\id LUK \h San Lucas \toc1 Vøjpø Ote San Lucasis Jyayuse \toc2 San Lucas \toc3 Lc. \mt1 San Lucas \mt2 Vøjpø Ote San Lucasis Jyayuse \c 1 \p \v 1 Myøja'ṉombøte mijtzi Teófilo, nø mi ⁿjajyayu carta: Ijtu sonepøn opø'is jyayjo'yaje jujche ose tucnømi tø øjtzomda'm cuando Jesús vitpa'cna'ṉ nascøsi. \v 2 Oy jyayjo'yaje lo que tø aṉmatyamuse isyajupø'is yøcsepø tiyø tuctzo'tzu'csye'ṉom yø'cse. Jic jyayajupø'is cyotzoṉyaju va'cø chajmayaj Diosis 'yote. \v 3 Øtz ndu'nme'tz øjtzi y aṉgøva'cme'tz øjtzi mumu ose tucnømi tø øjtzomda'm. Jetcøtoya mbensatzøc øtz va' mi ⁿjajyayø. \v 4 Su'nbø mi ⁿjajyayø va'cø mi ṉgønøctøyøtyam mø'chøqui lo que mi nchamdzo'tzatyamu'am eyata'mbø'is. \s1 Angelesis chajmayu que maṉba pø'naj Juan nø'yø'opyapø \p \v 5 Je jama cuando aṉgui'mba'cna'ṉ Herodes Judea nasomo, ijtuna'ṉ tum pane ñøyipø'is Zacarías. Zacariasis chøcpana'ṉ pyane'ajcuy eyata'mbøji'ṉ por turno; je'is tyurno ñøjayajpana'ṉ Abiasis ñe'. Jetse chøcyajpana'ṉ pyane'ajcuy cuando nu'cyaj je'is jyamata'm va'cø yosyajø. Itque'tuna'ṉ Zacariasis yomo ñøyipø'is Elisabet. Elisabejtis pecatzambøn jyata ñøyipø'sna'ṉ Aarón. \v 6 Diosis isu que vøjta'mbøte Zacarías y Elisabet. Y ni pø'nis ji'n mus chøjcayaj cyoja, porque cyøna'tzøyajpana'ṉ mumu lo que jujche 'yaṉgui'myajuse ndø Comi'is. \v 7 Pero nunca ja 'yoyaj 'yune, porque Elisabet ji'ndyet 'yune'øyipø, y achpøta'mbø'mna'ṉete mye'chcø'i. \v 8 Entonces nu'c jama cuando Zacariasis nømna'ṉ chøc pyane'ajcuy Diosis vyi'naṉdøjqui porque cøpiṉyajupø va' yos masandøjcomo venepøn jete yosyajpapøji'ṉ. \v 9 Ijtuna'ṉ pane'is cyostumbreta'm va'cø chøjquisyaj syuerte va'cø cyøpiṉyajtøjø a ver ti yoscuy maṉba chøc tumdum pø'nis. Jetse cøpiṉdøj Zacarías va'cø maṉ jyo'cøy pomo Diosis tyøjcomo. \v 10 Jetsemete cuando nu'c hora, Zacariasis nømna'ṉ jyo'cøy pomo jojmo Diosis tyøjcomo mientras mumu vøti pøn ityajuna'ṉ a'ṉgomo nø cyonocsyajupø. \v 11 Y min cyejay Zacarías tum angelesis ndø Comi'is cyø'vejupø. Yøṉø angeles nømna'ṉ tye'n mesya'is syaya'omo jut jo'cøtyøjpamø pomo. \v 12 Cuando Zacariasis is angeles, mitzitz choco'yomo y na'tzcomø'nu. \v 13 Pero angelesis ñøjmayu: \p ―Uy ña'tze, Zacarías. Porque cyøma'nøy Diosis nø mi 'yoratzøjcayuse. Por eso mi yomo Elisabejtis maṉba is une, y maṉba mi ⁿyac nøyi'aj Juan. \v 14 Maṉba mi ṉgyasøyi y maṉba mi ñchi'ṉbø'i, y maṉba cyøcasøyaj vøti pø'nis mi ⁿune. \v 15 Porque ndø Comi maṉba nømi que mi ⁿune myøja'ṉombøte; y ji'n ma tyo'ṉ ni vinu ni tzoy; y maṉba ñø'it mi ⁿune Masanbø Espiritu Santo'is desde antes que maṉba pø'naje. \v 16 Y vøtita'mbø Israel pøn maṉba yac vitu'yaj Cyomi Dioscøsi mi ⁿune'is. \v 17 Antes que maṉba min ndø Comi, mi ⁿune maṉba yose Eliasis qui'psocuji'ṉ y pyømiji'ṉ; jata va'cø yac sunvøjøtzøcyaj 'yune, y ji'n cøna'tzø'oyajepø maṉba yac nø'ityaj vøjpø qui'psocuy. Jetse maṉba chøqui va'cø ityaj jajmecøs cumgupyøn va'cø pyøjcøchoṉyaj ndø Comi. \p \v 18 Y Zacariasis ñøjmay angeles: \p ―¿Jutz nømø ma'ṉbø mus øjtzi o'ca maṉba it ø ⁿune? Porque øjtzi achpø'mtzi, y ø ⁿyomo tzamyomo'am. \p \v 19 Angelesis ñøjmayu: \p ―Øjchøn Gabriel que øtz it Diosis vyi'naṉdøjqui; y øtz cø'vejøjtzi Diosis va'cø mi o'nøyø, y va'cø mi ndzajmay yøcsepø vøjpø ote. \v 20 Pero yøti porque ja mi ndø va'ṉjajmay ø onde, por eso maṉba mi ⁿ'yuma'aje, y ji'n mus ma mi ⁿ'yona; hasta que nu'cpa jyama yø'cse tucpa øtz ndzambase. Jicsye'c maṉba mi ⁿ'yongue'te. Porque maṉba nu'c jama va'cø tyucø jujche mi ⁿnøjayuse. \v 21 Mientras jetse tujcu, a'ṉgom ityajupø pø'nis nømna'ṉ jyo'cyaj Zacarías, y maya'yajpana'ṉ de que ya'co'n masandøjcomo. \v 22 Cuando put Zacarías, ji'na'ṉ mus 'yo'nøyajø, y pø'nis cyønøctøyøyaju que Zacariasis isuna'ṉ ji'n ndø isipø masandøjcomo. Y Zacariasis chøjcay seña cyø'ji'ṉ sonepøn y tzø'y umapø. \v 23 Y cøjtu'jcam yoscuy masandøjcomo, Zacarías maṉ tyøcmø. \v 24 Y jøsi'cam min chøjcay cuenda que yomo Elisabet ji'ndyet tyumbø, que maṉba is une. Y Elisabet tzø'y tyøjcomo mosay poya. Nømu: \v 25 “Cotzo'ṉøjtzi yøti yøcse ndø Comi'is, yac isø une va'cø jana conocyaj pø'nis”. \s1 Angelesis chajmayu que maṉba pø'naj Jesús \p \v 26 Tujtay poyapit Diosis cyø'vey angeles Gabriel tum cumgu'yomo ñøyipø'is Nazaret, Galilea nasomo. \v 27 Cyø'veju va'cø maṉ tyu'n tum papiñomo ñøyipø'is María. Y je papiñomo maṉba'ctø'que pyøc tum pø'nis ñøyipø'is José, vi'na pøn Davijdis 'yune. \v 28 Tøjcøy angeles ijtumø María, yuschi'u y ñøjmayu: \p ―Nø mi ṉgyotzoṉ Diosis, María, y ndø Comi mitzji'ṉbøte. Mitz más vøjpø ti mi mba'tu que ji'n eyata'mbø yomose. \v 29 Cuando isu'jcam angeles, María maya'u por lo que ñøjayuse. Nømna'ṉ jyajme'tz choco'yomo, tyumgøytina'ṉ nø ñømu “¿Tiyø yuschi'ocuy yø'cse?” \v 30 Y ñøjay angelesis: \p ―Uy ña'tze, María. Diosis mi yac pa't vøjpø tiyø. \v 31 Maṉba mi unemba'te, y maṉba mi is jaya'une, y maṉba mi yac nøyi'aj Jesús. \v 32 Y je une maṉba myøja'ṉo'maje; y maṉba ñøjmayaje: “Møjipø Diosis 'Yune”. Y ndø Comi Diosis maṉba chi' aṉgui'mguy jujche pyeca jata tzu'ṉguy Davijdis ñø'ijtusena'ṉ aṉgui'mguy. \v 33 Y maṉba aṉgui'm Israel pø'nomo mumu jama, y nunca ji'n maṉ cøyaj 'yaṉgui'mguy. \p \v 34 Entonces Maria'is ñøjmay angeles: \p ―¿Jutznøm ma'ṉbø is yø'cse? Porque ja it ø ⁿjaya. \p \v 35 Angelesis ñøjmayu: \p ―Maṉba nu'c mitzcøsi Masanbø Espiritu Santo, y Møjipø'is pyømi'ajcuy maṉba vovitu' mitzcøsi como o'nase. Jetcøtoya je une maṉbapø pø'naje masanbø unete, y maṉba ñøjmayaje Diosise 'Yune. \v 36 Y mi ndøvø Elisabet unepa'tque'tuti, aunque tzamyomo'cam, y nø myaṉgue't tujtay poya pya'tumø une; aunque ñøjmayajpana'ṉ nunca ji'n 'yune'øyipø. \v 37 Porque ja it ni tiyø ji'n musipø chøc Diosis; mumu ti muspa chøcø je'is. \p \v 38 Entonces nøjmay Maria'is: \p ―Øjchøṉ ndø Comi'is cyoyomo; vøj va' yac tuc Diosis jujche mi ndzamuse. \p Y tzu'ṉ angeles ñe'jcø'mø. \s1 Maria'is tyu'n Elisabet \p \v 39 Cøjtu'jcam metz tu'cay jama, tzu'ṉ María y poyemaṉ cotzøjcø'mø y nu'c tum cumgu'yomo Judea nasomo. \v 40 Y tøjcøy Zacariasis tyøjcomo y yuschi' Elisabet. \v 41 Cuando Elisabejtis myan Maria'is nø yuschi'upø, pømimics une chejcomo, y Elisabet ñø'it Masanbø Espiritu Santo'is. \v 42 Y Elisabejtis pømi ñøjayu María: \p ―Diosis mi ñchi'pa vøjpø tiyø más que eyapø yomota'm, y chi'que'tpati vøjpø tiyø une maṉbapøtøc pø'naj mitzcøsi. \v 43 Como mitz ndø Comi'is mi myama, ¿ti'ajcuy min mi ndø tu'n mijtzi? Como øtz ji'n chøṉ ni tiyø. \v 44 Porque tan pronto ma'nø mi ⁿyuschi'ocuy, ø ⁿune pømimicsu como casøpyase ø ndzejcomo. \v 45 Vøco'ni mi ⁿijtu mijtzi va'ṉjamba'is ndø Comi'is chambase. Porque maṉba tuc mumu tiyø mi ñchajmayuse ndø Comi'is. \p \v 46 Jicsye'cti nøm María: \q1 Ø ndumø tzocoy nø'mbøjtzi ndø Comi myøja'ṉombøte. \q1 \v 47 Ø ndzoco'yomo cøcajsøpyøjtzi Dios ø Yajcotzocpapø'is \q1 \v 48 aunque øtz ji'n chøṉ ni tiyø, pero Diosis cuenda tzøjcø øjtzi. Øjchøṉ je'tis cyoyomo. \q1 Desde yøti aunque jutipø pøn maṉba nømyaje øtz vøcomø'ni ijtu. \q1 \v 49 Porque chøc øtzcøtoya vøcomø'nipø tiyø Pømi'øyupø'is; y masanbøte je Pømi'øyupø. \q1 \v 50 Diosis tyo'ya'ṉøyajpa mumu jama cyøna'tzøyajpapø'is ñe'cø. \q1 \v 51 Diosis o chøc myøja'ṉo'majcuy. \q1 Yac mochquecyaju myøja'ṉomgotzøcyajpa'is vyin. \q1 \v 52 Yac tzu'ṉapya más myøja'ṉombø'is 'yaṉgui'mguy; \q1 y ni ti aṉgui'mguy ja ñø'itøpø'is, jet yac møja'ṉo'majpa. \q1 \v 53 Yac tasyajpa osyajpapø pønda'm vøjta'mbø tiji'ṉ; \q1 yac maṉyajpa rico, ni ji'n chi'yaj ni tiyø. \q1 \v 54 Diosis cyotzoṉyaj chøsi Israejlis vøti'ajyajupø 'yune; \q1 ja jyajmbø'yajø, mumu jama tyoya'ṉøyajpa. \q1 \v 55 Porque jyajmutzøjcu lo que chajmayajuse ndø peca jata tzu'ṉguy Abraham 'yuneji'ṉda'm que maṉba tyoya'ṉøyaje mumu jamacøtoya. \p \v 56 Elisabetji'ṉ tzø'y María como tu'ca poya. Jicsye'cti vitu'que't tyøcmø. \s1 Pø'naj Juan nø'yø'opyapø \p \v 57 Entonces cuando ta'n jyama, Elisabejtis o is jaya une. \v 58 Y myañaj tyøjcaṉbo'csa'sta'm y tyøvø'sta'm que ndø Comi'is chøjcay Elisabet møjapø to'ya'ṉø'ocuy, y casøyaj Elisabetji'ṉ. \v 59 Y cuando une ta'n tucutujta' jama, ñømaṉyaj une va'cø syeña'øyajø como Israel pø'nis cyostubresena'ṉ. Maṉbana'ṉ chi'ayaje jyata'is ñøyi Zacarías. \v 60 Pero myama nømu: \p ―Ji'nda, sino maṉba ñøyi'aj Juan. \p \v 61 Y ñøjmayaju: \p ―Pero mi ndøvø'omda'm ja it jetse ñøyipø'is. \p \v 62 Y chøjcayaj seña cyø'ji'ṉ va' 'yocva'cyaj jyata jujche syunbana'ṉ yac nøyi'ajyajø. \v 63 Y jyata'is vya'c tum che'pø tabla, y jetcøs jyayu: “Juanete ñøyipø”. Y mumu myaya'yaju ticøtoya jetsena'ṉ yac nøyi'ajyaju. \v 64 Jicsye'cti muspana'ṉ ona Zacarías, y vejvejneyu, vyøcotzøc Dios. \v 65 O cyøna'chaje jujche tujcuse mumu tøjcanbo'csa'sta'm y o tzamdzamneyaj jetsepø ticøsi mumu møjmøpø cumgu'yomda'mbø Judea nasomda'mbø. \v 66 Y mumu myañajpapø'is ote jujche tujcuse, jyajme'chajpana'ṉ y na ñø ocva'cyajtøju: \p ―¿Ti maṉba chøc yøṉ une'is? \p Y ndø Comi'is vøti cyotzoṉ je une. \s1 Zacariasis vyanuse \p \v 67 Entonces Masanbø Espiritu Santo'is chi' une'is jyata Zacarías qui'psocuy va'cø cha'maṉvajcoya; nømu: \q1 \v 68 Ndø vøṉgotzocta'i ndø Comi Dios tø Israel pø'nista'm ndø ne'nda'mete. \q1 Porque min tø cotzoṉdame y tø yaj cotzoctame je'is tø cumgupyønda'm. \q1 \v 69 Tø yac mijnatyam tum pømi'øyupø Yajcotzojcopyapø. \q1 Min pø'naje Diosis ya'møcpø chøsi Davijdis chacyajupø 'yune'omda'm. \q1 \v 70 Ya'møcti Diosis chi'yaj qui'psocuy tza'maṉvajcoyajpapø tiyø ote va' chamyajø, \q1 y lo que chamyajuse vi'na, jetse tuc yøti. \v 71 Chamyaju que maṉba tø yaj cotzoque va' jana tø tzøjcayajø ni tiyø tø qui'sayajpapø'is y ji'n suni'is tø isyajø. \q1 \v 72 Chamgue'tuti que maṉba tyoya'ṉøyaj vi'nata'mbø ndø janda tzu'ṉguy, que ji'n ma jyajmbø' masanbø cyontrato. \q1 \v 73 Diosis cyot vyin como testigos que viyuṉsye maṉba chøqui ti chajmay ndø peca jata tzu'ṉguy Abraham. \q1 \v 74 Chajmayu que maṉba tø yaj cotzoctamø va' jana tø tzøjcay ni tiyø tø qui'satyambapø'is, \q1 jana na'tzcuy va'cø mus ndø ⁿyosatyam Dios. \q1 \v 75 Como je'is tø ñe'ta'm vøj va'cø ndø ⁿyosatyam ñe'c vyi'naṉdøjqui mumu jama tø quendamba'csye'ṉomo, y que va' is Diosis que vøj ndø tzøctamba. \q1 \v 76 Y mijtzi ṉga'e, maṉba nømnømi mitz mi ndza'maṉvacpa Møjipø'is chambase, \q1 porque maṉba mi vi'na ndza'maṉvaque que minba ndø Comi, va' jyajmemiñaj cumgupyøn ndø Comicøsi. \q1 \v 77 Maṉba mi ndø yac mustam je'is tø cumgupyønda'm que Diosis tø yaj cotocojatyamba ndø coja va'cø tø cotzoctamø. \q1 \v 78 Porque vøti tø tøya'ṉøtyamba Diosis, \q1 jetcøtoya como qui'mbase jama namdzu', jetse tø øtzcø'mø maṉba mini tø Yajcotzoctambapø'is. Møji maṉbapø tzu'ṉi. \q1 \v 79 Maṉba tø cøsø'nøjatyam ndø tzocoy pi'tzø'omse tø ijtamupø y como si fuera cømøṉgø'm tø ijtamuse y jetse maṉbana'ṉ tø ca'tame. \q1 Je'is tø isindzi'tamba tuṉ va'cø tø ijtam contento. \p \v 80 Y une Juan ye'ṉbana'ṉ y tumdum jama más qui'psocuy minbana'ṉ, y o it jya'ijnømømø hasta que nu'c jyama va'cø yaj quej vyin Israel pø'nomo. \c 2 \s1 Jesús pø'naju \p \v 1 Yøcse tuc jej jama'omo: 'Yaṉgui'm aṉgui'mbapø Augusto'is va'cø cøyin jyapøjcayajtøj mumu nasomda'mbø'is ñøyi. \v 2 Chøcyaj yøṉø vi'napø japyøjcocuy cuando Cirenio aṉgui'mbana'ṉ Siria nasomo. \v 3 Mumuna'ṉ nø myaṉyaj ñe cyumgu'yomo va'cø chacyaj jachø'yupø ñøyi. \v 4 José tzu'ṉ Galilea nasombø cumguy Nazarejtomo y maṉ tum cumgu'yomo ñøyipø'is Belén, Judea nasombø cumguyete y Davijdisna'ṉ cyumguy ya'møc. Por eso maṉ jiṉø porque José Davijdis chajcupø fyamilia'ombøte. \v 5 Maṉ José Mariaji'n va'cø jyapøjcayajtøj ñøyi, porque chøcyajumna'ṉ trato que maṉbam co'tøjcajyaje; y María ji'namna'ṉe tyumbø. \v 6 Así es que mientras jejta'm jena'ṉ ityaju, nu'c 'yora va'cø is une. \v 7 Y is vinbø jaya une, y myon tucuji'ṉ, y cyu'ṉøy cu'tyajpapø'om copøn; porque ja itøna'ṉ lugar para jetcøtoyata'm jejcuy tøjcomo. \s1 Cyoqueñajpapø'is borrego isyaj angeles \p \v 8 Cumguy acapoya ityajuna'ṉ pøn tza'momo nø cyoqueñaju'is byorrego tzu'i. \v 9 Y joviti nu'c jetcø'mda'm ndø Comi'is 'yangeles, y cyøsø'ṉøjayaju ndø Comi'is syø'ṉgø'is, sø'ṉgø'om suñi tzø'yaju; y na'tzcomø'ñaju. \v 10 Y angelesis ñøjmayaju: \p ―Uy ña'tztame, porque øtz nø'mø mi nømijnandyam mijta'm vøjpø ote va'cø mi ṉgyasøcomø'ndam mumu pønji'ṉ. \v 11 Yøti Davijdis cyumgu'yomo pø'naju'am maṉba'is mi ⁿyaj cotzoctame. Jiquete Cristo y ndø Comite. \v 12 Maṉba mi mba'jtam une monupø tucu'omo, y yac øṉdøju cu'tyajpapø'om copøn. Jet señamete que jiquete nø ndzamupø une. \p \v 13 Y misma horatique't joviti quejyajque't angelesji'ṉ vøti eyata'mbø angeles tzajpom tzu'ṉyajupø. Nømna'ṉ vyøcotzøcyaj Dios y nømyaju: \q1 \v 14 Vøcotzøctøjpa Dios tzajpomo, \q1 y nascøs vyøjom maṉba ityaj pøn Diosis syuñajpapø. \p \v 15 Vañaju'cam jetse, angeles tzu'ṉyaj jetcø'mda'm y maṉyaj tzajpomo. Entonces cyoqueñajpa'is byorrego na ñøjmayajtøju: \p ―Tø maṉdya'i yøti Belen gumgu'yomo va'cø maṉ ndø a'mistamø tiyø tujcupø, tø yac mustamuse ndø Comi'is. \p \v 16 Y poyuc maṉyaju y pya'tyaj María y José 'yuneji'ṉ; y yac øṉuna'ṉ 'yune cyutyajpapø'om copøn. \v 17 Cuando isyaju, chajmayaju aunque iyø jujche angelesis ose chajmayaje que jujchepøt une pø'naju. \v 18 Y mumu myañajupø'is ñømaya'yaju chajmayajuse cyoqueñajpapø'is borrego. \v 19 Y mumu jetsepø ote jyajmbana'ṉ Maria'is como tzajmatyøjuse, piensatzøcpana'ṉ jutznøm jetse nø tyujcu. \v 20 Cyoqueñajpapø'is borrego vitu'yaj tza'momo y vyøcotzøcyaju y vyajnayaju Dios porque mumu jujche chajmayajuse angelesis, jetse myañaju y jetse isyaju. \s1 Presentatzøcyaj une Jesús masandøjcomo \p \v 21 Cuando ta'nujcam tucutujtay jama, syena'øyaj une Israel pø'nis syeñaji'ṉ; y yac nøyi'ajyaj Jesús; como jujche chajmayuse angelesis antes que unepa't myama. \p \v 22 Cuando ta'nu jyama va'cø cyøvajcøyajtøjø 'yaṉgui'muse Moisesis, y ijtuse jachø'yupø; entonces ñømaṉyaj une Jerusalen gumgu'yomo va'cø presentatzøcyaj ndø Comicø'mø. \v 23 Jetse chøcyaju porque it ndø Comi'is 'yaṉgui'mguy jachø'yupø: “Mumu vinbø jaya une nøjatyøjupø masanbøte ndø Comicøtoya”. \v 24 También chi'ocuyaju va'cø yaj ca'yajtøjø vya'ṉjajmocucyøtoya ijtuse ndø comi'is 'yangui'mguy jachø'yupø. It jachø'yupø va'cø yaj ca'yaj metzcuy jo'ma palomo, o si no, metzcuy che'pø paloma. \p \v 25 Ijtuna'ṉ Jerusalén gumgu'yomo tum pøn ñøyipø'is Simeón. Yøṉø pøn vøco'nipø pønete y cyøna'tzøpyana'ṉ Dios, y jyo'cpana'ṉ cyotzoṉbapø'is Israel pønda'm, y Masanbø Espiritu Santoji'ṉbøna'ṉete. \v 26 Y Masanbø Espiritu Santo'is yac musu que ji'n ma cya'e antes que maṉba is Cristo ndø Comi Diosis maṉbapø cyø'veje. \v 27 Simeón ñømaṉ Masanbø Espiritu Santo'is Israel pø'nis myasandøjcomo. Y mismo tiempo ñøtøjcøyaj une Jesús jyata'sta'm va'cø presentatzøcyajø jujche jachø'yuse Moisesis 'yaṉgui'mguy. \v 28 Entonces Simeo'nis jyotzpøc une y vyøcotzøc Dios y ñøjmayu: \q1 \v 29 Ojchøn mi Ngomi, o mi ndø yac yose. \q1 Yøti tø tzac ndøvø va'cø ca'ø contento como mi ndzamuse. \q1 \v 30 Porque ⁿisu'mtzi ø vindømbit mi ṉgø'vejupø va'cø tø yaj cotzoca, \q1 \v 31 jic oyupø mi yac mini mumu pø'nis vyi'nandøjqui. \q1 \v 32 Minu como tum sø'ṉgøse va'cø yac musyaj viyuṉbø tiyø eyapø pønda'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm, \q1 y maṉba vøcotzøcyajtøj mi ngumguy Israel pønda'm porque je'tomo min Yajcotzojcopyapø. \p \v 33 Jetse Simeo'nis o cyotzam une, y José y Jesusis myama nømna'ṉ myaya'yaju jujche nø chamu. \v 34 Y cyomasa'nøyaju Simeo'nis y ñøjay Jesusis myama María: \p ―Cøma'nøyø; yøṉ une cyø'vej Diosis va'cø yaj quecyajø vøti Israel pønda'm; o si no, va'cø yac te'nchu'nyajø. Y mi une señate pero vøti pø'nis maṉba cyø'o'nøyaje. \v 35 Mi uneṉgøtoya maṉba mi ñu'cay toya mi ne' mi ndzoco'yomo maya'cu'is como si fuera cuchillo'is tø ju'tzpase. Mumu yøcse maṉba tuqui va'cø cyeja ti qui'psyajpa vøtita'mbø pø'nis choco'yomda'm. \p \v 36 Itque'tutina'ṉ jeni tza'maṉvajcopyapø ñøyipø'is Ana, Fanuejlis 'yune, Asejris tyøvø'ombø. Tzamyomoco'nina'ṉ. Después que papiñomo, oy it jyayaji'ṉ cu'yay ame. \v 37 Y yaṉbajcaju ochenta y cuatro ame. Ji'na'ṉ pyut masandøjcomo, y yosay Dios tzu'ji'ṉ jamaji'ṉ; y jyana uqui jana cu'ti 'yo'nøpyana'n Dios. \v 38 Jicsye'cti misma hora nu'c tzamyomo y ñøjmay Dios yøscøtoya, y cha'maṉvajcayaj mumu nø jyo'cyajupø'is Yajcotzocpapø'is Jerusalén gumgupyøn. Cha'maṉvajcayaj je nø jyo'cyaju'is jujche maṉbase it Jesús. \s1 Vitu'yaj Nazaret cumgu'yomo \p \v 39 Jose'is y Maria'is chøcyaju como ijtuse jachø'yupø ndø Comi'is 'yaṉgui'mgu'yomo, y vitu'yaj Galilea nasomo y nu'cyaj Nazaret cumgu'yomo; porque ne'c jej cumguy. \v 40 Y une Jesús nømna'ṉ myøja'aju, y masamna'ṉ nø pyømi'øyu, y nømna'ṉ qui'psocu'yøyu, y vøti nømna'ṉ cyotzoṉ Diosis. \s1 Une Jesús oy masandøjcomo \p \v 41 Tumdum amepit oyajpana'ṉ Jesusis jyatata'm Jerusalén gumgu'yomo cuando ijtuna'ṉ Israel pø'nista'm syøṉ ñøyipø'is pascua. \v 42 Cuando ta'nu'jcam macvøstøjcay Jesusis 'yame, oyaj møjmø Jerusalén gumgu'yomo søṉ jama'omo como ijtusena'ṉ cyostumbre. \v 43 Cuando cøyaj søṉ, vitu'yaj ñe'cta'm, y tzø'y une Jesús Jerusalén gumgu'yomo sin quena'ṉ ji'n myusyaj Jose'is y myama'is o'ca jiṉ tzø'yu. \v 44 Como nømna'ṉ cyomo'yaju que jendina'ṉ nø myinuse vøtipø'nomo, tumø jama tu'ṉayaju. Pero cuando min mye'chaje tyøvø'omo y nø ispøcyajtøjpapø'omo, \v 45 ja pya'tyaj Jesús ni juti. Entonces jiṉdi vitu'yajque'tu, maṉ mye'chaje Jerusalén gumgu'yomo. \v 46 Y tu'cay jamapit mye'tzpa'tyaju Jesús masandøjcomo, jenna'ṉ po'csu aṉma'yoyajpapø'is cyujcomo. Jesusis nømna'ṉ cyøma'nøyaju, y nømna'ṉ 'yocva'cyaju anma'yoyajpapø. \v 47 Mumu cyøma'nøyaju'is nømna'ṉ ñømaya'jayaj qui'psocuy y 'yandzo'ṉocuy. \v 48 Cuando jyata'ista'm isyaju'cam, ñømaya'yaju, y ñøjmay Jesús myama'is: \p ―Ø mi une, ¿ti'ajcuy jetse mi ndø yac maya'tamu? \m Øtz nø maya'cøndamu mi jandaji'ṉ; øtz nø mi me'tztamu. \p \v 49 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―¿Ti'ajcuy nø mi ndø me'tztamu? ¿Ti'ajcuy ji'n mi mustame o'ca øtz ø Janda'is yoscuy tiene que va'cø ndzøjcayø? \p \v 50 Pero je'is ja cyønøctøyøyajø ticøtoya jetse chamu. \p \v 51 Pero Jesús maṉyaj Joseji'ṉ y Mariaji'ṉ Nazaret cumgu'yomo, y Jesusis nømna'ṉ cyøna'tzøyaj jyata y myama. Y myama'is jyamdzø'pyana'n choco'yomo mumu jujche tujcuse. \v 52 Y Jesús masna'ṉ nø qui'psocuminu y masna'ṉ nø myøja'aju; y syungomø'ñajpana'ṉ Diosis y pø'nis. \c 3 \s1 Jua'nis chajmayaj pøn va' quipsvitu'yajø \p \v 1 Yøjtay amena'ṉ møja aṉgui'mba Tiberio mumu cumguy, jicsye'cti angui'gue'tpana'ṉ Poncio Pilato Judea nasomo. Herodes aṉgui'mgue'tpana'ṉ Galilea nasomo; y Herodesis tyøvø Felipe aṉgui'mgue'tpatina'ṉ Iturea nasomo y Traconite nasomo. Y Lisanias aṉgui'mbana'ṉ Abilinia nasomo. \v 2 Y Anás y Caifás pane covi'najøna'ṉ. Jicsye'c Diosis 'yo'nøy Zacariasis 'yune Juan cuando jya'ijnømømøna'ṉ ijtu. \v 3 Juan maṉ vit ribera'omda'm tome ijtumø Jordán nø', y chajmayaj pønda'm va'cø qui'psvitu'yajø y va' ñø'yøyajø, va'cø yaj cotocojayaj cyoja Diosis. \v 4 Tujcu jujche ijtuse jachø'yupø tza'maṉvajcopyapø Isaiasis libru'omo. Libru'omo nømba: \q1 Nø vyejnøm ja ijnømømø, nømba: \q1 “Como ndø vøjøtzøjcatyambase møjatuṉ va'cø min tum møja'ṉ aṉgui'mbapø, \q1 jetse vøjøtzøctaṉque't mi ndzocoy porque maṉba min ndø Comi. \q1 Tiene que va' ndø viyuṉdzøc tyuṉ; \q1 \v 5 mumu noṉchøqui va' ndø umbare'ajø; \q1 mumu quetza mumu qui'mø va' ndø parejo tzøctamø; \q1 tuṉ vo'tita'mbø va' ndø viyuṉdzøctamø; \q1 ji'n vyøjpø tuṉ va' ndø vøjøndzøctamø. \q1 Jetseti mi sundaṉgue'tpa va' mi vøjøndzøctam mi ndzocoy. \q1 \v 6 Mumu pø'nis maṉba isyaj tø Yajcotzocpapø'is Diosis maṉbapø cyø'veje”. \p \v 7 Nømna'ṉ ñu'cyaj sonepøn va' ñø'yøyaj Jua'nis. Jua'nis ñøjmayaju: \p ―Tzanse mi yandzita'm mijta'm. ¿Ti'ajcuy mi ṉgui'pstamba o'ca muspa mi mbyotyamø va' jyana mi ṉgyastigatzøctam Diosis cuando qui'syca'pa ñe'cø? Ji'n mus mi mbojyatyam Dios. \v 8 Tzøctam vøjpø tiyø jujche syunbase cuando mi ṉgyi'psvitu'tamu'jcam. Y uy mi ṉgui'pstzo'tztam mi ndzoco'yomda'm que ma mi ṉgyotzoctame porque Abraham mijtzi mbeca jata tzu'ṉgutya'm. Porque øjtzø mi nøjmambya que yøṉø tza' muspa Diosis yac pønvitu'yajø va'cø Abrahamis 'yune'ajyajø. \v 9 Como tum pøn listo jacha cyø'omo va' tyøṉbø' cuy, y va' pyatzpø' juctyøjcomo o'ca ji'n tø'møyi; jetse Dios listo yøti va'cø cyastigatzøcyaj mumu pøn ji'n chøquipø'is vøjpø tiyø. \p \v 10 Y vøti pø'nis 'yocva'cyaj Juan: \p ―¿Jujche vøjø va' ndzøctamø? \p \v 11 Y 'yaṉdzoṉ Jua'nis ñøjmayaju: \p ―Ijtupø'is tyucu metzcuy, vøj va'cø vya'ctzi' ja ityøpø'is ñe'; y ijtupø'is cyu'tcuy, jetseti va' vya'ctzi'que'ta. \p \v 12 Y nu'cyajque'tuti gobierno'is cyobratzøcyajpapø va'cø ñø'yøyajø, y ñøjmayaj Juan: \p ―Maestro, ¿jujche vøjø va' ndzøctamø? \p \v 13 Y Jua'nis ñøjmayaju: \p ―Lo que myarcatzøcpacsye'ṉomo aṉgui'mba'is, jeñche'ṉomdi va'ctamø. U mi ṉgocøjtamu. \p \v 14 'Yocva'cyajque'tuti soldado'is: \p ―Y øtzta'm, ¿jujche vøjø ndzøctamø? \p Y ñøjmayaj Jua'nis: \p ―Uy mi ndzøcna'tztam ni iyø, ni u mi ṉgøsujtzatyam ni iyø va'cø mi ngønu'mdamø. Y conforme'ajtamø mi ṉgyoyojtandøjpase. \p \v 15 Mumu pø'nis nømna'ṉ jyo'cyaju Cristo, y choco'yomo nømna'ṉ qui'psyaju oca Juanamete Cristo. \v 16 Pero Jua'nis ñøjmayaj mumu pøn: \p ―Øjtzi viyuṉsye mi nø'yøndyamba nø'ji'ṉ, pero maṉba mini mapø'is mi ñø'yøñdyam Masanbø Espiritu Santoji'ṉ y juctyøcji'ṉ. Jet más pømi'øyupø que ji'n øjtzi. Hasta va'cø chøjcay nu'csocuy jic myøja'ṉombø pøngøtoya, syunba mas vøjpø pøn que ji'n øjtzi. \v 17 Como tum pøn ñø'ijtu'is cyø'om yemguy listo va'cø cyøsujø trigo pyuj va'cø pyuj ñaca, jetse je maṉbapø mini, je'is maṉba cyøpinyaj pøn. Y como vøjpø pyuj ndø tu'mba va'cø ndø aṉne'ṉga, y ñaca ndø pyøṉbø'japya, jetse je'is maṉba yac tu'myaj vøjta'mbø pøn tyøjcomo, y yatzita'mbø maṉba pyonbø'yaj ji'n tu'yipø juctyøjcomo. \p \v 18 Jetse y vøti eyapø otejiṉ Jua'nis chajmayaj pønda'm vøjpø ote. \v 19 Jicsye'jcam Jua'nis 'yojnay aṉgui'mbapø Herodes porque Herodesis ñø'ijtayuna'ṉ tyøvø Felipe'is yomo. Yomo ñøyipø'is Herodías. Y Jua'nis 'yojnacye't Herodes mumu eyata'mbø yatzi tzøquipit lo que chøjcupø. \v 20 Pero Herodesis chøjcaṉøy más yatzipø tiyø porque yac somdøj Juan preso'omo. \s1 Jesús ñø'yøy Jua'nis \p \v 21 Pero antes que va' yac somdøj Juan, cuando mumu pønda'm nø'yøyaju, también Jesús nø'yøcye'tu. Y mientras que Jesusis nømna'ṉ 'yo'nøy Dios, aṉvac tzap. \v 22 Y mø'n Masaṉbø Espiritu Santo Jesuscøsi como palomase quenbapø. Y mandøj ote tzajpomo nømupø: \p ―Mijtzi øjtze mi Une; øtz mi sunbapø chøṉø; mitzcøtoya casøpyøjtzi. \s1 Jesusis jyatazu'ṉgutya'm \p \v 23 Jesús nømna'ṉ myaṉ como treinta ame cyando yoscho'tzu. Cyo'moyajpana'ṉ que Jesús Jose'ise 'yune, y José Eli'is 'yunena'ṉete, \v 24 Elí Matajtis 'yunena'ṉete, Matat Levi'is 'yunena'ṉete, Leví Melqui'is 'yunena'ṉete. Melqui Jana'is 'yunena'ṉete, Jana Jose'is 'yunena'ṉete. \v 25 José Matatiasis 'yunena'ṉete, Matatías Amosis 'yunena'ṉete, Amós Nahu'mis 'yunena'ṉete, Nahum Esli'is 'yunena'ṉete, Esli Nagai'is 'yunena'ṉete, \v 26 Nagai Maajtis 'yunena'ṉete, Maat Matatiasis 'yunena'ṉete, Matatías Semei'is 'yunena'ṉete, Semei Jose'is 'yunena'ṉete, José Juda'is 'yunena'ṉete, \v 27 Judá Joana'is 'yunena'ṉete, Joana Resa'is 'yunena'nete, Resa Zorobabejlis 'yunena'ṉete, Zorobabel Salatiejlis 'yunena'ṉete, Salatiel Neri'is 'yunena'ṉete, \v 28 Neri Melqui'is 'yunena'ṉete, Melqui Adi'is 'yunena'ṉete, Adi Cosa'mis 'yunena'ṉete, Cosam Elmoda'mis 'yunena'ṉete, Elmodam Ejris 'yunena'ṉete, \v 29 Er Josue'is 'yunena'ṉete, Josué Eliezejris 'yunena'ṉete, Eliezer Jori'mis 'yunena'ṉete, Jorim Matajtis 'yunena'ṉete, \v 30 Matat Levi'is 'yunena'ṉete, Leví Simeo'nis 'yunena'ṉete, Simeón Juda'is 'yunena'ṉete, Judá Jose'is 'yunena'ṉete, José Jona'nis 'yunena'ṉete, Jonán Eleaqui'mis 'yunena'ṉete, \v 31 Eliaquim Melea'is 'yunena'ṉete, Melea Maina'nis 'yunena'ṉete, Mainán Matata'is 'yunena'ṉete, Matata Nata'nis 'yunena'ṉete, \v 32 Natán Davijdis 'yunena'ṉete, David Isai'is 'yunena'ṉete, Isaí Obejdis 'yunena'ṉete, Obed Boozis 'yunena'ṉete, Booz Salmo'nis 'yunena'ṉete, Salmón Naaso'nis 'yunena'ṉete, \v 33 Naasón Aminadajbis 'yunena'ṉete, Aminadab Ara'mis 'yunena'ṉete, Aram Esro'mis 'yunena'ṉete, Esrom Faresis 'yunena'ṉete, Fares Juda'is 'yunena'ṉete, \v 34 Judá Jacojbis 'yunena'ṉete, Jacob Isaajquis 'yunena'ṉete, Isaac Abraha'mis 'yunena'ṉete, Abraham Tare'is 'yunena'ṉete, Taré Nacojris 'yunena'ṉete, \v 35 Nacor Serujguis 'yunena'ṉete, Serug Ragau'is 'yunena'ṉete, Ragau Pelejguis 'yunena'ṉete, Peleg Hebejris 'yunena'ṉete, Heber Sala'is 'yunena'ṉete, \v 36 Sala Caina'nis 'yunena'ṉete, Cainán Arfaxajdis 'yunena'ṉete, Arfaxad Se'mis 'yunena'ṉete, Sem Noe'is 'yunena'ṉete, Noé Lamejquis 'yunena'ṉete, \v 37 Lamec Matusale'nis 'yunena'ṉete, Matusalén Enojquis 'yunena'ṉete, Enoc Jarejdis 'yunena'ṉete, Jared Mahalaleejlis 'yunena'ṉete, Mahalaleel Caina'nis 'yunena'ṉete, \v 38 Cainán Enosis 'yunena'ṉete, Enós Sejtis 'yunena'ṉete, Set Ada'nis 'yunena'ṉete, Adán Diosis 'yunena'ṉete. \c 4 \s1 Satanasis ñøtzøjquis Jesús \p \v 1 Jesús ñø'itpø' Masanbø Espiritu Santo'is, y jetse tzu'ṉ Jordán nø'omo y oy ñømaṉ Espiritu'is ja ijnømømø. \v 2 Jen o it cuarenta jama. Yatzi'ajcu'is nømna'ṉ syun chøjquis a ver jujchena'ṉ muspa yac tocoya. Jesusis ja cyu't ni tiyø jic jama. Cøjtu'jcam cuarenta jama, nømna'ṉ 'yosu. \v 3 Jicsye'c yatzi'ajcu'is ñøjayu: \p ―O'ca mijtzete Diosis 'yune, nøjay yøṉø tza' va'cø yac pa'najø. \p \v 4 Jesusis 'yaṉdzoṉu ñøjayu: \p ―Ji'nø maṉ mbandzøqui, porque it Diosis 'yote jachø'yupø, nømba: “Aunque it jyamacøtcuy, saṉ jetji'ṉ ji'n queñaj pøn; sino syunba mumu lo que chambapø ote Diosis, jetji'ṉ va'cø cyeñajø”. \p \v 5 Y ñømaṉ yatzi'ajcu'is ye'ṉupø cotzøjcøsi y isindzi' usyaṉ oracøsi mumu cumguy ijtuse nascøsi. \v 6 Y ñøjay yatzi'ajcu'is: \p ―Maṉbø mi yac møja'ṉomaje, ma'ṉbø mi yac angui'm hasta vindujcu'csye'ṉom cumguy, porque aṉgui'mguy øjtze ne', y ndzi'pøjtzi i su'nbø ndzi'ø. \v 7 O'ca mitz ndø cujnejapya y mi ndø cøna'tzøpya, jetse mumu aṉgui'mguy mijtze ne'. \p \v 8 Pero Jesusis ñøjayu: \p ―Tzu'ṉ øtzcø'mø mijtzi Satanás, ji'nø mi ṉgøna'tzøyi porque jachø'yupøte Dios libru'omo; nømba: “Cøna'tzøy mi Ṉgomi Dios y solo jete muspa mi ⁿyosayø”. \p \v 9 Entonces yatzi'ajcu'is ñømaṉ Jesús Jerusalén gumgu'yomo y ñøqui'm møji Israel pø'nis myasandøc torrecøsi, y ñøjmayu: \p ―O'ca mijtzete Diosis 'Yune, tøjmø'nø nasomo. \v 10 Porque jachø'yupøte Diosis libru'omo: \q1 Diosis ṉgyø'vejayajpa ñu'cscuy va' mi ṉguendatzøcyajø. \q1 \v 11 Cyø'omo maṉba mi ñømaṉyaje va' jana mi ñejpinduc ni tza'cøsi. \p \v 12 Jesusis ñøjayu: \p ―Ji'n ø tøjmø'ni porque chamupøte Diosis libru'omo: “Uy mi ndzøjquis mi Ṉgomi Dios o'ca maṉba chøqui como chambase”. \p \v 13 Yatzi'ajcu'is mumu jetse nømna'ṉ sun yac toco'is Jesús. Jicsye'c chajcu para eya jamacøtoya. \s1 Jesús yoscho'tzu \p \v 14 Jesús vitu' Galilea nas co'aṉjajme'omo, más pømitzi' Masanbø Espiritu Santo'is. Mumu nasvindumø tzamdøju lo que ti chøc Jesusis. \v 15 Y Jesús aṉma'yopyana'ṉ conocscuy tøjcomda'm, y mumu pønis vyøpøpøngotzøcyaj Jesús. \s1 Jesús oy Nazaret cumgu'yomo \p \v 16 Y Jesús nu'c Nazaret cumgu'yomo jujna'ṉ chojcumø, y sa'pøjcuy jama'omo, como ijtuse cyostumbre, tøjcøy conocscuy tøjcomo y te'ñchu'ṉu va'cø tyu'nayaj toto. \v 17 Y chi'yaj Jesús tza'maṉvajcopyapø Isaiasis libru, y Jesusis 'yaṉvajcu y pya'tu jujna'ṉ it yøcse jachø'yuse: \q1 \v 18 Ndø Comi'is Espiritu øtzji'ṉbøte. \q1 Porque je'tis cøpi'ṉøjtzi y tzi'ø aṉgui'mguy va'cø ndzajmay pobreta'mbø pøn vøjpø ote; \q1 Cø'vejøjtzi va'cø yac tzi'ṉbøyaj maya'yajpapø; \q1 va'cø ndzajmayaj preso'omda'mbø que maṉba putyaje; \q1 va'cø ndzajmayaj to'tita'mbø que maṉba isoyaje; \q1 va'cø maṉ ṉgotzoṉyaj yacsutzøcyajtøjupø. \q1 \v 19 Cø'vejøjtzi va'cø ndzamsajø que nøm ñu'c hora va'cø tø toya'ṉøtyam ndø Comi'is. \p \v 20 Jenche'nom tyu'nu. Entonces Jesusis 'yaṉga'm libru y chi'vitu'u cyotzoṉbapø'is y po'csquejcu. Y ityajupø'is conocscuy tøjcomo nømna'ṉ 'ya'myaj Jesús. \v 21 Y Jesúsis ñømdzo'tzayaju: \p ―Yøtipø jama nøm tyujcu lo que yø'c jya'yøyuse, lo que mi mandamuse. \p \v 22 Mumu pø'nis nømn'aṉ vyøpøpøngotzøjcyaj Jesús, y nømna'ṉ ñømaya'comø'nayaj sunita'mbø ote lo que chambana'ṉ Jesusis. Nømyajpana'ṉ: \p ―Yøṉ Jose'isti 'yune y, ¿jutznøm muspa cham jetsepø ote? \p \v 23 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Maṉbocsyo mi ndø nøjay chamdøjpase: “O'ca mi ncho'yø'opyapøte, tzo'yøcye'tati mi ⁿvin”. Y maṉba mi ndø nøjacye'te: “Mumu tiyø mandamupø mi ndzøjcupø Capernaum gumgu'yomo, tzøjque'tati yø'qui mi ne' ṉgumgu'yomo”. \p \v 24 Y ñøjayajque't Jesusis: \p ―Viyuṉsye mi nøjmambya, que ni jutipø tza'maṉvajcopyapø ji'n pyøjcøchoṉdøj ñe' cumgu'yomo. \v 25 Viyuṉsye mi nøjañdyamba que vøti ityajuna'ṉ yaṉbac yomo Israel nasomo cuando tza'maṉvajcopyapø Elías ijtuna'ṉ, cuando ja oy quec tuj tu'cay ame medio, y oy møja'ṉ yu' tumø nas. \v 26 Pero Diosis ja cyø'vej Elías ni jutipø yaṉbac yomocøsi Israel nasomo, sino cyø'vej emøc tum yaṉbac yomocøsi Sarepta cumgu'yomo tome Sidón gumgu'yomo. \v 27 Vøtina'ṉ itcomø'ñaj ñø'ijtu'is yachputzi ca'cuy ñøyipø'is lepra Israel nasomo cuando tza'maṉvajcopyapø Eliseo ijtuna'ṉ, pero ni jutipø ñe'comda'm ja yac tzoca, sino tum pøn Siria nasombø, ñøyipø'is Naamán, jet yac tzojcu. \p \v 28 Jicsye'c mumu ityajupø'is conocscuy tøjcomo qui'syca'comø'ñaju myañaju'jcam jetseta'mbø tiyø, (que emøcta'mbø pøn chø'yøyaju). \v 29 Entonces te'nchu'ṉyaju y ñøputyaj Jesús cumgu'acapoya y ñømaṉyaju lomacøsi va'cø pyatzmø'ñaj quetza'omo, porque cyumguy lomacøs ijtuna'ṉ. \v 30 Pero Jesús cujqui cøjtu ijtyajumø ñe'cta'm y maṉu. \s1 Pøn ñø'ijtupø yatzi'ajcu'is \p \v 31 Jesús mø'n Capernaum gumgu'yomo Galilea nas co'aṉjajme'omo, y aṉma'yopyana'ṉ sapøjcuy jama'omda'm. \v 32 Y ñømaya'yajpana'ṉ jujche aṉma'yopya Jesús, porque chambana'ṉ como más ñø'ijtupø'se aṉgui'mguy. \p \v 33 Ijtuna'ṉ tum pøn conocscuy tøjcomo ñø'ijtupø yatzi'ajcu'is. Joviti vejte'n pømi. Ñøjay Jesús: \p \v 34 ―Tzactandøvø, ¿tiyø cuenta mi ndø pa'jtamba? Mijtzi Jesús Nazaret cumgupyøn. ¿Mi minu va' mi ndø ⁿyajtamø? Øtz mi ispøcpøjtzi, mijtzete Diosis Masanbø mi Mbyøn. \p \v 35 Entonces Jesusis 'yojnay yatzi'ajcuy y ñøjayu: \p ―Vøṉñeyø; tzac je pøn. \p Jicsye'c yatzi'ajcu'is yaj quec pøn vøti pøngujqui, y chajcu; ni tiyø toya ja chøcø. \v 36 Mumuti maya'yaju y na ñøjayajtøjpana'ṉ: \p ―¿Tiyø ote yøṉø? Ijtu 'yaṉgui'mguy y pyømi'ajcuy va'cø 'yaṉgui'myaj yatzi'ajcuy. Porque yatzi'ajcu'is ñø'ityaj pøn y je'is yac tzacyajpa 'yoteji'n. \p \v 37 Aunque juti tumø cumguy tzamdøju ti chøc Jesusis. \s1 Jesusis yac tzoc Pedro'is myo'ot mama \p \v 38 Jicsye'c te'nchu'ṉ Jesús y put conocscuy tøjcomo, y tøjcøy Simo'nis tyøjcomo. Jiṉna'ṉ ijtu Pedro'is myo'ot mama, y na'maṉna'ṉ ñutzø. Y vya'cayaj Jesusis pyasencia'ajcuy va'cø yac tzoca. \v 39 Y Jesús atzcøne'c ca'epøcøsi y 'yoteji'ṉdi yaj cøjtay ñutzø. Jicsye'cti te'nchuṉ ca'epø y mismo ñe'c ca'epø yoscho'tzu, chøc cutcuy eyata'mbøcøtoya. \s1 Jesusis yac tzocyaj vøti ca'eta'mbø \p \v 40 Jamdyø'pø'omo ñømijnayajpana'ṉ Jesús mumu aunque jujchepø ca'cuy ñø'ijtupø'is. Y Jesusis cyotpana'ṉ cyø' tumdum ca'epøcøsi y yac tzocyajpana'ṉ. \v 41 Y chacyajpatina'ṉ yatzi'ajcu'is vøti pøn, y yatzi'ajcuy vejyajpana'ṉ: \p ―Mijtzete Diosis 'Yune. \p Y Jesusis 'yojnayajpana'ṉ yatzi'ajcuy, ji'na'ṉ yac oñaje, porque yatzi'ajcu'is myusyajpana'ṉ que jetemete Cristo Diosis cyø'vejupø. \s1 Jesusis chamboy ote Galilea nas co'aṉjajme'omo \p \v 42 Entonces jyo'pit sø'ṉbønømu'jcam, tzu'ṉ Jesús y maṉ ni i jya'ityømø. Y vøti pø'nis o mye'chaje, y nu'cyaj Jesuscø'mø. Y pø'nista'm ji'na'ṉ syun yac maṉyaj Jesús emøc. \v 43 Pero Jesusis ñøjmayaju: \p ―Eyata'mbø cumgu'yomo tiene que va'cø ndza'maṉvajque't vøjpø ote jujche aṉgui'mbase y tø coquenbase Diosis. Porque jetcøtoyatze cø'vejtøju. \p \v 44 Jesusis cha'maṉvajcayajpana'ṉ aṉgui'mbase Dios conocscuy tøjcomda'm Galilea nas co'aṉjajme'omo. \c 5 \s1 Pedro'is ñucyaj coque milagrovinipit \p \v 1 Tumgojama'omo Jesús te'n Genesaret majraṉvini. Entonces jen cyøtu'mayaj vøti pø'nis va'cø cyøma'nøjayaj Diosis 'yote; hasta tyonavityaj jeni Jesusis vyi'nomo. \v 2 Jesusis is metzcuy barco tome nø'aṉvini. Ataraya pønda'm putyaju'jcam y nømna'ṉ cyøtze'yaj 'yataraya. \v 3 Tøjcøy Jesús Simo'nis byarco'omo, y ñøjay Simón va' cyot barco usta'm más jyøṉumø. Jesús po'cs barco'omo y nømna'ṉ 'yaṉmayaj vøti pøn nascøs ityajupø. \v 4 Cha'maṉjeju'jcam, ñøjmay Simón: \p ―Cojtam barco más jyøṉumø y pajtzøtyam mi ataraya va' mi nuctam coque. \p \v 5 'Yaṉdzoṉ Simo'ṉis: \p ―Øjchøṉ mi Maestro, cøtitzu'am yosta'møjtzi y ni tiyø ja ñucta'møjtzi. Pero mbyajtzøpyøjtzi ataraya o'ca mi ndø nøjambya. \p \v 6 Chøcyaj jujche chajmayajuse Jesusis, y ñucyaj vøti coque hasta jacto'pacsye'ṉomo 'yataraya. \v 7 Chøjcayaj seña eyata'mbø tyøvø ityajupø eyapø barco'omo va' min cyotzoṉyajø. Y miñaju y piṉdasyaj mye'chcøy barco, hasta que cøvøṉyajto'pacse'ṉomda'm. \v 8 Cuando Simón Pedro'is isu'øc jujche tujcuse, cutcøne'c Jesuscø'mø; y Pedro'is ñøjmay Jesús: \p ―Tzu'ṉ øtzcø'mø, ø mi Ṉgomi, porque øtz cojapa'tupø pøn chøṉø. \p \v 9 Porque Pedro y mumu ñe'cji'ṉna'ṉ ityajupø nømna'ṉ ñømaya'comø'ñaju vøtipø coque ñucyajupø. \v 10 Jetseti nømna'ṉ ñømaya'yajque't Jacobo'is y Jua'nis. Jacobo y Juan Zebedeo'is 'yune, y Simo'nis ñøtuṉ. Y Jesusis ñøjay Simón: \p ―Uy mi ña'ndzu; desde yøti maṉba mi ṉgacpø' mi ⁿyoscuy. Antes que va' mi ṉgyoquenuqui, maṉba mi ñømiñaj pøn øtzcø'mø. \p \v 11 Entonces ñøputyaj barco playa'omo, cøyindzacpø'yaj mumu tiyø, y maṉ pya'tyaj Jesús. \s1 Jesusis yac tzoc lepra ca'cuy ñø'ijtupø'is \p \v 12 Tum cumgu'yomo ijtu'øc Jesús, nu'c tum pøn ñø'ijtupø'is yachputzi ca'cuy ñøyipø'is lepra. Cuando is Jesús, japcøne'c nascøsi va'cø cyøna'tzøyø, y ñøjayu: \p ―Øjchøṉ mi Ṉgomi, mitz it mi musocuy va'cø mi ndø yac tzoca, o'ca suṉba mi ndø yac tzoca. \p \v 13 Entonces Jesusis yac mø'n cyø' y pi'quisu, ñøjmayu: \p ―Su'nbøjtzi va'c mi ñchoca; yøti mi ⁿyac tzocpøjtzi. \p Jicsye'cti tzoc je putzi'øyupø. \v 14 Pero Jesusis ñøjayu va' jyana tzajmay ni 'iyø, y ñøjmayu: \p ―Pero mavø ma isindzi' pane que mi ñchojcu'am, y tzi'ø lo que chamuse Moisesis va'cø mi ndzi'ø cuando mi ⁿvyø'aju'jcam. Jetse tzøcø va'cø myusyaj pø'nis que mi ñchojcu'am. \p \v 15 Pero jicsye'c aunque jujna'ṉ más tzajmayajtøju lo que nømna'ṉ chøc Jesusis. Y cyøtu'myajpana'ṉ vøti pø'nis va'cø cyøma'nøyajø y cya'cuy va' yac tzojcayajø. \v 16 Pero Jesús opyana'ṉ jya'ijnømømø va'cø 'yo'nøy Dios. \s1 Jesusis yac tzoc pøn ji'n musipø vitø \p \v 17 Y tujcu tumgojama que Jesús nømna'ṉ 'yaṉma'yoy tøjcomo. Y Israel pø'nomo ityajuna'ṉ veneta'mbø ñøyipø'is fariseo. Fariseota'm y anma'yoyajpapø aṉgui'mgupit jena'ṉ po'csyaju, y ityajuna'ṉ aunque jujta'mbø cumgu'yomo tzu'ṉyajupø. Tzu'ṉyaju Galilea nasomo, y Judea nasomo, Jerusalén gumgu'yomo. Y Jesusis ñø'it ndø Comi Diosis milagro'ajcuy va'cø yac tzojcoya. \v 18 Y tum pøn ji'n musipø vitø tyøvø'is nømna'ṉ ñømiñaj tze'schøquicøsi. Mye'chajpana'ṉ va' ñøtøjcøyaj tøjcomo va' cyojtayaj Jesusis vyi'nomo. \v 19 Pero ja pya'tyaj jut va'cø ñøtøjcøyaj tøjcomo, porque tas tøc vøti pø'nis. Entonces qui'myaj møji tøjcøsi y piṉbø'yaj teja, y jen jyø'mø'ñaj tze'scøsi pøn ca'epø va'cø ñu'c cujcomo ijtumø Jesús. \v 20 Cuando is Jesusis que nømna'ṉ vya'ṉjamyaju, ñøjmay ca'epø: \p ―Tzambøn, mi nchø'pya cøvajcupø mi ṉgojaji'ṉ. \p \v 21 Jicsye'omo aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit y fariseota'm na ñøjayajtøju: “¿Ipø pøn acsque't? ¿Ti'ajcuy chamba vyin como Dios siendo ji'ndyet jicø? Jetse nø cyø'o'nø'oyu porque ni i's ji'n mus yaj cøtocojay coja sino sólo Diosis myuspa”. \p \v 22 Jesusis myusu lo que jujche qui'psyajupø ñe'cta'm, y 'yaṉdzoṉyaju: \p ―¿Ti'ajcuy jetse mi ṉgui'pstamba que øtz nø topo'onu? \v 23 ¿Jutipø más fácil, va' tø ṉomø: “Mi nchø'pya cøvajcupø mi ṉgojaji'ṉ”, o va'cø tø nømø: “Te'nchu'nø y ca'ṉbø'ø”? \v 24 Pero ma'ṉbø mi isindzi'tame que øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø nø'ijtøjtzi aṉgui'mguy yøṉø nascøsi va'cø ⁿyaj cøtocojayaj pø'nis cyoja. \p Jicsye'c Jesusis ñøjmay ji'n musipø vitø: \p ―Mitzø mi nøjmambyøjtzi: te'nchu'nø, piṉ mi øṉguy, y mavø mi ndøcmø. \p \v 25 Misma hora te'nchu'ṉ mumu pø'nis vyi'naṉdøjquita'm, y pyin 'yøṉupøcøsna'ṉ, y vyøcotzøcpa Dios maṉ tyøcmø. \v 26 Maya'yaj mumu y vyøcotzøcyaj Dios, y mumuna'ṉ na'chaj vøti, nømyaju: \p ―Ndø istamu yøti maya'cuy ji'n ndø istamepø nunca. \s1 Jesusis vyejay Leví \p \v 27 Jisye'omo Jesús a'ṉgomo pujtu y is tum pøn gobierno'is yaj cobratzøjcopyapø ñøyipø'is Leví. Mesacø'mna'ṉ po'csu cyoyojoñømbamø, y ñøjmay Jesusis: \p ―Mi tø nøtu'ṉajø. \p \v 28 Y cøyindzacpø' mumu, te'nchu'ṉu, y maṉ pya'te. \p \v 29 Entonces Levi'is chøjcay møjasøṉ Jesuscøtoya tyøjcomo. Y itcomø'ñajuna'ṉ cobratzøjcoyajpyapø y eyata'mbø ñe'cji'ṉ po'csyajupø mesacø'mø. \v 30 Y fariseo'sta'm y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit 'yojnayaj Jesusis ñøtundøvø, ñøjmayaju: \p ―¿Ticotoya mi ṉgyu'jtu'mdamba y mi ⁿ'yuctu'mdamba cobratzøjcoyajpapøji'n y cojapa'tyajupøji'ṉ? \p \v 31 Pero Jesusis ñøjmayaju: \p ―Como sa'sapø pø'nis ji'n syun doctor va'cø cho'yøtyøjø, sino ca'epø'is syunba médico; jetse ji'ndyet pyena va'cø ndø tzajmayaj vøjta'mbø pøn va'cø qui'psvitu'yajø. \v 32 Por eso ja myi'nøjtzi va'cø ndzajmayajø vøjta'mbø pøn ja ityøpø'is cyoja va'cø qui'psvitu'yajø, sino mi'nøjtzi va'cø ndzajmayaj cojapa'tyajupø va'cø qui'psvitu'yajø. \s1 Ti'ajcuy ja it Jesusis cyostumbre va' jyana cu'tø vya'ṉjajmocucyøtoya \p \v 33 Jicsyomo ñøjmayaj Jesús: \p ―¿Ticøtoya Jua'nis ñøtuṉdøvø ji'n cu'tyaje, ji'n ucyaje, mientras que cyonocsyajpa'csye'ṉomo; y jetsetique't fariseo'is ñe'ta'mdi chøcyajque'tpa; mientras mi ne'nda'm mi nønduṉdøvø cu'tyajpa ucyajpa mumu jamasye? \p \v 34 Jesusis ñøjmayaju: \p ―Como nø cyo'tøjcajupø pø'nis 'yamigota'm tiene que va' cyu'tyajø y va' 'yucyajø mientras pøn mapø co'tøjcaje jen it jetji'ṉda'm, jetsetique't ø nønduṉdøvø cu'tyajpa ucyajpa mientras øtzji'ṉ ityaju. \v 35 Pero o'ca minba jyama cuando pøn mapø co'tøjcaje yac tzu'ṉdøjpa, jic jama 'yamigota'm ji'n ma cu'tyaje ji'n ma ucyaje. Jetsetique't øtzque't; cuando øchac tzu'ṉdøjque'tpøjtzi, ø nønduṉda'm ji'n ma cu'tyaj ucyajque't jic jama. \p \v 36 Entonces Jesusis 'yaṉmayaj historiaji'ṉ; nømu: \p ―Ni i'is ji'n jyacput jome tucu va' pya'jna'c peca tucucøsi. Jetse jomepø tucu tocopya y jome pa'jna'c ji'n chø'y vøjø pecapø tucuji'ṉ. \v 37 Ni i'is ji'n titpø' jomepø uvanø' pecapø naca cojtocu'yomo. Va' chøc jetse, uvanø' fermentatzøcpa y tzitzpa naca cojtocuy y uvanø' tecpø'pa y cojtocuy tocopya. \v 38 Pero jomepø uvanø' jome cojtocu'yomo ndø cotpa, y ji'n tocoy ni jutipø. \v 39 Después que tyo'ṉisu'cam peca vinu, ni i'sam ji'n maṉ sun tyo'ṉ jome vinu, porque maṉba nømi: “Pecapø más omba”. \c 6 \s1 Jesusis ñøtuṉdøvø'is tyucyaj trigo sapøjcuy jama'omo \p \v 1 Tum sapøjcuy jama'omo Jesús nømna'ṉ cyøtyaj trigo cama'omo. Nøtuṉdøvø'is nømna'ṉ tyucyaj tumgø'acu, y chicyaj cyø'ji'ṉ, y cyu'tayaj pyuj. \v 2 Pero veneta'mbø fariseo va'ṉjajmocuy ñø'ityaju'is ñøjayaj Jesusis ñøtuṉdøvø: \p ―¿Ti'ajcuy mi ndzøctamba jetse sapøjcuy jama'omo? Porque it aṉgui'mguy jana ndø tzøc jetse sapøjcuy jama'omo. \p \v 3 Entonces Jesusis 'yaṉdzoṉyaju fariseo va'ṉjajmocuy ñø'ityajupø'is; ñøjmayaju: \p ―¿Nunca ja mi ndu'ndamøtija ti o chøc Davijdis cuando nømna'ṉ 'yosyaj ñøtuṉdøvøji'ṉ? \v 4 Porque David oy tøjcøy Diosis tyøjcomo, pyøc cømasa'nøyupø pan, y cyø'su; y chi'yaj ñe'cji'n ityajupø. Pero jej pan pane'istina'ṉ muspa cyø'sø. \p \v 5 Jesusis ñøjayajque'tu: \p ―Øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø aṉgui'mbøjtzi ti muspa ndø tzøc sapøjcuy jama'omo. \s1 Jesusis yac tzoc tøjtzupø'is cyø' \p \v 6 Eyapø sa'pøjcuy jamacøsi Jesús tøjcøy conocscuy tøjcomo, y jen nømna'n 'yaṉma'yoyu. Jeni ijtuna'ṉ tum pøn tøjtzupø'is chø'naṉgø'. \v 7 Y aṉgui'mguji'ṉ aṉma'yoyajpapø pø'nis y fariseo'ista'm 'ya'myajpana'ṉ a ver o'ca yac tzocpana'ṉ Jesusis sapøjcuy jama'omo, Sunbana'ṉ pya'tayaj cyoja va'cø cyøva'cøyajø. \v 8 Pero Jesusis myusuna'ṉ que ti nø qui'psyaju choco'yomo, y ñøjay pøn tøjtzupø'is cyø': \p ―Te'nchu'ṉø, y tzø'y te'nupø cujcomo. \p Y je pøn te'ndontzu'ṉu y jen te'nu. \v 9 Jicsyomo ñøjmay eyata'mbø: \p ―Tø tzajmay ndøvø o'ca vøj sapøjcuy jamacøsi va' ndø tzøc vøjpø tiyø o ji'n vyøjpø; o'ca vøj ndø yaj cotzoca; o'ca vøj ndø yaj ca'ø. \p \v 10 Entonces Jesusis cyøque'nøyaj mumu ityajupø jeni y ñøjay pøn tøjtzupø'is cyø': \p ―Yø'cmin mi ṉgø'. \p Ñe'c jetse chøjcu y cyø' tzojcu. \v 11 Y aṉma'yoyajpapø angui'mgupit y fariseota'm qui'syca'comø'ñaju, y 'yaṉdzamdzo'chaj ñe'comda'm lo que jujche chøjcayaj Jesús. \s1 Jesusis cyøpiṉ macvøstøjcay apostoles \p \v 12 Tumgojama Jesús lomacøsi maṉu va' 'yo'nøy Dios. Y cøti tzu' 'yo'nøy Dios. \v 13 Jyo'pit jama'omo Jesusis vyejmiñaj ñøtuṉdøvø y cyøpiṉyaj macvøstøjcapyø ñe'comda'm, y yac nøyi'aj yøṉ macvøstøjcapyø pøn apostoles. \v 14 Tum cyøpiṉyajupø ñøyipø'is Simón; mismo je pøn Jesusis yac nøyi'ajque't Pedro. Y Jesusis cyøpiṉyajque't Pedro'is tyøvø Andrés, tumbø jatacøsti tzu'ṉyajupø. Y cyøpiṉyajque't Jesusis Jacobo y Juan; Felipe y Bartolomé; \v 15 Mateo y Tomás, Alfeo'is 'yune Jacobo, Simón nøyipø'is Zelote; \v 16 Jacobo'is tyøvø Judas, y Judas Iscariote. Judas Iscariote'is jøsi'jcam chi'ocuyaj Jesús 'yenemigocøsi. \s1 Jesusis 'yaṉmayajpana'ṉ vøtipøn \p \v 17 Y Jesús lomacøs mø'ñaj jic ñøtuṉdøvøji'ṉ, y te'ndzø'yaj cøjø'ṉomo. Y jena'n ityajque't vøti eyata'mbø ñøtuṉdøvø; y vøti pøn tzu'nyajupø mumu Judea nasis cyo'aṉjajme'omo, y ityajuna'ṉ Jerusalén gumgu'yomo tzunyajupø. Ityajque't Tiro cumgu'yomo y Sidón gumgu'yomo tome majraṉvini tzu'ṉyajupø. Nu'cyaju va'cø cyøma'nøyaj Jesús, y va'cø yac tzocyajtøj ca'eta'mbø. \v 18 Hasta yatzi'ajcu'is nø yac toya'isyajupø tzø'yaj tzocyajupø. \v 19 Mumu jena'ṉ ityaju pø'nis sunbana'ṉ jyasisyaj Jesús, porque Jesusis yac tzocyajpana'ṉ myusocuvinipit. \s1 Iyø maṉba contento'ajyaje, y iyø maṉba vo'yaje \p \v 20 Y Jesusis cyøque'nøyaj ñøtuṉdøvø y ñøjmayaju: \p ―Vøjti mi ijtam mijta'm mbyobre'sta'm, porque Diosis mi 'yaṉgui'mdamba y mi ṉgyoquendamba. \v 21 Vøjti mi ijtam mi mijta'm lo que nø mi ⁿ'yostambapø'is yøti, porque maṉba mi ñdyastame. Vøjti mi ijtam mi mijta'm que yøti mi ⁿvyo'ndambapø'is, porque maṉba mi syictame. \v 22 Vøjti mi ijtamu cuando pø'nista'm mi ṉgui'satyamba, y cuando mi yac ne'pujtamba como si fuera yatzita'mbø pønse; cuando mi ñdyopa'o'nøtyamba; y cuando mi yandzicotzøctamba porque mi ndø va'ṉjamdamba ancø ndøvø øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \v 23 Cuando jetse mi ñchøjcatyamba, casøtyamø y alegre'ajtamø; porque Diosis más maṉba mi ñchi'tam vøti mi ṉgoyoja tzajpomo. Porque jetse yacsutzøcyajque't pyeca jata'sta'm tza'maṉvajcoyajpapø. \p \v 24 ”Pero lástima mijta'm mi riṉgu'sta'm, porque mi mbøjcøchoṉdamu'am mi alegre'ajcuy; pero maṉba mi ñdyoya'istam jøsi'jcam. \p \v 25 Lástima mijta'm yøti mi ṉgyu'jtambapø'is mi ñdyastamba'csye'ṉomda'm, porque jøsi'jcam maṉba mi ⁿ'yostame. Lástima mijta'm yøti mi syictambapø'is, porque maṉba mi vyø'ndame, maṉba mi ⁿvyejtame jøsi'jcam. \v 26 Lástima mi mijta'm cuando mumu pø'nis mi vyømbøpøngotzøctamba, porque jetseti ya'møc ijtuna'ṉ sutzcuy cha'maṉvacyajpapø'is y vyøpøpøngotzøcyajpana'ṉ pyeca jata'sta'm. \s1 Hay que va' ndø sundam ndø enemigota'm \p \v 27 ”Pero mijta'm mi ndø cøma'nøtyambapø'is nøjmandya'mbøjtzi: Sundamø mi enemigota'm. Tzøjcatyam bien mi ṉgui'satyambapø'is. \v 28 Vøjcotzøctam mi yandzicotzøctambapø'is; o'nøjatyam Dios va'cø cyotzoṉyaj mi ṉgyø'o'nøtyambapø'is. \v 29 O'ca mi ñchaṉdøjpa mi aṉgacøsi, yac tzaṉgue'tati mi ⁿvin tu'møṉ. O'ca mi yac tzu'ṉatyøjpa vingøspø mi nducu, yac pøjque'tati jojmopø. \v 30 Auṉqueti mi vya'ṉgatyøjpa, vactzi'ø. Y o'ca mi mbyøjcatyøjpa mijtzene, uyam mi ⁿva'cvitu'u. \v 31 Tzøjcatyam bien aunque jutipø en la misma forma como mi sundamba va' mi ñchøjcatyandøj bien. \p \v 32 ”Na's jejti va'cø mi sundamø mi syundambapø'is ¿ticøtoya maṉba mi ṉgyoyojtandøji? Porque hasta yatzita'mbø pøn jetseti na syuñajtøjque'tpa na syuñajtøjpapøji'ṉ. \v 33 Y na's jejti va'cø mi ndzøjcatyam bien mi nchøjcatyambapø'is bien, ¿ticøtoya maṉba mi ngyoyojtandøji? Porque asta yatzita'mbø pøn jetse na chøjcayajtøjpa bien. \v 34 O'ca mi nu'cschi'tamba na's maṉbapø'is mi ñchi'vitu'tame, ¿ticotoya maṉba mi ngyoyojtam Diosis? Porque hasta yatzita'mbø pø'nis ñu'cschi'yajpa tyøvøcøsi va'cø pyøjcøchoṉyaj ju'nche'nom ñu'cschi'yajuse. \v 35 Pero mijtzi sundamø mi enemigo, y tzøjcatyam bien, y nu'cschi'tamø sin que mi aṉjo'ctamø va'cø mi ñchi'vitu'tamø; y Diosis maṉba mi ñchi'vitu'tam más vøjpø tiyø. Y jetse Møjipø'is mi 'yune'ajtamba. Porque Diosis tyoya'ṉøyajpa mumu pøn aunque yatzita'mbø y ji'n chøjcayaje'is cuendø o'ca Diosis nø tyoya'ṉøyaju. \v 36 To'ya'ṉø'otyamø jujche ndø Janda Dios to'ya'ṉø'opya. \s1 Uy cyøme'tztam mi ndøvø cyojapit \p \v 37 ”U mi ṉgøme'tztam ni iyø cyojapit, y jetse ji'n mi ṉgyøme'tzque't Diosis mi ṉgojapit. U mi yaj coja'ajtam mi mbøndøvø ni ticøsi, y ni mitz ji'n ma mi ⁿyaj coja'ajtam Diosis. Lo que eyapø'is ti mi ñchøjcatyamba, yac tzø'y jetse; y jetseti maṉba mi ⁿyaj ṉgotocojatyaṉgue't Diosis mi ṉgoja. \v 38 Tzi'tamø ti syuñajpa, y mitz ma mi ñchi'taṉgue't Diosis; Diosis ma mi ñchi'tam vøti aunque tiyø. Como si fuera ndø tzi'tambase ndø tøvø chunu'omo tum muqui titpø'pacsye'ṉomo; jetse Diosis maṉba mi ñchi'tam vøti aunque ti vøjpø. Porque jujche'ṉom mi ndzi'pa, jetse maṉba mi ñchi'vitu'tøji. \p \v 39 Jetse cham Jesusis, y entonces historiaji'ṉ 'yaṉma'yaṉøyu, nømu: \p ―Como to'tipø'is ji'n mus isindzi' tuṉ to'ti tøvø, porque mye'chcø'i maṉba quecyaj tzatøjcomo; jetsetique't ni i ji'n mus 'yanmayø o'ca ñe'c ji'n myusi. \v 40 Aṉma'yopyapø más musopya, y nø 'yaṉmayupø ji'n más musoye. Lo que myuspa'cse'ṉomo aṉma'yopyapø'is, jenche'ṉomdi ma myusque't nø 'yaṉmayupø'is cuando aṉmacota'nba. \p \v 41 ”¿Ti'ajcuy mi ndzøjcapya cuenda mi ndøvø'is cyoja y ji'n mi ndzøjcay cuenda vøti mi ne' mi ṉgoja? Como si fuera ijtuna'ṉ mi ndøvø'is vyitø'momo putzi puchtøjcøyu, y ne' mi vindø'momo ijtuna'ṉ møjacuy; jetse mi ṉgoja vøti ijtu y mi ndøvø'is ñe' usyti ijtu. \v 42 Ji'n mus mi nøjay mi ndøvø: “Tøvøy, tzacø tø nø mbut putzi puchtøjcøy mi ⁿvindø'momo”, porque ji'n mi ndzøjcay cuenda que it mi ne' mi vindø'momo møjacuy. 'Yaṉgøma'cø'otyambapøte mijtzi, nøput vi'nac mi vindø'momo møjacuy ijtupø. Jicsye'cti ma mi is vøjø va' mi nømbujtay putzi mi ndøvø'is vyitø'momo. Jetse tiene que va'cø mi ⁿyaj vøti mi ṉgoja mi ne', antes que va'cø mi ndzajmay mi ndøvø ti cyoja. \s1 Va' ndø cøque'nøy tyøm ndø muspa o'ca vøjpø cuyete \p \v 43 ”Como jujche itpa vøjpø cuy, jetse itque'tpati vøjpø pøn. Vøjpø cuy tø'møpya y vøjti tyøm. Pero ji'n vyøjpø cuy tø'møpya y ji'n vyøj tyøm. \v 44 O'ca vøj tyøm ndø cøcye'nøjapya cuy o'ca vøjpø cuyete. Jetseti pøn o'ca vøjpø ti chøcpa, ndø cøque'nøpya pøn o'ca vøjpø pønete. Porque higo cu'is tyøm ji'n it apitcucyøsi, y uvatza'is tyøm ji'n it ta'nacøsi. \v 45 Jetsetique't o'ca vøjpø pønete, vøjpø qui'psocuy ñø'it chococyøsi. Y ñømaṉba vøjø aunque iyø. Y yatzipø pø'nis ñø'it chococyøsi yatzipø qui'psocuy, y yatzipø aunque ti chøcpa; porque como aṉjambase chococyøsi, jetse 'yaṉnaca'omo chamgue'tpa. \s1 Tiene que va' ndø cøma'nøjatyamø Jesusis 'yote \p \v 46 ”¿Ti'ajcuy mi ndø nøjañdyamba, “Øjtzø mi Ṉgomi, øjtzø mi Ṉgomi”, y ji'n mi ndzøctam øtz ndzambase? \v 47 Maṉba mi ndzajmatyam isemete aunque jutipø pøn que minba øtzcø'mø, y myanba ø onde, y chøcpa øtz ndzajmapyase. \v 48 Jetsepø pø'nis ñø'it vøjpø qui'psocuy como tum pøn chøjcupø'is tyøc ñø'it qui'psocuy. Porque vi'na tyajay jojmo y tza'cøs ñøtzo'tzu. Y jicsye'cam min jojmo'aj nø', y nø'is ñucjo'y pømi tøc, pero ni ja yac micsø, porque tza'cøs no'jtzu'ṉu. \v 49 Pero o'ca aunque jutipø pø'nis myanba ø onde y ji'n chøc lo que ndzajmayupø; jetsepø pø'nis ja ñø'it vøjpø qui'psocuy como tum pøn chøjcupø'is tyøc, pero nascøs ñøtzu'ṉu, ni ja ñipø. Nø'is ñuc jicø tøc pømi, y tumø hora yaj quejcu, y oy yajpø' jej tøc. \c 7 \s1 Jesusis yac tzoc capita'nis myuchacho \p \v 1 Jetse Jesusis 'yø'nøyaj vøtipøn mumu jetsepø oteji'ṉ, y cuandø 'yo'nø'yaṉdzacyaju, tøjcøy capernaum gumgu'yomo. \v 2 Jena'n it tum capita'nis myuchacho ca'epøna'ṉete, y cya'cuvinina'ṉ ijtu. Capita'nis syungomø'nbana'ṉ myuchacho. \v 3 Y cuando capita'nis myanu nø chamyajupø Jesús, capita'nis cyø'vejyaj Israel tzambøn Jesuscø'mø. Cyø'vejyaju va' 'yo'nøyaj Jesús va' min cho'yøjay myuchacho. \v 4 Y tzambøn nu'cyaj Jesuscø'mø, 'yo'nøyaj Jesús va' myavø, y ñøjayaju: \p ―Vøjø va'cø maṉ mi ndzo'yøjay capita'nis myuchacho, porque vøjpø pønete. \v 5 Aunque emøcpø pøndite, pero syunba ndø cumgupyønda'm, y yac tzøctøju ndø conocsuy tøcta'm. \p \v 6 Y Jesús maṉ tzambønji'ṉda'm. Nømna'ṉ ñu'cyaj tome tyøcmø cuando capita'nis cyø'vej 'yamigo Jesuscø'mø va'cø ñøjayø: \p ―Ø mi Ṉgomi, ji'nø sun mi ⁿjorvatzøcø; porque mitz ⁿvyøjpø mbyønete, y øtz ji'nchøṉ vøjpø pøn. Y por eso ji'n sun mi yac tøjcøy ø ndøjcomo. \v 7 También øjtzi ja 'yaṉjajmø vøjø ø ⁿvin va' maṉ mitzcø'mø. O'ca mitz mi ndø tzo'yøjapya ø munchacho mi ondepit, entonces tzocpati. \v 8 Porque it más aṉgui'mbapø que menos øjtzi, y ityaj ø soldado ø aṉgui'mgu'yomo, y nøja'mbyøjtzi tumø. “Mavø”, y maṉba. Y eyapø nøja'mbyøjtzi: “Minø”, y minba. Y nøja'mbyøjtzi ø ndzøsi: “Tzøc yøṉø”, y chøcpa. (Jetse øtz aṉgui'mba, pero mitz masti mi 'yaṉgui'mba.) \p \v 9 Y myanu'øcti Jesusis yøṉø, maya'u jetcøtoya. Y quenvitu'u y ñøjayaj pønda'm myaṉu'is pya'tyaje: \p ―Viyuṉsye mi nøja'mbyøjtzi; yøṉ pøn emøcpø pøndite, pero ja mbya'tøjtzi va'ṉjajmopyapø Israel pø'nomo como yøn pøn va'ṉjajmopyase. \p \v 10 Y vitu'yaju'cam tyøjcomo pøn capita'nis cyø'vejyajupø, pya'tyaj tzojcupø myuchacho. \s1 Jesusis yac visa' yaṉbajquis 'yune \p \v 11 Y tujcu que jicsye'c Jesús nømna'ṉ myaṉ tum cumgu'yomo ñøyipø'is Naín, y nømna'ṉ myaṉgo'ñaj Jesusji'ṉ ñøtuṉdøvø y vøtipøn. \v 12 Cuando nømna'n tyome isayaj cumgu'is tyøjcøñømbamø, nømna'ṉ ñøputyaj tum ca'upø anima va'cø maṉ niptøjø. Tumbø unetina'ṉete, y myama yaṉbac yomona'ṉete. Y nømna'ṉ myaṉgo'ñaj myamaji'ṉ vøti cyumguy tyøvø. \v 13 Cuando ndø Comi'is isay ca'upø'is myama, tyoya'nøjayu y ñøjmayu: \p ―U vyo'e. \p \v 14 Ndø Comi'is cyønu'c tome y cyot cyø' tapescucyøsi. Y nø ñømaṉyajupø'is ñøte'ndzøyaju. Jesusis ñøjmay ca'upø: \p ―Soca'une, øjtzø mi nøjambya, te'ñchu'ṉø. \p \v 15 Jicsye'cti po'cschu'ṉu y ondzo'tz une ca'upøna'ṉ, y chi' myama Jesusis. \v 16 Y mumu na'tzco'ñaju y vyøcotzøcyajpana'ṉ Dios, y nømyaju: \p ―Myøja'ṉombø tza'maṉvajcopyapø min tø øtzcø'mda'm. \p Nømyajque'tu: \p ―Diosis min cyotzon ñe cyumgupyønda'm. \p \v 17 Y mumu Judea nasomo y mumu nasvindumø nømna'ṉ chamdøj Jesús o'ca yac visa' ca'upø. \s1 Jua'nis cyø'vejyaj ñu'cscuy Jesuscø'mø \p \v 18 Y Jua'nis ñøtuṉdøvø'is chajmayaj ñe'c Juan mumu yøcseta'mbø tiyø chøjcupø Jesusis. Entonces Jua'nis vyejayaj metzcuy ñøtuṉdøvø \v 19 va'cø myaṉ Jesuscø'mø va'cø maṉ 'yangøva'c Jesús y va' ñøjayajø: \p ―¿Mijtzimete Diosmø mi nø minumbø nømditzø ⁿjo'ctambapø? Si no, maṉba ndø jo'ctam eyapø. \p \v 20 Y ñu'cscuy Jua'nis cyø'vejyajupø nu'cyaj Jesuscø'mø, y ñøjmayaju que nø'yø'opyapø Jua'nis cyø'vejyaju va'cø 'yocva'cø o'ca Jesusete Diosis cyø'vejupø; y si no, o'ca ji'ndyet jete, va'cø jyo'cyaj eyapø. \v 21 Antes que va 'yaṉdzova, Jesusis yac tzojcomø'ñaj ca'eta'mbø, y yac tzoc vøti toya'omda'mbø; y nøc'ijtøyajupø yatzi'ajcu'ista'm yac tzojque'tuti; y vøti to'tita'mbø yac sø'ṉayaj vyitøm. \v 22 Yø'cse chøc Jesusis y jicsye'c ñøjmayaj Jua'nis ñu'cscuy: \p ―Maṉdyamø, tzajmatyam Juan ti mi mandamu y ti mi ṉgøque'nøtyamu. Mi ṉgøque'nøtyamu que to'tita'mbø isoyajpa'am, yu'quita'mbø vityajpa'am vøjø, putzi'øyajupø tzø'yajpa tzocyajupø, y cojita'mbø'is myañajpa'am ote. Ca'yajupø øchacvisa'pøjtzi; y pobreta'mbø ø ndzajmayajpø vøjta'mbø ote. \v 23 Vøjti mi ijtamu o'ca mi ndø va'ṉjamdamba. \p \v 24 Maṉyaju'jcam Jua'nis ñu'cscuy, Jesusis 'yo'nøcho'chaj pøn, nømna'ṉ cham Juan que jujchepø pønete. Jesús nømu: \p ―¿Ti'ajcuy o mi myaṉdam ni i ja ityømø? ¿Ti o mi a'mdam jiṉø? ¿Será que mi 'yondyamu va' mi a'mdam ta'nø yac micsupø sava'is? Seguro que ji'ndyet jetcøtoya mi ⁿ'yondyamupø. \v 25 Entonces ¿ti o maṉ mi a'mdame? ¿Será que mi ⁿ'yoñdyamu va' mi a'mdam pøn vøjpø tucu'ombøte? Ji'ndyet jete, porque myespapø'is vøjpø tyucu, y ityajpapø vøjø, møja'ṉom aṉgui'mbapø'is tyøjcomo ityajpa. Ji'n ityaj ta'nø'omo. \v 26 Entonces ¿ti o mi a'mdame? ¿No será que tza'maṉvajcopyapø o mi a'mdame? Jø'ø, viyuṉete, o mi a'mdam Juan y Juan más myøja'ṉombø que ji'n aunque jutipø tza'maṉvajcopyapø. \v 27 Juan minu y yosu como jachø'yupøse Diosis libru'omo que ñøjay Cristo Diosis: \q1 Øtz ṉgø'vejpøjtzi nu'cscuy nøminbapø'is ote antes que minba mijtzi. \q1 Como si fuera mi nduṉ nø vyøjøtzøjcuse, je'is maṉba chajmayaj pøn va'cø ityaj jajmecøsi va'cø mi mbyøjcøchoṉyajø. \p \v 28 Porque øtz mi nøjmandyamba que pø'ṉajupø yomocøsi, ja it más myøja'ṉombø tza'maṉvajcopyapø que ji'n Juan. Pero más pobre y más ji'n aṉgui'mipø pøn Dios 'yangui'mbamø, más myøja'ṉombøte que ji'n Juan. \p \v 29 Cuando myañaj jetsepø ote cumgupyø'nis y cobratzøjcoyajpapø'is gobiernocøtoya, entonces vyøcotzøcyajpana'ṉ Dios. Porque oy ñø'yøyaj Jua'nis. \v 30 Pero fariseo'ista'm y aṉma'yoyajpapø'is peca aṉgui'mguji'ṉ ja pyøjcøchoṉjayaj Diosis 'yaṉgui'mguy, porque ja ñø'yøyaj Juangøsi. \v 31 Y ndø Comi nømu: \p ―Ma'ṉbø mi ndzajmatyam o'ca ise chøcyajpa yøti ityajupø pø'nista'm. \v 32 Supongamos que une nø myøjtzøyaj plaza'omo. Y tumbø'is ñøjayajpa 'yuñdyøvø: “Mi yac vejatyam suscuy, pero ja sun mi ⁿ'yetztamø. Mi vajnandyam nijpocuy vane, y ja mi ⁿvyo'ndamø”. \v 33 Como une ji'n sun myøjtzøyaj ni etzcuy, ni ji'n sun myøjtzøyaj como ca'nømuse; jetse mijta'm ji'n sundam ni Juan, ni ji'n mi ndø sundam ndøvø. Porque min Juan nø'yø'opyapø ni ji'na'ṉ cyø's paṉ, y ni ji'na'ṉ tyø'ṉ vinu; y mitz ni ja syundamø, y mi ñømdamba: “Yatzi'ajcu'is ñøtzøc Juan”. \v 34 Y mi'nøjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, øtz cu'tpa y ucpa, y mitz mi ndø ṉgui'sacye'tpati y mi ñømdamba: “Yøṉø pøn cu'tco'nba y tyo'ṉgo'nba vinu, y amigopøcyajpa cobratzøjcopyapø y coja'øyajupø”. \v 35 Pero mumu qui'psocu'yøyupø'is yaj quejpa que vøjø va' tø qui'psocu'yøyø. \s1 Jesús tøjcøy fariseo'is tyøjcomo \p \v 36 Y tum fariseo'is vyejay Jesús va'cø tyumø cu'tyajø. Jicsye'cti Jesús tøjcøy fariseo'is tyøjcomo y po'cscøne'c mesacø'mø. \v 37 Ijtuna'ṉ cumgu'yomo tum yomo cojapa'tupø. Cuando yøṉ yomo'is myusu'jcam que Jesús mesacø'mø ijtu fariseo'is tyøjcomo, ñømin tum frasco perfume y cyøtøjcøyu. \v 38 Te'ngøne'c Jesusis jyøsaṉgø'mø cyosocø'mø y vo'tzo'tzu, y yac mujay cyoso vyitømnø'ji'ṉ. Cyømojcay Jesusis cyoso vyayji'n, y syu'cay cyoso, y jyasay cyoso perfumeji'ṉ. \v 39 Cuando min is fariseo'is vyejayupø'is Jesús, nøm choco'yomo: “O'cana'ṉ tza'maṉvajcopyapøna'ṉete, ispøcpana'ṉ yøṉø iyete y jujchepø yomo'is nø pi'quisupø, que cojapa'tupøte”. \v 40 Entonces Jesusis ñøjmay fariseo: \p ―Simón, ij ti va'cø mi ndzajmayø. \p Y je'tis ñøjmay Jesús: \p ―Tø tzajmay ndøvø, Maestro. \p \v 41 Jesús nømu: \p ―Tum pø'nis nu'cschi' tumin y it jya'tzpapø'is metzcuy. Tumbø'is jya'tzpana'ṉ mil pesos, y eyapø'is jya'tzpana'ṉ cien. \v 42 Y como ja ñø'ityajøna'ṉ je'tista'm tiji'ṉ va'cø yac vitu'yajø, vø'tumi'nis chac jetse va' jyana yac vitu'yaj cyoyoja myechcø'y. Tø tzajmay ndøvø: ¿Jutipø'is más maṉba syuni vø'tumin? \p \v 43 Simo'nis ñøjayu: \p ―Ngomo'pya øjtzi que jya'tzpapø'is más vøti y vøtumi'nis tyo'ya'ṉøyu, je'tis más maṉba syuni vø'tumin. \p Y Jesusis ñøjmayu: \p ―Viyuṉete vøj mi ṉgui'psu. \p \v 44 Entonces Jesusis cyøque'nøy yomo y ñøjmay Simón: \p ―A'm yøn yomo. Cuando tøjcø'yøjtzi mi ndøjcomo, ja mi ndø tzi' nø' va' ṉgøtze' ø ṉgoso, pero yøṉø yomo'is yac muj ø ṉgoso vyitømnø'ji'ṉ, y cyømoc vyayji'n. \v 45 Ja mi ndø su'cø, pero yøṉ yomo'is ja syu'ctzajcayøti ø ṉgoso desde que tøjcø'yøjtzi mi ndøjcomo. \v 46 Ja mi ndø jasay ø ṉgopac aceiteji'ṉ, pero yøṉø yomo'is jyasay ø ṉgoso perfumeji'n. \v 47 Por eso mi nøjmambyøjtzi, vøtina'ṉ it cyoja yomo'is y øtz yaj cøtocoja'yøjtzi, porque je yomo'is vøti su'nbøjtzi. Pero usy ijtupø'is cyoja o'ca yaj cøtocojatyøjpa, usyti syunba opø'is tyo'ya'ṉøyi. \p \v 48 Entonces Jesusis ñøjmay yomo: \p ―Mi ṉgoja øtz ⁿyaj cøtocojayu'mtzi. \p \v 49 Ityajupø po'csyaju Jesusji'ṉ mesacø'mø qui'pscho'chaj choco'yomdam: \p ―¿Ti'ajcuy nømba yøṉø pøn que yaj cøtocojapya cyoja? porque pøndite. \p \v 50 Y Jesusis ñøjay yomo: \p ―Porque mi ndø va'ṉjajmu, por eso mi ngyotzojcu. Jenø maṉgue't Diosji'ṉ. \c 8 \s1 Yomo'is cyotzoṉyaj Jesús \p \v 1 Jicsye'c tujcu que nømna'ṉ tu'ṉaj Jesús cumguñamaye, y cøt che'ta'mbø cumgu'yomo y cøt møjapø cumgu'yomda'm. Y Jesusis chajmayajpana'ṉ vøjpø ote jujche maṉba aṉgui'm Dios, jujche maṉba tø coquendam Diosis. Y macvøstøjcapyø apostolesis nømna'ṉ pya'tyaj Jesús. \v 2 Nømna'ṉ maṉ pya'tyajque't Jesús yomo'sta'm Jesusis oyupø cho'yøyaje cuando ñøc'ijtøyajupøna'ṉ yatzi'ajcu'is, y eyata'mbø ca'cuy ñø'ityajupø'isna'ṉ. Ijtuna'ṉ tum ñøyipø'is María; y mismo je yomo yac nøyi'ajyajque'tpana'ṉ Magdalena. Je'is choco'yomo Jesusis o yac jøcøjay cu'yay yatzipø espiritu. \v 3 Y Herodesis chøsi ñøyipø'is Chusa, je Chusa'is yomo'is maṉ pya'tque't Jesús. Y man pya'tque't tum yomo'is ñøyipø'is Susana. Y vøti eyata'mbø yomo'is maṉ pya'tyajque'te. Yøṉ yomo'is ñøve'ñajpana'ṉ Jesús ti ñø'ityajupø. \s1 Jesusis cham tømbuj historia va'cø 'yaṉma'yoya \p \v 4 Entonces cyøtu'myaj Jesús vøti pø'nis aunque jutpø cumgu'yomda'mbø'is. Y Jesusis chajmayaju historia va'cø 'yaṉmayajø. Ñøjmayaju: \p \v 5 ―O's vyicpø' tømbu pujtu va' maṉ vyicø. Y cuando vijcu, tum nivoya quec tu'ṉomo y myaṉga'jayajtøj tømbuj, y jyu'cyaj paloma'is. \v 6 Eyaco nivoya quec tza'cøtøjcomo, y nayuti; pero poṉga' 'yune porque ji'na'ṉ choco nas. \v 7 Vene quec apit paque'omo, y parejo nay apitji'ṉ; pero 'yune yaj ca' apit cømø'ṉis. \v 8 Y vene quec vøjpø nasomo, y nayu, y tø'maju, y tum dum kilo nijpu chi' mosis kilo. \p Cuando o'nøyu'jcam yøcsepø ticøsi, Jesús pømi vyejayaju ñøjayaju: \p ―Ijtam mi ṉgoji, cøma'nøtyamø. \p \v 9 Entonces ñøtuṉdøvø'is 'yaṉgøva'cyaj Jesús ti aṉmacuy sunba cham jetsepø historiaji'n. \p \v 10 Jesusis ñøjmayaju: \p ―Mitzta'm Diosis mi ñchi'tamba qui'psocuy va' mi ngyøñøctyøyøtyam cøvø'nupø ote jujche aṉgui'mbase Dios, pero eyata'mbø o'nøyajøjtzi historiaji'n; jetse aunque isyajø, va'cø jana myusyajø ti nø isyaju; aunque myañajø, va'cø jana cyønøctøyøyaj tiyø aṉma'yocuyete. \p \v 11 ”Yø'cse ndø tza'maṉvacpa historia: Como tømbu victøjpase, jetse Diosis 'yote cha'maṉva'ctøjpa. \v 12 Como vene tømbu quec tu'ṉomo y ja choca, jetse vene pønbø'is myañajpa Diosis 'yote, y jø'nøti minba yatzipø y yac tzu'ṉapya choco'yombø 'yote va' jyana vya'ṉjamyajø, y va'cø jyana cotzocyajø. \v 13 Y como vene quec tza'cøtøjcomo y ja choca; jetse venepønbø'is myanajpa Diosis 'yote, y casøpya pyøjcøchoṉjayajpa. Pero como tømbu'is 'yune ja vyatzinucø, jetse pøn ji'n syeguitzøcyaje. Vya'ṉjamyajpa usyaṉ hora, y cuando yacsutzøcyajtøjpa, chacyajpa. \v 14 ”Y como vene tømbu quec apijtomo y ja choca, jetsetique't ityaj pøn cyøma'nøjayajpapø'is 'yote; pero porque it vøti ti va'cø chøcyajø, y syuñajpa va' ricu'ajyajø, y yac tzi'ṉyajpa nascøspø itcuy, y ja ityaj gyusto va' jyamchø'yaj ote; jetse ji'n yac ta'ñaje. \v 15 Pero como vene tømbu quec vøjpø nasomo y tø'maju, jetsetique't ityaj cyøma'nøyajpapø'is ote y yaj cøchø'yajpa viyuṉbø y vøjpø tzocoji'ṉ, y chøcyajpa vøjø hasta cyota'ñajpacsye'nomo ote. \s1 Ji'n vyøjø va'cø ndø cøvø'n Diosis 'yote \p \v 16 ”No'a va'cø ndø yac sø'ṉø, ji'n ndø cømucsøy tzicapit, ni ji'n ndø cot tze'scøtøjcø'mø. Pero ndø cotpa no'a cojtocucyøsi va'cø isoyaj tøjcøyajpapø. \v 17 Porque mumu tiyø nu'mdzamdøjupø, aunque i'is maṉba myus jøsi'cam; aunque cøvø'nupø, pero mumu maṉba mustøj aunque juti. \v 18 Por eso cøma'nøtyam mø'chøqui ti tzamdøjpa. Porque ñø'ijtupø'is vøti, Diosis maṉba chi'aṉøy mas vøti. Pero ja itøpø'is ni tiyø, Diosis maṉba yac tzu'ṉaye lo que cyomo'pya o'ca ñø'ijtu. \s1 Nu'cyaj Jesusis myama y myuquita'm \p \v 19 Y min nu'cjo'yaj Jesuscø'mø myama y myuquita'm, y ji'na'ṉ mus nu'cyajø jetcø'mø porque vøtipøn ijtu. \v 20 Entonces chajmayaj Jesús ñøjmayaju: \p ―Mi mama y mi muṉgi a'ṉgomo ityaju y nø mi syun isyajø. \p \v 21 Pero Jesusis ñøjayu: \p ―Cyøma'nøjapyapø'is Diosis 'yote y cyøna'tzøyajpapø'is, jicta'mete o mama y ø muṉgui. \s1 Jesusis yac poyaṉjej sava y yac micsaṉjej nø' \p \v 22 Y tuc tum jama'omo Jesús tøjcøy tum barco'omo ñøtuṉdøvøji'ṉ, y ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Tø cøjta'me marcøtu'møṉ. \p Y tzu'ṉyaju. \v 23 Mientras nømna'ṉ tyu'ṉajyaj majromo, øṉuna'ṉ Jesús. Entonces pocho'tz pømipø sava, y nømna'ṉ tyapstøjcøy nø' barco'omo, y na'tzcu'yomna'ṉ ityaju. \v 24 Y to'møyaj Jesús y yac sa'yaju y ñøjmayaju: \p ―¡Maestro, Maestro, maṉba tø ca'tame! \p Pero Jesús sa'u y 'yojnay sava y nø'tapscø'; jetse poyaṉjeju, y vøṉbønømu. \v 25 Entonces Jesusis ñøjmayaju: \p ―¿Ticøtoya øtz ji'n mi ndø va'ṉjamdame? \p Y na'tzco'ñaju y maya'yaju y nañøjayajtøju: \p ―¿Ipø pønøṉ yøṉø? Porque hasta sava y nø' 'yaṉgui'mba je'is, y cyøma'nøyajpa. \s1 Jesusis yac tzoc pøn yatzi'ajcu'is ñø'ijtupø \p \v 26 Jetse seguitzøcyaj barco'omo hasta que nu'cyaj Gadara nasomo, Galilea nasis cyøtu'møn ijtupø. \v 27 Jiṉ put Jesús barco'omo, y nascøsi choṉ tum pøn pujtupø cumgu'yomo. Jic pøn ñøc'ijtøyajuna'ṉ yatzi'ajcu'ista'm desde ya'møc. Ji'n myes tucu, y ji'na'ṉ tøjcomo iti, sino nijpoñømbamøna'ṉ ijtu. \v 28 Pø'nis is Jesús y veju y cyutcøne'cay Jesusis vi'naṉdøjqui y pømi ñøjmay Jesús: \p ―¿Ti mi sunba øtzji'n; Jesús møjipø Diosis mi 'Yune? Mi va'ṉgapyøjtzi jana mi ndø yac toya'isø. \p \v 29 Jetse nømu porque Jesusis nømna'ṉ yojnay yatzi'ajcuy, ñøjayu va pyut pø'nomo. Porque jana tumnac dominatzøcpana'ṉ pøn yatzi'ajcu'is. Syomyajpana'ṉ pøn vyajtayupø cadenaji'ṉ cyø' y cyoso, pero jyacpana'ṉ cadena, y yatzi'ajcu'is myacmaṉ pøn jya'ijnømømø. \v 30 Y 'yocva'c Jesusis ñømayu: \p ―¿I mi nøyi? \p Y nømu: \p ―Legión ø nøyi. \p Jetse nømu porque vøtina'ṉ tøjcøyajuna'ṉ yatzi'ajcutya'm je'tomo. \v 31 Y yatzi'ajcu'is vya'cayaj Jesús va jyana cyø'vejyaj jojmopø tzatøjcomo. \v 32 Ijtuna'ṉ jiṉ vøti yoya nømna'ṉ cyu'tyaj quetzacopajcøsi. Yatzi'ajcu'ista'm vya'cyaj licencia Jesuscøsi va' tyøjcøyaj yoya'omda'm. Y Jesusis yac tøjcøyaju. \v 33 Y putyaj yatzi'ajcuy pø'nomo y tøjcøyaj yoya'omda'm y vøti yoya poye mø'ñaj quetza'omo. Pyatztøjcøyaj nø'cø'm vyin, y sucsca'yaju. \p \v 34 Cuando isyaju'cam yoya cyoqueñajpapø'is tina'ṉ tujcu, poyaju y cha'maṉgejyaj cumgu'yomo y ribera'omda'm ti tujcu. \v 35 Por eso maṉgomø'nømuna'ṉ a'myaje ti tujcu. Cuando nu'cyaj Jesuscø'mø, pya'tyaj pø'csupø cyosocø'mø pøn putyajupø'omo yatzi'ajcutya'm. Tucu mesumna'ṉ y ñø'ijtuna'ṉ vøjpø qui'psocuy. Y pøn cuando nu'cyaju y isyaju, entonces na'chaju. \v 36 Opø'is ya'myaje chajmayaju jujche cotzoc pøn yatzi'ajcu'ista'm ñøc'ijtøyajupø. \v 37 Entonces Gadara nasombø'is 'yo'nøyaj Jesús va'cø chu'n jetcø'mda'm, porque na'tzcomø'ñaju ancø. Y Jesús tøjcøy barco'omo y vitu'que'tuti. \v 38 Y pøn pujtupø'om yatzi'ajcuy, je'is maṉ 'yo'nøy Jesús va'cø maṉ pya'tø. Pero Jesusis 'yo'nøyu tzajcu y ñøjmayu: \p \v 39 ―Vitu'ø mi ndøcmø y tzajmayajø jujchepø myøja'ṉombø tiyø chøc Diosis mitzcøtoya. \p Y jetse maṉu y cha'maṉgej mumu cumgu'yomo tiyø musocuy chøc Jesusis va'cø yac tzoca. \s1 Jesusis yac tzoc Jairo'is 'yom une, y tum yomo'is pi'quisay Jesusis tyucu \p \v 40 Cuando vitu' Jesús marcøtu'møṉ, pyøjcøchoṉyaj cajsøpya vøti pø'nis, porque mumuna'ṉ nø jyo'cyaju. \v 41 Y min tum pøn ñøyipø'is Jairo, conocscuy tøjcombø covi'najø. Je'is cyutcøne'c Jesusis cyosocø'mø, y ñøjayu va'cø myavøm tyøcmø. \v 42 Porque ñø'ijtuna'ṉ tø'cstumø 'yune papiñomopø nømna'ṉ myaṉ macvøstøjcay 'yame. Je papiñomo ca'cuvinina'ṉ ijtu. Mientras nømna'ṉ myaṉ Jesús, vøti pø'nis cyujcom ijtuna'ṉ y vøti pøn te'tzøyaj jetcøsi. \v 43 Y nu'c Jesusis jyøsaṉgø'mø tum yomo ca'cu'yøyu, yach ca'cuy ñø'ijtu, putpana'ṉ ñø'pin. Macvøstøjcay amemna'ṉ ñø'it jetsepø ca'cuy, y cøyajøyuna'ṉ doctojromo mumu lo que ñø'ijtupøna'ṉ. Pero ni i'sna'ṉ ja mus yac tzoca. \v 44 Yøṉ nu'cu Jesusis jyøsaṉgø'mø y pi'quisay tyucu coso, y jicsye'cti pujtaṉjej ñø'pin. \v 45 Y Jesús nømu: \p ―¿I'is chøṉ øtz pi'quisupø? \p Mumu nømyaju que ja pyi'quisø, y nøm Pedro y jetji'ṉ ityajupø: \p ―Maestro, vøti pø'nis vøndzø nø mi yaj ca'mdzø'yaju, y nø mi ndyona vityaju. ¿Ti'ajcuy mitz ñømba: “¿I'is ø pi'quisupø?” Porque vøti pø'nis nø mi ṉgyøte'tzøyaju. \p \v 46 Jesús nømu: \p ―Ijtu i'is ø pi'quisay ø nducu. Øtz aṉjajmøjtzi que put ø musocuy ø ⁿvinomo va'cø yac tzojcoya. \p \v 47 Y myusu'jcam yomo'is que ja mus cyøvø'nø, minu si'tipa y cutcøne'cøy Jesusis vyi'na'ṉdøjqui y cha'maṉvajcay vøti pø'nis vyi'naṉdøjqui ticøtoya pi'quisu y jujche tumø hora tzojcu cuando pi'quisu. \p \v 48 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―Øjtzø mi une, porque mi ndø va'ṉjajmu ancø, mi ñchojcu; mavø y it contento. \p \v 49 Mientras jetsena'n nø vyejvejneyu, miñaj ñømiñajpa'is ote tzu'ṉyajupø conocscuy tøjcombø'is tyøjcomo. Ñøjmayaju: \p ―Ca'u'am mi une. Uyam mas jorvatzøc Maestro. \p \v 50 Pero myan Jesusis, y ñøjmayu: \p ―Uy ña'tze, tø va'ṉjamøti y maṉba tzoc mi une. \p \v 51 Cuando Jesús nu'c tyøjcomo, ni ja yac tøjcøy ni iyø jetji'n, sino que ñøtøjcøyaj Pedro y Jacobo y Juan y papiñomo'is jyata y myama. \v 52 Mumuna'ṉ nø cyøvo'yaju y nø cyøvejyaju yom une porque ca'u. Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―U vyo'tame. Ja cya'øpøte, sino øṉupøtite. \p \v 53 Eyapø'is syijcayajque'tuti, porque myusyaju que ca'upøte. \v 54 Pero Jesusis ñujcay une'is cyø' y pømi ñøjayu: \p ―Cya'e, te'nchu'ṉø. \p \v 55 Jicsye'cti visa'u y te'ndonchu'ṉ une. Y Jesusis ñøjmayaju va'cø chi'yaj cu'tcuy. \v 56 Y jyata y myama nømyaju: “¿Jutznøm yø'ṉis jetse yac visa'u?” Pero Jesusis ñøjayaju que ni i va' jyana tzajmayaj jujche visa'u. \c 9 \s1 Jesusis cyø'vejyaj ñu'cscuy va'cø chamboyaj ote \p \v 1 Entonces Jesusis vyejtu'myaj macvøstøjcay ñøtuṉdøvø y chi'yaj aṉqui'mguy y milagro'ajcuy va'cø myacputyaj mumu yatzita'mbø espiritu, y va'cø yac tzocyaj ca'eta'mbø. \v 2 Y Jesusis cyø'vejyaju je ñøtuṉdøvø va' chajmayajø jujche tø aṉgui'mbase y tø coquenbase Diosis, y va' yac tzocyaj ca'eta'mbø. \v 3 Y Jesusis ñøjayaju: \p ―Uy ñømaṉdam ni tiyø para tuṉgøtoya; ni tacus, ni morral, ni mi ṉgu'tcuy, ni tumin, y va'cø jana mi nø'ijtam eyapø mi nducu. \v 4 Y aunque jutipø tøjcomo mi ñdyøjcøtyamba, tzø'tyam jeni. Y jenam tzu'ṉdamø. \v 5 O'ca ji'n mi mbyøjcøchoṉdame, cuando mi nchu'ṉdamba je'is cyumgu'yomda'm, cøyøjtam po'yoji'ṉ mi ṉgoso como seña que cojapa'tyaj je cumgu'yomda'mbø. \p \v 6 Jetse tzu'ṉyaj jeni cyø'vejyajupø, y maṉ 'yocvityaj che' cumguy. Chajmayajpana'ṉ vøjpø ote, y yac tzojcoyajpana'ṉ aunque juti. \s1 Ca' nø'yø'opapø Juan \p \v 7 Y myan aṉgui'mbapø Herodesis mumu nømna'ṉ chøjcuse Jesusis. Qui'psmin qui'psmaṉbana'ṉ Herodesis porque veneta'mbø nømyajpana'ṉ que Juane visa'upø ca'yajupø'omo. \v 8 Eyapø nømyajpana'ṉ que Elías queju, y eyapø nømyajpana'ṉ que tum ya'møcpø tza'maṉvajcopyapø visa'u. \v 9 Pero Herodes nømu: \p ―Øtz yaj copac cøjactøj Juan ¿Iyøṉ yøṉ nø chøjcupø'is yøcseta'mbø tiyø jetse nø manu? \p Y Herodesis sunbana'ṉ va' ma 'ya'misto' Jesús. \s1 Jesusis syajtzi' paṉ y coque sonepø'nomo \p \v 10 Cuando jiṉ vitu'yaj cyø'vejyajupø, chajmayaj mumu tiyø lo que chøcyajupø. Entonces Jesusis ñømaṉyaj ne'ti mismo jic vitu'yajupø. Ñømaṉyaj ni i jya'itømø tum cumgu'is cyo'aṉjajme'omo ñøyipø'is Betsaida. \v 11 Pero cuando myusyaju'cam vøti pø'nis, maṉ mye'chaje jut ityaju. Y cuando nu'cyaju, Jesusis pyøjcøchoṉyaju, y 'yo'nøyajpana'ṉ jujche aṉgui'mbase Dios. Y yac tzocyajpana'ṉ nømna'ṉ syunupø'is va'cø cho'yøyajtøjø. \v 12 Pero cuando tza'i'ajnømu'jcam, nu'cyaj Jesuscø'mø macvøstøjcapyø ñøtuṉdøvø y ñøjmayaj Jesús: \p ―Yac maṉyaj pønda'm che'ta'mbø cumgu'yomo y ribera'omo yøqui jeni ityajumø, va'cø mye'chaj jejcuy y cu'tcuy. Porque yø'c tø ijtamumø, ni i ja ityø. \p \v 13 Pero Jesusis ñøjmayaju: \p ―Mitz tzi'tam cu'tcuy. \p Y je'tis ñøjmayaj Jesús: \p ―Ja ñø'ijndam más pan sino mosayti ijtu, y metzcuy coque ¿O sunbaja mijtzi va' maṉ ⁿjujyayaj cu'tcuy mumu yøn pønda'm? \p \v 14 Ityajuna'ṉ como mosay mil pøn. Jicsye'c Jesusis ñøjmayaju ñøtuṉdøvø: \p ―Yac po'csquecyaj mumu pøn. Tumdum nivoya cincuenta cincuenta yac po'csquecyajø. \p \v 15 Y jetse chøcyaju. Y yac po'csquecyaj mumu pøn. \v 16 Entonces pyøc Jesusis mosapyø pan y metzcupyø coque y quengui'm møji y cyømasa'nøyaj je pan y je coque. Y entonces vyende'n pan y vyende'n coque; y chi'yaj ñøtuṉdøvø va'cø syajyaj sonepønomo. \v 17 Y cu'tyaj mumu pøn tasyaju'csye'nomo. Y después piṉyaj doce cøvaca pangømu'taṉ y coque cømu'taṉ aṉchø'yupø. \s1 Pedro'is chamu que Jesús Cristote Diosis cyø'vejupø \p \v 18 Y tuc eyaco jama que Jesusis nømna'ṉ 'yo'nøy Dios tyumgø'y, y ñøtuṉdøvø jena'ṉ ityaju. Y Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: \p ―¿Ti nø chamyaj pø'nis que i'chøṉø? \p \v 19 Y ñøtundøvø'is 'yaṉdzoṉyaj Jesús: \p ―Vene nømyajpa que mijtzimete nø'yø'opyapø Juan; y eyapø nømyajpa que mijtzimete Elías. Y eyata'mbø nømyajpa que ya'møcpø tza'maṉvajcopyapø visa'u. \p \v 20 Y entonces Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: \p ―¿Y mitz ti mi ndzamdamba mijtzi que i'chøṉø? \p Y 'yaṉdzoṉ Simón Pedro'is: \p ―Mijtzete Cristo Diosis mi ṉgyø'vejupø. \s1 Jesusis chajmayu que maṉba ca'e \p \v 21 Pero Jesusis ñømgomø'nayaj ñøtuṉdøvø y 'yaṉgui'myaju va' jyana tzajmayaj ni iyø que jetemete Cristo. \p \v 22 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Pyenate øtz va' nøngøt vøti toya, øtz mumu Pø'nis chøn Tyøvø. Øtz ji'nø man pyøjcøchoṉyaje tzambøndøcva'is y pane covi'najø'is, y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit. Pyenate va'cø yaj ca'tøjø, y mapø chøn visa' tu'cay jama cøsi. \p \v 23 Entonces Jesusis ñøjmayaj mumu pøn: \p ―O'ca su'nbø man pa't aunque i'is; tiene que va'cø jana tzøjcay cuenda vyin, y tiene que va' it dispuesto tumdum jama va'cø is toya jujche øtz maṉbase is toya cruzcøsi; y jetse hay que va'cø min pa'tø. \v 24 O'ca ji'n sun mi ṉgya' øtzcøtoya, mi ndyocopya; pero o'ca mi ṉgya'pa øtzcøtoya, mi ṉgyotzocpa. \v 25 O'ca mi ṉganatzøcpø'pa mumu tiyø nascøsi, y mi yac tocopya mi ⁿvin y mi ndyocopya, ¿ti mi ṉganatzøcpa? Ni ti ji'n mi ṉganatzøqui. \v 26 O'ca mi ndø cotza'apya va'cø mi ndø tzajmay ø onde, entonces jetseti øtz ma'ṉbø mi ṉgotza'ajque'te cuando mi'nbøjtzi ø sø'ṉgø'omo, y ø Janda Diosis syø'ṉgø'omo, y masanbø angelesis syø'ṉgø'omda'm, øtz mumu Pø'nis chøn Tyøvø. \v 27 Viyuṉsye mi nøjmambya que ityaj pøn yø'qui que ji'ndøc ma cya'yaje hasta que ji'n isyaje jujche 'yaṉgui'mbase Dios. \s1 Sø'ṉbana'ṉ Jesusis vyin \p \v 28 Y como tucutujtay jama después que cham jetsepø tiyø, Jesusis ñømaṉyaj Pedro y Jacobo y Juaṉ y qui'myaj lomacøsi va ma 'yo'nøy Dios. \v 29 Mientras Jesusis nø 'yo'nøy Dios, eya quenena'ṉ chøc vyinaca, y tyucu popo sø'ṉu. \v 30 Y jovisyeti isyaj metzpøn nø chamdzamneyaj Jesusji'ṉ, y yøṉda'mna'ṉete Moisés y Elías. \v 31 Sø'ṉbapø quejyaju, y nømna'ṉ chamyaju jujche maṉba tuc Jerusalén gumgu'yom va' cya' Jesús y jetse va'cø chu'ṉ nascøsi. \v 32 Nømna'ṉ 'yøṉgomø'ñajto' Pedro y ityajupøji'n. Y cuando sa'yaju, isayaj Jesusis syø'ṉgø y isyaj metzpøn Jesusji'ṉ te'ñajupø. \v 33 Entonces cuando Moisés y Eliás nømna'ṉ chu'ṉyaju, chacyaj Jesús jeni. Y ñøjmay Pedro'is Jesús: \p ―Maestro, vøj va'cø tø ijtam yø'qui. Vøj va'cø ndzøctam tu'cay pe'chtøc; tumø para mitzcøtoya, tumø para Moisescøtoya, y tumø para Eliascøtoya. \p Pero ñe'c Pedro'is ja myusø ti nø chamu. \v 34 Y mientras que nømna'ṉ chamdzamney Pedro, nu'c o'na jiṉ ityajupøcøsi, y na'chaju cuando o'na'is vyoyaju. \v 35 Y myañaj ote o'na'omo nømbapø: \p ―Yøṉø øjchøṉ ⁿUne ø sunbapø øjtzi. Cøma'nøtyam ti chamba. \p \v 36 Y cuando cøjtu'cam ote, jen tzø'y Jesús tyumgø'y. Y ñøtundøvø vøngøne'cyaju; hasta que cøt tiempo, ni i ja chajmayaj ti isyaju. \s1 Jesusis yac tzoc jaya'une yatzi'ajcu'is ñø'ijtupø \p \v 37 Y jyo'pit mø'ñaj lomacøsi, y vøti pø'nis choṉyaju. \v 38 Jicsye'cti tum pøn vøti pø'nomo veju y nømu: \p ―Maestro, nø'mø sungo'nu va ma a'mis ø ⁿune porque tø'cstumbøtite. \v 39 Porque yatzi'ajcu'is ñucpa y yac vejpa y yac tzi'potvitpa y yac aṉ'upu'øpya, y penapit chacpa y tzø'pya ø ⁿune toyapø. \v 40 Y ⁿo'najo'yajøjndzi mi nønduṉdøvø va' myacputyaj yatzi'ajcuy, pero ja mus myacputyajø. \p \v 41 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Mitzta'm ji'n mi vya'ṉjajmondyamepø'is, y yatzipøt mi ṉgui'psocutya'm. ¿Jujche tiempo tiene que øtz va'cø mi nømaṉjandyam pasencia hasta que mi ṉgui'psvitu'tamba? Nømin mi ⁿune yø'qui. \p \v 42 Cuando une nømna'ṉ tyome'aju'øc, yatzi'ajcu'is yaj quejcu y yac tzi'potvijtu. Pero Jesusis 'yojnay yatzi'ajcuy y yac tzoc jaya'une, y chi'vitu' jyata. \v 43 Mumu maya'yaju porque Diosis chøc myøja'ṉombø musocuy. \s1 Jesusis chamvøjøtzøjcu que maṉba ca'e \p Mientras nømna'ṉ ñømaya'yaj pø'nis mumu tina'ṉ chøc Jesusis, entonces Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: \p \v 44 ―Jamgøchø'y mø'chøqui mi ndzoco'yomo yøṉø ote maṉbase mi ndzajmatyame; øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, øtz ma'ṉbø tzi'ocuyajtøj pø'nis cyø'omo va'cø yaj ca'tøjø. \p \v 45 Pero Jesusis ñøtundøvø'is ji'na'ṉ cyønøctøyøyaje ti nø chamu, porque Diosis ja yac mijnayaj qui'psocuy va'cø cyønøctøyøyajø. Y na'chaju va'cø 'yocva'cyaj Jesús va'cø cha'maṉvacyajøna'n. \s1 Jutipø más covi'najøpø \p \v 46 Y ñøtuṉdøvø'is nømna'ṉ chamdzamneyaju jutipø ñe'comda'm más maṉba myøja'ṉo'maje. \v 47 Pero Jesusis myujsayaju ti nø qui'psyaj choco'yomda'm, y pyøc tum une y cyot vyingøsi. \v 48 Y ñøjmayaju: \p ―O'ca mi mbøjcøchoṉba yøn une ø nøyiṉgøsi, jetse mi ndø pøjcøchoṉgue'tpa øjtzi. Y o'ca mi ndø pøjcøchoṉba, mi mbøjcøchoṉgue'tpa cø'vejupø'is øjtzi. Porque ni ticøs ji'n aṉgui'mipø pøn mumu mijtzomda'm, jet más myøja'ṉombøte. \s1 Ji'n tø qui'satyame'is, tø øtzcøtoyata'mbøte \p \v 49 Y jicsye'cam Jua'nis ñøjmayu: \p ―Maestro, ista'møjtzi tum pøn nø myacpujtu'is yatzi'ajcuy mi nøyiṉgøsi. Pero øtz nøjandyam je pøn va'cø jana myacputø, porque ji'n tumø'om vit tø øtzji'n. \p \v 50 Pero ñøjmay Jesusis: \p ―Uy mi nøjañdyamu va jyana myacputø, porque o'ca ji'n tø qui'saye, tø cotzoṉba. \s1 Jesusis 'yojnay Jacobo y Juan \p \v 51 Nømna'ṉ tya'n jyama Jesusis va' pyøjcøchoṉ Møjipø'is. Y paqui chocopit cyoqui'psu va'cø myaṉ Jerusalén gumgu'yomo. \v 52 Entonces Jesusis cyø'vejyaj nu'cscuy va'cø vi'na maṉyajø; y jetse ñu'cscuy maṉyaju y tøjcøyaj tum cumgu'yomo Samaria cumgu'is cyo'anjajme'omo; jen maṉbana'ṉ ñu'csyaj jejcuy Jesuscøtoya. \v 53 Pero ja pyøjcøchoṉyaj Jesús, porque nømna'ṉ myaṉ Jerusalén gumgu'yomo. \v 54 Jesusis ñøtundøvø'is Jacobo'is y Jua'nis isyaju que ja pyøjcøchonyaj Jesús, y ñøjayaj Jesús: \p ―Øjchøṉ mi Ngomi, ¿sunbaja mijtzi va'cø ndø va'ctam juctyøc tzajpomo va'cø pyoṉbø'yaj je yatzita'mbø pøn, como Eliasis chøjcuse? \p \v 55 Entonces Jesús quenvitu'u y 'yojnayaj Jacobo y Juan, ñøjmayaju: \p ―Ji'n mi ṉgyønøctøyøtyame jujchepø qui'psocuy vøjø va' mi nø'ijtamø. \v 56 Porque øjtzi mumu Pønis chøn Tyøvø ja mi'nøjtzí va'cø yajyaj pøn, sino mi'nøjtzi va'cø yaj cotzocyajø. \p Y maṉyaj eyapø che' cumgu'yomo. \s1 Sunba'is maṉ pya't Jesús, ti vøj va' chøcø \p \v 57 Como nømna'ṉ myaṉyaj jejta'm tu'nomo, ñøjmay Jesús pø'nis: \p ―Øtz ma mi mba'te jute nø myaṉu. \p \v 58 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―Tziji'is ityaj chatøc, y møji vityajpapø paloma'is ityaj ñø'sa; pero øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø ja it ni jut itpa'møjtzi. \p \v 59 Y Jesusis ñøjmay eyapø: \p ―Ma tø pa'tø. \p Y pø'nis ñøjmay Jesús: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, tzac ndøvø va' ma nip ø janda vi'na'c. \p \v 60 Pero ñøjmay Jesusis: \p ―Tzacø va' ma ñipyaj ca'upø ñe' ca'upø tøvø'is. Y mijtzi mavø y ma tzajmayaj yempe juti jujche 'yaṉgui'mbase Dios. \p \v 61 Jicsye'cti ñøjacye't eyapø'is: \p ―Ma mi mba'te, øjtzø mi Ṉgomi. Pero tzac ndøvø va' ma o'nøndzacyaj ø ndøjcomda'mbø vi'na. \p \v 62 Pero ñøjmay Jesusis: \p ―O'ca aunque iyø yoscho'tzpa y chacpa yoscuy, ji'n vyø'aj yosaṉ. Jetsetique't o'ca aunque iyø maṉdzo'tzpa øtzji'ṉ y jyajmba lo que chajcupø, ji'n vyøj jetsepø va' it Diosis 'yaṉgui'mgucyø'mø. \c 10 \s1 Jesusis cyø'vejyaj setenta ñøtuṉdøvø \p \v 1 Cøjtu'cam jetse, cyøpin ndø Comi'is eyapø setenta ñøtuṉdøvø y cyø'vejyaj metzcuy metzcuy va'cø vi'na maṉyajø mumu cumgu'yomda'm y eyata'mbø itcu'yomo jut maṉbamø nu'c ñe'cø. \v 2 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Como tum cosecha o'ca it vøti cosecha y usyco'ni pøn yosyajpapø; jetse viyuṉsye Diosis yoscuy vøti ijtu y ja it yosyajpapø. Como tiene que va'cø ndø o'nøtyam vø'cosecha va'cø mye'tz más coyosyajpapø; jetse syunba va'cø mi o'nøndyam Dios va'cø cyø'vejyaj más pøn ñe' yoscucøtoya. \v 3 Maṉdamø; øjtzø mi ṉgø'vejtamba ijtumø na'tzcuy. Como peligro va'cø maṉ borrego ijtumø yach copøn; jetseti itque't peligro va'cø mi myaṉdam jutø øtz mi yac maṉdamba. \v 4 Y uy ñømaṉdam ni morral, ni tumingotcuy, ni vaṉgasnaca. Y tu'ṉomo u mi ngøtzø'tyam vøti hora va' mi ⁿyuschi'tam aunque iyø. \v 5 Yempe jutipø tøcmø mi ñdyøjcøtyamba, vi'na'c yuschi'tam yøcse: “Vøj ijtam yøṉø tøjcomo”. \v 6 Y o'ca it pøn jiṉø sunbapø it vøjø, maṉba it vøjø mitzji'nda'm. Pero o'ca ja it vøjpø pøn, mi yuschi'ocuy maṉba vitu' mitzcøsi. \v 7 Tzø'tyam jete mismo tøjcomo, jen cu'jtamø, jen uctamø lo que mi ñchi'tandøjpacsye'ṉomo. Porque yospapø pøn tiene que va'cø cyoyojtøjø. Uy mi ṉgyøjtam tøcmaye. \v 8 Aunque jutipø cumgu'yomo mi ñdyøjcøtyamba y mi mbyøjcøchoṉdandøjpa, cu'jtam tiyøti mi ñchi'tandøjpapø. \v 9 O'ca ityajpa ca'eta'mbø jeni, yac tzoctamø, y nøjmatyamø: “Ya mero maṉba aṉgui'm Dios mijtzomda'm”. \v 10 Pero aunque jutipø cumgu'yomo mi ñdyøjcøtyamba, o'ca ji'n mi mbyøjcøchoṉdandøji, pujtam calle'omo, y nømdamø: \v 11 “Mi ṉgumgupyo'yo ne'cschø'yupø ø ṉgosocøsta'm, ṉgøjastamba ø ṉgoso pyo'yopit. Jete señamete que it mi ṉgojata'm. Pero mustamø que maṉbana'ṉ aṉgui'm Dios mijtzomda'm”. \v 12 Y mitz mi nøjandya'mbøjtzi; cuando Diosis maṉba yaj coja'ajyaje ijtu'is cyoja; jic jama maṉba ñøcøtyaj toya Sodoma cumgu'yomda'mbø'is. Pero jic ja mi mbyøjcøchoṉyajøpø'is más maṉba ñøcøtyaj toya. \p \v 13 ”¡Lástima mijta'm Corazín gumgu'yomda'mbø! ¡Lástima mijta'm Betsaida cumgu'yomda'mbø! O'ca Tiro cumgu'yomo y Sidón gumgu'yomo tzøcyajtøjuna'ṉ milagro'ajcuy como tzøctøjuse mijtzomda'm, desde ya'møcti qui'psvitu'yajumna'ṉ jic cumgu'yomda'mbø'is; y como seña myesyajuna'ṉ tucu tzøcyajupø costal y cyøjajsøyajpana'ṉ vyin cujyamji'n. \v 14 Por tanto Tiro y Sidon cumgu'yomda'mbø'is menos maṉba ñøcøtyaj toya que ji'n mitzta'm jic jama cuando Diosis maṉba cyøme'chaj mumu pøn cyojaji'n. \v 15 Y mijtzi Capernaum gumgu'yomda'mbø'is; mi ṉgomo'tyamba que vøj mi ijtamu como tzajpomse, pero hasta yatzi'ajcu'yomo maṉba mi yac mø'ndandøj cø'yi. \p \v 16 Entonces Jesusis ñøjmayajque't ñøtundøvø: \p ―Mi ṉgyøma'nøtyambapø'is mijtzi, øtz cøma'nøque'tpati'tzi. Ji'n mi syundamepø'is mijtzi, ji'ndi sunque't øjtzi. Y ji'n sunipø'is øjtzi, ji'n syungue't cø'vejupø'is øjtzi. \s1 Setentata'mbø pøn vitu'yaju \p \v 17 Después cuando vitu'yaj je setentata'mbø, casøyaju, ñøjmayaj Jesús: \p ―Øjchøn mi Ṉgomi, hasta yatzi'ajcu'is cøma'nøyajpøjtzi mi nøyiṉgøsi. \p \v 18 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―ⁿIsøjtzi Satanás quejcupø tzajpomo jujchem tum rayu quecpase. \v 19 Øjchøṉ mi ndzi'tamba aṉgui'mguy va'cø mi nde'ngøpajcøtyam tzan y cacve, y va'cø mi yajandyam mumu mi enemigo'is pyømi, y ni ti'is ji'n mus mi nchøjcatyam ni tiyø. \v 20 Pero uy mi ṉgyøcajsøtyamø o'ca yatzi'ajcu'ista'm mi ṉgyøma'nøndyamba mijtzi, sino cøcajsøtyamø o'ca mi nøyinda'm jachø'yupøte tzajpomo. \s1 Jesús casøyu \p \v 21 Jicø misma hora Masanbø Espiritu Santo'is yaj casøcomø'n Jesús; Jesús nømu: \p ―Øjtze mi vøṉgotzøcpa, Jatay, mijtzi Cyomipø tzajpis y nasis. Porque ṉgøvø'n mijtzi yøcseta'mbø tiyø va'cø jana cyønøctøyøyaj musoyajpapø'is y cyønøctøyøyajpapø'is; y che'tambø unese ji'n myusoyajepø, jet mi ⁿyaj cønøctøyøyaju. Vøj jetse, Jatay, porque jetse mi syunu. \p \v 22 ”Ø ṉgø'omo cyot ø Janda'is mumu tiyø. Ni i'is ji'n comus øjtzi øtz Diosis chøṉ 'Yune, sino ø Janda'is comuspøjtzi. Y ni i'is ji'n cyomus ø Janda sino øtz je'is 'Yune chøṉø, øtz ṉgomuspøjtzi. Solamente i su'nbø ⁿyaj comusø, je'is cyømusque'tpati ø Janda. \p \v 23 Entonces Jesús que'naj vitu'u va'cø 'ya'myaj ñøtuṉdøvø, y jejti ñøjmayaju jana myan eyata'mbø'is: \p ―Contentoco'nipøte ispapø'is ti ndzøcpøjtzi como mi istambase mijtzi. \v 24 Porque mi nøjandya'mbøjtzi; vøti tza'maṉvajcoyajpapø'is y møja'ṉ aṉgui'myajpapø'is sununa'n isyajø lo que nø mi istamupø mijtzi, pero ja isyajø. Y nømna'ṉ sun myañajø mitz nø mi mandamupø, pero ja myañajø. \s1 Ti chøc vøjpø Samaria cumgupyø'nis \p \v 25 Tum aṉma'yopyapø Moisesis 'yaṉgui'mgupit te'nchu'ṉu va' 'yaṉgøva'quis Jesús y ñøjmayu: \p ―Maestro, ¿ti vøjø va' ndzøcø va'cø nø'it øjtzi ji'n yajepø quenguy? \p \v 26 Jesusis ñøjmayu: \p ―¿Tiyø jachø'yupø Moisesis 'yaṉgui'mgu'yomo? ¿Jujche mi ndu'nba? \p \v 27 Je'tis 'yaṉdzoṉu Jesús ñøjmayu: \p ―Sunø mi Ṉgomi Dios mi ndumø tzocoy, y mi ndumø anima, y mumu mi mbømipit, y mumu mi ṉgui'psocupit; y sunø mi ndøvø como mi sunbase mi ⁿvin. \p \v 28 Jesusis ñøjmayu: \p ―Vøj mi 'yaṉdzo'ṉoyu. Jetse tzøcø, y mi ṉgyenba. \p \v 29 Pero pø'nis nømna'ṉ sun cyot vyin vøjø y ñøjmay Jesús: \p ―¿Iyø ø ndøvø? \p \v 30 Jesusis 'yaṉdzoṉu ñøjmayu: \p ―Tum pøn tzu'ṉ Jerusalén gumgu'yomo y nømna'ṉ myaṉ tu'ṉomo va' myø'n Jericó cumgu'yomo. Ñucyaj nu'myajpapø'is, yac tzacyaj tyucu, y chaṉjetjetvøyaju y maṉyaju, tzaṉdu'yupø chacyaju. \v 31 De repente nømna'ṉ myø'n tum Israel pane jicø tu'ṉomo, y jen pya't tzaṉdu'tyøjupø, pero tu'ṉu saya'om cyøjtayu. \v 32 Jetsetique't tum levita pøn yospapø masandøjcomo nu'que't tome jicø lugar y isu, y jendi cyøjtacye'tu tu'ṉu saya'omo. \v 33 Pero tum Samaria cumgupyøn jendina'ṉ nø vyitque'tu mismo tu'ṉomo, y nu'c tome yajupø pøngø'mø, y isu, y tyoya'nøyu. \v 34 Y nu'c je'tecø'mø y vyajtay yaje, y cho'yøjay yaje aceiteji'ṉ y vinuji'ṉ, y yac po'cs ñe' cyopøn y ñømaṉ cojejcu'yomo y jen cuendatzøjcu. \v 35 Jyo'pit nømna'ṉ chu'ṉu'øc, ñøput metzcuy tumin nøjayajpapø denario y chi' vø'tøc y ñøjmayu: “Tø cuidatzøjcay yajupø, y mumu lo que tiyø gasto jujche putpa, cuando vitu'que'tpøjtzi, jeni mi ṉgoyojpøjtzi”. \v 36 Entonces Jesusis ñøjay aṉma'yopapø Moisesis 'yaṉgi'mgupit: \p ―¿Mitz ti mi ndzamba? ¿Jutipø yøṉø tu'caṉbøn ñø'oy como yajupø pø'nis tyøvøse cuando oy yacsutzøcyaj nu'mba pø'nis? \p \v 37 Y aṉma'yopa pø'nis ñøjmayu: \p ―Jicø tyo'ya'ṉøyupø'is ñø'oy como tyøvøse. \p Entonces Jesusis ñøjmayu: \p ―Mavø, y jetseti mitz ma tzøjque'ta. \s1 Jesús tøjcøy Marta'is tyøjcomo Maria'is tyøjcomo \p \v 38 Entonces cuando nømna'ṉ vyityaj Jesús, tøjcøyaj tum che'pø cumgu'yomo. Y tum yomo ñøyipø'is Marta, je'is tyøjcom yac tøjcøy Jesús. \v 39 Y jena'ṉ itque'tu Marta'is tyøvø ñøyipø'is María; y jet po'csu Jesusis cyosocø'mø y cyøma'nøjapyana'ṉ 'yote. \v 40 Pero Marta nømna'ṉ yosu afligido, y por eso tyo'møy Jesús y ñøjmayu: \p ―¿Ji'nde nø mi ndzøjcayupø cuenda que ø ndøvø'is tzajcøjtzi y ø ndumgø'y nø yac yosu? Nøjmayø va'cø cotzova. \p \v 41 Pero Jesusis ñøjmay: \p ―Marta, Marta; mitz afligido mi ⁿijtu, y je'csetejpa mi ndzøcpa vøtipø yoscuy. \v 42 Pero tumbø titi vøj ndø tzøcø. Y Maria'is más vøjpø ti syunu; y ji'n ma yac jøcøjatyøji tiyø nø syunu. \c 11 \s1 Jesusis 'yaṉmayu jujchem va' ndø o'nøtyam Dios \p \v 1 Entonces jicsye'øc Jesusis nømna'ṉ 'yo'nøy Dios tum lugajromo, y cuando 'yo'nø'aṉjeju, tum ñøtuṉdøvø'is ñøjmayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, tø aṉmatyam va' o'nøtyam Dios, jujche Jua'nis 'yaṉmayuse ñe' ñøtuṉdøvø va'cø 'yo'nøyaj Dios. \p \v 2 Entonces Jesusis ñøjmayaju: \p ―Cuando mi o'nøndyamba Dios, nømø: \q1 Øjtzø mi Janda tzajpom mi ⁿijtupø'is, \q1 Yaj cønatzøjatyøj mi nøyi. \q1 Minø y mi aṉgui'moya. \q1 Yac tzøctøj mi sunbase nascøsi, como tzøctøjpase tzajpomo. \q1 \v 3 Tø tzi'tam ndøvø ø jamaṉgøtcuy tumdum jama. \q1 \v 4 Y tø yaj cotocojatyam ø ṉgojata'm, porque øtz yaj cøtocojatyaṉque'tpati'tzi ti tzøjcatya'mbøjtzi aunque i'is. \q1 Uy tø yaj quectam cojapa'tcu'yomo cuando tzøjquistandøjpøjtzi, pero tø cotzoṉdamø va'cø jana ndzøctam lo que ji'n vyøjpø. \p \v 5 Y Jesusis ñøjayajque'tuti: \p ―Supongamos it mi amigo, y mi ñu'cpa je'is tyøcmø cuc tzu'omo y nøjambya mijtzi: “Amigo, tø cactzi' ndøvø tu'cay pan. \v 6 Porque nu'c ø ndøcmø tum amigo nø cyøjtupø, y ja it ni tiyø va' ø ndzi'ø”. \v 7 Y tøjcom ijtupø'is 'yaṉdzoṉba y nømba: “Uy tø jorvatzøqui, porque aṉdyuṉ aṉgoju'am, y ø une'nda'm øṉyaju'am øtzji'ṉ. Ji'n ø mus te'ñchu'ṉ va' mi ndzi'ø”. \p \v 8 Jicsye'c Jesús nømu: \p ―Pero mi nøjambyøjtzi; aunque por ser amigo ancø ji'ṉ te'nchu'ṉi va'cø mi nchi'ø; pero por tanto mi ⁿjorvatzocpa ancø, por eso maṉba ṉgyøte'nchuṉ tøjcom ijtupø pø'nis va'cø mi nchi' mumu lo que ti nø mi sunu. \v 9 Por eso mi nøjandyaṉque'tpøjtzi: Va'ctamø; y mi nchi'tandøjpa. Me'tztamø, y mi mba'jtambati. Cocstamø; y mi 'yaṉdzoṉdandøjpa. \v 10 Porque mumu vya'cpapø'is pyøjcøchoṉba ti nø vya'cu; y mye'tzpapø'is pya'tpa ti nø mye'tzu y cyocspapø'is andyuṉ, aṉdzoṉyajtøjpa. \v 11 Seguro que ja it ni jutipø pøn mijtzomda'm chi'papø'is 'yune tza' o'ca vya'cpa pan. Ni i ja it chi'papø'is 'yune tzan o'ca vya'cpa coque. \v 12 Y ni i ja it chi'papø'is 'yune cacve o'ca vya'cpa poca. \v 13 Aunque mitzta'm mi yaṉdzita'mbøte, pero mi ndzi'tamba mi ⁿune vøjpø tiyø. Entonces más seguro tzajpombø ndø Janda'is maṉba mi ñchi'tam Masanbø Espiritu Santo o'ca mi ⁿva'ctamba ñe'jcøsi. \s1 Cyøtza'møyaj Jesús que nø yosu yatzi'ajcu'is pyømiji'ṉ \p \v 14 Jesusis nømna'ṉ myacput yatzi'ajcuy yac uma'ajpa'is pøn. Cuando put yatzi'ajcuy, umapø pøn onu, y ñømaya'yaj pø'nis. \v 15 Pero veneta'mbø nømyaju: \p ―Covi'najøpø yatzi'ajcuy ñøyipø'is Beelzebú, je'is cyotzoṉba Jesús va'cø myacput yatzi'ajcuy tøvø. \p \v 16 Eyata'mbø'is sununa'ṉ yaj quecyaj Jesús 'yotecøsi, y por eso ñøjmayaju va'cø yaj quej cotza'mocuy tzajpombø. \v 17 Pero Jesusis myusu jujche nø qui'psyaju y ñøjmayaju: \p ―O'ca aṉgui'mbapø'is pyøn quipyajpa ñe'comda'm, tocopya 'yaṉgui'mguy, y o'ca familia quiptocoyajpa ñe'comda'm, yajpa fyamilia'ajcuy. \v 18 Jetseti o'ca Satanasis ñøquijpa vyin, maṉba yaj 'yaṉgui'mguy. Jetse mi nøjandya'mbøjtzi porque mitz ñømdamba que Beelzebu'is ñøyicøsi nø'mø nømbut yatzi'ajcuy. \v 19 Pero o'ca øtz macputyajpa yatzi'ajcutya'm Beelzebuji'ṉ, ¿será que jetji'ṉ mi ndøvø'is myacputyajque'tpa? Por eso ji'n mus mi ndø queyaṉ ṉgøtza'møyø, porque mismo mi nønduṉdøvø'is jetseti chøcyajque'tpa. \v 20 Pero o'ca Diosis cyø'ji'ṉ nømbutyajpa øtz yatzi'ajcuy, entonces viyuṉsye Diosis mi yac istamba 'yaṉgui'mguy. \p \v 21 ”Cuando pømi'øyupø y tø'ṉgu'yøyupø pø'nis cuidatzøcpa tyøc, vøj ñø'itpa ti ñø'ijtu. \v 22 Pero cuando minba más pømi'øyupø pøn que ji'n ñe'cø, minbapø'is cyønu'capya vø'tøc y yac tzu'ṉapya mumu tø'ṉguy maṉbapøpi'jna'ṉ cyoquip vyin, y vye'nbø'japya ti pya'tay tyøjcomo. \p \v 23 ”Aunque jujchepø pøn o'ca ji'ndyet øtzji'ṉbø, qui'sapyøjtzi. Y ji'n yosepø øtzji'ṉ va'cø yac tu'myaj pøn øtzcø'mø, je'is yø'qui jeni yac potyocoyajpa. \s1 Jujche tucpa o'ca yatzi'ajcuy putpa pø'nomo y jøsi'jcam tøjcøcye'tpa \p \v 24 ”Cuando yatzi'ajcuy putpa pø'nomo, vitpa tøtzø nasomo, mye'tzpa jut ma sapøqui, y o'ca ji'n pya'te, nømba: “Maṉba vitu' mismo pø'nomo ju'tø pujtumø como si fuera ø ndøjcomo”. \v 25 Cuando nu'cpa, pya'tpa tøc cøpejtupø y vøjøtzøjcupø. \v 26 Jicsye'jcam yatzi'ajcuy maṉba y mye'tzpa eyapø cu'yay yatzi'ajcuy más yatzita'mbø que ji'n ñe'cø y ityajpa mismo je pø'nomdique't; y jetse je pøn más peor tucpa que ji'n vi'nase. \s1 I contento'ajpa viyunsye \p \v 27 Cuando Jesusis nømna'ṉ cham yøcseta'mbø tiyø, vej tum yomo vøti pø'nomo, nømu: \p ―¡Contento mi ⁿyac pø'najupø'is y mi ñchi'upø'is tzu'tzi! \p \v 28 Pero Jesusis ñøjmayu: \p ―¡Viyuṉete, pero más contento myañajpapø'is Diosis 'yote y cyøjamyajpapø'is ti nø chamu! \s1 Pø'nis vyacyajpa seña \p \v 29 Y tu'mgomø'ñaj vøti pøn, y Jesusis ñømdzo'tzayaju: \p ―Yøti ityajupø pøn yatzico'nita'm; vya'cyajpa seña va'cø isyajø. Pero ji'n ma yac isyajtøji ni jutipø seña, sino lo que jujche tza'maṉvajcopyapø Jonás tujcuse, jet señamete. \v 30 Como jujche Jonás oyuse tyuqui, jet señamete Nínive cumguy pøngøtoyata'm. Jetsetique't øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, otz ma'ṉbø sena'aje yøti ityajupø pøngøtoya. \v 31 Jic jama cuando Diosis maṉba cyøme'chaj mumu pøn cyojapit, jic aṉgui'mbapø yomo minupø sujromo va'cø tyu'n ya'møcpø aṉgui'mba Salomón, je yomo maṉba te'ñaj yøti ityajupø pønji'ṉ Diosis vyi'naṉdøjqui, y je yomo'is maṉba yaj queje que más ityaj cyoja yøti ityajupø pø'nis ñe' que menos je'is ñe'. Porque je yomo más ya'ipø nasom tzu'ṉu y minu va'cø cyøma'nøjay Salomo'nis qui'psocuy; y yø'c it øjtzi más qui'psocu'yøyupø que menos Salomón, y ji'n ø cøma'nøyajøjtzi. \v 32 Y jetsetique't jic cøme'tzocuy jama'omo, Nínive cumgu'yomda'mbø pøn maṉba te'ñaj yøti ityajupø pønji'ṉ Diosis vyi'naṉdøjqui. Y Nínive cumgu'yomda'mbø'is maṉba yaj quejyaje que más ityaj yøti ityajupø pø'nis cyoja que menos je Nínive cumgu'yomda'mbø'is ñe'. Porque Nínive cumgupyø'nis qui'psvitu'yaju cuando Jonasis cha'maṉvajcayaj Diosis 'yote, y yø'c it øjtzi más myøja'ṉombø tza'maṉvajcopyapø chøṉø que ji'n Jonás; y yøti ityajupø pø'nis ji'nø cøma'nøyajøjtzi. \s1 Ndø vindøm sø'ṉba como no'ase \p \v 33 ”Nø'a va'cø ndø ja'mbøyi, ji'n ndø cøvø'ni, ni jin ndø cømucsøy tzicapit; sino ndø cotpa candedero'omo va'cø syø'ṉø, va'cø isyaj sø'ngø tøjcøyajpapø'is. \v 34 Ndø vindøm por cuenta ndø coṉña'is ño'a. Cuando mi vindøm sø'ṉba vøjø, muspa mi vindø, pero cuando ji'n syø'ṉ mi vindøm, también mi ṉgoṉña pi'tzø'om ijtu. \v 35 Tzøjcay cuenda mi ⁿvin mi ndzocoy va'c mi nø'it vøjpø qui'psocuy jujchem sø'ṉgø'om tø ijtuse, que va' jyana mi it pi'tzø'ajcu'yomse. \v 36 Y jetsemete o'ca mumu mi ṉgoṉña sø'ṉgø'omo ijtu, ji'n it pi'tzø'ajcu'yomo, mumu sø'ṉba jujche tum no'ase suñi mi syø'ṉapya. \s1 Jesusis cyøtza'møyaj fariseota'm y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mguji'ṉ \p \v 37 Cuando Jesús o'naṉjeju, tum fariseo pø'nis ñøjay Jesús va' cyu't jetji'ṉ. Y Jesús tøjcøy tyøjcomo y po'cs myesyacø'mø. \v 38 Y fariseo'is ñømaya'yaju va' is que Jesús ja cyø'che' va'ṉjamocuycøtoya antes que va'cø ma cyu'tø. \v 39 Entonces ndø Comi'is ñøjayu: \p ―Mitzta'm fariseo'is mitz mi ngøtze'tamba mi mbaso y mi mblato vingøsi, pero jojmo mi ndzoco'yomo tas nu'mguy, tas yatzitzoco'yajcuy. \v 40 ¡Mi ⁿjyovinda'mbøte! Tzøctam cuenda que chøjcupø'is vingøspø, mismo je'is chøc jojmopø. \v 41 Pero sajtzi'tam pobre vene mi nø'ijtu'cse'ṉomo, y jetse mumu tiyø maṉba it cøvajcupø mitzcøtoya. \p \v 42 ”Pero lástima mijtzi fariseo'ista'm; maṉba mi ndyoya'istame. Porque o'ca mi nø'ijtam majcay mi'tzi yerba buena, tum mi'tzi mi ndzi'tamba pane por cuenda como si fuera Dios nø mi ndzi'upø. Jetseti mi ndzi'tamba vene mi nø'ijtupø ruta y mumu ta'nø. Aunque mi ndzøctamba jetse, ji'n mi ndzøctam cuenda lo que mi ndzøcpa o'ca vøjø, ji'n vyøjø; y ji'n mi sundam Dios. Vøjø va'cø mi ndzi'tam pane vene vene mi nø'ijtupø, pero va'cø jana jajmbø' eyata'mbø tiyø va'cø mi ndzøctamø. \p \v 43 ”¡Lástima mijta'm fariseo'ista'm; maṉba mi istam toya! Porque sundamba mijtzi va'cø mi mbyo'cstam covi'najø po'cscu'yomo conocscuy tøjcomo, y va'cø mi ñchi'tandøj dyus plaza'omo. \p \v 44 ”¡Lástima mijta'm mi 'yaṉma'yoñdyambapø'is aṉgui'mgupit, y fariseo'is, mi aṉgøma'cøtyambapø'is; maṉba mi istam toya! Porque como tum nijpoñømbamø ji'n quejepø, y jen vijnømba vingøsi, y ji'n myusyaje o'ca ñijpoñøm jojmo; jetseti mijta'm ji'n quejtaṉgue'te o'ca yandzita'm mi ndzoco'yomda'm. \p \v 45 Entonces 'yaṉdzoṉ tum aṉma'yopapø'is aṉgui'mgupit ñøjmay Jesús: \p ―Maestro, cuando mi ñømba jetse, mi ndø qui'satyaṉque'tpa øjtzi. \p \v 46 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―¡Lástima mijta'm 'yaṉma'yoñdyambapø'is aṉgui'mgupit; maṉba mi istaṉgue't toya! Jujche pø'nis o'ca cyotyajpa pyøndøvøcøsi tzømi ji'n tø jø'nipø y ñe' ji'n sunipø cyøpi'cøyajø, jetse mitz ngojtamba vøti aṉgui'mguy eyapøcøsi, pero ni mitz ji'n mi ⁿyaj copujtam lo que jujche mi aṉgui'mdambase. \p \v 47 ”¡Lástima mijta'm; manba mi istam toya! Mi ṉgøyostamba oyumø nipyajtøji tza'maṉvajcoyajpapø pøn, oyupø yaj ca'yaj mi janda tzu'ṉgu'ista'm. \v 48 Viyuṉsye jetse mi yaj quejtamba que mi vø'møndyamba ti chøcyaju mi janda tzuṉgu'is, porque je'is yaj ca'yaju tza'maṉvajcoyajpapø, y mitz mi ṉgøyostamba oyumø nipyajtøji. \p \v 49 ”Ne'camete nøm Dios qui'psocupit: “Ngø'vejyajpøjtzi tza'maṉvajcopyapø y apostoles. Vene maṉba yaj ca'yaje y vene maṉba yacsutzøcyaje”. \v 50 Por eso yøti ityajupø pøn maṉba toya'isyaje yaj ca'yaju aṉcø mumu tza'maṉvajcoyajpapø yaj ca'yajtøjupø desde que tzo'tz nasacopac. \v 51 Vi'na yaj ca'tøj Abel, y último yaj ca'tøj Zacarías masandøc aṉdyuṉgø'mø tome altarcø'mø, y vøti eyata'mbø yaj ca'yajtøju. Jetcøtoya Diosis maṉba yaj coja'ajyaj yøti ityajupø pøn porque jø'tu desde ya'møcsye'ṉomo je'is ñø'pin. \p \v 52 ”¡Lástima mijta'm mi 'yaṉma'yoñdyambapø'is aṉgui'mguji'ṉ! Maṉba mi istam toya. Porque muspana'ṉ mi aṉmandyam vøjpø aṉma'yocuy, pero ni mi ne'c ji'n mi aṉmandyame, ni ji'n mi yac aṉmandyam sunbapø aṉmayajø. \p \v 53 Cuando tzu'ṉ Jesús jicø tøjcomo, 'yaṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mguji'ṉ y fariseo'sta'm pømina'ṉ ñø'onguiptzo'chaj Jesús, y nømna'ṉ 'yocva'cyaju va' cham mumu tiyø. \v 54 Velta mye'chajpana'ṉ a ver jujche muspa yac ondocoyajø 'yoteji'ṉ va'cø mus cyøtza'møyajø. \c 12 \s1 Como levadura ji'n quej jujche yaj qui'mba paṉ, jetse fariseo ji'n queje o'ca yatzita'm \p \v 1 Mientras jetse tujcu, oy tu'myaj vøti pøn ji'n musicsye'ṉom ndø mayø, hasta que na cøte'nøyajtøju. Y Jesusis vi'na ñømdzo'tzayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Tzøctam cuenda fariseo'sta'm 'yaṉma'yocuy; porque como yac poṉoṉbapø'is pan ji'n cyeje, jetse ji'n queje 'yaṉma'yocuy que aṉgøma'cø'oyajpapøtite. \v 2 Porque como mumu tiyø cøvø'nupø eya jama maṉba mustøji; jetse maṉba musayajtøj qui'psocuy jujche yatzita'm. \v 3 Así es que mumu ti mi nu'mdzamba pi'tzø'omo, sø'ṉgø'om maṉba mandøji. Lo que mi nu'mgø'o'nøyupø cyojicø'mø tøjcomo, maṉba vejpøtøj tøjcøsi va'cø myandøj aunque juti ya'isye'ṉomo. \s1 Jesusis chamu jutipø va'cø ndø na'ndzø \p \v 4 ”Pero øtz mi nøjandya'mbøjtzi, øjtzø mi ndøvøta'm: uy ña'tztam yaj ca'papø'is ndø coṉña; y tø yaj ca'tøju'cam, ni ti más ji'n mus tø tzøjcatyamø. \v 5 Pero ma'ṉbø mi ndzajmatyame i va'cø mi na'tztamø: Na'tztam muspapø'is mi ṉgyojtam yatzi'ajcu'yomo mi ⁿyaj ca'ujcam. Jet mi ndzamvøjøtzøjcatya'mbøjtzi, jet vøj va'cø mi na'tztamø. \p \v 6 ”Ndø ⁿma'ajpa mosay che'pø paloma metza pesocøsi. Pero aunque ji'n vyaletzøc más, ni tumø je paloma ji'n jyajmbø' Diosis. \v 7 Y mijtzi hasta mi vañdya'm mi ṉgopajcøsta'mbø mumu mayecøspøte. Por eso uy mi ña'tztamu, porque más mi yamdamba que ji'n vøti che'pø paloma. \s1 Hay que va' ndø cotzam Jesús ndø pøndøvøcøsi \p \v 8 ”Øtz mi ⁿnøjandyambøjtzi: o'ca aunque i'is chamba pø'nis vyi'naṉdøjquita'm que va'ṉjamba øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø; entonces øtz ma'nbø ndzamgue't Diosis 'yaṉgelesis vyi'naṉdøjquita'm que jic pøn øjtzene. \v 9 Pero o'ca aunque i'is chamba pø'nis vyi'nandøjquita'm que ji'nø va'ṉjam øjtzi, entonces øtz ma'ṉbø ndzamgue't Diosis 'yangelesis vyi'naṉdøjquita'm que jic pøn ji'ndyet ø ne'. \p \v 10 ”O'ca aunque i'is tze'mba øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, Diosis manba yaj cotocoye. Pero oca aunque i'is cyø'o'nøpya Masanbø Espiritu Santo, ji'nam ma yaj cotocoy Diosis. \p \v 11 ”Cuando mi ñømaṉdandøjpa pø'nista'm cyonocscuy tøjcomo, o sea aunque jutipø aṉgui'mba'is vyi'nomo va'cø mi ṉgyøtza'møtyandøjø; uy 'yuṉgui'ajtame jujche maṉba mi aṉdzo'ṉotyame o ti maṉba mi ndzamdame. \v 12 Porque je misma hora Masanbø Espiritu Santo'is maṉba mi ⁿyac mustame jujche vøj va'cø mi ndzamdamø. \s1 Peligroco'ni va' tø ricu'ajø \p \v 13 Entonces tum pøn vøti pø'nomo nømu: \p ―Maestro, nøjmay ø ndøvø va'cø ve'ndzi'ø ø erejenciata'm. \p \v 14 Y Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Tzambøn, ja ni i'is tzi' øjtzi a'ṉgui'mguy va'cø ve'nbø' jetsepø mijtzomo. \p \v 15 Y Jesusis ñøjmayaj mumu pøn: \p ―A'mdamø y tzøjcatyam cuenda jana mi aṉsundam aunque tiyø va'cø mi nø'indø. Porque va'cø ndø nø'it aunque tiyø vøti, ji'ndyet jej ndø quenguy. \p \v 16 Entonces Jesús aṉma'yoyu historiaji'ṉ, nømu: \p ―Ijtuna'ṉ tum ricupø pøn, y tumgo ame más vøti tø'maju yosaṉ. \v 17 Y pø'nis qui'pspana'ṉ choco'yomo y nømu: “¿Tiyø ø ndzøcpa? Ja it jut ngotpa ø ṉgosecha”. \v 18 Entonces nømu: “Yøcse ma'ṉbø ndzøqui. Ma'ṉbø yaj ø ndroja y ma'ṉbø más møja ndzøqui. Y jen ma'ṉbø ṉgojtaṉne'c mumu ø ṉgosecha y mumu lo que nø'ijtupø øjtzi. \v 19 Yøcse ma'ṉba ṉgui'ps ø ndzocø'yomo: Yøti nø'it øtz vøti mumu tiyø aṉne'cupø para vøti amecøtoya. Ma'ṉbø sapøqui, ma'ṉbø cu'ti, ma'nbø uqui, ma'ṉbø casøyi”. \v 20 Pero ñøjay Diosis: “ⁿJyovi mijtzi. Yøṉ tzu'cøsi maṉba mi ⁿyajandyøj mi ṉguenguy, y mi aṉne'ṉgupø aunque tiyø, eyapøcøtoya maṉba tzø'y”. \v 21 Jetse tucpa pøn aṉne'cupø'is aunque tiyø para vyingøtoya, y ja it ricu'ajcuy Diosis vyi'naṉdøjqui. \s1 Diosis cyoquenba vya'njambapø'is \p \v 22 Y Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø: \p ―Jetcøtoya mi nøjañdya'mbøjtzi: U mi nømaya'tam ti maṉba mi ṉgu'jtame, jujche maṉba mi ijtame; ni u mi nømaya'tam jujche maṉba mi nducu'øtyam mi ⁿvin. \v 23 Porque ndø quenguy valetzøcpa mas que ndø cu'tcuy; y ndø coṉña mas valetzøcpa que ndø tucu. \v 24 Tzøjcatyam cuenda palomata'm, que ji'n ñipyaje ni ji'n piṉyaje, ni ti ja ñø'it 'yaṉne'cupø; ni troja ja ñø'ityajø; y Diosis pyø'nøyajpa. Pero mijtzi más vøti mi ⁿyac yamdamba que ji'n palomata'm. \v 25 ¿Será que it mijtzomda'm muspapø ye'ṉaṉøy medio metro maya'pa aṉcø? Pues ji'n mus ndø tzøc jetse. \v 26 Entonces o'ca ni ti ji'n mus mi yac tzøctam maya'cu'is, ¿ti'ajcuy mi myaya'ndamba aunque ticøsi? \p \v 27 ”Tzøctam cuenda jøyø, jujche tzocyajpa. Ji'n yosyaje, ni ji'n pi'tyaje, pero mi nøjandya'mbøjtzi que ni møja'ṉ aṉgui'mba Salomón vøjpø itcu'yomo ja o mescøyoje va'cø chi'ṉø como tum jøyø chi'ṉbase. \v 28 Jetse Diosis suñi yaj quenba ta'nø tza'ma'omo, aunque ta'nø yøti ijtu y jomi ndø cotpa juctyøjcomo. Pero más seguro Diosis maṉba mi yac mescøyojtam mijta'm; mijtzi mi mbyønda'm usypøtite mi va'ṉjajmoṉgutya'm. \v 29 Por eso u mi ñømdamu: ¿Ti maṉba ndø cu'jtame, ti manba ndø ⁿuctame? U mi uṉgui'ajtamu jetse. \v 30 Porque mumu jetseta'mbø tiyø qui'psme'chajpa mumu nascøsta'mbø pø'nis. Pero ndø Janda Diosis nømdi myusu que jetseta'mbø tiyø mi sundamba. \v 31 Mejor me'tztamø va'cø 'yaṉgui'm Dios mi ndzoco'yomda'm, entonces Diosis maṉba mi ñchi'aṉøtyam aunque ti'is mi nchøjcatyamba falta. \s1 Vøjø va' tø ricu'aj Diosmø \p \v 32 ”U mi ña'tztamu, usy mi ndu'mdambapø'is, como borregose ø mi ṉgoquengutya'm. Porque it mi Janda Diosis gyusto va'cø mi 'yaṉgui'mdamø y va'cø mi ṉgyoquendamø. \v 33 Por eso ma'ajtam mi nø'ijtamupø y sajtzi'tam pobreta'mbø. Jetse maṉba mi nø'ijtam como si fuera tumingotcuy ji'n pyeca'ajepø, maṉba mi nø'ijtam vøjta'mbø tiyø aṉne'cupø tzajpomo, ji'n myaṉba yajepø, ji'n ñu'quimø nu'mbapø; ni pønbø'nis ji'n yac yø'imø ni tiyø. \v 34 Porque jut ijtumø mi riṉgu'ajcuy, jen sunba mi indø. \s1 Hay que va' tø it jajmecøsi \p \v 35 ”Como tum pøn vajtupø cintura, no'a ja'pøyupø it listo, jetse mitz ijtaṉgue't listo. \v 36 Ijtam mijtzi como jujche muchacho nø jyo'cyaju'is cyomi, o'ca oy cyomi co'tøjcajcu'yomo y maṉba vitu'i. Y mientras muchacho tzø'yaj cyomi'is tyøjcomo y tiene que va'cø jyo'cyaj cyomi hasta ti hora nu'cpa, va'cø jø'nø jø'nøti aṉvajcay aṉdyuṉ cyomicøtoya cuando minba y yuschi'pa. \v 37 Contento maṉba ityaj jic muchacho o'ca tzu'queñaju nø jyo'cyaju cuando minba cyomi, y jetse pya'tyajpa cyomi'is nø jyo'cyajupø. Viyunsye mi nøjambya que mismo vø'tøjquis maṉba chøc cu'tcuy y maṉba yac po'csyaj muchacho mesyacø'mø, y maṉba chi'yaj cu'tcuy. \v 38 O'ca nu'cpa paṉguctzu, sino a las tres, ti hora nu'cpa; o'ca pya'tpa muchacho nø jyo'cyajupø, entonces contento maṉba ityaj jicø muchacho. \v 39 Yøṉø mustamø: o'ca myuspana'ṉ vøtøjquis tiyø ora minbana'ṉ nu'mbapø, viyuṉsye jyo'cpana'ṉ, y ji'na'ṉ chaque va' yac tøjcøy tyøjcomo va' ñu'mø. \v 40 Jetseti mitzta'mgue't ijtamø jajmecøsi. Porque je hora mi ṉgomo'pya que ji'n ma nu'qui, jicsye'c ma'ṉbø nu'c øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \s1 Ji'n vyøjpø chøsi \p \v 41 Entonces ñøjay Pedro'is Jesús: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿para icøtoya nø mi ndzam yøn aṉma'yocuy; para na's øtzcøtoyata'm, o si no para numu pøngøtoya? \p \v 42 Ñøjmay Pedro ndø Comi'is: \p ―Mi ne'c mi muspa jutipøt vøjpø y jutipøt qui'psocu'yøyupø chøsi lo que jutipø cyomi'is maṉba cyot va'cø 'yaṉgui'myaj eyapø coyosyajpapø, y va'cø myujcayaj jyamacøtcuy cuando nu'cpa hora. \v 43 Contento maṉba it je chøsi o'ca minba cyomi y pyatpa nø chøjcupø jujche aṉgui'muse. \v 44 Viyuṉsye mi nøjmambya: jicø chøsi cyotpa cyomi'is va' yaṉgui'moy mumu ticøsi lo que ñø'ijtupø. \v 45 Pero supongamos jicø chøsi nømba choco'yomo: “Maṉbatøc ya'e ø ṉgomi, ji'ndøc ma mini”, y chaṉdzo'chajpa cyoyospa tøvø, y chaṉdzo'chajpa coyomo, y cu'tpa y ucpa y no'tpa. \v 46 Pero je jama ji'n nø ni'aṉjajmu'øc o'ca ma mini, y nu'cpa je jama je chøsi'is cyomi, y nu'cpa je hora ji'n nø myusu'øc o'ca ma nu'qui. Y vøti maṉba cyastigatzøc cyomi'is y maṉba tumø cot ji'n vyøjpø chøsiji'ṉda'm. \p \v 47 ”Y o'ca chøsi'is myusu jujche nø syun cyomi'is y ja 'yalistatzøcø, y ja chøc cyomi'is syunuse, jic maṉba nacstøj vøtinac. \v 48 Pero o'ca chøsi'is ja myusø ti nø syun cyomi'is, aunque chøcø ji'n syunise y por eso maṉbana'ṉ nacstøji; jet usyti manba nacstøji, porque ja myusø ti nø syunu. Porque chi'upø vøti, jet maṉba sujnatyøji va'cø chi'vitu' vøti. Y chamdzajcupø pøngøs vøti, jetcøsi maṉba vya'cvitu'yaj más vøti. \s1 Para Jesuscøtoya itpa quipcuy \p \v 49 ”Øtz mi'nøjtzi va'cø nøndzo'tz quipcuy nascøsi como si fuera juctyøc ndø ja'mbø'pase. Y vøjna'ṉ o'ca ja'pøtyøju'am; jetse nø sungomø'nu. \v 50 Øtz tiene que va' nøcøj toya vøti, y vøti maya'pøjtzi ø ndzoco'yomo hasta que cøtpa. \v 51 ¿Será que mi ngui'pstamba que mi'nøjtzi va'cø yac vøṉneñøm nascøsi? Nø'mbøjtzi que ji'nda, sino øtz maṉba yac it quipcuy nascøsi. \v 52 Desde yøti o'ca it mosay tumbø tøjcomo, maṉba quipyaje. Tu'capyø'is maṉba ñøquipyaj metzcuy, y metzcupyø'is maṉba ñøquipyaj tu'cay. \v 53 Jyata'is maṉba ñøquipyaj 'yune, y 'yune'is maṉba ñøquipyaj jyata. Myama'is maṉba ñøquipyaj yomopø 'yune, y yomopø 'yune'is maṉba nøquipyaj myama. Saque mama'is maṉba ñøquipyaj syaque, y syaque'is maṉba ñøquipyaj syaquemama. \s1 Jic tiempo'omo maṉba it seña \p \v 54 También ñøjmayaj vøti pøn: \p ―Cuando mi istamba o'na nø pyujtupø jama tø'pcucyøsi, mi ñømdamba: “Maṉba min tuj”, y jetseti tucnømba. \v 55 Y cuando popya jamsava, mi ñømdamba: “Maṉba nutznømi”, y jetse tucnømba. \v 56 Mi aṉgøma'cø'otyambapø'is, muspa mi ṉgøque'nøtyam ti nø cyotzamu tzajpis y nasis o'ca maṉba ij tuj, o'ca maṉba it jama. Entonces ¿ti'ajcuy ji'n mi ṉgøque'nøtyam ti nø tyujcu yøṉ jama'omo? \s1 Me'tz modo va' 'yarreglatzøc qui'sapyapøji'n \p \v 57 ”¿Ti'ajcuy ji'n mi ṉgøpiṉdam mi ne'ṉgø vøjpø tiyø? \v 58 O'ca it mi ngøva'cøpa'is, mientras je'is mi ñømaṉba aṉgui'mbacøsi, me'tz modo jujche va'cø mi ⁿvyøjøtzøc jetji'ṉ tu'ṉomdi; va'cø jana mi ñømaṉ aṉgui'mbacø'mø. Uytim mi nchi'ocuyaj policiacøsi aṉgui'mba'is; uytim mi syomu policia'is. \v 59 Øjtzø mi nøjmambya que ji'n ma mi mbyuti jeni hasta que ji'n mi ṉgoyojpø' último centavo. \c 13 \s1 Tiene que va' ndø qui'psvitu'tamø \p \v 1 Mismo jic tiempo nu'cyaj jiṉø chajmayajupø'is Jesús lo que jujche chøjcuse Pilato'is. Porque Galilea cumgupyø'nista'm nømna'ṉ yaj ca'yaj pø'nøcuy vya'ṉjajmocuycøtoya, y Pilato'is syoldado'is yaj ca'yaj pøn, y pø'nis ñø'pin tyu'mayaj copøn nø'pinji'ṉ. \v 2 Entonces Jesusis ñøjayaju: \p ―Pueda ser que mitz ṉgomo'tyamba que jicø Galilea cumgu'yomda'mbø jetse toya'isyaju porque más ijtuna'ṉ cyoja que ji'n eyapø Galilea cumgu'yomda'mbø'is ñe'. \v 3 Pero mi nøja'mbøjtzi que ji'ndyet o'ca más ityaju ancø cyoja yaj ca'yajtøjupø'is ñe. Pero mijta'm o'ca ji'n mi ṉgui'psvitu'tame, mumu jetseti maṉba mi ndyocotyaṉgue'te. \v 4 Y cuando quec torre ñøyi'ajupø'is Siloé y pyuṉga'yaj torre'is dieciocho pøn, pueda ser que mitz jetse ṉgomo'tyamba que másna'n je'is ityaj cyoja que ji'n mumu Jerusalén gumgu'yomda'mbø'is ityajuse cyoja. \v 5 Pero mi nøjambyøjtzi que ji'ndyet porque más ityaju ancø cyoja pyuṉga'yaj torre'is. Pero mijta'm o'ca ji'n mi ñgui'psvitu'tame, mumu jetseti maṉba mi ndyocotyaṉgue'te. \s1 Como tum cuy ji'n tyø'møyipø, jetse pøn o'ca ji'n it vøjø \p \v 6 Jesús aṉma'yoy historiaji'n, nømu: \p ―Tum pø'nis ñø'ijtuna'ṉ higo cuy nijpupø uva nipi'omo. Maṉ mye'tzay tyøm jetcøsi, ja pya'tayø. \v 7 Entonces vø'nipi'is ñøjmay cuendatzøcpapø'is nipi: “Tu'cay amecøs nø'ø min me'ndzaye yøṉ higo cu'is tyøm, y ja mbya'ta'yøjtzi. Tøṉbø'ø; ¿ti'ajcuy suniti itpa nascøsi?” \v 8 Pero yospa pø'nis 'yaṉdzoṉu: “Øjtzø mi ṉgomi; tzacø yøṉø ame'omo. Matøc ø ndajcøcu'may nas y ma ṉgojtay tin, a ver o'ca tø'majpa eyapø ame. \v 9 Y o'ca tø'majpa, vøjti; y o'ca ji'n tyø'maje, jicsye'cam mi ndøṉbø'pa”. \s1 Jesusis yac tzoc jucsvitu'upø yomo \p \v 10 Tum sa'pøjcuy jama Jesús aṉma'yopyana'ṉ Israel pø'nis conocscuy tøjcomo. \v 11 Ijtuna'ṉ jeni tum yomo nømna'ṉ myaṉ dieciocho amemna'ṉ yaj ca'cupya'tumna'ṉ yach espiritu'is, y por eso jucs vitu'vitu'nepya vitpana'ṉ, y ni jujchena'ṉ ji'n mus viyuṉde'na. \v 12 Isu'jcam yomo Jesusis, vyejayu, ñøjmayu: \p ―Tzamyomo, mi ⁿyac tzocpøjtzi mi ṉga'cucøsi. \p \v 13 Entonces Jesusis cyot cyø' yomocøsi, y jicsye'cti yomo viyuṉde'nu, y vyøjcotzøcpana'ṉ Dios. \v 14 Pero conocscuy tøc covi'najø qui'syca'u porque Jesusis cho'yøy sa'pøjcuy jamacøsi, y ñøjmayaj pønda'm covi'najø'is: \p ―Tujtay jama ijtu va' tø yosø. Yoscuy jamacøsi mindamø va' mi yac tzo'yøtyandøjø. U mi yac tzo'yøtyandøj sapøjcuy jamacøsi. \p \v 15 Jicsye'cti ndø Comi's 'yaṉdzoṉu ñøjmayu: \p ―Mitz mi aṉgøma'cø'otyambapøtite, porque aunque jutipø mijtzomda'm mi mbucspø'tamba mi vaṉgas mi mburro jø'mdøjupø va'cø ⁿyac to'ṉdam nø' tumdum jama, aunque sea sapøjcuy jama'omo. \v 16 Entonces ¿ti'ajcuy mi ñømdamba que ji'n vyøjø va'cø øtz como si fuera mbucspø' yøṉ yomo sapøjcuy jama'omo? Como Abraham yøṉ yomo'is pyeca jata tzu'ṉguyete, y it dieciocho ame Satanasis yaj ca'e'aj yøṉ yomo como si fuera si'nusena'ṉ itpa. \p \v 17 Cuando Jesusis nømna'ṉ chamu'øc yøcseta'mbø tiyø, cyotza'ayajpana'ṉ mumu qui'sayajpapø'is. Pero mumu vøtipø'nis cyøcasøyaj myøjaṉombø tiyø nømna'ṉ chøjcupø Jesusis. \s1 Jujche mostaza puj, jetse Dios aṉgui'mbamø \p \v 18 Y Jesús nømu: \p ―Maṉba mi ndzajmatyam jujchepøte Dios aṉgui'mopya pø'nomo. Historiaji'ṉ maṉba mi aṉmañdyame. \v 19 Ijtu ta'nø ñøyi'ajupø'is mostaza. Pyøjcay pyuj tum pø'nis y ñip yoscuy nasomo. Y ye'ṉu como cusye, y møji vityajpapø paloma'is chøcyaj ño'sa 'yaṉmaṉgøsi. Como mostaza ta'nø pronto myøja'ajpase, jetseti Diosis 'yaṉgui'mguy vøti'ajpati maṉba pø'nomo. \s1 Jujche levadura jetsetique't Dios aṉgui'mbamø \p \v 20 Y nømvøjøtzøc Jesús: \p ―Maṉba mi ndzajmatyaṉgue't jujchepøte Diosis 'yaṉgui'mguy. \v 21 Tum yomo'is pyøc yac poṉoṉbapø'is pan ñøjayajupø levadura y myot tu'cañac myujcu harina'omo va'cø chøc pan. Jetse chajcu hasta que teṉeṉu. Jujche levadura'is yac teṉeṉba paṉ y ji'n queje, jetseti Diosis 'yaṉgui'mguy ji'n quej jujche vøti'ajpase. \s1 Cayipø aṉdyuṉ \p \v 22 Jesús cøtpana'ṉ mumupø cumgu'yomo, møjapø cumgu'yomda'm y che' cumgu'yomda'm; y aṉma'yopyana'ṉ mientras que nømana'ṉ tyu'ṉaj Jerusalén gumgu'yomo. \v 23 Y ñøjmay tumbø'is: \p ―Ø Ṉgomi, ¿viyuṉete usyco'niti pøn cotzocyajpa? \p Y Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p \v 24 ―Pena tzi' mi ⁿvin va mi ñdyøjcøy Dios 'yaṉgui'mbamø jujche ndø penatzøcpase ndø vin va' tø tøjcøy cayipø aṉdyu'ṉomo. Porque øjtzø nømba que vøti maṉba tøjcøyajto'e, y ji'n ma mus tøjcøyaje. \v 25 ”Después que vø'tøc te'ñchu'ṉba y 'yaṉgojpa aṉdyuṉ, mijta'm ma mi ñchø'tyam a'ṉgomo y ma mi nøjandyame: “Øjtzø mi Ṉgomi, tø aṉvajcatyandøvø yøn aṉdyuṉ”. Y je'tis ma mi 'yaṉdzoṉdame: “Ji'n mi ispøctam ⁿjyujta'mbøt mijtzi”. \v 26 Jicsye'jcam mijta'm maṉba ñømdzo'tztame: “Mi vi'naṉdøjqui cu'jta'møjtzi y ucta'møjtzi, y mi ndø anmañdyam ø ṉgalle'omda'm”. \v 27 Pero je'tis ma ñøjmañdyame: “Ji'ndø mi ispøctam ⁿjyujta'mbøt mijtzi. Tzu'ṉdam mijta'm øtzcø'mø, mi ndzøctambapø'is yatzita'mbø tiyø”. \v 28 Jiṉø ma mi vyo'ndame y ma mi ṉgø'stam mi ndøtz maya'cu'is cuando mi istamba Abraham y Isaac y Jacob y mumu tza'maṉvajcopyapø Dios 'yaṉgui'mbamø, y mijta'm mi ñømbujtandøj a'ṉgomo. \v 29 Y tu'møṉ du'møṉ y yø'qui jeni maṉba miñaje y maṉba po'csyaj mesacø'mø Dios 'yaṉgui'mbamø. \v 30 Y tzøctam cuenda vene ji'n vyaletzøquipø pøn yøti, jic jama maṉba covi'najø'ajyaje. Y vene pøn lo que covi'najø pøn yøti, jic jama jin ma vyaletzøcyaje. \s1 Jesusis cyøvo' Jerusalén gumgu'yomda'mbø \p \v 31 Jicø misma hora metz tu'cay pønda'm nu'cyaju y ñøjmayaj Jesús: \p ―Tzu'ṉ yø'qui y maṉ emøc, porque aṉgui'mbapø Herodesis nø syun mi ⁿyaj ca'ø. \p \v 32 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Mavø y ma nøjmay jic copønse mañapø Herodes que øtz macputpøjtzi yatzi'ajcutya'm, y ⁿyac tzocpøjtzi ca'eta'mbø yøti y jomi, y tu'cay jamapit ⁿyac tucpa ø ⁿyoscuy. \v 33 Pero tiene que va' tyu'ṉaj yøti, y jomi, y vøstøcmøy, porque ji'n mus cya' tum tza'maṉvajcopyapø emøc o'ca ji'ndyet Jerusalén gumgu'yomo. \p \v 34 ”¡Jerusalén gumgu'yomda'mbø, Jerusalén gumgu'yomda'mbø, mi ⁿyaj ca'tambapø'is tza'maṉvajcoyajpapø, y mbu'ṉga'tambapø'is mi tza'ji'ṉ pøn lo que cyø'vejyajupø Diosis mitzcøtoya! Vøtinac øtz sunbana'ṉ mbøjcandø'p mitzta'm Jerusalén gumguy unetam mijtzi, jujche casyi mama'is cyøpø'cøpyase 'yune syajøcø'mo; pero ja mi syun mindam øtzcø'mø. \v 35 Cøma'nøtyamø ti mi ndzajmapøjtzi; mi ndøc maṉba tzø'yaj tyumgø'y. Y mi nøjmandya'mbøjtzi: Ji'n ma mi ndø istame hasta que nu'cpa jama cuando maṉba mi ñømdame: “Ndø vøṉgotzøctamba nø minupø ndø Comi'is ñøyicøsi”. \c 14 \s1 Jesusis yac tzoc nø syiṉupø \p \v 1 Tujcu que tum sapøjcuy jama tøjcøy Jesús va'cø ma cyu't tum fariseo covi'najø'is tyøjcomo, y fariseo'sta'm nømna'ṉ cyøtu'nøyaj mø'chøqui Jesús. \v 2 Jena'ṉ it Jesusis vi'na'ṉdøjqui tum pøn siṉgø ca'cuy ñø'ijtupø'is. \v 3 Y Jesusis ñøjmayaj aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit y fariseota'm: \p ―¿O it aṉgui'mguy, o ja itø sapøjcuy jama va'cø yac tzojcoya? \p \v 4 Pero ni ti ja chamyajø. Jicsye'cti Jesusis ñuc nø syiṉupø cyø'cøsi, y yac tzojcu, y yac maṉu. \v 5 Jesusis ñøjmayaju: \p ―Aunque jutipø mijtzomda'm, o'ca quecpa mi mburro o mi vaṉgas tum nø' chatøjcomo, ¿será ji'n ma mi nømbut jø'nøti aunquena'ṉ sapøjcuy jama? \p \v 6 Y ni jujchena'ṉ ja mus 'yaṉdzo'ṉoyaj Jesusis chamuse. \s1 Vejyajtøjupø co'tøjcajcu'yomo lo que jujche muspa chøcyajø \p \v 7 Y chi' cuenta Jesusis vejyajtøjupø va'cø maṉ cyu'tyajø, jujche mumu cyøpiṉyajuse po'cscuy tome covi'najøcø'mø va'cø pyo'csyajø. Y Jesús aṉma'yoyu yøṉ historiaji'ṉ, nømu: \p \v 8 ―Cuando mi ⁿvyejtøjpa co'tøjcajcu'yomo, u mi mbyo'cs tome covi'najøcø'mø, uytim nu'c eyapø más covi'najøpø vejtøjupø que ji'n mijtzi. \v 9 Y mi ⁿvyejandyamupø'is maṉba mi ñøjmaye: “Tø tzajcay yøṉ po'cscuy”. Y jetse mi ñcha'aj tzu'ṉba va' mi mbyo'cs ya'i. \v 10 Mejor cuando mi ⁿvyejtandøjpa va' mi ⁿvi'ctamø, po'cstam más ya'i. Entonces cuando minba mi ⁿvyejumbø'is, maṉba mi ñøjaye: “Amigo, muspa mi mbo'cs más tome covi'najøcø'mø”. Entonces maṉba mi vyøṉgotzøcyaje mesacø'm po'csyajupø'is. \v 11 Porque aunque jutipø møja'ṉgotzøcpapø'is vyin, maṉba tzø'y como aunque jutzpø pobrese. Pero aunque jutzpø pobrese chøcpapø'is vyin, jet maṉba yac møja'ṉo'majtøji. \p \v 12 Y Jesusis ñøjacye't vyejupø'is va' vyi'cyajø: \p ―Jujchøc mitz mi ndzøcpa sø'ṉajcuy o cu'taṉbajcuy, uy vyej mi amigota'm, ni mi ndøvøta'm, ni mi mbarienteta'm, ni ricupø tøjcaṉbo'csata'm. Porque o'ca mi ndzøcpa søṉ y mi aṉjo'cpa va' mi ñchøcvitu'jacye'tati, jetemete mi ṉgoyoja. \v 13 Pero jujchøc mi ndzøcpa søṉgu'tcuy, vejyaj pobreta'mbø, y yacsuta'mbø, y mø'ṉgaṉyajpapø, y to'tita'mbø. \v 14 Jetse más mi ṉgyontento'ajpa, porque je'tis ji'n mus mi ñchøcvitu'jayajø, pero Diosis maṉba mi yac vitu'jay mi ṉgoyoja cuando yac visa'yajpa vøjpø pøn ca'yajupø. \s1 Tum pø'nis chøc møjasøṉ \p \v 15 Tum pø'nis po'csupø mesacø'mø Jesusji'ṉ myan chamuse Jesusis, y je pø'nis ñøjay Jesús: \p ―Contentopøte vi'cpapø Dios 'yaṉgui'mbamø. \p \v 16 Pero Jesusis ñøjmayu: \p ―Tum pø'nis chøc tum møja søṉgu'tcuy, vyejo'yaj vøti pøn. \v 17 Cuando nu'c hora va'cø myavø'am vyi'cyajø, vyejupø'is cyø'vej chøsi va'cø ñøjayaj vejayajupø: “Mindamø'am, porque listom it mumu tiyø”. \v 18 Y mumu cyø'vejyaj ote que ja ityøna'ṉ lugar va' myaṉyaj sø'ṉomo. Vi'napø nømu: “ⁿJu'yø nas, y tiene que va' ma a'misø. Nøjmambya mijtzi va' mi ndø nømaṉjay pasencia, porque ji'n mus minø, porque ja it ø lugar”. \v 19 Eyapø'is ñøjmayu: “ⁿJu'yøjtzi mosay par vacas yoscucøtoya y ma'ṉbø ndzøjquisi. Nøjmambya mijtzi va' mi ndø nømaṉjay pasencia porque ji'n mus minø”. \v 20 Eyapø'is ñøjmayu: “Merotøc ø co'tøjcaju y por eso ji'nø mus minø”. \v 21 Cuando vitu' chøsi, maṉ chajmay vø'tøc jujche aṉdzoṉdøju. Jetsemete vø'tøc qui'syca'u y ñøjmay chøsi: “Maṉ yøti yøti plaza'omda'm y calle'omda'm cumgu'yomo, y nømin yø'qui pobreta'mbø y yacsuta'mbø, mø'ṉgaṉyajpapø, y to'tita'mbø”. \v 22 Jetse chøc chøsi'is, y entonces ñøjmayu: “Øjtzø mi ṉgomi, yøti ndzøjcu'møjtzi jujche mi ndø ndzajmayuse, y ijtutøc más lugar”. \v 23 Y ñøjmay cyomi'is chøsi: “Maṉ mye'tz tu'ṉomda'm y ve'quecø'mda'm, y i mi mba'tyajpa, pyenatzøcyajø va' yac tøjcøyajø, va'cø tas ø ndøc. \v 24 Porque nø'mbøjtzi que pøn lo que vi'na oyupø ø ⁿvejo'yaje, ni jutipø'is ji'n ma cyu'tis ø ṉgu'tcuy”. \s1 Tiene que va' ndø ndzac mumu tiyø va'cø maṉ ndø pa't Jesús \p \v 25 Nømna'ṉ myaṉyaj vøti pønji'n Jesús, y Jesús quenvitu'u y ñøjmayaju: \p \v 26 ―O'ca aunque i'is syunba min øtzcø'mø, tiene que øtz más va'cø sunø que ji'n jyata, y myama, y yomo, y 'yuneta'm, y 'yatzita'm, y chøtzøta'm, y myuquita'm, y también ñe' vyin. O'ca jic más syunba, ji'n mus ø nøndu'ṉajø. \v 27 O'ca aunque i'is ji'n syun is toya jujchem øtz maṉbase is toya va' ṉgap cruz, y va' ca' cruzcøsi, entonces ji'n mus ø nøndu'ṉajø. \v 28 Supongamos que tum pøn mijtzomda'm sunba chøc no'tzetøc torre'øyu. ¿Será que ji'n ma po'cs vi'nac va' cyøque'nøy gasto, a ver o'ca it tumin vøti va'cø yac tucø? \v 29 Utyem ñøtzo'tzu, ji'n mus yac tucø, y mumu lo que nø isyajupø'is maṉba syijca'yaje. \v 30 Y maṉba nømyaje: “Yøṉ pø'nis ñøtzo'tzu va' chøc tøc, y ni ja mus yac tucø”. \v 31 Y o'ca tum aṉgui'mba'is maṉba ñøquip eyapø aṉgui'mba tøvø, vi'nac maṉba po'cse y maṉba piensatzøc a ver o'ca muspa cyønu'cayø, porque ñø'it majcay mil pøn, y eyapø aṉgui'mba'is ñø'it ips mil pøn. \v 32 O'ca ji'n mus cyønu'cayø, cuando eyapø aṉgui'mba ya'itøc ijtu, maṉba cyø'vej ote a ver jujche muspa 'yarreglatzøcø va' jyana quipyajø. \v 33 Jetsetique't aunque jutipø mijta'm o'ca ji'n mi ndzac mumu tiyø mi nø'ijtupø, ji'n mus mi ndø nøndu'ṉajø. \s1 O'ca cana seque'ajpa, ni ticøtoya ji'n vyøjø \p \v 34 ”Cana vøjpø tiyete. Pero o'ca cana seque'ajpa, ji'nam jutznømø ndø yac pa'ajcaje. \v 35 Ni nascøtoya ni tununumø abono ji'n vyøjø. Patzpøtøjpa. O'ca it mi ṉgoji va' mi manø, cøma'nøyø. \c 15 \s1 Borrego tocoy y jicsye'cti queju \p \v 1 To'møyaj Jesús mumu cobratzøjcoyajpapø'is y cojapa'tyajupø'is va' cyøma'nøyajø. \v 2 Y cyø'o'nøyajpana'ṉ Jesús fariseo'is y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit; nømna'ṉ na ñøjayajtøju: \p ―Yø'ṉis pyøjcøchoṉba cojapa'tyajupø y jetji'ṉ cu'tyajpa. \p \v 3 Entonces Jesusis chajmay historia va'c 'yaṉma'yoya; yøcse nømu: \p \v 4 ―Supongamos que tum pø'nis mijtzomda'm ñø'it mosis byorrego y tum tocopya. ¿Ti chøcpa? Pues chacpa noventa y nuevepø jeni tza'momo va'cø maṉ mye'tz tocoyupø hasta que pya'tpa. \v 5 Y pya'tu'jcam, cyapcøtøjcøpya ñøminba cajsøpya. \v 6 Y cuando nu'cpa tyøcmø, vyejtu'myajpa tyøvø y tøjcaṉbo'csa ñøjmayajpa: “Cajsøtyam øtzji'n, porque mba'tu'møjtzi ø mborrego oyupø tocojo'ye”. \v 7 Øtz mi ⁿnøja'mbyøjtzi que jetse cyøcasøyajpa tzajpomda'mbø'is tum cojapa'tupø pøn o'ca qui'psvitu'pa. Tzajpomda'mbø'is más cyøcasøyajpa qui'psvitu'upø'is que menos noventa y nueve vøjta'mbø que ja it pyena va'cø qui'psvitu'yajø. \s1 Tumin tocoyu y jicsye'cti queju \p \v 8 ”Y supongamos que tum yomo'is ñø'it majcay tumin y tyocopya tumø. ¿Ti maṉba chøqui? Pues jya'pø'pya no'a y 'yocpetpa tyøc, y tumin mye'tzpa mø'chøqui hasta que pya'tpa. \v 9 Y cuando pya'tpa, vyejtu'myajpa yomdøvø y tyøjcaṉbo'csata'm y ñøjmayajpa: “Nøcasøtyam øjtzi porque mba'tum ø ndumin oyupø tocojo'ye”. \v 10 Mi nøjmambyøjtzi que jetsetique't Diosis 'yangeles casøyajpa cuando tum cojapa'tupø pø'nis qui'psvitu'pa. \s1 Yatzipø une maṉ ya'i y jicsye'cti vitu'u \p \v 11 Y Jesús nømgue'tu: \p ―Tum pø'nis ñø'ijtuna'ṉ metzcuy 'yune. \v 12 Y muquipø'is ñøjmay jyata: “Jatay, tzi' ndø ø ṉguenda junche'nomo maṉbacsye'ṉomo nøndzø'y øjtzi aunque tiyø”. Y jyata'is vye'nayaj 'yuneta'm ti ñø'ijtu. \v 13 Cøjtu'jcam usy jama, je myuqui'is tyu'mbø' mumu ti chi'tøjuse y tzu'ṉu. Maṉ søṉvit ma viti ya'i cumgu'yomo, y jiṉø myalgastatzøcpø' tyumin va' chøc gyusto. \v 14 Cuando yajpø'u'jcam tyumin, oy it na'ñchaṉ yu' jicø nasomo, y ischo'tz toya. \v 15 Y maṉ coyos tumø jic cumgupyønji'ṉ. Y ji'quis cyø'vej tza'momo va' pyø'nøy yoya. \v 16 Je une osco'ṉbana'ṉ, sungo'nbana'ṉ cyu'tas yoya cu'tcuy, pero ni i'is ni ti ja chi'ø. \v 17 Entonces qui'psocuy minu y nømu: “Ñø'it ø janda'is vøti yospapø pøn. Je'tis ñø'ityaj vøti cu'tcuy, y øjtzi yø'qui nø osca'comø'nu. \v 18 Ma'ṉbø tzu'ṉi, ma'ṉbø maṉ ø jandacø'mø, ma'ṉbø ⁿnøjaye: Jatay, øtz cojapa'tø Dioscøsi y mi vi'naṉdøjqui. \v 19 Como øtz ji'ṉ chøṉ vøjpø pøn, ji'n mus mi ndø nøjay: Ø mi ⁿune. Pero tø pøjcøchoṉ ndøvø como tum coyospa pønse”. \v 20 Jetse tzu'ṉu je une, maṉ jyatacø'mø. \p ”Pero cuando ya'itøcna'ṉ ijtu'øc, is jyata'is nø ñu'cupø 'yune; y tyoya'ṉøyu, y popya cyønu'cu, y jyotzcøtøjcøyu, y syu'cu. \v 21 Y 'yune'is ñøjayu: “Jatay, cojapa'tøjtzi Dioscøsi y mi vi'naṉdøjqui. Como øtz ji'n chøṉ vøjpø pøn, ji'n mus mi ndø nøjay: Ø mi ⁿune”. \v 22 Pero jyata'is ñøjayaj chøsi: “Nøpujtatyam yøti yøti más vøjpø tucu y yac mestamø. Cojtatyam cyø'aṉune'omo cøcumø. Yac mestam sapato cyoso'omo. \v 23 Y nømindam tzaṉgapø vacas une y yaj ca'tamø va'cø ndø vi'ctamø, y ma ndø tzøctam søṉ. \v 24 Porque yøṉ ø ⁿune como si fuera ca'use o tuqui, pero quenbapøte. Tocoyupøna'ṉete pero quejvøjøtzøjcu'am”. Y cyøcasøcho'chaju. \p \v 25 ”Y atzipø 'yune yoscuñasomo ijtu, y cuando minu y nu'c tome tyøcmø, myan suñina'ṉ nø vyanømu y nø 'yetznømu. \v 26 Y atzipø 'yune'is vyejay tumø chøsi y 'yocva'c tiyø nø chøctøju. \v 27 Y chøsi'is ñøjmayu: “Mijtzø muṉgui minu, y mi janda'is yaj ca' tzaṉgapø vacas une, porque vitu' sa'sapø”. \v 28 Jicsye'cam 'yatzi qui'syca'u y ni ja syun tyøjcøy tyøjcomo. Por eso put jyata y ñømgo'najo'yu 'yune va'cø tyøjcøyø. \v 29 Pero je'tis 'yaṉdzoṉu ñøjmay jyata: “Vøti amem mi nøyospamøtzi. Mumu jama ndzøjcøjtzi mitz mi ndø tzajmayuse; ja yoschø'y øtz nunca. Pero mitz nunca ja ndø tzi' ni tum chivo une va'cø ndzøc sø'ṉajcuy ø amigoji'ṉ. \v 30 Pero yøṉ mi ⁿune minu oyupø'is mi ⁿyajpø'jay mi ndumin møtzi yomocøsi, y mi ⁿyaj ca' jetcøtoya tzaṉgapø vacas une”. \v 31 Y jyata'is jicye'jcam ñøjmay atzipø 'yune: “'Yune, mitz mumu jama øtzji'ṉ mi ⁿijtu, y mumu ti nø ijtøjtzi, mijtze ne'. \v 32 Vøjø va'cø tø søṉdzøctamø y tø cajsøtyamø, porque yøṉ mi muṉgui como si fuera ca'use o tuqui, pero quenbati; tocoyupøna'ṉete, y queju'am”. \c 16 \s1 Ji'n vyøjpø encargado \p \v 1 Y Jesusis ñøjmay también ñøtuṉdøvø: \p ―Ijtuna'ṉ tum pøn ricupø y ñø'ijtuna'ṉ encargado vacø cuendatzøc ti ñø'ijtupø. Y encargado maṉ cøtza'møtyøji cyomicøsi que nø yajay mumu lo que ti ñø'ijtupø cyomi'is. \v 2 Jicsye'cam encargado vyej vø'ne'is y ñøjmayu: “¿Tiyete yøṉø que ṉgøma'nøpyøjtzi ti mi ndzøjcu? Tzajmay ndøvø jujche mi nøndu'ṉaj ø ⁿyoscuy. Porque yøti ji'nam ma mi ndzi' yoscuy”. \v 3 Y jicsye'cam encargado nøm choco'yomo: “¿Tiyø ndzøcpøjtzi, porque ø ṉgomi'is yac tzacpa ø ⁿyoscuy? Ja it ø mbømi va' ndaj nas, y va'cø ⁿvac limosna, ṉgotza'apyøjtzi. \v 4 Øtz muspa ti ma ndzøqui va'cø pøjcøchoṉyajøjtzi tyøjcomda'm, va'cø yac ityaj tyøjcomo, cuando yac tzactøju'am ø ⁿyoscuy”. \v 5 Entonces encargado'is vyejay tumdum cyøja'tzpapø'is cyomi. Y encargado'is ñøjmay tum cyøja'tzpapø'is: “¿Jujche mi ja'ndzapya ø ṉgomi?” \v 6 Y cyøja'tzpapø'is ñøjmayu: “Ja'ndzapyøjtzi mosis lata aceite”. Entonces encargado'is mye'tz vyale y ñøjmay cyøja'tzpapø'is: “Pøc mi mbale, y po'cs jø'nø jø'nø y jajyay cincuenta lata”. \v 7 Jicsye'cam encargado'is ñøjmay eyapø cyøja'tzpapø'is: “Y mijtzi, ¿jujche mi ja'ndzapya?” y cyøja'tzpapø'is ñøjmayu: “Mosis costal trigo”. Y encargado'is mye'tz vale y chi' cyøja'tzpapø'is y ñøjmayu: “Pøc mi mbale y ja'yøy ochenta”. \v 8 Y cuando cyomi'is myusu'øc jujche chøc yatzipø encargado'is; mismo cyomi'is chi' cuenta que encargado'is chøc qui'psocuji'ṉ. Porque qui'psyajpapø'is puro nascøspø itcuy más chøcyajpa qui'psocuji'ṉ entre ñe'comda'm que sø'ṉgø'om ityajupø'is ji'n chøcyaj qui'psocuji'ṉ. \p \v 9 ”Y øtz mi ñøjandya'mbø mijtzi: Amigo tzøctam nascøspø mi riṉguesa'ajcuji'ṉ, aunque riquesa'ajcuy ji'ndyet vyøjpø tiyø. Entonces cuando yajpa mi ringuesa'ajcuy, maṉba mi mbyøcøchoṉdandøji ji'n yajepø itcuyomda'm. \p \v 10 ”Chøcpa'is vøjø usypøji'n, chøjque'tpati vøjø vøtipøji'ṉ; y ji'n chøqui'is vøjø usypøji'ṉ, ni vøtipøji'ṉ ji'ndi chøjque't vøjø. \v 11 O'ca nascøspø tuminji'ṉ ja mi 'yondyam vøjø, ni i'is ji'n ma mi nchi'tam viyuṉbø ricu'ajcuy. \v 12 O'ca eya ne'omo ja mi ⁿ'yoñdyam vøjø, ni i'is ji'n ma mi ñchi'tam mi ne'nda'm. \p \v 13 ”Ni jutipø coyospapø'is misma hora ji'n mus yosay metzcuy cyomi. Porque o eyapø syunba y eyapø ji'n syuni; o eyapø yosapya vøjø y eyapø ji'n yosay vøjø. Ji'n mus mi ⁿyosay Dios oca sunba mi ⁿyos puro tumingøtoya. \p \v 14 Y cyøma'nøyajpana'ṉ mumu yøcseta'mbø ote fariseo'is, y como syuñajpana'ṉ tyumin, syijcayajpana'ṉ Jesús. \v 15 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Mitzta'm vøjpø pønse mi ndzøctamba mi ⁿvin pø'nis vyi'naṉdøjqui, Pero Diosis mi ṉgyomusatyamba mi ndzocoy. Porque pø'nis vyøcotzøcyajpapø, Diosis yatzicotzøcpa. \s1 Diosis 'yaṉgui'mguy ji'n cøyaje \p \v 16 ”Ijtuna'ṉ Moisesis 'yaṉgui'mguy lo que chajcupø jachø'yupø, y ijtuna'ṉ tza'maṉvajcoyajpapø'is chamyajuse hasta que min yos Juan nø'yø'opyapø. Pero desde que min Juan, tzamdzo'tztøju vøjpø ote jujche aṉgui'mbase Dios, y mumu pø'nis pyenatzøcyajpa vyin va'cø tyøjcøyaj Diosis 'yaṉgui'mgu'yomo. \p \v 17 ”Y más fácil va'cø yaj tzap, y nas que va'cø jana viyu'ṉaj tum punto o tum raya aṉgui'mgu'is ñe'. \s1 Pø'nis ji'n mus chac yomo \p \v 18 ”O'ca aunque i'is chacpa yomo y co'tøjcajpa eyapøji'ṉ, jetse cyøtzøjcø'opya; y o'ca tum pø'nis pyøcpa yomo chajcupø jyaya'is, jetse cyøtzøjcø'ocye'tpa. \s1 Ricupø pøn y Lázaro \p \v 19 ”Ijtuna'ṉ tum pøn ricupø. Myespana'ṉ vøjpø tucu caro coyajate, y mumu jama chøcpana'ṉ søṉ, cyu'tcøpiṉbana'ṉ cu'tcuy syunbase. \v 20 Itque'tutina'ṉ pobrepø pøn ñøyipø'is Lázaro. Ricu'is 'yanduṉgø'mø tzactøjupøte y putzitasupøte. \v 21 Sunbana'ṉ pivø cømu'taṉ quecpapø ricu'is myesyacøtøjcø'mø a ver si o'ca taspana'ṉ cømu'ta'ṉis. Y miñajque'tpana'ṉ tuyi y cyøcajtayajpana'ṉ pyutzi. \v 22 Y tujcu que pobrepø pøn ca'u y aṉgelesis ñømaṉyaj jut ijtumø Abraham vøjpø itcu'yomo. Y ca'que'tuti ricu, y oy niptøji. \v 23 Nømna'ṉ toya'is ricu infierno'omo, y quende'nu y ya'iti is Abraham y jena'ṉ isque't Lázaro tu'mbac Abrahamji'ṉ. \v 24 Y vyejay ricu'is y ñøjmayu: “Ø mi janda Abraham, tø toya'ṉøy ndøvø. Cø'vej Lázaro va' yac muj cyø'aṉ'une nø'ji'ṉ y cyot usy nø' ø ndotzcøsi va'cø syujcøy ø ndotz. Porque nø'mø toya'is vøti yøṉø juctyøjcomo”. \v 25 Y 'yaṉdzoṉ Abraha'mis: “'Yune, jajmutzøc cuando mi ṉguenba'c mi nø'ijtuna'ṉ vøti riquesa'ajcuy, y Lazaro'is oy is toya. Y yøti Lázaro vøjti it yø'qui nø cyasøyu, y mitz nø mi ñdyoya'is jeni. \v 26 Además de mumu yøṉø itque'tuti jøṉupø noṉsepø cucmø; øtz yø'c ijtu y mitz tu'møṉ ijtu. Y yø'cpø sunbapø cyøtø mitz ijtumø, ji'n mus cyøtø. Ni jenbø ji'n mus min yø'qui”. \v 27 Ricu'is nøjmayu: “Jatay, mi nømgo'napyøjtzi que va' mi ṉgø'vej Lázaro ø janda'is tyøcmø. \v 28 Porque it mosay ø ndøvø. Cø'vej Lázaro va' chajmayaj ø ndøvøta'm va' jyana miñaj jejta'm yø'qui yøṉø toya'iscu'yomo”. \v 29 Pero Abraha'mis ñøjmayu: “Ji'quis ñø'ityaj Moisesis totocøs jyachø'yupø y ñø'ityaj tza'maṉvajcopyapø'is jyachø'yajupø totocøsi. Sunba va' yaj cøma'nøyaj jejta'm”. \v 30 Y jicsye'cti ricu'is 'yaṉdzoṉu ñøjayu: “Pero ø mi janda Abraham, aunque ji'n cyøma'nøyaj jejta'm, pero o'ca tum opø ca'e vitu'que'tpana'ṉ jiṉø ø ndøvø'omo, qui'psvitu'yajpana'ṉ”. \v 31 Pero Abraha'mis ñøjmayu: “O'ca ji'n cyøma'nøyaj Moisesis jyayuse, y tza'maṉvajcoyajpapø'is jyayajuse, entonces ji'ndina'ṉ ma vya'ṉjamyajque'te o'ca visa'pyana'ṉ opø ca'e”. \c 17 \s1 Cuidado jana mi nøndocoy mi ndøvø \p \v 1 Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø: \p ―Seguro que maṉba it i'is yac tocoyajpa pyøndøvø; pero vøti maṉba toya'is ñøtocopyapø'is pyøndøvø. \v 2 Mejor que va' vajtøjatyøj vacucha' cyønøcø'mø y va' pyatztøjcøtyøj nø'cømø va'cø syucsca' jeni antes que va'cø jyana ñøtocoy tum yøn che'ta'mbø. \v 3 Tzøjcatyam cuenda mi ⁿvin; o'ca mi ndøvø cojapa'tpa mitzcøsi, nøjayø: “Ji'n vøj nø mi ndzøjcu”. Y o'ca qui'psvitu'pa, yac tzø'y jetse. \v 4 Y o'ca cu'yañac tumbø jama'omo cojapa'tpa mitzcøsi y cu'yañac minba mitzcø'mø y mi ñøjmambya: “Ṉgui'psvitu'u'mtzi”; entonces jetse yac tzø'yø, u'yam mi ṉgui'saye. \s1 Lo que muspapø ndø tzøcø o'ca ndø va'ṉjamdamba Jesús \p \v 5 Apostolesis ñøjmayaj ndø Comi: \p ―Tø tzi'tam ndøvø qui'psocuy más ta'nemø va'cø va'ṉjajmotyamø. \v 6 Y ndø Comi'is ñøjmayaju: \p ―O'ca mi vya'ṉjajmondyambana'ṉ viyuṉsye, aunquena'ṉ como mostaza tømbuse che'pøte, jetsetina'ṉ mi va'ṉjajmoṉguy aunque sea usyi, entonces muspana'ṉ mi ñøjmay yøn sicómoro cuy: “Visput mi ⁿvin, y ma nip mi ⁿvin majromo”. Y jic cuy mi ṉgyøma'nøpyana'ṉ y maṉuna'ṉ te'n majromo. \s1 Jesusis chamu jujche vøjø va' chøc coyospapø'is \p \v 7 ”Supongamos que tum pø'nis mijtzomda'm ñø'ijtu coyospapø, y yospa tza'momo, o cyoqueñajpa borrego. Cuando vitu'pa tza'momo, ¿será que cyomi'is maṉba nømi: “Min jø'nø y po'csa mesyacø'mø”? Ji'n ma ñøm jetse. \v 8 Cyomi'is maṉba ñøjmay vi'na: “Tø tzøjcay ø ṉgu'tcuy vi'na, y preparatzøc mi ⁿvin va'cø mi ndø yosayø mientras øtz nø cu'tu'csye'ṉomo, nø ujcu'csye'ṉomo. Cu'taṉjejuca'mtzi, muspa mi ṉgyu't mijtzi muspa mi ⁿ'yuc mijtzi”. \v 9 ¿Será que ñøjmapya cyoyospa: “Yøscøtoya mi ndzøjcu øtz mi ndzajmayuse”? Pues ji'n ñøjmay jetse. \v 10 Jetse también mijta'm; cuando mi ndzøctamu'jcam mumu lo que mi ñchajmatyandøjuse, nømdamø: “Ø ṉgomi'is ja gyanatzøc ni ti más por lo que øtz ndzøctamuse, porque sólo ndzøcta'møjtzi lo que aṉgui'mdandøjuse”. \s1 Jesusis yac tzoc majcaṉbøn ñø'ityajupø'is yach putzi ca'cuy \p \v 11 Y tujcu que Jesús nømna'ṉ myaṉ Jerusalén gumgu'yomo, y nømna'ṉ cyøt Samaria nasomo y Galilea nasomo. \v 12 Nømna'ṉ tyøjcøy Jesús tum che' cumgu'yomo. Y majcapya pø'nis choṉyaju y te'ndzø'yaj ya'i; ñø'ityajupø'is yach putzi ca'cuy ñøyipø'is lepra. \v 13 Vyejayaju y ñøjmayaj Jesús: \p ―¡Jesús Maestro, tø to'ya'ṉøtyam ndøvø øtzta'm! \p \v 14 Y Jesusis isyaju y ñøjmayaj ca'eta'mbø: \p ―Maṉdamø: ma isindzi'tam mi ⁿvin Israel pane. \p Y mientras nømna'ṉ myaṉyaj tu'ṉomo, tzø'yaj tzocyajupø majcaṉbøn. \v 15 Cuando is tumbø'is vyin o'ca tzojcu'am, jicsye'cti vitu' Jesuscø'mø tzojcupø, y pømi veju y vyøcotzøc Dios porque yac tzojcu. \v 16 Y japcøne'c hasta nascøsi Jesusis cyosocø'mø, y ñøjmayu: \p ―Yøscøtoya mi ndø yac tzojcu. \p Y Samaria cumgu'yombøte. \v 17 Entonces Jesusis ñøjmay pøn tzojcupø: \p ―Como majcaṉbøn mi ñchø'tyam tzojcupø, ¿y macstujtaṉbønbø juti tzø'yaju? \v 18 ¿Ti'ajcuy ni jutipø ja vitu' va'cø vyøcotzøc Dios, na's yøṉ eyaco cumgupyøn vitu'u tyumgø'y? \p \v 19 Y Jesusis ñøjmay pøn tzojcupø: \p ―Te'ñchu'ṉø y maṉ mijtzi, porque mi vya'ṉjamombya mi ṉgyotzojcu. \s1 Jujche ma min aṉgui'm Dios \p \v 20 Fariseo'sta'm 'yocva'cyaj Jesús jujchøc ma mini va' 'yaṉgui'm Dios. Jesusis 'yaṉdzoṉyaju: \p ―Dios va' min aṉgui'moye, ji'n jutz nøm ndø isi. \v 21 Ji'n mus tø nømø: “Yøṉa'm”; ni ji'n mus tø nømø: “Jica'm”. Porque Dios aṉgui'mopya mijtzomda'm. \p \v 22 Entonces Jesusis ñøjmay ñøtuṉdøvø: \p ―Maṉba nu'c jama cuando maṉba aṉsundam va' mi ndø isatyam ø ⁿitcuy, pero ji'n mus maṉ mi ndø istamø øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \v 23 Maṉba mi ñøjmandyandøji: “Jic ndø jo'ctambapø, yø'c ijtu”. O maṉba mi ñøjmandyandøji: “Jicømete”. Pero u mi myaṉdamu va'cø maṉ mi mba'jtam jicse nømbapø. \v 24 Porque como rayu'is ñe'moctaspase tzap, jetsetique't sø'ṉoctaspa maṉba mini øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \v 25 Pero vi'na tiene que va'cø toya'is øjtzi y tiene que va'cø jana pøjcøchoṉyaj yøti ityajupø pø'nis. \v 26 Jujche oyuse tuqui Noesna'ṉ ijtu'øc, jetset maṉba tujque'te cuando minba'c øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \v 27 Noesna'ṉ ijtu'øc, cutyajpana'ṉ, ucyajpana'ṉ co'tøjcajyajpana'ṉ, chi'ocu'yajpana'ṉ 'yune va'cø cyo'tøjcajyajø, hasta que tøjcøy Noes barco'omo y oy møja'ṉ jø'tø; y jen sucsca'pø'yaju. \v 28 Y cuando Lot ijtu'cna'ṉ, jetseti o tucnøṉgue'te. Cu'tyajpana'ṉ, ucyajpana'ṉ, ju'yoyajpana'ṉ, ma'ayajpana'ṉ, nipyajpana'ṉ, tøctzøcyajpana'ṉ. \v 29 Pero mismo jete jama pujtu'jcam Lot Sodoma cumgu'yomo, quec møji juctyøc y azufre y poṉbø'tocoyaj mumu Sodoma cumgu'yomda'mbø. \v 30 Jetseti maṉba tujque't jic jama cuando øtz maṉba queje, øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \p \v 31 ”Jic jama cuando quejpa'c øjtzi, tøjcøsi ijtupø y cyote tøjcomo ijtu, mejor va' pyotyucø, va' jyana tøjcøy tyøjcomo va'cø ñømaṉ cyote. Jetsetique't tza'momo ijtupø va' jyana jyøsvitu' tyøcmø. \v 32 Jajmutzøctam Lojtis yomo jujche tujcuse. \v 33 Aunque iyø syunbapø'is quen'i'nø vyingøtoya, tocopya; pero o'ca ca'pa øtzcøtoya, maṉba quen i'ni. \p \v 34 ”Mi nøjandya'mbøjtzi que jicø tzu'i maṉba ityaj metzcuy tumbø tze'somo. Tum maṉba nømandøji y tum maṉba tzactøj jeni. \v 35 Metzcuy yomo maṉba ityaj nø vyayajupø tumø'omo. Tum maṉba nømaṉdøji y tum maṉba tzactøj jeni. \v 36 Metzcuy maṉba ityaj tza'momo. Tumø maṉba nømaṉdøji y tum maṉba tzactøj jeni. \p \v 37 Y ñøjmayaj ñøtuṉdøvø'is: \p ―¿Juti, øjtzø mi Ṉgomi? \p Y ndø Comi'is ñøjmayaju: \p ―Jut ijtumø ca'upø, jeni tu'myajpa ju'qui. \c 18 \s1 Atcani'is cyotzoṉ yaṉbac yomo \p \v 1 Jesusis chajmay historia va'cø 'yaṉmayø que pyenati va'cø ndø o'nøy Dios tumdum jama, y va'cø jana tø tzocomochi'ajtamø. \v 2 Nømu: \p ―Tum cumgu'yomo ijtuna'ṉ tum juez. Ni ji'na'ṉ cyøna'tzøy Dios, ni ji'na'ṉ cyøna'tzøy pyøndøvø. \v 3 Itque'tutina'ṉ mismo cumgu'yomo tum yaṉbac yomo. Y yaṉbac yomo'is vøti nac cyøminbana'ṉ juez va'cø ñøjmayø: “Tø tzøjcay justicia. It qui'isapyapø'stzi”. \v 4 Pero ijtuna'ṉ jyama juesis ji'na'ṉ syun chøjcay syunbase yomo'is, pero jicsye'c ñe'cti nømu: “Aunque øtz ji'nø ṉgøna'tzøy Dios y ji'nø ṉgøna'tzøy ø mbøndøvø, \v 5 nada más ma ndzøjcay justicia va' jyana mijnayø jan dum nac, y va'cø jana más molestatzøcø”. \p \v 6 Entonces nøm ndø Comi: \p ―Mandamø jujche nømu yatzipø juez. \v 7 Oca yatzipø juesis chøjcay justicia yaṉbac yomo porque vøti nac cyønu'cu; entonces más seguro Diosis maṉba chøjcayaj justicia ñe'c cyøpiṉyajupø o'ca vyejayajpapø'is ñe'cø chu'ji'ṉ jamaji'ṉ. Aunque ya'pa va'cø cyotzoṉyajø, pero maṉba cyotzoṉyaje. \v 8 Øtz nø'mbøjtzi que Diosis maṉba chøjcayaj justicia jø'nø jø'nø. Pero cuando minque'tpøjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, ¿será que ma'ṉbø mba't va'ṉjamyajpapø'stzi nascøsi? \s1 Metzpøn 'yo'nøyajpana'ṉ Dios masandøjcomo \p \v 9 Jesusis chajmay historia va'cø 'yaṉma'yoya, porque ityajuna'ṉ pøn cyomo'yajpapø'is ñe'cø que ñe'c más vøjpø pønda'm, pero eyata'mbø myenos chøcyajpana'ṉ. Jesús nømu: \p \v 10 Metzpøn qui'myaj masandøjcomo va' 'yo'nøyaj Dios, tumø fariseo y tum cobtratzøjcopyapø. \v 11 Jen te'nupø 'yo'nøy Dios fariseo'is, yøcse nømu: “Dios, yøscøtoya mi vyø'ajcupit øtz ji'n chøṉ eyata'mbø pønsepø. Porque øtz ji'nø ṉgøpøc ø ndøvø ni tipit, ni øtz ji'nø aṉgøma'cøy ni iyø, ni ji'n chøṉ cøtzøjcø'yopyapø; ni øtz ji'nø yatzi como yøṉ cobratzøjcopyapøse. \v 12 Øtz ji'n uqui ji'n cu'ti metza jama tumdum semana'omo ø va'ṉjajmoṉgucyøtoya. Aunque ti mbøcpøjtzi, mi ndzi'pa vene”. Jetse ñøjay Dios fariseo'is. \v 13 Pero cobratzøjcopyapø ya'ina'ṉ te'nu, y ni ji'na'ṉ quende'n tzapcøsi, sino que cyucpac tzaṉbana'ṉ, y ñøjayu: “Dios, tø toya'ṉøyøjtzi; øtz cojapatupø chøṉø”. Jetse nømu; y \v 14 nø'mbøjtzi que yøṉ cobratzøjcopyapø maṉ tyøcmø cøvajcøyupø'am cyojapit. Pero fariseo ja cyøvajcøyø. Porque aunque jutipø møja'ṉdzøcpapø'is vyin, jet maṉba tzø'y como aunque juchpø pobrese. Pero aunque juchpø pobrese chøcpapø'is vyin, jet maṉba yac møja'ṉo'majtøji. \s1 Jesusis cyojtay bendición uneta'm \p \v 15 Y ñømiñajpana'ṉ che'ta'mbø une va'cøna'ṉ cyot cyø' jetcøs Jesusis. Pero cuando isyaj ñøtuṉdøvø'is, 'yojnayaj ñømiñaju'is 'yune. \v 16 Pero Jesusis vyejayaj une va'cø ñu'cyaj jetecø'mø y nøjayaj ñøtuṉdøvø: \p ―Tzactam uneta'm yac miñaj øtzcø'mø, u mi o'ninductamu. Porque jetsepø'omo Dios aṉgui'mba. \v 17 Viyuṉsye mi nøjmandya'mbøjtzi que o'ca aunque i'is ji'n pyøjcøchojṉay Diosis 'yaṉgui'mguy como che'pø une'is pyøjcøchojṉapyase, entonces ji'n mus tøjcøy je'tomo. \s1 Ricupø pø'nis 'yo'nøy Jesús \p \v 18 Y 'yocva'c tum aṉgui'mbapø'is, ñøjmay Jesús: \p ―ⁿVyøjpøt mijtzi Myaestro, ¿jujche vøj ø ndzøcø va'cø mba't ji'n yajepø quenguy? \p \v 19 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―¿Ti'ajcuy mi ndø nøjapya: “ⁿVyøjpøt mijtzi”? Porque ni i ja it vøjpø sino sólo Diose vøjpø. \v 20 Pero mitz mi muspa jujche it jachø'yupø aṉgui'mguy: “Uy cyøtzøjcø'yoye; uy yaj ca'oye; uy ñu'mi; uy maṉ mi ṉgøsujtzø'yoyu; cøna'tzøy mi janda y mi mama”. \p \v 21 Y pø'nis ñøjmayu: \p ―Mumu yøcseta'mbø aṉgui'mguy yaj copujtøjtzi desde que une'cna'ṉtzi. \p \v 22 Cuando myan Jesusis yøṉø, ñøjmayu: \p ―Faltatøc tumna va'cø mi ndzøcø. Ma'aj mumu ti mi nø'ijtu, y tzi'yaj pobreta'm tumin mi mbøcpapø, jetse maṉba mi nø'it riquesa'ajcuy tzajpomo. \v 23 Y minø; min tø pa'tø. \p Pero cuando pø'nis myanu'c yøcsepø tiyø, maya'comø'nu; porque ricoco'nina'ṉete. \v 24 Cuando is Jesusis que nø myaya'comø'nu, nømu: \p ―¡Penapit tøjcøyajpa Dios 'yaṉgui'mbamø ricuta'mbø! \v 25 Más fácil va'cø cyøt tum camello acusya'is cyoji'omo que tum ricu ji'n maṉ tøjcøy Dios 'yaṉgui'mbamø. \p \v 26 Y cyøma'nøyajpapø'is Jesús nømyaju: \p ―¿Entonces i muspa cyotzoca? \p \v 27 Jesusis ñøjmayaju: \p ―Ji'n musipø chøc pø'nis, Diosis muspa chøcø. \p \v 28 Entonces Pedro'is ñøjmay Jesús: \p ―A'mø, mumu ti nø'ijtamuna'ṉtzi ndzacta'møjtzi y nø maṉ mi mbajtame. \p \v 29 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―Viyuṉsye øtz mi nøjandya'mba mijtzi; aunque i'is chacpapø'is tyøc, o yomo, o jyata, o tyøvø, o 'yune porque sunba it Diosis 'yaṉgui'mbamø; \v 30 pues je'is maṉba pyøjcøchoṉ más vøti que ji'nam chajcuse yøṉ jama nascøsi; y jete maṉbapø iti itcu'yomo, maṉba pyøjcøchoṉ ji'n yajepø quenguy. \s1 Jesusis chamvøjøtzøjcayu que maṉba ca'e \p \v 31 Y Jesusis ñømaṉyaj ne'ti doce 'yapostoles y ñøjmayaju: \p ―Cøma'nøtyamø. Yøti ma tø qui'mdam Jerusalén gumgu'yomo, y maṉba ta'nbø' mumu tiyø tza'maṉvajcopyapø'is jyachø'yajupø lo que jujche maṉbase tuqui øtzcøsi; øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \v 32 Porque øtz maṉba tzi'ocuyajtøj eyata'mbø pøngøsi lo que ji'ndyet Israel pøn; y ma'ṉbø sijcatyøji, y ma'ṉbø topa'o'nøtyøji y ma'ṉbø cøtzujøtyøji, \v 33 y vøti nac ma'ṉbø nacstøji, y ma'ṉbø yaj ca'tøji; y tu'cay jamacøsi ma'ṉbø visa'que'te. \p \v 34 Pero ñøtuṉdøvø'is ja myusyaj tiyø jetse syun cham Jesusis, porque ja ñø'ityajøna'ṉ qui'psocuy va'cø cyønøctøyøyajø. \s1 Jesusis yac tzoc to'tipø pøn \p \v 35 Cuando Jesús tomena'ṉ nø ñu'cu Jericó cumguy, jen tu'ṉaṉvini pø'cs tum to'tipø, y vya'cpana'ṉ tumin. \v 36 Cuando myan totipø'is que nø cyøt vøti pøn, entonces 'yocva'cu i nø cyøjtu. \v 37 Y ñøjmayaju que nømna'ṉ cyøt Jesús Nazaret cumgu'yombø. \v 38 Entonces vyejay Jesús to'tipø'is, ñøjmayu: \p ―¡Jesús, Davijdis mi 'yune, tø to'ya'ṉøy ndøvø! \p \v 39 Y ñøvi'najyajupø'is 'yojnayaj to'tipø, ñøjmayaju: \p ―¡Vøṉneyø! \p Pero jet más vej pømi, ñøjmayu: \p ―¡Davijdis mi 'yune, tø to'ya'ṉøy ndøvø! \p \v 40 Entonces Jesús te'ndzø'yu y ñøveju va'cø ñø nu'catyøjø. Cuando nu'c Jesuscø'mø, Jesusis 'yocva'cu: \p \v 41 ―¿Ti mi sunba va'c ndzøc mitzcøtoya? \p Y je'tis ñøjmayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, su'nbøjtzi va'cø mi ndø yac sø'ṉay ø vindøm. \p \v 42 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―¡Yøti nø mi yac sø'ṉay mi vindøm! Porque mi ndø va'ṉjajmu, jicpit mi ñchojcu. \p \v 43 Jicsye'cti sø'ṉ vyitøm y maṉ pya't Jesús, y vyøcotzøcpana'ṉ Dios. Y mumu isyajupø'is lo que jujche tzoc to'tipø vyøcotzøcyajque'tpana'ṉ Dios. \c 19 \s1 Zaqueo'is vya'ṉjam Jesús \p \v 1 Entonces Jesús tøjcøy Jericó cumgu'yomo y nømna'ṉ cyøjtu. \v 2 Ijtuna'ṉ jinø tum pøn ñøyipø'is Zaqueo. Jet más covi'najøpø cobratzøjcopyapø, y ricupø pønete. \v 3 Je'is sunbana'ṉ 'ya'm Jesús iyete; pero como tañipø pønete y itcomø'nømuna'ṉ vøti, jetse ji'nam mus 'ya'mø. \v 4 Entonces popya maṉ vi'najpa y qui'm møji sicómoro cucyøsi a ver o'ca ispana'ṉ Jesús, porque jen maṉba cøti. \v 5 Cuando Jesús nu'cu jicø ijtumø, entonces quenqui'm møji y ñøjmayu: \p ―Zaqueo, yøti mø'nø, porque yøti tiene que øtz va' tzø'y jeni mi ndøcmø. \p \v 6 Entonces Zaqueo mø'n yøti yøti, y pyøjcøchoṉ Jesús y casøyu. \v 7 Pero cuando isyaj mumu pø'nis que jetse nø chøjcu, entonces cyø'o'nøyaj Jesús; nømyaju: \p ―¿Ti'ajcuy tøjcøy jic pø'nis tyøjcomo va'cø jen syapøcø, como jic cojapa'tupø pønete? \p \v 8 Pero Zaqueo te'nu y ñøjmay ndø Comi: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, a'mø; øtz ma'nba ndzi'yaj pobreta'mbø cucve'ne nø'ijtupø øjtz. Y eyata'mbø o'ca ṉgøsujtzøyajøjtzi va'cø ṉgøpøcyajø, viñojayajpøjtzi macscuñac. \p \v 9 Entonces Jesús nømu: \p ―Yøti yøṉ tøjcomda'mbø cotzocyaju, porque también yøn pøn Abraha'mis chajcupø 'yune. \v 10 Porque øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø mi'nøjtzi va'cø min me'chajø tocoyajupø pøn va'cø ø ⁿyaj cotzocyajø. \s1 Jujche yac yosyaj tumin majcaṉbønda'mbø'is \p \v 11 Jetsepø vejvejnecuy cyøma'nøyajpana'ṉ pø'nista'm, y entonces Jesusis chajmayajque't eyapø historia va'cø 'yaṉmayajø. Chajmayaj yøṉ historia porque ya meromna'ṉ ma nu'c Jesús Jerusalén gumgu'yomo, y pø'nis cyomo'yajpana'ṉ que prontona'ṉ ma it Diosis 'yaṉgui'mguy. (Cyomo'yajpana'ṉ que Diosis maṉba cyot Jesús va'cø 'yaṉgui'm Jerusalén gumgu'yomo.) \v 12 Yøcse chamu: \p ―Tum myøja'ṉombø pøn maṉ ya'ipø cumgu'yomo va' maṉ pyøjcøchoṉ aṉgui'mguy, y maṉba vitu'i va'cø min 'yaṉgui'mø. \v 13 Pero antes que maṉba mave, ricu'is vyejay majcay chøsi, y chi'yaj tumdum pøn tumø tumin valetzøcpapø. Y ñøjmayu: “Tzøctam negocio yøṉø tuminji'ṉ hasta que vitu'pa øjtzi”. \v 14 Pero cumgupyø'nis qui'sayajpana'ṉ je ricu, y por eso cyø'vejyaj pøn cuenta de representante mismo møja'ṉ aṉgui'mbacøsi va'cø ñøjmayajø: “Ji'n ø sundam je pøn va'cø 'yaṉgui'm øjtzomda'm”. \v 15 Pero pyøjcøchoṉuti aṉgui'mguy ricu'is, y vitu'u. Y entonces cyø'vejayaju va'cø maṉ vyejayajtøj va'cø min 'yandzoṉyajø je chøsita'm chi'yajupø tumin. Sunba myusø jujche gyanatzøc tumdum pø'nis chi'yajupø tuminji'ṉ. \v 16 Entonces min vi'napø y nømu: “Ø Ṉgomi, mi ndum'nis gyanatzøc majcay más”. \v 17 Y ricu'is ñøjmayu: “Vøjti jetse, ⁿvyøjpø mitz ñchøsi. Porque vøj mi ⁿnøyosu ancø uspø tumin, por eso maṉba mi aṉgui'm majcay cøcumguy”. \v 18 Y min myetzcu'yombø, y nømu: “Ø Ṉgomi, mi ndumi'nis gyanatzøc mosay más”. \v 19 Y ñøjmacye't ricu'is: “Mitz maṉba aṉgui'm mosay cøcumguy”. \v 20 ”Y min eyapø y nømu: “Ø Ṉgomi, yø'c it mi ndumin. Mi vajtaṉne'ca'yøjtzi payu'omo. \v 21 Es que mi na'ndzøjtzi porque mi mbyaqui chocopya mbyønete. Mi mbøcpa lo que ja mi ṉgotapø, y mi ṉgosechatzøcpa ja mi nimbøpø”. \v 22 Y ñøjmay ricu'is: “Mitz yandzipøte mi nchøsi. Mismo mi ne'c mi ondepit mi ⁿyaj quecpa mi ⁿvin. Muspa mijtzi que øtz paqui chocopyø chønø. Øtz mbøcpøjtzi lo que ja ṉgyotapø øjtzi, y ṉgosechatzøcpøjtzi lo que ja ñimbapø øjtzi. \v 23 Entonces ¿ti'ajcuy ja mi ndø cojtay ø ndumin cyoyojyajpamø tumin une, va'cø mbøjcøchovana'ṉ 'yuneji'ṉ cuando mi'nøjtzi?” \v 24 Y ricu'is ñøjmayaj jen ityajupø: “Yac tzu'ṉatyam tyumin, y tzi'tam ñø'ijtupø'is majcay tumin”. \v 25 Y ñøjayaju: “Ø Ṉgomi, pero je'is nø'ijtuti majcay tyumin”. \v 26 Ricu'is ñøjmayu: “Øtz mi nøjandya'mbøjtzi que mumu ñø'ijtupø'is vøti, maṉba tzi'aṉøtyøji, y ñø'ijtupø'is usyi, hasta usy ñø'ijtupø maṉba yac jøcøjatyøji. \v 27 Pero nømindam yø'c jicø qui'sayajpapø'stzi, que ji'n vyø'møyaje va' øtz aṉgui'm je'tomda'm, y yaj ca'tam ø ⁿvi'naṉdøjqui”. \s1 Jesús tøjcøy Jerusalén gumgu'yomo \p \v 28 Jetse Jesusis nømna'ṉ chamu, y cuando cha'maṉjeju, ñe'c Jesús vi'naju, nømna'ṉ myaṉyaj Jerusalén gumgu'yomo. \v 29 Cuando nu'cyaj tome Olivos cotzøjcøsi tomemø ispa Betfagé gumguy y Betania cumguy, jeni Jesusis cyø'vejyaju metzcuy ñøtuṉdøvø va'cø chøjcayaj nu'csocuy. \v 30 Y ñøjmayaju: \p ―Jic tome mi ispapø che'pø cumguy, maṉdam jiṉø. Cuando mi ndyøjcøtyamba jeni, maṉba mi mba'jtam tum burro une jømdøjupø, ni i'støc ja oy pyo'cse. Pucspø'tamø y jøcø nømindamø. \v 31 Y o'ca iyø jutipø'is mi ñøjandyamba: “¿Ticøtoya nø mi mbucspø' burro?” ñøjmatyamø: “Porque ndø Comi'is nø syunu que maṉba ñøyose”. \p \v 32 Jetse maṉyaj cyø'vejyajupø y pya'tyaj burro jujche Jesusis ñøjmayajuse. \v 33 Cuando nømna'ṉ pyucspø'yaj burro, cyomi'is ñøjmayaju: \p ―¿Ti'ajcuy nø mi mbucspø' je burro une? \p \v 34 Y je'tista'm ñøjmayaju: \p ―Porque ndø Comi'is nø syunu que maṉba yac yose. \p \v 35 Entonces Jesuscø'mø jøcønømiñaj burro y tyo'cøyaj tyucu burrocøsi, yac po'csyaj jetcøs Jesús. \v 36 Y jut cyøtpamø Jesús, jen tyo'cøjayaj tyucu tu'ṉomo jetcøs va'cø cyøtø. \v 37 Y cuando nømna'ṉ myø'ndzo'chaj Olivos cotzøjcøsi, entonces mumu ñøtuṉdøvø'is cyøcasøcho'chaj Jesús. Y pømi vejaṉgøtyaju, vyøcotzøcyaj Dios; porque isyaju ancø maya'cusyeta'mbø tiyø. \v 38 Nømyaju: \p ―¡Vøj va'cø ndø vøṉgotzøctam møja'ṉ Aṉgui'mbapø nø minupø ndø Comi'is ñøyicøsi! ¡Vøj tø nømaṉba Tzajpombø'is! ¡Ndø møja'ṉ vøcøtzøcta'i møjipø Dios! \p \v 39 Entonces metzcu tu'capyø fariseo'is ityaju'is vøti pø'nomo ñøjmayaj Jesús: \p ―Maestro, ojnayaj mi nønduṉdøvø va'cø vyøṉneyajø. \p \v 40 Pero Jesusis 'yaṉdzoṉyaju: \p ―Ji'n mus ndø yac vøṉneyajø. Mi nøjmambyøjtzi, que o'ca yøṉ pøn vøṉneyajpana'ṉ, hasta tza' vejyajpana'ṉ. \p \v 41 Entonces Jesusis cuando nu'c tome y ischøc cumguy, cyøvo'u. \v 42 Nømu: \p ―¡Vøjømna'ṉete o'ca mi myustambana'ṉ yøṉ jama'omo jujche muspana'ṉ mi ijtam contento! Pero yøti ja it mi ṉgui'psocuy va'cø mi ṉgyønøctøyøtyamø. \v 43 Eya jama maṉba min mi enemigo. Je'is maṉba vye'cøvitu'yaj mi ṉgumguy, jetse maṉba aṉga'mbø'yaje, ji'n ma chacyaj ni jut va'cø mi mbyujtamø, ni jut va'cø mi ndyøjcøtyamø. \v 44 Maṉba yac ju'mbø'yaj mi ṉgumguy y maṉba mi ṉgya'pø'tam mi ijtamuse, y ji'n ma chacyaj ni tum tza' no'tzø'yupø cha'tøvøcøsi. Jetse maṉba tuqui porque oy min mi ṉgyotzoṉdam Diosis, pero ja mi mustamø. \s1 Jesusis myacputputvøyaj chøcyajpa'is negocio masandøjcomo \p \v 45 Y Jesús tøjcøy masandøc solajromo y myacputputvøyaju mumu jen ma'ajyajpapø y ju'yoyajpapø. \v 46 Ñøjmayaju: \p ―It jachø'yupø: “Ø ndøc Dios o'nøcuy tøjquete”, pero mitz nu'mbapø'is chatøcse mi ndzøctamu. \p \v 47 Y Jesús aṉma'yopyana'ṉ tumdum jama masandøjcomo, pero pane covi'najø'is y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit y pø'nista'm cyovi'najø'is nømna'ṉ cyøme'chaj jujche muspa yaj ca'yaj Jesús. \v 48 Pero ji'na'ṉ pya'tyaj jujche muspa ti chøjcayajø, porque mumu pø'nis tum chocoy cyøma'nøyajpana'ṉ Jesús. \c 20 \s1 Aṉgøva'cyaj i'is chi' Jesús aṉgui'mguy \p \v 1 Tum jama'omo Jesusis nømna'ṉ 'yaṉmayaj cumgupyøn masandøjcomo, y nømna'ṉ chajmayaj vøjpø ote. Y nu'cyaj pane covi'najøta'm y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit y tzambøndøcvay. \v 2 Y ñøjmayaj Jesús: \p ―Tzajmay ndøvø; ¿tiyø aṉgui'mgupit yøcse nø mi ndzøjcu, y i'is mi ñchi' yøsepø aṉgui'mguy? \p \v 3 Y 'yaṉdzoṉ Jesusis y ñøjmayaju: \p ―Øtz maṉbati mi ⁿocva'ctangue'te; tzajmatyandøvø. \v 4 ¿I'is chi' Juan aṉgui'mguy va'cø ñø'yø'yoya; o tzajpombø Diosis, o nascøspø pø'nis? \p \v 5 Pero antes que va'cø 'yaṉdzoṉyaj Jesús; covi'najø'is jyajme'chaju jujche va'cø 'yaṉdzoṉyajø. Nømna'ṉ na ñøjayajtøju: \p ―Ji'n mus tø nømdamø que Diosis chi' Juan angui'mguy va'cø ñø'yø'yoyø, porque en ese caso Jesusis maṉba tø nøjatyame: “¿Ti'ajcuy ja mi vya'ṉjamdamø?” \v 6 Y ji'n mus tø nømdamø que pø'nis chi' Juan aṉgui'mguy va'cø ñø'yø'yoyø porque en ese caso mumu aṉbø'nista'm maṉba tø pu'ṉdam tza'ji'ṉ, porque pø'nis vya'ṉjamyajpa que Juan tza'maṉvajcopyapøte Diosis cyø'vejupø. \p \v 7 Y covi'najø'is 'yaṉdoṉyaj Jesús: \p ―Ji'nø mustame i'is chi' Juan aṉgui'mguy va'cø ñø'yø'yoya. \p \v 8 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Ni øtz ji'nø mi ndzajmatyam i'is 'yaṉgui'mgupit ndzøcpøjtzi yøcseta'mbø tiyø. \s1 Jujche chøcyaj yatzita'mbø encargado'is \p \v 9 Y Jesusis chamdzo'tzayaj vøti pøn yøcsepø historiapit va' yaṉma'yoya. Nømu: \p ―Chøc tum pø'nis uva cama, y chacyaj encargado, y ñe'c maṉi'n ya'i. \v 10 Cuando nu'c cosecha jama, cyomi'is cyø'vej tum chøsi va' ma 'ya'misyaj encargado a ver o'ca piṉyaju'am cosecha, y va'cø ñømaṉjay vø'ne'is cuenda. Pero encargado'is chaṉyaj chøsi y yac vitu'yaj jana ni tiyø. \v 11 Entonces vø'ne'is cyø'vejque't eyapø chøsi. Y jetseti chaṉyajque'tu y topa'o'nøyaju y yac vituyajque't jana ni tiyø. \v 12 Y vø'cama'is cyø'vejque't tu'ca'yombø chøsi. Yøṉö ñacscøjetyajque'tuti y myacpø'yaj yoscu'yomo. \p \v 13 ”Al fin nøm vø'cama: “¿Tiyø ndzøcpa yøti? Mejor ṉgø'vejpøjtzi ø ⁿune sunbapø'tzi. Tal vez maṉbati cyøna'tzøyaje”. \v 14 Pero cuando isayaj 'yune nø ñu'cupø, na ñøjayajtøj encargado: “Yø'ṉis maṉba ñø'tzø'y yøṉ yosaṉ. Ma ndø yaj ca'ta'i, va'cø ndø cøpøctam yosaṉbit”. \v 15 Y ñøputyaj nipi'omo vø'yosa'ṉis 'yune, y yaj ca'yaju. Pero ¿ti manba chøjcayaje vø'nipi'is? \v 16 Maṉba mini y maṉba yaj ca'yaje jic encargado y nipi maṉba chi'yaj eyapø. \p Jetse Jesús nømu, y cuando vøtipø'nis myañaju, nømyaju: \p ―¡Uy syun Diosis? \p \v 17 Pero Jesusis 'ya'myaj pøn y ñøjmayaju: \p ―¿Ti'ajcuy jachø'yupø Diosis libru'omo: \q1 Ijtu tum tza' ja syuñajøpø tøc tzøcyajpapø'is; \q1 pero eyapø'is cyøpiṉ mismo je tza' va'cø yac yos tøc aṉgui'nomo, porque jen más vøjpø tza' syunba? \m \v 18 Aunque iyø quecpa jicø tza'cøsi, pyajcøquitpa vyin. Pero icøs quecpa je tza', ñama pu'ṉgøvenba. \s1 Aṉgøva'cyaj Jesús o'ca vøjø va' ndø cocoyojtam aṉgui'mbapøcøsi \p \v 19 Ji'cø misma hora pane covi'najø'sta'm y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit cyøme'chajpana'ṉ modo va' ñucyaj Jesús. Pero ña'chaj vøti pøn. Cyønøctøyøyaju que yøṉø historia jetse cham Jesusis va'cø yac mustøjø que ñe'c pane covi'najø'is maṉba chøcyaj como encargado'sta'm chøcyajuse; (como encargado'is yaj ca'yaj vø'ne'is 'yune, jetse je'is maṉba yaj ca'yaj Diosis 'Yune). \v 20 Entonces covi'najø'is chøcme'tzjo'yaju a ver jujche muspa yac ondocoyaj Jesús va'cø mus chi'ocuyaj aṉgui'mbacøsi, va'cø ti chøjcayajø. Por eso cyø'vejyaj cyø'isøpapø'is; como vøjpø amigose maṉba 'yo'nøyaje, pero va'cø 'yaṉgøma'cøyajø a ver o'ca muspa yaj quecyaj tzamdzamnecucyøsi. \v 21 Je'is 'yaṉgøva'cyaj Jesús: \p ―Maestro; musta'mbøjtzi que viyuṉsye mi nchamba y vøj mi 'yaṉma'yombya. Parejo mi suñajpa mumu pøn; y viyuṉsyepø mi isindzi'yajpa Diosis tyuṉ. \v 22 Tø tzajmatyamø o'ca vøjø o ji'n vyøjø va'cø ndø cøcoyojtam aṉgui'mba Cesarcøsi. \p \v 23 Pero Jesusis myusayaju myaña'ajcuy y ñøjayaju: \p ―¿Ticøtoya sunba mi ndø aṉgøma'cøtyamø? \v 24 Mi ndø isindzi'tam tum tumin. ¿I'is cyene ijtu tumingøsi, y i'is ñøyi ij tumingøsi? \p Y je'is 'yaṉdzoṉyaju y ñøjmayaju: \p ―Aṉgui'mbapø Cesajris ñe' ijtu. \p \v 25 Entonces Jesusis ñøjmayaju: \p ―Pues entonces tzi'vitu'tamø aṉgui'mbapø César o'ca je'is ñe'; y lo que Diosis señe, tzi'tam ñe'c Dios. \p \v 26 Jetse ja mus yac ondocoy Jesús pø'nis vyi'naṉdøjquita'm. Y maya'yaju jujche 'yaṉdzoṉyaju; y vøṉgøne'cyaj qui'sayajpapø'is Jesús. \s1 'Yaṉgøva'cyaj Jesús o'ca visa'yajpa ca'yajupø \p \v 27 Y nu'cyajque't Israel pønda'm saduceo'is 'yaṉma'yocuy ñø'ijtayajupø'is. Saduceo nømyajpana'ṉ que ji'n visa'yaj ca'yajupø. Je'is ñøjmayaj Jesús: \p \v 28 ―Maestro, Moisesis tø jajyatyam øjtzi o'ca ca'pa tum pøn ijtupø'is yomo, y ja it 'yune, que myuqui'is va' pyøjcay yomo va'cø it 'yune por cuenta 'yatzi'is 'yune. \v 29 Pues oy cu'yay pøn mismo tumbø pø'nis 'yune, y vin atzi'is o pyøc yomo, y ca'u jana une. \v 30 Entonces myuqui'is pyøjcay yomo y ca'que'tuti, ni tumdi une ja chajque'ta. \v 31 Entonces tu'ca'yombø'is mismo yomoti pyøjque'tu; y jetse cu'yacø'yita'm mismo yomo pyøcmin pyøcmaṉyaju. Y mumu ca'yaju; ni jutipo'is ja chac 'yune. \v 32 Y último ca' ñe'c je yomo. \v 33 Entonces cuando visa'yajpa ca'yajupø, ¿a ver jutipø'is maṉba pyøc je yomo? Porque cyu'ya'cyø'yi ñø'oyaj mismo je yomo. \p \v 34 Y ñøjmayaj Jesusis: \p ―Yøtita'mbø pøn co'tøjcajyajpa y chi'ocuyajyajpa 'yune va'cø cyo'tøjcajyajø. \v 35 Pero jutipø pøn Diosis chamba que jic maṉba ityaj jiṉø jicsye'cpø jama'omo, y va'cø visa'yajø ca'yajupø'omo; jic pøn ji'nam maṉ cyotøjcajyaje, ni ji'nam maṉ chi'ocuyajyaj 'yune va'cø cyo'tøjcajyajø. \v 36 Porque ji'ndam mus cya'vøjøtzøcyajø, porque aṉgelesetim ityajpa y Diosisam 'yuneta'm porque visa'yajupømete. \v 37 Pero o'ca maṉba visa'yaj ca'yajupø, jete mismo Moisesis cha'maṉvac libru'omo nømbamø que ndø Comi'is 'yo'nøy Moisés cuando nembapø che'pø cu'yomo onbujtu. Moisesis jyayu que ndø Comi jiquete Dios nø vya'ṉjamyajupø Abraha'mis, y Isaajquis y Jacojbis. \v 38 (Jetse ndø tzi'pa cuenta que Abraham, Isaac y Jacob queñajpatøc); porque Dios ji'ndyet ca'yajupø'is vya'ṉjamyajepø, sino queñajpapø'is vya'ṉjamyajpa porque mumuti para Dioscøtoya queñajpa. \p \v 39 Y vene aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit ñøjmayaj Jesús: \p ―Maestro, vøjpø mi ndzamu. \p \v 40 Y de jeni ni i ja chi' ganas va' 'yocva'cyaj Jesús ni ti más. \s1 ¿I'se 'yunete Cristo? \p \v 41 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―¿Ti'ajcuy nømyajpa que Cristo lo que Diosis cyø'vejupø Davijdise 'yune? \v 42 Porque Salmos libru'omo it jaychø'yuse que mismo ñe'c David nømu: \q1 Ndø Janda Diosis ñøjmay ø Ṉgomi: \q1 “Po'cs ø ndzø'na'ṉomo, \q1 \v 43 hasta que øtz mi ṉgønu'ṉgøjayajpa mi enemigota'm”. \m \v 44 Jetse David nømu que Cristo ñe'c Davijdis Cyomite. Pero o'ca Cristo Davijdis Cyomite, entonces ji'n jutz nøm ma tø nømi que Cristo ñe'c Davijdis 'yunete. \s1 Jesusis cyøtza'møyaj aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit \p \v 45 Mientras vøti pø'nis cøma'nøyaju, Jesusis ñøjmayaj ñøtuṉdøvø: \p \v 46 ―Cuendatzøctamø jana mi 'yaṉgøma'cøtyamø aṉgui'mguji'ṉ aṉma'yoyajpapø'is. Pues sunba vyityaj pøji tucu'omo, y syuñajpa va'cø yuschi'yajtøjø plaza'omo; y sunba maṉ pyo'csyajø myøja'ṉombø'is pyo'cscu'yomo cuando tu'myajpa. Y cuando itpa søṉgu'tcuy, sunba po'csyaj más myøja'ṉombø pøn po'csyajpamø. \v 47 Yøṉ aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit cyøpøcyajpa yaṉbac yomo tyøcji'ṉ, y chøcyajpa pøjipø conocscuy va'cø cyomo'yajtøjø que vøjta'mbø pønda'mete. Pero jet más maṉba castigatøcyajtøji. \c 21 \s1 Pobrepø yaṉbajquis cyot tumin caja'omo \p \v 1 Jesusis 'ya'mu y ischøjcu que ricu'is nømna'ṉ cyotyaj ayudo caja'omo masandøjcomo. \v 2 Isque'tuti que tum pobrepø yaṉbac yomo'is cyotque't jeni metzcuy namdumin. \v 3 Y Jesús nømu: \p ―Viyuṉsye nø'mbøjtzi que yøṉø pobrepø yaṉbac yomo'is cyot más que ji'n mumu eyata'mbø'is cyotyajuse. \v 4 Porque mumu ji'quista'm sobratzøjcupø tumin cyotyaj caja'omo, pero yø'ṉis cyot mumu ñø'ijtusena'ṉ tumin aunque chøjcapyana'ṉ falta tumi'nis. \s1 Jesusis chamu que maṉba yaj masandøc \p \v 5 Y veneta'mbø nømyajpana'ṉ que masandøc ijtuna'ṉ ño'chaj suñipø tza'ji'ṉ, y ñø'ijtuna'ṉ suñita'mbø adorno va'ctzi'yajtøjupø. Jesús nømu: \p \v 6 ―Yøṉø suñipø masandøc mi ispapø, eyapø jama maṉba ju'mbø'i que ji'n ma chø'y ni tumø tza' ne'csca'mupø cha'tøvøcøsi; maṉba ju'mbø' nama nama. \s1 Jutipø seña maṉba queje cuando maṉba yajnømi \p \v 7 Y ñøtuṉdøvø'is cyø'ocva'cyaj Jesús y ñøjayaju: \p ―Maestro, ¿jujchøc maṉba tuqui mi ndzamuse, y tiyø seña maṉba queje cuando maṉba tuctzo'tz mi ndzambase? \p \v 8 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Tzøjcatyam cuenda ni jutipø'is jana mi 'yaṉgøma'cøtyamø; porque maṉba miñaj vøti pøn ø nøyingøsi y maṉba nømyaje: “Øjchømøṉø Cristo”, y maṉba nømyajque'te: “Yajcuy nø tyome'aju”. Pero u mi maṉ mba'jtam jetsepø pøn. \v 9 Cuando mi manba o'ca it quipcuy y vøti pøn so'natejyajpa, u mi ña'tztamu; porque jetse tiene que vi'na va' tyucø. Pero ji'nmajtøc man yajnøm pronto. \p \v 10 Jicsye'cti ñøjmayajque't Jesusis: \p ―Vø'cumgu'is maṉba qui'sayaj eyata'mbø cumguy, y aṉgui'myajpapø'is maṉba qui'sayaj eyata'mbø 'yaṉgui'mba tyøvø. \v 11 Yømøc teymøc maṉba cøt pømipø nasamicscø', y vøtico cumgu'yomo maṉba it yu', maṉba it ca'cuy; maṉba na'tzaṉdocoyaj cumgupyøn. Maṉba neṉe quejyaj møjata'mbø seña tzajpomo, maṉba'is chøcna'tze. \p \v 12 ”Pero ji'n ma tuc jetse hasta que vi'nati maṉba mi ñuctandøji, y maṉba mi yacsutzøctandøji, y maṉba mi nchi'ocuyajtandøji Israel pø'nis cyonocscuy tøjcomo. Y maṉba mi syomdandøji, maṉba mi ṉgyøtza'møtandøji aṉgui'mbacøsi y gobiernocøsi porque mi ndø vaṉjamdamba ancø. \v 13 Cuando jetse mi ñdyuctamba, maṉba mus mi ndzamdamø jujche mi va'ṉjajmoṉgutya'm. \v 14 Pero ni ti u mi ṉgui'pstam mi ndzoco'yomo; ni u mi ṉgoqui'pstam vi'na jujche maṉba mi 'yaṉdzo'ṉotyame. \v 15 Porque øtz maṉba mi ndzi'tam vøjpø qui'psocuy jujche va' mi 'yondamø, y por eso ni jutipø mi ṉgui'satyambapø'is ji'n mus ma tyona va' mi 'yonguiptamø. \v 16 Pero mitzta'm maṉba mi ñchi'ocuyajtam hasta mi janda'is y mi andzi'is y mi ndøvø'sta'm, y mi amigo'sta'm; y maṉba yaj ca'tandøj iyø jutipø mijtzomda'm. \v 17 Y mumu pø'nis maṉba mi ṉgui'satyame porque mi ndø va'ṉjamdamba ancø. \v 18 Pero ni tum ⁿvay mi ṉgopajcøspø ji'n ma tyocoye. \v 19 O'ca mi ndondamba, maṉba mi ṉgyendame. \p \v 20 ”Cuando mi istamba que vøti soldado'is vyoyaju'am Jerusalén gumguy; jicsye'c maṉba mi mustame que pronto maṉba yaj cumguy. \v 21 Ityajupø Judea nasomo, yac poyaj cotzøjcøtøjcø'mø; y ityajupø cumgu'yomo, va'cø pyoyajque'tati. Y ityajupø tza'momo, va'cø jana tøjcøyaj cumgu'yomo. \v 22 Porque jic jamacøsi Diosis maṉba yac nøco'aṉgøyaje 'yenemigo va'cø tyucpø'ø jachø'yuse Diosis 'yote. \v 23 Pero jic jama vøti maṉba isyaj toya yomo'is o'ca ji'ndyet tumbø, y o'ca yac tzu'chajpa'is 'yune. Porque maṉba it møja'ṉ doya nascøsi. Y vøti maṉba cyøqui'syca'yaj Diosis yøṉ cumgu'yomda'mbø. \v 24 Y vene maṉba yaj ca'yajtøj espadaji'ṉ, y vene maṉba ñømaṉyajtøji como presu cuenta aunque jutipø cumgu'yomo. Y lo que ji'ndyet Israel pø'nis maṉba maṉ vitu' vitu' vøyaj Jerusalén gumguy hasta que cøtpacsye'ṉom lo que ji'ndyet Israel pø'nis 'yora. \s1 Jujche maṉba min Jesús \p \v 25 ”Jicsye'cti maṉba neṉe quej seña møji jamacøsi y poyacøsi y matzacøsta'm, y nascøsi maṉba tucyaj como jujchese mumu ijtuse pønda'm; y ji'n ma musyaj ti va'cø chøcyajø cuando isyajpa nø tya'mu y nø pyuṉbø' mar. \v 26 Pønda'm maṉba mochi'ajpø'yaj na'tzcu'is, y porque maṉba qui'psyaj choco'yomo jujche maṉbase tucnøm nascøsi; y pømi'øyajupø tiyø tzajpomo maṉba micsyaje. \v 27 Y ji'csye'cti maṉba quej øjtzi mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. Ma'ṉbø mini o'na'omo y pømi'øyupø y øtz ma'ṉbø møja'ṉ sø'ṉi. \v 28 Cuando yøcsepø tiyø tuctzo'tzpa, quende'ndamø, pømi pøctamø, porque nø tyome'aj va' mi ṉgyotzoctamø. \p \v 29 Y Jesusis chajmay historia va'cø 'yaṉma'yoya. Nømu: \p ―A'mdam higo cuy y mumu cutya'm. \v 30 Cuando istamba mi ne'ṉgø que cøvo'mu'am, jetse mi ndzi'tamba cuenta que tome'am ja'maṉsøṉ. \v 31 Jetsetique't cuando mi ispa o'ca nø tyuctzo'tz øtz ndzamuse, jetse maṉba mi mustame que ya mero maṉba aṉgui'moy Dios. \p \v 32 ”Viyuṉsye mi nøjmambya que mumu øtz ndzamuse maṉba tucnømi antes que ca'pø'yajpa yøti ityajupø pøn. \v 33 Tzap y nas maṉba yaje, pero ø onde ji'n ma cøyaje. \p \v 34 ”Tzøjcatyam cuenda mi ṉgui'psocu'yomo jana mi ṉgyu'tcomø'ṉdamø, ni jana mi ño'jtamø, ni jana mi ṉgui'pscocøjtam nascøspø itcuy; utyem jovise nu'c yajcuy mitzcøsta'm. \v 35 Porque como tum trampa'is ñucpase copøn, jetze jovise yajcuy maṉba ñu'c mumu nascøsta'mbø pøngøsi. \v 36 Por eso mø'chøqui coquendam mi ⁿvin y o'nøtyam Dios mumu jama va'cø cyoqui'ps ñe'cø que vøjø va'cø mi ṉgyotzoctamø cuando tucpa mumu jetsepø toya'iscuy; y jetse jana na'tzcuy va'cø mus mi ijtam ø vi'ṉaṉdøjqui; mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø øjtzi. \p \v 37 Jetse Jesusis 'yaṉmayajpana'ṉ jama'omo masandøjcomo, y tzu'i putpana'ṉ cumgu'yacapoya ijtumø cotzøc ñøjayajpapø Olivos cotzøc. \v 38 Tumdum jama mumu pøn nu'cyajpana'ṉ namdzuti masandøjcomo va'cø cyøma'nøyaj Jesús. \c 22 \s1 Mye'chajpana'ṉ modo va' ñu'cyaj Jesús \p \v 1 Nømna'ṉ tyome'aj søṉ cuando cyu'tyajpana'ṉ pan ja pyoṉoṉapø; jic søṉ ñøjayajpana'ṉ pascua søṉ. \v 2 Y pane covi'najø'ista'm y aṉma'yoyajpapø'is aṉgui'mgupit mye'tzayajpana'ṉ modo jujche muspa yaj ca'yaj Jesús; porque je covi'najø'is ña'chaj vøti pøn. \p \v 3 Entonces Satanasis ñøtzøc Judas nøyipø'is ñøyi'aṉgopac Iscariote; docepø apostolesete. \v 4 Y Judasis maṉ 'yo'nøyaj pane covi'najøta'm y cyoqueñajpapø'is masandøc a ver jutzna'ṉ muspa chi'ocuyaj Jesús pane covi'najøcøsi. \v 5 Pane covi'najø casøyaju y vyø'møyaju va' cyoyojyaj Judas. \v 6 Judasis ñøjmayaju que maṉba chi'ocuyaje, y cyøme'tzpana'ṉ jujche muspa nu'mdzi'ocuyajø ni i ja ityømø. \s1 Cu'taṉdzac ndø Comi \p \v 7 Nu'cu'cam jic jama cuando cyu'tyajpana'ṉ pan ja pyoṉoṉapø, cuando tiene quena'ṉ va' yaj ca'yaj borrego pascua sø'ṉis cuenta. \v 8 Y Jesusis cyø'vejyaj Pedro y Juan y ñøjmayaju: \p ―Maṉdamø, ma alistatzøctam lo que tiyø pascua søṉgøtoya ti maṉba ndø cu'jtame. \p \v 9 Y je'tis ñøjmayaj Jesús: \p ―¿Jut mi sunba mijtzi va'cø ndø alistatzøctamø? \p \v 10 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Cuando mi ñdyøjcøtyamba cumgu'yomo, maṉba mi ndzoṉdam tum pøn nø ñømaṉupø'is tum majcuy nø'. Ma pa'jtamø jutipø tøjcom tøjcøpya. \v 11 Y ñøjmatyam vø'tøc: “Maestro'is sunba myusø jut it cuarto muspamø cyu'tyaj ñøtuṉdøvøji'ṉ pascua sø'nis cyu'tcuy”. \v 12 Y je'tis maṉba mi isindzi'tam møjipø cuarto møjapø y vøjøtzøjcupø. Jeni alistatzøctamø. \p \v 13 Jicsye'cti Pedro y Juan maṉyaju y pya'tyaju jujche Jesusis ñøjmayuse. Y 'yalistatzøcyaju pascua søṉ gu'tcuycøtoya. \p \v 14 Nu'cu'jcam 'yora, Jesús po'cs mesyacø'mø apostolesji'ṉda'm. \v 15 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Nømna'ṉ ø cu'tcomø'ndo' yøṉø pascua søṉgu'tcuy mitzji'ṉdam antes que nøṉgøtpø toya. \v 16 Porque nøjmañdyambø'mtzi que øtz ji'nam ma ṉgu't eyapø pascua søṉgu'tcuy hasta que cu'tque'tpøjtzi pascua søṉ Dios 'yaṉgui'mbamø. Jicsye'ctøc ma ṉgu'tque'te. \p \v 17 Y pyøc Jesusis tum vaso uva nø' y ñøjay Dios yøscøtoya, y nømu: \p ―Pøctam yøṉø y to'ṉve'ndam mijtzomda'm. \v 18 Porque mi nøjandya'mbøjtzi que øtz ji'nam ma ndo'ṉ uva nø' hasta jic jama minba aṉguim Dios. \p \v 19 Entonces pyøc Jesusis pan y ñøjay Dios yøscøtoya y vye'nu y cyø'yaj apostoles y ñøjmayaju: \p ―Yøṉø pan øjchøn sis, y yøṉ ø sis ma'ṉba ndzi'ocuyaj mitzcøtoyata'm. Yø'cse sajtam pan mi ne'ṉgomda'm va'cø mi ndø jajmundzøctamø. \p \v 20 Y cu'taṉbacyaju'cam, Jesusis pyøjque'tuti mbaso y nømu: \p ―Yøṉete jomepø contrato ø nø'mbinji'ṉ. Ø nømbin maṉba jø't mitzcøtoyata'm. \p \v 21 ”Pero yøti yø'c it øtzji'ṉ mesyacøsi maṉbapø'is ø tzi'ocuyaje. \v 22 Y viyuṉsye øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø maṉba tuc øjtzi jujche chamuse Diosis vi'na. Pero ¡lástima jicø pøn maṉbapø'is ø tzi'ocuyaje! \p \v 23 Y apostolesista'm na 'yocva'ctzo'chajtøju jutipø'is maṉba chøc chamuse Jesusis. \s1 Onguipyaj jutipø más maṉba cyovi'najø'aje \p \v 24 Entonces onguipyaj ñe'comda'm jutipø maṉba cyovi'najø'aje. \v 25 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Entre nascøspø pø'nomda'm, aṉgui'mbapø'is dyominatzøcpa eyata'mbø, y nøjayajtøjpa que aṉgui'mbapø vøco'nipø pønete. \v 26 Pero mitzta'm ji'n mus mi ndzøctam jetze, sino que más cyovi'najøpø entre mijtzomda'm tiene que va'cø it como menospø'is 'yamese; y aṉgui'mbapø tiene que va'cø it como nu'cscusye. \v 27 Porque o'ca tum pøn cuc mesacø'mø pø'cspa y eyapø'is cyojtapya cu'tcuy, ¿ji'nacsque't jete más covi'najøpø cucmesacø'm po'csupø? Pero øtz ijtu mitzji'ṉdam como coyospapøse. \p \v 28 ”Mitzta'm como siempre øtzji'ṉ mi ijtamu hasta como yøti cuando tzøjquistøjøjtzi. \v 29 Como jujche ø Janda'is yac aṉgui'mbøjtzi como gobiernose, jetse ø mi yac aṉgui'mdaṉgue'tpøjtzi. \v 30 Por eso muspa mi ṉgyu'jtamø y muspa mi ⁿyuctamø ø mesacøsi jut ø aṉgui'mbamø, y maṉba mi mbyo'csta'm aṉgui'mba'is pyo'cscucyøsta'm va'cø mi ṉgøme'tztam cyojapit docepø Israejlis 'yune'is fyamiliata'm. \s1 Jesúsis chamu que Pedro'is ji'n maṉ vya'ṉjajme que je'ise ñøtuṉ \p \v 31 También ñøjmay ndø Comi'is: \p ―Simón, Simón, cøma'nøyø; Satanasis vya'c licencia va'cø mi nchøjquistamø. Como jujche ndø yø'ṉgøvitu'pa trigo puj va'cø chø'y puro pyuj, jetse Satanasis maṉba mi nchøjquistame a ver o'ca mi ndø va'ṉjamdamba. \v 32 Pero øtz o'nøyø Dios para mitzcøtoya va'cø jana mi nchøjcay falta mi va'ṉjajmoṉgu'is. Y mijtzi cuando mi ṉgui'psvitu'ujcam va'cø mi vøṉgova'ṉjamque'te, entonces cotzoṉyaj mi ndøvø va'cø vya'ṉjajmoyajø. \p \v 33 Pero Pedro'is ñøjmay Jesús: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, øtz dispuesto ijtøjtzi va'cø maṉ mitzji'ṉ preso'omo y va'cø ca' mitzji'ṉ. \p \v 34 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―Pedro, nøjmambyøjtzi que antes que vejpa ṉgaylu, tu'cay ñac maṉba mi ndzame que ji'n mi ndø co'ispøqui. \s1 Nømna'ṉ tya'n hora va'cø ñucyaj Jesús \p \v 35 Jesusis ñøjmayaju: \p ―Cuando mi ṉgø'vejtam øjtzi jana morral y jana tumingotcuy y jana sapato, ¿ti'is ñchøjcatyam falta? \p Y je'is ñøjmayaju: \p ―Ni ti'is. \p \v 36 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Pero yøti o'ca it mi morral, nømavø; y jetsetique't mi ndumingotcuy; y o'ca ja mi nø'it espada, ma'aj mi ṉgamisola va'cø mi ⁿjuy espada. \v 37 Porque nøjambya mijtzi que øtz tiene que va'cø tyucø como jujche it Diosis 'yote jachø'yupø; porque jen jachø'yupøte: “Parejo yacsutzøcyaju yatzita'mbø pønji'ṉ”. Porque ya mero maṉba tuqui como ijtuse jachø'yupø. \p \v 38 Y apostolesista'm ñøjmayaj Jesús: \p ―Ø Ṉgomi, yø'c it metzcuy espada. \p Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Ya sobram jetji'ṉ. \s1 Jesusis 'yo'nøy Jyata \p \v 39 Y Jesús tzu'ṉ jeni, y jujchem cyostumbre ijtu, maṉ Olivos cotzøjcøsi. Y ñøtuṉdøvø'is maṉuti pya'tyajque'te. \v 40 Y cuando nu'cyaj jic lugajromo, Jesusis ñøjmayaju: \p ―O'nøtyam Dios va'cø jana mi ṉgyectamø o'ca mi nchøjquistandøjpa. \p \v 41 Y Jesús tzu'ṉ jetcø'mda'm usy ya'i. Jujche'ṉomo muspa ndø mbatzpø' tza', jañche'ṉomo Jesusis cya'ṉdzacyaju. Y jeṉ cujneyu'øc 'yo'nøy Jyata. \v 42 Ñøjmayu: \p ―Øjtzø mi Janda, o'ca jetse mi sunba, tø yaj cotzoc ndøvø va'cø jyana toya'isø; pero va'cø tyucø mitz mi sunbase, ji'ndyet øtz sunbase. \p \v 43 Y cyejay Jesús tum tzajpombø angelesis y yac pømipøjcu. \v 44 Jesús ijtuna'ṉ møja'ṉ doya'omo, y tyumø chocoy 'yo'nøpyana'ṉ Dios. Y møjata'mbø pyøsø tzu'nmø'nu si fuera como nø'pin chu'nmø'nbase, jetse nømna'ṉ cyecyaj nasomo. \p \v 45 Entonces 'yo'nøyu'cam Dios, Jesús te'nchu'ṉu y maṉ ityajumø ñøtuṉdøvø, y pya'tyaju øṉyajupø maya'cu'is. \v 46 Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―¿Ti'cøtoya nø mi 'yøṉdamu? Te'ñchu'ṉdamø y o'nøtyam Dios va'cø jana mi ṉgye'ctamø cuando mi ñchøjquistandøjpa. \s1 Jesús ñucyaju \p \v 47 Mientras que Jesús jetse nømdøcna'ṉ vyejvejneyu, nu'cyaj vøti pøn. Y tum macvøstøjcapyø ñøtuṉdøvø ñøyipø'is Judas, jet vi'naju y cyønu'c Jesús va'cø syu'cø. \v 48 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―Judas, ¿ti'ajcuy jetse mi ndzøcpa? Mi ndø su'cpa va'cø mi ndø tzi'ocuyaj ø enemigocøsi, øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø. \p \v 49 Ityajupø'sna'ṉ jeni isyaju ti maṉba tuqui, y ñøjmayaj Jesús: \p ―Ø mi Ṉgomi, ¿sunbaja mijtzi va'cø mi ṉgoquiptam espadaji'ṉ? \p \v 50 Y tumbø'is chetzcajpø'jay pane covi'najø'is ñu'cscu'is chø'na'ṉombø tyatzøc. \v 51 Pero jicsye'cti Jesusis ñøjmayu: \p ―Uyam más jetse tzøqui. \p Y pi'quisay tyatzøc y yac tzojcayu. \v 52 Jesusis ñøjmayaj pane covi'najøta'm y masandøjcom aṉgui'myajpapø y tzambønda'm miñajupø va'cø ñucyajø: \p ―¿Ti'ajcuy mi ndø cømindamu va'cø mi ndø nuctam mijta'm espadaji'ṉ y cuyji'ṉ jujche ñuctøjpase nu'mbapø? \v 53 Cuando tumdum jama øtz ijtuna'ṉ mitzji'ṉdam masandøjcomo, ja mi ndø nuctamø. Pero nu'cu'am mi oranda'm va' mi ndzøctam mi sundambase, y va'cø mus chøc gyusto pi'tzø'ajcu'yombø aṉgui'mbapø'is. \s1 Pedro nømu que ji'n ispøc Jesús \p \v 54 Entonces ñucyaj Jesús y ñømaṉyaj pane covi'najø'is tyøjcomo. Y Pedro'is maṉuti pya'tque't Jesús, pero ya'i tzø'yu. \v 55 Yac tzocyaj juctyøc cuc solajromo y juctyøjcø'mna'ṉ po'csyaju; y Pedro jendi po'csque't jetji'ṉda'm. \v 56 Y tum coyomo'is is Pedro que juctyøjcaṉvini po'csque'tu; y 'ya'm mø'chøqui Pedro. Entonces nømu: \p ―Yøṉø jetji'ṉbøtina'ṉetque't. \p \v 57 Pero Pedro'is ja vya'ṉjajmø o'ca jetji'ṉbøna'ṉete. Ñøjmay yomo: \p ―Ji'nø ispøc je pøn. \p \v 58 Ya'yu'jcam usyaṉ hora, isque't Pedro eyapø'is y ñøjmayu: \p ―Mitz je'isna'ṉe mi ñønduṉ. \p Pero Pedro'is ñøjmayu: \p ―Tzambøn, pero øtz ji'n chøṉ jicji'ṉbø. \p \v 59 Y cøjtu'jcam como tumø horasye'ṉomo, eyapø nømu: \p ―Viyuṉsye yøṉø jetji'ṉbøtina'ṉetque't, porque Galilea cumgupyønditque't. \p \v 60 Pero Pedro'is ñøjmayu: \p ―Tzambøn, øtz ji'nø musi ti nø mi ndzamu. \p Y misma hora, mientras que nømdøcna'ṉ vyejvejneyu, vej ṉgaylu. \v 61 Ndø Comi que'najvitu'u y cyøque'nøy Pedro. Y Pedro'is jyajmutzøjcay 'yote ñøjmayuse ndø Comi'is: “Antes que vejpa ṉgaylu, tu'cañac maṉba mi ñømi que ji'n mi ndø ispøc ndøvø”. \v 62 Entonces Pedro put a'ṉgomo y vo'tzocopajcu. \s1 Jesús cøsijcatyøju \p \v 63 Y ñucyajupø'is Jesús cyøsijcayajpana'ṉ y ñacsyajpana'ṉ. \v 64 Vyinjupyaju y jetse vyi'nøc tza'ṉøyajpana'ṉ y ñøjmayajpana'ṉ: \p ―Tø tzajmayø i'is mi ñchaṉu. \p \v 65 Y tyopo'o'nøyajpana'ṉ vøti eyata'mbø oteji'ṉ. \s1 Jesús ñømaṉdøju vøti aṉgui'mba'is vyi'naṉdøjqui \p \v 66 Cuando sø'ṉbønømu'jcam, tu'mbøyaj cumgu'yomda'mbø tzambøn, y pane covi'najøta'm, y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit. Y ñømaṉyaj Jesús tu'myajumø aṉgui'myajpapø, y 'yocva'cyaj Jesús: \p \v 67 ―O'ca mijtzømete Cristo, tzajmay ndøvø. \p Jesusis 'yaṉdzoṉyaju: \p \v 68 ―O'ca mi ndzajmapyøjtzi, ji'n mi ndø va'ṉjamdame. Y o'ca mi ⁿocva'cta'mbøjtzi, ji'n maṉ mi ndø aṉdzoṉdame, ni ji'n maṉ mi ndø tzøcøpø'tame. \v 69 Pero desde yøti øtz maṉba po'cse más pømi'øyupø Diosis chø'na'ṉomo, øjchøṉ mumu Pø'nis Tyøvø. \p \v 70 Entonces mumu 'yocva'cyaj Jesús: \p ―¿Entonces mijtzømete Diosis 'Yune? \p Y Jesusis ñøjmayaju: \p ―Øjtzømete mitz mi ndzamdamuse. \p \v 71 Y jejta'm nømyaju: \p ―Ji'nam ndø sundam testigos, porque tø øjta'm nømdi ndø majnandyam 'yote ñe'c jujche nø ñømu. \c 23 \s1 Jesús nømaṉdøj aṉgui'mbapø Pilato'is vyi'naṉdøjqui \p \v 1 Jicsyec'ti mumu jejta'm tzu'ṉyaju y ñømaṉyaj Jesús aṉgui'mbapø Pilatocø'mø. \v 2 Y cyøtza'møcho'chaj Jesús y nømyaju: \p ―Ndø pa'jtam yøṉ pøn que ñøtzotzpapø'is quipcuy ndø cumgu'yomo y ya'inducpapø'is va' jyana coyojyaj pago møja'ṉ aṉgui'mbapøcøsi, y ñe'c nømba que Cristote; que por eso møja'ṉ aṉgui'mba. \p \v 3 Jicye'cti Pilato'is 'yocva'c Jesús: \p ―¿Mijtzømate Israel pø'nis mi 'Yaṉgui'mba? \p Jesusis 'yaṉdzoṉu: \p ―Øj chønø nømdi mi ndzamuse. \p \v 4 Entonces Pilato'is ñøjmayaj pane covi'najøta'm y eyapø pønda'm: \p ―Ni tiyø cyoja ja mbya'ta'yøjtzi yøṉø pø'nis ñe. \p \v 5 Pero vøti pøn vejaṉgøtyaju va'cø chøjcayaj cyoja; ñømgomø'nayaj Pilato: \p ―Yøṉ pø'nis yaj quipte'ñajpa pøn 'yaṉma'yocuji'ṉ. Jetse aṉma'yopya mumu Judea nasomo. Galilea nasomo aṉma'yocho'tzu hasta yøṉsye'ṉom minu. \s1 Jesús nømaṉdøj aṉgui'mbapø Herodesis vyi'naṉdøjqui \p \v 6 Cuando Pilato'is myanu que nø cham Galilea, 'yocva'cu o'ca Galilea nasombø pønete. \v 7 Y cuando myusu que Jesús Herodesis 'yaṉgui'mgu'yom ijtu, entonces Pilato'is cyø'vej Jesús Herodescø'mø. Porque Herodes Jerusalén gumgu'yomna'ṉ ijtu jic jama. \v 8 Herodesis cyøcasøcomø'nu cuando isu Jesús, porque ijtumna'ṉ jyama sunbamømna'ṉ isø; porque myanbana'ṉ vøti nø chøjcupø tiyø. Sunbana'ṉ 'ya'may milagro'ajcuy. \v 9 Y Herodesis vøti nac 'yaṉgøva'c Jesús, pero Jesusis ni jujche ja 'yaṉdzova. \v 10 Y pane covi'najøta'm y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit jena'ṉ te'ñaju, pømi cyøtza'møyaj Jesús. \v 11 Y Herodesis y syoldado'is ni tise ja chøcyaj Jesús, y 'yaṉgøsijcayaju, y yac mes tum vøjpø tucu suñi sø'ṉbapø. Y jicsye'c Herodesis yac vitu' Jesús Pilatocø'mø. \v 12 Y Herodes y Pilato jej jama amigo'ajyaju, porque enemigona'ṉete. \s1 Pilato'is 'yaṉgui'mu va' yaj ca'yaj Jesús \p \v 13 Entonces Pilato'is vyejaṉdø'pyaju pane covi'najø y aṉgui'myajpapø y vøti cumgupyøn. \v 14 Y Pilato'is ñøjmayaju: \p ―Mitzta'm tø nømijnatyam yøṉ pøn mi ñømdamba que yø'nis ñøtzo'tzpa quipcuy cumgu'yomo; pero ṉgøme'tz øjtzi mi vi'nomda'm, y ja mbya'ta'yøjtzi ni jujchepø cyoja como mi ṉgøtza'møtyamuse. \v 15 Ni Herodesis ja pya'tacye'tati cyoja; pues øtzcø'mdi cyø'vejvitu'que'tu. Y mi nchi'tamu'am cuenta que ni jujchepø cyoja ja itø va'cøna'ṉ ndø yaj ca'tamø. \v 16 Ma'ṉbø yac nacstøji y jetse ma'ṉbø ndzøcøpø'i. \p \v 17 Porque ji'csye'c søṉnamaye tiene quena'ṉ va'cø syombø' tum preso Pilato'is. \v 18 Pero mumu vøtipøn tumnajcøs vejyaju, nømyaju: \p ―¡Yaj ca' yøṉø, tø sombø'jatyam Barrabás! \p \v 19 Barrabás somdøjupøte porque oy tu'mbøyaj pøn va'cø quipyaj cumgu'yomo, y yaj ca'oyu. \v 20 Y Pilato'is 'yo'nøvøjøtzøc vøti pøn porque sunbana'ṉ syombø' Jesús. \v 21 Pero vøti pøn vejvøjøtzøcyaju nømyaju: \p ―¡Yac ma'møtyøj cruzcøsi! ¡Yac ma'møtyøj cruzcøsi! \p \v 22 Entonces ñøjmayaj Pilato'is tu'canajcøsi: \p ―¿Ti'ajcuy ma yac ma'møtyøj cruzcøsi? ¿Tiyø coja chøjcu? Porque ni jujchepø cyoja ja mbya'ta'yøjtzi va'cø ø ⁿyaj ca'ø. Ma'ṉbø yac nacstøji y jetse maṉba sombø'i. \p \v 23 Pero vejyajpana'ṉ y vya'cayajpana'ṉ va'cø mya'møtyøj cruzcøsi. Y porque jetse vejyaju ancø pønda'm y pane covi'najøta'm, Pilato'is vyø'møyu va'cø chøcø jujche syuñajuse sone pø'nis y pane covi'najø'is. \v 24 Entonces Pilato nømu va'cø chøctøjø je'is vya'cayajuse. \v 25 Y syombø'u pøn je'is syuñajuse lo que ijtupøna'ṉ preso'omo porque ñøtzu'ṉbapø'is quipcuy, y yaj ca'opyapø. Y chi'ocuyaj Jesús je'is syuñajuse. \s1 Jesús ma'møtyøj cruzcøsi \p \v 26 Entonces mientras nømna'ṉ ñømaṉyaj Jesús, ñucyaj Simón Cirene cumgu'yombø nømna'ṉ minupø tza'momo. Jet yaj cajpayaj cruz va' ñømaṉ Jesusis jyøsmø. \p \v 27 Y nømna'ṉ pya'tyaj Jesús vøti pø'nis y vøti yomo'is. Je'is cyøvo'yajpana'ṉ Jesús y cyømaya'yajpana'ṉ. \v 28 Pero Jesús que'najvitu'u y ñøjmayaju: \p ―Jerusalén gumgu'yomda'mbø mi yomo, uy tyø cøvo'tam øjtzi, pero mi ⁿvin cøvo'tamø y mi ⁿune cøvo'tamø. \v 29 Porque maṉba nu'c jyama cuando maṉba nømyaje: “Más contento itpa ja 'yune'øyøpø yomo, ja isøpø'is une, y ni jutipø une ja yac tzu'tzøpø'is”. \v 30 Entonces maṉba ñømdzo'tzayaj cotzøc: “Tø cøju'møtyamø”. Y maṉba ñøjmayaj che'pø cotzøc: “Tø ju'mgøpajcøtyamø”. \v 31 O'ca yøcse tzøjca'yajøjtzi si fuera como tzujtzipø cusye, entonces más peor maṉba chøjcayaj eyata'mbø como tøjtzupø cusye. \p \v 32 Y nømna'ṉ ñømaṉyaj Jesusji'ṉ eyapø metzcuy pøn, yatzita'mbø, va'cø yaj ca'yaj parejo Jesusji'ṉ. \v 33 Cuando nu'cyaj lugajromo ñøjayajpamø Ca'yajupø'is Cyo'cøpacmø, jeni mya'møyaj Jesús cruzcøsi. Y jen ma'møyajque't cruzcøs je metzcuy yatzita'mbø pøn, tum Jesusis chø'naṉ saya'omo, y eyapø Jesusis 'yaṉñay saya'omo. \v 34 Y Jesús nømu: \p ―Jatay, yaj cøtocojayaj cyoja, porque ji'n myusyaj lo que ti nø chøcyajupø. \p Y soldado'ista'm chøjquisyaj syuerte va'cø vye'nbø'jayaj tyucu ñe'comda'm. \v 35 Vøti pø'nista'm nømna'ṉ 'ya'myaj jeni, y aṉgui'myajpapø'is syijcayaj Jesús, nømyaju: \p ―Como eyapø yaj cotzocyaju, ¿ti'ajcuy ji'n mus yaj cotzoc vyin ñe'cø, o'ca Cristote, Diosis cyøpiṉupø? \p \v 36 Y soldado'is jetseti syijcayajque'tu; to'møyaju y yac to'ṉyaj catzu nø'. \v 37 Y ñøjmayaju: \p ―O'ca mijtzete Israel Pø'nis myøja'ṉ Aṉgui'mba, yaj cotzoc mi ⁿvin. \p \v 38 Itque'tutina'ṉ cruzis cyopajcomo letra jayupø ñømbamø: “Yøṉete Israel pø'nis myøja'ṉ Aṉgui'mbata'm”. Jetse ijtuna'ṉ jayupø griego ote'omo y latín ote'omo y hebreo ote'omo. \p \v 39 Y tum yatzipø pøn jendina'ṉ ma'mgue'tupø, je'is yach'o'nøy Jesús; ñøjmayu: \p ―O'ca mijtzete Cristo, entonces yaj cotzoc mi ⁿvin y tø yaj cotzoctam øjtzi. \p \v 40 Pero tu'maṉ ma'mgue'tupø'is 'yojnay tyøvø, ñøjmayu: \p ―¿Mitz ti'ajcuy ji'n mi ṉgøna'tzøy Dios? Porque mitz mi itque't mismo toya'omo yøṉø pønji'ṉ. \v 41 Viyuṉsye øtz vøj va' tø toya'istamø porque it ndø coja; porque tø øtz tø pøjcøchondøju porque ndø tzøquipit. Pero yø'ṉis ni ti ja chøcø, ja it ni jujchepø cyoja. \p \v 42 Entonces ñøjmay Jesús: \p ―Tø jajmutzøc øjtzi cuando minba mi aṉgui'mi. \p \v 43 Y Jesusis ñøjmayu: \p ―Viyuṉsye mi nøjmambyøjtzi, yøti maṉba mi it øtzji'n vøjpø itcu'yomo. \s1 Ca'u Jesús \p \v 44 Y paṉguc jamana'ṉete, y o pi'tzø'ajnømi mumu nascøsye'ṉomo; hasta las tresye'nomo sø'ṉnøṉgue'tu. \v 45 Jama o tu'yi, y masandøjcombø tucu vo'te 'yaṉga'mbapø'is más masanbø cuarto, jet hasta cuc tzijtzu. \v 46 Jicsye'c Jesús pømi veju y nømu: \p ―Jatay, mitzcøs ndza'møpyø ø ⁿespiritu. \p Cuando nøm jetse, ca'u. \p \v 47 Y cuando capita'nis isu jujche tujcu, entonces vyøcotzøc Dios, nømu: \p ―Viyuṉsye yøṉ pøn vøjpø pønna'ṉete. \p \v 48 Y mumu pøn jenna'ṉ ityajupø cuando isyaju jujche tujcuse, cucpac tzaṉba vitu'yaju maya'yajpa. \v 49 Y mumu cyo'ispøcyajpapø'is Jesús ya'ina'ṉ ityaju y 'ya'myaju jujche nø chøctøju. Jenna'ṉ ityajque't je yomo oyajupø'is pya'tyaj Jesús Galilea nasomo tzu'ṉyajupø. \s1 Niptøju Jesús \p \v 50 Ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is José, aṉgui'mbapøna'ṉete y vøjpø pønna'ṉete; y cyumplitzøjcupø'is Diosis syunbase. Arimatea cumgupyønete. Arimatea cumguy Judea nas co'aṉjajme'om ijtu. \v 51 Yø'ṉis ja ñøtu'mbajcajyaju eyata'mbø aṉgui'mba va'cø jujche chøcyajø. Y je Jose'is nømdina'ṉ jyo'jque'tu va'cø min 'yaṉgui'm Dios. \v 52 Je'is cyønu'c Pilato y vya'cay Jesusis cyoṉña. \v 53 Entonces ñømø'n cruzcøsi, y myon sabanapit y cyøjtayu tzatøjcomo. Ijtuna'ṉ møjapø tza' nojtatyøju va'cø jen cyojtøj ca'upø, pero ni itøcna'ṉ ja cyojtøj jeni, y jen cyojtay Jesusis cyoṉna. \v 54 Je jama nømna'ṉ cyomeque'ajyaj pascua søṉ, y nømna'ṉ ñu'c sapøjcuy jama. \p \v 55 Y yomota'm Jesusji'ṉna'ṉ miñajupø Galilea nasomo, maṉuti a'myajque'te, y isyaj tzatøc y jut cyojtatyøjumø Jesusis cyoṉña. \v 56 Entonces vitu'yaju y vyøjøtzøcyaj perfume y jajsocuy (Jesusis cyoṉña va'cø jyasyaj jetpit). Y sapøcyaju sapøjcuy jama como ijtuse aṉgui'mguy. \c 24 \s1 Visa' Jesús \p \v 1 Entonces semana tzo'tzcuy jamacøsi namdzuti maṉyaj yomo tzatøcmø, y ñømaṉyaj perfume vøjøtzøcyajupøti'am, y eyata'mbø yomoji'ṉ oyaju. \v 2 Y tza' tzatøc 'yaṉga'mupø'is pitipø'tøjupøm pya'tyaju. \v 3 Y tøjcøyaj tzatøjcomo, pero ja pya'tyaj ndø Comi Jesusis cyoṉna. \v 4 Entonces mientras que nømna'ṉ qui'psyaj ti va'cø chøcyajø, isyaj tome jetcø'mda'm te'ñajupø metzpøn popo sø'ṉyajpa'is tyucu. \v 5 Por eso vøti na'chaj yomo, y japcøne'cyaj nascøsi, y pø'nis ñøjmayaj: \p ―¿Ti'ajcuy mi me'tztamba quenbapø pøn ityajumø ca'yajupø? \v 6 Ja itøm yø'qui; visa'u'am. Jajmundzøctam mi ñchajmatyamupø Jesusis cuando jiṉdøcna'ṉ ijtu'øc Galilea nasomo. \v 7 Jesusis oy mi ñøjmandyame: “Øtz mumu Pø'nis chøṉ Tyøvø, tiene que va'cø cøt cojapa'tyajupø pø'nis cyø'omo, va'cø ma'møyaj cruzcøsi; pero tu'cay jamacøsi ma'ṉbø visa'e”. \p \v 8 Entonces yomo'is jyajmutzøcyaju jujche o chame. \v 9 Y tzu'ṉyaj tzatøcmø y maṉ chajmayaj oncepø apostoles y mumu eyata'mbø que ti isyaju y ti tzajmayajtøju. \v 10 Y jetse chajmayaju'is apostoles, María Magdalena'isete, y Juana'is, y Jacobo'is myama Maria'is, y eyata'mbø yomo'is. \v 11 Pero apostolesis cyomo'yajuna'ṉ que nømdi jyovi tzamyajupø y ja vya'ṉjamyajø. \p \v 12 Entonces Pedro tzu'ṉu y popya maṉ tzatøcmø. Cuando nu'cu, atzcøne'cu, quendondøjcøy tzatøjcomo: y is sabana ne'ti cojtøjupø. Y tzu'ṉ tzatøcmø, nømna'ṉ qui'ps choco'yomo ti tujcu. \s1 Nømna'ṉ myaṉyaj Emaús cumgu'yomo \p \v 13 Je mismo jama metzcuy ñøtuṉdøvø nømna'ṉ myaṉyaj tum che' cumgu'yomo ñøyipø'is Emaús. Ispana'ṉ como tu'cay legua Jerusalén gumgu'is. \v 14 Tzamdzamnepya maṉyaju, nømna'ṉ chamyaju jujche tuc Jesús. \v 15 Y mientras que nømna'ṉ chamdzamneyaju y nømna'ṉ na nø ocva'cyajtøju, mismo Jesusis tyo'møyaju y tu'mbac maṉyaj jetji'ṉ. \v 16 Pero ja yac ispøcyajø o'ca Jesusame nø myaṉu jeni. \v 17 Jesusis ñøjmayaju: \p ―¿Ti nø mi ndzamdam mi ne'ṉgomda'm mientras que nømdi mi ⁿvijtamu, y ti'ajcuy nø mi myaya'ndamu? \p \v 18 Y 'yaṉdzoṉ tumbø'is ñøyipø'is Cleofas, y ñøjmay Jesús: \p ―¿Será que mitz emøcpø mbyøndite y nø mi vyijtupø Jerusalén gumgu'yomo? ¿Será que unico mitz ji'n mi musi ti tujcupø jeni yøṉ jama'omo? \p \v 19 Y ñøjmayaj Jesusis: \p ―¿Y tiyø tujcupø? \p Y je'is ñøjmayaju: \p ―¿Ji'na mi musi jujche o tuc Jesús Nazaret cumgu'yombø? Porque jet tza'maṉvajcopapøna'ṉete, y muspana'ṉ chøc milagro'ajcuy, muspana'ṉ 'yaṉma'yoy vøjø Diosis vyi'naṉdøjqui y mumu pø'nis vyi'naṉdøjqui. \v 20 Pero pane covi'najø'is y aṉgui'myajpapø'is øjtzi, je'is chi'ocuyaj Jesús va'cø yaj ca'tøjø, y yaj ca'yaj cruzcøsi. \v 21 Pero øtz contento ṉgui'pstambana'ṉtzi que je'is maṉba yaj cotzoc Israel cumguy. Y ji'n na's jetse, sino ta'nu'am yøti tu'cay jama jetse tujcumø; \v 22 y veneta'mbø yomo'is tø øjtzomda'mbø'is tø tzam maya'tamu. Porque oyaj tzatøcmø nømna'ṉ syø'ṉbø'nømu'øc, \v 23 pero ja pya'tayaja'm jeni Jesusis cyoṉna. Pero min nømyaje que yac isyajtøj angeles, y je angelesis ñøjmayaju que Jesús quenbati. \v 24 Y maṉyaj eyata'mbø ndø tøvø tzatøcmø, maṉ 'ya'myaje, y jetse pya'tyaju jujche yomo'is chajmayajuse, pero ja isyajque'tati Jesús. \p \v 25 Entonces Jesusis ñøjmayaj metzpøn: \p ―ⁿJyovinda'mbø mijtzi y peñapit mi va'ṉjajmdamba mumu lo que ya'møcpø tza'maṉvajcopyapø'is chamyajuse. \v 26 ¿Ti'ajcuy ji'n mi ṉchi'tam cuenta que pyenate va'cø toya'is Cristo jetse va'cø tyøjcøy myøja'ṉajcu'yomo? \p \v 27 Entonces Jesusis cha'maṉvajcayaj mumu Diosis 'yote jachø'yuse jujche maṉba tuc ñe'cø. Cha'maṉvactzo'tz Moisesis jyachø'yuse, entonces mumu tza'maṉvajcoyajpapø'is jyachø'yajuse jetseti cha'maṉvajque'tu. \p \v 28 Y nu'cyaj che' cumgu'yomo jujna'ṉ nø myaṉyajumø. Y Jesusis chøc vyin como si fuera maṉbana'ṉ syeguitzøc tyuṉ. \v 29 Pero je'is pyenatzøcyaju va'cø chø'yø, ñøjmayaju: \p ―Yø'c tzø'y øtzji'ṉdam, porque nøm cha'i'ajnøm y cøjtum jama. \p Jesús jicsye'cti tøjcøyu va' tzø'y jetji'ṉda'm. \v 30 Entonces mientras que jenna'ṉ po'csyaju mesacø'mø jetji'ṉda'm, Jesusis pyøc pan y ñøjay Dios yøscøtoya y vyenu y chi'yaju. \v 31 Jicsye'cti tzi'yajtøj qui'psocuy va'cø ispøcyaj Jesús, pero misma hora iscøtocoyaju. \v 32 Y na ñøjmayajtøju: \p ―Viyuṉsye tø tzi'ṉbø'tam ndø tzococ'yomo mientras que tu'ṉomo nømna'ṉ tø o'nøtyamu y tø tza'maṉvajcatyam Diosis 'yote jachø'yuse. \p \v 33 Misma jic hora tzu'ṉyaju y vitu'yaj Jerusalén gumgu'yomo. Jiṉø pya'tyaj tu'myajupø oncepø apostoles y jenna'ṉ ityajque't eyata'mbø tu'myajupø jetji'ṉ. \v 34 Y tu'myajupø'is ñøjmayaju nø ñu'cyajupø: \p ―Viyuṉsye visa' ndø Comi y yac isu'am vyin Simón. \p \v 35 Entonces vitu'yajque'tupø'is chajmayaju jujche tucyaj tu'ṉomo, y chajmayaj jujche ispøcyaj Jesús nø vyenu'c pan. \s1 Jesusis yajquejayaj vyin ñøtuṉdøvø \p \v 36 Y mientras que ñømdøc ñøvejvejneyaju'øc jejta'm yøcsepø ticøsi, mismo ñe'c Jesús te'n cujcomo y ñøjmayaju: \p ―Contento ijtamø. \p \v 37 Entonces jejta'm na'chaju y o'ca jujchese tucyaju, cyomo'yaju o'ca anima nø isyaju. \v 38 Pero Jesusis ñøjmayaju: \p ―¿Ticøtoya o'ca jujchese mi ñdyuctamba, y ticøtoya it ti mi mbensatzøctam mi ndzoco'yomda'm? \v 39 A'mistam ø ṉgø' y ø ṉgoso, que øjti chøṉø. Tø pi'quistam ndøvø y tø a'mdamø que øtz it ø sis, it ø mbac, porque anima ja syisøyø, ja pyajcøyø como mi ndø istamuse. \p \v 40 Y ñøjmayaju'cam jetse, isindzi'yaj cyø' y cyoso. \v 41 Y tanto que casøyaju y qui'psyaju o'ca ji'quete, ji'ndyet jicø; ji'ndøcna'ṉ vya'ṉjamyaj seguro o'ca jiquete. Mientras jetse qui'psyaju, Jesusis ñøjmayaju: \p ―¿Ijtuja yø'c ti va'cø ndø cu'jtamø? \p \v 42 Entonces apostolesis chi'yaj Jesús coque ja'se y tum bomna tzinuj. \v 43 Jesusis pyøjcu y vi'c je'tis vyi'naṉdøjquita'm. \v 44 Y ñøjmayaju: \p ―Cuando mitzji'ṉna'ṉ ø ijtu'ctzi, yøcse o'yø mi ndzajmatyame: que pyenate va'cø tyuc øtzcøsi mumu tiyø jujche Moisesis jyachø'yuse, y como jujche jyachø'yajuse tza'maṉvajcoyajpapø'is, y como ijtu jachø'yuse Salmos libru'omo. \p \v 45 Entonces Jesusis yac mijnayaj qui'psocuy va'cø cyønøctøyøyaj jachø'yuse Diosis 'yote. \v 46 Y ñøjmayaju: \p ―Yø'cse jachø'yupø que pyenate va'cø toya'is Cristo y va'cø cya'ø y va'cø visa' tu'cay jamapit. \v 47 Y va'cø chamgøpucstøj mumu pø'nomo va'cø qui'psvitu'yajø va'cø yaj cotocojayaj cyoja Cristo'is ñøyicøsi; jetse va'cø chamgøpucstzo'tztøjø Jerusalén gumgu'yomo. \v 48 Y mitzta'm mi ṉgotestigosajtamba yø'cseta'mbø tiyø. \v 49 Tzøctam cuenda que ø Janda'is prometetzøjcupø tiyø, jet øtz ma'ṉbø ṉgø'vej mitzcøsta'm. Pero mitz jo'ctam Jerusalén gumgu'yomo hasta que mi mbøjcøchoṉdamba musocuy tzajpombø ndø Janda Diosis mi nchi'tambapø. \s1 Qui'm Jesús tzajpomo \p \v 50 Entonces Jesusis ñømaṉyaj apostoles tzu'ṉyaj Jerusalén gumgu'yomo hasta que maṉyaj Betania cumgu'yomo. Y jen yøcte'n cyø' y cyømasa'nøyaju apostoles. \v 51 Y tujcu que nømna'ṉ cyømasa'nøyaju'øc Jesusis apostoles, entonces tzu'ṉ Jesús jetcø'mda'm, y nømaṉdøj tzajpomo. \v 52 Apostolesis cyøna'tzøyaj Jesús y casøcomø'ñaju mientras vitu'yaj Jerusalén gumgu'yomo. \v 53 Y mumu jama tzø'yaj masandøjcomo, nømna'ṉ vyøcotzøcyaj Dios y nømna'ṉ myøja'ṉomgotzøcyaj Dios. Amén.