\id MRK \h San Marcos \toc1 Vøjpø Ote San Marcosis Jyayuse \toc2 San Marcos \toc3 Mr. \mt1 San Marcos \mt2 Vøjpø Ote San Marcosis Jyayuse \c 1 \s1 Juan Bautista'is cha'maṉvac Diosis 'yote \p \v 1 Ma'ṉbø ndzam vøjpø ote. Ma'ṉbø ndzam jujche yoscho'tzuse Jesucristo. Jetete Diosis 'Yune. \v 2 Ijtu jachø'yupø tza'maṉvajcopyapø Isaiasis libru'omo; jen chamba que Diosis ñøjay 'Yune: \q1 Otz ṉgø'vejpøjtzi nu'cscuy ñøminbapø'is ote antes que mi minba mijtzi. \q1 Como si fuera mi nduṉ nø vyøjøtzøjcuse, je'is maṉba chajmayaj pøn va'cø ityaj jajmecøs va'cø mi mbyøjcøchoṉyajø. \q1 \v 3 Nø vyejnøm tza'momo ni i ja ityømø, nømba: \q1 “Como ndø vøjø tzøjcatyambase tuṉ cuando maṉba min møja'ṉ aṉqui'mbapø, jetseti vøjø tzøctaṉgue't mi ndzocoy porque maṉba min ndø Comi”. \v 4 Como jaychø'yuse, jetse min Juan. Jiṉ nø'yø'yoyu ni i ja ityømø. Chajmayaju pøn va'cø ñø'yø'yajø, y va'cø qui'psvitu'yajø, va'cø yaj cøtocojayaj cyoja Diosis. \v 5 Tzu'ṉyaju mumu Judea nasomda'mbø y Jerusalén gumgu'yomda'mbø, nu'cyaju ijtumø Juan. Cuando chamyaj cyoja, Jua'nis ñø'yøyaj Jordán nø'omo. \p \v 6 Jua'nis myes tyucu camello copøn bøcpø y chec vatcuy nacapø; cyø'spana'ṉ aju, y cyu'tpana'ṉ tzinu. \v 7 Jua'nis chajmayaj pønda'm ñøjmayaju: \p ―Jøsi'cam maṉba min eyapø pøn más pømi'øyupø que ji'n øjtzi. Ji'n musi utzquecø va'cø mbucspøjay syapato'is chay; porque va'cø chøc jetsepø nu'csocuy jicø møja'ṉombø pøṉgøtoya, syunba más vøjpø pøn que ji'n øjtzi. \v 8 Øtz nø mi nø'yøndyam nø'ji'ṉ, pero maṉbapø mini, je'is maṉba mi ñø'yøndyam Masanbø Espiritu Santoji'ṉ. \s1 Nø'yøy Jesús \p \v 9 Jic jama'omo Jesús tzu'ṉu Nazaret cumgu'yomo. Nazaret cumguy Galilea nasis cyo'aṉjajmba. Jesús nu'c ijtumø Juan. Jua'nis ñø'yøy Jesús ijtumø nø' ñøyipø'is Jordán. \v 10 Cuando nømna'ṉ pyut Jesús nø'cø'mø; is tzap aṉvajcupø. Y is Espiritu Santo nø myø'nupø como tum palomase quenbapø y jetcøs nu'cu. \v 11 Y myan ote tzajpombø nø ñømupø: \p ―Mijtzi øjtze mi ⁿUne sunbapø chøṉø; mitzcøtoya casøpyøjtzi. \s1 Satanasis o 'yaṉgøma'cø'is Jesús \p \v 12 Jøsi'cam Espiritu Santo'is ñømaṉ Jesús jya'itnømømø. \v 13 Y jiṉ it cuarenta jama, y Satanasis oy 'yaṉgømacø'is Jesús. Y Jesús oy it tza'ma copønji'ṉ y aṉjelesis cyotzonyaj Jesús. \s1 Yoscho'tz Jesús \p \v 14 Jøsi'cam cojtøj Juan preso'omo, y entonces minu Jesús Galilea nasomo. Jesusis maṉ chajmayaj vøjpø ote, maṉ chajmayaje jujche aṉgui'mbase Dios. \v 15 Nøm Jesús: \p ―Nu'cu'am hora. Ya mero maṉba istøji aṉgui'mbase Dios. Qui'psvitu'tamø y va'ṉjamdamø vøjpø ote. \s1 Jesusis vyejayaj macsycuy pøn nø cyoque nucyajupø \p \v 16 Jesús nømna'ṉ vyit Galilea laguna acapoya cuando isyaju Simón tyøvø Andresji'ṉ. Nømna'ṉ cyoque nucyaju, porque jeteme yoscuy. \v 17 Jesusis ñøjayaju: \p ―Ma tø pa'jtamø. Yøti ji'n ma mi nuctam coque, sino pøn maṉba mi yac mindam øtzcømø. Porque øtz jetse maṉba mi ⁿyac yostame. \p \v 18 Y pronto chacyaj 'yataraya y maṉ pya'tyaj Jesús. \p \v 19 Usya'ṉomdøc vijtu'øc Jesús, pya'tyajque't metzcuy Zebedeo'is 'yune, tum ñøyipø'is Jacobo, tum ñøyipø'is Juan. Barco'omna'ṉ ityaju nømna'ṉ pya'jna'cyaju 'yataraya. \v 20 Jicsye'cti Jesusis vyejayaj Jacobo y Juan. Jacobo'is y Jua'nis chacyaju jyata Zebedéo, y maṉ pya'tyaj Jesús. Barco'omo tzø'yaj jyata coyosyajpapøji'ṉ. \s1 Pøn ñøc'ijtøyupø yatzipø espiritu'is \p \v 21 Y nu'cyaj Capernaum gumgu'yomo y pronto sapøjcuy jama'omo tøjcøy Jesús cyonocsyajpamø y aṉma'yocho'tzu. \v 22 Tu'myajupø pø'nis ñømaya'jayaju 'yaṉma'yocuy porque aṉma'yopyana'ṉ como que ñø'ijtuse aṉgui'mguy, y ji'ndyet como ñe'c aṉma'yoyajpase. \v 23 Cyonocsyajpamø ijtuna'ṉ tum pøn ñø'ijtupø yatzipø espiritu'is. Je pøn veju y ñøjayu Jesús: \p \v 24 ―Tø tzactam ndøvø. ¿Tiyø cuenta mi ndø pa'jtamba? Mijtzete Jesús Nazaret cumgupyøn. ¿Min mi ndø yajtame? Øtz mi ispøcpøjtzi que mijtzete Diosis Masanbø mi Mbyøn. \p \v 25 Y Jesusis 'yojnay yatzi'ajcuy y ñøjayu: \p ―¡Vøṉbø'ø; tzac je pøn! \p \v 26 Yatzi'ajcu'is yac pitivit pøn y vej pømi, y put pø'nomo. \v 27 Y mumu pøn maya'yaju y por eso ña ñø'aṉgøva'cyajtøju ñe'comda'm nømyaju: \p ―¿Tiyøṉ yøṉø? ¿Tiyø aṉma'yocuy jomepø? ¡Yø'ṉis it 'yangui'mguy va'cø 'yaṉgui'myaj yatzi'ajcuy, y cyøma'nøjayajpa 'yaṉgui'mocuy! \p \v 28 Y pronto mumu ijnømuse Galilea nasomo tzamdøju lo que ti chøjcu Jesusis. \s1 Jesusis yac tzojcay Pedro'is myo'ot mama \p \v 29 Jicsye'c putyaju jut cyonocsyajpamø, y tøjcøyaj Jesús Simón y Andresis tyøjcomda'm; y Jacobo y Juan tøjcøyajque'tu. \v 30 Pero Simo'nis myo'ot mama øṉuna'ṉ, nømna'ṉ ñutzø'øyu. Jicsye'cti chajmayaju Jesús que ca'epøte. \v 31 Y Jesusis cyømaṉ tome, ñujcay cyø', y yac te'nchu'ṉu. Jicsye'cti chac nutzø'is, y ca'epøna'ṉ tzu'ṉu maṉ chøctzo'tz yoscuy. \s1 Jesúsis yac tzoc sone ca'eta'mbø \p \v 32 Tza'i'cam cuando tø'pu'jcam jama, nu'caṉdøpneyaju mumu ca'eta'mbø, y mumu nøc ijtøyajupø yatzi'ajcu'is. \v 33 Y mumu cumgu'yomda'mbø tu'myaju aṉdyuṉgø'mø. \v 34 Y Jesusis yac tzocyaju sone co'ma ñø'ityajupø'is ca'cuy; y sone pø'nomo lo que yatzipø espiritu'is yac toya'isyajupø, Jesusis yac putyaj yatzi'ajcuy. Yatzi'ajcuy ni ti ja yac tzamyaj Jesusis, porque yatzi'ajcu'is ispøcyaju Jesús que jiquete Diosis cyø'vejupø va'cø 'yaṉgui'mø. \s1 Jesusis chamgøpo' 'yote Galilea nasomo \p \v 35 Jyo'pit namdzu' pi'tzøtøcna'ṉ sa' Jesús y tzu'ṉu y maṉu jya'ijnømømø, maṉ 'yo'nøy Dios. \v 36 Entonces Simón tzu'ṉyaj ñøtuṉdøvøji'ṉ maṉ mye'chaj Jesús jut maṉu. \v 37 Cuando pya'tyaju, ñøjayaju: \p ―Mumu pø'nis nø mi mye'chaju. \v 38 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Tø maṉdya'i eyapø tometa'mbø cumgu'yomo. Mati ndza'maṉvajque'ta jinø, porque jetcøtoya tzu'ṉøjtzi. \p \v 39 Jesús vijtu cumguñamaye Galilea nasomo y tza'maṉvajcoyu tu'mnømbamø. Y yac tzu'ṉyaj pø'nomda'm yatzita'mbø espiritu. \s1 Jesusis yac tzoc yach putzi'øyupø \p \v 40 Jesús tyo'møy yachputzi'øyupø'is, cutcøne'c Jesusis cyosocø'mø y ñøjayu: \p ―Mitz it mi musocuy va'cø mi ndø yac tzoca, o'ca sunba mi ndø yac tzoca. \p \v 41 Y Jesusis tyoya'ṉøyu y pi'quisay cyø'ji'ṉ y ñøjayu: \p ―Øtz su'nbøjtzi va'cø mi ñchoca. Yøti mi ⁿyac tzocpøjtzi. \p \v 42 Cuando jetse ñøjayu, jicsye'cti chac ca'cu'is. \v 43 Entonces Jesusis 'yo'nøyutzajcu, sone co'ma chajmayu y ñøjayu: \p \v 44 ―Ni i u mi ndzajmayu, pero mavø panecø'mø y isindzi' mi ⁿvin que mi ñchojcu'am, y tzi' pane tzi'ocuy como jujche aṉgui'muse Moisés va'cø mi ndzi'ø cuando mi nchojcu'am. Jetse maṉba myusyaje que mitz ñchojcu'am. \p \v 45 Pero pø'nis maṉ chamdzo'tzayaje aunque iyø jujche oy tzoque. Jetcøtoya Jesús ja musam tyøjcøy ni jutipø cumgu'yomo porque ji'na'ṉ syuni va'cø istøjø, pero oy vit ja ijnømømø. Minbana'ṉ 'ya'myaj Jesús aunque jujta'mbø'is. \c 2 \s1 Jesusis yac tzoc yacsyupø pøn \p \v 1 Cøjtu'jcam metza tu'cay jama, Jesús tøjcøcye'tu Capernaum gumgu'yomo, y tzamdøju que jen it tøjcomo. \v 2 Jicsye'cti tu'myaju sone pøn hasta que tas tøc y ja mus tøjcøyaj más, y aṉdyuṉgø'mø umneyajque'tu. Y Jesusis cha'maṉvac vøjpø ote. \v 3 Y ñømiñaju pøn ji'n musipø vitø porque ca'epøna'ṉete. Macsyaṉbønbø'is cyapnønu'cyaju. \v 4 Pero como vøtina'ṉ ityaj pøn, ja mus ñønu'cyajø mero ijtumø Jesús. Entonces 'yaṉvacyaju møji tøjcøcopac ijtumø Jesús. 'Yaṉvacyaju'cam, jyø'mø'ñaju ca'epø 'yøṉguji'ṉ. \v 5 Cuando Jesusis is jujche nø vya'ṉjamyaju, ñøjayu ca'epø: \p ―Øjchø mi une, mi nchø'pya cøvajcupø mi ṉgojaji'ṉ. \p \v 6 Ijtyajuna'ṉ jiṉø aṉma'yoyajpapø aṉgui'mguji'ṉ y je'is ñu'mgui'psyaj choco'yomo: \v 7 “¿Ticøtoya jacsque't je pøn jetse nø ñømu? ¿Ti'ajcuy chamba pø'nis vyin como Dios siendo ji'ndyet jicø? Ni i's ji'n mus yaj cøtocojay coja sino que único Diosis myuspa”. \v 8 Pero Jesusis ñe'c nømdi myusu lo que ti nø qui'psyajupø, y ñøjayaju: \p ―¿Ti'ajcuy jetse mi nu'mgui'pstamba mi ndzoco'yomda'm? \v 9 ¿A ver ti más omba nømø; o va'cø ndø nøjay ca'epø: “Mi nchø'pya cøvajcupø mi ṉgojaji'ṉ”, o va'cø ndø nøjayø: “Te'nchu'ṉø, pøc mi øṉguy, y ca'ṉbø'ø”? \v 10 Pero maṉba mi yac istam que øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, que øtz it ø aṉgui'mguy va'cø ⁿyaj cøtocojay aunque jutipø'is cyoja nascøsi. \p Entonces Jesusis ñøjayu ca'epø: \p \v 11 ―Øtz mi nøja'mbyøjtzi: Te'nchu'ṉø, pøc mi øṉguy y maṉ mi ndøcmø. \p \v 12 Jicsye'cti te'nchu'ṉu, piṉgøtøjcøy 'yøṉguy y tzu'ṉu, maṉu; aunque i'is isu. Cuando isyaj jic tzojcu, maya'tzo'chaju y vyøcotzøcyaju Dios. Nømyaju: \p ―Nunca ja ndø istam yøcse chøcpapø'is. \s1 Jesusis vyejay Leví \p \v 13 Jøsi'cam maṉque't Jesús majraṉvini y mumu pøn miñaj jetcø'mø. Y Jesusis 'yaṉmayaju. \v 14 Entonces Jesús nømna'ṉ cyøjtu y is pøn ñøyipø'is Leví, Alfeo'is 'yune. Jena'ṉ po'csu cobratzøjcoñømbamø. Y Jesusis ñøjayu: \p ―Mi tø nøtu'ṉajø. \p Leví te'nchu'ṉu, maṉ pya'te. \v 15 Tujcu que Jesús po'csuna'ṉ Levi'is tyøjcomo y nømna'ṉ vyi'cu. Ityajque'tuti vøti cobratzøjcoyajpapø y eyapø cojapønda'm po'csyajupø tumø'omo mesacø'mø Jesusji'ṉ y ñøtuṉdøvøji'ṉ. Porque sone ityaj cojapønda'm maṉba'is pya'tyaj Jesús. \v 16 Y aṉmasyajyajpapø'is aṉgui'mguy y fariseo 'yaṉma'yocuy ñø'ityajupø'is isyaju que Jesús nø vyi'c cobratzøjcoyajpapøji'ṉ y cojapønji'ṉda'm. Entonces je'tis ñøjayaju Jesusis ñøtuṉdøvø: \p ―¿Jutzpøṉ yøṉø que mi Maestrota'm cu'tu'myajpa y uctu'myajpa cobratzøjcoyajpapøji'ṉ y eyata'mbø cojapønji'ṉ? \p \v 17 Cuando Jesusis myanu ti nø chamyajupø, ñøjayaju: \p ―Sa'sata'mbø'is ji'n syuñaj doctor, sino que ca'eta'mbø'is syuñajpa. Jetsetique't ni ja mi'nøjtzi va'cø ⁿvejayajø ja ityajøpø'is cyoja, sino que mi'nøjtzi va'cø ⁿvejayajø cojapøndzøquita'm. (Jujche doctojris yac tzu'ṉapya cya'cuy, jetse øtz yac tzu'ṉapya cyoja). \s1 O'ca vøj jana tø cu't ndø va'njajmocucyøtoya \p \v 18 Jua'nis ñøtuṉdøvø y fariseo'is ñe'ta'm ijtum jyama que ji'n cyu'tyajemø vya'ṉjajmocucyøtoyata'm. Y miñaju pøn va'cø 'yaṉgøva'cyaj Jesús ñøjayaju: \p ―¿Ti'ajcuy Jua'nis 'yaṉmayajpapø y fariseo'is 'yaṉmayajpapø ijtum jyama que ji'n cyu'tyajemø, y mi ne'nda'm ja ityajø jetsepø costumbre? \p \v 19 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Seguro que vejayajtøjupø co'tøjcajcu'yomo ji'n ma ityaj jeni jana cu'tipø mientras pøn mapø co'tøjcaje ñe'cji'ṉ ijtu. \v 20 Pero maṉba nu'c jyama cuando pøn mapø co'tøjcaje maṉba yac tzu'ṉatyøji, y jicsye'c ji'n ma cu'tyaj vejyajtøjupø. Maṉba tzø'yaj triste. Jetsetique't mientras øtz ijtøjtzi ø nønduṉdøvøji'ṉ, ji'n mus ityajø jana cu'tipø; pero cuando øtz yac tzu'ṉdøjpøjtzi, jicsye'c maṉba ityaj jana cu'ti. \p \v 21 Jetsetique't chamque't que ji'n mus ndø pa'jna'c pecapø tucu jomepø tucucøtzijtzaṉji'ṉ. Porque cuando i'tzpa jomepø tucu, tzitzque'tpati y más yajpa. \v 22 También ji'n mus ndø cojtay merotøc nø pyujtupø uva'is ñø' pecapø nacapø cojtocu'yomo. O'ca jetse ndø tzøcpa, cuando fermentatzøcpa uva'is ñø', yac taspa y tzitzpa naca, y parejo tocopya uva'is ñø' cojtocuji'ṉ. Sino jomepø nacapø cojtocu'yomo ndø cojtapya nømdøc pyujtupø uva'is ñø'. (Jetsetique't pecapøji'ṉ ji'n mus ndø mot jomepø aṉma'yocuy.) \s1 Aṉmayajpapø'is tyucyaj trigo sapøjcuy jama'omo \p \v 23 Tum sapøjcuy jama'omo nømna'ṉ cyøtyaj trigo cama'omo. Mientras nømna'ṉ tyu'ṉajyaju'øc, ñøtuṉdøvø'is quitpøjcayaj trigo'is tyøm. \v 24 Fariseo'is ñøjmayaj Jesús: \p ―A'mø, ¿ti'ajcuy nø yosyaj mi nønduṉdøvø? Porque it aṉgui'mguy jana ndø tzøc jetse sapøjcuy jama'omo. \p \v 25 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―¿Será que nuncatøc ja mi ndu'ndamø jujche chøjcuse Davijdis? \v 26 Cuando ijtuna'ṉ pane covi'najø nøyipø'is Abiatar, tøjcøy David Diosis tyøjcomo cuando ja ityøna'ṉ cyu'tcuy y nømna'ṉ 'yosyaj ñe'cø y ñøtuṉdøvøta'm. Ijtuna'ṉ pan cyømasa'nøyupø y chajcupø masandøjcomo. Davijtis cyø's je pan y chi'yajque'tuti ñe'cji'ṉ ityajupø. Pero namas pane'sna'ṉ muspa cyø's jetsepø pan. \p \v 27 Y Jesusis ñøjayajque'tu: \p ―Diosis cyot sapøjcuy jama va'cø más vøj ityaj pøn. Ja cyot pøn namas va'cø it i'is cyo'aṉjamba jama. \v 28 Øtz Pø'nista'm chøṉ Tyøvø aṉgui'mbøjtzi ti va'cø ndø tzøcø sapøjcuy jama'omo. \c 3 \s1 Tzojcu tøjtzupø'is cyø' \p \v 1 Entonces Jesús tøjcøcye't conocscuy tøjcomo. Jena'ṉ it pøn tøjtzupø'is cyø'. \v 2 'Yenemigo'is cyø'isøyajpana'ṉ Jesús a ver o'ca yac tzocpana'ṉ sapøjcuy jama'omo. O'ca ispa yac tzojcu, maṉbana'ṉ cyøtza'møyaje. \v 3 Y Jesusis ñøjayu tøjtzupø'is cyø': \p ―Te'nchu'nø y te'n yø'c cujcomo. \p \v 4 Y Jesusis 'yaṉgøva'cyaju 'yenemigo ñøjayaju: \p ―¿Ti vøj ndø tzøc sapøjcuy jama'omo? ¿O vøja va'cø ndø tzøc vøjpø tiyø, o vøja va'cø ndø tzøc ji'n vyøjpø tiyø? ¿O vøja va'cø ndø yaj cotzoca ndø tøvø, o vøja va'cø ndø yaj ca'ø? \p Pero 'yenemigo vøṉgøpiti tzø'yaju. \v 5 Jesusis 'ya'myaj corajepit, maya'u porque ji'na'ṉ sun cyønøctøyøyajø. Entonces Jesusis ñøjayu ca'epø: \p ―Yø'cte'n mi ṉgø'. \p Y yø'ctonde'n cyø', tzojcupø tzø'yu como eyapø cyø'se. \v 6 Jicsye'c fariseota'm putyaju y tu'myaju Herodesis tyu'mbac tøvøji'nda'm. Qui'pscøpoyaju a ver jujche muspa yaj ca'yaj Jesús. \s1 Sone pøn majranvini \p \v 7 Y Jesús tzu'nyaj ñøtuṉdøvøji'ṉ maṉyaj majraṉvini, y maṉ pya'tyaj vøti pø'nis Galilea nasomda'mbø'is y Judea nasomda'mbø'is. \v 8 Cuando myañaju ti chøc Jesusis, miñaju vøti pøn tzu'ṉyajupø Jerusalén cumgu'yomo y Idumea nasomo y Jordán nø'aṉvini, y ityajupø tome Tiro cumgu'yomo y Sidón cumgu'yomo. Maṉ cyø'isøyaj Jesús sone pø'nis. \v 9 Y Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø va'cø ityaj listo che'pø barco. O'ca tyonga'myajpa Jesús vøti pø'nis, muspana'ṉ tøjcøy Jesús barco'omo y pøn va'cø chø'yaj nø'anvini; jetse va'cø jyana tyonga'myajø Jesús. Y Jesús muspa pyo'cs barco'omo y aṉmayaj sone pøn nascøs ityajupø. \v 10 Porque Jesusis yac tzoc sone pøn y mumu ca'eta'mbø'is myejca'mga'mvøyajpana'ṉ tyøvø va'cø nu'cyajø tome Jesuscø'mø va'cø mus pi'quisyajø Jesús ca'epø'is, a ver o'ca tzocyajpa. \v 11 Cuando yatzipø espiritu'is isyaj Jesús, cujneyaju Jesuscø'mø y vejyaju, ñøjmayaju: \p ―¡Mijtzømete Diosis 'Yune! \p \v 12 Y Jesusis 'yøjnayaju 'yaṉgui'myaj yatzipø espiritu va'cø jana chamyajø que Diosise 'Yune. \s1 Jesusis cyøpiṉyaj doce apostoles \p \v 13 Jicsye'c Jesús qui'm lomacøsi y vyejayaju lo que ñe'c sunu cyøpiṉyajø, y nu'cyaju jetcø'mø. \v 14 Y Jesusis cyøpiṉyaj macvøstøjcay pøn va'cø ityajø ñe'cji'ṉ. Y jicta'm maṉba cyø'vejyaje va'cø maṉ cha'maṉvajcoyajø. \v 15 Jesusis chi'yaj jic pøn aṉgui'mguy va'cø yac tzocyaj ca'eta'mbø y va'cø mus yac tzacyajø pøn yatzipø espiritu. \v 16 Yøṉda'mete macvøstøjcay Jesusis cyøpinyajupø: tum ñøyipø'is Simón, y Jesusis yac nøyi'ajque't Pedro. \v 17 Cyøpiṉyajque't metzcuy Zebedeo'is 'yune: tum ñøyipø'is Juan y tum Jacobo. Jacobo y Juan Jesusis yac nøyi'ajque't Boanerges, lo que ndø nøjandyambapøte ndø onde'omo: rayo a'ṉøcuy. \v 18 Jesusis cyøpiṉyajque'tu Andrés, y Felipe, y Bartolomé, y Mateo, y Tomás, Alfeo'is 'yune Jacobo, Tadeo, y Simón cananista'is ñøtuṉdøvøta'm; \v 19 y cyøpiṉque'tu Judas Iscariote. Yøṉ Judas chi'ocu'yajupø'is Jesús 'yenemigo'is cyø'om. \s1 Cyøtza'møyaj Jesús que yatzi'ajcu'is pyømi ñu'csayu \p Jøsi'cam Jesús tøjcøyaj tøjcomo ñøtuṉdøvøji'ṉ. \v 20 Y cyøtu'myajque'tuti vøti pø'nis. Jesús y ñøtuṉdøvø ji'na'ṉ mus vyi'cyajø porque sone pøn itco'nu aṉcø. \v 21 Jesusis tyøvø'is myañaju jujche nø tyujcuse y minyaju va'cø ñømaṉyaj Jesús emøc. Nømyajpana'ṉ que jyovi'ajuna'ṉ. \p \v 22 Y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mguji'ṉ tzu'ṉyajupø Jerusalén gumgu'yomo nømyaju que covi'najøpø yatzi'ajcuy ñøyipø'is Beelzebú, je'is nø cyotzoṉu Jesús. Satanás nøjmayajque'patina'ṉ Beelzebú. Nømyaju que Jesusis ñu'csayu Beelzebu'is pyømi va'cø yac tzu'ṉyaj eyata'mbø yatzi'ajcuy. \p \v 23 Jesusis vyejayaju y chamu historia va'cø cha'maṉvacø; ñøjayaju: \p ―¿Jutznøm maṉba ñøput Satanasis mismo ñe'c vyin? \v 24 O'ca tumbø cumgupyøn quipyajpa ne'como, tocopya itcuy. \v 25 Y o'ca tumbø tøjcomda'mbø quipyajpa ñe'como, tococye'tpati itcutya'm. \v 26 Y oca Satanásis ñøquipyajpana'ṉ ñu'cscuy, ji'na'ṉ mus it'i'na, yajpana'ṉ 'yaṉgui'mguy. \p \v 27 ”O'ca ijtu pømi'øyupø pøn tøjcomo, ni i'is ji'n mus pyøjcay lo que ñø'ijtu tyøjcomo. Solamente va'cø vyat pømi'øyupø pøn, entonces muspa yac jøcøjay lo que ijtu tyøjcomo. \p \v 28 Viyuṉsye mi nøjmandya'mbøjtzi, Diosis yaj cøtocojayajpa aunque jujchepø pø'nis cyoja y mumu cyø'o'nøpyapø'is Dios. \v 29 Pero cyø'o'nøpapø'is Masanbø Espiritu Santo nunca ji'n maṉ cyøtocoy cyojapit, sino que cyojate mumu jamacøtoya. \p \v 30 Jetse ñøjayaju Jesusis porque 'yenemigo nømyaju que yatzi'ajcu'is ñu'cscotzonu Jesús. \s1 Jesusis myama y myuqui miñaju \p \v 31 Entonces nu'cyaju Jesusis myama y myuqui. Pero tzø'yaju a'ṉgomo, y cyøvejayaju ote va'cø minø. \v 32 Y 'yaṉbocsyajuna'ṉ Jesús sone pø'nis, y ñøjayaju: \p ―Mi mama y mi muṉgui a'ṉgomo ityaju y nø mi mye'chaju. \p \v 33 Pero Jesusis 'yaṉdzoṉu, ñøjayaju: \p ―Maṉba mi ndzajmatyame ita'mete ø mama y ita'mete ø muṉgui. \p \v 34 Entonces Jesusis 'ya'myaj sone pøn pyo'cscøvitu'yajupø'is y nømgue'tu: \p ―Lo que po'csyajupø yø'qui, jejta'mete ø mama y ø muṉgui. \v 35 Porque Diosis syunbase chøcyajpapø'is, jejta'mete ø muṉguita'm y ø mamanda'm. \c 4 \s1 Jesusis chamu jujche pø'nis vyic tømbuj \p \v 1 Entonces aṉma'yocho'tzque'tu Jesús mar acapoya. Y sone pø'nis cyøtu'myaju Jesús. Porque sone pøn ityaju aṉcø, tøjcøy Jesús barco'omo jana mye'jca'myajø, y jen po'cs barco'omo. Majromo it barco tome ispa nas y sone pøn nascøsi ityaj mar acapoya. \v 2 Y Jesusis cham historiaji'ṉ vøti co'ma aṉgui'mocuy ñøjayaju: \p \v 3 ―Mandam yøṉø. Ijtuna'ṉ tum pøn maṉu'is vyic tømbuj nas tajcøpucsi'omo. \v 4 Y cuando nømna'ṉ vyijcu, tum nivoya quec tu'ṉomo, y miñaju paloma y jyu'cyaju. \v 5 Tum nivoya quec tza'cøsi tzejati ijtupøcøsi nas, y pronto nayu porque nas ji'na'ṉ tiṉdiṉ. \v 6 Y cuando put jama, poṉga'u, porque ja tyøjcøy vyatzi jojmo. \v 7 Y tum nivoya quec apijtomo, y apijti tzocyaju y ja yac tzoc nipi, y ja oy tø'maje. \v 8 Pero tum nivoya quec vøjpø nasomo y nayu y tzojcu y tø'maju vøjø. Vene'csye'ṉomo tum kilo nijpu chi' treinta kilo; vene'csye'ṉomo tum kilo nijpu chi' sesenta kilo. Y vene'csye'ṉomo tum kilo nijpu chi' mosis kilo. \p \v 9 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Mi nø'ijtamu'is mi ṉgoji va'cø mi manø, cøma'nøyø. \s1 Ticøtoya cham historia Jesusis \p \v 10 Jøsi'cam cuando Jesús tzø'y tyumgø'y y tzø'yaj jeni macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y eyata'mbø pøn, 'yaṉgøva'cyaj Jesús va'cø cha'maṉvac jujchepø ti nø chamu. \v 11 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Mitzta'm Diosis mi yac mustamba lo que ja myusyajøpø vi'na jujche aṉgui'mbase ñe'cø. Eyata'mbø lo que ji'n vya'ṉjamyajepø'is Dios, pues ndzajmapyøjtzi nascøsipø tiyø va'cø cha'maṉvac Diosis 'yaṉgui'mguy. \v 12 Jetse ndzajmapyøjtzi va'cø isyajø, pero va'cø tzø'yaj como que ja isyaj ni tiyø; va'cø cyøma'nøyajø sin que va'cø jana cyønøctøyøyajø; ni va'cø jana yaj cøtocojayajtøj cyoja. \s1 Jesusis cha'maṉvac tømbu aṉma'yocyuy \p \v 13 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―¿O'ca ji'ṉ mi ṉgønøctøyøtyam yøṉ aṉma'yocuy, jujche maṉba mi ṉgyønøctøyøtyam mumu eyata'mbø aṉma'yocuy? \v 14 Jujche pø'nis pyuṉba tømbu, jetseti chamboyajque'tpa Diosis 'yote. \v 15 Como vene tømbu quejcu tu'ṉomo y jyu'c paloma'is, jetse vene pø'nis myañajpa Diosis 'yote, y jø'nøti miṉba Satanás y yac jajmbø'yajpa myanajupø tiyø va'cø jana chø'y choco'yomo. \v 16 Y como vene tømbu quec ijtumø tzeja nas tza'cøsi, jetse vene pø'nis myañajpa ote y yøti pyøjcøchoṉyajpa casøpya. \v 17 Y como tømbu ja vyatzipøcø, y ja tyon nutzcø, jetsetique't ote ji'n nu'qui jojmo pø'nis choco'yomo. Entonces usyomo vyaṉjajmba, pero jøsi'cam ispa toya, y eyata'mbø'is yacsutzacyajpa Diosis 'yotecøtoya, entonces prontoti sunba jyajmbø'tyo'que'ta. \v 18 Y como vene tømbu quec apijtomo, jetsetique't vene pø'nis myañajpa ote. \v 19 Pero maya'jayajpa jujche ma tucnøm nascøsi, y riquesa'ajcu'is 'yaṉgøma'cøyajpa, y suñajpa auṉque tiyø. Y como tømbu'is 'yune ja vyø'ajø porque yaj ca'u cømø'ṉis, y ja tyø'møyø; jetse pø'nis vøti ti qui'pspa, y jyambø'pa Diosis 'yote, y ji'n chøc ni ti vøjø. \v 20 Pero como eyapø tømbu quec vøjpø nasomo y tø'maju, jetse ityajpa cyøma'nøyajpapø'is ote y pyøjcøchoṉyajpapø'is y chøcyajpapø'is vøjpø tiyø. Como vene'ṉomo tum kilo nijpu chi' treinta kilo, y vene'ṉomo tum kilo nijpu chi' sesenta; y vene'ṉomo tum kilo chi' mosis; jetse veneta'mbø'is chøcyajpa usyta'm vøjpø tiyø, y eyata'mbø'is mas chøcyajpa vøjpø tiyø. \s1 Jesusis cha'manvac tiyete no'asepø \p \v 21 Y ñøjmayajque't Jesusis: \p ―Ji'ndø nømindam no'a va'cø ndø cømucsøy tzicaji'ṉ, ni va'cø ndø cot øṉgucyøtøjcø'mø; sino no'a maṉba ndø nømindame va'cø ndø cot tablacøsi, va'cø syø'ṉ suñi. \v 22 Jetsetique't ja it ni ti anma'yocuy nu'm dzamdøjupø que ji'n maṉbapø mustøji. \v 23 O'ca it mi ṉgoji, cøma'nøtyamø. \p \v 24 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Tzøctam cuenda mi mandambapø ticøsi. Jujche'ṉomo mi ndzøjcapya cuenda ti nø chamupø Diosis, je'nche'ṉomo Diosis maṉba mi ñchi'aṉøy qui'psocuy. \v 25 O'ca mitz nø'it algo, Diosis mas maṉba mi ñchi'aṉøyi; y o'ca ja mi nø'it ni tiyø, Diosis maṉba mi yac jøcøjay usy mi nø'ijtupø. \s1 Jujche napya tømbu y ye'nba \p \v 26 Y Jesús nømu: \p ―Ma'ṉbø mi ndzajmatyame jujchepøte Diosis 'yaṉgui'mguy: Jujche pø'nis pyuṉba tømbu nascøsi, jetseti Diosis 'yaṉgui'mgucye't. \v 27 Cuando después nijpujcam, pøn øṉba tzu'i, sa'pa jyo'pit, y ya'pya poya cuenta, y tømbu napya y ye'ṉba y pø'nis ji'n myusi jujche Diosis yac ye'ṉba y yac itpa. \v 28 Lo que itpa nascøsi ñe'cti chi'pa tøm. Vi'na qui'mba cyuy, y jøsi'jcam po'pa, y jøsi'jcam møja'ajyajpa tyøm. \v 29 Y cuando cøṉba, entonces pøn tzu'ṉyajpa va'cø maṉ tyucyajø porque nu'cu'came jyama. \p \v 30 Y Jesús nømu: \p ―Va'cø ndø a'mø jujche tucpase nascøsi, jetse ndø tzi'pa cuenta jujche Diosis 'yaṉgui'mguy. Jetse ma'ṉbø mi ndzajmatyame. \v 31 Como mostaza tømbu ndø nijpa, jetsetique't Diosis 'yaṉgui'mguy. Mostaza tømbu masti nama que ji'n aunque jutipø tømbu ndø nijpapø nascøsi. \v 32 Pero cuando ndø nijpa, ye'ṉba y mas møja'ajpa que aunque jutipø ta'nø, y itpa møjapø 'yaṉmaṉ. Hasta sititvityajpapø paloma'is muspa chøcyaj ño'sa cyømøṉgø'mø. \s1 Ticøtoya cham Jesusis historia \p \v 33 Jetse sone co'ma aṉma'yocyuy cham Jesusis va'cø 'yaṉmayajø Diosis 'yote hasta jujche muspa'csye'ṉomo cyønøctyøyøyajø pø'nista'm. \v 34 Chamu jujche tucpase nascøsi va'cø tø aṉmayø jujche Diosis 'yaṉgui'mgusye. Pero ne'ti ñøtuṉdøvøji'ṉ cha'maṉajcayajpana'ṉ mumu va'cø cyønøctøyøyajø. \s1 Jesusis yac poyanjej sava \p \v 35 Mismo jama cuando tza'i'ajnømu'c, Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Ma tø cøjtam mar cøtu'maṉ. \p \v 36 Y ñøtuṉdøvø'is 'yo'nøyu tzacyaj sone pøn, y ñømaṉyaj Jesús barco'om ijtupø'omna'ṉ. Y eyata'mbø barco maṉyajque'tuti. \v 37 Y joviti min poycho'tz pømipø sava, y barco'omo tyapstøjcøy nø' hasta que tas barco. \v 38 Jesús oṉuna'ṉ tøṉgøscøsi barco tu'tzomo. Eyata'mbø'is entonces yac sa'yaj Jesús y ñøjmayaju: \p ―¡Maestro! ¿Ji'nø mi ndzøjcay cuenta aunque maṉba'am tø ca'tame? \p \v 39 Jicsye'c Jesús sa'u, y 'yojnay sava, y ñøjmay nø': \p ―¡Vøṉneyø! \p Y vøṉgajpø sava, y vøṉgønecnømu. \v 40 Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: \p ―¿Ti'ajcuy nø mi ña'tztamu? ¿Ti'ajcuy ji'n mi ⁿvya'ṉjajmondyame? \p \v 41 Jicta'm na'tzco'ñaju, nañøjmayajtøju: \p ―¿Ipø pø'nacsque'te? Hasta sava'is y nø'is cyøna'tzøyajpa. \c 5 \s1 Tzoc Gadara pøn ñøc'ijtøyupø yatzi'ajcu'is \p \v 1 Y nu'cyaj Gadara nasomo, mar cøtu'møṉ. \v 2 Put Jesús barco'omo, y jicse'c cyønu'c tum pø'nis lo que yatzi'ajcu'is ñøc'ijtøyupø. Je pøn tzu'ṉ ñijpoñømbamø. \v 3 Porque jiṉ itpapø ñijpoñømbamø, y ni i'is ji'n mus myocs cadenaji'ṉ. \v 4 Porque vøti nac oyu myocsayaj cadenaji'ṉ cyø' y cyoso, pero cadena tyucjacjacvøyu tzacpa, y ni i'sna'ṉ ji'n mus ya'inducø. \v 5 Y vitpana'ṉ tumdum jama chu'ji'ṉ jamaji'ṉ. Opyana'ṉ cotzøjcomo y ñijpoñømbamø y vejpana'ṉ y yajpana'ṉ vyin tza'ji'ṉ. \v 6 Cuando is Jesús ya'iti, popya cyønu'c pø'nis y cyutcøne'cayu. \v 7 Y pømi veju, ñøjayu: \p ―¿Ti mi sunba øtzji'ṉ, Jesús tzajpombø Diosis mi 'Yune? Mi va'ṉgapyøjtzi Diosis vyi'naṉdøjqui va'cø jana mi ndø tzøjcay ni tiyø. \p \v 8 Jetse ñøjayu porque Jesusis ñøjayumna'ṉ yatzi'ajcuy: \p ―¡Tzac je pøn! \p \v 9 Y Jesusis 'yaṉgøva'cu, ñøjayu: \p ―¿Jujche mi nøyi? \p Y pø'nis yaṉdzoṉu, ñøjayu: \p ―Ø nøyi, Legión. Jetse ø nøyi porque soneta'mbø chø'ṉø. \p \v 10 Entonces je yatzi'ajcu'is vya'cayaj Jesús va'cø jana cyø'vejyaj eyapø nasomo. \v 11 Ijtuna'ṉ vøti yoya nø cyu'tyajupø quetzacøsi. \v 12 Yatzi'ajcu'is 'yo'nøyaj Jesús ñøjayaju: \p ―Tø cø'vejtamø yoya'omda'm va'cø mi ndø yac tøjcøtyam je'tomda'm. \p \v 13 Entonces Jesusis chi'yaj permiso. Yatzi'ajcuy putyaju pø'nomo y tøjcøyaj yoya'omda'm. Y yoya poyaju y pitimø'ñaj quetza'omo nu'cyaju nø'cø'mø y su'csca'yaju. Ijtuna'ṉ sone yoya como dos milsye'ṉomo. \p \v 14 Entonces cyoqueñajpapø'is yoya poye maṉyaj cumgu'yomo y ribera'omo. Maṉ cyotzamyaj ti tujcu. Y myañajupø'is tzu'ṉyaju, y maṉ cyøque'nøyaje. \v 15 Y cyømiñaju Jesús y is po'csupø jeni pøn lo que ñøc'ijtøyupøna'ṉ yatzi'ajcu'is. Isyaju pøn tzojcupø tucu mesupø y vø'ajupø qui'psocuy; y na'chaju. \v 16 Y isyajupø'is chamyaju jujche tzoc pøn nøc'ijtøyajupøna'ṉ yatzi'ajcu'is, y chamyajque'tu jujche tucyaj yoya. \v 17 Entonces pø'nista'm vya'cayaj Jesús va'cø chu'ṉø ñe' ñasomda'm. \p \v 18 Cuando nømna'ṉ tøjcøy Jesús barco'omo, min pøn nøc'ijtøyajupøna'ṉ yatzi'ajcu'is vi'na, y ñøjmay Jesús: \p ―Su'nbø va'c maṉ mi mba'tø. \p \v 19 Pero Jesusis ja syun ñømavø, ñøjmayu: \p ―Mavø mi ndøcmø. Y ma tzajmayaj mi ndøvø ti chøjcu ndø Comi Diosis mitzcøtoya, y jujche mi ñdyo'ya'ṉøy Diosis. \p \v 20 Y maṉ je pøn y maṉ chajmayaj aunque iyø Decápolis cumgu'yomda'm ti chøc Jesusis ñe'jcøsi. Y mumu ñømaya'yaju. \s1 Tzoc Jairo'is 'yune y tum yomo'is pyi'quisay Jesusis tyucu \p \v 21 Y barco'omo cøtque't Jesús mar cøtu'møṉ y jen cyøtu'myaju sone pø'nis, y Jesús jiṉ tzø'y mar acapoya. \v 22 Y ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is Jairo, covi'najøpø tum Israel pø'nis cyonocscuy tøjcomo. Cuando is Jesús, cyønu'cu y cyutcøne'c Jesusis cyosocø'mø. \v 23 Y cyøpena'øyu, vya'cay pyasencia'ajcuy, ñøjmay algo va'cø myajṉay tyøcmø. Ñøjmayu: \p ―Ø yom'une nø cya'u. Mavø, cot mi ṉgø' ø ⁿunecøsi va'cø choca, va'cø cyena. \p \v 24 Y Jesusis maṉ pya't je pøn. Y sone pø'nis maṉ pya'tyajque'te y mye'cyajpana'ṉ Jesús. \v 25 Y minu tum yomo ca'epø. Macvøstøjcay amemna'ṉ ijtumø yom pyoya ca'cuy, putpana'ṉ vøti ñø'pin. \v 26 Y toya'isuna'ṉ, tantos oy cho'yøjo'yaj vøti doctojris, y yajpø mumu tyumin; y ja choca, sino mas pømi'aj cya'cuy. \v 27 Yøṉ yomo'is myan nø chamdøjupø tina'ṉ nø chøc Jesusis. Entonces cyømin Jesús jyøsaṉgø'mø vøti pø'nomo, y jyajsisay Jesusis tyucu. \v 28 Porque nømna'ṉ qui'ps choco'yomo: “O'ca mbi'quisapyati tyucu, tzocpøjtzi”. \v 29 Cuando pi'quisay tyucu, jø'nøti pujtaṉjej ñø'pin, y 'yaṉjam vyin que tzojcu'am, ja itya'am ni ti ca'cuy. \v 30 Entonces Jesusis 'yaṉjajmu que ñe'c milagro vini yac tzoc ca'epø, y quen vitu'u, cyøque'nøy vøti pøn y nømu: \p ―¿I'is pi'quisay ø nducu? \p \v 31 Y ñøtuṉdøvø'is ñøjayaj Jesús: \p ―A'mønde que pø'nis nø mi mye'cyaju. ¿Ti'ajcuy mi ñømba: “¿I'is pi'quis øjtzi?” \p \v 32 Y Jesusis nømdøc cyen me'tz i'is pyi'quisupø. \v 33 Como yomo'is myuspana'ṉ que pi'quisu'øctøc tzoc cya'cuy, pues na'tzu; søtøtpa maṉ cutcøne'c Jesusis vyi'naṉdøjqui y chajmayu jujche pya't chojcuy. \v 34 Y Jesusis ñøjayu: \p ―Øjtzø mi une, porque mi ndø va'ṉjajmu, mi ñchojcu, maṉ contento; tzojcu'am mi ṉga'cuy. \p \v 35 Nømdøcna'ṉ 'yo'nøy Jesusis jetse cuando miñaj pøn tzu'ṉyajupø conocscuy tøc covi'najø'is tyøcmø; ñøjayu: \p ―Ca'u'am mi ⁿune. ¿Ti'ajcuy mi jyorvatzøcpa Maestro? \p \v 36 Jesusis myanu ti nø chamyajupø y ñøjmay covi'najø: \p ―¡Uy ña'tze, namas tø va'ṉjam øjtzi! \p \v 37 Entonces Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Jacobo'is tyøvø Juan. Ni i más ja o yac mave. \v 38 Nu'cyaj covi'najøpø'is tyøjcomo, y isyaj jujche nø cyøtasyaj sone pø'nis, y nømna'ṉ cyøvo'yaju y cyøvejyaju vøti porque ca' une. \v 39 Jesús tøjcøyu y ñøjmayaju: \p ―¿Ti'ajcuy tantos mi ṉgøtastamba y ṉgøvo'tamba yøṉ une? Ja cya'øpøṉø, sino øṉupøtite. \p \v 40 Y syijcayaj Jesús porque Jesús nømu que øṉupøtite, pero ca'upøna'ṉete. Pero Jesusis myacputyaj mumu pøn a'ṉgomo, y tøjcøy Jesús cuarto'omo ijtumø ca'upø une. Yac tøjcøyajque't une'is jyata y myama y ñe'cji'ṉ nømna'ṉ miñajupø. \v 41 Jesusis ñujcay une'is cyø' y ñøjayu ñe 'yote'omo: \p ―Talita, cumi ―pero øtz nømdambase, ñøjayu: Papiñomo, mi nøja'mbyøjtzi, te'ñchu'ṉø. \p \v 42 Jicse'cti te'ñchu'ṉu, y ijtupømete macvøstøjcay 'yame papiñomo'is. Y na'tzpa a'myaju y maya'co'ñaju. \v 43 Pero Jesusis 'yaṉgui'myaj viyuṉsye va'cø jana chamnøvityaj ti tujcu. Y cyø'aṉgui'møyaju va'cø chi'yaj cu'tcuy yom'une. \c 6 \s1 Jesús oy Nazaret cumgu'yomo \p \v 1 Y Jesús tzu'ṉ jeni, maṉ ñe' cyumgu'yomo y ñøtuṉdøvø'is maṉ pya'tyaje. \v 2 Cuando nu'c sapøjcuy jama, Jesús aṉma'yocho'tzu Israel pø'nis cyonocscuy tøjcomo. Sone nømna'ṉ cyøma'nøyajupø'is nømna'ṉ qui'psyaju tiyete, nømyaju: \p ―¿Jut aṉmatyøj yøṉ pøn yøcsepø musocuji'ṉ, y jujche qui'psocu'yøcyomø'nu? \v 3 Yøṉ pøn carpinterote, Maria'is 'yune. Yø'c ityaju tyøvø Jacobo, José, Judas y Simón. Y yø'c ityajque'tu yomota'mbø tyøvø. ¿Jujche muspa chøc jetsepø møja'ṉ maya'cuy? \p Y ja pyøjcøchoṉyaj Jesús, qui'sayaju. \v 4 Pero Jesusis ñøjmayaju: \p ―Mumu tza'maṉvajcopyapø vøcotzøctøjpa auṉque juti. Unico ñe' cyumgu'yomda'mbø'is y ñe' tyøvø'is y ñe' itcu'yomda'mbø'is ji'n vyøcotzøcyaje. \p \v 5 Y jiṉø Jesusis ja mus chøc mas milagro'ajcuy, unico metzcuy tu'capyø ca'epøcøsi cyot cyø' y yac tzocyaju. \v 6 Y Jesús maya'u porque ja vyaṉjamyajø; y 'yoc vijtu che'ta'mbø cumguy va'cø 'yaṉma'yoya. \s1 Jesusis cyø'vejyaj ñøtuṉdøvø \p \v 7 Jesusis vyejtu'myaju macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y cyø'vejyaju va'cø vityaj metzcuy metzcuy. Chi'yaj aṉqui'mguy va'cø mus nøpujtayaj yatzi'ajcuy pø'nomda'mbø. \v 8 Y 'yaṉqui'myaju Jesusis va'cøti ñømaṉyaj saṉ cutacusti, va'cø jana ñømaṉ cu'tcuy, ni morral, ni tumin chunu'omo; \v 9 va'cø myesyaj vacasnaca, y va'cø jana ñømaṉ eyapø tyucu. \v 10 Ñøjmayajque'tu: \p ―Jutipø tøjcom mi ñdyøjcøtyamba, jen tzø'tyamø; u cyacpø'tam cojejcuy hasta que mi ñchu'ṉdamba jeni. \v 11 Y o'ca ji'n mi mbyøjcøchoṉdame, ni ji'n mi ṉgyøma'nøtyame; entonces cuando mi nchu'ṉdamba jeni, cøtijtam po'yoji'ṉ mi ṉgoso como seña que ijtayaj cyoja jic cumgu'yomda'mbø'is. Jic jama cuando Diosis maṉba yaj quejayaj mumu pø'nis cyoja, jic cumgu'yomda'mbø mas maṉba yaj coja'ajyaj Diosis que menos Sodoma y Gomorra cumgu'yomda'mbø. Viyuṉse mi ndzajmatyamba jetse. \p \v 12 Entonces ñøtuṉdøvø tzu'ṉyaju y chajmayaj mumu pøn va'cø qui'psvitu'yajø y chacyaj yatzitzoco'yajcuy. \v 13 Myacputyaj yatzi'ajcuy pø'nomda'm y jyasyaj sone ca'eta'mbø aceiteji'ṉ va'cø yac tzocyajø. \s1 Ca'u Juan Bautista \p \v 14 Møjaṉ aṉgui'mbapø Herodesis myan ti nø chøjcupø Jesusis, porque aunque juti tzamdøju Jesusis nø chøjcuse. Aṉgui'mbapø'is cyomo'yu que Juan nø'yø'opyapø vøcovisa'que'tu, y nømu que por eso muspa chøc auṉque tiyø porque visa'upøte. \v 15 Eyapø nømyajque'tpana'ṉ que Jesús tza'maṉvajcopyapø Eliasete, eyapø nømyajque'tpana'ṉ que Jesús tza'maṉvajcopapøte jujche itpasena'ṉ ya'møc. \p \v 16 Pero cuando Herodesis myan ti nø chøc Jesusis, nømu: \p ―Juanete. Øtz ⁿyac tøcspøjatyøj cyopac, pero visa'que'tuti. \p \v 17 Porque ñe' Herodesis oyuna'ṉ yac nuctøj Juan y oyu cyot preso'omo. Porque ijtuna'ṉ Herodesis myuqui Felipe, y Felipe'is yomo ñøyipø'is Herodías. Pero Herodesis oyu cyøpøc myuqui yomoji'ṉ. \v 18 Entonces Jua'nis ñøjayu Herodes: \p ―Ji'n mus mi ṉgøpøc mi ndøvø yomoji'ṉ. \p \v 19 Por eso yomo Herodiasis qui'sayu Juan, y yaj cojtøj preso'omo, sunbana'ṉ yaj ca'ø, pero ja mus yaj ca'ø. \v 20 Porque angui'mbapø Herodesis ña'tz Juan, porque myusu que vøpø pønete, y Diosis vyi'naṉdøjqui cøvajcøyupøte. Por eso Herodesis cyoquen Juan va'cø jana yacsutzøc yomo'is. Herodesis cyøma'nøyu Juan con ganas, aunque ja cyønøctøyøpø' ti nø chamupø. \v 21 Pero entonces yomo'is pya'tay jyama jujchøc va'cø yaj ca' Juan. Herodesis cyosø'ṉaju cyumpliaños y vyejayaju covi'najø tøvø y soldado covi'najøta'm y mas covi'najøtambø Galilea nasomo. \v 22 Cuando mumu ityajuna'ṉ tu'myajupø, Felipe'is yomo'is 'yom'une tøjcøyu y ejtzu aṉgui'mbapø Herodesis vyi'nomo. Y jetji'ṉ pocsyajupø'is syungo'ñaju jujche oyuse etze, por eso aṉgui'mbapø Herodesis ñøjay papiñomo: \p ―Va'cø lo que ti mi sunba, y mi ndzi'pøjtzi. \p \v 23 Nømu que de veras maṉba vyactzi' lo que nø syunupø, ñøjayu: \p ―Viyuṉse ma'ṉbø mi ndzi' ti mi ⁿva'cpa, aunque sea cuc vene ø ⁿitcuy; ispa Diosis. \p \v 24 Y papiñomo pujtu y ñøjay myama: \p ―¿Ti ⁿva'cpøjtzi? \p Y myama'is ñøjayu: \p Va'c Juan nø'yø'opyapø'is cyopac. \p \v 25 Y pronto tøjcøque'tu ijtumø aṉgui'mbapø y ñøjayu: \p ―Su'nbøjtzi va'cø mi ndø tzi' yøti yøti tum pulatocøsi Juan nø'yø'opyapø'is cyopac. \p \v 26 Entonces aṉgui'mbapø maya'u, pero como oyu cham que de veras maṉba chi', y lo que ityajupø'is jeni myañaju; ja syun ñøjay papiñomo que ji'n ma chi' lo que nø vya'cupø. \v 27 Por eso jicsye'cti cyø'veju tum soldado va'cø maṉ yaj ca' Juan y ñømijnay cyopac. Soldado tzu'ṉu, maṉ preso'omo, y tyøcspøjay Jua'nis cyopac. \v 28 Y ñømin pulato'omo y chi' papiñomo y papiñomo'is chique'tuti myama. \p \v 29 Jua'nis ñøtuṉdøvø'is myañaju ti tujcu, y miñaju va'cø pijṉayaj cyoṉña y maṉ ñijpayaje. \s1 Jesusis pyø'nøy mosay mil pøn \p \v 30 Nøtuṉdøvø lo que Jesusis cyø'vejyajupø vitu'yaju, y nu'cyaju Jesuscø'mø y chajmayaju mumu lo que oyupø chøcyaje, y jujche oyuse aṉma'yoyaje. \v 31 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Tø maṉdya'i emøc ja ijnømømø va'cø tø sapøctam usyøc. \p Jetse nømu porque nømna'ṉ mingo'ñaj pøn Jesuscø'mø; y Jesús y jetji'n ityajupø ja chi'yaj lugar va'cø cyu'tyajø porque sone'ajyaju. \v 32 Entonces Jesús tzu'ṉyaj ñøtuṉdøvøji'ṉ barco'omo va'cø myaṉyaj ja ijnømømø. \v 33 Pero sone pø'nis isyaju cuando tzu'ṉyaju y ispøcyaj Jesús. Tzu'ṉyaju mumu cumgu'yomo y vi'na nu'cyaj nø myaṉyajumø Jesús. \v 34 Pujtu'cam Jesús barco'omo, isyaj sone pøn; y Jesusis tyoya'ṉøyaju, porque como borrego ja ityajøpø'is i'is cuidatzøcyajpa tocoyajpa, jetse tocoyajpa jicø pøn. Y Jesusis 'yaṉmacho'chaj sone aṉma'yocuji'ṉ. \v 35 Cuando tza'i'ajnømu'jcam, ñøtuṉdøvø'is cyømiñaj Jesús y ñøjmayaju: \p ―Tza'i'ajnømu'am, y ni ti ja it yøṉø lugajromo. \v 36 Yac maṉyaj mumu pøn va'cø maṉ cyu'tcuy juyaj ñe'cø vyingøtoyata'm tometa'mbø ribera'omo y colonia'omo, porque ja ñø'ityaj ni ti va'cø cyu'tyajø. \p \v 37 Jesusis ñøjayaju: \p ―Tzi'tam mitz cu'tcuy. \p Ñøtuṉdøvø'is ñøjmayaj Jesús: \p ―¿Jujche muspa ndzi'tamø? Syunbana'ṉ dos mil peso va'cø juñdyam cu'tcuy mumu pøngøtoya. \p \v 38 Jesusis ñøjayaju: \p ―¿Jujche pan mi ⁿnø'ijtamu? Ma 'a'mistamø. \p Cuando myusyaju'c, ñøjayaju: \p ―Mosay pan ijtu, y metzcuy coque. \p \v 39 Entonces Jesusis 'yaṉgui'myaj mumu pøn va'cø pyo'csquecyaj majcay yøjtay nivoya vøtita'm chuchmu'como. \v 40 Y po'csquecyaju sone nivoya. Vene'ṉomo cincuenta po'csyaj tyumø'omo, y vene'ṉomo cien po'csyaju tyumø'omo. \v 41 Entonces Jesusis pyøc mosay pan y metzcuy coque, y quenqui'm tzajpomo y cyømasa'nøyaju. Entonces Jesusis vyenve'n pan y chi'yaj ñøtuṉdøvø va'cø vye'nbø'pø'vøyaj sone pø'nomo, y jetseti coque metzcuy. Vye'nbø'yaj sone pø'nomo. \v 42 Mumu cu'tyaj tasyaju'csye'ṉomo. \v 43 Nøtuṉdøvø'is piṉdasyaju macvøstøjcay vaca pan y coque aṉchø'yupø. \v 44 Ityajuna'ṉ como mosay mil pøn lo que oy cu'tyaje, aparte yomo y une. \s1 Jesús vijtu nø'cøsi ja vyøṉdøjcøyø \p \v 45 Entonces Jesusis yac tøjcøyaj ñøtuṉdøvø barco'omo va'cø vi'na maṉyaj Betsaida cumgu'yomo marcøtu'møṉ, mientras ñe' Jesusis 'yo'nøyu tzacyaj sone pøn. \v 46 Cuando pøn maṉyaju'cam, qui'm Jesús cotzøjcøsi va'cø maṉ 'yo'nøy Dios. \v 47 Cuando pi'tzø'ajnømu, barco cucmajromna'ṉ ijtu, y Jesús tyumdina'ṉ it nascøsi. \v 48 Y Jesusis isu que ñøtuṉdøvø'is ji'n mus ñøvit barco porque sava'is ji'n yac mave. Entre las tres y las seis de la mañana Jesús nu'c ñøtuṉdøvøcø'mø. Nømna'ṉ vyit nø' vingøsi, y maṉbana'ṉ cyøjtayaje. \v 49 Nøtuṉdøvø'is isyaju Jesús nø' vingøsi nø vyijtupø, y cyomo'yaju o'ca animate, y vejyaju. \v 50 Porque mumu isyaju y na'chaju. Pero Jesusis 'yo'nøyaju y ñøjmayaju: \p ―¡Øjchømøṉø, uy ña'tztame! \p \v 51 Entonces Jesús tøjcøy barco'omo ityajumø ñøtuṉdøvø, y poyaṉjej sava. Y maya'yaj ñøtuṉdøvø. \v 52 Aunque isyaju que Jesusis yac vøti'aj pan, ja cyønøctøyøyajø ti muspa chøcø; porque ñøtuṉdøvø'is ja ityajøna'ṉ vya'ṉjajmocuy vøti. \s1 Jesusis yac tzocyaj ca'eta'mbø Genesaret nasomo \p \v 53 Nu'cyaj marcøtu'møṉ Genesaret nasomo y jen majracapoya jyø'mu tzacyaj barco. \v 54 Cuando Jesús pujtu barco'omo, pø'nis ispøcyaj que Jesusete. \v 55 Y mumu jic lugajromo chamboyaju jut it Jesús. Y cuando myañaj jut ijtu, ñømiñaju ca'eta'mbø patacøsta'm. \v 56 Nu'cpamaye Jesús, sea cumgu'yomo, sea colonia'omo, sea rancho'omo, cyotyajpana'ṉ ca'eta'mbø calle'omo, y vya'cayaj Jesusis pyasencia'ajcuy va'cø yac pi'quisyaj aunque sea tyucu coso. Y mumu pi'quisyajupø'is tzocyaju. \c 7 \s1 Jutz nømø minba yatzitzoco'yaj pøn \p \v 1 Nu'cyaj Jesuscømø fariseo'is 'yaṉma'yocuy ñø'ityajupø'is, y metzcuy tu'cay aṉgui'mopyapø aṉgui'mguji'ṉ Jerusalén gumgu'yomo tzu'ṉyajupø. \v 2 Je'tista'm isyaju que vene Jesusis ñøtuṉdøvø cuando cu'tyaju, ja cyø'che'yajø jujche Israel pø'nista'm cyostumbre ijtuse, y por eso cyøtza'møyaj Jesusis ñøtuṉdøvø que ji'n cyo'aṉjamyaj Israel pø'nis cyostumbreta'm. \v 3 Porque fariseo va'ṉjajmocuy ñømaṉyajupø'is y eyata'mbø Israel pønda'm ji'n cu'tyaje hasta que cø'che'yajpa jujche 'yaṉmayajuse vi'nata'mbø'is. \v 4 Y cuando vitu'yajpa plaza'omo ju'yoñømbamø, o'ca ji'n cyø'che'yaje, ji'n cyu'tyaje. Y it vøti eyata'mbø cyostumbre cyo'aṉjamyajpapø vi'nata'mbø'is ñe. Cyøtze'yajpa pozuelo, tzica, y tø'ṉgupyø traste y 'yøṉguyta'm. \v 5 Por eso fariseo'sta'm y aṉqui'mguyji'ṉ aṉma'yoyajpapø'is 'yaṉgøva'cyaj Jesús, ñøjmayaju: \p ―¿Ti'ajcuy mi nønduṉdøvø'is ji'n cyo'aṉjamyaj costumbre vi'nata'mbø'is chacyajupø? Porque cu'tyajpa ja cyø'che'yajøpø. \p \v 6 Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Viyuṉse mitz mi ndzøctamba jujche Isaiasis chamuse. Mitz mi vingøvøjta'mdi pero jojmo mi ṉgui'psocutya'm yatzita'mbøte. Jyay Isaiasis que Dios nømu: \q1 Yøṉ pø'nis vøcotzøcyajpøjtzi 'yaṉnacapit, \q1 pero choco'yomo ji'n ø va'ṉjamyaje. \q1 \v 7 Y comeque'cti cøna'tzøyajpøjtzi, \q1 porque 'yaṉmayajpa pø'nista'm 'yaṉma'yocuji'ṉ y nømyajpa que Diosis ñe'. \p \v 8 Y ñøjayajque'tu Jesusis: \p ―Mitz ndzactamba lo que Diosis chamuse y mi ṉgøna'tzøtyamba pø'nista'm cyostumbre. Mi ṉgøtze'tamba tzica y posuelo, y vøti jetsepø costumbre mi ndzøctamba. \v 9 Sa'sa mi ndzøjcocøjtamba Diosis chamupø tiyø va'ca mi ndzøctamø mi ne' mi ṉgostumbre. \v 10 Por ejemplo Moisesis chamu: “Cøna'tzøy mi janda y mi mama”, y también chamgue'tu: “Chamdzi'papø'is jyata o myama va'cø ti chøjcay Diosis, tiene que va'cø yaj ca'tøjø”. \v 11 Pero mitz ñømdamba que tum pø'nis muspa ñøjmay jyata o myama: “Ji'n mus mi ṉgotzova, porque mumu lo que nø'ijtøjtzi interés ndzamdzi'ø Dios”. Jetse mi nøjandyamba Corbán. \v 12 Y o'ca pøn nømba jetse, mitz ñømdamba que ji'ndyet pyena va'cø cyotzoṉ jyata o myama. \v 13 Jen mi ndocojatyamba Diosis 'yaṉgui'mguy va'cø mi ndzøctam mi ṉgostumbre vi'nata'mbø'is chacyajuse. Y mijta'm jetse mi aṉmañdyaṉque'tpa mi ⁿune, y sone yø'cseta'mbø tiyø mi ndzøctamba. \p \v 14 Entonces Jesusis vyejtu'myajque't sone pøn y ñøjayaju: \p ―Tø cøma'nøtyam ti nø ndzamupø va'cø mi ṉgøñøctøyøtyamø: \v 15 Aunque ti va'cø ndø cu'tø, ji'n tø yatzi'aje; ji'ndyet ni tiyø coja. Lo que putpa ndø tzoco'yomo, je'tis tø yaj cojapa'tpa. \v 16 O'ca ijtam mi ngoji, cøma'nøtyamø. \p \v 17 Cuando Jesusis 'yo'nøyutzacyaj pøn y tøjcøy tøjcomo, entonces ñøtuṉdøvø'is 'yaṉgøva'cyaj yøcsepø ticøsi, syuñaju va'cø cha'maṉvac oyuse chame. \v 18 Jesusis ñøjayaju: \p ―Entonces mitzta'm, ¿ti'ajcuy ji'n mi ṉgønøctøyøtyaṉgue'te? ¿Ti'ajcuy ji'n mi ṉgøñøctøyøtyame que lo que tøjcøpya ndø aṉna'ṉgomo, ji'n tø yu'qui ndø tzococøsi? \v 19 Porque ji'n tøjcøy ndø tzoco'yomo, sino ndø tzejcomo, y jøsi'cam putque'tpa. \p Jetse cha'maṉvajcu Jesusis que aunque jujchepø cu'tcuy muspa ndø cu'tø. \v 20 Y ñøjmayajque'tu: \p ―Lo que putpapø ndø tzoco'yomo, je'is tø yaj cojapa'tpa. \v 21 Porque jojmo pø'nis choco'yomo qui'pspa va'cø chøcø yatzita'mbø tiyø. Qui'pspa va'cø møtzi ñø'it yomo, va'cø cyøtzøjcø'yoya, va'cø yaj ca'oya, \v 22 va'cø ñu'mø, va'cø 'yaṉsujnayaj aunque tiyø eyapø'is ñe', va'cø chøcto' yatzipø tiyø, va'cø 'yaṉgøma'cø'yoya, va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy, va'cø cojajeji'ṉ is tyøvø porque más vøj ijtu, qui'pspa va'cø tyopo'o'nøy tyøvø, y ñe' va'cø myøjatzøc vyin, ji'n it qui'psocuy vøjpø. \v 23 Mumu jetseta'mbø tiyø ndø qui'pspa ndø tzoco'yomo, y tø yac tocopya. \s1 Vya'ṉjam Jesús eyapø cumgu'yombø yomo'is \p \v 24 Jesús tzu'ṉu y maṉ vit tome Tiro y Sidón cumgu'yomo. Tøjcøy tum tøjcomo y ji'na'ṉ syuni va'cø myustøjø jut ijtu, pero ja mus 'yaṉgøvø'nø. \v 25 Porque myusu tum yomo'is que jen it Jesús. Yomo'is ñø'ijtu tum yom'une ñøc'ijtøyupø yatzi'ajcu'is. Yomo pronto minu Jesuscø'mø y japcøne'c vyi'naṉdøjqui va'cø vya'cay pyasencia'ajcuy. \v 26 Yøṉ yomo emøcpø yomote, griego ote chambapø'is, y raza tiyøjquete Sirofenicia. Yøṉ yomo'is vya'c Jesuscøsi va'cø yac tzu'ṉay yatzi'ajcuy 'yune'is choco'yomo. (Pero como yomo eyapø cumgu'yombø y Israel pø'nis tyuyicotzøcyajpana'ṉ eyapø cumgupyøṉ), \v 27 por eso Jesusis ñøjayu: \p ―Hay que vi'na va'cø ndø pø'nøy ndø une, y ji'n vyøj va'cø ndø cøpøc une cyu'tcuji'ṉ va'cø ndø pø'nøy tuyi. Jetse ji'n mus mi ṉgotzova, porque mitz ji'ndyet mi Israel pøn como si fuera une. \p \v 28 Pero yomo'is 'yaṉdzoṉu: \p ―Viyuṉse mi ñchamba, Señor, pero aunque mi ṉgumguy tøvø'is tuyicotzøcyajpøjtzi, tø cotzoṉ usyta'm como mesacø'mø tuyi'is piṉyajpa cømu'taṉ lo que une'is tiquipø'yajpa. Jetsetique't mi ndø yac tzojcacye't ø une aunque emøcpø yomo chøṉø. \p \v 29 Entonces Jesusis ñøjayu: \p ―Vøjti mi ndø aṉdzoṉu. Muspa mi myaṉ yøti. Yatzipø espiritu pujtu'am mi ⁿune'omo. \p \v 30 Cuando yomo nu'c tyøcmø, pya't 'yune 'yuṉgucyøsi, y yatzipø espiritu'is chajcumna'ṉ. \s1 Jesusis yac tzoc tum pøn cojipø y umapø \p \v 31 Jesús tzu'ṉque't Tiro cumgu'is cuenta y cøt Sidón cumgu'yomo y ñøjayajpamø Decápolis, y nu'c Galilea majraṉvini. \v 32 Y ñømiñaj tum pøn cojipø y umapø, y vya'cayaj Jesusis pyasencia'ajcuy va'cø cyot cyø' ca'epø pøngøsi. \v 33 Jesusis ñømaṉu pøn ne'ti jya'itømø ni iyø, y piquisayaj pø'nis cyoji y tzuju y pi'quisay tyotz. \v 34 Entonces quengui'm tzajpomo, je'pyøjcu, y nøjayu ñe' 'yote'omo: \p ―¡Efata! ―pero øtz nøjayndya'mbøjtzi ndø onde'omo: ¡Aṉvacø! \p \v 35 Jicse'cti aṉvacyaj cyoji, y tyotz tzojcu, y vejvejnecho'tzu suñi. \v 36 Y 'yaṉgui'myaj Jesusis va'cø jana cyotzamyaj jujche yac tzoc ca'epø. Pero entre mas 'yaṉgui'myaj jetse, mas cyotzamyaju. \v 37 Y algo maya'yaju y nømyaju: \p ―Mumu ti chøcpa vøjø. Yac manba ote cojita'mbø, y yac vejvejneyajpa umata'mbø. \c 8 \s1 Jesusis pyø'nøy macscuy mil pøn \p \v 1 Jic tiempo tu'myaj sone pøn y ja itøna'ṉ ni ti va'cø cyu'tyajø. Entonces Jesusis vyejayaj ñøtuṉdøvø y ñøjayaju: \p \v 2 ―Ndoya'ṉøyajpøjtzi yøṉ pønda'm porque ijtum tu'cay jama nø pa'tyajumø, y yøti ja it ni tiyø va'cø cyu'tyajø. \v 3 Y o'ca ⁿyac maṉyajpa tyøcmøta'm jana cu'ti, ji'n maṉ tyoñaj ojse, porque vene tzu'ṉyaju ya'i. \p \v 4 Ñøtuṉdøvø'is ñøjmayaj Jesús: \p ―¿Jut maṉba ndø mbøctam cu'tcuy va'cø ndø pø'nøtyamø? porque yø'qui ni i ja itø. \p \v 5 Jesusis 'yaṉgøva'cyaju: \p ―¿Jujche mi nø'ijtam pan? \p Y ñøjayaju: \p ―It cu'yay. \p \v 6 Entonces Jesusis 'yaṉgui'myaju vøtita'mbø pøn va'cø pyo'csquecyajø nasomo. Pyøc cu'yapyø pan y ñøjay Dios yoscøtoya. Entonces ñama ven pan y chi'yaj ñøtuṉdøvø va'cø syajyaj sone pø'nomo, y jetse chøcyaju. \v 7 Y ityajque'tu metzcuy tu'cay namapø coque. Jesusis cyømasa'nøcye'tuti y ñøjayaju va'cø syajyajque'tati. \v 8 Y mumu cu'jtasyaju y después piṉdasyaj cu'yay vaca lo que tzø'yupøji'ṉ. \v 9 Y ityaj como macscuy milsye'ṉomo. Entonces Jesusis ñøjayaj pønda'm va'cø myaṉyajø. \v 10 Y Jesús tøjcøy barco'omo ñøtuṉdøvøji'ṉ y maṉ Dalmanuta nasomo. \s1 Fariseo'is sunba isyaj milagro'ajcuy \p \v 11 Entonces miñaj fariseo aṉma'yocuy ñø'ityajupø'is y ñø'onguipyaju Jesús. Y va'cø 'yaṉgøma'cø'isyajø vya'cayaju va'cø isindzi'yaj milagro'ajcuy como seña que Diosis cyø'vejupø. \v 12 Jesús møja je'pyøjcu y nømu: \p ―¿Ti'ajcuy syuñajpa milagro'ajcuy va'cø isyajø yøtita'mbø pø'nis? Viyuṉsye mi ndzajmatyamba que øtz ji'n ma yac isyaj ni ti seña. \p \v 13 Jesús tzu'ṉ sone pø'nomo y tøjcøcye't barco'omo y maṉyaj mar cøtu'maṉ. \s1 Fariseo'is lyevadurata'm \p \v 14 Y jyajmbøyaj ñøtuṉdøvø'is va'cø ñømaṉyaj cu'tcuy, nada mas tumdina'ṉ it pan barco'omo. \v 15 Entonces Jesusis 'yaṉgui'myaju ñøjayaju: \p ―Cøma'nøtyamø; tzøctam cuenda yac poṉoṉbapø'is pan fariseo'is ñe'ta'm y Herodesis ñe'ta'm. \p \v 16 Y ñøtuṉdøvø tzamdzamnecho'chaju entre ne'comda'm nømyaju: \p ―Puede ser jetze chamba porque øtz ja ñø'ijtam pan. \p \v 17 Jesusis myusu ti nø chamyaj ñe'comda'm y nøjmayaju: \p ―¿Ti'ajcuy mi ñømdamba que ja it pan? ¿Ti'ajcuy ji'ndøc mi ṉgøñøctøyøtyame, ni ji'ndøc mi mustame ti'ajcuy øtz ndza'mba yac poṉoṉbapø'is pan? Ja it vøjpø mi ṉguipsocutya'm. \v 18 Ijtam mi vindøm, pero ji'n mi istame. Ijtam mi ṉgoji, pero ji'n mi mya'nondyame. ¿Ti'ajcuy ji'n mi jamdame? \v 19 Cuando øtz ve'nbø'øjtzi mosay pan para mosay mil pøngøtoya, ¿jujche mi ⁿjojøndyastamu vaca tzø'yupøji'ṉ? \p Y ñøjayaju: \p ―Doce. \p \v 20 Entonces Jesusis ñøjayajque'tu: \p ―Y cuando ve'nbø' øjtzi cu'yay pan para macsycuy mil pøngøtoya, ¿jujche mi ⁿjojøñdyastam vaca tzø'yupøji'ṉ? \p Y ñøjayaju: \p ―Cu'yay. \p \v 21 Jesusis ñøjayajque'tu: \p ―¿Y ji'ndøc mi ṉgøñøctøyøtyame? \s1 Jesusis yac tzoc tum to'tipø pøn \p \v 22 Nu'cyaj Jesús Betsaida cumgu'yomo y nø ñu'cyaj tum to'tipø pøn y ñu'csayaju Jesús va'cø pi'quisø. \v 23 Jesusis ñujcay cyø' y jitinømaṉ pøn cumgu'acapoya. Jesusis cyøtzujøy vyitømgøsi y cyojtu cyø' pøngøsi y 'yaṉgøva'cu o'ca isopya'am. \v 24 Pøn quenvijtu y ñøjayu: \p ―Isyajpa'mtzi pønda'm te'ñaju, como cusye a'myajpøjtzi, pero vityajpa. \p \v 25 Entonces Jesusis cyotvøjøtzøc cyø' je'is vyitømgøsi, y pø'nis chøjquisu o'ca ispa'am y sø'ṉ vitøm, y isoy vøjø. \v 26 Entonces Jesusis ñøjayu: \p ―Maṉ mi ndøcmø, uy tyøjcøy cumgu'yomo, y u mi ndzajmay ni iyø jujche mi ñchojcu. \s1 Pedro nømu que Jesús Cristote \p \v 27 Jesús tzu'ṉyaj 'yaṉmayajpapøji'ṉ y maṉyaju Cesarea Filipo cumgu'is cyojajmbamø, y nø tyu'ṉayaju'øc Jesusis 'yaṉgøva'cyaju ñøtuṉdøvø ñøjayaju: \p ―¿Jujche nømyajpa pøn que ipø pøn chøṉ øjtzi? \p \v 28 Ñøtuṉdøvø'is ñøjayaju: \p ―Ijtu nømyajpapø que mijtzimete Juan mi ñø'yø'ombapø; eyapø nømyajpa que mijtzimete Elías; eyapø nømyajpa que mijtzimete iyø jutipø tza'maṉvajcopapø. \p \v 29 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Y mijtzi, ¿jujche ñømdamba que ipø pøn chøṉø? \p Pedro'is ñøjayu: \p ―Mijtzete Cristo Diosis mi ṉgyø'vejupø. \p \v 30 Pero Jesusis 'yaṉgui'myaju va'ca jana maṉ chajmay ni iyø que Cristote. \s1 Jesús nømu que manba yaj ca'yaje \p \v 31 Entonces Jesusis chajmayaj ñøtuṉdøvø ñøjmayaju: \p ―Øjtzi Pø'nis chøṉ Tyøvø, tiene que va'cø toya'is øtz algo, porque ji'n ma pøjcøchoṉyaj tzambø'nis y aṉguimyajpapø'is y Moisesis 'yaṉgui'mguyji'ṉ 'yaṉmayajpapø'is; y ji'quista'm ma'ṉbø yaj ca'yaje. Pero ma'ṉbø visa' tyu'ca jamacøsi. \p \v 32 Sa'sa yaj cøñøctøyøyaj Jesusis jetse que maṉba yaj ca'tøji. Entonces Pedro'is ne'ti ñømaṉu Jesús y Pedro'is 'yojnayu Jesús, ñøjayu va'cø jana chi'ocuyaj vyin. \v 33 Pero Jesús cye'najvitu y a'myaj ñøtuṉdøvø y 'yojnacye't Pedro ñøjayu: \p ―¡Tzu'ṉ ø ⁿvi'nomo mijtzi Satanás! Como pø'nis qui'psyajpase, jetse mi ṉgui'pspa; ji'ndyet como Diosis jujche qui'pspase. \p \v 34 Entonces Jesusis vyejayaj mumu pøn ñøtuṉdøvøji'ṉ, ñøjmayaju: \p ―O'ca aunque i'is sunba maṉ pa'tø, tiene que va'cø jana tyoya'ṉøy vyin; y como pø'nis cyajpa cruz va'c maṉ cya' jetcøsi, jetse sunba'is min pa'tø, tiene que va'cø cyapque't cruz y va'cø min pa'tø. \v 35 Porque o'ca ji'n sun cya'ø øtzcøtoya, maṉba tocoye: pero o'ca ca'pa øtzcøtoya y vøjpø otecøtoya, cotzocpa. \v 36 ¿Porque jujche vø'ajpa pøn o'ca gyanatzøcpa mumu tiyø nascøspø y tocopya vyin? \v 37 ¿Jujchecøs pues muspa ⁿjyuvyitu' vyin va'cø visa'ø? ¡Ni tipit! \v 38 Pues o'ca aunque i'is cotza'ajpa øjtzi y cotza'ajapya ø ønde yøṉ cojapa'tyajupø y cøtzøjcø'yoyajpapø pø'nomo, entonces también øtz Pø'nis chøṉ Tyøvø, øtz maṉba ṉgotza'ajque't jicø pøn cuando mi'nbøjtzi ø Janda'is syø'ṉgø'omo masanbø angelesji'ṉ. \c 9 \p \v 1 Y ñøjayajque'tu: \p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba, ijtu yø'qui mijtzomda'm vene ji'n mavepø cya'yaje hasta que isyajpa jujche Dios aṉgui'mbase pyømiji'ṉ. \s1 Ocsø'ṉ Jesús \p \v 2 Cøjtu'cam tujta jama ñøjmayu'c jetse, Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Juan tum ye'ṉupø cotzøjcøsi. Jiṉna'ṉ ityaj myacscucø'yi, y min eyati quene Jesús je'tis vyi'naṉdøjquita'm. \v 3 Tyucu o'ca tise popo sø'ṉgomø'nu. Ja it nascøs cøtze'opyapø muspapø'is yac popo'aj jetse. \v 4 Jicsye'c quejyaju Elías y Moisés. Jena'ṉ nø chamdzamneyaju Jesusji'ṉ. \v 5 Entonces Pedro'is ñøjmay Jesús: \p ―Maestro, vøjø va'cø tø ijtam yø'qui. Vøjø va'cø ndzøctam tu'cay pe'chtøc, tumø para mitzcøtoya, tumø para Moisescøtoya, y tumø para Eliascøtoya. \p \v 6 Jetse nømu porque ji'na'ṉ myus ti va'cø chamø; porque na'tzco'ñaju. \v 7 Entonces min o'na y cyømøṉ gøtzøjcøyaju y myañaju Diosis 'yote o'na'omo nø ñømupø: \p ―Yøṉete ø ⁿUne sunbapø øjtzi. Cøma'nøtyam ti chambase. \p \v 8 Jicsye'cam ñøtuṉdøvø'is cyenme'chaju y ni ja isyajø mas que tumdina'ṉ it Jesús ñe'cji'n. \p \v 9 Cuando nømna'ṉ myø'ñaj cotzøjcøsi, Jesusis 'yaṉgui'myaju ñøjmayaju: \p ―U mi ndzamdam ti mi istamu hasta que visa'pøjtzi øtz mumu Pønis chøṉ Tyøvø. \p \v 10 Y ja chajmayaj ni iyø ti isyaj cotzøjcøsi, pero na ñø'ocva'cyajtøju tiyacsque't chamba que maṉba visa'e. \v 11 Entonces 'yocva'cyaj Jesús: \p ―¿Ti'ajcuy nømyajpa aṉgui'mguy myusyajpapø'is que Elías tiene que va'cø min vi'na y después minba Cristo? \p \v 12 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Viyuṉete Elías vi'na minba y vyøjøtzøcpa mumu tiyø, y jicsye'c minba Cristo. Y viyuṉsye jyayaju tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis que mumu Pø'nis Tyøvø tiene que va'cø toya isø, y ji'n ma pyøjcøchoṉyaje. \v 13 Pero mi ndzajmatya'mbøjtzi que minu'am Elías y pø'nis chøjcayaju lo que syuñajuse, jujche jyayajuse ya'møcpø tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis. \s1 Jesusis yac tzoc ṉga'e yatzi'ajcu'is ñøtzøjcupø \p \v 14 Y entonces Jesús y vityajupøji'ṉ vitu'yaj ityajumø eyata'mbø ñøtuṉdøvø. Y isyaju vøti pøn que nø vyocøvitu'yajupø'is ñøtuṉdøvø. Y ityajque'tutina'ṉ aṉgui'mguy myusyajpapø'is que ñø'onguipyaju Jesusis ñøtuṉdøvø. \v 15 Cuando isyaju Jesús, maya'co'ñaj vøti pøn y popya cyønu'cyaj Jesús y yuschi'yaju. \v 16 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―¿Ti'ajcuy nø mi 'yonguiptam jetji'ṉ? \p \v 17 Jicsye'c onbujtu tum pøn sone pø'nomo, ñøjayu: \p ―Maestro, mi nømijnay øjtzi ø ⁿjaya une lo que nøc'ijtøyupø yatzipø espiritu'is y je'is yac uma'ajpa. \v 18 Aunque jut ñucpa espiritu'is, yac pitivitpa y aṉ'upu'øpya, y cyø'spa tyøtz, y nø tyøtzpø'u. O'yø va'ṉgayaj pyasencia'ajcutya'm mi nønduṉdøvø va'cø yac tzu'ṉyaj yatzipø espiritu, y ja mus yac tzu'ṉyajø. \p \v 19 Jesusis ñøjmayaju: \p ―Mi mbyø'nista'm ji'n mi ⁿvya'ṉjajmondyamepø'is; ṉgo'i'nbøjtzi va'cø it vøti jama mitzji'ṉdam y naji'ndi mi ṉgøñøctøyøtyame. Ṉgo'i'nbøjtzi va'cø mi nømajṉandyam pasencia vøti jama. Nømindam yø'c ṉga'e. \p \v 20 Jicsye'c ñønu'cyaju. Cuando yatzipø espiritu'is isu'c Jesús, ṉga'e yac tu'yu; y quejcu nasomo, pitivijtu y aṉ'uputeju. \v 21 Entonces Jesusis 'yaṉgøva'c ṉga'e'is jyata, ñøjayu: \p ―¿Jujche jama ijtu que yø'cse tuctzo'tzumø? \p Y ñøjayu: \p ―Cuando une'ctøc yø'cse tuctzo'tzu. \v 22 Y vøti nac yatzipø espiritu'is yaj quecpa juctyøjcomo o nø'cø'mø va'cø yaj ca'ø. Pero o'ca muspa mi ndø yac tzojcayø, tø toya'ṉøtyamø y tø cotzoṉdamø. \p \v 23 Y Jesusis ñøjayu: \p ―Mitz ndø nøjapya: O'ca mi muspa. ¿Ti'ajcuy mi aṉgøva'cpa o'ca muspa ndzo'yøyø? Va'ṉjambapø'stzi muspø ndzøjcay bien aunque ticøsi. \p \v 24 Entonces ṉga'e'is jyata pømi veju ñøjayu: \p ―Øtz mi va'ṉjambøjtzi, pero tø cotzoṉø va'cø mi ⁿva'ṉjam más. \p \v 25 Jicsye'c is Jesusis que nø pyoyatu'mdu'mneyaju vøti pøn. Y 'yojnay yatzipø espiritu ñøjayu: \p ―Mijtzi mi yac uma'ajpapø'is mi 'yespiritu, øtz mi aṉgui'mba: tzac ṉga'e, y nunca u mi ñdyøjcøcye't ṉga'e'is choco'yomo. \p \v 26 Y espiritu veju y yac søtøt ṉga'e algo y chajcu. Y ṉga'e tzø'y como ca'upøse. Por eso pøn nømyaju: \p ―Ca'upømete. \p \v 27 Pero Jesusis ñuc cyø'cøsi y jyitite'nu, y ṉga'e te'ndonchu'ṉu. \p \v 28 Entonces Jesús tøjcøy tøjcomo, y nøtuṉdøvø'is ne'ti 'yaṉgøva'cyaju ñøjayaju Jesús: \p ―¿Ti'ajcuy øtz ja mus yac tzu'ṉdam yatzi'ajcuy? \p \v 29 Y ñøjayaj Jesusis: \p ―Yøcsepø yatzipø espiritu ji'n puti, o'ca ji'n ndø o'natyam Dios y va'cø jana tø cu'tø hasta que ndø o'nøyu'jcam Dios. \s1 Jesusis chajmayajque'tu que maṉba yaj ca'tøji \p \v 30 Tzu'ṉyaj jeni y cøtyaj Galilea nasomo, y Jesusis ji'na'ṉ syuni va'cø myus ni i'is o'ca jena'ṉ ijtu. \v 31 Porque nømna'ṉ chajmayaj ñøtuṉdøvø, ñøjayaju: \p ―Øjtzi Pø'nis chøṉ Tyøvø maṉba tzi'ocuyajtøj pø'nis cyø'omo, y maṉba yaj ca'tøji y tu'cay jama ca'u'ctzi ma'ṉbø visa'que'te. \p \v 32 Pero ñøtuṉdøvø'is ja cyønøctøyøyaj jujchepø tiyø nø cham Jesusis, y ja 'yocva'cyajø'am Jesús na'tzcupit. \s1 Jesusis cham iyete mas myøja'ṉombø \p \v 33 Y nu'cyaj Jesús Capernaum gumgu'yomo; y cuando tøjcomo ijtu'øc, Jesusis 'yaṉgøva'cyaj ñøtuṉdøvø: \p ―¿Tina'ṉ nø mi ndzamdam tu'ṉomo? \p \v 34 Pero ja 'yaṉdzoṉyajø, porque tu'ṉomo nømna'ṉ 'yonguipyajto'u ñe'comda'm a ver jutipø nøtuṉdøvø mas covi'najø'ajupø. \v 35 Entonces Jesús po'csu y vyejtu'myaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y ñøjayaju: \p ―O'ca i sunba cyovi'najø'ajø; tiene que va'cø it como ja itø'is ni ti aṉgui'mguy, como tum chøsi; va'cø chøc nu'csocuy mumu pøngøtoya. \p \v 36 Y Jesusis pyøc tum une y cyot cujcomo. Jicsye'c jyotzcøtøjcøy une y ñøjay ñøtuṉdøvø: \p \v 37 ―O'ca mi mbøjcøchoṉba tum une yø'csepø ø nøyiṉgøsi, mi ndø mbøjcøchoṉgue'tpa øjtzi; y o'ca mi ndø pøjcøchoṉba, ji'n saṉ øtz mi ndø pøjcøchove, sino mi mbøjcøchoṉgue'tpati cø'vejupø'stzi. \s1 I'is ji'n tø qui'satyame, tø øtzji'ṉbøte \p \v 38 Entonces Jua'nis ñøjay Jesús: \p ―Maestro, ista'møjtzi tum pøn nø yac tzu'ṉupø'is yatzipø espiritu mi nøyiṉgøsi, y ⁿya'inducta'møjtzi, nøjandya'møjtzi: “Mitz ja mi nø'it permiso va'cø yac tzu'ṉ yatzipø espiritu”. Jetse nøjandya'møjtzi porque jicø pøn ji'n vit tyumø'omo tø øtzji'ṉda'm. \p \v 39 Pero Jesusis ñøjay Juan: \p ―U mi ya'inductamu, porque o'ca pø'nis chøcpa milagro'ajcuy ø nøyiṉgøsi, al mismo tiempo ji'n mus cø'o'nøy øjtzi. \v 40 Porque o'ca ji'n tø qui'saye, tø cotzoṉba. \v 41 Viyuṉsye mi nøjandyamba, o'ca aunque i'is mi ñchi'pa usy nø' porque mitz Cristo'is mi ñe'nda'm, viyuṉsye maṉba pyøc cyoyoja. \s1 Ti'is tø yaj cojapa'tpa \p \v 42 ”O'ca tum yøcsepø che'pø une'is va'ṉjamba øjtzi, y tum pø'nis yajapya jic une'is vya'ṉjajmocuy, entonces jic pøn más maṉba castigatzøctøji que menos toya o'ca patztøjcøtyøjuna'ṉ nø'cø'mø vyajtøjatyøjupø møjapø vacucha cyønøcø'mø. \v 43 Jetcøtoya o'ca mi ṉgø'is mi ⁿyaj cojapa'tpa, tøcspø'ø. Mas vøjø tu'maṉgø'pø va'cø mi ndyøjcøy ityajumø queñajpapø, que va'cø jana mi ñdyøjcøy mi mejchaṉgø'pø yatzipø'omo, ji'n tu'yipø juctyøjcomo. \v 44 Jen ji'n cya'yaj namchan vyi'cyajpapø'is ca'upø, y juctyøc ji'n tu'yi nunca. \v 45 Y o'ca mi ṉgoso'is mi yaj cojapa'tpa, tøcspø'ø. Masti vøj tu'maṉgoso va'cø mi ndyøjcøy ityajumø queñajpapø que va'cø jana mi mbyajtzøtyøj mejchaṉ goso yatzipø'omo, nunca ji'n tu'yipø juctyøjcomo. \v 46 Jeni ji'n cya'yaj namchan vyi'cyajpapø'is ca'yajupø, y juctyøc ji'n tu'yi nunca. \v 47 Y o'ca mi vindø'mis mi yaj cojapa'tpa, nøputø. Mas vøjø tu'maṉ vitøm va'cø mi ndyøjcøy Dios aṉgui'mopyamø, que va'cø jana mi mbyajtzøtyøj metzaṉ vitømgø'i yatzipø'omo. \v 48 Jeni ji'n cya'yaj namchan vyi'cyajpapø'is ca'upø, y juctyøc ji'n tu'yi nunca. \p \v 49 ”Porque mumu pøn maṉba vøjøtzøcyajtøj juctyøcji'ṉ, y mumu copøn yaj ca'yajupø para Dioscøtoya cana'øyupøte. \v 50 Pero o'ca cana seque'ajpa, ja it jujche va'cø ndø yaj cana'omvøjøtzøcø. Como cana'is yac omba cu'tcuy, jetse omba ijtam mi ndøvøji'ṉda'm. \c 10 \s1 'Yaṉgøva'cyaj Jesús o'ca muspa na chacyajtøj co'tøc \p \v 1 Entonces Jesús tzu'ṉu jeni y maṉ Judea nasomo, y maṉ vit Jordán nø'cøtu'maṉ. Sone pø'nis cyømiñajque'tu, y Jesusis 'yaṉmayaju sone pøn jujche ijtuse cyostumbre. \v 2 Veneta'mbø fariseo aṉma'yocuy ñø'ijtyajupø'is nu'cyaj Jesuscø'mø. Sunbana'ṉ chøjquisyajø jujche muspa yac tocoyaj Jesús. Ñøjayaju: \p ―Tø tzajmatyam o'ca it aṉgui'mguy que muspa ndø tzac ndø co'tøc yomo. \p \v 3 Y Jesusis 'yaṉgøva'cyajque'tuti: \p ―¿Jujche mi 'yaṉgui'muse Moisesis? \p \v 4 Y aṉdzoṉyaju: \p ―Moisesis chi' pøn permiso va'cø chac yomo o'ca chi'pa yomo toto jutipøcøs it jachø'yupø que chajcu'am. \p \v 5 Pero Jesusis ñøjayaju: \p ―Mi ⁿjyajyay jetsepø aṉgui'mguy Moisesis porque mi ne'cta'm ji'n sun mi ndzøctam vøjpø tiyø. \v 6 Pero cuando ijtzo'tznømu'c, cuando Diosis jyomec nasacopac, Diosis chøc pøn jayapø y yomopø. \v 7 “Por eso pøn tzu'ṉba jyatacø'mø y myamacø'mø va'cø tyumø'om it yomoji'ṉ. \v 8 Y myechcø'tya'm tumø'ajyajpa. Entonces ji'ndyet metzcuy, sino tumbøtite”. \v 9 Por eso lo que tyumøtzøjcupø Diosis, uy yac ve'ñaj pø'nis. \p \v 10 Entonces cuando tøjcøyajque'tu tøjcomo, pø'nis 'yaṉgøva'cyaj Jesús va'cø cha'maṉvajcayajø lo que ti chamupø. \v 11 Jesusis ñøjayaju: \p ―O'ca pø'nis chacpa yomo y pyøcpa eyapø, jetse cyøtzøjcøpya yomo y jetse cojapa'tpa. \v 12 Jetsetique't, o'ca yomo'is chacpa jyaya y pyøcpa eyapø pøn, cyøtzøjcøpya jyaya y jetse cojapa'tque'tpati. \s1 Jesusis cyømasa'nøyaj uneta'm \p \v 13 Y ñømiñaj une Jesuscø'mø va'cø pyiquisyajø Jesusis, pero pø'nis ya'inducjo'yaju va'cø jana ñømiñaj une. \v 14 Jesusis isu que ya'inducyaju une va'cø jana nu'cyaj ñec ijtumø, qui'sca'u y ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Yac miñaj une øjtzøcø'mø, u'yam ya'inductamu. Porque jetsepø'omo Dios aṉgui'mba. \v 15 Viyunsye mi ndzajmatya'mbøjtzi, que o'ca aunque i'is ji'n pyøjcøchøjṉay Diosis 'yaṉgui'mguy jujche che'pø une'is pyøcøchojṉapyase, entonces ji'n mus tøjcøy je'tomo. \p \v 16 Entonces Jesusis jyotzpøcyaju tumdumø une, cyot cyø' tumdumbø unecøsi y cyømasa'nøyaju. \s1 Ricupø pø'nis 'yo'nøy Jesús \p \v 17 Jesús tzu'ṉu, maṉ tu'ṉomo, y tum pøn joviti min poyuc Jesuscø'mø; cutcøne'c Jesusis vyi'nomo y ñøjayu: \p ―Vøjpø mi myaestro, ¿ti vøjø va'cø ndzøcø va'cø mba't ji'n yajepø quenguy? \p \v 18 Jesusis ñøjayu: \p ―¿Ti'ajcuy mi ndø nøjapya que øtz vøjpø chøṉø? Porque ja it ni i vøjpø sino solo Diosti vøjø. \v 19 Mitz mi muspa jujche ijtuse aṉgui'mguy: “Uy cyøtzøjcø'yoye, uy yaj ca'oye, uy ñumi, uy syutzi, uy 'yaṉgøma'cø'yoye, cøna'tzøy mi janda y mi mama”. \p \v 20 Pø'nis ñøjay Jesús: \p ―Myaestro, desde que une'ctzi yaj copujtøjtzi mumu yøcsepø tiyø. \p \v 21 Jicsye'c Jesusis ya'mu pøn, y syunu, y ñøjayu: \p ―Faltatøc tumna tiyø va'cø mi ndzøcø. Mavø ma ma'ajpø'i mumu tiyø mi nø'ijtupø, y ve'ndzi'yaj pobreta'mbø tumin lo que mi mbøcpapø, y maṉba it mi riṉguesa'ajcuy tzajpomo. Y minø; mi tø pa'tø. \p \v 22 Cuando pø'nis myan jetse, maya'u; y jetse maya'pa tzu'ṉu, porque ricoco'nipøna'ṉete. \p \v 23 Entonces Jesús que'najvitu'u y ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Peñavini maṉba tøjcøyaj ricuta'mbø Diosis cuenta'ṉomo. \p \v 24 Cuando myanyaj ñøtuṉdøvø'is jetsepø ote, maya'co'ñaju, pero Jesusis ñøjayajque'tu: \p ―Tøvøtya'm, peñavini tøjcøyajpa Diosis cuenta'ṉomo cyomo'papø'is que tuminji'ṉ vyø'om mase putyaje. \v 25 Más fácil va'cø cyøt tum camello copøn acusya'is cyoji'omo, que tum rico ji'n maṉ tøjcøy Dios 'yaṉgui'mbamø. \p \v 26 Ñøtuṉdøvø más maya'yaju y na ñøjayajtøju: \p ―¿Entonces i muspa cyotzoca? \v 27 Jesusis 'ya'myaju y ñøjayaju: \p ―Pø'nis ji'n mus yaj cotzocyaj vyin, pero Diosis muspa yaj cotzocyajø; porque Diosis muspa chøc mumu tiyø. \p \v 28 Entonces Pedro'is ñøjay Jesús: \p ―A'mø, øtz ndzacta'møjtzi mumu tiyø va'cø mi mba'jtamø. \p \v 29 Jesusis 'yandzoṉu: \p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba, chacyajpapø'is tyøc, 'yatzi, chøtzø, myuqui, jyata, myama, yomo, 'yuneta'm, nas para øtzcøtoya, y vøjpø otecøtoya, \v 30 je'is maṉba pyøjcøchoṉyaje mas vøti yøti yøṉ nasacopajcøsi. Maṉba pyøjcøchoṉyaj cien veces más lo que chacyajupø, que sea tøc, 'yatzi, chøtzø, myuqui, myama, 'yune, o nas. Pero también maṉba yacsutzøctøji. Y minbapø tiempo'omo ji'n ma yaj cyenguy nunca. \v 31 Pero sone yøtita'mbø covi'najø ji'n ma 'yaṉgui'myaje, maṉba tzø'yaj aunque ipø pønse. Y lo que ni ti aṉgui'mguy ja ñø'itøpø'is yøti, jicse'c maṉba covi'najø'ajyaje. \s1 Jesusis chajmayajque'tu que maṉba yaj ca'tøji \p \v 32 Nømna'ṉ tyu'ṉayaj tu'ṉomo, nømna'ṉ qui'myaj Jerusalén gumgu'yomo. Jesús vindu'ṉaju y ñøtuṉdøvø maṉyaj je'taṉgø'mø. Ñøtuṉdøvø'is maṉbana'ṉ pya'tyaj na'tzpa. Y entonces Jesusis ñømaṉvøjøtzøcyaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø ne'ti y chajmayaju jujche maṉba yacsutzøctøj ñe'c Jesús. \v 33 Ñøjayaju: \p ―Mi mustamba que nø tø qui'mdam Jerusalén gumgu'yomo. Øtz Pø'nis chøṉ Tyøvø, jiṉø ma'ṉbø tzi'ocuyajtøj pane covi'najø'is cyø'omda'm, y aṉgui'mguyji'n aṉmayajpapø'is cyø'omda'm. Je'tis maṉba vyø'møyaje va'cø yaj ca'tøj øjtzi, y maṉba tzi'ocuyaj øjtzi lo que ji'ndyet Israel pø'nis cyø'omda'm. \v 34 Je'tis maṉba cøsijcayaje, y maṉba nacstochøcyaje, y ma'ṉbø cøchujchujvøyaje chujvinji'ṉ, y ma'ṉbø yaj ca'yaje; pero tu'cay jamacøsi ma'ṉbø visa'e. \s1 Lo que ti vya'cyaj Jacobo'is y Jua'nis \p \v 35 Entonces Jacobo'is y Jua'nis cyønu'cyaj Jesús. Jacobo y Juan Zebedeo'is 'yuneta'mete. Ñøjayaj Jesús: \p ―Maestro, su'nbøjtzi va'cø mi ndzøc øtzcøtoya lo que maṉbapø ⁿva'ctame. \p \v 36 Jesusis ñøjayaju: \p ―¿Ti mi sunba va'cø ndzøc mitzcøtoyata'm? \p \v 37 Ñøjayaju: \p ―Øtz nø sundamu va'cø mi ndø yac po'cstam tum mi ndzø'ña'ṉomo y tum mi aṉna'yomo va'cø aṉgui'mdam mitzcø'mø cuando mi myøja'ṉ aṉgui'mba. \p \v 38 Jesusis ñøjayaju: ―Ji'n mi mustam ti mi ⁿva'ctamba. ¿Muspa mi nøṉgøjtam toya como øtz maṉbase nøṉgøt toya como si fuera ji'n 'yomepø nø' va'cø ndø to'ṉø; o sea como va'cø tø yac tziṉdøj coṉña tø mujpa, jetse conñase va'cø mi ndyotyøjø? \p \v 39 Ñøjmayaju: \p ―Musta'mbøtzi. \p Jesusis ñøjayaju: \p ―Viyuṉse maṉba mi nøṉgøjtam toya como øtz ma'ṉbase nøṉgøti. \v 40 Pero øtz ji'n mus ndzamø i maṉba po'cs ø ndzø'ña'ṉomo y ni ø aṉna'yomo, pero i vi'na cøpiṉyajtøju, jet maṉba yac po'csyajtøji. \p \v 41 Cuando eyapø majcay ñøtuṉdøvø'is myañaju, cyoraje'ajyaju Jacobo y Juan porque ticøtoya ma vya'cyaj mas aṉgui'mguy. \v 42 Pero Jesusis vyejmiñaju mumu y ñøjayaju: \p ―Mitz mustamba que lo que ndø nøjatyambapø covi'najø aunque jutipø pø'nomda'm, je'is 'yaṉgui'myajpa pyøndøvø, y myøja'ṉomda'mbø'is yømoc teymøc yac maṉyajpa tyøvø. \v 43 Pero mijtzi ji'n mus mi ndzøctam jetse. Sino o'ca aunque i'is syunba myøja'ṉomajø mijtzomda'm, tiene que va'cø chøc vyin como coyospase. \v 44 Y o'ca aunque i'is syunba covi'najø'ajcuy, tiene que va'cø chøc nu'csocuy para mumu icøtoya. \v 45 Porque øjtzi ø ne'ṉgø Pø'nischø Tyøvø, mi'nøjtzi ji'ndyet øtz va'cø nu'csyaj o mbøndøvø, sino ø ne'ṉgø va'cø ndzøc nu'cscocuy; y va'cø ndzi'ocuyaj ø ⁿvin va'cø yaj ca'tøjø va'cø ⁿjumbutyaj vøti pøn. \s1 Jesusis yac tzoc to'tipø Bartimeo \p \v 46 Entonces nu'cyaj Jericó cumgu'yomo y Jesús nømna'ṉ pyutyaju cumgu'yomo ñøtuṉdøvøji'ṉ, y vøti pønji'ṉ. Tu'ṉaṉvinina'ṉ po'csu tum to'tipø pøn ñøyipø'is Bartimeo, Timeo'is 'yune, nømna'ṉ tyumin va'cu. \v 47 Cuando myan yø'ṉis que Jesús Nazaret cumgupyøn nøm tyome'aju, vejtzo'tz pømi ñøjayu: \p ―Jesús, Davijdis mi 'yune, tø toya'ṉøyø. \p \v 48 Y sone pø'nis 'yojnayaju va'cø jana vyeja, pero to'tipø pøn vej mas pømi, ñøjacye'tu: \p ―Davijdis mi 'yune, tø toya'nøy øjtzi. \p \v 49 Entonces Jesús te'ndzø'yu y ñøjayaju tome ityajupø pøn: \p ―Ma vejay je pøn nø vyejupø. \p Entonces vyejayaj to'tipø pøn ñøjayaju: \p ―U myaya'e. Te'nchu'ṉø, nø mi ⁿ vyejayu Jesusis. \p \v 50 To'tipø'is pyatzpø' vingøspø tucu, tøpte'nu y cyømaṉ Jesús. \v 51 Entonces Jesusis ñøjayu: \p ―¿Ti sunba mijtzi va'cø ndzøc mitzcøtoya? \p To'tipø'is ñøjayu: \p ―Maestro, su'ṉbøjtzi va'cø mi ndø yac sø'ṉay ø vindøm. \p \v 52 Jesusis ñøjayu: \p ―Mavø. Porque mi ndø va'ṉjajmu, jicpit mi nchojcu. \p Jicsye'cti sø'ṉ vyitøm, y maṉ pyat Jesús tu'ṉomo. \c 11 \s1 Tøjcøy Jesús Jerusalén gumgu'yomo \p \v 1 Nu'cyaj tome Jerusalén gumgu'yomo, ityajumø Betfagé y Betania cumguy, tome Olivo lomacø'mø. Jeni cyø'vejyaj Jesusis metzcuy ñøtuṉdøvø va'cø chøcyaj nu'csocuy. \v 2 Ñøjayaju: \p ―Maṉdam che'pø cumgu'yomo tome'cam ijtumø. Cuando mi ñu'ctamba jeni, maṉba mi mba'jtam tum burro jø'mdøjupø nunca ji'n pyo'cstøjipø. Pu'pø'tamø y nømindamø yø'qui. \v 3 Y o'ca aunque i'is mi 'yaṉgøva'ctamba ticøtoya nø mi nømaṉdam burro, nøjayø: “Porque sunba ndø Comi'is, maṉba ñu'csi. Prontoti minba yac tzac vitu'tøjque'te”. \p \v 4 Maṉyaju y pya'tyaj burro jø'mdøjupø tome tum aṉdyuṉgø'mø calle'omo y pyu'pø'yaju. \v 5 Y jiṉdambø pø'nis ñøjayaju: \p ―¿Ti mi ndzøctamba? ¿Ti'cøtoya nø mi mbucstamu burro? \p \v 6 Y 'yaṉdzoṉyaju jujche Jesusis ñøjayajuse, y jiṉ ityajupø'is chacyaju va'cø ñømaṉyaj burro. \v 7 Y ñømiñaju Jesuscø'mø, y tyo'cøyaj tyucu burrocøsi y Jesusis pyo'csu. \v 8 Y sone pø'nis tyo'cyaj tyucu tu'ṉomo cyøtpamø Jesús, y eyapø pø'nis quitpøcyaj cu'yu' aṉmaṉ cyotyaj tu'ṉomo. \p \v 9 Nø vyi'najyajupø y nø minajupø jyøsaṉgø'mø vejtzo'chaju: \p ―¡Yøscøtoya Dios! Vøjø va'cø ndø vøpøpøngotzøctamø nø minupø Diosis ñøyicøsi. \v 10 Vøjø va'cø ndø vøcotzøctam jic maṉbapø mini va'cø 'yaṉgui'mø jujche oyuse 'yaṉgui'm ndø peca jatata'm David. Vøco'nipøte møjipø Dios. \p \v 11 Así que Jesús tøjcøy Jerusalén gumgu'yomo y tøjcøyque't masandøjcomo. Jen quenvijtu y 'ya'mu mumu tiyø. Y como tza'imna'ṉ, tzu'ṉu; maṉ Betania cumgu'yomo macvøstøjcay ñøtuṉdøvøji'ṉ. \s1 Yachcø'o'nøyu Jesusis higo cuy \p \v 12 Jyo'pit cuando tzu'ṉyaj Betania cumgu'yomo, Jesús nømna'ṉ 'yosu. \v 13 Is ya'i higo cuy a'yøyu. Maṉu cyen me'tzay tyøm, pero ni ti ja itø, saṉ 'yaytite porque ji'ndyet higo'is 'yaṉsø'ṉomo va'cø tyø'majø. \v 14 Entonces jicsye'c Jesusis ñøjay higo cuy: \p ―Uyam ni i'is mi ngyu'tay mi ndøm nunca, porque ji'n ma mi ndyø'maje. \p Y ñøtuṉdøvø'is myañaju. \s1 Jesusis ya'inducyaju va'cø jyana mya'ayajnøm masandøjcomo \p \v 15 Jicse'c nu'cyaj Jerusalén gumgu'yomo. Jesús maṉ masandøjcomo myacputputvøyaju ma'ayajpapø y ju'yoyajpapø masandøjcomo. Chi'potvitu'yaj myejsyata'm ñø ityajupø cyacpøyajpapø'is tyumin, y pyatzvitu'jayaj po'cscutya'm ñø'ityajupø mya'ajyajpapø'is paloma. \v 16 Y ya'inducyaju va'cø jana ñøcøtyaj ni tiyø masandøjcomo. \v 17 Y 'yaṉmayaju: \p ―Viyuṉbø tiyø lo que jachø'yupøse masanbø ote'omo que it jachø'yupø: “Ø ndøc maṉba nøjayaje tøc juti 'yo'nøyajpamø Dios aunque jujta'mbø pø'nis”. Pero mijtzi nøc'ijtøtyamu masandøc como si fuera aṉgøvø'ñajpamø nu'myajpapø. \p \v 18 Entonces pane covi'najø'is y aṉgui'mguyji'ṉ 'yaṉma'yoyajpapø'is myañaj tzame jujche oyuse chøqui Jesusis y chøcme'tzjo'yaju velta jujche va'cø yaj ca'yaj Jesús. Pero ña'chaju vøti pøn, porque mumu pø'nis jovise a'myaju Jesús nø 'yaṉma'yoyuse, y syuñaj Jesús. \v 19 Pero cuando tza'i'ajnømu, Jesús tzu'ṉu cumgu'yomo. \p \v 20 Jyo'pit namdzu cøtyaju y isyaju higo cuy que tøjtzumna'ṉ hasta vyatzi'omsye'ṉomo. \v 21 Entonces Pedro'is jyajmu chøjcu ñøjay Jesús: \p ―Maestro, a'mø higo cuy mitz mi ndzamdzi'u ca'u'am. \p \v 22 Jesusis ñøjayaju: \p ―Va'ṉjamdam Dios. \v 23 Viyuṉse mi nøjmandyamba: o'ca aunque i'is ñøjapya yøṉ cotzøc: “Tzu'ṉ jeni y tøjcøy majromo”, jetse ma tyuqui o'ca ji'n ni ti qui'psi choco'yomo. Tiene que va'cø vya'ṉjam de veras lo que chamuse maṉba tyuqui. \v 24 Por eso mi nøjandyamba øjtzi; cuando mi o'nøndyamba Dios, o'ca mi va'ṉjamdamba que mi mbøjcøchoṉdamu'am lo que mi ⁿva'ctamupø, entonces Diosis maṉba mi ñchi'tame. \v 25 Y cuando mi ndye'ndamba y mi o'nøndyamba Dios, yaj cøtocoyajø mi ndøvø'is aunque ti mi ñchøjcatyamu, va'cø jetsetique't yaj cøtocojay mi ṉgojata'm tzajpomo ijtupø mi Janda'is. \v 26 Pero o'ca ji'n mi yaj cøtocojay mi ndøvø'is cyoja, entonces ji'n ma yaj cøtocojay mi ṉgojata'm tzajpomo ijtupø mi Janda'is. \s1 'Yaṉgøva'cyaj Jesús i'is chi'pa aṉgui'mguy \p \v 27 Entonces nu'cvøjøtzøcyajque't Jerusalén gumgu'yomo. Y cuando Jesús nømna'ṉ vyit masandøjcomo, cyømiñaju pane covi'najø'sta'm y aṉgui'mguyji'ṉ aṉma'yoyajpapø'is y tzambø'nista'm. \v 28 'Yaṉgøva'cyaj Jesús ñøjayaju: \p ―¿Jujchepø aṉgui'mguyji'ṉ mi ndzøcpa lo que mi ndzøcpase, y i'is mi nchi'u aṉgui'mguy va'cø mi ndzøc jetse? \p \v 29 Y Jesusis 'yaṉdzoṉyaju; ñøjayaju: \p ―Øtz ma'ṉbø mi ⁿocva'ctaṉque'te a ver ti mi ndzamdamba. O'ca mi ndø aṉdzoṉdamba, entonces øtz ma'ṉba mi ndzajmatyame i'is tzi'ø aṉgui'mguy va'cø ndzøc yøcsepø tiyø. \v 30 ¿A ver i'is chi' Juan aṉgui'mguy va'cø nø'yø'yoya? Tø tzajmatyam ndøvø o'ca Diosis chi'u o pø'nis. \p \v 31 Jicse'c nay ñø'aṉgøva'ctzo'chajtøju ñe'comda'm, nømyaju: \p ―O'ca tø nømdamba que Diosis chi' Juan aṉgui'mguy, je'is maṉba tø nøjatyame: “Entonces, ¿ti'ajcuy ja mi vya'ṉjamdam Juan?” \v 32 En cambio ji'n mus ndø aṉdzoṉdamø que pø'nisti chi'aṉgui'mguy. \p Porque ña'chajque't sone pønda'm, porque myusyaju que sone pø'nis vya'ṉjamyaju que Juanete viyuṉse tza'maṉvajcopapø Diosis cyø'vejupø. \v 33 Por eso ñøjayaju covi'najø'is Jesús: \p ―Ji'n ø mustame i'is chi' Juan aṉgui'mguy. \p Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Pues øjtzi jetsetique't ji'nø mi ndzajmatyam i'is tzi'ø aṉgui'mguy va'cø ndzøc yøcsepø tiyø. \c 12 \s1 Cuidatzøcyajpapø'is nipi yatzi tzocotya'mbøte \p \v 1 Entonces Jesusis chamdzo'tz covi'najøta'm historia va'cø 'yaṉma'yoya; ñøjayaju: \p ―Ijtuna'ṉ tum pøn ñijpupø'is ñasomo tøm ñøyipø'is uva. Vye'jcøvitu' nipi, y ño'tz tza' tzica cuenta jut maṉbamø jyo'c uva'is ñø' cuando nø cyømaṉu'c va'cø pyut ñø'; chøjque't torre ye'ṉupø va'cø cye'naṉguec nipi'omo. \p ”Entonces chacyaj cuidatzøcyajpapø'is va'cø cyøyosyajø; y vø'nipi maṉ ya'i. \v 2 Nu'c tiempo va'cø it uva, vø'nipi'is cyø'vejyaj chøsi va'cø 'yo'nøyaj cuidatzøcyajpapø'is va'cø vye'ndzi'yaj cosecha jujche maṉbase pyøc vø'ne'is. \v 3 Cuidatzøcyajpapø'is ñujcayaj tzøsi lo que cyø'vejyajupø vø'nipi'is, y nacstochøcyaju, y yac vitu'yaju jana ni tiyø. \v 4 Entonces vø'nipi'is cyø'vejque't eyapø tzøsi, pero cuidatzøcyajpapø'is pyu'ṉmacyaj tza'ji'ṉ jic menajcøs minupø. Pyu'ṉgøveñaj cyopajcøsi, tyopa'o'nøyaju, y myacnøpoyaju. \v 5 Entonces vø'nipi'is cyø'vej vøjøtzøjque'tu tu'cañajcøsi eyapø tzøsi, y jete cuidatzøcyajpapø'is yaj ca'yaju. Y después vø'nipi'is cyø'vejyajque't eyata'mbø. Tumdum viaje vene ñacsyaju, vene yaj ca'yaju. \p \v 6 ”Ja itøna'ṉ más chøsi, pero ijtuna'ṉ 'yune syungo'nbapø. Jete cyø'vejque't último vø'nipi'is, nømu: “Maṉba cyøna'tzøyaj ø ⁿune”. \v 7 Pero cuidatzøcyajpapø'is nañøjayajtøju: “Yøṉete mapø'is pyøjcøchoṉ uva nipi cuando ca'pa jyata como cuenta de erejencha. Tø maṉdya'i, ndø yaj ca'tya'i, y øjtzi maṉba ndø nøtzø'tyam uva nipi”. \v 8 Entonces cuando nu'c vø'nipi'is 'yune, ñucyaju y yaj ca'yaju y pyatzpø'yaj emøc. \p \v 9 Jesusis jetse chamu, y entonces ñøjacye'tu: \p ―¿Pero ti maṉba chøjcayaje vø'nipi'is? Maṉba mini y maṉba yaj ca'yaj jic pøn lo que chajcupø ma's cuidatzøcyaj nipi, y maṉba chacyajque't eyata'mbø va'cø cuidatzøcyajque'ta. \p \v 10 ”Viyuṉse mi ndu'ndamu'am jachø'yupø totocøsi yø'cse nømbapø: \q1 Ijtu tum tza' ja syuñajøpø tøc tzøcyajpapø'is, \q1 Pero mismo tza' oy pivi eyapø'is va'cø yac yos tøc aṉgui'nomo, porque jen mas vøjpø tza' syunba. \q1 \v 11 Ndø Comi'is chøc yø'cse y o'ca jujchese ndø a'mdamba. \m Jetse cham Jesusis. \p \v 12 Entonces covi'najø'sta'm oy ñucjo'yaj Jesús, porque cyønøctøyøyaju que Jesusis cham historia va'cø cha'mindzi que como cuidatzøcyajpapø'is yaj ca'yaj vø'nipi'is 'yune, jetse ñe' covi'najø'is ñø'ityaj mismo quipsocuy va'cø yaj ca'yaj Diosis 'yune. Pero ja ñucyaj Jesús, porque ña'chaj sone pøn. Entonces covi'najø tzu'ṉyaju. \s1 O'ca pyena va'cø ndø cøcoyoja \p \v 13 Covi'najø'is cyø'vejyaj Jesuscø'mø metzcuy tu'cay fariseo aṉma'yocuy ñø'ityajupø'is y metzcuy tu'cay pøn lo que syuñajpapø'is aṉgui'mbapø Herodes. Cyø'vejayaju va'cø chøjquisyajø o'ca muspa yaj quecyaj Jesús vyejvejnecucyøsi. \v 14 Cyønu'cyaj Jesús y ñøjayaju: \p ―Maestro, musta'mbøjtzi que mitz viyuṉsepø ti mi ndzamba. Mitz ni ti ji'n mi ndzøjcay cuenda o'ca myøja'ṉombø pøn o cø'yipø pøn. Parejo mi nømaṉyajpa mumu pøn. Mitz viyuṉse mi 'yaṉma'yombya Diosis tyu'ṉomo. Tø tzajmatyamø o'ca vøjø o ji'n vyøjø va'cø ndø cøcoyoja lo que ti vya'cpa aṉgui'mbapø Cesajris. A ver o'ca pyena va'cø ndø cøcoyoja, o ji'ndyet pyena. \p \v 15 Pero Jesusis myusu que qui'pscøpo'yaju jujche va'cø yaj queca, y ñøjayaju: \p ―¿Ti'ajcuy mi ndø tzøjquistamba? Ndø nømijnatyam tum popo tumin va'cø ⁿisø. \p \v 16 Ñømijnayaju y Jesusis isu, y 'yaṉgøva'cyaju, ñøjayaju: \p ―¿Ipø pø'nis cyopac tzøqui it tumingøsi? ¿I'is ñøyi ijtu jachø'yupø tumingøsi? \p 'Yaṉdzoṉyaju: \p ―Møja'ṉ aṉgui'mbapø Cesajris ñe'. \p \v 17 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Por eso tzi'tam César lo que Cesajris ñe', y tzi'tam Dios lo que Diosis ñe'. \p Y o'ca jujchese a'myaj Jesús. \s1 'Yaṉgøva'cyaj Jesús jujche visa'yajpa ca'yajupø \p \v 18 Entonces maṉ 'yo'nøyaj Jesús metzcuy tu'cay saduceo va'ṉjajmocuy ñø'ijtupø'is. Jet nømyajpa que ca'yajupø ji'n visa'yaje. Ji'quis 'yaṉgøva'cyaj Jesús, ñøjayaju: \p \v 19 ―Maestro, Moisesis jayutzajcatya'møjtzi que o'ca ca'pa tum pøn y chacpa yomo, pero ja it 'yune, entonces myuqui'is tiene que va'cø ñøco'tøjcaj yomo va'cø ityaj 'yune por cuenta 'yatzi'is ñe'. Jetse jyay Moisesis. \v 20 Bueno, cu'yayna'ṉ it tumbø pø'nis 'yune. Vi'na pønbø oy co'tøjcaje y ca'u ja chac une. \v 21 Entonces metzcupyø myuqui'is ñøco'tøjcajacye't 'yatzi'is yomo, y ca'que'tuti ja ñø'une'øcye'tati yomo. Tu'ca'yombø jøsi'cam jetseti tujque'tu. \v 22 Jetse cu'yay cø'yitya'm pyøcjo' pyøcjo'yajpana'ṉ mismo yomo, y ni jutipø'is ja chac une. Jøsi'cam ca'que'tuti yomo. \p \v 23 Jetse chamyaju entonces 'yaṉgøva'cyaj Jesús: \p ―Entonces cuando visa'yajque'tpa ca'yajupø, ¿jutipø pø'nis maṉba ñø'it je yomo? Como cu'yacyø'yita'm oy ñøco'tøjcajyaj mismo tumbø yomo. \p \v 24 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Mitz ji'n mi ṉgui'pstam vøjø porque ji'n mi ṉgøñøctøyøtyam jachø'yupø Diosis 'yote, ni ji'n mi ṉgøñøctøyøtyame jujche muspa chøc Diosis. \v 25 Porque cuando visa'nømba, ji'nam ma cyo'tøjcajnømi, ni ji'nam ma nachi'yajtøj 'yune va'cø co'tøjcajyajø. Pero maṉba ityaj jujche tzajpomda'mbø angeles ityajpase. \v 26 Pero o'ca mi ndø aṉgøva'ctamba o'ca visa'yajpa ca'yajupø, maṉba mi ndza'maṉvajcatyame lo que mi ndu'ndamu'am libru'omo lo que Moisesis jyayupø, juti chambamø que nemde'n che'pø cu'yomo. Nømba jeni que Diosis ñøjay Moisés: “Øjchøṉø Dios. Øtz va'ṉjambøjtzi Abraha'mis y Isaajquis y Jacojbis”. \v 27 (Entonces queñajpa jicta'm) porque ca'yajupø'is ji'n vya'ṉjamyaj Dios sino queñajpapø'is vya'ṉjamyajpa. Por eso ji'n vyøj mi ṉgui'psotyame. \s1 Jutipø aṉgui'mocuy mas it pyena va'cø ndø tzøcø \p \v 28 Ijtuna'ṉ jeni tum aṉgui'mguji'ṉ aṉma'yopyapø. Je'is myanu jujche vejvejneyaju, y qui'psu o'ca Jesusis nø 'yaṉdzo'ṉoy vøjø. Entonces cyøminu Jesús y ñøjayu: \p ―¿A ver jutipø aṉgui'mocuy lo que chi'upø Diosis más covi'najøpø? \p \v 29 Jesusis ñøjayu: \p ―Yøṉømete mas covi'najøpø aṉgui'mocuy: “Cøma'nøtyam Israel pønda'm: ndø Comi Dios, jicømete tumbøti ndø Comi. \v 30 Sunø ndø Comi Dios mi ndumø tzocoy, mi ndumø anima, mi ndumø qui'psocuy, y cøyosøy Dios mumu mi mbømiji'ṉ”. Jic aṉgui'mocuy mas møjapøte. \v 31 It eyapø aṉgui'mocuy jetseti møjaque't: “Sunø mi ndøvø jujche mi sunbase mi ⁿvin”. Yøṉø aṉgui'mocuy mas møjata'mbø que ji'n eyata'mbø. \p \v 32 Entonces aṉgui'mguyji'n aṉma'yopyapø pø'nis ñøjay Jesús: \p ―Vøjti mi aṉdzoṉu, Maestro, viyuṉ mi nchamu que tumdi it Dios, y ja itø eyapø; jejtite. \v 33 Y va'cø ndø sunø Dios ndø ndumø tzocoy, y ndø ndumø qui'psocuy, y va'cø ndø ngøyosøy Dios mumu ndø mbømiji'ṉ, y va'cø ndø sunø ndø tøvø jujche ndø sunbase ndø ⁿvin, jetse mas vøjø que menos mumu copøn va'cø ndø pojṉay para Dioscøtoya, y aunque tiyø va'cø ndø tzi' Dios. \p \v 34 Entonces cuando is Jesusis que vøj 'yaṉdzoṉu, ñøjayu: \p ―Mijtzi usyti falta va'cø mi ndyøjcøy Diosis cuenta'ṉomo. \p Y mumu na'chaju va'cø 'yaṉgøva'ca'ṉøyaj Jesús aunque tiyø va'cø yaj quecyajø. \s1 ¿Cristo i'se 'yune? \p \v 35 Jesús nømna'ṉ 'yanma'yoy masandøjcomo y nømu: \p ―¿Ticøtoya nømyajpa aṉgui'mguji'ṉ aṉma'yoyajpapø que Cristo Davijdis 'yunete? \v 36 Porque ñe'c David chi' qui'psocuy Masanbø Espiritu Santo'is va'cø ñømø: \q1 Ndø Janda Diosis ñøjay ø Ṉgomi: \q1 “Po'csa yø'qui ø ndzø'ña'ṉomo, ø møja'ṉajcu'yomo. \q1 Hasta que øtz maṉba mi yaj cønu'cøjayaj mi enemigota'm”. \m \v 37 Pero como ñe'c David nømba que ndø Comi je'isti Cyomique't, ¿jujche ndø nøjatyamø que ndø Comi Davijdis 'yunete? Porque o'ca Davijdis Cyomi, ji'n mus tø nømø que Davijdis 'yune porque Cyomite. \p Y soneta'mbø pø'nis cyøma'nøyaj Jesús y casøyaju. \s1 Ji'n vyøjta'mbø tiyø nø chøcyaj aṉgui'mguyji'n aṉma'yoyajpapø pø'nis \p \v 38 Jesús aṉma'yoyu y ñøjayaju: \p ―Ndzøctam cuenda aṉgui'mguyji'ṉ 'yaṉma'yoyajpapø, lo que sunba vityaj pøjipø tucu myesyajupø, y sunba va'cø yuschi'yajtøjø como myøja'ṉombø pønse plaza'omo. \v 39 Y cuando tu'myajpa, sunba pyo'csyaj mas møja'ṉomda'mbø pøn pyo'csyajpamø. Y cuando itpa søṉgu'tcuy, sunba pyo'csyaj mas mø'ja'ṉombø pøn pyo'csyajpamø. \v 40 Yac tzu'ṉayajpa yaṉbac yomo'is tyøc; entonces chøcyajpa conocscuy ya'pyapø va'cø ijtyaj como que si fuera va'ṉjajmoyajpase. Por eso mas maṉba cyastigatzøcyajtøji. \s1 Yaṉbac yomo'is cyot tumin caja'omo \p \v 41 Y Jesús pocs masandøjcomo tome ijtumø cofre cyotyajpamø tumin. Jesusis 'ya'mu nø cyotyaju'is tumin caja'omo y sone ricuta'mbø'is cyotyaj vøti tumin. \v 42 Entonces min tum pobrepø yaṉbac yomo, je'is cyot caja'omo metzcuy namdumin ji'n vyaletzøquipø ni tum quinto. \v 43 Jesusis vyejtu'myaj ñøtuṉdøvø y ñøjayaju: \p ―Viyuṉse mi nøjandyamba: lo que yøṉø pobrepø yaṉbajquis cyot caja'omo, más valetzøcpa que ji'n mumu eyata'mbø'is cyotyajuse caja'omo. \v 44 Porque mumu eyata'mbø'is cyotyaju lo que sobratzøcyajupø, pero yøṉ yaṉbajquis, pobre'ajcu'yomo cyot mumu lo que ñø'ijtupø, tipi'jna'ṉ maṉba cu'ti. Vøpø ti chøjcu. \c 13 \s1 Masandøc maṉba yaje \p \v 1 Cuando Jesús pujtu masandøjcomo, tum ñøtuṉdøvø'is ñøjayu: \p ―Maestro, a'mø jujche møjata'mbø y suñita'mbø tza' it yøṉ masandøjquis ñe', y jujche suñi queñajpa yøṉ tøcta'm. \p \v 2 Pero Jesusis ñøjayu: \p ―A'm yøṉ møjata'mbø tøc. Mumu maṉba yajyaje; ji'n ma chø'y ni tum tza' ne'csca'mupø cha'tøvøcøsi, maṉba ju'mbø'i nama nama. \s1 Ti'is cyotzamba que maṉba yajnømi \p \v 3 Entonces maṉyaj Olivo lomacøsi y masandøc met quetzacøtu'møṉ ijtuna'ṉ. Y Jesús po'cs jeni. Entonces Pedro'is y Jacobo'is y Jua'nis y Andresis ne'ti ñøjayaj Jesús: \p \v 4 ―Tø tzajmatyam ndøvø: ¿jujchøc maṉba tucnøm mi ndzamuse? ¿Ti'is maṉba cyotzame que nøm ñuc ora? \p \v 5 Jesusis ñøjayaju: \p ―Tzøctam cuenda ni i'is jana mi 'yaṉgøma'cøtyamø. \v 6 Porque maṉba miñaj sone pøn por cuenta øjtzi y maṉba nømyaje: “Øjchømøṉ Cristo”. Jetse maṉba 'yaṉgøma'cøyaj sone pøn. \p \v 7 ”Pero cuando mi manba quipcuy y manba que it quipcuy emøc, uy jujchese mi ndyuctamu. Porque tiene que va'cø tyuc jetse vi'na. Pero ji'ndøc ma yajnømi. \v 8 Porque cumguy pø'nis maṉba ñøquipyaj eyaco cumgu'yom tzu'ṉyajpapø, y gobierno'is maṉba ñøquipyaj eyapø gobierno. Maṉba it nasamicscø, maṉba it yu' aunque juti. Maṉba so'natejyaj pønda'm. Jetse maṉba ischo'chaj toya, pero jøsicam más maṉba isyaj toya. \p \v 9 ”Pero cuendatzøctam mi ⁿvin porque maṉba mi ñuctandøji, maṉba mi nømaṉdandøji jutø tu'myajpamø aṉgui'myajpapø, y maṉba mi ñacstandøji conocscutyøjcomo. Y maṉba mi ñømaṉdandøji aṉgui'mbapø'is vyi'nomda'm y møja'ṉ aṉgui'mbapø'is vyi'nomda'm mi ndø va'ṉjamdamu aṉcø. Jetse maṉba mi mus ndzamdam ti mi va'ṉjajmoṉgutya'm. \v 10 Y antes que maṉba yajnømi, tiene que va'cø chamsajtøj vi'nati vøjpø ote mumu cumgu'yomo. \v 11 Pero cuando mi ñømaṉdandøjpa va'cø mi ñchi'ocuyajtandøj aṉgui'mbapøcø'mø, u maṉ mi maya'ndamu ti maṉba mi ndzamdame. U maṉ mi ṉgui'pstamu ni tiyø; porque misma hora maṉba mi ñchi'tandøji qui'psocuy jujche va'cø mi 'yaṉdzo'ṉotyamø. Y jetse tzamdamø jujche mi nchi'tandøjpase qui'psocuy. Porque ji'ndyet mijtzi nø ndzamdamupø, sino Masanbø Espiritu Santo'is mi ñchi'tamuse qui'psocuy. \v 12 Y ji'n vya'ṉjamepø pø'nis maṉba chi'ocuyaj mismo tyøvø sea 'yatzi o myuqui va'cø yaj ca'tøjø. Jetsetique't jata'is maṉba chi'ocuyaj 'yune, y une'sta'm maṉba qui'sayaj mismo jyata y myama, y maṉba chi'ocuyajyaje va'cø yaj ca'yajtøjø. \v 13 Y mumu pø'nis maṉba mi ṉqui'satyame porque mi ndø va'ṉjamdamba aṉcø. Pero o'ca mi ndondamba hasta que mi nøṉgøjtamba toya, maṉba mi ṉgyotzoctame. \p \v 14 ”Tza'maṉvajcopapø Daniejlis jyayu que maṉba it møsyaṉbø tiyø. Je'is maṉba yajpø'yaj aunque tiyø. Cuando mi istamba jetsepø jut ji'n musimø itø―mi ndu'nbapø'is yønø, ay que va'cø mi ṉgønøctøyøy ti ndzamba―, entonces Judea nasomo ityajupø hay que va'cø pyoyajø, va'cø cotzøjcø'mda'm myaṉyajø. \v 15 O'ca tøjcøcopajcomo ijtu, cuando mø'nba va'cø pyoya, hay que va'cø pyoy tumnajcøsi, porque ji'n ma it tiempo va'cø tøjcøy tyøjcomo va'cø ñøput aunque tiyø. \v 16 Y tza'momo nø yosupø mas vøjø va'cø pyotyucø, va'cø jana vyitu'ø tyøcmø va'cø mye'tz tyucu. \v 17 Pero jic jama vøti maṉba toya'isyaj yomo maṉbapø'is isyaj 'yune y yac tzu'tzpapø'is 'yune. \v 18 Va'ctam Dioscøsi que va'cø jana tuc jetse pacac aṉsø'ṉomo va'cø jana mi mbyotyam pacac aṉsø'ṉomo. \v 19 Porque jic jama'cøsi maṉba it toya'iscuy lo que nuncatøc ja 'yoyapø desde que cho'tzucsye'ṉomo nasacopac, cuando Diosis jyomec mumu tiyø. Ni ji'nam ma itque't jetsepø toya'iscuy nuṉcacøtoya. \v 20 O'ca ji'na'ṉ yaj toya'iscuy Diosis, ca'pana'ṉ mumu pøn. Pero Diosis maṉba yaj toya'iscuy porque tyoya'ṉøpya pøn lo que cyøpiṉyajupø. \p \v 21 ”Y o'ca jicsye'c aunque i'is mi ñøjandyamba: “A'mø: yø'c it Cristo”, o o'ca mi ñøjandyamba: “Jendi ijtu”, Uy mi va'ṉjamdamu. \v 22 Porque maṉba miñaj aṉgøma'cø'oyajpapø, maṉba chøcyaj vyin como si fuera Cristo, maṉba nømyaje: “Øjchøṉø tza'maṉvajcopapø”. Maṉba chøcyaj ji'n ndø isipø tiyø y milagro'ajcuy va'cø 'yaṉgøma'cø'isyajø pøn lo que Diosis cyøpiṉyajupø, a ver o'ca vya'ṉjamyajpa. \v 23 Pero mitzta'm tzøctam cuenda øtz mi ndzajmatyamuse jujche ma tucnømi. \s1 Jujche maṉba min Pø'nis Tyøvø \p \v 24 ”Pero jicø jama'cøsi, cøjtu'cam møja'ṉ doya'iscuy, jama maṉba tu'i y poya ji'n ma syø'ṉi. \v 25 Matza maṉba quecyaj nasomo y tzajpomo ityaju'is pyømi maṉba micsyaje. \v 26 Entonces maṉba isyaj øjtzi Pø'nis chøṉ Tyøvø. Øtz ma'ṉbø min o'na'cøsi pømi'øcyo'nupø y møja'ṉ sø'ṉbapø. \v 27 Entonces øtz ma'ṉbø ṉgø'vejyajø angeles aunque juti va'cø yac tu'mayaj pønda'm øtz ṉgøpiṉyajupø. Maṉba ñømiñaj aunque jut ityajupø nasacopajcøsi, maṉba tzu'ṉyaj más ya'i ispapø nasomo, y hasta más ya'i ispapø tzajpomo. \v 28 A'mdamø jujche higo cuy tucpase, jetse muspa mi aṉmañdyamø. Cuando yo'ca'ajyajpa 'yaṉmaṉ y a'yøpya, entonces mi mustamba que ya mero maṉba ja'maṉsø'ṉajnømi. \v 29 Jetsetique't, cuando mi istamba que nø tyucnømu øtz ndzamuse, jetse maṉba mi mustame que ya mero nu'cu'am ora. \v 30 Viyuṉse ni nøjandyamba, mumu øtz ndzamuse maṉba tucnømi antes que ca'pø'yajpa yøti ityajupø pøn. \v 31 Tzap y nas maṉba yaje, pero øtz nø ndzamuse ji'n ma cøyaje nunca. \p \v 32 ”Pero jujchøc y jutipø ora øtz ma'ṉbø mini, ni i'is ji'n myusi, ni aṉgelesis tzajpomo ityajupø'is, ni øjtzi Diosis 'Yune ji'nø musi, namas ndø Janda'is myuspa. \p \v 33 ”Por eso cø'aṉjamdamø, u cø'øṉdame, y o'nøtyam Dios; porque ji'n mi mustame jujchøc maṉba nu'c hora. \v 34 Maṉba tuqui como tucpase cuando tum pøn vitpa ya'i. Antes que tzu'ṉba tyøcmø, yaṉgui'mu tzacyajpa chøsita'm tiyø yoscuy maṉba chøcyaj tumdumbø'is. Y 'yaṉgui'mu tzacpa aṉdyuṉ cyoquenbapø'is va'cø cyøquena. \v 35 Jetseti mitzta'mque't u mi 'yøṉdamu. Porque como cyoquenbapø'is aṉdyuṉ ji'n mus tiyø hora maṉba nu'qui vø'tøc; jetsetique't ji'n mi mustame tiyø hora maṉba min øjtzi; o'ca tzu'ijcam, o'ca cuctzu, o'ca nø vyeju'c gaylu, o'ca nø syø'ṉbø'nømu'øc. \v 36 Vøj coquendamø, u 'yøṉdame, va'cø jana mi mbya'jtam øṉupø o'ca jovise minba vø'tøc. \v 37 Y jujche mi ndzajmatya'mbø mitzta'm, jetseti ndzajmayajque'tpøjtzi aunque iyø: jo'ctamø, u mi 'yøṉdamu. \c 14 \s1 Quipscøpoyaju va'cø ñucyaj Jesús \p \v 1 Faltatøcna'ṉ metza jama va'c it søṉ ñøyipø'is pascua cuando cyø'syajpana'ṉ pan ja pyoṉoṉapø. Y pane covi'najø'sta'm y aṉgui'muyji'ṉ aṉma'yoyajpapø pø'nis chøcme'chajpana'ṉ jujche va'cø 'yaṉgøma'cøyaj Jesús va'cø mus ñucyajø y yaj ca'yajø. \v 2 Pero nømyajpana'ṉ: \p ―Uy ndyø nucta'i søṉ jama'omo utim cyoquipyaj vøti pø'nis, uytim so'natejyaje. \s1 Yomo'is cyøtejcøy Jesús cyopajcomo perfumeji'ṉ \p \v 3 Jesús ijtuna'ṉ Betania cumgu'yomo. Jena'ṉ it tum pøn yachputzi'øyupøna'ṉ ñøyipø'is Simón, je'is tyøcmø Jesús nømna'ṉ pyo'csu mesa'omo. Cyønu'cu tum yomo'is ñø'ijtupø'is tum cojtocuy alabastro tza'pø. Cojtocu'yomo ijtunaṉ aceite suñi viquicpapø nøyipø'is nardo, pero mero vøjpø y caro coyojapø. Yomo'is vyen cyojtocuy y cyøtijtøjay Jesusis cyopac aceite perfumepøji'ṉ. \v 4 Veneta'mbø pøn jiṉ ityajupø qui'syca'yaju, na ñøjayajtøju: \p ―¿Ti'ajcuy suniti yac tocoy aceite perfumepø? \v 5 Porque muspapøna'ṉ mya'ajø como tres mil pesocøsi va'cø chi'yaj tumin pobreta'mbø. \p Y 'yojnayaju yomo vene pø'nis. \p \v 6 Pero Jesusis ñøjayaju: \p ―Tzactam yøṉ yomo. ¿Ti'ajcuy mi molestatzøctamba? Vøjpø ti chøc øtzcøtoya. \v 7 Pobreta'm mumu jama ityajpa mitzji'ṉdam; y cuando sunba, muspa mi ayudatzøctamø; pero øjtzi ji'ṉ ma it mumu jama mitzji'ṉda'm. \v 8 Yøṉ yomo'is chøjcu lo que myuspa'csye'ṉomo. Jajsa'yø ø ṉgoṉña vi'na va'cø vøjøtzøcø va'cø niptøjø. \v 9 Viyuṉse mi ndzajmatya'mbøjtzi que aunque jut nasindumø chamnøvityajpa vøjpø ote, maṉba chamyajque't ti chøc yøṉ yomo'is va'cø jyajmuchøcyajø. \s1 Judasis ñu'ma'aju Jesús \p \v 10 Entonces tum macvøstøjcapyø nøtuṉdøvø ñøyipø'is Judas Iscariote; je'is cyømaṉyaj pane covi'najøta'm y vyinbøjayaju va'cø chi'ocuyaj Jesús je'is cyø'omda'm. \v 11 Cuando myañaj ti nø chamupø Judasis, pane covi'najøta'm casøyaju, y vyinbøjayaj tumin. Y Judasis quipscøpo'u jujche va'cø chi'ocuyaj Jesús jetcøsta'm. \p \v 12 Søṉdzo'tzcu jyama'omo cuando cyø'syajpa pan ja pyoṉoṉapø y yaj ca'yajpa borrego va'cø cyotzøcyajø, ñøtuṉdøvø'is ñøjayaj Jesús: \p ―¿Jut sunba mijtzi va'cø maṉ vøjøndzøctam pascua søṉgu'tcuy? \p \v 13 Entonces Jesusis cyø'vejyaj metzcuy ñøtuṉdøvø, ñøjayaju: \p ―Maṉdyam cumgu'yomo. Jeni maṉba mi ndzoṉdam tum pøn nø ñømaṉupø'is tum majcuy nø'. Ma pa'jtamø jicø pøn. \v 14 Y jut tøjcøpyamø jicø, jiṉ mi ñøjandyamba vø'tøc: “Yø'c mi ṉgø'vejay Maestro'is ote mi ñøjambya: ¿Jut it cuarto maṉbamø ṉgu't pascua søngu'tcuy ø nønduṉdøvøji'ṉ?” \v 15 Vø'tøjquis maṉba mi isindzi'tam møjapø cuarto møjipø; jiṉ vøjøtzøctamø va'cø tø cu'jtamø. \p \v 16 Nøtuṉdøvø maṉyaju y nu'cyaju cumgu'yomo y jen pya'tyaju jujche chajmayajuse Jesusis. Y vyøjøtzøcyaju pascua søṉgu'tcuy. \p \v 17 Cuando tzu'i'ajnømu'cam, Jesús nu'cyaju macvøstøjcay ñøtuṉdøvøji'ṉ. \v 18 Y cuando nømna'ṉ cyu'tyaju mesa'omo, Jesusis ñøjayaju: \p ―Viyuṉse mi nøjayndya'mbøjtzi que maṉba put tum pøn mijtzomda'm nø cyu'tupø øtzji'ṉ maṉbapø'is tzi'ocuyaje ø enemigocøsta'm. \p \v 19 Jicsye'c maya'yaju y 'yaṉgøva'cyaj Jesús tumdum pø'nis ñøjayaju: \p ―¿Será que øjchøṉø? \p Y eyapø nømgue'tu: \p ―¿Será que øjchøṉø? \p Jetse nømyaju mumu. \v 20 Jesusis ñøjayaju: \p ―Macvøstøjcay pø'nomo tum maṉba puti cu'tpapø øtzji'ṉ tumbø tzima'omo, je'is maṉbø tzi'ocu'yaje. \v 21 Viyunse øjtzi Pø'nis chøṉ Tyøvø ma'ṉbø ca'e jujche jachø'yuse totocøsi. Pero algo maṉba toya'is jic pøn maṉbapø'is tzi'ocuyaje. Mastina'ṉ vyøjom putpa jic pøn oca ja pyø'najøna'ṉ. \p \v 22 Mientras nømna'ṉ cyu'tyaju, Jesusis pyøc pan, ñøjmay yøscøtoya Dios, vye'ndzi'yaju, y ñøjayaju: \p ―Pøctamø; yøṉømete øjchøṉ sis. \p \v 23 Entonces pyøc vaso ñøjayu yøscøtoya Dios, y chi'yaju, y tyo'ṉve'ñaju. \v 24 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Yøṉømete ø nø'mbin. Maṉba jø't put ø nø'mbin vøti pøngøtoya. Ø nø'mbin señate que Diosis chøjcu jomepø contrato. \v 25 Viyuṉse mi nøjandyamba, øtz ji'n ma ndo'ṉque't uva'is ñø' hasta je jama ndo'ṉba Dios 'yaṉgui'mbamø. Jicse'c ma'ṉbø ndo'ṉe jomepø. \s1 Jesús nømu que Pedro maṉba nømi que ji'n cyomusi Jesús \p \v 26 Vyañaju tum vane y tzu'ṉyaju Olivo cotzøjcøsi. \v 27 Entonces Jesusis ñøjayaju ñøtuṉdøvø: \p ―Mumu mitzta'm maṉba jujchese ndyuctame yøṉø tzu'cøsi cuando mi istamba jujche nøtzøcyajuse øjtzi. Porque it jachø'yuse Diosis 'yote que Dios nømu: “Ma'ṉbø ⁿyaj ca' øjtzi jicø pøn lo que cyoquenbapø'is borrego y borrego maṉba potyocoyaje”. Jetse Dios nømu y jetseti mitz maṉba mi mbyotyocotyaṉgue'te. \v 28 Pero visa'u'cam øjtzi, ma'ṉbø vi'na maṉ Galilea nasomo. Y mitz maṉba myaṉdam jøsi'jcam. \p \v 29 Entonces Pedro'is ñøjayu: \p ―Aunque mumu eyata'mbø'is mi mbyochacpø'yajpa, øtz ji'n ø mi mbyochac nunca. \p \v 30 Jesusis ñøjayu: \p ―Viyuṉsye mi nøjambøjtzi: yøṉ mismo tzu'cøsi, antes que menac vejpa ṉgaylu, maṉba mi ñømi tu'cay nac que ji'n mi ndø comusi. \p \v 31 Pero Pedro'is ñøjayu vøti nac: \p ―Aunque ca'pa mitzji'ṉ, nunca ji'n ma nømi que ji'n ø mi ṉgomusi. \p Jetseti nømyajque't mumu ñøtundøvø. \s1 Getsemani'omo Jesusis 'yo'nøy Dios \p \v 32 Entonces nu'cyaj tum lugajromo ñøjayajpamø Getsemaní, y Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Po'cstam yø'qui, mientras øtz ma'ṉbø o'nøy Dios. \p \v 33 Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Juan usy tu'maṉ. Jesús ñøcøtzo'tzu va'cø ña'tzco'na y va'cø tzocotyocyomø'nu maya'cu'is. \v 34 Ñøjayaj tu'capyø ñøtuṉ: \p ―Nø myaya'co'nu ø ndzocoy como maṉbase ca'e. Tzø'tyam yø'qui, y jana co'øṉguy ijtamø. \p \v 35 Entonces Jesús maṉaṉøyu usyi y mucsquec najsomo y 'yo'nøy Dios a ver o'ca muspa yaj cotzoca, va'cø jana ñøcøt toya lo que maṉbana'ṉ ñøcøt jic ora. \v 36 Ñøjayu: \p ―Abba, Jatay; muspa mi ndzøc mitz mumu tiyø. Tø yac tzø'y libre va'cø jana nøṉgøt yøṉø toya. Pero u mi yac tucø øtz sunbase, sino va'cø mi yac tuc mitz sunbase. \p \v 37 Entonces vitu'u y pya'tyaj tu'capyø ñøtuṉ øṉyajupø y ñøjay Pedro: \p ―¿Ti'ajcuy nø mi 'yøṉu? ¿Ja mus mi ṉgyena ni tum hora? \v 38 Jana co'øṉguy ijtamø y o'nøtyam Dios va'cø jana mi ṉgyojapa'jtamø. Viyuṉsye mi ndzoco'yomo sunba mi ṉgyendamø, pero mi sista'm mochi. \p \v 39 Entonces Jesús maṉgue'tu y 'yo'nøcye't Dios mismo oteji'ṉ jujche 'yo'nøyuse vi'na. \v 40 Y minu y øṉupø pya'tyajque'tu tu'capyø ñøtuṉdøvø, porque nømna'ṉ 'yøṉgo'ñajto'u. Y ji'na'ṉ myusyaje jujche va'cø 'yaṉdzoṉyajø. \v 41 Cuando Jesús mingue'tu tu'cay najcøsi, ñøjayaju: \p ―Yøti jø'ø. Øṉdyamø y sapøctamø. Nu'cu'am hora, øtz mumu Pønis chøṉ Tyøvø nø tzi'ocuyajtøju cojapa'tyajupø pø'nis cyø'omda'm. \v 42 Te'ñchu'ṉdamø, tø maṉdya'i. Jicø nø min maṉbapø'is ø tzi'ocuyaje. \s1 Chi'ocuyaj Jesús Judasis \p \v 43 Nømdøcna'ṉ cham Jesusis cuando nu'c Judas. Jesusis ñøtuṉdøvø tucyaj macvøstøjcay Judasji'n. Judasji'ṉ miñajque't vøti pøn espadaji'ṉ y cuji'ṉ cyø'vejyajupø pane covi'najø'sta'm, y aṉgui'mguji'ṉ aṉma'yoyajpapø pø'nis, y tzambø'nista'm. \v 44 Chi'ocuyajupø'is oyuna'ṉ chajmayaj jujche va'cø myusyajø jutipø va'cø ñucyajø, oyumna'ṉ ñøjayaje: \p ―Jutipø ma'ṉbø su'qui, jete ma mi nuctame y nømaṉdame. A'mdamø va'cø jana pyoya. \p Jetse ñøjayaju. \v 45 Y cuando nu'cu, Judasis cyønu'cu tome Jesús y ñøjayu: \p ―Maestro, Maestro. \p Y syu'cu. \v 46 Jicsye'c pø'nista'm ñucyaju Jesús va'cø ñømaṉyajø. \v 47 Pero tum pøn jen ijtupø'is ñøput 'yespada, y che'tzcajpøjay pane covi'najø'is ñu'cscu'is tyatzøc. \v 48 Entonces Jesusis ñøjayaju sone pøn: \p ―¿Ti'ajcuy mi mindamu espadaji'ṉ y cuyji'ṉ va'cø mi ndø nuctamø, como nucyajpase nu'mba pøn? \v 49 Tumdum jama itpana'ṉ øtz mitzji'ṉda'm, nømna'ṉ ø aṉma'yoy masandøjcomo, y nunca ja mi ndø nuctamø. Pero yøcse nø mi ndø nuctamu va'cø viyuṉaj lo que ijtuse jachø'yupø Diosis 'yote. \p \v 50 Jicsye'c mumu ñøtuṉdøvø'is pyochacyaju Jesús. \p \v 51 Tum soca'is nømna'ṉ pya't Jesús. Tum sabanaji'ṉ vyo'tupø vyin, y ñucjo'yaj tyucucøs pø'nista'm. \v 52 Pero soca'is chac tyucu y poy jana tucu. \s1 Ñømaṉyaju Jesús aṉgui'myajpapø'is vi'naṉdøjqui \p \v 53 Entonces ñømaṉyaj Jesús pane covi'najøcø'mø. Y mumu pane covi'najøta'm y tzambønda'm y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mguyji'ṉ tu'myaju. \v 54 Pedro'is maṉ pya'tjo'y Jesús, pero ya'i ispa. Tøjcøy Pedro pane covi'najø'is tøjøcø'mø solajromo y po'cschø'y soldadoji'ṉ nømna'ṉ syamyaj juctyøjcaṉvini. \p \v 55 Pane covi'ṉajø'sta'm y mumu aṉgui'myajpapø'is cyøme'chaju i'is muspa cham viyuṉsye que it Jesusis cyoja. Sunbana'ṉ chøjcayaj cyoja va'cø yaj ca'yajø. Pero ni tiyø cyoja ja pya'tayajø. \v 56 Porque soneta'mbø'is cyøsujtzøyaj Jesús, pero ja tumbø ti chamyaj parejo. Eyapø'is eya chamu y eyapø'is eyati chamu. \v 57 Jicsye'c te'ṉchuṉyaju metzcuy tu'cay pøn maṉbapø'is cyøsujtzøyaje Jesús, nømyaju: \p \v 58 ―Manda'møjtzi yøṉ pøn nø ñømupø: “Ma'ṉbø ⁿyaj yøṉ masandøc pø'nis cyø'ji'ṉ chøcyajupø y tu'cay jamapit maṉba ndzøjque't eyapø ji'n pø'nis cyø'ji'ṉ chøcyajepø”. \p \v 59 Pero ni jetse ja pyarejo chamyajø. \p \v 60 Entonces pane covi'najø te'nu pøngujcomo y ñøjayu Jesús: \p ―¿Ti'ajcuy ji'n mi 'yaṉdzo'ṉoye? ¿Jujche mi 'yaṉdzo'ṉopya que jujche mi ṉgyøtza'møyaju? \p \v 61 Pero Jesús ni jujche ja 'yoteputø. Pane covi'najø'is 'yaṉgøva'jque'tu: \p ―Tø tzajmayø o'ca mijtzete Cristo, o'ca vøjpø Diosis mi 'Yune. \p \v 62 Y Jesusis ñøjayu: \p ―Øjchøṉø, y maṉba mi ndø istam øjtzi Pø'nis chøṉ Tyøvø Pømi'øyupø'is chø'na'ṉomo po'cspamø más aṉgui'mbapø. Y maṉba mi ndø istaṉque'te nø minupø tzajpacujqui o'na'cøsi. \p \v 63 Entonces pane covi'najø'is chitz tyucu corajepit y nømu: \p ―¿Ti'ajcuy maṉba ndø metztam más cyøtza'møyajpapø'is? \v 64 Mitzta'm o mi mandame jujche yach onu porque Diose cyomo'pya vyin. ¿Ti mi ndzamdamba? \p Y mumu chøjcayaj cyoja. Nømyaju que vøjø va'cø yaj ca'tøjø. \p \v 65 Entonces vene pø'nis ñøcøtzo'chaju va'cø cyøchujchujvøyaj Jesús chujvinji'ṉ y vyinmoñaju y chaṉyaju, entonces ñøjayaju: \p ―¡Tzamø i'is nø mi nchaṉu! \p Y policia'sta'm vyi'nøc chaṉchaṉvøyaju. \s1 Nømu Pedro que ji'n cyomus Jesús \p \v 66 Pedro cø'yi ijtu tøjøcø'mø cuando nu'c tum coyomo pane covi'najøpø'is tyøjcom yospapø. \v 67 Cuando je'is isu Pedro nø syamupø, 'ya'maṉga'u y ñøjayu: \p ―Mitz también tu'mbac mi ⁿvyitpana'ṉ jic Jesús Nazaret cumgupyønji'ṉ. \p \v 68 Pero Pedro'is ja vya'ṉjajmø, ñøjayu: \p ―Ji'nø musi ni ji'n ø ṉgøñøtøyøyi nø mi ndzamupø. \p Y Pedro pujtu y te'nu tome aṉdyuṉgø'mø; y veju gaylu. \v 69 Y coyomo'is isque'tu y ñøjayaju pøn tome te'ñajupø: \p ―Yøṉømete jic pø'nis ñøtuṉdøvøque't. \p \v 70 Pero Pedro'is ñøjacye'tu que ji'ndyet jicø. Y jøsi'cam jen ityajupø'is ñøjayajque't Pedro: \p ―Viyuṉete mijtzi jic pø'nis ñøtuṉdøvøque't, porque mitz Galilea nasombøte. Porque mi ondecøsi musta'mbøjtzi que mitz jiṉbøte. \p \v 71 Pero Pedro'is ñøcøtzo'tzu va'cø chambøjcay Dios ñøyi, nømu: \p ―Aunque castigatzøcpa Diosis, ji'nø vaṉjajme. Ji'nø ṉgomus jic pøn nø mi ndzamdamupø; ispa Diosis. \p \v 72 Y jicsye'c vej gaylu menajcøsi. Entonces Pedro'is jyajmuchøc lo que Jesusis oyuse chajmaye; porque Jesusis oyuna'ṉ ñøjaye: “Antes que vejpa gaylu menac, maṉba mi ñømi tu'cayñac que ji'n mi ndø ispøc ndøvø”. \p Cuando Pedro'is jyamuchøjcu jujche oy ñøjay Jesusis, vo'tzo'tzu. \c 15 \s1 Pilato'is 'yaṉgøva'c Jesús ti cyoja \p \v 1 Cuando sø'ṉbønømu'c, tu'myaj pane covi'najøta'm y tzambønda'm y aṉgui'mguyji'ṉ aṉma'yoyajpapø y mumu aṉgui'myajpapø Israel pø'nis ñe'ta'm. Tu'myaju y qui'pscøpo'yaju jujche vøj va'cø chøcyajø. Entonces myocsyaj Jesús y ñømaṉyaju aṉgui'mbapø Pilato'is vyi'naṉdøjqui. \v 2 Y Pilato'is 'yaṉgøva'c Jesús: \p ―¿Mijtzømate Israel pø'nis 'Yaṉgui'mbata'm? \p Jesusis 'yaṉdzoṉu ñøjayu: \p ―Øjchøṉø nømdi mi ndzamuse. \p \v 3 Y pane covi'najø'sta'm cyøtza'møyaj Jesús sone ticøsi. \v 4 Entonces Pilato'is 'yaṉgøva'c vøjøtzøjque'tu Jesús, ñøjayu: \p ―¿Ji'n mi 'yaṉdzo'ṉoy ni jujche? Cøma'nøy jujchepø ticøsi mi ṉgyøtza'møyajpa. \p \v 5 Pero Jesús ja 'yaṉdzo'ṉoy ni jujche. Por eso Pilato maya'u. \s1 Jesús tzi'ocuyajtøju va'cø yaj ca'tøjø \p \v 6 Pero cuando itpa'cna'ṉ tumdum Pascua søṉ, ijtuna'ṉ costumbre va'cø syombø' Pilato'is tum preso jutipø sone pø'nis syuñajpa. \v 7 Ityajuna'ṉ pøn preso'omo oyupø'is ñøquipyaj gobierno y oyupø yaj ca'oyaje. Je'tomo ijtuna'ṉ tum ñøyipø'is Barrabás. \v 8 Cyømiñaj Pilato sone pø'nis y ñøjayaju: \p ―Tø tzøjcatyam favor va'cø mi ndzøcøpø' tum preso como mi ndzøcpase tumdum pascua sø'ṉomo. \p \v 9 Y Pilato'is ñøjayaj sone pøn: \p ―¿A ver o'ca mi sundamba mi Israel pø'nista'm va'cø mi yac tzø'yatyam libre mi Aṉgui'mbata'm? \p \v 10 Jetse ñøjayaju Pilato'is porque chi' cuenta que pane covi'najø'is ña'chaju que Jesús más maṉba aṉgui'mi que menos ñe'cta'm, y por eso qui'sayaj Jesús. \v 11 Pero pane covi'najø'is yac so'natejyaj sone pøn, y chajmayaju va'cø vya'cyaj Pilatocøsi va'cø chøcøpø' Barrabás y ji'ndyet Jesús. \v 12 Y Pilato'is ñøjayajque'tu: \p ―¿Entonces ti ma'ṉbø ndzøjcay pøn mitz mi Israel pø'nis mi ñøjandyambapø mi Aṉgui'mbata'm? \p \v 13 Entonces sone pøn vejyajque'tu, ñøjayaju: \p ―Yac ma'møytøj cruzcøsi. \p \v 14 Y Pilato'is ñøjayaju: \p ―¿Ti'ajcuy, tiyø coja chøjcu? \p Pero vejyaju más pømi: \p ―Yac ma'møtyøj cruzcøsi. \p \v 15 Entonces como Pilato'is suṉbana'n chøcø lo que suñajpase sone pø'nis, syombø' Barrabás, y 'yaṉgui'mu va'cø ñacstochøc Jesús, y entonces chi'ocuyaju va'cø mya'møyaj cruzcøsi. \p \v 16 Entonces soldado'is ñømaṉyaj Jesús jojmo palacio solajromo y vyejtu'mbø'yaj mumu soldado jen ityajupø. \v 17 Y yac mesyaj Jesús tzapaspø tucu, y pye'tayaju apit corona y yac mesyaj Jesús cyopajcomo. \v 18 'Yo'nøyaju como aṉgui'mbapø, ñøjayaju: \p ―¡Viva Israel pø'nis 'Yaṉgui'mbata'm! \p \v 19 Y ñacsyaj cyopajcøsi cuji'ṉ y cyujnejayaju como si fuera maṉbase cyøna'tzøyaje. \v 20 Y qui'tzcu'ajyajujcam, yac tzacyajque't tzapaspø tyucu, y yac mesyajque't ñe' tyucu. Entonces ñømaṉyaj Jesús va'cø maṉ mya'møyaj cruzcøsi. \s1 Mya'møyaj Jesús cruzcøsi \p \v 21 Nømna'ṉ cyøt tum pøn ñøyipø'is Simón, Alejandro'is y Rufo'is jyatata'm. Cirene cumgupyønete. Nømna'ṉ min Simón tza'mom oyupø. Soldado'is ñucyaju y yaj cajpayaj Jesusis cruz. \p \v 22 Ñømaṉyaj Jesús nøjayajpamø Gólgota, ndø onde'omo ndø nøjatyambamø Ca'upø'is Cyo'cøpacmø. \v 23 Y chi'jo'yaj Jesús vino mojtupø mirra ta'nøji'ṉ va'cø tyo'ṉa, pero ja tyo'ṉa. \v 24 Y mya'møyaj Jesús cruzcøsi. Entonces soldado'is pyøjcayaj Jesusis tyucu y vye'nayaju tumdum go'ma, cyøsijayaj tyucu a ver jutipø'is maṉba pyøc mas vøjpø tucu. \p \v 25 A las nueve de la mañana na'ṉete cuando mya'møyaj cruzcøsi. \v 26 Y cyotyaj tabla letra'øyu chambapø'is tiyø cyoja. Letrera nømbana'ṉ: “Israel pø'nis myøja'ṉ Aṉgui'mbata'm”. \v 27 Y Jesusis syayamaye mya'møyajque't cruzcøsi metzcuy nu'myajpapø, tum chø'na'ṉomo y tum 'yaṉña'yomo. \v 28 Y jetse viyu'ṉaju masanbø totojaye jut chambamø: “Ndø Comi parejo yacsutzucyaju yatzita'mbø pønji'ṉ”. \p \v 29 Cøtyajpapø'is 'yo'nindzemyaju, cyopacti myi'cu'jayaj Jesús, ñøjayaju: \p ―O'ca mitz muspa mi ⁿju'mbø' masandøc y tu'cay jamapit ndzøcvøjøtzøcpa, \v 30 entonces yaj cotzoc mi ⁿvin, y mø'n cruzcøsi. \p \v 31 Jetsetique't pane covi'najø'is y aṉgui'mguyji'ṉ aṉma'yoyajpapø pø'nis cyøsijcayajque't nañøjayajtøju: \p ―Eyata'mbø yaj cotzocyaju; pero ji'n mus yaj cotzoc ñe' vyin. \v 32 O'ca yøti ndø istamba Cristo, ndø Aṉgui'mbata'm tø øtz Israel pønda'm chøṉø, nø myø'nupø cruzcøsi, entonces maṉba ndø va'ṉjamdame que Diosis 'Yunete. \p Y pøn ma'møyajupø Jesusis syayamaye eyapø cruzcøsi, je'is cyø'o'nøyajque'tu Jesús. \p \v 33 Paṉguc jamasye'ṉomo oy pi'tzø'ajnøm mumu nasindumø, hasta las tres de la tarde tøc min sø'ṉnøṉgue'te. \v 34 Y a las tres pømi veju Jesús. Ñe 'yote'omo nømu: \p ―Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? ―nømbapøte ndø ote'omo: Øjchøṉ mi Dios, øjchøṉ mi Dios, ¿ticøtoya mi ndø patzpø'u tzajcu? \p \v 35 Y vene aṉbø'nis jiṉø te'ñajupø'is myañaju ti nø chamu Jesusis y nømyaju: \p ―Mandamø, yø'ṉis nø vyejay Elías. \p \v 36 Y pochu'ṉu tum pøn maṉu yac muj tzoja vinagre'omo y cyot capecøsi va'cø yaj qui'may møji va'cø cyojtay Jesusis 'yaṉna'como va'cø cyømu'c tzoja, y nømu: \p ―¡Tzactamø! Ma ndø a'mda'i o'ca minba Elías va'cø yac mø'nø. \p \v 37 Entonces pømi vej Jesús y ca'u. \v 38 Jicsye'c cuctzitz tucu jø'mupø masandøjcomo va'cø chøc cuarto. Cuctzitz desde møji hasta cø'yi. \v 39 Jenna'ṉ te'nu nø 'ya'mupø Jesús soldado covi'najø'is. Cuando isu jujche ca' Jesús, nømu: \p ―Viyuṉsye yøṉø pøn Diosisna'ṉe 'Yune. \p \v 40 Ityajque'tutina'ṉ yomo ya'i nø 'ya'myajupø'is. Entre ñe'comda'm ijtuna'ṉ María Magdalena, y ijtuna'ṉ eyapø María ijtu'is 'yune tum ñøyipø'is más muquipø Jacobo, y eyapø ñøyipø'is José. Y itque'tuti jiṉø eyapø yomo ñøyipø'is Salomé. \v 41 Cuando Jesús Galilea nasomna'ṉ ijtu, jicø yomo'is o pya'tyaje y oy cyøyosøyaje. Y también nømna'ṉ 'ya'myajque'tu vøti eyata'mbø yomo'is oyupø'is ñøtu'ṉayaje Jesús cuando minu Jerusalén gumgu'yomo. \s1 Niptøj Jesús \p \v 42 Jicø jamamete cuando cyomeque'ajyajpana'ṉ sapøjcuy jamacøtoya porque jyo'pit sapajcuy jamamete. Por jetcøtoya como tza'i'ajnømu, \v 43 min José Arimatea cumgupyøn. Myøja'ṉombø pønete ijtu'is aṉgui'mguy. Yø'ṉis jyo'cpana'ṉ va'cø min 'yaṉgui'm Dios. José pømi pøjcu va'cø cyønu'c Pilato y vya'cay permiso va'cø pyøjcay Jesusis cyoṉña. \v 44 Pilato'is nømna'ṉ cyomo'yu que ja cya'øtøc Jesús, y vyejay soldado covi'najø y aṉgøva'cu o'ca viyuṉse ca'u'am. \v 45 Cuando soldado covi'najø'is ñøjay: “Ca'u'am”; Entonces Pilato'is ñøjmay José va'cø pyøjcaya'am Jesusis cyoṉña. \v 46 Y Jose'is jyuy sábana vøjpø, ñømø'n Jesús cruzcøsi, y myon sabanaji'ṉ. Cyot tzatøjcomo nojtayupø tza'omo y piti'aṉga'm møjapø tza'ji'ṉ. \v 47 Y isyaj María Magdalena'is y Jose'is myama Maria'is jut cojtøju. \c 16 \s1 Visa' Jesús \p \v 1 Cuando cøjtu'cam sapøjcujyam, maṉ jyuyaj suñi viquicpapø perfume María Magdalena'is, y Jacobo'is myama Maria'is y Salome'is. Maṉ jyuyaj perfume va'cø maṉ jyasayaj Jesús. \v 2 Y semana tzo'tzcu jyama, namdzuti nu'cyaju tzatøjcaṉvini cuando qui'mu'cam jama. \v 3 Y nañøjayajtøju: \p ―¿I'is maṉba tø pititzu'ṉatyam tza' 'yaṉga'mbapø'is tzatøc? \p \v 4 Pero cuando quendonde'ñaju, isyaj tza' que pitipø'umna'ṉ, y tza' møjapøte. \v 5 Tøjcøyaj tzatøjcomo y isyaj uñbøn po'csupø chø'na'ṉomo. Uñbø'nis myejsuna'ṉ pøjipø tucu sujpopopø, y ña'chaj yomo'is. \v 6 Pero pø'nis nøjayaj yomo: \p ―Uy ñatztame. Nø mi me'tztam Jesús Nazaret cumgu'pyøn oyupø ma'møtyøj cruzcøsi. Pero visa'u'am, ja itøm yø'qui. Ma a'mistamø jut oyumø cojtøji. \v 7 Maṉdyamø ma tzajmatyam ñøtuṉdøvø Pedrota'm que Jesús maṉba vi'na maṉ Galilea nasomo. Jeni maṉba mi istam Jesús jujche mi ncha'maṉvajcatyamuse. \p \v 8 Entonces yomota'm pochu'ṉyaj tzatøjcomo porque nømna'ṉ syøtøtyaj na'tze'is. Y ni ja chajmayaj ni tiyø ni iyø, porque ña'chaju. \s1 Jesusis yaj quejay vyin María \p \v 9 Después que Jesús visa'u namdzu semana tzotzcu jama'omo, vinbø yac is vyin María Magdalena. Maria'is chocoyomo oyuna'ṉ yac tzu'ṉay cu'yay yatzipø espiritu. \v 10 Maria'is maṉ chajmayaj lo que oyupø vityaj Jesusji'ṉ. Jicta'm nømna'ṉ toyapøcyaju y nømna'ṉ vyo'yaju. \v 11 Cuando Maria'is chajmayaju que Jesús visa'u y oy isi, ja vya'ṉjamyajø. \s1 Jesusis yaj quejayaj vyin metzcuy aṉmayajpapø \p \v 12 Mas jøsi'cam Jesusis eyase cyejnayaju vyin metzpøn nø myaṉyajupø tu'ṉomo. \v 13 Metzpøn vitu'yaju y oy chajmayaju eyata'mbø, pero eyata'mbø'is ja vya'ṉjamyajque'tati. \s1 Jesusis cyø'vejyaj apostoles \p \v 14 Mas jøsi'cam Jesusis yaj quejayaj vyin once ñøtuṉdøvø mientras po'csyajuna'ṉ mejsya'omo y Jesusis 'yojnayaju porque ja vya'ṉjamyajø y ji'n vyøjta'm qui'psocuy. Porque ja vya'ṉjamyajø lo que chajmayajuse eyata'mbø'is o'ca Jesús que visa'upø. \v 15 Y ñøjayaju Jesusis: \p ―Maṉdam nasvindumø, y ocpoñøvijtam mumu pø'nomo jujche muspa cyotzocyajø. \v 16 I'is vaṉja'mbøjtzi y nø'yøpya, cotzocpa. Pero i'is ji'nø va'ṉjajme, tocopya. \v 17 Y yøcseta'mbø seña maṉba chøcyaj va'ṉjamyajpa'stzi: ø nøyicøsi maṉba yac tzu'ṉyaj yatzi'pø espiritu pø'nis choco'yomda'm; maṉba oñaj eyata'mbø ote. \v 18 Maṉba ñucyaje cyø'ji'ṉ yatzipø tzan, y aunque venenupø, ji'n ni ti chøjcayaje. Además maṉba cyotyaj cyø' ca'eta'mbøcøsi, y maṉba tzocyaje. \s1 Qui'm Jesús tzajpomo \p \v 19 Y jetse cham Jesusis y entonces nømaṉdøj møji tzajpomo y po'csu Diosis chø'na'ṉomo, mas myøja'ṉ aṉgui'mbapø pyo'cspamø. \v 20 Ñøtuṉdøvø tzu'ṉyaju y chamboyaj ote aunque juti, y ñe'c ndø Comi'is cyotzoṉyaju, y yac isyaj milagro'ajcuy va'cø myustøjø que viyuṉsyepø ti nø chamyaju ñøtuṉdøvø'is.