\id REV - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h Apocalipsis \toc1 Too Síropʉ Wáaadarere Juanrẽ́ ẽñorígue \toc2 Apocalipsis \toc3 Ap \mt1 TOO SÍROPɄ WÁAADARERE \mt2 Juanrẽ́ ẽñorígue \c 1 \s1 Jesucristo Juanrẽ́ quẽẽrṍpʉ tiiróbiro ẽñorígue \p \v 1 Ate Jesucristore Cõãmacʉ̃ ẽñorígue niiã. “Péerogã siro biiro wáaadacu” jĩĩgʉ̃, ẽñodutíyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare. Jesucristope ángelere “Juanrẽ́ ateré ẽñogʉ̃́ wáaya” jĩĩcoyigʉ. \v 2 Yʉʉ Juan niipetire ángele ẽñoríguere ĩñarigʉ niijĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ wedesere, Jesucristo wederiguecãrẽ diamacʉ̃́ jóaa. \p \v 3 Atipṹ jóarirobiro wáaadaro péero dʉsaa. Teero tiigʉ́, ate Cõãmacʉ̃ ticorigue maquẽrẽ bʉsʉrómena buegʉ́no ʉsenigʉ̃daqui. Ateré bueri tʉo, ateré tiirá ʉseniãdacua. \s1 Juan Jesuré padeoré põnarĩ macãrãrẽ jóarigue \p \v 4 Yʉʉ Juan mʉ́ã Asiapʉ niirã́ Jesuré padeorá siete põnarĩ macãrãrẽ jóaa. Cõãmacʉ̃ atitóre niirucujãgʉ̃, too sʉgueropʉ niirigʉ, too síropʉ atigʉdʉ mʉ́ãrẽ ãñuré ticoaro; ãñurõ niirecʉtiri tiiáro. Espíritu Santo siete maquẽ ãñuré tiimasĩ́re ticoré cʉogʉ́\f + \fr 1:4 \ft Isaías 11.2.\f* Cõãmacʉ̃ duirípĩrõ pʉto niigʉ̃́ teerora tiiáro. \v 5 Jesucristocã teerora tiiáro. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃yere wasoró manirṍ wederucugʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ niipetira diarira sʉguero masãsʉguerigʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ atibʉ́reco macãrã õpãrãrẽ́ dutigʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ maĩĩ. Cʉ̃ʉ̃ye díimena marĩ ñañaré tiiré wapare netõnéwĩ. \v 6 Cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ õpãrã́, paiá wáari tiiyí, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ Pacʉ dutirére tiiáro jĩĩgʉ̃. Teero tiirá, niipetira ateré jĩĩãrõ: “Cʉ̃ʉ̃ niipetirere dutimasĩqui; cʉ̃ʉ̃ tiidʉgárere tiimasĩ́qui”, jĩĩãrõ. Cʉ̃ʉ̃ niipetira Õpʉ̃ niirucujããrõ. Teerora niiãrõ. \q1 \v 7 Cʉ̃ʉ̃ õmebʉrʉáripʉ diiátigʉdaqui. \q1 Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaãdacua. \q1 Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãríracã ĩñaãdacua. \q1 Niipetire macãrĩ macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, utiadacua. \q1 Teerora wáaaro. \p \v 8 “Yʉʉrá niisʉguegʉ, niitugʉ niiã”, jĩĩwĩ Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ niipetire tutuare cʉogʉ́. Cʉ̃ʉ̃ atitóre niirucujãgʉ̃, too sʉgueropʉ niirigʉ, too síropʉ atigʉdʉ niiĩ. \s1 Juan Jesucristore quẽẽrṍpʉ tiiróbiro ĩñarigue \p \v 9 Yʉʉ Juan mʉ́ãya wedegʉ tiiróbiro niiã. Yʉʉ mʉ́ã tiiróbiro Jesuré padeóa. Yʉʉ mʉ́ã tiiróbirora ñañarõ netõgʉ̃́, Cõãmacʉ̃ dutiré yʉʉpʉre niirĩ, wãcũtutuajãã. Yʉʉre Patmos nʉcʉ̃rõpʉ, netõnʉcã́ri basocare cṹũri nʉcʉ̃rõpʉ cṹũwã. Cõãmacʉ̃ye queti, Jesuyére wederé wapa ãnopʉ́ cṹũnorigʉ niiã. \v 10 Sicabʉreco yeerisãri bʉreco niirĩ, cãnirípacari, Espíritu quẽẽrṍpʉ tiiróbiro yʉʉre ẽñowĩ́. Wãcũña manirṍ yʉʉ sucubírope bayiró bʉsʉrómena wedeseri tʉowʉ́. Cʉ̃ʉ̃ wedesere corneta tiiróbiro bayiró bʉsʉwʉ. \v 11 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Yʉʉrá niisʉguegʉ, niitugʉ niiã. Mʉʉ ĩñarére sicapũpʉ jóaya. Mʉʉ jóariguere Asiapʉ niirã́ siete põnarĩ yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ ticocoya. Cʉ̃́ã Éfeso, Esmirna, Pérgamo, Tiatira, Sardis, Filadelfia, Laodicea macãrĩ macãrã niiĩya, jĩĩwĩ. \p \v 12 “¿Noã yʉʉmena wedesei?” jĩĩ, cãmenʉcã́ ĩñawʉ̃. Ĩñacoma jĩĩgʉ̃, siete sĩãwócore pesaré yucʉ oro yucʉre ĩñawʉ̃. \v 13 Teeyucʉ watoapʉ basocʉ́biro baugʉ́re ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ yoaroca sutiró sãñawĩ. Cutiropʉ suti casero oromena tiirí caserore siatúrigʉ niiwĩ. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ya dupu maquẽ póa ãñurõ butiré niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ capeari pecapõna tiiróbiro asiyáwʉ. \v 15 Dʉpori asipóapĩrĩ sipioárebiro asiyáwʉ. Cʉ̃ʉ̃ wedesere oco pairó õmasãnʉcõrõbiro bʉsʉwʉ. \v 16 Diamacʉ̃́ macã wãmorẽ siete ñocõã́ cʉowí. Ʉseropʉ espada pʉaníña asoyóaripĩ súuwitiwʉ. Cʉ̃ʉ̃ya diapóa muĩpũ tiiróbiro bayiró asiyáwʉ. \p \v 17 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, diagʉbiro cʉ̃ʉ̃ye dʉpori pʉtopʉ ñaacũmuwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃pe diamacʉ̃́ macã wãmomena yʉʉre ñaapeó, jĩĩwĩ: \p —Cuirijãña. Yʉʉrá niisʉguegʉ, niitugʉ niiã. \v 18 Catigʉ́ peti niiã. Yʉʉ diarigʉ niiwʉ̃. Diarigʉ niipacʉ, catirucujãã. Yʉʉ diarira yeeripũna niirṍpʉ macã sawirire\f + \fr 1:18 \ft Españolmena: llave; portuguésmena: chave.\f* cʉoa. \v 19 Mʉʉ ĩñaãriguere, mecʉ̃tígã ĩñarére, too síro wáaadarere jóaya. \v 20 Siete ñocõã́ yáa diamacʉ̃́ macã wãmopʉre cʉorí, mʉʉ ĩñaãrigue, teero biiri siete sĩãwócore pesaré yucʉ oro yucʉ maquẽ biiro jĩĩdʉgaro tiia: Siete ñocõã́ siete ángelea jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃́ã siete yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãyara niiĩya. Siete sĩãwócore pesaré yucʉ siete põnarĩ yʉʉre padeoré põnarĩ macãrã jĩĩdʉgaro tiia, jĩĩwĩ. \c 2 \s1 Éfeso macãrãrẽ jóarigue \p \v 1 Jesucristo ateré jĩĩwĩ: \p Éfeso macãrã yʉʉre padeorí põna macãrãyagʉ ángelere\f + \fr 2:1 \ft Ángele “Cõãmacʉ̃yere wedecotegʉ” jĩĩdʉgaro tiia.\f* ateré jóaya: \pi1 “Yʉʉ siete ñocõãrẽ́ diamacʉ̃́ macã wãmope cʉogʉ́, siete sĩãwócore pesaré yucʉ oro yucʉ watoapʉ ĩñanetõgʉ̃ ateré jĩĩã: \v 2 Mʉ́ã tiirére yʉʉ masĩã. Yée maquẽrẽ mʉ́ã bayiró padea. Mʉ́ã padeó yapacʉtía. Ñañaré tiiráre mʉ́ã booría. Ãpẽrã́ Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ besenoña manipacára, ‘ʉ̃sãcã Jesuyére wededutigʉ beserira niiã’ jĩĩĩya. Mʉ́ã ‘¿diamacʉ̃́rã jĩĩmiĩ cʉ̃́ã?’ jĩĩ, tʉgueñamasĩã. Cʉ̃́ã buerére tʉorá, ‘cʉ̃́ã jĩĩditora niiĩya’ jĩĩmasĩjãã mʉ́ã. \v 3 Padeó yapacʉtía. Yée wapa bayiró ñañarõ netõwʉ̃́ mʉ́ã. Teeré nʉcãjã́wʉ̃. \pi1 \v 4 Tee niipetire ãñuré tiipacári, ate dícʉ ñañaã mʉ́ãrẽ: Mʉ́ã sicatopʉ yʉʉre maĩrírobiro maĩría. \v 5 Sicatopʉ yʉʉre ãñurõ maĩríguere wãcũña. Teero tiidúmiriguere wãcũpati, wasojã́ña sũcã. Sicatopʉ tiiríguere tiiyá. Mʉ́ã wasohéri, mʉ́ãya sĩãwócorigʉ mʉ́ã pʉtopʉ niirígʉre ẽmajãgʉ̃da. \v 6 Apeyé ate mʉ́ã tiiré ãñuniã: Nicolaítayere buerá tiirére mʉ́ã booría. Yʉʉcã teeré booría. \pi1 \v 7 Tʉodʉgárano Espíritu Santo yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ wederére tʉomasĩ́ãdacua. Ãñurõ padeó cãmewitíranorẽ yucʉʉ catiré ticorígʉ\f + \fr 2:7 \ft Génesis 2.9.\f* dʉcare yaari tiigʉ́da. Tiigʉ́ Cõãmacʉ̃ niirṍ ãñunetõjõãrõpʉ niiã”, \m jĩĩ jóaya, jĩĩwĩ. \s1 Esmirna macãrãrẽ jóarigue \p \v 8 Jesucristo jĩĩnemowĩ sũcã: \p Esmirna macãrã yʉʉre padeorí põna macãrãyagʉ ángelere ateré jóaya: \pi1 “Yʉʉrá niisʉguegʉ, niitugʉ, diarigʉpʉ niipacʉ, catirucujãgʉ̃ ateré jĩĩã: \v 9 Mʉ́ã ñañarõ netõrére, mʉ́ã apeyenó cʉohérere masĩã. Teero cʉorípacara, petiríadarepere cʉorá niiã. ‘Judíoa niiã’ jĩĩrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ wedeserere masĩã. Yʉʉ ĩñacoropʉ cʉ̃́ã judíoa mee niiĩya; Satanás dutirére tiirá niiĩya. \v 10 Mʉ́ã ñañarõ netõã́darere cuirijãña. Satanás mʉ́ã sĩquẽrãrẽ peresuwiipʉ sõnecori tiigʉ́daqui, mʉ́ã padeorére duudutígʉ. Mʉ́ã pʉamóquẽñe bʉrecori ñañarõ netõã́dacu. Mʉ́ã padeoré wapa sĩãdʉgári, padeodúrijãña. Mʉ́ã teero tiirí, yʉʉ catiré petihérere ticogʉdacu mʉ́ã padeoré wapa. \pi1 \v 11 Espíritu Santo yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ wedei. Tʉodʉgárano tʉoáro. Ãñurõ padeó cãmewitírano cʉ̃́ã diari siro, pecamepʉ wáaricua. Pecamepʉ wáare dianemore tiiróbiro niiã”, \m jĩĩ jóaya, jĩĩwĩ. \s1 Pérgamo macãrãrẽ jóarigue \p \v 12 Jesucristo jĩĩnemowĩ sũcã: \p Pérgamo macãrã yʉʉre padeorí põna macãrãyagʉ ángelere ateré jóaya: \pi1 “Yʉʉ espada pʉaníña asoyóaripĩ cʉogʉ́ ateré jĩĩã: \v 13 Mʉ́ã niirí macã maquẽrẽ yʉʉ masĩã: Satanás too macãrã õpʉ̃ niiĩ. Mʉ́ã toopʉ́ niipacara, yéere tiinʉnʉ́serucujãã. Yʉʉre padeodúriwʉ, cʉ̃́ã Antipare sĩãrítocãrẽ. Cʉ̃ʉ̃ yéere wede, padeotúcowi, tée cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãcõã́ritopʉ. Teero wáawʉ mʉ́ãya macã Satanás niirí macãpʉ. \pi1 \v 14 Ate dícʉ ñañaã mʉ́ã: Balaam tiidutíre tiiróbiro mʉ́ã sĩquẽrã tiinʉnʉ́sea. Cʉ̃ʉ̃ Balare Israelya põna macãrãrẽ ñañaré tiidutíyigʉ. Balac cʉ̃́ãrẽ wáicʉra dii cʉ̃ʉ̃ padeoráre ticoariguere yaari tiiyígʉ; ñañarõ ñeeaperi tiiyígʉ. \v 15 Nicolaítayere buerá tiidutírecãrẽ mʉ́ã sĩquẽrã teerora tiinʉnʉ́sejãã. \v 16 Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ ‘teeré buerijãña’ jĩĩria. Teewapare wãcũpati, wasoyá. Mʉ́ã wasohéri, máata mʉ́ã pʉtopʉ jeagʉda. Jea, yáapĩ ʉseropʉ súuwitiripĩmena cʉ̃́ã buerére tʉonʉnʉ́seramena cãmerĩ́sĩãgʉ̃da. \pi1 \v 17 Espíritu Santo yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ wedei. Tʉodʉgárano tʉoáro. Ãñurõ padeó cãmewitíranorẽ maná yayióriguere ecagʉ́dacu. Cʉ̃́ãrẽ ʉ̃tãpe butirípere ticogʉda. Tiipepʉ mama wãmerẽ jóatunoãdacu. Sĩcʉ̃ teewãmerẽ masĩriqui. Tiipere cʉogʉ́ dícʉ masĩgʉ̃daqui”, \m jĩĩ jóaya, jĩĩwĩ. \s1 Tiatira macãrãrẽ jóarigue \p \v 18 Jesucristo jĩĩnemowĩ sũcã: \p Tiatira macãrã yʉʉre padeorí põna macãrãyagʉ ángelere ateré jóaya: \pi1 “Yʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃, capeari pecapõnabiro asiyágʉ, dʉpori asipóapĩrĩ sipioárebiro asiyágʉ ateré jĩĩã: \v 19 Mʉ́ã tiirére yʉʉ masĩã. Mʉ́ã maĩré, mʉ́ã padeoré, mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ tiiápure, mʉ́ã padeoyapácʉtirere masĩã. Atecã́rẽ masĩã: Mʉ́ã sicatopʉ tiiríro nemorṍ atitóre ãñurõ tiirá tiia. \pi1 \v 20 Ate dícʉ ñañaã mʉ́ã: Jezabel mʉ́ãrẽ ñañaré buepacari, teero ĩñajãã. ‘Cõãmacʉ̃yago profeta niiã’, jĩĩmiyo coo. Coo yʉʉre padecoterare jĩĩditoyo. Cʉ̃́ãrẽ ñañarõ ñeeapere bueyo. Wáicʉra dii ãpẽrã́ cʉ̃́ã padeoráre ticoariguere yaari tiiyo coo buerémena. \v 21 Coo ñañaré tiirére wãcũpati, wasoádarere yuemiwʉ̃. Wasodʉgáriyo. Coo ñañarõ ñeeaperere duudʉgáriyo. \v 22 Teero tiigʉ́, coore diarecʉtiri tiigʉ́da. Coomena ñañarõ ñeeaperare bayiró ñañarõ netõrĩ́ tiigʉ́da, coomena cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasohéri. \v 23 Coo põnarẽ́ sĩãjã́gʉ̃da. Yʉʉ teero tiirí, niipetira yʉʉre padeoré põnarĩ macãrã ateré masĩãdacua: Yʉʉ mʉ́ã tiidʉgárere, mʉ́ã wãcũrére masĩpetijãã; mʉ́ã tiiríro jeatuaro wapatígʉda. \v 24 Mʉ́ã Tiatira macãrã ãpẽrã́ coo buerére booría. Satanáye buerére ‘ʉpʉtí maquẽ niiã’ cʉ̃́ã jĩĩrécãrẽ bueriwʉ. Mʉ́ãrẽ ateré jĩĩã: Mʉ́ãrẽ apeyé dutinemoricu. \v 25 Ate dícʉre tiiyá: Mʉ́ã diamacʉ̃́ tiirére duuríjãña, tée yʉʉ pʉtʉaatiripʉ. \pi1 \v 26 Ãñurõ padeó cãmewití, yʉʉ tiidutírere tiiyapácʉtiranorẽ dutiré ticogʉda. Peedita macãrãrẽ dutiadacua, \v 27 yʉʉ Pacʉ yʉʉre niipetire macãrĩ macãrãrẽ dutiré ticorirobirora. Cõmegʉ̃ména diipárʉre páamʉtõrõ tiiróbiro yʉʉre netõnʉcã́rãrẽ ñañarõ tiiádacua. \v 28 Teero tiiránorẽ ñocõãwʉ̃́ bóerigare ticogʉda. \v 29 Espíritu Santo yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ wedei. Tʉodʉgárano tʉoáro”, \m jĩĩ jóaya, jĩĩwĩ. \c 3 \s1 Sardis macãrãrẽ jóarigue \p \v 1 Jesucristo jĩĩnemowĩ sũcã: \p Sardis macãrã yʉʉre padeorí põna macãrãyagʉ ángelere ateré jóaya: \pi1 “Yʉʉ siete tutuare Espíritu Santoyere cʉoa. Siete ñocõãrẽ́ cʉoa. Yʉʉ teeré cʉogʉ́ ateré jĩĩã: Mʉ́ã tiirére yʉʉ masĩã. Ãpẽrã́ yʉʉre padeoré põnarĩ macãrã mʉ́ãrẽ ĩña, biiro jĩĩĩya: ‘Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ catiré ticorére cʉoóya; Cõãmacʉ̃ dutirére tiiíya’ jĩĩĩya. Teero jĩĩpacari, diarira tiiróbiro niiã mʉ́ã; Cõãmacʉ̃ dutirére tiiría. \v 2 Ateré wãcũña: Mʉ́ã ãñurõ tiiré petiró tiia. Teero tiirá, ãñurére tiinemóña sũcã, petirí jĩĩrã. Yʉʉ ĩñarĩ, Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ mʉ́ã tiiré dʉsajã́ã. \v 3 Mʉ́ãrẽ bueriguere, mʉ́ã teeré padeoríguere wãcũña. Tee buerére nʉnʉñá. Mʉ́ã teeré nʉnʉríriguere wãcũpati, wasoyá. Mʉ́ã ãñurõ tʉomasĩ́hẽrĩ, wãcũña manirṍ yaarépigʉ tiiróbiro jeagʉdacu. \pi1 \v 4 Mʉ́ã menamacãrã Sardispʉ niirã́ diarira tiiróbiro niipacara, sĩquẽrã cʉ̃́ãye suti jũĩrĩmaníre tiiróbiro niiĩya. Cʉ̃́ã ãñurõ tiiré wapa suti butiré sãña, yʉʉmena bapacʉtiadacua. \v 5 Ãñurõ padeó cãmewitírano cʉ̃́ã tiiróbiro suti butiré sãñarira niiãdacua. Catiré petihérere cʉorá wãmerẽ jóaturipũpʉ cʉ̃́ã wãmerẽ coserícu sáa. Yʉʉ Pacʉ, cʉ̃ʉ̃yara ángelea ĩñacoropʉ yʉʉ ‘cʉ̃́ãrẽ masĩã’ jĩĩgʉ̃da. \v 6 Espíritu Santo yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ wedei. Tʉodʉgárano tʉoáro”, \m jĩĩ jóaya, jĩĩwĩ. \s1 Filadelfia macãrãrẽ jóarigue \p \v 7 Jesucristo jĩĩnemowĩ sũcã: \p Filadelfia macãrã yʉʉre padeorí põna macãrãyagʉ ángelere ateré jóaya: \pi1 “Yʉʉ ñañaré manigʉ̃́, diamacʉ̃́ niigʉ̃́ niiã. Daviyá sawire cʉoa. Yʉʉ pã́õrĩ, ãpĩ biamasĩ́rii. Biarí, ãpĩ pã́õmasĩrii. Yʉʉ dícʉ teeré tiimasĩ́gʉ̃ niijĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ ateré jĩĩã: \v 8 Mʉ́ã tiirére yʉʉ masĩã: Mʉ́ã péerogã tutuare cʉopacára, yʉʉ dutirére yʉʉa. Yʉʉre masĩhẽrãmena wedesera, ‘ʉ̃sãjã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga’ jĩĩria mʉ́ã. Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉ́ãrẽ sicasope pã́õnʉcõwʉ̃. Tiisopere ãpĩ biamasĩ́riqui. \v 9 Mʉ́ãya macã macãrã Satanás dutirére tiirá ‘ʉ̃sã judíoa niiã’ jĩĩĩya. Yʉʉ ĩñacoropʉ judíoa mee niiĩya; jĩĩditorepira niiĩya. Cʉ̃́ãrẽ mʉ́ã pʉtopʉ ati, ñicãcoberimena jeacũmurĩ tiigʉ́dacu. Yʉʉ mʉ́ãrẽ maĩrére masĩrĩ tiigʉ́da. \v 10 Yʉʉ mʉ́ãrẽ yʉʉ dutirére ‘wãcũtutuaremena tiirucújãña’ jĩĩdutiwʉ. Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa ñañarõ netõpacára, teero tiirucújãwʉ̃. Teero tiigʉ́, niipetira atibʉ́reco macãrã ñañarõ netõrítabe, mʉ́ãrẽ cotegʉda. Niipetira atibʉ́reco macãrãrẽ ‘¿deero padeomíĩ cʉ̃́ã?’ jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiigʉ́da. \pi1 \v 11 Máata pʉtʉaatigʉda. Mʉ́ã diamacʉ̃́ tiirére duuríjãña, pesarí beto\f + \fr 3:11 \ft Pecasãyemena: corona.\f* Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ticoadari betore tiidióri jĩĩrã. \v 12 Ãñurõ padeó cãmewitíranorẽ yʉʉ Pacʉ pʉto cṹũgʉ̃da. Cʉ̃ʉ̃ya wii macã botarí tiiróbiro toopʉ́ niiãdacua. Witiridojããdacua. Yʉʉ Pacʉ wãmerẽ cʉ̃́ãpʉre jóatugʉda. Yʉʉ Pacʉya macã wãmecãrẽ jóagʉda. Tiimacã Mama Jerusalén wãmecʉtia. Ʉ̃mʉã́sepʉ niirí macã atiditapʉ́ diiátiadacu. Teero biiri yʉʉ wãme mama wãme cʉ̃́ãpʉre jóatugʉda. \v 13 Espíritu Santo yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ wedei. Tʉodʉgárano tʉoáro”, \m jĩĩ jóaya, jĩĩwĩ. \s1 Laodicea macãrãrẽ jóarigue \p \v 14 Jesucristo jĩĩnemowĩ sũcã: \p Laodicea macãrã yʉʉre padeorí põna macãrãyagʉ ángelere ateré jóaya: \pi1 “Yʉʉ wasoró manirṍ Cõãmacʉ̃yere diamacʉ̃́ wederucua. Cõãmacʉ̃ yʉʉmena niipetirere tiiwí. Yʉʉ teeré tiirígʉ ateré jĩĩã: \v 15 Mʉ́ã tiirére yʉʉ masĩã. Yʉsʉáracã niiria; asirácã niiria. Mʉ́ã yʉsʉári, o asirí, ãñuboyu mʉ́ãrẽ. \v 16 Mʉ́ã asibusúra niiã; yʉsʉária; asiría.\f + \fr 3:16 \ft “Yʉsʉárabiro niirã́ Jesuré padeohéra niiĩya”, jĩĩdʉgaro tiicú. “Asirábiro niirã́ Jesuré ãñurõ padeorá, cʉ̃ʉ̃ dutirére ʉseniremena tiirá niiĩya”, jĩĩdʉgaro tiicú. “Asibusúrabiro niirã́ Jesuré padeopacára, cʉ̃ʉ̃ dutirére ãñurõ tiiríya; cʉ̃ʉ̃yere ãñurõ tʉoʉséniriya”, jĩĩdʉgaro tiicú.\f* Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ cõãgʉ̃dʉ tiia, sĩcʉ̃ asibusúre sĩnidʉgáhegʉ eobatérobiro. \v 17 Mʉ́ã jĩĩmiã: ‘Cʉopetíjãã; niipetire yʉʉre ãñurõ wáaa; dʉsaría’ jĩĩmiã. Mʉ́ã tʉomasĩ́ria: Dʉsapetíjãã. Ñañaré dícʉ wáanorã, bóaneõrã, niyeru manirã́, ĩñahẽrã, sutimanírã tiiróbiro niiã. \v 18 Teero tiirá, mʉ́ãrẽ ateré wedesʉguea: Oro pecamepʉ sóesipioriguere sãĩã́dara tiiróbiro yʉʉre padeorére sãĩrã́ atiya, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ pee ãñuré cʉoáda jĩĩrã. Suti butiré sãĩã́dara tiiróbiro yʉʉre acabóre sãĩrã́ atiya, bobooro netõrĩ́ jĩĩrã. Capea píore ʉco sãĩã́dara tiiróbiro masĩrére sãĩrã́ atiya, yéere ãñurõ ĩñamasĩãda jĩĩrã. \pi1 \v 19 Yʉʉ maĩrã́rẽ ñañaré tiirí, ‘teeré tiinemórijãña’ jĩĩã. Teero tiirá, yéere ãñurõ tiiyá. Yʉʉ dutirére mʉ́ã tiihéra, wãcũpati, wasoyá. \v 20 Yʉʉ sʉogʉ́ tiia, sope dotenucũgʉ̃ tiiróbiro. Sĩcʉ̃ yʉʉ wedeseri tʉogʉ́, yʉʉre sope pã́õsõnecogʉbiro niiĩ. Teero tiigʉ́nomena cãmerĩ́ sʉoyára tiiróbiro ʉseniãdacu. \pi1 \v 21 Ãñurõ padeó cãmewitíranorẽ yʉʉmena yʉʉ duirípĩrõpʉ duiadacua. Yʉʉcã Satanás yʉʉre wedesãpacari, netõnʉcã́jãwʉ̃. Teero tiigʉ́, yʉʉ Pacʉmena cʉ̃ʉ̃yapĩrõpʉ duia. \v 22 Espíritu Santo yʉʉre padeoré põnarĩ macãrãrẽ wedei. Tʉodʉgárano tʉoáro”, \m jĩĩ jóaya, jĩĩwĩ yʉʉre. \c 4 \s1 Ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃rẽ súubusepeore \p \v 1 Too síro yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ʉ̃mʉã́sepʉ sicasope tusuri ĩñamʉõcowʉ. Yʉʉ tʉosʉguérigʉ yʉʉre wedeserigʉ cornetabiro bʉsʉgʉ́re tʉowʉ́: \p —Ãnopʉ́ mʉãatiya. Too síro wáaadarere mʉʉrẽ ẽñogʉ̃́dʉ tiia, jĩĩwĩ. \p \v 2 Máata yʉʉ cãnirípacari, Espíritu quẽẽrṍpʉ tiiróbiro yʉʉre ẽñowĩ́ sũcã. Yʉʉ ĩñacoropʉ Õpʉ̃ duirípĩrõ niiwʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ. Tiipĩrõpʉ sĩcʉ̃ duiwi. \v 3 Too duigʉ́ ʉ̃tãpe jaspe o cornalina tiiróbiro ãñurõ asiyáwi. Tiipĩrõ sicadá bueda popeapʉ niiwʉ̃. Tiidá ãñurõ sʉ̃merída esmeralda wãmecʉtiripe tiiróbiro sʉ̃mewʉ̃. \v 4 Veinticuatro õpãrã́ duirépĩrĩ tiipĩrõrẽ niisodeawʉ. Veinticuatro bʉtoá dutirá teepĩrĩpʉ duiwa. Suti butiré sãñarira niiwã. Cʉ̃́ãye dupupá sotoapʉ oro betori pesawʉ. \v 5 Tiipĩrõpʉre bʉpo wã́ãyore bauwʉ́. Bʉsʉré, bʉpo páare bʉsʉwitiwʉ. Tiipĩrõ díamacʉ̃ siete sĩãwócore tuturi jʉ̃ʉ̃nucũwʉ̃. Teetuturi Espíritu Santo siete tutuare cʉoré niiã. \v 6 Tiipĩrõ díamacʉ̃ día pairímaabiro niiwʉ̃. Bídrubiro ãñurõ ocosusúrimaa niiwʉ̃. \p Tiipĩrõrẽ bapari catirá niisodeawa. Cʉ̃́ã díamacʉ̃pe, sucubírope pee capeari cʉowá. \v 7 Catigʉ́ niisʉguegʉ yáibiro\f + \fr 4:7 \ft Españolmena: león; portuguésmena: leão.\f* bauwí. Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ wecʉbiro\f + \fr 4:7 \ft Españolmena: toro; portuguésmena: touro.\f* bauwí. Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ basocʉ́biro diapóa cʉowí. Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ cáapacʉ wʉʉgʉ́biro bauwí. \v 8 Bapari catirá cʉ̃́ãcõrõ seis wʉ́ʉre cʉowá. Niipetire cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩpʉre, cʉ̃́ãye wʉ́ʉre docapʉre capeari cʉosʉgójãwã. Bʉ́recori, ñamirĩ́ yeerisãrõ manirṍ biiro jĩĩrucujãwã: \q1 Ñañaré manigʉ̃́; ñañaré manigʉ̃́; ñañaré manigʉ̃́ niiĩ Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃. \q1 Cʉ̃ʉ̃ atitóre niirucujãgʉ̃, too sʉgueropʉ niirigʉ, too síropʉ atigʉdʉ niiĩ, jĩĩwã. \p \v 9 Cʉ̃́ã bapari catirá tiipĩrõpʉ duigʉ́ catiré petihére cʉogʉ́re “niipetirere dutimasĩã mʉʉ” jĩĩwã; cʉ̃ʉ̃rẽ padeowá; cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire ticowa. \v 10 Cʉ̃́ã teero tiirécõrõ veinticuatro bʉtoá dutirá tiipĩrõpʉ duigʉ́ pʉto ñicãcoberimena jeacũmurucuwa. Catiré petihére cʉogʉ́re padeowá. Cʉ̃́ã pesaré betorire née, cʉ̃ʉ̃yapĩrõ díamacʉ̃pʉ cṹũwã. Biiro jĩĩwã: \q1 \v 11 Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã Õpʉ̃, niipetirere bauanérigʉ niiã mʉʉ. \q1 Mʉʉ boorómenarã ate niipetire niiã. \q1 Teero tiirémena mʉʉ ʉ̃sã ʉsenipeogʉnorã niiã. \q1 Ʉsenipeonojĩgʉ̃, biiro jĩĩnoã mʉʉ: \q1 Mʉʉ niipetirere dutimasĩgʉ̃ niiã; \q1 ʉ̃sã mʉʉrẽ padeóa; \q1 ʉ̃sã mʉʉrẽ “tutuanetõjõãgʉ̃ niiĩ” jĩĩã, \m jĩĩwã. \c 5 \s1 Cordero opatũnurẽ néerigue \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Tiipĩrõpʉ duigʉ́ diamacʉ̃́ macã wãmope sicatũnu cʉowí. Pʉaníñapʉ jóaritũnu niiwʉ̃. Siete pirabiaturigue cʉowʉ́. \v 2 Toopʉ́ sĩcʉ̃ ángele tutuagʉre ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ bayiró bʉsʉrómena wedewi: \p —Ñañarére nʉcãjã́rigʉno dícʉ pirabiaturere pãnecojã, iitũnurẽ jõãmasĩ́qui. ¿Noãnó niigari iitũnurẽ jõãgʉ̃́dʉ? jĩĩwĩ. \p \v 3 Ʉ̃mʉã́sepʉ, ditapʉ, dita docapʉre tiitũnurẽ jõãmasĩ́gʉ̃, tee jóariguere buemasĩgʉ̃no maniwĩ́. \v 4 Tiitũnurẽ jõãmasĩ́gʉ̃, tee jóariguere buemasĩgʉ̃no manirĩ́ ĩñagʉ̃, yʉʉ bayiró utiwʉ. \v 5 Sĩcʉ̃ bʉtoá dutirá menamacʉ̃ yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Utigʉ mee tiiyá. Sĩcʉ̃ niiĩ, Judayá põna macʉ̃ yái sõãgʉ̃́\f + \fr 5:5 \ft Españolmena: león; portuguésmena: leão.\f* tutuagʉ tiiróbiro. Cʉ̃ʉ̃rã́ David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ netõnʉcã́dʉgamirirare cãmewitírigʉ niiĩ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ siete pirabiaturere pãnejã, iitũnurẽ jõãmasĩ́qui, jĩĩwĩ. \p \v 6 Tiipĩrõ deco, bapari catirá deco, veinticuatro bʉtoá dutirá deco Cordero cʉ̃́ã sĩãnórigʉ niipacʉ, catigʉ́ nucũrĩ ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ siete capesári, siete capeari cʉowí. Tee capeari Espíritu Santo siete tutuare cʉogʉ́ niipetiro atibʉ́recopʉ ticodiocorigʉ jĩĩdʉgaro tiia. \v 7 Cordero wáa, tiipĩrõpʉ duigʉ́ diamacʉ̃́ macã wãmope cʉorítũnurẽ néewĩ. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ tiitũnurẽ néerĩ, bapari catirá, veinticuatro bʉtoá dutirá Cordero díamacʉ̃ ñicãcoberimena jeacũmuwã. Cʉ̃́ãcõrõ bʉ́apʉ̃tẽrẽ,\f + \fr 5:8 \ft Pecasãyemena: arpas.\f* oro baparire cʉowá. Teebaparipʉre sitiaãñúre busemʉõcore dadaro niiwʉ̃. \v 9 Cʉ̃́ã mama basaré basara, biiro jĩĩwã: \q1 Mʉʉ sĩãnórigʉ niiã. Cõãmacʉ̃rẽ mʉʉye díimena basocáre wapatíbosarigʉ niiwʉ̃. \q1 Mʉʉ wapatíbosarira niipetire põnarĩ macãrã, niipetire wedesera, niipetire macãrĩ macãrã, niipetire dita macãrã niiĩya. \q1 Mʉʉ teero tiirígʉ niijĩgʉ̃, tiitũnurẽ née, teeperire pãnemasĩã. \q1 \v 10 Mʉʉ cʉ̃́ãrẽ õpãrã́, paiá wáari tiiyú, ʉ̃sãyagʉ Cõãmacʉ̃ dutirére tiiáro jĩĩgʉ̃. \q1 Cʉ̃́ãrã niipetire dita macãrãrẽ dutiadacua, \m jĩĩ basawa. \p \v 11 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Paʉ ángelea tiipĩrõrẽ, catiráre, bʉtoá dutiráre niisodeanʉcãjeawa. Paʉ peti niiwã. Cʉ̃́ãrẽ bapaqueopetimasĩña manitú niiwʉ̃. Cʉ̃́ãrẽ tʉowʉ́. \v 12 Bayiró bʉsʉrómena jĩĩ basapeowa: \q1 Cordero basocáye wapa sĩãnórigʉ niiĩ. \q1 Teero tiinóriguemena basocá ʉsenipeogʉnorã niiĩ. Ʉsenipeonojĩgʉ̃, biiro jĩĩ basanoã cʉ̃ʉ̃rẽ: \q1 “Cʉ̃ʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃ niiĩ; niipetirere cʉoi; niipetirere masĩĩ; cʉ̃ʉ̃ tiidʉgárere tiimasĩ́ĩ; padeonógʉ̃ niiĩ; niipetirere dutimasĩĩ; ãñugʉ̃́ niiĩ” jĩĩnoã, \m jĩĩ basawa. \p \v 13 Ãpẽrãrẽ́ tʉowʉ́ sũcã. Niipetira Cõãmacʉ̃ tiiríra ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́, ditapʉ niirã́, dita docapʉ niirã́, día pairímaapʉ niirã́ jĩĩ basapeowa: \q1 Tiipĩrõpʉ duigʉ́re, Corderore “ãñurã́ niiã mʉ́ã” jĩĩãrõ; \q1 mʉ́ãrẽ padeoáro; “mʉ́ã niipetirere dutimasĩã” jĩĩãrõ; \q1 “mʉ́ã tiidʉgárere tiimasĩ́ã” jĩĩãrõ. \q1 Teerora jĩĩrucujããrõ mʉ́ãrẽ, \m jĩĩ basawa. \p \v 14 —Teerora jĩĩrõ booa, jĩĩwã bapari catirácã. \p Bʉtoá dutirápe ñicãcoberimena jeacũmu, súubusepeowa. \c 6 \s1 Siete pirabiaturigue \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Cordero tiitũnu siete pirabiature cʉorítũnurẽ jõãnʉcã́wĩ. Niisʉguerore pãnecojãwĩ. Sĩcʉ̃ bapari catirá menamacʉ̃ wedeserere tʉowʉ́. Bʉpo páari bʉsʉré tiiróbiro wedesewi: \p —Atiya, jĩĩwĩ. \p \v 2 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri sirogãrã, yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Caballo butigʉ́ witiatiwi. Cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ pesagʉ́ bʉeripĩrẽ cʉowí. Cʉ̃ʉ̃ya dupu pesarí betore ticonowĩ. Cãmerĩ́sĩã netõnʉcã́toarigʉ cãmerĩ́sĩã netõnʉcã́gʉ̃ witiwawi sũcã. \p \v 3 Cordero síro macãrõ pãnecorira sũcã, ãpĩ catigʉ́ wedesewi: \p —Atiya, jĩĩwĩ. \p \v 4 Ãpĩ caballo witiatiwi. Sõãgʉ̃́ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ pesagʉ́re cãmerĩ́sĩããdare dutirére ticonowĩ. Teero tiigʉ́, atibʉ́reco macãrãrẽ ãñurõ niirecʉtimiãrirare cãmerĩ́sĩãrĩ tiigʉ́ witiwawi. Cʉ̃ʉ̃ espada pairípĩ ticonowĩ. \p \v 5 Cordero pʉaró pãneãri siro, aperó pãnerĩ, ãpĩ catigʉ́ wedesewi: \p —Atiya, jĩĩwĩ. \p Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ãpĩ caballo witiatiwi. Ñíigʉ̃ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ pesagʉ́ nʉcʉ̃ré queoróre\f + \fr 6:5 \ft Pecasãyemena: balanza.\f* ñoonéwĩ. \v 6 Catirá watoapʉre sĩcʉ̃ wedeseri tiiróbiro tʉowʉ́: \p —Sica kilo trigo sicabʉreco pade wapatárocõrõ wapacʉtía. Itiá kilos cebada sicabʉreco pade wapatárocõrõ wapacʉtía. Ʉse yaarépʉre ayiorére, vinorẽ ñañorĩ́ tiiríjãña, jĩĩwĩ. \p \v 7 Cordero itiáro pãneãri siro, aperó pãnerĩ, ãpĩ catigʉ́ wedesewi: \p —Atiya, jĩĩwĩ. \p \v 8 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ãpĩ caballo witiatiwi. Butiwiyásãñugʉ̃ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ pesagʉ́ wãmecʉtiwi Diaré Õpʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉgʉ̃́ wãmecʉtiwi Diarira Yeeripũnarĩ Niirṍpʉ. Cʉ̃́ã dutimasĩrere ticonowã. Tee dutiré cʉorémena atibʉ́reco macãrã sicaniña deco macãrãrẽ\f + \fr 6:8 \ft La cuarta parte de la gente del mundo.\f* sĩãwã́. Cãmerĩ́sĩãremena, jʉabóaremena, diarémena sĩãwã́. Wáicʉra cúaracã sĩãápuwa. \p \v 9 Cordero bapari pirabiare pãneãri siro, aperó pãnerĩ, diarira yeeripũnarĩrẽ ĩñawʉ̃. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ye queti, Jesuyére wederigue wapa sĩãnórira niiwã. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ wáicʉra sóepeoro tiiróbiro bauró docapʉ niiwã. \v 10 Cʉ̃́ã bayiró bʉsʉrómena wedesewa: \p —Õpʉ̃ ñañaré manigʉ̃́, diamacʉ̃́ niigʉ̃́, ¿deero biiri mʉʉ iibʉrecope niirã́rẽ bese, ñañarõ tiicãmégʉ̃dari, cʉ̃́ã ʉ̃sãrẽ sĩãrígue wapa? jĩĩwã. \p \v 11 Cʉ̃́ãcõrõ suti butiré ticonowã. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Ãpẽrã́ mʉ́ã menamacãrã Jesuyére wederá, teero biiri mʉ́ã tiiróbiro padeorá sĩãnóãdacua. Yeerisãña ména, tée cʉ̃́ãrẽ sĩãpetíripʉ, jĩĩwĩ. \p \v 12 Cordero sicamoquẽñe pirabiare pãneãri siro, aperó pãnerĩ, ateré ĩñawʉ̃: Dita bayiró cãmeñawʉ̃; muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ bayiró ñíigʉ̃ca wáawi. Muĩpũ ñami macʉ̃ díi tiiróbiro bayiró sõãwĩ. \v 13 Ñocõã́ ditapʉ ñaacodiawa; wĩno bayiró páapuri, díawe bududiaro tiiróbiro wáawa. \v 14 Ʉ̃mʉã́se ditijõãwʉ̃ opacaserore paatũnúãcojãrõ tiiróbiro. Niipetire ʉ̃tãyucʉ, nʉcʉ̃rĩ́ aperopʉ́ jeabatenʉcãjõãwʉ̃. \v 15 Atibʉ́reco macãrã õpãrã́, ʉpʉtí macãrã, surarare dutirá, pee apeyé cʉorá, tutuara, niipetira dutiapenori basoca, dutiapenoña manirã́ ʉ̃tãtutiripʉ dutiwá. Ʉ̃tãyucʉ maquẽ ʉ̃tãquiritõ watoapʉcãrẽ dutiwá. \v 16 Ʉ̃tãyucʉre, ʉ̃tãquiritõrẽ basocá niiripacari, cʉ̃́ã jĩĩmiwã: \p —Ʉ̃sãrẽ cãmotáya; ʉ̃sã sotoa ñaapeajeaya, tiipĩrõpʉ duigʉ́ ʉ̃sãrẽ ĩñabʉarijããrõ jĩĩrã. Cordero bayiró cúagʉ ʉ̃sã ñañaré tiiré wapa cʉ̃ʉ̃ ñañarõ tiiádarecãrẽ cãmotáya. \v 17 Cʉ̃́ã ʉ̃sãmena bayiró cúari bʉreco jeatoaa sáa. ¿Noã sĩcãrĩbíbogari teeré? jĩĩwã. \c 7 \s1 Israelya põna macãrãrẽ Cõãmacʉ̃ wãmerẽ ñaadiyóturigue \p \v 1 Too síro yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Bapari ángelea ditapʉre nucũrĩ ĩñawʉ̃, sĩcʉ̃ muĩpũ mʉãatirope, ãpĩ muĩpũ sããwarope, ãpĩ nortepe, ãpĩ surpe. Wĩno cʉ̃́ã pʉto jearére cãmotáwa. Teero tiiró, wĩno ditapʉre, día pairímaapʉre, yucʉpʉre páapucoriwʉ. \v 2 Cʉ̃́ã ditare, día pairímaarẽ ñañodutínoyira. Ãpĩ ángelere ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ muĩpũ mʉãatirope atiwi. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ catigʉ́ wãme jóatunoãrirore cʉowí. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ã baparire bayiró bʉsʉrómena jĩĩwĩ: \p \v 3 —Dita, pairímaa, yucʉré ñañoríjãña ména. Tée marĩyagʉ Cõãmacʉ̃ padecoterare cʉ̃́ãye diapóaripʉ cʉ̃ʉ̃ wãmerẽ ñaadiyótuari siropʉ, ñañoñá, jĩĩwĩ. \p \v 4 “Noquẽrã niiĩya” jĩĩ wederi tʉowʉ́. Ciento cuarenta y cuatro mil basocá niiwã. Cʉ̃́ã Israelya põna macãrã doce põnarĩ macãrã cʉ̃́ãye diapóaripʉ Cõãmacʉ̃ wãme ñaadiyótunorira niiwã: \q1 \v 5 Judayá põna macãrã doce mil basocá, \q1 Rubenyá põna macãrã doce mil, \q1 Gadya põna macãrã doce mil, \q1 \v 6 Aserya põna macãrã doce mil, \q1 Neftalíya põna macãrã doce mil, \q1 Manaséya põna macãrã doce mil, \q1 \v 7 Simeonyá põna macãrã doce mil, \q1 Leviyá põna macãrã doce mil, \q1 Isacarya põna macãrã doce mil, \q1 \v 8 Zabulónya põna macãrã doce mil, \q1 Joseyá põna macãrã doce mil, \q1 Benjamínya põna macãrã doce mil basocá niiwã. \m Niipetira cʉ̃́ãye diapóaripʉre Cõãmacʉ̃ wãme ñaadiyótunorira niiwã. \s1 Paʉ suti butiré sãñarirare ĩñarigue \p \v 9 Too síro yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Paʉ basocá niipetire dita macãrã, niipetire põnarĩ macãrã, niipetire macãrĩ macãrã, niipetire wedeserare ĩñawʉ̃. Cʉ̃́ã tiipĩrõ díamacʉ̃, Cordero díamacʉ̃ nucũwã. Cʉ̃́ãrẽ bapaqueopetimasĩña manitú niiwʉ̃. Cʉ̃́ã suti butiré sãñarira iquiquerire cʉowá. \v 10 Cʉ̃́ã bayiró bʉsʉrómena wedesewa: \q1 Marĩyagʉ Cõãmacʉ̃ tiipĩrõpʉ duigʉ́ marĩrẽ netõnérigʉ niiwĩ. \q1 Corderocã marĩrẽ netõnérigʉ niiwĩ, \m jĩĩwã. \v 11 Niipetira ángelea tiipĩrõrẽ, bʉtoá dutiráre, bapari catiráre nucũsodeawa. Ángelea tiipĩrõ pʉto jea, cʉ̃́ãye diapóarire munibiácũmujeawa. Cõãmacʉ̃rẽ padeowá. \v 12 Biiro jĩĩwã: \q1 Ʉ̃sãyagʉ Cõãmacʉ̃rẽ “ãñugʉ̃́ niiã” jĩĩãrõ; \q1 “niipetirere dutimasĩã; niipetirere masĩã” jĩĩãrõ; \q1 “bayiró ʉseniã mʉʉmena; mʉʉrẽ padeóa” jĩĩãrõ; \q1 “mʉʉ tutuanetõjõãgʉ̃ niiã; mʉʉ tiidʉgárere tiimasĩ́ã” jĩĩãrõ. \q1 Teerora jĩĩrucujããrõ mʉʉrẽ, \m jĩĩwã. \p \v 13 Sĩcʉ̃ bʉcʉ yʉʉre sãĩñáwĩ: \p —Ãniã suti butiré sãñarira ¿noo macãrã niiĩ? ¿Noopʉ́ atiyiri? jĩĩwĩ. \p \v 14 Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwʉ: \p —Mʉʉ masĩcu. \p Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Ãniã bayiró ñañarõ netõré bʉrecori wáaritore, ñañarõ netõríra niiĩya. Cʉ̃́ã Corderoye díimena cʉ̃́ã ñañaré tiiríguere cosenórira niiĩya. Teero tiiró, cʉ̃́ãye suti butiré “ñañaré manirã́ niiĩya” jĩĩdʉgaro tiia. \v 15 Teero tiirá, cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃yapĩrõ díamacʉ̃ niiĩya. Cʉ̃ʉ̃ya wii ʉ̃mʉã́se macã wiipʉre bʉ́recori, ñamirĩ́ cʉ̃ʉ̃ dutirére tiiíya. Tiipĩrõpʉ duigʉ́ cʉ̃́ãmena nii, cʉ̃́ãrẽ cotegʉdaqui. \v 16 Cʉ̃́ã jʉabóanemoricua; oco sĩnidʉgánemoricua. Cʉ̃́ãrẽ muĩpũ sóenemoriqui; asiré tuunemóricua. \v 17 Cordero tiipĩrõ decopʉ niigʉ̃́ ovejare tiiróbiro cʉ̃́ãrẽ cotegʉdaqui. Cʉ̃́ãrẽ catiré petihére ticogʉdaqui oveja coterí basocʉ cʉ̃ʉ̃yarare oco witirí copepʉ néewaro tiiróbiro. Cõãmacʉ̃ niipetira cʉ̃́ã yaco ocoré cosegʉ́daqui, jĩĩwĩ. \c 8 \s1 Niituro pirabiariro; sitiaãñúre busemʉõcoriga \p \v 1 Cordero niituro pirabiariro pãnerĩ, ʉ̃mʉã́sepʉ ditamaníjõãwʉ̃. Sica hora deco teero wáawʉ. \v 2 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã: Siete ángelea Cõãmacʉ̃ díamacʉ̃ nucũrĩ ĩñawʉ̃. Cʉ̃́ãrẽ siete putirépawʉre ticowi. \v 3 Ãpĩ ángele ati, wáicʉra sóepeoro tiiróbiro baurópʉ jeanʉcãwĩ. Sitiaãñúre busemʉõcoriga orogare cʉowí. Cʉ̃ʉ̃ pairó sitiaãñúre cʉ̃ʉ̃ buseadarere ticonowĩ. Tiipĩrõ díamacʉ̃pʉ sitiaãñúre sóepeoro oromena tiinóriro niiwʉ̃. Sitiaãñúrere néewawi toopʉ́, niipetira Cõãmacʉ̃rẽ padeorá sãĩrémena mʉãwaaro jĩĩgʉ̃. \v 4 Ángele yoonerígapʉ sitiaãñúre õme witiwʉ. Cõãmacʉ̃rẽ padeorá sãĩré tee õmemena bocamʉã, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ busemʉãjeawʉ. \v 5 Tee tiiári siro, ángele sóepeoro maquẽ nitĩ asiyárere sitiaãñúre sóerigapʉ néesãdadowi. Tiigaré atibʉ́recopʉ déediocowi. Cʉ̃ʉ̃ déediocori, bʉpo páare, bʉsʉré, bʉpo wã́ãyore wáawʉ. Dita cãmeñawʉ̃. \s1 Ángelea putirépawʉre putirígue \p \v 6 Siete ángelea siete putirépawʉre cʉorá cʉ̃́ã basiro quẽnowã́, teeré putiádara. \p \v 7 Niisʉguegʉ putiwí. Cʉ̃ʉ̃ putirí, atibʉ́recopʉre ocopéri yʉsʉáreperi\f + \fr 8:7 \ft Pecasãyemena: granizo.\f* déedioconowʉ̃; pecame díimena wʉ́origue déedioconowʉ̃. Teero wáari, atibʉ́reco decomena dʉaró\f + \fr 8:7 \ft La tercera parte.\f* jʉ̃ʉ̃tuwʉ. Yucʉcã decomena dʉaró jʉ̃ʉ̃tuwʉ. Táa niipetire jʉ̃ʉ̃petijõãwʉ̃. \p \v 8 Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ putiwí. Cʉ̃ʉ̃ putirí, ʉ̃tãgʉ̃́ pairígʉ jʉ̃ʉ̃rõ tiiróbiro día pairímaapʉ déedioconowʉ̃. Tiimaá decomena dʉaró díimaa wáawʉ. \v 9 Wai decomena dʉaró\f + \fr 8:9 \ft La tercera parte.\f* diawa. Doorépawʉtõ decomena dʉaró\f + \fr 8:9 \ft La tercera parte.\f* watibatéjõãwʉ̃. \p \v 10 Pʉarã́ siro ãpĩ putiwí. Cʉ̃ʉ̃ putirí, ñocõãwʉ̃́ paigʉ́ ñaacodiawi. Ñaadiagʉ, sĩãwócori tutu tiiróbiro jʉ̃ʉ̃diawi. Cʉ̃ʉ̃ díamaarĩ niirére, oco witiré coperi niirére decomena dʉaró sotoapʉ ñaapeawi. \v 11 Ñocõãwʉ̃́ wãmecʉtiwi “sʉ̃guẽgʉ̃́”.\f + \fr 8:11 \ft Pecasãyemena: ajenjo.\f* Teero tiiró, oco sʉ̃guẽré wáawʉ.\f + \fr 8:11 \ft La tercera parte de las aguas.\f* Basocá tee oco sĩnirã́, paʉ diawa. \p \v 12 Ĩtĩã́rã siro ãpĩ putiwí. Cʉ̃ʉ̃ putirí, muĩpũ bʉ́reco macʉ̃, ñami macʉ̃, ñocõã́ decomena dʉaró posajõãwã. Teero tiiró, decomena dʉaró naĩtĩãjõãwʉ̃; bʉ́reco decomena dʉaró bauríwʉ; ñamicã teerora. \p \v 13 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Cáapacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ wʉʉrí ĩñawʉ̃. Bayiró bʉsʉrómena wedesewi: \p —Bóaneõrã niiãdacua atibʉ́reco macãrã, dʉsarépawʉ bʉsʉri. Ĩtĩã́rã ángelea teepawʉre putiádara dʉsaáya ména, jĩĩwĩ. \c 9 \p \v 1 Bapari siro ãpĩ putiwí. Cʉ̃ʉ̃ putirí, ñocõãwʉ̃́ atibʉ́recopʉ ñaadiarigʉre ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ sicasawi niiditidiari cope sããwaro macã sawire ticonowĩ. \v 2 Cʉ̃ʉ̃ tiicope sããwarore sawipṍwĩ. Cʉ̃ʉ̃ pã́õrĩ, õme pairó busewitiwʉ wese jʉ̃ʉ̃rõ tiiróbiro. Tiicope maquẽ õme muĩpũrẽ naĩtĩãjõãrĩ tiiwʉ́. \v 3 Tee õmemena paʉ yeseroa atibʉ́recopʉre wʉʉwáwa. Cʉ̃́ã tóamasĩrere ticonowã. Tee dutirémena atiditá macãrãrẽ cutiapa tiiróbiro tóawa. \v 4 Táare, pṹũrẽ, yucʉré ñañoríwa. Basocá Cõãmacʉ̃ wãme cʉ̃́ãye diapóaripʉ cʉohéra dícʉre tóawa. \v 5 Cʉ̃́ãrẽ tóasĩãdutiriwi. Teero sĩãrṍno tiigʉ́, sicamoquẽñe muĩpũrã cʉ̃́ãrẽ teero tóarucujãwã. Cʉ̃́ã tóare cutiapa tóarobiro pũniwʉ̃. \p \v 6 Teebʉrecorire basocá diarére ãmaãmiãdacua. Bʉarícua. Bayiró diadʉgapacara, diamasĩricua. \p \v 7 Yeseroa yʉʉ ĩñarĩ, caballoa cãmerĩ́sĩãrã wáaadara quẽnoã́rira tiiróbiro bauwá. Cʉ̃́ãye dupupápʉ oro betoribiro baurére pesawa. Basocábiro diapóacʉtiwa. \v 8 Numiã́biro póañapõcʉtiwa. Yáiwabiro upicʉtiwa. \v 9 Cʉ̃́ã cutirore cãmotáre cõme caserobiro bauré niiwʉ̃. Cʉ̃́ã wʉʉrí, bayiró bʉsʉwʉ. Basocá cãmerĩ́sĩãrã wáara, paʉ caballoa wéewarecori boyeromena wáarobiro bʉsʉwʉ. \v 10 Cʉ̃́ã pĩcõõrĩpʉre cutiapa tiiróbiro tóarepa cʉowá. Teeména sicamoquẽñe muĩpũrã basocáre tóawa. \v 11 Yeseroa õpʉ̃ niiditidiari cope dutigʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ hebreoayemena wãmecʉtii Abadón. Griegoayemena wãmecʉtii Apolión.\f + \fr 9:11 \ft Apolión griegoayemena “Ñañogʉ̃́” jĩĩdʉgaro tiicú.\f* \p \v 12 Ñañarõ netõsʉguére wáaa mée. Pʉaró dʉsaa ména. \p \v 13 Sicamoquẽñerã siro ãpĩ putiwí. Cʉ̃ʉ̃ putirí, Cõãmacʉ̃ díamacʉ̃pʉ sitiaãñúre sóepeoro oromena tiiríro bapari capesári cʉoró watoapʉ sĩcʉ̃ wedeseri tʉowʉ́. \v 14 Tiiwʉ́ putiárigʉre jĩĩti: \p —Bapari ángelea Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́rigʉ menamacãrã siatúnʉcõnorira día Éufrates pʉto niiĩya. Cʉ̃́ãrẽ jõãñá, jĩĩti. \p \v 15 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, bapari ángeleare jõãwĩ́. Cʉ̃́ã basocáre decomena dʉaró\f + \fr 9:15 \ft La tercera parte.\f* sĩãã́dara niiwã. Cʉ̃́ã tii hora, tiibʉreco, tiimuĩpũ, tiicʉ̃ma niirĩ, “sĩãã́dacu” jĩĩnorira niiyira. \v 16 Cʉ̃́ã menamacãrã caballoa sotoa pesará doscientos millones surara niiwã. “Noquẽrã niiĩya” jĩĩrĩ tʉowʉ́. \p \v 17 Caballoa, teero biiri cʉ̃́ã sotoa pesaráre biiro bauráre ĩñawʉ̃: Cʉ̃́ã cutirore cãmotáre sõãrṍ, sʉ̃merṍ, ewʉro niiwʉ̃. Caballoa yáiwa tiiróbiro dupupácʉtiwa. Cʉ̃́ã ʉseripʉ õme, pecame witiwʉ. Azufre jʉ̃ʉ̃ré póasusuwitiwʉ. \v 18 Basocá decomena dʉaró sĩãnówã ate itiáro ñañarémena: õme, pecame, azufre cʉ̃́ã ʉseropʉ witirémena. \v 19 Caballoa cʉ̃́ã ʉseripʉ witirémena, cʉ̃́ãye pĩcõõrĩmena sĩãmasĩ́re ticonowã. Cʉ̃́ãye pĩcõõrĩ ãñabiro bauwʉ́. Ãña dupupá tiiróbiro baurémena basocáre cãmituwa. \p \v 20 Ãpẽrã́ sĩãnóriarirape teerora ñañaré tiirucújãwã. Cʉ̃́ã ñañaré tiirére “nocõrõ tiidúada” jĩĩ wãcũpatiriwa; wasoríwa. Cʉ̃́ã wãtĩãrẽ, oromena weerirare, platamena weerirare, broncemena weerirare, ʉ̃tãperimena tiirírare, yucʉména tiirírare padeorucújãwã. Cʉ̃́ã padeorápe ĩñariya; tʉoríya; wáamasĩriya. \v 21 Basocáre sĩãdúriwa; yáiwa oco sitará jĩĩditoremena tiirénorẽ tiidúriwa; ãpẽrãména ñañarõ ñeeapeduriwa; yaadúriwa; wãcũpati, wasorídojãwã. \c 10 \s1 Péeritũnugãrẽ ángele cʉorígue queti \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ãpĩ ángele tutuagʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niiãrigʉ diiátiwi. Cʉ̃ʉ̃ õmebʉrʉári watoapʉ diiátiwi. Bueda cʉ̃ʉ̃ya dupu sotoare niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ya diapóa muĩpũ tiiróbiro asiyáwʉ. Cʉ̃ʉ̃ye ñicãrĩ jʉ̃ʉ̃ré botari tiiróbiro bauwʉ́. \v 2 Cʉ̃ʉ̃ya wãmopʉ pupioáritũnugãrẽ cʉowí. Diamacʉ̃́ macã dʉpomena pairímaapʉ cʉtacṹwĩ. Acuniña macã dʉpomena ditapʉ cʉtacṹwĩ. \v 3 Yái bʉsʉró tiiróbiro bayiró acaribíremena wedesewi. Cʉ̃ʉ̃ wedeseri, siete bʉpoa wedesewa. \v 4 Siete bʉpoa wedeseari siro, teeré jóagʉdʉ tiimíwʉ̃. Teeré jóagʉdʉ tiirí, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉowʉ́: \p —Siete bʉpoa wedeseariguere ãpẽrã́ masĩrijããrõ. Jóarijãña, jĩĩwĩ. \p \v 5 Ditapʉ, día pairímaapʉ nucũrĩ yʉʉ ĩñarigʉ diamacʉ̃́ macã wãmomena ʉ̃mʉã́sepʉ súumʉõcowi, “diamacʉ̃́rã jĩĩgʉ̃ tiia” jĩĩgʉ̃. \v 6 Cõãmacʉ̃ catirucugʉ, ʉ̃mʉã́se, ʉ̃mʉã́se maquẽ, dita, dita maquẽ, pairímaa, pairímaa niiré tiirígʉ wãmemena jĩĩwĩ: \p —Yoari cotenemorõ maniã́dacu sáa. \v 7 Niitugʉ ángele putinʉcã́ritabere Cõãmacʉ̃ “biiro tiigʉ́da” jĩĩrirobirora wáaadacu. Tíatopʉ cʉ̃ʉ̃yara profetas cʉ̃ʉ̃ tiiádarere wederirobirora wáaadacu, jĩĩwĩ. \p \v 8 Ʉ̃mʉã́sepʉ wedesearigʉ yʉʉre wedesewi sũcã: \p —Ángele díapʉ, ditapʉ nucũgʉ̃́ pʉtopʉ wáa, cʉ̃ʉ̃ya wãmopʉ cʉorítũnu pupioáritũnurẽ néeña, jĩĩwĩ. \p \v 9 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, ángele pʉtopʉ wáawʉ. \p —Pupioáritũnugãrẽ ticoya, jĩĩwʉ̃. \p —Née, yaajãña. Mʉʉ ʉseropʉre mumiã oco tiiróbiro ipitiadacu ména. Mʉʉ páagapʉ jearo, sʉ̃guẽ niiãdacu, jĩĩwĩ. \p \v 10 Cʉ̃ʉ̃ya wãmopʉ cʉorítũnugã pupioáritũnugãrẽ née, yaawʉ. Yʉʉ ʉseropʉre mumiã oco tiiróbiro ipitiwʉ. Yʉʉ yaasõnecori, páagapʉ sʉ̃guẽ niitʉ. \v 11 Yʉʉre jĩĩwĩ sũcã: \p —Peemacãrĩ macãrãrẽ, peedita macãrãrẽ, pee wedesere wedeserare, paʉ õpãrãrẽ́ Cõãmacʉ̃ wededutirere wedegʉ wáaya sũcã, jĩĩwĩ. \c 11 \s1 Pʉarã́ Cõãmacʉ̃yere wederáye queti \p \v 1 Wii tiirá queorígʉbiro baurígʉre ticonowʉ̃ yʉʉ. Ticogʉ, yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Cõãmacʉ̃wiire, sitiaãñúre sóepeorore queogʉ́ wáaya. Tiiwiipʉ́ niirã́ yʉʉre padeoráre bapaqueoya. \v 2 Tiiwií wesa macã yepare queoríjãña. Judíoa niihẽrãrẽ ticori yepa niiã. Cʉ̃́ã cuarenta y dos muĩpũrã Jerusalénrẽ bayiró potocṍrõ wáanetõãdacua, jĩĩwĩ. \p \v 3 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩnemowĩ: \p —Pʉarã́ yéere wedeadarare ticocogʉdacu. Cʉ̃́ã mil doscientos sesenta bʉrecori yʉʉ wededutirere wedeadacua. Bóaneõrere ẽñorã́, bóaneõre sutire sãñarira niiãdacua, jĩĩwĩ. \p \v 4 Cʉ̃́ã pʉagʉ́ olivo yucʉ tiiróbiro niirã́ niiĩya.\f + \fr 11:4 \ft Zacarías 4.3,11-14.\f* Cʉ̃́ãrã sũcã pʉagá sĩãwócore pesaré yucʉ tiiróbiro niirã́ niiĩya. Cõãmacʉ̃ pʉto macãrã niiĩya. \v 5 Ãpẽrã́ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiidʉgári, cʉ̃́ã ʉseripʉ pecame jʉ̃ʉ̃witiremena cʉ̃́ãrẽ ĩñatutirare sóeditiojãcu. Cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiidʉgágʉno teeména sĩãnógʉ̃daqui. \v 6 Cʉ̃́ã oco peaheri tiimasĩ́cua Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wededutirere wederé bʉrecorire. Ocoré díi posari tiimasĩ́cua. Cʉ̃́ã booró tiidʉgárecõrõ atibʉ́recore ñañarõ wáari tiimasĩ́cua. \p \v 7 Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ wededutirere wedeyaponoãri siro, quiogʉ́ peti niiditidiari cope macʉ̃ cʉ̃́ãmena cãmerĩ́sĩãgʉ̃daqui. Cʉ̃́ãrẽ netõnʉcã́, sĩãjã́gʉ̃daqui. \v 8 Cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩniãrẽ macãcapʉ basocá wáanetõrõpʉ cõãnoãdacu. Tiimacã cʉ̃́ã Õpʉ̃rẽ curusapʉ sĩãrí macã niiã. Tiimacã “Sodoma, Egipto tiiróbiro niiã” jĩĩĩya. \v 9 Itiábʉreco apebʉ́reco deco niipetire macãrĩ macãrã, niipetire põnarĩ macãrã, niipetire wedesera, niipetire dita macãrã cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩniãrẽ ĩñaãdacua. Tee õpʉ̃ʉ̃rĩniãrẽ ʉ̃tãtutipʉ cṹũdutiriadacua. \v 10 Cʉ̃́ã pʉarã́ atibʉ́reco macãrãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiiríra niiwã. Teero tiirá, cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩniãrẽ ĩñarã, ʉseniãdacua. Cʉ̃́ã bayiró ʉsenirã, apeyenó cãmerĩ́ ticoadacua. \p \v 11 Itiábʉreco apebʉ́reco deco wáaromena Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ catiré ticowi sũcã. Teero tiirá, wʉ̃mʉnʉcãwã. Basocá cʉ̃́ãrẽ ĩñarã, bayiró cuiwa. \v 12 Sĩcʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ bayiró bʉsʉrómena wedeseri tʉowá: \p —Ãnopʉ́ mʉãatiya, jĩĩti. \p Teero tiirá, õmebʉrʉaména mʉãwawa. Cʉ̃́ã mʉãwari, cʉ̃́ã wãpãrã ĩñawã. \v 13 Toorá dita bayiró cãmeñawʉ̃. Tiimacãpʉre pee\f + \fr 11:13 \ft La décima parte de la ciudad.\f* wiseri peecódiawʉ. Siete mil basocá diawa. Ãpẽrã́ dʉsaárira bayiró cuiwa. “Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ dícʉ niipetirere dutimasĩqui”, jĩĩwã. \p \v 14 Pʉarĩ́mena ñañarõ netõré wáatoaa mée. Máata apeyé ñañaré atiadacu. \s1 Ángele niitugʉ putirígue \p \v 15 Ángele niitugʉ putiwí. Cʉ̃ʉ̃ putirí, ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ bayiró bʉsʉrómena wedesewa: \q1 —Basocá õpãrã́ dutiré nocõrõrã petia. \q1 Cʉ̃́ã dutimiãriguere marĩ Õpʉ̃ Cõãmacʉ̃ dutigʉdʉ tiii; \q1 cʉ̃ʉ̃ beserigʉ Cristo teerora dutigʉdʉ tiii. \q1 Dutirucujãgʉ̃daqui sáa, jĩĩwã. \p \v 16 Cõãmacʉ̃ díamacʉ̃ veinticuatro bʉtoá dutirá cʉ̃́ã duirépĩrĩpʉ duirá cʉ̃́ãye diapóarire munibiácũmujeawa. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá, \v 17 biiro jĩĩpeowa: \q1 —Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ tutuanetõjõãgʉ̃, niirucujãgʉ̃, too sʉgueropʉ niirigʉ niiã. \q1 Mʉʉ tutuanetõjõãremena dutinʉcãã. Teero tiirá, mʉʉrẽ ʉsenire ticoa. \q1 \v 18 Niipetire dita macãrã mʉʉmena cúamiwã. \q1 Mʉʉ cʉ̃́ãmena bayiró cúarito jeaa, diarirare wapa tiiádarito teerora. \q1 Niipetira mʉʉrẽ padecoterare wapatígʉdacu. Cʉ̃́ã mʉʉyara profetas niiĩya. \q1 Mʉʉrẽ padeoráre wapatígʉdacu. Ʉpʉtí macãrã mʉʉrẽ quioníremena ĩñarĩ, cʉ̃́ãcãrẽ wapatígʉdacu. Bʉ́ri niirã́ mʉʉrẽ quioníremena ĩñarĩ, cʉ̃́ãcãrẽ wapatígʉdacu. \q1 Atiditá macãrãrẽ posari tiiráre cõããdare jeaa, \m jĩĩwã. \p \v 19 Cʉ̃́ã teero jĩĩãri siro, Cõãmacʉ̃wii ʉ̃mʉã́sepʉ niirí wii pã́õnowʉ̃. Tiiwií popeapʉre sicatiba niiwʉ̃. Tiitiba Cõãmacʉ̃ dutiré jóaturigue cʉorépĩrĩ sãñarítiba niiwʉ̃. Bʉpo wã́ãyore, bʉsʉré, bʉpo páare wáawʉ. Dita cãmeñawʉ̃. Ocopéri yʉsʉáreperi bayiró peti ñaawʉ̃. \c 12 \s1 Numiṍye queti; pĩnocabiro baugʉ́ye queti \p \v 1 Ʉ̃mʉã́sepʉ merẽã bauré peti baurére ĩñawʉ̃. Toopʉ́ sĩcõ numiṍ niiwõ. Coo sãñarṍ muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ asiyárobiro bauwʉ́. Ñami macʉ̃ muĩpũ sotoa cooye dʉporire péojĩgõ niiwõ. Cooya dupupʉre doce ñocõã́ cʉoríbeto pesawʉ. \v 2 Coo niipacó niiwõ. Põnacʉtíadari sʉguerogã, pũnirére pũninogõ acaribíwo. \v 3 Ʉ̃mʉã́sepʉ merẽã bauré ĩñawʉ̃ sũcã. Sĩcʉ̃ pĩnocabiro baugʉ́\f + \fr 12:3 \ft Pecasãyemena: dragón.\f* sõãgʉ̃́care ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ siete dupupá cʉowí. Pʉamóquẽñe capesáricʉtigʉ niiwĩ. Siete pesaré betori tee dupupápʉre pesawʉ. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ pĩcõõmena ʉ̃mʉã́sepʉ niimirira paʉ\f + \fr 12:4 \ft La tercera parte.\f* ñocõãrẽ́ páabatediocowi ditapʉ. Cʉ̃ʉ̃ põnacʉtígodo pʉto nucũwĩ, coo macʉ̃ bauári, yaagʉda jĩĩgʉ̃. \v 5 Coo sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃ põnacʉtíwo. Cʉ̃ʉ̃ niipetire dita macãrã Õpʉ̃ niigʉ̃dʉ niiwĩ. Tutuaromena dutigʉdʉ niiwĩ. Too síro coo macʉ̃ Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ máata néewanowĩ cʉ̃ʉ̃mena dutigʉdʉre. \v 6 Numiṍpe basocá manirṍpʉ dutijṍãwõ Cõãmacʉ̃ coore quẽnobosáriropʉ. Toopʉ́ coore mil doscientos sesenta bʉrecori yaaré ecanówõ. \p \v 7 Ʉ̃mʉã́sepʉ cãmerĩ́quẽre wáawʉ. Miguel, ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃yara ángelea pĩnocamena cãmerĩ́quẽwã. Pĩnoca, teero biiri cʉ̃ʉ̃yara cãmerĩ́quẽpacara, \v 8 netõnʉcã́masĩriwa. Teero tiirá, cʉ̃́ã ʉ̃mʉã́sepʉre niinemomasĩriwa. \v 9 Pĩnoca cõãjãnowĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ sicato macʉ̃ pĩno, wãtĩãrẽ dutigʉ́, Satanás, niipetiro macãrãrẽ jĩĩditogʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃, cʉ̃ʉ̃yaramena ditapʉ cõãdiocojãnowĩ. \p \v 10 Teero wáaari siro, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉowʉ́. Bayiró bʉsʉrómena jĩĩwĩ: \q1 —Marĩrẽ netõnére jeatoaa. \q1 Cõãmacʉ̃ tutuare, cʉ̃ʉ̃ marĩ Õpʉ̃ niiré jeatoaa. \q1 Cʉ̃ʉ̃ beserigʉ Cristo dutiadarocã jeatoaa. \q1 Marĩ menamacãrã Cõãmacʉ̃rẽ padeoráre wedesãrigʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niimiãrigʉ cõãdioconoãwĩ. \q1 Cʉ̃ʉ̃ bʉ́recori, ñamirĩ́ ʉ̃sãyagʉ Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ cʉ̃́ãrẽ wedesãrucuwi. \q1 \v 11 Cordero diagʉ, díi õmayudiabosariguere padeoríra niijĩrã, Cõãmacʉ̃ye quetire wederucurira niijĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ netõnʉcã́wã. \q1 Ãpẽrã́ cʉ̃́ãrẽ Cristoye wederé wapa sĩãdʉgápacari, cuiro manirṍ wederucuwa. \q1 \v 12 Teero tiirá, ángelea, niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́, ʉseniña. \q1 Atibʉ́reco macãrãpe, día pairímaa macãrãcã, bóaneõrã niiãdacu mʉ́ã. \q1 Satanás “péerogã dʉsaa yʉʉre cõããdaro” jĩĩ masĩjĩgʉ̃, \q1 bayiró cúaremena mʉ́ã pʉto diiwáawĩ, \m jĩĩwĩ. \p \v 13 Pĩnoca ditapʉ cõãdiocori ĩñagʉ̃, macʉ̃cʉtirigore nʉnʉwáwi ñañarõ tiidʉgágʉ. \v 14 Coope cáapacʉ wʉ́ʉrere ticonowõ, basocá manirṍpʉ wʉʉwágodo. Too coo niirṍpʉ itiácʉ̃ma apecʉ̃má deco yaaré ecanówõ, pĩnoca coore bʉamasĩ́hẽrõpʉ. \v 15 Coo wáarirope pĩnoca ocoré día tiiróbiro eoyúcomiwĩ, coore duari tiidʉgágʉ. \v 16 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, Cõãmacʉ̃ ditare yetiri tiiwí, coore tiiápugʉ. Yeticʉtʉa, pĩnoca eoyúcoremena día wáari tiimíãriguere néecosãwʉ̃. \v 17 Teero wáari ĩñagʉ̃, pĩnoca numiṍmena cúanetõjõãwĩ. Coo pã́rãmerã niinʉnʉsera dʉsarámena cãmerĩ́sĩãgʉ̃ wáawi. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ dutirére tiirá, Jesuyére wederá niiĩya. \v 18 Pĩnoca pairímaa wesapʉ jeanʉcãwĩ. \c 13 \s1 Pʉarã́ quioráye queti \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Sĩcʉ̃ quiogʉ́ peti día pairímaapʉ pãmʉpasáwi. Cʉ̃ʉ̃ pʉamóquẽñe capesáricʉtiwi. Siete dupupá cʉowí. Pʉamóquẽñe pesaré betori tee capesáricõrõ pesawʉ. Cʉ̃ʉ̃ye dupupápʉre Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ peti wedesere wãme jóatunoriro niiwʉ̃. \v 2 Quiogʉ́ peti yʉʉ ĩñarigʉ yái dodogʉ́biro baugʉ́\f + \fr 13:2 \ft Pecasãyemena: leopardo.\f* niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ bʉcobiro\f + \fr 13:2 \ft Españolmena: oso; portuguésmena: urso.\f* dʉporicʉtiwi. Cʉ̃ʉ̃ yáibiro\f + \fr 13:2 \ft Españolmena: león; portuguésmena: leão.\f* ʉserocʉtiwi. Pĩnoca cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ tutuare, cʉ̃ʉ̃ pee tiimasĩ́rere ticowi. Cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ duirípĩrõpʉ dʉpowi, “dutiya” jĩĩgʉ̃. \v 3 Sicadupupʉre cãmirõca niiwʉ̃. Catiri tiirí cãmirõca mee niiwʉ̃. Teero niipacaro, yatiriro niiwʉ̃. Teero tiirá, atibʉ́reco macãrã quiogʉ́ petire ĩñamanijõãrã, cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉjã́wã. \v 4 Basocá pĩnocare padeowá, cʉ̃ʉ̃ quiogʉ́ petire tiimasĩ́rere ticori ĩñarã. Quiogʉ́ peticãrẽ padeorá jĩĩwã: \p —Quiogʉ́ peti tiiróbiro tutuagʉ maniĩ. Sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃mena cãmerĩ́sĩãmasĩriqui, jĩĩmiwã. \p \v 5 Pĩnoca cʉ̃ʉ̃ “dutiya” jĩĩãrigʉre biiro jĩĩdutiwi: “Cõãmacʉ̃ tiimasĩ́rere tiimasĩ́ã yʉʉcã; yʉʉ niipetire dutimasĩgʉ̃no niiã”, jĩĩmiwĩ. Cuarenta y dos muĩpũrã cʉ̃ʉ̃ tiimasĩ́rere tiirí, Cõãmacʉ̃ teero ĩñajãwĩ ména. \v 6 Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesewi. Cʉ̃ʉ̃ wãmerẽ, cʉ̃ʉ̃ niirṍrẽ, ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́rẽ ñañarõ wedesewi. \v 7 Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ padeoráre cãmerĩ́sĩã netõnʉcã́rĩ, Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃rẽ teero ĩñajãwĩ ména. Cʉ̃ʉ̃ niipetire põnarĩ macãrãrẽ, niipetire macãrĩ macãrãrẽ, niipetire wedeserare, niipetire dita macãrãrẽ dutimasĩrere ticonowĩ. \v 8 Niipetira atibʉ́reco macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ padeoádacua. Cʉ̃́ã niiĩya Cordero cʉ̃́ã sĩãmírigʉyapũpʉ cʉ̃́ã wãmerẽ jóatunoña manirã́. Tiipũpʉre catiré petihére cʉoráye wãme dícʉ jóatunoã. Cʉ̃́ã wãme jóatunoyiro atibʉ́reco nʉcãrípʉ. \q1 \v 9 Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua: \q1 \v 10 “Peresu sõneconoãdacua” jĩĩnorira \q1 peresu wáaadacua, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “teero tiinóãdacua” jĩĩrirobirora. \q1 “Espadamena sĩãnóãdacua” jĩĩnorira \q1 espadamena sĩãnóãdacua, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “teero tiinóãdacu” jĩĩrirobirora. \m Teero wáapacari, Cõãmacʉ̃rẽ padeorá wãcũtutua, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ padeoró booa. \p \v 11 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ãpĩ quiogʉ́ peti dita popeapʉ mʉãatiwi. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃ corderobiro pʉaró capesáricʉtiwi. Cʉ̃ʉ̃ wedesere sĩcʉ̃ pĩnoca bʉsʉrobiro tʉonówʉ̃. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ niisʉguerigʉ quiogʉ́ peti dutirénorẽ niipetirere cʉoquí. Cʉ̃ʉ̃ ĩñacoropʉ tee niipetiremena dutimasĩĩ. Cʉ̃ʉ̃ atibʉ́reco niirã́rẽ niisʉguerigʉ cãmirõ yatinorigʉre padeorí tiii. \v 13 Cʉ̃ʉ̃ merẽã baurétõ tiiẽ́ñoĩ. Basocá ĩñacoropʉ ʉ̃mʉã́se macã pecamerẽ ditapʉ diiátiri tiii. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ niisʉguerigʉ quiogʉ́ peti ĩñacoropʉ merẽã bauré tiiẽ́ñorĩ, Cõãmacʉ̃ teero ĩñajãĩ. Cʉ̃ʉ̃pe tee tiiẽ́ñoremena atibʉ́reco macãrãrẽ jĩĩditoi. Tee jĩĩditoremena niisʉguerigʉ queorére weedutii. Niisʉguerigʉra niiĩ espadamena cãmitunorigʉ niipacʉ, catigʉ́. \v 15 Niisʉguerigʉ cʉ̃ʉ̃ siro dita popeapʉ mʉãatirigʉre catiri tiirére ticowi. Teeména niisʉguerigʉ tiiróbiro baugʉ́ weerigʉpʉre catiré ticowi. Teero tiigʉ́, weerigʉ wedesemasĩwĩ; cʉ̃ʉ̃rẽ padeohérare sĩãrĩ́ tiiwí. \v 16 Niipetirare cʉ̃́ãye diapóarire o cʉ̃́ãye diamacʉ̃́ maquẽ wãmorĩrẽ cʉ̃ʉ̃ queorére jóatunorĩ tiiquí. Teero tiirá, bʉ́ri niirã́, ʉpʉtí macãrã, pee apeyé cʉorá, bóaneõrã, dutiapenori basoca, dutiapenoña manirã́ teeré cʉoádacua. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ queoré jóatunoña manigʉ̃́ sãĩmasĩ́riqui; dúamasĩriqui. Tee queoré quiogʉ́ peti wãme o cʉ̃ʉ̃ wãme bapaqueoro niiã. \p \v 18 Ateré tʉomasĩ́rõ booa: Tʉomasĩ́rãno quiogʉ́ petiye wãmerẽ bapaqueoaro. Basocá teeré bapaqueomasĩcua. Cʉ̃ʉ̃ye wãme bapaqueoro seiscientos sesenta y seis niiã. \c 14 \s1 Ciento cuarenta y cuatro mil basocá Cõãmacʉ̃rẽ basapeorigue \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Cordero ʉ̃tãgʉ̃́ Sionpʉ nucũwĩ. Cʉ̃ʉ̃mena ciento cuarenta y cuatro mil basocá niiwã. Cʉ̃́ã Cordero wãmerẽ, cʉ̃ʉ̃ Pacʉ wãmerẽ cʉ̃́ãye diapóaripʉre jóatunorira niiwã. \v 2 Ʉ̃mʉã́sepʉ bʉsʉri tʉowʉ́. Oco pairó õmasãnʉcõrõbiro, bʉpo bayiró páarobiro bʉsʉwʉ. Paʉ bʉ́apʉ̃tẽrã cʉ̃́ãyere bʉ́apʉ̃tẽrẽ\f + \fr 14:2 \ft Pecasãyemena: arpas.\f* tiiróbiro bʉsʉwʉ. \v 3 Cʉ̃́ã tiipĩrõ pʉtopʉ, bapari catirá, bʉtoá dutirá ĩñacoropʉ mama basaré basawa. Basocá tee basarére masĩmasĩriwa; ciento cuarenta y cuatro mil basocá dícʉ teeré basamasĩwã. Cʉ̃́ã atibʉ́reco macãrã watoapʉre netõnénorira niiwã. \v 4 Cʉ̃́ã sĩcãrĩno numiã́mena ñañaré tiiríra mee niiwã. Cʉ̃́ã Cordero cʉ̃ʉ̃ noo wáaro nʉnʉʉ̃́ya. Cõãmacʉ̃rẽ, Corderore ticosʉgueadare tiiróbiro niiãda jĩĩrã, cʉ̃́ã atibʉ́reco macãrã watoapʉre netõnénorira niiwã. Teero tiirá, ote dʉca butisʉguerepa Cõãmacʉ̃rẽ ticorépa tiiróbiro niicua. \v 5 Cʉ̃́ã sĩcãrĩno jĩĩditorira mee niiwã. Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre ñañaré manirã́ niiĩya. \s1 Ĩtĩã́rã ángelea wederigue \p \v 6 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ãpĩ ángele ʉ̃mʉã́sepʉ wʉʉnetṍwĩ. Cʉ̃ʉ̃ atibʉ́reco niirã́rẽ, niipetire dita macãrãrẽ, niipetire põnarĩ macãrãrẽ, niipetire wedeserare, niipetire macãrĩ macãrãrẽ quetiré wedegʉ́ niiwĩ. Tee queti padeorucúre maquẽ niiã. \v 7 Cʉ̃ʉ̃ bayiró bʉsʉrómena jĩĩdiocowi: \p —Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena ĩñaña. “Cʉ̃ʉ̃ niipetirere dutimasĩqui”, jĩĩña. Cʉ̃ʉ̃ wapa tiiádarito jeatoaa. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́sere, atiditaré, día pairímaarẽ, niipetire ocowitíre coperire tiiwí. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyá, jĩĩwĩ. \p \v 8 Ãpĩ ángele cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ wʉʉáti, jĩĩdiocowi: \p —Babilonia ʉpʉtí niimiri macã petijṍãã. Petijṍãã. Tiimacã macãrã apeditá macãrãrẽ cʉ̃́ã weerirare padeorí tiiwá. Teero tiirá, cʉ̃́ãrẽ ñañarõ ñeeapera, cũmu mecʉ̃rã́ tiiróbiro wáari tiiwá, jĩĩwĩ. \p \v 9 Ãpĩ ángele pʉarã́ ángelea siro macʉ̃ wʉʉáti, bayiró bʉsʉrómena jĩĩdiocowi: \p —Quiogʉ́ petire, cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro baugʉ́ weerigʉre padeogʉ́no, cʉ̃ʉ̃ queorére cʉ̃ʉ̃ya diapóapʉ, cʉ̃ʉ̃ya wãmopʉ jóatunorigʉre \v 10 ñañarõ tiigʉ́daqui Cõãmacʉ̃. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena bayiró cúagʉ, tutuaromena, bóaneõrõ manirṍ ñañarõ tiigʉ́daqui. Pecame, azufre jʉ̃ʉ̃rémena bayiró ñañarõ netõrĩ́ tiigʉ́daqui. Ángelea ñañaré manirã́ ĩñacoropʉ, Cordero ĩñacoropʉ teero tiigʉ́daqui. \v 11 Pecame cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiiríme teero buserucujãã. Petirícu. Quiogʉ́ petire, cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro baugʉ́ weerigʉre padeorá, cʉ̃ʉ̃ queorére jóatunorira bʉ́recori, ñamirĩ́ yeerisãre bʉarícua. \p \v 12 Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ padeorá wãcũtutuaro booa. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ dutirére tiirá, Jesuré padeorucúra niiĩya, jĩĩwĩ. \p \v 13 Yʉʉ ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉowʉ́ sũcã: \p —Ateré jóaya: “Mecʉ̃ãmena marĩ Õpʉ̃rẽ padeorucújãrira diará ʉseniãdacua”, jĩĩwĩ. \p Espíritu Santo: —Teerora niiã, jĩĩwĩ—. Ñañarõ netõpacára, Cõãmacʉ̃yere paderucurira niijĩrã, yeerisããdacua. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã ʉ̃mʉã́sepʉ jeari, cʉ̃́ã ãñurõ tiirígue wapa cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiigʉ́daqui, jĩĩwĩ. \s1 Atibʉ́reco maquẽ oterigue \p \v 14 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Õmebʉrʉá butiríbʉrʉa bauáwʉ. Tiibʉrʉa sotoapʉ basocʉ́biro baugʉ́ duiwi. Cʉ̃ʉ̃ya dupupʉre oro beto pesawʉ. Wãmopʉre diipĩ́\f + \fr 14:14 \ft Pecasãyemena: hoz.\f* asoyóaripĩ cʉowí. \v 15 Ãpĩ ángele Cõãmacʉ̃wii ʉ̃mʉã́se niirí wiipʉ niiãrigʉ witiatiwi. Cʉ̃ʉ̃ õmebʉrʉápʉ duigʉ́re bayiró bʉsʉrómena jĩĩwĩ: \p —Mʉʉyapĩmena oteriguere páataneõña. Atibʉ́reco maquẽ oteré dʉca seerítono jeatoaa. Bʉcʉátuajeaa mée, jĩĩwĩ. \p \v 16 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, atibʉ́reco maquẽ oteriguere páataneõwĩ. Teedʉcare seenéõwĩ. \p \v 17 Ãpĩ ángele Cõãmacʉ̃wii ʉ̃mʉã́se niirí wiipʉ niiãrigʉ witiatiwi. Cʉ̃ʉ̃cã diipĩ́ asoyóaripĩ cʉowí. \v 18 Ãpĩ ángele wáicʉra sóepeoro tiiróbiro baurópʉ witiatiwi. Cʉ̃ʉ̃ pecamerẽ dutimasĩrere cʉoi. Cʉ̃ʉ̃ diipĩ́ asoyóaripĩ cʉogʉ́re bayiró bʉsʉrómena jĩĩwĩ: \p —Mʉʉyapĩ asoyóaripĩmena atibʉ́reco maquẽ ʉsetõrĩrẽ páataneõña. Tee ñiijṍãtoaa mée. \p \v 19 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃yapĩmena atibʉ́reco maquẽ ʉsere páataneõwĩ. Teeré née, ʉse cʉtamʉtṍri copepʉ cõãwĩ. Tee cʉtamʉtṍre “Cõãmacʉ̃ ñañarã́mena bayiró cúare” jĩĩdʉgaro tiia. \v 20 Teeʉsere tiimacã wesapʉ cʉtamʉtṍnowʉ̃. Cʉ̃́ã cʉtamʉtṍrĩ, díi pairó witiwʉ. Tee díi caballoa wãmʉã decopʉ duatuwʉ. Wãmʉã decopʉ duarócõrõ õmayuyutiawʉ trescientos kilómetros yoaro. \c 15 \s1 Ángelea ñañarõ tiitúadarigue \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Apeyé merẽã bauré bayiró ʉcʉanérere ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñawʉ̃. Siete ángelea niiwã. Cʉ̃́ã siete ñañaré tiitúadarere cʉoádara niiwã. Teeména Cõãmacʉ̃ bayiró cúare tiiádare petiádacu. \p \v 2 Día pairímaabiro ĩñawʉ̃. Ãñurõ ocosusúrimaa, bídru pecamemena wʉ́oarimaa tiiróbiro bauwʉ́. Tiimaá pʉtopʉ basocá nucũwã. Cʉ̃́ã “quiogʉ́ petire, teero biiri cʉ̃ʉ̃rẽ weerigʉre padeoyá” jĩĩ dutiriguere netõnʉcã́rira niiwã. Cʉ̃́ã “cʉ̃ʉ̃ queorére jóatuya” jĩĩrĩcãrẽ, netõnʉcã́rira niiwã. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ ticorigue bʉ́apʉ̃tẽrẽrẽ cʉowá. \v 3 Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ padecotegʉ Moisés basariguemena basapeowa. Corderoyere basapeowa. Biiro jĩĩwã: \q1 Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã Õpʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃, niipetire mʉʉ tiiré ãñurõ ĩñariãñure niiã. \q1 Teeré ĩñarã, ʉ̃sã ĩñamanijõãã. \q1 Mʉʉ niipetire dita macãrã Õpʉ̃ niiã. \q1 Mʉʉ tiirécʉtire ãñuré niiã; diamacʉ̃́ niiã. \q1 \v 4 Niipetira mʉʉrẽ cuiro booa. \q1 Niipetira mʉʉrẽ padeoró booa. \q1 Mʉʉ sĩcʉ̃rã ñañaré manigʉ̃́ niiã. \q1 Niipetire dita macãrã mʉʉ pʉto jeará mʉʉ ãñurõ tiirére ĩñarira niijĩrã, mʉʉrẽ padeoádacua, \m jĩĩ basawa. \p \v 5 Too síro yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Cõãmacʉ̃wii ʉ̃mʉã́sepʉ niirí wii popeapʉ Ãñunetõjõãri Tatia pã́õnowʉ̃. Tiitatia popeapʉ Cõãmacʉ̃ dutiré jóature cʉorépĩrĩ sãñarítiba niiwʉ̃. \v 6 Cʉ̃́ã siete ángelea tiitatiapʉ niiãrira witiatiwa. Cʉ̃́ã suti butiré jũĩrĩmaníre bayiró asiyáre sãñarira niiwã. Cutiropʉ oro caserore siatúrira niiwã. Siete ñañaré tiitúadarere ñeeãdara witiatiwa. \v 7 Sĩcʉ̃ catirá menamacʉ̃ cʉ̃́ã siete ángeleare siete oro baparire ticowi. Teebaparipʉre Cõãmacʉ̃ catirucugʉ ñañarã́mena bayiró cúare tiiádare maquẽ dadajãwʉ̃. \v 8 Ãñunetõjõãri Tatiapʉ cʉ̃ʉ̃ asibatéremena, cʉ̃ʉ̃ tutuaremena õme busesesajõãwʉ̃. Teero tiiró, tiitatiapʉre sããwamasĩña maniwʉ̃́; tée siete ángelea cʉ̃́ã siete ñañaré tiiári siropʉ, sããwamasĩnowʉ̃. \c 16 \s1 Siete ñañaré tiitúadare cʉoré bapari \p \v 1 Yʉʉ tʉowʉ́ sũcã. Yʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ wedeseri tʉowʉ́. Siete ángeleare bayiró bʉsʉrómena jĩĩti: \p —Mʉ́ãye bapari maquẽrẽ píobatediocora wáaya. Tee maquẽ Cõãmacʉ̃ ñañarã́mena bayiró cúare ẽñoã́dare niiã, jĩĩti. \p \v 2 Niisʉguegʉ wáa, cʉ̃ʉ̃ya bapa maquẽrẽ atiditapʉ́ píobatediocowi. Teero tiiári siro, basocá quiogʉ́ petire weerigʉre padeó, cʉ̃ʉ̃rẽ queorére jóatunorirare cãmi bóare wáawʉ. Docore, pũniré niiwʉ̃. \p \v 3 Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ya bapa maquẽrẽ día pairímaapʉ píobatediocowi. Tiimaá díimaa wáajãwʉ̃. Diarigʉye díibiro niiwʉ̃. Tiimaapʉ́ niirã́ diapetijõãwã. \p \v 4 Pʉarã́ siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ya bapa maquẽrẽ díamaarĩpʉ, oco witiré coperipʉ píobatediocowi. Teemaarĩ, teecoperi díi posajõãwʉ̃. \v 5 Ángele ocoré cotegʉ́ wedeseri tʉowʉ́: \q1 —Õpʉ̃, mʉʉ ñañaré manigʉ̃́ niiã. \q1 Mʉʉ cʉ̃́ãrẽ teero wapa tiigʉ́, diamacʉ̃́ maquẽ tiigʉ́ tiia. \q1 Mʉʉ niirucujãgʉ̃, too sʉgueropʉ niirigʉ niiã. \q1 \v 6 Cʉ̃́ã mʉʉrẽ padeoráre, mʉʉyara profetare sĩãyíra. \q1 Cʉ̃́ãye díi õmayucori tiiyíra. \q1 Cʉ̃́ã teero tiiré wapa mʉʉ cʉ̃́ãrẽ díi sĩnidutíwʉ, jĩĩwĩ. \p \v 7 Cõãmacʉ̃rẽ wáicʉra sóepeoro tiiróbiro baurópʉ wedesewionecori tʉowʉ́: \p —Teerora niiã. Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã Õpʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃, mʉʉ cʉ̃́ãrẽ wapa tiiré diamacʉ̃́ niiã; mʉʉ diamacʉ̃́ besea, jĩĩti. \p \v 8 Ĩtĩã́rã siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ya bapa maquẽrẽ muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ sotoapʉ píobatediocowi. Teeména muĩpũ bayiró asi, basocáre sóewi. \v 9 Basocá bayiró sóenowã. Teero sóenopacara, cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoríwa. “Cõãmacʉ̃ niipetirere dutimasĩqui”, jĩĩriwa. Ñañarõ peti jĩĩtutiwa cʉ̃ʉ̃rẽ, tee ñañaré wáari tiipetímasĩjãgʉ̃ niipacari. \p \v 10 Bapari siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ya bapa maquẽrẽ quiogʉ́ petiyapĩrõpʉ píobatediocowi. Niipetiro cʉ̃ʉ̃ dutirá niirṍpʉ naĩtĩãjõãwʉ̃. Basocá pũninorã, cʉ̃́ãye ñemerõrĩrẽ bayiró bacadiyówa. \v 11 Cʉ̃́ã cãmi bóarere ĩñapacara, pũninopacara, Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́rẽ ñañarõ peti jĩĩtutiwa. Cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoríwa. \p \v 12 Sicamoquẽñerã siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ya bapa maquẽrẽ día Éufratespʉ píobatediocowi. Tiimaá sibipetijõãrĩ tiinówʉ̃, muĩpũ mʉãatiro macãrã õpãrã́ tĩãwaaro jĩĩrõ. \p \v 13 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Pĩnocaya ʉseropʉ, quiogʉ́ petiya ʉseropʉ, corderobiro pʉaró capesáricʉtigʉ “Cõãmacʉ̃ tiimasĩ́rere tiimasĩ́ã yʉʉcã” jĩĩditorigʉya ʉseropʉre ĩtĩã́rã wãtĩã witiatiwa. Tʉbʉroabiro baurá niiwã. \v 14 Wãtĩ tutuaremena tiiẽ́ñowã. Niipetiro macãrã õpãrãrẽ́ neãdutira witiatiwa, Cõãmacʉ̃yaramena cãmerĩ́sĩããda jĩĩrã. Cʉ̃́ã cãmerĩ́sĩããdari bʉreco Cõãmacʉ̃ netõnʉcã́ãdari bʉreco peti niiãdacu. \pi1 \v 15 “Ãñurõ tiiyá. Wãcũña manirṍ yaarépigʉ atiro tiiróbiro yʉʉ atigʉda. Ĩñacorano cʉ̃́ãye suti sãñaãdarere quẽnoyúera, yʉʉ atiri, ãñurõ ʉseniãdacua. Teero tiihéra, sutimanírã basocá cʉ̃́ãrẽ ĩñarĩ, boboádacua”. \p \v 16 Wãtĩã tʉbʉroabiro baurá atibʉ́reco macãrã õpãrãrẽ́ neãrĩ tiiwá. Cʉ̃́ã neãrṍ hebreoayemena “Armagedón” wãmecʉtia. \p \v 17 Ángele niitugʉ cʉ̃ʉ̃ya bapa maquẽrẽ píobatediocowi. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, Cõãmacʉ̃wii ʉ̃mʉã́se niirí wii niirípĩrõpʉ bayiró bʉsʉró wedesere witiwʉ. \p —Niipetire túajeanoã sáa, jĩĩti. \p \v 18 Bʉpo wã́ãyore, bʉsʉré, bʉpo páare wáawʉ. Dita bayiró cãmeñawʉ̃. Basocá atibʉ́recopʉ niinʉcãri sirore, atitócãrẽ dita nocõrõca cãmeñaria. Bayiró peti cãmeñawʉ̃. \v 19 Ʉpʉtí niirí macã itiáropʉ yetinʉcãjõãwʉ̃. Niipetire macãrĩ jṍẽdiwawʉ. Cõãmacʉ̃ ʉpʉtí niirí macã Babilonia macãrãrẽ acabóriwi, “cʉ̃́ãrẽ wapa tiigʉ́da” jĩĩrigʉ niijĩgʉ̃. Cʉ̃́ãmena bayiró cúarigʉ niijĩgʉ̃, bóaneõrõ manirṍ cʉ̃́ãrẽ wapa tiiwí. \v 20 Niipetire nʉcʉ̃rĩ́ duacodiawʉ. Ʉ̃tãyucʉ cõãjãnowʉ̃. \v 21 Ocopéri yʉsʉáreperi bayiréperitõ basocá sotoapʉ ñaapeawʉ. Sĩquẽñeperi cuarenta kilos nʉcʉ̃wʉ̃. Cõãmacʉ̃ teeperimena cʉ̃́ãrẽ bayiró peti ñañarõ tiirí ĩñarã, “ñañarõ peti tiigʉ́ niiĩ cʉ̃ʉ̃” jĩĩjãwã. \c 17 \s1 Ʉ̃mʉã́mena ñeeape wapatárigore wapa tiirígue \p \v 1 Sĩcʉ̃ siete ángelea siete bapari cʉoríra menamacʉ̃ ati, yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Jãmʉ, díamaarĩ sotoa duigó ʉ̃mʉã́mena ñeeape wapatágore Cõãmacʉ̃ wapa tiiádare maquẽrẽ ẽñomá. \v 2 Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ coomena ñañarére tiiíya. Coo ñañaré tiirémena atibʉ́reco niirã́ cũmu mecʉ̃rã́ tiiróbiro wáaaya, jĩĩwĩ. \p \v 3 Yʉʉ cãnirípacari ĩñarṍpʉre Espíritu quẽẽrṍpʉ tiiróbiro ẽñonemówĩ sũcã. Quẽẽrṍpʉ ángele yʉʉre basocá manirṍpʉ néewawi. Toopʉ́ sĩcõrẽ ĩñawʉ̃. Coo quiogʉ́ peti sotoapʉ pesawo. Cʉ̃ʉ̃ sõãgʉ̃́ niiwĩ. Quiogʉ́ petiya õpʉ̃ʉ̃pʉre pee Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ peti wedesere wãme jóatunoriro niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ siete dupupá, pʉamóquẽñe capesári cʉowí. \v 4 Numiṍ ñamu tiiróbiro sõã ñiisãñúrõcare, teero biiri bayiró sõãrṍrẽ sãñawõ. Oro, ʉ̃tãperi wapapacáremena, “perla” wapapacáremena mamonorigo niiwõ. Sicabapa oro bapa cʉowó. Ãpẽrãména ñañarõ ñeeapere tiibapapʉre dadajãwʉ̃. Coo ʉ̃mʉã́mena ñañarõ ñeeaperecã toopʉ́ niiwʉ̃. \v 5 Cooya diapóapʉre wãme jóatunoriro niiwʉ̃: “Yʉʉ Babilonia Ʉpʉtí Niirí Macã niiã; Numiã́ Ʉ̃mʉã́rẽ Ñeeape Wapatára Paco niiã; Ãpẽrãména Ñañarõ Ñeeapera Paco niiã”, jĩĩ jóatunoriro niiwʉ̃. Teewãme “biiro jĩĩdʉgaro tiia” jĩĩmasĩña maniwʉ̃́. \v 6 Coo Jesuré padeorá cʉ̃ʉ̃yere diamacʉ̃́ wederé wapa cʉ̃́ãrẽ sĩãdutírigo niiwõ. Cʉ̃́ã diari ĩñanemodʉgago, cũmugõ sĩninemódʉgago tiiróbiro niiwõ. \p Coore ĩña, bayiró ĩñamanijõãwʉ̃. \v 7 Ángele yʉʉre jĩĩwĩ: \p —¿Mʉʉ tʉomasĩ́rigari ĩñamanijõãgʉ̃? Numiṍye maquẽrẽ, teero biiri coo pesagʉ́ye maquẽrẽ mʉʉrẽ masĩrĩ tiigʉ́da. Coo pesagʉ́ quiogʉ́ peti siete dupupá, pʉamóquẽñe capesári cʉogʉ́ niiĩ. \v 8 Quiogʉ́ peti mʉʉ ĩñarigʉ too sʉgueropʉ niimiwĩrã; mecʉ̃tígãrẽ maniĩ; niiditidiari copepʉ mʉãatigʉdʉ tiii; pecamepʉ wáa, yapacʉtíjãgʉ̃dʉ niiĩ. Teero tiinóãdari sʉguerore, atibʉ́reco macãrã quiogʉ́ petire “niimiwĩ; maniĩ; atigʉdʉ tiii” jĩĩrigʉ jeari ĩñarã, ĩñamanijõããdacua. Cʉ̃́ã Corderoyapũpʉ cʉ̃́ã wãmerẽ jóatunoña maniã. Atibʉ́reco nʉcãrípʉ tiipũpʉre catiré petihére cʉoádara wãmerẽ jóatunoã. \p \v 9 ’Ateré tʉomasĩ́rõ booa. Siete dupupá siete ʉ̃tãyucʉ jĩĩdʉgaro tiia. Coo tee ʉ̃tãyucʉ sotoapʉ duiyo. Tee dupupára sũcã siete õpãrã́ jĩĩdʉgaro tiia. \v 10 Sicamoquẽñerã õpãrã́ peticódiawa mée. Sĩcʉ̃ dutii. Ãpĩ maniĩ ména. Cʉ̃ʉ̃ atigʉ, péerogã dutigʉdaqui. \v 11 Quiogʉ́ peti niimirigʉ, mecʉ̃tígã manigʉ̃́, siete õpãrã́ siro macʉ̃ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ siete õpãrã́ menamacʉ̃ niigʉ̃́rã niiĩ. Pecamepʉ wáa, yapacʉtíjãgʉ̃dʉ niiĩ. \p \v 12 ’Pʉamóquẽñe capesári mʉʉ ĩñaãrigue pʉamóquẽñerã õpãrã́ jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃́ã dutiriya ména. Quiogʉ́ petimena õpãrã́ tiiróbiro dutiré ñee, sica hora dutiadacua. \v 13 Cʉ̃́ã sĩcãrĩbíro wãcũãdacua. Cʉ̃́ã dutirá niipacara, quiogʉ́ petire “mʉʉ sĩcʉ̃rã dutiya; ʉ̃sã mʉʉ doca macãrã niiãdacu” jĩĩãdacua. \v 14 Cʉ̃́ã Corderomena cãmerĩ́sĩããdacua. Cʉ̃ʉ̃ niipetira õpãrã́ nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niijĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ netõnʉcã́jãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃mena niiãdara Cõãmacʉ̃ booríra, cʉ̃ʉ̃ beserira niiĩya. Cõãmacʉ̃rẽ padeodúririra niiĩya, jĩĩwĩ. \p \v 15 Ángele jĩĩnemowĩ yʉʉre: \p —Mʉʉ numiṍ díamaarĩ sotoapʉ duiri ĩñaãwʉ̃. Teemaarĩ “niipetire macãrĩ macãrã, niipetire põnarĩ macãrã, niipetire dita macãrã, niipetire wedesera niiĩya” jĩĩdʉgaro tiia. \v 16 Pʉamóquẽñerã õpãrã́ mʉʉ ĩñaãrira quiogʉ́ petimena ñañagṍrẽ ĩñatutiadacua. Cooyere ẽmapetijã, sutimanígõ pʉtʉári tiiádacua. Cooya õpʉ̃ʉ̃rẽ yaaadacua; cõãrĩrẽ́ sóecõãjããdacua. \v 17 Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ sĩcãrĩbíro wãcũrĩ tiigʉ́daqui. Teero tiirá, cʉ̃́ã quiogʉ́ petire cʉ̃́ã sotoa macʉ̃ õpʉ̃ sõnecoadacua. Cʉ̃́ãpe “ʉ̃sã boorómena teero tiia” jĩĩ wãcũmicua. Quiogʉ́ peti cʉ̃́ã õpʉ̃ niitugʉdaqui, tée Cõãmacʉ̃ “biiro wáaadacu” jĩĩrirobirora wáari siropʉ. \v 18 Numiṍ mʉʉ ĩñaãrigo “tiimacã ʉpʉtí niirí macã” jĩĩdʉgaro tiia. Tiimacã õpʉ̃ atibʉ́reco macãrã õpãrãrẽ́ dutigʉ́ niigʉ̃daqui, jĩĩwĩ. \c 18 \s1 Babilonia petirígue \p \v 1 Too síro yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ãpĩ ángele ʉ̃mʉã́sepʉ niiãrigʉ diiátiwi. Cʉ̃ʉ̃ dutiré cʉogʉ́ peti niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ asibatéremena atibʉ́reco bóebatejõãwʉ̃. \v 2 Bayiró bʉsʉrómena wedesewi: \q1 —Babilonia ʉpʉtí niimiri macã petijṍãã. Petijṍãã. \q1 Wãtĩã, minipõná booribasoca niirṍ posajõãã. \q1 Niipetira wʉʉrá ʉ̃niré yaará niirí macã posajõãã; basocá cʉ̃́ã doorácã niiĩya. \q1 \v 3 Tiimacã numiṍ ñañarõ ñeeape wapatágo tiiróbiro ʉgaripéanori macã niiã. \q1 Coomena niipetire dita macãrã cũmu mecʉ̃rã́ tiiróbiro wáawa. \q1 Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ coo weerirare padeojĩ́rã, ñañarõ ñeeapera tiiróbiro niiwã. \q1 Coo ʉgaripéa netõnʉcã́gõ, pee peti apeyé bʉ́ri niirére wapatíãmajãwõ. \q1 Teero tiirá, niipetire dita macãrã dúari basoca pee apeyé cʉorá pʉtʉáwa, jĩĩwĩ. \p \v 4 Ãpĩ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ wedeseri tʉowʉ́: \q1 —Mʉ́ã, yʉʉ beserira niirã́, tiimacãrẽ witiya, \q1 mʉ́ãcã cʉ̃́ã tiiróbiro ñañarére tiirí. \q1 Cʉ̃́ã tiiróbiro tiirá, ñañarõ tiinóbocu. \q1 \v 5 Cʉ̃́ã ñañaré tiiré pairó peti bʉcʉácu. \q1 Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã ñañaré tiirére ãñurõ masĩĩ. \q1 \v 6 Tiimacã macãrã ãpẽrãrẽ́ ñañaré tiirígue wapa teerora cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiicãméãrõ. \q1 Ãpẽrãrẽ́ posari tiirírobirora pʉarĩ́ nemorṍ posari tiiáro. \q1 Bóaneõ ĩñarõ manirṍ nemorṍ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiiáro. \q1 \v 7 Tiimacã macãrãpe “ãpẽrã́ nemorṍ ãñunetõnʉcãã” jĩĩmiwã. \q1 Cʉ̃́ã teero jĩĩrigue wapa cʉ̃́ã ñañarõ jĩĩriro jeatuaro bayiró pũninorĩ tiiáro. \q1 Cʉ̃́ã ʉgaripéa netõnʉcã́rã, noo booró apeyenórẽ wapatíãmajãwã. \q1 Cʉ̃́ã teero tiiã́marigue wapa cʉ̃́ã ñañarõ tiiríro jeatuaro bayiró boorituari tiiáro. \q1 Tiimacã macãrã wãcũũya: “Ʉ̃sã atiditá õpõ tiiróbiro niiã; wapewio tiiróbiro niiria; boorituaridojããdacu”, jĩĩ wãcũmiya. \q1 \v 8 Teero jĩĩré wapa wãcũña manirṍ sicabʉrecora ate cʉ̃́ãrẽ ñañaré wáaadacu: \q1 Basocá diajõããdacua; ãpẽrã́ boorituaadacua; jʉabóare wáaadacu. \q1 Pecamemena sóecõãnoãdacu. Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ cʉ̃́ãrẽ diamacʉ̃́ wapa tiigʉ́dʉ tutuanetõjõãgʉ̃ niiĩ, jĩĩwĩ. \p \v 9 Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ tiimacã macãrãmena cõãpõnarẽ weerirare padeowá. Cʉ̃́ã tiiróbiro ʉgaripéa netõnʉcã́rã, noo booró apeyenórẽ wapatíãmajãwã. Teero tiirá, tiimacã jʉ̃ʉ̃, õme buse nucũrĩ ĩñarã, “ade, ade” jĩĩ, utiadacua. \v 10 “Marĩcãrẽ ñañarõ tiirí” jĩĩrã, yoaropʉ ĩñaconucũãdacua. Biiro jĩĩãdacua: \q1 —Ade, ade, Babilonia ʉpʉtí niimiri macã, “petirícu” jĩĩmiwʉ̃. \q1 Wãcũña manirṍ cʉ̃́ã ñañaré tiiré wapa wapa tiiré jeatoaa, jĩĩãdacua. \p \v 11 Niipetire dita macãrã dúari basoca cʉ̃́ãye apeyeré sãĩrã́ manirĩ́ ĩñarã, tiimacãrẽ utiadacua. “Ade, ade”, jĩĩãdacua. \v 12 Cʉ̃́ã dúare noquẽ niimiyiro: Oromena tiiré, platamena tiiré, ʉ̃tãperi wapapacáreperi, “perla” wapapacáreperi; teero biiri suti ãñurõ butiré, suti ñamu tiiróbiro sõã ñiisãñúre, suti “seda”, suti bayiró sõãré; teero biiri niipetire yucʉ sitiaãñúreyucʉ, “marfilmena” tiiré, sawirigʉmena tiiré, “broncemena” tiiré, cõmeména tiiré, “mármolmena” tiiré; \v 13 teero biiri “canela” wãmecʉtire, yaaré poari tiiré, sitiaãñúre busere, “mirra” wãmecʉtire; teero biiri sĩĩpẽbiro bauré sitiaãñúre, vino, olivogʉ dʉca ʉse, harina ãñuré pã tiiré, trigo; caballoa wéerecori niimiyiro. Ãpẽrã́ niimiyira: Wáicʉra apeyé õmarã́, oveja, caballoa, dutiapenori basocacã niimiyira. \v 14 Dúari basocá tiimacãrẽ jĩĩãdacua: \q1 —Mʉ́ã bayiró maĩmírigue petijṍãã. \q1 Niipetire mʉ́ã ãñuré cʉomírigue ditijõãã. \q1 Dee tii bʉaríadacu, jĩĩãdacua. \p \v 15 Teeré dúari basocá, tiimacãpʉ pairó dúa wapatámiãrira yoaropʉ pʉtʉánʉcããdacua, “marĩcãrẽ ñañarõ tiirí” jĩĩrã. Utirémena \v 16 biiro jĩĩãdacua: \q1 —Ade, ade, ʉpʉtí niimiri macã ñañanetõjõãrõ wáajãã. \q1 Tiimacã sĩcõ numiṍ suti ãñurõ butiré, ñamu tiiróbiro sõã ñiisãñúre, bayiró sõãré sãñagṍ tiiróbiro niimiãwʉ̃. \q1 Oro, ʉ̃tãperi wapapacáremena, “perla” wapapacáremena mamonorigo tiiróbiro niimiãwʉ̃. \q1 \v 17 Wãcũña manirṍ ate wapapacáre ditipetijõãã, jĩĩãdacua. \p Niipetira doorépawʉ waatúra, teepawʉmena wáanetõrã, teepawʉpʉ paderá, niipetira día pairímaapʉ wáarepawʉre paderá yoaropʉ pʉtʉápasajeaadacua. \v 18 Tiimacã jʉ̃ʉ̃, õme buseri ĩñarã, bayiró bʉsʉrómena jĩĩãdacua: \p —Apemacã́ tiimacã tiiróbiro ʉpʉtí niirí macã maniã, jĩĩãdacua. \p \v 19 Bayiró bóaneõre ẽñorã́, cʉ̃́ãye dupupápʉ ditare maapéoadacua. Uti, bayiró bʉsʉrómena jĩĩãdacua: \q1 —Ade, ade, ʉpʉtí niimiri macã ñañanetõjõãrõ wáajãã. \q1 Tiimacã maquẽ niyerumena niipetira día pairímaapʉ wáarepawʉ cʉorá ãñurõ wapatámiãwãrã. \q1 Wãcũña manirṍ tiimacã ditijõãã, jĩĩãdacua. \q1 \v 20 Mʉ́ã ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́pe, tiimacãrẽ cõãrĩ, ʉseniña. \q1 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeorá, Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira, teero biiri profetas, ʉseniña. \q1 Tiimacã macãrã mʉ́ãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiiwá mée. \q1 Cʉ̃́ã teero tiirígue wapa Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ñañaré wapa tiii sáa. \p \v 21 Sĩcʉ̃ ángele tutuagʉ ʉ̃tãquicare néemʉõcowi. Oteréperi yaaréperi wãñiãríquica tiiróbiro bauwʉ́. Tiiquire día pairímaapʉ déecõãñogʉ̃, biiro jĩĩwĩ: \q1 —Atiquiré déecõãñorõ tiiróbiro Babilonia ʉpʉtí niimiri macã petijṍããdacu. \q1 Ĩñanemoricu sáa. \q1 \v 22 Tiimacãpʉre bʉ́apʉ̃tẽre, basaré, peruri putiré, corneta bʉsʉrére tʉonemóricu sáa. \q1 Tiimacãpʉre paderá ãñurõ menirã́ maniã́dacua. \q1 Tiimacãpʉre oteréperi wãñiã́rĩ bʉsʉrére tʉonemóricu. \q1 \v 23 Tiimacãpʉre sĩãwócore maniã́dacu. \q1 Tiimacãpʉre wãmosíara ʉseni basapeorere tʉonemóricu sáa. \q1 Tiimacã macãrã dúari basocá apeyé dita macãrã nemorṍ dúamenirã niimiwã. \q1 Tiimacã macãrã yáiwa oco sitará tiirénomena niipetire dita macãrãrẽ jĩĩditowa, jĩĩwĩ. \p \v 24 Tiimacã niipetira profetare, Cõãmacʉ̃rẽ padeoráre sĩãrígue wapa cʉocú. Teero biiri niipetira atibʉ́reco macãrãrẽ sĩãrígue wapa cʉocú. \c 19 \p \v 1 Too síro yʉʉ tʉowʉ́ sũcã. Paʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ bayiró bʉsʉrómena wedeseri tʉowʉ́: \q1 Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa. \q1 Marĩyagʉ Cõãmacʉ̃ marĩrẽ netõnégʉ̃ niiĩ. \q1 Niipetirere dutimasĩgʉ̃, tutuanetõjõãgʉ̃ niiĩ. \q1 \v 2 Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiráre wapa tiiré queoró niiã; diamacʉ̃́ niiã. \q1 Tiimacã sĩcõ numiṍ ʉ̃mʉã́rẽ ñeeape wapatágo tiiróbiro wapa tiinóri macã pʉtʉáa. \q1 Tiimacã ãpẽrãména ñañarõ ñeeapera tiiróbiro ʉgaripéanojĩrõ, niipetiro macãrãrẽ ñañowʉ̃́. \q1 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare sĩãré wapa tiimacãrẽ ñañarõ tiicãméwĩ, jĩĩwã. \p \v 3 Jĩĩnemowã sũcã: \p —Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa. Tiimacã õme buserucujããdacu, jĩĩwã. \p \v 4 Veinticuatro bʉtoá dutirá, bapari catirá Cõãmacʉ̃ tiipĩrõpʉ duigʉ́re padeorá, ñicãcoberimena jeacũmuwã. Biiro jĩĩwã: \p —Teerora wáaaro. Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa, jĩĩwã. \p \v 5 Tiipĩrõpʉ sĩcʉ̃ wedesewionecori tʉowʉ́: \q1 Marĩyagʉ Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoaro. \q1 Niipetira Cõãmacʉ̃rẽ padecotera, quioníremena cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã́, bʉ́ri niirã́, ʉpʉtí macãrã teerora tiiáro, \m jĩĩti. \s1 Cordero wãmosíaadari bosebʉreco \p \v 6 Yʉʉ tʉowʉ́ sũcã. Paʉ wedesera tiiróbiro tʉowʉ́. Oco pairó õmasãnʉcõrõbiro bʉsʉwa. Bʉpo bayiró páaro tiiróbiro bʉsʉwa. Biiro jĩĩwã: \q1 Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa. \q1 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃ dutinʉcãĩ. \q1 \v 7 Ʉsenico. Bayiró ʉsenirã niico. \q1 Cõãmacʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩ, ʉsenire ticoco. \q1 Cordero cʉ̃ʉ̃rẽ padeorámena niinʉcããdari bʉreco jeatoaa. \q1 Cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá cʉ̃ʉ̃ nʉmo niigõdo tiiróbiro niiĩya. \q1 Nʉmo niigõdo coo basiro ãñurõ quẽnoã́rigopʉ niico. \q1 Cʉ̃́ã coo tiiróbiro quẽnoã́rirapʉ niiĩya. \q1 \v 8 Cʉ̃́ã suti butiré, jũĩrĩmaníre, bayiró asiyárere sã́ãnoãrira niiĩya, \m jĩĩwã. \p Suti butiré “Cõãmacʉ̃rẽ padeorá ãñurõ tiiré niiã” jĩĩdʉgaro tiia. \p \v 9 Ángele yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Ateré jóaya: “Cordero cʉ̃ʉ̃ wãmosíari bosebʉreco niirĩpʉ cʉ̃ʉ̃ boocórira ʉseniãdacua”, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩnemowĩ: \p —Tee Cõãmacʉ̃ wedesere diamacʉ̃́ niiã. \p \v 10 Ángele teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́, cʉ̃ʉ̃ pʉto ñicãcoberimena jeacũmumiwʉ̃. Yʉʉ teero tiirí, yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Teeré tiiríjãña. Yʉʉcã Cõãmacʉ̃rẽ padecotegʉra niiã. Mʉʉ tiiróbirora, mʉʉya wedera Jesuyére wederá tiiróbirora niiã. Cõãmacʉ̃ dícʉre ñicãcoberimena jeacũmu, padeoyá, jĩĩwĩ. \p Espíritu Santo profetare masĩrĩ tiiyígʉ. Tee masĩré ticorémena wedeyira. Teerora Jesuyére wederácã Espíritu Santo masĩré ticorémena wedecua. \s1 Caballo butigʉ́ sotoapʉ pesagʉ́ye queti \p \v 11 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Ʉ̃mʉã́se tusuri ĩñawʉ̃. Caballo butigʉ́ bauánʉcãjeawi. Cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ sĩcʉ̃ pesawi. Cʉ̃ʉ̃rẽna “wasoró manirṍ Cõãmacʉ̃yere diamacʉ̃́ wederucugʉ” jĩĩĩya. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiráre diamacʉ̃́ wapa tiiquí. Cãmerĩ́sĩãgʉ̃ wáagʉ, diamacʉ̃́ tiigʉ́ niiĩ. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ capeari pecame jʉ̃ʉ̃rípõnabiro niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ya dupupʉre pee pesaré betori pesawʉ. Sicawãme jóature cʉowí. Tiiwãmerẽ cʉ̃ʉ̃ dícʉ masĩĩ. \v 13 Sutiró díi púuarirore sãñawĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Cõãmacʉ̃ Wãcũrére Wedegʉ́. \v 14 Surara ʉ̃mʉã́se macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwã́. Cʉ̃́ã suti butiré jũĩrĩmanírere sãñawã. Cʉ̃́ã caballoa butirá sotoapʉ pesawa. \v 15 Cʉ̃ʉ̃ya ʉseropʉ espada pʉaníñape asoyóaripĩ súuwitiwʉ. Tiipĩmena niipetire dita macãrãrẽ netõnʉcã́gʉ̃daqui. Tutuaromena dutigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ʉsegʉdʉcare cʉtamʉtṍrõ tiiróbiro wapa tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃ cʉ̃́ãmena bayiró cúare ẽñogʉ̃́daqui. \v 16 Cʉ̃ʉ̃ya sutirópʉ, cʉ̃ʉ̃ya ʉsebetópʉ wãme jóatunowʉ̃. \sc “NIIPETIRA ÕPÃRÃ́ NEMORṌ ɄPɄTÍ MACɄ̃”,\sc* jĩĩ jóatunore tusawʉ. \p \v 17 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Sĩcʉ̃ ángele muĩpũ bʉ́reco macʉ̃pʉre nucũgʉ̃́rẽ ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ wʉʉráre bayiró bʉsʉrómena wedewi: \p —Neãña, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ boseyaadarere quẽnobosárere yaaadara. \v 18 Õpãrãyé diiré, surarare dutiráye diiré, tutuaraye diiré, caballoaye diiré, cʉ̃́ã sotoapʉ pesaráye diiré, niipetiraye diiré yaaadacu; dutiapenori basoca, dutiapenoña manirã́, bʉ́ri niirã́, ʉpʉtí macãrãye diiré yaaadacu, jĩĩwĩ. \p \v 19 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Quiogʉ́ peti, atibʉ́reco macãrã õpãrã́, cʉ̃́ãyara surara neãwã. Cʉ̃́ã neãrã, “jãmʉ, cãmerĩ́sĩãco” jĩĩwã. Teero tiirá, caballo sotoapʉ pesagʉ́mena, cʉ̃ʉ̃yara suraramena cãmerĩ́sĩãrã wáamiwã. \v 20 Caballo sotoapʉ pesagʉ́pe quiogʉ́ petire ñeewĩ. Cʉ̃ʉ̃mena “Cõãmacʉ̃ tiimasĩ́rere tiimasĩ́ã yʉʉcã” jĩĩditorigʉcãrẽ ñeewĩ. Cʉ̃ʉ̃ quiogʉ́ peti ĩñacoropʉ tiiẽ́ñowĩ. Teeména niipetira quiogʉ́ petire queorére jóatunorirare cʉ̃ʉ̃rẽ weerigʉre padeoráre jĩĩditowi. Cʉ̃́ã pʉarã́ catirára pecametaropʉ cõãñoconowã. Tiitaro “azufre” wãmecʉtire ʉpe tiiróbiro sipirémena jʉ̃ʉ̃ã. \v 21 Ãpẽrã́ cʉ̃́ã menamacãrãpere caballo sotoapʉ pesagʉ́ra sĩãpetíjãwĩ cʉ̃ʉ̃ya ʉseropʉ súuwitiripĩmena. Teero sĩãpetíari siro, niipetira wʉʉrá cʉ̃́ãye diiré yaa, yapinetõjõãwã. \c 20 \s1 Mil cʉ̃marĩ Jesús dutiadare \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Sĩcʉ̃ ángele ʉ̃mʉã́sepʉ niiãrigʉ diiátiwi. Cʉ̃ʉ̃ niiditidiari cope macã sawire, teero biiri pairída cõmedaré cʉowí. \v 2 Cʉ̃ʉ̃ pĩnocare ñeewĩ. Cʉ̃ʉ̃ sicato atibʉ́reco tiirí siro macʉ̃ “pĩno” jĩĩnorigʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãtĩãrẽ dutigʉ́, Satanás niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ cõmedaména mil cʉ̃marĩ siatúcũwĩ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃rẽ niiditidiari copepʉ cõãdiocowi. Cõãdiocoari siro, tiicope soperé sawiména biajã́wĩ. Mil cʉ̃marĩ basocáre jĩĩditorijããrõ jĩĩgʉ̃, teero tiiwí. Too síro jõãnógʉ̃dʉ niigʉ̃ tiii. Yoari mee jõãnórigʉ niigʉ̃daqui. \p \v 4 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Õpãrã́ duirépĩrĩpʉ duiráre ĩñawʉ̃. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ diamacʉ̃́ besemasĩrere ticowi. Ãpẽrãrẽ́ ĩñawʉ̃. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ye queti, Jesuyére wederá niiyira; cʉ̃́ã quiogʉ́ peti, cʉ̃ʉ̃ weerigʉre padeoríyira; cʉ̃ʉ̃ queorére cʉ̃́ãye diapóaripʉ, cʉ̃́ãye wãmorĩpʉ jóatudutiriyira. Teewapa cʉ̃́ãye dupupáre páatanoyira. Teero tiirá, cʉ̃́ã diarirapʉ niipacara, masãrira niiwã. Cʉ̃́ã masãri siro, Cristomena mil cʉ̃marĩ basocáre dutiwa. \v 5 Teero tiinórira niijĩrã, ãpẽrã́ diarira sʉguero masãsʉguetoaadacua. (Ãpẽrã́ diarirapeja masãmʉãriwa ména. Dupupáre páatanorira mil cʉ̃marĩ õpãrã́ niiãri siro, masãmʉãwã.) \v 6 Diarira masãsʉguerira ñañaré manirã́ niiĩya; ʉseniya. Cʉ̃́ã dianemoricua; pecamepʉ wáaricua. Cʉ̃́ã paiá niiãdacua, Cõãmacʉ̃yere, Cristoyere padeadara. Cʉ̃́ã mil cʉ̃marĩ Cristomena dutiadacua. \s1 Satanás ditinetõjõãrigue \p \v 7 Mil cʉ̃marĩ netõã́ri siro, tiicopepʉ siatúcũnorigʉ Satanárẽ jõã, pã́õwioneconogʉ̃daqui. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ niipetiropʉ niipetire dita macãrãrẽ jĩĩditogʉ wáagʉdaqui. Gog, Magog wãmecʉtiri macã macãrãcãrẽ teerora tiigʉ́daqui. Cʉ̃́ãmena sʉo, cãmerĩ́sĩãgʉ̃da jĩĩgʉ̃, néõgʉ̃daqui. Cʉ̃́ã paʉ niiãdacua ditatupari pairímaa día wesa maquẽ tiiróbiro. \p \v 9 Cʉ̃́ã niipetiro tiiditapʉre jeaadacua. Cõãmacʉ̃rẽ padeorá niirṍpʉ, cʉ̃ʉ̃ maĩrí macãrẽ niisodeaadacua. Cõãmacʉ̃pe pecame ticodiocogʉdaqui, niisodearare sóeditiojãgʉ̃da jĩĩgʉ̃. Niipetira sóeditionoãdacua. \v 10 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ cʉ̃́ãrẽ jĩĩditorigʉ pecametaropʉ cõãdioconogʉ̃daqui. Tiitaropʉ azufre jʉ̃ʉ̃ã. Toopʉ́ quiogʉ́ peti, “Cõãmacʉ̃ tiimasĩ́rere tiimasĩ́ã yʉʉja” jĩĩditorigʉcã cõãdioconowã. Toopʉ́ bʉ́recori, ñamirĩ́ ñañarõ netõrucúadacua. \s1 Butirípĩrõpʉ duigʉ́ ñañaré tiirírare wapa tiirígue \p \v 11 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Õpʉ̃ duirípĩrõ pairípĩrõ butirípĩrõrẽ ĩñawʉ̃. Tiipĩrõpʉ duigʉ́re ĩñawʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ ĩñacoropʉre atibʉ́reco, ʉ̃mʉã́se ditijõãwʉ̃. Baunemóriwʉ sáa. \v 12 Diarira tiipĩrõ díamacʉ̃pʉ nucũrĩ ĩñawʉ̃. Cʉ̃́ã ʉpʉtí macãrã, bʉ́ri niirã́ niiwã. Cʉ̃́ã too nucũrĩ, jóaturepũrĩrẽ pã́õwĩ. Apepṹ catiré petihére cʉorá wãmerẽ jóaturipũcãrẽ pã́õwĩ. Diarira tiirígue teepũrĩpʉ jóatunowʉ̃. Teepũrĩpʉ jóariguere buetoagʉ, cʉ̃́ãrẽ wapa tiiwí. \v 13 Día pairímaapʉ diarira tiipĩrõ pʉtopʉ jeawa. Diarira yeeripũna niirṍpʉ niimiriracã toopʉ́ra jeawa. Cʉ̃́ãcõrõ cʉ̃́ã tiiríguere buegʉ, cʉ̃́ãrẽ wapa tiiwí. \v 14 Diarira yeeripũna niirṍ cõãdioconowʉ̃ pecametaropʉ. Tiitaropʉ cõãré dianemojõãre niiã. \v 15 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ wãmerẽ catiré petihére cʉorá wãmerẽ jóaturipũpʉ jóatunoña manigʉ̃́no tiitaropʉ cõãdioconowĩ. \c 21 \s1 Mama ʉ̃mʉã́se, mama dita wasorígue \p \v 1 Yʉʉ ĩñawʉ̃ sũcã. Mama ʉ̃mʉã́se, mama dita ĩñawʉ̃. Niisʉgueri ʉ̃mʉã́se, niisʉgueri dita ditipetijõãwʉ̃; día pairímaacã teerora. \v 2 Ʉ̃mʉã́se Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ Mama Jerusalén ñañaré manirí macãrẽ diiátiri ĩñawʉ̃. Ãñurõ quẽnoã́ri macã niiwʉ̃. Sĩcõ numiṍ wãmosíagodo manʉrẽ ãñurõ tʉsaaro jĩĩgõ, quẽnoã́rigo tiiróbiro niiwʉ̃. \v 3 Tiipĩrõpʉ sĩcʉ̃ bayiró bʉsʉrómena wedesewionecori tʉowʉ́: \p —Jã́ã, tʉoyá: Mecʉ̃ãmena Cõãmacʉ̃ basocámena niiĩ. Cʉ̃́ãmena niirucujãgʉ̃daqui. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃yara niiãdacua. Cõãmacʉ̃ basirora cʉ̃́ãmena niigʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãyagʉ Cõãmacʉ̃ niigʉ̃daqui. \v 4 Cʉ̃́ã yaco ocoré cosegʉ́daqui. Dianemoricua sáa. Bóaneõre, utiré, pũniré maniã́dacu. Niipetire niisʉguerigue petijṍãã, jĩĩwĩ. \p \v 5 Tiipĩrõpʉ duigʉ́ jĩĩwĩ: \p —Jã́ã, tʉoyá: Yʉʉ niipetire mama dícʉ tiia, jĩĩwĩ. \p Apeyé jĩĩnemowĩ: \p —Yʉʉ wedesere padeoréno niiã; diamacʉ̃́ niiã. Teero tiigʉ́, jóaya, jĩĩwĩ. \p \v 6 Too siro yʉʉre wedewi: \p —Niipetire túajeanoã. Yʉʉrá niisʉguegʉ, niitugʉ niiã. Yʉʉre bayiró maĩrã́ oco sĩnidʉgára tiiróbiro niiĩya. Teero tiigʉ́, yʉʉ oco tĩ́ãgʉ̃ tiiróbiro cʉ̃́ãrẽ catiré petihére teerora ticojãgʉ̃da. \v 7 Ãñurõ padeó cãmewitíranorẽ niipetire yʉʉ “ticogʉda” jĩĩriguere ñeeãdacua. Yʉʉ cʉ̃́ãyagʉ Cõãmacʉ̃ niigʉ̃dacu; cʉ̃́ã yʉʉ põna niiãdacua. \v 8 Cui yʉʉre padeodúrano, padeodʉgáherano, ñañanetõjõãrere tiiráno, basocá sĩãrã́no, ãpẽrãména ñañarõ ñeeaperano, yáiwa oco sitará jĩĩditoremena tiiré tiiráno, weerirare padeoráno, niipetira jĩĩditorepirano pecametaropʉ wáaadacua. Tiitaropʉ azufre ʉpe tiiróbiro sipirémena jʉ̃ʉ̃ã. Toopʉ́ wáare dianemojõãre niiã, jĩĩwĩ. \s1 Mama Jerusalén \p \v 9 Sĩcʉ̃ ángele siete oro bapari cʉoríra menamacʉ̃ atiwi. Teebaparipʉra too sʉgueropʉ siete ñañaré tiitúriguere posecʉtíwʉ. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Jãmʉ, Cordero nʉmo niigõdore mʉʉrẽ ẽñomá, jĩĩwĩ. \p \v 10 Yʉʉ cãnirípacari ĩñarṍpʉre Espíritu quẽẽrṍpʉ tiiróbiro yʉʉre ẽñonemówĩ sũcã. Quẽẽrṍpʉ ángele yʉʉre ʉ̃tãgʉ̃́ pairígʉ ʉ̃mʉã́rigʉpʉ néewawi. Jerusalén ñañaré manirí macãrẽ ʉ̃mʉã́sepʉ ẽñowĩ́. Tiimacã Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ diiátiro tiiwʉ́. \v 11 Cõãmacʉ̃ asibatéremena bayiró asibatéwʉ. Tiimacã wapapacáripe tiiróbiro asibatéwʉ. Ʉ̃tãpe “jaspe” tiiróbiro ocosusúwʉ. \v 12 Tiimacã wesare pairí sãnirõ ʉ̃mʉã́ri sãnirõ niisodeawʉ. Tiisãnirõpʉ doce soperi niiwʉ̃. Teesopericõrõ sĩcʉ̃ ángele nucũwĩ. Teesoperipʉ wãme jóaturigue tusawʉ. Teewãme Israelya põna macãrã doce põnarĩ macãrã wãme niiwʉ̃. \v 13 Tiisãnirõpʉre muĩpũ mʉãatirope itiásope niiwʉ̃; muĩpũ sããwarope itiásope niiwʉ̃; nortepe itiásope niiwʉ̃; surpe itiásope niiwʉ̃. \v 14 Ʉ̃tãquiri docequiri sotoapʉ tiimacã macã sãnirõ tiinóriro niiwʉ̃. Teequiricõrõ doce Jesucristo cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira wãme jóaturigue tusawʉ. \p \v 15 Yʉʉmena wedesegʉ sicagʉ́ orogʉre cʉowí. Tiigʉména tiimacãrẽ, teesoperire, tiisãnirõrẽ queogʉ́dʉ tiiwí. \v 16 Tiimacã sĩcãrĩbíro yoa, sĩcãrĩbíro esawʉ́. Ángele tiigʉména tiimacãrẽ queowí. Dos mil doscientos kilómetros niiwʉ̃. Yoaro, esaró, ʉ̃mʉã́rõcã nocõrõrã niiwʉ̃. \v 17 Tiisãnirõrẽ queowí. Sesenta y cuatro metros niiwʉ̃. Basocá queoróbiro queowí. \p \v 18 Tiisãnirõ “jaspemena” tiirí sãnirõ niiwʉ̃. Tiimacã oromena tiirí macã niiwʉ̃. Oro jũĩrĩmaníre, bídru sipioáriro tiiróbiro niiwʉ̃. \v 19 Tiisãnirõrẽ tuuñérequiri niipetire wapapacárequirimena mamonorigue niiwʉ̃. Niisʉgueriqui “jaspe” niiwʉ̃. Too síro macãqui “zafiro”, too síro macãqui “ágata”, too síro macãqui “esmeralda”, \v 20 too síro macãqui “ónice”, too síro macãqui “cornalina”, too síro macãqui “crisólito”, too síro macãqui “berilo”, too síro macãqui “topacio”, too síro macãqui “crisoprasa”, too síro macãqui “jacinto”, too síro macãqui “amatista” niiwʉ̃. \v 21 Doce sopepãmarĩ perlapãmarĩ niiwʉ̃. Sopepãmarĩcõrõ sicape perlapemena tiiré niiwʉ̃. Macã deco niiwarima oroma niiwʉ̃. Bídrubiro ocosusúrima niiwʉ̃. \p \v 22 Tiimacãpʉre Cõãmacʉ̃wiire ĩñariwʉ. Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃rã, Corderora Cõãmacʉ̃wii niijãrã tiiwá. \v 23 Tiimacãpʉre muĩpũ bʉ́reco macʉ̃, ñami macʉ̃ bóerere boorícu. Cõãmacʉ̃ bóebatecoremena bóerucua. Cordero tiimacã sĩãwócoriga niiĩ. \v 24 Toopʉ́re niipetire dita macãrã tiimacã bóeremena ãñurõ niiãdacua. Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ niimirira cʉ̃́ã dutiri, cʉ̃́ãrẽ padeoríguere ʉsenipeoadara néesãwaadacua. \v 25 Bʉ́recore tiimacã maquẽ soperí tusurucujããdacu. Ñami maniã́dacu. \v 26 Niipetire dita macãrã ãpẽrã́ cʉ̃́ãrẽ padeoríguere ʉsenipeoadara néesãwaadacua. \v 27 Toopʉ́ sĩcãrĩ ñañaréno néesãwanoña maniã́dacu. Ñañaré tiirá, jĩĩditorepira sããwaricua. Corderoyapũ catiré petihére cʉorá wãmerẽ jóatunorira dícʉ sããwaadacua. \c 22 \p \v 1 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre díare ẽñowĩ́. Tee oco catiré petihére ticoa. Bayiró ocosusúrimaa niiwʉ̃. Tiimaá Cõãmacʉ̃, Corderoyapĩrõpʉ witiatiwʉ. \v 2 Tiimacã decopʉ ʉpʉtí macãma dʉpomena wáarima niiwʉ̃. Tiimá deco tii día ũmayucowʉ. Tiimaá pʉaníñapʉra yucʉgʉ catiré ticorígʉ wiiríro niiwʉ̃. Sicacʉ̃marẽ docecõrõ dícʉ dʉcacʉtiwʉ. Muĩpũrãcõrõ dʉcacʉtiwʉ. Tiigʉ́ maquẽ pṹũ niipetire dita macãrãrẽ ʉcotire niiwʉ̃. \v 3 Toopʉ́re basocá “ñañarõ wáaaro” jĩĩré maniã́dacu. Tiipĩrõ toopʉ́ niiãdacu. Tiipĩrõ Cõãmacʉ̃yapĩrõ, teero biiri Corderoyapĩrõ niiã. Cʉ̃ʉ̃rẽ padecotera cʉ̃ʉ̃rẽ padeoádacua. \v 4 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarucujããdacua. Cʉ̃́ãye diapóaripʉ cʉ̃ʉ̃ wãmerẽ cʉoádacua. \v 5 Ñami maniã́dacu. Toopʉ́ niirã́ sĩãwócoriga bóerere booríadacua. Muĩpũ bóerere booríadacua. Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bóebatecogʉdaqui. Toopʉ́ niirã́ Cõãmacʉ̃mena dutirucuadacua. \s1 Jesucristo máata pʉtʉaatigʉdaqui \p \v 6 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Tee wedesere padeoréno niiã; diamacʉ̃́ niiã. Marĩ Õpʉ̃ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara profetare wãcũré ticogʉ́ra ángelere ticocowi, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare máata too síropʉ wáaadarere ẽñodutígʉ, jĩĩwĩ. \q1 \v 7 —Tʉoyá mʉ́ã: ¡Máata pʉtʉawagʉda! Teero jĩĩriguere padeoráno, teero biiri atipṹ jóariguere bue, padeoráno ʉseniãdacua, jĩĩwĩ. \p \v 8 Yʉʉ Juan teeré tʉowʉ́; ĩñawʉ̃. Tʉo, ĩñatoagʉ, ángele yʉʉre teeré ẽñoã́rigʉ pʉto ñicãcoberimena jeacũmumiwʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́dʉ. \v 9 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Teeré tiiríjãña. Yʉʉcã Cõãmacʉ̃rẽ padecotegʉra niiã. Mʉʉ mʉʉya wedera profetas tiiróbiro niiã. Niipetira atipũpʉ́ jóariguere bue, padeorá tiiróbirora niiã. Cõãmacʉ̃ dícʉre jeacũmu, padeoyá, jĩĩwĩ. \p \v 10 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩnemowĩ: \p —Atipũpʉ́ “biiro wáaadacu” jĩĩ mʉʉ jóarigue queoró wáaadare péero dʉsaa. Teero tiigʉ́, atipṹ mʉʉ jóariguere yayióropʉ cʉoríjãña. \v 11 Ãpẽrãrẽ́ ñañarõ tiigʉ́no teero ñañarõ tiitẽ́rĩjããrõ. Ñañanetõjõãgʉ̃cã teerora tiirucújããrõ sáa. Basocʉ́ ãñugʉ̃́pe ãñuré tiiáro. Cõãmacʉ̃ booró tiigʉ́ teeré tiirucújããrõ cʉ̃ʉ̃cã, jĩĩwĩ. \pi1 \v 12 —Tʉoyá: ¡Máata pʉtʉawagʉda! Yʉʉ basocáre wapatírere cʉoa. Cʉ̃́ãcõrõrẽ cʉ̃́ã tiirécõrõ wapa ticogʉda. \v 13 Yʉʉrá niisʉguegʉ, niitugʉ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 14 Suti coseríra tiiróbiro niiĩya basocá cʉ̃́ã ñañaré tiiríguere acabónorira. Cʉ̃́ã ʉseniãdacua. Catiré ticorígʉ dʉcare yaamasĩãdacua. Atimacã́ maquẽ soperipʉ sããwamasĩãdacua. \v 15 Ãpẽrãpéja ñañarã́ niirirapeja sopepʉ́ pʉtʉáadacua. Cʉ̃́ã niiĩya: Yáiwa oco sitará jĩĩditoremena tiiráno, ãpẽrãména ñañarõ ñeeapera, basocá sĩãrã́, weerirare padeorá, niipetira jĩĩditorere jĩĩʉsenirã niiĩya. \pi1 \v 16 —Yʉʉ Jesús ticocoawʉ̃ yáagʉ ángelere. Cʉ̃ʉ̃rẽ tee quetire wededutiawʉ̃. Yʉʉre padeoré põnarĩ macãrã teeré tʉoáro. Yʉʉ David pãrãmi niinʉnʉsegʉ niiã. Ñocõãwʉ̃́ bóeriga ãñurõ bóero tiiróbiro niigʉ̃́ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 17 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, Espíritu Santo, teero biiri Jesuré padeorá: —Pʉtʉaatiya, jĩĩwã. \p Atipũpʉ́ jóariguere tʉoránocã “pʉtʉaatiya sáa” jĩĩãrõ. \p Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáadʉgara oco sĩnidʉgára tiiróbiro niiĩya. Cʉ̃́ã oco catiré petihére ticorére sĩnidʉgára atiaro wapatíro manirṍ. \p \v 18 Niipetira atipũpʉ́ jóariguere tʉoráre wedegʉda: Atipũpʉ́ jóariguere jóanemorãnorẽ ñañarõ wáaadacu. Cõãmacʉ̃ atipũpʉ́ “ñañaré wáaadacu” jĩĩ jóariguere cʉ̃́ãrẽ nemosãñúrõ tiigʉ́daqui. \v 19 Atipṹ jóariguere néedʉoranorẽ Cõãmacʉ̃ atipũpʉ́ ãñurõ tiiádare jóanoriguere ticoriqui: Yucʉgʉ catiré petihére ticorígʉ dʉcare ticoriqui; tiimacã ñañaré manirí macãpʉ “sããatiya” jĩĩriqui. \p \v 20 Atipũrẽ́ jóari tiirígʉ jĩĩĩ: \p —Teerora niiã. Máata pʉtʉawagʉda, jĩĩĩ. \p Teerora tiiáro. ¡Pʉtʉaatiya, Õpʉ̃ Jesús! \p \v 21 Marĩ Õpʉ̃ Jesús mʉ́ã niipetirare ãñuré ticoaro. Nocõrõrã niiã. \p Juan