\id MRK - yau \h Mak \toc1 Makho Fatmata ogepma irim togoc \toc2 Mak \toc3 Mak \mt1 Mak \mt2 Makho Fatmata ogepma irim togoc \ip Yongburoc mata: Makhon macno woi Maria (Aposel 12:12) o yuhon nipno woi Banabas (Kolosi 4:10). Mak yu Polot misin youp tongidomoroc (Aposel 13:5). Mak yu ‘bumbumyi nanoho Yesuhon foro kombiarut’ yongo bapiya ngo docutnogon irim togoc. Yapmu moröma wömai Makho ingoroc nindahac: Yesu yu Kopotorochon youp amna sinom idoc. Kopotorocho yu ma moröma orin gesö ino-barac sinom imogoc. Tuna yu guroc ngocin itmuna youp moröma sinom tongidoc. Worocha tongga yuhon maengga idit bego au maididoc. Muno, owi amnaho yuot epgon tuya Yesuho yu ambarac tongfat yengidoc (3:20). \c 1 \s1 Jön yamuc gung imocimoc forosicsic amna yu fatmata ogepma yogoc \r (Matyu 3:1-12; Luk 3:1-9; 3:15-17; Jön 1:19-28) \p \v 1 Oro ngomai Kopotorochon Manano Yesu Duic yuhon fatmata ogepma. \v 2 Fatmata ogepma worocho wömai Kopotorochon yong tuctuc amna Aisaia yuho irim togocma worochon toroc forosigoc. Mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 “Kombiarut, nocho yong tuctuc amna au inongmuaya ehantac. Yu wömai osuc fat gamongo gochon uyap tobiangoc.” \rq (Malakai 3:1)\rq* \li1 \v 3 “Sa moröpmodec amna auhon mambocno öngkupac: ‘Moröma-hon uyap tong arangarang tongga yuhon uyapno tobiarut.’” \rq (Aisaia 40:3)\rq* \p \v 4 Oro Aisaiaho yogocma worochon torocgon wömai Jöntho eboc. Yu sa moröpmodec itmuna owi amna Kopotorochon mata fandat inongga ingoroc yogoc, “Son muyu turongo soni yangmuya uroci kombingga irot soni ibararut. Ihoroc tuya nocho son yamuc gung kamoya Kopotorocho turongo soni dongyun fatnahing,” Jöntho owi amna ihoroc inongidoc. \v 5 Tuna Yudia owi amna orin Yerusalem owi amna yu ambaracho Jönot ongbödengga turongono yong tahuya Jöntho yu Yodan yamucdec yamuc gung imongidoc. \p \v 6 Oro Jönthon tec tohomunmöcno woi bot kamelehon dimodec tobic tobicyi ihoroc idina yu wo bot godibdec akep tongo itongidoc. O nacno yoit wömai gucsim orin omong omong worocgon nongidoc. \v 7 Oro yu fatmata ingoroc yongidoc: “Amna au nochon menan eng tepacma, yuhon gesönoho wömai nochon gesöna anggirahac. Nocho yuhon mene darange matoctocno yu woi gendicma morö. \v 8 Nocho youp tongitatma wömai yamucdecgon tongitat mahong mit wömai yu engmuna son Kunkun Yaruot gung kamangoc,” Jön yu Yesuha yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Jöntho Yesu yamuc gung imogoc \r (Matyu 3:13-17; Luk 3:21, 22) \p \v 9 Oro bongono wocin Yesu yu Nasaret taun Galili gurocin idocma wo imun fauna Jönot ehuna Jöntho Yodan yamuc gung imogoc. \v 10 Ihoroc tongbödeuna Yesu yamuc imun fauna tero öngga ida agocmai mompho fagariuna Kopotorochon Kunkun Yaruho yup kanaröm gan tongga ohongga yudec idoc. \v 11 Yudec idina momdecma duc inggun auho öngkungga ingoroc yogoc, “Goc nakain Manana batip sinom. Noc gocha toup kombingitat. Nocho goc erangga irotnaho gocha kömehat,” inggun wo ihoroc yogoc. \s1 Dogu kopotho Yesu tonguc imogoc \r (Matyu 4:1-11; Luk 4:1-13) \p \v 12 Tuna Kunkun Yaruho Yesu inong muuna yu sa amna maiyan woce onggoc. \v 13 Tongo yu sa wocegon idina ongga sep youp toctoc 40 ihoroc bödegoc. Bongono wocin wömai dogu kopotho yu tonguc imong tonggoc. Tuna Yesu yu sa amna maiyan arap ingingo ot idina Kopotorochon sum yaruho yu mongorec tong imogung. \s1 Yesuho Galili gurocin youpno forosigoc \r (Matyu 4:12-17; Luk 4:14, 15) \p \v 14 Oro mit King Heröt yu Jön yibucin tohong yugoc. Tuna worochon menon wömai Yesuho Galili gurocin engmuna youpno forosingga Kopotorochon fatmata ogepma owi amnadec yong silip tong imuna \v 15 ingoroc yong tonggoc, “Kopotorochon bongono morö urop epac. Tuna Kopotorochon toborucno engfomtac. Wohai sonu turongo soni yong tangga irotsoni ibaruya fatmata ogepma kombing tobiarut,” ihoroc yong tonggoc. \s1 Yesuho youp amnani 4 osuc ihoroc inong yuna tan tonggung \r (Matyu 4:18-22; Luk 5:1-11) \p \v 16 Oro, Yesu yu Galili yamuc öngkoring terodec itongga yagocmai Saimon yan oröcma yu umben topdec monda idomoroc. Saimon orugo worochon mano Andru. Yan oröcma yu wömai söng fogito bisnis youp tongidomoroc. \v 17 Ihoroc tongga idinya Yesuho ingoroc inogoc, “Sot engga noc nararun. Narunya nocho amna fogit fogithon foro tong kindaantat.” \v 18 Yesu yu ihoroc inuna wohogon yu umbenno doun fauya Yesu tan tonggomoroc. \p \v 19 Tuna Yesu yu obmukusuc ongga yagocmai, Sebedihon mananin Jems orin Jön, yu girang obugudec itmunya umbenno tong arangarang tongga idomoroc. \v 20 Ihoroc tongo idinya yangga wohogon Yesu yu inong yuna yu fano Sebedi orin youp wabkaracni girang obugudec idungma yu imun fauna engga Yesu tan tonggomoroc. \s1 Yesuho amna audecma dogu boyömo taruna onggoc \r (Luk 4:31-37) \p \v 21 Oro, Yesuho youp amnani woroc yauna Kaperneam taun woce onggung. Woce ongga idiya Sabat bongonodec yu Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin öngmuna suraro fatmata ogepma fandat inogoc. \v 22 Kopotorocho yu gesö imuna orongi sinom yogoc. Worocha tongga suraroho yuhon mata kombingmuya nanga fatfat togung. Yuda nanohon nongoru gendic fandat fandat amna yu wömai mata gesöno muno yongidung mahong Yesu yu iho matongidoc, yu gesönobarac yongidoc. \p \v 23 Oro fatmata yocyoc böc wocin amna auho idoc. Yudec wömai dogu boyömo au itmuna ecnang sinom mamboda yogoc, \v 24 “Yuuu Yesu Nasaretma goc nonot yaöhong tong nimoc nimocha eparoc? Goc non yoi obukoc obukocha eparochu? Noc goc kombing gampat, goc Kopotorochon Kunkun Amna woroc.” \v 25 Dogu boyömpho ihoroc inuna Yesuho mata orongi ingoroc inogoc, “Goc öpgon ida amna wo imi fauna ongoi!” \v 26 Ihoroc inuna dogu boyömpho amna wo sogitmuna toup sinom fenda korengmun onguna ecnang sinom mambotmuna amna wo imun faunto onggoc. \v 27 Ihoroc tuna suraro wo angmuya toup soroc yongo mata inun ganun tongo Yesuha yogung, “Mayain ngomai tingtingno sinom oro? Kopotorocho yu gesö imuna mata gesönobarac yac. Yu dogu boyömo inuna matano sumbodidang,” suraro yu ihoroc yong tonggung. \v 28 Oro mit wömai Yesuhon fatno morömaho guroc worochon böcsa danong ongbödeuna owi amna ambarac kombigung. \s1 Yesuho Pitahon körano tun orokogoc \r (Matyu 8:14, 15; Luk 4:38, 39) \p \v 29 Oro Yesu yu fatmata yocyoc böc wo imun fauna Jems orin Jön yuot kondonggon ongga Saimon orin Andruho bucin ögung. \v 30 Tuna Saimonthon körano yu godip mönmön tongmuna abamdec dungo idoc. Ihoroc tuna ‘Yesu yu tun orokotun’ yongo inogung. \v 31 Inuya Yesu owi worocot ongmuna oburo sogitmuna tun fadagoc. Ihoroc tuna wohogon godip mönmön obukocho owi wo imun fauna yu ongmuna nacno tong arangarang tongo imogoc. \s1 Yesuho owi amna obukocni koböcma youn orokogung \r (Matyu 8:16, 17; Luk 4:40, 41) \p \v 32 Oro, dobocsisia sep urop ohongina, owi amna yu nucni obukocnimahu o dogu boyömoho fogit fogityimahu yu ambarac yangato Yesuot febung. \v 33 Ihoroc tuya böc moröm ambaracho engmuya Yesu idocan böc amante suran tongga idung. \v 34 Tuya Yesu yu owi amna obukoc foro ihono ihononima koböcma youn orokogung. O ihorocgon yu dogu boyömo koböcma dong yandoc. Oro dogu boyömo yu wömai Yesu kombing imogung. Worocha tongga Yesu yu yuhon foro yong fandat tongoninga yongo ‘muno’ inuna yu öpgon idung. \s1 Yesu yu Galili gurocin youp tongo itonggoc \r (Luk 4:42-44) \p \v 35 Oro, sa isuna Yesu yu böcsa wo imun fauna sa amna maiyan woce ongmuna dönac youp togoc. \v 36 Tuna Saimonot nucniot yu Yesuha dabigung. \v 37 Dabing tongmuya angga inogung, “Owi amna ambaracho goc gacgacha yang.” \v 38 Ihoroc inuya Yesuho inogoc, “Non böcsa ambehecgon idtonggungma woce ongmanaina nocho yu fatmata ogepma fandat inontat. Nocho ‘youp woroc sinom towa’ yongo ebot,” ihoroc yogoc. \v 39 Tongo yu Galili guroc danong itongdup tongo Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin öngmuna fatmata ogepma surarodec yong silip tong impi dogu boyömo dongyan tongoi ihoroc tong tongga itonggoc. \s1 Yesu yu amna au obukoc lepra toctocyi yu tun orokogoc \r (Matyu 8:1-4; Luk 5:12-16) \p \v 40 Oro, amna au obukoc lepra toctocyi yu Yesuot engmuna goruc yemoc tongo dönac ingoroc inogoc, “Moröma, goc kombiya angit idinai goc ogep noc ti orokuna noc Kopotorocho yangamin sacsago em.” \v 41 Ihoroc inuna Yesu uroc imuna oburo yudec out tohongga inogoc, “Nocho ‘goc orokoti’ yongo kombihat. Goc Kopotorocho yangamin sacsago iti.” \v 42 Ihoroc inuna wohogon obukoc lepra worocho amna imun fauna yu orokogoc. \v 43 Tuna Yesu yu inong muto garac mata orongi ingoroc inogoc, \v 44 “Goc yapmu ngo gocdec öngkucma worochon fatno amna au inirocha. Muno, goc ongga godiba öret socsoc amna indahi. Tongo Möseho nongoru sigocma worochon toroc öreta tiruc. Ihoroc tia owi amnaho gangmuya kombiantang, boinno sinom, obukoca bödeuna gocu Kopotorocho yangamin sacsago itaroc.” \v 45 Yesu yu ihoroc inogoc mahong amna wo yu ongmuna muyu nucni woce woce orokogocmahon fatno yong fandat tonggoc. Yu ihoroc togocmaha tongga Yesu böcsa auhon eran onggongno wönggon maidoc. Muno yu sa amna maiyan wocegon ididoc mahong owi amna böcno wocema wocemaho toup kiringga yuot epgon togung. \c 2 \s1 Yesuho amna au orung oburo möng toctocyi yu tun orokogoc \r (Matyu 9:1-8; Luk 5:17-26) \p \v 1 Oro, sep youp toctoc au ongbödeuna Yesu yu wönggon Kaperneam bucin ongga idina owi amna yu Yesuhon fatno ingoroc kombigung, ‘yu urop ino bucin itac yo’. \v 2 Fatno ihoroc kombigungmaha tongga owi amna koböcmaho yuot engmuya suran tongga böcno wo foc tongga idiya bego au maidoc. O böc amante ihorocgon owi amnahogon foc dabang sinom tongga idung. Ihoroc tuya Yesuho yudec Kopotorochon fatmata ogepma yong silip tong imogoc. \v 3 Tuna amna awanomuno yu nucno au orungo oburo mong toctocyi yu sumboda tebung. \v 4 Tengga agungmai owi amnaho böc simbu foc tongga idiya Yesuot onggongon bego au maidoc. Tuna yu uyapha dabiu matuna böc bong koroc öngmuya böc bong girato nucno fadangdec idocma wo siuya Yesuot ohogoc. \v 5 Ihoroc tuya Yesuho yagocmai yuhon kombing tobic tobicno moröma sinom. Woroc agocmaha yu amna wo inogoc, “Manana, turongoya urop bödehac.” \v 6 Ihoroc inuna nongoru gendic fandat fandat amna au wocin idungma yu mata wo kombingga yogung, \v 7 “Ei, mata ihorocnoma Kopotoroc-decgon itac. Amna auho nucnihon turongono imun fatfatno wömai maec. Yu Kopotorocha yong samborec yac yo.” \v 8 Ihoroc yuya Yesuho amna worochon irot kombic kombic urop kombingdengga mata urago ingoroc inogoc, “Son foro yaha irot sonin nocha kombing moin moin tang? \v 9 Nocu amna ngo yaö matahong inoya sonthon kombic kombicdec angit in? Mata ingorochu intiwa: Noc gochon turongo dongya fat gamang. O ingo yontatma wömai ogep inthu: Goc idongga abam yoroca sogitmina ongoi. \v 10 Son ingoroc kombiarut, Amnahon Manano yu guroc ngocin itonguna Kopotorocho yu turongo dongyun fatfathon gesö imogoc.” Yesu ihoroc inongga amna obukocnima inogoc, \v 11 “Nocho gantiwa, goc idongga abam yoroca sogitmina böcan ongoi.” \v 12 Ihoroc inuna wohogon amna worocho idongga owi amnaho yangamin böc wo imun fadoc. Tuna owi amna yapmu fodibo wo angmuya nanga fatfat tongga Kopotoroc yong moröng imongo yogung, ‘Kiapmo ihorocno wömai nonu fodibo sinom aamon’ ihoroc yong tonggung. \s1 Yesu yu Livai inong yogoc \r (Matyu 9:9-13; Luk 5:27-32) \p \v 13 Oro, Yesu yu wönggon Galili yamuc öngkoring tan woce itongga idina owi amna koböcmaho yuot ebung. Ehuya yu Kopotorochon fatmata ogepma fandat inogoc. \v 14 Ihoroc inongga wönggon obmuku-suc ongga agocmai Livai yu takis möneng fogit fogit bucin idoc. Livai yu Alfiushon manano. Yu woce idina Yesu yu inong yongga inogoc, “Goc engga noc nari!” Ihoroc inuna Livai yu möneng böc wohogon imun fauna Yesu tan tonggoc. \p \v 15 Tuna Yesuho Livaiho bucin uuna takis möneng fogit fogit amnahu o wontucmuno toctoc amnahu o youp amnani yu ambarac kondonggon woce itmuya nacno nagung. Amna koböcma sinom wömai urop Yesu tan tongidung. \v 16 Oro yu nacno nongga idiya Farisi amna au nongoru gendic fandat fandat youp tongidungma yu yagungmai Yesuho amna wontucmuno ot nacno nongga idoc. Woroc yangga yu Yesuhon youp amnani ingoroc inong ac togung, “Yesu yu foro yaha sinom wontucmuno toctoc amnahu o takis fogit fogit amnahu yuot kondong ida nacno nongga itac yo?’ \v 17 Ihoroc inuya Yesuho matano wo kombingga ingoroc inogoc, “Amna obukocno muno yu ‘Doktaho tongfat nehun’ yongo makombingidang. Muno, obukocnimahogon wömai Doktaha kombingidang. Oro worochon toroc wömai nocu owi amna nongnongoha yongga maebot. Muno nocho ebotma woi wontucmuno toctoc owi amna inong yocyocha ebot,” Yesu yu mata urago ihoroc inogoc. \s1 Yesuho nacno manai gendic idithon mata yogoc \r (Matyu 9:14-17; Luk 5:33-39) \p \v 18 Oro Jönthon youp amnanihu o Farisihu yu nacnoha gendic singga bongono au nacno manai ididung. Tuna owi amna au yu kiapmo worocha kombingga Yesuot engmuya ingoroc inong ac togung, “Jönthon youp amnanihu o Farisihon youp amnanihu yu nacnoha gendic singga manai ididang mahong gochon youp amnayai wömai ihoroc matongidang.” \v 19 Ihoroc yuya Yesuho mata tepmo au ingoroc iban imogoc, “Amna auho owi somonni min song imocimocha tuna numa amnaho muno yun? Muno, non ihoroc matongidamon. Owi min toctoc bongonodec wömai non muyu irot ogep kombingga nacno nana. \v 20 Wohong bongono au urop ehangoc. Bongono wocin wömai amna minno togocma yu sa korungon idina tong sonoc toctocno maic. Tuna bongono wocin wömai yu uroci kombingmuya nacnoha gendic singmuya nacno manai itnahing.” \p \v 21 Oro Yesu mata tepmo au ingoroc inogoc, “Amna au yu tec tohomunmöcno osucno dogiantac. Tuna yu tec docno wego sogida tec osucno bubupno woi mabuhun. Ihoroc tunai wömai tec wegomaho tec osucno wodiuna dogitbödeantac. \v 22 O ihorocgon wain yamuc tobic tobic amna yu bot meme godibo osucnodec wain yamuc wego makoringidang. Ihoroc tuyai wömai wain yamuc wegoho ohongga out tuuna bot meme godibo osucno fuc tontac. Tuna wain yamuchu o bot meme godibo wo yait yait tong samborec tontamoroc. Worocha wömai yu wain yamuc wego bot meme godibo wegodecgon koringidang,” Yesu yu mata tepmo ihoroc yogoc. \s1 Yesu yu Sabat bongono worochon Morömo \r (Matyu 12:1-8; Luk 6:1-5) \p \v 23 Oro, oipmon Sabat bongonodec Yesuot youp amnaniot yu wit öndec itongmuya youp amnaniho forosingga wit yitno fogito nong tonggung. \v 24 Ihoroc tuya Farisiho wo yangga Yesu inogung, “Yahi, youp amnayai yu gendic mata noni yembodang. Sabat bongonodec ihoroc toctocha wömai bongbong morö itac.” \v 25 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Oro, sonu Devitho osuc kiap togocma worochon fatno embatho makombingidanghu nuhun? Devithon toropni o ino yu manomanoha docmöngga nacnoha worec imogung. \v 26 Tuna öret socsoc amna moröma Abiatar yu öret socsoc böc angtoregocan bongono wocin wömai Devitho öret socsoc böc ganang öngga nacno sowarango Kopotorochon fatha fong figungma wo fogida nagoc. Nacno sowarango worocho ungoma ididocmaha tongga öret socsoc youp amnahogon nongidung, amna komanangno muno. Wohong Devit yu wo fogitmuna nongga docno wömai silip tongga nucni imogoc.” \v 27 Yesu yu ihoroc yongga mit mata sakaun fiuna yogoc, “Kopotoroc yu Sabat bongono amna tongfat yecyecha sigoc. Yu mepmo imocimocha wömai masigoc. \v 28 Worocha tongga Amnahon Manano yu Sabat bongonohon morömo.” \c 3 \s1 Yesuho Sabat bongonodec amna oburo omong fatfatyi tun orokogoc \r (Matyu 12:9-14; Luk 6:6-11) \p \v 1 Oro oipmonu Yesu yu Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin ögoc. Öngga agocmai amna au oburo omong fatfatyi yu wocin idoc. \v 2 Tuna amna au yu Yesu mataho firing tantantha uyap dabigung. Yu ‘Yesu Sabat bongonodec amna wo tun orokontachu’ yongo igo dan togung. \v 3 Ihoroc tongga idiya Yesuho amna oburo omong fatfatyi inogoc, “Goc suraroho yangamin idongga iti.” \v 4 Ihoroc inuna idonguna Yesuho amna igo dan togungma inogoc, “Nongoruho tingting yac, non ogep Sabat bongonodec youp ogepma tontamontha woha youp wontucmuno tontamonthu? O ihorocgon non ogep Sabat bongonodec nucnoni tong ogep tong imontamontha woha non muyu yu dopnaya omaruthu nuhun?” Yesuho mata ihoroc inuna amna worocho mata mayi onggom songga idung. \v 5 Ihoroc idiya Yesu yu foring yangmuna kombigocmai yuhon irotno sop simbang foctogoc. Worocha tongga yu ec imuna amna oburo omong fatfatyi inogoc, “Goc obura tong nongnong toi!” Ihoroc inuna amna wo oburo tong nongnong tuna oburoho orokongdup togoc. \v 6 Tuna Farisi wo angga böc imu fauna king Heröthon toropniot suran tongga ‘Yesu yaö uyapdec wotnahamon’ yongo yong torop sigung. \s1 Owi amna koböcma sinompho Yesu tan tonggung \r (Luk 6:17-19) \p \v 7 Yesuot youp amnaniot yu ‘nonigon itna’ yongo böcsa wo imu fauna yamuc öngkoring tero onggung mahong Galili owi amna koböcmaho yu yan fonggung. \v 8 Yan fonggungma woi owi amna Yudia gurocinmahu o Yerusalem taundecmahu o Idumia gurocinmahu o owi amna guroc Yodan yamuc ökenne idocmahu o taun Tair orin Saidon worochon owi amna yu ambarac Yesuhon fatno moröma kombingga yuot ebung. \v 9 Ihoroc tuya yangga Yesuho youp amnani inogoc, “Owi amna nucno köreun köreun toup sinom tuya nochon bego angit maec. Worocha son girang obugu au tong arangarang tuya nocho wocin öantat,” ihoroc inogoc. \v 10 Yu owi amna koböcma sinom doun orokogungmaha owi amna obukocni yu ‘Yesu wotmöngga orokona’ yongo nucno köreun köreun toup sinom togung. \v 11 O ihorocgon owi amna dogu boyömoni yu Yesu angga goruc yemoc tong imongo mamboc morö tongga yogung, “Yaiöö, Yesu goc Kopotorochon Manano.” \v 12 Ihoroc yuya Yesuho ‘yu nochon foro yong fandat tongoninga’ yongo ‘muno’ orongi sinom inogoc. \s1 Yesuho youp amnani 12 ihoroc soworegoc \r (Matyu 10:1-4; Luk 6:12-16) \p \v 13 Oro, Yesu yu sa urongodec öngmuna amna soworengga ino kombigocma yu inong yuna ebung. \v 14 Ehuya yu amna 12 ihoroc youpha soworengga aposel ma imogoc. Yesu yu ‘amna wo nocot kondonggon itongonahamon’ yongo o ihorocgon ‘nocho yu fiaya ongmuya fatmata ogepma owi amnadec yong silip tong imong tongonung’ yongo amna torop wo soworegoc. \v 15 Soworengga yu dogu boyömo dong yanyanthon gesö sing imogoc. \p \v 16 Oro amna 12 soworegocma yuhon ma torop wömai ingoroc: Saimon, yuhon mano auma wömai yu Pita ihoroc mambodoc. \v 17 O Sebedihon mananin yai Jems orin Jön. Yuhon mano au wömai yu Boanesis ihoroc mambodoc. Ma worochon foro woi undiphon mananin. \v 18 O amna au idungma manoi, Andru, Filip, Bartolomyu, Matyu, Tomas, o Alfiushon manano Jems, o ihorocgon Tadius, o Saimon yui Selothon toropdecma. \v 19 O Yudas Iskariot, yu wömai mit Yesu ayamihon oburodec sigoc. Amna torop wo wömai Yesuho ‘nochon youp amnanai idarut’ yongo soworegoc. \s1 Amna auho Yesuha yogung, ‘yu dogu kopot Belsebulhon gesö sogitmuna youpno tongitac yo’ \r (Matyu 12:24-32; Luk 11:14-23; 12:10) \p \v 20 Oro, Yesu yu bucin öngga youp amnaniot nacno nocnocha kombigoc mahong owi amna koböcmaho engmuya böc foc tongdup tongga nacno nocnochon bego au maidoc. \v 21 Ihoroc tuya Yesuhon nip orugiho fat wo kombingga yogung, “Yesu yu bumbum yongga tac yo.” Ihoroc yongga yu ‘Yesu böcnon yangat tongona’ yongo ebung. \p \v 22 Tuna nongoru gendic fandat fandat amna au yu Yerusalem taundec engmuya Yesuha ingoroc yogung, “Dogu wontucmunohon morömo mano Belsebul yu amna ngorocdec idina dogu boyömo dong yanitac yo,” ihoroc yogung. \v 23 Ihoroc yuya Yesu mata wo kombingga owi amna inuna ehuya mata tepmo au ingoroc inogoc, “Dogu kopot yu wömai dogu kopot nucni madong yanitac. \v 24 O ihorocgon Kantri auho ficfuc tongga owi amna inohogon emoc tontanganu wömai kantri worocho obukontac. \v 25 O ihorocgon böcsa au yu ficfuc tongga böc morömpho inoha emoc tontanganu wömai gesöno ohongga makoing sic. \v 26 O worochon torocgon dogu kopotho inoin nucni ayam tontacanu wömai yu makoingsic, muno yuhon gesö bödeup. \v 27 Kombiarut, amna au yu amna koingoho bucin öngmuna manomanono usem toctocno wömai maec. Osuc wömai yu böc morömphon orung oburo feto singga mit wömai yu ogep manomanono yongo usem fongontac. \p \v 28 “Nocho boinno sinom kantiwa, Kopotoroc yu owi amnahon wontucmuno ambarac younfat imangoc. O owi amnaho Kopotorocha yong saha yongidangma worochon turongo ambarac younfat imangoc. \v 29 Wohong amna au yu Kunkun Yaruhon youpha yong samborec yontacma yuhon turongono wömai Kopotorocho mit maimunfat imic. Muno sinom, turongo worocho wömai mabödec bödecno öngahontu o mithontu woi tohong singimuna idimangoc.” \v 30 Oro Yesuho mata wo yogocma wömai nongoru gendic fandat fandat amnaho ‘dogu wontucmuno au yudec itac,’ ihoroc yongo yogungmaha yogoc. \s1 Yesuhon macni orugi sinom woi numari \r (Matyu 12:46-50; Luk 8:19-21) \p \v 31 Oro Yesu mata ihoroc yongga idina urop macni orugi böcsa woce engkubung. Engkungga böc amante ida ‘Yesu epun’ yongo mata siuya bucin ögoc. \v 32 Mata siuya owi amna bucin idungma yu Yesu inogung, “Macai, oröcai yu engmuya gocha yang.” \v 33 Ihoroc inuya Yesuho mata ökene ingoroc iban imogoc, “Nochon macnai oröcnai woi numari?” \v 34 Ihoroc yongmuna daroho owi amna yuot arenggumbec tongga idungma wo foring yangmuna yogoc, “Nochon macnai, oröcnai, woi woroc son ngo idangma. \v 35 Owi amna ambaracho Kopotorochon irot kombic kombic tanidangma yu wömai nochon oröcnai, natnai, macnai sinom idang.” Yesu yu ihoroc yogoc. \c 4 \s1 Amna auho öndec wit yitno andocma worochon mata tepmo \r (Matyu 13:1-9; Luk 8:4-8) \p \v 1 Oro, oipmonu Yesu yu wönggon Galili yamuc öngkoring tero wocin owi amnadec fandat fandat youp togoc. Ihoroc tongga idina owi amna koböcma sinom engmuya sing arenggumbec togung. Worocha tongga Yesu yu girang audec bangmun uuna obmukusuc yamucdec onguna owi amnaho yamuc terodecgon idung. \v 2 Ihoroc idiya Yesuho forosingga manomanohon foroha mata tepmo fandat inongga ingoroc yogoc, \v 3 “Kombiarut, amna auho ongga wit yitno öndec antogoc. \v 4 Antongina yitno au uyapdec muuya yupho engmuya nagung. \v 5 Oro wit yitno auho wömai sop koroc guroc obmukusucgon iyan woce mögung. Tongo guroc obmugon idocmaha tongga yu karupgon dogo köbung. \v 6 Dogo kungga idiya sepho öngga yitnodec foring yagoc. Tuna yitno wo fonsirango omoce mahogungmaha tongga sepho diuna song gebung. \v 7 Oro, wit yitno au yu yi dirongo tumoc woce ohuya yiho kungga wit yitno tombuya boinno muno ida ombung. \v 8 Oro, wit yitno auho guroc ogepmadec mögung. Woce ida dogo köngmuya boinno ogepma figung. Auho 30hon toroc, au 60hon toroc o au wömai 100thon toroc ihoroc boinno figung.” \v 9 Yesu yu ihoroc yongbödengga mata sakaun fiuna yogoc, “Amna auho onggimobarac idai wömai yu mata ngo kombiun.” \s1 Yesuho foro yaöha mata tepmo yongidoc \r (Matyu 13:10-17; Luk 8:9-10) \p \v 10 Oro, mit owi amna koböcmaho Yesu imu fauna Yesuhon youp amnani 12 yu orin owi amna au Yesu tanidungma yuhogon itmuya Yesu mata tepmo yogocma worochon foroha inong ac togung. \v 11 Inuya Yesuho ingoroc inogoc, “Kopotorochon toborucnohon foro wömai eran maec. Wohong Kopotorocho son kang banagocmaha tongga sonu wo urop kombiang mahong owi amna auha wömai nocho mata tepmogon inongitat. Ihoroc toya Aisayaho mata yogocma worocho boinno entac: \li1 \v 12 ‘Owi amnaho dan foric tontang mahong yapmu au angtangtang matoning. O ihorocgon yu matahon kekoröpno kombiantang mahong mata worochon foro tuctugo makombining. Kombing tangtang tonggahai wömai yu ibaru fauna Kopotorocho yuhon turongono imun fat imun.’” \rq (Aisaia 6:9, 10)\rq* \s1 Wit yitnohon mata tepmohon foro \r (Matyu 13:18-23; Luk 8:11-15) \p \v 13 Oro mit Yesuho mata sakaun fiuna youp amnani inogoc, “O sonidec, sonu wit yitnohon mata tepmohon foro ihorocgon makombiinghu nuhun? Sonu mata tepmo ngo makombing tuctuc tanganu wömai sonu mata tepmo au ihorocgon makombining. \v 14 Oro foro wömai ingoroc: Amna auho yitno öndec antonggoc. \v 15 Antonguna yitno auho uyapdec mögung. Oro owi amna au yu wömai yitno woroc simbang. Yu wömai Kopotorochon mata kombingidang mahong dogu kopotho karupgon engmuna mata ogepma wo irodinma fuun deantac. \v 16 Oro, owi amna au yu wömai yitno sop koroc mögungma woroc simbang. Yu wömai Kopotorochon mata kombingga sogida borongdedidang. \v 17 Wohong yitnoho fonsirangono guroc ganang angit mahogocmaha tongga yu bongono docutnogon ogep itnahing. Tuna mataha tongga mepmo au yudec öngkuantacanu wömai yu kombing tobic tobicno karupgon imu faantac. \v 18 Oro, owi amna au yu wömai yitnoho yi dirongo tumoc mögungma woroc simbang. Yu wömai Kopotorochon mata kombingidang \v 19 mahong guroc ngorochon mepmoho orin möneng yoctec manomano worochon ibiboho wömai yu imanang tonguc yec imongga Kopotorochon mata tombuna boinno muno engoc. \v 20 Oro, owi amna au yu wömai wit yitno guroc ogepmadec mögungma worochon toroc. Yu wömai fatmata ogepma kombingga irotnon sogit akep tongidang. Tongo yu boinno ogepma fingidang, auho wömai 30hon toroc, o auho wömai 60hon toroc, o auho wömai 100thon toroc ihoroc fingidang.” Yesuho withon mata tepmohon foro ihoroc yong tuctuc yogoc. \s1 Gop yagunohon mata tepmo \r (Luk 8:16-18) \p \v 21 Yesuho wönggon mata tepmo au ingoroc inogoc, “Amnaho gop gata wö gananghu o abam unehu woce masingidang. Muno sinom amnaho wömai gopno gato abam korocgon siuya yaguno möng imontac. \v 22 Worochon toroc wömai manomano öp idangma worocho mit eran öngkupnahing. O ihorocgon manomano amnaho öp yau wedidangma worocho eran öngkungbödeuya amnaho yango tuctugo kombinahing. \v 23 Amna au yu onggimobarac idai wömai yu mata ngo tuctugo kombiun.” \p \v 24 Yesuho wönggon yogoc, “Son onggim soni nochon mataha ogepma siarut. Sonthon kombic kombic sonihon torocnodec wömai Kopotorocho kombic kombic soni sakaun fiuna kombic kombic wego kamuna moröma engoc. \v 25 Kombiarut, amna au yu mom toboruchon foro urop obmukusuc kombiang. Tuna Kopotorocho yuhon kombic kombicno obugu wo sakaun fiuna yu worochon foro tuctugo sinom kombingbödenahing. Wohong amna au yu mom toboruchon kombic kombicha kombiuya sahano itacma yudec wömai Kopotorocho yuhon kombic kombicno ambarac fuun deuna bumbum yongbödenahing.” \s1 Yitnoho dogo köngga boinno fingidangmahon mata tepmo \p \v 26 Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Kopotorochon mom toborucnohon foro wömai ingoroc: Amna au yu ongga yitno öndec antonggoc. \v 27 Oro amna wo yu kumbong dungo entachu o yu sep bongonodec wec entachu yitno worocho wömai amna wo etno idina komong dogo köngga mac fiantang. \v 28 Guroc inohogon wömai youp tongmuna yitno wo tong iban iban tuna yitnoho dogo köngga mac fingga sakem tangga boinnoho monyu öngidang. \v 29 Ihoroc tuya amnaho auna boinno urop orokongga idiya yu ‘urop nacno tonoc tonoc bongono epac’ yongo nacno tonongga bucin feantac.” \s1 Mastet yitnohon mata tepmo \r (Matyu 13:31, 32; Luk 13:18, 19) \p \v 30 Yesuho mata sakaun fiuna yogoc, “Kopotorochon mom toborucno wo tingtingno sinom, o nocho yaö mata tepmo kanoya sonu worochon foro tuctugo kombiantang? Wömai ingoroc, \v 31 mom toboruc woi mastet yitno simbang. Mastet yitno woi obugu sinom, manomano yitno au gurocdec möngidamonma wömai worochon toroc maeng. \v 32 Mastet yitno woi obugu sinomthong gurocdec mönggai macfingga ep moröma ida nacno au öndec ididangma woroc yanggiraditac. Tuna yupho engmuya betomodec yingo tongga ididang.” \p \v 33 Oro Yesu yu owi amnahon kombic kombic soworengga worochon toroc mata tepmo koböcma ihorocnogon yong fandat inongidoc. Yu wömai ‘owi amna Kopotorochon fatmata ogepma tuctugo kombiarut’ yongo ihoroc togoc. \v 34 Oro surarodec wömai Yesuho mata tepmogon inongidoc mahong youp amnani wömai yu mata tepmo worochon foro ambarac inong tuctuc tongidoc. \s1 Yesuho yuna sum moröma imun fadoc \r (Matyu 8:23-27; Luk 8:22-25) \p \v 35 Oro, bongono wocingon dobocsisisa, Yesuho youp amnani inogoc, “Non yamuc öngkoring gino ökene ongona.” \v 36 Ihoroc inuna youp amnaniho owi amna torop morö wo inong muya onggung. Onguya youp amnani girang Yesuho idocan wocin bangmu uuna yamuc bonipnodec onggung. Onguya owi amna torop au yu ihorocgon girang obugu audec öngga yu yan fonggung. \v 37 Yamuc bonipnodec idiya karupgon sum moröma busuna yamuc funfuroho girang ganang ohuna girang wo foc toctocha togoc. \v 38 Ihoroc tuna Yesu yui girang menon pilo audec dungga idoc. Dungo idina youp amnaniho Yesu tu wekuna inogung, “Fandat fandat amna, goc makombiroc, non urop yamuc tumoc ohonggonga tamon yo!” ihoroc inuya \v 39 Yesuho idongga sum inong fato inogoc, “Sum, goc onggom songga imi fahun,” ihoroc inuna sum yu imun fauna yamuc nongnong yogoc. \p \v 40 Tuna Yesuho youp amnani inogoc, “Sonu yaöha botodang oro? Sonu kombing tobic tobic soniu abe maechu nuhun, woha ihoroc yang?” \v 41 Yesuho ihoroc inuna youp amnaniho toup sinom botongmuya inohogon mata inun ganun tongga yogung, “Mayain, amna ngoi numa sinom. Sum orin yamuc funfuro yu yuhon mata kombingo nongnong yamoroc,” ihoroc yogung. \c 5 \s1 Yesuho amna audecma dogu boyömo dong yandoc \r (Matyu 8:28-34; Luk 8:26-39) \p \v 1 Oro mit Yesuot youp amnaniot yu Galili yamuc öngkoring gino okocene ongga Gerasa nanohon guroc woce ongkubung. \v 2 Ong-kungmuya Yesu yu girangdecma bangmun möngina wohogon amna au dogu boyömnima yu domdomgon Yesuot eboc. \v 3 Amna wo yu amna fiiyan kumkumon sa woce itongidoc. Yui amna dunggit sinom idocmaha amna auho yu sogida orung oburo yi koingodechu o sendechu feto akep toctocno woi maidoc. \v 4 Suraroho wömai amna wo sendec akep tongo singidung mahong yu kudat tongga sen orin hankap doun dogiuya ongidoc. Worocha wömai amna auho yu sogit sogitno wömai maididoc. Muno yu amna orongi sinom. \p \v 5 Yu wömai sepno sepno o kumbongno kumbongno amna kumkumonthu o sa urongodechu woce mata kararatgon yongmuna itongo sopdec inoin godip föbo mang tongidoc. \p \v 6 Oro, amna worocho korungon ida Yesu angmuna domdomgon ohongmuna Yesuhon orungo forodec möngga \v 7-8 idina Yesuho inogoc, “Goc dogu wontucmuno, goc amna ngo imi fauna ongoi!” Ihoroc inuna amna wo mata kararat sinom yongga yogoc, “Ayöö Yesu, gocu Kopotoroc onoce sinom yuhon Manano, goc yaö tong namnampha eparoc? Goc Kopotorochon madec yong koing yoi, goc focfoc namongga noc ti obökitha,” dogu wontucmuno amnadec idocma yu ihoroc mambodoc. \v 9 Tuna Yesu inogoc, “Goc maya numa?” Ihoroc inuna dogu worocho yogoc, “Non toropnaiu koböc, worocha noc mana ami, ihoroc.” \v 10 Ihoroc inongga yu ‘Yesu noc sa guroc audec nanong muicyit’ yongo Yesu dönacgon inong tohogoc. \p \v 11 Oro, sa urongo woce wömai bot torop moröma sinom ambehecgon nacno nongga idung. \v 12 Tuna dogu boyömpho Yesu mata orongi ingoroc inogung, “Gocho non ning banangga niria bot irotnon ohona.” \v 13 Ihoroc inuna Yesu yu kombing imuna dogu boyömpho amna wo imu fauna bot irotnon ohongbödegung. Ohongbödeuya bot torop wo yu domdomgon ohongga sa bohöng yamuc öngkoring ganang ohongga omongbödegung. Bot worochon nambano wömai 2,000 ihoroc ombung. \p \v 14 Ihoroc tuya amna bot wo yangtorengidungma yu yapmu woroc angbotongmuya domdomgon ongga worochon fatno inoin böcsanodechu o böc au ambehec idungma woce inong tonggung. Tuya böc moröm yu ‘tingting sinom öngkuboc’ yongo Yesuot ebung. \v 15 Engga agungmai, amna dogu boyömonima yu boru temongga kombiun tuctuc yuna idoc. Ihoroc idina angmuya owi amnaho botogung. \v 16 Tuna amna yapmu öngkubocma wo ino darodec agungma yu owi amna worochon fatno fandat inogung. Woi Yesuho dogu dong yandocma o ihorocgon botho yaö kiap togungma worochon fatno inongdup togung. \v 17 Ihoroc inuya kombingga yu ‘Yesu sa guroc wo imun fauna sa auhon ongoun’ yongo mata orongi inogung. \p \v 18 Tuna Yesu yu girangdec bangmun uuna amna dogu kopot boyömonima dong yan imogocma yu ‘Yesuot ongowa’ yongo Yesu dönac orongi inogoc \v 19 mahong Yesuho ‘muno’ yongo ingoroc inogoc, “Goc böcan ongmina Morömaho goc gang banango ogepma sinom tongfat gegocma worochon fatno nip oröcai iniruc.” \v 20 Yesuho ihoroc inuna amna wo ongga guroc au mano ‘ten taun’ woce itongmuna Yesuho ogepma sinom tongfat yegocma worochon fatno owi amnadec yong moröging tonguna owi amnaho fatno kombingga nanga fatfat togung. \s1 Yesuho amna moröma auhon weno orin owi au dongyun orokogomoroc \r (Matyu 9:18-26; Luk 8:40-56) \p \v 21 Oro, Yesu yu wönggon Galili yamuc öngkoring ökene ongga idina owi amna koböcma sinom Yesuot engmuya suran togung. Oro Yesu yu abe yamuc öngkoring tan \v 22 idina Israel nanohon fatmata yocyoc böc angtorec amna au mano Yairus yu eboc. Yu engmuna Yesuhon orungo forodec goruc yemoc tongga \v 23 Yesu dönac orongi ingoroc inogoc, “Nochon wena obugu yu omompha tac. Worocha goc engmina obura yudec siia orokongga itonggongno wönggon sogiun.” \v 24 Yairusho ihoroc inuna Yesu yuot onggoc. \p Yu uyapdec ongga idinya owi amna koböcmaho yu yan fongga nucno köreun köreun toup tong tonggung. \v 25 Tuya owi au yu owi amna bonipnodec ongtonggoc. Yu wömai nogotnoho wuna biruc 12 ihoroc idoc. \v 26 Tuna dokta koböcmaho yu tu orokoc orokocha tu matuna focfoc morö kombingidoc. O yu doktahon wöngnacnoha mönengno ambarac komanang imun fadidoc mahong obukocnoho wömai mabödegoc. Muno sinom, obukocho yudec koingo sinom idoc. \v 27 Oro owi wo yu Yesuhon fatno moröma kombigocmaha engga owi amna koböcmaho bonipnodec Yesuhon menon ongmuna oburoho Yesuhon tec tohomunmöcno wot mögoc. \v 28 Yu wömai kombigoc, ‘Nocho Yesuhon tec tohomunmöcno wot muantatanu wömai orokontat.’ \v 29 Ihoroc kombingga tecno wot möngmuuna wohogon nogotnoho manman yogoc. Tuna owi wo yu kombigoc, focfocho godip föbna urop imun fauna orokotat. \p \v 30 Ihoroc tuna Yesu yu kombigocmai, gesö auho yu imun fadoc. Ihoroc kombingga ibarun faunto owi amna inong ac tongga yogoc, “Numaho nochon tecna wot möhac yo?” \v 31 Ihoroc yuna youp amnaniho yogung, “Ahi, owi amna koböcma sinompho goc gang arenggumbec tongga nucno köreun köreun tongga ida goc got muang. Worocha goc tingtinga yaroc numaho noc not möhac yo?” \v 32 Ihoroc inogung mahong Yesu yu kiringga ‘numaho toc’ yongo owi amna foring yang tonggoc. \v 33 Ihoroc tuna owi wo yu kiapmo yudec öngkubocma woha kombingga botongga kudat konoc konoc tongga Yesuot engmuna orungo forodec goruc yemoc tong imongga fatno Yesu inong taboc. \v 34 Inong tauna Yesuho inogoc, “Wena, goc kombing tobing namparocmaha tongga orokotaroc. Goc irot gucot ongoi. Obukoca wönggon maehic,” Yesuho owi wo ihoroc inogoc. \p \v 35 Oro, Yesu yu abe mata yongo idina Yairusho bucinma amna auho engmuya Yairus inogung, “Weya urop omec, worocha goc fandat fandat amna ngo youp komanang imirocha.” \v 36 Yu Yairus ihoroc inogung mahong Yesuho mata worocha onggim masii Yairus inogoc, “Goc botirocha, nocgon kombing tobing nampi,” \v 37 Ihoroc inongga Yesuho ‘owi amna koböcma non ningat fongoninga’ yongo yu yang firigoc. Tuna Pita, orin yan oröcma Jems orin Jön, yuhogon wömai Yesuot onggung. \v 38 Ongga Yairusho bucin ongkungmuya yagungmai owi amna koböcmaho woce itfat yongga itmuya yong yaingga yong uroc ap yongga idung. \p \v 39 Tuya Yesu yu böc ganang öngmuna owi amna inogoc, “Son yaöha yong oin tongga yong uroc ap yongga idang? Managumboc yu mamec. Yui komanang dungga itac.” \v 40 Yesuho ihoroc inuna owi amnaho angyogudung. Ihoroc tuya Yesuho owi amna ambarac dong yaruna taitdec ohogung. Tuna managumbochon macnin fanin, o youp amnani anfi worochogon wömai Yesuot böc irotnon managumbocho idocan wocin onggung. \v 41 Ongmuya Yesuho managumbochon oburo sogitmuna inogoc, “Talita kum!” Mata worochon foroi ingoroc: ‘Owi obugu, nocho gantat, goc idongoi!’ \v 42 Ihoroc inuna wohogon owi obugu wo idongga böc irotnon itonggoc. Tuna owi amna woce idungmaho woroc angmuya soroc yogung. Owi obugu yuhon birucno wömai 12 ihoroc idoc. \v 43 Tuna Yesuho mata orongi inongga yogoc, “Son yapmu ngorochon fatno owi amna au fandat inoninga.” Ihoroc inongga yogoc, “Owi obugu nacno au imuya nahun.” \c 6 \s1 Nasaret nano yu Yesu me imogung \r (Matyu 13:53-58; Luk 4:16-30) \p \v 1 Oro, Yesu yu böcsa wo imun fauna inoin böcsanon sinom Nasaret, woce onguna youp amnaniho yu tan tonggung. \v 2 Woce itmuya Sabat bongono ehuna Yesuho Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin öngga Kopotorochon fatmata ogepma surarodec yong fandat inogoc. Tuna owi amna koböcmaho fatmata wo kombingga soroc yongga yogung, “Mayain amna ngoi mata nahema sinom fengga yac? Numaho kombic kombic orongi ihorocno imuna yu momphon toroc irömbu ihono ihono tongitac yo? \v 3 Non amna ngo kombing imamon, yu kapenda youp tongitac yo. O yuhon macno Maria, o orugi Jems, Yosis, Yudas, Saimon yu woroc nonu kombing imamon. O natniu ambarac nonot ididangmai.” Suraro yu Yesuha ihoroc yong tongga kombiuya obukogoc. \v 4 Kombiuya obökuna Yesuho yu inogoc, “Owi amna böcsa danong yu wömai Kopotorochon yong tuctuc amnaniha gending imongidang mahong inoin böcsanon sinomu o nip orugihu yuhogon wömai maang gendingidang,” Yesu ihoroc inogoc. \v 5 Tongo yu sa wocin momphon toroc kiap inobarac koböcma matogoc. Yu oburoho obukoc owi amna tungu tungudecgon siuna orokogung. \v 6 Oro Nasaret nanoho Yesu makombing tobing imogungmaha tongga Yesuho kombingbanac togoc. \s1 Yesuho youp amnani 12 yu youpha inong mudoc \r (Matyu 10:5-15; Luk 9:1-6) \p Oro, mit Yesu yu böcsa danong itongmuna Kopotorochon fatmata ogepma owi amnadec yong fandat inong tonggoc. \v 7 Tongo yu youp amnani 12 yu inong yuna ehuya yu ‘inoin madec dogu boyömo dong yanitnung’ yongo worochon gesö imongga yaitnigon inongmudoc. \p \v 8 Oro Yesu yu youp amnani youphon yong fasun fasun mata ingoroc inogoc, “Son uyaphon manomano fongitninga. Kandöng worocgon wömai ogep fogiarut. Wohong nacnohu o yochu o mönenghu manomano ihorocnoma wömai fogitninga. \v 9 Son orung tom soni ogep fohongyu öantang mahong tec tohomunmöc soni wömai tungutnigon sogiarut. \v 10 Oro son böcsa auhon ongkuya böc morömpho sonthon idit böc au kamuyai wömai sonu wocingon itmuya böc au mongurac toninga. Muno wocingon idtongga son böcsa wo imu faangoc. \v 11 Oro son böcsa auhon onguya böc morömpho oröc matong kamonggai o mata soni makombiuyai wömai sonu yu me imongo guroc tong fönfön orung sonidecma fororop tongyu muuya böcsa wo imu fauna ongonung. Ihoroc tuya böc morömpho kiap wo angga kombinahing, ‘Ayöö, non toroc kiap wontucmuno tong imogomonmaha tang yo,’ ihoroc kombinahing.” \p \v 12 Yesuho youp amnani yong fasun fasun mata ihoroc inuna yu böcsa wohon wohon itongmuya ‘owi amnaho irot ibararut’ yongo Kopotorochon fatmata ogepma fandat inong tonggung. \v 13 O yu dogu boyömo koböcma owi amnadec dong yan tonggung. O ihorocgon yu owi amna obukocnima Kopotorochon madec unac wagang imongmuya you orokong tonggung. \s1 Herötho yuna Jönthon bangaro magung \r (Matyu 14:1-12; Luk 3:19, 20; 9:7-9) \p \v 14 Oro Yesuhon fatno moröma böcsa danong öngbödeuna king Heröt yu Yesuhon fatno wo ihorocgon kombigoc. Tuna amna auho wömai Yesuha yongidung, “Jön yamuc gupgup forosicsic amna yu omocdecma wekongga idonggoc yo. Worocha tongga yu momphon toroc kiap ihono ihono toctochon gesö idimpac,” ihoroc yongidung. \v 15 O auho wömai yongidung, “Yui Elaiya yo.” O auho yongidung, “Yu woi Kopotorochon yong tuctuc amna au yo. Kopotorochon yong tuctuc amnani osuc ididungma worocotma,” ihoroc yong tongidung. \v 16 Oro king Heröt yu sum mata woroc kombingga botongga yogoc, “Ei Jönu, nocho osuc bangaro magotmai, oro yu omocdecma idongga tachu yo?” ihoroc yogoc. \p \v 17-18 Osuc wömai king Herötho inoin orugo Filip worochon oweno tongsigoc. Owi worochon mano wömai Herödias. Ihoroc tuna Jön yu kiap ihorocnoha kombiuna angit maidina Heröt inong fato inogoc, “Goc oröcahon owi usem tong sigorocmaha nongoru noni yembotaroc.” Ihoroc inuna Herötho ec imuna tawa amna inuna yu Jön yi bucin tohong singga sendec akep togung. \p \v 19-20 Oro owi Herödias yu ihorocgon Jöntha toup ec imuna yu wot omom toctocha kombigoc mahong king Heröt yu Jöntha kombigoc yu amna kunkun nongnongo au. Heröt yu wömai Jönthon mata kombic kombicha toup kombingidoc mahong ökenne Jönthon matanoho yu toup sakang imuna kombingbanac tongidoc. Worocha tongga yu Jöntha botongidoc mahong tong batip togoc. Worocha tongga owi Herödias yu Jön wot omompha tun matogoc. \p \v 21 Oro oipmonu wömai owi Herödiasho Jön tun omomphon uyap au ingoroc kombiun öngkung imogoc. Heröt yu ino öngkup öngkup-nohon tong sonoc au toctocha kombigoc. Tongo yu gavmanthon amna morömahu o tawa amnahon amna morömahu o Galili distrikhon amna morömahu yu ambarac inong wodiuna ebung. \v 22 Ehuya yu ambarac tong sonoc tongga idiya Herödiashon weno yu böc ganang öngo tong kumec au tuna Herödot amna moröma nucniot yu wo angmuya ibip imogung. Angibip tongmuya king Heröt yu owi berac ingoroc inogoc, “Goc gochon ibiba tanda yaöha kombingga nania nocho woroc ogep gamontat.” \v 23 Heröt yu komanang mayogoc. Muno yu yong koing mata ingoroc sigoc, “Boinno onoce, goc yapmu auha ibip gamuna nania nocho worochon torocgon gamontat. O gocu nochon kantri ngorochon docnoha yontarocanu wömai nocho wo fuc tongga docno goc gamam.” \v 24 King Herötho owi berac ihoroc inuna yu böc irotno wo imun fauna macno ot ongmuna ingoroc inong ac togoc, “Mac, nocu amna moröma yapmu yaöha intiwa?” Ihoroc inuna macnoho inogoc, “Goc ongmina Jön yamuc gupgup forosicsic amna yuhon bigoha inti.” \v 25 Oro, macnoho ihoroc inuna owi berac wo karupgon ongmuna king Heröt inogoc, “Noc ingoroc kombihat, inga ningo sinom Jön yamuc gupgup worochon bangaro mangga bigo wagadec singga nampi.” \p \v 26 Ihoroc inuna king Heröt yu mata woroc kombingga toup sinom soroc yogoc mahong yu urop amna morömaho yangamin yong koing mata yogocmaha tongga ‘yangam fap tityit’ yongo owi berachon mataha ‘öc’ yogoc. \v 27 Tongo yu tawa amna au inongmuna ongga yi bucin Jönthon bangaro mangga wagadec singo teboc. \v 28 Tengmuna owi berac imuna yu tongga macno Herödias imogoc. \v 29 Oro Jönthon youp amnani yu fat woroc kombingga engmuya Jönthon ep fambangno tongo kumkumon tohong sigung. \s1 Yesuho amna 5,000 ihoroc nacno silip tong imogoc \r (Matyu 14:13-21; Luk 9:10-17; Jön 6:1-13) \p \v 30 Oro mit Yesuhon youp amnani youpha itonggungma yu ibaru fauna wönggon engga Yesuot suran tongmuya owi amnadec youp tonggungma orin fatmata ogepma yong fandat tonggungma worochon fatno yogung. \v 31 Yu fatno yongga idiya owi amna koböcmaho ongi epi toup tuya Yesuot youp amnaniot yuhon nacno nocnochon bego maidoc. Tuna Yesuho youp amnani inogoc, “Oro non nonigon sa amna maiyan woce ongmanaina sum sogitna.” \v 32 Ihoroc inuna yu ‘nonigon itna’ yongo girangdec bangmu uunto sa amna maiyan woce onggung. \v 33 Wohong muno woi, owi amna koböcmaho onggongno wo yagung. Tuya böcsa danong owi amna koböcmaho yu guroc uyapdec tan tongga sa Yesu onggonga kombigocan woce osuc ongkungmuya yuha torec idung. \v 34 Ihoroc tuya Yesuho ihorocgon sa woce ongkungga owi amna torop moröma wo yangmuna uroc imogoc. Wömai yaha suraroho bot sipsip morömono muno ihoroc simbang idiya yagocmaha uroc imogoc. Uroc imuna yu forosingga Kopotorochon manomanohon foro fandat inogoc. \v 35 Inongga idina urop sep ohong-gorop wuna youp amnaniho yuot engmuya inogung, “Sa ngocinu wömai amna maididang. O sep urop ibarac. \v 36 Worocha goc muyu owi amna torop ngo inongmuiya yu böcsa ambehecgon idangma woce ongmuya nacnono wöngga naarut.” \v 37 Ihoroc inuya Yesuho inogoc, “Son sonibut nacnoha tongfat yearut.” Inuna youp amnaniho yogung, “Mayain, nacno koböcma ihorocno wömai 200 Kinadec wönammai wömai ogep yo. Ihoroc tontamonthu nuhun?” \p \v 38 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Oro sonidec nacno sowarango tingting idang? Ongga yaarut.” Ihoroc inuna youp amnaniho ongga yangga inogung, “Non nacno sowarango obukema o söng yai ihorochogon idang.” \v 39 Inuya Yesuho inogoc, “Son owi amna inuya yu fuc tongga tait ogepmadec dingno dingno idarut.” \v 40 Ihoroc inuya owi amna yu fuc tongmuya 100thon torochu o 50hon torochu ihorocho dingno dingno idtonggung. \v 41 Ihoroc idiya Yesu yu nacno sowarango obukema orin söng yai woroc fogito daro dedec foringo Kopotoroc ecec inongga nacno sowarango wo uboto youp amnani imuna yu suraro silip tong imogung. O söng yai wo ihorocgon silip tuna owi amna imogung. \v 42 Ihoroc tuya owi amna ambaracho nacno nongga modibo foc togung. \v 43 Tuya youp amnani yu nacno nong docno fogida dumbu 12 ihoroc oheuya foc togung. \v 44 Oro, amna nacno wo nagungma worochon namba wömai 5,000 ihoroc idoc. \s1 Yesu yu yamuc öngkoringdec sansantho onggoc \r (Matyu 14:22, 23; Jön 6:16-21) \p \v 45 Oro, Yesu yu wohogon ‘youp amnanai osuc fat namarut’ yongo yu inong muuna yu girang sogida forosingga yamuc öngköring aramo öke onggonga togung. Tuya Yesu ino wömai owi amna inong muuna uyap onggung. \v 46 Ongbödeuya yu inogon dönac yocyocha sa urongo audec ögoc. \v 47 Tuna sep urop ohongga idina youp amnaniho girangdec yamuc bonip sinom idung. Woce idiya Yesu inohogon yamuc tero ida \v 48 agocmai sumpho koingo sinom girang tamarodec busuna yamuc funfuro toup uuna youp amnani girang fasun fasuntha tu matogoc. Tuna sa isoc isocane Yesuho yamuc öngkoring korocgon sansantho yuot woce onggoc. Tongo urop yu yanggirato onggonga tuna \v 49 youp amnaniho yu auya yamucdec sansanto ongga idina kombigung, ‘Dogu auho yamuc korocdec epac yo.’ Ihoroc kombingga toup botongga yong yaigung. \v 50 Ambaracho woroc angga toup sinom botuya Yesuho karupgon inogoc, “Son koing songga idarut. Naka epat yo son botoninga.” \v 51 Ihoroc inongo girang ganang youp amnaniot uuna sum moröma urop imun fadoc. Tuna youp amnaniho soroc yongga nanga fatfat toup togung. \p \v 52 Youp amna yu wömai Yesuho nacno sowarango tong guram togocma kiap inobaracma wo agung mahong yu abe Yesuhon foro kombing tangtang matogung. Muno, irotno abe koing songga idoc. \s1 Yesuho Genesaret böcsa itmuna owi amna obukocnima youn orokogung \r (Matyu 14:34-36) \p \v 53 Oro Yesuot youp amnaniot yu yamuc öngkoring kondong tongga Genesaret böcsa woce ongkungga girang kaning sigung. \v 54 Kaning singga girang imu faunto gurocdec ongidiya urop böc morömpho Yesu kombing imogung. \v 55 Tongo owi amna yu domdomgon böcsa danong ongmuya owi amna nucni obukoc tima wo fadang wöngga sumboda Yesu sa nahenne onggocan wocegon feng tonggung. \v 56 Yesu yu böcsadechu o taundechu o sa amna maiyan wocehu idina owi amnaho woroc kombingga muyu nucni obukoc tima yu yuot yangat fengo maket taitdechu orin uyap tan wocin fing tongga Yesu dönac orongi ingoroc inong tonggung, “Goc ning banaiya non gochon tec tohomimöca sogito orokona.” Dönac ihoroc inongmuya owi amna tecno wot mögungma yu ambarac orokongbödegung. \c 7 \s1 Kopotorochon nongoruho ombusakungon gendicno yanggirahac \r (Matyu 15:1-9) \p \v 1 Oro, Farisi orin nongoru gendic fandat fandat amna au yu Yerusalem taun imu fauna Yesuot ebung. \v 2 Engmuya yagungmai Yesuhon youp amnani yu oburo masacti nacno nagung. Yu ihoroc togungmaha tongga yu Yuda nanohon gendicno gumandung. \v 3 Farisi orin Yudanano ambarac yu obu masati wömai nacno manongidung. Muno yu ombu sakungnihon gendic tanmuya oburo sac tonggagon nacno fogito nongidung. \v 4 O ihorocgon yu maketdecma böcnon enggai wömai yu osuc ombu sakungnihon toroc kiapdec yamuc gungidung. Tongo mit wömai nacno nongidung. Yu wömai ombu sakungnihon gendicno koböcma tan tongidung. Gendic auma wömai ingoroc tongidung, wö, waga, ting feret, woroc ombu sakungnihon toroc kiapdec sac tongga mit wömai youp imongidung. \p \v 5 Oro, Farisi orin nongoru gendic fandat fandat amna yu inoin gendicnoha kombingga Yesu ingoroc inong ac togung, “Gakain youp amnayai yu foro yaha ombu sakungnonihon gendicno gumanda oburo masacwi nacno nongidang?” \v 6 Ihoroc yuya Yesuho mata ökene ingoroc iban imogoc, “Son imanang amna! Sonthon duc mata soni orin toroc kiap soni woi yaitni. Kopotorochon yong tuctuc amna Aisaia yu sontha kurömna sinom ingoroc yogoc: \li1 ‘Owi amna ngorocho wömai duchogon noc yong moröng namongidang mahong irot kombic kombicnoho nocha makombing namongidang. \li1 \v 7 Ihoroc tongo yuhon yong moröng kiap woi yapmu boyömo. O yuhon gendicno woi amnahon gendicgon Kopotorochon muno.’ \rq (Aisaia 29:13)\rq* \p \v 8 “Son urop Kopotorochon nongoru imu fauna amnahon gendic matagon kokorengidang. \v 9 Boinno sinom sonu Kopotoroc tongu imongga yuhon nongoru kombic kombicbaracho dongyu fauya sonthon gendicsonigon tannidang. \v 10 Möseho wömai Kopotorochon nongoru ingoroc kamogoc: \li1 ‘Son muyu mac nandöng soni gending imongitnung.’ \rq (Kisim Bek 20:12)\rq* \p O nongoru mata au ingoroc: \li1 ‘Amna auho macnohu o fanohu mata wöntucmuno inontacanu wömai suraroho yu wuya ompun.’ \rq (Kisim Bek 21:17)\rq* \p \v 11 “Nongoru ihoroc itac mahong sonthon gendic soni wömai ingoroc itac, ‘Amna au yu ogep mönenghu o yapmu au mac nandöng tongfat yecyecha sigocma wo sogida Kopotorochon ececha siun.’ \v 12 Oro amna au yu gendic woroc tarantacanu wömai yu macni faniha magending imic, muno sinom. \v 13 Sonthon gendic soni worocho wömai Kopotorochon nongoru sinom wo taun weuna gendic sonihogon moröma itac. Son toroc kiap ihorocno koböcma tongidang.” \s1 Yapmu manomano auho amna Kopotorocho yangamin dou bet fadidang \r (Matyu 15:10-20) \p \v 14 Oro, Yesu yu wönggon owi amna inong yuna engsuran tuya ingoroc inogoc, “Kombiarut, son mata ngo kombing tuctuc tarut! \v 15-16 Yapmu au sumonma amnahon irotnon ohontacma worocho wömai yu Kopotorocho yangamin matun bet faditac. Wohong yapmu amnahon irotdecma sumon öantacma worocho wömai amna Kopotorocho yangamin tun betfaditac,” Yesu yu ihoroc yogoc. \p \v 17 Tongo mit yu owi amna doun fauya bucin önguna youp amnaniho ‘mata tepmo worochon foro kombina’ yongo Yesu inong ac togung. \v 18-19 Inuya Yesuho inogoc, “Sonthon kombic kombic soni abe mepmo itachu nuhun. Worocha son mata worochon foro makombing. Kombiarut, manomano sumon idangma worocho wömai amna dugo ganang ohongga modibin ida sumon ohongitac. Manomano ihorocnoho wömai amnahon irot kombic kombicnodec mahic.” Oro Yesu mata wo yogocma worochon foro wömai ingoroc: Non ogep nacno ambarac nongidamon. Nacnoha tongga non Kopotorocho yangamin mabet fatnin. \v 20 Oro Yesuho mata sakaun fiuna yogoc, “Manomano amnahon irot kombic kombicnodecma öantacma worocho wömai tuna yu Kopotorocho yangamin betni entac. \v 21 Wömai yaha, amnahon irot kombic kombicdec wömai manomano wontucmuno ingoroc öngkungga ididang: Owi amna göra kiaphu o usem toctoc kiaphu o amna dong omom toctochon kiaphu o oimna tong samborec toctochon kiaphu \v 22 o gipmo toroc kiaphu o wontucmuno toctoc kiaphu o nucno inong yucyuc kiaphu o kombing bunbun kiaphu o nucnohon manomanoha yang ibip toroc kiaphu o mata mene yocyoc kiaphu o inoin manogon töctöc kiaphu o önggöngyi toctoc kiaphu \v 23 toroc kiap ihorocnoho wömai amnahon irot kombic kombicdecma öngkungga amna Kopotorocho yangamin tu bet faditac,” Yesu yu nacnohon gendic sicsicha mata ihoroc yogoc. \s1 Bumbumyi nanoho toropdecma owi auho Yesu kombing tobing imogoc \r (Matyu 15:21-28) \p \v 24 Yesu yu böcsa wo imun fauna bumbumyi nanohon gurocin ongmuna Tair taundec böc auhon ögoc. Tongo yu owi amna yang useng öpgon woce idoc mahong böc morömpho karupgon Yesuho woce itacno kombigung. \v 25-26 Ihoroc kombingmuya owi au yu ihorocgon Yesuhon fatno kombingga wohogon yuot engmuna orungo forodec goruc yemoc tongga idoc. Owi wo yu bumbuyi nanohon toropdecma Fonisia taun Siria kantridec woce öngkuboc. Yuhon weno wömai dogu boyömpho sogitsogityi idoc. Worocha tongga owi worocho engmuna ‘Yesuho dogu boyömo dong yarun’ yongo Yesu dönac orongi inogoc. \v 27 Ihoroc inuna Yesuho inogoc, “Kombiharoc, osuc wömai managumbocho nacno nongbödeuya mit wömai sapho naarut. Non managumbochon nacno yongo sap imonaya yuho nocnocno woi angit maec.” \v 28 Yesuho ihoroc yuna owiho mata urago ingoroc iban imogoc, “Moröma goc boinno yaroc mahong managumbocho wömai nacno föro docno docno dou muya sapho abam girarema nongidang.” \v 29 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Mayain goc mata urago ogepma sinom iban namparoc. Worocha goc ongga ahi, dogu boyömpho urop weya imun fahac.” \v 30 Ihoroc inuna owi wo böcnon ongmuna agocmai dogu boyömpho wenoi imun fauna onggoc. Tuna weno yu abamdec dungga idoc. \s1 Yesuho amna au onggimo tongo o dugo mepmo yu tun orokogoc \p \v 31 Oro mit Yesu yu Tair sa guroc wo imun fauna Saidon taun woce onggoc. Tongo uyapno sakaun fiuna guroc mano ‘ten taun’ Galili yamuc öngkoringdec woce ongga idoc. \v 32 Woce idina owi amna auho amna au yangada Yesuot tebung. Amna wo onggimo tongo o dugo ihorocgon mep tuna mata mepmogon yongidoc. Tuna nucniho ‘Yesuho oburo yudec out tohun’ yongo Yesu dönac inogung. \v 33 Inuya Yesuho amna wo yangada obmukusuc aram oke ongmunya yu oburo karamutno yait yait amna worochon onggimodec soregoc. O ihorocgon irubo oburodec sunmuna amna worochon monbirodec taboc. \v 34 Ihoroc tongo daro onoce momdec foringmun uunto sum orongi wodingmuna amna ingoroc inogoc, “Efata”, Mata worochon foroi ‘onggimo dugo tumpun.’ \v 35 Ihoroc yuna wohogon amna woroc-hon onggimo tumboc. O monbiroho yungan tuna mata tuctugo yogoc. \p \v 36 Tongo Yesuho owi amna wocin idungma ‘son fat ngo muyu yong fandat tongoninga’ ihoroc inogoc. Wohong muno woi, owi amna yu Yesu ‘muno’ inogocma wo makombii yuhon fatno moröma sinom yong fandat tonggung. \v 37 Wömai yaha, Yesu yu youpno inobarac sinom tuna owi amna wo yangga toup borongdedungmaha fatno moröma yong fandat tonggung. Yu wömai yogung, “Yuhon youpno ambarac ogepmagon. Yu youp moröma sinom tongitacmai amna onggimo tongtongniho onggimo tumang. O dugo mepmoho dugo doun yungan tang,” ihoroc yong tonggung. \c 8 \s1 Yesuho amna 4,000 ihoroc nacno silip tong imogoc \r (Matyu 15:32-39) \p \v 1 Oro bongono worochogon wönggon owi amna koböcmaho engsuran togung. Engsuran tongga ida nacno möp idung. Ihoroc idiya Yesuho yu yangmuna youp amnani inong yuna ehuya inogoc, \v 2 “Noc owi amna ngorocha uroc nampac. Yu nocot idiyagon sep anfi bödeuna yu nacnoha docmöang. \v 3 Owi amna au yu sa korungonma ebung. Worocha yu nacnoha möp idiya nocho yu inongmuaya uyapdec ongmuya yangam urip urip tongga muningyit.” \v 4 Ihoroc yuna youp amnaniho inogung, “Sa ngo amnano munon! Non nacno koböcma nahema sinom fengmanaina owi amna torop ngo imonaya angit naup?” \v 5 Ihoroc inuya Yesuho youp amnani inong ac tongo yogoc, “Soniot nacno sowarango tingting idang?” Inuna yuho yogung, “Nacno sowarango 7 ihoroc itnimang.” \p \v 6 Yuya Yesuho owi amna inuna gurocdec omoc idung. Omoc idiya yu nacno sowarango 7 wo fogitmuna Kopotorocha ecec inongo uboto youp amnani imuna yu wo silip tongga owi amna imong tonggung. \v 7 O ihorocgon söng obugu au idungma woroc Yesu imuya Yesuho fogitmuna Kopotoroc ecec inongo uboto youp amnani imuna yuho silip tongga owi amna imong tonggung. \v 8 Tuna owi amna nacno wo nauya modibo foc togung. Nongbödeuya youp amnaniho nacno imuno idungma wo feng suran tongga dumbu 7 ihoroc oheuya foc togung. \v 9 Oro amna nacno nagungma worochon nambano wömai 4,000 ihorocho nagung. Tuya mit Yesu yu inongmuna böcnon onggongon uyap forosigung. \v 10 Tuya Yesuot youp amnaniot yu girangdec bangmu uuya sa au mano Dalmanuta woce onggung. \s1 Farisiho ‘Yesu momphon toroc kiap au tuna ana’ yongo inogung \r (Matyu 16:1-4) \p \v 11 Oro, Farisi amna au yu Yesuot engmuya ‘yu boinno Kopotorochon youp tacha woha muno’ yongo tonguc imocimocha manomanoha inong ac togung. Tongo yu inogung, ‘goc toroc kiap au tia nonu gochon foro angtangtang tona,’ ihoroc inogung. \v 12 Tuya Yesuho yarunoha kombing mep tongga inogoc, “Owi amna torop ngo yu tingtinga tong weran au acacha yang yo? Nocho boinno sinom kantiwa, son momphon tong weran au maning, muno sinom.” \v 13 Ihoroc inongga amna torop wo dongyun fauya girangdec bangmun uunto yamuc öngkoring tero aramo öke woce onggoc. \s1 Farisihon toroc kiap woi yis simbang \r (Matyu 16:5-12) \p \v 14 Oro youp amnani yu nacno sowarango etet imuya mafogi ebung. Nacno sowarango tunguhogon wömai idoc. \v 15 Tuna Yesuho garac mata ingoroc inogoc, “Son soni woho, son muyu Farisi amna orin Heröthon yisha yacyacho idarut.” \v 16 Ihoroc inuna youp amnaniho kombiu tuctuc mayuna inohogon inun ganun tongo yogung, “Non nacno sowarango mafeamonmaha mata ngoroc yachu nuhun?” \v 17 Ihoroc yongga idiya Yesu yu woroc kombingga inogoc, “Mayain, sonthon irot soniu abe foc tongga idina son kombing tuctuc mating. Worocha son ‘nacno sowarango mafeamon’ yongo mata koböc koböc yongga idang. \v 18 Son dansonibarac idang mahong yapmu au angtangtang matongidang. O son onggimsonibarac idang mahong matahon foro tuctugo makombingidang. \v 19 Kombiarut, nocho amna 5,000 ihoroc nacno sowarango 5 silip tong imoya sonu nacno nongdocno feng suran tongga dumbuno tingting sinom oheuya foc togung?” Ihoroc yuna youp amnaniho yogung, “Dumbu 12 ihoroc tong foc togomon.” \v 20 Yuya Yesuho inogoc, “O ihorocgon nocho amna 4,000 ihoroc nacno sowarango 7 silip tong imoya sonu nacno nongdocno feng suran tongga dumbuno tingting sinom oheuya foc togung?” Ihoroc yuna youp amnaniho yogung, “Dumbuno 7 ihoroc tong foc togomon.” \v 21 Yuna Yesuho inogoc, “Oro sonu kiap moröma wo agung mahong kombing tuctuc abe matinghu nuhun?” Ihoroc inogoc. \s1 Yesuho Betsaida sadec amna daro kom toctocyi tun orokogoc \p \v 22 Oro, Yesuot youp amnaniot yu Betsaida bucin engköuya böc morömpho amna au daro kom toctocyi yu Yesuot yangat tebung. Yangat tengga ‘Yesuho oburo amna worocdec wot muhun’ yongo dönac inogung. \v 23 Tuya Yesuho amna daro kom toctocyi wo yangauna böc tait imu fauna obmukusuc okoce ongmunya Yesuho irubo amnahon darodec sunto oburo yudec singga inogoc, “Goc yapmu au aharocha woha muno?” \p \v 24 Ihoroc inuna amna wo daro foringmun tongga yogoc, “Nocu amna au yahat mahong ep simbang idiya yahat.” \v 25 Ihoroc yuna Yesuho wönggon oburo darodec out tohuna wohogon amna worochon daroho orokuna yu manomano yaun tuctuc yogung. \v 26 Tuna Yesuho amna wo inogoc, “Goc böcsa woce ongirocha. Muyu gaka bucin ongoi.” Ihoroc inongga amna wo inong muuna böcnon onggoc. \s1 Pitaho ‘Yesu yu Duic’ yongo yong taboc \r (Matyu 16:13-20; Luk 9:18-21) \p \v 27 Oro Yesuot youp amnaniot yu Sisaria Filipai worochon gurocin ongmuya böcsa danong woce itonggung. \p Yu uyapdec ongmuya Yesuho youp amnani inong ac tongga yogoc, “Owi amnaho nocha tingting yongidang, noc numa yo?” \v 28 Ihoroc inuna youp amnaniho inogung, “Auho wömai gocha yongidang, ‘gocu Jön yamuc gung imocimoc amna’. O auho wömai yongidang, ‘gocu Elaiya’. O auho wömai yongidang, ‘goc Kopotorochon yong tuctuc amna au yo.’” \p \v 29 Youp amnaniho ihoroc inuya Yesuho yogoc, “O soniu nocha numa yo kombiang?” Ihoroc inuna Pitaho yogoc, “Gocu Duic, Kopotorocho ‘inoin owi amnani batip itnung’ yongo siuna ebocma woroc.” \v 30 Pitaho ihoroc yong tauna Yesuho youp amnani inogoc, “Son mata ngo owi amna au fandat inoninga” ihoroc inongga ‘muno sinom’ inogoc. \s1 Yesuho forosingga inoha yong tuctuc ingoroc yogoc: ‘Noc omongga wekangot’ \r (Matyu 16:21-28; Luk 9:22-27) \p \v 31 Oro mit Yesu yu forosingga youp amnani ingoroc inogoc, “Amnahon Manano yu muyu focfoc foro ihono ihono kombiangoc. Tuna Israel nanohon amna dugohu o öret socsoc böchon amna dugohu o nongoru gendic fandat fandat amnahu yu ambaracho me imongga wuya omengoc. Omong fauna sep bongono anfi idina yu wönggon omocdecma wekongga idongungoc. Kopotorocho yong torop ihoroc woroc yongo singdegoc.” \v 32 Yesu yu mata wo eran sinom youp amnani inogoc. Tuna Pita yu kombiuna angit maidina Yesu auna böc tero woce ongmunya Pitaho Yesu ‘ihoroc öngkuicha’ yongo inong fadoc. \v 33 Ihoroc tuna Yesuho youp amnani menon idungma yu foringmun onguna Pita inong fato yogoc, “Dogu kopot goc menan ongoi. Gocu Kopotorochon irot matararoc. Muno sinom, goc amnahon kombic kombicgon tararoc,” ihoroc inong fadoc. \p \v 34 Yesu ihoroc yongbödengga owi amna auot youp amnaniot yu inongyuna ehuya ingoroc inogoc, “Amna au yu noc nan nantha kombinggai yu muyu inoin ibibo youn fat bödengga ep goröcno sumbotmuna noc narun. \v 35 Amna au yu inoin itonggongno guroc ngocin sogit akep toctocha tontacanu wömai yu itonggong koing tun muuna gorong ongontac. Wohong amna au yu guroc ngorochon itonggongno ‘nocha’ yongo imun faantacma yu wömai itonggong koing aun feangoc. \v 36 Oro amna au yu gurochon möneng yoctec manomano ambarac fogida feng suran tunai wömai yapmu worocho tingtingno sinom tongfat yeuna magorong ongic? \v 37 O amna worocho yaö wöngnacno sinom tongga itonggong koing sogiangoc? Woroc wömai maec. \p \v 38 “Kombiarut, guroc ngorochon owi amna yu görani wontucmuno sinom. Amna auho nochahu o noc mata yogotmahu worocha yangam fap tuyai wömai mit Amnahon Manano wönggon ehangocan bongono wocin yu amna worocha ihorocgon yangam fap tongga me imangoc. Yu ehangocma wömai sum yaruni yangatmuna ino wömai Fanohon yaguno gesö mitimobarac ehuna epnahing.” \c 9 \p \v 1 Yesu ihoroc yongga mata sakaun fiuna yogoc, “Nocho boinno sinom kanoya kombiarut. Amna au ngocin idangma yu abe mami idiya Kopotorochon toborucno ehuna yu worochon gesö anahing.” \s1 Yesuhon godiboho momphon kiap sogiuna youp amnaniho agung \r (Matyu 17:1-13; Luk 9:28-36) \p \v 2 Oro, sep youp toctoc 6 ihoroc bödeuna Yesuho Pita, orin yan oröcma Jems orin Jön yu yangauna sa urongo au ubarago sinom woce ögung. Öngga yu inogon sinom idiya amna au maidung. Woce itmuya yu agungmai Yesuho mongurac tongo foro au sinom öngkuboc. \v 3 Tec tohomunmucnoho wömai sacsago föhöcno sinom föc narap öngkuboc. Guroc amnaho tec sac tuna sacsago ihoroc maöngkungitac. \v 4 Ihoroc tuna Elaiya orin Möse yu youp amnaniho yangamin öngkungmunya Yesuot mata inun ganun tongga idung. \p \v 5 Tuna Pitaho wo yangmuna Yesu inogoc, “Fandat fandat amna, nonu sa ngocin ogepma sinom idamonmaha böc anfi tona. Au wömai gochon o au Mösehon o au Elaiyahon ihoroc tona.” \v 6 Pita yu wömai kiap foro au wo angmuna soroc yongga mata bumbumyi ihoroc yogoc. O Jems orin Jön yu ihorocgon soroc yongga botogomoroc. \v 7 Ihoroc idiya mom muruc muruc auho engmuna yu tombuna mom ganang inggun auho öngkungga yogoc, “Nochon Manana woi ngoroc. Nocho yuha toup kombihat. Sonu yuhon mata kombingga sumboditnung.” \v 8 Inggun worocho ihoroc yongbödeuna wohogon yapmu wo öngkubocma bödeuna youp amnaniho Yesu yu tungugon agung. \p \v 9 Tongo yu saurongo wo imu fauna ohongmuya Yesuho youp amnani inogoc, “Son yapmu aingma worochon fatno amna au fandat inoninga. Amnahon Mananoho omocdecma wekongga idongungocan bongono wocin wömai son ogep fat wo eran yonaya owi amna ambarac kombinahing.” \v 10 Ihoroc inuna youp amnani yu mata wo amna au mainogung. Yu inohogon inun ganun tongga yogung, “Yesuho mata osuc yocma, ‘kumkumondecma wekongga idongungot yo,’ mata worochon foroi tingting?” \p \v 11 Ihoroc yongga Yesu inong ac tongga yogung, “Foro yaha nongoru gendic fandat fandat amnaho yongidang, Elaiyaho osuc epun.” \v 12 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Mata ngo wömai yu boinno yongidang. Elaiya yu osuc engmuna manomano ambarac tobiuna arangarang yongga engoc. Wohong mata au wömai ingoroc irim toctocyi itac, ‘Amnahon Manano yu engmuna focfoc morö kombiangoc. Tuna guroc amnaho yu me imonahing,’ mata ihoroc itac. \v 13 Worochoi oro nocho ingoroc kantiwa, Elaiya yu urop eboc mahong guroc amnaho inoin kombic kombicgon tanmuya yu toroc kiap wontucmuno wohon wohon tong imongidung. Kopotorochon bapiyadec wömai ‘kiap ihorocnoho yudec öngkuangoc’ yongo irim toctocyi itac,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Yesuho managumbocdecma dogu boyömo au taruna onggoc \r (Matyu 17:14-21; Luk 9:37-43) \p \v 14 Oro, Yesuot youp amnani anfiot yu saurongodec ida ohongmuya youp amnani au yau fedung. Yau feuya yagungmai owi amna torop moröma sinom youp amnani wo yang arenggumbec tongga itmuya nongoru gendic fandat fandat amna auho yuot mata fuic fohoic tong imongo idung. \p \v 15 Ihoroc tongga idiya Yesuho ambehecgon ehuna owi amna yu angga toup soroc yongga domdomgon yuot ebung. \v 16 Ehuya Yesuho yu inong ac tongo yogoc, “Son yaha yong osut morö tongga idang?” \v 17 Ihoroc yuna suraro bonipnodecma amna auho mata urago ingoroc imogoc, “Fandat fandat amna, nocho manana ngo yangat tepat. Dogu boyömpho au wömai manana ngo sogida dugo tun meptuna mata mayi iditac. \v 18 O ihorocgon dogu boyömpho mananahon irotnon ohongmuna yu körengmun möuna irupho dugodecma funfuro ohongitac. Tuna yu maro siun tomuna kudatnoho koing songidang. Oro nocho ‘youp amnayai dogu wo taruya ongoun’ yongo inogot mahong yu tu matogoc.” \p \v 19 Ihoroc yuna Yesuho mata wo kombingga yogoc, “Mayain, son owi amna torop bumbumyi, sonthon kombing tobic tobic soni maec. Nocu urop sa ubarago sonot itmaina önggöngyi soni sumboditat mahong sonthon kombing tobic tobic soni abe maitkamoc. Managumboc wo nocot yangat tebarut.” \v 20 Yesuho ihoroc yuna yu managumboc yangada yuot tebung. Yangat teuya dogu boyömpho Yesu angga mayain, yu managumboc korengmun gurocdec muuna fep mon tonguna kudat konoc konoc tongga dugo irupho funfunto dugodecma ohogoc. \p \v 21 Ihoroc tuna Yesuho woroc angga fano inong ac tongga yogoc, “Bongono tingnon sinom wo aun fedoc?” Ihoroc yuna fanoho yogoc, “Obuguingon ida forosingga tong teboc. \v 22 Bongono koböcma wömai dogu boyömpho yu wot omom toctocha koreuna yamucdec ohoi ep moröc ohoi ihoroc tongitac. Worochai goc notha uroc gamuna ogep tongfat neimpha muno?” \v 23 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Goc irot yai tirocha. Kombihi, amna au kombing tobic tobicnobarac entacanu wömai yu ogep manomano ambarac tun.” \v 24 Ihoroc yuna wohogon managumboc worochon fanoho yogoc, “Nocho boinno sinom kombing tobing gamoc gamocha kombihat mahong nocu angit matit. Worocha goc tongfat neia nocho irot yai tatma bödehun.” \v 25 Yu ihoroc yongga agocmai owi amna koböcmaho domdomgon engiya Yesuho dogu boyömo wo inong fato inogoc, “Goc dogu duc mataya muno o onggima tongo, goc managumboc ngo imi fauna ongga wönggon yuot ehirocha.” \v 26 Ihoroc inuna dogu worocho ecnang sinom yong yaingmuna managumboc wot wagang tongga köreuna omongmöc tuna imun fauna onggoc. Tuna wabkarac wo omomyi simbang idina owi amnaho yu angmuya auho yogung, “Urop omecmai.” \v 27 Ihoroc yuya Yesu yuhon oburo sogida tun fadauna idongga idoc. \p \v 28 Oro mit Yesu yu bucin önguna yuot youp amnaniotgon idung. Tongo yu Yesu ingoroc inong ac togung, “Foro yaha sinom nonu dogu boyömo wo tantantha tana matoc?” \v 29 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Dönachagon tongga dogu ihorocnoho amna imu faditac. Uyap au wömai maec,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Yesuho inoha yong tuctuc yuna bongo yaino idoc, ‘Noc omongga wekangot’ ihoroc yogoc \r (Matyu 17:22-23; Luk 9:43-45) \p \v 30 Oro, Yesuot youp amnaniot yu sa wo imu fauna ongga Galili gurocin itonggung. Yesuho ‘owi amna komanangno yu sa nahenne itacno kombininga’ yongo yang usengga öpgon itonggung. \v 31 Yu wömai youp amnanigon fandat inocinocha kombigoc. Tongga yu ingoroc inogoc, “Guroc amnaho wömai Amnahon Mananoha me imongmuya ayamihon oburodec tohong yunahing. Tohong yuya worocho wuya omuna sep anfi idina wönggon wekongga idongungoc.” \v 32 Yesuho youp amnani mata ihoroc fandat inogoc mahong yu mata wo kombing tangtang matogung. O yu Yesu inong ac toctocha botogung. \s1 Numaho amna moröma itac \r (Matyu 18:1-5; Luk 9:46-48) \p \v 33 Tuna Yesuot youp amnaniot yu Kaperneam böcsadec ongkungga bucin ögung. Bucin itmuya Yesuho youp amnani inong ac tongga yogoc, “Non uyapdec itmanaina sonu yaö mata inun ganun ting oro?” \v 34 Ihoroc inuna youp amnani yu ‘numaho amna morö itac,’ yongo matahogon emoc tingmaha tongga yu yangam fap tongmuya mata au mayogung. \v 35 Tuya Yesu yu omoc ida youp amnani inong yuna ehuya ingoroc inogoc, “Amna au yu moröma iditha kombinggai wömai yu nucniho une itmuna yu mongorec tong impun.” \p \v 36 Yesuho mata ihoroc inongga managumboc obugu au sogida teuna youp amnani tan idoc. Woce idina Yesuho yu bac yengmuna yogoc, \v 37 “Amna auho nocha kombingga managumboc obugu ngorochon toroc yu tong ogep tong imontacma ‘yu tongimpat’ yongo nocha tong ogep tong namontac. O nocgon muno yu ihorocgon Nandöngna yu tong ogep tong imontac. Yu worocho noc nanong muuna ebot,” Yesu yu amna moröma idithon yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Amna auho son ayam matongkamicma yui oröcsoni \r (Luk 9:49-50) \p \v 38 Oro, Jön yu Yesu ingoroc inogoc, “Fandat fandat amna, nonu amna au anaya yu gochon madec dogu boyöm dong yandoc. \v 39 Yu ihoroc tuna nonu yu ‘muno’ inogomon, yaha yui nonthon toropdec maecmaha.” Ihoroc yuna Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Muno, amna au yu nochon madec toroc kiap inobarac au tontacma yu wömai nocha yong moinmoin mayic. \v 40 Amna au yu ayam matongnimicma yu woi nonthon oröc noni sinom. \v 41 Nocho boinno sinom kantiwa, amna auho son Duichon youp amnani idangmaha yamuc get kamontacma yu wömai mit worochon wöngnacno ogepma sogiangoc,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Toroc kiap wontucmunoho kombing tobic tobic noni tun obukongitac \r (Matyu 18:6-9; Luk 17:1, 2) \p \v 42 Oro, Yesuho wönggon mata sakaun fiuna yogoc, “Amna auho managumboc obugu noc kombing tobing namongidangma yu tonguc yeuna turongodec möantacma wömai amna worocho urago wontucmuno sinom aun feangoc. Sop moröma bangarodec banganmun muuna tongga top ganang tomun möantacma woi urago mepmo au mahong amna ihorocnoho urago aun feangocma wömai mepmo woroc anggirada koingo sinom engoc. \p \v 43 “Kombiarut, oburaho goc turongodec gangat tonguyai wömai gocho wo kondong tongo tomi ongoun. Ihoroc tongga gocho obura tunguhagon itongga itonggong koing ai feangoc. Gochuhun obura yait yait ito ep bohöng tomun muirocyit. Wocin wömai ep moroc mamic focfoc iditnoho iditno gamongo engoc. \v 44 Sa wocinu focfoc wömai mabödec bödecno o ep wömai ihorocgon mamongitac. \v 45 O ihoroc-gon orungaho goc turongodec gangat tongunai wömai gocho wo kondong tongo tomi ongoun. Ihoroc tongga goc orunga tunguhogon itonggong koing ai feangoc. Gochuhun orunga yait yait ito ep bohöng tomun muirocyit. \v 46 Wocinu wömai focfoc moröma iditnoho iditno idina epmoroc mamongitac. \v 47 O ihorocgon daraho gangada turongo toctocha gangaunai wömai gocu dara tunguma ihorocgon fonunda tomi ongoun. Tongo dara tunguhogon wömai ogep idit koing ai feangoc mahong dara yait yait ito ep böhongnodec tomun muirocyit. Woce wömai epmoroc mamic. \v 48 Sa wocinu wömai focfoc moröma sinom bödec bödecno muno engoc. Epmoroc woce iditnoho iditno edengoc. \p \v 49 “Oro, owi amna yu ‘öretno Kopotorocho yangamin sacsago itun’ yongo yipot fingidang. Worochon torocgon wömai Kopotorocho owi amna ambarac ‘oweng owengo idarut’ yongo ep aranggumot tong sac tong imongitac. \p \v 50 “Yip woi yapmu ogepmahong non angit mangtorenaya ibibono sum faunai wömai ting tonaya wönggon ibibo in? Worochon uyap wömai maec. Worochon torocgon sonu itonggong soni ogepma angtoreuya nuc soniho yangamin amna ogepma idarut. Tongo sonu irot tungu singmuya irot gucot itnahing,” Yesu yu ihoroc yogoc. \c 10 \s1 Yesuho oimna ficfuc toctochon yong tuctuc mata yogoc \r (Matyu 19:1-12; Luk 16:18) \p \v 1 Oro mit Yesu yu sa wo imun fauna ongga Yudia guroc Yodan yamuc ökenne woce onggoc. Tuna wönggon owi amna koböcmaho yuot engsuran tuya Yesuho inoin toroc kiapmo tanda owi amna fatmata ogepma fandat inogoc. \v 2 Tuna Farisi amna auho eng-muya ‘Yesu tonguc imona’ yongo ingoroc inong ac togung, “Goc tingting kombiharoc, amna au yu oweno fodingmun ongontacanu wömai amna worocho nongoru gumarantacha woha muno?” \v 3 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Möse yu worocha yaö nongoru kamogoc?” \v 4 Iho-roc inuna Farisiho yogung, “Möse yu ‘öc’ yogoc, amna au yu ogep oimna ficfuc toctochon bapiya irim tongo oweno imongga yu fodingmun ongontac.” \v 5 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Sonthon irot soni koingo, son nuc soniha uroci makombingidang. Worocha tongga Möseho son kang banango oimna ficfuc toctochon nongoru wo kamogoc. \v 6 Wohong osuc forosicsicnodec wömai oimna ficfuc maidoc. Muno, Kopotoroc yu amnaot owiot yait yait doun öngkubomoroc. \v 7 Tuna amna auho macno fano imun fauna oweno ot idina \v 8 yaimaho irot tungu godip tungu siantamoroc. Yui osuc yai idomoroc mahong mit yu oimna tungugon entamoroc. Kopotorocho ‘ihoroc idarun’ yongo owi amna tobigoc. \v 9 Worocha Kopotorocho oimna iditha yongo sigocma wömai amnaho gumanitninga.” \p \v 10 Oro Yesu yu mata ihoroc yun bödeuna bucin öngga idina youp amnaniho yu wönggon oimnaha inong ac tuya Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, \v 11 “Amna auho oweno fodingmun onguna owi au tongsiantacma yu wömai owi göra tontac. \v 12 O ihorocgon owi auho opno imun fauna amna au tongsiantacma yu wömai amna göra tontac.” Yesuho oimna ficfuc toctochon matano ihoroc yogoc. \s1 Yesuho managumboc guram fing imogoc \r (Matyu 19:13-15; Luk 18:15-17) \p \v 13 Oro mit owi amna yu managumbocni yangada ‘Yesuho oburo yudec out tohoun’ yongo yuot febung mahong Yesuhon youp amnaniho yu yangga inong fadung. \v 14 Inong fauya Yesuho woroc kombingga irotno öbukuna inogoc, “Son managumboc nocot ebepha bongbong sing imoninga. Muno, yu muyu nocot ebarut. Kopotorocho wömai mom toboruc owi amna managumboc simbang ima yuha bogigoc. \v 15 Nocho boinno sinom kantiwa amna au yu Kopotorochon toboruc managumboc simbang masogiicanu wömai yu woce mangic.” \v 16 Yesuho ihoroc yongga managumboc ebungma yu bac yengga oburoho bigodec out fohongga guram fing imogoc. \s1 Amna berac au yoctecno koböcma yu Yesu itonggong koingha inong ac togoc \r (Matyu 19:16-30; Luk 18:18-30) \p \v 17 Oro, Yesu yu wönggon uyap forosingga ongga idina amna au yu domdomgon engmuna Yesuhon orungo forodec goruc yemoc tongga ingoroc inong ac togoc, “Fandat fandat amna ogepma, noc ting tongga itonggong koinghon fat em?” \v 18 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Gocu yaha noc amna ogepma ihoroc nantaroc? Non owi amna ambarac ogepma muno, Kopotoroc yu tunguhogon woi ogepma. \v 19 Worocha gocu yuhon nongoru mata ngo sumbotmina worochon torocgon itongidiruc: Goc nucai dohirocha, goc oimna gumarirocha, goc usem tirocha, goc mata youpdec amna auha mata imanang firing tarirocha, goc mata gemdat yirocha, goc macai nandöngai yang gendingidiruc.” \v 20 Yesuho ihoroc inuna, amna worocho yogoc, “Fandat fandat amna, nocu abe obugu ida forosingga nongoru mata wo ambarac tanmaina engga önga itat.” \p \v 21 Ihoroc yuna Yesu yu foring angga yuha toup kombingmuna inogoc, “Goc abe yapmu tunguhagon wömai docmöharoc. Goc ongmina yoctec manomanoya ambarac imun gamunthon uyapdec fingga möneng fogida owi amna urociha silip tong imiruc. Goc ihoroc tontarocanu wömai momphon itonggong ogepma gochon fat entac. Oro mit wömai engga noc nari.” \p \v 22 Yesuho mata ihoroc inuna amna worocho kombingga irotno toup mep togoc. Wömai yaha yu yoctecno koböcma idimogungmaha togoc. Tongga yu Yesu imun fauna onggoc. \v 23 Onguna Yesuho youp amnani foring yangga ingoroc inogoc, “Amna möneng yoctecno koböcma yu wömai mom midim sabarac sadec onggonga mep tongidang.” \p \v 24 Yesuho ihoroc yuna youp amnaniho mata wo kombingga soroc yogung. Soroc yuya Yesuho mata sakaun fiuna inogoc, “Mananai, owi amna yoctecno koböcma yu Kopotorochon midim sabarac sadec onggonga toup mep tongidang. \v 25 Bot kamele yu somayang ganang onggongno woi maec. O worochon torocgon wömai amna yoctecno koböc idimangma yu Kopotorochon midim sabarac sadec onggonga tu matangoc.” \v 26 Yesuho ihoroc yuna youp amnaniho wönggon toup soroc yongga inohogon inun ganun tongga yogung, “Mayain, ihorocanu wömai amna tungu au itonggong koing maun feic.” \v 27 Ihoroc yuya Yesuho yu foring yangmuna inogoc, “Boinno, amnaho ihoroc matoctocnohong Kopotoroc yu ogep manomano ambarac tun boinno öngkuangoc.” \p \v 28 Yesu ihoroc yuna Pitaho yu inogoc, “Kombiharoc, nonu ‘goc ganna’ yongo manomano noni ambarac dongyana fadung.” \v 29 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, amna au yu ‘nocha’ yongo böcnohu o owi wabkaracnihu o niporugihu o macni fanihu woroc dongyun fauya fatmata ogepmahon youp tontacma \v 30 yuha wömai Kopotorocho manomano dongyun fadungma worochon urago bongo 100 ihoroc urop guroc ngocin urago iban imontac. Woi böcnohu o niporugihu o macnohu o managumbochu o sa gurochu woroc uragoha iban imangoc mahong ‘nocha’ tongga wömai fatmata ogepmahon ayamiho yu tu obukuna focfoc imongitnahing. Wohong mit bongono morömadec wömai yu itonggong koing aun feangoc. \v 31 Kombiarut, amna koböcmaho önga osuc ididangma, yu wömai mit madango itnahing. O amna koböcmaho önga madango ididangma yu mit osuc itnahing,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Yesuho inoha yong tuctuc yuna bongo anfino idoc, ‘noc omongga wekangot’ ihoroc yogoc \r (Matyu 20:17-19; Luk 18:31-34) \p \v 32 Oro, Yesu yu ‘Yerusalem ongona’ yongo youp amnani yangada fonggoc. Tuna youp amnani yu ‘tingting sinom nonidec öngkuangoc’ yongo kombingbanac tongmuya Yesu tan tonggung. O owi amna au yu ihorocgon botongmuya yu yan fonggung. Yan fongga uyapdec ongmuya Yesuho youp amnani 12 yugon feng suran tongga mit yaö sinom yudec öngkuangocma worochon yong tuctuc matano ingoroc inogoc, \v 33 “Kombiarut, non urop Yerusalem taun öantamon. Öngga woce wömai ayampho Amnahon Manano sogida öret socsochon amna moröma orin nongoru gendic fandat fandat amna dugo yuhon oburodec sinahing. Tuya yuho ‘wuya ompun’ yongo matano yu bödeuna bumbuyi nanohon oburodec sinahing. \v 34 Tuya amna torop worocho wömai kömec toctocha yu inong saha tongmuya irubo yudec sunda tosipdec woda wuya omengoc. Oro yu omongga idina sep youp toctoc anfinodec wönggon wekongga idongungoc,” Yesu yu ino omomphon yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Jems orin Jöntho amna moröma idita yogomoroc \r (Matyu 20:20-28) \p \v 35 Oro, Sebedihon mananin yai Jems orin Jön, yu Yesuot engmunya ingoroc inogomoroc, “Fandat fandat amna, ‘goc muyu yapmu au nonthon irothon toroc tanto nimiruc’ yongo ebamot.” \v 36 Ihoroc yunya Yesuho inogoc, “Oro yarun, nocho ting tong kampiwa’ yongo yamoroc?” \v 37 Ihoroc yuna yaimaho yogomoroc, “Mit gocho idit yaguno koingon sa engorocan bongono wocin wömai gocho kombing nimia auma aroce o auma kandoce ihoroc idta’ yongo kombiamot.” \v 38 Ihoroc yunya Yesuho inogoc, “Sot yapmu ngo nanamorocma worochon foro tuctugo makombimoroc. Sodu ogep focfoc moröma nocdec öngkuangocma woroc sumbotahamorocha woha muno? O sodu ogep itonggong soti nocho tangotma worochon toroc imun faangocha woha muno?” \v 39 Yuna yaimaho inogomoroc, “Öc, not ogep.” Ihoroc yunya Yesuho inogoc, “Boinno sinom, focfoc youp nocho sumbengotma wo wömai sodi ihorocgon sumbotahamoroc. O nocho itonggongna ima faangocma worochon toroc sodu ihoroc itonggong sodu imun faangoc. \v 40 Wohong numaho sinom wömai nochon obu arocne kandocne engocma woi nocho angit mayit. Muno, Nandöngna yu urop amna wo erangga abam yuha yongo tong arangarang tongo sigoc.” \p \v 41 Oro youp amna nucni 10 yu yan oröcmaho mata Yesu inogo-morocma woroc kombiuya angit maina irotno fadang ögung. \v 42 Worocha tongga Yesuho youp amnani inong yuna ehuya mata ingoroc inogoc, “Son bumbumyi nanohon Kingnohu o amna dugohu yuhon toroc kiapmo urop kombiang. Yu wömai inoin manogon töngga suraro koingo sinom yangtorengidang. \p \v 43 Oro, toroc kiap ihorocnoho wömai sonthon bonip sonidec icha. Muno sinom, amna au yu ‘amna moröma itiwa’ yongo kombiantacma yu muyu surarohon mongorec toctoc amna itun. \v 44 O amna au yu dugo soni iditha kombiantacma yu muyu youp wabkarac soni itun. \v 45 Kombiarut, Amnahon Manano yu ‘amnaho mongorec youp tong namarut’ yongo maeboc. Muno, yu wömai guroc owi amna tongfat yecyecha eboc. Tongo yu inoin itonggongno imun fauna owi amna koböcma dogu kopothon oburodec wuuna itonggong koing sogitnahing,” Yesu yu amna moröma idithon toroc kiapha ihoroc yogoc. \s1 Yesuho Bartimeushon daro tun orokuna forigoc \r (Matyu 20:29-34; Luk 18:35-43) \p \v 46 Oro mit Yesuot youp amnaniot yu ongga Yerikö taun wocin ongkungga idung. Tongo yu taun wo imu fauna owi amna koböcmaho yu yan fongidiya amna uroci au daro kom toctocyi yu uyap tan omoc itmuna ‘owi amnaho yapmu auha tongfat nearut’ yongo owi amna dönac inongo idoc. Yuhon mano Bartimeus, yu woi Timeushon manano. \v 47 Yu woce ida kombigoc, Yesu Nasaretma yu uyap ngorochon epac. Wo kombingga wohogon forosingga ecnang mamboda yogoc, “Yesu, Devithon Morogo, gocu nocha uroc gampun,” ihoroc yongo idina \v 48 owi amnaho ‘öpgon iti’ yongo inong fadung mahong yu muyu kiringga ecnang mamboto yogoc, “Devithon Morogo, gocu nocha uroci kombihi.” \v 49 Ihoroc yuna Yesuho woroc kombingga onggom songga yogoc, “Amna wo nocot epun.” Ihoroc yuna owi amnaho Bartimeus inogung, “Iroda sum fauna idongoi, Yesuho gocha yac.” \v 50 Ihoroc inuya yu idongga sum tecno tomun onguna Yesuot onguna Yesuho inogoc, \v 51 “Nocho ‘ting tong gampiwa’ yongo yaroc?” Ihoroc yuna yu inogoc, “Fandat fandat amna, ‘gocho danna ti dogihun’ yongo kombihat.” \v 52 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Ongoi, kombing tobic tobicaho goc tun orokotaroc.” Ihoroc inuna wohogon daro orokuna foringga Yesu tan tonggoc. \c 11 \s1 Yesu yu Kinghon toroc kiap tongga Yerusalem ögoc \r (Matyu 21:1-11; Luk 19:29-40; Jön 12:12-19) \p \v 1 Oro, Yesuot youp amnaniot yu Yerusalem taun ambehecgon öngkungga böcsa au mano Betfage orin Betani woce idung. Böcsa wo wömai Oliv sa urongodec idoc. Tuna Yesuho youp amnanin yai ingoroc inongga inong mudoc, \v 2 “Sodu böcsa wocin ongorun. Woce ongga bot donki macno orin gumbogo kaningyuuya idinya yaantamoroc. Bot donki woroc koroc wömai amna auho abe maitonggung. Sot woroc asanda nocot yangat febarun. \v 3 Oro amna auho ‘sot ngo yaha asan imamoroc’ kanunai wömai sodu ingoroc inarun, ‘Morömaho youpno imocimocha yac. Youp bödeuna wömai yu donki siuna karupgon wönggon ehangoc.’” Yesuho amna yai ihoroc inuna onggomoroc. \v 4 Ongga agomorocmai böc auho simbudec bot donki beracno yu wocin kaning yuuya idina yaimaho woroc asan imogomoroc. \v 5 Asan imunya böc moröm au ambehecgon idungma yu wo yangga inogung, “Sot bot donki ngo yaha asan imamoroc?” \v 6 Ihoroc inuya yaimaho ‘Yesu ihoroc yarun’ yongo inogocma worochon toroc mata urago imunya owi amnaho yu kombing imuya \v 7 bot donki yangada Yesuot tebomoroc. Tengga sum tecno fuun deunya bot donki koroc fiuya Yesuho woroc koroc öngga idoc. \v 8 Tuna owi amna koböcho yu ihorocgon tecnohu borunohu fuu deuya uyapdec yonyu fat tonggung. O owi amna au yu gosongon ongga ep betomo ubotmuya uyapdec fing tonggung. \v 9 Ihoroc tongga owi amna osucit mitit tuya Yesu yu bonipnodec ong tongga idina owi amna ambaracho mamboda ap inogoroc yogung: \li1 “Kopotoroc yong moröng imona!” \li1 “Morömahon madec epacma yudec wömai Kopotorochon guram itac.” \rq (Buk Song 118:26)\rq* \li1 \v 10 “O ombu sakung noni Devit yuhon midim sabarac saho urop ehantac. Worocha tongga non borongdetna!” \li1 “Kopotoroc onoce itacma yuha yong kumena.” \p \v 11 Oro owi amnaho ihoroc yong kumeng tongmuya ongga Yerusalem ongkubung. Tuya Yesu yu öret socsoc bucin öngmuna manomano woce idungma woroc yangsic togoc mahong sep daro urop ibandocmaha tongga yu ibarun fauna youp amnani 12 yangauna Betani bucin onggung. \s1 Yesuho ep fik möpmo wagang imuna onggom sogoc \r (Matyu 21:18, 19) \p \v 12 Oro, kembotsum yu Betani böcsa imu fauna wönggon Yerusalem taundec onggonga tongga uyap bonip itmuya Yesu worec imo-gung. \v 13 Worec imuya uyap tero wocin ep fik au idina angga ‘boinno baringga nawa’ yongo forodec öngo agocmai boinno ficfichon bongono maidocmaha ep wo boinno mafi komong biruc tongga idoc. \v 14 Yaun matuya yu ep fik wo möpmo ingoroc inogoc, “Amna auho gochon boinno wönggon mananing,” ihoroc inuna youp amnaniho mata woroc kombigung. \s1 Yesuho öret socsoc bucin öngga bisnis amna dong yandoc \r (Matyu 21:12-17; Luk 19:45-48; Jön 2:13-22) \p \v 15 Oro mit Yesu yu ongga Yerusalem ongkungga öret socsoc bucin öngmuna forosingga amna wocin bisnis youp tongga idungma yu dong yandoc. Dong yanda amna möneng mongurac tongidungma worochon möneng abamo körengyun möngbödegung. O amna öret socsochon ecec yup kanaröm figungma yuhon abamo ihorocgon korengyun mögung. \v 16 Tongo yu amna wöcwöchon manomano fongi fepi togungma yu ‘muno’ inogoc, “Son öret socsoc böchon gomboin ihoroc toninga!” \v 17 Ihoroc inongga owi amnadec yong fandat inongga yogoc, “Kopotorochon bapiyadec mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Kopotorochon böc woi suraro ambarachon dönac yocyoc böc itun.’ \rq (Aisaia 56:7)\rq* \p Mata ihoroc irim toctocyi itac mahong sontho tuya kunkun böc ngorocho usem amnaho yoctecno öp ficfic böc simbang öngkungbödehac.” \p \v 18 Oro Yesuho mata orongi ihoroc yuna öret socsoc böchon amna dugo orin nongoru gendic fandat fandat amna yu mata woroc kombingga forosingga Yesu wot omom toctochon uyapha yong yabigung. Wömai yaha suraro ambaracho Yesuhon mataha toup kombingga borongdedidungmaha tongga amna dugohon ma ohogoc. Worocha tongga amna dugoho Yesuha botongga yu wot omom toctochon yong torop sigung. \p \v 19 Oro dobocsisia Yesuot youp amnaniot Yerusalem imu fauna onggung. \s1 Amna au yu dönacno kombing tobic tobicnobarac yontacanu wömai yu worochon boinno aun feantac \r (Matyu 21:20-22) \p \v 20 Oro, sa isuna yu uyapdec ongga itmuya agungmai ep fik Yesuho möpmo wagang imogocma worocho dinengga oruc öngbödengga idoc. \v 21 Ihoroc tuna angga Pitaho Yesu inogoc, “Fandat fandat amna ahi, ep möpmo inorocma ngorocho urop onggom sac.” Ihoroc yuna Yesuho mata urago ingoroc inogoc, \v 22 “Son kombing tobic tobic soni Kopotoroc yudecgon siarut. \v 23 Nocho boinno sinom kantiwa, amna au yu irot yaiot muno kombing tobic tobicnobarac sa urongo ngo inontac, ‘Goc ongga topdec mondihi!’ ihoroc inongga ‘matana koing soun’ yongo kombing tobiunai wömai woroc, Kopotorocho yuhon dönacnohon toroc tun öngkung imangoc. \v 24 Kombiarut, son yaö manomano sogit sogitha kombingmuya dönac soni irot yaino muno kombing tobic tobicbarac yontanganu wömai sonu worochon torocgon sogitnahing. \v 25 Oro, son dönac yocyocha kombinggahai son muyu oröc sonihon turongo dongyu fat imongitnung. Ihoroc tuya Nandöng soni momdec itacma yu sonthon turongo soni ihorocgon dongyun fat kamontac. \v 26 Oro son oröc sonihon turongono madongyu fatninganu wömai Nandöng soni momdec itacma yu ihorocgon turongo soni madongyun fat kamoning.” Yesu yu dönac yocyochon yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Amna morömaho Yesu toroc tong imongo inong ac tongga yogung, ‘Numa sinompho gesö gamuna youpa taroc’ \r (Matyu 21:23-27; Luk 20:1-8) \p \v 27 Oro Yesuot youp amnaniot yu wönggon Yerusalem engmuya Yesuho öret socsoc gomboin itongga idina öret socsochon amna dugo orin nongoru gendic fandat fandat amna orin surarohon amna dugo yu ambarac Yesuot engmuya ingoroc inong ac togung, \v 28 “Numaho ‘youp woroc toi’ yongo ganung muna eboroc? O youp toctochon gesö numaho gamuna tongitaroc?” \v 29 Ihoroc inuya Yesuho yogoc, “Nocu ihorocgon yapmu auha kanong ac towa. Sontho mata iban namuyai wömai nocho ihorocgon numahon gesö sogitmaina youpna tongitatno wo kanontat. \v 30 Nanarut, Jöntho owi amna yamuc gung imongidocma wo woi momphon manomanoha woha yu amnahon kombic kombicgon sindanda togoc?” \p \v 31 Ihoroc inuna amna moröma inohogon mata inun ganun tongga yogung, “Oro nontho yonaya woi momphon manomano wömai yu ninontac, sonu yaha yu makombing tobing imogung yo? \v 32 Worochoi oro non yonaya woi amnahon kombic kombicgon, wömai suraroho non ayam tong nimontang, yaha owi amna ambaracho Jöntha kombingidang, yui Kopotorochon yong tuctuc amna sinom itacmaha.” \v 33 Amna morömaho ihoroc inun ganun tongo tu matuna Yesu mata ingoroc iban imogung, “Non makombimon.” Ihoroc yuya Yesuho yogoc, “Oro son mananingmaha nocho ihorocgon noc numahon ma sogitmaina youpna tongitatno wo makanit,” Yesu yu ihoroc inogoc. \c 12 \s1 Wain ön angtorec torec amna wontucmunohon mata tepmo \r (Matyu 21:33-46; Luk 20:9-19) \p \v 1 Oro Yesu yu Yuda nanohon amna morömaha mata tepmo au ingoroc yogoc, “Amna moröma au yu wain ön mögoc. Möngga ön gombo temongmun uuna o wain koburo dontot dondothon abamo tobingga o youp wabkarachon ön angtorec torechon böc ubarago au togoc. Ihoroc tongo yu ‘amna torop auho nakain ön ngo angtorearut’ yongo wain ön wo amna torop au imongo sa korungon woce onggoc. \p \v 2 “Sa korungon idina wain koburo urop gomon diuna amna morömaho yogoc, ‘nocho youp wabkarac au inong muaya yu ongga öndec wain koburo nochon fat ficficyi idangma woroc yongga feangoc,’ ihoroc yongo togoc. \v 3 Worochoi muno, wain ön angtorec amna yu youp wabkarac wo ayam tong imongo woto taruya komong ibarun fauna onggoc. \p \v 4 “Tuna amna morömaho wönggon youp wabkaracno au inong muuna onggoc mahong wain ön angtorec torec amnaho yu bigodec woda toroc kiap yangam fapfapni tong imuya yu komong ibarun fauna onggoc. \v 5 Tuna amna morömaho wönggon youp wabkarac au inong muuna onggoc mahong wain angtorec torec amnaho yu wuya omboc. Ihoroc tuya amna morömaho wönggon youp wabkarac torop au koböcma inong muuna onggung mahong ön angtorec torec amna yu aumai dobung o aumai douya ombung. \p \v 6 “Ihoroc tuya amna morömahon manano batip sinom yu tunguhogon idoc. Tuna amna morömaho kombigoc, ‘nocho yu inong muaya ongoun. Ihoroc toya wain ön angtorec torec amna yu manana anggendinahing.’ Amna morömaho ihoroc yongo manano inong mudoc. \v 7 Wohong ön angtorec torec amna yu woroc angga yogung, “Amna ngorocho wömai mit fanohon guroc öresac ambarac inohagon fogitdup tangoc. Worocha non amna ngo wot omom tontamonanu wömai ön manomano ngo ambarac nonthon fat engoc.’ \v 8 Ihoroc kombingbödengga manano wo sogida wuya omuna ön gombo sumon tomu onggoc.” \p \v 9 Oro Yesuho mata tepmo ihoroc yun bödeuna mit amna moröma inogoc, “Sonu ting kombiang? Ön morömo yu engmuna amna wontucmuno urago tingting sinom tong imangoc? Yu wömai engmuna wain ön angtorec torec amna wontucmuno wo dong omom tongo wain ön amna torop au imangoc. \v 10 Kombiarut, Kopotorochon bapiyadec wömai worochon yong tuctuc matano urop irim toctocyi itac, sonu wo makombinghu nuhun? Mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Sop auha wömai böc toctoc amnaho ‘sop wontucmuno’ yongo tomu onggoc mahong önga wömai Kopotorocho sop worocgon sogitmuna tong koing tong imuna sop worocho böchon forodongno sinom itac. \li1 \v 11 Morömaho kiapmo ihoroc tuna non wo anaya ogepma sinom itac.’” \rq (Buk Song 118:22)\rq* \p \v 12 Oro Yesuho mata ihoroc yun bödeuna amna dugoho kombigung, ‘mata ngo yacma wömai nontha kombingo yac yo’. Ihoroc kombingga irotnoho obökuna yu Yesu wot omom toctocha uyapha dabigung mahong yu suraroha botogungmaha uyap au abe makombiu öngkuboc. Tongo yu Yesu imu fauna onggung. \s1 Yesuho takis mönenghon yong tuctuc mata yogoc \r (Matyu 22:15-22; Luk 20:20-26) \p \v 13 Oro Irael nanohon amna dugo yu kombigung, ‘Yesuho mata wontucmuno au yunai wömai nontho yu gavmanthon oburodec tohong yunaya wuya ompun.’ Ihoroc kombingga yu Farisi amna au orin amna au Heröthon toropdecma yu inongmuya \v 14 Yesuot ongmuya tonguc yecyecha mata ingoroc inogung, “Fandat fandat amna nonu kombiamon, gocu yapmu auha kombiiya ogep idinai wömai gocu worochon torocgon tongitaroc. O gocu amna auha mabotongitaroc. Muno, goc mata tungu gocho kombiiya angit idina worocgon wömai amna morömahu o amna komanangnohu yu ambarac inongitaroc. O gocu Kopotorochon toroc kiapmo boinno worocgon fandat ninongitaroc. Worocha goc nanti, nontho Sisa king yu takis möneng ogep imontamontha woha muno?” \p \v 15 Ihoroc yuya Yesu yu inong yucyuchon matanohon foro kombing-dengga inogoc, “Son foro yaha noc tonguc neang. Son takis möneng docno au nindauya awa.” \v 16 Ihoroc inuna yu möneng docno au imuya Yesuho wo angga inong ac tongo yogoc, “Möneng ngodec numahon doguno sicsicyi itac?” Ihoroc inuna yuho yogung, “Woi Sisa king yuhon.” \v 17 Yuya Yesuho inogoc, “Oro worocha sonu Sisahon fat wömai Sisaha imarut. Wohong Kopotorochon fat wömai Kopotorocha imarut.” Yesu ihoroc yuna yu mata woroc kombingmuya nangano fauna kombic kombic youp morö togung. \s1 Yesuho omomyiho idonggongon yong tuctuc mata yogoc \r (Matyu 22:23-33; Luk 20:27-40) \p \v 18 Oro mit Sadyusi amna auho Yesuot ebung. Amna torop Sadyusi yu wömai kombingidung, amna omomyi yu wönggon mawekoning. Oro yu Yesuot engmuya ingoroc inong ac togung, \v 19 “Fandat fandat amna, osuc wömai Möseho ingoroc ninogoc, ‘Amna au yu managumbocno muno ida omunai wömai orugoho ‘oröcnahon morögo ta öngkupun’ yongo worochon oweno tong sihun. \v 20 Oro yomot oröc 7 ihoroc idung. Tongo orugo borongoma yu owi au tong singga managumbocno muno ito omong fadoc. \v 21 Tuna orugo mitmaho owi worocgon tong sigoc. Tongo yu ihorocgon managumbocno muno ito omong fadoc. Tuna orugo auma yu ihorocgon togoc. \v 22 Ihorocgon tong tongga idiya orugo madango yuho owi wo tong singga omboc. Tuna mit wömai owi ihorocgon omong fadoc. \p \v 23 “Oro worocha goc tingting kombiharoc? Yomot oröc 7 yu ambarac owi wo tong sigungmai. Worocha mit bongono morödec omimaho idongonahingan bongono wocin wömai owi wo numahon oweno sinom engoc?” \p \v 24 Ihoroc inuya Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Son Kopotorochon bapiyadec mata idangma orin Kopotorochon gesö moröma wo makombingmaha tongga kombic kombic soni kandoc ongbödegoc. \v 25 Owi amnaho omocdecma idongonahingan bongono wocin wömai yu owe op wönggon matoning. Muno, yu wömai momphon sum yaru simbang itnahing. \p \v 26 “Oro omomyiho wönggon idongonahingmahon yong tuctucno wömai nocho ingoroc kantiwa, Mösehon bapiyadec wömai ep aranggumpho ohuna ep songmun digocma worochon fatno itac. Tuna wocin wömai Kopotorocho Möse ingoroc inogoc: \li1 ‘Nocu Abraham orin Aisak orin Jeköp yuhon Kopotoroc.’ \rq (Kisim Bek 3:6)\rq* \p \v 27 Ihoroc inuna nonu ingoroc kombina, Kopotoroc yu omimahon Kopotoroc muno, yu wecima yuhon Kopotoroc. Sonthon mata soni woi kandoc sinom,” Yesu yu Sadyusi ihoroc inogoc. \s1 Kopotorochon nongoru moröma \r (Matyu 22:34-40) \p \v 28 Oro nongoru gendic fandat fandat amna tungu yu engmuna kombigocmai Yesuho Sadyusiot mata inun ganun tongga mata urago orongi sinom imogoc. Worocha tongga yu ihorocgon Yesu inong ac tongga inogoc, “Möseho nongoru nimogocma worocdecma yaö nongoruho moröma sinom itac?” \v 29 Ihoroc inuna Yesuho yogoc, “Nongoru ngo woi moröma sinom: \li1 ‘Son Israel nano son kombiarut! Moröma noni Kopotoroc yu tunguhogon woi Moröma noni. \li1 \v 30 ‘Son irot soni Kopotorocha boging imarut, yu woi Moröma noni. Son irot sonihu o yaru sonihu o kombic kombic sonihu wo ambarac yuha tong fup imarut.’ \rq (Lo 6:4, 5)\rq* \li1 \v 31 Oro, nongoru worochon nucno woi ingoroc: \li1 ‘Goc gakaha kombingitarocma worochon torocgon nucaha kombingidiruc.’ \rq (Wok Pris 19:18)\rq* \p “Nongoru auho wömai nongoru mata yai ngo mayanggirahac, muno, yaima ngoi moröma sinom.” \v 32 Ihoroc yuna nongoru gendic fandat fandat amnaho inogoc, “Goc boinno sinom yaroc, Kopotoroc yu tunguhogon wömai Moröma itac, yu simbang au maec. \v 33 Worocha nonu muyu irot nonihu o kombic kombic nonihu o gesö noni wo ambarac yuhagon tong fup tong imonahamon. O non muyu nuc noniha toup kombingitnahamon. Kiap ihorocnoho wömai öret socsoc kiap anggirahac.” \v 34 Oro amna wo ihoroc yuna Yesuho matano kombiuna ogepma sinom idina yu inogoc, “Boinno sinom goc urop Kopotorochon toborucnohon foro obmukusuc kombiharoc.” Yesu ihoroc yongbödeuna mit owi amna ambaracho Yesu inong ac toctocha botongga mata au mainogung. \s1 Duic yu woi numahon manano? \r (Matyu 22:41-46; Luk 20:41-44) \p \v 35 Oro Yesu yu öret socsoc bucin owi amna fandat inongmuna ihoroc inogoc, “Foro tingtinga wömai nongoru gendic fandat fandat amnaho Duicha yongidang, yu woi Devithon manano. \v 36 Devit inobut wömai Kunkun Yaruhon gesödec yong tuctuc ingoroc yogoc: \li1 ‘Kopotoroc yu nochon Morömana inogoc, Goc nochon arocne omoc idiya ongga nocho gochon ayamaihon gesöno fohongga gochon unenne fohong yuangot.’ \rq (Buk Song 110:1)\rq* \p \v 37 “Oro, Devit inoho wömai Duicha ‘Morömana’ ihoroc yogoc. Worocha wömai Duic yu tingtinga Devithon manano in?” Yesuho ihoroc yuna suraroho yuhon mataha ibip imuna toup kombigung. \s1 Yesuho nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi yuha garac mata yogoc \r (Matyu 23:1-36; Luk 11:37-54; 20:45-47) \p \v 38 Oro, Yesuho owi amna fandat inongga ingoroc yogoc, “Sonu nongoru gendic fandat fandat amnaha yacyacho itongitnung. Yu wömai inoha kombingidang ‘non amna moröma sinom idamon yo’ worocha tongga yu tec tohomumöcno ubarago fohongyu muya ‘owi amnaho niarut’ yongo uyap itonggonga toup kombingidang. O ihorocgon yu ‘owi amnaho maket taitdec sep ogep amna moröma ninarut’ yongo toup kombingidang. \v 39 O fatmata yocyoc bucinthu o tong sonoc bongonodechu wömai yu amna morömahon abam ogepmagon woce iditha toup kombingidang. \v 40 O ihorocgon yui owi kapi imanang inong yucyuc tongo böcno yoctecno manomano inoha usem fogididang. O yu ‘owi amnaho niarut’ yongo dönac ubarago yongidang. Boinno sinom, amna ihorocnoha wömai Kopotorocho urago wontucmuno sinom imangoc,” Yesu yu Farisihon garac mata ihoroc yogoc. \s1 Owi urociho Kopotorocha ecec möneng sigocmahon fatno \r (Luk 21:1-4) \p \v 41 Oro, Yesu yu ecec möneng ficfic waga ambehecgon omoc ida yauna owi amnaho öret socsoc böchon ecec möneng wagadec fingidung. Amna möneng yoctecno koböcma yu wömai möneng koböc fing tonggung. \v 42 Ihoroc tuya owi kapi uroci sinom yu ihorocgon engmuna möneng docno gomono yai wagadec tomun mögoc. Woi 1 toea worochon torocgon tomun mögoc. \v 43 Ihoroc tuna angga Yesuho youp amnani inong yuna ehuya inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, owi uroci wo yu möneng sihacma woi yapmu moröma sinom. Worocho wömai owi amna auhon ececno yanggiratbödehac. \v 44 Owi amna au yu möneng koböcma idimang mahong yu worochon docno obmugon fingidang. Wohong owi ngo yu tong urocdec itac mahong yu inoin nacno wöcwöchon mönengno ambarac sogida Kopotorochon ececha singbödec,” Yesuho ihoroc yogoc. \c 13 \s1 Yesuho ‘öret socsoc böc obökangoc’ yongo yong tuctuc mata yogoc \r (Matyu 24:1, 2; Luk 21:5, 6) \p \v 1 Yesu yu öret socsoc böchon gombo imun fauna ongidina youp amna auho inogoc, “Fandat fandat amna ahi, öret socsoc böc woi moröma sinom, sop koingo ogepma sinom worocdec toctocyi.” \v 2 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Boinno, önga böc wo moröma ogepma sinom idina aharoc mahong mit wömai böc worochon sop au nucno koroc wönggon maitning. Muno, sop worocho ambarac dondot morop morop tongo fonyun woce woce ongbödenahing.” \s1 Yesuho ‘mepmo moröma sinom öngkupnahing’ yongo yong tuctuc mata yogoc \r (Matyu 24:3-14; Luk 21:7-19) \p \v 3 Oro mit Yesuot youp amnaniot yu sa urongo au mano Oliv woce itmuya öret socsoc böc saurongodec aramo ökenne idina foringmu uuna agung. Auya Pita, Jems, Jön, Andru yuhogon Yesu inong ac tongga yogung, \v 4 “Ninti, manomano moröma worocho wömai yaö bongonodec boinno öngkupnahing? O ihorocgon toroc kiap tingtingno sinom engkuuya nonu wo yangmanaina kombiantamon, urop manomano worocho boinno öngkupnahing.” \p \v 5-6 Ihoroc inuya Yesuho ingoroc inogoc, “Kombiarut, imanang amna koböcmaho nochon ma sogida engmuya ingoroc kanonahing, ‘Nocu ngoroc, Kopotorocho inoin owi amnani fogit fogitha siuna ebotma woroc.’ Ihoroc yongo owi amna koböcma tonguc yenahing. Worocha son soni woho yacyacho itongitnung. \v 7 Sonu wömai emoc dirung morömahon kikoröpno orin sum matano kombinahing. Kombingga soroc yoninga. Muno, Kopotorocho ‘toroc kiap ihorocnoho öngkupnahing’ yongo yong torop singdegoc. Oro kiap nanga fatfatnobarac worocho engkuangoc mahong guroc ngorochon bödec bödecno woi abe maic. \v 8 Muno, osuc wömai kantri auho öngkungmuya kantri auot emoc tonahing. O ihorocgon king auhon toropniho öngkungmuya king auhon toropniot emoc tonahing. O ihorocgon sa woce woce wömai konoc fennahing orin nacno möp morö engoc. Kiap ihorocnoho wömai guroc ngorochon bödec bödecnohon forosicsicno. Woi owiho managumboc bacbacha focfoc kombingidangma woroc simbang. \p \v 9 “Son soniha yacyacho itongitnung. Owi amnaho son ayam tong kamongmuya son fogito mata youpdec fohong kunahinghu o Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin fohong kungga kotnahing. O ‘nocha’ tongga sonu gavman amna morömaho yangaminthu o kingho yangaminthu nochon fatmata ogepma yu inong tauya kombinahing. \p \v 10 “Kombiarut, fatmata ogepma worocho sa guroc danong ongböde-una owi amna ambaracho kombinahing. Oro mit wömai gurochon bödec bödecno ehangoc. \v 11 Oro owi amnaho son mata youpdec fohong kunahinganu wömai sonu ‘yaö mata yontamon’ yongo kombingbanac toninga. Muno, bongono wocin wömai sonibut ma-yoning, Kunkun Yaruho mata masang tong kamuna sonu woroc kombingga yongitnung. \p \v 12 “Oro bongono wocin wömai orugo aumaho orugo auma ayamiho oburodec siuna wuya omengoc. O faniho wömai managumbocni ayamiho oburodec finahing. O managumbocniho ihorocgon macni fani ayamphon oburodec fiuya dong omom tonahing. \v 13 Kombiarut, ‘nocha’ tongga owi amna ambaracho ayam tong kamonahing. Tuya owi amna kombing tobic tobicno maimu faiima yu wömai Kopotorocho bongono bödec bödecnodec inoha fogiuna batip itnahing,” Yesu yu mepmo bongonoha yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Yesuho ‘dirung nanga fatfatnobarac sinom öngkuangoc’ yongo yogoc \r (Matyu 24:15-28; Luk 21:20-24) \p \v 14 Oro son mata ngo kombic kombicbarac embaarut! “Yapmu wontucmuno sinom worocho engkungmuna Kopotorochon öret socsoc böc tun mointuna yapmu boyömo engoc. Yapmu worocho engkuuna anahinganu wömai owi amna Yudia gurocin itnahingma yu wohogon ibaru fauna karupgon sa urongodec öngbödenung. \v 15 O owi amna au böc koroc itnahingma yu wohogon korungon ongitnung. Yu wömai ‘yoctec manomano fogitna’ yongo wönggon böcno ganang öngga tong unim toninga. \v 16 O owi amna öndec itnahingma yu ibaru fauna böcnon engga tecno fogit fogitha kombiicha. Muno yu muyu karupgon korungon ongitnung. \p \v 17 “Kou sinom, uroci morö, bongono wocin wömai owi mana modibnima orin managumbocno mum imongo itnahingma yu mepmo moröma sinom au feangoc. \v 18-19 “Bongono wocin wömai mepmo inobarac moröma sinom öngkuangoc. Mepmo ihorocnoma wömai forosicsicnodec Kopotorocho sa guroc dongyun öngkubungan engga bongono önga idamonan abe maidoc. O ihorocgon mit wönggon maic. Worocha son ‘yapmu wontucmuno worocho sum bongonodec öngkuicyit’ yongo dönac youp tarut. \v 20 Mepmo bongono worocho sa ubarago idinai wömai owi amna ambaracho omong faup. Wohong Kopotoroc yu owi amna inoha soworec soworecyi yuha kombingga mepmo bongono wo tong docut tangoc. \p \v 21 “Oro bongono wocin wömai imanang amna auho ingoroc kanonahing, ‘Kopotorochon Duic yu ngocin itac!’ O ‘okocin itac yo!’ Ihoroc kanuyai sonu yuhon mata kombing tobininga. \v 22 Muno, amna auho kanong yucyuc tongo ingoroc kanonahing, ‘Noc Duic woroc!’ Tongo yu ‘Kopotorochon owi amna tönguc yenaya gorong ongonung’ yongo weran moröma orin toroc kiapmo inobarac sinom tonahing. Wohong Kopotorochon owi amnani gorong onggongon uyapdec fohong yucyucno wömai maic. \v 23 Oro son soni woho acacho itong-itnung, yapmu wontucmuno wo abe maöngkui idina nocho worochon yong tuctucno urop önga kanongdehat.” \s1 Mit wömai Yesu ino ehangoc \r (Matyu 24:29-31; Luk 21:25-28) \p \v 24 Yesuho mata sakaun fiuna yogoc, “Oro, mepmo bongono morö worocho bödeuna sep daro kumbong diangoc. O yarop maforii ida yagunono mamuic. \v 25 O fitnung yu wömai abamo imu fauna möngbödenahing. O ihorocgon mom muruc muruchon gesöno mongurac tongo fendup tonahing. \v 26 Oro bongono wocin wömai guroc owi amnaho anahingmai Amnahon Manano yu mom göragodecma gesöbarac mitimoni sinompho ehangoc. \v 27 Engga yu sum yaruni inongmuna yu mom sa guroc mondopmodec forosingga ongga bödec bödecnodec owi amna inoha soworec soworecyi yu feng suran tonahing. \v 28 “Oro, sonu ep fikhon toroc kiap angmuya kombic kombic ingoroc sogiarut: Betomo yamugoni idiya sakemo biruc tuya sontho wo angga kombiantang, sep bongono urop ehangoc. \v 29 Oro worochon torocgon sontho manomano woroc yangmuya kombinahing, Amnahon Manano yu urop böc simbun ambehecgon itac yo. \v 30 Nocho boinno sinom kantiwa, amna önga ngocin idangma yuhon morogoni abe mabödengidiya manomano yatma ngoi ambarac öngkungdup tonahing. \v 31 Mom sa guroc yu bödetahamoroc mahong nochon mataho wömai koing songga iditnoho iditno edengoc.” Yesu yu inoin engkup engkup bongonoha mata ihoroc yogoc. \s1 Non ambarac Yesuhon ebep bongono wo makombimon \r (Matyu 24:36-44) \p \v 32 Yesu yu mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Manomano worochon öngkup öngkup bongono sinom wömai amna auhu o sum yaru auhu o Mananohu, non ambarac makombimon. Nandöng noni ino tunguho-gon wömai wo kombihac. \v 33 Sonu makombing, yu bongono wocinthu wocinthu ehangoc. Worocha son yacyacho orin kombic kombicho itongitnung. \p \v 34 “Ebepnohon mata tepmo au wömai ingoroc: Amna au yu böcno imun fauna sa auhon onggonga togoc. Tongo yu ‘böcna manomano youp wabkaracnai angtorenung’ yongo youp wabkarac inoin inoin youp soworeng imogoc. O youp wabkarac au wömai yu ‘böc simbudec gön tongga iti’ yongo youp imogoc. Youp ihoroc soworeng imongbödengga yu sa auhon onggoc. \v 35 Oro sonu ihorocgon gön tong-ga arangarang yongga iditnung. Wömai yaha son böc morömphon ebep bongono makombiingmaha arangarang yongga iditnung. Dobocsisichahu o kumbong bonipnodechu o fup sigo yonginahu o kembotsumgontu bongono wocin ehangocno woi sonu makombiing. \v 36 Yu karupgon ehuna sonu ducedet tongga itningyit. \v 37 Oro nocho mata ngo kantatma woi owi amna ambaracha yongga yat, sonu arangarang yongga idarut.” Yesu yu ino ebep bongonoha yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \c 14 \s1 Amna dugoho Yesu wot omomphon matano yong torop yongo sigung \r (Matyu 26:1-5; Luk 22:1, 2; Jön 11:45-53) \p \v 1 Oro urop nacno sowarango yisno muno nocnochon bongono morö ‘Pasowa’ worocho engfom togoc. Sep youp toctoc yaihogon idomoroc. Tuna öret socsoc böchon amna dugo orin nongoru gendic fandat fandat amna yu suran tongga ‘Yesu öpgon sogito wotnaya omengac’ yongo worochon uyapha yabigung. \v 2 Tongo yu yogung, “Nonu bongono morödec ihoroc tontamonanu wömai suraroho wo angga ecimuna emoc morö tup. Worocha bongono wocinnu angit matonin,” ihoroc yogung. \s1 Owi auho unac tugo ogepma Yesuhon bigodec korigoc \r (Matyu 26:6-13; Jön 12:1-8) \p \v 3 Oro Yesu yu Betani böcsa woce idoc. Tongo yu Saimontho bucin öngmuna nacno nocnoc abamdec omoc idoc. Saimon yu wömai osuc obukoc lepra togoc. Yesu yu woce idina owi au yu unac tugo ogepma sogitmuna yuot eboc. Unac worochon wöngnacno woi önggöngyi sinom, wo kaya ureng obugu au wocin idoc. Tuna owi worocho kaya ureng wo fuc tongga unac Yesuhon bigodec korigoc. \p \v 4 Ihoroc tuna amna au wocin idungmaho wo angga yogung, “Owi wo yu unac komanang sinom tong samborec tac yo. \v 5 Non woroc sinaya amna auho 300 Kinahon toroc wuuna non möneng woroc owi amna uroci imonam,” ihoroc yongga owi wo inong fadung. \p \v 6 Tuna Yesuho inogoc, “Owi ngorocho noc toroc ogepma sinom tong namoc. Sonu yu inong saha toninga. \v 7 Kombiarut, amna uroci yu bongono muno sonot itnahing. Tongo son ogep yu tongfat yeup mahong nocu wömai bongono ubarago sonot mait. \v 8 Owi ngo yu yapmu ino toctocha kombihacma woroc ogepma sinom tongnamoc. Yu unac godibnadec wagang namocma woi godip föbna oring sicsicha tong arangarang toctochon toc. \p \v 9 “Nocho boinno sinom kantiwa. Mit wömai owi amnaho ongmuya nochon fatmata ogepma sa guroc danong woce woce yonahing. Tongo yu owi ngorocha kombingmuya yu kiapmo ngo tong namocma wo ihorocgon yongo itnahing,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Yudasho Yesu amna dugohon oburodec sicsichontha yong koing yogoc \r (Matyu 26:14-16; Luk 22:3-6) \p \v 10 Oro mit amna au mano Yudas Iskariot yu woi Yesuhon youp amnani 12 yuhon toropdecma, yu ‘Yesu ayamihon oburodec siantat’ yongo öret socsoc böchon amna morömaot onggoc. \v 11 Tuna amna dugoho woroc kombingga toup sinom borongdeda Yudas möneng imimpha yong koing yogung. Ihoroc tuya Yudas yu forosingga Yesu ayamphon oburodec sicsichontha uyapha yabigoc. \s1 Yesu yu youp amnaniot kumbong imu nacno nagung \r (Matyu 26:17-25; Luk 22:7-14; 22:21-23; Jön 13:21-30) \p \v 12 Oro urop bongono morö nacno sowarango yisno muno nocnoc worocho idoc. Tuna bongono wocin wömai Israel nanoho Pasowa nacno nongidung. Tongo yu Kopotorocho yang banagocma worocha kombingmuya bot sipsip beracno dongga sonongidung. Oro bongono worochon forosicsicnodec wömai youp amnaniho Yesuot ongmuya ingoroc inong ac togung, “‘Non sa nahenne sinom ongmanaina Pasowa nacno tong arangarang tona’ yongo kombiharoc?” \p \v 13 Ihoroc inuya Yesuho youp amna yai soworengga ingoroc inogoc, “Sot Yerusalem taun ongunya aantamorocmai amna au yamuc ureng sogida teantac. Teuna sot yu tan tongunya \v 14 yuho kangato böc auhon fongontac. Tuna sot böc worochon morömo ingoroc inarun, ‘Fandat fandat amnaho ganong ac tac, nocot youp amnanaiot non böc irotno nahenne Pasowa nacno naantamon?’ \v 15 Ihoroc inunya yu böc irotno moröma au kindaantac. Böc irotno worocho wömai nucno koroc itac. Wocin wömai nacno nocnochon abam manomano ambarac arangarang yongga idang. Tuna sodu woce ongmunya nacno noni tong arangarang tarun.” \v 16 Yesuho ihoroc inuna youp amnanin yaima yu ongga aunya manomano Yesuho yogocma worochon toroc sinom idoc. Tuna yu nacno woce tong arangarang togomoroc. \p \v 17 Oro, sa dobocsiuna Yesuot youp amnani 12 yu ambarac engga \v 18 nacno nocnoc abamdec omoc itmuya Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, sonthon bonip sonidecma amna tungu auho ongga noc ayamnaihon oburodec siantac. Amna woroc yu nonot ngocin nacno nongga itac.” \p \v 19 Ihoroc inuna youp amnaniho mata woroc kombingga irotnoho kombing mep tongmuya amna tungu tunguho Yesu inong ac tongga yogung, “Nocha yarochu?” \v 20 Ihoroc inong tonguya Yesuho yogoc, “Woi amna au sonthon torop sonidecma, yu wömai nocot waga ngorocdec nacnoha obu nodi soreamot. \v 21 Boinno sinom, Amnahon Manano yui Kopotorochon bapiyadec irim toctocyi itacma worochon torocgon tanto guroc ngo imun faantac. Wohong koukou sinom, amnaho noc ayamnaiho oburodec siantacma yu wömai urago mepmo moröma sinom aun feangoc. Macnoho yu mabaachai wömai yu ogep in.” \s1 Yesuho youp amnani nacno sowarango orin wain yamuc imogoc \r (Matyu 26:26-30; Luk 22:15-20; 1 Korin 11:23-25) \p \v 22 Oro yu ambarac nacno nongo itmuya Yesuho nacno sowarango sogitmuna Kopotoroc ecec inongga uboda youp amnani silip tong imongga ingoroc inogoc, “Sogida naarut. Ngoi nochon godip föbna.” \v 23 Ihoroc yongga wain kap sogitmuna Kopotoroc ecec inongga youp amnani wain imuna yu ambarac nagung. \p \v 24 Nauya Yesuho ingoroc inogoc, “Wain yamuc ngoi nochon nogotna. Woi Kopotorocho soniot botup botup sigocma worochon weranno. ‘Nochon nogotnaho koriuna owi amna koböcmahon turongono dongyun bödenung’ yongo yun bödec bödecyi. \v 25 Nocho boinno sinom kantiwa, nocu wain yamuc manai edeya ongga wönggon Nandöngnahon midim sabarac sadec wain wego naangot.” \v 26 Yesuho youp amnani ihoroc inuna mit yu ambarac yong moröng ap yongga böc woroc imu fauna Oliv sa urongodec ögung. \s1 Yesu yu ‘Pitaho möp yong namangoc’ yongo yong tuctuc yogoc \r (Matyu 26:31-35; Luk 22:31-34; Jön 13:36-38) \p \v 27 Oro, Yesuho youp amnani inogoc, “Son ambaracho botongga noc imu faangot. Wömai yaha Kopotorochon bapiyadec mata ingoroc irim toctocyi itacmaha: \li1 ‘Nocho bot sipsip yangtorecno weya bot sipsipho botongga woce woce gorong ongbödenahing.’ \rq (Sekaraia 13:7)\rq* \p \v 28 “Tongo nocho omocdecma idongga osuc fat kamongga Galili gurocin kaa feuya kondong itnahamon.” \v 29 Yesu yu ihoroc yuna Pitaho inogoc, “Muno sinom, owi amna ambaracho goc me gamontang mahong nocu ihoroc matit.” \v 30 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom gantiwa, önga kumbong ngocin fup sigo abe mayi idina goc gakabut nocha bongo anfi möp yong namontaroc.” \v 31 Yuna Pitaho toup kiringga wönggon inogoc, “Muno sinom, noc ogep gocot omentamot mahong nocu gocha möp mayit.” Pita ihoroc yuna youp amna nucni yu ambarac mata ihorocnogon yogung. \s1 Yesuho sa guroc mano Getsemane woce dönac youp togoc \r (Matyu 26:36-46; Luk 22:39-46) \p \v 32 Oro mit Yesuot youp amnaniot yu sa au mano Getsemane woce onggung. Woce ongga itmuya Yesuho ingoroc inogoc, “Son ngocin omoc idiya nocu ongmaina dönac youp tontat.” \v 33 Ihoroc inongga Pita, Jems, Jön yu yangat fongga ongga irotnoho kombingbanac tongo kombing mep tongmuna amna wo inogoc, \v 34 “Irotnaho toup sinom mep tuna omomno kombihat. Son ngocin itmuya nocot gön tongga idarut.” \v 35 Ihoroc inongo obmukusuc okoce ongga gurocdec möngga ‘Kopotorocho kombiuna angit idinai wömai mepmo bongono ngo karupgon bödehun’ yongo dönac ingoroc yogoc, \p \v 36 “Nandöngna, goc ogep focfoc morö nocdec öngkup öngkupha tacma wo tui dehun. Wohong nochon kombic kombic muno, gakain irotho koing soun.” \v 37 Yesu dönac ihoroc yun bödeuna ibarun fauna youp amnaniot ongmuna yagocmai yu dungga idung. Tuna yu Pita inogoc, “Goc dubarochu? Mayain, goc bongono docutnogon nocot wec ida dönac youp angit matim. \v 38 Son muyu gön tongga itmuya dönac youp tarut. Tonguc yecyecho sondec öngkuuna sing kapningyit. Irot noniho wömai manomano toctocha kombihac mahong godip föpnoni woi singo.” \p \v 39 Yesuho youp amnani ihoroc inongga wönggon obmukusuc ökenne ongga dönac osuc yogocma ihorocnogon wönggon yogoc. \v 40 Ihoroc tongga youp amnaniot engmuna yagocmai yu wönggon godibo mep tuya dungo idung. Dungo idiya Yesuho inong yuna yu matano ökene iban imocimochon makombigung. \p \v 41 Tuna Yesu wönggon bongo anfino dönac youpha onggoc. Tongo wönggon engmuna youp amnani inogoc, “Son dupninga! Nochon bongono urop engtepac. Amnahon Manano yu urop wontucmuno toctoc amnahon oburodec entac. \v 42 Idonguya ongona, noc ayamahon oburodec sicsic amna yu urop ambehecgon epac.” \s1 Yudasho Yesu ayamphon oburodec tohong yugoc \r (Matyu 26:47-56; Luk 22:47-53; Jön 18:3-12) \p \v 43 Yesu yu mata wo yongga idina urop Yudasho sa woce engkuboc. Yudas yu Yesuhon youp amnani 12 yuhon toropdecma. Oro yuot wömai amna torop morömaho bainat, kando fogitmuya ebung. Amna torop wo wömai öret socsochon amna dugo orin nongoru gendic fandat fandat amna orin surarohon amna dugo yuho inong muuya ebung. \v 44 Oro Yesu ayamphon oburodec sicsic amna Yudas yu amna torop wo mata ingoroc inogoc, “Nocho ongmaina amna au sogito ducin ducin tontat. Ihoroc toya angmuyai son kombiantang, amna woroc sogit akep tongga tongona.” \v 45 Oro Yudas yu wo yogocmahon toroc karupgon Yesuot ongmuna, ‘fandat fandat amna’ ihoroc inongo ducin ducin tong imogoc. \v 46 Woroc tuna angga tawa amnaho Yesu sogida akep togung. \v 47 Woroc tuya amna au ambehecgon idocma yu gobitno woding tongga öret socsoc böchon amna dugohon youp wabkarac woda gobitho onggimo saringmun mögoc. \p \v 48 Saringmun muuna Yesuho tawa amna inogoc, “Son ingoroc kombianghu, noc ‘gavman taraya ongoun’ yongo emoc toctocha kombihat. Worocha wömai son bainat kando fogida fengga noc sogit akep toctocha tanghu nuhun? \v 49 Woi muno sinom, noc bongono muno öret socsoc böchon gomboin itmaina owi amna fandat inongidot mahong sontho noc sogit akep toctocha makombigung. Wohong yong tuctuc mata Kopotorochon bapiyadec itacmaha worocho ambarac boinno öngkungbödenung.” \v 50 Yesuho ihoroc yongbödeuna youp amnani ambaracho botongga domdomgon ongbödegung. \p \v 51 Oro, wabkarac berac au yu ihorocgon Yesu tan tonggoc. Yu wömai boru tungugon temongga eboc. Tuna tawa amnaho yu sogit akep toctocha tuya \v 52 amna berac wo botongga boruno daruna muroc dom-domgon sa korungon onggoc. \s1 Tawa amnaho Yesu mata youpdec tohong yugung \r (Mak 14:53-65; Luk 22:54, 55; 22:63-71; Jön 18:13, 14; 18:19-24) \p \v 53 Oro, tawa amna yu Yesu yangada öret socsoc amna dugo yuho bucin tonggung. Tuna öret socsochon amna dugo orin surarohon amna dugo orin nongoru gendic fandat fandat amna yu ambarac böc wocin suran tongga idung. \v 54 Oro Pita yu obmukusuc korungon bum ida Yesu tan tongmuna ongga böc gombo ganang woce engkuboc. Engkungga yuot tawa amnaot kondonggon ep songgonda idung. \p \v 55 Oro, bucin wömai öret socsoc amna dugo orin Yuda nanohon kaunsil yu Yesu wot omom toctochon uyapha dabingmuya ‘yuhon wontucmuno au tana eran öngkupun’ yongo youp morö togung mahong Yesuhon wontucmuno au maidoc. \v 56 Amna koböcmaho wömai Yesuha imanang mata ihono ihono firing tandung mahong yu mata tungu mayogungmaha tongga matano makoingsogoc. \p \v 57 Oro mit amna auho idongga Yesuha imanang mata ingoroc fir-ing tanda yogung, \v 58 “Amna ngo yu ingoroc yuna kombigomon, ‘Noc ogep öret socsoc böc wo gumanda sep anfihagon wego temongma öangoc. Öret socsoc böc osucno wömai amnaho togung mahong wego tangotma wömai amnaho tobic tobicyi muno.’” \v 59 Yu mata gemdat ihoroc yogung mahong yuhon mata ihorocgon tungugon maöngkuboc. \v 60 Tuna öret socsoc amna dugo yu idongga Yesu inogoc, “Mata ngo gocha firing garangma woi boinnoha woha muno. Goc mata urago au yoi.” \v 61 Ihoroc inogoc mahong Yesuho öpgon ito mata au mayogoc. Tuna öret socsoc amna dugoho wönggon inogoc, “Yoi, gocu Duic, Kunkun amnahon Manano worochu nuhun?” \v 62 Yuna Yesuho inogoc, “Öc, woi naka. Kombiarut, mit wömai sonu anahingmai, Amnahon Manano yu Kopotoroc Gesö Morömo yuhon obu aroce itmuna mom muruc muruc koroc ida ehangoc.” \v 63 Ihoroc yuna öret socsoc amna dugo yu mata woroc kombingga inoin tec tohomunmöcno wirangga yogoc, “Urop, non amna auhon matano makombinin. \v 64 Muno, non ambarac yu Kopotorocha yong samborec yacno kombingbödeamon yo. Worocha son tingting kombiang?” Ihoroc yuna amna dugo ambaracho yogung, ‘Wuya ompun.’ \v 65 Ihoroc yongga auho forosingga irubo Yesudec sundung. Tongga yu techo daro foc tongga tom tongmuya woda inogung, “Goc yong tuctuc yoi, numaho gotac.” Ihoroc tuya tawa amnaho engga Yesu sogida tongga wodung. \s1 Pitaho Yesuha möp yogoc \r (Matyu 26:69-75; Luk 22:56-62; Jön 18:15-18; 18:25-27) \p \v 66 Oro Pita yu öret socsoc amna dugohon böc gombo ganang woce idina amna dugohon mongorec toctoc owi auho eboc. \v 67 Ehuna Pita yu ep songgonto idina owi worocho yu among ficfic tongga inogoc, “Yesu Nasaretma yuhon toropdecma au woi gaka!” \v 68 Ihoroc inogoc mahong Pita yu möp yongga yogoc, “Noc gochon matahon foro makombit.” Ihoroc yongo gombo sumonne onguna fup amnanoho mano yogoc. \v 69 Pita woce idina mongorec toctoc owiho yu wönggon angga amna wocin idungma inogoc, “Amna ngoi ihorocgon Yesuhon toropdecma.” \v 70 Ihoroc yuna Pitaho wönggon möp yongo ‘muno’ yogoc. \p Oro, opmukusuc ida amna wocin idungmaho Pita inogung, “Boinno sinom goc yuhon toropdecma, goc ihorocgon Galilima.” \v 71 Ihoroc inuya Pitaho inoha möp yongo yong koing yongga yogoc, “Boinno sinom onoce, noc amna woroc makombing imot.” \v 72 Ihoroc yong-bödeuna wohogon fup amnanoho mano yuna bongo yai idoc. Fupho mano yuna Pitaho Yesuhon mataha kombigoc. Yesuho wömai ingoroc inogoc, “Fup amnanoho abe bongo yai mayi idina gocho bongo anfi möp yong namangoroc.” Pita yu mata worocha kombingmuna ointogoc. \c 15 \s1 Yesu Pailatot yangat tonggung \r (Matyu 27:1, 2; 27:11-14; Luk 23:1-5; Jön 18:28-38) \p \v 1 Oro sa isuna öret socsoc amna moröma orin nongoru gendic fandat fandat amna orin surarohon amna dugo yu ambarac irot tungu singmuya Yesuhon matano yu bödegoc. Yu bödeuna yu Yesu yidec kaning yungmuya Gavman amna moröma Pailat yuot tohong yugung. \v 2 Tuna Pailatho Yesu inong ac tongga inogoc, “Goc Yuda nanohon king worochu?” Ihoroc inuna Yesuho yogoc, “Öc gaka yarocma woi boinno.” \v 3 Ihoroc yuna öret socsoc amna dugo yu mata koböcmaho firing tandung. \v 4 Ihoroc tuya Pailatho wönggon Yesu inong ac tongga yogoc, “Kombiharoc, yu gocha mata koböc firing garang. Goc mata worochon urago mayirochu nuhun?” \v 5 Ihoroc inogoc mahong Yesu yu öpgon idoc. Worocha tongga Pailatho nangano fadoc. \s1 Pailatho ‘Yesu ep goröcdec wuya ompun’ yongo matano yun bödegoc \r (Mak 15:6-15; Luk 23:13-25; Jön 18:39—19:16) \p \v 6 Oro, gavmanthon morömahon toroc kiap au ingoroc ididoc: Biruc danong Yuda nanohon bongono morödec suraroho inobut yi bucinma amna auhon mano yuya Pailatho amna woroc asan imuna orung ongidoc. \v 7 Oro, bongono wocin wömai amna torop au yu ‘gavman tanaya ongoun’ yongo tawa amnaot emoc tuya tawa amnaho yu yibucin fohong yugung. Tuya emoc amna au mano Barabas yu ihorocgon emoc tongga amna au wot sigocmaha yibucin idoc. \p \v 8 Oro owi amna koböcma sinompho engmuya Pailat inogung, “Gocho toroc kiap biruc danong tongitarocma worochon toroc önga ihorocgon amna au angbanaya orung ongoun. \v 9 Ihoroc inuya Pailatho mata urago ingoroc inogoc, “Son tingting kombiang oro, ‘nocho Yuda nanohon king yu woroc asan impiwa’ yongo kombianghu?” \v 10 Pailat yu wömai surarohon foro ingoroc kombingbödegoc. Öret socsoc böchon amna dugo yu Yesuha ecego kombigung, yaha yu suraroho yangamin ma moröma sogidocmaha. Foro worocha tongga yu Yesu mata youpdec tohong yungga \v 11 surarohon irotno sakangga ingoroc inogung, “Son Pailat kiring imuya yu Barabas asan nimpun” ihoroc inogungmaha suraroho Barabasha yogung. \v 12 Ihoroc yuya Pailatho yogoc, “Oro, son Barabasha yangmaha nocho amna ngo son ‘Yuda nanohon king’ ihoroc yongidangma yu tingting tong imontat yo?” \v 13 Pailatho ihoroc yuna suraroho ecnang sinom mambodung, “Ep goröcdec wuya ompun.” Ihoroc mambuya Pailatho yogoc, \v 14 “Nocu yuhon wontucmuno maat, worocha foro yaha ompun yo?” Pailatho ihoroc yogoc mahong suraroho ecnang sinom mamboto yogung, “Ep goröcdec wuya ompun!” \v 15 Ihoroc yuya, Pailatho ‘surarohon irot dongya guc maarut’ yongo Barabas asan imogoc. Tongo yu tawa amna inuna yu Yesu woda ‘ep goröcdec sina’ yongo tohong yugung. \s1 Tawa amnaho Yesu yong kumec imanang imanang yongo wodung \r (Matyu 27:27-31; Jön 19:2, 3) \p \v 16 Oro tawa amnaho Yesu yangada gavmanthon böc moröma worochon gombo ganang tonggung. Tongga yu tawa amna nucni ambarac inong yuya engbödegung. \v 17 Engga yu Yesu tec tohomunmucno yu temong imogung. Tongo yu yi dirongoni sogitmuya worocdecma amna kinghon tec kutkutno kiap tongo bigodec tohomu möngimogoc. \v 18 Oro, ihoroc tongga yu forosingga imanang yongkumec yong imongga yogung, “Sep ogep Yuda nanohon king.” \v 19 Tongo kandöng sogitmuya bigodec wotgon tongga irubo yudec sundung. Ihoroc tongga yu goruc yemoc tong imongga imanang yong moröng imogung. \v 20 Yu toroc kiap wontucmuno ihorocno tong imongbödengga wönggon tec gomono tuu deuna inoin tec tohomunmucno temong imongga ep goröcdec wotwotha yangat tonggung. \s1 Tawa amnaho Yesu ep goröcdec wodung \r (Matyu 27:32-44; Luk 23:26-43; Jön 19:17-27) \p \v 21 Oro, amna au mano Saimon Sairini taundecma, yui Aleksander orin Rufas yuhon fano. Yu öndecma engga taun onggonga tongidina tawa amnaho yu sogida woding tengga Yesuhon ep goröc imuya sumboda tonggoc. \v 22 Tuna tawa amnaho Yesu yangada sa au mano Golgata wocin tögung. Sa mano ‘Golgata’ worochon foro, wömai ‘bic kudat’ ihoroc. \v 23 Oro, wocin öngkungmuya tawa amnaho Yesu wain yamuc marasin beci sinom tobic tobicyi woroc imogung mahong Yesuho ‘muno’ yongo managoc. \v 24 Tuna yu Yesu ep goröcdec wodung. Woroc tongga yu Yesuhon tec napno ‘silip tona’ yongo tim kumec togung. \v 25 Oro, sep bongono 9 kilok kembotsumgon bongono wocin yu Yesu ep goröcdec woto sigung. \v 26 O ep mondopmodec wömai yu irim au akep togung. Irim wo wömai Yesuhon matanohon yong tuctucno ingoroc, “Ngoi Israel nanohon king,” ihoroc tongo sigung. \p \v 27 Oro Yesuhon obu kandocne o arocne wocin wömai tawa amnaho usem amna yai ep goröcdec dobung. \v 28 Yu ihoroc togungmaha tongga Kopotorochon yong tuctuc mata au boinno öngkuboc. Mata woi ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Suraroho Yesuha kombigung, yu wontucmuno toctoc amna.’ \rq (Aisaia 53:12)\rq* \p \v 29 Owi amna sa woce itonggungma yui bic ubung ubung tongmuya Yesu inong saha tongo yogung, “Öhö, goc ngorocho öret socsoc böc gumanmina sep anfiho irodin wönggon tobic tobicha yogorocha. \v 30 Oro gocu gaka tongfat yengmina ep goröc imi fauna ohoi.” \v 31 Owi amna ihoroc inong saha tong imong idiya öret socsochon amna dugo orin nongoru gendic fandat fandat amna yu ihorocgon inohogon mata inun ganun tongga yogung, “Yu osuc owi amna wontucmunodecma öcangyun muuya itonggong koing imocimocha yongidoc mahong inoin itonggong tun öngkup öngkupha wömai makombic. \v 32 O yu inoha yogoc, ‘Noc Duic, o noc Israel nanohon amna morömano king itat.’ Oro yu boinno Duic itacanu wömai yu ep goröc imun fauna ohuna nonu wo angga yu kombing tobing imontamon.” O worochon torocgon wömai usem amna yai Yesuot ep goröcdec dobungma yui ihorocgon Yesu inong saha toup togomoroc. \s1 Yesu omboc \r (Matyu 27:45-56; Luk 23:44-49; Jön 19:28-30) \p \v 33 Oro, apmano 12 kilok forosingga sa guroc ambarac kumbong dingga idinagon ongga 3 kilok bödegoc. \v 34 Tuna sep bongono 3 kilok idina Yesuho ecnang ingoroc mambodoc, “Eloi, Eloi, Lama Sabaktani!” Mata worochon foro wömai ingoroc: ‘Kopotorocna, Kopotorocna, goc foro yaha noc me namongga imi fahat.’ \v 35 Ihoroc yuna amna au ambehegon idungma yu mata woroc kombingga yogung, “Kombiarut, yu Elaiya inong yac.” \v 36 Ihoroc yuya wohogon amna auho karupgon ongmuna top yat au sogida wain beci yamucdec tomun muuna öngfoc tuna ‘Yesuho nahun’ yongo bokotdec akep tongga Yesu dugodec sorengmun uuna yogoc, “Imana fauna ana, Elaiyaho engga tongfat yeanthachu o munohu?” \v 37 Ihoroc yuna Yesu yu ecnang sinom mamboda omong fadoc. \v 38 Omong fauna wohogon boru moröma öret socsoc böc irodin idocma worocho onoce singga fuc tongga ohongga mondopmodec omoce bödeuna fugo yai idomoroc. \p \v 39 Oro tawa amnahon ofisano yu Yesu tan itmuna Yesu yaö kiapdec ombocma wo angtangtang togoc. Tongo yu Yesuhon mambocno kombingga ingoroc yong taboc, “Boinno sinom amna ngoi Kopotoroc-hon Manano,” ihoroc yogoc. \v 40 Oro owi au yu korungonbum itmuya manomano öngkubocma wo yangbödegung. Owi worochon bonipno-dec wömai Maria Makdala bucinma, o Jems mitma orin Yosishon macno, o owi au mano Salome yu woce idung. \v 41 Owi wo yu wömai Yesu Galili gurocin itongidocan yuot itongmuya nacno manomanoha mongorec tong imongidung. Oro owi worocot wömai owi torop moröma auot yu Yesu tanda Yerusalem engmuya sa woce ida Yesu ombocma wo agung. \s1 Yösep yu Yesuhon ep fambangno tongo sop ganangodec tohong sigoc \r (Matyu 27:57-61; Luk 23:50-55; Jön 19:38-42) \p \v 42 Oro Sabathon manomano tong arangarang toctochon sep youp toctoc bongono idina dobocsisia \v 43 amna au mano Yösep yu eboc. Yuhon böcsano woi Arimatea. Yu wömai Yuda nanohon kaunsil memba au idoc. O yu ‘Kopotorochon toborucno urop ehantac’ yongo worocha torengga ididoc. Oro amna wo yu Pailatha mabotogoc, muno yu koing songga ‘Yesuhon ep fambangno sogida oring siwa’ yongo Pailatot ongmuna inong ac togoc. \v 44 Inuna Pailatho irot yai tongga yogoc, “Yesu urop omechu nuhun?” Tongo yu tawa amnahon ofisano inong yuna ehuna Pailatho inogoc, “Yesu yu urop omecha woha muno?” \v 45 Ihoroc inuna ofisaho ‘urop ompac’ yuna Pailatho Yösep ‘öc’ inongo “Yesuhon ep fambangno ogep sogiantaroc.” \p \v 46 Ihoroc inuna Yösep yu ongga boru sacsago au wöngga Yesu ep fambangno ep goröcdecma tuhun deuna boru sacsagodec tombot-muna sumboda tongga amna ficfichon sop ganango au wocin sigoc. Tongo yu sop moröma ibaruna ongga sop momböngno foctongmun fauna onggoc. \v 47 Ihoroc tuna Maria Makdala bucinma orin Yosishon macno Maria, yu wocin itmunya aunya Yesu ep fambangno sa nahenne sigocno wo agomoroc. \c 16 \s1 Yesuho omocdecma wekongga idonggoc \r (Matyu 28:1-8; Luk 24:1-10; Jön 20:1-10) \p \v 1 Oro Sabat bongono urop bödeuna, Maria Makdala bucinma ot Maria auot Jemshon macno ot owi Salome ot yu ‘ep fambang-no unac tugo ogepmadec wagana’ yongo ongmuya unac tugo ogepmani wögung. \v 2 Ihoroc tongga Sönda kembotsum sinom ongga amna kumkumon sop ganango woce onggung. \v 3 Yu uyapdec itmuya mata ingoroc inun ganun togung, “Numaho non tongfat nengga sop moröma ganango köndet mun ongnimontac? \v 4 Ihoroc yongga ongga agungmai sop moröma wo urop amna auho ibanmun onguna sop ganango fagarit fagarityi idoc. \p \v 5 Ihoroc idina angga yu sop ganang ohongga agungmai amna berac tungu tec tohomunmöcno föhocno yu obu aroc tanne omoc idoc. Woce idina owiho angga soroc yogung. \v 6 Soroc yongga idiya amna worocho inogoc, “Son botoninga, son Yesu Nasaretma yuha yabiang mahong yu ngocin maec. Yu ep goröcdec wuya omboc mahong yu urop idonggoc. Sonibut aarut, yu abamo ngocin idoc mahong maec. \v 7 Worochai son domdomgon ongga Pita orin youp amnani yu ingoroc inarut, ‘Yesu yu ongga Galili gurocin osuc fat kampac. Son ongga guroc wocin anahing. Yesuho osucgon ‘ihoroc öngkuangoc’ yongo kanong tuctuc togoc.’” Amnaho ihoroc inuna \v 8 owi yu kombingga kudat konoc konoc tongga botongga sop ganango wo imu fauna domdomgon onggung. Yui toup botogungmaha tongga amna au fatno wo mainogung. \s1 Yesuho Maria Makdala bucinma yu öngkung imogoc \r (Matyu 28:9, 10; Jön 20:11-18) \p \v 9 Oro Yesu yu Sönda kembotsum sinom idongga ongga osuchagon Maria Makdala bucinma öngkung imogoc. Owi worocdecma wömai Yesuho osuc dogu boyömo 7 dongyaruna onggung. \v 10 Öngkung imuna Maria yu ongga worochon fatno owi amna Yesuot itongima yu inogoc. Owi amna torop wo yu wömai irot mepmep toup tongmuya yong oin tongga idung. \v 11 Ihoroc tongga idiya Mariaho engmuna inogoc, “Nocho Yesu aat! Yu wec itac.” Ihoroc inogoc mahong yu mata wo makombing tobing imogung. \s1 Youp amnanin yaiho Yesu uyapdec agomoroc \r (Luk 24:13-35) \p \v 12 Oro mit wömai Yesuho youp amnanin yaima öngkung imogoc. Yu Yerusalem imun fauna uyapdec ongidinya Yesu amna au simbang ganda yu öngkung imogoc. \v 13 Ihoroc tuna angga amna yai yu ibaru fauna ongga fatno youp amnani fandat inogomoroc mahong yu yaimahon fatno ihorocgon makombing tobigung. \s1 Yesuho youp amnani youp mata inogoc \r (Matyu 28:16-20; Luk 24:36-49; Jön 20:19-23) \p \v 14 Oro oipmon wömai Yesuhon youp amnani 11 yu nacno nongga idiya Yesu yu öngkung imogoc. Youp amnani yu abe kombing tobic tobicno muno idung. Tongo irotno foc tuna owi amna Yesu idonggocmahon fatno inogungma wo makombing tobigung. Worocha tongga Yesuho yu inong fadoc. \v 15 Tongo mit yu ingoroc inogoc, “Son gurocno gurocno ongmuya nakain fatmata ogepma owi amna ambarac fandat inongitnung. \v 16 Tuya owi amnaho noc kombing tobing namongga yamuc guantangma yu wömai Kopotorocho inoha fogiuna batip itnahing. Wohong owi amna noc makombing tobing namontangma yu wömai mata youpdec öngkungga gorong ongbödenahing. \v 17 Oro kombing tobic tobic owi amna yu wömai toroc kiap ingorocno tongonahing: Nochon madec singga dogu boyömo dong yannahing. O yu mata ingguro auhondec yonahing. \v 18 O yu gorom ingingo oburin sogitnahing. O ihorocgon yamuc ingingo nangga maobukoning. O yu oburo owi amna obukocnidec out fohuya orokonahing,” Yesuho youp amnani mata ihoroc inogoc. \s1 Kopotorocho Yesu sogito momdec tögoc \r (Luk 24:50-53; Aposel 1:9-11) \p \v 19 Oro Moröma Yesu yu mata ihoroc yongbödeuna Kopotorocho yu sogito momdec tögoc. Tuuna yu woce Kopotorochon oburo arocne iditac. \v 20 Tuna mit youp amnaniho ongga fatmata ogepma böcsa danong yong morögiuya Morömaho yu tongfat yengga toroc kiap ihono ihono doun öngkuuya fatmatano tong koing togoc.