\id LUK - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h San Lucas \toc1 Lucas Jesucristoye quetire jóarigue \toc2 Lucas \toc3 Lc \mt1 LUCAS \mt2 Jesucristoye quetire jóarigue \c 1 \s1 Lucas ¿deero tiigʉ́ atipũrẽ́ jóayiri? jĩĩrigue \p \v 1-2 Niipetire ʉ̃sã watoapʉ wáariguere ĩñarira Jesús “wedera wáaya” jĩĩcorira ʉ̃sãrẽ buewa. Paʉ cʉ̃́ã buerirobirora jóanʉcãrira niiwã. \v 3 Yʉʉcã ate niipetire Jesús sicatopʉ tiinʉcã́riguere masĩpetidʉgagʉ ãñurõ buewʉ. Teero tiigʉ́, Teófilo, yʉʉ teeré jóaa, \v 4 mʉʉrẽ ãpẽrã́ bueriguere “diamacʉ̃́rã niiã” jĩĩmasĩdutigʉ. \s1 Ángele Juan Bautista bauáadarere wederigue \p \v 5 Herodes Judea dita macãrã õpʉ̃ niiritore, sĩcʉ̃ pai Zacarías wãmecʉtigʉ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Abíaya põna macʉ̃ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ nʉmo Isabel wãmecʉtiyigo. Coo Aarón pãrãmeõ niinʉnʉsego niiyigo. \v 6 Cʉ̃́ã pʉarã́pʉra Cõãmacʉ̃ ĩñacorore basocá ãñurã́ niiyira. Cʉ̃ʉ̃ dutirére ãñurõ tiiyíra. Teero tiirá, basocá cʉ̃́ãrẽ “wapa cʉoóya” jĩĩmasĩriyira. \v 7 Cʉ̃́ã põnamaníyira. Isabel põnamanígõno niiyigo. Cʉ̃́ã bʉtoá niiyira. \p \v 8 Sicabʉreco Zacarías pai paderé padegʉ tiiyígʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ. Cʉ̃ʉ̃ya põna macãrã paderé bʉrecori niiyiro. \v 9 Paiá tiirucúrobirora sĩcʉ̃rẽ beseyira sitiaãñúre sóegʉdʉre. Tiibʉrecore Zacaríare beseyira. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃pe Ãñurí Tatia pʉto macã tatiapʉ sóegʉ sããwayigʉ. \v 10 Sóeritono niirĩ, niipetira basocá sopepʉ́ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́ tiiyíra. \v 11 Sĩcʉ̃ ángele\f + \fr 1:11 \ft Portugués: anjo.\f* cʉ̃ʉ̃rẽ bauáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ sóemʉõcoro diamacʉ̃́pe nucũyigʉ. \v 12 Zacarías cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagʉ̃, ʉcʉájõãyigʉ. Bayiró cuiyigʉ. \v 13 Ángele cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Cuirijãña, Zacarías. Cõãmacʉ̃ mʉʉ sãĩrére tʉoi. Mʉʉ, mʉʉ nʉmo Isabelmena sĩcʉ̃ põnacʉtíadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ Juan wãme tuuya. \v 14 Mʉʉ cʉ̃ʉ̃mena bayiró ʉsenigʉ̃dacu. Paʉ cʉ̃ʉ̃ bauári, ʉseniãdacua. \v 15 Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre bʉ́ri niigʉ̃́ mee niigʉ̃daqui. Vinorẽ,\f + \fr 1:15 \ft Portugués: vinho.\f* sibiorére sĩnirígʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ paco páatipʉra Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niitoagʉdaqui. \v 16 Paʉ Israelya põna macãrã Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã Õpʉ̃rẽ padeodúrirare padeorí tiigʉ́daqui sũcã. \v 17 Marĩ Õpʉ̃ sʉguero jeagʉdaqui. Elías tiiróbiro Espíritu Santo tutuare cʉogʉ́daqui. Teeména pacʉsʉ̃mʉãrẽ cʉ̃́ã põnamena ãñurõ niirecʉtiri tiigʉ́daqui. Netõnʉcã́rãrẽ basocá ãñurã́ tiiróbiro wãcũrĩ tiigʉ́daqui. Basocáre “marĩ Õpʉ̃rẽ ãñurõ niiyueya” jĩĩgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ. \p \v 18 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, Zacarías sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero tii yʉʉ masĩgʉ̃dari mʉʉ yʉʉre jĩĩrére? Yʉʉ bʉcʉ niiã. Yʉʉ nʉmocã bʉcʉó niiyo, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Ángele cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ Gabriel niiã Cõãmacʉ̃ pʉto macʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ticodiocoawĩ, mʉʉrẽ queti wededutigʉ. \v 20 Yʉʉ jĩĩrére mʉʉ padeoría. Teero tiigʉ́, wedesemasĩhẽgʉ̃ pʉtʉágʉdacu. Yʉʉ jĩĩrõbirora wáaadacu. Tee niipetire wáari siropʉ, wedesegʉdacu, jĩĩyigʉ. \p \v 21 Cʉ̃́ã wedesera tiirí, basocápe Zacaríare yuera tiiyíra. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃wiipʉ pearí, ĩñamanijõãyira. \v 22 Cʉ̃ʉ̃ witijeagʉ, wedesemasĩriyigʉ. “Cõãmacʉ̃wiipʉ apeyenó cʉ̃ʉ̃rẽ bauáajĩyu”, jĩĩyira. Wãmorĩmena cʉ̃́ãrẽ wẽ́ẽtuyigʉ. Wedesemasĩhẽgʉ̃ pʉtʉáyigʉ. \p \v 23 Paiá paderé bʉrecori petirí, cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ coecópʉtʉayigʉ. \v 24 Too síro cʉ̃ʉ̃ nʉmo Isabel niipacó niinʉcãyigo. Sicamoquẽñe muĩpũrã “wiipʉ́ niijãgõda” jĩĩyigo. \v 25 Coo wãcũyigo: “Cõãmacʉ̃ yʉʉ põnamanígõ niiãrigore tiiápuawĩ. Basocá teero ĩñacõãrĩ jĩĩgʉ̃, yʉʉre ãñurõ tiii”, jĩĩyigo. \s1 Ángele Jesús bauáadarere Maríare wederigue \p \v 26 Seis muĩpũrã Isabel niipacó niirṍ netõyíro. Cõãmacʉ̃ ángele Gabrielre Nazaretpʉ ticodiocoyigʉ. Nazaret Galilea ditapʉ niiã. \v 27 Sĩcõ ʉ̃mʉmena niiñahẽgõrẽ queti wededutiyigʉ. Õpʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉmena José wãmecʉtigʉmena wãmosíagodo tiiyígo. Coo wãmecʉtiyigo María. \v 28 Ángele coo niirṍpʉ sããwa, ãñudutiyigʉ: \p —Sã́ã. ¿Niiĩ mʉʉ? Marĩ Õpʉ̃ mʉʉrẽ “ãñurõ tiigʉ́da” jĩĩãwĩ. Cʉ̃ʉ̃ mʉʉmena niiĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 29 Ángele jĩĩrére tʉogó, bayiró wãcũyigo. “¿Deero jĩĩdʉgaro tiigári cʉ̃ʉ̃ ãñudutire?” jĩĩ wãcũyigo. \v 30 Ángele jĩĩyigʉ: \p —Cuirijãña, María. Mʉʉ Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiirére bʉaa. \v 31 Teero tiigó, mʉʉ niipacó pʉtʉágodacu. Sĩcʉ̃ põnacʉtígodacu. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtigʉdaqui Jesús. \v 32 Cʉ̃ʉ̃ ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niigʉ̃daqui. “Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́se niigʉ̃́ macʉ̃ niiĩ”, jĩĩnogʉ̃daqui. Õpʉ̃ David cʉ̃ʉ̃ ñecʉ̃ niisotoapeogʉre tiirírobiro Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ Õpʉ̃ cṹũgʉ̃daqui. \v 33 Israelya põna macãrãrẽ dutirucujãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ dutiré petirícu, jĩĩyigʉ. \p \v 34 María ángelere sãĩñáyigo: \p —¿Deero wáabogari ate? Yʉʉ manʉ manigṍ niiã, jĩĩyigo. \p \v 35 Ángele coore yʉʉyigʉ: \p —Espíritu Santo mʉʉpʉre diijeágʉdaqui. Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́se macʉ̃ tutuare mʉʉpʉre õmebʉrʉá tiiróbiro diiáti, tuubiáadacu. Teero tiigʉ́, mʉʉ macʉ̃ ãñugʉ̃́ “Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiĩ” jĩĩnogʉ̃daqui. \v 36 Mʉʉya wedego Isabel sĩcʉ̃ põnacʉtígodaco, bʉcʉó niipaco. “Põnamanígõno niiyo”, jĩĩmiwã basocá. Seis muĩpũrã wáaa, coo wĩmʉ bʉaári siro. \v 37 Cõãmacʉ̃rẽ tiimasĩ́hẽreno maniã, jĩĩyigʉ. \p \v 38 María jĩĩyigo: \p —Yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ padecotego niiã. Cõãmacʉ̃ mʉʉ jĩĩrõbirora yʉʉre tiiáro, jĩĩyigo. \p Ángele coo pʉto niiãrigʉ wáajõãyigʉ. \s1 María Isabelre ĩñagõ wáarigue \p \v 39 Teebʉrecorire María boyeromena wáajõãyigo Judea ditapʉ. Ʉ̃tãyucʉ watoa niirí macãpʉ jeayigo. \v 40 Toopʉ́ jea, Zacaríaya wiipʉ sããwa, Isabelre ãñudutiyigo. \v 41 Tee ãñudutire tʉorí, coo macʉ̃ páatipʉ sãñagʉ̃́ cãmeñayigʉ. Isabelmena Espíritu Santo niiyigʉ. \v 42 Teero tiigó, coo bayiró bʉsʉrémena wedeseyigo: \p —Niipetira numiã nemorṍ Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ ãñurõ tiii. Mʉʉ macʉ̃cãrẽ ãñurõ tiii. \v 43 Yʉʉ bʉ́ri niigṍ niipacari, mʉʉ yʉʉ Õpʉ̃ paco yʉʉre ĩñagõ atiayu. \v 44 Yʉʉ mʉʉ ãñudutirere tʉorí, yʉʉ macʉ̃ páatipʉ sãñagʉ̃́ ʉseniremena cãmeñaãti. \v 45 Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ jĩĩrirobirora “wáaadacu” jĩĩ padeoyú mʉʉ. Ateména Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ ʉsenirĩ tiiquí, jĩĩyigo. \p \v 46 María jĩĩyigo: \q1 “Yʉʉ Õpʉ̃rẽ ‘ãñuniã mʉʉ’ jĩĩ, ʉsenire ticoa. \q1 \v 47 Cõãmacʉ̃ yʉʉre netõnégʉ̃mena bayiró ʉsenigõ niiã. \q1 \v 48 Yʉʉ bʉ́ri niigṍrẽ Cõãmacʉ̃ beseyi. \q1 Mecʉ̃ãmena niipetira yʉʉre ‘Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiiyí coore’ jĩĩãdacua. \q1 \v 49 Cõãmacʉ̃ niipetire tiimasĩ́gʉ̃ yʉʉre ãñurére tiiyí. \q1 Cʉ̃ʉ̃ ãñuré dícʉre tiiquí. \q1 \v 50 Cʉ̃ʉ̃rẽ quioníremena ĩñarã́rẽ bóaneõrucujãgʉ̃daqui. \q1 \v 51 Cʉ̃ʉ̃ tutuaremena pee ãñuré tiii. \q1 Basocá ‘ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ niiã’ jĩĩ wãcũrã́rẽ cõãjãqui. \q1 \v 52 Õpãrã́ duirépĩrĩpʉ duiráre cõãjãqui. \q1 Bʉ́ri niirã́pere ʉpʉtí macãrã niirĩ tiiquí. \q1 \v 53 Jʉabóarare pee ãñuré ticoqui. \q1 Pee cʉoráre ticoripacʉ, pʉtʉawadutiqui. \q1 \v 54 Israelya põna macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare tiiápuqui. \q1 Cʉ̃́ãrẽ wãcũjĩgʉ̃, bóaneõqui. \q1 \v 55 Marĩ ñecʉ̃ Abrahamrẽ, \q1 teero biiri niipetira cʉ̃ʉ̃ pãrãmérã niinʉnʉserare \q1 ‘tiiápugʉda’ jĩĩrigʉ niiwĩ”, \m jĩĩyigo María. \p \v 56 María ĩtĩã́rã muĩpũrã coo pʉtopʉ pʉtʉáyigo. Too síro cooya wiipʉ coecópʉtʉayigo. \s1 Juan Bautista bauárigue \p \v 57 Isabel põnacʉtírito jeari, coo macʉ̃ bauáyigʉ. \v 58 Cooya wii pʉto niirã́, cooya wedera Cõãmacʉ̃ coore ãñurõ bóaneõrigue quetire tʉorá, coore ʉseniapuyira. \v 59 Ocho\f + \fr 1:59 \ft Portugués: oito.\f* bʉrecori cʉ̃ʉ̃ bauári siro, cʉ̃ʉ̃ cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́rã jeayira.\f + \fr 1:59 \ft Levítico 12.3.\f* Cʉ̃ʉ̃ pacʉ tiiróbiro Zacarías tuudʉgamiyira. \v 60 Cʉ̃ʉ̃ paco cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigo: \p —Niiria. Cʉ̃ʉ̃ Juan wãmecʉtigʉdaqui, jĩĩyigo. \p \v 61 Cʉ̃́ãpe: —Mʉʉya wedera teero wãmecʉtira maniĩ́ya, jĩĩyira. \p \v 62 Cʉ̃ʉ̃ pacʉre wãme sãĩñárã, wẽ́ẽtuyira. \v 63 Cʉ̃ʉ̃pe sicapĩ jóaripĩ sãĩyígʉ. Tiipĩpʉ “Juan wãmecʉtigʉdaqui” jĩĩ jóayigʉ. Niipetira teeré ĩñamanijõãyira. \v 64 Máata Zacarías wedesejõãyigʉ sũcã. Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. \v 65 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, cʉ̃́ãya macã pʉto niirã́ cuipetijõãyira. Niipetiro too Judea dita ʉ̃tãyucʉ watoapʉ macãrã teero wáariguere wedeseyira. \v 66 Niipetira teeré tʉorá bayiró wãcũyira. \p —Cʉ̃ʉ̃ wĩmagʉ̃ bʉcʉ niigʉ̃, ¿deero niigʉ̃́no niigʉ̃dari? jĩĩyira. \p Cõãmacʉ̃ tutuare Juanména niiyiro. \s1 Zacarías Cõãmacʉ̃rẽ basapeorigue \p \v 67 Cʉ̃ʉ̃ pacʉ Zacaríamena Espíritu Santo niiyigʉ. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ wededutirere wedeyigʉ. Biiro jĩĩyigʉ: \q1 \v 68 “Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoco. Cʉ̃ʉ̃ marĩ Israelya põna macãrã Õpʉ̃ niiĩ. \q1 Marĩ cʉ̃ʉ̃ beserirare netõnégʉ̃ atii. Marĩrẽ tiiápurucujãĩ mée. \q1 \v 69 Marĩrẽ netõnégʉ̃dʉ tutuagʉre ticodiocoqui. \q1 David cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉ pãrãmi niinʉnʉsegʉ niiqui. \q1 \v 70 Tíatopʉ ‘teero tiigʉ́da’ jĩĩyigʉ. \q1 Teeré profetas ãñurã́ jóarira niiwã. \q1 \v 71 Cõãmacʉ̃ niipetira marĩ wãpãrãrẽ, marĩrẽ ĩñatutirare cãmotá, \q1 marĩrẽ netõnébosagʉdaqui. \q1 \v 72 Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ ‘mʉ́ãrẽ bóaneõgʉ̃da’ jĩĩyigʉ. \q1 Cʉ̃́ãrẽ ‘ãñurõ tiigʉ́da mʉ́ãrẽ’ jĩĩrigue ãñurére acabóriqui. \q1 \v 73 Cõãmacʉ̃ too síro tiiádarere wedeyigʉ Abraham marĩ ñecʉ̃rẽ. \q1 ‘Biiro tiigʉ́da’ jĩĩyigʉ: \q1 \v 74 ‘Mʉ́ãrẽ ĩñatutirare cãmotá, mʉ́ãrẽ netõnébosagʉdacu. \q1 Yʉʉ teero tiirí, mʉ́ã cuiro manirṍ yʉʉ dutirére tiimasĩ́ãdacu. \q1 \v 75 Bʉ́recoricõrõ yʉʉ ĩñacoropʉ ãñuré tiiádacu’, jĩĩyigʉ Cõãmacʉ̃. \q1 \v 76 Macʉ̃, mʉʉrẽ basocá ‘Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́yagʉ profeta niiĩ’ jĩĩãdacua. \q1 Mʉʉ marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, maarẽ quẽnosʉguérobirora quẽnosʉguégʉ niigʉ̃dacu. \q1 \v 77 Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserirare cʉ̃́ã ñañaré tiirére Cõãmacʉ̃rẽ acabóre sãĩdutígʉdacu. \q1 Teeména Cõãmacʉ̃ netõnérere cʉ̃́ãrẽ masĩrĩ tiigʉ́dacu. \q1 \v 78 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ bóaneõremena ĩñagʉ̃́ niijĩgʉ̃, \q1 marĩrẽ netõnégʉ̃dʉre ticodiocogʉdaqui. \q1 Muĩpũ mʉãatiro tiiróbiro niigʉ̃daqui cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ. \q1 \v 79 Marĩ naĩtĩãrõpʉ niirã́biro niiã. \q1 Pecamepʉ wáaborira niiã. \q1 Cʉ̃ʉ̃ bóecoremena marĩrẽ ãñurõ niirecʉtire ẽñogʉ̃́daqui”, \m jĩĩyigʉ Zacarías. \p \v 80 Wĩmagʉ̃ bʉcʉájõãyigʉ. Jõõpemena Cõãmacʉ̃rẽ padeomʉ́ãnʉcãyigʉ. Basocá manirṍpʉ niisodeaatiyigʉ. Toopʉ́re niituyigʉ, tée Israelya põna macãrãrẽ cʉ̃ʉ̃ wedenʉcãritopʉ. \c 2 \s1 Jesús bauárigue \r (Mt 1.18-25) \p \v 1 Tíatore niipetira romanuã õpʉ̃ Augusto basocáre bapaqueogʉdʉ, cʉ̃́ã wãmerẽ jóatudutiyigʉ. \v 2 Cirenio niirito, sicato jóature niinʉcãyiro. Cirenio Siria dita dutigʉ́ niiyigʉ. \v 3 Niipetirare cʉ̃́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã bauáre macãrĩpʉ jóatura wáadutiyigʉ. \p \v 4 Teero tiigʉ́, José, Nazaret Galilea ditapʉ niiãrigʉ, Belén Judea ditapʉ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ ñecʉ̃ David Belénpʉ bauáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉ niijĩgʉ̃, toopʉ́ wáayigʉ. \v 5 Cʉ̃ʉ̃mena cʉ̃ʉ̃ wãmosíagodo María wáayigo. Niipacó niiyigo. \v 6 Cʉ̃́ã Belénpʉ niirĩ, María põnacʉtíre bʉrecori jeayiro. \v 7 Toopʉ́re cʉ̃́ã cãnirí wii bʉaríyira. Teero tiirá, ecará cãnirí wiipʉ wáayira. Toopʉ́ coo sicato wĩmagʉ̃ apayigo. Cʉ̃ʉ̃rẽ suti caserimena cõma, ecará yaarícoropʉ sã́ãyigo. \s1 Ángelea oveja coterí basocare bauárigue \p \v 8 Belén wesapʉ oveja coterí basoca niiyira. Cã́pũpʉ cʉ̃́ãyarare coteboejõãrucuyira. \v 9 Wãcũña manirṍ cʉ̃́ãrẽ sĩcʉ̃ ángele bauáyigʉ. Cõãmacʉ̃ asibatére cʉ̃́ã pʉtopʉ ãñurõ bóesesajõãyiro. Bayiró cuiyira. \v 10 Ángele cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Cuirijãña. Mʉ́ãrẽ ãñuré queti wedegʉ atia. Niipetira tee quetire tʉorá, ʉseniãdacua. \v 11 Mecʉ̃ã ñami Daviyá macã Belénpʉ mʉ́ãrẽ netõnégʉ̃dʉ bauáawĩ. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo marĩ Õpʉ̃ niiĩ. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ wĩmagʉ̃rẽ suti caserimena cõmaã́rigʉre bʉajeáadacu. Wáicʉra yaarícoropʉ sãñagʉ̃́rẽ ĩñaãdacu. Mʉ́ã teeré ĩñarã, “diamacʉ̃́rã wedeayi” jĩĩãdacu, jĩĩyigʉ ángele. \p \v 13 Wãcũña manirṍ cʉ̃ʉ̃ pʉto paʉ ángelea bauáyira. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticora, biiro jĩĩyira: \q1 \v 14 “Ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ Cõãmacʉ̃rẽ ‘ãñunetõjõãĩ’ jĩĩ, ʉsenire ticoaro. \q1 Atiditapʉ́re cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiinórã ãñurõ niirecʉtiaro”, \m jĩĩyira. \p \v 15 Ángelea cʉ̃́ãmena niiãrira ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãwaari siro, oveja coterí basoca cãmerĩ́ wedeseyira: \p —Jãmʉ too docare Belénpʉ. Toopʉ́ wáaariguere Cõãmacʉ̃ marĩrẽ wededutiariguere ĩñaco, jĩĩyira. \p \v 16 Teero tiirá, boyeromena macãpʉ piyayira. Toopʉ́ piyajeara, María, Joseré bʉajeáyira. Wĩmagʉ̃rẽ wáicʉra yaarícoropʉ sãñagʉ̃́rẽ ĩñayira. \v 17 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaãri siro, ángele wĩmagʉ̃ maquẽrẽ wedeariguere wedeyira. \v 18 Niipetira cʉ̃́ã wederére tʉorá, tʉomaníjõãyira. \v 19 Maríape tee niipetirere coo wãcũrépʉ ĩñanoyigo. Bayiró teeré wãcũyigo. \v 20 Oveja coterí basoca cʉ̃́ã tʉoárigue, cʉ̃́ã ĩñaãrigue ángele wedearirobiro wáayiro. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire tico, “cʉ̃ʉ̃ ãñunetõjõãĩ” jĩĩ wedesepʉtʉayira. \s1 Jesuré Cõãmacʉ̃wiipʉ néewarigue \p \v 21 Jesús bauári siro, ocho bʉrecori netõrĩ́, cʉ̃ʉ̃ cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́yira. Cʉ̃ʉ̃rẽ Jesús wãme tuuyira. Tiiwãmerẽ ángele Maríare, coo niipacó niiãdari sʉgueropʉ, tuudutiyigʉ. \p \v 22 Coo põnacʉtíari siro, Moisére dutiré cṹũrigue jĩĩrõbirora cuarenta bʉrecori yueyira. Too síro wĩmagʉ̃rẽ Jerusalénpʉ néewayira. Toopʉ́ Cõãmacʉ̃rẽ “mʉʉyagʉ niiĩ” jĩĩ ẽñorã́ wáayira. \v 23 “Niipetira ʉ̃mʉã bauásʉguera Cõãmacʉ̃yara niirõ booa”,\f + \fr 2:23 \ft Éxodo 13.2,12.\f* jĩĩ jóanoã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ. \v 24 Tiipũpʉ jóarirobirora pʉarã́ buabiro baurá o pʉarã́ bua wĩmarã Cõãmacʉ̃rẽ ticoadara wáayira.\f + \fr 2:24 \ft Levítico 12.6-8.\f* \p \v 25 Teebʉrecorire sĩcʉ̃ Simeón wãmecʉtigʉ Jerusalénpʉ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́, Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ niiyigʉ. Israelya põna macãrãrẽ netõnégʉ̃dʉre yuegʉ tiiyígʉ. Espíritu Santo Simeónmena niiyigʉ. \v 26 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ wedetoayigʉ: “Cristo Cõãmacʉ̃ beserigʉre ĩñaripacʉ, mʉʉ diaricu”, jĩĩyigʉ. \v 27 Espíritu Santo masĩrĩ tiirémena Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayigʉ. Jesús pacʉsʉ̃mʉã cʉ̃ʉ̃gãrẽ néesãwayira, Moisére dutiré cṹũriguepʉ jóarirobirora cʉ̃ʉ̃rẽ tiibosára. \v 28 Néesãwari, Simeón cʉ̃ʉ̃rẽ néeapayigʉ. Néeapa, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticogʉ jĩĩyigʉ: \q1 \v 29 “Yʉʉ Õpʉ̃, mʉʉ yʉʉre wederirobirora tiia mecʉ̃tígãrẽ. \q1 Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉʉrẽ padecotegʉ ʉseniremena diamasĩã. \q1 \v 30 Ãni basocáre netõnégʉ̃dʉre yʉʉ capearimena ĩñatoaa. \q1 \v 31 Mʉʉ ãnirẽ́ ticodiocoayu, niipetira basocá masĩãrõ jĩĩgʉ̃. \q1 \v 32 Ãni sĩãwócogʉ tiiróbiro niigʉ̃daqui, judíoa niihẽrã diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃. \q1 Niipetira mʉʉyara Israelya põna macãrãrẽ ‘Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ãñurõ tiiáwĩ’ jĩĩrĩ tiigʉ́daqui”, \m jĩĩyigʉ Simeón. \p \v 33 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, Jesús pacʉ, paco tʉomaníjõãyira. \v 34 Simeón cʉ̃́ãrẽ: —Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiiáro, jĩĩyigʉ. \p María Jesús pacore jĩĩyigʉ: \p —Tʉoyá. Cõãmacʉ̃ ãni wĩmagʉ̃mena paʉ Israelya põna macãrãrẽ cõãrĩ tiigʉ́daqui; ãpẽrãrẽ́ cʉ̃ʉ̃mena netõnégʉ̃daqui. Paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩãdacua. \v 35 Teero tiirémena paʉ wãcũrére masĩnoãdacu. Mʉʉpe espadamena sadero tiiróbiro pũniré tʉgueñagõdacu, jĩĩyigʉ. \p \v 36 Toopʉ́ sĩcõ profeta niiyigo. Coo Ana wãmecʉtiyigo. Fanuel macõ, Aserya põna macõ niiyigo. Bʉcʉó peti niiyigo. Mamo niigõ, wãmosíayigo. Coo wãmosíari siro, siete cʉ̃marĩ coo manʉmena niiyigo. \v 37 Cʉ̃ʉ̃ diari siro, wapewio niirucuyigo. Ochenta y cuatro cʉ̃marĩ cʉoyígo. Cõãmacʉ̃wiipʉre witiriyigo. Toopʉ́ ñamirĩ́, bʉ́recori beti, súubuseyigo. \v 38 Simeón Maríare, Joseré wedeseri, Ana jeayigo. Jesuré ĩña, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigo. Too síro niipetira Jerusalén macãrã basocáre netõnégʉ̃dʉre coteráre Jesuyé maquẽrẽ wedeyigo. \s1 Nazaretpʉ pʉtʉawarigue \p \v 39 Cʉ̃́ã niipetire Cõãmacʉ̃ dutirére tiitóa, cʉ̃́ãya macã Nazaret Galilea ditapʉ coecópʉtʉayira. \v 40 Wĩmagʉ̃ masãyigʉ tutuagʉ, masĩgʉ̃́. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiápuyigʉ. \s1 Jesús bʉcʉsãñurõ niigʉ̃ tiirígue \p \v 41 Jesús pacʉsʉ̃mʉã cʉ̃marĩcṍrõ Pascua bosebʉreco niirĩ, Jerusalénpʉ wáarucuyira. \v 42 Jesús doce cʉ̃marĩ cʉorí, cʉ̃́ã tiirucúrobirora toopʉ́ wáayira. \v 43 Bosebʉreco petirí, cʉ̃́ãya macãpʉ coecópʉtʉamiyira. Cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã masĩrõ manirṍ Jesús Jerusalénpʉ pʉtʉájãyigʉ. \v 44 Cʉ̃́ã Jesuré “ãpẽrã́ marĩ menamacãrãmena wáaqui” jĩĩ wãcũrã, sicabʉreco maapʉre wáayira. Too síro cʉ̃́ãya wedera, cʉ̃́ã ĩñamasĩrã watoapʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ãmaãmiyira. \v 45 Bʉaríyira. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ãmaãrã, Jerusalénpʉ cãmecópʉtʉayira. \p \v 46 Itiábʉreco siro Cõãmacʉ̃wiipʉ cʉ̃ʉ̃rẽ bʉayíra. Cʉ̃ʉ̃ judíoare buerá watoapʉ duiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tʉo, sãĩñágʉ̃ tiiyígʉ. \v 47 Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ tʉorá, cʉ̃ʉ̃ masĩrére, cʉ̃ʉ̃ yʉʉmenirere tʉomaníjõãyira. \v 48 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã ĩñamanijõãyira. Cʉ̃ʉ̃ paco cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigo: \p —Macʉ̃, ¿deero tiigʉ́ teero tiiárĩ mʉʉ ʉ̃sãrẽ? Mʉʉ pacʉ, yʉʉ bayiró wãcũrémena mʉʉrẽ ãmaãwʉ̃, jĩĩyigo. \p \v 49 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá yʉʉre ãmaãrĩ? “Yʉʉ Pacʉya wiipʉ, cʉ̃ʉ̃yere tiiró booa” jĩĩrére ¿mʉ́ã masĩriarĩ? \p \v 50 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩrére tʉomasĩ́riyira. \p \v 51 Too síro cʉ̃́ãmena wáa, Nazaretpʉ pʉtʉawayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ ãñurõ yʉʉrucuyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ paco tee niipetirere coo wãcũrépʉ ãñurõ ĩñanoyigo. \v 52 Jesús nemorṍ masĩgʉ̃́, nemorṍ ʉ̃mʉã́gʉ̃ wáayigʉ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñuniĩ” jĩĩ ĩñayigʉ. Basocácã cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ wãcũyira. \c 3 \s1 Juan Bautista wederigue \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1 Quince cʉ̃marĩ Tiberio romanuã õpʉ̃ niirĩ, noquẽrã cʉ̃ʉ̃rẽ duticotera niiyira: Poncio Pilato Judea dita dutigʉ́ niiyigʉ; Herodes Galilea dita dutigʉ́ niiyigʉ; Herodes bai Felipe Iturea, Traconite dita dutigʉ́ niiyigʉ; Lisanias Abilinia dita dutigʉ́ niiyigʉ. \v 2 Anás, Caifás paiaré dutirá niiyira. Cʉ̃́ã niipetira niirito, Juan Zacarías macʉ̃ basocá manirṍpʉ niiyigʉ. Toopʉ́ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yere wededutiyigʉ. \v 3 Juan día Jordán wesa niipetiropʉ wáayigʉ. Basocáre wedeyigʉ: \p —Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, waso, wãmeõtidutiya. Teero tiirí, Cõãmacʉ̃ mʉ́ã ñañaré tiirére acabógʉdaqui, jĩĩyigʉ. \p \v 4 Profeta Isaías cʉ̃ʉ̃ jóaripũpʉ ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 Sĩcʉ̃ yucʉ manirṍ, basocá manirṍpʉ \q1 bayiró bʉsʉrómena wedegʉdaqui: \q1 “Sĩcʉ̃ õpʉ̃ atiadarimarẽ quẽnarõ tiiróbiro, \q1 marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, \q1 mʉ́ã ñañaré tiirére duujã́, ãñurõ niiyueya. \q1 \v 5 Niipetire ditatʉdiri yaajã́, sĩcãrĩbíro tiinóãdacu. \q1 Niipetire ʉ̃tãyucʉ ãñuri yepa tiinóãdacu. \q1 Maapã́rĩrẽ diamacʉ̃́ tiinóãdacu. \q1 Maapã́rĩ maquẽ coperire yaanóãdacu. \q1 \v 6 Niipetira Cõãmacʉ̃ basocáre netõnérere ĩñaãdacua”, jĩĩgʉ̃daqui,\f + \fr 3:6 \ft Isaías 40.3-5.\f* \m jĩĩ jóayigʉ Isaías. \p \v 7 Paʉ basocá Juan pʉtopʉ cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtidutira wáayira. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¡Mʉ́ã tiiditórepira, jĩĩditorepira niiã! “Marĩ wãmeõtinorira dícʉ niirĩ, Cõãmacʉ̃ bayiró cúare marĩrẽ jearicu”, jĩĩ wãcũremena atimiãjĩyu mʉ́ã. \v 8 Diamacʉ̃́rã mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasorá, mʉ́ã ãñurõ tiirécʉtiremena ẽñoñá. “Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ãñurã́ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Mʉ́ã wãcũrére wasohéri, Abraham pãrãmerã niiré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ boogʉ́, ate ʉ̃tãperimenarã Abraham pãrãmerãrã cotowéomasĩqui. \v 9 Mʉ́ã ñañaré tiidúheri ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cõãgʉ̃daqui. Sicagʉ́ yucʉgʉ ñañaré dʉcacʉtirigʉre cõmeãmena nʉcõrĩmenapʉra páata, pecamepʉ sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ãrẽ tiigʉ́daqui, jĩĩyigʉ Juan. \p \v 10 Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Too docare deero tiiádari? \p \v 11 Cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Pʉaró sutiró cʉogʉ́ cʉohégʉre sicaró ticoaro. Yaaré cʉogʉ́ yaaré cʉohégʉre ticoaro, jĩĩyigʉ. \p \v 12 Romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basocacã wãmeõtidutira jeayira. Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ¿ʉ̃sã deero tiiádari? \p \v 13 Cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Romanuã cʉ̃́ã wapasé dutirobirora wapaséya. Nemorṍ wapasérijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Suraracã cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Ʉ̃sãte deero tiiádari? \p Cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Basocáre cuiri tiiríjãña. Jĩĩditoremena wedesãrijãña, cʉ̃́ãyere ẽmadʉgara. Mʉ́ã wapatáremena ʉseniña, jĩĩyigʉ. \p \v 15 Basocá Cõãmacʉ̃ beserigʉre yuera tiiyíra. “Apetó tiigʉ́, Juan Cristo marĩ yoari yuerigʉ niiboqui”, jĩĩ wãcũmiyira. \v 16 Juan cʉ̃́ã wãcũrére yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ mʉ́ãrẽ ocoména wãmeõtia. Ãpĩ yʉʉ nemorṍ tutuagʉ atigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu. Cʉ̃ʉ̃peja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, mʉ́ãmena niirucujããrõ jĩĩgʉ̃. Ñañarére sóecõãrõ tiiróbiro mʉ́ã ñañaré tiirére cõãgʉ̃daqui. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ trigore ĩñanogʉ̃dʉ tiiróbiro niiĩ. Teeperire merẽã, teesatirire merẽã cṹũgʉ̃daqui. Teeperire ĩñanogʉ̃daqui cʉ̃ʉ̃ye ĩñanori wiipʉ. Teesatirire sóejãgʉ̃daqui pecame yatiherimepʉ, jĩĩyigʉ Juan. \p \v 18 Pee cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩ wederémena ãñuré quetire wedenemoyigʉ. \v 19 Teebʉrecorire Herodes Galilea dita dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bai nʉmorẽ ẽma, nʉmocʉtiyigʉ. Coo wãmecʉtiyigo Herodías. Cʉ̃ʉ̃ teero tiiré wapa apeyé pee cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiré wapa Juan cʉ̃ʉ̃rẽ tutirémena wedemiyigʉ. \v 20 Herodes teeré tʉogʉ́, ñañaré tiinemóyigʉ: Juanrẽ́ peresuwiipʉ sõnecodutiyigʉ. \s1 Juan Jesuré wãmeõtirigue \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Juan, cʉ̃ʉ̃rẽ peresuwiipʉ sõnecoadari sʉguero, paʉ basocáre wãmeõtiyigʉ. Jesucã́rẽ wãmeõtiyigʉ. Wãmeõtiari sirogã, Jesús Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticori, ʉ̃mʉã́se pã́õyiro. \v 22 Espíritu Santo sĩcʉ̃ bua tiiróbiro baugʉ́ cʉ̃ʉ̃pʉre diijeáyigʉ. Teero wáari, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉoyíra: \p —Mʉʉ yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́ niiã. Mʉʉmena bayiró ʉseniã, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús ñecʉ̃sʉ̃mʉã \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Jesús basocáre buenʉcãgʉ̃, treinta cʉ̃marĩ cʉoyígʉ. \q1 Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ “José macʉ̃ niiĩ” jĩĩ wãcũmiyira. \q1 José Elí macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 24 Elí Matat macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Matat Leví macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Leví Melqui macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Melqui Jana macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Jana José macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 25 José Matatías macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Matatías Amós macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Amós Nahúm macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Nahúm Esli macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Esli Nagai macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 26 Nagai Maat macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Maat Matatías macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Matatías Semei macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Semei Josec macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Josec Judá macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 27 Judá Joanán macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Joanán Resa macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Resa Zorobabel macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Zorobabel Salatiel macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Salatiel Neri macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 28 Neri Melqui macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Melqui Adi macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Adi Cosam macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Cosam Elmadam macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Elmadam Er macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 29 Er Jesús macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Jesús Eliezer macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Eliezer Jorim macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Jorim Matat macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 30 Matat Leví macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Leví Simeón macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Simeón Judá macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Judá José macʉ̃ niiyigʉ. \q1 José Jonam macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Jonam Eliaquim macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 31 Eliaquim Melea macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Melea Mena macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Mena Matata macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Matata Natán macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 32 Natán David macʉ̃ niiyigʉ. \q1 David Isaí macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Isaí Obed macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Obed Booz macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Booz Salmón macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Salmón Naasón macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 33 Naasón Aminadab macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Aminadab Admin macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Admin Arni macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Arni Esrom macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Esrom Fares macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Fares Judá macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 34 Judá Jacob macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Jacob Isaac macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Isaac Abraham macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Abraham Taré macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Taré Nacor macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 35 Nacor Serug macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Serug Ragau macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Ragau Peleg macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Peleg Heber macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Heber Sala macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 36 Sala Cainán macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Cainán Arfaxad macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Arfaxad Sem macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Sem Noé macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Noé Lamec macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 37 Lamec Matusalén macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Matusalén Enoc macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Enoc Jared macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Jared Mahalaleel macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Mahalaleel Cainán macʉ̃ niiyigʉ. \q1 \v 38 Cainán Enós macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Enós Set macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Set Adán macʉ̃ niiyigʉ. \q1 Adán Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ sicato tiirígʉ niiyigʉ. \c 4 \s1 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ Jesuré jĩĩcõãsãmirigue \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Jesús día Jordánpʉ niiãrigʉ pʉtʉawayigʉ. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niigʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ basocá manirṍpʉ néewanetõyigʉ. \v 2 Toopʉ́re cuarenta bʉrecori niiyigʉ. Wãtĩãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩcõãsãmiyigʉ, Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́ãrõ jĩĩgʉ̃. Teebʉrecorire yaariyigʉ. Too síro jʉabóayigʉ. \v 3 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ: —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, atigá ʉ̃tãgãrẽ pã cotowéoya, jĩĩmiyigʉ. \p \v 4 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Yaaré dícʉ basocáre catiri tiiría”,\f + \fr 4:4 \ft Deuteronomio 8.3.\f* jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Jesuré ʉ̃mʉã́rõpʉ néewa, máata niipetire atibʉ́reco maquẽ macãrĩrẽ́ ẽñopetíjãyigʉ. \v 6 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: \p —Yʉʉ mʉʉrẽ niipetire atemacã́rĩ dutigʉ́ sõnecogʉda. Teemacãrĩpʉ ãñuré peti niirémena mʉʉ ʉsenigʉ̃dacu. Ate yʉʉre ticorigue niiã. Yʉʉ ticodʉgagʉre ticogʉda. \v 7 “Mʉʉ yʉʉ õpʉ̃ niiã” mʉʉ jĩĩ padeorí, ate niipetire mʉʉrẽ ticogʉda, jĩĩmiyigʉ. \p \v 8 Jesús yʉʉyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ sĩcʉ̃rẽna padeoyá. Cʉ̃ʉ̃ dutiré dícʉre tiiyá”,\f + \fr 4:8 \ft Deuteronomio 6.13.\f* jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Too síro wãtĩãrẽ dutigʉ́ Jerusalénpʉ néewa, Cõãmacʉ̃wii sotoapʉ néemʉã, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩmiyigʉ: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niigʉ̃, ãnopʉ́mena bupudíaya. \v 10 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: \q1 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara ángeleare mʉʉrẽ cotedutigʉdaqui. \q1 \v 11 Mʉʉrẽ ʉ̃tãgãpʉ ñaapeari jĩĩrã, bocañeãdacua,\f + \fr 4:11 \ft Salmo 91.11-12.\f* \m jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩmiyigʉ. \p \v 12 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóarigue niiã: “Cõãmacʉ̃ mʉʉ Õpʉ̃ wedeserere ‘¿diamacʉ̃́rã niimiĩto?’ jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ tiiẽ́ñodutirijãña”,\f + \fr 4:12 \ft Deuteronomio 6.16.\f* jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 13 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ jĩĩcõãsãre petinógʉ̃, cʉ̃ʉ̃ pʉto niiãrigʉ wáajõãyigʉ ména. \s1 Jesús Galileapʉ buenʉcãrigue \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Jesús Espíritu Santo tutuaremena Galileapʉ pʉtʉawayigʉ. Cʉ̃ʉ̃yere niipetiro Galilea macãrĩpʉ wedeseyira. \v 15 Jesús judíoa neãré wiseripʉ bueyigʉ. Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñunetõĩ” jĩĩyira. \s1 Jesús Nazaretpʉ pʉtʉawarigue \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6) \p \v 16 Jesús Nazaret cʉ̃ʉ̃ masãri macãpʉ pʉtʉawayigʉ. Judíoa yeerisãri bʉreco cʉ̃ʉ̃ tiirucúrobirora cʉ̃́ã neãrí wiipʉ sããwayigʉ. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũrẽ buegʉdʉ, wʉ̃mʉnʉcãyigʉ. \v 17 Cʉ̃ʉ̃rẽ “Isaías jóaripũrẽ bueya” jĩĩrã, ticoyira. Tiipũrẽ pã́õ, biiro jóariguere bʉayígʉ: \q1 \v 18 “Espíritu Santo marĩ Õpʉ̃ ticodiocorigʉ yʉʉmena niiĩ. \q1 Cʉ̃ʉ̃ ãñuré quetire bóaneõrãrẽ yʉʉre wededutigʉ besewi. \q1 Peresuwiipʉ niirã́rẽ ‘wionécori bʉreco jeaadaro tiia’ jĩĩdutiwi. \q1 Capeari ĩñahẽrãrẽ ĩñarĩ tiidutíwi. \q1 Ãpẽrã́ ñañarõ tiiáperare wionécodutigʉ ticocowi. \q1 \v 19 ‘Cõãmacʉ̃ basocáre netõnérito jeatoaa’ jĩĩrére wededutigʉ ticocowi”,\f + \fr 4:19 \ft Isaías 61.1-2.\f* \m jĩĩ jóariguere bueyigʉ. \p \v 20 Tiipũrẽ biatóa, teepũrĩrẽ ĩñanogʉ̃rẽ wiyayígʉ. Wiyatóa, cʉ̃́ã tiirucúrobirora jeanuãyigʉ buegʉdʉ. Niipetira tiiwiipʉ́ niirã́ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaduriyira. \v 21 Cʉ̃́ãrẽ wedesenʉcãyigʉ: \p —Mecʉ̃ã tee jóarigue mʉ́ã ĩñacoropʉ diamacʉ̃́ wáaa, jĩĩyigʉ. \p \v 22 Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ wedeseyira. Cʉ̃ʉ̃ ãñuré wederére tʉorá, tʉomaníjõãyira. Cãmerĩ́ jĩĩyira: \p —¡Acuéi! Ãni José macʉ̃ niiĩ, ¿teerora? \p \v 23 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Apetó tiirá, yʉʉre ate queorére jĩĩãdacu: “Ʉcotigʉ, mʉʉ basiro ʉcotiya”. “Mʉʉ Capernaumpʉ tutuaremena tiiẽ́ñoriguere ʉ̃sã tʉowʉ́. Toopʉ́ mʉʉ tiirírobirora ãno mʉʉya macãpʉcãrẽ tiiẽ́ñoña” jĩĩãdacu, jĩĩyigʉ. \p \v 24 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ profetare cʉ̃ʉ̃ya dita macãrã ãñurõ bocaricua. \v 25 Mʉ́ãrẽ ateré masĩrĩ tiidʉgága: Elías niiritopʉre, Israel ditare paʉ wapewia numiã niiyira. Toopʉ́re itiácʉ̃ma apecʉ̃má deco oco peariyiro. Teero tiirá, niipetira tiidita macãrã bayiró jʉabóayira. \v 26 Teero wáapacari, sĩcõ Israelya põna macõ wapewiore tiiápudutigʉ Cõãmacʉ̃ Elíare ticocoriyigʉ. Wapewio Sarepta macã Sidón pʉto macã macõrẽ tiiápudutigʉ ticocoyigʉ.\f + \fr 4:26 \ft 1 Reyes 17.8-16.\f* \v 27 Profeta Eliseo niiritore, tee tiirírobirora wáayiro. Israelpʉre paʉ õpʉ̃ʉ̃rĩ bóara niiyira. Teero niipacari, Eliseo sĩcʉ̃ tiidita macʉ̃rẽ netõnériyigʉ. Naamán Siria dita macʉ̃pere netõnéyigʉ,\f + \fr 4:27 \ft 2 Reyes 5.1-14.\f* jĩĩyigʉ Jesús. \p \v 28 Niipetira tiiwiipʉ́ neãrira teeré tʉorá, bayiró cúayira. \v 29 Wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ tiimacã niiãrigʉre cõããdara néewayira. Tiimacã wesa niirí tʉdipʉ néewayira, cʉ̃ʉ̃rẽ tuunédiocodʉgara. \v 30 Jesupé cʉ̃́ãrẽ netõwá, wáajõãyigʉ. \s1 Jesús wãtĩrẽ cõãrigue \r (Mr 1.21-28) \p \v 31 Jesús Capernaumpʉ búawayigʉ. Tiimacã Galilea ditapʉ niicu. Toopʉ́ judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, basocáre bueyigʉ. \v 32 Cʉ̃ʉ̃ buerére tʉorá, tʉomaníjõãyira. Dutiré cʉogʉ́ tiiróbiro bueyigʉ. \p \v 33 Tiiwiipʉ́re sĩcʉ̃ basocʉ́ niiyigʉ. Wãtĩ cʉ̃ʉ̃pʉre niiyigʉ. Bayiró acaribíyigʉ: \p \v 34 —Mʉʉ Jesús Nazaret macʉ̃, ʉ̃sãrẽ potocṍrijãña. Ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiidíogʉ atigʉ tiia. Yʉʉ mʉʉrẽ ĩñamasĩã. Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ ñañaré manigʉ̃́ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 35 —Ditamaníjõãña; cʉ̃ʉ̃pʉre niigʉ̃́, witiwaya, jĩĩ tutiyigʉ Jesús. \p Wãtĩ cʉ̃ʉ̃pʉre niigʉ̃́ cʉ̃́ã ĩñacoropʉ ñaacũmurĩ tii, witiwayigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiirípacʉ, witiyigʉ. \v 36 Niipetira ĩñamanijõãyira. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ wedeseyira: \p —¿Ate dutiré ñeenó niimiĩto? Cʉ̃ʉ̃ dutirémena, cʉ̃ʉ̃ tutuaremena wãtĩã cõãwionecori, witiwaya, jĩĩyira cʉ̃́ãpeja. \p \v 37 Niipetiro tiiditapʉ Jesuyé queti sesajõãyiro. \s1 Jesús Simón Pedro mañecõrẽ netõnérigue \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Jesús tiiwií niiãrigʉ witijõãyigʉ. Simónya wiipʉ sããwayigʉ. Simón mañecõ bayiró wioré diago tiiyígo. Teero tiirá, Jesuré “netõnéña” jĩĩ sãĩyíra. \v 39 Jesús coo pʉto jeanʉcã munibiá, wiorére tatidutíyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, wioré tatijṍãyiro. Máata coo wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃́ãrẽ yaaré ecayígo. \s1 Jesús paʉ diarecʉtirare netõnérigue \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Muĩpũ sããwari, niipetira basocá cʉ̃́ã pʉtopʉ niirã́ deero niiré diarecʉtirare cʉ̃ʉ̃rẽ néewayira. Jesús cʉ̃́ãcõrõrẽ ñaapeó, netõnéyigʉ. \v 41 Wãtĩã paʉ basocápʉre niiãrira witiwayira. Cʉ̃́ã witiwara, bayiró bʉsʉrómena jĩĩyira: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã, jĩĩyira. \p Wãtĩã “Cristo Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ” jĩĩrére masĩyira. Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃́ãrẽ tuti, wedesedutiriyigʉ. \s1 Jesús Galileapʉ wederigue \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Bóecũmurĩ, Jesús tiimacãpʉ niiãrigʉ wáa, basocá manirṍpʉ jeayigʉ. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ãmaã, bʉa, “wáarijãña” jĩĩrã, ñeedʉgamiyira. \v 43 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Apeyé macãrĩpʉcãrẽ Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdarere yʉʉre wedegʉ wáaro booa. Ateré tiigʉ́dʉre yʉʉre ticodiocowi, jĩĩyigʉ. \p \v 44 Judíoa neãré wiseripʉ tiidita niiré macãrĩpʉ wedewarucuyigʉ. \c 5 \s1 Jesús wai paʉ sĩãrĩ́ tiirígue \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20) \p \v 1 Sicabʉreco Jesús Genesaretaro wesapʉ niiyigʉ. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ pʉto tuuwáyira, Cõãmacʉ̃yere tʉodʉgára. \v 2 Ditatuparipʉ dooríwʉ pʉawʉ́ pasari ĩñayigʉ. Wai wasara jeaarira teepawʉre too paso, cʉ̃́ãye bapiyucʉre coserá tiiyíra. \v 3 Sicawʉ́pʉ Jesús mʉãsãyigʉ. Simónyawʉ niiyiro. Cʉ̃ʉ̃rẽ: —Decosãñurõ súuwionecoya, jĩĩyigʉ. \p Jeanuã, tiiwʉpʉ́ sãñagʉ̃rã basocáre bueyigʉ. \v 4 Cʉ̃́ãrẽ bueari siro, Simónrẽ jĩĩyigʉ: \p —Decopʉ waawáya. Toopʉ́ mʉ́ãye bapiyucʉre cõãñoña, wai ñeeãdara, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Simón cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Basocáre buegʉ́, ʉ̃sã ñamirẽ wasaboemiãwʉ̃. Bʉarídojããtʉ. Mʉʉrẽ tiigʉ́, mʉʉ dutirobirora bapiyucʉre cõãñogʉ̃da, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Cʉ̃́ã teeyucʉre cõãñorĩ, paʉ wai sããyira. Teeyucʉ yigaropʉ tiiyíro. \v 7 Teero wáari ĩñarã, cʉ̃́ãmena paderá apewʉpʉ́ niirã́rẽ tiiápudutira bʉ́aneyira. Cʉ̃́ã jea, waire néesãapuyira. Teepawʉ duadiaadaro péerogã dʉsayíro. \v 8 Simón Pedro teero wáari ĩñagʉ̃, Jesús pʉto ñicãcoberimena jeacũmu, jĩĩyigʉ: \p —Õpʉ̃, yʉʉ ñañagʉ̃́ niiã. Yʉʉmena niirijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Cʉ̃ʉ̃, cʉ̃ʉ̃mena niirã́ niipetira ĩñamanijõãyira, wai paʉ ĩñarã. \v 10 Cʉ̃ʉ̃mena wai dúari basoca Santiago, Juan Zebedeo põnacã ĩñamanijõãyira. Jesús Simónrẽ jĩĩyigʉ: \p —Cuirijãña. Mecʉ̃ãmena mʉʉ wai wasa néõgʉ̃ tiiróbiro yʉʉre padeoádarare néõgʉ̃ niigʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 11 Too síro cʉ̃́ã doorépawʉre wéemʉõnecũ, niipetire cṹũjã, Jesuména wáajõãyira. \s1 Jesús õpʉ̃ʉ̃ bóagʉre netõnérigue \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Jesús sicamacãpʉ niirĩ, sĩcʉ̃ bayiró õpʉ̃ʉ̃ bóagʉ toopʉ́ niiyigʉ. Jesuré ĩñagʉ̃, ditapʉ munibiácũmujea, jĩĩyigʉ: \p —Õpʉ̃, mʉʉ yʉʉ diarecʉtirere netõnédʉgagʉ, netõnémasĩã. \p \v 13 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ ñaapeó, jĩĩyigʉ: \p —Netõnédʉgaga. Diaremanigʉ̃ pʉtʉáya, jĩĩyigʉ. \p Máata cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ bóare yatijõãyiro. \v 14 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ dutiyigʉ: \p —Ateré wederijãña, jĩĩmiyigʉ—. Pairé ẽñogʉ̃́ wáaya, “ãñujõããyi” jĩĩdutigʉ. Moisés dutirirobirora tiiwá, basocá niipetira mʉʉ diaré netõã́riguere masĩãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ. \p \v 15 Jesús “wederijãña” jĩĩpacari, cʉ̃ʉ̃ye jõõpemena sesawaro tiiyíro. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoádara, cʉ̃́ã diaré netõnédutiadara neãyira. \v 16 Jesupé basocá manirṍpʉ naĩrõ wáarucuyigʉ, Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ. \s1 Jesús wáamasĩhẽgʉ̃rẽ netõnérigue \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Sicabʉreco Jesús basocáre buegʉ tiiyígʉ. Toopʉ́ sĩquẽrã fariseo basoca, ãpẽrã́ Moisés jóarigue buerá duiyira. Cʉ̃́ã niipetire macãrĩ macãrã niiyira: Galilea dita, Judea dita, Jerusalén macãrã niiyira. Jesús Cõãmacʉ̃ tutuare cʉoyígʉ diaráre netõnégʉ̃dʉ. \v 18 Jesús basocáre bueri, ãpẽrã́ sĩcʉ̃ wáamasĩhẽgʉ̃rẽ cõãrṍmena ñoonéjeayira. Cʉ̃́ã Jesús pʉtopʉ néesãwa, cṹũdʉgamiyira. \v 19 Basocá paʉ niirĩ, deero tii cʉ̃ʉ̃rẽ néesãwamasĩriyira. Teero tiirá, wii sotoápʉ mʉãwa, sicacope néeweyira. Basocá deco Jesús niirṍpʉ cõãrṍmena cʉ̃ʉ̃rẽ diocóyira. \v 20 Jesús cʉ̃́ã padeorí ĩñagʉ̃, wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa. \p \v 21 Moisés jóarigue buerá, fariseo basoca wãcũyira: “Ãni Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiii. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã ñañaré tiirére acabómasĩĩ”, jĩĩ wãcũyira. \p \v 22 Jesús cʉ̃́ã wãcũrére masĩjãjĩgʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá mʉ́ã teero wãcũĩ? \v 23 Ãnirẽ́ “mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa” yʉʉ jĩĩrĩ, tee cʉ̃ʉ̃rẽ acabónoãriguere ĩñaricu mʉ́ãjã. Yʉʉ “wʉ̃mʉnʉcã, wáaya” jĩĩrĩpereja, cʉ̃ʉ̃ wʉ̃mʉnʉcãrĩ ĩñaã mʉ́ã. \v 24 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niiã. Teero tiigʉ́, atiditapʉ́re basocá cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabómasĩã. Yʉʉ dutirére mʉ́ãrẽ ẽñogʉ̃́da, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \p Wáamasĩhẽgʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ mʉʉrẽ “wʉ̃mʉnʉcãña” jĩĩã. Mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa, mʉʉya wiipʉ pʉtʉawaya, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Máata wáamasĩhẽgʉ̃ niimiãrigʉ cʉ̃́ã ĩñacoro wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ cõãrṍrẽ néeapa, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticogʉra, cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ pʉtʉajõãyigʉ. \v 26 Niipetira teero wáaariguere ĩñamanijõã, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyira. Bayiró cuiremena jĩĩyira: \p —Mecʉ̃ãrẽ ĩñaña manirére ĩñaã, jĩĩyira. \s1 Jesús Leviré sʉorígue \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 Too síro Jesús wáajõãyigʉ. Wáagʉ, sĩcʉ̃ romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basocʉre ĩñayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Leví. Cʉ̃ʉ̃ paderópʉ duiri ĩña: —Jãmʉ yʉʉmena, jĩĩyigʉ. \p \v 28 Leví wʉ̃mʉnʉcã, niipetire cʉ̃ʉ̃ paderére duujã́, cʉ̃ʉ̃mena wáajõãyigʉ. \p \v 29 Too síro Leví cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ Jesuré bosebʉreco tiipéoyigʉ. Paʉ niyeru wapasébosari basoca, ãpẽrã́ cʉ̃́ãmena yaayira. \v 30 Fariseo basoca, Moisés jóarigue buerá Jesús bueráre wedepatira, jĩĩyira: \p —¿Deero tiirá mʉ́ã niyeru wapasébosari basocamena, ñañaré tiirámena yaa, sĩniĩ? jĩĩyira. \p \v 31 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Diaremanirã ʉcotigʉre boorícua; diarecʉtira dícʉ ʉcotigʉre boocúa. \v 32 “Ãñuré dícʉ tiia” jĩĩrã́rẽ ãmaãgʉ̃ atiriwʉ; ñañaré tiirápere ãmaãgʉ̃ atiwʉ; cʉ̃́ãpere “wãcũpati, wasoyá” jĩĩgʉ̃ atiwʉ, jĩĩyigʉ. \s1 “¿Mʉʉ buerá deero tiirá betiríi?” jĩĩrigue \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 Jesuré jĩĩnemoyira: \p —Juan buerére nʉnʉrã́ naĩrõ beti, súubuseya. Fariseo basoca buerére nʉnʉrã́cã teerora tiiíya. Mʉʉ buerápe sĩni, yaa tiiíya, jĩĩyira. \p \v 34 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Wãmosíagʉdʉ boocórirare betidutímasĩña maniã, cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãmena niirĩ. \v 35 Too síro cʉ̃ʉ̃ néewanogʉ̃daqui. Teebʉrecorire betiádacua. \p \v 36 Cʉ̃́ãrẽ queorémena wedenemoyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ mamarṍ sutiroré taane, sutiró bʉcʉropʉ seeréturiqui. Teeré tiigʉ́, sutiró mamarṍrẽ ñañogʉ̃́ tiiquí. Sutiró mamarṍrẽ toopʉ́ seeréturi, ãñurõ jearia. \v 37 Teerora sĩcʉ̃ mama vinorẽ wáicʉra caseropori bʉcʉporimena posetíriqui. Teeré tiirí, wʉga, teepori esarí, podojõãcu. Vino píobatejõã, teeporicã cõõjṍãcu. \v 38 Teero tiirá, mama vinorẽ mamapóripʉ posetíro booa. \v 39 Sĩcʉ̃ vino bʉcʉ sĩnirípoarigʉ mama tiiáriguepere sĩnidʉgáriqui. “Vino bʉcʉpe nemorṍ ãñuã”, jĩĩqui, jĩĩyigʉ. \c 6 \s1 Yeerisãri bʉreco niirĩ, trigo tʉ̃nerigue \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Sicabʉreco judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, Jesús trigo wesepʉ netõwáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá trigore tʉ̃ne, teeperire sãquẽ, yaayira. \v 2 Sĩquẽrã fariseo basoca jĩĩyira: \p —Marĩrẽ yeerisãri bʉrecore padedutiripacari, ¿mʉ́ãpeja deero tiirá padera tiii?\f + \fr 6:2 \ft Judíoa cʉ̃́ã yeerisãri bʉreco niirĩ, paderiyira. Niipetire sicawese maquẽ tʉ̃nerĩ, o sicagʉ́gã maquẽ tʉ̃nerĩ, “paderé niiã” jĩĩ wãcũyira fariseo basoca.\f* \p \v 3 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Õpʉ̃ David sicabʉreco jʉabóayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ menamacãrã jʉabóaramena cʉ̃ʉ̃ tiiríguere mʉ́ã buerá niipacara, ¿masĩrii? \v 4 Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayigʉ. Toopʉ́ pã mesa sotoa pesariguere “Cõãmacʉ̃ye niiã” jĩĩriguere née, yaapetijãyigʉ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena. Paiá dícʉre yaaré niimiyiro, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ yeerisãri bʉreco niirĩ, basocá tiiádarere dutimasĩã, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús wãmo bʉʉre cʉogʉ́re netõnérigue \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Jesús sica yeerisãri bʉreco niirĩ, judíoa neãrí wiipʉ sããwa, basocáre bueyigʉ. Toopʉ́ sĩcʉ̃ wãmo bʉʉre cʉogʉ́ niiyigʉ. Diamacʉ̃́ macã wãmo niiyiro. \v 7 Moisés jóarigue buerá, fariseo basoca Jesuré ãñurõ ĩñanʉnʉseyira. “¿Marĩ yeerisãri bʉrecore netõnégʉ̃dari cʉ̃ʉ̃?” jĩĩ wãcũyira.\f + \fr 6:7 \ft Fariseo basoca “netõnére paderé niiã” jĩĩ wãcũyira. Teero tiirá, “yeerisãri bʉreco niirĩ, netõnére tiiríjãrõ booa” jĩĩ wãcũyira.\f* Cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrere ãmaãrã tiiyíra. \v 8 Jesupé cʉ̃́ã wãcũrére masĩjãyigʉ. Wãmo bʉʉre cʉogʉ́re: —Wʉ̃mʉnʉcãña basocá decopʉ, jĩĩyigʉ. \p Wʉ̃mʉnʉcãyigʉ. \v 9 Jesús too niirã́rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ãrẽ sãĩñágʉ̃da. Marĩrẽ dutiré ¿deero tiidutíi yeerisãri bʉreco niirĩ? ¿Ãñurére o ñañarére tiidutíi? ¿Basocáre netõnérere o basocáre sĩãcõã́rere tiidutíi? jĩĩmiyigʉ. \p \v 10 Niipetirare ĩña, wãmo bʉʉre cʉogʉ́re: —Mʉʉya wãmorẽ súucoya, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃peja súucoyigʉ. Teero tiiríra, cʉ̃ʉ̃ya wãmo sicato niirirobirora pʉtʉáyiro. \v 11 Cʉ̃́ãpe cúanetõjõãyira. “¿Marĩ deero tiiádari ãnirẽ́?” jĩĩ cãmerĩ́ sãĩñáyira. \s1 Jesús doce apóstoles beserigue \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Teebʉrecorire Jesús sicabʉreco ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ wáa, Cõãmacʉ̃mena wedeseboejõãyigʉ. \v 13 Bóecũmuãri siro, cʉ̃ʉ̃ bueráre neãdutiyigʉ. Cʉ̃́ãpʉre doce beseyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ: —Yʉʉ besearira niiã mʉ́ã, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Noquẽrã niiyira: \q1 Simón (cʉ̃ʉ̃rẽna Jesupé “Pedro” wãme tuuyigʉ), \q1 Andrés (Simón bai), \q1 Santiago, \q1 Juan, \q1 Felipe, \q1 Bartolomé, \q1 \v 15 Mateo, \q1 Tomás, \q1 Santiago (Alfeo macʉ̃), \q1 Simón (romanuã dutiráre cõãdʉgara menamacʉ̃), \q1 \v 16 Judas (Santiago bai), \q1 Judas Iscariote (too síropʉ Jesuré ĩñatutirapʉre wedesãcotegʉdʉ) niiyira. \s1 Jesús paʉ basocáre buerigue \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Jesús ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ niiãrigʉ cʉ̃ʉ̃ beseariramena diiátiyigʉ. Toopʉ́ diiátigʉ, ʉ̃tãgʉ̃́ pʉʉto macã yepapʉ pʉtʉánʉcãyigʉ. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ buerá paʉ niiyira. Cʉ̃́ãmena aperó macãrãpʉ paʉ niiyira: Judea dita macãrã, ãpẽrã́ Jerusalén macãrã, ãpẽrã́ Sidón, Tiro pairímaa wesa niirí dita macãrã niiyira. Cʉ̃́ã Jesús buerére tʉoádara, cʉ̃́ã diarére netõnédutiadara jeayira. \v 18 Wãtĩã sããnorirare netõnéyigʉ. \v 19 Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeñádʉgayira. Cʉ̃ʉ̃ tutuaremena niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeñárãrẽ netõnéyigʉ. \s1 Jesús ʉsenirere, bóaneõrere wederigue \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre ĩña, jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã bóaneõrã ʉseniña. Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre jeatoaa. \p \v 21 ’Mʉ́ã mecʉ̃tígã jʉabóara ʉseniña. Too síropʉre yapiadacu. \p ’Mʉ́ã mecʉ̃tígã utirá ʉseniña. Too síropʉre buiádacu. \p \v 22 ’Basocá mʉ́ãrẽ ĩñatuti, mʉ́ãrẽ sũna, mʉ́ãrẽ ñañarõ jĩĩ, mʉ́ã wãmerẽ doorémena jĩĩãdacua. Mʉ́ã yʉʉ niipetira sõwʉ̃ye niiãdarere tiiré wapa cʉ̃́ã teero tiirí, ʉseniña. \v 23 Too síropʉre mʉ́ã ʉ̃mʉã́sepʉ pairó wapatáre bʉaádacu. Teero tiirá, cʉ̃́ã teero tiirí, bayiró ʉseniña. Cʉ̃́ã mʉ́ãrẽ tiiróbirora cʉ̃́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãcã tiiyíra profetare. \p \v 24 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã pee apeyé cʉorá. Mʉ́ã ʉsenitoaa mée. \p \v 25 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã yapirá. Too síropʉre jʉabóaadacu. \p ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã ʉseni buirá. Too síropʉre bayiró utiadacu. \p \v 26 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã niipetira ãñurõ wedesenorã. Too sʉgueropʉ “profetas niiã ʉ̃sã” jĩĩditorirare mʉ́ã pacʉsʉ̃mʉã teerora ãñurõ diamacʉ̃́ cʉ̃́ãrẽ wedesepadeoyira. \s1 Ĩñatutirare maĩdutírigue \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 ’Yʉʉre tʉoráre ateré jĩĩã: Mʉ́ãrẽ ñañarõ tiidʉgárare maĩñá. Mʉ́ãrẽ ĩñatutirare ãñurõ tiiyá. \v 28 Mʉ́ãrẽ “ñañarõ wáaaro” jĩĩrã́rẽ “mʉ́ãrẽ ãñurõ wáaaro” jĩĩña. Mʉ́ãrẽ ñañarõ jĩĩrã́rẽ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya. \v 29 Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ wasopúro páari, “apeniñacã́rẽ páaya” jĩĩña. Sĩcʉ̃ mʉʉyaro sutiró sotoá macãrõrẽ néewari, camisacãrẽ ticoya, tooré cʉ̃ʉ̃ booátã. \v 30 Niipetira mʉ́ãrẽ sãĩrã́rẽ ticoya. Mʉ́ãyere néewarare “wiyayá” jĩĩrijãña. \v 31 Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirí booa; mʉ́ãcã teerora cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiyá. \p \v 32 ’Mʉ́ãrẽ maĩrã́ dícʉre maĩrĩ́, wapamaníã. Ñañaré tiirácã teerora cʉ̃́ãrẽ maĩrã́rẽ maĩĩ́ya. \v 33 Mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirá dícʉre ãñurõ tiirí, tee wapamaníã. Ñañaré tiirácã teerora tiiíya. \v 34 Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ apeyenó wasora, “cʉ̃́ã wiyaádacua” jĩĩrã́ dícʉre ticori, tee wapamaníã. Ñañaré tiirácã teerora cʉ̃́ã menamacãrãrẽ wasooya, “cʉ̃́ã marĩ ticoarirocõrõ wiyaádacua” jĩĩrã. \v 35 Teero tiirá, mʉ́ãrẽ ñañarõ tiidʉgárare maĩñá. Ãñurõ tiiyá. “Yʉʉ wasoré wapa ¿ñeenó ticoadari?” jĩĩ wãcũripacara, wasoya. Teero tiirá, wapatáre ãñuré bʉaádacu. Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ põna niiãdacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñuã” jĩĩhẽrãrẽ, teero biiri ñañaré tiiráre ãñurõ tiii. \v 36 Marĩ Pacʉ bóaneõrõbirora mʉ́ãcã bóaneõña. \s1 Ãpẽrãrẽ́ ĩñabeserijãña \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 ’Ãpẽrãrẽ́ ĩñabeserijãña. Mʉ́ã ĩñabeseheri, Cõãmacʉ̃cã mʉ́ãrẽ ĩñabeseriqui. Ãpẽrãrẽ́ “cʉ̃́ã wapa cʉoóya” jĩĩrijãña. Mʉ́ã jĩĩhẽrĩ, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ “cʉ̃́ã wapa cʉoóya” jĩĩriqui. Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiirí, acabóya. Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ acabóri, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ acabógʉdaqui. \v 38 Ãpẽrãrẽ́ ticoya. Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ ticori, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ticogʉdaqui. Sicapo ãñurõ dadarípo, ñaadiyóaripo tiiróbiro ticogʉdaqui. Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiirí, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiigʉ́daqui. Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ ñañarõ tiirí, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui, jĩĩyigʉ. \p \v 39 Jesús ate queorémenacãrẽ wedeyigʉ: \p —Mʉ́ã tʉgueñarĩ, ¿sĩcʉ̃ ĩñahẽgʉ̃ ãpĩ ĩñahẽgʉ̃rẽ sʉguemasĩgari? Cʉ̃́ã pʉarã́pʉra copepʉ ñaacosããdacua. \v 40 Sĩcʉ̃ buegʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ buegʉ́ nemorṍ masĩgʉ̃́ niimasĩriqui. Cʉ̃ʉ̃ buerére buepetigʉpʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ buegʉ́ tiiróbiro masĩgʉ̃́ niigʉ̃daqui. \p \v 41 ’Mʉʉya wedegʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ ĩñaã. Ĩñapacʉ, mʉʉya capeapʉ pasarí dʉcapereja ĩñaria. \v 42 Mʉʉya capeapʉ niirí dʉcare ĩñaripacʉ, ¿deero tiigʉ́ mʉʉya wedegʉre “mʉʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãma” jĩĩĩ? ¡Ñañagʉ̃́, tiiditórepigʉ! Mʉʉya capeapʉ niirí dʉcapere néecõãsʉgueya. Cõãtoagʉpʉ, ãñurõ ĩñagʉ̃dacu. Teero tiigʉ́, mʉʉya wedegʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãgʉ̃dacu. \s1 Yucʉgʉre tiigʉ́ dʉcamena ĩñamasĩnoã \r (Mt 7.17-20; 12.34-35) \p \v 43 ’Yucʉgʉ ãñuré dʉcacʉtirigʉ ñañaré dʉcacʉtiria. Yucʉgʉ ñañaré dʉcacʉtirigʉ ãñuré dʉcacʉtiria. \v 44 Yucʉcṍrõrẽ tiigʉ́ dʉcamena ĩñamasĩnoã. Potagʉ pica dʉcacʉtiria. Yucʉsati ʉse dʉcacʉtiria. \v 45 Teero biiri basocʉ́ ãñugʉ̃́pʉre ãñuré niicu. Teero tiigʉ́, ãñuré wedesei. Basocʉ́ ñañagʉ̃́pʉre ñañaré niicu. Teero tiigʉ́, ñañaré wedesei. Cʉ̃ʉ̃pʉre pairó niinetõnʉcãrere wedesequi. \s1 Pʉawií tiinʉcã́re queti \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 ’¿Deero tiirá yʉʉre “yʉʉ Õpʉ̃” jĩĩpacara, yʉʉ dutirére tiiríi? \v 47 Yʉʉre ati, yʉʉ wederére tʉo, yʉʉ wederirobiro tiigʉ́, ate tiiróbiro niiĩ: \v 48 Wii tiigʉ́dʉ ʉ̃cʉ̃ã́rõpʉ coasã́wa, ʉ̃tãgãpʉ jea, botarí nʉcõ, wii tiiquí. Día potari, tiiwiipʉ́ oco õmatucori, ãcũricu, ʉ̃tãgãpʉ nʉcõrí wii niijĩrõ. \v 49 Ãpĩpé yʉʉ wederére tʉo, yʉʉ wederirobiro tiihégʉ, ate tiiróbiro niiĩ: Wii tiigʉ́dʉ ʉ̃cʉ̃hẽ́rõgã coasã́wa, botarí nʉcõ, wii tiiquí. Día õmatucori, máata peecódiacu; peedía, mʉtãpetijõãcu, jĩĩyigʉ Jesús. \c 7 \s1 Jesús cien surara dutigʉ́ padecotegʉre netõnérigue \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Jesús basocáre bueari siro, Capernaumpʉ pʉtʉawayigʉ. \v 2 Toopʉ́ cien surara dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉ cʉ̃ʉ̃ bayiró maĩgʉ̃́ diagʉ́pʉ niiyigʉ. \v 3 Cien surara dutigʉ́ Jesús tiirére tʉogʉ́, judíoa bʉtoá dutiráre cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ ticocoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre netõnégʉ̃ atidutigʉ tiiyígʉ. \v 4-5 Cʉ̃́ã Jesús pʉtopʉ jeara, tiiápure sãĩbosáyira: \p —Ʉ̃sãrẽ ticocoarigʉ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ marĩ judíoare ãñurõ maĩĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ ãñurõ tiigʉ́, ʉ̃sã neãrí wiire tiidutíwi. Teero tiigʉ́, tiiápurijã tiiríjãña, jĩĩyira. \p \v 6 Teeré tʉogʉ́, Jesús cʉ̃́ãmena wáayigʉ. Wiipʉ́ jeagʉdʉ tiirí, cien surara dutigʉ́ ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãrẽ ticocoyigʉ Jesuré biiro wededutigʉ: \p —“Õpʉ̃, mʉʉrẽ potocṍnemodʉgariga. Yʉʉ bʉ́ri niigʉ̃́ niiã. Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉʉrẽ yáa wiipʉ ‘sããatiya’ jĩĩmasĩriga.\f + \fr 7:6 \ft Judíoa naĩrõ sããwariyira judíoa niihẽrãye wiserire. Cʉ̃́ãrẽ naĩrõ bapacʉtiriyira. Ĩñaña Hechos 10.28.\f* \v 7 Teero tiigʉ́, yʉʉ basiro mʉʉmena wedesegʉ wáariawʉ̃. Mʉʉ ‘netõã́rõ’ jĩĩcoremenarã yʉʉre padecotegʉ netõjṍãgʉ̃daqui. \v 8 Yʉʉ ãpẽrã́ dutiré docapʉ niiã. Yʉʉpʉ surarare dutia sáa. Yʉʉ sĩcʉ̃rẽ ‘wáaya’ jĩĩrĩ, wáai. Ãpĩrẽ́ ‘atiya’ jĩĩrĩ, atii. Yʉʉre padecotegʉre ‘biiro tiiyá’ jĩĩrĩ, tiii”, jĩĩãwĩ, jĩĩyira. \p \v 9 Jesús teeré tʉogʉ́, teeré jĩĩcoarigʉre tʉomaníjõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉrã́rẽ cãmenʉcã́ ĩña, jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉre tʉoyá: Israelpʉre ãni tiiróbiro padeoré cʉogʉ́re bʉajeáñariga, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Too síro cʉ̃ʉ̃ ticocoarira wiipʉ́ pʉtʉajõãyira. Pʉtʉajeara, cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre netõã́rigʉpʉre bʉajeáyira. \s1 Jesús wapewio macʉ̃rẽ masõrigue \p \v 11 Too síro Jesús Naín wãmecʉtiri macãpʉ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá, ãpẽrã́ paʉ basocá cʉ̃ʉ̃mena wáayira. \v 12 Tiimacã cʉ̃ʉ̃ jeaatiri, sĩcʉ̃ diaarigʉre ñoonéwayira yaará wáara. Cʉ̃ʉ̃ wapewio macʉ̃ sĩcʉ̃ niigʉ̃́ niiyigʉ. Paʉ tiimacã macãrã coore bapacʉtiyira. \v 13 Coore ĩñagʉ̃, marĩ Õpʉ̃ bóaneõ ĩñagʉ̃, coore: —Utirijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Jea, cʉ̃ʉ̃rẽ ñoonéwari caserore padeñáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, ñoonéwara pʉtʉánʉcãyira. Diaarigʉre jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ mʉʉrẽ dutia: Wʉ̃mʉnʉcãña. \p \v 15 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, diaarigʉ wʉ̃mʉnu, wedesenʉcãyigʉ. Jesús cʉ̃ʉ̃ pacore wiyayígʉ. \v 16 Teeré ĩñarã, niipetira cuiyira. Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenirã, jĩĩyira: \p —Sĩcʉ̃ profeta tutuanetõgʉ̃ marĩ watoapʉre bauái, jĩĩyira—. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yarare tiiápugʉ atigʉ tiiájĩyi, jĩĩyira. \p \v 17 Niipetiro Judea ditapʉre, too wesapʉre cʉ̃ʉ̃rẽ masõre queti sesajõãyiro. \s1 Juan Bautista basocáre Jesús pʉtopʉ ticocorigue \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Juan buerére nʉnʉrã́ niipetire Jesús tiirére cʉ̃ʉ̃rẽ wedeyira. Teeré tʉogʉ́, pʉarã́ cʉ̃ʉ̃ buerére nʉnʉrã́rẽ atiduti, jĩĩyigʉ: \p \v 19 —Jesús pʉtopʉ wáa, sãĩñáña: “¿Mʉʉrã́ niiĩ ‘basocáre netõnégʉ̃dʉ atigʉdaqui’ jĩĩnorigʉ; o ãpĩpére yuegarite?” jĩĩña, jĩĩyigʉ. \p \v 20 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jea, jĩĩyira: \p —Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ ʉ̃sãrẽ mʉʉrẽ sãĩñáduticoawĩ. “¿Mʉʉrã́ niiĩ ‘basocáre netõnégʉ̃dʉ atigʉdaqui’ jĩĩnorigʉ; o ãpĩpére yuegarite?” jĩĩãwĩ, jĩĩyira. \p \v 21 Cʉ̃́ã jearira, Jesús paʉ diaráre, ñañarõ netõrã́rẽ netõnéyigʉ. Wãtĩã sããnorirare cõãwionecoyigʉ. Paʉ ĩñahẽrãrẽ ĩñarĩ tiiyígʉ. \v 22 Teero tiitóa, cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Juanrẽ́ wedera wáaya mʉ́ã ĩñaãriguere, mʉ́ã tʉoáriguere. Biiro jĩĩña: “Ĩñahẽrã ĩñaãya. Wáamasĩhẽrã wáaaya. Õpʉ̃ʉ̃rĩ bóara yatijõãnoya. Tʉohéra tʉoóya. Diaarira masõnoya. Bóaneõrã ãñuré quetire wedenoya. \v 23 Yʉʉre padeodúhegʉno ʉseniqui”, jĩĩyigʉ. \p \v 24 Juan ticocoarira wáaari siro, Jesús Juanyé maquẽrẽ basocáre wedenʉcãyigʉ: \p —¿Mʉ́ã basocá manirṍpʉ ñeenórẽ ĩñarã jeari? ¿Cãnʉsirogʉ wĩno páapuri cãmeñarere ĩñarã jearite? \v 25 ¿Ñeenórẽ ĩñarã jeari? ¿Ãñuré suti sãñagʉ̃́rẽ ĩñarã jearite? Suti ãñuré sãña niirã́jã õpãrãyé wiseripʉ niicua. \v 26 ¿Ñeenópere ĩñarã jeari? ¿Profetapere ĩñarã jearite? Diamacʉ̃́rã Juanpeja profetas nemorṍ ʉpʉtí maquẽrẽ wedewi. \v 27 Cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ateré jóanoã: \q1 Yʉʉre wedesʉguegʉre mʉʉ sʉguero ticocogʉda. \q1 Cʉ̃ʉ̃ mʉʉ wáaadarimarẽ quẽnoyúegʉdaqui,\f + \fr 7:27 \ft Malaquías 3.1.\f* \m jĩĩ jóanoã. \v 28 Yʉʉre tʉoyá: Niipetira basocá watoapʉre Juan nemorṍ niigʉ̃́ maniĩ. Tee biipacari, Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉsegʉnope bʉ́ri niigʉ̃́ niipacʉ, Juan nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 29 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrére tʉorá, niipetira basocá, niyeru wapasébosari basocacã Juan wãmeõtinorira “Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiigʉ́ niiĩ” jĩĩyira. \v 30 Fariseo basoca, Moisés jóarigue buerá Juan wãmeõtinoririrape Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiidʉgárere booríyira. \p Jesús jĩĩnemoyigʉ: \p \v 31 —¿Ñeenó queorémena wedegʉdari yʉʉ atitó macãrãrẽ? ¿Ñeenó tiiróbiro niiĩ? \v 32 Wĩmarã macã decopʉ apeduira tiiróbiro niiĩya. Cʉ̃́ã menamacãrãmena biiro cãmerĩ́tuticua: “Ʉ̃sã bosebʉreco tiirí, basaapuriawʉ̃. Ʉ̃sã booritua, utiri, utiapuriawʉ̃”, jĩĩcua. \v 33 Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ apetóre pã yaariyigʉ; vinocãrẽ sĩnirídojãyigʉ. Mʉ́ãpe cʉ̃ʉ̃ teero biirecʉtiri ĩñarã, “wãtĩ cʉoi” jĩĩã. \v 34 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃pe yaa, sĩniã. Mʉ́ã yʉʉ teero tiirí ĩñarã, “yaawãnigʉ̃, sĩniwãnígʉ̃ niiĩ; niyeru wapasébosari basoca menamacʉ̃, ñañaré tiirá menamacʉ̃ niiĩ” jĩĩã. \v 35 Basocá Cõãmacʉ̃ masĩrére cʉorá cʉ̃́ã tiirécʉtiremena tee masĩrére ẽñomasĩ́ya, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Simónya wiipʉ jearigue \p \v 36 Sĩcʉ̃ fariseo basocʉ Jesuré: —Yʉʉ pʉtopʉ yaagʉ wáaya, jĩĩyigʉ. \p Jesús cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ sããwa, yaagʉdʉ jeanuãyigʉ. \v 37 Tiimacãpʉre sĩcõ numiṍ ñañagṍ niiyigo. “Jesús fariseo basocʉya wiipʉ yaagʉdaqui” jĩĩrére tʉoyígo. Teero tiigó, sitiaãñúrigare née, toopʉ́ wáayigo. \v 38 Cʉ̃ʉ̃ sucubírope cʉ̃ʉ̃ye dʉpori pʉto jeanʉcã, utiyigo. Coo yaco oco cʉ̃ʉ̃ye dʉporipʉ ñaapeanʉcãyiro. Teero tiigó, cooya póañapõmena teeré coseyígo. Cʉ̃ʉ̃ye dʉporire ũpũyigo. Sitiaãñúrere dʉporipʉ píopeoyigo. \v 39 Coo teero tiirí ĩñagʉ̃, fariseo basocʉ Jesuré yaadutiarigʉ wãcũyigʉ: “Cʉ̃ʉ̃rẽ padeñágõ ñañagṍ niiyo. Ãni profeta niigʉ̃jã, teeré masĩtoaboajĩyi”, jĩĩ wãcũyigʉ. \v 40 Jesús fariseo basocʉre jĩĩyigʉ: \p —Simón, mʉʉrẽ apeyenó wededʉgaga. \p —Wedeya, ʉ̃sãrẽ buegʉ́, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃pe. \p \v 41 Jesús cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena ate queoré wedeyigʉ: \p —Niyeru wasorí basocʉ pʉarã́rẽ niyeru wasoyigʉ. Sĩcʉ̃ pʉacʉ̃má padegʉ wapatárocõrõ, ãpĩ pʉarã́ muĩpũrã padegʉ wapatárocõrõ wapamóyira. \v 42 Cʉ̃́ã dee tii wapatímasĩhẽrĩ ĩñagʉ̃, cʉ̃́ã wapamórere teero acabójãyigʉ. Mʉʉ yʉʉre wedeya: ¿Niipé niyeru wasogʉ́re maĩ netõnʉcã́gari? jĩĩyigʉ. \p \v 43 Simón yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ tʉgueñarĩ, pairó wapamógʉ̃ acabónoãrigʉpe, jĩĩyigʉ. \p Jesús jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ diamacʉ̃́rã yʉʉa. \p \v 44 Jesús numiṍrẽ ĩña, Simónrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ atigoré ĩñaña. Yʉʉ mʉʉya wiipʉ sããatiawʉ̃; mʉʉ yʉʉre oco dʉpo coseádare néeatidutiriawʉ̃. Atigopé yaco ocoména yée dʉporire púuri tii, cooya póañapõmena tuucoséyo. \v 45 Mʉʉ yʉʉre ãñudutigʉ, yʉʉ wasopúrore ũpũriawʉ̃. Atigopé yʉʉ sããjearipʉ, maĩrémena yée dʉporire ũpũduriyo ména. \v 46 Mʉʉ yáa dupupʉre ʉse píopeoriawʉ̃. Atigopé yée dʉporipʉre sitiaãñúre píopeoyo. \v 47 Teero tiigʉ́, yʉʉre tʉoyá: Coo pee ñañaré tiirére acabónotoayo. Coo biiro tiirémena bayiró maĩrére ẽñoyo. Ãpĩ péerogã ñañaré tiirére acabónogʉ̃, péerogã maĩrére ẽñoĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 48 Too síro coore jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ ñañaré tiirére acabónotoaa. \p \v 49 Cʉ̃ʉ̃mena yaaduira cãmerĩ́ sãĩñánʉcãyira: \p —¿Noã niiĩ ãni ñañaré tiirére acabógʉ? \p \v 50 Cʉ̃ʉ̃pe numiṍrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ padeojĩ́gõ, netõnénoãrigopʉ pʉtʉáa. Ʉseniremena pʉtʉawagoa, jĩĩyigʉ. \c 8 \s1 Jesuré tiiápurira numiã \p \v 1 Too síro Jesús niipetire macãrĩ, pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ wáanetõyigʉ. Ãñuré queti Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdarere wedeyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá doce cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtiyira. \v 2 Sĩquẽrã numiã́cã cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtiyira. Cʉ̃́ã Jesús wãtĩã cõãnorira, diaré netõnénorira numiã niiyira. Sĩcõ María, cʉ̃́ã “Magdalena” jĩĩgṍ, siete wãtĩã cõãnorigo niiyigo. \v 3 Apegó Juana niiyigo. Coo manʉ Cuza wãmecʉtiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Herodeyere dutibosagʉ niiyigʉ. Apegó Susana niiyigo. Ãpẽrã́ paʉ numiã́ cʉ̃́ã cʉorémena tiiápuyira. \s1 Ote wẽ́ẽbategʉmena queoré \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Paʉ basocá peemacãrĩ macãrã Jesuré ĩñarã jeayira. Jesús cʉ̃́ã paʉ neãrĩ ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena ate queoré wedeyigʉ: \p \v 5 —Sĩcʉ̃ basocʉ́ oteréperire wẽ́ẽbategʉ wáayigʉ, wiiáro jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ wẽ́ẽbatewari, sĩquẽñeperi maapʉ ñaacũmuyiro. Basocá teeré cʉtadiyójãyira. Minipõná teeré yaapetijãyira. \v 6 Sĩquẽñeperi ʉ̃tãyepapʉ ñaacũmuyiro. Mana, sĩnijṍãyiro, oco manijĩ́rõ. \v 7 Sĩquẽñeperi pota watoapʉ ñaacũmuyiro. Potape teeména wiimʉ́ã, sĩãjã́yiro. \v 8 Sĩquẽñeperi ote ʉseniri ditapʉ ñaacũmuyiro. Tee wii, cienperi dʉcacʉtiyiro, jĩĩyigʉ. \p Teeré jĩĩtoa, bayiró wedeseremena: —Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua, jĩĩyigʉ. \s1 “¿Deero tiigʉ́ queorémena wedei?” jĩĩrigue \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Too síro cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Deero jĩĩdʉgaro tiii mʉʉ queorémena wedearigue? \p \v 10 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Tíatopʉ masĩña maniríguere Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiia. Ãpẽrãrẽ́ queorémena wedenoã, yʉʉ tiirére ĩñapacara, ĩñamasĩrijããrõ jĩĩgʉ̃; yée maquẽrẽ tʉopacára, tʉomasĩ́rijããrõ jĩĩgʉ̃. \s1 Ote wẽ́ẽbategʉmena queorére wedequẽnorigue \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 ’Yʉʉ queorémena wedearigue biiro jĩĩdʉgaro tiia: Cõãmacʉ̃ye queti niiã oteréperi. \v 12 Basocá tee quetire tʉorá maapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Cʉ̃́ã tʉomíãrigue wãcũrépʉ niirére Satanás ati, ẽmapetijãqui, cʉ̃́ã teeré padeorí jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ netõnérĩ jĩĩgʉ̃. \v 13 Ãpẽrã́ tee quetire ãñurõ ʉseniremena tʉorá ʉ̃tãyepapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Cʉ̃́ã nʉcõrĩ maniréyucʉ tiiróbiro niicua. Padeorucúmi, cʉ̃́ãrẽ ñañarõ wáari, padeodújãcua. \v 14 Ãpẽrã́ tee quetire tʉorá pota watoapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Tʉopacára, atibʉ́reco maquẽpere bayiró wãcũcua; pee cʉodʉgácua; atibʉ́reco ʉsenirere bayiró wãcũcua. Tee niipetire cãmotájãcu tee quetire. Cʉ̃́ã dʉcamanireyucʉ tiiróbiro niicua. \v 15 Ãpẽrã́ tee quetire tʉorá ʉseniri ditapʉ ñaacũmuãreperibiro niicua. Cʉ̃́ã ãñurõ tʉonʉnʉ́se, Cõãmacʉ̃ booró diamacʉ̃́ tiidʉgácua. Cʉ̃́ãrẽ ñañarõ wáari, teero wãcũtutuajãcua. Cʉ̃́ã pee dʉcacʉtireyucʉ tiiróbiro niicua. \s1 Sĩãwócorigamena queoré \r (Mr 4.21-25) \p \v 16 ’Basocá sĩãwócorigare sĩãã́ri siro, cõmerʉména bʉ́atoricua; cʉ̃́ã cãnirṍ docapʉ dʉporicua. Ʉ̃mʉã́rõpʉ péocua, toopʉ́ sããwarare ãñurõ bóearo jĩĩrã. \v 17 Tee tiiróbirora tíatopʉ basocá masĩña maniríguere masĩnoãdacu. Bauhéropʉ niirécã baurocá masĩnoãdacu. \p \v 18 ’Teero tiirá, mʉ́ã tʉorére ãñurõ tʉonʉnʉ́seya. Ãñurõ tʉonʉnʉ́seranorẽ Cõãmacʉ̃ nemorṍ masĩré ticogʉdaqui. Tʉodʉgáheranorẽ cʉ̃́ã “tʉomasĩ́ã” jĩĩmiriguere ẽmajãgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús paco, cʉ̃ʉ̃ baira jearigue \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Jesús paco, cʉ̃ʉ̃ baira cʉ̃ʉ̃ niirṍpʉ jeayira. Basocá paʉ niirĩ, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jeamasĩriyira. \v 20 Toopʉ́ niirira Jesuré wedeyira: \p —¡Coe! Mʉʉ paco, mʉʉ baira sopepʉ́ jeanʉcããyira. Mʉʉrẽ ĩñadʉgaayira, jĩĩyira. \p \v 21 Jesús yʉʉyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye quetire tʉo, cʉ̃ʉ̃ dutirére tiirá, cʉ̃́ãrã yʉʉ paco, yʉʉ baira niiĩya, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús wĩnorẽ́, ocoturíre nʉcʉ̃ã́rĩ tiirígue \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Sicabʉreco Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena dooríwʉpʉ mʉãsãyigʉ. \p —Jãmʉ atitaró iiníñapʉ, cʉ̃ʉ̃ jĩĩrĩ, tĩãwanʉcãyira. \p \v 23 Cʉ̃́ã tĩãwari, Jesús cãnijṍãyigʉ. Tiitaropʉre wĩno bayiró wẽẽcʉtʉatiyiro. Teero tiiró, ocoturí páabatesãyiro. Duadiariquioro wáayiro. \v 24 Teero wáari ĩñarã, Jesús pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ wãcõrã́rã, jĩĩyira: \p —¡Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ʉ̃sãrẽ buegʉ́! ¡Marĩ duadiarapʉ tiiara! \p Jesús wʉ̃mʉnʉcã, wĩnorẽ́, ocoturíre nʉcʉ̃ã́rĩ tiiyígʉ. Netõjṍãyiro. Nʉcʉ̃ã́jõãyiro. \v 25 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Mʉ́ã padeoré deero wáamiĩto? \p Cʉ̃́ã cui, ĩñamanijõãrã, cãmerĩ́ wedeseyira: \p —¿Noãnó niigariye ãni, wĩnorẽ́, ocoturíre dutigʉ́? Tee cʉ̃ʉ̃ dutiri, yʉʉjã, netõnʉcã́ria, jĩĩyira. \s1 Gerasa macʉ̃ wãtĩã cʉogʉ́ye queti \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Too síro Gerasa ditapʉ tĩãjeayira. Tiidita Galilea dita apeniñapʉ́ niicu. \v 27 Jesús maanʉcã́rĩ, too pʉtogã niirí macã macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pʉto atiyigʉ. Wãtĩã cʉogʉ́ niiyigʉ. Suti yoari sãñariyigʉ. Wiipʉ́ niiriyigʉ. Diarirare cṹũre coperipʉ niisodeaatiyigʉ. \v 28-29 Pee peti wãtĩ basocʉ́re ñeejãyigʉ. Basocá cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩrẽ, cʉ̃ʉ̃ye dʉporire cõmedárimena siatúmiyira. Siatúpacari, cʉ̃ʉ̃pe wéetajãyigʉ. Wãtĩ cʉ̃ʉ̃rẽ basocá manirṍpʉ wáari tiirucúyigʉ. Jesuré ĩñagʉ̃, acaribí, cʉ̃ʉ̃ pʉto ñicãcoberimena jeacũmujeayigʉ. Jesús wãtĩ cʉ̃ʉ̃pʉre niigʉ̃́rẽ witiwadutiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃pe bayiró acaribíremena jĩĩyigʉ: \p —Jesús Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ macʉ̃, yʉʉre potocṍrijãña. Mʉʉrẽ bayiró sãĩã: Yʉʉre ñañarõ netõrĩ́ tiiríjãña, jĩĩyigʉ. \p \v 30 —¿Deero wãmecʉtii mʉʉ? jĩĩyigʉ Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ. \p Wãtĩã cʉ̃ʉ̃pʉre sããwarira paʉ niirĩ: —Legión\f + \fr 8:30 \ft Ejército romanopʉre seis mil surara niiyira sica legiónpʉre.\f* wãmecʉtia, jĩĩyigʉ—. \v 31 Ʉ̃sãrẽ niiditidiari copepʉ cõãdiocorijãña, jĩĩ bayiró sãĩyíra. \p \v 32 Ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ paʉ yesea yaanucũyira. Wãtĩã bayiró sãĩyíra: \p —Cʉ̃́ãpʉre sããwama, jĩĩyira. \p —Teerora tiiyá, jĩĩyigʉ Jesús. \p \v 33 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, basocʉ́pʉre niiãrira witiwa, yeseapʉre sããwayira. Yeseape opatʉdipʉ cʉtʉcʉtʉ́buawa, opataropʉ ñaacoñuã, duajõãyira. \p \v 34 Teero wáari ĩñarã, yesea coterí basoca cuicocʉtʉayira. Cʉ̃́ãya macã macãrãrẽ, cã́pũrĩpʉ macãrãrẽ teeré wedeyira. \v 35 Cʉ̃́ã wederi tʉorá, “¿deero wáaayiri?” jĩĩ ĩñarã wáayira. Jesús pʉtopʉ jeara, wãtĩã witinoãrigʉre cʉ̃ʉ̃ pʉto duiri ĩñayira. Cʉ̃ʉ̃ suti sãña, ãñurõ wedesejãyigʉ sũcã. Tee niipetirere ĩñarã, cuiyira. \v 36 Wãtĩã witinoãrigʉre netõnérĩ ĩñaãrira jearáre wedeyira. \v 37 Niipetira Gerasapʉ niirã́ bayiró cuira, Jesuré “wáagʉa” jĩĩyira. Teero tiigʉ́, Jesús dooríwʉpʉ mʉãsãyigʉ pʉtʉawagʉdʉ. \v 38 Wãtĩã witinoãrigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró sãĩmíyigʉ: \p —Yʉʉcã mʉʉmena wáagʉda, jĩĩmiyigʉ. \p Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p \v 39 —Mʉʉya wiipʉ pʉtʉawa, Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ tiiáriguere wedegʉ wáaya. \p Cʉ̃ʉ̃ wáa, niipetiro tiimacãpʉ Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ tiiríguere wedeyigʉ. \s1 Jairo macõye queti; Jesuyáro sutiró padeñárigoye queti \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Jesús tĩãjeari, basocá ʉseniremena cʉ̃ʉ̃rẽ bocayira. Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ yuera tiiyíra. \v 41 Judíoa neãrí wii dutirá menamacʉ̃ toopʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Jairo. Cʉ̃ʉ̃ Jesús pʉto ati, jeacũmu, bayiró sãĩyígʉ: \p —Jãmʉ yáa wiipʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 42 Sĩcõrã põnacʉtíyigʉ doce cʉ̃marĩ cʉogó. Diago tiiyígo. \p Jesús cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáari, paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ tuunʉnʉ́seyira. \v 43 Cʉ̃́ã watoapʉ sĩcõ numiṍ niiyigo. Doce cʉ̃marĩ beti niiré teero niirucujãyiro. Paʉ coore ʉcotipacari, netõríyiro. \v 44 Jesús sucubírope wáa, cʉ̃ʉ̃yaro sutiró yapapʉ padeñáyigo. Coo padeñárĩrã, coo diaré máata bʉʉnʉcã́jõãyiro. \v 45 Jesús sãĩñáyigʉ: \p —¿Noã yʉʉre padeñáĩ? \p Niipetira: —Padeñária, jĩĩyira. \p Teero tiigʉ́, Pedro jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, paʉ mʉʉrẽ tuunʉnʉ́sera tiiíya. \p \v 46 Jesús jĩĩyigʉ: \p —Sĩcõ yʉʉre padeñáãto. Coore yʉʉ tutuaremena netõrĩ́ tiiátʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 47 Coo deero dutimasĩ́hẽgõ, ñapõpigora, Jesús pʉto ati, ñicãcoberimena jeacũmuyigo. Niipetira tʉocóropʉ coo deero tiigó padeñáãriguere wedeyigo. Coo máata netõã́riguecãrẽ wedeyigo. \v 48 Jesús coore jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedego, mʉʉ padeojĩ́gõ, netõnénoãrigopʉ pʉtʉáa. Ʉseniremena pʉtʉawagoa, jĩĩyigʉ. \p \v 49 Cʉ̃ʉ̃ coomena wedesegʉ tiirí, sĩcʉ̃ Jairoya wii macʉ̃ jeayigʉ. \p —Mʉʉ macõ diajõããwõ mée. Buegʉ́re nocõrõrã potocṍduya, jĩĩyigʉ. \p \v 50 Jesús teeré tʉo, Jairore jĩĩyigʉ: \p —Wãcũpatirijãña; diamacʉ̃́rã padeoyá. Mʉʉ macõ netõjã́gõdaco. \p \v 51 Tiiwiipʉ́ jeagʉ, ãpẽrãrẽ́ sããwadutiriyigʉ. Pedro, Santiago, Juan, coo pacʉsʉ̃mʉã dícʉre sããwadutiyigʉ. \v 52 Niipetira bayiró utira tiiyíra. Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Utirijãña. Coo diarico; cãnigṍ tiicó. \p \v 53 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́miyira, coo diaariguere masĩjĩrã. \v 54 Jesús cooya wãmorẽ ñee, bayiró wedeseremena jĩĩyigʉ: \p —Wĩmagõ, wʉ̃mʉnʉcãña. \p \v 55 Yeeripũna coejṍã, máata wʉ̃mʉnʉcãyigo. Jesús: —Coore yaaré ecayá, jĩĩyigʉ. \p \v 56 Coo pacʉsʉ̃mʉã ĩñamanijõãyira. Jesús ãpẽrãrẽ́ wededutiriyigʉ teero wáaariguere. \c 9 \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre wededuticorigue \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerá docere néõyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ tutuarere, dutirére ticoyigʉ. Teeména wãtĩãrẽ cõã, diaráre netõnémasĩrĩ tiiyígʉ. \v 2 “ ‘Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdacu’ jĩĩrére wedera wáaya; diarecʉtirare netõnérã wáaya”, jĩĩ ticocoyigʉ. \v 3 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã wáara, apeyenó néewarijãña. Tuurítuarigʉ, wasopo, pugue, niyeru, suti wasoádare néewarijãña. \v 4 Mʉ́ã wiipʉ́ jeara, tiimacãpʉ mʉ́ã niiãdaro jeatuaro pʉtʉácũmuña. \v 5 Apemacãpʉ́re mʉ́ãrẽ ñeedʉgaheri, tiimacãrẽ netõjṍãña. Tooré netõwára, tiimacã maquẽ dita mʉ́ãye dʉporipʉ túaariguere páabatecũña. Teero tiirá, mʉ́ã “atimacã́ macãrã wapa cʉoóya” jĩĩrã tiiádacu, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Cʉ̃́ã wáajõãyira. Wáa, Jesuyé ãñuré quetire wedeyira. Diarecʉtirare netõnéyira. \s1 Herodes Jesús tiirére tʉorígue \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7 Herodes Galilea dita dutigʉ́ niipetire Jesús tiirére wedeseri tʉoyígʉ. Teeré tʉogʉ́, deero jĩĩmasĩriyigʉ. Sĩquẽrã “Juan masãjĩyi” jĩĩyira. \v 8 Ãpẽrã́ “Elías bauájĩyi” jĩĩyira. Ãpẽrã́ “tíatopʉ macãrã profetas menamacʉ̃ masãjĩyi” jĩĩyira. \v 9 Herodepe jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉrá Juanyá dupure páatadutiwʉ. Too docare ¿noã niigari cʉ̃́ã nocõrõ wedesegʉ? \p Teero tiigʉ́, Herodes Jesuré ĩñadʉgamiyigʉ. \s1 Jesús cinco mil ʉ̃mʉãrẽ yaaré ecarígue \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Jesús beserira coe, wedeyira cʉ̃́ã tiiáriguere. Too síro Jesús cʉ̃́ã dícʉre sʉowáyigʉ Betsaida macãpʉ. \v 11 Basocápe tʉojã́yira. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwáyira. Jesús cʉ̃́ãrẽ bocañe, “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdacu” jĩĩrére wedeyigʉ. Diarecʉtirare netõnéyigʉ. \p \v 12 Ñamicapʉ niirĩ, cʉ̃ʉ̃ buerá doce cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Basocáre “nocõrõrã niiã” jĩĩña. Pʉtogã niiré macãrĩpʉ, cã́pũ niiré wiseripʉ yaaré, cãnirṍ ãmaãrã wáaaro. Ãnopʉ́ macã manirṍpʉ niiã, jĩĩyira. \p \v 13 —Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ yaaré ecayá, jĩĩyigʉ. \p —Ʉ̃sã sicamoquẽñepa pã, wai pʉarã́rã cʉoa. ¿Ʉ̃sã cʉ̃́ã niipetirare yaaré sãĩbosára wáaro booite? jĩĩyira. \p \v 14 Ʉ̃mʉã́ dícʉre bapaqueori, cinco mil watoa niiyira. Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —Basocáre sicapõnarẽ cincuenta duidutiya. \p \v 15 Cʉ̃́ã teerora niipetirare duidutiyira. \v 16 Jesús tee sicamoquẽñepa pãrẽ, wai pʉarã́rẽ née, ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõco, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire tico, pʉatásã, cʉ̃ʉ̃ bueráre basocápʉre batodutigʉ ticoyigʉ. \v 17 Niipetira yaa, yapijõãyira. Yaatoaari siro, doce piseri cʉ̃́ã yaadʉaariguere seesã́yira. \s1 Pedro Jesuré “mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiã” jĩĩrigue \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29) \p \v 18 Sicabʉreco Jesús cʉ̃ʉ̃ sesaro Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃mena niiyira. Cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Basocá “¿noã niiĩ cʉ̃ʉ̃?” jĩĩĩ yʉʉre? \p \v 19 Cʉ̃́ãpe yʉʉyira: \p —Sĩquẽrã mʉʉrẽ “Juan basocáre wãmeõtiri basocʉ niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “Elías niiqui” jĩĩĩya. Ãpẽrã́ “tíatopʉ macãrã profetas menamacʉ̃ masãrigʉ niigʉ̃ niiqui” jĩĩĩya, jĩĩyira. \p \v 20 —¿Mʉ́ãte “¿noã niiĩ?” jĩĩĩ yʉʉre? jĩĩyigʉ. \p Pedro yʉʉyigʉ: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere wederigue \r (Mt 16.20-28; Mr 8.3–9.1) \p \v 21 —Teeré ãpẽrãrẽ́ wederijãña, jĩĩyigʉ Jesús—. \v 22 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ bayiró ñañarõ netõrṍ niirõ tiiádacu. Bʉtoá dutirá, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá yʉʉre booríadacua. Sĩãdutíadacua. Cʉ̃́ã teero tiipacári, itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu. \p \v 23 Niipetirare jĩĩyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ yʉʉre padeó, nʉnʉdʉgágʉno cʉ̃ʉ̃ booró tiidʉgárenorẽ tiidújããrõ. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩpacari, yʉʉre tʉonʉnʉ́searo. Teeré tiigʉ́, bʉ́recoricõrõ curusare apagʉ́ tiiróbiro niigʉ̃daqui. \v 24 Ãpĩ sĩãrére cuigʉno yʉʉre “masĩria” jĩĩgʉ̃́ pecamepʉ wáagʉdaqui. Ãpĩpé yʉʉre “masĩã” jĩĩ, teewapamena cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́, yʉʉmena catirucujãgʉ̃daqui. \v 25 Sĩcʉ̃ atibʉ́reco maquẽ niipetirere wapatápacʉ, cʉ̃ʉ̃ yeeripũnarẽ tiidióri, cʉ̃ʉ̃ cʉoré dee tiiádare niiricu. \v 26 Sĩcʉ̃ bobogʉ́no yʉʉre “masĩã” jĩĩdʉgahegʉre, yée bueré maquẽrẽ “padeóa” jĩĩdʉgahegʉre yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ “masĩriga” jĩĩgʉ̃dacu. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ yʉʉ asibatéremena, yʉʉ Pacʉ asibatéremena, ángeleamena pʉtʉaatigʉdacu. Pʉtʉaatigʉ, yʉʉre bobosã́ririgʉre yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ bobosã́ricu; yʉʉre “masĩria” jĩĩrigʉre yʉʉcã “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩria” jĩĩgʉ̃dacu. \v 27 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩquẽrã ãnopʉ́ niirã́ cʉ̃́ã diaadari sʉguero, Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre niiãdare atiri ĩñaãdacua, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús baurécʉtire wasorígue \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 Teeré cʉ̃ʉ̃ wederi siro, sica semana netõrĩ́, Jesús ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ mʉãwayigʉ. Tiigʉpʉ́ wáagʉ, Pedro, Santiago, Juanrẽ́ néewayigʉ. \v 29 Cõãmacʉ̃mena wedeseri, cʉ̃ʉ̃ya diapóa bauré wasojṍãyiro. Cʉ̃ʉ̃ye suti ãñurõ butiré, bayiró capemóre wáayiro. \v 30 Pʉarã́ ʉ̃mʉã cʉ̃ʉ̃mena wedeseyira. Moisés, Elías niiyira. \v 31 Asibatéremena bauáyira. Jesús diaadarere, Cõãmacʉ̃ jĩĩrirobirora Jerusalénpʉ cʉ̃ʉ̃rẽ wáaadarere wedeseyira. \v 32 Pedro, cʉ̃ʉ̃ menamacãrã wʉgoá pũninetõpacari, ĩñayira. Wãcã, Jesús asibatérere, cʉ̃ʉ̃mena nucũrã́rẽ ĩñayira. \v 33 Jesuména niiãrira wáara tiirí, Pedro ãñurõ wãcũripacʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, marĩ ãnopʉ́ niirĩ, ãñunetõjõãã. Itiáwiigã tiicó; sicawiígã mʉʉya wii, apewiígã Moiséya wii, apewiígã Elíaya wii tiicó, jĩĩmiyigʉ. \p \v 34 Cʉ̃ʉ̃ wedesegʉ tiiríra, õme diiáti, cʉ̃́ãrẽ tuubiátocojãyiro. Cʉ̃́ãrẽ õme tuubiári, cuijõãyira. \v 35 Õme watoapʉ sĩcʉ̃ wedeseri tʉoyíra: \p —Ãni yʉʉ macʉ̃ yʉʉ beserigʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoyá, jĩĩyigʉ. \p \v 36 Wedeseari siro, Jesús sĩcʉ̃rã niiyigʉ sáa. Teebʉrecorire cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃́ã ĩñariguere ãpẽrãrẽ́ wederiyira ména. \s1 Jesús wãtĩrẽ wĩmagʉ̃pʉre niiãrigʉre cõãwionecorigue \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Apebʉ́recope ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ niiãrira diijeári, paʉ basocá Jesuré bocayira. \v 38 Sĩcʉ̃ cʉ̃́ã watoapʉ niigʉ̃́ bayiró bʉsʉrómena Jesuré wedeseyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, mʉʉrẽ bayiró sãĩã: Yʉʉ macʉ̃rẽ ĩñagʉ̃ atiya. Sĩcʉ̃ niigʉ̃́ niiĩ. \v 39 Wãtĩ cʉ̃ʉ̃pʉre niigʉ̃́ ñee, acaribíri tiii. Ñaacũmu, tũnumecʉ̃́, soboturi tiirucúi. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ netõrĩ́ tiii. Duudʉgárii. \v 40 Mʉʉ bueráre “cõãwionecobosaya” jĩĩmiãwʉ̃. Cõãmasĩriawã, jĩĩyigʉ. \p \v 41 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã yʉʉre padeorídojãã; ñañarã́ niiã. Yʉʉ mʉ́ãmena yoari niirucujãrĩcãrẽ, padeoríbocu. ¿Nocõrõ yoari mʉ́ãmena põõtẽ́õgʉ̃dari yʉʉ? Mʉʉ macʉ̃rẽ ãnopé néeatiya, jĩĩyigʉ. \p \v 42 Wĩmagʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pʉto wáari, wãtĩ cʉ̃ʉ̃rẽ ñaacũmu, bayiró tũnumecʉ̃́rĩ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, Jesús wãtĩrẽ witiwaduti, wĩmagʉ̃rẽ netõné, cʉ̃ʉ̃ pacʉre wiyayígʉ. \v 43 Niipetira basocá Cõãmacʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ peti tiiẽ́ñorere ĩñamanijõãyira. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere wedenemorigue \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Niipetira niipetire cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere ĩñamanijõãrĩ, cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p \v 44 —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã; acabórijãña: Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ãpẽrãpʉ́re ticonogʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 45 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃ jĩĩãriguere tʉomasĩ́riyira. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tʉomasĩ́hẽrĩ tiiyígʉ ména. Cʉ̃́ã Jesuré “wedequẽnoña” jĩĩdʉgapacara, cuira, jĩĩriyira. \s1 ¿Nii ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37) \p \v 46 Jesús buerá “¿nii marĩ watoare nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ?” jĩĩ wedesenʉcãyira. \v 47 Jesús cʉ̃́ã wãcũrére ĩñamasĩyigʉ. Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ pʉto nʉcõ, \v 48 cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ “yʉʉ Jesuré maĩã; teero tiigʉ́, ãni wĩmagʉ̃rẽ boca maĩgʉ̃́da” jĩĩ wãcũboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũgʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ maĩgʉ̃́, yʉʉcãrẽ maĩgʉ̃́ tiii. Yʉʉre boca maĩgʉ̃́, yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ maĩgʉ̃́ tiii. Mʉ́ã watoapʉ bʉ́ri niigʉ̃́ cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩ ʉpʉtí macʉ̃, jĩĩyigʉ. \s1 Marĩrẽ cãmotáhegʉ marĩrẽ tiiápugʉ niiĩ \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Juan jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, sĩcʉ̃ mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecori ĩñaãwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ marĩ menamacʉ̃ mee niiãwĩ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ cãmotáawʉ̃, jĩĩmiyigʉ. \p \v 50 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Cãmotárijãña. Marĩrẽ cãmotáhegʉ marĩrẽ tiiápugʉ niiĩ, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Santiagore, Juanrẽ́ tutirigue \p \v 51 Jesús ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãwaadare niiatiri, cuiro manirṍ “Jerusalénpʉ wáagʉdʉ” jĩĩgʉ̃, quẽnonʉcã́yigʉ. \v 52 Cʉ̃ʉ̃ sʉguero ãpẽrãrẽ́ ticocoyigʉ. Cʉ̃́ã wáa, Samaria dita niirí macãpʉ jeamiyira, cʉ̃ʉ̃ jeaadarore quẽnoã́dara. \v 53 Tiimacã macãrãpe Jerusalénpʉ Jesús wáari ĩñarã, cʉ̃ʉ̃rẽ ñeedʉgariyira. \v 54 Cʉ̃́ã teero tiirí ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ buerá Santiago, Juan jĩĩyira: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, cʉ̃́ãrẽ sĩãã́dara, ¿ʉ̃mʉã́se macã pecamerẽ diiátidutiri boogári? Profeta Elías teero tiiyígʉ,\f + \fr 9:54 \ft 2 Reyes 1.9-16.\f* jĩĩyira. \p \v 55 Jesús cʉ̃́ãrẽ ĩña, tutiyigʉ: \p —Mʉ́ã wãcũré Espíritu Santo wãcũré ticoré mee niiã. \v 56 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ basocáre ñañarõ tiigʉ́ atiriwʉ; cʉ̃́ãrẽ netõnégʉ̃ atigʉ tiiwʉ́, jĩĩyigʉ. \p Too síro apemacãpʉ́ wáajõãyira. \s1 Jesuré nʉnʉdʉgámiriraye queti \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Cʉ̃́ã maapʉ wáari, sĩcʉ̃ basocʉ́ Jesuré jĩĩyigʉ: \p —Noo mʉʉ wáaro yʉʉ mʉʉrẽ nʉnʉgʉ̃́da. Mʉʉ buegʉ́ niidʉgaga. \p \v 58 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Wáicʉra cãniré tutiri cʉoóya. Minipõná põnacʉtíre sutiri cʉoóya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃peja cãnirṍ cʉoría, jĩĩyigʉ. \p \v 59 Jesús ãpĩrẽ́: —Jãmʉ yʉʉmena. Mʉʉrẽ yʉʉ buegʉ́ niirĩ boogá, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: \p —Õpʉ̃, yʉʉ pacʉ diari siro, yaatóagʉpʉ, mʉʉmena wáagʉda sũcã, jĩĩmiyigʉ. \p \v 60 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉre padeohéra diarirapʉ tiiróbiro niitoaya. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ yaaáro. Mʉʉpe Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdarere wedegʉ wáaya, jĩĩyigʉ. \p \v 61 Ãpĩpé jĩĩmiyigʉ: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, yʉʉ mʉʉrẽ nʉnʉgʉ̃́da, mʉʉ buegʉ́ niidʉgagʉ. Yáa wii macãrãrẽ “wáagʉ tiia” jĩĩgʉ̃ wáasʉguema. \p \v 62 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ paderére padepacʉ, apeyenó wãcũgʉ̃, ãñurõ tiiríqui. “Cõãmacʉ̃ dutirére tiigʉ́da” jĩĩpacʉ, apeyenó wãcũgʉ̃, dee tiigʉ́dʉ niiridojãĩ, jĩĩyigʉ. \c 10 \s1 Jesús setenta y dos basocare wededutigʉ ticocorigue \p \v 1 Too síro Jesús ãpẽrã́ setenta y dos beseyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ pʉarã́cõrõ dícʉ ticocoyigʉ. Niipetire macãrĩpʉ cʉ̃ʉ̃ wáaadaropʉ cʉ̃ʉ̃ sʉguero ticocoyigʉ. \p \v 2 Cʉ̃́ãrẽ wedeyigʉ: \p —Paʉ peti yʉʉre padeoádara niicua. Pʉarã́gã yéere wedeadarapeja niiĩya. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ãpẽrã́ yée maquẽrẽ wedera wáaadarare bayiró sãĩñá. \v 3 Mʉ́ã wáaya. Yʉʉ mʉ́ãrẽ quiorópʉ ticocogʉ tiia corderoare yáiwa watoapʉ ticocogʉ tiiróbiro. \v 4 Mʉ́ã wáara, wasopo, niyeru sã́ãripo, sapatu apebá néewarijãña. Maapʉ pʉtʉánʉcã, ãpẽrãména wedeserijãña. \v 5 Mʉ́ã wiipʉ́ sããwara, tiiwií macãrãrẽ ãñudutira, jĩĩsʉgueya: “Cõãmacʉ̃ mʉ́ãpʉre ãñurõ niirecʉtire ticoaro”. \v 6 Tiiwií macãrã ãñurõ niirecʉtirere cʉoátã, mʉ́ã ãñudutire teerora wáaadacu. Cʉ̃́ã ãñurõ niirecʉtirere cʉoríatã, teero wáaricu. \v 7 Mʉ́ã jeaari wiira pʉtʉáya. Cʉ̃́ã yaarére, cʉ̃́ã sĩnirére cʉ̃́ãmena yaa, niijãña. Paderáno cʉ̃́ã paderémena wapatá, yaamasĩya. Apeyé wiseripʉ́ niirã wáarijãña. \p \v 8 ’Mʉ́ã macãpʉ jeari, too macãrã bocari, cʉ̃́ã ecarére yaaya. \v 9 Tiimacãpʉ diarecʉtirare netõnéña. “Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre niiãdare jeaatitoaa” jĩĩ wedeya cʉ̃́ãrẽ. \v 10 Apetó tiirá, apemacãpʉ́ jeari, too macãrã bocaribocua. Teero tiirí, macã decopʉ wáa, biiro jĩĩña: \v 11 “Mʉ́ãya macã maquẽ dita ʉ̃sãye dʉporipʉ túaariguere páabatecõãã. Mʉ́ã wapa cʉorére ẽñorã́, teero tiia”, jĩĩña. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoña: “Mʉ́ã ateré masĩña: Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niimiãdare jeaatitoamiãyu”, jĩĩña. \v 12 Yʉʉre tʉoyá: Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, tiimacã macãrãrẽ Sodoma macãrãrẽ tiiríro nemorṍ ñañarõ tiinóãdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré padeohére macãrĩ macãrãye queti \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 Jesús apeyé macãrĩ macãrãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Bóaneõrã niiã mʉ́ã Corazín, Betsaida macãrĩ macãrã. Yʉʉ tutuaremena tiiẽ́ñoriguere ĩñarira niipacara, wasorídojãã. Tiro, Sidón\f + \fr 10:13 \ft Tiro, Sidón macãrã apeyé macãrĩ macãrã nemorö ñañanetõjõãrã niiyira Jesús niiritore.\f* macãrĩpʉ yʉʉ tiiẽ́ñoãtã, máata tee macãrĩ macãrã cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasotóabojĩya. Cʉ̃́ã wãcũpatirere ẽñorã́, wãcũpatire suti\f + \fr 10:13 \ft Wãcũpatire sutire yooména suare suti niiyiro.\f* sãña, nitĩpʉ duibojĩya. \v 14 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, Tiro, Sidón macãrã nemorṍ mʉ́ãpere ñañarõ tiigʉ́daqui. \v 15 Mʉ́ã Capernaum macãrã “Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ ãñurõ mʉãwaadacu” jĩĩ wãcũmicu. Wáaricu. Pecamepʉ diiwáadacu, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Cʉ̃ʉ̃ bueráre wedenemoyigʉ: \p —Mʉ́ã buerére tʉogʉ́no yʉʉre tʉogʉ́ tiii. Mʉ́ãrẽ boohégʉno yʉʉre boohégʉ tiii. Yʉʉre boohégʉno yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ boohégʉ tiii, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesús ticocorira setenta y dos coerígue \p \v 17 Jesús ticocorira setenta y dos ʉseniremena coerá, jĩĩyira: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, wãtĩãcã ʉ̃sã mʉʉ wãmemena dutiri, ʉ̃sã dutirobirora tiiáwã, jĩĩyira. \p \v 18 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Satanárẽ bʉpo wã́ãyoro tiiróbiro ʉ̃mʉã́sepʉ ñaadiatiri ĩñawʉ̃. \v 19 Yʉʉ mʉ́ãrẽ tutuarere ticotoawʉ, ãñaãrẽ, cutiapare cʉtapéoaro jĩĩgʉ̃; niipetire Satanás tutuarere netõnʉcã́ãrõ jĩĩgʉ̃. Mʉ́ã teeré tiirí, mʉ́ãrẽ merẽã wáaricu. \v 20 Wãtĩã mʉ́ã dutirobirora tiiré dícʉre ʉsenirijãña. Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ mʉ́ã wãme “jóatunorira niiã” jĩĩrĩ, ʉseniña, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ Pacʉre ʉsenire ticorigue \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Toorá Jesús Espíritu Santo ʉsenire ticorémena cʉ̃ʉ̃ Pacʉre jĩĩyigʉ: \p —Pacʉ, mʉʉ ʉ̃mʉã́se, atiditá Õpʉ̃ niiã. “Ʉ̃sã masĩnetõnʉcãã” jĩĩrã́rẽ mʉʉyere masĩrĩ tiiría; wĩmarã tiiróbiro mʉʉyere masĩdʉgarapere teeré masĩrĩ tiia. Teeré mʉʉ teerora wáari boocú. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ ʉsenire ticoa, jĩĩyigʉ. \p \v 22 Too síro basocápere jĩĩnemoyigʉ: \p —Yʉʉ Pacʉ niipetire masĩrére yʉʉre ticowi. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã yʉʉ niirecʉtirere masĩĩ. Yʉʉpecã sĩcʉ̃rã cʉ̃ʉ̃ niirecʉtirere masĩã. Yʉʉ masĩrére ticonorã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩcua, jĩĩyigʉ. \p \v 23 Cʉ̃ʉ̃ bueráre ĩña, cʉ̃́ã sesarore jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ãpeja yʉʉ tiirére ĩñajĩrã, ʉseniã. \v 24 Yʉʉre tʉoyá: Paʉ profetas, teero biiri õpãrã́ mʉ́ã ĩñarére ĩñadʉgamiyira. Ĩñaririra niiwã. Mʉ́ã tʉorére tʉodʉgámiyira. Tʉorírira niiwã, jĩĩyigʉ. \s1 Samaritanoãyʉ ãñugʉ̃́ \p \v 25 Sĩcʉ̃ Moisés jóarigue buegʉ́ wʉ̃mʉnʉcãyigʉ. Jesuré merẽã yʉʉri boogʉ́, sãĩñáyigʉ: \p —Basocáre buegʉ́, ¿yʉʉ ñeenó tiigʉ́dari, catiré petihére bʉadʉgágʉ? jĩĩyigʉ. \p \v 26 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —¿Moisére dutiré cṹũriguepʉ deero jóanoĩto? ¿Mʉʉ teeré buegʉ, deero tʉoi? jĩĩyigʉ. \p \v 27 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: \p —Biiro jóanoã: “Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃rẽ maĩñá. Niipetire mʉʉ yeeripũnamena, mʉʉ tutuaremena, mʉʉ wãcũrémena cʉ̃ʉ̃rẽ maĩñá. Mʉʉ basiro maĩrṍ tiiróbirora ãpẽrãcã́rẽ maĩñá”, jĩĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 28 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ diamacʉ̃́ peti yʉʉa. Mʉʉ teeré tiigʉ́, catiré petihére bʉagʉ́dacu. \p \v 29 Cʉ̃ʉ̃pe “yʉʉ Moisére dutiré cṹũriguere tiipetía” jĩĩ wãcũdʉgagʉ sãĩñáyigʉ: \p —¿Noã niiĩ “ãpẽrãcã́rẽ maĩñá” jĩĩnorã? jĩĩyigʉ. \p \v 30 Jesús atequetiména yʉʉyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ Jerusalén niiãrigʉ Jericópʉ búawagʉ tiiyígʉ. Maapʉ wáari, yaarépira cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, cʉ̃ʉ̃ néewarere ẽmajã, sutiré tuuwénejã, páasĩãcũ, wáajõãyira. \v 31 Sĩcʉ̃ pai tiimapʉ́ búawagʉ tiiyígʉ. Wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñabʉa, aperopé sodea, netõjṍãyigʉ. \v 32 Cʉ̃ʉ̃ siro levita basocʉ toopʉ́ra jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃cã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, aperopé sodea, netõjṍãyigʉ. \v 33 Sĩcʉ̃ samaritanoãyʉ tiimapʉ́ra búawagʉ tiiyígʉ.\f + \fr 10:33 \ft Judíoa samaritanoãrẽ sũna niiyira. Cʉ̃́ã cãmerĩ́ tiiápuriyira.\f* Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, bóaneõ ĩñagʉ̃, \v 34 cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jea, cʉ̃ʉ̃ cãmirẽ vinomena cose, ʉsemena ʉcoti, suti caserimena dʉdʉa tiiyígʉ. Túajea, cʉ̃ʉ̃ pesarigʉ burro sotoapʉ néepeo, néejõãyigʉ. Basocá wáara cãnirí wiipʉ cʉ̃ʉ̃rẽ néejea, coteyigʉ. \v 35 Apebʉ́reco cʉ̃ʉ̃ wáaadari sʉguero, pʉaquí niyeruqui néewioneco, tiiwií dutigʉ́re ticogʉ, jĩĩyigʉ: “Cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ coteya. Mʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ cotegʉ, mʉʉye niyerumena tiinemórĩ, nemoatígʉ, wapatígʉda”, jĩĩyigʉ. \p \v 36 Jesús sãĩñáyigʉ: \p —¿Niipé yaarépira cãmituarigʉre maĩyíri? \p \v 37 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: \p —Cʉ̃ʉ̃rẽ bóaneõ ĩñarigʉpe, jĩĩyigʉ. \p —Mʉʉcã teerora tiigʉ́ wáaya, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesús Marta, Maríaya wiipʉ niirigue \p \v 38 Cʉ̃́ã maapʉ wáara, sicamacãgãpʉ jeayira. Sĩcõ Jesuré boca, cãnirṍ ticoyigo. Coo wãmecʉtiyigo Marta. \v 39 Coo bayio wãmecʉtiyigo María. Coo Jesús wedeserere tʉogó, cʉ̃ʉ̃ye dʉpori pʉtogãpʉ duiyigo. \v 40 Martape pee paderé cʉojĩ́gõ, bayiró wãcũyigo. Coo Jesús pʉto wáa, jĩĩyigo: \p —Õpʉ̃, yʉʉ bayio padedujãyo. ¿Mʉʉ teeré ĩñarii? Yʉʉre tiiápudutiya, jĩĩyigo. \p \v 41 Jesús coore yʉʉyigʉ: \p —Marta, mʉʉ pee tiirére bayiró peti wãcũjãã; \v 42 sicawãmerã ʉpʉtí maquẽ niiã. María ãñuré petire beseyo. Ãpẽrã́ teeré ẽmamasĩricua, jĩĩyigʉ. \c 11 \s1 Cõãmacʉ̃rẽ sãĩré \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Sicabʉreco Jesús aperopʉ́ Cõãmacʉ̃mena wedesegʉ tiiyígʉ. Wedesetoari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ buegʉ́ jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, Juan cʉ̃ʉ̃ buerére nʉnʉrã́rẽ Cõãmacʉ̃mena wedeserere bueyigʉ. Mʉʉcã ʉ̃sãrẽ bueya, jĩĩyigʉ. \p \v 2 Jesús yʉʉyigʉ: \p —Mʉ́ã Cõãmacʉ̃mena wedesera, biiro jĩĩña: \q1 Ʉ̃sã Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́, mʉʉrẽ quioníremena padeoáda. \q1 Mʉʉ dutiré ʉ̃sãpʉre niiãdare jeaaro. \q1 Ʉ̃mʉã́se macãrã mʉʉ booré dícʉre tiicúa; atibʉ́reco macãrãcã teerora tiiáro. \q1 \v 3 Ʉ̃sãrẽ bʉ́recoricõrõ yaaré ticoya. \q1 \v 4 Niipetira ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiiráre ʉ̃sã acabóa. Teero tiigʉ́, mʉʉcã ʉ̃sã ñañaré tiirére acabóya. \q1 Jĩĩcõãsãrenorẽ cãmotáya. \q1 Ʉ̃sãrẽ ñañarõ wáari jĩĩgʉ̃, netõnéña, jĩĩña, \m jĩĩyigʉ. \p \v 5 Jesús jĩĩnemoyigʉ: \p —Apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃ mʉ́ã tiiróbiro niigʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ya wedegʉya wiipʉ ñami decopʉ wáa, jĩĩboqui: “Yáa wedegʉ, itiága pã yʉʉre wasoya. \v 6 Yʉʉ menamacʉ̃ aperopʉ́ wáagʉ yáa wiipʉ jeaawĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ ecaré cʉoríga”, jĩĩboqui. \v 7 Ãpĩpé wii popeapʉ yʉʉboqui: “Yʉʉre potocṍrijãña. Sope biajã́noãwʉ̃. Yʉʉ põnamena yʉʉ cãnirṍpʉ cãnigʉ̃́ tiia. Mʉʉrẽ wʉ̃mʉnʉcã, ticogʉ wáamasĩriga”, jĩĩboqui. \v 8 Yʉʉre tʉoyá: Cʉ̃ʉ̃ya wedegʉ niipacari, wʉ̃mʉnʉcã, ticogʉ wáariqui. Potocṍnemorijããrõ jĩĩgʉ̃, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ boorécõrõ ticogʉ wáaqui. \p \v 9 ’Yʉʉre tʉoyá: Mʉ́ãcã Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. Sãĩrĩ́, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ticogʉdaqui. Ãñurére ãmaãrã tiiróbirora sãĩrucújãña. Sãĩrucújãrã, bʉaádacu. “Sope pã́õña yʉʉre” jĩĩgʉ̃́ tiiróbiro sãĩdúrijãña. Sãĩdúheri, “jáʉ” jĩĩgʉ̃daqui. \v 10 Sãĩgʉ̃́no cʉogʉ́daqui. Ãmaãgʉ̃no bʉagʉ́daqui. “Pã́õña” jĩĩgʉ̃́no pã́õnogʉ̃daqui. \p \v 11 ’Mʉ́ã põna yaaré sãĩrĩ́, ʉ̃tãpere ticoricu. Wai sãĩrĩ́, ãñarẽ ticoricu. \v 12 Cãrẽquẽ diye sãĩrĩ́, cutiapare ticoricu. \v 13 Mʉ́ã ñañaré tiirá niipacara, mʉ́ã põnarẽ ãñurére ticomasĩã. Marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́pe nemorṍ ãñuré ticomasĩqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩrã́rẽ Espíritu Santore ticogʉdaqui, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré “Satanás tutuaremena wãtĩãrẽ cõãqui” jĩĩ wedesãrigue \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Jesús wãtĩrẽ cõãwionecogʉ tiiyígʉ. Wãtĩ basocʉ́re wedeseheri tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ witiwaari siro, basocʉ́ wedesejõãyigʉ. Teeré basocá ĩñamanijõãyira. \v 15 Sĩquẽrã jĩĩyira: \p —Ãni wãtĩãrẽ dutigʉ́ Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoi, jĩĩmiyira. \p \v 16 Ãpẽrã́ “¿niirṍrã cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ?” jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñodutimiyira. \v 17 Jesupé cʉ̃́ã wãcũrére masĩjĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Sicadita macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́quẽrã, tiidita macãrã petijṍãcua. Sicawií macãrã sĩcãrõména niihẽrã, cʉ̃́ãcã petijṍãcua. \v 18 Satanás cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare cõãwionecori, cʉ̃ʉ̃ dutiré petijṍããdacu. Mʉ́ã yʉʉre “Beelzebú tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecoqui” jĩĩã. \v 19 Teero jĩĩãtã, mʉ́ã buerére nʉnʉrã́ wãtĩãrẽ cõãwionecora, ¿noã tutuaremena cõãwionecogari? Cʉ̃́ãrẽ sãĩñárã wáaya. Mʉ́ã wisirére cʉ̃́ã ẽñoã́dacua. \v 20 Yʉʉ Cõãmacʉ̃ tutuaremena wãtĩãrẽ cõãwionecojĩgʉ̃, ateré mʉ́ãrẽ wedea: Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeatoaa. \p \v 21 ’Sĩcʉ̃ tutuagʉ pee besumena cʉ̃ʉ̃ya wiire coteri, cʉ̃ʉ̃yere merẽã tiirícua. \v 22 “Ate pee besumena ãñuniãdacu” jĩĩ wãcũpacari, ãpĩ nemorṍ tutuagʉ ati, cʉ̃ʉ̃rẽ netõnʉcã́qui. Cʉ̃ʉ̃ye besure ẽma, cʉ̃ʉ̃yere née, cʉ̃ʉ̃ menamacãrãrẽ batojãqui, jĩĩyigʉ. \p Jesús jĩĩnemoyigʉ: \p \v 23 —Yʉʉre boohégʉ yʉʉre ĩñatutigʉ niiĩ. Yʉʉre tiiápuhegʉ yʉʉre nʉnʉdʉgárare cãmotágʉ niiĩ. \s1 Wãtĩ basocʉ́pʉre coesã́warigue queti \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 ’Wãtĩ basocʉ́pʉre niiãrigʉ witiwagʉ, basocá manirṍpʉ wáayigʉ cʉ̃ʉ̃ niiãdaro ãmaãgʉ̃. Bʉaríyigʉ. Bʉarí, “yʉʉ witiatiriropʉ coesã́wagʉda sũcã” jĩĩ wãcũyigʉ. \v 25 Jeagʉ, joaári wii, ãñurõ quẽnoã́ri wii tiiróbiro bʉajeáyigʉ basocʉ́pʉre. \v 26 Too síro wáa, siete wãtĩã cʉ̃ʉ̃ nemorṍ ñañarã́rẽ “atiya mʉ́ãcã” jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ã niipetira basocʉ́pʉre sããwa, niiyira. Basocʉ́pe cʉ̃́ã teero tiirí, nemorṍ ñañarõ netõyígʉ, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús ʉsenire maquẽrẽ wederigue \p \v 27 Jesús teeré wedeseri, sĩcõ numiṍ basocá paʉ watoapʉ niigṍ bayiró bʉsʉrómena cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseyigo: \p —Mʉʉrẽ põnacʉtí masõrigo ãñurõ ʉsenico, jĩĩyigo. \p \v 28 Jesupé coore jĩĩyigʉ: \p —Nemorṍ ʉsenicua Cõãmacʉ̃ wedesere tʉo, cʉ̃ʉ̃ dutirére tiirápeja, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré tiiẽ́ñodutimirigue \r (Mt 12.38-42; Mr 8.12) \p \v 29 Jesús cʉ̃ʉ̃ pʉto paʉ peti neãrã tiirí, wedesenʉcãyigʉ: \p —Mʉ́ã atitó macãrã ñañaré tiirá niiã; Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere ĩñadʉgacu. Jonás tiirígue tiiróbiro niiré dícʉre ĩñaãdacu. \v 30 Nínive macãrã cʉ̃ʉ̃ tiiríguere ĩñarigue tiiróbiro mʉ́ã yʉʉ niipetira sõwʉ̃ tiirére ĩñaãdacu. \v 31 Saba dita macãrã õpõ yoaro macõ atiyigo Salomón masĩrére tʉogó atigo. Mʉ́ãpe ãnopʉ́ Salomón nemorṍ masĩgʉ̃́rẽ tʉoré peti tʉojã́ã. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, mʉ́ã coo tiiróbiro tʉorírigue wapa mʉ́ãrẽ pecamepʉ cõãgʉ̃daqui. \v 32 Nínive macãrãcã Jonarẽ́ tʉorá, wãcũpati, wasoyíra. Mʉ́ãpe ãnopʉ́ Jonás nemorṍ masĩgʉ̃́rẽ tʉoré peti tʉojã́ã. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, mʉ́ã cʉ̃́ã tiiróbiro tʉorírigue wapa mʉ́ãrẽ pecamepʉ cõãgʉ̃daqui. \s1 Sĩãwócoriga \r (Mt 5.15; 6.22-23) \p \v 33 ’Basocá sĩãwócorigare sĩãã́ri siro, bauhéropʉ dʉporiya; moocṹricua. Teero tiiróno tiirá, ʉ̃mʉã́rõpʉ péoya, toopʉ́ sããjeara ĩñaãrõ jĩĩrã. \v 34 Capeari mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ sĩãwócoriga tiiróbiro niiã. Mʉ́ã capeari ãñurĩ, ãñurõ ĩñaãdacu; ãñurõ tʉomasĩ́ãdacu; ñañaãtã, ĩñaricu; tʉomasĩ́ricu. \v 35 Ateré tʉomasĩ́rõ booa: Mʉ́ã “ãñurõ ĩñaã” jĩĩpacara, ãñurõ ĩñaribocu. \v 36 Mʉ́ã ãñurõ ĩña, ãñurõ tʉomasĩ́dʉgara, ãñurõ tʉomasĩ́ãdacu. Sĩãwócoriropʉ niirã́ tiiróbiro ãñurõ ĩñaãdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Moisés jóarigue buerá tiirécʉtire, fariseo basoca tiirécʉtire wederigue \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Jesús wedeseari siro, sĩcʉ̃ fariseo basocʉ cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ yaadutigʉ sʉowáyigʉ. Jesús sããwa, yaagʉdʉ jeanuãyigʉ. \v 38 Fariseo basoca cʉ̃́ã yaaadari sʉguero, cʉ̃́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiimʉ́ãatiriguere padeorá, wãmocosetoa, yaayira. Jesupé cʉ̃́ã tiirucúrobiro tiiríyigʉ. Fariseo basocʉ cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñagʉ̃, ĩñamanijõãyigʉ. \v 39 Marĩ Õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã fariseo basoca ãpẽrã́ ĩñacoropʉ dícʉ ãñurõ tiia. Baparí sotoápʉ dícʉ coseárigue tiiróbiro niiã. Popeapʉre mʉ́ã ãpẽrãyére ẽmaré, apeyé ñañaré dadanetõjõãã. \v 40 Mʉ́ã tʉomasĩ́ridojãã. Sotoá maquẽrẽ tiirígʉra popea maquẽcãrẽ tiirígʉ niiwĩ. \v 41 Mʉ́ã popeapʉ ãñurã́ niidʉgara, bóaneõrãrẽ ticoya. Teeré tiirá, popeapʉ coserá tiiróbiro niiãdacu. \p \v 42 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã fariseo basoca. Mʉ́ã oteré metãgãrẽ “menta”, “ruda” wãmecʉtire, teero biiri niipetire yaaré sitiaãñúre tiirénorẽ seenéõ, opaquẽrĩ tiicú. Pʉamóquẽñequẽrĩ cʉorá, sicaquẽ Cõãmacʉ̃wiipʉ néewa, “yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ ticoré niiã” jĩĩ, pairé ticocu. Teero tiipacára, diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiiría; Cõãmacʉ̃rẽ maĩría. Mʉ́ã oterére cʉ̃ʉ̃rẽ ticorucurobirora tee ʉpʉtí maquẽcãrẽ tiiró booa. \p \v 43 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã fariseo basoca. Mʉ́ã neãré wiseripʉre sʉguero maquẽ duirépʉ dícʉ duidʉgaa. Macã decopʉ quioníremena ãñudutiri booa. \p \v 44 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá, teero biiri mʉ́ã fariseo basoca. Tiiditórepira niiã. Mʉ́ã masãcoperi bauhére coperi tiiróbiro niiã. Teecoperi sotoa basocá netõwára, popeapʉ bóarere masĩriya, jĩĩyigʉ. \p \v 45 Sĩcʉ̃ Moisés jóarigue buegʉ́ jĩĩyigʉ: \p —Basocáre buegʉ́, mʉʉ teeré jĩĩgʉ̃, ʉ̃sãcãrẽ ñañarõ jĩĩgʉ̃ tiigá. \p \v 46 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerácã. Ãpẽrãrẽ́ tiipõtẽ́õña manirére tiidutía. Teeré tiidutípacara, mʉ́ãpe tiiría. \p \v 47 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã. Mʉ́ã profetaye masãcoperi sotoapʉ ãñuré wiserigã tiinʉcṍã. Cʉ̃́ãrẽna mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã sĩãyíra. \v 48 Cʉ̃́ã sĩãríguere mʉ́ã tiirémena “ʉ̃́jʉ̃, masĩã; ãñunetõjõãã” jĩĩrã tiia. Cʉ̃́ã sĩãyíra; mʉ́ãpe wiserígã tiinʉcṍã. \p \v 49 ’Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ masĩrémena jĩĩyigʉ: “Yʉʉ profetare, yée maquẽrẽ wedeadarare ticocogʉda. Sĩquẽrãrẽ sĩãã́dacua. Ãpẽrãrẽ́ ñañarõ tiidʉgára, cʉ̃́ã wáaro nʉnʉã́dacua”, jĩĩyigʉ. \v 50 Teero tiirá, atibʉ́reco nʉcãrípʉ profetare sĩãnʉcã́yira. Paʉre sĩãyíra. Mʉ́ã atitó macãrãpʉ cʉ̃́ã teero tiiríguere wapa cʉoa. \v 51 Abelre\f + \fr 11:51 \ft Génesis 4.8.\f* sĩãríguere tée Zacaríare\f + \fr 11:51 \ft 2 Crónicas 24.20-22.\f* sĩãríguere mʉ́ã wapa cʉoa. Zacaríare sĩãyíra Ãñurí Tatia sããwaro pʉtopʉ. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã atitó macãrãpʉ cʉ̃́ã teero tiiríguere wapa cʉoa. \p \v 52 ’Bóaneõrã niiã mʉ́ã Moisés jóarigue buerá. Mʉ́ã “ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũrẽ buerijããrõ” jĩĩ wãcũcu. Teero wãcũpacara, tiipũrẽ ãñurõ bueria. Tiipũ maquẽrẽ masĩdʉgarare cãmotájãã, jĩĩyigʉ. \p \v 53 Jesús wáari, Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca bayiró cúayira. Pee cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñá potocṍnʉcãyira. \v 54 Cʉ̃ʉ̃ merẽã yʉʉri boomíyira, wedesããda jĩĩrã. \c 12 \s1 Jesús fariseo basoca jĩĩditoremena buerére wederigue \p \v 1 Basocá paʉ peti Jesús pʉtopʉ neãyira. Paʉ niijĩrã, cãmerĩ́ cʉtadiyóyira. Jesús cʉ̃ʉ̃ buerá dícʉre wedesʉgueyigʉ: \p —Fariseo basocaye pã púuri tiirére tʉomasĩ́rõ booa. Tee jĩĩditoremena padeoré niicu. \v 2 Bauhéropʉ niiré bauádacu. Ĩñahẽrõpʉ tiiré masĩnoãdacu. \v 3 Teero tiirá, ñamipʉ ãpẽrã́ tʉohéropʉ jĩĩrigue niipetira tʉocóropʉ wedenoãdacu. Wii popeapʉ yayióropʉ jĩĩrigue wii sotoápʉ niipetira tʉocóropʉ bayiró bʉsʉrómena wedenoãdacu. \s1 ¿Noãrẽ́ cuiro booi? \r (Mt 10.28-31) \p \v 4 ’Mʉ́ã yʉʉ menamacãrã, yʉʉre tʉoyá: Basocáre sĩãrã́rẽ cuirijãña. Mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ sĩãã́ri siro, mʉ́ãrẽ deero tii masĩricua. \v 5 Yʉʉ mʉ́ãrẽ “¿niipére cuiro booi?” jĩĩ wedegʉda: Sĩcʉ̃ dícʉ mʉ́ã catirére petirí tii, pecamepʉcãrẽ cõãmasĩĩ. Yʉʉre tʉoyá: Cʉ̃ʉ̃ docare cuiya. \p \v 6 ’Pʉaquígã niyeruquirigãmena sicamoquẽñerã minipõnágã sãĩnóã. Cʉ̃́ã wapamanípacari, Cõãmacʉ̃pe cʉ̃́ãcõrõrẽ ĩñanʉnʉsei. \v 7 Mʉ́ãye póarire “noquẽ pee niiã” jĩĩmasĩjãqui. Teero tiirá, cuirijãña. Mʉ́ã paʉ minipõná nemorṍ wapacʉtíra niiã. \s1 Basocá ĩñacoropʉ “Jesucristore padeóa” jĩĩrigue \r (Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20) \p \v 8 ’Yʉʉre tʉoyá: Basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “padeóa” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã ángelea ʉ̃mʉã́se macãrã ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ra niiĩ” jĩĩ wedegʉda. \v 9 Basocá ĩñacoropʉ sĩcʉ̃ yʉʉre “cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́ mee niiã” jĩĩgʉ̃́rẽ yʉʉcã ángelea ĩñacoropʉ “yʉʉre padeogʉ́ mee niiĩ” jĩĩgʉ̃da. \p \v 10 ’Sĩcʉ̃ niipetira sõwʉ̃rẽ ñañarõ wedesepacari, Cõãmacʉ̃ acabógʉdaqui. Espíritu Santore ñañarõ wedeseripereja, acabóriqui. \p \v 11 ’Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ wedesããdacua. Judíoa neãré wiseripʉ, queti beserí basoca pʉtopʉ, dutirá pʉtopʉ mʉ́ãrẽ néewari, “¿deero yʉʉadari; deero jĩĩãdari?” jĩĩ wãcũhẽrãrã wáawa. \v 12 Mʉ́ã wedeseadarere Espíritu Santo mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiigʉ́daqui, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Basocʉ́ pee cʉogʉ́ye queti \p \v 13 Sĩcʉ̃ basocá watoapʉ niigʉ̃́ Jesuré jĩĩyigʉ: \p —Basocáre buegʉ́, ʉ̃sã pacʉ diagʉ cṹũriguere yʉʉ sõwʉ̃ cʉoquí. “Mʉʉ baiyére ticoya”, jĩĩbosaya cʉ̃ʉ̃rẽ. \p \v 14 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ mʉ́ãrẽ queti beserí basocʉ, mʉ́ãyere batogʉ atirigʉ mee niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 15 Basocáre jĩĩyigʉ: \p —Ãñurõ tiiyá. Apeyeré boonemósãrijãrõ booa. Mʉ́ã cʉoré, pairó niipacaro, mʉ́ãrẽ catiré ticonemoricu, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena ate queoré wedeyigʉ. \p —Sĩcʉ̃ pee apeyé cʉogʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya ditapʉre pee ote dʉcacʉtiyiro. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ wãcũyigʉ: “¿Deero tiigʉ́dariye yʉʉ? Ate oteré dʉcare ĩñanorõ maniã”. \v 18 Cʉ̃ʉ̃ basiro jĩĩyigʉ: “Biiro tiigʉ́da: Yʉʉ yaaré ĩñanore wiserire weebatédioco, nemorṍ pacawiséri tiigʉ́da. Tee wiseripʉ niipetire ote dʉcare, apeyé yʉʉ cʉorére ĩñanogʉ̃da. \v 19 Túajea, yʉʉ basiro jĩĩgʉ̃da: ‘Peecʉ̃marĩ maquẽ niiãdare ĩñanotoaa. Teero tiigʉ́, yeerisã, boseya, sĩni, ʉseni tiigʉ́da’ ”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. \v 20 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Mʉʉ tʉomasĩ́ridojãã. Mecʉ̃ã macã ñamirã diajõãgʉ̃dacu. Mʉʉ ĩñanorigue ãpẽrãrẽ́ pʉtʉáadacu”, jĩĩyigʉ. \v 21 Teerora wáaa sĩcʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ wãcũhẽgʉ̃ cʉ̃ʉ̃ye niiãdarere seenéõ cʉogʉ́re. Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre bóaneõgʉ̃ peti niiqui, jĩĩyigʉ. \s1 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ cotequi \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ateré wedea: Mʉ́ã niirecʉtirere wãcũpatirijãña. “¿Ñeenó yaaadari; ñeenó sãñaãdari marĩ?” jĩĩ wãcũpatirijãña. \v 23 Marĩ catirépe yaaré nemorṍ wapacʉtía. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩpe suti nemorṍ wapacʉtía. \v 24 Minipõná maquẽrẽ wãcũña ména. Cʉ̃́ã oteriya. Oteré dʉca seeríya. Yaaré ĩñanore wiseri cʉorícua. Teero cʉorípacari, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yaaré ticoqui. Mʉ́ãpe minipõná nemorṍ wapapacánetõnʉcãã. \v 25 Mʉ́ã bayiró wãcũpatira, bʉcʉánemoricu. \v 26 Mʉ́ã teero wãcũpatipacara, tee bʉ́ri niirére tiimasĩ́ria. Teero tiimasĩ́ripacara, ¿deero tiirá pee wãcũpatii? \p \v 27 ’Coori macãnʉcʉ̃ maquẽrẽ wãcũña. Tee booró wiicú. Paderipacaro, suti suaripacaro, suti ãñuré sãñaré tiiróbiro baua. Teero biipacari, yʉʉ ateré jĩĩã: Salomón suti ãñuré peti sãñapacʉ, coorire sĩcãrĩbíriyigʉ. \v 28 Sicabʉrecora tee catia; apebʉ́reco sĩniã́riguepʉ boea; too síro sóejãnoã. Cõãmacʉ̃ teecorire ãñuré suti sãñarõ tiiróbiro baurí tiii. Nemorṍ mʉ́ãpereja ãñurõ cotequi. Mʉ́ã péerogã padeoré cʉorá niiã. \v 29 Mʉ́ã yaaadarere, mʉ́ã sĩniã́darere wãcũpatirijãña. \v 30 Niipetire dita macãrã Cõãmacʉ̃rẽ padeohéra tee niipetirere wãcũpatiya. Marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ mʉ́ã boorénorẽ masĩtoai mée. \v 31 Mʉ́ãpe Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere boosʉguéya. Teero tiirí, mʉ́ãrẽ dʉsarére ticogʉdaqui. \s1 Apeyé ʉ̃mʉã́sepʉ niiré \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 ’Mʉ́ã yáara oveja tiiróbiro niiã. Mʉ́ã paʉ niiripacara, cuirijãña. Mʉ́ã Pacʉ cʉ̃ʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere mʉ́ãrẽ jeari bootóai mée. \v 33 Mʉ́ã cʉorére dúa, bóaneõrãrẽ ticoya. Ʉ̃mʉã́se maquẽ Cõãmacʉ̃ye niiãdarere padeya. Teero tiirí, ʉ̃mʉã́se maquẽ mʉ́ã wapatáre petirícu. Ʉ̃mʉã́sepʉ mʉ́ãye niiré petiría. Toopʉ́re mʉ́ãyere yaamasĩ́ricua. Butuacã teeré tʉ́amasĩricua. \v 34 Ʉ̃mʉã́sepʉ mʉ́ãye niirĩ, Cõãmacʉ̃ye dícʉre wãcũãdacu. \s1 Jesús “mʉ́ã ãñurõ yueya” jĩĩrigue \p \v 35 ’Mʉ́ã ãñurõ quẽno, suti sãña, sĩãwócoriga sĩã, yuerá tiiróbiro niiña. \v 36 Padecotera ãñurã́ tiiróbiro tiiyá. Cʉ̃́ã õpʉ̃ wãmosíari bosebʉreco wáarigʉ pʉtʉajeagʉ, sʉorí, máata pã́õsõnecoada jĩĩrã, cotecua. \v 37 Padecotera ãñurã́ cʉ̃́ãrẽ dutirére tiirucúcua. Teero tiirá, cʉ̃́ã õpʉ̃ pʉtʉajeari, ʉsenicua. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃́ã õpʉ̃ basirora cʉ̃́ãrẽ yaaré batogʉdʉ quẽnogʉ̃́daqui. “Yaaadara jeanuãña” jĩĩ, cʉ̃́ãrẽ batogʉdaqui. \v 38 Ñami deco, bóeri, cʉ̃ʉ̃ pʉtʉajeari, cʉ̃ʉ̃ dutirére tiirá, ʉseniãdacua. \v 39 Wii õpʉ̃ “tii hora niirĩ, yaarépigʉ jeagʉdaqui” jĩĩ masĩgʉ̃, cãniríboqui. Cʉ̃ʉ̃ya wiire pã́õsãrĩ jĩĩgʉ̃, cãmotáqui. \v 40 Mʉ́ãcã ãñurõ yueya. Mʉ́ã wãcũhẽritabe, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatigʉdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Pʉarã́ dutibosaramena queoré \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Pedro sãĩñáyigʉ: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿mʉʉ teeré ʉ̃sã dícʉre wedegʉ tiiárĩ, o niipetirare wedearĩte? jĩĩyigʉ. \p \v 42 Jesús queorémena yʉʉyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ ãñurõ masĩgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃yere ãñurõ dutibosagʉ niiqui. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro niiña. Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ aperopʉ́ wáagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩqui: “Yáa wii macãrãrẽ bʉ́recoricõrõ yaaré ticoya”, jĩĩqui. \v 43 Ãñurõ dutibosagʉ cʉ̃ʉ̃rẽ dutiariguere tiirucúqui. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ coerí, ʉseniqui. \v 44 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiiré wapa cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ niipetire cʉ̃ʉ̃ cʉorére dutibosagʉ sõnecogʉdaqui. \v 45 Ãpĩpé “yʉʉ õpʉ̃ máata coeríqui” jĩĩ wãcũgʉ̃, ñañarõ tiiquí. Padecotera ʉ̃mʉã́rẽ, numiã́rẽ ñañarõ tiinʉcã́qui. Boseya, sĩni, cũmujãqui. \v 46 Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃ wãcũhẽritabe, coegʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ dutiriguere tiirírigue wapa bayiró ñañarõ tiigʉ́daqui. Cõãmacʉ̃rẽ padeohérare cõãriropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ cõãgʉ̃daqui. \p \v 47 ’Ãpĩ dutibosagʉ cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ boorére masĩpacʉ, ãñurõ quẽno, ĩñacoriqui. Cʉ̃ʉ̃ dutiariguere tiiríqui. Teero tiigʉ́, bayiró tãnanógʉ̃daqui. \v 48 Ãpĩpé cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ boorére masĩhẽgʉ̃, boohérenorẽ tiijã́qui. Teero tiigʉ́, péerosãñurõ tãnanógʉ̃daqui. Pee masĩré ticonogʉ̃ nemorṍ wapasénogʉ̃daqui. Teero biiri “nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui” jĩĩnogʉ̃ nemorṍrã “teero tiiró booa” jĩĩnogʉ̃daqui. \s1 Jesuré padeoré wapa cãmerĩ́ tuudʉcáwaadacua \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 ’Yʉʉ atibʉ́recopʉ basocá ñañaré tiirére cõãgʉ̃ atiwʉ ñañarére sóecõãrõ tiiróbiro. Mecʉ̃tígãrẽ basocá ñañaré tiirére cõãnoãrirapʉ niirĩ tiitóadʉgamiga ñañarére sóecõãre tiiróbiro. \v 50 Yʉʉre ñañarõ netõrṍ niirõ tiia ména. Yʉʉ ñañarõ netõã́darere wãcũgʉ̃, bayiró wãcũpatia. \v 51 “Atibʉ́recopʉre ãñurõ niirecʉtire maquẽrẽ néeatigʉ tiiquí”, ¿jĩĩ wãcũĩ mʉ́ã yʉʉre? Teeré néeatigʉ mee tiiwʉ́. Cãmerĩ́ tuudʉcáwarere néeatigʉ tiiwʉ́. \v 52 Mecʉ̃ãmena sicamoquẽñerã sicawií macãrã cãmerĩ́ tuudʉcáwaadacua. Ĩtĩã́rã pʉarã́mena ĩñadʉgariadacua. Pʉarã́ ĩtĩã́rãmena ĩñadʉgariadacua. \v 53 Pacʉ macʉ̃ména ĩñadʉgarigʉdaqui; macʉ̃ pacʉména ĩñadʉgarigʉdaqui. Paco macõména ĩñadʉgarigodaco; macõ pacoména ĩñadʉgarigodaco. Mañecṍ coo macʉ̃ nʉmoména ĩñadʉgarigodaco; macʉ̃ nʉmo mañecõména ĩñadʉgarigodaco, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Atibʉ́reco wáarecʉtire \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Jesús basocáre jĩĩnemoyigʉ: \p —Oco ñiimʉ́ãatiri, “oco peaadaro tiia” jĩĩã. Mʉ́ã jĩĩãrirobirora oco peaa. \v 55 Muĩpũ bayiró asimʉ́ãatiri, “mecʉ̃ã cʉ̃maã́daro tiia” jĩĩã. Mʉ́ã jĩĩãrirobirora cʉ̃maã. \v 56 Mʉ́ã tiiditórepira niiã. Atiditá maquẽ, teero biiri ʉ̃mʉã́se maquẽ ĩñarã, “biiro wáaadacu” jĩĩmasĩã. Teero masĩpacara, atitó wáarepere ĩñarã, “biiro jĩĩdʉgaro tiia” jĩĩmasĩridojãã. \s1 Mʉʉrẽ wedesãgʉ̃dʉre “quẽnocó” jĩĩña \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 ’Mʉ́ã basiro diamacʉ̃́ maquẽrẽ besemasĩrõ booa. \v 58 Sĩcʉ̃ mʉʉrẽ wedesãgʉ̃ queti beserópʉ néewaboqui. Mʉ́ã wáarara, “máata quẽnojã́co” jĩĩña. Quẽnohẽ́rĩ, mʉʉrẽ queti beserí basocʉ pʉtopʉ wéewagʉdaqui. Queti beserí basocʉ surarapʉre wiya, cʉ̃ʉ̃pe peresuwiipʉ sõnecogʉdaqui. \v 59 Yʉʉre tʉoyá: Mʉʉ wapatípetihegʉ, witiricu, jĩĩyigʉ. \c 13 \s1 Jesús “mʉ́ã niirecʉtirere wasoyá” jĩĩrigue \p \v 1 Teebʉrecorire sĩquẽrã basocá Jesuré Pilato tiiríguere wedeyira: \p —Galilea macãrã wáicʉra sĩã, Cõãmacʉ̃rẽ ticoadara tiirí, Pilato cʉ̃́ãrẽ sĩãdutíyigʉ. Basocá diari, cʉ̃́ãye díi wáicʉraye díimena wʉ́ojõãyiro, jĩĩyira. \p \v 2 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —“Cʉ̃́ã sĩãnórira niijĩrã, ãpẽrã́ Galilea macãrã nemorṍ ñañaré tiiríra niijĩya”, jĩĩ wãcũcu mʉ́ã. \v 3 Niiria. Yʉʉre tʉoyá: Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpatihera, wasohéra, mʉ́ã niipetira cʉ̃́ã tiiróbiro diaadacu. \v 4 Siloé Wii ʉ̃mʉã́ri wii jṍẽdiari, dieciocho\f + \fr 13:4 \ft Portugués: dezoito.\f* diayira. “Cʉ̃́ã niipetira Jerusalénpʉ niirira nemorṍ ñañaré tiiríra niijĩya”, jĩĩ wãcũbocu. \v 5 Niiria. Yʉʉre tʉoyá: Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpatihera, wasohéra, mʉ́ã niipetira cʉ̃́ã tiiróbiro diaadacu, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Higueragʉ dʉcamanirigʉ \p \v 6 Jesús cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena ate queoré wedeyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ basocʉ́ cʉ̃ʉ̃ya ditapʉ sicagʉ́ higueragʉ oterigʉ cʉoyígʉ. “¿Dʉcacʉtimiĩto?” jĩĩgʉ̃, ĩñagʉ̃ wáayigʉ. Tiigʉpé dʉcamaniyiro. \v 7 Tiidita coterí basocʉre jĩĩyigʉ: “Ĩñaña. Yʉʉ atigʉ́ ‘dʉcacʉticu’ jĩĩgʉ̃, itiácʉ̃ma ĩñagʉ̃ jeamiã. Dʉcamaniã. Tiigʉré páatacõãjãña. Bʉ́ri peti cãmotá nucũã”, jĩĩyigʉ. \v 8 Tiidita coterí basocʉpe jĩĩyigʉ: “Yʉʉre dutigʉ́, aticʉ̃marẽ́ nʉcõjĩ́ña ména. Yʉʉ dita ãñurõ coacṹ, nuãtuñagʉ̃dʉ tiia ména. \v 9 Biiro tiirí, dʉcacʉtibocu. Dʉcamanirĩ docare, páatacõãjãdutiwa”, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús yeerisãri bʉreco niirĩ, opamutĩrõ niigṍrẽ netõnérigue \p \v 10 Sicabʉreco judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, Jesús cʉ̃́ã neãrí wiipʉ buegʉ tiiyígʉ. \v 11 Toopʉ́ sĩcõ numiṍ niiyigo. Wãtĩ coore dieciocho cʉ̃marĩ opamutĩrõ niirĩ tiiyígʉ. Diamacʉ̃́ nucũmasĩriyigo. \v 12 Jesús coore ĩña, atidutiyigʉ. \p —Mʉʉ diarére netõnénotoaa, jĩĩyigʉ. \p \v 13 Teero jĩĩgʉ̃rã, coore ñaapeóyigʉ. Máata diamacʉ̃́ jeaconʉcãyigo. “Cõãmacʉ̃ ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ”, jĩĩ, ʉsenire ticoyigo. \v 14 Jesús yeerisãri bʉreco niirĩ coore netõnérĩ ĩñagʉ̃, tiiwií dutigʉ́ cúayigʉ. Basocáre jĩĩyigʉ: \p —Paderé bʉrecori seis bʉrecori niiã. Teebʉrecorire netõnédutira atiya. Yeerisãri bʉreco niirĩ, atirijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 15 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Tiiditórepira niiã mʉ́ã. ¿Deero tiigári mʉ́ã yeerisãri bʉreco niirĩ? Mʉ́ãyagʉ wecʉ, mʉ́ãyagʉ burrore ãñurõ tiirá, jõã, oco tĩ́ããdara wéewacu. \v 16 Atigó Abraham pãrãmeõrẽ wãtĩ dieciocho cʉ̃marĩ siatúarigobiro cʉoárigʉ niiãwĩ. Atigoré yeerisãri bʉreco niipacari, ãñugṍ wáari tiiró booa, jĩĩyigʉ. \p \v 17 Jesús teero jĩĩrĩ tʉorá, niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutira bobooro wáayira. Ãpẽrã́ niipetira Jesús pee ãñurõ tiiẽ́ñorere ĩñarã, ʉseniyira. \s1 Mostazapemena queoré \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Too síro Jesús jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere ate queorémena wedegʉda. \v 19 Sicape mostazape tiiróbiro niiã. Tiipegãrẽ sĩcʉ̃ basocʉ́ cʉ̃ʉ̃ya wesepʉ néewa, oteyigʉ. Tiipe wii, bʉcʉáropʉja, pairígʉ yucʉgʉ wáajãyiro. Minipõná tiigʉ́ dʉpʉripʉ põnacʉtíyira, jĩĩyigʉ. \s1 Pã púuri tiirémena queoré \r (Mt 13.33) \p \v 20 Jesús wedenemoyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere ate queorémena wedegʉda. \v 21 Pã púuri tiiré tiiróbiro niiã. Sĩcõ numiṍ pã tiigódo itiápo harinapori pairí bapacapʉ poosã́yigo. Harinamena pã púuri tiirére wʉ́oyigo, niipetire púuaro jĩĩgõ, jĩĩyigʉ. \s1 Esahéri sopegã \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Jesús Jerusalénpʉ wáagʉ, pacamacã́rĩ, metãmacã́rĩgãpʉ buenetõwayigʉ. \v 23 Sĩcʉ̃ Jesuré sãĩñáyigʉ: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿Cõãmacʉ̃ pʉto wáaadara pʉarã́gã niiĩ? \p Jesús yʉʉyigʉ: \p \v 24 —Yʉʉre tʉoyá: Paʉ Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ sããwadʉgaadacua. Sããwadʉgapacara, sããwamasĩricua. Sããwaro esahéri sopegã tiiróbiro niiã. Sããwaro wisiópacari, sããwaada jĩĩrã, Cõãmacʉ̃yere tiirucújãña, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Biarítono jeari, wii õpʉ̃ wʉ̃mʉnʉcã, sopepãmarẽ biajã́gʉ̃daqui. Too síro mʉ́ã sopepʉ́ niirã́ jĩĩãdacu: “Ʉ̃sã õpʉ̃, pã́õña ʉ̃sãrẽ”. Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉgʉdaqui: “¿Mʉ́ã noã niiĩ? Yʉʉ mʉ́ãrẽ masĩriga”. \v 26 Mʉ́ãpe jĩĩãdacu: “Marĩ sĩcãrõména yaa, sĩniwʉ̃́; mʉʉ ʉ̃sãya macãpʉre buenetõwʉ̃”. \v 27 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉgʉdaqui: “Masĩriga. ¡Wáaya; mʉ́ã niipetira ñañaré tiirá niiã!” jĩĩgʉ̃daqui. \v 28 Mʉ́ã cõãnoãrira ãpẽrãrẽ́ Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ niirĩ ĩñaãdacu. Abraham, Isaac, Jacob, niipetira profetare toopʉ́ niirĩ ĩñarã, pũnisíra bacadiyó, utiadacu. \v 29 Niipetiropʉ macãrã Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jeaadacua. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃mena yaaduiadacua. \v 30 Sĩquẽrã atitó macãrã bʉ́ri niirã́ too síropʉre ʉpʉtí macãrã niiãdacua. Ʉpʉtí macãrãpe bʉ́ri niirã́ niiãdacua, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Jerusalén macãrãrẽ maĩmírigue \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Toorá sĩquẽrã fariseo basoca jea, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Ãnorẽ́ niirijãña. Herodes mʉʉrẽ sĩãdʉgáawĩ. \p \v 32 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Herodes basocʉ́ ñañagʉ̃́rẽ ateré wedera wáaya: “ ‘Bʉ́recoricõrõ wãtĩãrẽ cõãwionecogʉda; diarecʉtirare netõnégʉ̃da. Apebʉ́recope tiitúgʉda’, jĩĩãwĩ”, jĩĩña. \v 33 Mecʉ̃ã, apebʉ́reco, ñamigã bóeari bʉreco yʉʉ paderére peotíjãgʉ̃da ména. Tee petirí, Jerusalénpʉ wáagʉda. Apemacãpʉ́ profetare diamasĩña maniã, jĩĩyigʉ. \p \v 34 Jesús Jerusalén macãrãrẽ wãcũgʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Jerusalén macãrã, mʉ́ã profetare sĩãrã́ niiã. Cõãmacʉ̃ye wederáre ʉ̃tãperimena déesĩãrã niiã. Mʉ́ãrẽ maĩgʉ̃́, pee peti néõdʉgamiwʉ̃. Cãrẽquẽ coo põnarẽ́ wʉ́ʉre docapʉ néõcũrõbiro tiidʉgámiwʉ̃. Mʉ́ãpe booríwʉ. \v 35 Teero tiirá, mʉ́ãya macã cõõjṍããdacu. Yʉʉ ateré jĩĩã: Yʉʉre ĩñanemoricu; tée mʉ́ã yʉʉre “ãni Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ ãñunetõjõãĩ” jĩĩrãpʉ ĩñaãdacu, jĩĩyigʉ. \c 14 \s1 Jesús sĩcʉ̃ õpʉ̃ʉ̃ docadʉpógʉre netõnérigue \p \v 1 Sicabʉreco judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, Jesús sĩcʉ̃ fariseo basocʉ Judíoare Dutirá Peti menamacʉ̃ya wiipʉ yaagʉ jeayigʉ. Tiiwií niirã́ Jesuré ãñurõ ĩñacoteyira. \v 2 Toopʉ́ sĩcʉ̃ õpʉ̃ʉ̃ docadʉpógʉ Jesús díamacʉ̃pʉ niiyigʉ. \v 3 Jesús Moisés jóarigue bueráre, fariseo basocare sãĩñáyigʉ: \p —¿Marĩ yeerisãri bʉreco niirĩ, diarecʉtirare netõnémasĩnogari; o netõnémasĩña manigárite? jĩĩyigʉ. \p \v 4 Cʉ̃́ãpe yʉʉriyira. Jesús diagʉ́re ñaapeó, netõné, “wáagʉa” jĩĩyigʉ. \v 5 Túajea, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ãyagʉ burro, wecʉ copepʉ ñaasãrĩ, yeerisãri bʉreco niipacari, mʉ́ã máata néewionecocu. \p \v 6 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, yʉʉmasĩriyira. \s1 Bosebʉreco boocónoãrirare wederigue \p \v 7 Fariseo basocʉ boocónoãrira sʉguero maquẽ duirépʉ bese, duiri ĩñagʉ̃, Jesús cʉ̃́ãrẽ queorémena wedeyigʉ: \p \v 8 —Mʉ́ãrẽ wãmosíari bosebʉreco niirĩ boocóri, sʉguero maquẽ duirépʉ duirijãña. Apetó tiigʉ́, mʉ́ãrẽ boocóarigʉ menamacʉ̃ peti jeaboqui. \v 9 Mʉ́ãrẽ boocóarigʉ ati, mʉʉrẽ “ãnirẽ́ mʉʉ duiró ticoya” jĩĩboqui. Mʉʉpe boborémena niituripĩrõpʉ duigʉ wáabocu. \v 10 Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ boocóri, niituripĩrõpʉ jeanuãña. Mʉʉ teero tiirí ĩñagʉ̃, mʉʉrẽ boocóarigʉ jĩĩboqui: “Yʉʉ menamacʉ̃, ãnosãñúrõpe jeanuãña”. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ, niipetira mʉʉmena duirá padeorémena mʉʉrẽ ĩñaãdacua. \v 11 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basiro “ãpẽrã́ nemorṍ yʉʉre padeorí booa” jĩĩgʉ̃́ bʉ́ri niigʉ̃́ tiinógʉ̃daqui. Teero jĩĩhẽgʉ̃pereja Cõãmacʉ̃ ãpẽrãrẽ́ padeorí tiigʉ́daqui, jĩĩyigʉ. \p \v 12 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ boocóarigʉre jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ boseyagʉdʉ, mʉʉ menamacãrãrẽ, mʉʉ sõwʉ̃sʉ̃mʉãrẽ, mʉʉ bairare, mʉʉya wederare, mʉʉya wii pʉto macãrã pee apeyé cʉoráre boocórijãña. Mʉʉ cʉ̃́ãrẽ boocóri, cʉ̃́ãcã mʉʉrẽ boocócãmeãdacua. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉʉ tiiárigue wapatíro tiiróbiro pʉtʉáadacu. \v 13 Teero tiiróno tiigʉ́, mʉʉ bosebʉreco tiigʉ́, bóaneõrãrẽ, posarirare, wáamasĩhẽrãrẽ, ĩñahẽrãrẽ boocóya. \v 14 Cʉ̃́ã mʉʉrẽ wapatímasĩricua. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ bayiró ʉsenire ticogʉdaqui. Basocá diarira ãñurã́ masãri bʉreco niirĩ, ãñuré ñeegʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \s1 Boseyaremena queoré \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 Sĩcʉ̃ cʉ̃́ãmena duigʉ́ Jesús jĩĩrére tʉogʉ́, jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ yaadutigʉ boocónoãrigʉ bayiró ʉsenigʉ̃daqui. \p \v 16 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ queorémena wedeyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ basocʉ́ boseyagʉdʉ paʉ basocáre boocóyigʉ. \v 17 Niipetire quẽnoã́repʉ niirĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre wedegʉ wáadutiyigʉ. “ ‘Quẽnoã́repʉ niiãwʉ̃; yaara atiya’ jĩĩña”, jĩĩmiyigʉ. \v 18 Cʉ̃́ã niipetirapʉra “wáamasĩriga” jĩĩyira. Niisʉguegʉ jĩĩyigʉ: “Dita sãĩã́wʉ̃. Tiiditare ĩñagʉ̃ wáagʉdʉ tiia. Teeré mʉʉrẽ dutigʉ́re wedeya”, jĩĩyigʉ. \v 19 Ãpĩ jĩĩyigʉ: “Wecʉá pʉamóquẽñerã sãĩã́wʉ̃. Cʉ̃́ãrẽ ĩñagʉ̃ wáagʉdʉ tiia. Teeré mʉʉrẽ dutigʉ́re wedeya”, jĩĩyigʉ. \v 20 Ãpĩ jĩĩyigʉ: “Yʉʉ nʉmocʉtijõããwʉ̃. Teero tiigʉ́, wáamasĩriga”, jĩĩyigʉ. \v 21 Padecotegʉ pʉtʉawa, cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́re cʉ̃́ã jĩĩãriguere wedeyigʉ. Dutigʉ́ cúagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Macã decopʉ boyeromena wáagʉa. Bóaneõrãrẽ, posarirare, ĩñahẽrãrẽ, wáamasĩhẽrãrẽ sʉoátiya”, jĩĩyigʉ. \v 22 Padecotegʉ jeagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Mʉʉ dutiarirobirora tiiáwʉ̃. Duiré dʉsajã́ã ména”, jĩĩyigʉ. \v 23 Dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Maapã́rĩpʉ wáagʉa. Mʉʉ bʉajeárare duucṹrõ manirṍ sʉoátiya, wii dadaaro jĩĩgʉ̃. \v 24 Yʉʉre tʉoyá: Yʉʉ boocósʉguerira yʉʉ boseyarere yaañaricua”, jĩĩyigʉ, jĩĩ wedeyigʉ Jesús. \s1 Jesuré nʉnʉdʉgári, wisió niiã \r (Mt 10.37-38) \p \v 25 Jesuré paʉ basocá nʉnʉrã́ tiiyíra. Cʉ̃́ãrẽ cãmenʉcã́ ĩña, jĩĩyigʉ: \p \v 26 —Yʉʉ buerére nʉnʉgʉ̃́no yʉʉre bayiró maĩrṍ booa. Yʉʉre maĩpacʉ́, cʉ̃ʉ̃ pacʉre, cʉ̃ʉ̃ pacore, cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́, cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́, cʉ̃ʉ̃ya wederare, teero biiri cʉ̃ʉ̃ catirére bayiró maĩgʉ̃́no yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. \v 27 Sĩcʉ̃ “yʉʉ Jesuré padeogʉ́ja diajãbocu” jĩĩ cuigʉno yʉʉ buegʉ́ niimasĩriqui. \p \v 28 ’Sĩcʉ̃ wii pairí wii tiiádari sʉguero, cʉ̃ʉ̃ sãĩã́darere quẽnosʉguéqui. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ niyeru cʉorémena “wii peotígʉdacu” jĩĩmasĩqui. \v 29 Quẽnohẽ́gʉ̃ péero tiinʉcã́, peotímasĩriboqui. Cʉ̃ʉ̃ peotíheri ĩñarã, niipetira buijã́bocua. \v 30 “Cʉ̃ʉ̃ wii tiinʉcã́miãyi; peotímasĩriayi”, jĩĩbocua. \p \v 31 ’Teero biiri sicadita macãrã õpʉ̃ apeditá macãrã õpʉ̃mena cãmerĩ́sĩãgʉ̃ wáaadari sʉguero, dui, ãñurõ wãcũqui. “Yʉʉ diez mil suraramena veinte mil surara cʉogʉ́mena cãmerĩ́sĩãgʉ̃ wáagʉ, ¿sĩcãrĩbígʉdari?” jĩĩ wãcũqui. \v 32 “Sĩcãrĩbíricu” jĩĩgʉ̃jã, apeditá macãrã õpʉ̃ yoaropʉ niirĩrã, queti ticocoqui. “Marĩ ãñurõ niirecʉtiada jĩĩrã, ¿yʉʉ deero tiirí boogári mʉʉ?” jĩĩcoqui. \v 33 Teero tiirá, mʉ́ãcõrõ niipetire mʉ́ã cʉorére duudʉgáhera, yʉʉ buerá niimasĩricu. \s1 Móãmena queoré \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 ’Móã ocare yaari, ãñuniã. Móã ocaheri, nemo ocari tiimasĩ́ña manicú. \v 35 Oterére ãñurõ wiirí tiirícu. Cõãjãrõ booa. Mʉ́ã móã ocaherebiro niirijãña. Tʉodʉgárano tʉomasĩ́ãdacua, jĩĩyigʉ. \c 15 \s1 Oveja ditirigʉmena queoré \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Paʉ romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basoca, ãpẽrã́ ñañaré tiirá Jesús wederére tʉoádara jeayira. \v 2 Fariseo basoca, Moisés jóarigue buerá cʉ̃ʉ̃rẽ wedepatiyira: \p —Ãni ñañaré tiiráre ñee, cʉ̃́ãmena yaarucui, jĩĩyira. \p \v 3 Jesús cʉ̃́ãrẽ queorémena wedeyigʉ: \p \v 4 —Cien oveja cʉogʉ́ sĩcʉ̃ ditiri ĩñagʉ̃, ¿deero tiigári cʉ̃ʉ̃? Noventa y nuevere cã́pũpʉ cṹũ, ditiarigʉre ãmaãgʉ̃ wáaqui, tée bʉagʉ́pʉ. \v 5 Bʉa, ʉsenigʉ̃, cʉ̃ʉ̃ wãmʉãpʉ néepeoqui. \v 6 Wiipʉ́ coegʉ́, cʉ̃ʉ̃ menamacãrãrẽ, cʉ̃ʉ̃ya wii pʉto macãrãrẽ sʉocó, jĩĩqui: “Yʉʉmena ʉseniña. Yáagʉ oveja ditiarigʉre bʉaáwʉ̃”, jĩĩqui. \v 7 Yʉʉre tʉoyá: Ate tiiróbiro sĩcʉ̃ ñañaré tiigʉ́ cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirére wãcũpati, wasorí, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ ʉsenire niinetõjõããdacu. Noventa y nueve wãcũpati, wasotóarirare ĩñarã, ʉseniãdacua. Cʉ̃́ãmena ʉsenirõ nemorṍ ʉseniãdacua, sĩcʉ̃ ñañaré tiigʉ́ wãcũpati, wasorí, jĩĩyigʉ. \s1 Niyeruqui ditiriquimena queoré \p \v 8 Apeyé wedenemoyigʉ: \p —Apetó tiigó, sĩcõ numiṍ pʉamóquẽñe niyeruquiri wapapacárequiri cʉobóco. Coore sicaqui ditiri, ãñurõ ãmaãpetijãboco. Sĩãwócorigare sĩãwóco, wiiré joaã́maboco, tée bʉagópʉ. \v 9 Bʉatóa, coo menamacãrãrẽ, cooya wii pʉto macãrãrẽ sʉocó, jĩĩco: “Yʉʉmena ʉseniña. Niyeruqui ditiariquire bʉaáwʉ̃”, jĩĩco. \v 10 Yʉʉre tʉoyá: Teerora ʉseniya ángelea Cõãmacʉ̃yara sĩcʉ̃ ñañaré tiigʉ́ cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirére wãcũpati, wasorí, jĩĩyigʉ. \s1 Macʉ̃ wáa ditirigʉ coerígue \p \v 11 Apeyé wedenemoyigʉ sũcã: \p —Sĩcʉ̃ basocʉ́ pʉarã́ põnacʉtígʉ niiyigʉ. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ baipé cʉ̃ʉ̃ pacʉre jĩĩyigʉ: “Pacʉ, yée mʉʉ diagʉ cṹũãdarere máata ticoweojãña”. Pacʉpé teeré tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ cʉorére cʉ̃́ã pʉarã́rẽ batoyigʉ. \p \v 13 ’Yoeri sirogã, cʉ̃ʉ̃ baipé niipetire cʉ̃ʉ̃yere née, yoaropʉ apeditapʉ́ wáajõãyigʉ. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ néewariguere cʉ̃ʉ̃ booró ñañarõ tiibatéjãyigʉ. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ teero tiiári siro, tiiditapʉre jʉabóare bayiró wáayiro. Cʉ̃ʉ̃ ñañarõ netõnʉcã́yigʉ. \v 15 Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃ tiidita macʉ̃rẽ paderé sãĩgʉ̃́ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ cã́pũpʉ yesea ecadutígʉ ticocoyigʉ. \v 16 Cʉ̃ʉ̃ yapidʉgagʉ, yesea yaaré yaadʉgamiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ ecaríyira. \v 17 Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ wãcũré jeayiro: “Yʉʉ pacʉya wiipʉre padecotera paʉ niipacara, pee yaaré cʉocúa. Yʉʉpe ãnopʉ́re jʉabóa, diagʉ tiigá. \v 18 Yʉʉ pacʉ pʉtopʉ pʉtʉawagʉda. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩgʉ̃da: ‘Pacʉ, Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́tʉ; mʉʉcãrẽ teerora netõnʉcã́tʉ. \v 19 Cõãmacʉ̃rẽ, teero biiri mʉʉrẽ netõnʉcã́re wapa yʉʉre mʉʉ macʉ̃ tiiróbiro ĩñarijãña. Sĩcʉ̃ padegʉ́re tiiróbiro yʉʉre ĩñaña’, jĩĩgʉ̃da”, jĩĩ wãcũyigʉ. \v 20 Teeré wãcũ, cʉ̃ʉ̃ pacʉ pʉtopʉ coecópʉtʉayigʉ. \p ’Cʉ̃ʉ̃ coepʉtʉ́aatiri, cʉ̃ʉ̃ yoaropʉ niirĩrã, cʉ̃ʉ̃ pacʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñayigʉ. Bayiró bóaneõ ĩñayigʉ. Cʉtʉwá, cʉ̃ʉ̃rẽ boca, páabʉa, cʉ̃ʉ̃ wasopúrore ũpũyigʉ. \v 21 Cʉ̃ʉ̃ pacʉre jĩĩyigʉ: “Pacʉ, Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́tʉ; mʉʉcãrẽ teerora netõnʉcã́tʉ. Cõãmacʉ̃rẽ, teero biiri mʉʉrẽ netõnʉcã́re wapa yʉʉre mʉʉ macʉ̃ tiiróbiro ĩñarijãña”, jĩĩyigʉ. \v 22 Pacʉpé cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare dutiyigʉ: “Boyero suti ãñuré petire néeati, cʉ̃ʉ̃rẽ sã́ãña. Sicabeto wãmo sã́ãri beto sã́ãña; sapatu sã́ãña. \v 23 Wecʉ wĩmagʉ̃ diicʉtigʉre néeati, sĩãñá. Cʉ̃ʉ̃rẽ yaa, yʉʉ macʉ̃rẽ bosebʉreco tiipéoada. \v 24 Ãni yʉʉ macʉ̃ marĩ ‘diajõãjĩyi’ jĩĩmiãrigʉ catii. Cʉ̃ʉ̃ ditiarigʉre marĩ ĩñaã sũcã”, jĩĩyigʉ. Teero tiirá, bosebʉreco tiinʉcã́yira. \p \v 25 ’Wesepʉ́ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ niisʉguegʉpe niiyigʉ. Pʉtʉaati, wii pʉtopʉ jeagʉ, basaré bʉsʉri tʉoyígʉ. \v 26 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pacʉre padecotegʉre sʉocó, sãĩñáyigʉ: “¿Wiipʉ́re deero tiirá tiiárĩ?” jĩĩyigʉ. \v 27 “Mʉʉ bai pʉtʉajeaawĩ. Cʉ̃ʉ̃ diaremanigʉ̃ niirĩ ĩña, mʉʉ pacʉ wecʉ wĩmagʉ̃ diicʉtigʉre sĩãdutíawĩ”, jĩĩyigʉ. \v 28 Cʉ̃ʉ̃pe cúagʉ, sããwadʉgariyigʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ pacʉ “sããatiya” jĩĩgʉ̃, witiwamiyigʉ. \v 29 Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ pacʉre jĩĩyigʉ: “Yʉʉ peecʉ̃marĩ mʉʉrẽ sĩcãrĩ netõnʉcã́rõ manirṍ padetusamiã. Sĩcʉ̃ marĩ ecagʉ́re ticoridojãã, yʉʉ menamacãrãmena ‘bosebʉreco tiiyá’ jĩĩgʉ̃. \v 30 Ĩ́ni mʉʉ macʉ̃ numiã́ ñañarã́mena mʉʉyere tiibatéyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pʉtʉajeari, cʉ̃ʉ̃pere wecʉ wĩmagʉ̃ sĩãbosádutiayu”, jĩĩyigʉ. \p \v 31 ’Cʉ̃ʉ̃ pacʉ cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: “Macʉ̃, bʉ́recoricõrõ mʉʉ yʉʉmena niiã. Niipetire yʉʉ cʉoré mʉʉye dícʉ niiã. \v 32 Marĩ bosebʉreco tii ʉsenirõ booa. Mʉʉ bai marĩ ‘diajõãjĩyi’ jĩĩmiãrigʉ catii. Cʉ̃ʉ̃ ditiarigʉre marĩ ĩñaã sũcã”, jĩĩyigʉ, jĩĩ wedeyigʉ Jesús. \c 16 \s1 Dutibosagʉ ñañagʉ̃́ \p \v 1 Jesús cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena cʉ̃ʉ̃ bueráre ate queoré wedenemoyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ basocʉ́ niyeru pairó cʉogʉ́ cʉ̃ʉ̃yere dutibosagʉ cʉoyígʉ. Ãpẽrãpé wáa, cʉ̃ʉ̃pʉre wedesãyira: “Mʉʉye niyerure tiibatégʉ tiii”, jĩĩyira. \v 2 Cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ atiduti, jĩĩyigʉ: “Mʉʉrẽ wedesããwã. Mʉʉ paderé jóaturipũrẽ yʉʉre wiyayá. Mʉʉ yéere dutibosagʉ niiricu sáa”, jĩĩyigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃pe wãcũyigʉ: “Yʉʉre dutigʉ́ yʉʉre cõãgʉ̃dʉ tiii. ¿Yʉʉ deero tiigʉ́dari? Yʉʉ tutuaro paderére põõtẽ́õricu sáa. Ãpẽrãrẽ́ niyeru sãĩduígʉ, bobo niigʉ̃dacu. \v 4 Jã́ã, yʉʉ tiiádarere masĩtoaa. Biiro yʉʉ tiirí, yʉʉ paderé manirĩ́, yʉʉ masĩrã́ cʉ̃́ãye wiseripʉ ‘sããati, niijãña’ jĩĩãdacua yʉʉre”, jĩĩ wãcũyigʉ. \p \v 5 ’Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ wãcũãrirobirora tiiyígʉ: Cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́re wapamórã niipetirare sĩquẽrã dícʉ atidutiyigʉ. Jeasʉguegʉre sãĩñáyigʉ: “Mʉʉ yʉʉre dutigʉ́re ¿noquẽ wapamóĩ?” \v 6 “Yʉʉ ʉse cienpa posecʉtírepare wapamóã”, jĩĩyigʉ. “Ãjã, mʉʉ wapamóre jóaturipũ atipṹ niiã. Ãno duiya. Ateré boyeromena wasojã́ña. Ʉse cincuentapa dícʉre jóatuya”, jĩĩyigʉ. \p \v 7 ’Cʉ̃ʉ̃mena wedeseari siro, ãpĩrẽ́ sãĩñáyigʉ: “Mʉʉte ¿noquẽ wapamóĩ?” “Cienpori trigopori wapamóã”, jĩĩyigʉ. “Ãjã, mʉʉ wapamóre jóaturipũ atipṹ niiã. Ateré wasojã́ña. Ochentapori dícʉre jóatuya”, jĩĩyigʉ. \p \v 8 ’Niyeru pairó cʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃yere dutibosagʉ ñañagʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ tiimenírere masĩgʉ̃, “meninetṍjõããyi” jĩĩyigʉ. \p ’Atibʉ́reco macãrã Cõãmacʉ̃rẽ padeohéra ãñurõ meniĩ́ya cʉ̃́ã tiirére. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeorá nemorṍ meniĩ́ya, jĩĩyigʉ Jesús. \p \v 9 Cʉ̃́ãrẽ wedenemoyigʉ: \p —Yʉʉre tʉoyá: Mʉ́ã atibʉ́reco maquẽ niyeru, apeyé cʉocú. Teeména ãpẽrãrẽ́ tiiápuya. Mʉ́ãrẽ maĩã́dacua. Mʉ́ã cʉoré petiári siro, mʉ́ã tiiápurira Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ mʉ́ãrẽ bocaadacua. \p \v 10 ’Bʉ́ri niirére ãñurõ tiigʉ́no ʉpʉtí maquẽcãrẽ ãñurõ tiii. Bʉ́ri niirére ãñurõ tiihégʉnope ʉpʉtí maquẽcãrẽ ãñurõ tiiríi. \v 11 Teero biiri mʉ́ã atibʉ́reco maquẽmena ãñurõ tiihéra, Cõãmacʉ̃yere ãñurõ tiirícu. \v 12 Mʉ́ã ãpĩyére ãñurõ cotebosahera, mʉ́ãye niiboariguere ñeericu. \p \v 13 ’Sĩcʉ̃ pʉarã́rẽ padecotemasĩriqui. Sĩcʉ̃rẽ maĩríqui; ãpĩpére maĩquí. Sĩcʉ̃rẽ padeoquí; ãpĩpére netõnʉcã́qui. Mʉ́ã niyerure maĩrã́, Cõãmacʉ̃pere maĩrícu, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Jesús jĩĩrére fariseo basoca tʉoyíra. Cʉ̃́ã niyeru maĩrã́ niijĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́yira. \v 15 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã basocá ĩñacoropʉ ãñurã́ tiiróbiro niimiã. Cõãmacʉ̃pe mʉ́ã ñañarõ wãcũrére masĩjãqui. Basocá ñañarére “ãñuré niiã” jĩĩrére Cõãmacʉ̃ boorídojãqui. \s1 Moisére dutiré cṹũrigue, Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdarere wederigue \p \v 16 ’Moisére dutiré cṹũrigue, profetas jóarigue mʉ́ãrẽ dutiré niiriro niiwʉ̃, Juan jeaadari sʉguero. Cʉ̃ʉ̃ jearémena Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere wedenoã. Cʉ̃ʉ̃ dutiré niirṍpʉ niipetira bayiró sããwadʉgacua. \p \v 17 ’Ʉ̃mʉã́se, atibʉ́reco petijṍããdacu. Petipacári, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ niiré petirícu. Diamacʉ̃́ maquẽ niirucujããdacu. \s1 Nʉmocʉtira cõãré maquẽ \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 ’Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ cõãgʉ̃, apegoré nʉmocʉtigʉ, ñañarõ tiigʉ́ tiiquí. Manʉ cõãnorigomena nʉmocʉtigʉcã ñañarõ tiigʉ́ tiiquí, jĩĩyigʉ. \s1 Pee cʉogʉ́, ãpĩ Lázaro \p \v 19 Jesús atequetiré wedeyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ basocʉ́ pee apeyé cʉogʉ́ niiyigʉ. Ãñuré suti wapapacáre dícʉ sãñayigʉ. Bʉ́recoricõrõ boseyarucuyigʉ. \v 20 Sĩcʉ̃ bóaneõgʉ̃ cʉ̃ʉ̃ya wii sããwaro yepapʉ duirucuyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ niipetiro cãmi bóayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Lázaro. \v 21 Cʉ̃ʉ̃ pee apeyé cʉogʉ́ya mesapʉ tiibatédiocorere yaa, yapidʉgamiyigʉ. Díayia jea, cʉ̃ʉ̃ cãmirẽ neniyíra. \p \v 22 ’Sicabʉreco diajõãyigʉ. Ángelea cʉ̃ʉ̃rẽ néewayira Abraham pʉtopʉ. Too síro pee apeyé cʉogʉ́cã diajõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ yaajã́yira. \v 23 Pee cʉogʉ́ niimiãrigʉ diariraniãrã niirṍpʉ jea, ñañarõ netõgʉ̃́ tiiyígʉ. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ ĩñamʉõcogʉ, yoaropʉ Abrahamrẽ ĩñayigʉ. Lázaro cʉ̃ʉ̃mena niiyigʉ. \v 24 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagʉ̃, bayiró wedeseremena jĩĩyigʉ: “Pacʉ Abraham, yʉʉre bóaneõ ĩñaña. Yʉʉ pʉtopʉ Lázarore ticocoya. Cʉ̃ʉ̃ ati, cʉ̃ʉ̃ya wãmosṹãmena oco soa, yʉʉ ñemerõrẽ yʉsʉásãrĩ tiigʉ́ atiaro. Yʉʉ atipecámepʉ ñañarõ netõgʉ̃́ tiigá”, jĩĩmiyigʉ. \p \v 25 ’Abraham cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: “Yáa wedegʉ, wãcũña: Mʉʉ catigʉ, ãñuré cʉotóaawʉ̃. Lázarope bayiró ñañarõ netõwĩ́. Mecʉ̃tígã cʉ̃ʉ̃ ãnopʉ́re yeeripũna ʉsenire ñeeĩ. Mʉʉpe ñañarõ netõgʉ̃́ tiia. \v 26 Dee tii ticocomasĩriga: Marĩ decopʉre ʉ̃cʉ̃ã́ri coaca niijãã. Ʉ̃sãmena niirã́ mʉ́ã pʉtopʉ wáadʉgari, dee tii masĩña maniã. Mʉ́ã pʉtopʉ niirã́cã ʉ̃sã pʉtopʉ atimasĩriya”, jĩĩyigʉ. \p \v 27 ’Pee cʉogʉ́ niimiãrigʉ jĩĩyigʉ: “Too docare yʉʉ mʉʉrẽ sãĩã, pacʉ. Lázarore yʉʉ pacʉya wiipʉ ticocoya. \v 28 Toopʉ́re yʉʉ sicamoquẽñerã baira cʉoa. Cʉ̃́ãrẽ wedegʉ wáaaro, ãno yʉʉ ñañarõ netõrṍpʉ atirijããrõ jĩĩgʉ̃”, jĩĩmiyigʉ. \p \v 29 ’Abraham jĩĩyigʉ: “Cʉ̃́ã Moisés jóariguere, profetas jóariguere cʉocúa. Teeré padeoáro”, jĩĩyigʉ. \p \v 30 ’Pee cʉogʉ́ niimiãrigʉ yʉʉyigʉ: “Teerora niiã, niirõpeja, pacʉ Abraham; sĩcʉ̃ diarigʉpʉ bauá wederi, cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoádacua”, jĩĩmiyigʉ. \p \v 31 ’Abraham cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: “Moisés jóariguere, profetas jóariguere padeohéra, diarigʉpʉ bauá wederi, nemorṍ padeorícua”, jĩĩyigʉ. \c 17 \s1 Ñañaré tiirí, quio niiã \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —Ãpẽrãrẽ́ ñañarõ jĩĩcõãsãre niirucujããdacu. Ñañarõ jĩĩcõãsãgʉ̃norẽ ñañanemorõ wáaadacu. \v 2 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre padeorágãrẽ ñañaré tiidutíri, cʉ̃ʉ̃rẽ nemorṍ ñañarõ wáaadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃tãgã pairígamena cʉ̃ʉ̃ wãmʉãpʉ siatúyo, día pairímaapʉ cõãñocori, nemorṍ ãñubocu. \v 3 Mʉ́ãrẽ wedetoaa mée. \p ’Mʉʉya wedegʉ mʉʉrẽ ñañaré tiirí, cʉ̃ʉ̃rẽ “mʉʉ ñañaré tiiáwʉ̃” jĩĩ wedeya. Cʉ̃ʉ̃ wãcũpati, wasorí, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóya. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ sietecõrõ sicabʉreco mʉʉrẽ ñañaré tiirí, sietecõrõ mʉʉrẽ acabóre sãĩrĩ́, acabóya, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Cõãmacʉ̃rẽ padeorére wederigue \p \v 5 Jesús beserira cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyíra: \p —Ʉ̃sãrẽ padeoré ticonemoña, jĩĩyira. \p \v 6 Marĩ Õpʉ̃ yʉʉyigʉ: \p —Mostazape péeripegã niiã. Mʉ́ã padeoré tiipecõrõgã niirĩ, atigʉ́ yucʉgʉ pairígʉre “wããwa, día pairímaa decopʉ nucũrõ wáaya” jĩĩbojĩyu. Mʉ́ã padeorí, tiigʉ́ mʉ́ã dutirobirora wáabojĩyu, jĩĩyigʉ. \s1 Padecotegʉ paderigue \p \v 7 Jesús apeyé queorémena wedenemoyigʉ: \p —Apetó tiirá, mʉ́ã sĩcʉ̃ padecotegʉ cʉobócu. Cʉ̃ʉ̃ otegʉdʉ ditare coacṹgʉ̃ jeaarigʉ o oveja cotegʉ jeaarigʉ coerí, ¿deero jĩĩgari cʉ̃ʉ̃rẽ? “Sããatiya. Duiya, yaagʉdʉ jĩĩgʉ̃”, jĩĩricu. \v 8 Biirope jĩĩcu: “Yʉʉre yaaré quẽnobosáya. Sutiró sotoá macãrõ sãña, yʉʉ yaaadarere, yʉʉ sĩniã́darere batoya. Yʉʉ yaaari siropʉ yaa, sĩnimasĩ́ã mʉʉjã”, jĩĩcu. \v 9 Padecotegʉ mʉʉ dutirére tiirí ĩñapacʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ “mʉʉmena ãñurõ ʉseniã” jĩĩricu. \v 10 Teero tiirá, mʉ́ãcã cʉ̃ʉ̃ tiiróbirora niipetire Cõãmacʉ̃ dutirére tiipetítoara, “ʉ̃sã padecotera bʉ́ri niirã́ niiã; ʉ̃sãrẽ dutiré dícʉre tiiáwʉ̃” jĩĩña, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesús pʉamóquẽñerã õpʉ̃ʉ̃rĩ bóarare netõnérigue \p \v 11 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena Jerusalénpʉ wáara, Galilea, Samaria pʉaditá watoapʉ netõwáyira. \v 12 Sicamacãpʉ cʉ̃́ã jeari, ʉ̃mʉã́ pʉamóquẽñerã õpʉ̃ʉ̃rĩ bóara bocayira. Yoaropʉ pʉtʉánʉcã,\f + \fr 17:12 \ft Moisére dutiré cṹũrigue õpʉ̃ʉ̃rĩ bóarare aperopʉ́ niidutiyiro; tee diaremanirãmena niidutiriyiro. Ĩñaña Levítico 13.46.\f* \v 13 sʉoyíra: \p —Jesús basocáre buegʉ́, ʉ̃sãrẽ bóaneõ ĩñaña, jĩĩyira. \p \v 14 Jesús cʉ̃́ãrẽ ĩñagʉ̃: —Paiaré ẽñorã́ wáaya, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃́ã maapʉ wáari, cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩ bóare yatipetijõãyiro. \v 15 Sĩcʉ̃ yatiri ĩñagʉ̃, cãmepʉtʉ́ayigʉ. Bayiró bʉsʉrómena Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. \v 16 Jesús pʉto jea, ditapʉ munibiácũmu, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Samaria dita macʉ̃ niiyigʉ. \v 17 Jesús jĩĩyigʉ: \p —Pʉamóquẽñerãrẽ netõnéãwʉ̃. Ãpẽrã́ nuevepe ¿noopʉ́ niigari? \v 18 Ãni judíoayʉ niihẽgʉ̃ dícʉ Cõãmacʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩ, ʉsenire ticogʉ pʉtʉaatiayi, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Wʉ̃mʉnʉcãña; wáagʉa. Mʉʉ padeojĩ́gʉ̃, netõnénoãrigʉpʉ pʉtʉáa, jĩĩyigʉ. \s1 Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre jeaadarere wederigue \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20 Fariseo basoca Jesuré sãĩñáyira: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare ¿deero biiri jeanʉcããdari? jĩĩyira. \p Cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare baurocá jearicu. \v 21 “Ãnopʉ́ niiã; jõõpʉ niiã” jĩĩña maniã́dacu. Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare mʉ́ã watoapʉ niitoaa, jĩĩyigʉ. \p \v 22 Cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —Too síro yʉʉ niipetira sõwʉ̃ atiditapʉ́ pʉtʉaatiri bayiró boomíãdacu mʉ́ã. “Cʉ̃ʉ̃rẽ sicabʉreco marĩ ĩñarĩ, ãñujãboayu”, jĩĩpacara, yʉʉre ĩñaricu. \v 23 Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ “ãno niiãwĩ; jõõ niiãyigʉ” jĩĩãdacua. Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ, wáarijãña; cʉ̃́ãrẽ nʉnʉríjãña. \v 24 Apetóre bʉpo wã́ãyori, muĩpũ mʉãatirope tée cʉ̃ʉ̃ sããwarope bóesesajõãã. Teero wáarobirora wáaadacu yʉʉ niipetira sõwʉ̃ atiadari bʉreco. \v 25 Teero wáaadari sʉguero, yʉʉre bayiró ñañarõ netõrṍ niirõ tiia ména. Atitó macãrã yʉʉre booríadacua. \p \v 26 ’Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadari sʉguerogã, Noé niirito wáarirobiro wáaadacu. \v 27 Noé dooríwʉcapʉ sããwaadari sʉguero, basocá yaa, sĩni, wãmosía, cʉ̃́ã põna numiãrẽ numicũ tiiyíra. Cʉ̃ʉ̃ sããwari bʉrecore día duanetõrĩ, diapetijõãyira. \p \v 28 ’Lot niiritocãrẽ teerora yaa, sĩni, sãĩ, dúa, ote, wiserí tii tiiyíra. \v 29 Lot Sodoma macãpʉ niimiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ cʉtʉwári bʉrecore pecame, bayiró asiréperi ñaapeayiro. Teeména basocá diapetijõãyira. \v 30 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadari bʉrecore teerora tiiádacua. \p \v 31 ’Tiibʉrecore sĩcʉ̃ wii sotoápʉ pesaboqui. Cʉ̃ʉ̃ye wii popeapʉ niirére diiwá, néegʉ̃ sããwaripacʉ, dutijṍããrõ. Wesepʉ́ padegʉ́cã wiipʉ́ pʉtʉawaripacʉ, dutijṍããrõ. \v 32 Lot nʉmorẽ wáariguere wãcũña.\f + \fr 17:32 \ft Lot nʉmo coo maĩrí macãpʉ cãmenʉcã́ ĩñapʉtʉocoma jĩĩgõ, móã tutu posaconʉcãyigo. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ “ĩñapʉtʉocorijãña” jĩĩsʉguemiyigʉ. Ĩñaña Génesis 19.26.\f* \v 33 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ catirí bʉrecorire maĩgʉ̃́, catiré petihére bʉarígʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ catirí bʉrecorire maĩhẽ́gʉ̃pe catiré petihére bʉagʉ́daqui. \p \v 34 ’Yʉʉre tʉoyá: Teero wáaadari ñami pʉarã́ cõãrṍpʉ cõãã́dacua. Sĩcʉ̃ néemʉãnogʉ̃daqui; ãpĩ pʉtʉágʉdaqui. \v 35 Pʉarã́ numiã sĩcãrõména trigo wãñiãrã́ niiãdacua. Sĩcõ néemʉãnogõdaco; apegó pʉtʉágodaco. \v 36 Pʉarã́ sĩcãrõména wesepʉ́ niiãdacua. Sĩcʉ̃ néemʉãnogʉ̃daqui; ãpĩ pʉtʉágʉdaqui, jĩĩyigʉ. \p \v 37 Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿noopʉ́ teero wáaadari? jĩĩyira. \p “Niipetira masĩãdacua” jĩĩgʉ̃, queorémena yʉʉyigʉ: \p —Bóara niirṍpʉ yucaa neãcua, jĩĩyigʉ. \c 18 \s1 Wapewiomena queoré \p \v 1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre “duucṹrõ manirṍ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrucújãña” jĩĩgʉ̃, ate queorémena wedeyigʉ. \p \v 2 —Sicamacãpʉ sĩcʉ̃ queti beserí basocʉ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ cuiriyigʉ. Basocáre teero ĩñajãyigʉ. \v 3 Tiimacãpʉre sĩcõ wapewio niiyigo. Coo cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáarucuyigo, coore ñañarõ tiigʉ́mena quẽnodutígodo. \v 4 Yoari tiiápuriyigʉ. Too síro wãcũyigʉ: “Yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ cuiri, basocáre teero ĩñajãpacʉ, \v 5 atigó wapewioyere quẽnogʉ̃́da. Yʉʉ teero tiirí, yʉʉre potocṍdujãgõdaco. Teero tiihégʉ, coo naĩrõ atiri, põõtẽ́õribocu”, jĩĩyigʉ, jĩĩ wedeyigʉ Jesús. \p \v 6 Marĩ Õpʉ̃ wedenemoyigʉ: \p —Queti beserí basocʉ ñañagʉ̃́ tiirére wãcũña. Cʉ̃ʉ̃ ñañagʉ̃́ niipacʉ, wapewiore tiiápuyigʉ. \v 7 ¿Nemorṍ Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ beserirare tiiápugʉdari? ¿Ñamirĩ́, bʉ́recori cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩrã́rẽ máata yʉʉgʉdari? \v 8 Yʉʉre tʉoyá: Pearó manirṍ cʉ̃́ã sãĩrére yʉʉgʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ teero yʉʉpacari, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ atibʉ́recopʉ pʉtʉaatiri, ¿basocá padeorémena sãĩrã́rẽ bʉagʉ́dari? Bʉarícu, jĩĩyigʉ. \s1 Fariseo basocʉmena, wapasébosari basocʉmena queoré \p \v 9 Jesús pʉto ãpẽrã́ tʉorá jeayira. Cʉ̃́ã “Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ ãñuré tiirá niiã” jĩĩ wãcũmiyira. Cʉ̃́ã teero wãcũjĩrã, ãpẽrãrẽ́ booríyira. Teero tiigʉ́, ate queorémena cʉ̃́ãrẽ wedeyigʉ: \p \v 10 —Pʉarã́ ʉ̃mʉã Cõãmacʉ̃wiipʉ súubusera sããwayira. Sĩcʉ̃ fariseo basocʉ niiyigʉ. Ãpĩ romanuã õpʉ̃rẽ niyeru wapasébosari basocʉ niiyigʉ. \v 11 Fariseo basocʉ nucũ, súubusegʉ jĩĩyigʉ: “Cõãmacʉ̃, yʉʉ ãpẽrã́ tiiróbiro niiria. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ ʉsenire ticoa. Cʉ̃́ã ãpẽrãyére tiiditóremena néejãcua; ñañaré tiihérare wedesãcua; nʉmocʉtira niipacara, ãpẽrã́ numiã́mena ñeeapecua. Yʉʉ ĩ́ni niyeru wapasébosari basocʉ tiiróbiro niiria. \v 12 Yʉʉ sica semanarẽ pʉabʉ́reco betia. Cien wapatágʉ, pʉamóquẽñe yʉʉ wapatárere mʉʉrẽ ticoa”, jĩĩmiyigʉ. \v 13 Niyeru wapasébosari basocʉpe yoaropʉ pʉtʉánʉcã, ĩñamʉõcoriyigʉ. Bayiró wãcũpatijĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃ cutirore páa, jĩĩyigʉ: “Cõãmacʉ̃, yʉʉre bóaneõ ĩñaña; yʉʉ ñañarére tiijã́miã”, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Jesús jĩĩnemoyigʉ: \p —Yʉʉre tʉoyá: Niyeru wapasébosari basocʉ Cõãmacʉ̃ acabónoãrigʉpʉ cʉ̃ʉ̃ya wiipʉre coeyígʉ. Fariseo basocʉpe acabónoriyigʉ. “Yʉʉ ãpẽrã́ nemorṍ basocʉ́ ãñugʉ̃́ niiã” jĩĩ wãcũgʉ̃rẽ “bʉ́ri niigʉ̃́ niiã mʉʉ” jĩĩgʉ̃daqui Cõãmacʉ̃. Teero jĩĩ wãcũhẽgʉ̃pereja Cõãmacʉ̃ ãpẽrãrẽ́ padeorí tiigʉ́daqui, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesús wĩmarãrẽ sãĩbosárigue \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Wĩmarãrẽ Jesús pʉto néewayira ñaapeódutira. Jesús buerá teero tiirí ĩñarã, cʉ̃́ãrẽ néewarare tutimiyira. \v 16 Jesupé cʉ̃́ãrẽ atiduti, jĩĩyigʉ: \p —Wĩmarã yʉʉ pʉto atiaro. Cãmotárijãña. Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉserano ãniãgã tiiróbiro wãcũrã́ niiĩya. \v 17 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ãniãgã tiiróbiro Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ wãcũnʉnʉse tiihéranorẽ cʉ̃ʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeaboariguere cʉ̃́ãrẽ jearicu, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuména pee cʉogʉ́ wedeserigue \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Judíoare Dutirá Peti menamacʉ̃ Jesuré sãĩñáyigʉ: \p —Basocáre buegʉ́ ãñugʉ̃́, ¿yʉʉ ñeenó tiigʉ́dari, catiré petihére bʉadʉgágʉ? jĩĩyigʉ. \p \v 19 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Mʉʉ yʉʉre “ãñugʉ̃́” jĩĩã. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã ãñugʉ̃́ niiĩ. \v 20 Mʉʉ Cõãmacʉ̃ dutiré cṹũriguere masĩcu. “Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña. Basocáre sĩãríjãña. Yaaríjãña. Ãpẽrãrẽ́ jĩĩditoremena wedesãrijãña. Mʉʉ pacʉ, mʉʉ pacore padeoyá”, jĩĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 21 —Yʉʉ wĩmagʉ̃pʉra tee niipetirere tiimʉ́ãatimiwʉ̃, jĩĩmiyigʉ. \p \v 22 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉrẽ sicawãme dʉsajã́ã ména. Mʉʉ cʉorére dúapetijãña. Tee dúa wapatáariguere bóaneõrãrẽ batoya. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉre pee ãñuré bʉagʉ́dacu. Túajea, ati, yʉʉre nʉnʉwá, jĩĩmiyigʉ. \p \v 23 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, tʉsarijõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pee peti apeyé cʉogʉ́ niiyigʉ. \v 24 Cʉ̃ʉ̃ tʉsarijõãrĩ ĩñagʉ̃, Jesús jĩĩyigʉ: \p —Pee apeyé cʉoráno Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiinʉnʉ́sedʉgari, wisió niicu. \v 25 Wáicʉ camello wãmecʉtigʉ awigá copegãpʉ sããcãmewitimasĩriqui. Toorá nemocú, pee apeyé cʉoráno Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiinʉnʉ́sedʉgaripereja, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉorá sãĩñáyira: \p —Too docare ¿noãpé netõnénoãdari? \p \v 27 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Basocá cʉ̃́ã basiro netõnémasĩriya. Cõãmacʉ̃pereja wisióre manidójãã, jĩĩyigʉ. \p \v 28 Pedro jĩĩyigʉ: \p —Tʉoyá ména. Ʉ̃sãpe niipetire ʉ̃sã cʉoríguere cṹũjõãatiwʉ, mʉʉmena nʉnʉã́da jĩĩrã. \p \v 29 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ yʉʉre maĩgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃ya wii, cʉ̃ʉ̃ nʉmo, cʉ̃ʉ̃ baira, cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã, cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ cṹũjõã, “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare quetire wedegʉ wáagʉda” jĩĩgʉ̃́nope \v 30 cʉ̃ʉ̃ cṹũwarigue nemorṍ bʉagʉ́daqui atibʉ́recopʉre. Too síropʉcãrẽ Cõãmacʉ̃mena catiré petihére bʉagʉ́daqui, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́darere ĩtĩã́rĩ wederigue \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerá docere sʉowá, jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã ĩñaã: Marĩ Jerusalénpʉ wáara tiia. Toopʉ́ profetas jóariguebirora wáaadacu. Niipetire cʉ̃́ã “biiro wáaadacu niipetira sõwʉ̃rẽ” jĩĩrirobirora yʉʉre wáaadacu. \v 32 Toopʉ́ yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ judíoa niihẽrã dutirápʉre ticoadacua. Yʉʉre buijã́, ñañarõ jĩĩ, ʉsecó eobatétu, \v 33 tãna, sĩãã́dacua. Itiábʉreco siro masãgʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 34 Cʉ̃ʉ̃ buerá teeré tʉomasĩ́riyira. “Ñeenórẽ wedesegʉ tiii”, jĩĩmasĩriyira. Tʉomasĩ́ña maniréno niiyiro. \s1 Jesús Jericó macʉ̃rẽ ĩñarĩ tiirígue \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Jesús Jericó pʉtopʉ jeagʉdʉ tiirí, sĩcʉ̃ maa wesapʉ niyeru sãĩduíyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ capeari baunóhẽgʉ̃ niiyigʉ. \v 36 Paʉ basocá wáari tʉogʉ́: —¿Deero wáai? jĩĩ sãĩñáyigʉ. \p \v 37 —Jesús Nazaret macã macʉ̃ netõwágʉ tiii, jĩĩyira. \p \v 38 Teero tiigʉ́, bayiró bʉsʉrómena jĩĩyigʉ: \p —¡Jesús, David pãrãmi niinʉnʉsegʉ,\f + \fr 18:38 \ft Cʉ̃ʉ̃ “David pãrãmi niinʉnʉsegʉ” jĩĩgʉ̃, “mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ niicu” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. Ĩñaña 2 Samuel 7.12-16.\f* yʉʉre bóaneõña! jĩĩyigʉ. \p \v 39 Cʉ̃ʉ̃ pʉto netõwára: —Nocõrõrã ditamaníjõãña, jĩĩ tutimiyira. \p Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩnemosãjãyigʉ: \p —¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉ, yʉʉre bóaneõña! jĩĩyigʉ. \p \v 40 Jesupéja pʉtʉánʉcã, cʉ̃ʉ̃rẽ néeatidutiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pʉto jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyigʉ. \p \v 41 —¿Mʉʉrẽ deero tiirí boogári? jĩĩyigʉ. \p —Õpʉ̃, yʉʉre ĩñarĩ tiiyá, jĩĩyigʉ. \p \v 42 —Jáʉ. Ĩñaña sáa. Mʉʉ padeojĩ́gʉ̃, netõnénoãrigʉpʉ pʉtʉáa, jĩĩyigʉ. \p \v 43 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, ĩñajõãyigʉ sáa. Ĩña, Jesuré nʉnʉwágʉra, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ teero wáari ĩñarã, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyira. \c 19 \s1 Jesús Zaqueomena wedeserigue \p \v 1 Jesús Jericópʉ jea, netõwágʉ tiiyígʉ. \v 2 Toopʉ́ sĩcʉ̃ pee apeyé cʉogʉ́ niiyigʉ. Romanuã õpʉ̃rẽ wapasébosari basoca dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Zaqueo. \v 3 “¿Deero biigʉ́ niiĩ Jesús?” jĩĩ, ĩñadʉgamiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉhẽ́gʉ̃gã niijĩgʉ̃, deero ĩñamasĩriyigʉ. Paʉ basocá niiyira. \v 4 “Jesuré ĩñagʉ̃dʉ” jĩĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃ netõwáadaropʉ cʉtʉwáyigʉ. Cʉtʉwá, sicagʉ́ yucʉgʉpʉ mʉãwayigʉ.\f + \fr 19:4 \ft Tiigʉ́ pecasãyemena wãmecʉtiyiro “sicómoro”.\f* \v 5 Jesús too netõwágʉ, ĩñamʉõco, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Zaqueo, boyero diiátiya. Mecʉ̃ãrẽ mʉʉya wiipʉ pʉtʉácũmugʉ̃da, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Boyeromena diiwá, Jesuré ʉseniremena bocagʉ wáayigʉ. \v 7 Niipetira teeré ĩñarã, wedepatiyira: \p —Jesús ñañaré tiirépigʉya wiipʉ pʉtʉácũmugʉ̃ wáaawĩ, jĩĩyira. \p \v 8 Too síro Zaqueo wʉ̃mʉnʉcã, marĩ Õpʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, tʉoyá ména. Yʉʉ cʉorére decomena bóaneõrãrẽ ticogʉda. Yʉʉ jĩĩditoremena yaarírare baparicõrõ nemorṍ wiyagʉ́da, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mecʉ̃ãmena mʉʉ, mʉʉya wii macãrã ñañaré tiirére netõnénoã. Mʉʉcã Abraham pãrãmi niinʉnʉsegʉ niiã. \v 10 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pecamepʉ wáaborirare ãmaã, netõnégʉ̃ atiwʉ, jĩĩyigʉ. \s1 Niyeruquirimena queoré \r (Mt 25.14-30) \p \v 11 Jesús Zaqueomena wedeseri, too niirã́ tʉoyíra. Cʉ̃ʉ̃ Jerusalénpʉ jeagʉdʉ tiiyígʉ mée. Teero tiirá, cʉ̃́ã “máata Cõãmacʉ̃ basiro dícʉ dutiréno marĩ pʉtopʉre niiãdaropʉ tiia mée” jĩĩ wãcũmiyira. \v 12 Cʉ̃́ã wãcũrére masĩgʉ̃, queorémena wedeyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ basocʉ́ ʉpʉtí macʉ̃ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ sõneconogʉ̃dʉ tiiyígʉ. “Pʉtʉaatigʉda” jĩĩ, õpʉ̃ niiré sããgʉ̃ wáajõãyigʉ yoaropʉ. \v 13 Cʉ̃ʉ̃ wáaadari sʉguero, pʉamóquẽñerã cʉ̃ʉ̃ye dutibosarare atidutiyigʉ. Cʉ̃́ã sĩquẽrãrẽ sĩquẽñequiri niyeruquiri ticoyigʉ. Teequiri pairó wapacʉtíre niiyiro. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: “Atequírimena apeyé sãĩ, dúa, wapatánemoña, tée yʉʉ coerípʉ”, jĩĩyigʉ. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ya dita macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ booríyira. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃ wáari siro, “ ‘cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sã õpʉ̃ sããrĩ booríga’ jĩĩ wedera wáaya” jĩĩ ticocomiyira ãpẽrãrẽ́. \p \v 15 ’Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ã õpʉ̃ sõneconoyigʉ. Too síro coepʉtʉ́aatiyigʉ. Pʉtʉajea, cʉ̃ʉ̃ niyeruquiri ticorirare atidutiyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: “¿Niyeru nocõrõ wapatánemorĩ?” \v 16 Jeasʉguegʉ jĩĩyigʉ: “Yʉʉ õpʉ̃, mʉʉ ticoriquimena pʉamóquẽñequiri wapatánemowʉ̃”, jĩĩyigʉ. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: “Ãñurõ tiiyú. Dutibosagʉ ãñurõ tiigʉ́ niiã mʉʉ. Yʉʉ péerogã cṹũremena mʉʉ ãñurõ tiiyú. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ pʉamóquẽñe macãrĩ dutigʉ́ sõnecogʉda”, jĩĩyigʉ. \v 18 Too síro ãpĩ jeayigʉ. “Yʉʉ õpʉ̃, mʉʉ ticoriquimena sicamoquẽñequiri wapatánemowʉ̃”, jĩĩyigʉ. \v 19 Cʉ̃ʉ̃cãrẽ yʉʉyigʉ: “Mʉʉrẽ sicamoquẽñe macãrĩ dutigʉ́ sõnecogʉda”, jĩĩyigʉ. \p \v 20 ’Too síro ãpĩ jeayigʉ. “Ãjã, yʉʉ õpʉ̃, mʉʉyaqui; sutiró caseromena cõma, ĩñanojãwʉ̃. \v 21 Yʉʉ masĩã: Mʉʉ bóaneõ ĩñaré cʉoría. Mʉʉ tiirípacʉ, ãpẽrã́ paderémena wapatáa. Mʉʉ oteripacʉ, ãpẽrã́ oteriguere néeã. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ cuiwʉ”, jĩĩyigʉ. \v 22 Cʉ̃́ã õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: “Mʉʉ dutibosagʉ ñañagʉ̃́ niiã. Mʉʉ wedeseremena mʉʉ ñañaré tiirére besenotoaa. Mʉʉ yʉʉ bóaneõ ĩñaré cʉohérere masĩãyu. Yʉʉ tiirípacʉ, ãpẽrã́ paderémena wapatárere masĩãyu. Yʉʉ oteripacʉ, ãpẽrã́ oteriguere néerere masĩãyu. \v 23 Teeré masĩpacʉ, ¿deero tiigʉ́ yée niyerure niyeru ĩñanori wiipʉ bʉcʉádutigʉ cṹũriri? Mʉʉ cṹũrĩ, yʉʉ coegʉ́, tiiwiipʉ́ bʉcʉáremena ñeenemoboajĩyu”, jĩĩyigʉ. \v 24 Toopʉ́ niirã́rẽ jĩĩyigʉ: “Tiiquire ẽmajãña. Pʉamóquẽñequiri cʉogʉ́pere ticoya”, jĩĩyigʉ. \v 25 Cʉ̃́ã jĩĩyira: “Ʉ̃sã õpʉ̃, cʉ̃ʉ̃ pʉamóquẽñequiri cʉotóai”, jĩĩyira. \v 26 Cʉ̃́ã õpʉ̃ jĩĩyigʉ: “Yʉʉre tʉoyá: Pee cʉogʉ́norẽ nemorṍ ticonoãdacu. Cʉohégʉnopere cʉ̃ʉ̃ cʉomírere ẽmajãnoãdacu. \v 27 Mecʉ̃tígã yʉʉ õpʉ̃ sããrĩ boorírirare ãnopʉ́ néeatiya. Yʉʉ ĩñacoropʉ cʉ̃́ãrẽ sĩãñá”, jĩĩyigʉ, jĩĩ wedeyigʉ Jesús. \s1 Jesús Jerusalénpʉ sããwarigue \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Jesús teeré jĩĩtoa, Jerusalénpʉ wáagʉ, cʉ̃́ãrẽ sʉgueyigʉ. \v 29 Toopʉ́ wáagʉ, Betfagé, Betania macãrĩpʉ jeagʉdʉ tiiyígʉ. Teemacãrĩ Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo pʉto niiã. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ buerá pʉarã́rẽ jĩĩyigʉ: \p \v 30 —Iimacã marĩ díamacʉ̃ niirí macãpʉ wáaya. Toopʉ́ jeara, sĩcʉ̃ burro wĩmagʉ̃ siatúnʉcõãrigʉre bʉajeáadacu. Cʉ̃ʉ̃ pesaya manigʉ̃́ niiqui ména. Cʉ̃ʉ̃rẽ jõã, néeatiya. \v 31 Mʉ́ãrẽ “¿deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ jõãĩ?” jĩĩrĩ, “marĩ Õpʉ̃ booáwĩ” jĩĩña, jĩĩyigʉ. \p \v 32 Cʉ̃ʉ̃ ticocoarira wáa, cʉ̃ʉ̃ jĩĩãrirobirora bʉajeáyira. \v 33 Cʉ̃́ã burrore jõãrã́ tiirí, cʉ̃ʉ̃ õpãrã́ cʉ̃́ãrẽ: —¿Deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ jõãĩ? jĩĩyira. \p \v 34 —Marĩ Õpʉ̃ booáwĩ, jĩĩ yʉʉyira. \p \v 35 Jesús pʉto néewa, burro sotoapʉ cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ tuuwépeoyira. Jesuré cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ mʉãpeadutiyira. \v 36 Jesús cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ pesawari, basocá cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá, cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ maapʉ sẽ́õcũyira. \v 37 Jesús Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo diiwáropʉ jeari, niipetira cʉ̃ʉ̃ buerére nʉnʉrã́ cʉ̃́ã ĩñariguere wãcũrã, ʉseninʉcãyira. Niipetire Jesús tutuaremena tiiẽ́ñoriguecãrẽ wãcũrã, bayiró bʉsʉrómena Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyira. \p \v 38 —¡Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ marĩ Õpʉ̃rẽ ãñurõ tiiáro! ¡Ʉ̃mʉã́sepʉre ãñurõ niirecʉtiaro! ¡Niipetira Cõãmacʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩ, ʉsenire ticoaro! jĩĩyira. \p \v 39 Sĩquẽrã fariseo basoca toopʉ́ niirã́ Jesuré jĩĩyira: \p —Basocáre buegʉ́, mʉʉrẽ nʉnʉrã́rẽ ditamanídutiya, jĩĩyira. \p \v 40 Jesús yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉre tʉoyá: Cʉ̃́ã ditamaníãtã, Cõãmacʉ̃ ate ʉ̃tãperire bayiró bʉsʉrómena wedeseri tiigʉ́daqui, jĩĩyigʉ. \p \v 41 Jesús Jerusalén pʉtopʉ jea, tiimacãrẽ ĩñacogʉ, utiyigʉ. \v 42 Tiimacã macãrãrẽ, too síro macãrãrẽ wãcũgʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Mecʉ̃ãrẽ mʉ́ã ãñurõ niirecʉtirere Cõãmacʉ̃ ticorére masĩrĩ, ãñuboajĩyu. Mʉ́ã masĩdʉgahere wapa masĩricu. \v 43 Mʉ́ãrẽ ñañarõ netõré bʉrecori atiadacu. Teebʉrecorire mʉ́ãrẽ ĩñatutira atimacãrẽ́ niipetireniñarĩpʉ cãmotáadacua, mʉ́ãrẽ witiwari jĩĩrã. \v 44 Niipetire mʉ́ãyere cõããdacua. Mʉ́ãrẽ sĩãpetíjããdacua. Mʉ́ã weere wiserire ʉ̃tãqui apequí sotoápʉ weemʉãrigue pʉtʉáricu. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ netõnéri bʉreco jeari ĩñamasĩhẽre wapa teero wáaadacu, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ dúari basocare cõãwionecorigue \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ sããjeagʉ, dúari basocare\f + \fr 19:45 \ft Dúari basoca wáicʉra, bua wapapacáro dúayira. Cʉ̃́ãrẽ sãĩnéãrirare pairé ticoyira, “Cõãmacʉ̃rẽ ticorá niiĩya” jĩĩrã.\f* cõãwionecoyigʉ. \v 46 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jĩĩã: “Yáa wii ‘Cõãmacʉ̃mena wedeseri wii niiã’ jĩĩrí wii niiãdacu”,\f + \fr 19:46 \ft Isaías 56.7.\f* jĩĩ jóare niiã. Mʉ́ãpe yaarépira dúari wii niirĩ tiia, jĩĩyigʉ. \p \v 47 Bʉ́recoricõrõ Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ bueyigʉ. Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá, ãpẽrã́ ʉpʉtí macãrã “¿cʉ̃ʉ̃rẽ deero tii sĩãrṍ booi?” jĩĩyira. \v 48 Basocá niipetira Jesús wedeserere tʉonʉnʉ́sera tiiyíra. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ dee tii masĩriyira. \c 20 \s1 Jesuré “¿noã dutirémena teeré tiii?” jĩĩrigue \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Sicabʉreco Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ basocáre buegʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ye ãñuré quetire wedegʉ tiiyígʉ. Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá Jesús pʉtopʉ jeayira bʉtoá dutirámena. \v 2 Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sãrẽ wedeya: ¿Noã dutirémena mʉʉ teeré tiii? ¿Noã mʉʉrẽ dutiré ticori? jĩĩyira. \p \v 3 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ sãĩñágʉ̃da. Mʉ́ã yʉʉre wedeya: \v 4 ¿Noã Juanrẽ́ wãmeõtidutigʉ ticocoyiri? ¿Cõãmacʉ̃ o basocápe ticocoyiri? jĩĩyigʉ. \p \v 5 Cʉ̃́ãpe cãmerĩ́ wedeseyira: \p —Marĩ “Cõãmacʉ̃ ticocorigʉ niiwĩ” jĩĩrĩ, cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ “too docare ¿deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríri?” jĩĩboqui. \v 6 Marĩ “basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ticocorira niiwã” jĩĩãtã, niipetira marĩrẽ ʉ̃tãperimena déesĩããdacua. “Juan profeta niiwĩ” jĩĩ padeoóya, jĩĩyira. \p \v 7 Teero tiirá, Jesuré: —Ticocorigʉre masĩriga, jĩĩjãyira. \p \v 8 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ “ate dutirémena teeré tiia” jĩĩ wederia, jĩĩyigʉ. \s1 Ñañarã́ padecoteramena queoré \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 Jesús basocáre ate queorémena wedenʉcãyigʉ: \p —Sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ niiyigʉ ʉse wese oterigʉ. Oteri siro, ãpẽrãrẽ́ tiiditare wasoyigʉ. Wasoari siro, aperopʉ́ wáayigʉ yoari niigʉ̃ wáagʉ. \v 10 Ʉse dʉcacʉtirito niirĩ, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre ticocomiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya dita cʉ̃ʉ̃ wasorirare “ʉse cʉ̃́ã dúa wapatárere decomena ticocoaro yʉʉre” jĩĩcomiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ jeari, tiidita wasorira cʉ̃ʉ̃rẽ páa, péerogã ticoripacara, pʉtʉócojãyira. \v 11 Ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre ticocomiyigʉ sũcã. Cʉ̃ʉ̃cãrẽ páa, ñañarõ buijã́, péerogã ticoripacara, pʉtʉócojãyira. \v 12 Too síro ãpĩrẽ́ ticoconemoyigʉ sũcã. Cʉ̃ʉ̃cãrẽ cãmitu, cõãjãyira. \p \v 13 ’Tiidita õpʉ̃ “¿deero tiigʉ́dari yʉʉ?” jĩĩ wãcũnʉcãyigʉ. “Yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́rẽ ticocogʉda. Apetó tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ quioníremena ĩñabocua”, jĩĩmiyigʉ. \v 14 Õpʉ̃ macʉ̃ toopʉ́ jeari ĩñarã, tiidita wasorira cãmerĩ́ wedeseyira: “Ãnirã́ niiĩ too síropʉ atiditaré ñeegʉ̃dʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãcó. Cʉ̃ʉ̃ manirĩ́, atiditá marĩya dita pʉtʉáadacu”, jĩĩmiyira. \v 15 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, tiiwese wesapʉ néewa, sĩãcõã́jãyira, jĩĩ wedeyigʉ. \p Jesús basocáre sãĩñáyigʉ: \p —Tiidita õpʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tiiádarere mʉ́ãrẽ wedegʉda. \v 16 Cʉ̃ʉ̃ ati, cʉ̃ʉ̃ya dita wasorirare sĩãcõã́peti, ãpẽrãrẽ́ tiiditare ticojãgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ. \p Teeré tʉorá: —¡Teero wáarijããrõ! jĩĩyira. \p \v 17 Jesús cʉ̃́ãrẽ ĩña, jĩĩyigʉ: \p —Wáaadacu. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrére tʉoyá: \q1 Wii weerira ʉ̃tãquire booríyira. \q1 Cʉ̃́ã boorípacari, tiiquira ʉpʉtí macãqui pʉtʉáwʉ tiiwiipʉ́re.\f + \fr 20:17 \ft Salmo 118.22.\f* \m \v 18 Tiiqui sotoapʉ ñaapeagʉ mʉtãjõãgʉ̃daqui. Tiiqui cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ ñaapeaatã, ãñurõ mʉtãpetijõãgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ. \s1 Wapasédutire sãĩñárigue \r (Mt 21.45-46; 22.15-22; Mr 12.13-17) \p \v 19 Moisés jóarigue buerá, paiaré dutirá, “tee queorémena marĩrẽ jĩĩtutigʉ tiiquí” jĩĩ masĩjãyira. Toorá “¿cʉ̃ʉ̃rẽ deero tii ñeerõ booi?” jĩĩmiyira. Basocáre cuira, ñeemasĩriyira. \p \v 20 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ ĩñanʉnʉse, ãpẽrãrẽ́ ĩñadutira ticocoyira. Cʉ̃́ãrẽ basocá ãñurã́ tiiróbiro niidutiyira. Cʉ̃́ã Jesús merẽã yʉʉri boomíyira. Teeména tiidita dutigʉ́pʉre wedesã ticodʉgamiyira. \v 21 Teero tiirá, cʉ̃́ã ticocoarira Jesús pʉto wáa, sãĩñáyira: \p —Basocáre buegʉ́, ʉ̃sã masĩã: Mʉʉ diamacʉ̃́rã wedea; diamacʉ̃́rã buea. Basocá niipetirare sĩcãrĩbíro ĩñaã. Cõãmacʉ̃ dutirére diamacʉ̃́ buea. \v 22 Teero tiigʉ́, ʉ̃sãrẽ wedeya: ¿Romanuã õpʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ niyeru wapasédutirere wapatíadari; o wapatírigarite? jĩĩyira. \p \v 23 Jesupé cʉ̃́ã ñañarõ tiidʉgárere masĩjãyigʉ. Teero tiigʉ́, jĩĩyigʉ: \p \v 24 —Niyeruquire ẽñoñá yʉʉre. ¿Noãyá diapóa, noã wãme tusai? jĩĩyigʉ. \p —César romanuã õpʉ̃ye tusaa, jĩĩyira. \p \v 25 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Too docare Césaye niirére Césare wiyayá; Cõãmacʉ̃yere Cõãmacʉ̃rẽ wiyayá, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Jesuré basocá tʉocóropʉ merẽã yʉʉrére bʉaríyira. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃ yʉʉrére tʉomaníjõãrã, ditamaníjõãyira. \s1 Diarira masãmʉãre wederigue \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27 Sĩquẽrã saduceo basoca Jesús pʉto jeayira. Cʉ̃́ã “diarira masãmʉãricua” jĩĩcua. Jesuré sãĩñáyira: \p \v 28 —Basocáre buegʉ́, Moisés dutirére jĩĩãda: “Sĩcʉ̃ põnamanígʉ̃ diaweori, cʉ̃ʉ̃ bai cʉ̃ʉ̃ nʉmo niirigore dúutuaro. Cʉ̃ʉ̃ coomena cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ diarigʉre põnacʉtíbosaaro”,\f + \fr 20:28 \ft Deuteronomio 25.5.\f* jĩĩ jóarigʉ niiwĩ Moisés. \v 29 Sĩcʉ̃põna siete niiyira. Cʉ̃́ã sõwʉ̃ nʉmocʉtiyigʉ. Põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ. \v 30 Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ nʉmorẽ dúutumiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃cã põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ. \v 31 Cʉ̃́ã siro macʉ̃cã coore dúutu, põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ. Niipetira cʉ̃́ã siro macãrãcã teerora wáayira. Cʉ̃́ã siete põnamanípacara, diapetijõãyira. \v 32 Too síro cʉ̃́ã nʉmo niimirigocã diajõãyigo. \v 33 Cʉ̃́ã siete coore nʉmocʉtimiyira. Teero tiigó, diarira masãmʉãrĩ, ¿nii nʉmope pʉtʉágodari? jĩĩyira. \p \v 34 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Atibʉ́recopʉre ʉ̃mʉã́, numiã́ nʉmocʉti, manʉcʉtiya. \v 35 Cõãmacʉ̃ beserira dia masãmʉãri siro, ʉ̃mʉã́, numiã́ wãmosíaricua. \v 36 Ángelea tiiróbiro niiĩya. Dianemoricua sáa. Cõãmacʉ̃ masõrira niijĩrã, Cõãmacʉ̃ põna niiĩya. \v 37 Diarira masãmʉãrere Moisécã cʉ̃ʉ̃ jóariguemena ẽñorígʉ niiwĩ. Yucʉʉ jʉ̃ʉ̃rísati quetipʉ Cõãmacʉ̃ “Abraham, Isaac, Jacob Õpʉ̃ niiã yʉʉ”\f + \fr 20:37 \ft Éxodo 3.6.\f* jĩĩriguere jóarigʉ niiwĩ. \v 38 Cõãmacʉ̃ diarira Õpʉ̃ niirii; catirá Õpʉ̃pe niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ ĩñacoropʉ niipetira catiiya, jĩĩyigʉ. \p \v 39 Sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá Jesuré jĩĩyira: \p —Basocáre buegʉ́, mʉʉ diamacʉ̃́ peti wedesea. \p \v 40 Too síro cʉ̃ʉ̃rẽ apeyé sãĩñánemodʉgariyira sáa, “marĩrẽ netõnʉcã́boqui sũcã” jĩĩrã. \s1 “Cristo ¿noã pã́rãmi niiĩ?” jĩĩrigue \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Jesús basocáre sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero tiirá “Cõãmacʉ̃ beserigʉ David pãrãmi niiĩ” jĩĩĩ? \v 42 David basirora Salmopũpʉ jóarigʉ niiwĩ: \q1 Cõãmacʉ̃ jĩĩwĩ yʉʉ Õpʉ̃rẽ: \q1 “Yáa wãmo diamacʉ̃́niñape duiya, \q1 \v 43 tée mʉʉrẽ ĩñatutirare mʉʉ dutiriguere yʉʉ ãñurõ yʉʉri tiirípʉ”,\f + \fr 20:43 \ft Salmo 110.1.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 44 David “yʉʉ Õpʉ̃” jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ beserigʉre jĩĩgʉ̃ tiirígʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ pãrãmí niipacari. Teeré ãñurõ wãcũña, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Moisés jóarigue buerá tiirécʉtire wederigue \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Niipetira basocá tʉocóropʉ Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre wedeyigʉ. \p \v 46 —Moisés jóarigue buerá tiiróbirora tiirucúrijãña. Cʉ̃́ã suti yoaretõ sãña, wáaʉseniya. Macã decopʉ quioníremena ãñudutiri boocúa. Neãré wiseripʉ sʉguero maquẽ duirépʉ dícʉ duidʉgacua. Bosebʉreco tiirópʉcãrẽ teerora tiidʉgácua. \v 47 Niyeru boorá, wapewia numiãye wiserire jĩĩditoremena ẽmacua. Cʉ̃́ã yoari Cõãmacʉ̃mena wedesera tiiróbiro tiiditóya basocáre. Cʉ̃́ãrã ãpẽrã́ nemorṍ ñañarõ tiinóãdara niiĩya, jĩĩyigʉ. \c 21 \s1 Wapewio bóaneõgõ Cõãmacʉ̃rẽ ticorigue \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Jesús ĩñacogʉ, niyeru cʉorá niyeru sã́ãretibaripʉ\f + \fr 21:1 \ft Tee niyerumena Cõãmacʉ̃wiire quẽnoyíra.\f* pairó niyeru sã́ãrĩ ĩñayigʉ. \v 2 Sĩcõ wapewio bóaneõgõ pʉaquí wapamanírequiri sã́ãrĩ ĩñayigʉ. \v 3 Teeré ĩñagʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre igo wapewio bóaneõgõ niipetira nemorṍ ticoyo. \v 4 Ĩ́niãpeja cʉ̃́ãrẽ dʉsaríguere ticooya. Coopeja coo cʉomíãrigue, coo yaaré sãĩbóariguegãrẽ ticopetijãyo, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús “Cõãmacʉ̃wii cõãnoãdacu” jĩĩrigue \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Sĩquẽrã cʉ̃ʉ̃ buerá Cõãmacʉ̃wii maquẽrẽ wedeseyira: \p —Ʉ̃tãquiritõ ãñurémena tiirí wii ãñunetõjõãri wii niiã. Cʉ̃́ã mamorecã ãñunetõjõãre niiã, jĩĩyira. \p Jesús cʉ̃́ã jĩĩrére tʉogʉ́, jĩĩyigʉ: \p \v 6 —Mʉ́ã ãno ĩñaré too síro ʉ̃tãqui apequí sotoápʉ weemʉãrigue pʉtʉáricu. Niipetire cõãnoãdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Atibʉ́reco petiádari sʉguero wáaadare \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Too síro cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, mʉʉ wedearigue ¿deero biiri wáaadari? ¿Ñeenómena ĩñamasĩnoãdari, ate wáaadari sʉguerogãrẽ? jĩĩyira. \p \v 8 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Ãñurõ tʉomasĩ́ña, ãpẽrã́ jĩĩditori jĩĩrã. Paʉ “yʉʉrá niiã; yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩãdacua. “Atibʉ́reco petiádaro péerogã dʉsaa”, jĩĩãdacua. Cʉ̃́ãrẽ padeó nʉnʉríjãña. \v 9 “Cãmerĩ́sĩãrã tiiáwã” jĩĩrĩ tʉoádacu. “Toopʉ́ basocá cʉ̃́ã õpãrãrẽ́ cõãrã tiiíya” jĩĩrécãrẽ tʉoádacu. Teeré tʉorá, cuirijãña. Tee wáasʉgueadare niirõ tiia. Teero wáapacari, atibʉ́reco petiádaro dʉsaádacu ména, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Sicapõna macãrã apepõná macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Teero biiri sicadita macãrã apeditá macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. \v 11 Bayiró dita cãmeñare wáaadacu. Peeditapʉre jʉabóare, diaré wáaadacu. Ʉ̃mʉã́sepʉre quioré, merẽã bauré bauáadacu. \p \v 12 ’Tee wáaadari sʉguero, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñee, ñañarõ tiiádacua. Mʉ́ãrẽ judíoa neãré wiseripʉ néewa, queti beseadacua. Peresuwiipʉ sõnecoadacua. Õpãrã́, dutirá pʉtopʉ néewa, queti beseadacua. Tee niipetirere tiiádacua mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa. \v 13 Cʉ̃́ã teero tiirí, yʉʉ mʉ́ãrẽ tiirére wedemasĩãdacu. \v 14 Cʉ̃́ãrẽ yʉʉadarere wãcũsʉguerijãña. \v 15 Yʉʉ mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiigʉ́da cʉ̃́ãrẽ yʉʉadarere. Teeména mʉ́ãrẽ ĩñatutira mʉ́ã wedeserere sĩcãrĩbíricua. “Tee diamacʉ̃́ niiria”, jĩĩmasĩricua. \v 16 Mʉ́ã pacʉsʉ̃mʉã, mʉ́ãya wedera, mʉ́ã menamacãrã mʉ́ãrẽ dutirápʉre wedesããdacua. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉ́ã sĩquẽrãrẽ sĩãjã́ãdacua. \v 17 Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa. \v 18 Teero tiipacári, mʉ́ãrẽ merẽã wáaãmaricu. \v 19 Yʉʉre padeodúrijãña. Wãcũtutuarucujãña. Teero tiirá, catiré petihére bʉaádacu. \p \v 20 ’Mʉ́ã surara Jerusalénrẽ niisodeari ĩñarã, “tiimacãrẽ cõããdaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩãdacu. \v 21 Teero wáari ĩñarã, Judea ditapʉ niirã́ ʉ̃tãyucʉpʉ dutijṍããrõ. Jerusalénpʉ niirã́ aperopʉ́ wáaaro. Cã́pũpʉ niirã́ tiimacãpʉ pʉtʉawarijããrõ. \v 22 Teebʉrecori Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaadacu: Cõãmacʉ̃ Jerusalén macãrãrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui. \v 23 Teero wáare bʉrecori niipacósãnumiãrẽ, põna ũpũrã́ cʉoráre bóaneõre bʉrecori niiãdacu. Atiditapʉ́re bayiró ñañarõ netõré niiãdacu. Cõãmacʉ̃ basocáre bayiró peti ñañarõ tiigʉ́daqui. \v 24 Ãpẽrã́ cãmerĩ́sĩãrõpʉ sĩãnóãdacua. Ãpẽrã́ ñee, niipetire ditapʉ néewanoãdacua. Apeditá macãrã judíoa niihẽrã Jerusalénrẽ cõãdioco, cʉtamʉtṍãdacua. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ dutiriro jeatuaro teero tiiádacua, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús pʉtʉaatiadare \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 Jesús wedenemoyigʉ: \p —Teero wáaadari sʉguero, muĩpũ bʉ́reco macʉ̃, ñami macʉ̃, ñocõã́ pee merẽã bauré wasoádacu. Atibʉ́reco niipetiropʉ macãrã día pairímaa, ocoturíre bayiró bʉsʉri tʉorá, ʉcʉára, dee tii masĩriadacua. \v 26 Basocá atibʉ́recopʉre wáaadarere wãcũrã, bayiró cuira, tʉomasĩ́re petijṍããdacua. Niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ cãmeñanoãdacua. \v 27 Teero wáari, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õmebʉrʉápʉ tutuaremena asibatédiatiri ĩñaãdacua. \v 28 Tee niipetire wáanʉcãrĩ, wãcũtutua, ʉseniña. Ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõcoya. Mʉ́ãrẽ netõnéãdaro péerogã dʉsaádacu, jĩĩyigʉ. \p \v 29 Ate queorémena wedeyigʉ: \p —Higueragʉ, teero biiri niipetire yucʉ biirecʉtirere wãcũña. \v 30 Pṹũrĩ wasorí, “cʉ̃ma wáaadaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩnoã. \v 31 Tee tiiróbirora yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeaadaro péerogã dʉsacú” jĩĩ masĩña. \p \v 32 ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atitó macãrã cʉ̃́ã diaadari sʉguero, yʉʉ jĩĩãrigue niipetire wáaadacu. \v 33 Ʉ̃mʉã́se, atiditá peticódiaadacu. Yʉʉ wedesere doca petirícu. Niirucujããdacu. \p \v 34 ’Yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉrecore mʉ́ã masĩricu. Teero tiirá, mʉ́ã ãñurõ niiyueya. Mʉ́ã ñañaré tiirére tiirípori jĩĩrã, tiiríjãña. Cũmurijãña. Atibʉ́reco maquẽrẽ wãcũpatirijãña. Mʉ́ã wãcũña manirṍ yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉreco jeaadacu. \v 35 Tiibʉrecore niipetiropʉ macãrã tãmuãdacua. Teero tiirá, tʉomasĩ́ña. \v 36 Mʉ́ã ãñurõ ĩñacoya. “Tee ʉ̃sã ñañarõ netõã́darere netõnéña” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrucújãña. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ cuiro manirṍ bocaada jĩĩrã, sãĩrucújãña, jĩĩyigʉ. \p \v 37 Jesús bʉ́recoricõrõ Cõãmacʉ̃wiipʉ bueyigʉ. Ñamirĩrẽ́ Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáa, niirucuyigʉ. \v 38 Bóerigã basocá niipetira Cõãmacʉ̃wiipʉ cʉ̃ʉ̃rẽ tʉorá wáarucuyira. \c 22 \s1 Jesuré ñeeãdara wedeserigue \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Pã púuri tiiré wʉ́oya maniré yaarí bosebʉreco wáaadaro péero dʉsayíro. Tii bosebʉreco wãmecʉtia Pascua. \v 2 Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá “¿deero tii Jesuré sĩãrṍ boomíĩto?” jĩĩyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgápacara, basocáre cui niiyira. \p \v 3 Judas cʉ̃́ã “Iscariote” jĩĩgʉ̃́rẽ Satanás sããyigʉ. Jesús buerá doce menamacʉ̃ niimiyigʉ. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ paiaré dutirá, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutirá pʉtopʉ wáayigʉ. Toopʉ́ jea, Jesuré ticoadarere cʉ̃́ãmena wedeseyigʉ. \v 5 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉorá, bayiró ʉseniyira. \p —Mʉʉrẽ niyeru wapatíada, jĩĩyira. \p \v 6 —Jáʉ, teerora tiiwá, jĩĩyigʉ. \p Teero tiigʉ́, basocá ĩñahẽrõ cʉ̃́ãpʉre Jesuré ticogʉdʉ coteyigʉ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena yaaturigue \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26) \p \v 7 Too síro pã púuri tiirémena wʉ́oya maniré yaarí bʉreco jeayiro. Tiibʉreco niirĩ, sĩcʉ̃ corderore cʉ̃́ã Pascua boseyagʉdʉre sĩãnóã. \v 8 Teebʉrecorire Jesús Pedrore, Juanrẽ́ biiro jĩĩcoyigʉ: \p —Marĩ Pascua boseyaadarere quẽnoyúera wáaya, jĩĩyigʉ. \p \v 9 —¿Noopʉ́ ʉ̃sã quẽnorĩ́ boogári? jĩĩyira. \p \v 10 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã macãpʉ wáaya. Toopʉ́ jeara, sĩcʉ̃ basocʉ́ ocogá turupeogʉre bʉajeáadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwáwa. Cʉ̃ʉ̃ sããwari wiipʉ sããwawa. \v 11 Tiiwií õpʉ̃rẽ jĩĩwa: “ ‘¿Noopʉ́ niigari yʉʉ buerámena Pascua boseyaadari tatia?’ jĩĩãwĩ ʉ̃sãrẽ buegʉ́”, jĩĩwa. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́rõ macã tatia quẽnoã́ri tatiacapʉ ẽñogʉ̃́daqui. Toopʉ́ quẽnoyúewa, jĩĩcoyigʉ. \p \v 13 Cʉ̃́ã wáa, toopʉ́ Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩãrirobirora niipetirere bʉayíra. Toopʉ́ cʉ̃́ã Pascua boseyaadarere quẽnoyíra. \p \v 14 Yaarítono jeari, Jesús cʉ̃ʉ̃ beseriramena yaaadara jeanuãyira. \v 15 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ mʉ́ãmena ate Pascua boseyarere bayiró yaadʉgaa, yʉʉ diaadari sʉguero. \v 16 Yʉʉre tʉoyá: Mecʉ̃ãmena Pascua yaarére yaanemoricu sáa, tée yʉʉ Õpʉ̃ sããri siropʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 17 Teero jĩĩãri siro, vino bapare née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ: \p —Ateré cãmerĩ́ bato, sĩniñá. \v 18 Yʉʉre tʉoyá: Mecʉ̃ãmena yʉʉ vino sĩninemóricu sáa, tée yʉʉ Õpʉ̃ sããri siropʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Pãrẽ née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pʉatásã, batogʉra, jĩĩyigʉ: \p —Ate pã yʉʉ mʉ́ãrẽ diabosaadari õpʉ̃ʉ̃biro niiã. Ateré tiiyá, yʉʉ mʉ́ãrẽ diabosarere wãcũrã. \p \v 20 Yaaari siro, teerora tiiyígʉ sĩnirí bapamena. Cʉ̃ʉ̃ bueráre tĩ́ãgʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Atibapá maquẽ yée díibiro niiã. Yʉʉ diari, yée díi õmayudiaadacu, mʉ́ã ñañaré tiirére cosebosáaro jĩĩgʉ̃. Teeména Cõãmacʉ̃ mama netõnére quetire cṹũgʉ̃daqui. \v 21 Tʉoyá: Ãno yʉʉmena yaaduii yʉʉre ĩñatutirapʉre ticogʉdʉ. \v 22 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaadacu. Bóaneõgʉ̃ niigʉ̃daqui yʉʉre ticogʉdʉpeja, jĩĩyigʉ. \p \v 23 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ sãĩñáyira: \p —¿Noã niigariye teero tiigʉ́dʉ? jĩĩyira. \s1 ¿Nii ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? \p \v 24 Too síro Jesús buerá cʉ̃́ã basiro bayiró cãmerĩ́ wedeseyira. \p —¿Nii marĩ watoare ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? jĩĩyira. \p \v 25 Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ cʉ̃́ã booró dutiãmajãya. Cʉ̃́ãye dita macãrãrẽ “ʉ̃sãrẽ ãñurõ tiiápura niiĩya” jĩĩrĩ boocúa. \v 26 Mʉ́ãpeja cʉ̃́ã tiiróbiro tiiríjãña. Biirope tiiyá. Mʉ́ã menamacʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niigʉ̃́ niitugʉ tiiróbiro niirecʉtiaro. Mʉ́ãrẽ dutigʉ́ padecotegʉ tiiróbiro niirecʉtiaro. \v 27 Mʉ́ã tʉgueñarĩ, ¿niipé ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? ¿Yaaduigʉpe o cʉ̃ʉ̃rẽ yaaré péocotegʉpe? Yaaduigʉpe ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ. Yʉʉ doca mʉ́ãmena niigʉ̃, yaaré péocotegʉ tiiróbiro niiã. \p \v 28 ’Mʉ́ã niiã yʉʉmena niirucujãrã. Yʉʉre merẽã wáari, mʉ́ãcã ñañarõ netõápua. \v 29 Teero tiigʉ́, yʉʉcã yʉʉ Pacʉ yʉʉre Õpʉ̃ sõnecorirobirora mʉ́ãrẽ õpãrã́ sõnecogʉda. \v 30 Biiro tiirí, mʉ́ã yʉʉ Õpʉ̃ niirṍpʉ boseya, duiadacu. Mʉ́ã õpãrã́ duirépĩrĩpʉ duiadacu, Israelya põna macãrã doce põnarĩrẽ dutiadara, jĩĩyigʉ. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Jesús jĩĩnemoyigʉ: \p —Simón, tʉoyá. Satanás mʉ́ã padeorére duurí tiijĩ́gʉ̃, ñañodʉgáqui. Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ sãĩã́rigʉ niiãwĩ. \v 32 Cʉ̃ʉ̃ mʉʉrẽ ñañodʉgári ĩñagʉ̃, yʉʉpe padeodúrijããrõ jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáawʉ̃. Teeré mʉʉ netõã́ri siro, padeó, mʉʉya wedera yʉʉre padeoráre wãcũtutuari tiiyá, jĩĩyigʉ. \p \v 33 Pedro yʉʉyigʉ: \p —Õpʉ̃, mʉʉrẽ peresuwiipʉ néewara, yʉʉcãrẽ néewaaro. Mʉʉrẽ sĩãrã́, yʉʉcãrẽ sĩãã́rõ, jĩĩjãmiyigʉ. \p \v 34 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Pedro, yʉʉ jĩĩrére tʉoyá: Mecʉ̃ã macã ñami cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga” jĩĩditogʉdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús diaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃ bueráre wederigue \p \v 35 Apeyé cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ãrẽ yʉʉ wasopori manirã́, niyeru sã́ãrepori manirã́, sapatu apebá manirã́ ticocoritore, ¿apeyenó dʉsarí? jĩĩyigʉ. \p —Dʉsaríwʉ, jĩĩyira. \p \v 36 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mecʉ̃ãmena wasopo cʉogʉ́ néewaaro; niyeru sã́ãripo cʉogʉ́cã néewaaro. Espada cʉohégʉ cʉ̃ʉ̃yaro sutiró sotoá macãrõrẽ dúa, espadare sãĩã́rõ. \v 37 Yʉʉre tʉoyá: Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ yée maquẽrẽ jóarigue diamacʉ̃́ wáaadare niirõ tiia. Ate jóanoã: “ ‘Cʉ̃ʉ̃cã dutirére netõnʉcã́gʉ̃ niiĩ’ jĩĩ wãcũmiwã basocá cʉ̃ʉ̃rẽ”,\f + \fr 22:37 \ft Isaías 53.12.\f* jĩĩ jóanoã. Niipetire yée maquẽrẽ jóarigue diamacʉ̃́ wáaadacu, jĩĩyigʉ. \p \v 38 —Jã́ã, ʉ̃sã Õpʉ̃, ate espada pʉapĩ́ niiã, jĩĩyira. \p —Ãñuãdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús Getsemanípʉ cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩrígue \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 Jesús witiwa, cʉ̃ʉ̃ tiirucúrirobiro Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyíra. \v 40 Toopʉ́ jeagʉ, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Wãtĩ mʉ́ãrẽ jĩĩcõãsãrijããrõ jĩĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá, jĩĩyigʉ. \p \v 41 Teero jĩĩtoa, cʉ̃́ã sʉguero ʉ̃tãpe déecogʉ jearócõrõ yoaro wáayigʉ. Toopʉ́ ñicãcoberimena jeacũmu, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Sãĩgʉ̃́ jĩĩyigʉ: \p \v 42 —Pacʉ, mʉʉ boogʉ́, yʉʉ ñañarõ netõã́darere netõnéña. Yʉʉ teero jĩĩpacari, yʉʉ boorére tiiríjãña; mʉʉ boorépe wáaaro, jĩĩyigʉ. \p \v 43 Sĩcʉ̃ ángele ʉ̃mʉã́se macʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bauáyigʉ. Bauá, cʉ̃ʉ̃rẽ tutuari tiiyígʉ. \v 44 Cʉ̃ʉ̃ ñañarõ netõã́dare wãcũpatigʉ niijĩgʉ̃, nemorṍ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ ʉsotíre paca díi tiiróbiro oco tabidiayiro. \p \v 45 Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩã́ri siro, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ buerá pʉtopʉ cãmepʉtʉ́ayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ cãniã́rirapʉre bʉajeáyigʉ. Cʉ̃́ã bayiró wãcũrecʉtiarira niijĩrã, cãnijṍãyira. \v 46 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá nocõrõ cãniĩ? Wʉ̃mʉnʉcãña. Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá, wãtĩ mʉ́ãrẽ jĩĩcõãsãrijããrõ jĩĩrã, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré ñeewarigue \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11) \p \v 47 Jesús cʉ̃́ãmena wedesegʉ tiiríra, paʉ basocá atiyira. Jesús buerá doce menamacʉ̃ niimiãrigʉ Judas wãmecʉtigʉ cʉ̃́ãrẽ sʉosʉguéyigʉ. Jea, Jesús pʉto atiyigʉ, cʉ̃ʉ̃ wasopúrore ũpũgʉ̃dʉ tiirí. \v 48 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Judas, ũpũrémena yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ yʉʉre ĩñatutirapʉre ticoi? \p \v 49 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeãdarere ĩñarã, sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿espadapĩrĩmena cʉ̃́ãrẽ cãmotágari? jĩĩyira. \p \v 50 Sĩcʉ̃ Jesús buegʉ́ paiaré dutigʉ́re padecotegʉre páatacojãyigʉ. Diamacʉ̃́ macã cãmopérore páatayigʉ. \v 51 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre: —Nocõrõrã tiiyá, jĩĩyigʉ. \p Cãmopérore ñaapeó, netõnéyigʉ. \v 52 Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeerã jeará niiyira: Paiaré dutirá, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutirá, bʉtoá dutirácã niiyira. Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Yaarépigʉre tiiróbiro yʉʉre espadapĩrĩmena, yucʉména ñeerã atiarĩ? \v 53 Bʉ́recoricõrõ yʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ mʉ́ãmena niirĩ, ñeeriwʉ. Mecʉ̃tígã mʉ́ã booró tiirítono jeaa. Satanás naĩtĩãrõpʉ niigʉ̃́ dutirépere tiia mʉ́ã, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Jesuré ñeeãri siro, néewayira. Paiaré dutigʉ́ya wiipʉ néesãwayira. Pedrope yoasãñurõ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyígʉ. \v 55 Basocá paiaré dutigʉ́ya wii popea macã yepa decopʉ pecame dioyíra. Dioári siro, duiyira. Pedro cʉ̃́ãmena duiyigʉ. \v 56 Sĩcõ tiiwií padecotego Pedro toopʉ́ duiri ĩñayigo. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagõrã ĩña: —Ãnicã́ ĩ́nimena wáarucuarigʉra niiĩrã, jĩĩyigo. \p Cʉ̃ʉ̃pe coore: \v 57 —Cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga, jĩĩyigʉ. \p \v 58 Too sírogã ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña: —Mʉʉcã ĩ́ni menamacʉ̃ niiã, jĩĩyigʉ. \p Pedrope cʉ̃ʉ̃rẽ: —Niiria, jĩĩyigʉ. \p \v 59 Sica hora siro ãpĩ jĩĩnemojãyigʉ: \p —Niirṍrã ãnicã́ ĩ́nimena niijĩyi. Cʉ̃ʉ̃cã Galilea macʉ̃rã niiĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 60 Pedrope yʉʉyigʉ: \p —Ñeenórẽ wedesegʉ wedesecu, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ. \p Cʉ̃ʉ̃ wedesegʉ tiiríra, cãrẽquẽ wedeyigʉ. \v 61 Jesús Pedrore cãmeñácoyigʉ. Toorá Pedro marĩ Õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩãriguere wãcũbʉayigʉ: “Mecʉ̃ã macã ñami cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ ‘cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga’ jĩĩgʉ̃dacu mʉʉ”, jĩĩyigʉ. \v 62 Teeré wãcũbʉagʉ, witiwa, bayiró utiyigʉ. \s1 Jesuré cʉ̃́ã buiáperigue \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Jesuré coterá cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́, páayira. \v 64 Cʉ̃ʉ̃ capearire biaápeyira. Teero tii, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —Jĩĩbʉaya. ¿Noã mʉʉrẽ páaarĩ? jĩĩyira. \p \v 65 Pee apeyé jĩĩnemo, cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́yira. \s1 Jesuré Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewarigue \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Bóeri bʉtoá dutirá, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá neãyira. Teero tiirí, Jesuré Judíoare Dutirá Peti neãrí wiipʉ néewayira. Toopʉ́ jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p \v 67 —Wedeya ʉ̃sãrẽ: ¿Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ? jĩĩyira. \p Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ mʉ́ãrẽ “cʉ̃ʉ̃rã́ niiã” jĩĩrĩ, padeorícu. \v 68 Yʉʉ mʉ́ãrẽ sãĩñárĩ, yʉʉricu. \v 69 Ateré mʉ́ãrẽ wedegʉda: Mecʉ̃ãmena yʉʉ niipetira sõwʉ̃ Cõãmacʉ̃ tutuare cʉonetṍgʉ̃ pʉto cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́pe duigʉdacu, jĩĩyigʉ. \p \v 70 Cʉ̃́ã niipetira sãĩñáyira: \p —¿Too docare mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiĩ? jĩĩyira. \p —Mʉ́ã jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 71 Cʉ̃́ã jĩĩyira: \p —Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrã ãmaãnemorõ booríga. Marĩ basirora cʉ̃ʉ̃ “yʉʉrá niiã” cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉotóaa, jĩĩyira. \c 23 \s1 Pilato Jesuré sãĩñárigue \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Cʉ̃́ã niipetira wʉ̃mʉnʉcã, Jesuré Pilatopʉre néewayira. \v 2 Toopʉ́ jea, cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãnʉcãyira: \p —Ãnirẽ́ bʉaáwʉ̃, ʉ̃sã judíoare ñañogʉ̃́rẽ. Cʉ̃ʉ̃ romanuã õpʉ̃rẽ wapatírere “ticorijãña” jĩĩĩ. “Yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã; yʉʉ mʉ́ã õpʉ̃ niiã”, jĩĩrucui, jĩĩyira. \p \v 3 Pilato cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Mʉʉrã́ niiĩ judíoa õpʉ̃? jĩĩyigʉ. \p —Mʉʉ jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 4 Pilato paiaré dutiráre, basocá niipetirare jĩĩyigʉ: \p —Ãnirẽ́ ñañaré tiiárigue bʉaríga, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Cʉ̃́ãpe tutuaromena jĩĩnemoyira: \p —Cʉ̃ʉ̃ niipetira Judea macãrãrẽ cʉ̃ʉ̃ buerémena atiditá dutirére netõnʉcã́rĩ tiigʉ́ tiii. Galileapʉ teero tiinʉcã́yigʉ. Mecʉ̃tígãrẽ atimacãpʉ́re teerora tiigʉ́ jeai, jĩĩyira. \s1 Jesuré Herodes pʉtopʉ néewarigue \p \v 6 Teeré tʉogʉ́, sãĩñáyigʉ: \p —¿Cʉ̃ʉ̃ Galilea macʉ̃ niiĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 7 —Cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩ, jĩĩyira. \p “Herodes dutiré dita macʉ̃ niiĩ” jĩĩrére tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ ticocoyigʉ. Teebʉrecorire cʉ̃ʉ̃ Jerusalénpʉ niiyigʉ. \v 8 Herodes Jesuré ĩñagʉ̃, bayiró ʉseniyigʉ, yoari ĩñadʉgarigʉ niijĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ wedeseri tʉoyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñorĩ ĩñadʉgamiyigʉ. \v 9 Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃rẽ pee sãĩñámiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉriyigʉ. \v 10 Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá too ĩñanucũyira. Cʉ̃́ã bayiró Jesuré wedesãrã peti tiiyíra. \v 11 Herodes cʉ̃ʉ̃yara suraramena Jesuré ñañarõ tiiápeyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́rã, sotoá macãrõ ãñurṍrẽ sã́ãyira. Tooména Pilato pʉtopʉ ticocoyigʉ sũcã. \v 12 Tiibʉrecora Herodes Pilatomena cãmerĩ́ quẽnoyíra. Too sʉgueropʉre cãmerĩ́ ĩñadʉgariyira. \s1 Jesuré sĩãdutírigue \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 Too síro Pilato paiaré dutiráre, Judíoare Dutirá Petire, tiimacã macãrã basocáre néõyigʉ. \v 14 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã ãnirẽ́ yʉʉ pʉtopʉ néeatiawʉ̃. “Basocáre ñañogʉ̃́ tiii”, jĩĩãwʉ̃. Yʉʉ mʉ́ã ĩñacoropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñámiãwʉ̃. Mʉ́ã wedesããriguere ñañaré bʉaríga. \v 15 Herodecã bʉaríarigʉ niiãwĩ. Marĩrẽ opatutí ticocoarigʉ niiãwĩ. Wapa cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́ tiiréno maniã. \v 16 Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃rẽ tãnaã́ri siro, wionécogʉda, jĩĩmiyigʉ. \p \v 17 Pilato Pascuaricõrõ basocá ʉsenirĩ boogʉ́, sĩcʉ̃ peresuwiipʉ niigʉ̃́rẽ wionécorucuyigʉ. \v 18 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉorá, niipetira sĩcãrõména acaribíyira: \p —¡Jesuré sĩãdutíya! ¡Barrabápere wionécodutiya! jĩĩyira. \p \v 19 Barrabás romanuã dutiráre cõãdʉgagʉ, cãmerĩ́sĩãyigʉ. Basocáre sĩãyígʉ. Teewapa peresutinoyigʉ. \v 20 Pilato Jesuré wionécodʉgamiyigʉ. Teero tiigʉ́, basocáre wedesenemoyigʉ sũcã. \v 21 Cʉ̃́ãpe acaribíyira: \p —¡Curusapʉ cʉ̃ʉ̃rẽ páabiatu sĩãdutíya! jĩĩyira. \p \v 22 Pilato ĩtĩã́rĩ jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ sáa: \p —¿Ñeenó ñañaré tiiárĩ cʉ̃ʉ̃? Wapa cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́ tiiréno bʉaríatʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃rẽ tãnaã́ri siro, wionécogʉda, jĩĩmiyigʉ. \p \v 23 Basocápe pʉtʉáriyira. Bayiró acaribíyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiatu sĩãdutíyira. Cʉ̃́ã Pilatore docacũmurĩ tiiyíra. \v 24 Teero tiigʉ́, cʉ̃́ã sãĩrére tiidutíyigʉ. \v 25 Basocá wionécodutiarigʉre wionécoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ dutiráre cõãdʉgare wapa, basocáre sĩãré wapa peresuwiipʉ sõnecorigʉ niipacari, wionécoyigʉ. Jesuré wiyayígʉ, cʉ̃́ã booró tiidutígʉ. \s1 Jesuré sĩãrígue \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Jesuré sĩãrã́ wáara néewayira. Cʉ̃́ã too wáari, sĩcʉ̃ Cirene macã macʉ̃ cã́pũpʉ niiãrigʉ pʉtʉaatigʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Simón. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, Jesús apawari curusare cʉ̃ʉ̃ siro apanʉnʉse dutiyira. \p \v 27 Jesuré paʉ basocá nʉnʉyíra. Numiã́ bóaneõrã bayiró uti acaribínʉnʉseyira. \v 28 Jesús cãmenʉcã́ ĩña, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Jerusalén macãrã numiã, yʉʉre utirijãña. Mʉ́ãrẽ wáaadarere utiya. Mʉ́ã põnarẽ utiya. \v 29 Too síro mʉ́ã ñañarõ netõã́dacu. Teebʉrecorire mʉ́ã jĩĩãdacu: “Põnamanírã numiã, põnacʉtíñahẽrã, ũpũõñáhẽrã ʉsenicua”, jĩĩãdacu. \v 30 Teero wáari, basocá jĩĩãdacua: “Ʉ̃tãyucʉ ʉ̃sãpʉre ñaapeaaro; opaburi ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiirére cãmotáaro”, jĩĩãdacua. \v 31 Yʉʉ wapa cʉohégʉre ñañarõ tiirá, wapa cʉorápere nemorṍ ñañarõ tiiádacua, jĩĩyigʉ. \p \v 32 Pʉarã́ basocá ñañarã́rẽ Jesuména sĩãã́dara néewayira. \v 33 “Dupucoro” wãmecʉtiropʉ jeayira. Toopʉ́ jea, Jesuré curusapʉ páabiatuyira. Basocá ñañarã́rẽ sĩcʉ̃ diamacʉ̃́pe, ãpĩ acuniñape nʉcõyíra. \v 34 Jesús jĩĩyigʉ: \p —Pacʉ, ãniãrẽ acabóya. Cʉ̃́ã teero tiirére tʉomasĩ́riya. \p Surara cʉ̃ʉ̃ye suti niimiãriguere batoadara, jĩĩbʉaapeyira. \v 35 Basocá toopʉ́ ĩñanucũyira. Judíoare Dutirá Peti Jesuré buirá jĩĩyira: \p —Ãpẽrãcã́rẽ netõnéwĩ. Diamacʉ̃́rã Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niigʉ̃jã, cʉ̃ʉ̃ basiro netõnéãrõ, jĩĩyira. \p \v 36 Suraracã cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́yira. Cʉ̃ʉ̃ pʉto wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ vino piyare tĩ́ãrã, jĩĩyira: \p \v 37 —Mʉʉ judíoa õpʉ̃ niigʉ̃, mʉʉ basiro netõnéña, jĩĩyira. \p \v 38 Cʉ̃ʉ̃ya dupu sotoapʉ sicapĩ tuunoyiro. \sc “ÃNI JUDÍOA ÕPɄ̃ NIIĨ”,\sc* jĩĩ jóanoyiro. \p \v 39 Sĩcʉ̃ basocʉ́ ñañagʉ̃́ curusapʉ tusagʉ́ Jesuré ñañarõ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ diamacʉ̃́rã Cõãmacʉ̃ beserigʉ niigʉ̃, mʉʉ basiro netõnéña; ʉ̃sãcãrẽ netõnéña, jĩĩyigʉ. \p \v 40 Ãpĩ toopʉ́ tusagʉ́pe cʉ̃ʉ̃rẽ tutigʉ jĩĩyigʉ: \p —¿Mʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ cuiridojãĩ? Marĩrẽ, cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrõména ñañarõ tiirá tiiíya. \v 41 Marĩrẽ diamacʉ̃́rã ñañarõ tiirá tiiíya, marĩ ñañaré tiirígue wapa. Cʉ̃ʉ̃ doca ñañaré tiirímiyigʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 42 Jesuré jĩĩyigʉ: \p —Jesús, mʉʉ Õpʉ̃ sããgʉ̃, yʉʉre wãcũwa. \p \v 43 Cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mecʉ̃ãrã yʉʉmena ãñunetõjõãrõ niirṍpʉ niigʉ̃dacu, jĩĩyigʉ. \s1 Jesús diarigue \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44-45 Too síro coeritó jeari, niipetiro tiiditapʉ naĩtĩãjõãyiro. Muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ bóeriyigʉ. Tée ñamica tres niirĩpʉ naĩtĩãtuyiro. Teero wáari, Cõãmacʉ̃wii popeapʉ Ãñunetõjõãri Tatia cãmotáyosari casero yigadiati, pʉacaséropʉ jeacotuayiro. \v 46 Jesús bayiró acaribíyigʉ: \p —Pacʉ, yáa yeeripũnarẽ bocañeña, jĩĩyigʉ. \p Teero jĩĩgʉ̃rã, diajõãyigʉ. \p \v 47 Cien surara dutigʉ́ teero wáari ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. \p —Diamacʉ̃́rã ãni wapa cʉohégʉ niimiãyi, jĩĩyigʉ. \p \v 48 Niipetira toopʉ́ ĩñarã jeaarira teero wáari ĩñarã, bayiró wãcũpatiyira. Teero tiirá, cʉ̃́ã cutirore páarara, pʉtʉawayira. \v 49 Niipetira Jesús menamacãrã, Galileapʉ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉátirira numiãcã yoaropʉ teero wáarere ĩñanucũyira. \s1 Jesuré ʉ̃tãtutipʉ cṹũrigue \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50-51 Sĩcʉ̃ Judea macʉ̃ Arimatea macã macʉ̃ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ José. Cʉ̃ʉ̃ ãñugʉ̃́, diamacʉ̃́ tiigʉ́ niiyigʉ. Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdarere coteyigʉ. Cʉ̃ʉ̃cã Judíoare Dutirá Peti menamacʉ̃ niiyigʉ. Teero niipacʉ, cʉ̃́ã Jesuré sĩãdutíri boorímiyigʉ. \v 52 Cʉ̃ʉ̃ Pilato pʉto sããwa, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyígʉ. \v 53 Too síro curusapʉ tusagʉ́re néedioco, sutiró ãñurí caseromena cõmayígʉ. Túajea, ʉ̃tãgãpʉ coari tutipʉ cṹũyigʉ. Tiituti sĩcʉ̃no cṹũnoña manirí tuti niiyiro. \v 54 Cʉ̃́ã yeerisãri bʉreco maquẽ quẽnorí bʉreco niiyiro. Yeerisãri bʉreco jeaadaro péero dʉsayíro. \p \v 55 Jesuména Galileapʉ atirira numiã tiitutire ĩñayira. Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ cṹũrĩ ĩñayira. \v 56 Ĩñaãri siro, coerá, sitiaãñúre quẽnocṹyira. Túajea, Moisére dutiré cṹũrigue jĩĩrõbirora judíoa yeerisãri bʉrecore yeerisãyira. \c 24 \s1 Jesús masãmʉãrigue \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Cʉ̃́ã yeerisãri bʉreco netõã́ri siro, bóerigã cʉ̃́ã sitiaãñúre quẽnocṹãriguere néewa, cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũri tutipʉ jeayira. \v 2 Toopʉ́ jeara, tiituti biamíriqui ʉ̃tãquicare aperopʉ́ nucũrĩ ĩñayira. \v 3 Sããjeara, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ bʉaríyira. \v 4 Teero tiirá, deero jĩĩmasĩriyira. Wãcũña manirṍ pʉarã́ ʉ̃mʉã suti asiyáre sãñarira cʉ̃́ã pʉtopʉ nucũrĩ ĩñayira. \v 5 Cʉ̃́ã bayiró cui, munibiáyira. Ʉ̃mʉã́ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —¿Deero tiirá catigʉ́re diarira cṹũrõpʉre ãmaãĩ? \v 6 Ãnorẽ́ maniĩ. Masãtoaawĩ. Galileapʉ niigʉ̃, mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ wederiguere wãcũña: \v 7 “Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ ñañaré tiirápʉre ticonogʉ̃dacu. Cʉ̃́ã yʉʉre curusapʉ páabiatu sĩãã́dacua. Itiábʉreco siro masãmʉãgʉ̃dacu”, jĩĩmiwĩrã, jĩĩyira. \p \v 8 Teero jĩĩrĩ tʉorá, cʉ̃ʉ̃ wederiguere wãcũbʉayira. \v 9 Cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũri tutipʉ jeaarira pʉtʉajeara, Jesús beserira oncere niipetirere wedeyira. Teero biiri ãpẽrã́ niipetirare wedeyira. \v 10 Jesús beserirare queti wederira noquẽrã niiyira: María Magdalena, Juana, María (Santiago paco), ãpẽrã́ numiã niiyira. \v 11 Cʉ̃́ã wedeariguere padeoríyira. “Teero jĩĩjãrã tiicúa”, jĩĩ wãcũjãyira. \p \v 12 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Pedro cʉtʉwáyigʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũri tutipʉ ĩñagʉ̃ wáagʉ. Toopʉ́ munibiá, ĩñasõnecogʉ, Jesuré cõmarí casero dícʉre ĩñayigʉ. Teero wáariguere ĩñamanijõã, cʉ̃ʉ̃ niirí wiipʉ pʉtʉajõãyigʉ. \s1 Emaús wáarimapʉ Jesús pʉarã́rẽ bauárigue \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Tiibʉrecora pʉarã́ cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá Emaús macãpʉ wáara tiiyíra. Jerusalén niiãrira wáari, Emaúspʉ jeaadaro once kilómetros niiã. \v 14 Cʉ̃́ã niipetire wáaariguere wedesewayira. \v 15 Teeré wedesera tiirí, Jesurá quẽmʉ, cʉ̃́ãmena wáayigʉ. \v 16 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñapacari, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ĩñamasĩhẽrĩ tiiyígʉ. \v 17 Jesús cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Ñeenórẽ wedesewara tiii? jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃́ã bayiró bóaneõrã pʉtʉánʉcãyira. \v 18 Cleofas wãmecʉtigʉ yʉʉyigʉ: \p —¿Mʉʉ sĩcʉ̃rã Jerusalénpʉ wáanetõãrigʉ atebʉ́recori toopʉ́ wáaariguere masĩricotei? jĩĩyigʉ. \p \v 19 Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero wáaarĩ? \p Cʉ̃́ãpe jĩĩyira: \p —Jesús Nazaret macʉ̃rẽ wáaariguere wedesera tiiáwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ profeta niimiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ, niipetira ĩñacoropʉre cʉ̃ʉ̃ tiirígue, cʉ̃ʉ̃ wedeseriguemena tutuanetõjõãmiwĩ. \v 20 Paiaré dutirá, Judíoare Dutirá Peti curusapʉ páabiatu sĩãdutíra, romanuãpʉre ticowa. \v 21 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ “romanuã dutirére cõã, marĩ Israelya põna macãrã õpʉ̃ sããgʉ̃daqui” jĩĩ wãcũmiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrí siro, itiábʉreco netõã. \v 22 Sĩquẽrã numiã ʉ̃sã menamacãrã ʉ̃sãrẽ bayiró ʉcʉanére wedeawã. Mecʉ̃ã bóeri cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũri tutipʉ jeaarira niimiãwã. \v 23 Cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ bʉaríarira niiãwã. Pʉtʉajea, “ángelea bauáawã; ‘Jesús catii’, jĩĩãwã” jĩĩ queti wedeawã. \v 24 Cʉ̃́ã wedeari siro, ãpẽrã́ ʉ̃sã menamacãrã cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũri tutipʉ ĩñarã jeaarira niimiãwã. Cʉ̃́ã numiã́ jĩĩãrirobirora bʉajeáarira niiãwã cʉ̃́ãcã. Cʉ̃ʉ̃pere ĩñariarira niiãwã, jĩĩyira. \p \v 25 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã tʉomasĩ́ria. ¿Nocõrõ yoari mʉ́ã profetas jóariguere padeohéra niiãdari? \v 26 “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo, cʉ̃ʉ̃ Õpʉ̃ sãããdari sʉguero, ñañarõ netõgʉ̃́daqui”, jĩĩ jóarira niiwã, jĩĩyigʉ. \p \v 27 Niipetire Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ cʉ̃ʉ̃ye wedeserere wedeyigʉ. Moisés cʉ̃ʉ̃ jóariguemena wedenʉcãyigʉ. Tée profetas jóariguemena wede yapacʉtíyigʉ. \p \v 28 Cʉ̃́ã wáari macãpʉ jeaadara tiirí, Jesús tiimacãrẽ netõwágʉdʉ tiiróbiro tiiyígʉ. \v 29 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró sãĩyíra: \p —Ʉ̃sãmena pʉtʉáya. Ñamicapʉ niiã; náĩjõãrõpʉ tiia, jĩĩyira. \p Jesús sããwayigʉ cʉ̃́ãmena pʉtʉágʉdʉ. \v 30 Too síro cʉ̃́ãmena yaagʉ, pãrẽ née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pʉatásã, cʉ̃́ãrẽ ticoyigʉ. \v 31 Toorá “Jesús niiĩ” jĩĩ ĩñamasĩyira. Cʉ̃ʉ̃pe ditijõãyigʉ. \v 32 Cʉ̃́ã cãmerĩ́ jĩĩyira: \p —Marĩ maapʉ atira, cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ bueri, ãñurõ peti tʉgueñaãwʉ̃, jĩĩyira. \p \v 33 Nocõrõrã Jerusalénpʉ cãmecópʉtʉayira. Toopʉ́ jeara, Jesús beserira oncere, ãpẽrã́ cʉ̃́ã menamacãrãmena neããrirare bʉajeáyira. \v 34 Too neããrirape cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —Niirṍrã marĩ Õpʉ̃ Jesús diarigʉpʉ masããrigʉ niiãwĩ. Simónrẽ bauáarigʉ niiãwĩ, jĩĩyira. \p \v 35 Cʉ̃́ãcã maapʉ cʉ̃́ãrẽ wáaariguere wedeyira. Jesús pã pʉatásãrĩ cʉ̃́ã ĩñamasĩãriguere wedeyira. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre bauárigue \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23) \p \v 36 Cʉ̃́ã teeré wedesera tiirí, Jesús cʉ̃́ã decopʉ bauáyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ ãñudutigʉ jĩĩyigʉ: \p —Ãñurõ niirecʉtire mʉ́ãpʉre niiãrõ, jĩĩyigʉ. \p \v 37 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, bayiró cuiyira. “Diarigʉ wãtĩ niiqui”, jĩĩ wãcũmiyira. \v 38 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá cuii? ¿Deero tiirá “Jesús mee niiĩ” jĩĩ wãcũĩ? \v 39 Ĩñaña yée wãmorĩrẽ, yée dʉporire. Yʉʉrá niiã. Yʉʉre padeñárã atiñate. Diarigʉ wãtĩ õpʉ̃ʉ̃cʉtiriqui.\f + \fr 24:39 \ft Pecasãyemena: no tiene carne ni huesos. Mʉ́ã ĩñarĩrã, yʉʉ õpʉ̃ʉ̃cʉtia, jĩĩyigʉ.\f* \p \v 40 Teero jĩĩgʉ̃rã, cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩrẽ, cʉ̃ʉ̃ye dʉporire ẽñoyígʉ. \v 41 Cʉ̃́ã ʉseni ĩñamanijõãrã, padeoríyira ména. Teero tiigʉ́: —¿Yaaré cʉoi? jĩĩyigʉ. \p \v 42 Wai cããrĩõã́ri dʉcare ticoyira. \v 43 Cʉ̃ʉ̃pe ñee, cʉ̃́ã ĩñacoro yaayigʉ. \v 44 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉre wáariguere tíatopʉ mʉ́ãmena niigʉ̃, wedewʉ: “Niipetire Moisére dutiré cṹũrigue, profetas jóarigue, Salmopũpʉ jóarigue yʉʉre wáaadare niirõ tiia”, jĩĩ wedemiwʉ̃rã yʉʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 45 Teeré jĩĩtoa, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ cʉ̃́ãrẽ tʉomasĩ́rĩ tiiyígʉ. \p \v 46 —Biiro jóanowʉ̃, jĩĩyigʉ—. “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo diagʉdaqui. Itiábʉreco siro masãmʉãgʉ̃daqui. \v 47 Cristo basocáre tiibosárere wedenoãdacu. ‘Mʉ́ã ñañaré tiirére acabóri boorá, wãcũpati, wasoyá’, jĩĩ wedenoãdacu. Teeré Jerusalénpʉ wedenʉcã, too síro niipetiropʉ wedenoãdacu”, jĩĩ jóanowʉ̃. \v 48 Mʉ́ã teeré wedeadara niiã. \v 49 Yʉʉ Pacʉ mʉ́ãrẽ too sʉgueropʉ jĩĩrirobirora Espíritu Santore yʉʉ ticocogʉda. Teero tiirá, yuejĩña ména atimacãpʉ́. Espíritu Santo jeagʉ, mʉ́ãrẽ tutuare ticogʉdaqui, jĩĩyigʉ. \s1 Jesuré néemʉãrigue \r (Mr 16.19-20) \p \v 50 Too síro Jesús cʉ̃́ãrẽ Betania wesapʉ néewayigʉ. Toopʉ́ jea, cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩrẽ súumʉõco, “niipetire mʉ́ãrẽ ãñurõ wáaaro” jĩĩyigʉ. \v 51 Teero jĩĩgʉ̃rã, cʉ̃́ãrẽ toorá cṹũ, ʉ̃mʉã́sepʉ néecomʉãwanoyigʉ. \v 52 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ padeoári siro, bayiró ʉseniremena Jerusalénpʉ pʉtʉajõãyira. \v 53 Cõãmacʉ̃wiipʉ naĩrõ wáa, Cõãmacʉ̃rẽ “ãñugʉ̃́ niiã” jĩĩrucujãyira.