\id JAS \h Santiago \toc1 Santiago'is jyajyayajpa aunque jujta'mbø \toc2 Santiago \toc3 Stg. \mt1 Carta Jyayupø Santiago'is \mt2 Santiago'is jyajyayajpa aunque jujta'mbø \c 1 \p \v 1 Øjchøṉø Santiago. Øjtzi coyospøjtzi Dioscømø y ndø Comi Jesucristocø'mø. Nø'mø mi ṉgø'vejatyam yøṉ carta va'cø mi yuschi'tamø mitzta'm Israejlis macvøstøjcapyø 'yune'is chacyajupø 'yuneta'm mi ijtamupø'is yø'qui jeni mumu nascøsi. \s1 Diosis tø va'ctzi'pa qui'psocuy \p \v 2 Ø mi ndøvøta'm, vøj va'cø mi ṉgyasøtyamø cuando ji'n mi ijtam vøjø, y aunque jujche mi nchøjquistandøjpa. \v 3 Pues mi mustamba'am que mi ñchøjquistandøjpa a ver jujche mi va'ṉjajmoṉgutya'm, va'cø mus mi ndondamø aunque jujchepø maya'cuy. \v 4 Jetse tondam aunque jujchepø maya'cuy pasencia'ajcuji'ṉ va'cø mi ijtam cota'nupø pønda'm sin que ni ti'is jana mi ñchøjcay falta. \p \v 5 O'ca ji'n mi musi ti vøjø va'cø ndzøcø, va'c Dioscøsi qui'psocuy va'cø mi musø; y Diosis mi nchi'pa qui'psocuy. Pues aunque i chi'pa Diosis ti vya'cpa. Tø tzi'pa vøti y ji'n tø qui'sayø ti'ajcuy ndø va'c vøti. \v 6 Pero cuando mi ⁿva'cpa, tiene que va'cø mi va'ṉjajmø que Diosis maṉba mi ñchi' ti mi ⁿva'cpa, y u mi ñømu que ji'n nø chi'u. Porque o'ca mi myetzaṉdzoco'yajpa, entonces como sava'is syuj maṉ sujmaṉba nø', jetse mi ṉgyi'pspa; porque ji'n tumø cuenta mi ṉgyi'psi. \v 7 O'ca jetse mi myetzaṉgui'pspa, ji'n mus mi ñømø o'ca ti maṉba mi nchi' ndø Comi'is. \v 8 Porque o'ca mi myetzaṉdzoco'yajpa, ni ti ji'n mi ndzøc vøjpø. Jetse mi syøṉdzømatzø'pya. \p \v 9 Tum ndø tøvø, o'ca pobrepø pønete, o'ca Diosis yac møja'ṉo'majpa, muspa cyasøyø. \v 10 Pero ricupø muspa cyasøyø o'ca Diosis yac pobre'ajpa. Porque como ta'nø jøyø ji'n it vøti jama, jetseti ricu ji'n itque't vøti jama. \v 11 Cuando jama qui'mba y nutzquecnømba, ta'na yu'pya y yojpa jyøyø y yajpa suñipø cyene. Jetsetique't ricu maṉba tocoye nømdøc chøjcu'c ñegocio. \s1 Ti vøj ndø tzøcø cuando tø tzøjquistøjpa a ver o'ca ndø jajmbø'pa ndø va'ṉjajmocuy \p \v 12 Contento itpa pøn cuando jana vøj itø pero tyonba pasencia'ajcupit, porque cuando tyonba, maṉba gyanatzøc quenguy como si fuera premio. Porque jetse Diosis opø chajmaye que más maṉba vya'ctzi'aṉøyi tumø chocoy syunbapø'is ñe'cø. \v 13 Cuando aunque i'is syunba chøc yatzitzoco'yajcuy, ji'n mus ñømø que Diosis jetsepø qui'psocuy chi'u. Porque ni i'is ji'n mus cyota yatzitzoco'yajcuy Diosis choco'yomo, ni Diosis ni i ji'n cyojtay yatzitzoco'yajcuy choco'yomo. \v 14 Pero cuando pønis sunba chøcto' yatzitzoco'yajcuy y cyomo'pya que jetse más vøj va'cø chøcø, jetse tzøjquistøjpa o'ca chøcpa o ji'n chøc yatzitzoco'yajcuy. \v 15 Entonces o'ca chi'ocuyajpa vyin va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy, chøcpa cyoja, y cuando más chøcvøti'ajpa cyoja, ca'pa cyøja'is. \p \v 16 Ø mi ndøvøta'm mi sunda'mbøjtzi, uy mi yac aṉgøma'cøtyandøjø mi ⁿvin. \v 17 Aunque ti tø tzi'pa, Diosisete. Mumu vøco'nipø tiyø møjipø Diosis tø tzi'pa. Je'isete chøjcupø'is tzajpombø sø'ṉgø. Y sø'ṉgø'is chøcpa cømøṉ y cømøṉ cacpø'pa. Pero Dios siempre mismo ñe'quete, ji'n como cømøṉse cyacpø' vyin. \v 18 Porque ñe'c Diosis jetse syunu, por eso tø yac pø'najvøjøtzøctamu ndø va'ṉjajmatyamu ancø viyuṉsyepø 'yote. Jetse chøjcu va'cø tø pøjcøchøṉdamø como ñe' vyin unese. \s1 Viyuṉsepø va'ṉjajmocuy \p \v 19 Ø mi ndøvøta'm mi sunda'mbøjtzi, tumdum mitzta'm hay que listo va'cø mi ijtam va'cø mi ṉgøma'nø'otya'mø; pero va'cø jana mi ndzam jø'nø ti mi ṉgui'psu, y va'cø jana mi myaṉba qui'syca'tamø. \v 20 Porque pøn qui'sca'papø'is ji'n chøc Diosis syunbase. \v 21 Vøti itcomø'nu yatzipø tiyø y møsyaṉda'mbø tiyø va'cø ndø tzøcø, pero tzactam mumu jetseta'mbø tiyø. Yac it mi jajme va'cø mi ndzøc mi aṉgui'mdøjuse. Y jetse pøjcøchoṉdamø Diosis 'yote chamdzajcupø como si fuera nijpuse mi ndzoco'yomo, porque it Diosis pyømi va'cø tø yaj cotzoc ñe'c 'yoteji'ṉ. \p \v 22 Pero tzøcø como chambase. O'ca ndø manba y ji'n ndø ndzøqui, entonces ndø aṉgøma'cøpya ndø vin. \v 23 O'ca ndø manba ote y ji'n ndø ndzøqui, es como tumø pøn o'ca tyu'nba vyin espejo'omo. \v 24 Ispa jujche quenbase, pero cuando tzu'ṉba, jyajmbø'pa jujche quenbase. \v 25 Pero o'ca je pø'nis myanba más vøjpø aṉgui'mocuy como si fuera tyu'nbase vyin espejo'omo y chøcpa como myanuse, jetse suñi maṉba iti choco'yomo mientras nø chøjcu'øc myanuse. Porque ji'n jyajmbø' ote, sino chøcpa jujche myanu. Porque jetsepø aṉgui'mocuy va'cø ndø tzøcø, jetse contento maṉba iti porque chøc como myanuse. \p \v 26 O'ca auṉque i mijtzomda'm cyomo'pya que ñe'c mas cyøna'tzøpya Dios, pero vøti ondocopya; entonces ñe'c 'yaṉgøma'cøpya vyin. Jetsepø cøna'tzø'ocuy ni ticøtoya ji'n yose. \v 27 Pero yaṉbacpø une y yaṉbacpø yomo va'cø ndø ndoya'ṉøyø cuando toya nø isu'øc, entonces vøjpøte y masanbøte ndø cøna'tzø'ocuy Diosis vyi'naṉdøjqui; y va'cø jana ndø tzøc ndø cøja como chøcyajpase ji'n vya'ṉjajmoyajepø pø'nis. \c 2 \s1 Parejo va'cø ndø sun mumu pøn \p \v 1 Øjtzø mi va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm, como mi va'ṉjajmdamba myøja'ṉombø ndø Comi Jesucristo, hay que parejo va'cø mi suñaj mumu pøn. \v 2 Por ejemplo supongamos que tøjcøpya nø mi ndyu'mdamumø tum pøn oropø cøcumø myesupø'is y vøjpø tucu myesupø'is, y mismo tiempo tøjcøpya pobrepø pøn pu'tzpø'upø tucu myesupø'is. \v 3 Y mitz ṉgøna'tzøtyamba vøjpø tucu myesupø'is y mi nøjaṉdyamba: “Po'cs yø'qui vyøjmø”. Pero pobrepø pøn mi nøjandyamba: “Jen muspa mi ndye'na, o po'cs yø'qui nasomo”. \v 4 O'ca jetse mi ndzøctamba, entonces tum mi sundamba y tum ji'n mi sundame. Jetse ji'ndyet vøjpø mi ṉgui'psocuy. Porque mi ñømdamba que tum vøjpø, tum ji'n vyøjpø. \p \v 5 Øjtzi mi ndøvøta'm øtz mi sunda'mbøjtzi, cøma'nøtyamø. Diosis cyøpiṉyaj nascøsta'mbø pobreta'mbø va'cø ñø'ityaj va'ṉjajmocuy como si fuera riquesa'ajcuy, y maṉba pyøjcøchoṉyaj erejencha Diosis itcu'yomo, porque Diosis chamba que maṉba chi' vøjpø itcuy syuñajpapø'is ñe'cø. \v 6 Pero mitz pobre mi ṉgonoctamu. Pero viyuṉate mi ⁿyacsutzøctamba ricu'is y mi jindi nømaṉdamba aṉgui'mbapø'is vyi'naṉdøjqui va'cø mi ṉgyojatzi'tamø. \v 7 Y ricu'is cyø'o'nøyajpa Cristo'is vøjpø ñøyi mi nø'ijtatyamupø. \p \v 8 O'ca viyuṉse mi ndzøctamba más myøja'ṉombø aṉgui'mocuy como ijtuse Diosis 'yote jachø'yuse, mi ndzøctamba vøjø. Más myøja'ṉombø aṉgui'mocuy nømba: “Sun mi ndøvø como mi sunbase mi vin”. \v 9 Pero o'ca más mi sundamba eyapø pøn y eyapø ji'n mi sundame, mi ndzøctamba mi ṉgoja. Porque it aṉgui'mocuy y ja mi ndzoctam mi aṉgui'mdandøjuse, y jetse quejpa que it mi ṉgojata'm. \v 10 O'ca tum pø'nis yaj coputpa mumu ijtuse aṉgui'mguy, pero usyna ja yaj coputpø'ø, entonces ijtuti cyoja como si fuera ni ti ja chøcøse. \v 11 Porque Dios nømu: “U mi ṉgyøtzøjcø'yoyu”. Y mismo Dios nømgue'tu: “U mi yaj ca'oyu”. Así es que aunque ji'n mi ṉgyøtzøjcø'yoye, pero mi ⁿyaj ca'opya, entonces ja mi ndzøcø mi 'yaṉgui'mdøjuse, y it mi ṉgoja. \v 12 O'ca ndø sunba ndø tøvø como tø aṉgui'mdamuse Diosis, entonces muspa ndø tzøcø sunbase ndø tzøcø ndø ne'ṉgø, pero maṉba tø cøme'tztandøji o'ca ndø ndzøctamuti tø aṉgui'mdandøjuse. Por eso muspa mi vejvejnetyamø y muspa mi ndzøctamø como tø aṉgui'mdamuse Diosis. \v 13 Cuando cyøme'tzpa cyojaji'ṉ, Diosis ji'n ma tyoya'ṉøy ji'n tyoya'ṉøyipø'is tyøvø. Pero tyoya'ṉøyupø'is tyøvø maṉba put vyøjomo cuando cøme'tztøjpa. \s1 Va' ndø va'ṉjajmø, y va'cø ndø tzøcø \p \v 14 Øjtzø mi ndøvøta'm, ¿viyuṉate suniti nømba øtz va'ṉjamba Dios, y ni ti ji'n chøc vøjø? ¿Sera que mi ṉgyotzocpa jetsepø va'ṉjajmocupit? Pues ji'n mi ṉgyotzoque o'ca ji'n mi ndzøqui mi vya'ṉjajombyase. \v 15 Supongamos que it mi va'ṉjajmocuy tøvø, pøn o yomo, ja itø'is tyucu, ja itø'is cyu'tcuy. \v 16 Y mi nøjmambya: “Jenøm maṉ Diosji'ṉ, nu's mi vin y jenøm cu'jtasø”. Y ni ti ji'n mi va'ctzi', ni cu'tcuy ni tucu. Entonces ni ticøtoya ji'n mi ⁿyos jetse. \v 17 Jetsetique't ndø va'ṉjajmoṉguy niticøtoya ji'n yose o'ca ji'n ndø tzøc nunca vøjpø tiyø. Como ca'upø ni ti ji'n yoscu'yaje, jetse ni ti ji'n yoscu'yaje ndø va'ṉjajmoṉguy o'ca ni ti ji'n ndø tzøqui. \p \v 18 Pero tal vez it iyø jutipø nømba: “Mitz va'ṉjajmombya, y øtz ndzøcpa vøjpø. Pero ji'n mus mi yac is ni iyø que it mi va'ṉjajmoṉguy o'ca ji'n mi ndzøc vøjø. Por eso øtz muspa mi yac is ø va'ṉjajmoṉguy porque øtz ndzøcpa ancø vøjpø tiyø”. \v 19 Mitz mi va'ṉjamba que Dios tumbøtite y vøj jetse. Pero vya'ṉjamyajque'tpati yatzi'ajcu'is que Dios tumbøtite, y syøtøjtayajpa na'tze'is. \v 20 ⁿJyovi mijtzi, øtz su'nbø mi ⁿyac musø o'ca tø va'ṉjajmopya y ji'n ndø tzøc vøjø, ni ticøtoya ji'n tø yose. \v 21 Viyuṉete Diosis pyøjcøchoṉ ndø peca jata tzuṉgutya'm Abraham porque chøjcu ancø vøjpø tiyø cuando chi'ocu'yaj Dioscøsi 'yune Isaac masanbø mesacøsi. \v 22 Jen mi nchi'pa cuenta que Abraha'mis ji'n na's vya'ṉjam Dios, sino también chøc vøjpø tiyø. Y cyota'nbø'u vya'ṉjajmocuy cuando chøc Diosis chajmayuse. \v 23 Y jetse tujcu Diosis 'yote jachø'yuse ñømuse: “Abraha'mis vya'ṉjam Dios, y porque vya'ṉjajmu ancø, pyøjcøchoṉ Diosis”. Y Dios nømu: “Abraham øjtze amigo”. \p \v 24 Jen mi ñchi'pa cuenta que Diosis cuentacøsi vyøjom tø putpa porque vøjpø ti ndø tzøcpa, ji'n na's ndø vøjø va'ṉjajmendi. \v 25 Jetseti tujque'tu je møtzi yomo Rahab. Vyøjomdi putque'tu Diosis cuentacøsi porque cyøvø'ñaj tyøjcomo cyø'vejyajupø pøn va'cø maṉ tu'nisyaj cumguy, y yac poyaju eyapø tu'ṉomo va'cø cyotzocyajø. \v 26 Pues como ndø sis ca'pa o'ca ji'n it espiritu, jetsetique't o'ca tø va'ṉjajmopya y ji'n ndø tzøqui vøjpø tiyø, jetseti itque'tpa como ca'upøse ndø va'ṉjajmoṉguy. \c 3 \s1 Cuando tø vejvejneyø, ji'n mus tø ondocoya \p \v 1 Ø mi ndøvøta'm, ji'n vyøjø va'cø it sone aṉma'yoyajpapø tø øjtzomda'm, porque o'ca tø aṉma'yopya, más suñi maṉba tø cøme'tzam Diosis o'ca ti ndø tzøjcu. \v 2 Mumu tø cojapa'tpa sone ticøsi. Pero o'ca ji'n tø ondocoye ndø tzamdzamnecu'yomo, tø cota'nupø tø pønda'mete, y muspa ndø aṉgui'm ndø vin mumu ticøsi. \v 3 Tzøjcay cuenda caballo jujche ndø cotpa 'yaṉna'como freno va'cø chøc ndø sunbase, y ndø juṉvindu'pa jut sunbamø ndø nøma'ṉøyø. \v 4 Tzøjcacye't cuenda barcota'm; møjata'mbøte y pømipø sava'is syujnøpoyajpa, pero chøtøpø palaji'ṉ pø'nis ñøpovitu'pa jut sunbamø ñøma'ṉøyø. \v 5 Jetsetique't ndø totz chøtøpø tiyø, pero jetji'ṉ muspa más møja ndø tzøc ndø vin. Tzøjcay cuenda jujche chøtøpø juctyøjquis jya'pø'pa cu'yutøc y vøti pyoṉbø'pa. \v 6 Jetseti ndø tojtzis como juctyøcseti vøti yac tzøcpa ndø coja. Ndø totzji'ṉ ndø tzøcpa aunque jujchepø yatzipø tiyø. Ndø totz chøtøpøtite, ji'ndyet o'ca ndø tumø coṉñapø, pero ndø tojtzis tø yaj cojapa'tpa ndø tumø coṉña. Como juctyøjquis chøcpa coja, jetse ndø tojtzis tø yaj cojapa'tpa mientras tø quendamba'csye'ṉomo. Y mismo yatzi'ajcu'yombø juctyøcse, jetse yatzipø'is ñøtzøcpa ndø totz. \v 7 Pø'nis muspa dyominatzøcyajø aunque jujchepø copøn, y paloma, y tzan, y mumu majrom ityajupø tiyø. Mumu dyominatzøcyaju'am pø'nis. \v 8 Pero ni jutipø pø'nis jin mus dyominatzøc tyotz. Saṉ yatzipøte; ji'n mus ndø aṉgui'm ndø vin ti sunba ndø tzam ndø totzji'ṉ. Ndø totz venenosepøte va'cø tø yaj ca'ø. \v 9 Mismo ndø totzji'ṉ ndø vøcotzøcpa ndø Janda Dios, y ndø yatzicotzøcpa ndø pøn døvø, aunque Diosis chøc pøn vyinsepø. \v 10 Mismo ndø aṉnacaji'ṉ jen tø vøjcotzøjcopya y jen tø topa'onba. Øjche mi ndøvøta'm, jetse ji'n vyøjø. \v 11 Vyombamø nø', tumnajcøsi ji'n mus pyutø pa'acpø y tacapyø. \v 12 Øjtzø mi ndøvøta'm, aceituna'is tyøm ji'n mus it higo cucyøsi, ni ji'n mus it higo'is tyøm uva tza'cyøsi. Pues jetseti que vombamø cananø' ji'n mus ndø nømbutø ji'n cyana pa'acpø nø'. Jetse puro vøjpø ote va'cø ndø tzamø, jana ndø tzam yatzipø. \s1 Viyuṉsyepø qui'psocuy \p \v 13 O'ca it mijtzomda'm qui'psocu'yøyupø y cyønøctøyøpya'is aunque tiyø, tiene que va'cø it vøj tyøvøji'ṉ pasencia'ajcuji'ṉ y jana tzøc vyin møja'ṉombø pønse porque ijtu aṉcø qui'psocuy, jetse va'cø isindzi aunque iyø o'ca nø chøc vøjø. \v 14 O'ca mi ṉgui'sapya mi ndøvø porque myøja'ṉombø ancø, y mi ne'c mi sunba aunque ti mi vingøtoya, entonces u mi ñømu: “Vøjpø pøn chøṉø”. Porque o'ca mi vøṉgotzocpa mi ⁿvin, mi syutzpapøtite, y viyuṉbø tiyø ji'n mi suni. \v 15 Porque jetsepø qui'psocuy ji'ndyet tzajpombø: nascøspøtite; qui'pspa ti ndø sunba ndø vingøtoya. Jetsepø qui'psocuy yatzipø'is señe. \v 16 Porque o'ca tyumgø'yti sunba mi myøja'ṉo'majø, y ji'n mi suni va'cø yac vøcotzøc mi ndøvø; entonces puro qui'pcuyti mi ndzøctamba mi ndøvøji'ṉ, y mumu yatzitzoco'yajcuy mi ndzøctamba. \v 17 Pero ñø'itupø'is tzajpomo tzu'ṉbapø qui'psocuy, vøjpøte. Jetsepø qui'psocuy ñø'ijtupø'is ji'n quipi, ijtu cyariño, vøj tø aṉdzoṉba, tø toya'ṉøpya y chøcpa vøjpø; ji'n myejtzaṉgui'psi. Jujche qui'pspase, jetse chamba. \v 18 O'ca tumø tzocoy sunba tø it vøjpø pønse, entonces tiene que va'cø tø it vøjø ndø tøvøji'ṉ va'cø it vøjpø itcuy. \c 4 \s1 Va'cø jana ndø sunø nascøsipø tiyø \p \v 1 Ma'ṉbø mi ndzajmatyam ti'is nøcøtzo'tzpa qui'pcuy y qui'sca'cuy mijtzomda'm. Sunba mi ndzøc yatzitzoco'yajcuy y al mismo tiempo ji'n sun mi ndzøc yatzipø, jetse como si fuera quipcuy mi nø'itpa mi ṉgui'psocu'yomo. \v 2 Mi aṉsuṉdamba aunque tiyø y ji'n mus mi ṉgøpøctamø. Por eso mi ṉgui'satyamba mi ndøvø como si fuera maṉbana'ṉ mi yaj ca'tame. Mi aṉsundamba aunque tiyø y ji'n mus mi ṉgøpøctamø, por eso mi nøṉguiptamba. Pero ji'n mi mba'jtam mi sundambapø tiyø porque ji'n mi ⁿva'ctam Dioscøsi. \v 3 Pero aunque mi ⁿva'ctamba Dioscøsi, ji'n mi nchi'tam Diosis; porque ji'n vyøjpø ticøtoya mi sundame. Yatzipø ticøtoya sunba mi yac yostame ti mi ⁿva'ctamba Dioscøsi. \v 4 Como yomo'is chacpase jyaya, eyapø pøn va'co pyøcø, jetse mitz ndzactamba Dios va'cø mi va'ṉjamdam eyapø. Mi mustambati que va'cø ndø sundamø nascøsta'mbø ji'n vya'ṉjamoyajepø pø'nis syuñajpase, jetse ndø qui'satyamba Dios. Por eso o'ca sunba tø ijtamø como nascøsta'mbø ji'n vya'ṉjajmoyajepø ityajpase, jetse ndø qui'satyamba Dios. \v 5 Lo que jachø'yupø mi mustamba que ji'ndyet suniti jachø'yupø. Jachø'yupøte que Diosis tø tzi'u Espiritu Santo va'cø it ndø ndzoco'yomo, y je'is vøti tø su'ngomø'nba. \v 6 Por eso Diosis tø cotzoṉba más porque vøti tø sunba. Porque jachø'yupø: “Diosis ya'inducpa pøn o'ca pø'nis myøja'ṉgotzøcpa vyin; pero o'ca pø'nis myenos chøcpa vyin, Diosis cyotzoṉba”. \v 7 Por eso tzi'ocu'yajtam mi ⁿvin Dioscøsi, ya'induc yatzi'ajcuy, y mi nchacpa je'is y popya. \v 8 To'møtyam Dios y Diosis mi ndyo'møtyaṉgue'tpa. Mitz ṉgyojapa'jtamupø, yaj cøvajcøtyam mi ⁿvin. Metzcuy mi nø'ijtu'is qui'psocuy, yaj cøvajcøtamø mi ndzocoy. \v 9 Maya'tamø, toyapøctamø y vo'tamø. Uy mi syictamu, más vøj va'cø mi ⁿvyo'tamø. Uy mi ṉgyasøtyamø. Hay que va'cø mi maya'tamø mi ṉgojacøtoyata'm. \v 10 Yaj cø'mø'ndamø mi ⁿvin ndø Comi'is vyi'na'ṉdøjqui y je'is maṉba mi ⁿyac møja'ṉo'majtame. \s1 Va'cø jana ndø cøme'tz ndø va'ṉjajmocuy tøvø cyojaji'n \p \v 11 Ø mi ndøvøta'm, u mi nanchajmatyandøjø ti nø chøc mi ndøvø'is o'ca yatzipø nø chøjcu. Porque o'ca ndø tzajmapya ti nø chøc ndø tøvø'is o'ca yatzipø nø chøjcu, y o'ca ndø cøme'tzpa ndø tøvø cyojapit, entonces es igual como va'cø tø nømø que angui'mocuy ji'ndyet vøjpø, y jetse ndø cø'o'nøpya aṉgui'mocuy. Pero va'cø jetse mi ṉgø'o'nøy aṉgui'mocuy, jetse ji'n mi ndzøc aṉgui'mocuy, sino mi ndzøcpa mi ⁿvin como más ne'c mi aṉgui'mba. \v 12 Tumbøtite cyojtupø'is aṉgui'mguy y tumbøtite tø cøme'tzpapø'is ndø cojapit. Sólo je'is muspa tø yaj cotzoca, muspa tø yac tocoya. Entonces mitz ji'n musi mi ndzam o'ca vøjø ji'n vyøjø lo que nø chøjcupø mi ndøvø'is. \s1 Va'cø jana tø jayatzamø \p \v 13 Cøma'nøtyamø, mitz mi ñømdambapø'is: “Yøti o jomi ma'ṉbø mandame eyapø cumgu'yomo. Tum ame maṉba ya'tame. Jiṉø maṉba ju'yotyame y ma'ṉbø ma'ajvindu'tame tumø ame. Jetse ma'ṉbø ndzøjcaṉva'ctam ø ndumin”. \v 14 Jetse mi ñømdamba; pero ji'n mi mustame ti maṉba mi ndzøctam jomi. Ji'n mi mus o'ca maṉba mi ṉgyene, maṉba mi ṉgya'e. Porque jujche namdzu it nasjoco, usyomo quejpa y chøtøṉ horacøs yajpa; jetse mijtzi mi ijtaṉgue'tpa usyaṉ hora. \v 15 Por eso más vøj va'cø mi ñømdamø: “O'ca ndø Comi'is syunba, ma'ṉbø quendame y ma'ṉbø ndzøctam ṉqui'pstambase”. \v 16 Pero ji'n jetse mi ñømdame, sino mi jyayandzamdamba y myøja'ṉ bønse mi ṉgomo'tyamba mi ⁿvin. Ji'n vyøjø va'cø tø jayatzamø jetse. \v 17 Entonces o'ca ndø muspa jujche vøj va'cø ndø tzøcø y ji'n ndø tzøqui, tø cojapa'tpa. \c 5 \s1 Ricuta'mbø'is maṉba pya'tyaj toya \p \v 1 Mijtzi ricuta'mbø'is, cøma'nøtyamø ti ma'ṉbø mi ndzajmatyame. Vo'tamø y vejtamø porque maṉba mi mba'jtam toya. \v 2 Como si fuera putzpø'u'am mi riṉguesa'ajcuy y yø'tpø'u'am mi nducu, \v 3 y tønbø'u'am mi oropø y platapø tumin, jetse mi ijtamba. Pero yøṉ yajpapø tumi'nis maṉba yaj quejay mi ṉgojata'm porque nu'mitite. Maṉba poṉbø' mi sis mi ndumingøtoya. Mi ndu'mu algo tumin pero ultimopø jama ni ti ji'n ma yoscu'yaje. \v 4 Ja mi ṉgoyojyajø yosyajupø mi yoscu'yomo, mi nu'mayaju jyama. Y yøti yosyajupø'is mi yoscu'yomo nø mi ṉgyøva'cøtyamu. Toya pøjcayajpa Dios porque isyajpa toya. Y myøja'ṉombø Diosis 'yaṉgui'myajpapø'is sone angeles, je'is myanu'am jujche nø chajmayaju. \v 5 Mi ndzøctamba mi ṉgusto y mi omba ijtamba nascøsi. Como vacas tzaṉga'ajpase va'cø yaj ca'tøjø, jetse mitz nø mi nchaṉga'ajtamu pero maṉba mi ṉgya'tame. \v 6 Mi ṉgyøva'cøyaju pøn ja ityajø'is cyoja, va'ca yaj ca'yajtøj jana coja, y je'is ja mi ñøndu'mbajcajtamø. \s1 Va'cø tø nømanjatyam pasencia y Dios va'cø tø o'nøtyamø \p \v 7 Entonces mi ndøvøta'm, hay que vø'cø mi nømaṉjandyam pasencia hasta que minba ndø Comi. Tzi'tam cuenta yosapyapø'is nas jujche ñømaṉjapya pasencia va'ca jyo'ca hasta que itpa'csye'ṉomo yosaṉ coyoja'øyupø. Nømaṉjapya pasencia mientras jyo'cpa jujche'øc quectzo'tzpa tuj y quecpa hasta itpa'csye'ṉom cama. \v 8 Y mijtzi jetsetique't tiene que va'cø mi nømaṉdam pasencia. Uy mi myaya'ndamø, porque pronto maṉba min ndø Comi. \v 9 Ø mi ndøvøta'm, uy mi naṉgøtza'møtyandøjø uytim mi yaj coja'ajtam Diosis. Porque pronto ma nu'c tø cøme'tzpapø'is ndø cojapit. \v 10 Ø mi ndøvøta'm, jamdamø tza'maṉvajcoyajpapø oyupø tza'maṉvajcoyaje ndø Ngomi'is cuentacøsi. Tzi'tam cuenta jujche yacsutzøcyajtøju, pero tyoñaj toya. Jetse muspa mi ndondaṉgue'ta. \v 11 Tø nømdamba que o'ca tonyajpa, casøyajpa. Mi mustamu'am jujche Jojbis tyon toya, y mi mustamba jujche Diosis chi' vøjpø itcuy jøsi'cam. Porque ndø Comi'is tø yac yamba y tø toya'ṉøpya vøti. \p \v 12 Øjtzø mi ndøvøta'm, ma'ṉbø mi ndzajmatyam lo que más sunba va'cø mi ndzøctamø. U mi ndzambøc ni iyø testigos cuenta o'ca viyuṉ nø mi nchamu; ni tzajpom ijtupø, ni nascøs ijtupø. Nømø “Jø'ø” o'ca viyuṉbø tiyø. O'ca ji'n viyuṉbø, nømø “Ji'nda”; na más nømø “Jø'ø”, o “Ji'nda”. U mi ndzambøc ni iyø, va'cø jana mi yaj coja'aj Diosis. \p \v 13 O'ca it mijtzomda'm nø tyoya'isupø, yac 'o'nøy Dios. O'ca it nø cyasøyupø, yac vajnay Dios. \v 14 O'ca ijtu ca'epø mijtzomda'm, yac vejayaj covi'najøpø va'ṉjajmocuy tyøvø va'cø 'yo'nøyaj Dios ca'epøcøtoya y va'cø cojtayaj aceite ca'epø ndø Comi'is ñøyicøsi. \v 15 O'ca vya'ṉjamyajpa Dios nø 'yo'nøyaju'øc, entonces maṉba tzoque, y ndø Comi'is maṉba yac te'nchu'ṉi. Y o'ca chøc cyoja, Diosis yaj cotocojapya. \v 16 Por eso jetcøtoya tumdum pøn muspa mi ndzajmatyam mi ndøvø mi ṉgoja. O'nøtyam Dios mi ndøvøcøtoyata'm va'cø chocyaj ca'eta'mbø. O'ca vøjpø pø'nis 'yo'nøpya Dios tyumø tzocoy, vøti chøcpa Diosis je pøngøtoya. \v 17 Tza'maṉvajcopyapø Elías tø øjchepø pønditque't, y tumø tzocoy vya'cu Dioscøsi va'cø jana yaj quec tuj nascøsi tu'cay ame medio. \v 18 Entonces 'yo'nøcye't Dios va'cø yaj quec tuj, y yaj quejcu, y minu tzocyaj cama. \p \v 19 Ø mi ndøvøta'm, o'ca mijtzomota'm ijtu tumø pøn chajcupø'is viyuṉbø tiyø, y tumø ndø tyøvø'is 'yaṉgui'mba va'cø pyøjcøchoṉvøjøtzøcø vøjpø ote; vøj jetse. \v 20 Porque hay que va'cø mi mustamø que o'ca ndø aṉgui'mba tum cojapa'tupø pøn va'cø chacø ji'n vyøjpø tuṉ, y chacpa; entonces cotzocpa 'yespiritu va'cø jana tocoya, y sone cuentapø cyøja yajapya Diosis.