\id MAT \h San Mateo \toc1 Vøjpø Ote San Mateo'is Jyayuse \toc2 San Mateo \toc3 Mt. \mt1 San Mateo \mt2 Vøjpø Ote San Mateo'is Jyayuse \c 1 \s1 Jesucristo'is pyeca jata tzu'ṉguy \p \v 1 Yøn lista vi'nata'mbø pø'nis chacyajupø 'yune jutipø'omo pø'naj Jesucristo. Davijdis y Abraha'mis chacyajupø 'yune'omo pø'naj Jesucristo. \p \v 2 Oy Abraha'mis 'yune Isaac y Isaajquis 'yune Jacob, y oy Jacojbis 'yune Judá, y ityajque'tuti Juda'is 'yatzi y myuqui. \v 3 Oyaj Juda'is 'yune Fares y Zara; y Zara'is myama Tamar. Oy Faresis 'yune Esrom y Esro'mis 'yune Aram. \v 4 Oyajque't Ara'mis 'yune Aminadab, y Aminadajbis 'yune Naasón, Naaso'nis 'yune Salmón, \v 5 Salmo'nis 'yune Booz; y Boosis myama Rahab. Entonces oy Boojsis 'yune Obed y Obejdis myama Rut. Ocye't Obejdis 'yune Isaí, \v 6 y Isai'is 'yune aṉgui'mba David, Davijdis 'yune Salomón, y Salomo'nis myama Uriasisna'ṉe yomo. \p \v 7 Entonces oy Salomo'nis 'yune Roboam, Roboa'mis 'yune Abías, Abiasis 'yune Asa. \v 8 Asa'is 'yune Josafat, Josafajtis 'yune Joram, Jora'mis 'yune Uzías, \v 9 Uziajsis 'yune Jotam, Jota'mis 'yune Acaz, Acasis 'yune Ezequías, \v 10 Ezequiasis 'yune Manasés, Manasesis 'yune Amón, Amo'nis 'yune Josías. \v 11 Josiasis 'yune Jeconías; y ityajque'tuti Jeconiasis myuqui jic tiempo cuando obligado ñømaṉyajtøj Israel pønda'm Balilonia nasomo. \p \v 12 Y jøsicam cuando jena'ṉ ityaju'c Babilonia nasomo, oy Jeconiasis 'yune Salatiel, y Salatiejlis 'yune Zorobabel, \v 13 Zorobabejlis 'yune Abiud, Abiujdis 'yune Eliaquim, Eliaqui'mis 'yune Azor, \v 14 Azojris 'yune Sadoc, Sadojquis 'yune Aquim, y Aqui'mis 'yune Eliud, \v 15 Eliujdis 'yune Eleazar, Eleasaris 'yune Matán, y Mata'nis 'yune Jacob. \v 16 Y Jacojbis 'yune José; y José Maria'is jyaya, y María Jesusis myama, Jesús ñøjayajpapø Cristo Diosis cyø'vejupø. \p \v 17 Así que desde Abraham hasta David it catorce nac oy vi'na pø'nis 'yune. Oy 'yune'is 'yune, y entonces je 'yune'is 'yune hasta ta'n catorce nac. Y desde David hasta que nømaṉyajtøju Babilonia nasomo itque't catorce nac oy vi'napø pø'nis 'yune'is 'yune, y eyapa catorce nac hasta que pø'naj Cristo. \s1 Pø'naju Jesucristo \p \v 18 Cuando maṉba'cna'ṉ pø'naj Jesucristo, yø'cse o tucnømi: ijtuna'ṉ myama Maria'is cyompromiso Joseji'ṉ para que va'cø cyo'tøjcajyajø. Pero antes quena'ṉ va'c ityaj tyumø'omo, min chi'yaj cuenta que ji'ndame tyumbø María; pero Masanbø Espiritu Santo'is milagropit oy une pa'te. \v 19 Como jyaya José tum pøn siempre chøcpapø'is vøjpø tiyø, qui'psu va'cø yaj cyompromiso Mariaji'ṉ; pero va'cø ñu'mdzacø, va'cø jana syijcatyøj María. \v 20 Mientras que jetsena'ṉ nø qui'psu, Jose'is cyønapasyi'øy tum angeles ndø Comi Diosis cyø'vejupø, y aṉgelesis ñøjayu: \p ―José; mitz Davijdis mi 'yune: U mi ña'ṉdzu va'cø mi mbøjcøchoṉ María como mi yomo, porque je une maṉbapø isi, Masanbø Espiritu Santo'ise milagropit maṉba isi. \v 21 Y je maṉba is une, maṉba mi yac nøyi'aj JESUS. Y jetse ñøyi porque maṉbapø yaj cotzocyaj cyojapit ñe pyøn. \p \v 22 Y cuando jetse tujcu, viyu'ṉaju lo que chamuse tza'maṉvajcopapø pø'nis ndø Comi Diosis chi'use qui'psocuy va'cø chamø. Y lo que chamuse, viyu'ṉaju. Ndø Comi Dios nømu: \q1 \v 23 Je papiñomo ji'name tyumbø, y maṉba is une. \q1 Y maṉba ñøyi'aj Emanuel. Y je palabra Emanuel nømbapøte: que Dios tø øtzji'ṉda'm. \p \v 24 Y José mø'ṉdonsa'u ñapasyi'omo, y chøjcu lo que ndø Comi Diosis 'yaṉgelesis chajmayuse, y ñøtøjcøy María tyøjcomo. \v 25 Pero ja ñø'itøtøcna'ṉ como yomose hasta que is Maria'is vi'na pønbø 'yune, y cyojtayaj ñøyi JESUS. \c 2 \s1 Oy tyu'nisyaj Jesus 'ya'myajpapø'is matza \p \v 1 Jesús pø'naj tum cumgu'yomo ñøyipø'is Belén, Judea nasombø cumguy cuando Herodes Judea nasombø aṉgui'mba. Entonces nu'cyaj Jerusalén cumgu'yomo pøn tzu'ṉyajupø jama qui'mgucyøsi, y matza 'ya'myajpapø'is. \v 2 Y cyø'ocvacyaju je'is: \p ―¿Jut it jic Israel pø'nis 'yaṉgui'mbata'm jic pø'najupøtøc? Porque jama qui'mgucyøsi isatyam je'is myatza, y mindamupøm chønø yø'qui va'cø ṉgujnejatyamø va'cø ṉgøna'tzøtyamø. \p \v 3 Pero cuando aṉgui'mbapø Herodesis myusu que pø'naj eyapø aṉgui'mba, entonces hasta jujchese tujcu; y mumu pøn jic Jerusale'nombø'is jetseti o'ca jujchese tucyajque'tu. \v 4 Entonces jic aṉgui'mba'is vyejayaj pane'is cyovi'najøta'm y lo que 'yaṉmayajpapø'sna'ṉ Israel pø'nis 'yaṉgui'mgutya'm, y 'yocva'cyaju aṉgui'mba'is jujna'ṉ ma pø'naj Cristo. \v 5 Entonces je'is 'yaṉdzoṉyaju ñøjayaju: \p ―Maṉba pø'naje Bele'ṉomo, Judá nasombø cumgu'yomo, porque jetse jachø'y cha'maṉvacpapø'is Diosis 'yote, porque jyay yø'cse: \q1 \v 6 Y mitz Belén gumguy pønda'm Judea nasomda'mbø, ji'n menos mi 'yaṉgui'mi que eyata'mbø covi'najø Judea nasomo. Porque mi ṉgumgu'yomo mijtzaṉgø'm it más ijtu'is aṉgui'mguy, maṉba'is 'ya'm ø ṉgumguy Israel. \m Jetse jyay cha'maṉvacpapø'is. \p \v 7 Entonces Herodesis ñu'mvejayaj matza 'ya'myajpapø'is y 'yocva'cyaju mero jujchøc quejtzo'tz matza. \v 8 Entonces Herodesis cyø'vejyaju matza 'ya'myajpapø'is Belén gumgu'yomo, y ñøjayaju: \p ―Maṉdam jiṉø, y cø'ocvactam vøjø jic une. Y cuando mi mba'jtamba, tø tzajmatyamø, va'cø maṉgue'tati øjtzi va'cø maṉ ṉgujnejacye'ta. \p \v 9 Cyøma'nøyaju'cam je aṉgui'mba, maṉyaj matza 'ya'myajpapø'is. Y isyaju jama qui'mgucyøsi matza vi'najpa maṉu hasta que ijtumø je une, y jen te'ṉdzø'yu. \v 10 Cuando jic pø'nis isyaj matza, tzi'ṉbø'yaj vøti. \v 11 Cuando nømna'ṉ cya'ṉdøjcøyaj tøjcomo, isyaj une myama Mariaji'ṉ. Entonces cutquecyaju y vya'ṉjamyaju je une. Luego 'yaṉvacyaj cyaja y vyactzi'yaj oro y pomo y suñi viquicpapø perfume. \v 12 Y jøsicam Diosis chajmayaj cyønapasyi'omo que va'cø jana vitu'yaj ijtumø Herodes; por eso eyapø tu'ṉom vitu'yaju para va'cø ñu'cyaj ñasomda'm. \s1 Poyaj para Egipto nasomo \p \v 13 Y maṉyaju'cam jic 'ya'myajpapø'is matza, ndø Comi Diosis 'yaṉgeles cyønapasyi'øy Jose'is. Y aṉgelesis ñøjayu: \p ―Te'nchu'ṉø y pøc yøṉ une myamaji'ṉ y maṉ Egipto nasomo hasta que øtz mi nøjambacsye'ṉomo. Porque Herodesis mapø mye'tz je une para que va' yaj ca'ø. \p \v 14 Entonces te'nchu'ṉ José y pyøc je une myamaji'ṉ y tzu'ṉyaj tzu'i, maṉyaj Egipto nasomo. \v 15 Jen o ityaju hasta que ca' Herodes. Entonces jetse tujcu que maṉyaj Egipto'omo para que va'cø tyucø ndø Comi Diosis chi'use tza'maṉvajcopyapø qui'pscocuy va'cø chamø: “Egipto nasomo ⁿveja'yø ø ⁿUne va'cø chu'ṉø”. \s1 Herodesis cyø'veyaj soldado va'cø yaj ca'yaj une \p \v 16 Cuando Herodesis chi' cuenta que 'yaṉgøma'cøyaj 'ya'myajpapø'is matza, qui'sca'comø'nu. Por eso chi' orden va'cø yaj ca'yaj mumu une metza ameta'mbø y mas che'ta'mbø lo que ityajupøna'ṉ Belén gumgu'yomo y ribera'omo. Jic metza ame tiempo chajmayaju'csye'ṉomo 'ya'myajpapø'is matza cuando quej matza. \v 17 Jetse viyu'ṉaju jachø'yuse tza'maṉvajcopapø Jeremiasis, je'is chamu: \q1 \v 18 Mandøj ote Ramá cumgu'yomo, \q1 vo'yajpa y vejyajpa pømi, \q1 y Raquejlisna'ṉe nø cyøveju 'yune. \q1 Ji'namna'ṉ syun va'cø chambasencia'ajtøjø porque ca'yajupømete. \p \v 19 Pero jøsi'cam ca'u Herodes, y entonces tum ndø Comi Diosis 'yaṉgelesis cyejay napasyi'omo José jiṉø Egipto nasomo. Y ñøjayu: \p \v 20 ―Te'nchu'ṉø, pøc je une myamaji'ṉ y vitu' Israel nasomo; porque ca'yaju'am maṉbapø'sna'ṉ yaj ca'yaje. \p \v 21 Entonces José te'ñchu'ṉu y ñømaṉ je une myamaji'ṉ Israejlis ñasomda'm. \v 22 Pero Jose'is myusu que cuando ca'u Herodes, tzø'cye't 'yune Arquelao va'cø 'yaṉgui'mø Judea nasomo jyata'is itcu'yomo. Y por eso José na'tzu va' maṉ jiṉø. Entonces tzajmatyøj ñapasyi'omo Galilea nasomo va'cø myavø. Y jiṉ o maṉ José cyo'uneji'n y myamaji'ṉ. \v 23 Cuando nu'c jeni, maṉ it Nazaret cumgu'yomo. Jetse viyu'ṉaju lo que chamyaju cha'maṉvacpapø'is que Jesús ma ñøyi'aj nazareno. \c 3 \s1 Juan nø'yø'opyapø min chamgøpucs ja ijnømømø \p \v 1 Jic tiempo'omo min Juan nøyø'opyapø, min chamgøpucs ja ijnømømø Judea nasomo. \v 2 Nømu: \p ―Qui'psvitu'tamø porque pronto'am maṉba aṉgui'm tzajpomopø Dios. \p \v 3 Tza'maṉvajcopapø Isaiasis o chame que maṉba it pøn; y Juanete jic pøn Isaiasis chamupø. Isaías nømu: \q1 Nø vyejnøm ni i ja ityømø, nømba: \q1 “Como ndø vøjø tzøjcatyamba tuṉ møja'n aṉgui'mbapøcøtoya, \q1 jetse mi ndzocoy hay que va'cø mi vøjø ndzøcatyamø porque maṉba min ndø Comi”. \p \v 4 Jua'nis tyucu, camello copø'nisna'ṉe pyøcpø. Y chec vatcuy nacapøte, y vyi'cpana'ṉ aju y cyu'tpana'ṉ yumi tzinu. \v 5 Y Jerusalén gumgu'yomda'mbø, y jic Judea nasomda'mbø, y tome Jordán nø'om ityajupø; mumu miñaju va'cø cyøma'nøyaj Juan. \v 6 Cuando chamyajpana'ṉ cyoja, Jua'nis ñø'yøyaju Jordán nø'omo. \p \v 7 Jua'nis isu que nø ñu'cyaju vøti fariseo va'ṉjajmocuy ñø'ijtupø'is y saduceo va'ṉjajmocuy ñø'ijtupø'is. Miñaju va'cø ñø'yøyajø. Y ñøjayaju Jua'nis: \p ―¡Tzanse mi yandzita'm mijtzi! ¿Ti'ajcuy mi ṉgui'pstamba o'ca muspa mi mbyotyamø va'cø jana mi ṉgyastigatzøctam Diosis cuando qui'syca'pa ñe'cø? Ji'n mus mi mbojyatyam Dios. \v 8 ”Tzøctam vøjø jujche syunbase cuando mi ṉgui'psvitu'tamu'jcam; \v 9 y u mi ṉgui'pstamu que maṉba mi ṉgyotzoctame porque Abraham mi mbeca jata tzu'ṉgutya'm. Porque øtz mi nøjanda'mbøjtzi que hasta yøṉ tza' Diosis muspa yac pønvituyajø va'cø Abraha'mis 'yune'ajyajø. \v 10 Como tum pøn ñø'ijtu'is jacha listo va'cø tyøṉyaj cuy ji'n tyø'mayajepø va'cø pyoṉbø'yajø juctyøjcomo, jetse Dios listo yøti va'cø cyastigatzøcyaj pøn ji'n chøcyajepø'is vøjpø tiyø. \v 11 Øtz viyuṉse mi nø'yøndya'mbøjtzi nø'ji'ṉ porque mi ngui'psvitu'tamu'am vøjpø ticøsi. Pero ma min øjtzaṉgø'mø mas pømi'øyupø que ji'n øjtzi. Øtz ji'nchø vøjpø como jicse. Va'cø chøjcay nu'csocuy jicø myøja'ṉombø pøngøtoya syunba más vøjpø pøn que øjtzi, porque ji'n aunque i'is mus chøjcaye. Je'is maṉba mi nø'yøndyam Masanbø Espiritu Santoji'ṉ y juctyøcji'ṉ. \v 12 Como tum pøn ñø'ijtu'is cyø'omo yemguy listo va'cø cyøsujø trigo pyuj va'cø pyuj ñaca, jetse je maṉbapø mini, je'is maṉba cyøpiṉyaj pøn. Y como vøjpø pyuj ndø tu'mba va'cø ndø aṉne'ṉgø, y ñaca ndø pyoṉbø'japya; jetse je'is maṉba yac tu'myaj vøjta'mbø pøn tyøjcomo y yatzita'mbø maṉba pyoṉbø'yaj nunca ji'n tu'yipø juctyøjcomo. \s1 Nø'yøy Jesús \p \v 13 Entonces Jesús tzu'ṉ Galilea nasomo y nu'c Jordán nø'omo ijtumø Juan, para que va'cø ñø'yøyø Jua'nis. \v 14 Primero ja syun Jua'nis va'cø ñø'yøy ndø Comi Jesús. Jua'nis ñøjay ndø Comi: \p ―Øjtzi vøjø va' mi ndø nø'yøy mijtzi y mitz mi min para que øtz va'cø mi ⁿnø'yøyø. \v 15 Pero Jesusis ñøjayu: \p ―Yaj jetsepø mi ṉgui'psocuy; porque jetse tiene que va'cø ndø tzøcø va'cø ndø tzøc Diosis syunbase. \p Entonces Jua'ṉis vyo'møjayu va'cø ñø'yøy Jesús. \p \v 16 Cuando Jesús nø'yøyu, put je nø'cø'mø, y tumø hora aṉvac tzap; y Jesusis isu Diosis 'Yespiritu nø myø'nu como palomase y jetcøsi nu'cu. \v 17 Entonces mandøju nø vyejmø'n ote tzajpomo, nømu: \p ―Yøṉø ø Une sunbapø øjtzi, jetcøtoya casøpyøjtzi. \c 4 \s1 Yatzi'ajcuy'is o chøjquis Jesús \p \v 1 Luego Espiritu'is ñømaṉ Jesús ni i jya'ityømø para que va'cø chøjquis yatzi'ajcu'is a ver o'ca muspa yac tocoy Jesús. \p \v 2 Jesús o it jana cu'ti cuarenta dias chu'ji'ṉ jamaji'ṉ, y jøsi'cam osu. \v 3 Entonces tyo'møy Jesús yatzi'ajcu'is va'cø chøjquis a ver o'ca muspa chøctocoya. Yatzi'ajcu'is ñøjay Jesús: \p ―Si de veras o'ca Diosise mi 'yune, yac panvitu yøṉ tza'. \p \v 4 Pero Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Ji'nø maṉ mbaṉdzøqui porque it Diosis 'yote jachø'yupø, nømba: “Ji'n solo cu'tcuji'ṉdi queñaje pøn, sino mumu lo que chambapø ote Diosis, jetji'ṉ jamacøtyajpa”. \p \v 5 Entonces yatzipø'is ñømaṉ Jesús masan gumguy Jerusale'nomo y ñøqui'm møji masandøj copajcomo. \v 6 Y ñøjayu: \p ―Viyuṉse o'ca Diosis mi 'yune, locsmø'nø, tøjpaṉque'c nasomo; porque it Diosis 'yote jachø'yupø nømba: \q1 Diosis ma chi' orden aṉgeles para que va'cø mi ṉgüendatzøcø, \q1 maṉba mi ñømaṉ cyø'ji'ṉ \q1 va'cø jana mi nejpinduc ni jutipø tza'cøsi, ni ti jana mi ndzøcø. \p \v 7 Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―También it Diosis 'yote jachø'yupø: “U mi ndzøjquis a prueba ndø Comi Dios”. \p \v 8 Otra vez yatzipø'is ñømaṉ Jesús ye'ṉupø cotzøjcøsi y cøyin isindzi mumu ijtuse cumguy nascøsi y myøja'ṉo'majcuy. \v 9 Y yatzi'ajcu'is ñøjayu Jesús: \p ―Ma mi ndzi' aṉgui'mguy mumu yøṉgøsi o'ca mi ṉgyujnepya va'cø mi ndø va'ṉjam øjtzi. \p \v 10 Entonces Jesusis ñøjayu: \p ―Mavø, Satanás, ji'na mi ṉgujnejaye; porque it Diosis 'yote jachø'yupø, nømba: “Va'ṉjam ndø Comi Dios, y solo je'is ñu'csocuy tzøjcayø”. \p \v 11 Entonces je yatzi'ajcuy tzu'ṉu, chac jen Jesús y miñaj angeles va'cø cyotzoṉyajø. \s1 Yoscho'tz Jesús \p \v 12 Cuando Jesusis myanu que Juan preso'omna'ṉ ijtu, maṉ Galilea nasomo. \v 13 Pero ja chø'y jic Nazaret cumgu'yomo, sino maṉ it Capernaum cumgu'yomo. Je cumguy mar saya'om ijtu, Zabulón y Neftalí nasomo. \v 14 Jetse viyu'ṉaju lo que jyachø'yuse tza'maṉvajcopyapø Isaiasis; je'is jyayu: \q1 \v 15 Jic Zabulón nasomo y jic Neftalí nasomo, \q1 jic Majraṉvinpø tu'ṉombø; Jordán nø'cøtu'møṉ, \q1 Galilea nasomo ityajumø lo que ji'ndyet Israel pønda'm; \q1 \v 16 Pi'tzø'ajcu'yomo ityajupø pø'nis isyaj møjapø sø'ṉgø. \q1 Jetsena'ṉe ma ca'yaj pi'tzø'ajcu'yomo, pero min syø'ṉocpacyaj møja sø'ṉgø'is. \p \v 17 Entonces Jesusis cha'maṉvactzo'tzu, nømu: \p ―Qui'psvitu'tamø, porque pronto'am maṉba aṉgui'mi tzajpomopø Dios. \s1 Jesusis vyejayaj macsycuy ataraya nacsyajpapø \p \v 18 Jesús nømna'ṉ cyøjtu Galilea mar saya'omo cuando isyaj nø cyoque nucyaju tum pøn myuquiji'ṉ. Tum ñøyina'ṉ Simón, y mismo tumbø'is ñøyina'ṉ Pedro. Y eyapø Andresna'ṉ ñøyi. Coque nuctayuta'mete y nømna'ṉ ñacsyaj ataraya nø'cø'mø. \v 19 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Ma tø pa'jtamø. Yøti ji'n ma mi nuctam coque, sino pøn maṉba mi yac mindam øtzcø'mø. Porque øtz jetse maṉba mi yac yostame. \p \v 20 Entonces luego chacyaj 'yataraya y maṉyaj Jesusji'ṉ va'cø vityajø. \p \v 21 Usy vit Jesús y isyaj metzcuy Zebedeo'is 'yune, tum ñøyipø'is Jacobo, y tum ñøyipø'is Juan. Barco'omna'ṉ ityaj jyataji'ṉ nømna'ṉ vyøjøtzøcyaj 'yataraya. \v 22 Cuando Jesusis vyejayaju, chacyaj byarco jeni jyataji'ṉ maṉyaj Jesusji'n va'cø vityajø. \s1 Jesusis nømna'ṉ isindzi'yaj vøtipøṉ \p \v 23 Jesusis nømna'ṉ 'yocvit Galilea nas y tumdumbø Israel pø'nis tyu'mgutyøjcomo nømna'ṉ cha'mindzi'yaj vøjpø ote jujche aṉgui'mbase Dios. Y yac tzocyajpana'ṉ aunque jujchepø ca'cuy ñø'ityaju'is. \v 24 Y mumu Siria cumgu'yomda'mbø'is myusyajque'tu que Jesús yac tzojcopya, y ñømijnayaj mumu toya nø isyajupø'is ca'cuji'ṉ, ji'n tumø cuentata'mbø'is cya'cuy. Ñømiñaj yatzi'ajcu'is yacsutzøcyajupø y tu'yajpapø y ñømijnayajque't ji'n musi vityajø. Y Jesusis yac tzocyaju mumu. \v 25 Maṉ pya'tyaj Jesús vøti pø'nis; Galilea nasomda'mbø'is y Decápolis nasomda'mbø'is, y Jerusalén gumguyomda'mbø'is, y Judea nasomda'mbø'is y Jordán nø'cøtu'maṉda'mbø'is. Mumu maṉ pya'tyaje Jesús. \c 5 \s1 Chamgøpuṉ vøpø aṉma'yocuy cotzøjcøsi \p \v 1 Cuando Jesusis isyaj vøti pøṉ, qui'm cotzøjcøsi y jen po'cschø'yu. Y vyocøtøjcøyaj ñøtuṉdøvø'is. \v 2 Y Jesusis 'yaṉmacho'chaj yø'cse: \s1 I contento itpa \p \v 3 ―Contento ityajpa cyønøctøyøyajpa'is que ja it vøjpø tiyø choco'yomo, porque jetseta'mbø 'yaṉgui'myajpa y cuidatzøcyajpa Diosis. \p \v 4 ”Contento ityajpa maya'yajpapø, porque Diosis maṉba yajayaj myaya'cuy. \p \v 5 ”Contento ityajpa ji'n cyoquipi'is vyin, porque je'is ma pyøjcøchoṉyaj nasacopac Diosis chamdzi'yajupø. \p \v 6 ”Contento ityajpa ityaju'is gyanas va'cø chøcyaj Diosis syunbase, porque maṉba cyotzoṉyaj Diosis va'cø chøcyaj vøjpø tiyø. \p \v 7 ”Contento ityajpa lo que tyoya'ṉøyajpapø'is tyøvø, porque ñe'c Diosis maṉba tyoya'ṉøyajque'te. \p \v 8 ”Contento ityajpa los que limpiota'mbø'is chocoy, porque je'is ma isyaj Dios. \p \v 9 ”Contento ityajpa jic cojecsyajpapø'is va' yaj quipcuy, porque jet maṉba ñøjayaj Diosis: Øjchøṉ mi unenda'm. \p \v 10 ”Contento ityajpa los que yacsutzøcyajtøjupø nø chøcyaju aṉcø Diosis syunbase, porque tzajpombø itcuy je'is ñe'ayajpa. \p \v 11 ”Contento mi ijtamba cuando pø'nis mi ndyopa'o'nøtyamba y mi yacsutzøctamba y mi ṉgyø'o'nøndyamba cosa ji'n vyiyuṉda'mbø ticøsi. O'ca jetse mi ⁿyacsutzøctamba porque øtz mi ndø va'ṉjamdamba ancø, \v 12 casøtyamø y contento ijtamø; porque maṉba mi ṉgyoyojtam Diosis tzajpomo. Porque jetseti yacsutzøcyajque't tza'maṉvajcoyajpapø pøn vi'na antes que mitz mi ijtamba. \s1 Cana y sø'ngø nascøsta'mbø pøngøtoya \p \v 13 ”Mitz ṉgyana cuentata'mete yø'c nascøsi. Pero o'ca jic cana ji'n cyana'ome, entonces ji'n mus ndø yac yosa. Tiene que va'cø ndø patzpø' va'cø myaṉvitu'yaj pø'nis. Jetse mitz o'ca ji'n mi yostam vøjø Dioscøtoya, igual mi mbyatzpø'tandøjpa. \p \v 14 ”Mitz syø'ṉgø cuentata'mete nascøsi. Tum cumguy lomacøsi ijtu donde quiera quejpa. \v 15 Ni ji'n ndø ja'mbay no'a va'cø ndø cot cajacøtøjcø'mø; mejor ndø cotpa ye'ṉumø va'cø cyøsø'ṉoy ityajuse tøjcomo. \v 16 También mitzta'm tzøjque'tati vøjø y jetse por cuenta mi sø'ṉdaṉgue'tpati pø'nis vyi'naṉdøjquita'm. Entonces cuando pø'nis isyapa que mi ndzøctamba vøj mitzta'm, maṉba vyøcotzøcyaj ndø Janda tzajpom ijtupø. \s1 Jesusis cha'maṉvac aṉgui'mocuy \p \v 17 ”U mi ṉgui'pstamu o'ca mi'nøjtzi va'cø ⁿyajay Diosis 'yaṉgui'mocuy, o va'cø yajay tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis 'yaṉma'yocuy. Ja mi'nøjtzi va'cø ⁿyajayø, sino va'cø ⁿyaj coputa. \v 18 Porque viyuṉse mi ndzajmatyamba, hasta que yajpa tzap y nas, ni tum letra, ni tum punto Diosis 'yaṉgui'mocu'is ñe ji'n ma yaje hasta tucpa tiyø chamba. \v 19 Por eso o'ca ndø tzacpa aunque sea tum aṉgui'mocuy más ji'n myøja'ṉombø, y jetse ndø aṉmayajpa eyata'mbø va'cø chøcyajque'ta; entonces tø øtz ji'n ma tø valetzøjque't Diosis itcu'yomo. Pero o'ca ndø yaj coputpa, y ndø aṉmayajpa eyata'mbø va'cø chøcyajque'ta, entonces maṉba tø møja'ṉo'majø tzajpombø Dios 'yanqui'mbamø. \v 20 Mi nøjandya'mbøjtzi que o'ca ji'n mi ijtam más vøjø que 'yaṉmayajpapø'is aṉgui'mocuy ityajpase, y fariseo aṉma'yocuy ñø'ityajupø'is ityajpase, entonces ni jujche ji'n mus mi ndyøjcøy tzajpombø Dios 'yaṉgui'mbamø. \s1 Jesusis cham va'cø jana tø qui'syca'ø \p \v 21 ”Mi ñchajmatyandøju'am jujche tzajmayajtøju pecapøn, jej nømyaju: “Uy yaj ca'otyame, pues yaj ca'opyapø tiene que va'cø cyastigatzøctøjø”. \v 22 Pero mi nøjandya'mbøjtzi que o'ca mi ṉgui'sca'pa mi ndøvøji'ṉ, tiene que va'cø mi ṉgyastigatzøctøjø. O'ca mi ndopa'o'nøpya mi ndøvø, tiene que va'cø mi ⁿyaj coja'ajø aṉgui'myajpapø pø'nis cuando tu'myaju'cam. Y o'ca mi ṉgoraje nøjapya mi ndøvø: “ⁿJyovi mijtzi”. Entonces como jetse mi nøjapya mi ndøvø, por eso ya mero yatzi'ajcu'yomo mi myaṉba. \p \v 23 ”Jetcøtoya o'ca nø mi nøminu aunque tiyø va'cø mi ṉgot altarcø'mø para Dioscøtoya, y jen mi ⁿjyajmundzøcpa que mi ndøvø'is nømdi mi ṉgui'sayu, porque ja mi ñømaṉ mi ndøvø vøjø, \v 24 entonces tzac jeni mi ndzi'ocuy altarcø'mø, y maṉ vi'na'c va'cø o'nøy mi ndøvø va'cø jyajmbø cyoraje. Entonces maṉgue't altarcø'mø va'cø mi ndzi' lo que maṉbapø mi ndzi' Dios. \p \v 25 ”O'ca mi ṉgui'sapapø'is mi ṉgyøva'cøpya, mientras tu'ṉomdøc mi ijtamu antes que mi ñu'ctam atcanicø'mø, 'yo'nøy vøjø jetse va'c yac tzø'yø, va'cø jyajmbø' quipcuy. Porque o'ca ji'n mi vøjøndzøc jetse, maṉba mi ṉgyøva'cøy atcanicøsi, y je'is maṉba mi yac nuc policia'is y maṉba mi syomi. \v 26 Viyuṉsye mi nøjambyøjtzi: hasta que mi ṉgoyojaṉga'mba mi ja'ndze, ji'n ma mi mbyut preso'omo. \s1 Jesusis cham va'cø jana tø cøtzøjcø'yoya \p \v 27 ”Mi mandambati que ji'n vøj va'cø ndø cøtzøjcøy ndø ⁿjaya, o ndø ⁿyomo, va'cø jana ndø nø'it eyapø. \v 28 Pero øtz mi nøjanda'mbøjtzi: O'ca mi a'maṉga'pa eyapø yomo y sunba mi o'nøyø, es como mi ndzøjcu'am aunque ja mi ndzøcøpø, y jetze mi ṉgui'psocu'yomo mi ṉgøtzøjcøyupømete mi ⁿyomo. \p \v 29 ”Jetcøtoya o'ca mi ndzø'naṉ vitø'mis mi yaj cojapa'tpa, tzucsputø y patzpø'ø. Porque va'co mi yac tocoy tum vitøm, menos toya que va'cø coṉñapø mi mbyatzpø'tøj yatzi'ajcu'yomo. \v 30 Y o'ca mi ndzø'na'ṉis mi yaj cojapa'tpa, tøcspø'ø y patzpø'ø. Va'cø mi ṉgyø'cøtø'csø menos toya que va'cø mi mbyatzpø'tøj coṉñapø yatzi'ajcu'yomo. \s1 Jesusis chamu o'ca muspa tø co'tøjcajaṉvacø \p \v 31 ”Tzamdøjupøte vi'na: “O'ca pø'nis chacpa yomo, syunba va'cø chi' yomo toto que co'tøjcajaṉvajcu'am”. \v 32 Pero mi nøjandambati mijtzi: O'ca pø'nis chacpa yomo comecti, yomo'is ja cyøtzøjcøyø, entonces yomo'is maṉba pyøc eyapø pøn y jetse cyøtzøjcøpya jyaya, pero jyaya'is it cyoja porque ñec chajcu. Y pyøjcu'is tzactøjupø yomo jet cojapa'tpa. \s1 Nømu Jesús uy ndø tzambøc Dios como testigos \p \v 33 ”También mi mandamu que peca pø'nis vi'na chamyaju: “O'ca ndø Comi Diosis vyi'naṉdøjqui mi ñømba: Viyuṉse Dios maṉba ndzøqui; entonces tiene que va'cø mi ndzøcø”. \v 34 Pero mi nøjandyambati mijtzi: U mi ndzambøc Dios como testigos que viyuṉ nø mi nchamu, ni u mi ndzambøc tzap, porque Diosise 'yaṉgui'mgu pyo'cscuy. \v 35 Ni u mi ndzambøc nas, porque je Diosis tye'nguy. Ni u mi ndzambøc Jerusalén, porque møja'ṉombø aṉgui'mba'is cyumguy. \v 36 Ni u mi ndzambøc mi ṉgopac, porque ji'n mus mi yac popo'aj ni yac yøjcaj ni tumø mi ⁿvay. \v 37 Pero tum nacti nømø “jø'ø”, o “ji'nda”. Jenche'ṉomdi tzamø. O'ca más mi ndzamaṉøpya, yatipø'is mi ñøtzøcpa. \s1 Nømu Jesús que va'cø jana ndø nøndu'mbajcajø \p \v 38 ”Mi mandamu'am que tzamdøju pecapøn: “O'ca pø'nis chaṉgo'tzapya tyøvø'is vyitøm, eyapø'is muspa chaṉgo'tzacye't ji'quis vyitøm va'cø parejo tzø'yaj queyaṉ do'tita'm mye'chcø'i. Y o'ca pø'nis chaṉbujtapya tyøvø'is tyøtz, eyapø'is muspa ñøpujtacye't ji'quis tyøtz, va'cø parejo tøtztucu'ajyajø”. \v 39 Pero øtz mi nøjaṉdya'mbøjtzi: U mi nø tu'mbajcajtamu. O'ca mi nchaṉdøjpa mi ndzø'naṉ acapajcøsi, nøjayø: Muspa mi ndø tzaṉque't tu'møn, øtz jin ma mi ndzave. \v 40 O'ca aunque i'is mi ṉgyøva'cøpya y sunba pyøjcay mi ṉgamisa, nøjayø: O'ca más nø mi sunu, tø pøjcacye'tati ø ñchaqueta. \v 41 O'ca aunque i'is mi 'yobligatzøcpa va'cø nømaṉjay chømi media legua, pues nømaṉjayø y nøjayø: Mati mi nøma'ṉøjacye't mi ndzømi eyapø media leguanaque't. \v 42 O'ca mi ⁿvya'cpa aunque tiyø aunque i'is, muspa mi ndzi'ø. Y o'ca aunque i'is sunba ñu'cs aunque ti mijtzene, u mi nøjayø: Ji'n mus mi nu'cschi'ø. \s1 Nømu Jesús va'cø ndø sunø tø qui'sayajpapø'is \p \v 43 ”También mi mandamu'am que tzamdøju'am vi'na: “Sunø mi amigo y qui'say mi enemigo”. \v 44 Pero mi ndzajmatyambati mi øjtzi: Sundamø mi enemigota'm, o'nøtyam Dios va'cø cyotzoṉ mi enemigo aunque mi enemigo'is mi ṉgyø'o'nøpya. Tzøjcatyam bien mi ṉgui'sapyapø'is. O'nøtyam Dios va'cø cyotzoṉ Diosis mi enemigo aunque mi enemigo'is mi ndyopa'o'nøpya y mi ⁿyacsutzøcpa. \v 45 Jetse tzajpombø ndø Janda'is mi 'yune, porque je'is yaj qui'mba jama y nøcsø'ṉøpya mumu pøn parejo, sea yatzita'mbø, vøjta'mba; y je'is yaj quecpa tuj mumu pøngøtoya; o'ca sea chøcpapø'is Diosis syunbase, sea ji'ṉ chøqui'is Diosis syunbase. \v 46 Pues o'ca mi amigo mi sunba porque je'is mi syunba, Diosis ji'n mi ṉgyoyoje porque mi sunba mi amigo; porque jetsetique't cobratzøcyajpapø para gobiernocøtoya nay nøsyuñajtøjpa 'yamigoji'ṉ. \v 47 Y o'ca vøj mi nømaṉba na's mi amigo, y eyapø ji'n mi nømaṉ vøjø, ji'n mi ndzøc vøjpø tiyø. Pues aunque i'is ñømaṉba vøj 'yamigo. \v 48 Jetcøtoya tzøctam puro vøjpø tiyø como ndø Janda tzajpombø'is chøcpase. \c 6 \s1 Jesusis chamdzajcu jujche va'cø ndø tzøcø \p \v 1 ”Cuando mi ndzøctamba vøjpø tiyø, u mi ndzøctam pø'nis vyi'naṉdøjqui va'cø mi ⁿvyøṉgotzøc pø'nis; porque o'ca mi ndzøcpa vøjø va'cø mi ⁿvyøṉgotzøc pø'nis, entonces ndø Janda tzajpom ijtupø'is ji'n mi ñchi' ni ti coyoja. \v 2 Cuando mi ṉgotzoṉba pobre, uy mi ndzamgøpucs ti mi ndzøjcu. Porque ityaj pøn chi'yajpapø'is pobre tumin vøti pø'nomo va'cø isyaj vøti pø'nis; que sea tu'mguy tøjcomo, sea calle'omo. Jic chi'yajpapø'is tumin sunba va'cø vyøcotzøcyaj vøti pø'nis. Pero mi nøjandyamba viyuṉsye que jic chi'yajpapø'is pobre tumin vyøcotzøcyajpa pø'nis, pero ni ti coyoja ji'n ma chi'yaj Diosis. \v 3 Pero mitz cuando mi ndzi'pa pobre tumin, ni i u mi yac musu, ne'c musø ti mi ndzi'u. \v 4 Jetse nu'mdzi'ø; aunque nu'mdi nø mi ndzøjcu, pero ndø Janda'is nømdi isu, y je'is maṉba mi ñchi' mi ngoyoja. \s1 Jesusis chamu jujche va'cø ndø o'nøy Dios \p \v 5 ”Y cuando mi o'nøndyamba Dios, u mi ndzøctam jujche chøcyajpase vya'ṉjamba tzøcpa'is. Jetseta'mbø'is gyustatzøcyajpa va'cø tye'ñaj tu'mguy tøjcomo y calle tzove'omo va'cø jen conocsyajø va'cø isyaj aunque i'is, jeteme gyustatzøcyajpapø. Pero viyuṉ nø mi ndzajmayu que lo que gyusto ñø'ityaju, jetemete cyoyoja. Ni ti cyoyoja ji'n ma chi'yaj Diosis. \v 6 Pero mijtzi cuando mi o'nømbya Dios, tøjcøy mi ṉguarto'omo y aṉgojøy mi ⁿvin, y o'nøy ndø Janda lo que ji'n ndø isi. Y ndø Janda'is tø ispa aunque ndø tumgø'y tø itø, y je'is maṉba mi ṉgyoyoje. \p \v 7 ”Y cuando mi o'nømbya Dios, uy comeque jana tumnac ndzama misma oración. Porque jetse chøcyajpa ji'n cyomusyaje'is Dios. Cyomo'yajpa que Diosis maṉba myane o'ca jana ndumnac nø chamyaj tiyete. \v 8 Pero u mi ndzøctam je'is chøcyajpase. Porque ndø Janda'is ispa ti'is mi nchøjcapya falta antesti mi ⁿva'cpa ti sunba mi ⁿva'ṉgø. \v 9 Pero cuando mi o'nøndyamba Dios, yø'cse nømdamø: \q1 Ø Jandata'm tzajpom mi ijtupø'is, \q1 yaj cøna'tzøjay mi nøyi. \q1 \v 10 Minø mi aṉgui'moya. \q1 Yac tucø mi sunbase; jujche tzajpomo, jetze nascøs yac tucø. \q1 \v 11 Tø tzi'tam tumdum jama ndø jamaṉgøtcuy. \q1 \v 12 Tø yaj cotocotyamø ø ṉgoja, jujche øtz ⁿyaj cotocotya'mbøjtzi ti tzøjcatya'mbøjtzi aunque i'is. \q1 \v 13 O'ca yatzipø'is tzøjquista'mbøjtzi va'cø jujche yaj cojapajtamø, uy tø yac maṉdam jeni, sino tø yaj cotzoctam jana tø nuc yatzipø'is. \q1 Porque mijtzi aṉgui'mopyapø myøja'ṉombø, y vøj va'cø mi vøṉgotzøctam øjtzi mumu jamacøtoya. \p \v 14 ”Porque o'ca mitz ⁿyaj cotocotyamba mi ñchøjcatyambapø'is yatzitzoco'yajcuy, entonces maṉba mi ⁿyaj cotocotyaṉgue't ndø Janda'is. \v 15 Pero o'ca ji'n mi ⁿyaj cotocotyam mi ñchøjcatyambapø'is yatzitzoco'yajcuy, entonces ndø Janda'is ji'n ma mi ⁿyaj cotocojatyam mi yandzitzoco'yajcuy. \s1 Jesusis chamu jujche va'cø jana tø vi'cø ndø va'ṉjamocucøtoya \p \v 16 ”Cuando jana cu'ti mi ijtamba mi va'ṉjajmocuycøtoya, u yacsyu quene como chøcyajpase aṉgøma'cø'oyajpapø pø'nis. Pero ñe'cti jetse nø cyenu va'cø myusyaj pø'nis que jana cu'ti ityajpa. Viyuṉ nø mi ndzajmayu que jetemete cyoyoja, ni ti coyoja ji'n ma chi' Diosis. \v 17 Pero mitz cuando jana cu'ti ⁿijtu, jas mi ⁿvay y vinche'a, \v 18 va'cø jana myusyaj pø'nis que jana cu'ti mi ⁿijtu. Pero ndø Janda ji'n ndø isipø, je'is mi ⁿispa. Y je'is maṉba mi ñchi' mi ṉgoyoja pø'nis vyi'naṉdøjqui. \s1 Ricu'ajcuy tzajpomo \p \v 19 ”U mi aṉne'c ricu'ajcuy yø'c nascøsi, porque yø'c yø'pø'pa y putzpa y yajpa mumu tiyø; y ityaj nu'myajpapø, je'is ñu'myajpa. \v 20 Pero más vøjø va'cø mi aṉne'c mi ringu'ajcuy tzajpomo. Jiṉ ni ti ji'n yø'pø'i, ni ji'n pyutzi, ni ji'n yaje, ni ja ij nu'mbapø va'cø ñu'mø. \v 21 Porque jut ijtumø mi ricu'ajcuy, jendi maṉba itque't mi ndzocoy. \p \v 22 ”Ndø vindøm por cuenta ndø coṉña'is ño'ase. O'ca ndø vindøm sø'ṉba vøjø, muspa tø vitø. Jetse ndø tumø chocoy va'cø ndø sunø tzajpombø ricu'ajcuy, vøj tø itpa, ndø tzi'pa cuenta tiyø vøjpø. \v 23 Pero o'ca ji'n syø'ṉ ndø vindøm, pitzø'ajcu'yom tø itpa. Jetse o'ca ndø sunba nascøspø ricu'ajcuy, como pi'tzø'omse tø itpa. Así es que o'ca ndø qui'psocuy ji'n vyøjø, ni ti ja it vyø'om putpa. \s1 O'ca ndø sunba Dios o ndø sunba ricu'ajcuy \p \v 24 ”Ji'n mus ndø yosay tumnajcøsi metzcuy comi. Porque tum comi maṉba ndø suni, y tum ji'n maṉba ndø suni; o tum ndø comi ndø yosapya vøjø, y tum ji'n ndø yosay vøjø. O'ca Dios ndø yosapya, ji'n mus ndø yosay ricu'ajcuy. \s1 Diosis cyoqueñajpa 'yune \p \v 25 ”Por eso nø mi ndzajmatyamu: U mi nømaya'tamu ti maṉba mi ṉgu'jtame ti maṉba mi uctame, ni u mi nømaya'tamu jujche maṉba mi nducu'øtyam mi ⁿvin. Porque Diosis más mi yac yajmapya mi ṉguenguy que ji'n cu'tcuy; y mi ⁿvin más mi yac yajmapya que ji'n tucu. \v 26 A'mdam møji sititvityajpapø paloma. Ni ti ji'n ñipyaje, ni ji'n cyosechatzøcyaje; ni ji'n jyojøyaj troja, pero pyø'nøyajpa tzajpom ijtupø ndø Janda'is, y mitz mas vøti mi yac yamdamba je'is que ji'n paloma. \v 27 ¿Será que it mijtzomda'm muspapø ye'ṉaṉøy medio metro vøti nø qui'psu aṉcø? Pues ji'n musi. \p \v 28 ”¿Ticøtoya mi maya'ndamba ti maṉba mi mestame? A'mdamø lirio jøyø tza'mom ityajpapø jujche tzocyajpa. Ji'n yosyaje ni ji'n pi'tyaje. \v 29 Pero øtz nø mi ndzajmatyamu que møja'ṉ aṉgui'mba Salomón vøjpø itcu'yomo ja o mescøyoje va'cø chi'ṉø como tum jøyø chi'ṉbase. \v 30 Por eso o'ca Diosis jetse suñi yaj quenba ta'ṉø que yøti ijtu y jyo'pit poṉbø'tøjpa juctyøjcomo, está seguro Diosis maṉba mi yac mescøyojtam mijta'm; mijtzi mi mbyønda'm usypøtite mi va'ṉjajmoṉgutya'm. \v 31 Por eso u myaya'tamu, u ñømdamu: “¿Ti maṉba ndø cu'jtame, ti maṉba ndø uctame, ti maṉba ndø mestame?” \v 32 Porque jetseta'mbø tiyø mye'chajpa ji'n Diosis cuenta'ṉomda'mbø'is. Pero tzajpom ndø Janda'is ispa mumu ti ja mi nø'indøpø. \v 33 Mejor me'tzam vi'na va'cø mi ijtam Diosis 'yaṉgui'mgu'yomo, y va'cø mi ijtam Diosis syunbase, jetse Diosis maṉba mi ñchi'a'ṉøtyam tucusepø cu'tcusepø. \v 34 Por eso u mi myaya'ndamu jujche maṉba mi ijtam jyo'pit, porque jyo'pit maṉba it otro eyapø ti va'cø mi ṉgømaya'que'ta. Tumdum jama it ti va'cø ndø cømaya'ø. \c 7 \s1 U mi nømu que it mi ndøvø'is cyoja \p \v 1 ”U mi nømu it mi ndøvø'is cyoja, entonces Dios ji'n ma nømi que it mi ne'. \v 2 Porque jujchepø castigo tø nømba va'cø tzi'tøj ndø tøvø; jetsepø castigø maṉba tø tzi'que't Diosis. Como mujcu cuenta maṉba tø tzi' Diosis castigo parejo como tø nømbase va'cø cyastigatzøc ndø tøvø. \v 3 Porque o'ca it møjapø cuy mi vindø'momo, ji'n mus mi is che'pø putzi mi ndøvø'is vyitø'momo va'cø mi ñømbutø. Jetseti ji'n mus mi ndzam que it mi ndøvø'is cyoja cuando vøti it mi ne'. \v 4 ¿Ti'ajcuy mi nøjapya mi ndøvø: “Øjtzi ma'ṉba sujput putzi puchtøjcøy mi vindø'momo”, cuando it møja cuy mi ne' mi vindø'momo? \v 5 Yach qui'psocuy mi nø'ijtu'is: nøputø mi vindø'momo ijtupø møja cuy vi'na, entonces muspa mi is vøja va'cø mus nøput putzi mi ndøvø'is vyitø'momo. Jetsetique't nøput vi'na yatzitzoco'yajcuy mi ndzoco'yomo ijtupø como møja cusye, y entonces muspa mi ndza'maṉvajcay mi ndøvø'is cyoja como chøtøpø putzise. \v 6 U mi ndza'maṉvac masan ote tuyiseta'mbø pøn, porque como tuyi'is tø nøcquetzquetzvøpyase, jetse maṉba mi nchøctame. Va'cø ndø patzpø suñipø namcha orøsepø yoya'is vyi'naṉdøjqui, ji'n chøjcay cuenda que vøjpø tiyø y maṉvituvituvøyajpa. Jetsetique't va'cø ndø tza'maṉvac yatzipø pøn vøjpø tiyø, ji'n chøjcay cuenda, y sijcusye ñømaṉba. \s1 Va'ctamø, me'tztamø, y cocsatyam aṉdyuṉ \p \v 7 ”Va'ctamø, y mi ñchi'tandøjpa; me'tztamø, y mi mba'jtambati; co'cstam aṉdyuṉ, y mi 'yaṉvajcatyandøjpa. \v 8 Porque mumu vya'cpapø'is pyøjcøchoṉba ti nø vya'cu; y mye'tzpapø'is pya'tpa ti nø mye'tzu: y cyocspapø'is aṉdyuṉ, aṉdzoṉyajtøjpa. \p \v 9 ”O'ca mi une'is vya'cpa pan, ¿acaso tza' maṉba mi ndzi? Pues ji'n ma mi ndzi'tza'. \v 10 Y o'ca vya'cpa coque, ¿acaso tzan maṉba mi ndzi'? Pues ji'n tzan ma mi ndzi'. \v 11 Aunque mitzta'm mi yandzi'ta'mbøte, pero mi ndzi'tamba mi une vøjpø tiyø, entonces más seguro ndø Janda tzajpombø'is más maṉba mi nchi'tam vøjpø tiyø o'ca mi ⁿva'ctamba ñe'jcøsi. \p \v 12 ”Jujche mi sunba va'cø chøcyaj pø'nis mitzcøtoya, jetseti tzøctaṉgue't jic pøngøtoya; porque jetseti it aṉgui'mguy Diosis chi'upø Moisés, y jetse cha'maṉva'cyajpana'ṉ tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis. \s1 Cayi aṉdyuṉ \p \v 13 ”Pøctam cayipø tuṉ dzo'tzcuy. Porque pe'tzi tuṉ dzo'tzcuy y møjapøte tuṉ nu'cpapø tocoñømbamø, y jiṉ maṉgo'nømba tiṉdiṉ. \v 14 Pero cayi tuṉ dzo'tzcuy y cayipøte tuṉ nu'cpapø tø quendambamø, y metz tu'caṉbø'nisti pya'tyajpa jic tuṉ. \s1 Jujche ndø comuspa jujchepø pønete \p \v 15 ”Tzøctam cuenda u mi 'yaṉgøma'cøy aṉgøma'cø'oyajpa pø'nis que minba y nømyajpa: “Øtz Diosis chø pyøn”, pero aṉgøma'cø'oyajpapøtite. Chøcyajpa vyin como borrego, pero it qui'psocuy como tza'ma copønse. \v 16 Y como ndø cøque'nøpya cuy o'ca vøjpø cuyete o'ca vøj tyøm, jetsetique't va'cø ndø tzi' cuenta jujche chøcpase pø'nis, jetse ndø mustambati jujchepø pøn jicø. Porque como apit cucyøsi ji'n it uva, ni apit ta'nøcøsi ji'n it higo cu'is tyøm, jetsetique't yatzipø pø'nis ji'n chøc vøjpø tiyø. \v 17 Así es que vøjpø cuy tø'majpa y vøjti tyøm, pero cuando ji'n vyøjpø cuy tø'majpa, ji'n vyøj tyøm. \v 18 Jetsetique't vøjpø cucyøsi ji'n mus it ji'n vyøjpø tyøm. Y ji'n vyøjpø cucyøsi ji'n it vøjpø tyøm. \v 19 O'ca cu'is tyøm ji'n vyøjpø, tøṉdøjpa y poṉbø'tøjpa. \v 20 Por eso jetsetique't va'cø tø tzi' cuenta jujche chøcpase pø'nis, jetse ndø mustamba pøn jicø jujchepøte. \s1 Ji'n mumu mi ndyøjcøtyame Diosis tyøjcomo \p \v 21 ”Vøtita'mbø'is nøjapyøjtzi: “Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi”; pero mi nøjandya'mbøjtzi que ji'n mumu maṉba tøjcøyaje tzajpombø Diosis cuenta'ṉomo. Tøjcøyajpa chøcyajpapø'is ø Janda'is syunbapø tiyø. \v 22 Sone pø'nis maṉba nøja'yøjtzi jic jamacøsi: “Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi, mi nøyiṉgøsi tza'maṉvajcatya'møjtzi, y mi nøyiṉgøsi macpujta'møjtzi yatzi'ajcuy, y mi nøyiṉgøsi oy ndø tzøqui vøti milagro”. \v 23 Entonces ma'ṉbø ⁿnøjayaje: “Ja mi ispøcta'møjtzi. Tzu'ṉdamø øtzcø'mø mi ndzøctambapø'is yatzipø tiyø”. \s1 Metzcuy tøc tzu'ṉguy \p \v 24 ”Jetcøtoya i'is cyøma'nøjapya lo que øtz ndza'maṉvacpase, y chøcpa, es como qui'psocu'yøyupø pønse tza'cøs oyu'is ño'jtzø'y tyøc. \v 25 O quec tuj, o pømi'aj nø', o poy sava. Y pømi oy ñucjo'y tøc nø'is. Pero ja jyu'mbø'ø porque tza'cøs no'jtzø'yupø. \v 26 Pero i'is cyøma'nøjapya lo que øtz ndza'maṉvacpase, y ji'n chøqui, es como jovipø pønse oyu'is chøc tyøc po'yocøsi. \v 27 O quec tuj, pømi'aj nø', y poy sava y nø'is pømi ñuc tøc y yac ju'mbø'u y completamente po'ctocoyu. \p \v 28 Cuando Jesusis ñøte'ndzø'y tzamdzamnecyuy, ñømaya'jayajpana'ṉ pø'nis Jesusis 'yaṉma'yocuy. \v 29 Porque 'yaṉmayajpana'ṉ como vøjpø aṉgui'mbase, y ji'ndyete como ñe 'yaṉmayajpapø'is aṉgui'mguy 'yaṉmayajpasena'ṉ. \c 8 \s1 Jesusis yac tzojcu yachputzi'øyu \p \v 1 Y mø'n Jesús lomacøsi y vøti pøn parejo mø'ñaj jetji'ṉ. \v 2 Y cyømin Jesús tum yachputzi'øyupø pø'nis, y min cyujnejay ndø Comi vyi'naṉdøjqui y ñøjayu: \p ―Øjchøṉ mi Ṉgomi, mitz it mi musocuy va'cø mi ndø yac tzoca, o'ca sunba mi ndø yac tzoca. \p \v 3 Entonces Jesusis cyojtay cyø' pøngøsi y ñøjayu: \p ―Su'nbøjtzi va'cø mi nchoca; yøti mi yac tzocpøjtzi. \p Cuando Jesús nøm jetse, jicsye'cti ca'epø tzojcu. \v 4 Entonces Jesusis ⁿñøjayu: \p ―Mavø, pero ni i u chajmayu. Ma yac is mi ⁿvin pane que mi ñchojcu'am, y va'ctzi' pane tzi'ocuy como aṉgui'muse Moisés. Jetse maṉba myusyaj pø'nis que mi ñchojcu'am. \s1 Jesusis yac tzoc soldado covi'najø'is cyoyospa \p \v 5 Y cuando Jesús tøjcøy Capernaum cumgu'yomo, cyømin tum soldado covi'najø'is. Minu ñøjay va'cø cyotzova. \v 6 Ñøjay Jesús: \p ―Ø ṉgoyospa tze'som ijtu ø ndøcmø, yo'capøte vyin y nø syun doya'isco'nu. \p \v 7 Jesusis ñøjayu: \p ―Ma'ṉbø mave va'cø ⁿyac tzoca. \p \v 8 Pero soldado covi'najø'is 'yaṉdzoṉu: \p ―Vøjtina'ṉ va'cø mi ndøjcøy ø ndøjcomo, øtz mi sunbana'ṉtzi. Pero como mitz ⁿmyøja'ṉ aṉgui'mbate y øtz ni ti ji'n ø ⁿyoscuy, por eso ji'n mus mi ⁿyac tøjcøy ø ndøjcomo. Pero na's mi ondeji'ṉ muspa mi ndø yac tzojcay ø ṉgoyospa. \v 9 Porque it ø ṉgovi'najø y øtz tiene que va'cø ndzøc je'is chambase. Y øtz nø'it soldado ø ngø'aṉvini. Cuando øtz nøja'mbøjtzi: “Mavø”, y maṉba. Cuando øtz nøja'mbøjtzi que minø, y mingue'tpa. Cuando nøjambya ø ṉgoyosypa: “Chøc yøcse”, y chøcpa. (Como mitz más it mi aṉgui'mguy; muspa mi yac tzoc mi ondeji'ṉ.) \p \v 10 Cuando Jesusis myan jetsepø vejvejnecuy, almiratzøjcu y ñøjayaj nø jyøsnaco'ṉyaju'is: \p ―Viyuṉse mi nøjandya'mbøjtzi que ni ji'n Israel pø'nomo ja mbya'tøtø'ctzi va'ṉjajmopapø pøn como yøṉ emøcpø pøn va'ṉjajmopyase. \v 11 Viyunse øtz mi nøjandya'møjtzi que vøti emøcpø pøn maṉba tzu'ṉyaje jama mingucyøsi y jama tø'pcucyøsi y maṉba tøjcøyaj aṉgui'mbamø tzajpomopø Dios. Y maṉba po'csaṉdø'pyaj va'cø vi'cyaj Abrahamji'ṉ y Isaacji'ṉ y Jacobji'n. \v 12 Pero Abraha'mis 'yune lo que maṉbana'ṉ tøjcøyaj tzajpombø aṉgui'mgucyø'mø, jet maṉba tzø'yaj como patzpøcuy cuenta pi'tzø'ajcu'yomo. Jen maṉba vejyaje toyapit y maṉba quetztiquitiquivøyaj tyøtz. \p \v 13 Entonces Jesusis ñøjay soldado covi'najøpø: \p ―Muspa mi maṉ mi ndøcmø, como mi ndø va'ṉjambase, jetse maṉba ndzøc mitzcøtoya. \p Entonces misma hora jicsyecti tzoc mbøñṉga'e. \s1 Jesusis yac tzojcay Pedro'is myo'ot mama \p \v 14 Entonces Jesús nu'cu Pedro'is tyøjcomo, y jeni isu Pedro'is myo'ot mama tze'som ijtu y nø ñutzø'øyu. \v 15 Y Jesusis pi'quisay cyø' y entonces chajcu nutzø'is. Y ca'epø te'ṉchu'ṉu y minu cyu'tcuchøjcayaje. \s1 Jesusis yac tzocyaju sone ca'eta'mbø \p \v 16 Cuando tzu'i'ajnømu, ñømijnayajpana'ṉ Jesús sone pøn lo que yatzi'ajcu'is ñøtzøcyajupø; y Jesusis tumnac va'cø 'yojnay yatzi'ajcuy, yatzi'ajcu'is pochacyaj pøn y vøjti ityaj qui'psocuy; y también Jesusis yac tzocyaj mumu ca'eta'mbø. \v 17 Jetse tujcu va'cø viyu'ṉajø lo que vi'na cha'maṉvajcuse cha'maṉvajcopyapø Isaiasis cuando nømu: “Je'is pyøjcøcho'ṉaytam ø ndoya y yac tzojca'yø ø ṉga'cuyta'm”. \s1 Sunbana'ṉ ñøtu'ṉajyaj Jesús \p \v 18 Y isu Jesusis que sone pø'nis itcøvitu'vitu'vøyaju, 'yaṉgui'myaj ñøtuṉdøvø va'cø jyacyaj marcøtu'møn. \v 19 Y minu tum myuspapø'is Moisesis 'yaṉgui'mguy y je'is cyønu'cu Jesús ñøjayu: \p ―Maestro, øtz ma'ṉbø mi mba'te juti nø mi mya'ṉøyu. \p \v 20 Y Jesusis ñøjayu: \p ―Tziji'is ityajpa chatøc, y møji vityajpapø paloma'is ityajpa ño'sa; pero øtz mumu Pø'nis chø Tyøvø, ja it ni juti itpamø'tzi. \p \v 21 Y eyapø pøn, que ñøtuṉdøvøte, je'is ñøjay Jesús: \p ―Señor, tzacø vi'na va'cø ñijpay ø janda. \p \v 22 Jesusis ñøjayu: \p ―Mi tø pa'tø; y tzajcayajø je ca'upø yac ñipyaj ca'upø tyøvø'is. \s1 Jesusis yac poya'ṉjej sava \p \v 23 Entonces tøjcøy Jesús barco'omo, y ñøtuṉdøvø'is maṉ pya'tyaje. \v 24 Y joviseti minu jetecø'mø pømipø sava, y nø'is ñøctapsøy barco y te'mdøjcøyu barco'omo. Pero Jesús øṉuna'ṉ. \v 25 Entonces tyo'møyaj ñøtuṉdøvø'is y yac sa'yaju y ñøjmayaju: \p ―¡Señor, tø yaj cotzoca, ma'ṉbø tø sucsca'tame! \p \v 26 Je'is ñøjayaju: \p ―¿Ticøtoya mi ña'tztamba? ¡Usyti mi va'ṉjajmondyamba! \p Jicsye'c te'nchu'ṉu y 'yojnay sava y nø', y vøṉbø'u, vø'ajco'nømu. \v 27 Y pøn o'ca jujchese tucyaju y ñømyaju: \p ―¿Tiyø pønete, que hasta sava'is y majris cyøna'tzøyajpa? \s1 Gadara pøn yatzi'ajcu'is ñøc'ijtøyupø \p \v 28 Y nu'cyaju marcøtu'møṉ Gadara nasomo. Cuando jena'ṉ ityaju'c, miñaj metzpøn ñøc'ijtøyajupø yatzi'ajcu'is. Jicø pøn tzu'ṉyaju ityajumø anima tzatøc, porque jen ityaju nijpoñømbamø. Yatzita'mna'ṉete, ni i'sna'ṉ ji'n mus cyøjtay jic tu'ṉomo. \v 29 Jicsye'c vejaṉgøtyaju nømyaju: \p ―Mijtzi Diosis 'yune, ¿ti'ajcuy minba mi ndø molestatzøctame? ¿Minu mijtzi yø'qui va'cø mi ndø yac toya istame antes que nu'cpa hora? \p Jetse ñøjayaj Jesús. \v 30 Y usy ya'ay ya'ay ijtu vøti yoya nø cyu'tu. \v 31 Y yatzi'ajcu'is ñømgo'nayaj Jesús: \p ―O'ca mi ndø nøpujtamba, tø yac tøjcøtyam jic yoya'omo. \p \v 32 Y Jesuis ñøjayaju: \p ―Maṉdamø. \p Entonces putyaju y tøjcøyaj vøti yoya'omo. Y mumu yoya jovi'ajyaju pyatzmø'ñaj vyin quetza'omo y tzipo'jtøjcøyaj nø'cø'mo y su'csca'yaju. \p \v 33 Y yoya cyoquenbapø'is poyaju, y maṉyaju cumgu'yomo y chamnøvityaj jujche tucyaju y jujche vø'ayaj je pøn ñøc'ititvøyajupø yatzi'ajcu'is. \v 34 Entonces vøti cumgupyø'nis maṉ choṉyaj Jesús; y isyaju'c, vya'cayaju Jesús va'cø chu'ṉø ñasomo, va'cø maṉ emøc. \c 9 \s1 Jesusis yac tzoc yo'capø pøn \p \v 1 Entonces tøjcøy Jesús barco'omo y vitjajcu nø'cøtu'møṉ, y nu'cu ñe cyumgu'yomo. \v 2 Y jiṉø ñø miñaj pøn yo'capø ji'n musipø vitø. Cajtzay chøqui'omo cyapnømiñaju. Cuando isu Jesusis jujche vya'ṉjamyaju; ñøjmay ca'epø: \p ―Ø ⁿune, u myaya'e, mi ñchø'pya cøvajcupø mi ṉgojaji'ṉ. \p \v 3 Y ityajuna'ṉ jen 'yaṉmayajpapø'is Moisesis yaṉgui'mguy, y metzcuy tu'cay je'tomo qui'psocu'yomo nømyaju: “Yøṉ pø'nis cyø'o'nøpya Dios. Chøcpa vyin como Diose, y pønete”. \v 4 Pero Jesusis cyønøctøyøjay ti nø qui'psyaju y ñøjayaju: \p ―¿Ticøtoya nañchoc ṉgui'pstamba yatzipø tiyø mi ndzocøyomo? \v 5 ¿Ti más fácil, va'cø tø nomø: “Mi nchø'pya cøvajcøyupø mi ṉgojaji'ṉ”, o va'cø tø nømø: “Te'nchu'ṉø y ca'ṉbø'ø”? \v 6 Pero maṉba mi isindzi que øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, øtz nø'it aṉgui'mguy nascøsi va'cø yaj cotocojay aunque i'is cyoja. \p Entonces Jesusis ñøjay ca'epø: \p ―Te'nchu'ṉø, piṉ mi ṉgajtzay chøqui y maṉ mi ndøcmø. \p \v 7 Jicsye'cti te'nchu'ṉu y maṉ tyøcmø. \v 8 Isyaj vøti pø'nis y ñømaya'yaju, y myøja'ṉ vøcotzøcyaj Dios porque Diosis chi' pøn aṉgui'mguy jetse va' yosa. \s1 Jesusis ñøveju Mateo \p \v 9 Y tzu'ṉ jeni Jesús maṉ vitpø'i. Nømna'ṉ vyitpø'u, isu pøn cobratzøjcopapø ñøyipø'is Mateo. Jiṉna'ṉ po'cs coyojoñømbamø. Jesusis ñøjayu: \p ―Mi tø nøtu'ṉajø. \p Y Mateo te'nchu'ṉu y maṉ pya't Jesús. \p \v 10 Jesús maṉ covi'c Mateo'is tyøcmø. Y vøti cobratzøjcoyajpapø y eyapø cojapatyajupø nu'cyaj tyøcmø, nømna'ṉ pyo'csyaj mesacø'mø Jesusji'ṉ y ñøtuṉdøvøji'ṉda'm. \v 11 Ityaj jeni fariseo aṉma'yocuy ñø'ityajupø'is, y cuando je'is isyaju que Jesús nø pyo'cs mesacø'mø jetsepø pønji'ṉ, entonces fariseo'is ñøjayaj Jesusis ñøtuṉdøvø: \p ―¿Ticøtoya vi'caṉdø'pyajpa mi maestro cobratzøjcoyajpapøji'ṉ y cojapa'tyajupøji'ṉ? \p \v 12 Pero myan Jesusis, y 'yaṉdzoṉu: \p ―Como sa'sapø pø'nis ji'n syuñaj médico, sino ca'epø'is syuñajpa; jetse ja cyojapa'tyajøpø pø'nis ji'ṉ nø suñaj yaj cøtoco'opyapø, sino ityaju'is cyoja, je'is suñajpa yaj cøtoco'opyapø. \v 13 Pero maṉdamø, ma aṉmandyamø ti sunba chamø yøṉ jachø'yupø Diosis 'yote: “Ji'n o suni va'cø mi ndø tzi aunque tiyø, sino øtz su'nbøjtzi va'cø mi ndoya'ṉøtyam mi ndøvø”. Porque ja mi'nø ⁿvejayaj vøjta'mbø pøn va'cø qui'psvitu'yajø, sino mi'nø ⁿvejayaj coja 'øyajupø va'cø qui'psvitu'yajø. \s1 Ticøtoya ja cyu'tyajø metza tu'cay jama \p \v 14 Entonces nø'yø'opyapø Jua'nis ñøtuṉdøvø'is cyønu'cyaju Jesús y yaṉgøva'cyaju: \p ―¿Ticøtoya øtz ji'nø cu'jtame, y también ityajpa jetse jana cu'ti fariseo, ji'n cyu'tyaje metza tu'ca jama'omo vya'ṉjajmocucyøtoya; pero mi nønduṉdøvø cu'tyajpa mumu jamasye? \p \v 15 Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Como tu'myajupø co'tøjcajcucyøtoya ji'n maya'yaje mientras pøn maṉbapø co'tøjcaje jendi ijtu, jetse ø nønduṉdøvø ji'n ma ityaj jana cu'ti mientras øtz yø'c ijtu. Pero cuando øtz maṉba emøc, jana cu'ti maṉba ityaje maya'cupit. \p \v 16 ”Ji'n ndø pa'jna'que jome tucuji'ṉ pecapø tucu. Jetse va'cø ndø pa'jna'cø, tzitzvøjøtzøjque'tpa pecapø tucu, y más yajpa. \v 17 Ni ji'n ndø tijtøy jomepø uva'is ñø' peca naca cojtocu'yomo. O'ca jetse ndø tzøcpa, naca cojtocuy tzitzpa y uva nø' titpø'pa y yajpa cojtocuy. Sino jomepø uva nø' ndø tijtøpya jomepø cojtocu'yomo y jetze mye'chcøyi ji'n tocoyaje. Jetsetique't pecapøji'ṉ ji'n mus ndø mot jomepø aṉma'yocuy. \s1 Tzoc Jairo'is 'yune; y yomo'is pi'quisay Jesusis tyucu \p \v 18 Mientras Jesusis nømna'ṉ cham jetse, min tum Israel pøn covi'najøpø y cyutcøne'cay Jesús y ñøjmayu: \p ―Ca'u'am ø yom'une; pero minø y cot mi ṉgø' ø uneṉgøsi y maṉba visa'e. \p \v 19 Entonces Jesús te'nchu'ṉu y maṉ pya'te, Jesusis ñøtuṉdøvø'is maṉ pya'tyajque'te. \v 20 Mientras nø tyuṉajyaju, minu tum yomo macvøstøjcay ame nø toya'isupø ca'cu'is, nømna'ṉ ñø'pi'nøyu yomo ca'cu'is. Jic yomo'is pyoya'ṉøy Jesús jyøsmø y pi'quisay Jesusis tyucu coso. \v 21 Nømu ñe'c qui'psocu'yomo: “Na's va'cø mbi'quisay tyucu, tzocpøjtzi”. \v 22 Jesús que'najvitu'u y is yomo y ñøjayu: \p ―Ø mi une, u myaya'e, porque mi ndø va'ṉjajmu, mi ñchojcu'am. \p Y misma hora tzojcu. \p \v 23 Entonces tøjcøy Jesús covi'najø'is tyøjcomo isyaj nømna'ṉ cyøvo'yaj nømna'ṉ cyøvejyaj ca'upø. \v 24 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Tzu'ṉdam yø'qui yøṉ itcu'yomo. Yom'une ja cya'øpøte, sino øṉupøtite. \p Pero mumu aṉbø'nis syijcayaj Jesús, porque myusyaju que ca'upøte. \v 25 Pero myacputpø'yaju'cam vøtipøn, entonces tøjcøy Jesús tøjcomo y cho'ṉbøjcay une'is cyø', y yom'une te'nchu'ṉu. \v 26 Y chamgøpo'yaj mumu jic nasomo ti o chøc Jesusis. \s1 Jesusis yac tzocyaj metzcuy to'tita'mbø \p \v 27 Después tzu'ṉ Jesús jeni, maṉu. Metzcuy to'tita'mbø'is nømna'ṉ myacyaj Jesús; vyejayaju ñøjayaj Jesús: \p ―¡Davijdis mi 'yune, tø toya'ṉøtyamø! \p \v 28 Y cuando Jesús tøjcøyumna'ṉ tøjcomo, to'tita'mbø'is cyønu'cyaju Jesús y Jesusis 'yaṉgøva'cyaju: \p ―¿Mi va'ṉjamdambatija o'ca øtz muspa yac sø'ṉaṉvajcatyam mi vindøm? \p Pø'nis 'yandzoṉyaju: \p ―Jø'ø, øjtzø mi Ṉgomi, øtz mi va'ṉjamdambati'tzi. \p \v 29 Entonces Jesusis pi'quisayaj vyitøm y ñøjmayaju: \p ―Jujche mi va'ṉjamdambase, jetse maṉba tyuqui. \p \v 30 Jisye'cti sø'ṉyaj vyitøm. Entonces Jesusis chijpana aṉgui'myaju ñøjayu va'cø jana ni i chajmayajø o'ca tzocyaju. \p \v 31 Pero tzu'ṉyaju y mumu jic nasomo chajmayaj aunque iyø ti chøc Jesusis. \s1 Jesusis yac vejvejneyu umapø \p \v 32 Mientras nømna'ṉ chu'ṉyaj tzocyajupø pøn, eyapø'is ñømijnayaj Jesús umapøtique't, yatzi'ajcu'is ñøc'ijtøyupø. \v 33 Tan pronto que yatzi'ajcuy ñøpujtayu Jesusis, pøn tzamdzamnecho'tzu. Mumu pøn maya'yaju nømyaju: \p ―Nuncatøc ja ndø istam yøcsepø milagro'ajcuy Israel pø'nomda'm. \p \v 34 Pero fariseo pøn nømyaju: \p ―Covi'najøpø yatzi'ajcu'is chi'pa yøṉ pøn musocuy va'cø mus ñøpujtayaj eyapø yatzi'ajcuy ityajupø pø'nis choco'yomo. \s1 Jesusis tyoya'ṉøyu sone pøn \p \v 35 Entonces Jesusis ñøc vijtøyu møja cumguy y che' cumguy. Nømna'ṉ 'yaṉmayaju Israel pø'nis tyu'mgutyøjcomo, y cha'maṉvajcu vøjpø ote jujche aṉgui'mbase Dios. Yac tzocyajpana'ṉ Jesusis aunque jujchepø ca'cuy ñø'ijtu'is, y aunque jujche nø tyoya'isupø. \v 36 Cuando Jesusis isu vøti pøn, entonces tyoya'ṉøyaju porque maya'yajpana'ṉ y ni ti ji'naṉ mus chøcyajø; como borrego ja it ni i'is cyoqueñajpa, jetseti ityaj pøn. \v 37 Entonces Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Como tum cosecha o'ca it vøti cosecha y usyco'ni pøn yosyajpapø, jetse viyuṉse Diosis yoscuy vøti ijtu y ja it yosyajpapø. \v 38 Como tiene que va'cø ndø o'nøtyam vø' cosecha va'cø mye'tz más coyosyajpapø, jetse syunba va'cø mi o'nøndyam Dios va'cø cyø'vejyaj más pøn ñe' yoscuycøtoya. \c 10 \s1 Cyøpiṉ Jesusis macvøstøjcay apostoles \p \v 1 Entonces macvøstøjcay ñøtuṉdøvø vyejay Jesusis va'cø miñajø, y chi'yaj aṉgui'mguy va'cø yac tzacyaj pøn yatzi'ajcuy y va'cø mus yac tzocyaj toya isyajupø aunque jujchepø ca'cu'is. \p \v 2 Yøṉømete macvøstøjcapya apostolesis ñøyipø: Vinbø, Simøn, y mismo Simøn yac ñøyi'ajyajque'tuti Pedro; metzcu'yombø Andrés Simo'nis myuqui; tu'ca'yombø Jacobo; macsycu'yombø Juan, Jacobo'is myuqui. Jacobo y Juan Zebedeo'sta'm 'yune. \v 3 Mosa'yombø Felipe; tujta'yajcuy Bartolomé, cu'ya'yajcuy Tomás; tucutujta'yajcuy Mateo, cobratzøjcopyapø; macstujta'yajcuy Jacobo, Alfeo'is 'yune; majca'yajcuy Lebeo ñøyi'ajque'tuti Tadeo. \v 4 Mactu'majcuy Simón cananista; y macvøstøjca'yajcuy Judas Iscariote oyu'is chi'ocuyaju Jesús 'yenemigo'is cyø'omo. \s1 Jesusis cyø'vejyaj ñøtuṉdøvø \p \v 5 Jesusis cyø'vejyaj yøṉ macvøstøjcay pøn y yøcse 'yaṉgui'myaju: \p ―U mi maṉdamu ityajumø pøn lo que ji'ndyet Israel pøn, ni u mi ṉgya'ṉdøjcøtyam Samaria pø'nis cyumgu'yomda'm. \v 6 Sino maṉdamø Israel pø'nomo, porque jetse ityaju como tocoyajupø borregose. \v 7 Maṉdamø y tza'maṉvactam yø'cse: Nø tyome'aj tiempo va'cø 'yaṉgui'm tzajpombø Dios. \v 8 Pero mitz yac tzoctam ca'eta'mbø; yac visa'tam ca'yajupø; y yac tzoctam yach putzi'øyajupø; yac libre'ajyaj pøn ñø'ityaju'is yatzi'ajcuy. Mi ⁿvya'ctzi'tøju vøjpø tiyø, jetseti va'ctzi'taṉgue't vøjpø tiyø. \p \v 9 ”Uy ñømaṉdam ni jujchepø tumin mi mbolsa'omo, ni oropø, ni platapø, ni cobrepø. \v 10 U mi nømaṉdam tucu cotcuy tuṉgøtoya, u mi nømaṉdam ni tum camisya, jetse nømaṉdam mi ṉgoso jana ni tiyø, ni u mi nømaṉdam ni cutyacusepø. Porque como yospapø pøn tiene que va'cø pyønøtyøjø, jetse mitz maṉba mi mbyø'nøtyandøjque'te. \p \v 11 ”Pero aunque jutipø cumgu'yomo o ribera'omo mi ndyøjcøtyamba, aṉgøva'ctam o'ca it vøjpø pøn mi mbyøjcøchoṉdamba'is. Tzø'tyam je'is tyøcmø hasta que mi ndzactamba je cumguy. \v 12 Cuando mi nu'ctamba tyøcmø, vøpøpit yuschi'tamø. \v 13 Y o'ca tøjcomda'mbø vøjta'mbote, tzi'yaj dyus vøjpø. Y o'ca ji'n vyøjta'm, u mi ndzi'yaj dyus. \v 14 Y o'ca ji'n mi mbyøjcøchoṉdame o'ca ji'n mi myajnandyame, entonces tzac'yenbøtamø je tøjcomda'mbø o je cumgu'yomda'mbø; y mi ṉgøtijtøy mi ṉgoso cumguy pyo'yoji'ṉ como seña que yatzita'mbøte. \v 15 Viyuṉsye mi ndzajmatya'mbøjtzi que cuando Diosis maṉba cyøme'chaj pøn cyojaji'ṉ, menosti manba toya'isyaj Sodoma y Gomorra cumgu'yomda'mbø. Y ja mi mbyøjcøchoṉdamøpø'is más maṉba toya'isyaje. \s1 Maṉba yacsutzøcyajtøji Jesusis ñøtundøvø \p \v 16 ”¡Cøma'nøtyamø! Nø mi ṉgø'vejtamu mi ṉgui'satyøjpamø, y maṉba mi ijtam peligro'omo como borrego yatzipø copøngucmø. Por eso ijtam qui'psocu'yøyupø como tzan qui'psocu'yøyuse, pero ijtaṉgue't como palomase que ni ti ji'n tø maṉba tzøjcaye. \v 17 Tzøcta cuenda, porque pø'nis maṉba mi ñuctame, y aṉgui'mba'is vyi'naṉdøjqui maṉba mi ñømaṉdandøji, y maṉba mi ñacstochøctandøji Israel pø'nis tu'mguy tøjcomo. \v 18 Y maṉba mi ñømaṉdandøji aṉgui'myajpa'is vyi'naṉdøjqui y gobierno'is vyi'naṉdøjquita'm porque mi ndø va'ṉjamdamba ancø. Jetse muspa mi ndza'mistame jujche øtz ndzøcpase, va'cø myusyajø je'tista'm y va'cø myusyajø lo que ji'ndyet Israel pø'nis ti ndzøcpøjtzi. \v 19 Cuando mi ñømaṉdandøjpa aṉgui'mba'is vyi'naṉdøjqui, u ma mi nø'uṉgui'ajtamu ti maṉba mi ndzajmayaje, jujche maṉba mi aṉdzoṉdame. Porque jicsye'c Diosis maṉba mi nchi'tam qui'psocuy jujche maṉba mi 'yaṉdzo'ṉotyame. \v 20 Entonces ji'ndyet mi ne' onde mi ndzamba, sino ndø Janda'is 'Yespiritu'is mi nchi'tamuse qui'psocuy. \p \v 21 ”Maṉba it pøn maṉba'is chi'ocuyaj mismo tyøvø va'cø yaj ca'tøjø. Maṉba it jata maṉba'is chi'ocuyaj mismo ñe 'yune va'cø yaj ca'tøjø. Maṉba it une maṉba'is ñøquipyaj mismo jyata y myama hasta va'cø chi'ocuyajyajø va'cø yaj ca'yajtøjø. \v 22 Porque mi ndøvø mi ndø va'ṉjamdamba ancø, por eso vøti pø'nis maṉba mi ṉgui'satyame. Pero o'ca mi ndondamba hasta que yajpa jetsepø toya'iscuy, maṉba mi ṉgyotzoctame. \v 23 O'ca mi ⁿyacsutzøctamba tum cumgu'yomo, pochactamø, maṉdam ne'co cumguy. Y ja mi ṉgøtpøjatyamøctøc mumu Israel cumguy cuando vitu'que'tpa øjtzi aunque i'is Tyøvø. \p \v 24 ”Como øtz maestro chøṉø y comi chøṉø ji'n ø cøna'tzøyaje, jetse mitz mi 'yaṉma'yombapø y mi ṉgyoyospa y menos ji'n ma mi ṉgyøna'tzøyaje. \v 25 Vøjø o'ca nø 'yaṉmayupø itpa como myaestrose. Jujche yacsutzøcyajpøjtzi øjchøṉ maestro y øjchøṉ comi, jetse maṉba mi ⁿyacsutzøctandøjque'te. Øtz jatase y mitz ø unese mi nø'ijtamba. Y o'ca nømyajpa que øtz yatzipø chøṉø como yatzi'ajcuy ñøyipø'is Beelzebú yatzise, entonces maṉba nømyaje que mitz jetseti mi yandzita'mgue't. \s1 Ji'n mus tø na'tz pøn \p \v 26 ”Por eso u mi ñatztam maṉba'is mi ⁿyacsutzøctame pøn. Porque aunque tiyø aṉgøvø'nupø maṉba queje; mumu tiyø ji'n ndø musipø, jøsicam maṉba queje. \v 27 Lo que mi nu'm ndzajmatya'møjtzi, entonces muspa mi ⁿvejpø va'cø myan aunque i'is. Lo que mi nu'm dzajmatyamba mi ṉgojicø'mø, jet møji vejpø' va'cø myustøj mumu pøn. \v 28 Yaj ca'opyapø ji'n mus mi na'ndzø, porque sisti yaj ca'pa, y mi espiritu ji'n mus yaj ca'aye. Pero na'tzamø muspapø'is mi mbyatztøjcøtyam infierno'omo maṉbamø tocoyaj mi sis y mi espiritu. \p \v 29 ”Aunque metzcuy che'ta'mbø paloma ndø ma'ajpa mosay centavocøsi, pero ni tum ji'n queque nascøsi o'ca ji'n syun ndø Janda Diosis va'cø cyeca. \v 30 Jetse mi ṉgyoquendaṉgue'tpa mijtzi Diosis. Y mijtzi hasta jujche it mi ⁿvay mi ṉgopajcomo cyomuspa Diosis. \v 31 Por eso u mi ña'tztamu. Porque Diosis vyi'naṉdøjqui más mi ⁿvyaletzøctamba que vøti nambaloma. \s1 Va'cø ndø tzamø que ndø va'ṉjamba Cristo \p \v 32 ”O'ca mi ndzamba aunque i'is vyi'naṉdøjqui o'ca mi ndø va'ṉjamba, entonces øtz maṉba ndzamque't tzajpomopø ndø Janda'is vyi'naṉdøjqui que mi ndø va'ṉjamba. \v 33 Pero o'ca mi ndzamba aunque i'is vyinaṉdøjqui que ji'n mi ndø va'ṉjame; entonces øtz maṉbati ndzamgue't tzajpombø ø Janda'is vyi'naṉdøjqui que ji'n mi ndø va'ṉjame. \s1 Maṉba naqui'sayajtøji Jesúscøtoya \p \v 34 ”U mi ṉgui'pstamu o'ca mi'nøjtzi va'cø yac ijnøm vøjø nascøsi. Ja mi'nøjtzi va'cø yac ijnøm vøjø, sino porque minu aṉcø øjtzi, maṉba quipnømi. \v 35 Porque eyapø'is va'ṉjamba øjtzi y eyapø'is ji'n va'ṉjame, por eso une'is maṉba qui'say jyata; yom'une'is maṉba qui'say myama; saque'is maṉba qui'say syaque mama. \v 36 Y mismo tøjcomda'mbø'is maṉba na nøqui'sayajtøji. \p \v 37 ”Por eso tiene que va'cø mi it dispuesto va'cø ndzac mi janda y mi mama o'ca je'is mi ṉgui'sapya øtzcøtoya; porque si no, entonces ji'n mus mi it øtzji'ṉ. Jetsetique't tiene que va'cø mi it dispuesto va'cø mi ndzac mi ⁿune o'ca je'is mi ṉgui'sapya øtzcøtoya. Porque si no, ji'n mus mi it øtzji'ṉ. \v 38 Y o'ca mi ña'tzpa va'cø mi ndyoya'isø mi ndø pa'tu aṉcø como øtz mase toya'is cruscøsi, entonces ji'n mus mi it øtzji'ṉ. \v 39 Cyoquenba'is vyin, maṉba tocoye; chi'ocuyajpa'is vyin øtzcøtoya, jet maṉba quene. \s1 Mumu maṉba coyojtøji \p \v 40 ”Mbyøjcøchoṉba'is mijtzi, jetseti pøjcøchoṉgue'tpa øjtzi. Y pøjcøchoṉba'is øjtzi, jetseti pyøjcøchoṉque'tpa cø'veju'is øjtzi. \v 41 Pyøjcøchoṉba'is tza'maṉvajcopyapø porque Diosis cyø'veju, Diosis maṉba cyoyoje. Igual como cyoyojpa tza'maṉvajcopyapø, jetseti maṉba cyoyojque't pyøjcøchoṉba'is tza'maṉvajcopyapø. Pyøjcøchoṉba'is vøjpø pøn porque vøjpø pønete, vøjpø pø'nis pyøcpase cyoyoja, jetseti maṉba pyøjque't cyoyoja. \v 42 Viyuṉse mi ndzajmatyamba que o'ca it ø nønduṉdøvø aunque pobre y ni ti aṉgui'mguy ja ñø'itø, y aunque i'is vya'ctzi'pa usyøc mamba nø' porque ø nønduṉdøvø aṉcø, entonces mati pyøjque't cyoyoja vya'ctzi'u'is nø'. \c 11 \s1 Nø'yø'yopyapø Jua'nis cyøvejyaj pøn Jesuscø'mø \p \v 1 Jesusis jetse nømna'ṉ 'yaṉgui'myaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø; y cuando yaj aṉma'yocuy, tzu'ṉyaj jeni, maṉyaj emøc. Y Jesús nømna'ṉ 'yaṉma'yoyu y cha'maṉvac 'yote tometa'mbø cumgu'yomo. \p \v 2 Entonces Juan nø'yø'yopyapø preso'omna'ṉ ijtu. Y Jua'ṉis min myusi ti nø chøc Jesusis. Y cyø'vejyaj metzcuy ñu'cscuy va'cø maṉ 'yo'nøyaj Jesús, \v 3 va'cø yaṉgøva'cyajø: \p ―¿A ver o'ca mijtzamate Cristo mi ṉgyø'vejupø Diosis lo que maṉbapø mini? Porque o'ca ji'ndyet mi jiṉgø, maṉba ⁿjo'ctam eyapø. \p \v 4 Jesusis 'yaṉdzoṉu ñøjayaju: \p ―Ma tzamgøjtatyam Juan ti nø mi mandamu y ti nø mi istamu. \v 5 Mi istamba que to'tipø'is vyitøm nøm syø'ṉu, nø mus vyityaj vøjø mø'ṉga'ṉyajpapø; nøm chocyaju yachputzi'øyajupø, cojipø'is myañajpa'm ote; nø vyisa'yaj ca'yajupø, pobreta'mbø nø chajmatyøj vøjpø ote. \v 6 Contento mi itpa o'ca tumchocoy mi ndø va'ṉjamba; o'ca ji'n mi myejtzaṉ gui'psi. \p \v 7 Cuando maṉyaju Jua'nis ñu'cscuy, entonces Jesusis chajmayaj sone pøn jujchepøte Juan. Jesusis ñøjayaj vøti pøn: \p ―¿Ti'ajcuy o mi myaṉdam ni i ja ityømø? ¿Ti o mi ṉgøque'nøtyame jiṉø? ¿Será mi 'yondyamu va'cø a'mdam cape yac micsupø sava'is? Seguro que ji'ndyet jetcøtoya mi 'yoñdyamu. \v 8 ¿Entonces ticøtoya o myaṉ mi ṉgøque'nøtyame jiṉø? ¿Será que mi 'yoñdyamu va'cø ṉgøque'nøtyam pøn suñi nø cyenupø tucuji'ṉ mescøyojupø? Ji'ndyet jete, porque tzi'ṉga'møyupø ji'n ma vyit tza'momo; angui'mba'is pyalacio'omo ityajpa. \v 9 Entonces ji'ndyet jicø oyu mi ṉgøque'nøtyame; sino ¿ticøtoya o mi amdame? ¿No será que tza'maṉvajcopyapø o mi a'mdame? Jø'ø, viyuṉete jet o mi a'mdame. Porque o mi a'mdam Juan y Juan más myøja'ṉombøte que ji'n aunque jutipø tza'maṉvajopyapø. \v 10 Porque it Diosis 'yote jachø'yupø jujche ma yos Juan, yøcse chamba que Diosis ñøjay ndø Comi: \q1 Yøṉ pøn øtz ṉgø'vejpøjtzi nu'cscuy nø minbapø'is ote antes que mi myinba mijtzi, como si fuera mi nduṉ vyøjøtzøjcuse. \q1 Je'is maṉba chajmayaj pøn va'cø ityaj jajmecøs va'cø mi mbyøjcøchoṉyajø. \p \v 11 Nøjayajque't Jesusis: \p ―Viyuṉsye mi ndzajmatyamba que nascøsi nunca ja o it más myøja'ṉombø pøn que ji'n Juan nø'yø'yopyapø. Pero más pobre y más ji'n 'yaṉgui'mipø pøn tzajpombø Dios aṉgui'mbamø, más myøja'ṉombøte que ji'n Juan. \p \v 12 ”Desde que Juan nø'yø'yopyapø nø'yø'yocho'tzu hasta como yøti, pø'nis syunba cyøquipyaj tzajpombø Diosis itcuy; pyømiji'ṉ yatzita'mbø pø'nis sunba 'yocyajyajø. \v 13 Porque mumu tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis cha'maṉvacyajpana'ṉ Diosis itcuy, y jachø'tyøjupø aṉgui'mgu'is chamque'tpatina'ṉ hasta que Jua'nis cha'maṉvactzo'tzu. \v 14 Y o'ca sunba mi va'ṉjajmø, maṉba mi ndzajmaye que como tzajmatyøju que Elías ma nu'qui, por eso Juan mismo pønditque't Eliaspø. \v 15 O'ca it mi ṉgoji, cøma'nøyø ti chøṉ mi ndzajmapyøjtzi. \p \v 16 ”Maṉba mi ndzajmatyame isepø pønda'mete ityajpasepø nacøsi yøti. Es como une nø myøjtzøyajuse plaza'omo, jetseti ityajpa. Vyejayajpa undyøvø'is ñøjayajpa: \v 17 “Mi yac vejatyamu suscuy y ja syun mi 'yendza. Mi vajnandyamu nijpocuy vaneji'ṉ, y ja mi ⁿvyo'ndamø”. \v 18 Como une ji'n sun myøjtzøyaj ni etzcuy ni ji'n sun møjtzøyaj como ca'nømuse, jetse mitz ji'n sundam ni Juan ni ji'n mi ndø sundam ndøvø. Porque Juan ji'na'ṉ tumø ucyaj, tumø cu'tyaj pønji'ṉdam, y ja mi mbøjcøchoṉdam Juan, mi ñømdamu que yatzi'ajcu'is ñøc'ijtøyu. \v 19 Y cuando mi'nø øjtzi, mumu Pø'nis chøn Tyøvø, tumø cu'tpøjtzi, tumø ucpøjtzi pønji'ṉda'm, y ja mi ndø sundaṉgue'tati øjtzi; mi ñømdamba que øtz cu'tco'nba, y vøti ⁿucpa øtz topyapø vinu; y 'yamigo'ajpøjtzi yatzitambø pøn como cobratzøjcoyajpapø y cojatzøcyajupø. Pero o'ca pøn vøj itpa, ndø tzi'pa cuenta que ñø'it vøjpø qui'psocuy. \s1 Cumgupyø'nis ja cyøma'nøyajø \p \v 20 Entonces Jesusis 'yojnayaj cumguy jutipø'om o chøc vøti milagro'ajcuy, porque ja chacyaj yach qui'psocuy. Nømu: \p \v 21 ―¡Ay mijtzi Corazín cumgu'yomda'mbø! ¡Ay mijtzi Betsaida cumgu'yomda'mbø! Ja sun mi ndzactam yach qui'psocuy, por eso maṉba mi ndyoya'istame. O'ca isyajuna'ṉ Tiro cumgu'yombø'is y Sidón cumgu'yombø'is milagro'ajcuy mitz mi istamuse, ya'møjcam qui'psvitu'yajuna'n. Myesyajpanaṉ tucu tzøcyajupø costal y po'csyajuna'ṉ cujya'momo va'cø queja o'ca nø ñømaya'yaj cyoja. \v 22 Pero mi nøjandyamba que jic jama cuando Diosis maṉba cyøme'chaj mumu pøn cyojaji'ṉ, menos maṉba cyastigatzøcyajtøj Tiro cumgu'yomda'mbø y Sidón cumgu'yomda'mbø, que ji'n mijtzi Corazín cumgu'yomda'mbø y Betsaida cumgu'yomda'mbø. Mitz más maṉba mi ṉgyastigatzøctame. \v 23 Y mijtzi Capernaum cumgu'yombø, mi ṉgomo'tyamba que vøj mi ijtamu como tzajpomse, pero hasta infierno'om maṉba mi yac mø'ndøj cø'yi. O'cana'ṉ isyaj Sodoma cumgu'yomda'mbø'is milagro'ajcuy jujche mitz istamusepø, tzø'yuna'ṉ jic cumguy hasta como yøti, ja 'yoc yajøna'n. \v 24 Por eso jetcøtoya mi nøjandyamba mijtzi Capernaum cumgu'yomda'mbø'is que cuando Diosis maṉba cyøme'chaj pøn cyojapit, menos maṉba cyastigatzøcyaj Sodoma cumgu'yomda'mbø, y mijtzi más maṉba mi ṉgyastigatzøctame. \s1 Cømin Jesus y sapøctamø \p \v 25 Jic jama'omo Jesusis 'yo'nøy Dios nømu: \p ―Øjtzø mi Janda; mijtzi Cyomi tzajpis, mijtzi Cyomi nasacopajquis. Mi møja'ṉ vøṉgotzøcpøjtzi, porque mi ⁿyaj cønøctøyøyaj che' unese ji'n myusoyajepø yøcsepø aṉma'yocuy, pero qui'psocu'yøyupø y musopyapø ja mi ⁿyaj cønøctøyøyajø. \v 26 Vøj jetse, Jatay, porque mi ñømu que vøj jetse. \p Jetse 'yo'nøy jyata Jesusis. \v 27 Entonces Jesusis chamque'tu: \p ―Ø ṉgø'om tzi'ø mumu tiyø ø Janda Diosis. Ni i'is ji'n comus øjtzi, øtz Diosis 'Yune chøṉø, sino ø Janda'is comuspøjtzi. Jetsetique ni i'is más ji'n cyomus ø Janda, solamente øtz ṉgomuspøjtzi, como øtz 'Yune chøṉø. Solamente i ø ne'c sunba yaj comusø, je'is cyomusque'tpati ø Janda. \v 28 Mindam øtzcø'mø nø mi me'tztamu'is cotzojcuy y ji'n mi mba'jtame, y mi ñindutamu'am como jemetzpø tzømis tø yac nitu'pase. Mindam øtzcø'mø, øtz maṉba mi yac sapøctame. \v 29 Mindam øtzcø'mø va'cø mi yostam øtzji'ṉ y aṉmatyam øtzcø'mø, porque øtz pasenciapø chøṉø, y como jujche pobrepø pø'nis qui'psocuy, jetseti ø ngui'psocucye't. Jetse maṉba mi syapøctam mi ndzoco'yomo. \v 30 Porque øtzji'n va'cø mi ⁿyosø, ji'n mi ñindu'i, y omba tzøcø lo que øtz aṉgui'mbase. \c 12 \s1 Jesusis ñøtuṉdøvø'is cyøpøcyaj trigo co'aṉjamguy jama'omo \p \v 1 Jic eyaco jama, nømna'ṉ cyøtyaj Jesús trigo cama'omo co'aṉjamguy jama'omo. Y Jesusis ñøtuṉdøvø nømna'ṉ 'yosyaju. Por eso quitpøcyaj trigo'is tyøm va'cø cyø'syajø. \v 2 Pero cuando fariseo va'ṉjajmocuy ñø'ijtupø'is isyaju que jetse nø chøcyaju, ñøjayaj Jesús: \p ―A'mø, lo que ji'n musipø ndø tzøcø, jetse nø chøcyaj co'aṉjamguy jama'omo mi nønduṉdøvø'is. \p \v 3 Pero ñøjayaj Jesusis: \p ―Viyuṉsye mi ndu'njo'tyamuti jujche chøc Davijdis ya'møc cuando nømna'ṉ 'yosyaju ñøtuṉdøvøji'ṉ. \v 4 Mi ndu'ndambati jujche tøjcøyaj David Diosis tyøjcomo y cyø'syaj cyømasa'nøyu pan, lo que ji'na'ṉ musipø cyø'sø. Davijdis cyø's ñøtuṉdøvøji'ṉ, pero jetsepø pan na's pane'is muspa cyø'sø. Ja it derecho va'cø cyø's eyapø'is jetsepø paṉ. (Pero David ji'n mi ṉgojatzi'tame.) \v 5 Y mi ndu'ndambati aṉgui'mgu'yomo que pane muspa yosyaj masandøjcomo co'aṉjamguy jama'omo y ji'ṉ cyojapa'tyaje. \v 6 Masandøc myøja'ṉombøte; pero mi nøja'ndya'mbøjtzi que yø'c ijtøjtzi más myøja'ṉ aṉgui'mbapø chøṉø que ji'n masandøc. \v 7 It jachøyupø que Dios nømu: “Øtz su'nbøjtzi va'cø mi ndyoya'ṉøyø más que ji'nø suni va'cø mi ndzi' pane aunque tiyø ø ṉgüentacøsi”. O'cana'ṉ mi ṉgønøctøyøpya ti sunba cham jetse, ja mi ṉgyojacøtzøjcøyøna'ṉ ja itø'is cyoja. \v 8 Porque øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, øtz aṉgui'mba ti muspa ndø tzøcø sapøjcuy jama'omo. \s1 Ijtuna'ṉ pøn tøtzpø'upø'is cyø' \p \v 9 Jesús tzu'ṉ jen y maṉ conocscutyøjcomo. \v 10 Jen ijtuna'ṉ pøn tøtzpø'upø'is cyø', y va'cøti pya'tyaj ticøs cyøva'cøyaj Jesús, 'yocva'cyaj Jesús fariseo'is: \p ―A ver o'ca muspa tø tzo'yø'yoy co'aṉjamguy jama'omo. \p \v 11 Y Jesusis ñøjayu: \p ―O'ca ijtu mi mborrego y quecpa tzatøjcomo co'aṉjamguy jama'omo, viyuṉse maṉba mi ⁿjyundonbutø, y jetse maṉba mi ⁿyose aunque sea sapøjcuy jama. \v 12 Pero pøn masti coyoja'øyu que ji'ṉ borrego. Por eso va'cø ndø tzøc vøjø, ji'n ya'induc Diosis co'aṉjamguy jama'omo, muspa ndø tzøcø. \p \v 13 Entonces ñøjay Jesusis tøtzpø'upø'is cyø': \p ―Tzøcøte'n mi ṉgø'. \p Pues cuando chøcøte'nu cyø', tzoctonde'nu, vøjti tzø'y como tu'maṉbø cyø'se. \v 14 Pero cuando tzu'ṉyaju jeni fariseo, tza'maṉdø'pyaju a ver jujche muspa yaj ca'yaj Jesús. \s1 Jya'yøyu Isaiasis jujche chøcpase Jesusis \p \v 15 Pero cuando Jesusis myusu jujche nø yach cøqui'psøyaju, tzu'ṉ jeni y maṉ emøc. Y vøti pø'nis maṉ pya'tyaje. Y mumu ca'eta'mbø yaj cøyindzocyaju. \v 16 Jesusis chajmayaju va'cø jana cyotzamyajø ipø pønete. \v 17 Jetse chøjcu va'cø viyu'ṉajø lo que jujche chajmayuse tza'maṉvajcopyapø Isaiasis. Isaiasis jyachø'yu que jujche nøm Dios: \q1 \v 18 Jicø ø nu'cscuy ṉgøpi'ṉøjtzi, \q1 jic sungomø'nbøjtzi, contento itpøjtzi porque vøjpø pønete. \q1 Jicø ø nu'cscucyøsi maṉba ṉgojtay ø Espiritu, \q1 y maṉba chambucsi mumu pø'nomo que øtz ndzøcpa justicia vøjpø. \q1 \v 19 Jic ø nu'cscuy ji'n ma quipi, ji'n ma vyejaṉgøti; \q1 Ni i'is ji'n ma myajnay 'yaṉnaca calle'omo. \q1 \v 20 Como cape ca'tzuse ja itø'is pyømi, jet maṉba cyotzove; \q1 y como no'a chi'mchi'mnepyapøse ni ticøtoya ji'n yose, jet maṉba cyotzoṉgue'te, \q1 hasta que yac tzøctøjpa vøjpø justicia. \q1 \v 21 Y mumu pø'nis maṉba vya'ṉjamyaje. \s1 Nømyaju que yatzipø'is ñøtzøc Jesús \p \v 22 Entonces ñønu'cyaj Jesuscø'mø tum pøn to'tipø y umapø porque yatzi'ajcu'is yacsutzøjcu. Y Jesusis yac tzojcu va'cø mus 'yone y va'cø isoya. \v 23 Entonces ñømaya'yaju jutznøm tzojcu, y nømyaju: \p ―Yøṉøm ocsyote Davijdis 'yune Diosis cyø'vejupø. \p \v 24 Cuando fariseo'is myusyaju que jetse nø ñømyaj pøn, entonces fariseo nømyaju que Jesús yospa yatzi'ajcu'is cyovi'najøji'ṉ ñøyipø'is Beelzebul, je'is cyotzoṉba va'cø myacpø'yaj yatzi'ajcuy. \v 25 Jesusis myusu ti nø qui'psyajupø y ñøjayaju: \p ―O'ca gobierno'is pyøn quipyajpa ñe'comda'm, yajpa 'yaṉgui'mguy. Y o'ca cumgupyøn quipyajpa ñe'comda'm, yajpa cumguy. Jetsetique't o'ca tumbø familia quijpaṉdocoyajpa ñe'comda'm, yajyajpa. \v 26 Entonces jetsetique't o'ca Satanasis ñu'cscuy quipyajpana'ṉ ñe'comda'm, entonces ve'nbø'tøjpana'ṉ y pronto maṉbana'ṉ ocyaj Satanasis 'yaṉgui'mguy. \v 27 Y o'ca yatzi'ajcu'is cotzoṉbana'ṉtzi va'cø macpø'yaj yatzi'ajcuy, entonces ¿será que yatzi'ajcu'is cyotzoṉyajque'tpa mi fariseo tøvø va'cø myacpøyajø yatzi'ajcuy? Entonces ji'n mus mi ndø queyaṉ gøtza'møyø porque mi nønduṉdøvø'is jetseti chøcyajque'tpa. \v 28 Pero o'ca øtz macpø'yajpa yatzi'ajcuy Diosis Espirituji'ṉ, entonces Diosis mi yac istamba 'yaṉgui'mguy. \p \v 29 ”Ni i'is ji'n mus tøjcøy pømi'øyupø pø'nis tyøjcomo va'cø pyøcpø'jay cyote mientras que jendi it vø'tøc. Solamente o'ca myocspa vø'tøc, entonces cyøpøcpa. \p \v 30 ”Ji'n vyø'mø'is øtzji'ṉ va'cø itø, qui'sapyøjtzi, i'is ji'n sun yos øtzji'n va'cø vyejtu'myaj pøn, je'is yac potyocoyajpa. \p \v 31 ”Jetcøtoya mi nøjandya'mbøjtzi; aunque jujche it cyoja, aunque jujche cø'o'nø'opya pøn, Diosis yaj cotocojapya cyoja. Pero o'ca pø'nis cyø'o'nøpya Masanbø Espiritu Santo, nunca ji'n jutznøm yaj cøtocoye; cojapa'tu tumanajcøtoya. \v 32 O'ca pø'nis cø'o'nøpya øjtzi, øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyovø, pues Diosis yaj cøtocopya. Pero o'ca pø'nis cyø'o'nøpya Masanbø Espiritu Santo, nuṉca ji'n cyøtocoye, ni yøti y ni jujchøc. \s1 Ndø ṉgomuspa jujchepø pønete \p \v 33 ”Ndø muspa que o'ca cuy vøjpøte, tyøm vøjpøtique't. Y o'ca ji'n vyøj cuy, ji'n vyøj tyøm. Porque tø'mis tø tzi'pa cuenta jujchepø cuyete. Jetseti ndø tzi'que'tpa cuenta pøn o'ca jujchepø pønete o'ca vøjpø ti chøcpa. \v 34 ¡Mitz tzanse mi ⁿyandzita'm! ¿Jutznøm muspa mi ndzamdam vøjpø tiyø? Porque mi ne'c mi ⁿyandzita'mdique't. Porque ndø tzoco'yomo ndø qui'pspa tiyete, entonces ndø aṉnaca'is chamba. \v 35 Vøjpø pø'nis ñø'it choco'cyøsi vøjpø tiyø aṉne'cupø, y jetseti chamgue'tpa vøjpø tiyø. Y yatzipø ti ñø'it aṉne'cupø chocoyomo yatzipø pø'nis, y yatzipø ti chamgue'tpati. \v 36 Jetcøtoya mi nøjandya'mbøjtzi: mumu ti joviseti mi ndzamba, tiene que va'cø mi yaṉdzo'ṉoya Diosis vyi'naṉdøjqui ticøtoya jetse o mi ndzame. Jetse maṉba tyuc jic jama cuando Diosis maṉba cyøme'tzay aunque i'is cyoja. \v 37 Porque o'ca vøjpø ti mi ndzamu, jetse mi ṉgyotzocpa, o'ca yatzipø ti mi ndzamu, jetse mi ndyocopya. \s1 Yatzitzocotya'mbø'is sunba isyaj milagro'ajcuy \p \v 38 Entonces ityajuna'ṉ 'yaṉmayajpapø'is aṉgui'mguy y fariseo aṉma'yocuy nø'ityajupø'is. Je'is ñøjayaj Jesus: \p ―Maestro, suṉda'mbøjtzi va'cø mi ndø yac istam milagro'ajcuy va'cø mustamø que Diosis mi ṉgyø'vejupø. \p \v 39 Pero Jesusis ñøjayaju: \p ―Yøtita'mbø pøn yatzita'mbøte y cøtzøjcø'yoyajpapøte. Sunba isyaj milagro'ajcuy, pero ji'n maṉ yac isyaje, sino tza'maṉvajcopyapø Jonás tujcuse, jet senate jujche øtz maṉbase tujque'te. \v 40 Oy it Jonás møja coque'is chejcomo tu'cay jama chuji'ṉ jamaji'ṉ. Jetsetique't øtz mumu Pø'nis chøn Tyøvø øtz ca'upø maṉba it tzatøjcomo tu'cay jama chu'ji'ṉ jamaji'ṉ. \v 41 Nínive cumgu'yomda'mbø pø'nis cyøma'nøyaju ti o chambucsi Jonasis, y qui'psvitu'yaju. Jic jama cuando Diosis maṉba cyøme'chaj mumu pøn cyojaji'ṉ, entonces Nínive cumgu'yomda'mbø maṉba tumø'ityaje yøtita'mbø pønji'n y maṉba istøji que más vøti yøtita'mbø pø'nis cyoja. Porque yøti yø'c ijtøjtzi más myøja'ṉombø chøṉ que ji'n Jonás, y ji'n ø va'ṉjamyaje. \v 42 Jic jama cuando Diosis maṉba cøme'chaj mumu pøn cyojapit; jic aṉgui'mbapø yomo minupø sujromo va'cø tyu'n ya'møcpø aṉgui'mba Salomón, je yomo maṉba te'ñaje yøti ityajupø pønji'ṉ Diosis vyi'naṉdøjqui; y yomo'is maṉba yaj queje que más ityaj cyoja yøti ityajupø pønis ñe' que menos je'is ñe'. Porque je yomo minu más ya'i nasomo va'cø cyøma'nøy Salomo'nis qui'psocuy, y yø'c it øjtzi más qui'psocu'yøyupø que ji'n Salomón, y ji'n va'ṉjamyaj øjtzi yøti ityajupø pø'nis. \s1 Tøjcøvyøjøtzøcpa yatzi'ajcuy \p \v 43 ”Cuando yatzi'ajcu'is chacpa pøn, je yatzi'ajcuy maṉba viti tøtzø nasomo va'cø mye'tz jut muspa sapøcø, y ji'n pya'te. \v 44 Entonces nømba yatzi'ajcuy: “Øtz mismo pø'nomo ma'nbø vitu'que'te ju'tø pujtumø”. Cuando nu'cpa pyujtumø, pya'tpa pø'nis chocoy como tøc jojquipø, ocpejtupø, y vøjøtzøjcupø. \v 45 Entonces mye'tzaṉøpya cu'yay espiritu tøvø más yatzita'mbø que ji'n ñe'cø. Y tøjcøyajpa va'cø ityaj mismo tumbø pø'nis choco'yomo jutipø'omo vi'na pujtumø. Y jetse más peor tucpa jic pøn que ji'n vi'na ijtusena'ṉ. Jetseti ma tucyajque'te yatzita'mbø pøn ityajupø yøti. \s1 Jesusis myama y myuquita'm \p \v 46 Jesús nømna'ṉ vyejvejneyaj pønji'ṉ y miñaj Jesusis myama y myuquita'm. A'ṉgom tzø'yaju, sunbana'ṉ 'yo'nøyaj Jesús. \v 47 Y tum pø'nis ñøjay Jesús: \p ―Jeni nø tye'ñaj mi mama y mi muṉguita'm a'ṉgomo. Sunba mi 'yo'nøyajø. \p \v 48 Jesusis 'yaṉdzoṉu chajmayupø'is: \p ―Ma'ṉbø mi ndzajmay i ø mama y i ø muṉgui. \p \v 49 Entonces Jesusis qui'psøjayaj cyø'ji'ṉ ñøtuṉdøvø y nømu: \p ―Jic øjtzø mama, jic øjtzø muṉguita'm. \v 50 Porque aunque jutipø chøcpa'is tzajpom ijtupø ø Janda Diosis syunbase, jicø øjtzø muṉgui, øjtzø mama. \c 13 \s1 Vyicpa'is tømbu \p \v 1 Je mismo jama tzu'ṉ Jesús tyøjcomo y maṉ po'cse majraṉvini. \v 2 Pero como cyønu'co'ñaj vøti pø'nis, tøjcøy Jesús barco'omo y jen po'csu. Y vøti pøn jen tzø'y majraṉvini. \v 3 Y Jesusis vøti aṉma'yocuy cha'maṉvajcu. Chamu jujche yosnømbase nascøsi va'cø tø aṉmayø. Yøcse nømu: \p ―Ijtuna'ṉ tum pøn, tzu'ṉu va'cø maṉ vijcøy tømbu nastajecøsi. \v 4 Cuando nømna'ṉ vyijcu tømbu, vene quecyaj tu'ṉomo y jyu'cyaju paloma'is. \v 5 Y vene quecyaj tza'cøs ijtumø tzeja nas. Y tumø ora nayu porque nasatzejati. \v 6 Pero cuando put ja'maṉsøṉ, poṉga'u; nascøtøjtzøyu porque ja tøjcøy jojmo vyatzi. \v 7 Y vene apijta'nø'omo quecyaju, y ye'ṉyaj ta'nø, ñu'scøpajcøyu ta'nø'is, y ja chocyaj nipi. \v 8 Pero vene quec vøjpø nasomo, y tzojcu, tø'maj vøjø. Vene'cse'nomo tum kilo nijpu chi' mosis kilo; vene'csye'ṉomo tum kilo nijpu chi' sesenta kilo; y vene'csye'ṉomo tum kilo nijpu chi' veinte kilo. \v 9 Ijtam mi ṉgoji, ¡cøma'nøtyamø! \s1 Ticøtoya cham Jesusis jetsepø historia \p \v 10 Entonces ñøtuṉdøvø'is cyømiñaj Jesús, min 'yocva'cyaje: \p ―¿Ti'ajcuy ndzamba jujche yosnømbase nascøsi jetse va'cø mi aṉma'yoya? \p \v 11 Jesusis 'yaṉdzoṉu ñøjmayaju: \p ―Porque mijtzi mi yac mustamba Diosis lo que ni i ja yac mus vi'nati jujche aṉgui'mba Tzajpombø, pero eyata'mbø pøn ja yac musyajø. \v 12 Porque ñø'ijtupø'is qui'psocuy va'cø cyønøctøyøyø, tzi'aṉøtyøjpa más qui'psocuy más vøti va'cø cyønøctøyøyø, y ja itøpø'is qui'psocuy va'cø cyønøctøyøyø, yac jøcøjatyøjpa lo que ñø'ijtupø usyi. \v 13 Por eso ndzajmayajpa historia; porque a'myajpa pero ji'n isyaje; y myañajpati pero ji'n cyøma'nøyaje, ni ji'n cyønøtøyøyaje. \v 14 Mismo jetseti chøcyajque'tpa como chamuse tza'maṉvajcopyapø Isaiasis. Isaías nømu: \q1 Mi manjo'ndyamba, pero ji'n mi nøctøyøtyame, \q1 Mi isjo'tyambati, pero ji'n mi mustame tiyø nø mi ⁿistamu. \q1 \v 15 Porque choco'yom yøṉ pø'nis ji'n syunaj vøjpø tiyø, \q1 y ji'n cyøma'nøyaje cyoji'is, y itzco'tzneyajpa. \q1 Porque o'cana'ṉ ji'n jetse, isyajpatina'ṉ vyitø'mis; \q1 myañajpana'ṉ cyoji'is, y nøctøyøyajpana'n choco'yomo, y vitu'yajpana'ṉ øjtzøcø'mø, y øtz ⁿyaj cotzocyajpana'ṉtzi. \p \v 16 ”Pero mijtzi contentoco'ni mi ijtamu porque mi istamba mi vindø'mis y mi myandamba mi ṉgoji'is. \v 17 Porque viyuṉse mi ndzajmatyamba que sone ya'møcpø tza'maṉvajcoyajpapø'is y vøjta'mbø pø'nis sunbana'ṉ isyajø lo que mitz mi istambase, pero ja isyajø. Y sunbana'ṉ myañajø lo que mitz mi mandambase, pero ja myañajø. \s1 Cha'maṉvac Jesusis tømbu aṉma'yocyuy \p \v 18 ”Yøti cøma'nøtyamø; maṉba mi ndzajmatyame ti sunba cham tømbu aṉma'yocu'is. \v 19 Como tømbu quecpa tuṉgøsi y jyu'cpa paloma'is, jetsetique't cuando pø'nis myanba Tzajpombø'is 'yaṉgui'mguy y ji'n nøctøyøyi, entonces minba yatzipø y yac tzu'ṉapya chococøspø ote lo que nu'c chococyøsi como tømbu quecpase nascøsi. \v 20 Y como vene tømbu quecyaj tzejamø nas tza'cøsi, jetseti itque't pyøjcøchoṉu'is Diosis 'yote yøti, y casøyajpa. \v 21 Pero como tømbu'is 'yune ja choca, jetsetique't pø'nis usyaṉ ora vya'ṉjamba, pero cuando nøm isu'c toya y yacsutzøctøjpa porque vya'ṉjamba Diosis 'yote, entonce jyajmbø'pa, ji'nam vya'ṉjajme. \v 22 Y como vene tømbu quec ta'nø'omo y apijta'nø'is ja choca, jetsetique't vene pø'nis cyøma'nøjayajpa Diosis 'yote, pero qui'pspa jujche va'cø cyøjtay jama, y qui'pspa va'cø ricu'ajø, y Diosis 'yote ji'ṉ chøjcay cuenda. Entonces ni ti ja itø. \v 23 Y como vene tømbu quecyaj vøjpø nasomo, jetsetique't it cyøma'nøjayu'is Diosis 'yote y cyønøctøyøpya y vøj itpa. Y como vene'csye'ṉomo tum kilo nijpu chi' mosis, y vene'csye'ṉomo sesenta, y vene'csye'ṉomo treinta; jetseti pøn vene vø'ajyajque'tpati vøti y vene vyø'ayajpa usyta'm. \s1 Tumø nayu yach ta'nø trigoji'n \p \v 24 Chajmayaj Jesusis eyapø aṉmacuy, nømu: \p ―Como ñasom ñijpu pø'nis vøjpø tømbu, jetsetique't tzajpombø Diosis 'yaṉma'yocuy. \v 25 Porque ñajsom ñip vøjpø tømbu. Entonces øṉyaju'csye'ṉom pøn, min vø'nipi'is 'yenemigo, y je'is ñijpay yachta'nø trigo'omo, y maṉu. \v 26 Y nay trigo y cuando min po' jyøyø, entonces quejque'tuti yachta'nø. \v 27 Entonces cyoyosyajpapø pø'nis cyønu'cyaj vø'nipi y ñøjayaju: “Señor, como vøjpø tømbu mi nijpu nasomo, ¿jutznøm nay yach ta'nø?” \v 28 Y vø'nipi'is ñøjayaju: “Ø enemigo'is jetseti tzøjcayu”. Entonces yosyajpapø pø'nis ñøjayaj vø'nipi: “¿Vøjøm ndø cøvisø?” \v 29 Pero vø'nipi'is ñøjayaju: “Ji'nda, porque o'ca mi ⁿvispa yach ta'nø, parejo maṉba visputque't trigo. \v 30 Mejor tzactamø va'cø tumø ye'ṉø hasta que ndø tucpa. Entonces ma'ṉbø ⁿnøjayaj tyucyajpapø'is: Vi'na vispujtam yachta'nø y vajtaṉdø'pø va'cø ndø poṉdam juctyøjcomo. Y trigo cojtamø aṉne'cu'yomo”. \s1 Mostaza tømbu aṉma'yocuy \p \v 31 Jesusis chajmayajque't eyapø aṉma'yocuy, nømu: \p ―Como mostaza tømbuse lo que pø'nis pyøjcu y ñijpu yoscuñasomo, jetsetique't tzajpombø aṉgui'mguy. \v 32 Viyuṉse mostaza tømbu más chøtøtya'mbø que eyapø tømbu, pero cuando tzocpa, møja'ajpa pyoc más que eyata'mbø nipi, como cusye møja'ajpa, y miñajpa sitityajpapø paloma y chøcyajpa ño'sa 'yaṉmaṉgøsi. (Jetseti Diosis 'yaṉgui'mguy møja'ajque'tpa). \s1 Yaj qui'mbapø'is pan \p \v 33 Jesusis chajmayajque't eyapø aṉma'yocuy; nømu: \p ―Como yaj qui'mbapø'is pan, jetseti tzajpombø aṉgui'mguy. Tum yomo'is pyøc usyi yaj qui'mbapø'is pan y myot tu'cuy muquipø harina vaye'omo. Y usypø'isti yaj qui'mba mumu aunque ji'n cyeje. (Jetsetique't Diosis 'yaṉgui'mguy qui'mbati maṉba). \s1 Ticøtoya cham Jesusis jetsepø aṉma'yocuy \p \v 34 Mumu yøcseta'mbø tiyø cha'maṉvajcayaj Jesusis vøti pøn. Siempre chamu mumu ti ndø ispa yø'c nascøsi, entonces cha'maṉvajcu que Diosis 'yañma'yocuy jetsetique't. \v 35 Jetse chøc Jesúsis va'cø yac viyuṉajø lo que Diosis ñucscu'is cha'maṉvac vi'napø ora'omo. Diosis ñu'cscuy nømu: \q1 Ma'ṉbø ndzam mumu ti nascøs ndø ispase y entonces ma'ṉba ndza'maṉva'c que jetseti Diosis 'yaṉma'yocuy. \q1 Jetse øtz ma'ṉbø ndza'maṉvajcayaje lo que ni i'sna'ṉ ji'n myusi vi'na desde que jomectøju nasacopac. \s1 Cha'maṉvac Jesusis tiyø yachta'nøte anma'yocuy \p \v 36 Entonces Jesusis ñøjmayaj vøti pøn va'cø myaṉyajø, y Jesús tøjcøy tøjcomo. Y ñøtuṉdøvø'is cyønu'cyaj Jesús y ñøjayaju: \p ―Tø tza'maṉvajcatyamø tiyø aṉma'yocuyete yachta'nø nijpupø yoscuñasomo. \p \v 37 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Ñijpapø'is vøjpø tømbu øjchøṉø, mumu Pø'nis chøn Tyøvø. \v 38 Y yoscuñas, nasacopajquete; y vøjpø tømbu, vya'ṉjamyajupø'is Diosis 'yaṉgui'mguy. Yachta'ṉø, vya'njamyajpapø'is yatzi'ajcuy. \v 39 Y ñijpupø'is yachta'nø, diablo'isete. Cuando yajpa'c nasacopac, entonces tyucyajpa tøm; tyucyajpapø'is aṉgelesta'mete. \v 40 Jetsemete como jujche vyajtandø'pyajpa yachta'nø y pyoṉbø'yajpa juctyøjcomo, jetseti ma tujque'te cuando yajpa'c yøṉ nasacopac. \v 41 Øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, øtz ma'ṉbø ṉgø'vejyaj ø aṉgelesta'm va'cø piṉaṉdø'pyaj mumu pøn yac tocoyajpapø'is tyøvø y mumu chøcyajpapø'is yatzitzoco'yajcuy. Y maṉba ñøputyaje va'cø chu'ṉyaj jeni ne'c aṉgui'mbamø. \v 42 Y pi'ṉaṉdø'jpøyajupø maṉba pyajtzøyaj juctyøjcomo. Jiṉ maṉba vejyaje, maṉba tøtz cø'syaj toyapit. \v 43 Entonces chøcyajpapø'is Diosis syunbase maṉba sø'ṉyaj como jamase ndø Janda Diosis itcu'yomo. Ijtu mi ṉgojita'm ¡cøma'nøtyamø! \s1 Nipcøvø'nupø tumin aṉma'yocuy \p \v 44 ”Como tumin nipcøvø'nupø yoscuñasomo, jetsetique't tzajpombø aṉgui'mguy. Cuando pø'nis pya'tpa tumin aṉgøvø'nupø yoscuñasomo, mismo jiṉdi cyøvø'ngue'tpa, y casøpya y maṉba y mya'apya mumu lo que ñø'ijtupø, va'cø jyuy nas jut pya'tumø tumin. \s1 Coyoja'øyupø namcha aṉma'yocuy \p \v 45 ”Jetsetique't como tum namcha ma'a vitu'vitu'opyapø myetzpapø'is vøjta'mbø namcha, jetseti tzajpombø aṉgui'mguy. \v 46 Cuando pø'nis pya'tpa más suñi quenbapø namcha, más coyoja'øyupø, entonces maṉba y mya'ajpa mumu lo que ñø'ijtupø va'cø mus jyuy jic coyoja'øyupø namcha. \s1 Ataraya aṉma'yocuy \p \v 47 ”También jujche ataraya nacsyajpa nø'cø'mø, jetsetique't tzajpombø aṉgui'mguy. Ataraya nacsyajpa nø'cø'mø y ñujcaṉdø'pdø'pvøyajpa aunque juchpø coque. \v 48 Cuando taspa ataraya, jyøcøputyajpa acapoya y po'cschø'yajpa va'cø piṉyaj coque. Vøjta'mbø cyotyajpa vaca'omo, y ji'n vyøjta'mbø pyatzputputvøyajpa. \v 49 Jetseti ma chøjque't Diosis cuando yajpa nasasacopac. Maṉba vitputyaj aṉgeles va'cø piṉaṉdø'pyaj vøjta'mbø pøn, y ji'n vyøjta'mbø. \v 50 Ji'n vyøjta'mbø maṉba pyajtzøyaj juctyøjcomo. Jiṉø maṉba vejyaje vo'yaje, maṉba cyø'syaj tyøtz toyapit. \s1 Pecapø y jomepø oro cojtocuy aṉma'yocuy \p \v 51 Entonces 'yocva'cyaju Jesusis: \p ―¿Nømdija mi ṉgønøctøyøtyamu yøcseta'mbø aṉmacuy? \p Y 'yandzoṉyaju: \p ―Jø'ø, nømdi nøctøyøtyamu. \p \v 52 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Por eso mumu 'yaṉmapyapø'is aṉgui'mguy, o'ca 'yaṉmapya jujche 'yangui'mbase tzajpombø Dios, entonces jic pø'nis chøcpa como tum vø'tøjquis chøcpase cuando ñøputpa 'yaṉne'cpamø jometa'mbø tiyø y pecata'mbø tiyø. \s1 Jesús oyu Nazaret cumgu'yomo \p \v 53 Cha'maṉjej Jesusis jetsepø aṉma'yocuy, y cuando cøjtu, tzu'ṉu. \v 54 Ñu'c ñe' cyumgu'yomo. Jiṉ aṉma'yopyana'ṉ conocscutyøjcomo. Y ñømaya'yajpana'ṉ 'yaṉma'yocuy y nømyaju: \p ―¿Jut musoy jicø, va'cø mus chøc yøcsepø milagro'ajcuy? \v 55 Pues yøṉømete carpintero'is 'yune, y myama Mariate, y yø'c ityaj myuqui Jacobo, José, Simón, y Judas. \v 56 Y yø'c ityaj myuqui yomota'mbø øjtzomda'm. ¿Jut jetse musoyu? \p \v 57 Por eso cyonocyaj Jesús. Pero Jesusis ñøjayaju: \p ―Mumu vyøpøpøngotzøcyajpa tum tza'maṉvajcopyapø, pero ñe' ñasomda'mbø'is y ñe' tyøjcomda'mbø'is ji'n vyøpøpøngotzøcyaje. \p \v 58 Y por eso ja chøcyaj Jesusis vøti milagro'ajcuy jiṉø porque ja vya'ṉjamdøjø. \c 14 \s1 Yaj ca'yaj Juan nø'yø'opyapø \p \v 1 Jicø tiempo'omo aṉgui'mbapø Herodesis myusu tina'ṉ nø chøc Jesusis. \v 2 Y Herodesis ñøjayaj myenosti aṉgui'myajpapø: \p ―Yønømete Juan nø'yø'opyapø visa'upø. Jetcøtoya muspa chøc milagro'ajcuy. \p \v 3 Porque Herodesis vi'ña'ṉi o yac nuctøj Juan y yac mocstøju cadenaji'ṉ y yac somdøju. Entonces ijtuna'ṉ Herodesis myuqui Felipe, y ijtuna'ṉ Felipe'is yomo Herodías. Herodesis yac somdøj Juan porque jic yomo Herodiasis jetse syunu. \v 4 Jetse syunu porque Jua'nis ñøjapyana'ṉ Herodes: \p ―U mi nø'ijtay mi muṉgui Felipe'is yomo porque cojate. \p \v 5 Sunbana'ṉ yaj ca' Juaṉ Herodesis, pero ña'chajpana'n vøti pøn, porque mumu pø'nis vya'ṉjamyaju que Jua'ṉis cha'maṉvacpa Diosis 'yote. \v 6 Pero cuando o cosø'ṉayaj Herodesis cyumpli'años, Herodiasis yom'une ejtzu vejyajtøjupø'is vyi'naṉdøjqui, y yac tzi'ṉu Herodesis. \v 7 Entonces Herodesis ñøjay papiñomo que maṉba chi' ti sunba vya'cø, nømu que va'cø cyastigatzøc Diosis o'ca ji'n chi'i. \v 8 Entonces papiñomo'is myama'is chajmay ti syunba va' vya'cø, y papiñomo'is ñøjay Herodes: \p ―Tø tzi'ay nø'yø'opya Jua'nis cyopac pulatu'omo. \p \v 9 Entonces maya' aṉgui'mba Herodes, porque na'tzpa yaj ca'ø. Pero como chambøjcay Diosis ñøyi que maṉba chi' ti syunba vya'cø, y ñe'cji'ṉ po'csyaj mesacø'mo, je'is myañaju que jetse chajmayu, entonces 'yaṉgui'mu va'cø chi'yajø. \v 10 'Yaṉgui'mu va'cø cyo'cøtø'csø Juan preso'omo. \v 11 Y cuando cyo'cøtøcsu, ñømijnayaj cyopac pulatu'omo y chi'yaj papiñomo y je'is myama chøcøtzi'u. \v 12 Entonces parejo vityajpapøji'ṉ Juan nu'cyaju y pyøjcayaj cyoṉna y ñijpayaju. Entonces después maṉ chajmayaj Jesús o'ca yaj ca'tøj Juan. \s1 Pyø'nøy mosay mil pøn Jesusis \p \v 13 Cuando Jesusis myusu, tzu'ṉ jeni, barco'om tøjcøyu tyumgø'y, maṉ emøc. Ni i ja ityømø maṉu. Pero cuando myusyaj vøti pø'nis, maṉ pya'tyaj Jesús. Tzu'ṉyaj ne'cø cumguy nas vitpa maṉyaju maṉ mye'chaj Jesús jut pya'tyajpa. \v 14 Entonces cuando put Jesús barco'om, is vøti pøn. Entonces tyoya'ṉøyaju. Pya'tyaj ca'eta'mbø, yac tzocyaju. \v 15 Cuando tza'i'ajnømu, cyønu'cyaj Jesús ñøtuṉdøvø'is, ñøjayaju: \p ―Yø'c tza'momdite, ni ti ja itø, y maṉbam tzu'i'ajnømi. Yaj cu'tcumye'chaj vøti pøn ityajumø cumguy. \p \v 16 Pero Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Ji'ndyet pyena va'cø myaṉyaj emøc; mitz tzi'yaj cu'tcuy. \p \v 17 Y je'is ñøjayaj Jesús: \p ―Nø'ijta'møjtzi na's mosay pandite, y metzcuy coque. \p \v 18 Jesusis ñøjayaju: \p ―Yø'c nømindamø. \p \v 19 Y 'yaṉqui'myaj Jesusis pøn: \p ―Po'cstam mu'como. \p Entonces pyøc Jesusis mosay pan y metzcuy coque y quengui'm møji tzajpomo, y cyømasa'nøyu. Entonces vyen pan vye'ndzi'yaj ñøtuṉdøvø y ñøtuṉdøvø'is vye'ndzi'yaj sone pøn. \v 20 Y mumu cu'tasyaju. Y entonces cuando cu'tyaju'cam, piṉdasyaju macvøstøjcay vaca cyu'tzacyajupø panji'ṉ. \v 21 Puro pøndi myayaj mosay mil cyu'tyaju'is pan. Ja myayaj yomo y une. \s1 Jesús o vit nø'vingøsi \p \v 22 Jicsye'cti Jesusis yac tøjcøyaj ñøtuṉdøvø barco'omo yac vi'na jacyaju nø'cøtu'møṉ mientras ñe'c ñøjayaj vøti pøn va'cø myaṉyaja'am. \v 23 Yac maṉyaju'cam vøti pøn, entonces ñe'c Jesús qui'm cotzøjcøsi va'cø 'yo'nøy Dios tyumgø'y. Cuando tzu'i'ajnømu, Jesús tyumdi tzø'y jeni. \v 24 Mientras que barco nømna'ṉ myaṉ marcucmø, nømna'ṉ yac tze'ṉmin tze'ṉmaṉ barco nø'is, porque sava'is ja yac tu'ṉaj barco. \v 25 Cuando maṉba'ctøc sø'ṉbønømi cuando pi'tzøctøc, Jesusis cyønu'cyaju, nø'vingøsna'ṉ nø vyijtu. \v 26 Cuando isyaj ñøtuṉdøvø'is nø' vingøs nø vyijtupø, chøcna'chaju, y na'tze vejyaju nømyaju: \p ―Anima nø vyijtu. \p \v 27 Pero Jesusis 'yo'nøyaju ñøjayaju: \p ―Uy chocomochi'ajtame, øjti chøṉø; uy ña'tztame. \p \v 28 Entonces Pedro'is ñøjayu: \p ―Øjtzø mi Ngomi, o'ca mijtzete, aṉgui'mø jetseti nø' vingøsi va'cø vitque't øjtzi; hasta jut mi ijtumø mijtzi, jendi va'cø nu'que't øjtzi. \p \v 29 Jesusis ñøjayu: \p ―Yø'c minø. \p Y mø'n Pedro barco'omo y nø' vingøsi vijtu va'cø ñu'c Jesuscø'mø. \v 30 Pero cuando isu que pømi nø pyoy sava, chøcna'tzu; y cøvøṉdzo'tz nø'cø'mø. Entonces na'tzeveju, ñøjayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, mi tø yaj cotzoca. \p \v 31 Jicsye'cti jyascøtøjcøy cyø'cøs Jesusis; ñøjayu: \p ―Ji'ndyet mi 'yomba va'ṉjajmoye. ¿Ticøtoya mi myetzaṉgui'pspa? \p \v 32 Entonces cuando tøjcøyaj barco'om, poya'ṉjej sava. \v 33 Entonces ityajupø barco'omo cyutcøne'cayaj Jesús y ñøjayaju: \p ―Viyuṉete mijtzete Diosis 'Yune. \s1 Yac tzojcu Jesusis ca'eta'mbø Genesaret nasomo \p \v 34 Entonces jyacyaj mar, maṉyaj marcøtu'møṉ, y nu'cyaj Genesaret nasomo. \v 35 Y como ispøcyaj Jesús jiṉda'mbø pø'nis, cyø'vejyaj ote mumu tometa'mbø lugajromo que nu'c Jesús. Jetcøtoya ñømijnayaj jeni mumu ca'eta'mbø. \v 36 Y ñøjayaju: \p ―Tø yac pi'quisay aunque sea mi nducu aṉbena. \p Y pi'quisayaju'is tyucu cøyin dzocyaju. \c 15 \s1 Ti'is yatzi'ajpa pø'nis chocoy \p \v 1 Entonces miñaj 'yaṉmayajpapø'is Moisesis 'yaṉgui'mguy y fariseota'm. Jerusalén gumgu'yomo tzu'ṉyaju cyønu'cyaj Jesús y ñøjayaju: \p \v 2 ―¿Ti'ajcuy ji'n chøjcayaj vi'nata'mbø'is cyostumbre mi nønduṉdøvø'sta'm? Porque cuando maṉba cu'tyaje, ji'n cø'che'yaje en la forma como vi'nata'mbø'is chamyajuse va'cø tø cø'che'ø va'ṉjajmocucyøtoya. \p \v 3 Pero Jesusis 'yaṉdzoṉyaju, ñøjayaju: \p ―Y mitzta'm, ¿ti'ajcuy ji'n mi ṉgo'aṉjamdamø lo que Diosis chamupø tiyø cuando mi ndzøctamba mi ṉgostumbreta'm? \v 4 Porque Dios aṉgui'mu: “Cøna'tzøy mi janda y mi mama. Y yatzicotzøcpapø'is jyata o myama, tiene que va'cø cya'ø”. \v 5 Pero mitz ñømdamba que o'ca pø'nis ñøjapya jyata o myama: “Ji'n mus mi ṉgotzova porque lo que maṉbapøna'ṉ mi ndzi', Diosis yoscucyøtoya ndzi'umtzi”. \v 6 Y mi ñømdamba que o'ca pøn nømba jetse, ji'ndyet pyena va'cø cyotzoṉ jyata o myama. Jetze ji'n mi ndzøctame lo que Diosis chamuse va'cø ndø tzøcø, va'cø mi ndzøctam mi ṉgostumbreta'm. \v 7 Mi 'yaṉgøma'cø'otyambapøte, viyuṉ chamu tza'maṉvajcopyapø Isaiasis jujchepø mi mbyønda'mete cuando jyayu que Dios nømu: \q1 \v 8 Yøṉ pø'nis na's 'yaṉnacaji'ṉdi vøcotzøcyajpøjtzi, \q1 pero ji'n ø va'ṉjamyaje choco'yomo. \q1 \v 9 Como que va'ṉjamyajpase nø chøcyaju y ji'nø va'ṉjamyaje, \q1 porque aṉma'yoyajpa pø'nisti 'yaṉgui'mguji'ṉ como si fuera ø ne'ji'ṉ. \p \v 10 Entonces Jesusis vyejnu'cyaj vøti pøn vyingø'mø y ñøjayaju: \p ―Cøma'nøtyamø va'cø mi ṉgønøctøyøtyamø. \v 11 Ji'n tø yatzi'aj ndø cu'tcu'is lo que tøjcøpyapø ndø aṉna'como. Sino tø yatzi'ajpa lo que ndø aṉnaṉga'stit ma chame. \p \v 12 Entonces cyønu'cyaj Jesús ñøtuṉdøvø'is y ñøjayaju: \p ―¿Mi ndzøjcayutija cuenta o'ca qui'sca'yaj fariseo cuando myañaj lo que mitz ndzamuse? \p \v 13 Pero Jesusis ñøjayaju: \p ―Tzøj cuenda que como ta'nø ndø vispø'pase, jetsetique't aṉma'yoyajpapø aunque jujchepø aṉgui'mocuji'ṉ lo que ji'ndyet tzajpom ijtupø ndø Janda Diosis ñe, Diosis maṉba yajaye. \v 14 Por eso jic fariseota'mgue't tzac yenbø'yajø. Como to'tipø pønse ityajpa. O'ca to'tipø'is ñøvitpa to'ti tøvø, maṉba quecyaj mye'chcø'y tzatøjcomo. \p \v 15 Entonces Pedro'is ñøjay Jesús: \p ―Tø tza'maṉvajcayø jetsepø aṉma'yocuy. \p \v 16 Jesús nømu: \p ―¿Ti'ajcuy ni mitz ji'n mi ṉgønøctøyøtyaṉgue'te? \v 17 Porque mi mustambati que mumu lo que tøjcøpya ndø aṉna'como mø'nba ndø tzejcomo, y jøsi'cam putque'tpati. \v 18 Pero lo que putpa ndø aṉnaca'omo, ndø tzoco'yom tzu'ṉba y je'is tø yatzi'ajpa. \v 19 Porque pø'nis choco'yomda'm putpa yatzipø qui'psocuy, qui'pspa va'cø yaj ca'oya, va'cø cyøtzøjcøy pyøndøvø yomocøsi, va' myøtzi nø'it yomo, va'cø ñu'mø, va'cø syutzø, va' che'moya. \v 20 Jetseta'mbø ti'is yatzi'ajpa pøn. Pero ja cyø'che'a, jetse va'cø tø vi'cø, ji'n tø yatzi'aj jetse. \s1 Vya'ṉjam Jesús emøcpø yomo'is \p \v 21 Entonces tzu'ṉ jen Jesús, maṉ emøc maṉ cyo'aṉjajmbamø Tiro y Sidón cumgu'is. \v 22 Jendina'ṉ it tum yomo Canaan nasomo tzu'ṉupø. Minu, vyejay Jesús, ñøjayu: \p ―Øtzø mi Ṉgomi, Davijdis mi 'yune, tø toya'ṉøyø. Ijtu ø yom'une nø yacsutzøjcupø yatzi'ajcu'is y vøti toya'ispa. \p \v 23 Pero ja 'yandzoṉ Jesusis ni jujche. Entonces miñaj Jesusis ñøtuṉdøvø y ñøjayaju: \p ―Yac maṉ jic yomo, porque vejpa minba ø jøsaṉgø'mø. \p \v 24 Entonces Jesús nømu: \p ―Diosis cø'vej øjtzi va'cø ṉgotzoṉ saṉ Israel cumgupyøn lo que ityaju tocoyajupø borregose. \p \v 25 Pero yomo'is cyønu'c tome Jesús y cyutcøne'cayu y ñøjayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, mitz tø cotzova. \p \v 26 Y Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Ji'nø mus mi ṉgotzova porque mitz ji'ndyet mi Israel pøn, y va'cø ṉgotzoṉ ji'dyet Israel pøn es como va'cø ndø cøpøc une cyu'tcuji'ṉ, tuyi va'cø ndø tzi'ayø. \p \v 27 Y yomo'is ñøjay Jesús: \p ―Pues viyuṉbø ti mi ndzamba, øjtzø mi Ṉgomi, pero aunque mi ndø tuyicotzøca, tø cotzøva; porque hasta tuyi'is piṉyajpa cøvi'caṉ quecpapø cyomi'is myesacøtøjcø'mø. \p \v 28 Entonces 'yandzoṉ Jesusis: \p ―Tzamyomo, vøj mi vya'ṉjajmombya. Yac tuc mi sunbase. \p Jicsye'c misma hora tzoc 'yune. \s1 Yac tzoc Jesusis vøti ca'eta'mbø \p \v 29 Entonces Jesús ijtumø tzu'ṉu y cøt Galilea majraṉvini. Entonces qui'm cotzøjcøsi y jen po'cschø'yu. \v 30 Y cyønu'cyaj vøti pø'nis. Ñømiñaj cømø'ṉgaṉyajpapø, y to'tita'mbø, y umata'mbø, yacsyuta'mbø, y vøti eyaco ca'cuji'ṉbø; y cyojtayaju Jesusis cyosocø'mø, y Jesusis yac tzocyaju. \v 31 Jetse vøti pø'nis myañaju nø vyejvejneyaju umata'mbø, isyaj que tzocyaju'am yacsuta'mbø, nøm vyityaj vøjø cømø'ṉgaṉyajpapø, to'tita'mbø isoyajpa'am. Entonces vøti pø'nis ñømaya'comø'ñaju myøjaṉ vøcotzøcyaj Dios lo que cyotzoṉyajpapø'is Israel pøn. \s1 Pyø'nøy Jesusis macsycuy mil pøn \p \v 32 Entonces Jesusis vyejayaj ñøtuṉdøvø y ñøjayaju: \p ―Yøṉ pønda'm ndoya'ṉøyajpøjtzi porque tu'cay jama ityajpamø øtzji'ṉ yø'qui y ja it ti va'cø cyu'tyajø. Ji'n suni yac maṉyajø jana cu'ti, uytim myochquecyaj tu'ṉomo ose'is. \p \v 33 Entonces ñøjayaj Jesús ñøtuṉdøvø'is: \p ―Pero ¿jut ndø pa'tpa cu'tcuy va'cø cu'tasyaj vøti pøn yø'qui ni i ja ityømø? \p \v 34 Y Jesusis 'yocva'cyaju: \p ―¿Jujche mi nø'ijtam pan? \p Y ñøjayaju: \p ―Cu'yay, y metz tu'cay namgoque. \p \v 35 Entonces ñøjayaj vøti pøn: \p ―Po'csta nasomo. \p \v 36 Entonces pyøc cu'yay pan y namgoque; cyø'ji'ṉ cho'ṉu y ñøjay Dios: “Yøscøtoya”. Entonces vyen ve'nu vyendzi'yaj ñøtuṉdøvø'omo, y je'is syajyaju vøti pø'nomo. \v 37 Y mumu cu'tasyaju. Y después piṉyaju lo que tzø'yupø y cu'yayna tasque't vaca. \v 38 Y cu'tyajupø macsycuy mil pønda'mna'ṉete. Ja myayajø yomo y une. \v 39 Entonces Jesusis yac maṉyaj vøti pøn. Ñe'c Jesús tøjcøy barco'omo y maṉ Magdala nasomo. \c 16 \s1 Fariseo'is y saduceo'is sunba isyaj milagro'ajcuy \p \v 1 Fariseo aṉma'yocuy ñø'ijtayajupø'is y saduceo aṉma'yocuy ñø'ijtayajupø'is 'yo'nøyaj Jesús. Sunbana'ṉ 'yaṉgøma'cøyajø a ver o'ca chøcpa cyoja va'cø mus cyøtza'møyajø. Vya'cayaju Jesús va'cø chøjcayaj milagro'ajcuy va'cø a'mdøjø que ñø'ijtay tzajpomopø Diosis pyømi. \p \v 2 Pero Jesusis 'yaṉdzoṉyaju: \p ―Tza'i'cam mi ñømdamba: “Maṉba vø'ajnømi porque it tzapas o'na”. \v 3 Y namdzu mi ñømdamba: “Ma min tuj, it tzapas o'na y pi'tzø'ajco'nømu”. Mitz vøj mi ndzøctamba mi ⁿvin pero ji'ndyet ⁿvyøjta'mbø pøn. Porque muspa mi ṉgøque'nøtyamø ti cyotzamba tzajpis, pero ti nø tyujcu yøṉ tiempo'omo, ji'n mi ṉgue'nøtyame. \v 4 Yatzita'mbø y cøtzøjcø'yoyajpapø pø'nis sunba isyaj milagro'ajcuy, pero ji'n ma isyaj ni jujchepø milagro'ajcuy; sino jujche tujcuse tza'maṉvajcopyapø Jonás, jet señate que jujche maṉba tuqui. \p Y chacyaj Jesusis, maṉ emøc. \s1 Como yaj qui'mbapø'is pan, jetseti fariseo'is 'yaṉma'yocuy \p \v 5 Cuando Jesusis ñøtuṉdøvø jacyaj marcøtu'møṉ, jya'jmbø'yaj va'cø ñømaṉyaj pan. \v 6 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―U mi mbøjcøchoṉdamu yaj qui'mbapø'is pan fariseo'is y saduceo'is ñe'ta'm que ji'ndyet vyøjpø tiyø. \p \v 7 Y ñøtuṉdøvø'is nømna'ṉ qui'psyaju y na ñøjayajtøju: \p ―Jetse ocsyo nømba porque jay ndø nømindam øtz pan. \p \v 8 Cuando myus Jesusis ti nø qui'psyaju, ñøjayaju: \p ―Usyti mi va'ṉjajmondyambapøte. ¿Ti'ajcuy jetse mi ⁿvyejvejnendyamba que ja mi nømindam pan? \v 9 Ji'ndøc mi ṉgønøctøyøtyame ni ji'n mi jamdame. Cuando venve'nøjtzi mosay paṉ mosay mil pø'nomo, jamchø'tyamø jutzø vaca oy mi mbiṉdame. \v 10 Y cuando venve'nøjtzi cu'yay paṉ macsycuy mil pø'nomo, jamdaṉgue'ta jutzø vaca o mi mbiṉdame. \v 11 ¿Ti'ajcuy ji'n mi ṉgønøctøyøtyame que ji'ndyet paṉ nø ndzamu cuando mi ⁿnøjandya'møjtzi va'cø jana mi mbøjcøchoṉdamø yaj qui'mbapø'is pan fariseo'is y saduceo'is ne'ta'm? \p \v 12 Entonces cyønøctøyøyaju ñøtuṉdøvø'is que ji'ndet yaj qui'mbapø'is pan nø chamu, sino va'cø jana pyøjcøchojṉayajø fariseo'is y saduceo'is 'yaṉma'yocutya'm. \s1 Pedro nømu que Jesús Cristote \p \v 13 Entonces Jesús nu'cu tome ispamø Cesarea Filipo cumguy y jen 'yaṉgøva'cyaj ñøtuṉdøvø: \p ―¿Ti chamyajpa pø'nis que ipø pøn chøṉ øjtzi, mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø? \p \v 14 Y ñøjayaju: \p ―Ñømyajpa vene que mijtzømete nø'yø'opyapø Juan. Eyapø nømyajpa que mijtzømete Elías. Eyapø nømyajpa que mijtzømete Jeremías o eyapø tza'maṉvajcopyapø. \p \v 15 Entonces Jesusis ñøjayau: \p ―¿Jujche mi ñømdamba mijtzi que ipø pøn chøṉø øjtzi? \p \v 16 Y 'yaṉdzoṉ Simón Pedro'is ñøjayu: \p ―Mijtzømete Cristo, quenbapø Diosise mi 'Yune. \p \v 17 Y Jesusis ñøjayu: \p ―Contentoco'ni mijtzi Simón, Jonasis 'yune. Porque ji'ndyet pø'nis mi yac nøctøyøy jetsepø qui'psocuy, sino tzajpom ijtupø ø Janda'is mi yac mijnay mi ṉgui'psocuy jetsepø. \v 18 Øtz mi nøja'mbyøjtzi, mijtzømete Pedro, mijtzømete como tza'se. Y como tza'cøs ño'tzo'chajpa, jetze mitzji'ṉ maṉbø yac nøcøtzo'tz aṉma'yocuy va'cø vyøti'ajyajø va'ṉjamyajpa'stzi. Y yatzi'ajcu'yombø'is va' ñøquipø va'ṉjamyajpapø'is øjtzi, ji'n ma tyone. \v 19 Ma'ṉbø mi ndzi' aṉgui'mguy va'cø mi yac tøjcøyaj pøn aṉgui'mbamø tzajpombø Dios. Lo que mi ya'inducpa nascøsi, jetse ma tzø'y tzajpomo. Y lo que ji'n mi ya'induc nascøsi, tzajpom ji'ndi ma ya'indujque'te. \p \v 20 Jicsye'c Jesusis 'yaṉgui'myaj ñøtundøvø que va' jana chajmay ni iyø que jetømete Cristo Diosis cyø'vejupø. \s1 Jesusis chamu que maṉba yaj ca'tøji \p \v 21 Jic jama Jesusis cha'maṉvactzo'tzayaju ñøtuṉdøvø que tiene que va' myaṉ Jerusalén gumgu'yomo y que maṉba yacsutzøcyaj tzambø'nista'm y pane covi'najø'is y myusyajpapø'is Moisesis 'yaṉgui'mguy; y maṉba yaj ca'yaje, y tu'cay jamapit maṉba yac visa'tøji. \v 22 Entonces Pedro'is ñøman Jesús emøc y 'yojnayu y ñøjayu: \p ―Uy jetse tzame, ø mi Ṉgomi. Uy syun Diosis va'cø jana jetse mi ndyucø. \p \v 23 Pero Jesusis cyøque'nøy Pedro y ñøjayu: \p ―Tzu'ṉ øtzcø'mø; Satanasis mi yac tzamba jetse. Nø mi ndø ya'indujcu va'cø jana ndzøc Diosis syunbase. Porque ji'n mi ṉgui'psi como Diosis qui'pspase, sino mi ṉgui'pspa como pø'nis qui'pscøpoyajpase. \p \v 24 Entonces Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―O'ca i'is sunba maṉ pa'tø, tiene que va' i'nbø' vyin, y tiene que va'cø it dispuesto va'cø cya'que'tati como øtz dispuesto'tzi va'cø ca'ø cruzcøsi. \v 25 Porque o'ca ji'n sun cya'ø øtzcotoya, entonces tocopya, y o'ca ca'pa øtzcøtoya, entonces maṉba pya't quenguy. \v 26 O'ca pøn ricu'ajpa hasta que ñe'ajpa mumu ijtuse nascøsi y tocopya Diosmø, ¿ti ñøvø'ajpa? Ni tiyø ji'n nøvø'aje porque pø'nis ji'n jujche cyoyoj Dios va'cø chi' quenguy. \v 27 Porque øtz mumu Pø'nis choṉ Tyøvø øtz ma'ṉbø mini ø Janda Diosis myøja'ṉo'majcu'yomo ñe 'yaṉgelesji'ṉda'm. Y jicsye'c ma'ṉbø ndzi'yaj tumdum pøn cyoyoja. Chøjcu'is vøjø ma'ṉbø ndzi' vøjpø cyoyoya, y ja chøcøpø'is vøjø, jetseti ma'ṉbø cyoyojque't ji'n vyøjpø tiji'ṉ. \v 28 Viyuṉsye mi ñøjandya'mbøjtzi, ityaj yø'qui mijtzomda'mbø que ji'n ma cya'yaje hasta que isyajpa øjtzi cuando minba øjtzi va'cø 'yaṉgui'mgu'yøyø mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø øjtzi. \c 17 \s1 Jesús eyati quenu \p \v 1 Cøjtu'cam tujtay jama, ñømaṉ Jesusis Pedro y Jacobo, y Jacobo'is tyøvø Juan. Y maṉyaj ne'ti ye'ṉupø cotzøjcøsi. \v 2 Y jiṉø Jesús eyati quenu je'is vyi'naṉdøjqui. Syø'ṉ vyinaca como jamase, y tyucu popo'aju como nø syø'ṉuse. \v 3 Jicsye'c quejyaj Moisés y Elías. Jena'ṉ nø chamdzamneyaju Jesusji'n. \v 4 Entonces Pedro'is ñøjay Jesús: \p ―Ø Ṉgomi, vøj tø tzø'tyam yø'qui. O'ca mi sunba mijtzi, ma'ṉbø ndzøctam tu'cay pe'chtøc øjtzi, tum mitzcøtoya, tum Moisescøtoya, y tum Eliascøtoya. \p \v 5 Mientras jetse nømna'ṉ cham Pedro'is, min sø'ṉbapø o'na y o'nacøtøjcømø tzø'yaju. Jicsye'c myañaj ote nø vyejput o'na'omo, nømu: \p ―Yøṉ øjtzø ⁿUne lo que sunbapø øjtzi, je'is tzi'pa gusto. Cøma'nøtyam a ver ti nø chamu. \p \v 6 Cuando Jesusis ñøtuṉdøvø'is myañaju jetsepø ote, japcønecyaj nascøsi porque na'tzaṉgøtyaju. \v 7 Entonces min Jesús y pi'quisyaju y ñøjayaju: \p ―Te'nchu'ṉdamø; u ña'tztame. \p \v 8 Quende'ñaju, entonces na Jesusti isyaju. \p \v 9 Entonces mø'ñaju cotzøjcøsi y Jesusis 'yaṉgui'myaju: \p ―U mi ndzajmatyam ni iyø ti mi istamu hasta que øjtzi visa'pøjtzi oyu'cam ca'e øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \p \v 10 Entonces ñøtuṉdøvø'is 'yoc'va'cyaj Jesús ñøjayaju: \p ―¿Ti'ajcuy nømyajpa 'yaṉmayajpapø'is Moisesis aṉgui'mguy que Elías tiene que va' vi'na minø? \p \v 11 'Yaṉdzoṉyaj Jesusis: \p ―Viyuṉsye Elías maṉba vi'na mini y maṉba vyøjøtzøc mumu tiyø. \v 12 Pero mi ndzajmatyaṉgue'tpati'tzi que Elías oyu'am, y ja ispøcyaj ipø pønete. Pero chøjcayaju ti syuñajpase pø'nis. Jujche pø'nis yac toya'isyaj jicø, jetseti pø'nis maṉba yac toya'isyajque'te øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \p \v 13 Jicsye'c ñøtuṉdøvø'is cyønøctøyøyaju que Jesusis nømna'ṉ cham nø'yøyopyapø Juan que Eliasse minu. \s1 Yac tzoc Jesusis tu'pyapø jaya une \p \v 14 Cuando Jesús ñøtuṉdøvøji'ṉ nu'cyaj ityajumø vøti pøn, tyo'møy Jesús tum pø'nis y cutcøne'cay Jesusis vyi'naṉdøjqui. \v 15 Y ñøjmayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, toya'ṉøjay ø ⁿjaya une porque ñø'ijtu tu'ca'cuy y vøti ispa toya, jø'nø jønø quecpa juctyøjcomo y jetsetique't nø'cø'mø. \v 16 Y nømijna'yøjtzi ø ⁿune mi nønduṉdøvøji'ṉ, pero ja mus yac tzocyajø. \p \v 17 Entonces Jesusis ñøjayu: \p ―¡Mi mbyønda'm ji'n mi vya'ṉjajmondyamepø'is y yatzi mi ṉgui'psocutya'm! Aburritzøcpa øjtzi va'cø it mitzji'ṉ, ṉgo'i'nbati mijtzi va'cø mi nømaṉjandyam pasencia. Nømindam yø'c je nga'e. \p \v 18 Entonces Jesusis 'yojnay yatzi'ajcuy y yac put ṉga'e'is choco'yomo, y misma hora tzojcu. \p \v 19 Después ne'ti 'yo'nøyaj Jesús ñøtuṉdøvø'is y 'yocva'cyaju: \p ―¿Ti'ajcuy ja mus nømbujtam øjtzi yatzi'ajcuy? \p \v 20 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Porque ji'n mi va'ṉjajmotyam vøjø. Porque viyuṉse mi ñøjandya'mbøjtzi: O'ca mi nø'ijtam va'ṉjajmocuy que møja'ajpa como mostaza tømbu møja'ajpase, y mi nøjandyamba yøṉ cotzøc: “Tzu'ṉ yø'qui y maṉ emøc”; y cotzøc maṉba maṉ emøc. Y ja it ni tiyø ji'n musipø mi ndzøcø. Muspa mi ndzøc mumu tiyø. \v 21 Pero yøcsepø yatzi'ajcuy ji'n sun pyutø. Tiene que va'cø ndø o'nøtyam Dios jana cu'tipø va'cø mus ndø macputø. \s1 Jesusis chamvøjøtzøjcu que maṉba yaj ca'tøji \p \v 22 Cuando tumø'om vityaj Jesús ñøtuṉdøvøji'ṉ Galilea nasomo, Jesusis ñøjayaju: \p ―Pø'nis chøṉ Tyøvø øjtzi maṉba tzi'ocuyajtøj pø'nis cyø'omda'm. \v 23 Y pø'nis maṉba yaj ca'yaj øjtzi, y tu'cay jamapit minba yac visa'tøji. \p Y ñøtuṉdøvø maya'comø'ñaju. \s1 Tiene que va'cø cyøcoyojtøj masandøc \p \v 24 Cuando Jesús nu'cyaju ñøtuṉdøvøji'ṉ Capernaum cumgu'yomo, cyømiñaj Pedro cobratzøjcoyajpapø'is, y 'yocva'cyaj Pedro: \p ―¿Ji'n cyoyoj impuesto mi maestro'is masandøjcøtoya? \p \v 25 Y 'yaṉdzoṉ Pedro'is ñøjmayu: \p ―Jø'ø, cyøcoyojpapøtite. \p Entonces cuando tøjcøy Pedro tøjcomo, Jesusis 'yo'nøy vi'na Pedro, ñøjayu: \p ―¿Ti mi ndzamba, Simón? ¿Icøsi vya'cayajpa cøcoyojocuy nascøsta'mbø aṉgui'mba'is? ¿Mismo ñe cyumguy tøvøcøsi, o emøcpø pøngøsi? \p \v 26 'Yaṉdzoṉ Pedro'is: \p ―Emøcta'mbø pøn vya'cayajpa va'cø cyøcoyojyajø vyin. \p Y Jesús nømu: \p ―Entonces mismo cyumguy tøvø ji'n vya'cayaje va'cø cyøcoyojyajø. \v 27 Pero va'cø ni iyø jana ni ti chajmayø, maṉ majromo va' maṉ syuyø. Y vinbø coque mi nu'cpa, pøcø y aṉvajcay coque'is 'yaṉnaca. Jeni maṉba mi mba'j tumin. Nømavø je tumin va'cø mi ngøcoyojay mi mbarte y ø ne. \c 18 \s1 Jesusis chajmay iyø más myøja'ṉombø \p \v 1 Mismo jic tiempo ñøtuṉdøvø'is cyønu'cyaj Jesús y 'yocva'cyaju: \p ―¿Ipø pønete más myøja'ṉombø aṉgui'mbamø tzajpombø Dios? \p \v 2 Entonces Jesusis vyejay che'pø une y yac te'n cujcomo. \v 3 Y ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Viyuṉse mi nøjandya'mbøjtzi, tiene que va'cø mi ṉgui'psvitu'ø y va'cø mi ñø'it qui'psocuy como une'is qui'psocusye va'cø jana mi møja'ṉgotzøc mi ⁿvin. O'ca ji'n mi ṉgui'psvitu' jetse, ji'n mus mi ndyøjcøy tzajpomopø Diosis aṉgui'mgu'yomo. \v 4 Por eso che' chøcpapø'is vyin como yøṉ unese, jetømete más myøja'ṉombøte aṉgui'mbamø tzajpombø Dios. \v 5 Y pyøjcøchoṉba'is vøjø tum yø'csepø che'pø une ø nøyiṉgøsi, es como øtz nø pøjcu. \s1 Ti'is tø yaj cojapa'tpa \p \v 6 ”O'ca it tum yøcsepø che'pø une y jic une'is va'ṉjambøjtzi, o'ca aunque i'is isindzi'pa jic une jujche va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy, jic isindzi'upø'is yatzitzoco'yajcuy maṉba castigatzøctøj vøti. O'ca syi'najaytøj møjapø vacucha cyønøcø'mø y pyatztøjcøtyøj nø'cømø va'cø syucsca', menostina'ṉ toya jetse que maṉbase castigatzøctøji. \v 7 ”¡Vøti maṉba isyaj toya nascøspø pø'nis, porque vøti it isindzi'papø'is tyøvø va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy! Jetseta'mbø tiene que va'cø ityajø; pero ¡vøti maṉba is toya isindzi'papø'is tyøvø va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy! \p \v 8 ”Jetcøtoya o'ca mi ṉgø'is mi ṉgoso'is mi ñøtocopya, tøcspø'ø, y patzpø'ø; porque más vøjø cø'tyucupø costyucupø va'cø mi ñdyøjcøy tø quenbamø mumu jama que ji'n coṉñapø va'cø mi ndyøjcøy ji'n yajepø juctyøjcomo. \v 9 Y o'ca mi vindø'mis mi ñøtocopya, potztonbutø, y patzpø'ø. Más vøjø va'cø mi ndyøjcøy tu'maṉ vitømbø tø quenbamø mumu jama, que ji'n va'cø mi mbyatztøjcøtyøj metzcupyø mi vindømji'ṉ infierno'omopø juctyøjcomo. \s1 Borrego oyupø tocojo'y \p \v 10 ”Tzøjcay cuenda jana mi menos chøcø ni jutipø va'ṉjambapø'is øjtzi aunque che'pø. Pues mi nøjandya'mbøjtzi que angeles lo que cuendatzøcyajpapø'is je che'ta'mbø une mumu jama ityajpa tzajpombø ndø Janda'is vyi'naṉdøjqui. \v 11 Porque øjtzi mumu Pø'nis chøn Tyøvø mi'nøjtzi va'cø yaj cotzocyaj tocoyajupø pøn. \p \v 12 ”¿Ti mi ndzamdamba? O'ca tumbø pø'nis ñø'it byorrego mosis, y tocopa tumø, ¿ti chøcpa? Pues jiṉdi chacpa noventa y nueve cotzøjcø'mø y tocoyupø borrego cyenvitpa va' mye'tza. \v 13 Y o'ca pya'tpa, casøpya. Noventa y nueve lo que ja opø tocoye, jet ji'ṉ cyøcajsøy más. Pero lo que oyupø tocoye jet más cyøcasøpya porque pya'tu'am. \v 14 Jetsetique't tzajpom ijtupø ndø Janda Diosis ni tum ji'n syuni va'cø tyocoy yøṉ che'ta'mbø. \s1 Hay que va'cø ndø yaj cøtocoy ndø tøvø cyojaji'ṉ \p \v 15 ”O'ca mi ndøvø'is mi ⁿyacsutzøcpa, cømavø va'cø o'nøy tumgø'y jicø y tzajmay que it cyoja. Y o'ca vyø'møpyati, maṉba mi it vøjø jetji'ṉ. \v 16 Pero o'ca ji'n vyø'mø'i ti mi ndzajmayu, nømaṉ tumø o metzcuy eyapø pøn como testigos ma's mi ṉgotzamgue'te que viyuṉsepø nø mi ndzajmayu. \v 17 Y o'ca ji'n vyø'møyi ni jetse, tza'maṉvajcayø va'ṉjajmoyajpapø'is tyu'mgu'yomo. O'ca ni ji'n vyø'møyi jetse vøti pø'nis vyi'naṉdøjqui, entonces es mejor va'cø mi ñømø que jic pø'nis ji'n vya'ṉjam ni tiyø, como cobratzøjcopyapø para Romacøtoya. \p \v 18 ”Viyuṉse mi nøjandyamba que lo que mi ya'inductamba yø'c nascøsi, jetseti tzajpom tzø'cye'tpa ya'indujcupø. Y lo que ji'n mi ya'inductam yø'c nacøsi, jetse syeguitzøcpa tzajpomo jana ya'inductøjøpø. \p \v 19 ”Mi ndzamvøjøtzøjcatyaṉgue'tpati'tzi que o'ca mitzji'ṉda'mbø metzpø'nis sunba vya'cyaj aunque tiyø Dioscøsi, y mi ndumø tzocoy entre metzpøn mi ⁿva'ctamba mismo tumbø tiyø, entonces tzajpom ijtupø ndø Janda'is maṉba mi ñchi'tam mi ⁿva'ctamuse. \v 20 Porque metzcuy tu'cay tu'myajpamø ø nøyiṉgøsi, jetji'ṉ maṉba it øjtzi. \p Jetse nøm Jesús. \p \v 21 Entonces Pedro'is cyønu'c Jesús y 'yoc va'cu ñøjayu: \p ―¿Jujche nac vøjø va'cø ⁿyaj cøtocoy minbapø'is vya'c yaj cøtococuy? ¿Yaj cøtoco'pyøjtzi siete veces? \p \v 22 Jesusis ñøjayu: \p ―Mi nøja'pyøjtzi que cu'yay nac usyco'ni, más vøjø siete veces setenta va'cø mi ⁿyaj cøtocojay mi ndøvø'is cyoja. \s1 Coyospa pø'nis ja yaj cøtocoy tyøvø \p \v 23 ”Por eso como tum aṉgui'mba sunbapø'is yaj coyojyaj jya'tzi coyosyajpapø pøn, jetsetigue't tzajpombø aṉgui'mguy. \v 24 Aṉgui'mba'is vyejayaj ja'chajpapø y ñømiñaj tum jya'tzpapø'is vøti millones peso. \v 25 Como ja it tipit cyoyojpa, entonces cyomi'is 'yaṉgui'mu va'cø mya'aj pøn yomoji'ṉ y 'yuneji'ṉ y mumu lo que ñø'ijtupø va'cø cyoyoj jya'tze. \v 26 Entonces yospa pø'nis cyutcøne'cay cyomi vyi'naṉdøjqui y vo'pa ñøjayu: “Øjtzi ø ngomi, tø toya'ṉøy ndøvø; maṉba mi ṉgoyojpø'i”. \v 27 Entonces cyomi'is ñømaṉjay pasencia, yaj cøtocojay jya'tze y yac tzø'y libre. \v 28 Pero jic coyospapø tzu'ṉu y pya't cyoyospa tøvø ñu'cspa'is tumin mosis peso. Jyascøtøjcøy cyønøcø'mø mana'ṉ myo'jca'e, ñøjayu: “¡Tø coyojayø lo que mi ndø ja'ndzapyase!” \v 29 Entonces jya'tzpapø'is cyutcøne'cay cyoyospa tyøvø y vo'pa ñøjayu: “Tø toya'ṉøyø y maṉba mi ṉgoyojpø'jaye”. \v 30 Pero ja tyoya'ṉøyø, yac somdøju hasta que cyoyojpø'pa jya'tze. \v 31 Cuando eyapø coyospapø tyøvø'is isyaju ti chøjcu, ñømaya'yaju y maṉyaju y chajmayaj cyomi ti tujcu. \v 32 Entonces cyomi'is vyejay yac somdøjupø'is y ñøjayu: “¡Mi yandzitzocopyøte mi ṉgyoyospapø'is! Øtz mi ⁿyaj cøtocopø'jay mi ja'ndze porque vo'pa mi ndø va'ṉgayu. \v 33 Jetse sunba va'cø mi ⁿyaj cøtococye'tøna'ṉ mi ṉgoyospa tøvø jujche øtz mi ⁿyaj cøtocoyuse”. \v 34 Entonces cyomi qui'syca'comø'nu y 'yaṉgui'mu va'cø cyastigatzøctøjø hasta que cyoyojque'tpa mumu lo que jya'tzpase. \p \v 35 Jetseti maṉba mi nchøctaṉgue't tzajpom ijtupø ndø Janda'is o'ca ji'n mi ⁿyaj cøtocotyam mi ndumø tzocoy aunque iyø. \c 19 \s1 Jesusis chamu o'ca muspa ndø tzac ndø yomo \p \v 1 Cuando tujcu jetsepø tza'maṉvajcocuy, Jesús tzu'ṉ Galilea nasomo y nu'cu Judea nasomo Jordán nø'cøtumøṉ ijtumø. \v 2 Y maṉ pya'tyaj Jesús vøti pø'nis, y jeni Jesusis yac tzocyaj ca'eta'mbø. \p \v 3 Entonces va'cø chøjquisyaj a ver o'ca muspa yac ondocoya, metzcuy tu'cay Fariseo'is cyønu'cyajque't Jesús va'cø 'yaṉgøma'cø'isyajø. 'Yaṉgøva'cyaju: \p ―¿A ver o'ca aṉgui'mgu'is ya'inducpa va'cø jana chac yomo co'tojquis aunque ticøtoya? \p \v 4 Y Jesusis 'yaṉdzoṉyaju: \p ―¿Ti'ajcuy ji'n mi jajmundzøctam tiyø ijtu jachø'yupø Diosis 'yote? Jen chamba que tzo'tzcu'yomo: “Diosis chøc pøn jayapø y yomopø”. \v 5 Y nømu: “Por eso pø'nis chacpa jyata y myama tyumgø'y va'cø it yomoji'ṉ y metzcuy tumø'ajyajpa”. \v 6 Así es que ji'ndyet metzcuy sino tumdite. Por eso pø'nis ji'n mus vye'ndzac yomo porque lo que Diosis tyumøtzøjcupøte, pø'nis ji'n mus vye'na. \p \v 7 Y fariseo'is ñøjmayaju: \p ―Entonces ¿por qúe 'yaṉqui'm Moisesis que o'ca pø'nis chacpa yomo, va'cø chi' co'tøjcajaṉvajcuy toto; y jetse muspa chacø? \p \v 8 Pero Jesusis 'yaṉdzoṉyaju: \p ―Moisesis mi nchi'tam permiso va'cø mi ndzactam mi ⁿyomo porque ji'n mi sundam vøjpø tiyø. Pero cuando Diosis jyomectzo'tz pøn, ji'ndyet jetse. \v 9 Pero øtz mi nøjandya'mbøjtzi: O'ca yomo'is ja cyøtzøjcøyø y pø'nis chacpa yomo, y co'tøjcajpa eyapø yomoji'ṉ, jetse cyøtzø'cø'opya. Y o'ca pøn co'tøjcajpa chajcupø yomoji'ṉ, jetse cøtzøcø'cye'tpati. \p \v 10 Entonces ñøtuṉdøvø'is ñøjayaj Jesús: \p ―O'ca jetse tiene que va'cø it pøn yomoji'ṉ, más vøj va'cø jana co'tøjcajø. \p \v 11 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Ji'n mus pyøjcøchoṉyaj yøṉ aṉma'yocuy aunque i'is. Unico lo que Diosis chi'yajpapø qui'psocuy, je'is muspa pyojcøchoṉyajø. \v 12 Porque it pøn que ji'n yomo'øyaje porque jetse pø'najyaju, it pøn que ji'n yomo'øyaje porque caputzøcyajtøju. Y itque't pøn que ji'n yomo'øyaje va'cø mus yos más vøjø tzajpombø itcucøtoya. I'is muspa pyøjcøchoṉ yøṉ aṉma'yocuy, muspa pyøjcøchova. \s1 Jesusis cyømasa'nøyaj une \p \v 13 Entonces ñønu'cyaj une Jesuscø'mø va'cø cyot cyø' jetcøsi Jesusis y va'cø 'yo'nøy Dios unecøtoya. Pero ñøtundøvø'is 'yojnayaju ñønu'cyaju'is 'yune. \v 14 Pero Jesusis ñøjmayaju: \p ―Yac miñaj une øtzcø'mø, u mi ya'inductamu. Porque jetsepø'omo aṉgui'ba tzajpombø Dios. \p \v 15 Entonces unecøsta'm cyot cyø'; y después tzu'ṉ jiṉø. \s1 Ricupø mbøñga'e'is yo'nøy Jesús \p \v 16 Jøsi'cam tum mbøñga'e'is o tyu'n Jesús, y 'yocva'cu: \p ―Vøjpøte mi Myaestro, ¿ti vøjø va'cø ndzøcø va'cø mba't mumu jamapø quenguy? \p \v 17 Pero Jesusis ñøjayu: \p ―¿Ticøtoya mi ndø nøjapya: “Vøjpø mi Myaestro”? Ja it ni i vøjpø; na más que Diosti vøjø. Pero o'ca sunba mi mba't mumu jamapø quenguy, co'aṉjam aṉgui'mguy. \p \v 18 Y mbøñga'e'is ñøjayu: \p ―¿Jutita'mbø aṉgui'mguy? \p Y Jesusis ñøjayu: \p U yaj ca'oye; u cyøtzøjcø'yoye; u ñu'mi; u mi ṉgyøsujtzø'yoyu; \v 19 cøna'tzøy mi janda y mi mama; y sunø mi ndøvø como jujche mi ⁿvin mi sunbase. \p \v 20 Entonces ñøjay mbøñga'e'is: \p ―Yøcsepø aṉgui'mguy ndzøjcu'mtzi desde que une'csye'ṉo'mtzi; ¿ti más muspa ndzøc øjtzi? \p \v 21 Jesusis ñøjayu: \p ―O'ca sunba mi ndzøc como Diosis syunbase ta'nemø, mavø, y ma ma'ajpø'pø'vøyø mi mumu ndiyø mi nø ijtupø. Y tumin sajtzi'yaj pobreta'mbø. Jetse maṉba mi ricu'aj tzajpomo. Y minø, mi tø pa'tø. \p \v 22 Pero cuando mbøñga'e'is myan jetze, maya'u y maya'pa tzu'ṉu; porque ricupøna'ṉete. \p \v 23 Entonces Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Viyuṉsye mi nøjandya'mbøjtzi: Penapit tøjcøpya ricupø pøn tzajpomopø Dios aṉgui'mbamø. \v 24 Mi nøjandyaṉgue'tpøjtzi que más facil va'cø cyøt camello copøn acusya sutu'omo que tum ricu ji'n maṉ tøjcøy aṉgui'mbamø Dios. \p \v 25 Cuando ñøtundøvø'is myañaj jetse, maya'comø'ñaju. Y 'yocva'cyaju: \p ―Entonces, ¿i muspa cotzoca? \p \v 26 Jesusis 'ya'maṉga'yaju y ñøjayaju: \p ―Pø'nis ji'n mus chøc jetse, pero Diosis aunque ti muspa chøcø. \p \v 27 Entonces Pedro'is ñøjay Jesús: \p ―Øtz nø'ijta'møjtzi aunque tiyø, jen ndzajcøjtzi; y yøti nø mi mba'tu, ¿jujche tø vø'ajtamba yøti? \p \v 28 Y Jesusis ñøjayu: \p ―Viyuṉsye mi nøjandya'mbøjtzi, jic tiempo cuando jomecotzøctøjpa mumu tiyø, cuando øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, øtz po'cspa y møja'ṉom aṉgui'mba øjtzi, entonces mitz o mi ndø pa'jtame, maṉba mi mbyo'cstaṉgue't macvøstøjcapyø aṉgui'mbapø'is pyo'cscu'yomo va'cø mi aṉgui'mayajø macvøstøjcay Israejlis 'yune'is 'yuneta'm vøti'ajyajupø. \v 29 Y mumu lo que tzu'ṉba itcu'yomo øtzcøtoya y jendi tzø'yajpa tyøc, o 'yatzi' o chøtzø, o myuqui, o jyata, o myama, o yomo, o 'yune, o ñas; o'ca para øtzcøtoya tzu'ṉba, maṉba pyøjcøchoṉ mosis nac más y maṉba quen mumu jamacøtoya. \v 30 Y vøti más covi'najøpø pøn yøti, ji'n ma 'yaṉgui'myaje, ma tzø'yaj aunque ipø pønse. Y vøti ni ti aṉgui'mguy ja ñø'ityajøpø'is yøti, jet maṉba covi'najø'ajyaje. \c 20 \s1 Yosyajpapø \p \v 1 ”Jujche chøc vø'nipi'is, jetse chøcpa Diosis. Ijtuna'ṉ pøn ñø'ijtu'is yosaṉ. Namdzuti tzu'ṉu maṉ mye'tz coyosyajpapø va'cø ñøyosyajø 'yuva nipi'omo. \v 2 Vyø'møyaju va'cø cyoyojyajtøj tum tumin ñøyipø'is denario tumdum jama. Y yac maṉyaju va'cø maṉ yosyaje uva nipi'omo. \v 3 Y a las nuevese'ṉomo maṉgue'tuti vø' yosaṉ plaza'omo. Jen pya'tyaj pøn nø syunde'nmate'ñaju. \v 4 Y vø'yosa'ṉis ñøjayaju: “Maṉ yostaṉgue'ta ø ⁿuva nipi'omo. Maṉba mi ṉgoyojtam coyojo'ñømbase”. Y maṉyaju maṉ yosyaje. \v 5 Jetseti chøjque't panguc jamasye'ṉomo; jetseti chøjque't las tressye'ṉomo. \v 6 Entonces cyomi'is maṉ vyøco'a'mvøjøtzøcyajque't plaza'omo las cincosye'ṉomo. Jen pya'tyaj eyapø ji'n nø yosyajupø y ñøjayaju: “¿Ti'ajcuy jetse mi ndzøctamba, cøti jama mi ndye'ndamu ji'n nø mi ⁿyostamu?” \v 7 Y 'yaṉdzoṉyaju: “Porque ni i'is ja chi'tamø yoscuy”. Entonces vø'yosa'ṉis ñøjayaju: “¿Ji'n sun maṉ mi yostam ø ⁿuva nipi'omo? Maṉba mi ṉgoyojtam coyojo'ñømbase”. \v 8 Y entonces cuando maṉbana'ṉ tø'p jama, vø'yosa'ṉis ñøjay 'ya'mbapø'is nø yosyajupø: “Vejayajø nø yosyajupø y coyojyajø vi'na jøsi'cam yostøjcøyajupø, y último coyojyaj vi'na yostøjcøyajupø”. \v 9 Entonces miñaju las cincose'ṉomo yostøjcøyajupø, y tumdum pøn coyojtøj tum denario tumin. \v 10 Entonces miñajque't namdzuti yostøjcøyajupø. Je'is cyomo'yaju que más maṉba cyoyoja'ṉøyajtøji. Pero jetseti coyojyajtøjque'tu, tumdum pøn tum denario. \v 11 Cuando pyøjcøchoṉyaju, oñaju; cyø'o'nøyaj vø'yosaṉ. \v 12 Nømyaju: “Øtz cøti jama yosta'møjtzi; cøti jama poṉdøj jama'is, y parejo coyojtandøj usyaṉ hora yosyajupøji'ṉ”. \v 13 Y vø'yosa'ṉis 'yandzoṉu, ñøjay tumbøn: “Con tal que ji'n mi ñu'mi, achø, porque ne'c mi vø'møyu va'cø mi ṉgoyos tum denariocøsi. \v 14 Pøc mi ṉgoyoja va' mi myavø. Øtz su'nbøjtzi va'cø parejo ṉgoyojyaj mitzji'ṉ tza'i yostøjcøyajupøji'ṉ. \v 15 Øtz it ø derecho va'cø yac yos o ndumin suṉbase ø ne'ṉgø. Porque øtz suṉba ancø ø ndøvø, y mitz ṉgui'syca'pa”. \v 16 Jetsemete Diosmøte jøsmøta'mbø maṉba vi'na cotyajtøji, y vi'nata'mbø jøsmø maṉba cotyajtøji. Porque it vøti pøn vejyajtøjupø, pero usyti cøpiṉyajtøju. \s1 Jesusis chamgue'tu que manba yaj ca'tøji \p \v 17 Nømna'ṉ myaṉ Jesús Jerusalén gumgu'yomo va' ñu'cø. Y ne'ti ñømaṉyaj macvøstøjcay ñøtundøvø y ñøvejvejneyaju mientras tu'ṉajyaju, ñøjayaju: \p \v 18 ―Tzi'tam cuenta que nømdi maṉdam Jerusalén gumgu'yomo, y øjtzi mumu Pø'nis chøn Tyøvø maṉba tzi'ocu'yajtøji va'cø tzøjca'yajøjtzi ti sunba tzøjcayajø pane covi'najø'is y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mguji'ṉ; je'is maṉba chamyaje que syunba va'cø yaj ca'tøjø. \v 19 Y ma'ṉbø tzi'ocu'yaje eyapø pø'nis cyø'omo lo que ji'ndyet Israel pøn va'cø sijcayajø, va'cø nacsyajø, va'cø ma'møyaj cruzcøsi va'cø ca'ø; pero tu'cay jamapit ma'ṉbø visa'e. \s1 Jacobo y Jua'nis myama'is lo que ti vya'cu \p \v 20 Zebedeo'is 'yune'is myama'is cyønu'cyaj Jesús 'yuneji'ṉ y cyu'tcøne'cayu va'cø vya'c tum favor. \v 21 Y Jesusis ñøjayu: \p ―¿Ti sunba? \p Y je'is ñøjay Jesús: \p ―Su'nbøjtzi va'cø mi yac po'csyaj yøṉ metzcuy ø ⁿune tu'maṉ du'maṉ mi sayamaye cuando mi minba va'cø 'yaṉgui'mø; va'cø mi yac po'cs tumø mi ndzø'na'ṉomo, y tumø mi aṉna'yomo. \p \v 22 Entonces Jesusis 'yaṉdzoṉu ñøjayu jic metz pøn: \p ―Ji'n mi mustame ti nø mi ⁿva'ctamu. ¿Muspaja mi ṉgøjtatyam møja'ṉ toya como øtz ma'ṉbase nøṉgøti como saṉ toya va'cø ndø isø? \p Y je'is 'yaṉdzoṉyaj Jesús: \p ―Muspa ndø nøṉgøjtam jetsepø toya. \p \v 23 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Viyu'ṉete mitz maṉba mi nøṉgøjtam møja'ṉ doya como øtz maṉbase nøṉgøt toya como saṉ completamenta toya va'cø ndø isø. Pero øtz ji'n mus ndzam i maṉba po'cs tu'møn du'møn ø sayamaye. Pero ndø Janda Diosis maṉba yac pocsyaj jic pøn lo que jutipøcøtoya ñe'c vyøjøtzøjcu jic po'cscuy. \p \v 24 Cuando eyapø majcay ñøtuṉdøvø'is myañaju metzcuy tyøvø, qui'sayaj metzcuy tyøvø porque ticøtoya ma vya'cyaj más aṉgui'mguy. \v 25 Pero Jesusis vyejmiñaju y ñøjayaju: \p ―Mitz mi mustamba que nascøsta'mbø covi'najø'is 'yaṉgui'myajpa tyøvøcøsi, y myøja'ṉomda'mbø pø'nis yø'møc teymøc yac maṉyajpa tyøvø. \v 26 Pero mijtzomda'm ji'n jetse. I'is sunba myøja'ṉomajø mijtzomda'm, tiene que va'cø chøc vyin coyospa pønse. \v 27 Y i'is syunba va'cø cyovi'najø'ajø, tiene que va'cø chøc vyin como aunque i'sti ñu'cscusye. \v 28 Hasta øtz mumu pø'nis chøṉ tyøvø mi'nøjtzi ji'ndyet øtz va'cø nu'csyaj ø mbøndøvø; sino que øtz mi'nøjtzi va'cø ndzøc nu'csocuy, y va'cø ndzi'ocu'yaj ø ⁿvin va'cø yaj ca'tøjø va'cø jyumbutyaj vøti pøn. \s1 Jesusis yac tzoc metzcuy to'tita'mbø \p \v 29 Cuando nømna'ṉ chu'ṉyaj Jericó cumgu'yomo, vøtipøn nømna'ṉ vyityaj Jesusji'ṉ. \v 30 Y po'cspana'ṉ metzcuy pøn to'tita'mbø tu'ṉu saya'omo, y myañaju que nø cyøt Jesús. Entonces vejyaju y ñøjmayaju: \p ―¡Øjtzø mi Ṉgomi, Davidis mi 'yune, tø toya'ṉøtyamø! \p \v 31 Y vøti pø'nis 'yojnayaju va'cø jana vyejyajø. Pero más pømi vejaṉgøtyaju, jicø nømyaju: \p ―¡Øjtzø mi ṉgomi, Davijdis mi 'yune, tø toya'ṉøtyamø! \p \v 32 Entonces Jesusis cyøte'ndzøyaju y vyejayaju: \p ―¿Ti mi sundamba va'cø ndzøc mitzcøtoyata'm? \p \v 33 Y 'yandzonyaju: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, su'nbøjtzi va'cø syøṉdam ø vindøm. \p \v 34 Entonces Jesusis tyoya'ṉøyaju; pi'quisay vyitøm y jicsye'c sø'ṉyaj vyitøm: y myajcøtøjcøyaj Jesús. \c 21 \s1 Tøjcøy Jesús Jerusalén gumgu'yomo \p \v 1 Entonces tomemna'ṉ nø ñu'cyaj Jerusalén gumgu'yomo, y nu'cyaj Betfagé cumgu'yomo. Je cumgu'is tyome ispa Olivo cotzøc. Jiṉø metzcuy ñøtuṉdøvø cyø'vej Jesusis va'cø chøcyaj nu'csocuy; \v 2 ñøjayaju: \p ―Maṉdam jiṉ jic tu'møn ijtupø che' cumgu'yomo. Jiṉ maṉba mi mba'jtam jø'mdøju burro 'yuneji'ṉbø. Pu'pøtamø nømindam yø'qui. \v 3 Y o'ca i'is ti mi ñchajmatyamba, nøjatyamø: “Porque ndø Comi'is nø syunu, maṉba ñu'csi”, y prontoti maṉba yac maṉyaje. \p \v 4 Y jetse tujcu va'cø yac viyu'ṉajø lo que chamuse tza'maṉvajcopyapø'is. Je'is chamu: \q1 \v 5 Nøjayaj Sión gumgu'yomda'mbø: \q1 “Mi møja'ṉ Aṉqui'mba jicø nø minumø. \q1 Pasenciapøte y burro nø pyo'csu, burro'is 'yune nø pyo'csayu”. \p \v 6 Entonces maṉyaj nu'cscuy chøcyaj jujche chajmayajuse Jesusis. \v 7 Ñømijnayaj Jesús burro 'yuneji'ṉbø, y cyøto'cøyaj tyucuji'ṉ y yac poc'syaj Jesús je burro. \v 8 Y vøti pø'nis tuṉ cyøto'cøyaj tyucuji'ṉ, y eyata'mbø'is tyøcsayaj cu'yu' aṉmaṉ y tyo'cøyaj tu'ṉomo. \v 9 Entonces vi'najyajupø y jøsmø nø minajupø vejaṉgøtpa nø myaṉyaju; vejyaju, nømyaju: \p ―¡Ndø vøngotzøcta'i Davijdis 'Yune! ¡Vøjpøte jicø nø minupø ndø Comi Diosis ñøyicøsi! ¡Ndø vøṉgotzoctay møjipø Dios! \p \v 10 Y cuando Jesús tøjcøy Jerusale'ṉomo, mumu cumgu'yomda'mbø nømna'ṉ vyejvityaju. Vøti pø'nis 'yocva'cyaju, ñøjayaju: \p ―¿Iyøṉ yøṉø? \p \v 11 Y eyapø'is 'yaṉdzoṉyaju, ñøjayaju: \p ―Yøṉømete Jesús, Nazaret cumgu'yombø tza'maṉvajcopyapø; Galilea nasom tzu'ṉupø. \s1 Jesusis myacputyaj ma'ayajpapø masandøjcomo \p \v 12 Jøsi'cam tøjcøy Jesús Diosis myasandøjcomo y cøyin myacputpø'yaju ma'ayajpapø y ju'yoyajpapø; y pye'tzvitu'jayaj myesya cyacpøyajpapø'is tumin, y paloma ma'a pø'nis pyo'cscuy pyatzvitu'jayajque'tu. \v 13 Y ñøjayaju: \p ―It jachøyupø Diosis 'yote: “Ø ndøc maṉba ñøjayaje tøc juti 'yo'nøyajpamø Dios”. Pero mitz mi ndø nøctøjcøjatyam yøṉ masandøc como si fuera aṉgøvø'ñajpamø nu'myajpapø. \p \v 14 Entonces cyømiñaj Jesús masandøjcomo to'tita'mbø'is y cømø'ṉgaṉyajpapø pø'nis, y yac tzocyaj Jesusis. \v 15 Pero pane covi'najø y 'yaṉmayajpapø'is aṉgui'mguy qui'sca'yaju cuando isyaj myøja'ṉomda'mbø tiyø nø chøc Jesusis y une nømna'ṉ vyejaṉgøtyaju masandøjcomo. Nømna'ṉ nømyaj une: “¡Ndø vøṉgotzøcta'i Davijdis 'Yune!” Pane covi'najø y 'yaṉmayajpapø'is aṉgui'mguy qui'syca'yaju y \v 16 ñøjayaj Jesús: \p ―¿Nømidija mi manu ti nø chamyaj jic une'is? \p Jesusis 'yaṉdzoṉyaju: \p ―Jø'ø, manu'mtzi, pero jajmutzøctam mi ndu'ndamuse it Diosis 'yote jachø'yupø yø'cse nø ñømu: \q1 Une y tzu'chajpapøtøc mi ndzi'yaj qui'psocuy \q1 saṉ vøjø va'cø mi ⁿvyøṉgotzøcyajø. \p \v 17 Entonces Jesusis chacyaju, tzu'ṉu Jerusalén gumgu'yomo, maṉ Betania cumgu'yomo y jiṉ øṉu. \s1 Jesusis ñøjay higo cuy que ji'n maṉ tø'maje \p \v 18 Y jyo'pit namdzu nøma'ṉ vyitu'u Jesús Jerusalén gumgu'yomo y tu'ṉomo nømna'ṉ 'yosu. \v 19 Y is higo cuy jiṉ tu'ṉaṉvi'ni tome ijtupø y maṉ mye'tzay tyøm o'ca ijtu. Pero ja pya'tay tyøm, saṉ 'yayti ijtu. Por eso Jesusis ñøjay higo cuy: \p ―¡Mitz nunca ji'n ma mi ndyø'majque'te! \p Y jicsye'cti tøtzca'u higo cuy. \v 20 Y ñøtuṉdøvø'is isyaju y ñømaya'yaju y nømyaju: \p ―¡Tan pronto tøtz ca' higo cuy! \p \v 21 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Viyuṉsye mi ndzajmatya'mbøjtzi; o'ca tumø chocoy mi va'ṉjajmondyamba y ji'n mi myejtzaṉdzoco'yajtame, ji'ṉ na's cuy maṉba mus mi yac tøtztame; sino o'ca yøṉ cotzøc mi nøjandyamba: “Tzu'ṉ jeni y tøjcøy majromo”, y tzu'ṉba. \v 22 O'ca mi ⁿva'ṉjamdamba, aunque ti mi ⁿva'ctamba Dioscøsi, mi ñchi'tamba. \s1 I'is yac aṉgui'm Jesús \p \v 23 Después cuando tøjcøy Jesús masandøjomo va'cø 'yaṉma'yoya, cyønu'cyaj pane covi'najø'is y Israel tzambø'nis y 'yocva'cyaju: \p ―¿Jutzpø aṉqui'mgupit jetse mi ndzøcpa? ¿I'is mi nchi' aṉgui'mguy va'cø mi ndzøc yøcseta'mbø tiyø? \p \v 24 Y Jesusis 'yaṉdzoṉyaju, ñøjayaju: \p ―Øtz maṉba mi ⁿocva'ctaṉgue'te; y o'ca vøj mi ndø aṉdzoṉdamba, maṉba mi ndzajmatyame i'is tzi'ø aṉgui'mguy va'cø ndzøc yøcseta'mbø tiyø. \v 25 ¿I'is chi' Juan aṉgui'mguy va'cø nø'yø'yoya? ¿O tzajpombø Diosis chi'u, o nascøspø pø'nis? \p Entonces pane covi'naj y Israel tzambøn vejvejneyaj ñe'comda'm nañøjmayajtøju: \p ―O'ca tø nømba: “Diosis chi' Juan aṉgui'mguy”; entonces maṉba tø nøjatyame: “¿Ti'ajcuy ja mi ⁿvya'ṉjamdam Juan?” \v 26 Y o'ca tø nømba: “Pø'nis chi'u Juan aṉgui'mguy”; tø na'tzpa que maṉba qui'syca' vøti pøn. Porque mumu vya'ṉjamyajpa que Diosis cyø'vej Juan va'cø cha'maṉvajcoya. \p \v 27 Por eso ñøjayaj Jesús: \p ―Ji'nø mustam i'is chi' Juan aṉgui'mguy. \p Entonces ñøjayaj Jesusis: \p ―Pues ni øtz ji'n ma mi ndzajmatyame i'is tzi'ø aṉgui'mguy va'cø ndzøc yøcseta'mbø tiyø. \s1 Jujche chøcyaj metzcuy une'is \p \v 28 ”Pero a ver ti mi ṉgui'pstamba. Ijtuna'ṉ tum pøn ijtu'is metzcuy 'yune. Cyømaṉ atzipø y ñøjmayu: “Ø ⁿune; maṉ yos yøti uva nipi'omo”. \v 29 Une'is 'yaṉdzoṉu y nømu: “¡Ji'nø sun maṉ øjtzi!” Pero jøsi'cam qui'psvitu'u, oti mave, maṉ yose. \v 30 Y eyapø 'yune cyømaṉgue'tu, igual ñøjayu va'cø maṉ yosa. 'Yaṉdzoṉ je'is ñøjayu: “Jøy, Jatay, ma'ṉbøjtzi”, y ja myavø. \v 31 A ver ti mi ndzamdamba, ¿jutipø'is chøjcay jyata'is syunbase? \p Y ñøjayaju: \p ―Vi'na aṉgui'mupø une'is chøjcu jyata'is syunbase. \p Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Viyuṉsye mi nøjandya'mbøjtzi; gobierno'is cyobratzojcoyajpapø y møtzi yomo más vi'na tøjcøyajpa aṉgui'mbamø Dios que ji'n mijtzi. \v 32 Porque minu Juan nø'yø'opyapø mijtzomda'm va'cø mi aṉmandyamø viyuṉbø tuṉ, y ja mi ⁿvya'ṉjamdamø. Pero cobratzojcoyajpapø'is y møtzi yomo'is vya'ṉjamyaju. Aunque istamuti que jetse qui'psvituyaju, pero mitzta'm ja mi ṉgui'psvitu'tamø, ni ja mi ⁿvya'ṉjamdamø. \s1 Coyosyajpapø yatzita'mbøte \p \v 33 Ñøjacye't Jesusis: \p ―Cøma'nøtyam eyapø aṉma'yocuy. Ijtuna'ṉ tum vø'nas chøjcu'is uva nipi. 'Yaṉgøve'cøyu, y ño'tz tza' tzica cuenta je'tomo va'cø chø'y uva'is ñø' cuando cyømi'tzpa uva. Chøc torre va'cø quendzu'ṉø va'cø ñøjque'nøyø nipi. \p ”Y chacyaj yosyajpapø va'cø cuidatzøcyajø, y ya'i maṉu eyapø cumgu'yomo. \v 34 Cuando nu'c 'yaṉsøṉ, vø'nasis cyø'vejyaj chøsi ityajumø cuidatzøcyajpapø'is va'cø pyøjcøchoṉyaj cosecha jujche maṉbase pyøc vø'ne'is. \v 35 Pero cuidatzøcyajpapø'is ñu'cyaj chøsi, tum ñacs vitu'vitu'vøyaju, eyapø yaj ca'yaju; eyapø pyu'ṉga'yaj tza'ji'ṉ. \v 36 Entonces vø'nasis cyø'vejyajque't eyata'mbø chøsi más vøti que ji'n vi'nase, pero igualti yacsutzøcyajque'tu. \p \v 37 ”Al fin cyø'vej vø'nasis ñe 'yune, nømu: “Tiene que va' cyøna'tzøyaj ø ⁿune”. \v 38 Pero cuidatzøcyajpapø'is isyaj vø'nasis 'yune y nañøjayajtøju: “Yø'nis maṉba ñøtzø'y nipi. Ma ndø yaj ca'tamø va'cø ndø cøpøctamø”. \v 39 Y ñucyaju, ñøputyaj uva nipi'omo, y yaj ca'yaju. \p \v 40 Entonces cuando vitu'pa vø'nas, ¿ti maṉba chøjcayaj cuidatzøcyajpapø'is nipi vø'nasis? \v 41 Ñøjayaju: \p ―Pues ji'n ma tyoya'ṉøyaj jic yatzita'mbø pøn. Maṉba yaj ca'yaje, y uva nipi maṉba chi'yaj eyapø pøn va'cø cuidatzøcyajø maṉba'is cyove'nducyaje ijtu'cam tyøm. \p \v 42 Entonces Jesusis ñøjayajque'tu pane covi'najø y tzambøn govi'najø: \p ―Jajmutzøctam mi ndyu'ndamba jachø'yupø Diosis 'yote; jen chamba: \q1 Ijtuna'ṉ tum tza' que tøc tzøcyajpapø'is ja syuñajø. \q1 Pero jøsicam eyapø'is cyøpiṉ mismo jic tza' va'cø cyota esquina'omo porque más vøjpø tza. \q1 Jetse chøc ndø Comi'is \q1 y ndø ispa que chøcpa maya'aṉbø tiyø. \m \v 43 Jetøtoya mi nøjandya'mbøjtzi: Mitz maṉba mi yac tzactaṉtøj aṉgui'mguy mitz mi nø'ijtatyamupø Diosis cuenta'ṉomo, y maṉba tzi'tøj aṉgui'mguy eyapø maṉba'is chøc vøjø como cyove'ndujcupø'is cosecha Diosis cuentacøsi. \v 44 Aunque iyø quecpapø jicø tza'cøsi, pyajcøquitpa vyin, pero icøs quecpa je tza', nama pu'ṉgøvenba. \p \v 45 Cuando pane covi'najø'is y fariseo'is cyøma'nøyaju jetsepø aṉma'yocuy, chi'yaj cuenta que yatzipø cove'nducyajupø'is jujche chøcyajuse, Jesusis sunba ñømø que jetseti nø chøcyajque't ji'quista'm. \v 46 Por eso sunbana'ṉ ñu'cyaj Jesús. Pero ña'chaj vøti pøn, porque vøti pønis vya'ṉjamyaju que Jesús tza'maṉvajcopyapøte Diosis cyø'vejupø. \c 22 \s1 Jujche chøcyajpa cuando it co'tøjcajcuy \p \v 1 Entonces Jesusis cha'maṉvajque't jujche tucnømbase Dios aṉgui'mbamø. Ñøjayaju: \p \v 2 ―Como tum aṉgui'mba oyu'is chøc søṉdzøjcuy cuando co'tøjcaj 'yune, jetseti chøjque'tpa Diosis. \v 3 Aṉgui'mba'is cyø'vej ñu'cscuy va'cø chajmayaj vejyajtøjupø va'cø ñu'cyaj sø'ṉajcu'yomo, pero ja syun miñajø. \v 4 Entonces cyø'vejvøjøtzøcyajque't eyapø nu'cscuy va'cø vøco vejvøjøtzøcyajque'ta, ñøjmayaju: “Tzajmayaj vejyajtøjupø que listo'am cu'tcuy, yaj ca'u'am ø vaṉgas y eyapø copøn tzaṉgata'mbø. Mumu tiyø listo'am ijtu va'cø ñu'cyaja'am va'cø 'ya'mayaj co'tøjcajcuy”. \v 5 Pero vejyajtøjupø'is ja chøjcayaj cuenda, ja ñu'cyaja'm. Tum maṉ yose tza'momo, tum maṉ ma'a cote. \v 6 Eyata'mbø'is ñucyaju aṉgui'mba'is ñu'cscuy, yacsutzøcyaju, yaj ca'yaju. \v 7 Cuando jetse myusu, qui'syca'comø'nu aṉgui'mba y cyø'vejyaj syoldado va'cø yaj ca'yaj yaj ca'ayaju'is ñu'cscuy y va'cø pyoṉbøjay cyumguy. \v 8 Jicsye'c aṉgui'mba'is ñøjayaj eyapø ñu'cscuy: “Listo'am mumu tiyø co'tøjcajcucyøtoya. Pero vejyajtøjupø ji'ndyet vyøjta'mbø, por eso ja miñajø. \v 9 Yøti maṉdam ijnømumø callemaye y i mi mba'tyajpa, vejayajø va'cø min a'myaj co'tøjcajcuy”. \v 10 Y maṉyaj vijnømbamø callemaye y aunque i pya'tyaju, vyejtu'myaju va'cø 'ya'myaj co'tøjcajcuy; aunque yatzipø, aunque vøjpø; y jetse ijnømuna'ṉ vøti co'tøjcajcu'yomo. \p \v 11 ”Y cuando aṉgui'mba tøjcøyu va'cø 'ya'myaj tu'myajupø, is tum pøn que ja myescøyojapø co'tøjcajcucyøtoya. \v 12 Y aṉgui'mba'is ñøjayu: “Achø, ¿ticøtoya ja myescøyojapø co'tøjcajcucyøtoya mi min yø'qui?” Y pøn ja 'yaṉdzo'ṉoya. \v 13 Entonces aṉgui'mba'is ñøjayaj chøsi: “Mo'csatyam cyø' y cyoso y jetse ñømavø. Y a'ṉgom pajtzøy pi'tzø'ajcu'yomo. Jen maṉba vo'e maṉba cyø's tyøtz maya'cu'is”. \v 14 Porque vøti pøn vejayajtøjpa, pero usyi cøpiṉyajtøjpa. \s1 Jesusis chamu o'ca vøj va'cø ndø cøcoyoja \p \v 15 Entonces manyaj fariseo y qui'pscøpo'yaju jujche muspa 'yaṉgøma'cøyaj Jesús a ver o'ca muspa yac ondocoya va'cø mus cyøtza'møyajø. \v 16 Por eso Jesuscø'mø yø'ṉis cyø'vejyaj ñøtuṉdøvø møja'ṉ aṉgui'mba Herodesis ñe'ji'ṉ. Je'is ñøjayaj Jesús: \p ―Maestrø, musta'mbøjtzi que siempre mi ndzamba viyuṉda'mbø tiyø. Y viyuṉse mi ndzamba syunbase Diosis va'cø ndø tzøcø. Y ji'n mi ndzøjcay cuenda ti qui'psyajpa pø'nis, ni jujchepø pøn ji'n mi ndzøjcay cuenda, ni che'pø ni møjapø. \v 17 Entonces por eso tø tzajmayø ti mi ṉgui'pspa: o'ca vøjø va'cø ndø cøcoyoja Roma cumgu'yombø aṉgui'mbacøsi, o ji'n vyøjø. \p \v 18 Pero Jesusis myusu que ji'n vyøjpø pø'najcupit nø 'yocva'cyaju y ñøjayaju: \p ―¿Ticøtoya sunba mi ndø aṉgøma'cøtyamø? Yatzipø mi ṉgui'psocutya'm aunque vøjse mi ndø o'nømbya. \v 19 Tø yac istam tumin ndø cøcoyojtambapøji'ṉ. \p Y yac isyaj tumin. \v 20 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―¿I'is cyene, i'is ñøyi ij tumingøsi? \p \v 21 'Yaṉdzoṉyaju: \p ―Roma'ombø aṉgui'mba'is cyene y ñøyi ij tumingøsi. \p Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Pues entonces lo que Roma'ombø aṉgui'mba'is ñe, jet tzi'tamø jicø, y lo que Diosis señe, jej tzi'taṉgue'ta Diosti. \p \v 22 Cuando pø'nis myañaj jetse, ñømaya'yaju, porque ji'na'ṉ nø qui'psyaju o'ca jetse maṉba 'yaṉdzoṉyaje. Chacyaj Jesús, maṉyaju. \s1 Jujche ijnømba visa'nømu'cam \p \v 23 Y mismo jama cyømiñaj Jesús saduceo aṉma'yocuy ñø'ityajupø'is. Yøṉda'm nømyajpa que ji'n ma visa'nømi, y 'yocva'cyaj Jesús, \v 24 ñøjayaju: \p ―Maestro, Moisesis jya'yøyu que o'ca pøn ca'pa y ji'n chac une, tiene que va'cø pyøjcay yomo myuqui'is va'cø ityaj 'yune por cuenta que 'yatzi'se 'yune. \v 25 Pues ijtuna'ṉ øjtzomo cu'yatya'mbø tøvø. Vinbø o co'tøjcaje pero ca'u y ja chac une. Y myuqui'is pyøjcay yomo. \v 26 Jetseti ca'que'tuti, ja chajque'tati une. Y tu'cayombø jetseti tujque'tu, y cøyin jetseti tucyaju hasta que ta'n cu'yay. \v 27 Y último yomo ca'que'tuti. \v 28 Entonces cuando visa'yajpa ca'yajupø, ¿jutipø'is maṉba ñø'it je yomo?, como cu'yapø'is ñø'oyaj tumbø yomo. \p \v 29 Pero 'yaṉdzoṉ Jesusis ñøjayaju: \p ―Mi ṉguivucatzøctamu porque ji'n mi myusatyam Diosis jyachø'yupø ote, ni ji'n mi mustame ti muspa chøc Diosis. \v 30 Porque cuando visa'yajpa ca'yajupø, ji'n ma cyo'tøjcajyaje, ni ji'n ma syajyaj 'yune. Pero maṉba ityaj como jujche Diosis 'yangeles tzajpom ityajpase. \v 31 Pero ma'ṉbø ndza'maṉvajca'ṉøyi o'ca visa'yajpa ca'yajupø. Mi ndu'ndamu'am lo que Diosis mi ñchajmapya libro'omo. (Cuando ya'møjcam ca'yajuna'ṉ Abraham, Isaac, y Jacob) Dios nømu: \v 32 “Øjchøṉ Dios, va'ṉjamyajpøjtzi Abraha'mis, y Isaajquis y Jacojbis”. Jetse nøm Dios. Pero ca'yajupø'is ji'nam jutznøm ma vya'ṉjamyaj Dios, sino queñajpapø'is vya'ṉjamyajpa. \p \v 33 Cuando myañaj vøti pø'nis, entonces ñømaya'jayaj 'yaṉma'yocuy. \s1 Más myøja'ṉombø aṉgui'mocuy \p \v 34 Cuando myañaj fariseo'is jujche Jesusis yac vøṉbø'yaj saduceota'm, entonces tu'myaj fariseo. \v 35 Y ijtuna'ṉ tum je'tom aṉma'yopyapø aṉgui'mguji'ṉ, je'is chøjquisu a ver o'ca yac vøṉbø'pa Jesús. 'Yocva'cu, ñøjayu: \p \v 36 ―Maestro, entre ijtuse jachø'yupø Diosis 'yaṉgui'mocuy, ¿jutipø más møjapø? \p \v 37 Y Jesusis ñøjayu: \p ―“Sunø mi Ṉgomi Dios mi ndumø tzocoy, mi ndumø espirituji'ṉ: y mi ndumø quipsocuji'ṉ”. \v 38 Yøṉømete vi'napø y más møjapø aṉgui'mocuy. \v 39 Y metza'ombø'is parejo chamba: “Sunø mi ndøvø como juche mi ⁿvin mi sunbase”. \v 40 Jic metzcuy aṉgui'mocuy va'cø ndø tzøcø, ndø yaj coputpø'pa mumu aṉgui'mocuy. \s1 Ocva'cpapøte i'ise 'yune Cristo \p \v 41 Mientras que nømdøc tu'myaj fariseo, \v 42 Jesusis 'yocva'cyaju: \p ―¿Ti mi ṉgui'pstamba mijtzi, i'ise 'yune Cristo? \p Ñøjayaju: \p ―Cristo Davijdis 'yunete. \p \v 43 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Entonces ¿ti'ajcuy Davijdis cyomi'ajpa Cristo? Porque Masanbø Espiritu Santo'is yac mijnay David qui'psocuy jetse va'cø chamø, nømu: \q1 \v 44 Ndø Janda Diosis ñøjay ø Ṉgomi: \q1 “Po'cs ø ndzø'na'ṉomo hasta que øtz yac monchi'ajyajpa mi enemigo, por cuenta mi ṉgosopit va'cø mi ṉgøte'nøyajø”. \m \v 45 Jetse David nømu que Cyomite; pero o'ca Cyomite, ji'n jujche mus 'yune'ajø. \p \v 46 Y ni i'is ni ti ja mus chamø. Y desde entonces ni i'is ja ñø'it valor va'cø 'yocva'jque't Jesús aunque tiyø. \c 23 \s1 Yatzitzocotya'mbø covi'najøta'm \p \v 1 Entonces Jesusis ñøjayaj vøti pøn ñøtuṉdøvøji'ṉ: \p \v 2 ―Myusyajpapø'is aṉgui'mguy y fariseo, je'is ñø'ityaj aṉgui'mguy va'cø cha'maṉvacyaj Moisesis 'yaṉgui'mguy. \v 3 Por eso mumu ti mi ñchajmatyamba, cøma'nøtyamø y co'aṉjamdamø. Pero u mi ndzøctam je'is chøcyajpase. Porque je'tis na más que chamyajpa, pero ñe'c ji'n chøcyaje. \v 4 Pues chi'yajpa aṉgui'mocuy, pero es como va'cø tø cojtay tzømi jemetzpø ji'n musipø ndø tzømø, pero ñe'c ji'n suni tø cotzoṉyajø ni usyi. Jetse chi'yajpa aṉgui'mocuy ji'n musipø ndø tzøcø, y ni ñe'c jetsepø ji'n chøcyaje. \v 5 Mumu ti chøcyajpa na's va'cø isyaj pø'nis que ti nø chøcyaju. Jachø'yupø Diosis 'yote tyucucøsi myesyajpa, y yac pøji'ajyajpa tyucu coso va'cø cyomo'yajø que vøjpø pønete. \v 6 Cuando it søṉdzøjcuy, sunba pyo'csyaj más myøja'ṉombø pøn po'cspamø, y jetsetique't tu'mguy tøjcomo. \v 7 Syunba va'cø yuschi'yajtøjø calle'omo como møja'ṉombø pøn yuschi'yajpase, y syunba va'cø ñøjay aunque i'is que maestrota'mete. \p \v 8 ”Pero mitz ji'n mus mi ñøjandyandøjø maestro, porque tumdi mi Maestrota'm y Cristote lo que Diosis cyø'vejupø; y mumu mijtzi mi ndyøvøta'mete. \v 9 Y ni i ji'n mus mi janda'aj nascøsi. Tumdi mi Janda lo que tzajpomo ijtupø. \v 10 Ni ji'n mus mi ñøjmandyandøjø que mi ṉgovi'najø, porque tumdi mi Ṉgovi'najø y Cristote. \v 11 Y más myøja'ṉombø pøn mijtzomda'm tiene que va'cø ñu'csocuy chøcø mitzcøtoyata'm. \v 12 Sunba'is myøjacotzøc vyin ñe'cø, maṉba tzø'y como aunque jutzpø pobrese, pero aunque jutzpø pobrese chøcpapø'is vyin, jet maṉba yac møja'ṉo'majtøji. \p \v 13 ”¡Lástima mijta'm mi aṉmandyambapø'is aṉgui'mocuy y fariseota'm, mi 'yaṉgøma'cø'otyambapøte! Maṉba mi ndyoya'istame. Ji'n mi yac tøjcøyaj pøn Diosis itcu'yomo; ni mi ne'ṉgø ji'n mi ndyøjcøtyame, ni lo que nø tyøjcøyaju, mitz ji'n mi yac tøjcøyaje. \p \v 14 ”¡Lástima mijta'm mi aṉmañdyambapø'is aṉgui'mocuy y fariseota'm, mi 'yaṉgøma'cø'otyambapøte! Maṉba mi istam toya. Porque mi ṉgøpøctamba yaṉbac yomo tyøcji'ṉ y entonces mi ndzøctamba pøjipø conocscuy va'cø ñømnømø que mi ⁿvyøjta'mbøte. Por eso más maṉba mi ṉgyastigatzøctandøji. \p \v 15 ”¡Lástima mijta'm mi aṉmandyambapø'is aṉgui'mocuy y mi fariseota'm; mi 'yaṉgøma'cø'otyambapøte! Maṉba mi ndyoya'istame. Mi ocvijtamba nasacopac y mar va'cø mi yac pøjcøchoṉ mi va'ṉjajmoṉguy tum pøn. Y cuando pyøjcøchoṉba je'is, más mi ⁿyac yatzi'ajtamba jic pøn que ji'n mi ne'cta'm, y por eso parejo maṉba mi myaṉdam infierno'omo. \p \v 16 ”¡Lástima mijta'm, maṉba mi ndyoya'istame. Como to'tipø pø'nis ji'n mus ñøvit tyo'ti tyøvø, jetse mitzta'mgue't. Sunba mi aṉmandyam mi ndøvø, y mi ne'c mi ⁿjyovinda'm. Porque cuando aunque i'is chamba ti maṉba chøqui y nømba: “Ndza'mbøjtzi masandøjcøsi porque jetse ma'ṉbø ndzøqui”; mi ñømdamba que aunque jetse chamø, ji'ndyet pyena va'cø chøcø. Pero o'ca chamba: “Masandøjcombø orocøsi ndza'mbøjtzi porque ma'ṉba ndzøqui”; entonces mi ñømdamba que tiene que va'cø chøcø, porque chambøc oro. \v 17 ¡Mi ⁿjyovinda'm, y ji'n mi ṉgyønøctøyøtyame! Porque masandøc más valetzøcpa que oro, porque masandøjquis cyømasa'nøpya oro. Por eso va'cø chambøc masandøc más valetzøcpa que va'cø chambøc oro. \v 18 Y también o'ca pøn nømba: “Ṉdza'mbøjtzi altarcøsi porque jetse ma ndzøqui”. Entonces mi ñømdamba que ji'ndyet pyena va'cø chøcø aunque altarcøs chamø. Pero o'ca chamba: “Ndza'mbøjtzi altajrom tzi'tøjupø ticøsi que jetse ma'ṉbø ndzøqui”. Entonces mi ñømdamba que tiene que va'cø chøcø. \v 19 ¡Mi ⁿjyovinda'm y ji'n mi ṉgyønøctøyøtyame! Altar más valetzøcpa que altajrombø tzi'tøjcuy, porque altajris cyømasa'nøpya tzi'tøjcuy. \v 20 Pues i'is chambøcpa altar, ji'n na's jet chambøqui, sino chambøjque'tpa lo que ijtu altajromo. \v 21 Y chambøcpa'is masandøc, ji'n na's masandøc chambøqui, sino Diosti chambøcpa, porque Dios itpa masandøjcomo. \v 22 Y chambøcpa'is tzap chambøjque'tpati Diosis pyo'cscuy y chambøjque'tpati pyo'cscuyom po'cspapø. \p \v 23 ”¡Lástima mijta'm mi aṉmandyambapø'is aṉgui'mocuy y fariseota'm, mi 'yaṉgøma'cø'yotyambapøte! Maṉba mi ndyoya'istame. Mi nducpacse'ṉomo yerbabuena, y eneldo y cominos, mi majcay ve'nba y tum mi ndzi'pa pane Diosis cuentacøsi como ituse aṉgui'mguy, pero usypø angui'mgutite. Jetse mi yaj copujtamba aṉgui'mguy, pero ji'n mi yaj copujtam más myøja'ṉombø aṉgui'mguy. Va'cø ndø tzøc vøjpø justicia'ajcuy, va'cø ndø toya'ñøy ndø tøvø, va'cø ndø va'ṉjam Dios; jetemete más myøja'ṉombø aṉgui'mguy, pero ji'n mi yaj coput jetsepø. Vene mi nø'ijtupø vøjøpøte va'cø mi ndzi' pane Diosis cuentacøsi, pero va' jana mi jajmbø más myøja'ṉombø aṉgui'mguy. \v 24 Como to'tipø'is ji'n mus isindzi' ni iyø, jetse mitz ji'n mus mi aṉmay mi ndøvø. Porque como si fuera va'cø ndø nømbut usu cuando ñøjquejcøpya usu'is ndø ujcuy, va'cø jana ndø ndzø'tø usu, pero camello copøn va'cøna'ṉ ndø tzø'tø; jetse mi ndzøctamba. Porque uspø aṉgui'mguy mi yaj coputpa, pero más myøja'ṉombø aṉgui'mguy ji'n mi ndzøjcay cuenda. \p \v 25 ”¡Lástima mijta'm mi aṉmandyambapø'is aṉgui'mocuy y fariseo'sta'm, mi 'yaṉgøma'cø'yotyambapøte! Maṉba mi istam toya. Como tum pulato tum pozuelo mi ndze'pa vingøsi y jojmo ji'n mi ndze'e; jetse mijtzi mi ndzøcpa mi ⁿvin como vøjpø pønse. Pero jojmo mi ndzoco'yomo mi ṉgui'pstamba va' mi ñu'mø, y mi sundamba aunque ti mi ⁿvingøtoya. \v 26 Mi fariseo, to'tipø pønse ji'n mi ṉgønøctøyøque'te; o'ca mi ṉgøtze'pa pozuelo jojmo, entonces suñi cøva'cpa. Jetse sungue'tpa va'cø mi ñø'it vøjpø qui'psocuy jojmo mi ndzoco'yomo. Entonces, vingøs jetsetique't. \p \v 27 ”¡Lástima mijta'm mi aṉmandyambapø'is aṉgui'mocuy y fariseota'm, mi 'yaṉgøma'cø'yotyambapøte! Maṉba mi ṉgyastigatzøtandøji. Como popo yaj quejnayajpa ca'upø'is chatøc va'cø suñi quena, pero jojmo it anima pac y musyaṉ quenba; \v 28 jetsetique't mitzta'm. Aunque mi ndzøctamba mi ⁿvin como vøjpø pønse, pero møsyaṉ mi ṉgui'psocutya'm. Mi ñø'ijtam qui'psocuy va'cø mi aṉgøma'cø'yotyamø y va'cø mi ndzøctam yatzitzoco'yajcuy. \p \v 29 ”¡Lástima mijta'm mi aṉmandyambapø'is aṉgui'mocuy y fariseota'm, mi 'yaṉgøma'cø'yotyambapøte! Maṉba mi ṉgyastigatzøctandøji. Mi ndzøctamba tøc anima tzatøc cuenta para tza'maṉvajcoyajpapøcøtoya y suñi mi yaj quejnayajpa tza' seña cuenta niptøjumø vøjta'mbø pøn. \v 30 Mi ñømdamba: “O'ca ijtamuna'ṉtzi ya'møc cuando ityajuna'n ø janda tzu'ṉguy, ja ṉgotzoṉdamøna'ṉtzi cuando je'is yaj ca'yaj tza'maṉvajcoyajpapø”. \v 31 Jetse mi ne' me va'njamdamba que yaj ca'yajpapø'is tza'maṉvajcoyajpapø, je'is mi 'yuneta'm mijtzi. \v 32 ¡Entonces jujche chøctzo'chajuse mi janda tzu'ṉgu'is, jetseti muspa mi ndzoctaṉgue't mijtzi ta'nemø! \p \v 33 ”¡Como tzanse mi ndzøctamba mijtzi, y como tza'nise mi 'yuneta'm! Ji'n ma mi ṉgyotzoctame, jiṉ tiene que va'cø mi ṉgo'aṉgøtyamø infierno'omo. \v 34 Jetcøtoya mi nøjandya'mbøjtzi: Ma'ṉba mi ṉgø'vejatyam cha'maṉvacyajpapø'is Diosis 'yote, y qui'psocu'yøyajupø, y myusyajpapø'is aṉgui'mguy. Pero jic øtz ṉgø'vejpapø, vene maṉba mi yaj ca'tame, y vene maṉba mi ma'møtyame cruscøsi, vene maṉba mi nacstochøctame mi ngonocscutyøjcomda'm, maṉba mi macpø'tame cumguñamaye. \v 35 Por eso maṉba mi yaj coja'ajtandøji porque yaj cayajtøju vøjpø pøn. Mumu vøjpø pøn yaj ca'yajtøjupø nascøsi desde que yaj ca'tøj vøjpø pøn Abel hasta que mi ⁿyaj ca'tam Berequiasis 'yune ñøyipø'is Zacarías lo que mi ⁿyaj ca'tamu masandøc y altar cujcomo. Porque yac jø'tayaj jic vøjpø pø'nis ñø'pin, maṉba mi ⁿyaj coja'ajtandøji. \v 36 Viyuṉse mi ndzajmatyamba que mitzta'm yøtita'mbø pøn, maṉba mi yaj coja'ajtandøji porque yac jø'tayajtøj mumu jic vøjpø pø'nis ñø'pin desde vi'nacse'ṉomo. \s1 Jesusis cyøvo'u Jerusalén gumguy \p \v 37 ”¡Ay mi Jerusalén gumgu'yomda'mbø'is, ay mi Jerusalén gumgu'yomda'mbø'is; mi yaj ca'tambapø'is tza'maṉvajcoyajpapø, y mi mbuṉga'tambapø'is mijta'm pøn lo que Diosis cyø'vejyajupø! ¡Pero como jujche cajsyi'is yac tu'myajpa 'yune syajacø'mø, jetse sone nac sunbana'ṉtzi mi ⁿyac tu'mdaṉgue't øjtzi; pero ja mi sundam jetse! \v 38 Tzøctam cuenda que mi ndøc jetseti maṉba mi ndzactam jojquipø. \v 39 Porque mi ndzajmatyambati'tzi que ji'n ma mi ndø istame hasta que mi ñømdamba: “Tø vøjcotzøcta'i jicø nø minupø ndø Comi'is ñøyicøsi”; jicsye'c maṉba mi ndø istaṉgue'te. \c 24 \s1 Nøm Jesús que maṉba jyu'mbø'yaj masandøc \p \v 1 Tzu'ṉ Jesús masandøjcomo y nømna'ṉ myaṉu. Y cyønu'cyaj Jesús ñøtuṉdøvø'is va'cø isindzi'yaj jujche suñi quenba masandøc, y eyata'mbø tøc tome isyajtøjpa jetseti queñajque'tpa. \v 2 Y ñøjayaj Jesusis: \p ―Mi nømaya'ndamba yøṉ masandøc, pero viyuṉse mi nøjandya'mbøjtzi ni tum tza' ji'n ma chø'y ne'csca'mupø tyøvøcøsi, mumu maṉba ju'mbø'yaje. \s1 Chamba que maṉba it seña cuando yajnømba \p \v 3 Entonces maṉyaj Olivo cotzøjcøsi y jen po'cs Jesús. Cyønu'cyaj Jesús ñøtuṉdøvø'is va'cø ñu'm o'nøyajø, 'yocva'cyaju: \p ―Tø tzajmay ndøvø jujchøc maṉba tuc jetse mi ndzambase. Cuando maṉba mi mini, y cuando maṉba yajnømi, ¿a ver tiyø seña maṉba iti? \p \v 4 Y 'yaṉdzoṉ Jesusis ñøjmayaju: \p ―Tzøctam cuenda ni i'is jana mi 'yaṉgøma'cøtyamø. \v 5 Porque ø nøyiṉgøs maṉba miñaj vøti aṉgøma'cø'oyajpapø, maṉba nømyaje: “Øjchøṉ Cristo”. Y maṉba 'yaṉgøma'cøyaj vøti pøn. \v 6 Maṉba mi mustame que nø quipnømu, y maṉba chamyaje que it quipcuy emøc. Pero u mi ña'tztamu, porque jetse tiene que va'cø tyucø; pero ji'ndøc ma yajnømi. \v 7 Porque gobierno'is maṉba ñøquipyaj emøcpø gobiernoji'ṉ; y aṉgui'mba'is maṉba ñøquipyaj emøcpø aṉgui'mbaji'ṉ. Maṉba it møja'ṉ yu', maṉba it yatzica'cuy, maṉba it nasamicscø aunque juti. \v 8 Jetse maṉba toya'ischo'tznømi. \p \v 9 ”Entonces maṉba mi ñuctandøji, maṉba mi nchi'ocuyajtandøji va'cø mi yacsutzøctandøji, y maṉba mi yaj ca'tandøji. Y porque mi ndø va'ṉjamdamba aṉcø, por eso jetse maṉba mi ṉgui'satyam aunque i'is. \v 10 Entonces sone maṉba nømyaje: “Mejor ji'n ma va'ṉjame”. Y maṉba na chi'ocu'yajyajtøji y maṉba na qui'sayajtøji. \v 11 Maṉba ityaj vøti cha'maṉvacyajpapø'is sutzcuy y vøti pøn maṉba 'yaṉgøma'cøyaje. \v 12 Y como vøti maṉba ñøcøpoyaje yatzi'ajcuy, por eso vøti pøn ji'n ma na syuñajtøji. \v 13 Pero o'ca mi ndyonba hasta que cøtpa toya, maṉba mi ṉgyotzoque. \v 14 Y mumu nasindumø maṉba tzambucstøji yøṉ vøjpø ote jujche tø aṉgui'mbase y tø coquenbase Diosis, va'cø myusyaj mumu pø'nis aunque jutipø cumgu'yomo. Y jicsye'c maṉba yajnømi. \p \v 15 ”Tza'maṉvajcopapø Daniejlis jyayu que maṉba it na'nchaṉbø ma's yac tocoyu tzacyaj cumguy. Cuando mi ispa jic na'nchaṉbø tiyø masanbø lugajromo nø tye'nu ―mi ndu'nbapø'is yøṉø, ay que va'cø mi nøctøyøy ti ndzamba―, \v 16 entonces cuando jen te'nba, Judea nasom ityajupø ay que va'cø pyoyajø, va'cø myaṉyaj cotzojcø'mø. \v 17 Tøjcøcopajcøsi ijtupø, tiene que va'cø myø'nø y tumønajcøsi va'cø pyoya, ji'n ma it lugar va'cø tyøjcøy tyøjcomo va'cø ñøput aunque tiyø. \v 18 Tza'ma'omo ijtupø tiene que va'cø pyotyucø, jana vitu' tyøcmø va'cø mye'tz tyucu. \v 19 Y jic jama más maṉba isyaj toya yomo ji'ndyet tyumbø, y ijtu'is 'yune yac tzu'tzpapø. \v 20 Pero va'ctam Dioscøsi va'cø jana mi mbyotyam pacac aṉsø'ṉomo o sapøjcuy jama'omo. \v 21 Porque jic jama maṉba it myøja'ṉombø toya'iscuy. Desde que tzo'tz nasacopac nunca ja istøj jetsepø, hasta jicsye'c ma istøji, y jøsi'cam nuṉca ji'n ma istøjque't jetsepø. \v 22 O'ca Diosis ji'na'ṉ yaj toya'iscuy, ni i ji'na'ṉ cyotzoque; pero Diosis maṉba yaj toya'iscuy va'cø cyotzocyaj pøn lo que jutipø cyøpiṉyaj ñe'cø. \p \v 23 ”Entonces jicsye'c o'ca aunque i'is mi ñøjandyamba: “Mi a'mø, yø'c it Cristo”; u mi va'ṉjamdamu. O'ca mi ñøjandyamba: “Jendi ijtu”; u mi va'ṉjamdamu. \v 24 Porque maṉba miñaj aṉgøma'cø'oyajpapø; maṉba chøcyaj vyin como si fuera Cristo; maṉba nømyaj je pønda'm: “Øjchønø tza'maṉvajcopyapø”. Maṉba chøcyaj ji'n ndø isipø tiyø y milagro'ajcuy va'cø 'yaṉgøma'cøyaj Diosis cyøpiṉyaju pøn; o'ca pya'tyajpana'ṉ jujche va'cø 'yaṉgøma'cøyajø. \v 25 Mi ndzajmatyamu'am va'cø mi ndzøjcatyam cuenda ti maṉba iti. \v 26 Por eso o'ca mi ñøjandyandøjpa: “Jendi it Cristo jya'ijnømømø”; aunque jetse mi ñøjandyandøjpa, u mi va'ṉjamdamu, u mi myaṉdamu. Y o'ca mi ñøjandyamba: “Jendi ijtu tøjcomo”, u mi va'ṉjamdamu o'ca jendi ijtu. \v 27 Porque como rayo'is ñe'mgø'is syø'ṉoctaspa tzap va'cø quej desde jama qui'mgucyøsi aunque juti hasta jama tø'pcucyøsi, jetse ma mingue't øjtzi; øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \v 28 Porque jut ijtumø ca'upø, jen tu'myajpa ju'qui. \s1 Chamba que maṉba min mumu Pø'nis Tyøvø \p \v 29 ”Entonces cuando cøjtu'cam jic toya'iscuy, misma hora maṉba tu'yi jama, y poya ji'ndi ma syø'ṉgue'te; tzapcøspø matza maṉba quecyaje, y tzajpom ityajupø pømi'øyupø tiyø maṉba micsyaje. \v 30 Jicsye'c maṉba quej tzajpomo cotzambapø'stzi que nø'mø minu, øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. Entonces mumu nascøsta'mbø pøn maṉba vo'yaje toyapøcyaje. Porque maṉba isyaj øjtzi nø minupø tzapcøspø o'na'omo pømi'øcyo'nupø, y møja'ṉ sø'ṉbapø. \v 31 Ma'ṉbø ṉgø'vejyaj ø aṉgeles va'cø ñømu'tu'mbøyaj cøpiṉyajupø pøn. Pømi maṉba mu'yaje. Maṉba mye'tzaṉdø'pyaje yømøc teymøc ityajupø, maṉba tzu'ṉyaje mumu nasindumø cøyaju'cse'ṉom tzap. \p \v 32 ”Pero ay que va'cø mi ṉgønøctøyøtyamø jujche higo cuy vo'mbase, jetseti it aṉma'yocuy. Cuando yava'ajpa tzu'ṉba 'yaṉmaṉ y cøvo'mba 'yaji'ṉ, mi mustamba que maṉba tøjcøy ja'maṉsøṉ. \v 33 Jetsetique't cuando mi ispa nø tyucnøm mumu øtz mi ndzajmayuse, entonces mi mustamba que ya mero maṉba min øjtzi. \v 34 Viyuṉse mi ndzajmatyamba que mumu øtz ndzamuse maṉba tucnømi antes que ca'pø'yajpa yøti ityajupø pøn. \v 35 Maṉba yajyaj tzap y nas, pero ø onde ji'n ma cøyaj nunca. \p \v 36 ”Pero jujchøc y tiyø jama øtz maṉba mini, ni i'is ji'n myusi. Ni aṉgelesis tzajpom ityajupø'is ji'n myusyaje; ni øtz Diosis chøṉ 'Yune ji'n ø musi, na más ndø Janda Diosis myuspa. \p \v 37 ”Como tucnømuse vi'na jic jama cuando ijtu'cna'ṉ Noé, jetse maṉbati tucnøṉgue'te cuando minba'c øjtzi, øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \v 38 Porque jic jama antes que oy jøt ca'nømi, nømna'ṉ cyu'tyaju; nømna'ṉ 'yucyaju; ijtuna'ṉ co'tøjcajcuy; syajyaj 'yune va'cø cyo'tøjcajyajø, hasta je jama cuando tøjcøy Noé møjapø barco'omo. \v 39 Y ji'na'ṉ myusyaje o'ca maṉba it jø'tø y de repente put jø'tø y mumu pøn jø'tpø'nømu; jetseti ma tucnøṉgue'te cuando mingue'tpøjtzi; jana møyiti ma mini cuando ni i's ji'n nø myusu'øc o'ca maṉba mini øjtzi mumu Pø'nis chøn Tyøvø. \v 40 Jicsye'c maṉba ityaj metz pøn nø yosyajupø tza'momo, tum maṉba nømandøji, tum maṉba tzactøj jeni. \v 41 Maṉba ityaj metzcuy yomo nømna'ṉ myetzvayaju tumbø vacucha'cøsi. Tum maṉba ñømaṉdøji; tum maṉba tzactøj jeni. \p \v 42 ”Por eso comeque'ajtamø va'cø aṉjo'nga, porque ji'n mi mustam tiyø ora øtz ma'ṉba mini, øjchøṉ mi ndø Comi. \v 43 Pero qui'psminø que o'ca myuspana'ṉ vø'tøjquis tiyø ora minba nu'mbapø, cyoquenbana'ṉ tyøc va'cø jana cyønu'mdøjø. \v 44 Jetseti mitz jajmecøs ijtaṉgue'ta va'cø mi ndø ⁿaṉjo'ctamø. Porque cuando ji'n mi ṉgui'pstame'øc o'ca ma'ṉba mini, entonces jicsye'c ma'ṉbø mini, øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \s1 It vøjpø coyosyajpa, it ji'n vyøjta'mbø \p \v 45 ”Jujche ijtu coyospapø vøjpø y qui'psocu'yøyupø, jetseti sunba va'cø mi ijtaṉgue't mijtzi. Jetsepø pøn maṉba chac vø'tøjquis va'cø 'yaṉgui'myaj coyosyajpapø, va'cø pyø'nøyajø cuando nu'cpa hora. \v 46 Entonces cuando minba vø'tøc, o'ca nømdi chøjcu como 'yaṉgui'mu tzajcuse, contento tzø'pya jic coyospapø. \v 47 Viyuṉse mi nøjandya'mbøjtzi que vø'tøjquis chamdzajcapya jetsepø coyospapø va'cø cuendatzøcø mumu ti ñø'ijtupø. \v 48 Pero o'ca je coyospapø yatzipøte, nømba chocø'yomo: “Ø ṉgomi maṉbatøc ya'e va' minø”. \v 49 Entonces yacsutzøctzo'chajpa coyosyajpapø tyøvø y cyu'tpa y 'yucpa no'tpa tyøvøji'ṉ. \v 50 Pero cuando ji'n nø ñi'aṉjajmu o'ca ma mini, je jama nu'cpa je coyospapø'is cyomi, y nu'cpa je ora ji'n nø myusu'c o'ca ma nu'qui. \v 51 Entonces vø'tøjquis maṉba yaj ca' je coyospapø y maṉba tyumøcot aṉgøma'cø'yoyajpapøji'ṉ. Jiṉ maṉba vo'yaje y maṉba cyø'syaj tyøtz toyapit. Jetse maṉba mi nductaṉgue'te o'ca jetseti mi ndzøjque'tpa cuando mi'nbøjtzi. \c 25 \s1 Chamba jujche tucyajuse majcapyø papiñomo \p \v 1 ”Maṉba ndza'maṉvaque jujche tzajpomopø Diosis 'yaṉgui'mguy. Es como majcay papiñomo maṉba'is 'ya'myaj co'tøjcajcuy. Ño'aji'ṉ maṉyaju va'cø ño'a tzoṉyaj pøn maṉbapø co'tøjcaje. \v 2 Pero ityaj mosay qui'psocu'yøyajupø, y mosay ja ñø'itø'is qui'psocuy. \v 3 Jovita'mbø'is ñømaṉyaj quinque, pero ja ñømaṉyaj gas sobra; \v 4 mientras ityaju'is qui'psocuy sobra ñømaṉyaj gas quinqueji'ṉ. \v 5 Pero como ya'yu va'cø min pøn maṉbapø cotøjcaje, pe'ṉguy nayaju papiñomo y øṉbacyaju. \v 6 Entonces como paṉguctzu vejnømu: “Jicø nø min pøn maṉbapø cøtojcaje. Tzu'ṉdamø va'cø mi ndzoṉdamø”. \v 7 Entonces papiñomo sa'yaj mumu y vyøjøtzøcyaj quinque. \v 8 Y jovita'mbø'is ñøjayaj qui'psocu'yøyajupø: “Tø ve'ndzi'tam mi ṉgas, nø tu'yu ø no'a”. \v 9 Pero qui'psocu'yøyajupø'is 'yaṉdzoṉyaju: “Ji'nø mus mi ve'ndzi'tamø porque ji'n ma cyopa'te mumu pøngøtoya. Mejor ma ⁿjutyam mi ne'c ma'atyøjpamø”. \v 10 Entonces mientras maṉ jyuyaj gas, entonces min je maṉbapø co'tøjcaj pøn. Ityaju'is gas tøjcøyaj je pønji'ṉ co'tøjcajcu'yomo y 'yaṉga'myaj aṉdyun. \v 11 Después usyaṉ oracøsi miñaj maṉupø'is jyuyaj gas, y tøc aṉga'mdøjumna'ṉ. Y ñøjayaju: “¡Señor, Señor; tø aṉvajcatya aṉdyuṉ!” \v 12 Pero 'yaṉdzoṉba je'is ñøjapya: “Viyuṉse nø mi ndzajmatyamu, ji'nø mi ṉgo'ispøctame i'nda'me mijtzi”. \p \v 13 Y entonces Jesusis ñøjmayaju: \p ―Jetsetique't mijtzi como qui'psocu'yøyajupø papiñomo, jetse jana co'øṉguy ijtamø mientras mi ndø ⁿjo'ctamba øjtzi; porque ji'n mi mustame tiyø jama tiyø ora ma'ṉbø mini, øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \s1 Jujche yac yosyaj tumin coyosyajpa pø'nis \p Jesús aṉma'yo'ya'ṉøyu, nømu: \p \v 14 ―Como tum pøn oyu paschøc ya'i eyaco cumgu'yomo, jetseti Diosis 'yaṉgui'mgucye't. Antes que maṉba, pø'nis vyejtu'myaj coyosyajpapø va'cø chi'yaj tumin va'cø ñøyosyajø. \p \v 15 ”Y tumbøn chi' mosay mil, eyapø chi' metza mil, eyapø tumø mil chi'u. Tumdum pøn chi'u jujche'ṉom 'yaṉjam muspa ñøyosa. \v 16 Y pyøcøchoṉu'is mosay mil maṉ ñøyose, y chøjcaṉvajcu y ta'n majcay mil. \v 17 Y pyøcøchoṉu'is metza mil chøjcaṉvajque'tu, y ta'n macsycuy mil. \v 18 Pero pyøjcøchoṉu'is tumø mil maṉ ñipcøvø'nay cyomi'is tyumin nasacø'mø. \p \v 19 ”Y cøjtu'cam vøti jama pyøcyajumø tumin, min cyoyosyajpa'is cyomi y 'ya'myaju jujche yaj cøpucsyaj tumin. \v 20 Entonces nu'cu pyøjcøchonu'is mosay mil; y otro mosay mil ñømi'naṉøyu y nømu: “Señor, mosay mil tumin mi ndø tzajcayu. Yø'c it mbøjcu mosay mil y mosay mijlam it 'yune”. \v 21 Y ñøjay cyomi'is: “Vøj mi ndzøjcu; mus mi ⁿnøyosa. Mi ndzøc øtz sunbase. Cuando mi ndzi'ø usyi y mi ⁿnøyos øtz sunbase, por eso maṉba mi ⁿyac aṉgui'm vøti ticøsi. Tøjcøyø y tø casøtyam parejo”. \v 22 Y min pyøjcu'is metza mil y nømu: “Señor, metza mil mi ndø tzajcayu. Yøc it mbøjcu metza mil, y metza mijlam it 'yune”. \v 23 Y ñøjay cyomi'is: “Vøj mi ndzøjcu; mus mi ⁿnøyosa. Mi ndzøc øtz sunbase. Cuando mi ndzi'ø usyi, mi ⁿnøyos øtz sunbase. Por eso maṉba mi yac aṉgui'm vøti ticøsi. Tøjcøyø y tø casøtyam parejo”. \v 24 Y mingue'tu pyøcøchoṉu'is tumø mil y nømu: “Musøjtzi que paqui chocopya mi mbyøn mijtzi. Eyapø mi yac yosyajpa vøti va' mi nø'itø yosaṉ. \v 25 Por eso ṉgona'tzøjtzi y nipcøvø'nøjtzi mi ndumin nasacø'mø. Yøti yø'c it mi ndumin mi ndø tzi'use”. \v 26 Entonces cyomi'is ñøjayu: “Mitz mi ⁿyandzipøte, mi ⁿjyarganbøte. Mi muspati que øtz ⁿyac yosyajpa eyapø vøti va' it ø ⁿyosaṉ. \v 27 Jetcøtoya masna'ṉ vøjø va'cø mi ngot tumin coyojtøjpamø tumin une, y entonces cuando vitu'ca'mtzi, mbøjcøchoṉbana'ṉ ø ndumin 'yuneji'ṉbøti'am”. \v 28 Y cyomi'is ñøjay eyapø coyospapø: “Ñø'ijtupø'is tumø mil, yac jøcøjayø y tzi'tam ñø'ijtu'is majcay. \v 29 Porque ñø'ijtu'sam vøti, jet maṉba tzi'a'ṉøtyøji, y maṉba it más de la cuenta. Pero ñø'ijtu'is usyi, jet maṉba yac jøcøjatyøj usy ñø'ijtupø; \v 30 y ji'n vyøjpø coyospapø patzpø'tøjø a'ṉgomo pi'tzø'ajcu'yomo. Jin maṉba vo'e, y toyapit maṉba cyø's tyøtz”. \s1 Mumu pøn come'tztøjpa \p \v 31 ”Cuando mi'nbøjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, ma'ṉbø møja'ṉ aṉgui'mi, maṉba miñaj øtzji'ṉ masanbø aṉgeles, y ma'ṉbø po'cs møja'ṉ aṉgui'mba'is pyo'cscu'yomo. \v 32 Y ma'ṉbø vejtu'myaj mumu aunque jutpø nascøsta'mbø pøn va'cø tu'myaj ø vi'naṉdøjqui. Y ma'ṉbø mbi'ṉaṉdø'p vøjpø. Ne'ti ma'ṉbø ngot vøjpø y ne'ti ji'n vyøjpø, como cyoquenbapø'is pyi'ṉaṉdøjpa pyø'nøcuy; aparte cyotpa borrego, aparte cyotpa chivu. \v 33 Cyotpa borrego chø'na'ṉomo, y chivu cyotpa 'yaṉna'yomo. Jetse øtz ma'ṉbø ṉgøpiṉ pøn. \v 34 Como øjchøṉ møja'ṉ aṉgui'mbapø, ma'ṉbø ⁿnøjayaj ø ndzøna'ṉom ityajupø: “Mindamø va'cø mi ⁿyaj contento'ajtamø ndø Janda Diosis. Como erejencha cuenta mi ndzi'pa vøjpø itcuy 'yaṉgui'mbamø Dios. Porque it jetsepø itcuy vyøjøtzøjcupø para mitzcøtoya desde que Diosis jyomec nasacopac. \v 35 Porque nømna'ṉø osu, y mi ndø tzi'tam cu'tcuy; nømna'ṉø yo'ctøjtzu, y mi ndø tzi'tam nø'; nømna'ṉø vijtu ji'n comusimø lugar, y mi ndø nu'cschi' jejcuy. \v 36 Ja itøna'ṉ ø nducu, y mitz mi ndø tzi'tamu; ca'ena'ṉtzi y mi ndø tu'ndamu; somdøjuna'ṉtzi preso'omo, y mi ndø o'nøndyamu”. \v 37 Entonces vøjta'mbø pø'nis maṉba nøjayaj øjtzi: “Pero øjtzø mi Ṉgomi, ¿jutznømø jetze va' mi ñømø? Øtz nunca ja mi istam nø mi ⁿ'yosupø, y mi ndzi'tam cu'tcuy; øtz nunca ja mi istam nø mi ⁿyo'ctøjtzupø; y o mi ndzi'tam nø'. \v 38 Ni øtz nunca ja mi istam nø mi ⁿvyijtupø ji'n mi ṉgomusimø lugar y mi nu'cschi'tam jejcuy. Ni ja mi ndzi'tam tucu cuando ja itøna'ṉ mi nducu porque ja mi ista'møjtzi. \v 39 Ni nunca ja mi istam ṉgya'epø o syomdøjupø preso'omo va'cø mi o'nøndyamø”. \v 40 Entonces øjchøṉ møja'ṉ aṉgui'mbapø ma'ṉbø ⁿnøjayaje: “Viyuṉse mi ndzajmatya'mbøjtzi; cuando mi ndoya'nøtyam aunque jutipø ø ndøvø aunque ja itø'is 'yaṉgui'mguy, es como øjtzi mi ndø ndoya'ṉøtyamu”. \p \v 41 ”Entonces øtz ma'ṉbø ⁿnøjayaj ø aṉna'yom ityajupø: “Mi ñchu'ṉdam øtzcø'mø, mi ndyocotyamupøte. Maṉba mi ṉgojtandøji nunca ji'n tu'yipø juctyøjcomo lo que jutipø juctyøc Diosis vyøjøtzøjcu diablocøtoya y je'is 'yaṉgelescøtoya. \v 42 Porque nømna'ṉø osu, y ja mi ndø tzi'tam cu'tcuy; nømna'ṉø yo'ctøjtzu, y ja mi ndø tzi'tam nø'. \v 43 Nømna'ṉø vit ji'n ø ṉgomusimø, y ja mi ndø tzi'tam jejcuy; ja itøna'ṉ ø nducu, y ja mi ndø tzi'tam tucu; ca'ena'ṉtzi y ja mi ndø tu'ndamø; somdøjuna'ṉtzi preso'omo, ja mi ndø o'nøtyamø”. \v 44 Entonces 'yaṉña'yomda'mbø'is maṉba 'yaṉdzoṉyaje: “Pero øjtzø mi Ṉgomi, ¿jutznøm jetse mi ñømba? Øtz nuṉca ja mi istam nø mi ⁿ'yosupø, nunca ja mi istam nø mi ⁿvyijtupø ji'n mi ṉgomusimø; ni ja mi istam jana tucu nø mi ⁿvyijtu'c, ni ja mi istam ṉgya'epø, ni ja mi istam preso'omo; porque o'ca jetse mi istamuna'ṉ nø mi ndyoya'isupø, mi ndoya'ṉøtyamuna'ṉtzi”. \v 45 Entonces øtz ma'ṉbø 'yandzoṉyaje: “Viyuṉsye mi ndzajmatya'mbøjtzi; cuando ja mi ndoya'ṉøytamø aunque jutipø pøn aunque ja itø'is 'yaṉgui'mguy; jetse ndøvø ja mi ndø toya'ṉøtyaṉgue'ta”. \v 46 Y jic pøn maṉba maṉyaj ji'n yajepø castigo'omo. Pero vøjpø pøn maṉba maṉyaj tø quenbamø mumu jamacøtoya. \c 26 \s1 Qui'pscøpo'yaju va'cø ñucyaj Jesús \p \v 1 Entonces cuando yaj jetsepø aṉmacuy, Jesusis ñøjayaj ñøtuṉdøvø: \p \v 2 ―Mi mustambati que metza jamacøs maṉba sø'ṉajyaj pascua søṉ. Y jicsye'c øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø maṉba tzi'ocuyajtøji va'cø yaj ca'tøj ma'møtyøjupø cruzcøsi. \p \v 3 Entonces tu'mbø'yaj pane covi'najø, y aṉgui'mguji'ṉ aṉma'yoyajpapø, y Israel tzambøn. Tu'mbøyaju más myøja'ṉombø pane covi'najø'is 'yaṉgui'mguy tøjcomo; más myøja'ṉombø pane covi'najø ñøyipø'is Caifás. \v 4 Jeni qui'pscøpoyaju jujche va'cø ñu'mnucyaj Jesús va'cø yaj ca'yajø. \v 5 Pero nømyaju: \p ―Mejor uy ndø nucta'i søṉ jama'omo utim cyoquipyaj vøti pø'nis, uytim so'natejyaje. \s1 Yomo'is cyøtijtøjay Jesús perfumeji'ṉ \p \v 6 Entonces cuando ijtuna'ṉ Jesús Betania cumgu'yomo, o covit Simo'nis tyøjcomo. Simón yachputzi'øyuna'ṉ vi'na. \v 7 Mientras que jendi ijtu, cyømin Jesús tum yomo'is. Je yomo'is ñø'min tum alabastro tza'pø cojtocuy ijtupø'om suñi viquicpapø perfume vøti coyojapø. Y mientras que Jesús po'csuna'ṉ mesacø'mø, yomo'is cyøtijtøjay cyopac perfumeji'ṉ. \v 8 Pero cuando Jesusis ñøtuṉdøvø'is isyaju ti chøjcay Jesús, qui'syca'yaju, nømyaju: \p ―¿Ticøtoya titpø'tochøc perfume? \v 9 O'cana'ṉ ja titpø'ø, muspana'ṉ ndø ma'ajø vøti tumingøsi, y ndø tzi'tambana'ṉ tumin pobre. \p \v 10 Cuando Jesusis myusu ti nø chamyaju, ñøjayaju: \p ―¿Ticøtoya mi 'yojnandyamba je yomo? Vøjpø ti chøjcu øtzcøtoya. \v 11 Porque pobre mumu jama mitzji'ṉ ityajpa, pero øtz ji'nø ma it mumu jama mitzji'ṉda'm. \v 12 Porque cuando cøtijtøjay øjtzi perfumeji'ṉ, jetse chøjcu va'cø vyøjøtzøc ø ngoṉña va'cø niptøjø. \v 13 Viyuṉse mi ndzajmatya'mbøjtzi, aunque juti tzamgøpucstøjpa yøṉ vøjpø ote aunque nasindumø, jetseti maṉba tzambotyøjque't ti chøc yøṉ yomo'is va'cø jyajmøtzøctøjø. \s1 Judasis ñu'ma'aj Jesús \p \v 14 Entonces tum macvøstøjcapyø nøtuṉdøvø ñøyi'ajupø'is Judas Iscariote maṉ 'yo'nøyaje pane covi'najø. \v 15 Y ñøjayaju: \p ―O'ca mi ndzi'ocuyajpa Jesús, ¿y jujche mi ndø tzi'pa? \p Y vyø'møyaju va'cø cyoyojyaj Judas treinta platapø tumin o'ca chi'ocuyajpa Jesús. \v 16 Y desde jicse'c Judasis jyajme'tzu jujche va'cø chi'ocuyaj Jesús. \s1 Masanbø ujcaṉbajcuy \p \v 17 Entonces je jama cuando tzo'tz sø'ṉajcuy cuando cyø'syajpa ja pyoṉoṉapø pan, ñøtuṉdøvø'is cyønu'cyaj Jesús y 'yocva'cyaju ñøjayaju: \p ―¿Jut maṉba ndø comeque'ajtamø va'cø ndø vi'c pascua søṉ gu'tcuy? \p \v 18 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Maṉdyam cumgu'yomo, jic pø'nis tyøjcom maṉdyamø, y nøjatyamø: “Ø Ṉgovi'najø'is mi ṉgyø'vejay ote mi ñøjambya: Ya mero ma nu'c ø ⁿhøra. Mi ndøcmø ma'ṉba ⁿvi'ctam pascua søṉ gutcuy ø nønduṉdøvøji'ṉ”. \p \v 19 Como jujche chajmayajuse Jesusis, jetse chøcyaj ñøtuṉdøvø'is. Jen cyomeque'ajyaj cu'tcuy pascua sø'ṉgøtoya. \p \v 20 Y cuando tzu'i'ajnømu, jendina'ṉ po'csyaj Jesús mesacø'mø macvøstøjcay ñøtuṉdøvøji'ṉ. \v 21 Mientras nømna'ṉ vi'caṉbacyaju, ñøjayaj Jesusis: \p ―Viyuṉsye mi ndzajmatya'mbøjtzi, mijtzomda'mdi it ma's ø tzi'ocuyaje. \p \v 22 Entonces maya'co'ñaju y 'yocva'cyaj Jesús tumdum pø'nis: \p ―Ø mi Ṉgomi, ¿ji'nat ndøvø nø mi ndzamu que øtz maṉba mi ndzi'ocu'yaje? \p \v 23 Y 'yaṉdzonyaj Jesusis ñøjayaju: \p ―Tumø ñuṉbapø'is paṉ øtzji'ṉ tumbø pulatu'omo, je'is ma'ṉba ø tzi'ocuyaje. \v 24 Viyuṉsye como jujche it jachø'yuse totocøsi, jetse ma'ṉbø ca'e øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. Pero lástima jic pøn maṉbapø'is ø tzi'ocuyaje porque maṉba is toya. Mastina'ṉ vøjø jic pøn o'ca ja pyø'najøna'ṉ. \p \v 25 Entonces tzi'ocuyajpapø'is Judasis ñøjay Jesús: \p ―Maestro, ¿ji'nat øjtzi ma'ṉbø mi ndzi'ocuyaje? \p Y Jesusis 'yaṉdzonu ñøjayu: \p ―Jø'ø, mijtzete. \p \v 26 Mientras que nømna'ṉ cyu'tyaju, Jesusis pyøc pan y ñøjay Dios yøscøtoya, y vyendzi'yaj ñøtundøvø. Entonces ñøjmayaju: \p ―Pøctamø, cu'jtamø; yøṉ øjchøṉ sis. \p \v 27 Y luego pyøc tasa, y ñøjacye't Dios yøscøtoya. Y entonces chi'yaj ñøtundøvø ñøjayaju: \p ―To'ṉ ve'ndam mumu pøn parejo. \v 28 Porque yøṉ vino øjchøṉ nø'mbin. Ø nø'mbin señate que Diosis chøc jomepø contrato. Ø nø'mbin maṉba jøtpø vøti pøngøtoya va'cø yaj cøtocojayajtøj cyoja. \v 29 Mi nøjandyamba mijtzi que ji'n majtøc ma ndø'ṉe uva tø'mis ñø' hasta jicsye'ctøc ma'ṉbø ndo'ṉvøjøtzøqui jomepø mitzji'nda'm ndø Janda Dios 'yaṉgui'mbamø. \s1 Cham Jesusis que Pedro ma nømi que ji'ṉ ispøc Jesús \p \v 30 Entonces vañaj tum vane y después tzu'ṉyaju maṉyaj Olivo cotzøjcøsi. \v 31 Y jeni Jesusis ñøjayaju: \p ―Yøṉ mismo tzu'cøsi maṉba mi ndø pochacpø'tam mumu. Porque jetse it jachø'yupø totocøsi que Dios nømu: “Ma'ṉba ⁿyaj ca' cyoquenbapø'is borrego, y borrego maṉba poytocoyaje”. \v 32 Pero después cuando visa'pa øjtzi, maṉba vi'na mave Galilea nasomo, y mitz maṉba maṉdyam jøsi'jcam. \p \v 33 Entonces Pedro'is ñøjay Jesús: \p ―Aunque mi mbyochacpø'yajpa eyata'mbø'is, øtz ji'nø mi mbochac nunca. \p \v 34 Pero ñøjay Jesusis: \p ―Viyuṉse nø mi ndzajmayu que antes que vejpa ṉgaylu yøṉ tzu'cøsi, tu'cañac maṉba mi ñømi que ji'ṉ mi ndø co'ispøqui. \p \v 35 Y ñøjay Pedro'is: \p ―Aunque yaj ca'yajpøjtzi; ji'nø nømi nunca que ji'nø mi ngo'ispøqui. \p Y jetse nømyaj mumu ñøtuṉdøvø. \s1 Getsemani'omo Olivotøjcomo 'yo'nøy Dios Jesusis \p \v 36 Y jicsye'c nu'cyaj Jesús ñøtuṉdøvøji'ṉ tum lugajromo ñøyi'ajupø'is Getsemaní, y ñøjayaj Jesusis: \p ―Po'cstam yø'qui mientras que ma'ṉbø øtz mas jojmo; ma'ṉbø o'nøy Dios. \p \v 37 Y ñømaṉyaj Jesusis Pedro y metzcuy Zebedeo'is 'yune; maṉyaj más jojmo y jeni Jesús vøti tzocotocho'tzu maya'cu'is. \v 38 Y ñøjayaj Jesusis: \p ―Nø maya'co'nu ø ndzocoy como maṉbase ca'e. Yø'c tø jo'ctamø, jana co'øṉguy ijtam øtzcøtoya. \p \v 39 Entonces Jesús ma'ṉaṉøcye't usyøc y japneyu'c nascøsi, 'yo'nøy Dios nømu: \p ―Ø Janda; a ver si o'ca muspa mi ndø yaj cotzoc ndøvø va'cø jana is yøṉ toya, pero mitz mi sunbase tzøcø, u mi ndzøc øtz sunbase. \p \v 40 Y vitu'u ityajumø ñøtundøvø, y øṉupø pya'tyaju. Y ñøjay Pedro: \p ―Ja mus mi ndø jo'c ni tumø hora; 'yøṉ mijtzi. \v 41 Jana co'øṉguy ijtamø y o'nøtyam Dios va'cø jana mi ṉgyojapa'tamø. Viyuṉsye mi ndzoco'yomo sunba mi ndø jo'ctamø, pero mi sis mochita'mbøte. \p \v 42 Y myenajcøsi vøcomaṉgue'tuti y 'yo'nøy Dios, ñøjayu: \p ―Ø Janda; o'ca ji'na mus mi ndø yaj cotzoc ndøvø va'cø jana is toya, tzøc mi sunbase mijtzi. \p \v 43 Y vituque'tu, y øṉupøti pyatyajque'tu ñøtuṉdøvø porque cyøpøcyaj øvi'is. \v 44 Y chacyaju, jiṉdi vøcomangue't Jesús jojmo. Y jetseti 'yo'nøcye't Dios tu'cay na'como mismo oteji'ṉ. \v 45 Jøsi'cam cyømiñajque't Jesusis ñøtuṉdøvø y ñøjayaju: \p ―Øṉdyama'am y sapøctamø. Yøti nu'cu'am hora va'cø tzi'ocuyajtøj øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø cojapa'tyajupø pø'nis cyø'omo. \v 46 Te'nchu'ṉdama'am va'cø tø maṉdamø. Jicø nøm min maṉbapø'is ø tzi'ocuyaje. \s1 Chi'ocuyaj Jesús Judasis \p \v 47 Y jetsetøc nø ñømu'c Jesús, cuando nu'c Judas, Jesusis ñøtuṉdøvøque't. Jesusis ñøtuṉdøvø ta'ñaj doce Judasji'ṉ. Y Judasji'ṉ miñajque't vøtipøn espadaji'ṉ y cuji'ṉ, pane covi'najø'is y Israel tzambø'nis cyøvejyaju. \v 48 Chi'ocuyajupø'is oyuna'ṉ chajmayaje jutznøm ma musyaj jutipø ma ñucyaje, nømu: \p ―Jutipø øtz su'cpøjtzi, jetømete, jet nuctamø. \p \v 49 Y cuando nu'c Judas, entonces viyuṉ maṉ Jesuscø'mø, y ñøjayu: \p ―¿Sya'satija, Maestro? \p Y syu'cu. \v 50 Y Jesusis ñøjayu: \p ―Tøvøy, ¿ticøtoya mi minu? \p Jicsye'c cyønu'cyaj Jesús y ñucyaju va'cø ñømaṉyajø. \p \v 51 Y misma hora tumø Jesusis ñøtuṉdøvø'is tyusput 'yespada y pane covi'najø'is ñu'cscu'is tyatzøc tyøcspø'jayu. \v 52 Y Jesusis ñøjmay chejtzupø'is: \p ―Majtzøyø mi espada ñaca'omo; porque mumu quipyajpapø espadaji'ṉ, mismo espadaji'ṉ ma yaj ca'tøjque't ñe'cø. \v 53 Mi mustambati que øtz muspana'ṉ ⁿva'ṉgø ø Jandacøsi vøti mil angeles va'cø cotzo'ṉøjtzi. \v 54 Pero o'ca jetse, ji'na'ṉ tyuqui jachø'yuse, porque it jachø'yupø yø'cse va'cø tyucø. \p \v 55 Y misma hora nøjmay Jesusis vøti pøn minu'is ñucyaje: \p ―¿Ti'ajcuy mi mindamu espadaji'ṉ y cuji'ṉ siendo øtz ji'ndyet chøṉ nu'mba pøn, va'cø mi ndø nuctamø como ñucyajpase nu'mba pøn? Mumu jamatina'ṉ po'csøjtzi masandøjcomo va'cø aṉma'yoya y ja mi ndø nuctam jicsye'cti. \v 56 Pero yø'cse nø tyujcu va'cø viyu'ṉaj lo que jyayajuse tza'maṉvajcoyajpapø pø'nis. \p Entonces mumu Jesusis ñøtuṉdøvø'is pyochacpø'yaju. \s1 Ñømaṉyaj Jesús aṉgui'myajpapø'is vyi'naṉdøjqui \p \v 57 Entonces ñucyaju'is ñømaṉyaj Jesús más covi'najøpø pane Caifasis tyøjcomo. Jena'ṉ ityaj tu'myajupø aṉma'yoyajpapø aṉgui'mguji'ṉ y Israel pø'nis chambønda'm. \v 58 Y Pedro'is maṉ pya'te, pero ya'i pactzø'yu. Oyuti nu'c hasta pane covi'najø'is tyøjcomo y jen tøjcøyu y po'cs coyosyajpapøji'ṉ. Maṉ a'm a ver jujche ma tuc Jesús. \p \v 59 Y pane covi'najø'sta'm y tzambø'nista'm y mumu aṉgui'myajpapø'is mye'tzayajpana'ṉ jujche muspa cyøsujtzøyajø Jesús. Sunbana'ṉ cyojacøtzøjcøyajø va'cø yaj ca'yajø. \v 60 Aunque nu'cyaj vøti cyøsujtzøyajpapø'is, pero ni jujche ja pya'tayaj cyoja. Al fin nu'cyaj metzcuy cyøsujtzøyajupø'is. \v 61 Y nømyaju. \p ―Yøṉ jetse nømu: “øtz muspa ⁿju'mbø yøṉ masandøc y tu'ca jamacøsi muspa ndzøcvøjøtzøcø”. \p \v 62 Entonces te'nchu'ṉu más myøja'ṉombø pane y ñøjay Jesús: \p ―¿Ti'ajcuy ji'n mi 'yaṉdzo'ṉoye? ¿Jujche mi aṉdzo'ṉopya que jujche mi ṉgyøtza'møyaju? \p \v 63 Pero Jesús ni jujche ja 'yoteputø. Entonces myøja'ṉombø pane'is ñøjmayu: \p ―Yøti mi aṉgui'mbøjtzi quenbapø Diosis ñøyicøsi va'cø mi ndø tzajmayø o'ca viyuṉsye mijtzete Cristo Diosis cyø'vejupø. \p \v 64 Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Øjchøṉø jic mi ndzamuse. Y también mi ndzajmatya'mbøjtzi que jøsicam maṉba mi ndø istam øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø po'csupø pømi'øyupø Diosji'ṉ parejo va'cø aṉgui'mdamø, y maṉba mi ndø istaṉgue't tzajpacujqui o'nacøs nø minupø. \p \v 65 Entonces myøja'ṉombø pane'is chitz tyucu corajepit y nømu: \p ―Yøṉ pø'nis cyø'o'nøy Dios porque Diose cyomo'pya vyin. ¿Ticøtoya maṉba ndø me'tztam mas cyøtza'møyajpapø'is? Mi ne'c mi mandamu jujche cyø'o'nøy Dios. \v 66 ¿Ti mi ndzamdamba? \p Y 'yaṉdzoṉyaju: \p ―Vøj va'cø yaj ca'tøjø porque it cyoja. \p \v 67 Entonces vyi'nøc tzujøyaju y chaṉyaju. Eyapø'is vyi'nøctza'ṉøyaju. \v 68 Y ñøjayaju: \p ―O'ca mijtzete Cristo, tø tzajmay i'is mi nchaṉu. \s1 Pedro nømu que ji'n cyo'ispøc Jesús \p \v 69 Mientras jetse tujcu, Pedro po'csuna'ṉ a'ṉgomo solajromo, y cyønu'c Pedro tum coyomo'is y ñøjayu: \p ―Mitz también Galilea'ombø Jesusji'ṉ nømna'ṉ mi ⁿvyijtu. \p \v 70 Pero Pedro'is ja vya'ṉjam o'ca jetji'n nø vyijtu; sone pø'nis vyi'naṉdøjqui nømu: \p ―Ji'ṉ ø musi ti nø mi ndzamu. \p \v 71 Y Pedro maṉ aṉdyuṉgø'mø y jeni eyapø coyomo'is isu y ñøjayaj jiṉdi te'ñaj vene: \p ―Yøṉ pøn también vit Jesusji'ṉ, jic Nazarejtombø pønji'ṉ. \p \v 72 Entonces Pedro'is jetseti mena'com chambøjcay Diosis ñøyi va'cøti ñømø: \p ―Ji'nø ngo'ispøc je pøn. \p \v 73 Y usyaṉ horacøsi jen ityajupø'is tyo'møyaj Pedro y ñøjayaju: \p ―Viyuṉsye mitz jicji'ṉbøte, porque mismo jetseti mi ondeque't. \p \v 74 Entonces Pedro yach onu y chambøjcacye't Diosis ñøyi, nømu: \p ―Ji'nø ngo'ispøc je pøn. \p Jicsye'c vej ṉgaylu. \v 75 Y jyajmutzøjcu Pedro'is oyuse chajmay Jesusis; que Jesusis oy ñøjaye: “Antes que vejpa ṉgaylu, maṉba mi ñømi tu'cay nac que ji'n mi ndø ispøc ndøvø”. Entonces put Pedro a'ṉgomo y vo'tzocopajcu. \c 27 \s1 Ñømaṉyaj Jesús Pilato'is vyi'naṉdøjqui \p \v 1 Y sø'ṉbø'nømu'cam, mumu pane covi'najø'is y Israel pø'nomda'mbø tzambø'nis qui'pscøpo'yaju jujche va'cø yaj ca'yaj Jesús. \v 2 Y myo'csyaju jetse ñømaṉyaju va'cø chi'ocuyaj Poncio Pilatocøsi porque jic gobernadojrete. \s1 Ca' Judas \p \v 3 Y cuando myan Judasis, chi'ocuyajupø'is, que maṉba yaj ca'yaj Jesús, qui'psvitu'u, cyømaṉyaj pane covi'najø y tzambønda'm va'cø maṉ chacvitu'i treinta platapø tumin. \v 4 Ñøjayaju: \p ―Cojapa'tøjtzi porque ndzi'ocuyaj øjtzi ja cyojapa'tøpø pøn va'cø cya'ø. \p Pero je'is ñøjayaj Judas: \p ―Ni ti cuenta ji'n mba'jtam øjtzi ti mi ndzøjcu. Mitzcøspøti. \p \v 5 Y Judasis pyatzcajpø'u tzajcu tumin jen masandøjcomo, tzu'ṉ jeni, maṉ jyø'mga' vyin. \p \v 6 Y pi'ṉaṉdø'pyaj tumin pane covi'najø'is, y nømyaju: \p ―It ley va'cø jana ndø tumøcot yøṉ tumin masandøc tuminji'ṉ porque pø'nise ñø'pin goyoja. \p \v 7 Por eso qui'pscøpoyaju va'cø jyujyayaj nas ñøyi'ajupø'is tzica tzøcpapø'is ñas; jiṉ va'cø ñipyaj emøc tzu'ṉbapø viti. \v 8 Jetcøtoya cyojtayaj ñøyi jeni Nø'pin Nas, y jetse ñøyi hasta yøti. \v 9 Y jetse tujcu lo que chamuse tza'maṉvajcopyapø Jeremiasis cuando nømu: “Y pyøcyaj treinta platapø tumin, porque vyø'møyaj Israel pø'nis va'cø cyoyojyajø je'nche'ṉomo va'cø cya' je pøn. \v 10 Y je tuminji'ṉ jyujyayaj tzica tzøcpapø'is ñas, porque jetse tzajma'yøjtzi ndø Comi'is”. \s1 Jesús Pilato'is vyi'naṉdøjqui \p \v 11 Entonces Jesús te'nuna'ṉ gobernadojris vyi'naṉdøjqui. Y je'is 'yaṉgøva'cu: \p ―¿Mijtzømate Israel pø'nis aṉgui'mbata'm? \p Y Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Øjchøṉø nømdi mi ndzamuse. \p \v 12 Y cuando pane covi'najø'is y tzambø'nis cyøtza'møyaju, Jesusis ja 'yaṉdzova, ni ti ja chamø. \v 13 Entonces Pilato'is ñøjayu: \p ―¿Mi muspatija o'ca mi ṉgyøtza'møyajpa mumu ticøsi? \p \v 14 Pero Jesús ni jujche ja 'yaṉdzo'ṉoya. Jetcøtoya ñømaya'comø'nu gobernadojris ticøtoya ja 'yaṉdzova. \s1 Cyø'aṉgui'møyaju Jesús va'cø yaj ca'yajø \p \v 15 Pero tumdum pascua sø'ṉomo syombø'pana'ṉ tum preso governadojris lo que jutipø syuñajpana'ṉ vøti pø'nis va'cø syombø'tøjø. \v 16 Jicsye'c ijtuna'ṉ tum pøn preso'omo ñøyipø'is Barrabás; aunque i'is cyomusu iyete. \v 17 Y cuando jendina'ṉ ityaj tumø'omo, 'yocva'cyaj Pilato'is: \p ―¿Jutipø sunba mijtzi va' ø sombø'ø, Barrabás, o Jesús ñøjayajpapø Cristo? \p \v 18 Porque Pilato'is chi' cuenta que chi'ocuyaju'is qui'sayaj Jesús porque más syuñaj Jesús sone pø'nis. \p \v 19 Y mientras Pilato jendina'ṉ po'cs aṉgui'mgu'yomo, cyø'vejay ote ñe yomo'is, ñøjayu: “U mi ndzøjcay ni ti jic pøn ja itø'is cyøja, porque tzu'yi vøti toya'isøjtzi napasyi'omo porque jic pøn nambasyi'ø'yøjtzi”. \p \v 20 Pero pane covi'najø'is y tzambø'nis ñøjayaj vøti pøn va'cø vya'cyajø va'cø syombø'tøj Barrabás y va'cø yaj ca'tøj Jesús. Y al fin vyø'møyaj vøti pø'nis jetse va'cø vya'cyajø. \v 21 Y entonces gobernadojris ñøjayaj vøti pøn: \p ―Yøṉ metzcuy pøṉø, ¿jutipø sundamba mijtzi va'cø sombø'ø? \p Y nømyaju: \p ―Sombø' Barrabás. \p \v 22 Y Pilato'is ñøjayaju: \p ―¿Y yøṉ Jesús, ñøjayajpapø Cristo, ti nøndzøcpa yøṉø? \p Y 'yaṉdzoṉyaj mumu ñøjayaju: \p ―¡Yac ma'møtyøj cruzcøsi! \p \v 23 Y gobernadojris ñøjayaju: \p ―¿Pero tiyø coja chøjcu? \p Pero pønda'm más vejaṉgøtyaju, nømyaju: \p ―¡Yac ma'møtyøj cruzcøsi! \p \v 24 Entonces chi' cuenta Pilato'is que ji'n mus yajayaj vøti pø'nis qui'psocuy, sino que más manba so'natejyaje. Por eso vya'c nø' va'cø ñømijnatyøjø, y cø'che'u vøti pø'nis vyi'naṉdøjqui como seña que ja it cyoja, y nømu: \p ―Ja it ø ṉgoja o'ca mi yaj ca'tamba yøṉ vøjpø pøn. Jen a'mdam mi ne'ṉgø ti mi ndzøctamba. \p \v 25 'Yandzoṉyaj vøti pøn y nømyaju: \p ―¡Øtz yaj castigatzøctøjø ø uneji'ṉducu o'ca jet yaj ca'pa! \p \v 26 Entonces Pilato'is syombø'u Barrabás y yac nacstochøctøj Jesús. Y chi'ocuyaju va'cø mya'møyaj cruzcøsi. \p \v 27 Entonces gobernadojris syoldado'is ñømaṉyaj Jesús aṉgui'mguy tøjcomo. Jen vyejtu'myaj mumu soldado y cyotyaj cujcomo Jesús. \v 28 Ñe' tyucu yac tzacyaju, tzapas tucu yac mesyaju. \v 29 Pye'tyaj apit corona y yac mesyaj cyopajcomo y chø'naṉbø cyø'omo cyojtayaj cuy. Entonces cutquecyaju vyi'naṉdøjqui, cyøsijcøyaju va'cø qui'tzcu'ajyajø. Ñøjayajpana'ṉ: \p ―¡Viva Israel pø'nis 'yaṉgui'mba! \p \v 30 Y cyøtzujøyajpana'ṉ, y pyøjcayaj cyø'ombø cuy y jetji'ṉ jyo'tznacsnacsvøyajpana'ṉ cyopajcøsi. \v 31 Jetse qui'tzcu'ajyaj Jesús. Y después yac tzacyaj tzapas tucu y yac mesque't ñe'. Entonces ñømaṉyaju va'cø mya'møyaj cruzcøsi. \s1 Mya'møyaj cruzcøsi Jesús \p \v 32 Cuando nømna'ṉ myaṉyaj cumgu'acapoya'omo, pya'tyaj Cirene gumgu'yombø pøn ñøyipø'is Simón. Jet pyena tzøcyaju va'cø ñømajṉay Jesusis cruz. \p \v 33 Y nu'cyaj ñøjayajpamø Gólgota, que sunba ñømø: Cyo'cøpacmø. \v 34 Jeni chi'yaj Jesús vinagre mojtupø tzuchniviji'ṉ va'cø tyo'ṉa. Y tyo'ṉisu'cti, ja syun tyo'ṉa. \p \v 35 Entonces soldado'is mya'møyaj Jesús cruzcøsi, y después cyøsijayaj tyucu va'cø vye'ñayaj ñe'comda'm. Jetse viyuṉaju tza'maṉvajcopyapø'is chamuse, nømu: “Vye'nbø'jayaj ø nducu ñe'comda'm, cyøsijayaj ø nducu”. \v 36 Entonces jen aṉbocsyaju, va'cø cyoqueñajø. \v 37 Y mya'møyaj tabla cruzcøsi Jesusis cyopajcomo, tablacøsi it jachø'yupø ti cyoja. Yø'cse nømu: “Yøṉete Jesús, Israel pø'nis myøja'ṉ Aṉgui'mbata'm”. \p \v 38 Entonces mya'møyajque't eyata'mbø cruzcøsi metcuy nu'mbapø; tum Jesusis chø'na'ṉomo, y tum 'yaṉña'yomo. \v 39 Y cøtyajpapø'is 'yo'nindze'myaju, cyopacti myi'cu'jayaju. \v 40 Nømyaju: \p ―O'ca muspa mi ⁿju'mbø masandøc y tu'cay jamacøsi muspa mi ndzøcvøjøtzøcø, y mi ⁿvin ji'n mus mi ⁿyaj cotzoca. O'ca mijtzete Diosis mi 'Yune, entonces mø'n cruzcøsi. \p \v 41 Jetseti 'yonguitzcu'ayajque'tu pane covi'najø'is y aṉgui'mguji'n aṉma'yoyajpapø'is y fariseo'ista'm y tzambø'nista'm. Nømyajpana'ṉ: \p \v 42 ―Eyapø yaj cotzocyaju, y vyin ji'n mus yaj cotzoca. O'ca jicø ndø Aṉgui'mbata'm tø øtz Israel pønda'm chøṉø, ¿ti'ajcuy ji'ṉ myø'n cruzcøsi yøti? O'ca mø'nbana'ṉ cruzcøsi, ndø va'ṉjamdambana'ṉ. \v 43 Nømu que Diosis 'yayudatzøcpa, pero o'ca de veras syunbapøte Diosis, ¿ticøtoya ji'n mini va'cø yaj cotzoca? Porque nømu: “Øtz Diosis chø 'Yune”. \p \v 44 Jetseti 'yongui'tzcuyajyaj Jesús nu'myajpapø'is jetji'ṉ ityajupø ma'møyajtøj cruzcøsi. \s1 Ca'u Jesús \p \v 45 Entonces paṉguc jamase'ṉomo pi'tzø'ajnømu mumu nasindumø y hasta las tres de la tarde min sø'ṉbø'nøṉgue'te. \v 46 Y como a las tres de la tarde pømi vej Jesús, nømu: \p ―Elí, Elí, ¿lama sabactani? ―ndø onde'omo va'cø tø nømø, tø nømba: Øjtzø mi Dios, øjtzø mi Dios, ¿ticøtoya mi ndø patzpø'utzajcu? \p \v 47 Y vene'aṉbø'nis jiṉø te'ñajupø'is myañaju ti cham Jesusis y nømyaju: \p ―Yø'ṉis nø vyejay Elías. \p \v 48 Jicsye'c pochu'ṉ tumbøn maṉ mye'tz tzoja, ñuṉu vinagre'omo y cyot cape'omo y tyajøjayu capeji'ṉ Jesusis 'yaṉnaca'omo va'cø cyømu'cø. \v 49 Pero eyapø nømyaju: \p ―Tzacø; ma ndø a'mda'i o'ca minba Elías va'cø yaj cotzoc jej pøn. \p \v 50 Pero Jesús pømi vejvøjøtzøjcu y yac maṉ 'yespiritu, ca'u. \v 51 Y jicsye'c masandøjcombø tucu vo'te cucpo'tujcu; møji po'tzu'ṉ, hasta nascøsi po'nu'cu. Y mics nas hasta veñaj tza'. \v 52 Y aṉvacyaj tzatøc nijpoñømumø y visayaj vøti va'ṉjajmoyajpapø pø'nis cyoṉna oyupøm ca'yaje. \v 53 Y después que Jesús visa'u, putyaj chatøjcomo y tøjcøyaj masanbø Jerusalén gumgu'yomo, y vøti pø'nis isyaju je ca'yajupø lo que oyu visa'yaje. \p \v 54 Pero cuando ca' Jesús, capita'nis y jetji'ṉna'ṉ nø cyoqueñaju'is, cuando aṉjamyaj nasamicscø y isyaj tiyø tujcu, entonces ca'yajpana'ṉ na'tze'is, nømyaju: \p ―Viyuṉse yøn pøn Diosise 'yune. \p \v 55 Y jendina'ṉ ityaj sone yomo ya'itina'ṉ cyøque'nøyajupø'is. Yø'ṉis oyuna'ṉ pya'tyaj Jesús desde que tzu'ṉu Galilea nasomo y o cyotzoṉyaj Jesús. \v 56 Y je'tom ityajuna'ṉ María Magdalena, y Jacobo'is y José'is myama ñøyipø'sque't María, y jendina'ṉ itque't Zebedeo'is 'yune'is myamata'm. \s1 Niptøj Jesús \p \v 57 Y después min tza'i'cam tum ricupø pøṉ, Arimatea cumgu'yombøna'ṉete; ñøyipø'is José; y mismo Jesusis ñøtuṉdøvøque't. \v 58 Je'is cyønu'c Pilato y vya'cay Jesusis cyoṉna. Entonces Pilato'is chi' aṉgui'mguy va'cø vya'ctzi'ayaj cyoṉña. \v 59 Y Jose'is maṉ pyøc je cyoṉna y myojnayu popo sabana'omo. \v 60 Y cyot ñe jomepø chatøjcomo; tza'cotzøc yac ocnojtøju, cuando ca'pa va'cø jen niptøjø. Pero jen o cyojtatyøj Jesusis cyoṉna. Y entonces piti'aṉga'm je chatøc møjapø tza'ji'ṉ y maṉyaju. \v 61 Y jena'ṉ po'csyaj María Magdalena y eyapø María; jen 'yaṉbocsyaj tzatøc metzcupø yomo'is. \s1 Soldado'is cyoquejnayaj Jesusis chatøc \p \v 62 Entonces jyo'pit cøjtu'cam jama cyomeque'ajyaju'c sapøjcuy jamacøtoya, tu'myaj pane covi'najø y fariseo va'cø maṉ 'yo'nøyaj Pilato. \v 63 Y ñøjayaju: \p ―Señor, jamda'mbøjtzi jujche chamuse je aṉgøma'copya Jesusis cuando quenba'ctøc, nømu: “Tu'cay jamacøsi ma'ṉbø visa'e”. \v 64 Por eso jetcøtoya tzi' aṉgui'mguy va'cø cyoquendøj tzatøc niptøjumø hasta que ta'nba tu'cay jama, jana maṉ ñu'mnøputyaj tzu'cøsi ñøtuṉdøvø'is. Y jøsi'cam maṉba nømyaje: “Visa'u'am ca'upø”. O'ca jetse aṉgøma'cø'oyajpana'ṉ, más peor jetsena'ṉ tø tucpa que vi'nase. \p \v 65 Y pilato'is ñøjayaju: \p ―Jen ityaj soldado va'cø mi nømaṉdamø va'cø cyoqueñajø. Jetse aseguratzøctamø mi muspa'csye'ṉomo. \p \v 66 Entonces maṉyaju y 'yaṉga'myaj mø'chøqui tzatøc. Syello'øyaj tza' aṉga'mupøji'ṉ y jen chacyaj maṉba'is cyoqueñaje. \c 28 \s1 Visa Jesús \p \v 1 Entonces cøjtu'cam sa'pøjcuy jama, cuando maṉba'cam sø'ṉbønømi semana tzo'tzcuy jama, maṉ 'ya'myaj tzatøc María Magdalena'is y eyapø Maríaji'ṉ. \v 2 Y joviti mics nas porque mø'n ndø Comi'is 'yaṉgeles tzajpom tzu'ṉupø, y tzatøjcombø tza' piticajpø'jayu aṉgelesis y jet cøpo'csøyu. \v 3 Rayu'is ñe'mase, jetse pømi sø'ṉ aṉgeles; y tzojasena'ṉ popo tyucu. \v 4 Y søtøtyaju nø cyoqueñajupø'is ña'tze'is, y como ca'yajuse tzø'yaju. \p \v 5 Y aṉgelesis ñøjayaj yomo: \p ―Uy ña'tztame; porque muspøjtzi que nø mi me'tztam Jesús, yaj ca'tøjupø cruzcøsi. \v 6 Pero ja itam yø'qui, visa'u'am como chamuse. Mindamø mi a'mdamø jut cojtøju ndø Comi. \v 7 Maṉdam yøti yøti ma tzajmatyam ñøtuṉdøvø que visa'u'am ca'upø. Y je'is maṉba mi vyi'najandyame Galilea nasomo, jiṉ maṉba mi mba'jtame. Jetse nø mi ndzajmatyamu. \p \v 8 Entonces popya tzu'ṉyaj tzatøcmø na'tznepya pero casøcomø'ñaju. Poyuc maṉyaju va'cø maṉ chajmayaj ñøtuṉdøvø. \v 9 Mientras nømna'ṉ myaṉyaju va'cø chajmayaj ñøtuṉdøvø, joviti choṉyaj ñec Jesusis; y ñøjayaju: \p ―¿ⁿVyøjta'mdija? \p Y yomo'is cyujnejayaju, jyotzpøjcayaj cyoso. \v 10 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Uy ña'tztame. Ma tzajmayaj ø ndøvø va' myaṉyaj Galilea nasomo. Jeṉ ma'ṉbø isyaje. \s1 Lo que chamyaj soldado'is \p \v 11 Pero mientras nømna'ṉ myaṉyaj yomo, maṉyajque't Jerusalén gumgu'yomo metzcuy tu'cay ma's cyoqueñaj tzatøc, maṉ chajmayaj pane covi'najø mumu ti tyujcuse. \v 12 Entonces tu'myaj pane covi'najø tzambønji'ṉda'm y jen qui'pscøpoyaju jujche vøj chøcyajø. Y chi'yaj soldado vøti tumin va'cø syuchajø. \v 13 Y ñøjayaju: \p ―Yø'cse nømdamø: “Mindamu je'is ñøtuṉdøvø tzu'cøsi y nu'mnømaṉyaj cyoṉña, øṉdamu'cse'ṉomdi'tzi”. \v 14 Jetse nømdamø, y o'ca de repente myuspa gobernadojris, ma'ṉbø ndzambasenchaqueque va'ca jana mi ṉgyastigatzøctamø. \p \v 15 Y jetse soldado'is pyøjcøchoṉyaj tumin; y como chajmayuse, jetse chøcyaju. Nømyaju que ñøtundøvø'is ñu'mnømaṉyaj cyoṉña. Y jetsepø tzame tzamdøjpa Israel pø'nomo hasta como yøtise. \s1 Jesusis chi'yaj aṉgui'mguy ñøtuṉdøvø \p \v 16 Y entonces como chajmayajuse Jesusis, jetse ñøtuṉdøvø maṉyaj Galilea nasomo tum cotzøjcøsi. Porque chajmayaju Jesusis que jiṉ maṉba na ñøjo'cyajtøji. \v 17 Y cuando isyaj Jesús; cyujnejayaju; pero veneta'mbø metzaṉdzoco'yajyaju. Vya'ṉjamyajto'pa, jana vya'ṉjamyajto'a. \v 18 Entonces Jesusis cyønu'cyaju y ñøjmayaju: \p ―Mumu aṉgui'mguy tzi'tøj øjtzi tzajpomo y aunque jutpø cumgu'yomo. \v 19 Jetcøtoya maṉdamø, tzajmatyam aunque jutzpø pøn aunque jutpø cumgu'yomo va'cø 'yaṉmayaj øjtzøcø'mø. Yac nø'yøtyamø ndø Janda'is ñøyicøsi, y øjchøṉ 'Yune, ø nøyiṉgøsi: y Masanbø Espiritu Santo'is ñøyi'cøsi. \v 20 Y tzajmatyamø va'cø cyo'aṉjamyajø mumu øtz mi aṉgui'mdambase. Y mustamø que øtz itpa mitzji'ṉdam mumu jama hasta que yajnømba. Øtz ji'nø mi ndzac nunca. Amén.