\id 1TI \h 1 Timoteo \toc1 Vi'napø Carta Chøjacayupø Timoteo Apóstol San Pablo'is \toc2 1 Timoteo \toc3 1 Ti. \mt1 Primera Carta a Timoteo \mt2 Vi'napø Carta Chøjacayupø Timoteo Apóstol San Pablo'is \c 1 \p \v 1 Øjchøṉ Pablo Jesucristo'is 'yapostoles. Diosis tø yaj cotzocpapø'is y ndø Comi Jesucristo'is 'yaṉgui'myajøjtzi va'cø 'yapostolesajø. Ndø mustamba que Jesucristoji'n maṉba tø pujtame vyø'omo. \v 2 Øtz mi ⁿjajya'mbøjtzi Timoteo. Viyuṉsyepø øjtzø mi une porque mi va'ṉjajmu Jesucristo cuando øtz mi ndzajmayu vøjpø ote. O'nømbyøjtzi ndø Janda Dios ndø Comi Jesucristoji'ṉ va'cø mi ṉgyotzoṉ ñe' vyø'ajcupit, y va'cø mi ndyoya'ṉøyø, y va'cø mi yac it contento. \s1 Ji'n vyøjø va'cø ndø va'ṉjamdam comequepø aṉma'yocuy \p \v 3 Mi va'ṉgapya va'cø mi ndzøcø øtz mi ⁿnøjayuse cuando øtz ma'ṉøjtzi Macedonia nasomo. Mi va'ṉga'yøjtzi va'c mi ñchø'y Efeso cumgu'yomo va'c mi aṉgui'myaj veneta'mbø va'cø jana 'yaṉmachi'yajø eyata'mbø 'yaṉma'yocupit lo que ji'ndyet viyuṉbø tiyø. \v 4 'Yaṉgui'myajø va'cø jana chøjcayaj cuenda cuento, ni va'cø jana chøjcayaj cuenda pyeca jata tzu'ṉgu'is ñøyita'm jachø'yajupø totocøsi. Jetse suniti onguipyajpa; pero jetsepø onguipcuy ji'n tø cotzove va'cø ndø va'ṉjajmø y va'cø ndø tzøc Diosis chamupø tiyø. \p \v 5 Diosis chi'u aṉgui'mguy va'cø ndø sundam Dios y ndø tøvøta'm cøvajcøyupø ndø tzocopi'jta'm, y vøjpø ndø qui'psocupi'jta'm, y viyuṉsepø ndø vaṉjajmocupi'jta'm. \v 6 Veneta'mbø'is ji'n ñømaṉyaj cuenta yøcseta'mbø tiyø. Suniti chamyajpa aunque tiyø. \v 7 Sunba aṉmasyajyaj aṉgui'mgutya'm, pero ji'n cyønøctyøyøyaje lo que ti nø chamyajupø. Nømyajpa que viyuṉbø tiyete pero ji'n cyønøctøyøyaje. \p \v 8 Pero ndø mustamba que Diosis 'yaṉgui'mocuy vøjpø tiyete o'ca ndø yac yospa jujche syunbase. \v 9 Tø mustamba que aṉgui'mocu'is ji'n ya'inducyaj vøjta'mbø pøn. Pero o'ca it ji'n vyaṉjamyaje'is ni ti angui'mocuy, it ji'n cyøna'tzøyaje'is ni iyø, it ji'n vya'ṉjajmyaje'is Dios, it cojapa'tyajupø pøn, it ji'n suñajepø'is lo que Diosis ñe, it tyopa'o'nøyajpapø'is aunque ti vøjpø, it yaj ca'yajupø'is jyata, o myama, it yaj ca'oyajpapø, \v 10 it myøtzi ñø'ityajpa'is yomo, it pøn ñø'ityaju'is jyayaṉdøvø como si fuera yomo, it nu'myajpapø'is pyøndøvø, it suchajpapø, itque'tuti aṉgøma'cø'yoyajpapø; y o'ca it eyapø tiyø chøctocoyajpa'is vøjpø aṉma'yocuy, jetsepø tiyø ya'inducpa aṉgui'mocu'is. \v 11 Y jetseti chamgue'tpa Diosis myøja'ṉombø vøjpø 'yote'is; vøj itpapø Diosis 'yote'is. Diosis ø tzi'u yoscuy va'cø ndzamsaj vøjpø 'yote. \s1 Ñøjayu Dios yøscøtoya Pablo'is porque tyoya'ṉøyu \p \v 12 Nøjapyøjtzi yøscøtoya Jesucristo ndø Comi. Je'is cotzoṉ øjtzi va'cø mus ndzamsaj 'yote, je'is ni'aṉjam øjtzi que muspø ⁿyosayø, jetcøtoya cojtøjtzi ñe yoscu'yomo. \v 13 Øtz vi'na ṉgø'o'nøpyana'ṉø Dios, y ⁿyacsutzøcyaj øjtzi vøjta'mbø pøn, y jayatzambana'ṉtzi. Pero Diosis toya'ṉø'yøjtzi porque øtz ji'na'ṉ musi lo que tina'ṉ ndzøcpøjtzi; y ji'na'ṉ va'ṉjajme Jesús. \v 14 Ndø Comi'is vøti cotzo'ṉøjtzi y toya'ṉø'yøjtzi. Tzi'u qui'psocuy va'cø va'ṉjam Dios, y va'cø sun Dios, y va'cø suñaj ø mbøndøvø. Porque Cristo Jesusis tø tzi'pa jetsepø qui'psocuy. \p \v 15 Maṉba mi ndzajmatyam viyuṉsyepø ote y sunba va' mi va'njamdamø yøti: que Cristo Jesús minu nascøsi va'cø yaj cotzocyaj cojapa'tyajupø pøn. Y øtz más cojapa'tupø pøn chøṉø que ji'n eyata'mbø pønda'm. \v 16 Pero vøti toya'ṉø'yøjtzi Jesucristo'is y yaj cotzojcøjtzi vi'na, y jetse isindzi'yaj mumu pøn jujche it vøti pyasencia, y jetsetique't eyata'mbø'is muspa vya'njamyajque't Jesús va'cø cyeñaj mumu jamacøtoya. \v 17 Mumu jama ndø cøna'tzøtya'i y ndø møja'ṉ vøcotzøcta'i møja'ṉ Aṉgui'mba tumønajcøtoya ijtupø, nunca ji'n maṉ cya'epø, ji'n ndø isipø porque ji'n cyeje, único Dios tumbøtite y mumu ti myuspapø'is. Amén. \p \v 18 Ø mi une Timoteo, Diosis chi'yaj qui'psocuy veneta'mbø ø ndøvø va'cø mus chamyajø jujche maṉba ndyuc mijtzi. Por eso como jujche cha'maṉvacyajuse, jetse øtz mi aṉgui'mbøjtzi va'cø mi ṉgoquip ndø Comi'is 'yote como vøjpø soldadose. \v 19 Va'ṉjajmø mø'chøqui y tzøc Diosis sunbase va'cø mi ni'aṉjam mi ⁿvin contento porque vøjpø ti mi ndzøjcu. Porque veneta'mbø'is ji'n chøcyaje lo que myusyajpa que vøj va'cø chøcyajø, por eso tocoyaju vya'ṉjajmocucyøsta'm. \v 20 Jetse tucyajque't Himeneo y Alejandro, lo que jutipø ndzi'ocuyajøjtzi Satanasis cyø'omo va'cø 'yaṉmayajø que ji'n vøj va'cø maṉ cyø'o'nøyaj Dios. \c 2 \s1 Hay que va'cø o'nøtyam Dios pøngøtoyata'm \p \v 1 Øtz mi ndzajmatya'mbøjtzi vi'na va'cø mi o'yøndyam Dios, va'cø mi va'ctam Dioscøsi va'cø yaj quec bendición para mumu pøngøtoyata'm, va'cø mi ⁿnøjatyam Dios yøscøtoya para mumu pøngøtoyata'm. \v 2 Sunba va'cø ndø o'nøtyam Dios para gobiernocøtoyata'm, y para mumu aṉgui'mbacøtoyata'm va'c mus 'yaṉgui'myaj vøjø, va'cø mus tø ijtam vøjø, y va'cø tø vøṉnetyamø, va'cø ndø cøna'ndzøtyam Dios, y va'cø tø nømaṉdam vøjpø qui'psocuy. \v 3 Porque vøj va' ndø o'nøtyam Dios jetse, porque jetseti sunque'tpa Diosis tø Yajcotzocpapø'is. \v 4 Je'is syunba va'cø cyotzocyaj mumu pøn, y va'cø maṉ cyomusyaj lo que viyuṉsyepø tiyete. \v 5 Porque tumdi it Dios y solo it tumø tø o'nøjapapø'is Dios para mumu pøngøtoyata'm, Jesucristo pøndique't. Je'is tø o'nøjapya Dios va'cø tø pøjcøchoṉ Diosis. \v 6 Mumu pø'nis cyoja it Diosmø como si fuera ja'tze, y Jesusis chi'ocuyaj vyin va'cø cyoyojay mumu pø'nis cyoja Diosmø va'cø libre'ajyajø. Jetse tzamsajtøju cuando nu'c 'yora. \v 7 Jetcøtoya øtz oy cojtøji va'cø ndza'maṉsajø jetsepø ote; va'cø øtz apostolesajø va'cø 'yaṉmayajø lo que ji'ndyet Israel pønda'm va'cø vya'ṉjamyaj Dios, y va'cø vya'ṉja'myaj viyuṉbø tiyø. Øtz viyuṉsye ndza'mbøjtzi como Cristo va'ṉjambøjtzi, ji'nø aṉgøma'cøy ni iyø. \p \v 8 Jescøtoya su'nbøjtzi va'cø 'yo'nøyaj Dios pø'nista'm aunque juti, va'cø chøcøte'ñaj cyø' tumø tzocotya'm, va'cø jana qui'syca'yajø ni va' jyana onguipyajø. \v 9 Jetseti yomo'ista'm hay que va'cø myesyaj tyucu vøjpø qui'psocuji'ṉ, va'cø jana myesyaj tza'ajcutya'mbø tucu; va'cø jana sun a'mdøjø. Ji'n mus maṉ myocsitzøcyajø, y va'cø jana cyotyaj ni ti adorno sø'ṉbapø caro coyojata'mbø, ni va'c jana myesyaj caro coyojata'mbø tucu. \v 10 Hay que va'cø chøcyaj vøjpø tiyø yomo'sta'm jujche vøjø va'cø chøcyaj yomo'is o'ca nømyajpa que vya'ṉjajmyajpa Dios. \v 11 Yomo'sta'm hay que va' cyøma'nøyaj aṉgui'mocuy vøṉneyu'øc, listo va'cø chøcyajø jujche syunbase Diosis. \v 12 Yomo ji'nø ndzi' permiso va'cø 'yaṉmayaj pøn, ni va'cø jana 'yaṉgui'myaj pøn, sino va'cø vyøṉneyø. \v 13 Porque Diosis vyi'natzøc Adán y jøsi'cam Eva chøjque'tu. \v 14 Y Adán ja oy aṉgøma'cøtyøji, sino yomo oy angøma'cøtyøji, y oy cojapa'te. \v 15 Pero yomo maṉba cotzoque cuando yac pø'najpa 'yune o'ca va'ṉjajmopya y o'ca tyoya'ṉø'opya y o'ca vøjpø ti chøcpa para Dioscøtoya o'ca ñø'it vøjpø qui'psocuy. \c 3 \s1 Jujche vøjø va'cø chøcyaj aṉgui'myajpapø'is \p \v 1 Viyuṉbø tiyø maṉba mi ndza'maṉvajcatyame. O'ca pønis sunba cyovi'najø'ajø vya'ṉjajmocuy tøvø'omo, vøjpø yoscuy sunba chøcø. \v 2 Entonces covi'najø tiene que va' it vøjø va'cø jana mus chøjcay cyoja ni i'is; tumdi va'cø ñø'it yomo, tiene que va'cø yos vøjø. Y tiene que sa'sa va'cø itø; tiene que va'cø chøc mumu ti vøjpø; va' pyøjcøchoṉyaj minbapø'is tyu'ñaje, y vøjpøte aṉma'yopya, \v 3 va' jyana no'ta, va'cø jyana quipcumye'tza, va'cø jana aṉsun tumin, va'c ñømaṉjay vøti pasencia, va'cø jana onguipø, va'cø jana 'yaṉsun aunque tiyø. \v 4 Covi'najø tiene que va'cø 'yaṉgui'm vøjø ñe'c tyøjcomda'mbøcøsi, va'cø mus yac tzøcyaj vøjpø tiyø 'yune vøjpø qui'psocuji'ṉ. \v 5 Porque o'ca tum pø'nis ji'n mus 'yaṉgui'myaj ñe' fyamilia, entonces ji'n mus ma cyoqueñajque't lo que tu'myajpapø Dios vya'ṉjamyajpapø'is. \v 6 Usya'ṉomo tøjcøyupø va'ṉjajmocu'yomo ji'n ma mus covi'najø'ajø, no sea que cyomo'pya vyin que ñe'cø más myøja'ṉombø, y jetse maṉba pyøjcøchoṉ castigo jujche yatzipø'is pyøjcøchoṉgue'tpa castigo. \v 7 Tiene que va'cø mi ṉgøpiṉ vøjpø pøn va'cø cyovi'najø'ajø mi ne'ṉgomda'm. Entonces eyata'mbø pøn lo que ji'n va'ṉjajmocuy tyøvø maṉba nømyaje que vøjpø pøn mi ṉgøpiṉdamu va'cø cyovi'najø'ajø. Ø'ca ji'n vøjpø pøn mi ṉgøpiṉdamu, entonces jic pøn maṉba queque como que Satanasis tyøṉguecpase. \s1 Jujche vøjø va'cø chøcyaj cotzo'ṉoyajpapø \p \v 8 Jetseti cotzo'ṉopyapø'is tiene que va' ñø'ityaj respeto, y va'cø jana myejtzaṉdzamyajø. Hay que va'cø jana tzotyo'ṉyaj vøti; va'cø jana syuñajø algo tumin. \v 9 Tiene que va'cø cyomus mø'chøqui va'ṉjajmocuy lo que vi'na ni i'is ji'na'ṉ myusyaje, pero yøti Diosis tø tzi'pa musocuy va'cø ndø mustamø. Tiene que va'cø vøj ni'aṉjamyaj vyin porque nø vya'ṉjamyaju viyuṉse. \v 10 Vi'na tiene que va' mi a'mistamø jujche maṉba yosyaje. O'ca vøj yosyajpa, y ni i'is ji'n mus chøjcayaj cyoja, entonces muspa yosyaj como cotzo'ṉoyajpapøse. \v 11 Jetseti cotzo'ṉoyajpapø'is yomo'is tiene que va'cø ñø'ityajque't respeto va'cø jana undzamyajø, va'cø jana cyu'tcocøtyajø, va'cø chøcyaj vøjø mumu aunque jujchepø yoscuy. \v 12 Cotzo'ṉopyapø pø'nis tumdi muspa ñø'it yomo. Tiene que va'cø 'yaṉgui'm vøjø 'yune y mumu tyøjcom ityajupø. \v 13 Porque cotzo'ṉoyajpapø o'ca vøj yosyajpa, gyanatzøcyajpa vøjpø tiyø va'cø vyøcotzøcyajtøjø, y jana na'tzcuy muspa cha'maṉvacyajø lo que jujche vya'ṉjamyaj Cristo Jesús. \s1 Ndø va'ṉjajmocutya'm \p \v 14 Su'nbøjtzi más pronto va'cø maṉ mi ndu'nistamø, pero yø'csepø tiyø mi ⁿjajya'yøjtzi. \v 15 Que tal será que øtz ya'pyøjtzi sone jama yø'qui, por eso nø mi ⁿjajyøyu va'cø mi mus jujche vøjø va'cø mi indø Diosis 'yune'omda'm lo que tu'myajpapø quenbapø Dioscøtoyata'm. Jetseta'mbø tu'myajpapø'is 'yaṉmayajpa y cyoquipyajpa viyuṉbø ote. \v 16 Viyuṉsye más myøja'ṉomda'mbøte tiyete lo que Diosis tø yac mustambapø, lo que ti vøjø va'cø ndø va'ṉjamdamø. Yøcse tujcu: \q1 Jet istøju que sispø pønete, \q1 Espiritu Santo nømu que vøjpø pønete. \q1 Angelesis isyaj jic pøn; \q1 tzambotyøju mumu cumgu'yomo jujche oyu iti. \q1 Va'ṉjamdøju mumu nasvindumø; \q1 ñømaṉdøj møji tzajpomo. \c 4 \s1 Chacyajpapø'is vya'ṉjajmocuy \p \v 1 Espiritu Santo'is viyuṉsye chamba que jøsi'cam minbapø jama'omo vene'aṉbø'nomo maṉba chacyaj va'ṉjajmocuy, maṉba vya'ṉjamyaj aṉgøma'cø'yoyajpapø espiritu, y maṉba vya'ṉjamyaj yatzi'ajcu'is chamyajpapø. \v 2 Comecpapø pø'nis chamyajpa jetsepø aṉma'yocuy va'cø 'yaṉgøma'cø'yoya. Aunque chøcyajpa yatzipø tiyø, ni jujche ji'n ni'aṉjamyaje o'ca ti nø chøcyaju. Como cuando tø poṉba sone nac nutzpapø tø'ṉgui'is ji'nam tø to'yøyi, jetse cuando chøcyajpa sone nac yatzitzoco'yajcuy, ji'nam chi'yaj cuenta o'ca yatzipø tiyø nø chøcyaju. \v 3 Yøṉø pø'nis maṉba ya'inducyaje co'tøjcajcuy, y vene cu'tcuy maṉba ya'inducyaje. Pero Diosis cyot jetsepø cu'tcuy va'cø cyu'tyajø vya'ṉjamyajpapø'is y cyomusyajpapø'is viyuṉsyepø tiyø, y va'cø nøjayaj Dios yøscøtoya. \v 4 Porque aunque tiyø lo que Diosis cyojtupø, vøjpø tiyete. Y ji'n mus tø ya'inducø o'ca ndø nøjatyam Dios yøscøtoya. Muspa ndø pøjcøchoṉdamø. \v 5 Porque o'ca Diosis chamba que vøjpø tiyete, y o'ca ndø o'nøtyam Dios, aunque ti cømasa'nøyajupøte. \s1 Vøjta'mbø cyøyospapø'is Jesucristo \p \v 6 O'ca mi yac musyajpa ndø tøvøta'm mi ndzajmayuse øjtzi, vøj mi yospapø Jesucristocøtoya. Más maṉba mi mbyømipøqui Diosis 'yotepit va'cø mi vya'ṉjajmoya, y más maṉba mi mbyømipøjque'te vøjpø aṉma'yocuyji'ṉ porque je'tomo mi myaṉgue'tpa. \v 7 U mi ṉgøma'nøtyamu jovita'mbø undzame chuve'is chamyajpase, pero tzi' mi mbømi va'cø mi it jujche Diosis syunbase. \v 8 Va'cø ndø pømitzøcø ndø coṉñaji'ṉ, vøjø para usycøtoya, pero va'cø ndø tzøc lo que Diosis sunbase, vøj para mumu ticøtoya. Tø cotzoṉba para yøtipø itcucøtoya, y también para itcucøtoya lo que maṉbapø ndø pøjcøchoṉdam más jøsi'cam. \v 9 Nø mi ndza'maṉvajcatyam viyuṉbø tiyø, y tiene que mumu aṉbø'nis va'cø vya'ṉjamyajø. \v 10 Por eso tø yostamba y toya'istamba cuando nømyajpa que øtz yatzita'mbø pøn chøṉø. Porque ndø va'ṉjamdamba quenbapø Diosis maṉba tø cotzoṉdame. Je'is yaj cotzocpa mumu pøn, más sevro yaj cotzocyajpa vya'njamyajpapø'is ñe'cø. \p \v 11 Jetse sunba va'cø mi aṉgui'myajø y aṉmayajø. \v 12 Ni i'is ji'n mus mi myenoschøcø aunque mi 'yune'ajø, pero sunba va'cø mi ndzøc vøjø, va'cø mus mi isingøpøcyaj eyapø vya'ṉjamyajpapø'is. Sunba vøj va'cø mi ndzam aunque tiyø, vøj va'cø mi indø, va'cø mi suñaj mumu pøn, va'cø mi nø'it vøjpø qui'psocuy va' mi vya'ṉjajmoy mø'chøqui, va'cø mi nø'it cøvajcøyupø mi ndzocoy. \v 13 Hasta que mi'nbøjtzi, vejpø'jayajø totojaye tyu'myajumø, pømitzi'yajø y aṉmachi'yajø. U mi jajmbø' va'cø mi ndzøc jetse. \v 14 U mi jajmbø' lo que muspapø mi ndzøcø Diosis mi ñchi'use qui'psocuy. Cuando mi ṉgyojtay cyø' mi ṉgopajcøsi mbi'quisyaju'øc tzambønda'mbø'is va'cø mi mbøjcøchoṉ bendición, entonces tzambø'nista'm ñcha'maṉvajcayaju jujche maṉba mi ⁿyose, Diosis chi'yaj qui'psocuy va'cø ñcha'maṉvajcayaj jetse. \p \v 15 Tzi' mi mbømi va'cø mi ndzøc yø'cseta'mbø tiyø, na's jetse tzøcø mumu mi mbømiji'ṉ, va'cø isyaj mumu pø'nis jujche qui'mba mi musocyuy. \v 16 Tzøjcay cuenda mi ⁿvin, tzøjcay cuenda mi aṉma'yoṉguy, seguitzøcø va'cø mi ndzøjcaṉøyø jujche mi ndzajmayuse øjtzi. Porque jetse va'cø mi ndzøcø, maṉba mi ṉgyotzoque, y mi ṉgyøma'nøyajpapø'is maṉba cotzocyajque'te. \c 5 \s1 Jujche vøjø va'cø tø nøtu'ṉajø \p \v 1 U mi ojnayø tzambøn, sino vøpøpit o'nøyø jujche mi janda mi o'nømba vøpøpit. O'nøy soca jujche o'nømbase mi ndøvø mi ndøjcombø. \v 2 Jujche mi nøvejvejnepyase mi mama, jetse nøvejvejneyajø tzamyomo; y uneyomo nøvejvejneyajø mi ndøvøse vøjpø mi ṉgui'psocuji'ṉ. \p \v 3 Cotzoṉyaj yaṉbac yomota'm o'ca viyuṉbø yaṉbacta'mete. \v 4 Pero o'ca it yaṉbajquis 'yune o 'yoco'une, o viñoja, jejta'm tiene que va'cø mi aṉmayajø vi'na va'cø tyoya'ṉøyaj mismo tyøjcomda'mbø y jetse chi'vitu'pa jujche yac tzocyajuse mochi'øc. Jetse vøjø y jetse Diosis vyø'møpya. \v 5 Pero yaṉbac o'ca viyuṉsyepø yaṉbac, y ni i ja itø, jetse vya'ṉjamba que Diosis maṉba cyotzove y vya'cpa mumu ti Dioscøsi y 'yo'nøpya Dios chu'ji'ṉ jyamaji'n. \v 6 Pero o'ca yaṉbajquis chøcpa gyusto aunque ticøsi, aunque quenba'ctøc, maṉba it como ca'use. \v 7 Jetse aṉgui'myajø, y entonces ni i'is ji'n mus maṉ cyøtza'møyajø. \v 8 Pero o'ca aunque i'is ji'n pyø'nøy ñe tyøvø ni ñe'c tyøjcom ijtupø, entonces syunva'ṉjamba. Más peojrete que menos ji'n vyaṉjajmepø'is Dios. \p \v 9 Yaṉbac va'c it jachø'yupø ñøyi listacø'mø tiene que va'cø it más de sesenta año, tumøpø pøn oyu'is ñø'iti. \v 10 Y o'ca mumu chamyajpa que vøjpø tiyø oy chøqui, o'ca sa'sa yac tzocyajuti 'yune, o'ca pyøjcøchoṉu tyu'ñajpapø'is, o'ca cyøtze'ay eyapø vya'ṉjajmocuy tyøvø'sta'm cyoso, o'ca cyotzoṉu toya'isyajupø, o'ca oyuti chøc vøjta'mbø tiyø lo que muspa'csye'ṉomo; entonces muspa cyot ñøyi listacøsi va'cø aunque i'is cyotzoṉa. \p \v 11 Pero mastøc uneta'mbø u maṉ jachø'yaj listacøs ñøyi. Porque cuando ñe'c gyusto más sunba chøcyajø que menos va'cø jana chøcyaj Cristo'is syunbase, maṉba jaya'øyajque'te. \v 12 Y maṉba chøcyaj cyoja porque ja cumplitzøcyaj lo que jujche chamyajuse vi'na. \v 13 Jetse nu'ṉøyajpa yanbacpø uneyomo va'cø jana chøcyaj ñe yoscuy y vityajpa tøcmaye, jarganvitu'yajpa. Ji'n solo jarga'najyajpa, sino también undzame tzøcyajpa, sunba myusyaj aunque tiyø, y chamyajpa lo que ji'n vyøjta'mbø tiyete. \v 14 Por eso su'nbøjtzi que va'c cyo'tøjcajyaj yaṉbac yomo uneta'mbøtøc va'cø ityaj 'yune, va'cø cuendatzøcyaj tyøc, va'cø jana mus nøm 'yenemigo que ja chøcyajø. \v 15 Veneta'mbø yaṉbac yomo'ista'm chacyaju'am vøjpø va'ṉjajmocuy y maṉu pya'tyaj Satanás. \p \v 16 O'ca vya'ṉjambapø'is Jesús ñø'ityaj tyøjcomo yomopø tyøvø 'yaṉbacpø, hay que ne'cø va'cø pyø'nøyaju. Jetse ji'ndyet pyena eyapø va'ṉjajmocuy tyøvø'is va'cø pyø'nøyajø. Entonces va'njajmocuy tøvø'is muspa pyø'nøyaj viyuṉsyepø yaṉbac yomo. \p \v 17 Tzamupø vøj aṉgui'moyajpapø tu'mgu'yomo hay que va'cø ndø ndoya'ṉøyajø. Vøjpø ote cha'maṉva'cyajpapø'is y 'yaṉmayajpapø'is hay que va' ndø cotzoṉdamø más. \v 18 Tø tzajmapya jetse Diosis 'yote jachø'yupø cuando nømba: “U mi ṉguingøsi'nu vacas va'cø jana mus cyu'tay puj cuando maṉba maṉgo'tze trigo va'cø pyut pyuj”. También nømgue'tpa: “Yospapø hay que va'cø ndø coyoja”. \p \v 19 O'ca tumbø'is cyøtza'møpya tzambøn, u maṉ mi va'ṉjajmu. Unico o'ca isyaj metzcuy tu'capyø'is lo que ti nø chøjcupø, entonces muspa mi va'ṉjajmø. \v 20 O'ca nø chøc cyoja, hay que va'cø mi ojnayø vøti pø'nis vyi'nomda'm, va'cø isyaj eyata'mbø'is que nø 'yojnatyøju, y jetse va'cø ña'chajø. \v 21 Diosis ispa lo que jujche nø mi aṉgui'mu y ndø Comi Jesucristo'is nømdi isque'tu, y cøpiṉupø angelesis nømdi isyajque'tu. Nø mi aṉgui'mu va'cø parejo 'yojnayajø ijtu'is cyoja, ni i va'cø jyana mi na'tzø. \v 22 U mi nombratzøc pronto ni iyø va'cø cyovi'najø'ajø tu'mgucyøsi. Hay que mi a'm vi'na jujchepø pønete. Ø'ca mi nombratzøcpa yatzipø pøn, maṉba mi ṉgojapa't parejo. Cuidatzøc mi ⁿvin va'cø mi yac it cøvajcøyu mi ndzocoy. \p \v 23 Como mi ñchejca'e'ajpa tantos, uy saṉ nø' mi ndo'nu. To'nay usyøc vinu, porque algo mi ngya'cuñapa. \p \v 24 Eyata'mbø'is cyoja ndø isapya viyuṉsye antes que cøme'chajtøjpa cyojapit, pero eyata'mbø'is cyoja ji'n quejyaje yøti, pero jøsi'jcam maṉba istøj cyoja. \v 25 Jetsetique't vøjpø tiyø lo que chøcyajpa eyata'mbø'is ispøctøjpa vi'na; y aunque ji'n queje vi'na, naji'ndyet chø'y como cyøvø'nupø, na'ispøctøjpati jøsi'jcam. \c 6 \p \v 1 Lo que ijtupø'is cyomi nascøspø, hay que va'cø cyøna'tzøy ñe cyomi mumu ticøsi; entonces jetse ni i'is ji'n mus cyø'o'nøy Dios, ni ji'n mus cyø'o'nøy ndø aṉma'yocutya'm. \v 2 O'ca coyospa'is it cyomi y parejo vya'ṉjamyajpa Jesús cyomiji'ṉ, coyospa'is ji'n mus myenos chøc cyomi porque va'ṉjajmocuy tyøvøtitque't, hay que va'cø yosque'tati masti vøjø porque yosapya vya'ṉjajmocuy tøvø lo que syunbapøte. Yø'cse aṉma'yoya y yø'cse tza'maṉvacø. \s1 Comequepø aṉma'yocuy y viyuṉsepø riquesa'ajcuy \p \v 3 Pero o'ca aunque iyø eyati aṉma'yopapø y ji'n vyø'møy vøjpø aṉma'yocuy lo que ndø Comi Jesucristo'is señe, y ji'n vø'møy aṉma'yocuy jujche vøjø va'cø ndø cøna'tzøy Dios; entonces tzactam jetsepø pøn. \v 4 Porque jetsepø pø'nis cyomo'pa vyin como si fuera ñe'c más aṉgui'mba, pero ni ti ji'n myusi. Sino yatzipø qui'psocupit sunba onguip aunque ticøsi. Por jetcøtoya qui'sapya vøjpø pøn, y ñøquijpa, ñø'onba, yach'onba choco'yomo tyøvøcøsi. \v 5 Onguipyajpa pøn nø'ityajupø'is yach qui'psocuy, y ji'n myusyajepø'is lo que viyuṉsyepø tiyø. Como'yajpa que va' ndø cøna'tzøy Dios tø rico'ajpa. Pero tzacyaj jetseta'mbø pøn. \v 6 Va'cø ndø cøna'tzøy Dios, y va'cø tø it contento, tø itpa como si fuera ndø nø'it vøti ricu'ajcuy. \v 7 Yøṉ nascøsi jay ndyø nømindam ni tiyø, y viyuṉete cuando tø ca'pa ji'n mus ndø nømaṉdam ni tiyø. \v 8 O'ca ndø nø'ijtam ndø cu'tcuy y ndø nø'ijtam ndø tucu, jetse hay que va' tø ijtam contento. \v 9 Pero o'ca sunbapø ricu'ajyajø, ji'n gyanatzøcyaje cuando tzøjquisyajtøjpa y yatzi'ajcu'is ñucpa como si fuera trampa'omse. Y ji'n vøjpø qui'psocuji'ṉ sunba chøcyaje lo que yac tzi'ṉyajpapø aunque tiyø, y al fin toya'isyajpa y tocoyajpa Diosis vyi'naṉdøjquita'm. \v 10 Va'cø ndø sun tumin, aunque jujchepø yatzitzoco'yajcuy minba ndø qui'psocu'yomo. Veneta'mbø'is syuñaju ricu'ajcuy y jetse tyocoyaj vya'ṉjajmocuy y ji'nam vya'ṉjajmoyaje, y mismo ñe'c yac toya'isyaj vyin como si fuera che'tz vyin machinji'ṉ. \s1 Ay que va'cø ndø coquip vøjø ndø va'ṉjajmocuy \p \v 11 Pero mitz Diosise yoscuy ndzøjcapyapø'is, pojyayø yø'csepø tiyø va'c maṉ mi ndzøc vøjpø tiyø, Dios va'cø mi ngøna'tzøyø, va'cø mi vya'ṉjajmoya, va'cø mi sun Dios y aunque iyø, va'cø mi nømaṉ pasencia y u mi maṉ møja'ṉdzøc mi ⁿvin. \v 12 Coquipø vøjø viyuṉsepø mi va'ṉjajmoṉguy. Pømitzi'ø va'cø mus mi ṉgyen mumu jamacøtoya. Por jetcøtoya mi ⁿvyejay Diosis, y vøti pø'nis vyi'nomda'm mi ndzamsaju'am vøjø jujche mi va'ṉjajmoṉguy. \v 13 Diosis yac itpa mumu tiyø. Jesusis vøj cha'maṉvajcu Poncio Pilato'is vi'naṉdøjqui que jujchet vya'ṉjajmocuy. Diosis y Cristo Jesusis isyajpa jujche nø mi aṉgui'muse øjtzi. \v 14 Mi aṉgui'mbøjtzi va'cø mi ndzøcø jujche ndø Comi'is tø 'yaṉgui'mbase sin que va'cø jana mi metzaṉdzøcø, va'cø jana mus nøm ni iyø que ja mi ndzøc vøjø, hasta que minba ndø Comi Jesucristo. \v 15 Cuando nu'cpa 'yora, Diosis maṉba yaj queje Jesucristo. Dios más møja'ṉ aṉgui'mbapøte y tumdi aṉgui'mbapø que vøj itpapø. Mumu aṉgui'myajpapø'is Cyovi'najøta'mete y mumu covi'najø'is Cyomite. \v 16 Jete único ji'ndi ma cya'e, y jut ijtumø, itpa møja'ṉ sø'ṉgø, ni i ji'n mus maṉ ñu'c tome. Ni i'is ja isøtøc y ni i'is ji'n mus maṉ isø. Jete hay que va'cø ndø vøcotzøctamø y jet más pømi'øyupø para mumu jamacøtoya. Amén. \p \v 17 Aṉgui'myajø ñø'ityajupø'is nascøspø riquesa'ajcuy va'cø jana myøja'ṉdzøcyaj vyin, ni va'cø jana qui'psyajø que tuminji'n más ityajpa vøj, porque tumin yajpa; sino va'cø qui'psyajø que quenbapø Dios va'cø ndø va'ṉjajmø, más tø itpa vøjø. Je'is tø tzi'pa mumu tiyø mø'chøqui va'cø tø it contento. \v 18 Aṉgui'myajø va'cø mø'chøqui chøcyaj vøjø, va'cø ityaj listo va'cø chi'yajø aunque ti pobreta'm, y va'cø vye'ñajø lo que nø'ityajupø. \v 19 Jetse 'yaṉnecyajpa riquesa'ajcutya'm eya jamacøtoya va'cø vyø'om putyajø, y jetse pyøjcøchoṉyajpa tumønajcøtoya quenguy. \s1 Ultimo tza'maṉvajcocuy \p \v 20 Timoteo, cuidatzøc mi ⁿvin va'cø mi ndzøcø lo que jujche Diosis mi 'yaṉgui'muse. Uy mi ṉgøma'nøyu ote lo que nø syuni tzamdzamneyajupø lo que jujche chamyajpase ji'n cyomusyaje'is Dios. Onguipyajpa nømyajpa que ityaj myusocyuy, pero ji'ndyet jicø. \v 21 Veneta'mbø'is vya'ṉjamyaju jetseta'mbø y tocoyaju vøjpø va'ṉjajmocuy. \p Pero o'nømbyøjtzi Dios va'cø mi ṉgyotzove ñe'c vyø'ajcupit. Amén.