\id EPH \h Efesios \toc1 Carta Chøjcayaj Efeso Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \toc2 Efesios \toc3 Ef. \mt1 La Carta a Los Efesios \mt2 Carta Chøjcayaj Efeso Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \c 1 \p \v 1 Øjchøṉ Pablo, Jesucristo'is 'yapostoles porque jetse syun Diosis va'cø yac apostolesajøjtzi. Ø mi va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm, nø mi ⁿjajyandyam carta Diosise mi 'yuneta'm, Efeso cumgu'yom mi ijtamu'is, mi va'ṉjamdambapø'is Cristo Jesús, y mumu jamase mi ṉgøma'nøtyambapø'is. \v 2 O'nømbyøjtzi ndø Janda Dios y ndø Comi Jesucristo va'cø mi ṉgyotzoṉdamø ñe'c vyø'ajcupit y va'cø mi ñø'ijtam contento. \s1 Va'cø tø it vøj Cristoji'ṉ \p \v 3 Ndø vøcotzøcta'i Dios ndø Comi Jesucristo'is Jyata. Porque tumø qui'psocuy tø nø'ijtam Cristoji'ṉ, por eso ndø Janda Diosis tø tzi'tamba mumu tiyø vøjta'mbø Espiritu Santo'is señe como si fuera tzajpom tø ijtamuse. \v 4 Porque cuando ja jyomecøctøc nasacopac, Diosis tø cøpiṉdamu va'cø tø cotzoctam Cristopit va'cø tø ijtam Diosis vyi'naṉdøjqui cømasa'nøyupø y jana cojapø, porque Diosis tø sundamba ancø. \v 5 Porque vi'na cyoqui'psu va'cø tø cøpindamø como ñe' 'yuneta'm, por eso cyoqui'psu va'cø cyø'vej Jesucristo va'cø tø coca'tamø va'cø mus tø 'yune'ajtamø. Diosis syun chøc jetse, por eso jetse chøjcu. \v 6 Por eso muspa ndø vøṉgotzøctam Dios mumu jamase porque vøti tø sundamba. Porque ñe vyø'ajcupit tø sundamba y tø tzi'tamba aunque ti vøjpø porque ñe syunbapø 'Yune'is chøjcu aṉcø vøjø tø øtzcøtoyata'm. \v 7 Porque Diosis 'Yune'is tø coca'tamu y tø jyupyujtam ñe' ñø'pinji'ṉ. Jetse Diosis tø yaj cotocojatyamba ndø coja porque mø'chøqui tø yac yamdamba. \v 8 Y vøti qui'psocuji'n tø yac yamdamba porque ñe'c myuspa ti más vøjø mumu pøngøtoya. \v 9 Y porque tø yac yamba, tø yac mustamba jujche syunbase ñe'cø; aunque vi'na ni i ja o yac musøpø. Ñe'c Diosis cyoqui'psu jujche va'cø tø yac ijtam vøjø porque jetse syunba ñe'cø. \v 10 Y vi'na oyuse cyoqui'psi, jetse maṉba chøcta'ne cuando nu'cpa jic hora. Jisye'c maṉba yac tumøtzøcpø'i mumu tiyø Cristoji'n; sea tzajpomda'mbø tiyø, sea nascøsta'mpø tiyø, mumu maṉba tumøtzøcpø' Cristoji'ṉ. \p \v 11 Y Cristoji'ṉ ndø pøjcøchøṉdamu erejencha. Porque Diosis tø cøpiṉdamu vi'nati. Porque jetse syunu y jetse cyoqui'psu. Porque Diosis chøcpa mumu tiyø ne'c syunbase y qui'pspase que vøjø. \v 12 Mumu jetse chøc Diosis øtzcøtoya, øtz o vi'na va'ṉjamdam Cristo. Jetse chøjcu va'cø vyøcotzøctøj Diosis myøja'ṉo'majcuy cuando istøjpa ti chøc Diosis øtzcøtoyata'm. \v 13 Y jetse chøjque't Diosis mitzcøtoyata'm. Cuando mi mandamu viyuṉsyepø ote jujche tø yaj cotzocpa Diosis, entonces mi va'ṉjamdamu Cristo. Cuando mi va'ṉjamdam Cristo, Diosis mi nchi'tam Masanbø Espiritu Santo como vi'na chamuse, va'cø queja que Diosise mi ñe'nda'm. \v 14 Porque Espiritu Santo tø vi'na tzi'tzo'tzpa Diosis va'cø tø mustamø que maṉba ndø pøjcøchoṉdam ndø erejencha. Porque maṉba tø yaj cotzococtuctame tø jupyujtamuse Diosis. Jicsye'c maṉba ndø pøjcøchoṉbø'i. Jetse maṉba chøc Diosis ñe pyøngøtoyata'm va'cø ndø vøṉgotzøjcay myøja'ṉo'majcuy. \s1 Pablo'is vya'cay Dioscøsi qui'psocuy va'ṉjajmoyajpapø pøn \p \v 15 Por eso cuando ma'nøjtzi que mijtzi mi va'ṉjamdamba ndø Comi Jesús y que vøti mi sundamba mi mbøndøvø vya'ṉjamyajpa'is Dios, \v 16 por eso mumu jama o'nøjambøjtzi Dios mitzcøtoyata'm, nøjapyøjtzi Dios: “Yøscøtoya mi ndzi'u ø va'ṉjajmocuy tøvøta'm vøjpø tiyø”. \v 17 Y Dios ndø Comi Jesucristo'is señe, jete ndø Janda myøja'ṉombøte. Mi va'ṉgapyøjtzi Dioscøsi va'cø mi nchi'tam Espiritu; y Espiritu'is va'cø mi ñø'ijtay mi ṉgui'psocutya'm va'cø mi ṉgønøctøyøtyam jujchepøte Dios. \v 18 Mi va'ṉgacye'tpøjtzi Dioscøsi va'cø mi yac sø'ṉatyam mi ṉgui'psocuy va'cø mi ṉgønøctøyøtyamø vøjø ticøtoya tø vejatyam Diosis, porque Diosis tø vejatyamu va'cø ndø jo'ctam tø tzamdzi'tamupø tiyø. Mi va'ṉgatyaṉgue'tpøjtzi Dioscøsi va'cø mi ṉgønøctøyøtyamø que mi erejencha Diosis mi ñchi'tambapø, vøjpøte y myøja'ṉombøte; y mumu va'ṉjajmocuy tøvø'is tyumø'om maṉba ñø'ityaje. \v 19 Mi va'ṉgatyaṉge'tpøjtzi Dioscøsi va'cø mi ṉgønøctøyøtyaṉgue'te jujchepø milagropø pyømji'ṉ yospa Dios tø øtzcøtoya o'ca ndø va'ṉjamba Dios. \v 20 Mismo milagropø pyømiji'ṉ yac visa' Cristo Diosis, y yac po'cs chø'na'ṉgø'mø va'cø ñø'it más myøja'ṉombø aṉgui'mguy jiṉ tzajpomo. \v 21 Diosis yac møja'ṉomaj Cristo va'cø ñø'it aṉgui'mguy mumu ticøsi, mumu aṉgui'mbacøsi, mumu gobiernocøsi, mumu myøja'ṉombø pøngøsi, mumu covi'najøcøsi. Así es que Cristo yac aṉgui'mba Diosis aunque jutipø pøngøsi, sea yøti ijtuse nascøsi, sea minbapø tiempo'omo. \v 22 Jetse Diosis cyot Cristo va'cø 'yaṉgui'm aunque ticøsi y cyot Cristo va'cø cyovi'najø'ajø mumu va'ṉjajmocuy tøvøcøtoya. \v 23 Y como ndø copajquis 'yaṉgui'mba ndø coṉña, jetse Cristo'is 'yangui'mba mumu va'ṉjajmocuy tøvø como si fuera cyoṉñase. Ni ti ja it ta'nemø jana Cristo, cuando Cristo'is ñø'itpø'pa mumu va'ṉjamocuy tøvø como vyinse, entonce maṉba it ta'nemø je'is qui'pscøpo'use. \c 2 \p \v 1 Y mitz ṉgya'usena'ṉ mi ijtamu vi'na mi ṉgoja'is chøquipit, y mi yandzitzoco'yajcu'is chøquipit. \v 2 Jetse mi ndzøctambana'ṉ yatzitzoco'yajcuy como aunque jutipø nascøspø pønse, como sava'ombø yatzipø aṉgui'mba'is mi nøndzøctambasena'ṉ. Jic yach espiritu yospa yøti ji'n cyøma'nø'yoyajepø pønis qui'psocu'yomo. \v 3 Y mumu tø øtzta'm cøyindina'ṉ tø ndzøctamba yatzitzoco'yajcuy jetse cøjtupø tiempo'omo. Ndø tzøctambana'ṉ yatzipø tiyø ndø sisis syunbase y ndø tzoco'is syunbase. Aunque ti ndø qui'pscøpo'tambana'ṉ, na jetsetina'ṉ ndø tzøctamba. Por eso qui'syca'pana'ṉ Dios, maṉbana'ṉ tø castigatzøctame parejo eyata'mbø pønji'ṉ. \v 4 Pero como Diosis vøti tø toya'ṉøtyamba y mø'chøqui tø sundamba, por eso jay tø tzactam jetse. \v 5 Aunque ca'upøse tø ijtambana'ṉ ndø coja'is chøquipit, pero tø tzi'tam quenguy parejo Cristoji'ṉ. Jetse Diosis vyø'ajcupit tø cotzoctamba. \v 6 Y tumø'omo Cristo Jesusji'ṉ tø yac visa' Diosis, y tø yac po'csapactamu parejo jetji'ṉ tzajpombø itcu'yomo. \v 7 Jetse chøjcu Diosis va'cø isindzi aunque iyø minbapø hora'omo que de veras vøti tø sundamba y tø toya'ṉøtyamba mø'chøqui porque Jesucristo'is tø nø'ijtamba. \v 8 Porque Diosis vyø'ajcupit mi ṉgyotzoctamu porque mi va'ṉjamdamu aṉcø que je'is mi yaj cotzoctamu. Ji'n mi ne'c mi ndzøquipit mi ṉgyotzoctamepø, sino Diosis mi ⁿvya'ctzi'tamu mi ṉgotzojcuy. \v 9 Ja mi ṉgyotzoctam mi ndzøjcu aṉcø vøjpø tzøqui; por eso ni i'is ji'n mus vyøcotzøc vyin. \v 10 Porque Diosise tø yosaṉda'm. Je'is tø jomectamu Cristo Jesusji'ṉ va'cø tø tzøctam vøjpø tiyø como Diosis vi'na cyoqui'psuse que jetse vøj va'cø ndø tzøctamø. \s1 Cristoji'ṉ tø ijtamba contento \p \v 11 Por eso jajmutzøctamø jujchena'ṉ mi ijtam vi'napø hora'omo mitz ji'ndyet mi Israel pønda'm mi mbyø'najtamuse. Nøjayajtøju seña'øyajupø syiscøsi Israel pø'nis syeñaji'ṉ pø'nis cyø'pit, jic seña'øyajupø'is mi nøjandyambana'ṉ mijtzi que ji'ndyet mi ⁿvyøjta'mbø, porque ja mi syeña'øtyandøjøpøte. \v 12 Jajmutzøctamø que jic hora'omo ji'ndyet Cristocø'mna'ṉ mi ijtamu, como emøcpø pønse mi ijtambana'ṉ. Ji'ndena'ṉ mi Israel pønda'm. Y contrato Diosis chamdzi'upø Israel pøn, ji'ndyet mitzcøtoyata'm. Ja itøna'ṉ ni ti vøj va'cø mi ⁿ'yaṉjo'ctamø, y ji'ndyena'ṉ mi Diosji'ṉbø yø'c nascøsi. \v 13 Pero yøti ji'nam mi jyendzeta'm. Aunque ya'yina'ṉ mi istamba Dios, pero yøti tumø'omo Cristo Jesusji'ṉ tome Dioscø'mø mi nømindandøju Cristo'is ñø'pinji'ṉ. \v 14 Y Cristo'is tø yac mijnatyamba ndø qui'psocuy va'cø nay tø sundandøjø. Øjtzi Israel pønda'm y mijtzi ji'ndyet mi Israel pønda'm, Cristo'is tø yac ijtamu como tøvøseti'am. Como si fuera no'tze'is tø ijtaṉgøtujcøtyamuse, jetsena'ṉ tø ijtamba. Pero je'is tø yajatyamu lo que tø ne'tzøctambapøna'ṉ. \v 15 Tø na qui'satyandøjpana'ṉ, porque øtz nø'ijtutina'ṉ aṉgui'mocuy ti vøj ndzøctamø, ti jana vøj ndzøctamø. Y mitz ja mi nø'ijtamøna'ṉ jetsepø aṉgui'mocuy. Pero Cristo'is chi'ocuyaj vyin va'cø yajø jetsepø aṉgui'mguy. Y tø metz ve'ndamupøna'ṉete, y yøti tø tumøtzøctamu'am ñe'cji'ṉ va'cø tø ijtamø'am como tumbø jomepø pønseta'mdi'am. Jetse tø tzø'tyam vøjø, nay tø sundandøjpa. \v 16 Porque tø ne'ne'ta'mbøna'ṉete, pero ca' Cristo cruzcøsi, parejo va'cø nay tø sundandøjø Diosji'ṉ, aunque ni ji'ndyet Israel pønji'ṉ; como si fuera tumbø sistim ndø nø'ijtamuse. Porque Cristo ca'u cruzcøsi va'cø tø yac jambø'tam ndø qui'sca'cutya'm y ji'nam na tø qui'satyandøji; que sea Israel pøn, que sea ji'ndyet Israel pøn, parejo va'cø nay tø sundandøjø Diosji'ṉ. \p \v 17 Y minu Cristo va'cø tø tzajmatyam vøjpø ote parejo va'cø tø ijtam vøṉneyupø; mijtzi ya'ay mi istamupø'isna'ṉ Dios va'cø mi ijtam vøjø y øtz tome istamba'is Dios va'cø ijtaṉgue'tati vøjø. \v 18 Jetse sea Israel pøn, sea ji'ndyet Israel pøn, tø mechcø'y tø nøtøjcøtyamba ndø Janda Diosis vi'naṉdøjqui Cristo'is tumbø Espirituji'ṉ. \v 19 Por eso yøti ji'ndyet mi vyindiseta'mbø. Yøti va'ṉjajmoyajpapø pønji'ṉ mi ṉgumgutyøvø'ajtamu y Diosistimete mi itcu'yomda'mbø. \v 20 Jujche tøc tzøcpapø'is cyotpa vøjta'mbø tza' tøjcatzu'ṉgu'yomo, jetse Diosis cyot ñe 'yapostoles y tza'maṉvajcoyajpapø va'cø yosyaj como tøjcatzu'ṉgusye. Y como tøc tzøcpapø'is ñecsyajpa tza' no'tzu'ṉupøcøsi, jetse Diosis tumø'om mi yac ijtamba apostolesji'ṉ como tum no'tze tøcse. Y Jesucristo cyot Diosis como tøc aṉgui'nomo tza' covi'ṉajøse. \v 21 Y como tza' covi'najøcøsi necsco'ṉbati maṉba tza' va'cø tyu'ṉaj vøjø tøc hasta que tucpa suñi, jetseti øtz tø ijtaṉque'tpa como vøjpø masandøcse ndø Comiji'ṉ. \v 22 Como vøti necsyajpa tza' va'cø tyuc tum no'tzetøc, jetse tø øtz vøtita'mbø, pero tumø'om tø ijtamu como tum tøcse. Y como tøc ndø nøc ijtøtyambase, jetse Diosis tø nøc ijtøtyamba como tøcse 'Yespiritu Santoji'ṉ. \c 3 \s1 Aunque ji'ndyet Israel pøn Diosis chajmayaj vøjpø ote \p \v 1 Jetcøtoya øjchøṉ Pablo o'nømbyøjtzi Dios mitzcøtoyata'm. Porque mi ndzajmatyamba a'ṉcøjtzi vøjpø ote mijtzi ji'ndyet mi Israel pøn, por eso somdøjøjtzi. Jetse somdøjøjtzi Jesucristocøtoya. \v 2 Ṉgomo'pøjtzi o'ca mi mandamu'am jujche Diosis tzamdzi'øjtzi myøja'ṉombø yoscuy va'cø mi ndzajmatyam vøjpø ote. Tzamdzi'øjtzi jetsepø myøja'ṉombø yoscuy porque ñe'c Diosis syunu va'cø jetse yac yosa mitzcøtoyata'm. \v 3 Por eso jetcøtoya Diosis yac musøjtzi ni i'is ja myusøpø vi'na. Jetse o mi ⁿjajyandyam vi'na usyta'm. \v 4 Cuando mi ndu'ndamba jete, muspa mi ṉgønøctøyøtyamø que øtz muspøjtzi vøjø jujche tø yaj cotzocpa Cristo'is, lo que vi'na ja yac mustøjøpø. \v 5 Vi'napø hora'omo jetsepø qui'psocuy ja yac mus Diosis aunque ipø pøn; pero yøti yac musu'am masanbø apostoles y tza'maṉvajcoyajpapø. Yac musyaju'am jetsepø qui'psocuy Espiritu Santoji'ṉ. \v 6 Tø yac musu que aunque i'is muspa pyøjcøchoṉ erejencha ñe'c Diosis tø tzi'papø, ji'ndyet saṉ Israel pø'nis maṉba pyøjcøchoṉyaje. Tumø'om parejo tø ijtamba como Cristo'is cyoṉñase, y ndø pøjcøchoṉdamba vi'na chamupø Diosis que maṉba tø tzi'i, y jet Cristo'is yac tujcu, y jetse tø yac mustamu vøjpø 'yoteji'ṉ. \v 7 Pues cojtøjtzi Diosis va'cø ndza'maṉvac jetsepø vøjpø ote. Ñe'c vyø'ajcupit Diosis sunchi' øjtzi qui'psocuy va'cø ndza'maṉvac jetsepø vøjpø ote. Je'is tzi'øjtzi ñe pyømi'ajcuy va'cø mus yos vøjø. \v 8 Øtz tzi'øjtzi jetsepø yoscuy aunque øjtzi más cømaṉbø que más cømaṉda'mbø va'ṉajajmocuy tøvøse. Pero Diosis tzi'ø qui'psocuy y pømi'ajcuy va'cø mus ndza'maṉva'cayaj øjtzi lo que ji'ndyet Israel pøn jujche Cristo'is tø tzi'pa vøpø tiyø más de la cuenta, ji'n ndø cønøctyøyi'cse'ṉomo. \v 9 Diosis nobratzøc øjtzi va'cø yac musyaj mumu pøn vi'na ja yaj quejøpø tiyø jujche Diosis maṉba chøcta'nbø'i lo que qui'psuse vi'na. Desde que cho'tz nasacopac, Diosis myusu ti maṉba chøqui, pero ni i'isna'ṉ ji'n myusi ji'caṉgø'mø, na's ñe'cti myusu; Dios jyomejcupø'is mumu tiyø Jesucristoji'ṉ. \v 10 Diosis chøc jetse va'cø ityaj va'ṉjajmoyajpapø pøn. Y entonces tzajpombø aṉgui'myajpa'is y pømi'øyaju'is, cuando isyajpa jujche ityaj va'ṉjajmoyapapø pøn, maṉba chi'yaj cuenta que vøti cuenta it Diosis qui'psocuy. \v 11 Como vi'na cyoqui'psuse Diosis va'cø chøcø mumu jamacøtoya, jetse yøti min chøcta'nbø'i ndø Comi Jesucristoji'ṉ. \v 12 Y Jesucristoji'ṉ ji'n tø na'tze va'cø tø tøjcøy Diosis vyi'naṉdøjqui. Porque ndø muspa que viyuṉsye Diosis maṉba tø pøjcøchove porque ndø va'ṉjamba aṉcø Jesucristo. \v 13 Por eso su'nbøjtzi va'cø jana mi myaya'ndamø cuando mi ndzi'tamba cuenta jujche øtz toya'ispøjtzi mitzcøtoya. Porque øtz toya'ispøjtzi mitzcøtoya y por eso ma mi vyøṉgotzøctandøji. \s1 Vøti tø sundamba Cristo'is \p \v 14 Como jetse chøc Diosis, por eso ṉgujnejapyøjtzi Dios ndø Comi Jesucristo'is Jyata. \v 15 Je'is ñøyi ñø'ijtayaju mumu familia'is ijtuse nascøspø'is, ijtuse tzajpombø'is. \v 16 ⁿVa'cpøjtzi Dioscøsi va'cø mi nchi'tam pømi jojmo mi ndzoco'yomda'm ñe' Espiritu Santoji'ṉ. Como it vøti je'is myøja'ṉo'majcuy, jetse va'cø mi nchi'tam vøti pømi'ajcuy. \v 17 ⁿVa'cpøjtzi Dioscøsi va'cø ñøc ijtøtyam mi ndzoco'yomo Cristo'is porque mi va'ṉjamdamba aṉcø. Y como cuy vøjpø'is vyatzi ji'n 'yenepø; y no'tzetøc vøj no'jtzu'ṉupø ji'n 'yengue'te, jetse ⁿva'cpøjtzi Dioscøsi mitz viyuṉsye va'cø mi su'ṉotyamø, va'cø jana mi ṉgyectaṉgue'te. \v 18 ⁿVa'cpøjtzi Dioscøsi va'cø mus mi ṉgønøctøyøtyamø mumu va'ṉjajmoyajpapø pønji'ṉ que Cristo'is más vøti tø sundamba mumu jamacøtoya y maya'aṉse, nunca ji'n tø jana suni. \v 19 Su'ṉbøjtzi va'cø mi mustamø vøjø jujche tø sundamba Cristo'is. Porque je'is tø sundamba vøti; ji'n mus ndø cønøctøyøpyø'i jujche tø sundamba. Entonces maṉba mi nøc ijtøjatyam mi ndzocoy ñe'c Diosis va'cø mi nø'ijtam mumu ti vøjpø Diosis ñe'. \v 20 Hay que parejo va'cø ndø vøṉgotzøcta' Dios, muspapø'is chøc vøti vøjco'nipø tiyø que ji'n ndø va'ṉguese, más muspa chøcø je'is. Que ji'n ndø qui'psise, je'is más muspa chøcø. Jujche yospase pyømiji'ṉ ndø tzoco'yomda'm, jetse muspa chøc aunque ti Diosis. \v 21 Tumø'om mumu ndø va'ṉjajmonguy tøvøji'ṉ, hay que parejo va'cø ndø møja'ṉ vøṉgotzoctam Dios. Porque Cristo Jesusis chøjcu aṉcø vøjpø tiyø, por eso muspa ndø vøṉgotzøcta Dios mumu jamacøtoya, nunca jana ndø jajmbø'ø. Amén. \c 4 \s1 Tumbø qui'psocuy ndø nø'ijtamba Espiritu Santoji'ṉ \p \v 1 Por eso como somdøjøjtzi Cristocøtoya, jetse mi va'ṉgatyamba mi mbasencia'ajcuy va'cø mi ijtam vøjø. Como Diosis mi ⁿvyejandyamu va'cø mi mbøjcøchoṉdam vøjpø tiyø mi ndzajmatyamuse, jetseti parejo vøj va'cø mi ijtamø. \v 2 Hay que va'cø mi ijtam humilde y manso, va'cø mi nømaṉjandyam pasencia, jana mi ṉgui'say mi mbøndøvø, sino va'cø mi na sundandøjø. \v 3 Tzi'tam pena va'cø mi nø'ijtam tumbø qui'psocuy Espiritu Santo'is tø tzi'tambase, vøj va'cø mi nay nø'ijtandøjø. \v 4 Tumdi tø nø'ijtamba Cristo'is mumu tø va'ṉjajmotyambapø'is como vyinse, y tumdi it Espiritu Santo, jetseti mi ⁿvyejandyam Dios mismo tumbø titi va'cø mi ⁿjo'ctamø parejo. \v 5 Tumdi ij ndø Comi, tumdi ndø va'ṉjajmocutya'm, tumdi ndø nø'yø'oṉgutya'm. \v 6 Tumdi ndø Janda Dios aunque i'is señe. Jet aṉgui'mba mumu ticøsi, aunque juti yospa y mumu ndø tzoco'yomda'm ijtu. \p \v 7 Pero tumdum pøn tø suñchi'pa qui'psocuy eyata'm eyata'm va'cø tø yosa, jujche syunbase tø tzi' Cristo'is. \v 8 Por eso it Diosis 'yote jachø'yupø nømba: \q1 Cuando Cristo qui'm tzajpomo, ñømaṉyaj preso mumu qui'sayajpapø'is, \q1 y syaj chi'tøjcuy pø'nomo. \p \v 9 Como nømba que “qui'mu”, pero antes que va'cø qui'mø, tiene que va'cø vi'na mø'n hasta más cø'yipø lugajromo nascøsi y jicsye'ti vitu'gue'tu, qui'm møji. \v 10 Y oyupø mø'ni, mismo jicø más møji qui'ma'ṉøcye'tu más møjipø tzajpomo, y jetse vyinji'ṉ mumu jut va'cø itø. \v 11 Jetse vene'aṉbøn yac apostolesaju. Vene'aṉbøn chi'yaj qui'psocuy va'cø cha'maṉvajcoyajø. Vene'aṉbøn chi'yaj qui'psocuy va'cø chambucsyaj vøjpø ote, vene'aṉbøn va'cø cuendatzøcyaj va'ṉjamocuy tøvø, vene'anbøn va'cø 'yaṉma'yoyajø. \v 12 Jetse tzi'yajtøju qui'psocuy va'cø mus cyotzoṉyaj va'ṉjajmoyajpa va'cø ityaj ta'nemø; va'cø mus chøjcayaj Diosis yoscuy; va'cø mø'chøqui va'ṉjajmoyajø y va'cø yosyaj vøjø mumu Cristo'is ñe'ta'm, como tumbø coṉñase va'cø yosyajø. \v 13 Tø tzi'tandøj jetsepø qui'psocuy va'cø na tø cotzoṉdandøjø hasta que mumu parejo tø va'ṉjajmotyamba, hasta que mumu parejo ndø comusatyamba Diosis 'Yune, hasta que mumu tø va'ṉjajmotyamba ta'nemø como syunbase. Como une ye'ṉba hasta que cyopa'tpa jyata, jetse va'cø ndø copa'jtam Cristo jujche ijtuse, \v 14 va'cø jana une'is qui'psocuy ndø nø'ijtayø, jana ndø nø'it qui'psocuy queyaṉ ve'ñaṉ; tumbø qui'psocuy va'cø ndø nø'ijtamø, jana ndø pøjcøchoṉ vi'na eyapø aṉma'yocuy lo que eyata'mbø pø'nis tø tzajmayajpa va'cø tø aṉgøma'cøtyamø. Porque it pøn mañata'mbø tø aṉgøma'cøtyambapø'is, como si fuera tø cøco'stamba va'cø tø aṉgøma'cøtyamø. \v 15 Pero viyuṉbø tiyø ay que va'cø ndø tzajmay ndø tøvø porque ndø sunba ndø tøvø, va'cø más ijta'ṉøy ndø qui'psocuy como tzambø'ñis ñe'se, jetse mumu ti va'cø ndø qui'psa como Cristo'is qui'pspase. \p Porque como ndø copacji'ṉ ndø aṉgui'mba ndø vin, jetse Cristo'is 'yaṉgui'mba va'ṉjajmoṉguy tøvø como vyinse. \v 16 Jetse como ndø conña coyin to'mete, y it vøti ndø to'me, jetse tø øtz tø va'njajmondyambapø, tø vøtita'm. Pero tumø'om tø yostamba como si fuera tø to'mdamupø como tumbø coṉnase, y Cristo ndø copacta'm. Cuando tø yostamba vøjø tumø'omo, mientras tumdum pøn eya yospa como Cristo'is chi'pase qui'psocuy, entonces más muspa tø yostamø. Como ndø coṉña møja'ajpase y más muspa tø yosa, jetse cuando ndø va'ṉjajmondyamba mas suñi, entonces más suñi muspa tø yostamø; hasta que ndø nu'ṉøtyamba Cristo'is yoscuy y más vøj tø ijtamba porque nay tø na sundandøjpa. \s1 Jomepø quenguy Cristopit \p \v 17 Entonces ndø Comi'is ñøyicøsi mi ndzajmacomø'nda'mbøjtzi va'cø jana mi ijtam como ityajpase lo que ji'ndyet Israel pøn ji'n cyomusyaje'is Dios, porque je'is qui'psocuy ni ticøtoya ji'n maṉ yose. \v 18 Y pi'tzø'ajcu'yomse tzø'yajpa porque ji'n cyønøctøyøyaje. Ni jujche ja ñø'ijtayaj Diosis cyenguy, porque ji'n chi'yaj cuenta ti vøjø. Porque ja ñø'ityaj vøjpø qui'psocuy y por eso ji'n syun cyønøctøyøyajø. \v 19 Porque ji'n cyotza'ayaje o'ca ti chøcyajpa, por eso ji'n ya'inducyaj vyiṉ. Mye'chajpa aunque tiyø tococuy porque jetse syuñajpa syisis. Mumu ti yatzipø chøcyajpa, porque más jetse syuñajpa. \v 20 Pero mitzta'm mi mbøjcøchoṉdamu'c Cristo, mi nchajmatyandøju'am jana mi ndzøctam jetse. \v 21 Porque viyuṉete mi ṉgøma'nøjatyam Cristo'is 'yote. Porque je'is 'yote mi aṉmajyandyamu, y viyuṉbø tiyøte Jesusis 'yote. \v 22 Por eso como pecapø tucu ndø tzacpase, jetse tzactam je yatzipø qui'psocuy mi nø'ijtamupøna'ṉ, jet jamgajpø'tamø. Porque jetsepø qui'psocu'is mi aṉgøma'cøtyamba va'cø mi ndzøctam tococuy ndø sisis syunbase. \v 23 En cambio hay que va'cø mi jomeṉgotzøctam mi ṉgui'psocuy mi ndzoco'yomo. \v 24 Entonces como jomepø tucu ndø mespase, jetse hay que va'cø mi jomeṉgotzøc mi ⁿvin como Diosis syunbase, porque Diosis tø jomecotzøcpa va'cø tø it como ñe'c Diosis syunbase viyuṉsepø masa'najcu'yomo. \p \v 25 Por eso u mi syutztamu, puro viyuṉbø tiyø tzajmay mi ndøvø. Porque mumu tø øjtzi tumø'om yostamba como si fuera tumda'mbø ndø coṉñata'mdite. \p \v 26 O'ca mi ṉgui'syca'tamba, u mi ṉgojapa'jtamu. U mi ṉgui'syca'tam cøti jama, prontoti jamgajpø'tam coraje. \v 27 U mi lugar tzi'tam yatzi'ajcuy va'cø mi yaj cojapa'tø. \p \v 28 Lo que nu'mbapøna'ṉ, hay que va'cø jana ñu'mø'am; sino hay que va'cø chøc vøjpø ti yoscuy cyø'ji'ṉ va'cø mus cyotzova ja itø'is ñe'. \p \v 29 U mi onjovi'ajtamø, segun ti vøj va'cø mi ndzamø, jetse tzamdamø va'cø más vøjpø qui'psocuy ñø'ityaj cyøma'nøyaju'is, va'cø más vøj ityajø. \v 30 U mi yac maya'tamu Diosis Masanbø 'Yespiritu Santo porque como carta seña'øtyøjpase va'cø cyeja i'is se ñe', jetse Espiritu Santo'is tø seña'øpya va'cø cyeja que Diosise tø 'yune, va'cø tø mustamø que minbapø hora'omo Diosis maṉba tø yaj cotzojcoctuctame. \p \v 31 U mi nø'it tacapyø qui'psocuy, u mi jamjamvøtyamu ni ti qui'syca'cuy ni coraje. U mi ⁿvyejaṉgøjtamu, u mi ndyopa'ondamu. Jamgajpø'tamø mumu yatzitzoco'yajcuy. \v 32 En cambio nay nø cotzoṉdandøjø, nay nø toya'ṉøtyandøjø mi ne'ṉgomda'm, nay nø yaj cotocotyandøjø. Como Diosis tø yaj cøtocopya porque Cristo'is tø coca'tamu, jetse hay que va'cø nay tø nø yaj cøtocotyandøjø. \c 5 \s1 Jujche vøjø va'cø ityaj Diosis 'yune \p \v 1 Como mitz Diosise mi 'yuneta'm y vøti mi syundamba Diosis, por eso quengøpøctam jujche itpa ñe'cø. \v 2 Hay que va'cø nay tø nø sundandøj parejø, como Cristo'is tø sunbase, y chi'ocu'yaj vyin va'cø tø coca'tamø, y jetse vyø'møy Diosis como si fuera 'yaṉjajmu que suñi nø vyiquijcu. \p \v 3 Como mitz Diosise mi ñe'nda'm u mi møtzi nø'it yomo, ni u mi aṉsujnayu mi ndøvø'is ñe' ni tiyø, ni u mi ndzøc eyapø tiyø møsyaṉda'mbø. U mi jamdam jetsepø tiyø va'cø jana mi ndzamdam ni tumnac. Como tø va'ṉjajmombya'is ji'n vyøj va'cø ndø tzøc jetse. \v 4 U mi ndzam tza'ajcupø tzøqui, u mi syø'ṉdzamatzamu. U mi ndzam ji'n vøjpø tiyø va'cø syicnømø. Va'ṉjajmoyajpapø pø'nis ji'n mus chøcyaj jetse. En cambio hay que va'cø mi nøjandyam Dios yøscøtoya. \v 5 Porque mi mustamba que ji'n ma pyøjcøchoṉ ni tiyø aṉgui'mbamø Dios Cristoji'ṉ møtzi ñø'ijtu'is yomo, ni chøcpapø'is musya'ṉda'mbø tiyø, ni 'yaṉsunba'is aunque tiyø. Va'cø ndø aṉsun aunque tiyø ndø tøvø'is ñe', es igual que va'cø ndø va'ṉjam comi chøqui. \v 6 Tzøctam cuenda u mi yac aṉgøma'cøtyam mi ⁿvin ji'n yosepø oteji'ṉ. Porque chøcyajpa jetsepø yatzita'mbø tiyø, por eso qui'syca'pa Dios, cyastigatzøcyajpa mumu jamacøtoya ji'n cyøma'nøjayajepø'is 'yote. \v 7 Jetcøtoya u mi ndyumøvijtam jetji'ṉ. \p \v 8 Mitz vi'na pi'tzø'ajcu'yomna'ṉ mi ijtam ṉgui'psocuy, pero yøti sø'ṉgø'omo mi ijtamu porque ndø Comiji'ṉ mi ijtamu. Por jetcøtoya jetse ijtamø vøjø como sø'ṉgø'omse. \v 9 Porque o'ca sø'ṉgø'om mi ⁿijtu, maṉba mi ndzøc vøjpø tiyø, como Diosis syunbase, y viyuṉsepø ti maṉba mi ndzame. \v 10 Hay que va'cø mi jajme'tz ti syunba ndø Comi'is. \v 11 Uy chøctame como chøcyajpase pi'tzø'om ityajupø'is, porque ji'n vyø'aj jetsepø tzøqui. Más vøj va'cø mi ⁿyaj queja que ji'n vyøj nø chøcyaju je'is. \v 12 Porque tza'apya ndø tzamø je'is ñumdzøcyajpapø tiyø. \v 13 Pero o'ca ndø yaj quejtamba sø'ṉgøpit que jetseta'mbø tzøqui ji'n vyøjta'm, chøcyajpa'is jetse maṉba myusyaje que ji'n vyøj nø chøcyajuse. Porque sø'ṉgø'om aunque titi ndø ispa o'ca vøjø o'ca ji'n vyøjø. \v 14 Por eso nømyajpa: \q1 Que'naṉvacø porque øṉuseti mi ⁿijtu. \q1 Te'nchu'ṉø ca'use mi ⁿijtu'is; \q1 y Cristo'is maṉba yac sø'ṉay mi ndzocoy. \p \v 15 Mi ⁿvin tzøjcaytam cuenda jujche mi ijtamba va'cø jana ijtam jovi, sino qui'psocu'yøyupø pønse ijtamø. \v 16 Aunque jujchøc tzøctam vøjø mientras que it hora porque yøtipø hora'omo aunque i'is chøcyajpa yatzita'mbø tiyø. \v 17 Por eso u mi ⁿjyovi'ajtamø, sino cønøctøyøtyamø jujche syunba ndø Comi'is. \v 18 U mi ndzøctam no'tcuy, porque no'tcuy tococuyete; sino que más vøjø viyuṉsye va'cø mi ñø'ijtam Espiritu Santo'is mi ndyaspa'csye'ṉomo. \v 19 Y nay nø vandandøj mi ne'ṉgomda'm salmoji'ṉ e himnoji'ṉ, y eyata'mbø vaneji'ṉ Espiritu Santo'is mi 'yaṉmandyamuse. Mi ndumø chocoy vajnatyamø y vøcotzøctam ndø Comi. \v 20 Y mumu jama mumu ticøsi nøjatyam Dios ndø Comi Jesucristo'is ñøyicøsi: “Jatay, yøscøtoya mi ndzøcpa”. \s1 Chamba Pablo'is jujche vøj va'cø tø itø ndø familiaji'ṉ \p \v 21 Hay que va'cø mi nay gyøma'nøjatyandøjø mi ne'ṉgomda'm porque Dios nø mi ṉgøna'tzøtyamu. \p \v 22 Co'tøc yomo, como mi ṉgøma'nøjatyamba ndø Comi'is 'yote, jetse cøma'nøjacye't mi ⁿjaya'is 'yote. \v 23 Porque como va'ṉjajmoyajpapø'is cyovi'najø Cristo, jetse yomo'is jyaya cyovi'najøtitque't. Y Cristo'is yaj cotzocyajpa va'ṉjajmoyajpapø; y va'ṉjajmoyajpapø Cristo'ise cyoṉña. \v 24 Y como va'ṉjajmoyajpapø pø'nis cyøma'nøjayajpa Cristo'is 'yote, jetse mijtzi mi ṉgyo'tøc yomo'is hay que va'cø mi ṉgøma'nøjay mi ⁿjaya'is 'yote mumuticøsi. \p \v 25 Jaya'sta'm, sun mi ne' mi yomo jujche Cristo'is syunuse ñe' pyøn va'njajmoyajpapø, y chi'ocuyaj vyin va'cø cyoca'yajø, \v 26 va'cø cyømasa'nøyajø y va'cø yaj cøvacyajø. Cuando nø'yøyajpa nø'ji'ṉ y vya'ṉjajmayajpa 'yote; jetse cyømasa'nøyajpa y yaj cøvacyajpa. \v 27 Jetse chøjcu Cristo'is va'cø yaj quejyaj ñe' vyi'nandøjqui ñe' pyøn va'ṉjajmoyajpapø. Maṉba quejyaj saṉ vøjø y suñitim queñajpapø, como tum tucu ni ti mancha ja ñø'itøpø ni ja vyovitu'øpø, ni ti jetsepø ji'n quejepø. Maṉba quejyaj Cristo'is vyi'naṉdøjqui cyømasa'nøyajupø y jana cojata'mbø. \v 28 Jetseti pues jaya'is hay que va'cø syuṉque'ta ñe' yomo como syunbase ñe' cyoṉña. Porque syunba'is ñe yomo es como vyindit nø syunu. \v 29 Ni i'is nuncatøc ja qui'say ñe' syis; sino aunque i'is pyø'nøpya y cuidatzøcpa vyin; jetseti ndø Comi'is syuñajque'tpa ñe' pyøn va'ṉjajmoyajpapø como ñe' syise. \v 30 Porque mumu tø øtzta'm como si fuera Cristo'is cyoṉña y syis y pyac. \v 31 “Por jetcøtoya pø'nis chacpa jyata y myama va'cø tyumø'ityaj yomoji'ṉ, y mye'chcø'i maṉba ityaje como tumbø sise”. \v 32 Jetsepø aṉma'yocuy myøja'ṉombøte ji'na'ṉ ndø musi, pero yøti tza'maṉvactøju'am. Øtz nø ndzamu que Cristo tumø'ajyaju'am ñe' pyønji'ṉ. \v 33 Pero de toda manera pø'nis hay que va'cø syun ñe' yomo como syunbase ñe' vyin, y yomo'is hay que va'cø cyøna'tzøy jyaya. \c 6 \p \v 1 Mi 'yune'stam, cøma'nøjatyam mi janda'is 'yote y mi mama'is 'yote. Jetse vøj va'cø mi ndzøctamø porque ndø Comi'ise mi ñe'ta'm. \v 2 It Diosis 'yaṉgui'mocuy, nømba: “Cøna'tzøy mi janda y mi mama”. Jic aṉgui'mocuy myøja'ṉombøte. Chamu Diosis jet va'cø ndø co'aṉjajmø, maṉba tø tzi' vøjpø tiyø. \v 3 Nømu que jet va'cø mi ṉgo'aṉjajmø, maṉba mi it vøjø y maṉba mi nø'it pøjipø quenguy nascøsi. \p \v 4 Y mi jyanda'sta'm, u comequecti tzøjqui'sca'tam mi une; va'cø jana ñø'it qui'syca'cuy mumu jama. Sino que yac tzocyajø vøjpø aṉgui'mocu'yomo y 'yaṉgui'myaj ndø Comi'is tyu'ṉomo. \p \v 5 Mi ṉgyoyospapø'is, cøna'tzøtyam mi ṉgomi nascøspø; na'tzpa na'tzpa yosatamø mi ndumø tzocoy como si fuera Cristo nø mi ⁿnøyostamu. \v 6 Yostam vøjø ji'n solo nø mi a'mdandøju aṉcø, va'cø mi nchø'y vøjø pønji'ṉ, sino que mi ndumø tzocoy tzøctam Diosis syunbase como mi ṉgyoyospate Cristocø'mø. \v 7 Con gusto va'cø mi yostamø como si fuera ndø Comi nø mi ⁿnøyostamu y ji'ndyet napøndit nø mi ⁿnøyostamu. \v 8 Porque mi mustamba'am que aunqueti vøj ndø tzøctamba, jetcøtoya maṉba ndø pojcøchoṉdam ndø Comicøsi ndø coyoja, sea yospa obligado, sea libre va'cø yos jut suṉbamø yosa. \p \v 9 Mi ṉgyomi'is ijtu'is mi ṉgoyospa, jetseti tzøctaṉgue'ta pøngøtoya nø yosyajupø mijtzøcø'mø. Uy chøcna'chaje, porque mi mustamba'am que it ndø Comi tzajpomo, y je'is 'yaṉgui'mba mi ṉgoyospa y mismo je'is mi 'yaṉgui'mba mijtzi. Y aunque iyø cyøme'tzpa vøjø ijtuse cyoja, que sea coyospa, que sea cyomi. \s1 Pablo'is chamba tiji'ṉ cyoqui'pyajpa vyin vya'ṉjamyajpapø'is Cristo \p \v 10 Y yøti, ø mi va'ṉjajmocuy tøvøta'm, mø'chøqui va'ṉjajmotyamø ndø Comi'is mi ṉgyotzoṉdambase. Porque ndø Comi pømi'øyupø, muspa mi mbyømitzi'tamø. \v 11 Como soldado'is ñø'it tiji'ṉ va'cø cyoquip vyin, ni ti jana chøjcay ni i'is; jetseti hay que va'cø mi mbøjcøchoṉdam lo que Diosis tø tzi'tambapø va'cø mus mi ṉgoquiptam mi ⁿvin. Entonces cuando yatzi'ajcu'is syunba mi 'yaṉgøma'cøtyo'a, ni ti ji'n ma mi ñøndzøqui. \v 12 Porque ji'ndyet sispø nø'pinbø pøn nø tø nøquiptamu'is, sino yatzipø espiritu'is nø tø nøqui'ptamu. Je yatzipø espiritu møji ityaju, ityaj aṉgui'myajpapø, pømi'øyajupø, y covi'najøta'mbø lo que aṉgui'myajpa nascøspø qui'sayajpapø'is Dios como si fuera pi'tzø'ajcu'yom ityajuse. \v 13 Como jetseta'mbø'is mi ñøṉgui'ptamu, por jetcøtoya pøjcøchoṉdam Diosis mi ñchi'tambapø tiyø como soldado'is ñø'ityajuse 'yarma, va'cø mus mi ṉgoqui'ptam mi ⁿvin aunque ti jama cuando sunba mi yacsutzøctam yatzita'mbø'is. Entonces cuando mi ṉguiptamu'cam mi muspa'csye'ṉom, entonces maṉbatøc mi vya'ṉjajmotyaṉgue'te mø'chøqui. \v 14 Jetse soldadose ijtam paqui chocoy. Como soldado'is ñø'it tzec vatcuy cuando maṉba quipcu'yomo, jetse mitz nø'ijtamø Diosis viyuṉsyepø 'yote cuando mi ñøṉquiptamba yatzi'ajcu'is. Y como soldado'is ñø'ijtu tø'ṉgupyø tucu pajquinducpapøcøsi lo que tiji'ṉ maṉba vyojtze 'yenemigo'is, jetse mijtzi o'ca vyøjom mi mbyujtu Diosis vyi'naṉdøjqui, ni ti ji'n mus mi ñchøjcay yatzipø'is. \v 15 Como soldado'is myespase botas listo va'cø maṉ aunque juti, jetse mitz listo ijtamø va'cø mi ndzamsajtam Diosis vøjpø 'yote. Jet va'cø ndø va'ṉjamø, vøj tø itpa Diosji'ṉ. \v 16 Y como soldado'is cho'ṉba cyø'omo pe'tzipø tø'ṉguy jana tyøpjac tøptøjquis, jetse más que ni tiyø syunba va'cø it mi va'ṉjajmocutya'm. Entonces como ja'pøyupø tøptøjquis ji'n tyøpjac tø'ṉguy cho'ṉupø soldado'is, jetse o'ca mi vya'ṉjajmopya, ni ti ji'n mus mi ñchøjcay yatzipø'is; cuando ti syunba mi nchøjcay como si fuera ja'pøyupø tøptøcji'ṉ. \v 17 Y también como soldado'is myesque'tpa co'pola syombrenu tø'ṉgupyø va'cø cyotzoca, jetse syunba va'cø mi ni'aṉjamdamø que maṉba mi ṉgyotzoctaṉgue'te. Y como espadase yac yosatyam Diosis 'yote lo que Espiritu Santo'is tø tzi'tambapø. \v 18 Y va'cø mi ndzøctam yøcseta'mbø tiyø, hay que va'cø mi o'nøndyam Dios mumu jama mumu ticøsi. Mumu jama va'ctam Dioscøsi ti nø mi sundamu Espiritu Santo'is mi ṉgyotzoṉdambase. Jajmecøs ijtamø, nunca u mi jajmbø'tamø va'cø mi o'nøtyam Dios. Mumu jama tzajmatyam Dios mumu va'ṉjajmoyajpapø pøngøtoya. \v 19 Y jetseti øtzcøtoya tzajmacye't Dios, va'cø mus ndzam jana na'tzcuy, va'cø mus ndza'maṉvac øjtzi vøjpø ote ja yaj quejtøjøpø vi'na. \v 20 Y Diosis cø'vej øjtzi ñe' ñøyicøsi va'cø ndzamgøpucsay je'is 'yote, y por va'cø ndzamgøpucs Diosis 'yote, jetcøtoya cojtøj øjtzi preso'omo. Por eso va'ctam Dioscøsi øtzcøtoya va'cø jana na'tzcuy ndzamgøpucs vøjpø ote, porque jetse syunba va' ndzøcø. \s1 Yuschi'ocuy carta tujcu'is cuenta \p \v 21 Pero va'cø mi mustambø jujche ijtøjtzi, ndø va'ṉjajmocuy tøvø Tiquico'is maṉba mi nchajmatyame mumu jujche ijtøjtzi y tiyø nø ndzøjcøjtzi. Jic Tíquico øtz sungo'nbøjtzi, je'is vøj yosapya ndø Comi mumu jama. \v 22 Por eso jetcøtoya mi ṉgøvejatya'mbøjtzi jic Tíquico va'cø mi nchajmatyam jujche ijta'møjtzi y va'cø yajandyam mi maya'ṉguy va'cø mi ñchø'tyam contento. \p \v 23 Ø mi va'ṉjajmocuy tøvøta'm, o'nømbyøjtzi ndø Janda Dios y ndø Comi Jesucristo va'cø mi yac ijtam contento y va'cø mi ñchi'tam su'nocuy va'ṉjamocuji'ṉ. \v 24 O'nømbyøjtzi Dios va'cø mi yac yamdamø mumu mitzta'm mi sundambapø'is ndø Comi Jesucristo mumu jamase. Amén.