis myarca, y cyøna'tzøyajupø'is copøn dzøqui jic copønse quenbapø. \p \v 3 Entonces metzcu'yajcuy angelesis 'yoctec tyaza majromo. Y nø' nø'pin vitu'u, como ca'upø'is ñø'pinse tujcu, y mumu ti ijtuse quenbapø majromo ca'pø'yaju. \p \v 4 Entonces tu'ca'yajcuy angelesis 'yoctec tyaza aunque jutipø nø'cø'mø, møjapø nø'cø'mø y vyombamø nø'. Y nø'pinvitu'que'tupøtite je nø'. \v 5 Jicsye'øc ma'nøjtzi nø'is 'yangeles nømu: \p ―Øjtzi mi Ṉgomi, vøjpø justicia'ajcuy mi ndzøcpa. Mitz mi ⁿijtu yøti y de por si na mi ⁿijtuti y maṉba mi ⁿiti; mitz myasanbøte. Vøjpø justicia'ajcuy mi ndzøcpa nø' va'cø mi yac nø'pin vitu'a, jetsepø va'cø yac to'ṉyajø. \v 6 Porque jic pø'nis yac jø'tayaju aṉcø vøjpø pø'nis ñø'pin y tza'maṉvajcoyajpapø'is ñø'pin; por eso vøj va'cø mi ndzi'yaj nø'pin va'cø tyo'ṉyajø. Pues jetse syunba va'cø chøctøjø. \p \v 7 También ma'nøjtzi nø ñømupø altarcø'mø: \p ―Ø Ṉgomi Dios, mumu ti muspa mi ndzøcø, viyuṉsye viyuṉbø justicia'ajcuy mi ndzøcpa. \p \v 8 Entonces macsycu'yajcuy angelesis 'yoctec tyaza møji jamacøsi y más pømi yac sø'ṉu va'cø pyoṉyaj pøn. \v 9 Y pøn pyoṉbø'yaj pømipø nutzcø'is, y cyø'o'nøyaj Dios porque Diosis cyojtayaj jetse castigo eya cuentata'mbø. Pero ja qui'psvitu'yajø. Ja chacyaj yatzitzoco'yajcuy nø chøcyajuse, ja vyøcotzøcyaj Dios. \p \v 10 Entonces mosa'yajcuy angelesis 'yoctec tyaza møsyaṉbø copø'nis 'yangui'mba po'cscucyøsi. Y cyo'aṉjajme'omo pi'tzø'ajnømu y pø'nis cyø'syaj tyotz toyapit porque ñø'ityajuna'ṉ vøti toya. \v 11 Y cyø'o'nøyaj tzajpomopø Dios porque ñø'ityajuna'ṉ toya, ñø'ityajuna'ṉ putzi. Y ja qui'psvitu'yajø, ja chacyaj yatzitzoco'yajcuy nø chøcyajuse. \p \v 12 Entonces tujta'yajcuy angelesis 'yoctec tyaza møjapø nø'cø'mø ñøyipø'is Eufrates. Y jicsye'c tøtz je nø', jiṉ va' mus cyøtyajø aṉgui'mba jama putcucyøsi tzu'ṉyajupø. \p \v 13 Y entonces ⁿisøjtzi tu'cay yatzi'ajcuy nacse queñajpapø. Tum nømna'ṉ pyujtu serpiente'is 'yaṉnaca'omo, tum nømna'ṉ pyujtu na'ṉchaṉbø copø'nis 'yaṉnaca'omo, y tum nømna'ṉ pyujtu sutzpapø tza'maṉvajcopyapø'is 'yaṉnaca'omo. \v 14 Porque je nac yatzi'ajcu'ise 'yespirituta'm y chøcyajpa milagro'ajcuy. Putyajpa maṉyajpa aunque jutpø aṉgui'mba ityajumø mumu nascøsi va'cø yac tu'myajø va'cø ñøquipyaj Dios jic møja'ṉombø jama'omo, cuando Diosis mumu ti muspapø'is chøcø, je'is maṉba isindzi jujche maṉba ñøquipi. \v 15 Y mandøj nø ñømupø: “Tzøjcay cuenda øtz joviseti maṉbø mini como minbase nu'mbapø. Contento tzø'yajpa cuando mi'nbøjtzi o'ca ji'n 'yøṉgusyuñaje, y o'ca tyoya'nøyajpa tyucu, jana vyityaj jana tucu, va'cø jana cyøtza'ajyaj vyin”. \v 16 Y yac tu'myaj aṉgui'myajpa je lugaromo ñøyi'ajupø'is hebreo ote'omo Armagedón. \p \v 17 Entonces cu'ya'yajcuy angelesis 'yoctec tyaza sava'omo. Y put maya'aṉbø ote tzajpompø masandøjcomo ijtumø Diosis 'yaṉgui'mguy po'cscuy. Nømu: \p ―Tujcu'am. \p \v 18 Entonces ne'mnømu, pømi a'ṉøñømu y rayu a'ṉøyu; y cøt pømipø nasa micscø. Desde ijtzotznøm nascøsi, nunca ja o cøt jetse pømipø nasamicscø. Yøti más pømi cøjtu. \v 19 Y tu'cay ve'nu je møja cumguy. Y mumu nascøsta'mbø cumguy ju'mbø'yaju, y Diosis jyajmutzøjcu myøja'ṉombø Babilonia cumguy va'cø cyastigatzøcø, va'cø yac toya'is vøti porque vøti qui'syca'pana'ṉ Dios. \v 20 Mumu cucnas cøvøṉbø'yaju, ja cyejyajø'am, jetseti cotzøc ja cyejyajque'ta'm. \v 21 Y pøngøs quec møjapø tzatuj tzajpom tzu'ṉupø tum guintalsye'ṉom jemetzta'mbø, y pø'nis cyø'o'nøyaj Dios porque jetseti yac toya'isyaj tzatuji'ṉ, porque vøti toya'isyaju. \c 17 \s1 Cyojacøtoya maṉ castigatzøctøji møtzi yomo \p \v 1 Jendi ityaj cu'yay angeles ñø'ityaju'is cu'yay taza, y tum min øtzcø'mø y o'nø'yøjtzi nøjma'yøjtzi: \p ―Yø'c minø, y maṉba mi isindzi ti maṉba cyo'aṉgøy je møja'ṉombø møtzi yomo'is, je yomo 'yaṉbo'csupø'is soneta'mbø nø'. \v 2 Yøṉ yomo oy møtzi ñø'ityaj nascøsta'mbø aṉqui'mba'is y nascøsta'mbø pøn no'tyaju porque tyo'ṉayaj je'is vyinu. Y je'is vyino como si fuera yatzi'ajcuyete va'cø cyøna'tzøyaj lo que ji'ndyet Dios. Y va'cø cyøna'tzøyaj lo que ji'ndyet Dios, jet Diosis vyinaṉdøjqui como si fuera va'cø ñø'it eyata'mbø pøn yomo'is. \p \v 3 Y ni i ja ityømø nøma'ṉøjtzi angelesis, pero ø ṉguene'omdite, por espirituti yac isu. Jen ⁿisøjtzi yomo pyo'csupø'is tzapaspø copøn, cu'yay copacpø y majcay vajapø. Y copøngøs jachø'yupø vøti nøyi, pero puro topa ote cyø'o'nøyajpapø'is Dios, hasta jayoctasupø. \v 4 Y je yomo'is tzapas y tzapas jo'mapø tucu myejsu. Y myes orota'mbø tiyø y suñi queñajpapø namcha' y perlas. Y cho'ṉaju oropø vaso, pero ji'ndyet vøjpø tiji'ṉ jojøyu, puro møsycuyta'mbø tiji'ṉ jojøyupø porque chøc yatzitzoco'yajcuy je yomo'is. \v 5 Y ñø'it jachø'yupø vinbactza'cøs ñøyi, ji'ndøc ndø musi ticøtoya jetse ñøyi. Yø'cse jachø'yupø ñøyi: “Møja'ṉombø Babiloniate; yø'ṉis ñøcøtzo'tzu yatzitzoco'yajcuy va'cø møtzi ñø'ityaj pøn y ñøcøtzo'tz mumu yatzita'mbø tzøqui nascøsi”. \v 6 Y ⁿisøjtzi que je yomo'is yaj ca'yaju va'ṉjajmoyajpapø pøn y Jesús cyotestigosajupø'is; y alegre'aju como pøn alegre'ajpase cuando tyo'ṉyajpa tzoy, como si fuera tyo'ṉuse nø'pin y no'tu. Y cuando ⁿijsøjtzi jetsepø yomo, nømaya' øjtzi. Ṉgomo'yøjtzi que tiye jicø. \v 7 Y angelesis nøja'yøjtzi: \p ―¿Ti'ajcuy mi ṉgomo'pya que tiye jicø? Ma'ṉba mi ndza'maṉvajcaye tiye yomote y tiye coponete nø ñøvijtupø cu'yay copacpø y majcay vajapø, porque eyati ndø conøctøyøpya. \v 8 Je copøn mi ⁿisupø vi'na ijtupøna'ṉ y yøti ja ita'am. Pero maṉbatøc put jøṉupø tzatøjcomo y jøsi'cam maṉba tococu'yomo. Y cuando minba isyajque't copøn, maṉba ñømaya'yaje vene nascøsta'mbø'is. Ja jyachø'yajupø'is ñøyi je libru'omo ijtupø'om jachupø desde que tzo'tzu'cse'ṉom nasacopac i maṉba quen mumu jamacøtoya, je'is maṉba ñømaya'yaj je copøn vina ijtupøna'ṉ y yøti ja itø pero maṉbatøc iti. \p \v 9 ”Va'cø mi ngønøctøyøy yøṉø, tiene que va'cø mi nø'it qui'psocuy vøjpø. Copø'nis cu'yapyø cyopac, cu'yapyø cotzøctite, y jetcøs nø pyo'cs je yomo. \v 10 También cuyapyø copac, cu'yapyø aṉgui'mbate. Pero mosapø aṉgui'mba'is 'yaṉgui'mguy yaju'am, y tum nømdi aṉgui'm yøti y tum maṉbatøc mini. Pero cuando minba, usaṉ orati maṉba tzø'y 'yangui'mgu'yomo. \v 11 Je copøn lo que ijtupøna'ṉ y ja it yøti, tucutujta'yajcupø aṉgui'mbate, pero jøsi'cam maṉba tococu'yomo. Cu'yayajcuña'n je aṉgui'mba, pero mismo jejti matyøjque'tu tucutujta'yajcuy. \p \v 12 ”Y mi ⁿisuse je majcay vaja, jetete majcaṉbøn aṉgui'myajpapøte; ja pyøjcøchoṉyajøpø'støc 'yaṉqui'mguy, pero maṉbapø'støc pyøjcøchoṉyaje tum horatim va'cø 'yaṉgui'myaj copønji'ṉ. \v 13 Yøṉ majcapyø aṉgui'mba'is tyumø'ajyaj qui'psocuy va'cø cyotzoṉyaj copøn va'cø 'yaṉgui'm myøja'ṉomo. \v 14 Je'is maṉba ñøquipyaj Jesucristo nøjatyøjupø Borrego y Borrego'is maṉba tyone, porque jetemete aunque jutipø comi'is Cyovi'najøpø, y je'tis ñø'it aṉgui'mguy aunque jutipø aṉgui'mbacøsi. Y Borregoji'ṉ ityajupø vejayajtøju y cøpiṉyajtøju y chøcyajpa mumuti syunbase Borrego'is. \p \v 15 Entonces angelesis nøjacye'tøjtzi: \p ―Je mi ⁿisupø nø' ñøcpo'csøyupø møtzi yomo'is, pønda'mete; aunque jutzpø cumgu'yomdambø, aunque jutzpø gobierno ijtyajumø, y aunque jutzpø ote'om oñajpapø. \v 16 Y je majcapø vaja mi istamupø copøngøsi, aṉgui'mbata'mete, y copønji'ṉ je majcapyø aṉgui'mba'is maṉba qui'sayaj møtzi yomo y maṉba pyatzpø'u tzacyaje jana tucupø, y maṉba vyi'cayaj syis, y maṉba pyoṉbø'yaj juctyøjcomo. \v 17 Porque Diosis cyojtu yøn aṉgui'myajpa'is qui'psocu'yomo va'cø chøcyaj ñe'c Diosis qui'psuse y syunuse. Porque Diosis yac mijnay jic majcay aṉgui'myajpa qui'psocuy va'cø tumø'ajyaj qui'psocuy va'cø cyøtzajcøyaj na'nchaṉbø copøn ñe' 'yaṉgui'mguji'nda'm, va'cø más myøja'ṉ aṉgui'm na'nchaṉbø copøn. Jet maṉba 'yaṉgui'mi hasta que viyuṉajpa chamuse Diosis. \v 18 Je yomo mi ⁿisupø myøja'ṉombø cumguytite. Je cumguy aṉgui'mba covi'najøte, je'is 'yaṉgui'myajpa mumu nascøsta'mbø aṉgui'myajpapø. \c 18 \s1 Yøti jø'ø tocoyu'am Babilonia cumguy \p \v 1 Jøsi'cam ⁿisøjtzi eyapø angeles nø myø'nupø tzajpomo jamase nø syø'ṉocpajcupø nasvindumø, y ijtuna'ṉ myøja'ṉombø angui'mguy. \v 2 Y pømi veju, nømu: \p ―Yøti jø'ø, yaju'am myøja'ṉombø Babilonia cumguy, porque tocoyu'am. Y demonio manba ityaj jic yajupø cumgu'yomo, y mumu yatzita'mbø espiritu jen sunba maṉ ityajø, y jen maṉba no'sa tzøcyaje mumu paloma møsyaṉ queñajpapø ji'n sunipø ndø isyajto'a. \v 3 Porque como vinu syajyajpase, jetse yøṉ cumgu'is syajyaj yatzitzoco'yajcuy como si fuera cyomøjtzøyajpase, y jetse chøcyajque't je cumguji'ṉ yatzitzoco'yajcuy nascøsta'mbø aṉgui'mba'is como møtzi yomo ñø'ityajpase. Y nascøs ma'ajyajpapø rico'ajyaju, porque vøtina'ṉ ityaju tzi'ṉyajpapø tiyø va'cø mya'ajvitu'yajø jicø cumgu'yomo. \p \v 4 Entonces ma'nøjtzi eyapø ote vejaṉquec tzajpomo, nømu: \p ―Øjtzi mi ne'nda'm, pujtamø je cumgu'yomo va'cø jana parejo mi ṉgyojapa'jtamø jetji'ṉ, va'cø jana parejo mi ndyoya'istam jetji'ṉ. \v 5 Hasta Diosis vyi'naṉdøjqui ye'ṉnu'cu'am cyoja, y Diosis chi'u'am cuenta que vøti chøc yatzitzoco'yajcuy. \v 6 Como jujche mi ⁿyac toya'istamu je cumgu'is, jetseti yac toya isque't je cumguy. Castigatzøcyaj menac cyojacøtoya. Como jujche yac toya'isyaj eyata'mbø, jetseti yac toya'isque't menac je cumguy. \v 7 Como jujche o myøjatzøc vyin ñe'cø, como jujche nascøspø ricu'ajcuy o yac tzi'ṉi, jenche'ṉomo yac toya'isque't ñe'cø, y yac vo'a. Porque nømba choco'yomo: “Yø'c po'cs øjtzi como aṉgui'mba'is yomose; øtz ji'nchøṉ yaṉbac; øtz nunca ji'n ma toyapøqui”. Jetse nømba Babilonia cumguy. \v 8 Pero tumnajcøsi maṉba it je cumgu'yom maya'aṉbø toya'iscuy. Maṉba ca'nømi, maṉba vo'nømi, maṉba yu'ajnømi, y juctyøjquis maṉba pyoṉbø' je cumguy, porque ndø Comi Dios maṉbapø'is yac nøco'aṉgøyi, pømi'øyupøte. \p \v 9 Y nascøsta'mbø aṉqui'mba'is, cuando isyajpa nø qui'mu joco nømøme pyoṉbø' cumguy, maṉba cyøvo'yaj cyøvejyaj cumguy porque jetji'ṉ o chøcyaj yatzitzoco'yajcuy como si fuera va'cø møtzi nø ityaj yomo, y o ityaj vøjø como ricuse. \v 10 Ya'iti ma te'ñaje porque maṉba na'chaje utyi ma toya'isyaj jetji'ṉ. Maṉba nømyaje: \p ―¡Ay! ¡Lástima mijtzi Babilonia møja'ṉombø mi ṉgyumguyete! Mi 'yaṉgui'mgu'yøyupøte, pero joviseti nu'c hora va'cø mi ṉgyastigatzøctandøjø. \p \v 11 Y nascøspø mya'ajyajpapø'is maṉba cyøvo'yaj cumguy y triste maṉba tzø'yaje, porque ni i'sam ji'n ma chø'y va'cø jyujyayaj mya'aj. \v 12 Porque mya'ayajpana'ṉ oro y plata, y suñi sø'ṉbapø namcha, y perlas, y finopø lino tucu, y serata'mbø, y yøc tzapasta'mbø, y suñi tzapasta'mbø, y eya cuenta cuy suñi viquicyajpapø, y copøn døtzji'ṉe chøcyajupø, aunque ti chøcyajupø finopø cuji'ṉ, cobreji'ṉ, tø'nguji'ṉ, y suñita'mbø tza'ji'ṉ. \v 13 Mya'ayajpana'ṉ canela, y suñi yac omba'is cu'tcuy, y pomo, y suñi viquicyajpapø perfume, y vino, y aceite, y harina finopø, y trigo; mya'ayajque'tpana'ṉ copøn, borrego, caballo, carro, y tzøsi, y hasta pø'nis cyenguy. \v 14 Maṉba ñøjayaj cumguy: \p ―Mumu je vøjta'mbø tiyø mi aṉsuñajpana'ṉ, mi yac tzi'ṉyajpapøna'ṉ, ja itø'am. Mumu mi ricu'ajcuy y vøjta'mbø tiyø yajyaju'am, jetseta'mbø tiyø ji'n ma mi nø'it nuncacøtoya. \p \v 15 Oyupø ricu'ajyaj jicø cumgu'yomo, oyu'is mya'ayaj jetseta'mbø tiyø, maṉba te'ñaj ya'i, manba na'chaje utim maṉ toya'isyaj jetji'ṉ. Maṉba cyøvo'yaj cumguy. Maṉba cyøvejyaje. \v 16 Maṉba nømyaje: \p ―¡Ay! ¡Lástima jic myøja'ṉombø cumguy! Myesyajpana'ṉ finota'mbø tucu linopø. Ca'møyajpana'ṉ yøc tzapaspø tucuji'n y tzapaspø tucuji'ṉ y oroji'ṉ y sø'ṉsø'ṉnepyapø namcha'ji'ṉ y namchase queñajpapøji'ṉ. \v 17 ¡Pero tumø hora yaj mumu jetsepø ricu'ajcuy! \p Y mumu barco covi'najø ñøvityaju'is barco y mumu barco'omo nø myaṉyajupø y mumu majrom yosyajpapø barcoji'ṉ va'cø negocio chøcyajø, y mumu nø'cøm vityajpapø ya'i te'ñaju. \v 18 Cuando isyaju nø jyo'cøyu nø pyoṉbø'u, vejyaju, nømyaju: \p ―¡Nunca ja ndø istam cumguy myøja'ṉom ricupø como yøn cumgusye! \p \v 19 Y cyotyaj to'na cyopajcomo maya'cupit y vo'yaju y vejyaju; nømyaju: \p ―¡Ay! ¡Lastima jic myøja'ṉombø cumguy! Jic cumgu'yomo ricu'ajyaj mumu barco comi porque ricupø cumguyete. ¡Pero tumø hora yaju! \p \v 20 Y mijtzi tzajpom mi ⁿijtamupø'is, casøtyamø porque yaj yøṉ cumguy. Y mitz mi 'yambostolesista'm, y mi ncha'maṉvajcoyajpapø'is, y Diosis mi ñe'nda'm; casøtyamø, porque Diosis yac nøco'aṉgøyu jic cumguy oyu'is mi ⁿyacsutzøctame. \p \v 21 Entonces pømi'øyupø angelesis cho'ṉdonde'n vacucha'sepø møja tza' y pyatztondøjcøy majromo y nømu: \p ―Jetsetique't myøja'ṉombø Babilonia cumguy maṉba yajyajtøj pømiji'ṉ y ji'nam ma quej nunca. \v 22 Y mijtzi Babilonia cumguy nunca ji'n maṉ syøṉdzøcnøm más mijtzomda'm tza'yøyu musicaji'ṉ, ni flautaji'ṉ, ni mu'cuji'ṉ. Y ni jujchepø yostayu ji'n ma iti mijtzomda'm; ni ji'n ma vyañømi mijtzomda'm. Jetse ma vøṉneynøm como ja ijnømøse. \v 23 Ni no'a ni ti ji'n ma syø'ṉ mijtzomda'm, ni ji'n maṉ co'tøjcajnømi mijtzomda'm y ji'n ma vejvejneyaj alegre como vejvejneyajpase cuando co'tøjcajyajpa. Porque mijtzomda'mbø ma'avitu'yajpa'is aunque tiyø, más myøja'ṉ ricuta'mbø que ni i nascøsi. Y mitz mi ndzøc brujo'ajcuy va'cø mi aṉgøma'cøyaj mumu nascøstambø pøn. \p \v 24 Babilonia cumgu'is it cyoja, porque yac jø'tayaj mumu tza'maṉvajcoyajpapø'is ñø'pin y mumu masanda'mbø pø'nis ñø'pin lo que yaj ca'yajtøju nascøsi. \c 19 \p \v 1 Y jøsi'cam ma'nøjtzi vøti tzajpomda'mbø ote pømi nø vyejyajupø nømyaju: \q1 Ndø vøṉgotzocta'i ndø Comi Dios porque je'is tø yaj cotzocpa. \q1 Ndø møja'ṉ vøṉgotzocta'i porque jet más myøja'nomo que ni iyø. \q1 \v 2 Je'is myuspa viyuṉsye ti chøc aunque i'is y chøcpa vøjpø aṉgui'mguy. \q1 Je'is yaj coja'aju yatzipø cumguy lo que yatzi como myøja'ṉombø møtzi yomose. Porque como møtzi yomose, jetse ñøtocoyaj nascøsta'mbø pøn. \q1 Pero Diosis pyarejo tzøjcu, porque je cumgu'is yac jø'tayaj ñe'c Diosis ñu'cscu'is ñø'pinda'm. \p \v 3 Y vøtipøn vejyajque'tu, nømyaju: \p ―¡Ndø vøṉgotzøctai Dios! Yøti nø pyoṉbø' Babilonia cumguy y jyoco nø qui'mu mumu jamacøtoya. \p \v 4 Y je veinticuatro tzambøn, y je macsycuy copøn japcøne'cyaj nascøssye'ṉomo y jetse cyøna'tzøyaj Dios ñøcpo'csøjayu'is aṉgui'mguy po'cscuy. Nømyaju: \p ―¡Amén! ¡Ndø vøjcotzøcta'i Dios! \p \v 5 Y onbujnømu aṉgui'mguy po'cscu'yomo, nømu: \q1 Mumu mi ⁿyosatyambapø'is y mi ṉgøna'tzøtyambapø'is vøjcotzøctam Dios, aunque cømaṉda'mbø'is, aunque myøja'ṉomda'mbø'is. \s1 Borrego'is cyo'tøjcajcuy søṉ \p \v 6 Y mangue'tuti'tzi como vøti pøn nø 'yonuse, y vøti nø'is 'ya'ṉøcøse, y como rayu na'nchaṉ a'ṉøpyase; jetse ma'nøjtzi. Nømyaju: \q1 ¡Ndø vøṉgotzøcta'i Dios! Porque nø 'yaṉgui'm ndø Comi Dios muspa'is chøc mumu tiyø. \q1 \v 7 Tø casøtya'i, tø ijta alegre, y ndø vøjcotzøcta'i Dios. \q1 Porque nu'cu'am hora va' it Borrego Jesucristo'is cyo'tøjcajcuy, va' pyøcøchova'm yomo. \q1 Y mumu va'ṉjajmoyajpapø, jetømete Jesucristo'is yomo, y listom ityaju. \q1 \v 8 Y chi' licencia Diosis va'cø myes finopø lino tucu popota'mbø suñi cøvajcupø. \m Y yøṉ finopø lino tucu, señamete que vyøjom putyaju masanda'mbø pøn. \p \v 9 Y nøja'yøjtzi angelesis: \p ―Yøcse jayø: “Contento maṉba ityaje vejyajtøjupø va'cø 'ya'myaj Borrego Jesucristo'is cyo'tøjcajcuy cuando sø'ṉajnømba”. \p Y nøjmacye't øjtzi: \p ―Yøṉø Diosis viyuṉ tzambapø 'yote. \p \v 10 Y japcøne'c øjtzi angelesis cyosocø'mø va'cø ṉgøna'tzøyø, pero je'is nøjma'yøjtzi: \p ―Uy japney ø vi'naṉdøjqui. Porque øtz Diosisti chøn ñu'cscucye't como jujche mijtzi Diosis mi ñu'cscuy y como mi va'ṉjajmoṉguy tøvø'is cyotestigosayajpa'is Jesús Diosisti ñu'cscutya'mgue't; Dios cøna'tzøyø. \p Porque va'cø ndø cotestigosaj Jesús, mismo qui'psocuy ndø nø'ijtamba como ñø'ityajuse cha'maṉvajcayajpa'is Diosis 'yote. \s1 Pyo'csupø'is popo caballo \p \v 11 Entonces ⁿisøjtzi aṉvajcupø tzap. Jen ⁿisøjtzi popo caballo. Y pyo'csupø'is ñøyi'ajupø chøcpapø'is como chambase y viyuṉdzambapø. Porque chøcpa vøjpø aṉgui'mguy, y vøj cyoquipyajpa pøn. \v 12 Y juctyøc nemase vyitøm quenba y myes vøti corona cyopajcøsi. Ñø'ijtuna'ṉ ñøyi vyingøs jachø'yupø y ni i'is ji'n myusi tiyø ñøyi, na's ñe'c myuspa. \v 13 Y myesuna'ṉ tyucu nuṉupø nø'pi'nomo je popo caballo pyo'cspø'is y ñøyi'aju Diosis 'Yote. \v 14 Y vøtita'mbø tzajpomda'mbø soldado'is nømna'ṉ pya'tyaju, y cøyin popo caballo pyo'csyaju, y myesyajuna'ṉ finopø lino tucu popota'mbø suñi cøvajcupø. \v 15 Y vi'najupø'is 'yaṉna'com pujtu vi'napø espada y cuando ñøquijpa aunque jutpø cumguy, jetji'ṉ maṉba tyon quipcuy. Y como tø'ṉgupyø cuji'ṉ muspa ndø nacsvenvenvøya aunque tiyø, jetse maṉba 'yaṉgui'myaj aunque jutipø cumguy pømi'øyupø y na'nchaṉbø aṉgui'mguji'ṉ. Y como myaṉgo'tzco'tzvøyajpase uva va'cø pyut ñø', jetse na'ṉchan je'is maṉba cyastigatzøcyaj aunque jutipø cumguy. Maṉba cyastigatzøcyaje cuando vøti maṉba qui'syca pømi'øyupø Dios muspa'is chøc aunque tiyø. \v 16 Y tyucucøsi y tyajacøsi it jachø'yupø ñøyi. Yøcse ñøyi: mumu aṉqui'mba'is Cyovi'najøta'm y mumu covi'najø'is Cyovi'najøta'm. \p \v 17 Entonces ⁿisøjtzi angeles jama'om te'nupø, y pømi vyejayaju paloma sititvityajpapø sava'omo, ñøjayaju: \p ―Mindamø, tu'mdamø Diosis myøja'ṉombø cyu'taṉbajcu'yomo. \v 18 Mindamø va'cø mi vi'ṉgatyam aṉgui'mba'is syista'm y soldado covi'najø'is syista'm y myøja'ṉombø pø'nis syista'm y caballo'is syista'm y caballo po'cspa pø'nis syista'm, y mumu pønis syista'm; aunque sea libreta'mbø'is ñe'ta'm, aunque tzøsi'aju'is ñe'ta'm, aunque cømaṉbø pø'nis ñe'ta'm aunque myøja'ṉombø pø'nis ñe'ta'm. \p \v 19 Entonces ⁿisøjtzi na'nchaṉbø copøn y nascøs aṉqui'myajpa syoldadoji'ṉda'm tu'myajupø va'cø ñøquipyaj caballocøs po'csupø y syoldadoji'ṉda'm. \v 20 Y je nanchaṉbø copøn nuctøju, y sutzcuy cha'maṉvacpapø'is, jet nuctøjque't copønji'ṉ; jic sutzcuy cha'maṉvacpapø'is oyu'is chøqui milagro'ajcuy copø'nis vyi'naṉdøjqui, y oyu'is 'yaṉgøma'cøyaj pøn pyøjcøchoṉyaju'is copø'nis myarca, y oyu'is cyøna'tzøyaj copø'nis chøqui. Jic aṉgøma'cø'opyapø nuctøj na'nchaṉbø copønji'ṉ, y mye'chcø'i parejo patztøjcøyajtøju quenbavini meyasepø juctyøjcomo azufre nø ñemumø. \v 21 Y caballocøs po'csu pø'nis 'yaṉna'com pujtupø espadapit yaj ca'yajtøju na'nchaṉbø copø'nis syoldadota'm y je'is syisji'ṉ vi'ctasyaju mumu paloma. \c 20 \s1 Mil ame \p \v 1 Entonces ⁿisøjtzi nø myø'nupø angeles tzajpomo, ñø'ijtupø'is llave va'cø vi'taṉvac jøṉupø tzatøc, y cho'ṉ møjapø cadena cyø'omo. \v 2 Y ñujcu serpiente, je ya'møcpø tzan. Y jiquete diablo ñøjayajpapø Satanás, y myocs mil amecøtoya. \v 3 Entonces pyatztøjcøy jøṉupø tzatøjcomo y cyøpajcøyu tzajcu, y syellatzøjcu 'yaṉgømucsøy va' jana mus pyutø, va' jana aṉgøma'cøyaj aunque jutpø cumgupyønda'm hasta que ta'nba mil ame. Jicsye'c tiene que pucspø'tøji usyaṉ oracøtoya. \p \v 4 Y isyaj øjtzi aṉgui'myajpapø'is pyo'cscuy; y ityaj po'csyajupø y tzi'yajtøj aṉgui'mguy va'cø cyøme'chaj pøn cyojaji'ṉ. También isayajøjtzi ca'yajupø'is 'yespiritu cyo'cøtøcsyajtøju porque cyotestigosajyaju aṉcø Jesús y chajmayaju aṉcø Diosis 'yote, y ja opø'is cyøna'tzøyaj ni copøn ni copø'nis chøqui; ni copø'nis myarca vinbactza'cøspø ja pyøjcøcho'ṉayajø, ni cyø'cøspø. ⁿIsøjtzi que yøṉ visa'yaju y aṉgui'myaj Cristoji'ṉ mil ame. \v 5 Yøṉømete vi'napø visa'cuy. Pero eyata'mbø ca'yajupø ja vyisa'yajø hasta que cøt mil ame. \v 6 O'ca visayajpa vi'napø visa'cu'yomo, vyø'om putyajpa y masa'nøyajtøjupømete. Ji'na mus cya'vøjøtzøcyaj mena'como, sino que maṉba pyane'ajyaj Diosis y Cristo'is, y maṉba aṉgui'myaj Cristoji'ṉ mil ame. \p \v 7 Y cuando cøjtu'cam mil ame, entonces maṉba sombø'tøj Satanás. \v 8 Cuando pujtu'cam, maṉba 'yaṉgøma'cøyaj mumu cumgupyøn nasvindumø ityajupø. Maṉba 'yaṉgøma'cøyaj Gog y Magog. Maṉba vyejtu'mbø'yaj quipcucyøtoya. Vøti maṉba tu'mbø'yaje como yu'tzise maṉba queñaje. \v 9 Jetse qui'myaj yøn nascøspø møja cøjø'ṉomo y vyo'cøvitu'yaj Diosis pyøn tu'myajumø y Diosis más syunbapø cumguy. Pero jicsye'c Diosis pyatzmø'nayaj juctyøc tzajpomo y poṉbø'yaju. \v 10 Entonces como yatzi'ajcu'is 'yaṉgøma'cøyaj nascøsta'mbø pøn, je yatzi'ajcuy maṉba pyajtzøtyøji meyasepø juctyøjcomo azufre nø ñemumø mismo jut ityajumø copøn y chambapø'is sutzcuy. Jen toyapøcyajpa tzu'ji'ṉ, jamaji'ṉ mumu jamacøtoya. \s1 Come'tzopya Dios popopø po'cscucyøsi \p \v 11 Y ⁿisøjtzi møjapø aṉgui'mba po'cscuy y popopø, y je'tom po'csupø. Y je'is vyi'naṉdøjqui tzu'ṉyaj nas y tzap, y ni ti ja chø'y ni juti. \v 12 Y ⁿisøjtzi ca'yajupø'am te'ñajupø Diosis vyi'naṉdøjqui. Jendi ityaj mumu, cømøṉda'mbø y møja'ṉda'mbø. Y quete'aṉvacyaj libru, y entonces eyapø libru quete'aṉvacyajque'tu. Maṉbapø queñaje, je'is ñøyi je libru'omo it jachø'yajupø. Y como jujche ijtuse jachø'yupø libru'omda'm ti o chøcyaj pø'nis, jetse cyøme'chaju oyupø ca'yaje, o'ca ti oy chøcyaje. \v 13 Majrom ca'yajupø y jen tzø'yaju, jet tzu'ṉyaju. Mumu ca'yajupø y ca'yajupø'is lyugajromo ityajupø, jet tzu'ṉyaju y cøme'chajtøju tumdum pøn jujche oyse chøqui. \v 14 Y desde jicsye'c na's meyasepø juctyøjcomo ca'nømba y ca'yajupø'is lyugar patztøjcøyajque'tu meyasepø juctyøjcomo. Y jetse menac ca'yajpa. \v 15 Y aunque iyø ja jyachø'yajtøju'is ñøyi libru'omo, jachø'yajtøjumø i maṉba quene, jejta'm maṉba pajtzøyajtøji meyasepø juctyøjcomo. \c 21 \s1 Jomepø tzap y jomepø nas \p \v 1 Entonces ⁿisøjtzi jomepø tzap y jomepø nas, porque cøjtu'am vi'napø tzap y vi'napø nas, y mar ja ita'am. \v 2 Y øjtzi Juan ⁿisøjtzi masanbø cumguy jomepø Jerusalén Diosis chajpom nø myø'nupø. Y je cumguy tzi'ṉga'møyupø como yomo maṉbasepø co'tøjcaje tzi'ṉga'møpyase jyayacøtoya. \v 3 Y tzajpom ma'nøjtzi pømipø ote nø ñømupø: \p ―Cøque'nøyø; como ndø tøjcom tø itpase, jetse Dios yøti ijtu pønji'ṉda'm. Maṉba tumø ityaj jetji'ṉ porque maṉba 'yune'ajyaje, y ñe'c Diosis maṉba cyoqueñaje. \v 4 Y maṉba myocpø'jay mumu vyitømnø' Diosis. Y ni i ji'ṉ maṉ cya'e, ji'n ma it maya'cuy, y ni i ji'n maṉ vyo'e, ni ji'n maṉ it ni ti toya; porque ijtusena'ṉ, cøjtupømete. \p \v 5 Y aṉgui'mguy po'cscu'yom po'csupø nømu: \p ―Cøque'nøyø, øtz jomeṉgotzøcpa mumu tiyø. \p Y nøjayøjtzi: \p ―Jayø; porque nø mi ndzajmayupø tiyø viyuṉbøte y jetse maṉba tuqui. \p \v 6 Y nøjma'yøjtzi: \p ―Tujcu'am. Como vi'na letra A y ultimopø letra Z, jetse øtz vi'na ijtu, y øtz último ijtu. Nø yo'ctøtzco'nupø øtz maṉba yac nø' to'ṉe vyombamø nø' tø yaj quenbapø'is; y ji'n ma ṉgobratzøqui. \v 7 I'is tyonba, je'is maṉba pyøjcochoṉ mumu tiyø como erejenchasepø. Je'is maṉba va'ṉjam øjtzi como Diose y øtz ma'ṉbø ṉgø'une'aje. \v 8 Ji'n mavepø tyoya'isyaje Cristocøtoya porque ña'chajpa, y ji'n vya'ṉjamyaje'is Dios, y chøcyajpa'is más de la cuenta yatzi'ajcuy, ji'nam suni va'cø is Diosis, y yaj ca'oyajpapø, y møtzi ñø'ityaju'is eya yomo, y møtzi ñø'ityaju'is pyøndøvø, y yomo møtzi ñø'ityaju'is yomondøvø, y chøcyajpapø'is brujo'ajcuy, y vya'ṉjajmapyapø'is aunque ti tzøctøjupø, y mumu suchajpapø; mumu jet maṉba patztøjcøyajtøji meyasepø juctyøjcomo azufre nø ñemumø. Y jeni menajcom ca'yajpa. \s1 Jomepø Jerusalén \p \v 9 Entonces cu'yay angelesomo tzu'ṉ tumø y cømi'nøjtzi. Jicø cu'yapyø angelesis ñø'ityajuna'ṉ cu'yay taza jojøyajupø ultimopø cu'yapyø møja'ṉ toya'iscupit. Y angelesis nøja'yøjtzi: \p ―¡Yøc minø! Maṉba mi isindzi Borrego Jesucristo'is yomo merotøc nø cyo'tøjcajyaju. \p \v 10 Y jicsye'c Espiritu'is ñøma'ṉøjtzi ye'ṉupø møjapø cotzojcøsi. Y jen ⁿisøjtzi myøja'ṉombø y masanbø cumguy Jerusalén Diosis chajpom tzu'ṉu y nømna'n myø'nu. \v 11 Y Diosis yac sø'ṉu; como caro coyojapø namcha'se, jetsena'ṉ nø syø'ṉ je cumguy, como caro coyojapø tzapas namcha'se, ndø quengøtpase suñi como vidriose. \v 12 Ijtuna'ṉ pe'tzipø no'tze y ye'ṉupø vyocøvitu'u'is cumguy, y doce it 'yaṉdyuṉ y aṉdyuṉmaye it angeles, y andyuṉmaye it tumdumø Israel'is 'yune'is ñøyita'm jachø'yajupø. \v 13 Tu'cay aṉdyuṉ quenba jama qui'mgucyøsi, y tuyay quenbana'ṉ aṉdyuṉ nortecøsi, y tu'cay quenbana'ṉ anduṉ minbamø jamsava, y tu'cay quenque'tpana'ṉ aṉdyuṉ jama tø'pcucyøsi. \v 14 Y docepø tza'cøs te'ṉchu'ṉupø. Y como ijtyajuna'ṉ doce Borrego Jesucristo'is 'yapostoles, jetse tumdumbø tza'cøs it jachø'yupø tumdum apostolesis ñøyi. \p \v 15 Y øtzji'n nø vyejvejneyupø angelesis ñø'ijtuna'ṉ tum oropø metro va'cø myuc cumguy, y va'cø myujquisay aṉdyuṉ y ño'tze. \v 16 Y cumguy macsy aṉguinbøte, y parejo pe'tzi. Y angelesis myujquis cumguy quinientos legua, jetse pyøji'ajcuy y jetse pye'tzi'ajcuy y jetse ye'ṉgue'tu. \v 17 Jicsye'c myujquis no'tze setenta y cuatro metro je'ṉe'ajcuy. Jujche myucyajpase pø'nis, jetseti myujque't angelesis. \p \v 18 Cumgu'is ño'tze, suñi sø'ṉbapø tzapas namchaji'ṉ tujcu. Pero mero cumguy vøjpø oroji'n tujcu, como suñi popo espejose vidriose. \v 19 Ijtuna'ṉ suñita'mbø namcha no'jtzuṉdøjupø tza'cøsi va'cø suñi quena no'tze vyo'cøvitu'u'is cumguy. Vinbø tza' no'jtzu'ṉdøjupøcøsi, jaspetza'ete. Y metza'ombø zafiro, tu'ca'yombø ágata, macsycu'yombø esmeralda, \v 20 mosa'yombø ónice, tujta'yombø cornalina; cu'ya'yombø crisólito; tucutujta'yombø berilo, macstujta'yombø topacio, majca'yombø crisopraso, oncepø jacinto, docepø amatista. \v 21 Y doce aṉdyuṉ, doce perlaspøte, y tumdumbø aṉdyuṉ tumdumbø perlasete. Y cumgu'is cyalle puro orote, como suñi popopø espejose. \p \v 22 Pero jiṉ ja ⁿisø masandøc, porque ndø Comi Dios muspapø'is chøc aunque tiyø, y Borrego, jejta'mamete masandøc. \v 23 Y je cumgu'yomo ji'ndyet pyena va'cø syø'ṉ jama ni poya, porque ñøc sø'ṉøpya cumguy Diosis y Borrego'is. \v 24 Aunque jutpø cumgu'yom cotzocyajupø maṉba vityaj Jerusalén gumgu'is syø'ṉgø'omo y mumu nascøsta'mbø aṉgui'myajpa'is maṉba ñømiñaj tiji'ṉ va'cø cyøcasøyajø y cyøna'tzøyajø. \v 25 'Yaṉdyuṉ ji'n ma 'yaṉga'myaje jama'omo y jiṉ ji'n ma it pi'tzø'ajcuy. \v 26 Y aunque jutpø cumgu'is maṉba myøja'ṉ vøcotzøcyaje, y manba ñømaṉyaj cyøna'tzø'yocuy jiṉø. \v 27 Ni jujche ji'n ma tøjcøy ni tiyø yu'cøyupø; ni chøcyajpapø'is møsyaṉda'mbø tiyø, jetseti ji'n tøjcøyi; ni suchajpapø ji'n tøjcøyi. Solamente jachø'yupø'is ñøyi Borrego'is libru'omo que manba queñaje, jet maṉba tøjcøyaje. \c 22 \p \v 1 Entonces isindzi'ø øjtzi angelesis suñi popo møja nø', suñi quenba como espejose, y je nø'is tø yaj quenba mumu jamacøtoya. Y nømna'ṉ vyomu Diosis y Borrego'is 'yaṉgui'mguy po'cscucyø'mø. \v 2 Y cumgu'is cyalle cujcomo nømna'ṉ cyøt je møja nø'. Y syayamaye ijtuna'ṉ cuy tø yaj quenbapø'is, y tumdum poya tø'majpa tumdumø, y jetse tum ame'omo doce it tyøm. Y yøṉ cu'is 'yay yospa remediocøtoya va'cø cho'yøyaj aunque jutpø cumgupyøn. \v 3 Como chamuse ya'møc Diosis que ji'n ma ijnøm vøjø, jiṉø yaju'am jetsepø ji'n vøjpø itcuy, puro vøjpø itcuy ijtu. Y Diosis y Borrego'is maṉba ñøc po'csøyaje aṉgui'mguy po'cscuy, y yosayajpapø'is maṉba cyøna'tzøyaje. \v 4 Y maṉba na vi'nøjque'nøyajtøji Diosji'ṉ, y vyinbactza'cøsi maṉba it Diosis ñøyi jachø'yupø. \v 5 Y jiṉ ji'n ma pi'tzø'ajnømi, y ji'ndyet pyena va'cø syø'ṉ no'a, ni ji'ndyet pyena va'cø syø'ṉ jama, porque ndø Comi Diosis ñe'c ñøc sø'ṉøyajpa, y møja'ṉ maṉba yaṉguimyaje mumu jamacøtoya. \s1 Ya mero maṉba min Jesucristo \p \v 6 Y nøjacye'tu øjtzi angelesis: \p ―Nø mi ndzamuse, viyuṉbø tiyete; jetse tiene que va'cø tyucø. Ndø Comi Dios 'yaṉqui'mbapø'is tza'maṉvajcoyajpapø'is 'yespiritu, je'is cyø'vej 'yangeles va'cø isindzi'yaj yosayajpapø'is pronto maṉbase tyuqui. \p \v 7 ―Øjchøṉ Jesús, tzøcta cuenda que pronto ma'ṉbø mini. \p ¡Contento manba iti cyo'aṉjajmbapø'is tza'maṉvajcocuy jachø'yupø yøṉ libru'omo! \p \v 8 Øjchøṉ Juan, øtz ⁿisøjtzi y ma'nøjtzi yøcsepø tiyø. Y después que ma'nu'ca'mtzi y ⁿisu'ca'mtzi, ṉgujneja'yøjtzi angeles isindzi'upø'stzi yøcseta'mbø tiyø; va'cø ṉgøna'tzøy angeles. \v 9 Pero je'is nøja'yøjtzi: \p ―U mi ndø cujnejay ndøvø. Øtz ⁿyosacye'tpati Dios como mi ⁿyosapyase, y como yosayajpase mi va'ṉjajmoṉguy tøvø'is tza'maṉvajcoyajpapø'is; y como yosayajpase Dios cyo'aṉjamyajpapø'is chambase yøṉ libro'is. Dios cøna'tzøyø y cujneyjayø. \p \v 10 Y nøjacye'tøjtzi: \p ―U 'yaṉgøvø'ni yøṉ ote cha'maṉvacpase yøṉ libro'is; porque pronto maṉba tuc jya'yøyuse. \v 11 Yatzipø, yac tzøca'm yatzitzoco'yajcuy; yatzitzocopyø, yac tzø'y jetse. Vøjpø pøn, yac seguitzøc vøjpø tiyø; masanbø pøn, yac seguitzøc myasa'najcuy. \p \v 12 ―Tzøjcay cuenda que ma'ṉbø min pronto øjtzi, øtz minba ṉgoyoje aunque iyø jujche oyse it nascøsi. \v 13 Como vinbø letra A y ultimopø letra Z, jetse øtz vi'na ijtu y øtz último ijtu. Øtz nøṉgøtzo'tzu øjtzi aunque tiyø y øtz ⁿyajpa aunque tiyø. \p \v 14 Contento ityaj cøtze'yajupø Borrego'is ñø'pi'nis, porque jejta'm maṉba tzi'yajtøj licencia va'cø cyu'tay tø tzi'papø'is quenguy cu'is tyøm; y maṉba chi'yajtøj licencia va'cø tøjcøyaj cumguy aṉdyu'ṉomo va'cø pyaschøcyaj cumgu'yomo. \v 15 Pero ji'n ma tøjcøyaj jeni ji'n vya'ṉjajmoyajepø; ni ji'n ma tøjcøyaj yosyajpapø yatzipø espirituji'ṉ; ni ñø'ityaju'is møtzi yomo, ni yaj ca'oyajpapø, ni cyøna'tzøyajpapø'is comi chøqui, ni syunba'is aṉgøma'cø'ocuy va'cø ñøyosa; ni jutipø jetseta'mbø ji'n ma tøjcøyaj je cumgu'yomo. \p \v 16 ―Øjchøṉ Jesús, øtz ṉgø'vejø ø angeles va'cø mi ncha'maṉvajcatyam yøcsepø tiyø tu'myajpamø va'ṉjajmocuy tøvø. Øtz tzu'ṉ Davidcøsi y øjchøṉ Davijdis 'yune. Øjchøṉ sø'ṉbapø møjapø namdzu matza. \p \v 17 Y Espiritu Santo'is y Borrego'is yomo'is nø ñøjayaj tumdum pøn: \p ―Minø. \p O'ca mi manba nøm tø vejatyøju; nøjay mi ndøvø: \p ―Ma'i. \p Y o'ca mi ⁿyo'ctøtzpa, cømin Jesús. O'ca aunque i'is syunba, muspa tyo'ṉ nø' tø tzi'pa'is quenguy; y ji'n ma cyobratzøqui ni tum cinco. \p \v 18 Porque cyøma'nøjapa'is lo que cha'maṉvacpase yøṉ libro'is, entonces ndzajmapyøjtzi: O'ca aunque i'is más nøc cha'maṉøpya lo que ja it jachø'yupø libro'omo, entonces Diosis más maṉba yac toya'isi como ijtuse libro'omo. \v 19 Y o'ca aunque i'is 'yaṉjecpa yøṉ libro'is cha'maṉvacpase, jetsepø pøn Diosis ji'n ma yaj cu'ti quengucyøtoya yospapø cu'is tyøm. Ni ji'n maṉ yac tøjcøy masanbø cumgu'yomo como jachø'yuse yøṉ libro'omo. \p \v 20 ―Øjchøṉ Jesús: øtz ṉgotestigosajpøjtzi yøcseta'mbø tiyø. Øtz nøndzamu que pronto ma'ṉbø mini. \p ―Øjchøṉ Juan øtz 'yaṉdzoṉbøjtzi: Amén. Jetse tzøcø. \p Minø ø Ṉgomi Jesús. \p \v 21 Y mumu mijtzi ø va'ṉjamocuy tyøvø, o'nømbyøjtzi ndø Comi Jesucristo va'cø mi ṉgyotzoṉ ñe vyø'ajcupit. Amén.