\id MAT - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h San Mateo \toc1 Mateo Jesucristoye quetire jóarigue \toc2 Mateo \toc3 Mt \mt1 MATEO \mt2 Jesucristoye quetire jóarigue \c 1 \s1 Jesucristo ñecʉ̃sʉ̃mʉã \r (Lc 3.23-38) \p \v 1 Jesucristo ñecʉ̃sʉ̃mʉãye wãme ãno jóanoã. Jesucristo Abraham pãrãmi, teero biiri David pãrãmi niinʉnʉsegʉ niiyigʉ. \q1 \v 2 Abraham Isaac pacʉ niiyigʉ. \q1 Isaac Jacob pacʉ niiyigʉ. \q1 Jacob Judá, cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃sʉ̃mʉã, cʉ̃ʉ̃ baira pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 3 Judá Fares pacʉ, teero biiri Zara pacʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã paco Tamar niiyigo. \q1 Fares Esrom pacʉ niiyigʉ. \q1 Esrom Aram pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 4 Aram Aminadab pacʉ niiyigʉ. \q1 Aminadab Naasón pacʉ niiyigʉ. \q1 Naasón Salmón pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 5 Salmón Booz pacʉ niiyigʉ. Booz paco Rahab niiyigo. \q1 Booz Obed pacʉ niiyigʉ. Obed paco Rut niiyigo. \q1 Obed Isaí pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 6 Isaí õpʉ̃ David pacʉ niiyigʉ. \q1 David Urías nʉmo niimirigomena Salomónrẽ põnacʉtíyigʉ. \q1 \v 7 Salomón Roboam pacʉ niiyigʉ. \q1 Roboam Abías pacʉ niiyigʉ. \q1 Abías Asa pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 8 Asa Josafat pacʉ niiyigʉ. \q1 Josafat Joram pacʉ niiyigʉ. \q1 Joram Uzías pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 9 Uzías Jotam pacʉ niiyigʉ. \q1 Jotam Acaz pacʉ niiyigʉ. \q1 Acaz Ezequías pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 10 Ezequías Manasés pacʉ niiyigʉ. \q1 Manasés Amón pacʉ niiyigʉ. \q1 Amón Josías pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 11 Josías Jeconías, teero biiri cʉ̃ʉ̃ baira pacʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã niiritabere Babilonia dita macãrã Israelya põna macãrãrẽ ñee, néewarucuyira cʉ̃́ãya dita Babiloniapʉ. \q1 \v 12 Cʉ̃́ãrẽ néewari siro, Jeconías Salatiel pacʉ niiyigʉ. \q1 Salatiel Zorobabel pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 13 Zorobabel Abiud pacʉ niiyigʉ. \q1 Abiud Eliaquim pacʉ niiyigʉ. \q1 Eliaquim Azor pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 14 Azor Sadoc pacʉ niiyigʉ. \q1 Sadoc Aquim pacʉ niiyigʉ. \q1 Aquim Eliud pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 15 Eliud Eleazar pacʉ niiyigʉ. \q1 Eleazar Matán pacʉ niiyigʉ. \q1 Matán Jacob pacʉ niiyigʉ. \q1 \v 16 Jacob José pacʉ niiyigʉ. José María manʉ niiyigʉ. Coo Jesús paco niiwõ sáa. Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ. \p \v 17 Teero tiiró, Abrahammena pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputiyira tée David bauáritomena. Too síro Daviména pʉʉtocʉti catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira, tée Israelya põna macãrãrẽ Babilonia ditapʉ cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro. Too síro cʉ̃́ãrẽ ñeewari siro, catorce põnarĩ macãrã basocáputinemoyira sũcã tée Cristo bauáritomena. \s1 Jesucristo bauárigue \r (Lc 2.1-7) \p \v 18 Jesucristo bauárigue biiro wáayiro. María cʉ̃ʉ̃ paco Joseména manʉcʉtigodo tiiyígo. Cʉ̃́ã pʉarã́ niiãdari sʉguero, Espíritu Santo tutuaremena niipacó niitoayigo. \v 19 José coo manʉ niigʉ̃dʉ coo niipacó niirére ĩñagʉ̃, “coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niijĩgʉ̃, basocá tʉocóropʉ wedesãdʉgariyigʉ. Teero tiigʉ́, “yayióro coore duujã́gʉ̃da” jĩĩ wãcũmiyigʉ. \v 20 Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũrĩ, quẽẽrṍpʉ ángele\f + \fr 1:20 \ft Portugués: anjo.\f* cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —José, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, María ñañarõ tiiríwo. Boboré manirṍ coomena wãmosíaya. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃ tutuaremena coore niipacó wáari tiirígʉ niiwĩ. \v 21 Coo wĩmagʉ̃rẽ apagodaco. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtigʉdaqui Jesús. Cʉ̃ʉ̃ wãme “basocáre netõnégʉ̃” jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃ʉ̃ basocá ñañaré tiiré wapare netõnégʉ̃daqui, jĩĩyigʉ ángele. \p \v 22 Tee niipetire Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: \q1 \v 23 Sĩcõ numiṍ ʉ̃mʉmena niiñaripaco, niipacó nii, põnacʉtígodaco. \q1 Cʉ̃ʉ̃ wãme Emanuel niiãdacu,\f + \fr 1:23 \ft Isaías 7.14.\f* \m jĩĩ jóadutiyigʉ. Emanuel “Cõãmacʉ̃ marĩmena niiĩ” jĩĩdʉgaro tiia. \p \v 24 José wãcãgʉ̃́, ángele dutiariguere tiiyígʉ. Maríare cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ néewayigʉ, nʉmocʉtigʉda jĩĩgʉ̃. \v 25 Teero tiipacʉ́, coo wĩmagʉ̃ apaadari sʉguero, coomena niiñariyigʉ. Bauári siro, cʉ̃ʉ̃rẽ “Jesús wãmecʉtigʉdaqui” jĩĩyigʉ. \c 2 \s1 Masĩrí basoca Jesuré ĩñarã jearigue \p \v 1 Jesús Judea dita niirí macã Belénpʉ bauáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bauárito, Herodes judíoaya dita õpʉ̃ niiyigʉ. Teebʉrecorire ʉ̃mʉã́ masĩrí basoca muĩpũ mʉãatirope macãrã Jerusalénpʉ jeayira. \v 2 Toopʉ́ jeara, sãĩñáyira: \p —¿Judíoa õpʉ̃ niigʉ̃dʉ noopʉ́ bauáyiri? Ʉ̃sã pʉtopʉ muĩpũ mʉãatirope cʉ̃ʉ̃yagʉ ñocõãwʉ̃́rẽ ĩñawʉ̃. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá atiawʉ̃, jĩĩyira. \p \v 3 Tee quetire tʉoríra Õpʉ̃ Herodere wedera jeayira. Teeré tʉogʉ́, bayiró wãcũpatiyigʉ. Niipetira Jerusalén macãrãcã teerora wãcũpatiyira. \v 4 Herodes niipetira paiaré dutiráre, teero biiri Moisés jóarigue bueráre sʉocó, sãĩñáyigʉ: \p —¿Cõãmacʉ̃ beserigʉ noopʉ́ bauágʉdari? jĩĩyigʉ. \p \v 5 Cʉ̃́ã yʉʉyira: \p —Judea dita niirí macã Belénpʉ bauágʉdaqui. Teeré jĩĩ jóarigʉ niiwĩ profeta. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 6 Belén Judea ditapʉ niirí macã \q1 bʉ́ri niirí macã mee niiã atiditapʉ́re. \q1 Tiimacã macʉ̃ õpʉ̃ wáagʉdaqui. \q1 Cõãmacʉ̃yara Israelya põna macãrãrẽ cotegʉdʉ niigʉ̃daqui,\f + \fr 2:6 \ft Miqueas 5.2.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ, jĩĩyira. \p \v 7 Too síro Herodes yayióremena masĩrí basocare cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ sʉocó, cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero biiri peti ñocõãwʉ̃́ bauári? Ãñurõ wedeya mʉ́ãcã, jĩĩyigʉ. \p \v 8 Wedeari siro, Belénpʉ ticoco, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Wĩmagʉ̃ bauárigʉre sãĩñárã wáaya. Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉará, yʉʉcãrẽ wedera atiwa sũcã. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ wáagʉdʉ tiia, jĩĩmiyigʉ. \p \v 9 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wedeari siro, netõjṍãyira sũcã. Maapʉ cʉ̃́ã wáari, ñocõãwʉ̃́ cʉ̃́ãya macãpʉ cʉ̃́ã ĩñarigʉra cʉ̃́ã sʉguero sʉguewayigʉ. Wĩmagʉ̃ niirṍ sotoapʉ jeagʉra, ñocõãwʉ̃́ pʉtʉánʉcãyigʉ. \v 10 Teero tiirá, ñocõãwʉ̃́rẽ bayiró ʉseniyira. \v 11 Tiiwiipʉ́ sããjeara, wĩmagʉ̃rẽ, cʉ̃ʉ̃ paco Maríamena niigʉ̃́rẽ ĩñayira. Ñicãcoberimena jeacũmu, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyíra. Too síro cʉ̃́ã néewaretibarire pã́õ, cʉ̃ʉ̃rẽ oro, sĩĩpẽbiro bauré sitiaãñúre, teero biiri apeyé sitiaãñúrecãrẽ “mirra” wãmecʉtirere ticoyira. \v 12 Too síro Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ quẽẽrṍpʉre “Herodere ĩñarã cãmepʉtʉ́arijãña” jĩĩyigʉ. Teero tiirá, cʉ̃́ãya ditapʉ pʉtʉawara, apemapé pʉtʉajõãyira sáa. \s1 Egiptopʉ Jesuré néedutiwarigue \p \v 13 Masĩrí basoca pʉtʉawari siro, ángele quẽẽrṍpʉ Joseré jĩĩyigʉ sũcã: \p —Wãcãñá. Wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Egiptopʉ néedutiwaya. Toopʉ́ niijãrã wáaya ména. Yʉʉ “néepʉtʉaatiya” jĩĩrĩpʉ, néepʉtʉaatiwa sũcã. Herodes wĩmagʉ̃rẽ sĩãdʉgágʉ, ãmaãdutigʉdʉ tiii, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, ñamirã wãcã, wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Egiptopʉ néedutiwayigʉ. \v 15 Herodes catiró põõtẽ́õrõ niiyira toopʉ́re. Cʉ̃́ã teero tiiríguemena Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Profetare ateré jóadutiyigʉ: “Yʉʉ macʉ̃ Egiptopʉ niimirigʉre sʉowitíwʉ”,\f + \fr 2:15 \ft Oseas 11.1.\f* jĩĩ jóadutiyigʉ. \s1 Herodes wĩmarãrẽ sĩãcõã́dutirigue \p \v 16 Too síro Herodes “masĩrí basoca yʉʉre jĩĩditojãya” jĩĩ, bayiró cúayigʉ. Teero tiigʉ́, ʉ̃mʉã́ wĩmarãrẽ Belénpʉ niirã́rẽ, tiimacã wesapʉ niirã́cãrẽ pʉacʉ̃má dʉaró cʉoráre sĩãcõã́petidutiyigʉ. Masĩrí basoca cʉ̃ʉ̃rẽ wederirobirora “nocõrõrã bʉcʉáqui” jĩĩ wãcũyigʉ. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ teero tiidutíriguemena profeta Jeremías jóare diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 18 Ramá macãpʉre basocá booritua, bayiró utiri tʉonóyira. \q1 Raquel pãrãmérã niinʉnʉsera numiãpʉ cʉ̃́ã põnarẽ bayiró utiyira. \q1 Cʉ̃́ã põnarẽ sĩãrĩ́ ĩñarã, \q1 “wãcũtutuaya” jĩĩrĩ booríyira,\f + \fr 2:18 \ft Jeremías 31.15.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 19 Herodes diari, José Egiptopʉra niiyigʉ ména. Toopʉ́ ángele quẽẽrṍpʉ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p \v 20 —Wãcãñá. Wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã Israel ditapʉ néepʉtʉawaya. Wĩmagʉ̃rẽ sĩãdʉgámirira diapetijõãwã, jĩĩyigʉ. \p \v 21 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, wãcã, wĩmagʉ̃rẽ pacoménarã néepʉtʉaatiyigʉ Israel ditapʉ. \v 22 Herodes macʉ̃ Arquelao cʉ̃ʉ̃ pacʉre Judea dita õpʉ̃ wasoyígʉ. José tee quetire tʉogʉ́, cuiyigʉ. Judeapʉre wáadʉgariyigʉ. Cõãmacʉ̃ quẽẽrṍpʉ wedenorigʉ niijĩgʉ̃, Galilea ditare netõjṍãyigʉ sáa. \v 23 Toopʉ́ jeagʉ, Nazaret macãpʉ niigʉ̃ wáayigʉ. Jesús toopʉ́ niiriguemena profetas jóare diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarira niiwã: “Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ‘Nazaret macʉ̃ niiĩ’ jĩĩãdacua”, jĩĩ jóarira niiwã. \c 3 \s1 Juan Bautista wederigue \r (Mr 1.1-8; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Teebʉrecorire Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ Judea ditapʉ basocá manirṍpʉ wáayigʉ. Toopʉ́ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jearáre wedeyigʉ. \v 2 Ateré jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá, jĩĩyigʉ. \p \v 3 Profeta Isaías\f + \fr 3:3 \ft Isaías tíatopʉ Jesucristo atiditapʉ́ atiadarere jóayuerigʉ niiwĩ.\f* Juan tiiádarere jóarigʉ niiwĩ: \q1 Sĩcʉ̃ yucʉ manirṍ, basocá manirṍpʉ \q1 bayiró bʉsʉrómena wedegʉdaqui: \q1 “Sĩcʉ̃ õpʉ̃ atiadarimarẽ quẽnarõ tiiróbiro, \q1 marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, \q1 mʉ́ã ñañaré tiirére duujã́, ãñurõ niiyueya”, jĩĩgʉ̃daqui,\f + \fr 3:3 \ft Isaías 40.3.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 4 Juanyáro sutiró camello póarimena tiiríro niiyiro; cʉ̃ʉ̃ siatúrida wáicʉ caseroda niiyiro. Cʉ̃ʉ̃ yaaré yeseroa, macãnʉcʉ̃ macãrã mumiãoco niiyiro. \p \v 5 Jerusalén macãrã, paʉ Judea dita macãrã, teero biiri paʉ día Jordán wesa macãrã cʉ̃ʉ̃ wederi tʉorá wáayira. \v 6 Cʉ̃́ã ñañaré tiirére wedenetõãri siro, día Jordánpʉ cʉ̃́ãrẽ wãmeõtiyigʉ. \p \v 7 Paʉ fariseo basoca, saduceo basoca wãmeõtidutira jeari ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¡Mʉ́ã tiiditórepira, jĩĩditorepira niiã! “Marĩ wãmeõtinorira dícʉ niirĩ, Cõãmacʉ̃ bayiró cúare marĩrẽ jearicu”, jĩĩ wãcũremena atimiãjĩyu mʉ́ã. \v 8 Diamacʉ̃́rã mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasorá, mʉ́ã ãñurõ tiirécʉtiremena ẽñoñá. \v 9 “Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ãñurã́ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã wãcũrére wasohéri, Abraham pãrãmerã niiré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ boogʉ́, ate ʉ̃tãperimenarã Abraham pãrãmerãrã cotowéomasĩqui. \v 10 Mʉ́ã ñañaré tiidúheri ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cõãgʉ̃daqui. Sicagʉ́ yucʉgʉ ñañaré dʉcacʉtirigʉre cõmeãmena nʉcõrĩmenapʉra páata, pecamepʉ sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ãrẽ tiigʉ́daqui. \p \v 11 ’Ñañaré tiirére wãcũpati, wasoríguere ẽñorã́rẽ wãmeõtia ocoména. Ãpĩ yʉʉ siro atiqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ tutuagʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu. Cʉ̃ʉ̃peja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, mʉ́ãmena niirucujããrõ jĩĩgʉ̃. Ñañarére sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ã ñañaré tiirére cõãgʉ̃daqui. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ trigore ĩñanogʉ̃dʉ tiiróbiro niiĩ. Teeperire merẽã, teesatirire merẽã cṹũgʉ̃daqui. Teeperire ĩñanogʉ̃daqui cʉ̃ʉ̃ye ĩñanori wiipʉ. Teesatirire sóejãgʉ̃daqui pecame yatiherimepʉ, jĩĩyigʉ Juan. \s1 Juan Jesuré wãmeõtirigue \r (Mr 1.9-11; Lc 3.21-22) \p \v 13 Too síro Jesús Galileapʉ niiãrigʉ día Jordánpʉ atiyigʉ Juan pʉtopʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtidutigʉ atiyigʉ. \v 14 Juanpe boorímiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉpe yʉʉre wãmeõtigʉno niiã. ¿Deero tiigʉ́ “wãmeõtiya yʉʉre” jĩĩĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 15 Jesús yʉʉyigʉ: \p —Teero tiijã́ña ména. Niipetire Cõãmacʉ̃ marĩrẽ tiidutírobirora tiiró booa, jĩĩyigʉ. \p Juan “jáʉ” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtiyigʉ. \v 16 Wãmeõtitoaari siro, Jesús maajeánʉcãyigʉ. Wãcũña manirṍ ʉ̃mʉã́se pã́õjõãyiro. Jesús Espíritu Santo sĩcʉ̃ bua tiiróbiro baugʉ́ diiátiri ĩñayigʉ. Cʉ̃ʉ̃pʉre jeapeayigʉ. \v 17 Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉoyíra: \p —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃mena bayiró ʉseniã, jĩĩyigʉ. \c 4 \s1 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ Jesuré jĩĩcõãsãmirigue \r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13) \p \v 1 Too síro Espíritu Santo Jesuré basocá manirṍpʉ néewanetõyigʉ, wãtĩãrẽ dutigʉ́ jĩĩcõãsããrõ jĩĩgʉ̃. \v 2 Toopʉ́re cuarenta bʉrecori, cuarenta ñamirĩ́ yaariyigʉ. Too síro jʉabóayigʉ. \v 3 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ Jesús pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, atepá ʉ̃tãpáre pã cotowéoya, jĩĩmiyigʉ. \p \v 4 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Yaaré dícʉ basocáre catiri tiiría. Niipetire Cõãmacʉ̃ye wedeserecã cʉ̃́ãrẽ catiri tiia”,\f + \fr 4:4 \ft Deuteronomio 8.3.\f* jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Too síro wãtĩãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ Jerusalénpʉ “Cõãmacʉ̃ya macã” cʉ̃́ã jĩĩrí macãpʉ néewayigʉ. Toopʉ́re Cõãmacʉ̃wii sotoapʉ néemʉã, \v 6 cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, ãnopʉ́mena bupudíaya. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: \q1 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara ángeleare mʉʉrẽ cotedutigʉdaqui. \q1 Mʉʉrẽ ʉ̃tãgãpʉ ñaapeari jĩĩrã, bocañeãdacua,\f + \fr 4:6 \ft Salmo 91.11-12.\f* \m jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩmiyigʉ. \p \v 7 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ wedeserere ‘¿diamacʉ̃́rã niimiĩto?’ jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ tiiẽ́ñodutirijãña”,\f + \fr 4:7 \ft Deuteronomio 6.16.\f* jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 8 Too síro ʉ̃tãgʉ̃́ ʉ̃mʉã́netõrigʉpʉ néemʉãyigʉ sũcã. Toopʉ́ niipetire atibʉ́reco maquẽ macãrĩrẽ́, teero biiri teemacãrĩ cʉorére ẽñopetíjãyigʉ. \v 9 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: \p —Mʉʉ yʉʉre ñicãcoberimena jeacũmu, “mʉʉ yʉʉ õpʉ̃ niiã” jĩĩ padeorí, ate niipetire mʉʉrẽ ticogʉda, jĩĩmiyigʉ. \p \v 10 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Wáagʉa, Satanás. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ sĩcʉ̃rẽna padeoyá. Cʉ̃ʉ̃ dutiré dícʉre tiiyá”,\f + \fr 4:10 \ft Deuteronomio 6.13.\f* jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 11 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ wáajõãyigʉ. Ángelea Jesuré tiiápura jeayira. \s1 Jesús Galileapʉ buenʉcãrigue \r (Mr 1.14-15; Lc 4.14-15) \p \v 12 Jesús “Juanrẽ́ peresu sõnecoayira” jĩĩrére tʉoyígʉ. Teero tiigʉ́, Galilea ditapʉ wáayigʉ. \v 13 Nazaret macãrẽ netõwá, Capernaumpe niigʉ̃ wáayigʉ. Capernaum Galileataro wesa, Zabulónya dita, teero biiri Neftalíya dita wesapʉ niiã. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ wáari, profeta Isaías jóarirobirora wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 15 Zabulón, teero biiri Neftalícãya dita macãrã, \q1 día pairímaa wesa macãrã, \q1 día Jordán apeniñapʉ́ macãrã, \q1 teero biiri Galilea dita macãrã judíoa niihẽrã \q1 \v 16 mʉ́ã naĩtĩãrõpʉ niirã́biro Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́ricu; \q1 ãñurõ bóere ĩñarã́ tiiróbiro mʉ́ãrẽ netõnégʉ̃dʉre ĩñaãdacu. \q1 Diarira tiiróbiro niirã́ bóaneõrã niicu; \q1 mʉ́ã bóebatere ĩñarã́ tiiróbiro cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, ʉseniãdacu,\f + \fr 4:16 \ft Isaías 9.1-2.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 17 Jesús toopʉ́ jeagʉ, basocáre buenʉcãyigʉ. “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia. Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá”, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús bapari wai wasarí basocare “jãmʉ” jĩĩrigue \r (Mr 1.16-20; Lc 5.1-11) \p \v 18 Jesús Galileataro wesapʉ wáayigʉ. Toopʉ́ wáagʉ, sĩcʉ̃põna pʉarã́rẽ bʉajeáyigʉ. Simón, apetóre Pedro sʉonógʉ̃, cʉ̃ʉ̃ bai Andrés niiyira. Wai wasarí basoca niijĩrã, bapigʉ cõãño, wai wasara tiiyíra. \v 19 Jesús jĩĩyigʉ cʉ̃́ãrẽ: \p —Jãmʉ yʉʉmena. Mʉ́ã mecʉ̃tígãrẽ wai wasarí basoca niiã; too síropʉre mʉ́ã basocáre yée quetire ãñurõ wederí basoca wáaadacu sáa. Teeré wederi, paʉ padeoádacua, jĩĩyigʉ. \p \v 20 Teeré tʉorá, máata cʉ̃́ãye bapiyucʉre toorá cṹũjã, Jesuména wáajõãyira. \p \v 21 Too netõwá, ãpẽrã́ pʉarã́ sĩcʉ̃põnarẽ ĩñayigʉ. Zebedeo põna Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juan niiyira. Cʉ̃́ã pacʉmena dooríwʉpʉ bapiyucʉre jeesãñáyira. Jesús cʉ̃́ãcãrẽ “jãmʉ” jĩĩyigʉ. \v 22 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, máata tiiwʉré, cʉ̃́ã pacʉre cṹũ, wáajõãyira Jesuména. \s1 Jesús paʉ basocáre buerigue \r (Lc 6.17-19) \p \v 23 Jesús niipetiro Galilea ditapʉ judíoa neãré wiseripʉ buewarucuyigʉ. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedeyigʉ. Niipetire cʉ̃́ã diarecʉtire, cʉ̃́ãrẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré netõnéyigʉ. \v 24 Cʉ̃ʉ̃ teero tiiré quetire niipetira Siria dita macãrã masĩpetijõãyira. Teero tiirá, niipetira diarecʉtirare cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néewayira. Ãpẽrã́ merẽã biiré diarecʉtira, ãpẽrã́ õpʉ̃ʉ̃rĩ pũniré cʉoráre néewayira. Wãtĩã sããnorirare, ñamadiare cʉoráre, wáamasĩhẽrãrẽ néewayira. Jesús cʉ̃́ãrẽ netõnéyigʉ. \p \v 25 Paʉ Galilea dita macãrã, Decápolis macãrĩ macãrã, Jerusalén macãrã, Judea dita macãrã, día Jordán apeniñapʉ́ macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyíra. \c 5 \s1 Jesús ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ basocáre buerigue \p \v 1 Jesús paʉ nʉnʉrĩ́ ĩñagʉ̃, ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ mʉãwawi. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ jeanuãrĩ, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto neãwʉ̃. \v 2 Ateré buewi: \s1 Ateré tiiráno ʉseniya \r (Lc 6.20-23) \p \v 3 —“Cõãmacʉ̃ tiiápuremena dícʉ cʉ̃ʉ̃ booré tiimasĩ́ã” jĩĩrã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa. \p \v 4 ’Bóaneõrãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yeeripũnapʉ ʉsenire ticogʉdaqui. \p \v 5 ’“Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũhẽrãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ “ticogʉda” jĩĩri ditare ñeeãdacua. \p \v 6 ’Diamacʉ̃́ maquẽ, teero biiri ãñurére bayiró tiidʉgárano ʉseniya. Cõãmacʉ̃ tiiápuremena cʉ̃ʉ̃ boorére tiimasĩ́ãdacua. \p \v 7 ’Ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃daqui. \p \v 8 ’Ãñuré wãcũ tʉgueñarãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ĩñaãdacua. \p \v 9 ’Ãñurõ niirecʉtire wáari tiiráno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “yʉʉ põna niiĩya” jĩĩgʉ̃daqui. \p \v 10 ’Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ boorére tiiré wapa ãpẽrã́ ñañarõ netõrĩ́ tiinórãno ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa. \p \v 11 ’Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ jĩĩ, ñañarõ netõrĩ́ tiiádacua. Noo ñañarõ niiré jĩĩditoadacua mʉ́ãrẽ. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉ́ã ʉseniãdacu. \v 12 Too síropʉre mʉ́ã ʉ̃mʉã́sepʉ pairó wapatáre bʉaádacu. Teero tiirá, bayiró ʉseniña. Mʉ́ãrẽ tiiróbirora ñañarõ tiiáperucuyira mʉ́ã sʉguero niiriracãrẽ profetare. \s1 Jesuré padeorá móã, sĩãwócore tiiróbiro niiĩya \r (Mr 9.50; Lc 14.34-35) \p \v 13 ’Marĩ yaaré poaaro jĩĩrã, móãrẽ sã́ãã. Mʉ́ã móãbiro niiã atibʉ́recopʉre. Móã ocare petirí, ocanemorĩ tiimasĩ́ña manicú. Tee deero tiiádare mee niicu. Teero tiirá, teeré sopepʉtópʉ cõãjãcu. Basocá cʉtadiyócua. \p \v 14 ’Mʉ́ã sĩãwócore tiiróbiro niiã atibʉ́recopʉre. Sicamacã ʉ̃tãgʉ̃́ sotoapʉ niirí macãrẽ yayiómasĩña manicú. \v 15 Basocá sĩãwócorigare sĩãã́ri siro, moocṹriya. Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́rõpe péoya, niipetira tiiwiipʉ́ niirã́rẽ bóebatecoaro jĩĩrã. \v 16 Tiigá sĩãwócorobirora mʉ́ãcã basocá ĩñacoropʉre ãñurõ tiirécʉtiya. Mʉ́ã ãñurõ tiirí ĩñarã, ãpẽrãcã́ mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́rẽ “ãñunetõjõãgʉ̃ niiqui” jĩĩãdacua. \s1 Moisére dutiré cṹũrigue maquẽ \p \v 17 ’Biiro wãcũrijãña yʉʉre: “Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóariguere cõãgʉ̃ atigʉ tiiájĩyi”, jĩĩ wãcũrijãña. Teeré cõãgʉ̃ mee atiwʉ. Teeré “diamacʉ̃́rã biirope niiã” jĩĩgʉ̃ atiwʉ. \v 18 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́se, atibʉ́reco niiritabere Cõãmacʉ̃ péerogã tee dutirére cõãriqui. Niipetire cʉ̃ʉ̃ “biiro wáaadacu” jĩĩrigue diamacʉ̃́ wáaro tiiádacu. \v 19 Tee dutirére péerogã netõnʉcã́gʉ̃no bʉ́ri niigʉ̃́ niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre. Ãpẽrãrẽ́ netõnʉcã́rĩ tiigʉ́nocã teerora biigʉdaqui. Ãpĩ tee dutirére diamacʉ̃́ tiigʉ́nope, ãpẽrãrẽ́ teeré tiidutígʉnope õpʉ̃ tiiróbiro niigʉ̃daqui Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉre. \v 20 Mʉ́ãrẽ ate wedea: Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca “ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ boorére ãñurõ tiia” jĩĩmiya. Mʉ́ã cʉ̃́ã nemorṍ Cõãmacʉ̃ boorépere tiihéra, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricu. \s1 Cúare ñañaniã \r (Lc 12.57-59) \p \v 21 ’Tʉojĩ́yu mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Basocáre sĩãríjãña. Sĩãgʉ̃́no queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui”. \v 22 Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ ateré wedea: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉmena cúagʉno besegʉ́ pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “mʉʉ wapamanígʉ̃ niiã” jĩĩ buijã́gʉ̃no Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewa, wedesãnogʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉre “wáicʉ tiiróbiro wãcũré cʉoa mʉʉjã” jĩĩgʉ̃́norẽ pecamepʉ sóecõãrĩquio niiã. \p \v 23 ’Teero tiigʉ́, mʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́, apeyenó ticogʉdʉ tiicú. Ticoadari sʉguerogã, wãcũbʉacu: “Yáa wedegʉ cúa niiqui yʉʉmena; yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiátʉ”, jĩĩ wãcũcu. \v 24 Mʉʉ ticoadarere duupéo, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóre sãĩsʉguégʉ wáaya. Teero tiiári siro, “Cõãmacʉ̃rẽ ticogʉda” jĩĩãriguere ticoya sáa. \p \v 25 ’Mʉʉrẽ wedesãrigʉmena queti beserópʉ wáarara, boyeromena quẽnosʉguéya. Quẽnosʉguéheri, mʉʉrẽ besegʉ́pʉre ticojãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ surarapʉre ticojãgʉ̃daqui sáa. Cʉ̃́ãpʉra peresuwiipʉ sõnecoadacua sáa. \v 26 Yʉʉ mʉʉrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉ wapatípetihegʉ, witiricu, jĩĩwĩ Jesús. \s1 Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña \p \v 27 Jesús wedenemowĩ: \p —Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña”. \v 28 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ numiṍrẽ ñañaré tiidʉgáremena ĩñagʉ̃́no cʉ̃ʉ̃ wãcũrémenarã coomena ñañarõ tiiárigʉbiro niitoaqui. \p \v 29 ’Diamacʉ̃́ macã capea ĩñaré\f + \fr 5:29 \ft “Capea ĩñaré” jĩĩré “marĩ ñañaré tiidʉgáre” jĩĩdʉgaro tiia.\f* mʉ́ãrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiigaré odewecõãjãña. Teero tiiró, sicaróra mʉ́ãya õpʉ̃ʉ̃ macãrõ cõõrĩ́, ãñujãã. Niipetiri õpʉ̃ʉ̃ pecamepʉ cõõrĩ́peja, ñañanetõjõãcu. \v 30 Diamacʉ̃́ macã wãmo\f + \fr 5:30 \ft “Diamacʉ̃́ macã wãmo” jĩĩré “marĩ ñañaré tiiré” jĩĩdʉgaro tiia.\f* mʉ́ãrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiiwãmorẽ páatacõãjãña. Teero tiiró, sicaróra mʉ́ãya õpʉ̃ʉ̃ macãrõ cõõrĩ́, ãñujãã. Niipetiri õpʉ̃ʉ̃ pecamepʉ cõõrĩ́peja, ñañanetõjõãcu. \s1 Nʉmosã́numiãrẽ cõãrijãña \r (Mt 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18) \p \v 31 ’Mʉ́ã atecã́rẽ tʉojĩ́yu: “Nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, ‘atewapá mʉʉrẽ cõãã’ jĩĩrípũrẽ jóa, coore ticoro booa”. \v 32 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmo ãpĩména ñeeaperipacari, coore cõãgʉ̃, coore ʉ̃mʉã́mena ñeeapearigo tiiróbiro pʉtʉári tiiquí. Sĩcʉ̃ cõãnorigomena nʉmocʉtigʉcã ãpĩ nʉmoména ñañarõ ñeeapegʉ tiiróbiro pʉtʉáqui. \s1 “Teerora tiiáda” jĩĩré maquẽ \p \v 33 ’Tʉojĩ́yu sũcã mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ wederiguere: “Mʉʉ ‘Cõãmacʉ̃ wãmemena tiigʉ́da’ jĩĩrirobirora jĩĩditoro manirṍ tiiyá”. \v 34 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ “teerora tiigʉ́da” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃ wãmemena jĩĩrijãña. “Ʉ̃mʉã́semena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃ dutiduiqui. \v 35 “Atibʉ́recomena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Atibʉ́recocã Cõãmacʉ̃ye dʉpori pesaró tiiróbiro niirõ tiia. “Jerusalénmenacãrẽ diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Tiimacãcã marĩ Õpʉ̃ tutuagʉya macã niiã. \v 36 “Yáa dupumena diamacʉ̃́rã jĩĩã”, jĩĩrijãña. Mʉ́ã teero jĩĩrémena sicadá póadare ñíirida o butirída wáari tiimasĩ́ricu. \v 37 Mʉ́ã tiiádara, “teerora tiiáda” jĩĩña; tiiríadara, “tiirícu” jĩĩjãña. Mʉ́ã jĩĩnemocorepʉja wãtĩ wãcũré niibocu. \s1 Ñañarõ tiirí, cãmeríjãña \r (Lc 6.29-30) \p \v 38 ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ capea páawari, mʉʉcã teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páawacãmeña. Upire páaperi, teerora cʉ̃ʉ̃rẽ páapecãmeña”. \v 39 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉrẽ ñañarõ tiigʉ́norẽ teero ĩñajãña. Cãmeríjãña. Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ wasopúro diamacʉ̃́pere páari, apeniñapécãrẽ páaaro. \v 40 Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, besegʉ́re “cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiirígue wapa cʉ̃ʉ̃yaro camisare ticodutiya” jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, sotoá macãrõ mʉʉ sãñarṍcãrẽ ticojãña, tooré cʉ̃ʉ̃ booátã. \v 41 Surara apeyenórẽ sicaburo mʉʉrẽ néewadutiri, apeburó néewabosanemoña sũcã. \v 42 Mʉʉrẽ sãĩgʉ̃́norẽ ticoya. Apeyenórẽ mʉʉrẽ wasodʉgari, “wasoria” jĩĩrijãña. \s1 Ĩñatutirare maĩdutírigue \r (Lc 6.27-28, 32-36) \p \v 43 ’Mʉ́ã ate wederiguere tʉojĩ́yu: “Mʉʉ menamacãrãrẽ maĩñá; mʉʉrẽ ĩñatutirapere ĩñatuti doocãméña”. \v 44 Yʉʉpeja ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ãrẽ ĩñatutirare maĩñá. Mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiráre Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya. \v 45 Mʉ́ã teero tiirá, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ põna niiãdacu. Cʉ̃ʉ̃ ãñurã́ pʉtopʉ, teero biiri ñañarã́ pʉtopʉcãrẽ muĩpũ bóeri tiii. Cʉ̃ʉ̃ booré tiirá pʉtopʉ, teero biiri cʉ̃ʉ̃ booré tiihéra pʉtopʉcãrẽ oco peari tiii. \v 46 Mʉ́ãrẽ maĩrã́ dícʉre maĩrĩ́, wapamaníã. Romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basoca teeré tiiíya. \v 47 Mʉ́ãya wedera dícʉre ãñurõ tiirá, ¿ñeenó ãñunemore ãpẽrãrẽ́ tiiẽ́ñogari? Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teeré tiiíya. \v 48 Mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ãñuré tiirécʉtigʉ tiiróbirora ãñuré tiirécʉtira niiña. \c 6 \s1 Ãñurõ tiiré maquẽ \p \v 1 ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye ãñurére tiirá, basocá ĩñacoropʉ dícʉ tiiẽ́ñorijãña. Mʉ́ã teero tiirécʉtiri, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ mʉ́ã ãñuré tiiré wapa ticorénorẽ ticoriqui. \p \v 2 Teero tiirá, mʉ́ã bóaneõrãrẽ tiiápura, máata ãpĩrẽ́ bayiró bʉsʉrómena mʉʉ tiiápuariguere wedebatedutirijãña. Tiiditórepira teenórẽ tiirécʉticua mʉ́ã neãré wiseripʉre, teero biiri macã decopʉre. Cʉ̃́ã tiiápucua, ãpẽrã́ “ãñuniĩ” jĩĩãrõ jĩĩrã. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero jĩĩré wapa wapatápetitoaya mée. \v 3 Mʉ́ãpe bóaneõrãrẽ tiiápuara, mʉ́ã menamacãrãrẽ wedebaterijãña. \v 4 Ticora, ĩñahẽrõpʉ ticoya. Mʉ́ã Pacʉ mʉ́ã ĩñahẽrõpʉ tiirénorẽ ĩñagʉ̃́ mʉ́ã ãñurõ tiiári siro, wapatáre ticogʉdaqui. \s1 Cõãmacʉ̃rẽ sãĩré \r (Lc 11.2-4) \p \v 5 ’Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, tiiditórepira tiiróbiro tiiríjãña. Cʉ̃́ã neãré wiseripʉ, macã decopʉ nucũ, basocá ĩñaãrõ jĩĩrã, sãĩcúa. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero ĩñaré wapa wapatápetitoaya mée. \v 6 Mʉ́ãpe Cõãmacʉ̃ mʉ́ã Pacʉre sãĩrã́, mʉ́ãye sawiripʉ sããwa, soperé biajã́, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñá. Cʉ̃ʉ̃ ĩñabʉaya manigʉ̃́ niipacʉ, mʉ́ãmena niiqui. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã ĩñahẽrõpʉ tiirénorẽ ĩñagʉ̃́ mʉ́ã ãñurõ tiiári siro, wapatáre ticogʉdaqui. \p \v 7 ’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, ãñurõ wãcũripacara, sãĩnemósãrijãña. Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã teero tiicúa, “marĩrẽ pee wedeseremena tʉogʉ́daqui” jĩĩrã. \v 8 Mʉ́ãjã cʉ̃́ã tiiróbiro tiiríjãña. Mʉ́ã Pacʉ mʉ́ã boorénorẽ sãĩã́dari sʉguero, masĩtoaqui. \v 9 Teero tiirá, biiro jĩĩ sãĩñá: \q1 Ʉ̃sã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́, mʉʉrẽ quioníremena padeoáda. \q1 \v 10 Mʉʉ dutiré ʉ̃sãpʉre niiãdare jeaaro. \q1 Ʉ̃mʉã́se macãrã mʉʉ booré dícʉre tiicúa; atibʉ́reco macãrãcã teerora tiiáro. \q1 \v 11 Ʉ̃sãrẽ bʉ́recoricõrõ yaaré ticoya. \q1 \v 12 Ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiiráre ʉ̃sã acabórobirora mʉʉcã ʉ̃sã ñañaré tiirére acabóya. \q1 \v 13 Jĩĩcõãsãrenorẽ cãmotáya. \q1 Ʉ̃sãrẽ ñañarõ wáari jĩĩgʉ̃, netõnéña. \q1 Mʉʉ sĩcʉ̃rã dutirucugʉdacu. Tutuanetõjõãgʉ̃ niiã. Mʉʉ sĩcʉ̃rã ʉsenipeogʉno niirucujãña. \q1 Teerora niiãrõ. \p \v 14 ’Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiirére acabóri, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́cã mʉ́ãrẽ acabógʉdaqui. \v 15 Mʉ́ã cʉ̃́ã ñañarõ tiirére acabóheri, mʉ́ã Pacʉcã mʉ́ã ñañaré tiirére acabóriqui. \s1 Betiré maquẽ \p \v 16 ’Mʉ́ã beti, sãĩrã́, tiiditórepira tiiróbiro tiiríjãña. Cʉ̃́ã wãcũpatirabiro baujã́cua. Jʉabóarabiro baurá wáanetõjãcua, basocá cʉ̃́ã betirére ĩñaãrõ jĩĩrã. Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã basocá teero ĩñaré wapa wapatápetitoaya mée. \v 17 Mʉ́ãpe beti, sãĩrã́, diapóa waacosé, ãñurõ wʉapoarira niiña, \v 18 ãpẽrã́ mʉ́ã betirére masĩrijããrõ jĩĩrã. Mʉ́ã Pacʉ ĩñabʉaya manigʉ̃́ niipacʉ, mʉ́ãmena niiqui. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã ĩñahẽrõpʉ tiirénorẽ ĩñagʉ̃́ mʉ́ã ãñurõ tiiári siro, wapatáre ticogʉdaqui. \s1 Ʉ̃mʉã́se maquẽrẽ néõcũyueya \r (Lc 12.33-34) \p \v 19 ’Atiditá maquẽrẽ pee néõcũrijãña. Teeré butua yaacua; cʉtawi bóajõãcu; yaarépira sããwa, yaapetíjãcua. \v 20 Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́sepʉ ãñuré bʉarí tiiádarepere néõcũyueya Cõãmacʉ̃ booré tiirucúremena. Teero tiirá, toopʉ́re pee ãñuré cʉoádacu. Toopʉ́re mʉ́ã néõcũrere butua tʉ́amasĩricua; cʉtawiricu; yaarépira sããwa, yaarícua. \v 21 Ʉ̃mʉã́sepʉ mʉ́ãye niirĩ, Cõãmacʉ̃ye dícʉre wãcũãdacu. \s1 Sĩãwócoriga \r (Lc 11.34-36) \p \v 22 ’Mʉ́ãye capeari õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ sĩãwócoriga tiiróbiro niiã. Mʉ́ã capeari ãñurĩ, ãñurõ ĩñaãdacu; ãñurõ tʉomasĩ́ãdacu; ñañaãtã, ĩñaricu; tʉomasĩ́ricu. \v 23 Mʉ́ã ñañaré capeari cʉorá tiiróbiro niirĩ, mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩpʉre naĩtĩãrõ tiiróbiro niiã. Cõãmacʉ̃yere masĩria. Tee naĩtĩãre ñañanetõjõãã. \s1 Niyerure maĩrã́, Cõãmacʉ̃pere maĩrícu \r (Lc 16.13) \p \v 24 ’Sĩcʉ̃ pʉarã́rẽ padecotemasĩriqui. Sĩcʉ̃rẽ maĩríqui; ãpĩpére maĩquí. Sĩcʉ̃rẽ padeoquí; ãpĩpére netõnʉcã́qui. Mʉ́ã niyerure maĩrã́, Cõãmacʉ̃pere maĩrícu. \s1 Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere boosʉguéya \r (Lc 12.22-31) \p \v 25 ’Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ateré wedea: Mʉ́ã niirecʉtirere wãcũpatirijãña. “¿Ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Marĩ catirépe yaaré nemorṍ wapacʉtía. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩpe suti nemorṍ wapacʉtía. \v 26 Minipõnárẽ ĩñañate mʉ́ã. Cʉ̃́ã oteriya. Oteré dʉca seeríya. Teedʉcare ĩñanore wiseripʉ ĩñanoriya. Teero tiirípacari, mʉ́ã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ cʉ̃́ãrẽ yaaré ticoqui. Mʉ́ãpe minipõná nemorṍ wapacʉtía. \v 27 Mʉ́ã bayiró wãcũpatira, bʉcʉánemoricu. \p \v 28 ’¿Deero tiirá mʉ́ã sutipére wãcũpatii? Coori macãnʉcʉ̃ maquẽrẽ wãcũña. Tee booró wiicú. Paderipacaro, suti suaripacaro, suti ãñuré sãñaré tiiróbiro baua. \v 29 Teero biipacari, yʉʉ ateré jĩĩã: Salomón suti ãñuré peti sãñapacʉ, coorire sĩcãrĩbíriyigʉ. \v 30 Sicabʉrecora tee catia; apebʉ́reco sĩniã́riguepʉ boea; too síro sóejãnoã. Teero wáapacari, Cõãmacʉ̃ teecorire ãñuré suti sãñarõ tiiróbiro baurí tiii. Mʉ́ãpereja ãñunemorõ cotequi. Mʉ́ã péerogã padeoré cʉorá niiã. \v 31 Teero tiirá, “¿ñeenó yaaadari; ñeenó sĩniã́dari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. \v 32 Atibʉ́reco macãrã Cõãmacʉ̃rẽ padeohéra tee niipetirere wãcũpatiya. Marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ mʉ́ã boorénorẽ masĩtoai mée. \v 33 Mʉ́ãpe Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere boosʉguéya. Teero biiri diamacʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ boorére tiinʉnʉ́seya. Teero tiirí, niipetire mʉ́ãrẽ dʉsarére ticogʉdaqui. \v 34 Teero tiirá, “¿ñamigãrẽ deero wáamiãdariye?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Apebʉ́reco maquẽrẽ mʉ́ã ñañarõ netõã́darere wãcũpatisʉguerijãña. Mecʉ̃ã maquẽ dícʉre wãcũña. Mecʉ̃ãrẽ mʉ́ãrẽ wãcũpatiri tiiádare niitoaa. \c 7 \s1 Ãpẽrãrẽ́ ĩñabeserijãña \r (Lc 6.37-38, 41-42) \p \v 1 ’Ãpẽrãrẽ́ ĩñabeserijãña. Mʉ́ã ĩñabeseheri, Cõãmacʉ̃cã mʉ́ãrẽ ĩñabeseriqui. \v 2 Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ wedepatirirobirora mʉ́ãcã wedepatinoãdacu. Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ pee ñañarõ jĩĩrĩ, queoró mʉ́ãcãrẽ jĩĩnoãdacu. \v 3 Mʉʉya wedegʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ ĩñaã. Ĩñapacʉ, mʉʉya capeapʉ pasarí dʉcapereja ĩñaria. \v 4 Mʉʉya capeapʉ yucʉdʉca pasanopacʉ, ¿deero tiigʉ́ mʉʉya wedegʉre, “mʉʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãma” jĩĩĩ? \v 5 ¡Ñañagʉ̃́, tiiditórepigʉ! Mʉʉya capeapʉ niirí dʉcapere néecõãsʉgueya. Cõãtoagʉpʉ, ãñurõ ĩñagʉ̃dacu. Teero tiigʉ́, mʉʉya wedegʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãgʉ̃dacu. \p \v 6 ’Cõãmacʉ̃rẽ boohéranorẽ cʉ̃ʉ̃ye queti ãñurére wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, díayiare ãñurére ticora tiiróbiro tiicú. Díayia cúaãmarã ãñuré ticopacari, mʉ́ãrẽ cãmenʉcã́ bacajã́cua. Cõãmacʉ̃rẽ padeodʉgáherare cʉ̃ʉ̃ye ãñuré maquẽrẽ wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, yesea watoapʉ ñaquẽda wapapacáridare déecũrã tiiróbiro tiicú. Yesea tiidaré cʉtatábatejãcua. Cõãmacʉ̃rẽ boohérare bʉ́ri peti cʉ̃ʉ̃yere wedecu. \s1 Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá \r (Lc 11.9-13; 6.31) \p \v 7 ’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. Sãĩrĩ́, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ticogʉdaqui. Ãñurére ãmaãrã tiiróbirora sãĩrucújãña. Sãĩrucújãrã, bʉaádacu. “Sope pã́õña yʉʉre” jĩĩgʉ̃́ tiiróbiro sãĩdúrijãña. Sãĩdúheri, “jáʉ” jĩĩgʉ̃daqui. \v 8 Sãĩgʉ̃́no cʉogʉ́daqui. Ãmaãgʉ̃no bʉagʉ́daqui. “Pã́õña” jĩĩgʉ̃́no pã́õnogʉ̃daqui. \p \v 9 ’Mʉ́ã põna mʉ́ãrẽ wʉ́abere sãĩrĩ́, cʉ̃́ãrẽ ʉ̃tãpere ticoricu. \v 10 Wai sãĩrĩ́, ãñarẽ ticoricu. \v 11 Mʉ́ã ñañaré tiirá niipacara, mʉ́ã põnarẽ ãñurére ticomasĩã. Marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́pe cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩrã́norẽ nemorṍ ãñurére ticomasĩqui. \p \v 12 ’Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirí booa; mʉ́ãcã teerora cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiyá. Teeré Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóarigue tiidutía. \s1 Esahéri sopegã \r (Lc 13.24) \p \v 13 ’Esahéri sopegãrẽ sããwaya. Pecamepʉ sããwari sopepe esarí sope niiã; pecamepʉ wáarima esaríma niiã. Toopére paʉ sããwaya. \v 14 Catiré petihéropʉ sããwari sopepeja esahéri sopegã niijãã. Toopʉ́ niijearima esahérima niiã. Sĩquẽrãrã catiré petihére bʉaáya. \s1 Yucʉgʉre tiigʉ́ dʉcamena ĩñamasĩnoã \r (Lc 6.43-44) \p \v 15 ’Ãpẽrã́ “ʉ̃sã profetas niiã” jĩĩditorare tʉoríjãña. Cʉ̃́ã ãñurã́ tiiróbiro baumíya. Oveja ãñurã́gã tiiróbiro baumíya. Teero baupacára, cʉ̃́ã wãcũrépʉre yáiwa cúaãmarã tiiróbiro wãcũũya. \v 16 Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ cʉ̃́ã tiirécʉtiremena ĩñamasĩãdacu. Potagʉ ʉse dʉcacʉtiria. Wĩsõcã ipitire dʉcacʉtiria. \v 17 Yucʉgʉ ãñurígʉno ãñuré dʉcacʉtia; sĩniátirigʉno ñañaré dʉcacʉtia. \v 18 Ãñurígʉno ñañaré dʉcacʉtiricu; ñañarígʉno ãñuré dʉcacʉtiricu. \v 19 Ñañaré dʉcacʉtirigʉno páata, pecamepʉ sóecõãjãnoãdacu. \v 20 Teeré tiiróbirora jĩĩditorepirare cʉ̃́ã tiirécʉtiremena ĩñamasĩãdacu. \s1 Niipetira Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricua \r (Lc 13.25-27) \p \v 21 ’Paʉ yʉʉre “Õpʉ̃” jĩĩpacara, cʉ̃́ã niipetira Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricua. Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ booré tiiráno dícʉ wáaadacua. \v 22 Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, paʉ yʉʉre jĩĩmiãdacua: “Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ wãmemena basocáre buewʉ; mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecowʉ; mʉʉ wãmemena pee ãñuré tiiẽ́ñowʉ̃ sũcã”, jĩĩmiãdacua. \v 23 Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, “mʉ́ãrẽ masĩria yʉʉja” jĩĩgʉ̃dacu. “¡Mʉ́ã ñañaré tiiríra niiã; witiwaya!” jĩĩgʉ̃dacu. \s1 Pʉawií tiinʉcã́re queti \r (Mr 1.22; Lc 6.47-49) \p \v 24 ’Teero tiigʉ́, yʉʉ wederére tʉo, yʉʉ wederirobiro tiigʉ́no masĩgʉ̃́ tiiróbiro niiĩ. Masĩgʉ̃́no wii tiigʉ́, coasã́wa, ʉ̃tãgãpʉ jea, botarí nʉcõ, wii tiimʉ́ãqui. \v 25 Too síro oco pea, día pota, wĩno wẽẽ, tiiwiipʉ́ oco õmatucopacari, peedíaricu, ʉ̃tãgã sotoapʉ nʉcõã́ri wii niijĩrõ. \v 26 Yʉʉ wederére tʉo, yʉʉ wederirobiro tiihégʉnope tʉorírigʉ tiiróbiro niiĩ. Tʉorírigʉno wii tiigʉ́, ditatupari yepapʉ wii tiimʉ́ãqui. \v 27 Too síro oco pea, día pota, wĩno wẽẽ, tiiwiipʉ́ oco õmatucori, jṍẽcodiacu. Jṍẽcodia mʉtãpetijõãcu, jĩĩwĩ. \p \v 28 Jesús teeré buepetiari siro, basocá cʉ̃ʉ̃ buerére tʉomaníjõãwã. \v 29 Dutiré cʉogʉ́ tiiróbiro buewi. Moisés jóarigue buerá tiiróbiro bueriwi. \c 8 \s1 Jesús õpʉ̃ʉ̃ bóagʉre netõnérigue \r (Mr 1.40-45; Lc 5.12-16) \p \v 1 Jesús ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ niiãrigʉ diijeári, paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyíra. \v 2 Cʉ̃ʉ̃ maapʉ wáari, sĩcʉ̃ õpʉ̃ʉ̃ bóagʉ cʉ̃ʉ̃ pʉto wáayigʉ. Ñicãcoberimena jeacũmuyigʉ: \p —Õpʉ̃, mʉʉ yʉʉ diarecʉtirere netõnédʉgagʉ, netõnémasĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 3 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ ñaapeó, jĩĩyigʉ: \p —Netõnédʉgaga. Diaremanigʉ̃ pʉtʉáya, jĩĩyigʉ. \p Máata cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ bóare yatijõãyiro. \v 4 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Ateré ãpẽrãrẽ́ wedegʉ mee tiiwá, jĩĩmiyigʉ—. Pairé ẽñogʉ̃́ wáaya, “ãñujõããyi” jĩĩdutigʉ. Too síro sũcã Cõãmacʉ̃rẽ ticoya, mʉʉ diaré netõã́rigue wapa wapatírono tiigʉ́. Teeré tiidutírigʉ niiwĩ Moisés. Mʉʉ teero tiiyá, basocá niipetira mʉʉ diaré netõã́riguere masĩãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús cien surara dutigʉ́re padecotegʉre netõnérigue \r (Lc 7.1-10) \p \v 5 Jesús Capernaumpʉ sããwari, sĩcʉ̃ cien surara dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃ pʉto atiwi. Cʉ̃ʉ̃rẽ tiiápure sãĩwĩ́: \p \v 6 —Õpʉ̃, yʉʉre padecotegʉ wiipʉ́ cõãã́wĩ. Cʉ̃ʉ̃ wáamasĩriawĩ. Bayiró peti pũnisíjããwĩ, jĩĩwĩ. \p \v 7 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Jáʉ. Netõnégʉ̃ wáagʉda, jĩĩmiwĩ. \p \v 8 Cien surara dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Õpʉ̃, yʉʉ bʉ́ri niigʉ̃́ niiã. Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉʉrẽ yáa wiipʉ “sããatiya” jĩĩmasĩriga. Mʉʉ sããwaripacari, “netõã́rõ” jĩĩcoremenarã yʉʉre padecotegʉ netõjṍãgʉ̃daqui. \v 9 Yʉʉ ãpẽrã́ dutiré docapʉ niiã. Yʉʉpʉ surarare dutia sáa. Yʉʉ sĩcʉ̃rẽ “wáaya” jĩĩrĩ, wáai. Ãpĩrẽ́ “atiya” jĩĩrĩ, atii. Yʉʉre padecotegʉre “biiro tiiyá” jĩĩrĩ, tiii, jĩĩwĩ. \p \v 10 Jesús cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉogʉ́, tʉomaníjõãwĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉrã́rẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Israelpʉre ãni tiiróbiro padeoré cʉogʉ́re bʉajeáñariga. \v 11 Mʉ́ãrẽ ateré wedea: Niipetiropʉ macãrã paʉ, ãni romanuãyʉ tiiróbiro Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jeaadacua. Toopʉ́ Abraham, Isaac, Jacobmena yaaduiadacua. \v 12 Paʉ Cõãmacʉ̃ sʉosʉguémirirape cʉ̃́ã padeohére wapa naĩtĩãrõpʉ cõãdioconoãdacua. Toopʉ́ pũnisíra bacadiyó, utiadacua, jĩĩwĩ. \p \v 13 Jesús cien surarare dutigʉ́re jĩĩwĩ: \p —Mʉʉya wiipʉ pʉtʉawagʉa. Mʉʉ padeoárirobirora wáaadacu, jĩĩwĩ. \p Toorá cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉ netõjṍãyigʉ. \s1 Jesús Pedro mañecõrẽ netõnérigue \r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39) \p \v 14 Jesús Pedroya wiipʉ wáayigʉ. Tiiwiipʉ́ sããjeagʉ, Pedro mañecõrẽ wiorécʉtipesagore bʉajeáyigʉ. \v 15 Coore wãmopʉ padeñáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiiríra, wioré tatijṍãyiro. Coo wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃́ãrẽ yaaré ecayígo. \s1 Jesús paʉ diarecʉtirare netõnérigue \r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41) \p \v 16 Náĩcũmurĩ, basocá Jesús pʉtopʉ paʉ wãtĩã sããnorirare néejeayira. Cʉ̃ʉ̃ sĩcãrĩ wedesecoremenarã wãtĩãrẽ cõãwionecoyigʉ. Niipetira diarecʉtiracãrẽ netõnépetijãyigʉ. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, profeta Isaías jóarirobirora wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: “Marĩ tutuherere, marĩ diarecʉtirere cʉ̃ʉ̃peja netõnéjãwĩ”,\f + \fr 8:17 \ft Isaías 53.4.\f* jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \s1 Jesuré nʉnʉdʉgámiriraye queti \r (Lc 9.57-62) \p \v 18 Jesús paʉ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãnʉcãrĩ ĩñagʉ̃, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre: —Jãmʉ, tĩãwaco iiníñapʉ, jĩĩwĩ. \p \v 19 Sĩcʉ̃ Moisés jóarigue buegʉ́ Jesús pʉto wáa, jĩĩwĩ: \p —Basocáre buegʉ́, noo mʉʉ wáaro yʉʉ mʉʉrẽ nʉnʉgʉ̃́da. Mʉʉ buegʉ́ niidʉgaga. \p \v 20 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Wáicʉra cãniré tutiri cʉoóya. Minipõná põnacʉtíre sutiri cʉoóya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃peja cãnirṍ cʉoría, jĩĩwĩ. \p \v 21 Ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉmíãrigʉ jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃, yʉʉ pacʉ diari siro, yaatóagʉpʉ, mʉʉmena wáagʉda sũcã, jĩĩmiwĩ. \p \v 22 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉmena wáadʉgagʉ mecʉ̃tígãrã yʉʉre nʉnʉdóajãña. Yʉʉre padeohéra diarirapʉ tiiróbiro niitoaya. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ yaaáro, jĩĩwĩ. \s1 Jesús wĩnorẽ́, ocoturíre nʉcʉ̃ã́rĩ tiirígue \r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25) \p \v 23 Jesús dooríwʉpʉ mʉãsãwĩ. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá bapacʉtiwʉ. \v 24 Ʉ̃sã tĩãwari, wĩno bayiró wẽẽcʉtʉatiwʉ. Dooríwʉre ocoturí páabatesãwʉ̃. Jesupé cãnigʉ̃́ tiiwí. \v 25 Teero tiirá, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, wãcõrã́rã, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: \p —¡Ʉ̃sã Õpʉ̃, netõnéña! ¡Marĩ duadiarapʉ tiiara! jĩĩwʉ̃. \p \v 26 Jesús ʉ̃sãrẽ yʉʉwi: \p —¿Deero tiirá nocõrõ cuii? Mʉ́ã péerogã padeoré cʉorá niiã. \p Jĩĩtoa, wʉ̃mʉnʉcã, wĩnorẽ́, ocoturíre nʉcʉ̃ã́dutiwi. Nʉcʉ̃ã́petijõãwʉ̃. \p \v 27 Ʉ̃sã ĩñamanijõãjĩrã, cãmerĩ́ wedesewʉ: \p —¿Ñiirũno basocʉ́ niimiĩ ãni? Cʉ̃ʉ̃rẽ wĩnopʉ́ra, ocoturípʉra yʉʉjã, netõnʉcã́ria, jĩĩwʉ̃. \s1 Gadara macãrã wãtĩã sããnoriraye queti \r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39) \p \v 28 Jesús apeniñapʉ́ Gadara ditapʉ tĩãjeari, ʉ̃mʉã́ pʉarã́ masãcoperi watoapʉ niiãrira cʉ̃ʉ̃ pʉto atiwa. Cʉ̃́ã wãtĩã sããnorira niiwã. Bayiró peti cúaãmarã niiwã ména. Teero tiirá, basocá tiimapʉ́re netõwáriyira. \v 29 Jesuré ĩñarã, acaribíjõãwã: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃, ʉ̃sãrẽ potocṍrijãña. ¿Ʉ̃sãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiigʉ́ atiarĩ? Ʉ̃sã ñañarõ netõã́daro jearia ména, jĩĩwã. \p \v 30 Cʉ̃́ã beru paʉ yesea yaanucũwã. \v 31 Wãtĩã basocápʉre niirã́ Jesuré bayiró sãĩwã́: \p —Mʉʉ ʉ̃sãrẽ cõãwionecogʉja, ĩ́niã yeseapʉre sããwadutiya, jĩĩwã. \p \v 32 Jesús: —Teerora tiiyá, jĩĩ yʉʉwi. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, basocápʉre niiãrira witiwa, yeseapʉre sããwatu niiwã. Niipetira yesea opatʉdipʉ cʉtʉcʉtʉ́buawa, opataropʉ ñaañuã, duajõãwã. \p \v 33 Yesea coterí basoca cuicocʉtʉawa. Macãpʉ jeara, wãtĩã sããnorira niimiãrirare wáaariguere wedepetirira niiwã. \v 34 Teeré tʉorá, tiimacã macãrã niipetira Jesús pʉtopʉ jeawa. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, biiro jĩĩwã: \p —¡Wáagʉa! Ʉ̃sãya ditapʉre pʉtʉárijãña, jĩĩwã. \c 9 \s1 Jesús wáamasĩhẽgʉ̃rẽ netõnérigue \r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26) \p \v 1 Jesús dooríwʉpʉ mʉãsã, cʉ̃ʉ̃ya macãpʉ cãmecótĩãwĩ sũcã. \v 2 Toopʉ́ ãpẽrã́ sĩcʉ̃ wáamasĩhẽgʉ̃rẽ cõãrṍmena Jesús pʉtopʉ ñoonéjeayira. Jesús cʉ̃́ã padeorí ĩñagʉ̃, wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedegʉ, wãcũtutuaya. Mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa, jĩĩyigʉ. \p \v 3 Sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá toopʉ́ niiyira. Cʉ̃́ã Jesús jĩĩrére tʉorá, wãcũyira: “Ãni Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiii”, jĩĩ wãcũyira. \p \v 4 Jesús cʉ̃́ã wãcũrére masĩjĩgʉ̃, sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero tiirá mʉ́ã ñañarõ wãcũĩ? \v 5 Ãnirẽ́ “mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa” yʉʉ jĩĩrĩ, tee cʉ̃ʉ̃rẽ acabónoãriguere ĩñaricu mʉ́ãjã. Yʉʉ “wʉ̃mʉnʉcã, wáaya” jĩĩrĩpereja, cʉ̃ʉ̃ wʉ̃mʉnʉcãrĩ ĩñaã mʉ́ã. \v 6 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niiã. Teero tiigʉ́, atiditapʉ́re basocá cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabómasĩã. Yʉʉ dutirére mʉ́ãrẽ ẽñogʉ̃́da, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \p Wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Wʉ̃mʉnʉcãña. Mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa, mʉʉya wiipʉ pʉtʉawaya, jĩĩyigʉ. \p \v 7 Wáamasĩhẽgʉ̃ niimiãrigʉ wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ pʉtʉajõãyigʉ. \v 8 Basocá teero tiirí ĩñarã, cuijõãyira sáa. Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyira, cʉ̃ʉ̃ basocáre dutimasĩrere ticori ĩñarã. \s1 Jesús Mateore sʉorígue \r (Mr 2.13-17; Lc 5.27-32) \p \v 9 Jesús too netõwágʉ, yʉʉre ĩñabʉawi. Yʉʉ romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basocʉ niimiwʉ̃. Jesús yʉʉre yʉʉ paderópʉ duiri ĩña: —Jãmʉ yʉʉmena, jĩĩwĩ. Teero tiigʉ́, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃mena wáawʉ. \p \v 10 Too síro yáa wiipʉ yaaduiwi cʉ̃ʉ̃ buerámena. Cʉ̃́ã yaaritabe, ãpẽrã́ paʉ niyeru wapasébosari basoca, ãpẽrã́ ñañaré tiirá jeawa. Cʉ̃́ãmena yaaduiwa. \v 11 Fariseo basoca teeré ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ bueráre sãĩñáwã: \p —¿Deero tiigʉ́ mʉ́ãrẽ buegʉ́ niyeru wapasébosari basocamena, ñañaré tiirámena yaai? jĩĩwã. \p \v 12 Jesús teeré tʉogʉ́, jĩĩwĩ: \p —Diaremanirã ʉcotigʉre boorícua; diarecʉtira dícʉ ʉcotigʉre boocúa. \v 13 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere buenemorã wáaya sũcã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”,\f + \fr 9:13 \ft Oseas 6.6.\f* jĩĩã. Yʉʉpe “ãñuré dícʉ tiia” jĩĩrã́rẽ ãmaãgʉ̃ atiriwʉ; ñañaré tiirápere ãmaãgʉ̃ atiwʉ, jĩĩwĩ. \s1 “¿Mʉʉ buerá deero tiirá betiríi?” jĩĩrigue \r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39) \p \v 14 Too síro Juan buerére nʉnʉrã́ Jesús pʉto ati, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: \p —Ʉ̃sã, teero biiri fariseo basoca betia. ¿Deero tiirá mʉʉ buerápe betiríi? jĩĩwã. \p \v 15 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Wãmosíagʉdʉ boocórira bóaneõrã niimasĩriya, cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãmena niirĩ. Too síro cʉ̃ʉ̃ néewanogʉ̃daqui. Teero wáari siro, betiádacua. \p \v 16 ’Sĩcʉ̃ sutiró bʉcʉrore mama caseroména seeréturiqui. Teeré tiiátã, coserí, mama caserope wéedʉo, bʉcʉ caserore yigajõãrĩ tiicú. Teero tiirí, pairí cope yiganemocu. \v 17 Teerora mama vinorẽ wáicʉra caseropori bʉcʉporimena posetínoricu. Teeré tiirí, wʉga, teepori esarí, podojõãcu. Vino píobatejõã, teeporicã cõõjṍãcu. Teero tiirá, mama vinorẽ mamapóripʉ posetínoã. Biiro tiirí, vinorẽ cʉo, tiipocãrẽ cʉorucúadacu, jĩĩwĩ.\f + \fr 9:17 \ft Jesús cʉ̃ʉ̃ bueré wʉ́omasĩña maniã fariseo tiirémena jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ.\f* \s1 Jairo macõye queti; Jesuyáro sutiró padeñárigoye queti \r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56) \p \v 18 Jesús cʉ̃́ãmena wedesegʉ tiiríra, sĩcʉ̃ judíoa neãrí wii dutirá menamacʉ̃ jea, Jesús pʉto ñicãcoberimena jeacũmu, jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ macõ mecʉ̃tígã diajõããwõ. Jãmʉ yʉʉmena. Ñaapeógʉ atiya. Mʉʉ ñaapeóri, masãgõdaco, jĩĩwĩ. \p \v 19 Teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Jesús cʉ̃ʉ̃mena wáawi. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerácã cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtiwawʉ. \p \v 20 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ wáari, sĩcõ numiṍ doce cʉ̃marĩ beti niiré teero niirucujãgõ Jesús sucubírope ati, cʉ̃ʉ̃yaro sutiró yapapʉ padeñárigo niiwõ. \v 21 Coo wãcũyigo: “Yʉʉ cʉ̃ʉ̃yaro sutiró padeñáremenarã netõjã́gõdacu”, jĩĩ wãcũyigo. \v 22 Jesús cãmenʉcã́ coore ĩña, jĩĩwĩ: \p —Yáa wedego, wãcũtutuaya. Mʉʉ padeojĩ́gõ, netõnénoãrigopʉ pʉtʉáa, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, máata diaremanigõ pʉtʉáwo. \p \v 23 Jesús judíoare dutirá menamacʉ̃ya wiipʉ jeagʉ, cʉ̃́ã yaará wáaadari sʉguerogã, cʉ̃́ã utiritabere puticotéadarare ĩñarigʉ niiwĩ. Ãpẽrã́ bayiró acaribíremena utira tiitá. \v 24 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩrigʉ niiwĩ: \p —Witiwaya. Wĩmagõ diarico; cãnigṍ tiicó, jĩĩrigʉ niiwĩ. \p Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́mirira niiwã. \v 25 Jesupé cʉ̃́ãrẽ witiwadutitoa, diaarigo pesarí tatiapʉ sããwarigʉ niiwĩ. Cooya wãmorẽ ñeerigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, coo wʉ̃mʉnurigo niiwõ. \v 26 Niipetiro tiiditapʉre teero cʉ̃ʉ̃ tiirígue queti sesajõãriro niiwʉ̃. \s1 Jesús pʉarã́ ĩñahẽrãrẽ netõnérigue \p \v 27 Jesús too niiãrigʉ maapʉ wáawi sũcã. Cʉ̃ʉ̃ too wáari, pʉarã́ capeari ĩñahẽrã bayiró bʉsʉrómena jĩĩnʉnʉsewa: \p —¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, ʉ̃sãrẽ bóaneõña! jĩĩwã. \p \v 28 Jesús wiipʉ́ sããjeari, capeari ĩñahẽrã cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉsã́jeawa. Cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Mʉ́ã yʉʉre “netõnémasĩjãqui” jĩĩ padeói? jĩĩwĩ. \p —Ʉ̃́jʉ̃, padeóa, jĩĩwã. \p \v 29 Too docare Jesús cʉ̃́ãye capearire ñaapeó: —Mʉ́ã padeoróbirora queoró wáaaro, jĩĩwĩ. \p \v 30 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, ĩñajõãwã. Jesús: —Ateré ãpẽrãrẽ́ wedera mee tiiádacu mʉ́ã, jĩĩmiwĩ. \p \v 31 Cʉ̃ʉ̃ teero wedepacari, cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃ tiiríguere niipetiro tiidita macãrãpʉre wedebatejãrira niiwã. \s1 Jesús wedesehegʉre wedeseri tiirígue \p \v 32 Capeari ĩñahẽrã niimiãrira witiwaritabe, ãpẽrã́ ãpĩrẽ́ néejeatoawa sũcã. Cʉ̃ʉ̃ wãtĩ sããnorigʉ wedesehegʉ niiwĩ. \v 33 Jesús wãtĩrẽ cõãwionecoari sirogãrã, wedesehegʉ niimiãrigʉ wedesenʉcãwĩ. Too macãrã ĩñamanijõãwã. \p —Ãno Israelpʉre teero wáari ĩñahẽrã niiwʉ̃ marĩ, jĩĩwã. \p \v 34 Fariseo basocape biiro jĩĩwã: \p —Ãni wãtĩãrẽ dutigʉ́ tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoi, jĩĩwã. \s1 Jesús basocáre bóaneõ ĩñarigue \p \v 35 Jesús niipetire macãrĩ, pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ wáanetõwĩ. Judíoa neãré wiseripʉ buewi. Ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére wedewi. Niipetira diarecʉtirare, teero biiri õpʉ̃ʉ̃rĩ pũnirecʉtirare netõnéwĩ. \v 36 Basocá paʉre ĩñagʉ̃, bóaneõ ĩñawĩ. Cʉ̃́ã oveja coterí basocʉ manirã́ tiiróbiro bóaneõrã, tiiápure manirã́ niiwã. \v 37 Teero tiigʉ́, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩwĩ: \p —Paʉ peti yʉʉre padeoádara niicua. Pʉarã́gã yéere wedeadarapeja niiĩya. \v 38 Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ãpẽrã́ yée maquẽrẽ wedera wáaadarare bayiró sãĩñá, jĩĩwĩ. \c 10 \s1 Jesús doce apóstoles ticocorigue \r (Mr 3.13-19; Lc 6.12-16) \p \v 1 Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá docere sʉowí. Wãtĩã basocápʉre niirã́rẽ cõãwionecomasĩrere ticowi ʉ̃sãrẽ. Niipetira diarecʉtirare, teero biiri õpʉ̃ʉ̃rĩ pũnirecʉtirare netõnémasĩrecãrẽ ticowi. \p \v 2 Ʉ̃sã doce cʉ̃ʉ̃ beserira wãme ate niiã: \q1 Niisʉguegʉ Simón niiwĩ. Apewãmé “Pedro” niiã. \q1 Cʉ̃ʉ̃ bai Andrés, \q1 Zebedeo põna Santiago, \q1 cʉ̃ʉ̃ bai Juan, \q1 \v 3 Felipe, \q1 Bartolomé, \q1 Tomás, \q1 Mateo (niyeru wapasébosari basocʉ niimirigʉ) \q1 Santiago (Alfeo macʉ̃) \q1 Tadeo, \q1 \v 4 Simón (romanuã dutiráre cõãdʉgara menamacʉ̃), \q1 Judas Iscariote (too síropʉ Jesuré ĩñatutirapʉre wedesãcotegʉdʉ), noquẽrãrã niiwʉ̃ ʉ̃sã. \s1 Jesús doce apóstoles wededuticorigue \r (Mr 6.7-13; Lc 9.1-6) \p \v 5 Jesús ʉ̃sã doce cʉ̃ʉ̃ beserirare ticocogʉ, “ateré tiiádacu mʉ́ã” jĩĩwĩ: \p —Judíoa niihẽrã niirṍpʉ wáarijãña. Samaria ditapʉ niiré macãrĩcãrẽ sããwarijãña. \v 6 Too wáarono tiirá, Israelya põna macãrãpere wedera wáaya. Cʉ̃́ã oveja ditirira tiiróbiro niiĩya. \v 7 Cʉ̃́ãrẽ ateré wedera wáaya: “Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaadaropʉ tiia”, jĩĩña. \v 8 Diarecʉtirare netõnéña. Diaarirare masõña. Õpʉ̃ʉ̃rĩ bóarare netõnéña. Wãtĩã basocápʉre sããrirare cõãwionecoya. Yʉʉ tutuarere mʉ́ãrẽ wapamanírõ ticoa. Teero tiirá, mʉ́ãcã wapamanírõ cʉ̃́ãrẽ tiiápuya. \p \v 9 ’Mʉ́ã wáara, niyeruquiri néewarijãña. \v 10 Wasopore õmawarijãña. Suti, sapatu mʉ́ã sãñaré dícʉre néewaya. Tuurítuarigʉre néewarijãña. Paderáno cʉ̃́ã paderémena wapatá, yaamasĩya. \p \v 11 ’Mʉ́ã pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ sããjeara, “ãnirã́ ãñuĩ” cʉ̃́ã jĩĩgʉ̃́rẽ ãmaãña. Cʉ̃ʉ̃ “jáʉ” jĩĩrĩ, “nocõrõ yoari niiãda” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ pʉtʉácũmuña. \v 12 Wiipʉ́ sããjeara, tiiwií macãrãrẽ “Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ niirecʉtiri tiiáro” jĩĩ, ãñudutiya. \v 13 Mʉ́ãrẽ ãñurõ bocari, mʉ́ã ãñudutire teerora wáaadacu. Mʉ́ãrẽ ãñurõ bocariatã, mʉ́ã ãñudutire mʉ́ãpere pʉtʉáaro. \v 14 Too docare mʉ́ãrẽ ñeedʉgaheri, mʉ́ã wederére tʉodʉgáheri, tiiwiiré o tiimacãrẽ witijõãña. Witiwara, tiimacã maquẽ dita mʉ́ãye dʉporipʉ túaariguere páabatecũña.\f + \fr 10:14 \ft Cʉ̃́ã teero tiirá, “atimacã́ macãrã wapa cʉoóya” jĩĩrã tiiyíra.\f* \v 15 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, tiimacã macãrãrẽ bayiró ñañarõ tiigʉ́daqui. Sodoma, Gomorra macãrĩ macãrãrẽ tiiríro nemorṍ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui, jĩĩwĩ Jesús. \s1 Yʉʉre padeoráre ñañarõ tiiápeadacua \p \v 16 Jesús jĩĩnemowĩ: Ateré masĩña: Yʉʉ mʉ́ãrẽ quiorópʉ ticocogʉ tiia, ovejare yáiwa watoapʉ ticocogʉ tiiróbiro. Teero tiirá, ãñurõ tʉomasĩ́rã niiña. Ñañaré tiiró manirṍ niirecʉtiya. \v 17 Mʉ́ã watoa niirã́ tiiádarere ãñurõ wãcũ tʉgueñasʉgueya. Mʉ́ãrẽ dutirápʉre tico, judíoa neãré wiseripʉ tãnaã́dacua. \v 18 Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa dutirá, õpãrã́ pʉtopʉ wéewanoãdacu. Toopʉ́ cʉ̃́ãrẽ, teero biiri judíoa niihẽrãrẽ yée maquẽrẽ wedeadacu. \v 19 Mʉ́ãrẽ néewari, “¿deero jĩĩ wedeadari; deero jĩĩãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. Mʉ́ã jearira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wedemasĩãdarere ticogʉdaqui. \v 20 Mʉ́ã mee wedeadacu; Espíritu Santo marĩ Pacʉ ticodiocorigʉ wãcũré ticorémenape wedeadacu. \p \v 21 ’Sĩcʉ̃põna niipacara, dutirápʉre cãmerĩ́ wedesã, sĩãrĩ́ tiiádacua. Cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉã cʉ̃́ã põnarẽ teerora tiiádacua. Cʉ̃́ã põnacã cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽna netõnʉcã́, sĩãrĩ́ tiiádacua. \v 22 Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa. Teero mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã ñañarõ tiipacári, yʉʉre padeorucújãrãrẽ Cõãmacʉ̃ netõnégʉ̃daqui. \v 23 Sicamacãpʉ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiidʉgára, ĩñanʉnʉseri, apemacãpʉ́ dutijṍãña. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niipetiro Israelya põna macãrã niiré macãrĩpʉ mʉ́ã wedesesaripacari, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatigʉdacu. \p \v 24 ’Sĩcʉ̃ buegʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ buegʉ́ nemorṍ masĩgʉ̃́ niimasĩriqui. Padecotegʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́ nemorṍ niimasĩriqui. \v 25 Buegʉ́ ateré jĩĩrõ booa: “Yʉʉre buegʉ́ tiiróbiro niidʉgaga”. Padecotegʉcã “yʉʉre dutigʉ́ tiiróbiro niidʉgaga” jĩĩrõ booa. Yʉʉ mʉ́ãrẽ buegʉ́re “wãtĩãrẽ dutigʉ́ Beelzebú niiĩ” jĩĩrã, nemorṍrã ñañarõ jĩĩãdacua mʉ́ãpereja. \s1 “¿Noãpére cuiro booi?” jĩĩrigue \r (Lc 12.2-7) \p \v 26 ’Teero tiirá, basocáreja cuirijãña. Bauhéropʉ niiré bauádacu. Ĩñahẽrõpʉ tiiré masĩnoãdacu. \v 27 Yʉʉ mʉ́ãrẽ tʉohéropʉ jĩĩrére tʉocóropʉ wedebateya. Yayióropʉ jĩĩrére wii sotoápʉ niipetira tʉocóropʉ bayiró bʉsʉrómena wedebateya. \v 28 Mʉ́ãrẽ sĩãrã́rẽ cuirijãña. Mʉ́ã yeeripũnarẽ sĩãcõã́masĩricua. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩ, mʉ́ã yeeripũnarẽ pecamepʉ tiidiómasĩqui. Cʉ̃ʉ̃ docare cuiya. \p \v 29 ’Sicaqui niyeruquigãmena pʉarã́ minipõnágã sãĩnóã. Cʉ̃́ã wapamanípacari, Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃nogãrẽ bóaaro jĩĩripacari, yepapʉ ñaadia, bóariqui. \v 30 Mʉ́ãye póarire “noquẽ pee niiã” jĩĩmasĩjãqui. \v 31 Teero tiirá, cuirijãña. Mʉ́ã paʉ minipõná nemorṍ wapacʉtíra niiã. \s1 Basocá ĩñacoropʉ “Jesucristore padeóa” jĩĩrigue \r (Lc 12.8-9) \p \v 32 ’Teero tiigʉ́, basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “padeóa” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉcã yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ra niiĩ” jĩĩ wedegʉda. \v 33 Basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ mee niiã” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉcã yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ mee niiĩ” jĩĩgʉ̃da. \s1 Jesuména basocáre batarí tiia \r (Lc 12.51-53; 14.26-27) \p \v 34 ’Mʉ́ã yʉʉre “atibʉ́recopʉre ãñurõ niirecʉtire maquẽrẽ néeatigʉ tiiquí” jĩĩ wãcũrijãña. Teeré néeatigʉ mee atiwʉ. Ãpẽrã́ yʉʉre boohéra yʉʉre boorámena cãmerĩ́tutiadacua. Teero tiigʉ́, cãmerĩ́ tuudʉcáwarere néeatigʉ atiwʉ. \v 35 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pacʉ yʉʉre padeorí ĩñagʉ̃, “teero padeoã́majãgʉ̃ tiia mʉʉjã” jĩĩgʉ̃daqui. Teerora wáaadacu numiṍpecãrẽ coo pacoména. Teerora wáaadacu sũcã macʉ̃ nʉmorẽ coo mañecõména. \v 36 Yʉʉre padeogʉ́norẽ cʉ̃ʉ̃ya wii macãrãrã niijããdacua cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró ĩñatutira. \p \v 37 ’Sĩcʉ̃no yʉʉre maĩrṍ nemorṍ cʉ̃ʉ̃ pacʉpere, cʉ̃ʉ̃ pacopére maĩnetṍnʉcãgʉ̃, yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. Sĩcʉ̃no yʉʉre maĩrṍ nemorṍ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃pére, cʉ̃ʉ̃ macõpére maĩnetṍnʉcãgʉ̃, yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. \v 38 Sĩcʉ̃ “yʉʉ Jesuré padeogʉ́ja diajãbocu” jĩĩ cuigʉno yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. \v 39 Ãpĩ sĩãrére cuigʉno yʉʉre “masĩria” jĩĩgʉ̃́ pecamepʉ wáagʉdaqui. Ãpĩpé yʉʉre “masĩã” jĩĩ, teewapamena cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́, yʉʉmena catirucujãgʉ̃daqui. \s1 Ãñuré tiiré wapa \r (Mr 9.41) \p \v 40 ’Mʉ́ãrẽ bocagʉ́no yʉʉre bocagʉ tiii. Yʉʉre bocagʉ́ yʉʉre ticodiocorigʉre bocagʉ tiii. \v 41 Profetano jeari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bocaboqui, “cʉ̃ʉ̃ profeta niiĩ” jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ profetaye wapatáre ticorobiro bocagʉ́cãrẽ wapatígʉdaqui. Teerora basocʉ́ ãñugʉ̃́no jeari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bocaboqui, “cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niiĩ” jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ye wapatáre ticorobiro bocagʉ́cãrẽ wapatígʉdaqui. \v 42 Teerora yʉʉ buegʉ́no jeari, cʉ̃ʉ̃ bʉ́ri niigʉ̃́ niipacari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ oco yʉsʉáre tĩ́ãboqui, “cʉ̃ʉ̃ Jesús buegʉ́ niiĩ” jĩĩgʉ̃. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃ʉ̃ wapatáre bʉagʉ́daqui, jĩĩwĩ. \c 11 \s1 Juan Bautista basocáre Jesús pʉtopʉ ticocorigue \r (Lc 7.18-35) \p \v 1 Jesús ʉ̃sã docere tee dutirére wedeari siro, Galilea ditapʉ niiré macãrĩpʉ buegʉ wáawi. \p \v 2 Juan peresuwiipʉ niigʉ̃, Cristo tiiré quetire tʉoyígʉ. Teeré tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ buerére nʉnʉrã́rẽ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ ticocorigʉ niiwĩ. \v 3 Cʉ̃́ã toopʉ́ jeara, Juan sãĩñádutiariguere sãĩñáwã: \p —¿Mʉʉrã́ niiĩ “basocáre netõnégʉ̃dʉ atigʉdaqui” jĩĩnorigʉ o ãpĩpére yuegarite? jĩĩwã. \p \v 4 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Juanrẽ́ wedera wáaya mʉ́ã tʉoáriguere, mʉ́ã ĩñaãriguere. \v 5 Biiro jĩĩña: “Ĩñahẽrã ĩñaãya. Wáamasĩhẽrã wáaaya. Õpʉ̃ʉ̃rĩ bóara yatijõãnoya. Tʉohéra tʉoóya. Diaarira masõnoya. Bóaneõrã ãñuré quetire wedenoya. \v 6 Yʉʉre padeodúhegʉno ʉseniqui”, jĩĩ wedera wáaya, jĩĩwĩ. \p \v 7 Cʉ̃́ã wáara tiirí, Jesús Juanyé maquẽrẽ basocáre wedenʉcãwĩ: \p —¿Mʉ́ã basocá manirṍpʉ ñeenórẽ ĩñarã jeari? ¿Cãnʉsirogʉ wĩno páapuri cãmeñarere ĩñarã jearite? \v 8 ¿Ñeenórẽ ĩñarã jeari? ¿Ãñuré suti sãñagʉ̃́rẽ ĩñarã jearite? Suti ãñuré sãña niirã́jã õpãrãyé wiseripʉ niicua. \v 9 ¿Ñeenópere ĩñarã jeari? ¿Profetapere ĩñarã jearite? Diamacʉ̃́rã Juanpeja profetas nemorṍ ʉpʉtí maquẽrẽ wedewi. \v 10 Cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ateré jóanoã: \q1 Yʉʉre wedesʉguegʉre mʉʉ sʉguero ticocogʉda. \q1 Cʉ̃ʉ̃ mʉʉ wáaadarimarẽ quẽnoyúegʉdaqui,\f + \fr 11:10 \ft Malaquías 3.1.\f* \m jĩĩ jóanoã. \p \v 11 ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niipetira basocá watoapʉre Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ tiiróbiro ʉpʉtí macʉ̃ niigʉ̃́ maniĩ. Tee biipacari, bʉ́ri niigʉ̃́ niipacʉ, Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉsegʉnope Juan nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ. \p \v 12 Juan buenʉcãritopʉre tée atitópʉcãrẽ Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere ĩñadʉgarare bayiró ñañarõ netõrĩ́ tiicúa. Cʉ̃́ã tutirémena cʉ̃́ãrẽ petirí tiidʉgára tiicúa. \v 13 Niipetira profetas Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare jeaadarere wedesʉguerira niiwã. Teero biiri Moisére dutiré cṹũriguecã tee maquẽrẽna wedea. Too síro Juancã tee maquẽrẽna wedewi. \v 14 Mʉ́ã yʉʉ jĩĩãdarere padeoáda jĩĩrã, ãñurõ tʉoyá: Juanrã́ niijãgʉ̃ tiii “Elías ãnopʉ́ pʉtʉaatigʉdaqui sũcã” jĩĩnorigʉ. \v 15 Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua. \p \v 16 ’¿Ñeenó queorémena wedegʉdari yʉʉ atitó macãrãrẽ? Wĩmarã macã decopʉ apeduira tiiróbiro niiĩya. Cʉ̃́ã menamacãrãmena biiro cãmerĩ́tuticua: \v 17 “Ʉ̃sã bosebʉreco tiirí, basaapuriawʉ̃. Ʉ̃sã booritua, utiri, utiapuriawʉ̃”, jĩĩcua. \v 18 Juan apetóre yaariyigʉ; vinocãrẽ sĩnirídojãyigʉ. Mʉ́ãpe cʉ̃ʉ̃ teero biirecʉtiri ĩñarã, “wãtĩ cʉoi” jĩĩã. \v 19 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃pe yaa, sĩniã. Mʉ́ã yʉʉ teero tiirí ĩñarã, “yaawãnigʉ̃, sĩniwãnígʉ̃ niiĩ; niyeru wapasébosari basoca menamacʉ̃, ñañaré tiirá menamacʉ̃ niiĩ” jĩĩã. Basocá Cõãmacʉ̃ masĩrére cʉorá cʉ̃́ã tiirécʉtiremena tee masĩrére ẽñomasĩ́ya, jĩĩwĩ. \s1 Jesuré padeohére macãrĩ macãrãye queti \r (Lc 10.13-15) \p \v 20 Too síro Jesús sĩquẽñe macãrĩ macãrãrẽ tutiwi. Cʉ̃́ã ãpẽrã́ nemorṍ cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñoriguere ĩñarira niipacara, cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasorídojãrira niiwã. Biiro jĩĩwĩ: \p \v 21 —Bóaneõrã niiã mʉ́ã Corazín, Betsaida macãrĩ macãrã. Yʉʉ tutuaremena tiiẽ́ñoriguere ĩñarira niipacara, wasorídojãã. Tiro, Sidón\f + \fr 11:21 \ft Tiro, Sidón macãrã apeyé macãrĩ macãrã nemorö ñañanetõjõãrã niiyira, Jesús niiritore.\f* macãrĩpʉ yʉʉ tiiẽ́ñoãtã, máata teemacãrĩ macãrã cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasotóabojĩya. Cʉ̃́ã wãcũpatirere ẽñorã́, wãcũpatire suti\f + \fr 11:21 \ft Wãcũpatire sutire yooména suare suti niiyiro.\f* sãña, nitĩ tuusĩã́bojĩya. \v 22 Ãñurõ tʉoyá: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, Tiro, Sidón macãrã nemorṍ mʉ́ãpere ñañarõ tiigʉ́daqui. \v 23 Mʉ́ã Capernaum macãrãcã “Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ ãñurõ mʉãwaadacu” jĩĩ wãcũmicu. Mʉãwaricu; pecamepe diiwáadacu. Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ tiiẽ́ñorigue tiirírobiro Sodomapʉre tiiẽ́ñoãtã, tiimacã mecʉ̃tígãrẽ niibocu ména. \v 24 Ãñurõ tʉoyá: Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, mʉ́ãpere Sodoma macãrãrẽ tiiríro nemorṍ ñañarõ tiinóãdacu, jĩĩwĩ. \s1 Jesuména yeerisãre bʉaádacu \r (Lc 10.21-22) \p \v 25-26 Too síro Jesús Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi: \p —Pacʉ, mʉʉ ʉ̃mʉã́se, atiditá Õpʉ̃ niiã. “Ʉ̃sã masĩnetõnʉcãã” jĩĩrã́rẽ mʉʉyere masĩrĩ tiiría; wĩmarã tiiróbiro mʉʉyere masĩdʉgarapere teeré masĩrĩ tiia. Teeré mʉʉ teerora wáari boocú. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ ʉsenire ticoa, jĩĩwĩ. \p \v 27 Too síro basocápere jĩĩwĩ sũcã: \p —Yʉʉ Pacʉ niipetire masĩrére yʉʉre ticowi. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã yʉʉ niirecʉtirere masĩĩ. Yʉʉpecã sĩcʉ̃rã cʉ̃ʉ̃ niirecʉtirere masĩã. Ãpẽrãcã́ Cõãmacʉ̃ niirecʉtirere masĩãdacua. Yʉʉ booránorẽ cʉ̃ʉ̃rẽ masĩrĩ tiigʉ́da. \v 28 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ nʉnʉdʉgára bayiró pade, nʉcʉ̃ré õmarã tiiróbiro páasʉticu. Yʉʉ pʉto atiya. Yʉʉ mʉ́ãrẽ yeerisãre ticogʉda. \v 29 Mʉ́ã yʉʉ tiidutírepere tiiyá. Yʉʉ tiirécʉtirere masĩña. Yʉʉ mʉ́ãrẽ bóaneõremena ĩña, tiiápugʉ niiã. Teero tiirá, yʉʉ tiidutírere tiirá, yʉʉmena ãñurõ yeerisãre bʉaádacu. \v 30 Yʉʉ tiiápuremena yéere tiirí, wisióridojãã. Yʉʉ dutirére tiirécʉtirano nʉcʉ̃hẽregã õmarã tiiróbiro niiĩya, jĩĩwĩ. \c 12 \s1 Yeerisãri bʉreco niirĩ, trigo tʉ̃nerigue \r (Mr 2.23-28; Lc 6.1-5) \p \v 1 Too síro sábado ʉ̃sã yeerisãri bʉreco niirĩ, Jesús trigo oterigue watoa netõwáwi. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá jʉabóajõãtʉ. Trigore tʉ̃nenʉcãwʉ̃, yaaadara. \v 2 Fariseo basoca ʉ̃sã tee tiirí ĩñarã, Jesuré jĩĩwã: \p —Ĩñaña. Marĩrẽ yeerisãri bʉrecore padedutiripacari, mʉʉ buerápeja padera tiiíya, jĩĩwã. \p \v 3 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃ David sicabʉreco jʉabóayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ menamacãrã jʉabóaramena cʉ̃ʉ̃ tiiríguere mʉ́ã buerá niipacara, ¿masĩrii? \v 4 Cõãmacʉ̃wiipʉ\f + \fr 12:4 \ft David niiritopʉre, Cõãmacʉ̃wii wáicʉra caserimena tiirí wii niiyiro ména.\f* sããwayigʉ. Toopʉ́ pã mesa sotoa pesariguere “Cõãmacʉ̃ye niiã” jĩĩriguere yaapetijãyigʉ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena. Paiá dícʉre yaaré niimiyiro. \v 5 Paiá Cõãmacʉ̃wiipʉ paderá yeerisãri bʉreco niipacari, yeerisãriya. Yeerisãripacara, Cõãmacʉ̃ dutirére netõnʉcã́riya. Mʉ́ã teeré buerá niipacara, ¿masĩridojãĩ? \v 6 Ãñurõ tʉoyá: Ãnorẽ́ yʉʉ Cõãmacʉ̃wii nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niinetõnʉcãã. \v 7 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere mʉ́ã tʉomasĩ́ricu. Biiro jĩĩ jóanoã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”,\f + \fr 12:7 \ft Oseas 6.6.\f* jĩĩré niiã. Mʉ́ã teeré tʉomasĩ́rãjã, ñañaré tiihérarena “ñañaré tiiíya” jĩĩriboajĩyu. \v 8 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ yeerisãri bʉreco niirĩ, basocá tiiádarere dutimasĩã, jĩĩwĩ. \s1 Jesús wãmo bʉʉre cʉogʉ́re netõnérigue \r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11) \p \v 9 Cʉ̃ʉ̃ teero tiiári siro, Jesús cʉ̃́ã neãrí wiipʉ sããwawi. \v 10 Toopʉ́ sĩcʉ̃ wãmo bʉʉre cʉogʉ́ niiwĩ. Fariseo basoca Jesuré wedesãdʉgara, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: \p —¿Marĩ yeerisãri bʉreco niirĩ, diarecʉtirare netõnémasĩnogari? \p \v 11 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ãyagʉ oveja copepʉ ñaasãrĩ, marĩ yeerisãri bʉreco niipacari, mʉ́ã néewionecocu. \v 12 Sĩcʉ̃ basocʉ́ oveja nemorṍ wapacʉtíi. Teero tiirá, marĩ yeerisãri bʉrecore ãñurõ tiirá, Moisés dutirére netõnʉcã́rã mee tiia, jĩĩwĩ. \p \v 13 Teero jĩĩãri siro, basocʉ́re: —Mʉʉya wãmorẽ súucoya, jĩĩwĩ. Cʉ̃ʉ̃peja súucowi. Teero tiiríra, tiiwãmo apewãmó tiiróbiro ãñurí wãmo pʉtʉáwʉ. \v 14 Fariseo basocape witiwa, “¿deero tii marĩ ãnirẽ́ sĩãã́dariye?” jĩĩ wedesewarira niiwã. \s1 Profeta Jesuyé maquẽrẽ jóarigue \p \v 15 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgárere masĩjãrigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, wáajõãwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wáari, paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwã́. Niipetira diarecʉtirare netõnéwĩ. \v 16 Cʉ̃́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ netõnéãriguere wededutirimiwĩ. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ paʉre netõnériguemena profeta Isaías jóarigue diamacʉ̃́ wáawʉ. Biiro jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 18 Biiro jĩĩĩ Cõãmacʉ̃: Ãni yʉʉre padecotegʉ yʉʉ beserigʉ niiĩ. \q1 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ maĩgʉ̃́mena ʉseniã. Yʉʉ Espíriture cʉ̃ʉ̃rẽ ticogʉda. \q1 Niipetiro macãrãrẽ wapa tiiádarere masĩrĩ tiigʉ́daqui. \q1 \v 19 Jĩĩcuaseoriqui; acaribínetõriqui. \q1 Basocá watoapʉ cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere bayiró bʉsʉrómena wederiqui. \q1 \v 20 Wãcũtutuhegʉre cõãriqui. Cõãrõno tiigʉ́, wãcũtutuari tiigʉ́daqui. \q1 Padeotutúherare tutiriqui; cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiápugʉdaqui. \q1 Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ sããri siropʉ, ñañarére docacũmurĩ tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́ dutigʉdaqui. \q1 \v 21 Niipetiro macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ padeoádacua, jĩĩĩ Cõãmacʉ̃,\f + \fr 12:21 \ft Isaías 42.1-4.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ Isaías. \s1 Jesuré “Satanás tutuaremena wãtĩãrẽ cõãqui” jĩĩ wedesãrigue \r (Mr 3.20-30; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 22 Too síro Jesús pʉtopʉ wãtĩ sããnorigʉre néejeawa. Cʉ̃ʉ̃ capeari ĩñahẽgʉ̃, wedesehegʉ niimiwĩ. Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ netõnéãri siro, ĩña, wedesejõãwĩ. \v 23 Niipetira basocá ĩñamanijõãwã. Cãmerĩ́ sãĩñáwã: \p —¿Ãni õpʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉ cʉ̃́ã “atigʉdʉ niiãyigʉ” jĩĩrigʉ niigari? jĩĩwã. \p \v 24 Fariseo basocapeja cʉ̃́ã wedeseri tʉorá, jĩĩwã: \p —Ãni wãtĩãrẽ dutigʉ́ Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoi, jĩĩwã. \p \v 25 Jesupé cʉ̃́ã wãcũrére masĩjĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Sicadita macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́quẽrã, tiidita macãrã petijṍãcua. Sicamacã macãrã o sicawií macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́quẽrã, cʉ̃́ãcã petijṍãcua. \v 26 Satanás wãtĩãrẽ cõãwionecori, cãmerĩ́quẽrã, sĩcãrõména niiriya. Teero tiiró, cʉ̃ʉ̃ dutiré petijṍããdacu. \v 27 Mʉ́ã yʉʉre “Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoqui” jĩĩã. Teero jĩĩãtã, mʉ́ã buerére nʉnʉrã́ wãtĩãrẽ cõãwionecora, ¿noã tutuaremena cõãwionecogari? Cʉ̃́ãrẽ sãĩñárã wáaya. Mʉ́ã wisirére cʉ̃́ã ẽñoã́dacua. \v 28 Yʉʉ Cõãmacʉ̃ tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecojĩgʉ̃, ateré mʉ́ãrẽ wedea: Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeatoaa. \p \v 29 ’Tutuagʉya wiire ãpĩ sããwagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ siatúcũripacʉ, ẽmamasĩriqui; siatúcũtoagʉpʉ, cʉ̃ʉ̃ya wii maquẽrẽ ẽmamasĩqui.\f + \fr 12:29 \ft Jesús biiro jĩĩdʉgajĩyi: “Yʉʉ Satanás nemorö tutuagʉ niiã. Cʉ̃ʉ̃rẽ siatúcũmasĩjĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃mena paderáre cõãmasĩã”.\f* \p \v 30 ’Yʉʉre boohégʉ yʉʉre ĩñatutigʉ niiĩ. Yʉʉre tiiápuhegʉ yʉʉre nʉnʉdʉgárare cãmotágʉ niiĩ. \p \v 31 ’Teero tiirá, ãñurõ tʉoyá: Cõãmacʉ̃ basocáre niipetire cʉ̃́ã ñañaré tiirére, ñañarõ wedeserere acabógʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ teero acabópacʉ, cʉ̃́ã Espíritu Santore ñañarõ wedeseripereja, acabóriqui. \v 32 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ ñañarõ wedesepacari, Cõãmacʉ̃ acabógʉdaqui. Espíritu Santore ñañarõ wedeseripereja, acabóriqui. Mecʉ̃tígã, too síropʉcãrẽ teerora acabóriqui. \s1 Yucʉgʉre tiigʉ́ dʉcamena ĩñamasĩnoã \r (Lc 6.43-45) \p \v 33 ’Sicagʉ́ yucʉgʉ ãñurígʉ niirĩ, tiigʉ́ dʉca ãñuré niiãdacu. Apegʉ́ ñañarígʉ niirĩ, tiigʉ́ dʉca ñañaré niiãdacu. Yucʉgʉre tiigʉ́ dʉcamena ĩñamasĩnoã. \v 34 Mʉ́ã ãñaã tiiróbiro ñañarã́ niiã. Mʉ́ã ñañarã́ niipacara, ¿deero tiirá ãñurére wedesebogari? Wedesemasĩria. Ñañarã́ niinetõnʉcãrã ñañaré dícʉ wedesea. \v 35 Basocʉ́ ãñugʉ̃́pʉre ãñuré niicu. Teero tiigʉ́, ãñuré wedesei. Basocʉ́ ñañagʉ̃́pʉre ñañaré niicu. Teero tiigʉ́, ñañaré wedesei. \v 36 Ãñurõ tʉoyá: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, cʉ̃́ã noo booró jĩĩãmariguere sãĩñágʉ̃daqui. \v 37 Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ ãñuré wedeserigue wapa Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáagʉdaqui; ãpĩpé cʉ̃ʉ̃ ñañaré wedeserigue wapa pecamepʉ wáagʉdaqui, jĩĩwĩ. \s1 Jesuré tiiẽ́ñodutimirigue \r (Mr 8.12; Lc 11.29-32) \p \v 38 Too síro sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca Jesuré jĩĩwã: \p —Basocáre buegʉ́, Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñorĩ ĩñadʉgaga, jĩĩmiwã. \p \v 39 Cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Mʉ́ã atitó macãrã ñañaré tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ boohéra niiã; Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere ĩñadʉgacu. Profeta Jonás tiirígue tiiróbiro niiré dícʉre ĩñaãdacu. \v 40 Jonás itiábʉreco, itiáñami waiwʉ̃ paigʉ́caya páaga popeapʉ sãñayigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ tiirírobirora yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã itiábʉreco, itiáñami dita popeapʉ niigʉ̃dacu. \v 41 Nínive macãrã Jonarẽ́ tʉorá, wãcũpati, wasoyíra. Mʉ́ãpe ãnopʉ́ Jonás nemorṍ masĩgʉ̃́rẽ tʉoré peti tʉojã́ã. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, mʉ́ã cʉ̃́ã tiiróbiro tʉorírigue wapa mʉ́ãrẽ pecamepʉ cõãgʉ̃daqui. \v 42 Saba dita macãrã õpõ yoaro macõ atiyigo Salomón masĩrére tʉogó atigo. Mʉ́ãpe ãnopʉ́ Salomón nemorṍ masĩgʉ̃́rẽ tʉoré peti tʉojã́ã. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, mʉ́ã coo tiiróbiro tʉorírigue wapa mʉ́ãrẽ pecamepʉ cõãgʉ̃daqui. \s1 Wãtĩ basocʉ́pʉre coesã́warigue queti \r (Lc 11.24-26) \p \v 43 ’Wãtĩ basocʉ́pʉre niiãrigʉ witiwagʉ, basocá manirṍpʉ wáayigʉ cʉ̃ʉ̃ niiãdaro ãmaãgʉ̃. Bʉaríyigʉ. \v 44 Bʉarí, “yʉʉ witiatiriropʉ coesã́wagʉda sũcã” jĩĩ wãcũyigʉ. Jeagʉ, apeyenó manirí wii, joaári wii, ãñurõ quẽnoã́ri wii tiiróbiro bʉajeáyigʉ basocʉ́pʉre. \v 45 Too síro wáa, siete wãtĩã cʉ̃ʉ̃ nemorṍ ñañarã́rẽ “atiya mʉ́ãcã” jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ã niipetira basocʉ́pʉre sããwa, niiyira. Basocʉ́pe cʉ̃́ã teero tiirí, nemorṍ ñañarõ netõyígʉ. Teerora ñañarõ wáaadacu atitó macãrã ñañaré tiirácãrẽ, jĩĩwĩ. \s1 Jesús paco, cʉ̃ʉ̃ baira jearigue \r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21) \p \v 46 Jesús basocáre wederitabe, cʉ̃ʉ̃ paco, cʉ̃ʉ̃ baira sopepʉ́ jeanʉcãrira niiwã. “Jesuména wedesedʉgaga”, jĩĩrira niiwã. \v 47 Sĩcʉ̃ wedewi Jesuré: \p —¡Coe! Mʉʉ paco, mʉʉ baira sopepʉ́ jeanʉcãya, mʉʉmena wedesedʉgaayira, jĩĩwĩ. \p \v 48 Cʉ̃ʉ̃rẽ wedearigʉre jĩĩwĩ: \p —¿Noã niiĩ yʉʉ paco; noã niiĩ yʉʉ baira? jĩĩwĩ. \p \v 49 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerápʉre súupuacogʉra, jĩĩwĩ: \p —Ãniã yʉʉ paco, yʉʉ baira tiiróbiro niiĩya. \v 50 Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ boorére tiiráno cʉ̃́ãrã yʉʉ bai, yʉʉ bayio, yʉʉ paco tiiróbiro niiĩya, jĩĩwĩ. \c 13 \s1 Ote wẽ́ẽbategʉmena queoré \r (Mr 4.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Tiibʉrecora Jesús wiipʉ́ niiãrigʉ witiwa, opataro wesapʉ jeanuãwĩ. \v 2 Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãwã. Cʉ̃́ã paʉ niinetõrĩ ĩñagʉ̃, dooríwʉpʉ mʉãsã, jeanuãwĩ. Ditatuparipʉ pʉtʉáwa basocápeja. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena cʉ̃́ãrẽ pee queoré wedewi. Ate queorémena jĩĩnʉcãwĩ: \p —Sĩcʉ̃ basocʉ́ oteréperire wẽ́ẽbategʉ wáayigʉ, wiiáro jĩĩgʉ̃. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ wẽ́ẽbatewari, sĩquẽñeperi maapʉ ñaacũmuyiro. Minipõná ati, teeré yaapetijãyira. \v 5 Apeyepéri ʉ̃tãyepa dita péerogã cʉorópʉ ñaacũmuyiro. Tiidita ʉ̃cʉ̃hẽ́rõgã niijĩrõ, máata manayiro. \v 6 Muĩpũ asirí, ocobopó, nʉcõrĩ manijĩ́rõ, sĩnijṍãyiro. \v 7 Apeyepéri pota watoapʉ ñaacũmuyiro. Pota teeré wiinetṍmʉã, sĩãjã́yiro. \v 8 Apeyepéri ote ʉseniri ditapʉ ñaacũmuyiro. Tee dʉcacʉtiyiro. Sicasati cienperi, apesatí sesentaperi, apesatí treintaperi dʉcacʉtiyiro. \v 9 Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua, jĩĩwĩ. \s1 “¿Deero tiigʉ́ queorémena wedei?” jĩĩrigue \r (Mr 4.10-12; Lc 8.9-10) \p \v 10 Too síro ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwʉ̃: \p —¿Deero tiigʉ́ basocáre queorémena wedei? jĩĩwʉ̃. \p \v 11 Jesús yʉʉwi: \p —Tíatopʉ masĩña maniríguere Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiia. Cʉ̃́ãpere masĩrĩ tiiría. \v 12 Ãñurõ tʉonʉnʉ́seranorẽ Cõãmacʉ̃ nemorṍ masĩré ticogʉdaqui. Pairó masĩré cʉoádacua. Tʉodʉgáheranorẽ cʉ̃́ã masĩmiriguere ẽmajãgʉ̃daqui. \v 13 Cʉ̃́ã ĩñapacara, ĩñamasĩhẽrãbiro niijãya; tʉopacára, tʉohérabiro niijãya; tʉorácã, tʉomasĩ́riya. Teero tiigʉ́, cʉ̃́ãrẽ queorémena wedea. \v 14 Cʉ̃́ã biiro tiirémena Isaías jóarigue diamacʉ̃́ wáaa. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 Mʉ́ã tʉopacára, mʉ́ã tʉoáriguere tʉomasĩ́ridojãcu. \q1 Ĩñapacara, mʉ́ã ĩñaãriguere ĩñamasĩridojãcu. \q1 \v 15 Atimacã́ macãrã wãcũriya. \q1 Tʉodʉgáriya. \q1 Capeari biaríra tiiróbiro niiĩya. \q1 Teero niijĩrã, wãcũpati, wasodʉgáriya. Teero tiigʉ́, yʉʉ cʉ̃́ãrẽ netõnéria,\f + \fr 13:15 \ft Isaías 6.9-10.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 16 ’Mʉ́ãpeja ʉseniã. Mʉ́ã ĩñarére, mʉ́ã tʉorére tʉomasĩ́ã. \v 17 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Paʉ profetas, teero biiri paʉ basocá ãñurã́ mʉ́ã ĩñarére ĩñadʉgamiyira. Ĩñaririra niiwã. Mʉ́ã tʉorére tʉodʉgámiyira. Tʉorírira niiwã. \s1 Ote wẽ́ẽbategʉmena queorére wedequẽnorigue \r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15) \p \v 18 ’Ote wẽ́ẽbategʉ wáarigue queorére mʉ́ãrẽ wedequẽnogʉ̃da: \v 19 Sĩcʉ̃ basocʉ́ Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare quetire tʉopacʉ́, teeré tʉomasĩ́hẽrĩ, wãtĩãrẽ dutigʉ́ ati, cʉ̃ʉ̃ tʉomíãriguere ẽmapetijãqui. Cʉ̃ʉ̃ ẽmaãrigue maapʉ ñaacũmuãreperibiro niiã. \v 20 Apeyepéri ʉ̃tãyepapʉ ñaacũmucu. Tiidita tee quetire tʉogʉ́ tiiróbiro niicu. Cʉ̃ʉ̃ máata ãñurõ ʉseniremena tʉomíqui, tʉogʉ́peja. \v 21 Nʉcõrĩ manijĩ́gʉ̃, yoari ʉseniriqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiirí, o ãpẽrã́ tee quetire padeoré wapa cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ netõrĩ́ tiirí, máata padeodújãqui. \v 22 Apeyepéri pota watoapʉ ñaacũmucu. Tiidita tee quetire tʉogʉ́biro niicu. Cʉ̃ʉ̃ tʉomíqui, tʉogʉ́peja. Atibʉ́reco maquẽpere bayiró wãcũqui. “Ãñurõ niigʉ̃dacu pee apeyé cʉogʉ́” jĩĩ wãcũmiqui. Tee niipetire cãmotájãcu tee quetire. Dʉcamanigʉ̃ tiiróbiro niiqui. \v 23 Apeyepéri ʉseniri ditapʉ ñaacũmucu. Tiidita tee quetire tʉogʉ́biro niicu. Cʉ̃ʉ̃ tʉomasĩ́qui. Cʉ̃ʉ̃ pee dʉcacʉtirigʉ tiiróbiro niiqui. Sicasati cienperi, apesatí sesentaperi, apesatí treintaperi dʉcacʉtirigʉ tiiróbiro niiqui, jĩĩwĩ. \s1 Trigo watoapʉ táa ñañaré wiiríguemena queoré \p \v 24 Jesús apeyé queorémena basocáre wedenemowĩ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã: Sĩcʉ̃ basocʉ́ cʉ̃ʉ̃ya wesepʉ ãñuréperi wẽ́ẽbateyigʉ. \v 25 Niipetira cãnipetíari siro, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutigʉ atiyigʉ. Trigo watoapʉ ñañaré táare wẽ́ẽbate, wáajõãyigʉ. \v 26 Trigo wiimʉ́ã, dʉcacʉtiyiro; ñañarécã wii, bauáyiro. \v 27 Cʉ̃ʉ̃rẽ padecotera teeré ĩñarã, tiiwese õpʉ̃rẽ wedera wáayira. “Ʉ̃sãrẽ dutigʉ́, mʉʉya wesepʉ ãñuréperi dícʉ wẽ́ẽbatere niimiwʉ̃to. ¿Noopʉ́ atiyiri ñañaré táaja?” jĩĩyira. \v 28 “Sĩcʉ̃ yʉʉre ĩñatutigʉ tee tiijĩ́yi”, jĩĩyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ padecotera sãĩñámiyira: “¿Táa wẽẽrã́ wáari boogári?” \v 29 Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩyigʉ: “Táa wẽẽríjãña ména; trigosatiripere wããcõãrĩ. \v 30 Teeménarã bʉcʉájããrõ ména, tée dʉca bʉcʉ niirĩpʉ. Bʉcʉ niirĩ, paderáre ticocogʉda, táa ñañarére wẽẽsʉguédutigʉ. Opadotori siatúdutigʉdacu, sóeya jĩĩgʉ̃. Túajeanʉcõ, trigore tʉ̃ne, ĩñanodutigʉdacu ĩñanori wiipʉ”, jĩĩyigʉ, jĩĩwĩ. \s1 Mostazapemena queoré \r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19) \p \v 31 Jesús apeyé queorémena cʉ̃́ãrẽ wedenemowĩ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare sicape mostazape tiiróbiro niiã. Tiipegãrẽ sĩcʉ̃ basocʉ́ cʉ̃ʉ̃ya wesepʉ néewa, oteyigʉ. \v 32 Péeripegã niipacaro, wiirópʉja, apeyé oteyucʉ nemorṍ ʉ̃mʉã́rigʉ bʉcʉácu; yucʉgʉ wáajãcu. Minipõná ati, tiigʉ́ dʉpʉripʉ põnacʉtícua, jĩĩwĩ. \s1 Pã púuri tiirémena queoré \r (Lc 13.20-21) \p \v 33 Apeyé queorémena cʉ̃́ãrẽ wedenemowĩ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare pã púuri tiiré tiiróbiro niiã. Sĩcõ numiṍ pã tiigódo itiápo harinapori pairí bapacapʉ poosã́yigo. Harinamena pã púuri tiirére wʉ́oyigo, niipetire púuaro jĩĩgõ, jĩĩwĩ. \s1 Queorémena wederigue \r (Mr 4.33-34) \p \v 34 Tee niipetire Jesús basocáre queorémena wedewi. Cʉ̃́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ wederécõrõ queorémena dícʉ wedewi. \v 35 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirémena profeta Isaías jóarigue diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 Queorémena basocáre wedegʉdacu. \q1 Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco tiirípʉ masĩña manirére wedegʉdacu,\f + \fr 13:35 \ft Salmo 78.2.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \s1 Trigo, táa ñañarémena queorére wedequẽnorigue \p \v 36 Jesús basocáre “wáagʉ tiia” jĩĩ, wiipʉ́ sããwawi. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ sããwa, sãĩñáwʉ̃: \p —Táa ñañaré trigo wesepʉ queorére wedequẽnoña. ¿Deero jĩĩdʉgaro tiiárĩ? jĩĩwʉ̃. \p \v 37 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉwi: \p —Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ãñuréperi oterigʉ tiiróbiro niiã. \v 38 Atibʉ́reco tiiwese tiiróbiro niiã. Cõãmacʉ̃rẽ nʉnʉrã́ ãñuréperi tiiróbiro niiĩya. Wãtĩãrẽ nʉnʉrã́peja ñañaré táa tiiróbiro niiĩya. \v 39 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ ñañaré táare wẽ́ẽbategʉ tiiróbiro niiĩ. Atibʉ́reco petirí, trigo tʉ̃nerítono tiiróbiro niiãdacu. Ángelea trigo tʉ̃nerã́ tiiróbiro niiĩya. \v 40 Ñañarére táa wẽẽ, pecamepʉ sóecõãjãnocu. Teero tiiróbirora wáaadacu atibʉ́reco petirí. \v 41 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ángeleare niipetiropʉ ticocogʉdacu. Cʉ̃́ã niipetira ñañaré tiirí tiiráre, teero biiri niipetira Cõãmacʉ̃ dutirére netõnʉcã́rãrẽ néõãdacua. \v 42 Cʉ̃́ãrẽ pecamepʉ cõãjããdacua. Toopʉ́ cʉ̃́ã pũnisíra bacadiyó, utiadacua. \v 43 Too síro Cõãmacʉ̃ dutirére tiirápeja marĩ Pacʉ niirṍpʉ muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ tiiróbiro asibatéadacua. Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua. \s1 Wapapacáre yaacṹremena queoré \p \v 44 ’Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare wapapacáre oterí dita popeapʉ yaacṹre tiiróbiro niiã. Sĩcʉ̃ basocʉ́ teeré bʉa, toopʉ́ra yaacṹjãqui sũcã. Ʉseniremena wáa, niipetire cʉ̃ʉ̃ cʉorére dúapetijãqui. Tee dúa wapatáremena tiiditare sãĩnéjãqui. \s1 “Perlape” wapapacáripemena queoré \p \v 45 ’Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare sĩcʉ̃ dúanetõri basocʉ ãñuréperi “perla” wãmecʉtirere ãmaãnetõgʉ̃ tiiróbiro biia sũcã. \v 46 Cʉ̃ʉ̃ sicape pairó wapacʉtíripere bʉagʉ́, wáa cʉ̃ʉ̃ cʉorére dúapetijãqui. Cʉ̃ʉ̃ dúa wapatáremena tiipere sãĩnéjãqui. \s1 Bapigʉmena queoré \p \v 47 ’Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã sũcã. Wai wasará bapigʉcare día pairímaapʉ cõãñorĩ, wai noo niirã́cõrõ ñeecu. \v 48 Tiigʉ́ dadari ĩña, ditatuparigʉpʉ wéemacũmu, beseduicua. Ãñurã́rẽ piipʉ besesãcua; ñañarã́rẽ cõãjãcua. \v 49 Atibʉ́reco petirí, teerora wáaadacu. Ángelea ati, basocá ñañarã́rẽ beseadacua ãñurã́ watoapʉ niirã́rẽ. \v 50 Ángelea cʉ̃́ãrẽ pecamepʉ cõãjããdacua. Toopʉ́ cʉ̃́ã pũnisíra bacadiyó, utiadacua, jĩĩwĩ. \s1 Mama ãñuré, bʉcʉ ãñuré maquẽ \p \v 51 Jesús ʉ̃sãrẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Tee niipetirere tʉoi mʉ́ã? jĩĩwĩ. \p —Ʉ̃́jʉ̃, tʉoa, jĩĩwʉ̃. \p \v 52 Ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Moisés jóarigue buerá sĩquẽrã Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre niiãdarere ãñurõ tʉomasĩ́cua. Cʉ̃́ã ãñurõ buera, masĩrã́ wáacua. Teero tiirá, cʉ̃́ã wii cʉorá tiiróbiro niicua. Cʉ̃́ã ĩñanorõpʉ niirére masĩcua. Teero tiirá, mama ãñurére, bʉcʉ ãñurére néewionecomasĩcua, jĩĩwĩ. \s1 Jesús Nazaretpʉ coepʉtʉ́arigue \r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30) \p \v 53 Jesús tee queoré wedeari siro, wáajõãwĩ. \v 54 Nazaret cʉ̃ʉ̃ masãri macãpʉ coepʉtʉ́awi. Toopʉ́ cʉ̃́ã neãrí wiipʉ buenʉcãwĩ. Cʉ̃ʉ̃ buerére tʉorá, tʉomaníjõã, cãmerĩ́ jĩĩrira niiwã: \p —¿Noopʉ́ bueyiri ãni nocõrõ masĩgʉ̃́? ¿Cʉ̃ʉ̃ deero tiigʉ́ tee tiiẽ́ñoriguere tiimasĩ́ĩ? \v 55 Ãni táboa paderigʉ macʉ̃ niiĩ; cʉ̃ʉ̃ paco María wãmecʉtiyo; Santiago, José, Simón, Judas cʉ̃ʉ̃ baira niiĩya; \v 56 niipetira cʉ̃ʉ̃ baira numiãcã ãno marĩ watoapʉ niiĩya, ¿teerora? ¿Noopʉ́ tee niipetirere masĩyiri? jĩĩrira niiwã. \p \v 57 Teeré wãcũrã, cʉ̃ʉ̃rẽ padeodʉgáriyira. Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Niipetira apeyé macãrĩ macãrã sĩcʉ̃ profetare padeocúa. Cʉ̃ʉ̃ya dita macãrã, cʉ̃ʉ̃ya wii macãrã doca cʉ̃ʉ̃rẽ padeorícua, jĩĩwĩ. \p \v 58 Toopʉ́re cʉ̃́ã padeohéri ĩñagʉ̃, pee cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñoriwi. \c 14 \s1 Juan Bautistare sĩãrígue \r (Mr 6.14-29; Lc 9.7-9) \p \v 1 Teebʉrecorire Herodes Galilea dita dutigʉ́ Jesús tiiré quetire tʉoyígʉ. \v 2 Cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare jĩĩyigʉ: \p —Cʉ̃ʉ̃ Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ niiqui. Masãgʉ̃ masãjĩyi. Teero tiiró, cʉ̃ʉ̃pʉre tutuare niicu, jĩĩmiyigʉ. \p \v 3 Herodes too sʉgueropʉ Juanrẽ́ peresuwiipʉ néewa, siatúcũdutiyigʉ. Herodías cʉ̃ʉ̃ bai Felipe nʉmo niimirigo ʉsenigõ niiãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiiyígʉ. \v 4 Juan Herodere: —Mʉʉ coore nʉmocʉtimasĩria, jĩĩrucuyigʉ. \v 5 Herodes Juanrẽ́ sĩãdʉgápacʉ, basocáre cuiyigʉ. Cʉ̃́ãpe “Juan profeta niiĩ” jĩĩyira. \p \v 6 Herodes cʉ̃ʉ̃ bauári bʉreco jeari, Herodías macõ cʉ̃ʉ̃ boocórira pʉtopʉ basaẽñoyigo. \v 7 Herodes coo basaẽñorere bayiró tʉsayigʉ. Teero tiigʉ́, “niirṍrã” jĩĩgʉ̃, biiro jĩĩyigʉ: \p —Noo mʉʉ sãĩrénorẽ ticogʉda, jĩĩyigʉ. \v 8 Coo paco wedenoãrigo niijĩgõ, Herodere jĩĩyigo: \p —Mecʉ̃tígãrã opasida bapamena Juan basocáre wãmeõtiri basocʉya dupure néesã, ticoya, jĩĩyigo. \p \v 9 Coo teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Herodes wãcũpatiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ boocórira tʉocóropʉ “niirṍrã mʉʉrẽ ticogʉda” jĩĩãrigʉ niijĩgʉ̃, ticodutiyigʉ. \v 10 Juanyá dupure páatadutiyigʉ peresuwiipʉ. \v 11 Páataari siro, cʉ̃ʉ̃ya dupure opasida bapamena néesã, néewa, ticoyira. Coope coo pacopʉ́re ticonetõneyigo. \p \v 12 Juan buerére nʉnʉmíãrira toopʉ́ wáa, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ née, ʉ̃tãtutipʉ cṹũrã wáarira niiwã. Too síro Jesuré wedera jeawa. \s1 Jesús cinco mil ʉ̃mʉãrẽ yaaré ecarígue \r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 13 Jesús tee quetire tʉogʉ́, sĩcʉ̃rã niidʉgamiyigʉ. Dooríwʉpʉ mʉãsã, basocá manirṍpʉ wáajõãwĩ. Basocápe tʉojã́rira niiwã. Teero tiirá, teemacãrĩ macãrã nʉnʉwárira niiwã. \v 14 Jesús dooríwʉpʉ sãñaãrigʉ duinʉcã́, basocá paʉre ĩñawĩ. Cʉ̃́ãrẽ bóaneõ ĩñawĩ. Diarecʉtira cʉ̃́ã néeatiarirare netõnéwĩ. \v 15 Náĩcũmuatiri, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, jĩĩwʉ̃: \p —Ñamicapʉ niiã. Ãnopʉ́ macã manirṍpʉ niiã. Basocáre “nocõrõrã niiã” jĩĩña. Pʉtogã niiré macãrĩpʉ cʉ̃́ã yaaré sãĩ, yaara wáaaro, jĩĩmiwʉ̃. \p \v 16 —Wáarijããrõ. Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ yaaré ecayá, jĩĩwĩ. \p \v 17 —Jã́ã; sicamoquẽñepa pã, wai pʉarã́rã cʉoa, jĩĩwʉ̃. \p \v 18 —Néeatiya, jĩĩwĩ. \p \v 19 Too síro Jesús basocáre táa sotoapʉ duidutiwi. Tee sicamoquẽñepa pãrẽ, wai pʉarã́rẽ née, ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõco, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi. Túajea, pãrẽ pʉatásã, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre ticowi. Ʉ̃sãpe basocáre batowʉ. \v 20 Niipetira yaa, yapijõãwã. Yaatoaari siro, doce piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpówʉ. \v 21 Teeré yaarira ʉ̃mʉã́ dícʉre bapaqueori, cinco mil watoa niiwã. Numiã́, wĩmarã bapaqueoya maniwã́. \s1 Jesús oco sotoápʉ wáarigue \r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21) \p \v 22 Too síro Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre cʉ̃ʉ̃ jeaariwʉpʉ jeasãduti, tĩãwasʉguedutiwi. Ʉ̃sã wáari, cʉ̃ʉ̃pe basocáre “wáagʉ tiia” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. \v 23 Cʉ̃́ãrẽ teeré jĩĩãri siro, ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ mʉãwayigʉ. Náĩcũmuãri siro, sĩcʉ̃rã niiyigʉ. \v 24 Ʉ̃sãpe yoaropʉ niitoawʉ tĩãwara. Wĩno páapucãmotari, ocoturí páabatesãwʉ̃. \v 25 Bóemʉãatiri, Jesús ʉ̃sã pʉtopʉ atigʉ, oco sotoápʉ atijõãatiwi. \v 26 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ oco sotoápʉ atiri ĩñarã, ʉcʉápetijõãwʉ̃. “¡Abʉ! ¡Basocʉ́ diarigʉ wãtĩ niiqui!” jĩĩmiwʉ̃. Cuira, bayiró acaribíwʉ. \p \v 27 Máata Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Wãcũtutuaya. Yʉʉ niiã. Cuirijãña, jĩĩwĩ. \p \v 28 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃, mʉʉ niigʉ̃, yʉʉre mʉʉ pʉto oco sotoápʉ wáari tiiyá, jĩĩwĩ. \p \v 29 —Atiya, jĩĩwĩ. \p Pedro diiwá, oco sotoápʉ Jesús pʉtopʉ wáamiwĩ. \v 30 Wĩno bayiró páapucori ĩñagʉ̃, cuiwi. Duadianʉcãgʉ̃, bayiró bʉsʉrómena: —¡Õpʉ̃, yʉʉre netõnéña! jĩĩwĩ. \p \v 31 Máata Jesús cʉ̃ʉ̃ya wãmomena cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, jĩĩwĩ: \p —Mʉʉ péerogã padeoré cʉogʉ́, ¿deero tiigʉ́ “oco sotoápʉ wáari tiimasĩ́riqui” jĩĩ wãcũãrĩ? jĩĩwĩ. \p \v 32 Cʉ̃́ã dooríwʉpʉ mʉãsãrĩ, wĩno netõjṍãwʉ̃. \v 33 Teero wáari ĩñarã, ʉ̃sã tiiwʉpʉ́ niirã́ Jesuré padeorá ñicãcoberimena jeacũmuwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽ: —Niirṍrã mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã, jĩĩwʉ̃. \s1 Jesús Genesaretpʉ diarecʉtirare netõnérigue \r (Mr 6.53-56) \p \v 34 Ʉ̃sã tĩãjeara, Genesaretpʉ maajeáwʉ. \v 35 Too macãrã Jesuré ĩñamasĩrã, cʉ̃ʉ̃ jeari ĩña, niipetiro tiiditapʉ wededutirira niiwã. Niipetira diarecʉtirare cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néejeawa. \v 36 Jesuré sãĩwã́: \p —Mʉʉyaro sutiró yapa dícʉre padeñáma, jĩĩwã. \p Niipetira padeñáãrira netõjṍãwã. \c 15 \s1 Basocáre ñañarã́ wáari tiiré \r (Mr 7.1-23) \p \v 1 Too síro fariseo basoca, Moisés jóarigue buerá Jerusalénpʉ atiarira Jesús pʉtopʉ jea, sãĩñáwã: \p \v 2 —¿Deero tiirá mʉʉ buerá marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere netõnʉcã́ĩ? Yaaadari sʉguero, cʉ̃́ã marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiirucúrobiro wãmocoseriya, jĩĩwã. \p \v 3 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —¿Deero tiirá mʉ́ãcã Cõãmacʉ̃ dutirére netõnʉcã́ĩ? Cõãmacʉ̃ dutirére nemorṍ mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere tiidʉgácu. \v 4 Cõãmacʉ̃ ateré dutirigʉ niiwĩ: “Mʉʉ pacʉ, mʉʉ pacore padeoyá. Cʉ̃́ãrẽ ñañarõ wedesegʉnorẽ sĩãcõã́jããrõ”, jĩĩrigʉ niiwĩ. \v 5 Mʉ́ãpe merẽã dutijãã. Basocáre cʉ̃́ã pacʉre, cʉ̃́ã pacore “yʉʉ mʉ́ãrẽ tiiápumasĩriga; yée niyeru mʉ́ãrẽ ticoboariguere Cõãmacʉ̃rẽ ticopetijãwʉ̃” jĩĩdutia mʉ́ã. \v 6 Mʉ́ã teero dutira, cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽ “padeoríjãña” jĩĩrã tiia. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ dutirére teero peti ĩñacõãjãã, mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere tiidʉgára. \v 7 Mʉ́ã basocá ĩñahẽrõpʉ ñañaré tiirá niiã. Teero tiirá, tiiditórepira niiã. Isaías mʉ́ã mecʉ̃tígã tiirére diamacʉ̃́rã jóasʉguerigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ jóariguere ãñurõ tʉoádacu mʉ́ã: \q1 \v 8 Ãniã basocá ʉseromena dícʉ yʉʉre padeoóya. \q1 Cʉ̃́ã tʉgueñarepe noopʉ́ niirõ niicu. \q1 \v 9 Bʉ́ri peti neããya. \q1 Yée maquẽrẽ “bueada” jĩĩpacara, basocá jĩĩrére buejãya, jĩĩti Cõãmacʉ̃,\f + \fr 15:9 \ft Isaías 29.13.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 10 Cʉ̃́ãrẽ teero jĩĩãri siro, basocáre neãduti, cʉ̃́ãcãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yée maquẽrẽ tʉomasĩ́ãda jĩĩrã, tʉorá atiya: \v 11 Basocáre ʉseropʉ sããware cʉ̃́ãrẽ ñañarã́ wáari tiiría. Cʉ̃́ã ʉseropʉ witiatirepe cʉ̃́ãrẽ ñañarã́ wáari tiia, jĩĩwĩ. \p \v 12 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, jĩĩwʉ̃: \p —¿Mʉʉ masĩĩ? Mʉʉ teero jĩĩãriguere tʉorá, fariseo basoca cúajõããwã. \p \v 13 Jesús queorémena yʉʉwi: \p —Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ oteririgʉnorẽ nʉcõrĩmena wãã, cõãjãgʉ̃daqui. \v 14 Teero tiirá, cʉ̃́ãrẽ teero ĩñajãña. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ boorére masĩdʉgahera niijĩrã, ĩñahẽrã, ãpẽrã́ ĩñahẽrãrẽ wéesʉguera tiiróbiro niiĩya. Sĩcʉ̃ ĩñahẽgʉ̃ ãpĩ ĩñahẽgʉ̃rẽ wéesʉgueri, cʉ̃́ã pʉarã́pʉra copepʉ ñaacosããdacua, jĩĩwĩ. \p \v 15 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Ʉ̃sãrẽ wedeya. Mʉʉ queorémena jĩĩãrigue ¿deero jĩĩdʉgaro tiigári? jĩĩwĩ. \p \v 16 Jesús jĩĩwĩ: \p —¿Mʉ́ãcã ateré tʉomasĩ́rii ména? \v 17 Niipetire basocáre ʉseropʉ sããware páagapʉ wáa, too síro netõcówitiwacu. \v 18 Ʉseropʉ witiatirepeja cʉ̃́ã wãcũrépʉ witiaticu. Teerá basocáre ñañarã́ wáari tiia. \v 19 Basocá popeapʉ, cʉ̃́ã wãcũrépʉre ate witiaticu: \q1 ñañarõ wãcũré, \q1 basocáre sĩãcõã́re, \q1 ãpĩ nʉmorẽ ñeeapere, \q1 apegó manʉrẽ ñeeapere, \q1 ãpẽrãména ñañarõ ñeeapere, \q1 yaaré, \q1 jĩĩditore, \q1 ãpẽrãrẽ́ ñañarõ wedesere witiaticu. \m \v 20 Teerá basocáre ñañarã́ wáari tiia. Wãmocoseripacara yaari, basocáre ñañarã́ wáari tiirícu, jĩĩwĩ. \s1 Judíoayo niihẽgõ Jesuré padeorígue \r (Mr 7.24-30) \p \v 21 Too niiãrigʉ witiwa, Tiro, Sidón macãrĩ wesapʉ wáawi. \v 22 Toopʉ́ sĩcõ numiṍ cananeayo tiidita niigṍ bayiró bʉsʉrómena ati, jĩĩwõ: \p —Yʉʉ Õpʉ̃, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, yʉʉre bóaneõ ĩñaña. Yʉʉ macõ wãtĩ sããnorigo bayiró ñañarõ netõyo, jĩĩwõ. \p \v 23 Jesús coore yʉʉrinetõnecojãwĩ. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: \p —Coore wáaduticoya; marĩ siro bayiró bʉsʉrómena sãĩnʉnʉ́seyo, jĩĩmiwʉ̃. \p \v 24 —Cõãmacʉ̃ yʉʉre Israelya põna macãrã dícʉre tiiápudutigʉ ticodiocowi. Cʉ̃́ã oveja ditirira tiiróbiro niiĩya, jĩĩ yʉʉwi. \p \v 25 Coo cʉ̃ʉ̃ pʉto jea, ñicãcoberimena jeacũmuwõ. \p —Õpʉ̃, yʉʉre tiiápuya, jĩĩwõ. \p \v 26 —Wĩmarãpere ecasʉguéro booa cʉ̃́ã yaadʉgarecõrõ. Cʉ̃́ã yaarére ẽma, cʉ̃́ãyara díayiare cõãcũrĩ, ãñuria, jĩĩwĩ. \p \v 27 Coocã queorémena yʉʉwo: \p —Õpʉ̃, tee diamacʉ̃́rã niiã. Díayia cʉ̃́ã õpãrã́ mesapʉ duirá cʉ̃́ã yaadiocore manarĩrẽ yaacua, jĩĩwõ. \p \v 28 —Mʉʉ doca padeoré cʉonetṍjõãã. Mʉʉ sãĩã́rirobirora wáaaro, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, máata coo macõ wãtĩ manigṍ pʉtʉárigo niiwõ. \s1 Jesús paʉ diarecʉtirare netõnérigue \p \v 29 Jesús too niiãrigʉ wáa, Galileataro wesapʉ netõwáwi. Ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ mʉãwa, jeanuãwĩ. \v 30 Naĩrõ paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jeara tiiwá. Cʉ̃́ã wáamasĩhẽrãrẽ, wãmorĩ, dʉpori posarirare, ĩñahẽrãrẽ, wedeseherare, ãpẽrã́ diarecʉtira paʉre néejeawa. Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ cṹũwã. Cʉ̃́ãrẽ netõnéwĩ. \v 31 Basocá ĩñamanijõãwã. Wedesehera niiãrira wedeseri ĩñarã, wãmorĩ, dʉpori posarira netõnénorĩ ĩñarã, wáamasĩhẽrã niiãrira wáari ĩñarã, ĩñahẽrã niiãrira ĩñarĩ ĩñarã, ĩñamanijõãwã. “Marĩ Israelya põna macãrã Õpʉ̃ Cõãmacʉ̃ ãñunetõjõãĩ”, jĩĩwã. \s1 Jesús cuatro mil ʉ̃mʉãrẽ yaaré ecarígue \r (Mr 8.1-10) \p \v 32 Too síro Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre sʉocó, jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ãniãrẽ bóaneõ ĩñajõãga. Cʉ̃́ã yʉʉmena niirṍ itiábʉreco netõã. Teero tiirá, cʉ̃́ã yaaré petinójõãya. Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ jʉabóaremena pʉtʉawadutidʉgariga. Maapʉ tʉomasĩ́re petijṍãbocua, jĩĩwĩ. \p Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerápeja jĩĩwʉ̃: \p \v 33 —Marĩ ãno basocá manirṍpʉ niiã. ¿Noopʉ́ ãniã paʉre yaaré nocõrõca bʉa ecabógari? jĩĩwʉ̃. \p \v 34 —¿Noquẽpa pã cʉoi? jĩĩwĩ. \p —Sietepa, teero biiri wai metãrãgã pʉarã́gã cʉoa, jĩĩwʉ̃. \p \v 35 Jesús basocáre yepapʉ duidutiwi. \v 36 Pã sietepare, waire née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi. Túajea, pʉatásã, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre ticowi. Ʉ̃sãpe basocáre batowʉ. \v 37 Niipetira yaa, yapijõãwã. Yaatoaari siro, siete piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpówʉ. \v 38 Teeré yaarira ʉ̃mʉã́ dícʉre bapaqueori, cuatro mil niiwã. Numiã́, wĩmarã bapaqueoya maniwã́. \v 39 Basocáre pʉtʉawadutiari siro, Jesús dooríwʉpʉ mʉãsã, Magdala wãmecʉtiropʉ wáajõãwĩ. \c 16 \s1 Jesuré tiiẽ́ñodutimirigue \r (Mr 8.11-13; Lc 12.54-56) \p \v 1 Fariseo basoca, saduceo basoca Jesús pʉtopʉ jeawa. “¿Niirṍrã cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ?” jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñodutimiwã. \p \v 2 Jesupéja cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Muĩpũ sããwari, mʉ́ã ʉ̃mʉã́sere ĩñarã, “muĩpũ ãñurõ sõãsãĩ; teero tiiró, ñamigã ãñurõ cʉ̃maã́dacu” jĩĩã. \v 3 Bóeri ñiitiáwãcãrĩ ĩñarã, “mecʉ̃ã oco peaadacu” jĩĩã. Ʉ̃mʉã́se maquẽ ĩñarã, “biiro wáaadacu” jĩĩmasĩã. Teero masĩpacara, atitó wáarepere ĩñarã, “biiro jĩĩdʉgaro tiia” jĩĩmasĩridojãã. \v 4 Mʉ́ã atitó macãrã ñañaré tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ boohéra niiã; Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere ĩñadʉgacu. Jonás tiirígue tiiróbiro niiré dícʉre ĩñaãdacu, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃́ãrẽ cõãwagʉ, aperopʉ́ wáawi. \s1 Fariseo basocaye pã púuri tiirígue \r (Mr 8.14-21) \p \v 5 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá apeniñapʉ́ tĩãwawʉ. Toopʉ́ jeara, pã ʉ̃sã yaaadarere acabójãrira niiwʉ̃. \v 6 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Fariseo basocaye, saduceo basocaye pã púuri tiirére tʉomasĩ́rõ booa, jĩĩwĩ. \p \v 7 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tʉomasĩ́rijĩrã: —Pã marĩ néeatiriatʉ; teero tiigʉ́ teero jĩĩqui, jĩĩmiwʉ̃ ʉ̃sã basiro. \p \v 8 Jesús ʉ̃sã teero jĩĩãriguere masĩjãrigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, jĩĩwĩ: \p —¿Deero tiirá mʉ́ã “pã maniã” jĩĩ cãmerĩ́ wedesei? Mʉ́ã péerogã padeoré cʉorá niiã. \v 9 ¿Mʉ́ã tʉomasĩ́rii ména? Sicamoquẽñe pãmena cinco mil ʉ̃mʉã yaaari siro, ¿noquẽ piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpóri? ¿Wãcũrii? \v 10 Too síro siete pãmena cuatro mil ʉ̃mʉã yaaari siro, ¿noquẽ piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́ dadodʉpóri? ¿Wãcũrii? \v 11 ¿Deero tiirá mʉ́ã tʉomasĩ́rii? Yʉʉ fariseo basocaye, saduceo basocaye pã púuri tiiré wedesegʉ, pã meerẽ jĩĩãwʉ̃. “Cʉ̃́ãye pã púuri tiirére tʉomasĩ́rõ booa” jĩĩãwʉ̃, jĩĩwĩ. \p \v 12 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩpʉra, ʉ̃sãrẽ tʉomasĩ́re jeawʉ. “Marĩrẽ pã púuri tiiré wedesegʉ mee tiiáyi. ‘Fariseo basoca, saduceo basoca cʉ̃́ã jĩĩditoremena buerépere tʉomasĩ́rõ booa’ jĩĩgʉ̃ tiiáyi”, jĩĩwʉ̃. \s1 Pedro Jesuré “mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiã” jĩĩrigue \r (Mr 8.27-30; Lc 9.18-21) \p \v 13 Jesús Cesarea Filipoya macã wesapʉ wáawi. Toopʉ́ jea, ʉ̃sãrẽ cʉ̃ʉ̃ bueráre sãĩñáwĩ: \p —Basocá yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ ¿deero wedesei? jĩĩwĩ. \p \v 14 Ʉ̃sã jĩĩwʉ̃: \p —Sĩquẽrã mʉʉrẽ “Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “Elías niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “Jeremías niiqui; o ãpĩ profeta niigʉ̃ niiqui” jĩĩĩya, jĩĩwʉ̃. \p \v 15 —¿Mʉ́ãte “¿noã niiĩ?” jĩĩĩ yʉʉre? jĩĩwĩ. \p \v 16 Simón Pedro yʉʉwi: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã; Cõãmacʉ̃ catirucugʉ macʉ̃ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 17 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Simón, Jonás macʉ̃, mʉʉ teero wedesegʉ, queoróra wedesea. Sĩcʉ̃ basocʉ́ mʉʉrẽ teeré wederiajĩyi. Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ mʉʉrẽ tee masĩrére ticoajĩyi. Teero tiigʉ́, ʉsenire cʉogʉ́ niiã mʉʉ. \v 18 Ate yʉʉ jĩĩrécãrẽ tʉoyá mʉʉ: Mʉʉ Pedro niiã. (Pedro “ʉ̃tãgã” jĩĩdʉgaro tiia.) Sicawií tiigá ʉ̃tãgã sotoapʉ tiirí wiibiro yʉʉre padeoráre sicapõna macãrã wáari tiigʉ́da.\f + \fr 16:18 \ft Efesios 2.19-22.\f* Wãtĩ cʉ̃ʉ̃yaramena yáa põna macãrãrẽ docacũmurĩ tiiríqui. \v 19 Yʉʉ mʉʉrẽ ʉ̃mʉã́sepʉ marĩ Õpʉ̃ niirṍpʉ macã sáwibiro\f + \fr 16:19 \ft Españolmena: llave; portuguésmena: chave.\f* niirére ticogʉdacu. Mʉʉ teeména atibʉ́recopʉre “Cõãmacʉ̃ dutiré mee niiã”, jĩĩ cãmotári, ʉ̃mʉã́sepʉcãrẽ cãmotánoãdacu. Teero biiri atibʉ́recopʉre mʉʉ “Cõãmacʉ̃ dutiré niiã” jĩĩrĩ, ʉ̃mʉã́sepʉcãrẽ cãmotáya maniã́dacu, jĩĩwĩ.\f + \fr 16:19 \ft Mateo 18.18; Juan 20.23.\f* \p \v 20 Too sírogã jĩĩwĩ sũcã: \p —Yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiré maquẽrẽ ãpẽrãrẽ́ wederijãña, jĩĩ wedewi. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere wederigue \r (Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27) \p \v 21 Ate síromena Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre cʉ̃ʉ̃rẽ too síro wáaadarere wedenʉcãwĩ. \p —Yʉʉre Jerusalénpʉ wáaro niijããdacu. Toopʉ́re bʉtoá dutirá, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá yʉʉre bayiró ñañarõ netõrĩ́ tiiádacua. Yʉʉre sĩãdutíadacua. Cʉ̃́ã teero tiipacári, itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩwĩ. \p \v 22 Teeré tʉogʉ́, Pedro Jesuré ãpẽrã́ tʉohéropʉ néewa, wedenʉcãrigʉ niimiwĩ: \p —Yʉʉ Õpʉ̃, Cõãmacʉ̃ teero wáari jĩĩgʉ̃, cãmotáaro. Mʉʉ teero jĩĩãrigue wáarijããrõ, jĩĩrigʉ niimiwĩ. \p \v 23 Jesús cãmenʉcã́, Pedrore jĩĩrigʉ niiwĩ: \p —Satanás tiiróbiro wedesegʉ tiia mʉʉjã. “¡Satanás, wáajõãgʉa; yʉʉ pʉtore niirijãña!” jĩĩã. Pedro, mʉʉ teero jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ yʉʉre dutirére cãmotádʉgagʉ tiia. Mʉʉ masĩria Cõãmacʉ̃ wãcũrére; basocá wãcũrõbiro wãcũã, jĩĩrigʉ niiwĩ. \p \v 24 Too síro Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Sĩcʉ̃ yʉʉre padeó, nʉnʉdʉgágʉno cʉ̃ʉ̃ booró tiidʉgárenorẽ tiidújããrõ. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩpacari, yʉʉre tʉonʉnʉ́searo. Teeré tiigʉ́, curusare apagʉ́ tiiróbiro niigʉ̃daqui. \v 25 Ãpĩ sĩãrére cuigʉno yʉʉre “masĩria” jĩĩgʉ̃́ pecamepʉ wáagʉdaqui. Ãpĩpé yʉʉre “masĩã” jĩĩ, teewapamena cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́, yʉʉmena catirucujãgʉ̃daqui. \v 26 Sĩcʉ̃ atibʉ́reco maquẽ niipetirere wapatápacʉ, cʉ̃ʉ̃ yeeripũnarẽ tiidióri, cʉ̃ʉ̃ cʉoré dee tiiádare niiricu. Cʉ̃ʉ̃ catiré petihére ñeenómena wapatíriqui. \v 27 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ yʉʉ Pacʉ asibatéremena, ángeleamena pʉtʉaatigʉdacu atibʉ́recopʉre. Pʉtʉaati, niipetirare cʉ̃́ã tiiríguecõrõrẽ wapa tiigʉ́dacu. \v 28 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩquẽrã ãnopʉ́ niirã́ cʉ̃́ã diaadari sʉguero, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õpʉ̃ sããgʉ̃ atiri ĩñaãdacua, jĩĩwĩ. \c 17 \s1 Jesús baurécʉtire wasorígue \r (Mr 9.2-13; Lc 9.28-36) \p \v 1 Seis bʉrecori siro Jesús ʉ̃tãgʉ̃́ ʉ̃mʉã́rigʉpʉ mʉãwawi. Tiigʉpʉ́ wáagʉ, Pedro, Santiago, cʉ̃ʉ̃ bai Juanrẽ́ néewawi. \v 2 Toopʉ́ cʉ̃́ã ĩñarĩ, Jesús cʉ̃ʉ̃ baurécʉtirere wasojṍãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya diapóa muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ tiiróbiro asiyáyiro. Cʉ̃ʉ̃ye suti bʉpo wã́ãyore tiiróbiro butiré wáayiro. \v 3 Teero wáari, Moisés, Elías bauánʉcã, cʉ̃ʉ̃mena wedesera tiiyíra. \v 4 Pedro Jesuré jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, marĩ ãnopʉ́ niirĩ, ãñunetõjõãã. Mʉʉ boorí, ãno itiáwiigã tiigʉ́da; sicawiígã mʉʉya wii, apewiígã Moiséya wii, apewiígã Elíaya wii tiigʉ́da, jĩĩmiyigʉ. \p \v 5 Cʉ̃ʉ̃ wedesegʉ tiiríra, õme capemóre diiáti, cʉ̃́ãrẽ tuubiátocojãyiro. Õme watoapʉ sĩcʉ̃ wedeseri tʉoyíra: \p —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃mena bayiró ʉseniã. Cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoyá, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Cʉ̃ʉ̃ buerá teeré tʉorá, bayiró cuira, ditapʉ diapóarire munibiácũmujeayira. \v 7 Jesús jea, cʉ̃́ãrẽ ñaapeó: —Wʉ̃mʉnʉcãña; cuirijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 8 Cʉ̃́ã ĩñamʉõcori, ãpẽrã́ maniyíra. Jesús dícʉre ĩñayira. \p \v 9 Cʉ̃́ã ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ niiãrira diiátiri, Jesús jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã ĩñaãriguere wederijãwa ména; tée yʉʉ niipetira sõwʉ̃ dia masãri siropʉ, wedewa, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Cʉ̃ʉ̃ buerá sãĩñáyira: \p —Too docare ¿deero tiirá Moisés jóarigue buerá “Cõãmacʉ̃ beserigʉ atiadari sʉguero, Elías atisʉguegʉdaqui” jĩĩ buei? jĩĩyira. \p \v 11 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Elías atisʉguere, niipetire quẽnosʉguéadare diamacʉ̃́rã niiã. \v 12 Yʉʉre tʉoyá: Elías jeatoawi mée. Cʉ̃ʉ̃rẽ basocá ĩñamasĩririra niiwã. Cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃́ã booró tiidʉgáriguere tiitóarira niiwã. Teero tiiróbiro yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã cʉ̃́ã ñañarõ tiirí, ñañarõ netõgʉ̃́dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 13 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩpʉra, cʉ̃ʉ̃ bueráre tʉomasĩ́re jeayiro. “Juan basocáre wãmeõtiri basocʉye maquẽrẽ wedesegʉ tiiájĩyi”, jĩĩ masĩrira niiwã. \s1 Jesús wãtĩrẽ wĩmagʉ̃pʉre niiãrigʉre cõãwionecorigue \r (Mr 9.14-29; Lc 9.37-43) \p \v 14 Too síro cʉ̃́ã paʉ basocá niirṍpʉ diijeári, sĩcʉ̃ Jesús pʉtopʉ wáa, ñicãcoberimena jeacũmu, jĩĩwĩ: \p \v 15 —Õpʉ̃, yʉʉ macʉ̃rẽ bóaneõña. Cʉ̃ʉ̃ ñama diaré cʉogʉ́ niiĩ. Bayiró peti ñañarõ netõĩ. Pee peti pecamepʉ ñaacũmu, díapʉcãrẽ ñaañuãrucui. \v 16 Mʉʉ bueráre néeatimiãwʉ̃. Netõnémasĩriawã, jĩĩwĩ. \p \v 17 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã yʉʉre padeorídojãã; ñañarã́ niiã. Yʉʉ mʉ́ãmena yoari niirucujãrĩcãrẽ, padeoríbocu. ¿Nocõrõ yoari mʉ́ãmena põõtẽ́õgʉ̃dari yʉʉ? Néeatiya ãnopé wĩmagʉ̃rẽ, jĩĩwĩ. \p \v 18 Jesús wĩmagʉ̃pʉre niiãrigʉ wãtĩrẽ witiwadutiwi. Teero tiigʉ́, witiwarigʉ niiwĩ. Máata wĩmagʉ̃ netõjṍãwĩ. \p \v 19 Too síro ʉ̃sã Jesús buerá ãpẽrã́ tʉohéropʉ wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwʉ̃: \p —¿Deero tiirá ʉ̃sã wãtĩrẽ cõãwionecomasĩriayiri? jĩĩwʉ̃. \p \v 20 —Mʉ́ã péerogã padeoré cʉorá niiã. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mostazape péeripegã niiã. Mʉ́ã padeoré tiipecõrõgã niirĩ, atigʉ́ ʉ̃tãgʉ̃rẽ́, “jõõpʉ wáaya” jĩĩboajĩyu. Mʉ́ã teero jĩĩrĩ, jõõpʉ wáaboajĩyu. Mʉ́ã padeoré cʉorí, wisióre maniã́dacu. \v 21 Ãninó wãtĩrẽ cõãwionecodʉgara, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ, betirémena dícʉ cõãrõ booa, jĩĩwĩ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere pʉarĩ́ wederigue \r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45) \p \v 22 Too síro ʉ̃sã Galileapʉ niiwarucuri, Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ãpẽrãpʉ́re ticonogʉ̃dacu. \v 23 Yʉʉre sĩãã́dacua. Cʉ̃́ã teero tiipacári, itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, bayiró wãcũpatira pʉtʉáwʉ. \s1 Cõãmacʉ̃wii maquẽ niiãdarere niyeru wapasérigue \p \v 24 Too síro ʉ̃sã Capernaumpʉ jeari, Cõãmacʉ̃wii maquẽ niiãdarere niyeru wapasébosari basoca Pedro pʉtopʉ wáa, sãĩñáyira: \p —¿Mʉ́ãrẽ buegʉ́ Cõãmacʉ̃wii maquẽ niiãdarere niyeru wapatírigari? jĩĩyira. \p \v 25 —Wapatíqui, jĩĩyigʉ. \p Wiipʉ́ sããjeari, Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ wedesesʉguewi: \p —Simón, ¿ateré deero wãcũĩ mʉʉ? Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ ¿noãrẽ́ niyeru wapasédutigari? ¿Cʉ̃́ãya wederare o aperó macãrãpʉre wapaségari? jĩĩwĩ. \p \v 26 —Aperó macãrãpʉre, jĩĩ yʉʉwi. \p Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Cʉ̃́ãya wedera wapatíricua. \v 27 Teero biipacari, marĩ cʉ̃́ãrẽ merẽã wãcũdutihera wapatíada. Mʉʉ weerida née, iitaropʉ wai weegʉ wáaya. Wai yaasʉguegʉre weemʉõcoya. Cʉ̃ʉ̃ya ʉserore wʉ̃ãwá, niyeruquire bʉagʉ́dacu. Tiiquimena marĩ pʉarã́yere wapatígʉ wáaya, jĩĩwĩ. \c 18 \s1 ¿Nii ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? \r (Mr 9.33-37; Lc 9.46-48) \p \v 1 Tiibʉrecora ʉ̃sã Jesús buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwʉ̃: \p —Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉsera ¿nii ʉ̃sã watoare nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? jĩĩwʉ̃. \p \v 2 Jesús sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃rẽ sʉocó, ʉ̃sã decopʉ nʉcõ, \v 3 jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã niirecʉtirere waso, wĩmarã tiiróbiro niihẽrĩ, Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre jeaboarigue mʉ́ãrẽ jearicu. \v 4 Nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉsegʉno ãni wĩmagʉ̃ tiiróbiro niiĩ. Ãni “yʉʉ ãpẽrã́ nemorṍ niiã” jĩĩ wãcũriqui. \v 5 Sĩcʉ̃ ãni wĩmagʉ̃biro biigʉ́re ĩña, “yʉʉ Jesuré maĩã; teero tiigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ boca maĩgʉ̃́da” jĩĩ wãcũboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũgʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ maĩgʉ̃́, yʉʉcãrẽ maĩgʉ̃́ tiii. \s1 Ñañaré tiirí, quio niiã \r (Mr 9.42-48; Lc 17.1-2) \p \v 6 ’Yʉʉre padeorágãrẽ ñañaré tiidutígʉnorẽ ñañanemorõ wáaadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃tãgã pairígamena cʉ̃ʉ̃ wãmʉãpʉ siatúyo, día pairímaapʉ cõãñocori, nemorṍ ãñubocu. \v 7 Basocáre ñañaré tiidutíre ñañanetõjõãã. Ñañaré tiidutíre niirucua. Ãpẽrãrẽ́ ñañaré tiidutíri tiirápe bayiró ñañarõ netõã́dacua. \p \v 8 ’Mʉʉya wãmo, mʉʉya dʉpo mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, páatacõãjãña. Sicawãmomena o sicadʉpomena catiré petihéropʉ jeagʉ, ãñujãã. Pʉawãmómena o pʉadʉpómena pecamepʉ cõãdioconorĩpeja, ñañanetõjõãcu. \v 9 Mʉʉya capea ĩñaré mʉʉrẽ ñañarére tiirí tiibócu. Teero wáari, tiigaré odewecõãjãña. Sicacapeamena catiré petihéropʉ jeagʉ, ãñujãã. Pʉacapéamena pecamepʉ mʉʉ cõãdioconorĩpeja, ñañanetõjõãcu. \s1 Oveja ditirigʉmena queoré \r (Lc 15.3-7) \p \v 10 ’Ãniã wĩmarãrẽ teero ĩñarijãña. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́sepʉ ángelea ãniãgãrẽ coterá yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́mena niirucujãya. \v 11 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ditirirare netõnégʉ̃ atiwʉ. \p \v 12 ’¿Mʉ́ã deero tʉgueñaĩ? Cien oveja cʉogʉ́ sĩcʉ̃ ditijõãrĩ, ¿deero tiigári cʉ̃ʉ̃? Noventa y nuevere ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ cṹũ, ditiarigʉre ãmaãgʉ̃ wáaqui. \v 13 Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉagʉ́, bayiró ʉseniqui. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ãpẽrã́ noventa y nueve dʉsaáriramena nemorṍ cʉ̃ʉ̃mena ʉseniqui. \v 14 Teerora marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ãniãgãrẽ sĩcʉ̃ pecamepʉ wáari booríqui. \s1 Acabóre \r (Lc 17.3) \p \v 15 ’Mʉʉya wedegʉ mʉʉrẽ ñañaré tiirí, mʉʉ basiro cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wedesegʉ wáaya. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiáriguere tʉomasĩ́rĩ tiiyá. Cʉ̃ʉ̃ “jáʉ” jĩĩrĩ, mʉ́ã cãmerĩ́ wedese ʉseniãdacu sũcã. \v 16 Cʉ̃ʉ̃ tʉoríatã, sĩcʉ̃rẽ, pʉarã́rẽ sʉowáya; mʉʉmena cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáaaro. Toopʉ́ jea, wedeya cʉ̃ʉ̃ mʉʉrẽ ñañaré tiiáriguere. Mʉʉ teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora tiicú. Teero tiirá, pʉarã́ o ĩtĩã́rã tee ñañaré tiiáriguere “diamacʉ̃́rã wáawʉ” o “diamacʉ̃́rã wáayu” jĩĩmasĩãdacu. \v 17 Cʉ̃́ãcãrẽ netõnʉcã́rĩ, niipetira yʉʉre padeoráre wedewa mʉ́ã neãrṍpʉ. Cʉ̃́ãcãrẽ netõnʉcã́rĩ, yʉʉre padeoráre jĩĩña: “Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽgʉ̃ o romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basocʉre tiiróbiro cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaña”. \p \v 18 ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atibʉ́recopʉre mʉ́ã “jáʉ, teero tiiyá; ãñuniã” jĩĩrĩ, ãñuniãdacu ʉ̃mʉã́sepʉcãrẽ. Teero biiri atibʉ́recopʉre mʉ́ã “teero tiiríjãña; ñañaniã” jĩĩrĩ, ñañaniãdacu ʉ̃mʉã́sepʉcãrẽ.\f + \fr 18:18 \ft Mateo 16.19.\f* \p \v 19 ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã sũcã: Mʉ́ã menamacãrã pʉarã́ sĩcãrĩbíro wãcũrémena “marĩ ateré Cõãmacʉ̃rẽ sãĩcó” jĩĩ sãĩrĩ́, yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ ticogʉdaqui. \v 20 Pʉarã́, ĩtĩã́rã yʉʉre padeorá neãrĩ, yʉʉ cʉ̃́ã watoapʉ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 21 Pedro Jesús pʉtopʉ wáa, sãĩñáwĩ: \p —Õpʉ̃, yáa wedegʉ cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ñañaré tiirucúri, ¿noquẽ pee cʉ̃ʉ̃rẽ acabógʉdari? ¿Sietecõrõ acabógʉdari? jĩĩwĩ. \p \v 22 —“Sietecõrõ” jĩĩria. “Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirécõrõ\f + \fr 18:22 \ft Pecasãyemena: setenta veces siete.\f* acabóya” jĩĩã. \s1 Dutibosagʉ acabódʉgahegʉmena queoré \p \v 23 ’Mʉ́ãrẽ queorémena teeré wedegʉda: Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã. Sĩcʉ̃ õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃ye dita dutibosara wapamórere “quẽnogʉ̃́da” jĩĩyigʉ. \v 24 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wapasénʉcãrĩ, sĩcʉ̃ pairó peti wapamógʉ̃rẽ néeatiyira. \v 25 Cʉ̃ʉ̃ wapatíre cʉohéri ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ, cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́, cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́, niipetire cʉ̃ʉ̃ cʉorére ãpẽrãpʉ́re dúadutiyigʉ, cʉ̃ʉ̃ wapamórere wapatídutigʉ. \v 26 Teeré ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ pʉto ñicãcoberimena jeacũmu, sãĩyígʉ: “Yʉʉ õpʉ̃, yʉʉre yuesãñuña. Yʉʉ niipetire wapatípetijãgʉ̃da”, jĩĩyigʉ. \v 27 Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃pe cʉ̃ʉ̃rẽ bóaneõ ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃ wapamórere acabójã, cʉ̃ʉ̃rẽ “wáagʉa” jĩĩyigʉ. \p \v 28 ’Cʉ̃ʉ̃pe wáa, ãpĩ cʉ̃ʉ̃ menamacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro dutibosagʉre bʉajeáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃ʉ̃rẽ péerogã wapamómiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ wapatídutigʉ, wãmʉãrẽ ñeediyo, “mʉʉ yʉʉre wapamórere wapatíya” jĩĩyigʉ. \v 29 Cʉ̃ʉ̃pe ñicãcoberimena jeacũmu, sãĩmíyigʉ: “Yʉʉre yuesãñuña. Mʉʉrẽ wapatígʉda”, jĩĩmiyigʉ. \v 30 Cʉ̃ʉ̃pe booríyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ peresuwiipʉ néewa, sõnecodutiyigʉ. “Cʉ̃ʉ̃ wapatípetiripʉ, wionécoya”, jĩĩyigʉ. \v 31 Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ menamacãrã dutibosara cʉ̃ʉ̃ teero tiirére bayiró bóaneõremena ĩñayira. Cʉ̃́ã õpʉ̃pʉre niipetire cʉ̃ʉ̃ teero tiiáriguere wedera wáayira. \v 32 Teeré tʉogʉ́, cʉ̃́ã õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ sʉodutíyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “¡Ñañagʉ̃́! Mʉʉ yʉʉre sãĩrĩ́, niipetire mʉʉ wapamóretõrẽ acabópetijããwʉ̃. \v 33 Yʉʉ mʉʉrẽ bóaneõ ĩñaãrirobirora mʉʉcã mʉʉ menamacʉ̃rẽ bóaneõ ĩñaboajĩyu”, jĩĩyigʉ. \v 34 Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ cúagʉ, peresuwii coterí basocare “cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró ñañarõ tiiyá; tée cʉ̃ʉ̃ wapamóre wapatípetiripʉ, ñañarõ tiidúya” jĩĩyigʉ, jĩĩwĩ Jesús. \p \v 35 Jesús ate wede yapacʉtíwi: \p —Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ teerora tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ, mʉ́ãya wederare bóaneõremena acabóheri, jĩĩwĩ. \c 19 \s1 Mʉ́ã nʉmosã́numiãrẽ cõãrijãña \r (Mr 10.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Jesús teeré jĩĩãri siro, Galileapʉ niiãrigʉ Judea ditapʉ día Jordán muĩpũ mʉãatirope wáawi. \v 2 Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwã́. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ diarecʉtirare netõnéwĩ. \v 3 Fariseo basoca cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jeawa. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩré bʉadʉgára, sãĩñáwã: \p —¿Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ cʉ̃ʉ̃ booró cõãjãmasĩgari? ¿Marĩrẽ dutiré teerora jĩĩĩ? jĩĩwã. \p \v 4 Jesupé yʉʉwi: \p —Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ buerá niipacara, ¿masĩrii? Cõãmacʉ̃ niipetire cʉ̃ʉ̃ sicato tiinʉcã́ritopʉre ʉ̃mʉ, numiṍ tiirígʉ niiwĩ. \v 5 Ate jĩĩrigʉ niiwĩ: “Teero tiigʉ́, ʉ̃mʉ cʉ̃ʉ̃ pacʉre, cʉ̃ʉ̃ pacore merẽã witi, cʉ̃ʉ̃ nʉmoména niigʉ̃daqui. Cʉ̃́ã pʉarã́ sicaõpʉ̃ʉ̃ tiiróbiro pʉtʉáadacua”, jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃. \v 6 Teero tiirá, pʉarã́ niiriya. Sĩcʉ̃ tiiróbiro niiĩya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ sicaõpʉ̃ʉ̃rã tiiróbiro niirĩ tiirí siro, ãpĩ cʉ̃́ãrẽ cãmerĩ́ cõãrĩ tiiríjãrõ booa, jĩĩwĩ. \p \v 7 Cʉ̃́ãpe sãĩñáwã: \p —Too docare ¿deero tiigʉ́ Moisés sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ cõãgʉ̃dʉ “atewapá mʉʉrẽ cõãã” jĩĩrípũrẽ ticodutiyiri? \p \v 8 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã Cõãmacʉ̃ dutirére tiidʉgáheri ĩñagʉ̃, Moisés “mʉ́ã nʉmosã́numiãrẽ cõãmasĩã” jĩĩrigʉ niiwĩ. Teero jĩĩpacari, sicatopʉra numiã́rẽ cõãré maniyíro. \v 9 Yʉʉ jĩĩrére tʉoyá: Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmo ãpĩména ñañaré tiirípacari, coore cõãgʉ̃, apegoré nʉmocʉtigʉ, ñañarõ tiigʉ́ tiiquí. Nʉmo niihẽgõmena ñeeapegʉ pʉtʉáqui, jĩĩwĩ. \p \v 10 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá jĩĩwʉ̃: \p —Too docare nʉmomanirĩ, nemorṍ ãñucu, jĩĩwʉ̃. \p \v 11 Ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Niipetira nʉmomanirã niimasĩricua. Cõãmacʉ̃ “nʉmomanirã niiãdacua” jĩĩrira dícʉ niimasĩcua. \v 12 Ãpẽrã́ bauárapʉra nʉmocʉtimasĩricua. Ãpẽrãrẽ́ basocá põnamanírĩ tiiári siro, nʉmocʉtimasĩricua. Ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃ye maquẽ dícʉre tiidʉgára nʉmocʉtiricua. “Nʉmomanigʉ̃ niigʉ̃da” jĩĩgʉ̃́no nʉmomanigʉ̃ niijããrõ, jĩĩwĩ. \s1 Jesús wĩmarãrẽ sãĩbosárigue \r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17) \p \v 13 Wĩmarãrẽ Jesús pʉto néeatiwa, cʉ̃́ã ñaapeó, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosádutira. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃́ãrẽ néeatirare tutimiwʉ̃. \v 14 Jesupé jĩĩwĩ: \p —Wĩmarã yʉʉ pʉto atiaro. Cãmotárijãña. Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉserano ãniãgã tiiróbiro wãcũrã́ niiĩya, jĩĩwĩ. \p \v 15 Too síro Jesús cʉ̃́ãrẽ ñaapeó, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáwi. Yaponó, aperopʉ́ wáajõãwĩ. \s1 Mamʉ pee cʉogʉ́ Jesuména wedeserigue \r (Mr 10.17-31; Lc 18.18-30) \p \v 16 Too síro sĩcʉ̃ Jesús pʉtopʉ jea, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwĩ: \p —Basocáre buegʉ́, ¿yʉʉ ñeenó ãñurére tiigʉ́dari, catiré petihére bʉadʉgágʉ? jĩĩwĩ. \p \v 17 Cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —¿Deero tiigʉ́ yʉʉre ãñuré maquẽrẽ sãĩñáĩ? Sĩcʉ̃rã ãñugʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ dutiré tiiyá, catiré petihére bʉadʉgágʉja, jĩĩwĩ. \p \v 18 —¿Ñeerẽ́ tiigári? jĩĩwĩ. \p Jesús jĩĩwĩ: \p —Basocáre sĩãríjãña. Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña. Yaaríjãña. Ãpẽrãrẽ́ jĩĩditoremena wedesãrijãña. \v 19 Mʉʉ pacʉ, mʉʉ pacore padeoyá. Mʉʉ basiro maĩrṍ tiiróbirora ãpẽrãcã́rẽ maĩñá, jĩĩwĩ. \p \v 20 —Yʉʉ tee niipetirere tiimʉ́ãatimiwʉ̃. ¿Ñeenó yʉʉre dʉsai? jĩĩmiwĩ. \p \v 21 —Mʉʉ basocʉ́ ãñugʉ̃́ peti niidʉgagʉ, mʉʉ cʉorére dúapetijãgʉ̃ wáaya. Tee dúa wapatáariguere bóaneõrãrẽ batoya. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉre pee ãñuré bʉagʉ́dacu. Túajea, ati, yʉʉre nʉnʉwá, jĩĩmiwĩ. \p \v 22 Mamʉ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, wãcũpati, pʉtʉajõãwĩ, pee apeyé cʉogʉ́ niijĩgʉ̃. \p \v 23 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Pee apeyé cʉoráno Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiinʉnʉ́sedʉgari, wisió niicu. \v 24 Yʉʉ ateré jĩĩnemoã sũcã: Wáicʉ camello wãmecʉtigʉ awigá copegãpʉ sããcãmewitimasĩriqui. Toorá nemocú, pee apeyé cʉoráno Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiinʉnʉ́sedʉgaripereja, jĩĩwĩ. \p \v 25 Teeré tʉorá, ʉ̃sã bayiró tʉomaníjõãwʉ̃: \p —Too docare ¿noãpé netõnénoãdari? jĩĩwʉ̃. \p \v 26 Jesús ʉ̃sãrẽ ĩñagʉ̃rã, jĩĩwĩ: \p —Basocá cʉ̃́ã basiro netõnémasĩriya. Cõãmacʉ̃pereja wisióre manidójãã, jĩĩwĩ. \p \v 27 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉgʉ, jĩĩwĩ: \p —Tʉoyá ména. Ʉ̃sãpe niipetire ʉ̃sã cʉoríguere cṹũjõãatiwʉ, mʉʉmena nʉnʉã́da jĩĩrã. Teero tiirá, ¿ʉ̃sãpe ñeenórẽ ñeeãdari? jĩĩwĩ. \p \v 28 Jesús yʉʉwi: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atibʉ́reco petiári siro, niipetire mama wasorítabe, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ duigʉdacu asibatéripĩrõ õpʉ̃ duirípĩrõpʉ. Yʉʉ too duiri, mʉ́ã yʉʉre nʉnʉríracã docepĩrĩ õpãrã́ duirépĩrĩpʉ duiadacu. Israelya põna doce põnarĩ macãrãrẽ beseadacu. \v 29 Sĩcʉ̃no yʉʉre padeoré wapa cʉ̃ʉ̃ye wiseri, cʉ̃ʉ̃ baira, cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã, cʉ̃ʉ̃ põna, cʉ̃ʉ̃ye ditare cṹũjõã, cʉ̃ʉ̃ cṹũwarigue nemorṍ bʉagʉ́daqui. Teero biiri apeyé Cõãmacʉ̃mena catiré petihére bʉagʉ́daqui. \v 30 Mecʉ̃tígãrẽ paʉ ʉpʉtí macãrã too síropʉre bʉ́ri niirã́ niiãdacua. Bʉ́ri niirã́ too síropʉre ʉpʉtí macãrã niiãdacua, jĩĩwĩ. \c 20 \s1 Ʉse wese paderámena queoré \p \v 1 Jesús wedenemowĩ: \p —Mʉ́ãrẽ queorémena teeré wedegʉda: Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã. Sĩcʉ̃ ʉse wese cʉogʉ́ ñamisãñurõ cʉ̃ʉ̃ya wese padeadarare ãmaãgʉ̃ wáayigʉ. \v 2 Cʉ̃́ãrẽ bʉagʉ́, “sicabʉreco padegʉ wapatárocõrõ mʉ́ãrẽ wapatígʉda” jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ãmena quẽnotóa, cʉ̃ʉ̃ya wesepʉ padedutigʉ ticocoyigʉ. \v 3 Nueve niirĩ, macã decopʉ wáayigʉ. Toopʉ́ ãpẽrã́ paderipacara niirã́rẽ ĩñayigʉ. \v 4 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: “Mʉ́ãcã ʉse wesepʉ padera wáaya. Ãñurõ mʉ́ãrẽ wapatígʉda”, jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ãcã padera wáayira. \v 5 Coeritó niirĩ, ñamica tres niirĩ, teerora tiiyígʉ. \v 6 Cinco niirĩ, macãpʉ wáa, ãpẽrã́ paderipacara niirã́rẽ bʉajeáyigʉ sũcã. Cʉ̃́ãrẽ, “¿deero tiirá mʉ́ã paderipacara niinañiõjõãĩ?” jĩĩyigʉ. \v 7 “Ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ ‘padera atiya’ jĩĩriawã”, jĩĩyira. “Mʉ́ãcã ʉse wesepʉ padera wáaya”, jĩĩyigʉ. \p \v 8 ’Náĩcũmuatiri, wese cʉogʉ́ paderáre dutigʉ́re jĩĩyigʉ: “Paderáre sʉocó, wapatíya. Too síropʉ jeaarirare wapatísʉgueya. Sʉguero jeaarirare wapatíyaponocoya”, jĩĩyigʉ. \v 9 Cinco niirĩpʉ padenʉcãrira jeayira. Sicabʉreco padera wapatárocõrõ ñeeyira. \v 10 Bóeripʉ jearirape ati, “ãniã nemorṍ marĩ wapatáadacu” jĩĩ wãcũmiyira. Cʉ̃́ãcã sicabʉreco wapatárocõrõ ñeeyira. \v 11 Cʉ̃́ã tiiwese cʉogʉ́re tuticoteyira: \v 12 “Ĩ́niã ʉ̃sã siropʉ padera jeaarira sica horara padeawã. Cʉ̃́ãcãrẽ ʉ̃sã wapatárocõrõrã wapatía. Ʉ̃sãpeja yoari asiró doca padenañiõjõããwʉ̃”, jĩĩmiyira. \v 13 Cʉ̃ʉ̃pe sĩcʉ̃ teero jĩĩrã́ menamacʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Yʉʉ menamacʉ̃, mʉʉrẽ ñañarõ tiigʉ́ tiiría. Mʉʉ padeadari sʉguero, ‘sicabʉreco wapatárocõrõ mʉʉrẽ wapatígʉda’ jĩĩ quẽnoã́wʉ̃ mʉʉmena. \v 14 Mʉʉ wapatárere née, wáagʉa. Yʉʉ ãni too síropʉ padegʉ́ jeaarigʉre mʉʉrẽ wapatárocõrõrã wapatídʉgaga. \v 15 Yée niyeru niiã ate. Yʉʉ booró yée niyerumena tiimasĩ́ã. ¿Yʉʉ ãñurõ tiirí, mʉʉ ĩñatutigʉ tiiite?” jĩĩyigʉ. \p \v 16 ’Teero tiirá, too síropʉ niiãrira sʉgueadacua; sʉguearira síropʉ niiãdacua, jĩĩwĩ Jesús. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere ĩtĩã́rĩ wederigue \r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34) \p \v 17 Too síro Jesús Jerusalénpʉ mʉãwagʉ, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá docere merẽã sʉocó, wedewawi. Biiro jĩĩwĩ: \p \v 18 —Mʉ́ã ĩñaã. Marĩ Jerusalénpʉ wáara tiia. Toopʉ́ yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niipacari, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerápʉre ticoadacua. Cʉ̃́ã sĩãdutíadacua yʉʉre. \v 19 Cʉ̃́ãrã judíoa niihẽrãpʉre ticonetõneãdacua. Yʉʉre buijã́, tãna, curusapʉ páabiatu sĩãã́dacua. Itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩwĩ. \s1 Santiago, Juan paco Jesuré sãĩbosámirigue \r (Mr 10.35-45) \p \v 20 Zebedeo nʉmo coo põna Santiago, Juanména Jesús pʉtopʉ jeawo. Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩgṍdo, ñicãcoberimena jeacũmuwõ. \v 21 Cʉ̃ʉ̃ coore: —¿Ñeenó boogári? jĩĩwĩ. \p —Mʉʉ õpʉ̃ sããgʉ̃, ãniã yʉʉ põna pʉarã́rẽ mʉʉ duirípĩrõ pʉtogãpʉ dʉpowa. Sĩcʉ̃ diamacʉ̃́pe, ãpĩrẽ́ acuniñape dʉpowa, jĩĩmiwõ. \p \v 22 Jesús yʉʉwi: \p —Yʉʉ õpʉ̃ sãããdari sʉguero wáaadarere mʉ́ã masĩria. ¿Yʉʉ ñañarõ netõã́darobirora mʉ́ãcã ñañarõ netõrã́ nʉcãbógari? jĩĩwĩ. \p —Ʉ̃́jʉ̃, ñañarõ netõmasĩ́ã, jĩĩwã. \p \v 23 —Mʉ́ãcã yʉʉ tiiróbiro ñañarõ netõã́dacu. Teeré wedemasĩpacʉ, “sĩcʉ̃ diamacʉ̃́pe, ãpĩ acuniñape dʉpogʉda” jĩĩmasĩriga. Tee yʉʉ dutiré niiria. Yʉʉ Pacʉ toopʉ́ duiadarare besetoawi, jĩĩwĩ. \p \v 24 Ʉ̃sã pʉamóquẽñerã tee sãĩrére tʉorá, Santiago, Juanména cúawʉ. \v 25 Jesús ʉ̃sãrẽ sʉocó, jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã masĩã: Niipetire dita macãrãrẽ dutirá Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã cʉ̃́ã booró dutiãmajãya. Cʉ̃́ã doca macãrãcã acaribíremena dutiiya, cʉ̃́ã dutirére tiipetídutira. \v 26 Mʉ́ãpeja cʉ̃́ã tiiróbiro tiiríjãña. Merẽã tiirécʉtiya. Mʉ́ã ʉpʉtí macãrã niidʉgara, ãpẽrãrẽ́ tiiápuri basoca niiña. \v 27 Sĩcʉ̃ ãpẽrã́ nemorṍ niidʉgagʉno niipetirare padecotegʉ tiiróbiro niirõ booa. \v 28 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã teerora tiiwʉ́: Ãpẽrã́ yʉʉre tiiápuaro jĩĩgʉ̃ mee atiwʉ. Yʉʉpe basocáre tiiápugʉ atigʉ tiiwʉ́. Teero biiri paʉ basocá ñañaré tiiré wapa diabosa netõnégʉ̃ atigʉ tiiwʉ́, jĩĩwĩ. \s1 Jesús pʉarã́rẽ ĩñarĩ tiirígue \r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43) \p \v 29 Ʉ̃sã Jericó niiãrira witiwari, paʉ basocá Jesuré nʉnʉátiwa. \v 30 Ʉ̃sã wáarima wesapʉ pʉarã́ ĩñahẽrã duiwa. “Jesús too netõwái” jĩĩrére tʉorá, bayiró bʉsʉrómena jĩĩwã: \p —¡Õpʉ̃, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, ʉ̃sãrẽ bóaneõña! jĩĩwã. \p \v 31 Basocápe cʉ̃́ãrẽ: —Nocõrõrã ditamaníjõãña, jĩĩ tutimiwã. \p Cʉ̃́ãpe jĩĩnemosãjãwã: \p —¡Õpʉ̃, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, ʉ̃sãrẽ bóaneõña! jĩĩwã. \p \v 32 Jesupéja pʉtʉánʉcã, cʉ̃́ãrẽ sʉocó: —¿Mʉ́ãrẽ deero tiirí boogári? jĩĩwĩ. \p \v 33 —Õpʉ̃, ʉ̃sãrẽ ĩñarĩ tiiyá, jĩĩwã. \p \v 34 Jesús cʉ̃́ãrẽ bóaneõ ĩñagʉ̃, capearire ñaapeówi. Ñaapeórira, ĩñajõãwã sáa. Ĩña, cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉátiwa. \c 21 \s1 Jesús Jerusalénpʉ sããwarigue \r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Ʉ̃sã Jerusalénpʉ jeaadaro péero dʉsawʉ́. Betfagé macãpʉ Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo pʉtopʉ jeaadara tiiwʉ́. Toopʉ́ Jesús pʉarã́ ʉ̃sã menamacãrãrẽ tiimacãpʉ ticocowi. \v 2 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Iimacã marĩ díamacʉ̃ niirí macãpʉ wáaya. Máata sĩcõ burra siatúnʉcõãrigore, wĩmagʉ̃mena bʉajeáadacu. Jõã, cʉ̃́ãrẽ néeatiya. \v 3 Sĩcʉ̃ mʉ́ãrẽ sãĩñárĩ, “marĩ Õpʉ̃ booáwĩ; máata wiyajã́gʉ̃daqui” jĩĩña, jĩĩwĩ. \p \v 4 Tee profeta jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 5 Jerusalén macãrãrẽ jĩĩña: “Ĩñaña. Mʉ́ã Õpʉ̃ mʉ́ã pʉtopʉ atitoai mée. \q1 Bʉ́ri niigʉ̃́ tiiróbiro burra macʉ̃ wĩmagʉ̃ sotoapʉ pesaatii”,\f + \fr 21:5 \ft Zacarías 9.9.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 6 Cʉ̃́ã Jesús ticocoarira wáa, cʉ̃ʉ̃ tiidutíarirobirora tiiríra niiwã. \v 7 Burrore cʉ̃ʉ̃ pacoména néeatiwa. Cʉ̃́ã sotoapʉ cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ tuuwépeowʉ. Jesús sĩcʉ̃ sotoapʉ mʉãpeawi. \v 8 Paʉ toopʉ́ niirã́ cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá, cʉ̃ʉ̃ netõwáadarimapʉ cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ sẽ́õcũwã. Ãpẽrã́ yucʉ dʉpʉri tiimapʉ́ páatacũwã. \v 9 Cʉ̃ʉ̃ sʉguero wáara, cʉ̃ʉ̃ siro nʉnʉrã́ bayiró bʉsʉrómena jĩĩwã: \p —¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉre ʉsenire ticoada! ¡Ãni Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ! ¡Cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiáro! ¡Niipetira ʉ̃mʉã́se macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩ, ʉsenire ticoaro! jĩĩwã. \p \v 10 Jesús Jerusalénpʉ sããjeari, niipetira toopʉ́ niirã́ ĩñamanijõã, deero jĩĩmasĩririra niiwã. \p —¿Noã niiĩ ãni? jĩĩ cãmerĩ́ sãĩñáwã. \p \v 11 Ãpẽrã́ yʉʉwa: \p —Cʉ̃ʉ̃ Jesús, profeta, Nazaret Galilea dita macʉ̃ niiĩ, jĩĩwã. \s1 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ dúari basocare cõãwionecorigue \r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 12 Too síro Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ sããjeagʉ, niipetira dúari basocare, teeré sãĩnérãrẽ cõãwionecowi. Niyeru wasorí basocaye mesarire tuunécõãcũjãwĩ. Bua dúari basocaye duirépĩrĩcãrẽ teerora tiiwí. \v 13 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jĩĩã: “Yáa wii ‘Cõãmacʉ̃mena wedeseri wii niiã’ jĩĩrí wii niiãdacu”,\f + \fr 21:13 \ft Isaías 56.7.\f* jĩĩ jóare niiã. Mʉ́ãpe yaarépira dúari wii niirĩ tiia, jĩĩwĩ. \p \v 14 Tiiwiipʉ́re ĩñahẽrã, wáamasĩhẽrã cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ atiwa. Cʉ̃́ãrẽ netõnéwĩ. \v 15 Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerápe cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñorĩ ĩñarã, cúawa. Wĩmarã tiiwií popeapʉ niirã́ bayiró bʉsʉrómena “¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉre ʉsenire ticoada!” jĩĩwã. Teecã́rẽ tʉorá, cúawa. \v 16 Jesuré jĩĩwã: \p —¿Ĩ́niã cʉ̃́ã jĩĩrére tʉoi? jĩĩwã. \p —Tʉoa, jĩĩwĩ—. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ buerá niipacara, ate tiipũpʉ jóarere tʉomasĩ́ria ména: \q1 Cõãmacʉ̃, mʉʉ wĩmarãrẽ, \q1 teero biiri ũpũrã́rẽ \q1 ãñurõ ʉseniremena mʉʉrẽ basapeomenirĩ tiiáwʉ̃,\f + \fr 21:16 \ft Salmo 8.2.\f* \m jĩĩ jóanoã, jĩĩwĩ. \p \v 17 Cʉ̃́ãrẽ cõãwitiwa, Betaniapʉ wáawʉ. Toopʉ́ ʉ̃sã cãniwʉ̃́. \s1 Jesús higueragʉre sĩnirĩ́ tiirígue \r (Mr 11.12-14, 20-26) \p \v 18 Apebʉ́reco bóeri Jesús Jerusalénpʉ cãmepʉtʉ́agʉ, jʉabóajõãwĩ. \v 19 Maa wesapʉ higueragʉre ĩñawĩ. “Dʉcacʉticura” jĩĩgʉ̃, ĩñagʉ̃ wáamiwĩ. Pṹũrĩ dícʉ bʉawí. Teero tiigʉ́, tiigʉré: —Dʉcacʉtinemoricu sáa, jĩĩwĩ.\f + \fr 21:19 \ft Higuerapũrĩ wasowitíatiri, dʉca metãpágã witiaticu. Teepare sʉ̃merérena yaanocu. Jesús teeré ãmaãmijĩyi. Teepagã ñaadiari siro, pacapá ãñurõ ipitire witiatinʉcãcu. Metãpágã manirĩ́, pacapácã witiatiricu.\f* \p Máata higueragʉ sĩnijṍãwʉ̃. \v 20 Teero wáari, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá ĩñamanijõãrã, sãĩñáwʉ̃: \p —¿Deero tiiró higueragʉ máata sĩnijṍããrĩ? jĩĩwʉ̃. \p \v 21 Jesús ʉ̃sãrẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã padeoré cʉorá, “Cõãmacʉ̃ yʉʉriboqui” jĩĩhẽrã, yʉʉ tiigʉré tiiárirobiro mʉ́ãcã tiimasĩ́ãdacu. Apeyé, mʉ́ã atigʉ́ ʉ̃tãgʉ̃rẽ́ “wáa, díapʉ ñaacoñuãña” jĩĩrĩ, teerora wáaadacu. \v 22 Mʉ́ã padeoré cʉorá, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrénorẽ bʉaádacu. \s1 Jesuré “¿noã dutirémena teeré tiii?” jĩĩrigue \r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8) \p \v 23 Too síro Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwawi. Cʉ̃ʉ̃ tiiwiipʉ́ bueritabe, paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: \p —¿Noã dutirémena mʉʉ teeré tiii? ¿Noã mʉʉrẽ dutiré ticori? jĩĩmiwã. \p \v 24 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ sãĩñágʉ̃da. Mʉ́ã yʉʉre yʉʉri, mʉ́ãrẽ “ate dutirémena tiia yʉʉ” jĩĩgʉ̃da. \v 25 ¿Noã Juanrẽ́ wãmeõtidutigʉ ticocoyiri? ¿Cõãmacʉ̃ o basocápe ticocoyiri? jĩĩwĩ. \p Cʉ̃́ãpe cãmerĩ́ wedesewa: \p —Marĩ “Cõãmacʉ̃ ticocorigʉ niiwĩ” jĩĩrĩ, cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ “too docare ¿deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríri?” jĩĩboqui. \v 26 Marĩ “basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ticocorira niiwã” jĩĩmasĩria, basocáre cuira. Niipetira “Juan profeta niiwĩ” jĩĩ padeoóya, jĩĩyira. \p \v 27 Teero tiirá, cʉ̃́ã Jesuré: —Masĩriga, jĩĩwã. \p Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ “ate dutirémena teeré tiia” jĩĩ wederia, jĩĩwĩ. \s1 Sĩcʉ̃põna pʉarã́mena queoré \p \v 28 Jesús cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Mʉ́ã deero tʉgueñaĩ ateré? Sĩcʉ̃ pʉarã́ ʉ̃mʉã põnacʉtíyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃ pʉtopʉ wáa, “macʉ̃, ʉse wesepʉ padegʉ wáaya” jĩĩyigʉ. \v 29 Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃pé “wáaria” jĩĩyigʉ. Too síro wãcũpati, wãcũre waso, padegʉ wáajõãyigʉ. \v 30 Too síro cʉ̃́ã pacʉ ãpĩ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ pʉtopʉ wáa, teerora jĩĩyigʉ. Cʉ̃ʉ̃pe “wáagʉda” jĩĩpacʉ, wáariyigʉ. \v 31 ¿Niipé cʉ̃́ã pacʉ booróbiro tiiyíri? jĩĩwĩ. \p —Cʉ̃ʉ̃ dutisʉguearigʉpe, jĩĩwã. \p Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niyeru wapasébosari basoca, teero biiri numiã́ ñañarã́ mʉ́ã sʉguero wãcũpati, wasoóya. Teero tiiró, Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare cʉ̃́ãrẽ mʉ́ã sʉguero jeaadacu. \v 32 Juan Cõãmacʉ̃ boorére mʉ́ãrẽ buepacari, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríwʉ. Niyeru wapasébosari basocape, teero biiri numiã́ ñañarã́pe cʉ̃ʉ̃rẽ padeowá. Cʉ̃́ã wãcũpati, wasorí ĩñapacara, mʉ́ãpe too síro wãcũpati, wasoríwʉ. Juanrẽ́ padeoríwʉ, jĩĩwĩ. \s1 Ñañarã́ padecoteramena queoré \r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19) \p \v 33 Jesús cʉ̃́ãrẽ wedewi sũcã: \p —Apeyé queorére tʉoyá sũcã: Sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ dita cʉogʉ́ niiyigʉ ʉse wese oterigʉ. Otepetitoa, sãnisã́nʉcõyigʉ. Ʉse cʉ̃́ã bipesã́ãdari copere ʉ̃tãgãpʉ coayígʉ. Teero biiri ʉ̃mʉã́ri wii cʉ̃́ã coteduiadari wiire tiiyígʉ. Aperopʉ́ wáanetõgʉ̃ wáagʉ, ãpẽrãrẽ́ tiiditare wasoyigʉ. \v 34 Ʉse dʉcacʉtirito niirĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare ticocomiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya dita cʉ̃ʉ̃ wasorirare “ʉse cʉ̃́ã dúa wapatárere decomena ticocoaro yʉʉre” jĩĩcomiyigʉ. \v 35 Cʉ̃́ã toopʉ́ jeari, tiidita wasorira cʉ̃́ãrẽ ñee, sĩcʉ̃rẽ páa, ãpĩrẽ́ sĩãjã́, ãpĩrẽ́ ʉ̃tãperimena déeyira. \v 36 Tiidita õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ticocosʉguerira nemorṍ ticocomiyigʉ sũcã. Cʉ̃́ãcãrẽ teerora tiiyíra. \p \v 37 ’Too síro sáa, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ ticocomiyigʉ sũcã. “Yʉʉ macʉ̃rẽ quioníremena ĩñaãdacua”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. \v 38 Õpʉ̃ macʉ̃ toopʉ́ jeari ĩñarã, tiidita wasorira cãmerĩ́ wedeseyira: “Ãnirã́ niiĩ too síropʉ atiditaré ñeegʉ̃dʉ. Jãmʉ, sĩãcó. Cʉ̃ʉ̃ manirĩ́, atiditá marĩya dita pʉtʉáadacu”, jĩĩmiyira. \v 39 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, tiiwese wesapʉ néewa, sĩãcõã́jãyira. \p \v 40 ’Too docare tiidita õpʉ̃ toopʉ́ jeagʉ, ¿deero tiigʉ́dari tiidita wasorirare? jĩĩwĩ. \p \v 41 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Bóaneõrõ manirṍ cʉ̃́ã ñañarã́rẽ sĩãcõã́gʉ̃daqui. Too síro cʉ̃ʉ̃ya ditare cʉ̃ʉ̃rẽ wapatírucujããdarare wasogʉdaqui, jĩĩwã. \p \v 42 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ buerá niipacara, ate tiipũpʉ jóarere tʉomasĩ́ria ména: \q1 Wii weerira ʉ̃tãquire booríyira. \q1 Cʉ̃́ã boorípacari, tiiquira ʉpʉtí macãqui pʉtʉáwʉ tiiwiipʉ́re. \q1 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ teero tiirígʉ niiwĩ. \q1 Cʉ̃ʉ̃ tiiríguere “ãñunetõjõãã” jĩĩ tʉgueñanoã,\f + \fr 21:42 \ft Salmo 118.22-23.\f* \m jĩĩ jóanoã. \p \v 43 ’Teero tiirá, yʉʉ ateréja jĩĩã: Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niimiãdare ʉse wese tiiróbiro niiã. Tiiwesere mʉ́ãrẽ ẽmajãgʉ̃daqui; ãpẽrãrẽ́ ticogʉdaqui cʉ̃ʉ̃ dutirére tiiádarare. \v 44 Tiiqui sotoapʉ ñaapeagʉno mʉtãjõãgʉ̃daqui. Tiiqui sĩcʉ̃ sotoapʉ ñaapeaatã, ãñurõ mʉtãpetijõãgʉ̃daqui, jĩĩwĩ. \p \v 45 Paiaré dutirá, teero biiri fariseo basoca Jesús tee queorémena wederi tʉorá, “marĩrẽna teero jĩĩgʉ̃ tiiquí” jĩĩyira. \v 46 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeãdara tiimíyira. Ñeeriwa, basocáre cuira. Basocápe “profeta niiĩ” jĩĩ padeowá. \c 22 \s1 Wãmosíari bosebʉreco boocómiriramena queoré \r (Lc 14.15-24) \p \v 1 Jesús queorémena cʉ̃́ãrẽ wedenemowĩ: \p \v 2 —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã. Sĩcʉ̃ õpʉ̃ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ wãmosíari bosebʉreco tiipéoyigʉ. \v 3 “Yʉʉ boocórirare sʉorá wáaya”, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare. Cʉ̃ʉ̃ boocórirape “wáaria” jĩĩjãyira. \v 4 Too síro ãpẽrãrẽ́ cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare ticocogʉ, jĩĩduticoyigʉ: “Yʉʉ boocórirare ateré wedera wáaya: ‘Yaaré quẽnoã́repʉ niitoaawʉ̃. Yáara wecʉá, teero biiri ecará diicʉtiri tiirírare sĩãdutítoaawʉ̃. Niipetire quẽnoã́repʉ niiã. Bosebʉreco ĩñarã atiaro’ ”, jĩĩcoyigʉ. \v 5 Cʉ̃́ãpe yʉʉriyira. Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ya wesepʉ wáajõãyigʉ. Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ apeyé dúaropʉ wáajõãyigʉ. \v 6 Ãpẽrãpé cʉ̃́ã õpʉ̃ ticocoarirare ñee, ñañarõ jĩĩ, sĩãjã́yira. \v 7 Cʉ̃́ã õpʉ̃ cʉ̃́ã teero tiiáriguere tʉogʉ́, cúayigʉ. Cʉ̃ʉ̃yara surarare ticocogʉ, cʉ̃́ãrẽ sĩãdutíyigʉ. Cʉ̃́ãya macãrẽ sóejãdutiyigʉ. \v 8 Too síro cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare jĩĩyigʉ: “Niipetire wãmosíari bosebʉreco tiiádare niipetitoaa. Yʉʉ boocómirira atihere wapa boocónemoña manirã́ niijããrõ sáa. \v 9 Teero tiirá, macã decopʉ wáaya. Niipetira mʉ́ã bʉajeárare ‘bosebʉreco ĩñarã wáaya’ jĩĩña”, jĩĩyigʉ. \v 10 Cʉ̃ʉ̃rẽ padecotera macã decopʉ wedera wáayira. Niipetira cʉ̃́ã bʉajeárare ãñurã́rẽ, ñañarã́rẽ néõ, néewayira. Teero tiirá, tiitatiare basocá dadajõãyira. \p \v 11 ’Too síro cʉ̃́ã õpʉ̃ bosebʉreco atiarirare ĩñagʉ̃, sããjeayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ ĩñagʉ̃, sĩcʉ̃ cʉ̃́ã decopʉ wãmosíara sãñarṍ sãñahẽgʉ̃rẽ ĩñayigʉ. \v 12 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Yáa wedegʉ, ¿deero tiigʉ́ sããatiarĩ mʉʉ, wãmosíari sutiro sãñaripacʉ?” Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉmasĩriyigʉ. \v 13 Cʉ̃́ã õpʉ̃ yaaré batorare jĩĩyigʉ: “Cʉ̃ʉ̃rẽ wãmorĩpʉ, dʉporipʉ siatú, naĩtĩãrõpʉ cõãwionecoya. Toopʉ́ basocá pũnisíra bacadiyó, utiadacua”, jĩĩyigʉ, jĩĩwĩ. \p \v 14 Jesús jĩĩwĩ sũcã: \p —Cõãmacʉ̃ paʉre boocópacʉ, sĩquẽrãrẽ besequi, jĩĩwĩ. \s1 Niyeru wapasédutire sãĩñárigue \r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26) \p \v 15 Too síro fariseo basoca wáajõãwã. Cʉ̃́ã Jesús merẽã yʉʉri boorá, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáãdarere quẽnoyúerira niiwã. \v 16 Too síro cʉ̃́ã buerére nʉnʉrã́rẽ, Herodere tʉonʉnʉ́seramena Jesús pʉtopʉ ticocorira niiwã. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Basocáre buegʉ́, mʉʉ ãñugʉ̃́ niirére masĩã. Mʉʉ diamacʉ̃́rã Cõãmacʉ̃ye maquẽrẽ buea. Basocá tʉsaré dícʉre wedericu. Ʉpʉtí macãrãrẽ, bʉ́ri niirã́rẽ, niyeru cʉoráre, niyeru cʉohérare sĩcãrĩbíro ĩña, wedea mʉʉ. \v 17 Teero tiigʉ́, ¿deero wãcũĩ mʉʉ? Ʉ̃sãrẽ wedeya: ¿Romanuã õpʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ niyeru wapasédutirere wapatíadari; o wapatírigarite? jĩĩwã. \p \v 18 Jesupé cʉ̃́ã wãcũrére, cʉ̃́ã ñañaré tiidʉgárere masĩjãrigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã ñañarã́, tiiditórepira niiã. Mʉ́ã yʉʉre teero jĩĩ, wedesãdʉgara tiia. \v 19 Niyeruqui wapatíadariquire ẽñoñá yʉʉre, jĩĩwĩ. \p Tiiquire cʉ̃ʉ̃rẽ néeatiwa. \v 20 Jesús cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Noãyá diapóa, noã wãme tusai? jĩĩwĩ. \p \v 21 —César romanuã õpʉ̃ye tusaa, jĩĩwã. \p —Too docare Césaye niirére Césare wiyayá; Cõãmacʉ̃yere Cõãmacʉ̃rẽ wiyayá, jĩĩwĩ. \p \v 22 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, tʉomaníjõãwã. Cʉ̃ʉ̃rẽ cõãwiti, wáajõãwã. \s1 Diarira masãmʉãre wederigue \r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40) \p \v 23 Tiibʉrecora sĩquẽrã saduceo basoca Jesús pʉto jeawa. Cʉ̃́ã “diarira masãmʉãricua” jĩĩĩya. Jesuré sãĩñáwã: \p \v 24 —Basocáre buegʉ́, Moisés jĩĩriguere jĩĩãda: “Sĩcʉ̃ põnamanígʉ̃ diaweori, cʉ̃ʉ̃ bai cʉ̃ʉ̃ nʉmo niirigore dúutuaro. Cʉ̃ʉ̃ coomena cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ diarigʉre põnacʉtíbosaaro”,\f + \fr 22:24 \ft Deuteronomio 25.5.\f* jĩĩrigʉ niiwĩ. \v 25 Teerora wáayiro ʉ̃sã watoare. Sĩcʉ̃põna siete niiyira. Cʉ̃́ã sõwʉ̃ nʉmocʉtiri siro, diajõãyigʉ. Põnamanígʉ̃rã, cʉ̃ʉ̃ nʉmo niirigore cʉ̃ʉ̃ bairé cṹũyigʉ. \v 26 Cʉ̃ʉ̃cãrẽ teerora wáayiro. Cʉ̃ʉ̃ baicã́rẽ teero wáayiro. Teero dícʉ wáayiro. Niitugʉpʉcãrẽ teerora wáayiro. \v 27 Too síro cʉ̃́ã nʉmo niimirigocã diajõãyigo. \v 28 Cʉ̃́ã niipetira coore nʉmocʉtimiyira. Teero tiigó, diarira masãmʉãrĩ, ¿nii nʉmope pʉtʉágodari? jĩĩwã. \p \v 29 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ masĩria. Cõãmacʉ̃ tutuarecãrẽ masĩria. Teero tiirá, wisijṍãã. \v 30 Diarira masãmʉãri siro, ʉ̃mʉã́, numiã́ wãmosíaricua. Ángelea ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́biro niiĩya. \v 31 Diarira masãmʉãre maquẽrẽ mʉ́ã buepacara, tʉomasĩ́ria ména. Ateré Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũpʉ mʉ́ãrẽ jĩĩrigʉ niiwĩ: \v 32 “Abraham, Isaac, Jacob Õpʉ̃ niiã yʉʉ”,\f + \fr 22:32 \ft Éxodo 3.6.\f* jĩĩrigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ diarira Õpʉ̃ niirii; catirá Õpʉ̃pe niiĩ, jĩĩwĩ. \p \v 33 Basocá cʉ̃ʉ̃ buerére tʉorá, tʉomaníjõãwã. \s1 Dutiré ʉpʉtí maquẽ \r (Mr 12.28-34) \p \v 34 Too síro Jesús saduceo basocare sãĩñáduri tiirí ĩñarã, fariseo basoca neãrira niiwã. \v 35 Too síro sĩcʉ̃ cʉ̃́ã menamacʉ̃ Moisés jóariguere ãñurõ masĩgʉ̃́ Jesuré “merẽã yʉʉboqui” jĩĩgʉ̃, sãĩñáwĩ: \p \v 36 —Basocáre buegʉ́, ¿diiyé niiĩ Moisére dutiré cṹũrigue bayiró ʉpʉtí maquẽ? jĩĩwĩ. \p \v 37 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —“Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃rẽ maĩñá. Niipetire mʉ́ã yeeripũnamena, mʉ́ã wãcũrémena cʉ̃ʉ̃rẽ maĩñá”.\f + \fr 22:37 \ft Deuteronomio 6.5.\f* \v 38 Tee apeyé nemorṍ niinetõnʉcãre niiã. \v 39 Tee doca maquẽ tee dutiré tiiróbiro niiã. “Mʉʉ basiro maĩrṍ tiiróbirora ãpẽrãcã́rẽ maĩñá”.\f + \fr 22:39 \ft Levítico 19.18.\f* \v 40 Marĩ tee pʉawãmé dutirére tiirá, niipetire Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas tiidutírere yʉʉra tiicú, jĩĩwĩ. \s1 Cristo ¿noã pã́rãmi niiĩ? \r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44) \p \v 41 Fariseo basoca Jesús pʉtopʉ neãritabe, cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ: \p \v 42 —Mʉ́ã Cristo Cõãmacʉ̃ beserigʉre ¿deero wãcũĩ? ¿Noã pã́rãmi niinʉnʉsegʉ niiĩ? jĩĩwĩ. \p —Õpʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉ niigʉ̃daqui, jĩĩwã. \p \v 43 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Too docare David Cristo ñecʉ̃ niipacʉ, ¿deero tiigʉ́ Espíritu Santo masĩré ticorémena wedesegʉ, “cʉ̃ʉ̃ yʉʉ Õpʉ̃ niiĩ” jĩĩyiri? David ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 44 Cõãmacʉ̃ jĩĩwĩ yʉʉ Õpʉ̃rẽ: \q1 “Yáa wãmo diamacʉ̃́niñape duiya, \q1 tée mʉʉrẽ ĩñatutirare mʉʉ dutiriguere yʉʉ ãñurõ yʉʉri tiirípʉ”,\f + \fr 22:44 \ft Salmo 110.1.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ David. \v 45 David “yʉʉ Õpʉ̃” jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ beserigʉre jĩĩgʉ̃ tiirígʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ pãrãmí niipacari. Teeré ãñurõ wãcũña, jĩĩwĩ. \p \v 46 Cʉ̃́ã sĩcʉ̃nopera yʉʉriwa. Tiibʉrecomena “sãĩñánemoricu sáa” jĩĩ wãcũyira. \c 23 \s1 Jesús Moisés jóarigue buerá tiirécʉtire, fariseo basoca tiirécʉtire wederigue \r (Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 1 Too síro Jesús basocáre, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩwĩ: \p \v 2 —Moisés jóarigue buerá, fariseo basocacã Moisére dutiré cṹũriguere wederá niiĩya. \v 3 Teero tiirá, niipetire cʉ̃́ã wederére tiinʉnʉ́seya. Cʉ̃́ã tiirécʉtirepere ĩñacũrijãña. Cʉ̃́ã wederobiro tiiríya. \v 4 Ãpẽrãrẽ́ tiipõtẽ́õña manirére dutiiya. Nʉcʉ̃rére siatúpeora tiiróbiro tiiíya. Tee aparáre péerogã tiiápuriya. \v 5 Niipetire cʉ̃́ã tiirére basocá ĩñaãrõ jĩĩrã, teeré tiiíya. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ sã́ãretibari pacasãñuretibari cʉoóya.\f + \fr 23:5 \ft Tiitibare cʉ̃́ãye diapóaripʉ, cʉ̃́ãye wãmorĩpʉ siatútuyira. Tiitiba popeapʉ sica versículo o pʉa versículo sã́ãyira. Ĩñaña Deuteronomio 6.6-8.\f* Teero biiri cʉ̃́ã súubuseri ĩñaãrõ jĩĩrã, ãpẽrã́ nemorṍ cʉ̃́ã súubuseri sutiro yapa opadari cʉorócare sãñaãya. \v 6 Bosebʉreco niirĩ, sʉguero maquẽ duirépʉ dícʉ duidʉgacua. Neãré wiseripʉcãrẽ teerora tiidʉgácua. \v 7 Macã decopʉ quioníremena ãñudutiri boocúa. Cʉ̃́ãrẽ “ʉ̃sãrẽ buerá” jĩĩrĩ boocúa. \p \v 8 ’Mʉ́ã doca “ʉ̃sãrẽ buerá” jĩĩdutirijãña. Mʉ́ãrẽ buegʉ́ sĩcʉ̃rã niiĩ. Mʉ́ã sĩcʉ̃põnarã niiã. \v 9 Atiditapʉ́re sĩcʉ̃ basocʉ́re “ʉ̃sã pacʉ” jĩĩrijãña. Mʉ́ã sĩcʉ̃rã pacʉcʉtia; cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niiĩ. \v 10 Mʉ́ãrẽ “ʉ̃sã õpʉ̃” jĩĩrijããrõ. Cristo Cõãmacʉ̃ beserigʉ sĩcʉ̃rã mʉ́ã Õpʉ̃ niiĩ. \v 11 Mʉ́ã menamacʉ̃ ãpẽrãrẽ́ tiiápugʉ cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩ ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃. \v 12 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basiro “ãpẽrã́ nemorṍ yʉʉre padeorí booa” jĩĩgʉ̃́ bʉ́ri niigʉ̃́ tiinógʉ̃daqui. Teero jĩĩhẽgʉ̃nopereja Cõãmacʉ̃ ãpẽrãrẽ́ padeorí tiigʉ́daqui. \p \v 13 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca. Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉserare cãmotára tiia. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉsedʉgaricu; wãcũnʉnʉsedʉgarare cãmotáa. \p \v 14 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca. Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Niyeru boorá, wapewia numiãye wiserire jĩĩditoremena ẽmacu. Mʉ́ã yoari Cõãmacʉ̃mena wedesera tiiróbiro tiiditócu basocáre. Mʉ́ãrã ãpẽrã́ nemorṍ ñañarõ tiinóãdara niiã. \p \v 15 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca. Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Día pairímaapʉ tĩã, yoaro niiré macãrĩpʉ mʉ́ã buerére nʉnʉã́darare ãmaãrã wáaa. Sĩcʉ̃rẽ bʉa, mʉ́ã buerémena cʉ̃ʉ̃rẽ mʉ́ã nemorṍ pecamepʉ wáagʉdʉ niirĩ tiia. \p \v 16 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã. Mʉ́ã ĩñahẽrã ãpẽrãrẽ́ wéesʉguera tiiróbiro niiã. Mʉ́ã basocáre ateré buea: “Sĩcʉ̃ ‘Cõãmacʉ̃wiimena diamacʉ̃́ jĩĩã’ jĩĩãri siro, cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tiihéri, wapa maniã” jĩĩcu mʉ́ã. Atepé docare “cʉ̃ʉ̃ ‘Cõãmacʉ̃wii maquẽ oromena diamacʉ̃́ jĩĩã’ jĩĩrĩ, teerora tiiáro” jĩĩcu mʉ́ã. \v 17 Mʉ́ã tʉomasĩ́ridojãcu. Oro Cõãmacʉ̃wiipʉ niijĩrõ, Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ ãñuré pʉtʉácu. Teero tiiró, ¿diiyépe nemorṍ ʉpʉtí maquẽ niiĩ, orope o Cõãmacʉ̃wiipe? \v 18 Mʉ́ã ateré buea: “Sĩcʉ̃ ‘Cõãmacʉ̃rẽ wáicʉra sóepeoromena diamacʉ̃́ jĩĩã’ jĩĩãri siro, cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere diamacʉ̃́ tiihéri, wapa maniã” jĩĩcu mʉ́ã. Atepé docare “cʉ̃ʉ̃ ‘toopʉ́ wáicʉra Cõãmacʉ̃rẽ ticorémena diamacʉ̃́ jĩĩã’ jĩĩrĩ, teerora tiiáro” jĩĩcu mʉ́ã. \v 19 Mʉ́ã tʉomasĩ́ridojãcu. Cõãmacʉ̃rẽ ticoré wáicʉra sóepeoro sotoapʉ niijĩrõ, cʉ̃ʉ̃ ĩñacoropʉ ãñuré pʉtʉácu. Teero tiiró, ¿diiyépe nemorṍ ʉpʉtí maquẽ niiĩ, Cõãmacʉ̃rẽ ticorépe o wáicʉra sóepeorope? \v 20 Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃ “Cõãmacʉ̃rẽ wáicʉra sóepeoromena diamacʉ̃́ jĩĩã” jĩĩgʉ̃, toopʉ́ péoarigʉmenacãrẽ teerora jĩĩgʉ̃ tiii. \v 21 Sĩcʉ̃ “Cõãmacʉ̃wiimena diamacʉ̃́ jĩĩã” jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃menacãrẽ teerora jĩĩgʉ̃ tiii. \v 22 Sĩcʉ̃ “ʉ̃mʉã́semena diamacʉ̃́ jĩĩã” jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ duirípĩrõmena, teero biiri toopʉ́ duigʉ́menacãrẽ teerora jĩĩgʉ̃ tiii. \p \v 23 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca. Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Mʉ́ã oteré metãgãrẽ “menta”, “anís”, “comino” wãmecʉtire yaaré sitiaãñúre tiirénorẽ seenéõ, opaquẽrĩ tiicú. Pʉamóquẽñequẽrĩ cʉorá, sicaquẽ Cõãmacʉ̃wiipʉ néewa, “yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ ticoré niiã” jĩĩ, pairé ticocu. Teero tiipacára, nemorṍ ʉpʉtí maquẽrẽ tiiría. Moisére dutiré cṹũriguecãrẽ tiiría. Basocáre queoró dutiróbiro tiiría. Bóaneõre ẽñoría. Cõãmacʉ̃rẽ padeoría. Mʉ́ã oterére cʉ̃ʉ̃rẽ ticorucurobirora tee ʉpʉtí maquẽcãrẽ tiiró booa. \v 24 Mʉ́ã ĩñahẽrã ãpẽrãrẽ́ wéesʉguera tiiróbiro niiã. Bʉ́ri niirére ãñurõmena tiipetípacara, ʉpʉtí maquẽ tiirépere wãcũria. \p \v 25 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca. Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Baparí sotoápʉ dícʉ coseárigue tiiróbiro niiã. Popeapʉre mʉ́ã ãpẽrãyére ẽmaré, teero biiri niyeru cʉopacára boonemósãjãre dadanetõjõãã. \v 26 Mʉ́ã fariseo basoca tʉomasĩ́hẽrã, ĩñahẽrã tiiróbiro niiã. Popeapʉ maquẽ cosesʉguéya. Teero tiirá, bapa sotoápʉcãrẽ ãñurõ coseári bapa tiiróbiro niiãdacu. \p \v 27 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca. Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Mʉ́ã diarira cṹũre wiseri boremena tuusĩã́re wiseri tiiróbiro niiã. Sotoápʉre ãñurõ baucú. Popeapʉre diarira cõãrĩ́, niipetire bóarigue dadajõãcu. \v 28 Mʉ́ãcã teerora basocá ãñurã́ baucú ãpẽrã́ ĩñacoropʉ. Popeapʉpere ãñuré tiidʉgáre manicú sáa. Ñañaré niinetõjõãcu. \p \v 29 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca. Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Mʉ́ã profetaye masãcoperi sotoapʉ ãñuré wiserigã tiinʉcṍã. Ãpẽrã́ basocá ãñurã́ niirirare cṹũre wiserire mamoã. \v 30 Mʉ́ã biiro jĩĩã: “Ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉãniãrã catiritopʉre ʉ̃sã niirãjã, merẽã tiibójĩyu. Cʉ̃́ã profetare sĩãdutíri, ʉ̃sã sĩãdutíribojĩyu”, jĩĩã. \v 31 Mʉ́ã teeré teero jĩĩrã, mʉ́ã basiro “profetare sĩãríra pãrãmerã niinʉnʉsera niiã” jĩĩrã tiia. \v 32 Teero tiirá, mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatirirobirora tiiyapácʉtijãña. \p \v 33 ’Mʉ́ã ãñaã tiiróbiro ñañaré tiirá niiã. Mʉ́ã deero tii Cõãmacʉ̃ pecamepʉ ñañarõ tiiádarere netõmasĩ́ricu. \v 34 Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉre profetare, Cõãmacʉ̃ dutiré masĩrã́rẽ, Cõãmacʉ̃ye bueadarare ticocogʉda. Mʉ́ãpe cʉ̃́ã sĩquẽrãrẽ sĩã, ãpẽrãrẽ́ curusapʉ páabiatu sĩãdutíadacu; ãpẽrãrẽ́ cʉ̃́ã neãré wiseripʉ tãna, cʉ̃́ã wáare macãrĩpʉ nʉnʉã́dacu. \v 35 Mʉ́ã teero tiirá, niipetira basocá ãñurã́rẽ sĩãrígue wapa mʉ́ã wapa cʉoa. Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã Abel\f + \fr 23:35 \ft Génesis 4.8.\f* basocʉ́ ãñugʉ̃́rẽ sĩãsʉguéyira. Tée Zacarías\f + \fr 23:35 \ft 2 Crónicas 24.20-21.\f* Berequías macʉ̃rẽ sĩãyapácʉtiyira. Zacaríare sĩãyíra Ãñunetõjõãri Tatia sããwaro pʉtopʉ. \v 36 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã atitó macãrãpʉ niipetire cʉ̃́ã teero tiiríguere wapa cʉoa, jĩĩwĩ Jesús. \s1 Jesús Jerusalén macãrãrẽ maĩmírigue \r (Lc 13.34-35) \p \v 37 Jesús Jerusalén macãrãrẽ wãcũgʉ̃, jĩĩwĩ: \p —Jerusalén macãrã, mʉ́ã profetare sĩãrã́ niiã; Cõãmacʉ̃ye wederáre ʉ̃tãperimena déesĩãrã niiã. Mʉ́ãrẽ maĩgʉ̃́, pee peti néõdʉgamiwʉ̃. Cãrẽquẽ coo põnarẽ́ wʉ́ʉre docapʉ néõcũrõbiro tiidʉgámiwʉ̃. Mʉ́ãpe booríwʉ. \v 38 Teero tiiró, mʉ́ãya macã cõõjṍããdacu. \v 39 Yʉʉ ateré jĩĩã: Yʉʉre ĩñanemoricu; tée mʉ́ã yʉʉre “ãni Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ ãñunetõjõãĩ” jĩĩrãpʉ, ĩñaãdacu, jĩĩwĩ. \c 24 \s1 Jesús “Cõãmacʉ̃wii cõãnoãdacu” jĩĩrigue \r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ niiãrigʉ witiwari, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto wáawʉ. Cõãmacʉ̃wii, teero biiri tiiwiiména niiré wiserire “ãñuré wiseri niiã” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ wedewawʉ. \p \v 2 Cʉ̃ʉ̃pe ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã iye niipetire wiserire ĩñamiã. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Too síro ʉ̃tãqui apequí sotoápʉ weemʉãrigue pʉtʉáricu. Niipetire cõãnoãdacu, jĩĩwĩ. \s1 Atibʉ́reco petiádari sʉguero wáaadare \r (Mr 13.3-23; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Too síro Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ jea, Jesús duirigʉ niiwĩ. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá ãpẽrã́ tʉohéropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ jea, sãĩñáwʉ̃: \p —Wedeya ʉ̃sãrẽ. Mʉʉ wedearigue ¿deero biiri wáaadari? ¿Ñeenómena mʉʉ pʉtʉaatiadarere, teero biiri atibʉ́reco petiádarere ĩñamasĩnoãdari? jĩĩwʉ̃. \p \v 4 Jesús yʉʉwi: \p —Ãñurõ tʉomasĩ́ña, ãpẽrã́ jĩĩditori jĩĩrã. \v 5 Paʉ “yʉʉrá niiã; yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩãdacua. Paʉ cʉ̃́ãrẽ nʉnʉã́dacua. \v 6 Apeyé, “cãmerĩ́sĩãrã tiiáwã” jĩĩrĩ tʉoádacu. “Toopʉ́ cãmerĩ́sĩãrã tiiáyira” jĩĩré queticãrẽ tʉoádacu. Teeré tʉorá, cuirijãña. Tee wáaadare niijãrõ tiia. Teero wáapacari, atibʉ́reco petiádaro dʉsaádacu ména. \v 7 Sicapõna macãrã apepõná macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Teero biiri sicadita macãrã apeditá macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Jʉabóare wáaadacu. Peeditapʉre dita cãmeñare wáaadacu. \v 8 Tee niipetiremena basocáre bayiró ñañarõ netõré nʉcãã́dacu. \p \v 9 ’Teero wáari, mʉ́ãrẽ ñee, dutirápʉre tico, ñañarõ tiidutíadacua. Mʉ́ãrẽ sĩãã́dacua. Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa. \v 10 Teero wáari, paʉ yʉʉre padeomírira padeodúadacua. Cʉ̃́ã menamacãrã niimirirare ticoadacua dutirápʉre. Cãmerĩ́ ĩñatutiadacua. \v 11 Paʉ “yʉʉ profeta niiã” jĩĩãdacua. Paʉre jĩĩdito, padeorí tiiádacua. \v 12 Ñañaré pee niiãdacu. Teero wáari, paʉ cãmerĩ́ maĩdúadacua. \v 13 Yʉʉre padeorucújãrã docare Cõãmacʉ̃ netõnégʉ̃daqui. \v 14 Niipetiro atibʉ́recopʉ ãñuré queti “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeaadaro tiia” jĩĩrére niipetiropʉ wedenoãdacu, niipetire dita macãrã masĩãrõ jĩĩrã. Tee wáari siro, atibʉ́reco petiádacu sáa. \p \v 15 ’Ñañanetõnʉcãgʉ̃rẽ\f + \fr 24:15 \ft Pecasãyemena: “la abominación desoladora”, es decir, el Anticristo.\f* Cõãmacʉ̃rẽ padeorídojãgʉ̃rẽ ĩñaãdacu mʉ́ã. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃wii popeapʉ jeagʉdaqui. Profeta Daniel tee maquẽrẽ wederigʉ niiwĩ. (Ateré buegʉ́ tʉomasĩ́ãrõ.) \v 16 Teero wáari ĩñarã, Judea ditapʉ niirã́ ʉ̃tãyucʉpʉ dutijṍããrõ. \v 17 Wii sotoápʉ pesagʉ́no diiwá, wii popeapʉ niirére néegʉ̃ sããwaripacʉ, dutijṍããrõ. \v 18 Wesepʉ́ padegʉ́cã wiipʉ́ sutiré néegʉ̃ pʉtʉawaripacʉ, dutijṍããrõ. \v 19 Teero wáare bʉrecori niipacósãnumiãrẽ, põna ũpũrã́ cʉoráre bóaneõre bʉrecori niiãdacu. \v 20 “Dutiwáre bʉrecori púuriro niiré bʉrecori wáarijããrõ; yeerisãri bʉreco wáarijããrõ” jĩĩ, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. \v 21 Teero wáare bʉrecori basocáre bayiró ñañarõ netõré bʉrecori niiãdacu. Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco tiirí sirore, tée atitópʉre nocõrõ ñañarõ netõré maniríro niiwʉ̃. Too síropʉcãrẽ nocõrõ peti ñañarõ netõré maniã́dacu. \v 22 Tee ñañarõ netõré bʉrecorire Cõãmacʉ̃ dʉ́oriatã, sĩcʉ̃no netõrídojãgʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ beserirare tiigʉ́, teero wáare bʉrecorire dʉ́ogʉdaqui. \p \v 23 ’Teero wáari, sĩquẽrã mʉ́ãrẽ jĩĩditoadacua: “Jã́ã, ĩñaña. Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo ãno niiĩ”, jĩĩmiãdacua. “Toopʉ́ niiĩ”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ, padeoríjãña. \v 24 Paʉ jĩĩditora niiãdacua. Sĩquẽrã “yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩmiãdacua. “Profeta niiã” jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Pee tiiẽ́ñore tiiádacua, cʉ̃́ãrẽ padeoáro jĩĩrã. Cõãmacʉ̃ beserirapʉrena padeodúri tiidʉgámiãdacua. \v 25 Tee niiãdarerena mʉ́ãrẽ yʉʉ wedesʉguetoaa. \v 26 Teero tiirá, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ “jõõpʉ basocá manirṍpʉ Cristo niiãwĩ” jĩĩrĩ, wáarijãña. “Atiwií macã sawipʉ niiãwĩ” jĩĩrĩ, padeoríjãña. \v 27 Apetóre bʉpo wã́ãyori, muĩpũ mʉãatirope tée cʉ̃ʉ̃ sããwarope bóesesajõãã. Teero wáarobirora wáaadacu, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ atiri. \v 28 Wáicʉ bóari, yucaa máata masĩcua. Cʉ̃́ã tiiróbirora yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, yʉʉ atiadarere máata masĩãdacu. \s1 Jesús pʉtʉaatiadare \r (Mr 13.24-37; Lc 21.25-33; 17.26-30, 34-36) \p \v 29 ’Tee ñañarõ netõré bʉrecori sirogã muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ naĩtĩãjõãgʉ̃daqui. Ñami macʉ̃cã bóeriqui. Ñocõã́ ñaacodiadacua. Niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ cãmeñanoãdacua. \v 30 Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ sica ẽñoré bauádacu. Teeré ĩñarã, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ atiadarere masĩãdacua. Teero tiirá, niipetire macãrĩ macãrã utiadacua. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õmebʉrʉáripʉ tutuaremena asibatédiatiri ĩñaãdacua. \v 31 Corneta bʉsʉri, ángeleare ticocogʉdacu. Cʉ̃́ã néõãdacua yʉʉ beserirare atibʉ́reco niipetiropʉ niirã́rẽ. \p \v 32 ’Mʉ́ãrẽ oterigʉ higueragʉmena queoré ticogʉda. Tiigʉ́ pṹũrĩ wasorí, “cʉ̃ma wáaadaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩã. \v 33 Teerora niipetire yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, “niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadaro péerogã dʉsacú” jĩĩ masĩña. \v 34 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atitó macãrã cʉ̃́ã diaadari sʉguero, tee niipetire yʉʉ jĩĩãrigue wáaadacu. \v 35 Ʉ̃mʉã́se, atiditá peticódiaadacu. Yʉʉ wedesere doca petirícu. Niirucujããdacu. \p \v 36 ’Yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉreco, tii horare masĩña maniã. Ángelea ʉ̃mʉã́se macãrã masĩriya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã masĩria. Yʉʉ Pacʉ sĩcʉ̃rã masĩqui. \p \v 37 ’Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadari sʉguerogã, Noé niirito wáarirobiro wáaadacu. \v 38 Atibʉ́reco dúuadari sʉguero, basocá yaa, sĩni, wãmosía, cʉ̃́ã põna numiãrẽ numicũ tiiyíra. Tée Noé dooríwʉcapʉ sããwaripʉ, tiitúcoyira. \v 39 Cʉ̃́ã “merẽã wáaricu” jĩĩ wãcũpacari, oco pea, día duanetõrĩ, diapetijõãyira. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiricãrẽ, basocá teerora tiiádacua. \v 40 Teebʉrecorire ʉ̃mʉã́ pʉarã́ wesepʉ́ niiãdacua. Sĩcʉ̃ néemʉãnogʉ̃daqui; ãpĩ pʉtʉágʉdaqui. \v 41 Pʉarã́ numiã trigo wãñiãrã́ niiãdacua. Sĩcõ néemʉãnogõdaco; apegó pʉtʉágodaco. \p \v 42 ’Teero tiirá, ĩñacorucujãña. Mʉ́ãcã yʉʉ mʉ́ã Õpʉ̃ pʉtʉaatiadari bʉrecore masĩricu. \v 43 Ateré masĩña: Wii õpʉ̃ “ñamirẽ tii hora niirĩ, yaarépigʉ jeagʉdaqui” jĩĩ masĩgʉ̃, cãnihẽ́gʉ̃rã coteboqui. Cʉ̃ʉ̃ya wiire pã́õsãrĩ jĩĩgʉ̃, cãmotáqui. \v 44 Teero tiirá, mʉ́ãcã ãñurõ yueya. Mʉ́ã wãcũhẽritabe, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatigʉdacu. \s1 Pʉarã́ dutibosaramena queoré \r (Lc 12.41-48) \p \v 45 ’Mʉ́ã sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ ãñurõ masĩgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃yere ãñurõ dutibosagʉ tiiróbiro niiña. Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ aperopʉ́ wáagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩqui: “Yáa wii macãrãrẽ bʉ́recoricõrõ yaaré ticoya”, jĩĩqui. \v 46 Ãñurõ dutibosagʉ cʉ̃ʉ̃rẽ dutiariguere tiirucúqui. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ coerí, ʉseniqui. \v 47 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiiré wapa cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ niipetire cʉ̃ʉ̃ cʉorére dutibosagʉ sõnecogʉdaqui. \v 48 Ãpĩpé “yʉʉ õpʉ̃ máata coeríqui” jĩĩ wãcũgʉ̃, ñañarõ tiiquí. \v 49 Padecoterare ñañarõ tiinʉcã́qui. Cũmurã́mena boseya, sĩni tiiquí. \v 50 Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃ wãcũhẽritabe, coegʉ́daqui. \v 51 Cʉ̃ʉ̃ dutiriguere tiirírigue wapa bayiró ñañarõ tiigʉ́daqui. Ãpẽrã́ ĩñacoropʉ dícʉ ãñuré tiiditórirare cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ cõãriropʉ cʉ̃ʉ̃cãrẽ cõãgʉ̃daqui. Toopʉ́ basocá pũnisíra bacadiyó, utiadacua. \c 25 \s1 Pʉamóquẽñerã numiãmena queoré \p \v 1 ’Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã. Pʉamóquẽñerã numiã cʉ̃́ã sĩãwócorepa née, cʉ̃́ã menamacõ manʉ niigʉ̃dʉre bocara wáayira. \v 2 Sicamoquẽñerã numiã tʉomasĩ́hẽrã niiyira. Ãpẽrã́ sicamoquẽñerã numiã ãñurõ masĩrã́ niiyira. \v 3 Tʉomasĩ́hẽrã numiã cʉ̃́ãye sĩãwócorepa néewapacara, ʉse too síro píosããdarere néewariyira. \v 4 Ãñurõ masĩrã́ numiãpe ʉsepa néewayira sĩãwócorepamena. \v 5 Wãmosíagʉdʉ máata jeariyigʉ. Niipetira numiãrẽ wʉgoá jeari, cãnijṍãyira. \v 6 Ñami deco acaribíri tʉoyíra: “¡Wãmosíagʉdʉ atitoai! ¡Bocara atiya!” jĩĩyigʉ. \v 7 Niipetira numiã wãcã, cʉ̃́ãye sĩãwócorepare quẽnoyíra. \v 8 Tʉomasĩ́hẽrã numiãpe ãñurõ masĩrã́ numiãrẽ jĩĩyira: “Ʉ̃sãcãrẽ ʉse ticoya; ʉ̃sã sĩãwócorepa yatiro tiia”, jĩĩmiyira. \v 9 Ãñurõ masĩrã́ numiãpe yʉʉyira: “Ticoria. Ʉ̃sã ticori, ʉ̃sãcãrẽ jeari, mʉ́ãcãrẽ jeari tiibócu. Mʉ́ã basiro ʉse dúari basoca pʉtopʉ sãĩrã́ wáaya mʉ́ã sĩãwócoadarere”, jĩĩyira. \v 10 Cʉ̃́ã sãĩrã́ wáaari siro, wãmosíagʉdʉ jeayigʉ. Ãñurõ ĩñacoarira bosebʉreco tiirí wiipʉ cʉ̃ʉ̃mena sããwayira. Cʉ̃́ã sããwaari siro, sope biajṍãyiro. \v 11 Too síropʉ ãpẽrã́ numiãpe jea, “ʉ̃sã õpʉ̃, ʉ̃sãrẽ sope pã́õña” jĩĩmiyira. \v 12 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: “Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ãrẽ masĩriga”, jĩĩyigʉ, jĩĩwĩ Jesús. \p \v 13 Jesús tee queorére wedeari siro, jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ atiadari bʉrecore tii horare mʉ́ã masĩria. Teero tiirá, ãñurõ ĩñacorucujãña, jĩĩwĩ. \s1 Niyeruquirimena queoré \r (Lc 19.11-27) \p \v 14 Jesús ʉ̃sãrẽ wedenemowĩ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdare atequetí tiiróbiro niiã. Sĩcʉ̃ basocʉ́ yoaropʉ wáagʉdʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ wáaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃ye dutibosarare sʉocó, cʉ̃ʉ̃ye niyerure cʉ̃́ãmena cṹũyigʉ. \v 15 Sĩcʉ̃rẽ sicamoquẽñepori, ãpĩrẽ́ pʉapó, ãpĩrẽ́ sicapo niyeruquiripori ticoyigʉ. Cʉ̃́ã paderépʉre ĩñaco, ticoyucoyigʉ. Too síro wáajõãyigʉ. \v 16 Dutibosagʉ sicamoquẽñepori ñeerigʉ tee niyerumena pade, máata apeyé sicamoquẽñepori wapatánemoyigʉ. \v 17 Pʉapó ñeerigʉcã teerora apeyé pʉapó wapatánemoyigʉ. \v 18 Sicapo ñeerigʉpe cope coa, cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́ye niyerure tiicopepʉ yaacṹjãyigʉ. \p \v 19 ’Yoari siropʉ, cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́ coeyígʉ. Coe, cʉ̃́ãrẽ “yée niyerure ¿deero tiirí?” jĩĩ sãĩñáyigʉ. \v 20 Sicamoquẽñepori ñeerigʉ cʉ̃ʉ̃ pʉto jeanʉcãyigʉ. Apeyé sicamoquẽñepori cʉ̃ʉ̃ pade wapatárere néeatigʉ, jĩĩyigʉ: “Yʉʉre dutigʉ́, sicamoquẽñepori mʉʉ yʉʉre cṹũwʉ̃. Teeména nocõrõrã pade wapatánemowʉ̃. Ate niiã apeyé sicamoquẽñepori”, jĩĩyigʉ. \v 21 Cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Ãñurõ tiiyú. Dutibosagʉ ãñurõ diamacʉ̃́ tiigʉ́ niiã mʉʉ. Yʉʉ péerogã cṹũriguemena ãñurõ tiiyú. Mʉʉ ãñurõ tiirígue wapa pee dutigʉ́ cṹũgʉ̃da. Yʉʉmena ʉsenirucujãña”, jĩĩyigʉ. \v 22 Too síro pʉapó ñeerigʉ cʉ̃ʉ̃ pʉto jeanʉcã jĩĩyigʉ: “Yʉʉre dutigʉ́, mʉʉ yʉʉre pʉapó cṹũwʉ̃. Teeména nocõrõrã pade wapatánemowʉ̃. Ate niiã apeyé pʉapó”, jĩĩyigʉ. \v 23 Cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Ãñurõ tiiyú. Dutibosagʉ ãñurõ tiigʉ́ niiã mʉʉ. Yʉʉ péerogã cṹũriguemena ãñurõ tiiyú. Mʉʉ ãñurõ tiirígue wapa pee dutigʉ́ cṹũgʉ̃da. Yʉʉmena ʉsenirucujãña”, jĩĩyigʉ. \p \v 24 ’Too síro sicapo ñeerigʉcã cʉ̃ʉ̃ pʉto jeanʉcã, jĩĩyigʉ: “Yʉʉre dutigʉ́, mʉʉ tutuare padedutigʉ niirére masĩwʉ̃. Paderipacʉ, ãpẽrã́ paderémena wapatáa. \v 25 Teero tiigʉ́, cui, mʉʉye niyerure dita popeapʉ yaacṹjãwʉ̃. Ate niiã mʉʉye”, jĩĩyigʉ. \v 26 Cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: “Mʉʉ dutibosagʉ ñañagʉ̃́, dadegʉ́ niiã. ‘Paderipacʉ, ãpẽrã́ paderémena wapatái’ jĩĩ masĩmiyu. \v 27 Teeré masĩgʉ̃jã, yée niyerure ĩñanori wiipʉ néewa, cṹũbojĩyu. Yʉʉ coegʉ́ tee bʉcʉáremena ñeenemoboajĩyu”, jĩĩyigʉ. \v 28 Toopʉ́ niirã́rẽ jĩĩyigʉ: “Tiipore ẽmajãña. Pʉamóquẽñepori cʉogʉ́pere ticoya. \v 29 Pee cʉogʉ́norẽ nemorṍ ticonoãdacu. Pee cʉogʉ́daqui. Cʉohégʉnopere cʉ̃ʉ̃ cʉomírere ẽmajãnoãdacu. \v 30 Ãni dutibosagʉ queoró tiihégʉre naĩtĩãrõpʉ cõãwionecoya. Toopʉ́ pũnisíra bacadiyó, utiadacua”, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús niipetire dita macãrãrẽ beseadare \p \v 31 ’Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ asibatéremena pʉtʉaatiri, õpʉ̃ duirípĩrõpʉ dutiduigʉdacu. Ángelea niipetira yʉʉmena atiadacua. \v 32 Niipetire dita macãrã yʉʉ duiró pʉtopʉ neããdacua. Teero tiigʉ́, cʉ̃́ãrẽ pʉapõná batonʉcõgʉ̃da. Sĩcʉ̃ ecará coterí basocʉ ovejare merẽã, cabrare merẽã batonʉcõgʉ̃ tiiróbiro tiigʉ́da. \v 33 Basocá ãñurã́rẽ diamacʉ̃́pe, ãpẽrãrẽ́ acuniñape nʉcõgʉ̃́da. \v 34 Too síro yʉʉ diamacʉ̃́pe nucũrã́rẽ jĩĩgʉ̃da: “Mʉ́ã yʉʉ Pacʉ ãñurõ tiinórira, atiya. Atibʉ́reco nʉcãrípʉ mʉ́ã niiãdarore quẽnosʉguétoarigʉ niiwĩ. Teeré ñeerã atiya sáa. \v 35 Yʉʉ jʉabóari, ecawʉ́. Yʉʉ oco sĩnidʉgári, tĩ́ãwʉ̃. Yʉʉ aperopʉ́ wáanetõrĩ, cãnirṍ ticowʉ. \v 36 Yʉʉ sutimanírĩ, sã́ãwʉ̃. Yʉʉ diarecʉtiri, ĩñacãmesãwʉ̃. Yʉʉ peresuwiipʉ duiri, ĩñarã jeawʉ”, jĩĩgʉ̃da. \p \v 37 ’Teero tiirá, basocá ãñurã́ jĩĩãdacua: “Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿deero biiri mʉʉ jʉabóari, ecarí? ¿Deero biiri oco sĩnidʉgári, tĩ́ãrĩ? \v 38 ¿Deero biiri aperopʉ́ wáanetõrĩ, cãnirṍ ticori? ¿Deero biiri sutimanírĩ, sã́ãrĩ? \v 39 ¿Deero biiri diarecʉtigʉre o peresuwiipʉ duigʉ́re ĩñarã jeari?” jĩĩãdacua. \p \v 40 ’Cʉ̃́ãrẽ yʉʉgʉda: “Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã yʉʉre padeoráre ʉpʉtí macãrã niihẽrãrẽ teero tiirá, yʉʉrena tiirá tiiwʉ́”. \p \v 41 Too síro acuniñape nucũrã́rẽ jĩĩgʉ̃da: “Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ ñañarõ tiinóãdara niiã. Teero tiirá, ãnorẽ́ niirijãña. Pecame petihérimepʉ wáaya. Tiimé wãtĩãrẽ dutigʉ́re, cʉ̃ʉ̃yara ángelea ñañarã́rẽ quẽnoyúerime niiã. \v 42 Yʉʉ jʉabóari, ecaríwʉ. Yʉʉ oco sĩnidʉgári, tĩ́ãriwʉ. \v 43 Yʉʉ aperopʉ́ wáanetõrĩ, cãnirṍ ticoriwʉ. Yʉʉ sutimanírĩ, sã́ãriwʉ. Yʉʉ diarecʉtiri, peresuwiipʉ duiricãrẽ, ĩñarã jeariwʉ”, jĩĩgʉ̃da. \p \v 44 ’Cʉ̃́ãcã teerora jĩĩãdacua: “Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ jʉabóari, oco sĩnidʉgári, aperopʉ́ wáanetõrĩ, sutimanírĩ, diarecʉtiri, o peresuwiipʉ duiri, ¿deero biiri ʉ̃sã mʉʉrẽ tiiápuriri?” jĩĩãdacua. \p \v 45 ’Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ yʉʉgʉda: “Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã yʉʉre padeoráre ʉpʉtí macãrã niihẽrãrẽ tiiápuhera, yʉʉrena tiiápuhera tiiwʉ́”, jĩĩgʉ̃da. \p \v 46 Cʉ̃́ã wáajõããdacua ñañarõ netõrucújããdaropʉ. Basocá ãñurã́pe catiré petihéropʉ wáaadacua, jĩĩwĩ Jesús. \c 26 \s1 Jesuré ñeeãdara wedeserigue \r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Jesús tee niipetire wedeari siro, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p \v 2 —Mʉ́ã masĩã: Pascua bosebʉreco wáaadaro pʉabʉ́reco dʉsaa. Tii bosebʉreco niirĩ, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ãpẽrãpʉ́re ticonogʉ̃dacu. Curusapʉ páabia, sĩãdutíadacua, jĩĩwĩ. \p \v 3 Teebʉrecorire paiaré dutirá, teero biiri bʉtoá dutirá neãyira paiaré dutigʉ́ya wiicapʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Caifás. \v 4 Cʉ̃́ã Jesuré yayióremena ñeeãdarere cãmerĩ́ wedeseyira, sĩãdʉgára. \v 5 Cʉ̃́ã jĩĩyira: \p —Bosebʉreco niirĩ, tiiríjããda. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́, marĩmena cúara, noo booró acaribíãmajãbocua, jĩĩyira. \s1 Jesuré sitiaãñúre píopeorigue \r (Mr 14.3-9; Jn 12.1-8) \p \v 6 Jesús Betaniapʉ Simón õpʉ̃ʉ̃ bóa netõrígʉya wiipʉ niiwĩ. \v 7 Jesús yaaduiritabe, sĩcõ numiṍ sitiaãñúriga cʉogó cʉ̃ʉ̃ pʉto jeawo. Tiigá sitiaãñúre wapapacáre posecʉtíwʉ. Cʉ̃ʉ̃ya dupu sotoapʉ teeré píopeowo. \v 8 Coo teero tiirí ĩñarã, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cúawʉ. Ʉ̃sã basiro cãmerĩ́ jĩĩwʉ̃: \p —¿Ateré bʉ́ri peti teero tiicõã́ĩ? \v 9 Ate sitiaãñúrere dúa, pairó niyeru bʉanóboayu. Teeména bóaneõrãrẽ tiiápuro boomíãyu, jĩĩwʉ̃. \p \v 10 Jesús ʉ̃sã teero jĩĩrĩ tʉo, jĩĩwĩ: \p —¿Deero tiirá atigoré potocṍĩ? Potocṍrijãña. Ateré yʉʉre píopeogo, ãñurõ tiigó tiiyo. \v 11 Bóaneõrã mʉ́ã watoapʉ niirucujããdacua. Yʉʉpeja mʉ́ãmena niirucuricu. \v 12 Coo ateré yʉʉre píopeogo, yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ coari tutipʉ cṹũãdari sʉguero, sitiaãñúremena píopeore tiiróbiro tiisʉguégo tiiyo. \v 13 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niipetiro atiditapʉ́re Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére quetire wedewarucura, atigó yʉʉre tiiáriguere wedeadacua, coore wãcũdutira, jĩĩwĩ. \s1 Judas Jesuré cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirapʉre ticoadare \r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6) \p \v 14 Judas Iscariote Jesús buerá doce menamacʉ̃ paiaré dutirá pʉtopʉ wáarigʉ niiwĩ. \p \v 15 —Yʉʉ Jesuré mʉ́ãrẽ ticori, ¿nocõrõ niyeru yʉʉre wapatíadari? jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃́ã treinta niyeruquiri ticoyira. \v 16 Cʉ̃́ã wapatíari siro, “¿deero tii yʉʉre Jesuré ticoro boomíĩto?” jĩĩ wãcũnʉcãyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena yaaturigue \r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26) \p \v 17 Basocá pã púuri tiirémena wʉ́oya maniré yaarí bosebʉreco niinʉcãwʉ̃. Ʉ̃sã Jesús buerá cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, sãĩñáwʉ̃: \p —¿Noopʉ́ marĩ Pascua bosebʉreco yaaadarore ʉ̃sã quẽnosʉguéri boogári? jĩĩwʉ̃. \p \v 18 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩwĩ: \p —Jerusalénpʉ wáaya. Toopʉ́ sĩcʉ̃ niiqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ ateré jĩĩña: “Ʉ̃sãrẽ buegʉ́ ateré jĩĩcoawĩ: ‘Yʉʉ ñañarõ netõã́daro péerogã dʉsaa. Mʉʉya wiipʉ yʉʉ buerámena Pascua boseyagʉdacu’ ”, jĩĩña, jĩĩwĩ. \p \v 19 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ dutiarirobirora Pascua boseyaadarere quẽnoyúerira niiwã. \p \v 20 Náĩcũmuãri siro, Jesús, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá docemena yaaadara jeanuãwʉ̃. \v 21 Ʉ̃sã yaaduiri, jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã menamacʉ̃ sĩcʉ̃ yʉʉre ĩñatutirapʉre ticogʉdaqui, jĩĩwĩ. \p \v 22 Ʉ̃sã bayiró wãcũpatiwʉ. \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿yʉʉ mee niiĩ? jĩĩ sãĩñánʉcãwʉ̃ ʉ̃sãcõrõ. \p \v 23 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉmena atibapapʉ́ pãmena soayágʉra yʉʉre ticogʉdaqui. \v 24 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaadacu. Bóaneõgʉ̃ niigʉ̃daqui yʉʉre ticogʉdʉpeja. Cʉ̃ʉ̃ bauáriatã, nemorṍ ãñubojĩyu, jĩĩwĩ. \p \v 25 Judas cʉ̃ʉ̃rẽ ticogʉdʉ jĩĩwĩ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ¿yʉʉ mee niiĩ? jĩĩwĩ. \p —Ʉ̃́jʉ̃, mʉʉrã́ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 26 Ʉ̃sã yaari, Jesús pãrẽ née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi. Túajea, pʉatásã, ʉ̃sãrẽ batowi. \p —Yaaya. Ate yáa õpʉ̃ʉ̃biro niiã, jĩĩwĩ. \p \v 27 Vino bapare née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi. Túajea, ʉ̃sãrẽ tĩ́ãgʉ̃rã, jĩĩwĩ: \p —Niipetira atibapá maquẽrẽ sĩniñá. \v 28 Ate yée díibiro niiã. Yʉʉ diari, yée díi õmayudiaadacu. Yée díimena paʉ basocá ñañaré tiiré wapa acabógʉdacu. Teeména Cõãmacʉ̃ mama netõnére quetire cṹũgʉ̃daqui. \v 29 Yʉʉ ateréja jĩĩã: Vino sĩninemóricu sáa; tée yʉʉ Pacʉ Õpʉ̃ niirṍpʉ mama vino ĩñaña manirére mʉ́ãmena sĩnigʉ̃́dacu, jĩĩwĩ. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 30 Ʉ̃sã sicawãme Cõãmacʉ̃rẽ basarére basapeotoaari siro, Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáajõãwʉ̃. \v 31 Toopʉ́ wáagʉ, Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã niipetira atiñamí yʉʉre cõãwapetijõããdacu. Tee Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ niiã: “Oveja coterí basocʉre sĩãcõã́gʉ̃dacu. Teero tiirí, cʉ̃ʉ̃yara oveja cʉ̃́ã booró cʉtʉbatéjõããdacua”,\f + \fr 26:31 \ft Zacarías 13.7.\f* jĩĩ jóarigue niiã. \v 32 Teero wáapacari, yʉʉ diarigʉpʉ masãri siro, yʉʉ mʉ́ã sʉguero Galileapʉ jeatoagʉdacu, jĩĩwĩ. \p \v 33 Pedro jĩĩwĩ: \p —Niipetira mʉʉrẽ cõãwari, yʉʉja mʉʉrẽ cõãwaricu, jĩĩmiwĩ. \p \v 34 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mecʉ̃ã macã ñami cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga” jĩĩditogʉdacu mʉʉ, jĩĩwĩ. \p \v 35 Pedro jĩĩwĩ: \p —Yʉʉja cʉ̃́ã yʉʉre sĩãdʉgáatã, mʉʉmena diagʉda; mʉʉrẽ “masĩriga” jĩĩricu, jĩĩmiwĩ. \p Niipetira ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá teero dícʉ jĩĩyucomiwʉ̃. \s1 Jesús Getsemanípʉ cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩrígue \r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46) \p \v 36 Too síro Jesús, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerámena Getsemanípʉ jeawʉ. Toopʉ́ jeagʉ, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã ãno duiyueya ména. Yʉʉ jõõpʉ yʉʉ Pacʉre sãĩgʉ̃́ wáagʉ tiia, jĩĩwĩ. \p \v 37 Pedrore, teero biiri Zebedeo põna pʉarã́rẽ cʉ̃ʉ̃mena néewawi. Cʉ̃ʉ̃ bayiró yeeripũnapʉ wãcũpati, bóaneõnʉcãyigʉ. \v 38 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉre diariquioro, wãcũpatire niinetõjõãga. Mʉ́ã ãno pʉtʉáya. Cãnirã́ mee tiiwá, jĩĩmiyigʉ. \p \v 39 Cʉ̃́ã beru yoasãñurõ wáa, yepapʉ munibiácũmuyigʉ. Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ: \p —Pacʉ, mʉʉ boorí, yʉʉ ñañarõ netõã́dare wáarijããrõ. Yʉʉ teero jĩĩpacari, yʉʉ boorére tiiríjãña; mʉʉ boorépe wáari tiiyá, jĩĩyigʉ. \p \v 40 Too síro cʉ̃ʉ̃ buerá pʉtopʉ cãmepʉtʉ́aatiyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ cãniã́rirapʉre bʉajeáyigʉ. Pedrore jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiigʉ́ yʉʉmena péerogã ĩña tiirídojãĩ? \v 41 Cãnirã́ mee tiiyá. Wãtĩ mʉ́ãrẽ jĩĩcõãsãrijããrõ jĩĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. Mʉ́ã wãcũrémena ãñurére tiidʉgápacari, mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩpe sĩcãrĩbíria, jĩĩyigʉ. \p \v 42 Opatutí wáa, cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩnemóyigʉ: \p —Pacʉ, ñañarõ netõrére mʉʉ cãmotádʉgaheri, mʉʉ booróbirora wáaaro, jĩĩyigʉ. \p \v 43 Sãĩã́ri siro, cʉ̃ʉ̃ buerá pʉtopʉ cãmepʉtʉ́aatigʉ, cãniã́rirapʉre bʉajeáyigʉ sũcã. Cʉ̃́ãrẽ wʉgoá pũnijõãyiro. \v 44 Teero tiigʉ́, cʉ̃́ãrẽ wãcõrípacʉ, cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩgʉ̃́ wáayigʉ sũcã. Cʉ̃ʉ̃ sãĩã́rirobirora sãĩyígʉ sũcã. \v 45 Too síro cãmepʉtʉ́aatigʉ, cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —¿Mʉ́ã cãnirã́ tiii sũcã? ¿Cãni, yeerisãjãrã tiii? Yʉʉre ticoadaro jearo tiia. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ ticogʉdaqui ñañaré tiirápʉre. \v 46 Wʉ̃mʉnʉcãña. Jãmʉ, yʉʉre ticogʉdʉ atitoai mée, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré ñeewarigue \r (Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 47 Jesús ʉ̃sãmena wedesegʉ tiiríra, ʉ̃sã menamacʉ̃ niimiãrigʉ Judas jeawi. Cʉ̃ʉ̃mena paʉ basocá espadapĩrĩmena, yucʉména atiwa. Cʉ̃́ã paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá ticocoarira niirira niiwã. \v 48 “Yʉʉ wasopúro ũpũgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃rã́ niigʉ̃daqui; cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, néewawa”, jĩĩsʉguetoarigʉ niiwĩ Jesuré ticogʉdʉ. \v 49 Máata Jesús pʉtopʉ jeanʉcãgʉ̃: —Yʉʉre buegʉ́, jĩĩwĩ. \p Teero jĩĩgʉ̃rã, cʉ̃ʉ̃ wasopúrore ũpũwĩ. \v 50 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ menamacʉ̃, mʉʉ tiigʉ́ atiariguere tiisírotiya, jĩĩwĩ. \p Basocá ati, Jesuré ñeejõãwã. \p \v 51 Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeerĩ, sĩcʉ̃ Jesuména niiãrigʉ cʉ̃ʉ̃ya espadare tʉ̃ãwé, paiaré dutigʉ́re padecotegʉya cãmopérore páatacojãwĩ. \v 52 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Tiiríjãña. Mʉʉyapĩrẽ quẽnocṹña. Espadamena cãmerĩ́quẽrãno espadamenarã diaadacua. \v 53 ¿Mʉʉ masĩrii? Yʉʉ yʉʉ Pacʉre sãĩã́tã, máata doce põnarĩ ángeleare yʉʉre tiiápudutigʉ ticocoboqui. \v 54 Yʉʉ teero tiiátã, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora wáaribocu; tee jĩĩrõbirora wáaro booa, jĩĩwĩ. \p \v 55 Toorá Jesús basocáre jĩĩwĩ: \p —¿Yaarépigʉre tiiróbiro yʉʉre espadapĩrĩmena, yucʉména ñeerã atiarĩ? Bʉ́recoricõrõ yʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ bueduiwʉ. Yʉʉre ñeeriwʉ. \v 56 Mecʉ̃tígã mʉ́ã tiiré niipetire profetas yʉʉre jóarirobirora wáaro tiia, jĩĩwĩ. \p Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rẽna cõãnʉcõ, dutipetíjõãwʉ̃. \s1 Jesuré Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewarigue \r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 57 Jesuré ñeerira cʉ̃ʉ̃rẽ paiaré dutigʉ́ Caifás pʉtopʉ néewayira. Toopʉ́ Moisés jóarigue buerá, teero biiri bʉtoá dutirá neãyira. \v 58 Pedrope yoasãñurõ Jesuré nʉnʉyígʉ, tée paiaré dutigʉ́ya wii popea macã yepa sããwaropʉ. Toopʉ́ péero sããwanemo, Cõãmacʉ̃wii coterí basoca pʉto jeanuãyigʉ, ¿deero wáamiãdarito? jĩĩgʉ̃. \p \v 59 Paiaré dutirá, niipetira Judíoare Dutirá Peti “¿deero tii jĩĩditoremena cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrõ boomíĩto?” jĩĩyira, sĩãdʉgára. \v 60 Paʉ jĩĩditoremena wedesãrã jeapacari, ñañaré bʉaríyira. Yoari siro, pʉarã́ wedesãrã jeayira. \p \v 61 —Ãni jĩĩwĩ: “Yʉʉ Cõãmacʉ̃wiire cõãdiocomasĩã. Itiábʉreco siro túajeanʉcõmasĩã”, jĩĩwĩ, jĩĩyira. \p \v 62 Paiaré dutigʉ́ wʉ̃mʉnʉcã, Jesuré sãĩñáyigʉ: \p —¿Mʉʉ deero tiigʉ́ yʉʉridojãĩ? ¿Deero jĩĩ yʉʉgʉdari cʉ̃́ã wedesãrere? jĩĩyigʉ. \p \v 63 Jesupé yʉʉriyigʉ. Paiaré dutigʉ́ jĩĩyigʉ sũcã: \p —Cõãmacʉ̃ catirucugʉ wãmemena mʉʉrẽ diamacʉ̃́ yʉʉri booa. Wedeya ʉ̃sãrẽ: ¿Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 64 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rã́ niiã. Yʉʉ ateréja jĩĩã: Cõãmacʉ̃ tutuare cʉonetṍgʉ̃ pʉto cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́pe duigʉdacu. Too síro yʉʉ niipetira sõwʉ̃ toopʉ́ duiri ĩñaãdacu mʉ́ã. Yʉʉ õmebʉrʉáripʉ diiátiricãrẽ ĩñaãdacu mʉ́ã, jĩĩyigʉ. \p \v 65 Paiaré dutigʉ́ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ basiro cʉ̃ʉ̃yaro sutiroré wéeyigacojãyigʉ, ãpẽrãrẽ́ “bayiró cúai” jĩĩdutigʉ. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Cʉ̃ʉ̃ teero wedesegʉ, Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiii. Ãpẽrã́ wedesãrĩ boonemória marĩ. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedeserere tʉotóaa. \v 66 ¿Deero tʉgueñaĩ mʉ́ã? jĩĩyigʉ. \p —Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩré wapa sĩãjã́rõ booa, jĩĩyira. \p \v 67 Cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsecó eobatétu, ñañarõ tii, doteyira. Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ diapóapʉ páara, \v 68 jĩĩyira: \p —Mʉʉ “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩgʉ̃, jĩĩbʉaya. ¿Noã mʉʉrẽ páaarĩ? jĩĩyira. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 69 Pedro tiiwií popea macã yepapʉ duiyigʉ. Sĩcõ paiaré dutigʉ́re padecotego cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, jĩĩyigo: \p —Mʉʉcã Jesús Galilea macʉ̃mena wáanetõãrigʉra niiãrã, jĩĩyigo. \p \v 70 Pedro niipetira tʉocóropʉ: —Cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga; ñeenórẽ wedesego wedesecu, jĩĩyigʉ. \p \v 71 Teero jĩĩtoa, sopepʉ́ witiwari, apegó cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñayigo. Toopʉ́ ĩñanucũrãrẽ wedeyigo: \p —Ãni Jesús Nazaret macã macʉ̃mena wáarucuarigʉra niiĩ, jĩĩyigo. \p \v 72 —Niiria. Niirṍrã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga, jĩĩjãyigʉ. \p \v 73 Too sírogã toopʉ́ ĩñanucũrã Pedro pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Niirṍrã mʉʉcã cʉ̃́ã menamacʉ̃ niicu. Mʉʉ too macãrã tiiróbiro wedesea, jĩĩyira. \p \v 74 —Yʉʉ diamacʉ̃́ jĩĩhẽrĩ, Cõãmacʉ̃ yʉʉre ñañarõ tiiáro. Niirṍrã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩritabera, cãrẽquẽ wedeyigʉ. \v 75 Pedro Jesús jĩĩãriguere wãcũbʉayigʉ: “Cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ ‘cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga’ jĩĩgʉ̃dacu mʉʉ”, jĩĩwĩ. Teeré wãcũbʉagʉ, witiwa, bayiró utiyigʉ. \c 27 \s1 Jesuré Pilatopʉre ticorigue \r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32) \p \v 1 Bóeri niipetira paiaré dutirá, bʉtoá dutirá neãyira. “¿Deero tii marĩ Jesuré sĩãã́dari?” jĩĩ wedeseyira. \v 2 Quẽnotóa, Jesuré siatú, néewa, Judea dita dutigʉ́pʉre ticoyira. Cʉ̃ʉ̃ Poncio Pilato wãmecʉtiwi. \s1 Judas diarigue \p \v 3 Too síro Judas Jesuré ticoarigʉ “cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dacua” jĩĩrére tʉoyígʉ. Teeré tʉogʉ́, bayiró wãcũpatiyigʉ. Teero tiigʉ́, niyeruquiri treintaquirire paiaré dutiráre, bʉtoá dutiráre wiyajã́miyigʉ. \v 4 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ ñañarõ tiiátʉ. Basocʉ́ ãñugʉ̃́, ñañaré manigʉ̃́rẽ sĩãdutígʉ ticoatʉ, jĩĩyigʉ. \p —Mʉʉ teero tiiré ʉ̃sãye mee niiã. Mʉʉye maquẽ niicu, jĩĩyira. \p \v 5 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, niyerure Cõãmacʉ̃wiipʉ cõãcũyigʉ. Too síro wáa, cʉ̃ʉ̃ basiro wãmʉãpʉ siatú, ñaañumu, diajõãyigʉ. \p \v 6 Paiaré dutirá niyeruquirire née, jĩĩyira: \p —Ate niyeru basocʉ́re sĩãré wapa niiã. Teero tiirá, marĩ Cõãmacʉ̃wii niyeru cṹũritibapʉ cṹũmasĩricu. Marĩrẽ dutiré teero tiidutíria, jĩĩyira. \p \v 7 Cʉ̃́ã “¿deero tiiádari ate niyerumena?” jĩĩ wedeseari siro, sotʉparʉ weeadara cʉ̃́ã dii cope niirí ditare sãĩdutíyira. “Toopʉ́ aperó macãrã diari, cʉ̃́ãrẽ yaaádaro niiãdacu”, jĩĩyira. \v 8 Teero tiiró, atitóre tiidita “Díi Dita” wãmecʉtia. \v 9 Cʉ̃́ã teero tiirémena profeta Jeremías jóarigue diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 “Cʉ̃ʉ̃ treinta niyeruquiri wapacʉtíi”, jĩĩãdacua Israelya põna macãrã. \q1 \v 10 Cʉ̃́ã tee niyerumena sotʉparʉ weeadara cʉ̃́ã dii cope niirí ditare sãĩã́dacua. \q1 Cõãmacʉ̃ yʉʉre wededutirirobirora tiiádacua,\f + \fr 27:10 \ft Zacarías 11.12-13.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \s1 Pilato Jesuré sãĩñárigue \r (Mr 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38) \p \v 11 Too síro Jesús Judea dita dutigʉ́ díamacʉ̃ nucũyigʉ. Tiidita dutigʉ́: —¿Mʉʉrã́ niiĩ judíoa õpʉ̃? jĩĩ sãĩñáyigʉ. \p —Mʉʉ jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 12 Paiaré dutirá, teero biiri bʉtoá dutirá cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrĩ, yʉʉriyigʉ. \v 13 Pilato cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Mʉʉ cʉ̃́ã wedesãrere tʉoríi? ¿Deero tiigʉ́ yʉʉridojãĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 14 Jesús sicawãme wedesãrere yʉʉridojãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉheri ĩñagʉ̃, tiidita dutigʉ́ ĩñamanijõãyigʉ. \s1 Jesuré sĩãdutírigue \r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 15 Cʉ̃marĩcṍrõ Pascua bosebʉrecori niirĩ, tiidita dutigʉ́ sĩcʉ̃ peresuwiipʉ niigʉ̃́rẽ basocá cʉ̃́ã wionécodʉgagʉre wionécorucuwi. \v 16 Teebʉrecorire sĩcʉ̃ peresuwiipʉ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Barrabás. Niipetira cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiríguere masĩjĩya. \v 17 Teero tiigʉ́, Pilato basocá paʉ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãrĩ ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Niirẽ́ yʉʉ wionécori boogári, Barrabáre o Jesús cʉ̃́ã “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo” jĩĩgʉ̃́pere? jĩĩyigʉ. \p \v 18 Jesuré ĩñatutira ticoariguere Pilato masĩjãjĩyi. \p \v 19 Apeyé, cʉ̃ʉ̃ queti beserí basocʉ duirópʉ duiri, cʉ̃ʉ̃ nʉmo cʉ̃ʉ̃rẽ queti ticocoyigo. “Mʉʉ besegʉdʉre ñañarõ tiiríjãña. Ãñugʉ̃́ niiqui. Ñami cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ bayiró quioró quẽẽãtʉ”, jĩĩcomiyigo. \p \v 20 Paiaré dutirá, teero biiri bʉtoá dutirá basocáre sãĩdutíyira: “Barrabápere wionécodutiya; Jesupére sĩãdutíya”, jĩĩdutiyira. \p \v 21 Too síro Pilato basocáre sãĩñánemoyigʉ: \p —Cʉ̃́ã pʉarã́rẽ ¿niipére wionécori boogári? jĩĩyigʉ. \p —¡Barrabáre! jĩĩyira. \p \v 22 Pilato cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Too docare Jesús cʉ̃́ã “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo” jĩĩgʉ̃́pere ¿deero tiirí boogári? jĩĩyigʉ. \p —¡Curusapʉ páabiatudutiya! jĩĩyira niipetira. \p \v 23 —¿Ñeenó ñañaré tiiárĩ cʉ̃ʉ̃? jĩĩyigʉ. \p Basocápe bayiró bʉsʉrómena: —¡Curusapʉ páabiatudutiya! jĩĩnemoyira. \p \v 24 Basocá Pilato wedeserere tʉodʉgáriyira. Teero biiri noo booró acaribíãmajãyira. Pilato teeré ĩñagʉ̃, oco néeatidutiyigʉ. Basocá ĩñacoropʉ wãmocose, jĩĩyigʉ: \p —Ãni basocʉ́re sĩãrĩ́, yʉʉ tiiré mee niiã. Cʉ̃ʉ̃ diari, mʉ́ãye wapa niiãdacu, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Cʉ̃́ã niipetira yʉʉyira: \p —Cʉ̃ʉ̃ diare wapa ʉ̃sã põnamena wapa cʉoáda, jĩĩyira. \p \v 26 Too síro Barrabáre wionécobosayigʉ. Jesuré tãnadutítoaari siro, curusapʉ páabiatu sĩãdutíyigʉ. \p \v 27 Too síro Pilatoyara surara cʉ̃́ãye wiseri popea macã yepapʉ Jesuré néewayira. Toopʉ́ ãpẽrã́ niipetira surarare néõyira cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ. \v 28 Cʉ̃ʉ̃yaro sutiroré tuuwé, aperó õpʉ̃ya sutiro tiiróbiro bayiró sõãrṍrẽ sã́ãyira. \v 29 Sicabeto potamena tiiári beto cʉ̃ʉ̃ya dupupʉre péoyira. Sicagʉ́ tuurítuarigʉ õpʉ̃yagʉnorẽ cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́ wãmomena ñeedutiyira. Teero tiitóa, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ ñicãcoberimena jeacũmu, cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́yira. \p —Ʉseniã mʉʉmena, judíoa õpʉ̃, jĩĩ buijã́yira. \p \v 30 Cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsecó eobatétuyira. Tuurítuarigʉre cʉ̃ʉ̃rẽ tʉ̃ãwécojã, dupupʉ pee páayira. \v 31 Buitóa, cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ sã́ããrirore tuuwécojã, cʉ̃ʉ̃ sãñasʉguearirore sã́ãyira. Curusapʉ páabiatura wáara néewawa. \s1 Jesuré sĩãrígue \r (Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 32 Jesuré páabiatura wáara néewari, sĩcʉ̃ basocʉ́ Cirene macã macʉ̃rẽ bʉajeárira niiwã. Cʉ̃ʉ̃ Simón wãmecʉtiwi. Cʉ̃ʉ̃rẽ Jesús apawari curusare apadutirira niiwã. \p \v 33 Cʉ̃́ã jeawa Gólgota buropʉ. Gólgota jĩĩrõ, “Dupucoro” jĩĩrõ tiia. \v 34 Toopʉ́ vino sʉ̃guẽrémena wʉ́oarigue tĩ́ãmiwã. Cʉ̃ʉ̃pe teeré sĩniñámi, sĩnidújãwĩ. \p \v 35 Cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiatuari siro, surara cʉ̃ʉ̃ye suti niimiãriguere batoadara, jĩĩbʉaapewa. Cʉ̃́ã teero tiirémena profeta jóarigue diamacʉ̃́ wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 Yée sutire cʉ̃́ã basiro jĩĩbʉaape batowa,\f + \fr 27:35 \ft Salmo 22.18.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 36 Too síro surara cʉ̃ʉ̃rẽ cotera jeanuãwã. \v 37 Jesuyá dupu sotoapʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ wedesããriguere jóatunoriro niiwʉ̃ táboapĩpʉre. \sc “ÃNI JESÚS JUDÍOA ÕPɄ̃ NIIĨ”,\sc* jĩĩ jóanoriro niiwʉ̃. \p \v 38 Jesuména pʉarã́ yaarépirare páabiatuwa; sĩcʉ̃ diamacʉ̃́pe, ãpĩ acuniñape nʉcõwã́. \v 39 Basocá toopʉ́ netõwára, cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩrã, dupupá saguejṍãrucuwa. \v 40 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Jʉ̃́ʉ̃. Mʉʉ “Cõãmacʉ̃wiire cõãgʉ̃da” jĩĩmiwʉ̃rã. “Itiábʉreco siro apewií tiipetícojãgʉ̃da”, jĩĩmiwʉ̃rã mʉʉ. Teero jĩĩrigʉ mʉʉ basirora netõnéña. Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, curusapʉ tusagʉ́ diiátiya, jĩĩwã. \p \v 41 Paiaré dutirácã, Moisés jóarigue buerá, teero biiri bʉtoá dutirámena teerora jĩĩ buijã́wã: \p \v 42 —Cʉ̃ʉ̃ ãpẽrãcã́rẽ netõnéwĩ; cʉ̃ʉ̃ basirope netõnémasĩrii. “Israelya põna macãrã õpʉ̃ niiã”, jĩĩwĩ. Too docare curusapʉ tusagʉ́ cʉ̃ʉ̃ basiro diiátiaro. Cʉ̃ʉ̃ basiro diiátiri docare, padeoáda. \v 43 Cʉ̃ʉ̃ “Cõãmacʉ̃rẽ padeóa” jĩĩwĩ. “Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã” jĩĩwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ maĩgʉ̃́, cʉ̃ʉ̃rẽ netõnéãrõ, jĩĩ buijã́wã. \p \v 44 Yaarépira cʉ̃ʉ̃mena curusapʉ páabianʉcõãriracã teerora cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩ buijã́wã. \s1 Jesús diarigue \r (Mr 15.33-41; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 45 Coeritó niirĩ, niipetiro tiiditapʉ naĩtĩãjõãwʉ̃. Tée ñamica tres niirĩpʉ naĩtĩãtuwʉ. \v 46 Tii hora niirĩrã, Jesús bayiró acaribíwi: \p —Elí, Elí, ¿lama sabactani? jĩĩwĩ cʉ̃ʉ̃yemena. Teero jĩĩgʉ̃, “Cõãmacʉ̃, Cõãmacʉ̃, ¿deero tiigʉ́ yʉʉre cõãwai?” jĩĩgʉ̃ tiiwí. \p \v 47 Ãpẽrã́ sĩquẽrã toopʉ́ niirã́ teeré tʉorá, jĩĩwã: \p —Ĩ́ni profeta Elíare sʉocógʉ tiiquí, jĩĩmiwã. \p \v 48 Máata sĩcʉ̃ cʉtʉwá, sicasitia née, vino piyare soanéwĩ. Sĩniã́rõ jĩĩgʉ̃, sicagʉ́ cãnʉgʉ̃pʉ siatú, cʉ̃ʉ̃rẽ súumʉõcowi. \v 49 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, ãpẽrã́ jĩĩwã: \p —Coteya ména. Elías cʉ̃ʉ̃rẽ netõnégʉ̃ atiboqui, jĩĩmiwã. \p \v 50 Jesús bayiró acaribínemo, diajõãwĩ. \v 51 Cʉ̃ʉ̃ diari, Cõãmacʉ̃wii popeapʉ Ãñunetõjõãri Tatia cãmotáyosari casero ʉ̃mʉã́rõpe yigadiati, pʉacaséropʉ jeacotuariro niiwʉ̃. Dita bayiró cãmeña, ʉ̃tãpá watijṍãriro niiwʉ̃. \v 52 Ʉ̃tãtutiri diarirare cṹũre tutiri tusujõãriro niiwʉ̃. Teero wáari, diarira Cõãmacʉ̃rẽ padeoríra masãrira niiwã. \v 53 Jesús cʉ̃ʉ̃ masãmʉããri siro, ʉ̃tãtutiripʉ niimiãrira witiwa, Jerusalénpʉ sããatiwa. Cʉ̃́ãrẽ paʉ ĩñawã. \p \v 54 Cien surara dutigʉ́, cʉ̃ʉ̃ suraramena Jesuré coterá dita cãmeñarĩ ĩñarã, apeyenó wáari ĩñarã, bayiró cuira, jĩĩyira: \p —Diamacʉ̃́rã ãni Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niimiãyi, jĩĩyira. \p \v 55 Paʉ numiã́cã toopʉ́ niiwã. Cʉ̃́ã Jesuré tiiápurira niiwã. Cʉ̃ʉ̃ Galileapʉ atiri, cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉátiwa. Yoaropʉ Jesuré ĩñanucũwã. \v 56 Cʉ̃́ãmena niiwã: María Magdalena; María (coo Santiago, José paco niiwõ); Zebedeo nʉmo niiwã. \s1 Jesuré ʉ̃tãtutipʉ cṹũrigue \r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 57 Náĩcũmurĩ, sĩcʉ̃ pee apeyé cʉogʉ́ Arimatea macã macʉ̃ jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi José. Cʉ̃ʉ̃cã Jesuré padeogʉ́ra niiwĩ. \v 58 Cʉ̃ʉ̃ Pilato pʉtopʉ sããwa, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Pilato surarare “ticoya” jĩĩyigʉ. \v 59 Too síro José Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ néedioco, sutiró ãñurí casero, jũĩrĩ́ manirí caseromena cõmayígʉ. \v 60 Túajea, cʉ̃ʉ̃ya tuti mama tuti ʉ̃tãgãpʉ coari tutipʉ cṹũyigʉ. Tiituti José coadutíri tuti niiwʉ̃. Tiitutire ʉ̃tãqui pairíquicamena tuunéwa, biajã́, wáajõãyigʉ. \v 61 María Magdalena, apegó María tiituti díamacʉ̃pʉ ĩñaduiyira. \s1 Jesuré cṹũri tutire surara coterigue \p \v 62 Apebʉ́reco ʉ̃sã yeerisãri bʉreco niirĩ, paiaré dutirá, teero biiri fariseo basoca Pilato pʉtopʉ neãyira. \v 63 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Ʉ̃sãrẽ dutigʉ́, ʉ̃sã jõõ niiãrigʉ jĩĩditorepigʉ catigʉpʉ jĩĩriguere wãcũã. “Yʉʉ itiábʉreco diari siro, masãgʉ̃da”, jĩĩrigʉ niiwĩ. \v 64 Teero tiigʉ́, surarare cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũri tutipʉ ticocoya, ãñurõ bia, cotearo jĩĩgʉ̃. Itiábʉrecore ãñurõ cotedutiya. Teero tiihéri, cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ yaajã́bocua. Yaaári siro, basocáre “diaarigʉpʉ niipacʉ, masãjõããrigʉ niiãwĩ” jĩĩbocua. Cʉ̃́ã teero jĩĩãtã, too sʉguero jĩĩditore nemorṍ ñañaãdacu, jĩĩyira. \p \v 65 Pilato cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Surarare néewaya. Tiitutipʉ merẽã wáari jĩĩrã, mʉ́ã põõtẽ́õrõ ãñurõ bia, cotedutiya, jĩĩyigʉ. \p \v 66 Teero tiirá, ʉ̃tãqui biaríqui sotoa sicadaména wéediyoturira niiwã, cʉ̃́ã sããwari, ĩñamasĩãda jĩĩrã. Ãñurõ biaári siro, surarare cotedutira cṹũyira. \c 28 \s1 Jesús masãmʉãrigue \r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Ʉ̃sã yeerisãri bʉreco sábado netõã́ri siro, apebʉ́reco bóeri María Magdalena, apegó Maríamena tiitutire ĩñarã wáayira. \v 2 Wãcũña manirṍ dita bayiró cãmeñayiro. Ángele ʉ̃mʉã́sepʉ niiãrigʉ diiátiyigʉ. Tiitutire wáa, cʉ̃́ã biamíriquicare aperopʉ́ tuunécowayigʉ. Too síro tiiquica sotoapʉ jeanuãyigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ bʉpo wã́ãyoro tiiróbiro asiyáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ye suti bayiró butiré capemóre niiyiro. \v 4 Surara cʉ̃ʉ̃rẽ cui, ñapõpi, diara tiiróbiro ñaacũmuyira. \p \v 5 Ángele numiã́rẽ jĩĩyigʉ: \p —Cuirijãña. Yʉʉ masĩã: Mʉ́ã Jesuré cʉ̃́ã curusapʉ páabiatu sĩãã́rigʉre ãmaãrã tiia. \v 6 Ãnorẽ́ maniĩ. Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora masãtoaawĩ. Jãmʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũãrirore ĩñarã atiya. \v 7 Ĩñatoa, boyeromena cʉ̃ʉ̃ buerá niiãrirare queti wedera wáaya: “Diarigʉpʉ niipacʉ, masãjõããrigʉ niiãwĩ. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã sʉguero Galileapʉ jeatoagʉdaqui. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaãdacu”, jĩĩ wedeya. Teeré yʉʉ mʉ́ãrẽ wedegʉ atiawʉ̃, jĩĩyigʉ. \p \v 8 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, tiitutipʉ niiãrira boyeromena wáajõãyira. Cuipacara, ʉseniremena cʉtʉwáyira, Jesús buerá niiãrirare wedera wáara. \v 9 Wãcũña manirṍ Jesús cʉ̃́ãrẽ bauá, ãñudutiyigʉ. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃ye dʉporire ñaapeó, padeoyíra. \v 10 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Cuirijãña. Yʉʉ bueráre Galileapʉ wáadutira wáaya. Toopʉ́ yʉʉre ĩñaãdacua, jĩĩyigʉ. \s1 Surara cʉ̃́ã ĩñariguere wederigue \p \v 11 Numiã́ wáaritabe, sĩquẽrã surara tiitutire cotemiãrira macãpʉ jeayira. Paiaré dutiráre niipetire toopʉ́ wáaariguere wedeyira. \v 12 Teero tiirá, paiaré dutirá, bʉtoá dutirámena neãyira. Cʉ̃́ã “¿deero tiiró booi?” jĩĩ wedeseyira. Wedeseari siro, surarare pairó niyeru tico, \v 13 jĩĩyira: \p —Ateré basocáre jĩĩña: “Ñami ʉ̃sã cãninetṍritabe, Jesús buerá jeaarira niiãwã. Cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ yaajã́ãrira niiãwã”, jĩĩña. \v 14 Pilato mʉ́ã wedeariguere tʉorí, ʉ̃sã “diamacʉ̃́rã teero wáaariro niiãwʉ̃” jĩĩapuada. Ʉ̃sã teero jĩĩrĩ, mʉ́ãrẽ ñañarõ wáaricu, jĩĩyira. \p \v 15 Surara niyeru ñee, cʉ̃́ãrẽ wededutirirobirora wederira niiwã. Judíoa atitópʉcãrẽ surara jĩĩditoriguere wedeserucujãya. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre dutirigue \r (Mr 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 16 Too síro ʉ̃sã Jesús buerá once Galileapʉ wáawʉ. Ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ Jesús ʉ̃sãrẽ wáadutirigʉpʉ wáawʉ. \v 17 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, padeowʉ́. Ãpẽrãpé “¿cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩye?” jĩĩ wãcũwã. \v 18 Jesús ʉ̃sã pʉtopʉ ati, jĩĩwĩ: \p —Cõãmacʉ̃ yʉʉre õpʉ̃ sõnecotoaawĩ. Niipetiro ʉ̃mʉã́se, atiditaré dutimasĩã. \v 19 Teero tiirá, niipetiropʉ macãrãrẽ yée quetire wedera wáaya. Cʉ̃́ãrẽ mʉ́ã tiiróbiro yʉʉ buerá niirĩ tiiyá. Cʉ̃́ãrẽ wãmeõtira, yʉʉ Pacʉ, yʉʉ, Espíritu Santo wãmemena wãmeõtiya. \v 20 Niipetire yʉʉ mʉ́ãrẽ dutiriguere cʉ̃́ãrẽ bueya, yʉʉaro jĩĩrã. Niipetire bʉrecori mʉ́ãmena niirucujãgʉ̃dacu. Tée atibʉ́reco petirípʉcãrẽ mʉ́ãmena niirucujãgʉ̃dacu, jĩĩ wedewi Jesús.