\id ACT \h Hechos \toc1 Jesús nømu que maṉba chi'yaj apostoles Espiritu Santo \toc2 Hechos \toc3 Hch. \mt1 Chøcyajuse Apostolesis \mt2 Jesús nømu que maṉba chi'yaj apostoles Espiritu Santo \c 1 \p \v 1 Teófilo, nø'mø mi ⁿjajyay mijtzi. Øtz o'yø ⁿjay vi'na mumu tiyø lo que Jesusis chøctzo'tzuse y 'yaṉma'yocho'tzuse \v 2 hasta je jama nømaṉdøj møji. Antes que maṉba mave, Jesusis 'yaṉgui'myaj apostoles ñe'c cyøpiṉyajupø. Masanbø Espíritu Santo'is chi'use qui'psocuy, jetse 'yangui'myaju. \v 3 Y oyu'cam is toya, Jesusis ni ji'n tumnac yac isyaj vyin apostoles va'cø myusyajø que viyuṉsye quenbati. Jesusis yaj quejayaj vyin cuarenta jamapit y chajmayaju jujche 'yaṉgui'mbase Dios. \p \v 4 Entonces apostoles tu'mbøyaju y Jesusis angui'myaju va'cø jana chu'ṉyaj Jerusalén gumgu'yomo, ñøjayaju: \p ―Jo'ctamø lo que ti chamuse ndø Janda'is que maṉba mi ñchi'tame, jujche oyuse mi ndzajmatyam øjtzi. \v 5 Porque Juan viyuṉsye nø'ji'ṉ nø'yø'yoyu; pero usyaṉ horacøsi øtz ma'ṉbø mi nø'yøndyame Masanbø Espiritu Santoji'ṉ. \s1 Jesús qui'm tzajpomo \p \v 6 Entonces cuando tu'mbø'yajque'tu, apostolesis 'yaṉgøva'cyaj Jesús: \p ―¿Yøti maṉbaja mi yac vøco'aṉgui'mgue't vø'cumguy Israel cumgu'yomo? \p \v 7 Jesusis 'yandzoṉyaju: \p ―Diosis ji'n syuni va'cø mi mustam mitzta'm tiyø jama, jutipø hora maṉba tucnømi lo que ndø Janda Diosis maṉba yac tucnømi ñe'c 'yaṉgui'mguji'n. \v 8 Pero maṉba nu'c mitzcøsta'm Masanbø Espiritu Santo, y je'is maṉba mi nchi'tam musocuy va'cø mi ndø cotzamdamø. Maṉba mi ndø cotzamdame Jerusalén gumgu'yomo, y entero Judea nasomo, y Samaria nasomo, y hasta más ya'ipø lugar mumu nas vindumø. \p \v 9 Cuando cha'maṉjeju'cam Jesusis yøcsepø tiyø, entonces mientras nø 'ya'myaj apostolesis, Jesús nøqui'mdøj møji, y ñuc o'na'is, iscøtocoyaju. \v 10 Y mientras que Jesús nøqui'mu'øc, apostolesis nømna'ṉ 'ya'mgøqui'myaj mø'chøqui. Y jovisyeti te'ñaj jetcø'mda'm metzpøn popo tucuta'mbø; \v 11 Y ñøjayaju: \p ―Galilea nasom mi ⁿijtamupø'is, ¿ti'ajcuy yø'c nø mi ndye'ndamu nø mi ṉgyengui'mdam tzajpomo? Mismo Jesús jujche mi istam maṉuse møji, jetseti maṉba vitu'que'te. \s1 Apostolesis cyøpiṉyaj Matías va'cø chøc Judasis yoscuy \p \v 12 Jicsye'c tzu'ṉyaj ñøjayajpamø Olivos cotzøjcøsi, y vitu'yaj Jerusalén gumgu'yomo. Olivos cotzøc ispa Jerusalén gumgu'is jujche'ṉom muspa'csye'ṉom vityaj sapøjcuy jama'omo. \v 13 Nu'cyaj cumgu'yomo y tøjcøyaj tyøjcomo y qui'myaj møjipø cuarto'omo. Jiṉ ityajuna'ṉ Pedro, Jacobo, Juan, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolome, Mateo, Alfeo'ise 'yune Jacobo, Simón Zelote, y Jacobo'ise tyøvø Judas. \v 14 Mumu yøṉda'm tumbø qui'psocuji'ṉ 'yo'nøyajpana'ṉ Dios. Jetji'ṉ ityajuna'ṉ yomota'm, y Jesusis myama María y Jesusis myuquita'm. \p \v 15 Ityajuna'ṉ como ciento veinte tumyajupø. Jic jama Pedro te'ndonchu'ṉu va'ṉjajmocuy tøvø'is cyucmø y nømu: \p \v 16 ―Øjtzø mi ndøvøta'm, tiene que va'cø tyucø jachø'yuse Diosis 'yote. Masanbø Espiritu Santo'is chi' David qui'psocuy va'cø jyayø jujche ma tuc Judas, isindzi'ocuyajupø'is jut it Jesús va'cø ñucyaj 'yenemigo'is. \v 17 Judas tø øtzji'ṉbøna'ṉete, y oti chi'jo'y yøṉ yoscuy Jesusis va'cøna'ṉ tyumøyos tø øtzji'ṉda'm. \v 18 Je'is pyøc tumin yatzipø chøquipit, y jetji'ṉ jyuy nas. Jen japna quec nasomo y pyac jet chec y cutzu putpø'u pyu'u. \v 19 Y myusyaju mumu Jerusalén gumgu'yomdambø'is, y por eso yac nøyji'ajyaj jicø nas quejcumø Judas ñe' 'yote'omda'm Acéldama. Pero ndø onde'omo putpa Nø'pin nas. \v 20 Porque jachø'yupøṉø Salmos libro'omo: \q1 Tumdi yac tzø'y itcuy. Uy ñøc'ijtøy ni i'is. \m Y nømgue'tpa: \q1 Yac pøjcøchoṉ eyapø'is je'is yoscuy. \p \v 21 ”Yø'c ityaj pønda'm oyupø vityaj tø øtzji'ṉda'm jujche tiempo oyuse viti tø øtzji'ṉda'm ndø Comi Jesús, \v 22 desde que Jua'nis ñø'yøyu'csye'ṉomo, hasta que Jesús yac tzu'ṉdøj tø øjtzøcø'mda'm y nømaṉdøj møji. Tum je pøn tu'mbac ndø nøvijtamupø tiene va'cø ndø cøpiṉdamø va'cø cyotzam tø øtzji'n que visa' ndø Comi. \p \v 23 Entonces cyøpiṉyaj metzpøn; tum José ñøyipø'istique't Barsabás, y ñøyi'aṉgopac Justo. Y cyøpiṉyajque't Matías. \v 24 Y 'yo'nøyaj Dios ñøjayaju: \p ―Ø mi Ngomi, mitz mi musapya mumu pø'nis chocoy. Yø'c it metzcuy pøn. Isindzi'ø jutipø mi ṉgøpiṉu \v 25 va'cø pyøc aṉgui'mguy y apostolesajcuy Judasis tyocojayupø, porque yatzitzoco'yaju, y maṉu jut syunumø Diosis va'cø cyota cyojacøtoya. \p \v 26 Entonces syijputyaj syuerte, y Matiasis gyanatzøjcu. Y jetji'n ta'n doce apostoles. \c 2 \s1 Minu Espíritu Santo \p \v 1 Cuando ta'nbø' jyama va'cø chøc søṉ ñøyipø'is Pentecostés, ityajuna'ṉ mumu tu'myajupø tyumø'omo. \v 2 Y joviti oy ajṉøyñøm tzajpomo jujche ajṉøpyase sava pyopyapø pømi, y ajṉoctas tøc jujna'ṉ po'csyajumø. \v 3 Entonces isyaj como si fuera juctyøc metz ve'nuse, y je juctyøc nema vi'na eyapø pøngøs nu'cu. \v 4 Y Masanbø Espiritu Santo'is cyøtøjcøyaj mumu tasyajpa'csye'ṉomo, y ondzo'chaj eyata'mbø ote'omo jujche Espiritu'is chi'yajuse musocuy va'cø 'yoñajø. \p \v 5 Jic jama ityajuna'ṉ Jerusalén gumgu'yomo Israel pøn cøna'tzø'oyajpapø tzu'ṉyajupø aunque jujta'mbø cumgu'yom jujche'ṉom ijnømuse mumu nascøsi. \v 6 Cuando jetse a'ṉøñømu'øc, tu'myaj vøti pøn, y nømna'ṉ qui'psyaj ti nø tyujcu; porque tumdum pø'nis myanu nø 'yoñaju mismo ñe'c oñajque'tpase. \v 7 Y mumu maya'yaju y qui'psyaju jutznøm jetse nø 'yoñaju, y nømyaju: \p ―Como Galilea nasomda'mbø mumu yøṉ nø 'yoñajupø \v 8 ¿jujche nø ndø mandamu como tø ne'c tø ondambase como tø pø'najtamumø? \v 9 Porque tø øtz tø tzu'ṉdam vøti cumgu'yomo. Vene tzuṉyaj Partia nasomo, eyata'mbø tzu'ṉyaj Media nasomo, it tzu'ṉyajupø Elam nasomo, Mesopotamia nasomo, Judea nasomo, Capadocia nasomo, Ponto nasomo, Asia nasomo, \v 10 Frigia nasomo, Panfilia nasomo; Egipto nasomo; it tzu'ṉyajupø Africa nasomo Cirene cumgucyøtumøṉ. Ityaj Roma cumgu'yom tzu'ṉyajupø nø vyityajupø yø'qui. Ityaj tø øjtzomda'm Israel pøn y Israel pø'nis vya'ṉjajmocuy pyøjcøchojṉayajupø'is. \v 11 Ityajque't Creta nasom tzu'ṉyajupø y Arabia nasom tzu'ṉyajupø; pero mumu ndø mandamu nø 'yoñajupø ndø ne'c ndø onde'omda'mdique't. Nø chamyaj je'is jujchepø chøcpase Diosis myøja'ṉomda'mbø tiyø. \p \v 12 Y mumu ñømaya'yaju y ja pyensatzøcyaj ti nø tyujcu, ti nø chøcyaju; y na ñøjayajtøju: \p ―¿Ti'ajcuy jetse nø tyucnømu? \p \v 13 Pero eyata'mbø'is syijca'yaju nømyaju: \p ―Tyo'ṉyaj vøti vinu. \s1 Lo que Pedro'is chajmayaj pøn \p \v 14 Entonces Pedro te'nchu'ṉ oncepø apostolesji'n y pømi 'yo'nøyaju; ñøjmayaju: \p ―Mi Judea nasomda'mbø'is, y mumu mi ijtamupø'is Jerusalén gumgu'yomo; cøma'nøtyam ø onde va'cø mi mustam ti ma'ṉbø mi ndzajmatyame. \v 15 Porque yøṉda'm ja ño'tyajøpøṉø como mitz nø mi ṉgomo'tyamuse que no'tyajupøṉø; porque nømdøc myaṉ a las nueve de la mañana. \v 16 Pero jujche vi'na oyuse cha'maṉvac tza'manvajcopapø Joejlis, jetse nø tyucnøm yøti. Joejlis jyayu que Dios nømu: \q1 \v 17 Cuando ya mero maṉba'c yajnømi, \q1 øtz ma'ṉbø ṉgø'vej ø Espiritu mumu pøngøsi. \q1 Maṉba tza'maṉvajcoyaj mi ⁿjaya unenda'm y mi ⁿyom 'unenda'm. \q1 Mi soca'sta'm maṉba isyaj ji'n ndø istamepø tiyø; \q1 mijtzomda'mbø tzambøn maṉba napasyi'øyaje. \q1 \v 18 Viyuṉsye mumu lo que yosyajpapø para øtzcøtoya, \q1 sea pøn, sea yomo; jetcøsta'm vøti ma'ṉbø yac nu'c ø Espiritu je jama'omo, \q1 y maṉba tza'maṉvajcoyaje. \q1 \v 19 Y ma'ṉbø yac istøj milagro'ajcuy møji tzapcøsi; \q1 y ma'ṉbø yac istøj seña cø'yi nascøsi; \q1 nø'pinse y juctyøcse y jocoseta'mbø. \q1 \v 20 Sø'ṉbapø jama maṉba pi'tzø'aje, \q1 y poya maṉba tzapasaje como nø'pinse. \q1 Jetse maṉba tucnømi cuando maṉba'jcam nu'c ndø Comi'is myøja'ṉombø jyama, \q1 ji'n ndø isipø mumu jama jetsepø. \q1 \v 21 Y mumu 'yo'nøyajpapø'is ndø Comi va'cø cyotzoṉyajø, jet maṉba cotzocyaje. \p \v 22 ”Israel pø'nista'm, tø cøma'nøjatyam ø onde lo que maṉbapø mi ndzajmatyame. Diosis chi' Jesús Nazaret cumgupyøn musocuy va'cø chøc milagro'ajcuy y ji'ndø isipø tiyø y seña mijtzomda'm va'cø mi mustamø que Diosise cyø'vejupø. Sa'sa mi mustambati que jetse tujcu. \v 23 Pero yøṉ Jesús tzi'ocuyajtøju mitzcøsta'm conforme Diosis vi'nati cyoqui'psuse y myususe y syunuse va'cø jetse tucø. Mitz mbøtam Jesús y mi ndzi'ocuyajtam yatzita'mbø pø'nis cyø'omo va'cø mya'møyaj cruzcøsi va'cø yaj ca'yajø \v 24 Pero ca'u'jcam, Diosis yac visa'u, porque ja mus chø'y ca'upø. \v 25 Porque peca pøn Davijdis jyachø'yu vi'na jujche maṉbase nøm Jesús; nømu: \q1 Mumu jama ispana'ṉtzi ndø Comi Dios ø vinaṉdøjqui; \q1 tome it øtzcø'mø va'cø cotzoṉø, va'cø jana tzocomochi'aj øjtzi. \q1 \v 26 Por eso ø ndzocoy alegre'aju y casøpya vejvejne'yøjtzi. \q1 Aunque niptøj ⁿø sis, muspøjtzi que vyøjom ma'ṉba puti. \q1 \v 27 Porque ji'n ma mi ndø tzajcay ø espiritu ityajumø ca'yajupø. \q1 Ni ji'n ma mi ndø tzajcay ⁿø sis va'cø pyutzø; øjchøṉø mi ndø sunbapø. \q1 \v 28 Mi ndø isindzi' ndøvø tuṉ va'cø nu'c pøjipø quengu'yomo, \q1 mi ndø yaj casøy vøti mi vi'naṉdøjqui. \p \v 29 Y Pedro nømgue'tu: \p ―Øjtzø mi ndøvøta'm, jana na'tzcuy muspa mi ndzajmatya'mø que ø jandatzu'ṉguy David ca'u y niptøju y quejpa jut niptøjumø hasta como yøti. \v 30 Pero Davijdis chamu jujche maṉba tucnøm jøsi'cam. Myusu que Diosis chambøjcay ñe'c ñøyi cuando chajmay que ñe'c Davijdis fyamilia'omo maṉba pø'naj Cristo va'cø 'yaṉgui'mø como ñe'c David aṉgui'muse. \v 31 Davijdis vi'nati myusu jujche maṉba tucnøm más jøsijcam. Así es que chamu que maṉba visa' Cristo, que Diosis ji'n ma chajcay 'yespiritu ityajumø ca'yajupø y syis ji'n ma pyutzi. \v 32 Yøṉ Jesús yac visa' Diosis y øtz muspa ngotzamdamø que visa'u. \v 33 Así es que yøti Diosis yac møja'ṉo'maj Jesús ñe'c chø'na'ṉomo, y Jesusis pyøjcøchoṉu'am Masanbø Espiritu Santo Diosis vi'na chajmayu que maṉba chi'i. Y yøti Jesusis nømdi yac mø'n Espiritu Santo, y por eso mi istamba y mi mandamba lo que nø chøjcupø Espiritu Santo'is. \v 34 Porque David ja qui'm tzajpomo, pero ñe'c nømu: \q1 Ndø Janda Diosis ñøjay ø Ṉgomi: \q1 “Po'cs ø ndzø'na'ṉomo, maṉba mi yac aṉgui'mi, \q1 \v 35 hasta que øjtzi maṉba mi ṉgønu'cøjayaj mi enemigota'm”. \p \v 36 ”Por eso, hay que va'cø mi ñchi'tam cuenta viyuṉsye mumu eyata'mbø Israel pønji'ṉ que Diosis yaj comi'aju y yac Cristo'aju mismo je Jesús mi yaj ca'tamupø cruzcøsi. \p \v 37 Myañajujcam chamuse Pedro'is, toyaj choco'yomo, y ñøjayaj Pedro eyata'mbø apostolesji'ṉ: \p ―Tøvøy, ¿ti vøjø va'cø ndø tzøctamø? \p \v 38 Pedro'is ñøjayaju: \p ―Qui'psvitu'tamø, nø'yøtamø tumdum pøn mitzta'm Jesucristo'is ñøyicøsi va'cø cyøtocotyam mi ṉgoja, y maṉba mi mbøjcøchondam Masanbø Espiritu Santo Diosis tø sunchi'papø. \v 39 Diosis chamu que maṉba mi nchi'tam je Masanbø Espiritu Santo mijtzi mi uneji'ṉda'm, y mumu pøn ya'icse'ṉom ityajupø maṉbati chi'yajque'te. Mumu pøn vyejayajupo ndø Comi Diosis, je'is maṉba pyøjcøchoṉyaje ti chamdzi'ocuyajuse Diosis. \p \v 40 Y vøti eyapø ote chajmayaj Pedro'is y chi'yaj qui'psocuy; ñøjmayaju: \p ―Yaj cøtocotyam mi ⁿvin va'cø jana mi ndyocotyam parejo yøṉ yatzita'mbø pønji'ṉ yøti ityajupø. \p \v 41 Entonces casøpya pyøjcøchoṉjayaju'is 'yote nø'yøyaju. Y mismo je jama tu'cay mil ijtaṉøyaju vya'ṉjamyajpapø'is Jesús. \v 42 Seguitzøcyaju va'cø vya'ṉjajmayaj mø'chøqui apostolesis 'yaṉma'yocuy, y tumøpø quipsocu'yomo ityajpana'ṉ. Vyenve'ñaj pan tyumø'om ityajumø va'cø jyajmutzøc ndø Comi, y 'yo'nøyajpana'ṉ Dios. \s1 Jujche chøcyajuse vi'napø vya'ṉjamyajpapø'is Jesús \p \v 43 Y mumu pø'nis ña'chaju cuando isyaj ti chøcyaj apostolesis, y apostolesis chøcyaj vøti milagro'ajcuy y seña. \v 44 Mumu vya'ṉjamyajpapø'is tyumø'om ityaju y na ñøtzi'yajtøjpana'ṉ aunque ti ñø'ityajupø. \v 45 Mya'ayajpana'ṉ ti nø ityajupø y vye'nayajpana'ṉ cyoyoja; chøjcayajpapøna'ṉ falta aunque ti'is, jet vye'ndzi'yajpana'ṉ. \v 46 Tumdum jama ityajpana'ṉ masandøjcomo, tumbø qui'psocuy ñø'ityajpana'ṉ. Tøcmayena'ṉ cøtyajpa va'cø vye'ngutyaj pan. Jetse alegre vi'cyaju y tumchocoy su'noyaju. \v 47 Vyøcotzøcyajpana'ṉ Dios; y vya'ṉjamyajpapø'is Jesús, jet vyøcotzøcyajpana'ṉ mumu pø'nis, y tumdum jama yac ijtaṉøyajpana'ṉ tu'myajpapø. Ndø Comi'is yac tøjcøyajpana'ṉ nømna'ṉ cyotzocyajupø. \c 3 \s1 Tzoc yacsyupø pøn \p \v 1 Pedro y Juan nømna'ṉ qui'myaj tyu'mbac masandøjcomo, nu'cu'jcam hora va'cø 'yo'nøyaj Dios, como a las tres de la tarde. \v 2 Y ijtuna'ṉ tum pøn yu'quipø'is cyoso; jetse pyø'najuse. Tumdum jama ñømaṉyajpana'ṉ va'cø ma cyot masandøc aṉdyuṉgø'mø. Je aṉdyuṉ ñøjayajpana'ṉ Suñipø Aṉdyuṉ. Jena'ṉ vya'cpa tumin tøjcøyajpapøcøsi masandøjcomo. \v 3 Yø'ṉis is Pedro y Juan que maṉbana'ṉ tøjcøyaj masandøjcomo y vya'cayajque'tuti tumin. \v 4 Pedro'is y Jua'nis 'ya'maṉga'yaj yu'quipø'is cyoso y Pedro'is ñøjayu: \p ―Tø a'mdamdøvø. \p \v 5 Entonces yacsupø'is cyoso 'ya'myaj mø'chøqui Pedro y Juan, nømna'ṉ jyo'cu algo ti maṉba chi'yaje. \v 6 Pero Pedro'is ñøjayu: \p ―Ja ñø'ijtøjtzi ni jujchepø tumin, ni platapø, ni oropø; pero lo que nø'ijtupø øjtzi maṉba mi ndzi'. Nazaret cumgupyøn Jesucristo'is ñøyicøsi te'nchuṉø y vitø. \p \v 7 Y ñuc chø'naṉgø'cøsi jitite'nu. Jicsye'cti oy pømi pøc cyoso y tyoṉgo u'tzø. \v 8 Y tøptonde'nu y caṉdondzu'ṉu y parejo tøjcøyaj Pedroji'ṉ y Juanji'ṉ masandøjcomo vitpa y tøjvitpa y vyøcotzøcpa Dios. \v 9 Y isyaju aunque i'is nø vyijtupø y nø vyøcotzøc Dios. \v 10 Y ispøcyaju que jetemete po'cspapø y vya'cpapø'is tumin masandøc aṉdyuṉgø'mø ñøjayajpapø Suñipø Aṉdyuṉgø'mø. Nømyaju: “¿Jutznøm nø vyijtu, y ji'na'ṉ vitipø?” Jetse ñømaya'comø'ñaju porque tzojcu. \s1 Lo que Pedro'is cha'maṉvajcuse Salomo'nis cyojredojromo \p \v 11 Cho'ṉnøvityaj Pedro y Juan yacsupø'sna'ṉ cyoso. Y vøti pø'nis popya cyønu'cyaj jejta'm ñøjayajpamø Salomo'nis cyoredojromo, y o'ca jujchese tucyaju. \v 12 Cuando isu que nømna'ṉ tyu'myaj vøti pøn, Pedro'is ñøjayaju: \p ―Mi Israel pønda'm, ¿ti'ajcuy mi ndø a'maṉga'tamba? Ji'ndyet ø ne'c ø mbømipit, ji'ndyet ø ne'c ø ⁿvø'ajcupit nø ⁿyac vijtam yøṉø. \v 13 Dios lo que vya'ṉjamyajupø Abraha'mis y Isaajquis y Jacojpis y eyata'mbø ndø Janda tzu'ṉgu'is, mismo ne'c je Diosis vyøcotzøc 'Yune Jesús. Pero mitz mi ndzi'ocuyajtam Jesús aṉgui'mbapø Pilatocøsi, y cuando Pilato'is maṉbana'ṉ syombø'i, ja mi sundamø va'cø sømbø'tøjø. \v 14 Mijtzi ja mi sundamø va'cø syombø'tøj masanbø y vøjpø pøn; en cambio yaj ca'opyapø mi sundamu va'cø mi yac sombøjatyandøjø. \v 15 Y mi yaj ca'tam tø tzi'tamba'is quenguy; pero Diosis yac visa'u ca'yajupø'omo. Y øtz ista'møjtzi visa'upø, y muspa ndzamdamø que viyuṉete visa'u. \v 16 Mitz mi istambana'ṉ y mi ispøctamba yøṉ pøn que yacsyupøna'ṉete, pero yøti Jesusis milagro'ajcupit pømipøjcu, porque vya'ṉjajmu aṉcø Jesús. Jesusis tø tzi'pa va'ṉjajmocuy, y yøṉ pø'nis vya'ṉjajmu y por jicpit yac tzoc mø'chøqui mumu mi vi'naṉdøjquita'm. \p \v 17 ”Pero yøti, ø mi ndøvøta'm, muspøjtzi que ja mi mustam mijtzi tiyø mi ndzøctamupø cuando mi yaj ca'tam Jesús, ni mi ṉgovi'najø'is ja myusyajque'tati. \v 18 Pero Diosis yac tuc yøcse ñe'c Diosis oyuse chame ya'møc que maṉba toya'is Cristo ñe'c Diosis cyø'vejupø. Jetse o chamboyaje mumu tza'maṉvajcoyajpapø'is Diosis chi'yajuse qui'psocuy. \v 19 Por eso qui'psvitu'tamø y vitu'tam Dioscøsi va'cø jyacya'use tuc mi ṉgojata'm. Jetse maṉba min je jama va'cø mi yaj cøsujcøjatyam ndø Comi'is. \v 20 Y maṉba cyø'vej Jesús Diosis cyø'vejupø como oyuse mi ncha'maṉvajcatyandøji. \v 21 Jetse Jesús tiene que jiṉ va'cø it tzajpomo hasta que nu'cpa tiempo cuando Diosis maṉba jyomecotzøcpø' mumu tiyø, como chamuse desde ya'møcpø hora'omo. Diosis chi'yaj qui'psocuy masanbø tza'maṉvajcoyajpapø lo que ñe'c cyø'vejyajupø jetse va'cø chamboyajø. \v 22 Por que Moisesis ñøjayaj ndø jandatzu'ṉgutya'm: “Ndø Comi Diosis maṉba cyøpiṉ tum pøn mi ndøvø'omda'm va'cø cha'maṉvajcoya como øtz ndza'maṉvajcopyase. Cøma'nøtyamø mumu ticøsi maṉbase mi nchajmatyam ji'quis. \v 23 Porque maṉba tocoy aunque ipø pøn ji'n cyøma'nøyipø'is jic tza'maṉvajcopyapø; maṉba tocoy va'cø jana it je pø'nomo”. \p \v 24 ”Viyuṉete Samuejlis chamaṉvactzo'tz como jujche maṉbase tuc yøti, y jetseti cha'maṉvacyajque'tu mumu tza'maṉvajcoyajpapø'is jøsijcam miñajupø'is. \v 25 Y mitzcøtoyata'mete vøjpø tiyø cha'maṉvacyajuse je'is; y je contrato chøjcupø Diosis ndø janda tzu'ṉguji'ṉ, mitzcøtoyata'mdique't. Cuando Diosis chøc contrato ndø janda tzu'ṉguy Abrahamji'n, yøcse nømu: “Ma'ṉbø ⁿyac yos mi ndzacyajupø uneta'm va'cø ngømasa'nøyaj mumu nascøsta'mbø pøn”. \v 26 Yac visa Diosis ñe' 'Yune Jesús para mitzcøtoyata'm vi'na va'cø mi yac tzactam tumdum pøn mi yandzitzoco'yajcuy, y jetse va'cø mi ṉgyømasa'nøtyamø. \c 4 \s1 Pedro y Juan ñømaṉyajtøj aṉgui'myajpapø'is vyi'nomo \p \v 1 Nømna'ṉ 'yo'nøyaj Pedro'is y Jua'nis pønda'm, cuando cyønu'cyaj Pedro y Juan Israel pane'sta'm y masandøjcombø aṉgui'mba'is y saduceo va'ṉjajmocuy ñø'ityajupø'is. \v 2 Qui'syca'yaju porque Pedro'is y Jua'nis nømna'ṉ 'yaṉmayaj pønda'm, y qui'syca'yaju porque chamyaju que ca'yajupø maṉba visa'yaje porque Jesús visa'u ancø. \v 3 Por eso ñucyaj Pedro y Juan; y porque tza'imna'ṉ, syomyaju; jyo'pitøc va'cø 'ya'myaj tiyø cyoja. \v 4 Pero vøti cyøma'nøjayajupø'is Diosis 'yote vya'ṉjamyaju, y ta'ñaj como mosay mil pøn va'ṉjajmoyajpapø. \p \v 5 Entonces jyo'pit tu'myaj Jerusalén gumgu'yomo cumgu'is cyovi'najøta'm y tzambøndam y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit. \v 6 Tu'myajque'tuti panecovi'najø Anás; y jendi ityajque't Caifás y Juan y Alejandro y mumu pane covi'najø'is tyøvø. \v 7 Y cyotyaj Pedro y Juan cyujcomo y 'yocva'cyaju: \p ―¿I'is 'yaṉgui'mguji'ṉ y i'is ñøyicøsi mi ndzøctamba como mi ndzøctamuse? \p \v 8 Entonces Pedro cyøtøjcøy Masanbø Espiritu Santo'is tasu'csye'ṉomo, y Pedro'is ñøjayaj pøn: \p ―Mi ṉgyumguy covi'najø'sta'm y mi Israel tzambø'nista'm: \v 9 Pues yøti nø mi ndø aṉgøva'ctamu jujche ndzøcta'møjtzi vøjpø tiyø yacsyupø pøngøsi, jujche tzojcu. \v 10 Maṉba mi ndzajmatyam mijtzi y mumu Israel pøn: Nazaret cumgupyøn Jesucristo'is milago'ajcupit tzoc yøṉ pøn mi istambapø mi vi'naṉdøjquita'm. Jesús oy mi ma'møndyam cruzcøsi; pero después que ca'u'jcam, ñe'c Diosis yac visa'u. \v 11 Como tum tza' tøc tzøcyajpapø'is ja syuñajø, jetse mitz ja mi sundam Jesús. Pero como si fuera eyapø'is pyiṉ je tza' va'cø cyot tøc angui'nomo más vøjpø tza' syunbamø; jetse Diosis yac møja'ṉo'maj Jesús. \v 12 Y único je Jesús tø Yajcotzocpapø'is, ja it eyapø. Porque ja it eyapø pøn nascøsi Diosis cyojtupø mumu pø'nomo muspapø'is tø yaj cotzoctamø. \p \v 13 Entonces covi'najø'sta'm isyaj Pedro y Juan que ja ña'chajø, y cønøctyøyøyaju que ja más myusoyaj Pedro y Juan y i jana ita'mdite, y por eso qui'psyaju jutznøm muspa yac tzoc pøn Pedro'is y Jua'nis. Entonces chi'yaj cuenta que Pedro y Juan o vityaj Jesusji'ṉ. \v 14 Como isyaj covi'najø'is pøn tzojcupø Pedro y Juanji'ṉ te'nupø, ni jujchena'ṉ ji'n mus 'yaṉdzoṉdyaj Pedro. \v 15 Por eso 'yaṉgui'myaju ne'ti va'cø yac maṉyaj Pedro y Juan va'cø jana ityaj covi'najøta'mbø'is cyujcomo; y entonces na ñøjayajtøju: \p \v 16 ―¿Ti muspa ndø nøndzøctam yøṉ pøn? Porque viyuṉse mumu ityajupø'is Jerusalén gumgu'yomo myusyajpa que je'tista'm chøcyaj møja'aṉ milagro'ajcuy, y ji'n mus tø nømdamø que ja chøcyaj milagro'ajcuy. \v 17 Pero ma ndø tzøcna'tzta'i va'cø jana chajmayaj eyata'mbø pøn Jesusis 'yaṉma'yocuy; va'cø jana myusyaj más eyata'mbø'is. \p \v 18 Entonces ñøvejyaj Pedro y Juan y 'yangui'myaju que ni jutipø va'cø jyana tzajmayajø Jesusis ñøyi, ni va'cø jyana aṉma'yoyajø Jesusis 'yaṉma'yocucyøsi. \v 19 Entonces Pedro'is y Jua'nis ñøjmayaj cyovi'najøta'm: \p ―Qui'pstam mi ne'ṉgø o'ca mitzta'm más vøjø Diosis vi'naṉdøjqui va'cø mi ṉgøna'tzøtyamø que ji'n Dios. \v 20 Porque øtz ji'nø mus jana ndzamdamø lo que øtz istamupø y øtz mandamupø, tiene que va'cø ndzamdamø. \p \v 21 Entonces aṉgui'mba'sta'm chamna'chajque'tu y syombø'yaj Pedro y Juan. Ja mus ni jutz nøm cyastigatzøcyajø porque ña'chaj vøti pøn, porque mumutina'ṉ vyøcotzøcyajpa Dios porque tzoc ca'epø. \v 22 Porque pøn milagrovinipit yac tzoctøjupø, cuarenta añoco'nipømna'ṉete. \s1 Vya'ṉjamyajpapø'is Jesús vya'cyajpa Dios pasencia'ajcuy y va'cø jyana na'chajø \p \v 23 Chøcøpø'yajumna'ṉ Pedro y Juan, maṉyaj tyøvø'omda'm. Y chajmayaj tyøvø mumu jujche ñøjayajuse pane covi'najø'sta'm y tzambø'nista'm. \v 24 Y cuando myañaju tyøvø'is ti chamyaju, mismo tumbø qui'psocuji'ṉ pømi o'nøyajpana'ṉ Dios; ñøjayaju: \p ―Øjtzø mi Ngomi: mijtzete Dios. Mitz mi jyomejcupø'is tzap y nas y na'nchaṉbø nø' y mumu lo que ti ijtupø je'tomo yempe juti. \v 25 Mitz oy mi ndzi' mi ndzøsi David qui'psocuy va'cø ñømø: \q1 ¿Ti'ajcuy nø ño'ti'ajyaj pønda'm, \q1 y ti'ajcuy pø'nista'm nø qui'psyaj suniti? \q1 \v 26 Tu'myaj nascøspø aṉqui'myajpapø y covi'najøta'mbø \q1 va'cø qui'sayaj ndø Comi Dios y Cristo je'is cyø'vejupø. \p \v 27 ”Porque viyuṉse yøṉ cumgu'yomo tu'myaj Herodes y Poncio Pilato y Israel pønda'm y eyapø pønda'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm. Tu'myaju va'cø qui'sayaj masanbø mi ⁿUne Jesús mitz mi ṉgøpiṉupø. \v 28 Tu'myaju va'cø chøcyajø mitz ṉgui'psøpo'use va'cø tyucø, y mi ndzi'yajuse licencia va'cø chøcyajø. \v 29 Y yøti, øjtzø mi Ṉgomi, a'mø jujche je'is tzamna'tztamuse. Y como mijchøṉ ndø tzøsita'm, tø tzi'tam ndøvø qui'psocuy va'cø mus ndza'maṉvactam mi onde jana na'tzcuy. \v 30 Y cot mi ṉgø' ca'eta'mbøcøsi va'cø chocyajø, va'cø tyuc milagro'ajcuy y maya'ṉda'mbø tiyø masanbø mi ⁿUne Jesusis ñøyicøsi. \p \v 31 Y 'yo'nø'aṉjeju'cam Dios, mics tøc tu'myajumø. Y Masanbø Espiritu Santo'is cyøtøjcøyaj mumu tasyajpa'csye'ṉomo, y chajmayaj Diosis 'yote jana na'tzcuy. \s1 A'mbø'ne'ete mumu tiyø \p \v 32 Y mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús ñø'ityajuna'ṉ tumbø tzøcoy y tumbø qui'psocuy. Y ni jutipø ja ñømø: “Øjtzene”, ni jujchepø ticøsi, a'mbø'ne'ete mumu tiyø. \v 33 Y vøti pømiji'ṉ cyotzamyaj apostolesis que visa' ndø Comi, y Diosis cyotzoṉyaj mumu ñe'c vyø'ajcupit. \v 34 Y ni jutipø je'tomda'm ja chøjcayaj falta ni ti'is, porque mumu ñø'ityajupø'is nas o tøc mya'ayajpana'ṉ y ñømaṉyaj tumin jujchecøs mya'ayajuse \v 35 y chi'yajpana'ṉ tumin apostoles. Y apostolesis ñøve'ñajpana'ṉ. Chøjcayajupø'is falta aunque ti'is, jet vya'ctzi'yajpana'ṉ. \v 36 Ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is José. Apostolesis yac nøyi'ajque't Bernabé. Va'cø ndø tza'maṉvac ñøyi ndø onde'omo, nømba, Yajcontento'ajpapø'is. Chipre nasombøte y Levi'is chajcupø 'yunete. \v 37 Je'is ñø'ijtuna'ṉ nas y mya'ayu y ñønu'cay cyoyaja y chi'yaj apostoles. \c 5 \s1 Ananiasis y Safira'is cyoja \p \v 1 Y ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is Ananías y yomo'is ñøyina'ṉ Safira. Je'is mya'ayajque't nas. \v 2 Veneti cyoyoja yaj quejayu y vene 'yaṉgøvø'nayu va'cø ñe'c ñøyosa, y nømdina'ṉ myusque't yomo'is. Veneti ñønu'cay cyoyoja y chi'yaj apostoles. \v 3 Pero nøjay Pedro'is: \p ―Ananías, ¿ti'ajcuy mi ndzi' lugar Satanás va'cø mi ñøtzøcø, va'cø mi sujtzay Masanbø Espiritu Santo? Porque mi aṉgøvø'nay vene nasis cyoyoja. \v 4 Antes mi ⁿma'aj nas, muspana'n mi nøc yosøyø mi sunbase mi ne'ṉgø. Y cuando mi ⁿma'aju, muspana'ṉ mi yac yosay cyoyoja mi ne'c mi sunbase. ¿Ti'ajcuy mi ṉgui'ps mi ndzoco'yomo va'cø mi angøvø'nay vene cyoyoja? Dios mi sujtzayu, que ji'ndyet pøn. \p \v 5 Y myanu'cti Ananiasis jetse, quec nasomo y ca'u. Y møja'n na'tzco'ñaj mumu lo que myañajupø'is jujche tujcuse. \v 6 Entonces miñaj soca, cyeteyaj tucuji'ṉ, ñømaṉyaju, maṉ ñipyaje. \p \v 7 Cøjtumna'ṉ como tu'cay hora, tøcøy Ananiasis yomo. Ji'na'ṉ nø myusu tina'ṉ tujcu. \v 8 Pedro'is ñøjay yomo: \p ―Tzajmay ndøvø o'ca jetsecøsam mi ⁿma'ajtam nas. \p Y yomo'is ñøjayu: \p ―Jø'ø, je'ñche'ṉomgøsamtzø ma'andyam nas. \p \v 9 Pedro'is ñøjayu: \p ―¿Ti'ajcuy mi ñdyu'mbajcajtamu va'cø mi ndzøjquistam ndø Comi's 'Yespiritu? Opø'is ñipyaj mi ⁿjaya nøm tyome'isyaj aṉdyuṉ, y maṉba mi ñømaṉyajque'te. \p \v 10 Jicsye'cti quejque'tuti yomo Pedro'is cyosocø'mda'm y ca'que'tuti. Tøjcøyaj soca y pya'tyaj ca'upø y ñøputyajque'tu maṉ nipyajque'te tu'mbac jyayaji'ṉ. \v 11 Y mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús møja'ṉ na'chaju y mumu myañajupø'is jujche oy tuqui na'chajque'tu. \s1 Vøti milagro'ajcuy y seña \p \v 12 Diosis chi'yaj apostoles musocuy va'cø chøcyaj vøti milagro'ajcuy y ji'ndø isyajepø tiyø sone pø'nomo. Y mumu tu'myaju Salomo'nis cyoredojromo tumbø qui'psocuji'ṉ. \v 13 Pero ni jutipø eyapø pø'nis ja ñø'itøna'ṉ pyaqui choco'yajcuy va'cø tyu'myaj jetji'ṉ. Pero cumgupyø'nis myøja'ṉomgotzøcyajpana'ṉ apostoles. \v 14 Más vøti'ajyajpana'ṉ vya'njamyajpapø'is ndø Comi; vøti tøjcøyajpana'ṉ ndø Comicø'mø, tanto pøn, tanto yomo. \v 15 Y cyotyajpana'ṉ ca'eta'mbø calle'omda'm øṉgucyøsi y patacøsi maṉbamø cøt Pedro, va'cø cyøcøjtay ca'eta'mbø aunque sea Pedro'is cyømø'ṉis. \v 16 Y tzu'ṉyajque'tu vøti pøn eyata'mbø cumgu'yomda'm tome isyajpapø'is Jerusalén gumguy, y nu'cyaj Jerusalén gumgu'yomo. Ṉømiñajpana'ṉ ca'eta'mbø y yatzipø espiritu'is yacsutzøcyajupø; y cøyin dzocyaju. \s1 Apostoles yacsutzøcyajtøju \p \v 17 Entonces møja'aṉ pane covi'najø y mumu lo que jetji'ṉna'ṉ ityajupø vøti qui'syca'yaju. Yø'ṉista'm saduceo'is va'ṉjajmocuy ñø'ityajuna'ṉ. \v 18 Por eso ñucyaj apostolesta'm y syomyaju. \v 19 Pero ndø Comi'is yangelesis oy 'yaṉvajcay tzu'i preso aṉdyun y ñøputyaj apostoles y ñøjayaju: \p \v 20 ―Maṉdamø, y te'ndzø'tyam masandøjcomo y tzajmayaj mumu pøn yøn aṉma'yocuy tø yaj quendambapø'is. \p \v 21 Myañaju'cam jetse, tøjcøyaju y aṉma'yoyaju. Emøc tu'myaj pane covi'najø y mumu jetji'ṉna'ṉ ityajupø. Ñøvejyaj aṉgui'myajpapø y mumu Israel tzambønda'm va'cø tu'myajø. Entonces cyø'vejyaj policía va'cø maṉ mye'chaj apostoles preso'omo. \v 22 Pero nu'cyaj policía y ja pya'tyaj jeni. Vitu'yaju maṉ chamyaje que ja ityaja'am jeni preso'omo. \v 23 Ñøjayaju: \p ―Mba'jtam øjtzi mø'chøqui aṉga'mupø preso y cyoqueñajpapø'is jendi te'ñaj aṉdyuṉgø'mø. Pero cuando aṉva'cta'møjtzi, ni iyø ja mbya'jtam jojmo. \p \v 24 Myañaj yøcsepø ote møja'aṉ pane covi'najø'is y masandøjcomo aṉgui'mbapø'is y pane covi'najø'sta'm; y maya'yaju; ji'na'ṉ myusyaje ti más maṉba tuqui. \v 25 Entonces oy nu'c tum pøn oyu'is cyotzame y ñøjayaju: \p ―Pøn oyupø mi ṉgojtam preso'omo, masandøjcomo ityaju y nø 'yaṉma'yoyaju. \p \v 26 Entonces maṉyaj aṉgui'mba y policía y maṉ mye'chaj apostoles. Ja ñømiñaj obligado, porque na'chaj aṉgui'mbata'm que maṉbana'ṉ pyu'ṉyaj tza'pit vøti pø'nistam. \v 27 Ñønu'cyaj apostoles, y presentatzøcyaj tu'myajupø aṉgui'mbapø'is vyi'naṉdøjqui. Y møja'aṉombø pane covi'najø'is cyø'ocva'cyaju. \v 28 Nøjayaju: \p ―O'yø mi aṉgui'mdam vøti va'cø mi jana aṉma'yotyam jic pø'nis 'yaṉma'yocucyøsi, y nø mi aṉma'yoñdyamu hasta que mumu Jerusalén gumgu'yomda'mbø'is nø myañaju. Y sunba mi ndø cojacøtzøjcatyamø o'ca øtz yaj ca'tam Jesús. \p \v 29 Entonces 'yandzoṉyaj Pedro'is y eyata'mbø apostolesis, ñøjayaju: \p ―Más sunba va'cø ndø cøma'nøtyam Dios vi'na que ji'n pønda'm. \v 30 Mismo Dios lo que ndø jandatzu'ṉgu'ista'm oyupø vya'ṉjamyaje, je'is yac visa' Jesús cuando mitz oyu'cam mi ma'mga'tam cucyøsi. \v 31 Y mismo yøṉ Jesús Diosis yac møja'ṉo'maju ñe'c chø'na'nomo va'cø møja'ṉ aṉgui'mø, y va'cø yaj cotzojcoya; va'cø chi' qui'psocuy Israel pønda'm va'cø mus qui'psvitu'yajø; va'cø yac tzu'ṉayaj cyoja Diosis. \v 32 Jetseta'mbø tiyø øtz ndzamda'mbøjtzi, y Masanbø Espiritu Santo jetseti chamgue'tpa. Y yøṉ Espiritu Santo chi'pa Diosis cyøma'nøjapyapø'is 'yote. \p \v 33 Aṉqui'myajpapø'is myañaju jetsepø ote nø chamupø Pedro'is, y vøti qui'syca'yaju. Sunbana'ṉ yaj ca'yaj apostoles. \v 34 Pero tum pøn te'nchu'ṉ angui'myajpapø'omo, ñøyipø'is Gamaliel, fariseo va'ṉjajmocuy ñø'ijtupø'is. Jet 'yaṉma'yopyana'ṉ Moisesis 'yaṉgui'mgucyøsi y cumgupyø'nis vyøcotzøcjajpana'ṉ. Je'is 'yangui'myaj policía va'cø ñømaṉyaj apostoles a'ṉgomo usyaṉ hora. \v 35 Entonces ñøjmay Gamaliejlis aṉgui'mbata'm: \p ―Mi Israel pønda'm, tzøctam cuenda mijtzi ti ma mi ndzøjcatyam yøṉ pønda'm. \v 36 Porque vi'na ijtuna'ṉ pøn ñøyina'ṉ Teudas, y nøm ñe'cø que møjapønete. Tu'myaj jetji'ṉ como cuatrocientos pønsye'ṉomo. Pero yaj ca'tøj Teudas y mumu lo que opø'is pya'tyaje maṉyaj emøc yø'qui jeni; ni ti jay chøcyajø. \v 37 Y más jøsi'jcam ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is Judas, Galilea nasomo tzu'ṉupø, cuando oy japøjcoñømi. Vøti pø'nis o pya'tyaje. Pero ca'que'tuti jicø, y mumu lo que opø'sti pya'tyaje maṉbø'yaju yø'qui jeni. \v 38 Y yøti mi ndzajmatyamba øjtzi va'cø ni ti jana mi ndzøjcatyam yøṉ pønda'm. Tzactamø va'cø myaṉyajø. Porque o'ca yøṉø aṉma'yocuy y yoscuy pø'nis señe, maṉba cøyaje. \v 39 Y o'ca Diosis señe, ji'n mus mi ⁿyaj cøyajtamø u'tyem Dios mi nøṉguiptamu. \p \v 40 Y vyø'møyajuti'am jetji'ṉ y ñøvejyaj apostoles, y yac nacstochøcyajtøju y 'yaṉgui'myaju va'cø jyana tzajmayaj ni iyø Jesusis 'yaṉma'yocuy. Y jetse chøcøpø'yaj apostoles. \v 41 Jejta'm casøyaju porque Diosis myusu que vøjta'mbø pønete y por eso Diosis syunu va'cø ñøcøtyaj toya Jesuscøtoya. \v 42 Pero mumu jama masandøjcomo y tyøcnamaye ji'na'ṉ nitu'yaje va'cø 'yaṉma'yoyajø y va'cø cyotzamyaj Jesucristo. \c 6 \s1 Cyøpiṉyaju maṉba yosyaje cu'yay \p \v 1 Jic jama cuando masna'ṉ nø vyøti'ajyaj vya'ṉjamyajpapø'is Jesús, tyuptupneyaj griego ote'om oñajpapø, nømyaju que ji'ndyet vøjpø nø chøcyaj hebreo ote'om oñajpapø'is. Ñømyaju que cuando syajyajpana'ṉ cu'tcuy tumdum jama, myenos chi'yaj griego ote'om oñajpapø yaṉbac yomo. \v 2 Entonces docepø apostolesis vyejaṉdø'pyaju va'cø tu'myaj mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús. Nømyaju: \p ―Ji'n vyøjø va'cø ndza'maṉjejtam øjtzi Diosis 'yote va'cø sajtam cu'tcuy. \v 3 Por eso, ø mi ndøvøta'm, cøpiṉdam cu'yay pøn mijtzomda'm vøcotzøcyajtøjpapø, ityaju'is qui'psocuy, Masanbø Espiritu Santo'is cyøtøjcøyajupø tasyaju'csye'ṉomo. Jet tzi'tam yøṉ yoscuy va'cø syajyaj cu'tcuy. \v 4 Mientras øtz maṉba seguitzøctam tum dum jama va'cø o'nøtyam Dios y va'cø ndza'maṉvajcatyam Diosis 'yote. \p \v 5 Vyø'møyaj vøti pø'nis va'cø chøcyaj jetse, y cyøpiṉyaj Esteban, pøn mø'chøqui va'ṉjajmopapø y Masanbø Espiritu Santo'is cyøtøjcøyupø taspa'csye'ṉomo. Cyøpiṉyajque'tuti Felipe y Prócoro y Nicanor y Timón y Parmenas y Nicolás Antioquía cumgupyøn, oyupø'is pyøjcøchoṉjay Israel pø'nis vya'ṉjajmocuy. \v 6 Yøṉda'm yac nu'cyaj apostolesis vyi'nomo y apostolesis cyotyaj cyø' cu'yapø pøngøsi como seña que nø byendisatzøcyaju jic yoscuycøtoya; y 'yo'nøyaj Dios. \p \v 7 Nømna'ṉ chamdøj Diosis 'yote aunque juti, y vøti'ajco'ñaj vya'ṉjamyajpapø'is Jesús Jerusalén gumgu'yomo, y vøtita'mbø Israel pane'is pyøjcøchojṉayaj vya'ṉjajmocuy va'cø cyøna'tzøyajø. \s1 Esteban nuctøju \p \v 8 Esteban cyotzoṉ Diosis vøti ñe'c vyø'ajcupit y chi' vøti musocuy. Chøcpana'ṉ møja'ṉomda'mbø milagro'ajcuy y maya'ṉda'mbø tiyø vøti pø'nomo. \v 9 Entonces ityajunaṉ Israel pøn ne'ti tu'myajpapø ñøjmayajpapø tzøcøpø'yajtøjupø; ityajque'tuti Cirene cumgu'yomdambø y Alejandría cumgu'yomdombø, y Asia nasomda'mbø, y Cilicia nasomda'mbø. Yø'ṉis ñøcøtzo'chaju va'cø ñø'onguipyaj Esteban. \v 10 Y ji'na'ṉ 'yongotejyaj Esteban porque Espiritu Santo'is chi' Esteban qui'psocuy va'cø chamø. \v 11 Entonces cyoyojyaj pøn va'cø cyøsujtzøyaj Esteban; va'cø ñømyajø: \p ―Øtz manda'møjtzi nømna'ṉ cyø'o'nøy Esteba'nis Moisés y Dios. \p \v 12 Jetse Esteba'nis 'yenemigo'is 'yo'nøyaj vøti pøn y tzambønda'm y aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit va'cø qui'sayaj Esteban. Cyønu'cyaj Esteban y ñucyaju y ñømaṉyaj tu'myajpamø aṉgui'mbata'm. \v 13 Cyotyaj suchajpapø testigos va'cø cy'øsujtzøyaj Esteban. Nømyaju: \p ―Yøṉ pøn ji'n nitu'yi va'cø cyø'o'nøy yøṉ masandøc y Moisesis 'yaṉgui'mguy. \v 14 Porque manda'møjtzi nø ñømupø que yøṉ Nazaret cumgupyøn Jesusis maṉba yaj yøṉ masandøc y manba cyacpø'yaj costumbre opø tø tzi'tam Moisesis. \p \v 15 Entonces mumu po'cstu'myajupø'is 'ya'maṉga'yaj Esteban y isyaj vyinaca que jujche quenbase angelesis vyi'naca, jetseti quenque'tu Esteba'nis vyinaca. \c 7 \s1 Esteba'nis cyø'on vyin \p \v 1 Myøja'ṉombø panecovi'najø'is ñøjay Esteban: \p ―¿Será viyuṉete jujche mi ṉgyøtza'møyajuse? \p \v 2 Esteban nømu: \p ―Ø mi ndøvøta'm y ø mi ṉgumguy jatata'm: cøma'nøtyam ndøvø. Myøja'ṉombø Diosis o yac is vyin ndø janda tzuṉguy Abraham cuando ijtu'øctøcna'ṉ Mesopotamia nasomo antes que va'cø myaṉ Harán gumgu'yomo va'cø maṉ itø. \v 3 Diosis ñøjay Abraham: “Tzu'ṉ mi ṉgumgu'yomo y tzacyaj mi ndøvøta'm y maṉ eyaco cumgu'yomo mapøchøṉ mi isindzi'i”. \v 4 Entonces Abraham tzu'ṉ Caldea nasomo y itcupya't Harán gumgu'yomo. Ca'u'jcam jyata, Diosis yac tzu'ṉ Abraham itcu'yomo, yac min yøqui yøn lugajromo mi ijtamumø yøti. \v 5 Pero mismo jama ja chi'øtøc erejencha yøn lugajromo ni jujche, pero ñøjay Abraham Diosis que maṉbatøc chi' mismo lugar como erejencha y chacyajupø 'yunecøtoyata'm. Pero ja itøtø'cña'ṉ Abraha'mis 'yune. \v 6 Y yøcse nømgue't Dios: “Abraha'mis chacyajupø 'yune vitise maṉba ityaj eyaco nasomo y maṉba cyøyosøyaje eyata'mbø jana coyoja, y maṉba yacsutzøcyajtøji cuatrocientos ame”. \v 7 Pero nøm Dios: “Øtz ma'ṉbø ṉgastigatzøcyaj pøn yac yosyajpapø'is Abraha'mis chacyajupø 'yune, y jøsi'cam maṉba putyaj jic lugajromo y maṉba cøna'tzøyaj øjtzi yøṉ itcu'yomo”. \v 8 Diosis chøc contrato Abrahamji'ṉ, y chijmay Abraham va'cø syeña'øyaj 'yune como seña que vyø'møjay contrato. Por eso cuando oy Abraha'mis 'yune Isaac, syeña'øyu tucutujtay jamapit. Y oti pø'najque't Isaajquis 'yune Jacob, y Jacojbis 'yune o pø'najyaj doce, y jiquete ndø janda tzu'ṉgutya'm. \p \v 9 ”Jacojbis 'yune'is qui'sayaj mismo myuquita'm José, y mya'ayaju mismo myuqui; y jet nømaṉdøj Egipto nasomo. Pero Dios jetji'ṉbøte. \v 10 Y Diosis yaj cotzoc José mumu jut toya'isumø y chi' qui'psocuy; y José vøj pujtu Egipto nasom møja'ṉ aṉgui'mbapø Fara'o'nis vyi'nomo. Y je'is cyot José va'co 'yaṉgui'm Egipto nasomo, y mismo ñe'c aṉgui'mba'is tyøjcomo. \p \v 11 ”Y oy yu'ajnøm mumu Egipto y Canaán nasomo, y oy møja'aṉ doya'isyaje, y ndø jandatzu'ṉgu'ista'm ja pya'tyaj ni jut cu'tcuy. \v 12 Entonces myan Jacojbis que ijtuna'ṉ cu'tcuy Egipto nasomo, y por eso cyø'vejyaj 'yune Egipto nasomo va'cø mye'chaj cu'tcuy; je Jacojbis 'yune ndø janda tzu'ṉgutya'mete. Y jetse vinbø maṉyaj, Egipto nasomo. \v 13 Y cuando myena'como maṉyaju, Jose'is chajmayaj 'yatzi que iyete; y aṉgui'mbapø Fara'o'nis cyomusyajque't Jose'is tyøvø. \v 14 Cyø'vejay ote Jose'is va'cø ñu'cyaj jyata Jacob y mumu fyamiliaji'ṉducu. Ityajuna'ṉ setenta y cinco personas. \v 15 Jetse maṉ Jacob Egipto nasomo y jiṉ ca'u y jiṉ ca'yajque'tuti ndø jandatzu'ṉgutya'm. \v 16 Y ca'upø ñømaṉyajtøju Siquem gumgu'yomo. Jiṉ nipyajtøju jut jyuyumø Abraha'mis nas Hamojris 'yunecøsta'm Siquem cumgu'yomo; jujche tzajmatyøju, jetse cyoyoju. \p \v 17 ”Cuando nømna'ṉ tyome'aj tiempo cuando Diosis manba chøqui jujche chajmayuse Abraham, entonces Israel pønda'm vøti'ajyaju Egipto nasomo. \v 18 Al fin tøjcøy eyapø aṉgui'mbapø Egipto nasomo. Jic aṉgui'mbapø'is ji'na'ṉ myus iyete José. \v 19 Je'is 'yaṉgøma'cøyaju y yacsutzøcyaju ndø janda tzu'ṉguy jutipøcøs tø tzu'ṉdamupø. 'Yaṉgui'myaju va'cø pyatzpø'u tzacyaj jayata'mbø ya'une va'cø yaj ca'yajø. \v 20 Mismo jic tiempø pø'naj Moisés, y Moisés tum une Diosis syunbapø. Tu'cay poya jyata'is yac tzocyaj tyøjcomo. \v 21 Cuando oyu'cam patzpø'tøji va'cø cya'ø, Fara'o'nis yom'une'is pyiṉu, y yac tzojcu jujche ñe 'yunese. \v 22 Por eso oy aṉmay Moisés mumu Egipto nasombø musocuji'ṉ. Muspana'ṉ cham vøjø y muspana'ṉ chøc møja'ṉomda'mbø tiyø. \p \v 23 ”Cuando Moisés ta'n cuarenta ame, qui'psminu va'cø tyu'ñaj Israel pøndøvø. \v 24 Jen is tum Israel pøndøvø nømna'ṉ yacsutzøc Egipto pø'nis; y Moisesis cyoquip tyøvø y ñacsca'u Egipto pøn va'cø tyu'mbajcajø. \v 25 Moisesis nømna'ṉ cyomo'yu que tyøvø'is maṉbase cyønøctøyøyaje que Diosis cyø'vej ñe'c Moisés va'cø yaj cotzocyaj Israel pønda'm. Pero Israel pø'nis ja cyønøctøyøyajø. \v 26 Y jyo'pit oque'tuti, y is metzcuy Israel pøn nø quipyajupø. Nømna'ṉ syunu va'cø yac vøṉneyajø, ñøjmayaju: “Mi mbyønda'm, mi ndyøvøta'mete mi ne'ṉgomda'mete, ¿ti'ajcuy mi nø nayacsutzøctandøj mi ne'ṉgomda'm?” \v 27 Entonces nø yacsutzøjcu'is tyøvø myatzcajpø' Moisés y ñøjayu: “¿Ti mitz mi aṉgui'mguy va'cø min mi ndø aṉgui'mdamø? \v 28 ¿Mitz maṉbaja mi ndø yaj ca' jujche mi yaj ca'use tø'øc Egipto pøn?” \v 29 Yøcsepø ote myanu'øc, Moisés poyu y maṉ vit Madián nasomo. Jiṉ oy metzcuy 'yune. \p \v 30 ”Cøjtu'jcam cuarenta ame va'cø it Madián nasomo, angelesis cyejay Moisés ja ijnømømø tome Sinaí cotzøjcøsi. Nømna'ṉ ñemde'n che'pø cucyøs juctyøc y juctyøjcomo cyejay angelesis. \v 31 Moisesis isu y jyovi a'mu, tome'isu va'cø 'ya'm tina'ṉete y myajnay ndø Comi Diosis 'yote. \v 32 Diosis ñøjayu: “Øjchøṉø Dios nø va'ṉjamyajupø mi jandatzu'ṉguy Abraha'mis y Isaajquis y Jacojbis”. Entonces Moisés søtøjtu y na'tzu va'cø 'ya'mø. \v 33 Y ñøjay ndø Comi'is: “Tzac mi vaṉgasnaca mi mesupø, porque mi nø ñdye'numø cømasa'nøyu nasete. \v 34 Viyuṉsye ⁿisøjtzi jujche nø toya'isyaj ø unenda'm Egipto nasomo. Ma'nøjtzi nø vyo'comø'ñajupø y mø'nøjtzi va'cø yaj cotzocyajø. Y yøti øtz ma'ṉbø mi ṉgø'vej Egipto nasomo”. \p \v 35 ”Yøṉ Moisés ja syuñaj tyøvø'sta'm, ñøjayaju: “¿Ti mitz mi aṉgui'mguy va'cø min mi ndø aṉgui'mdamø?” Pero yøṉ Moisés cyø'vej Diosis va'cø min cyovi'najø'ajø, y va'cø min yaj cotzocyaj tyøvøta'm. Cyø'vejque't angeles oyupø'is cyejay che'pø cu'yomo va'cø cyotzoṉ Moisés. \v 36 Por eso Moisesis ñøputyaj Egipto nasomo Israel pønda'm; y chøc milagro'ajcuy y ji'n ndø isyajepø tiyø jiṉø, y Tzapas Majromo, y tøtzø nasomo cuarenta ame. \v 37 Yøṉete Moisés ñøjmayajupø'is Israel pønda'm: “Ndø Comi Diosis maṉba cyøpiṉ tum pøn mi ndøvø'omda'm va'cø cha'maṉvajcoya como øtz ndza'maṉvajcopase. Cøma'nøtyam maṉbase mi ñchajmatyam ji'quis”. \v 38 Yøṉ Moisés ijtuna'ṉ tu'myajumø tøtzø nasomo. Yøṉ Moisés ijtuna'ṉ angelesji'ṉ cuando 'yo'nøy angelesis Sinaí cotzøjcøsi, y jiṉdina'ṉ itque't ndø janda tzu'ṉguji'ṉda'm. Je'is pyøjcøchoṉ ote tø tzi'papø'is quenguy va'cø tø tzamgøjtacye'ta. \p \v 39 ”Jetse ndø janda tzu'ṉgu'ista'm ja syun cøna'tzøyaj Moisés, sino myatzcajpø'yaju, y nømna'ṉ qui'psyaj choco'yomo va'cø vitu'yaj Egipto nasomo. \v 40 Ñøjayaj Aarón: “Tø tzøjcatyam ndøvø comi chøquita'm va'cø tø vi'najatyamø. Porque yøṉ Moisés oyupø'is tø nøpujtam Egipto nasomo, ni ji'n ndø mustam jut maṉu”. \v 41 Y jic jamati chøcyaj tum vacas une tzøqui y yaj ca'yaj pø'nøcuy va'cø cyøna'tzøyaj vacas une chøqui. Y cyøcasøyaj lo que chøcyajupø ñe'c cyø'ji'ṉ. \v 42 Por eso Diosis chacyaju, chi'ocuyaju va'cø cyøna'tzøyaj tzapcøspø matza, como jyachø'yuse tza'maṉvajcopapø'is. Je'is chamu que Dios nømu: \q1 Mi Israel mbyønda'm, cuando mi yaj ca'tam pø'nøcuy mi ṉgøna'tzø'ocu'ista'm cuenta, \q1 mientras cuarenta ame mi ijta'mu'øc tøtzønasomo; \q1 ¿será que øtz mi ndø cøna'tzøtyamu? \q1 \v 43 Pero ji'ndyet øjtzi mi ndø cøna'tzøtyame, sino mi nømaṉdamu mi ṉgomi chøqui Moloc nacapø myasandøcji'n. \q1 Y mi ṉgomi chøqui Renfa'nis myatza mi nømajṉatyaṉgue'tuti. \q1 Jetsepø comi chøqui mi ndzøctamu va'cø mi ṉgøna'tzøtyamø. \q1 Por eso øtz ma'ṉbø mi nømaṉdam ya'i Babilonia cumgucyøtu'møṉ. \p \v 44 ”Tøtzønasomo ndø janda tzu'ngu'is ñø'ityajuna'ṉ nacapø masandøc y ijtuna'ṉ Diosis 'yaṉgui'mguy jachø'yupø. Chøcyaj jetsepø oyuse 'yaṉgui'myaj Diosis cuando ñøjay Moisés: “Tzøc nacapø masandøc jujche øtz mi isindzi'use”. \v 45 Y jøsita'mbø ndø janda tzu'ṉgu'is pyøjcøchoṉyajque't mismo masandøc y ñømiñaj yøṉ nasomo Josueji'ṉ. Y eyapø pønda'm lo que ityajuna'ṉ yø'qui, Diosis myacputyaju va'cø mus pyøcyaj nas ndø janda tzu'ṉgu'ista'm; y hasta que ijtu'csye'ṉomo David, jena'ṉ it masandøc. \v 46 David vøj tzø'y Diosis vyi'nomo y vya'c permiso va'cø chøjcay Diosis tyøc; mismo Dios lo que vya'njajmupø Jacojbis más ya'møc, je'is tyøc va'cø chøjcayø. \v 47 Pero Salomo'nis chøjcay Diosis tyøc. \v 48 Aunque pø'nis chøcyajupø cyø'ji'n tøc ji'n ñøc'ijtøy Møjipø'is; como tza'maṉvajcopyapø jujche chamuse que ndø Comi nømu: \q1 \v 49 Øtz aṉgui'mba tzajpomo, \q1 y aṉgui'mgue'tpøjtzi mumu nasvindumø. \q1 ¿Jujchepø tøc maṉba mi ndø tzøjcatyame? \q1 ¿o jutipø lugajromo ma'ṉbø sapøqui? \q1 \v 50 ¿Será que ji'ndyet øtz ndzøjcupø mumu yøcseta'mbø tiyø? \p \v 51 Entonces mismo Esteba'nis syeguitzøjcu va'cø ñøjayajø: \p ―Mitz yatzipø ṉgui'psocuy mi nø'ijtamu. Ji'n sun mi ṉgømanøtyam vøjpø tiyø. Como ji'n vya'ṉjajmoyajepø pønse, jetse mi ndzøctamba. Jetse mi ṉgui'satyamba Masanbø Espiritu Santo mumu jama. Jujche chøcyajuse mi janda tzu'ṉgu'is, jetse mi ndzøctaṉgue'tpa. \v 52 Mumu tza'maṉvajcoyajpapø mi janda tzu'ṉgu'is qui'sayaju y yacsutzøcyaju; y yaj ca'yaj pøn opø'is cha'maṉvacyaje que maṉba min más vøjpø pøn. Y yøti mitz ndzi'ocuyajtam aṉgui'mbacøsi y mi yaj ca'tam mismo je vøjpø pøn cuando minu. \v 53 Diosis cyø'vejyaj anjeles va'cø mi ñchi'tam aṉgui'mguy, pero ja mi yaj copujtamø que jujche mi 'yaṉgui'mdamuse. \s1 Esteban yaj ca'tøju \p \v 54 Myañaju'c yøcsepø ote, yac toyaju, qui'syca'comø'ñaju; cyø'syaj tyøtz corajepit, qui'sayaj Esteban. \v 55 Pero Masanbø Espiritu Santo'is cyøtøjcøy Esteban tasu'csye'ṉomo. Y Esteban quenqui'm møji y isay Diosis myøja'ṉo'majcuy y is Jesús te'nupø Diosis chø'na'ṉomo. \v 56 Y nøm Esteban: \p ―Jic nø'mø is aṉvajcupø tzap, y mumu Pø'nis Tyøvø Jesús te'nupø Diosis chø'na'ṉomo. \p \v 57 Entonces pømi vejaṉgøtyaj vøti pøn, y aṉga'myaj cyoji, y poñu'cyaj Estebangø'mø tumbø qui'psocuji'ṉ. \v 58 Ñømaṉyaj Esteban cumguy acapoya, y jin pyu'ṉyaj tza'ji'ṉ. Testigo'ista'm maṉba'is pyu'ṉyaje, cyø'aṉgui'møy tzacyaj tyucu tum uñbøngøsi ñøyipø'is Saulo. \v 59 Y nømdina'ṉ pyu'ṉyaj Esteban tza'ji'ṉ. Esteba'nis 'yo'nøy ndø Comi y ñøjayu: \p ―Øjchø mi Ṉgomi Jesús, tø pøjcøchoṉjay ø ⁿespiritu. \p \v 60 Entonces cutcøne'cu y pømi veju ñøjayu: \p ―Ø mi Ṉgomi, uy mi yaj coja'ajyaju o'ca ti nø tzøjca'yajø. \p Cuando nøm jetse, entonces ca'u. \c 8 \s1 Saulo'is yacsutzøcyaj Jesús vya'ṉjamyajpapø'is \p \v 1 Y Saulo'is jetseti syungue'tu va'cø yaj ca'yaj Esteban. \p Jic tiempo vøti yacsutzøcyajtøj vya'ṉjamyajupø'is Jesús ityajupø Jerusalén gumgu'yomo. Y mumu oy ve'nbø'pø'neyaje, yømøc teymøc maṉyaju Judea nasomo y Samaria nasomo. Apostolestim tzø'yaj Jerusalén gumgu'yomo. \v 2 Tumø tzocoy cyøna'tzøyajpapø'is Dios ñømaṉyaj Esteban va'cø maṉ ñipyaje y vøti cyøvo'yaju cyøvejyaju. \v 3 Saulo'is yacsutzøcyajpana'ṉ vya'ṉjamyajpapø'is Jesús, tøcmaye tøjcøyajpana'ṉ ñøputyajpana'ṉ jut pya'tyaju; myocsupø ñømaṉyajpana'ṉ pøn y yomo va'cø syomyajø. \s1 Chajmayaj vøjpø ote Samaria cumgu'yomo \p \v 4 Pero ve'nbø'pøneyajupø maṉyaj cumguñamaye maṉ cha'maṉgejyaj vøjpø ote. \v 5 Felipe mø'n Samaria cumgu'yomo y nømna'ṉ cha'maṉvajcayu que Jesús Cristote Diosis cyø'vejupø. \v 6 Y tumchocoy cyøma'nøyajpana'ṉ vøti pø'nis tina'ṉ chamba Felipe'is, porque myañaju y isyaju milagro'ajcuy nø chøjcupø. \v 7 Porque ijtuna'ṉ vøti ityaju'is yatzi'ajcuy choco'yomo, y Felipe'is ñøpujtayajpana'ṉ yatzi'ajcuy choco'yomo. Yatzi'ajcuy vejpa putyajpana'ṉ. Y tzocyaj vøti ja ityajø'is pyømi va'cø vityajø, y cømø'ṉgaṉyajpapø. \v 8 Y casøcomø'ñaj vøti jic cumgupyøn. \p \v 9 Itque'tutina'ṉ tum pøn ñøyipø'is Simón. Más vi'na myus majiquero'ajcuy y 'yangøma'cøyaj Samaria cumgu'yomda'mbø. Ñe'c más myøja'ṉdzambana'ṉ vyin. \v 10 Y mumu cyøma'nøyajpana'ṉ aunque sea che'ta'mbø'is, y møjata'mbø'is; sea ja itø'is aṉgui'mguy, sea møja'aṉ aṉgui'mba'is; nømyajpana'ṉ: \p ―Yøn pøn yospa Diosis myøja'nombø pyømiji'n. \p \v 11 Vøti pø'nis chøjcayajpana'n cuenda jic Simón porque ya'i jama 'yaṉgøma'cøyaju brujo'ajcupit. \v 12 Entonces Felipe'is nømna'ṉ chamboy vøjpø ote jujche Diosis 'yangui'mguy, y chamboyu va'cø ndø va'ṉjam Jesucristo. Y vøti pø'nis vya'njamyaju y nø'yøyaju; tanto pønis, tanto yomo'is. \v 13 Y ñe' Simonis vya'ṉjamgue'tuti, y nø'yøcye'tuti y o pya't Felipe. Simo'nis isu ji'n ndø isipø tiyø y myøja'ṉ milagro'ajcuy nø chøjcupø Felipe'is, y joviseti isu y ñømaya'u. \p \v 14 Entonces Jerusalén gumgu'yom ityajupø apostolesis myañaju que Samaria cumgu'yomda'mbø'is pyøjcøchoṉjayaj Diosis 'yote, y apostolesis cyø'vejyaj Pedro y Juan va'cø myaṉyaj Samaria cumgu'yomo. \v 15 Cuando nu'cyaju, Pedro'is y Jua'nis o'nøyajpana'ṉ Dios para jic cumgupyøngøtoyata'm va'cø pyøjcøchoṉyaj Masanbø Espiritu Santo. \v 16 Porque ni icøsna'ṉ ja otøc mø'ni Masanbø Espiritu, na más que oyumna'n nø'yøyaje ndø Comi Jesusis ñøyicøsi. \v 17 Entonces Pedro'is y Jua'nis cyotyaj cyø' jetcøsta'm, y pyøjcøchoṉyaj Masanb'ø Espiritu Santo. \p \v 18 Y is Simo'nis nø cyojtupø cyø' eyata'mbøcøsi apostolesis y pyøjcøchonyaj Masanbø Espiritu Santo, y Simo'nis vyinbø'jayaj tumin. \v 19 Ñøjmayaju: \p ―Tø tzi'que'tati øjtzi yøṉ musocuy, o'ca aunque icøsi ngotpa ø ngø', pyøjcøchoṉba Masanbø Espiritu Santo. \p \v 20 Entonces Pedro'is ñøjmay Simón: \p ―Mi nduminji'ṉ maṉba mi ñdyocoye, porque ṉgomo'pya mijtzi que tumingøsi ndø jumbya Diosis tø va'ctzi'papø tiyø. \v 21 Ji'n mus mi ⁿyosay yøcsepø yoscuy, ja it mi ṉguenda yøcsepø yoscuyomo, porque mi ndzocoy ji'ndyet vyøjpø Diosis vyi'naṉdøjqui. \v 22 Por eso qui'psvitu'ø va'cø mi ndzac yøcsepø yatzitzoco'yajcuy, o'nøy Dios o'ca jovisyeti sunba mi ⁿyaj cotocojaye yatzipø mi ṉgui'psocuy. \v 23 Porque ndzi'pa cuenta que yatzi'ajcu'is mi ñøtzøcpa, y como tacapyø tiyø ji'n ndø suni, jetse Diosis ji'n mi syujnay mi ṉgui'psocuy. \p \v 24 Entonces 'yaṉdzoṉ Simo'nis ñøjayu: \p ―Va'cay mitz ndø Comicøsi øtzcøtoya va'cø jana tuc øjtzi lo que mi ndzamuse. \p \v 25 Y Pedro'is y Jua'nis chamyaju que ndø Comi'is 'yote viyuṉete y jet chambucsyaju. Entonces vitu'yaj Jerusalén gumgu'yomo. Y Samaria nasomo cumguñamaye nømna'ṉ chamboyaj vøjpø ote mientras cøtyaju. \s1 Felipe y Etiopía nasombø pøn \p \v 26 Ndø Comi'is 'yangelesis 'yo'nøy Felipe ñøjayu: \p ―Tzu'ṉø y mavø tu'ṉomo surcøsi. Pøc jic tuṉ Jerusale'nomo tzu'ṉupø y maṉupø Gaza cumbu'yomo. \p Jic tuṉ cøjtu ja ijnømømø. \v 27 Entonces Felipe tzu'ṉu y maṉu. Ijtuna'ṉ tum Etiopía nasombø eunuco, gobierno'is pyøn aṉgui'mbapø pønete, tesorerona'ṉete, cuando tum yomo ñøyipø'is Candace møja'ṉ aṉgui'mbana'ṉ Etiopía nasomo. Oy Jerusalén gumgu'yomo va'cø cyøna'tzø'yoya. \v 28 Nømna'ṉ vitu' pocsupø cyarreta'omo y nømna'ṉ tyu'nay tza'maṉvajcopapø Isaiasis libro. \v 29 Y Masanbø Espiritu Santo'is ñøjay Felipe: \p ―Mavø jic carretacø'mø. \p \v 30 Entonces popya maṉ Felipe y cyønu'c tome carreta. Carreta'ombø pø'nis nømna'ṉ tyu'n tza'maṉvajcopapø Isaiasis libro, y Felipe'is ñøjmayu: \p ―¿Nømdija mi ṉgyønøctøyøyu nø mi ndu'nupø? \p \v 31 Y ñøjayu: \p ―¿Jujche pues ma'ṉbø ṉgønøctøyøyi o'ca ni i'is ji'nø tza'maṉvajcaye? \p Entonces po'nis ñøjay Felipe: \p ―Qui'm yø'c va'cø tø po'csa. \p \v 32 Nømna'ṉ tyu'numø Diosis 'yote jachø'yupø nømbamø: \q1 Jujche borrego ñømaṉyajpase va'cø yaj ca'yajø, \q1 jetse ñømaṉyajque't tum pøn. \q1 Y como borrego ji'n vyeje cuando jyu'syajpa'c, \q1 jetse pø'nis ni ti ja chamø. \q1 \v 33 Porque probrepø pønete, ja chøcayaj justicia. \q1 Y ni i'is ji'n mus chajmay 'yune porque ja itø, porque yaj ca'yaju va'cø jana it nascøsi. \p \v 34 Y gobierno'is pyø'nis ñøjay Felipe: \p ―Øjtzø mi va'ṉgapya va'cø mi ndø tzajmay jutipø pøn nø cham libro'omo tza'maṉvajcopapø'is. ¿Será que mismo vyin nø chamu que jetse maṉba tuqui, o eyapø nø chamu que jetse manba tuqui? \p \v 35 Entonces Felipe'is cha'maṉvactzo'tz totojaye nø tyu'nupø que Jesuse nø chamu jujche o tuqui, y jetse Felipe'is cha'maṉvajca'ṉøyu jujche Jesusis tø yaj cotzocpa \v 36 Y nømna'ṉ myaṉyaj tu'ṉomo y nu'cyaj ijtumø nø', y gobierno'is pyø'nis ñøjayu: \p ―Jicø it nø', ¿ti'ajcuy ji'n mi ndø nø'yøy yø'qui? \p \v 37 Felipe'is ñøjayu: \p ―O'ca mi va'ṉjajmba mi ndumø tzocoy, muspa mi nø'yøyø. \p Y 'yaṉdzoṉu ñøjayu: \p ―Va'ṉjajmbøjtzi que Jesucristo Diosise 'yune. \p \v 38 Entonces pø'nis yac te'ndzø'y carreta y mø'ñaj myechcø'i nø'omo, Felipe y gobierno'is pyøn; y Felipe'is ñø'yøy pøn. \v 39 Y qui'myajujcam nø'omo, ndø Comi'is 'Yespiritu Santo'is ñuc Felipe y ñømaṉu; y gobierno'is pyø'nis ja isø'am jut maṉu. Pero je gobierno'is pyø'nis syeguitzøc tu'ṉajcuy, casøpya maṉu. \v 40 Pero Felipe istøju Azoto cumgu'yomo. Nømna'ṉ cyøjtu y cha'mingøt vøjpø ote mumupø cumgu'yomo hasta que nu'c Cesarea cumgu'yomo. \c 9 \s1 Saulo'is vya'ṉjajmdzo'tz Jesús \p \v 1 Saulo nømdøcna'ṉ jyayatzamu va'cø chøcna'chaj vya'ṉjajmyajpapø'is ndø Comi. Nømu que maṉba yaj ca'yaje. Por eso nu'c pane covi'najøcø'mø. \v 2 Y vya'cay pane va'cø chøjcay carta Damasco cumgu'yom aṉgui'myajpapø Israel pøn tu'myajpamø. Saulo'is syunu va'cø chi'tøj permiso va'cø mus ñucyaj Jesusis vya'ṉjajmocuy ñø'ityajupø'is o'ca i pya'tpa, que sea pøn, que sea yomo; y va'cø ñønu'cyaj mo'csupø Jerusalén gumgu'yomo. \v 3 Jetse Saulo nømna'ṉ myaṉ tu'ṉomo, nømna'ṉ ñu'cto' tome Damasco cumgu'yomo cuando joviti sø'ṉguec tzajpombø sø'ṉgø, y Saulo sø'ngø cucmø tzø'yu. \v 4 Y Saulo quec nasomo y myan ote ñøjayupø: \p ―Saulo, Saulo, ¿ti'ajcuy mi ndø macpa y mi ndø yacsutzøcpa? \p \v 5 Y Saulo'is ñøjayu: \p ―Señor, ¿ⁿiyø mijtzi? \p Y ñe'c ñøjay Saulo: \p ―Øjchøṉ Jesús, mi ndø mac nøvitpapø. Mismo mi ne'c mi yacsutzøcpa mi ⁿvin como copøn nejpinducpase vi'napø ticøsi. \p \v 6 Saulo na'tzu y søtøjtu y ñøjmayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿ti sunba mijtzi va'cø ø ndzøcø? \p Ndø Comi'is ñøjayu: \p ―Te'nchu'ṉø y maṉ cumgu'yomo y jen ma mi ñchajmatyøji lo que ti su'nbøjtzi va'co mi ndzøcø. \p \v 7 Mientras jetse tujcu, pøn nø myaṉyajupø Sauloji'ṉ te'ndzø'yaju, ja mus oñaj na'tzcu'is. Myañajpana'ṉ ote pero ja isyaj ni iyø. \v 8 Te'nchu'ṉ nasomo Saulo. Pero cuando que'naṉvajcu, ni ti ja isø. Por eso jitinømaṉyaj cyø'cøsi ñøtu'ṉis; jetse nu'cyaj Damasco cumgu'yomo. \v 9 Jen tu'cay jama ja oy isoye, y ji'na'ṉ cyu'ti ni ji'na'ṉ 'yuqui ni ji'na'ṉ tyo'ṉ ni tiyø. \p \v 10 Damasco cumgu'yomo ijtuna'ṉ tum pøn nø 'yaṉmayupø'is Diosis 'yote ñøyipø'is Ananías. Oy quejay Ananías ndø Comi'is como ñapasyi'omse y ñøjayu: \p ―Ananías. \q1 Ananiasis 'yaṉdzoṉu ñøjayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, yø'cti ijtøjtzi. \p \v 11 Y nøjay ndø Comi'is: \p ―Te'nchu'ṉø, maṉ calle'omo ñøyipø'is Viyuṉ galle, y jen me'tz Judasis tyøcmø tum Tarso cumgupyøn ñøyipø'is Saulo. Porque je Saulo'is nømdi o'nøyu øjtzi. \v 12 Y oy quejay Saulo ñapasyi'omse tum pø'nis ñøyipø'is Ananías. Y napasyi'omse Saulo'is is Ananías nø tyøjcøyupø y nø cyojtupø cyø' ñe Saulo'is vyingøsi va'cø yac tzojcay vyitøm. \p \v 13 Jetse ndø Comi'is chajmay Ananías, pero Ananiasis 'yaṉdzoṉu ñøjayu: \p ―Øjtzø mi Ṉgomi, na'tzpøjtzi va'cø mavø, porque ma'nøjtzi lo que vøti pø'nis chamyajpapø que jic Saulo'is yacsutzøcyajpa vya'ṉjajmyajpapø'is mijtzi lo que ityajupø Jerusalén gumgu'yomo. \v 14 Y yøti min yø'qui je Saulo, y pane covi'najø'is chi'yaj aṉgui'mguy va'cø cøyin ñucyaj mi ⁿ'yo'nøyajpapø'is \p \v 15 Entonces ñøjay ndø Comi'is Ananías: \p ―Mavø, porque jic Saulo øtz ṉgøpiṉupø va'cø yosa øtzcøtoya, va'cø chamgøpucs ø onde mumu pø'nomo, jana saṉ Israel pø'nomdi; y va'cø chajmayajque'tati aṉgui'mba. \v 16 Porque øjti maṉba isindzi' Saulo jujche tiene que va'cø toya'isø maṉba aṉcø chamboy ø onde. \p \v 17 Entonces Ananías maṉu y tøjcøy tøjcomo y cyot cyø' Saulo'is vyingøsi y ñøjayu: \p ―Ø mi ndøvø Saulo, ndø Comi Jesusis oyupø'is mi ṉgyejay tu'ṉmo jujna'ṉ nø mi minumø, je'is cø'vej øjtzi va'cø mi yac tzojcay mi vindøm, y va'cø mi ñøndøjcøyø Masanbø Espiritu Santo'is mi ndyasu'csye'ṉomo. \p \v 18 Jicsye'cti quecyaj vyitø'momo jujche quejsiseta'mbø, y sø'ṉ vyitøm, y te'ñchu'ṉu, y maṉ nø'yøtyøji. \v 19 Entonces Saulo cu'tu y pømipøjcu y oy ya'e usyaṉ hora Damasco cumgu'yomo vya'ṉjajmocuy tyøvøji'ṉ. \s1 Saulo cha'maṉvajcoy Damasco cumgu'yomo \p \v 20 Y entonces Israel pøn tu'myajpamø Saulo'is chambopyana'ṉ Cristo que jiquete Diosis 'Yune. \v 21 Mumu myañajupø'is qui'psyaju ti'ajcuy jetse nø chøjcu y nømyaju: \p ―Parece que jiquete oyupø'is yacsutzøcyaj Jerusalén gumgu'yomo 'yo'nøyajpapø'is Jesús, y jetcøtoya min yø'qui va'cø ñu'cyaj vya'ṉjamyajpapø'is, va'cø ñømaṉyaj mocsupø pane covi'najøcø'mø. ¿Jutznøm yøti mismo Jesús nø chamboyu? \p \v 22 Pero Saulo más pømipøjcu y vøjpø qui'psocuji'ṉ chambana'ṉ, y ja mus 'yaṉdzoṉyajø Israel pø'nis Damasco cumgu'yom ityajupø'is. Saulo'is isindzi'yaju myusocuji'ṉ que viyuṉsye Jesús Cristote Diosis cyø'vejupø. \s1 Saulo cotzojcu cuando mana'ṉ yaj ca'yaj Israel pø'nista'm \p \v 23 Y cøjtujcam vøti jama, Israel pø'nis tyu'mbajcayaju va'cø yaj ca'yaj Saulo. \v 24 Pero Saulo'is myusu lo que jujchena'ṉ nø cyømejcøyaju. Ijtuna'ṉ no'tze cumgu'acapoya entero vocøvitu'is cumguy, y je'tis jyo'cyajpana'ṉ tzu'ji'ṉ jamaji'ṉ ityajumø putcuy va'cø yaj ca'yaj Saulo. \v 25 Por eso vya'ṉjamyajpapø'is Jesús ñømaṉyaj Saulo tzu'yi no'tzecø'mø, qui'myaj møji, y møjapø vaca'omo yac votzomø'ñaj a'ṉgomo. Jetse yac poyaju. \s1 Saulo oy Jerusalén gumgu'yomo \p \v 26 Y Saulo nu'c Jerusalén gumgu'yomo y nømna'ṉ syunu va'cø cyøtu'myaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. Pero mumu nømna'ṉ ña'chaju va'cø tu'myaj Sauloji'n. Ji'na'ṉ vyaṉjamyaje o'ca de veras vya'ṉjamba Jesús. \v 27 Entonces Bernabe'is pyøc Saulo y ñømaṉ apostolescø'mø y Bernabe'is chajmayaj apostoles jujche Saulo'is oy is ndø Comi tu'ṉomo y ndø Comi'is 'yo'nøy Saulo. Chajmayajque'tu jujche Damasco cumgu'yomo Saulo'is cha'maṉvajcay Jesusis 'yote jana na'tzcuy. \v 28 Entonces Saulo o tzø'y Jerusalén gumgu'yomo, y parejona'ṉ vityajpa jetji'n. \v 29 Y Saulo'is jana na'tzcuy cha'maṉvajcapyana'ṉ ndø Comi's 'yote, y 'yo'nøyajpana'ṉ griego ote'omo oñajpapø Israel pønda'm. Jetji'ṉna'ṉ onguipyajpa. Pero je's chøcme'chajpana'ṉ jujche muspa yaj ca'yaj Saulo. \v 30 Cuando va'ṉjajmocuy tyøvø'is myusaju que maṉbana'ṉ yaj ca'yaj Saulo, maṉ chacpø'yaje hasta Cesarea cumgu'yomo, y jeni cyø'vejyaj Tarso cumgu'yomo. \p \v 31 Mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús mumu Judea nasomo y Galilea nasomo y Samaria nasomo vøj ityaju; ni i'samna'ṉ ji'n yacsutzøcyaje, va'ṉjajmoyajpa'm mø'chøqui. Cyøna'tzøyajpana'ṉ ndø Comi, y por eso jujche syunbase ndø Comi'is, jetsena'ṉ chøcyajpa. Y Masanbø Espiritu Santo'is yajayaj myaya'cuy va'cø contento ityajø, y masamna'ṉ nø vyøti'ajyaju vya'ṉjamyajpapø'is Jesús. \s1 Eneas tzojcupøte \p \v 32 Y Pedro'is nømna'ṉ 'yocvijtu va'cø tyu'ñaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús, y jetse o tyu'ñaj va'ṉjajmoyajpapø ityajupø Lida cumgu'yomo. \v 33 Y pya't jiṉ tum pøn ñøyipø'is Eneas que tucutujtay amemna'ṉ ijtupø øṉgu'yomo ca'epø ji'na'ṉ mus vitø. \v 34 Y ñøjay Pedro'is: \p ―Eneas, Jesucristo'is mi yac tzocpa. Te'nchu'ṉø, piṉ mi nu'scuy. \p Y te'ndonchu'ṉu jicsye'cti. \v 35 Isyaj pøn yac tzojcupø mumu Lida cumgu'yomda'mbø'is y Sarón gumgu'yomda'mbø'is. Y qui'psvitu'yaj ndø Comicøsi. \s1 Dorcas ca'u y yac visa'tøju \p \v 36 Y ijtuna'ṉ Jope cumgu'yomo tum yomo vya'ṉjajmbapø'is Jesús ñøyipø'is Tabita. Griego ote'omo ñøjayajpa Dorcas. Yø'ṉis chøcpana'ṉ vøjpø tiyø, vøti cyotzoṉyajpana'ṉ pobreta'mbø. \v 37 Cuando Pedro ijtu'øc Lida cumgu'yomo, je yomo Tabita ca'cupya'tu y ca'u. Yac tziṉyaju y cyotyaj møjipø cuarto'omo. \v 38 Como Lida cumgu'is tyome'ispa Jope cumguy, cuando vya'ṉjamyajpapø'is Jesús myusyaju que Pedro jena'ṉ it Lida cumgu'yomo, entonces cyø'vejyaj metzpøn va'cø maṉ mye'chaj Pedro. Je'is ñøjayaj Pedro: \p ―Yøti yøti tø maṉdya'i Jope cumgu'yomo. \p \v 39 Pedro tzu'ṉu y maṉ jetji'ṉda'm. Cuando nu'cyaj Jope cumgu'yomo, ñømaṉyaj Pedro møjipø cuarto'omo ijtumø ca'upø. Jen cyønu'cyaj Pedro yaṉbajquista'm, vo'yajpana'n y isindzi'ayajpana'ṉ eya cuentata'mbø tucu Dorcasis ña'cupø cuando jetji'ṉdøcna'n ijtu'øc. \v 40 Pero Pedro'is yac putpø'yaju cuarto'om ityajupø. Entonces cutquejcu y 'yo'nøy Dios. Y cyøque'nøy ca'upø y ñøjmayu: \p ―Tabita, te'nchu'ṉø. \p Y je ca'upø que'naṉvajcu y is Pedro y po'cschu'ṉu. \p \v 41 Pedro'is ñuc cyø'cøsi y jyøcøtonde'nu. Ñøvejyaj va'ṉjajmoyajpapø y yaṉbacta'm y yac isyaj yomo visa'upø'am. \v 42 Min myusyaj mumu Jope cumgu'yomda'mbø'is jujche tujcu, y vya'ṉjamyaj vøti pø'nis ndø Comi. \v 43 Vøti jama oy tzø'y Pedro Jope cumgu'yomo tum pø'nis tyøjcomo ñøyipø'is Simón, vyøjøtzøcpapø'is naca. \c 10 \s1 Pedro y Cornelio \p \v 1 Ijtuna'ṉ tum pøn Cesarea cumgu'yomo ñøyipø'is Cornelio, soldado covi'najøna'ṉete, y pyartido lo que je'is 'yaṉgui'myajpa ñøjayajpana'ṉ Italiano. \v 2 Yøṉ Cornelio'is jyajmba vya'ṉjajmocuy y cyøna'tzøpana'ṉ Dios mumu fyamiliaji'ṉducu. Chi'yajpana'ṉ vøti tumin pobreta'mbø pøn y siempre 'yo'nøpyana'n Dios. \v 3 Nømna'ṉ ñu'c como las tres de la tarde cuando como napasyi'omse Diosis 'yangelesis 'yac is vyin y Cornelio'is is vøjø. Angeles tøjcøy jetcø'mø y ñøjayu: \p ―Cornelio. \p \v 4 Cornelio'is 'ya'm angeles y na'tzu, y ñøjayu: \p ―¿Ti'sque'te, øjtzø mi Ṉgomi? \p Y ñøjay angelesis: \p ―Myan Diosis como nø mi ⁿo'nøyuse, y isu'am lo que ti nø mi sajtzi'yaj pobreta'm. \v 5 Y yøti cø'vejyaj pøn Jope cumgu'yomo va'cø maṉ mye'chaj Simón ñøyipø'sque't Pedro. \v 6 Yøṉ Pedro tøjcojejpa eyapø pønji'ṉ ñøyipø'sque't Simón, vyøjøtzøcpapø'is naca. Majranvini it tyøc. Pedro'is maṉba mi ñcha'maṉvajcaye jujche vøjø va'cø mi ndzøcø. \p \v 7 Entonces tzu'ṉ angeles oyupø'is 'yo'nøy Cornelio y Cornelio'is ñøveju va'cø miñaj metzcuy mozo y tum soldado cøna'tzø'yopyapø Cornelioji'ṉ yospapø mumu jama. \v 8 Cornelio'is chajmayaj mumu jujche oyuse is angeles, y cyø'vejyaj mozo y soldado va'cø myaṉyaj Jope cumgu'yomo. \p \v 9 Jyo'pit mientras que nømdøc myaṉyaj ñu'cscuy tu'ṉomo y nømna'ṉ ñu'cyaj tome cumgu'yomo, Pedro qui'm møji tøjcøsi cøjø'ṉbø tøjcø copajcomo va'cø ma 'yo'nøy Dios. Nømna'ṉ pyaṉguc jama'ajnømu. \v 10 Osenayu, y nømna'ṉ cyu'to'u. Mientras nømdøcna'ṉ tyuc cu'tcuy, napasyi'omse tujcu. \v 11 Is tzap aṉvajcupø, y nømna'ṉ myø'n como tum cojtocusyepø jujche møjapø sabanasepø macsyaṉguin si'nupø. \v 12 Je'tomo ijtuna'ṉ yempe jujchepø copøn macsycuy cosota'mbø, y tza'mø copøn, y jyøcøyajpa'is vyin, y sava'om sititvityajpapø paloma. \v 13 Y Pedro'is myan ote ñøjayupø: \p ―Te'nchu'ṉø, Pedro, yaj ca'ø y vi'cø. \p \v 14 Pero Pedro'is ñøjayu: \p ―Ji'nø mus vi'ṉgø, øjtzø mi Ṉgomi, porque ni ja vi'ṉguisøtø'ctzi jetseta'mbø copøn o sea ji'n vyøjta'mbø tiyø lo que ya'inducpa aṉgui'mgu'is. \p \v 15 Y menajcomo myangue't ote ñøjayupø: \p ―Lo que Diosis cyotque'tuse aṉgui'mguy va'cø ndø vi'cø, u mi ñømu que ji'ndyet vyøjpø tiyø. \p \v 16 Jetseti o tujque't tu'cañajcøsi; y jicsye'cti vøcoqui'mgue'tu tucusepø. \v 17 Mientras Pedro'is nømna'ṉ qui'ps choco'yomo tina'ṉ oyupø is napasyi'omse, entonces pøn oyupø cyø'vej Cornelio'is nu'cyaj andyuṉgø'mø, nømna'ṉ 'yocva'cayaju Simo'nis tyøc, jute ijtu. \v 18 Vyejyaju, 'yaṉgøva'cyaju o'ca jen jej Simón, tum ñøyipø'sque't Pedro. \v 19 Mientras jetse tujcu, Pedro'is nømna'ṉ qui'psu que tiyø isupø napasyi'omse, y ñøjay Pedro Masanbø Espiritu Santo'is: \p ―Tu'caṉbønbø'is nø mi mye'ndzu. \v 20 Tzu'ṉø y mø'nø; u mi ṉgui'psu que ji'n vyøjø va'cø mi myaṉ jetji'ṉda'm, porque øjtze ṉgø'vejyajupø. \p \v 21 Entonces Pedro mø'nu y nu'cu ityajumø pøn lo que cyø'vejyajupø Cornelio'is, y ñøjayaju: \p ―Øjchøṉ nø mi me'tztamupø. ¿Ticøtoya nø mi ndø me'tztamu? \p \v 22 Je'is ñøjayaju: \p ―Cornelio'is cø'vejta'møjtzi. Cornelio soldado covi'najøte, vøjpø pønete, cyøna'tzøpyapø'is Dios, vyøcotzøcyajpa mumu Israel pø'nista'm. Masanbø angelesis 'yaṉgui'm Cornelio va'cø mi ñøvejø, va'cø mi myaṉ tyøcmø, y va'cø mi ṉgyøma'nøjay Cornelio'is mi onde mitz mapø mi ndzamsaje. \p \v 23 Entonces Pedro'is yac tøjcøyaj tyøjcomo y chi'yaj jejcuy. Jyo'pit tzu'ṉyaju, y Pedro maṉyaj jetji'ṉda'm. Y veneta'mbø'is Jope cumgu'yomda'mbø va'ṉjajmocuy tyøvø'is maṉ pya'tyajque'te. \p \v 24 Jyo'pit nu'cyaj Cesarea cumgu'yomo. Y Cornelio'is nømna'ṉ jyo'cyaj jiṉø. Cornelio'is vyejaṉdø'pyajumna'ṉ tyøvøta'm y más syuñajpapø 'yamigota'm, parejo nø jyo'cyaju. \v 25 Cuando tøjcøy Pedro, Cornelio'is min pyøjcøchove. Cornelio'is myucsquejcay Pedro'is cyosocø'mø va'cø cyøna'tzøy Pedro. \v 26 Pero Pedro'is yac te'ñchu'ṉu y ñøjmayu: \p ―Te'ñchu'ṉø, øtz pøndi chøṉgue't como mijtze. \p \v 27 Entonces Pedro Cornelioji'ṉ vejvejneyu, y tøjcøyaju, y Pedro'is isu que it vøti pøn tu'myajupø. \v 28 Y Pedro'is ñøjmayaju: \p ―Mitz mi mustamba que Israel pø'nis 'yaṉgui'mgu'is ya'inducpa Israel pøn va'cø jyana motyajø eyata'mbø pønji'ṉ lo que ji'ndyet Israel pøn; ni va'cø jyana tøjcøy tyøjcomo. (Y øtz Israel pøn chøṉø, y mitz ji'ndyet jicø. Y por eso ji'na'ṉ mus tøjcøy mi ndøjcomo.) Pero isindzi'ø Diosis que ni jutipø pøn ji'nø mus nømø que ja cyøvajcøyøpøte va'cø jyana mot jetji'ṉ. \v 29 Jetcøtoya cuando mi ndø nøveju, mi'nøjtzi, ja jye'ṉøjtzi va'cø minø. Jetse nø'ø aṉgøva'cu ticøtoya mi ndø nøveju. \p \v 30 Y Cornelio'is ñøjay Pedro: \p ―Cøjtu'came macsycuy jama ijtuna'ṉ øjtzi ø ndøjcomo yøcse hora como las tres de la tarde. Nømna'n ø o'nøy Dios jana uquipø, jana cu'tipø. Y joviseti ⁿisøjtzi tum pøn sø'ṉbapø'is tyucu te'nupø ø ⁿvi'nomo. \v 31 Y nøjma'yøjtzi je'is: “Cornelio, myan Diosis nø mi ⁿo'nøyuse, y Diosis jyajmba ti mi sajtzi'yaj pobre. \v 32 Yøti cø'vejyaj pøn Jope cumgu'yomo va'cø maṉ mye'chaj tum ñøyipø'is Simón; y mismo pøn ñøyipø'istique't Pedro. Jic Pedro cojeju eyapø Simo'nis tyøcmø, vyøjøtzøcpapø'is ñaca, tome majranvini. Cuando minba, je'is maṉba mi yo'nøyi”. \v 33 Jetcøtoya prontoti mi yac me'tztøjøjtzi, y ndzøjcuti mi vøjø, mi minundi. Pues yøti mumu øjta'm yø'c ijta'møjtzi Diosis vyi'naṉdøjqui va'cø ngøma'nøtyamø mumu lo que Diosis mi nchajmayuse va'cø mi ndø tzajmatyamø. \s1 Lo que Pedro'is cha'maṉvajcuse Cornelio'is tyøjcomo \p \v 34 Entonces Pedro ondzo'tzu ñøjmayaju: \p ―Viyuṉse yøti muspa'mtzi que Diosis parejo syuñajpa mumu pøn. \v 35 Diosis pyøjcøchoṉba mumu cyøna'tzøyajpapø'is y chøcpapø'is vøjpø tiyø, aunque jutpø cumgu'yombø. \v 36 Diosis cyø'vejayaj ote Israel pønda'm chajmayaj vøjpø ote que Jesucristo'is tø yac vø'ajtamba. Jesús mumu i'is y mumu ti'se Cyomi. \v 37 Mijta'm mustamba ote lo que tzambotyøjupø mumu Judea nasomo. Tzambotyøju lo que jujche tuctzo'tz Galilea nasomo después que Jua'nis chajmayaj pønda'm va'cø ñø'yøyajø. \v 38 Tzambotyøju que Nazaret cumgu'yombø Jesús chi' Diosis Masanbø Espiritu Santo y musocuy. Jetse Jesús vitpana'ṉ, y chøcpana'ṉ vøpø tiyø, y yac tzocyajpana'ṉ mumu nø yac toya'isyajupø yatzi'ajcu'is; porque ñe'c Jesús Diosji'ṉbøna'ṉete. \v 39 Y øtz ista'møjtzi mumu lo que chøjcupø Jesusis Judea nasomo y Jerusalén gumgu'yomo. Pero Jesús mya'mga'yaj cucyøsi. \v 40 Y yøṉ Jesús Diosis yac visa' tu'cay jamapit, y yaj quejatya'møjtzi. \v 41 Diosis ja yac isyaj Jesús mumu pøn. Na más cøpindamupø'stzi vi'na va'cø istamø, øtz istamøjtzi. Y øtz cu'jta'møjtzi ucta'møjtzi Jesusji'n después que visa'u ca'yajupø'omo. \v 42 Por eso Diosis angui'mda'møjtzi va'cø ndzambotyam pø'nomo, y va'cø ndzajmayajø que Diosis cyot Jesús va'cø cyøme'chaj cyojapit mumu pøn, sea queñajpapø, sea ca'yajupø. \v 43 Mismo jetsetique't oy chamsajyajque't mumu tza'maṉvajcopapø'is que mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús maṉba cøtocoyaj cyojapit por lo que Jesusis chøjcupøpit. \s1 Pyøjcøchoṉyaj Espiritu Santo lo que ji'ndyet Israel pø'nista'm \p \v 44 Nømdøcna'ṉ cham Pedro'is yøcspø ote, y nu'c Masanbø Espiritu Santo mumu pøngøsi ityajusecø'yi mientras nømna'ṉ cyøma'nøyaj Pedro. \v 45 Israel pønda'm vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús lo que miñajupø Pedroji'n nømna'ṉ ñømaya'yaju porque tujcu nunca ji'n tuquise. Porque va'ctzi'tøj Masanbø Espiritu Santo eyapø pøn lo que ji'ndyet Israel pøn. \v 46 Porque myañaju que jic pø'nis aunque ji'ndyet Israel pø'nis, cyacpø'yaj ote, eyapø ote'omda'm oñaju, y vyøcotzøcyajpana'ṉ Dios. \v 47 Entonces Pedro'is ñøjayaju: \p ―Como yøṉ pø'nista'm pyøjcøchoṉyaj Masanbø Espiritu Santo jujche tø øtz ndø pøjcøchondamuse, øtz nø'mbøjtzi que ji'n mus ndø ya'inductamø va'cø jyana nø'yøyajø. Y mitz ¿ti mi ndzamdamba? \p \v 48 Entonces Pedro'is 'yaṉgui'myaju va'cø yac nø'yøyajtøj Jesucristo'is nøyicøsi. Después vya'cayaj Pedro va'cø chø'y siguiera tumø metza jamase'ṉomo. \c 11 \s1 Pedro'is chajmayaj vya'ṉjajmocuy tyøvøta'm Jerusalén gumgu'yomda'mbø lo que ti oyse tyuqui \p \v 1 Myañaj apostolesis y va'ṉjajmocuy tyøvø'sta'm Judea nasomda'mbø'is que jetsemete también eyapø pø'nis lo que ji'ndyet Israel pø'nista'm pyøjcøchoṉyajque'tumna'ṉ Diosis 'yote. \v 2 Cuando Pedro nu'c Jerusalén gumgu'yomo, va'ṉjajmoyajpapø Israel pøn nømyaju que Pedro'is ja chøc vøjpø tiyø. \v 3 Nøjayaju: \p ―¿Ti'ajcuy mi ñdyøjcøy pø'nis tyøjcomo lo que ji'ndyet Israel pøn, y jetji'ṉ oy mi ñgyu'ti? \p \v 4 Jetsemete ñøcøtzo'tz Pedro'is va'cø cha'maṉvajcay jujche oyse tuqui. Nøjayaju: \p \v 5 ―Øtz ijtuna'ṉ Jope cumgu'yomo nømna'ṉ o'nøy Dios. Ji'na'ṉø mus ju'tzø ijtupø, isøjtzi napasyi'omse tum cojtocuy jujche møjapø sabanasepø. Nømna'ṉ myø'n tzajpomo, macsyaṉguin sinupø nø jyø'mø'ndøjupø nu'c øtzcø'mø. \v 6 Cuando ngøque'nøyøjtzi mø'chøqui, ⁿisøjtzi nascøs vityajpapø copøn macsycuy cosota'mbø, y tza'ma copøn y jyøcøyajpapø'is vyin, y sava'om sititvityajpapø paloma. \v 7 Ma'nø tum ote nø nøjayupø'is: “Te'nchu'ṉø, Pedro, yaj ca'ø y vi'cø”. \v 8 ⁿNøja'yøjtzi: “Øjtzø mi Ṉgomi, ji'nda, porque nunca ja o vi'ṉguisøtø'ctzi jetseta'mbø copøn o sea ji'n vyøjta'mbø tiyø lo que ya'inducpa angui'mgu'is”. \v 9 Jetse mena'como andzoṉ tzajpombø ote'is: “Lo que Diosis cyotque'tuse aṉgui'mguy va'cø ndø vi'cø, u mi ñømu que ji'ndyet vyøjpø tiyø”. \v 10 Jetse o tuc tu'cañac, y jiṉdi jiti qui'mvøjøtzoctøjque't mumu møji tzajpomo. \v 11 Y misma horacøsi nu'cyaj tu'caṉbøn tøcmø jut øtz ijtumø, cø'vejyajtøjupø va'cø min me'chajø; y Cesarea cumgu'yom tzu'ṉyajupø. \v 12 Nøja'yøjtzi Espiritu Santo'is va'cø maṉ jetji'ṉda'm va'cø jana ṉgui'ps ni tiyø ø ndzoco'yomo. Tujtay ø va'ṉjajmoṉguy tyøvø maṉyajque'tu y tøjcøtya'møjtzi pø'nis tyøjcomo. \v 13 Y je'is tzajmatya'møjtzi lo que jujche oy is angeles te'nupø tyøjcomo. Angelesis oy chajmaye: “Cø'vejyaj pøn Jope cumgu'yomo va'cø mye'chaj tum ñøyipø'is Simón, mismo ñøyipø'isti Pedroque't. \v 14 Je'tis maṉba mi ñchajmay ote jujche muspa mi ṉgyotzoctam mijtzi y mumu mi mbamiliaji'ṉducu”. \v 15 Entonces cuando o'nøyincho'tz øjtzi, nu'c Masanbø Espiritu Santo jetcøsta'm. Igual jujche nu'cuse tø øtzcøsta'm vi'na, jetseti nujque'tu. \v 16 Y jajmba'tøjtzi chamuse ndø Comi'is jujche ñøjayuse: “Viyuṉse Juan nø'yø'yoyu nø'ji'ṉ, pero øtz ma'ṉbø mi nø'yøndyam Masanbø Espiritu Santoji'ṉ”. \v 17 Entonces como Diosis chi'yaj jejta'm Espiritu Santo igual como tø tzi'tamuse øjta'm cuando oy tø va'ṉjajmdam ndø Comi Jesucristo, ¿entonces i chøṉ øjtzi va'cø maṉ ya'induc Dios? \p \v 18 Cuando myañaju'cti chamuse Pedro'is, vøṉgøne'cyaj nø cyøma'nøyajupø'is, y vyøcotzøcyajpana'ṉ Dios, nømyaju: \p ―De manera jetsetique't lo que ji'ndyet Israel pønda'm Diosis chi'yaj qui'psocuy va'cø qui'psvitu'yajø va'cø cyeñaj mumu jama. \s1 Tu'myaj va'ṉjajmocuy tyøvøta'm Antioquía cumgu'yomo \p \v 19 Cuando yaj ca'tøju'c Esteban, oy yacsutzøcyaj vya'ṉjamyajpapø'is Jesús y por eso puṉbø'pø'neyaju. Vene maṉyaj hasta Fenicia nasomo y Chipre cucnasomo, y Antioquía cumgu'yomo. Ni ja chajmayaj ni iyø vøjpø ote sino sólo Israel pønda'm chajmayaju. \v 20 Pero veneta'mbø puṉbø'pø'neyajupø Chipre nasomda'mbøte y Cirene cumgu'yomda'mbøte. Jejta'm oy nu'cyaje Antioquía cumgu'yomo. Jiṉø 'yo'nayaj eyapø pøn lo que ji'ndyet Israel pønda'm, cha'maṉvajcayaj ndø Comi Jesusis vøjpø 'yote. \v 21 Ndø Comi'is cyotzoṉyaju y vøti pø'nis vya'ṉjajmyaju y qui'psvitu'yaj ndø Comicøsi. \p \v 22 Cuando Jerusalén gumgu'yomda'mbø'is vya'ṉjamyajpapø'is Jesús myañaju jujche oyse tuc jiṉø, entonces cyø'vejyaj Bernabé va'cø myaṉ hasta Antioquía cumgu'yomo. \v 23 Cuando Bernabé nu'cu, isu lo que Diosis chøjcupø vyø'ajcupit, y casøyu. Bernabe'is pyømitzi'yaj 'yotepit mumu va'cø syeguitzøcyaj vøjø ndø Comiji'ṉ y va'cø vya'ṉjajmyaj mø'chøqui tyumø chocoy. \v 24 Porque Bernabé vøjpø pønete y cyøtøjcøy Masanbø Espiritu Santo'is tasu'csye'ṉomo, y Bernabé va'ṉjajmopyana'ṉ mø'chøqui; y mastina'ṉ nø vyøti'ajyaj vya'ṉjamyajpapø'is ndø Comi. \p \v 25 Jicsye'jcam maṉ Bernabé Tarso cumgu'yomo va'cø mye'tz Saulo. Bernabe'is pya't Saulo y ñømin Antoquía cumgu'yomo. \v 26 Opyana'ṉ tu'myaj tu'myajpapøji'ṉ tumø ame'am y 'yaṉmayajpana'ṉ vøti pøn. Y Antioquía cumgu'yomo vi'na yac nøyi'ajyajtøj Cristo'is ñe'ta'm vya'ṉjamyajpapø'is ndø Comi. \p \v 27 Jic jama tzu'ṉyaj Jerusalén gumgu'yomo tza'manvajcoyajpapø y maṉyaj Antioquía cumgu'yomo. \v 28 Te'nchu'ṉ tumø ñe'comda'm ñøyipø'is Agabo. Cha'maṉvajcu que Espiritu Santo'is yaj cønøctøyøyu que maṉba it møja'aṉ yu' mumu ijnømu'csye'ṉomo. Y jetse oy tucnømi cuando Claudio møja aṉgui'mba'cna'ṉ. \v 29 Por eso qui'psyaju va'cø yu'mayaj tumin vya'ṉjamyajpapø'is ndø Comi, tum dum bø'nis va'cø cyota jujche muspase cyota; y entonces tumin va'cø cyø'vejayaj va'njajmocuy tøvø ityajupø Judea nasomo. \v 30 Y jetse chøcyaju. Cyø'vejyaj Bernabé y Saulo va'cø ñømaṉyaj tumin va'cø chi'yaj aṉgui'myajpapø tzambønda'm. \c 12 \s1 Yaj ca'tøj Jacobo, y Pedro somdøju \p \v 1 Mismo jic tiempo aṉgui'mbapø Herodesis nujcu y yacsutzøcyaj metzcuy tu'cay pøn tu'myajpapø Jesusis ñøyicøsi. \v 2 Y yaj ca' espadapit Jacobo Jua'nise tyøvø. \v 3 Y myusajcam Herodesis que Israel pø'nista'm vyø'møyaju va'cø jetse chøcø, entonces Herodesis yac nuctøjque'tuti Pedro. Jicø jama ijtuna'ṉ søṉ cuando cyø'syajpana'ṉ pan ja pyoṉoṉapø. \v 4 Herodesis ñuc Pedro y syomu. Y macsycuy macsycuy tumdumna'como cyoqueñaj Pedro dieciséis soldado'is. Herodesis syunbana'ṉ ñøput Pedro va'cø presentatzøc cumgupyøngøsi cøjtujcam pascua søṉ. \v 5 Y mientras Pedro nømna'ṉ cyoquendøj preso'omo, vya'ṉjamyajpapø'is Jesús tu'myajpana'ṉ nømna'ṉ vya'cayaj Dioscøsi va'cø cyotzoc Pedro. Tumø tzocoy 'yo'nayajpana'ṉ Dios, ja ñitu'yajø, ja chacyajø. \s1 Diosis yac libre'aj Pedro preso'omo \p \v 6 Cuando jyo'pit Herodesis mana'ṉ ñøputi, jete mismo tzu'cøsi Pedro ijtuna'ṉ øṉupø metzcupyø soldado cujqui vajtupø metzcupø cadenaji'ṉ, y ityajuna'ṉ cyoqueñajpapø'is aṉdyu'ṉaṉvini va'cø cyoqueñaj preso. \v 7 Entonces joviti nu'c tum ndø Comi'is 'yangeles y syø'ṉocpac preso. Y angelesis chaṉaṉsa' syepsacøsi Pedro y ñøjayu: \p ―Te'nchu'ṉ jø'nø jø'nø. \p Entonces pucsanvacyaj cyø'cøspø cadena y quecyaj nasomo. \v 8 Nøjayu anjelesis: \p ―Si'n mi nducu y vatca'm mi vaṉgasnaca. \p Jetse chøjcu. Y ñøjmaque'tuti: \p ―Metz mes mi nducu y mi tø pa'tø. \p \v 9 Y Pedro pujtu y angelesis jyøsaṉgø'm maṉu, y ji'naṉ myusi o'ca viyuṉbø tina'ṉ nø chøc angelesis, pero nømna'ṉ cyomo'yuse que napasyi'omseti tujcu. \v 10 Pero cyøjtayaj vi'napø y metzcupyø cyoqueñajpapø'is y nu'cyaj tø'ṉgupyø aṉdyuṉgø'mø putyajpamø calle'omo. Yøṉø aṉvac ñe'cti. Putyaju cøtyaj tum calle'omo. Jicsye'cti tzu'ṉ jetcø'mø angeles. \v 11 Y Pedro'is min cuendatzøqui y nømu: \p ―Yøti viyuṉete musu'mtzi que ndø Comi'is oy cyø'vej 'yangeles y yaj cotzojcøjtzi Herodesis cyø'omo, va'cø jana tzøjcayaj øjtzi lo que suñajpase Israel pø'nista'm. \p \v 12 Quipsme'tzujcam jujche va'cø chøcø, maṉ Jua'nis myama Maria'is tyøcmø. Jua'nis ñøyi'aṉgopac Marcos. Maria'is tyøcmø ityajuna'ṉ vøti pøn tu'myajupø va'cø 'yo'nøyaj Dios tu'mbac. \v 13 Cuando nu'c jeni, nømna'ṉ cyocscocsvøy a'ṉgombø aṉdyuṉ Pedro'is, y cyønu'cu va'cø min 'yaṉdzoṉ tum papiñomo'is ñøyipø'is Rode. \v 14 Cuando cyønøctøyøjay Pedro'is 'yote, cajsøyu, ni ja 'yaṉvac aṉdyuṉ, pero popya tøjcøy jojmo va'cø maṉ chajmayaj lo demas que aṉdyuṉgø'm te'n Pedro. \v 15 Pero je'tsita'm ñøjayaju: \p ―ⁿJyovimbøt mijtzi, jindyet jicø. \p Pero Rode'is ñøjayu que viyuṉse jendi te'n Pedro. Ñøjayajque'tu: \p ―Je's 'yangelestimete. \p \v 16 Pero Pedro'is syeguitzøjcu va'cø cyocscocsvøy aṉdyuṉ. Y cuando 'yanvacyaj aṉdyun y isyaj Pedro, ñømaya'yaju. \v 17 Je'is chøc seña cyø'ji'ṉ va'cø vyøṉneyajø, y cha'maṉvajcayaju jujche ndø Comi'is oy ñøput preso'omo y ñøjayaju: \p ―Tzajmatyam Jacobo y eyata'mbø ndø tøvøta'm jujche oyse tyuqui. \p Y tzu'ṉu y maṉ eyaco lugajromo. \p \v 18 Cuando sø'nbønømu, nømna'ṉ pyoyevityaj soldado, nømaṉ 'yocva'cyaju jutznøm poy Pedro. \v 19 Y cuando Herodesis o mye'tzjo'y Pedro y ja pya'tø, entonces 'yocva'cyaj oyu'is cyoqueñaje ticøtoya ja it jeni. Y 'yaṉgui'myaju va'cø yaj ca'yaj soldado porque ja cyoqueñaj vøjø. Después Herodes tzu'n Judea nasomo maṉ Cesarea cumgu'yomo, y jiṉ tzø'yu. \s1 Herodes ca'u \p \v 20 Herodesis nømna'ṉ qui'sayaj Tiro y Sidón cumgu'yomda'mbø. Pero Tiro y Sidón cumgu'yomda'mbø'is chøcyaj acuerdo va'cø man 'yo'nøyaj Herodes. Amigo'ajyaj Herodesis tyøjcom aṉgui'mbapø ñøyijø'is Blasto va'cø cyø'oñajø Herodescøsi, va'cø vya'cayajø va'cø jana quipyaja'am, porque yøṉø cumgupyø'nista'm opyana'ṉ pyøcyaj cu'tcuy aṉgui'mbapø'is ñasomo. \v 21 Herodesis chajmayaj tijø jama va'cø tu'myajø. Entonces je jama Herodes po'cs aṉgui'mba'is pyo'cscucyøsi; myes suñipø tucu myespasepø angui'mba'is. Y jetse chajmayaju vøti pøn tu'myajupø ti nø syun chajmayajø. \v 22 Y sone pøn vejyajpana'ṉ nømyaju: \p ―Jic nø vyejvejneyupø ji'ndyet pøn, sino que diosete. \p \v 23 Y misma hora chi' ca'cuy Herodes ndø Comi'is 'yangelesis, porque ja vyøcotzøc Dios, y namcha'nis cyø'sca'yaju. \p \v 24 Pero vøti pø'nis nømna'ṉ pyøjcøchojṉayaj ndø Comi'is 'yote, y aunque jut chambotyøj je ote. \p \v 25 Bernabé y Saulo tzu'ṉyaj Jerusalén gumgu'yomo vitu'yaju ta'nujcam ñucstøjumø. Y ñømaṉyaj Juan ñøyipø'stique't Marcos. \c 13 \s1 Bernabe'is y Saulo'is chøctzo'chaj yoscuy va'cø maṉ cha'mocpoyaj Diosis 'yote \p \v 1 Antioquía cumgu'yomo ityajuna'ṉ tu'myajpapø ndø Comi'is ñøyicøsi, y je'tomo ityajuna'ṉ tza'maṉvajcoyajpapø y aṉma'yoyajpapø. Ityajuna'ṉ Bernabé, y Simón ñøjmayajpapø Yøcpø. Itque'tutina'ṉ Lucio, Cirene cumgupyøn; y Manaén oyupø tzoc parejo aṉgui'mbapø Herodesji'ṉ; y jendi itquetutina'ṉ Saulo. \v 2 Mientras que jana cu'ti nømna'ṉ chøjcayaj ndø Comi'is yoscuy, ñøjayaju Masanbø Espiritu Santo'is: \p ―Cøpijṉatya'møjtzi Bernabé y Saulo va'cø chøjcayaj ø ⁿyoscuy para jutipøcøtoya ⁿvejayajøjtzi. \p \v 3 Jetse jana uquipø jana cu'tipø va'ṉjajmocuy tøvø'is cyotyaj cyø' Bernabecøsta'm y Saulocøsta'm, y jetse 'yo'nøyu tzacyaju va'cø myaṉyajø. \s1 Apostolesis cha'maṉvacyaj ote Chipre cucnasomo \p \v 4 Jejta'm pues cyø'vejyajupø Masanbø Espiritu Santo'is, maṉyaj Seleucia cumgu'yomo. Y de jiṉø tøjcøyaj barco'omo maṉyaj Chipre cucnasomo. \v 5 Nu'cyajujcam Salamina cumgu'yomo, nømna'ṉ chamyaj Diosis 'yote Israel pøn tu'myajpamø, y Jua'nis nømna'ṉ cyotzoṉyaju. \v 6 Vijtocøtpø'yaju cucnas hasta nu'c Pafos cumgu'yomo. Jen pya'tyaj tum brujo Israel pønete tza'maṉvajcopapø pero sutzcuji'ṉ, ñøyina'ṉ Barjesús. \v 7 Yøṉ brujo jena'ṉ it aṉgui'mbapøji'ṉ. Angui'mbapø'is ñøyi Sergio Paulo. Sergio Paulo'is algo ijtuti qui'psocuy, y vyejayaj Bernabé y Saulo syunbana'ṉ cyøma'nøjay Diosis 'yote. \v 8 Pero je brujo, ñøyipø'stique't Elimas, je'is nømna'n syun 'yangøma'cøy aṉgui'mbapø va'cø jyana va'njam ndø Comi. \v 9 Entonces Saulo, ñøyipø'stique't Pablo; como Masanbø Espiritu'is ñøc'ijtøyu hasta tasu'csye'ṉomo, je Pablo'is 'ya'maṉga' brujo \v 10 y ñøjayu: \p ―Mijtzi vøti mi ñø'it mumu aṉgøma'cø'ocu'is y mumu yatzi'ajcu'is. Yatzi'ajcu'is mi 'yune. Ji'n mi vø'møy ni jutipø vøjpø tiyø. ¿Ti'ajcuy mumu jama mi yac vo'ti'ajapya ndø comi'is viyuṉbø tyuṉ? \v 11 Yøti, pues, ndø Comi'is maṉba mi ṉgyastigatzøqui; manba mi ñdyo'ti'aje, ji'n ma mi is jama sø'ṉgø, ji'n ndø mus jutzø jama maṉba mi nchø'y ndyo'tipø. \p Jicsye'cti misma hora nu'c jetcøs como jocosepø, y pi'tzø'ajcu'yomse o tzø'y, y nømna'ṉ myø'ṉvitjo'yu i'is jyøcønøvitpa cyø'cøsi. \v 12 Cuando aṉgui'mbapø'is isu jujche o to'ti'aj pøn, entonces vya'ṉjam ndø Comi, porque ñømaya'jay ndø Comi'is 'yaṉma'yøcuy. \s1 Pablo y Bernabé oyaj Antioquía cumgu'yomo Pisidia nasomo \p \v 13 Entonces Pafos cumgu'yomo tzu'ṉyaj barco'omo Pablo y jetji'ṉda'm vityajpapø, y nu'cyaju Perge cumgu'yomo Panfilia nas co'aṉjajme'omo. Pero Juan tzu'ṉ jetcø'mø y vitu' Jerusalén gumgu'yomo. \v 14 Y jejta'm tzu'ṉyaj Perge cumgu'yomo vityaju nu'cyaj Antioquía cumgu'yomo Pisidia nas co'aṉjajme'omo. Jen tøjcøyaj Israel pøn tu'myajpamø tum sapøjcuy jama'omo y po'csyaju. \v 15 Jic libro tyu'ñaju ijtupø'om Moisesis 'yaṉgui'mguy, y tyu'ñajque't jujche oyuse jyayaj tza'maṉvajcoyajpapø'is. Entonces tu'myajpamø covi'najø'is cyø'vej ote Pablocøsta'm, ñøjayaju: \p ―Tøvøyta'm, o'ca mijta'm sunba mi ndzi'yaj qui'psocuy vøti pøn, tza'maṉvajcayajø. \p \v 16 Entonces te'ñchu'ṉ Pablo, chøc seña cyø'ji'ṉ va'cø vyøṉneyajø, y ñøjmayaju: \p ―Israel pønda'm y mi ṉgøna'tzøtyambapø'is Dios, cøma'nøtyamø. \v 17 Dios lo que ndø va'ṉjajmdambapø tø Israel pø'nista'm, je'is cyøpiṉyaj ndø jandatzu'ṉgutya'm y más yac vøti'aj yaju y más yac pømicøpøcyaju mientras nømna'ṉ vityaj Egipto nasomo. Después mismo ñe'c Diosis ñøputyaj ñe' pyømiji'ṉ Israel pønda'm Egipto nasomo. \v 18 Como cuarenta ame ñømaṉjayaj pasencia jejta'm tøtzønasomo. \v 19 Y Diosis yajyaj cu'ya cøcumgupyø Canaán nasomo, y vye'ndzi'yaj nas Israel pønda'm. \v 20 Jiṉ ityajuna'ṉ como cuatrocientos cincuenta ame. Después de yøṉø, Diosis cyotyaj cøme'tzoyajpapø va'cø 'yangui'myajø hasta que oyu tza'maṉvajcopyapø Samuel. \v 21 Entonces cumgu'is vya'cyaj angui'mba, y Diosis cyot Saul va'cø 'yaṉgui'mø. Ijtuna'ṉ pøn ñøyipø'is Cis y Saul je'tis 'yunete, y Benjami'nis chajcupø 'yune. Por cuarenta ame oy yaṉgui'myaj je'is. \v 22 Después Diosis ñøput Saul, y cyot David va'cø 'yaṉgui'mø. Diosis chamu jujchepø pønete David, nømu: “Ngomuspøjtzi Isai'is 'yune David yac tzocopyacpapø'is ø ndzocoy. Je'tis maṉba chøc mumu tiyø øtz sunbase”. \v 23 Después que cøjtujcam vøti ame, Davijdis chacyajupø 'yune'omo Diosis cyot Jesús va'cø yaj cotzocyaj Israel pønda'm. Según lo que vi'na chamuse maṉba chøc jøsijcam, jetse chøjcu. \v 24 Pero antes que min Jesús, Jua'nis chajmayaj mumu Israel pønda'm va'cø ñø'yøyajø, y va'cø qui'psvitu'yajø. \v 25 Ta'nbø'ujcam Jua'nis yoscuy, nømu Juan: “Øtz ji'nchøṉ jicø lo que mitz ṉgomo'tyambase. Øtz vi'na mi'nøjtzi, jøsi'cam minba eyapø. Jet myøja'nombø viyuṉsye. Hasta va'cø chøjay nu'csocuy jic myøja'ṉombø pøngøtoya, syunba más vøjpø pøn que ji'n øjtzi”. \p \v 26 Pablo'is ñøjayajque'tu: \p ―Tøvøyta'm, mi o'nøndyamba mijtzi Abraha'mis mi 'yuneta'm, y también mi ṉgøna'tzøtyambapø'is Dios aunque ji'ndye Abraha'mis mi 'yuenta'm. Mijta'm ṉgyø'vejatyam Diosis yøṉø 'yote va'cø mi ṉgyotzoctamø. \v 27 Porque Jerusalén gumgu'yomo ityajupø'is y jiṉbø aṉgui'myajpapø'is ja myusyaj iyete Jesús. Y ja cyønøctyøyøyaj nunca lo que chamuse tza'maṉvajcopapø'is, aunque tyu'ñajpa jachø'yuse aṉgui'mguy tumdum sapøjcuy jama. Jejta'm tu'mbajcajyaju que vøjø va'cø yaj ca'yaj Jesús, y jetse yac viyuṉaju lo que tza'maṉvajcopapø'is oyse chame que maṉba tuqui. \v 28 Aunque Jesusis cyoja ja pya'tayajø, pero vya'cayaj Pilatocøs va'cø yaj ca'tøjø. \v 29 Cuando chøcyajuna'ṉ mumu lo que jachø'yupø que maṉba chøcyaje, entonces ñømø'ñaj Jesús cruzcøsi y cyotyaj tzatøjcomo. \v 30 Pero Diosis yac visa'u ca'yajupø'omo. \v 31 Jesusis yaj quejayaj vyin sone jamapit eyata'mbø lugajromo. Jujche'aṉbøn oyupø'is pya'tyaj Jesús cuando tzu'ṉ Galilea nasomo va'cø myaṉ Jerusalén gumgu'yomo, oyupø'is pya'tyaje, je'is isyaj Jesús después que visa'u. Y yøti je'is muspa chajmayaj mumu pøn lo que isyajupø. \p \v 32 ”Y øjta'm nø mi ndzajmatyam mijta'm vøjpø ote, que Diosis vi'na chajmayaj ndø jandatzu'ṉgutya'm que maṉba chøjcayaj vøjpø tiyø. \v 33 Cuando Diosis yac visa' Jesús, jetse viyuṉgotzøjcay 'yote para tø øtzcøtoyata'm, ndø jandatzu'ṉgu'is tø 'yuneta'm. Yac viyuṉaju porque yac visa' Jesús jujche ijtuse jaychø'yupø Salmos libro'omo metzcupyø capitulo'omo. Nømba jeni: “Øjchøṉ mi ⁿUne; yøtipø jama ⁿyac mustøj øjtzi que øjchøṉ mi ⁿUne”. \v 34 Dios nømu ijtuse libro'omo jachø'yupø: “Ma'ṉbø mi ndyoya'ṉøtyam viyuṉsye como ndzamdzi'øjtzi David”. Jetse chajmayuse que maṉba yac visa' Jesús ca'yajupø'omo, va'cø jyana pyutzpø' syis. \v 35 Salmos libro'omo nømgue'tpa eyapø capitulo'omo: “Ji'n ma mi ndzac masanbø mi ⁿUne tzatøjcomo va'cø jyana putzpø'ø”. \v 36 Porque viyuṉse Davijdis oy yosayaj pønda'm lo que ityajupøna'ṉ jicsye'c jujche sunbase Diosis. Pero David ca'u, y oy niptøji niptøjumø jyatata'm, y jen pyutzpø' syis. \v 37 Pero Jesús Diosis yac visa'u aṉcø ja pyutzpø' syis. \v 38 Mustam mijtzi, tøvøyta'm, que nømdi tzamdøju que Diosis tø yac tzu'ṉapya ndø coja por lo que chøjcuse aṉcø Jesusis. \v 39 Aunque sunba ndzøctando' mumu tiyø lo que Moisesis 'yaṉgui'mgu'yomo it jachø'yupø, ja mus mi mbyujtam vyøjomo, porque ja yajtam mi ṉgoja; pero o'ca mi va'ṉjamba Jesús, je'is mi yajambya mi ngoja va'cø mi mbyujtam vyøjomo. \v 40 Coquendamø mi ⁿvin uy tuc mitzcøsi lo que chamyajupø tza'maṉvajcopapø'is. Yøcse nømyaju: \q1 \v 41 A'mdamø, mi ṉgonojcatyambapø'is ø onde; manba mi ndyocotyam maya'aṉsye. \q1 Porque nø'mø ndzøc tum maya'aṉbø yoscuy mi jama'omda'm. \q1 Aunque mi nchajmatyandøjø ti ndzøjcøjtzi, ni jujche ji'n ma mi va'ṉjamdame. \m Je'nche'ṉom cham Pedro'is. \p \v 42 Entonces cuando nømna'ṉ pyutyaju'øc Israel pønda'm tu'myajpamø, lo que ji'ndyet Israel pø'nista'm ñømgø'nayaj Pablo va'cø mingue'tatøc eyapo sapøjcuy jama va'cø chajmayajque't yøcsepø ote. \v 43 Cuando putyaju'øc tu'myajpamø, maṉ pya'tyaj Pablo y Bernabé vøti Israel pø'nis, y vøtipø pyøjcøchoṉu'is Israel pø'nis vya'ṉjajmocuy, y cyøna'tzøyajpapø'is Dios. Pablo'is y Bernabé'is 'yo'nøyaju y ñømgo'nayaju va'cø vya'ṉjajmoyaj mø'chøqui Diosis cyotzoṉyajpase ñe' vyø'ajcupit, va'cø jyana jajmbø'yaj nunca. \p \v 44 Y eyaco sapøjcuy jama tu'myaj casi mumu cumgupyøn va'cø cyøma'nøjayaj Diosis 'yote. \v 45 Pero cuando isyaj Israel pø'nis vøti pøn tu'myajupø, qui'sayaj Pablo porque jet más cyøtu'myaju ancø; vi'nøc'on'onvøyaju, cyø'o'nøyaju lo que Pablo'sna'ṉ nø cha'maṉvajcupø. \v 46 Pero Pablo'is y Bernabe'is jana na'tzcuy ñøjayaju: \p ―Sunbana'ṉ va'cø mi vi'na nchajmatyandøj Diosis 'yote mijta'm mi Israel pø'nista'm. Pero como mi ya'indujcatyamba mijtzi 'yote, mi ne'c mi yaj quejtamba que ji'n mi ⁿvyøjta'm; y ne'c it mi ṉgoja que ji'n mus mi mbøjcøchoṉdam ji'n yajepø quenguy. Øtz ma'ṉbø maṉdyam emøc, ma'ṉbø ndzajmatyam ote eyata'mbø pønda'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm. \v 47 Porque øtzta'm ø aṉgui'mda'møjtzi ndø Comi'is, yøcse nøja'yøjtzi: \q1 Øjtzø mi ṉgojtam mijtzi para va'cø mi ndzajmatyam ote mumu pøn lo que ji'ndyet Israel pøn, va'cø ityaj como sø'ṉgø'omse; \q1 va'cø mi ndzajmay ote va'cø cyotzocyaj hasta más ya'i nasomda'mbø pønda'm. \p \v 48 Myañaj yøcseta'mbø tiyø eyata'mbø pø'nis lo que ji'ndyet Israel pø'nista'm, y casøyaju y vyøcotzøcyaj ndø Comi'is 'yote. Y mumu cyøpiṉyajuse Diosis va'cø queñaj mumu jamacøtoya, je'is vya'ṉjamyaj Jesús. \v 49 Y ndø Comi's 'yote tzambotyøjpana'ṉ mumu jiṉda'mbø cumgu'yomo. \v 50 Pero Israel pø'nis pyømi tzi'yaj cyøna'tzø'yoyajpapø y vøcotzøcyajtøjupø yomo va'cø qui'sayaj Pablo y Bernabé. Y pyømi tzi'yajque't cumgu'is cyovi'najøta'mbø pøn parejo je yomoji'ṉ va'cø yacsutzøcyaj Pablo y Bernabé, y jetse myacpø'yaju cyo'aṉjajme'omo. \v 51 Pablo'is y Bernabe'is cyøvijcøjayaj pyoyoji'ṉ cyoso como seña que ityajuna'ṉ cyoja cumgupyø'nis ñe'ta'm. Y maṉyaj Iconio cumgu'yomo. \v 52 Pero vya'ṉjamyajpapø'is Jesús casøcomø'ñaju y Masanbø Espiritu Santo'is ñøc'ijtøyaju tasyaju'csye'ṉomo. \c 14 \p \v 1 Yøcse tuc Iconio cumgu'yomo: Pablo y Bernabé tu'mbac tøjcøyaj Israel pøn tu'myajpamø y chajmayaj ndø comi'is 'yote musocuji'ṉ. Y jetse vya'ṉjamyaj Jesús vøti Israel pø'nis, y lo que ji'ndyet Israel pø'nis jetseti vya'ṉjamyajque'tu. \v 2 Pero Israel pø'nista'm ji'n vya'ṉjajmyajepø'is chamgui'sycayaju y jujcheseti'am yac tyujcayaj eyata'mbø'is qui'psocuy va'cø qui'sayaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. \v 3 Pues oy tzø'yaj jeni ya'i jama. Jana na'tzcuy chajmayaj ndø Comi's 'yote, y ndø Comi's yaj quejpana'ṉ que mismo ñe 'yote lo que cha'maṉvajcupø, que ndø Comi's tø cotzoṉdamba ñe' vyø'ajcupit. Porque Diosis chi'yaj apostoles musocuy va'cø chøcyaj milagro'ajcuy y seña. \v 4 Pero cumgu'yomda'mbø'is eyati eyata'm qui'psyajpana'ṉ; porque vene'ta'mbø'is vyø'møyaj Israel pønji'ṉ, y veneta'mbø'is vyø'møyaj apostolesji'n. \v 5 Entonces Israel pø'nista'm, y lo que ji'ndyet Israel pø'nista'm, y je'tista'm cyovi'najø'is nømna'ṉ qui'psyaju va'cø cha'ajcuy chi'yajø, y va'cø pyu'ṉga'yaj tza'ji'ṉ apostoles. \v 6 Pero myusyaj apostolesis ti maṉba tzøjcayajtøji, y poyaju y maṉyaj Listra cumgu'yomo y Derbe cumgu'yomo, Licaonia nasomda'mbø cumguy, y mumu ribera'omda'm. \v 7 Y jiṉ chamyajpana'ṉ vøjpø ote. \s1 Pyu'ṉyaj tza'ji'ṉ Pablo Listra cumgu'yomo \p \v 8 Y ijtuna'ṉ tum pøn Listra cumgu'yomo yu'quipø'is cyoso, jetse pø'naj yacsupø, y nunca ja mus vitø. \v 9 Yø'ṉis cyøma'nøpyana'ṉ Pablo'is chamupø. Y Pablo'is 'ya'maṉga' ñe'cø y isu que yacsupø'is cyoso vya'njajmu que muspa yac tzoca. \v 10 Por eso Pablo'is ñøjay pømi: \p ―Viyuṉde'n mi ṉgosoji'ṉ. \p Y tøpte'nu y vitpana'ṉ. \v 11 Y cuando isyaj vøti pø'nis lo que ti chøjcu Pablo'is, entonces vejtonde'ñaj Licaonia ote'omo, nømyaju: \p ―Pønseta'mbø diosis tø cømø'ndamu. \p \v 12 Cyomo'yajpana'ṉ que Pablo y Bernabé diosta'mete. Yac nøyi'ajyajuna'ṉ Bernabé Júpiter, y Pablo yac nøyi'ajyajuna'ṉ Mercurio, porque Pablo'is masna'ṉ chamba ote. Ñe' cyomi'sta'm ñøyi jetseta'm. \v 13 Jupitejris myasandøc ijtuna'ṉ cumguy tyøjcøcu'yomo. Y Jupitejris pyane'is ñønu'cyaj toro yac mesyajupø jøyø corona tzøquipø. Y vøti pø'nis syunbana'ṉ va'cø yaj ca'yaj toro va'cø cyøna'tzøyaj Pablo y Bernabé como ñe' cyomi cyøna'tzøyajpasena'n. \v 14 Pero cuando myañaju'øc apostolesis Bernabe'is y Pablo'is que jetse maṉba chøcyaje, entonces jyundzichaj tyucu como seña que nømyaya'yaju, y vejaṉgøtpa poyetøjcøyaj vøti pø'nomo. \v 15 Ñøjmayaju: \p ―Mi mbyønda'm ¿ticøtoya jetse mi ndzøctamba? Porque øjta'm yempe jujchepø pønda'mdi chøṉgue't como mijcheta'm. Øjtzi nø mi ndzajmatyam vøjpø ote va'cø mi ndzactam yøṉ comequecta'mbø tiyø, y va'cø mi ṉgui'psvitu'tam quenbapø Dioscøsi, chøjcupø'is tzap y nas y nachcupø nø' y mumu lo que ijtupø je'tomo. \v 16 Vi'na cøtyajupø ame'omo Diosis chi'yaj licencia mumu pønda'm va'cø chøcyaj ñe'c sunbase chøcyajø. \v 17 Pero Diosis siempre yac isyaj aunque iyø que ti chøjcu va'cø myusyaj jujchepøte ñe'c Dios; porque tø tzi'tamba vøjpø tiyø. Para tø øtzcøtoya yaj quecpa tuj, vøti yac itpa vøjpø cosecha, y aunque ti cu'tcuy tø cojtatyamba va'cø casøtyam ndø tzocoy. \p \v 18 Y chamyajupø yøcsepø tiyø, penapit ya'inducyaj vøti pøn va'cø jyana yaj ca'yaj copøn ñe'jcøtoya cøna'tzø'yocu'is cuenta. \p \v 19 Entonces miñaj Israel pønda'm Antioquía cumgu'yomda'mbø y Iconio cumgu'yomda'mbø y chamgui'syca'yaj vøti pøn va'cø pyu'ṉga'yaj Pablo tza'pit. Jetse pyu'ṉyaju y ñøputyaj cumguy'acapo'yomo, y jiṉ chacyaju; cyomo'yaju que ca'umna'ṉ. \v 20 Pero mientras vyo'cøtøjcøyaj Pablo vya'ṉjamyajpapø'is Jesús, te'nchu'ṉ Pablo y tøjcøcye't cumgu'yomo. Jyo'pita'mete tzu'ṉyaj Bernabeji'ṉ va'cø myaṉyaj Derbe cumgu'yomo. \p \v 21 Chajmayajpana'ṉ vøjpø ote jic cumgu'yomda'mbø, y vøti'ajyaj vya'ṉjamyajpapø'is Jesús. Entonces Pablo y Bernabé vitu'yaj Listra cumgu'yomo y Iconio cumguyomo y Antioquía cumgu'yomo. \v 22 Pablo'is nømna'ṉ qui'psocuy chi'yaju vya'ṉjamyajpapø'is Jesús va'cø más vøj vya'ṉjajmoyajø. Chi'yaj consejo va'cø jyana jajmbø'yaj vya'ṉjajmocuy. Y nømu que tiene que va'cø ndø nøcøj toya vøti va'cø tø tøjcøy Diosis cuenta'ṉomo. \v 23 Pablo'is y Bernabe'is cyotyajuna'ṉ tzambønda'mbø va'cø 'yaṉgui'myaj tumdumø tu'mgu'yomo tu'myajpamø vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. 'Yo'nøyaj Dios jana cu'tipø, y después chamdzacyaju va'cø cuendatzøcyaj ndø Comi'is. 'Yo'nøyaj ndø Comi oyupø vya'ṉjajmyaje, je'is va'cø cuendatzøcyajø. \s1 Pablo y Bernabé vitu'yaj Antioquía cumgu'yomo Siria nasomo \p \v 24 Y cøtyajumna'ṉ Pisidia nasomo, maṉyaj Panfilia nasomo. \v 25 Y oyajujcam chamboyaj ote Perge cumgu'yomo, mø'ñaj Atalia cumgu'yomo. \v 26 Y de jeni maṉyaj barco'omo nu'cyaj Antioquía cumgu'yomo jujna'ṉ oyumø chamdzacyajtøj Diosis vyø'ajcupit va'cø chøcyaj yoscuy lo que tujcupø tiyø. \v 27 Nu'cyajujcam, vyejtu'myaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús, y apostolesis chajmayaj maya'ṉda'mbø tiyø Diosis chøjcuse ñe'c apostolesji'ṉ. Y chajmayajque'tu que Diosis yac tøjcøyaj va'ṉjajmocu'yomo eyata'mbø pøn lo que ji'ndyet Israel pønda'm. \v 28 Jiṉ oy ya'yaj vøti jama ityajumø vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. \c 15 \s1 Tu'mnøm Jerusalén gumgu'yomo \p \v 1 Y tzu'ṉyaj pøn Judea nasomo vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús y nu'cyaj Antioquía cumgu'yomo y 'yaṉmayaj vya'ṉjajmocuy tyøvøta'm ñøjmayaju: \p ―O'ca ji'n mi syeña'øtyam Israel pø'nis syeñaji'ṉ como 'yaṉmayusena'ṉ Moisesis, ji'n mi ṉgyotzoctame. \v 2 Je'tis ñø'onguipyaj vøti Pablo y Bernabé y vejvejneyaju. Vyø'møyaju que vøjø va'cø myaṉyaj Jerusalén gumgu'yomo Pablo y Bernabé y eyata'mbø ñe'comda'm va'cø cyønu'cjayaj apostoles y tzambønda'm va'cø ñøtzamyaj yøcsepø tiyø. \p \v 3 Entonces vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús 'yo'nøyu tzacyaj Pablo y Bernabé y eyata'mbø va'cø myaṉyaj Jerusalén gumgu'yomo. Y cøtyaj Fenicia nasomo y Samaria nasomo, chajmayaj jujche oy qui'psvitu'yaj pø'nista'm lo que ji'ndyet Israel pø'nista'm, y por eso cajsøyaj mumu vya'ṉjajmocuy tøvøta'm. \p \v 4 Cuando nu'cyaj Jerusalén gumgu'yomo Pablo y Bernabé, pyøjcøchoṉyaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús y apostolesis y va'ṉjajmocuy tyøvø tzambønda'mbø'is. Pablo'is y Bernabe'is chajmayaj mumu tiyø lo que jujche Diosis chøjcuse chi'use qui'psocuy ne'c Pablo y Bernabé jujche va'cø chøcyajø. \v 5 Pero teñchu'ṉyaj metzcuy tu'cay fariseo'is vya'ṉjajmocuy ñø'ijtupø'is oyupø'is vya'ṉjajmyaj ndø Comi. Nømyaju que syunba va'cø syeña'øyaj lo que ji'ndyet Israel pønda'm y va'cø 'yaṉgui'myajø va'cø cyo'aṉjamyaj Moisesis 'yaṉgui'mguy. \p \v 6 Entonces tu'myaj apostoles y tzambønda'm va'cø qui'psyajø ti maṉba chøcyaje. \v 7 Vøti hora vejvejneyaju, y entonces te'ñchu'ṉ Pedro, ñøjayaju: \p ―Tøvøyta'm, mitz mustamba que ijtu'am 'yame Diosis ø cøpiṉ mijtzomda'm va'cø ndzajmayaj vøjpø ote pønda'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm, va'cø vya'ṉjamyaj ndø Comi. \v 8 Y Diosis myusapyapø'is mumu pø'nis chocoy, je'is yac isu que ñe'c pyøjcøchoṉyaju vya'ṉjamyajpapø'is Jesús lo que ji'ndyet Israel pøn, porque chi'yaj jejtam Masanbø Espiritu Santo jujche tø tzi'tamuse tø øtzta'm vi'na. \v 9 Diosis parejo chøcyaj jetji'ṉ y tø øtzji'ṉ, porque yaj cøvajcøyaj chocoy vya'njajmocupit. \v 10 ¿Y yøti ti'ajcuy ma mi aṉgui'ma'ṉøtyame más que ji'n Dios? Como tzømi tzøctøjpase ji'n ndø jø'nipø, jetse eyapø aṉgui'mguy mi sunba ndzøjca'ṉøtyam vya'ṉjamyajpapø'is Jesús, eyapø aṉgui'mguy lo que ni ndø jandatzu'ṉgu'ista'm ja musipø chøcyajø, ni tø øjta'm ji'n mus ndø tzøctamø. \v 11 Pero ndø va'ṉjajmdamba que ndø Comi Jesusis vyø'ajcupit tø cotzoctamba, y eyata'mbø pøn jetseti cotzocyajque'tpa. \p \v 12 Chamu'c Pedro'is jetse, vøṉgøne'cyaj mumu vøti pøn, y cyøma'nøyaj Bernabé y Pablo nø cha'maṉvacyajumø maya'aṉbø tiyø y milagro'ajcuy chi'yajuse Diosis qui'psocuy va'cø chøcyaj pø'nomo lo que ji'ndyet Israel pø'nomo. \v 13 Cuando cha'manjeju'cam jetse Bernabe'is y Pablo'is, entonces Jacobo'is 'yaṉdzoṉu, ñøjayaju: \p ―Tøvøyta'm, tø cøma'nøytyam ndøvø: \v 14 Simón Pedro'is tø tzajmatyamu jujche Diosis vinbøcøsi chøjcayaj vøpø tiyø lo que ji'ndyet Israel pønda'm cuando cyøpiṉyaj entre je'tomda'm pønda'm va'cø ñøjmayajtøj Diosis ñe'ta'm. \v 15 Igual chamba lo que jujche it tza'maṉvajcopyapø'is 'yote jachø'yupø: \q1 \v 16 Jøsi'jcam ma'ṉbø vitu'i y ma'ṉbø yac aṉgui'myajque'te Davijdis chacyajupø 'yuneta'm \q1 lo que oyupø cøyajyaje; \q1 jujche ndø tzøcvøjøtzøcpa tøc lo que quejcupø, \q1 jetse ma'ṉbø vøjøndzøcyajque'te va'cø 'yaṉgui'myajque'ta. \q1 \v 17 Jetse ma'ṉbø ndzøqui va'cø mye'chajque't ndø Comi mumu pø'nis, va'cø jana saṉ Israel pø'nisti mye'chajø. \q1 Y yøṉ eyate'mbø pøn øjchø ne'nda'mgue't. \q1 \v 18 Jetse nømba ndø Comi tø yac mustambapø'is mumu yøcsepø tiyø desde ya'møc. \p \v 19 ”Por eso ngui'pspøjtzi que vøjø va'cø jana ndø yac maya'yaj nø vya'njamyaju'is Dios entre eyata'mbø pø'nomo lo que ji'ndyet Israel pø'nomo. \v 20 Pero va'cø ndø ⁿjajyayaj cartacøsi va'cø jyana cyø's ni tiyø yac yostøjupø comi chøqui cøna'tzø'ocu'yomo, va'cø jyana møtzi ñø'it yomo; va'co jyana vi'c mo'jca'upø'is syis; y va'ca jyana vi'c nø'pin. \v 21 Porque desde ya'møc ijtu aunque jutpø cumgu'yomo cha'maṉvacyajpapø'is Moisesis 'yaṉma'yocuy tumdum sapøjcuy jama. Tu'mnømbamø tyu'nayajpa Moisesis tyotojaye. \p \v 22 Entonces vyø'møyaj apostolesista'm y tzambø'nista'm y mumu tu'myajpapøji'ṉ que vøjø va'cø cyøpiṉyaj pøn ñe'comda'm va'cø cyø'vejyaj Antioquía cumgu'yomo Pabloji'n y Bernabeji'ṉ. Y cyøpiṉyaj metzcuy pøn, tum Judas ñøyipø'isque't Barsabás, y eyapø ñøyipø'is Silas. Jet más covi'najøta'mbø pøn entre tøvø'omda'm. \v 23 Y chøjcayaj carta va'cø nø myajṉayaj Pablo'is y Bernabe'is. Yøcse jyajyayaju: \p “Øjta'm apostolesta'm y tzambønda'm y tøvøta'm ⁿyuschi'ta'mbøjtzi tøvøta'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm ityajupø Antioquía cumgu'yomo y Siria nasomo y Cilicia nasomo. \v 24 Mandamba øjta'm que eyata'mbø tzu'ṉyajupø'is øjtzomda'm jujchese mi ⁿyac tuctamba mi ndzocoy eyapø anma'yocuji'n; pero ja øtz ngø'vejtam je pøn. Je nømyajpa que tiene que va'cø mi yac seña'øtyandøj mi ⁿvin Israel pø'nis syeñaji'ṉ, y va'cø mi ngo'aṉjamdam Moisesis 'yangui'mguy. \v 25 Por eso cuando mumu tzø'tyam tumbø quipsocuji'ṉ, vø'møtyam øjtzi va'cø ṉgøpiṉdam pøn, y va'cø ṉgø'vejayaj mitzcøsi je pøn Bernabé y Pabloji'ṉ. Bernabé y Pablo ndø sundambapø. \v 26 Ja tyoya'ṉøyaj vyin maṉyaj tø na'tzpamø ijtumø sunbapø'is yaj ca'yajø ndø Comi Jesucristocøtoya. \v 27 Jetji'n ṉgø'vejta'mbøjtzi Judas y Silas va'cø mi nchajmatyam ijtuse cartacøsi. \v 28 Porque vyø'møy Masanbø Espiritu Santo'is y øtz vø'møndyaṉgue'tuti'tzi que va'cø jana mi ndzi'tam eyapø aṉgui'mguy va'cø mi ngø'aṉjamdamø. Namas que yøcse va'cø mi ndzøctamø: \v 29 va'cø jana mi ngø'stam ni tiyø yac yostøjupø comi chøqui cøna'tzø'ocu'yomo, va'cø jana mi vi'ctam nø'pin, y va'cø jana mi vi'catyam mo'jca'tøjupø'is syis, y va'ca jana mi møtzi nø'it yomo. O'ca yøcsepø tiyø mi ṉgo'aṉjamdambati, vøjti mi mbyujtamba. Mi ṉgø'vejatya'møjtzi dyus”. \p \v 30 Asi es que je cø'vejyajtøjupø maṉyaj Antioquía cumgu'yomo. Yac tu'myaj vøtipø vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús va'cø chi'ocuyaj carta. \v 31 Cuando tyu'ñaju'jcam carta, cajsøyaju porque carta'is chambase yac tzø'yaj contento. \v 32 Judas y Silas musque'tpatina'ṉ tza'maṉvajcoyajø. Vøtipø oteji'ṉ chi'yaj consejo va'cø vya'ṉjajmoyaj vøjø. \v 33 Ya'yujcam some jama jiṉø, va'ṉjajmocuy tøvø'is 'yo'nøyu tzacyaju va'cø vitu'yaj contento apostolescø'mø. \v 34 Pero Silasis qui'psu que vøjø va'cø chø'y jiṉø Antioquía cumgu'yomo. \v 35 Pablo y Bernabé o'i'ñaj Antioquía cumgu'yomo, aṉma'yoyajpana'ṉ y chajmayajpana'ṉ ndø Comi's vøjpø 'yote, y vøti eyata'mbø'is chajmayajque'tuti 'yote. \s1 Pablo'is ñøcotzo'tz metzana'como va'cø maṉ chamboy ote \p \v 36 Ijtu'cam vøti jama Pablo'is ñøjay Bernabé: \p ―Tø maṉdyaṉgue'ti va'cø ndø tu'nistam ndø tøvøta'm mumu cumguñamaye jutita'mbø'omo oy ndø tza'maṉvajcatyam ndø Comi's 'yote. Tø maṉdya'i va'cø ndø a'mistam jujche ityaju. \p \v 37 Bernabe'is syunbana'ṉ ñømaṉ también Juan ñøyipø'isque't Marcos. \v 38 Pero Pablo'is ja vyø'møyø va'cø ñømaṉ Marcos, porque Marcos oyumna'ṉ tzu'ṉ jetecø'mda'm cuando Panfilia nasomo ityaju. Jicsye'øc Marcosis ja syunø'am maṉ pya'tyaj Pablo y Bernabé va'cø seguitzøc yoscuy. \v 39 Tanto onguipyaj ñe'comda'm Pablo y Bernabé, y al fin ne' ne'ti maṉyaju. Bernabé'is pyøc Marcos y maṉyaj barco'omo va'cø ñu'cyaj Chipre cucnasomo. \v 40 Pero Pablo'is cyøpiṉ Silas y tzu'ṉyaju va'cø myaṉyajø. Tyøvø'sta'm 'yo'nøyu tzacyaju va'cø myaṉyaj Diosji'ṉ, va'cø cyotzoṉyaj Diosis ñe'c vyø'ajcupit. \v 41 Jetse maṉyaju y vijtocøtpøyaj Siria nasomo y Cilicia nasomo, chajmayajpana'ṉ tu'myajpapø ndø Comi's ñøyicøsi va'cø vya'ṉjajmoyaj vøjø. \c 16 \s1 Timoteo'is maṉba ñøtu'ṉayaj Pablo y Silas \p \v 1 Pablo nu'c Derbe cumgu'yomo y Listra cumgu'yomo. Ijtuna'ṉ jeni tum pøn 'yaṉmayu'is Diosis 'yote ñøyi Timoteo, va'ṉjajmopyapø Israel yomo'is 'yune. Y jyata ji'ndyet Israel pøn. \v 2 Vyøcotzøcyajpana'ṉ Timoteo vya'ṉjajmocuy tyøvø'sta'm ityajupø Listra y Iconio cumgu'yomo. \v 3 Pablo'is nømna'ṉ syun ñømaṉ Timoteo, y yac sena'øtyøj Timoteo Israel pø'nis syeñaji'ṉ; porque ityaj Israel pønda'm jicø lugajromo y mumu myusayaj jyata que ji'ndyet Israel pøn. \v 4 Y mientras cøtyajpana'ṉ cumguñamaye, Pablo'is y Silasis chajmayajpana'ṉ va'cø cyo'aṉjamayaj ti chamyajuse apostolesis y tzambø'nis Jerusalén gumgu'yomo ityajupø'is, como vyø'møyajuse cuando oy tu'myaje. \v 5 Jetsemete tu'myajpapø pømipøcyaj vya'ṉjajmocu'yomo, más vøti'ajyaj tumdum jama vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. \s1 Napasyi'omo Pablo'is is Macedonia nasombø pøn \p \v 6 Entonces cøtyaj Frigia y Galacia nasomo, y ya'inducyaj Masanbø Espiritu'is va'cø jyana tzamyaj ote Asia nasomo. \v 7 Y cuando nu'cyaj Misia nasomo, qui'psyaju va'cø myaṉyaj Bitinia nasomo, pero Jesusis 'Yespiritu'is ja yac maṉyaj jiṉø. \v 8 Entonces cøtyaj Misia nasomo y mø'ñaj Troas cumgu'yomo. \v 9 Y jeni tzu'i Pablo'is is pøn como si fuera napasyi'omuse. Jenna'ṉ te'n Macedonia cumgupyøn je'is vyi'naṉdøjqui. Je pø'nis ñøjay Pablo: “Min Macedonia nasomo y mi tø cotzoṉdam øjtzi”. \v 10 Cuando is jetse, entonces nøjcoje'csøtya'møjtzi va'cø maṉdam Macedonia nasomo. Porque ṉgoqui'psta'møjtzi viyuṉsye que vejatya'møjtzi Diosis va'cø maṉ ndza'maṉvajcatyam vøjpø ote jiṉda'mbø. \s1 Pablo y Silas Filipos cumgu'yomo \p \v 11 Entonces tzu'ṉda'møjtzi Troas cumgu'yomo y maṉdyam barco'omo nu'ctam viyuṉdi Samotracia cucnasomo, y jyo'pitpø jama nu'ctam Neápolis cumgu'yomo. \v 12 Y desde jiṉø o'yø maṉdyam Filipos cumgu'yomo. Jete más covi'najøpø cumguy jiṉø Macedonia nasomo. Ityaj Roma cumgu'yomda'mbø viti jiṉø y como Roma cumgusye it aṉgui'mguy. Jen o'yø ya'tam usaṉ hora. \v 13 Y sapøjcuy jama'omo øtz pujtam øjtzi cumguy acapoya nø'aṉvini jujna'ṉ ṉgomo'tyam øjtzi o'ca tu'mnømuse va'cø 'yo'nøyaj Dios. Jenna'ṉ ityaj yomo tu'myajupø y po'csta'møjtzi vejvejnetya'møjtzi jetji'ṉda'm. \v 14 Ijtuna'ṉ tum yomo ñøyipø'is Lidia, mya'ajpapø'is tzapaspø tucu finopø, Tiatira cumgu'yombø, cyøna'tzøpya'is Dios. Yø'nis nømna'ṉ myanu y ndø Comi'is chi' qui'psocuy va'cø cyøma'nøjay mø'chøqui lo que nø cha'maṉvajcuse Pablo'is. \v 15 Jet o nø'yøy fyamiliaji'ṉducu, y entonces nømgomø'natya'møjtzi va'cø tøjcøtyam tyøjcomo. Nøjatya'møjtzi: \p ―O'ca mi ṉgui'pstamba que øtz viyunsye va'ṉjambapø chøn ndø Comi, entonces tøjcøtyam ø ndøjcomo jen va'cø mi ⁿjyejtamø. \p Y penatzøcta'møjtzi va'cø tøjcøtyamø. \p \v 16 Y tujcu que nømna'ṉ maṉdam øjtzi 'yo'nøyajpamø Dios, y ndzoṉda'mø papiñomo ñøc ijtøyupø yatzi'ajcu'is, muspapø'is chamø jujche maṉba tucnømi. Yø'nis vøti yac tøjcøpyana'ṉ tumin cyomicøtoya cuando chamba ti maṉba tuqui. \v 17 Øtz nømna'ṉ maṉdam Pabloji'n y min je yomo ø ⁿjøsmøta'm y veju, nømu: \p ―Yøṉ pønda'm møjipø Diosis chøsita'm. Yø'ṉis tø tzajmatyamba jujche muspa tø cotzoctamø. \p \v 18 Jetsena'n chøcpa vøti jama. Tantosna'n jyorvatzøcpa Pablo y al fin cyøque'naj vitu'u y ñøjay yatzi'ajcuy: \p ―Øtz angui'mba Jesusis ñøyicøsi, put je papiñomo'is choco'yomo. \p Y misma horacøs pujtu y chac je papiñomo. \p \v 19 Pero cuando isyaj papiñomo'is cyomi'is que ji'n mus ñøput tumin, entonces ñucyaj Pablo y Silas y ñømaṉyaj plaza'omo aṉgui'mbapøcø'mø. \v 20 Cuando nu'cyaj aṉgui'mbacø'mø, ñøjayaju: \p ―Yøṉ Israel pø'nis nø yac so'natejyaj ndø cumguy tøvø. \v 21 Je'is chamboyajpa eyata'mbø costumbre lo que tø øtz ji'n mus ndø pøjcøchoṉdamø, ni ji'n mus ndø tzøctam tø øjtzi, siendo que tø øtz tø romano pønda'møṉø. \p \v 22 Y vøti pø'nis qui'sayaj apostolesta'm y aṉgui'mbapø'is aṉgui'myaju va'cø yac tzacyajtøj tyucu y va'cø ñacsyajtøj cupit. \v 23 Nacscøtzictzicvøyaju y cyotyaj preso'omo. Aṉgui'myaj aṉbocsupø'is preso va'cø mø'chøqui cyoqueñajø. \v 24 Cyoquenbapø'is preso pyøjcøchoṉ aṉgui'mdøjuse, y cyotyaj más jojmopo preso cuarto'omo, y tabla sutø'omo myatztøjcøyaj cyoso va'cø jyana putyajø. \p \v 25 Pero paṉguctzu'sye'ṉomo nømna'ṉ 'yo'nøyaj Dios Pablo'is y Silasis y nømna'ṉ vyajnayaj Dios, y eyata'mbø preso'omo ityajupø'is myañaju. \v 26 Y joviti cøt pømipø nasamicscø. Pømise mics so'mocuy hasta jojmocsye'ṉomo. Y jicsye'cti mumu aṉdyuṉ aṉvacpø'yaju y pucsaṉvacyaj mumu cadena vatyajupøji'ṉ. \v 27 Cuando min mø'ndonsa' nø cyoquenupø'is preso, entonces isu que aṉvacyaj so'mocu'is 'yandyuṉ. Por eso ñøput 'yespada maṉbana'ṉ yaj ca' vyin, como'yu o'ca preso poyajuse. \v 28 Pero Pablo'is vyejay pømi ñøjayu: \p ―Ni ti u mi ndzøjcay mi ⁿvin; yø'c tø ijta' øjtzi mumu. \p \v 29 Y nø cyoquenu'is preso vya'c no'a; y poyu'c tøjcøy jojmo søtøtpa na'tze'is, cyønu'cyaj Pablo y Silas atzatzcøne'c je'tis cyosocø'mø. \v 30 Entonces ñøputyaj Pablo y Silas a'ṉgomo y ñøjmayaju: \p ―Señores, ¿jujche vøj ndzøcø va'cø cotzoc ø ṉgojapit? \p \v 31 Y je'tista'm ñøjayaju: \p ―Va'ṉjamdam ndø Comi Jesucristo y jetse maṉba mi ṉgyotzoctam ijtamuse mi ndøjcomo. \p \v 32 Y chajmayaj Diosis 'yote cyoquenbapø'is preso y mumu ityajuse tyøjcomo. \v 33 Y nø cyoquenu'is preso ñømaṉyaj Pablo y Silas misma hora tzu'cøsi y cyøtze'ayaj yaje. Y jicsye'cti nøyøy ñe'cø y mumu fyamiliaji'ṉducu. \v 34 Jøsi'cam ñømanyaj møjmø tyøjcomo y chi'yaj cu'tcuy. Y casøyaj mumu fyamiliaji'n porque vya'ṉjamyaj Dios. \p \v 35 Cuando min sønbø'nømi, cyø'vejyaj aṉqui'myajpa'is policía va'cø ñøjayajø: \p ―Sømbø'yaj jic preso. \v 36 Y chajmayaj nø cyoquenu'is preso yøcsepø ote Pablo, ñøjayaju: \p ―Aṉgui'myajpapø'is cyø'vejyaj ote va'cø sombø'tamø. Yøti pues muspa mi myaṉdam contento. \p \v 37 Pero Pablo'is ñøjayaj policía: \p ―Jovisyeti nacsta'møjtzi aunque i'is vyi'naṉdøjqui ja cyøme'tzta'møjtzi o'ca ijtam ø ṉgoja, y øtz romano pønda'm chøṉø. Por eso ji'n vyøj yøcse va'cø mi ndø nu'm nømbujtamø. Más vøjø va'cø miñaj ñe'c aṉgui'myajpapø va'cø nøpujtamø. \p \v 38 Policia'is maṉ chajmayaj yøṉ ote aṉgui'mbata'm. Myañajujcam que Pablo y Silas romano pønda'mete, na'chajque'tuti aṉgui'mbata'm. \v 39 Y mismo aṉgui'mbata'm nu'cyaj presocø'mø y vya'cayaj va'cø cyøtocoyajtøjø, y ñøjmayaju va'cø chacyaj cyumguy. \v 40 Y putyaj preso'omo, maṉyaj Lidia'is tyøjcomo. Y jen 'yo'nøyaju va'ṉjajmocuy tyøvø y chajmayaju va'cø vya'njamyaj vøjø. Jetse tzu'ṉyaj Pablo y Silas. \c 17 \s1 So'natejyaj Tesalónica cumgu'yomo \p \v 1 Cøtyajumna'ṉ Anfípolis cumgu'yomo y Apolonia cumgu'yomo, nu'cyaj Tesalónica cumgu'yomo. Jena'ṉ it Israel pøn tu'myajpamø. \v 2 Chøcpaseti Pablo'is, tøjcøy jetji'ṉda'm. Y tu'cay sapøjcuy jama'omo cha'maṉvajcayaju jachø'yuse Diosis 'yote. \v 3 Cha'maṉvajcayaju y isindzi'yaju que jachø'yuse que Cristo tiene que va'cø toya'isø y va'cø visa'ø cuando ca'ujcam. Nøm Pablo: \p ―Yøn Jesús iyø otz nø ndzamgøpucsu, yøṉømete Cristo lo que Diosis cyø'vejupø. \p \v 4 Vene'ṉomo je'tista'm vya'ṉjajmyaju y tu'myaj Pablo y Silasji'ṉ. Ityajuna'ṉ vøti pøn lo que ji'ndyet Israel pøn pero cyøna'tzøyajpapø'is Dios y vya'ṉjajmyaju. Vøti covi'najøta'mbø yomo'is vya'ṉjajmyajque'tuti. \v 5 Pero ji'n vya'njajmoyajepø Israel pøn qui'syca'yaju, y yac tu'myaj yatzita'mbø pøn calle'om jargan vityajpapø, y jetji'ṉ tu'myaj vøti pøn y so'natejyaj cumguy. Nu'cyaj Jaso'nis tyøcmø y maṉbana'ṉ pyu'ṉaṉvac tyøc. Sunbana'n ñøputyaj Pablo y Silas cumgupyø'nis vyi'naṉdøjqui. \v 6 Pero como ja pya'tyaj jen Pablo y Silas, entonces jyøcøcøtøjcøyaj Jasón eyata'mbø va'njajmocuy tøvøji'ṉ y ñønu'cyaj cumgu'yombø aṉgui'mbacø'mø y vejaṉgøtyaju, cyøsujtzøyaju y nømyaju: \p ―Yøn yac tocojayajpapø'is vøjpø itcuy nasindumø'is ñe miñajque't yø'qui. \v 7 Y Jaso'nis yac tøjcøyaj tyøjcomo. Pero mumu yøṉ pø'nis qui'sayajpa møja'aṉ aṉgui'mbapø Cesajris 'yaṉgui'mguy. Nømyajpa que it eyapø møja'aṉ aṉgui'mbapø ñøyipø'is Jesús. \p \v 8 Jetse yac so'natejyaj vøti pøn y aṉgui'mbata'm cuando cyøsujtzøyaju que ji'n cyøna'tzøyaj møjaṉ angui'mbapø César. \v 9 Pero chi'yaj tumin Jaso'nis y eyata'mbø'is, y jetse chøcøpø'yaju. \s1 Pablo y Silas Berea cumgu'yomo \p \v 10 Jicsye'cti va'ṉjajmocuy tyøvø'sta'm tzu'cøsi yac maṉyaj Pablo y Silas va'cø myaṉyaj Berea cumgu'yomo. Cuando nu'cyaj jiṉø, tøjcøyaj Israel pøn tu'myajpamø. \v 11 Yøṉø tu'myajpapø'is ñø'oyaj más vøjpø chocoy que ji'n Tesalónica cumgu'yomda'mbø'is, porque pyøjcøchoṉjayaj ote vøjpø qui'psocuji'ṉ. Tumdum jama tyu'nme'chajpana'ṉ jachø'yupø Diosis 'yote, va'cø 'ya'myaj yøcsepø tiyø a ver o'ca viyuṉsepø tiyete. \v 12 Jetsemete vøti pø'nis vya'ṉjajmyaju. Vya'ṉjajmyaj vøti yomo'is lo que ji'ndyet Israel yomo'is lo que mumu cumgupyø'nis vyøcotzøcyajpapøna'ṉ, y vøti pø'nis lo que ji'ndyet Israel pø'nis vya'njamyajque'tu. \v 13 Y myusyaj Tesalónica cumgu'yomda'mbø Israel pø'nis que jetsena'ṉgue't Berea cumgu'yomo chamgøpucsyaj Dios 'yote Pablo'is. Entonces Tesalónica cumgu'yomda'mbø maṉyaj jiṉø Berea cumgu'yomo y yac so'natejyaj cumgupyønda'm, qui'sayaj Pablo. \v 14 Por eso yøti yøti vya'ṉjamyajpapø'is Jesús yac maṉyaj Pablo hasta ijtumø mar. Pero Silas y Timoteo tzø'yaj Berea cumgu'yomo. \v 15 Opø'is ñømaṉyaje oy chacpø'yaj Pablo hasta Atenas cumgu'yomo, y Pablo'is cyø'vejayaj ote Silas y Timoteo jiṉ va'cø myaṉyajque'tati pronto. Y jetse opø'is chacpø'yaj Pablo vitu'yajque'tu. \s1 Pablo Atenas cumgu'yomo \p \v 16 Mientras nømna'ṉ jyo'cyaj Pablo'is Atenas cumgu'yomo, 'ya'mu que tas cumguy comi chøquiji'ṉ, y maya'u y qui'syca'u choco'yomo. \v 17 Jetsemete Pablo'is 'yo'nøyaj Israel pønda'm tu'myajpamø y 'yo'nøyajque't eyata'mbø cyøna'tzøyajpapø'is Dios. Y tumdum jama 'yo'nøyajpa jutipø pøn pyatpa plaza'omo. \v 18 Ityajuna'ṉ jeni pøn qui'psocu'yoyuse chøcpa'is vyin, veneta'mbø 'yaṉmayajpapø'is epicúreo aṉma'yocuy; y veneta'mbø 'yaṉmayajpapø'is estoico aṉma'yocuy. Je'tis 'yo'nøyaj Pablo. Tum nømbana'ṉ: \p ―¿Ti sunba cham yø'nis y ongomø'nba? \p Eyapø nømbana'ṉ: \p ―Parece que nø chamboy eyata'mbø Dios ji'n ndø mañajepø nunca. \p Jetse nømyaju porque Pablo'is chambana'ṉ Jesusis 'yote, y chambana'n que it visa'cuy. \v 19 Entonces ñømaṉyaj Pablo lugajromo ñøyipø'is Areópago opamøna'n tu'mnømi. Y ñøjayaj Pablo: \p ―Tø tzajmatyam ndøvø, ¿tiyø'ṉ yøṉ jomepø aṉma'yocuy lo que mitz nø mi ndzamupø? \v 20 Porque øjta'm manda'møjtzi ji'n ndø ṉgøñøctøyøyitamepø tiyø mitz ndzambase. Su'nba mustam tiyøṉ yøṉø. \p \v 21 Jetse nømyaju porque Atenas cumgu'yomda'mbø'is, y eyata'mbø cumgu'yomda'mbø'is jejyajpapø'is jiṉø, más que ni jutipø tiyø sunbana'ṉ chamyajø y cyøma'nøyajø lo que ja myañajøpøtøc tiyø. \p \v 22 Entonces Pablo te'nu Areópago cujcomo y nømu: \p ―Mi Atenas cumgupyø'nista'm; øtz tzi'pa cuenta que mitz vøti mi jamdamba mi va'ṉjajmoṉgutya'm. \v 23 Porque cuando nømna'ṉø cøt calle'omo, ⁿisø mitz ṉgonocstambamø, y mba't tum altar ijtupøcøs jachø'yupø: “Yøṉete altar ji'n ndø comusipø Diosis señe”. Pues øtz nø mi ndza'maṉvajcatyam yøti jic Dios mi ṉgøna'tzøtyamba sin que ji'n mi ṉgomustamepø. \p \v 24 ”Jiquete Dios lo que chøjcupø'is tzap y nasacopac y mumu tiyø lo que ti ijtupø tzajpomo y nascøsi. Como nas y tzap Diosis señe, Diosis ni ji'n ñøc'ijtøy masandøc pø'nis chøjcupø cyø'ji'ṉ. \v 25 Ni jujche ji'n mus ndø cotzoṉ Dios ndø cø'ji'ṉ, porque ni ti'is ji'n chøjcay falta. En cambio ñe'c tø tzi'pa ndø quenguy y tø yac je'pøcpa. Mumu ti tø tzi'pa Diosis. \p \v 26 ”Y Diosis chøc mumu pøn tumbø nø'pin døvø va'cø ñøc ijtøpø'yaj mumu nasacopac. Ñe'c vi'nati qui'psminu jujchøcpø tiempo'omo y jutipø lugajromo maṉba tø ijtam nascøsi. \v 27 Jetse chøc Diosis va'cø ndø quipsme'tztam ñe'cø, y va'cø ndø qui'psisø a ver o'ca ndø mba'tpa Dios. Porque viyuṉse Dios ji'n ya'i, tome it tumdum pø'nis vyi'nomo. \v 28 Porque je'tis tø yaj quendamba, tø yac micstamba, y tø yac ijtamba. También veneta'm mijtzom jayajpapø'is nømyajque'tuti jetse. Nømyaju: “Porque también tø øjtzi Diosis tø 'yuneta'm”. Jache'ṉomo jyayaju; y øtz nømgue'tpøjtzi: \v 29 Siendo que Diosis tø 'yuneta'm, ji'n mus tø qui'pstamø que Dios oropøte o platapøte o tza'pøte. Porque jetseta'mbø, pø'nis chøcyajpa segun lo que jujche ñe' qui'psyajpase. \v 30 Pero cøjtupø tiemp'omo cuando ji'na'ṉ myusyaje'øc jujchepøt Dios, Diosis jetse yac tzø'yaju. Pero yøti Diosis nø 'yaṉgui'myaj mumu pøn mumu nasvindumø va'cø qui'psvitu'yajø. \v 31 Porque Diosis cyoqui'psu'am jujchøcpø jama ñe'c maṉba cyøme'chaj vøjø mumu pøn cyojapit. Y Diosis cyojtu'am jic pøn jutipøji'n manba cøme'tzoye; y yac musyaj viyuṉsye mumu pøn iyete, porque yac visa'u cuando ca'u. \p \v 32 Cuando mañaju que oy visa' ca'upø pøn, vene'aṉbø'nis syijcayaju: eyata'mbø nømyajque'tu: \p ―Sunba ṉgøma'nøvøjøtzøctaṉgue'tati yøcsepø tiyø. \p \v 33 Entonces Pablo tzu'ṉ je'tomda'm. \v 34 Pero veneta'mbø'is maṉ pya'tyaj Pablo y vya'ṉjamyaju. Entre ñe'comda'm ijtuna'ṉ Dionisio, aṉgui'mbapø pønete Areopago'omo; tum yomo ñøyipø'is Dámaris; y jetseti eyata'mbø maṉ pyatyaj Pablo. \c 18 \s1 Pablo Corinto cumgu'yomo \p \v 1 Cøjtujcam yøcsepø tiyø, Pablo tzu'ṉ Atenas cumgu'yomo y maṉ Corinto cumgu'yomo. \v 2 Y pya't tum Israel pøn ñøyipø'is Aquila, pø'najupø Ponto cumgu'yomo, nu'cupøtøquete Corinto cumgu'yomo. Oy tzu'ṉ Italia nasomo. Jetji'ṉna'ṉ it yomo Priscila. Tzu'ṉyaj Italia nasomo porque møja'aṉ aṉgui'mbapø Claudio'is 'yaṉgui'myaj mumu Israel pøn va'cø chu'ṉyaj Roma cumgu'yomo. Pablo'is cyønu'cyaj Aquila y Priscila. \v 3 Como mismo yoscuy myuspana'ṉ chøcyaj mye'chcøy Pablo'is y Aquila'is, Pablo tzø'y jetji'ṉ y yosyaj tu'mbac, porque jet yosyajpana'ṉ va'cø chøcyaj lonapø tøc. \v 4 Y Pablo'is cha'maṉvacpana'ṉ ote tu'myajpamø Israel pøn tumdum sapøjcuy jama'omo, chajmayaj vøjpø ote hasta que yac pøjcøchoṉyaju, yac tøjcøyaju vya'ṉjajmocu'yomo, aunque sea Israel pøn, aunque sea ji'ndyet Israel pøn. \p \v 5 Cuando nu'cyajujcam Silas y Timoteo tzu'ṉyajupø Macedonia nasomo, Pablo nømna'ṉ yosco'n oteji'n, nømna'ṉ chajmayaj Israel pønda'm que Jesusete Cristo Diosis cyø'vejupø. \v 6 Cuando Israel pø'nis qui'sayaj Pablo y Jesuscøsi topo'o'nøyajpana'ṉ, Pablo'is cyøtit tyucu como seña que ñe'c ja it cyoja, y ñøjmayaju: \p ―O'ca mi ndyocotyamba, mismo mi ne'cta'mdi ijtam mi ṉgoja; øtz limpioti'tzi. Desde yøti ma'ṉbø eyapø pøngø'mda'm lo que ji'ndyet Israel pøngø'mda'm. \p \v 7 Y tzu'ṉ jeni maṉ ñøyipø'is Justo'is tyøjcomo cyøna'tzøpapø'is Dios ijtumna'ṉ tyøc tome tu'myajpamø Israel pøn. \v 8 Tu'myajpamø ijtuna'ṉ aṉgui'mbapø ñøyipø'is Crispø. Je'is vya'ṉjam ndø Comi mumu fyamiliaji'ṉ, y vøtipø Corinto cumgu'yomda'mbø'is myañajpana'ṉ ote, vya'ṉjajmyaju y nø'yøyaju. \v 9 Y napasyi'omse ndø Comi'is ñøjay tzu'cøsi Pablo: \p ―Uy ña'tze, más tza'maṉvajcaṉøjayaj ø onde. U mi vyøṉbø'u. \v 10 Porque øtz yø'cø it mitzji'n. Ni i'is ni ti ji'n ma mi ñchøjcayaje, ni i'is ji'n maṉ mi ⁿyacsutzøqui, porque øtz nø'ijtøjtzi vøti pøn yøṉ cumgu'yomo. \p \v 11 Oy ya'e jiṉø tumø ame medio; 'yaṉma'yopyana'ṉ Diosis 'yoteji'ṉ je'tomo. \p \v 12 Cuando Galión aṉgui'mbana'ṉ Acaya nasomo, Israel pø'nista'm tumbø qui'psocuji'ṉ ondu'mbajcajyaju va'cø ñucyaj Pablo y ñømaṉyaj aṉgui'mbapø'is vyi'nomo. \v 13 Nømyaju: \p ―Yø'nis 'yaṉmayajpa pønda'm, ñøjayajpa va'cø vya'ṉjajmyaj Dios pero ji'ndyet como ijtuse jachø'yupø aṉgui'mguy. \p \v 14 Cuando Pablo'is maṉbana'ṉ chamdzo'tze, Galio'nis ñøjayaj Israel pønda'm: \p ―Mi Israel pø'nista'm, o'ca chøcpana'ṉ yø'ṉis ji'n vyøjpø tiyø, o sea yatzitzoco'yajcuy, vøjna'ṉ va'cø øtz mi ngøma'nøtyamø. \v 15 Pero como mitz ṉgøtza'møtyamba yøṉ pøn que eyapø ote y eyata'mbø nøyi nø chamu, y mi ne aṉgui'mgutya'm nø cyacpø'u; a'mdam mi ne'cta'm ti mi ndzøctamba. Porque øtz jin sun vøjøndzøc jetsepø asunto. \p \v 16 Y myacpø'yaj mumu ityajupø jeni 'yaṉgui'mgu'yomo. \v 17 Jicsye'cti mumu griego pø'nis ñucyaj Sóstenes, aṉgui'mbapø Israel pø'nis tu'mguy tøjcomo, y ñacsyaju tome aṉgui'mbacø'mø, pero Galio'nis ni ja chøjcay cuenda lo que ti nø chøcyajupø. \s1 Pablo vitu' Antioquía cumgu'yomo y tu'cay ña'como maṉgue'tu va'cø chamboye ote \p \v 18 Y Pablo tzø'y ya'i jama jiṉø, y jicsyejcam 'yo'nøyu tzacyaj Pablo va'ṉjajmocuy tyøvø'sta'm, y Pablo maṉ barco'omo nu'c Siria nasomo. Priscila'is y Aquila'is maṉ pya'tyaj Pablo. Oy Pablo co'tzima ju's Cencrea cumgu'yomo, porque ijtuna'ṉ tiyø oyupø chamdzi' Dios, por eso o co'potz ju'si. \v 19 Jetse nu'cyaj Efeso cumgu'yomo, y Pablo'is chacyaj Priscila y Aquila jiṉø. Y Pablo tøjcøy Israel pøn tu'myajpamø y vejvejneyaju jetji'ṉda'm. \v 20 Jiṉda'mbø'is ñøjajo'yaju va'cø ya'yø jitji'ṉda'm, pero Pablo ja syun chø'yø. \v 21 Yuschi'u tzacyaj jejta'm y ñøjmayaju: \p ―De toda manera tiene que va'cø øtz it Jerusalén gumgu'yomo nø minupø søṉgøtoya. Pero matøc vitu'que't mijtzomda'm o'ca Diosis syunba. \p Y barco'omo tzu'ṉ Pablo Efeso cumgu'yomo. \v 22 Y nu'c Cesarea cumgu'yomo. Y de jeni maṉ Jerusalén gumgu'yomo y yuschi'yaj vya'ṉjajmocuy tyøvøta'm, y después mø'n Antioquía cumgu'yomo. \v 23 Oy ya'e usy jama jiṉø, y tzu'ṉgue'tu. Y cyøjtocpacpø'u ijtnømu'csye'ṉomo Galacia nasomo y Frigia nasomo. Chajmayaj mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús va'cø vya'ṉjamyaj más mø'chøqui. \s1 Apolosis cha'maṉvacpa ote Efeso cumgu'yomo \p \v 24 Nu'c Efeso cumgu'yomo tum Israel pøn ñøyipø'is Apolos. Apolos tzojcupø Alejandría cumgu'yomo, muspana'ṉ cha'maṉvajcoy vøjø, y suñina'ṉ cønøctøyøjayu jachø'yuse Diosis 'yote. \v 25 Yø'nis o 'yaṉmay ndø Comi'is 'yaṉma'yocuy. Y como tum chocoy va'ṉjajmopyana'ṉ, jetse chambana'n y 'yanma'yopyana'ṉ mø'chøqui ndø Comi'is 'yaṉma'yocuji'ṉ. Pero na myusuti Jua'nis nø'yø'ocuy. \v 26 Yøn Apolosis ñøcøtzo'tzu va'cø cham jana na'tzcuy tu'myajpamø Israel pøn. Jen cyøma'nøyaj Priscila'is y Aquila'is jujche nø cham Apolosis. Y después Aquila'is y Priscila'is ñømaṉyaj ne'ti Apolos y cha'maṉvajcayaj ta'nupø mø'chøqui Diosis tyuṉ. \v 27 Y cuando Apolos nømna'ṉ sun myaṉ Acaya nasomo, entonces Efeso cumgu'yombø va'ṉjajmocuy tøvø'is chøjcayaj carta Acaya nasombø tyøvøta'm. Ñøjayaju va'cø pyøjcøchoṉyaj Apolos cuando nu'cpa jeni. Apolos nu'c Acaya nasomo y cyotzoṉyaj vøti jiṉda'mbø oyupø'is vya'njamyaj ndø Comi Jesús. Porque ityajuna'ṉ jeni oyupø'is vya'ṉjamyaj ndø Comi; Diosis vyø'ajcupit o vya'ṉjamyaje. \v 28 Apolosis cha'maṉvajcayaj møja'aṉ qui'psocupit, y yac musyaju mumu pø'nis vi'nomo que Israel pø'nis vya'ṉjajmocuy ji'ndyet vyøjpø. Jachø'yupø Diosis 'yoteji'ṉ yac musyaju que Jesusete Cristo Diosis cyø'vejupø. \c 19 \s1 Pablo oy Efeso cumgu'yomo \p \v 1 Mientras que ijtuna'ṉ Apolos Corinto cumgu'yomo, Pablo emøc o cøt ijnømumø møjmø y nu'c Efeso cumgu'yomo y pya'tyaj jiṉ 'yaṉmayajpapø'is ndø Comi'is 'yote. \v 2 Pablo'is 'yaṉgøva'cyaju ñøjayaju: \p ―¿Oy mi mbøjcøchoṉdam Masanbø Espiritu Santo cuando mi va'ṉjajmdamu'øc? \p Pero je'tis ñøjmayaju: \p ―Pues ji'nø nø mandamu o'ca it Masanbø Espiritu Santo. \p \v 3 Entonces Pablo'is ñøjayaju: \p ―Cuando mi ñø'yøndyamu, ¿jujchepø nø'yø'ocuy mi mbøjcøchoṉdamu? \p Y je'tis ñøjayaju: \p ―Jua'nis ñø'yø'ocuy. \p \v 4 Y ñøjayaj Pablo'is: \p ―Viyuṉsye Jua'nis ñø'yøyaju como seña que qui'psvitu'yaju. Pero también chajmayaj pøn va'cø vya'ṉjamyaj maṉbapø mini jøsi'cam, jetemete Cristo Jesús. \p \v 5 Cuando myañajujcam chamuse Pablo'is, oy ñø'yøyaje ndø Comi Jesusis ñøyicøsi. \v 6 Entonces Pablo'is cyot cyø' jetcøsta'm y nu'c jetcøsta'm Masanbø Espiritu Santo. Y oñajpana'ṉ eyapø ote'omo nuṉcatøc ja 'yoñajøse, y tza'maṉvajcoyajpana'ṉ. \v 7 Ityajuna'ṉ como macvøstøjcaṉbønsye'ṉomo myumaṉgø'tya'm lo que nø'yøyaju. \p \v 8 Entonces tøjcøy Pablo tu'myajpamø Israel pøn, y tu'cay poya oyu, o cha'maṉvajcayaj Diosis 'yote jana na'tzcuy, cha'mindzi'yaju jujche aṉgui'mbase Dios, va'cø vyø'møyajø. \v 9 Pero veneta'mbø'is ja syuñajø y ja vya'ṉjamyajø, y topa'o'nøyaj Diosis 'yaṉma'yocuy vøti pø'nis vyi'naṉdøjqui. Entonces Pablo tzu'n jetcø'mda'm nø 'yaṉmayajupø'ji'ṉ y tøjcøyaj Tirano'is tyøjcomo porque jen anmayoñømbana'ṉ. Y jen oy cha'mindzi'yaj ndø Comi'is 'yote tumdum jama. \v 10 Metza ame o aṉma'yoy jetse. Por esomete mumu ityajupø'isna'ṉ Asia nasomo myajnayaj ndø Comi'is 'yote. Tanto Israel pø'nista'm, tanto ji'ndyet Israel pø'nista'm cyøma'nøjayaju. \v 11 Y Diosis chi' Pablo musocuy va'cø chøc milagro'ajcuy y ji'n ndø isipø tiyø. \v 12 Hasta payu y tucu oyupø Pablo'is vyingøsi ñømaṉyaju y cyotyaj ca'epøcøsi. Entonces tzocyaj ca'eta'mbø, y yatzi'ajcuy putyajpana'ṉ je'tomda'm. \p \v 13 Y ityajuna'n vityajpapø Israel pøn ñøputyajpapø'is yatzi'ajcuy. Y veneta'mbø je'is chøjquisjo'yaju va'cø chajmay Jesusis ñøyi pøngø'mø ijtupø'omo yatzi'ajcuy va'cø pyutø, ñøjmayaju: \p ―Mi aṉgui'mba Jesusis ñøyicøsi lo que Pablo'is chambo'papø va'cø mi mbyutø. \p \v 14 Ijtuna'ṉ tum Israel pøn pane covi'najø ñøyipø'is Esceva. Cu'yayna'ṉ it Esceva'is 'yune. Y je cu'yapyø Esceva'is 'yune'is chøjquisjo'yaju jetse va'cø ñøputyaj yatzi'ajcuy. \v 15 Pero 'yaṉdzoṉ yatzi'ajcu'is ñøjayaju: \p ―Jesús ispøcpøjtzi. Y muspøjtzi iyete Pablo. Pero mijta'm, ¿inda'mete? \p \v 16 Y pøn yatzi'ajcu'is ñøc ijtøyupø, je'is ñøquipyaj pøn nø syunupø'isna'ṉ nøputyajø, y tøpnu'cyaj jetcøsta'm y cyønu'cayaju y yac poyeputyaj tøjcomo nicotacsyita'mbø y yacsutzøcyajtøjupø. \v 17 Y mumu ityajupø'is Efeso cumgu'yomo, tanto Israel pø'nis, tanto ji'ndyet Israel pø'nis, oy myusyaj ti ose tuqui, y o na'chaje mumu jejta'm y vyøcotzøcyajpana'ṉ ndø Comi Jesusis ñøyi. \p \v 18 Y vøti pøn vya'njamyajpapø'is Jesús tu'myaju y chamyaju lo que tiyø yatzitzoco'yajcuy chøcyajpana'ṉ vi'na. \v 19 Y vøti chøcyajpapø'isna'ṉ brujo'ajcuy ñønucyaj brujo libro; pyoṉbø'yaj mumu pø'nis vyi'naṉdøjqui. Nøputyaj cuenta jujchena'ṉ valetzøcpana'ṉ libro, y put cincuenta mil platapø tumin valetzøcyajpa. \v 20 Jetse vøti pø'nis cyøma'nøjayaju y pyøjcøchojṉayaj ndø Comi's 'yote; y jetse pømi o yos ndø Comi 'yoteji'ṉ. \p \v 21 Cøjtu'cam yøcsepø tiyø, qui'psmin Pablo'is choco'yomo va'cø myaṉ Jerusalén gumgu'yomo. Pero vi'na sunbana'ṉ vijtocøtpø' Macedonia nas y Acaya nas. Nømu: \p ―Después oyu'ca'mtzi Jerusalén gumgu'yomo, Roma cumguy nø'ø sun a'misto'que'ta. \p \v 22 Entonces oy cyø'vejyaj Macedonia nasomo metzcuy oyupø'is cyotzoṉyaje, tum ñøyipø'is Timoteo y tum ñøyipø'is Erasto. Mismo Pablo oyutøc ya'ye Asia nasomo. \s1 Oy so'natejcuy Efeso cumgu'yomo \p \v 23 Jic jama'omo oy maya'aṉ so'natejcuy, o qui'sayaj jetsepø aṉma'yocuy ñøtu'ṉajyajpa'is. \v 24 Porque ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is Demetrio, plataji'ṉ yospapø. Yospa tyøvøji'ṉ je'is chøcyajpana'ṉ che'pø masandøc tzøqui, chøjcaṉgøpujtøjayajpana'ṉ Diana'is myasandøc. (Diana yomopø cyomi tzøquite.) Je masandøc tzøqui mya'ayajpana'ṉ y gyanatzøcyajpana'n vøti tumin. \v 25 Demetrio'is vyejtu'myaj ñe'cji'n yosyajpapø, y ne'ti yosyajpapø pero mismo yoscu'yomo. Ñøjayaju: \p ―Mbyønda'm, mustamba mijtzi que yø'csepø yoscuy va'cø ndø tzøcø, ndø ganatzøcpa vøti tumin. \v 26 Nø mi istamuse y mandamuse jujche chøcpase yøṉ pø'nis ñøyipø'is Pablo; que ji'n solo Efeso cumgu'yomo, pero casi mumu Asia nasomo, yøṉ Pablo'is yac tzacyajpa va'ṉjajmocuy vøti pøn. Nømba que ji'ndyet ndø comi lo que ndø tzøctambapø ndø cø'ji'n. \v 27 Por eso it peligro'ajcuy maṉba ocyaj yøṉ ø ⁿyoscutya'm, y tø na'tztamba que maṉba myenos chøcyajque'tati møja'aṉ yomopø ndø comi Diana'is myasandøc; aunque cyøna'tzøyajpa Diana mumu Asia nasomda'mbø'is y mumu nasvindumøta'mbø'is. Pero jetse maṉba yaj je'is myøja'ṉo'majcuy. \p \v 28 Jetse myañaj chamuse Demetrio'is y vøti qui'syca'yaj plata yosyajpapøji'ṉ, vejyaju nømyaju: \p ―Myøja'ṉombøte Diana Efeso cumgu'yombø'is ñe'ta'm. \p \v 29 Jetse tumø cumguy so'natejyaju, ñucyaj Caiyo y Aristarco, Macedonia nasomda'mbø, Pablo'is ñøtuṉda'm, y ñømaṉyaju. Tumøpø qui'psocuji'ṉ poyetøjcøyaju opamø tu'mnømi. \v 30 Pablo'is sunbana'n tyøjcøy vøti pø'nomo, pero vya'ṉjajmocuy tøvø'is ja yac tøjcøyajø. \v 31 Ityajuna'ṉ Pablo'is 'yamigota'm Asia nasomda'mbø covi'najø. Je'is cyø'vejay ote va'cø jyana tøjcøy Pablo vøti pø'nomo. \v 32 Eyata'mbø vejyaju que yø'cse chøc ji'quis, eyata'mbø vejyaju que ji'ndyet jetse; jetse suniti vejaṉgøtyaju, casi mumu ji'na'n myusyaj ticøtoya nø tyu'mnømu. \v 33 Entonces Israel pø'nis myatz tøjcøyaj Alejandro va'cø te'n vøti pø'nis vyi'nomo, va'cø chamø ti nø syun man chamø. Alejandro'is chøc seña cyø'ji'ṉ va'cø yac vøṉneyajø, \v 34 Pero cuando myusyaj Alejandro que Israel pønete, (como Israel pø'nis ji'n vya'ṉjamyaj Diana, por eso) mumu vejaṉgøtyaj tome metza hora, tu'mbac vejyaju nømyaju: \p ―Myøja'ṉombøte Diana Efeso cumgu'yombø'is ñe'ta'm. \p \v 35 Al fin secretario'is yac vøṉneyaj vøti pøn y nømu: \p ―Efeso pø'nista'm, mumu pø'nis myusyajpa que mi Efeso cumgu'yomda'mbø'is mi ṉgüendatzøctamba myøja'ṉombø Diana'is myasandøc, y je'is chøqui lo que quejcupø nasomo tzajpom tzu'ṉupø. \v 36 Como ni i ji'n mus nømø que ji'ndyet jetse, sunba va'cø mi vyøṉnendyamø, va'cø jana mi ⁿjyovindzøctam ni tiyø. \v 37 Porque nø mi nømindam yøn pøn que ji'n ñu'myaje'is tumin masandøjcomo, y ni ji'n cyø'o'nøyajepø'is yomopø mi ⁿdios. \v 38 O'ca Demetrio'is y jetsepø yoscuy chøcyajpapø'is sunba cyøva'cøyaj aunque iyø, pues jetcøtoya it jut va'cø mi ṉgøvacøtyamø. Ityaj atcani jen va'cø ndø cøtza'møtyamø. \v 39 O'ca it eyapø asunto, entonces sunba va'cø mi ñdyu'mdamø jujche ijtuse aṉgui'mguy. \v 40 Porque muspa tø cøtza'møtyandøjø omø syo'natejnøm yøti; porque ji'n mus tø andzo'ṉoya ticøtoya o tø tu'mdam jetse. \p \v 41 Cuando jetse nømujcam, nømu que cøjtum tu'mguy. \c 20 \s1 Pablo maṉ Macedonia nasomo y Grecia nasomo \p \v 1 Cuando vøṉgajpø'yaj nøsyo'natejyajupø, Pablo'is vyejayaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús y pyømitzi'yaj 'yotepit. Jyotzpøjcu tzacyaju y tzu'ṉu va'cø myaṉ Macedonia nasomo. \v 2 Ocvitpø' jic lugar, y vøti chajmayaju jujche va'cø vya'ṉjajmoyajø. Y entonces maṉ Grecia nasomo. \v 3 Y oy it jiṉø tu'cay poya. Maṉbana'ṉ maṉ barco'omo Siria nasomo, pero myusu que nø jyo'cyaj Israel pø'nista'm va'cø ñucyajø. Por eso qui'psminu que más vøjø va'cø vitu'que'tati va'cø cyøt Macedonia nasomo. \v 4 Y maṉ pya'tyaj Pablo hasta Asia nasomo Berea cumgu'yombø Sopatejris, y Tesalónica cumgu'yomda'mbø'is Aristarco'is y Segundo'is; Derbe cumgu'yombø Gayo'is, y Timoteo'is; y Asia nasamda'mbø'is Tiquico'is y Trofimo'is. \v 5 Yøṉda'm vi'na nu'cyaj Troas cumgu'yomo y jo'cta'møjtzi jiṉø hasta que nu'cta'møjtzi. \v 6 Cøjtujcam søṉ cuando cyø'støjpamø pan ja pyoṉoṉapø, øjta'm tzu'ṉdam Felipos cumgu'yomo va'cø maṉdam barco'omo. Mosay jamapit nu'ctam Troas cumgu'yomo ø jo'ctamumø ø ndøvø'is, y jiṉ o ya'tame cu'yay jama. \s1 Pablo'is oy tu'nisyaj Troas cumgu'yomda'mbø \p \v 7 Y semana tzo'tzcuy jama'omo oy tu'myaj va'njajmocuy tøvø va'cø vyenve'ñaj pan, y Pablo'is nømna'ṉ 'yaṉmayaju, maṉba tzu'ṉ jyo'pitpø jama. Nømna'ṉ chamu Diosis 'yote hasta panguctzu'sye'ṉomo. \v 8 Ijtuna'ṉ vøti no'a møjipø cuarto'omo jujna'ṉ oyumø tu'myaje, \v 9 y tum soca ñøyipø'is Eutico po'csuna'ṉ ventanacøsi, nømna'ṉ 'yøṉu. Y como Pablo ya'u va'cø vyejvejneya, je soca uṉgusyunu, y pe'ṉu, y tzipotmø'nu tu'cay pisopø ventanacøsi; y ca'upøti'am piṉyaju. \v 10 Entonces mø'n Pablo y mucscøne'c jetcøsi y jyotzcøtøjcøyu ñøjayaju: \p ―Uy 'yuqui'ajtame, quenbati. \p \v 11 Jicsye'jcam Pablo qui'mvøjøtzøjcu y vyenve'n pan, y chamgue'tutøc ote ya'i hora hasta que sø'ṉbønømu. Y jetse tzu'ṉu. \v 12 Y soca ñømanyajque'tuti quenbapø, y por eso casøyaju. \s1 Troas cumgu'yomo tzu'ṉu, maṉ Mileto cumgu'yomo \p \v 13 Øjta'm maṉdya'mø barco'omo vi'najta'møjtzi va'cø maṉdyam Asón gumgu'yomo, jiṉø va'cø yac tøjcøtyam Pablo barco'omo. Porque jetse o cham vi'na Pablo'is que nas tu'ṉomo maṉba mave. \v 14 Nøpa'jtandøj øjtzi Pabloji'ṉ Asón gumgu'yomo, y yac tøjcøtya'møjtzi Pablo barco'omo y maṉdya'møjtzi Mitilene cumgu'yomo. \v 15 Tzu'ṉda'mø jiṉø maṉda'mø barco'omo, jyo'pitpø jama nu'cta'mø tome Quío cucnasomo. Tu'cay jamapit nucta'mø Samos cumgu'yomo. O'yø tzø'tyam usyomo Trogilio cumgu'yomo, y eyaco jama nu'ctam Mileto cumgu'yomo. \v 16 Pablo'is qui'psminu va'cø jyana chø'y Efeso cumgu'yomo, va'cø jyana jama tocoy Asia nasomo. Nømna'ṉ sun nu'comø'ndo' Jerusalén gumgu'yomo Pentecostés sø'ṉgøtoya, o'ca cyopa'tpana'ṉ va'cø ñu'cø. \s1 Pablo'is chajmayaj tzambønda'm Efeso cumgu'yomda'mbø \p \v 17 Mientras Mileto cumgu'yom ijtu, Pablo'is vyejayaj va'cø ñu'cyaj Efeso cumgu'yomda'mbø tzambøm 'yaṉgui'myajpapø'is vya'ṉjajmocuy tyøvø. \v 18 Cuando nu'cyaj jejta'm, Pablo'is ñøjayaju: \p ―Mitz mi mustamba jujche o'yø it mitzji'ṉda'm mumu jama desde vi'napø jama tøjcø'yøjtzi Asia nasomo. \v 19 Mumu jama o'yø it mitzji'ṉda'm o'yø yosay ndø Comi como ni ti ji'n yoscupø pønse y vøtipø ø vindøm nø'cø'mø. Y toya'isøjtzi porque mumu jama Israel pø'nis chøjquisyaju ti muspa tzøjcayajø. \v 20 Pero ja ña'tzøjtzi va'cø ndzajmatyam mijtzi lo que vøjpø mitzcøtoyata'm. Oy mi aṉmañdyam vøti pø'nomo y tøcmaye. \v 21 Øjtze o ndzajmayaj mumu pøn, sea Israel pøn, sea ji'ndyet Israel pøn, va'cø qui'psvitu'yaj Dioscøsi y va'cø vya'ṉjajmyaj ndø Comi Jesucristo. \v 22 Y yøti obligado cuenda Espiritupit nø'mø maṉ Jerusalén gumgu'yomo sin que ji'nø musi ti maṉba tzøjcatyøj jiṉø. \v 23 Unico ø ṉgøtpamaye mumu cumgu'yomo ø tzajmapyøjtzi Masanbø Espiritu Santo'is que ma'ṉbø somdøji y ma'ṉbø nøṉgøj toya. \v 24 Pero ni jujchepø ticøsi ji'nø ndzøjcay cuenda, ni ji'nø ndoya'ṉøy ø ⁿvin como valetzøcpapø tise. Cajsøpya øjtzi va'cø yac ta'nbø ø ⁿyoscuy mbøjcøchoṉupø ndø Comi Jesuscøsi, ø ⁿyoscuyamete va'cø ndzajmayaj vøjpø ote que Diosis tø yac yamdamba. \p \v 25 ”Y jetse entre mijtzomda'm o'yø ocviti va'cø ndzamboy Diosis 'yaṉgui'mguy. Pero yøti øtz muspøjtzi que ni jutipø'is mijtzomda'm ji'nam maṉ mi ndø istam ndøvø nunca. \v 26 Por eso ndzajmatya'mbø mijtzi yøṉ jamacøsi que øtz cøvajcu'mtzi. O'ca aunque i tocopya, ji'name ø ngoja. \v 27 Porque ni jujche ja nchajcøjtzi va'cø mi ndza'maṉvajcatya'mø mumu Diosis 'yaṉma'yocuy. \v 28 Cuenda tzøctam mi ⁿvin mi ne'ṉgø, y cuenda tzøctam mi va'ṉjajmoṉguy tyøvøta'm. Porque Masanbø Espiritu Santo'is mi ṉgojtamu va'cø mi ṉgoquendam jejta'm. Por eso coquendam vya'ṉjajmyajpapø'is ndø Comi lo que jutipø ndø Comi'is jyuyaj ñec ñø'pinji'ṉ. \v 29 Porque muspøjtzi que maṉujcam øjtzi, maṉba tøjcøyaj pøn ji'n ma's tyo'ya'ṉøyaj vya'ṉjamyajpapø'is Jesús. Jujche ca'ṉis ji'n to'ya'ṉøy borrego, jetse ji'n ma tyoya'ṉøyaj pyøndøvø. \v 30 Mismo mi ne'ṉgomda'm maṉba putyajque't pøn maṉba'is 'yaṉgøma'cøyaj va'ṉjajmocuy tøvø, y vene'aṉbø'nis maṉba vyø'møjayaje lo que ti nø chajmayajupø. \v 31 Tzøjcatyam cuenda y jajmdamø que tu'cay ame chu'ji'ṉ jyamaji'ṉ ni ja nitu'yøjtzi va'cø mi aṉmandyam tumdum pøn ø vindøm nø'cø'mø. \p \v 32 ”Y yøti, tøvøyta'm, ndzamdzi'ocuyajta'm øjtzi Dioscøsi mijta'm que va'cø Diosis mi ṉgyotzoṉdamø, va'cø mi va'ṉjajmdam Diosis 'yote lo que chambase que jetse Diosis tø yac yamdamba. Jetse más mi mbyømipøctamba, y Diosis vyø'ajcupit maṉba mi mbøjcøchoṉdam vøjpø itcuy Diosis maṉbapø chi'yaj mumu masa'nøyajupø pøn. \v 33 Ni i'is ni ti ja 'yaṉsu'nayajøjtzi, ni tyumin, ni tyucu. \v 34 Mitz mi ne'c mi mustamba que yøṉ ø ṉgø'ji'ṉ o yose va'cø ⁿjuyø ti su'nøjtzi, y va'cø ⁿjujyayajque'tati ti syuñaju øtzji'ṉ ityajupø'is. \v 35 Øjtzi mi isindzi'ta'møjtzi mumu tiyø jujche vøjø va'cø ndzøctamø. Syunba va'cø tø yostamø va'cø ndø cotzoṉyaj mochita'mbø y va'cø ndø jajmatyam ndø Comi Jesusis 'yote nømuse: “Va'cø ndø sajtzi' tum ndø tøvø tiyete, más tø itpa contento que ji'n ndø pøjcøchovese”. \p \v 36 Cuando Pablo'is cha'maṉjejayaju jetsepø ote, entonces cutquecyaj parejo mumu jetji'ṉda'm y 'yo'nøyaj Dios. \v 37 Mumu vo'co'ñaju, jyotzpøcyaj Pablo y syu'cyaju. \v 38 Myaya'yaj más porque chajmayaju que nunca ji'nam ma ña'isyajtøji. Y jetse maṉ chacpø'yaj barco'omo. \c 21 \s1 Pablo maṉ Jerusalén gumgu'yomo \p \v 1 Tzu'ṉda'møjtzi, jenda'mbø jen tzø'yaju. Maṉdya'møjtzi barco'omo, viyuṉ maṉda'møjtzi nu'ctam Cos cumgu'yomo, y jyo'pit nu'ctam Rodas cumgu'yomo. Y tzu'ṉdam jiṉø y nu'ctam Pátara cumgu'yomo. \v 2 Y mba'jtam tum barco nømna'ṉ myaṉupø Fenicia nasomo; tøjcøtyam je'tomo y maṉda'møjtzi. \v 3 Ista'møjtzi Chipre cucnas, aṉña'yomo tzø'yu. Seguitzøctam ø nduṉ va'cø nu'ctam Siria nasomo, nu'ctam nø'acapoya Tiro cumgu'yomo, porque jeni nøputyajtøj tzømi barco'omo. \v 4 Jiṉø mba'jta'møjtzi vya'ṉjamyajpapø'is Jesús, y tzø'tyam jetji'ṉ cu'yay jama. Y Masanbø Espiritu Santo'is chi'yaj qui'psocuy jiṉda'mbø va'ṉjajmocuy tøvø va'cø chajmayaj Pablo que va'cø jyana maṉ Jerusalén gumgu'yomo. \v 5 Y ta'nujcam cu'yay jama, tzu'ṉda'møjtzi va'cø maṉdam emøc. Mumu va'ṉjajmocuy tyøvø'sta'm o'yø tzacpø'tame; pø'nista'm, yomo'ista'm, une'ista'm oy tø tzacpø'tam hasta cumguy acapoya. Y cujnetya'møjtzi va'cø o'nøndyam Dios. \v 6 O'nøyu tzacta'møjtzi y qui'mda'møjtzi barco'omo; y oyupø'is ø tzacpø'tame vitu'yaj tyøcmø. \p \v 7 Entonces Tiro cumgu'yomo tzu'ṉda'møjtzi barco'omo vijta'møjtzi nø'cø'mø hasta nu'cta'møjtzi Tolemaida cumgu'yomo. Jiṉ yuschi'ta'møjtzi ø va'ṉjajmoṉguy tyøvøta'm, y tzø'tya'møjtzi tumø jama jetji'ṉda'm. \v 8 Jyo'pit tzu'ṉda'møjtzi ijtamusyecø'y Pabloji'ṉda'm, y nu'cta'møjtzi Cesarea cumgu'yomo. Jen tøjcøtya'møjtzi Felipe'is tyøjcomo. Y jic Felipe chambopyapø'is vøjpø ote, y oy cyøpiṉyaje je Felipe cuando cyøpiṉyaj cu'yay va'cø vya'ctzi'yaj cu'tcuy pobreta'mbø. \v 9 Y Felipe'is ñø'ijtuna'ṉ macsycuy yom'une papiñomota'mbø'am, y tza'maṉvajcoyajpana'ṉ. \v 10 O'yujcam ya'tyam øjta'm jiṉø usyan hora, oy min tum tza'maṉvajcopyapø ñøyipø'is Agabo, tzu'ṉupø Judea nasomo. \v 11 Je'is cønu'cta'møjtzi, pyøjcay Pablo'is syinturon, vyat ñe cyø' y cyoso, ñøjayu: \p ―Masanbø Espíritu Santo nømba: “Yøcse Israel pø'nis maṉba myocyaje vø'cinturon Jerusalén gumgu'yomo, y maṉba chi'ocuyajyaje lo que ji'ndyet Israel pø'nis cyø'omda'm”. \p \v 12 Cuando manda'møjtzi jujche chamuse je'is, øtzta'm y jic lugajromo ityajupø'is nøjaṉgo'njotya'møjtzi Pablo va'cø jyana maṉ Jerusalén gumgu'yomo. \v 13 Entonces Pablo'is 'yaṉdzoṉda'møjtzi nøjatya'møjtzi: \p ―¿Ti'ajcuy mi vyo'ndamba y mi ndø yac maya'tamba? Porque øtz listo ijtøjtzi va'cø ø vajtøjø, sino también va'cø yaj ca'tøj Jerusalén gumgu'yomo ndø Comi Jesuscøtoya. \p \v 14 Ni ja mus ø yajandyam Pablo'is qui'psocuy, y por eso ndzacta'møjtzi, nømda'møjtzi: \p ―Que va'cø tyucø lo que syunbase ndø Comi'is. \p \v 15 Tzø'tya'møjtzi jiṉø metz tu'cay jama, alistatzøcta'møjtzi ø ndi jana tiyø, y maṉda'møjtzi Jerusalén gumgu'yomo. \v 16 Oy maṉyaj øtzji'ṉda'm veneta'mbø vya'ṉjajmyajpapø'is ndø Comi Cesarea cumgu'yomda'mbø. Jetji'ṉ ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is Mnasón, Chipre nasombø. Ijtujcam tiempo vya'ṉjajmumø ndø Comi Mnaso'nis. Je'is tyøjcomo maṉba tø tzøtyame. \s1 Pablo'is maṉ tyu'n Jacobo \p \v 17 Cuando nu'cta'møjtzi Jerusalén gumgu'yomo, ndø va'ṉjajmoṉguy tyøvø'sta'm pøjcøchoṉda'møjtzi tumø chocoy. \v 18 Jyo'pit maṉ Pablo øjtzji'ṉda'm va'cø ma ndu'ndam Jacobo. Y mumu tzambønda'm jena'ṉ tu'mbø'yaju. \v 19 Pablo'is yuschi'yaj tu'mbø'yajupø y chajmayaju mumu lo que Diosis oyupø chøc emø ityajumø pønda'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm. Chamu Diosis oyupø chøqui cuando ñe'c Pablo'is cha'maṉvajcayaj Diosis 'yote. \v 20 Myañaju y vyøcotzøcyajpana'ṉ Dios y ñøjayaj Pablo: \p ―Atzi, mitz nø a'mu jujche vøti mil ityaj Israel pøn vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. Y mumu cyø'onguipyajpa jujche oyse aṉgui'm Moisés. \v 21 Porque mandøju que mitz ndzajmayajpa Israel pøn ityajupø emø va'cø chacyaj Moisesis 'yaṉgui'mguy. Mandøjpa que mitz ndzajmayajpa va'cø jyana seña'øyaj 'yune, y va'cø jyana tzøjcaṉøjayaj Israel pø'nis cyostumbre. \v 22 ¿Ti maṉba tuquinaj? Maṉba tu'myaj vøti pøn porque maṉba myañaje que min mijtzi. \v 23 Por eso mi ndzajmatya'mbøjtzi que yøcse va'cø mi ndzøcø. Ityaj ø ne'ṉgomda'm macsyaṉbøn maṉba'is chøcyaj yøti lo que vi'na chamyaju que maṉba chøcyaje cøna'tzø'ocuy cuenta. \v 24 Maṉ jetji'ṉda'm y yaj cøvactam mi ⁿvin jujche aṉgui'mguy ijtuse. Y mitz coyojayaj je'is gyasto, y después muspa co'tzimø ju'syajø. Jetse maṉba myusyaje mumu pø'nis que ni ti ja ityø lo que oyupøcøs mi ṉgyøtza'møtyøji. Maṉba isyaje que mi ṉgøjamque'tpati Moisesis 'yaṉgui'mguy. \v 25 Pero pønda'm lo que ji'ndyet Israel pønda'm vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús, o'yø ṉgø'vejatyam carta ndzajmatyamu que ji'ndyet pyena va'cø cyo'aṉjamyajø Israel pø'nis 'yaṉgui'mguy; sino va'cø jyana vi'c sis comi chøquicøtoya yaj ca'tøjupø, va'cø jyana cu'j nø'pin, va'cø jyana vi'cay mo'ca'tøjupø'is syis, y va'cø jyana møtzi ñø'it yomo. \s1 Ñucyaj Pablo masandøjcomo \p \v 26 Jicsye'cti Pablo'is pyøcyaj je macsyaṉbøn y jyo'pitpø jama yaj cøvajcøyaj vyin jetji'ṉ. Tøjcøyaj masandøjcomo va'cø chajmayaj jujchøquete maṉba ta'nbø' jama va'cø cyøvajcøyaj vyin. Jicsye'c maṉba yaj ca'yajtøj tumdum pø'nis cyopøn chi'ocuyajupø como cøna'tzø'ocuy cuenta. \p \v 27 Pero cuando ya mero maṉba'c ta'n cu'yay jama, metza tu'cay Asia nasombø Israel pø'nis isyaj Pablo masandøjcomo. Yac so'natejyaj mumu pøn y ñucyaj Pablo. \v 28 Vejaṉgøtyaju, cyøsujtzøyaj Pablo; nømyaju: \p ―¡Mi Israel pønda'm, cotzoṉdam mi ndøvø! Yønømete je pøn aunque jut anma'yopapø va'cø qui'sayaj ndø cumguy tøvø, y va'cø jyana co'aṉjamyaj Moisesis 'yangui'mguy, y va'cø jyana cø'na'tzøyaj yøn masandøc. Y también je'is ñøtøjcøyaj yøn masandøjcomo pøn lo que ji'ndyet Israel pøn, y jetse ja cyøna'tzøy yøn masanbø lugar. \p \v 29 Porque vi'nati o isyaj Pabloji'ṉ cumgu'yomo tum ñøyipø'is Trófimo, Efeso cumgupyøn. Qui'sayajpa'is cyomo'yajpana'ṉ que Pablo'is oy ñøtøjcøy Trófimo masandøjcomo. \p \v 30 Jetse mumu cumgupyøn so'natejyaju, y poye tu'mdu'mneyaj vøti pøn, y ñucyaj Pablo y ñøputyaj masandøjcomo; y jicsye'cti 'yaṉga'mgøtøjcøyaj masandøc. \v 31 Mientras que nømna'ṉ syun yaj ca'yaj Pablo, maṉ chajmayaj møja'aṉ soldado covi'najø que nømna'ṉ syo'natejyaj mumu Jerusalén gumguy. \v 32 Jicsye'cti soldado covi'najø'is ñømaṉyaju soldado y eyapø cyovi'najøque't y poye nu'cyaj ityajumø vøti pøn. Cuando pø'nis isyaj soldado cyovi'najøji'n, ñacsaṉjejyaj Pablo. \v 33 Entonces møja'aṉ soldado covi'najø'is cyønu'c Pablo y ñujcu. 'Yaṉgui'myaju va'cø myocsyaj metzcupyø cadenaji'n. 'Yaṉgøva'c ina'ṉete y tina'ṉ nø chøjcupø. \v 34 Pero eyata'm eyata'm vejyajpana'ṉ y ni jutipø'is 'yote ja mus cyønøctøyøjay soldado covi'najø'is, porque vejaṉgøtyaj vøti pøn. Entonces soldado covi'najø'is 'yaṉgui'myaj syoldado va'cø ñømaṉyaj Pablo cuartejlomo. \v 35 Y cuando nu'cyaj escaleracøsi, soldado'is chono nømaṉyaj Pablo, porque vøti pø'nis por coraje syununa'ṉ ñucyajø va'cø yaj ca'yajø. \v 36 Porque vøti pøn miñajpana'ṉ vejpa jyøsaṉgø'mø, nømyajpana'ṉ: \p ―¡Yaj ca'tamø! \s1 Pablo'is cyø'on vyin pø'nis vyi'nomda'm \p \v 37 Cuando Pablo nømna'ṉ ñøtøjcøyaj soldado'is tyøjcomo, Pablo'is ñøjay møja'aṉ soldado covi'najø: \p ―¿Muspaja mi o'nøyø? \p Y covi'najø'is ñøjayu: \p ―¿Jutznøm muspa mi on griego ote'omo? \v 38 ¿Ji'nat mijtzi jic Egipto pøn opø'is yac tzu'ṉ quipcuy, y oyupø'is ñømaṉyaj ja ijnømømø jic macsycu mil yaj ca'oyajpapø? \p \v 39 Pablo'is ñøjayu: \p ―Ji'n chøṉ jicø; ojchøṉø Israel pøn Tarso cumgupyøn, Cilicia nasombø. Tarso cumguy ji'ndyet aunque jujchepø cumguy. Va'cpø mitzcøsi permiso va'cø mus o'nøyaj yøṉ vøti pøn. \p \v 40 Je'tis chi' permiso va'cø 'yo'nøyajø. Pablo qui'm escaleracøsi y jen te'nu. Chøjcayaj seña cyø'ji'ṉ vøti pøn. Cuando vøṉgajpøyaju, Pablo'is 'yo'nøyaj Israel pø'nista'm 'yote'omo, ñøjayaju: \c 22 \p \v 1 ―Israel tøvøta'm y ñchambønda'mbø, tø cøma'nøtyam ndøvø. Øtz ṉgoquijpa ø ⁿvin ø ondeji'ṉ mi vi'naṉdøjquita'm yøti. \p \v 2 Cuando cyøma'nøyaju que nømna'ṉ 'yo'nøyaj Israel pø'nis 'yote'omo, más vøṉgajpø'yaju. Y Pablo'is ñøjayaju: \p \v 3 ―Viyuṉsye øjtzi Israel pøn chøṉø. Pø'najøjtzi Tarso cumgu'yomo Cilicia nasomo. Tzojcøjtzi yøṉ Jerusalén gumgu'yomo. Gamalielcø'mø aṉmayta'nøjtzi mø'chøqui ndø jandatzu'ṉgu'is 'yaṉgui'mocuy. Sunbana'ṉtzi ndzøc vøjpø tiyø Dioscøsi jujchem mumu mijta'm sunba ndzøctando' yøti. \v 4 Øtz ⁿyacsutzøcyajpana'ṉtzi vya'ṉjajmayajpapø'is yøn Jesusis 'yote hasta va'cø yaj ca'yajø. Nucyajpana'ṉtzi, ⁿvatyajpana'ṉtzi pøn y yomo va'cø somyajø. \v 5 Pane covi'najø'is y mumu tzambø'nista'm muspa chamyajø que jetse ndzøcpana'ṉtzi. Porque je'tista'm tzi'yajø carta para Israel pøngøtoyata'm ityajupø Damasco cumgu'yomo, va'cø tzi'ø angui'mguy va'cø ⁿnucyajø yø'cse va'ṉjajmoyajpapø, va'cø nømiñaj mocsyajupø Jerusalén gumgu'yomo va'cø ṉgastigatzøcyajø. \s1 Pablo'is chamu jujche vya'ṉjamdzo'tz Jesús \p \v 6 ”Pero o tuqui que nømna'ṉ ø maṉ tu'ṉomo, nømna'ṉø nu'c tome Damasco cumgu'yomo como paṉguc jamase'ṉomo, cuando joviti vo'cøtøjcøyøjtzi pømipø sø'ṉgø'is tzajpombø'is. \v 7 Tzipotmø'nøjtzi nasomo y ma'nø ote nø nøjayupø'is: “Saulo, Saulo, ¿ti'ajcuy nø mi ndø yacsutzøjcu?” \v 8 Entonces aṉdzo'ṉøjtzi: “¿Iyø mijtzi, Señor?” Y nøjayøjtzi: “Øjchøn Jesús Nazaret cumgupyøn, øjchøṉ nø mi ndø ⁿyacsutzøjcupø”. \v 9 Øtzji'ṉ ityajupø'is isyaj sø'ṉgø, y na'chaju, pero ja cyønøctøyøyaj ote nø o'nøyupø'is øjtzi. \v 10 Entonces ⁿnøja'yøjtzi: “Ø Ṉgomi, ¿ti vøjø va'cø ndzøcø?” Y ndø Comi'is nøja'yøjtzi: “Te'ñchu'ṉø y maṉ Damasco cumgu'yomo, y jiṉ ma mi ñchajmatyøj mumu lo que sunbapø øjtzi va'cø mi ndzøcø”. \v 11 Y ni ti ji'na'ṉø isi porque sø'ṉguecnøm pømi y to'tipø tzø'yøjtzi. Por eso jiti nømaṉyajøjtzi ṉgø'cøsi øtzji'ṉ ityajupø'is. Jetse nu'cøjtzi Damasco cumgu'yomo. \p \v 12 ”Jiṉ ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is Ananías, cyo'aṉjambapø'is Moisesis 'yaṉgui'mocuy, y mumu Israel pønda'm ityajupø jiṉø nømyaju que vøjpø pønete je Ananías. \v 13 Je'is mi'nø o'nøyi, y cuando nu'cu, nøja'yøjtzi: “Atzi Saulo, mi'nø mi yac sø'ṉay mi vindøm”. Y øjtzi jic orati sø'ṉ ø vindøm y ⁿisø Ananías. \v 14 Je'is nøja'yøjtzi: “Dios lo que vya'ṉjamyajupø ndø janda tzu'ṉgu'is, je'is mi ṉgyøpiṉu va'cø mi ngomusø como jujche ñe'c Diosis syunbase, va'cø mi ⁿis jic vøjpø pøn Jesús, va'cø mi ṉgøma'nøjay 'yote lo que chambapø. \v 15 Jetse maṉba mi ṉgotzam mumu pø'nis vyi'naṉdøjqui ti mi ⁿisupo, ti mi manumbø. \v 16 Y yøti, ¿Ti nø mi ṉgøtzø'yu? Te'nchu'ṉø, nø'yøyø, y vejay ndø Comi ñøyicøsi va'cø mi yac tzu'ṉay mi ṉgoja”. \s1 Pablo'is chajmayu que cyø'vej ndø Comi'is va'cø chajmayaj pøn lo que ji'ndyet Israel pøn \p \v 17 ”Y cuando vitu' øjtzi Jerusalén gumgu'yomo, nømna'ṉ ø o'nøy Dios masandøjcomo y ø nambasyi'omse tujcøjtzi. \v 18 Y ⁿisøjtzi ndø Comi'is nø nøjayupø: “Cojecsa va'cø mi ñchu'ṉ jø'nø Jerusalén gumgu'yomo, porque ji'n ma mi ⁿvya'ṉjamyaje lo que jujche mi ndø cotzambase”. \v 19 Y øtz ⁿnøja'yøjtzi: “Ø mi Ṉgomi, je'tis mismo myusyajpa que øtz vijtopyana'ṉtzi tu'myajpamø Israel pøn va'cø somyajø, y va'cø nacsyaj mi ⁿvya'ṉjamyajpapø'is mijtzi. \v 20 Y cuando yaj ca'tøj Esteban porque je'is mi ṉgyotzamu; øtz jendina'ṉ te'nque't øjtzi, y ⁿvø'mø'yøjtzi va'cø yaj ca'yajø. Ṉgoquejnayajøjtzi yaj ca'yajupø'is tyucu”. \v 21 Y ø Ṉgomi'is nøja'yøjtzi: “Mavø, porque øtz ma'ṉbø mi ṉgø'vej ya'i ityajumø pøn lo que ji'ndyet Israel pønda'm”. \s1 Pablo soldado covi'najø'is cyø'omo \p \v 22 Jañche'ṉomo cyøma'nøyaj Pablo. Entonces vejaṉgøtyajuna'ṉ nømyaju: \p ―¡Yaj ca' jej pøn, ji'n vyøj va' it jetsepø pøn nascøsi! \p \v 23 Vejyajpana'ṉ jejta'm y pyatzqui'myaj møji tyucu y vijqui'mgui'mvøyaj po'yo møji. \v 24 Entonces møja'aṉ soldado covi'najø'is 'yaṉgui'myaju va'cø ñømaṉyaj Pablo soldado tøjcomo. Y 'yangui'myaju va'cø ñacsyaj Pablo va'cø yac tzam ti cyoja, y ticøtoya vejyajpana'ṉ tanto, y ticøtoya sunbana'ṉ yaj ca'yajø. \v 25 Mientras nømna'ṉ vyatyaju naca tzaji'n, Pablo'is ñøjay soldado covi'najø que ijtupøna'ṉ jeni: \p ―¿Ijtuja aṉgui'mguy va'cø ñacstøj romano pøn mientras que ja cyøme'chaj ti cyoja? \p \v 26 Cuando myan jetse soldado covi'najø'is, maṉ chajmay møja'aṉ soldado covi'najø, ñøjayu: \p ―Cuenda tzøc ti maṉba mi ndzøjcay jic pøn, porque jic pøn romano pønete. \p \v 27 Y cyønu'c møja'aṉ soldado covi'najø'is y ñøjay Pablo: \p ―Tzajmay ndøvø o'ca mijtzete romano pøn. \p Pablo'is ñøjayu: \p ―Øjchømøṉø. \p \v 28 Y møja'aṉ soldado covi'najø'is ñøjayu: \p ―Øtz vøtipø tuminji'n ⁿjuytøjcøyøjtzi ø ⁿvin jetsepø aṉgui'mguyomo. \p Pero ñøjay Pablo'is: \p ―Øtz de por si jetse pø'najøjtzi. \p \v 29 Jicsye'cti tzu'ṉyaj Pablocø'mø maṉbapø'sna'ṉ ñacsyaje, y møja'aṉ soldado covi'najø también oy na'tze, porque cyønøctyøyøyu que Pablo romano pønete, y ja ñø'it aṉgui'mguy va'cø yac vajtøjø. \s1 Pablo Israel pøn covi'najø'is vyi'nomda'm \p \v 30 Jyo'pit soldado covi'najø'is sunbana'ṉ myus viyuṉsye tiyø cojapit cyøtza'møyaj Pablo Israel pø'nis. Y pyucspø'jayaj Pablo'is cyadena y vyejayaju va'cø miñaj Israel pø'nis pyane covi'najø, y mumu aṉgui'myajpapø, va'cø tu'mbø'yajø. Entonces ñøput Pablo y ñønu'c angui'mbapø'is vyi'naṉdøjqui. \c 23 \p \v 1 Jicsyejcam Pablo'is 'ya'm tu'mbø'yajupø aṉgui'myajpapø y ñøjayaju: \p ―Israel tøvøyta'm, Diosis ispøjtzi que musu'csye'ṉomo, ndzøjcøjtzi vøjpø tiyø hasta yøticsye'ṉomo, y jetse aṉjamba ø ⁿvin contento. \p \v 2 Jicsyejcam møja'aṉbø pane Ananiasis 'yaṉgui'myaj pøn te'ñajupø tome va'cø 'yaṉnøctza'ṉøyaj Pablo. \v 3 Pero ñøjay Pablo'is: \p ―Mitz maṉba mi ñchaṉ Diosis. Como jamgønacsøyupø no'tze suñi quenba, jetse mitz vøjpø pønse mi ṉgyenba; pero mi ṉgui'psocuy ji'n vyøjø. Porque mitz mi mbyo'cspa va'cø mi vøjøndzøc va'cocuy jujche ijtuse angui'mguy, pero mi ndø yac tzaṉdøjpa ja itøse angui'mguy. \p \v 4 Y tome te'ñajupø'is ñøjayaj Pablo: \p ―¿Ticøtoya mi aṉdzoṉba Diosis myøja'ṉombø pane? \p \v 5 Pablo nømu: \p ―Tøvøyta'm, ji'na'ṉø nø musu o'ca møja'ṉombø panete, porque yøcse jachø'yupøte: “Uy mi yandzicotzøc mi ṉgumguy covi'najø”. \p \v 6 Entonces qui'psmin Pablo'is que vene pø'nis saduceo va'ṉjajmocuy ñømaṉyaju y vene pø'nis fariseo va'ṉjajmocuy ñømaṉyaju, y Pablo pømi nømu aṉgui'myajpapø tyu'myajumø: \p ―Tøvøyta'm, øjchøṉ fariseo, y fariseo'is chøṉ 'yune. Jetcøtoya mi ndø cøva'cøtyamu, porque muspøjtzi que manba tø visa'tame tø ca'tamujcam. \p \v 7 Yøcse nømujcam, oy quiptocoyaj fariseota'm saduceoji'ṉda'm, y jetse ve'nbø'yaj tu'myajupø. \v 8 Porque nømyajpa saduceo que ji'n visa'yaj ca'yajupø, y nømyajque'tpa que ja it ni jujchepø aṉgeles, y ja it ni jujchepø espiritu. Pero fariseo nømyajpa ijtuti angeles y espiritu y que visa'yajpa ca'yajupø. \v 9 Por eso oy vejmøjtzøyaje, y tenchuṉyaj aṉma'yoyajpapø aṉgui'mgupit fariseo'is ñe'ta'm y onguipyaju, nømyaju: \p ―Ni ti coja ji'n ndø pa'tatyam yøṉ pø'nis ñe. O'ca espiritu'is 'yo'nøyu, o o'ca angelesis 'yo'nøyu, uy tø ya'inductam Dios. \p \v 10 Jetse møja'aṉ onguipyaju, y na'tz møja'aṉ soldado covi'najø utyemna'ṉ ñamatucyaj Pablo je'tista'm. Por eso cyø'vejyaj soldado va'cø myø'ñajø va'cø ñucyaj Pablo, va'cø ñøputyaj cujcomo y va'cø ñømaṉyaj soldado tøjcomo. \p \v 11 Mismo tzu'cøsi cyønu'c Pablo ndø Comi'is y ñøjayu: \p ―Uy mi ña'ndzu, Pablo, oyuse mi ndø cotzam Jerusalén gumgu'yomo, jetseti sungue'tpøjtzi va'cø maṉ mi ndø cotzamgue't Roma cumgu'yomo. \s1 Mana'ṉ yaj ca'yaj Pablo \p \v 12 Y sø'ṉbønømujcam tu'mbajcayaj vene Israel pønda'm va'cø yaj ca'yaj Pablo. Nømyaju que va'cø yaj coja'ajyaj Diosis o'ca cu'tyajpa ucyajpa mientras que ji'n yaj ca'yaj Pablo. Hasta que yaj ca'yajpa jete, entonces maṉba cu'tyaje ucyaje. \v 13 Ijtuna'ṉ más de cuarenta pønda'm nø tyu'mbajcayaj jetse. \v 14 Cyømaṉyaj yø'ṉista'm pane covi'najøta'm y tzambøndøcvay y ñøjayaju: \p ―Øtzta'm nømda'møjtzi que va'cø yaj coja'ajtam Diosis o'ca cu'jta'mbøjtzi ucta'mbøjtzi mientras que ji'n ⁿyaj ca'tam Pablo. \v 15 Jetcøtoya yøti mitzta'm mi aṉgui'mdambapø'is nøjatyam mi aṉgui'mba tyøvøta'm va'cø mi va'catyam møja'aṉ soldado covi'najø va'cø ñøput Pablo jomi mi vi'na'ṉdøjqui, como si fuera maṉbase mi ṉgøme'tztam mø'chøqui ti chøjcu. Y øjta'm ma'ṉbø ijtam listo va'cø ndø yaj ca'tamø antes que nu'cpa aṉgui'mgu'yomo. \p \v 16 Pablo'is jyamu une'is myanu jujche nøtu'mbajcayaju, y maṉu y tøjcøy ityajumø soldado y chajmayaj Pablo. \v 17 Entonces vyejay Pablo'is tum soldado covi'najø y ñøjayu: \p Tø nømaṉjay yøṉ soca møja'aṉ soldado covi'najøcø'mø, porque it ti maṉba chajmaye. \p \v 18 Jicsyejcam soldado covi'najø'is ñømaṉ soca møja'aṉ soldado covi'najøcø'mø y nømu: \p ―Je somdøjupø pø'nis ñøyipø'is Pablo, je'is ø veja'yøjtzi y nøja'yøjtzi va'cø mi nømijnay yøṉ soca, porque ma mi ñchajmay ti sunba mi nchajmaye. \v 19 Y jitinømaṉ cyø'cøsi ne'ti møja'aṉ soldado covi'najø'is y 'yocva'cu ñøjay soca: \p ―¿Ti sunba mi ndø tzajmayø? \p \v 20 Y nømu: \p ―Nø chamdu'mbajcajyaj Israel pønda'm que maṉba mi 'yo'nøyaje va'cø mi nømbut jomi Pablo aṉgui'mbapø'sta'm vi'naṉdøjqui, como si fuera maṉbase ocva'cyaj más mø'chøqui ti chøjcu. \v 21 Pero mitz u mi ndzøc jujche syuñajpase; porque más de cuarenta pø'nis nø jyo'cyaju. Jicta'm nømyaju: “Mejor va'cø yaj coja'ajtam øjtzi Diosis o'ca ṉgu'tamba uctamba mientras que ji'n ndø yaj ca'tam Pablo”. Y yøti listo ityaju y nø jyo'cyaju ti mi ndzamba. \p \v 22 Jicsyejcam yac maṉ soca møja'aṉbø soldado covi'najø'is y ñøjayu: \p ―U mi yac mus ni iyø o'ca mi ndø tzajmay ti nø mi musu. \s1 Cyø'vejyaj Pablo gobierno Felixis vyi'nomo \p \v 23 Jicsyejcam møja'aṉ soldado covi'najø'is vyejay metzcuy soldado covi'najø y ñøjayaju: \p ―Mitz maṉba mi alistatzøctam tzu'cøtoya las nueve sye'ṉomgøtoya docientos soldados, y otro setenta caballacøs va'cø myaṉyajø, y otro docientos lanzaji'ṉda'mbø va'cø myaṉyaj Cesarea cumgu'yomo; \v 24 y va'cø ñø'ityaj listo caballo va'cø pyo'cs nømaṉ Pablo'is. Y jetse va'cø ñømaṉyaj gobierno Felixcø'mø, jetse va'cø ñu'c vøjø. \p \v 25 Y chøjcay carta møja'aṉ soldado covi'najø'is yøcse nømbapø: \p \v 26 “Øjchøṉ Claudio Lisias. Øtz mi ⁿjajyamba mijtzi møja'aṉbø gobierno Félix. Øtz mi yuschi'pøjtzi. \v 27 Ñucyaj Israel pø'nista'm yøṉ pøn y mana'ṉ yaj ca'yaje. Y øtz ṉgønu'cøjtzi vøtipø soldadoji'ṉ va'cø ⁿyaj cotzoca, cuando musøjtzi que romano pønete. \v 28 Y como øtz sunbana'ṉ mus ticøtoya nø cyøva'cøyaju, nøma'ṉøjtzi Israel pøn covi'najø tyu'myajpamø. \v 29 Y jeni ma'nøjtzi que cyøva'cøyajpana'ṉ que ji'na'ṉ cyo'aṉjajmaye ñe' 'yaṉgui'mgutya'm. Pero ni ja ityøna'ṉ ni jutzpø cyoja va'cø ndø yaj ca'ø, ni va'cø ndø somø. \v 30 Pero o'yø tzajmatyøje que nømna'ṉ cyømejcøyaj Israel pø'nista'm va'cø yaj ca'yaj yøṉ pøn. Y yøti øtz yø'c nø ṉgø'veju mi vi'naṉdøjqui, y nøjayaju'mtzi cyøva'cøyaju'is mitzcøsi va'cø cyøva'cøyajø. Adios”. \p \v 31 Soldado'is pyøcyaj Pablo aṉgui'myajtøjuse y ñømaṉyaj tzu'cøsi Antípatris cumgu'yomo. \v 32 Y jyo'pit soldado vitu'yajque't ityajumø, y chacyaj caballo po'csyajupø Pabloji'ṉ va'cø maṉ chacpø'yajø jut nø cyø'vejtøjumø. \v 33 Nu'cyajujcam Cesarea cumgu'yomo, soldado'is chi'ocuyaj carta y chi'ocuyaj Pablo gobiernocøsi. \v 34 Gobierno'is tyu'n carta y 'yocva'cu jutipø cumgu'yombøte. Y tzajmatyøju que Cilicia nasombø pønete. \v 35 Ñøjay gobierno'is Pablo: \p ―Cuando miñajpa mi ṉgyøva'cøyajupø'is, jicsye'c maṉba mi ṉgøma'nøyi. \p Entonces 'yaṉgui'myaj soldado va'cø cyoqueñaj Pablo Herodesis pyalacio'omo. \c 24 \s1 Pablo'is cyø'on vyin Felixis vyi'nomo \p \v 1 Cøjtujcam mosay jama, mø'n pane covi'najø Ananías tzambønji'ṉda'm; y jetji'ṉ ñømø'ñajque't tum cø'o'nø'opyapø ñøyipø'is Tértulo. Ji'quista'm cyøva'cøyaj Pablo gobiernocøsi. \v 2 Pablo nømindøju y Tertulo'is cyøtza'møcho'tzu y ñøjay gobierno: \p ―Mi ndzøquipit ijta'møjtzi møja'aṉ vøṉneyupø. Vøjpø tiyø mi ndzøcpa para yøṉ cumguycøtoya mi ṉgui'psocupit. \v 3 Mumu jama y yempe juti mbøjcøchoṉda'mbø øjtzi lo que mi ndzøcpapø para øtzcøtoyata'm; y por eso mi nøjandya'mbøjtzi yøscøtoya mijtzi Félix, vøco'nipø mi aṉgui'mbate. \v 4 Pero va'cø jana mi molestatzøc jana tumnac, va'ṉgapyøjtzi va'cø mi ndø cøma'nøy usyøc mi vømbøpø'najcupit. \v 5 Porque mba'jtam yøṉ pøn que jyorvatzøcpa'is aunque iyø y ñøtzu'ṉbapø'is quipcuy entre mumu ityajuse Israel pøn mumu nasvindumø. Y nazareno va'ṉjajmocuy covi'najøte. \v 6 Yø'ṉis aunque iyø sunbana'ṉ yac tøjcøyaj masandøjcomo. Por eso nucta'møjtzi y sunbana'ṉ ndzøctam ø ne'c justicia'ajcuy chambase ø ne'c ø angui'mgu'ista'm. \v 7 Pero mi'nø ya'inductam møja'aṉ soldado covi'najø Lisiasis. Lisias min nu'cyaj soldadoji'ṉ y a la fuerza ñucyaj Pablo y ñømaṉyaj emøc. \v 8 Y 'yaṉgui'myaj je'is va'cø ñu'cyaj yø'c mi vi'naṉdøjqui cyøtza'møyajpapø'is. O'ca mi sunba, muspa mi ocva'cø va'cø mi musø que viyuṉbø'tze nø ndzamdamu nø'ø ṉgøva'cøtyamuse yøṉ Pablo. \p \v 9 Jetseti Israel pønda'm nømyajque'tu que viyuṉete lo que chamupø Tertulo'is. \v 10 Jicsyejcam gobierno'is chøjcay seña Pablo va'cø cyø'ona'am vyin. Y Pablo'is ñøjay gobierno: \p ―Muspøjtzi que vøti ame'am mi aṉgui'mbamø yøṉ nasomo. Y jetcøtoya contento ṉgø'onbø ø ⁿvin. \v 11 Muspa mi aṉgøva'cø va'cø mi musø que ja itøtøc más que macvøstøjcay jama maṉumø'tzi Jerusalén gumgu'yomo va'cø ṉgøna'tzøy Dios. \v 12 Pero ni i'is ja isøjtzi cuando nø onguiptamu'øc ni jutipø pønji'ṉda'm, y ni i'is ja is øjtzi nø yac so'nateju vøti pøn ni juti, ni masandøjcomo, ni Israel pøn tu'myajpamø, ni cumgu'yomo. \v 13 Ni ji'n mus cyotyaj cyopac que viyuṉe nø chamyaju nømditzø cøtza'møyajupø. \v 14 Pero va'ṉjambøjtzi que øjtzi nø'ijtupø ø va'ṉjajmoṉguy lo que jet nømyajpa que ji'ndyet vøjpø. Pero øtz va'ṉjambapø Dios mismo lo que ø janda tzu'ṉgu'ista'm vya'ṉjamyajupø. Va'ṉja'mbøjtzi mumu tiyø ijtuse jachø'yupø aṉgui'mgu'yomo, y jyachø'yajuse tza'maṉvajcoyajpapø'is. \v 15 Y Dios ⁿjo'cpøjtzi que je'is maṉba yac visa'yaj ca'yajupø, tanto vøjta'mbø, tantø ji'n vyøjta'mbø; y jetseti nø jyo'cyajque'tu nø cøtza'møyajupø'is. \v 16 Por eso muspa'csye'ṉomo ndzøcpøjtzi vøjø va'cø aṉjamø que ndzøjcu'mtzi vøpø tiyø Diosis vyi'naṉdøjqui y pø'nis vyi'nomo mumu jama. \p \v 17 ”Jetse øtz o'yø vit emøc vøti ame, y yøti vitu'que't øjtzi ø ṉgumgu'yomo va'cø min ndzacpø' tumin pobrecøtoya, y va'cø ndzacpø' tzi'ocuy masandøjcomo. \v 18 Nømømna'ṉtzø yaj cøvajcøy ø ⁿvin masandøjcomo jujche aṉgui'mguy ijtuse, ni ji'n vøti pønji'ṉ, ni ji'na'ṉø yac so'natejyaj pøn. \v 19 Jetse metza tu'cay Asia nasomo tzu'ṉyajupø Israel pø'nis isyajøjtzi. O'ca je'is isuna'ṉ nø ndzøjcu yandzitzoco'yajcuy, muspana'ṉ min yø'qui va'cø cøtza'møyajø mi vi'naṉdøjqui. \v 20 Y o'ca ja it yø'c jic Asia nasomda'mbø, yac tzamyaj yø'c ityajupø'is tiyø coja ndzøjcøjtzi cuando jiṉna'ṉ ijtu'ctzi tu'myajpamø aṉgui'myajpapø. \v 21 Pues jiṉø ni ja nchøjcøjtzi más eyapø tiyø más que vejøjtzi cuando øtzna'ṉ te'n ñe'cji'ṉda'm ⁿnøja'yøjtzi: “Yøti nø mi ndø cøva'cøtyamu porque øtz va'njambøjtzi que maṉba visa'yaj ca'yajupø”. \p \v 22 Jetse Felixis myanu chamuse Pablo'is, y como Felixis myusyaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús, jujche ijtuse vya'ṉjajmocuy; por eso Pablo'is 'yasunto jetse yac tzø'cøchø'yu para eya jamacøtoya. Félix nømu: \p ―Minbajcam møja'aṉbø soldado covi'najø Lisias, ma'ṉbø øtz muspø' jujchepøt mi va'ṉgocutya'm. \p \v 23 Entonces Felixis 'yaṉgui'm soldado covi'najø va'cø cyoquen Pablo, pero va'cø jyana soma, y va'cø jyana ya'inducyaj tyøvø o'ca minba 'yo'nøyaje, o'ca minba chi'yaj ti jana tiyø. \p \v 24 Cøjtu'cam jama, min Félix yomo Drusilaji'ṉ. Felixis yomo Israel yomote. Felixis ñøvej Pablo y cyøma'nøyaj jujche vøjø va'cø ndø va'ṉjam Jesucristo. \v 25 Y Pablo'is chajmay mø'chøqui, yaj cønøctyøyøyu jujche muspa tø put vyøjomo Diosis vyi'naṉdøjqui, y chajmayu que tiene que va'cø ndø cuendatzøc ndø vin va'cø jana ndø tzøc yatzitzoco'yajcuy; y chajmayu que Diosis maṉba cyøme'chaj mumu pøn cyojapit. Y Félix søtøjtu porque na'tzeminu, y ñøjay Pablo: \p ―Yøti mavø, ijtu'cam ø lugar, maṉba mi nøvejque'te. \p \v 26 Felixis jyo'cu a ver o'ca Pablo'is mana'ṉ cyoyojcøpujtay vyin. Jetcøtoya vøti nac ñøveju va'cø ñøvejvejneyø. \v 27 Pero metza ame ta'nujcam, put Félix y tøjcøy Porcio Festo gobierno'ajcu'yomo. Felixis sununa'ṉ chø'y vøjpø pøn Israel pøngøsta'm, por eso syomutzac Pablo. \c 25 \s1 Pablo Festo'is vyi'nomo \p \v 1 Entonces nu'c Festo va'cø tøjcøy aṉgui'mgu'yomo. Y tu'cay jamapit tzu'ṉ Cesarea cumgu'yomo qui'm Jerusalén gumgu'yomo. \v 2 Y jiṉø cyøtza'møcho'chajque't Pablo pane covi'najø'is y más cyovi'najøpø Israel pø'nista'm. \v 3 Ñøjayaj Festo va'cø chøjcayaj favor va'cø ñønu'c Pablo Jerusalén gumgu'yomo. Nømna'ṉ qui'psyaju va'cø cyo'syaj tu'ṉomo va'cø yaj ca'yajø. \v 4 Pero ñøjayaj Festo'is que jiṉna'ṉ nø cyoquendøj Pablo Cesarea cumgu'yomo. Y prontoti jiṉ maṉba maṉ ñe'cø. \v 5 Por eso ñøjayaj Festo'is: \p ―Jutipø mijta'm nø'ijtu'is angui'mguy hay que va'cø mi myaṉdam parejo øtzji'ṉ jiṉ Cesarea cumgu'yomo va'cø mi ṉgøtza'møtyam jic pøn o'ca it cyoja. \p \v 6 Tucutujtay o majcay jamasye'ṉomo Festo jen o ya'e Jerusalén gumgu'yomo, y entonces tzu'ṉu y maṉ Cesarea cumgu'yomo. Y jyo'pit pyo'csu cyome'tzopyamø. Festo'is cyø'vej pøn va'cø maṉ pyøc Pablo. \v 7 Nu'cujcam Pablo, vyocyøvitu'yaj Israel pø'nista'm tzu'ṉyajupø'is Jerusalén gumgu'yomo. Vøti myøja'ṉombø cyoja chøjcajo'yaju, pero ja mus vyiyuṉgotzøjcayajø o'ca viyuṉete. \v 8 Pero cyø'on Pablo'is ñec vyin nømu: \p ―Ja it ø ni ndiyø coja Israel pø'nista'm 'yaṉgui'mgucyøsi, ni masandøjcøsi, ni møja'aṉ aṉgui'mbapø Cesarcøsi. \p \v 9 Pero Festo sunbana'ṉ chø'y vøjø Israel pønji'ṉda'm, por eso ñøjay Pablo: \p ―¿Sunbaja mi myaṉ Jerusalén gumgu'yomo jiṉ va'cø mi ṉgøme'tz mi ṉgojapit øjtzi? \p \v 10 Pero Pablo nømu: \p ―Myøja'ṉombø aṉgui'mbapø Cesajris 'yangui'mgu'yom ijtøjtzi, je'is va'cø cøme'tz ø ṉgojapit, y vøj jetse va'cø cøme'tz ø ṉgojapit je'is. Porque øtz ni ti ja ñchøjcayajøjtzi Israel pønda'm, y mitz mi muspaseti mø'chøqui. \v 11 O'ca ndzøjcuna'ṉtzi møjapø ø ṉgoja, entonces muspana'ṉ ø yaj ca'yajø ø ṉgojacøtoya, i'nbø'pana'ṉ ø ⁿvin. Pero o'ca ja nchøjcøjtzi jetse como cøtza'møyajuse, entonces ni i'is ji'n mus tzi'ocuyaj øjtzi va'cø yaj ca'yajø. Por eso su'ṉbø maṉ más myø'ja'ṉombø aṉgui'mbapø Cesarcø'mø je'is va'cø vøjøtzøjcay ø va'ṉgocuy. \p \v 12 Entonces Festo'is 'yaṉgøva'cyaj aṉgui'mba tyøvø ti vøjø va'cø chøcø; y después Festo'is ñøjay Pablo: \p ―Como mitz nøm ndø nøjayu que sunba mi myaṉ más møja'aṉombø aṉgui'mbacø'mø, pues myøja'aṉombø aṉgui'mbacø'mø ma'ṉbø mi ṉgø'veje. \s1 Pablo angui'mba Agripa'is vyi'nomo \p \v 13 Cøjtujcam usy jama, nu'cyaj angui'mba Agripa yomo Bereniceji'ṉ Cesarea cumgu'yomo va'cø yuschi'yaj Festo. \v 14 Después que vøti jama ityaju'øc jiṉ tyumø'omo, Festo'is yac mus aṉgui'mba jujche oyse cyøtza'møyaj Pablo, Festo'is ñøjayu aṉgui'mba: \p ―It tum pøn Felixis syomu tzajcupø. \v 15 Cuando øtz o'yøjtzi Jerusalén gumgu'yomo, pane covi'najø'sta'm y Israel tzamupø'nista'm cønu'cyaj øjtzi, y vya'cayaj øjtzi va'cø ṉgasticatzøc Pablo. \v 16 Pero øtz ⁿnøjayajøjtzi que ja it romano pø'nis cyostumbreta'm va'cø chi'ocuyajø ni jutipø pøn va'cø yaj ca'yajø antes que parejo va'cø ityaj tumø'omo aṉgui'mgu'yomo, va'cø cyø'on vyin cyøtza'møyajupø'is vyi'nomo, a ver o'ca viyuṉsyeti it cyoja lo que ñøcøtza'møyajuse. \v 17 Jetsemete cuando cyøtza'møyajpapø'is miñaj øjtzøcø'mø, ja pa'ti pa'ti nø'it jetse. Jyo'pi'ti øtz oy po'cs aṉgui'mgu'yomo va'cø vøjøndzøc va'cocuy. \v 18 Pero cuando jendina'ṉ ityaj ñøcøva'cøyajupø'is, lo que cyøva'cøyajuse ji'ndyet como øtz ṉgomopyana'ṉtzi jujche mana'ṉ cyøva'cøyaje. \v 19 Sino que en cambio cyøtza'møyaj ñe vya'ṉjajmocucyøsi, y que ijtuna'ṉ tum pøn ñøyipø'is Jesús, ca'upømete, pero Pablo'is chamba que quenbati. \v 20 Y como øtz ji'n mus yø'cseta'mbø tiyø, ⁿnøja'yøjtzi Pablo o'ca sunba maṉ Jerusalén gumgu'yomo va'cø jiṉ vøjøndzøctam va'cocuy. \v 21 Pero vya'c Pablo'is va'cø cyø'vejtøj møja'aṉ aṉgui'mbapøcø'mø je'is va'cø vyøjøtzøc va'cocuy. Entonces aṉgui'myaj øjtzi va'cø cyoquen Pablo hasta que muspa ṉgø'veja møja'aṉ aṉgui'mbapøcø'mø. \p \v 22 Jicsye'jcam Agripa'is ñøjay Festo: \p ―Øtz su'nbø ṉgøma'nøcye't jic pøn. \p Festo'is ñøjayu: \p ―Jomi maṉba mi ṉgøma'nøyi. \p \v 23 Jyo'pit nu'cyaj Agripa y yomo Berenice møja'ṉga'møyajupø y vøti pønji'ṉ formatzøcyajupø va'cø isyajtøjø que myøja'ṉomda'mbø pøndamete. Y tøjcøyaj cuarto'omo opyamø tu'mnømi. Tøjcøyajque't soldado covi'najøta'm y covi'najøta'mbø cumgupyøn. Entonces Festo'is cyø'vej nu'cscuy va'cø maṉ pyøc Pablo. \v 24 Y Festo'is ñøjayaju: \p ―Aṉgui'mba Agripa y mumu mbyø'nista'm mi ijtamupø'is tu'mbac øtzji'ṉda'm, istam mijta'm yøṉ pøn. Mumu vøtipø Israel pø'nis Jerusalén gumgu'yomo y yø'qui cyøtza'møyajpa yøṉ pøn. Veju'c nømyajpa que vøjø va'cø yaj ca'tøjø. \v 25 Pero musøjtzi que ni ja chøc ni ti coja; por eso ja mus ⁿyaj ca'ø. Y ñe'cti vya'cu va'cø myaṉ mas myøja'ṉombø aṉgui'mba'is vyi'nomo, jetcøtoya øtz ma'ṉbø ṉgø'veje. \v 26 Pero ja it jujche va'cø ⁿjajyay ø ṉgovi'najø ti cyoja. Jetcøtoya øjtzø nømbut yøṉ pøn mi vi'naṉdøjqui, anguimba Agripa, y mumupø'is vyi'naṉdøjqui, va'cø ndø ocva'ctamø ti coja ñø'ijtu, a ver o'ca it tiyø cyoja ⁿjajyayø. \v 27 Porque ṉgui'pspøjtzi que jovi'ajcuyete va'cø ṉgø'vej preso o'ca ji'nø ⁿjajyay totocøsi ticøtoya nø cyøva'cøyaju. \c 26 \s1 Pablo'is chajmay aṉgui'mba Agripa jujchepøcøtoya nuctøju \p \v 1 Entonces Agripa'is ñøjay Pablo: \p ―Yøti ndzi'pa mi lugar va'cø mi ṉgø'on mi ⁿvin. \p Entonces Pablo'is yøcte'n cyø' y cyø'ondzo'tz vyin. \v 2 Nømu: \p ―Angui'mba Agripa, o'maṉajpa øjtzi porque yøti ma'ṉbø ṉgø'on ø ⁿvin mi vi'naṉdøjqui. Ma'ṉbø ṉgø'on ø ⁿvin mumu ticøsi cøtza'møyajpøjtzi Israel pø'nista'm. \v 3 O'maṉajpøjtzi más porque mitz muspa mumu Israel pø'nista'm cyostumbre y vya'ṉjajmocutya'm. Jetcøtoya va'ṉgapya mijtzi va'cø mi mbasyencia'ajø va'cø mi ndø cøma'nøyø. \s1 Vi'na jujchena'ṉ oy chøc Pablo'is antes que vya'ṉjam Jesús \p \v 4 ”Myusyajpa mumu Israel pø'nis jujche øtz oyuse iti. Desde une'cna'ṉtzi ijtuna'ṉtzi Israel pøndøvøji'ṉda'm ø ṉgumgu'yomo y Jerusalén gumgu'yomo. \v 5 Israel pø'nis comusyajøjtzi desde une'csye'ṉo'mtzi. O'ca sunbana'ṉ mi ñchajmayajø, muspana'ṉ mi nchajmayajø que øtz fariseo va'ṉjajmocu'yomo tzojcøjtzi. Y fariseo'is cyo'aṉjamyajpa más vøjø Israel pø'nis vya'ṉjajmocutya'm \v 6 Y yøti yø'c ijtøjtzi y cøtza'møtyøjøjtzi porque va'ṉjamba ancø øjtzi que Diosis maṉba chøqui como vi'na chajmayajuse ø janda tzu'ṉgutya'm. \v 7 Ityajuna'ṉ macvøstøjcay Israejlis 'yune, y øtz je'is ø tzactamupø 'yuneta'm, y øtz sunda'mbøjtzi va'cø tyucø jujche Diosis chajmayajuse. Ṉgøna'ndzøtyamba y ji'n nitu'tame va'cø yosatyam Dios chu'ji'ṉ jyamaji'ṉ va'cø mus mbøjcøchoṉdam tzamdzi'tamupø tiyø. Pero aṉgui'mba Agripa, por eso cøtza'møyajøjtzi Israel pø'nis, porque øtz va'ṉjambøjtzi que ma'ṉbø mbøjcøchondam tzamdzi'tandøjupø øjtzi. \v 8 ¿Ti'ajcuy mi ṉgui'pstamba que Diosis ji'n maṉ yac visa'yaj ca'yajupø? \s1 Jujche Pablo'is vi'na yacsutzøcyajpana'ṉ vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús \p \v 9 ”Ø ne'c ṉgomo'pyana'ṉtzi que vøjøse va'cø yandzicotzøc Nazaret cumgupyøn Jesus, y va'cø yacsutzøcyaj vya'ṉjamyajpapø'is jete. \v 10 Jetse øtz oy ndzøjque't también Jerusalén gumgu'yomo. Somyajøjtzi vøti vya'ṉjamyajpapø'is Jesús, porque jetse aṉgui'myajøjtzi pane covi'najø'sta'm. Cuando yaj ca'yajtøju, o'yø nøndu'mbajcajyaje. \v 11 Y vøtina'como øtz ṉgastigatzøcyaj øjtzi vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús mumu Israel pøn tu'myajpamø. Sunbana'ṉø yaj cø'o'nøyaj Jesús. Maya'aṉna'ṉ nø ṉgui'sayaj jejta'm, me'chajpana'ṉtzi hasta eyata'mbø cumgu'yomo. \s1 Pablo'is chamgue'tpatøc jujche oy vya'ṉjam Jesús \p \v 12 ”Y jetcøtoya nømna'ṉø maṉ Damasco cumgu'yomo como jetse aṉgui'myajøjtzi y cø'vejyajøjtzi pane covi'najø'is. \v 13 Jetse Señor aṉgui'mba, paṉguc jamasye'ṉomo nømna'ṉ ø maṉ tu'ṉomo, cuando ⁿisø tum sø'ṉgø tzajpomo más pømi sø'ṉguecpa que ji'n jama syø'ṉguecpase. Je sø'ṉgø'is vocøvitu'ta'møjtzi ø nønduṉji'ṉda'm. \v 14 Quecpø'ta'møjtzi nasomo mu'maṉgø'tya'm y ma'nø tum ote nø o'nøtyøjupø Israel pø'nis 'yote'omo. Nømu: “Saulo, Saulo, ¿ti'ajcuy nø mi ndø yacsutzøjcu? Mi ne'c mi ⁿvin mi yac to'yøpa como copø'nis yac to'yøpa vyin va'cø nejpinduc vi'napø ticøsi”. \v 15 Y øtz ⁿnøja'yøjtzi: “¿Iyø mijtzi Señor?” Y ñe'c ndø Comi'is nøjma'yøjtzi: “Øjchømøṉø Jesús nø mi ndø yacsutzøjcupø. \v 16 Pero te'nchu'ṉø porque mi'nøjtzi va'cø min mi ⁿyaj quejay ø ⁿvin va'cø mi ndzamdzi' tiyø yoscuy va'cø mi ndzøcø. Maṉba mi ndø yosaye y maṉba mi ṉgotestigosaj jujche mi ndø isu, y maṉbatøc mi isindzi'que't ø ⁿvin y jet va'cø mi ṉgotestigosajque'te. \v 17 Ma'nbø øtz mi yaj cotzoque jana ni ti mi nchøjcayaj Israel pø'nista'm, ni eyata'mbø pø'nis lo que ji'ndyet Israel pø'nista'm, porque jetcø'mda'm nø mi ṉgø'vej yøti, lo que ji'ndyet Israel pøngø'mda'm. \v 18 Maṉba mi myaṉ jiṉø porque jiṉ ityaj pøn ji'n myusyajepø'is ø ni ndiyø ote y por eso ityaju como pi'tzø'ajcu'yomse. Maṉba mi ndza'maṉvajcayaj ø onde va'cø ityaj como si fuera sø'ṉyajpase vyitøm; va'cø chacyaj pi'tzø'ajcuy va'cø miñaj sø'ngø'omo, va'cø chacyaj Satanasis 'yaṉgui'mguy va'cø mye'chaj Dios; va'cø yaj cøtocojayajtøj cyoja; va'cø pyøjcøchoṉyaj vøjpø itcuy masanda'mbø pønji'ṉ va'ṉjamyaju ancø øjtzi”. \s1 Pablo'is chøjcu lo que Jesusis chajmayuse \p \v 19 ”Angui'ma Agripa, jetcøtoya ndzøjcøjtzi lo que tzajma'yøjtzi cuando o'yø ⁿis Jesús tzajpomo. \v 20 Vi'na ndzajmayajøjtzi Damasco cumgu'yomda'mbø, y jøsijcam Jerusalém gumgu'yomda'mbø y mumu Judea nasomda'mbø. Y ndzajmayajøjtzi eyata'mbø pøn lo que ji'ndyet Israel pønda'm. Ndzajmayajøjtzi mumu va'cø qui'psvitu'yajø y va'cø vitu'yaj Dioscøsi, va'cø ityaj vøjø va'cø istøjø que qui'psvitu'yaju'am. \v 21 Jetsepø ote nø ndza'maṉvajcu ancø nucyajøjtzi masandøjcomo Israel pø'nista'm, syuñajpana'ṉ va'cø yaj ca'yaj øjtzi. \v 22 Pero como cotzo'ṉøjtzi Diosis, hasta como yøti nø'mø yosu va'cø ndzajmayaj Diosis 'yote aunque iyø, que sea che'ta'mbø y møja'ṉomda'mbø. Como oyuse chamyaj tza'maṉvajcoyajpapø'is y Moisesis que maṉbase tuqui, jetse øtz ndzamque'tpøjtzi. Ni ji'nø ndzam eya. \v 23 Jejta'm nømyaju que maṉba toya'is Cristo Diosis maṉbapø cyø'veje, y ca'ujcam, jet vi'na maṉba visa'e ca'yajupø'omo como visa'yajpapø'is cyovi'najø, y je Cristo'is maṉba chajmayaj vøjpø ote va'cø yac isyaj como sø'ṉgøsepø; jetse va'cø isyaj sø'ṉgø tanto ø ṉgumgupyø'nista'm, tanto ji'ndyet Israel pø'nista'm. \s1 Pablo'is chajmay Agripa que vøjø va'cø vya'ṉjam Jesús \p \v 24 Y como jetse Pablo'is cyø'on vyin, Festo'is pømi vyejayu ñøjayu: \p ―ⁿJyovimbøt mijtzi, Pablo, vøtipø aṉma'yocu'is mi yac jovi'aju. \p \v 25 Pablo'is 'yaṉdzoṉu ñøjayu: \p ―Øtz ji'nchøṉ jovipø, mi vyøṉgo'nipø'is mi Festo, sino que øtz nø'mø ndzam viyuṉbø tiyø y vøjpø qui'psocuyete. \v 26 Porque aṉgui'mba Agripa'is myuspa lo que øtz ndza'maṉvacpase. Jetcøtoya jana na'tzcuy ø ndzajmapya ñe' vi'na'ṉdøjqui. Øtz seguropø chøṉø que je'is myuspa mumu yøcsepø tiyø lo que jujche oyse tyuc Jesús, porque ni ja tyuc aṉgøvø'ngu'yomo. \v 27 ¿Va'ṉjajmbaja mijtzi, aṉgui'mba Agripa, lo que cha'maṉvacyajuse tza'maṉvajcopyapø'is? Øtz muspøjtzi que mitz mi va'ṉjajmba. \p \v 28 Entonces 'yaṉdzoṉ Agripa'is Pablo ñøjayu: \p ―Usypøcøs maṉbana'ṉ mi ndø yac va'ṉjam Cristo. \p \v 29 Y Pablo nømu: \p ―Øtz mi va'ṉgatyamba Dioscøsi o'ca usypøcøsi, o'ca vøtipøcøs va'cø mi va'ṉjajmondam como øtz va'ṉjajmopyase ji'n sólo mijtzi, sino mumu yøti nø mi ndø ṉgøma'nøjatyamupø'is ø onde. Pero va'cø jyana mi myo'cstandøj cadenapit como øtz mo'cstøjuse. \p \v 30 Entonces te'ñchu'ṉyaj aṉgui'mba, y gobierno, y Berenice, y jen pocsyajupøna'ṉ jetji'ṉda'm. \v 31 Y emøc maṉyaju, nañøjayajtøj tumdum pøn: \p ―Ni ti coja jay chøc yø'ṉis, ni va'cø yaj ca'tøjø, ni va'cø syomdøjø. \p \v 32 Y Agripa'is ñøjay Festo: \p ―Muspana'ṉ mi sombø' yøṉ pøn o'ca ja vya'cøna'ṉ va'cø mi ṉgø'vej møja'aṉ aṉgui'mbapøcø'mø. \c 27 \s1 Pablo cø'vejtøj Roma cumgu'yomo \p \v 1 Entonces aṉgu'mba'sta'm qui'pscøpoyaju va'cø cø'vejta'møjtzi Italia nasomo barco'omo va'cø maṉdamø. Tzi'ocuyajtøj Pablo y eyata'mbø nø cyoqueñajtøjupø soldado covi'najøcøsi ñøyipø'is Julio. Pyartido lo que je'is 'yaṉgui'myajpa ñøjayajpana'ṉ Augusto'is ñe. \v 2 Ijtuna'ṉ jeni tum barco Adramitio cumgu'yomo tzu'ṉupø. Ijtuna'ṉ listo va'cø chu'ṉø va'cø maṉ Asia nasomo. Je'tomo tøjcøtya'møjtzi y tzu'ṉda'møjtzi. Ijtuna'ṉ øtzji'ṉ Aristarco Tesalónica cumgu'yombø. Tesalónica cumguy Macedonia nas co'aṉjajme'om ijtu. \v 3 Y jyo'pit nu'cta'møjtzi Sidón cumguyomo. Mø'chøqui ñømaṉ Pablo como vøjpø pønse Julio'is, y chi' lugar va'cø myaṉ 'yamigo'is tyøcmøta'm va'cø chi'tøj lo que ti nø syunupø. \v 4 Je'nø tzu'ṉdam maṉdam barco'omo, y aṉna'yomo tzø'y Chipre cucnas, porque sava'is ji'na'ṉ yaj cøjtam emøc. \v 5 Jetse vijta'mø majromo cøjtatyam Cilicia nas y Panfilia nas y nu'ctam Mira cumgu'yomo Licia nas co'aṉjajme'omo. \p \v 6 Y pya'tu jiṉ soldado covi'najø'is Alejandría cumgu'yombø barco nø myaṉupø Italia nasomo. Je'tom yac tøjcøtya'møjtzi. \v 7 Vøti jama tu'ṉajta'møjtzi choc choc, y penavini nu'ctam tome Gnido cumgu'yomo. Entonces como ji'na'ṉ mus cøjtamø porque suj vitu'tamø ancø sava'is, por eso Creta cucnasomo ndzi'tam velta, tome Salmon nascøsi. \v 8 Con trabajo cøjtam acapoya y nu'cta'møjtzi nøjayajpamø Buenos Puertos tome Lasea cumgu'yomo. \p \v 9 Jetse tocotya'møjtzi vøti jama y peligrona'ṉ va'cø tu'ṉajtam nø'cø'mø, porque mana'ṉ nu'c ji'n vyøjpø tiempo. Por eso Pablo'is jetse chajmayaju, \v 10 ñøjayaju: \p ―Mi mbyønda'm, nø'ø tzi' cuenta que va'cø tø tu'ṉajtam majromo maṉba tø istam toya y maya'aṉ dococuy. Ji'n na's yøṉ barco maṉba tocoye, maṉba tocoy chømiji'ṉ; y it peligro que øtz mati tø tocotyangue'te. \p \v 11 Pero soldado covi'najø'is más vya'ṉjajmayu lo que chajmayajupø ñøvitpapø'is barco y barco comi'is, y ni ja vya'ṉjajmayaj Pablo'is chajmayuse. \v 12 Y como ji'n vyøj lugar va'cø jiṉ cøjtatyam pacac aṉsøṉ, por eso vøti pø'nis jyajmba'tyaju que vøjø va'cø tzu'ṉdam jeni y va'cø ndzøjquistamø a ver o'ca muspa nu'ctam Fenice cumgu'yomo, y jen va'cø cøjtatyam pacac ansøṉ. Jiṉ Creta cucnasombø lugar quenbamø jama qui'mgucyøsi nu'cyajpamø barco. \s1 Quecpa tuj savaji'ṉ majromo \p \v 13 Cuando choc choc popyana'ṉ sava va'cø sujnømaṉdam jut sunbamø maṉdamø, cyomo'yajpana'ṉ que muspana'ṉ ndzøctam chamyajuse. Ñøqui'myaj barco'is tø'ṉgupyø cho'ṉdzø'cuy, y aṉgacøpotyam Creta cucnas. \v 14 Pero ni ja mastøc ya'i maṉu'øc barco, pocho'tz pømipø sava ñøjayajpapø Nordeste. \v 15 Syujnøpoy barco sava'is, y jetse ja musø maṉdamø porque sava'is sujvitu'ta'møjtzi, y jetse ni ti ja mus ndzøctamø. \v 16 Y jetse sujtongøjtam che'pø cucnasis syaya'omo ñøyipø'is Clauda. Jiṉ ji'na'ṉ más pømi cøt sava. Y jeni penapit nøqui'mdam che'pø barco møjapø barcocøsi. \v 17 Cyotqui'myajujcam che'pø barco, vyatyaj møjapø barco møjtzapø tzayji'ṉ va'cø jana yajø. Pero como na'chaju utyem ma tøjcøtyam nø'cheja'omo ijtumø po'yo, por eso ñømø'nayaj barco'is lyona y jetse chacyaju va'cø ñømaṉ barco sava'is. \v 18 Y jena'ṉ nø sujnøvijtam na'ñchaṉbø sava'is, y jetcøtoya jyo'pit ñøputyaj vene chømi pyatzpø'yaj nø'cø'mø. \v 19 Y tu'cay jamapit ne'c nømbujtam barco'is yac yosyajpapø tiyø, mbatzpø'taṉgue'tuti'tzi. \v 20 Jetse vøti jama ja ista'møjtzi ni jama ni matza y na'nchaṉna'ṉ popya sava y nømna'ṉ ṉgui'pstamu que ji'nna'ṉ maṉ cotzoctame. \p \v 21 Pero cuando ijtuna'ṉ vøti jama ji'na'ṉ ṉgu'jtamemø, entonces Pablo te'ndontzu'ṉ je'tista'm cyujcomo y nømu: \p ―Mbyø'nista'm, masna'ṉ vøj jicsye'c o'ca mi ndø cøma'nøtyamuna'ṉ mi ndzajmayjo'tyamuse Creta cucnasomo, jana tø tzu'ṉdamøna'ṉ, va'cø janana'ṉ yøcse tø istam toya, y janana'ṉ tø tocotyamø. \v 22 Pero yøti øtz mi ndzajmatyamba va'cø mi mbyaquitzoco'yajtamø, porque ni jutipø pøn yø'c tø ijtamuse ji'n maṉ cya'e, unico barco maṉba yaje. \v 23 Porque ma'tøc tzu'i øtzji'ṉna'ṉ te'nu tum angeles cyø'vejupø Diosis, øjchøṉ je Diosis ñe, y jet ⁿyosapapø'tzi. \v 24 Angelesis nøja'yøjtzi: “Uy ña'tze Pablo. Tiene que va'cø mi nu'c møja'ṉ aṉgui'mbapøcø'mø. Yøti cøma'nøyø. Mi ṉguentacøsi Diosis maṉba yaj cotzocyaj mumu lo que nø myaṉyajupø mitzji'ṉ yøṉ barco'omo; ji'n maṉ cya' nø'cø'm ni tumø”. \v 25 Jetcøtoya mi mbyø'nista'm, ni ti u maṉ mi ṉgui'pstamu. Porque øtz va'ṉjajmba Dios que maṉba tuqui lo que tzajmayuse angelesis. \v 26 Pero tiene que va'cø tø tzø'tyam patzpø'u cuenta tum cucnasomo. \p \v 27 Pero cuando cøjtumna'ṉ metza semana y nømna'ṉ sujnømaṉdyam øjta'm sava'is Adria majromo, cuctzu'omo barco nø ñøtu'ṉajyajupø'is ni'aṉjajmyaju que nømna'ṉ tyome'aj nas. \v 28 Y myujquisyaj jujche'ṉomna'ṉ jøṉ nø', y myujquisyaju que ips sajomdina'ṉ jøṉu. Usyña cøtyajque'tu myujquisyajque'tu, y yøjtay sajomdimna'ṉ jøṉu. \v 29 Y como na'chaj usyñana'ṉ va'cø nu'cyajø tza'cøtøcmø, por eso yac mø'ñaj barco'is jyøsmø macsycuy tø'ṉguy va'cø jen yac te'ndzø'y barco; y suñajpana'ṉ va'cø yac sø'ṉbø'nøm pronto. \v 30 Y nømna'ṉ syun pyoyaj ñøtu'ṉayajpapø'is barco, y nømna'ṉ ñønu'mø'ñaj che'pø barco majromo como que maṉbana'ṉ yac mø'ñaj tø'ṉguy barco'is vyi'nomo. \v 31 Pero Pablo'is ñøjayaj soldado covi'najø y eyata'mbø soldadota'm: \p ―O'ca ji'n chø'yaj barco'omo yøṉ nø ñømaṉyaju'is barco, mitz ji'n ma mi ṉgyotzoctame. \p \v 32 Entonces soldado'is jyajcayaj chay nø jyø'mø'ñajupøji'ṉ che'pø barco, y yaj quecyaj che'pø barco nø'cø'mø. \p \v 33 Cuando nø tye'ñchu'ṉdzo'tzu'øc sø'ṉgø, Pablo'is chajmayaj mumu pøn va'cø cyu'tyajø y ñøjayaju: \p ―It metza semana ji'ne mi 'yøṉdamemø, ni ji'ne mi ṉgyu'jtamemø. \v 34 Jetcøtoya øtz mi va'ṉgatya'mbøjtzi va'cø mi ⁿ'yuctamø ṉgyu'jtamø va'cø mi mbyømipøctamø. Porque ni tum ji'n ma tocoy mi ṉgo'cøvay. \p \v 35 Yøcse nømujcam, pyøc pan y ñøjay Dios yøscøtoya mumu pø'nista'm vyi'naṉdøjqui, y vye'nujcam pan, ñe'c cyø'scho'tzu. \v 36 Jicsyejcam mumu paquichoco'yajyaju y cyø'syajque'tuti. \v 37 Ijtamuna'ṉø barco'omo doscientos setenta y seis pønda'm. \v 38 Cu'tyajujcam, pyatzpø'yaj trigo tzømi majromo va'cø jyøñjøñaj barco. \s1 Cøvøṉ barco \p \v 39 Cuando sø'ṉbø'nømujcam, ni ja ispøcyaj tiyø nasete. Isyaj acapoya jut ji'n más nø myicsimø nø', y ijtumø playa ja ityømø tza'. Jen sunbana'ṉ chøjquisyajø o'ca muspa yac tøjcøyaj barco. \v 40 Y jyajcayaj tø'ṉgu'is chay lo que cho'ṉdzø'pyapø'is barco, chacyaj tø'ṉguy majromo. Y pyu'pø'ayaj barco'is me'nvitu'u'is chay va'cø mus yac maṉyaj barco jut nø syunumø va'cø nø mya'ṉøyajø. Yaj qui'mayaj barco'is vyi'nomo lyona va'cø ñuc sava'is. Jetse maṉ va'cø viyuṉ nu'c playa'omo. \v 41 Pero nu'c barco tumøcøtpamø metzcupyø nø', y jen pajquinduc barco. Barco'is vyin nu'c nascøs jojmo mientras ya'itøc acapoya va'cø pyutø. Jetse barco'is vyin møtøtcøne'cu po'yo'omo mientras barco jøsmø yajtzo'tzu pømipø nø'ta'mgø'is. \v 42 Entonces quipsyaju soldado'is va'cø yaj ca'yaj nø cyoqueñajupø ni jutipø va'cø jyana pyu'nbutø. \v 43 Pero soldado covi'najø'is sunbana'ṉ yaj cotzoc Pablo, y ya'inducyaj soldadota'm ni tumø va'cø jyana yaj ca'yajø. Soldado covi'najø'is 'yaṉgui'myaju muspapø pyu'ñajø va'cø pyu'nbutyaj vi'na va'cø putyaj aṉboya; \v 44 y eyata'mbø va'cø pu'nbutyaj tablacøsi o barco'is ti jana ticøsta'm. Y jetse mumu cotzocyaju putyaj aṉboya. \c 28 \s1 Pablo Malta cucnasomo \p \v 1 Cuando cotzoctamujcam, entonces musta'møjtzi cucnasis ñøyina'ṉ Malta. \v 2 Y jenda'mbø iti'sta'm vøco'ni pøjcøchoṉda'møjtzi. Yac tzojcatya'mø juctyøc va'cø samdamø, porque pacacna'ṉ, y nømna'ṉ quec tuj. \v 3 Pablo'is piṉaṉdøpdøpvøy namguy va'cø cyot juctyøjcomo. Nømna'ṉ pyoy tum tzan nutzcø'is, y tziningøne'c Pablo'is cyøcøsi. \v 4 Y cuando isyaju'øc jenda'mbø iti'is tziningøne'c cyø'cøs tzan, nø ñøjayajtøj tumdumø: \p ―Viyuṉsye yøṉ pøn yaj ca'opyapøṉø; porque cotzoc majromo, pero Diosis ji'n ma yac iti. \p \v 5 Pero Pablo'is cyøyøjøy tzan juctyøjcomo, y ni ti ja chøjcay Pablo tza'nis. \v 6 Pø'nista'm nømna'ṉ cyomo'yaju que maṉbana'ṉ siṉ tumnajcøsi, o si no joviti maṉbana'ṉ quec ca'upø. 'Ya'myaj ya'i hora, y ni jutzpø toya ja ñø'itø. Entonces qui'psvitu'yaju, nømyaju: \p ―Yøṉ pøn diosete. \p \v 7 Jic lugajromo ijtuna'ṉ nas juyita'm cucnas covi'najø'is ñe. Covi'najø'is ñøyi Publio. Y je'tis pøjcøchoṉda'møjtzi tyumø tzocoy. Jiṉ tzø'tya'møjtzi tu'cay jama. \v 8 Y jen ijtuna'ṉ Publio'is jyata øṉgu'yomna'ṉ ijtu. Nø ñutzø'øyu y nø ñø'pindzajcoyu. Entonces Pablo tøjcøy ijtumø je ca'epø, y 'yo'nøy Dios, y cyojtay cyø' ca'epø'is vyingøsi, y yac tzocjcu. \v 9 Yøcse tujcujcam, miñajque'tuti eyata'mbø cucnas pønda'm ca'eta'mbø, y yac tzocyajque'tuti. \v 10 Y vøti yajyamyajøjtzi yø'ṉista'm; y cuando tzu'ṉda'møjtzi, tzi'ta'møjtzi lo que sundambapøna'ṉtzi para viajecøtoya. \s1 Pablo nu'c Roma cumgu'yomo \p \v 11 Tu'cay poyapit tzu'ṉda'mø jiṉø eyapø barco'omo. Je barco Alejandría cumgu'yombøte, y jiṉ cyøjtay pacac aṉsøṉ jic cucnasomo. Y ijtuna'ṉ comi chøquita'm barco'is vyi'nomo ñøjayajpapø Cástor y Pólux. \v 12 Jetse tzu'ṉda'møjtzi y nu'cta'møjtzi Siracusa cumgu'yomo. Je'nø oy tzø'tyam tu'cay jama. \v 13 De jeni tome acapoya cøjta'møjtzi entero hasta que nu'cta'møjtzi Regio cumgu'yomo. Y jyo'pit popyana'ṉ sava va'cø tø sujnømaṉdam jut sunbamø tø maṉdyamø. Y metza jamapit nu'cta'møjtzi Puteoli cumgu'yomo. \v 14 Jeni mba'jta'møtzi ø va'ṉjajmoṉguy tyøvøta'm. Je'tista'm yac tzø'tyam øjtzi jeni cu'yay jama. Y jen tzu'ṉda'møjtzi, nømna'ṉ maṉdam Roma cumgu'yomo. \v 15 Cuando myusyaj jiṉda'mbø ø va'ṉjajmoṉguy tyøvø'sta'm que nømna'ṉ ø mindamu, miñaju va'cø min tzoṉdam øtzta'm. Vene'aṉbø'nis tzoṉda'møjtzi nøjayajpamø Foro de Apio, y vene'aṉbø'nis tzoṉda'møjtzi nøjayapamø Tu'cay Tabernas. Isyajujcam Pablo'is Roma cumguyomda'mbø, ñøjay yøscøtoya Dios y paquichoco'yaju. \v 16 Entonces cuando nu'ctamuca'mtzi Roma cumgu'yomo, soldado covi'najø'is chi'ocu'yaju presota'm eyapø cyovi'najøcøs jiṉø. Pero chi' permiso Pablo va'cø it emøc, tumbø soldado'is va'cø cyoquena. \s1 Pablo'is cha'maṉvac Diosis 'yote Roma cumgu'yomo \p \v 17 Cuando nu'c Pablo jeni, tu'cay jamapit vyejtu'myaj Israel pøn govi'najøta'm. Tu'myajucam, Pablo'is ñøjayaju: \p ―Tøvøyta'm, ja ṉgui'sayajøjtzi ndø cumguy tøvøta'm, ni ja ṉgui'sayaj øjtzi ndø janda'sta'm cyostumbre. Pero aunque ni ti ja ñchøjcøjtzi, nucyajøjtzi Jerusalén gumgu'yomo y tzi'ocuyajøjtzi romano pø'nis cyø'omda'm va'cø somdøjø. \v 18 Cuando je romano pø'nis cyøme'chajøjtzi ø ṉgojapit, sunbana'ṉ ø sombø'yajø, porque ja pya'tayaj ø ṉgoja va'cø yaj ca'yajø. \v 19 Pero Israel pø'nis ja vyø'møyajø, y jetcøtoya tiene quena'ṉ øtz va'cø ⁿva'c permiso møja'aṉ aṉgui'mbapø Cesarcø'mø va'cø ø mavø. Pero ji'n chøṉ va'cø ṉgøtza'møyaj ø ṉgumguy tøvø. \v 20 Jetcøtoyapit mi nøvejta'møjtzi va'cø min mi ndø tu'ndamø va'cø nay tø o'nøytandøjø. Porque øtz va'ṉjambøjtzi que Diosis maṉba chøqui lo que chamuse para Israel pøngøtoyata'm, y por eso yøcse øtz vajtøjøjtzi cadenapit. \p \v 21 Jicsye'c Israel pø'nista'm ñøjayaj Pablo: \p ―Øjta'm ni ja mbøjcøchoṉdam ni jujchepø carta Judea nasom minupø mijtzi mi ñchambapø'is. Y ni jutipø ndø tøvø'sta'm minupø'is Judea nasomo ja oy mi ṉgyøtza'møyaje ni jujchepø yatzipø ticøsi. \v 22 Pero øtz sunba ṉgøma'nøndyam mijtzi ti mi ndzamba, porque musta'mbøjtzi que aunque jujta'mbø'is yatzicotzøcyajpa yøcsepø va'ṉjajmocuy. \p \v 23 Pø'nista'm chajmayaj Pablo jutipø jama minba tyu'ñajque'te. Cuando nu'cu jyama, vøti pø'nis cyønu'cyaj Pablo cyojejcu'yomo. Desde namdzu Pablo'is cha'maṉvactzo'tzayaju jujche Diosis 'yaṉgui'mocuy. Cøti jama cha'maṉvajcayaju hasta tza'i'ajnømu'csye'ṉomo. Isindzi'yaju que jujche jyay Moisesis 'yaṉgui'mgu'yomo, y jujche jyayaj tza'maṉvajcoyajpapø'is; jetse viyuṉaju cuando min Jesús; y por eso vøj va'cø ndø va'ṉjam Jesús. \v 24 Y veneta'mbø'is vya'ṉjamyaj chamuse Pablo'is, y veneta'mbøis ja vya'ṉjamyajø. \v 25 Y como ji'na'ṉ pyarejo qui'psocutya'm, tzu'ṉyaju. Pero antes que tzu'ṉyaju, Pablo'is chajmayaj yøcsepø ote, ñøjayaju: \p ―De veras viyuṉdzajmayaj ndø jandatzu'ṉgutya'm Masanbø Espiritu Santo'is, porque Masanbø Espiritu Santo'is chi' tza'maṉvajcopyapø Isaías qui'psocuy va'cø ñømø: \q1 \v 26 Ma o'nøyaj jic pønda'm, yøcse nøjayajø: \q1 Aunque maṉ mi ṉgøma'nøtyame, ji'n maṉ mi ṉgønøctøyøtyame. \q1 Aunque maṉ mi a'mdame, ji'n maṉ mi mus ti mi istamu. \q1 \v 27 Porque yøṉ pø'nista'm ji'n qui'psyaj vøjø choco'yomda'm, \q1 ni ji'n sun cyøma'nøyaj vøjpø tiyø, \q1 y itzcotzneyajpa va'cø jana isyajø. \q1 O'ca isyajpana'ṉ, y cyøma'nøyajpana'ṉ, y cyønøctøyøyajpana'ṉ choco'yomo; \q1 entonces qui'psvitu'yajpana'ṉ, y øtz yac cotzocyajpana'ṉtzi. \m \v 28 Pues, mustamø que yøti maṉba tzajmayajtøj eyata'mbø pøn lo que ji'ndyet Israel pon jujche tø yaj cotzocpa Diosis. Y je'is maṉba cyøma'nøyaje. \p \v 29 Yø'cse chamujcam Pablo'is, tzu'ṉyaj Israel pønda'm, nømna'ṉ 'yonquipyaj ñe'comda'm. \p \v 30 Pablo oy ya'e metza ame mø'chøqui tyøcnu'csi'omo, y yac tøjcøyaj mumu maṉba'is tu'ñaje. \v 31 Jana na'tzcuy chajmayajpana'ṉ jujche Dios aṉgui'mbase, y aṉmachi'yajpana'ṉ ndø Comi Jesucristo'is 'yaṉma'yocuy, y ni i'is ja ya'inducø.