\id MRK - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h San Marcos \toc1 Marcos Jesucristoye quetire jóarigue \toc2 Marcos \toc3 Mr \mt1 MARCOS \mt2 Jesucristoye quetire jóarigue \c 1 \s1 Juan Bautista wederigue \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Jesucristo Cõãmacʉ̃ macʉ̃ye queti niinʉcãrigue. \p \v 2 Profeta Isaías\f + \fr 1:2 \ft Isaías tiibʉrecopʉ Jesucristo atiditapʉ́ atiadarere jóayuerigʉ niiwĩ.\f* ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 Yʉʉre wedesʉguegʉre mʉʉ sʉguero ticocogʉda. \q1 Cʉ̃ʉ̃ mʉʉ wáaadarimarẽ quẽnoyúegʉdaqui. \q1 \v 3 Sĩcʉ̃ yucʉ manirṍ, basocá manirṍpʉ \q1 bayiró bʉsʉrómena wedegʉdaqui: \q1 “Sĩcʉ̃ õpʉ̃ atiadarimarẽ quẽnarõ tiiróbiro, \q1 marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, \q1 mʉ́ã ñañaré tiirére duujã́, ãñurõ niiyueya”, jĩĩgʉ̃daqui,\f + \fr 1:3 \ft Isaías 40.3.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 4 Teero tiigʉ́, Juan basocá manirṍpʉ niiyigʉ. Basocáre ocoména dícʉ wãmeõtinetõyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wedeyigʉ: \p —Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, waso, wãmeõtidutiya. Teero tiirí, Cõãmacʉ̃ mʉ́ã ñañaré tiirére acabógʉdaqui, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Paʉ Judea dita macãrã, ãpẽrã́ Jerusalén macãrã cʉ̃ʉ̃ wederére tʉorá wáayira. Cʉ̃́ã ñañaré tiirére wedenetõãri siro, día Jordánpʉ cʉ̃́ãrẽ wãmeõtiyigʉ. \p \v 6 Cʉ̃ʉ̃yaro sutiró camello póarimena tiiríro niiyiro; cʉ̃ʉ̃ siatúrida wáicʉ caseroda niiyiro. Cʉ̃ʉ̃ yeseroare, macãnʉcʉ̃ macãrã mumiãocore yaarucuyigʉ. \v 7 Juan basocáre wedeyigʉ: \p —Yʉʉ siro ãpĩ yʉʉ nemorṍ tutuagʉ atigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu. \v 8 Yʉʉ mʉ́ãrẽ ocoména wãmeõtia. Cʉ̃ʉ̃peja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, mʉ́ãmena niirucujããrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ Juan. \s1 Juan Jesuré wãmeõtirigue \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Teebʉrecorira Jesús Nazaretpʉ niiyigʉ. Tiimacã Galilea ditapʉ niiã. Too niiãrigʉ wáa, jeayigʉ Juan pʉtopʉ. Juan cʉ̃ʉ̃rẽ día Jordánpʉ wãmeõtiyigʉ. \v 10 Jesús tiimaapʉ́ niiãrigʉ maajeánʉcãgʉ̃, máata ʉ̃mʉã́se pã́õrĩ ĩñayigʉ. Espíritu Santo sĩcʉ̃ bua tiiróbiro baugʉ́ cʉ̃ʉ̃pʉre diijeáyigʉ. \v 11 Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉoyíra: \p —Mʉʉ yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiã. Mʉʉmena bayiró ʉseniã, jĩĩyigʉ. \s1 Satanás Jesuré jĩĩcõãsãmirigue \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 Máata Espíritu Santo basocá manirṍpʉ Jesuré wáadutiyigʉ. \v 13 Toopʉ́re cuarenta bʉrecori wáicʉra cúara watoapʉ niiyigʉ. Wãtĩãrẽ dutigʉ́ Satanás wãmecʉtigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩcõãsãmiyigʉ, ¿niirṍrã Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́rii? jĩĩgʉ̃. Ángelea\f + \fr 1:13 \ft Portugués; anjo.\f* Jesuré tiiápuyira. \s1 Jesús Galileapʉ wedenʉcãrigue \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Juanrẽ́ peresu sõnecoari siro, Jesús Galileapʉ wáayigʉ. Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére quetire wedeyigʉ. \v 15 “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá. Teero biiri Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére quetire padeoyá”, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús bapari wai wasarí basocare “jãmʉ” jĩĩrigue \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Jesús Galileataro wesapʉ wáayigʉ. Toopʉ́ wáagʉ, Simónrẽ, cʉ̃ʉ̃ bai Andrére ĩñayigʉ. Wai wasarí basoca niijĩrã, bapigʉ cõãño, wai wasara tiiyíra. \v 17 Jesús jĩĩyigʉ cʉ̃́ãrẽ: \p —Jãmʉ yʉʉmena. Mʉ́ã mecʉ̃tígãrẽ wai wasarí basoca niiã; too síropʉre mʉ́ã basocáre yée quetire ãñurõ wederí basoca wáaadacu sáa. Teeré wederi, paʉ padeoádacua, jĩĩyigʉ. \p \v 18 Teeré tʉorá, máata cʉ̃́ãye bapiyucʉre toorá cṹũjã, Jesuména wáajõãyira. \p \v 19 Too péero wáa, Zebedeo põna Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juanrẽ́ ĩñayigʉ. Cʉ̃́ã dooríwʉpʉ bapiyucʉre jeesãñáyira. \v 20 Jesús máata cʉ̃́ãcãrẽ “jãmʉ” jĩĩyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, cʉ̃́ãyawʉ dooríwʉpʉ niirã́rẽ, cʉ̃́ã pacʉ Zebedeore, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare cṹũjã, wáajõãyira Jesuména. \s1 Jesús wãtĩrẽ cõãrigue \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Capernaum macãpʉ jeayira. Judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, Jesús cʉ̃́ã neãrí wiipʉ sããwa, tiiwiipʉ́ niirã́rẽ buenʉcãyigʉ. \v 22 Cʉ̃ʉ̃ buerére tʉorá, tʉomaníjõãyira. Dutiré cʉogʉ́ tiiróbiro bueyigʉ. Moisés jóarigue buerá tiiróbiro bueriyigʉ. \v 23 Tiiwií cʉ̃́ã neãrí wiipʉ sĩcʉ̃ basocʉ́ niiyigʉ. Wãtĩ cʉ̃ʉ̃pʉre niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ acaribíyigʉ: \p \v 24 —Mʉʉ Jesús Nazaret macʉ̃, ʉ̃sãrẽ potocṍrijãña. Ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiidíogʉ atigʉ tiia. Yʉʉ mʉʉrẽ ĩñamasĩã. Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ, ñañaré manigʉ̃́ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 25 —Ditamaníjõãña; cʉ̃ʉ̃pʉre niigʉ̃́, witiwaya, jĩĩ tutiyigʉ Jesús. \p \v 26 Wãtĩ cʉ̃ʉ̃pʉre niigʉ̃́ cʉ̃ʉ̃rẽ ñaacũmu, ñapõpiri tiiyígʉ. Bayiró acaribí, witiwayigʉ. \v 27 Niipetira ĩñamanijõãyira. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ sãĩñá tiiyíra: \p —¿Ñeenó niimiĩto ate mama bueré? Ãni basocʉ́ wãtĩã cõãmasĩrere cʉojã́ĩ. Wãtĩã cʉ̃ʉ̃ “witiwaya” jĩĩrĩ, witijõãya, jĩĩyira cʉ̃́ãpeja. \p \v 28 Máata Jesuyé queti Galileapʉre sesajõãyiro. \s1 Jesús Simón Pedro mañecõrẽ netõnérigue \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Máata Jesús cʉ̃́ã neãrí wii niiãrigʉ witi, Simón, Andrécãya wiipʉ wáayigʉ. Santiago, Juan cʉ̃ʉ̃mena wáayira. \v 30 Toopʉ́ Simón mañecõ wiorécʉtigo pesayigo. Máata teeré wedeyira Jesuré. \v 31 Jesús coo pʉtopʉ sããwayigʉ. Coore wãmopʉ ñee, wéemʉõdʉpocoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiiríra, wioré tatijṍãyiro. Coo cʉ̃́ãrẽ yaaré ecayígo. \s1 Jesús paʉ diarecʉtirare netõnérigue \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Muĩpũ sããwaari siro, niipetira diarecʉtirare Jesús pʉtopʉ néewayira. Wãtĩã sããnoriracãrẽ néewayira. \v 33 Niipetira tiimacã macãrã Jesús niirí wii sopepʉtó neãyira. \v 34 Niipetira noo niiré diaré cʉoráre netõnépetijãyigʉ. Paʉ wãtĩãrẽ cõãwionecoyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ wedesedutiriyigʉ. Cʉ̃́ã Jesús Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niirére masĩyira. \s1 Jesús Galileapʉ wederigue \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Apebʉ́reco bóeadari sʉguero, Jesús wãcã, macã wesapʉ, basocá manirṍpʉ Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ wáayigʉ. \v 36 Simón, cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena Jesuré ãmaãrã wáayira. \v 37 Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉa: —Niipetira mʉʉrẽ ãmaãrã tiiáwã, jĩĩmiyira. \p \v 38 Cʉ̃ʉ̃pe: —Jãmʉ pʉtogã niiré macãrĩpʉ, jĩĩyigʉ—. Toopʉ́cãrẽ yée quetire wedegʉ wáagʉda. Ateré tiigʉ́ra yʉʉ atiditapʉ́ atirigʉ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 39 Niipetiro Galileapʉre judíoa neãré wiseripʉ wedewarucugʉ wáayigʉ. Wãtĩãrẽ cõãwionecoyigʉ. \s1 Jesús õpʉ̃ʉ̃ bóagʉre netõnérigue \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Sĩcʉ̃ basocʉ́ õpʉ̃ʉ̃ bóagʉ cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, ñicãcoberimena jeacũmuyigʉ: \p —Mʉʉ yʉʉ diarecʉtirere netõnédʉgagʉ, netõnémasĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 41 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ bóaneõgʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ ñaapeó, jĩĩyigʉ: \p —Netõnédʉgaga. Diaremanigʉ̃ pʉtʉáya, jĩĩyigʉ. \p \v 42 Máata cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ bóare yatijõãyiro. Diaremanigʉ̃ pʉtʉáyigʉ. \v 43 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ máata ticocogʉ, dutiyigʉ: \p \v 44 —Ateré ãpẽrãrẽ́ wedegʉ mee tiiwá, jĩĩmiyigʉ—. Pairé ẽñogʉ̃́ wáaya, “ãñujõããyi” jĩĩdutigʉ. Moisés dutirirobirora tiiwá, basocá niipetira mʉʉ diaré netõã́riguere masĩãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ. \p \v 45 Cʉ̃ʉ̃pe wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ wáaariguere wedenʉcã, niipetiropʉ wedepetijãyigʉ. Teero tiigʉ́, Jesús macãrĩpʉ́re basocá ĩñacoropʉre wáariyigʉ. Teemacãrĩ wesapʉ, basocá manirṍpʉ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiipacári, niipetiro macãrãpʉ wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñanetõyira. \c 2 \s1 Jesús wáamasĩhẽgʉ̃rẽ netõnérigue \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Pee bʉrecori wáaripacari, Jesús Capernaumpʉ coepʉtʉ́ayigʉ. Tiimacã macãrã “cʉ̃ʉ̃ niirí wiipʉ niiĩ” jĩĩré quetire tʉoyíra. \v 2 Basocá paʉ toopʉ́ neãyira. Tiiwiiré dadajõãyira, sopepʉtócãrẽ teerora. Sããwamasĩña maniyíro. Cʉ̃́ãrẽ bueyigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ sĩcʉ̃ wáamasĩhẽgʉ̃rẽ néejeayira. Bapari ʉ̃mʉã cʉ̃ʉ̃rẽ ñoonéyira. \v 4 Cʉ̃́ã basocá paʉ niirĩ, Jesús pʉtogãpʉ jeamasĩriyira. Teero tiirá, wii sotoápʉ mʉãwa, Jesús niirṍ sotoapʉ sicacope néeweyira. Tiicopepʉ wáamasĩhẽgʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ cõãrṍmena diocóyira. \v 5 Jesús cʉ̃́ã padeorí ĩñagʉ̃, wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedegʉ, mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Toopʉ́ duirá Moisés jóarigue buerá wãcũyira: \v 7 “¿Ãni deero tiigʉ́ biiro wedesei? Teero jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiii. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã ñañaré tiirére acabómasĩĩ”, jĩĩ wãcũyira cʉ̃́ãpeja. \p \v 8 Máata Jesupé cʉ̃́ã wãcũrére masĩjãyigʉ. \p —¿Deero tiirá mʉ́ã teero wãcũĩ? \v 9 Ãnirẽ́ “mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa” yʉʉ jĩĩrĩ, tee cʉ̃ʉ̃rẽ acabónoãriguere ĩñaricu mʉ́ãjã. Yʉʉ ãni wáamasĩhẽgʉ̃rẽ “wʉ̃mʉnʉcã, mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa wáaya” jĩĩrĩpereja, cʉ̃ʉ̃ wʉ̃mʉnʉcãrĩ ĩñaã mʉ́ã. \v 10 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niiã. Teero tiigʉ́, atiditapʉ́re basocá cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabómasĩã. Yʉʉ dutirére mʉ́ãrẽ ẽñogʉ̃́da, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \p Wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p \v 11 —Yʉʉ mʉʉrẽ “wʉ̃mʉnʉcãña” jĩĩã. Mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa, mʉʉya wiipʉ pʉtʉawaya, jĩĩyigʉ. \p \v 12 Wáamasĩhẽgʉ̃ niimiãrigʉ wʉ̃mʉnʉcã, máata cʉ̃ʉ̃ cõãrṍrẽ néeapa, niipetira ĩñacoro wáajõãyigʉ. Teero tiirá, niipetira ĩñamanijõãyira. Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire tico, “biiro tiirére marĩ ĩñahẽrã niiãwʉ̃” jĩĩyira. \s1 Jesús Leviré “jãmʉ” jĩĩrigue \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Galileataro wesapʉ wáayigʉ sũcã. Niipetira basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neããri siro, cʉ̃́ãrẽ bueyigʉ. \v 14 Too netõwágʉ, Alfeo macʉ̃rẽ ĩñabʉayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Leví. Cʉ̃ʉ̃ romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basocʉ niiyigʉ. Jesús cʉ̃ʉ̃ paderópʉ duiri ĩña: —Jãmʉ yʉʉmena, jĩĩyigʉ. \p Leví wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃mena wáajõãyigʉ. \p \v 15 Too síro Jesús Leviyá wiipʉ yaaduiyigʉ cʉ̃ʉ̃ buerámena. Paʉ niyeru wapasébosari basoca, ãpẽrã́ ñañaré tiirá cʉ̃́ãmena yaaduiyira. Paʉ peti cʉ̃́ãno Jesuré nʉnʉyíra. \v 16 Moisés jóarigue buerá fariseo basoca niirã́ Jesús cʉ̃́ãmena yaari ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ bueráre sãĩñáyira: \p —¿Deero tiigʉ́ mʉ́ãrẽ buegʉ́ ñañaré tiirámena, niyeru wapasébosari basocamena yaai? jĩĩyira. \p \v 17 Jesupé teeré tʉogʉ́, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Diaremanirã ʉcotigʉre boorícua; diarecʉtira dícʉ ʉcotigʉre boocúa. “Ãñuré dícʉ tiia” jĩĩrã́rẽ ãmaãgʉ̃ atiriwʉ; ñañaré tiirápere ãmaãgʉ̃ atiwʉ, jĩĩyigʉ. \s1 “¿Mʉʉ buerá deero tiirá betiríi?” jĩĩrigue \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Sicabʉreco Juan buerére nʉnʉrã́, ãpẽrã́ fariseo basoca betirá tiiyíra. Cʉ̃́ã betirí, sĩquẽrã Jesús pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —Juan buerére nʉnʉrã́, fariseo basoca buerére nʉnʉrã́cã betiíya. ¿Deero tiirá mʉʉ buerápe betiríi? jĩĩyira. \p \v 19 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Wãmosíagʉdʉ boocórira cʉ̃ʉ̃rẽ “yaaria; betirá tiia” jĩĩrĩ, ñañaniã. Wãmosíagʉdʉ cʉ̃́ãmena niirĩ, betimasĩ́ña maniã. \v 20 Too síro cʉ̃ʉ̃ néewanogʉ̃daqui. Teebʉrecorire betiádacua, jĩĩyigʉ—. \p \v 21 ’Sĩcʉ̃ sutiró bʉcʉrore mama caseroména seeréturiqui. Teeré tiiátã, coserí, mama caserope wéedʉo, bʉcʉ caserore yigajõãrĩ tiicú. Teero tiirí, pairí cope yiganemocu. \v 22 Teerora sĩcʉ̃ mama vinorẽ\f + \fr 2:22 \ft Portugués: vinho.\f* wáicʉra caseropori bʉcʉporimena posetíriqui. Teeré tiirí, wʉga, teepori esarí, podojõãcu. Vino píobatejõã, teeporicã cõõjṍãcu. Teero tiirá, mama vinorẽ mamapóripʉ posetíro booa, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Yeerisãri bʉreco niirĩ, trigo tʉ̃nerigue \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Sicabʉreco judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena trigo wesepʉ netõwáyigʉ. Too netõwára, cʉ̃ʉ̃ buerá trigore tʉ̃nenʉcãyira, yaaadara. \v 24 Fariseo basoca cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Ĩñaña. Marĩrẽ yeerisãri bʉrecore padedutiripacari, ¿mʉʉ buerápeja deero tiirá padera tiii? jĩĩyira. \p \v 25 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Õpʉ̃ David sicabʉreco yaaré manirĩ́, jʉabóayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ menamacãrã jʉabóaramena cʉ̃ʉ̃ tiiríguere mʉ́ã buerá niipacara, ¿masĩrii? \v 26 Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayigʉ. Toopʉ́ pã mesa sotoa pesariguere “Cõãmacʉ̃ye niiã” jĩĩriguere yaapetijãyigʉ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena. Paiá dícʉre yaaré niimiyiro. Davipé pai niiripacʉ, teeré sãĩ, yaapetijãyigʉ. Abiatar paiaré dutigʉ́ niirito, David teero tiiyígʉ, jĩĩyigʉ.\f + \fr 2:26 \ft 1 Samuel 21.1-6.\f* \p \v 27 Jesús jĩĩnemoyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ yeerisãri bʉrecore cṹũrigʉ niiwĩ, basocáre tiiápugʉ. Basocápe yeerisãri bʉrecore tiiápuaro jĩĩgʉ̃ mee cṹũrigʉ niiwĩ. \v 28 Teero tiigʉ́, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ yeerisãri bʉreco niirĩ, basocá tiiádarere dutimasĩã, jĩĩyigʉ. \c 3 \s1 Jesús wãmo bʉʉre cʉogʉ́re netõnérigue \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Jesús cʉ̃ʉ̃ tiirucúrobirora judíoa neãrí wiipʉ sããwayigʉ sũcã. Toopʉ́ sĩcʉ̃ wãmo bʉʉre cʉogʉ́ niiyigʉ. \v 2 “¿Marĩ yeerisãri bʉrecore cʉ̃ʉ̃rẽ netõnégʉ̃dari?” jĩĩ wãcũrã, ĩñanʉnʉseyira, wedesããdara. \v 3 Jesús wãmo bʉʉre cʉogʉ́re jĩĩyigʉ: \p —Wʉ̃mʉnʉcãña basocá decopʉ. \p \v 4 Jesús too niirã́rẽ sãĩñáyigʉ: \p —Marĩrẽ dutiré ¿deero tiidutíi yeerisãri bʉreco niirĩ? ¿Ãñurére o ñañarére tiidutíi? ¿Basocáre netõnérere o basocáre sĩãcõã́rere tiidutíi? jĩĩmiyigʉ. \p Cʉ̃́ãpe yʉʉriyira. \v 5 Teero tiigʉ́, Jesupé cʉ̃́ãrẽ cúaremena cãmenʉcã́ ĩñayigʉ. Cʉ̃́ã tʉodʉgáheri ĩñagʉ̃, bayiró bóaneõgʉ̃ wáayigʉ. Wãmo bʉʉre cʉogʉ́re: —Mʉʉya wãmorẽ súucoya, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃peja súucoyigʉ. Teero tiiríra, cʉ̃ʉ̃ya wãmo sicato niirirobirora pʉtʉáyiro. \v 6 Fariseo basocape witiwayira. Máata Herodere tʉonʉnʉ́seramena “¿deero tii marĩ ãnirẽ́ sĩãã́dariye?” jĩĩ wedesewayira. \s1 Galileataro wesapʉ paʉ basocá neãrigue \p \v 7 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena Galileataro wesapʉ wáayigʉ. Paʉ Galilea dita macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyíra. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ pee ãñuré tiirí tʉorá, paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáayira. Judea dita macãrã, Jerusalén macãrã, Idumea dita macãrã, día Jordán muĩpũ mʉãatirope macãrã, Tiro wesa macãrĩ macãrã, Sidón wesa macãrĩ macãrã Jesuré ĩñarã wáayira. \v 9 Cʉ̃́ã paʉ niirĩ ĩñagʉ̃, Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre sicawʉ́ dooríwʉ cʉoyúedutiyigʉ, “tuudiyóbocua” jĩĩgʉ̃. \v 10 Cʉ̃ʉ̃ paʉ netõnéyigʉ. Teero tiirá, ãpẽrã́ diarecʉtira cʉ̃ʉ̃rẽ padeñádʉgara, cʉ̃ʉ̃rẽ tuudiyóatiyira. \v 11 Wãtĩã cʉorá Jesuré ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ díamacʉ̃ ñicãcoberimena jeacũmu, bayiró bʉsʉrómena: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã, jĩĩyira. \p \v 12 Jesús wãtĩãrẽ tutuaromena dutiyigʉ: \p —Teeré wederijãña ãpẽrã́ tʉocóro, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús doce apóstoles beserigue \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 Jesús ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ mʉãwayigʉ. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ tʉsaráre neãdutiyigʉ. \v 14 Cʉ̃́ã neãrirapʉre doce ʉ̃mʉãrẽ beseyigʉ cʉ̃ʉ̃mena nii bueadarare. \p —Yʉʉ besearira niiã mʉ́ã. Yée maquẽrẽ wedera wáaadacu, jĩĩyigʉ. \p \v 15 Cʉ̃ʉ̃ tiimasĩ́rere ticoyigʉ cʉ̃́ãrẽ, wãtĩãrẽ cõãwionecoaro jĩĩgʉ̃. \v 16 Cʉ̃́ã noquẽrã niiyira: \q1 Simón (cʉ̃ʉ̃rẽna Jesupé “Pedro” wãme tuuyigʉ), \q1 \v 17 Santiago, \q1 cʉ̃ʉ̃ bai Juan (cʉ̃́ã Zebedeo põna niiyira. Jesús cʉ̃́ãrẽ “Boanerges” wãme tuuyigʉ. “Boanerges” cʉ̃́ã wedeseremena jĩĩrõ “bʉpo põna” jĩĩrõ tiiyíro), \q1 \v 18 Andrés, \q1 Felipe, \q1 Bartolomé, \q1 Mateo, \q1 Tomás, \q1 Santiago (Alfeo macʉ̃), \q1 Tadeo, \q1 Simón (romanuã dutiráre cõãdʉgara menamacʉ̃), \q1 \v 19 Judas Iscariote (too síropʉ Jesuré ĩñatutirapʉre wedesãcotegʉdʉ) niiyira. \s1 Jesuré “Satanás tutuaremena wãtĩãrẽ cõãqui” jĩĩ wedesãrigue \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Jesús wiipʉ́ sããwayigʉ. Toopʉ́re paʉ basocá neãyira sũcã. Teero tiirá, Jesús, cʉ̃ʉ̃ buerá yaamasĩriyira. \v 21 Teeré Jesuyá wederá tʉoyíra. Cʉ̃ʉ̃rẽ “mecʉ̃jṍãqui” jĩĩrã, néerã wáayira. \p \v 22 Moisés jóarigue buerá Jerusalénpʉ atiarirape biiro jĩĩyira: \p —Ãni wãtĩãrẽ dutigʉ́ Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoi, jĩĩmiyira. \p \v 23 Jesús cʉ̃́ãrẽ neãduti, queorémena wedeyigʉ: \p —Satanás cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare cõãriqui. \v 24 Sicadita macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́quẽrã, tiidita macãrã petijṍãcua. \v 25 Sicawií macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ãcã petijṍãcua. \v 26 Satanás cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare cõããtã, cʉ̃ʉ̃ dutiré petijṍãcu. Teeména yapacʉtíjõãqui. \p \v 27 ’Sĩcʉ̃ tutuagʉya wiire sããwagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ siatúcũripacʉ, ẽmamasĩriqui; siatúcũtoagʉpʉ, cʉ̃ʉ̃ya wii maquẽrẽ ẽmamasĩqui. \p \v 28 ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cõãmacʉ̃ basocáre niipetire cʉ̃́ã ñañaré tiirére, ñañarõ wedeserere acabógʉdaqui. \v 29 Cʉ̃ʉ̃ teero acabópacʉ, cʉ̃́ã Espíritu Santore ñañarõ wedeseripereja, acabóridojãgʉ̃daqui. Cʉ̃́ã Espíritu Santore ñañarõ wedeseri, wapa petirícu, jĩĩyigʉ. \p \v 30 Teeré jĩĩyigʉ, cʉ̃́ã “wãtĩ cʉoi” jĩĩrĩ tʉogʉ́. \s1 Jesús paco, cʉ̃ʉ̃ baira jearigue \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 Jesús paco, cʉ̃ʉ̃ baira jeayira. Cʉ̃́ã sopepʉ́ jeanʉcã, Jesuré atiduticoyira. \v 32 Cʉ̃ʉ̃ pʉto duirá cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —¡Coe! Mʉʉ paco, mʉʉ baira sopepʉ́ mʉʉrẽ atidutiayira, jĩĩyira. \p \v 33 —¿Noã niiĩ yʉʉ paco, yʉʉ baira? jĩĩyigʉ. \p \v 34 Cʉ̃ʉ̃ pʉto duiráre ĩña, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Ãniã yʉʉ paco, yʉʉ baira tiiróbiro niiĩya. \v 35 Cõãmacʉ̃ boorére tiiráno cʉ̃́ãrã yʉʉ bai, yʉʉ bayio, yʉʉ paco tiiróbiro niiĩya, jĩĩyigʉ. \c 4 \s1 Ote wẽ́ẽbategʉmena queoré \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Opatutí Jesús Galileataro wesapʉ buenʉcãyigʉ. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãyira. Cʉ̃́ã paʉ niinetõrĩ ĩñagʉ̃, dooríwʉpʉ mʉãsã, jeanuãyigʉ. Ditatuparipʉ pʉtʉáyira basocápeja. \v 2 Cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena pee queoré bueyigʉ cʉ̃́ãrẽ. \p \v 3 —Tʉoyá ateré, jĩĩyigʉ—. Sĩcʉ̃ basocʉ́ oteréperire wẽ́ẽbategʉ wáayigʉ, wiiáro jĩĩgʉ̃. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ wẽ́ẽbatewari, sĩquẽñeperi maapʉ ñaacũmuyiro. Minipõná ati, teeré yaapetijãyira. \v 5 Apeyepéri ʉ̃tãyepa dita péerogã cʉorópʉ ñaacũmuyiro. Tiidita ʉ̃cʉ̃hẽ́rõgã niijĩrõ, máata manamiyiro. \v 6 Muĩpũ asirí, ocobopó, nʉcõrĩ manijĩ́rõ, sĩnijṍãyiro. \v 7 Apeyepéri pota watoapʉ ñaacũmuyiro. Pota teeré wiinetṍmʉã, sĩãjã́yiro. Dʉcamaniyiro. \v 8 Apeyepéri ote ʉseniri ditapʉ ñaacũmuyiro. Tee wii, bʉcʉámʉã, dʉcacʉtiyiro. Sicasati treintaperi, apesatí sesentaperi, apesatí cienperi dʉcacʉtiyiro, jĩĩyigʉ—. \v 9 Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua, jĩĩyigʉ. \s1 “¿Deero tiigʉ́ queorémena buei?” jĩĩrigue \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Basocá wáapetiari siro, Jesús sĩcʉ̃rã niirĩ ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ pʉtogã niiãrira, cʉ̃ʉ̃ buerá docemena cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Deero jĩĩdʉgaro tiii mʉʉ queorémena buearigue? jĩĩyira. \p \v 11 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Tíatopʉ masĩña maniríguere Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiia. Yʉʉre padeohérare queorémena wedea, \v 12 yʉʉ tiirére ĩñapacara, ĩñamasĩrijããrõ jĩĩgʉ̃; yée maquẽrẽ tʉopacára, tʉomasĩ́rijããrõ jĩĩgʉ̃. Cʉ̃́ã tʉomasĩ́rãno niirã, cʉ̃́ã ñañaré tiirére duubójĩya; acabóre sãĩbójĩya; Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ acabóbojĩyi, jĩĩyigʉ. \s1 Ote wẽ́ẽbategʉmena queorére wedequẽnorigue \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Cʉ̃́ãrẽ wedequẽnoyigʉ: \p —¿Mʉ́ã ate queorére tʉomasĩ́rii? Too docare ¿deero tii apeyé queorére tʉomasĩ́ãdari? \v 14 Opaperire ote wẽ́ẽbategʉ tiiróbiro niiqui Cõãmacʉ̃ye quetire wedegʉ́. \v 15 Ãpẽrã́ basocá maapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Cʉ̃́ã tee quetire tʉomícua. Máata Satanás ati, cʉ̃́ã tʉomíãriguere ẽmapetijãqui. \v 16 Ãpẽrã́ ʉ̃tãyepapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Tee quetire tʉorá, máata ãñurõ ʉseniremena tʉomícua, tʉorápeja. \v 17 Nʉcõrĩ manijĩ́rã, yoari ʉseniricua. Cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiirí, o ãpẽrã́ tee quetire padeoré wapa cʉ̃́ãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiirí, máata padeodújãcua. \v 18 Ãpẽrã́ pota watoapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Tee quetire tʉomícua, tʉorápeja. \v 19 Atibʉ́reco maquẽpere bayiró wãcũcua. “Ãñurõ niiãdacu pee apeyé cʉorá”, jĩĩ wãcũmicua. Bʉ́recoricõrõ apeyenórẽ bayiró boonemócua. Tee niipetire cãmotájãcu tee quetire. Dʉcamanirã tiiróbiro niicua. \v 20 Ãpẽrã́ ʉseniri ditapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Tee quetire tʉorá, padeocúa. Cʉ̃́ã teero tiirá, dʉcacʉtireyucʉ tiiróbiro niicua. Ãpẽrã́ treintaperi, ãpẽrã́ sesentaperi, ãpẽrã́ cienperi dʉcacʉtireyucʉ tiiróbiro niiyucocua, jĩĩ wedeyigʉ. \s1 Sĩãwócorigamena queoré \r (Lc 8.16-18) \p \v 21 Apeyé queorémena wedenemoyigʉ: \p —Basocá sĩãwócorigare moocṹricua. Teero biiri cʉ̃́ã cãnirṍ docapʉ sĩãdʉpóricua. Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́rõpʉ péocua, ãñurõ bóearo jĩĩrã. \v 22 Tee tiiróbirora tíatopʉ basocá masĩña maniríguere masĩnoãdacu. Bauhéropʉ niirécã bauádacu. \v 23 Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua, jĩĩyigʉ. \p \v 24 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Mʉ́ã tʉorére ãñurõ wãcũnʉnʉseya. Péerogã masĩdʉgara, péerogã masĩãdacu. Pairó masĩdʉgara, pairó masĩãdacu. Pairó masĩdʉgari, Cõãmacʉ̃ masĩré ticonemogʉ̃daqui. \v 25 Ãñurõ tʉonʉnʉ́seranorẽ Cõãmacʉ̃ nemorṍ masĩré ticogʉdaqui. Tʉodʉgáheranorẽ cʉ̃́ã masĩmiriguere ẽmajãgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ. \s1 Oteré bʉcʉámʉãre queoré \p \v 26 Apeyé queorémena wedenemoyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã: Sĩcʉ̃ basocʉ́ oteréperi wẽ́ẽbatequi. \v 27 Cʉ̃ʉ̃ cãnirĩ́, cʉ̃ʉ̃ wãcãrĩ́, bʉ́recori, ñamirĩ́ teeperi tee booró mana, wiicú. “¿Deero wiigári?” jĩĩmasĩriqui. \v 28 Tiiápuro manirṍ opapũnagã súuwitinʉcã, pṹũrĩ witi, bʉcʉátuajea, dʉcacʉticu sáa. \v 29 Teeperi bʉcʉápetiri, teesatiripe sĩnijṍãcu. Teero wáari ĩña, “tʉ̃neríto jeaa” jĩĩ, tʉ̃neneõqui, jĩĩyigʉ. \s1 Mostazapemena queoré \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Cʉ̃́ãrẽ wedenemoyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere ate queorémena wedegʉda. \v 31 Sicape mostazape tiiróbiro niiã. Niipetire oteréperi dʉaró péeripegã niiã. \v 32 Péeripegã niipacaro, oteri siro, wiirópʉja, niipetire oteyucʉ nemorṍ ʉ̃mʉã́rigʉ bʉcʉácu. Pacadʉpʉ́ri cʉocú. Minipõná teedʉpʉripʉ pesacua, muĩpũ bayiró asirí. Toopʉ́ põnacʉtícua, jĩĩyigʉ. \s1 Queorémena wederigue \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Jesús cʉ̃ʉ̃ye quetire wedegʉ, pee queorémena wedeyigʉ. Cʉ̃́ã tʉomasĩ́rõ jeatuaro wedeyigʉ. \v 34 Cʉ̃́ãrẽ wederécõrõ queorémena wedeyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerápere cʉ̃́ã dícʉ niirĩ, niipetirere tee queorére ãñurõ wedeyigʉ. \s1 Jesús wĩnorẽ́, ocoturíre nʉcʉ̃ã́rĩ tiirígue \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Jesús tiibʉrecora náĩcũmuatiri, cʉ̃ʉ̃ bueráre: —Jãmʉ atitaró iiníñapʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 36 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃ sãñaãriwʉpʉ mʉãsã, Jesuré néetĩãyira. Basocápe cʉ̃́ã niiãriropʉra pʉtʉájãyira. Ãpẽrã́ apeyepáwʉmena cʉ̃́ãrẽ bapacʉtitĩãyira. \v 37 Cʉ̃́ã tĩãwari, wĩno bayiró wẽẽcʉtʉatiyiro. Ocoturí tiiwʉpʉ́re páabatesãyiro. Tee páabatesãrĩ, tiiwʉ́ duadiaropʉ tiimíyiro. \v 38 Jesupé waatúropʉ cʉ̃ʉ̃ya dupure sutipó sotoápʉ duupéo, cãnisãñájãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ wãcõrã́rã, jĩĩyira: \p —¡Ʉ̃sãrẽ buegʉ́! ¿Mʉʉ ĩñarii? Marĩ duadiarapʉ tiiara, jĩĩyira. \p \v 39 Jesús wʉ̃mʉnʉcã, wĩnorẽ́ nʉcʉ̃ã́rĩ tiiyígʉ. Ocoturíre: —¡Ditamaníjõãña! jĩĩyigʉ. \p Wĩno netõjṍãyiro. Nʉcʉ̃ã́petijõãyiro. \v 40 Cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá nocõrõ cuii? ¿Mʉ́ãrẽ padeoré manidójãĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 41 Cʉ̃́ã bayiró cuirira niijĩrã, cãmerĩ́ wedeseyira: \p —¿Noãnó niigariye ãni? Cʉ̃ʉ̃rẽ wĩno, ocoturípʉra yʉʉjã, netõnʉcã́ria, jĩĩyira. \c 5 \s1 Gerasa macʉ̃ wãtĩã cʉogʉ́ye queti \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 Galileatarore Gerasa ditapʉ tĩãjeayira. \v 2 Jesús dooríwʉ niiãrigʉ maanʉcã́rĩ, sĩcʉ̃ diarirare cṹũre coperipʉ niiãrigʉ Jesús pʉtopʉ máata atiyigʉ. Wãtĩã cʉogʉ́ niiyigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ diarirare cṹũre coperipʉ niijãyigʉ. Deero tii siatúmasĩña maniyígʉ. Cõmedárimenacãrẽ siatúmasĩña maniyíro. \v 4 Pee peti cõmedárimena cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩrẽ, cʉ̃ʉ̃ye dʉporire siatúri, wéetajãyigʉ. Sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíriyira. \v 5 Bʉ́recori, ñamirĩ́ cʉ̃ʉ̃ ʉ̃tãyucʉpʉ diarirare yaarópʉ acaribínetõgʉ̃ tiiyígʉ. Ʉ̃tãperimena cʉ̃ʉ̃ basiro cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ dote, cãmitujãgʉ̃ tiiyígʉ. \v 6 Jesuré yoaropʉ ĩñagʉ̃rã, cʉtʉáti, cʉ̃ʉ̃ pʉto ñicãcoberimena jeacũmuyigʉ. \v 7-8 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Wãtĩ, ãnipʉ́re niigʉ̃́, witiwaya, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃pe bayiró acaribíremena jĩĩyigʉ: \p —Jesús, Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ macʉ̃, yʉʉre potocṍrijãña. Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ bayiró sãĩã: Yʉʉre ñañarõ netõrĩ́ tiiríjãña, jĩĩyigʉ. \p \v 9 —¿Deero wãmecʉtii mʉʉ? jĩĩyigʉ Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ. \p —Ʉ̃sã wãtĩã paʉ niiã. Teero tiigʉ́, yʉʉ “Legión” wãmecʉtia, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Pee peti cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyígʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ aperopʉ́ ticocorijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 11 Ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ paʉ yesea yaanucũyira. Wãtĩã bayiró sãĩyíra: \p \v 12 —Ʉ̃sãrẽ yesea pʉto wáadutiya. Ʉ̃sã cʉ̃́ãpʉre sããwa, niiãda, jĩĩmiyira. \p \v 13 —Teerora tiiyá, jĩĩyigʉ Jesús. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, basocʉ́pʉre niiãrira witiwa, yeseapʉre sããwayira. Yeseape opatʉdipʉ cʉtʉcʉtʉ́buawa, opataropʉ ñaacoñuãyira. Cʉ̃́ã dos mil watoa niimiãrira duajõãyira. \p \v 14 Yesea coterí basoca cuicocʉtʉayira. Cʉ̃́ãya macã macãrãrẽ, cã́pũrĩpʉ macãrãrẽ teeré wedeyira. Cʉ̃́ã wederi tʉorá, “¿deero wáaayiri?” jĩĩ, ĩñarã wáayira. \v 15 Jesús pʉtopʉ jeara, paʉ wãtĩã cʉogʉ́ niimiãrigʉre duiri ĩñayira. Cʉ̃ʉ̃ suti sãña, ãñurõ wedesejãyigʉ sũcã. Tee niipetirere ĩñarã, cuiyira. \v 16 Basocʉ́ wãtĩã cõãwionecori ĩñaãrira cʉ̃ʉ̃rẽ wáaariguere wedeyira ãpẽrãrẽ́. Yeseare wáaariguecãrẽ wedeyira. \v 17 Teeré tʉorá, Jesuré bayiró: —¡Wáagʉa! Ʉ̃sãya ditapʉre pʉtʉárijãña, jĩĩnʉcãyira. \p \v 18 Jesús dooríwʉpʉ mʉãsãrĩ, wãtĩã cʉogʉ́ niimiãrigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró sãĩmíyigʉ: \p —Yʉʉcã mʉʉmena wáagʉda, jĩĩmiyigʉ. \p \v 19 —Yʉʉmena atirijãña; mʉʉya wiipʉ pʉtʉawaya. Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ tiiáriguere, mʉʉrẽ bóaneõremena ĩñaãriguere wedegʉ wáaya mʉʉ pʉto niirã́rẽ, jĩĩyigʉ. \p \v 20 Cʉ̃ʉ̃ wáa, Decápolis macãrĩpʉ niipetire Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ tiiríguere wedenʉcãyigʉ. Niipetira cʉ̃ʉ̃ wederére tʉorá, tʉomaníjõãyira. \s1 Jairo macõye queti; Jesuyáro sutiró padeñárigoye queti \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Jesús dooríwʉmena apeniñapʉ́ tĩãjeari, paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãyira. Teero tiigʉ́, día wesagãpʉ pʉtʉánʉcãyigʉ. \v 22 Toopʉ́re sĩcʉ̃ judíoa neãrí wii dutirá menamacʉ̃ jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Jairo. Jesuré ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃ pʉto ñicãcoberimena jeacũmu, \v 23 bayiró sãĩyígʉ: \p —Yʉʉ macõ diagopʉ tiiáwõ. Jãmʉ yʉʉmena. Ñaapeógʉ atiya, coore netõã́rõ jĩĩgʉ̃. Mʉʉ teero tiirí, catigodaco, jĩĩyigʉ. \p \v 24 Jesús cʉ̃ʉ̃mena wáayigʉ. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ tuunʉnʉ́seyira. \v 25 Cʉ̃́ã watoapʉ sĩcõ numiṍ niiyigo. Doce cʉ̃marĩ beti niiré teero niirucujãyiro. \v 26 Ʉcotira paʉ cʉ̃́ã ʉcotiri, teeména nemorṍ ñañarõ netõyígo. Coo niyeru cʉomíriguemena cʉ̃́ãrẽ wapatíma jĩĩgõ, petinójõãyigo. Coo diaré petiríyiro. Bayiró peti wáayigo. \v 27 Jesús basocáre netõnére quetire tʉoyígo. Teeré tʉogó, Jesús sucubíro basocá watoapʉ jea, cʉ̃ʉ̃yaro sutiroré padeñáyigo. \v 28 “Yʉʉ cʉ̃ʉ̃yaro padeñáremena dícʉ netõjã́gõdacu”, jĩĩ wãcũyigo. \v 29 Coo padeñárĩrã, coo diaré máata bʉʉnʉcã́jõãyiro. Cooya õpʉ̃ʉ̃ ãñujõãriguere masĩjãyigo. \v 30 Jesús “yʉʉ tutuaremena netõrĩ́ tiiátʉ” jĩĩ tʉomasĩ́jãyigʉ. Máata cãmenʉcã́, sãĩñáyigʉ: \p —¿Noã yáaro sutiroré padeñáĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 31 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —¿Mʉʉ ĩñarii? ¿Basocá paʉ tuunʉnʉ́seri ĩñapacʉ, “¿noã yʉʉre padeñáĩ?” jĩĩ sãĩñáĩ? jĩĩyira. \p \v 32 Jesupé “¿noã yʉʉre padeñáĩ?” jĩĩgʉ̃, ĩñaãmayigʉ. \v 33 Coope coore netõã́riguere masĩjĩgõ, cʉ̃ʉ̃ díamacʉ̃ ñicãcoberimena jeacũmuyigo. Cuigo, ñapõpiyigo. Niipetire coore wáaariguere wedeyigo. \p \v 34 Jesús coore jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedego, mʉʉ padeojĩ́gõ, netõnénoãrigopʉ pʉtʉáa. Diaremanigõ ʉseniremena pʉtʉawagoa, jĩĩyigʉ. \p \v 35 Cʉ̃ʉ̃ coomena wedesegʉ tiirí, Jairoya wii macãrã jeayira. \p —Mʉʉ macõ diajõããwõ mée. Buegʉ́re nocõrõrã potocṍduya, jĩĩyira. \p \v 36 Jesús cʉ̃́ã jĩĩãriguere tʉopacʉ́, judíoa neãrí wii dutigʉ́re jĩĩyigʉ: \p —Wãcũpatirijãña; diamacʉ̃́rã padeoyá, jĩĩyigʉ. \p \v 37 Jesús cʉ̃ʉ̃mena paʉ bapacʉtiri booríyigʉ. Noquẽrãrẽ “jãmʉ” jĩĩyigʉ: Pedrore, Santiagore, cʉ̃ʉ̃ bai Juanrẽ́. \v 38 Jesús judíoa neãrí wii dutigʉ́ya wiipʉ jeayigʉ. Toopʉ́ jeagʉ, basocá uti, bóaneõremena acaribírare ĩñayigʉ. \v 39 Tiiwiipʉ́ sããwagʉ, too basocá niirã́rẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá nocõrõ acaribí, utii? Wĩmagõ diarico; cãnigṍ tiicó, jĩĩyigʉ. \p \v 40 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́miyira. Jesupé niipetirare witiwadutiyigʉ. Cʉ̃́ã witiwaari siro, wĩmagõ pacʉre, pacore, cʉ̃ʉ̃mena niirã́mena coo pesarí tatiapʉ sããwayigʉ. \v 41 Toopʉ́ sããjeagʉ, diarigo wãmorẽ ñee: —Talita, cumi, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃ye arameomena. Biiro jĩĩgʉ̃, “wĩmagõ, wʉ̃mʉnʉcãña” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. \p \v 42 Máata wĩmagõ doce cʉ̃marĩ cʉogó wʉ̃mʉnʉcã, wáayigo. Coo masãrĩ ĩñarã, bayiró ĩñamanijõãyira. \v 43 Jesús bayiró wededutiriyigʉ teeré. \p —Coore yaaré ecayá, jĩĩyigʉ. \c 6 \s1 Jesús Nazaretpʉ coepʉtʉ́arigue \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 Too niiãrigʉ cʉ̃ʉ̃ masãri macãpʉ coepʉtʉ́ayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerácã cʉ̃ʉ̃mena wáayira. \v 2 Judíoa yeerisãri bʉreco jeari, Jesús cʉ̃́ã neãrí wiipʉ buenʉcãyigʉ. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ buerére tʉorá tʉomaníjõã, cãmerĩ́ jĩĩyira: \p —Ãni teeré ãnopʉ́ bueriwi. Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ masĩrére ticojĩyi. Tee masĩrémena tiiẽ́ñoyigʉ. \v 3 Ãni María macʉ̃ táboa padegʉ́ niiĩ; Santiago, José, Judas, Simón sõwʉ̃ niiĩ; cʉ̃ʉ̃ baira numiãcã ãno marĩ watoapʉ niiĩya, ¿teerora? jĩĩ wedeseyira. \p Teeré wãcũrã, cʉ̃ʉ̃rẽ padeodʉgáriyira. \v 4 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Niipetira apeyé macãrĩ macãrã sĩcʉ̃ profetare padeocúa. Cʉ̃ʉ̃ya dita macãrã, cʉ̃ʉ̃ya wedera, cʉ̃ʉ̃ya wii macãrã doca cʉ̃ʉ̃rẽ padeorícua, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Toopʉ́re cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñomasĩriyigʉ. Sĩquẽrã diarecʉtira dícʉre ñaapeóyigʉ, cʉ̃́ã diarecʉtire netõã́rõ jĩĩgʉ̃. \v 6 Basocá padeohéri ĩñagʉ̃, ĩñamanijõãyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre wededuticorigue \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p Too pʉto niiré macãrĩpʉ buenetõgʉ̃ wáajõãyigʉ. \v 7 Cʉ̃́ã docere cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãduti, pʉarã́cõrõ dícʉ ticoconʉcãyigʉ. Wãtĩãrẽ cõãmasĩrere ticoyigʉ cʉ̃́ãrẽ. \p \v 8 —Mʉ́ã wáara, apeyenó néewarijãña, jĩĩyigʉ—. Mʉ́ã tuurítuarigʉ dícʉre néewaya. Wasopo, pugue, niyeru néewarijãña. \v 9 Sapatu, suti, mʉ́ã sãñaré dícʉre néewaya. Apeyé mʉ́ã suti wasoádarere néewarijãña, jĩĩyigʉ—. \v 10 Mʉ́ã wiipʉ́ jeara, tiimacãpʉ mʉ́ã niiãdaro jeatuaro pʉtʉácũmuña. \v 11 Apemacãpʉ́re mʉ́ãrẽ ñeedʉgaheri, mʉ́ã wederére tʉodʉgáheri, tiimacãrẽ netõjṍãña. Tooré netõwára, tiimacã maquẽ dita mʉ́ãye dʉporipʉ túaariguere páabatecũña. Teero tiirá, mʉ́ã “atimacã́ macãrã wapa cʉoóya” jĩĩrã tiiádacu, jĩĩyigʉ Jesús. \p \v 12 Cʉ̃́ã wáajõãyira, basocáre “mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá” jĩĩnetõrã wáara. \v 13 Teero biiri paʉ wãtĩãrẽ cõãwionecoyira. Paʉ diaré cʉoráre ʉsemena tuusĩã́, cʉ̃́ãrẽ netõnéyira. \s1 Juan Bautistare sĩãrígue \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Niipetiropʉ Jesús tiirére tʉosesájõãyira. Herodes Galilea dita dutigʉ́cã tee quetire tʉogʉ́ jĩĩyigʉ: \p —Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ masãgʉ̃ masãjĩyi. Teero tiiró, cʉ̃ʉ̃pʉre tutuare niicu, jĩĩyigʉ. \p \v 15 —Elías niiqui, jĩĩyira ãpẽrã́. \p —Tíato macãrã profetas tiiróbiro niigʉ̃́ niiqui, jĩĩyira ãpẽrãpé. \p \v 16 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Herodepe jĩĩyigʉ: \p —Tiibʉreco yʉʉ dupure páatadutirigʉ Juan niiqui. Cʉ̃ʉ̃rã́ mecʉ̃tígãrẽ masãqui, jĩĩyigʉ. \p \v 17 Herodes too sʉgueropʉ Herodías ʉsenigõ niiãrõ jĩĩgʉ̃, Juanrẽ́ peresuwiipʉ néewa, siatúcũdutiyigʉ. Herodías cʉ̃ʉ̃ bai Felipe nʉmo niimiyigo. Teero niipacari, Herodepe coore ẽma, nʉmocʉtijãyigʉ. \v 18 Teeré ĩñagʉ̃, Juan Herodere: —Mʉʉ bai nʉmorẽ nʉmocʉtimasĩria, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Teero tiigó, Herodías Juanména bayiró cúadoajĩgõ, cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdutídʉgamiyigo. Teero wãcũpaco, sĩãdutímasĩriyigo. \v 20 Herodepe Juanrẽ́ cuiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niirére, cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃yere tiinʉnʉ́serere masĩyigʉ. Juan wederére tʉogʉ́, bayiró wãcũpatiyigʉ. Teero wãcũpatipacʉ, ãñurõ ʉseniremena tʉoyígʉ, tʉogʉ́peja. Teero tiigʉ́, coo ñañarõ tiidʉgárere tiidutírimiyigʉ. \v 21 Herodes cʉ̃ʉ̃ bauári bʉreco jeari, bosebʉreco tiipéoyigʉ. Tiibʉrecore Herodías Juanrẽ́ coo sĩãdʉgárere bʉajeáyigo. Herodes bosebʉreco tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃mena paderáre, teero biiri surara dutiráre, Galilea dita macãrã ʉpʉtí macãrãrẽ néõco, cʉ̃́ãmena boseyayigʉ. \v 22 Cʉ̃́ã yaarópʉ Herodías macõ sããwa, basaẽñoyigo. Coo basaẽñorere Herodes, ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃mena yaaduira bayiró tʉsayira. Teero tiigʉ́, Herodes coore jĩĩyigʉ: \p —Noo mʉʉ boorénorẽ sãĩrĩ́, ticogʉda, jĩĩyigʉ. \p \v 23 Coore jĩĩyigʉ sũcã: \p —Niirṍrã jĩĩã: Noo yʉʉ dutiré dita decomena mʉʉ dutidʉgari, ticojãgʉ̃da, jĩĩyigʉ. \p \v 24 Coo paco pʉtopʉ witiwa: —¿Ñeenórẽ sãĩgṍdari yʉʉ? jĩĩyigo. \p Coo pacopé: —Juan basocáre wãmeõtiri basocʉya dupure, jĩĩyigo. \p \v 25 Máata cʉtʉcʉtʉ́sã, cʉ̃́ã õpʉ̃rẽ sãĩyígo: \p —Mecʉ̃tígãrã opasida bapamena Juan basocáre wãmeõtiri basocʉya dupure néesã, ticoya, jĩĩyigo. \p \v 26 Coo teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Herodes bayiró wãcũpatiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ boocórira tʉocóropʉ “niirṍrã mʉʉrẽ ticogʉda” jĩĩãrigʉ niijĩgʉ̃, “ticoria” jĩĩmasĩriyigʉ. \v 27 Máata sĩcʉ̃ surarare Juanyá dupure páata, néeatidutiyigʉ. \v 28 Surara peresuwiipʉ wáa, cʉ̃ʉ̃ya dupure páata, opasida bapamena néesã, coore ticoyigʉ. Coope coo pacopʉ́re ticoyigo. \p \v 29 Juanrẽ́ teero tiiré quetire tʉorá, cʉ̃ʉ̃ buerére nʉnʉmíãrira toopʉ́ wáa, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ née, ʉ̃tãtutipʉ cṹũrã wáayira. \s1 Jesús cinco mil ʉ̃mʉãrẽ yaaré ecarígue \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Jesús beserira buenetõãri siro, coe, Jesús pʉtopʉ neãyira. Niipetire cʉ̃́ã tiiáriguere, basocáre bueariguere cʉ̃ʉ̃rẽ wedeyira. \v 31 Cʉ̃́ã pʉtopʉ naĩrõ paʉ jeará, ãpẽrã́ wáara niirĩ, péerogã yeerisã, yaa tiimasĩ́riyira. Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Jãmʉ, wáaco marĩ dícʉ basocá manirṍpʉ. Toopʉ́ yeerisãco péero, jĩĩmiyigʉ. \p \v 32 Cʉ̃́ã sesaro dooríwʉpʉ mʉãsã, basocá manirṍpʉ wáajõãmiyira. \v 33 Paʉ cʉ̃́ã wáari ĩñayira. Jesuré ĩñarira cʉ̃ʉ̃ wáaropʉ niipetire macãrĩ macãrã cʉtʉnʉnʉ́sewayira. Cʉ̃́ã sʉguero cʉ̃́ã tĩãjeaadarore yuetoayira. \v 34 Jesús dooríwʉpʉ sãñaãrigʉ duinʉcã́, basocá paʉre ĩñayigʉ. Oveja\f + \fr 6:34 \ft Portugués: ovelha.\f* coterí basocʉ manirã́ tiiróbiro niirĩ ĩñagʉ̃, bóaneõ ĩñayigʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃́ãrẽ pee buenʉcãyigʉ sũcã. \v 35 Ñamicapʉ niirĩ, cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto jea, jĩĩyira: \p —Ñamicapʉ niiã. Ãnopʉ́ macã manirṍpʉ niiã. \v 36 Basocáre “nocõrõrã niiã” jĩĩña. Pʉtogã niiré macãrĩpʉ, cã́pũ niiré wiseripʉ cʉ̃́ã yaaré sãĩ, yaara wáaaro, jĩĩmiyira. \p \v 37 —Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ yaaré ecayá, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃́ãpe “¿deero tiigʉ́ teero jĩĩgari?” jĩĩmasĩrijĩrã, sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sã cʉ̃́ãrẽ ecarí, ocho\f + \fr 6:37 \ft Portugués: oito.\f* muĩpũrã pade wapatáremena yaaré sãĩnóbocu, jĩĩyira. \p \v 38 —¿Noquẽpa pã cʉoi mʉ́ã? Ĩñarã wáaya, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃́ã ĩñatoa, cʉ̃ʉ̃rẽ: —Sicamoquẽñepa pã, wai pʉarã́ niiĩya, jĩĩyira. \p \v 39 —Basocá táa sotoapʉ opaburi duiaro, jĩĩyigʉ. \p \v 40 Basocá sĩquẽburire cien, apeyebúrire cincuenta jeanuãyira. \v 41 Jesús tee sicamoquẽñepa pãrẽ, wai pʉarã́rẽ née, ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõco, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pãrẽ pʉatásã, cʉ̃ʉ̃ bueráre basocápʉre batodutigʉ ticoyigʉ. Waicãrẽ teerora tiiyígʉ. \v 42 Niipetira yaa, yapijõãyira. \v 43 Yaatoaari siro, pã, wai cʉ̃́ã yaadʉaariguere doce piseri seesã́ dadodʉpóyira. \v 44 Teeré yaarira ʉ̃mʉã́ dícʉre bapaqueori, cinco mil niiyira. \s1 Jesús oco sotoápʉ wáarigue \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Jesús máata cʉ̃ʉ̃ bueráre cʉ̃ʉ̃ jeaariwʉpʉ jeasãduti, Betsaidapʉ tĩãwasʉguedutiyigʉ. Cʉ̃́ã wáari, cʉ̃ʉ̃pe basocáre “wáagʉ tiia” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. \v 46 Cʉ̃́ãrẽ teeré jĩĩãri siro, ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ mʉãwayigʉ. \v 47 Náĩcũmuãri siro, dooríwʉ tiitaro decopʉ niiyiro; Jesupé burusotoápʉ sĩcʉ̃rã niiyigʉ. \v 48 Wĩno páapucãmotari, cʉ̃́ã waawámasĩhẽrĩ ĩñayigʉ. Bóemʉãatiri, Jesús cʉ̃́ã pʉtopʉ wáagʉ, oco sotoápʉ wáayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ netõjṍãgʉ̃dʉ tiiróbiro tiiyígʉ. \v 49 Cʉ̃ʉ̃rẽ oco sotoápʉ wáari ĩñarã, ʉcʉápetijõãyira. “¡Abʉ! ¡Basocʉ́ diarigʉ wãtĩ niiqui!” jĩĩ wãcũmiyira. Bayiró acaribíyira. \v 50 Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, ʉcʉápetijõãyira. Máata Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Wãcũtutuaya. Yʉʉ niiã. Cuirijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 51 Cʉ̃́ãyawʉpʉ mʉãsãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ mʉãsãrĩ, wĩno netõjṍãyiro. Teero wáari ĩñarã, bayiró ʉcʉá, ĩñamanijõãyira. \v 52 Pãmena cʉ̃ʉ̃ tiiẽ́ñoãriguere cʉ̃́ã “¿deero jĩĩrõ tiigári tee?” jĩĩmasĩriyira. Wãcũmasĩriyira. Teero tiirá, bayiró peti ĩñamanijõãyira. \s1 Jesús Genesaretpʉ diarecʉtirare netõnérigue \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Cʉ̃́ã tiitaropʉre tĩã, Genesaretpʉ jeayira. Cʉ̃́ãyawʉ dooríwʉre siatúpaso, maajṍãyira. \v 54 Toopʉ́ cʉ̃́ã maajeánʉcãrĩ, too macãrã máata Jesuré ĩñamasĩyira. \v 55 Teero tiirá, cʉ̃́ã niipetiropʉ cʉtʉwá, diarecʉtirare cʉ̃́ã cõãrémena néewayira. \v 56 Noo cʉ̃ʉ̃ wáaropʉre, metãmacã́rĩgãpʉre, pacamacã́rĩpʉre, cã́pũpʉre, cʉ̃ʉ̃ netõwáadaropʉre diaráre néewa, cṹũ, yueyira. Jesuré sãĩyíra: \p —Mʉʉyaro sutiró yapa dícʉre padeñáma, jĩĩyira. \p Niipetira padeñáãrira netõjṍãyira. \c 7 \s1 Basocáre ñañarã́ wáari tiiré \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Sicabʉreco fariseo basoca, teero biiri sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá Jerusalénpʉ niiãrira jea, Jesús pʉtopʉ neãyira. \v 2 Toopʉ́ neãrã, sĩquẽrã Jesús buerá yaari ĩñayira. “Jũĩrĩpíre wãmorĩmena yaara tiiíya” jĩĩ wãcũmiyira. \v 3 (Fariseo basoca, teero biiri niipetira judíoa wãmocosera, cʉ̃́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere tiinʉnʉ́seya. Teeré tiihéra, yaariya. \v 4 Macã decopʉ jeaariracã teerora tiiíya. Cʉ̃́ã sĩniré baparire, píosãreparʉre, cõmepárʉre, cʉ̃́ã yeerisãduirere coseéya.) \v 5 Teero tiirá, fariseo basoca, Moisés jóarigue buerá cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Deero tiirá mʉʉ buerá marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere tiinʉnʉ́serii? Jũĩrĩpíre wãmorĩmena yaara tiiíya, jĩĩyira. \p \v 6 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Mʉ́ã basocá ĩñahẽrõpʉ ñañaré tiirá niiã. Teero tiirá, tiiditórepira niiã. Isaías mʉ́ã mecʉ̃tígã tiirére diamacʉ̃́rã jóasʉguerigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ jóariguere ãñurõ tʉoádacu mʉ́ã: \q1 Ãniã basocá ʉseromena dícʉ yʉʉre padeoóya. \q1 Cʉ̃́ã tʉgueñarepe noopʉ́ niirõ niicu. \q1 \v 7 Bʉ́ri peti neããya. \q1 Yée maquẽrẽ “bueada” jĩĩpacara, basocá jĩĩrére buejãya, jĩĩti Cõãmacʉ̃,\f + \fr 7:7 \ft Isaías 29.13.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \v 8 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ dutirépere duujã́ã. Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere tiinʉnʉ́sera tiia, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Bayiró ãñuré wãcũrémena Cõãmacʉ̃ dutirére jĩĩcãmotamasĩã, mʉ́ãyepere ãñurõ tiimʉ́ãnʉcããdara. \v 10 Cõãmacʉ̃ Moisémena ate dutiyigʉ: “Mʉʉ pacʉ, mʉʉ pacore padeoyá. Cʉ̃́ãrẽ ñañarõ wedesegʉnorẽ sĩãcõã́jããrõ”, jĩĩrigʉ niiwĩ. \v 11 Mʉ́ãpe merẽã dutijãã. Basocáre cʉ̃́ã pacʉre, cʉ̃́ã pacore “yʉʉ mʉ́ãrẽ tiiápumasĩriga; yée niyeru mʉ́ãrẽ ticoboariguere Cõãmacʉ̃rẽ ticopetijãwʉ̃” jĩĩdutia mʉ́ã. \v 12 Mʉ́ã teero dutira, cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽ tiiápurere cãmotára tiia. \v 13 Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere tiidutíra, Cõãmacʉ̃ dutirére wapamaníre tiiróbiro tiirá tiia. Apeyé pee ate tiiróbiro tiinʉnʉ́sera tiia mʉ́ã, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Cʉ̃́ãrẽ teero jĩĩãri siro, basocáre neãdutiyigʉ sũcã. Cʉ̃́ãcãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã niipetira yée maquẽrẽ tʉomasĩ́ãda jĩĩrã, tʉorá atiya, jĩĩyigʉ—. \v 15 Basocáre ʉseropʉ sããware cʉ̃́ãrẽ ñañarã́ wáari tiiría. Cʉ̃́ã popeapʉ witiatirepe cʉ̃́ãrẽ ñañarã́ wáari tiia. \v 16 Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua, jĩĩyigʉ. \p \v 17 Jesús paʉ watoapʉ niiãrigʉ wiipʉ́ sããwayigʉ. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ queorémena wedeariguere sãĩñáyira. \v 18 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —¿Mʉ́ãcã ateré tʉomasĩ́rii? Niipetire basocáre ʉseropʉ sããware cʉ̃́ãrẽ ñañarã́ wáari tiiría. \v 19 Tee wãcũrépʉ sããwaricu; páagapʉ sããwacu. Too síro netõcówitiwacu, jĩĩyigʉ. \p Teero jĩĩgʉ̃, “niipetire yaaré ãñuré niiã” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. \p \v 20 Jesús wedenemoyigʉ: \p —Basocá wãcũrépʉ witiatirepe cʉ̃́ãrẽ ñañarã́ wáari tiia. \v 21 Basocá wãcũrépʉre ate witiaticu: \q1 ñañarõ wãcũré, \q1 ãpẽrãména ñañarõ ñeeapere, \q1 yaaré, \q1 basocáre sĩãcõã́re, \q1 \v 22 ãpĩ nʉmorẽ ñeeapere, \q1 apegó manʉrẽ ñeeapere, \q1 apeyeré boonemósãre, \q1 ñañaré tiiré, \q1 ãpẽrãrẽ́ tiiditóre, \q1 ñañaré tiidúhere, \q1 ĩñatutire, \q1 ãpẽrãrẽ́ ñañarõ wedesere, \q1 “ãpẽrã́ nemorṍ ãñugʉ̃́ niiã” jĩĩ tʉgueñare, \q1 noo booró tiiã́mare witiaticu. \m \v 23 Tee niipetire ñañaré popeapʉ witiatia. Teerá basocáre ñañarã́ wáari tiia, jĩĩ wedeyigʉ. \s1 Judíoayo niihẽgõ Jesuré padeorígue \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Too niiãrigʉ witiwa, Tiro, Sidón macãrĩ wesapʉ wáayigʉ. Toopʉ́re ãpẽrã́ masĩrijããrõ jĩĩgʉ̃, sicawiipʉ́ sããwamiyigʉ. Teero tiipacʉ́, masĩjãnoyigʉ. \v 25 Máata wãtĩ sããnorigo paco “Jesús toopʉ́ niiãyigʉ” jĩĩrére tʉoyígo. Coo cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáa, ñicãcoberimena jeacũmuyigo. \v 26 Coo judíoayo mee niiyigo. Sirofenicia ditapʉ bauárigo niiyigo.\f + \fr 7:26 \ft Sirofenicia macãrã judíoamena cãmerĩ́ ĩñadʉgariyira.\f* Jesuré sãĩyígo: \p —Wãtĩrẽ cõãwionecoya yʉʉ macõrẽ, jĩĩyigo. \p \v 27 Jesús coore queorémena wedeyigʉ: \p —Wĩmarãpere ecasʉguéro booa cʉ̃́ã yaadʉgarecõrõ. Cʉ̃́ã yaarére ẽma, cʉ̃́ãyara díayiare cõãcũrĩ, ãñuria, jĩĩyigʉ. \p \v 28 Coocã queorémena yʉʉyigo: \p —Õpʉ̃, tee diamacʉ̃́rã niiã. Díayiapʉra mesa doca duirá wĩmarã yaadiocore manarĩrẽ yaacua, jĩĩyigo. \p \v 29 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ ãñurõ yʉʉa. Teero tiigó, mʉʉya wiipʉ pʉtʉawaya. Wãtĩ mʉʉ macõpʉre niiãrigʉ wititoaqui sáa, jĩĩyigʉ. \p \v 30 Coo wiipʉ́ pʉtʉajõãyigo. Toopʉ́ pʉtʉajeago, macõrẽ́ coo cõãrṍpʉ pesari ĩñayigo. Wãtĩ coopʉre niimiãrigʉ witijõãtoayigʉ. \s1 Jesús sĩcʉ̃ tʉohégʉ, wedesehegʉre netõnérigue \p \v 31 Jesús Tiro wesapʉ niiãrigʉ witi, wáajõãyigʉ. Wáa, Sidón netõwá, Decápolis niiré macãrĩ netõwá, Galileataropʉ jeayigʉ. \v 32 Toopʉ́ sĩcʉ̃ tʉohégʉre, ãñurõ wedesehegʉre Jesús pʉto néejeayira. Jesuré sãĩyíra: \p —Cʉ̃ʉ̃rẽ ñaapeóya, netõã́rõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyira. \v 33 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ aperopʉ́, basocá ĩñahẽrõpʉ néewayigʉ. Toopʉ́ Jesús cʉ̃ʉ̃ye wãmosṹãrĩmena tʉohégʉye cãmopérire súusõnecoyigʉ. Ʉsecó eopéo, cʉ̃ʉ̃ya ñemerõrẽ padeñáyigʉ. \v 34 Ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõco, yeerisã, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Efata, jĩĩyigʉ. “Tusuya” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. \p \v 35 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrĩrã, pʉacãmopéropʉ tʉo, cʉ̃ʉ̃ya ñemerõmena máata ãñurõ wedesemasĩyigʉ. \v 36 Jesús basocáre jĩĩyigʉ: \p —Ãpẽrãrẽ́ wederijãña, jĩĩmiyigʉ. \p Cʉ̃́ãrẽ “wederijãña” jĩĩpacari, nemorṍ wedebatejãyira. \p \v 37 Bayiró ĩñamanijõãrã, jĩĩyira: \p —Niipetirere ãñurõ tiii. Basocá tʉohéracãrẽ tʉorí tiii. Wedeseheracãrẽ wedeseri tiii, jĩĩyira. \c 8 \s1 Jesús cuatro mil basocáre yaaré ecarígue \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Teebʉrecorire paʉ basocá neãrĩ, cʉ̃́ã yaaré petirí ĩñagʉ̃, Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre sʉocó, jĩĩyigʉ: \p \v 2 —Yʉʉ ãniãrẽ bóaneõ ĩñajõãga. Cʉ̃́ã yʉʉmena niirṍ itiábʉreco netõã. Teero tiirá, cʉ̃́ã yaaré petinójõãya. \v 3 Cʉ̃́ãye wiseripʉ yʉʉ pʉtʉawadutiri, jʉabóara, maapʉ tʉomasĩ́re petijṍãbocua. Ãpẽrã́ yoaropʉ atiarira niiĩya, jĩĩyigʉ. \p \v 4 —Marĩ ãno basocá manirṍpʉre ¿deero tii ãniã paʉre yaaré bʉa, ecabógari? jĩĩyira cʉ̃ʉ̃ buerápeja. \p \v 5 —¿Noquẽpa pã cʉoi? jĩĩyigʉ. \p —Sietepa cʉoa, jĩĩyira. \p \v 6 Jesús basocáre yepapʉ duidutiyigʉ. Pã sietepare née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pʉatásã, cʉ̃ʉ̃ bueráre batodutigʉ ticoyigʉ. Cʉ̃́ã basocápʉre batoyira. \v 7 Wai metãrãgã pʉarã́gã cʉoyíra. Jesús cʉ̃́ãcãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticotoa, teerora batodutiyigʉ. \v 8 Niipetira yaa, yapijõãyira. Yaatoaari siro, siete piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpóyira. \v 9 Teeré yaarira cuatro mil watoa niiyira. Too síro cʉ̃́ãrẽ cʉ̃́ãye wiseripʉ pʉtʉawadutiyigʉ. \v 10 Máata Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena dooríwʉpʉ mʉãsã, Dalmanuta macã wesapʉ wáajõãyigʉ. \s1 Jesuré tiiẽ́ñodutimirigue \r (Mt 16.1-4; Lc 12.54-56) \p \v 11 Cʉ̃́ã jeari siro, fariseo basoca Jesuména cãmerĩ́tutira jeayira. “¿Niirṍrã cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ?” jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñodutimiyira. “Cʉ̃ʉ̃ teeré tiimasĩ́riqui”, jĩĩ wãcũmiyira. \v 12 Jesupé bayiró bóaneõremena jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá atitó macãrã tiiẽ́ñodutigari? Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ãrẽjã tiiẽ́ñoridojãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 13 Cʉ̃́ãrẽ cõãwagʉ, dooríwʉpʉ mʉãsãyigʉ sũcã. Apeniñapʉ́ tĩãjõãyigʉ. \s1 Fariseo basocaye pã púuri tiirígue \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Apeniñapʉ́ tĩãwara, Jesús buerá cʉ̃́ã yaaadarere acabójãyira. Pã sicagára cʉoyíra. \v 15 Jesús cʉ̃́ãrẽ wedemiyigʉ: \p —Fariseo basocaye pã púuri tiirére, Herodeye pã púuri tiirére tʉomasĩ́rõ booa, jĩĩmiyigʉ. \p \v 16 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tʉomasĩ́hẽrã: —Pã marĩ cʉohéri, teero jĩĩqui, jĩĩmiyira cʉ̃́ã basiro. \p \v 17 Jesús cʉ̃́ã teero jĩĩãriguere masĩjãyigʉ. Teero tiigʉ́, jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá mʉ́ã “pã maniã” jĩĩ cãmerĩ́ wedesei? ¿Mʉ́ã tʉomasĩ́rii ména? ¿Mʉ́ãrẽ wãcũré manidójãĩ? \v 18 Capeari cʉorá niipacara, ĩñaria mʉ́ã. Cãmopéri cʉorá niipacara, tʉoría. Yʉʉ tiirére wãcũria mʉ́ã. \v 19 Tiibʉrecopʉ cinco mil ʉ̃mʉãrẽ sicamoquẽñepa pãmena ecawʉ́. ¿Noquẽ piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpóri? jĩĩyigʉ. \p —Doce piseri, jĩĩyira cʉ̃́ãpeja. \p \v 20 —Apeyecã́rẽ sietepa pãmena cuatro mil basocáre ecawʉ́. Tiibʉrecore ¿noquẽ piseri seesã́ dadodʉpóri? jĩĩyigʉ. \p —Siete piseri, jĩĩyira cʉ̃́ãpeja. \p \v 21 —Too docare teeré masĩpacara, ¿tʉomasĩ́rii ména? jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \s1 Jesús Betsaidapʉ ĩñahẽgʉ̃rẽ netõnérigue \p \v 22 Betsaida macãpʉ tĩãjeayira. Toopʉ́ Jesús pʉto sĩcʉ̃ ĩñahẽgʉ̃rẽ néejeayira. Cʉ̃́ã Jesuré sãĩyíra: \p —Ãnirẽ́ ñaapeóya, netõã́rõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyira. \p \v 23 Teero tiigʉ́, Jesús ĩñahẽgʉ̃ya wãmopʉ ñee, macã wesapʉ néewayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ capearipʉ ʉsecó eopéo, ñaapeó, sãĩñáyigʉ: \p —¿Mʉʉrẽ apeyenó baumíĩto? jĩĩyigʉ. \p \v 24 Cʉ̃ʉ̃pe ĩñapõnʉcãjea, jĩĩyigʉ: \p —Basocáre ĩñaã, ĩñagʉ̃peja. Cʉ̃́ã yʉʉ ĩñarĩ, wáanetõrã yucʉbiro bauúya, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Jesús cʉ̃ʉ̃ye capearipʉ ñaapeónemoyigʉ. Teero tiiári siropʉ, cʉ̃ʉ̃ ĩñarĩ, cʉ̃ʉ̃ capeari quẽnojeá, ãñurõ bauyíro sáa. Niipetirere ãñurõ ĩñayigʉ. \v 26 Jesupé jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ: \p —Mʉʉya wiipʉ diamacʉ̃́rã coecópʉtʉaya. Macãpʉre pʉtʉawarijãña. Teero biiri macã macãrãrẽ wederijãña, jĩĩyigʉ. \s1 Pedro Jesuré “mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiã” jĩĩrigue \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 Too niiãrira Jesús, cʉ̃ʉ̃ buerá Cesarea Filipoya macã pʉto niiré macãrĩpʉ wáayira. Cʉ̃́ã too wáaropʉ cʉ̃ʉ̃ bueráre sãĩñáyigʉ: \p —¿Basocá “¿noã niiĩ cʉ̃ʉ̃?” jĩĩĩ yʉʉre? \p \v 28 Cʉ̃́ãpe jĩĩyira: \p —Sĩquẽrã mʉʉrẽ “Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “Elías niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “profetas menamacʉ̃ niigʉ̃ niiqui” jĩĩĩya, jĩĩyira. \p \v 29 —¿Mʉ́ãte “¿noã niiĩ?” jĩĩĩ yʉʉre? jĩĩyigʉ. \p Pedro yʉʉyigʉ: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 30 —Teeré ãpẽrãrẽ́ wederijãña, jĩĩyigʉ cʉ̃́ãrẽ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere wederigue \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 Cʉ̃́ãrẽ buenʉcãyigʉ sũcã. \p —Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ bayiró ñañarõ netõrṍ niirõ tiiádacu. Bʉtoá dutirá, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá yʉʉre booríadacua. Sĩãdutíadacua. Cʉ̃́ã teero tiipacári, itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 32 Cʉ̃́ãrẽ tʉomasĩ́rõrã wedemiyigʉ. Teeré tʉogʉ́, Pedro Jesuré ãpẽrã́ tʉohéropʉ néewa, wedenʉcãyigʉ: \p —Teeré jĩĩrijãña, jĩĩmiyigʉ. \p \v 33 Jesús cãmenʉcã́, cʉ̃ʉ̃ bueráre ĩña, Pedrore jĩĩyigʉ: \p —Satanás tiiróbiro wedesegʉ tiia mʉʉjã. “¡Satanás, wáajõãgʉa; yʉʉ pʉtore niirijãña!” jĩĩã. Pedro, mʉʉ masĩria Cõãmacʉ̃ wãcũrére; basocá wãcũrõbiro wãcũã, jĩĩyigʉ. \p \v 34 Basocáre neãduti, cʉ̃́ãrẽ, cʉ̃ʉ̃ bueráre wedeyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ yʉʉre padeó, nʉnʉdʉgágʉno cʉ̃ʉ̃ booró tiidʉgárenorẽ tiidújããrõ. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩpacari, yʉʉre tʉonʉnʉ́searo. Teeré tiigʉ́, curusare apagʉ́ tiiróbiro niigʉ̃daqui. \v 35 Ãpĩ sĩãrére cuigʉno yʉʉre “masĩria” jĩĩgʉ̃́ pecamepʉ wáagʉdaqui. Ãpĩpé yʉʉre “masĩã” jĩĩ, yée quetire wedegʉ́pe teewapamena cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́, yʉʉmena catirucujãgʉ̃daqui. \v 36 Sĩcʉ̃ atibʉ́reco maquẽ niipetirere wapatápacʉ, cʉ̃ʉ̃ yeeripũnarẽ tiidióri, cʉ̃ʉ̃ cʉoré dee tiiádare niiricu. \v 37 Cʉ̃ʉ̃ catiré petihére ñeenómena wapatíriqui. \v 38 Atiditá macãrã ñañaré tiirá yʉʉre padeohéra niiĩya. Sĩcʉ̃ cʉ̃́ã watoapʉ niigʉ̃, yʉʉre “padeóa” jĩĩ, yée buerére “nʉnʉã” jĩĩgʉ̃́no boboríjããrõ. Too síro yʉʉ niipetira sõwʉ̃ yʉʉ Pacʉ asibatéremena, ángeleamena pʉtʉaatigʉdacu. Pʉtʉaatigʉ, yʉʉre bobosã́ririgʉre yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ bobosã́ricu; yʉʉre “masĩria” jĩĩrigʉre yʉʉcã “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩria” jĩĩgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \c 9 \p \v 1 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩquẽrã ãnopʉ́ niirã́ cʉ̃́ã diaadari sʉguero, Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre niiãdare tutuaremena atiri ĩñaãdacua, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesús baurécʉtire wasorígue \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Seis bʉrecori siro Jesús ʉ̃tãgʉ̃́ ʉ̃mʉã́rigʉpʉ mʉãwayigʉ. Tiigʉpʉ́ wáagʉ, Pedro, Santiago, Juan cʉ̃́ã dícʉre néewayigʉ. Toopʉ́ cʉ̃́ã ĩñarĩ, Jesús cʉ̃ʉ̃ baurécʉtirere wasojṍãyigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ye suti bayiró butiré capemóre wáayiro. Ãnopʉ́re teero butiré tiiróbiro basocá suti coseríya. \v 4 Teero wáari, Elías, Moisémena bauánʉcã, Jesuména wedesera tiiyíra. \v 5-6 Cʉ̃ʉ̃ buerá ʉcʉánetõjõãyira. Pedro ãñurõ wãcũripacʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, marĩ ãnopʉ́ niirĩ, ãñunetõjõãã. Itiáwiigã tiicó; sicawiígã mʉʉya wii, apewiígã Moiséya wii, apewiígã Elíaya wii tiicó, jĩĩmiyigʉ. \p \v 7 Õme diiáti, cʉ̃́ãrẽ tuubiátocojãyiro. Õme watoapʉ sĩcʉ̃ wedeseri tʉoyíra: \p —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoyá, jĩĩyigʉ. \p \v 8 Máata cʉ̃́ã cãmenʉcã́ ĩñarĩ, ãpẽrã́ cʉ̃́ãmena niiãrira maniyíra; Jesús dícʉre ĩñayira. \p \v 9 Cʉ̃́ã ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ niiãrira diiátiri, Jesús jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã ĩñaãriguere wederijãwa ména; tée yʉʉ niipetira sõwʉ̃ dia masãri siropʉ wedewa, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Ãpẽrãrẽ́ wederiyira. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ sãĩñáyira: \p —¿Deero jĩĩdʉgaro tiigári cʉ̃ʉ̃ diari siropʉ masãré? jĩĩyira. \p \v 11 Jesuré sãĩñáyira: \p —¿Deero tiirá Moisés jóarigue buerá “Cõãmacʉ̃ beserigʉ atiadari sʉguero, Elías atisʉguegʉdaqui” jĩĩ buei? jĩĩyira. \p \v 12 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Elías atisʉguere, niipetire quẽnosʉguéadare diamacʉ̃́rã niiã. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ profetas jóariguecã diamacʉ̃́rã niiã. Biiro jóare niiã: “Niipetira sõwʉ̃ ñañarõ netõgʉ̃́daqui; cʉ̃ʉ̃rẽ booríadacua”, jĩĩã. \v 13 Yʉʉre tʉoyá: Elías jeatoawi. Cʉ̃ʉ̃rẽ profetas jĩĩrirobirora diamacʉ̃́ wáariro niiwʉ̃. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃́ã booró tiidʉgáriguere tiitóarira niiwã, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús wãtĩrẽ wĩmagʉ̃pʉre niiãrigʉre cõãwionecorigue \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Jesús buerá niirṍpʉ diijeára, paʉ basocá niirĩ ĩñayira. Moisés jóarigue buerá, Jesús buerámena bayiró cãmerĩ́tutiyira. \v 15 Jesús jeari ĩñarã, bayiró ĩñamanijõãyira. Máata cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ cʉtʉáti, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñudutiyira. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p \v 16 —¿Mʉ́ã ñeenórẽ cãmerĩ́tutira tiiárĩ cʉ̃́ãmena? jĩĩyigʉ. \p \v 17 Sĩcʉ̃ paʉ watoapʉ niigʉ̃́ yʉʉyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, yʉʉ macʉ̃ wãtĩ cʉogʉ́re mʉʉrẽ néeatiawʉ̃. Wãtĩ cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseheri tiii. \v 18 Cʉ̃ʉ̃ wáaro ñee, cõãcũĩ. Cʉ̃ʉ̃pe sobotu, bacadiyó, bʉʉcócũmuãĩ. Yʉʉ mʉʉ bueráre “cõãwionecobosaya” jĩĩmiãwʉ̃. Cõãmasĩriawã, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã yʉʉre padeorídojãã. Yʉʉ mʉ́ãmena yoari niirucujãrĩcãrẽ, padeoríbocu. ¿Nocõrõ yoari mʉ́ãmena põõtẽ́õgʉ̃dari yʉʉ? Wĩmagʉ̃rẽ néeatiya yʉʉ pʉto, jĩĩyigʉ. \p \v 20 Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néejeayira. Wãtĩ Jesuré ĩñagʉ̃, máata wĩmagʉ̃rẽ ñaacũmurĩ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃pe ñaacũmu, tũnumecʉ̃́, sobotuyigʉ. Jesús cʉ̃ʉ̃ pacʉre sãĩñáyigʉ: \p \v 21 —¿Deero biiripʉ ate wáanʉcãrĩ? jĩĩyigʉ. \p —Wĩmagʉ̃pʉra, jĩĩyigʉ—. \v 22 Pee peti wãtĩ cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgágʉ, pecamepʉ ñaacũmu, díapʉ ñaañuãrucuri tiii. Mʉʉ tiiápumasĩgʉ̃, ʉ̃sãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃, tiiápuya, jĩĩyigʉ. \p \v 23 —¿Deero tiigʉ́ “mʉʉ tiiápumasĩgʉ̃” jĩĩĩ? Padeoráre niipetire tiiápumasĩnoã, jĩĩyigʉ Jesupéja. \p \v 24 Máata cʉ̃ʉ̃ pacʉpe bayiró bʉsʉrómena jĩĩyigʉ: \p —Padeóa. Nemorṍ yʉʉre padeorí tiiyá, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Jesús basocá paʉ cʉ̃́ã pʉtopʉ cʉtʉátiri ĩñagʉ̃, wãtĩrẽ tuti, jĩĩyigʉ: \p —Wãtĩ wedeseheri, tʉohéri tiigʉ́, yʉʉ mʉʉrẽ witiwadutia. Mʉʉ wĩmagʉ̃pʉre niigʉ̃́, witiwaya; cʉ̃ʉ̃pʉre sããwanemorijãña sáa, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Wãtĩ acaribí, wĩmagʉ̃rẽ tũnumecʉ̃́rĩ tii, witiyigʉ. Diaarigʉ tiiróbiro pʉtʉáyigʉ. Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ “diajõãĩ” jĩĩmiyira. \v 27 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ wãmopʉ ñee, wéemʉõnʉcõrĩ, wʉ̃mʉnʉcãyigʉ. \p \v 28 Too síro Jesús wiipʉ́ sããwari, cʉ̃ʉ̃ buerá ãpẽrã́ tʉohéropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Deero tiirá ʉ̃sã wãtĩrẽ cõãwionecomasĩriayiri? jĩĩyira. \p \v 29 —Ãninó wãtĩrẽ cõãwionecodʉgara, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ, betirémena dícʉ cõãrõ booa, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere wedenemorigue \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30 Too niiãrira Galilea ditapʉ netõwáyira. Cʉ̃́ã too wáariguere ãpẽrãrẽ́ masĩrĩ booríyigʉ. \v 31 Cʉ̃ʉ̃ buerá dícʉre buegʉ tiiyígʉ. \p —Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ãpẽrãpʉ́re ticonogʉ̃dacu. Yʉʉre sĩãã́dacua. Cʉ̃́ã teero tiipacári, itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 32 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tʉomasĩ́riyira. Tʉomasĩ́ripacara, cuira, sãĩñáriyira. \s1 ¿Nii ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Capernaumpʉ jeayira. Wiipʉ́ cʉ̃́ã niirĩ, Jesús cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —Mʉ́ã maa atira, ¿ñeenórẽ wedesera tiiárĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 34 Cʉ̃́ãpe yʉʉriyira. Maapʉ atira, “¿nii marĩ watoare nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ?” jĩĩ wedeseatiyira. \v 35 Teero tiigʉ́, Jesús jeanuã, cʉ̃ʉ̃ buerá docere neãduti, jĩĩyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niidʉgagʉ, niipetirare padecotegʉ tiiróbiro niirõ booa. Teero biiri niipetirare tiiápuro booa, jĩĩyigʉ. \p \v 36 Sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃rẽ cʉ̃́ã decopʉ nʉcõ, cʉ̃ʉ̃rẽ néeapa, jĩĩyigʉ: \p \v 37 —Sĩcʉ̃ ãni wĩmagʉ̃biro biigʉ́re ĩña, “yʉʉ Jesuré maĩã; teero tiigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ boca maĩgʉ̃́da” jĩĩ wãcũboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũgʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ maĩgʉ̃́, yʉʉcãrẽ maĩgʉ̃́ tiii. Yʉʉre boca maĩgʉ̃́, yʉʉ dícʉre maĩgʉ̃́ mee tiii; yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ teerora maĩgʉ̃́ tiii, jĩĩyigʉ. \s1 Marĩrẽ cãmotáhegʉ marĩrẽ tiiápugʉ niiĩ \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Juan Jesuré wedeyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, sĩcʉ̃ mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecori ĩñaãwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ marĩ menamacʉ̃ mee niiãwĩ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ cãmotáawʉ̃, jĩĩmiyigʉ. \p \v 39 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Cãmotárijãña. Sĩcʉ̃ yʉʉ tutuaremena teenórẽ tiiẽ́ñonetõnegʉ̃, too síro yʉʉre ñañarõ wedesemasĩriqui. \v 40 Marĩrẽ cãmotáhegʉ marĩrẽ tiiápugʉ niiĩ. \v 41 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ mʉ́ãrẽ “Cõãmacʉ̃ beserigʉ nʉnʉrã́ niiĩya” jĩĩ, oco tĩ́ãgʉ̃, wapatáre bʉagʉ́daqui, jĩĩyigʉ. \s1 Ñañaré tiirí, quio niiã \r (Mt 18.6-9; Lc 17.1-2) \p \v 42 Jesús jĩĩnemoyigʉ: \p —Yʉʉre padeorágãrẽ ñañaré tiidutígʉnorẽ ñañanemorõ wáaadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃tãgã pairígamena cʉ̃ʉ̃ wãmʉãpʉ siatúyo, día pairímaapʉ cõãñocori, nemorṍ ãñubocu. \v 43-44 Mʉʉya wãmo mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, páatacõãjãña. Sicawãmomena catiré petihéropʉ jeari, ãñujãã. Pʉawãmómena pecamepʉ wáaripeja, ñañanetõjõãcu.\f + \fr 9:43-44 \ft Apepṹ bʉcʉpũpʉ versículo 44 baurícu; apepũpʉ́ baucú. Biiro jĩĩã: \fv \ft 44 \+fv*\ft Pecamepʉ becoa diariya; pecamecã yatiria.\f* \v 45-46 Mʉʉya dʉpo mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, páatacõãjãña. Sicadʉpomena catiré petihéropʉ jeari, ãñujãã. Pʉadʉpómena pecamepʉ mʉʉ cõãdioconorĩpeja, ñañanetõjõãcu.\f + \fr 9:45-46 \ft Apepṹ bʉcʉpũpʉ versículo 46 baurícu; apepũpʉ́ baucú. Biiro jĩĩã: \fv \ft 46 \+fv*\ft Pecamepʉ becoa diariya; pecamecã yatiria.\f* \v 47 Mʉʉya capea ĩñaré mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiigaré odewecõãjãña. Sicacapeamena Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jeari, ãñujãã. Pʉacapéamena pecamepʉ mʉʉ cõãdioconorĩpeja, ñañanetõjõãcu. \v 48 Pecamepʉ becoa diariya. Pecamecã yatiria. \p \v 49 ’Pecame móã tiiróbiro niicu: Ñañaré maniré wáari tiicú. Teero biiri bóari tiirícu. \v 50 Móã ocare yaari, ãñuniã. Tee móã ocaheri, nemo ocari tiimasĩ́ña manicú. Mʉ́ã móã ocare tiiróbiro niiña. Cãmerĩ́quẽre manirṍ ãñurõ niirecʉtiya, jĩĩyigʉ. \c 10 \s1 Mʉ́ã nʉmosã́numiãrẽ cõãrijãña \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Too niiãrigʉ Judea ditapʉ wáa, día Jordán apeniñapʉ́ jeayigʉ. Toopʉ́re basocá neãyira sũcã. Cʉ̃ʉ̃ tiirucúrobirora cʉ̃́ãrẽ bueyigʉ. \v 2 Fariseo basoca cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jeayira. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩré bʉadʉgára, sãĩñáyira: \p —¿Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ cõãjãmasĩgari? ¿Marĩrẽ dutiré teerora jĩĩĩ? jĩĩyira. \p \v 3 Jesupé sãĩñáyigʉ: \p —¿Moisés deero dutiyiri? jĩĩyigʉ. \p \v 4 Cʉ̃́ãpe yʉʉyira: \p —Moisés sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ “atewapá mʉʉrẽ cõãã” jĩĩrípũrẽ jóatoa, cõãmasĩnoã, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ, jĩĩyira. \p \v 5 Jesús jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã Cõãmacʉ̃ dutirére tiidʉgáheri ĩñagʉ̃, Moisés tee dutirére cṹũrigʉ niiwĩ. \v 6 Cõãmacʉ̃ niipetire cʉ̃ʉ̃ sicato tiinʉcã́ritopʉre ʉ̃mʉ, numiṍ tiirígʉ niiwĩ. \v 7 “Teero tiigʉ́, ʉ̃mʉ cʉ̃ʉ̃ pacʉre, cʉ̃ʉ̃ pacore merẽã witi, cʉ̃ʉ̃ nʉmoména niigʉ̃daqui. \v 8 Cʉ̃́ã pʉarã́ sicaõpʉ̃ʉ̃ tiiróbiro pʉtʉáadacua”, jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃. Teero tiirá, pʉarã́ niiriya. Sĩcʉ̃ tiiróbiro niiĩya. \v 9 Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ sicaõpʉ̃ʉ̃rã tiiróbiro niirĩ tiirí siro, ãpĩ cʉ̃́ãrẽ cãmerĩ́ cõãrĩ tiiríjãrõ booa, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Wiipʉ́ coerá, Jesús buerá cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira sũcã tee maquẽrẽ. \v 11 Cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, apegoré nʉmocʉtigʉno cʉ̃ʉ̃ nʉmo niisʉguerigomena ñañarõ tiigʉ́ tiiquí. \v 12 Numiṍcã coo manʉrẽ cõã, ãpĩména manʉcʉtigo, coo manʉ niisʉguerigʉmena ñañarõ tiigó tiicó. Tee Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́re niiã, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús wĩmarãrẽ sãĩbosárigue \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Wĩmarãrẽ Jesús pʉto néewayira ñaapeódutira. Cʉ̃́ãrẽ néewarare cʉ̃ʉ̃ buerá tutimiyira. \v 14 Cʉ̃́ã teero tiirí ĩñagʉ̃, Jesús cʉ̃́ãmena cúayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Wĩmarã yʉʉ pʉto atiaro. Cãmotárijãña. Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉserano ãniãgã tiiróbiro wãcũrã́ niiĩya. \v 15 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ãniãgã tiiróbiro Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉse tiihéranorẽ cʉ̃ʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeaboarigue cʉ̃́ãrẽ jearicu, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Teeré jĩĩtoa, wĩmarãrẽ néeapa, cʉ̃́ãrẽ ñaapeó, Cõãmacʉ̃rẽ: —Ãniãrẽ ãñurõ tiiyá, jĩĩ sãĩbosáyigʉ. \s1 Jesuména pee cʉogʉ́ wedeserigue \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Jesús wáagʉdʉ tiirí, sĩcʉ̃ cʉtʉjeáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pʉto ñicãcoberimena jeacũmu, sãĩñáyigʉ: \p —Basocáre buegʉ́ ãñugʉ̃́, ¿yʉʉ ñeenó tiigʉ́dari, catiré petihére bʉadʉgágʉ? jĩĩyigʉ. \p \v 18 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Mʉʉ yʉʉre “ãñugʉ̃́” jĩĩã. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã ãñugʉ̃́ niiĩ. \v 19 Mʉʉ Cõãmacʉ̃ dutiré cṹũriguere masĩcu. “Basocáre sĩãríjãña. Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña. Yaaríjãña. Ãpẽrãrẽ́ jĩĩditoremena wedesãrijãña. Ãpẽrãyére ẽmarijãña. Mʉʉ pacʉ, mʉʉ pacore padeoyá”, jĩĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 20 —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, yʉʉ wĩmagʉ̃pʉra tee niipetirere tiimʉ́ãatimiwʉ̃, jĩĩmiyigʉ. \p \v 21 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrémena ĩña, jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉrẽ sicawãme dʉsaa. Mʉʉ cʉorére dúapetijãgʉ̃ wáaya. Tee dúa wapatáariguere bóaneõrãrẽ batoya. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉre pee ãñuré bʉagʉ́dacu. Túajea, ati, yʉʉre nʉnʉwá, jĩĩmiyigʉ. \p \v 22 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, tʉsarijõãyigʉ. Pee apeyé cʉojĩ́gʉ̃, wãcũpati, pʉtʉajõãyigʉ. \p \v 23 Jesús cʉ̃ʉ̃ pʉto ĩñabate, cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —Pee apeyé cʉoráno Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiinʉnʉ́sedʉgari, wisió niicu, jĩĩyigʉ. \p \v 24 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tʉorá, tʉomaníjõãyira. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Yáa wedera, Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiinʉnʉ́sedʉgari, wisió niicu. \v 25 Wáicʉ camello wãmecʉtigʉ awigá copegãpʉ sããcãmewitimasĩriqui. Toorá nemocú, pee apeyé cʉoráno Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiinʉnʉ́sedʉgaripereja, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Teeré tʉorá, bayiró tʉomaníjõãrã, cãmerĩ́ sãĩñáyira: \p —Too docare ¿noãpé netõnénoãdari? jĩĩyira. \p \v 27 Jesús cʉ̃́ãrẽ ĩñagʉ̃rã, jĩĩyigʉ: \p —Basocá cʉ̃́ã basiro netõnémasĩriya. Cõãmacʉ̃pereja wisióre manidójãã, jĩĩyigʉ. \p \v 28 Pedrope jĩĩnʉcãyigʉ: \p —Tʉoyá ména. Ʉ̃sãpe niipetire ʉ̃sã cʉoríguere cṹũjõãatiwʉ, mʉʉmena nʉnʉã́da jĩĩrã, jĩĩyigʉ. \p \v 29 Jesús yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ yʉʉre maĩgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ya wii, cʉ̃ʉ̃ baira, cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã, cʉ̃ʉ̃ põna, cʉ̃ʉ̃ye ditare cṹũjõã, “basocáre netõnére quetire wedegʉ wáagʉda” jĩĩgʉ̃́nope \v 30 cʉ̃ʉ̃ cṹũwarigue nemorṍ bʉagʉ́daqui. Atibʉ́recopʉre nemorṍ wiserí, cʉ̃ʉ̃ya wedera, pacosã́numiã, põna, dita bʉagʉ́daqui. Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiipacári, teeré bʉagʉ́daqui. Too síropʉcãrẽ Cõãmacʉ̃mena catiré petihére bʉagʉ́daqui. \v 31 Mecʉ̃tígãrẽ paʉ ʉpʉtí macãrã too síropʉre bʉ́ri niirã́ niiãdacua. Bʉ́ri niirã́ too síropʉre ʉpʉtí macãrã niiãdacua, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere ĩtĩã́rĩ wederigue \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Cʉ̃́ã Jerusalénpʉ mʉãwari, Jesús cʉ̃́ãrẽ sʉgueyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá ĩñamanijõãyira. Basocá cʉ̃́ã siro nʉnʉrã́cã cuiyira. Jesús cʉ̃ʉ̃ buerá docere sʉowá, cʉ̃ʉ̃rẽ wáaadarere wedeyigʉ: \p \v 33 —Mʉ́ã ĩñaã: Marĩ Jerusalénpʉ wáara tiia. Toopʉ́ yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niipacari, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerápʉre ticoadacua. Cʉ̃́ã sĩãdutíadacua yʉʉre. Cʉ̃́ãrã judíoa niihẽrãpʉre ticonetõneãdacua. \v 34 Yʉʉre buijã́, ʉsecó eobatétu, tãna, sĩãã́dacua. Itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \s1 Santiago, Juan Jesuré sãĩmírigue \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Santiago, Juan Zebedeo põna Jesús pʉtopʉ jea, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyíra: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ʉ̃sã sãĩã́darere mʉʉ ticori boogá, jĩĩmiyira. \p \v 36 —¿Ñeenó yʉʉ tiirí boogári? jĩĩyigʉ. \p \v 37 —Mʉʉ õpʉ̃ sããgʉ̃, mʉʉ duirípĩrõ pʉtogãpʉ dʉpowa ʉ̃sãrẽ. Sĩcʉ̃ diamacʉ̃́pe, ãpĩrẽ́ acuniñape dʉpowa, jĩĩmiyira. \p \v 38 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ õpʉ̃ sãããdari sʉguero wáaadarere mʉ́ã masĩria. ¿Yʉʉ ñañarõ netõã́darobirora mʉ́ãcã ñañarõ netõrã́ nʉcãbógari? ¿Yʉʉre cʉ̃́ã sĩãã́darobirora mʉ́ãcã cʉ̃́ã sĩãrĩ́ nʉcãbógari? jĩĩyigʉ. \p \v 39 —Ʉ̃́jʉ̃, ñañarõ netõ, diamasĩã, jĩĩyira. \p Jesús jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ãcã yʉʉ tiiróbiro posa, diaadacu. \v 40 Teeré wedemasĩpacʉ, “sĩcʉ̃ diamacʉ̃́pe, ãpĩ acuniñape dʉpogʉda” jĩĩmasĩriga. Tee yʉʉ dutiré niiria. Cõãmacʉ̃ toopʉ́ duiadarare besetoawi, jĩĩyigʉ. \p \v 41 Cʉ̃́ã menamacãrã pʉamóquẽñerã Santiago, Juan sãĩrĩ́ tʉorá, cúayira. \v 42 Jesús cʉ̃́ãrẽ sʉocó, jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã masĩã: Niipetire dita macãrãrẽ dutirá Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã cʉ̃́ã booró dutiãmajãya. Cʉ̃́ã doca macãrãcã acaribíremena dutiiya, cʉ̃́ã dutirére tiipetídutira. \v 43 Mʉ́ãpeja cʉ̃́ã tiiróbiro tiiríjãña. Merẽã tiirécʉtiya. Mʉ́ã ʉpʉtí macãrã niidʉgara, ãpẽrãrẽ́ tiiápuri basoca niiña. \v 44 Sĩcʉ̃ ãpẽrã́ nemorṍ niidʉgagʉno niipetirare padecotegʉ tiiróbiro niirõ booa. \v 45 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niipacʉ, ãpẽrã́ yʉʉre tiiápuaro jĩĩgʉ̃ mee atiwʉ. Yʉʉpe basocáre tiiápugʉ atigʉ tiiwʉ́. Teero biiri paʉ basocá ñañaré tiiré wapa diabosa netõnégʉ̃ atigʉ tiiwʉ́ jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Bartimeorẽ ĩñarĩ tiirígue \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Cʉ̃́ã Jerusalénpʉ maawára, Jericópʉ jeasʉgueyira. Tiimacãpʉ Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena netõwári, paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyíra. Sĩcʉ̃ capeari baunóhẽgʉ̃ maa wesapʉ niyeru sãĩduíyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Bartimeo, Timeo macʉ̃. \v 47 “Jesús Nazaret macã macʉ̃ atii” jĩĩrĩ tʉogʉ́, Bartimeo bayiró bʉsʉrómena jĩĩnʉcãyigʉ: \p —¡Jesús, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, yʉʉre bóaneõña! jĩĩyigʉ. \p \v 48 Paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ: —Nocõrõrã ditamaníjõãña, jĩĩ tutimiyira. \p Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩnemosãjãyigʉ: \p —¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, yʉʉre bóaneõña! jĩĩyigʉ. \p \v 49 Jesupéja pʉtʉánʉcã: —Atiaro, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Ãñuãdacu. Wʉ̃mʉnʉcãcoya. Mʉʉrẽ atidutii, jĩĩyira. \p \v 50 Teeré tʉogʉ́, sutiró sotoá macãrõrẽ tuuwécojã, bupucʉtʉ́a, Jesús pʉto wáayigʉ. \p \v 51 —¿Mʉʉrẽ deero tiirí boogári? jĩĩyigʉ Jesús. \p —Basocáre buegʉ́, yʉʉre ĩñarĩ tiiyá, jĩĩyigʉ. \p \v 52 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ padeojĩ́gʉ̃, netõnénoãrigʉpʉ pʉtʉáa. Ãñurõ wáaya, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, ĩñajõãyigʉ sáa. Ĩña, maapʉ Jesuré nʉnʉwáyigʉ. \c 11 \s1 Jesús Jerusalénpʉ sããwarigue \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena Jerusalénpʉ jeaadaro péero dʉsayíro. Betfagé, Betania macãrĩpʉ jeayira. Teemacãrĩ Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo pʉto niiã. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ buerá pʉarã́rẽ jĩĩyigʉ: \p \v 2 —Iimacã marĩ díamacʉ̃ niirí macãpʉ wáaya. Toopʉ́ jeara, máata sĩcʉ̃ burro wĩmagʉ̃ siatúnʉcõãrigʉre bʉajeáadacu. Cʉ̃ʉ̃ pesaya manigʉ̃́ niiqui ména. Cʉ̃ʉ̃rẽ jõã, néeatiya. \v 3 Mʉ́ãrẽ “¿deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ jõãĩ?” jĩĩrĩ, “marĩ Õpʉ̃ booáwĩ; máata wiyajã́gʉ̃daqui” jĩĩña, jĩĩyigʉ. \p \v 4 Cʉ̃́ã wáa, maapʉ siatúnʉcõãrigʉre bʉajeáyira. Wii díamacʉ̃pʉ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jõãyíra. \p \v 5 Toopʉ́ nucũrã́: —¿Deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ jõãĩ? jĩĩyira. \p \v 6 Cʉ̃́ãpe Jesús dutiarirobirora yʉʉyira. \p —Néewaya, jĩĩyira cʉ̃́ãrẽ. \p \v 7 Jesús pʉto néewayira. Burro sotoapʉ cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ tuuwépeoyira. Jesús cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ mʉãpeayigʉ. \v 8 Cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá, paʉ cʉ̃ʉ̃ netõwáadarimapʉ cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ sẽ́õcũyira. Ãpẽrã́ yucʉ dʉpʉri pṹũrĩcʉtire cʉ̃́ã páata néeatiariguere cṹũsʉgueyira. \v 9 Cʉ̃ʉ̃ sʉguero wáara, cʉ̃ʉ̃ siro nʉnʉrã́ bayiró bʉsʉrómena jĩĩyira: \p —¡Marĩ Õpʉ̃rẽ ʉsenire ticoada! ¡Ãni Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ! ¡Cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiáro! \v 10 ¡Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ sããrĩ, ãñurõ wáaaro! ¡Marĩ ñecʉ̃ David õpʉ̃ niiriro tiiróbiro ãñurõ wáaaro! ¡Niipetira ʉ̃mʉã́se macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩ, ʉsenire ticoaro! jĩĩyira. \p \v 11 Jesús Jerusalénpʉ jeagʉ, Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayigʉ. Toopʉ́ niipetire tiiwií maquẽrẽ ĩñapetijãyigʉ. Naĩrõpʉ tiiyíro. Teero tiigʉ́, Betaniapʉ cʉ̃ʉ̃ buerá docemena wáajõãyigʉ. \s1 Jesús higueragʉre sĩnirĩ́ tiirígue \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Apebʉ́reco bóeri Betaniapʉ niiãrira cãmepʉtʉ́ari, Jesús jʉabóayigʉ. \v 13 Higueragʉ ãñurõ pṹũrĩcʉtirigʉre yoaropʉ ĩñayigʉ. “Dʉcacʉticura” jĩĩgʉ̃, ĩñagʉ̃ wáamiyigʉ. Pṹũrĩ dícʉ bʉayígʉ. Butirítono niiriyiro.\f + \fr 11:13 \ft Higuerapũrĩ wasowitíatiri, metãpágã witiaticu. Teepare sʉ̃merérena yaanocu. Jesús teeré ãmaãmijĩyi. Teepagã ñaadiari siro, pacapá ãñurõ ipitire witiatinʉcãcu. Metãpágã manirĩ́, pacapácã witiatiricu.\f* \v 14 Jesús tiigʉré jĩĩyigʉ: \p —Ãpẽrã́ atigʉ́ dʉcare yaanemoricua sáa, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, cʉ̃ʉ̃ buerá tʉoyíra. \s1 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ dúari basocare cõãwionecorigue \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Too síro Jerusalénpʉ jeayira. Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ sããjeagʉ, dúari basocare, teeré sãĩnérãrẽ cõãwionecoyigʉ. Niyeru wasorí basocaye mesarire tuunécõãcũjãyigʉ. Bua dúari basocaye duirépĩrĩcãrẽ teerora tiiyígʉ. \v 16 Niipetirare apeyenómena Cõãmacʉ̃wiipʉ sããcãmewitidʉgarare cãmotáyigʉ. \v 17 Basocáre bueyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jĩĩã: “Yáa wii ‘niipetire dita macãrã Cõãmacʉ̃mena wedeseri wii niiã’ jĩĩrí wii niiãdacu”,\f + \fr 11:17 \ft Isaías 56.7.\f* jĩĩ jóare niiã. Mʉ́ãpe yaarépira dúari wii niirĩ tiia, jĩĩyigʉ. \p \v 18 Paiaré dutirá, ãpẽrã́ Moisés jóarigue buerá Jesús jĩĩãriguere tʉoyíra. Teero tiirá, cʉ̃́ã “¿deero tii marĩ ãnirẽ́ sĩãã́dari?” jĩĩ ãmaãnʉcãyira. Basocá Jesús buerére tʉomaníjõãyira. Teero wáari ĩñarã, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá cʉ̃ʉ̃rẽ cuiyira. \v 19 Náĩcũmuatiri, Jesús tiimacã niiãrigʉ witi, pʉtʉajõãyigʉ sũcã. \s1 Higueragʉ sĩnidíarigue \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Apebʉ́reco bóeri wáara, higueragʉre nʉcõrĩpʉra sĩniã́rigʉre ĩñayira. \v 21 Pedro Jesús higueragʉre jĩĩãriguere wãcũgʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ĩñaña. Iigʉ́ mʉʉ tutiarigʉ sĩnijṍããyu, jĩĩyigʉ. \p \v 22 —Cõãmacʉ̃rẽ padeoyá, jĩĩyigʉ Jesús cʉ̃́ãrẽ—. \v 23 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃no atigʉ́ ʉ̃tãgʉ̃rẽ́ “wáa, díapʉ ñaacoñuãña” jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ “teerora wáaadacu” jĩĩ padeorí, cʉ̃ʉ̃ jĩĩãrirobirora wáaadacu. “Ṍba, wáaricura” jĩĩrijãrõ booa. \v 24 Teero tiirá, ãñurõ tʉoyá: Mʉ́ã apeyenó Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, “diamacʉ̃́rã ticogʉdaqui” jĩĩ padeorá, cʉoádacu. \v 25 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiríguere acabóya. Mʉ́ã teero tiirí ĩñagʉ̃, marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́cã mʉ́ã ñañaré tiirére acabógʉdaqui. \v 26 Mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiráre mʉ́ã acabóheri, cʉ̃ʉ̃cã mʉ́ã ñañaré tiirére acabóriqui, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré “¿noã dutirémena teeré tiii?” jĩĩrigue \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Opatutí Jerusalénpʉ jeayira. Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ wáanetõrĩ, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá Jesús pʉtopʉ jeayira. \v 28 Jesuré sãĩñáyira: \p —¿Noã dutirémena mʉʉ teeré tiii? ¿Noã mʉʉrẽ dutiré ticori, mʉʉ teeré tiirí? jĩĩmiyira. \p \v 29 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ sãĩñágʉ̃da. Mʉ́ã yʉʉre yʉʉri, mʉ́ãrẽ “ate dutirémena tiia yʉʉ” jĩĩgʉ̃da. \v 30 ¿Noã Juanrẽ́ wãmeõtidutigʉ ticocoyiri? ¿Cõãmacʉ̃ o basocápe ticocoyiri? Yʉʉya, jĩĩmiyigʉ. \p \v 31 Cʉ̃́ãpe cãmerĩ́ wedeseyira: \p —Marĩ “Cõãmacʉ̃ ticocorigʉ niiwĩ” jĩĩrĩ, cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ “too docare ¿deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríri?” jĩĩboqui. \v 32 Marĩ “basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ticocorira niiwã” jĩĩmasĩriga, jĩĩyira. Basocáre cuiyira. Niipetira “Juan profeta niiwĩ” jĩĩ padeoyíra. \v 33 Teero tiirá, cʉ̃́ã Jesuré: —Masĩriga, jĩĩyira. \p Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ “ate dutirémena teeré tiia” jĩĩ wederia, jĩĩyigʉ. \c 12 \s1 Ñañarã́ padecoteramena queoré \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Jesús cʉ̃́ãrẽ queorémena wedenʉcãyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ niiyigʉ ʉse wese oterigʉ. Otepetitoa, sãnisã́nʉcõyigʉ. Ʉse cʉ̃́ã bipesã́ãdari copere ʉ̃tãgãpʉ coayígʉ. Teero biiri ʉ̃mʉã́ri wii cʉ̃́ã coteduiadari wiire tiiyígʉ. Aperopʉ́ wáanetõgʉ̃ wáagʉ, ãpẽrãrẽ́ tiiditare wasoyigʉ. Waso, wáajõãyigʉ. \v 2 Ʉse dʉcacʉtirito niirĩ, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre ticocomiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya dita cʉ̃ʉ̃ wasorirare “ʉse cʉ̃́ã dúa wapatárere decomena ticocoaro yʉʉre” jĩĩcomiyigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ jeari, tiidita wasorira cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, páa, péerogã ticoripacara, pʉtʉócojãyira. \v 4 Ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre ticocomiyigʉ sũcã. Cʉ̃ʉ̃rẽjã dupupʉ cãmitu, ñañarõ buijã́yira. \v 5 Too síro ãpĩrẽ́ ticocomiyigʉ sũcã. Cʉ̃ʉ̃rẽjã diamacʉ̃́rã sĩãjã́yira sáa. Paʉ ticocomiyigʉ. Ãpẽrãrẽ́ páayira; ãpẽrãrẽ́ sĩãjã́yira. \p \v 6 ’Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ bayiró maĩgʉ̃́ dícʉ dʉsayígʉ. Cʉ̃́ã siropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ticocomiyigʉ. “Yʉʉ macʉ̃rẽ quioníremena ĩñaãdacua”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. \v 7 Õpʉ̃ macʉ̃ cʉ̃́ã pʉtopʉ jeari, tiidita wasorira cãmerĩ́ wedeseyira: “Ãnirã́ niiĩ too síropʉ atiditaré ñeegʉ̃dʉ. Jãmʉ, sĩãcó. Cʉ̃ʉ̃ manirĩ́, atiditá marĩya dita pʉtʉáadacu”, jĩĩmiyira. \v 8 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, sĩã, tiiwese wesapʉ cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ cõãjãyira. \p \v 9 ’Tiidita õpʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tiiádarere mʉ́ãrẽ wedegʉda. Cʉ̃ʉ̃ ati, cʉ̃ʉ̃ya dita wasorirare sĩãcõã́peti, ãpẽrãrẽ́ tiiditare ticojãgʉ̃daqui. \p \v 10 ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ buerá niipacara, ate tiipũpʉ jóarere tʉomasĩ́ria ména: \q1 Wii weerira ʉ̃tãquire booríyira. \q1 Cʉ̃́ã boorípacari, tiiquira ʉpʉtí macãqui pʉtʉáwʉ tiiwiipʉ́re.\f + \fr 12:10 \ft Judíoa wii tiirá, sicaqui, ãñuríquicare péosʉgueyira. Tiiqui ãñurõ diamacʉ̃́ niirĩ, tiiwií tʉdiri diamacʉ̃́ wáayiro.\f* \q1 \v 11 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ teero tiirígʉ niiwĩ. \q1 Cʉ̃ʉ̃ tiiríguere “ãñunetõjõãã” jĩĩ tʉgueñanoã,\f + \fr 12:11 \ft Salmo 118.22-23.\f* \m jĩĩ jóanoã, jĩĩyigʉ Jesús. \p \v 12 Cʉ̃́ãpeja “tee queorémena marĩrẽ jĩĩtutigʉ tiiquí” jĩĩ masĩjãyira. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeãdara tiimíyira. Basocáre cui, ñeemasĩri, wáajõãyira. \s1 Wapasédutire sãĩñárigue \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Cʉ̃́ã aperopʉ́ wáa, sĩquẽrã fariseo basocare, Herodere tʉonʉnʉ́serare sãĩñádutira ticocoyira. Cʉ̃́ã Jesús merẽã yʉʉri boomíyira. \v 14 Jesús pʉtopʉ jea, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Basocáre buegʉ́, mʉʉ ãñugʉ̃́ niirére masĩã. Mʉʉ basocáre diamacʉ̃́rã ãñurõ buegʉ́ niiã. Cʉ̃́ã tʉsaré dícʉre wedericu. Ʉpʉtí macãrãrẽ, bʉ́ri niirã́rẽ, niyeru cʉoráre, niyeru cʉohérare sĩcãrĩbíro ĩña, wedea mʉʉjã. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tiidutírere ãñurõ diamacʉ̃́ buea. Teero tiigʉ́, ʉ̃sãrẽ wedeya: ¿Romanuã õpʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ niyeru wapasédutirere wapatíadari; o wapatírigarite? jĩĩyira. \p \v 15 Jesupé cʉ̃́ã wãcũrére, cʉ̃́ã ñañaré tiidʉgárere masĩjãyigʉ. Teero tiigʉ́, jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã yʉʉre teero jĩĩ, wedesãdʉgara tiia. Niyeruquire néeatiya; ĩñagʉ̃dʉ tiia, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Tiiquire néeatiyira. \p —¿Noãyá diapóa, noã wãme tusai? jĩĩyigʉ. \p —César romanuã õpʉ̃ye tusaa, jĩĩyira. \p \v 17 —Too docare Césaye niirére Césare wiyayá; Cõãmacʉ̃yere Cõãmacʉ̃rẽ wiyayá, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero yʉʉri, cʉ̃ʉ̃rẽ tʉomaníjõãyira. \s1 Diarira masãmʉãre wederigue \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18 Sĩquẽrã saduceo basoca Jesús pʉto jeayira. Cʉ̃́ã “diarira masãmʉãricua” jĩĩcua. Jesuré sãĩñáyira: \p \v 19 —Basocáre buegʉ́, Moisés dutirére jĩĩãda. “Sĩcʉ̃ põnamanígʉ̃ diaweori, cʉ̃ʉ̃ bai cʉ̃ʉ̃ nʉmo niirigore dúutuaro. Cʉ̃ʉ̃ coomena cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ diarigʉre põnacʉtíbosaaro”,\f + \fr 12:19 \ft Deuteronomio 25.5.\f* jĩĩ jóarigʉ niiwĩ Moisés. \v 20 Sĩcʉ̃põna siete niiyira. Cʉ̃́ã sõwʉ̃ nʉmocʉtiyigʉ. Põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ. \v 21 Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ nʉmorẽ dúutumiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃cã põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ. Cʉ̃́ã siro macʉ̃cã coore dúutu, põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ. \v 22 Teero dícʉ wáayiro. Niitugʉpʉcãrẽ teerora wáayiro. Too síro cʉ̃́ã nʉmo niimirigocã diajõãyigo. \v 23 Cʉ̃́ã siete coore nʉmocʉtimiyira. Diarira masãmʉãrĩ, ¿nii nʉmope pʉtʉágodari? jĩĩyira. \p \v 24 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ masĩria. Cõãmacʉ̃ tutuarecãrẽ masĩria. Teero tiirá, wisijṍãã. \v 25 Diarira masãmʉãri siro, ʉ̃mʉã́, numiã́ wãmosíaricua. Ángelea ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́biro niiĩya. \v 26 Diarira masãmʉãre maquẽrẽ mʉ́ã buepacara, tʉomasĩ́ria ména. Mʉ́ã Moisés jóaripũpʉ jʉ̃ʉ̃rísati queti buemijĩyu. Tiisatipʉ Cõãmacʉ̃ Moisére jĩĩrigʉ niiwĩ: “Abraham, Isaac, Jacob Õpʉ̃ niiã yʉʉ”,\f + \fr 12:26 \ft Éxodo 3.6.\f* jĩĩrigʉ niiwĩ. \v 27 Cõãmacʉ̃ diarira Õpʉ̃ niirii; catirá Õpʉ̃pe niiĩ. Teero tiirá, mʉ́ã wisinetṍjõãã, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Dutiré ʉpʉtí maquẽ \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Sĩcʉ̃ Moisés jóarigue buegʉ́ toopʉ́ niiyigʉ. Jesús saduceo basocamena wedeserere tʉoyígʉ. Jesús ãñurõ yʉʉmenirĩ ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃ pʉto jea, sãĩñáyigʉ: \p —¿Diiyé niiĩ Moisére dutiré cṹũrigue bayiró ʉpʉtí maquẽ? jĩĩyigʉ. \p \v 29 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Bayiró ʉpʉtí maquẽ ate niiã: “Israelya põna macãrã, ãñurõ tʉoyá: Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ sĩcʉ̃rã niiĩ. \v 30 Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃rẽ maĩñá. Niipetire mʉ́ã yeeripũnamena, mʉ́ã wãcũrémena, mʉ́ã tutuaremena cʉ̃ʉ̃rẽ maĩñá”.\f + \fr 12:30 \ft Deuteronomio 6.4-5.\f* \v 31 Tee doca maquẽ dutiré ate niiã: “Mʉʉ basiro maĩrṍ tiiróbirora ãpẽrãcã́rẽ maĩñá”.\f + \fr 12:31 \ft Levítico 19.18.\f* Ate pʉawãmé niipetire apeyé dutiré nemorṍ ʉpʉtí maquẽ niiã, jĩĩyigʉ Jesús. \p \v 32 Moisés jóarigue buegʉ́pe jĩĩnemoyigʉ sũcã: \p —Ãñuniã, basocáre buegʉ́. Mʉʉ diamacʉ̃́ wedea. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã niiĩ. Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro niigʉ̃́ maniquí. \v 33 Cõãmacʉ̃rẽ marĩ yeeripũnamena, marĩ wãcũrémena, marĩ tutuaremena maĩrṍ booa. Teero biiri marĩ basiro maĩrṍ tiiróbirora ãpẽrãcã́rẽ maĩrṍ booa. Marĩ Cõãmacʉ̃wiipʉ tiiré, wáicʉrare sĩã sóeditiore, Cõãmacʉ̃rẽ apeyenó ticoré ãñuniã. Ãñupacari, maĩrépe nemorṍ ʉpʉtí maquẽ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 34 Jesupé cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́ yʉʉri ĩñagʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉʉpʉre niiãdaro péerogã dʉsaa, jĩĩyigʉ. \p Too síro cʉ̃ʉ̃rẽ tʉorá “sãĩñária sáa” jĩĩ wãcũyira. \s1 “Cristo ¿noã pã́rãmi niiĩ?” jĩĩrigue \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ buegʉ, basocáre sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero tiirá Moisés jóarigue buerá “Cõãmacʉ̃ beserigʉ David pãrãmi niiĩ” jĩĩĩ? \v 36 David basirora Espíritu Santo masĩré ticorémena jóarigʉ niiwĩ: \q1 Cõãmacʉ̃ jĩĩwĩ yʉʉ Õpʉ̃rẽ: \q1 “Yáa wãmo diamacʉ̃́niñape duiya, \q1 tée mʉʉrẽ ĩñatutirare mʉʉ dutiriguere yʉʉ ãñurõ yʉʉri tiirípʉ”,\f + \fr 12:36 \ft Salmo 110.1.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ David. \v 37 David “yʉʉ Õpʉ̃” jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ beserigʉre jĩĩgʉ̃ tiirígʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ pãrãmí niipacari. Teeré ãñurõ wãcũña, jĩĩyigʉ. \p Basocá paʉ toopʉ́re niirã́ Jesús wederére ʉseniremena tʉoyíra. \s1 Jesús Moisés jóarigue buerá tiirécʉtire wederigue \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Jesús basocáre buegʉ, jĩĩyigʉ: \p —Moisés jóarigue buerá tiirére tʉomasĩ́rõ booa. Cʉ̃́ã suti yoaretõ sãña, wáaʉseniya. Macã decopʉ quioníremena ãñudutiri boocúa. \v 39 Neãré wiseripʉ sʉguero maquẽ duirépʉ dícʉ duidʉgacua. Bosebʉreco tiirópʉcãrẽ teerora tiidʉgácua. \v 40 Wapewia numiãye wiserire jĩĩditoremena ẽmacua. Cʉ̃́ã yoari Cõãmacʉ̃mena wedesera tiiróbiro tiiditóya basocáre. Cʉ̃́ãrã ãpẽrã́ nemorṍ ñañarõ tiinóãdara niiĩya, jĩĩyigʉ. \s1 Wapewio bóaneõgõ Cõãmacʉ̃rẽ ticorigue \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ niigʉ̃, niyeru sã́ãretibari díamacʉ̃ duiyigʉ. Teetibaripʉ niyeru sã́ãrĩ, ĩñacoduiyigʉ. Paʉ niyeru cʉorá pairó sã́ãyira. \v 42 Sĩcõ wapewio bóaneõgõ jea, pʉaquí wapamanírequiri sã́ãyigo. \v 43 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre atiduti, jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã, jĩĩyigʉ—. Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ igo wapewio bóaneõgõ niipetira nemorṍ ticonetõnʉcãyo. \v 44 Ĩ́niãpeja cʉ̃́ãrẽ dʉsaríguere ticooya. Coopeja coo cʉomíãrigue, coo yaaré sãĩbóariguegãrẽ ticopetijãyo, jĩĩyigʉ. \c 13 \s1 Jesús “Cõãmacʉ̃wii cõãnoãdacu” jĩĩrigue \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ witiwari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ buegʉ́ tee wiserire ĩña, jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ate wiseri cʉ̃́ã ʉ̃tãquiritõmena weeriguere ĩñaña. Ãñuré wiseri niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 2 Jesupé jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ weere wiserire ĩñamiã. Too síro ʉ̃tãqui apequí sotoápʉ weemʉãrigue pʉtʉáricu. Niipetire cõãnoãdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Atibʉ́reco petiádari sʉguero wáaadare \r (Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo Cõãmacʉ̃wii díamacʉ̃ niirígʉpʉ wáayigʉ. Toopʉ́ duiri, Pedro, Santiago, Juan, Andrés ãpẽrã́ tʉohéropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p \v 4 —Wedeya ʉ̃sãrẽ. Mʉʉ wedearigue ¿deero biiri wáaadari? ¿Ñeenómena ĩñamasĩnoãdari, ate wáaadari sʉguerogãrẽ? jĩĩyira. \p \v 5 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Ãñurõ tʉomasĩ́ña, ãpẽrã́ jĩĩditori jĩĩrã. \v 6 Paʉ “yʉʉrá niiã; yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩãdacua. Paʉ cʉ̃́ãrẽ nʉnʉã́dacua. \p \v 7 ’“Cãmerĩ́sĩãrã tiiáwã” jĩĩrĩ tʉoádacu. “Toopʉ́ cãmerĩ́sĩãrã tiiáyira” jĩĩré queticãrẽ tʉoádacu. Teeré tʉorá, cuirijãña. Tee wáaadare niijãrõ tiia. Teero wáapacari, atibʉ́reco petiádaro dʉsaádacu ména. \v 8 Sicapõna macãrã apepõná macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Teero biiri sicadita macãrã apeditá macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Peeditapʉre dita cãmeñare wáaadacu. Jʉabóare wáaadacu. Teeména basocáre bayiró ñañarõ netõré nʉcãã́dacu. \p \v 9 ’Mʉ́ã basiro ãñurõ wãcũ tʉgueñaña. Mʉ́ãrẽ dutirápʉre tico, judíoa neãré wiseripʉ tãnaã́dacua. Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa dutirá, õpãrã́ pʉtopʉ néewanoãdacu. Toopʉ́ jeara, yée maquẽrẽ wedemasĩãdacu. \v 10 Atibʉ́reco petiádari sʉguero, niipetire dita macãrã Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére queti tʉosesáadare niirõ tiia. \v 11 Mʉ́ãrẽ dutirá pʉtopʉ néewari, “¿deero jĩĩãdari cʉ̃́ãrẽ?” jĩĩ wãcũhẽrãrã wáawa. Mʉ́ã jearira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wãcũré ticogʉdaqui. Teeré wedeseya. Mʉ́ã mee wedeseadacu; Espíritu Santo wedesegʉdaqui. \v 12 Sĩcʉ̃põna dutirápʉre cãmerĩ́ wedesã, sĩãrĩ́ tiiádacua. Cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãcã cʉ̃́ã põnarẽ dutirápʉre wedesããdacua. Cʉ̃́ã põnacã teerora cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽ netõnʉcã́, diari tiiádacua. \v 13 Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa. Teero mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã ñañarõ tiipacári, yʉʉre padeorucújãrãrẽ Cõãmacʉ̃ netõnégʉ̃daqui. \p \v 14 ’Ñañanetõjõãgʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃rẽ padeorídojãgʉ̃rẽ ĩñaãdacu mʉ́ã. Cõãmacʉ̃wiipʉ too cʉ̃ʉ̃rẽ niidutiherore nucũrĩ ĩñaãdacu.\f + \fr 13:14 \ft Tíatopʉre profeta Daniel teeré jóarigʉ niiwĩ.\f* (Ateré buegʉ́ tʉomasĩ́ãrõ.) Too cʉ̃ʉ̃ nucũrĩ ĩñarã, Judea ditapʉ niirã́ ʉ̃tãyucʉpʉ dutijṍããrõ. \v 15 Wii sotoápʉ pesagʉ́no diiwá, wii popeapʉ niirére néegʉ̃ sããwaripacʉ, dutijṍããrõ. \v 16 Wesepʉ́ padegʉ́cã wiipʉ́ sutiré néegʉ̃ pʉtʉawaripacʉ, dutijṍããrõ. \v 17 Teero wáare bʉrecori niipacósãnumiãrẽ, põna ũpũrã́ cʉoráre bóaneõre bʉrecori niiãdacu. \v 18 “Tee púuriro niiré bʉrecori wáarijããrõ” jĩĩ, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. \v 19 Teero wáare bʉrecori basocáre ñañarõ netõré bʉrecori niiãdacu. Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco tiirí sirore, tée atitópʉre nocõrõ ñañarõ netõré maniríro niiwʉ̃. Too síropʉcãrẽ nocõrõ peti ñañarõ netõré maniã́dacu. \v 20 Tee ñañarõ netõré bʉrecorire Cõãmacʉ̃ dʉ́oriatã, sĩcʉ̃no netõrídojãgʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ beserirare tiigʉ́, teero wáare bʉrecorire dʉ́ogʉdaqui. \p \v 21 ’Teero wáari, sĩquẽrã mʉ́ãrẽ jĩĩditoadacua: “Jã́ã, ĩñaña. Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo ãno niiĩ”, jĩĩmiãdacua. “Toopʉ́ niiĩ”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ, padeoríjãña. \v 22 Paʉ jĩĩditora niiãdacua. Sĩquẽrã “yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩmiãdacua. “Profeta niiã”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Pee tiiẽ́ñore tiiádacua, cʉ̃́ãrẽ padeoáro jĩĩrã. Cõãmacʉ̃ beserirapʉrena padeodúri tiidʉgámiãdacua. \v 23 Mʉ́ã ãñurõ tʉomasĩ́ña. Tee niipetire niiãdarerena mʉ́ãrẽ yʉʉ wedesʉguetoaa, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesús pʉtʉaatiadare \r (Mt 24.29-35, 42, 44; Lc 21.25-36) \p \v 24 Jesús wedenemoyigʉ: \p —Tee ñañarõ netõré bʉrecori siro muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ naĩtĩãjõãgʉ̃daqui. Ñami macʉ̃cã bóeriqui. \v 25 Ñocõã́ ñaacodiadacua. Niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ cãmeñanoãdacua. \v 26 Teero wáari, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õmebʉrʉáripʉ tutuaremena asibatédiatiri, basocá ĩñaãdacua. \v 27 Too síro ángeleare ticocogʉdacu. Cʉ̃́ã néõãdacua yʉʉ beserirare atibʉ́reco niipetiropʉ niirã́rẽ. \p \v 28 ’Mʉ́ãrẽ oterigʉ higueragʉmena queoré ticogʉda. Tiigʉ́ pṹũrĩ wasorí, “cʉ̃ma wáaadaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩã. \v 29 Tee tiiróbirora yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, “niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadaro péerogã dʉsacú” jĩĩmasĩña. \v 30 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atitó macãrã cʉ̃́ã diaadari sʉguero, tee niipetire yʉʉ jĩĩãrigue wáaadacu. \v 31 Ʉ̃mʉã́se, atiditá peticódiaadacu. Yʉʉ wedesere doca petirícu. Niirucujããdacu. \p \v 32 ’Yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉreco, tii horare masĩña maniã. Ángelea ʉ̃mʉã́se macãrã masĩriya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã masĩria. Yʉʉ Pacʉ sĩcʉ̃rã masĩqui. \p \v 33 ’Mʉ́ãcã tiibʉrecore masĩria. Teero tiirá, ãñurõ wãcũtutua, ĩñacoya. \v 34 Mʉ́ãrẽ queorémena wedegʉda. Sĩcʉ̃ basocʉ́ niiyigʉ yoaropʉ wáagʉ. Cʉ̃ʉ̃ wáaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare cʉ̃ʉ̃ya wiire “coteya” jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ãcõrõrẽ cʉ̃́ã padeadarere cṹũyigʉ. Sope coterí basocʉre ãñurõ ĩñacodutiyigʉ. \v 35 Cʉ̃́ã tiiróbiro mʉ́ãcã ĩñacorucujãña. Mʉ́ãcã mʉ́ã Õpʉ̃ coeádari bʉrecore masĩricu. Náĩcũmurĩ, ñami deco, cãrẽquẽ wederi, o bóeritabe niiboqui. \v 36 Yʉʉ wãcũña manirṍ pʉtʉaatigʉ, mʉ́ãrẽ cãnirã́rẽ bʉajeádʉgariga. \v 37 Yʉʉ mʉ́ãrẽ jĩĩrére niipetirare jĩĩgʉ̃da: Ãñurõ ĩñacorucujãña, jĩĩyigʉ Jesús. \c 14 \s1 Jesuré ñeeãdara wedeserigue \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Pʉabʉ́reco dʉsayíro Pascua bosebʉreco wáaadaro. Tii bosebʉreco niirĩ, pã púuri tiiré wʉ́oya maniré yaanoã. Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerámena Jesuré yayióremena cʉ̃́ã ñeeãdarere cãmerĩ́ wedeseyira, sĩãdʉgára. \p \v 2 —Bosebʉreco niirĩ, tiiríjããda. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́, marĩmena cúara, noo booró acaribíãmajãbocua, jĩĩyira. \s1 Jesuré sitiaãñúre píopeorigue \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Jesús Betaniapʉ Simón õpʉ̃ʉ̃ bóa netõrígʉya wiipʉ niiyigʉ. Jesús yaaduiritabe, sĩcõ numiṍ sitiaãñúriga cʉogó jeayigo. Tiigá sitiaãñúre “nardo” wãmecʉtire wapapacáre posecʉtíyiro. Tiigá ñacõrẽ tuupécojã, cʉ̃ʉ̃ya dupu sotoapʉ píopeoyigo. \v 4 Ãpẽrã́ toopʉ́ niirã́ coo teero tiirí ĩñarã, cúajõãyira. Cʉ̃́ã cãmerĩ́ jĩĩyira: \p —¿Ate sitiaãñúre wapapacáre bʉ́ri peti teero tiicõã́ĩ? \v 5 Ate sitiaãñúrere dúa, sicacʉ̃ma padegʉ wapatárocõrõ bʉanóboayu. Teeména bóaneõrãrẽ tiiápuro boomíãyu, jĩĩyira. Coore tutiyira. \p \v 6 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá coore potocṍĩ? Potocṍrijãña. Ateré yʉʉre píopeogo, ãñurõ tiigó tiiyo. \v 7 Bóaneõrã mʉ́ã watoapʉ niirucujããdacua. Mʉ́ã boorítono cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiápumasĩã. Yʉʉpeja mʉ́ãmena niirucuricu. \v 8 Atigó yʉʉre coo jeatuaro ãñurõ tiiyo. Coo sitiaãñúrere píopeogo, yʉʉre yaará sitiaãñúre tuusĩã́ãdaro tiiróbiro tiiyúetoayo. \v 9 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niipetiro atiditapʉ́re Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére quetire wedewarucura, atigó yʉʉre tiiáriguere wedeadacua, coore wãcũdutira, jĩĩyigʉ. \s1 Judas Jesuré cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirapʉre ticoadare \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Judas Iscariote Jesús buerá doce menamacʉ̃ wáa, paiaré dutiráre jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ mʉ́ãpʉre Jesuré ticogʉda, jĩĩyigʉ. \p \v 11 Teeré tʉorá, bayiró ʉseniyira. \p —Mʉʉrẽ niyeru wapatíada, jĩĩyira. \p Teero tiigʉ́, “¿deero tii yʉʉre Jesuré ticoro boomíĩto?” jĩĩ wãcũnʉcãyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena yaaturigue \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26) \p \v 12 Basocá pã púuri tiirémena wʉ́oya maniré yaarí bosebʉreco niinʉcãyiro. Tiibʉreco niirĩ, oveja Pascua macʉ̃ niigʉ̃dʉre sĩãyíra. Tiibʉrecore Jesús buerá cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Noopʉ́ ʉ̃sã Pascua boseyaadarere quẽnobosára wáagari? jĩĩyira. \p \v 13 Jesús pʉarã́ cʉ̃ʉ̃ bueráre ticocoyigʉ. \p —Jerusalénpʉ wáaya, jĩĩyigʉ—. Toopʉ́ sĩcʉ̃ basocʉ́ ocogá turupeogʉre bʉajeáadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwáwa. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ sããwaro tiiwií õpʉ̃rẽ jĩĩwa: “ ‘¿Noopʉ́ niigari yʉʉ buerámena Pascua boseyaadari tatia?’ jĩĩãwĩ ʉ̃sãrẽ buegʉ́”, jĩĩwa. \v 15 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́rõ macã tatia quẽnoã́ri tatiacapʉ ẽñogʉ̃́daqui. Toopʉ́ quẽnoyúewa, jĩĩcoyigʉ. \p \v 16 Cʉ̃ʉ̃ buerá wáa, Jerusalénpʉ jeayira. Toopʉ́ jeara, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩãrirobirora niipetirere bʉayíra. Toopʉ́ cʉ̃́ã Pascua boseyaadarere quẽnoyíra. \p \v 17 Náĩcũmuãri siro, Jesús, cʉ̃ʉ̃ buerá docemena tiiwiipʉ́re jeayigʉ. \v 18 Cʉ̃́ã yaaduiri, Jesús jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã menamacʉ̃ sĩcʉ̃ yʉʉmena yaaduigʉ yʉʉre ĩñatutirapʉre ticogʉdaqui, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Cʉ̃́ã bayiró wãcũpatiyira. \p —¿Yʉʉ mee niiĩ? jĩĩ sãĩñánʉcãyira cʉ̃́ãcõrõ. \p \v 20 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ mʉ́ã doce menamacʉ̃ yʉʉmena atibapapʉ́ pãmena soayágʉra niiĩ. \v 21 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaadacu. Bóaneõgʉ̃ niigʉ̃daqui yʉʉre ticogʉdʉpeja. Cʉ̃ʉ̃ bauáriatã, nemorṍ ãñubojĩyu, jĩĩyigʉ. \p \v 22 Jesús cʉ̃́ãmena yaagʉ, pãrẽ née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pʉatásã, batogʉra, jĩĩyigʉ: \p —Yaaya. Ate yáa õpʉ̃ʉ̃biro niiã. \p \v 23 Vino bapare née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, cʉ̃ʉ̃ bueráre tĩ́ãyigʉ. Niipetira tiibapa maquẽrẽ sĩniyíra. \v 24 Cʉ̃́ãrẽ tĩ́ãgʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Ate yée díibiro niiã. Yʉʉ diari, yée díi õmayudiaadacu, paʉ basocá ñañaré tiirére cosebosáaro jĩĩgʉ̃. Teeména Cõãmacʉ̃ mama netõnére quetire cṹũgʉ̃daqui. \v 25 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Vino sĩninemóricu sáa; tée Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ mama vino ĩñaña manirére sĩnigʉ̃́dacu, jĩĩyigʉ. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Sicawãme Cõãmacʉ̃rẽ basarére basapeotoaari siro, Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáajõãyira. \v 27 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã niipetira yʉʉre cõãwapetijõããdacu. Tee Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ niiã: “Oveja coterí basocʉre sĩãcõã́gʉ̃dacu. Teero tiirí, cʉ̃ʉ̃yara oveja cʉ̃́ã booró cʉtʉbatéjõããdacua”,\f + \fr 14:27 \ft Zacarías 13.7.\f* jĩĩ jóarigue niiã. \v 28 Teero wáapacari, yʉʉ diarigʉpʉ masãri siro, yʉʉ mʉ́ã sʉguero Galileapʉ jeatoagʉdacu, jĩĩyigʉ. \p \v 29 Pedro jĩĩyigʉ: \p —Niipetira mʉʉrẽ cõãwari, yʉʉja mʉʉrẽ cõãwaricu, jĩĩmiyigʉ. \p \v 30 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mecʉ̃ã macã ñami pʉarĩ́ cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga” jĩĩditogʉdacu mʉʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 31 Pedro jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉja cʉ̃́ã yʉʉre sĩãdʉgáatã, mʉʉmena diagʉda; mʉʉrẽ “masĩriga” jĩĩricu, jĩĩmiyigʉ. \p Niipetira cʉ̃ʉ̃ buerá teero dícʉ jĩĩyucomiyira. \s1 Jesús Getsemanípʉ cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩrígue \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Too síro Getsemanípʉ jeayira. Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã ãno duiyueya ména. Yʉʉ Pacʉre sãĩgʉ̃́ wáagʉ tiia, jĩĩyigʉ. \p \v 33 Pedro, Santiago, Juanrẽ́ cʉ̃ʉ̃mena néewayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bayiró peti yeeripũnapʉ wãcũpati, bóaneõnʉcãyigʉ. \p \v 34 —Yʉʉre diariquioro, wãcũpatire niinetõjõãga. Mʉ́ã ãno pʉtʉáya. Cãnirã́ mee tiiwá, jĩĩmiyigʉ. \p \v 35 Cʉ̃́ã beru yoasãñurõ wáa, yepapʉ munibiácũmuyigʉ. Tee ñañarõ netõré jearijããrõ jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. \v 36 Sãĩgʉ̃́, jĩĩyigʉ: \p —Pacʉ, niipetirere tiimasĩ́ã mʉʉ. Yʉʉ ñañarõ netõã́darere netõnéña. Yʉʉ teero jĩĩpacari, yʉʉ boorére tiiríjãña; mʉʉ boorépe wáari tiiyá, jĩĩyigʉ. \p \v 37 Too síro cʉ̃ʉ̃ buerá pʉtopʉ cãmepʉtʉ́ayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ cãniã́rirapʉre bʉajeáyigʉ. \p —Simón, ¿mʉʉ cãnigʉ̃́ tiii? ¿Deero tiigʉ́ péerogã ĩña tiirídojãĩ? jĩĩyigʉ Pedrore—. \v 38 Cãnirã́ mee tiiyá. Wãtĩ mʉ́ãrẽ jĩĩcõãsãrijããrõ jĩĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. Mʉ́ã wãcũrémena ãñurére tiidʉgápacari, mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩpe sĩcãrĩbíria, jĩĩyigʉ. \p \v 39 Cãmepʉtʉ́agʉ, cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩã́rirobirora sãĩyígʉ sũcã. \v 40 Sãĩã́ri siro, cʉ̃ʉ̃ buerá pʉtopʉ cãmepʉtʉ́agʉ, cãniã́rirapʉre bʉajeáyigʉ sũcã. Cʉ̃́ãrẽ wʉgoá pũnijõãyiro. Cʉ̃ʉ̃rẽ deero yʉʉmasĩriyira. \v 41 Ĩtĩã́rĩ cãmepʉtʉ́agʉ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Mʉ́ã cãnirã́ tiii sũcã? ¿Cãni, yeerisãjãrã tiii? Nocõrõrã niiã. Yʉʉre ticoadaro jearo tiia. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ ticogʉdaqui ñañaré tiirápʉre. \v 42 Wʉ̃mʉnʉcãña. Jãmʉ, yʉʉre ticogʉdʉ atitoai mée, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré ñeewarigue \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 Jesús cʉ̃́ãmena wedesegʉ tiiríra, máata cʉ̃́ã menamacʉ̃ niimiãrigʉ Judas jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃mena paʉ basocá espadapĩrĩmena, yucʉména atiyira. Cʉ̃́ã paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá ticocoarira niiyira. \v 44 “Yʉʉ wasopúro ũpũgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃rã́ niigʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, ãñurõ siatú, néewawa”, jĩĩsʉguetoayigʉ Jesuré ticogʉdʉ. \p \v 45 Máata Jesús pʉtopʉ jeagʉ: —Yʉʉre buegʉ́, jĩĩyigʉ. \p Teero jĩĩgʉ̃rã, cʉ̃ʉ̃ wasopúrore ũpũyigʉ. \v 46 Teero tiirí ĩñarã, Jesuré ñeejõãyira. \p \v 47 Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeerĩ, sĩcʉ̃ toopʉ́ nucũgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ya espadare tʉ̃ãwé, paiaré dutigʉ́re padecotegʉya cãmopérore páatacojãyigʉ. \v 48 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Yaarépigʉre tiiróbiro yʉʉre espadapĩrĩmena, yucʉména ñeerã atiarĩ? \v 49 Bʉ́recoricõrõ yʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ mʉ́ãmena niiwʉ̃, buegʉ. Yʉʉre ñeeriwʉ. Mʉ́ã mecʉ̃tígã tiiré Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaro tiia, jĩĩyigʉ. \p \v 50 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rẽna cõãnʉcõ, dutipetíjõãyira. \v 51 Sĩcʉ̃ mamʉ Jesús siro nʉnʉátiyigʉ. Cãnigʉ̃́ cõmarí caseromena dícʉ cõmarígʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ ñeemiyira. \v 52 Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeema jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃ cõmarí casero dícʉ wéepãnecojãyira. Cʉ̃ʉ̃pe sutimanígʉ̃ dutijṍãyigʉ. \s1 Jesuré Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewarigue \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Jesuré ñee, paiaré dutigʉ́ pʉtopʉ néewayira. Toopʉ́ niipetira paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá, teero biiri Moisés jóarigue buerá neãyira. \v 54 Pedrope yoasãñurõ Jesuré nʉnʉyígʉ. Paiaré dutigʉ́ya wii popea macã yepapʉ pʉtʉáyigʉ. Toopʉ́ Cõãmacʉ̃wii coterí basoca pʉto jeanuã, cʉ̃́ãmena pecame sũmaduíyigʉ. \p \v 55 Paiaré dutirá, niipetira Judíoare Dutirá Peti “¿deero tii cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrõ boomíĩto?” jĩĩyira, sĩãdʉgára. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgápacara, ñañaré bʉaríyira. \v 56 Paʉ jĩĩditoremena cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãmiyira. Cʉ̃́ã wedesãre queoró jeariyiro. \v 57 Ãpẽrã́ wʉ̃mʉnʉcã, jĩĩditoremena cʉ̃ʉ̃ jĩĩriguere wedesãyira: \p \v 58 —“Yʉʉ atiwií Cõãmacʉ̃wiire basocá tiirí wiire cõãgʉ̃da. Itiábʉreco siro apewií túajeanʉcõgʉ̃da. Tiiwií basocá tiirí wii mee niiãdacu”, jĩĩwĩ ãni, jĩĩyira. \p \v 59 Teero jĩĩpacara, sĩcãrĩbíro wedeseriyira. \p \v 60 Paiaré dutigʉ́ cʉ̃́ã watoapʉ wʉ̃mʉnʉcã, Jesuré sãĩñáyigʉ: \p —¿Mʉʉ deero tiigʉ́ yʉʉridojãĩ? ¿Deero jĩĩ yʉʉgʉdari cʉ̃́ã wedesãrere? jĩĩyigʉ. \p \v 61 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉriyigʉ. Paiaré dutigʉ́ sãĩñánemoyigʉ: \p —¿Mʉʉrã́ niiĩ “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo, Cõãmacʉ̃ ãñugʉ̃́ macʉ̃” cʉ̃́ã jĩĩgʉ̃́? jĩĩyigʉ. \p \v 62 Jesús jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉrá niiã. Cõãmacʉ̃ tutuare cʉonetṍgʉ̃ pʉto cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́pe duigʉdacu. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ toopʉ́ duiri ĩñaãdacu mʉ́ã. Yʉʉ õmebʉrʉáripʉ diiátiricãrẽ ĩñaãdacu mʉ́ã, jĩĩyigʉ. \p \v 63 Paiaré dutigʉ́ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ basiro cʉ̃ʉ̃yaro sutiroré wéeyigacojãyigʉ, ãpẽrãrẽ́ “bayiró cúai” jĩĩdutigʉ. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Ãpẽrã́ wedesãrĩ boonemória marĩ. \v 64 Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedeserere tʉotóaa. ¿Deero tʉgueñaĩ mʉ́ã? jĩĩyigʉ. \p Niipetira: —Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩré wapa sĩãjã́rõ booa, jĩĩyira. \p \v 65 Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsecó eobatétunʉcãyira. Cʉ̃ʉ̃ capearire biaápeyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tii, páayira. \p —Jĩĩbʉaya. ¿Noã mʉʉrẽ páaarĩ? jĩĩyira. \p Cõãmacʉ̃wii coterí basocacã cʉ̃ʉ̃rẽ páayira. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 66-67 Pedro tiiwií popea macã yepapʉ pecame sũmagʉ̃́ tiirí, sĩcõ paiaré dutigʉ́re padecotego jeayigo. Coo cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagõrã ĩña: —Mʉʉcã Jesús Nazaret macã macʉ̃mena wáarucuarigʉra niiãrã, jĩĩyigo. \p \v 68 —Cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga. Ñeenórẽ wedesego wedesecu; tʉomasĩ́riga, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ sopepʉ́ witijeari, cãrẽquẽ wedeyigʉ. \v 69 Paiaré dutigʉ́re padecotego cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagõ, toopʉ́ ĩñanucũrãrẽ jĩĩnemoyigo: \p —Ãni cʉ̃́ã menamacʉ̃ niiĩ, jĩĩyigo. \p \v 70 Cʉ̃ʉ̃pe: —Niiria, jĩĩyigʉ. \p Too sírogã toopʉ́ ĩñanucũrã Pedrore jĩĩyira: \p —Niirṍrã mʉʉcã cʉ̃́ã menamacʉ̃ niicu. Mʉʉ Galilea macʉ̃ niijĩĩ; cʉ̃́ã tiiróbiro wedesea, jĩĩyira. \p \v 71 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ diamacʉ̃́ jĩĩhẽrĩ, Cõãmacʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiiáro. Yʉʉ mʉ́ã wedesegʉre masĩriga, jĩĩyigʉ. \p \v 72 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩritabera, cãrẽquẽ wedeyigʉ sũcã. Pedro Jesús jĩĩãriguere wãcũbʉayigʉ: “Cãrẽquẽ pʉarĩ́ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ ‘cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga’ jĩĩgʉ̃dacu mʉʉ”, jĩĩyigʉ. Teeré wãcũbʉagʉ, bayiró utiyigʉ. \c 15 \s1 Pilato Jesuré sãĩñárigue \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Bóeri paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá, Moisés jóarigue buerá, teero biiri niipetira Judíoare Dutirá Peti neãyira. Jesuré sĩãdutíadarere wedeseyira. Wedesetoa, Jesuré siatú, néewa, Pilatopʉre ticoyira. \p \v 2 Pilato cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Mʉʉrã́ niiĩ judíoa õpʉ̃? jĩĩyigʉ. \p —Mʉʉ jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 3 Paiaré dutirá pee wedesãyira cʉ̃ʉ̃rẽ. \v 4 Pilato Jesuré sãĩñánemoyigʉ: \p —Cʉ̃́ã mʉʉrẽ pee wedesãrã tiiíya. ¿Mʉʉ yʉʉridojãĩ? jĩĩmiyigʉ. \p \v 5 Jesús yʉʉriyigʉ. Teero tiigʉ́, Pilato ĩñamanijõãyigʉ. \s1 Jesuré sĩãdutírigue \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 6 Cʉ̃marĩcṍrõ Pascua bosebʉrecori niirĩ, Pilato sĩcʉ̃ peresuwiipʉ niigʉ̃́rẽ basocá cʉ̃́ã wionécodʉgagʉre wionécorucuyigʉ. \v 7 Teebʉrecorire sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ peresuwiipʉ duiyigʉ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Barrabás. Cʉ̃́ã romanuã dutiráre cõãdʉgara, cãmerĩ́sĩãyira. \v 8 Basocá Pilato pʉtopʉ wáa: —Mʉʉ tiirucúrobirora tiiyá, jĩĩyira. \p \v 9 Pilato cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Mʉ́ã judíoa õpʉ̃rẽ yʉʉ wionécori boogári? jĩĩmiyigʉ. \p \v 10 Paiaré dutirá ĩñatutira Jesuré ticoariguere masĩjãyigʉ. \v 11 Paiaré dutirá basocáre acaribíri tiiyíra, Barrabápere wionécodutira. \v 12 Pilato cʉ̃́ãrẽ sãĩñánemoyigʉ: \p —Mʉ́ã “judíoa õpʉ̃ niiĩ” jĩĩgʉ̃́pere ¿deero tiirí boogári? jĩĩyigʉ. \p \v 13 —¡Cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiatudutiya! jĩĩ acaribíyira. \p \v 14 —¿Ñeenó ñañaré tiiárĩ cʉ̃ʉ̃? jĩĩyigʉ. \p Basocápe bayiró bʉsʉrómena: —¡Curusapʉ páabiatudutiya! jĩĩnemoyira. \p \v 15 Pilato basocámena ãñurõ pʉtʉádʉgagʉ, Barrabáre wionécobosayigʉ. Jesuré tãnadutítoaari siro, curusapʉ páabiatu sĩãdutíyigʉ. \p \v 16 Teero tiirá, surara cʉ̃́ãye wiseri popea macã yepapʉ cʉ̃ʉ̃rẽ néewayira. Toopʉ́ ãpẽrã́ niipetira surarare néõyira. \v 17 Cʉ̃́ã Jesuré sicaró õpʉ̃ya sutiro tiiróbiro sõã ñiisãñúrõca sã́ãyira. Sicabeto potamena tiiári beto cʉ̃ʉ̃ya dupupʉre péoyira. \p \v 18 —Ʉseniã mʉʉmena, judíoa õpʉ̃, jĩĩ buijã́yira. \p \v 19 Sicagʉ́ cãnʉgʉ̃mena cʉ̃ʉ̃ya dupupʉre páayira. Cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsecó eobatétu, ñicãcoberimena jeacũmu, buijã́yira. \v 20 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ buitóa, sõã ñiisãñúrõrẽ tuuwécojã, cʉ̃ʉ̃ sãñasʉguearirore sã́ãyira. Curusapʉ páabiatura wáara néewayira. \s1 Jesuré sĩãrígue \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Sĩcʉ̃ Cirene macã macʉ̃ cã́pũpʉ niiãrigʉ pʉtʉaatigʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Simón. Pʉarã́ pacʉ niiyigʉ: Alejandro, Rufo pacʉ. Cʉ̃ʉ̃ too netõwári ĩñarã, Jesús apawari curusare cʉ̃ʉ̃rẽ apadutiyira. \p \v 22 Jesuré Gólgota buropʉ néewayira. Gólgota jĩĩrõ, “Dupucoro” jĩĩrõ tiia. \v 23 Toopʉ́ vino “mirra” wãmecʉtire wʉ́oariguemena tĩ́ãmiyira. Sĩniríyigʉ. \v 24 Cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiatuyira, diaaro jĩĩrã. Surara cʉ̃ʉ̃ye suti niimiãriguere batoadara, jĩĩbʉaapeyira, ¿noãrẽ́ pʉtʉáadari? jĩĩrã. \p \v 25 Cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiaturi, bóeri nueve niirĩ niiyiro. \v 26 Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ wedesããriguere jóatunoyiro táboapĩpʉre: \sc “JUDÍOA ÕPɄ̃ NIIĨ”,\sc* jĩĩyiro. \v 27 Jesuména pʉarã́ yaarépirare páabiatuyira; sĩcʉ̃ diamacʉ̃́pe, ãpĩ acuniñape nʉcõyíra. \v 28 Cʉ̃́ã teero tiirí, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóarigue diamacʉ̃́ wáayiro. “ ‘Dutirére netõnʉcã́rã menamacʉ̃ niiĩ’ jĩĩ wãcũũya basocá cʉ̃ʉ̃rẽ”,\f + \fr 15:28 \ft Isaías 53.12.\f* jĩĩ jóanoã. \p \v 29 Basocá toopʉ́ netõwára, cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩrã, dupupá saguejṍãrucuyira. \p —Jʉ̃́ʉ̃. Mʉʉ “Cõãmacʉ̃wiire cõãgʉ̃da” jĩĩmiwʉ̃rã. “Itiábʉreco siro apewií tiipetícojãgʉ̃da”, jĩĩmiwʉ̃rã mʉʉ. \v 30 Teero jĩĩrigʉ mʉʉ basirora netõnéña. Curusapʉ tusagʉ́ diiátiya, jĩĩ buijã́yira. \p \v 31 Paiaré dutirácã, Moisés jóarigue buerámena teerora jĩĩ buijã́yira: \p —Cʉ̃ʉ̃ ãpẽrãcã́rẽ netõnéwĩ; cʉ̃ʉ̃ basirope netõnémasĩrii. \v 32 Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo Israelya põna macãrã õpʉ̃ niigʉ̃jã, curusapʉ tusagʉ́ cʉ̃ʉ̃ basiro diiátiaro. Cʉ̃ʉ̃ basiro diiátiri docare, padeoáda, jĩĩyira. \p Cʉ̃ʉ̃mena curusapʉ páabianʉcõãriracã teerora cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩ buijã́yira. \s1 Jesús diarigue \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Coeritó jeari, niipetiro tiiditapʉ naĩtĩãjõãyiro. Tée ñamica tres niirĩpʉ naĩtĩãtuyiro. \v 34 Tii hora niirĩrã, Jesús bayiró acaribíyigʉ. \p —Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃yemena. Teero jĩĩgʉ̃, “Cõãmacʉ̃, Cõãmacʉ̃, ¿deero tiigʉ́ yʉʉre cõãwai?” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. \p \v 35 Ãpẽrã́ sĩquẽrã toopʉ́ niirã́ teeré tʉorá, jĩĩyira: \p —¡Coe! Tʉoyá. Profeta Elíare sʉocógʉ tiiquí, jĩĩmiyira. \p \v 36 Sĩcʉ̃ cʉtʉwá, sicasitia vino piyare soayígʉ. Sĩniã́rõ jĩĩgʉ̃, sicagʉ́ cãnʉgʉ̃pʉ siatú, cʉ̃ʉ̃rẽ súumʉõcogʉra, basocáre jĩĩmiyigʉ: \p —Coteya ména. Elías cʉ̃ʉ̃ curusapʉ tusagʉ́re néediocogʉ atiboqui, jĩĩmiyigʉ. \p \v 37 Jesús bayiró acaribí, diajõãyigʉ. \v 38 Cʉ̃ʉ̃ diari, Cõãmacʉ̃wii popeapʉ Ãñunetõjõãri Tatia cãmotáyosari casero ʉ̃mʉã́rõpe yigadiati, pʉacaséropʉ jeacotuariro niiwʉ̃. \v 39 Cien surara dutigʉ́ Jesús doca nucũgʉ̃́, cʉ̃ʉ̃ teero wáa diari ĩñagʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Diamacʉ̃́rã ãni Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niimiãyi, jĩĩyigʉ. \p \v 40 Numiã́ yoaropʉ Jesuré ĩñanucũyira. Cʉ̃́ãmena niiyira: María Magdalena; apegó María (coo José cʉ̃ʉ̃ bai Santiago paco niiyigo); apegó Salomé niiyira. \v 41 Cʉ̃́ã Jesuré nʉnʉríra numiã niiyira. Cʉ̃ʉ̃ Galileapʉ niirĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiápurira niiyira. Ãpẽrã́ numiã paʉ Jesús Jerusalénpʉ wáari nʉnʉríracã toopʉ́ ĩñanucũyira. \s1 Jesuré ʉ̃tãtutipʉ cṹũrigue \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42-43 Judíoa yeerisãri bʉreco sʉguero macã bʉreco niiyiro. Teero tiiró, cʉ̃́ã yeerisãri bʉreco maquẽ quẽnorí bʉreco niiyiro. Náĩcũmurĩ, José Arimatea wãmecʉtiri macã macʉ̃ jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Judíoare Dutirá Peti menamacʉ̃ cʉ̃́ã padeogʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃cã Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdarere coteyigʉ. Teero tiigʉ́, cuiro manirṍ wãcũtutuaremena Pilato pʉtopʉ sããwayigʉ. Sããwa, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyígʉ. \v 44 Pilato Jesús diaariguere tʉogʉ́, tʉomaníjõãyigʉ. Cien surara dutigʉ́re atiduti, “¿deero biiri diaarĩ?” jĩĩ sãĩñáyigʉ. \v 45 Cien surara dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ wedeari siro, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ Joseré ticodutiyigʉ. \v 46 José sutiró ãñurí caserore sãĩ, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ néedioco, tiicaseromena cõmayígʉ. Túajea, sicatuti ʉ̃tãgãpʉ coari tutipʉ cṹũyigʉ. Tiitutire ʉ̃tãquicamena tuunéwa, biajã́yigʉ. \v 47 María Magdalena, María (José paco) Jesuré cṹũãrirore ĩñayira. \c 16 \s1 Jesús masãmʉãrigue \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Cʉ̃́ã yeerisãri bʉreco sábado netõã́ri siro, María Magdalena, María (Santiago paco), Salomé sitiaãñúre sãĩyíra. Teeména Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ píopeora wáara tiimíyira. \v 2 Ʉ̃sã yeerisãri bʉreco síro macã bʉreco niirĩ, ñamisãñurõgã Jesuré cṹũri tutipʉ wáayira. \v 3 Cʉ̃́ã toopʉ́ wáara, cãmerĩ́ sãĩñáyira: \p —¿Noã tuunécobosaadari tiituti biaríquicare? jĩĩyira. \p \v 4 Toopʉ́ jea, ĩñacora, tiiquicare aperopʉ́ nucũrĩ ĩñayira. Pairíquica peti niiyiro. \v 5 Tiitutipʉ sããwara, wãmo diamacʉ̃́niñape sĩcʉ̃ mamʉ duiri ĩñayira. Cʉ̃ʉ̃ sutiró butiró yoaroca sãñayigʉ. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, bayiró ʉcʉáyira. \v 6 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Ʉcʉárijãña. Mʉ́ã Jesús Nazaret macã macʉ̃rẽ cʉ̃́ã curusapʉ páabiatu sĩãã́rigʉre ãmaãrã tiia. Cʉ̃ʉ̃ masãtoaawĩ. Ãnorẽ́ maniĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũãrirore ĩñarã atiya. \v 7 Cʉ̃ʉ̃ bueráre, Pedrore wedera wáaya: “Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã sʉguero Galileapʉ jeatoagʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora toopʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaãdacu”, jĩĩwa, jĩĩyigʉ. \p \v 8 Tiitutipʉ niiãrira ʉcʉá ñapõpirara dutijṍãyira. Cuira, ãpẽrãrẽ́ wederiyira. \s1 Jesús María Magdalenarẽ bauásʉguerigue \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Yeerisãri bʉreco niirĩ, Jesús cʉ̃ʉ̃ masããri siro, María Magdalenarẽ bauásʉgueyigʉ. Coorena too sʉgueropʉ siete wãtĩãrẽ cõãwionecoyigʉ. \v 10 Jesuména wáanetõrirare wedego wáamiyigo. Cʉ̃ʉ̃rẽ booritua, utira tiiyíra. \p \v 11 —Jesús catiawĩ; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaãwʉ̃, jĩĩmiyigo. \p Padeoríyira. \s1 Jesús pʉarã́ cʉ̃ʉ̃mena wáanetõrirare bauárigue \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 Too síro Jesús pʉarã́ cʉ̃ʉ̃mena wáanetõãrirare bauáyigʉ cã́pũpʉ wáarare. Cʉ̃ʉ̃ ãpĩbíro biigʉ́ bauáyigʉ. \v 13 Cʉ̃́ã ãpẽrã́ Jesuména wáanetõãrirare wedera wáamiyira. Cʉ̃́ãcãrẽ padeoríyira. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre dutirigue \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 Too síro Jesús cʉ̃ʉ̃ buerá oncere bauáyigʉ cʉ̃́ã mesapʉ duiráre. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá cʉ̃́ã wederi, yʉʉ masãré quetire tʉopacára, padeoríarĩ? Pairó wãcũtutuare cʉoría mʉ́ã, jĩĩyigʉ. \p \v 15 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Niipetiropʉ niipetirare yʉʉ basocáre netõnére quetire wedera wáaya. \v 16 Yʉʉre padeó, wãmeõtinogʉ̃no netõnénogʉ̃daqui. Yʉʉre padeohégʉno ñañarõ tiinógʉ̃daqui. \v 17-18 Yʉʉre padeorá yʉʉ dutirémena wãtĩãrẽ cõãwionecomasĩãdacua. Ãpẽrãyére wedesemasĩripacara, wedeseadacua. Cʉ̃́ã ãñaãrẽ ñeerĩ, teero biiri pũniré sĩnirĩ́, merẽã wáaricu. Diaráre ñaapeóri, netõã́dacua. Yʉʉre padeorá cʉ̃́ã padeorére ẽñorã́, teeré tiimasĩ́ãdacua, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré néemʉãrigue \r (Lc 24.50-53) \p \v 19 Marĩ Õpʉ̃ Jesús cʉ̃́ãrẽ wedeari siro, ʉ̃mʉã́sepʉ néecomʉãnoyigʉ. Cõãmacʉ̃ya wãmo diamacʉ̃́niñape jeanuãyigʉ. \v 20 Cʉ̃ʉ̃ buerá niipetiropʉ cʉ̃ʉ̃ netõnére quetire wedera wáawa. Cʉ̃́ã wederi, Jesús cʉ̃ʉ̃ basirora cʉ̃́ãrẽ tiiápurigʉ niiwĩ. Cʉ̃́ã wederére “diamacʉ̃́rã niiã” jĩĩgʉ̃, ãñurére cʉ̃́ãrẽ tiiẽ́ñorĩ tiirígʉ niiwĩ.\f + \fr 16:20 \ft Ate versículos apepṹ bʉcʉpũpʉ baurícu; apepũpʉ́ baucú.\f*