\id MAT - yau \h Matyu \toc1 Matyhuho Fatmata ogepma irim togoc \toc2 Matyu \toc3 Matyu \mt1 Matyu \mt2 Matyhuho Fatmata ogepma irim togoc \ip Yongburoc mata: Matyu yu wömai Yuda amna au idoc. Yuhon mano au wömai Levi ihoroc yongidung. Yu wömai Röm gavmanthon youp amna ito takis möneng fogididoc mahong mit yu irotno ibanda Yesu kombing toping imongo youpno imun fauna yuhon youp amna öngkuboc (9:9-13). Matyu yu ‘Yuda nano nucnaiho Duichon foro kombiarut’ yongo bapiya ngo irim togoc. Yapmu moröma au wömai Matyuho ingoroc nindahac: Yesuha tongga Kopotorocho mata osuc godingmun fat nimo-gocma woroc doun boinno öngkubung. (1:22-23; 2:4-6; 2:14-15; 2:23; 4:13-16; 8:16-17; 12:15-21; 13:34-35; 21:2-5; 21:16; 26:24; 26:31; 26:54; 27:6-10.) \ib \ip Oro yapmu moröma au Matyuho ingoroc ninong tangtang tac, woi mom toboruc-hon foro. Yup matadec wömai ‘kingdom’ mata worocgon embaantaroc. Oro Yaö matadec wömai worochon foro anfi ingoroc ficficyi idang. Tunguma wömai ‘mom midim sabarac sa’ (8.11). Oro auma wömai ‘mom toboruc’ (13.3). O auma wömai ‘Kopotorocho tong moröm tac’ (6.10), mata kiap anfi ihoroc wömai embaantaroc. \c 1 \s1 Yesu Duichon ombusakungnihon ma torop \r (Luk 3:23-38) \b \li1 \v 1 Oro, ngomai Yesu Duichon ombu sakungnihon ma torop. \li1 Yesu yu Devithon morogono, \li1 Devit yu Abrahamphon \li1 morogono. \li1 \v 2 Abraham yu Aisakhon fano, \li1 Aisak yu Jeköphon fano \li1 Jeköp yu Yuda yomot oröcma \li1 yuhon fano. \li1 \v 3 Yuda yu Peres orin Serahon \li1 fano. Yuhon macno woi Tamar, \li1 Peres yu Hesrönthon fano, \li1 Hesrön yu Ramphon fano, \li1 \v 4 Ram yu Aminadaphon fano, \li1 Aminadap yu Nasönthon fano, \li1 Nasön yu Salmonthon fano, \li1 \v 5 Salmon yu Böashon fano, \li1 macnoi Rahap, \li1 Böas yu wömai Öbethon fano, \li1 macnoi Rut, \li1 Öbet yu Yesihon fano, \li1 \v 6 Yesi yu King Devithon fano, \li1 Devit yu wömai Solomonthon \li1 fano. Solomonthon macno woi \li1 Uriahon oweno. \li1 \v 7 Solomon yu Rehöböamphon \li1 fano, \li1 Rehöböam yu Abiyahon fano, \li1 Abiya yu Asahon fano, \li1 \v 8 Asa yu Yehösafathon fano, \li1 Yehösafat yu Yöramphon fano, \li1 Yöram yu Usiahon fano, \li1 \v 9 Usia yu Yötamphon fano, \li1 Yötam yu Ahashon fano, \li1 Ahas yu Hesekiahon fano, \li1 \v 10 Hesekia yu Manasehon fano, \li1 Manase yu Amonthon fano, \li1 Amon yu Yösaiahon fano, \li1 \v 11 Yösaia yu Yöyakin orin orugi \li1 yuhon fano. \li1 Bongono wocin wömai Babilön \li1 nano yu Israel nano yangato \li1 fonguya youp wabkarac böyo- \li1 mo idung. \v 12 Ihoroc tongga \li1 idiya mongorec toctoc youp \li1 wo bödeuna wocin wömai \li1 Yöyakin yu Sealtielhon \li1 fano idoc. \li1 Sealtiel yu Serubabelhon fano, \li1 \v 13 Serubabel yu Abiuthon fano, \li1 Abiut yu Eliakimpon fano, \li1 Eliakim yu Asörhon fano, \li1 \v 14 Asör yu Sadökhon fano, \li1 Sadök yu Akimphon fano, \li1 Akim yu Eliuthon fano, \li1 \v 15 Eliut yu Eleasarhon fano, \li1 Eleasar yu Matanthon fano, \li1 Matan yu Jeköphon fano, \li1 \v 16 Jeköp yu Yösephon fano, \li1 Yösep yu woi Mariahon opno. \li1 Oro Maria yu wömai Yesu Duic bagoc. Duic wömai Kopotorocho ‘owi amna wontucmunodecma öcangyun muuya batip itnung’ yongo inong muuna eboc. \li1 \v 17 Oro Abrahamdecma forosingga toropni 14 ihoroc öngkung tonguya worocho menon Devitho öngkuboc. O wönggon Devitdecma forosingga toropni 14 ihoroc öngkung tonguya bongono wocin wömai Babilön nanoho Israel nano inoin youp amna boyömoha yangato fonggung. O Israel nano Babilön sae idiya wönggon torop 14 ihorocho öngkung tonguya Duic öngkuboc. \s1 Mariaho Yesu Duic bagoc \r (Luk 2:1-7) \p \v 18 Oro, Yesu Duic öngkubocmahon fatno wömai ingoroc: Amna morömaho Maria urop Yösephon fat bogigung. Tuya yu abe kondong maidinya Kunkun Yaruho tuna Maria yu mana modip idoc. \v 19 Oro opno Yösep yu amna nongnongo ididoc. Worocha tongga yu ‘Maria yangam fap tong imityit’ yongo suraroho yangamin mata youpdec tohong yucyucha makombigoc. Muno yu ‘owena öpgon fodingma ongoun’ yongo kombigoc. \v 20 Ihoroc kombingga idina duc itudec Morömahon sum yaru auho öngkung imongo inogoc, “Yösep, Devithon morogono, goc Maria tong sicsicha botirocha. Muno Kunkun Yaruho toroc kiap au tuna mana modip wo itac. \v 21 Yu woi managumboc amnano baangoc. Tuna gocho mano ‘Yesu’ ihoroc mambengoroc. Ma worochon foro wömai ingoroc: Yu owi amna wontucmunodecma öcangyun muuya batip itnahing.” Sum yaruho Yösep ihoroc inogoc. \p \v 22 Oro, manomano ngo öngkubocmaha tongga Kopotorocho osucgon yong tuctuc amnaho ducdecma mata yogocma worocho boinno öngkuboc. Mata wömai ingoroc yogoc, \li1 \v 23 “Kombiarut, kunkun owi berac au yu modip ito managumboc amnano baangoc. Yuhon mano wömai Emanuel ihoroc mambotnahing.” \rq (Aisaia 7:14) \rq* \p Emanuel ma worochon foro wömai ‘Kopotoroc nonot itac’ ihoroc. \p \v 24 Oro Yösep yu duc itu ihoroc tongo wekongga Morömahon sum yaruho mata inogocma worochon toroc tanda Maria tong sigoc. \v 25 Maria tong sigoc mahong yu yuot kondong abe maidinya yu managumboc amnano bagoc. Bauna yuhon mano Yesu ihoroc mambodoc. \c 2 \s1 Kombic kombic amna yu Kantri audecma engmuya Yesu agung \p \v 1 Oro, Maria yu Betlehem bucin Yudia distrikdec woce itmuna Yesu bagoc. Bongono wocin wömai King Heröt yu guroc wo angtorengga idoc. Tuna kombic kombic amna au yu Kantri sep ohonggongin wocenemaho Yerusalem ebung. \v 2 Engmuya owi amna ingoroc inong ac tong tonggung: “Managumboc wego Yudananohon kingno engocma, yu nahenne itac? Nonu sep öngkup öngkupin wocene fitnungno agomon. Tongga nonu yu yong moröng yong imocimocha ebamon.” \v 3 Ihoroc yuya King Heröt yu mata woroc kombingga soroc yogoc. O yuhogon muno, Yerusalemma owi amna ambaracho mata wo kombingga soroc yogung. \v 4 Tuya Herötho öret socsoc amna dugohu o nongoru gendic fandat fandat amnahu yu ambarac inong yuna eng suran tuya ingoroc inong ac togoc, “Amna wo Duic, yu böcsa nahe sinom öngkuangoc?” \v 5 Ihoroc inong ac tuna yu mata ingoroc ibanda inogung, “Yu woi Betlehem bucin Yudia Distrik woce öngkuangoc. Osucgon Kopotorochon yong tuctuc amnaho mata ingoroc irim togoc: \li1 \v 6 ‘Son Betlehem nano, son ingoroc yoningyit: Nonthon toropdecma amna moröma au maöngkuic, nonthon ma noni Yudia gurocin maec yo. \li1 Muno son ihoroc yoninga, bonip sonidecma wömai amna moröma au öngkuangoc. Tongo yu nochon toropna Israel, yuhon dugo moröma itmuna yu tong batip tongga ogepmagon yangtoreangoc.’” \rq (Maika 5:2) \rq* \p Amna morömaho King Heröt mata ihoroc inogung. \v 7 Tuya Heröt yu mata woroc kombingga kombic kombic amna sa korungonma ebungma yu öpgon inong yuna ehuya ingoroc inong ac togoc, “Fitnung worocho bongono yaödec sinom son öngkung kamogoc?” Ihoroc inuna yuho worochon yongburocno tuctugo inuya \v 8 Herötho ingoroc inogoc, “Son ongmuya managumboc worocha yabic yabic youp orongi tonung. Ihoroc tongo wo au feunai wömai son karupgon ibaru fauna nocot engmuya sa nahenne itacno wohon fatno nanonung. Tuya nocho ihorocgon ongmaina yu yong moröng imangot.” Herötho yu mata ihoroc inongga inong muuna onggung. \p \v 9 Oro King Herötho mata ihoroc inuna kombic kombic amna yu ongga uyapdec idiya fitnung osuc sep ohonggongin auya yangato febocma worocho wönggon osuc fat imongga yangat fongga managumbocho idocan sa woce nongnong yongga idoc. \v 10 Kombic kombic amna yu fitnung woroc angga kombing borong moröma sinom togung. \v 11 Tongo yu böc ganang öngmuya Maria yan macno woroc yangga goruc yemoc tongo managumboc yong moröng imogung. Tongo yocno öcangga irot ogep toctochon manomano fogida managumboc wo imogung. Irot ogepha wömai yu Gol orin wi boröcno tugo ogepmanima orin unac au mano mir woroc managumboc imogung. \v 12 Ihoroc tuya mit wömai Kopotorocho yu duc itudec ‘son wönggon Herötot ongoninga’ yongo ‘muno’ inogoc. ‘Muno’ inuna yu uyap auhongon sindanmuya inoin böcsanon onggung. \s1 Yösep orin managumboc yan macno yu Isip kantri korungon onggung \p \v 13 Oro kombic kombic amna yu ongidiya Morömahon sum yaru auho engmuna duc itudec Yösep ingoroc inogoc, “Heröt yu managumboc worocha yabingga wot omom toctocha kombihac. Worocha goc idongga managumboc yan macno Isip kantri woce karupgon öp yangat fongiya woce itnung. Son woce idiya nocho wönggon mata ganangot.” \v 14 Sum yaruho Yösep ihoroc inuna yu woroc kombingga idongo kumbonggon managumboc yan macno yangauna Isip kantri sa woce onggung. \v 15 Woce ongga idiya Heröt omboc. \li1 Oro, yapmu wo öngkupacma woi osuc Morömaho yong tuctuc amnahon ducdec yogocma worochon toroc öngkuboc. Yu wömai ingoroc yogoc: \li1 “Nochon manana yu Isip kantri woce idina nocho yu inong yoya yu sa wo imun fauna ehangoc.” \rq (Hosea 11:1) \rq* \s1 King Herötho tawa amnani inong muuna yu ongmuya managumboc koböc dohuya ombung \p \v 16 Oro, mit wömai Heröt yu kombigoc, ‘Kombic kombic amnaho noc imanang nanogung, yu wönggon nocot maehing’ ihoroc kombingga irotno kombut uuna ec imocno sinom togoc. Tongo yu tawa amnani inong muuna yu Betlehem böc orin böcsa obugu ambehecgon idungma woce ongmuya managumboc amnano abe biruc yai manggiradungma woroc ambarac dong omom togung. Heröt yu wömai osuc kombic kombic amna managumboc worochon öngkup öngkup bongonoha inong ac togoc. Tongo yu kombigoc, ‘Managumbocho biruc yai abe manggirahac’. \p \v 17 Ihoroc öngkubocmaha tongga Kopotorocho osuc yong tuctuc amna Yeremaia yuhon ducdec mata yogocma worocho boinno öngkuboc. Yu ingoroc yogoc: \li1 \v 18 “Yong uroc moröma sinom Rama böcsadec öngkuboc. Woi owi Resel yuhon obigihon wabkaracni omongbödegung. \li1 Worocha tongga yu uroci morö kombingga ointogung. Yuhon managumbocni kömbaha ombungmaha owi amnaho yuhon irot tohoc tohocha tu matogoc.” \rq (Jeremaia 31:15)\rq* \s1 Yösep orin managumboc yan macno yu Isip kantri wo imu fauna ebung \p \v 19 Oro, mit wömai Heröt yu omong fadoc. Omong fauna Morömahon sum yaruho Isip wocin Yösep öngkung imongo duc itudec ingoroc inogoc, \v 20 “Amna managumboc wotwotha togungma yu ino urop ombung. Worocha tongga goc idongmina managumboc yan macno yangada sa ngo imu fauna Israel Kantri woce fongoi.” \v 21 Ihoroc inuna Yösep yu idongo managumboc yan macno yangada Yudia gurocin fonggonga kombigoc. \v 22 Yu abe uyapdec ongga itmuya Yösep yu mata au ingoroc kombigoc: Yudia gurocin Heröthon manano Arkelaus yu wömai fanohon abam sogihac yo. Yösep yu ihoroc kombingga sa woce onggonga botogoc. Tuna Kopotorocho duc itudec ‘woce ongirocha’ inuna yu distrik Galili woce onggoc. \v 23 Woce ongmuya böcsa au mano Nasaret wocin idung. Oro kiapmo ihorocnoho öngkubocmaha tongga Kopotorochon yong tuctuc amnaho mata yogocma worocho boinno öngkuboc. Yu ingoroc yogoc: \li1 “Owi amnaho yuha ‘Nasaret amna’ ihoroc yonahing.” \rq (Aisaia 11:1; 53:2) \rq* \c 3 \s1 Jön yamuc gung imocimoc forosicsic amna yu Yesuhon youpno tong arangarang togoc \r (Mak 1:2-8; Luk 3:1-18; Jön 1:19-28) \p \v 1 Oro bongono wocin wömai Jön yamuc gung imocimoc amna yu sa amna maiyan wocegon itmuna forosingga owi amna ingoroc fandat inongidoc, \v 2 “Kopotorochon mom toborucno woi urop eng fomtac. Worocha son turongo soni yangmuya uroci kombingga irot soni ibararut,” Jöntho owi amna irotno sakangga mata ihoroc inogoc. \v 3 Kopotoroc yu wömai osucgon yong tuctuc amna Aisaia yuhon ducdec Jöntha ingoroc yogoc: \li1 “Sa moröpmodec amna auhon mambocno ingoroc öngkupac: Morömahon youp tong arangarang tongga yuhon uyapno tobiarut.” \rq (Aisaia 40:3) \rq* \p \v 4 Oro, Jönthon tec tohomunmöcno woi bot kamelehon dimoho tobic tobicyi ihoroc idoc. Tuna yu wo bot godibdec akep tongo itongidoc. O nacno yoit wömai gucsim orin omong omong worocgon nongidoc. \v 5 Oro Yerusalem nanohu o owi amna Yudia gurocin ididungmahu o owi amna böcno Yödan yamuc tan idtonggungmahu yu ambaracho Jönot ongbödengmuya \v 6 turongono yong tabung. Ihoroc tuya Jöntho yu Yodan yamucdec yamuc gung imogoc. \p \v 7 Ihoroc tuna Farisi orin Sadyusi koböcma yu ihorocgon Jön yamuc gupgup youp tongidocan woce ebung. Ehuya Jöntho yu yangga ingoroc inogoc, “Son goröm wontucmunohon morogoni! Kopotorocho turongo soniha ecego moröma kombihac. Worocha tongga sontho botongga ‘urago nimicyit’ yongo komanang sinom yamuc gupgup sogit sogitha yang yo. \v 8 Son muyu wontucmuno soni imu fauna irot soni ibanda boinno ogepma fiarut. \v 9 Son ingoroc kombininga: ‘Non Abrahamphon morogo idamonmaha tongga Kopotorocho nontha irot ogep kombihac.’ Muno sinom, nocho ingoroc kantiwa: Kopotoroc yu ogep yuna sop ngorocho Abrahamphon morogoni baun. \v 10 Mata tepmo au sontha ingoroc itac: Kopotorochon duric urop ep foro faicfaicha tong arangarang tongga itac. Tuna ep auho boinno ogepma mafingitacma yu wömai duriho faingyun muuya epho dinahing.” \p \v 11 Jöntho ihoroc yongo mata sakaun fiuna yogoc, “Nocu amna komanangno worocha wömai nocho yamucgon gung kamongitat mahong mit wömai amna moröma sinom ehangoc. Yuhon gesönoho wömai nochon gesöna anggirahac. Nocho yuhon mene darange matoctocno yu amna gendicma morö. O nocho youp tongitatma wömai yamucdecgon tongitat mahong amna mit ehangocma yu wömai owi amna yangsoworengga Kunkun Yaru orin ep aranggumot gung imangoc. \v 12 Amna moröma wo yu wömai owi amna tong erac eracha ehangoc. Nonu ‘nacno ogep itachu o moinno itachu’ yongo yang soworengidamonma, worochon toroc wömai yuho non ning soworeangoc. O yu urop youp toctocha tong arangarang tongga itac. \p Nacno ogepma wömai yu ino bucin fong suran tangoc mahong nacno moinnoma wömai ogutho ep koingdec sangoc. Ep aranggum wo wömai amna auho tu omomno maec, muno woi iditnoho iditno engoc.” Jöntho \p Yesuha yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Jöntho Yesu yamuc gung imogoc \r (Mak 1:9-11; Luk 3:21-22) \p \v 13 Oro bongono wocin Yesu yu ‘Jöntho yamuc gung nampun’ yongo Galili guroc imun fauna Yödan yamucdec ohogoc. \v 14 Ohuna Jöntho yu angga ‘muno’ yongo Yesu ingoroc inogoc, “Goc amna moröma worocha gocu noc yamuc gung namontarocma wömai angit in. Tingtinga gocho ‘noc yamuc gung gampiwa’ yongo nocot eparoc?” \p \v 15 Ihoroc inuna Yesuho matano ökene ingoroc iban imogoc, “Goc mata boinno yaroc mahong notu Kopotorochon irot kombic kombic tandup toda. Worocha öngai gocho yamuc gung nampi.” Ihoroc inuna Jöntho yuhon matanogon tanda yamuc gung imogoc. \v 16 Ihoroc tongbödeuna Yesu yamuc imun fauna tero öngga itmuna agocmai mompho fagariuna Kopotorochon Kunkun Yaruho yup kanaröm gan tongga ohongga yudec idoc. \v 17 Tuna momdecma duc inggun auho öngkungga yogoc, “Goc nakain Manana batip sinom. Noc gocha toup kombingitat. Nocho goc erangga irotnaho gocha kömehat,” duc inggun wo ihoroc öngkuboc. \c 4 \s1 Dogu kopotho Yesu tonguc imogoc \r (Mak 1:12-13; Luk 4:1-13) \p \v 1 Oro mit wömai Kunkun Yaruho Yesu yangato sa amna maiyan woce tonggoc. Sa woce wömai dogu kopotho Yesu tonguc imogoc. \v 2 Woce ida Yesu yu nacno möpgon idina sep youp toctoc 40 bödegoc. Tuna mit worec imogung. \v 3 Tuna tonguc imocimoc amna yu yuot engmuna inogoc, “Goc boinno Kopotorochon Manano itarocanu yia sop ngorocho nacno garun.” \v 4 Yesuho mata woroc kombingga mata urago ingoroc iban imogoc, “Kopotorochon babiyadecu mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Nacnohagon tongga owi amnaho itonggong boinno maun feic. Muno, Kopotorochon duc mata tungu tungu worochogon wömai amnahon itonggong boinno tun öngkung imongitac.’” \rq (Lo 8:3)\rq* \p \v 5 Oro, ihoroc yuna mit dogu kopotho Yesu yangada Kopotorochon kunkun taun Yerusalem woce öret socsoc böc koroc onoce idocan woce tögoc. \v 6 Töngo ingoroc inogoc, “Oro gocu boinno Kopotorochon Manano itarocanu ngocin ida bangmi muhun. Wömai yaha Kopotorochon babiyadec mata ingoroc irim toctocyi itacmaha: \li1 ‘Yuho sum yaruni inuna yuho goc tong batip tongga obudec sogito tohong guuya sopho orunga gotgotno maic.’” \rq (Buk Song 91:11, 12) \rq* \p \v 7 Ihoroc inuna Yesuho mata urago ingoroc inogoc, “Kopotorochon bapiyadec wömai mata au ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Gocho Kopotoroc Morömaya ‘mata boinno yachu munohu’ yongo tonguc yeirocha.’” \rq (Lo 6:16)\rq* \p \v 8 Oro mit dogu kopotho Yesu yangauna sa urongo moröma sinom woce tögoc. Sa wocin itmunya dogu kopotho sa gurochon kantri ambarac orin yudec tong fatfatno manomano ogepma ogepma idangma wo indangdup togoc. \v 9 Indangga yuho Yesu ingoroc inogoc, “Gocho goruc yemoc tong namongga yong moröng namiyai wömai nocho manomano yaharocma wo ambarac gocha boging gamontat.” \v 10 Ihoroc inuna Yesuho mata ökene ingoroc inogoc, “Dogu kopot wontucmuno goc ongoi. Kopotorochon bapiyadec mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Goc muyu Morömaya Kopotoroc yuhagon yong moröng imongga o yuhon matagon sumboda itongidiruc.’” \rq (Lo 6:13)\rq* \p \v 11 Ihoroc inuna dogu kopotho yu imun fauna onguna Kopotorochon sum yaruho engo Yesu mongorec tong imogung. \s1 Yesuho Galili gurocin youpno forosigoc \r (Mak 1:14-15; Luk 4:14-15) \p \v 12 Oro mit Yesuho mata ingoroc kombigoc, ‘Jön yu yi bucin itac.’ Yesuho mata ihoroc kombingga ibarun fauna wönggon Galili gurocin onggoc. \v 13 Woce ongmuna yu Nasaret taun imun fauna ongga Kaperneam böcsa wocin idoc. Kaperneam woi Galili yamuc öngköring terodec Sebulon orin Naptali guroc ambehecgon woce idoc. \v 14 Yesuho woroc togocmaha tongga Kopotorocho yong tuctuc amna Aisaia yuhon ducdec mata yogocma worocho boinno öngkuboc. \v 15 Yu ingoroc yogoc: \li1 “Owi amna Sebulon orin Naptalihon gurocin ididangmahu o owi amna guroc top uyap tan ididangmahu o owi amna Yödan yamuc ökene ididangmahu o son bumbumyi nano Galili gurocin idangma son ambaracho mata ngo kombiarut! \li1 \v 16 Owi amna kumbong ididangma yu yaguno moröma aang. O owi amna omomphon ötang unenne ididangma yudec itonggongon yaguno öngkung impac.” \rq (Aisaia 9:1, 2)\rq* \p \v 17 Oro bongono wocin Yesuho forosingga owi amna ingoroc fandat inong tonggoc, “Mom sa toborucno urop engfom tac. Worocha tongga son turongo soni yong tauya irot soni ibarut,” ihoroc inongidoc. \s1 Forosingga Yesuho youp amnani 4 inong yuna yu tan tonggung \r (Mak 1:16-20; Luk 5:1-11) \p \v 18 Oro, Yesu yu Galili yamuc öngkoring terodec itongmuna Saimon yan oröcma yauna umben topdec monda idomoroc. Auma wömai Saimon mano au Pita ihoroc yongidung. O auma mano Andru. Yan oröcma yu söng fogito bisnis youp tongidomoroc. \v 19 Oro yu umben monda idinya Yesuho ingoroc inogoc, “Sot engga noc nararun. Narunya nocho owi amna fogit fogithon foro tong kindaantat.” \v 20 Yesu yu Ihoroc inuna yaimaho wohogon umbenno youn fauna Yesu tan tonggomoroc. \p \v 21 Ongmuya Yesuho yan oröcma au yagoc. Woi Sebedihon mananin Jems orin Jön. Yu wömai fano ot girang obugudec itmuya umben dogit dogityi woroc tong arangarang tongo idung. Ihoroc tongga idiya Yesuho yaima inong yuna \v 22 yu wohogon girang orin fano youn fauya ongga Yesu tan tonggomoroc. \s1 Yesuho owi amna obukocnima youn orokogung \r (Luk 6:17-19) \p \v 23 Yesu yu Galili gurocin itongmuna Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin öngo Kopotorochon sa toborucno worochon fatmata ogepma owi amna fandat inong tonggoc. O ihorocgon yu owi amna obukoc foro ihono ihono tong tonggungma yu ambarac youn orokogung. \v 24 Tuna yuhon fatno morömaho Siria kantri ongbödeuna owi amnaho wo kombingga nucni obukocno foro ihono ihono togungma yu Yesuot yangat febung. Woi focfoc morö kombingidungmahu o au dogu boyömpho fogit fogityihu o omong möc tongidungmahu o amna orung oburo möng toctocyihu yu ambarac wömai Yesuho youn orokong-bödegung. \v 25 Tuna owi amna torop moröma sinom Galili provins-decmahu o Dekapolis distrikdecmahu o Yerusalem taundecmahu o Yudia provinsdecmahu o owi amna Yödan yamuc gino öke idungmahu yu ambaracho engmuya Yesu tan tonggung. \c 5 \s1 Kopotorocho owi amna tingtingnomaha irot ogep kombingitac \r (Luk 6:20-23) \p \v 1 Oro, Yesu yu yagocmai owi amna torop moröma sinom yuot ebung. Ehuya yu sa urongodec öngo omoc idina owi amna yu tan sogit tongidungma ambaracho ehuya \v 2 Yesuho forosingga fatmata ingoroc fandat inogoc, \li1 \v 3 “Owi amna inoha kombingidangma ‘non Kopotorocho yangamin uroci idamon yo,’ yu yong borongdearut. Mom toboruc woi yuhon fat. \li1 \v 4 “O owi amna tong uroc tongidangma yu yong borongdearut. Kopotorocho yu irot ogep tong imuna borongdetnahing. \li1 \v 5 “O owi amna inoha kombiuya ohima yu ihorocgon borongdearut. Kopotorocho sa guroc ambarac yuha imuna yuho yangtorenahing. \li1 \v 6 “O owi amna ‘toroc kiap nongnongogon bonip nonidec moröma öngkupun’ yongo toup kombingidangma, yu yong borongdearut. Kopotorocho nongnongo kiap tun öngkuuna irotno borongdetdetho foc tuna itnahing. \li1 \v 7 “O owi amnaho nucni yangbanauya urago wontucmuno maiban imongidangma yu yong borongdearut. Kopotorocho ihorocgon yu urago wontucmuno maiban imic. \li1 \v 8 “O owi amna irotno oweng owengo sinom ididangma yu yong borongdearut. Yu Kopotoroc anahing. \li1 \v 9 “O owi amnaho ayamiot irot tungu singidangma yu yong borongdearut. Kopotorocho yu ‘nakain wenai mananai’ ihoroc inangoc. \li1 \v 10 “O owi amna toroc kiap nongnongo tuyai amna auho wo yangga dongyu moin tonahing. Tuya owi amna nongnongo ihorocnoma yuho wömai yong borongdearut. Mom toboruc woi yuhon fat. \p \v 11 “O ihorocgon guroc amnaho sonu noc kombing tobing namongidangmaha kang firic firic tongo koto yong moin moin yong kamonahing. Ihoroc tuyai sonu worocha yong borongdearut. \v 12 Kopo-torocho son momphon irot ogep moröma sinom kamangoc. Worocha tongga sonu borongdetmuya irot ogep kombiarut. Toroc kiap wontucmuno worocotmagon wömai Israel nanoho osuc Kopotorochon yong tuctuc amna ididungma yu tong imongidung.” \s1 Yip orin yaguno worochon mata tepmo \r (Mak 9:50; Luk 14:34-35) \p \v 13 Yesuho yogoc, “Sonu guroc owi amnahon bonipnodec yiphon toroc simbang itongitnung. Yip woi yapmu ibibo sinom mahong worochon ibibono sum faunai wömai nonu tingting tonaya wönggon ibibo in? Yip ihorocnoho woi youpno angit matic. Muno, amnaho wo koringyu onguya yambenidang. \p \v 14 “Oro sonu guroc owi amnahon bonipnodec yaguno simbang itongitnung. Böcsa au sa urongodec onoce itacma woi öp maic. \v 15 O ihorocgon amnaho gop gango wagadec matau weditac. Muno, yu wömai gop gata abamodec singidang. Ihoroc tuna gopho böc ganang yaguno muuna amna ambaracho yagunodec entang. \v 16 Oro worochon torocgon wömai sonthon yaguno soniho owi amnaho yangamin muhun. Ihoroc tuya toroc kiap ogepma soniho eran idina owi amnaho kangga Nandöng soni momdec itacma yuhon mano yong moröng imontang.” Yesu yu yip orin yagunohon mata tepmo ihoroc yogoc. \s1 Yesuho Kopotorochon nongoru mataha yong tuctuc yogoc \p \v 17 Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Noc ebotma wömai ‘nongoru mata, orin Kopotorochon yong tuctuc amnaho mata kanogungma, woroc körengma ongoun’ yongo maebot. Muno, noc ebotma wömai ‘nongoru orin yong tuctuc amnahon mata wo ambaracho boinno öngkupun’ yongo ebot. \v 18 Nocho boinno sinom kantiwa, mom orin gurochon bongono idina nongoruhon gesöno ihorocgon koing songga engoc. Nongoru matahon irim docno obmu obmu au magorong ongic. Muno sinom nongoru mata ambaracho koing songga boinno öngkungdup tonahing. \p \v 19 “Worocha tongga amna auho nongoru obugu tungugon fodingmun onguna ‘nucni ihorocgon tongitnung’ yongo imanang fandat inontacanu wömai yu mom toborucdec madango sinom engoc. Wohong amna auho nongoru mata sumbotdup tongmuna nucni nongoruhon foro nongnongo fandat inongitacma yu wömai mom toborucdec amna moröma engoc. \v 20 Nocho ingoroc kantiwa: Farisi orin nongoru gendic fandat fandat amna yu wömai nongoru angit masumbodidang. Worocha tongga yu mom toborucdec mangoning. Kombiarut, son muyu yuhon toroc kiap gendöngni wo yanggirada toroc kiap nongnongo tongitnung. Tongo son ogep mom toborucdec ongonahing,” Yesu yu nongoruhon mata ihoroc yogoc. \s1 Son nuc soniha ecego kombingitninga \r (Luk 12:57-59) \p \v 21 Yesuho wönggon mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Son urop kombiang, ombu sakungsoni yu osuc nongoru ingoroc sogidung: ‘Son nuc soni dong omom toninga. Amna au ihoroc tontacanu wömai yu mata youpdec engoc.’ \v 22 Oro ombu sakungsoni yu nongoru ihoroc woi kombingidung mahong nocho nongoru worochon foro ingoroc kantiwa: Amna au yu orugoha ececgo kombiantacma yu woi ihorocgon mata youpdec entac. O amna auho orugo inong möpmöp tontacma yu wömai matano tobic tobicha amna dugohon surandec entac. O ihorocgon amna au yu nucno ‘goc amna bumbumyi’ ihoroc inontacma yu woi ep bohönghon fat entac. \p \v 23 “Worocha wömai woroc, gocu Kopotorochon öret socsocha ececa yongga altadec tongmina wohogon kombiantaroc, ‘oröcnaot mata nodi itac yo’ oro ihoroc kombiantarocanu \v 24 wömai gocu öreta karupgon sirocha. Muno, goc öreta wo alta tan siiya idina gocho oröcaot ongmina mata soti yongo tobiarun. Tobingbödenggai, wömai goc ogep ongmina Kopotorochon öret sontaroc. \p \v 25 “Oro, ayama auho goc mata soti tobic tobicha mata youpdec tohong guunai wömai gocu uyapdecgon kiring imia mata soti wocegon yun bödehun. Mabödeunai wömai ayamaho goc gangat töngga mata yun bödec bödec amnaho oburodec siantac. Tuna amna worocho mata soti yun bödeuna tawa amnaho goc sogito yi bucin tohong guantac. \v 26 Nocho boinno sinom kantiwa, gocho wocegon itmina ongga möneng butogo saringdup tontaroc.” Yesu yu amna wot omom toctochon nongoruha yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Son owi göra toninga \p \v 27 Tongo Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Son osucgon nongoru mata ingoroc kombingidung: ‘Son owi göra toninga.’ \v 28 Oro sonu nongoru ihorocgon kombingidung mahong nocho nongoru worochon foro ingoroc kantiwa: Amna auho owi auha angibip tontacma yu wömai irotnon urop owi göra kiap tac. \v 29 Worocha wömai dara arocemaho gangauna wontucmuno tontarocmai wömai dara fonuntho tomi ongoun. Godip föbahon docno tungugon gorong ongontacma woi yapmu moröma muno. Wohong godip föba ambarac ep bohöng tomu ohontacma woi yapmu moröma. \v 30 O ihorocgon obura arocnemaho tuna goc wontucmuno tontarocanu wömai gocho wo kondong tongo tomi ongoun. Godip föbahon docno tungugon gorong ongungocma woi yapmu moröma muno. Wohong godip föba ambarac ep bohöng tomu muantacma worocho wömai yapmu moröma,” Yesu yu owi göra toctochon nongoruha ihoroc yogoc. \s1 Son oimna ficfuc toninga \p \v 31 Tongo Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Son osucgon nongoru mata ingoroc kombingidung: ‘Amna au oweno fodingmun onggonga kombiantacma yu muyu oimna fodiun toctochon yong tuctuc bapiya irim tongo oweno impun. Tongo mit wömai yu ogep owi wo fodingyun ongontac.’ \v 32 Oro son nongoru ihorocgon kombingidung mahong nocho worochon foro ingoroc kantiwa: Amna auhon oweno yu amna auot muyu muyu kondong itongunyai wömai opnoho owi wo ogep fodingmun ogoun. Wohong amna auho yu oweno forono muno fodingmun ongunai wömai amna worocho tuna owiho oimnahon nongoru gacmotac. Tuna amna auho owi au osuc opnoho fodingmun onggocma wo tong siantacma yu wömai ihorocgon oimnahon nongoru gacmotac.” Yesu yu oimnahon nongoruha ihoroc yogoc. \s1 Son boinno onoce yocyoc toninga \p \v 33 Tongo Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Sonu urop kombiang, ombu sakung soni yu nongoru mata ingoroc sogidung: ‘Goc Kopotorocho yangamin yapmu auha yong koing yontarocanu wömai gocho mata yarocma wo fodirocha. Muno, goc muyu yong koing yarocma worochon torocgon tiruc.’ \v 34 Oro sonu nongoru ihorocgon kombingidung mahong nocho worochon foro ingoroc kantiwa: Son muyu mata boinnogon yongitnung. Son mata yong koing yongmuya momdec tong koing toninga. Muno sinom, mom woi Kopotorochon omoc idit abam. \v 35 O ihorocgon yapmu auha yong koing yongmuya sa gurocdec tongkoing toninga. Sa guroc woi Kopotorochon orung sicsic abamogon. O ihorocgon son mata au yong koing yongmuya Yerusalemdec tong koing toninga. Yerusalem woi King moröma Kopotoroc yuhon taun. \v 36 O ihorocgon yapmu auha yong koing yongga bicadec tong koing tirocha. Yaha, goc bica sakemo kombutni wo tia föhöc entacnohon gesö maitkamoc. \v 37 Worocha wömai sonu ‘öc’ ihorocgon yongga worochon torocgon tongitnung. O ‘muno’ ihorocgon yongga worochon torocgon tongitnung. Mata ngoroc sakau fiuna yapmu auha yong koing yocyocno woi dogu kopothon toroc kiap.” Yesu yu mata tong koing toctocha ihoroc yogoc. \s1 Son urago wontucmuno toninga \p \v 38 Tongo Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc inogoc, “Son osuc nongoru mata ingoroc kombingidung: ‘Amna auho nucnohon daro tun obökunai wömai nucnoho urago tongga amna worochon daro tun obökoun. O ihorocgon amna auho nucnohon maro fariunai wömai nucnoho urago tongga amna worochon maro ihorocgon fariun.’ \v 39 Son nongoru ihorocgon kombingidung mahong nocho worochon foro ingoroc kantiwa: Amna auho wontucmuno tong gamunai wömai gocu urago tirocha. Amna auho moguma arocne gunai wömai gocu ibanda ökema boging impi. \v 40 O ihorocgon amna auho gochon tec tohomimöca sogit sogitha goc mata youpdec tohong gunai wömai gocu tec tohomimöca orin sum teca yait yait yu boging imiruc. \v 41 O ihorocgon amna auho goc kiring gamongga ganontac, ‘Gocho nocot kilomita tunguhon toroc kondonggon uyapdec ongoda.’ ihoroc ganontacanu wömai gocho yuot kilomita yaihon toroc ongiruc. \v 42 Oro amna auho ‘yapmu au nampi’ yongo ganong ac tunai wömai goc muyu imiruc. O amna auho yapmu auha ‘komong sogida oipmon wönggon gamangot’ ganunai wömai goc ‘muno’ inirocha, muyu imontaroc.” Yesu yu urago toctochon mata ihoroc yogoc. \s1 Son muyu ayam soniha irot mongorec tong imongitnung \p \v 43 Tongo Yesuho wönggon owi amna mata ingoroc inogoc, “Son urop nongoru mata ingoroc kombingidung: ‘Goc nucaiha toup kombingidiruc. Wohong ayamaha wömai ayam tong imongidiruc.’ \v 44 Oro son nongoru ihorocgon kombingidung mahong nocho worochon foro ingoroc kantiwa: Son muyu ayam soniha irot mongorec tong imongitnung. O amna auho son kang firic firic tontanganu wömai son muyu ‘Kopotoroc yu tongfat yehun’ yongo dönac youp tongitnung. \v 45 Son kiap ihorocno tontanganu wömai sonu boinno sinom Nandöng soni momdec itacma yuhon weni manani entang. Wömai yaha, Nandöng soni yu sep yaguno kokorengmuna amna ogepmagon maimongitac. Muno yu tuna sepho foringga amna wontucmunohu o amna ogepmahu yu yaityait tongfat yengitac. O ihorocgon Nandöng soni yu komöc kokorengmuna amna nongnongo yuhagon maimongitac. Muno, yu tuna komöc möngga amna nongnongohu o amna gendöngnihu yu ambaracha tongfat yengitac. \p \v 46 “Worochai oro sontho amna son ogep tong kamongidangma yuhagon toup kombiantangma woi yapmu moröma muno. Son kiap ihorocnoha wöngnac soni au masogitning. Muno, takis fogit fogit amna imanangni yu wömai toroc kiap worocotmagon tongidang. \v 47 O ihorocgon gocho nip oröc yuhagon sep ogep inontarocma woi yapmu moröma muno. Owi amna ambaracho wömai orugi ogepmaha sep ogep inongidang. O bumbumyi nano yu kiap ihorocnogon tongidang. \v 48 Wohong son muyu Nandöng soni momdec itacma yuhon toroc kiap ino yabitno worocgon tanitnung. Yu wömai owi amna ogepmahu o wontucmunohu yu ambarac tongfat yengitac.” Yesu yu ayam noniha irot tong fup imocimocha mata ihoroc yogoc. \c 6 \s1 Yesuho nucnoni tongfat yecyechon toroc kiapha yogoc \p \v 1 Tongo Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Son soni woho, son toroc kiap ogepma soni ‘owi amnaho niuya ma moröma sogitna’ yongo suraroho yangamin toninga. Muno sinom, son ihoroc tontanganu wömai Nandöng soni momdec itacma yu irot ogep soni makamic. \v 2 O gocho amna urocima yapmu au imontarocanu wömai gocho ‘owi amna ambarac noc ihoroc tontatno kombiarut’ yongo amna au inia yu osuc fat gamongo baro busuya owi amnaho gangga idiya goc amna uroci yapmu au imontaroc. Toroc kiap ihorocno woi wontucmuno sinom. Imanang amna yu fatmata yocyoc bucinthu o uyapdechu kiap ihorocnogon tongidang. Ihoroc tuya owi amnaho ‘yu amna nongnongo ogepma sinom’ yongo ma morö imongidang mahong son soni woho, nocho boinno sinom kantiwa: Amna ihorocnomaho wömai wöngnacno urop guroc ngocin amnaho oburodec fogitdeang. Tuna Kopotorocho yu wönggon momphon irot ogep au maimic, muno sinom. \p \v 3 Worochoi oro, gocu amna urocima tongfat yecyecha kombiantaroc-anu wömai goc öpgon tongfat yeiruc, suraroho yangamin muno. \v 4 Ihoroc tiai wömai gochon toroc kiap ogepma wo guroc ngocin eran maic mahong Nandönga momdec itacma yu wömai manomano öp idangma wo yang tuctuc tongga worochon irot ogep gamangoc.” Yesu yu tong ogep toctochon yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Yesuho dönac yocyochon yong tuctuc mata yogoc \r (Luk 11:2-4) \p \v 5 Tongo Yesuho wönggon ingoroc yogoc, “Dönac yocyocha wömai sonu imanang amnaho dönac youp tongidangma ihoroc tongitninga. Yu wömai fatmata yocyoc bucin amnaho yangamin idongga dönacno ubarago yong fandada toup kombingidang. O ihorocgon yu uyap macnodec idongmuya, ‘amnaho niarut’ yongo dönacno yongidang. Nocho boinno sinom kantiwa, amna ihoroc tongidangma yu urop guroc ngocin wöngnacno fogitdeang. Tongo mit yapmu ogepma au masogitning. \v 6 Wohong gocu dönac yontarocanu wömai goc gakabut böc ganang öngga simbu songga Nandönga momdec öp itacma yu dönac inti. Yu wömai goc böc ganang itmina dönaca öpgon yontarocma wo gangga irot ogeba gamontac. \p \v 7 “O son dönac yonggai, mata koböc koböc komanang yong fandaditninga. Muno bumbumyi nano yu wömai ihoroc tongidang. Yu ‘non mata koböc yonaya Kopotorocho kombing nimontac’ yongo mata koböc koböc yongidang. \v 8 Sonu yuhon toroc kiap tanninga. Kombiarut, sonu abe dönac mayi idiya Nandöng soni yu urop son yaö manomanoha docmöangma wo kombingdehac. \v 9 Worocha son dönac soni kiap ingorocnodec yongitnung: \li1 ‘Sa Gapgap Nandöng noni, goc momdec iditaroc. \s1 Gochon maya nongnongo kunkun itun. \li1 \v 10 Engga irot danong guroc danong moröm tong nimpi. \li1 Momdec gochon duc sumbot sumbot itac. O ihorocgon \li1 gurocdec nondec öngkungbödeng tongoun. \li1 \v 11 Goc önga nacno toroc nonidec nimpi. \li1 \v 12 Goc turongo noni imi fat nimpun. O nonu ihorocgon \li1 amna wontucmuno tong nimongidangma yuhon \li1 turongno dongyana faarut. \li1 \v 13 Goc tonguc yecyecdec fohong nuirocha. Muno gocho \li1 non wontucmuno morömo yuhon oburodecma \li1 öcangyi möarut.’ \b \p \v 14 Kombiang, amnaho wontucmuno tong kamuya sontho yuhon turongono dongyu faantanganu wömai Nandöng soni momdec itacma yuho sonthon turongo soni ihorocgon dongyun fat kamontang. \v 15 Wohong sontho nuc sonihon turongono kokoreantanganu wömai woroc, Nandöng soni yu sonthon turongo soni ihorocgon kokoreantac,” Yesu yu dönac yocyocha ihoroc yogoc. \s1 Kopotorocha gending imongmuya nacno manai idit toroc kiap \p \v 16 Tongo Yesuho wönggon ingoroc yogoc, “Oro son Kopotorocha gending imongmuya nacno manai entanganu wömai son imanang amnaho tongidang ihoroc tongitninga. Yu wömai ‘owi amnaho niarut’ yongo yangam tong uroc uroc tongga itongidang. Tuya owi amnaho yu yangmuya kombingidang, ‘Amna wo yu nacno manai itac yo.’ Oro nocho boinno sinom kantiwa, amna ihorocno yu urop wöngnacno guroc ngocin fogitdeang. \v 17 Wohong goc Kopotoroc gending imongmina nacno manai entarocanu wömai ingoroc toi: Bica sakemo sisorengga yangama sac woti. \v 18 Ihoroc tia amnaho gangmuya goc nacno manai itarocma woroc makombining. Wohong Nandönga momdec öp itacma yu wömai manomano öp idangma wo ambarac tangtango yangitac. Tongo yu gangga irot ogep kamontac.” Yesu yu nacnoha gendic sicsicha ihoroc yogoc. \s1 Son momphon manomano orogoma fogiarut \r (Luk 12:33-34) \p \v 19 Tongo Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Gurocdec ngocin yoctec manomano idangma woi gongontho nongidanghu o nogotno fatho obukong idanghu o usem amnaho böcsoni gumantho manomano usem fongidang. Worocha tongga sonu gurocdec ngocin yoctec, möneng, o manomano koböcma fengsuran toctocha youp moröma toninga. \v 20 Muno, son muyu ‘ma noni momdec moröma itun’ yongo youp moröma wömai tongitnung. Ihoroc tongga gongontho nocnocnohu o nogotno fatfatnohu o usem amnaho wömai youp sonihon boinno madongyu obukoning. \v 21 Kombic kombic soni yansawoha ding fingga entacma wömai irot soniho worochagon kombiantac. Momphon manomanohu o guroc ngorochon manomanohu,” Yesu yu yoctec möneng feng suran toctochon mata ihoroc yogoc. \s1 Dan noni woi godip föbhon yaguno \r (Luk 11:34-36) \p \v 22 Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Dan soni woi godibhon gop yaguno. Dan soni ogepma idiyai wömai son angtangtang tongga irot soni yagunobarac entac. \v 23 Wohong dan soni obökuyai wömai irot soni kumbongdiantac. Worocha son yaguno irot sonin itacma wo ogep angtorearut. Yaguno wo kumbong diicyit.” \s1 Amna tungoho amna moröma yaihon matano angit masumbic \r (Luk 16:13) \p \v 24 Yesuho yogoc, “Amna tungu au yu amna moröma yaihon unenne itmuna amna yaihon matano yait yait angit masumbic. Muno, yu woi amna moröma aumaha me imongga youpno angit matic. O amna aumaha wömai irot ogep kombingga youpno ogepgon tong imangoc. Worocha wömai sonu ihorocgon Kopotorochon mongorec youp orin mönengon mongorec youp wo yait yait angit matoning.” \s1 Non manomanoha kombingbanac tongitnintha \r (Luk 12:22-31) \p \v 25 Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Nocho ingoroc kantiwa, son nacno yamuc yaöhong naantamon’ yongo itonggong soniha kombingbanac tongitninga. O ihorocgon ‘tecu yaöhong tong faantamon’ yongo godip föpsoniha kombingbanac tongitninga. Nacnohagon tongga non itonggong ogepma mau feic. O tec boruchogon godip föb noni matongfat yengidang. \p \v 26 “Son yup yaarit. Yu wömai nacno öndec mamöngidang. O yu nacno tonongga bucin fongga fong suran matongidang mahong Nandöng soni momdec itacma yu nacno angitgon imongitac. Oro sonu wömai yup muno, sonu amna, sonu yup yanggiratno sinom tang. Worocha tongga Kopotorocho son ihorocgon angitgon kangtoreantac. \v 27 Oro sondecma numaho sinom kombingbanac moröma tongmuna itonggongno obmugon sakaun fiun? Amna au ihoroc toctocno woi maec. \p \v 28 “O tec boru soniha wömai sonu ihorocgon kombingbanac tongitninga. Son yoröc bömböpmo yaarut. Worochon tong fatfatno wömai ogepma sinom idimang mahong yu youp au matongidang, o yu tec bubup youp matongidang. \v 29 O nocho boinno sinom kantiwa, King Solomon yuhon tec tong fatfatno ogepma ogepma sinom idimogoc mahong saröc bömböpmohon tong fatfatnoho wömai yuhon tong fatfatno anggiratbödehac. \v 30 Oro, owen wo wömai önga muyunoho idiya kembotgon amnaho faingo epin fongyu möngidang mahong Kopotorocho yu tongfatfatno ogepma sinom imongitac. O sonu wömai saröchon toroc muno, sonu amna. Worocha tongga Kopotorocho son ogepma sinom kangtorengitac. Mayain, sonthon kombing tobic tobic soni woi obugu sinom yo! \p \v 31 “Son ‘nacno yamuc nahema sogida naantamon, o tec boru noni nahema fogiantamon’ yongo kombingbanac toninga. \v 32 Bumbumyi nano yu Kopotorochon foro makombing. Worocha tongga yu gurochon manomanoha yabic yabic youp morö tongga irot yicyic tongidang. Wohong sonu ihoroc toninga, muno, Nandöng soni momdec itacma yu urop son yaö manomanoha docmöangno kombingbödehac. \p \v 33 Son muyu irot kombic kombic soni osuc Kopotorocdec ding fing akep tongitnung. Woi ‘Kopotorocho moröm tong nimpun’ yongo orin ‘Kopotorocho yangamin nongnongo itna’ yongo irot soni yuha bogiarut. Son ihoroc tontanganu wömai Kopotorocho gurochon manomano angitgon kamangoc. \v 34 Worocha son kembothon manomanoha kombingbanac toninga. Muno, sep öngahon mepmo wömai sep öngahongon,” Yesuho kombingbanac toctochon matano ihoroc yogoc. \c 7 \s1 Son nuc sonihon toroc kiapmo yangsoworeninga \r (Luk 6:37-38; 6:41-42) \p \v 1 Yesuho wönggon ingoroc yogoc, “Sontho nuc sonihon toroc kiapmo yangsoworeninga. Sontho nuc soni angsoworeantanganu wömai Kopotorocho ihorocgon sonthon toroc kiap soni angsoworengga yun bödeng kamangoc. \v 2 Sontho nuc sonihon toroc kiapmo angsoworengidangma worochon torocgon wömai Kopotorocho sonthon toroc kiap soni soworengo yun bödeng kamangoc. Woi toroc kiap obingodechu o kiap koingodechu, sontho tongidangma worochon torocgon wömai mit Kopotorocho urago tongga son tong kamangoc. \p \v 3 O goc yaha fön obugu oröcaho daron itacma wo wömai angitaroc mahong ep moröma gakain daran itacma woha wömai makombiroc. \v 4 O gocu tingtinga oröca ingoroc inontaroc: ‘Oröc, noc fön daran itacma yop yopha kombihat.’ Ihoroc inontaroc mahong gakain daran wömai ep moröma itgon tac. \v 5 Goc imanang amna, gocu osuc ep moröma gakain daran itacma wo tong dengmina, mit wömai oröcahon fön obugu daron itacma woroc tuctugo foringga yohantaroc. \p \v 6 “Son manomano Kopotorochon kunkun fat yongo ficficyi wo sap imoninga. O decno sap korup tong fatfat ogepma wo botot fongyu ongoninga. Bot orungoho wo yambenda tong samborec tongo ibaru fauna soni tong moin moin tong gamoningyit,” Yesu yu mata ihoroc yogoc. \s1 Son dönac yocyocha kiringga yongitnung \r (Luk 11:9-13) \p \v 7 Tongo Yesuho wönggon dönac yocyocha ingoroc yogoc, “Son Kopotorocha dönac inongo kiriuya Kopotorocho son kombing kamontac. O son ‘yapmu ogepma ana fehun’ yongo yabi yabi youp tuyai wömai Kopotorocho tongfat keuna sonu wo au feantac. O son simbudec wagauyai, wömai Kopotorocho simbu fagarit kamontac. \v 8 Boinno sinom, amna Kopotorocha dönac inongitacma yu worochon boinno sogiantac. O amna yabi yabi youp tongitacma yu yapmu wo aun feantac. O amna simbudec wagaantacma, yu wömai Kopotorocho simbu fagarit imontac. \p \v 9 “Sonu tingting kombiang? Managumboc soni batucha ganunai wömai sondecma numaho sopthong imun? \v 10 O ‘söng nampi’ yongga kanunai wömai numaho goröm wöntucmuno imun? Muno sinom, sonu ihoroc matongidang. \v 11 Oro, son wontucmuno toctoc amnahong managumboc soniha wömai yapmu ogepma imongidang. Worocha wömai Nandöng soni momdec itacma yu owi amna yapmu auha dönac inontangma yuha boinno sinom kombing imongo yapmu ogepma imontac. \p \v 12 “Son muyu toroc kiap ‘nuc soniho non tong nimongitnung’ yongo kombingidangma, toroc kiap ihorocnogon wömai nuc soniha tong imongitnung. Sonu kiap ihorocno tontanganu wömai sonu Kopotorochon nongoru orin yong tuctuc matano wo ambarac sumbotbödeantang,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Simbu furango orin simbu gogocnohon mata tepmo \p \v 13 Yesuho mata tepmo au ingoroc yogoc, “Son muyu simbu gogocno obugudec ongurit. Gorong onggong sahon simbuno woi furango, o sa woce onggongon uyap woi moröma itac. Tongo owi amna koböcho uyap worocdec ongidang. \v 14 Wohong itonggong sadec onggongon simbu, woi gogocno obugu itac. Worocha tongga owi amna tungu tunguhogon uyap wo angmuya ongidang,” Yesu yu itonggong sadec onggonga ihoroc yogoc. \s1 Sonu profet imanangniha yacyacho itongitnung \r (Luk 6:43-44; 13:25-27) \p \v 15 Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Son soni woho, son profet imanangniha yacyacho idarut. Godiboha wömai yu bot sipsip simbang ogepmagon yaantaroc mahong irotnon woi sap dunggit simbang amna dou moin toctochon toroc wontucmuno sinom ididang. \v 16 Sontho yuhon youpnohon boinno yangmuya soworengga forono tuctugo kombiantang, yu woi profet imanangni. Tingting oro? Amnaho yi dirongonidec ongga yi koburo ibibo fogiuntha? O yu kökec ibibo wömai ep dirongonidecma bariuntha? Woi muno sinom. \p \v 17 O ihorocgon ep ogepma ambarac yu boinno ogepmagon fingidang. O ep wontucmuno yu boinno wontucmunogon fingidang. \v 18 Ep ogepmaho wömai boinno wontucmuno mafiic, o ep wontucmunoho wömai boinno ogepma mafiic. \v 19 Oro ep auho boinno ogepma mafiantacanu wömai amnaho woroc faingyu muuya epho fongyu dingidang. \v 20 Worochon toroc wömai sonu profet amnahon boinno yangsoworengitnung. Tongo sonu yuhon foro ogepmahu o wontucmunohu wo tuctugo kombiantang.” Yesuho imanang profetha yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \p \v 21 Tongo mit yu wönggon ingoroc yogoc, “Son ingoroc kombininga: Owi amna noc ‘Moröma Moröma’ nanongidangma, yu woi ambarac midim sabarac sadec ongonahing yo. Muno sinom, owi amna Nandöngna momdec itacma yuhon irot kombic kombic sindantho itongidangma yuhogon wömai woce ongonahing. \v 22 Kombiarut, mata youpdec idit bongono wocin wömai owi amna koböcmaho ingoroc nanonahing, ‘Moröma, nontho gakain maya yongo yong tuctuc youp tongidomon. O gakain maya yongo non owi amnadecma dogu boyömo dong yanidomon. O ihorocgon gochon madecgon toroc kiap gesöbarac koböc tongidomon.’ \v 23 Yu ihoroc nanonahing mahong nocho yu mata urago ingoroc inangot, ‘Noc son makombing kamoya sonu youp soni tongidung. Son wontucmuno toctoc amna, ohongo ongurit.’” Yesu yu inoin madec youp toctochon yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Böc toctochon kiapmo yai worochon mata tepmo \r (Luk 6:47-49) \p \v 24 Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Amna auho nochon mata ngo kombingga sindan tongontacma, yu woi böc toctoc amna kombic kombicno ogepma woroc simbang. Yu wömai böc orungo sopdec tong koing togoc. \v 25 Ihoroc tuna komöc sum yamuc öngkorop morö tongga, böc wo ‘körengma muhun’ yongo köregoc mahong böc woi maköndet mögoc. Muno, böc worochon orungo guroc ganang omoce sinom ohongga sopdec gango tongkoing toctocyi idungmaha tongga maköndet mögoc. \v 26 Worochoi oro, amna au yu nochon mata ngo kombingga fodingmun ongontacma yui amna bumbumyi sinom. Yu böcno sonorocdec togoc. \v 27 Tuna komöc sum yamuc öngkorop tongo böc wo korengmun onguna iban mögoc.” \p \v 28-29 Yesu yu sa urongdec itmuna mata moröma wo yongbödeuna owi amnaho kombigungmai Yesuho mata gesö orin forobarac yong fandadoc. Tuna yu nanga fatfat moröma togung. Nongoru gendic fandat fandat amna yu wömai mata ihoroc mayongidung. \c 8 \s1 Yesuho amna au obukoc lepra toctocyi yu tun orokogoc \r (Mak 1:40-44; Luk 5:12-14) \p \v 1 Oro, Yesu yu sa urongo wo imun fauna ohuna owi amna koböcma sinompho yu tan tonggung. \v 2 Tan tongmuya amna au obukoc lepra toctocyi yu Yesuot engga goruc yemoc tong imongo inogoc, “Moröma, gocho kombia angit idinai goc ogep noc ti orokuna noc Kopotorocho yangamin sacsago em.” \v 3 Ihoroc yuna Yesuho oburo yudec wot möngga yogoc, “Öc, noc kombihat, goc orokoti.” Ihoroc inuna wohogon amna worochon obukocno bödegoc. \v 4 Tuna Yesuho mata koingo inongo yogoc, “Gocho yapmu ngo gocdec öngkucma worochon fatno amna au inirocha. Goc komong ongga godiba öret socsoc amna indahi. Tongo Möseho nongoru sigocma worochon toroc öreta tiruc. Ihoroc tia owi amnaho gangmuya kombiantang, boinno sinom obukoca bödeuna gocu Kopotorocho yangamin sacsago öngkungga itaroc,” Yesu ihoroc yogoc. \s1 Yesuho tawa amnahon ofisahon youp wabkaracno tun orokogoc \r (Luk 7:1-10) \p \v 5 Tongo mit Yesu yu Kaperneam böcsa onggoc. Woce ongga idina amihon ofisa au tawa amnani 100 yangtorengidocma yu ‘Yesuho tongfat nehun’ yongo Yesuot ongga ingoroc inogoc, \v 6 “Moröma, nochon youp wabkarac yu orung oburo koing suya focfoc morö kombingmuna bucin bakatgon iditac.” \v 7 Ihoroc inuna Yesuho inogoc, “Oro nocho ongmaina yu ta orokontac.” \v 8 Ihoroc inuna ofisaho mata wo kombiuna angit maidina mata ökene ingoroc iban imogoc, “Moröma, noc amna ogepma muno, worocha goc nocho bucin ebepa woi angit maehim. Gocu ngocingon itmina mata yia youp wabkaracna orokotun. \v 9 Kombihi, nocu wömai amna moröma auho unenne itmaina yuhon mata sumboditat. O tawa amna 100 yu nochon unenne itmuya nochon mata sumbodidang. Nocho amna au ‘goc ongoi’ inoya wömai yuho ongontac. O nocho auma ‘goc epi’ inoya wömai yu ehantac. O nocho youp wabkaracna ‘youp woroc toi’ inoya wömai yu youp wo tontac.” \p \v 10 Ofisaho mata ihoroc inuna Yesuho wo kombingga nanga fatfat tongmuna owi amna ambehecgon idungma inogoc, “Mayain, nocho boinno sinom kantiwa, Israel nano sontho bonip sonidecma wömai nocho amna tungu au kombing tobic tobicno moröma ihorocno idimpacno magot. \v 11 Worocha nocho ingoroc kantiwa: Sa guroc danongdecma owi amna koböcmaho engmuya Abraham, Aisak, Jeköp yuot midim sabarac sadec itmuya tong sonoc morödec inoin inoin abamo sogitmuya nacno nanahing. \v 12 Wohong owi amna osuchagon midim sabarac sahon fat fingdetdetyima yu wömai Kopotorocho dong yaruna ongga sa kumbongnodec ida yong ointongo maro siu tomuya itnahing.” \v 13 Yesuho ihoroc yongbödengga ibanda ofisa inogoc, “Goc ongoi. Gocho ‘ihoroc öngkupun’ yongo kombing tobiharocma worochon toroc sinom öngkuantac,” ihoroc yuna bongono wocingon sinom wömai ofisahon youp wabkaracno orokongga ogep idoc. \s1 Yesuho Pitahon körano tun orokogoc \r (Mak 1:29-31; Luk 4:38-39) \p \v 14 Oro Yesu yu Pitaho bucin öngga agocmai Pitahon körano godip mönmön toup tongmuna abamodec bakatgon idoc. \v 15 Ihoroc idina Yesuho owi worochon oburo sogiuna wohogon obukocno bödegoc. Bödeuna yu idongga Yesu mongorec tong imogoc. \s1 Yesuho owi amna obukocni koböcma youn orokogung \r (Mak 1:32-34; Luk 4:40-41) \p \v 16 Oro dobocsisia owi amnaho nucni dogu wontucmunoho fogit fogityima koböcma yangada Yesuot febung. Yangat feuya Yesuho mata gesöbarac inuna dogu wontucmunoho owi amna you fauya onggung. Tongo owi amna obukocnima ambarac youn orokogung. \v 17 Yesuho toroc kiap ihorocno togocmaha tongga Kopotorocho yong tuctuc amna Aisaiahon ducdec mata yogocma worocho boinno öngkuboc. Aisaia yu mata ingoroc yogoc, \li1 ‘Yui obukoc noni doun bödegung. O yu focfoc noni sumboda youn orokogomon.’ \rq (Aisaia 53:4)\rq* \s1 Yesu yu ino tan tonggongon toroc kiapha yogoc \r (Luk 9:57-60) \p \v 18 Oro Yesu yu foringga yagocmai owi amna koböcma sinompho yuot engmuya angarenggumbec tongga idung. Tuya Yesuho youp amnani inogoc, “Non yamuc öngkoring gino ökene ongona.” \v 19 Yu abe mangi idiya nongoru gendic fandat fandat amna auho Yesuot engmuna ingoroc inogoc, “Fandat fandat amna, goc sa nahenne ongontarocma, nocu gakagon gan tongungot.” \v 20 Ihoroc inuna Yesuho inogoc, “Arap yu yingonoha kombingidang o yup yu ihorocgon yingono idimang mahong Amnahon Manano yuhon dupdup abam maec.” \v 21 Ihoroc yuna wönggon inoin youp amna auho engmuna ingoroc inogoc, “Moröma, noc ongga nandöngna oring singdengga mit wömai nocho engmaina goc gan tongungot.” \v 22 Ihoroc inuna Yesuho inogoc, “Goc nakagon nantepi. Amna omimaho wömai nucni omima wo oring fiarut,” Yesu yu ino tan tonggonga mata ihoroc yogoc. \s1 Yesuho yuna sum moröma imun fadoc \r (Mak 4:36-41; Luk 8:22-25) \p \v 23 Oro mit Yesuot youp amnaniot yu ongga girang obugudec bangmu uuna yamuc bonipnodec onggung. \v 24 Woce ongidiya wohogon sum morömaho forosingga toup busuna yamuc funfuro moröma sinom öngmuna girang wo taun wetwetha togoc. Tuna Yesu yu dungo idoc. \v 25 Dungga idina youp amnaniho Yesu tu wekuna inogung, “Moröma, non urop yamuc tumoc ohonggonga tamon. Worocha gocho tongfat neya batip itna.” \p \v 26 Ihoroc inuya Yesuho inogoc, “Kombing tobic tobic soni obugu sinom. Son yaha botodang oro?” Ihoroc inongga idongga sum orin yamuc funfuro inong fauna yamuc nongnong yuna o sum ihorocgon imun fadoc. \v 27 Tuna youp amnani woroc angmuya nanga fatfat tongga yogung, “Mayain, amna ngoi numa sinom. Sum orin yamuc funfuro yu yuhon mata kombingo nongnong yamoroc!” Ihoroc yogung. \s1 Yesuho Gerasa amna yaidecma dogu wontucmuno dong yandoc \r (Mak 5:1-17; Luk 8:26-37) \p \v 28 Oro Yesu yu Galili yamuc öngkoring gino ökene ongga Gerasa nanoho gurocin woce idina amna yai dogu boyömpho fogit fogityima yu engmunya Yesu aun fedoc. Yu woi amna dong moin toctoc amna dunggit sinom. Yu amna fiiyan kumkumon sa woce itongidomoroc. Worocha tongga owi amnaho woce onggonga botongga uyap worochon mangidung. \v 29 Oro yu Yesu aun feuna orongi sinom mamboda yogomoroc, “Ayöö, Kopotorochon Manano, gocu tingting sinom tong nimoc nimocha kombiharoc? Kopotorocho non dongyun moin toctochon bongono sigocma wo abe maehac mahong gocho urop non focfoc nimongo tong samborec toctocha eparochu yo!” Ihoroc mamboda inogomoroc. \p \v 30 Oro bongono wocin wömai bot torop morömaho korungon bum itmuya nacano nongo idung. \v 31 Tuna dogu boyömpho Yesu dönac ingoroc inogung, “Goc non ninminai ningbanaya botho irodintong ohona.” \v 32 Inuya Yesuho inogoc, “Son woce ohurit!” Inuna dogu boyömpho amna you fauho ongga botho irotnon ohongo bot ambaracho bumbum yongmuya domdomgon sa bohöngnon ohongga yamuc öngkoring ganang ohongmuya omong fatbödegung. \p \v 33 Ihoroc tuya amna bot wo yangtorengidungma yu yapmu woroc angbotongga domdomgon böcnon ongmuya bot ambarac omongbödegungma orin kiapmo amna yai yudec öngkubocma worochon fatno owi amna inongdup togung. \v 34 Inuya böcsa worochon owi amna ambaracho Yesu ot ongga ‘guroc noni imi fahun’ yongo angfirigung. \c 9 \s1 Yesuho amna orungo möng toctocyi yu tun orokogoc \r (Mak 2:1-12; Luk 5:17-26) \p \v 1 Oro Yesu yu girang obugu audec bangmun uuna yamuc öngkoring gino ökene ino böcsanon woce onggoc. \v 2 Tuna amna auho nucno orung oburo möng toctocyi yu abam yorocdec sumboda Yesuot tebung. Tehuya Yesuho yagocmai, yu kombing tobic tobicnobaracho ebung. Woroc angmuna yu amna möng toctocyi inogoc, “Nakain manana, goc irot ogep kombihi. Gochon turongoya urop bödeang.” \v 3 Yesu yu ihoroc inuna nongoru gendic fandat fandat amna auho mata wo kombingga inohogon inun ganun tongga yogung, “Amna ngorocho Kopotorocha yong samborec yac yo.” \v 4 Ihoroc yongo idiya Yesuho yuhon irot kombic kombicno kombingdengmuna inogoc, “Son foro yaha irot sonin nocha wontucmuno kombiang? \v 5 Nocu amna ngo yaö matahong inoya sonthon kombic kombicdec angit in? Mata ingorochu: Noc gochon turongo dongya fat gamang. O ingo yontatma wömai ogephu: Goc idongga ongoi. \v 6 Kombiarut, Amnahon Manano yu guroc ngocin idina Kopotorocho yu boinno sinom turongo dongyun fatfathon gesö imogoc.” Yesu ihoroc inogoc. Tongo mit yu amna obukocnima inogoc, “Goc idongga abam yoroca sogida böcan ongoi.” \v 7 Ihoroc inuna wohogon amna worocho itongo böcnon onggoc. \v 8 Tuna owi amna yapmu fodibo wo angmuya nanga fatfat tongga Kopotoroc yong moröng imongo yogung, ‘Kopotorocho gesöno moröma sinom amnahon oburodec sing imogoc,’ ihoroc yong tonggung. \s1 Yesuho Matyu inong yogoc \r (Mak 2:13-17; Luk 5:27-32) \p \v 9 Oro Yesu yu sa wo imun fauna ongga agocmai, amna au mano Matyu yui takis möneng fogit fogit bucin omoc idoc. Tuna Yesuho inogoc, “Goc engga noc nari.” Inuna Matyu yu wohogon idongga Yesu tan tonggoc. \v 10 Tuna Yesu yu ongga Matyuho bucin nacno nongo idoc. Woce idina takis fogit fogit amna orin wontucmuno toctoc amna koböcho engmuya Yesuot youp amnaniot nacno kondonggon nagung. \v 11 Yu nacno nongga idiya Farisiho woroc yangga Yesuhon youp amnani ingoroc inong yac togung, “Fandat fandat amna soni yu foro yaha sinom takis fogit fogit amna orin wontucmuno toctoc amna yuot idina nacno kondong naang?” \v 12 Farisiho ihoroc yuya Yesuho mata woroc kombingga yogoc, “Amna obukocno muno yu ‘Doktaho tongfat nehun’ yongo makombingidang. Muno, obukocnimahogon wömai Doktaha kombingidang. \v 13 Sonu ongga mata Kopotorochon bapiyadec itacma wo angmuya kombic kombic sogiarut. Kopotorocho ingoroc yogoc: \li1 ‘Sonu öret socsoc youp moröma tongidang mahong nocu worocha makombit. Muno, nocho ‘son nucsoni toroc kiap ogepma tongimarut’ yongo kombihat.’” \rq (Hosea 6:6)\rq* \p Yesuho wönggon yogoc, “Nocho amna ‘nongnongo’ inong yocyocha maebot. Muno, nocho ‘wontucmuno toctoc owi amna inong yowa’ yongo ebot. Yu wömai nochon mambocna kombingga turongono yangmuya irotno ibaruya nocot engidang,” Yesuho Farisi mata ihoroc inogoc. \s1 Yesuho nacno manai idithon gendicha yogoc \r (Mak 2:18-22; Luk 5:33-39) \p \v 14 Oro mit Jönthon youp amnaniho engmuya Yesu inong ac tongga yogung, “Nonot Farisiot non nacnoha gendic singga manongidamon. Wohong gochon youp amnayai yu ihoroc matongidang.” \v 15 Ihoroc yuya Yesuho mata tepmo au ingoroc iban imogoc, “Amna auho owi somonni mino song imocimocha tuna numa amnaho yong oin tongga muno yun? Muno, non ihoroc matongidamon. Owi min toctoc bongonodec wömai non muyu irot ogep kombingga nacno nana. Wohong bongono au urop ehangoc. Bongono wocin wömai amna minno togocma yu sa korungon idina tong sonoc toctocno maic. Tuna bongono wocin wömai yu uroci kombingmuya nacnoha gendic singga manai itnahing.” \p \v 16 Oro Yesu mata tepmo au ingoroc yogoc, “Amna au yu tec tohomunmöcno osucno dogiantac. Tuna yu tec docno wego sogida tec osucno bubupno mabuun. Muno yu ihoroc tontacanu wömai tec wegomaho tec osucno wodiuna dogitbödeantac. \v 17 O ihorocgon wain yamuc tobic tobic amna yu bot meme godibo osucnodec wain yamuc wego makoringidang. Ihoroc tuyai wömai wain yamuc wegoho ohongga out tuuna bot meme godibo osucno fuc tontac. Tuna wain yamuchu o bot meme godibo wo yait yait tong samborec tontamoroc. Worocha wömai yu wain yamuc wego bot meme godibo wegodecgon koringidang. Ihoroc tuya yait yait ogep entamoroc.” Yesu mata tepmo ihoroc yogoc. \s1 Yesuho amna moröma auhon weno orin owi au dongyun orokogomoroc \r (Mak 5:21-43; Luk 8:40-56) \p \v 18 Yesu yu Jönthon youp amnaniot mata worocgon yongo idiya amna dugo au Yesuot engmuna orungo forodec goruc yemoc tongga inogoc, “Nochon wena öngahemgon omong fahac mahong gocho ongga obura yudec wotmuya yu wekotun.” \v 19 Ihoroc inuna Yesuot youp amnaniot yu idongga amna dugo ot onggung. \p \v 20 Tongo uyapdec ongidiya owi au yu woce idoc. Yu wömai nogotnoho wuna idina biruc 12 ihoroc bödegoc. Owi wo yu Yesuhon menon engmuna oburoho Yesuhon tec tohomunmöcno worochon mondopmo wot mögoc. \v 21 Yu wömai ingoroc kombingga togoc, ‘noc obunaho tec tohomunmöcnodec wot mönggai orokontat,’ ihoroc kombigoc. \v 22 Tuna Yesuho ibarun fauna owi wo angga inogoc, “Wena, irot guc kombihi! Goc noc kombing tobing namparocmaha tongga orokotaroc,” ihoroc inuna owi wo yu wohogon orokogoc. \p \v 23 Tuna Yesu yu ongga amna dugoho bucin öngo yagocmai, owi amna koböcma woce itmuya auho yong oin tong idiya o amna auho koding busongo kekoröpno toup togung. \v 24 Ihoroc tuya Yesuho yu inogoc, “Son ohongo ongurit, owi obugu wo yu mamec, yu komong dungo itac.” Yesuho ihoroc inuna owi amnaho mata wo kombingga angyonggudung. \v 25 Tuya Yesu yu dong yaruya ongidiya böc ganang öngga owi obugu worochon oburo sogiuna yu wohogon wekogoc. \p \v 26 Oro Yesuho youp ngo togocma worochon fantoho böcsa danong ongbödeuna owi amna ambaracho kombingbödegung. \s1 Yesuho amna daro komni yaiot o dugo komni tungu yu doun orokogung \p \v 27 Yesu yu böc wo imun fauna ino bucin onggonga uyapdec ongidina amna yai daro kom toctocyi yu Yesu tan tongmunya ingoroc mambodomoroc, “Devithon Manano, goc ning banango notha uroci kombihi.” \v 28 Ihoroc yunya Yesu yu böc ganang öngga idina amna yai yu ihorocgon öngga Yesuot ehunya Yesuho ingoroc inong yac togoc, “Sodu tingting kombiamoroc? Nocho sot ogep dongya orokotaruntha woha muno?” Ihoroc inuna yaimaho yogomoroc, “Öc Moröma, not kombing tobiamot, goc ogep.” \v 29 Ihoroc inunya Yesuho oburoho amna yaimahon darodec fingmuna ingoroc inogoc, “Sodu kombing tobingidamorocmahon torocgon öngkung kampun.” \v 30 Ihoroc inuna wohogon daro forigomoroc. Tunya Yesuho koingo sinom ingoroc inogoc, “Sodu fat ngo amna au inodimorocha, muno sinom.” \p \v 31 Yesu yu ihoroc inogoc mahong amna yaima yu ongmunya fat wo yong morogic tunya böcsa danong ongbödegoc. \p \v 32 Oro amna yaima yu Yesu imun fauna ongga idinya amna auho nucno dogu boyömpho sogit sogityi duc matano muno woroc Yesuot yangada tebung. \v 33 Tuya Yesuho dogu boyömo wo dong yaruna onguna, amna duc matano muno yu wönggon duc matano yogoc. Tuna owi amnaho woroc angga nanga fatfat tongga yogung, “Israel gurocin toroc kiap ingorocno osuc au maöngkuboc, non ngo fodibo sinom aamon.” \v 34 Owi amnaho ihoroc yogung mahong Farisiho wömai yogung, “Yesuho dogu boyömo dong yanitacma woi dogu boyömphon morömanoho gesö imuna tac yöc,” Farisiho Yesuha mata metec ihoroc yogung. \s1 Yesuho owi amnaha uroci kombigoc \p \v 35 Oro, Yesu yu böcsa obuguhu o taunthu woi ambarac itongdup togoc. Itongdup tongo yu Yuda nanohon fatmata yocyoc böc danong öngtongo momphon midim sabarac sahon fatmata ogepma owi amna fandat inong tonggoc. O ihorocgon owi amna obukoc foro ihono ihono tongidungma yu ambarac dongyun orokogung. \v 36 Bongono wocin wömai owi amna koböcma sinompho Yesuot idung. Tuya Yesuho yauya yu bot sipsip morömo muno ihoroc simbang ididung. Worocha tongga Yesuho yuha uroc imogoc. \v 37 Yong uroc yongo youp amnani ingoroc inogoc, “Öndec nacno koböcma sinom gomondingga idang mahong woroc tonong fepfephon youp amna koböcma maeng. \v 38 Worocha son ön Morömoha dönac inuya yu youp amnani inongmuna engga nacno feng suran tontang,” ihoroc yogoc. \c 10 \s1 Yesuhon youp amnani 12 yuhon ma torop \r (Mak 3:13-19; Luk 6:12-16) \p \v 1 Tongo Yesu yu youp amnani 12 inong yuna ehuya, owi amna decma dogu boyömo dong yan yanthon gesö orin obukoc foro ihono ihono you orokoc orokochon gesö imogoc. \v 2 Yesuhon youp amnani 12 Aposel ma sogidungma worochon ma torop woi ingoroc: Saimon mano auma Pita, o orugo Andru, o Sebedihon mananin Jems orin Jön, \v 3 o Filip, o Bartolomyu, o Tomas, o Matyu yu takis fogit fogit amna, o Alfiushon manano Jems, o Tadius, \v 4 o Saimon yu wömai Selothon toropdecma, o Yudas Iskariot yu woi Yesu sogida ayamihon oburodec sigocma woroc. \s1 Yesuho youp amnani 12 yu youpha inong mudoc \r (Mak 6:7-13; Luk 9:1-5) \p \v 5 Oro Yesu yu youp amnani 12 woroc soworengo inong mutmuna youphon yong tuctuc mata ingoroc inogoc, “Son bumbumyi nano ot ongoninga. O ihorocgon Samaria nanohon böcsa audec ongoninga. \v 6 Muno, son muyu Israel nano ot ongonung. Yui bot sipsip gorong ongima simbang. \v 7 Son yuot ongmuya fatmata ingoroc yudec silip tong imongitnung: ‘Kopotorochon mom toborucno urop engfom tac.’ \v 8 Ihoroc inongmuya owi amna obukocnima you orokonung, o amna omomyima you wekonung, o obukoc lepra toctocyi yu you orokuya sacsago itnung, o owi amna dogu boyömpho fogit fogityi yu dong yan imonung. Nocho youp woroc toctochon gesö wöngnacno muno kampat. Worocha son ihorocgon owi amna wöngnacno muno tongfat yengitnung. \v 9 Son golhu o silwahu o möneng gomono fongoninga. \v 10 O ihorocgon yoc moröma mendengga ongoninga. O tec fohongyumöc soni tungutnigon fogida ongurit. O orungtom sonihu o tut kandung sonihu wömai fogitninga. Muno, sonu Kopotorochon youp amnani idang, worocha tongga yu son ogepmagon kangtoreangoc. \p \v 11 “Oro son böcsa wocintu wocintu ongmuya son muyu böc moröm yu yangsoworengga amna ogepma nongnongo yuho bucingon öngo idtongonung. \v 12 Oro sonu amna auho bucin öngmuya owi amna ingoroc inonung: ‘Kopotorochon irot guc sonot itun.’ \v 13 Ihoroc inuya böc morömpho son ogepgon kangtoreuyai wömai Kopotorocho yu irot gucno imangoc. Wohong böc morömpho sonthon mata makombiuyai wömai guram mata soni ibarun fauna wönggon soniot ehantac. \p \v 14 “Amna auho son ino bucin makangat fonguyai, orin sonthon fatmata makombiuyai wömai son böchu o taun woroc imu fauna orung sonidecma guroc tong fönfön wo fororop tongyu mönung. \v 15 Nocho boinno sinom kantiwa: Kopotorocho owi amna mata youpdec fohong yuangocan bongono wocin wömai böc worochon owi amnadec mepmo moröma sinom öngkuangoc. Mepmo Sodom orin Gomora nanodec öngkubocma woroc woi obugugon mahong yudec öngkuangocma woi moröma sinom.” \s1 Mepmo foro ihono ihono öngkuangoc \r (Mak 13:9-13; Luk 21:12-17) \p \v 16 Yesuho mata sakaun fiuna youp amnani aposel ma sogidungma ingoroc inogoc, “Nocho son kanongmuaya ongmuya bot sipsip sap dunggit ingingohon bonipnodec itongiima worochon toroc sonu itongitnahing. Worocha son goröm simbang arangarango sinom itongitnung. O ihorocgon son yup kanarömphon toroc irot gucot itongmuya amnahon irot dongyu mointoninga. \v 17 Sonu amna wontucmunoha yacyacho itongitnung. Yu worocho wömai mata soni yu bödec bödecha son Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin kangat fongga tosipdec kotnahing. \v 18 O ihorocgon sonu nochon ma sogidungmaha tongga yuho son Gavman morömo othu o kingothu woce kangat fongonahing. Tuya sonu nochon fatmata ogepma inong tauya Yuda nanohu o bumbumyi nanohu yu ambarac wo kombinahing. \p \v 19 “Worochoi oro, ayam soniho son mata youpdec kangat fonguyai wömai sontho ‘yaö mata urago iban imontamonthu o tingting sinom inontamonthu’ yongo kombingbanac toninga. Muno sinom, bongono wocin wömai Kopotorocho kombic kombic orogoma kamuna sontho mata urago angitgon iban imonahing. \v 20 Son sonibut mata mayoning. Muno, Nandöng sonihon Kunkun Yaru worocho wömai duc soni tun yungan tuna sonu mata urago inonahing,” Yesu yu youp amnani yong fasun mata ihoroc inogoc. \p \v 21 Tongo yu wönggon mata sakaun fiuna ingoroc inogoc, “Kombiarut, mit wömai yan orugo itmunya aumaho orugo mata youpdec tohong yuna matano yu bödeuna wot omom tonahing. O fano yu wömai toroc kiap worocotmagon managumbocni tong imonahing. O managumboc yu macni faniha ecego kombingmuya ayamiho oburodec fiuya dohuya omnahing. \v 22 O sonu noc kombing tobing namongidangmaha tongga amna tobuno ayam ayam tong kamonahing. Wohong sondecma numariho koing songga itnahingma yu wömai Kopotorocho wontucmunodecma öcangmun muuya itonggong koing imangoc. \v 23 Oro, son nochon youp toctocha böcsa auhon onguya böc morömpho son kang yangam tongo kamontanganu wömai son böcsa auhon ongonung. Nocho boinno sinom kantiwa. Son Israel böcsadec youp abe matongbödei idiya Amnahon Manano wönggon ehangoc. \p \v 24 “Kombiarut, wabkaracho wömai fandat fandat amnano manggiradidang. O ihorocgon youp amnaho wömai morömano manggiradidang. \v 25 Wabkarac yu fandat fandat amnanohon toroc entacma wömai angit in. O youp amnaho morömanohon toroc entacma wömai ihorocgon angit in. Oro owi amnaho amna morömaha dogu kopot Belsebul ihoroc inogung. Worocha tongga yu youp amnaniha tingting inonahing? Woi mata wontucmuno sinom inonahing. \p \v 26 “Wohong sonu amna ihorocnoha botoninga. Manomano tomnobarac itacma woi ambarac eran öngkungbödeangoc. O kombic kombic öpma woi Kopotorocho ambarac tun eran engoc. \v 27 Nocho son mata kumbong kantatma woroc sontho yagunodec yong tongonung. O mata onggim sonidecgon masang kanontangma woroc soniu böc taitdec suraro inong furang yong tonung. \p \v 28 “Sonu guroc amnaha botoninga. Yu ogep godip föp sonigon tong omom tup mahong yaru soni tu moin toctochon gesö wömai yu maidimoc. Worocha son amnaha botoninga, muno son muyu Kopotoroc yu tunguhagon botodarut. Yu ogep godip föbhu o yaru sonihu wo yait yait dongyun mointuya ep bohöng fongyun munahing. \p \v 29 “Kombiarut, non amna non yup obugu obuguha kombingidamon woi yapmu obugu sinom mahong Nandöng soni yu kombiuna angit maidinai wömai yup obugu tungu au mamic. \v 30 O sontha tingting, Kopotorocho sontha maedet imic, muno yu wömai bic sakemsoni ambarac embatho kombingbödehac. \v 31 Worocha sonu botoninga, sontho woi yup obugu obugu wo yanggiraang,” Yesuho ihoroc yogoc. \s1 Non Yesuha yangam fap toninyit \r (Luk 12:8-9) \p \v 32 Oro Yesuho wönggon mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Amna auho nochon ma owi amnadec yong taantacanu wömai nocho amna worochon mano Nandöngna momdec itacma yuho yangamin ihorocgon yong taantat. \v 33 Wohong amna auho nocha yangam fap tongmuna möp yontacanu wömai nocho ihorocgon Nandöngna momdec itacma yuho yangamin amna woroc möp yong imontat.” \s1 Yesu yu owi amna suraro fuc toctocha eboc \r (Luk 12:51-53; 14:26-27) \p \v 34 Yesuho yogoc, “Nocho ‘ayam ayam kiap ta bödehun’ yongo guroc ngocin maebot. O nocu irot tungu idit kiap temongma öc öcha maebot. Muno sinom, nocha tongga owi amna ayam ayam tonahing. \v 35 Nocho ebotmaha tongga \li1 ‘mananoho fanoha ayam tangoc, o wenoho macnoha ayam tangoc, o yan obigoho ficfuc tongga ayam idtahamoroc. \v 36 O amna auhon feno amna worocha ayam tong imonahing.’ \rq (Maika 7:6)\rq* \p \v 37 Tongo amna au yu macnin fanintha toup kombiantac mahong nocha obmugon kombiantacanu wömai yu nochon amna maic. O ihorocgon amna auho weni mananiha toup kombiantac mahong nocha obmugon kombiantacanu wömai yu nochon amna maic. \v 38 O amna au yu guroc ngorochon focfoc kombingmuna ep goröcno sumbotmuna noc menan maehicma, yu woi ihorocgon nochon amna muno. \v 39 O amna au yu guroc ngorochon itonggong sogit akep tontacanu wömai yuhon itonggongno sinom momdec itacma wo gorong ongungoc. Wohong amna au yu ‘nocha’ yongo itonggongno guroc ngocin imun faantacanu wömai yu momdec itonggong koing aun feangoc,” Yesuho ino tantanthon yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Owi amna Yesuhon toropni tongfat yengidangma yu wömai irot ogep sogitnahing \r (Mak 9:41) \p \v 40 Yesu yu mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Amna auho son böcnon kangat föngga tong ogep tong kamangocanu wömai yu nocha tong ogep tongnamangoc. Tuna nocho yuot engot. O nocu yuot engotanu wömai nakagon muno, Nandöngna nanöng muna ebotma yu ihorocgon amna worocot engoc. \v 41 Kombiarut, amna auho Kopotorochon yong tuctuc amna au böcnon yangat töngga wöngnacno muno komanang sinom tong ogep tong imontacanu wömai mit Kopotorocho amna wo irot ogep wöngnacno moröma imangoc. Woi Kopotorochon yong tuctuc amnaho irot ogep sogididangma worochon toroc imangoc. O ihorocgon amna auho amna nongnongo au yu böcnon yangat töngga komanang sinom tong ogep tong imontacanu wömai mit Kopotorocho amna wo irot ogep wöngnacno imangoc. Woi amna nongnongo irot ogep sogididangma worochon toroc imangoc. \v 42 O amna auho nochon youp amnani tong fat yecyecha yamuc sumo komong get imontacanu wömai amna worocho irot ogep wöngnacno boinno sinom sogiangoc,” Yesu yu ihoroc yogoc. \c 11 \s1 Yesuho Jön yamuc gung imocimoc amna yuhon foroha yogoc \r (Luk 7:18-35) \p \v 1 Oro, Yesuho youp amnani 12 yong fasun mata ihorocno inongbödengga mit sa wo imun fauna Galili gurocin itongmuna böcsa woce idtonggungma woce owi amna fatmata ogepma fandat inong tonggoc. \v 2 Oro bongono wocin wömai Jön yamuc gung imocimoc amna yu yi bucin idoc. Tongo yu Duicho manomano tongidocma worochon fatno kombigocmaha inoin youp wabkaracni au inong muuna yu Yesu inong ac toctocha onggung. \v 3 Ongga yu Yesu ingoroc inong ac togung, “Kopotorocho amna siuna ebepha mata godingmun fadocma amna wo woi gakaha yogoc woha nonu amna auha torengga itna?” \p \v 4 Yu ihoroc inuya Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Son wönggon ibaru fauna ongga manomano yaangma orin kombiangma worochon fatno Jön inarut. \v 5 Kombiarut, amna dan komnima yu wönggon dan foric tang. O amna orungo omong fatfatyi yu wönggon uyap itongidang. O amna obukoc lepra toctocyi yu orokodang. O amna onggim tong tongni yu wönggon mata kombiang. O amna omong fadungma yu wönggon wekongga itongeyang. O owi amna uroci yuho wömai fatmata ogepma kombingidang. \v 6 Tuna owi amna ambaracho nocha me ma-namingma yu borongdearut.” \p \v 7 Yesuho ihoroc inuna Jönthon youp wabkaracni imu fauna onggung. Ongga idiya Yesu yu forosingga owi amna Jöntha inong tuctuc tongo ingoroc yogoc, “Sonu ‘tingting sinom ana’ yongo sa amna maiyan woce Jönot onggung? Sonu sumpho fondom tongi tepi togocma ‘woroc ana’ yongo yuot onggunghu nuhun? \v 8 Woha yaö acacha kombingo onggung? Amna au tec tohomunmucno ogepma sinom tobic tobicyi worochu? Muno, amna ihorocnomaho wömai kinghon böc moröma wocingon ididang. \v 9 Worochoi oro sonu ‘yaö fodibo sinom ana’ yongo Jönot onggung? Kopotorochon yong tuctuc amna auhu? Boinno sinom, Jön yu yong tuctuc amna osuc idungma yu ambarac yanggirahac. \v 10 Amna ngorocha sinom wömai mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Kopotorocho yac, nocho amna au siaya yu engmuna osuc fat gamongo owi amna nochon yongburoc mata inong tuctuc tangoc. Tongo yu gochon uyap tong arangarang tangoc.’ \rq (Malakai 3:1)\rq* \p \v 11 “Nocho boinno sinom kantiwa, Jön yui amna moröma sinom, yu wömai guroc amna au ambarac yanggiratbödehac. Wohong mom midim sabarachon owi amna komanangno sinom yu wömai Jön anggiraang.” \p \v 12-13 “Oro, Kopotorochon yong tuctuc amnani orin nongoru mata yu wömai mom toboruchon mata yogung. Worocha tongga Jön yu owi amna yamuc gung imongidocan bongono wocin forosingga engga önga idamonan bongono worocho irotnon wömai owi amna mom toborudec onggonga youp morö gesöbarac tongidang. O amna koingo yu woce onggongon uyap angtorengidang. \v 14 Kopotorochon yong tuctuc amna yu wömai osucgon ‘Elaiya ehangoc’ ihoroc yogung, Worocha wömai sonthon kombic kombic sonidec angit idinai wömai woroc, Jön yu Elaiya. \v 15 Amna kombic kombicbaracma yu wömai mata woroc kombiup.” \p \v 16 “Oro, nocho owi amna önga idangma yuhon foroha mata tepmo tingting sinom singo yowa? Wömai ingoroc, yu wabkarac maket taitdec ididangma woroc simbang. Wabkarac wo yu ingoroc mamboda yogung, \v 17 ‘Non koding busogomon mahong sonu kömec matogung. O non yong uroc ap yogomon mahong sonu maointogung.’ \p \v 18 “Mata tepmo worochon foro wömai ingoroc: Jön yu engmuna nacno gucsim omong omong orin yamuc sinom worocgon nongidina owi amnaho yu angmuya yongidang, ‘Dogu wontucmuno au yudec itacmaha ihoroc tac yo!’ \v 19 O önga wömai Amnahon Manano yu engmuna nacno ogepma orin wain yamuc nongidina owi amnaho yu angga yongidang, ‘Yui amna nongmenni, yu wain yamuc nongga bumbum yongitac. O yu takis fogit fogit amna orin wontucmuno toctoc amna yuot oröc oröc tongitac.’ Owi amna ihoroc yongidang mahong yuhon matano woi kandöc sinom. Kombiarut, owi amna Kopotorochon kombic kombic ogepma sumbodidangma yu wömai Kopotorocho inoin uyap ogepma tong indauna tuctugo kombiantang.” \s1 Yesuho böcsa auhon garac mata yogoc \r (Luk 10:13-15) \p \v 20 Oro, Yesu yu böcsa audec itmuna toroc kiap inobarac sinom koböcma tongidoc mahong owi amna wocin idungma yu irotno maibanidung. Worocha tongga Yesuho böcsa worochon garac mata ingoroc yogoc, \v 21 “Son Korazin orin Betsaida nano son soni woho! Nocho toroc kiap inobarac koböcma sinom sonthon bonip sonidec tongidot mahong sontho irot soni maibandung. Wohong nocho toroc kiap sonot togotma wömai böcsa Tairhu o Saidonthu wocin toyai wömai worochon owi amna yu inoin turongo yangga uroci morö sinom kombingga yong oin tongga ep ipmorop wagangga irotno ibandup tup. \v 22 Worocha tongga Kopotorocho owi amna mata youpdec fohong yuangocan bongono wocin wömai sontho urago mepmo sinom au feangoc mahong Tair orin Saidon nano yu mepmo obmugon sogitnahing. \p \v 23 “O son Kaperneam nano, son tingting kombiang? Son onoce sinom itmuya ma moröma sogitnahinghu? Muno sinom, son wömai omoce sinom omimaho ididangan woce ohonahing. Nocho toroc kiap moröma sonot tongidotma woroc Sodom böcsa woce toyai wömai Sodom nano wo angga irotno ibaruya böcsano maobökun. Muno woi ogepgon idtongga ongga önga in. \v 24 Worocha wömai nocho ingoroc kantiwa: Kopotorocho owi amna mata youpdec fohong yuangocan bongono wocin wömai sontho urago inobarac sinom au feangoc mahong Sodom nano yu mepmo obugugon sogitnahing.” \p \v 25 Oro bongono wocingon wömai Yesuho Fano ingoroc inogoc, “Nandöngna, goc mom orin guroc ngorochon Morömo. Gocu gakain ibiba orin kombic kombic ogepma worocgon tanda mom toboruchon foro youp amnayai komanangnoma wo indaya tuctugo kombiang. Yu woi managumboc simbang kombic kombicno moröma muno. Worochoi oro, kombic kombic amna moröma yuho gochon foro makombiing. Gocho yuhon daro dongyi sum fauya mom toboruchon foro kombing tangtang mating. \v 26 Nandöngna boinno sinom, kiap ihorocnoho woi gochon irot kombic kombic ogepma.” Yesuho yong moröng ihoroc Fano inogoc. \p \v 27 Tongo yu wönggon yogoc, “Nandöngnaho guroc ngorochon gesöno ambarac ‘nocho wo moröm tong impiwa’ yongo noc namogoc. O amna auho inoin kombic kombicdec wömai Mananohon foro makombiing. Muno, Nandöng yu tunguhogon wömai kombihac. O ihorocgon amna auho Nandönghon foro makombiing. Muno, Manano yu tunguhogon wömai Nandönghon foro kombihac. O Mananoho amna yangsoworengga yuho yangamin ogep ima yuha wömai yu Kopotorochon foro ihorocgon tuctugo indaangoc. \p \v 28 “Son owi amna mepmo sumboda gapgap yongidangma son ambarac nocot ehuya nocho tongfat kengga tong yungan tong kamontat. \v 29 Noc irotna ohonggongyi orin irot gucnabarac iditat. Worocha son ehuya nocho kötacna singkamoya forona kombingitnung. Tongo sontho nochon toroc kiapgon tanda nocot youphon mepmo kondonggon sumbotna. Ihoroc tongo irot soni gucno engoc. \v 30 Nonu youphon mepmo kondonggon sumbentamonanu wömai youp angitgon tongitnaha-mon. O youphon mepmono yungan tangoc,” Yesu yu ihoroc yogoc. \c 12 \s1 Yesu yu Sabat bongonohon Morömo \r (Mak 2:23-28; Luk 6:1-5) \p \v 1 Oro, bongono wocin Sabat bongonodec Yesuot youp amnaniot yu wit öndec itonggung. Itongmuya youp amnani worec imuya yu wit yitno au fogito nong tonggung. \v 2 Ihoroc tongo idiya Farisi amna auho wo yangga Yesu inogung, “Yahi, youp amnayai yu gendic mata noni yembodang. Sabat bongonodec wömai ihoroc toctocha bongbong morö itac.” \v 3 Ihoroc yuya Yesuho mata ökene ingoroc iban imogoc, “Sonu Devitho osuc kiap togocma worochon fatno embatho makombingidanghu nuhun? Devithon toropniho o ino yu nacnoha worec imogung. \v 4 Worec imuya Devit yu Kopotorochon sel böc ganang ongmuna nacno sowarango Kopotorochon fatha fong figungma woroc fogito feuna toropniot nagung. Nacno sowarango worocho wömai amna komanangnoho nocnocno muno, öret socsoc amnahogon nongidung. \p \v 5 “O ihorocgon öret socsoc amna yu Sabat bongonodec youp toctocha öret socsoc bucin ongidang. Worocha tongga yu Sabathon nongoru gumanidang. Worochoi oro, yudecu tong bumbum au maec. Sonu nongoru mata embada aarut. \p \v 6 “Nocho boinno sinom kantiwa, amna ngo itacma yui moröma sinom, yu öret socsoc böc anggirahac. \v 7 Kopotorochon bapiyadec mata ingoroc itac: \li1 ‘Noc nip oröc yang banac banachon toroc kiapha toup kombihat mahong son öret socsoc youp komanang tong-idangma wo noc kombiaya angit maec.’ \rq (Hosea 6:5)\rq* \p Mata ihoroc itac mahong sontho worochon foro makombing. Worocha son amna ogepmaha möpmo wagang imongidang. \v 8 Kombiarut, Amnahon Manano yu Sabat bongonohon Morömo,” Yesu yu Sabathon gendicha mata ihoroc yogoc. \s1 Yesuho Sabat bongonodec amna oburo omong fatfatyi tun orokogoc \r (Mak 3:1-6; Luk 6:6-11) \p \v 9 Yesu yu sa wo imun fauna Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin ögoc. \v 10 Uuna amna au oburo omong fatfatyi yu wocin idoc. Oro amna au yu Yesu mataha firing tantantha uyap dabigung. Worocha yu Yesu ingoroc inong ac togung, “Sabat bongonodec amna obukocni dongyu orokoc orokocno woi nongoru mataho yac angitha woha angit maec? \v 11 Ihoroc yuya Yesuho mata ingoroc inogoc, “Sonotma amna auhon bot sipsipnoho Sabat bongonodec ongga gopmain muantacmai wömai numa amnaho matongfat yeic? Muno, non ambarac wömai tongfat yengidamon. \v 12 Oro amnaho wömai bot sipsip yanggiratno sinom tang. Worocha tongga non ogep Sabat bongonodec amna tong ogep tong imontamon. Nongoruho worocha ‘muno’ mayoc.” \v 13 Yesu ihoroc yongga amna oburo omong fatfatyi inogoc, “Goc obura tong nongnong toi.” Inuna amna wo oburo tong nongnong tuna wohogon oburo orokongdup togoc. Oburo okema idocma worochon toroc. \v 14 Ihoroc tuna angga Farisi yu böc wo imu faunto inobarac suran tongmuya Yesu wotwothon matano yogung. \s1 Yesu yu Kopotorochon youp amna boinno \p \v 15 Oro Farisiho Yesu wot omom toctochon matano yuya Yesu yu wo kombingmuna böcsa wo imun fauna onggoc. Onguna owi amna koböcho Yesu tan tonguya Yesuho owi amna obukocnima ambarac youn orokogung. \v 16 Tongo Yesu yu owi amna inoin foro yong taptapha ‘muno sinom’ inogoc. \v 17 Oro Kopotorochon yong tuctuc amna Aisaia yu osucgon ‘Yesuho toroc kiap ihoroc tangoc’ yongo yong tuctuc mata yogoc. Tuna mata worocho boinno ongkuboc. \p Aisaiaho ingoroc yogoc: \li1 \v 18 “Kopotorocho yac, ngoi nakain youp amna, nakabut yu ‘youpha’ soworegot. Noc yuha toup sinom kombingitat. O irotnaho yuha yong kumengitat. \li1 Nocho Kunkun Yaruna yudec siaya yuho toroc kiap nongnongo gurocdec temongmun uuna owi amna ambarac nongnongogon yangtoreangoc. \li1 \v 19 Tongo yu kararat yongo mataha emoc matic. O ihoroc-gon owi amna surandec wömai yuhon mata maöngkuic. \li1 \v 20 Fondom yorong mucmucyi wömai yu kondong tongo ma-fongyun ongoning. O gop yaguno omoc omocha tacma wömai yu matun omic. Yu inoin youpnogon tongga idina ongga nongnongo kiapho koing sangoc. \li1 \v 21 Guroc owi amna ambaracho ‘yuho tongfat nehun’ yongo yuhon torec itnahing.” \rq (Aisaia 42:1-4)\rq* \s1 Farisiho Yesuha yogung, ‘Yu dogu kopot Belsebulhon gesö sogitmuna youpno tongitac’ \p \v 22 Oro mit amna auho nucno dogu boyömoni yu Yesuot yangat tebung. Dogu boyömpho tuna amna worocho obukongga daro kom toctocyi orin o duc matano mayocyoc ihoroc idoc. Tuna Yesuho yu tun orokuna wönggon daro foringo duc mata yogoc. \v 23 Ihoroc tuna owi amnaho woroc angga nangano fauna yogung, “Amna ngoi Devithon Mananohu?” \v 24 Ihoroc yuya Farisiho mata woroc kombiuya angit maidina yogung, “Amna wo yu dogu boyömohon morömo mano Belsebul, yuhon gesö sogitmuna dogu wontucmuno dong yanitac yo.” \p \v 25 Ihoroc yuya Yesuho Farisihon irot kombic kombicnohon foro angtangtang tongo yu ingoroc inogoc, “Kantri auho ficfuc tongo owi amna inohogon emoc tonggai wömai kantri worocho obukontac. O ihorocgon böcsa auhonthu o taun auhonthu yu ficfuc tongo inoha emoc tontanganu wömai yuhon gesöno ohongga makoing sic. \v 26 Oro worochon torocgon wömai dogu kopothon toropni yu fuc tongga inoin nucni taruyai wömai yuhon gesöno ohongga koing socsocno main. \p \v 27 “Worochai oro Belsebulho noc gesö namuna nocho dogu wontucmuno dong yarantatanu wömai numaho torop soni tong fat keuna dogu wontucmuno dong yanidang? Kombiarut, torop soni yu inobut wömai mata soni soworengga yu bödeangoc. \v 28 Wohong nocu wömai Kopotorochon Kunkun Yaruhon gesödec dogu boyömo dong yanitat. Sonu woroc angmuya ingoroc kombiup, Kopotorochon mom toborucnoho urop soniot epac yo.” \p \v 29 Yesuho mata wo yongbödengga mit mata tepmo au ingoroc yogoc, “Oro amna au yu ogep amna koingoho bucin öngmuna worochon manomanono usem fogito fonguntha woha muno? Muno sinom, osuc wömai yu amna koingo yidec feto singdengga mit wömai yu ogep yuhon manomanono usem fongontac. \p \v 30 “Amnaho noc oröc matong namontacma yu ayam tong namontac. O amna auho suraro feng suran toctochon youpha noc matongfat neicma yu wömai suraro doun mointuya fuc tontang. \v 31 Worocha wömai nocho kanoya kombiarut. Owi amnaho wontucmuno tontangmahu o Kopotorocha yong samborec yontangmahu worochon turongo ambarac Kopotorocho owi amna youn fat imangoc. Wohong amna auho Kunkun Yaruha yong saha yontacma worochon turongo wömai Kopotorocho maimun fat imic. Muno turongo worocho wömai tohong singimuna idtongungoc. \v 32 Amna au yu Amnahon Mananoha mata metec yontacma worochon turongo wömai bödeangoc mahong amna auho Kunkun Yaruha yong samborec yontacma worochon turongo wömai öngahu o mithu iditnoho iditno yudec engoc.” \s1 Ep koburohon mata tepmo \r (Luk 6:43-45) \p \v 33 Yesuho wönggon ingoroc yogoc, “Ep ogepma yu boinno ogepmagon fingidang. O ep wontucmuno wömai boinno wontuc-munogon fingidang. Nonu ephon boinno yaantamonanu wömai tuctugo kombingidamon, woi ep ogepmahu o ep wontucmunohu. \v 34 Son amna wontucmuno, son goröm wontucmunohon morogoni, sonthon irot kombic kombic soni wontucmuno itacmaha duc mata soni ihorocgon wontucmunogon yongidang. Irot soni yansawoho foctacmaha worochon toroc wömai duc mata sonidec uuna yongidang. \v 35 Amna ogepma yu irot kombic kombicno ogepma worocha yu mata ogepma yongidang. O amna wontucmuno yu irot kombic kombicno wontucmuno worocha yu mata wontucmuno yongidang. \v 36 Worochai oro nocho ingoroc kantiwa: Kopotorocho owi amna mata youpdec yangat fohongocan bongono wocin wömai yu mata wontucmuno muyu muyu yongidungma wo ambarac yangsoworengga urago imangoc. \v 37 Gakain mataha tongga gocu momphon fatha woha ep bohöngon fat engoroc.” \s1 Yönahon weranno \r (Mak 8:11-12; Luk 11:29-32) \p \v 38 Oro mit Farisi au orin nongoru gendic fandat fandat amna yu Yesuot engmuya ingoroc inogung, “Fandat fandat amna goc weran moröma au tia ana.” \v 39 Ihoroc inuya Yesuho yogoc, “Son amna torop wontucmuno sinom göra toctocyi, son momphon weran inobarac au acacha yang. Wohong sonu weran au maaing. Weran tungugon wömai Kopotorocho son kindauna anahingmai woi yong tuctuc amna Yönaho togocma worochon werano. \v 40 Yönaho yu sep youp toctoc anfi orin kumbong anfi ihoroc söng morömaho irotnon idoc. O worochon torocgon wömai Amnahon Manano yu sep youp toctoc anfi orin kumbong anfi gurochon modibon ida wekongga idongungoc. \p \v 41 “Ninive nano yu wömai Yönahon mata kombingga irotno ibandung. O önga wömai amna moröma au Yöna anggirahacma yu sonot itac mahong sonu yuhon mata kombingga irot soni maibanidang. Worocha tongga Kopotorochon mata youpdec Ninive nano yu idongga owi amna önga idangma yuhon mata yu bödeuna wontucmunohon urago sogitnahing. \p \v 42 “O ihorocgon Saut kantrihon Kwin owi yu ‘Salomonthon kombic kombic ogepma sogiwa’ yongo uyap ubarago sinom onggoc. O önga wömai amna au Salomon anggirahacma yu sonot itac mahong sontho yuhon mata kombic kombicha koroc koroc kamang. Worocha tongga Kwin owi worocho wömai Kopotorochon mata youpdec idongga owi amna önga idangma yuhon mata yun bödeuna wontucmunohon urago sogitnahing,” Yesuho mata ihoroc yogoc. \s1 Dogu boyömo ibarun fadocmahon matano \r (Luk 11:24-26) \p \v 43 Yesuho dogu boyömohon foroha mata ingoroc yogoc, “Dogu boyömpho ingoroc tongidang, yu amna au imun fauna ‘idit sa ogepma sogiwa’ yongo ongga sa moropmo wontucmuno woce itongontac. Woce itongmuna idit sa ogepma maun feuna yontac, \v 44 ‘Noc ibara fauna böc ima fadocma woroc wönggon sogiwa.’ Ihoroc yongo ibarun fauna woce ongkungga aantacmai, böc woi sacsago sinom idina amna auho abe masogidoc. \v 45 Worocha tongga yu ongga nucni wontucmuno sinom 7 yu inuna ehuya yu ambaracho böc woroc sogitnahing. Woroc tuyai wömai woroc, amna wo yu osuc obmukusuc obukoc bum idoc mahong mit wömai yu obukocno sinom tontac. Oro kiapmo worocho sinom wömai owi amna wontucmuno önga idangma yudec öngkuangoc,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Yesuhon macni orugi sinom woi numari? \r (Mak 3:31-35; Luk 8:19-21) \p \v 46 Yesuho mata ihorocno owi amna inongga idina macno orugi yu ‘Yesuot mata yona’ yongo engga böc taitdec torengga idung. \v 47 Woce idiya amna auho Yesu inogoc, “Kombiharoc, maca oröcai yu gocot mata yocyocha kombingga taitdec idang.” \v 48 Ihoroc inuna Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Nochon macnai oröcnai woi numari?” \v 49 Ihoroc yongga youp amnanidec oburo muto yogoc, “Ngorocho wömai nochon macnai oröcnai idang. \v 50 Owi amna ambaracho Nandöngna momdec itacma yuhon irot kombic kombic tanidangma yu wömai nochon oröcnai, natnai, macnai sinom idang,” Yesu yu ihoroc yogoc. \c 13 \s1 Amnaho öndec wit yitno andocma worochon mata tepmo \r (Mak 4:1-9; Luk 8:4-8) \p \v 1 Oro sep bongono worocdecgon Yesu yu böc wo imun fauna sumon ongga yamuc öngkoring tero omoc idoc. \v 2 Tuna owi amna koböcma sinompho yuot engmuya sing arenggumbe togung. Worocha tongga Yesu yu girang audec bangmun uuna woce omoc idoc. Tuna owi amna ebungma yu terodecgon idiya \v 3 Yesuho forosingga mom toboruchon foroha mata tepmo ingoroc fandat inogoc, “Amna auho ongga wit yitno öndec antogoc. \v 4 Antongina yitno au uyapdec muuya yupho engmuya nagung. \v 5 Oro wit yitno auho wömai sop koroc guroc obmukusucgon iyan woce mögung. Tongo guroc obmugon idocmaha tongga yu karupgon dogo köbung. \v 6 Dogo kuya sepho öngga yitnodec foring yagoc. Tuna yitno wo fonsirango omoce mahogocmaha tongga sepho diuna song gebung. \v 7 Oro, wit yitno au yu yi dirongoni tumoc woce ohogung. Tuna yiho kungga wit yitno tombuya ombung. \v 8 Oro, wit yitno auho guroc ogepmadec mögung. Woce ida dogo köngmuya boinno ogepma figung. Auho 100thon, au 60hon o au wömai 30hon toroc. \v 9 Oro amna auho onggimobarac idai wömai yu mata ngo kombiun.” Yesu yu mata tepmo ihoroc yogoc. \s1 Yesuho foro yaha mata tepmo yongidoc \r (Mak 4:10-12; Luk 8:9-10) \p \v 10 Yesuhon youp amnani yu Yesuot engmuya inong ac tongga yogung, “Gocu foro yaha owi amna mata tepmogon inongitaroc?” \v 11 Ihoroc inuya Yesuho mata ökene iban imongo yogoc, “Mom toborucnohon foro wömai eran maec. Tuna owi amna koböcmaho wo makombining. Wohong sonu wömai Kopotorocho kang banauna son worochon foro urop kombingdeang. \v 12 Kombiarut, amna torop au yu mom toboruchon foro urop obmukusuc kombiang. Tuya Kopotorocho yuhon kombic kombicno obmukusuc wo sakaun fiuna yu worochon foro tuctugo sinom kombinahing. Wohong amna torop au yu mom toboruchon kombic kombic sogit sogitha koroc koroc imang. Tuya Kopotorocho amna worochon kombic kombic ambarac fuun deuna bumbum yongbödenahing. \v 13 Oro foro worocha tongga nocho yu mata tepmogon inongitat. Ihoroc toya Aisayaho mata yogocma worocho boinno entac: \li1 ‘Owi amnaho dan foric tontang mahong yapmu au angtangtang matoning. O ihorocgon yu duc mata kombiantang mahong mata worochon foro tuctugo makombining.’ \rq (Aisaia 6:9)\rq* \p \v 14 “Oro, owi amna yu kombing tuctuc matongidungmaha tongga Aisaiahon yong tuctuc mata auho boinno öngkuboc. Yu ingoroc yogoc, \li1 ‘Sonu mata koböcma kombingitnahing mahong worochon foro wömai makombining. O ihorocgon sonu manomano koböcma foringo yanahing mahong yapmu au angtangtang matoning. \li1 \v 15 Owi amna torop worochon irotno woi foc tongbödegoc. Tuna onggimoho mata kombic kombicha koroc koroc imogoc. O yuhon daro dung gorop wodung. \li1 Ihorocnono munohai wömai yu daroho angtangtang tong-ga onggimoho mata tuctugo kombingga o irotnoho matahon foro sogit akep tongmuya irotno ibaruya wönggon nocot ehuya nocho yu dongya orokup.’” \rq (Aisaia 6:9, 10)\rq* \p \v 16 Yesuho mata sakaun fiuna youp amnani ingoroc inogoc, “Son dan soniho angtangtang tongidang orin onggim soniho kombing tuctuc tongidang. Worocha son borongdearut. \v 17 Nocho boinno sinom kantiwa. Kopotorochon yong tuctuc amna orin amna nongnongo osuc idungma yu wömai son manomano önga yangidangma woroc yacyacha toup kombigung mahong yu woi mayagung. O sonu önga mata kombingidangma ngoroc kombic kombicha wömai yuho toup kombigung mahong yu wo makombigung.” \s1 Wit yitnohon mata tepmohon foro \r (Mak 4:13-20; Luk 8:11-15) \p \v 18 Yesuho mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Wit yitnohon mata tepmo worochon foro kombiarut. \v 19 Wit yitno uyapdec mögungma worochon yong tuctucno wömai ingoroc: Owi amna au yu onggimphagon mom toborucnohon fatmata kombingidang mahong irotnoho tuctugo makombic. Tuna dogu kopotho karupgon engga Kopotorochon mata urop irodin itacma woroc ambarac fuun deantac. \v 20 Oro, wit yitno sop koroc mögungma worochon yong tuctucno wömai ingoroc: Owi amna au yu Kopotorochon mata kombingga karupgon sogida borongdedidang. \v 21 Wohong yitnoho fonsirangono guroc ganang angit mahogocmaha tongga yu bongono docutnogon ogep itnahing. Tuya mataha tongga mepmo au yudec öngkuunai wömai yu kombing tobic tobicno karupgon imu faantac. \v 22 Oro, wit yitnoho yi dirongoni tumoc mögungma worochon yong tuctucno wömai ingoroc: Owi amna au yu Kopotorochon mata kombingidang mahong guroc ngorochon mepmoho orin möneng yoctec manomano worochon ibiboho wömai yu imanang tonguc yec imongga Kopotorochon mata tombuna boinno muno engoc. \v 23 Worochoi oro wit yitno guroc ogepmadec mögungma worochon kiapmo wömai ingoroc: Owi amna au yu Kopotorochon mata tuctugo kombingidang. Tongo yu wömai boinno koböcma fiantac. Boinno au wömai 100thon, o au 60hon o au wömai 30hon toroc finahing.” \s1 Owen wontucmunohon mata tepmo \p \v 24 Yesuho owi amna mata tepmo au ingoroc inogoc, “Mom toboruchon foro woi ingoroc: Amna au yu ongga öndec wit yitno ogepma antonggoc. \v 25 Antongga idina kumbong owi amna dungo idiya ayampho engmuna wit bonipnodec owen wontucmuno antongga ibarun fauna onggoc. \v 26 Tuna wit orin owen wontucmuno wo ambarac dogo kungga moröma idiya youp wabkaracho yagungmai au owen wontucmunoho wit bonipnodec öngkubung. \v 27 Woroc yangga youp wabkaracho ongga önthon morömo inogung, ‘Amna moröma goc wit yitno ogepmagon araroc mahong ting tongga owen wontucmuno wo witot kondong kungga idang?’ \v 28 Ihoroc inuya yuho inogoc, ‘Ayamna auho engga togoc.’ Ihoroc yuna youp amnaniho yu inong ac tongga yogung, ‘Goc kombia angit ina non ongga owen wontucmuno wo deantamon.’ Ihoroc inuya amna morömaho yogoc, \v 29 ‘Muno, son ‘owen wontucmuno deamon’ yongo witot detningyit. \v 30 Wohai son muyu wo yang banauya witot kondong kuya boinno fogit fogithon bongono engoc. Bongono wocin wömai nocho wit boinno fogit fogit amna ingoroc inangot: Son owen wontucmuno wo osuc mango ep socsocha yidec feno fetho fiarut. Tongo mit witgon suran tongo fengo böcnan fiarut.’” \s1 Mastet yitnohon mata tepmo \r (Mak 4:30-32; Luk 13:18-19) \p \v 31 Yesuho owi amna mata tepmo au ingoroc inogoc, “Mom toboruc woi mastet yitno obugu woroc simbang. Amna au yu mastet yitno yongga öndec muuna moröma sinom macfigoc. \v 32 Mastet yitno woi obugu sinomthong macfinggai wömai nacno au öndec ididangma woroc yanggirada ep moröma idina yupho engmuya betomodec yingo tongga ididang.” \s1 Yishon mata tepmo \r (Luk 13:20-21) \p \v 33 Yesuho wönggon yogoc, “Mom toboruc woi yis simbang, owi auho yis obmu sogito flaua koböcmaot yamucot wo ambarac mongörec tuna yisho woroc tumoc ohongga flaua ambarac fogito tun out togoc.” \p \v 34 Oro Yesuho mata ambarac ngo owi amna inongidocma wo mata tepmogon yongidoc. Yu mata au eran mainogoc. \v 35 Yu ihoroc togocmaha tongga Kopotorochon yong tuctuc amna auho mata osuc yogocma worocho boinno öngkuboc. Yu ingoroc yogoc: \li1 “Osuc Kopotoroc sa guroc gabocan bongono wocingon wömai yu manomanohon foro öp sigoc. Wohong önga wömai nocho worochon foro mata tepmodec yong fandat kanontat.” \rq (Buk Song 78:2)\rq* \s1 Owen wontucmuno worochon yong tuctuc matano \p \v 36 Oro, Yesu yu owi amna torop moröma wo youn fauya böc ganang ögoc. Öngga idina youp amnaniho yuot engmuya ingoroc inogung, “Goc owen wontucmunohon mata tepmohon foro ninia tuctugo kombiantamon.” \v 37 Inuya Yesuho mata ökene ingoroc iban imogoc, “Amna wit yitno antonggocma yu woi Amnahon Manano. \v 38 Ön woi sa guroc noni. O wit yitno ogepma woi mom toboruchon owi amna. Owen wontucmuno woi dogu kopothon owi amnani. \v 39 O ayamo owen wontucmuno andocma yu woi dogu kopot. O nacno fogit fogithon bongono woi guroc ngorochon bödec bödecno. O youp amna nacno feng suran togungma yu woi Kopotorochon sum yaruni. \v 40 O amnaho owen wontucmuno suran tongga epin fongyu ohogungma toroc kiap worochogon wömai guroc ngorochon bödec bödecane bongono wocin öngkuangoc. \v 41 Amnahon Manano yu inoin sum yaruni inong muuna engmuya mom midim sabarac sadec manomano amnahon kombing tobic tobicno dongyu moin tongidangma woroc dong yan bödenahing. O ihorocgon amna toroc wontucmuno tongidangma yu ambarac feng suran tongga dong yannahing. \v 42 Tongo ep bohöng fongyu mönahing. Ihoroc tuya yu woi epmoroc worocdec ida yong yaingo maro siu tomuya itnahing. \v 43 Oro bongono wocin wömai owi amna nongnongoma yu fanohon mom sa midim sabarac sadec itmuya sep simbang yaguno möngga itnahing. Oro amna au yu onggimobarac idai wömai mata ngo kombihun.” \s1 Gol orin silwa gurocdec öp idocma worochon mata tepmo \p \v 44 Yesuho wönggon mata tepmo au ingoroc yogoc, “Mom toboruc woi gol orin silwa öndec öp idangma woroc simbang. Amna au yu inohogon ön youp tongga gol orin silwa wo aun fedoc. Aun feuna wohogon wönggon öp sigoc. Tongo yu borongdetno sinom tongmuna ‘ön woroc wöangot’ yongo inoin yoctecno manomano mönengha fingga ongga ön gol orin silwabaracma woroc wögoc.” \s1 Goreng ogepma sinom worochon mata tepmo \p \v 45 Yesuho wönggon mata tepmo au ingoroc yogoc, “Mom toborucno woi bisnis amna au simbang. Bisnis amna wo yui goreng ogepmaha yabic yabic youp morö togoc. \v 46 Tongida goreng tungu wöngnacno önggöngyi sinom agoc. Angga ‘noc woroc wöangot’ yongo wohogon ongga inoin yoctecno manomano ambarac mönengha fingga goreng woroc wögoc.” \s1 Söng fogit fogit umben worochon mata tepmo \p \v 47 Yesuho wönggon mata tepmo au ingoroc yogoc, “Mom toboruc woi song fogit fogit umben simbang. Amnaho woroc sogida top ganang tomu muuna söng foro ihono ihono fogidoc. \v 48 Tongo umben wo duc muuna wodiuya terodec ögoc. Tuna amnaho omoc itmuya söng ogepmagon soworengga waga audec suran togung. Wohong söng wontucmunoma yu fongyu onggung. \v 49 Oro, guroc ngorochon bongono bödec bödecaneu wömai kiap ihorocnogon öngkuangoc. Sum yaruho wömai engmuya guroc amna yangsoworengga amna wontucmuno fogida \v 50 ep bohöng aranggum mamong fatfatno woce fongyu mönahing. Tuya yong yaic moröma orin maro siu tomuya itnahing.” \p \v 51 Yesu yu mata tepmo ihoroc yongbödengga youp amnani ingoroc inong ac togoc, “Son mata tobuno yotma worochon foro tuctugo kombianga woha muno?” Ihoroc inuna yui ‘öc’ yogung ‘tuctugo kombiamon’. \v 52 Yuya Yesuho wönggon inogoc, “Nongoru gendic fandat fandat amna mom toboruchon foro kombiangma yu woi böc moröm simbang. Böc moröm yu bucin itmuna öngga manomano ogepma osucno ot wego ot wo fogida owi amna tong indangitac.” \s1 Nasaret nanoho Yesu me imogung \r (Mak 6:1-6; Luk 4:16-30) \p \v 53 Oro Yesu yu mata tepmo wo ambarac yongbödengga sa woroc imun fauna Nasaret taun woce onggoc. \v 54 Nasaret woi inoin böcsanon sinom. Tongo yu Yuda nanohon fatmata yocyoc bucin öngga Kopotorochon fatmata ogepma surarodec yong fandat inogoc. Inuna owi amna wo kombingga soroc yongga ingoroc yogung, “Amna ngo yu kombic kombic ogepma ihorocno nahe sinom sogidoc. O numa sinompho yu toroc kiap inobarac toctochon gesö imogoc? \v 55 Nonu wömai amna ngorochon foro kombingidamon. Yu woi böc toctoc amnahon manano. O macno wömai Maria. O Jems, Yösep, Saimon, Yudas yu woi orugi. \v 56 O yuhon natni yu ihorocgon bonip nonidec itongidang. Oro tingting sinom tongga yu ogep manomano wo tun?” \p \v 57 Owi amna yu ihoroc yongga Yesuha irotno wodung mahong Yesu yu mata ingoroc inogoc, “Owi amna böcsa danong yu wömai Kopotorochon yong tuctuc amnaniha gending imongidang mahong inoin böcsanon sinomu o yuhon nip orugihu yuhogon wömai maang gendingidang.” Yesuho ihoroc yogoc. \v 58 Oro Nasaret nano yu Yesu makombing tobing imogungmaha tongga yu sa woce toroc kiap inobarac tungu tungugon togoc. \c 14 \s1 Herötho yun bödeuna Jönthon bangaro magung \r (Mak 6:14-29; Luk 3:19-20; 9:7-9) \p \v 1 Oro, bongono wocin Gavmanthon morömo King Heröt yu Yesu youp orongi tongidocma worochon fatno kombigoc. \v 2 Tongo yu youp amnani ingoroc inogoc, “Amna woi Jön, yamuc gung imocimoc amna woroc. Yu kumkumonma wekongga gesö orongi sogitmuna youp inobarac ihorocno tongitac.” \p \v 3-5 Oro osuc wömai Herötho orugo Filip yuhon oweno usem tongo inoha tongsigoc. Tuna Jön yamuc gung imocimoc amna yu Heröt ‘muno’ inongga yogoc, “Nongoru mata noniho wömai gocho toroc kiap wo tarocmaha ‘muno’ yac.” Jöntho ihoroc inogocmaha tongga Heröt yu wot omom toctocha kombigoc mahong yu suraroha botogoc. Owi amna ambaracho wömai Jöntha kombigung, yui Kopotorochon yong tuctuc amna moröma au. Worocha tongga Heröt yu tawa amna inong muuna yu ongga Jön sogito sendec akep tongo yi bucin tohong yugung. \p \v 6 Oro, bongono auho wömai King Herötho ‘nochon öngkup öngkup bongonoha kombina’ yongo tong sonoc moröma togoc. Tuna owi moröma au mano Herödias yuhon wenoho engmuna amna nacno nagungmahon yangamin tong kumec au togoc. Tuna Herötho owi berac wo angibip toup sinom togoc. \v 7 Worocha tongga yu yong koing mata ingoroc inogoc, “Goc gakain ibiba tanda yansawoha kombingga nania nocho boinno sinom yapmu woroc gamontat.” \v 8 Ihoroc inuna owi berachon macno Herödias, yu kombic kombic au weno imuna yu ongga Heröt ingoroc inogoc, “Noc wömai ingoroc kombihat: Jön yamuc gung imocimoc amna yuhon bigo mangga wagadec singga teng nam.” \v 9 Ihoroc inuna King Heröt yu mata woroc kombingga soroc yogoc mahong ino amna koböcho yangamin mata yong koing yogocmaha tongga yu ‘yangam fap tityit’ yongo ‘öc’ yogoc. \v 10 Tongo yuho tawa amna au inuna yu yi bucin ongmuna Jön bangaro magoc. \v 11 Mangga waga audec singga tengga owi berac wo imogoc. Tuna yu wo sogitmuna macno ot tonggoc. \v 12 Oro mit wömai Jönthon youp wabkaracniho engmuya Jönthon godip föbogon tongga oring sigung. Oring singga ongmuya King Herötho togocma worochon fatno Yesu inogung. \s1 Yesuho amna 5,000 ihoroc nacno silip tong imogoc \r (Mak 6:31-44; Luk 9:10-17; Jön 6:1-13) \p \v 13 Oro Yesu yu Jön wodungmahon fatno wo kombingga inohogon girang sogida böcsa woroc imun fauna sa au amna maiyan woce onggoc. Tuna owi amna yu Yesu woce ongeyacno wo kombingga böcsano dongyu fauya Yesu guroc uyap tan tonggung. \v 14 Ihoroc tuya Yesu yu girang imun fauna terodec öngo yagocmai owi amna koböcma sinom woce itmuya yuha torengga idung. Idiya Yesuho yangga yuha uroc imuna obukocnima youn orokogung. \p \v 15 Ihoroc tongo idina sa urop dobocsisicha tuna youp amnaniho yuot engmuya inogung, “Sa ngocinu amna maididang o sep urop ohoc ohocha tac. Worocha goc owi amna ngo yoi fauya ongmuya böcsa woce woce nacno wöarut.” \v 16 Ihoroc inuya Yesuho inogoc, “Muno, yu mangoning, sonibut nacno imarut.” \v 17 Ihoroc yuna youp amnani yogung, “Nonu nacno sowarango obukema orin söng yaihogon itnimang.” \v 18 Yuya Yesuho yogoc, “Nacno sowarango orin söng wo noc namarut.” \v 19 Tongo Yesuho ‘owi amna owendec omoc idarut’ yongo inogoc. Tongo nacno sowarango obukema orin söng yai wo fogito momdec foringmun uuna Kopotoroc ecec inongga nacno sowarango wo uboda youp amnani imogoc. Tuna yuho silip tongo owi amna imogung. \v 20 Imuya owi amna ambarac yu nacno wo nangga modibo foc tuna nacno nong docno ambaracno wo youp amnaniho feng suran tongo dumbu 12 ihoroc oheuya foc togung. \v 21 Nacno nagungma woi amna 5,000 ihorocho nagung. Owi wabkarac wömai maembadung. \s1 Yesu yu yamuc öngkoringdec sansantho onggoc \r (Mak 6:45-52; Jön 6:16-21) \p \v 22 Oro, Yesu yu wohogon ‘youp amnanai osuc fat namarut’ yongo inong muuna yu girang sogida forosingga yamuc öngköring aramo öke onggonga togung. Onguya Yesuho owi amna inong muuna uyap onggung. \v 23 Ongbödeuya yu inogon dönac yocyocha sa urongo audec ögoc. Tuna sep urop ohogoc. \v 24 Sa urongo idina youp amnani yu girangdec yamuc bonip idiya sumpho girang tamarodec busuna yamuc funfuroho öngga girang wagang fodigoc. \v 25 Tuna isoc isocanneu Yesu yamuc öngkoringdec sansantho ongga yuot eboc. \v 26 Ehuna youp amnani yu angmuya toup botongga kudat konoc konoc tongo mamboda yogung, “Ayöö, dogu au epac yo.” \p \v 27 Yuya Yesu yu karupgon inogoc, “Son koing songga idarut. Naka epat, son botoninga!” \v 28 Ihoroc inuna Pitaho inogoc, “Moröma, gaka eparocanu goc naniya nocho yamucdec sansantho gocot ongowa.” \v 29 Yuna Yesuho yogoc, “Epi!” Ihoroc yuna Pita yu girang imun fauna forosingga yamucdec sansantho Yesuot onggoc. \v 30 Woce ongmuna agocmai sumpho orongi sinom busongga idoc. Tuna Pitaho wo angbotongga yamuc ganang ohonggonga togoc. Ohongmuna mambodoc, “Moröma, tongfat nehi!” \v 31 Ihoroc yuna Yesuho karupgon oburo imonda Pita sogitmuna inogoc, “Kombing tobic tobica obmugon. Goc yaha irot yai taroc?” \v 32 Ihoroc tongga girangdec bangyun öngunya wohogon sumpho bödegoc. \v 33 Tuna amna girangdec idungma yu Yesu yong moröng imongga yogung, “Boinno sinom, goc Kopotorochon Manano.” \s1 Yesuho Genesaret böcsa itmuna owi amna obukocnima youn orokogung \r (Mak 6:53-56) \p \v 34 Oro, Yesuot youp amnaniot yu yamuc öngköring kondong tongga Genesaret böcsa woce ongkubung. \v 35 Woce ongkuya böc morömpho Yesu angga karupgon mata siuya böcsa ambehecgon idungma woce onguna owi amna mata wo kombingga nucni obukocnima yangada Yesuot febung. \v 36 Fengmuya Yesu dönac orongi ingoroc inogung, “Goc owi amna obukocnima ngo yang banaya yu tec tohomamucnodec oburoho got möngga orokodarut.” Ihoroc inuya owi amna obukocniho Yesuhon tec tohomunmucno wot mungga ambarac orokogung. \c 15 \s1 Kopotorochon nongoruho ombusakungon gendicno yanggirahac \r (Mak 7:1-13) \p \v 1 Oro, bongono wocingon nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi au yu Yerusalem taun imu fauna Yesuot engmuya ingoroc inong ac togung, \v 2 “Gakain youp amnayai yu foro yaha oburo masacwi nacno nongidang? Yu ihoroc tongidangmaha tongga ombusakungnonihon gendicno gumanidang.” \v 3 Ihoroc inuya Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “O sonu foro yaha sinom soniin gendic sonigon tanidang mahong Kopotorochon nongoru wömai gumanidang? \v 4 Kopotorocho wömai ingoroc ninogoc: \li1 ‘Son muyu mac nandöngsoni gending imongitnung.’ \rq (Kisim Bek 20:12)\rq* \p O nongoru mata au ingoroc: \li1 ‘Amna auho macnohu o fanohu mata wöntucmuno inontacanu wömai suraroho yu wuya ompun.’ \rq (Kisim Bek 21:17)\rq* \p \v 5 “Nongoru ihoroc itac mahong sonthon gendic mata soni wömai ingoroc itac: ‘Amna au yu ogep mönenghu o yapmu au mac nandöng tongfat yecyecha sigocma wo sogida Kopotorochon ececha siantac.’ \v 6 Oro amna au yu gendic woroc sumbentacanu wömai yu mac nandönga magending imic, muno sinom. Sonthon gendicsoni worocho wömai Kopotorochon nongoru sinom taun weuna gendic sonihogon moröma itac. \v 7 Son imanang amna! Kopotorochon yong tuctuc amna Aisaia yu boinno sinom sontha kombingga mata ingoroc yogoc: \li1 \v 8 ‘Kopotorocho yac, owi amna torop ngo yu duchogon gending namongidang mahong irot kombic kombicnoho wömai nocha korungon sinom itac. \li1 \v 9 Yuhon yong moröng kiapmo woi yapmu boyömo sinom, o yuhon gendicno woi amnahon gendicgon, Kopotorochon muno.’” \rq (Aisaia 29:13)\rq* \s1 Yapmu manomano auho Kopotorocho yangamin amna dou bet fadidang \r (Mak 7:14-23) \p \v 10 Oro Yesuho owi amna inong yuna engsuran tuya ingoroc inogoc, “Kombiarut, son mata ngo kombing tuctuc tarut! \v 11 Yapmu auho sumonma amnahon dugo ganang ohontacma worocho wömai Kopotorocho yangamin amna matun bet faditac. Muno sinom, wohong yapmu amna irotdecma ducdec sumon öantacma worocho wömai amna tun bet faditac.” \v 12 Yesuho mata tepmo ihoroc yogoc. Tuna mit youp amnani engmuya ingoroc inogung, “Goc mata ngo yarocmaha tongga Farisiho kombiuya obukotac. Goc wo kombiharocha woha muno?” \v 13 Yuya Yesuho yogoc, “Yapmu au Nandöngna momdec itacma yu inobut mamögocma woroc wömai yu mit foro fonsirangobarac detmuna fongyun ongonahing. \v 14 Worocha son Farisiha kombingbanac toninga. Muno yu wömai amna daro kom tima simbang amna au uyap indac indacha kombiang mahong amna daro kom toctocyiho nucno uyap indac indacha yangat tongontacanu wömai yu yait yaitgon bohöng öhontamoroc.” \v 15 Ihoroc yuna Pitaho Yesu inogoc, “Goc mata tepmo worochon foro ninong tuctuc toi.” \v 16 Yuna Yesuho yogoc, “Tingting oro, sonu abe matuctuc ying yo. \v 17 Sonu ingoroc makombiinghu nuhun, manomano sumon idangma worocho wömai amna dugo ganang ohongga modibin ida sumon ohongitac. \v 18 Wohong manomano amnahon irodin idangma worocho wömai ducdec öngga amna tun bet faditac. \v 19 Wömai yaha, amnahon irot kombic kombicdec wömai manomano wontucmuno ingoroc öngkungidangmaha: Amna dong omom toctochon kiaphu o oimna tong samborec toctochon toroc kiaphu o owi göra toctoc kiaphu o usem toroc kiaphu o imanang mata yocyochu o kombing bunbun kiaphu. \v 20 Oro kiap ihorocnoho wömai amnahon irodin dogo kungga ducdec uuna owi amna Kopotorocho yangamin dou bet fadidang. Wohong amna au yu oburo masacwi nacno naantacma toroc kiap worocho wömai amna Kopotorocho yangamin matun bec faic,” Yesu yu nacnohon gendicha ihoroc yogoc. \s1 Bumbumyi nanoho toropdecma owi au yu Yesu kombing tobing imogoc \r (Mak 7:24-30) \p \v 21 Oro Yesu yu Israel sa guroc imun fauna bumbumyi nanohon gurocdec ongmuna Tair taun orin Saidonthon aramo ökene woce idoc. \v 22 Woce idina Kenan owi au yu Yesuot engmuna dönac orongi ingoroc inogoc, “Moröma, Devithon morogono kombihi, dogu boyömo auho nochon wena sogito tun moin tocno sinom tac. Worocha goc nocha uroci kombingmina wena ti orokotun.” \v 23 Owi wo ihoroc inogoc mahong Yesuho yuhon mata maiban imogoc. Muno yu öpgon idina youp amnaniho yuot engmuya kiring imongga yogung, “Owi ngo yu mambotgon tongo ninfepac. Worocha goc inongmuya ongoun.” \v 24 Inuya Yesuho yogoc, “Kopotorocho noc Israelma bot sipsip gorong ongima yu tong fat yecyechongon nanong muuna ebot.” \v 25 Ihoroc yuna owi wo yu Yesuot engmuna goruc yemoc tongga wönggon ingoroc inogoc, “Moröma, tongfat nehi.” \v 26 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Non managumbochon nacno fongga sap maimongidamon. Muno kiap ihorocno woi angit maic.” \v 27 Yuna owiho kiringga wönggon inogoc, “Moröma goc mata boinno yaroc mahong sap yu wömai morömoho nacno nauya föro föro fadang unenne möngidangma wo nangidang.” \v 28 Yesu yu mata woroc kombingga ingoroc inogoc, “Owi, kombing tobic tobica moröma sinom. Goc dönac nanorocma woi boinno öngkung gampun,” Ihoroc inuna bongono wocingon owi worochon weno orokogoc. \s1 Yesuho owi amna obukocnima koböcma dongyun orokogung \p \v 29 Oro Yesu yu sa wo imun fauna uyap ongga Galili yamuc öngkoring tero sindan tonggoc. Tongo mit yu ibarun fauna sa urongo audec öngga omoc idoc. \v 30 Woce idina owi amna koböcma sinompho yuot ebung. Yu wömai nucni obukocnima yangat feuya Yesuhon orungo forodec fohong yuya idung. Yu wömai orung oburo möng toctocyihu, o dan komnimahu, o kudatno gendöngnimahu, o duc matano munomahu o obukoc foro ihono ihono au. Yu ambarac Yesuot yangat fengo dongyun orokogung. \v 31 Yesuho ihoroc tuya owi amna wo yangga nanga fatfat togung. Duc matano munomaho wömai mata yogung, o kudatno gendöngnimaho wömai nongnong yogung, o orungo möng toctocyimaho wömai uyap itonggung, o dan komnimaho wömai dan foric foric togung. Ihoroc tuya yangga owi amnaho Israel nanohon Kopotorocha yong moröng imogung. \s1 Yesuho owi amna 4,000 ihoroc nacno silip tong imogoc \p \v 32 Oro, Yesu yu youp amnani inong yuna engsuran tuya ingoroc inogoc, “Noc owi amna ngorocha uroc nampac. Yu nocot idiyagon sep anfi bödeuna nacnoha docmöang. Yu nacnoha worec imong idiya nocho yu inong muayai wömai angit main. Yu uyapdec ongga yangam urip urip tongo muningyit.” \v 33 Yesuho ihoroc yuna youp amnaniho yogung, “Sa ngo amnano munon! Non nacno koböcma nahema sinom fengmanaina owi amna torop ngo imonaya angit naup?” \v 34 Yuya Yesuho inogoc, “Soniot nacno sowarango tingting idang?” Inuna yuho yogung, “Nacno sowarango 7 orin söng obugu obugu tungutnigon wömai itnimang.” \p \v 35 Oro Yesu yu owi amna inuna gurocdec omöc idung. \v 36 Omöc idiya Yesu yu nacno sowarango 7 orin söng woroc fogito Kopotoroc ecec inongga uboda youp amnani imuna yuho silip tongo owi amna imogung. \v 37 Imuya owi amna ambarac nacno woroc nauya modibo foctongbödegoc. Tuna mit wömai youp amnani yu docno owi amna managungma woroc feng suran tongo dumbu 7 ihoroc oheuya foc togung. \v 38 Oro amna nacno woroc nagungma worochon nambano wömai 4,000 ihorocho nagung. Owi wabkarac yuhon nambano wömai maembadung. \v 39 Oro mit Yesu yu owi amna inong muuna onguya inoi girangdec bangmun uuna guroc au mano Magadan woce onggoc. \c 16 \s1 Farisiho ‘Yesu toroc kiap au toun’ yongo inogung \r (Mak 8:11-13; Luk 12:54-56) \p \v 1 Oro, Farisi orin Sadyusi amna au yu ‘Yesu boinno sinom Kopotorochon youp tachu’ yongo tonguc imoc imocha Yesuot ebung. Engmuya ‘toroc kiap au tuna ana’ yongo inuya \v 2 Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Sa dobocsisicha tontacanu wömai mompho gomondingidang. Gomondiuna yangga sonu yongidang, ‘Kembot sa ogep engoc.’ \v 3 O sa isoc isoc ane sonu yongidang, ‘Mompho sa tombuna komöc möantac.’ Boinno sinom, sontho momphon kiapmo angmuya ogepma sinom angsoworengidang mahong yapmu önga sontho yangam sonidec öngkung kampacma worochon foro wömai sonu angsoworengga tuctugo makombing. \v 4 Mayain, owi amna önga idangma yu wontucmuno sinom, o yu oimna dongyu moin tongidang. Oro yu momphon toroc kiap au acacha yang mahong yu toroc kiap au maaing. Muno sinom, toroc kiap tungugon wömai yu anahing. Woi Kopotorochon yong tuctuc amna Yönaho kiap togocma worocgon wömai anahing,” Yesuho mata koingo worocgon inongga dongyun fauya onggoc. \s1 Farisi orin Sadyusihon toroc kiap woi yis simbang \r (Mak 8:14-21) \p \v 5 Oro, Yesuot youp amnaniot yu girang sogida yamuc öngköring gino ökene onggung. Tuna Yesuhon youp amnani yu agungmai nacno sowarango mayohi onggung. \v 6 Tuna Yesu yu inogoc, “Son Farisi amna orin Sadyusihon yisha yacyacho idarut.” \v 7 Ihoroc inuna youp amnaniho kombiu tuctuc mayuna inohogon mata inun ganun tongo yogung, “Yu mata yacma woi non nacno sowarango mafeamonmaha yachu nuhun?” \v 8 Yu mata ihoroc yong tongo idiya Yesu yu woroc kombingga inogoc, “Mayain, sonthon kombing tobic tobic soni opmukusucgon sinom. Son foro yaha ‘nacno sowarango mafeamon’ yongo mata koböc koböc son bonip sonidec yongga idang? \v 9 Son abe kombing tuctuc matingu? Kombiarut, nacno sowarango 5 ihorocgon idung mahong amna 5,000tho nauya sontho nacno nong docno feng suran tongga dumbu koböcma oheuya foc togung. \v 10 O ihorocgon nacno sowarango 7 ihorocgon idung mahong amna 4,000tho nauya sonu nacno nong docno feng suran tuya dumbu tingting oheuya foc togung! \v 11 Son foro yaha kombing tuctuc mating? Noc Farisihon yisha mata kanotma woi boinno muno, mata tepmogon yogot. Mata tepmo worochon boinno wömai ingoroc, son Farisi orin Sadyusi yuhon toroc kiapha yacyacho itongitnung.” \v 12 Yesuho yong tuctuc mata woroc inogocmaha tongga youp amnani yu kombing tuctuc tongmuya ingoroc kombigung: ‘Yesuho owi nacno sowarango tobic tobicha yis sogididangma worocha mayoc. Yu wömai yogoc, son Farisi orin Sadyusi yuho mata fandat tongidangma worocha acacho idarut.’ \s1 Pitaho ‘Yesu yu Duic’ yongo yong tangtang yogoc \r (Mak 8:27-30; Luk 9:18-21) \p \v 13 Oro mit Yesu yu taun au mano Sisaria Filipai worochon gurocin öngkuboc. Tongo yu youp amnani ingoroc inong ac togoc, “Owi amna yu Amnahon Mananoha tingting yongidang?” \v 14 Ihoroc yuna youp amnaniho yogung, “Auho yongidang, ‘Jön yamuc gung imocimoc amna’, o auho wömai yongidang, ‘Elaiya’, oro auho wömai yongidang, ‘Yeremaiahu o Kopotorochon yong tuctuc amna auhu yo.’” \v 15 Ihoroc inuya Yesuho wönggon inong ac tongo yogoc, “Owi amna wömai ihoroc yongidang mahong sonu tingting kombingidang? Noc numa yo?” \v 16 Ihoroc inuna Saimon Pitaho yogoc, “Gocu Duic, Kopotoroc Itonggong Morömo yuhon Manano.” \v 17 Ihoroc yuna Yesu mata ingoroc iban imogoc, “Saimon, Yönahon manano, goc borongdehi. Gocho mata ngo yarocma wömai guroc amna auho gindauya mayaroc. Muno, Nandöngna momdec itacma worocho ngo gindauna yaroc. \v 18 O nocho ingoroc gantiwa: Goc maya Pita oro nocho nakain suraro wömai sop ngoroc koroc gaangot. Tuna omochon gesönoho nochon suraro ngo angirada matun obökic. \v 19 Oro nocho wömai mom toborucnohon ki gamangot. Gocho guroc ngocin guroc amnahon turongo akep tiai wömai momdec Kopotorocho wo ihorocgon akep tangoc. O gocho turongo au asariyai wömai momdec Kopotorocho wo ihorocgon asarangoc.” \v 20 Ihoroc inongga mit Yesu yu youp amnani garac mata ingoroc inogoc, “Sonu owi amna au ingoroc inoninga, ‘noc Duic.’” \s1 Yesuho forosingga inoha yong tuctuc ingoroc yogoc, ‘Noc omongga wekangot’ \r (Mak 8:31—9:1; Luk 9:22-27) \p \v 21 Oro bongono wocin Yesu yu forosingga youp amnani fasun imongo ingoroc inogoc, “Noc muyu Yerusalem ongoya Israel nanohon amna dugohu o öret socsochon amna morömahu o nongoru gendic fandat fandat amnahu yu ambaracho focfoc moröma foro ihono ihono tong namongo nuya omengot. Tongga sep bongono anfi idina wönggon wekangot. Kopotorocho yong torop ihoroc woroc yongo singdegoc,” Yesuho yong tuctucno ihoroc inogoc. \p \v 22 Tuna Pita yu mata woroc kombiuna angit maidina yu Yesu yangato tero tongmuna forosingga yu inong fato inogoc, “Muno sinom, yapmu ngo gocdec öngkuicha.” \v 23 Tuna Yesu yu ibarun fauna Pita me imongmuna inong firi firi tongo inogoc, “Dogu kopot, goc menan ongoi! Goc amnahon kombic kombicgon tararoc. Kopotorochon kombic kombic wömai goc makombiroc. Gocu tonguc namongo gesöna tohoc tohocha taroc yo.” \p \v 24 Yesuho Pita ihoroc inongga wönggon youp amnani mata ingoroc inogoc, “Amna au yu noc nan nantha kombinggai yu muyu inoin ibibo youn fat bödeuya ep goröcno sumbotmuna noc narun. \v 25 Wömai yaha, amna au yu inoin itonggongno guroc ngocin sogit akep tontacanu wömai yu itonggong koing tun muuna gorong ongontac. Wohong amna au yu guroc ngorochon itonggongno ‘nochahu o fatmata ogepmahahu’ yongo imun faantacma yu wömai itonggong koing aun feangoc. \v 26 Oro amna au yu gurochon möneng yoctec manomano ambarac fogida feng suran tunai wömai yapmu worocho tingtingno sinom tongfat yeuna magorong ongic? O amna worocho yaö wöngnacno sinom tongga itonggong koing aun feangoc. Woroc wömai maec. \p \v 27 “Kombiarut, Amnahon Manano yu Fanohon yaguno gesö morömadec mitimni sinom engmuna sum yaruni yangada fehangoc. Tongo yu owi amnahon matano soworengga yun bödeuna yu toroc kiap togungmahon toroc urago ogepmaha woha wontucmunoha wo imangoc. \v 28 Nocho boinno sinom kanoya kombiarut. Amna au ngocin idangma yu abe mami idiya Kopotorochon toborucno ehuna anahing.” Yesu yu mata ihoroc yogoc. \c 17 \s1 Yesuhon godiboho momphon kiap sogiuna youp amnaniho agung \r (Mak 9:2-13; Luk 9:28-36) \p \v 1 Oro, sep youp toctoc 6 ihoroc bödeuna Yesuho Pita, o yan oröcma Jems orin Jön yu yangauna sa urongo au ubarago sinom wocin ögung. Öngga yu inogon sinom idiya amna au maidung. \v 2 Woce itmuya agungmai Yesuho mongurac tongo foro au sinom öngkuboc. Yangamo wömai sep yaguno simbang möngga idoc. O tec tohomunmucnoho wömai föhöc sinom öngkungga yaguno möngga idoc. \v 3 Yesu ihoroc idina wohogon Möse orin Elaiya yu engkungmunya Yesuot mata mata yongo idiya youp amnaniho yagung. \p \v 4 Pita yu woroc angmuna Yesu ingoroc inogoc, “Moröma, non ngocin itnaya ogep sinom itac. Goc kombiiya noc sum böc anfi towa. Auma gochon, auma Mösehon, auma Elaiyahon.” \v 5 Pita yu mata woroc yongidina mom muruc muruc auho föhöcno sinom ohongga yu tom togoc. Tuna momdecma duc mata au ingoroc öngkuboc, “Nochon Manana ngoroc. Noc yuha toup sinom kombingitat. O noc yuha borongdehat. Son yuhon mata sumboditnung.” \v 6 Yesuhon youp amnani yu mata woroc kombingga nangano fauna gurocdec möngga yangamo imu tomuya toup sinom botogung. \v 7 Tuya Yesuho yuot engmuna godibodec dong möngga ingoroc inogoc, “Son botoninga, idongurit.” \v 8 Ihoroc inuna yu foring fadang öngo agungmai amna au maidoc, Yesu inogon idina agung. \p \v 9 Tuna yu sa urongo wo imu fauna uyapdec ohong tohongmuya Yesuho ingoroc inogoc, “Son yapmu woroc aingma worochon fatno amna au fandat inirocha. Amnahon Mananoho omocdecma wekongga idongungocan bongono wocin wömai son ogep fat wo inonahing.” \v 10 Tuna youp amnaniho Yesu ingoroc inong ac tongo inogung, “Foro yaha nongoru gendic fandat fandat amnaho ingoroc yongidang: Elaiya yu osuc epun, mit wömai Duic ehangoc.” \v 11 Yuya Yesuho inogoc, “Mata ngo wömai yu boinno yongidang. Elaiya yu osuc engmuna manomano ambarac tobingga arangarang yongga engoc. \v 12 Worochoi oro nocho ingoroc kantiwa, Elaiya yu urop eboc mahong amnaho yu makombing imogung. Muno, yu inoin kombic kombicgon tanmuya yu toroc kiap wontucmuno wohon wohon tong imongidung. O toroc kiap wontucmuno worocotmagon wömai yu Amnahon Manano tong imonahing.” \v 13 Yesuho mata ihoroc inuna youp amnani tuctugo kombigung, Elaiya yui Jön yamuc gung imocimoc amna woroc. \s1 Yesuho dogu boyömo au managumbocdecma taruna onggoc \r (Mak 9:14-29; Luk 9:37-43) \p \v 14 Oro Yesuot youp amnani anfiot yu sa urongodecma ohuya owi amna torop morömaho yu yau fedung. Yau feuya amna auho engmuna Yesu goruc yemoc tong imongo inogoc, \v 15 “Amna moröma, goc nochon mananaha uroc gampun. Yu bongono bongono omong möngga kudat konoc konoc tongo ep moroc ohoi yamucdec ohoi ihoroc tongitac. \v 16 Nocho yu gakain youp amnayaiot yangat tonggot mahong yu manana tu orokoc orocha makombigung,” yu Yesu dönac ihoroc inogoc. \p \v 17 Inuna Yesuho yogoc, “Mayain, son owi amna torop gendöngni, sonthon kombing tobic tobic soni maec. Nocu urop sa ubarago sonot itmaina önggöngyi soni sumboditat mahong sonthon kombing tobic tobic soni abe maitkamoc. Karup, managumboc wo nocot yangat tebarut.” \v 18 Ihoroc inuna wabkarac wo Yesuot yangat teuya yu dogu boyömo inong fauna onguna managumboc worochon obukocno wohogon bödegoc. \p \v 19 Yesuho ihoroc tuna mit youp amnaniho yuot engmuya inong ac tongga yogung, “Foro yaha non dogu boyömo wo angit madong yandomon?” \v 20 Ihoroc inuya Yesuho inogoc, “Sonthon kombing tobic tobic soni maec. Worocha tongga son dogu boyömo dong yanyanta tu matogoc. Nocho boinno sinom kanoya kombiarut. Sonthon kombing tobic tobic soni mastet yitno simbang obugu sinom entacanu wömai son ogep sa urongo ngoroc inontang, ‘Goc ongga okoce iti.’ Ihoroc inuya yu worochon torocgon tun. O son yaö yaö youp toctocha kombiangma woroc woi ambarac ogep tup. \v 21 Oro dogu boyömo kiap ihorocno dong yan yantha wömai uyap tungugon ingoroc itac: Kopotorocha gending imongo nacno manai itmuya dönac youp tongo taruya ongoun.” \s1 Yesuho inoha yong tuctuc yuna bongo yaino idoc, ‘Noc omongga wekangot’ ihoroc yogoc \p \v 22 Oro oipmonu Yesuot youp amnaniot yu Galili Distrik wocin suran tongga itmuya Yesuho ingoroc inogoc, “Guroc amna yu wömai Amnahon Mananoha me imongmuya ayamiho oburodec tohong yunahing. \v 23 Tuna yuho wuya omengoc. Omuna sep youp toctoc anfi idina Kopotorocho yu wönggon omocdecma tun wekuna idongungoc,” youp amnaniho mata woroc kombiuya irot mep togung. \s1 Yesuho öret socsoc böchon takis möneng sigoc \p \v 24 Oro, oipmonu Yesuot youp amnaniot yu Kaperneam böcsa woce ongga idung. Idiya öret socsoc böchon takis fogit fogit amna yu engmuya Pita ingoroc inong ac tongo yogung, “Fandat fandat amna soni yu takis möneng sing itacha woha muno?” \v 25 Inuya Pitaho inogoc, “Öc, yu wo singitac.” Ihoroc inongga yu böc ganang ongmuna mata au abe mayi idina Yesuho yu ingoroc inong ac togoc, “Saimon goc tingting kombiharoc? Guroc ngorochon Kinghu o amna moröma idangmahu yu takis möneng numaridecma fogididang. Yu inoin toropnidecma fogididanga woha torop audecma fogididang?” \v 26 Inuna Pitaho yogoc, “Yu wömai torop audecma fogididang.” Yuna Yesuho yogoc, “Oro yu torop audecma fogididangmaha tongga inoin toropniho yu takis möneng au maimongidang. \v 27 Oro nontho yu takis möneng maimontamonanu wömai yu nontha kombiuya obukontac. Worocha goc yamuc öngkoring tero ongmina yi moria söng osuchagon woding töantarocma worochon dugo öcangmina möneng docno au irotnon idina aantaroc. Möneng worocho wömai nodin takis butogo angit tombenthac. Tongo woroc sogida tongga takis sogit sogit amna impi,” Yesu yu Pita ihoroc inogoc. \c 18 \s1 Numaho wömai mom sa midim sabaracdec amna moröma engoc? \r (Mak 9:33-37; Luk 9:46-48) \p \v 1 Oro, bongono worocho Yesuhon youp amnani yu Yesuot engmuya ingoroc inong ac togung, “Numaho wömai mom sa midim sadec amna moröma sinom engoc?” \v 2 Ihoroc inuya Yesuho managumboc au inong yuna engmuna youp amnanihon bonipnodec idina Yesuho ingoroc yogoc, \v 3 “Nocho boinno sinom kanoya kombiarut. Son irot soni mongurac mati managumboc ngoroc simbang maöngkuuyai wömai sonu mom midim sabarac sadec angit mangoning. \v 4 O amna au yu inoha kombiuna managumboc ngorochon toroc entacma yu wömai mom midim sabarac sadec amna moröma sinom engoc. \v 5 O amna au yu nocha kombingmuna managumboc au ngorochon toroc tong ogep tong imontacma yu wömai naka sinom tong ogep tong namontac.” \s1 Toroc kiap wontucmunoho kombing tobic tobicnoni tun obukongitac \r (Mak 9:42-48; Luk 17:1-2) \p \v 6 Oro Yesu yu wönggon ingoroc yogoc, “Amna auho managumboc obugu noc kombing tobing namongidangma yu tonguc yeuna turongodec möantacma wömai amna worocho urago wontucmuno sinom aun feangoc. Sop moröma bangarodec tungmun muuna tongga top ganang tomun möantacma woi urago mepmo au mahong amna ihorocnoho urago au feangocma wömai mepmo woroc anggirada koingo sinom engoc.” \v 7 Yesuho wönggon yogoc, “Öwec son guroc owi amna son ingoroc kombiningyit, wontucmuno toctochon bongono urop bödeantac. Muno, manomano wontucmunoho wömai amna tonguc yeuya turongodec möngidang. Wohong soni woho, amna toroc kiap wontucmuno ihoroc dongyu öngkungidangma yu wömai urago wontucmuno sinom sogitnahing. \p \v 8 “Kombiarut, oburahu o orungaho goc turongodec gangat töngunai wömai gocho wo kondong tongo tomi ongoun. Ihoroc tongga gocho oburahu o orungahu tunguhagon itonggong koing ai feangoc. Gochuhun orunga obura yait yait ep bohöng tomun muirocyit. Wocin wömai ep moroc mami focfoc morö iditno itgamongo engoc. \v 9 O ihorocgon daraho gangada turongo toctocha gangaunai wömai gocu dara ihorocgon fonunda tomi ongoun. Gocho dara tunguhagon wömai ogep idit koing ai feangoc mahong dara yait yait ito ep böhongnodec tomun muirocyit. Woce wömai ep moroc mamic. \v 10-11 Son soni woho, son managumboc obugu idangma yu dou obukoninga. Nocho boinno sinom kantiwa, Kopotorochon sum yaruho managumboc obugu wo yangtorengidang. Tongo yu bongono muno momdec Nandöngnaho yangmin ididang.” \s1 Bot sipsip au gorong onggocmahon mata tepmo \r (Luk 15:3-7) \p \v 12 Yesu yu mata tepmo au ingoroc yogoc, “Amna au yu bot sipsip 100 ihoroc idimogung. Tuna bot sipsip tungu au korungon ongga gorong onggoc. Oro sonu tingting kombiang? Amna wo yu bot sipsipno 99 woroc sa urongodec dongyun fauya ongga tungu gorong onggocma worocha yabiangocha woha muno? \v 13 Nocho boinno sinom kantiwa, amna wo yu yabing tongga gorong onggocma angmuna irot ogep moröma sinom kombiantac. Yu wömai bot sipsip 99 magorong ongimaha irot ogep kombingitac mahong yu bot sipsip tungu woroc wönggon sogidocmaha toup sinom borongdeantac. \v 14 Oro worochon torocgon wömai Nandöng soni momdec itacma yu managumboc obuguha toup kombingitac. Tongo yu tungu au gorong onggongontha makombic.” \s1 Oröchon tong bumbum tobic tobichon matano \p \v 15 Yesu yu mata au ingoroc yogoc, “Oröca auho goc tong bumbum tong gamunai wömai goc yuot ongo turongono indaya sot yait yaitgon worochon mata yongo tobiarun. Tongo oröcaho gochon mata kombiantacanu wömai sot wönggon irot tungu entamoroc. \v 16 Oro yu gochon mata makombiantacanu wömai gocho amna tunguhu yaihu iniya ehuya son ambarac mata wo yongo tobiarut. \v 17 Ihoroc tongo amna worocho mata soni wönggon makombiantacanu wömai gocho ongmina Kopotorochon suraro ambarac inia suraro ambaracho mata wo tobiarut. Tuya amna worocho surarohon mata ihorocgon fodiantacanu wömai gocho yu aaya amna bumbumyihu o imanang amnahu worochon toroc entac. \p \v 18 “Oro, nocho boinno sinom kantiwa, sontho amna auhon turongo gurocdec ngocin kokoreantanganu wömai Kopotorocho ihorocgon momdec amna worochon turongo kokoreantac. O sontho amna auhon turongo gurocdec ngocin imu faantacanu wömai Kopotorocho ihorocgon momdec turongo wo imun fat imontac. \p \v 19 “Noc wönggon ingoroc kantiwa. Guroc ngocin amna yai yu irot tungu singmunya yapmu auha kombingga dönac yunya wömai Nandöngna momdec itacma yu worochon torocgon imangoc. \v 20 Wömai yaha, amna yaihu anfihu yu nochon madec eng suran tuyai wömai noc naka yuhon bonipnodec engot.” \s1 Youp wabkarac auho nucnihon turongo maimun fat imogocma worochon mata tepmo \p \v 21 Oro mit wömai Pita yu Yesuot engmuna ingoroc inong ac togoc, “Moröma, oröcnaho noc wontucmuno tongnamunai wömai nocho bongo tingting oröcnahon wontucmuno wo dongya fat imam, bongo 7tha woha tingting?” \v 22 Pita ihoroc yuna Yesuho ingoroc inogoc, “Nocho ingoroc gantiwa, oröcahon turongo imi fat imocimocno woi bongo 7gon muno, goc muyu yuhon turongo bongono muno doi fat imonung. \p \v 23 “Kombiarut, mom toborucnohon toroc kiap wömai ingoroc: Amna moröma au yu youp wabkaracnihon möneng butogo tobic tobicha kombigoc. \v 24 Tongo yu youp wo forosiuna tawa amnaho youp wabkarac au amna morömaot yangat tebung. Youp wabkarac worochon möneng butogo wömai 10 milion kinahon toroc idoc. \v 25 Tuna youp wabkarac wo yu butogo saric sarichon möneng maidimogung. Worocha yu möneng urago imocimocha tun matogoc. Tuna amna morömaho tawa amnani inogoc, ‘Sontho amna ngo orin yomot macnihu o yoctecno manomano ambarac imun gamunthon uyapdec fohong yuarut. Tuya möneng worocho wömai butogono saric sarichon uyap öngkung imangoc.’ \v 26 Amna morömaho ihoroc yongbödeuna youp wabkaracho mata woroc kombingga soroc yongga amna morömahon orungo forodec goruc yemoc tongo dönac ingoroc inogoc, ‘Goc nang bangga opmukusucgon torengga iti. Noc karupgon möneng butogo wo saringbödeangot. \v 27 Ihoroc inuna amna morömaho youp wabkaracha uroc imuna möneng butogo wo ambarac sac tongdup imongo youp wabkarac angbanauna onggoc. \p \v 28 “Oro youp wabkarac wo yu böc amante ohongmuna nucno au aun fedoc. Nucno worochon möneng butogo wömai 10 kinahon toroc ihorocgon idoc. Tongo youp wabkarac yu nucno bangarodec sogitmuna inogoc, ‘Goc nochon möneng fogidorocma wo karupgon namongdup toi.’ \v 29 Ihoroc inuna nucno mata woroc kombingmuna youp wabkarachon orungo forodec goruc yemyem tongo inogoc, ‘Goc nang bango obmukusucgon torengga iti. Nocho mönenga butogo wo saringdup tontat.’ \v 30 Ihoroc inuna youp wabkaracho kombiuna angit maidina yu me imongo mata siuna tawa amnaho nucno wo sogida yi bucin tohong yugung. Tuna yu wocingon idina ongga möneng urago saringdup tangoc. \p \v 31 “Oro youp wabkaracho nucno toroc kiap wontucmuno ihoroc tong imuna amna morömahon youp wabkaracni au yu wo angga kombiuya obukocno sinom togoc. Tongo yu ongmuya amna moröma yapmu öngkubocma worochon fatno inongburoc togung. \v 32 Tuya amna moröma yu youp wabkarac wontucmuno wo inong yuna ehuna ingoroc inogoc, ‘Goc youp amna wontucmuno, goc osuc noc yaing naria noc gocha uroc namuna turongoya ambarac ima fatbödegoc. \v 33 Worocha gocu yaha nuca toroc kiap ogepma matong imoroc? Nocho toroc kiap ogepma tong gamogotma ihoroc gocu nucaha uroci kombiiyai wömai ogep in.’ \v 34 Amna moröma yu ihoroc inongga ecego moröma kombingga amna wo yi böc angtorec amnahon oburodec sigoc. Tuna yu youp wabkarac wontucmuno sogida focfoc youp moröma imuya ongga youp wabkarachon möneng butogo bödeangoc.” \p \v 35 Yesuho mata tepmo woroc yun bödeuna worochon foroha wönggon ingoroc yogoc, “Kombiarut, sonu nip oröc sonihon turongono irot sonidec kokoreantanganu wömai Nandöngna momdec itacma yu toroc kiap amna morömaho youp wabkaracno imogocma worocgon sondec kamangoc.” \c 19 \s1 Yesuho oimna ficfuc toctochon yong tuctuc mata yogoc \r (Mak 10:1-12; Luk 16:18) \p \v 1 Oro Yesu yu mata woroc yongbödengga Galili guroc imun fauna ongga Yudia guroc Yödan yamuc ökenne idoc. \v 2 Woce idina owi amna koböcma sinompho yu tan tonguya Yesuho obukocnima doun orokogung. \p \v 3 Tuna Farisi amna auho engmuya ‘Yesu tonguc imona’ yongo oimna ficfuc toctocha ingoroc inong ac togung, “Goc tingting kombiharoc, amna au yu oweno foro muno komanang sinom fodingmun ongontacanu wömai amna worocho nongoru gumarantacha woha muno?” \v 4 Ihoroc inuya Yesuho mata ingoroc iban imogoc, “Kopotorochon bapiyadec mata itacma wo sonu makombinghu nuhun? Woce ingoroc itac: Osuc forosicsicdec wömai Kopotoroc Sa Gapgap Nandöng noni yu amna tobingga owino amnano yait yait dongyun öngkubung. \v 5 Tongo Kopotorocho yogoc, Amna yu macnin fanin dongyun fauya oweno ot ding fiantac. Tuna yu Kopotorocho yangamin godip föp tungu entamoroc. \v 6 Yu yaihong Kopotorocho tuna yu godip föp tungu entamoroc. Tuna Kopotorocho kondong figocmaha tongga amnaho wo guman gumanno angit maic.” \p \v 7 Yesu yu ihoroc inuna Farisiho wönggon inogung, “Tingting oro, Möse yu foro yaha nongoru au ingoroc nimogoc: Amna au yu ogep oimna ficfuc toctochon bapiya irim tongo oweno imongga yu fodingmun ongontac.” \v 8 Ihoroc inuya Yesuho mata urago ingoroc inogoc, “Sonthon irot soni koingo, son nuc soniha uroci makombingidang. Worocha tongga Möseho son kang banango nongoru wo kamogoc. Wohong osuc forosicsicnodec wömai oimna ficfuc toroc kiap maididoc. \v 9 Nocho boinno sinom kantiwa, owi au yu amna göra matogoc mahong opnoho yu komanang sinom fodingmun onguna owi au tong siantacanu wömai amna worocho oimna gumanmuna owi göra tontac.” \p \v 10 Oro Yesu yu ihoroc yuna youp amnaniho mata woroc kombingmuya ingoroc inogung, “Oro goc oimnahon mata yarocma worocho boinno entacanu wömai amnaho oweno muno ipma wömai angit in.” \v 11 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Boinno, mata ngoi mepmo, amna koböcmaho tuctucgo makombiing. Wohong Kopotorocho amna auhon irotno tun tumunahai wömai amna wo ogep kombiun. \v 12 Kombiang, amna auho wömai owi foro ingorocnoha mayong fingidang: Auma wömai macnoho godibo obukoc obukocyi bagung. O auma wömai amnaho godibo macmacyi yu managumboc madongyu öngkup öngkuphon. O aumaho wömai ‘Kopotorochon toboruchon youpgon tona’ yongo owi mayong fingidang. Oro, amna au yu mata wo kombiuna angit idina yu wömai worochon toroc tun.” \s1 Yesuho managumboc guram fing imogoc \r (Mak 10:13-16; Luk 18:15-17) \p \v 13 Oro mit owi amna au yu managumbocni yangada ‘Yesuho oburo bigodec out tohongga dönac youn’ yongo yuot febung. Ihoroc tuya Yesuhon youp amnaniho yu yangga inong fadung. \v 14 Ihoroc tuya Yesuho yu ingoroc inogoc, “Son managumboc nocot ebepha bongbong sing imoninga. Muno, yu muyu nocot ebarut. Kopotorocho wömai mom toboruc owi amna managumboc simbang ima yuha bogigoc.” \v 15 Yesuho ihoroc yongga oburo managumboc koroc figoc. Tongo mit sa wo imun fauna onggoc. \s1 Amna berac möneng yoctecno koböcma yu Yesuot itonggong koingha mata yogoc \r (Mak 10:17-31; Luk 18:18-30) \p \v 16 Oro amna berac au yu Yesuot engmuna ingoroc inogoc, “Fandat fandat amna noc yaö youp ogepma tongga itonggong koing aa feangoc?” \v 17 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Goc yaha youp ogepmaha nanong ac taroc? Amna tunguhogon woi ogepma. Worocha goc amna worochon nongoru ambarac sumbotbödengga itonggong koing ai feangoc.” \v 18 Ihoroc yuna amna worocho Yesu wönggon inong ac tongo yogoc, “Goc nongoru torop yanömaha yaroc?” Yuna Yesuho inogoc, “Noc nongoru torop ingorocnoha yat: Goc owi göra tirocha, goc amna wot omom tirocha, goc usem tirocha, goc mata youpdec amna auha mata imanang firing tarirocha, \v 19 goc mac nandöng gending imiruc, o goc gakaha kombingitarocma worochon toroc nucaha kombingidiruc. Nongoruho wömai ihoroc itac.” \p \v 20 Yesu ihoroc inuna amna beracho yogoc, “Nocu nongoru wo ambarac yandup tongga itongitat. Worochoi noc yapmu yaöha abe docmöhat?” \v 21 Yuna Yesuho inogoc, “Goc ongmina yoctec manomanoya wo ambarac imun gamunthon uyapdec fingga möneng woroc fogida owi amna urocimaha silip tong imiruc. Ihoroc tontarocanu wömai momphon itonggong ogepma gochon fat entac. Oro mit wömai engga noc nari.” \p \v 22 Amna berac yu mata woroc kombingmuna irotno toup mep tuna Yesu imun fauna onggoc. Wömai yaha, yu yoctecno möneng manomano koböcma idimogungmaha onggoc. \v 23 Onguna Yesuho youp amnani ingoroc inogoc, “Nocho boinno sinom kanoya kombiarut, amna möneng yoctecno koböcma yu wömai mom midim sabarac sadec onggonga mep tongidang. \v 24 Bot kamele yu somayang ganang onggongno woi maec. O worochon torocgon wömai amna yoctecno koböc idimangma yu Kopotorochon midim sabarac sadec onggonga tu matangoc.” \v 25 Yesuho ihoroc yuna youp amnaniho mata woroc kombingmuya soroc yongo yogung, “Mayain, goc ihoroc yarocma wömai amna tungu au itonggong koing maun feic.” \p \v 26 Ihoroc yuya Yesuho yangam dongdong foring yangmuna inogoc, “Amnaho matoctocno worochoi Kopotoroc yu ogep manomano ambarac tuna boinno engoc.” \v 27 Yesuho ihoroc yuna Pitaho yu inogoc, “Kombiharoc, nonu manomano noni ambarac dongyana fauya goc gandomon. Worocha wömai nonu urago tingtingno fogitnahamon?” \v 28 Ihoroc yuna Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, mit wömai Amnahon Manano yu ma moröma sogitmuna Kinghon abamodec idina Kopotorocho sa guroc manomano ambarac dongyun wego öngkuuya ino yabitno itnahing. \p Oro bongono wocin wömai sonu ihorocgon amna dugohon abamo 12 inoin inoin fogitmuya Israel nanohon torop 12 wo yuhon matano soworengga yu bödenahing. \v 29 O amnaho nochon youp toctocha böcnohu, o orugihu, o natnihu, o fanihu, o macnihu, o mananihu, o mondocnohu wo dou fauya noc narantangma yu wömai manomano wo ambarac 100thon toroc urago fogitnahing. Tongo mit itonggong koing au feangoc. \v 30 Kombiarut, amna koböcmaho önga osuc ididangma, yu wömai mit madango itnahing. O amna koböcmaho önga madango ididangma yu mit osuc itnahing,” Yesu yu ihoroc yogoc. \c 20 \s1 Wain ön youp wabkaracnihon mata tepmo \p \v 1 Oro, Yesu yu mom midim sabarac sadec numaho morömahu o obuguhu engocma worochon mata tepmo au ingoroc sakaun figoc, “Mom midim sabarac sahon toroc kiap wömai ingoroc: Amna moröma au yuhon wain ön woi moröma sinom. Tongo yu kembotsum sinom idongga ‘youp wabkarac au wuaya wain öndec youp tarut’ yongo maket taitdec onggoc. \v 2 Ongga youp wabkarac feng suran tuna sep youp toctoc tunguhon wöngnacnoha wömai kina tungu tungu ihoroc yongbödegung. Tongo youp wabkaracho ongmuya wain öndec youp togung. \v 3 Ihoroc tongga idiya sep bongono 9 kilok wocin amna moröma yu wönggon maket taitdec ongga yagocmai amna torop au yu komong woce idung. \v 4 Tuna amna morömaho yu ingoroc inogoc, ‘Son ihorocgon ongmuya nochon wain öndec youp tarut. Tuya nocho mit youphon wöngnac ogepma kamontat.’ \v 5 Ihoroc inuna yu ihorocgon youpdec onggung. Oro amna moröma yu sep bongono 12 kilok orin dobocsisiha 3 kilok bongono wocin wönggon ongmuna youp wabkarac au ‘youp tarut’ yongo fogidoc. \v 6 Oro mit dobocsisiha 5 kilok bongono wocin yu wönggon maket taitdec ongmuna yagocmai amna au yu ihorocgon komanang woce idung. Idiya yu inong yac tongga inogoc, ‘Son foro yaha komanang sinom idiya sep ibarac?’ \v 7 Ihoroc inuna yu mata ökene ingoroc iban imogung, ‘Amna auho youp obmu au manimoc.’ Ihoroc yuya amna morömaho inogoc, ‘Son ihorocgon ongmuya nochon wain öndec youp tarut.’ \p \v 8 Oro sa urop doboc singbödeuna amna morömaho youp wabkarachon yangtorecno ingoroc inogoc, ‘Goc youp wabkarac ambarac inongyia ehuya wöngnacno impi. Osuc wömai torop mit sinom youpdec ongingma yu wöngnacno impi. Tongo mit torop osuc ongingma yu wöngnacno impi ongga youp osuc sinom forosingma yu madango imontaroc.’ \v 9 Ihoroc inuna oro youp wabkarac youp 5 kilok forosigungma yu osuc engmuna wöngnacno möneng wan kina wan kina ihoroc fogidung. \p \v 10 Fogitbödeuya mit torop youp osuc forosigungma yu ambarac ebung. Yu wömai kombigung ‘nonu wöngnac noni moröma sogiantamon yo’ ihoroc kombigung mahong muno woi. Yu ihorocgon wan kina wan kina worocgon fogidung. \v 11 Tongo yu amna morömaha mata metec yongo ingoroc inogung, \v 12 ‘Amna torop ngo yu mit sinom engmuya youpno wan auahon torocgon ting mahong gocho wöngnacno nontho sogiamonma ihorocnogon imparoc. Kombihi, nonu kembot sum sinom forosingga youp moröma sinom tongga iditnaya engga sa dobocsihac. Tongo sepho focogo sinom dimon.’ \v 13 Youp wabkaracho ihoroc inuya youp fano yu mata woroc kombingga youp wabkarac ingoroc inogoc, ‘Oröcna, nocho toroc wontucmuno matot. Non maket taitdec wöngnac soni wan kinadec urop tongkoing tomon. \v 14 Worocha goc wöngnaca ngo sogida ongoi. Noc ihoroc toctocha kombihat, torop madango ehingma yu muyu torop osuc ehingma worocotma wöngnacno tunguhon torocgon fogiarut. \v 15 Wöngnac imocimoc woi nakain manomanogon. Nocu amna silipnihong gocho worocha iroda ti obökicha.’ Amna morömaho youp wabkarac ihoroc inogoc.” \p \v 16 Oro Yesu yu mata tepmo ngo yun bödeuna worochon foroha ingoroc yogoc, “Worochon toroc wömai amna önga madango idangma yu mit mom midim sabarac sadec osuc itnahing. O amna au önga osuc idangma yu wömai mit madango itnahing.” \s1 Yesuho inoha yong tuctuc yuna bongo anfino idoc, ‘Noc omongga wekangot’ ihoroc yogoc \r (Mak 10:32-34; Luk 18:31-33) \p \v 17 Oro, Yesu yu ‘Yerusalem taun ongowa’ yongo uyapdec ongga idoc. Tongo yu youp amnani 12 worocgon yangada sa aramo ökene fongo ingoroc inogoc, \v 18 “Kombiarut, non urop Yerusalem taun öantamon. Öngga woce wömai ayampho Amnahon Manano sogida öret socsochon amna moröma orin nongoru gendic fandat fandat amna dugo yuhon oburodec sinahing. Tuya yuho ‘wuya ompun’ yongo matano yu bödeangoc. \v 19 Tongo yu bumbumyi nanohon oburodec siuya amna torop worocho kömec toctocha yu inong saha tongmuya tosipdec woda ep goröcdec wuya omengoc. Oro yu omongga idina sep youp toctoc anfinodec wömai Kopotorocho yu tun wekongga idongungoc,” Yesuho yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \s1 Jems orin Jöntho amna dugo moröma iditha yogomoroc \r (Mak 10:35-45) \p \v 20 Oro, mit Sebedihon mananin worochon macno yu mananin yaima yangauna Yesuot ebung. Tongo macnoho ‘Yesu yapmu auha tongfat nehun’ yongo goruc yemoc tongmuna Yesu dönac inogoc. \v 21 Inuna Yesuho inogoc, “Goc yaöha kombiharoc?” Ihoroc yuna owiho inogoc, “Gocho nakain mananain yai ngo kombing imia yu mom midim sabarac sadec gochon dongnodec idarun. Aumaho aroce o aumaho kandoce. Nocu ihoroc kombihat.” \p \v 22 Yesuho mata woroc kombingga mata ökene iban imongga yogoc, “Son yapmu ngo naningma worochon foro tuctugo makombing. Sodu ogep focfoc moröma nocdec öngkuangocma woroc sumbotaha-morocha woha muno?” Yuna yaimaho inogomoroc, “Not ogep sumbotahamot.” \v 23 Ihoroc inunya Yesuho inogoc, “Boinno sinom, focfoc youp nocho sumbengotma wo wömai sodu ihorocgon sumbotahamoroc. Wohong numaho sinom nochon arocnehu o kandocne engocma woi nocho angit mayit. Muno, Nandöngna yu urop amna wo erangga abamo tong arangarang tong fingdegoc.” \p \v 24 Oro youp amna nucni 10 yu yan oröcmaho mata Yesu inogo-morocma woroc kombiuya angit maina inong fadung. \v 25 Inong fauya Yesuho youp amnani inong yuna ehuya mata ingoroc inogoc, “Son bumbumyi nanohon kingnohu o amna dugohu yuhon toroc kiapmo urop kombiang. Yu wömai inoin manogon töngga suraro koingo sinom yangtorengidang. \v 26 Oro, toroc kiap ihorocnoho wömai sonthon bonip sonidec icha. Muno sinom, amna au yu ‘amna moröma itiwa’ yongo kombiantacma yu muyu surarohon mongorec toctoc amna itun. \v 27 O amna au yu dugo soni iditha kombiantacma yu muyu youp wabkarac soni itun. \v 28 Kombiarut, Amnahon Manano yu ‘amnaho mongorec youp tong namarut’ yongo maeboc. Muno, yu wömai guroc owi amna tongfat yecyecha eboc. Tongo yu inoin itonggong imun fauna owi amna koböcma dogu kopothon oburodecma wuuna itonggong koing sogitnahing,” Yesu yu amna moröma idithon toroc kiapha ihoroc yogoc. \s1 Yesuho amna yai dan komni yu doun orokogomoroc \r (Mak 10:46-52; Luk 18:35-43) \p \v 29 Oro, Yesuot youp amnaniot yu Yerikö taun imu fauna onguya owi amna koböcma sinompho yu tan tonggung. \v 30 Tuna amna dan komni yai yu uyap tero omoc itmunya kombigomoroc, ‘Yesu urop uyap ngoroc ehantac yo’. Ihoroc kombingga forosingga ecnang mamboc tongo yogomoroc, “Moröma, Devithon Morogo, gocu notha uroc gampun.” \v 31 Amna yaimaho mamboc ecnang ihoroc tongga idinya owi amnaho ‘öpgon idarun’ yongo inong fadung mahong yu kiringga mamboc kararatgon yongo yogomoroc, “Moröma, Devithon Morogo, gocu notha uroci kombihi.” \v 32 Ihoroc mambunya Yesuho wo kombingga inong yongo yogoc, “Sodu ‘nocho tingting tong kampiwa’ yongo yamoroc?” \v 33 Inuna yaimaho yogomoroc, “Moröma, ‘gocho dan nodi ti dogihun’ yongo yamot.” \v 34 Yunya Yesuho amna yaimaha uroci kombingmuna oburoho daro wot muuna wohogon yu forigomoroc. Tongo yaima yu Yesu tan tonggomoroc. \c 21 \s1 Yesu yu kinghon toroc kiap tongga Yerusalem ögoc \r (Mak 11:1-11; Luk 19:29-40; Jön 12:12-19) \p \v 1 Oro, Yesuot youp amnaniot yu Yerusalem taun ambehecgon ongkungga böcsa au mano Betfage woce idung. Böcsa wo wömai Oliv sa urongodec idoc. \v 2 Tuna Yesuho youp amnanin yai ingoroc inongga inong mudoc, “Sodu böcsa wocin ongorun. Tongo woce wömai bot donki macno orin gumbogo kaning ficficyi idinya yaantamoroc. Tongo sot woroc asanmunya nocot yangat febarun. \p \v 3 Oro amna auho ‘sot ting tamoroc yo’ kanuya wömai sot ingoroc inarun, ‘Morömaho youpno imocimocha yac.’ Ihoroc inunya wömai yu wohogon bot donki wo inong muuna sot yangada nocot ehantamoroc,” Yesuho amna yai ihoroc inuna onggomoroc. \p \v 4 Oro, yapmu ngorocho öngkubocmaha tongga Kopotorocho yong tuctuc amnahon ducdec mata yogocma worocho boinno öngkuboc. Mata wömai ingoroc itac: \li1 \v 5 “Yerusalem nano yongburoc mata ingorocno inarut: Aarut! Amna moröma king soni yu sonot epac. Yui amna obingno, yu bot donki beracno koroc itmuna epac.” \rq (Sekaraia 9:9)\rq* \p \v 6 Oro, youp amnanin yai yu ongmunya Yesuho inogocmahon toroc togomoroc. \v 7 Yu bot donki yan macno yidecma asanmunya yangat febomoroc. Tongo inoin tecno ubarago fuun deuho donki yan macno koroc yon yun fauya Yesuho woroc koroc öngga idoc. \v 8 Tuna owi amna koböcho yu ihorocgon tecnohu borunohu fuu deuya uyapdec yonyu fat tonggung. O owi amna au yu ep betomo ubotmuya uyapdec fing tonggung. \v 9 Ihoroc tongga owi amna osucit mitit tuya Yesu yu bonipnodec ong tonggoc. Tongo owi amna ambaracho mamboc tong tongga ap inogoroc yogung: \li1 “Devithon Morogonoha yong moröng imona. Kopotorocho ‘nontha’ yongo yu siuna epac. Yui Moröma noni, Kopotorochon guram yudec itun. Yuha yong moröng imona.” \rq (Buk Song 118:26)\rq* \p \v 10 Oro owi amnaho yong moröng ap ihoroc yongo idiya Yesuho Yerusalem taun öngkuna böc morömpho woroc yangmuya irotno fadang uuya yogung, “Amna ngo numa sinom?” \v 11 Tuya owi amna Yesuot onggungma yu ingoroc yogung, “Amna ngoi Yesu. Yui Kopotorochon yong tuctuc amna au, Nasaret taun Galili gurocinma,” ihoroc yogung. \s1 Yesuho öret socsoc bucin öngga bisnis amna dong yandoc \r (Mak 11:15-19; Luk 19:45-48; Jön 2:13-22) \p \v 12 Tuna Yesu yu öret socsoc böchon gombo ganang öngmuna amna woce bisnis youp tongidungma yu ambarac dong yandoc. Tongo amna möneng mongurac tongidungma worochon möneng abamo körengyun muya iric arac tongbödegung. Tongo amna öret socsochon ecec yup kanaröm figungma yuhon abamo ihorocgon koringyun mögung. \v 13 Koringyun muuya ingoroc inogoc, “Kopotorochon babiyadec mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Kopotorochon böc woi surarohon dönac yocyoc böc itun’ \rq (Aisaia 56:7)\rq* \p “Mata ihoroc irim toctocyi itac mahong sontho tuya kunkun böc ngorocho usem amnaho yoctecno öp ficfic böc simbang öngkungbödehac,” Yesu yu bisnis amna wo ihoroc inogoc. \p \v 14 Oro Yesu yu öret socsoc bucin idina owi amna dan komni orin orungo oburo möng toctocyi koböcma yu Yesot ebung. Ehuya dongyun orokogung. \v 15 Ihoroc tongo idina managumboc koböcma yu ihorocgon öret böchon gombo ganang itmuya Yesuha yong moröng ingoroc yong tonggung, “Devithon morogoha borongdeda yong moröng imona!” Ihoroc yong tongo idiya öret socsochon amna moröma orin nongoru gendic fandat fandat amna yu yagungmai Yesuho toroc kiap inobarac sinom tuna managumbocho yong moröng imogung. Woroc yangmuya irotno obukogoc. \v 16 Tongo yu Yesu inogung, “Managumbocho ngo gocha mata yangma wo kombiharocha woha muno?” Ihoroc inuya Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Öc, noc tuctugo kombihat. Wohong sondec tingting, sonu Kopotorochon bapiyadec mata ngo maembadidangu? Woi ingoroc yac: \li1 ‘Kopotorocho tuna managumboc obugu orin mumdecma yu gochon maya yong moröng gamonahing.’” \rq (Buk Song 8:2)\rq* \p \v 17 Yesuho mata woroc inongga yu dongyun fauya taunthon gombo sumon ohongga Betani böcsa woce idoc. Tongo yu kumbong wocingon idoc. \s1 Yesuho ep fik möpmo wagang imuna onggom sogoc \r (Mak 11:12-14; 11:20-24) \p \v 18 Oro, kembotsum sinom Yesu yu Betani böcsa imun fauna wönggon Yerusalem taundec onggonga uyapdec ongidina worec imogung. \v 19 Worec imuya uyap tero wocin ep fik au idina angga ‘boinno baringga nawa’ yongo forodec öngo agocmai ep wo boinno mafi komong biruc tongga idoc. Yesu yu wo yaun matuya ep fik wo möpmo ingoroc inogoc, “Goc wönggon boinno au mafiiroc.” Ihoroc inuna wohogon ep worocho omong fadoc. \v 20 Tuna Yesuhon youp amnani yu woroc angga nangano fauna yogung, “Mayain, tingtinga sinom tuna ep ngo karupgon omong fahac yo?” \v 21 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, son kombing tobic tobic soni itkamuya o son irot yai matoninganu wömai son ogep nocho ep fik ngorocdec tatma sonibut toroc ihorocnogon tup. O worocgon muno, son ogep sa urongo wo inontang, ‘goc idongmina top koroc bangmi muhun’ ihoroc inuya sa urongo worochon torocgon tontac. \v 22 Son yaö manomano sogit sogitha kombingmuya dönacsoni kombing tobic tobicbarac yontanganu wömai son worochon torocgon sogitnahing,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Amna morömaho Yesu toroc tong imongo inong ac tongga yogung, ‘Numaho gesö gamuna youpa taroc yo’ \r (Mak 11:27-33; Luk 20:1-8) \p \v 23 Oro, Yesu yu öret socsoc böchon gombo wocin öngga owi amna-dec fandat fandat youp tongo idina öret socsochon amna moröma orin Israel nanohon amna dugo yu Yesuot engmuya ingoroc inong ac togung, “Numaho ‘youp woroc toi’ yongo ganung muna eparoc? O youp toctochon gesö numaho gamuna tongitaroc?” \v 24 Amna morömaho ihoroc inuya Yesuho mata ingoroc iban imogoc, “Nocu ihorocgon yapmu auha kanong ac towa. Sontho mata iban namuyai wömai nocho ihorocgon numahon gesö sogitmaina youpna tongitatno wo kanontat. \v 25 Nanarut, Jöntho owi amna yamuc gung imongidocma wo woi momphon manomanoha woha yu amnahon kombic kombicgon sindanda togoc?” Yesu ihoroc inuna amna morömaho inohogon mata inun ganun tongga yogung, “Oro nontho yonaya woi momphon manomano yo, oro wömai yu ninontac, sonu yaha yu makombing tobing imogung yo? \v 26 Worochoi oro non yonaya woi amnahon kombic kombicgon, wömai suraroho non ayam tong nimontang, yaha owi amna ambaracho Jöntha kombingidang, yui Kopotorochon yong tuctuc amna sinom.” \p \v 27 Amna morömaho ihoroc inun ganun tongo tu matuna Yesu mata ingoroc iban imogung, “Non makombimon.” Ihoroc inuya Yesuho yogoc, “Oro son ma-naningmaha nocho ihorocgon numahon ma sogitmaina youpna tongitatno wo makanit.” \s1 Yomot fani anfi worochon mata tepmo \p \v 28 Yesuho Israel nanohon amna dugo wönggon mata au ingoroc inogoc, “Nocho mata tepmo au kanoya kombiarut. Wömai ingoroc: Yomot fani anfi ididung. Itmuya fanoho manano borongomaot ongmuna inogoc, ‘Manana, önga goc ongmina wain öndec youp toi.’ \v 29 Ihoroc inuna manano yu fanohon mata kombingga koroc koroc imuna ‘noc mangit’ ihoroc inogoc mahong mit wömai yu kombic kombicno mongurac tongo youpdec onggoc. \p \v 30 “Oro mit fanoho manano mitmaot ongmuna mata worocgon inogoc. Inuna manano yu ‘öc nandöng, noc ongontat’ ihoroc inogoc mahong yu youpdec manggoc. \v 31 Oro, managumboc numaho wömai fanohon duc sumbodoc?” Yesuho amna moröma ihoroc inong ac tuna yuho yogung, “Mana borongoma.” \p Ihoroc inuya Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, takis fogit fogit amna orin owi uyapdecma yuho osuc fat kamongo Kopotorochon midim sabarac sadec osuc ongonahing. \v 32 Jön yamuc gung imocimoc amna yu sonot engmuna mom midim sabarac sadec onggongon uyap kindagoc mahong sonu makombing tobing imogung. Wohong takis fogit fogit amna imanangni orin owi uyapdecma yu wömai Jön kombing tobing imogung. O sonu yagungmai owi amna wontucmuno yu irotno ibandung mahong son sonibut wömai Jön makombing tobing imogung. O son turongo soni yong tangmuya irot soni maibandung.” \s1 Wain ön angtorec torec amna wontucmunohon mata tepmo \r (Mak 12:1-2; Luk 20:9-19) \p \v 33 Yesuho Israel nanohon amna dugo wönggon mata tepmo au ingoroc inogoc, “Kombiarut! Amna moröma au yu wain ön mögoc. Tongo yu ön gombo temongmun uuna o wain koburo dontot dondothon abamo tobingga o youp amnahon ön angtorec torechon böc ubarago au togoc. Ihoroc tongo yu ‘amna torop auho nakain ön ngo angtorehun’ yongo wain ön wo amna torop au imogoc. Tongo yu inoi böcsa korungon ongga sa ubarago woce idoc. \p \v 34 “Woce idina wain koburo urop gomon dingga idina amna morömaho yogoc, ‘Nocho youp wabkarac au inong muaya yu ongmuya öndec wain koburo nochon fat ficficyi idangma woroc yongga febarut,’ ihoroc yogoc. \v 35 Tuna youp wabkaracho onguya ön angtorec torec amnaho yu yangga fogit akep tongmuya tunguma wodung, o auma tu omboc, o auma sop monda wodung. \v 36 Ihoroc tuya amna morömaho wönggon youp wabkarac torop au koböcma sinom inong muuna onggung mahong ön angtorec torec amna yu toroc kiap wontucmuno osuc torop au tong imogungma wo wönggon amna torop wo tong imogung. \p \v 37 “Ihoroc tuya amna morömaho kombigoc, ‘Nocho manana batip sinom yu inong muaya ongoun. Ihoroc toya wain ön angtorec torec amna yu manana wo angga gending imonahing.’ Amna morömaho ihoroc yuna \v 38 manano onguna ön angtorec torec amna yu woroc angga yogung, ‘Amna ngorocho wömai mit fanohon guroc öresac ambarac inohagon fogitdup tangoc. Worocha non amna ngo wot omom tontamonanu wömai ön manomano ngo ambarac kömbaha nonthon fat engoc.’ \v 39 Ihoroc kombingbödengga manano wo sogitmuya ön gombo sumon tohongmuya wuya omboc.” \p \v 40 Yesuho mata tepmo ihoroc yun bödeuna mit amna moröma ingoroc inong ac togoc, “Son tingting kombiang? Mit amna morömaho engmuna ön angtorec torec amna urago tingting sinom tong imangoc?” \v 41 Yesuho ihoroc inong ac tuna amna dugoho yogung, “Yu wömai engmuna ön angtorec torec amna wontucmuno woroc dong omom tongo wain ön wo amna torop au imuna yu ön woroc ogepmagon angtorengmuya wain koburo baringga silip tongga amna moröma yuhon fat imonahing.” \p \v 42 Ihoroc yuya Yesuho yogoc, “Son boinno sinom yang, worocha wömai Kopotorochon bapiyadec mata au ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Sop auha wömai böc toctoc amnaho ‘sop wontucmuno’ yongo tomu onggoc mahong önga wömai Kopotorocho sop worocgon sogitmuna tong koing tong imuna sop worocho böchon forodongno sinom öngkupac. Nonu toroc kiap wo anaya ogepma sinom itac.’ \rq (Buk Song 118:22)\rq* \p \v 43 “Worocha wömai nocho ingoroc kantiwa, Kopotoroc yu mom midim sabarac sa wo sonthon obu sonidecma fuun deuho owi amna torop au imangoc. Tuna torop worocho wömai boinno ogepma finahing. \v 44 Oro amna au yu sop Kopotorocho tong koing togocma woroc koroc möantacma yu wömai obökangoc. O sop worocho möngga amna au wuna wömai yu obukongbödeangoc.” \p \v 45 Oro Yesu yu mata tepmo woroc yongbödeuna öret socsoc amna dugo orin Farisi yu mata woroc kombingga tuctugo kombigung, ‘Yesu yu nontha yac yo’. \v 46 Worocha tongga yu Yesu sogit akep toctocha kombigung mahong yu suraroha botogung. Suraro yu wömai Yesuha kombingidung, yui Kopotorochon yong tuctuc amna au. \c 22 \s1 Tong sonoc morömahon mata tepmo \r (Luk 14:16-24) \p \v 1 Oro, Yesu yu Yuda nanohon amna moröma wönggon mata tepmo au ingoroc inogoc, \v 2 “Mom midim sabarac sahon kiap wömai ingoroc, amna moröma au yu mananoha owi tong sicsichon tong sonoc moröma tong arangarang togoc. \v 3 Tongo yu youp wabkaracni inong muuna ongga amna morömaho ma torop sigocma worochon toroc owi amna inong wodigung mahong amna torop wo yu tungyu möcmöc mata koböc dongyu öngkuuya ‘muno’ yogung. \p \v 4 Ihoroc tuya amna moröma yu wönggon youp wabkaracni torop au inong muto inogoc, ‘Son ongmuya amna torop nocho inong wodigotma yu wönggon inarut, nacno urop arangarang yongbödec. Bulmakau amnano orin bulmakau beracno moröma wo urop dong socsocyi idang. O tong sonochon manomano au woi ambarac tong arangarang yongga idang. Worocha son karupgon engmuya oimnahon tong sonoc ogepma woroc naarut.’ \v 5 Oro amna moröma yu youp wabkaracni ihoroc inuna ongmuya mata woroc owi amna torop wo inong tonggung mahong yu wönggon ebepha makombigung. Oro amna au yu ön youpha onggoc o amna au yu bisnis youp toctocha onggoc. \v 6 O amna torop au yu amna morömahon youp wabkaracni fogito toroc wontucmuno tong imongmuya dou ombung. \p \v 7 Ihoroc tuya amna morömaho worochon fatno kombingga irot kombut tongo tawa amnani inong muuna ongmuya usem wabkarac torop wo dongbödengmuya yuhon böcsano suya dingbödegoc. \v 8 Ihoroc tuya mit amna morömaho youp wabkaracni mata ingoroc inongo inong mudoc, ‘Oimna wegohon tong sonoc urop tong arangarang tongo itac mahong amna torop osuc inong yogotma yu amna wontucmuno, yui nacno nocnochon toroc muno. \v 9 Worocha son wönggon ongmuya uyapdec amna morömahu o amna komanangnohu yu ambarac inong yuya engmuya tong sonocdec nacno naarut.’ \v 10 Amna morömaho ihoroc inuna youp wabkaracniho uyap uyap ongmuya owi amna ogepmahu o wöntucmunohu wo ambarac inong yuya nacno nocnocha engmuya böc foc tocno sinom togung. \p \v 11 “Böc foc tongo idiya amna moröma yu owi amna wo yacyacha böc ganang öngmuna agocmai amna au yu tec tohomumöcno sacsago oimna wego toctochon wo matongfai idoc. \v 12 Tuna amna morömaho yu inogoc, “Oröc, goc tingtinga tec tohomumöca ogepma matongfai eparoc?” Inuna amna worocho mata uragoha yabiun matogoc. \v 13 Tuna amna morömaho youp amnani inogoc, “Son amna woroc sogitmuya orung oburo song fetho tomu sumon kumbongnodec woce ohoun. Sa kumobongnodec woce wömai yong oin toctocno orin agem gigorot tongga idang.” \p \v 14 Yesu yu mata tepmo ihoroc yongbödengga mata sakaun fiuna yogoc, “Kombiarut, Kopotoroc yu owi amna koböcma inong yongitac mahong amna tungu tunguhogon wömai matano kombingga yuot ongidang.” \s1 Yesuho takis mönenghon yong tuctuc mata yogoc \r (Mak 12:13-17; Luk 20:20-26) \p \v 15 Oro Farisi yu Yesu mata youpdec tohong yucyuchon yong yabic yabic morö tongga yogung, ‘nonu tingting sinom tonaya Yesuho mata au kandöc yuna mata youpdec tohong yuantamon yo’. Oro yu ihoroc yongga ingoroc togung. \v 16 Yu inoin toropdecma amna au soworeuya worocho ongga Heröthon toropdecma amna au worocot kondong singo Yesuot ongmuya tonguc yecyec mata ingoroc inogung, “Fandat fandat amna nonu gocha kombiamon, gocu yapmu auha kombiiya ogep idinai wömai gocu worochon torocgon tongitaroc. O gocu Kopotorochon toroc kiapmo nongnongogon fandat ninongitaroc. O gocu amna auha mabotongitaroc. Muno, goc mata tungu gocho kombiiya angit idina worocgon wömai amna morömahu o amna komanangnohu yu ambarac inongitaroc. \v 17 Worocha wömai goc tingting kombiharoc, nontho ogep Sisa King yu takis möneng imontamontha woha muno?” \v 18 Ihoroc inuya Yesuho yuhon imanang kiapmo urop angtangtang tongo mata urago ingoroc iban imogoc, “Son imanang amna, son foro yaha noc tonguc neang. \v 19 Son takis möneng fing-idangma worochon möneng docno au nindauya awa.” Ihoroc inuna yu möneng docno au tengga imogung. \v 20 Tuya Yesuho inong ac tongo yogoc, “Möneng ngodec doguno orin ma irim toctocyi itacma ngomai numahon?” \p \v 21 Ihoroc inuna yuho yogung, “Woi Sisa King yuhon.” Yuya Yesuho inogoc, “Oro worocha sonu Sisahon fat wömai Sisaha imarut. Wohong Kopotorochon fat wömai Kopotorocha imarut.” \v 22 Yesu ihoroc yuna yu mata woroc kombingmuya nangano fauna Yesu imu fauna onggung. \s1 Yesuho omimaho idonggongon yong tuctuc mata yogoc \r (Mak 12:18-27; Luk 20:27-40) \p \v 23 Oro sep bongono worochogon Sadyusi amna auho Yesuot ebung. Amna torop Sadyusi yu wömai kombingidung, amna omomyi yu wönggon mawekoning. Oro yu Yesuot engmuya ingoroc inong ac togung, \v 24 “Fandat fandat amna, osuc wömai Möseho ingoroc ninogoc, ‘Amna au yu managumbocno muno ida omunai wömai orugoho ‘oröcnahon morögo ta öngkupun’ yongo worochon oweno tong sihun. \v 25 Oro nonthon bonip nonidecma yomot oröc 7 yu idung. Itmuya orugo borongoma yu owi au tong singga managumbocno muno ito omong fadoc. Tuna orugo mitmaho owi worocgon tong sigoc. \v 26 Tongo orugo mitma yu ihorocgon managumbocno muno ito omong fadoc. Tuna orugo au yu ihorocgon togoc. Ihorocgon tong tongga idiya orugo madango yuho owi wo tong singga omboc. \v 27 Tuna mit wömai owi ihorocgon omong fadoc. \v 28 Oro worocha goc tingting kombiharoc? Yomot oröc 7 yu ambarac owi wo tong sigungmai. Worocha mit bongono morödec omimaho idongonahingan bongono wocin wömai owi wo numahon oweno sinom engoc?” \p \v 29 Ihoroc inuya Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Son Kopotorochon bapiyadec mata idangma orin Kopotorochon gesö moröma wo makombing. Worocha tongga kombic kombic soni kandoc ongbödegoc. \v 30 Owi amnaho omocdecma idongonahingan bongono wocin wömai yu owi wönggon mayongfining. Muno, yu wömai momphon sum yaru simbang itnahing. \v 31 Oro Kopotorocho omimaho wönggon idongonahingmaha wömai mata au kanogoc. Sonu wo makombinghu nuhun? Yu ingoroc yogoc: \li1 \v 32 ‘Nocu Abraham, Aisak, Jeköp yuhon Kopotoroc.’ \rq (Kisim Bek 3:6)\rq* \p Yu ihoroc yogocmaha non kombiamon, Kopotoroc yu amna omimahon Kopotoroc muno yu amna wecimahon Kopotoroc.” \v 33 Yesuho mata woroc yuna owi amnaho kombingmuya nanga fatfat morö togung. \s1 Kopotorochon nongoru moröma \r (Mak 12:28-31) \p \v 34 Oro Yesuho Sadyusihon matano dogo ubodoc. Tuna Farisi yu mata woroc kombingga suran tongo Yesuot ebung. \v 35 Engmuya yudecma amna tungu au yu wömai nongoruhon mata docno obugu obugu wo ambarac kombingdup togoc. Amna wo yu Yesu tonguc yengo ingoroc inong ac togoc, \v 36 “Fandat fandat amna, Möseho nongoru nimogocma worocdecma yaö nongoruho moröma sinom itac?” \v 37 Ihoroc inuna Yesuho inogoc, “Nongoru ngo woi moröma sinom: \li1 ‘Son irot soni Kopotorocha boging imarut, yu woi Moröma noni. Son irot sonihu o yaru sonihu o kombic kombic sonihu wo ambarac yuha tong fup imongitnung.’ \rq (Lo 6:5)\rq* \p \v 38 Nongoru ngorocho wömai nongoru au yanggiratdup tongga moröma sinom itac. \v 39 O worochon torocgon wömai nongoru au ingoroc: \li1 ‘Goc gakaha kombingitarocma worochon torocgon nucaha kombingidiruc.’ \rq (Wok Pris 19:18)\rq* \p \v 40 Nongoru yai ngorocho wömai nongoru au idangma orin Kopotorochon yong tuctuc amnaho mata yongidungma worochon forodongno sinom idamoroc,” Yesu yu nongoru morömaha ihoroc yogoc. \s1 Duic yu numahon manano? \r (Mak 12:35-37; Luk 20:41-44) \p \v 41 Oro Farisi yu wocegon suran tongo idiya Yesu yu ingoroc inong ac tongo inogoc, \v 42 “Son Duicha tingting kombiang? Yu numahon manano?” Ihoroc inuna Farisiho inogung, “Yu woi Devithon morogono.” \v 43 Ihoroc yuya Yesu yu wönggon ingoroc inong ac togoc, “Worochai oro, foro tingtinga Devitho Kunkun Yaruhon gesödec Duicha yogoc, ‘yu Morömana’. Yu wömai ingoroc yogoc: \li1 \v 44 ‘Kopotoroc yu nochon Morömana ingoroc inogoc, ‘Goc nochon arocne omoc idia ongga nocho gochon ayamaihon gesöno fohongga gochon unenne fohong yuangot.’ \rq (Buk Song 110:1)\rq* \p \v 45 Oro Devit inobut Duicha yogoc ‘yu nochon Morömana.’ Worocha Duic yu tingting sinom Devithon morogono in?” \v 46 Yesu yu Farisi mata orogoma ihoroc inuna yu mata urago yabiu matuna öpgon idung. Oro bongono wocin forosingga amna ambaracho Yesu yapmu auha inong ac toctocha botogung. \c 23 \s1 Yesuho nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi yuha garac mata yogoc \r (Mak 12:38-39; Luk 11:43; 11:46; 20:45-46) \p \v 1 Oro mit Yesu yu suraro orin youp amnani inogoc, \v 2 “Boinno sinom, nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi yu wömai Mösehon abamo sogida surarodec fandat fandat youp tongidang. \v 3 Worocha tongga sontho yuhon mata sumboditnung. O yu manomano kanongidangma worochon toroc itongitnung. Wohong son soni woho, sonu yuhon toroc kiap wontucmuno wo tanninga. Yu wömai mata ogepma fandat kanongidang mahong yu ino wömai worochon toroc maitongidang. \v 4 Muno sinom, yu wömai suraro mepmo moröma sinom imuya suraroho wo sumbot sumbotha sorec tongidang mahong Farisi yu oburo sirago tungugon sinom mepmo woroc sumbot sumbotha matongfat yengidang. \v 5 Muno sinom, yu youpno manomano ambarac ‘amnaho ningga fat tarut’ yongo ihorocnogon tongidang. \li1 “Yu wömai dönac yocyochon yino moröma tobingga ‘amnaho aarut’ yongo oburodec akep tongidang. O moru yupyupyi ubarago dönac yocyochon tec mondopmodec akep tongyu muuya wodi wodiho fogidtongidang. \v 6 O tong sonocdec wömai yu amna morömahon omoc idit abam sogit sogitha toup kombingidang. O fatmata yocyoc bucin wömai yu amna morömahon abam ididangma woroc sogida omoc ididang. \v 7 O ihorocgon maket taitdec ‘owi amnaho sep ogep orin fandat fandat amna moröma ninarut’ yongo toup kombingidang. \p \v 8 “Oro Farisi orin nongoru gendic fandat fandat amna yu ihoroc tongidang mahong sonidecu wömai kiap ihorocno icha. Kopotoroc yu tungugon wömai Moröma soni itac. Worocha tongga owi amnaho son ‘moröma noni’ ihoroc kanoninga. Sonu wömai nip oröcgon, amna kiap tungu. \v 9 O ihorocgon gurocdec ngocin wömai sonu amna auha ‘nandöng noni’ ihoroc inoninga. Muno sinom, Nandöng soni tungugon wömai momdec itac. \v 10 O ihorocgon amna auho son ‘fandat fandat amna moröma’ ihoroc kanoninga. Wömai yaha sonthon fandat fandat amna moröma soni tungugon itac. Woi Duic, Kopotorocho yu owi amnani fogit fogitha soworegocma woroc. \p \v 11 “Oro sondecma numaho amna moröma soni entacma yu wömai sonthon mongorec tong kamoc kamoc soni itun. \v 12 Amna au yu inoin mano onoce töantacanu wömai mit Kopotorocho yu omocene sinom tohong yuangoc. Wohong amna au yu ‘amna auhon mongorec tong impiwa’ yongo kombiantacanu wömai mit Kopotorocho yu onoce töng yuangoc.” \s1 Yesuho nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi garac mata koingo sinom inogoc \r (Mak 12:40; Luk 11:39-52; 20:47) \p \v 13 Yesu yu mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Son nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi son soni woho. Mata soni orin toroc kiap soni woi yaitni, imanangni. Son mom midim sabarac sahon simbuno owi amna song imongidang. Son soni woce mangoning mahong sonu owi amnaho woce onggonga toup kombiangma yuha bongbong sing imuya yu ihorocgon sa woce mangoning.” \p \v 14 “Son nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi son soni woho. Son amna imanangni. Sonu owi kapi unac mata inong yuuya yuho böc yoctec manomanono kamuya sonu wo soniha fogiuya yu uroci ididang. O son ‘owi amnaho niarut’ yongo dönac ubarago yongidang. Worocha wömai Kopotorocho son urago mepmo sinom kamangoc.” \p \v 15 “Son nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi son soni woho. Son amna imanangni. Son mongmut tongo topdechu o guroc uyapdechu woce itongga ‘amna auho duc noni sumboda nonthon torop nonidec sakau fihun’ yongo itongidang. Tongo amna auho mata soni kombing tobinggai wömai worocho son simbang ep bohönghon fat engoc. O amna worocho wömai soni ambarac kanggiratdup tongmuna toroc kiap wöntucmuno toup sinom tong tongungoc.” \p \v 16 “Son dan komni, son amna uyap indac indacha tongidang mahong sonian woi dan komni idang. Son soni woho! Son ingoroc yongidang: Amna au yu matano öret socsoc böcdec tong koing tontacma kiapmo woroc woi yapmu boyömo. Wohong amna au yu matano öret socsoc böchon goldecma tong koing tontacanu wömai matano boinno sinom koing sontac. Tuna yu muyu worochon torocgon toun. \v 17 Mayain, son amna bumbumyi orin dan soni kom toctocyi. Kombiarut, yaö sinompho wömai Kopotorocho yangamin moröma itac? Öret socsoc böchon golhu o öret socsoc böc ino worochu. Kombiarut, gol woi yapmu boyömohong worocho öret socsoc bucin itacmaha tongga wo Kopotorochon fat itac. Wohong öret socsoc böc wo wömai Kopoto-rocho tuna kunkun itac. \p \v 18 “O ihorocgon sontho yongidang, amna au yu matano altadec tong koing tontacma woi yapmu boyömo. Wohong amna au yu matano yapmu ecec alta koroc itacma worocdec tong koing tontacma amna worochon matano wömai koing sontac. Tuna yu muyu worochon torocgon toun. \v 19 Mayain, son amna dankomni. Kombiarut, yaö sinompho wömai Kopotorocho yangamin moröma itac? Yapmu ecec alta koroc itacma worochu o alta inohu. Alta yu tuna ecec wo Kopotorochon fat entac. Worocha tongga alta ino woi yapmu moröma. \v 20 Amna au yu matano altadec tong koing tontacma yu wömai altadecgon yong koing mayic. Muno, yu ihorocgon ecec alta korocdec itacma worocdec yontac. \v 21 O amna au yu matano öret socsoc böcdec tong koing tontacma yu wömai öret socsoc böcdecgon yong koing mayic. Muno yu ihorocgon Kopotoroc öret socsoc bucin itacma yuhon madec yong koing yontac. \v 22 O ihorocgon amna au yu matano momdecha tong koing tontacma yu wömai Kopotorochon abamodec yong koing yontac. O worocdecgon muno yu wömai Kopotoroc abam worocdec itacma yuhon madec yong koing yontac. \p \v 23 “Son nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi son soni woho. Son amna imanangni. Sonu yapmu obuguha ‘moröma itac’ yongo ingoroc tongidang: Öndecma nacno obugu anianthu römbohu o kumhu woroc fengga silip tongo docno ten fingmuya docno tungu ‘Kopotorochon fat itun’ yongo tongidang. Worochoi oro yapmu moröma wömai edet kamongidang yo. Woi suraro toroc kiap nongnongo imocimoc kiap, o amna nucni yang banac banac kiap o nuc soni tong fat yecyec kiap. Son muyu nacno docno soni Kopotorocha imocimoc kiap orin owi amna tong ogep tong imocimoc kiap yait yait woroc tongitnung. \p \v 24 “Son amna au uyap indac indacha yang yo, wohong son soniu dan kom toctocyi. Son kairong obugu tanac yamucdec itacma woroc angmuna tomu ongitac, mahong bot kamele moröma wo wömai sonu nango merongmun möngitac. \p \v 25 “Son nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi son soni woho. Son mata soni yaitni o toroc kiap soni woi usemni. Son sonihagon kombingmuya suraro matongfat yengidang. Son kap feret betni woroc simbang. Kap godibo wömai song sac tuya sacsago sinom itac, mahong kap irotno masong sac tuya betni iditac. \v 26 Mayain, goc Farisi dara komni. Kombihi, goc osuc kap irotno song sac ogepma sinom tia oro mit wömai godiboi ihorocgon sacsago engoc. \p \v 27 “Son nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi, son soni woho. Son imanang amna. Kombiarut, amna fiiyan wömai owi amna simen gangga kala föhöcmaho wagango fiuya owi amna auho wo auya ogepma sinom iditac. Wohong kumkumon ganango wocin wömai amna omomyima worochon kudatnohu o manomano betnihu worocho foc tongga ididang. Oro son Farisi, sonthon toroc kiapsoni wömai ihorocnogon. \v 28 Worocha tongga godip soniha wömai owi amnaho son kangga kombingidang son amna nongnongo sinom. Wohong irot sonidec wömai imanangon toroc kiap orin nongoru fodic fodichon kiap worocho foc tongga ididang. \p \v 29 “Son nongoru gendic fandat fandat amna orin Farisi, son soni woho. Sonu Kopotorochon yong tuctuc amnahon kumkumon ganango ogepma sinom tobingidang. O ihorocgon sonu amna nongnongohon kumkumon simen tong fauya ogepma sinom ididang. \v 30 O sonu ingoroc yongidang: Nonu ombu sakung nonihon bongonodec wocin yuot kondonggon itongonamma wömai nonu Kopotorochon yong tuctuc amna tongfat yenaya ombung sakung noniho yu madong omom tup. \v 31 Oro, mata soni worocho wömai ingoroc nindahac. Son soni wömai Kopotorochon yong tuctuc amnani dopdop amna worochon morogoni. \v 32 Worocha tongga son ombu sakung sonihon toroc wontucmuno woroc sakau fiuna moröma sinom engoc. \p \v 33 “Son ibic wontucmuno, o son goromphon manani. Sonu ting tongga Kopotorocho son ep bohöng mafongyun möning? \v 34 Kombiarut, noc amna torop au inong muaya sonot epnahing. Woi yong tuctuc amnahu o amna kombic kombicno ogepmahu o fandat fandat amna ogepmahu yu sonot epnahing. Ehuya sontho yuhon toropdecma au fogida douya omonahinghu o au ep goröcdec wotnahinghu o au wömai fatmata yocyoc böcsonin woce yangat föngga tosipdec fic uropnahinghu o au wömai son böcsa sonidecma yaruya botongga böcsa auhon ongonahing. Woce idiya sonu yu wönggon böcsa wodec yaruya böcsa auhon onguya ihoroc ihoroc tong imonahing. \v 35 Worocha tongga ombu sakung soniho amna nongnongo douya ombungma yuhon nogotnoho wömai sonthon bic sonidec engoc o ombu sakung sonihon turongoho sondec itnahing. Forosingga amna nongnongo Abel yudecma engga Sakaraia Berekiahon manano yudec. Sakaraia yu wömai Kopotorochon böc orin alta worochon bonipnodec idina ombu sakung soniho yu wuya omboc. \v 36 Nocho boinno sinom kanoya kombiarut. Tong bumbum ngorochon wöngnacno wömai owi amna önga idangma yudec öngkung imangoc.” \s1 Yesuho Yerusalem tauntha uroci kombingmuna yong uroc mata yogoc \r (Luk 13:34-35; 19:41-44) \p \v 37 Yesu yu mata sakaun fiuna yong uroc mata ingoroc yogoc, “Yerusalem Yerusalem, gochon owi amna yu Kopotorochon yong tuctuc amna dong omom tongidang. O amna Kopotorocho inong muuna gocot engidangma yudec wömai böc morömpho sop monda douya omongidang. Oro fup macnoho gumbogo fotno une fengsuran tongitac worochon toroc wömai nocho bongono bongono Yerusalem owi amna feng suran toctocha kombingidot mahong yu nochon mata makombingidung. \v 38 Aarut, taun soni wo obukongga komanang engoc. \v 39 Nocho boinno sinom kantiwa, sontho nochon yangamna wönggon manaigon itmuya ongga son ingoroc yonahing: \li1 ‘Kopotorocho amna au inongmuna epac. Yuhagon wömai nonu yong moröng imona.’” \rq (Buk Song 118:26)\rq* \c 24 \s1 Yesuho ‘öret socsoc böc obökangoc’ yongo yong tuctuc mata yogoc \r (Mak 13:1-2; Luk 21:5-6) \p \v 1 Yesu yu öret socsoc böchon gombo imun fauna ongidina youp amnaniho ‘öret socsoc böchon kiapmo ogepma sinom tobic tobicyi woroc indana’ yongo yuot ebung. \v 2 Tuya Yesuho mata ingoroc iban imogoc, “Aarut, böc ngo woi ogepma sinom. Wohong nocho boinno sinom kantiwa, mit wömai böc worochon sop au nucno koroc wönggon maitning. Muno, sop worocho ambarac dondot morop morop tongo fonyun woce woce ongbödenahing.” \s1 Yesuho ‘mepmo moröma sinom öngkupnahing’ yongo yong tuctuc mata yogoc \r (Mak 13:3-13; Luk 21:7-19) \p \v 3 Oro Yesu yu Oliv sa urongodec idina youp amnanihogon yuot engmuya ingoroc inong ac togung, “Ninti, mata osuc yorocma worocho wömai yaö bongonodec boinno öngkuangoc? O ihorocgon toroc kiap tingtingno sinom engkuuya nonu wo yangmanaina ingoroc kombiantamon, gocu urop ehantaroc o ihorocgon guroc ngorochon bödec bödecno urop eng fomtac.” \v 4-5 Youp amnaniho ihoroc yuya Yesuho mata urago ingoroc iban imogoc, “Kombiarut, imanang amna koböcmaho nochon ma sogida engmuya ingoroc kanonahing: ‘Nocu ngoroc, Kopotorocho inoin owi amnani fogit fogitha siuna ebotma woroc.’ Ihoroc yongo owi amna koböcma tonguc yenahing. Worocha son soniha kombic kombicho itongitnung. Amna auho tonguc keuya son gorong ongoningyit. \p \v 6 “O sonu emoc dirung morömahon kikoröpno orin sum matano kombinahing. Wohong son worocha soroc yoninga. Muno, Kopotorocho ‘toroc kiap ihorocnoho öngkupnahing’ yongo yong torop singdegoc. Singdeuna manomano worocho engkungbödenahing mahong guroc ngorochon bödec bödecno woi abe maic. \v 7 Muno, osuc wömai kantri auho öngkungmuya kantri auot emoc tonahing. O ihorocgon king auhon toropniho öngkungmuya king auhon toropniot emoc tonahing. \p “O ihorocgon sa woce woce wömai nacno möp öngkupnahing orin konoc fennahing. \v 8 Kiap ihorocho wömai guroc ngorochon bödec bödecnohon forosicsicno. Woi owiho managumboc bacbacha focfoc kombingidangma woroc simbang. \p \v 9 “Oro, mit wömai owi amnaho son fogida kuya omong fatnahing. O ‘nocha’ tongga guroc ngorochon owi amna ambaracho sontha ayam tong kamonahing. \v 10 Bongono wocin wömai owi amna koböcmaho kombing tobic tobicno imu faangoc. Tongo yu nucnoha ayam tun tun tongo ino ayamphon oburodec fohong yun yun tonahing. \p \v 11 “O ihorocgon profet imanangni koböcmaho öngkuya owi amna koböcma tonguc imuya sing kapnahing. \v 12 Tongo toroc kiap wontucmunoho toup öngkung morogic tangocmaha tongga owi amna koböcmaho nucnoha irot imocimoc kiap wo imu faangoc. \v 13 Wohong owi amna mepmo bongono wocin koing songga kombing tobic tobicno maimu faicma yu wömai Kopotorocho wontucmunodecma öcangyun muuya itonggong koing imangoc. \p \v 14 “O mom toboruchon fatmata ogepma worocho wömai sa guroc danong ongbödeangoc. Tuna owi amna ambaracho Yesuhon fatmata ogepma kombinahing. Tuna mit wömai guroc ngorochon bödec bödecno engoc.” \s1 Yesuho ‘dirung nanga fatfatnobarac sinom öngkuangoc’ yongo yogoc \r (Mak 13:14-23; Luk 21:20-24) \p \v 15 Oro son mata ngo kombic kombicbarac embaarut! “Kopotorochon yong tuctuc amna Daniel yu osuchagon yogoc, yapmu wontucmuno sinom worocho engkungmuna Kopotorochon öret socsoc böc tun mointuna yapmu boyömo engoc. \v 16 Oro yapmu wontucmuno woroc engkuuna anahinganu wömai owi amna Yudia gurocin itnahingma yu wohogon sa wo ibaru fauna karupgon sa urongodec öngbödenung. \v 17 O owi amna au böc amante itnahingma yu wohogon botongga sa korungon ongonung. Yu wömai ‘yoctec manomano fogitna’ yongo wönggon böcno ganang uninga. \v 18 O owi amna öndec itnahingma yu ibaru fauna böcnon engga tecno fogit fogitha kombininga. Muno yu muyu wohogon sa korungon ongonung. \p \v 19 “Öwec uroci morö, bongono wocin wömai owi mana modibnima orin managumbocno mum imongo itnahingma yu mepmo moröma sinom au feangoc. \p \v 20-21 “Bongono wocin wömai mepmo inobarac moröma sinom öngkuangoc. Mepmo ihorocnoma wömai sa gurochon forosicsicnodec singga engga bongono önga idamonan abe maöngkungidoc. O ihorocgon mit wönggon maöngkuic. Worocha son ‘yapmu wontucmuno worocho sum bongonodechu o Sabat bongonodechu öngkuicyit’ yongo dönac youp tarut. \v 22 Mepmo bongono worocho sa ubarago idinai wömai owi amna ambaracho omong faup. Wohong Kopotoroc yu owi amna inoha soworegocma yuha kombingga bongono wo tong docut tangoc. \p \v 23 “Oro bongono wocin wömai imanang amna auho ingoroc kanonahing: ‘Kopotorochon Duic yu ngocin itac!’ O ‘ogocin itac yo!’ Ihoroc kanuyai sonu yuhon mata kombing tobininga. \v 24 Amna auho engmuya imanang yongo kanonahing, ‘noc ngoroc Kopotorochon Duic!’ O auho ingoroc kanonahing: ‘Noc Kopotorochon yong tuctuc amna au yo!’ Ihoroc yongmuya youpno gesöbarac tongo orin toroc kiap inobarac sinom tuya yanahing. Yangga kombic kombicno gorong ongonahing. Wohong owi amna Kopotorocho inoha soworegocma yu wömai ihorocgon imanang amna wo yangmuya irot yai kombinahing mahong Kopotorocho yu irot tong koing tong imuna magorong ongoning. \p \v 25 “Kombiarut! Yapmu wontucmuno wo abe maöngkui idina nocho worochon yong tuctucno urop önga kanongdehat. \v 26 Worocha woroc, amna auho kanontac, ‘Duic yu sa amna munon ogocin itac yo.’ Ihoroc kanunai sonu woce ongoninga. O auho kanontang, ‘Yui böc ngorochon irotnon öp itac yo!’ Ihoroc kanuyai son matano kombing tobininga. \v 27 Amnahon Mananohon ebepno wömai undip wari warihon toroc eran sinom engoc. Undip wari wari yu sep öngkup öngkupin wariantacma wömai yagunoho ongga sep ohonggongin ongun möngitac. Worochon torocgon wömai Amnahon Mananoho ehuna owi amna ambaracho tuctugo angbödenahing. \v 28 Kombiarut, arap omimaha tongga koc-kocho engga ugodiian suran tongidang.” \s1 Mit wömai Yesu ino ehangoc \r (Mak 13:24-27; Luk 21:25-28) \p \v 29 “Oro, mepmo bongono morö worocho bödeuna mit ‘sep daro kumbong diangoc. O yarop maforii ida yagunono mamuic. O fitnung yu wömai abamo imu fauna möngbödenahing. O ihorocgon mom muruc muruchon gesöno mongurac tongo fendup tonahing.’ \v 30 Tuya bongono wocin wömai Amnahon Mananohon werano momdec öngkuuna guroc owi amnaho kantri wohon wohon idangma yu wo angmuya yong yaing tongonahing. Tongo yu anahingmai Amnahon Manano yu yaguno gesönobarac mitimoni sinom ihoroc mom muruc muruc korocma engkuangoc. \v 31 Engkuna baro mano orongi sinom yongga idina Amnahon Manano yu sum yaruni inongmuna yu mom sa guroc danong ongmuya inoin owi amnani yango fogito fengsuran tonahing. \p \v 32 “Oro, sonu ep fikhon toroc kiap angmuya kombic kombic ingoroc sogiarut: Betomo yamugoni idiya sakemo biruc tuya sontho wo angga kombiantang, sep bongono urop ehangoc. \v 33 Oro worochon torocgon sontho manomano woroc yangmuya kombinahing, Amnahon Manano yu urop böc simbun ambehecgon itac yo. \v 34 Nocho boinno sinom kantiwa, amna önga ngocin idangma yuhon morogoni abe mabödengidiya manomano yatma ngoi ambarac öngkungdup tonahing. \v 35 Mom sa guroc yu wömai bödetahamoroc mahong nochon mataho koing songga iditnoho iditno edengoc,” Yesu yu inoin engkup engkup bongonoha mata ihoroc yogoc. \s1 Non ambarac Yesuhon ebep bongono makombimon \r (Mak 13:32-37) \p \v 36 Yesu yu mata sakaun fiuna ingoroc yogoc, “Manomano worochon öngkup öngkup bongono sinom wömai amna auhu o momphon sum yaru auhu o Mananohu, non ambarac makombimon. Nandöng noni ino tunguhogon wömai kombihac. \v 37 Amnahon Mananoho ehangocan bongono wocin wömai owi amnaho toroc kiap Nöahon bongonodec tongidungma worochon torocgon tongga itnahing. \v 38 Yamuc öngkorop morömaho abe maöngkui idina owi amna yu etno itmuya yamuc nacno nongo ididunghu o owi imun gamun tongo ididunghu. Yu ihoroc tongga idiya Nöa yu girang ganang ögoc. \v 39 Uuna owi amna yu yapmu moröma ihorocno yudec öngkup öngkupha tacno woi makombigung. Muno, yui etno idiya komöc yamuc öngkoropho engo owi amna woroc yaun wetdup togoc. Toroc kiap worocotmagon wömai Amnahon Mananohon ebep bongonodec engoc. \v 40 Bongono wocin wömai amna yai öndec idinya Amnahon Mananoho engmuna auma sogida auma imun faangoc. \v 41 O owi yai yu wit yitno songdup songdup tongo idinya yu engmuna auma sogida auma imun faangoc. \p \v 42 “Oro, sontho Moröma sonihon ebep bongono makombiingmaha tongga son muyu gön tongga acacho itongitnung. \v 43 Kombiarut, böc morömpho usem amnahon ebep bongono tuctugo kombinggai wömai yu gön tongga idina usem amnaho böcno magumaric. \v 44 O worochon toroc son ihorocgon bongono muno gön tongga arangarang yongga iditnung. Wömai yaha, sonu yontang, ‘yu maehic’ mahong bongono wocingon sinom wömai Amnahon Manano ehangoc,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Nonu gön tongga Moröma noniha tong arangarang tongga itna \r (Luk 12:42-46) \p \v 45 Yesuho matano sakaun fiuna mata tepmo au ingoroc yogoc, “Oro, amna moröma yu inoin youp wabkaracni soworengga youp wabkarac kombic kombicno ogepma orin youpno gacigon tongitacma yugon wömai youp morömaha soworengga youp mata ingoroc inontac: ‘Gocu youp wabkaracnai ambarac yangtorengga idiruc. Gocho yu bongono muno yamuc nacno inoin inoin torocdec silip tong imiruc,’ amna morömaho youp wabkarac ogepma wo ihoroc inontac. \v 46 Inong-ga sa korungon ongga wönggon ibarun fauna böcnon engmuna auna youp wabkaracnoho youpno ogepma sinom togoc. Tuna amna morömaho youp wabkarac ihorocnomaha irot ogep tong imuna borongdetno sinom tontac. \v 47 Nocho boinno sinom kantiwa, amna moröma yu wömai böcnohu o yoctecnohu o manomano ambarac idimangma wo youp amna ogepma worochon oburodec fiuna yu wo ambarac yangtoreantac. \p \v 48 “Wohong youp wabkarac worocho ‘amna morömaho karupgon maehic’ yongo forosingga toroc kiap wöntucmuno tongmuna \v 49 youp wabkarac nucni dong mong kengga amna wöntucmuno ot itmuna nacno wain bia toup nangmuna in. \v 50 Oro yu ihoroc tongga entacanu wömai amna morömaho bongono youp wabkaracno makombican wocin engmuna aantacmai youp wabkaracno etno itmuna tong bumbum tac. \v 51 Tuna amna morömaho youp wabkaracno tun obukocno sinom tongo ‘imanang amnaot itun’ yongo dong yaruna sa woce ongontac. Sa woce wömai yong yaing tongmuya marabo siu tomentang.” Yesuho gön tongga arangarang yongga idithon mata tepmo ihoroc yogoc. \c 25 \s1 Owi berac 10 yuhon mata tepmo \p \v 1 Yesuho mata tepmo au ingoroc yogoc, “Amnahon Mananoho ehuna mom midim sabarac saho koing sangocan bongono wocin wömai kiapmo owi berac 10tho togungma worochon torocgon öngkuangoc. Woi ihoroc: Amna au yu owiop tongga owi fodip bucin yangat teptepha onggoc. Tuna owi berac 10 yu ‘amna wo uyap bonip ana fehun’ yongo gopno fogitmuya uyap onggung. \v 2 Owi 5 yu wömai kombic kombic ogepma muno o owi 5 yu wömai kombic kombicbarac idung. \v 3 Oro owi bumbumyima yu wömai gopno kudatnogon yamucno muno ihoroc febung. \v 4 O owi kombic kombicnobaracma yu wömai gopnohon yamucno au urengdec koringyu muuya yongga febung. \v 5 Ihoroc tongo idiya amna owi yangat teptepha onggocma yu karupgon maeboc. Worocha tongga owi 10 yu toreu matuna daro dupdup yuya dungo idung. \v 6 Dungo idiya kumbong bongyomun sinom mamboc au ingoroc öngkuboc: ‘Amna oimna wego tocma wo urop ehantac. Son engga au feuna yangat teparut.’ \v 7 Mamboc ihoroc öngkuna kombingga owi berac 10 yu ambarac idongdup tongo gopno tong arangarang togung. \v 8 Tongmuya owi bumbumyima yu nucni kombic kombicbaracma ingoroc inogung, ‘Nonthon gop noni omompha tang. Worocha sontho tongfat nengga gop yamuc opmu nimarut yo.’ \v 9 Yu ihoroc inogung mahong owi kombic kombic-baracmaho mata urago ingoroc inogung, ‘Gop yamucno ngorocho wömai non ambaracha angit maic. Muno, son muyu yip bucin ongmuya sonibarac wöarit.’ \v 10 Ihoroc inuya owi bumbumyiho yip bucin ongidiya amna oimna wego togocma woroc engkuboc. Ehuna owi tong arangarang tongga idungma yu worocotgon ongo oimna wegohon tong sonoc toctoc bucin onggung. Böc ganang onguya wohogon amnaho böc simbu sobung. \v 11 Tuya mit wömai owi berac torop auho engmuya ingoroc mamboc togung, ‘Amna moröma, amna moröma engga simbu fagarit nimpi.’ \v 12 Yu ihoroc mambodung mahong amna moröma yu ingoroc inogoc, ‘Son numari, noc son makombing kamot.’” \p \v 13 Yesuho mata tepmo wo yun bödeuna ingoroc yogoc, “Son nochon ebep bongono sinom makombingmaha tongga son bongono muno tong arangarang tongo itongitnung.” \s1 Youp wabkarac anfiho möneng fogidungma yuhon mata tepmo \r (Luk 19:11-27) \p \v 14 Yesu yu wönggon mata tepmo au ingoroc yogoc, “Mom midim sabarac sahon toroc kiap au wömai ingoroc engoc: Amna moröma au yu sa korungon woce onggonga togoc. Tongo yu youp wabkaracni anfi inong yuna ehuya yoctecno manomanono ‘yuho yangtorearut’ yongo ambarac yuho oburodec fingdup togoc. \v 15 Yu wömai youp amnanihon toroc kiapmo woroc angsoworengmuna worochon toroc möneng imogoc. Youp wabkarac aumaha wömai yu 5,000 kina ihoroc imogoc. O aumaha wömai yu 2,000 kina ihoroc imogoc. O aumaha wömai yu 1,000 kina ihoroc imogoc. Möneng imongbödengga uyap forosigoc. \v 16 Forosingga ongga sa korungon idina amna 5,000 kina sogidocma yu möneng worocdec youp tongmuna wönggon 5,000 kina au sakaun figoc. \v 17 O amna 2,000 kina sogidocma yu ihorocgon möneng worocdec möneng youp tongmuna 2,000 kina au sakaun figoc. \v 18 Worochoi oro amna 1,000 kina sogidocma yu wömai gopma gitmuna amna morömahon mönengno wo gopma ganang öp sigoc. \p \v 19 “Oro, ihoroc tuya sa ubarago ongbödeuna amna moröma yu youp wabkaracni orin möneng imogocma woroc körec körecha eboc. \v 20 Ehuna amna 5,000 kina sogidocma yu engmuna morömano ingoroc inogoc, ‘Amna moröma ahi, goc 5,000 kina ihoroc namogoroc mahong nocho möneng worocdec youp tongga wönggon 5,000 kina au sakaa fihac.’ \v 21 Ihoroc inuna amna morömaho inogoc, ‘Goc youp ogepma sinom togoroc. Goc youp wabkarac ogepma nongnongo sinom. Gocu yapmu obugu ogepma sinom angtoregorocmaha worocha wömai nocho manomano koböcma gamoya yangtoreangoroc. Goc ehia nocot kumeda.’ \v 22 Oro mit wömai youp wabkarac 2,000 kina sogidocma yu engmuna morömano ingoroc inogoc, ‘Amna moröma, goc osuc 2,000 kina namogoroc mahong nocu worocdec youp tongga wönggon 2,000 kina au sakaa fihac.’ \p \v 23 Ihoroc inuna amna morömaho ingoroc inogoc, ‘Goc youp ogepma sinom togoroc. Goc youp wabkarac ogepma nongnongo sinom. Gocu yapmu obugu ogepma sinom angtoregorocmaha worocha wömai nocho manomano koböcma gamoya yangtoreangoroc. Goc ehiya nocot kumeda.’ \p \v 24 Ihoroc inuna mit amna 1,000 kina sogidocma yu ihorocgon engmuna morömano ingoroc inogoc, ‘Amna moröma, noc gochon foro kombingbödehat. Goc amna ecego. Amna auho nacno mögocma woroc wömai gocho gakaha detho fonyi ongidang. O ihorocgon amna auho nacno koburo anyun ongidangma worochon boinno wömai gocho feng suran tongo gakaha fogiditaroc. \v 25 Noc worocha kombingmaina botongga 1,000 kina namogorocma wo tongga guroc ganang öp oring sigot. Ngo, gakain mönenga wönggon sogihi.’ \p \v 26 Ihoroc inuna amna morömaho mata wo kombingga ec imuna ingoroc inogoc, ‘Goc youp wabkarac wontucmuno koroc korogo. Boinno sinom, amna auho nacno mögocma woroc nocho fogiditat. O ihorocgon amna auho nacno yitno anidangmahon worochon boinno wömai nocho fogiditat. \v 27 Oro goc nochon foro ihoroc kombingbödegoroc mahong goc mönengna bengdec masigoroc. Woce siiyai sakaun fiuna obmukusuc töngga sogiam.’ \p \v 28 Amna morömaho ihoroc yongo mit torop au inogoc, ‘Son youp wabkarac koroc korogohon 1,000 kina sogida youp wabkarac ogepma 10,000 kina idimpacma woroc imarut. \v 29 Wömai yaha, amna au yapmu koböcma idimpacma yu wömai nocho yapmu au imoya koböcma sinom idimangoc. Wohong amna au yu yapmu obmugon idimpacma yu wömai nocho yapmu obugu wo ihorocgon föa deuya uroci sinom engoc. \v 30 Oro sontho youp wabkarac wöntucmuno ngo taruya sa kumbongnodec woce ohoun. Sa woce wömai yong yaingga marabo siu tomuya ididang.’” \s1 Amnahon manano yu owi amna ambarac yangsoworengdup tangoc \p \v 31 Yesuho wönggon mata au ingoroc yogoc, “Amnahon Manano yu mitimoni gesönobarac sinom ihoroc ehangoc. Engga Kopotorochon sum yaruni ambarac yangauna epnahing. Engmuya Amnahon Manano yu mata yun bödec bödec abamodec idina \v 32 owi amna kantri wohon wohon idangma yu ambaracho engmuya yuho yangamin suran tonahing. Tuya Amnahon Mananoho yu yang soworengga silip tongga suraro yai fiangoc. Woi bot sipsip yangtorec amnaho bot sipsip orin bot meme torop inoin inoin fingidang. \v 33 Worochon torocgon wömai Amnahon Mananoho owi amna silip tongga bot sipsip wömai arocne fiangoc, o bot meme wömai kandocne fiangoc. \p \v 34 Tongo mata yun bödec bödec abamodec engocma yu owi amna arocne fohong yuangocma ingoroc inangoc: ‘Son Nandöngnahon guram sogidungma son nocot ebarut. Osucgon sinom sa guroc gabocan bongono wocin urop Kopotorocho inoin toboruc ‘sontha’ yongo tong arangarang tongo singdegoc. Worocha son engmuya mom midim sabarac sadec ongorut. \v 35 Kombiarut, noc nacnoha worec namuya sontho nacno song namongidung. O noc yamucha kombiaya sontho yamuc namongidung. O noc böcna korungonma engga edeya sontho böc sonin nangat töngidung. \v 36 O noc tec boruna muno edeya sontho tongfat nengidung. O noc obukoc tongga edeya sontho nangtorengidung. O noc yibucin edeya sontho engmuya nang kubingo ifat nungidung.’ \p \v 37 Ihoroc inuna owi amna nongnongomaho mata ingoroc iban imonahing: ‘Moröma noni, bongono yaönomadec nontho ganaya nacayaha worec gamuya nacno song gamogomon? O bongono yaönomadec non ganaya goc yamucha kombiiya yamuc gamogomon? \v 38 O bongono yaönomadec non ganaya böca korungonma ehiya non gangato böc nonin tögomon? O ihorocgon bongono yaönomadec non ganaya goc tec boruya muno idiya tec boru gamogomon? \v 39 O bongono yaönomadec non ganaya goc obukocdechu o yibucin idiya nontho engga gang kubingga itfat gögomon?’ \v 40 Yu ihoroc yuya Amna Moröma yu mata ingoroc iban imangoc: ‘Nocho boinno sinom kantiwa, sontho nochon oröcnai ngo mano muno yuha yapmu obmukusucgon tong imogungma woroc wömai sonu nocha tong namogung.’ \p \v 41 Oro mit mata yun bödec bödec abamodec engocma yu amna torop au obu kandocne itnahingma ingoroc inangoc: ‘Son ongorut, Kopotorochon möpmo sondec itun. Son ep böhonghon fat idang. Son ep moroc bödec bödecno muno wocin idarut. Wo wömai Kopotorocho dogu kopotha orin yuhon toropniha tong arangarang togoc. \p \v 42 Kombiarut, noc nacnoha worec namuya sontho nacno au masong namogung. O noc yamucha kombiaya sontho yamuc manamogung. \v 43 O noc böcna korungonmaho ehaya sontho bucin manangat tonggung. O noc tec boruna docmöngga edeya sontho obmukusuc matongfat negung. O noc obukocdechu o yi bucin edeya sontho engga obmukusuc au manang kubingo maitfat nugung.’ \p \v 44 Amna Morömaho ihoroc inuna torop wontucmunoho mata urago ingoroc iban imonahing: ‘Bongono yaönomadec non ganaya goc nacnoha worec gamuya o yamucaha kombiiya o böca korungonma engga idiya o tec boruya muno idiya o obukocdec o yi bucin idiya nontho matongfat gegomon?’ \p \v 45 Ihoroc yuya Amna Morömaho yu inangoc: ‘Nocho boinno sinom kanoya kombiarut. Sontho nochon oröcnai ngo mano muno idangma yuha yapmu obmukusucgon matong imogungma woi woroc noc ihorocgon matong namogung.’ \v 46 Ihoroc inuna mit wömai amna torop worocho ongga urago focfocnobarac bödec bödecno muno woroc sogitnahing. Wohong amna torop nongnongo yu wömai itonggong koing sogitnahing,” Yesu yu mata yun bödec bödec bongonoha yong tuctuc mata ihoroc yogoc. \c 26 \s1 Amna dugoho Yesu wot omom toctochontha matano yong torop sigung \r (Mak 14:1-2; Luk 22:1-2; Jön 11:45-53) \p \v 1 Oro, Yesu yu mata moröma wo yongbödengga youp amnani wönggon ingoroc inogoc, \v 2 “Son urop kombiang, sep yaihogon bödeunya Israel nanohon bongono morö ‘Pasowa’ worocho engoc. Bongono wocin wömai amnaho Amnahon Manano ayamihon oburodec siuya ep goröcdec wuya omengoc.” \v 3 Oro Yesuho mata wo yogocan bongono wocin sinom wömai öret socsoc böchon amna moröma orin surarohon amna dugo yu ambarac Kaiafasho bucin suran tongga idung. Kaiafas yu woi öret socsoc böchon dugo moröma idoc. \v 4 Suran tongga ida yu ‘Yesu öpgon sogit akep tongmanaina wotnaya omengac’ yongo mata yong torop sigung. \v 5 Tongo yu yogung, “Nonu Pasowa bongono morödec ihoroc tontamonanu wömai suraroho wo angga ecimuna emoc morö toningyit. Worocha bongono wocin ihoroc angit matonin,” ihoroc yogung. \s1 Owi auho unac tugo ogepma Yesuhon bigodec korigoc \r (Mak 14:3-9; Jön 12:1-8) \p \v 6-7 Oro Yesu yu Betani böcsadec ongga Saimontho bucin öngmuna nacno nocnoc abamdec omoc idoc. Saimon yu wömai osuc obukoc lepra togoc. Yesu yu woce idina owi au yu unac tugo ogepma sogida yuot engmuna unac woroc Yesuhon bigodec korigoc. Unac worochon wöngnacno woi önggöngyi sinom, wo kaya ureng ogepma sinom tobic tobicyi worocdec idoc. \v 8 Oro owi yu unac koreuna Yesuhon youp amnaniho kiapmo woroc angmuya irotnoho kombiuya angit maidina yogung, “Owi wo yu unac komanang sinom tong samborec tac yo. \v 9 Non woroc sinaya amna auho möneng morömadec wuup. Tuna non möneng woroc owi amna urocima tongfat yenam.” \v 10 Yu ihoroc yongo idiya Yesuho mata woroc kombingmuna ingoroc inogoc, “Owi ngorocho noc toroc ogepma sinom tong nampac. Sonu yu inong saha toninga. \v 11 Kombiarut, amna uroci yu bongono muno sonot iditnahing mahong nocu wömai bongono ubarago sonot mait. \v 12 Owi ngorocho unac godibnadec wagang nampacma woi godip föbna oring sicsicha tong arangarang toctochon tac. \v 13 Nocho boinno sinom kantiwa, mit wömai owi amnaho ongmuya nochon fatmata ogepma sa guroc danong woce woce yonahing. Tongo yu owi ngorocha kombingga yu kiapmo ngo tong nampacma worochon fatno ihorocgon yong tongonahing,” Yesu yu ihoroc yogoc. \s1 Yudasho Yesu tong tongun tongmuna amna dugohon oburodec sicsichontha yong koing yogoc \r (Mak 14:10-11; Luk 22:3-6) \p \v 14 Oro mit amna au mano Yudas Iskariot yu woi Yesuhon youp amnani 12 yuhon toropdecma yu ongmuna öret socsoc böchon amna moröma ingoroc inong ac togoc, \v 15 “Nocho Yesu sonthon obusonidec kamoyai wömai sonu möneng tingting namonahing.” Ihoroc inuna yu silwa möneng 30 ihoroc imuya fogidoc. \v 16 Tuna Yudas yu forosingga Yesu ayamphon oburodec sicsichontha uyapha yabigoc. \s1 Yesu yu youp amnaniot kumbong imu nacno nagoc \r (Mak 14:12-21; Luk 22:7-14; 22:21-23; Jön 13:21-30) \p \v 17 Oro urop nacno sowarango yisno muno, ‘Pasowa’, woroc nocnochon bongono idoc. Tuna bongono worochon forosicsicnodec wömai youp amnaniho Yesuot ongmuya ingoroc inong ac togung, “Non sa nahenne ongmanaina Pasowa nacno tong arangarang tona’ yongo kombiharoc?” \v 18 Ihoroc yuya Yesuho inogoc, “Son Yerusalem taundec ongmuya amna tungu au feuna ingoroc inarut, ‘Fandat fandat amnaho yac, nochon bongono urop eng fomtacmaha tongga nocot youp amnanaiot gocho bucin engmanaina Kopotorocho Israel nano yang banauna ogep idungma worocha kombingmanaina Pasowa nacno naantamon.’” \v 19 Ihoroc inuna youp amna yu Yesuho yogocmahon torocgon tongo Pasowa nacno tong arangarang togung. \p \v 20 Oro sa dobocsiuna Yesu ehuna youp amnani 12ot nacno nocnoc abamdec woce omoc idung. \v 21 Woce nacno nongo itmuya Yesuho ingoroc inogoc, “Nocho boinno sinom kantiwa, sonthon bonip sonidecma amna tungu yu noc ayamnaihon oburodec siantac.” \v 22 Ihoroc inuna youp amnaniho mata woroc kombingga irotnoho kombing mep togung. Tongo yu forosingga amna tungu tunguho yu ingoroc inong ac togung, “Moröma, nocha yarochu?” \v 23 Ihoroc yuya Yesuho mata ingoroc iban imogoc, “Amna nocot waga ngorocdec nacnoha obunodi soreamotma yu worocho wömai noc ayamnaihon oburodec siantac. \v 24 Boinno sinom, Amnahon Manano yui Kopoto-rochon bapiyadec irim toctocyi itacma worochon torocgon tanda guroc ngo imun faantac. Wohong koukou sinom, amnaho noc tong tongun namongo noc ayamnaiho oburodec siantacma yu wömai urago mepmo moröma sinom aun feangoc. Macnoho yu mabagochai wömai yu ogep in.” \v 25 Oro Yudas yu urop irotnon Yesu ayamphon oburodec sicsichontha kombing bödengga Yesu inong ac tongo yogoc, “Fandat fandat amna goc nocha yarochu?” Yuna Yesuho inogoc, “Öc gaka worocha yat.” \s1 Yesuho youp amnani nacno sowarango orin wain yamuc imogoc \r (Mak 14:22-26; Luk 22:15-20; 1 Korin 11:23-25) \p \v 26 Oro yu ambarac nacno nongo itmuya Yesu yu nacno sowarango sogitmuna Kopotoroc ecec inongga uboda youp amnani silip tong imongmuna ingoroc inogoc, “Sogida naarut. Ngoi nochon godip föbna.” \v 27 Ihoroc inongga mit wain kap sogitmuna Kopotoroc ecec inongga youp amnani inogoc, “Son ambarac kap ngoroc sogida wain yamuc naarut. \v 28 Wain yamuc ngo woi nochon nogotna. Woi Kopotorocho soniot botup botup sigocma worochon weranno. ‘Nochon nogotnaho koriuna owi amna koböcmahon turongono dongyun bödenung’ yongo yun bödec bödecyi. \v 29 Nocho boinno sinom kantiwa, nocu wain yamuc manai edeya ongga non Nandöngnahon midim sabarac sadec wönggon kondong ida wain yamuc wego kondong nanahamon.” \v 30 Yesuho youp amnani ihoroc inuna mit yu ambarac yong moröng ap yongga böc woroc imu fauna Oliv sa urongodec ögung. \s1 Yesuho ‘Pitaho möp yong namangoc’ yongo yong tuctuc yogoc \r (Mak 14:27-31; Luk 22:31-34; Jön 13:36-38) \p \v 31 Oro mit Yesuho youp amnani ingoroc inogoc, “Kopotorochon bapiyadec mata ingoroc irim toctocyi itac: \li1 ‘Nocho bot sipsip yangtorecno weya bot sipsipho botongga woce woce gorong ongbödenahing.’ \rq (Sekaraia 13:7)\rq* \p Oro mata worocho wömai önga kumbongnodec boinno öngkuantac. Son mepmo manomano nocdec öngkuantacma woroc angga noc imu faantac. \v 32 Tuna nocho omocdecma idongga son osuc fat kamoya Galili gurocin woce wönggon kondong itnahamon.” \v 33 Yesu ihoroc yuna Pitaho inogoc, “Muno sinom, owi amna ambaracho goc me gamontang mahong nocu ihoroc matit.” \v 34 Yuna Yesuho inogoc, “Nocho boinno sinom gantiwa, önga kumbong ngocin fup sigo abe mayi idina gocho nocha bongo anfi möp yong namontaroc.” \v 35 Ihoroc yuna Pitaho yogoc, “Muno sinom, noc ogep gocot omentamot. Nocu gocha möp mayit.” Pita ihoroc yuna youp amna nucni yu ambarac mata ihorocnogon yogung. \s1 Yesuho sa guroc mano Getsemane woce dönac youp togoc \r (Mak 14:32-42; Luk 22:39-46) \p \v 36 Oro mit Yesuot youp amnaniot sa au mano Getsemane woce onggung. Woce itmuya Yesuho ingoroc inogoc, “Son ngocin torengga idiya noc okoce ongmaina dönac yontat.” \v 37 Ihoroc inongga yu Pita orin Sebedihon mananin yai yu yangauna onggung. Tongo Yesu irotnoho kombingbanac tongo kombing mep tongmuna \v 38 amna anfima ingoroc inogoc, “Irotnaho toup sinom mep tuna omomno kombihat. Son ngocin itmuya nocot gön tongga idarut.” \v 39 Yesu ihoroc inongo yu ino obmukusuc okoce ongga gurocdec möngga yangamo imong sogito itmuna dönac ingoroc yogoc, “Nandöngna, goc ogep focfoc morö nocdec öngkup öngkupha tacma wo tui dehun. Wohong nochon kombic kombic muno, gakain irotgon koing soun.” \v 40 Yu dönac ihoroc yun bödeuna ibarun fauna youp amnani anfi fohong yugocan woce ongmuna yagocmai yu dungga idung. Tuna yu Pita inogoc, “Son nocot bongono docutnogon wec itmuya dönac youp angit matup? \v 41 Son muyu gön tongga dönac youp tongga idarut. Tonguc yecyecho sondec öngkuuna sing kapningyit. Irot noniho wömai manomano toctocha kombihac mahong godip föpnoni woi singo.” \p \v 42 Yesuho youp amnani ihoroc inongga wönggon obmukusuc oke ongga bongo yai dönac ingoroc yogoc, “Nandöngna, noc kombihat, focfoc youp wo muyu nocdec öngkupun mahong nocu imong dot matit. Muno, nocu ‘gakain irot kombic kombicgon koing soun’ yongo kombihat.” \v 43 Yesu yu dönac ihoroc yongbödengga youp amnaniot engmuna yagocmai yu wönggon godibo mep tuya dungo idung. \v 44 Ihoroc idiya yu wönggon dongyun fauya obmukusuc oke ongo dönac osuc yogocma worocotmagon yuna bongo anfi idoc. \v 45 Yun bödeuna ibarun fauna engmuna youp amnani ingoroc inogoc, “Son dupninga, nochon bongono urop engtepac. Amnahon Manano yu urop wontucmuno toctoc amnahon oburodec entac. \v 46 Son idonguya ongona. Noc ayamahon oburodec sicsic amna yu urop epac.” \s1 Yudasho Yesu ayamihon oburodec sigoc \r (Mak 14:43-50; Luk 22:47-53; Jön 18:3-12) \p \v 47 Yesu yu mata wo yongga idina urop Yudas yu ayamphon uyap bigo sing imuna ebung. Yudas yu Yesuhon youp amnani 12 yuhon toropdecma. Öret socsochon amna dugo orin surarohon amna dugo yu amna torop moröma sinom inongmuuya bainat, kandöc fogitmuya ebung. \v 48 Oro Yesu ayamphon oburodec sicsic amna Yudas yu wömai amna torop wo mata ingoroc inogoc, “Nocho ongmaina amna au sogito ducin ducin tontat. Ihoroc toya angmuyai son kombiantang, amna woroc sogit akep tona.” \v 49 Oro Yudas yu wo yogocmahon toroc karupgon Yesuot ongmuna, ‘kumbong ogep fandat fandat amna’ ihoroc inongo ducin ducin tong imogoc. \v 50 Tuna Yesuho inogoc, “Oröcna, goc engmina yapmu ngo tarocmahon foro makombiroc, karupgon toi.” Ihoroc inuna amna torop engmuya Yesu bang sogito sogit akep togung. \v 51 Ihoroc tongo idiya Yesuhon youp amna au yu gobit bainatno sogitmuna öret socsoc amna dugohon youp wabkaracno wotmuna bainatho onggimo saringmun mögoc. \v 52 Ihoroc tuna Yesuho ‘muno’ inongo ingoroc inogoc, “Goc bainata böcno ganang sorengmi muhun. Kombihi, amna bainatdec emoc tongidangma yu wömai bainatho dongyun obukontang. \v 53 Gocu makombirocmai, noc ogep Nandöngna inoya yu karupgon sum yaruhon ami torop 12 woroc inong muuna engga tongfat neup. \v 54 Wohong nocu ihoroc matit. Muno Kopotorochon bapiyadec mata irim toctocyi itacma worocho ambarac nocdec boinno öngkung-bödehun.” \p \v 55 Ihoroc inongga mit Yesuho amna torop yu sogit sgotha ebungma ingoroc inogoc, “Son ingoroc kombianghu, noc ‘gavman taraya ongoun’ yongo emoc toctocha kombihat. Worocha wömai son bainat kandöc sarup soni yongga fengga noc sogit sogitha tanghu nuhun? Woi muno sinom, noc bongono muno öret socsoc böchon gomboin itmaina owi amna fatmata ogepma inongidot. Wohong bongono wocin wömai sontho noc sogit akep toctocha makombigung. \v 56 Oro manomano ngo nocdec öngkuhacmaha tongga Kopotorochon yong tuctuc amnaho mata irim togungma worocho boinno öngkupac.” Yesu yu mata ihoroc yongbödeuna inoin youp amnani ambaracho botongga Yesu angmu fauna ongbödegung. \s1 Tawa amnaho Yesu mata youpdec tohong yugung \r (Mak 14:53-65; Luk 22:54-55; 22:63-71; Jön 18:13-14; 18:19-24) \p \v 57 Oro, tawa amna yu Yesu yangada öret socsoc amna dugo Kaiafas yuho bucin tonggung. Tuna nongoru gendic fandat fandat amna orin surarohon amna dugo yu ambarac Kaiafasho bucin woce suran tongga idung. \v 58 Oro Pita yu obmukusuc korungon bum itmuna Yesu tan tongmuna ongga Kaiafasho böc gombo ganang woce engkuboc. Engkungga yu tawa amnaot kondonggon woce itmuya ‘amna morömaho Yesu tingting sinom tong imuya ana’ yongga torengga idung. \v 59 Kaiafasho bucin wömai öret socsoc amna dugo orin Yuda nanohon kaunsil yu Yesu wot omom toctochon uyapha dabingmuya amna au iniya yu Yesuha imanang mata ihono ihono firing tandung. \v 60 Yu imanang mata koböcma yongo firing tandung mahong tong bumbum au Yesu wot omom toctochon toroc ihoroc wömai matu öngkuboc. Oro mit sinom amna yaiho engmunya amna moröma ingoroc inogomoroc, \v 61 “Amna ngo yu ingoroc yogoc, ‘Noc ogep Kopotorochon öret socsoc böc wo gumanda sep anfihon irotnon wönggon tobingga temongma uun.’” \v 62 Ihoroc inunya öret socsoc amna dugo yu idongga Yesu inogoc, “Mata ngo gocha firing garamorocma woi boinnoha woha muno. Goc mata urago yoi.” \p \v 63 Ihoroc inogoc mahong Yesu yu öpgon itmuna mata au mayogoc. Tuna öret socsoc amna dugoho wönggon inogoc, “Noc Kopotoroc Itonggong Morömo yuhon madec ganongac toya goc boinno onoce yoi. Duic, Kopotorochon Manano woi gocha woha goc muno” \v 64 Ihoroc inuna Yesuho matano ingoroc iban imogoc, “Öc, gaka yarocma woi boinno. Wohong nocho son ambarac kantiwa, mit wömai sonu anahingmai, Amnahon Manano yu Kopotoroc Gesö Morömo yuhon obu aroce itmuna mom muruc muruc koroc ida ehangoc.” \v 65 Yesuho ihoroc yuna öret socsoc amna dugo yu mata woroc kombingga inoin tec tohomunmöcno wirangga yogoc, “Yu Kopotorocha yong samborec yac yo. Worocha non amna auhon matano makombining. Muno, non ambarac yuhon mata wontucmuno kombingdeamon. \v 66 Worocha son amna ngorocha tingting kombiang?” Ihoroc yuna amna moröma aumaho yogung, “Yu woi omomphon fat.” \v 67 Ihoroc yongmuya forosingga irubo Yesuho yamgamodec sunda orin oburoho wodung. Tongo auho wömai oburo faitnoho aramodec woda ingoroc inogung, \v 68 “Goc boinno Kopotorochon Duic itarocanu wömai yoi, numaho gotac?” Amna morömaho Yesuha yong kumec ihoroc togung. \s1 Pitaho Yesuha möp yogoc \r (Mak 14:66-72; Luk 22:56-62; Jön 18:15-18; 18:25-27) \p \v 69 Oro, Pita yu Kaiafashon gombo ganang idina mongorec toctoc owi au yu engmuna inogoc, “Goc ihorocgon Yesu Galilima yuot kondong itongidomoroc.” \v 70 Ihoroc inuna Pita yu owi amna koböcmaho yangamin itmuna yogoc, “Gocho mata yarocma woi nocu makombit yo.” \v 71 Ihoroc inongo idongga ongga böc gombo imun fauna simbu ambehecgon idoc. Woce idina owi auho yu angga owi amna ambehecgon idungma ingoroc inogoc, “Amna ngoroc yu osuc Yesu Nasaretmaot itongidoc.” \v 72 Ihoroc yuna Pita yu wönggon möp orongi sinom yongo yogoc, “Boinno onoce sinom, noc amna wo makombing imot.” \v 73 Tuna wönggon obmukusuc idina amna ambehecgon idungmaho engmuya Pita ingoroc inogung, “Boinno sinom, non gochon duc inggura kombiamon, gocu ihorocgon amna worochon toropdecma.” \v 74 Ihoroc inuya Pita yu mata wontucmuno orongi sinom yongo yogoc, “Noc amna wo boinno sinom makombing imot. Noc imanang yatanu wömai Kopotorocho noc möpmo tong namuna obökam.” Yu mata woroc yongbödeuna wohogon fup amnanoho mano yogoc. \v 75 Tuna Pita yu Yesuhon mataha kombigoc. ‘Fup mano abe mayi idina gocho nocha bongo anfi möp yong namangoroc.’ Pita yu woroc kombingmuna taitdec ohongga yong ointoc moröma sinom togoc. \c 27 \s1 Yesu Pailatot yangat tonggung \r (Mak 15:1; Luk 23:1-2; Jön 18:28-32) \p \v 1 Oro sa isuna öret socsoc amna moröma orin surarohon amna dugo yu ambarac irot tungu singmuya Yesu wuya omomphon matano yu bödegoc. \v 2 Yu bödeuna Yesu yidec kaning yungga Gavmanthon amna moröma Pailat yuho oburodec sigung. \s1 Yudas ino töe tongo omong fadoc \r (Aposel 1:18-19) \p \v 3 Oro Yesu ayamphon oburodec sicsic amna Yudas, yu agocmai amna dugoho ‘Yesu ompun’ yongo matano yu bödegoc. Tuna Yudasho irot mepmo sinom kombingga irotno ibanda silwa möneng 30 sogidocma woroc sogida tongga öret socsochon amna dugo orin surarohon amna dugo yu iban imogoc. \v 4 Imongo ingoroc inogoc, “Nocho tong bumbum moröma sinom togot. Nocu amna nongnongo au ayamihon oburodec sigot.” Yudasho ihoroc inuna amna dugoho inogung, “Woi nonthon manomano muno. Gochogon togoroc.” \v 5 Ihoroc inuya Yudas yu silwa möneng woroc öret socsoc böc ganang tomun ohuna ibarun fauna ongga ino töe töngga omong fadoc. \v 6 Tuna öret socsochon amna moröma yu sop silwa woroc sogida yogung, “Möneng ngo woi amna wotwothon wöngnac. Oro nongoru noniho yac möneng ihorocno öret socsoc böchon fat icha.” \v 7 Ihoroc yongga yu yong torop ingoroc sigung, ‘nonu sop worocdec wö tobic tobic amnahon gurocno docno wönahamon. Guroc worocho wömai amna sano korungonmaho omuya ficfichonta engoc.’ Ihoroc yu bödegoc. \v 8 Oro foro worocha wömai owi amna guroc worochon mano ‘nogothon guroc’ ihoroc yongidung, o önga ihorocgon yongidang. \v 9-10 Woroc öngkubocmaha tongga Kopotorochon yong tuctuc amna Yeremaia yu mata yogocma worocho boinno öngkuboc. Yu osuc mata ingoroc yogoc: \li1 “Silwa möneng wo wömai Israel nanoho amna worochon bigo wöcwöcha yu bödegoc. Israel nanohon amna dugo yu silwa möneng 30 wo sogida wö tobic tobic amnahon guroc docno wögung. Morömaho mata nanogocma worochon toroc togung.” \rq (Sekaraia 11:12, 13; Jeremaia 19:1-13; 32:6-9)\rq* \s1 Yesu Pailathon mata youpdec idoc \r (Mak 15:2-5; Luk 23:3-5; Jön 18:33-38) \p \v 11 Oro, Yudasho ino töe togocan bongono wocin wömai Yesuho gavmanthon amna moröma Pailat yuho yangamin idina Pailatho inong ac tongo ingoroc inogoc, “Goc Yuda nanohon king worochu?” Ihoroc inuna Yesuho yogoc, “Öc gaka yarocma woi boinno.” \v 12 Ihoroc yuna öret socsoc amna dugo orin surarohon dugo yu mata koböcmaho fir-ing tandung mahong Yesu yu matano urago maiban imogoc. \v 13 Tuna Pailatho Yesu kiring imongo inogoc, “Goc mata firing garangma woi makombirochu.” \v 14 Ihoroc inogoc mahong Yesu yu mata tungu auhon ökenne maiban imogoc. Tuna Pailatho Yesuha kombic kombic youp morö togoc. \s1 Pailatho ‘Yesu ep goröcdec ompun’ yongo matano yun bödegoc \r (Mak 15:6-15; Luk 23:13-25; Jön 18:39—19:16) \p \v 15 Oro, gavmanthon morömahon toroc kiap au ingoroc ididoc: Biruc danong Yuda nanohon bongono morödec suraroho amna yi bucinma auhon mano yuya Pailatho amna woroc asan imuna orung ongidoc. \v 16 Oro bongono worocho amna wöntucmuno sinom au mano Barabas yu yi bucin idoc. \v 17-18 Pailat yu Yuda nanohon amna dugohon foro kombingbödegoc. Yu wömai Yesu suraroho yangamin ma moröma sogidocmaha ecego kombigung. Foro worocha tongga yu Yesu mata youpdec tohong yugung. Oro owi amnaho eng suran tongo idiya Pailatho yu inong yac tongo inogoc, “Nocho amna numa asan kampiwa? Amna ngoroc Barabasha woha Yesu mano ‘Duic’ yongidangma sonu worocha kombiang?” Pailatho ihoroc yogoc. \v 19 Oro yu abe mata soworec soworec abamodec idina inoin owenoho mata ingoroc siuna yuot eboc: ‘Noc önga kumbong duc itu audec amna woroc angmaina toup botot. Noc kombihat, amna ngo yui nongnongogon, worocha goc yapmu wontucmuno au yu tong imirocha.’ \v 20 Pailat oweno yu mata ihoroc opnoha sing imogoc mahong öret socsoc amna moröma orin surarohon amna dugo yu surarohon irotno toup sakang imuya owi amnaho ‘Barabashong asan nimpun Yesuhong wuya ompun’ yongo kombigung. \p \v 21 Tuna Pailatho suraro inong yac tongo inogoc, “Nocho amna yai ngorocdecma numa asan kampiwa? Sonu ‘numaha’ yongo kombiang?” Ihoroc yuna suraroho mamboc moröma tongo yogung, “Barabas nimpi!” \v 22 Ihoroc yuya Pailatho owi amna wönggon inogoc, “Oro nocho amna ngo Yesu Duic yongidangma yuha tingting sinom tong impiwa?” Yuna suraro ambarac sinom duc suran tongo mambodung, “Ep goröcdec wuya ompun.” \v 23 Ihoroc yuya Pailatho wönggon inong yac tongo yogoc, “Nocho yuhon tong bumbum au maat, yu yaö tong bumbum togoc?” Ihoroc yogoc mahong suraro yu mamboc koreng orongi sinom tongo yogung, “Ep goröcdec wuya ompun!” \p \v 24 Mamboc ihoroc toup tongo urop emoc tu öngkup öngkupha tuya Pailatho kiapmo wo angmuna ingoroc kombigoc, ‘Yui nochon mata makombining,’ ihoroc kombingga owi amnaho yangamin oburo yamuc sac tongmuna inogoc, “Amna ngo yu nochon tong bum-bumnaha mamic, muno sontho yangmaha tongga omentac.” \v 25 Ihoroc yuna owi amna ambaracho duc suran tongo yogung, “Tong bumbum ngorochon urago wömai nondec orin managumboc nonidec engoc.” \v 26 Ihoroc yuya Pailat yu Barabas asan imuna owi amnaot ohogoc. Tuna youp wabkaracho Yesu fihidec fic urobung. Tuna mit Pailatho ‘Yesu ep goröcdec wuya ompun’ yongo tawa amnahon oburodec imogoc. \s1 Tawa amnaho Yesu yong kumec imanang imanang yongo wodung \r (Mak 15:16-20; Jön 19:2-3) \p \v 27 Oro mit gavmanthon morömahon tawa amnani yu Yesu yangada gavman böc moröma ganang woce tongo tawa amna nucni inong yuya ambaracho eng suran tongo Yesu sing arenggumbec togung. \v 28 Tongo Yesuhon tecno tuu deuna tec tohomunmucno gomono temong imogung. \v 29 Temong imongo yi dirongoni sogitmuya worocdecma amna kinghon tec kutkutno kiap tongo bigodec tohomu möngimogoc. Ihoroc tongo tut kandöng kingho sogididangmahon torocdec oburo aroce sing imogung. Ihoroc tongga goruc yemoc tongimongo imanang yongkumec ingoroc yong imogung, “Sep ogep Yuda nanohon king.” \v 30 Ihoroc inongo singmuya irubo yudec sunmuya tut kandöng Yesu oburodecma wu deuna Yesu bigodec wotgon togung. \v 31 Ihorocno tong imongbödengga wönggon tec gomono wo tuu deuna inoin tec tohomunmucno temong imongga ep goröcdec wotwotha yangat tonggung. \s1 Tawa amnaho Yesu ep goröcdec wodung \r (Mak 15:21-32; Luk 23:26-43; Jön 19:17-27) \p \v 32 Oro tawa amnaho Yesu uyapdec yangat tongmuya amna au mano Saimon yu au fedoc. Yu wömai böcsa Sairinima. Tongo tawa amnaho ‘yu ep goröc sumbotun’ yongo sogito woding tengga Yesuhon ep goröc imuya sumbodoc. \v 33 Tuna yu ongga sa mano Golgata wocin ongkubung. Sa mano worochon foro woi ‘bic kudat’ ihoroc. \v 34 Woce itmuya tawa amnaho Yesu wain yamuc marasin beci sinomot tobic tobicyi woroc imogung mahong Yesuho obmugon toroc tongo managoc. \v 35 Tuna yu Yesu ep goröcdec wodung. Tongo ‘Yesuhon tec napno silip tona’ yongo tim kumec togung. \v 36 Ihoroc tongbödengga omoc itmuya Yesuha gön tongga idung. \v 37 Tongo Yesuhon bigo onocenne ep docno au irimnobarac sakau figoc. Irim wo wömai Yuda nanoho Yesuha duc orec mata yogungma woroc ingoroc irim toctocyi idoc: ‘Ngoi Yesu, Yuda nanohon king.’ \v 38 Oro Yesuhon obu kandocne o arocne wocin wömai tawa amnaho usem amna yai ep goröcdec dobung. \p \v 39 Owi amna sa woce itonggungma yui bic ubung ubung tongmuya Yesu inong saha tongo yogung, \v 40 “Öhö, goc ngorocho öret socsoc böc gumanmina sep anfiho irodin wönggon tobic tobicha yogorocha. Oro goc boinno Kopotorochon Manano itarocanu wömai gocha tongfat yengmina ep goröc imi fauna ohoi.” \v 41 Owi amna ihoroc inong saha tong imong idiya öret socsochon amna dugo orin nongoru gendic fandat fandat amna orin surarohon amna dugo yu ihorocgon inong saha tongo yogung, \v 42 “Yu osuc owi amna wontucmunodecma öcangyun muuya itonggong koing imocimocha yongidoc mahong inoin itonggong tun öngkup öngkupha wömai makombic. O yu yogoc, ‘Noc Israel nanohon amna moröma kingno itat.’ Oro ihoroc yogocmaha yu ep goröc imun fauna ohoun. Ihoroc tuna wömai nonu kombing tobing imontamon. \v 43 O yuho yogoc, ‘Noc Kopotorochon Manano, o tongfat necna woi Kopotoroc.’ Worochai oro Kopotorocho yuha kombihacanu wömai yu tong fatyehun.” \v 44 Amna moröma yu ihoroc yogung. O worochon torocgon usem amna yai Yesuot ep goröc-dec dobungma yui ihorocgon Yesu inong saha toup togomoroc. \s1 Yesu omboc \r (Mak 15:33-41; Luk 23:44-49; Jön 19:28-30) \p \v 45 Oro apmano forosingga sa kombung dingga idinagon ongga 3 kilok bödegoc. \v 46 Tuna sep bongono 3 kilok idina Yesuho ecnang ingoroc mambodoc, “Eli, Eli, lama sabaktani!” Mata worochon foro wömai ingoroc: ‘Kopotorocna, Kopotorocna, goc foro yaha noc me namongga imi fahat!’ \v 47 Ihoroc yuna amna au ambehegon idungma yu mata woroc kombingga yogung, “Yu Elaiya inong yac.” \v 48 Ihoroc yuya wohogon amna auho karupgon ongmuna top yat au sogitmuna wain yamuc beci wodec tomun muuna öngfoc tuna ‘Yesuho nahun’ yongo bokotdec akep tongga Yesu dugodec sorengmun ögoc. \v 49 Ihoroc tuna owi amna auho yu inogung, “Imi fauna ana. Elaiyaho engga tongfat yeantacha woha muno?” \v 50 Tuna Yesu yu mamboc orongi sinom tongo yaruno onguna omong fadoc. \p \v 51 Yesu omong fadocan bongono wocin sinom wömai boru moröma öret socsoc böc irodin idocma worocho onoce singga fuc tongga ohongga mondopmodec omoce bödeuna fugo yai idomoroc. O ihorocgon konoc feruna sop morömaho fuc togung. \v 52 Tongo sop ganang amna omomyi fingidungma worocho fagariuya Kopotorochon kunkun owi amna osuc ombungma koböcma yu wekogung. \v 53 Wekongga sop ganango dongyu fauya itonggung. Oro mit Yesuho omocdecma wekongga idonggocan bongono wocin wömai owi amna worocho Kopotorochon kunkun taun Yerusalem woce ongmuya owi amna koböcma öngkung imogung. \p \v 54 Oro tawa amnahon ofisa orin tawa amnani Yesu angtorengga idungma yu konoc orin manomano ambarac öngkubocma woroc yangmuya toup sinom botongga yogung, “Boinno sinom, amna ngoroc yui Kopotorochon Manano,” ihoroc yong tabung. \p \v 55 Oro owi koböcmaho korungonbum itmuya manomano öngkubocma wo agung. Yu wömai osuc Galili sa imu fauna Yesu mongorec tong imocimocha yuot itongidung. \v 56 Owi worochon toropdecma au wömai Maria Makdala bucinma, o auma wömai Jems orin Yösephon macno mano Maria, o auma wömai Sebedi mananin yaima worochon macno. \s1 Yösep yu Yesuhon ep fambangno tongo sop ganangodec tohong sigoc \r (Mak 15:42-47; Luk 23:50-55; Jön 19:38-42) \p \v 57 Oro, sa urop dobocsisicha tuna amna moröma au mano Yösep yu eboc. Yuhon böcsano Arimatea. O yu yoctec mönengno koböcma idimogung. Yu wömai Yesuhon youp amna idoc. \v 58 Tongo yu ‘Yesuhon ep fambangno sogiwa’ yongo Pailatot ongga wo inuna Pailatho kombiun bödeuna ‘ep fambangno imarut’ yongo mata siuna tawa amnaho wo Yösep imogung. \v 59 Imuya Yösep yu woroc sogida boru sacsagodec tombotmuna \v 60 sumboda tongga amna ficfichon sop ganango au wocin sigoc. Sop ganango wo wömai Yösep ‘inoha’ yongo wego tobing siuya wögoc. Oro Yösep yu ep fambangno woce singga sop moröma ibaruna ongga sop momböngno foctangmun fauna onggoc. \v 61 Tuna owi Maria Makdala bucinma orin Maria au yu sop ganango ambehecgon engmunya omoc idomoroc. \s1 Tawa amnaho sop ganangodec gön togung \p \v 62 Oro, Sabathon manomano tong arangarang toctochon sep youp toctoc bongono urop bödengina öret socsoc amna moröma orin Farisi yu Pailatot onggung. \v 63 Ongmuya ingoroc inogung, “Amna moröma kombihi, imanang amna worocho abe wec idocan bongono wocin yu mata ingoroc yuna kombigomon, ‘Mit sep youp toctoc anfi bödeuna noc wönggon wekongga idongöngot,’ ihoroc yogoc. \v 64 Worocha gocho tawa amna au inia yu ongmuya sop ganango woroc gön tongga idiya ongga sep anfi bödeangoc. Ihoroc tuya Yesuhon youp amnani engga ep fambangno usem matoning. Wo usem tonggai wömai yu mit imanang mata ingoroc yup: ‘Yesu yu urop wekongga idonggoc yo.’ Ihoroc inongga imanang mata worocho böcsa danong ongun. Tuna imanang worocho imanang mata osuc yongidungma wo anggiraicyit.” \v 65 Ihoroc inuya Pailatho yogoc, “Oro, son tawa amna au inongga yangat fonguya yu amna fiima woroc gön orongi sinom tongga idarut.” \v 66 Pailat ihoroc yuna yu ongmuya sop ganango worocdec gavmanthon weran akep tongga taunno sigung. Ihoroc tuya tawa amnaho woroc gön tongga idung. \c 28 \s1 Yesuho omocdecma wekongga idonggoc \r (Mak 16:1-10; Luk 24:1-10; Jön 20:1-10) \p \v 1 Oro Sabat sep bongono urop bödeuna Söndain kembotsum sinom bongono wocin Maria Makdalama woroc ot Maria auma yu sop ganango Yesu idocma woroc acacha ebomoroc. \v 2 Engga idinya Morömahon sum yaru au yu mom imun fauna gurocdec ohogoc. Ohuna konoc moröma sinom fendoc. Tuna sum yaru yu sop moröma sop ganango foc togocma woroc ibaruna onguna momböngno eran idoc. Tuna inoi sop koroc omoc idoc. \v 3 Yaru worochon godibo wömai mom muruc muruc simbang möngga idoc. O tecno wömai föhöc tiptip sinom ais kiap. \v 4 Oro tawa amna yu yaru woroc angbotongga kudat konoc konoc toup sinom tongo amna omima simbang tongga idung. \v 5 Tuna yaruho owi yaima ingoroc inogoc, “Sot botodimorocha. Noc kombihat sot ‘Yesu, ep goröcdec wodungma yu ada’ yongo ebamoroc. \v 6 Wohong yu ngocin maec. Yu urop osuc kanongdegocmahon toroc wekongga idonggoc. Sot engmunya dupdup abamo aarun. \v 7 Angga sot karupgon ongga Yesuhon youp amnani ingoroc inarun: Yu urop amna fiima imun fauna wekongga idonggoc. Tongo yu Galili guroc woce osuc fat kamuna sontho ihorocgon woce ongga anahing. Oro noc epatma wömai mata woroc kanoc kanocha epat,” Sum yaruho owi yai ihoroc inogoc. \p \v 8 Tuna owi yaima yu botogomoroc mahong aramokene toup sinom borongdedomoroc. Tongo yu karupgon amna fiima woroc imun fauna ‘Yesuhon youp amnani fat woroc inoda’ yongo domdomgon onggomoroc. \v 9 Uyapdec ongidinya wohogon Yesu yu yaun feuna inogoc, “Kembotsum ogep.” Ihoroc inuna owi yai yu ambehecgon engmunya orungo sogitmunya yong moröng imogomoroc. \v 10 Tunya Yesuho inogoc, “Sot botodimorocha. Sot ongmunya nakain oröcnai inarun, ‘Son Galili gurocin ongorut. Tongo woce wömai noc nanahing.’” \s1 Tawa amna sop ganango angtoregungma yuhon yongburoc mata \p \v 11 Oro owi yaima yu uyapdec ongidinya tawa amna sop ganango gön togungma au yu Yerusalem ongmuya manomano öngkubocmahon fatno öret socsoc amna moröma inongdup togung. \v 12 Ihoroc tuya öret socsoc amna moröma yu onguya surarohon amna dugo ot suran tongmuya mata yong torop sigung. Tongo yu tawa amna möneng koböcma sinom imongmuya inogung, \v 13 “Son owi amna ingoroc inarut: ‘Non kumbong dungo iditnaya Yesuhon youp amnaniho engmuya ep fambangno usem tongo tonging.’ \v 14 Oro mata ngorocho Gavman morömahon onggimon ohuna kombingga yunai wömai nontho yuot matasoni woroc tobinahamon. Son worocha kombingbanac toninga.” \p \v 15 Ihoroc inuya tawa amna yu möneng woroc sogida amna morömahon mata worocgon tanda yong fandat tonguya mata worocho Yuda nanohon bonipnodec furang kango onggoc. Tuna Yuda nano koböcmaho mata worocgon kombingidung, o ihorocgon önga kombing tobingidang. \s1 Yesuho youp amnani youp mata inogoc \r (Mak 16:14-18; Luk 24:36-49; Jön 20:19-23) \p \v 16 Oro mit wömai Yesuhon youp amnani 11 yu Galili gurocin ongga sa urongo audec ögung. Yesuho osucgon ‘woce ongorut’ yongo inogoc. \v 17 Woce öngkungga Yesu au feuna yong moröng imogung. Wohong auho irot yai togung. \v 18 Oro Yesu yu ambehegon engmuna ingoroc inogoc, “Kopotorocho ‘noc mom orin guroc manomano ambarachon Morömo itiwa’ yongo worochon gesö ambarac namogoc. \v 19 Worocha sonu ‘owi amna nakain youp amnanai itnung’ yongo gurocno gurocno ongmuya Nandöng orin Manano orin Kunkun Yaru yuhon madec yamuc gung imongitnung. \v 20 Tongo nocho fatmata fandat kanogotma woroc ambarac yu fandat inuya yu kombingo sumboditnung. Kombiarut, nocho bongono bongono sonot itong tongeyagon ongga guroc ngorochon bongono bödeangoc.”