\id COL - Tucano (Colombia edition) NT+ [tuoC] -Colombia 2015 (DBL 2015) \h COLOSENSES \toc1 Pablo Colosacjãrãrẽ ojáca pũrĩ niꞌi \toc2 Colosenses \toc3 Col \mt1 Pablo Colosacjãrãrẽ ojáca pũrĩ niꞌi \is1 Aꞌti pũrĩ aꞌtiro weero ojanoꞌpã nise niꞌi \ip Pablo Colosa, Frigia diꞌtapʉ nirĩ macãcjãrãrẽ ojacʉ niwĩ. Cʉ̃ ne niꞌcãti na tiropʉre waꞌaticʉ niwĩ. Cʉ̃ meꞌrãcjãrã Jesucristo ye quetire were, cʉ̃rẽ ẽjõpeori curuacjãrã sãjãcã weecãrã niwã. Ti curua Colosacjãrãrẽ Epafras Jesucristo ye quetire buꞌe, narẽ sʉꞌori niseticʉ niwĩ. \ip Aꞌti pũrĩrẽ Pablo buꞌiri daꞌreri wiꞌipʉ nígʉ̃, ojacʉ niwĩ. \ip Aꞌtere ojacʉ niwĩ. Na añurõ weesere tʉꞌogʉ, Õꞌacʉ̃rẽ eꞌcatise oꞌosere ojacʉ niwĩ. Tojo nicã mejẽcã buꞌeri masãrẽ tʉꞌomasĩña nisere ojacʉ niwĩ. Apeyere, Jesucristo yere mʉsã tʉꞌoꞌcaronojõta queoro weeya nisere ojacʉ niwĩ. \c 1 \s1 Pablo Colosacjãrã Jesucristore ẽjõpeorãrẽ ojaꞌque niꞌi \p \v 1 Yʉꞌʉ marĩ acaweregʉ Timoteo meꞌrã mʉsãrẽ añudutiꞌi. Õꞌacʉ̃ ʉaꞌcaronojõta yʉꞌʉre Jesucristo cʉ̃ ye quetire weredutigʉ cũuwĩ. \p \v 2 Mʉsã Colosacjãrã Jesucristo yarã cʉ̃rẽ ẽjõpeonuꞌcũrãrẽ ojaꞌa. Mʉsãrẽ Õꞌacʉ̃ marĩ pacʉ añurõ weeato. Ejerisãjãcã weeato. \s1 Pablo Colosacjãrãrẽ Õꞌacʉ̃rẽ sẽrĩbosaꞌque niꞌi \p \v 3 Õꞌacʉ̃ marĩ wiogʉ Jesucristo pacʉre mʉsãrẽ sẽrĩbosasetirinʉcʉ̃ eꞌcatise oꞌoꞌo. \v 4-5 Mʉsã ye quetire tʉꞌowʉ. Aꞌtiro niꞌi. Mʉsã Jesucristo masãrẽ yʉꞌrʉomi nise diacjʉ̃ cjasere tʉꞌocãrã niwʉ̃. Tere tʉꞌorã, mʉsãrẽ Õꞌacʉ̃ ʉꞌmʉsepʉ weeatjere eꞌcatiyutojacãrã niwʉ̃. Tojo weerã Jesucristore añurõ ẽjõpeocãrã niwʉ̃. Mʉsã basu Õꞌacʉ̃ yarã nipeꞌtirãrẽ añurõ maꞌiseticãrã niwʉ̃. Ʉ̃sã tere tʉꞌoꞌcãrã nitjĩarã, Õꞌacʉ̃rẽ eꞌcatise oꞌoꞌo. \p \v 6 Ãpẽrã quẽꞌrã tojota te quetire tʉꞌorã, mʉsã weronojõta weerã weema. Nipeꞌtiropʉ wereturiawãꞌcãrã weema. Mʉsã Õꞌacʉ̃ masãrẽ maꞌisere tʉꞌorã, “Diacjʉ̃ta niꞌi”, nicãrã niwʉ̃. \v 7 Ʉ̃sã ʉpʉtʉ maꞌigʉ̃ Epafras mʉsãrẽ te quetire werecʉ niwĩ. Cʉ̃ ʉ̃sãrẽ daꞌratamugʉ̃ nimi. Õꞌacʉ̃ beseꞌcʉ Cristo ye cjasere mʉsãrẽ weregʉ nimi. \v 8 Cʉ̃́ta mʉsã ye quetire miiejawĩ. Mʉsã Jesucristore ẽjõpeotjĩarã añurõ maꞌisetisere werewĩ. \p \v 9 Tojo weerã Epafras mʉsã ye quetire wéréca nʉmʉta maata ʉ̃sã Õꞌacʉ̃rẽ sẽrĩbosanʉꞌcãwʉ̃. Aꞌtiro nicã quẽꞌrãrẽ mʉsãrẽ tojo sẽrĩbosanuꞌcũcãꞌa. Aꞌtiro sẽrĩbosaꞌa: “Õꞌacʉ̃, Espíritu Santu tʉꞌomasĩse oꞌoato narẽ. Cʉ̃ tojo oꞌocã, na mʉꞌʉ dutiꞌquere añurõ tʉꞌomasĩrãsama. \v 10 Mʉꞌʉ yarã weronojõta weesetirãsama”, ni sẽrĩbosaꞌa. Õꞌacʉ̃ mʉsã tojo weecã ĩꞌagʉ̃, eꞌcatigʉsami. Mʉsã cʉ̃ ʉaꞌcaronojõta añurõ weerãsaꞌa. Cʉ̃rẽ masĩnemorãsaꞌa. \v 11 Cʉ̃ tutuayʉꞌrʉagʉ cʉ̃ tutuasere mʉsãrẽ oꞌogʉsami. Tojo weecã, mʉsã eꞌcatise meꞌrã nipeꞌtise mejẽcã waꞌasere wãcũtutuarãsaꞌa. \v 12 Mʉsã Õꞌacʉ̃rẽ eꞌcatise oꞌorãsaꞌa. Cʉ̃ mʉsã ñaꞌarõ weeꞌquere dʉporopʉ acobojo, dʉcayutojacʉ niwĩ. Tojo weerã mʉsã cʉ̃ tiropʉ ãpẽrã cʉ̃ yarã, cʉ̃rẽ ẽjõpeorã meꞌrã nirãsaꞌa. \v 13-14 Marĩ pacʉ Õꞌacʉ̃ marĩrẽ, wãtĩ dutinoꞌcãrãrẽ yʉꞌrʉocʉ niwĩ. Õꞌacʉ̃ macʉ̃ wẽrĩse meꞌrã naꞌitĩꞌarõpʉ weronojõ níꞌcãrãrẽ yʉꞌrʉocʉ niwĩ. Marĩ ñaꞌase weeꞌquere acobojocʉ niwĩ. Tojo weegʉ marĩrẽ cʉ̃ macʉ̃ ʉpʉtʉ maigʉ̃rẽ oꞌócʉ niwĩ. Marĩ wiogʉ niato nígʉ̃ tojo weecʉ niwĩ. \s1 Õꞌacʉ̃ Jesucristo wẽrĩse meꞌrã masãrẽ yʉꞌrʉoꞌque niꞌi \p \v 15 Õꞌacʉ̃rẽ ĩꞌanoꞌña marĩꞌi. Cʉ̃ macʉ̃ aꞌti nucũcãpʉ aꞌtigʉ, cʉ̃ nisetisere masãrẽ bajuyoropʉ ĩꞌocʉ niwĩ. Jesucristo nipeꞌtise dʉporo nitojacʉ niwĩ. \v 16 Õꞌacʉ̃ cʉ̃ macʉ̃ meꞌrã nipeꞌtisere ʉꞌmʉse, aꞌti diꞌta bajurã, bajutirãrẽ weecʉ niwĩ. Apeye quẽꞌrãrẽ bajuse, bajutisere weecʉ niwĩ. Tojo nicã wiorãrẽ ʉꞌmʉsepʉ nirã́, aꞌti nucũcãpʉ nirã́, nipeꞌtirãrẽ weecʉ niwĩ. Tere wéégʉ, “Yʉꞌʉ macʉ̃ ye nirõsaꞌa”, nicʉ niwĩ. \v 17 Cʉ̃ macʉ̃ ne waropʉta nipeꞌtise cʉ̃ bajurẽse dʉporo nitojacʉ niwĩ. Cʉ̃ meꞌrãta cʉ̃ bajurẽꞌque ninuꞌcũcãꞌa. Queoro dʉcayuro marĩrõ ninuꞌcũꞌu. \v 18 Jesucristo marĩ dʉpoá cʉ̃rẽ ẽjõpeorã wiogʉ nimi. Cʉ̃́ta marĩ cʉ̃rẽ ẽjõpeorãrẽ catise oꞌogʉ nimi. Marĩ nipeꞌtirã Jesucristore ẽjõpeorã niꞌcã curua, niꞌcã upʉ niꞌi. Cʉ̃ marĩ masã maꞌmi nimi. Cʉ̃ wẽ́rĩ́ca beꞌro marĩ nipeꞌtirã dʉporo masãcʉ niwĩ. Tojo weegʉ nipeꞌtirã buꞌipʉ nimi. \v 19 Õꞌacʉ̃ aꞌtiro nicʉ niwĩ: “Yʉꞌʉ macʉ̃ yʉꞌʉ weronojõta niato”, nicʉ niwĩ. Tojo weero nipeꞌtise Õꞌacʉ̃ nisetise Jesucristopʉreta niꞌi. \v 20 Õꞌacʉ̃ cʉ̃ macʉ̃rẽ wẽrĩcã ʉacʉ niwĩ. Nipeꞌtise, nipeꞌtirã, ʉꞌmʉse, aꞌti nucũcã yʉꞌʉ meꞌrã apoato nígʉ̃ tojo weecʉ niwĩ. Cʉ̃ macʉ̃ curusapʉ wẽrĩse meꞌrã apocʉ niwĩ. \p \v 21 Mʉsã quẽꞌrã ne waro Õꞌacʉ̃rẽ masĩticãrã niwʉ̃. Mʉsã ñaꞌarõ weesetiꞌque buꞌiri Õꞌacʉ̃rẽ ĩꞌatuꞌti, ñaꞌarõ wãcũcãrã niwʉ̃. \v 22 Mʉsã tojo nisetimicã, Õꞌacʉ̃ niꞌcãrõacãrẽ mʉsã meꞌrã apocʉ niwĩ. Jesucristo marĩ weronojõ upʉtigʉ ti upʉ meꞌrãta cʉ̃ piꞌeti, wẽrĩcʉ niwĩ. Cʉ̃ wẽrĩse meꞌrã Õꞌacʉ̃ yarã buꞌiri marĩrã tojacã weecʉ niwĩ. Cʉ̃ pacʉpʉre mʉsãrẽ wiagʉti nígʉ̃, tojo weecʉ niwĩ. \v 23 Mʉsã cʉ̃ ye quetire ẽjõpeonuꞌcũcã, cʉ̃ ʉaro weenuꞌcũcã, tojo weegʉsami. Ãpẽrã mʉsãrẽ mejẽcã werecã, cʉ̃ ye quetire ne cõꞌaticãꞌña. Aꞌtere nipeꞌtirocjãrãpʉ tʉꞌorã weema. Yʉꞌʉ quẽꞌrã aꞌte quetire weretamusijagʉta niꞌi. \s1 Õꞌacʉ̃ Pablore Jesucristore ẽjõpeorãrẽ weetamudutiꞌque niꞌi \p \v 24 Õꞌacʉ̃ yʉꞌʉre weredutiꞌquere weregʉ, apetero pũrõ piꞌetiꞌi. Tojo piꞌetimigʉ̃, eꞌcatiꞌi. Jesucristo cʉ̃rẽ ẽjõpeorã ye niatjere piꞌetitojacʉ niwĩ. Tojo weegʉ yʉꞌʉ quẽꞌrã cʉ̃rẽ ẽjõpeorãrẽ weetamusĩꞌrĩgʉ̃ piꞌetiꞌi. \v 25 Õꞌacʉ̃ yʉꞌʉre narẽ weetamudutiwĩ. Tojo weegʉ yʉꞌʉ mʉsã Jesucristore ẽjõpeorãrẽ aꞌtiro weeꞌe. Cʉ̃ ye quetire añurõ tʉꞌomasĩpeꞌoato nígʉ̃ mʉsãrẽ weetamuꞌu. \v 26-27 Mʉsã Colosacjãrã, judío masã nitirã quẽꞌrãrẽ añubutiase queti niꞌi. Jesucristo mʉsãpʉreta nimi. Cʉ̃ mʉsã meꞌrã niyucã, añuse mʉsã ʉꞌmʉsepʉ niatjere masĩ, eꞌcatiyutojasaꞌa. Õꞌacʉ̃ maata judío masã nitirãrẽ Jesucristo yʉꞌrʉogʉsami nisere wereticʉ niwĩ. Tojo weerã ne warocjãrãpʉa aꞌtere masĩticãrã niwã. Aꞌtocaterore Õꞌacʉ̃ Jesucristore ẽjõpeorãrẽ masĩcã weemi. \p \v 28 Ʉ̃sã Jesucristo ye quetire wereꞌe. Nipeꞌtirã masãnʉcʉ̃rẽ cʉ̃ nisetisere masĩdutirã wereꞌe. Cʉ̃ ʉaro weedutirã, cʉ̃ meꞌrã ninuꞌcũdutirã wereꞌe. \v 29 Aꞌtere weesĩꞌrĩgʉ̃, Jesucristo cʉ̃ tutuase oꞌose meꞌrã yʉꞌʉ masãrẽ ʉpʉtʉ buꞌe, narẽ Õꞌacʉ̃rẽ sẽrĩbosaꞌa. \c 2 \p \v 1 Yʉꞌʉ níꞌcaronojõta mʉsã ye niatjere ʉpʉtʉ wãcũ, Õꞌacʉ̃rẽ sẽrĩbosaꞌa. Tojo weegʉ mʉsãrẽ aꞌtere masĩato nígʉ̃ ojaoꞌogʉ weeꞌe. Nipeꞌtirã Laodiceacjãrãrẽ, tojo nicã yʉꞌʉre ĩꞌatirãrẽ mejãrõta sẽrĩbosaꞌa. \v 2 Aꞌtiro sẽrĩꞌi: “Õꞌacʉ̃, narẽ wãcũtutuase oꞌoya. Añurõ sʉꞌori nisetiato. Aꞌmerĩ maꞌiato. Na añurõ mʉꞌʉ ye cjasere tʉꞌomasĩpeꞌoato. Na tojo wéérã, mʉꞌʉ macʉ̃rẽ añurõ masĩrãsama”, ni sẽrĩbosaꞌa. Ne waropʉre Õꞌacʉ̃ nipeꞌtise cʉ̃ macʉ̃ Jesucristo ye cjasere wereticʉ niwĩ. Aꞌtocaterore majã cʉ̃ yere weremi. \v 3 Aꞌtiro niꞌi. Jesucristopʉreta nipeꞌtise masĩse, tʉꞌomasĩse niꞌi. Tojo weegʉ cʉ̃ diaꞌcʉ̃ añurõ masĩgʉ̃ nimi. Cʉ̃rẽ ẽjõpeorã nipeꞌtise masĩsere bocanoꞌo. \v 4 Ãpẽrã mʉsãrẽ diacjʉ̃ weronojõ ucũmaasoobosama. Añurõ tʉꞌomasĩña nígʉ̃, tere wereꞌe. \v 5 Yʉꞌʉ aperopʉ nimigʉ̃, mʉsã waꞌteropʉ nígʉ̃ weronojõ tʉꞌoñaꞌa. Mʉsãrẽ pũrõ wãcũꞌu. Yʉꞌʉ mʉsã añurõ niseticã tʉꞌogʉ, mʉsã Jesucristore ẽjõpeocã tʉꞌogʉ, ʉpʉtʉ eꞌcatiꞌi. \p \v 6 Ne waropʉre marĩ wiogʉ Jesucristore ẽjõpeocãrã niwʉ̃. Titapʉre mʉsã ẽjõpeoꞌcaronojõta aꞌtiro nicã quẽꞌrãrẽ nipeꞌtise nʉmʉrĩ cʉ̃rẽ ẽjõpeonuꞌcũcãꞌña. \v 7 Cʉ̃rẽ nemorõ masĩnemoña. Mʉsãrẽ buꞌeꞌcaronojõta cʉ̃rẽ ẽjõpeonemoña. Ʉmʉcorinʉcʉ̃ Õꞌacʉ̃rẽ “Añuꞌu”, ni eꞌcatise oꞌoya. \s1 Jesucristore ẽjõpeotirã ẽjõpeoꞌque niꞌi \p \v 8 Ãpẽrã mʉsãrẽ werecã, añurõ tʉꞌomasĩña. Na mʉsãrẽ nisoose meꞌrã werebosama. Diacjʉ̃ weronojõ ucũsama. Niweꞌe. Te ucũse meꞌrã masãrẽ were, maasoorã weema. Jesucristo ye mejẽta niꞌi. Na basu na wãcũsere, dʉporocjãrãpʉ nisetimʉjãtiꞌquere wererã weema. Tojo weerã narẽ ẽjõpeoticãꞌña. \p \v 9 Aꞌtiro peꞌe niꞌi. Jesucristopʉre nipeꞌtise Õꞌacʉ̃ nisetise niꞌi. \v 10 Mʉsã quẽꞌrã cʉ̃pʉreta niꞌi. Tojo weerã mʉsã Õꞌacʉ̃rẽ cʉoyʉꞌrʉatojaꞌa. Jesucristo nipeꞌtirã wiogʉ nimi. Ʉꞌmʉsecjãrã, aꞌti turicjãrã, bajurã, bajutirã nipeꞌtirã wiorã cʉ̃ doca nima. \p \v 11 Mʉsã masĩsaꞌa, Õꞌacʉ̃ yarã sãjãsĩꞌrĩrã, judío masã weronojõ õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌaticãrã niwʉ̃. Aꞌtiro peꞌe waꞌacaro niwʉ̃. Jesucristo basu mʉsã ñaꞌarõ weesetisere cõꞌacʉ niwĩ. Tojo weerã õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌaꞌcãrã weronojõ Õꞌacʉ̃ yarã tojacãrã niwʉ̃. \v 12 Jesucristo wẽrĩ yaanoꞌcʉ niwĩ. Mʉsã quẽꞌrã wãmeyenoꞌrã, ñaꞌarõ weesetiꞌquere duꞌurã, wẽrĩ yaanoꞌcãrã weronojõ tojacãrã niwʉ̃. Wẽrĩꞌcãrã, catirã na weeꞌquere weetimimaba. Tojo weerã mʉsã quẽꞌrã todʉporopʉ weeꞌquere weetisaꞌa. Jesucristo wẽ́rĩ́ca beꞌro Õꞌacʉ̃ cʉ̃rẽ masõcʉ niwĩ. Cʉ̃rẽ masõꞌcaronojõta mʉsã quẽꞌrãrẽ masõgʉ̃, apesuꞌtiro sãjãcã weecʉ niwĩ. Õꞌacʉ̃ cʉ̃ tutuaro meꞌrã cʉ̃ macʉ̃ Jesucristore masõꞌquere mʉsã ẽjõpeoyucã, tojo weecʉ niwĩ. \v 13 Mʉsã judío masã nitirã õꞌrẽcjʉ yapa caserore yejecõꞌaticãrã niwʉ̃. Tojo nicã ñaꞌarõ weecũcãrã niwʉ̃. Ñaꞌarõ nisetitjĩarã, todʉporopʉre wẽrĩꞌcãrã weronojõ nicãrã niwʉ̃. Aꞌtocaterore majã Õꞌacʉ̃ yarã niꞌi. Cʉ̃ mʉsãrẽ catinuꞌcũcã weecʉ niwĩ. Mʉsãrẽ ñaꞌarõ weeꞌquere acobojocʉ niwĩ. \v 14 Õꞌacʉ̃ cʉ̃ dutiꞌquere yʉꞌrʉnʉꞌcãcã, marĩrẽ buꞌiri daꞌrebopĩ. Te marĩ peje ñaꞌase cʉomiꞌquere cʉ̃ macʉ̃ curusapʉ wẽrĩse meꞌrã acobojocʉ niwĩ. \v 15 Jesucristo cʉ̃ wẽrĩse meꞌrã nipeꞌtirã ĩꞌorõpʉ wãtĩarẽ docaqueꞌacã weecʉ niwĩ. \s1 “Aꞌti nucũcã cjasere pũrõ wãcũticãꞌña” níꞌque niꞌi \p \v 16 Mʉsã masĩsaꞌa, judío masã niꞌcãrẽ apeye baꞌasere baꞌadutitisama. Tojo weerã ãpẽrã mʉsã sĩꞌrĩsere, baꞌasetisere judío masãrẽ dutítisenojõrẽ na ucjacã, tʉꞌoticãꞌña. Na peje bosenʉmʉrĩ cʉosama. Niꞌcã cʉ̃ꞌmarẽ, maꞌma mujĩpũrẽ, tojo nicã semanarĩnʉcʉ̃ na soowʉase nʉmʉrĩrẽ cʉosama. Na weronojõta ticʉse bosenʉmʉrĩ weedutisama. “Mʉsã tojo weetirã, Õꞌacʉ̃ dutiꞌquere weeweꞌe”, nisama. Na tojo nicã, tʉꞌoticãꞌña. \v 17 Õꞌacʉ̃ tere ne waropʉre Jesucristore queose oꞌoyugʉ weecʉ niwĩ. Yʉꞌʉ macʉ̃ ye cjasere masĩato nígʉ̃ tojo weecʉ niwĩ. Niꞌcãrõacãrẽ Jesucristo aꞌtitojacʉ niwĩ. Tojo weegʉ masãrẽ aꞌtere todʉporopʉ dutiꞌquere Õꞌacʉ̃ sõꞌowaro weedutitimi majã. \p \v 18 Ãpẽrã mʉsãrẽ aꞌtiro nisoobosama: “Ʉ̃sã añurã niꞌi. Õꞌacʉ̃ ʉ̃sãrẽ añurõ wãcũato nírã beꞌti ñubueꞌe. Õꞌacʉ̃rẽ werecoꞌterãrẽ ñubuepeoꞌo. Ʉ̃sã cãrĩtimirã quẽꞌese weronojõ Õꞌacʉ̃ yere ĩꞌaꞌa. Tojo wéérã, ʉ̃sã ãpẽrã yʉꞌrʉoro Õꞌacʉ̃ ye cjasere añurõ masĩꞌi. Mʉsã quẽꞌrã tojota weeya. Mʉsã aꞌtere weetirã, buꞌiri cʉorãsaꞌa”, nibosama. Mʉsãrẽ tojo nicã, ne ẽjõpeoticãꞌña. “Masĩrã waro niꞌi ʉ̃sã”, ni wãcũsama. Tojo nimaꞌacãrã weema. Aꞌte masã wãcũse diaꞌcʉ̃ niꞌi. \v 19 Na Jesucristore sirututima. Marĩ pũrĩcã Jesucristo ya curuacjãrã niꞌi. Cʉ̃́ta nimi marĩ dʉpoá. Marĩrẽ cʉ̃ masĩsere, tutuasere oꞌosami. Te meꞌrã marĩ ʉmʉcorinʉcʉ̃ Õꞌacʉ̃ ʉaronojõ nemorõ aꞌmerĩ maꞌi, weetamumasĩꞌi. \p \v 20 Mʉsãrẽ todʉporopʉre mʉsã ñecʉ̃sʉmʉa nisetimʉjãtiꞌquere peje dutise nicaro niwʉ̃. Aꞌtocaterore todʉporopʉ weesetiꞌquere Jesucristo cʉ̃ wẽrĩse meꞌrã yʉꞌrʉweticã weecʉ niwĩ. Yʉꞌrʉwetica beꞌro nimicã, ¿deꞌro weerã mʉsã todʉporopʉ weesetiꞌcaronojõta niti tja? \v 21 Mʉsãrẽ ãpẽrã “Aꞌtenojõrẽ ñeꞌeticãꞌña, tenojõrẽ baꞌaticãꞌña”, nibosama. \v 22 Na tojo nírã, aꞌti turi cjase maata peꞌtisere ucũrã weema. Masã na wãcũrõ meꞌrã weedutise niꞌi. \v 23 Na dutise añubutiase weronojõ bʉsʉꞌʉ. Buꞌicjase diaꞌcʉ̃ aꞌtiro nitaꞌsasama: “Mʉsã quẽꞌrã ʉ̃sã weronojõta añurõ ẽjõpeoroʉaꞌa. Õꞌacʉ̃ marĩrẽ añurõ wãcũato nírã beꞌtiroʉaꞌa. Marĩ upʉ quẽꞌrã ñaꞌa nisaꞌa. Tojo weerã marĩ basu marĩ upʉre piꞌetise oꞌoroʉaꞌa. Marĩ piꞌetise oꞌóca beꞌro marĩ ñaꞌarõ ʉaripejasere cõꞌata basioꞌo”, nimisama. Niweꞌe. Na dutisere wéérã, marĩ mejãrõta tojacãꞌsaꞌa tja. \c 3 \p \v 1-3 Yʉꞌʉ mʉsãrẽ todʉporopʉ níꞌcaronojõta Jesucristo wẽrĩcʉ niwĩ. Mʉsã cʉ̃ wẽrĩse meꞌrã todʉporopʉ weesetiꞌquere duꞌucãrã niwʉ̃. Cʉ̃rẽ cʉ̃ tutuase meꞌrã cʉ̃ pacʉ masõcʉ niwĩ. Mʉsã quẽꞌrãrẽ cʉ̃ macʉ̃rẽ ẽjõpeoyucã, cʉ̃ tutuase meꞌrã mʉsãrẽ catinuꞌcũcã weecʉ niwĩ. Tojo weerã aꞌti turi cjasere wãcũticãꞌña. Ʉꞌmʉse cjase peꞌere wãcũña. \p Mʉsã Õꞌacʉ̃pʉre Jesucristo meꞌrã niꞌi. Jesucristo ʉꞌmʉsepʉ Õꞌacʉ̃ meꞌrã wiogʉ dujiri cũmurõpʉ nimi. Tojo weerã mʉsã Jesucristo nirṍ ʉꞌmʉsepʉ cjasere añurõ wãcũnʉrʉ̃ña. \v 4 Cʉ̃́ta marĩrẽ sʉꞌori nimi. Sʉꞌori catimi. Marĩ cʉ̃ meꞌrã niꞌi. Tojo weerã cʉ̃ aꞌti nucũcãpʉre apaturi aꞌticã, marĩ quẽꞌrã cʉ̃ tutuase, cʉ̃ asistese meꞌrã aꞌtirãsaꞌa. \s1 Dʉporopʉ weesetiꞌquere Pablo duꞌudutiꞌque niꞌi \p \v 5 Mʉsã aꞌti turi cjase ñaꞌase weesĩꞌrĩsere duꞌucãꞌña. Mʉsã, mʉsã nʉmosãnumia nitirãrẽ aꞌmetãrãticãꞌña. Mʉsã numia quẽꞌrã, mʉsã marãpʉsʉmʉa nitirãrẽ aꞌmetãrãticãꞌña. Ne ãpẽrã meꞌrã “Ñaꞌarõ weesĩꞌrĩsaꞌa”, niticãꞌña. Ne ãpẽrãrẽ mʉsã wãcũsepʉ “Narẽ wʉacãjĩ, na meꞌrã nisĩꞌrĩsaꞌa”, ni wãcũticãꞌña. Ãpẽrã na cʉosere ʉoticãꞌña. Mʉsã apeyenojõrẽ ʉorã, Õꞌacʉ̃ mejẽtare ẽjõpeorã weebosaꞌa. \v 6 Cʉ̃rẽ yʉꞌrʉnʉꞌcãcã, aꞌtenojõ weerãrẽ Õꞌacʉ̃ ʉpʉtʉ buꞌiri daꞌregʉsami. \v 7 Mʉsã todʉporopʉre tere weesetirã, ñaꞌarã nicãrã niwʉ̃. \v 8 Aꞌtocaterore majã nipeꞌtisere mʉsã ñaꞌarõ weesere, uase, ĩꞌatuꞌtise, ãpẽrãrẽ nituꞌti yabisere duꞌuya. Ñaꞌasere ne wãcũ bujicãꞌticãꞌña. \v 9 Ãpẽrãrẽ nisooticãꞌña. Mʉsã todʉporopʉ weesetiꞌquere duꞌutojacãrã niwʉ̃. Tojo weerã tere weeticãꞌña majã. \v 10 Aꞌtocaterore mʉsã apeye wãcũse cʉoꞌo. Õꞌacʉ̃ mʉsãrẽ weeꞌcʉ cʉ̃ weronojõ nisetiato nígʉ̃ mʉsãrẽ dʉcayunuꞌcũgʉ̃ weemi. Nemorõ cʉ̃rẽ masĩato nígʉ̃ tojo weemi. \v 11 Marĩ nipeꞌtirãrẽ Jesucristo ĩꞌorõpʉre ne dʉcawatise marĩꞌi. Judío masã, judío masã nitirã, ãpẽrã õꞌrẽcjʉ yapa casero yejecõꞌanoꞌcãrã, yejecõꞌanoꞌña marĩrãrẽ dʉcawatise marĩꞌi. Tojo nicã apesecjãrãpʉ, sumutoricjãrã, daꞌracoꞌteri masã, daꞌracoꞌtetiri masã, ãꞌrã nipeꞌtirã meꞌrã dʉcawatise marĩꞌi. Cʉ̃ nipeꞌtirã cʉ̃rẽ ẽjõpeorã wiogʉ nimi. Nipeꞌtirãpʉre nimi. \p \v 12 Õꞌacʉ̃ mʉsãrẽ maꞌimi. Cʉ̃ mʉsãrẽ cʉ̃ yarã niato nígʉ̃ besecʉ niwĩ. Tojo weerã ãpẽrãrẽ pajañaꞌña. Narẽ añurõ eꞌcatise meꞌrã weetamuña. Mʉsã “Ãpẽrã yʉꞌrʉoro niꞌi”, ni wãcũticãꞌña. Mʉsãrẽ mejẽcã nicã, tojo tʉꞌoñaꞌña. Wãcũtutuaya. \v 13 Mʉsã basu ãpẽrã meꞌrã aꞌmetuꞌtiꞌcãrã, ãpẽrã mejẽcã weecã tʉꞌsatiꞌquere narẽ acobojoya. Jesucristo mʉsãrẽ acobojocʉ niwĩ. Tojo weerã mʉsã quẽꞌrã ãpẽrãrẽ mejãrõta acobojoya. \v 14 Aꞌmerĩ maꞌiña. Mʉsã tojo maꞌírã, nipeꞌtise yʉꞌʉ dutiꞌquere weepeꞌocãꞌrãsaꞌa. Añurõ mʉsã basu sʉꞌori nisetirãsaꞌa. \v 15 Õꞌacʉ̃ cʉ̃ ʉaro weecã, mʉsã ye ejeripõꞌrãrĩpʉre eꞌcaticã weesami. Cʉ̃ ʉaro weetirã, bʉjawetisaꞌa. Tojo weerã cʉ̃ ʉaro weeya. Añurõ sʉꞌori nisetiya. Aꞌtere ʉasãgʉ̃, cʉ̃ mʉsãrẽ niꞌcã curua, niꞌcʉ̃ põꞌrã weecʉ niwĩ. Mʉsã cʉ̃rẽ eꞌcatise oꞌonuꞌcũcãꞌña. \p \v 16 Jesucristo ye quetire añurõ wãcũnʉrʉ̃ña. Cʉ̃ masĩse oꞌose meꞌrã ãpẽrãrẽ mʉsã basu aꞌmerĩ buꞌeya. Mʉsã ejeripõꞌrãrĩpʉ Õꞌacʉ̃rẽ eꞌcatise oꞌorã, basapeoya. \v 17 Mʉsã Jesucristo yarã niꞌi. Tojo weerã nipeꞌtise mʉsã weesetise, ucũsetisere cʉ̃ yarã weronojõta weeya. Jesucristo cʉ̃ tutuase meꞌrã tere weeta basioꞌo. Cʉ̃ pacʉre eꞌcatise oꞌonuꞌcũcãꞌña. \s1 Jesucristore ẽjõpeorãrẽ weedutiꞌque niꞌi \p \v 18 Marãpʉtirãnumia, Jesucristo marĩ wiogʉre ẽjõpeorã, aꞌtiro weeya. Mʉsã marãpʉsʉmʉarẽ na dutisere yʉꞌti ẽjõpeoya. \v 19 Mʉsã nʉmotirãʉmʉa peꞌe, mʉsã nʉmosãnumiarẽ maꞌiña. Na meꞌrã uaticãꞌña. \v 20 Wĩꞌmarã, maꞌmapjia, nipeꞌtise mʉsã pacʉsʉmʉa dutisere añurõ yʉꞌtiya. Õꞌacʉ̃ tojo weecã ʉasami. \v 21 Mʉsã põꞌrãrẽ naꞌirõ tuꞌti, uacã weeticãꞌña. Mʉsã tojo weecã, na bʉjaweti, mʉsã dutisere weemasĩtisama. \p \v 22 Daꞌracoꞌteri masã, nipeꞌtise mʉsã wiorã aꞌti nucũcãcjãrã na dutisere yʉꞌtiya. Na ĩꞌorõpʉre, na ĩꞌatiropʉre añurõ daꞌraya. Mʉsã wiorã ĩꞌorõpʉ diaꞌcʉ̃ añurõ daꞌrarã, mʉsã wiogʉ “Añurõ daꞌrama” ni wãcũato, nirã weebosaꞌa. Mʉsã tojo weeticãꞌña. Õꞌacʉ̃rẽ añurõ ẽjõpeotjĩarã, weesooro marĩrõ daꞌraya. \v 23 Mʉsã apeyenojõ daꞌrarã, añurõ tʉꞌsase meꞌrã daꞌraya. Teese meꞌrã weeticãꞌña. Masãrẽ daꞌrabosamirã, Jesucristore daꞌrabosarã weronojõ tʉꞌoñaꞌña. \v 24 Mʉsã cʉ̃rẽ daꞌracoꞌterã niꞌi. Cʉ̃́ta mʉsãrẽ ʉꞌmʉsepʉ wapayegʉsami. Mʉsã tere masĩtojaꞌa. Tojo weerã añurõ daꞌraya. \v 25 Ñaꞌarõ weeꞌque wapare Õꞌacʉ̃ buꞌiri daꞌregʉsami. Masã nipeꞌtirãrẽ niꞌcãrõnojõ buꞌiri daꞌresami. Ne niꞌcʉ̃ yʉꞌrʉwetitisami. \c 4 \p \v 1 Dutiri masã, mʉsã quẽꞌrã ʉꞌmʉsepʉre niꞌcʉ̃ wiogʉ cʉoꞌo. Mʉsã tere masĩtojaꞌa. Tojo weerã Õꞌacʉ̃ ʉaronojõta mʉsãrẽ daꞌracoꞌterãrẽ añurõ cʉoya. \p \v 2 Õꞌacʉ̃rẽ añurõ tʉꞌocasanʉꞌcõtjĩarã, sẽrĩnuꞌcũcãꞌña. Cʉ̃rẽ “Añuꞌu”, ni eꞌcatise oꞌoya. \v 3 Mʉsã Õꞌacʉ̃rẽ sẽrĩrã, ʉ̃sã quẽꞌrãrẽ sẽrĩbosaya. “Pãjãrã Jesucristo ye quetire masĩtirãrẽ tʉꞌosĩꞌrĩcã weeato”, ni sẽrĩbosaya. Cʉ̃ ye queti dʉporocjãrãpʉ na masĩnoꞌña marĩꞌque añuse queti niꞌi. Aꞌte werese ye buꞌirita yʉꞌʉ buꞌiri daꞌreri wiꞌipʉ dujisaꞌa. \v 4 Yʉꞌʉre Õꞌacʉ̃rẽ sẽrĩbosaya. Yʉꞌʉre “Wisiro marĩrõ diacjʉ̃ wereato”, ni sẽrĩbosaya. \p \v 5 Ãpẽrã Jesucristore ẽjõpeotirã meꞌrã añurõ nisetiya. Na meꞌrã mʉsã weesetisetirinʉcʉ̃ Õꞌacʉ̃ ʉaronojõta narẽ añurõ weeya. \v 6 Na meꞌrã ucũrã, añurõ tʉꞌsaropʉta tʉꞌotʉꞌsase meꞌrã ucũña. Ãpẽrã mʉsãrẽ sẽrĩtiñaꞌcã, añurõ diacjʉ̃ yʉꞌtiya. \s1 Pablo meꞌrãcjãrã añudutise oꞌoꞌque niꞌi \p \v 7 Tíquico yʉꞌʉ meꞌrãcjʉ̃ yʉꞌʉ maꞌigʉ̃ aꞌtiro weegʉsami. Yé quetire mʉsãrẽ weregʉ waꞌagʉsami. Cʉ̃ yʉꞌʉ meꞌrã marĩ wiogʉ Jesucristo yere daꞌracoꞌtetamugʉ̃ nimi. Tojo nicã yʉꞌʉre buꞌetamugʉ̃ nimi. \v 8 Yʉꞌʉ cʉ̃rẽ mʉsã tiropʉ waꞌadutigʉti weeꞌe. Ʉ̃sã ye quetire tʉꞌorã, mʉsã wãcũtutua, eꞌcatinemorãsaꞌa. \v 9 Onésimo mʉsã ya macã nícũꞌcʉ quẽꞌrã cʉ̃ meꞌrã waꞌagʉsami. Cʉ̃ yʉꞌʉ maꞌigʉ̃, yʉꞌʉ meꞌrãcjʉ̃ aꞌtocaterore ʉ̃sãrẽ añurõ weetamugʉ̃ weemi. Na pʉarã mʉsãrẽ wererãsama nipeꞌtise aꞌto Romapʉ deꞌro waꞌaꞌquere. \p \v 10 Aristarco mʉsãrẽ añudutimi. Cʉ̃ quẽꞌrã yʉꞌʉ meꞌrã buꞌiri daꞌreri wiꞌipʉ nimi. Marco, Bernabé basucʉ quẽꞌrã mʉsãrẽ añudutimi. Marco mʉsã tiropʉ sijacã, yʉꞌʉ mʉsãrẽ todʉporo níꞌcaronojõta añurõ ñeꞌeapa. \v 11 Apĩ Jesú na “Justo” pisunoꞌgʉ̃ mʉsãrẽ añudutimi. Ãꞌrã iꞌtiarã ãpẽrã judío masã Jesucristore ẽjõpeorã waꞌterore na diaꞌcʉ̃ yʉꞌʉre daꞌratamuma. Na Õꞌacʉ̃ wiogʉ nisere masãrẽ buꞌerã weema. Na weetamuse meꞌrã yʉꞌʉ wãcũtutua, eꞌcatise cʉoꞌo. \v 12 Epafras mʉsã meꞌrãcjʉ̃ añudutimi. Cʉ̃ Jesucristo ye cjasere daꞌracoꞌtegʉ nimi. Cʉ̃ mʉsãrẽ ʉpʉtʉ sẽrĩbosagʉ weemi. Õꞌacʉ̃rẽ añurõ sirutuato, cʉ̃ ʉaro añurõ weenuꞌcũato nígʉ̃, tojo sẽrĩbosami. \v 13 Yʉꞌʉ diacjʉ̃ta wereꞌe. Cʉ̃ mʉsãrẽ ʉpʉtʉ sẽrĩbosacã ĩꞌaꞌa. Ãpẽrã quẽꞌrãrẽ Laodiceacjãrãrẽ, tojo nicã Hierápolicjãrãrẽ sẽrĩbosami. \v 14 Luca ocoyeri masʉ̃ ʉ̃sã ʉpʉtʉ maꞌigʉ̃ mʉsãrẽ añudutimi. Apĩ quẽꞌrã Demas wãmetigʉ añudutise oꞌomi. \s1 Pablo añudutitʉoꞌque niꞌi \p \v 15 Laodiceacjãrã Jesucristore ẽjõpeorã añuato. Ninfa wãmetigo quẽꞌrã añuato. Tojo nicã nipeꞌtirã co ya wiꞌipʉ Õꞌacʉ̃rẽ ẽjõpeorã nerẽwʉarã añuato. \v 16 Mʉsã aꞌti pũrĩrẽ buꞌepeꞌoca beꞌro Laodiceacjãrãpʉre oꞌóya. Na quẽꞌrã na nerẽwʉaropʉ buꞌeĩꞌoato. Mʉsã quẽꞌrã ape pũrĩ Laodiceacjãrãrẽ yʉꞌʉ ojáca pũrĩrẽ ñeꞌerã, mʉsã nerẽrõpʉ buꞌeya. \v 17 Aꞌtiro niña Arquipore: “Marĩ wiogʉ daꞌradutigʉ cũuꞌquere añurõ daꞌratuꞌajaya.” \p \v 18 Aꞌte nitʉose darire mʉsãrẽ añudutise oꞌogʉ, yʉꞌʉ basuta ojaꞌa. Wãcũña yʉꞌʉ buꞌiri daꞌreri wiꞌipʉ nisere. Õꞌacʉ̃rẽ sẽrĩbosaya. Õꞌacʉ̃ mʉsãrẽ añurõ weeato. \p Tocãꞌrõta ojaꞌa. \p Pablo