\id 1CO \h 1 Corintios \toc1 Vi'napø Carta Chøjcayaj Corinto Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \toc2 1 Corintios \toc3 1 Co. \mt1 Primera Carta a Los Corintios \mt2 Vi'napø Carta Chøjcayaj Corinto Cumgu'yomda'mbø Apóstol San Pablo'is \c 1 \p \v 1 Øjchøṉ Pablo. Øtzji'ṉ ijtu ndø va'ṉjajmocuy tøvø Sóstenes. Jesucristo'is tzamdzi'øjtzi va'co apostolesajø syunuse Diosis. \v 2 Øtz nø'ø mi jajyañdyamu mijta'm va'ṉjajmotyambapø'is Corinto cumgu'yom mi ndyu'mdambapøis, Diosis mi ñe'nda'm, Cristo Jesusis mi ñø'ijtamupø. Diosis mi ñchamdzi'tamu va'cø mi ñe'ajtamø. Nø ⁿjajyayajque'tu todo lo que chambapø'is ndø Comi Jesucristo'is ñøyi aunque jut ityajupø. Jesucristo ji'quis Cyomita'm, y también tø øtz ndø Comita'mditque't. \v 3 O'nømbyøjtzi ndø Janda Dios y ndø Comi Jesucristo va'cø mi ngyotzoṉdamø ñe' vyø'ajcupit, y va'cø mi yac ijtam contento. \s1 Diosis tø tzi'tamba vøjpø tiyø Cristoji'n \p \v 4 Mumu jama nøjapyøtzi Dios yøscøtoya mitzcøtoyata'm, y øtz itpa contento porque mi ṉgyotzoṉdamba Diosis Cristo Jesusji'ṉ. \v 5 Porque Cristoji'n mi nø'ijtam mumu ti vøjpø, va'cø mus mi ndza'maṉvac vøjø Diosis 'yote, y va'cø mi ṉgønøctøyøtyamø mumu viyuṉbø tiyø. \v 6 Jetsetique't como jujche mi ñchajmatyandøju jujche oyse it Cristo, jujche oyse chame, jujche oyse chøqui, jetse mi ijtamba como je'is syunbase. \v 7 Por eso mumu lo que Diosis tø tzi'papø mi nø'ijtamu, y mi nchi'ṉbøtamba mientras mi ⁿjo'ctambase ndø Comi Jesucristo hasta que quejpa. \v 8 Ji'quis maṉba mi ṉgyotzoṉdamø va'cø mi ⁿvya'ṉjajmotyamø mø'chøqui hasta que nu'cpa yajcuy; va'cø jana it mi ṉgoja ni ticøsi cuando maṉba'c mini ndø Comi Jesucristo. \v 9 Lo que Diosis chambase que maṉba tø tzi'i, tø tzi'pati, ji'n tø aṉgøma'cøyi. Diosis mi ⁿvyejañdyamba ndø tøvøse va'cø mi ñø'ijtam je'is 'yune'is ndø Comi Jesucristo'is. \s1 Venepø'is eyati qui'psyajpa va'ṉjajmocuy tøvø'omo \p \v 10 Ø mi va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm; mi ndzajmatyamba ndø Comi Jesucristo'is ñøyicøsi, tumbø Diosis yote va'cø mi ndzamdamø; va'cø jana ne' ne' mi ṉgui'psotyamø; tumbø tiyø va'cø mi ṉqui'pstamø; tumbø tiyø va'cø mi sundamø viyuṉsye. \v 11 Jetse mi ndzajmatya'mbøjtzi, ø mi ndøvøta'm, porque o'yø tzajmayaje Cloe'is tyøvø'is que mijtzi mi 'yonguiptamba mi ne'ṉgomda'm. \v 12 Maṉba mi ndza'maṉvajcatyame: Mijta'm tumdumbøn eyata'm eyata'm mi ñchamdamba. Tum nømba: “Ø ṉgovi'najø Pablo”. Eyapø nømba: “Ø ṉgovi'najø Apolos”. Eyapø nømba: “Ø ṉgovi'najø Pedro”. Eyapø nømba: “Ø ṉgovi'najø Cristo”. \v 13 Pero uy ñømdam jetse, porque Cristo'is ja vyenbø eya qui'psocuy. Ja øjchøṉ Pablo yaj ca'tøj øjtzi cruzcøs mitzcøtoyata'm. Ja ø nøyiṉgøs mi ñø'yøndyandøjø. \v 14 Nøjapyøjtzi Dios yøscøtøya porque mitzta'm ja mi nø'yøndya'møjtzi ni jutipø mijtzomda'm. El único metzcuy o'yø ⁿnø'yøyi, tum ñøyipø'is Crispo; tum ñøyipø'is Gayo. \v 15 Por eso ni i ji'n mus ñømø o'ca nø'yøyøjtzi ø nøyiṉgøsi. \v 16 O'yø ⁿnø'yøyajque't Estefanasis fyamilia. Ji'nam jajme o'ca nø'yøyøjtzi eyapø. \v 17 Porque øtz ja cyø'vej Cristo'is va'cø nø'yø'yoya; mas que cø'vejøjtzi va'cø min ndza'maṉvajcay 'yote vøjpø. Pero ji'nø ndza'maṉvac nascøspø qui'psocuy. Porque o'ca øtz ndza'maṉvacpana'ṉ nascøspø qui'psocuy, sunitina'ṉ ca' Cristo cruzcøsi. \s1 Diosis yaj quejpa pyømi y qui'psocuy Cristoji'n \p \v 18 Va'cø ndø tza'maṉvac que Cristo'is tø coca'u cruzcøsi, nø tyocoyajupø pøn nømyajpa que jovi tzametite. Pero øtz tø nø cotzoctamupø pøn, va'cø ndø cø'ma'nøyø que Cristo'is tø coca'u, tø cotzcopa Diosis pyømiji'ṉ. \v 19 Porque yøcse it jachø'yupø totocøsi que Dios nømba: \q1 Øtz ma'nbø ⁿyajay qui'psocu'yøyupø pø'nis qui'psocuy. \q1 Ma'ṉbø ṉgot saya'omo aṉma'yopyapø pø'nis 'yaṉma'yocuy. \p \v 20 Por eso qui'psocu'yøyupø ji'ndyet ni tiyø; sonepø libru'omo aṉmapyapø ji'ndyet ni tiyø; más muspapø'is cha'maṉvac nascøspø aṉma'yocuy ji'ndyet ni tiyø. Porque nascøspø musocuy ji'n yac valetzøqui Diosis ni ticøtoya. \v 21 Porque vøjpø qui'psocuji'ṉ Diosis cyoqui'psu que más vøjø va'cø jana ndø comus ñe'c Dios ndø ne'c ndø qui'psocuji'ṉ tø nascøsta'mbø'is. Aunque nascøspø pø'nis cyomo'yajpa que Diosis 'yote jovi tzametite, pero Diosis cyoqui'psu que vøj va'cø tø cotzoctamø o'ca ndø va'ṉjajmandyamba ñe' 'yote cuando tza'maṉvajcatyøjpa. \p \v 22 Porque syuñajpa milagro'ajcuy Israel pø'nis, y cyøme'chajpa musocuy griego cumgu'yomda'mbø'is. \v 23 Pero tø øtzta'm ndø tza'maṉvactamba Cristo oyupø ca'e cruzcøsi; y ji'n syuñaje jetsepø aṉma'yocuy Israel pø'nis, y cyomo'yajpa que jovi tzametite griego cumgu'yomda'mbø'is. \v 24 Pero Diosis pyømiji'ṉ y qui'psocuji'ṉ yospa Cristo vyejayajtøjupøcøtoya, sea Israel pøn, sea griego pøn. \v 25 Porque lo que pø'nis cyomo'yajpapø que jovitzøqui Diosis ñe', jet masti møja'ṉ musocuy que ji'n pø'nis ñe'. Y lo que pø'nis cyomo'yajpapø que mochipø tiyete Diosis ñe', jet máse pømi'øyupø que ji'n pø'nis pyømise. \p \v 26 Ø mi va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm; tzi'tam cuenta jujcheta'mbø mbyønda'misque'te mi ⁿvyejandyamupø Diosis. Porque tumdi'am mi ⁿijtamu'is nascøspø qui'psocuy; tumdi'am ⁿijtamu'is nascøspø aṉgui'mguy; tumdi'am myøja'ṉombø'is mi 'yuneta'm. \v 27 Pero Diosis cyøpiṉyaj nascøspø ji'n myusoyajepø va'cø cha'ajcuy chi'yaj musoyajpapø. Y Diosis cyøpiṉyaj nascøspø ja itø'is pyømi va'cø cha'ajcuchi'yaj aṉgui'myajpapø. \v 28 Diosis cyøpiṉyaj nascøsta'mbø pøn lo que myenoschøcyajpapø pyøndøvø'is y lo que cyomo'yajpapø que ni ticøtoya ji'n yosyaje. Y hasta lo que ja ityajøpø tiyø cyøpiṉyaj Diosis va'cø yajø lo que ityajupø. \v 29 Por eso ni jutipø pø'nis ji'n mus myøja'aṉgotzøc vyin Diosis vyi'naṉdøjqui. \v 30 Diosis mi yac ijtamu Cristo Jesusji'ṉ y Diosis chamdzi' Cristo va'cø tø yaj qui'psocu'yøyø ñe qui'psocuji'ṉ, y vyø'omo va'cø tø yac put Diosis vi'nandøjqui; y va'cø tø yac masa'najø, va'cø tø jupyujtamø va'cø tø yac tzø'tyam libre. \v 31 Por eso como nømbase libru'omo: “U maṉ mi møja'ṉgotzøc mi vin; hay que va'cø mi møja'ṉgotzøc ndø Comi”. \s1 Chamgøpucspana'ṉ Pablo'is Cristo yaj ca'tøjupø cruzcøsi \c 2 \p \v 1 Jetcøtoya, ø mi ndøvøta'm, o'yø nu'c mitzcø'mda'm va'cø ndza'maṉvajcay viyuṉsyepø Diosis 'yote. Pero ja o mi ndza'maṉvajcay myøja'ṉomda'mbø oteji'ṉ, ni pø'nis myusocuji'ṉ. \v 2 Pero cuando oyu it mitzji'ṉdam, ṉgoqui'psøjtzi va'cø it como ni ti ji'n myusipø pønse; namas va'cø ndzam Jesucristo que jet ca'u cruzcøsi. \v 3 Motzipø søtøtpa na'tze'is oy it mitz ji'ṉda'm. \v 4 Cuando mi o'nøtya'møjtzi, y mi ndza'maṉvajcatyam øjtzi vøjpø ote, ja o mi ndza'maṉvajcatyamø myøja'ṉombø pø'nis myusocuji'ṉ; sino Espiritu Santo'is isindzi pyømi jujche muspase chøcø. \v 5 Entonces mi va'ṉjajmondyamu porque mi isatyamu ti chøcpa Diosis ñe' myusocupit, ji'ndyet pø'nis qui'psocupit mi va'ṉjajmondyame. \s1 Tø yaj cøñøctøyøtyamba Espiritu'is jujche Dios \p \v 6 Pero qui'psocuji'ṉ ndø tzajmatyamba cyønøctøyøyajpapø pø'nis, pero ji'ndyet yøti ityajupø pø'nis qui'psocuyji'ṉ, ni yøti aṉgui'myajpapø'is ñe'ji'ṉ, porque je'is 'yaṉgui'mguy nøm cyøtyaju. \v 7 Pero ndø tza'maṉvacpa Diosis qui'psocuy lo que ni i'is ji'n musipø vi'na, y ni i's ji'n myusay ñe'c qui'psocuji'ṉ. Desde vi'na, antes que va'cø jyomec nasacopac, Diosis cyoqui'psu jujche va' tø yac ijtam vøjø. Pero ja yaj queja hasta como yøti lo que qui'psupø vi'na. \v 8 Ni jutpø nascøspø angui'mba'is ja cyønøctøyøyø lo que qui'psuse Diosis vi'na. O'cana'ṉ cyønøctøyøyajø, ja yaj ca'yajøna'ṉ myøja'ṉombø ndø Comi cruzcøsi. \v 9 Pero libru'omo chamba: \q1 Ni i's ja is vyitømji'ṉ, \q1 ni i's ja myan cyojiji'ṉ, \q1 ni i'is ja ñi'aṉjajmø lo que 'yalistatzøjcupø Diosis para pøngøtoya lo que syuñajpapø'is ñe'cø. \m \v 10 Pero ñe' Yespirituji'ṉ Diosis tø yac muspa lo que 'yalistatzøjcupø. Porque Espiritu'is cyøme'tzpa mumu tiyø, hasta más jojmo Diosis choco'yomo ijtuse jyajme. \p \v 11 Ni jutznøm ji'n ndø musay ndø tøvo'is jyajme; solamente ndø ne' ndø muspa jujche nø ndø qui'psu. Jesetique't ni i'is ji'n myusay Diosis jyajme, sino Diosis 'Yespiritu'is myusapya. \v 12 Pero øjta'm ja ndø mbyøjcøchoṉdam nascøspø pø'nis myusocuy, sino ndø pøjcøchoṉdamu Espiritu Diosis cyø'vejupø. Diosis tø tzi'tamba 'Yespiritu va'cø tø yaj cønøctøyøtyamø lo que tø tzi'tamba ñe' syu'nocupit. \v 13 Jetsepø tiyø ndø tzamdamba también. Pero ji'n ndø tzamdame pø'nis tø aṉmatyambase ñe' qui'psocuji'n, sino ndø tzamdamba Espiritu Santo'is tø tzi'pase qui'psocuy. Espirituji'ṉbø pøn ndø tza'maṉvajcatyamba Espiritu'is señe. \p \v 14 Ja ñø'itøpø'is Espiritu Santo, ji'n pyøjcøcho'ṉay Diosis 'Yespiritu'is 'yaṉma'yocuy. Cyomo'pya que suni tzametite, ji'n cyønøctøyøyi. Porque ndø cønøctøyøpya Diosis ñe' solamente o'ca Espiritu Santo'is tø tzi'pa qui'psocuy. \v 15 Espiritu Santoji'ṉbø pø'nis myuspa mumu tiyø o'ca vøjø o ji'n vyøjø, pero ja itø'is Espiritu Santo ji'n mus chamø ñø'ijtu'is Espiritu Santo o'ca vøjpø o ji'n vyøjpø pøn. \v 16 Como jachø'yupøte: “Ja it jujche ndø musapya ndø Comi'is qui'psocuy. Ni jutznøm ji'n mus ndø tza'maṉvajcatyam Dios ni tiyø, porque ñe'c myuspa aunque tiyø”. Pero tø øtzta'm Cristo'is qui'psocuy tø nø'ijtamu. \c 3 \s1 Yoscuy tøvø'is nø yosayaj Dios \p \v 1 Ø mi ndøvøta'm, ja mus ni mdza'maṉvajcatyamø como ndø tza'maṉvajcatyambase cyøma'nøpyapø'is Espiritu Santo. Sino tiene quena'n va'cø mi ndza'maṉvajcatyamø como que nascøspø musocuy ñø'ijtupø'is. Como tum che'pø une'is ji'n cyønøctøyøy mumu tiyø, jetse mitz ji'n mi ṉgønøctøyøtyame mumu Cristo'is 'yaṉma'yocuy. \v 2 Como yavapø une ndø yac ucpa leche y ji'n mus ndø tzi' vi'jcuy, jetse mitz mi aṉmandyamu omba cøñøctøyøpø tiyø. Ja mus ni aṉmandyam más ji'n ndø cønøctøyøyipø tiyø. Porque ji'na'ṉ mi ṉgønøctøyøtyame, y jetseti hasta yøti'cse'nomo ji'n mi ngønøctøyøtyaṉgue'te. \v 3 Porque hasta como yøti mi ṉgui'pstamba como nascøspø pø'nis qui'pspase. Como mi aṉsujnatyamba aunque ti mi ndøvø'is ñe', y mi ne'ṉgomo mi 'yonguiptamba y mi ñe'ndzøctamba, viyuṉse jetse nascøspø pønse mi ṉgui'pstamba y mi ndzøctamba. \v 4 Porque cuando tum nømba: “Ø ṉgovi'najø Pablø”, y eyapø nømba: “Ø ngovi'najø Apolos”, jetse mi ngui'pstamba como nascøspø pønse. \p \v 5 Øjchøn pablo øtz ji'n chøṉ ni tiyø, ni ji'ndyet ni tiyø Apolos. Namas nømdichø coyostaṉgue'tupø. Øtz mi ndza'maṉvajcatya'møjtzi como aṉgui'mdamuse ndø Comi'is tum dum pøn, y jetse mi va'ṉjamdamu ndø Comi. \v 6 Como tømbu ndø niptambase y tzø'pya nasacø'mø, jetse øtz mi mdzajmatyamu Diosis 'yote y mi ndzococyøsi mi yac tzø'tyamba. Y entonces como tum nipi ndø ṉgøtejcøpya nø'ji'ṉ y pømipøjcaṉøpya; jetse Apolosis mi ncha'maṉvajca'ṉøjayu Dios 'yote. Pero como Diosis yac tzocpa nipi, jetse Diosis mi yac pømipøjcaṉøtyamu mi va'ṉjajmoṉguji'ṉ. Así es que øtz o nimbi, Apolosis o ñø'øyi, pero Diosis yac tzoc nipi. \v 7 Entonces nijpapø'is ji'n mus chøjcay tyøm, ni cyojtapyapø'is nø' ji'n mus chøjcay tyøm, sino Diosis muspa chøjcay tyøm. Jetse øtz ji'n chøṉ ni tiyø; ni Apolos ji'ndyet ni tiyø; sino Diosis mi ṉgyotzoṉdamba va'cø mi va'ṉjajmoṉdyamø. \v 8 Como ñijpapø'is y cyotejcøyupø'is tumø'omo yosyajpa, jetse øjtzi y Apolosji'ṉ tumø'omo yosta'mbøjtzi, y tumdumbøn maṉba ndø pøctam ndø coyaja jujche ose tø yostame. \v 9 Tumø'omo øtz yosta'mbøjtzi Diosji'ṉ. Y como tum nipi ndø toya'ṉøpya, jetse mi ndyoya'ṉøtyamba Diosis. \p Como tum tøc ndø tzøcpase como ndø sunbase, jetse Diosis mi yac ijtamba como ñe'c syunbase. \v 10 Como tum vøjpø no'tzpapø no'tztzo'tzpa, jetse Diosis tzamdzi øtzi va'cø yoscho'tzø mijtzomda'm como ñe'c Diosis tzi'use qui'psocuy. Y yøti eyapø nø yosque'tu mijtzomda'm Diosis 'yoteji'ṉ. Y como ño'tzpapø'is tiene que va'cø chøjcay cuenda ño'tze, jetse yospapø Diosis 'yoteji'ṉ tiene que va'cø chøjcay cuenda jujche nø cha'maṉvajcu. \v 11 Jesucristo cojtøju como primero no'tzo'tzcusye y ni i'is ji'nam mus cyot eyapø no'tzo'tzcuy jøsi'cam. Jesusji'n tø itpa si fuera como ndø tøc ndø tzøcpase. \v 12 Cho'tzumø nø'tzecøsi, como si fuera muspa ndø tzøc ndø tøc oropø, platapø, suñita'mbø tza'pø, cupyø, so'cpø, apyø. \v 13 Tumdum bø'nis maṉba quej yosaṉ jujchepø chøcpa Cristoji'n. Minbapø jama'omo cuando maṉba tø cøme'tztøji jujche tø yosu, como si fuera juctyøjquis maṉba chøjquisi jutipø poṉbø'pa. Tumdum pøn jen maṉba quej ndø yosaṉ jujche tø yosu. \v 14 Entonces como si fuera vi'natambø'is ñøtzo'tzupø yosaṉ maṉba ndø nøctzøjcaṉøyi. Y o'ca tø yospa vøjø y como si fuera ji'n pyoṉbø'i ndø ⁿyosaṉ, maṉba ndø mbøc ndø coyoja. \v 15 O'ca i'is yosaṉ poṉbø'pa, tocoyujcame yosaṉ aunque ñe'c cotzocpa. Como tum pøn putpase juctyøjcomo, jetse maṉba cotzoque. \p \v 16 Hay que va'cø mi ndzi'tame cuenta que mitzta'm Diosis mi myasandøc, y mi ñøc'ijtøtyamba Diosis 'Yespiritu'is como si fuera masandøc nøc ijtøyuse. \v 17 Como Diosis tø myasandøcta'm, o'ca øtz ndø yacsutzøcpa ndø vin ndø tzøjcu ancø yatzitzoco'yajcuy, jetse ndø yacsutzøjcapya Diosis myasandøc, y Diosis maṉba tø yac tocoye. Porque øtzta'm Diosis tø masandøcta'm, y masanbøte Diosis myasandøc. \p \v 18 Ni i u mi yac aṉgøma'cøtyam mi ⁿvin. O'ca ijtu mijtzomda'm cyomo'pyapø'is vyin que más musopya nascøspø musocuji'ṉ, mejor va'cø it como ni ti ji'n myusise; Diosis myusocuy va'cø pyøcø. \v 19 Porque yøṉ nacøspø pø'nis myusocuy Diosis cuentacøsi jovi'ajcutite. Ñømbase libru'omo: “Musopyapø yaj quecpa Diosis como trampa'omse mismo myusocuji'ṉ”. \v 20 Itque'tuti jachø'yupø: “Myuspa ndø Comi'is que comequectite musopyapø'is qui'psocuy”. \v 21 Por eso øtz ji'n mus tø nømø que øtz mbøjcøchoṉ más vøjpø pø'nis aṉqui'mguy y por eso øtz vøjpøti chøṉgue't: porque mumu tiyø mi ne'nda'm; porque Diosis mi nchi'upø, ji'ndyet pø'nis. \v 22 Que sea Pablo, que sea Apolos, que sea Pedro, que sea nasacopac, que sea quenguy, que sea ca'cuy, que sea ijnømbase yøti, que sea maṉbase ijnøm jøsi'cam, cøyin mijtze ne'nda'm. \v 23 Y tø øjta'm Cristo'se tø ñe'ta'm, y Cristo Diosis señe. \c 4 \s1 Apostolesis yoscuy \p \v 1 Por eso hay que va'cø mi ndø va'ṉjamdamø como Cristo ⁿyosatyambapø'se. Øtz aṉmandya'mbøjtzi lo que Diosis ja yac mustøjøpø vi'na pero yøti nø cha'maṉvactøju. \v 2 Vinyuṉse coyospapø'is tiene que va'cø chøc yoscuy vøjø como cyomi'is 'yaṉgui'muse. \v 3 Pero øjtzi ni usyi ji'nø nø maya'e aunque ti mi ndzamdamba mitzta'm, o ti chamyajpa eyapø pø'nis o'ca vø'aju ja vyø'aj ø ⁿyosaṉ, ni ø ne'c ji'n ø nømi o'ca vø'aj ja vyø'ajø ø ⁿyosaṉ. \v 4 Aunque ø ne'c ni'aṉjambøjtzi que o'yø ndzøc vøjø muspa'csye'ṉomo, pero ji'nø mus seguro o'ca ja it ø ṉgoja. Ndø Comi'is maṉba a'me. \v 5 Por eso u mi ñømdamu i'is yosaṉ maṉba put vøjø antes que minba ndø Comi. Cuando minba ndø Comi, je'is maṉba yaj queje mumu nu'mdzøjcupø tiyø pi'tzø'omse chøjcupø, y maṉba tø yac mustame jujche oyuse ndø qui'pstame ndø tzoco'yomo. Jicse'cam maṉba tø vøcotzøc Diosis tumdum pøn jujche ose tø yose. \p \v 6 Jetse ø mi ndøvøta'm, mi ndzajmatya'mbøjtzi yøṉ aṉma'yocuy para mi ⁿvingøtoyata'm. Muspa mi ndø isingøpøctam øjtzi y Apolos va'cø mi 'yaṉmañdyamø jana mi ndzøjcomø'damø ijtuse jachø'yupø; va'cø jana mi møja'ṉgotzøctam mi ⁿvin, va'cø jana maṉ ñømdamø: “Øtz mbøjcøcho'ṉøjtzi más vøjpø pø'nis 'yaṉma'yocuy; eyapø'is ñe ji'n vyøjpø tiyø”. \v 7 Hay que va'cø mi ndzi' cuenta que ni i'is ji'n mi ⁿvyøṉgotzøqui aunque mi mbøjcøcho'ṉayu lo que mi ṉgomo'pya vøjpø pø'nis 'yaṉma'yocuy. Porque mitz ja mi nø'it ni ti vøjpø que ja mi nbøjcøchoṉapø. Y o'ca mi mbøjcøchoṉu, eyapø'is mi ñchi'u, y ji'n mus mi ndzøc mi ⁿvin como que mi ne'c mi ndzøjcuse. \p \v 8 Mijta'm ṉgomo'tyamba que mi nø'ijtamu'am mumu tiyø, y mi riṉgu'ajtamu'am; pero ni ti ja mi nø'ijtamø. Mi ṉgomo'tyamba y que como møja'ṉ aṉgui'mbase mi 'yaṉgui'mdamba aunque øtz ja ityø ø aṉgui'mguy. Pero ni ti aṉgui'mguy ja mi nø'ijtamø. ¡Vøjpømna'ṉete o'ca viyuṉsyena'ṉ it mi aṉgui'mguy! ¡Entonces muspana'ṉ mi ndø nombratzøctamø va'cø aṉgui'mdaṉgue'tati! \v 9 Aunque øjtzi apostolesta'm chøṉø, parece como que øjtzi cojtamø Diosis como que yaj coja'ajtøju aṉgui'mbacø'mø va'cø yaj ca'tandøjø. Parece como que tza'ajcu'yom tzø'tyamu va'cø a'mdam aunque i'is, tanto pø'nis y angelesis. \v 10 Aunque i'is como'tya'mbøjtzi que ni ticøtoya ji'nø yostamepø pønda'm chøṉø, porque øtz yosta'mbøjtzi Cristocøtoya. Pero mijtzi aunque i'is mi ṉgyomo'tyamba que mi mustamba viyuṉse ndø Comi'is 'yaṉma'yocyuy. Como'tya'mbøjtzi øtz ja it ø mbømita'm, pero mitz mi mbyømi'øtyamupøte. Mitz ṉgyøna'tzøtyandøjpapøte, øjtzi qui'tzcu'yajtandøjupø chøṉø. \v 11 Hasta como yøti øjtzi osta'mbøjtzi y hasta yo'ctøtzta'mbøjtzi, jana tucu vijta'mbøjtzi, yacsutzøctandøjpøjtzi, søṉvitmavijta'mbøjtzi. \v 12 Yosta'mbøjtzi pømi ø ṉgø'ji'ṉ. Cuando topa'o'nøtyandøjpøjtzi, Dios jajmunchøjcatya'mbøjtzi va'cø chi' gracia. Cuando qui'sayajpapø'is yacsutzøcta'mbøjtzi, ndonda'mbøjtzi. \v 13 Cuando cøsujtzøtyandøjpøjtzi, entonces aṉdzoṉdaṉgue'tpøjtzi vøjø. Hasta como yøti como nascøspø putzise como'tyandøjpøjtzi. Pø'nis como'tya'mbøjtzi como patzpø'upø tise. \p \v 14 Aunque yø'cse mi ⁿjajyandya'mbøjtzi, ji'n sun mi yac tza'atyamø. Pero como ø mi uneseta'm mi aṉgui'mda'mbøjtzi jujche va'cø mi ijtamø porque mi sunda'mbøjtzi. \v 15 Aunque ijtuna'ṉ diez mil mi 'yaṉmandyambapø'is Cristo'is 'yaṉma'yocuy, ja it vøti mi janda; tumbøtite. Ndøvø mi ndø jandata'mbø, porque øtz mi ndza'maṉvajcatyam ndø Comi'is 'yote, y mi va'ṉjamdamu. \v 16 Por eso øjtzi mi va'ṉgatya'mbøjtzi mi mbasencia'ajcutya'm va'cø mi yaj copujtamø como øtz ndzøcpase. \p \v 17 Por eso ṉgø'vejøjtzi Timoteo mijtzomda'm. Timoteo su'nbøjtzi como ø uneṉgüenta ndø Comi'is ñøyicøsi. Timoteo'is chøcpa vøjø lo que aṉgui'mdøjuse. Je'is maṉba mi nchamvøjøtzøjcatyam jujche øtz itpase Cristo Jesusji'ṉ, y jujche øtz aṉma'yopyase aunque jut tu'myajpamø ø va'ṉjajmoṉguy tyøvø. \v 18 Ijtu mijtzomda'm myøja'ṉgotzøcyajpapø'is vyin. Je'is ji'nø va'ṉjamyaje o'ca ma'ṉbø mi ndu'nistame. \v 19 Pero ji'nø maṉ ya' más; ma'ṉbø maṉ mijtzomda'm o'ca syunba jetse ndø Comi'is. Entonces ma'ṉbø a'me a ver ti muspa chøcyaj ji'c pø'nis lo que musopyapøse chøcyajpa vyin, a ver o'ca suni tzametite nø chamyajupø. \v 20 Porque Diosis 'yangui'mguy ji'ndyet suni tzame, sino je'is 'yaṉgui'mguy pømi'øyupte. \v 21 Entonces cuando nu'cpøjtzi mitz ijtamumø, ¿ti mi sundamba? ¿Mi sundamba va'cø mi ngastigatzøctamø como si fuera nacspase, o si no va'cø mi o'nøndyamø su'nocuji'ṉ y pasenciapø tzocoji'ṉ? \c 5 \s1 It ñø'ijtupø'is eya yomo \p \v 1 Tzamdøjpa que it mijtzomda'm nø'ijtupø'is eya yomo; que tum pø'nis ñø'ijtu jyata'is yomo. Pero ni ji'n vya'ṉjamyajepø'is Dios ji'n chøcyaj jetsepø yatzitzoco'yajcuy. \v 2 ¡Y mitz mi ⁿvøṉgotzøctamba mi ⁿvin! ¡Más vøj va'cø mi myaya'ndamø y va'cø mi nømbujtam mijtzomda'm chøcpapø'is jetse! \v 3 Viyuṉsye øtz emøc ijtøjtzi, pero como mitzomda'mdi ijtuse aṉjajmba. Øtz muspøjtzi ti vøjø va'cø mi nøndzøctam jic pøn. Ṉgui'pspøjtzi como mijtzomda'mdi ijtuse. \v 4 Tu'mdamø ndø Comi Jesucristo'is ñøyicøsi y mitz tø nø'ijtatyam ø ngui'psocuy. Y jendi maṉba itque't mitzji'ṉ ndø Comi Jesucristo'is pyømi. \v 5 Entonces tzi'ocu'yajtam Satanascøsi jetse chøcpapø'is, va'c yaj syis; pero espiritu va'cø cyotzoca cuando minba ndø Comi Jesús. \p \v 6 Ji'n vyøjø va'cø mi vøṉgotzøctam mi ⁿvin. Mi mustamba que como harina ma'tze'omo ndø cotpa usy yac poṉoṉbapø'is pan y poṉoṉba vøti harina ma'tze, jetseti cuando tumbø'is chøcpa yatzitzoco'yajcuy, jetse yatzitzoco'yajyajpa mumu pøn. \v 7 Por eso hay que va'cø mi yac tzu'ṉdam jetsepø yatzitzoco'yajcuy chøcpapø'is va'cø mi ijtam cøvajcøyupø, como harina ma'tze ja itø ti'is yac poṉoṉba. Como pascua sø'ṉomo cø'støjpa pan ja pyoṉoṉapya, jetse mi ijtamba como ja itøse mi yandzitzoco'yajcutya'm. Porque como yaj ca'yajpa borrego pascua søṉgøtoya, jetse Cristo yaj ca'tøju tø øtzcøtoyata'm. \v 8 Por eso como cuando tzøctøjpa pascua søṉ cø'støjpa pan ja itø'is ni tiyø va'cø yac poṉoṉø; jetse hay que va'cø jana ndø nø'it ni ti yatzitzoco'yajcuy ndø tzoco'yomo; porque yatzitzoco'yajcuy es como pecapø yac poṉoṉbapø'is pan lo que ji'n cyø'støji pascua sø'ṉomo. Hay que va'cø ndø tzøctam viyuṉbø tiyø ndø tumø tzocoy. \p \v 9 Eyapø carta'omo oyu mi ⁿjajyandyame va' jana mi amigo'ajø pøn ñø'ijtupø'is eya yomo. \v 10 Pero o'ca pøn ji'n ñømi que vya'ṉjamba Cristo, aunque pø'nis ñø'ijtu eya yomo, o 'yaṉsunba aunque ti va'cø ñø'itø, o nu'mba, o vya'ṉjamba'is comi chøqui; muspa ndø nøvejvejneyø. Porque aunque ji'n sun ndø istø'a jetsepø pøn, pero mientras que nascøs tø ijtamu, siempre ndø ispa. \v 11 Pero su'nbø nømø que va'cø jana mi nøvejvejney pøn o'ca nømba que: “Øtz va'ṉjajmopyapø chøṉø”, y ñø'ijtu eya yomo, o 'yaṉsuṉba aunque tiyø, o vya'ṉjamba comi chøqui, o tyopa'o'nøyajpa tyøvø, o no'tpa, o nu'mba; va'cø jana mi nøvejvejneyø, ni va'cø jana mi nøṉgu'tø jetsepø pøn. \v 12 Porque ¿ti'ajcuy øtz maṉba ⁿyaj coja'aj øjtzi o'ca ji'ndyet ø va'ṉjamocuy tøvø? Pero o'ca mi va'ṉjajmocuy tøvø'is chøcpa yatzitzoco'yajcuy, tiene que va'cø mi ⁿyaj coja'ajtamø. \v 13 Lo que ji'ndyet va'ṉjajmocuy tøvø, maṉba yaj coja'ajyaj Diosis. Pero mijtzomda'm ijtupø yatzitzoco'yajcuy chøcpapø'is, hay que va'cø mi nømbujtamø. \c 6 \s1 U mi na nø ṉgøva'cøtyandøjø \p \v 1 Cuando aunque jutipø mi ne'ṉgomda'm sunba mi na ṉgøva'cøtyandøjø, ji'n vyøj va'cø ṉgyøva'cøy mi vya'ṉjajmocuy tøvø ji'n vya'ṉjajmoyajepø atcanicøsi. ¿Ti'ajcuy ji'n mi ne'c mi vøjøndzøctam va'ngocutya'm mi va'ṉjamocuy tøvøji'ṉ? \v 2 ¿Ti'ajcuy ji'n mi ndzi'tam cuenta que va'ṉjajmoyajpapø'is maṉba cyøme'chaj cyojaji'n nascøsta'mbø? Y o'ca maṉba mi ṉgøme'chaje nascøsta'mbø, ¿ti'ajcuy ji'n mus mi vøjøndzøctam mi ne'ṉgomda'm usyta'mbøtite va'cocuy? \v 3 Hay que va'cø mi mustamø que tø øtz maṉba hasta angelesta'm ndø cøme'tztame; entonces más muspa ndø vøjøndzøctam va'cocuy nascøspø. \v 4 O'ca it mi va'ṉgocuy nascøspø; ¿Ti'ajcuy mi na ṉgøva'cøtyandøjpa ji'n vya'ṉjajmoyepø atcanicøsi? Mastina'ṉ vøjø va'cø mi yac vøjøndzøc va'ṉjamocuy tøvø aunquena'ṉ ji'n más musoyepø. \v 5 Nø'ø ⁿjay yøcse va'cø mi ncha'ajtamø. ¿Será que ja it ni tum pøn mijtzomda'm ijtu'is qui'psocyuy va'cø vyøjøtzøc va'ṉjajmocuy tøvø'is vya'cocuy? \v 6 Porque ji'n vyøjø va'cø mi ngøva'cøy mi va'ṉjamocuy tøvø ji'n vya'ṉjajmoyepø atcanicøsi. \p \v 7 Como mi na ṉgyøva'cøtyandøju, entonces mi syaṉ docotyamu'am, porque mismo mi va'ṉjajmoṉguy tøvø'omda'm mi na yacsutzøctandøju. ¿Ticøtoya ji'n mi yac tzø'tyam jetse cuando mi ⁿyacsutzøctandøjpa? ¿Ti'ajcuy ji'n mi yac tzø'tyam jetse cuando mi ñu'mandyandøjpa aunque tiyø? \v 8 Pero mijta'm ji'n mi jyendze. Mi na yacsutzøctandøjpa y mi na 'yaṉgøma'cøtyandøjpa va'cø mi na ngønu'mdandøjø mismo mi va'ṉjamoṉguy tøvøji'ṉ. \p \v 9 Viyuṉse mi mustamba que yatzitzocotya'mbø pøn ji'n ma chi'yajtøj ni tiyø Diosis cuenta'ṉomo. U mi yac aṉgøma'cøtyøj mi vin. Diosis ji'n ma pyojcøchonyaj yatzita'mbø. Por ejemplo ni møtzi ñø'ijtu'is yomo, ni comi chøqui vya'ṉjamyajpapø'is, ni cyøtzøjcø'oyajpapø'is tyøvø yomocøsi, ni møtzi ityajpapø pyøndøvøji'ṉ, \v 10 ni nu'myajpapø, ni 'yaṉsuñajpapø'is aunque tiyø, ni no'tpapø, ni tyopa'o'nøpapø'is tyøvø, ni cyøpøcpa'is tyøvø; ni jutipø pøn jetseta'mbø ji'n ma tøjcøy Diosis cuenta'ṉomo. \v 11 Y vene mijta'm jyendzeta'mbøna'ṉete. Pero yøti mi ngyøvajcøtyandøju'am mi ṉgojaji'ṉda'm, y Diosisame mi ñe'nda'm, y mi ⁿvyø'ajtamu'am Diosji'ṉ ndø Comi Jesucristo'is ñøyicøsi, y ndø Comi Diosis 'Yespirituji'ṉ. \s1 Ndø coṉñaji'ṉ hay que va'co ndø tzøc mumu tiyø Dioscøtoya \p \v 12 Viyuṉete tzamdøjpase que muspa ndø tzøc ndø sunbase; pero ji'n mumu vyøjø va'cø ndø tzøcø. Viyunete muspa ndø tzøc ndø sunbase, pero ni jujche øtz ni i'is ji'n yac tzøc ji'n vyøjpø. \p \v 13 Cuando tø ospa, ndø sunba cu'tcuy va'cø tø cu'tø; cuando tø cu'tpa, taspa ndø tzec. Pero cu'tcuy yajpa Diosis y ndø tzec Diosis yajque'tpa. Pero ndø Comi'is chøc ndø coṉña, pero ji'ndet va'cø møtzi nø'it eya yomo, sino ndø Comi'is chøc ndø coṉña vyingøtoya, y ndø Comi'is cuendatzøcpa ndø coṉña. \v 14 Diosis yac visa ndø Comi, y jetseti øtz maṉba tø yac visa'taṉgue'te ñe myusocuji'ṉ. \p \v 15 Tzi'tam cuenta que mi ṉgoṉñata'm ndø Comi'is señe. Por eso o'ca Cristo'is tø ne'ta'm ¿será que vøj va'cø ndø nø'it møtzi yomo? Ni jujche ji'n mus ndø tzøc jetse. \v 16 Ji'n o'ca jana mi mustame que cyø'opyapø'is møtzi yomo tumøtzøcpa vyin jetji'ṉ. Porque it jachø'yupø que pøn y yomo tumbø coṉñase chøcyajpa. \v 17 Pero va'cø ndø tumøtzøcø ndø vin ndø Comiji'ṉ, tumbø espiritu ndø nø'itpa ñe'c ndø Comiji'ṉ. \p \v 18 Por eso tzactam eya yomo nø'itcuy. Porque aunque tiyø coja ndø tzøcpa ji'n ndø yac tzu'ṉ ndø coṉña va'cø jana it tyumø'omo ndø Comiji'ṉ. Pero va'cø ndø nø'it eya yomo ndø coṉña tumø'om itpa jetji'ṉ. Y entonces ji'n mus it ndø coṉña tumø'om ndø Comiji'n. \v 19 Mi mustambati que Masanbø Espiritu Santo lo que Diosis mi nchi'papø je'is ñøc'ijtøjapya ndø coṉña como ñe' myasandøcse y ji'n mus ndø aṉgui'm ndø tumgø'y ndø vin, porque ndø Comi'is tø ñe'ta'm. \v 20 Porque je'is tø jutyam vøticøsi. Por eso tzøctam vøjø mi ṉgoṉnaji'n y mi espirituji'ṉ va'cø vyøjcotzøctøj Dios, porque mi ṉgoṉña y mi espiritu parejo Diosis ñe. \c 7 \s1 Pablo'is 'yangui'mba co'tøcta'm \p \v 1 Yøti mi aṉdzoṉda'mbøjtzi lo que ti mi ndø jajyandyamu. Viyuṉete vøj va'cø jana pi'quis yomo pø'nis. \v 2 Pero como it vøti pøn ñø'ijtupø'is eya yomo, más vøj va'cø ñø'it ñe' yomo tumdum pø'nis. Y yomo'is va'cø tumbø jayati ñø'itø. \v 3 Hay que pø'nis va'cø chøc yomocøtoya como Diosis syunbase. Y yomo'is va'cø chøc jyayacøtoya como Diosis syunbase. \v 4 Yomo'is cyoṉña ji'ndyet ñe', sino jyaya'ise ñe. Y jetsetique't jyaya'is cyoṉña ji'ndyet ñe', sino yomo'ise ñe. \v 5 Por eso pøn y yomo va'ca jana ityaj ne'ne' emøc, unico o'ca parejo vyø'møyajpa va'cø jana ityaj tyumø'omo usyaṉ ora para 'yo'nøyajpa'csye'nom Dios. Jøsi'cam hay que va'cø ityajque't tyumø'omo. Porque va'cø jana mi ijtam tyumø'omo mi yomoji'n, de repente mi ṉgui'pspa va'cø mi ndzøc yatzitzoco'yajcuy; y ji'na mus aṉgui'maṉgøtujcøyø mi ⁿvin va'cø jana mi ndzøc yatzitzoco'yajcuy. Y satanasis mi ⁿyaj cojapa'tpa. \p \v 6 Jetse mi ndzajmatyamba como que ijtuti licencia va' mi ndzøcø, pero ji'ndyet pyena va'cø mi ndzøcø. \v 7 Øtz su'nbøjtzi va'cø ityajøna'ṉ mumu pøn jujche øtz ijtuse. Pero hay que va'cø it tumdum pøn jujche cyotzoṉba Diosis va'cø itø; eyapø va'cø it co'tojcajupø, y eyapø va'cø it jaṉa cyo'tojcajøpø. \p \v 8 Por eso nøjambyøjtzi ja cyo'tøjcajøpø y yaṉbac que vøj va'cø ityaj jetse ja cyo'tøjcajøpø jujche øtz ijtuse. \v 9 Pero o'ca ji'n mus mi aṉgui'maṉgøtøjcøy mi ⁿvin, hay que va'cø mi ṉgyo'tøjcajø. Más vøj va'cø tø co'tøjcajø que va'cø jana ndø aṉsun eya yomo. \p \v 10 Aṉgui'myajpa øjtzi co'tøcta'm, pero ji'ndyet ø ne aṉgui'mgupit, sino ndø Comi'is ñe'; que uy chac jyaya yomo'is. \v 11 Y o'ca chacpa, va'cø jana co'tøjcaj eyapø pønji'ṉ, pero muspa vitu'que't ñe' jyayacø'mø. Jetseti pø'nis ji'n mus myacpø' yomo. \p \v 12 Pero eyata'mbø pøn ⁿnøjayajpøjtzi, pero ji' ndyet ndø Comi'is 'yaṉgui'mgupit. O'ca va'ṉjajmopyapø pø'nis ñø'it yomo que ji'n vya'njajmoye, o'ca yomo'is syunba it jyayaji'n, entonces jyaya'is ji'n mus myacpø'i. \v 13 Y o'ca va'ṉjajmopyapø yomo'is ñø'it jyaya ji'n vya'ṉjajmoyepø, y pø'nis vyø'møpya va'cø it yomoji'n, entonces yomo'is ji'n mus chacø. \v 14 Ji'ṉ vya'ṉjajmoyepø pøn o'ca itpa va'ṉjajmopyapø yomoji'ṉ, Diosis ispa pøn yomoji'n si fuera como tumbø pønse. Y ji'n vya'ṉjajmoyepø masanbøte porque va'ṉjajmopapøji'ṉ ijtu. Por eso Diosis ispa ji'n vya'ṉjajmoyepø yomo o'ca itpa va'ṉjajmopyapø pønji'ṉ, igualti jetse masa'najque'tpa, y jetseti mi unenda'm masa'najyajque'tpa. O'ca ji'na'ṉ masa'najyaje cuando tum va'ṉjamopya y tum ji'n vya'ṉjamoye, entonces mi unendam ji'na'ṉ myasa'najyajque'te. \v 15 O'ca ji'n va'ṉjajmoyepø pø'nis syunba chac yomo y yomo va'ṉjajmopya, muspapø chacø, yomo tzø'pa libre, y o'ca ji'n va'ṉjajmoyepø yomo'is syunba chac jyaya y jyaya va'ṉjajmopya, muspapø chajque'ta, libre tzø'pya pøn, porque Diosis tø vejatyamu va'cø tø ijtam vøj, jana tø quiptamø. \v 16 Mijtzi ṉgyo'tøc yomote, mitz ji'n mi musi o'ca maṉba mi yac va'ṉjajmoy ni ⁿjaya. Y mijtzi nchambøn, ji'n mi musi o'ca maṉba mi yac va'njajmoy mi ⁿyomo. \v 17 Yac it tumdum pøn Diosis chamdzi'use; como ijtuse cuando Diosis vyejayu va'cø vya'ṉjajmø. Jetse aṉgui'myajpøjtzi mumu va'ṉjajmocuy tyøvø tu'myajpamø. \v 18 O'ca Diosis vyejapya pøn seña'øyupø Israel pø'nis syeñaji'ṉ, entonces jetse va'cø chø'y seña'øyupø. Y o'ca Diosis vyejapya pøn ja syeña'øyøpø, entonces va'cø jyana sena'øy ⁿvin. \v 19 O'ca tø seña'øyø, o'ca ja tø seña'øyø, ji'ndyet ni tiyø; que tal ndø yaj copujtapya Diosis 'yaṉgui'guy. \v 20 Tumdum pøn jujche ijtuse cuando vyejayu'c Diosis va'cø vya'ṉjajmø, jetse yac tzø'y. \v 21 O'ca tzøsi'ajcu'yomo mi ijtuna'ṉ nascøspø comicøsi cuando mi ⁿvyejay Diosis, u mi mbøc maya'cuy. Pero o'ca muspa mi mba't libre'ajcuy va'cø jana mi nchøsi'aj nascøspø comicøsi, vøj jetse va'cø mi nchø'y libre. \v 22 Porque supongamos pøn yospapø obligado nascøspø cyomicøsi; y entonces ndø Comi'is vyejayu va'cø cyotzoc ndø Comicø'mø; je pøn itpa como librepø pønse aunque yospatøc obligado nascøspø cyomicøsi. Pero librepø pøn ndø Comi'is vyejayupø, ndø Comicøsi obligado va'cø yosa. \v 23 Mijta'm coyojacøs mi juñdyam ndø Comi'is. Por eso o'ca pø'nis ji'n sun mi yac yosay Dios, u mi ṉgøma'nøy je pøn. \v 24 Así es que ø mi va'ṉjajmoṉguy tøvøta'm; mi ijtamuse ose mi vyejandyandøji, jetse tzø'tyam Diosji'n. \p \v 25 Yøti ndzajmayajpøjtzi ja co'tøjcajyajøpø: ja ñø'it øjtzi angui'mocuy ndø Comi'is chamuse; pero como ndø Comi'is toya'ṉøyøjtzi, por eso muspa mi ndø va'ṉjamdamø cuando mi ndzajmatyamba jujche øtz ṉgui'pspase. \v 26 Pues øtz ṉgui'pspøjtzi que mas vøj yøtipø tiempo'omo va'cø tø tzø'y jujche tø ijtuse, porque de repente maṉba ndø is toya. \v 27 O'ca it mi ⁿyomo, u mi ṉgui'psu va'cø mi ndzacø; o'ca ja it mi ⁿyomo, u mi me'ndzu. \v 28 Pero o'ca mi ṉgyo'tøjcajpa, ji'n mi ṉgyojapa'te. O'ca papiñomo co'tøjcajpa, ji'n cyojapa'te. Pero yø'c nascøsta'mbø'is co'tøjcajyajupø'is, más isyajpa toya; por eso jetse mi ndzajmatyamba va'cø jyana ṉgyo'tøjcajtamø va'cø jana más mi istam toya. \p \v 29 Ø mi va'ṉjajmonguy tøvø, øtz nø sun mi ndzajmatyamø que ja ityam más vøti jama. Ityajupø'is yomo hay que va'cø itø como ja itøsena'ṉ yomo. \v 30 Toya'isyajpapø'is hay que va'cø itø como ji'n toya'isyajesena'ṉ; y alegreta'mbø'is va'cø ityajø como ji'n ityajesena'ṉ alegre. Ju'yoyajpapø'is hay que va'cø ityajø como que ja ñø'ityajøsena'ṉ ni tiyø. \v 31 Yac yosyajpapø'is nascøspø tiyø hay que va'cø ityajø como que ja yac yosyajøsena'ṉ. Porque ijtuse nascøsi mumu tiyø nømøme yajyajupø. \p \v 32 Entonces sunbø va'cø mi ijtam ja yomo'øyøpø va'cø jana mi ni'aṉjajmø ti maṉba mi ndzøqui. Ja itø'is yomo qui'pspa jujche muspa chøc ndø Comi'is yoscuy, porque sunba chøcø lo que syunbase ndø Comi'is. \v 33 Pero co'tøjquis chi'pa cuenta nascøsta'mbø yoscuy, va'cø chøcø lo que yomo'is syunbase. \v 34 También tum yomo ijtu'is jyaya ji'n qui'ps jujche qui'pspase yomo'is ja itø'is jyaya o papiñomo'is qui'pspase. Porque tum yomo ja it'ø'is jyaya qui'pspa ndø Comi'is yoscuy va'cø chøjcayø. Porque jetsepø yomo'is syunba va'co ñe'ajø ndø Comi's cyoṉnaji'ṉ y 'espirituji'ṉ. Mientras tum yomo'is ijtu'is jyaya qui'pspa nascøsta'mbø yoscuy, porque sunba chøcø lo que jyaya'is syunbase. \p \v 35 Nø'mø ndzam yø'cse va'cø mi ṉgotzoṉdamø, ji'ṉchø va'cø mi ya'inductamø. Sunba mi ṉgotzoṉdamø va'cø mi ijtam jujche syunbase ndø Comi'is, va'cø mi ⁿyostam ndø Comicøtoya mi ndumø tzocoy. \p \v 36 Pero o'ca aunque i'is qui'pspa que más vøjø va'cø yaj co'tøjcaj pyapiñomo, porque ijtum 'yame, tzamyomo'am, y qui'pspa que más vøj jetse; entonces hay que va'cø chøcø lo que qui'pspa que más vøjø va'cø chøcø. Muspa yaj co'tøjcajø, ji'n cyojapa'te. \v 37 Pero eyapø aunque ji'ndyet pyenatzøctøjupø qui'pspa que ji'n ma yaj co'tøjcaj pyapiñomo, y ñe' aṉqui'mba ti ma chøqui; y qui'psu'am ti maṉba chøqui, entonces vøjø va'cø jana yaj co'tøjcaj pyapiñomo. \v 38 Y yaj co'tøjcajpapø'is chøcpa vøjø. Pero ji'n yaj co'tøjcajepø'is más vøj chøcpa. \p \v 39 It angui'mguy co'tøjcajupø yomo va'cø it jyayaji'n cyeñajpacse'ṉomo. Pero o'ca ca'u'cam jyaya, muspa co'tøjcaj eyapø pønji'n, o'ca syunba co'tojcajø, pero na's va'ṉjajmopyapø pønji'ṉdique't. \v 40 Pero øtz nø'mbøjtzi que más contento itpa yaṉbac yomo va'cø jetse tzø'y, va'cø jana co'tøjcajø. Y øtz muspøjtzi que ñø'ijtacye't øjtzi Diosis 'Yespiritu. \c 8 \s1 Ji'n vyøj va'cø ndø cot cutcuy comi chøqui'is vi'naṉdøjqui \p \v 1 Yøti ma'ṉbø ndzame a ver o'ca muspa ndø vi'ṉgø sis comi chøqui'is ñøyicøsi yaj ca'tøjupø. Viyuṉse ndø cøyin mustamba lo que muspapø ndø vi'ngø. Pero cuando tø musopya, tø jayatzamba; en cambio va'cø nay tø sundandøjø, entonces nay tø cotzondandøjpa va'cø tø va'ṉjajmotyam mas vøjø. \v 2 O'ca i'is muspase 'yaṉjamba, pero ji'ndøc myus ni tiyø syunbase va'cø myusø. \v 3 O'ca ndø sunba Dios, Diosis tø pøjcøchoṉba como 'yune. \p \v 4 Entonces ma'ṉba ndzajmay o'ca vøj va'cø ndø vi'c sis yaj ca'upø comi chøqui'is ñøyicøsi. Ndø mustamba que tum comi chøqui ji'n 'yaṉgui'mi nascøsi, y que tumdi it Dios. \v 5 Porque it vøti nøjayajpapø dios tzajpomo y nascøsi, y viyuṉsye sone ityaj dios y sone ityaj comi. \v 6 Pero tø øtzcøtoyata'm tumdi it Dios ndø Janda chøjcupø'is mumu tiyø, y tø øjta'm ijtamba ñe'jcøtoya. Y tumdi it ndø Comi Jesucristo, y je'tis yac itpa aunque tiyø y tø øtz jetseti tø yac itque'tpa. \p \v 7 Pero ji'n myusyaj mumu pø'nis que comi chøqui ji'n aṉgui'mi. Pero hasta como yøti it qui'psyajpapø'is que comi chøqui aṉgui'mba, porque ja yajøtøc jetsepø costumbre. Y por eso cuando vyi'cyajpa sis yaj ca'upø comi chøqui'is ñøyicøsi, ni'anjajmyajpa que chøcyaj cyoja; porque ji'n myusyaj seguro o'ca coja va'cø vyi'cø jetsepø sis. \v 8 Pero vi'cu'is ji'n Diosis cuenta'ṉomo tø yac iti. Jetseti va'cø tø vi'cø ji'n tø vø'aje más Diosis vyi'naṉdøjqui; ni va'cø jana tø vi'cø ji'nyet tø yatzi'aje más. \v 9 Pero aunque mitz muspa mi vi'ṉgø sunbase mi vi'ṉgø, cuendatzøc jana maṉ yaj cojapa't mi ndøvø usyta'mdi vya'ṉjajmopyapø cuando ispa nø mi vi'ṉgu sis. \v 10 Aunque mitz mi muspa o'ca muspa ndø vi'c aunque tiyø, pero eyapø pøn ji'n más myusoyepø, o'ca je'is my ispa nø vi'cupø comi chøqui'is myasandøjcomo, tal vez ji'n ma ña'tze va'cø vyi'jque't sis yaj ca'tøjupø comi chøqui'is ñøyicøsi. Entonces maṉba ni'aṉjajme que chøc cyoja, porque qui'pspa que cojapøte va'cø ndø vi'c jetsepø sis. \v 11 Entonces tocopya mi ndøvø ji'n más myusoyepø pero Cristo'is cyoca'upø. Tocopya porque mitz más it mi musocuy va'cø mi ndzøcø mi ndøvø'is qui'pspapø que coja va'cø ndø tzøcø. \v 12 Entonces cuando jetse mi ⁿvi'cpa sis, mi ṉgojapa'tque'tpa mi ndøvøcøsta'm, porque mi ndzi'pa gusto va'cø vi'ṉgø lo que ñe'c cyomo'pya que coja va'cø vyi'cø. Y va'cø mi ṉgojapa't mi ndøvø'is vyi'naṉdøjqui, mi ṉgojap'tque'tpati Cristo'is vyi'naṉdøjqui. \v 13 O'ca øtz ø ndøvø yaj cojapa'tpa como ispa aṉcø que øtz nø ⁿvi'c sis, entonces nunca ji'nam ma ⁿvi'c sis øjtzi hasta que yajnømba, va'cø jana ⁿyaj cojapa't ø ndøvø. \c 9 \s1 Ticøsta'm aṉgui'myajpa apostoles \p \v 1 Tzi'tam viyuṉse cuenta que øtz librepø pøn chøṉø, y apostoles chøṉø. Øtz o'yø is Jesús ndø Comi, y mitzta'm nø mi vya'ṉjajmondyamu øtz yosu aṉcø mitzji'ṉda'm mi ndzajmatyam ndø Comi'is 'yote. \v 2 Aunque eyata'mbø'is ji'n pøjcøcho'ṉøjtzi como apostoles, mitz tiene que va'cø mi ndø pøjcøchondamø. Como sella'øyajpa carta va'cø queja que aṉgui'mba'is cyø'veju, jetse porque mitz mi va'ṉjamdamba ndø Comi, como si fuera que mi sella'øtyam ndø Comi'is, y jetse quejpa que øtz cø'vejøjtzi ndø Comi'is. \p \v 3 Cuando cø'ocva'cyajpøjtzi o'ca apostoles chøṉø, yøcse aṉdzoṉyajpøjtzi: \v 4 Mi mustamba viyuṉse que it ø derecho va'cø mbøjcøchon cu'tcuy y ujcuy como apostolesis chøcyajpase. \v 5 Y øtz muspatina'ṉ nøvitque't ø ⁿyomo va'ṉjajmopyapø jujche ñø'vityajpase eyapø apostolesista'm, y ndø Comi'is myuqui'ista'm y Cefasis. \v 6 U mi ṉgui'pstamu que na's øjtzi y Bernabeji'ṉ ji'n mus mbøjcøchoṉdam cu'tcuy tø tzi'tandøjpa aunque jana yosa, como nømdi chøcyajuse eyata'mbø apostolesis. \v 7 Como ni jutipø soldado'is ji'n pyø'nøy vyin, jetsetique't øtz ji'n pyena va'cø mbø'nøy ø ⁿvin. Como ñijpapø'is uva cyu'tapya tyøm; y cyoquenba'is coquenguy veneti 'yujcapya lyeche, jetse øtz muspana'ṉ pø'nøtyøjø como cosecha cuenta. \v 8 Jetse ndza'mbøjtzi ji'n solamente porque jetse qui'psyajpase pø'nis, sino también jetse it jachø'yupø Moisesis 'yaṉgui'mgu'yomo. \v 9 Porque it aṉgui'mocuy jachø'yupø: “U mi ṉguingøvajtu vacas cuando maṉba mi yac maṉvituvitu'vøy trigo va'cø pyut pyuj”. ¿Será que Diosis cham jetse porque syunba vacas va'cø vøj ityajø? \v 10 ¿O jetse chamu para øtzcøtoya? Viyuṉete para øtzcøtoya jetse it jachø'yupø. Por eso nas tajvitu'papø'is ñi'aṉjamba que maṉba ñøput cosecha. Y trigo nacspapø'is maṉba pijṉay pyuj va'co cyu'tayø. (Y jetse øtz muspa pø'nøtyøjø porque ndzøjcatyam øjtzi ndø Comi's yoscuy.) \v 11 O'ca mi ṉgojtatya'møjtzi Diosis 'Yespiritu mi ndzoco'yomda'm, entonces vyøjø mitzcøs va'cø mbøctamø nascøspø tiyø como cu'tcusyepø. \v 12 O'ca eyata'mbø'is muspa pyøjcøchoṉyajø nascøs ijtupø tiyø mitzcøsta'm, entonces más vøj øtz va'cø mbøjcøchoṉdaṉque'tati'tzi. \p Pero øtz ji'nø mi va'ṉgatyam ni tiyø, sino mumu ti ndondam øtzi va'cø vøj tuc ø ⁿyosaṉ vøjpø Cristo'is 'yoteji'ṉ. \v 13 Viyuṉse mi mustamba que Jerusale'nombø masandøjcom yosyajpapø'is cyu'tyajpa lo que tzi'yajtøjpa masandøjcomo. Y yosyajpapø altajromo yaj ca'yajtøjpamø pø'nøcuy va'cø vya'ṉjamyaj Dios, je'is vyi'cayajpa syis lo que jen yaj ca'yajtøjpapø. \v 14 Jetsetique't aṉgui'mu ndø Comi'is que chamboyajpa'is vøjpø Diosis 'yote va'cø jyamacøtyajø lo que tiji'ṉ tzi'yajtøjpapø. \v 15 Aunque it ø aṉgui'mguy va'cø pø'nøtyøjø, pero øtz ja yac yosø jetsepø aṉgui'mguy; ni yøṉ carta'omo ji'nam ⁿva'c yøti jetsepø tiyø. ¡Mejor va'cø ca'ø antes que ⁿva'cpøjtzi aunque tiyø! Jetse ne'c vøjcotzøcpa ø ⁿvin, porque øtz ji'nø va'ṉgø øtz ni icøs ni tiyø, y ni i'is ji'n musam ya'inducøjtzi va'cø jana vøṉgotzøc ø ⁿvin. \p \v 16 Aunque ndzambopyøjtzi vøjpø ote, ji'n mus nømø que jetcøtoya øtz vøjpø pøn chøṉø, porque tzamdzi'tøjøjtzi va'cø ndzamboya; y por obligado jetse ndzøcpøjtzi. ¡Lástima øjtzi o'ca ji'na'ṉ ndzamboy vøjpø ote, vøtina'ṉ ma tocoye! \v 17 Pero o'ca ø ṉgustopit ndzambopya vøjpø ote, mbøjcøchoṉba ø ṉgoyaja. Pero o'ca ji'n ndzøcø ṉgustopit, de toda manera tiene que va'cø ndzamboya porque jetse tzamdzi'tøj øjtzi. \v 18 Va'cø ndzamboy vøjpø Cristo'is 'yote jana coyoja, contento itpøjtzi como si fuera coyojtøjøjtzi. O'ca coyoja mbøjcøchoṉbana'ṉ, ji'na'ṉ it contento como yø'cse. Por eso ji'n ø va'ṉgue lo que muspapøna'ṉ ø va'ṉgø cuando ndzambo'pyøjtzi vøjpø ote. \p \v 19 Aunque øtz librepø chøṉø, ji'n chøṉ ni i'is chøsi, pero øtz tzøsi'ajøjtzi mumu pøngøtoya más vøti pøn va'cø yac tøjcøyaj Cristo'is cuenta'ṉomo. \v 20 Cuando ijtøjtzi Israel pøn gujqui, Israel pønse vitu'que'tpøjtzi va'cø yac tøjcøyaj Israel pøn Cristo'is cuenta'ṉomo. Aunque øtz ji'nu iti Moisesis 'yaṉgui'mgucø'mø, pero it pøn sunba'is chøcyaj je'is 'yaṉgui'mguy. Cuando itpøjtzi jetsepø pønji'ṉ, ndzøjque'tpøjtzi Moisesis 'yaṉgui'mguy va'cø yac tøjcøyaj jetsepø pøn Cristo'is cuenta'ṉomo. \v 21 Cuando itpøjtzi pønji'ṉ ja ñø'itøpø'is Moisesis aṉgui'mguy, ndzøcpøjtzi como je'is chøcyajpase va'cø ṉganatzøcyajque'tati jejta'm. Pero ji'nø jana ṉgo'aṉjajmay Diosis 'yaṉgui'mguy, porque Diosis 'yaṉgui'mgu'yomo ijtøjtzi. \v 22 Ityaj pøn mochita'mbø'is vya'ṉjajmocuy. Cuando itpøjtzi jic pønji'ṉ, itpøjtzi como mochise va'cø más vya'ṉjajmoyaj mø'chøqui. Aunque i itpase, jetseti itque'tpøjtzi, cualquier forma ndøjquispøjtzi a ver o'ca yaj cotzocyajpa aunque sea vene'csye'ṉomo. \v 23 Mumu ndzøcpøjtzi vøjpø otecøtoya va'cø ndø mbøjcøchondam parejo vøjpø tiyø, porque vøjpø ote ndø va'ṉjamdamba ancø. \p \v 24 Seguro mi mustamba que cuando po'is qui'psisyajpa, vøti pøn ma po'isyaje, pero tumdi ma ganatzøqui. Jetseti mitz tzøjque'ta Cristocøtoya como sea nø mi mbyoy'isuse va'cø mi ṉganatzøc premio. \v 25 O'ca pøn maṉba poy'isi, vi'nati tiene que va'cø 'yaṉgui'm vyin mumuticøsi va'cø ñu'ṉøy pocuy. Jetse chøcpa va'cø gyanatzøc corona yajpapø. Pero øtz ndø aṉgui'mba ndø vin Cristocøtoya va'cø ndø ṉganatzøctam corona ji'n yajepø nunca. \v 26 Jetcøtoya øtz viyuṉbopya va'cø ṉgønu'c corona. Como pøn cuando na chaṉgømøjtzøyajtøjpa ji'n mus chaṉmaṉ emøc, jetseti øtzque't ji'n aunque jujche yose Cristocøtoya. \v 27 Øtz aṉguimba ø ⁿvin va'cø jana ndzøc mumu syunbase ø sisis, va'cø ø ndzøcø vøjø Cristocøtoya; con tal jana tzø'y ja pyøjcøchovapø Diosis; aunque eyata'mbø o'yø ndzajmayaje jujche muspa pyøjcøchoṉyaj Diosis. \c 10 \s1 Uy tyø ngøna'tzøtyam comi tzøqui \p \v 1 Ø mi va'ṉjajmonguy tøvøta'm, por eso su'ṉbøjtzi va'cø mi mustamø que mumu ya'møcta'mbø ndø janda tzu'ṉgutam oy ityaj o'nacøcø'yi; y mumu o cøtyaj majromo. \v 2 Y o'nacøcø'yi y majromo o nø'yøyaje como seña que Moisesis 'yaṉgui'mgu'yomo ityaju. \v 3 Mumu cyu'tyaj tumbø milagropø cu'tcuy Diosis chi'yajupø. \v 4 Y mumu tyo'ṉyaj tumbø milagropø nø' Diosis chi'yajupø. Porque mumu tyo'ṉyaj nø' milagrpø tza'om pujtupø. Jic tza' tu'ṉajpati maṉu. Hasta jut ma'nøyaju pøn, jiṉdi ma'ṉøque't tza'; y jic tza' Cristotite. \v 5 Pero aunque jetse o vityaj Moisesji'ṉ, Diosis ja syunø jujche chøcyajuse vøtita'mbø'is. Por eso ca'yaju, jiṉdi tzø'yaju ja ijnømømø. \p \v 6 Mumu jetse tujcu va'cø ndø tzi' cuenta que ji'n vyøj va'cø ndø aṉsun yatzita'mbø tiyø como jujche oyse chøcyaj ji'quista'm. \v 7 Ni u ndø ñgøna'tzøtyam comi chøqui como vene'aṉbø'nis chøcyajuse. Jetse ijtu jachø'yupø: “Po'csyaj pøn jen vi'cyaju, jen tyo'ṉyaj 'yujcuy, y jicye'c te'nchuṉyaju va'cø maṉ møjtzøyaje”. \v 8 Ni uy ndø møtzi nø'ijtam yomo como vene'aṉbø'nis chøcyajuse jicsye'c, y tumbø jama'omo ca'yaj veintitrés mil. \v 9 U ndø tzøctam ndø coja va'cø ndø ndzøjquista'm a ver jujche ndø toya'ṉøtyamba ndø Comi'is, como vene'aṉbø'nis chøcyajuse jicsye'c, y tza'nis cyø'sca'yaju. \v 10 Ni u mi ñømu que ji'n vyøj nø chøjcuse Diosis, jujche vene'aṉbøn nømyajuse jicsye'c; y yaj ca'aṉdocoyaju Diosis cyø'vejupø angelesis. \p \v 11 Mumu jetse o tucyajque't ñe'cø va'cø chi'yaj cuenta eyapø'is jujche tø tucpa o'ca ndø tzøcpa jetse. Y it ja'yøyupø va'cø ndø aṉmandyamø va'cø jana ndø tzøctam jetse tø øjta'm tø nøc'ijtøtyamupø yøṉ jama cyo'yajcutimete. \v 12 Aunque mi ṉgomo'pya que ji'n ma mi ṉgyojapa'te, jajmecøsti itø va jyana mi ṉgyojapa'tø. \v 13 Aunque jujche mi ṉgyomprobatzøctøjpase a ver o'ca maṉba mi ṉgyec coja'omo, igual jetseti tzøjquisyajtøjque'tpa aunque iyø. Pero muspa ndø va'ṉjam Dios que ñe'c Diosis ji'n tø jajmbø'i. Porque ji'n mi yac tzøjquistøji más que ji'n mi ndone'csye'ṉomo. Porque cuando mi ñchøjquistøjpa, maṉba mi ṉgyotzoṉ Diosis va'cø mi ñømbutø. \p \v 14 Jetcøtoya ø ndøvø nøsunupø'tzi, cuendatzøc mi ⁿvin. U mi ṉgøna'tzøtyam ni tiyø lo que ji'ndyet Dios. \v 15 Como tum pøn ñø'ijtu'is qui'psocuy maṉba ndø o'nøye, jetse mi o'nøndyamba mitzta'm como si fuera ijtuse mi ṉgui'psocuy. Mi ne'ṉgø muspa mi ṉguipstamø o'ca viyuṉbø tiyø nø ndzamu. \v 16 Cuando ndø o'nøtyamba Dios va'cø cyømasa'nøy mbaso, y cuando ndø ndo'ṉba uva'is ñø' cømasa'ṉøyupø va'cø ndø jajmundzøc ndø Comi; entonces jet señate que tumbø qui'psocuy ndø nø'ijtamu mumu pøn ndø Comiji'ṉ. Porque parejo ndø va'ṉjamdamba ti chøc øtzcøtoya ñø'pinji'ṉ ndø Comi'is. Y cuando ndø venbø'pa pan y ndø cø'spa muma'ṉgø'yta'm, jet señatique't que tumbø qui'psocuy ndø nø'ijtamba ndø Comiji'n. Porque parejo ndø va'ṉjamdamba que ndø Comi'is chi'ocuyaj vyin tø øtzcøtoyata'm. \v 17 Porque pan tumbøtite, y tø øtz vøtita'mbø chøṉø. Pero vøti aṉbøn ndø cø'spa tumbø pan, jet seña que tumbø cumgusye tø tucpa tø vøtitambø'is, como tumbø pønse. \p \v 18 Cuendatzøctam nascøsta'mbø Israel pøn jujche ityaju. Lo que tzi'ocuyajtøjupø va'cø yaj ca'tøj altarcøsi, jet vi'cyajpa parejo y jetse tumø tzøcyajpa jetsepø va'ṉjajmocuji'ṉ. \v 19 Entonces tzøj cuenda ti ma'ṉbø ndzame: tum comi tzøqui ji'ndyet ni tiyø, ni sis tzi'ocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya ji'ndyet ni tiyø. \v 20 Pero nø'mbøjtzi que lo que ji'n vya'ṉjamyaje'is Dios chi'ocuyajpapø, para yatzipø espiritucøtoya chi'ocuyajpati, Dioscøs ji'n chi'ocuyaje. Pero ji'n ø sun jetse va'cø mi ndyumø'ijtam yatzipø espirituji'ṉ. \v 21 Entonces o'ca ndø Comi'is byaso'ombø ndø ndo'ṉapya, yatzipø espiritu'is ñe' ji'n mus ndø ndo'ṉayø. O'ca ndø Comi'is myesa ndø cøvi'cøjapya, ji'n mus ndø ngøvi'cøjay yach espiritu'is ñe. \v 22 Ji'ṉ mus ndø yaj qui'sca Dios va'cø ndø covi'cøjay yatzita'mbø espiritu'is myesa. Porque Dios más pømi'øyu que ji'n tø øtzta'm. \s1 Tiene que va'cø tø nasundandøjø \p \v 23 Viyuṉsye muspa ndø tzøcø ti sunba ndø ndzøcø, pero ji'n mumu vøj va'cø ndø tzøcø. Jetse viyuṉsye muspa ndø tzøcø ti sunba ndø ndzøcø; pero hay veces jetse ni i ji'n mus ndø cotzoṉ más va'cø vya'ṉjam Dios. \v 24 Ji'n mus ndø qui'ps va'cø ndø tzøc mumu tiyø ndø ne'jcøtoya. Tiene que va'cø ndø qui'psø jujche muspa ndø cotzoṉ ndø tøvø. \p \v 25 Muspa mi ṉgyøyin vi'ca lo que ma'ajtøjpa ijtumø vi'cuy ma'a, jana mi ṉgui'psø o'ca mi ṉgoja nø mi ndzøjcu. \v 26 Porque nas y mumu tiyø jetcøs itpapø ndø Comi'is señe. \p \v 27 O'ca tum pø'nis mi ⁿvyejambya va'cø mi ñøvi'ngø tyøcmø, y ji'n vya'ṉjame'is ndø Comi, o'ca syunba mi myavø, muspa mi myavø. Y muspa mi vi'ngø lo que mi ñchi'tøjpapø, jana mi ṉgui'psø o'ca mi ṉgoja nø mi ndzøjcu. \v 28 Pero o'ca mi ñchajmatyøjpa: “Yøṉø tzi'ocuyajtøjupø comi tzøquicøtoya”, entonces u mi vyi'ṉgu, va'cø jana yaj cojapa't oyu'is mi ñchajmaye jetse. Porque je'is qui'pspa o'ca ji'n vyøj ndø vi'ngø. \v 29 Ji'ndyet mijtzi maṉba ṉgui'pstame que ji'n vyøj va'cø ndø vi'ṉgø; jej mi ñchajmayupø'is, je'is maṉba qui'psi que ji'n vyøjø ndø vi'ṉgø. Pero viyuṉete jic ji'n mus nømø que øtz nø ndzøjcupø que cojate nada más porque ñe'c cyomo'pya que cojate. \v 30 Oca yøscøtoya'm ⁿnøjapyøjtzi Dios ø ṉgu'tcucøtoya, ji'n vøj va'cø topa'o'nøyøjtzi nø ngu'tu ancø lo que ticøtoya ⁿnøja'yø Dios yøscøtoya. Pero de todos modos øtz ji'n mus vi'ngø. \v 31 Entonces jujche nac mi ⁿvyi'ctamba, mi ⁿ'yuctamba, aunque ti mi ndzøctamba, tiene que va'cø mi ndzøctam mumu va'cø yaj queja que Dios myøja'ṉombøte. \v 32 Uy mi ndzøc ni tiyø va'cø jana mi yaj quec mi ndøvø coja'omo, ni Israel pøn, ni griego pøn, ni Dioscøtoya tu'myajpapø; va'cø jana mi yaj quec ni iyø coja'omo. \v 33 Jetze øtz ndzøcpa mumu tiyø va'cø chø'yaj contento mumu pøn. Ji'ndyet ø ⁿvingøtoya me'ndzepø vøjpø tiyø, sino vøti pøngøtoyatze me'tzpa, va'cø cyotzocyajø. \c 11 \p \v 1 Isincøpøctam øjtzi como øtz isincøpøcpase Cristo. \s1 Jujche vøj va'cø chøcyaj yomo'is cuando tu'myajpa \p \v 2 Ø mi ndøvøta'm, mi vøṉgotzøcta'mbøjtzi porque mitz mi ndø jamdamba y mi ndzøctamba jujche mi ndzajmatyamuse øjtzi. \v 3 Pero su'nbøjtzi va'cø mi mustamø que Cristo mumu pø'nis cyovi'najø, y jyaya yomo'ise cyovi'najø, y Dios Cristo'is cyovi'najø. \v 4 O'ca pø'nis 'yo'nøpya Dios o tza'maṉvajcopya co'ta'cupø, jetse tza'ajcuyete cyopajcøtoya. \v 5 Pero o'ca ji'n cyo'ta'c yomo cuando 'yo'nøpya Dios o tza'maṉvajcopya, jetse tza'ajcuyetque't cyopajcøtoya; es como jyu'scøta'csuse. \v 6 Y yomo o'ca ji'n cyo'ta'que, mejor va'cø jyu's vyay. Y o'ca cocha'aṉdi quenba jyu'supø o jyu'scøta'csupø, mejor va'cø cyo'ta'cø. \v 7 Pøn ji'n vyøj va'cø cyo'ta'cø porque ijtuse Dios, jetseti pønda'mque't, y pø'nis yaj quejapya Diosis myøja'ṉo'majcuy; y pø'nis myøja'ṉo'majcuy yaj quejapya yomo'is. \v 8 Porque cuando Diosis chøc pøn, ni ti ja yac yosay yomo'is ñe va'cø chøc pøn; sino cuando chøc yomo, entonces pø'nis ñe yac yosayu. \v 9 Jetse pues pøn ja tyuc yomocøtoya, sino yomo tuc pøngøtoya. \v 10 Jetcøtoya hay que va'cø co'ta'c yomo va'cø cyeja angelescøtoya que yomo cøma'nø'opyapøte. \v 11 Pero tø øjtzomda'm ndø Comiji'ṉda'mbøṉø, pøn y yomo nay tø cotzoṉdandøjpa. \v 12 Porque como Diosis chøc yomo pønji'ṉ; jetsetique't pøn pø'najpa yomocøsi, pero Diosis yac itpa mumu tiyø. \p \v 13 Qui'pstamø mi ne'ṉgø o'ca vøjø va'cø 'yo'nøy Dios yomo'is ja cyo'ta'cøpø'is. \v 14 Tø tzi'pati cuenta que jujche tø itpase nascøsi que o'ca pø'nis ñø'it pøjipø vay, cocha'aṉ quenba. \v 15 Pero o'ca yomo'is ñø'it pøjipø vay, vyøcotzøcyajpa, porque yomo tzi'tøj pøjipø vay va'co cyøta'cøy cyopac. \v 16 Pero o'ca iyø jutipø'is sunba 'yonquip yøcsepø ticøsi, yac musø que øjtzomda'm ja'it jetsepø costumbre (va'cø chøc oración yomo'is ja cyo'ta'cøpø'is). Ni emøc tu'myajpamø va'cø vya'ṉjamyaj Dios, ja itque'tati jetspø costumbre. \s1 Ji'n chøcyaj vøjø cuando itpa masanbø cu'taṉbajcuy \p \v 17 Ma'ṉba mi aṉgui'mdame, pero ji'n ma mi vyøngotzøctame. Porque cuando mi ndu'mdamba, parece que ji'n mi nøvø'ajtame, sino más peor mi ndyuctamba. \v 18 Porque vinbø ma'nu'tzi que jujche nac mi ndyu'mdamba va'cø va'ṉjamdam Dios, ji'n mi nø'ijtam tumbø qui'psocuy. Eyapø'is eyati qui'pspa, y eyapø'is eyati qui'psque'tpa; y tumø ora'om va'ṉjamdo'pøjtzi que viyuṉete jetse mi ndzøctamba. Y tumø ora'om ji'n va'ṉjamdo'e. \v 19 Pero tiene que va'cø eya eyati mi ṉgui'pstamø va'co cyeja jutipøt mijtzomda'mbø vøj nø vya'ṉjajmoyupø, y jutipø ji'n nø vya'ṉjajmoyupø vøjø. \v 20 Entonces como ja mi nø'ijtam tumbø qui'psocuy cuando mi ndyu'mdamba va'cø mi ndzøctam cu'taṉbajcuy, ji'n mi jajmutzøctam ndø Comi. \v 21 Porque cuando mi vyi'ctamba, tumdumbø'nis ñe'c pyøcpa vi'na cyu'tcuy. Jetse veneta'mbø ji'n tasyaje, osyajpa. Y eyata'mbø tasyajpa hasta no'tyajpa. \v 22 ¿Será que ja it mi ne' mi ndøcta'm jut muspamø mi ṉgyu'jtamø uctamø? Porque jujche mi ndzøctambase, ja it cøna'tzø'ocuy cuando mi ndyu'mdamba Diosis ñøyicøsi, y mi yac tza'ajtamba ja itøpø'is ni tiyø. Entonces ¿ti ma mi ndzajmatyame? ¿Será que vøj va'cø mi vøṉgotzøctamø? ¡Pues ji'n ma mi vøṉgotzøctame, porque ji'n mi ndyu'mdam vøpøpit! \s1 Masanbø cu'taṉbajcuy \p \v 23 Porque lo que mi ndzajmatya'muse, jetse ndø Comi'is tzajma'yøjtzi: cuando maṉbatøcna'ṉ tzi'ocuyajtøj ndø Comi Jesús, mismo je tzu'cøsi pyøc pan. \v 24 Y vyøjcotzøc Dios porque chi'u pan, y vyende'nu y vyenu y nømu: “Pøctamø, cu'jtamø. Yøṉ øjchø sis venupø mitzcøtoyata'm. Tzøctam yø'cse va'cø mi ndø jajmundzøctamø”. \v 25 Cuando yaju'cam cu'taṉbajcuy, jetseti pyøjque't mbaso y nømu: “Lo que ijtupø yøṉ mbaso'omo, señate que Diosis chøc jomepø contrato ø nø'mbinji'ṉ. Tzøctam yø'cse mi ndo'ṉbase nac va'cø tø jajmutzøctamø”. Jetse nøm ndø Comi. \v 26 Entonces hasta que minba ndø Comi, mi ṉgø'spase nac pan y mi ndo'ṉdambase nac yøṉ mbaso'ombø, mi ndza'maṉva'ctamba que ñe'c ndø Comi ca'u. \s1 Jujche vøjø va'cø ndø cu't masanbø cu'taṉbajcuy \p \v 27 Jetcøtoya cuando aunque i'is cyø'spa yøṉ pan y tyo'ṉba yøṉ vaso'ombø va'cø jyajmutzøc ndø Comi, o'ca ja it vøjpø qui'psocuy, cojapa'tpa; myenoschøcpa ndø Comi'is syis y ñø'pin. \v 28 Jetcøtoya tiene que va'cø ndø jajme'tzpø' ndø coja; y jetse va'cø ndø cø's pan y va'cø ndø to'ṉ vaso'ombø. \v 29 Porque o'ca ndø cø'spa ndø to'ṉba ji'n vyøjpø qui'psocuji'ṉ, entonces Diosis tø castigatzøcpa. Porque ji'n ndø tzi' cuenta que nøm tø cu'tu'øc va'cø ndø jajmundzøc que syisji'ṉ Cristo ca'u tø øtzcøtoya. \v 30 Por eso it vøti ca'eta'mbø y mochita'mbø mijtzomda'm; y itque'tuti ca'yajupø. \v 31 Pero o'ca ndø jajme'tzpø'pana'ṉ ndø coja ndø ne'ṉgø, ji'na'ṉ jetse tø tuqui. \v 32 Pero ndø Comi'is tø cøme'tzpa ndø cojaji'ṉ y tø yac toya'ispa va'cø maṉ tø qui'psvitu'ø va'cø jana tø tocotyam ji'n vya'ṉjajmoyajepø pønji'ṉ. \p \v 33 Jetse pues tyøvø'ajcutya'm, cuando mi ndyu'mdamba va'cø mi ṉgyu'jtamø, na jyo'ctandøjø parejo va'cø mi ṉgyu'jtam tum najcøsi. \v 34 O'ca iyø jutipø ospa, muspa vi'na cyu't tyøcmø. Entonces cuando mi ndyu'mdamba ji'n maṉ mi ndzøctam ji'n vyøjpø tiyø; jin maṉ mi yaj coja'ajtandøji. Cuando nu'cpa'cøjtzi mi ijtamumø, maṉba mi aṉgui'mdam eyata'mbø ticøsi. \c 12 \s1 Eyata'mbø musocuy syajpa Masanbø Espiritu'is \p \v 1 Tøvø'ajcutya'm, su'nbøjtzi va'cø mi mustamø jujchepø musocuy tø tzi'tamba Masanbø Espiritu Santo'is. \p \v 2 Mi mustamba que vi'na cuando ja mi va'ṉjamdamø'ctøc ndø Comi, eyapø qui'psocuy mi ñchi'tam yatzita'mbø espiritu'is va'cø mi va'ṉjamdam umata'mbø comi tzøqui. \v 3 Jetcøtoya mi yac mustambøjtzi que jutipø vejenepya Diosis 'Yespirituji'ṉ, ji'n mus ñømø: “¡Que Diosis yaj coja'aj Jesús!” Y O'ca ji'n ñøvejvejney Masanbø Espiritu Santo'is, ni i ji'n mus ñømø: “¡Jesús ndø Comite!” \p \v 4 Bueno pues ityaj eyata'mbø qui'psocuy aunque ti va'cø mus ndø tzøcø, pero mismo tumbø Espiritu'is tø tzi'tamba jujcheta'm tø yosø. \v 5 Itque't eyata'mbø yoscuy, pero tumbø ndø Comi'isti tø tzi'tamba. \v 6 Eyata'm eyata'm ndø tzøcpa tø tzi'tøjpase qui'psocuy, pero tumbø Diosisti chøcpa jetse mumu pø'nomo. \v 7 Pero tumdum pø'nis ti muspa chøcø yaj quejapya Espiritu'is mumu va'ṉjajmocuy tøvø va' ñøvø'ajyajø. \v 8 Vene'aṉbøn Diosis yac tzamyajpa qui'psocuy Espirituji'ṉ; eyata'mbø pøn yac tzamyajpa cønøctøyø'cuy mismo Espirituj'iṉ. \v 9 Y eyapø yac va'ṉjajmoyajpa va'cø mus chøcø más myøja'ṉomda'mbø tiyø mismo Espiritu Santo'is chi'yajpase qui'psocuy. Por ejemplo, eyata'mbø yac tzojcoyajpa mismo 'yespirituji'ṉ, \v 10 eyapø chi'yajpa musocuy va'cø chøcyaj milagro'ajcuy, y eyapø va'cø tza'maṉvajcoyajø. Eyapø chi'yajpa qui'psocuy va'cø cyomusyaj espiritu o'ca vøjpø o'ca ji'n vyøjpø. Y eyata'mbø chi'yajpa qui'psocuy va'cø oñaj eyata'mbø ote'omo. Y eyata'mbø pøn chi'yajpa qui'psocuy va'cø cha'maṉvajcayaj ti nø tzamdøj eyapø ote'omo. \v 11 Pero tø tzi'pa mismo tumø Espiritu Santo'is qui'psocuy va'cø ndø tzøc mumu yøcseta'mbø tiyø. Je'is tø vye'nbø'tamba tumdum pøn eyata'm eyata'mbø qui'psocuy jujche ñe'c Diosis 'Yespiritu'is syunbase. \s1 Tumbø tø pøṉda'mdiṉø \p \v 12 Por ejemplo tø øtz ndø coṉña tumbøtite, pero ndø ñø'itque'tuti sone tiyø eyati eyati yosyajpapø como ndø cø', ndø coso, ndø vindøm. Jetsetique't Cristo tumbøtite, pero tø øjtzi tø je'tista'meñe, ji'n tumbø yoscuy ndø tzøctame. \v 13 Porque øtz vøtita'mbø chøṉø, pero veneta'mbø Israel pønda'mete, veneta'mbø giego pønda'mete, veneta'mbø tzøsita'mete, veneta'm libre pønda'mdite. Pero mumuti tø ñø'yøtyamu como seña que Cristo'is tø ñe'tam, mismo tumbø Espiritucøsi tyumø'omo va'cø tø yostamø como tø tumbø pønse, y mumu tø pøjcøchoṉdamu tum mismo Espiritu como tumbø mbaso'omse ndø tyo'ṉve'nbase. \p \v 14 Jetsetique't ndø coṉña ji'ndyet tumbø tiyø, sonecuentapø tiyete. \v 15 Ndø coso ji'n mus nømø: “Ji'nchø pø'nis ñe porque øtz ji'n chøṉ pø'nis cyø'”, porque ndø cø' y ndø coso parejo ndøtze ñe. (Jetse ji'n mus tø nømø: “Øtz ji'n chøṉ Cristo'is ñe porque øtz ji'n mus yos como ø ndøvø yospase”, porque mumu parejo cristo'is tø ñe'.) \v 16 Jetseti tatzøjque't. Ji'n mus ñømø: “Øtz ji'n chøṉ pø'nis vitøm, por eso ji'ṉ chøṉ pø'nis ñe”; porque ndø tatzøc y ndø vitøm parejo ndøtzene. \v 17 Porque o'cana'ṉ ndø coṉña puro vitøm, ji'na'ṉ ndø man ni tiyø. O'cana'ṉ ndø coṉña na's coji, ji'nam ndø aṉjam viquijcø. \v 18 Pero Diosis chøjcu ndø coṉña ji'n sólo tumø cuenta yosepø, chøc vøti cuenta yospapø jujche ñe'c syunuse. \v 19 O'cana'ṉ ndø coṉña na's tumø cuenta yospapø, ji'na'ṉ mus ndø tzøcø sone cuentapø yoscuy. \v 20 Pero viyuṉsye ndø nø'ijtam eyata'm eyata'm yosyajpapø, pero ndø coṉña tumbøtite. \p \v 21 Por eso ndø vindø'mis ji'n mus ñøjay ndø cø': “Ji'nø mi suni”; jetseti ji'n mus ñøjay ndø copajquis ndø coso: “Ji'nø mi suni”. \v 22 Y ndø coṉnacøsta'mbø lo que más mochise ndø como'pya pero o'ca ja itøna'ṉ jete, ni ti ji'na'ṉ mus ndø tzøcø. \v 23 Ndø coṉñacøsta'mbø lo que ndø como'pya que ji'ṉ ndø sunise, jet más suñi ndø yac mescøyojpa. Y ji'n musipø ndø yaj quejyajø, jet ndø cømo'nøpya más vøjø. \v 24 Pero más suñita'mbø tiyø, ji'n pyena va'cø ndø cømo'nøyø. Porque Diosis jetse vyøjøtzøc coṉñacøsta'mbø aunque ji'n más vøj queñajepø más jet va'cø ndø cuidatzøcyajø. \v 25 Jetse va'cø jana tø tzø'tyam ne' ne', sino parejo va'cø nay tø cotzoṉdandøjø; como parejo Cristo'is tø ñe'ta'm como si fuera je'is cyoṉñase. \v 26 O'ca tumø cuenta yospapø ndø coṉñacøspø y jet topya, entonces entero topya ndø coṉñaji'ṉ. O'ca tumø cuenta yospapø vøcotzøctøjpa, mumu pøn parejø tø casøpya. \p \v 27 Pues jetse mitzta'm como si fuera Cristo'ise mi ngyoṉnata'm y tumdum pøn eyati mi yostamba, pero mismo ndø Comi's mi ñe'nda'm, como je'is vyinse. \v 28 Porque cuando tø tu'mdamba tø va'ṉjajmocuy tøvø, eyata'm eyata'mdi tø yostamba como Diosis tø yac yostambase. Vinbø cyot Diosis apostoles; metza'omo cyot tza'maṉvajcoyajpapø; tu'ca'yomo aṉma'yoyajpapø, y jenque't chøcyajpapø'is milagro'ajcuy; je'taṉgø'mgue't yac tzojcoyajpapø; cotzo'ṉoyajpapø, aṉgui'moyajpapø, muspapø 'yoñajø eyatambø ote'omo. \v 29 Pero ji'ndyet mumu apostolesta'm, ji'ndyet mumu cha'maṉvajcoyajepø, ji'ndyet mumu 'yaṉma'yoyajepø, ji'ndyet mumu cøyin dzøcyajepø'is milagro'ajcuy. \v 30 Ja mumu chi'yajtøj musocuy va'cø yac tzojcoyajø; ji'ndyet mumu mus 'yoñaj eyata'mbø ote'omo, ji'ndyet mumu musi'is cha'maṉva'cyajø eyapø ote'omda'mbø. \v 31 Entonces vøj va'cø mi sundamø más vøjpø musocuy tø tzi'pa Diosis. Pero øtz maṉbatøc mi ndzajmatyam jujche va'cø mi ndu'ṉajtam más vøjpø tu'ṉomo. \c 13 \s1 Viyuṉsye su'ṉopyapø \p \v 1 O'ca øtz o'nbøjtzi pø'nista'm 'yote'omda'm y angelesis 'yote'omda'm, pero o'ca ji'nø su'noye, øtz naji'dyet nøvø'aje. Es como tambo a'ṉøpyase o tø'ṉguy pømi a'ṉøpyase, comeque'cti a'ṉøpya, ni ti ji'n chame. Jetse øtz ni ti ji'n ø ndzøqui o'ca ji'nø su'noye. \v 2 O'ca muspana'ṉø tza'maṉvajcoya, y o'ca ṉgønøctøyøpyana'ṉ øjtzi mumu lo que Diosis ja yaj quejyajøpøtina'ṉ vi'na, y o'ca ṉgønøctøyøpyana'ṉ øtz ijtuse musocuy, o'ca va'ṉjajmopyana'ṉtzi va'cø mus yac tzu'ṉ cotzøc, pero o'ca ji'na'ṉø su'noye, ni ti ji'na'ṉ ø ⁿyoscuy. \v 3 Y o'ca ve'nbø'pana'ṉtzi ø mumu ndiyø va'cø ndzi'yaj pobreta'mbø, o'ca ndzi'ocuyajpana'ṉ ø ⁿvin juctyøjcomo va'cø poṉga'tøjø va'cø pyøjcøcho'ṉatyøj ø va'ṉjajmoṉguy, o'ca ji'na'ṉ su'noye, na ni titi ji'na'nø ⁿvø'aje. \p \v 4 Va'cø tø su'noyø, aunqueti tø tzøjcatyøjø ji'n ndø tzøjcay cuenda. Ndø tyoya'nøpya ndø tøvø, ji'n ndø aṉsun eya ne', ji'n ndø møja'ṉgotzøc ndø vin, ji'n tø nømi: “Más chøṉ øtz pøn”. \v 5 Ji'n tø vejviti, ji'n ndø tzøc qui'pcuy, ji'n puro vingøtoya vøjpø ti ndø me'ndze, eyapøcøtoya ndø me'tzpa; ji'n tø maṉba qui'sca'e. Ja ndø ñø'it yach qui'psocuy. \v 6 Ji'n ndø cøcasøy yatzitzoco'yajcuy, sino viyuṉbø tiyø ndø cøcasøpya. \v 7 Va'cø tø su'noya, aunque ti tø tzøjcatyøjpa, ji'n tø qui'syca'e. Sunba ndø va'ṉjam ndø tøvø, ndø como'pya o'ca vøjpø pønete. Y ndø ⁿjo'cpa que maṉba chøc vøjø y ndø tonba aunque tiyø. \p \v 8 Mumu jama maṉba it su'noyajpapø. Eya jama ji'nam ma cha'maṉvajcoñømi, ji'nam ma 'yonøm eyata'mbø ote'omo. Ji'nam ma it musocuy. \v 9 Porque veneti ndø mustamba y veneti ndø tza'maṉvactamba. \v 10 Pero cuando minba mero vøjpø, entonces maṉba yajyaj ji'n vyøjta'mbø. \p \v 11 Cuando che'øctøcna'ṉtzi, che'pø unesena'ṉ o'nbøjtzi; che'pø unesena'ṉ qui'psopyøjtzi, che'pø unesena'ṉ ṉgønøctøyøpyøjtzi. Pero cuando tzambø'najøjtzi, ndzajcøjtzi va'cø it che'pø unese. \v 12 Yøti como ji'n vyøjpø espejo'omo ji'n ndø is vøjø, jetse ji'n ndø is vøjø, jetse ji'n ndø comus Dios vøjø. Usyta'm ndø comuspa Dios como si fuera pi'tzø'omse. Pero jicsye'c suñi maṉba ndø is ndø Comi. Y yøti ji'n ø ṉgønøctøyøy suñi ijtuse musocuy. Pero jicsye'c ma'ṉba ṉgomus mø'chøqui Diosis qui'psocuy jujche yøti comuspase'am Diosis. \v 13 Pero yøti mumu jamacøtoya tø va'ṉjajmopya, ndø jo'cpa vøjpø tiyø, tø su'nopya; pero va'cø tø su'noyø, jet más vøjø que ni tiyø. \c 14 \s1 O'ca vøj va'cø tø on eyaco ote'omda'm \p \v 1 Entonces tzi'tam pena va'cø mi syu'notyamø y sundamø musocuy Espiritu Santo'is tø tzi'papø. Pero más sundamø musocuy va'cø mus mi ñcha'maṉvajcotyamø. \v 2 Porque o'ca pøn onba ji'n ndø cønøctøyøyipø ote'omo, entonces ji'n pøn 'yo'nøyaje, sino Dios 'yo'nøpya. Porque ni i'is ji'n cyønøctøyøyi; solamente Diosis cyønøctøyøpya. Pero Espiritu Santo'is yac tzamba ji'n tø yac musipø. \v 3 Pero tza'maṉvajcopyapø'is, je'is chajmayajpa pøn va'cø más vøj vya'ṉjajmoyajø, chajmayajpa jujche vøj va'cø ityajø, chajmayajpa va'cø jana myaya'yajø, va'cø ityaj contento. \v 4 O'ca pøn onba ji'n ndø musipø ote'omo, entonces vyin cyotzoṉba; pero cha'maṉvacpapø'is Diosis 'yote ndø ne ndø onde'omo, je'is cyotzoṉyajpa mumu va'ṉjajmocuy tøvø nø cyøma'nøyaju'is. \p \v 5 Øtz su'nbøjtzi va'cø mi 'yondaṉgue'tati mumu mitzta'm eyata'mbø ote'omo Espiritu Santo'is mi yac ondambase. Pero más vøti su'nbøjtzi va'cø mi ñcha'maṉvajcotyamø. Porque más vøjø va'cø ndø tza'maṉvajcoya, que ji'n va'cø tø onø eyata'mbø ote'omo, ji'n ndø cønøtøyipø ote'omo, o'ca ni i'is ji'n cha'maṉvaque. Unico o'ca ijtu muspapø'is cha'maṉvacø eyapø ote, entonces cyotzoṉyajpa mumu ityajusecø'y tu'myaju. \v 6 Por eso, ø mi va'ṉjamoṉguy tøvøta'm, o'ca øtz minba mitzcø'mø y øtz onba eyapø ote'omo y ji'n mi ṉgønøctøyøtyame, ¿ti mi ⁿñøvø'ajtamba? Ni ti ji'n mi ⁿñøvø'ajtame. O'ca ji'n mi ndzajmatyame Diosis tø yac muspapø tiyø, o'ca ji'n mi yac mustam algo; o'ca ji'n mi ndza'maṉvajcatyam Diosis 'yote; o'ca ji'n mi aṉmandyame, ni ti ji'n mi ⁿñøvø'ajtame. \p \v 7 Por ejemplo pø'nis chøcyajupø tiyø como jujche suscuy, como jujche arpa, o'ca aunque jujcheti yac vanba; o'ca ji'n suñi yac van vitu'vitu'neye, entonces ji'n ndø mustam tiyø vane nø yac vañaju. \v 8 Y cuando maṉba quipnømi, o'ca mu'cuy ji'n vyej vøjø, entonces ni i ji'n comeque'ajø va'cø quipnømø. \v 9 Jetsetique't mitzta'm: o'ca ji'n mi ndzamdam mi aṉnacaji'ṉ ote omba cønøctøyøyøpø, ni i'is ji'n ma myusi ti nø mi ndzamdamu. ¡Como quierati mi ndzamdamba! \v 10 Viyuṉse ityaj ote vøti nascøsi, y aunque jutipø ote'omo chamyajpa ti sunba chamyajø. \v 11 Pero o'ca øtz ji'nø ṉgønøtøyøjay 'yote, entonces øtz ma'ṉbø nømi eyaco cumgupyønete; y o'ca je'is ji'n cyønøctøyøjay ø onde, jetseti ma nømque't que øtz ya'ipø pøn chøṉø. \v 12 Por eso como vøti mi sundamba musocuy Espiritu Santo'is tø tzi'papø, tzi'tam pena más va'cø mi ñchi'tandøjø musocuy va'cø mus mi ṉgotzoṉdam tu'myajpapø; más va'cø it seguro vya'ṉjajmocutya'm. \p \v 13 Jetcøtoya onbapø eyaco cumgupyø ote'omo, vøjø va'cø vya'cay Dioscøs musocuy va'cø mus cha'maṉva'cø, va'cø cyønøtyøyøy mumu pø'nis. \v 14 Entonces pues o'ca o'nøpyøjtzi Dios eyapø ote'omo Espiritu Santo'is yac onbase, ni øtz ji'n ø ṉgønøctøyøy ti nø ndzamu; entonces ø espiritu'is 'yo'nøpya Dios, pero ji'nø ngønøctøyøyi; y jetse ji'nø jujche más musi. \v 15 Entonces ma'ṉbø mi ndzajmatyame ti vøjø va'cø ndzøcø. Vøjø øtz va'cø o'nøy Dios ø espirituji'ṉ y vøj va'cø ṉgønøctøyøy ø ne'ṉgø ti nø ndzamu. Vøj va'cø vanø ø espirituji'ṉ, y vøj va'cø ṉgønøctøyøy ti nø va'nøyu. \v 16 Porque o'ca mitz ⁿvøṉgotzøcpa Dios espirituji'n pero eyapø cumgu'is 'yoteji'ṉ; entonces o'ca it jiṉø nømdøc 'yaṉmachø'tzupø, jej ji'n mus ñømø: “Jetse vøj nø mi ⁿnøjayuse Dios yøscøtoya'am”. Ji'n mus nøm jetse porque ji'n cyønøctøyøy tiyø nø mi ndzamupø. \v 17 Mitz viyuṉse vøj mi ñømba: “Yøscøtoya'am”, pero ji'n mi ṉgotzoṉ jic eyapø pøn jiṉ ijtupø. \v 18 Yøscøtoya nøjambyøjtzi Dios porque øtz mas muspa ona eyata'mbø ote'omo que ji'n mumu mitzta'm. \v 19 Pero cuando tu'myaju'cam va'ṉjajmocuy tøvø, más su'nbøjtzi ndzam mosay palabra lo que øtz ṉgøñøctøyøpyapø va'cø aṉmayaj øjtzi eyata'mbø. Pero diez milpø palabra ji'ṉ cyønøctøyøyipø ji'n sun ndzamø, porque ji'n maṉ cyønøctøyøyaje. \p \v 20 Tøvø'ajcutya'm, u che'pø une'is qui'psocuy nø'ijtatyamu, sino que jujche yava une'is ji'n chøcyaj yatzitzoco'yajcuy, jetseti mitzta'mque't u mi ndzøctam yatzitzoco'yajcuy. Pero jujche tzambø'nis qui'psocuy ijtuse, jetseti nø'ijtaṉgue't mi ṉgui'psocutya'm. \v 21 It Diosis 'yote jachø'yupø que nømba ndø Comi: “Ma'ṉbø ṉgø'vejyaj eyaco cumgupyøn, eyapø ote'omo oñajpapø va'cø 'yo'nøyaj yøṉ cumgupøn. Pero aunque jetse ndzajmayajø, na ji'ndyet ma chøjcayaj cuenda”. \v 22 Jetse o'ca mijtzomda'm it onbapø eyaco cumgupyø ote'omo, quejpa jutipø mijtzomda'm ji'n vya'ṉjajmoyajepø, pero ji'n yaj quejay je Diosis myøja'ṉo'majcuy va'ṉjamoyajpapø. En cambio va'cø tø tza'maṉvajcoya ne' 'yote'omo, jet señate va'ṉjajmoyajpapøcøtoya; pero ji'ndyet ji'n vya'ṉjamoyajepøcøtoya. \v 23 Jetcøtoya o'ca mumu va'ṉjamocuy tøvø mi ijtam tu'mdamupø tyumø'omo, y eyaco cumgu'yombø ote'omo mi ondamba mumu, entonces o'ca tøjcøque'tpa nømdøc 'yaṉmacho'tzupø pøn, o'ca tøjcøpya ji'n vya'ṉjamoyepø pøn, maṉba cyomo'yaje que mitz ⁿjyovinda'mbøte, porque puro ji'n ndø cøñøtøyøyipø ote'omo nø mi 'yondamu. \v 24 Pero o'ca mumu mi ñcha'maṉvajcotyamba ne' ote'omda'm, y o'ca tøjcøpya ji'n vya'ṉjajmoyepø pøn o o'ca tøjcøpa pøn ja chi'tøjøpø qui'psocuy va'cø ñøctøyøyø eyapø ote; como mi 'yondamba je'is 'yote'omo, maṉba cyønøctøyøy mi ondepit que it yatzitzoco'yajcuy choco'yomo. Como cyønøctøyøpya mi onde, maṉba chi' cuenta que it cyoja. \v 25 Y quejpa cøvø'ñajupø tiyø choco'yomo ityajupø. Jicsye'c maṉba mucscøne'c nascøsi va'cø cyøna'tzøy Dios. Y maṉba nøm que viyuṉse Dios ijtu mijtzomda'm. \s1 Sa'sa tzøctam mumu tiyø \p \v 26 Tøvø'ajcuy, ma'ṉbø mi ndzajmatyam ti sunba ndzamø. Cuando mi ndyu'mdamba, tum pøn vanba, eyapø aṉma'yopya, eyapø'is chamba Diosis yaj quejupø tiyø, eyapø'is onba eyapø ote'omo, eyapø'is cha'maṉvacpa eyapø ote. Mumu aṉbøn tzøctamø va'cø nañøcotzoṉdandøjø va'cø más ⁿvyøjø mi ⁿvya'ṉjajmotyamø. \v 27 O'ca mi ondamba eyapø ote'omo, ondam metzpøn; cuando más tu'caṉbøn; tumdum aṉbøndit ondamø, y como ji'n cyønøctøyøyaje eyapø ote, eyapø'is tiene que va'cø cha'maṉvac ti nø chamdøju. \v 28 Y o'ca ja it muspapø'is cha'maṉvacø, más vøj ni i ji'n 'yon eyapø ote'omo ityajumø tu'myajupø pøn. Tyumgø'yti muspa 'yonø, y muspa 'yo'nøy Dios eyapø ote'omo. \v 29 Jetsetique't tza'maṉvajcoyajpapø metzcuy tu'cay yac tza'maṉvajcoyajø, mientras más eyata'mbø'is yac tzøjcayaj cuenda o'ca viyuṉ ji'n vyiyuṉ nø chamdøjupø. \v 30 Y o'ca aunque tiyø yac muspa Diosis eyapø po'csupø jeni, entonces nø chamupø'is ote, hay que va'cø cha'maṉjejø antes que ma cham eyapø'is. \v 31 Porque jetse mumu muspa mi ncha'maṉvajcotyam tumdum pøn, va'cø 'yaṉmayaj mumu aṉbøn, mumu va'cø chajmayajtøjø va'cø va'ṉjajmoyajø tumchocoy. \v 32 Y tza'maṉvajcopyapø pø'nis ñe'c 'yaṉgui'mba jujche maṉba yac yos qui'psocuy Espiritu'is chi'yajupø. \v 33 Porque Diosis ji'n yac syo'natejnømø, sino yac vøṉneñømba. \p Jujche chøcyajpase aunque juti Diosis ñe' tu'myajpamø, \v 34 jetseti cuando tu'myajpa va'ṉjajmocuy tyøvø, yomota'm tiene que va'cø vøṉneyajø. Porque ja ñø'ityaj permiso va'cø vejvejneyajø; tiene que va'cø cyøma'nøyajø como it jachø'yupø jujche Dios aṉgui'mbase. \v 35 Y o'ca aunque ti sunba 'yaṉmayajø; tyøjcomda'm yac aṉgøva'cyaj jyayacøsi, porque cocha'ajaṉ va'cø vyejvejney yomo ijnømumø tu'myaju'cam va'ṉjamocuy tøvø. \p \v 36 U mi ṉgui'pstamu que mitz muspa mi ndzøctam lo que eyata'mbø va'ṉjajmocuy tøvø'is ji'n chøcyajepø. Porque ji'ndyet mitzta'm ndzamdzo'tztamepø Diosis 'yote ni i'støc ja chamø'c, ni ji'ndyet saṉ mitzta'm mbøjcochoṉdam Diosis 'yote. \v 37 O'ca mi ṉgomo'pya que mi ncha'maṉvajcopyapøte, o'ca mi ṉgomo'pya que nø'it qui'psocuy Espiritu'is ñchi'upø; entonces tiene que va'cø mi ṉgønøctøyøy que viyuṉse ndø Comi'is 'yaṉgui'mguy øtz nø mi ⁿjajyandyamupø. \v 38 Pero o'ca aunque i'is ji'n cyønøctøyøy que øtz nø jay ndø Comi'is 'yaṉgui'mguy, entonces jic ji'n cyønøctøyøyipø'is, u mi ṉgøma'nøtyamø. \p \v 39 Jetse pues ø mi ndøvøta'm, tzi'tam pena va'cø mi ndza'maṉvajcotyamø. Y u mi ya'inducyaju eyata'mbø ote'omo oñajpa. \v 40 Con respeto tzøctam mumu tiyø y vøpøpit, ni i jana so'nateja; va'cø parejo nøctøyøtyøjø ti nø chamdøju. \c 15 \s1 Cham Pablo'is que visa' Cristo \p \v 1 Yøti ø mi va'ṉjajmoṉguy tyøvøta'm, ma'ṉbø mi yac jajmutzøctaṉgue't vøjpø ote mi ndzamgopo'atya'm øjtzi vi'na. Yøṉ ote mi mbøjcøchoṉdamu y mi vya'ṉjajmondyamba mø'chøqui porque je vøjpø ote mi ṉgønøctøyøtyamba. \v 2 Y je vøjpø otepit mi ṉgyotzoctamba. Mi ngyotzoctamba o'ca mi jamchø'tyamba lo que mi ndzajmatyamupø tiyø; mi ngyotzoctamba o'ca ji'n cyomequec mi va'ṉjamdame. \p \v 3 Porque vi'na mi ndzamdzo'tzatya'møjtzi øtz mbøjcøchoṉuse øjtzi. Mi ndzajmatyamu que Cristo'is tø coca'atyam ndø coja, ijtuse jachø'yupø Diosis 'yote. \v 4 Y mi ndzajmatyaṉgue't øjtzi que Cristo o niptøji y visa'u tu'cay jamapit ijtuse jachø'yupø Diosis 'yote. \v 5 Y visa'ujcam, yac is vyin Cefas, y jøsi'cam yac isyajque't vyin je doce apostoles. \v 6 Jøsi'cam misma hora yac isyajque't vyin más de quientosta'mbø va'ṉjamocuy tøvø tumø'omna'ṉ ityaju. Hasta como yøti casi que mumu jejta'm ityajuti, pero vene ca'yaju'am. \v 7 Jøsi'cam yac isque't vyin Jacobo, y más jøsi'cam yac isyajque't vyin mumu apostoles. \p \v 8 Y saṉ ultimoti'am øtz yac isque'tuti vyin; pero øtz eyati o apostolesaje, como si fuera une ya pø'najupø. \v 9 Porque øtz ji'n mus vøjcotzøctøjø como eyata'mbø apostoles vøjcotzøcyajtøjpase. Y øtz ji'n vyøjø va'cø apostolescotzøctøjø, porque yacsutzøcpana'ṉtzi vya'ṉjamyajpapø'is Dios. \v 10 Pero apostolesajøjtzi como ijtuse yøti porque Diosis to'ya'ṉø'yøjtzi. Y ja cyomequec toya'ṉø'yøjtzi, porque más vøj yos øjtzi que mumu eyata'mbø apostolese. Pero ji'ndyet øtz yosepø, sino øjtze nøyospapø Diosis ñe pyømiji'n. \v 11 Entonces o'ca chamyajpapø eyapø apostolesista'm, o'ca ndza'mba øjtzi; tumbø oteti ndzamda'mbøjtzi, y jetse mi va'ṉjamdamu. \s1 Maṉba visa'yaje ca'yajupø \p \v 12 Y como ndzamgøpucsta'mbøjtzi que Cristo visa'u ca'yajupø'omo, ¿Ti'ajcuy nømyajpa vene mijtzomda'mbø que ji'n visa'yaj ca'yajupø? \v 13 Porque o'ca ji'nna'ṉ visa'yaj ca'yajupø, ni Cristo ja visa'øna'ṉ. \v 14 Y o'ca Cristo ja vyisa'øna'ṉ comequectina'ṉ ndzamgøpucsta'mbøjtzi, y jetseti comequec mi va'ṉjamdaṉque'tpana'ṉ. \v 15 Y o'ca ji'n visa'yaj ca'yajupø, entonces sutzcucyøsna'ṉ tzø'pya ndzambase øjtzi jujche chøc Diosis. Porque øtz ndzamgøpucstamba øjtzi que Diosis yac visa' Cristo. \v 16 Pero o'ca viyuṉete ji'nna'ṉ visa'yaj ca'yajupø, entonces ni Cristo ja yac visa'øna'ṉ Diosis. \v 17 Y o'ca Cristo ja vyisa'øna'ṉ, comequec mi va'ṉjamdambana'ṉ y mumu jamasena'ṉ mi ṉgoja ijtamu. \v 18 Y o'cana'ṉ jetse, tocoyajuna'ṉ vi'na ca'yajupø oyu'is vya'ṉjamyaj Cristo. \v 19 O'cana'n san yøtipø itcu'yomo ndø ⁿjo'ctambana'ṉ más vyøjom va'cø tø putø Cristoji'ṉ, entonces como más ji'n vyøj itipø pønsena'ṉ tø ijtamba que ji'n mumu eyata'mbø pønse. \p \v 20 Pero viyuṉsye visa Cristo cuando ca'yajupø'omna'ṉ ijtu. Como tum cosecha cuando ijtzo'tzpa jet mas vøjpø, jetse Cristo mas vøjpø y por eso cyovi'najøpø. Vya'ṉjamyajpa'is Cristo y ca'yaju, je'is cyovi'najøta'm. Ca'yaju pero como tø øṉba y tø sa'pase, jetse maṉba visa'yaje. \v 21 Porque jujche tumbø pø'nis chøquipit ca'tzo'tznømu, jetsetique't tumbø pø'nis chøquipit visa'tzo'tznøṉgue'tu. \v 22 Porque como mumu tø ca'tamba porque Ada'nis tø tyøvøta'm, jetsetique't mumu maṉba tø tzi'tam quenguy como Cristo'is tø tyøvøta'm. \v 23 Pero tumdum pø'nis 'yora cuando nu'cpa maṉba visa'e. Cristo vinbø visa'tzo'tzu. Como tum cosecha ijtzo'tzpase, jetse visa'tzo'tz Cristo y jet visa'yajpapø'is cyovi'najøpø. Y hasta minba Cristo, jicsye'cam maṉba visa'yaj je'is ñe'ta'm. \v 24 Jøsi'cam nu'cpa yajcuy, cuando Cristo'is maṉba chi'ocu'yaj 'yaṉgui'mguy Jyata Dioscøsi yac jøcøjayajujcam aunque jujchepø møja'ṉ angui'mbapø'is 'yaṉgui'mguy, mumu covi'najø'stam 'yaṉgui'mguy, mumu myøja'ṉomda'mbø'is 'yaṉgui'mguy, mumu pømi'øyupø'is 'yaṉgui'mguy. Mumu maṉba yac jøcøpøjayaje. \v 25 Pero Cristo tiene que va'cø 'yaṉgui'mø como møja'ṉ aṉgui'mbase hasta que yac mochquecyajpa mumu qui'sayajpapø'is. \v 26 Último Cristo'is maṉba yaj ca'cuy. Como tum enemigo yaj ca'tøjpase y ji'nam chø'y, jetse ji'nam ma it ca'cuy. \v 27 Diosis cyot Jesús va'cø 'yangui'm mumu ticøsi. Cuando it jachø'yupø que ñe'c aṉgui'mba mumuticøsi, ndø cønøctøyøpya que Jesusis ji'n 'yaṉgui'm Jyata Dios. Porque Jyata Diosis 'yaṉgui'm Jesús va'cø 'yaṉgui'm mumuticøsi. \v 28 Y cuando mumu tiyø tzø'pya Diosis 'Yune'is 'yaṉgui'mgupit, 'Yune mati tzø'cye't Jyata Diosis 'yaṉgui'mgui'pit. Porque Dios cyojtupø'is 'Yune va'cø 'yaṉgui'm mumuticøsi. Entonces tyumgø'y Dios maṉba aṉgui'm mumticøsi. \p \v 29 Y o'ca ji'n jetse, entonces jovi'ajcuyete va'cø nø'ji'ṉ nø'yøyajø ca'yajupøcøtoya o'ca ni jujche ji'n visa'yaj ca'yajupø. \v 30 O'ca ji'n visa'yaj ca'yajupø, jovi'ajcuyete va'cø ijtam øjtzi fácil tø yaj ca'tøjpamø aunque ti hora. \v 31 Como viyuṉsyepø tiyø que øtz vøṉgotzøcpa Dios porque mitz va'ṉjamdamba ndø Comi Jesucristo, øtz ndza'ma'ṉvajcu ancø je'is 'yote, jetsetique't viyuṉsepø tiyø que aunque ti jama fácil ca'pøjtzi o si no yaj ca'tøjpøjtzi. \v 32 Como aunque jujchepø pø'nis cyoquijpase, o'ca jetsena'n cuando Efeso cumgu'yomo o'yø nøṉguip sunupø'is yaj ca'ø como yach copø'nis tø yaj ca'yajpase, entonces ni jujchena'ṉ ja ñøvø'ajøna'ṉtzi o'ca ji'naṉ visa'yaj ca'yajupø. Entonces mejorna'n va' tø nømø: “Tø cu'jta'i, tø ucta'i, ndø nøṉgøjta'i ndø gusto; pues jomi vøstøcmøy maṉba tø ca'tame”. \p \v 33 U mi yac aṉgøma'cøtyam mi ⁿvin. Porque nømnømbase, “O'ca tumø'om tø vijtamba yatzipø ndø tøvøji'ṉ, entonces ndø yac tzacyajpa vøjpø ndø costumbreta'm”. \v 34 Cuendatzøctam mi ⁿvin va'cø mi ijtam vøjø, u cyojatzøctamu. Porque ityaj mitzji'ṉda'm ji'n cyønøctøyajepø'is ni tiyø Diosis ñe'. Øtz mi nøjandya'mbøjtzi yøcse que it ji'n cyønøctøyajepø'is Diosis ñe' va'cø mi ndza'ajcuchi'tamø. \s1 Chajmapya jujche maṉba visa'yaj ca'yajupø \p \v 35 Pero tal vez iyø jutipø nømba: “¿Jujche maṉba visa'yaje ca'yajupø? ¿Quién sabe jujchepø quene maṉba ñøvisa'yaje?” \v 36 ⁿJyovimbø mijtzi. Porque cuando ndø nijpa tømbu, tiene que va'co yaj tømbu va'cø qui'm 'yune. \v 37 Saṉ tømbu ndø nijpa, ji'n ndø nijpay cyuy møjapø, que sea trigo, que sea eyapø tømbu. \v 38 Pero Diosis yaj cu'yøpya tumdumbø tømbu jujche syunbase. Tumdumbø tømbu eyati yaj cu'yøpya segun tiyø tømbu ndø nijpa. \v 39 Mumu sis ji'n tum go'ma. Pø'nis syis tumgo'ma; y copø'nis syis eyati; y coque'is syis eyatique't, paloma'is syis eyatique't. \v 40 Ityajque't tzajpomda'mbø tiyø. Ityaj nascøsta'mbø tiyø. Tzajpomda'mbø eyati sø'ṉyajpa, nascøsta'mbø eyati sø'ṉyajpa. \v 41 Jama eyati sø'ṉba y poya eyati sø'ṉba; también matza eyati sø'ṉyajque'tpa; y it matza ji'n parejo sø'ṉyaje. Ityaj møja sø'ṉyajpapø, ityaj che' sø'ṉyajpapø. \v 42 Jetseti maṉba tujque'te cuando visa'yajpa ca'yajupø. Ndø nijpupø putzpa, pero visa'upø ji'nam pyutz nunca. \v 43 Ndø nijpupø, ni ti ji'n yoscuy; pero visa'upø, saṉ vøjco'nipø tiyete. Ndø nijpupø mochipøte; visa'u'jcam pømi'øpya. \v 44 Ndø nijpa nascøspø coṉña, visa'pa Espiritupø. It nascøspø coṉña; it espiritupø coṉña. \p \v 45 Y jetse it jachø'yupø: “Vinbø Adán tuc pøn quenbapø”. Ultimopø Adán espiritupøte y Jesusete syajpapø'is quenguy. \v 46 Pero vi'napø nascøspøna'ṉete, ji'ndyena'ṉ espiritupø. Y minba jøsi'jcam, espiritupøtimete. \v 47 Vinbø pøn naspø tujcu y nascøspø pøna'ṉete. Metza'ombø ndø Comite minupø tzajpomo. \v 48 Ijtusena'ṉ naspø pøn, jetseti tø ijtaṉque'tpa nasta'mbø. Ijtuse ndø Comi tzajpombø, jetseti tø øjtzi tø va'ṉjamdambapø'is ndø Comi tzajpomda'mbøse maṉba tø ijtanque'te. \v 49 Jujche quenbase naspø pøn, jetseti tø quendaṉgue'tpa yøti; pero jujche quenbase tzajpom minupø; jetseti maṉba tø quendaṉgue'te jøsi'cam. \p \v 50 Tøvø'ajcuy, mi ndzajmatyamba que sisøyupø'is y nø'pi'nøyupø'is ji'n mus pyøjcøchoṉ itcuy Diosis itcu'yomo. Ni yajpapø ji'n mus it ji'n yajemø ni tiyø. \v 51 Y yøti cøma'nøtyamø porque manba mi ndzajmatyame ji'na'ṉ mustøjipø vi'nacsye'ṉomo: Ji'n mumu ma tø ca'tame. Pero mumu maṉba tø cacpø'tandøji. \v 52 Joviseti chøtyøṉ orati como tø itzcotznepya, jetse jovisyeti maṉba tø cacpø'tandøji cuando mu'nømba yajnømba'camete. Porque maṉba mu'nømi, y ca'yajupø maṉba visa'yaje va'cø nunca jana cya'vøtzøcyajø, y tø øtzta'm maṉba tø cacpø'tandøji. \v 53 Porque como tø mescøyojpase, jetseti maṉba tø tuqui. Ndø tzacpa putzpapø y ndø pøcpa ji'n pyutzipø. Ndø cacpø'pa maṉbapøna'ṉ ca'e, ndø pøcpa ji'n cya'epø. \v 54 Entonces ndø tzactamu'cam putzpapø y ndø pøctamu'cam nuncø ji'nam pyutzipø; y cuando ndø ndzacpø'tamu'cam ndø coṉña ca'papø, y nø pøctamu'cam ji'nam cya'epø nunca; entonces maṉba tuqui jujche ijtuse jachø'yupø: “Ndø tondamu'camete, ji'nam ma tø ca'tame nunca. \v 55 Viyuṉsye ji'nam it ca'cu'is pyømi va'cø tø yacsutzøcø. Viyuṉse ndø tondamu'am, ji'nam tø tzø'tyam tzatøjcomo”. \v 56 Ndø coja'is chøquipit tø ca'pa; y porque it angui'mguy, por eso sunba ndø tzøc yatzi tzoco'yajcuy, y por eso tø yaj coja'ajtøjpa. \v 57 Pero vøco'nipøte Dios, porque je'is tø yac tonba porque ndø Comi Jesucristo'is tø cotzoṉba. \p \v 58 Por eso ø mi va'ṉjajmoṉguy tøvø mi sundambapø øjtzi, va'ṉjajmotyam mø'chøqui, nunca u mi jajmbøtam mi va'ṉjajmoṉguy. Mumu jamase tzøctam más vøti ndø Comi'is yoscuy, porque mi mustamba que ji'n comequec mi yosatyame ndø Comi. \c 16 \s1 Tumin du'mguy va'ṉjamocuy tøvøcotoyata'm \p \v 1 Yøti ma'ṉbø mi ndzam tumin du'mguy va'ṉjajmocuy tøvøcøtoyata'm. Su'nbøjtzi va'cø mi ndzøctaṉgue'ta jujche aṉgui'myaj øjtzi Galacia nasom tu'myajpapø ndø Comi'ise ñe'ta'm. \v 2 Tumdum semana tzo'tzcuy jama, tumdum pøn ve'nbujtamø usy mi ndumin segun jujche'ṉom mi ṉganatzøctamu, y aṉne'ctamø. Y entonces cuando mi'nbøjtzi, listo ijtu'cam tumin tu'mupø, jana jicsye'ctøc mi ndu'mdamø. \v 3 Cuando nu'cpøjtzi, entonces øtz ma'ṉbø ṉgø'vejyaj pøn mitz ṉgøpiṉdamupø va'cø ñømaṉyaj Jerusale'nomo tumin mi va'ctzi'tamupø; y va'cø ñømaṉyaj carta mitz jandyamupø. \v 4 Y o'ca vøjø va'cø maṉgue't øjtzi, maṉyajpa øtzji'ṉ. \s1 Jut qui'psu Pablo'is va'cø mya'ṉøyø \p \v 5 Cøjtu'cam øjtzi Macedonia nasomo, ma'ṉbø nu'c mitz ijtamumø, porque ma'ṉbø cøt Macedonia nasomo. \v 6 Tal vez ma'ṉbø ya'e mitzji'nda'm. Tal vez jiṉ ma'ṉbø ṉgøjtay pacac aṉsøṉ. Entonces muspa mi ndø cotzoṉdamø jut ma'ṉbø mave; va'cø mi ndø tzi'tam ti ma'ṉbø suni tuṉgøtoya. \v 7 Porque ji'nø sun va'cø saṉ pocyøtø, pero su'nbø ya'yø mitzji'ṉda'm, o'ca tzi'pa permiso ndø Comi'is. \v 8 Pero ma'ṉbø tzø'y Efeso cumgu'yomo hasta que nu'cpa Pentecostés jama. \v 9 Porque yø'qui øtz ndzi'pa cuenda que vøti muspø ndzøc ndø Comi'is yoscuy, y maṉba put vyø'om ø ⁿyoscuy; pero it vøti ya'inducjo'yajpapø'stzi. \p \v 10 O'ca nu'cpa Timoteo, cotzoṉdamø va'cø it contento mitzji'ṉda'm; porque jujche øtz ndzøcpa ndø Comi'is yoscuy, jetseti je'is chøjque'tpa. \v 11 Por eso u mi ṉgonoctam Timoteo. Cotzoṉdamø, tzi'tam tuṉgøtoya ti nø syunu, contento va'cø min tu'nø. Porque nø'mø jo'ṉgu mapø mini eyapø ndø tøvøji'ṉda'm. \v 12 Ndø tøvø Apolos jana tumnac ⁿnøjmajo'yøjtzi va'cø maṉ mi ndyu'ndamø eyapø ndø tøvøji'ṉda'm. Pero ni jujche ja syun myaṉ yøti. Maṉba mi ndyu'nistame cuando itpa lyugar. \s1 Ultimopø yuschi'ocutya'm \p \v 13 Tzøctam cuenda mi ⁿvin va'ṉjajmotyamø mø'chøqui, tzambønse ijtamø, más tzi'tam mi mbømi va'cø mi ndondamø. \v 14 Mumu ti mi ndzøctamba, tzøctam mi sundamba aṉcø mi ndøvø. \p \v 15 Ø mi ndøvøta'm, mi mustamba que Acaya nasomo, vi'na o va'ṉjajmoyaje Estefanasis fyamilia, y je'is chi'ocuyajyaj vyin va'cø yosyaj va'ṉjajmocuy tøvøcøtoyata'm. \v 16 Jetcøtoya mi ndzajmatya'mbøjtzi va'cø mi ṉgøna'tzøtyam chi'ocuyajyaju'is vyin jetse, y va'cø mi ṉgøna'tzøtyam mumu yosyajpapø y cotzo'ṉoyajpapø jetji'ṉda'm. \v 17 Casøpyøjtzi porque miñaju'am Estéfanas, Fortunato y Acaico. Pues je'is chøcyaju mitz ja musøpø mi ndzøctamø, porque ja mi ijtamøna'ṉ yø'qui. \v 18 Ji'quista'm yac tzi'ṉbø'jayaj ø ndzocoy y mi ⁿyac tzi'ṉbø'jayajque't mi ndzocotya'm. Hay que va'cø mi ṉgøna'tzøtyam jetseta'mbø. \p \v 19 Mi ṉgyø'vejatyamba dyus mi va'ṉjamoṉguy tøvø'sta'm tu'myajpapø'is Asia nasomo. Y mi ṉgyø'vejatyaṉgue'tpa vøti dyus ndø Comi'is ñøyicøsi Aquila'is y Priscila'is y je'is tyøjcom tu'myajpapø'is. \v 20 Mi ṉgyø'vejatyamba dyus mumu mi va'ṉjajmonguy tøvø'sta'm; y na syuctandøjø masanbø su'cocuji'ṉ. \p \v 21 Øjchøṉø Pablo ø ne' ø ṉgø'ji'ṉ nø mi ⁿjajyandyamu ø ⁿyuschi'ocuy. \p \v 22 Ji'n syunipø'is ndø Comi Jesucristo, tiene que va'cø yachcøvejøyø Diosis va'cø tocoyø. ¡Mijchø ø mi Ṉgomita'm, minø! \p \v 23 O'nømbøjtzi Dios va'cø mi ṉgyotzoṉdamø ndø Comi Jesucristo'is ñe' vyø'ajcupit. \v 24 Mi sunda'mbøjtzi mumu mitzta'm ndø Comi Jesucristo'is ñøyicøsi. Amén.