\id 2CO \h 2 Corintios \toc1 Metza'ombø Carta Chøjcayaj Corinto Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \toc2 2 Corintios \toc3 2 Co. \mt1 Segunda Carta a Los Corintios \mt2 Metza'ombø Carta Chøjcayaj Corinto Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \c 1 \p \v 1 Øjti chøṉø Pablo, Jesucristo'is chøṉ 'yapostoles porque jetse syun Diosis. Yøṉ carta mi jajyandya'møjtzi ndø va'ṉjamoṉguy tøvø Timoteoji'ṉ. Mi jajyandyamba mijtzi mi ndyu'mdambapø'is Diosis ñøyicøsi Corinto cumgu'yom mi ⁿijtamupø'is. Mi ⁿjajyandyaṉgue'tpøjtzi mumu Diosis mi 'yunenda'm Acaya nasomo mi ⁿijtumupø'is. \v 2 O'nømbyøjtzi ndø Janda Dios y ndø Comi Jesucristo va'cø mi ṉgyotzoṉdamø ñe' vyø'ajcupit, y va'cø mi yac ijtam contento. \s1 Jujche isuse toya Pablo'is \p \v 3 Ndø vøcotzøcta Dios ndø Comi Jesucristo'is Jyata. Jetemete ndø Janda tø toya'ṉøpya'is, y je'is mumu jama tø yajapya ndø maya'cuy. \v 4 Cuando toya'ista'mbøjtzi, Diosis yajapya ø maya'ṉgutya'm. Entonces cuando eyapø pøn toya'isyajpa, øtz muspa ⁿyajayaj myaya'cuy como Diosis yajayuse ø maya'ṉguy. \v 5 Como vøti toya'ista'mbøjtzi Cristoji'ṉ, jetsetique't Cristoji'n yajpa vøti ø maya'ṉgutya'm va'cø casøtyam vøti. \v 6 Pero cuando øtz istamba toya, mitzcøtoyata'mete; va'cø yajandyam mi maya'cutya'm y va'cø mi ṉgyotzoctamø. Jetse muspa mi ndondam vøpøpit mi ndoya jujche øtz ndondambase toya. Y cuando Diosis yajatyamba ø maya'ṉgutya'm, es para va'ca yajque'tati mi maya'cutya'm, y va'cø mi ṉgyotzoctamø. \v 7 Por eso va'ṉjamda'mbøjtzi viyuṉsye que maṉba mi mbyujtam vyøjomo, porque musta'mbøjtzi que como mi ndyoya'istamba øtzji'ṉda'm ndø va'ṉjamdamba ancø Cristo, jetseti maṉba mi mbyujtam vyøjom øtzji'ṉda'm. \p \v 8 Ø mi va'ṉjamoṉguy tøvøta'm, su'nbøjtzi va'cø mi mustamø jujche yacsutzøctandøj øjtzi Asia nasomo. Vøti yacsutzøctandøj øjtzi hasta que ja itøna'ṉ ø mbømi va'cø ndondamø, hasta que ṉgomo'ndya'møjtzi que maṉbase ca'tame. \v 9 Ni'aṉjamda'møjtzi o'ca tzamdzi'tandøjøjtzi va'cø ca'tamø. Pero jetse tujcu va'cø ndzi'tam cuenta que solo Dios va'cø ndø va'ṉjamdamø, que je'is tø cotzoṉba, que ji'n mus ndø yaj cotzoc ndø vin ndø ne'ṉgø. Diosis muspa tø yaj cotzoca, porque hasta ca'yajupø yac visa'yajpa je'is. \v 10 Y je Diosis o yaj cotzoctame, ja cya'ta'møjtzi, y yøti yaj cotzoctaṉgue'tpati'tzi møja'ṉ na'tzcu'yomo. Y va'ṉjamda'mbøjtzi Dios que je'is matøc yaj cotzoctaṉgue'te. \v 11 O'ca mitz mi o'nøndyamba Dios øtzcøtoyata'm, jetse mi ndø cotzoṉdamba. Y cuando Diosis cotzoṉda'mbøjtzi porque vøti pø'nis jyajmutzøcyajpa Dios øtzcøtoya, entonces vøti pø'nis maṉba chi'yaj cuenta que Diosis chøc vøjpø tiyø øtzcøtoyata'm, y maṉba ñøjayaj Dios yøscøtoya. \s1 Ticøtoya ja myaṉ jø'nø Pablo Corinto'omo \p \v 12 Ijtu ticøtoya casøtya'mbøjtzi. Casøtya'mbøjtzi porque mismo ø ndzoco'is ñi'aṉjajmba o'ca oyuse ijtam yøṉ nascøsi, ndumøchocoyajta'mbøjtzi va'cø ndzøctam mumu tiyø para Dioscøtoya; y viyuṉse más jetse o ijtam mitzji'ṉda'm. Diosis cotzonda'møjtzi vyø'ajcupit va'cø ijtam nascøsi. Ja o ndzøctam pø'nis qui'psocuji'ṉ. \v 13 Mi ⁿjajyandya'mbøjtzi na's muspacsye'ṉomo mi ndu'ndamø y ṉgønøctøyøtyamø vøjø. Y ⁿjo'cpøjtzi que maṉba mi ṉgønøtøyøtyam muma'ṉgøyi \v 14 lo que yøti nø mi ṉgønøctøyøtyam vene'csye'ṉomo. Su'nbøjtzi va'cø mi ṉgønøctøyøtyamø para va'cø tø casøtyam parejo jic jama'omo cuando maṉba mini ndø Comi Jesús; øtz va'cø mi ṉgøcasøtyamø, y mitz va'cø mi ndø cøcasøtyaṉgue'ta. \v 15 Como viyuṉsye ṉgomo'yøjtzi que jetse parejo maṉba nay tø cøcajsøtyandøji; por eso ṉgui'psøjtzi va'cø mi ndu'ndamø vi'na, y metzanajcøsi va'cø mi ndu'ndaṉgue'tati; y jetse menac va'cø mi ṉgotzoṉdamø. \v 16 Porque ṉgui'pspana'ṉtzi va'cø mi ndu'ningøjtamø cuando maṉbana'ṉ maṉ Macedonia nasomo. Y después va'cø mi vøngotu'ṉdaṉgue'ta cuando vitu'pana'ṉtzi oyu'ca'mtzi Macedonia nasomo. Entonces muspana'ṉ mi ndø cotzoṉdamø va'cø maṉ Judea nasomo va'cø mi ndø tzi'tam ti sunda'mbøjtzi ø nduṉgøtoya. \v 17 Puede ser mi ṉgui'pstamba que tu'maṉ metzaṉ it ø ngui'psocuy cuando jetse ṉgui'psøjtzi va'cø maṉ mi ndu'ndamø, (porque ja o mi ndu'ndamø). Puede ser tal vez mi ṉgui'pstamba que øtz ndzøcpa como cualquier pø'nise chøcpase, que tum hora nømba “jø'ø, maṉba mave”, y misma hora nømba “ji'nø mave”. \v 18 Pero como Dios viyuṉ dzambapøte, jetse øtz viyuṉ dza'mque'tpa. Ji'ṉ tu'maṉ metzaṉ ma ndzøc ø ngui'psocuy. \v 19 Porque Silasis y Timoteo'is y øjtzi ndzamgøpucstamba Diosis 'Yune Jesucristo mijtzomda'm. Y jic Jesucristo ji'n chamin chamave, sino tumdzambapøte. \v 20 Porque Cristo'is yac tucpa viyuṉsye mumu vøjpø tiyø Diosis chamu que maṉba tø tzi'tame. Y por eso ndø vøṉgotzøctamba Dios. \v 21 Y mitzji'ṉ mismo ñec Diosis tø tzi'tamba qui'psocuy mø'chøqui va'cø ndø va'ṉjamdam Cristo. Y mismo ñe'c Diosis tø cøpiṉdamu vyingøtoya. \v 22 Como carta sella'øtyøjpa va'cø cyeja i'is cyø'veju, jetse Diosis yaj quejpa que je'ise tø ñe'ta'm; y tø cojtatyam Espiritu Santo ndø ndzoco'yomda'm. Y como tø tzi'tzo'tztamu Espiritu Santo, por eso minba ndø tzi'tam cuenta que Diosis maṉba tø tzi'aṉøtyam mumu vøjpø tiyø. \p \v 23 Diosis cyomusapya ø ndzocoy. Je'is ispa que øjtzi viyuṉdzamba. Ja otøc maṉ va'c maṉ mi ndu'ndamø Corinto'omo porque mi ndoya'ṉøtya'møjtzi; porque o'ca øtz mana'n mave, mana'ṉ mi ojnandyame. Y ja syun mi ojnandyamø, por eso ja myavøtøc mi ndundamø. \v 24 Ji'ndyet øtz va'cø mi aṉgui'mdamø tiyø va'cø mi va'ṉjamdamø, porque mø'chøqui mi va'ṉjamotyamba'am yøti. Pero su'nbøjtzi va'cø mi ṉgotzoṉdamø va'cø más mi ṉgyasøtyam. \c 2 \p \v 1 Por eso ṉgui'psøjtzi va'cø jana mi vøcotu'ndaṉgue'ta porque ja syun mi ojnandyamø; jetse jana mi ⁿyac maya'tamø'mtzi. \v 2 Porque o'ca mi ⁿyac maya'pøjtzi, entonces ni i ja it maṉba'is ø yac tzi'ṉbø'i øjtzi. Porque mijtzi ndø yac tzi'ṉbø'pa; pero o'ca mi ⁿyac maya'tambøjtzi, ji'n mus mi ndø yac tzi'ṉbø'tamø. \v 3 Por eso mi ⁿjajyandya'mø vi'na carta, va'cø jana maya'øjtzi cuando maṉba mi ndu'ndame; uytim tuqui que ndø yac maya'tamø. O'ca mi ndø yac tzi'ṉbø'tamba, masti vøjø. Viyuṉsye ni'aṉjambøjtzi que o'ca tzi'ṉbø'pøjtzi, maṉba mi ñchi'ṉbø'tam øtzji'ṉ. \v 4 Porque cuando mi ⁿjajyandya'møjtzi je carta, maya'pana'ṉtzi; y toya vini y vitøm nø'cø'mø mi ⁿjajyandyamu. Pero ji'na'ṉø sun mi ⁿyac maya'tamø, sino que sunbana'ṉ mi yac mustamø que maya'aṉse mi sunda'mbøjtzi. \s1 Pablo'is yaj cøtocopya oyu'is chøc cyoja \p \v 5 Pero o'ca aunque i'is yac maya'øjtzi ji'ndyet na's øtz yac maya'u; mitzta'mete mi ⁿyac maya'taṉgue'tuti más vøti, y øtz usta'mdi yac maya'u. Ji'n ø sun mi ongomø'natyamø. \v 6 Porque vøtimete jujche'ṉom mi ṉgastigatzøctamu'am jic cojatzøjcupø pøn mi ndu'mdamba'c. \v 7 Así es que yøti muspa mi yaj cøtocojatyam cyoja y muspa mi ndzambasencia queca, va'ca jana cya'ø maya'cu'is. \v 8 Por eso mi nømgo'natya'mbøjtzi que va'cø mi ⁿyaj quejatamø que mi sundambatøc jic cojatzøjcupø pøn, y mi yac tzø'tyam jetse. \v 9 Mi ⁿjajyandya'møjtzi yøn asuntocøsi, va'cø mi ndzøjquistamø, y va'cø musø o'ca sunba mi ṉgøma'nøtyamø mi ndzajmatyambase øjtzi. \v 10 Entonces i mitz mi ⁿyaj cotocotyamba, øtz jetseti ⁿyaj cotococye'tpa mismo pøn mi ⁿyaj cotocotyamupø'am. Porque cuando øtz ⁿyaj cotocopya aunque iyø, en caso o'ca it cojatzøjcupø pøn, pues øtz ⁿyaj cotocopyøjtzi jic pøn mitzcøtoya Cristo'is vyi'naṉdøjqui. \v 11 Jetze ⁿyaj cotocopyøjtzi cojatzøjcupø va'cø jana tø aṉgøma'cøy Satanasis. Porque claro ndø comusapya myaña'ajcuy je yatzi'ajcu'is ñe. \s1 Nu'cyaj Pablo Troas cumgu'yomo \p \v 12 Cuando nu'c øjtzi Troas cumgu'yomo, va'cø ndzamaṉvajcay Cristo'is vøjpø 'yote, cotzoṉ øjtzi ndø Comi'is va'cø omba yosa. \v 13 Pero ja omba tzocoyna'ṉ ijtøjtzi, porque ja pya't jeni ndø andzi Tito. Por eso ⁿo'nøyu ndzacyajøjtzi ma'ṉø Macedonia nasomo. \s1 Tø tonba Cristo'is jana tø cojapajtamø \p \v 14 Nøjapyø Dios yøscøtoya'm, porque mumu jama ndø tonba Cristo Jesusji'n jana tø cojapa'jtamø. Y Diosis tø yac yospa va'cø ndø tzajmayaj mumu pøn aunque juti jujche chøcpa Cristo'is. \v 15 Como ndø aṉjamba aunque ya'i suñi viquicpapø, jetse aunque jut aṉjamdøjpa jujche chøcpa Cristo'is. Como viquic nu'cpa aunque juti cuando poṉdøjpa pomo Dioscøtoya, jetseti Cristo'is tø yac yospa va'cø ndø tzam Diosis 'yote ya'i, va'cø 'yaṉjamdøjø; va'cø myañaj nø cyotzocyajupø'is, y va'cø myañaj nø tyococyajupø'is. \v 16 Lo que øtz ndzamdambase es como tum viquijcø. Vene'aṉbønis 'yaṉjamyajpa viquijcø, y nømyajpa que møsyaṉ vøjpa. Jetse nø tyocoyajupø'is jetseti myañajpa øtz ndzamdambase, y nømyajpa que yatzipøte; y jet maṉba ca'yaje. Y vene'aṉbø'nis 'yaṉjamyajpa mismo viquijcø y nømyajpa que suñi viquicpa. Jetsetique't nø cyotzocyajupø'is myañajpa øtz ndzambase y nømyajpa que vøjpø tiyete; entonces jet maṉba queñaje. Pero ni i's ja ñø'it qui'psocuy va'cø cham jetsepø ote ñe'cø. \v 17 Otz ji'n mojtam Diosis 'yote sutziji'ṉ jujche chøcyajpase vøti eyata'mbø'is tumingøtoya, sino tumø tzocoy ndzamda'mbøjtzi como Diosis cø'vejtamuse. Ndzamdamba Diosis vyi'naṉdøjqui como Cristoji'ṉ yostambase. \c 3 \s1 Lo que chamque'tupø Diosis que maṉba tø tzi'tame \p \v 1 Cuando jetse ndzamda'mbøjtzi, tal vez mi ṉgui'pstamba que øtz vøṉgotzøctamba ø ⁿvin. Pero ji'ndyet jicø. Ji'ndyet pena øtz va'cø mi ndzi'tam carta eyapø'is jyayupø chambapø'is que øtz vøjpø pøn chøṉø. \v 2 Porque aunque i'is myusyajpa que mitz vøj mi ijtamba desde que øtz mi ndzajmatyam vøjpø ote, y jet mas vøj que ji'n carta chambapø'is que øtz vøjpø pøn chøṉø. Mitzta'mete como si fuera tum carta jachø'yupø ø ndzococyøsta'm, y aunque i'is muspa tyu'nø. \v 3 Quejpati que ñe'c Cristo'is jyay yøṉ carta y cyø'veju øtzji'ṉ. Ni ji'ndyet tintaji'ṉ jyayu yøṉ carta, sino quenbapø Diosis 'Yespirituji'ṉ. Y ni ji'ndyet camambø tza'cøs ñojtøyupø, sino que pø'nis chococyøs jyayu. \p \v 4 Por eso jana na'tzcuy nømda'mbøjtzi jetse Diosis vyi'naṉdøjqui porque tø cotzoṉdamba Cristo'is. \v 5 Ni ti ji'n mus qui'pscøpo'tam ø ne'c ngui'psocuji'ṉ. Sino Diosis cotzoṉda'mbøjtzi va'cø mus ndza'maṉvactam vøjpø ote. \v 6 Porque je'is yac mijnatya'mbøjtzi qui'psocuy va'cø mus ndza'maṉvactam jomepø contrato. Y yøṉ contrato ji'ndyet o'ca jachø'yupø aṉgui'mguy va'cø ndø yaj coputø, na más que Espiritupøtite. Porque jachø'yupø aṉgui'mguy ji'n ndø yaj coputi, y tø ca'pa. Pero Espiritu'is tø yaj quenba. \p \v 7 Jicø ley jutipøcø'm tø ca'pa nojtøyu tablapø tza'cøsi'y pømipø sø'ṉgøji'ṉ tzi'tøju. Y Israel pø'nista'm ji'na'ṉ mus 'ya'mayaj Moisesis vyinaca porque vyinaca sø'ṉgo'nbana'ṉ. Pero jic sø'ṉgø usyta'm usyta'm mermatzøjcu. \v 8 Pues jic vi'napø contrato sø'ṉgøji'ṉ tzi'tøju, pero Espiritu'is cyontrato yospapø pø'nis choco'yomda'm, masti pømi sø'ṉba. \v 9 Es decir o'ca vøjpøte je contrato jutipøcø'mø tø yaj coja'ajtøjpa; entonces más vøjpø contrato tø tzi' Diosis vyøjom va'cø tø nøputø. \v 10 Jic vi'ṉapø contrato vøjpøte, pero naji'ndyet tyu'mbajcaje yøtipøji'ṉ. Porque yøtipø mástøc vøjø. \v 11 Porque o'ca jicø maṉbapøna'ṉ yaje vøjpøna'ṉete, entonces yøtipø que ji'n ma yaje más vøjpø. \p \v 12 Como ndø muspa que yøṉ jomepø contrato más vøjpø, jana na'tzcuy ndø tza'maṉvacpa. \v 13 Y ji'n ma ndø tzøqui Moisesis chøjcuse. Porque je'is vyindoc vyinaca veloji'ṉ va'ca jana isyaj Israel pø'nis 'yaṉje'c jic syø'ṉgø hasta que tu'yu. \v 14 Y jetsetique't asta como yøti como si fuera mojnayajuse Israel pø'nis qui'psocuy veloji'ṉ. Y por eso ji'n cyønøctøyøyaje cuando tyuñajpa pecapø contrato. Pero como velo ndø yac tzu'ṉbase va'cø ndø is vøjø, jetseti Cristo'is tø yac mijnapya qui'psocuy va'cø ndø cønøctøyøyø. \v 15 Pero hasta como yøti cuando Israel pø'nis tyu'ñajpa Moisesis jyachajcupø, ji'n cyønøctøyøyaje. Como si fuera velocøs ityajuse qui'psocuy. \v 16 Pero cuando ndø vitu'pa ndø Comicø'mø, ndø cønøctøyøpya. Como si fuera yac tzu'ṉatyøjpa velo ndø tzococøspø. \v 17 Porque jic Espiritu nø'ø ndzamupø, ndø Comitique't; y cuando ndø Comi'is 'Yespiritu øjtzomda'm ijtu, muspa ndø tzøcø ti sunba ndø tzøcø, porque it ndø ganas va'cø ndø tzøcø ndø Comi'is syunbase. \v 18 Como tum espejo o'ca ja cyøta'cøtyøjø veloji'ṉ sø'ṉvitu'pa; jetseti mumu tø øtzta'm como ja cyøta'cøtyøjø ø vinaṉga veloji'ṉ. Ndø Comi'is syø'ṉgø nu'cpa øtzcøsi y sø'ṉvitu'que'tpati. Y nømdi cyacpø' ndø qui'psocuy más va'cø tø it como Cristose y como sø'ṉgøse más va'cø ndø nø'ijtay je'is qui'psocuy. Ndø Comi'is 'Yespiritu'is jetse chøcpa. \c 4 \p \v 1 Jetøcoya nunca ji'n yaj ø nganas va'cø yostamø, porque Diosis tzi'upø'is yøṉ yoscuy, y je'is tø cotzoctamba ñe' vyø'ajcupit. \v 2 Jajmbø'ta'møjtzi yatzitzoco'yajcuy, ji'n ø nu'm dza'ajcu chøctamø, ni ji'nø ndzøctam maña'ajcuy. Øtz ji'n aṉgøma'cøtyam ni iyø. Øtz viyuṉ dzamdamba Diosis 'yote, ji'n ø ndzamdam sutzcuy. Sino cøyin vøjpø tiyø ndzamdamba øjtzi. Jetse ndzøcta'mbøjtzi mumu tiyø mumu i'is vyi'naṉdøjqui, y Diosis vyi'naṉdøjqui, va'cø isyajø que vøjpø ti ndzøcta'mbøjtzi. \v 3 O'ca aunque i'is ji'n cyønøctøyøy yøṉ vøjpø ote øtz ndza'maṉvactambapø, ji'n cyønøctøyøyaje porque nøme toycoyaju. \v 4 Como ji'n vya'ṉjamyaj vøjpø Diosis 'yote, yatzipø espiritu lo que aṉgui'mba nascøsi como si fuera Dios, je'is yac jovi'ajyaj qui'psocuy va'cø jana cyønøctøyøjayajø Cristo'is 'yote vøjpø. Como tum pomipø sø'ṉgø, jetseti Cristo'is 'yote. Y Cristo'is ñø'ijtay mismo Diosis cyene y qui'psocuy; pero yatzipø espiritu'is ji'n yaj cønøctøyøjayaj Cristo'is 'yote o'ca ji'n vya'ṉjajmayaje. \v 5 Porque øtz ji'n ø vejpø'tam ø ⁿvin jujchepø pønda'm chøṉø, sino øtz vejpø'tamba Jesucristo que jej ndø Comite. Y øjchøṉ mi ndø coyospata'm Jesuscøtoya. \v 6 Diosis cyø'vej sø'ṉgø va'cø syø'ṉnømø cuando pi'tzøna'ṉ ijnømu'øc, y mismo jic Diosis tø yac sø'ṉapya ndø qui'psocuy. Como cuando sø'ṉnømba ndø ispa aunque tiyø, jetse Diosis tø yac mijnapya vøjpø qui'psocuy va'cø ndø cønøctøyøyø Diosis myøja'ṉo'majcuy. Diosis myøja'ṉo'majcuy sø'ṉba Cristo'is vyi'ngøsi. \s1 Ndø va'ṉjajmoṉguji'n tø quenba \p \v 7 Y Diosis myøja'ṉo'majcuy yospa tø øjtzomda'm aunque øtz mochita'mbø nascøsta'mbø tø pønda'mdiṉø. Como si fuera ndø nø'ijtu møjapø tumin naschica'omo, jetse Diosis myøja'ṉo'majcuy ijtu øjtzomda'm. Entonces cuando yosta'mbøjtzi, ji'ndyet ø ne' ø mbømiji'n, sino Diosis milagropø pyømiji'ṉ. \v 8 Aunque jujche yacsutzøctandøjpøjtzi, ji'n ca'tam øjtzi, pujta'mbøjtzi. Ji'n mus ti ndzøctamø, pero ji'nø i'nbøtam ø ⁿvin. \v 9 Macnøvityajpøjtzi, pero it cotzoṉdamba'is. Aunque ti tzøjcatyandøjpøjtzi, pero ji'n mus yaj ca'tandøji. \v 10 Aunque jut maṉda'mbøjtzi, sunba yaj ca'tandøjø jujche Jesús yaj ca'tøjuse; pero quendambatø'ctzi. Y jetse quejpa que Jesús ijtu ø ndzoco'yomo, porque si no, ca'tambana'ṉtzi. \v 11 Porque quendambacsye'ṉomo øjtzi, mumu jama ijtu peligro va'cø ca'tamø porque ndzøctamba aṉcø Jesusis yoscuy, pero quendambatø'ctzi. Y jetse quejpa que Jesús quenba ø sisomo, aunque ø sis maṉbapø ca'e. \v 12 Así es que øtz uspøcøsi ca'tambana'ṉtzi, pero por jetcøtoya mitz mi ijtamuti. \p \v 13 It oyu'is jyaye: “Øtz va'ṉjam øjtzi, y por eso ndza'møjtzi tiyete”. Jetse jyay ji'quis y jetsepø va'ṉjajmocuy nø'ijtaṉgue't øjtzi, también øtz jetcøtoya ndzamda'mbøjtzi porque va'ṉjamda'mbøjtzi. \v 14 Porque ndø mustamba que Diosis yac visa'u ndø Comi Jesús cuando ca'u'jcam. Y como yac visa' Jesús, jetseti Diosis maṉba tø yac visa'taṉgue'te porque tø øtz tø tumø tzøctam jetji'ṉ. Y tu'mbac mitzji'ṉ maṉba tø nøtøjcøtyam Diosis vyi'naṉdøjqui. \v 15 Y mumu jujche øtz tuctamuse, para mitzcøtoyata'm tuc jetse, va'cø vøj ityaj vøti pøn Diosis vyø'ajcupit. Entonces vøti pø'nis maṉba ñøjayajque't Dios yøscøtoya. Jetse vøti pø'nis maṉba vyøcotzøcyaj Dios. \p \v 16 Por eso ji'n ø i'nbø'tam ø vin, aunque usyta'm usyta'm yajpa ø mbømi y ø ṉguene, pero tumdum jama mas nø pyømi pøjcu ø espiritu. \v 17 Porque yøti tø toya'ispa usyta'm y chøtøṉ horacøtoya. Pero porque tø toya'ispa aṉcø yøti, jetcøtoya jøsi'cam suñ vyøjomo ma tø ijtame mumu jamacøtoya. \v 18 Así es que ji'n ndø qui'pstam mumu jama ndø ispapø tiyø jujchete, sino ji'n ndø isipø tiyø sunba ndø musocpacpø'i jujchete. Porque ndø ispapø tiyø, usyaṉ horati ma ityaje. Pero ji'n ndø isipø tiyø ji'n ma yajyaje nunca. \c 5 \p \v 1 Porque tø itpa ndø coṉña'omo como tum nascøspø tøjcom tø itpase. Y ndø mustamba que o'ca yajpa ndø coṉña como tum ø ṉdzøjcutyøc yajpase, ijtu vøjpø ndø tøc Diosis maṉbapø tø tzi'tame. Jic tøc tzajpombøte, y nunca ji'n yaje, y ji'ndyet pø'nis cyø'ji'ṉ tzøctøji. \v 2 Viyuṉse tø toyapøcpa mientras yøṉ ndø coṉñaji'ṉ tø itpa'cse'ṉomo. Ndø sungo'nba va'cø ndø nøc ijtøtyam ndø coṉña maṉbapø tø tzi' Diosis tzajpomo, como si fuera jomepø tucu tø yac mespase; \v 3 va'cø tø itø como si fuera tucu ndø mespase, jetse va'cø jana tø itø como si fuera tucu tzajcupø. \v 4 Mientras tø nøc ijtøtyamba ndø coṉña como tøc tø nøc'ijtøtyambase, tø toyapøcpa y tø uqui'ajpa. Ji'ndyet porque sunba ndzactam ndø coṉña como tucu ndø tzactambase, va'cø tø tzø'y tucu tzajcupø, sino sunba ndø mestam jomepø; yøṉ pecapø lo que maṉbapø ca'e, va'cø ndø mescøpajcøy ji'n cya'epøji'ṉ. \v 5 Y jetcøtoya tø vøjøtzøctamu'am Diosis, y como je'is tø tzi'tamu'am Espiritu Santo yøti, jetse tø mustamba que maṉba tø yac jome vitu'pø'tame. \p \v 6 Por eso contento ndø aṉjamba ndø vin aunque ndø mustamba que mientras tø itpa como tøjcomse ndø coṉñaji'ṉ, ji'n tø it como mismo tøjcomse ndø Comiji'ṉ. \v 7 Pero aunque ndø Comi ji'n ndø isi, pero ndø va'ṉjambati, y jetse tø itpa nascøsi. \v 8 Y ji'n tø na'tze y más sunba ndø ndzacto'a yøṉ coṉña va'cø ndø nøndumø it ndø Comi, como si fuera tumbø tøjcomse. \v 9 Jetcøtoya ndø tzøcpa vøjpø tiyø ndø muspacsye'nomo sunbase Diosis; aunque sea yø'qui nascøsi tø ijtu, aunque sea ndø Comiji'n tø ijtu. \v 10 Porque mumu tiene que va'cø tø aṉdzo'ṉoya Cristo'is vyi'nomo. Je'is maṉba aṉgøva'c ti ndø tzøctam ndø coṉñaji'ṉ, y je'is maṉba tø tzi' ndø coyoja jujche ndø tzøjcuse, que sea que vøjpø, que sea que ji'n vyøjpø tiyø ndø tzøjcu. \s1 Tiene que va'cø tø it vøjø Diosji'ṉ \p \v 11 Por eso como na'tztamba øjtzi ndø Comi, ndzøctamba diligencia va'cø ndzajmatyam aunque iyø ndø Comi'is 'yote a ver o'ca vya'ṉjamyajpa. Pero øtz comustamba'm vøjø Diosis, jetse su'nda'mbøjtzi mitz va'cø mi ndø comustaṉgue'ta mi ndzoco'yomda'm. \v 12 Pero ji'n ø vøṉgotzøctaṉgue't ø ⁿvinda'm mitzji'ṉda'm, sino øtz sunba ijtam vøjø va'cø mus mi ndø vøcotzøctamø mijtzi. Jetse muspa mi aṉdzoṉyajø pøn vøjpø pønse chøcyajpapø'is vyin, pero choco'yomo ji'ndyet vyøpø pønda'm. \v 13 It nøjayajpapø'stzi que øtz jovita'mbøte, pero ji'ndyet jicø, sino Dios yosatya'mbøjtzi. Y como itpa vøjpø ø ṉgui'psocutya'm, mitzcøtoyata'mete. \v 14 Porque Cristo'is tø sunba, por eso ndø penatzøcpa ndø vin va'cø ndø tzøc je'is syunbase. Pues nømda'mbøjtzi que como Cristo ca'u mumu icøtoya, entonces Diosis cyotpa cuenta que mumu tø ca'tamu'am ndø cojacøtoya. \v 15 Y entonces como mumu pøngøtoya ca' Cristo, entonces tø øtz tø quendambapø ndø tzøctamba mumu tiyø Cristocøtoya y ji'ndyet ndø vingøtoya, porque Cristo ca'u y visa'u tø øtzcøtoya. \v 16 Jetcøtoya desde yøticse'ṉomo ji'nam güentacøpøctam ni iyø jujchepø pønete va'cø ṉgøque'nøtyam jujche quenbase, aunque jetseti Cristo ṉgüentacøpøctaṉgue't øjtzi vi'na jujchepø pønete va'cø ṉgøque'nøtyam jujche quenbase. Pero yøti ji'nam jetse. \v 17 Por eso o'ca ndø va'njamba Cristo, tø jome vitu'pa, ji'nam tø it como vi'nase, viyuṉsye mumu tiyø jome vitu'pa. \p \v 18 Y mumu jetse tø yac jomevitu'pa Diosis. Y Jesucristoji'ṉ Diosis yajay ndø coja va'cø mus tø pøjcøchoṉdamø. Y Diosis cøpiṉda'møjtzi va'cø ndzajmayaj pøn que jutznømø ñe'c Diosis maṉba pyøjcøchoṉyaje. \v 19 Ndza'maṉvacta'mbøjtzi que Diosis cyø'vej Cristo va'cø yajay ñe'c qui'syca'cuy tø øtzcøtoya tø nascøsta'mbø pøn; jyajmbø'jatyam ndø coja. Diosis tzi'ta'møjtzi cargo va'cø ndzajmatyam aunque iyø jujche muspa tø ijtam vøjø Diosji'ṉ. \v 20 Jetcøtoya Diosis cø'vejta'møjtzi Cristo'is ñøyicøsi, como que Diosis cø'vejta'møjtzi mitzcømø va'cø mi o'nøndyam vøjø Diosis ñøyicø'mø. Mi ⁿnøjandya'mbøjtzi Cristo'is ñøyicøsi: Pøjcøcho'ṉdamø Dios vøj va'cø mi ijtam jetji'n. \v 21 Ja itø Cristo'is cyoja, pero ndø coja'is chøquipit Diosis cyastigatzøjcu Cristo como si fuera ijtutina'n cyoja; pero tø øtz va'cø jana tø castigatzøcø. Jetze tø øjtzi tzø'pya como que ja ijtam ndø coja, vyøjom va'cø tø put Diosis vyi'naṉdøjqui. Porque Cristo'is tø coca'atyam ndø coja. \c 6 \p \v 1 Entonces como parejo yosta'mbøjtzi Diosji'ṉ, mi o'nøtyambøjtzi va'cø jana comequecti mi mbøjcøchoṉdamø lo que Diosis mi ñchi'tamba ñe'c vyø'ajcupit. \v 2 Porque Dios nømu: \q1 Vøjpø hora mi ṉgøma'nøyøjtzi. \q1 Jic jama'omo cuando muspa'ctøc mi ṉgyotzoca, jicsye'c øtz o mi ngotzove. \m Tzøjcay cuenda que yøtipø jama ijtutøc hora; tzøjcay cuenda que ijtutøc hora va'cø mi me'tz cotzojcuy. \p \v 3 Su'nbø ndzøctam vøjpø tiyø mumu jama. Ni i ji'n mus ñømø que øtz ji'n vyøj nø yostamu. \v 4 Pero mumu jama ndzøctamba øjtzi vøjpø tiyø va'cø istøjø que øtz Diosise ñu'cscutya'm. Jetse quejpa que øtz Diosise ñu'cscutya'm porque aguantatzøctamba cuando istamba toya, cuando ijtu'c pobre'ajcuy, cuando ni ti ji'n mus ndzøctamø. \v 5 Oyu nacstandøji, o somdandøji, o so'natejyaj øjtzøcø'mø, o yostame hasta que nitu'tamøjtzi, vøti tzu' tzu'quenda'møjtzi, vøtina'c osta'møjtzi. \v 6 Jetse istøjøjtzi que øtz Diosis chøṉ ñu'cscutya'm porque puro vøjpø ti ndzøctamba, porque ṉgønøctøyøtyamba viyuṉbø vøjpø tiyø, porque ndonda'mbøjtzi cuando ji'n ijtam vøjø, porque ṉgotzoṉda'mbø ø ndøvø, porque Espiritu Santo øtzji'ṉ ijtu, porque viyuṉsye sunda'mba ndø tøvø, \v 7 porque viyuṉbø tiyø ndza'maṉvacta'mbøjtzi, porque nø'ijtatyamba Diosis pyømi, porque ndzøctamba vøjpø tiyø, por eso muspa ṉgoqui'ptam ø ⁿvin; aunque tu'møn du'møn minba enemigo, muspa ndondamø. \v 8 A veces vøcotzøcyajpøjtzi, a veces ji'n chi'yaj cuenta que vøjpø ti nø ndzøjcu. A veces nømyajpa que øtz vøjpø ti ndzøctamu, a veces nømyajpa que øtz o ndzøctam yatzitzoco'yajcuy. Nømyajpa que øtz aṉgøma'cø'otyamba, pero øtz puro viyuṉbø tiyø ndzamdamba. \v 9 It ji'n ø comustamepø'stzi, pero comusta'mbøjtzi Diosis. Usypøcøs ca'tambana'ṉtzi pero quendambatø'ctzi; toya yac isyajpøjtzi, pero ji'n ø yaj ca'yaje. \v 10 Maya'ta'mbøjtzi, pero siempre alegre ijta'mbøjtzi; pobreta'mbø chøṉø, pero ⁿyac ricu'ajta'mbøjtzi vøti pøn; ni ti ja ñø'ijta'møjtzi, pero nø'ijta'mø mumu tiyø. \p \v 11 Corinto pønda'm, jujche øtz ṉgui'pstambase, jetse mi o'nøndya'mbøjtzi, ø ndumø tzocoy mi sunda'mbøjtzi. \v 12 Øtz ji'n ø mi su'naṉjejtame, mi sundamba ø ndumø tzocoy. Pero mitz mi ndø su'naṉjejtamba mi ne'ṉgø, ji'n mi ndø sundam mø'chøqui. \v 13 Nø mi o'nøndyamu como tum pø'nis 'yo'nøpyase ñe 'yune. Jujche øtz mi sundambase ø ndumø tzocoy, jetse va'cø mi ndø sundaṉgue'ta. \s1 Tø øtz quenbapø Diosis tø myasandøcta'mete \p \v 14 Uy tumø yostame parejo ji'n vya'ṉjajmoyajepøji'ṉ, chøcpapø'is yatzitzoco'yajcuy ji'n mus tumøyos vøjpø pønji'ṉ; como si fuera søṉgø'omse itpapø'is ji'n mus tyøvø'ajø pi'tzø'omse itpapø. \v 15 Cristo'is ji'n pyarejo qui'psocuy yatzi'ajcuji'ṉ. Vya'ṉjambapø'is Jesús ji'n mus ñøparejo'aj ji'ṉ vya'ṉjame'is Jesús. \v 16 Jetsetique't Diosis myasandøjcomo ji'n mus ndø va'ṉjam comi chøquita'm, porque tø øjtzi quenbapø Diosis tø myasandøcta'm. Yøcse nøm Dios: \q1 Ma'ṉba it je'is choco'yomda'm y ma'ṉbø vit jetji'ṉda'm. \q1 Øtz ji'quis chøṉ Dios, \q1 y jicø øjchøṉ mbønda'm. \m \v 17 Jetcøtoya nømgue'tu Dios: \q1 Ve'ndzactamø ji'n vya'ṉjajmoyajepø. Aparte ijtamø, u mi ndumøtzøctam yatzitzoco'yajcuy jetji'ṉ. \q1 Y ndø Comi Dios nømgue'tpa: Entonces ma'ṉbø mi mbøjcøcho'ṉdame: \q1 \v 18 Y mitz maṉba mi ndø Janda'ajtame, \q1 y øtz maṉba mi une'ajtame. \q1 Jetse nømba ndø Comi mumu ticøs Aṉqui'mbapø. \c 7 \p \v 1 Entonces ø mi ndøvøta'm, como jetse tø tzajmatyandøju'am que maṉba tø une'ajtam Diosis, por eso hay que va'cø ndø jajmbø mumu møsyaṉbø tiyø ndø sisis syunbase y ndø qui'pspase. Y como ndø na'tztamba Dios, hay que va'cø ndø qui'psø que maṉba ndø tzøjcav mumu tiyø Diosis syunbase. \s1 Qui'psvitu'yaju Corinto pønda'm \p \v 2 Tø pøjcøchoṉdamø mi ndzoco'yomo. Ni i ja ⁿyacsutzøcta'møjtzi, ja 'yaṉmandyam øtz ni iyø ji'n vyøjpø aṉma'yocupit, ni i ja 'yaṉgøma'cøtya'møjtzi. \v 3 Cuando mi nøjandyamba øtz jetse, ji'ntze va'cø mi ⁿojnandyamø. Porque como mi nøjandyamuse vi'na, mi sunda'mbøjtzi ø ndzoco'yomo, y sunda'mbøjtzi parejo va'cø tø quendamø, y parejo va'cø tø ca'tamø mitzji'ṉ. \v 4 Jana na'tzcuy mi o'nøndya'mbøjtzi, y mi vøṉgotzøcta'mbøjtzi vøti. Aunque vøti toya'ispa, jamgajpø'pa ø maya'ṉguy y casøcomø'nbøjtzi más que ni tiyø. \p \v 5 Pero vi'nate nu'cta'møjtzi Macedonia nasomo, ji'na'ṉ ijtam contento. Aunque jut cøjta'møjtzi, peñavini mus ndzøctam lo que sunbase ndzøctamø. Aunque jut nøquipyajpana'ṉtzi y na'tztambana'ṉtzi ø ndzoco'yomda'm. \v 6 Pero Diosis yaj casøyajpa maya'yajpapø, y je'is yaj casøtya'møjtzi cuando nu'c Tito. \v 7 Y ji'n solo porque jet nu'cu ancø casøtya'møjtzi, sino también como Tito casøyu porque mitz ndzøctamba ancø vøjø, por eso más casøtya'møjtzi. Porque je'is tzajmatya'møjtzi jujche sunba mitz mi ndø istamø, jujche mi ñømaya'ndamba mi ṉgoja, jujche listo mi ijtamba va'cø mi ndzøctam mi ndzajmatyamuse; jetcøtoya øtz más casøpya yøti. \p \v 8 Aunque cuando mi ṉgø'vejatya'mø carta mi nø maya'nda'møjtzi, pero ṉgui'pspøjtzi que vøjø ndzøjcøjtzi va'cø mi ṉgø'vejay jetsepø carta. Aunque viyuṉsye cuando cønøtøyø'yøjtzi que ji'c carta'is mi yac maya'ndamu usyaṉ horati, øtz maya'que'tuti'tzi. \v 9 Pero yøti casøpyøjtzi porque mi nømaya'ndam mi ṉgoja y por eso mi ṉgyi'psvitu'tamu. Jetse mi maya'ndamu jujche syunbase Diosis. Y mi jajyandyamu ancø carta, por eso ja mi ndyocotyam ni jujche. \v 10 Porque va'cø tø maya' syunbase Diosis, je'tis tø yaj qui'psvitu'tamba va'cø tø cotzoctamø; y entonces ji'n ndø nømaya' ndø cotzojcuy. Pero va'cø tø maya' como nascøspø pøn maya'yajpase, tø ca'pa. \v 11 Tzi'tam cuenta que jetse mi ndyuctamu; mi myaya'ndamu Diosis syunbase. De veras mi sunbana'ṉ ndzøctam viyuṉse; de veras mi ndzi'tam cuenta que ji'n vyøjpø nø mi ndzøctamupø, y yøti ji'name ndzøctam jetse. Y mismo ñe'c mi ṉgui'sca'tamu, y mi ña'tztamu, viyuṉsye sununa'ṉ mi ndø istamø, viyuṉsye sununa'ṉ mi ndzøctam mi ndzajmatyamuse. Mi ñchø'ytam dispuesto va'cø ngastigatzøctam chøjcupø'is yatzitzoco'yajcuy. Jetse mi yaj quejtamba que ja ijtam mi ṉgojata'm yøcsepø ticøsi. \v 12 Jetcotoya, mi jajyatyamu je carta ji'n na's yacsutzøcpapø'is tyøvø va'cø ṉgotzova, ni ji'n na's yacsutzøjcupø va'cø ṉgotzova, sino va'cø cyeja Diosis vyi'naṉdøjqui jujche mi ndø sundamba. \v 13 Jetse øtz contento'ajta'møjtzi porque mitz ñchø'tyam contento. \p También todavía más casøtya'møjtzi cuando musta'møjtzi jujche o casøy Tito. Porque Tito tzø'y contento cuando oyu mi ndyu'ndame. \v 14 Øtz o ⁿnøjay Tito que mitz ⁿvyøjta'mbøte. Y ji'n ø ṉgotza'aye; porque jujche ndzajmayuse Tito, jetse mi ndzøctamu vøjø como oyuse ndzame. Y como mumu ti mi ndzajmatyamuse, viyuṉbø tiyete, jetsetique't ndzajmatyamuse Tito que mitz ndzøctamba vøjø, viyuṉbø tiyete. \v 15 Y Tito'is más mi sundamba cuando jyajmutzøcpa jujche mitz ndzøctamu como øtz mi ndzajmatyamuse, y mi mbøjcøchondamu ñe'cø, y mi ndumø tzocoy sunbana'ṉ mi ndzøc je'is syunbase. \v 16 Por eso casøpyøjtzi porque ni'aṉja'mbøjtzi que maṉba mi ndzøctam aunque ti vøjpø. \c 8 \s1 Mi ndumø tzocoy cotzoṉdam mi ndøvø \p \v 1 Yøti, ø mi va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm, sunba mi ndzajmatyamø jujche Diosis chi'yaj vøjpø qui'psocuy ñe'c syu'nocupit Macedonia nasombø va'ṉjajmocuy tyøvø. \v 2 Porque aunque isyaj toya ji'n ndø tone'csye'ṉomo, pero o casøyaje y o chi'yaj vøti tumin pobrecøtoya, aunque ñe'c pobrecomø'nita'mdina'n ñe'que't. \v 3 Pero viyuṉdza'mbøjtzi que muspacsye'ṉomo chi'yaju tumin, y chi'aṉøyaj más usynaque't ñe'c gyustopit. \v 4 Tyumø tzocoy nøjayaj øjtzi: “Mati ṉgojtam ø ṉgustopit ayudo pobreta'mbø va'ṉjajmocuy tøvøcøtoya, por favor pøjcøchoṉ yøṉ tumin”. \v 5 Y chi'yaj más que øtz ṉgui'pstamba'csye'ṉomo. Porque chi'ocuyajyaj vyin ndø Comicøsi vi'na, y jicsye'c chi'ocuyajyaj vyin øtzcøstique't. Jetse chøcyaju Diosis syunbase. \v 6 Como Tito'is o tyu'mdzo'tz ayudo mijtzomda'm, por eso ⁿnøjatya'møjtzi Tito va'cø yac tu'ma'ṉøyø hasta que ta'nba junche'ṉomo maṉba mi ndu'mdame. Como ji'quis tyu'myajuse gyustopit, jetse va'cø mi ndu'mdaṉgue't mijtzi. \v 7 Como mitz mø'chøqui mi va'ṉjamdamba ndø Comi, y de veras muspa mi ndza'maṉvactamø vøjpø tiyø, y viyuṉsye mi mustamba Diosis 'yote, y con gusto mi ndzøctamba aunque tiyø mi ⁿyoscuy, y mi ndø sundamba vøti; entonces jetsetique't toya'ṉøtyam pobre y más tzi'aṉøtyam ayudo. \p \v 8 Cuando mi nøjandyamba øtz jetse, ji'ndyet aṉgui'mguy; sino que va'cø mi mustamø jujche eyata'mbø'is ityaj gyusto va'cø chi'yaj ayudo a ver o'ca jetse mitz mi sundaṉgue'tpa ndø mbøndøvø viyuṉsye. \v 9 Porque mi mustamba'm ndø Comi Jesucristo'is vyø'ajcuy, jujche mi syundambase je'is. Porque ricona'ṉete tzajpomo, pero pyobretzøc vyin cuando min nascøsi yacsyu va' itø. Porque mi syundamba aṉcø mijtzi, pobre'aj jete va'cø mi ⁿyac ricu'ajtam mijtzi. \p \v 10 Nø mi ndzajmatyamu ṉgui'pspase øjtzi que vøjø mitzcøtoyata'm yøcse va'cø mi ndzøctamø. Ijtuna'ṉ mi ṉgustø va'cø mi ndzi'tzo'tztamø cotzo'ṉocuy cøjtu ame'omo. \v 11 Yøti tzi'aṉøtyamø hasta que tu'mba ayudo como ijtuna'ṉ mi ṉgusto va'cø mi ndzi'tzo'tztamø. Ijtu'is vøti muspa chi' vøti, ijtu'is usyi muspa chi' usyi. \v 12 Porque o'ca viyuṉse sunba ndø tzi'ø, jañche'ṉom pyøjcøchonba Diosis muspacsye'ṉom ndø tzi'ø. Porque jay ndø nø'indøpø, Diosis ji'n tø penatzøcø va'cø ndø tzi'ø. \p \v 13 Aunque su'nbøjtzi va'cø mi ndu'maytam tumin, ji'n ø sun va'cø mi yac ricu'ajyaj eyapø mientras mitz mbyobre'ajtamba. Su'nbøjtzi va'cø mi ijtam parejo. \v 14 Pero como mitz mi nø'ijtam tumin yøti, hay que va'cø mi ndzi'tam ja itø'is ñe. Entonces cuando mitz ja mi nø'indø, y je'is ñø'ijtu, muspa mi ṉgyotzoṉdam ñø'ijtu'is. \v 15 Como ijtuse jachø'yupø: “Oyu'is tyu'm vøti, ja itøna'ṉ sobra; y oyu'is tyu'm usyi, ja cyøyajø”. \s1 Tito o maṉyaj eyapøji'ṉ \p \v 16 Nøjandya'mbøjtzi Dios yøscøtoya porque je'is cyot Tito'is choco'yomo jetsepø qui'psocuy va'cø sun mi ṉgotzoṉdamø, jujche øtz sunbase mi ṉgotzoṉdamø. \v 17 Porque viyuṉse je'is pyøjcøchoṉu ndzajmayuse øjtzi, y como sunba mi ṉgotzoṉdamø, ñe' ṉgyustopit maṉba maṉ mitzcø'mda'm. \v 18 Y Titoji'ṉ ṉgøvejta'møjtzi jic eyapø va'ṉjajmocuy tøvø vøpøpøngotzøctøjpapø aunque jut tu'myajpamø ndø va'njajmocuy tøvø. Porque vøj yospa vøjpø oteji'ṉ. \v 19 Y ji'n na's jetse, sino también cyøpiṉyaj jicø vøti ndø va'ṉjajmocuy tyøvø'is va'cø vit øtzji'ṉda'm va'cø nømaṉdam yøṉ yajya'mocuy. Yøṉ tumin øtz nø ndu'mdamu para va'cø vøcotzøctøj ndø Comita'm. Y va'cø quejø que mitz sunba mi ṉgotzoṉdaṉgue't ndø tøvøta'm. \v 20 Ji'n ø suni va'cø mus cojatzi'tam ni i'is que øtz ja vyøj ndzoctam cuando ndø nømaṉdamu yøṉ vøti tumin. \v 21 Jajme'tzta'mbøjtzi va'cø ndzøctam mumu tiyø vøjpø pønse, ji'n solo ndø Comi'is vyi'naṉdøjqui, sino también pø'nis vyi'naṉdøjquita'm. \p \v 22 Y nø'mø ṉgø'vejtaṉgue't Titoji'n eyapø ndø va'ṉjajmoṉguy tøvø va'cø maṉ pya'tyaj Tito, parejo va'cø myaṉyaj tu'caṉbøn. Sone nac y sone ticøsi ṉgøque'nøtya'møjtzi que vøjpø ti chøcpa yøṉ va'ṉjajmocuy tøvø'is, y yøti más cyotziṉi'ajpa va'cø yosa porque qui'pspa que mitz maṉba mi ndzøctam vøjpø tiyø. \v 23 O'ca aunque i'is 'yaṉgøva'cpa Tito iyete, nøjmayajø que øjche ⁿyospa tøvø que yospa øtzji'n va'cø mi ṉgotzoṉdam mitzta'm. Y o'ca aunque i'is 'yaṉgøva'cpa Tito'is ñøtuṉ ita'mete, nøjmayajø que jet cyø'vejyaju ndø va'ṉjajmocuy tøvø'is y que je'is yaj quejayajpa Cristo'is myøja'ṉo'majcuy. \v 24 Por eso yac istam jic ndø tøvø y mumu tu'myajpapø ndø Comi'is ñøyicøsi que mi su'notyamba. Yaj quejtamø que ji'n comequecti ⁿnøja'yøjtzi mitz vyøjmbø pønda'm. \c 9 \s1 Tyu'myaj tumin va'ṉjajmocuy tøvøcøtoya \p \v 1 Pero ji'ndyet pena va'cø mi ṉgø'vejatyam carta va'cø ndzajmatyamø va'cø mi ndu'mdam tumin ndø va'ṉjajmocuy tøvøcøtoya. \v 2 Porque musapyøjtzi que it mi ṉgusto va'cø mi ṉgotzoṉdamø. Por eso mi vømbøpøn gotzøcta'mbøjtzi Macedonia pø'nomo. Øtz nø nømu que mijtzi, Acaya nasomda'mbø mi mbyønda'mete, desde cøjtupø ame listona'n mi ijtamu va'cø mi ngotzondamø. Entonces cuando eyapø pø'nis isyajpa que mitz listo va'cø ṉgøyu'møtyam tuminji'ṉ, entonces chi'yajque'tpa vøti tumin sonetambø'is. \v 3 Pero como øtz nø'møjtzi que mitz listo va'cø mi ndu'mdam tumin, por eso nømø ṉgø'vejyaj ndø tøvø va'cø ndzajmatyamø va'cø mi nø'ijtam listo tumin jujche ⁿnøjayajøjtzi Macedonia pønda'm. \v 4 Entonces o'ca miñajpa øtzji'ṉ Macedonia pøn, uyti pya'tyaj ja mi ndu'mdamøpøtøc tumin. O'ca pya'tyajpa que ja it tumin, øtz maṉba ṉgotza'atyame porque øtz nømu'mtzi que viyuṉsye listo mi ijtamu; y mitz mati mi ṉgotza'atyaṉgue'te. \v 5 Por eso ṉgui'psøjtzi que vøjø va'cø ⁿnøjayaj yøṉ ndø tøvø va'cø vi'na maṉyaj mitzcø'mø va'cø vi'na mi yac tu'mdam tumin lo que mi ndzamdam vi'na que maṉba mi ndzi'tame. Jetse maṉba it listo mi ndumin. Entonces maṉba queje que mi ndzi'tamba tumin mi ṉgustopit, ja mi mbyenatzøctamø va'cø mi ndzi'tamø. \p \v 6 Pues yøcse ndza'mbøjtzi: Como ndø nijpase tømbu, jetse va' ndø tzi'tam tumin. Y como ñijpapø'is usyi, usyti pyøcpa; ñijpapø'is vøti, vøti pyøcpa; jetsetique chi'papø'is usyi, usyti chi'vitu'pa Diosis; y chi'papø'is vøti, vøti chi'vitu'pa. \v 7 Tumdum pø'nis muspa chi' jujche qui'pspase choco'yomo, pero va'cø jyana cømaya' tyumin ni va'cø jana chi' obligado; porque Diosis syunba sicsicnepya chi'papø'is. \v 8 Porque Diosis muspa mi nchi'tam vøti aunque ti vøjpø, va'cø mi nø'ijtam mumu jama mumu tiyø, jana mi chøjcatyam falta ni ti'is, va'cø mus mi ndzøctam vøti aunque jujchepø vøjpø tiyø. \v 9 Pues jachø'yupø yø'cse jujche chøc vøjpø pø'nis: \q1 Syajtzi'yaju; pobreta'mbø chi'yaj vøti; \q1 vøjpø ti chøjcupø ji'n ma yaj nunca. \v 10 Diosis chi'pa tømbu va'cø ndø nimba, y cu'tcuy va'cø tø cu'ta, y como tumbu vøti'ajpa maṉba, jetse Diosis maṉba yac vøti'aj vøjpø ti mi ndzøctamuse. \v 11 Jetse maṉba mi nø'ijtam aunque ti vøti va'cø mus mi ⁿva'ctzi aunque tiyø ja itøpø'is ñe. Y øtz maṉba mi ndø tzi'tamupø, y entonces vøti pøn maṉba nømyaj yøscøtoya Dios. \v 12 Porque cuando mi ndu'mdamba tumin va'cø mi ndzi'tam eyata'mbø, jetse mi ṉgyotzoṉdamba ndø va'ṉjajmocuy tøvø va'cø ñø'ityaj lo que ti nø syuñajupø. Y también vøti pøn maṉba nømyaj yøscøtoya Dios. \v 13 Pyøcyajpapø'is tumin mi ⁿva'ctzi'tamupø, je'ista'm maṉba vyøcotzøcyaj Dios. Porque como mi ñømdamba que mi va'ṉjamdamba Cristo, entonces cuando mi ndzi'tamba tumin, jetse mi ⁿyaj quejtamba o'ca viyuṉsye mi va'ṉjajmandyamba Cristo'is vøjpø 'yote. Maṉba vyøcotzøcyaj Dios porque mi ndumø tzocoy mitz ṉgotzoṉdamba jejtam y mi ṉgotzoṉdaṉgue'tpati mumu pøn. \v 14 Entonces je pobreta'mbø'is maṉba vya'cayaj Dioscøsi mitz va'cø mi ṉgyotzoṉdam Diosis. Porque vøti maṉba mi syundame. Maṉba mi syundame porque Diosis chøc vøco'nipø yoscuy mi ndzoco'yomda'm. \v 15 ¡Yøscøtoya Dios porque vøjpø chøcpa je'is tø øtzcøtoya que ni ji'n musi'cse'ṉom ndø tza'maṉvacø! \c 10 \s1 Pablo nømu que Diosis cyø'veju \p \v 1 Øjchøn, Pablo, mi va'ṉgatyamba mi mbasencia'ajcuy va'cø mi ndø cøma'nøjatyam ti ma ndzame; como Cristo pasenciapøte y vøjpøte, jetse øtz jetsepø qui'psocuji'ṉ mi va'ṉgatyamba. It mijtzomda'm nømyajpapø que cuando øtz itpa mitzcø'mda'm, pasencia'ajpapø pønse ndzøcpa ø ⁿvin, per cuando emøc itpøjtzi, que øtz jana na'tzcuy mi 'o'nøndya'mbøjtzi. Jetse nømyajpa. \v 2 Pero cuando mi ndu'ndamba'ctzi, mi va'ṉgatyamba va'cø jana mi ndø cøtza'møtyamø que øtz ṉgui'pstamba como nascøspø pø'nis qui'psyajpase. Porque jetse cøtza'mø'opyapø øtz maṉbø mbena ojnayaje jana na'tzcuy. Ñe' cyoja'is chøqui'pi'jta'm maṉba ojnayaje. O'ca ji'n cøtza'møyaje, ji'n ma ⁿojnayaje. \v 3 Porque viyuṉete øtz nascøspø pøn chøṉø, pero cuando øtz nøṉguiptamba yatzi'ajcuy, ji'n ø nøṉguiptam como nascøspø pøn quipyajpase. \v 4 Porque como soldado'is ñø'ityaj 'yarma, jetse øtz nø'ijtanque't arma pero ji'ndyet nascøspø pø'nis ñe, sino Diosise ñe. Diosise 'yarma pømi'øyupø va'cø yaj 'yenemigo como tum no'tzetøc yajpase aṉgøvø'nupø'om 'yenemigo. Jetse Diosis 'yarmaji'n øtz yac mochi'ajtampa yatzi'ajcuy. \v 5 Mumu chøcpapø'is vyin como vøjpø pønse, tø ya'inducpapø'is va'cø jana ndø comus Dios, jetseta'mbø'is qui'psocuy ⁿocyajta'mbøjtzi Diosis pyømiji'ṉ, øtz yac mochi'ajtamba je'is yatzitzoco'yajcuy, y yaj qui'psvitu'yajpa va'cø chøcyajø Cristo'is syunbase. \v 6 Y cuando mi ndzøctamba viyuṉse Cristo'is syunbase, entonces o'ca ijtutøc mijtzomda'm ji'n syunipø'is Cristo'is syunbase, jet ma'ṉbø ṉgastigatzøcyaje. \p \v 7 U mi ṉgøme'tztam pøn jujchepøt qui'psocuy na's va'cø mi 'ya'mdam jujche quenbase. O'ca mi ṉgui'pspa que Cristo'ise mi ñu'cscuy, hay que va'cø mi nchi'tam cuenta que como mitz Cristo'is mi ñu'cscuy, jetsetique't øtzta'm Cristo'isti chøṉ ñu'cscutya'mgue't. \v 8 Aunque øtz usyaṉ møja'ṉgotzøctamba ø ⁿvin que más it ø aṉgui'mguy, pero ji'n ma tza'aje cuando quejpa o'ca viyuṉbø tiyø nø ndzamu. Porque ndø Comi'is ø tzi'tamu aṉgui'mguy va'cø mi ṉgotzoṉdamø, ji'ntze va'cø mi yajandyam mi va'ṉjajmoṉgutyam. \v 9 U mi ṉgomo'tyamu o'ca nø'mtzø mi ndzøcna'tztamu ø ṉgartaji'ṉ. \v 10 Porque it nømyajpapø: “Tø ojnapya y tø tzajmapya mø'chøqui cartacøsi, pero cuando ñe'c yø'c ijtu, yo'ca vejvejnepya, y ji'n mus on vøjø”. \v 11 Pero yac musyaj jetse chamyajpapø pø'nis que jujche mi ndzajmatyamuse ø ngartacøsi cuando ya'i ijtamu'ctzi, jetse maṉba ndzøctaṉgue'te cuando jendi ijtamu'ctzi mijtzicø'mda'm. \p \v 12 It jeni mijtzomda'm vyøpø pøn gotzøcyajpapø'is vyin, pero øtz na'tzta'mbøjtzi va'cø maṉ ndzøctam jetse, ni ji'n mus tu'mbajcajtamø jetsepø pønji'ṉ. Pero jetsepø pø'nis chøcyajpa jovi'ajcuy. Porque 'ya'myajpa tyøvø a ver o'ca ñe'c mas vøj chøcyajpa que ni ji'n tyøvø'is chøcyajpase. Pero ji'n vyøj jetse, va'cø nay ñøcuentacøpøcyajtøjø a ver jutipø más vøj yospa. \v 13 Øtz ji'nø møjaṉgotzøctam ø ⁿyoscuy más que vøjøcsye'ṉomo, porque cø'vejta'møjtzi Diosis jut vøjø va'cø yostamø, y je'is yac nu'cta'møjtzi hasta mitzcø'mda'm. \v 14 Por eso ji'nø tøjcøtyame eyapø'is yoscu'yomo. Y øtz vi'na nu'ctam mitzcømda'm va'cø ndza'maṉvactam Cristo'is vøjpø 'yote, y por eso ijtu ø aṉgui'mguy va'cø seguitzøctam jeni. \v 15 Ji'nam møja'ṉgotzøctam ø ⁿvin va'cø nømø que øtz ndzøctam yoscuy que ji'ndyet øtz ndzøctamepø. Pero ⁿjo'cta'mbøjtzi que cuando más itpa mi va'ṉjajmoṉguy, muspa mi ndø cotzoṉdamø va'cø ndzøjca'ṉøtyamø yoscuy tzamdzitandøjupø. \v 16 Sunba ndzamgøpucstam vøjpø ote más ya'i eyapø nasomo mitzcøtu'møṉ, ni i'istøc ja oyamø chamgøpucsi. Ji'n sun møjaṉgotzøctam ø ⁿvin que: “øtz ndzøctam yøṉ vøjpø yoscuy”, o'ca eyapøtite yoscho'tzu jeni, y øtz nøctøjcøjatyam je'is yoscuy. \p \v 17 I sunba møjaṉgotzøjcoya, uy myøja'ṉgotzøc vyin, ñe'c ndø Comi yac møja'ṉgotzøcø. \v 18 Porque ji'n vyø'om ma put pøn ñe vyin vyøpø pøn gotzøcpa'is, sino jutipø pøn Diosis vyøpø pøn gotzøcpa, jet ma put vyøjomo. \c 11 \s1 Suchajpapø apostoles \p \v 1 Su'nbøjtzi va'cø jana mi ndø qui'satyamø aunque usy jovi tzamø. U mi ndø qui'satyamø. Aunque jutzta'm jana jutzta'm tondamø. \v 2 Como jujche pø'nis syunba ñe' yomo vyingøtoya, jetse øtz mi sunda'mbøjtzi va'cø mi ndø ṉgøma'nøjatyam ø aṉma'yoṉguy y ji'ndyet eyapø'is ñe'. Jetse su'nbøjtzi Diosis ø tzi'use qui'psocuy. Pues como jujche cyomprometetzøcpa tum yomo'is tum pønji'ṉ, jetse mi ṉgomprometetzøc øjtzi Cristoji'ṉ. Y su'nba mi ndzi'ocuyajtam Cristocø'mø como tum papiñomo tumdi maṉba'is ñø'it jyaya. \v 3 Pero como tza'nis 'yaṉgøma'cøy Eva myañaji'ṉ, na'tzpøjtzi que jetse maṉba mi 'yaṉgøma'cøtyaṉdøjque'te y ji'n ma mi sundam Cristo mi ndumø tzocotya'm. \v 4 O'ca minba mitzcø'mø chamsajpapø'is eyapø Jesús ji'ndyet øtz ndzamgøpucsupø, mi vø'møndyamba. Y o'ca mi nchajmatyamba eyapø espiritu ja jic mi mbøjcøchoṉdamøpø, mi vø'møndyaṉgue'tpati. Y o'ca mi nchajmatyamba eyapø aṉma'yocuy ja jic mi ṉgøma'nøtyamøpø, mi vø'møndyamba jetse. \v 5 Pues o'ca jic apostoles myøja'ṉomda'mbøte, jetseti myøja'ṉomse øtz ṉgomo'cye'tpa ø ⁿvin. \v 6 Aunquena'ṉ como ji'n musoyepø pønse vejvejnepyøjtzi, pero ṉgønøctøyø'pyøjtzi vøjø mumu viyuṉsyepø tiyø. Y cuando mi istamba mumu jujche ndzøcta'mbøjtzi mumu jama, mi ndzi'tamba cuenta que it ø ṉgui'psocutya'm. \p \v 7 Cuando pobrese ndzøc ø ⁿvin va'cø mi myøja'ṉo'majtamø, ¿Será que ji'n vyøjpø ti ndzøjcøjtzi porque ndza'maṉvajcu aṉcø Diosis vøjpø 'yote jana coyoja? \v 8 Yac tzu'ṉayøjtzi emøpø va'ṉjamocuy tøvø'is tyumin, porque mbøjcøchøṉ je'is ø tzi'yajupø va'cø mus mbø'nøy ø ⁿvin mientras nø yosu'c mitzji'ṉda'm. \v 9 Cuando mitzcø'mna'ṉ ijtøjtzi y øtz cøyajøyø ø nduminji'ṉ, ja vya'ṉgø mitzcøsta'm ni tiyø. Pero cuando miñaj Macedonia nasombø va'ṉjajmocuy tovø, je'is tzi'yajøjtzi nø sunu. Jetse ja mbyøjcø mitzcøs ni tiyø porque ja syu'nøjtzi va'cø mbøcø. Y hasta como yøti ni ti ji'n sun mbøc mitzcøsi. \v 10 Como Cristo'is viyuṉbø tiyø ijtu ø ndzoco'yomo, ji'nø angøma'cøy ni iyø. Y o'ca øtz møja'ṉgotzøcpa ø ⁿvin, viyuṉbø ti ndza'mbøjtzi. Entonces como ji'n ø sujnatyam mi ndumin, por eso møja'n gotzøcpa ø ⁿvin, y ni i'is ji'n mus ya'induc øjtzi va'cø jana møja'ṉgotzøc ø ⁿvin mumu Acaya nasomo. \v 11 Aunque ji'n ø sun mi ndumin pero ji'ndyet ji'n mi sundame ancø. Diosis myuspa o'ca mi sunda'mbøjtzi. \p \v 12 Pero jetse øtz ma'ṉba seguitzøqui, ji'n pyena va'cø mi ndø tzi'tam coyoja. Entonces jic sunbapø nømyajø que nø chøcyaju jujche øtz ndzøcpase, ji'nam mus maṉ ñømyaj jetse; porque je'is syuñajpa coyoja. \v 13 Porque jicta'm suchajpapø apostolesta'mete aṉgøma'cø'oyajpapøte. Nømyajpa; “Øtz Cristo'is chøṉ 'yapostolesta'm”, pero ji'ndyet jicta'm. \v 14 Pero u mi ṉgui'psu que nunca ji'n tuc jetse, porque ñe'c Satanasis chøcpa vyin como sø'ṉbapø angelese. \v 15 Jetcøtoya ji'ndyet ni tiyø o'ca je'is ñucscu'is chøcyajpa vyin como vøjpø ti nø chøcyajuse. Pero jøsicam Diosis maṉba cyoyojyaje segun yosyajuse. \s1 Jujche toya'is Pablo chambucspa aṉcøna'ṉ Cristo \p \v 16 Nømvøjøtzøjque'tpøjtzi: uy mi ṉgui'pstamu o'ca øtz jovipø pøn. Pero o'ca jetse mi ṉgui'pstamba, tø pøjcøchoṉdamø jujche mi mbøjchøchoṉdambase jovipø pøn; mientras vøjpø pønse ndzøcpa ø ⁿvin usyøc. \v 17 Nø ndzamupø yøti ji'ndyet ndø Comi'is aṉgui'muse, sino como si fuera joviseti nø'ø mi ndzajmandyamu jana na'tzcuy ti ndzøjcøjtzi vøjpø. \v 18 Como ityaj sone myøja'ṉgotzøcyajpapø'is vyin nascøsta'mbø pønse, pues øjtzi jetseti maṉbati møja'ṉgotzøjque't ø ⁿvin. \v 19 Porque mitz ṉgui'psocu'yøtyamupøte, por eso mi nømaṉjandyamba pasencia jovita'mbø pøn. \v 20 Pues mi nømaṉjandyamba pasencia cuando mi yac yostamba. Mi ndondamba cuando mi ñchøjcatyandøjpa, cuando mi ñgyønu'mdandøjpa, cuando mi myenos chøctandøjpa, cuando mi ndyacscøvøtyandøjpa mi aṉgacøsi. \v 21 Aunque øtz ja mi ndzøjcatyam jetse, pero ji'ndyet ø moñchi'ajcu'is chøquipit. O'ca ø monchi'ajcu'is chøquipit, tza'ajpana'ṉtzi. \p Pero o'ca jicta'm ji'n na'chaje va'cø nømyajø que vøjpø pønda'mete, ni øtz ji'ndi na'tzque'te va'cø nømø que øtz vøjpø pøn chøṉø, aunque jovi pønse ndzamba. \v 22 O'ca jicta'm hebreo pønda'mete, pues øtz hebreo pøndichøṉgue't. O'ca jic Israel pønda'mete, pues øtz Israel pøndichøṉgue'ti; o'ca jic Abraha'mis 'yuneta'mete, pues jejti chøṉgue't. \v 23 O'ca Cristo'is ñu'cscutyam, øtz Cristo'isti ñu'cscuy chøṉgue't, más øtz yosapya Cristo que menos ji'quista'm. Jovipø pønse ndza'mbøjtzi yøcse, pero ma'ṉba seguitzøqui. Pues oti yosque't más que jicta'm; øtz nacstøju más que jicta'm, øtz más somdøju que menos jicta'm, y vøti vuelta maṉbana'ṉ yaj ca'tøji. \v 24 Mosay nivoya tapspø'pø'vøyajøjtzi ø Israel pøndøvø'is. Treinta y nueve veces tumdum gø lugajromo nacsyajøjtzi. \v 25 Tu'cay co lugar nacsyajøjtzi namguji'ṉ. Tumgo lugar pyu'ṉyajøjtzi tza'ji'ṉ. Tu'cay nivoya cuando nømna'ṉ vit øjtzi barco'omo, jøtpø'u barco majromo y mana'ṉø sucsca'e. Y tumnac tzu'ji'ṉ jyamaji'ṉ ijtø nø'cø'mø majromo. \v 26 Vøti viaje oy ø ndzøqui; jana tumnac ijtuna'ṉ na'tzcuy va'cø jac nø'cø'mø, ijtuna'ṉ na'tzcuy que maṉbana'ṉ cøpøctøji ø nduminji'ṉ; ijtuna'ṉ na'tzcuy va'cø yacsutzøcyaj Israel pøndøvø'is; ijtuna'ṉ na'tzcuy que maṉbana'ṉ yacsutzøcyaj emøcpø cumgupyø'nis; ijtuna'ṉ na'tzcuy que maṉbana'ṉ ø yacsutzøctøj cumgu'yomo; ijtuna'ṉ na'tzcuy que maṉbana'ṉø yacsutzøctøji ni i ja ityømø; ijtuna'ṉ na'tzcuy majromo; ijtuna'ṉ na'tzcuy va'cø yacsutzøcyajø pø'nis nømyajpapø'is que va'ṉjajmocuy tøvøte, pero ji'ndyet jicta'm. \v 27 Hay veces nitu'yøjtzi y toya'is øjtzi. Jana tumnac tzu'quenbana'ṉtzi, osøjtzi, yo'ctøjtzøjtzi. Jana tumnac jana cu'tina'ṉ itpøjtzi, pacacøyøjtzi, tucu cøyajø'yøjtzi. \p \v 28 Ji'n na's jetse ispøjtzi toya, sino también tumdum jama ṉgømaya'yajpøjtzi ø va'ṉjajmoncuy tøvø eyata'mbø cumgu'yomda'mbø o'ca ji'n myaṉyaj vøjø. \v 29 O'ca it mochipø, jetji'ṉ nødoyapøcpøjtzi; o'ca aunque i'is ñøcojapa'tpa tyøvø, ṉgoqui'syca'pøjtzi. \v 30 O'ca ijtu pyena va'cø møja'ṉgotzøc ø ⁿvin, maṉba mi ndzajmatyame jujche øtz mochipø chøṉø y ji'n mus ṉgoquip ø ⁿvin. Jetse maṉba vøjcotzøc ø ⁿvin. \v 31 Dios ndø Comi Jesucristo'is Jyata, jet vøj va'cø ndø vøcotzøc mumu jamacøtoya. Ji'quis ispa que mumu lo que mi ndzajmatyamuse yøti, ji'ndyet sutzcuy. \v 32 Cuando ijtuna'ṉ øjtzi Damasco cumgu'yomo, ijtuna'ṉ jiṉø tum aṉgui'mbapø Aretasis cyojtupø. Jic aṉgui'mbapø'is oyuna'ṉ cyot soldado cumcuy aṉdyuṉmaye va'cø nucø. \v 33 Porque ijtuna'ṉ no'tze vo'cøvitu'is cumguy, pero ijtuna'ṉ no'tze'is vyentana, y ventana'omo jø'mø'ndøjøjtzi møjapø vaca'omo, jetse po'yøjtzi va'cø jana nuctøjø. \c 12 \s1 Diosis yac is Pablo ji'n ndø isipø tiyø \p \v 1 Aunque ji'n vyøjø øtz va'cø vøjcotzøc ø ⁿvin, pero yøti pyenate va'cø vøṉgotzøc ø ⁿvin. Maṉba ndzame øtz ⁿisupø y ndø Comi'is yac isuse. \v 2 Ṉgomuspøjtzi tum pøn vya'ṉjambapø'is Cristo; ijtu'am catorce ame jøcøtongui'mdøj jic pøn hasta tu'ca'yombø tzajpomo. Ji'nø musi o'ca sisøyu o jana sispø, Diosis myuspa. \v 3-4 Ngomusøjtzi jetsepø pøn jøcøtongui'mdøjupø vøjpø itcu'yomo. Ji'n ø mus o'ca sisøyu o jana sispø, Diosis myuspa. Y jen myan ote ji'n musipø ndø tzamø, ja it aṉgui'mguy va'cø ndø tzamø. \v 5 Jetsepø pøn o'ca muspa maṉ tzajpomo, nø'mbøjtzi que vøjpø pønete, pero ø ne'c ji'n ø nømi o'ca viyuṉsye vøjpø pøn chøṉø, sino que øtz vøṉgotzøcpa ø ⁿvin porque mochipø chøṉø. \v 6 O'ca øtz sunbana'ṉ nømø que vøjpø pøn chøṉø, ji'na'ṉe jovi'ajcuy, porque viyuṉna'ṉtzø tzambapø. Pero ji'nø nømi jetse va'cø jana cyomo'y ni i'is que øtz más vøjpø pøn chøṉø que mi istamuse ndzøjcupø øjtzi y mi mandamuse ndzamupø øjtzi. \p \v 7 Pero como Diosis jetse yac is øjtzi más maya'cusyeta'mbø tiyø ji'n yac isyajepø eyapø pøn, (porque jic pøn jøcøtongui'mdøjupø øjchømønø), por eso mana'ṉ ø møja'ṉgotzøc ø ⁿvin más de la cuenta. Entonces va'cø jana más møja'ṉgøtzøc ø ⁿvin, Diosis cyojtayø toya como apitsepø ø sisomo como si fuera Satanasis ñu'cscuy'is tzaṉbase. \v 8 Por eso tu'cañac ⁿo'na'yøjtzi ndø Comi va'cø yac tzu'ṉay jic toya. \v 9 Pero nøja'yøjtzi: “O'ca øtz mi ngotzoṉba, aunque ti muspa mi ndzøcø; porque cuando mi myoñchi mijtzi, más muspa mi ndzi' ø mbømi”. Jetse nøja'yøjtzi ndø Comi'is. Por eso casøco'nbøjtzi porque ø mochi aṉcø va'cø tzi'ø pyømi Cristo'is. \v 10 Por eso casøpyøjtzi o'ca mochi'tzi, o'ca topa'o'nøtyøjpøjtzi, o'ca tzøjcapya falta aunque ti'is, o'ca yacsutzøctøjpøjtzi, o'ca ji'ṉø yac omba ityaje porque Cristocøtoya yospøjtzi. Porque cuando mochi'ctzi, entonces pømi'øyøjtzi Diosis pyømiji'ṉ. \s1 Pablo'is qui'psu jujche ityajpa Corinto'omda'mbø tyøvø \p \v 11 Jovipønse nø'mbøjtzi que vøjpø pøn chøṉø. Pero mitz mi ndø pena tzøjcu jetse va'cø vøjcotzøc ø ⁿvin. Porque vøjna'ṉ mitz va'cø mi ñømdamø que øtz vøjpø pøn chøṉø, porque viyuṉsye øtz más chøṉ vøjpø apostoles que ji'n jic vøj chøcyajpa'is vyin mitzcø'm ityajupø, aunque øtz ni ti ji'nø ⁿyoscuy. \v 12 Porque cuando yos øjtzi mitzcø'mda'm, pasencia'ajcupit yosøjtzi, mi ⁿistam milagro'ajcuy y jetse queju que øtz viyuṉsyepø apostoles chøṉø. Porque Diosis pyømiji'ṉ ndzøjcøjtzi maya'cuy y ji'n ndø isyajepø tiyø y milagro'ajcuy. \v 13 Parejo ndzøjcøjtzi mitzcø'mda'm como ndzøjcøjtzi eyapø va'ṉjajmocuy tøvøcø'mda'm. Na's que ne'c mbø'nøy ø ⁿvin, ni ti ja ⁿvya'ṉgøjtzi mitzcøsta'm. ¡Tø yaj cøtocotyamø porque ja ⁿvya'ṉgø ni ti mitzcøsta'm! \v 14 Yøti nøm alistatzøjque'tu va'cø ndzøc tu'ca'yombø viaje va'cø man mi ndu'ndamø, y ni ti ji'n ma mi va'ṉgatyame. Porque ji'nø sujnay mi nø'ijtamupø mijtzi, sino mi ne'c sunda'mbøjtzi. Porque como jata'is it derecho va'cø pyø'nøy 'yune, y ji'ṉdyet une'is va'cø pyø'nøy jyata; \v 15 jetse øtz listo y casøpyøjtzi va'c ṉgastatzøc mumu ti nø'ijtupø øjtzi como mi ndø jandase. Øtz dispuesto va'cø ndzi'ocu'yaj ø ⁿvin va'cø mi ṉgyotzoctamø; aunque mientras más mi sunda'mbøjtzi, menos mi ndø sunda'mba. \p \v 16 Aunque øtz ja mbyøjcøchoṉ mitzcøs ni tiyø, it nømyajpapø que øtz mañapø chøṉø y o mi aṉgøma'cøtyame va'cø mi mbøjcatyam mi ndumin. \v 17 Pero cuando ṉgø'vejyajøjtzi ø nu'cscuy mitzcø'mda'm, ¿será que je'is mi mbyøjcatyam mi ndumin? Ja mi mbyøjcatyamø. \v 18 Øtz ⁿnøjay Tito va'cø maṉ mi ndu'ndamø y jetji'ṉ ṉgø'vejøjtzi eyapø va'ṉjajmocuy tøvø. ¿Será que mi 'yaṉgøma'cøtyam Tito'is va'cø mi mbyøjcatyam mi ndumin? Pero ja mi 'yaṉgøma'cøtyamø. ¿No será que mismo tumbø qui'psocuy ñø'it je'is como øtz nø'ijtuse, y que je'is chøjcu como øtz ndzøjque'tpasetique't? \p \v 19 Tal vez mi ṉgui'pstamba que va'cøti ngø'on ø ⁿvin jetse nø ndzamu; pero ji'ndyet jicø. Sino Diosis vyi'naṉdøjqui ndzamda'mbøjtzi Cristo'is ñøyicøsi y mumu tiyø ndzøcta'mbøjtzi va'cø mi ṉgotzoṉdamø; porque vøti mi sunda'mbøjtzi ø mi vaṉjajmocuy tøvøta'm. \v 20 Porque na'tzpøjtzi que cuando øtz nu'cpøjtzi mitzcø'mda'm, tal vez maṉba mba'te que mijtzi ji'n mi ndzøctam øtz sunbase. Y maṉba it pyena va'cø ndzøc øtz ji'n mi sundamese, porque maṉba it pyena va'cø mi ojnandyamø. Na'tzpøjtzi que maṉba mi mba'jtame nø mi ongui'ptamupø, nø mi aṉsujnatyamupø eyapø'is ñe, nø mi ṉgui'syca'tamupø, ne'ne nø mi ṉgui'pstamu'øc, nø mi ndyopo'ondamupø, nø mi nu'm gø'o'nøtyamupø mi mbøndøvø, nø mi vømbøpøn gotzøctamupø mi ⁿvin, nø mi syo'natejtamupø. \v 21 Na'tzpøjtzi que cuando nu'cpøjtzi mitzcø'mda'm, ø Janda Diosis maṉba yaj cotza'aje porque mitz ji'n mi ndzøctam vøjø. Y øtz ma'ṉbø ṉgøvo'yaje vøti pøn oyupø'am cojapa'tyaje, y ja qui'psvitu'yaja'am ji'n vyøjpø tiyø va'cø jana chøcyaj; o'ca ja qui'psvitu'yajø va'cø chacyaj møtzi yomo nø'itcuy y møsyaṉda'm tiyø nø chøcyajupø. \c 13 \s1 Ultimopø tza'maṉvajcocuy y yuschi'ocuy \p \v 1 Yøti tu'cay ñajcøsi ma'ṉba mi ndu'ndame. Como it aṉgui'mguy o'ca cyotyajpa metzcuy tu'cay testigos, jetse viyu'ṉajpa cøva'cø'ocuy, jetse ma'ṉbø ndzøjque'te. \v 2 Como o'yø mi ndzajmatyam vi'na, jetse mi ndzajmatyaṉque'tpa yøti como si fuera mitzji'ṉ ijtu'ctzi menacse'ṉomo. Yøti mientras emøc ijtu'ctzi mi ndzajmapyøjtzi mumu mi ndzøctambapø'is mi ṉgoja y mumu eyata'mbø que cuando mi ndu'ndaṉgue'tpøjtzi, ji'n ma mi ndoya'ṉøtyame; maṉba mi ojnandyame. \v 3 Como sunba mi istam seña o'ca viyuṉse Cristoji'ṉ ndza'mbøjtzi, (maṉba ⁿojnayaje mumu cojapa'tyajupø y jetse maṉba mi isindzi'tame que viyuṉse Cristoji'ṉ ndza'mbøjtzi). Porque Cristo ji'ndyet mochipø cuando yospa mitzji'ṉda'm, sino que mi isindzitamba jujche muspase chøcø pyømiji'ṉ mijtzomda'm. \v 4 Aunque como mochipø pønse ma'møtyøj Cristo cruzcøsi, pero yøti quenba Diosis pyømiji'ṉ. Jetseti øtzta'mgue't mochita'mdi como Cristose cuando ma'mdøj cruzcøsi, pero también Cristoji'ṉ quenda'mbøjtzi Diosis pyømiji'ṉ va'cø mi aṉgui'mdamø. \p \v 5 Jajme'tz mi ⁿvin o'ca viyuṉse mi va'ṉjajmondyamba vøjø. O'ca mi mustambati que Cristo ijtu mijtzomda'm, entonces mi va'ṉjajmondyamba. Y o'ca Cristo ji'ndyet mijtzomda'm, que ji'ndyet mi va'ṉjajmondyam viyuṉsye. \v 6 Y muspøjtzi que maṉba mi ndzi'tam cuenta que øtz viyuṉsye va'ṉjajmotya'mbøjtzi. \v 7 ⁿO'nømbyøjtzi Dios va'cø mi ṉgotzoṉdamø va'cø jana mi ndzøctam yatzita'mbø tiyø. Jetse sunda'mbøjtzi, pero ji'ndyet va'cø istøjø que øtz viyuṉse Cristo'is chøn ñu'cscutya'm, sino que nada más va'cø mi ndzøctam vøjta'mbø tiyø. Ji'n cuenda'øyi o'ca øtz nøjatyandøjpøjtzi o'ca øtz ni ti ji'n ø ⁿyoscutya'm. \v 8 Porque ji'n jujche mus ya'inductam viyuṉsyepø tiyø, sino viyuṉsepø tiyø muspa ṉgoquiptamø. \v 9 Casøtya'mbøjtzi cuando mitz muspa mi ndzøctam aunque tiyø, aunque øtz ni ti ji'n mus ndzøctamø. Y o'nøndya'mbøjtzi Dios va'cø mi ṉgotzoṉdamø va'cø mus mi ndzøctam mumu ti vøjø. \v 10 Por eso mi jajyandyam yø'cse mientras emøc ijtu'ctzi va'cø jana it pena va'cø mi ojnandyamø cuando nu'cpa mitzcø'mø. Porque ndø Comi'is tzi'ø aṉgui'mguy va'cø mi ojnandyamø o'ca ijtam mi ṉgoja. Pero jetse tzi'u aṉgui'mguy va'cø mi ṉgotzondamø, ji'ndyet va'cø mi yajandyam mi va'ṉjajmoṉguy. \p \v 11 Y yøti va'ṉjajmocuy tøvøtam, mi yuschi'u tzacta'mbøjtzi. Tzi'tam pena va'cø mi ijtam Diosis syunbase. Contento ijtamø; tumbø qui'psocuy va'cø mi nø'ijtamø, parejo vøj ijtam aunque iji'ṉ; y mitzji'ṉ itpa Dios tø sunbapø'is y tø yac itpapø'is contento. \v 12 Na yuschi'tandøjø masanbø su'cocuji'ṉ. \v 13 Mumu ndø va'ṉjajmoṉguy tøvø'is mi ṉgyø'vejatyamba dyus. \p \v 14 O'nømbyøjtzi Dios va'cø mi ṉgyotzoṉdam ndø Comi Jesucristo'is ñe'c vyø'ajcupit, va'cø mi syundam Diosis, va'cø it mumu mijtzji'ṉda'm Masanbø Espiritu Santo. Amén.