\id GAL - Tucano (Colombia edition) NT+ [tuoC] -Colombia 2015 (DBL 2015) \h GÁLATAS \toc1 Pablo Galacia diꞌtacjãrãrẽ cʉ̃ ojáca pũrĩ niꞌi \toc2 Gálatas \toc3 Gl \mt1 Pablo Galacia diꞌtacjãrãrẽ cʉ̃ ojáca pũrĩ niꞌi \is1 Aꞌti pũrĩ aꞌtiro weero ojanoꞌpã nise niꞌi \ip Pablo Galacia diꞌtacjãrãrẽ aꞌti pũrĩrẽ ojacʉ niwĩ. Romacjãrãrẽ ojaꞌcaro weronojõ narẽ ojacʉ niwĩ. \ip Aꞌtere ojacʉ niwĩ. Masã mejẽta yʉꞌʉre Jesucristo ye quetire buꞌedutirã sõrõwã nisere ojacʉ niwĩ. “Jesucristo basu, marĩ pacʉ Õꞌacʉ̃ basu sõrõwã”, ni ojacʉ niwĩ. \ip Apeyere, “Moisé dutiꞌque meꞌrã marĩ buꞌiri marĩrã tojamasĩtisaꞌa”, nicʉ niwĩ. “Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ añurã tojamasĩꞌi”, nicʉ niwĩ. \c 1 \s1 Pablo Jesucristore ẽjõpeorãrẽ Galacia diꞌtapʉ nirãrẽ ojaꞌque niꞌi \p \v 1-2 Yʉꞌʉ Pablo, yʉꞌʉ meꞌrãcjãrã meꞌrã mʉsã Jesucristore ẽjõpeorãrẽ Galacia diꞌtapʉ nirãrẽ ojaꞌa. Mʉsãrẽ añudutise oꞌoꞌo. Yʉꞌʉ Jesucristo besecṹúꞌcʉ niꞌi. Yʉꞌʉre masã mejẽta Õꞌacʉ̃ ye quetire weredutirã besewã. Na oꞌócã mejẽta tere wereꞌe. Jesucristo, cʉ̃ pacʉ Õꞌacʉ̃ na basu yʉꞌʉre besewã. Õꞌacʉ̃ta Jesucristo wẽrĩꞌcʉpʉre masõcʉ niwĩ. \p \v 3 Marĩ wiogʉ Jesucristo, marĩ pacʉ Õꞌacʉ̃ añurõ weeato mʉsãrẽ. Eꞌcatise, mʉsãrẽ ejerisãjãcã weeato. \p \v 4 Jesucristo cʉ̃ basu cʉ̃ ʉaro meꞌrã marĩ ñaꞌarõ weeꞌquere wẽrĩbosacʉ niwĩ. Aꞌti ʉmʉco cjase ñaꞌase doca ninemoticãꞌto nígʉ̃ tojo weecʉ niwĩ. Aꞌtere wéégʉ, marĩ pacʉ Õꞌacʉ̃ dutiꞌcaronojõta weecʉ niwĩ. \v 5 Tojo weerã marĩ Õꞌacʉ̃rẽ eꞌcatise oꞌonuꞌcũcãꞌrã. Tojota weeroʉasaꞌa. \s1 Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ yʉꞌrʉrãsaꞌa nise niꞌi \p \v 6 Õꞌacʉ̃ mʉsãrẽ maꞌígʉ̃, besecʉ niwĩ. Jesucristo cʉ̃ wẽrĩse meꞌrã mʉsãrẽ yʉꞌrʉocʉ niwĩ. Cʉ̃ tojo weemicã, mʉsã peꞌe maata waro cʉ̃rẽ ẽjõpeoduꞌurã weeꞌe. Apeye buꞌese peꞌere siruturã weeꞌe. Mʉsã tojo weecã tʉꞌogʉ, ʉpʉtʉ ʉcʉasaꞌa. \v 7 Ãpẽrã mʉsã ne waro ẽjõpeoꞌquere dojorẽsama. Mʉsãrẽ Jesucristo ye quetire weresuꞌriasama. Tere dʉcayusĩꞌrĩsama. Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ marĩrẽ yʉꞌrʉta basioꞌo. Apeye buꞌesepʉa basiotisaꞌa. \v 8 Ʉ̃sã mʉsãrẽ Õꞌacʉ̃ masãrẽ yʉꞌrʉose quetire queoro werewʉ. Mʉsãrẽ Jesucristo ye quetire mejẽcã weregʉre Õꞌacʉ̃ ʉpʉtʉ buꞌiri daꞌreato. Noꞌo yʉꞌʉnojõrẽ, o apĩ ʉꞌmʉsecjʉ̃ Õꞌacʉ̃rẽ werecoꞌtegʉre ʉ̃sã mejẽcã werecã, buꞌiri daꞌreato. \v 9 Yʉꞌʉ todʉporopʉ mʉsã tiropʉ nígʉ̃, aꞌtere weretojawʉ. Niꞌcãrõacãrẽ apaturi ninemoꞌo tja. Noꞌo ʉ̃sã buꞌeꞌque Jesucristo ye quetire mʉsãrẽ mejẽcã weregʉnojõrẽ Õꞌacʉ̃ buꞌiri daꞌreato. \p \v 10 Yʉꞌʉ aꞌtere weregʉ, masã yʉꞌʉre “Añubutiaro weremeꞌrĩmi” niato nígʉ̃ mejẽta wereꞌe. Õꞌacʉ̃ peꞌere “Queoro buꞌemi” nidutigʉ wereꞌe. Yʉꞌʉ todʉporopʉre “Masã yʉꞌʉ meꞌrã eꞌcatiato”, ninuꞌcũwʉ̃. Tojo ninuꞌcũgʉ̃ pũrĩcã, Jesucristo ʉaro weetibosaꞌa. Cʉ̃rẽ daꞌracoꞌtegʉ mejẽta nibosaꞌa. \s1 Õꞌacʉ̃ Pablore Jesucristo ye quetire weredutigʉ cũuꞌque niꞌi \p \v 11 Yʉꞌʉ queoro mʉsãrẽ masĩcã ʉasaꞌa. Yʉꞌʉ buꞌese masã na wãcũse mejẽta niꞌi. \v 12 Yʉꞌʉre tere ne niꞌcʉ̃ masʉ̃ buꞌetiwĩ. Jesucristo cʉ̃ basu te buꞌesere masĩcã weewĩ. \p \v 13 Yʉꞌʉ todʉporopʉ judío masã na ẽjõpeosetisere sirutugʉ weecũꞌquere mʉsã tʉꞌopã. Jesucristore ẽjõpeorãrẽ ñaꞌabutiaro weecũwʉ̃. Ne niꞌcʉ̃ Jesucristore ẽjõpeogʉ marĩato nígʉ̃ na ẽjõpeosere peꞌosĩꞌrĩmiwʉ̃. \v 14 Yʉꞌʉ maꞌmʉ nígʉ̃, judío masã na ẽjõpeosetisere añurõ weewʉ. Ãpẽrã yʉꞌʉ meꞌrãcjãrã yʉꞌrʉoro ʉ̃sã ñecʉ̃sʉmʉa weesetimʉjãtiꞌquere weeyʉꞌrʉnʉꞌcãwʉ̃. \v 15 Yʉꞌʉ Jesucristore ẽjõpeorãrẽ ñaꞌarõ weewʉ. Tojo weemicã, yʉꞌʉ bajuase dʉporopʉ Õꞌacʉ̃ beseyutojacʉ niwĩ. Ʉpʉtʉ maꞌígʉ̃, cʉ̃ macʉ̃ nidutigʉ besecʉ niwĩ. \v 16 Cʉ̃ “Besegʉti” níꞌcaronojõta queoro niꞌcã nʉmʉ cʉ̃ macʉ̃rẽ yʉꞌʉre ĩꞌowĩ. Ĩꞌo, yʉꞌʉre judío masã nitirãrẽ Jesucristo ye quetire weredutiwĩ. Cʉ̃ tojo ĩꞌocã, ãpẽrãrẽ “¿Yʉꞌʉ deꞌro weegʉsari?” ni sẽrĩtiñaꞌnemotiwʉ. \v 17 Apeye quẽꞌrãrẽ “Jesucristo yʉꞌʉ dʉporo besecṹúmʉꞌtãꞌcãrã tiro Jerusalẽ́pʉ maata sẽrĩtiñaꞌbaqueꞌogʉ waꞌagʉti”, nitiwʉ. Tojo weronojõ oꞌogʉ, diacjʉ̃ waꞌa waꞌawʉ Arabia diꞌtapʉ. Beꞌro topʉ níꞌcʉ Damascopʉ majãmitojatiwʉ tja. \p \v 18 Yʉꞌʉ Jesucristore ẽjõpeoca beꞌro iꞌtia cʉ̃ꞌma yʉꞌrʉwʉ. Ticʉse cʉ̃ꞌmarĩ yʉꞌrʉ́ca beꞌro Jerusalẽ́pʉ Pedrore ĩꞌagʉ̃ waꞌawʉ. Topʉre cʉ̃ meꞌrã pʉa semana diaꞌcʉ̃ tojaqueꞌaniꞌwʉ̃. \v 19 Jesucristo cʉ̃ besecṹúꞌcãrã nipeꞌtirãpʉre ĩꞌatiwʉ. Pedro, apĩ Santiago marĩ wiogʉ Jesucristo acabiji diaꞌcʉ̃rẽ ĩꞌawʉ̃. \v 20 Õꞌacʉ̃ tʉꞌoropʉ mʉsãrẽ weregʉti. Aꞌte yʉꞌʉ weresere nisoogʉ mejẽta weeꞌe. \p \v 21 Yʉꞌʉ Jerusalẽ́pʉre níca beꞌro Siria diꞌtapʉ, tojo nicã Cilicia diꞌtapʉ waꞌawʉ. \v 22 Yʉꞌʉ Judea diꞌtapʉre yoacã nitiwʉ. Tojo weerã ãpẽrã Jesucristore ẽjõpeorã yʉꞌʉre ĩꞌamasĩtiwã. \v 23 Yé quetipʉ diaꞌcʉ̃rẽ tʉꞌocãrã niwã. “Sõꞌonícatero marĩrẽ ñaꞌarõ weesĩꞌrĩgʉ̃ sirutuꞌcʉ niꞌcãrõacãrẽ ‘Jesucristore ẽjõpeoya’, nicusiagʉta weeapʉba. Todʉporopʉre Jesucristore ẽjõpeosere peꞌocãꞌsĩꞌrĩmiꞌcʉta niapʉba”, ni ucjacãrã niwã. \v 24 Yʉꞌʉ Jesucristore ẽjõpeosere tʉꞌorã, Õꞌacʉ̃rẽ eꞌcatise oꞌocãrã niwã. \c 2 \s1 Pablo Jerusalẽ́pʉ Jesú cʉ̃ ne waro besecṹúꞌcãrã meꞌrã ucũꞌque niꞌi \p \v 1 Catorce cʉ̃ꞌmarĩ Jerusalẽ́pʉ yʉꞌʉ ejáca beꞌro Bernabé meꞌrã apaturi ti macãpʉ waꞌawʉ tja. Ʉ̃sã meꞌrãcjʉ̃ Tito wãmetigʉ quẽꞌrãrẽ miawʉ̃. \v 2 Õꞌacʉ̃ yʉꞌʉre topʉ waꞌadutiwĩ. Tojo weegʉ waꞌawʉ. Jerusalẽ́pʉre eta, Jesucristore ẽjõpeorã wiorã meꞌrã diaꞌcʉ̃ nerẽ, ucũwʉ̃. Judío masã nitirãrẽ Jesucristo masãrẽ yʉꞌrʉomi nise queti, yʉꞌʉ buꞌeꞌquere narẽ werewʉ. Yʉꞌʉ ne waropʉ buꞌenʉꞌcãꞌquere, yʉꞌʉ niꞌcãrõacã buꞌesere ¿deꞌro nirãsari? nígʉ̃, werewʉ. Mʉꞌʉ buꞌese wapamarĩꞌi nirĩ nígʉ̃, wereñaꞌmiwʉ. \v 3 Na ne mejẽcã nitiwã. Yʉꞌʉ meꞌrãcjʉ̃ Tito judío masʉ̃ mejẽta niwĩ. Cʉ̃ tojo nimicã, ʉ̃sã judío masã weewʉasenojõrẽ weedutitiwã. “Cʉ̃rẽ õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌarõʉaꞌa”, nitiwã. \p \v 4 Wiorã peꞌe “Titore õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌarõʉaꞌa” nitimicã, ãpẽrã tojo nicoꞌterã peꞌe “Cʉ̃rẽ yejecõꞌarõʉaꞌa”, niwã. Na Jesucristore ẽjõpeotaꞌsarã, Jesucristore ẽjõpeorã meꞌrã aꞌmesʉꞌawã. Tojo nitaꞌsa, ĩꞌaduꞌtiri masã niwã. Na ʉ̃sã Jesucristore ẽjõpeorã weesetisere ĩꞌawã. Ʉ̃sã cʉ̃rẽ ẽjõpeorã Moisé dutise doca niticã ĩꞌawã. Tere ĩꞌarã, ʉ̃sãrẽ ʉ̃sã ñecʉ̃sʉmʉarẽ dutimʉjãtiꞌquere weedutisĩꞌrĩmiwã tja. Moisé cʉ̃ dutiꞌque doca cũusĩꞌrĩmiwã tja. \v 5 Na tojo dutimicã, ʉ̃sã ne cãꞌrõacã na dutisere “Weeroʉasato”, nitiwʉ. Mʉsãrẽ Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ yʉꞌrʉrãsaꞌa nise quetire masĩcã ʉaꞌa. Tojo weerã diacjʉ̃ cjase, Jesucristo yere wererãti nírã, na weedutiꞌquere weetiwʉ. \p \v 6 Wiorã yʉꞌʉre mejẽcã weredutitiwã. “Marĩ ñecʉ̃sʉmʉarẽ weedutiꞌquere weedutiya judío masã nitirãrẽ”, nitiwã. Õꞌacʉ̃ marĩ nipeꞌtirãrẽ niꞌcãrõnojõ ĩꞌasami. Tere masĩgʉ̃, “Na wiorã nima” ni, ʉpʉtʉ waro wãcũtiwʉ. Õꞌacʉ̃ narẽ beseꞌcaronojõta yʉꞌʉ quẽꞌrãrẽ besewĩ. \v 7 Wiorã yʉꞌʉre aꞌtiro niwã: “Mʉꞌʉ quẽꞌrã Õꞌacʉ̃ beseꞌcʉ niꞌi. Cʉ̃ mʉꞌʉrẽ judío masã nitirãrẽ Jesucristo ye quetire weredutiapĩ. Pedrore judío masãrẽ weredutiꞌcaronojõta mʉꞌʉrẽ na peꞌere weredutiapĩ”, niwã wiorã. \v 8 Õꞌacʉ̃ Pedrore judío masãrẽ Jesucristo ye quetire wereduticʉ niwĩ. Cʉ̃ Õꞌacʉ̃ta tja yʉꞌʉ quẽꞌrãrẽ Jesucristo ye quetire judío masã nitirã tiro peꞌere weredutiwĩ. \v 9 Jerusalẽ́pʉre Santiago, Pedro, tojo nicã Juã na iꞌtiarã Jesucristore ẽjõpeorã wiorã niwã. Na yʉꞌʉre “Judío masã nitirãrẽ Õꞌacʉ̃ mʉꞌʉrẽ maꞌígʉ̃ weredutiapĩ”, niwã. Tojo weerã ʉ̃sã pʉarãrẽ, yʉꞌʉ, tojo nicã Bernabére “Marĩ niꞌcãrõnojõ daꞌrarãsaꞌa”, niwã. Na ʉ̃sãrẽ “Jesucristo ye quetire judío masã nitirãrẽ wererã waꞌaya”, niwã. “Ʉ̃sã peꞌe judío masãrẽ wererãti”, niwã. \v 10 Ʉ̃sãrẽ aꞌte diaꞌcʉ̃rẽ weedutiwã: “Pajasecʉorãrẽ weetamuña”, niwã. Aꞌteta niwʉ̃ yʉꞌʉ añurõ weegʉti ni wãcũyʉꞌrʉnʉꞌcãꞌque. \s1 Pablo Antioquíapʉ Pedrore tuꞌtiꞌque niꞌi \p \v 11-12 Beꞌro Pedro Antioquíapʉre etawĩ. Cʉ̃ ne waro ti macãpʉre etáca beꞌroacã añurõ weemiwĩ. Cʉ̃ topʉre nígʉ̃ cʉ̃ queoro weetiꞌque wapa cʉ̃pʉreta tuꞌtiwʉ. Ne waro judío masã nitirã Jesucristore ẽjõpeorã meꞌrã baꞌa, na meꞌrã baꞌpati nicãꞌmiwĩ. Cʉ̃ tojo wee nisetiri cura judío masã Jerusalẽ́cjãrã Santiago cʉ̃ oꞌóꞌcãrã etawã. Pedro na etacã ĩꞌagʉ̃, judío masã nitirã meꞌrã weesetiꞌquere weeduꞌucãꞌwĩ. Napʉ yʉꞌʉre tuꞌtibosama nígʉ̃, tojo weewĩ. Topʉ etarã judío masã weedutisere queoro weeri masã niwã. Tojo weerã judío masã nitirãrẽ “Judío masãrẽ dutisere weeroʉaꞌa”, ni bʉsʉsijawã. Tojo weegʉ narẽ uigʉ, Pedro judío masã nitirã meꞌrã baꞌpatiduꞌucãꞌwĩ. Na meꞌrã baꞌanemotiwĩ majã. \v 13 Ãpẽrã judío masã cʉ̃ weesere ĩꞌarã, cʉ̃ weronojõ weetaꞌsawã. Judío masã nitirã meꞌrã baꞌamiꞌcãrã baꞌatiwã. Na meꞌrã nisetitiwã. Bernabépʉta tojo weenemopeocãꞌwĩ. \p \v 14 Na Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ yʉꞌrʉrãsaꞌa nisere masĩmirã, queoro weetiwã. Tojo weegʉ na weese queoro niticã ĩꞌagʉ̃, Pedrore nipeꞌtirã Jesucristore ẽjõpeorã ĩꞌorõpʉ tuꞌtiwʉ. Cʉ̃rẽ aꞌtiro niwʉ̃: “Mʉꞌʉ judío masʉ̃ nimigʉ̃, judío masã nitirã meꞌrã baꞌagʉ, na weronojõ weesetigʉ weeꞌe. Mʉꞌʉ tojo weese añu niꞌi, añurõ peꞌe. Mejõ niꞌcãrõacãrẽ na meꞌrã baꞌati, na meꞌrã nisetitigʉ, ‘Judío masã weronojõ weeya’, nigʉ̃ weeꞌe tja narẽ. Mʉꞌʉ tojo weecã, ‘Ʉ̃sã Moisé dutiꞌquere weeroʉasaꞌa’, ni wãcũsama. Mʉꞌʉ basu weetise judío masã nitirãrẽ ‘Weeya’ nírõnojõ waꞌaꞌa. Mʉꞌʉ tojo weese ñaꞌa niꞌi”, niwʉ̃. \s1 Judío masã, judío masã nitirã ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ yʉꞌrʉrãsama nise niꞌi \p \v 15 Marĩ ne bajuarãpʉta judío masã nitojacãrã niwʉ̃. Ãpẽrã weronojõ Moisé cʉ̃ dutiꞌquere weeticã weeweꞌe. \v 16 Tojo nimirã, marĩ Moisé dutiꞌquere wéérã, yʉꞌrʉmasĩtisaꞌa. Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ yʉꞌrʉwetimasĩꞌi. Marĩ Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nisĩꞌrĩrã, Jesucristore ẽjõpeoꞌo. Moisé cʉ̃ dutiꞌquere wéérã pũrĩcã, ne niꞌcʉ̃ Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nímasĩtisami. \v 17 Marĩ “Jesucristo meꞌrã diaꞌcʉ̃ yʉꞌrʉrãsaꞌa” nicã, marĩ acawererã judío masã aꞌtiro nima marĩrẽ: “Mʉsã ñaꞌa niꞌi”, nima. “Marĩ ñecʉ̃sʉmʉarẽ dutiꞌquere weetirã, judío masã nitirã weronojõ mʉsã ñaꞌa niꞌi”, nima marĩrẽ. To pũrĩcãrẽ tojo nírã, “Jesucristo marĩrẽ sʉꞌori ñaꞌarõ weegʉ weemi narẽ”, nisama. Na tojo nise diacjʉ̃ niweꞌe. Jesucristore tojo weese marĩꞌi. \v 18 Mʉsãrẽ “Marĩ ñecʉ̃sʉmʉa dutiꞌque meꞌrã yʉꞌrʉsome”, ni weretojawʉ. Niꞌcãrõacãrẽ “Te meꞌrã yʉꞌrʉrãsaꞌa, tere weeya” nígʉ̃, yʉꞌʉta buꞌiritibosaꞌa. \v 19 Yʉꞌʉ todʉporopʉre aꞌtiro wãcũmiwʉ̃. “Moisé cʉ̃ dutiꞌque meꞌrã diaꞌcʉ̃ Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nita basiosaꞌa”, nimiwʉ̃. Tojo nimigʉ̃, ne weepõtẽoticãti. Beꞌro yʉꞌʉre Õꞌacʉ̃ cʉ̃ macʉ̃ Jesucristore ĩꞌowĩ. Tojo weegʉ niꞌcãrõacãrẽ Jesucristore ẽjõpeogʉ, Õꞌacʉ̃ meꞌrã wãcũpiꞌetiro marĩrõ nicãꞌa. Marĩ ñecʉ̃sʉmʉarẽ weedutiꞌquere wãcũnʉrʉ̃weꞌe majã. \v 20 Jesucristo curusapʉ wẽrĩcʉ niwĩ. Yʉꞌʉ cʉ̃rẽ ẽjõpeogʉ, cʉ̃ meꞌrã wẽrĩgʉ̃ weronojõ waꞌacʉ niwʉ̃. Tojo weegʉ yʉꞌʉ seꞌsaro niweꞌe. Niꞌcãrõacãrẽ Jesucristo yʉꞌʉre sʉꞌori nimi. Yʉꞌʉ cʉ̃ ʉaro, cʉ̃ dutiro weeꞌe. Õꞌacʉ̃ macʉ̃rẽ ẽjõpeogʉ, wãcũtutuaꞌa. Cʉ̃ yʉꞌʉre maꞌígʉ̃, ñaꞌarõ weeꞌquere wẽrĩ wapayebosacʉ niwĩ. \v 21 Yʉꞌʉ Jesucristo wẽrĩꞌquere “Mejõ warota nimaꞌacãꞌa”, niweꞌe. Cʉ̃ yʉꞌʉre maꞌisere ne duꞌusĩꞌrĩtisaꞌa. Moisé dutiꞌque meꞌrã marĩ yʉꞌrʉta basiocãma, Jesucristo mejõ waro wẽrĩbopĩ. \c 3 \s1 Moisé dutise ojaꞌque, Jesucristore ẽjõpeose cjase niꞌi \p \v 1 Mʉsã Galaciacjãrã Jesucristore ẽjõpeoduꞌurã, tʉꞌomasĩtibutiarã weronojõ weerã weeꞌe. ¿Noa mʉsãrẽ nisoosijamirĩto mejẽcã ẽjõpeodutirã? Ʉ̃sã topʉre nírã, mʉsãrẽ Jesucristo cʉ̃ curusapʉ wẽrĩsere queoro werewʉ. Mʉsã añurõ ʉ̃sã weresere tʉꞌowʉba. \v 2 Aꞌte diaꞌcʉ̃rẽ mʉsãrẽ sẽrĩtiñaꞌgʉ̃ti. Mʉsã Moisé dutiꞌquere wéérã, ¿Espíritu Santure ñeꞌerĩ? Ñeꞌetipã. Jesucristo ye quetire tʉꞌorã cʉ̃rẽ ẽjõpeorã peꞌe, ñeꞌepã. \v 3 Mʉsã Õꞌacʉ̃ põꞌrã sãjãrã, Espíritu Santu tutuaro meꞌrã sãjãnʉꞌcãwʉ̃. Niꞌcãrõacãrẽ mʉsã tutuaro meꞌrã ẽjõpeoyapatirãti, ¿nimiti? Põtẽotisaꞌa. ¿Mʉsãrẽ tʉꞌomasĩse peꞌtia waꞌati? \v 4 Jesucristore ne waro ẽjõpeocã, ãpẽrã mʉsãrẽ ñaꞌarõ weecãrã niwã. Niꞌcãrõacãrẽ cʉ̃rẽ ẽjõpeoduꞌurã, “Mejõ waro piꞌetipã”, ¿nirã weeti? Yʉꞌʉ tʉꞌoñaꞌcã, mejõ waro piꞌetitipã. \v 5 Õꞌacʉ̃ mʉsãrẽ Espíritu Santure oꞌócʉ niwĩ. Cʉ̃ tutuase meꞌrã mʉsã waꞌteropʉre peje weeĩꞌomi. ¿Deꞌro weegʉ tojo weesari, mʉsã tʉꞌoñaꞌcã? Jesucristo ye quetire mʉsã tʉꞌo ẽjõpeocã, tojo weesami. Moisé cʉ̃ dutiꞌquere weecãma, ne tojo weetibosami. \p \v 6 Marĩ ñecʉ̃ Abrahã ye cjasere wãcũrã. Cʉ̃ pũrĩcã Õꞌacʉ̃rẽ ẽjõpeocʉ niwĩ. Tojo weegʉ Õꞌacʉ̃ cʉ̃rẽ “Añugʉ̃ nimi”, ni ĩꞌacʉ niwĩ. \v 7 Mʉsã aꞌtere masĩña. Abrahã weronojõ Õꞌacʉ̃rẽ ẽjõpeorã náta nima Abrahã pãrãmerã waro. \v 8 Õꞌacʉ̃ ye queti ojáca pũrĩpʉ judío masã nitirã na Õꞌacʉ̃rẽ ẽjõpeoatjere ojayunoꞌcaro niwʉ̃. Narẽ yʉꞌrʉoatjere wereyugʉ, Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ aꞌtiro nicʉ niwĩ: “Nipeꞌtirã aꞌti diꞌtacjãrã mʉꞌʉ weronojõ ẽjõpeosiruturãrẽ ‘Añurã nima, buꞌiri mooma’, ni ĩꞌagʉ̃ti. Narẽ añurõ weegʉti”, nicʉ niwĩ. \v 9 Abrahã Õꞌacʉ̃rẽ ẽjõpeocʉ niwĩ. Tojo weegʉ Õꞌacʉ̃ cʉ̃rẽ añurõ weecʉ niwĩ. Aꞌtiro nicã quẽꞌrãrẽ nipeꞌtirã Jesucristore ẽjõpeorãrẽ Õꞌacʉ̃ añurõ weemi. \p \v 10 Ãpẽrã pũrĩcãrẽ Õꞌacʉ̃ buꞌiri daꞌresami. Na aꞌtiro wãcũsama. “Moisé dutiꞌquere wéérã, yʉꞌrʉrãsaꞌa”, nisama. Tojo wãcũmirã, nipeꞌtise tere weepeꞌotisama. Õꞌacʉ̃ ye queti ojáca pũrĩpʉre aꞌtiro niwʉ̃: “Nipeꞌtise Moisé dutiꞌquere weepeꞌotigʉnojõ buꞌiri daꞌrenoꞌgʉ̃sami”, niwʉ̃. Tojo weerã “Moisé dutiꞌque meꞌrã yʉꞌrʉrãsaꞌa”, nimisama. Niweꞌe. Õꞌacʉ̃ narẽ buꞌiri daꞌregʉsami. \v 11 Õꞌacʉ̃ ye queti ojáca pũrĩpʉre aꞌtiro ojanoꞌwʉ̃: “Õꞌacʉ̃ cʉ̃rẽ ẽjõpeorãrẽ ‘Añurã nima’, ni ĩꞌasami. Cʉ̃ meꞌrã ninuꞌcũrãsama”, niwʉ̃. Tojo weerã marĩ masĩꞌi. Moisé dutise meꞌrã ne niꞌcʉ̃ Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nita basioweꞌe. \v 12 Moisé cʉ̃ dutise peꞌe tojo mejẽta niꞌi. Aꞌtiro peꞌe niwʉ̃. “Nipeꞌtise Moisé dutiꞌquere weepeꞌogʉ, Õꞌacʉ̃ meꞌrã catinuꞌcũcʉ̃sami. Tere weepeꞌotigʉre Õꞌacʉ̃ ‘Buꞌiri cʉomi’, ni ĩꞌagʉ̃sami”, niwʉ̃. \v 13 Marĩ nipeꞌtise Moisé dutiꞌquere weepõtẽoweꞌe. Tojo weegʉ Õꞌacʉ̃ na weepeꞌotima nígʉ̃, “Buꞌiri cʉoma”, nicʉ niwĩ. Apero, Õꞌacʉ̃ ye queti ojáca pũrĩpʉre aꞌtiro ojanoꞌwʉ̃: “Noꞌo na wẽ́rĩ́ca beꞌro yucʉgʉpʉ dʉꞌteyoonoꞌcãrã Õꞌacʉ̃ buꞌiri daꞌredutiꞌcãrã nima”, ni ojanoꞌcaro niwʉ̃. Dʉporopʉre masã ñaꞌarãrẽ tojo weecũcãrã niwã. Jesucristo quẽꞌrã ñaꞌagʉ̃, buꞌiritigʉ weronojõ marĩ buꞌiri daꞌrenoꞌboꞌquere curusapʉ wẽrĩ wapayecʉ niwĩ. Tojo weegʉ cʉ̃ marĩrẽ yʉꞌrʉcã weecʉ niwĩ. Marĩ niꞌcãrõacãrẽ cʉ̃rẽ ẽjõpeorã, buꞌiri marĩꞌi. \v 14 Jesucristo marĩrẽ buꞌiri daꞌreboꞌquere curusapʉ wẽrĩ wapayecʉ niwĩ. Tojo weecã, Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ judío masã nitirã quẽꞌrãrẽ “Tojo weegʉti” níꞌque queorota waꞌacaro niwʉ̃. Jesucristore ẽjõpeocã, narẽ Abrahãrẽ weronojõ “Añurã, buꞌiri marĩrã nima”, ni ĩꞌasami. Tojo weegʉ cʉ̃ níꞌcaronojõta weesami. Nipeꞌtirã Jesucristore ẽjõpeorãrẽ Espíritu Santure oꞌósami. \s1 Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ, Moisére cʉ̃ ucũꞌque niꞌi \p \v 15 Niꞌcãrõacãrẽ masã na weewʉasenojõrẽ mʉsãrẽ niꞌcã queose oꞌogʉti. Masã “Aꞌtiro weerã́” ni, wiorã tiro papera apoyusama. Beꞌro na tere apóca beꞌro ne niꞌcʉ̃ “Ti pũrĩrẽ cõꞌacãꞌña, aꞌtiro ojanemoña”, nímasĩtisami. \v 16 Õꞌacʉ̃ cʉ̃ Abrahãrẽ níꞌque aꞌte weronojõta niwʉ̃. Aꞌtiro nicʉ niwĩ: “Aꞌti turicjãrãrẽ mʉꞌʉ pãrãmi nituriagʉpʉ meꞌrã añurõ weegʉti”, nicʉ niwĩ. “Mʉꞌʉ pãrãmerã nituriarã pãjãrã meꞌrã añurõ weegʉti”, niticʉ niwĩ. Mejõ “Mʉꞌʉ pãrãmi nituriagʉ niꞌcʉ̃ meꞌrã diaꞌcʉ̃ weegʉti”, nicʉ niwĩ. Tojo nígʉ̃, Jesucristore ucũgʉ̃ weecʉ niwĩ. \v 17 Yʉꞌʉ mʉsãrẽ nise aꞌtiro nirõ weeꞌe. Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ nicʉ niwĩ: “Masã yʉꞌʉre ẽjõpeorã yʉꞌrʉrãsama. Na yʉꞌʉ meꞌrã añurõ nirãsama”, nicʉ niwĩ. Beꞌropʉ cuatrocientos treinta cʉ̃ꞌmarĩ beꞌro Õꞌacʉ̃ cʉ̃ dutisere Moisére cũucʉ niwĩ. Tere cṹúgʉ̃, “Todʉporopʉ Abrahãrẽ ‘Yʉꞌʉ tojo weegʉti’ níꞌque wapamarĩrõsaꞌa”, niticʉ niwĩ. \v 18 Marĩ Moisé cʉ̃ ojaꞌquere weecã, Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nita basiocãma, Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ todʉporopʉ níꞌque wapamarĩbopã. Tojo niweꞌe. Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ maꞌígʉ̃, “Cʉ̃ tojo weegʉti” níꞌquere queoro weecʉ niwĩ. “Nipeꞌtirã mʉꞌʉ weronojõ ẽjõpeorãrẽ yʉꞌrʉogʉti”, nicʉ niwĩ. \p \v 19 To pũrĩcãrẽ ¿deꞌro weegʉ Õꞌacʉ̃ Moisére sõꞌoníꞌque dutisere cũupari? Aꞌtiro niꞌi. Marĩrẽ “Ñaꞌarã niꞌi, buꞌiri cʉoꞌo” ni masĩdutigʉ cũucʉ niwĩ. Õꞌacʉ̃ tere Abrahã pãrãmi nituriagʉ Jesucristo aꞌtiri curapʉ cũutʉocʉ niwĩ. Jesucristo meꞌrã Õꞌacʉ̃ “Aꞌti turicjãrãrẽ añurõ weegʉti” níꞌque queoro waꞌawʉ. Te dutisere Õꞌacʉ̃ cʉ̃rẽ werecoꞌterã ʉꞌmʉsecjãrã meꞌrã Moisére weredutioꞌocʉ niwĩ. Moisé peꞌe quẽꞌrã tere tʉꞌogʉ, wereturiacʉ niwĩ masãpʉre tja. \v 20 Abrahã peꞌere Õꞌacʉ̃ añurõ weeatjere ãpẽrãrẽ weredutioꞌotimigʉ̃, cʉ̃ basuta werecʉ niwĩ. Tojo weero Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ níꞌque peꞌe Moisére níꞌque yʉꞌrʉoro wapatiyʉꞌrʉnʉꞌcãcaro niwʉ̃. \p \v 21 To pũrĩcãrẽ Abrahãrẽ cʉ̃ níꞌque wapatiyʉꞌrʉnʉꞌcãcã, ¿Moisére cʉ̃ dutiꞌque peꞌe wapamarĩpari? Niticaro niwʉ̃. Masã nipeꞌtise Moisé cʉ̃ dutisere weeta basiocãma, marĩrẽ Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nita basio nibopã. Basioticaro niwʉ̃. \v 22 Õꞌacʉ̃ ye queti ojáca pũrĩpʉ aꞌtiro ojanoꞌcaro niwʉ̃: “Nipeꞌtirã masã ñaꞌarã nima. Buꞌiritirã nima”, niwʉ̃. Tojo weero Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ cʉ̃ dʉporopʉ níꞌque waꞌaꞌa. Aꞌtiro nicʉ niwĩ: “Mʉꞌʉ weronojõ ẽjõpeosiruturãrẽ ‘Añurã nima’, ni ĩꞌagʉ̃ti”, nicʉ niwĩ. Tojo weegʉ Õꞌacʉ̃ Jesucristore ẽjõpeorãrẽ buꞌiri daꞌrenoꞌboꞌquere yʉꞌrʉosami. \p \v 23 Marĩ Jesucristore ẽjõpeose dʉporo cʉ̃rẽ ẽjõpeoatjere coꞌterãnojõta Moisé cʉ̃ dutiꞌque doca níniꞌcãrã niwʉ̃. Moisé dutisere weepeꞌosĩꞌrĩmirã, nipeꞌtisere weepõtẽoticãrã niwʉ̃. \v 24 Moisé dutise meꞌrã Õꞌacʉ̃ marĩrẽ “Ñaꞌarã niꞌi” ni masĩdutigʉ cũucʉ niwĩ. Tere masĩrã, marĩ “¿Deꞌro wee ñaꞌarõ nisere duꞌurãsari?” niato nígʉ̃ cũucʉ niwĩ. Beꞌro Jesucristo aꞌticã, marĩ aꞌtere masĩcãrã niwʉ̃. “Cʉ̃rẽ ẽjõpeorã, Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nímasĩsaꞌa”, nicãrã niwʉ̃. \p \v 25 Niꞌcãrõacãrẽ marĩ Jesucristore ẽjõpeoritero niꞌi. Tojo weerã Moisé dutise doca niweꞌe majã. \p \v 26 Marĩ nipeꞌtirã Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã Õꞌacʉ̃ põꞌrã niꞌi. \v 27 Jesucristore ẽjõpeotjĩarã, wãmeyenoꞌcãrã niwʉ̃. Mʉsã quẽꞌrãrẽ cʉ̃ weronojõ niseticã weecʉ niwĩ. \v 28 Õꞌacʉ̃ nipeꞌtirã cʉ̃ macʉ̃ Jesucristore ẽjõpeorãrẽ yʉꞌrʉosami. Judío masãrẽ, judío masã nitirãrẽ yʉꞌrʉosami. Tojo nicã ãpẽrãrẽ daꞌrawãꞌñacoꞌterãrẽ, daꞌracoꞌtetirãrẽ yʉꞌrʉosami. Ʉmʉarẽ, numiarẽ niꞌcãrõnojõ yʉꞌrʉosami. Marĩ nipeꞌtirãpʉta Jesucristore ẽjõpeorã dʉcawatise mooꞌo. \v 29 Marĩ Jesucristo yarã niꞌi. Tojo weerã Abrahã pãrãmerã nituriarã waro niꞌi. Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ níꞌcaronojõta marĩrẽ weegʉsami. Abrahã weeꞌcaronojõ ẽjõpeocã, marĩrẽ yʉꞌrʉogʉsami. \c 4 \p \v 1 Mʉsãrẽ queose meꞌrã werenemogʉ̃ti. Wĩꞌmagʉ̃ cʉ̃ pacʉ cũuatjere ñeꞌeacjʉ masãtuꞌajatimigʉ̃, maata ñeꞌetisami. Nipeꞌtise cʉ̃ ye nimicã, daꞌracoꞌtegʉ weronojõ nisami. \v 2 Ãpẽrã masã cʉ̃rẽ coꞌtesama. Cʉ̃ na dutise doca nisami. Cʉ̃ ye niatje quẽꞌrãrẽ ĩꞌanʉrʉ̃bosasama. Cʉ̃ pacʉ cʉ̃ wẽrĩse dʉporo niꞌcã nʉmʉ tere wiatji nʉmʉrẽ besesami. “Ti nʉmʉ ejacã, nipeꞌtisere yʉꞌʉ macʉ̃rẽ wiaya”, nisami. Tojo weerã ti nʉmʉ nicã, nipeꞌtisere cʉ̃rẽ wiapeꞌocãꞌsama. Tere wiáca beꞌro cʉ̃ daꞌracoꞌtegʉ weronojõ nitisami majã. \v 3 Marĩ quẽꞌrã Jesucristore ẽjõpeose dʉporo marĩ ñecʉ̃sʉmʉa weemʉjãtiꞌquere wéérã, ãꞌrĩ weronojõ níniꞌcãrã niwʉ̃ yujupʉ. Te dutise meꞌrã nírã, ãpẽrãrẽ daꞌrawãꞌñacoꞌterã weronojõ nicãrã niwʉ̃. \v 4 Tojo nimicã, Õꞌacʉ̃ peꞌe cʉ̃ queoca nʉmʉ nicã, queoro aꞌti turipʉre cʉ̃ macʉ̃rẽ oꞌócʉ niwĩ. Cʉ̃ Õꞌacʉ̃ macʉ̃ nimigʉ̃, niꞌcõ numiopʉre bajuacʉ niwĩ. Cʉ̃ judío masʉ̃ nígʉ̃, Moisé dutise doca nicʉ niwĩ. \v 5 Moisé dutise doca nirãrẽ yʉꞌrʉweticã ʉagʉ, Õꞌacʉ̃ cʉ̃ macʉ̃rẽ oꞌócʉ niwĩ. Narẽ yʉꞌrʉogʉ, Jesucristo curusapʉ wẽrĩcʉ niwĩ. Õꞌacʉ̃ põꞌrã waꞌadutigʉ marĩrẽ tojo weecʉ niwĩ. \v 6 Õꞌacʉ̃ marĩrẽ yʉꞌʉ põꞌrã nitojama nígʉ̃, marĩrẽ cʉ̃ macʉ̃ meꞌrã Espíritu Santure oꞌócʉ niwĩ. Tojo weerã Õꞌacʉ̃rẽ “Pacʉ”, pisumasĩꞌi. \v 7 Marĩ Jesucristo yʉꞌrʉonoꞌcãrã niyurã, ãpẽrãrẽ daꞌracoꞌterã weronojõ niweꞌe majã. Niꞌcãrõacãrẽ Õꞌacʉ̃ põꞌrã nitojaꞌa. Tojo weerã nipeꞌtise cʉ̃ oꞌoatjere ñeꞌerãsaꞌa. \s1 Pablo Galaciacjãrãrẽ na Jesucristore ẽjõpeoduꞌusĩꞌrĩcã tʉꞌogʉ cʉ̃ wãcũqueꞌtiꞌque niꞌi \p \v 8 Mʉsã todʉporopʉre Õꞌacʉ̃rẽ masĩticãrã niwʉ̃. Ãpẽrãnojõrẽ ẽjõpeocãrã niwʉ̃. Narẽ Õꞌacʉ̃rẽ weronojõ ĩꞌacãrã niwã. Narẽ ẽjõpeorã, na dutise doca niwãꞌñarã weronojõ nicãrã niwʉ̃. Mʉsã ẽjõpeoꞌcãrã Õꞌacʉ̃ mejẽta nicãrã niwã. \v 9 Niꞌcãrõacãrẽ mʉsã Õꞌacʉ̃rẽ masĩꞌi. Cʉ̃ peꞌe mʉsãrẽ masĩmʉꞌtãcʉ niwĩ. Cʉ̃rẽ ẽjõpeoca beꞌro todʉporopʉ mʉsã ẽjõpeoꞌquere duꞌucãꞌcãrã niwʉ̃. Mʉsã ẽjõpeomʉꞌtãꞌque mejõ nise niꞌi. Wapamarĩꞌi. Niꞌcãrõacãrẽ Moisé dutisere wéérã, mʉsã ẽjõpeomʉꞌtãꞌquere ẽjõpeorã weronojõ weerã weesaꞌa. ¿Todʉporopʉ daꞌrawãꞌñacoꞌteꞌcãrã weronojõ nisĩꞌrĩsari tja? \v 10 Mʉsã aꞌtiro wãcũmisaꞌa. “Judío masã weewʉasenojõrẽ ticʉse bosenʉmʉrĩ cʉorã, yʉꞌrʉrãsaꞌa”, nimisaꞌa. Tere wãcũrã, soowʉase nʉmʉrĩrẽ, maꞌma mujĩpũrẽ, noꞌo bosenʉmʉrĩ nisenojõrẽ weesaꞌa. \v 11 ¿Yʉꞌʉ mʉsãrẽ mejõ waro buꞌepari? nígʉ̃, ñaꞌarõ tʉꞌoñaꞌsaꞌa. \p \v 12 Acawererã, yʉꞌʉ mʉsã aꞌtiro weecã ʉasaꞌa. Mʉsã judío masã nitirã Moisé dutisere weeticãrã niwʉ̃. Yʉꞌʉ quẽꞌrã mʉsã weronojõ te dutisere weeweꞌe majã. Niꞌcãrõacãrẽ masĩꞌi. Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã diaꞌcʉ̃ marĩ yʉꞌrʉrãsaꞌa. Tojo weegʉ judío masʉ̃ nimigʉ̃, Jesucristore ẽjõpeogʉ, Moisé dutisere duꞌucãꞌwʉ̃. Yʉꞌʉ weronojõ mʉsã weecã ʉasãꞌa. Yʉꞌʉ mʉsãrẽ todʉporopʉ buꞌecã, yʉꞌʉre ne ñaꞌarõ weetimiwʉ̃ba. \v 13 Mʉsã masĩsaꞌa. Yʉꞌʉ dutititjĩagʉ̃, mʉsã tiropʉre Jesucristo masãrẽ yʉꞌrʉose quetire buꞌewʉ. \v 14 Yʉꞌʉ dutiticã, mʉsãrẽ diasa niwʉ̃. Mʉsã yʉꞌʉ dutiwiꞌi nimicã, yabitiwʉ. Aꞌtiro peꞌe weewʉ. Niꞌcʉ̃ Õꞌacʉ̃rẽ werecoꞌtegʉ ʉꞌmʉsepʉ nigʉ̃rẽ weronojõ põtẽrĩmeꞌrĩcãꞌwʉ̃. Jesucristore mʉsã ñeꞌeboꞌcaro weronojõ yʉꞌʉre añurõ weewʉ. \p \v 15 Mʉsã todʉporopʉ yʉꞌʉ meꞌrã eꞌcatimiꞌque ¿deꞌro waꞌari? Mʉsã titare yʉꞌʉre maꞌírã, mʉsã weetamuta basioro weebopã. Noꞌo mʉsã ye caperipʉta yʉꞌʉre tuwee oꞌosãjãbopã. \v 16 ¿Yʉꞌʉ diacjʉ̃ werese ye buꞌiri yʉꞌʉre ĩꞌatuꞌtirã weeti? ¿Diacjʉ̃ nisere tʉꞌosĩꞌrĩtisari? \p \v 17 Mʉsãrẽ mejẽcã buꞌesijari masã yʉꞌʉ weronojõ añusere ʉasãrã mejẽta weesama. Mʉsãrẽ na añurõ ucũtaꞌsasama. Yʉꞌʉ meꞌrã peꞌe eꞌcatidutitirã tojo weesama. Tojo nicã na buꞌese peꞌere sirutuato nírã tojo weesama. \v 18 Ãpẽrã mʉsãrẽ weetamucã, añu nisaꞌa. Añurõ weesĩꞌrĩse meꞌrã weetamucãma, añu nisaꞌa. Weetamurã weeꞌe nírã, tojo weetamunuꞌcũcãꞌto. Yʉꞌʉ topʉ nicã diaꞌcʉ̃ weetamutaꞌsaticãꞌto. \v 19 Yʉꞌʉ meꞌrã mʉsã tʉꞌsatimicã, yʉꞌʉ põꞌrãrẽ weronojõ maꞌiꞌi. Mʉsãrẽ wãcũgʉ̃, pũrõ bʉjawetiꞌi. Niꞌcõ nijĩpaco co macʉ̃rẽ wʉatji dʉporoacã pũrĩse piꞌetisamo. Co weronojõta yʉꞌʉ quẽꞌrã mʉsã Jesucristore ẽjõpeocã ʉasãgʉ̃, pũrõ piꞌetiꞌi. Mʉsã Jesucristo weronojõ nisetica beꞌropʉ ejerisãjãgʉ̃ti. \v 20 Yʉꞌʉ mʉsãrẽ werenemoacjʉ mʉsã tiropʉ nicãꞌsĩꞌrĩmisaꞌa. Yʉꞌʉ yoaropʉ nígʉ̃, deꞌro weebosaʉ. \s1 Pʉarã numia Agar, Sara ye queti niꞌi \p \v 21 Mʉsã aꞌtiro wãcũmisaꞌa. “Moisé dutisere wéérã, Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nicãꞌrãsaꞌa”, nimisaꞌa. Tojo wãcũmirã, Moisé dutisere queoro masĩtisaꞌa. Queoro masĩrã pũrĩcã, mʉsã wãcũrõnojõ wãcũtibopã. \v 22 Moisé cʉ̃ basuta Abrahã yere aꞌtiro ojacʉ niwĩ. Abrahã pʉarã ʉmʉa põꞌrãticʉ niwĩ. Niꞌcʉ̃rẽ Agar wãmetigo cʉ̃rẽ daꞌracoꞌtego meꞌrã põꞌrãticʉ niwĩ. Apĩrẽ cʉ̃ nʉmodiácjʉ̃ Sara meꞌrã põꞌrãticʉ niwĩ. \p \v 23 Agar ãpẽrã numia weronojõta wĩꞌmagʉ̃ boca, põꞌrãtico niwõ. Sara peꞌema bʉcʉo waro niyucã, wĩꞌmagʉ̃ bocata basioticaro niwʉ̃. Õꞌacʉ̃ weetamuse meꞌrã core wĩꞌmagʉ̃ bocata basiocã weecʉ niwĩ. Cʉ̃ Abrahãrẽ nicʉ niwĩ: “Mʉꞌʉ nʉmo niꞌcʉ̃ põꞌrãtigosamo”, nicʉ niwĩ. Cʉ̃ níꞌcaronojõta wĩꞌmagʉ̃ põꞌrãtico niwõ. \v 24-25 Aꞌtiro weeꞌque meꞌrã marĩ masĩꞌi. Na pʉarã numia Õꞌacʉ̃ cʉ̃ pʉaro dutise marĩrẽ cũuꞌque weronojõ niꞌi. Agar ʉ̃rʉ̃gʉ̃ Sinaí wãmeticjʉ queose weronojõ nimo. Tigʉpʉ Õꞌacʉ̃ Moisére dutise cũucʉ niwĩ. Tigʉ Arabia diꞌtapʉ nisaꞌa. Agar macʉ̃ cʉ̃ paco daꞌracoꞌtego niyucã, cʉ̃ quẽꞌrã daꞌracoꞌtegʉ nicʉ niwĩ. Ti curuapʉ bajuasiruturã nipeꞌtirã daꞌracoꞌterã nima. Ãpẽrã dutisere weewãꞌñacoꞌtema. Apeyema tja aꞌtocatero Jerusalẽ́pʉre añurõ Moisé dutisere weerã́ nisama. Agar ti macãrẽ queose weronojõ nimo. Nipeꞌtirã Moisé dutisere weerã́ Agar ya curuacjãrã weronojõ daꞌracoꞌterã nima. Tojo weerã na Moisé dutise doca nima. \p \v 26 Sara peꞌe aꞌtiro nimo. Jesucristore ẽjõpeorã queose weronojõ nimo. Co Abrahã nʉmodiácjʉ̃ nico niwõ. Cʉ̃rẽ daꞌracoꞌtego mejẽta nico niwõ. Marĩ Jesucristore ẽjõpeorã co weronojõ niꞌi. Moisé cʉ̃ dutise doca niweꞌe. Tojo nicã co Jerusalẽ́ ʉꞌmʉsepʉ nirĩ macã queose weronojõ nimo. Ti macã marĩ Jesucristore ẽjõpeorã niatji macã niꞌi. \v 27 Õꞌacʉ̃ ye queti ojáca pũrĩpʉ Isaía cʉ̃ ojaꞌque aꞌtiro niꞌi: \q1 Numio, mʉꞌʉ põꞌrã marĩmigõ, eꞌcatiya. \q1 Wĩꞌmarã na wʉarã pũrĩse tʉꞌoñaꞌsere tʉꞌoñaꞌtimigõ, eꞌcatiya. \q1 Mʉꞌʉ põꞌrãmarĩmicã, beꞌropʉre mʉꞌʉ pãrãmerã pãjãrã nirãsama. \q1 Apego, marãpʉ meꞌrã nigṍ nemorõ pãrãmerãtigosaꞌa, ni ojacʉ niwĩ. \m Aꞌte ojaꞌque aꞌtiro nisĩꞌrĩrõ weeꞌe. Jesucristore ẽjõpeorã Moisé dutisere weerã́ nemorõ pãjãrã nirãsama. \p \v 28 Acawererã, marĩ Sara macʉ̃ Isaa weronojõ niꞌi. Õꞌacʉ̃ Abrahãrẽ níꞌcaronojõta Sara Isaare wʉaco niwõ. Marĩrẽ Õꞌacʉ̃ cʉ̃rẽ níꞌcaronojõta cʉ̃ põꞌrã waꞌacã weemi. \v 29 Dʉporopʉre Sara macʉ̃ Espíritu Santu tutuaro meꞌrã bajuacʉ niwĩ. Daꞌracoꞌtego macʉ̃ Ismae cʉ̃rẽ ĩꞌatuꞌticʉ niwĩ. Aꞌtocatero quẽꞌrãrẽ tojota niꞌi. Moisé dutisere weeri masã marĩ Jesucristore ẽjõpeorãrẽ ĩꞌatuꞌtisama. \p \v 30 Õꞌacʉ̃ ye queti ojáca pũrĩpʉ Ismae, Isaa ye cjasere aꞌtiro ojanoꞌcaro niwʉ̃: “Daꞌracoꞌtego macʉ̃ cʉ̃ pacʉ cʉosere ñeꞌetisami. Cʉ̃ nʉmodiácjʉ̃ meꞌrã põꞌrãtiꞌcʉ peꞌe ñeꞌegʉ̃sami. Tojo weegʉ daꞌracoꞌtegore co macʉ̃ meꞌrãta cõꞌaõꞌocãꞌña”, ni ojanoꞌcaro niwʉ̃. \v 31 Tojo weerã yʉꞌʉ acawererã, marĩ Jesucristore ẽjõpeorã Sara pãrãmerã nituriarã niꞌi. Daꞌracoꞌtego pãrãmerã mejẽta niꞌi. Sara macʉ̃ cʉ̃ pacʉ yere ñeꞌeꞌcaro weronojõta marĩ Õꞌacʉ̃ cʉ̃ põꞌrãrẽ oꞌoatjere ñeꞌerãsaꞌa. \c 5 \s1 Moisé dutise doca ninemoticãꞌña nise niꞌi \p \v 1 Jesucristo marĩrẽ marĩ ñecʉ̃sʉmʉa weemʉjãtiꞌque doca níꞌcãrãrẽ yʉꞌrʉocʉ niwĩ. Õꞌacʉ̃ põꞌrã waꞌadutigʉ marĩrẽ ñaꞌarõ weeꞌquere wẽrĩ wapayebosacʉ niwĩ. Marĩrẽ todʉporopʉre peje dutise nicaro niwʉ̃. Niꞌcãrõacãrẽ Jesucristore ẽjõpeorã majã titapʉ níꞌcaronojõ niweꞌe. Nisoori masã mʉsãrẽ aꞌtiro nibosama. “Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nisĩꞌrĩrã, Moisé dutisere weeya”, nibosama. Tojo nicã, tʉꞌoticãꞌña. Tere weeticãꞌña. Mʉsã tere wéérã, daꞌracoꞌterã weronojõ waꞌarãsaꞌa tja. \p \v 2 Tʉꞌoñaꞌrẽ mʉsã. Yʉꞌʉ mʉsãrẽ weregʉti. Mʉsã “Õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌase meꞌrã Õꞌacʉ̃ ʉ̃sãrẽ yʉꞌrʉogʉsami”, niticãꞌña. Mʉsã tojo nicã, mʉsãrẽ Jesucristo wẽrĩbosaꞌque ne wapamarĩrõsaꞌa. \v 3 Mʉsãrẽ ninemogʉ̃ti. Tojo wãcũsetirã pũrĩcã nipeꞌtise Moisé cʉ̃ dutisere weepeꞌocãꞌña. Niꞌcãrẽ weemaacusiaticãꞌña. \v 4 Mʉsã Moisé dutise meꞌrã yʉꞌrʉrãsaꞌa nírã, Jesucristore duꞌurã weeꞌe. Cʉ̃ maꞌise meꞌrã mʉsãrẽ añurõ weeboꞌquere bajuriorã weeꞌe. \v 5 Ʉ̃sã mʉsã weronojõ wãcũweꞌe. Espíritu Santu weetamurõ meꞌrã aꞌtiro wãcũꞌu. Õꞌacʉ̃ marĩrẽ “Jesucristore ẽjõpeose meꞌrã añurã nima”, nigʉ̃sami. Tojo niatjere ẽjõpeose meꞌrã yucueꞌe. \v 6 Marĩ Jesucristo yarã niꞌi. Õꞌacʉ̃ ĩꞌorõpʉre õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌanoꞌse, yejecõꞌanoꞌtise wapamarĩꞌi. Marĩ Jesucristore ẽjõpeotjĩarã, ãpẽrãrẽ maꞌiꞌi. Te pũrĩcã wapatiꞌi. \p \v 7 Mʉsã Jesucristore ẽjõpeoca beꞌro cʉ̃rẽ añurõ siruturã weemiwʉ̃. ¿Noa mʉsãrẽ diacjʉ̃ ẽjõpeomiꞌquere weremaasoomitito? \v 8 Aꞌtema Õꞌacʉ̃rẽ dióticãꞌña. Cʉ̃ dojorẽtipĩ. Cʉ̃́ta mʉsãrẽ Jesucristore ẽjõpeocã weecʉ niwĩ. \v 9 Masã na ucũwʉase aꞌtiro niꞌi: “Pã́ bʉcʉacã weese cãꞌrõacã morẽmicã, nipeꞌtiro pã́pʉ seꞌsa waꞌasaꞌa.” Mejẽcã weremaasoosijari masã aꞌte weronojõ nisama. Na buꞌese na pejetirãcã nimicã, pã́ bʉcʉacã weese weronojõ bʉcʉawãꞌcãrõ weeꞌe. Nipeꞌtirã Jesucristore ẽjõpeorãrẽ dojorẽwãꞌcãrã weema. \v 10 Na tojo weesere yʉꞌʉ wãcũqueꞌtiweꞌe. Mʉsã quẽꞌrã yʉꞌʉ weronojõ Jesucristore ẽjõpeorã niꞌi. Tojo weerã mʉsã, yʉꞌʉ tʉꞌoñaꞌcã, yʉꞌʉ weronojõ weerãsaꞌa. Mʉsãrẽ dojorẽsĩꞌrĩse waꞌasome. Õꞌacʉ̃ mʉsãrẽ dojorẽsĩꞌrĩgʉ̃nojõrẽ buꞌiri daꞌregʉsami. \p \v 11 Acawererã, ãpẽrã yʉꞌʉre aꞌtiro nisama: “Pablo masãrẽ ‘Õꞌacʉ̃ meꞌrã añurõ nisĩꞌrĩrã, aꞌtiro weeya’ nimi. Õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌaña nisere buꞌecusiagʉ weemi”, nisama. Na tojo nimaꞌacãrã weema. Yʉꞌʉ tojo nicãma, judío masã yʉꞌʉre ñaꞌarõ weetibosama. Yʉꞌʉ Jesucristo curusapʉ wẽrĩse meꞌrã yʉꞌrʉrãsaꞌa nise diaꞌcʉ̃rẽ wereꞌe. Te ye buꞌiri yʉꞌʉre ñaꞌarõ weema. \v 12 Mʉsã Jesucristore ẽjõpeorãrẽ dojorẽcusiasama. Mʉsãrẽ dojorẽrãrẽ aꞌtiro weecã ʉasaꞌa. Na mʉsã tirore ne ninemoticãꞌto. \p \v 13 Acawererã, Õꞌacʉ̃ mʉsãrẽ Moisé dutise doca niato nígʉ̃ mejẽta cũucʉ niwĩ. Mʉsã “Moisé dutise doca niweꞌe” nimirã, “Noꞌo ʉ̃sã ñaꞌarõ ʉaripejasere weerãti”, niticãꞌña. Aꞌtiro peꞌe weeya. Ãpẽrãrẽ maꞌírã, weetamuña. \v 14 Marĩ Moisé dutise nipeꞌtisere niꞌcãrõpʉta neonʉꞌcõmasĩꞌi. Aꞌtiro niꞌi: “Marĩ basu maꞌirõnojõta ãpẽrã quẽꞌrãrẽ maꞌirõʉaꞌa”, niꞌi. \v 15 Mʉsã aꞌmerĩ maꞌiti, aꞌmetuꞌti, ucjarã pũrĩcã, waꞌicʉrã aꞌmequẽrã weronojõ weerã weeꞌe. Mʉsã basuta dʉcawati, masãpeꞌtirã weerãsaꞌa. Tojo waꞌari nírã, tʉꞌomasĩ, nisetiya. \s1 Espíritu Santu weedutisere weeroʉaꞌa nise niꞌi \p \v 16 Mʉsãrẽ aꞌtiro weregʉti. Espíritu Santu mʉsãrẽ weedutironojõta weenuꞌcũcãꞌña. Mʉsã tojo wéérã, ñaꞌase mʉsã ʉaripejasere weesome. \v 17 Marĩ ñaꞌarõ weesĩꞌrĩse, marĩ ʉaro weese niꞌi. Espíritu Santu cʉ̃ ʉase mejẽta niꞌi. Te niꞌcãrõnojõ niweꞌe. Espíritu Santu cʉ̃ weedutise añuse niꞌi. Ñaꞌarõ weesĩꞌrĩ, ʉaripejase niweꞌe. Aꞌte pʉ́aperi aꞌmequẽꞌe. Tojo weerã marĩ añurõ weesĩꞌrĩmirã, weetisaꞌa. Espíritu Santu cʉ̃ ʉasere wéérã, ñaꞌarõ ʉaripejase peꞌere weeweꞌe. \v 18 Marĩrẽ Espíritu Santu sʉꞌori añurõ weeseticã, “Moisé dutise meꞌrã marĩ yʉꞌrʉrãsaꞌa”, ni wãcũtisaꞌa majã. \p \v 19 Noꞌo ñaꞌarõ wee ʉaripejasere maata masĩnoꞌo. Tere wéérã, aꞌtiro weesama. Na nʉmosãnumia, na marãpʉsʉmʉa nitirãrẽ aꞌmetãrãsama. Ñaꞌase bujicãꞌsama. Na nipeꞌtise ñaꞌase ʉaripejasere ne bopoyase marĩrõ weesama. \v 20 Õꞌacʉ̃ mejẽtare, ãpẽrãnojõrẽ ẽjõpeosama. Tʉꞌoñaꞌrĩ masã yai weesenojõrẽ weesama. Ĩꞌatuꞌtisama. Aꞌmerĩ wapasama. Ãpẽrãrẽ doesama. Sajatiro weemicã, uayesama. Na tʉꞌsase diaꞌcʉ̃rẽ weecãꞌsama. Na ye seꞌsarore wãcũsama. Na niꞌcãrõ meꞌrã aꞌmerĩ nimiꞌcãrã dʉcawatisama. \v 21 Ʉosepija nisama. Masãrẽ wẽjẽcõꞌasama. Queꞌasama. Queꞌarã, ñaꞌarõ weesere yʉꞌrʉoquejocãꞌsama. Tojo nicã apeye peje aꞌte weronojõ weenemosama. Mʉsãrẽ todʉporopʉ níꞌcaronojõta werenemogʉ̃ti tja. Noꞌo tenojõrẽ weesetigʉnojõ Õꞌacʉ̃ wiogʉ nirõpʉ ʉꞌmʉsepʉ waꞌasome. \p \v 22 Espíritu Santu peꞌe marĩrẽ sʉꞌori aꞌtiro weeseticã weesami. Ãpẽrãrẽ maꞌisaꞌa. Eꞌcatise cʉosaꞌa. Marĩ ya ejeripõꞌrãpʉ añurõ tʉꞌoñaꞌsaꞌa. Marĩrẽ ñaꞌarõ weecã, uatisaꞌa. Ãpẽrãrẽ pajañaꞌsaꞌa. Narẽ añurõ weesaꞌa. Queoro, diacjʉ̃ weemeꞌrĩcãꞌsaꞌa. \v 23 “Ãpẽrã yʉꞌrʉoro niꞌi”, ni tʉꞌoñaꞌtisaꞌa. Ñaꞌarõ weesere weesĩꞌrĩmirã, weetisaꞌa. Aꞌte Espíritu Santu meꞌrã weese añuse diaꞌcʉ̃ niꞌi. Tojo weero aꞌtere ne niꞌcãrõ dutiro “Weeticãꞌña” ni cãꞌmotaꞌaro marĩꞌi. \v 24 Marĩ Jesucristo yarã nitjĩarã, ñaꞌarõ ʉaripeja nisetiꞌquere duꞌucãꞌa majã. \p \v 25 Espíritu Santu marĩrẽ Õꞌacʉ̃ meꞌrã ninuꞌcũcã weemi. Tojo weerã Espíritu Santu weedutironojõta weesetiroʉaꞌa. \v 26 Marĩ “Ãpẽrã yʉꞌrʉoro niꞌi” nise meꞌrã narẽ uacã weeticãꞌrã. “Na yʉꞌrʉoro niꞌi”, niticãꞌrã. Aꞌmerĩ ʉoticãꞌrã. \c 6 \s1 Pablo aꞌmerĩ weetamudutise niꞌi \p \v 1 Acawererã, niꞌcʉ̃ Jesucristore ẽjõpeogʉ apetero ñaꞌarõ weebosami. Cʉ̃ tojo weecã, Jesucristore añurõ ẽjõpeorãnojõ cʉ̃rẽ weetamuña. Cʉ̃rẽ “Ñaꞌarõ weesere duꞌuya”, niña. Õꞌacʉ̃rẽ acobojose sẽrĩdutiya. Tere weetamurã, pajañaꞌse meꞌrã weeya. Mʉsã quẽꞌrã ñaꞌarõ weeri nírã, mʉsã yere wãcũnʉrʉ̃ña. \v 2 Mʉsã ãpẽrãrẽ noꞌo mejẽcã waꞌacã, aꞌmerĩ weetamuña. Tojo weerã Jesucristo dutisere queoro weerãsaꞌa. \p \v 3 Apetero niꞌcʉ̃ “Yʉꞌʉ ãpẽrã yʉꞌrʉoro niꞌi”, ni wãcũsami. Cʉ̃ ãpẽrã yʉꞌrʉoro nitimigʉ̃, mejõ waro wãcũmaꞌacãꞌsami. Tojo nígʉ̃, cʉ̃ basuta nisoogʉ weemi. \v 4 Marĩnʉcʉ̃ ¿añurõ weemiti yʉꞌʉ? nígʉ̃, marĩ weesere beseroʉaꞌa. Añurõ wééca beꞌro “Ãpẽrã yʉꞌrʉoro añurõ weeapã” nirṍ marĩrõ marĩ ye peꞌere eꞌcatiroʉaꞌa. \v 5 Marĩ niꞌcãrẽrã marĩ weeꞌquere Õꞌacʉ̃rẽ yʉꞌtirãsaꞌa. Tojo weerã marĩnʉcʉ̃ cʉ̃ cũuꞌquere weeroʉaꞌa. \v 6 Mʉsã Jesucristo ye queti buꞌerãrẽ weetamuña. Mʉsã cʉosere narẽ dʉcawaaya. \p \v 7 Mʉsã aꞌtere masĩña. Õꞌacʉ̃rẽ ñaꞌarõ bujicãꞌa, cʉ̃rẽ ñaꞌarõ weeduꞌtita basioweꞌe. “Õꞌacʉ̃ yʉꞌʉ ñaꞌarõ weecã, buꞌiri daꞌresome”, ni wãcũticãꞌña. Mʉsãrẽ queose meꞌrã weregʉti. Marĩ otese dʉca otecã, marĩ oteꞌquenojõta pĩꞌrĩ dʉcatisaꞌa. Marĩ weesetise quẽꞌrã te weronojõ niꞌi. Marĩ weesetironojõta mejãrõta tja bocarãsaꞌa. \v 8 Niꞌcʉ̃ ñaꞌarõ ʉaripejasere weegʉnojõ ñaꞌasere bocagʉsami. Õꞌacʉ̃ cʉ̃rẽ buꞌiri daꞌre bajuriogʉsami. Apĩ Espíritu Santu ʉaronojõ weegʉ́ peꞌe añusere bocagʉsami. Cʉ̃ Õꞌacʉ̃ tiropʉ catinuꞌcũcʉ̃sami. \v 9 Tojo weerã añusere wéérã, marĩ caributiticãꞌrã. Marĩ caributiticã, Õꞌacʉ̃ añusere queoro marĩrẽ oꞌogʉsami. \v 10 Tojo weerã nipeꞌtirãrẽ marĩ põtẽorõ añurõ weerã. Jesucristore ẽjõpeorã peꞌere añurõ weeyʉꞌrʉnʉꞌcãrã. \s1 Pablo weretʉoꞌque niꞌi \p \v 11 Mʉsãrẽ añurõ ĩꞌadutigʉ pacase ojagʉti. Aꞌte nitʉose daripʉre yʉꞌʉ basuta ojaꞌa. \v 12 Mʉsãrẽ õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌadutiri masã narẽ ãpẽrã añurõ wãcũcã ʉarã, tojo weedutisama. Marĩ Jesucristo curusapʉ yʉꞌrʉose quetire buꞌecã, judío masã marĩrẽ tuꞌti, ñaꞌarõ weema. Na te peꞌere ʉatirã, mʉsãrẽ tojo yejecõꞌadutisama. \v 13 Na yejecõꞌadutiri masãmarĩcã nipeꞌtise Moisé dutisere weepeꞌotima. Tojo weepeꞌotimirã, mʉsãrẽ yejecõꞌadutima. Na aꞌtiro nisĩꞌrĩrã, tojo weesama. “Ʉ̃sãta Galacia diꞌtacjãrãrẽ Moisé dutisere weecã weeapʉ” nisĩꞌrĩrã, tojo dutisama. \v 14 Yʉꞌʉ pũrĩcã na weronojõ niweꞌe. Jesucristo marĩrẽ yʉꞌrʉogʉ curusapʉ wẽrĩꞌque peꞌere wereꞌe. Yʉꞌʉre “Ãpẽrã yʉꞌrʉoro nimi” niato nigʉ̃ mejẽta wereꞌe. Yʉꞌʉ Jesucristo wẽrĩse meꞌrã aꞌti turicjãrã na ʉaripejasere duꞌucãꞌwʉ̃. Yʉꞌʉ tere wãcũnʉrʉ̃weꞌe majã. \v 15 Õꞌacʉ̃ ĩꞌorõpʉre õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌanoꞌse, yejecõꞌanoꞌtise wapamarĩꞌi. Marĩ Jesucristore ẽjõpeose, tojo nicã marĩ ñaꞌarõ weesetiꞌquere dʉcayuse pũrĩcã wapatiꞌi. \v 16 Nipeꞌtise yʉꞌʉ buꞌeꞌquere weesiruturãrẽ Õꞌacʉ̃ na ye ejeripõꞌrãrĩpʉ ejerisãjãcã weeato. Narẽ pajañaꞌto. Nipeꞌtirã cʉ̃ yarãrẽ tojo weeato. \p \v 17 Yʉꞌʉ Jesucristo ye quetire buꞌecã, na yʉꞌʉre tãrã, cãmidaꞌreꞌque wãꞌñaꞌa. Na tojo weeꞌque meꞌrã Jesucristore yʉꞌʉ daꞌracoꞌtesere ĩꞌoꞌo. Tojo weerã niꞌcãcã meꞌrã ne niꞌcʉ̃ yʉꞌʉre caribonemoticãꞌto. Yʉꞌʉ buꞌesere ucũ maasoonemoticãꞌto. \fig Pablo Jesucristore ẽjõpeorãrẽ ojaꞌque niꞌi|alt="Make 120 percent Paul writing (with hair" src="CN02060B.TIF" size="col" ref="Gá 6.11" \fig* \p \v 18 Marĩ wiogʉ Jesucristo mʉsã nipeꞌtirãrẽ añurõ weeato. Mʉsãrẽ yʉꞌʉ acawererãrẽ weronojõ maꞌiꞌi. \p Tocãꞌrõta ojaꞌa. \p Pablo