\id JHN - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h San Juan \toc1 Juan Jesucristoye quetire jóarigue \toc2 Juan \toc3 Jn \mt1 JUAN \mt2 Jesucristoye quetire jóarigue \c 1 \s1 Jesucristo Cõãmacʉ̃ wãcũrére wedegʉdʉ atirigue \p \v 1 Sicatopʉra Cõãmacʉ̃ wãcũrére marĩrẽ wedegʉdʉ niitoarigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃mena niirigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ Cõãmacʉ̃ niijãrigʉ niiwĩ. \v 2 Cʉ̃ʉ̃ sicatopʉra Cõãmacʉ̃mena niitoarigʉ niiwĩ. \v 3 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃menarã niipetirare, niipetirere tiirígʉ niiwĩ. Niipetira, niipetire cʉ̃ʉ̃menarã tiirígue niiã. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ catiré petihérere ticogʉdʉ niirigʉ niiwĩ. Tee catiré ticogʉ́ra basocáre sĩãwócore tiiróbiro niirigʉ niiwĩ. \v 5 Basocá niirṍ naĩtĩãrõpʉ tiiróbiro niiriro niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ sĩãwócogʉ toopʉ́re sĩãwócoqui. Naĩtĩãre tee sĩãwócorere cãmotámasĩricu. \p \v 6 Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃ basocʉ́re ticocosʉguerigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Juan. \v 7 Cʉ̃ʉ̃ sĩãwócogʉye quetire wedegʉ atirigʉ niiwĩ, niipetira tee quetire padeoáro jĩĩgʉ̃. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ sĩãwócogʉ mee niirigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, sĩãwócogʉye quetipere wedegʉ atirigʉ niiwĩ. \v 9 Sĩãwócogʉ peti atigʉdʉ tiirígʉ niiwĩ atibʉ́recopʉre. Cʉ̃ʉ̃ niipetirare tʉomasĩ́re ticogʉdʉ niirigʉ niiwĩ. \p \v 10 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena atibʉ́recore tiirígʉ niipacari, cʉ̃ʉ̃ ãnopʉ́ niirĩ, atibʉ́reco macãrãpe cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñamasĩririra niiwã. \v 11 Cʉ̃ʉ̃ya ditapʉ jeawi. Too macãrã cʉ̃ʉ̃ya dita macãrãpe cʉ̃ʉ̃rẽ bocariwa. \v 12 Sĩquẽrã cʉ̃ʉ̃rẽ boca, padeowá. Cõãmacʉ̃ niipetirare cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre cʉ̃ʉ̃ põna wáari tiiwí. \v 13 Cõãmacʉ̃ põna niiré marĩ pacʉsʉ̃mʉã põnacʉtíre tiiróbiro niiria. Marĩ pacʉsʉ̃mʉã cʉ̃́ã tiirémena, teero biiri cʉ̃́ã põnacʉtídʉgaremena põnacʉtícua. Cõãmacʉ̃ põna niirépe merẽã niiã. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ boorémena basocáre cʉ̃ʉ̃ põna wáari tiiquí. \p \v 14 Cõãmacʉ̃ wãcũrére marĩrẽ wedegʉdʉ basocʉ́ bauárigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãmena niiwĩ. Basocáre ãñurõ peti tiijã́wĩ. Niipetire cʉ̃ʉ̃ wedeserigue, cʉ̃ʉ̃ tiirígue diamacʉ̃́ niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ asibatérere, cʉ̃ʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niirecʉtirere ĩñawʉ̃. Tee ʉpʉtí maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ sĩcʉ̃ niigʉ̃́ dícʉ cʉoquí. \v 15 Juan cʉ̃ʉ̃ye quetire wedegʉ, bayiró bʉsʉrómena biiro jĩĩ wedewi: \p —Ãnirã́ niiĩ yʉʉ mʉ́ãrẽ wedeserigʉ. Biiro jĩĩwʉ̃: “Ãpĩ yʉʉ siro atiqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ bauáadari sʉgueropʉre niitoayigʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ niiqui”, jĩĩãwʉ̃, jĩĩwĩ. \p \v 16 Cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ ãñurõ peti tiijã́qui. Teero tiigʉ́, marĩrẽ ãñurére ticorucujãqui. \v 17 Cõãmacʉ̃ Moisémena cʉ̃ʉ̃ dutirére ticorigʉ niiwĩ. Jesucristomenape cʉ̃ʉ̃ basocáre ãñuré ticorére, teero biiri diamacʉ̃́ niirére masĩrĩ tiirígʉ niiwĩ. \v 18 Sĩcʉ̃nopera Cõãmacʉ̃rẽ ĩñariqui. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ sĩcʉ̃ niigʉ̃́ cʉ̃ʉ̃mena niirucugʉ cʉ̃ʉ̃ Pacʉre marĩrẽ masĩrĩ tiiwí. \s1 Juan Bautista Jesuyére wederigue \r (Mt 3.11-12; Mr 1.7-8; Lc 3.15-17) \p \v 19 Jerusalén macãrã judíoare dutirá Juan pʉtopʉ paiaré, teero biiri levita basocare sãĩñádutira ticocorira niiwã. Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jeara: —¿Ñiirũno basocʉ niimiĩ mʉʉ? jĩĩwã. \p \v 20 Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃́ãrẽ yayióro manirṍ, diamacʉ̃́rã wedewi: \p —Yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo mee niiã, jĩĩwĩ. \p \v 21 —Too docare ¿ñiirũno niiĩ? ¿Mʉʉ Elías niiĩ? jĩĩwã. \p —Niiria yʉʉja, jĩĩwĩ. \p —¿Mʉʉ profeta, basocá cʉ̃́ã “atigʉdaqui” jĩĩrigʉ niiĩ? jĩĩwã. \p —Niiria, jĩĩwĩ cʉ̃ʉ̃peja sũcã. \p \v 22 Teero tiirá, cʉ̃́ãpeja sãĩñánemowã: \p —Too docare ¿ñiirũno niiĩ mʉʉ? Ʉ̃sãrẽ yʉʉya; ʉ̃sãrẽ ticocoarirare wedeadara tiia. ¿Mʉʉ basiro deero tʉgueñaĩ? jĩĩ sãĩñáwã sũcã. \p \v 23 Cʉ̃́ãrẽ cʉ̃ʉ̃pe yʉʉwi: \p —Yʉʉ niiã yucʉ manirṍ, basocá manirṍpʉ bayiró bʉsʉrómena wedegʉ́. Profeta Isaías wederirobirora ateré wedea yʉʉcã: \q1 Sĩcʉ̃ õpʉ̃ atiadarimarẽ quẽnarõ tiiróbiro, \q1 marĩ Õpʉ̃ atiadari sʉguero, \q1 mʉ́ã ñañaré tiirére duujã́, ãñurõ niiyueya, \m jĩĩã, jĩĩwĩ. \p \v 24 Juanrẽ́ sãĩñárã jeaarira fariseo basoca ticocoarira niirira niiwã. \v 25 Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñánemowã sũcã: \p —Too docare mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo o Elías o profeta cʉ̃́ã “atigʉdaqui” jĩĩrigʉ niiripacʉ, ¿deero tiigʉ́ wãmeõtii? jĩĩwã. \p \v 26 —Yʉʉ ocoména wãmeõtia. Ãpĩpé mʉ́ã watoapʉre mʉ́ã ĩñamasĩhẽgʉ̃ niiĩ. \v 27 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ siro atigʉdʉpe ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíridojãcu, jĩĩwĩ. \p \v 28 Tee Betania wãmecʉtiro día Jordán apeniñapʉ́ teero wáawʉ. Toopʉ́ Juan basocáre wãmeõtiwi. \s1 Jesús cordero tiiróbiro niiĩ \p \v 29 Apebʉ́recope Juan Jesús atiri ĩñagʉ̃, jĩĩwĩ: \p —¡Ĩñaña! Ãnirã́ Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ, cordero tiiróbiro niigʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ diarémena atibʉ́reco macãrã ñañaré tiirére petirí tiigʉ́daqui. \v 30 Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateré wedeawʉ̃: “Sĩcʉ̃ basocʉ́ yʉʉ siro atigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ bauáadari sʉgueropʉ niitoayigʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ niiqui”, jĩĩãwʉ̃. Ãnirẽ́na wedeseawʉ̃. \v 31 “¿Noã niiĩ?” jĩĩmasĩritʉ ména. Masĩripacʉ, Israelya põna macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ ocoména wãmeõtigʉ atiwʉ, jĩĩwĩ. \p \v 32 Juan wedenemowĩ: \p —Espíritu Santo sĩcʉ̃ bua tiiróbiro baugʉ́ ʉ̃mʉã́sepʉ diiátiri ĩñawʉ̃. Ãnipʉ́re jeapeawi. \v 33 “¿Noã niiĩ?” jĩĩmasĩritʉ ména. Yʉʉre ocoména wãmeõtidutigʉ yʉʉre biiro jĩĩti: “Mʉʉ Espíritu Santo diiáti, sĩcʉ̃pʉre jeapeari ĩñagʉ̃dacu. Cʉ̃ʉ̃rã́ Espíritu Santore ticodiocogʉdʉ niiĩ”, jĩĩti. \v 34 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrirobirora yʉʉ ĩñawʉ̃. Teero tiigʉ́, ateré wedea: Ãnirã́ niiĩ Cõãmacʉ̃ macʉ̃, jĩĩwĩ Juan. \s1 Jesús buerá niisʉguerira \p \v 35 Apebʉ́reco Juan toopʉ́ niiwĩ sũcã. Ʉ̃sã pʉarã́ cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtiwʉ. \v 36 Juan Jesús netõwári ĩñagʉ̃, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —¡Ĩñaña! Ãnirã́ Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ, cordero tiiróbiro niigʉ̃́ niiĩ, jĩĩwĩ. \p \v 37 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, ʉ̃sã pʉarã́ Jesuré nʉnʉwʉ̃́. \v 38 Jesús cãmenʉcã́, ʉ̃sã nʉnʉrĩ́ ĩñagʉ̃: —¿Ñeenórẽ ãmaãĩ, yʉʉre nʉnʉrã́? jĩĩwĩ. \p —Rabí, jĩĩwʉ̃ ʉ̃sãpe—. (Rabí “basocáre buegʉ́” jĩĩdʉgaro tiia.) ¿Noopʉ́ niiãrĩ mʉʉ? jĩĩwʉ̃. \p \v 39 —Jãmʉ, ĩñarã atiya, jĩĩwĩ ʉ̃sãrẽ. \p Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃mena wáa, cʉ̃ʉ̃ niirṍpʉ ĩñarã jeawʉ. Ñamicapʉ niiwʉ̃. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃mena niinañiõjõãwʉ̃. \p \v 40 Yʉʉmena Jesuré nʉnʉgʉ̃́ Andrés wãmecʉtiwi. Cʉ̃ʉ̃cã Juan basocáre wãmeõtigʉ wederiguere tʉowí. Cʉ̃ʉ̃ Simón Pedro bai niiwĩ. \v 41 Andrés cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ Simónrẽ máata bʉajeá, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mesías Cõãmacʉ̃ “ticodiocogʉda” jĩĩrigʉre bʉajeáawʉ̃, jĩĩyigʉ. (Mesías “Cristo Cõãmacʉ̃ beserigʉ” jĩĩdʉgaro tiia.) \p \v 42 Cʉ̃ʉ̃rẽ Jesús pʉtopʉ sʉojeáwi. Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagʉ̃, jĩĩwĩ: \p —Mʉʉ Simón niiã Jonás macʉ̃. Too síro mʉʉrẽ “Cefas” jĩĩãdacua, jĩĩwĩ. (Cefas ãpẽrãyémena Pedro niiã.)\f + \fr 1:42 \ft “Cefas” arameoayemena, teero biiri “Pedro” griegoayemena “ʉ̃tãgã” jĩĩdʉgaro tiicú.\f* \s1 Jesús Felipere, Natanaelre “jãmʉ” jĩĩrigue \p \v 43 Apebʉ́reco Jesús “Galileapʉ wáaada” jĩĩ wãcũrigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ wáaadari sʉguero, Felipere bʉajeá: —Jãmʉ yʉʉmena, jĩĩwĩ. \p \v 44 Felipe Betsaida macã macʉ̃ niiwĩ. Andrés, Pedro too macãrãrã niiwã. \v 45 Felipe Natanaelre bʉajeá, jĩĩyigʉ: \p —Moisés jóaripũpʉ jĩĩrigʉre bʉajeáawʉ̃. Profetacã cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽna jóarira niiwã. Jesús Nazaret macʉ̃, José macʉ̃ cʉ̃́ã jĩĩnogʉ̃ niiĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 46 Natanael jĩĩyigʉ: \p —Nazaretpʉre sĩcʉ̃ ãñugʉ̃́no maniĩ. \p Felipe yʉʉyigʉ: \p —Jãmʉ, ĩñaco marĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 47 Jesús Natanael atiri ĩñagʉ̃: —Ãni Israelya põna macʉ̃ peti, tiiditóre manigʉ̃́ niiĩ, jĩĩwĩ. \p \v 48 Natanael cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Deero tii mʉʉ yʉʉre masĩĩ? jĩĩwĩ. \p —Felipe mʉʉrẽ sʉoádari sʉguero, yʉʉ mʉʉrẽ ĩñatoaawʉ̃ mée. Yucʉgʉ higueragʉ docapʉ niiãwʉ̃ mʉʉ, jĩĩwĩ. \p \v 49 —Rabí, mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã. Israelya põna macãrã õpʉ̃ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 50 —¿“Higueragʉ docapʉ niiãwʉ̃ mʉʉ” yʉʉ jĩĩrére tʉogʉ́, yʉʉre padeói? Too síropʉre mʉʉ tee nemorṍ ãñuré petire ĩñagʉ̃dacu, jĩĩwĩ. \p \v 51 Jesús jĩĩnemowĩ: \p —Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Too síropʉ mʉ́ã ʉ̃mʉã́se pã́õrĩ ĩñaãdacu. Ángelea Cõãmacʉ̃yara yʉʉ niipetira sõwʉ̃ pʉtopʉ mʉãwa, diiátiri ĩñaãdacu,\f + \fr 1:51 \ft Génesis 28.12.\f* jĩĩwĩ. \c 2 \s1 Canápʉ wãmosíari bosebʉreco \p \v 1 Itiábʉreco wáaro tiirí, Caná Galilea ditapʉre wãmosíari bosebʉreco tiipéowa. Jesús paco toopʉ́ jeawo. \v 2 Jesuré, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerácãrẽ boocórira niiwã. \v 3 Cʉ̃́ã bosebʉreco tiirí, vino petijṍãwʉ̃. Teero tiigó, Jesús pacopéja cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwõ: \p —Macʉ̃, vino petijṍããyu. \p \v 4 Cʉ̃ʉ̃peja coore yʉʉwi: \p —Paco, ¿deero tiigó yʉʉre wedei? Yʉʉ teeré tiirítono jearia ména, jĩĩwĩ. \p \v 5 Coopeja tii bosebʉreco tĩ́ãcoterare: —Cʉ̃ʉ̃ dutiró tiiyá, jĩĩwõ. \p \v 6 Toopʉ́ seisparʉ ʉ̃tãparʉ niiwʉ̃. Ʉ̃sã judíoare dutirobirora jũĩrĩrẽ́ coseádare oco posetíre niiwʉ̃. Pacapárʉ niiwʉ̃: Sicarʉ́re pairó oco cincuenta o setenta litros sããwʉ̃. \v 7 Jesús tĩ́ãcoterare: —Atepárʉpʉ ocoré píosãdadodʉpoya, jĩĩwĩ. \p Teeparʉre píosãdadorira niiwã. \v 8 Teero tiiári siro, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Bosebʉreco tiipéogʉre péero waané, néewaya. \p Cʉ̃́ã “jáʉ” jĩĩ, néewawa. \v 9 Bosebʉreco tiipéogʉ tee oco vino cotowéoariguere sĩniñáwĩ. Jesús tiiáriguere masĩririgʉ niiwĩ ména. Tĩ́ãcoterape teeparʉre píosãdadojĩrã, masĩwã. Sĩniñáãri siro, wãmosíagʉre sʉocó, \v 10 jĩĩwĩ: \p —Niipetira sicato vino tĩ́ãrã, ãñurére tĩ́ãsʉguecua. Pairó sĩniã́ri siropʉ, bʉ́ri niirére tĩ́ãcua. Mʉʉpe ãñuré vinopere síropʉ tĩ́ãdutiayu, jĩĩwĩ. \p \v 11 Jesús Caná Galilea ditapʉ teeré tiiwí. Tee cʉ̃ʉ̃ tutuaremena sicato tiiẽ́ñonʉcãre niiwʉ̃. Teeména cʉ̃ʉ̃ tutuarere ẽñowĩ́. Teeré ĩñarã, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ padeowʉ́. \p \v 12 Too síro Jesús Capernaum macãpʉ búawawi. Cʉ̃ʉ̃ paco, cʉ̃ʉ̃ baira, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃mena wáawʉ. Ʉ̃sã tiimacãpʉre sĩquẽ bʉrecori niiwʉ̃. \s1 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ dúari basocare cõãwionecorigue \r (Mt 21.12-13; Mr 11.15-18; Lc 19.45-46) \p \v 13 Pascua judíoa bosebʉreco jeaadaro péerogã dʉsawʉ́. Teero tiigʉ́, Jesús Jerusalénpʉ wáawi. \v 14 Toopʉ́ jeagʉ, Cõãmacʉ̃wiipʉ wáawi. Tiiwií wesa macã yepapʉre wáicʉra dúari basocare bʉajeáwi. Toopʉ́re wecʉaré, ovejare, buare dúawa.\f + \fr 2:14 \ft Basocá wáicʉrare sãĩã́ri siro, paiaré sĩãdutí, sóepeodutiyira.\f* Ãpẽrã́ apeyé dita maquẽ niyerure wasorí basoca toopʉ́ duiwa. \v 15 Cʉ̃́ã teero tiirí ĩñagʉ̃, Jesús tãnarídare quẽnowĩ́. Tiidaména dúari basocare, cʉ̃́ãyara ovejare, wecʉaré tãnawíonecowi. Niyeru wasorí basocaye niyerure maabatéwi. Cʉ̃́ãye mesarire tuunécõãcũjãwĩ. \v 16 Buare dúari basocare jĩĩwĩ: \p —Ãniãrẽ néewitiwaya. Yʉʉ Pacʉya wiire dúari wii tiiríjãña, jĩĩwĩ. \p \v 17 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñarã, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóariguere ʉ̃sã wãcũwʉ̃: “Cõãmacʉ̃, yʉʉ mʉʉya wiire maĩnetṍre yʉʉ popeapʉ jʉ̃ʉ̃witiro tiiróbiro tʉgueñaga”,\f + \fr 2:17 \ft Salmo 69.9.\f* jĩĩ jóanoã. \p \v 18 Judíoare dutirápeja cʉ̃ʉ̃ cõãwionecori ĩñarã, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —¿Noã dutirómena cõãwionecoi? Cõãmacʉ̃ dutirómena tiigʉ́ja, tiiẽ́ñoña ʉ̃sãrẽ, jĩĩwã. \p \v 19 Jesupéja cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Atiwiiré cõãjãña. Itiábʉreco siro yʉʉ quẽnogʉ̃́da sũcã, jĩĩwĩ. \p \v 20 Judíoare dutirápeja jĩĩwã: \p —Atiwiiré tiirá cuarenta y seis cʉ̃marĩ peawá. ¿Mʉʉpeja itiábʉreco siro quẽnogʉ̃́dari? Tiimasĩ́ricu sáa, jĩĩwã. \p \v 21 Jesupéja wiiré wedesegʉ, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ wáaadarere wedesegʉ tiiwí. \v 22 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃ dia masãri siropʉ, tee cʉ̃ʉ̃ wedeseriguere ʉ̃sã wãcũwʉ̃. Teeré wãcũrã, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóariguere, teero biiri Jesús wedeseriguecãrẽ padeowʉ́. \s1 Jesús basocá wãcũrére masĩqui \p \v 23 Paʉ Jerusalénpʉ Pascua bosebʉreco neãwã. Cʉ̃́ã Jesús tutuaremena pee tiiẽ́ñorere ĩñawã. Teeré ĩñarã, “Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiqui” jĩĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ padeowá. \v 24-25 Jesupé cʉ̃́ãrẽ ĩñamasĩpetijãgʉ̃, ãpẽrã́ wedero manirṍ cʉ̃ʉ̃ basiro basocá niipetira cʉ̃́ã wãcũrére masĩpetijãwĩ. Teero tiigʉ́, “cʉ̃́ã ‘padeóa’ jĩĩpacari, diamacʉ̃́ padeorá mee niiĩya” jĩĩmasĩjãwĩ. \c 3 \s1 Nicodemo Jesuména wedeserigue \p \v 1 Sĩcʉ̃ fariseo basocʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Nicodemo. Cʉ̃ʉ̃ judíoare dutirá menamacʉ̃ niiwĩ. \v 2 Sicañami Nicodemo Jesuré ĩñagʉ̃ jeawi. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Basocáre buegʉ́, Cõãmacʉ̃ mʉʉmena niiqui. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ tutuare ticorémena mʉʉ tiiẽ́ñomasĩã. Mʉʉ tiiẽ́ñore ĩñarã, ʉ̃sã ateré masĩã: Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ ticodiocojĩyi ʉ̃sãrẽ buedutigʉ, jĩĩwĩ. \p \v 3 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ mʉʉrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ sicatopʉ bauárirobiro bauánemoripacʉ, Cõãmacʉ̃ dutiré jeaboarigue cʉ̃ʉ̃pʉre jearicu, jĩĩwĩ. \p \v 4 Nicodemo cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Deero tii marĩ bʉcʉári siro, marĩ pacoya páatipʉ sããwa, bauábogari sũcã? Sããwa, bauámasĩricu, jĩĩwĩ. \p \v 5 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ ocoména, teero biiri Espíritu Santomena bauáheri, Cõãmacʉ̃ dutiré jeaboarigue cʉ̃ʉ̃pʉre jearicu. \v 6 Basocá põna basocára niicua. Cʉ̃́ãrã Espíritu Santomena bauára, Cõãmacʉ̃ põna sããcua. \v 7 Teero tiigʉ́, mʉʉ “niipetira sicato bauárirobiro bauánemorõ booa” jĩĩrére tʉogʉ́, tʉomanírijãña. \v 8 Mʉʉ masĩã: Wĩno noo booró páapucu. Wĩno bʉsʉri tʉopacʉ́, ¿noopé atii; noopé wáai? jĩĩmasĩricu. Espíritu Santomena bauári tiiré tee tiiróbiro wáaa, jĩĩwĩ. \p \v 9 Nicodemo jĩĩwĩ: \p —¿Deero tiiró teero wáabogari? jĩĩwĩ. \p \v 10 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Mʉʉ Israelya põna macãrãrẽ Cõãmacʉ̃ye maquẽrẽ buegʉ́ niipacʉ, ¿teeré masĩrii? \v 11 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃sã masĩrére, ʉ̃sã ĩñariguere mʉ́ãrẽ wedea. Mʉ́ãpe ʉ̃sã wederére padeorícu. \v 12 Atibʉ́recopʉ wáarere yʉʉ wederi, mʉ́ã padeoría. Ʉ̃mʉã́sepʉ wáarepereja yʉʉ wedericãrẽ, nemorṍrã padeorícu. \p \v 13 ’Sĩcʉ̃ basocʉ́ ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãwarigʉ maniquí. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niirigʉ diiátiwʉ. \v 14 Tíatopʉre yucʉ manirṍpʉ Moisés ãña cõmeména tiirígʉre yucʉgʉpʉ néemʉõnʉcõyigʉ.\f + \fr 3:14 \ft Ãña bacoárira Moiséyagʉ ãñarẽ ĩñarã, netõnénoyira. Ĩñaña Números 21.9.\f* Cʉ̃ʉ̃ ãñarẽ néemʉõnʉcõrirobirora yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã néemʉõnʉcõnogʉ̃dʉ niiã. \v 15 Biiro yʉʉre tiirémena niipetira yʉʉre padeorá catirucujããdacua, jĩĩwĩ Jesús. \s1 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ ticodiocorigue \p \v 16 Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco macãrãrẽ bayiró maĩjĩ́gʉ̃, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ sĩcʉ̃ niigʉ̃́rẽ ticodiocorigʉ niiwĩ. Teero tiirá, niipetira cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ padeorá pecamepʉ wáaricua; cʉ̃ʉ̃mena catirucujããdacua. \v 17 Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco macãrãrẽ “ñañarõ tiigʉ́da” jĩĩgʉ̃ mee cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ ticodiocorigʉ niiwĩ; cʉ̃́ãrẽ netõnéãrõ jĩĩgʉ̃ ticodiocorigʉ niiwĩ. \p \v 18 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ padeoráre ñañarõ tiiríqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeohérape ñañarõ tiinóãdara niitoaya mée Cõãmacʉ̃ macʉ̃ sĩcʉ̃ niigʉ̃́rẽ padeohére wapa. \v 19 Cõãmacʉ̃ macʉ̃ sĩãwócore néeatigʉ tiiróbiro atibʉ́recopʉre atiwi. Basocápe ñañaré tiirá niijĩrã, sĩãwócore néeatigʉre booríyira. Ñañarére tiidʉgájĩrã, naĩtĩãrõpʉ pʉtʉádʉgayira. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui. \v 20 Ñañaré tiigʉ́ sĩãwócore cʉogʉ́re booríqui. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirére bauanérĩ boohégʉ, sĩãwócore pʉtopʉ jeadʉgariqui. \v 21 Diamacʉ̃́rã ãñuré tiigʉ́pe sĩãwócore néeatigʉre nʉnʉrucúqui. Ãñuré tiigʉ́ sĩãwócore pʉtopʉ niirĩ, basocá cʉ̃ʉ̃ tiirére ĩñaãya. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ booróbiro tiirí, ĩñanoã. \s1 Juan Bautista Jesuyére wedenemorigue \p \v 22 Too síro Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerámena Judea ditapʉ wáawʉ. Toopʉ́re basocáre wãmeõtira, yoari mee niiwʉ̃. \v 23 Juan Enón wãmecʉtiropʉ niiyigʉ. Enón Salim wãmecʉtiri macã pʉtogã niiwʉ̃. Toopʉ́re oco niirṍ niiwʉ̃. Teero tiigʉ́, toopʉ́re wãmeõtigʉ tiiyígʉ. Basocá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wãmeõtidutira wáayira. \v 24 Juan cʉ̃ʉ̃rẽ peresuwiipʉ sõnecoadari sʉguero, toopʉ́ niiyigʉ. \p \v 25 Sicabʉreco Juan buerére nʉnʉrã́ sĩcʉ̃ judíoare dutirá menamacʉ̃mena bayiró cãmerĩ́ wedeseyira. Cʉ̃́ãrẽ dutiré jĩĩrõbirora cosedutíre maquẽrẽ cãmerĩ́ wedeseyira. \p \v 26 Too síro cʉ̃́ã Juan pʉtopʉ wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, jõõ niirito, día Jordán apeniñapʉ́ mʉʉmena niirigʉ, ʉ̃sãrẽ mʉʉ wederigʉ mecʉ̃tígãrẽ wãmeõtigʉ tiiáwĩ. Niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉrã́ tiiáwã, jĩĩyira. \p \v 27 Juan cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Sĩcʉ̃no ãñurére tiirí, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ticorigue niiã. \v 28 Mʉ́ã yʉʉ wederiguere tʉotóawʉ. Yʉʉpeja “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo mee niiã” jĩĩwʉ̃. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ sʉguero ticocorigʉ niiã. \v 29 Queorémena teeré wedegʉda: Wãmosíagʉdʉ nʉmo cʉ̃ʉ̃yago niico. Cʉ̃ʉ̃ menamacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ wedeserere tʉoquí. Teeré tʉogʉ́, bayiró ʉseniqui. Teero tiigʉ́, yʉʉ wãmosíagʉdʉ menamacʉ̃ ʉsenirõbirora bayiró ʉseniã. \v 30 Basocá ĩñacoropʉ cʉ̃ʉ̃ yʉʉ nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ wáaro booa; yʉʉpe bʉ́ri niigʉ̃́ pʉtʉágʉdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Ʉ̃mʉã́sepʉ atirigʉye maquẽ \p \v 31 Ʉ̃mʉã́sepʉ atirigʉ niipetira nemorṍ niiĩ. Atibʉ́reco macãrãpe atibʉ́reco maquẽ dícʉre masĩcua; teeré wedesecua. Ʉ̃mʉã́sepʉ atirigʉpe niipetira nemorṍ niiĩ. \v 32 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ cʉ̃ʉ̃ ĩñariguere, cʉ̃ʉ̃ tʉoríguere wedesei. Cʉ̃ʉ̃ wedeserere padeoráno manicúa. \v 33 Cʉ̃ʉ̃ wedeserere padeogʉ́nope Cõãmacʉ̃ wedeserecãrẽ padeoquí. “Cõãmacʉ̃ wedesere diamacʉ̃́ niiã”, jĩĩqui. \v 34 Cõãmacʉ̃ Espíritu Santore cãmotáro manirṍ ticorigʉ niiwĩ Jesuré. Teero tiigʉ́, Jesús Cõãmacʉ̃ wãcũrére wedesei. \v 35 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ maĩgʉ̃́, niipetirere, niipetirare dutimasĩrere ticoyigʉ. \v 36 Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ padeogʉ́no catiré petihére cʉoquí. Cʉ̃ʉ̃rẽ tʉohégʉnope catiré petihére bʉarígʉdaqui. Cõãmacʉ̃ bayiró cúaremena cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiigʉ́daqui. \c 4 \s1 Jesús Samaria dita macõmena wedeserigue \p \v 1-2 Paʉ basocá Jesuré nʉnʉwã́. Juan wãmeõtiri basocʉ nemorṍ ʉ̃sã Jesús buerápe basocáre wãmeõtiwʉ. Jesús basiro cʉ̃́ãrẽ wãmeõtiriwi. Paʉ basocá Jesuré nʉnʉré quetire, teero biiri cʉ̃́ã wãmeõtire quetire fariseo basoca tʉoyíra. Jesús “cʉ̃́ã tee quetire tʉoáyira” jĩĩrére tʉoári siro, \v 3 ʉ̃sã Judeapʉ niiãrira Galileapʉ wáawʉ. \p \v 4 Toopʉ́ wáara, Samaria ditapʉ netõwáro niirõ tiiwʉ́. \v 5 Tiiditapʉre Sicar wãmecʉtiri macãpʉ jeawʉ. Tiimacã pʉto tíato macʉ̃ Jacob sicadita sãĩyígʉ. Too síro tiidita cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ Joseré pʉtʉáyiro. \v 6 Tiiditapʉ oco waarí cope Jacob tiirí cope niiwʉ̃. Jesús yoaro wáa, páasʉtigʉ, tiicope wesapʉ jeanuãwĩ. Coeritó niiwʉ̃. \p \v 7-8 Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ duiritabe, ʉ̃sã yaaré sãĩrã́ wáara, macãpʉ piyawawʉ. Ʉ̃sã toopʉ́ wáaari siro, sĩcõ numiṍ Samaria dita macõ tiicopepʉ oco waagó jearigo niiwõ. Jesús coore jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉre oco tĩ́ãña, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Judíoa Samaria dita macãrãmena cãmerĩ́ ĩñadʉgariya. Teero tiigó, coope cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigo: \p —¿Deero tiigʉ́ mʉʉ judíoayʉ niipacʉ, yʉʉ Samaria dita macõrẽ oco sãĩĩ? jĩĩyigo. \p \v 10 Jesús yʉʉyigʉ: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ basocáre ticorére masĩria. Yʉʉcãrẽ masĩricu. Mʉʉ masĩgõjã, yʉʉre sãĩbóajĩyu. Mʉʉ sãĩrĩ́, yʉʉpe oco catiri tiiré petire ticoboajĩyu, jĩĩyigʉ. \p \v 11 Coope yʉʉyigo: \p —Mʉʉ ocoré waanérirʉ cʉoría. Aticopé ʉ̃cʉ̃ã́ri cope niiã. ¿Noopʉ́ mʉʉ oco catiri tiirére bʉabógari? \v 12 Marĩ ñecʉ̃ Jacob aticopé maquẽrẽ sĩniyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ põna, cʉ̃ʉ̃yara ecarácã sĩniyíra. Cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ aticoperé cṹũyigʉ. ¿Mʉʉpeja cʉ̃ʉ̃ nemorṍ niiĩ? jĩĩyigo. \p \v 13 Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩyigʉ: \p —Niipetira aticopé maquẽ ocoré sĩnirã́ sĩnidʉgáadacua sũcã. \v 14 Yʉʉ ticorépere sĩnigʉ̃́no sĩnidʉgánemoriqui. Cʉ̃ʉ̃pʉre cʉ̃ʉ̃ya yeeripũnapʉ oco õmayucoro tiiróbiro niiãdacu. Teeména catirucujãgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ. \p \v 15 —Too docare yʉʉre teeocore ticoya. Mʉʉ yʉʉre ticori, yʉʉ oco sĩnidʉgánemoricu. Teero biiri aticopepʉ́re oco waadʉgágo ĩñanucũnemoricu sáa, jĩĩyigo coopeja. \p \v 16 —Too docare mʉʉ manʉrẽ sʉogó wáaya, jĩĩyigʉ. \p \v 17 —Yʉʉ manʉ manigṍ niiã, jĩĩyigo coopeja. \p Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩyigʉ sáa: \p —Mʉʉ “manʉ maniã” jĩĩgõ, diamacʉ̃́rã jĩĩã. \v 18 Mʉʉ sicamoquẽñerã ʉ̃mʉã́mena manʉcʉtirigo niimiwʉ̃. Mecʉ̃tígã mʉʉmena niigʉ̃́cã mʉʉ manʉ díamacʉ̃ niirii. Mʉʉ wedesere diamacʉ̃́rã niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Coope cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigo sáa: \p —Yʉʉ tʉgueñarĩ, mʉʉ sĩcʉ̃ profeta niicu. \v 20 Ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉã Samaria dita macãrã iigʉ́ ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ Cõãmacʉ̃rẽ padeoyíra. Mʉ́ã judíoape “Jerusalénpʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeoró booa” jĩĩã, jĩĩyigo. \p \v 21 Jesús coore jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ wederére tʉoyá: Iigʉ́ ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ wáaripacara, Jerusalénpʉ wáaripacara, mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeoríto jeaadaro tiia. \v 22 Mʉ́ã Samaria dita macãrã mʉ́ã padeorére ãñurõ tʉomasĩ́ricu. Ʉ̃sãpeja ʉ̃sã padeorére masĩã. Biiro biia: Cõãmacʉ̃ judíoayʉmena basocáre netõnégʉ̃daqui. \v 23 Basocá Cõãmacʉ̃rẽ diamacʉ̃́rã padeorá cʉ̃́ãye yeeripũnarĩpʉ padeoríto jeaadaro tiia; jeatoaa mée. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre teerora padeorí booquí. \v 24 Cõãmacʉ̃ bauhégʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá yeeripũnarĩpʉ diamacʉ̃́rã padeoró booa, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Coopeja jĩĩyigo: \p —Yʉʉ masĩã: Mesías, ãpẽrã́ “Cristo” jĩĩgʉ̃́, atigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ atigʉ, marĩrẽ niipetirere wedegʉdaqui, jĩĩyigo. \p \v 26 —Yʉʉ mʉʉmena wedesegʉ cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \p \v 27 Cʉ̃́ã teero jĩĩ wedeseritabe, ʉ̃sã jeawʉ. Ʉ̃sã Jesús numiṍmena wedeseri ĩñarã, ĩñamanijõãwʉ̃. Sĩcʉ̃nopera cʉ̃ʉ̃rẽ “¿ñeenórẽ boogó tiiárĩ?” o “¿ñeenó maquẽrẽ wedesera tiiárĩ?” jĩĩ sãĩñáriwʉ. \p \v 28 Coope coo oco waarírʉre toopʉ́ra duudʉpójã, macãpʉ wáajõãwõ. Toopʉ́re jeago, basocáre wedeyigo: \p \v 29 —Jõõpʉ sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ niiãwĩ. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ tiiríguere wedepetijããwĩ. Mʉ́ãcã ĩñarã atiya. Mʉ́ã wãcũrĩ, ¿cʉ̃ʉ̃ Cristo Cõãmacʉ̃ beserigʉra niigari? jĩĩyigo. \p \v 30 Coo teeré wederi tʉorá, cʉ̃́ã Jesús pʉtopʉ ĩñarã jeawa. \v 31 Cʉ̃́ã jearitabe, ʉ̃sã Jesuré yaadutimiwʉ̃. \p \v 32 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ yaaré cʉoa. Mʉ́ã masĩricu, jĩĩwĩ. \p \v 33 Teero tiirá, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá cãmerĩ́ sãĩñáwʉ̃: \p —¿Apetó tiirá, ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ yaaré néeati, ecatóaayirite? jĩĩwʉ̃. \p \v 34 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉre ticodiocorigʉ booróbiro tiirí, teero biiri cʉ̃ʉ̃ dutirére tiipetíri, yʉʉre yaaré tiiróbiro niiã. \v 35 Mʉ́ã biiro jĩĩ wãcũã: “Bapari muĩpũrã dʉsaa oterigue dʉcacʉtiadaro”. Teero jĩĩrõno tiirá, jõõpe ĩñacoya. Jõõ atirá oterigue butiré tiiróbiro niiĩya padeoádara. \v 36 Oterigue dʉcare seenéõcũgʉ̃ cʉ̃ʉ̃ paderé wapa wapatínogʉ̃dʉ niiĩ. Catiré petihérere bʉará cʉ̃ʉ̃ye dʉca seenéõcũre tiiróbiro niiĩya. Cʉ̃́ã padeorí ĩñarã, oterigʉ seenéõcũrigʉmena ʉseniãdacua. \v 37 Ate diamacʉ̃́ jĩĩré niiã: “Sĩcʉ̃ otequi; ãpĩ seenéõcũqui”. \v 38 Yʉʉ mʉ́ãrẽ seenéõcũrã tiiróbiro ticocoa ãpẽrã́ oteriropʉre. Ãpẽrã́ oterira tiiróbiro yée maquẽrẽ buesʉgueyira; mʉ́ãpe seenéõcũrã tiiróbiro basocá yʉʉre padeorí ĩñaãdacu, jĩĩwĩ. \p \v 39 Samaria dita macõ cooya macã macãrãrẽ “jõõ niiãrigʉ niipetire yʉʉ tiiríguere wedepetijããwĩ” jĩĩ wedeyigo. Teeré tʉorá, paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríra niiwã. \v 40 Teero tiirá, Jesús pʉtopʉ jea, cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃́ã pʉtopʉ pʉtʉádutiwa. Ʉ̃sã cʉ̃́ã pʉtopʉre pʉabʉ́reco pʉtʉácũmuwʉ̃. \v 41 Ãpẽrã́ paʉ Jesús wederére tʉorá, padeoríra niiwã. \v 42 Tiimacã macãrã coore jĩĩwã: \p —Ʉ̃sã mʉʉ wedeariguemena dícʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoría. Ʉ̃sã basiro cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoáwʉ̃. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ padeóa. Mecʉ̃tígã ʉ̃sã ate diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩã: Cʉ̃ʉ̃rã́ atibʉ́reco macãrãrẽ netõnégʉ̃ niiĩ, jĩĩ wedesewa. \s1 Jesús sĩcʉ̃ dutigʉ́ macʉ̃rẽ netõnérigue \p \v 43 Pʉabʉ́reco Samaria dita macãrãmena niiãri siro, ʉ̃sã Jesuména Galilea ditapʉ wáawʉ. \v 44 Too sʉgueropʉ Jesús ʉ̃sãrẽ biiro jĩĩwĩ: “Profetare cʉ̃ʉ̃ya dita macãrã padeorícua”, jĩĩwĩ. \v 45 Galilea dita macãrãcã Jerusalénpʉ Pascua ĩñarã jearira niiwã. Toopʉ́ niipetire Jesús cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñoriguere ĩñawã. Teero tiirá, Jesús Galileapʉ jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ bocawa. \p \v 46 Jesús Canápʉ coewí. Caná Galilea ditapʉ niiã. Tiimacãpʉ cʉ̃ʉ̃ too sʉgueropʉ ocoré vino wáari tiiwí. Teebʉrecorire sĩcʉ̃ dutigʉ́ Capernaum macʉ̃ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ Galilea dita õpʉ̃ doca macʉ̃ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ diarecʉtigʉ tiiyígʉ. \v 47 Cʉ̃ʉ̃ “Jesús Judeapʉ niiãrigʉ Galileapʉ jeaayigʉ” jĩĩrére tʉogʉ́, Jesús pʉtopʉ jea, jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ macʉ̃rẽ diaré netõnébosagʉ búaatiya. Cʉ̃ʉ̃ diaró pʉtogãpʉ niiãwĩ, jĩĩwĩ. \p \v 48 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ãjã yʉʉ tutuaremena tiiẽ́ñorere ĩñahẽrã, padeoría, jĩĩwĩ. \p \v 49 Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃, jãmʉ, búawaco, yʉʉ macʉ̃ diaadari sʉguero, jĩĩwĩ. \p \v 50 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉʉya wiipʉ pʉtʉawagʉa. Mʉʉ macʉ̃ catiqui, jĩĩwĩ. \p Jesús teero jĩĩrére padeogʉ́, cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ pʉtʉawawi. \v 51 Búawa, cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ jeagʉdʉ tiirí, cʉ̃ʉ̃rẽ padecotera maapʉ bocayira. \p —Mʉʉ macʉ̃ catiawĩ, jĩĩ wedeyira. \p \v 52 —¿Deero biiri cʉ̃ʉ̃ ãñunʉcããrĩ? jĩĩ sãĩñáyigʉ cʉ̃ʉ̃pe. \p —Ñamica coeritó siro wioré tatijṍããwʉ̃, jĩĩyira cʉ̃́ãpeja. \p \v 53 “Jesús yʉʉre tii horara ‘mʉʉ macʉ̃ catiqui’ jĩĩãwĩ”, jĩĩ wãcũgʉ̃, Jesuré padeoyígʉ. Teero tiirá, niipetira cʉ̃ʉ̃ya wii macãrãcã Jesuré padeoyíra. \p \v 54 Teeména Jesús Judeapʉ niiãrigʉ Galileapʉ jeari siro, pʉarĩ́ cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñore wáaro tiiwʉ́ sáa. \c 5 \s1 Jesús wáamasĩhẽgʉ̃rẽ wáari tiirígue \p \v 1 Too síro Jesús Jerusalénpʉ judíoa bosebʉreco ĩñagʉ̃ cãmepʉtʉ́awawi sũcã. \v 2 Jerusalénpʉ sããwaro sicasope Oveja wãmecʉtiri sope niiwʉ̃. Tiisopepʉto cusaáda jĩĩrã quẽnorítaro niiwʉ̃. Tiitaro hebreoayemena Betesda wãmecʉtiwʉ. Tiitaro wesapʉre sicamoquẽñe tatiari biayá maniré tatiari niiwʉ̃. \v 3-4 Teetatiaripʉre paʉ basocá yepapʉ cõãwã́. Cʉ̃́ã diarecʉtira, ĩñahẽrã, opayuriri wáara, bʉʉré ñicãrĩ cʉorá niiwã. Tiitaropʉre wãcũña manirṍ sĩquẽtaberi ángele diijeáyigʉ. Diijeá, ocoré cãmeñarĩ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiiári siro, tiitaropʉ ñaañuãsʉguegʉ netõnénoyigʉ. \v 5 Toopʉ́re sĩcʉ̃ diarecʉtigʉ niiwĩ. Treinta y ocho cʉ̃marĩ wáayiro, cʉ̃ʉ̃ diaré bʉarí siro. \v 6 Jesús tiitaro pʉtopʉ netõwágʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñawĩ. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ yoari cõãrére masĩwĩ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Mʉʉ netõnérĩ boogári? jĩĩwĩ. \p \v 7 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉwi: \p —Yʉʉre tiiápugʉno maniĩ. Oco cãmeñarĩcõrõ yʉʉ tiitaropʉ ñaañuãgʉ̃dʉ tiirí, ãpĩ yʉʉ sʉguero ñaañuãsʉguerucui, jĩĩwĩ. \p \v 8 Jesupé jĩĩwĩ: \p —Wʉ̃mʉnʉcãña. Mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa, wáagʉa, jĩĩwĩ. \p \v 9 Máata netõnénoãrigʉpʉ pʉtʉáwi. Cʉ̃ʉ̃ cõãrṍrẽ néeapa, wáanʉcãwĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ netõnéri bʉreco sábado niiwʉ̃. \v 10 Teero tiirá, judíoare dutirápeja netõnénoãrigʉre jĩĩyira: \p —¿Deero tiigʉ́ mʉʉ mecʉ̃ã marĩrẽ yeerisãdutiri bʉreco niipacari, mʉʉ cõãrṍrẽ apawai? Marĩrẽ teero tiidutíria, jĩĩyira. \p \v 11 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉre netõnéãrigʉ “mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa, wáagʉa” jĩĩãwĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 12 Cʉ̃́ãpeja sãĩñáyira sũcã: \p —¿Noã niiãrĩ mʉʉrẽ “mʉʉ cõãrṍrẽ néeapa, wáagʉa” jĩĩãrigʉ? jĩĩyira. \p \v 13 Cʉ̃ʉ̃pe masĩriyigʉ. Jesús paʉ basocá watoapʉ netõwáwi. \v 14 Too síro Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ cʉ̃ʉ̃rẽ bʉajeágʉ, jĩĩwĩ: \p —Ãñurõ tiiwá. Mʉʉ netõnénoãrigʉpʉ niiã. Nemorṍ ñañarõ netõrĩ́ jĩĩgʉ̃, ñañaré tiinemógʉ̃ mee tiiwá, jĩĩwĩ. \p \v 15 Cʉ̃ʉ̃pe judíoare dutiráre wedegʉ wáarigʉ niiwĩ. \p —Yʉʉre netõnéãrigʉ Jesús niiãwĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Jesús sábado niirĩ teero tiiré wapa judíoare dutirápeja cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutinʉcãrira niiwã. \p \v 17 Jesupéja cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ Pacʉ paderucujãqui; yʉʉcã paderucujãã, jĩĩwĩ. \p \v 18 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, nemorṍrã cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgáyira. Cʉ̃́ã tʉgueñarĩ, cʉ̃ʉ̃ judíoa yeerisãri bʉreco tiidutírere peotígʉ tiirígʉ niiwĩ. Teero biiri cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ “yʉʉ Pacʉ niiĩ” jĩĩrémena nemorṍ cúayira. Teero jĩĩgʉ̃, “yʉʉ Cõãmacʉ̃mena sĩcãrĩbíro niiã” jĩĩdʉgagʉ tiiwí. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ wederigue \p \v 19 Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ yʉʉ basiro yʉʉ booró tiiría. Yʉʉ Pacʉ tiirére ĩña, tee dícʉre tiia. Biiro niiã: Niipetire yʉʉ Pacʉ tiirénorẽ yʉʉcã tiia. \v 20 Yʉʉ Pacʉ yʉʉre maĩgʉ̃́, niipetire cʉ̃ʉ̃ tiirénorẽ yʉʉre ẽñoĩ. Yʉʉre ẽñorígue nemorṍ too síro yʉʉre ẽñogʉ̃́daqui. Tee cʉ̃ʉ̃ ẽñoã́darere yʉʉ tiiẽ́ñorĩ, mʉ́ã ĩñamanijõããdacu. \v 21 Yʉʉ Pacʉ basocá diarirare masõ, catiré ticorobirora yʉʉcã cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ niijĩgʉ̃, catirére yʉʉ ticodʉgara dícʉre ticoa. \v 22 Basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, yʉʉ Pacʉ wapa tiiríqui. Yʉʉre basocá tiirére besedutitoawi, \v 23 niipetira yʉʉre padeoáro jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeoróbirora yʉʉre padeoáro. Yʉʉre padeohégʉno yʉʉ Pacʉcãrẽ padeoríqui. Cʉ̃ʉ̃rã́ yʉʉre ticodiocowi. \p \v 24 ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉ jĩĩrére tʉogʉ́no, teero biiri yʉʉre ticodiocorigʉre padeogʉ́no catiré petihére cʉoquí. Cʉ̃ʉ̃ ñañarõ tiinóriqui. Cʉ̃ʉ̃ pecamepʉ wáaboarigʉ catiré petihére cʉotóai. \v 25 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Basocá diarira tiiróbiro niirã́ yʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ wedeserere tʉoádacua. Cʉ̃́ã tʉorítono jeaadaro tiia; jeatoaa mée. Yʉʉ wedeserere yʉʉráno catirucuadacua. \v 26 Yʉʉ Pacʉra basocáre catiré petihére ticomasĩĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ basocáre catiré petihére ticomasĩrere yʉʉre ticoi. \v 27 Basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, yʉʉ basocáre wapa tiigʉ́dacu. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃ niirĩ, yʉʉ Pacʉ yʉʉre teero tiidutíwi. \v 28 Mʉ́ã teeré tʉorá, tʉomanírijãña. Niipetira masãcoperipʉ niirã́ yʉʉ wedeseri tʉoádacua. Cʉ̃́ã tʉoríto jeaadaro tiia. \v 29 Yʉʉ wedeseri tʉorá, masãcoperipʉ niimiãrira witiatiadacua. Ãñurõ tiirécʉtirira masã, catirucuadacua. Ñañaré tiirírapeja masã, ñañarõ tiinóãdacua. \s1 Jesús Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiĩ \p \v 30 ’Yʉʉ basocá tiirére ĩñagʉ̃, “ñañaniã” o “ãñuniã” jĩĩmasĩã yʉʉ Pacʉ dutirobirora. Yʉʉ basiro apeyenó tiiría. Yʉʉ booró tiidʉgária; yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉ booróbiro tiia. Tee tiiró, yʉʉ jĩĩré diamacʉ̃́ niiã. \v 31 Yʉʉ basiro yʉʉ niirecʉtirere wederi, “mʉʉ wederé wapamaníã” jĩĩbocu mʉ́ã. \v 32 Ãpĩ niiĩ yʉʉ niirecʉtirere wedegʉ́. Cʉ̃ʉ̃rã́ yʉʉ Pacʉ niiĩ. Yʉʉ masĩã: Yʉʉ niirecʉtirere wedegʉ, diamacʉ̃́rã wedei. \v 33 Mʉ́ã Juan wãmeõtiri basocʉpʉre sãĩñádutira ticocorira niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃cã yʉʉ niirecʉtirere diamacʉ̃́ wedegʉ́ niirigʉ niiwĩ. \v 34 Basocá yʉʉ niirecʉtirere wedeserere ãmaãgʉ̃ mee tiia. Mʉ́ãrẽ netõã́rõ jĩĩgʉ̃, Juan wederiguere mʉ́ãrẽ wãcũrĩ tiia. \v 35 Juan sĩãwócoriga tiiróbiro niiwĩ. Sĩãwócoriga ãñurõ jʉ̃ʉ̃boeropʉ basocá neãcua. Mʉ́ãcã jeawʉ, cʉ̃ʉ̃ wederi tʉorá. Tʉo, yoari mee ʉseniwʉ̃. \v 36 Yʉʉ tiiré Juan wederigue nemorṍ yʉʉ niirecʉtirere ẽñoã. Yʉʉ tiiré yʉʉ Pacʉ tiidutírera niiã. Teero tiirémena “yʉʉ Pacʉ diamacʉ̃́rã yʉʉre ticodiocowi” jĩĩrére ẽñoã. \v 37 Yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉcã yʉʉ niirecʉtirere wedei. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ wederére tʉoría; cʉ̃ʉ̃ baurécãrẽ ĩñaria. \v 38 Cʉ̃ʉ̃ ticodiocorigʉre padeoría. Teero tiiró, cʉ̃ʉ̃ wederé mʉ́ãrẽ sããria. \v 39 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũrẽ quioníremena buea, “toopʉ́ catiré petihére bʉaádacu” jĩĩ wãcũrã. Mʉ́ã tiipũ maquẽrẽ buera, yée maquẽrẽna buemiã. \v 40 Teero wãcũpacara, yʉʉpere padeonʉnʉ́sedʉgaria. Yʉʉre padeonʉnʉ́sera dícʉ catiré petihére cʉoádacua. \p \v 41 ’Basocá yʉʉre ãñurõ wedeserere ãmaãgʉ̃ mee tiia. \v 42 Yʉʉ mʉ́ãrẽ ĩñamasĩã. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ maĩría. \v 43 Yʉʉ Pacʉ wãmemena yʉʉ atipacari, mʉ́ã yʉʉre ãñurõ bocaria. Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ basiro cʉ̃ʉ̃ wãmemena atigʉ́pere mʉ́ã ãñurõ bocabocu. \v 44 Mʉ́ã basirora mʉ́ã tiirére “ãñuã” jĩĩrĩ booa. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃ niigʉ̃́ mʉ́ãrẽ “ãñuã” jĩĩrépere ãmaãria. Teero tiirá, ¿deero tii mʉ́ã yʉʉre padeobóataʉ? \v 45 Mʉ́ã yʉʉre “Cõãmacʉ̃pʉre marĩrẽ wedesãgʉ̃daqui” jĩĩ wãcũrijãña. “Moisés jóariguere tiirá, Cõãmacʉ̃mena ãñurõ niiãdacu”, jĩĩ wãcũmiã mʉ́ã. Moiséra mʉ́ãrẽ wedesãqui. \v 46 Moisés yée maquẽrẽ jóarigʉ niiwĩ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃ jóariguere padeorá yʉʉcãrẽ padeobócu. \v 47 Cʉ̃ʉ̃ jóariguere padeohérapeja ¿deero tii mʉ́ã yʉʉ wederére padeobóataʉ? Padeorídojãã, jĩĩwĩ. \c 6 \s1 Jesús cinco mil ʉ̃mʉãrẽ yaaré ecarígue \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Lc 9.10-17) \p \v 1 Too síro Jesuména Galileataro apeniñapʉ́ tĩãwawʉ. Tiitaro wãmecʉtia Tiberias. \v 2 Basocá cʉ̃ʉ̃ tiiẽ́ñoremena diarecʉtirare netõnérĩ ĩñajĩrã, paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwã́. \v 3 Ʉ̃sã apeniñapʉ́ tĩãjeara, ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ mʉãwa, duiwʉ. \v 4 Teebʉrecorire Pascua judíoa bosebʉreco wáaadaro péerogã dʉsawʉ́. \v 5 Jesús paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉrĩ́ ĩñagʉ̃, Felipere jĩĩwĩ: \p —¿Noopʉ́ marĩ yaaré sãĩrã́ wáaadari cʉ̃́ã paʉre ecaádara? jĩĩwĩ. \p \v 6 Felipere ¿deero yʉʉgʉdari? jĩĩgʉ̃, teero sãĩñáwĩ. Jesupé cʉ̃ʉ̃ tiiádarere masĩtoarigʉ niiwĩ. \v 7 Felipe cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Ocho muĩpũrã pade wapatáremena marĩ pã sãĩ, pʉatáco, batori, jeatuaricu, jĩĩwĩ. \p \v 8 Ʉ̃sã menamacʉ̃ Andrés (Simón Pedro baipéja) Jesuré jĩĩwĩ: \p \v 9 —Ãnorẽ́ sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ sicamoquẽñepa pã cebadamena tiiárigue cʉoi. Teero biiri wai pʉarã́ cʉoi. Ate yaaré ãniã paʉre jeatuaricu, jĩĩwĩ. \p \v 10 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Basocáre duidutiya, jĩĩwĩ. \p Toopʉ́re táa pee niiwʉ̃. Teero tiirá, niipetira duiwa. Cinco mil ʉ̃mʉã niiwã. \v 11 Too síro Jesús pãrẽ née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowi. Too síro duiráre batodutiwi. Waimenacãrẽ teerora tiiwí. Ʉ̃sã cʉ̃́ã yaadʉgarocõrõ batowʉ. \v 12 Cʉ̃́ã yaa, yapiari siro, Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Cʉ̃́ã yaadʉarere cõõrĩ́ jĩĩrã, teeré seesã́ña, jĩĩwĩ. \p \v 13 Sicamoquẽñepa pã niimiãrigue ʉ̃sã yaadʉaariguere seesã́rĩ, doce piseri dadodʉpówʉ. \v 14 Basocá Jesús cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tee tiiẽ́ñorĩ ĩñarã, jĩĩwã: \p —“Profeta atigʉdʉ niiãyigʉ” cʉ̃́ã jĩĩrigʉ ãnirã́ niiĩ. Diamacʉ̃́rã niiyu, jĩĩwã. \p \v 15 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró tutuaremena néewa, õpʉ̃ sõnecodʉgamiwã. Cʉ̃ʉ̃peja cʉ̃́ã teero tiidʉgárere ĩñagʉ̃, sĩcʉ̃rã ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ mʉãjõãwĩ. \s1 Jesús oco sotoápʉ wáarigue \r (Mt 14.22-27; Mr 6.45-52) \p \v 16 Too síro náĩcũmuatiri, ʉ̃sã opataropʉ búawawʉ. \v 17 Náĩcũmuãri siro, Jesús bauríwi. Teero tiirá, Capernaumpʉ wáara, dooríwʉpʉ mʉãsã, tiitarore tĩãwanʉcãwʉ̃. \v 18 Ʉ̃sã tĩãwari, wĩno bayiró páapuatiwʉ. Teero wáari, ocoturí paca atiwʉ. \v 19 Ʉ̃sã yoaro sicamoquẽñe kilómetros wáaari siro, Jesús ʉ̃sã pʉtopʉ atigʉ, oco sotoápʉ atijõãatiwi. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, bayiró cuiwʉ. \v 20 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ niiã. Cuirijãña, jĩĩwĩ. \p \v 21 Teero tiirá, ʉseniremena cʉ̃ʉ̃rẽ boca, mʉãsãdutiwʉ. Máata ʉ̃sã wáaropʉ jeasirotiwʉ. \s1 Opataro wesapʉ cõõríra Jesuré ãmaãrigue \p \v 22 Apebʉ́recope basocá apeniñapʉ́ pʉtʉáarira ĩñaco, jĩĩyira: “Sicawʉ́ra niimiãwʉ̃; Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena tiiwʉré mʉãsãriawĩ; cʉ̃ʉ̃ buerá dícʉ tĩãwaawã”, jĩĩyira. \v 23 Cʉ̃́ã teero jĩĩcõãtori, apeyepáwʉ jeayiro. Teepawʉ ʉ̃sã yaaariropʉ jeayiro. (Ʉ̃sã toopʉ́ yaawʉ, Jesús cʉ̃ʉ̃ Pacʉre ʉsenire ticoari siro.) Tee Tiberias wãmecʉtiri macã maquẽpawʉ niiwʉ̃. \v 24 Jesús, teero biiri ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá manirĩ́ ĩñarã, basocá teepawʉpʉ mʉãsã, Capernaumpʉ Jesuré ãmaãrã atirira niiwã. \s1 Jesús yaaré catiré petihére ticogʉ́ \p \v 25 Cʉ̃́ã atiniñapʉ́ tĩãjeara, Jesuré bʉajeára, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: \p —Basocáre buegʉ́, ¿deero biiri mʉʉ tĩãjeaarĩ ãnopʉ́re? jĩĩwã. \p \v 26 Jesupé yʉʉwi: \p —Yʉʉ mʉ́ãrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã pã yaa, yapiarigue wapa yʉʉre ãmaãã. Yʉʉ tutuaremena tiiẽ́ñoriguepere mʉ́ã tʉomasĩ́ria. Teeré tʉomasĩ́rãpeja, teewapa yʉʉre ãmaãboajĩyu. \v 27 Yaarére bayiró booríjãrõ booa; yaaré petijṍãcu. Teero tiiróno tiirá, yaaré catiré petihére ticorépere ãmaãrõ booa. Cõãmacʉ̃ yʉʉ Pacʉ yʉʉre cʉ̃ʉ̃ ticodiocorigʉ niirére mʉ́ãrẽ ẽñotóaawĩ. Teero tiigʉ́, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ tee yaaré catiré petihére mʉ́ãrẽ ticogʉda, jĩĩwĩ. \p \v 28 Teero tiirá, cʉ̃́ãpe sãĩñáwã: \p —¿Deero tiiádari ʉ̃sã, Cõãmacʉ̃ tiidutírere ãñurõ tiiádara? jĩĩwã. \p \v 29 Cʉ̃ʉ̃peja yʉʉwi: \p —Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ tiidutíre biiro niiã: Yʉʉre cʉ̃ʉ̃ ticodiocorigʉre padeodutíi, jĩĩwĩ. \p \v 30 Teero tiirá, cʉ̃́ãpeja sãĩñáwã sũcã: \p —¿Ñeenómena ẽñogʉ̃́dari, ʉ̃sã mʉʉrẽ padeorí? ¿Deero bauré tiigʉ́dari? \v 31 Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã yucʉ manirṍpʉ maná wãmecʉtirere yaayira. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóanoã: “Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ yaarigue ʉ̃mʉã́se maquẽrẽ ticoyigʉ”,\f + \fr 6:31 \ft Salmo 78.24.\f* jĩĩ jóanoã, jĩĩwã. \p \v 32 Teero tiigʉ́, Jesupé jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Ʉ̃mʉã́se maquẽ yaariguere Moisés mee ticoyigʉ; yʉʉ Pacʉpe basocáre yaaré ʉ̃mʉã́se maquẽ petire ticoi. \v 33 Cʉ̃ʉ̃ ticoré ʉ̃mʉã́sepʉ diiátire niiã. Basocáre catiré petihére ticoa, jĩĩwĩ. \p \v 34 —Õpʉ̃, tee yaarére ʉ̃sãrẽ ticorucujãña, jĩĩwã. \p \v 35 Jesús jĩĩwĩ: \p —Yʉʉrá niiã yaaré catiré petihére ticogʉ́. Yʉʉre padeonʉnʉ́serano jʉabóara tiiróbiro niinemoricua; oco sĩnidʉgára tiiróbiro niinemoricua. \v 36 Mʉ́ãrẽ ateré jĩĩtoawʉ: Mʉ́ã yʉʉre ĩñapacara, padeoría. \v 37 Niipetira yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticorá yʉʉre padeonʉnʉ́seadacua. Yʉʉre padeoráre ñeerijã tiirícu. \v 38 Yʉʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niirigʉ yʉʉ booré tiigʉ́ mee atiwʉ; yʉʉre ticodiocorigʉ boorépere tiigʉ́ atiwʉ. \v 39 Yʉʉ Pacʉ biiro booi: Yʉʉre ticorirare tiidióri booríi; cʉ̃́ãrẽ pecamepʉ wáari booríi. Atibʉ́reco petirí, yʉʉ cʉ̃́ãrẽ masõrĩ booi. \v 40 Yʉʉ Pacʉ biiro booi: Niipetira yʉʉre ĩñarã́, yʉʉre padeorá catiré petihére cʉorí booi. Yʉʉ atibʉ́reco petirí, cʉ̃́ãrẽ masõgʉ̃dacu, jĩĩwĩ Jesús. \p \v 41 Judíoare dutirápeja Jesuré wedepatinʉcãwã. “Yʉʉrá niiã yaaré ʉ̃mʉã́sepʉ diiátirigʉ” jĩĩrĩ tʉorá, ñañarõ wedesenʉcãwã. \p \v 42 —¿Ãni teero wedesegʉ Jesús José macʉ̃ mee niiĩ? Cʉ̃ʉ̃ pacʉ, cʉ̃ʉ̃ pacore marĩ masĩã. ¿Deero tiigʉ́ cʉ̃ʉ̃ “ʉ̃mʉã́sepʉ niirigʉ diiátiwʉ” jĩĩĩ? jĩĩwã. \p \v 43 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Wedepatirijãña. \v 44 Sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃ booró yʉʉre padeonʉnʉ́semasĩriqui; yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉ yʉʉre ticoráno dícʉ padeonʉnʉ́secua. Atibʉ́reco petirí, yʉʉ cʉ̃́ãrẽ masõgʉ̃dacu. \v 45 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóanoã: “Cõãmacʉ̃ niipetirare bue, tʉomasĩ́rĩ tiigʉ́daqui”,\f + \fr 6:45 \ft Isaías 54.13.\f* jĩĩ jóanoã. Teero tiirá, niipetira yʉʉ Pacʉ wederére tʉo, tʉomasĩ́rã, yʉʉre padeonʉnʉ́seya. \p \v 46 ’Sĩcʉ̃no yʉʉ Pacʉre ĩñarii. Yʉʉ Cõãmacʉ̃mena niirigʉ niiã. Teero tiigʉ́, yʉʉ dícʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñawʉ̃. \v 47 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉre padeoráno catirucuadacua. \v 48 Yʉʉrá niiã yaaré catiré petihére ticogʉ́. \v 49 Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã yucʉ manirṍpʉ maná wãmecʉtirere yaayira. Teeré yaapacara, diajõãyira. \v 50 Yʉʉpe yaaré ʉ̃mʉã́sepʉ diiátirepere wedesea. Teeré yaaráno diaricua. \v 51 Tee yaaré catiré petihére ticoré ʉ̃mʉã́sepʉ diiátirigue yʉʉrá niiã. Teeré yaaráno catirucujããdacua. Yʉʉ yaaré ticoré yáa õpʉ̃ʉ̃ niiã. Yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ atibʉ́recopʉ niirã́ catirucuaro jĩĩgʉ̃, ticogʉda, jĩĩwĩ. \p \v 52 Judíoare dutirápeja cãmerĩ́ wedesewa: \p —¿Deero tii marĩrẽ ãni cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ yaadutibogari? jĩĩwã. \p \v 53 Teero tiigʉ́, Jesupéja cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã yʉʉ niipetira sõwʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ yaaripacara, yée díire sĩnirípacara, catiré petihére cʉorícu. \v 54 Yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ yaagʉ́nope, yée díire sĩnigʉ̃́nope catiré petihére cʉoquí. Atibʉ́reco petirí, cʉ̃ʉ̃rẽ masõgʉ̃dacu. \v 55 Yáa õpʉ̃ʉ̃ yaaré peti niiã; yée díi sĩniré peti niiã. \v 56 Yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ yaaráno, yée díire sĩnirã́no yʉʉmena niiĩya; yʉʉcã cʉ̃́ãmena niiã. \v 57 Yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉ catii. Cʉ̃ʉ̃ catirémena yʉʉ catia. Teero tiiróbiro yáa õpʉ̃ʉ̃ yaaráno yʉʉ catirémena catiadacua. \v 58 Yʉʉrá yaaré ʉ̃mʉã́sepʉ diiátiriguere wedesea. Maná mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã yaarigue tiiróbiro niiria. Cʉ̃́ã teeré yaapacara, diajõãyira. Yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ yaaránopeja catirucujããdacua, jĩĩwĩ. \p \v 59 Jesús cʉ̃́ãrẽ teeré Capernaumpʉ judíoa neãrí wiipʉ buewi. \s1 Paʉ basocá Jesuré nʉnʉdúrigue \p \v 60 Paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉmíãrira cʉ̃ʉ̃ buerére tʉorá, cãmerĩ́ jĩĩwã: \p —Cʉ̃ʉ̃ wederé wisiónetõjõãã. Tʉomasĩ́ña maniã, jĩĩwã. \p \v 61 Jesús cʉ̃́ã wedepatirere masĩgʉ̃, jĩĩwĩ: \p —¿Mʉ́ã yʉʉ wederére ñañarõ tʉgueñagari? \v 62 ¿Deero wáabogari yʉʉ niipetira sõwʉ̃ too sʉgueropʉ yʉʉ niiriropʉ mʉãwari sũcã? Mʉ́ã teeré ĩñarã, ¿deero tʉgueñabogari? \v 63 Espíritu Santo catirére ticoi. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ marĩrẽ catiré ticoria. Yʉʉ yaaré, sĩniré maquẽrẽ wedegʉ, popeapʉ yeeripũna maquẽrẽ wedegʉ tiia. Yʉʉ wederére padeoráno catirucujããdacua. \v 64 Ãpẽrã́ mʉ́ã menamacãrã yʉʉ wedepacari, yʉʉre padeoríya ména, jĩĩwĩ. \p Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ padeohérare sicatopʉra masĩtoarigʉ niiwĩ. Teero biiri too síropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirapʉre wedesãgʉ̃dʉcãrẽ masĩtoarigʉ niiwĩ. \p \v 65 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩnemowĩ: \p —Teero tiigʉ́, meepʉ mʉ́ãrẽ wedemiãwʉ̃: “Sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃ booró yʉʉre padeonʉnʉ́semasĩriqui; yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticoráno dícʉ padeonʉnʉ́secua”, jĩĩãwʉ̃, jĩĩwĩ. \p \v 66 Tiibʉrecomena paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉmíãrira cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtidujãwã. \v 67 Cʉ̃́ã teero tiirí ĩñagʉ̃, Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre sãĩñáwĩ: \p —¿Mʉ́ãcã yʉʉre cõãjõãdʉgai? jĩĩwĩ. \p \v 68 Simón Pedropeja cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿noãpére nʉnʉbógari? Mʉʉ wedesere catiré petihére ticoa. \v 69 Ʉ̃sã mʉʉrẽ padeotóaa. Ʉ̃sã masĩã: Mʉʉ Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ, ñañaré manigʉ̃́ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 70 Jesupé ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ mʉ́ã docere besewʉ. Yʉʉ teero tiirí siro niipacari, sĩcʉ̃ mʉ́ã menamacʉ̃ wãtĩyagʉ niiĩ, jĩĩwĩ. \p \v 71 Jesús teero jĩĩgʉ̃, Judas, Simón Iscariote macʉ̃rẽ jĩĩgʉ̃ tiiwí. Judas ʉ̃sã menamacʉ̃ niimiwĩ. Teero niipacʉ, too síropʉre Jesuré wedesãgʉ̃dʉ niirigʉ niiwĩ. \c 7 \s1 Jesús baira cʉ̃ʉ̃rẽ padeorírigue \p \v 1 Too síro Jesús Galileapʉ ĩñacãmesãwĩ. Judeapʉre ĩñacãmesãdʉgariwi. Toopʉ́re Judíoa dutirá cʉ̃ʉ̃rẽ ãmaãyira, sĩãdʉgára. \v 2 Judíoa bosebʉreco ʉ̃sã wiserígã tii, niiãdari bosebʉreco\f + \fr 7:2 \ft Pecasãyemena: “la fiesta de las Enramadas” o “la fiesta de las chozas” o “la fiesta de los tabernáculos” wãmecʉtia.\f* jeaadaro tiiwʉ́. \v 3 Teero tiirá, Jesús baira cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Ãnopʉ́re pʉtʉárijãña. Mʉʉ buerére tʉonʉnʉ́sera toopʉ́ niirã́cã mʉʉ tutuaremena tiiẽ́ñorere ĩñaãrõ jĩĩgʉ̃, Judeapʉ bosebʉrecore ĩñagʉ̃ wáaya. \v 4 Basocá mʉʉrẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃, yayióropʉ tiiẽ́ñorijãrõ booa. Mʉʉ tiirére niipetira ĩñacoropʉ tiiẽ́ñogʉ̃ wáaya, jĩĩwã. \p \v 5 Cʉ̃ʉ̃ bairapʉra cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríwa. \v 6 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ toopʉ́ wáaadaro jearia ména. Mʉ́ãpeja mʉ́ã booró wáamasĩã. \v 7 Atibʉ́reco macãrã ñañaré tiirá mʉ́ãrẽ ĩñatutiriya. Yʉʉ cʉ̃́ã ñañarõ niirecʉtirere wedea. Teero tiirá, yʉʉre ĩñatutiya. \v 8 Mʉ́ã bosebʉrecore ĩñarã wáaya. Yʉʉja wáaria ména. Yʉʉ toopʉ́ wáarito jearia ména, jĩĩwĩ Jesús. \p \v 9 Teero jĩĩ, Galileapʉra pʉtʉájãwĩ. \s1 Jesús wiserígã tiirí bosebʉrecore ĩñagʉ̃ wáarigue \p \v 10 Cʉ̃ʉ̃ baira Jerusalénpʉ bosebʉreco ĩñarã wáari siro, Jesucã́ wáawi. Basocá yʉʉre ĩñamasĩrijããrõ jĩĩgʉ̃, noo niigʉ̃́biro wáacãmesãwĩ. \v 11 Tii bosebʉrecopʉ judíoare dutirá Jesuré ãmaãyira. “¿Jõõ niirigʉte noopʉ́ niigari?” jĩĩyira. \p \v 12 Paʉ basocá Jesuyé maquẽrẽ wedeseyira. Ãpẽrã́ “ãñugʉ̃́ niiĩ” jĩĩyira. Ãpẽrãpé “niirii; cʉ̃ʉ̃ tiiẽ́ñoremena basocáre tiiditógʉ tiiquí” jĩĩyira. \p \v 13 Judíoare dutiráre cuira, niipetira tʉocóropʉ “Jesús biiro biii” jĩĩ wedeseriwa. \p \v 14 Bosebʉreco decocʉtirito,\f + \fr 7:14 \ft Wiserígã tiirí bosebʉreco siete bʉrecori niiyiro.\f* Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwa, basocáre buewi. \v 15 Cʉ̃ʉ̃ buerére tʉorá, judíoare dutirá tʉomaníjõãwã. \p —Ãni bueripacʉ, ¿deero tiigʉ́ nocõrõca masĩĩ? jĩĩwã. \p \v 16 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ mʉ́ãrẽ bueré yʉʉ wãcũré mee niiã; yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉyepe niiã. \v 17 Cõãmacʉ̃ boorére tiidʉgágʉno yʉʉ buerére “diamacʉ̃́rã niiã” jĩĩmasĩqui. “Cõãmacʉ̃ dutiróbiro buei o cʉ̃ʉ̃ wãcũrére buei”, jĩĩ besemasĩqui. \v 18 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena wedesegʉ “ãñurõ wedesei” jĩĩrĩ tʉodʉgáqui. Cõãmacʉ̃ booró wedesegʉpe “Cõãmacʉ̃ ãñunetõjõãĩ” jĩĩrĩ tʉodʉgáqui. Cʉ̃ʉ̃peja diamacʉ̃́ wedesegʉ niiqui; cʉ̃ʉ̃pʉre ñañaré bʉarícu. \v 19 Moisés Cõãmacʉ̃ dutirére mʉ́ãrẽ ticorigʉ niiwĩ. Teero ticopacari, mʉ́ã sĩcʉ̃no tee dutirére tiiría. ¿Deero tiirá mʉ́ã yʉʉre sĩãdʉgái? jĩĩwĩ. \p \v 20 Basocápe cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Mʉʉ wãtĩ cʉogʉ́ niijĩgʉ̃, mecʉ̃gʉ̃́ tiia. ¿Noã mʉʉrẽ sĩãdʉgái? jĩĩwã. \p \v 21 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Mʉ́ã yʉʉ diarecʉtigʉre netõnérĩ ĩñawʉ̃. Yeerisãri bʉrecore yʉʉ teero tiirí, ĩñamanijõãwʉ̃. \v 22 Moisés mʉ́ãrẽ cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́dutirigʉ niiwĩ.\f + \fr 7:22 \ft Levítico 12.3.\f* (Cʉ̃ʉ̃ dícʉre teeré dutiririgʉ niiwĩ; mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãpʉ máata teero tiimʉ́ãatitoarira niiwã.\f + \fr 7:22 \ft Génesis 17.10.\f*) Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ dutiré tiirá, marĩ yeerisãri bʉreco niipacari, mʉ́ã põnarẽ widecõã́cu. \v 23 Mʉ́ã Moisés dutirére niipetiro tiidʉgájĩrã, yeerisãri bʉreco niipacari, widecõã́cu. Mʉ́ã teero tiirá niipacara, ¿deero tiirá yʉʉ yeerisãri bʉreco niirĩ, sĩcʉ̃ niipetiri õpʉ̃ʉ̃rẽ netõnérĩ ĩñarã, yʉʉmena cúai? \v 24 Ãñurõ wãcũtoarapʉ, basocá tiirére diamacʉ̃́rã ĩñabeseya, jĩĩwĩ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ atiriguere wederigue \p \v 25 Teero tiirá, sĩquẽrã Jerusalén macãrã jĩĩwã: \p —Ĩ́nirã niiĩ cʉ̃́ã sĩãdʉgágʉ, ¿teerora? \v 26 ¡Ĩñaña! Niipetira ĩñacoropʉ buegʉ tiii. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ merẽã jĩĩriya. ¿Apetó tiirá, Judíoare Dutirá Peti “ãni Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ” jĩĩ wãcũgari? \v 27 Ãni Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiriqui. Cʉ̃ʉ̃ya macãrẽ marĩ masĩã. Cõãmacʉ̃ beserigʉpe atiri, cʉ̃ʉ̃ya macãrẽ masĩña manibójĩyu, jĩĩwã. \p \v 28-29 Teero tiigʉ́, Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ buegʉ, bayiró bʉsʉrómena wedewi: \p —Mʉ́ã yʉʉ masãri macãrẽ masĩpacara, yʉʉ atiriro petipʉre masĩria. Yʉʉ booró mee atiwʉ atibʉ́recopʉre. Sĩcʉ̃ diamacʉ̃́ niigʉ̃́ yʉʉre ticodiocowi. Mʉ́ã yʉʉre masĩria. Yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ masĩria. Yʉʉpe cʉ̃ʉ̃rẽ masĩã. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ niirigʉ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 30 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, cʉ̃ʉ̃rẽ peresuwiipʉ néewadʉgamiwã. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeerí bʉreco jeariwʉ ména. Teero tiirá, sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeriwa. \v 31 Cʉ̃́ã teero tiidʉgápacari, paʉ toopʉ́ neãrã́pe cʉ̃ʉ̃rẽ padeowá. Cʉ̃́ãpeja cãmerĩ́ sãĩñáwã: \p —Too docare Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo atigʉpeja, ¿ãni tiiẽ́ñore nemorṍ tiigʉ́dari? Tiiríqui, jĩĩwã. \s1 Jesuré peresuwiipʉ néewadʉgamirigue \p \v 32 Basocá wedeserere fariseo basoca tʉoyíra. Teero tiirá, paiaré dutirámena wedeseari siro, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare Jesuré ñeedutira ticocorira niimiwã. \v 33 Jesús jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ mʉ́ãmena péero niigʉ̃dacu. Too síro yʉʉre ticodiocorigʉ pʉtopʉ wáagʉdacu. \v 34 Yʉʉre ãmaãnʉnʉsepacara, bʉarícu. Yʉʉ wáaropʉre mʉ́ã wáamasĩricu, jĩĩwĩ. \p \v 35 Judíoare dutirá cãmerĩ́ sãĩñáwã: \p —Ãni “yʉʉre bʉarícu” jĩĩgʉ̃, ¿noopʉ́ wáagʉdari? ¿Marĩya wedera apeyé ditapʉ wáarira pʉtopʉ wáagʉdari? ¿Toopʉ́re judíoa niihẽrãrẽ buecãmesãgʉ̃dari? \v 36 Cʉ̃ʉ̃ “yʉʉre ãmaãnʉnʉsepacara, bʉarícu; yʉʉ wáaropʉre mʉ́ã wáamasĩricu” jĩĩãrigue ¿deero jĩĩdʉgaro tiigári? jĩĩwã. \s1 Oco catiré ticoré maquẽ \p \v 37 Tii bosebʉreco niituri bʉreco ʉpʉtí niirí bʉreco niiwʉ̃. Jesús tiibʉrecore wʉ̃mʉnʉcã, bayiró bʉsʉrómena jĩĩwĩ: \p —Oco sĩnidʉgárano yʉʉ pʉtopʉ sĩnirã́ atiya. \v 38 Yʉʉre padeogʉ́ya yeeripũnapʉ oco õmayucorobiro niiãdacu. Tee oco catiré ticoré niiãdacu Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora, jĩĩwĩ. \p \v 39 Cʉ̃ʉ̃ oco õmayucorere wedesegʉ, Espíritu Santo tiiádare maquẽrẽ wedesegʉ tiiwí. Espíritu Santo Jesuré padeorápʉre too síropʉ jeagʉdʉ tiirígʉ niiwĩ. Jesús dia masãmʉãririgʉ niiwĩ ména. Teero tiigʉ́, Espíritu Santo ticodiocoya manirígʉ niiwĩ ména. \s1 Basocá merẽã dícʉ wãcũrigue \p \v 40 Ãpẽrã́ Jesús wederére tʉorá, biiro jĩĩwã: \p —Ãnirã́ niiqui profeta, basocá cʉ̃́ã “atigʉdʉ niiãyigʉ” cʉ̃́ã jĩĩrigʉ, jĩĩwã. \p \v 41 Ãpẽrã́: —Ãni Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ, jĩĩwã. \p Ãpẽrãpé: —Cõãmacʉ̃ beserigʉ ¿deero Galilea macʉ̃ niibogari? \v 42 Cõãmacʉ̃ beserigʉ David tiiróbiro Belén macʉ̃ niigʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ pãrãmí niinʉnʉsegʉpʉ niigʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ teero jĩĩã, ¿teerora? jĩĩwã. \p \v 43 Basocá Jesuré sĩcãrĩbíro wãcũriwa sáa. Teero tiirá, batajṍãwã. \v 44 Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ peresuwiipʉ néewadʉgamiwã. Teero tiidʉgápacara, sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeriwa. \s1 Judíoare dutirá Jesuré padeorírigue \p \v 45 Cõãmacʉ̃wii coterí basoca cãmepʉtʉ́awawa paiaré dutirá, fariseo basoca pʉtopʉ. Jeari, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —¿Deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ néeatiriarĩ? jĩĩyira. \p \v 46 Cʉ̃́ãpe yʉʉyira: \p —Sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro ãñurére wedeseri tʉohéra niiãtʉ, jĩĩyira. \p \v 47 Fariseo basoca cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —¿Mʉ́ãcãrẽ jĩĩditoarĩ? \v 48 Ãñurõ tʉomasĩ́ña: Sĩcʉ̃ Judíoare Dutirá Peti menamacʉ̃, sĩcʉ̃ fariseo basocʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríqui. \v 49 Cʉ̃ʉ̃rẽ tʉorá Moisére dutiré cṹũriguere masĩridojãya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui, jĩĩyira. \p \v 50 Nicodemo too sʉgueropʉ Jesuré ĩñagʉ̃ jearigʉ cʉ̃́ã menamacʉ̃ niiwĩ. Cʉ̃́ãrẽ biiro wedeyigʉ: \p \v 51 —Sĩcʉ̃rẽ sĩãdutíadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃ wedeserere, cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere besesʉguero booa. Teero jĩĩã marĩrẽ dutiré, jĩĩmiyigʉ. \p \v 52 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —¿Mʉʉcã Galilea macʉ̃ niiĩ? Mʉʉ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũrẽ buepetigʉ, ateména pʉtʉágʉdacu: Sĩcʉ̃ profeta Galileapʉ atiriqui, jĩĩyira. \s1 Ñañaré tiigóre wedesãrigue \p \v 53 Niipetira basocá Jerusalénpʉ bosebʉreco jeaarira cʉ̃́ãye wiseripʉ coepʉtʉ́awawa. \c 8 \p \v 1 Jesupé Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáawi. \v 2 Apebʉ́reco bóeri Cõãmacʉ̃wiipʉ coewí sũcã. Basocá niipetira cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãwã. Cʉ̃ʉ̃ jeanuã, cʉ̃́ãrẽ buewi. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ bueri, Moisés jóarigue buerá, teero biiri fariseo basoca cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jeawa. Cʉ̃́ã sĩcõ numiṍ ãpĩ coo manʉ niihẽgʉ̃mena tãmuãrigore néejeawa. Basocá ĩñacoropʉ coore nʉcõwã́. \v 4 Jesuré jĩĩwã: \p —Basocáre buegʉ́, atigó coo manʉ niihẽgʉ̃mena ñañaré tiigó tãmuãwõ. \v 5 Moisés teero tiigónorẽ ʉ̃tãperimena déesĩãdutirigʉ niiwĩ. ¿Mʉʉpe deero jĩĩĩ? jĩĩwã. \p \v 6 Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ teeré sãĩñáwã, ¿deero yʉʉgʉdari? jĩĩrã. “Cʉ̃ʉ̃ merẽã yʉʉri, dutiráre wedesããdacu”, jĩĩ wãcũrira niimiwã. Jesupé munibiá, cʉ̃ʉ̃ya wãmosṹãmena ditapʉ jóanʉcãwĩ. \v 7 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáduheri ĩñagʉ̃, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã watoapʉ niigʉ̃́ sĩcãrĩ ñañaré tiihégʉno ʉ̃tãpe née, coore déesʉguearo, jĩĩwĩ. \p \v 8 Too síro munibiá, jóanemowĩ sũcã. \v 9 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, wáanʉcãwã. Bʉcʉ peti wáasʉguewi. Cʉ̃ʉ̃ siro ãpĩ bʉcʉ, cʉ̃ʉ̃ siro ãpĩ, cʉ̃ʉ̃ siro ãpĩ wáa, wáapetijõãwã. Jesús sĩcʉ̃rã pʉtʉáwi. Numiṍ toopʉ́ra nucũwõ ména. \v 10 Cʉ̃ʉ̃ wʉ̃mʉnʉcã, coore jĩĩwĩ: \p —¿Mʉʉrẽ wedesãmiãrira wáapetijõããrĩ? ¿Sĩcʉ̃no mʉʉ ñañaré tiiré wapa déeriarĩ? jĩĩwĩ. \p \v 11 —Sĩcʉ̃nope déeriawã, jĩĩwõ coopeja. \p —Yʉʉcã mʉʉrẽ ñañarõ tiiría. Wáagoa. Ñañaré tiinemórijãña, jĩĩwĩ cʉ̃ʉ̃peja.\f + \fr 8:11 \ft Ate versículos apepṹ bʉcʉpũpʉ baurícu; apepũpʉ́ baucú.\f* \s1 Jesús sĩãwócore tiiróbiro niiré \p \v 12 Jesús basocáre wedenemowĩ: \p —Yʉʉrá niiã atibʉ́reco macãrãrẽ sĩãwócore tiiróbiro. Yʉʉre padeonʉnʉ́segʉno naĩtĩãrõpʉ niigʉ̃́ tiiróbiro niinemoriqui. Sĩãwócoropʉ niigʉ̃́pe catiré petihére cʉogʉ́daqui, jĩĩwĩ. \p \v 13 Teero tiirá, fariseo basocapeja cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Mʉʉ basiro dícʉ mʉʉyere wedea. Ãpĩ mʉʉ wederére “teerora niiã” jĩĩgʉ̃́no maniquí. Teero tiiró, mʉʉ wederé wapamaníã, jĩĩwã. \p \v 14 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ basiro yéere wedepacari, yʉʉ wederé wapacʉtía. Yʉʉ niiriropʉ, teero biiri yʉʉ pʉtʉawaadaropʉre masĩã. Mʉ́ãjã yʉʉ niiriropʉ, yʉʉ pʉtʉawaadaropʉre masĩridojãã. \v 15 Mʉ́ã atibʉ́reco macãrã wãcũrémena basocá tiirére ĩña, “ñañaniã” jĩĩã. Yʉʉpeja sĩcʉ̃rẽ teeré jĩĩria. \v 16 Yʉʉ teeré jĩĩgʉ̃, yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉmena basocá tiirére ĩña, “ñañaniã” jĩĩgʉ̃dacu. Yʉʉ sĩcʉ̃rã teeré jĩĩria. Teero tiigʉ́, yʉʉ jĩĩré diamacʉ̃́ niiã. \v 17 Mʉ́ãrẽ dutiré biiro jĩĩã: “Pʉarã́ sĩcãrĩbíro cʉ̃́ã ĩñariguere wederi, padeoró booa”, jĩĩ jóanoã. \v 18 Yʉʉ wedeserecã teerora niiã: Yée maquẽrẽ yʉʉ wedesea; yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉcã yée maquẽrẽ wedesei, jĩĩwĩ. \p \v 19 Teero tiirá, cʉ̃́ã sãĩñáwã: \p —Too docare ¿mʉʉ pacʉ noopʉ́ niigari? jĩĩwã. \p Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Mʉ́ã yʉʉre masĩria; yʉʉ Pacʉcãrẽ masĩria. Yʉʉre masĩrãjã, yʉʉ Pacʉcãrẽ masĩboajĩyu, jĩĩwĩ. \p \v 20 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ buerito, cʉ̃́ãrẽ teero wedesewi. Niyeru sã́ãretibari pʉtopʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeerí bʉreco jeariwʉ ména. Teero tiirá, sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeriwa. \s1 “Yʉʉ wáaadaropʉre mʉ́ã wáamasĩricu” \p \v 21 Jesús cʉ̃́ãrẽ wedenemowĩ: \p —Yʉʉ wáagʉ tiia. Yʉʉ wáari siro, mʉ́ã yʉʉre ãmaãmiãdacu. Mʉ́ã ñañaré tiirére acabónoña manirã́ diaadacu. Yʉʉ wáaadaropʉre mʉ́ã wáamasĩricu, jĩĩwĩ. \p \v 22 Judíoape cãmerĩ́ sãĩñáwã: \p —Cʉ̃ʉ̃ basiro sĩã, diaboqui. Teero tiigʉ́, “mʉ́ã yʉʉ wáaadaropʉre wáamasĩricu” jĩĩĩ, ¿teerora? jĩĩwã. \p \v 23 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ sũcã: \p —Mʉ́ã atiyepá macãrã niiã; yʉʉpe ʉ̃mʉã́se macʉ̃ niiã. Mʉ́ã atibʉ́reco macãrã niiã; yʉʉpe atibʉ́reco macʉ̃ mee niiã. \v 24 Teero tiigʉ́, “mʉ́ã ñañaré tiirére acabónoña manirã́ diaadacu” jĩĩãwʉ̃ mʉ́ãrẽ. Yʉʉ basiro yée maquẽrẽ wedeseri, “yʉʉrá niiã” jĩĩrére mʉ́ã padeoría. Teero tiirá, mʉ́ã acabónoña manirã́ diaadacu, jĩĩwĩ. \p \v 25 Teero tiirá, cʉ̃́ãpeja sãĩñáwã: \p —¿Noãnó niiĩ mʉʉ? jĩĩwã. \p Jesupé yʉʉwi: \p —Buenʉcãgʉ̃pʉ mʉ́ãrẽ wedetoamiwʉ̃. \v 26 Yʉʉ mʉ́ã ñañaré tiirére, mʉ́ãrẽ yʉʉ wapa tiiádarere pee wededʉgapacʉ, wederia ména. Yʉʉre ticodiocorigʉpʉ diamacʉ̃́ wedei. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ wederi, yʉʉ tʉoárigue dícʉre mʉ́ãrẽ atibʉ́reco macãrãrẽ wedea, jĩĩwĩ. \p \v 27 Cʉ̃ʉ̃ teero wedesegʉ, cʉ̃ʉ̃ Pacʉ Cõãmacʉ̃rẽna wedesegʉ tiimíwĩ. Cʉ̃́ãpe teeré tʉomasĩ́riwa. \v 28 Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ néemʉõnʉcõripʉ,\f + \fr 8:28 \ft Jesús cʉ̃ʉ̃ diaadare maquẽrẽ wedesegʉ tiiyígʉ.\f* “yʉʉrá niiã”\f + \fr 8:28 \ft Éxodo 3.14.\f* jĩĩrére masĩãdacu. “Cʉ̃ʉ̃ booró tiiríjĩyi; cʉ̃ʉ̃ Pacʉ buerigue dícʉre wedejĩyi”, jĩĩ masĩãdacu. \v 29 Yʉʉre ticodiocorigʉ yʉʉmena niiĩ. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ tʉsaré dícʉre tiia. Teero tiigʉ́, yʉʉ Pacʉ yʉʉre sĩcʉ̃rã cṹũrii, jĩĩwĩ. \p \v 30 Jesús teero jĩĩrĩ tʉorá, paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeowá. \s1 Cõãmacʉ̃ põnaye queti; ñañaré tiidúmasĩhẽrãye queti \p \v 31 Jesús judíoa cʉ̃ʉ̃rẽ padeomírirare biiro jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã yʉʉ buerére yʉʉrucura, yʉʉre padeonʉnʉ́sera peti niiãdacu. \v 32 Diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩãdacu. Teeré masĩrã, ñañaré tiirére tiidúmasĩãdacu. Teero tiirá, dutiapenori basoca witirira tiiróbiro niiãdacu. \p \v 33 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —¿Deero tiigʉ́ mʉʉ “dutiapenori basoca witirira tiiróbiro niiãdacu” jĩĩĩ? Ʉ̃sã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niiã. Ʉ̃sã sĩcãrĩ dutiapenori basoca niiritoawʉ. \p \v 34 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niipetira ñañaré tiiráno dutiapenori basoca tiiróbiro niicua. Dutiapenori basoca witimasĩricua. Teerora ñañaré tiirácã ñañarére tiidúmasĩricua. \v 35 Sĩcʉ̃ dutiapenori basocʉ cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ya wiipʉre niirucuriqui; tiiwií õpʉ̃ macʉ̃pe tiiwiipʉ́re niirucuqui. \v 36 Teero tiigʉ́, yʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ peti niijĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ dutiapenori basoca tiiróbiro niirã́rẽ witiri tiimasĩ́ã. Yʉʉ teero tiirí, witirira peti niiãdacu sáa. \v 37 Yʉʉ mʉ́ã Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niirére masĩtoaa. Teero niipacara, yʉʉ wedeserere padeodʉgáricu. Teero tiirá, yʉʉre sĩãdʉgácu. \v 38 Yʉʉ Pacʉ yʉʉre ẽñoríguere mʉ́ãrẽ wedemiã. Mʉ́ãpeja mʉ́ã pacʉ tiidutírere tiicú, jĩĩwĩ. \p \v 39 Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwa: \p —Ʉ̃sã pacʉ Abraham niiĩ, jĩĩwã. \p Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã Abraham pãrãmerã peti niirã, cʉ̃ʉ̃ tiirírobiro tiibócu. \v 40 Teero tiiróno tiirá, yʉʉ diamacʉ̃́ maquẽ yʉʉ Pacʉ bueriguere wedegʉ́ niipacari, sĩãdʉgáa. Abraham teero tiirírigʉ niiwĩ. \v 41 Mʉ́ãpe mʉ́ã pacʉ tiiróbirora tiia, jĩĩwĩ cʉ̃ʉ̃peja. \p Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwa: \p —Ʉ̃sãjã pacʉ manirã́ bauáririra niiwʉ̃. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã ʉ̃sã Pacʉ niiĩ, jĩĩwã. \p \v 42 Jesupéja jĩĩwĩ: \p —Cõãmacʉ̃ mʉ́ã Pacʉ niiãtã, yʉʉre maĩbócu. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃mena niirigʉra atiwʉ. Yʉʉ booró atiriwʉ. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre ticodiocowi. \v 43 Mʉ́ã ¿deero tiirá yʉʉ wederére tʉomasĩ́rii? Yée maquẽrẽ tʉodʉgária. \v 44 Mʉ́ã pacʉ wãtĩãrẽ dutigʉ́ niiĩ; mʉ́ã cʉ̃ʉ̃yara niiã. Teero tiirá, mʉ́ã pacʉ booró tiidʉgáa. Cʉ̃ʉ̃ sicatopʉra basocáre sĩãgʉ̃́ niirigʉ niiwĩ. Péerogã diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiiríi. Cʉ̃ʉ̃ wedesegʉ, diamacʉ̃́ maquẽrẽ sĩcãrĩ wedeseriqui. Jĩĩditorepigʉ, jĩĩditosʉguerigʉ niiĩ. Teero jĩĩditogʉ, cʉ̃ʉ̃ niirecʉtirere ẽñoquí. \v 45 Yʉʉpeja diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedea. Teero tiirá, mʉ́ã yʉʉre padeoría. \v 46 Mʉ́ã watoapʉre ¿noã yʉʉ ñañaré tiirére ẽñomasĩ́ĩ? Ẽñomasĩ́ria. Yʉʉ diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedepacari, ¿deero tiirá yʉʉre padeoríi? \v 47 Cõãmacʉ̃ põna cʉ̃ʉ̃ wederére tʉoóya. Mʉ́ãpe cʉ̃ʉ̃ põna mee niiã. Teero tiirá, yʉʉ wederére tʉodʉgária, jĩĩwĩ. \s1 Cristo Abraham sʉguero niitoarigue \p \v 48 Judíoare dutirápeja jĩĩwã: \p —Mʉʉ Samaritanoãyʉ niicu. Diamacʉ̃́rã niiã ʉ̃sã jĩĩré: Wãtĩ cʉogʉ́ niijĩgʉ̃, mecʉ̃gʉ̃́ tiia mʉʉjã, jĩĩwã. \p \v 49 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Wãtĩ cʉogʉ́ niiria. Yʉʉ tiirémena yʉʉ Pacʉre padeorére ẽñoã. Mʉ́ãpe yʉʉ tiirére ĩña, yʉʉre ñañarõ buijã́ã. \v 50 “Basocá yʉʉre ãñurõ wedesearo” jĩĩrére ãmaãgʉ̃ mee tiia. Teero niipacari, sĩcʉ̃ niiĩ yʉʉre ãñurõ wedesegʉ. Cʉ̃ʉ̃rã́ basocá tiirére queoró wedegʉdʉ niiĩ. \v 51 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉ wedeseri tʉo, teeré tiigʉ́no diariqui, jĩĩwĩ. \p \v 52 Judíoare dutirápeja jĩĩwã: \p —Ʉ̃sã jĩĩãrirobirora teerora niiã: “Wãtĩ cʉogʉ́ niijĩgʉ̃, mecʉ̃gʉ̃́ tiia”. Abraham diajõãyigʉ. Profetacã diajõãyira. Mʉʉpeja biiro jĩĩã: “Yʉʉ wedeseri tʉo, teeré tiigʉ́no diariqui”. \v 53 Mʉʉ ʉ̃sã ñecʉ̃ Abraham nemorṍ niiria. Cʉ̃ʉ̃ diajõãyigʉ. Profetacã diajõãyira. Mʉʉpeja ¿ñiirũno niiĩ teero jĩĩ wedesegʉ? jĩĩwã. \p \v 54 Jesupéja cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ basiro yʉʉ tiirére ãñurõ wedeseri, wapamaníã. Yʉʉ Pacʉ (mʉ́ã “Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã Pacʉ” jĩĩgʉ̃́rã) yʉʉ tiirére ãñurõ wedesei. \v 55 Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩricu. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ masĩã. Yʉʉ “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩria” jĩĩgʉ̃, mʉ́ã tiiróbiro jĩĩditorepigʉ niibocu. Diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ masĩã; cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉo, teeré tiia. \v 56 Mʉ́ã ñecʉ̃ Abraham yʉʉ atiadarere “ĩñagʉ̃da” jĩĩ, ʉseniwĩ. Teeré ĩñagʉ̃, bayiró ʉseniwĩ, jĩĩwĩ. \p \v 57 Cʉ̃́ãpeja jĩĩwã: \p —Mʉʉ cincuenta cʉ̃marĩ cʉorípacʉ, ¿Abrahamrẽ ĩñarĩ? Ĩñaridojãjĩyu, jĩĩwã. \p \v 58 Jesupé yʉʉwi: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Abraham bauáadari sʉgueropʉ, “yʉʉrá niiã”,\f + \fr 8:58 \ft Abraham bauáadari sʉgueropʉ, Jesús cʉ̃ʉ̃ Pacʉmena niitoayigʉ. Too síro Moisés Cõãmacʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ wãmerẽ sãĩñárĩ, “yʉʉrá niiã” jĩĩ yʉʉyigʉ. Teero tiigʉ́, Jesús “yʉʉrá niiã” jĩĩrĩ, basocá cʉ̃ʉ̃rẽ déesĩãdʉgamiyira.\f* jĩĩwĩ. \p \v 59 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, cʉ̃ʉ̃rẽ déesĩããda jĩĩrã, ʉ̃tãperire néemiwã. Cʉ̃ʉ̃peja cʉ̃́ãrẽ dutijã́, Cõãmacʉ̃wiipʉ niiãrigʉ wáajõãwĩ. \c 9 \s1 Jesús ĩñahẽgʉ̃ bauárigʉre ĩñarĩ tiirígue \p \v 1 Jesús netõwá, sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ capeari ĩñahẽgʉ̃rẽ ĩñawĩ. Cʉ̃ʉ̃ wĩmagʉ̃pʉra capeari ĩñahẽgʉ̃ bauáyigʉ. \v 2 Ʉ̃sã Jesuré sãĩñáwʉ̃: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, ¿deero tiigʉ́ ãni capeari ĩñahẽgʉ̃ bauáyiri? ¿Noãyé wapa niiĩ? ¿Cʉ̃ʉ̃ye wapa, cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉãye wapa niiĩ? jĩĩwʉ̃. \p \v 3 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiré wapa mee niiã. Teero biiri cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉãye wapa mee niiã. Cʉ̃ʉ̃mena Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiirére ẽñodʉgágʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ teero baugʉ́ bauári tiirígʉ niiwĩ. \v 4 Yʉʉre ticodiocorigʉ padedutirere mecʉ̃tígã marĩrẽ tiiró booa. Too síro ñami tiiróbiro niiãdacu. Ñami jeari, sĩcʉ̃no pademasĩriqui. \v 5 Yʉʉ atibʉ́recopʉ niigʉ̃, basocáre sĩãwócore tiiróbiro niiã, jĩĩwĩ. \p \v 6 Jesús teero jĩĩãri siro, yepapʉ ʉsecóre eocṹ, dita ococʉtíre maané, capearipʉ tuusĩã́, \v 7 cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Siloétaropʉ mʉʉye capearire cosegʉ́ wáaya, jĩĩwĩ. \p (Siloé jĩĩrõ, “ticoconorigʉ” jĩĩdʉgaro tiia.) \p Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ wáa, cʉ̃ʉ̃ capearire coserígʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wiipʉ́ pʉtʉaatigʉ, ãñurõ ĩñarigʉ niiwĩ. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ya wii pʉto macãrã, ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ niyeru sãĩduíri ĩñarucurira cãmerĩ́ sãĩñáyira: \p —¿Ãni niyeru sãĩduírucuarigʉra niiĩrã? jĩĩyira. \p \v 9 Sĩquẽrã “cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩ” jĩĩyira. Ãpẽrãpé “niirii; ãpĩ cʉ̃ʉ̃biro baugʉ́ niiĩ” jĩĩyira. \p —Yʉʉrá niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 10 —¿Deero tiigʉ́ mʉʉ mecʉ̃tígãrẽ ãñurõ ĩñaĩ? jĩĩyira cʉ̃́ãpe. \p \v 11 —Jõõ niiãrigʉ Jesús wãmecʉtigʉ dita ococʉtíremena yʉʉ capearire tuusĩã́, Siloétaropʉ yʉʉre cosedutíati. Teero tiigʉ́, wáa, yʉʉ coseári siro, ãñurõ ĩñaãwʉ̃, jĩĩ yʉʉyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \p \v 12 —¿Noopʉ́ niigari cʉ̃ʉ̃? jĩĩyira. \p —Masĩriga. Noopʉ́ niigʉ̃ niiqui, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \s1 Fariseo basoca ĩñahẽgʉ̃ niimiãrigʉre sãĩñárigue \p \v 13 Capeari ĩñahẽgʉ̃ niimiãrigʉ fariseo basoca pʉtopʉ néewanorigʉ niiwĩ. \v 14 Jesús dita ococʉtíremena cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarĩ tiirí bʉreco ʉ̃sã yeerisãri bʉreco niiwʉ̃. \v 15 Teero tiirá, fariseo basocapeja cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —¿Deero tiigʉ́ mʉʉ ãñurõ ĩñaĩ? jĩĩyira. \p —Sĩcʉ̃ yʉʉ capearire dita ococʉtíremena tuusĩã́ãti. Yʉʉ coseári siro, ãñurõ ĩñaãwʉ̃, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Sĩquẽrã fariseo basoca jĩĩyira: \p —Cʉ̃ʉ̃rẽ teero tiiárigʉre Cõãmacʉ̃ ticocorijĩyi. Marĩ yeerisãri bʉrecore netõnʉcã́gʉ̃ tiii, jĩĩyira. \p Ãpẽrãpé jĩĩyira: \p —Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiigʉ́no niigʉ̃jã, ãñurére tiiẽ́ñoriboajĩyi, jĩĩyira. \p Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíro wãcũriyira sáa. Teero tiirá, batajṍãyira. \p \v 17 Teero tiirá, cʉ̃́ã capeari ĩñahẽgʉ̃ niimiãrigʉre sãĩñáyira sũcã: \p —Mʉʉte ¿deero jĩĩĩ mʉʉrẽ ĩñarĩ tiiárigʉre? jĩĩyira. \p —Yʉʉja “profeta niiĩ” jĩĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 18 Judíoare dutirá capeari ĩñahẽgʉ̃ niimiãrigʉye quetire padeodʉgáriyira. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉãrẽ sʉocó, \v 19 sãĩñáyira: \p —¿Ãni mʉ́ã macʉ̃ niiĩ? ¿“Wĩmagʉ̃pʉra capeari ĩñahẽgʉ̃ bauárigʉ” mʉ́ã jĩĩrigʉra niiĩ? ¿Deero tiigʉ́ cʉ̃ʉ̃ mecʉ̃tígãrẽ ĩñaĩ? jĩĩyira. \p \v 20 Cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉãpe yʉʉyira: \p —Ʉ̃́jʉ̃, ʉ̃sã macʉ̃rã niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ capeari ĩñahẽgʉ̃ bauámiwĩ. Tee dícʉre ʉ̃sã masĩã. \v 21 Cʉ̃ʉ̃ mecʉ̃tígã ĩñarére masĩriga. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarĩ tiiárigʉcãrẽ masĩriga. Cʉ̃ʉ̃ basiro yʉʉmasĩĩ; wĩmagʉ̃ mee niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáña, jĩĩyira. \p \v 22 Cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã cuira, teero jĩĩyira. Judíoare dutirá too sʉgueropʉ ateré jĩĩyira: “Jõõ niiãrigʉre ‘Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ’ jĩĩgʉ̃́norẽ marĩ neãrí wiipʉ cõãwioneconoãdacu; marĩmena niinemoriqui”, jĩĩyira. \v 23 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã “wĩmagʉ̃ mee niiĩ; cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáña” jĩĩyira. \p \v 24 Judíoare dutirápeja capeari ĩñahẽgʉ̃ niimiãrigʉre sʉocóyira sũcã. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Cõãmacʉ̃ tʉocóropʉre diamacʉ̃́ wedeseya. Ʉ̃sã masĩã: Jõõ niiãrigʉ ñañaré tiigʉ́ niiĩ, jĩĩyira. \p \v 25 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: \p —Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiigʉ́ niigʉ̃ niiqui; yʉʉ masĩriga. Ate dícʉre masĩã: Yʉʉ capeari ĩñahẽgʉ̃ niipacʉ, mecʉ̃tígãrẽ ĩñaã sáa, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñánemoyira: \p —¿Deero mʉʉrẽ tiiárĩ? ¿Ñeenómena mʉʉrẽ ĩñarĩ tiiárĩ? jĩĩyira. \p \v 27 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉyigʉ: \p —Mʉ́ãrẽ wedetoamiãwʉ̃; yʉʉre tʉorícu. ¿Deero tiirá wedenemorõ booi sũcã? ¿Mʉ́ãcã cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉdʉgágari? jĩĩyigʉ. \p \v 28 Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ tutiyira: \p —Mʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉñá. Ʉ̃sãpeja Moisés dutirére nʉnʉã́da. \v 29 Ʉ̃sã masĩã: Cõãmacʉ̃ Moisére wedeseyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽjã “too macʉ̃pʉ niiĩ” jĩĩmasĩriga, jĩĩyira. \p \v 30 Cʉ̃ʉ̃peja cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —¡Ayo! ¿Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ “noo macʉ̃pʉ niiĩ” jĩĩmasĩrigari? ¡Cʉ̃ʉ̃rã́ yʉʉre capeari ĩñarĩ tiiáwĩ! \v 31 Marĩ ateré masĩã: Cõãmacʉ̃ ñañaré tiiráre cʉ̃́ã sãĩrére yʉʉriqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeoránorẽ, cʉ̃ʉ̃ booré tiiránorẽ yʉʉqui. \v 32 Sĩcãrĩ “sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃pʉra capeari ĩñahẽgʉ̃ bauárigʉre ĩñarĩ tiiáyigʉ” jĩĩrĩ tʉoyá maniwʉ̃́. \v 33 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ticocoriatã, yʉʉre capeari ĩñarĩ tiiríboajĩyi, jĩĩyigʉ. \p \v 34 Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Mʉʉ sicatopʉra ñañagʉ̃́ bauárigʉ niipacʉ, ʉ̃sãrẽ buemasĩricu sáa, jĩĩyira. \p Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãmena niimiãrigʉre cõãwionecojãyira. \s1 Ĩñahẽrã tiiróbiro niirã́ye \p \v 35 Jesús capeari ĩñahẽgʉ̃ niimiãrigʉre cʉ̃́ã cõãwionecori tʉowí. Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉajeágʉ, jĩĩwĩ: \p —¿Mʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ padeói? jĩĩwĩ. \p \v 36 —¿Noã niiĩ cʉ̃ʉ̃? Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeodʉgága, jĩĩ yʉʉwi. \p \v 37 —Mʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatoaa. Yʉʉ mʉʉmena wedesegʉ cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 38 —Õpʉ̃, mʉʉrẽ padeóa, jĩĩ, cʉ̃ʉ̃ pʉto ñicãcoberimena jeacũmuwĩ. \p \v 39 Jesupé jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ atibʉ́recopʉre basocáre cʉ̃́ã ñañaré tiirére masĩãrõ jĩĩgʉ̃ atiwʉ. Teero wáari, capeari ĩñahẽrã tiiróbiro ĩñaãdacua; capeari ĩñarã́ capeari ĩñahẽrã tiiróbiro wáaadacua, jĩĩwĩ. \p \v 40 Sĩquẽrã fariseo basoca cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ niirã́peja cʉ̃ʉ̃rẽ tʉo, jĩĩwã: \p —Ʉ̃sãcãrẽ “capeari ĩñahẽrã tiiróbirora niiã mʉ́ã” ¿jĩĩgʉ̃ tiii? jĩĩwã. \p \v 41 Jesupéja cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Mʉ́ã capeari ĩñahẽrã tiiróbiro niirãjã, yʉʉ tiirére ĩñaribojĩyu. Teero tiirá, wapa cʉoríbojĩyu. Mʉ́ã “ĩñamasĩã” jĩĩ wãcũjĩrã, wapa cʉorá niiã, jĩĩwĩ. \c 10 \s1 Oveja coterí basocʉmena queoré \p \v 1 Jesús queorémena wedewi: \p —Yʉʉ ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ oveja niirí sãnirõ soperé sããwahegʉ, tiisãnirõrẽ mʉãnetõsãwagʉ, yaarépigʉ niiqui. \v 2 Soperé sããwagʉpe oveja coterí basocʉ niiqui. \v 3 Sope sããwaro coterí basocʉ cʉ̃ʉ̃rẽ pã́õsõnecoqui. Cʉ̃ʉ̃yara oveja cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉomasĩ́cua. Cʉ̃́ãcõrõrẽ cʉ̃́ã wãmemena sʉo, néewitiwaqui. \v 4 Cʉ̃ʉ̃yarare witiwapetiri ĩña, cʉ̃́ãrẽ sʉguewaqui. Cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉomasĩ́jĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉcúa. \v 5 Ãpĩ cʉ̃́ã ĩñamasĩhẽgʉ̃rẽ nʉnʉrídojãcua. Cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉomasĩ́rijĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ dutibatéjõãcua, jĩĩwĩ. \p \v 6 Fariseo basoca cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ queorémena wederi, “biirope jĩĩdʉgaro tiicú” jĩĩmasĩriwa. \s1 Jesús oveja coterí basocʉ tiiróbiro niiĩ \p \v 7 Cʉ̃́ã tʉohéri ĩñagʉ̃, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemowĩ: \p —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉrá oveja sããwari sope tiiróbiro niiã. \v 8 Niipetira yʉʉ sʉguero atirira ñañarã́, ovejare yaarépira tiiróbiro niiĩya. Teero tiirá, oveja cʉ̃́ãrẽ nʉnʉrírira niiwã. \v 9 Yʉʉrá sope tiiróbiro niiã. Yʉʉpʉre sããwarano netõnénoãdacua. Oveja tiiróbiro sããwa, witiwa, táa bʉará tiiróbiro niiãdacua. \p \v 10 ’Yaarépigʉ cʉ̃́ãrẽ yaagʉ́dʉ, sĩãgʉ̃́dʉ dícʉ atiqui. Yʉʉpeja cʉ̃́ãrẽ catiré ticogʉ atiwʉ, ãñurõ peti niiãrõ jĩĩgʉ̃. \p \v 11 ’Yʉʉrá ovejare ãñurõ coterí basocʉ tiiróbiro niiã. Ovejare ãñurõ coterí basocʉ cʉ̃ʉ̃yarare diabosaqui. \v 12 Ãpĩpé cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃yarare ĩñanʉnʉsegʉ dícʉ niiqui; oveja coterí basocʉ peti mee niiqui. Cʉ̃ʉ̃yara mee niicua. Teero tiigʉ́, yái atiri ĩña, ovejare cõãnʉcõjã, dutijṍãqui. Yáipe cʉ̃́ãrẽ ñee, ãcũbatejãqui. \v 13 Ovejare ĩñanʉnʉsegʉ dícʉ niijĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ wãcũriqui. Ãñunicu cʉ̃ʉ̃rẽjã. \p \v 14-15 ’Yʉʉpeja ovejare ãñurõ coterí basocʉ tiiróbiro niiã. Yʉʉ Pacʉ yʉʉre masĩĩ; yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩã. Teerora yʉʉcã yáarare masĩã; cʉ̃́ãcã yʉʉre masĩĩya. Yáarare diabosa, netõnégʉ̃dacu. \v 16 Yʉʉ ãpẽrã́ ovejare cʉoa; cʉ̃́ã atisãnírõ macãrã mee niiĩya. Cʉ̃́ãcãrẽ néeatigʉda. Cʉ̃́ãcã yʉʉ wedeseri tʉo, yʉʉadacua. Teero tiirá, sĩcʉ̃põna niiãdacua; teero biiri sĩcʉ̃rã cʉ̃́ãrẽ cotegʉ́ niigʉ̃daqui. \p \v 17 ’Yáarare diabosa, too síro masãgʉ̃dacu. Teero tiigʉ́, yʉʉ Pacʉ yʉʉre maĩĩ. \v 18 Sĩcʉ̃ yʉʉre diari tiimasĩ́riqui; yʉʉ booró diagʉda. Yʉʉ diamasĩã; too síro masãmasĩã. Yʉʉ Pacʉ yʉʉre biirora tiidutíwi, jĩĩwĩ. \p \v 19 Judíoape cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉorá, cʉ̃ʉ̃rẽ sĩcãrĩbíro wãcũriwa sũcã. Teero tiirá, batajṍãwã. \v 20 Paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —¿Deero tiirá mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoi? Wãtĩ cʉogʉ́ niiĩ; teero biiri mecʉ̃gʉ̃́ peti tiii, jĩĩwã. \p \v 21 Ãpẽrãpéja jĩĩwã: \p —Wãtĩ sããnorigʉ teero wedeseriboqui. Wãtĩ sããnorigʉ capeari ĩñahẽgʉ̃rẽ ĩñarĩ tiimasĩ́riqui, jĩĩwã. \s1 Judíoa Jesuré boorírigue \p \v 22 Púuriro niirĩ, Jerusalénpʉ ʉ̃sã judíoa bosebʉreco tiiwʉ́. Too sʉguero macãrãpʉ Cõãmacʉ̃wiire yaponóãri siro, bosebʉreco tiipéoyira. Tii bosebʉreco ʉ̃sã wãcũnʉnʉseri bʉreco niiwʉ̃. \v 23 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ biayá manirí tatiapʉ wáawi. Tiitatia wãmecʉtia Pórtico de Salomón. \v 24 Toopʉ́ judíoare dutirápeja cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ sodeanʉcãjõãwã. Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: \p —¿Dee biiripʉ ʉ̃sãrẽ diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedegʉdari? Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niigʉ̃, diamacʉ̃́rã ʉ̃sãrẽ wedeya, jĩĩwã. \p \v 25 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi: \p —Wedemiwʉ̃; mʉ́ã tʉoríwʉ. Yʉʉ Pacʉ wãmemena tiiẽ́ñore yʉʉ niirecʉtirere ãñurõ ẽñoã. \v 26 Mʉ́ã yáara oveja niiria. Teero tiirá, yʉʉre padeoría. \v 27 Yáara ovejapeja yʉʉ wedeserere tʉomasĩ́ya. Yʉʉcã cʉ̃́ãrẽ masĩã. Cʉ̃́ã yʉʉre nʉnʉʉ̃́ya. \v 28 Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ catiré petihére ticoa. Cʉ̃́ã pecamepʉ wáaricua. Sĩcʉ̃no yʉʉ cʉoráre yʉʉre ẽmamasĩriqui. \v 29 Cʉ̃́ãrẽ yʉʉ Pacʉ ticorigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ niipetira nemorṍ tutuagʉ niiĩ. Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃no yʉʉ Pacʉ cʉoráre ẽmamasĩriqui. \v 30 Ʉ̃sã yʉʉ Pacʉmena sĩcʉ̃rã niiã, jĩĩwĩ. \p \v 31 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, judíoare dutirápeja ʉ̃tãperire néemiwã sũcã, cʉ̃ʉ̃rẽ déesĩããda jĩĩrã. \v 32 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ Pacʉ tutuaremena mʉ́ã ĩñacoropʉ pee ãñuré tiiẽ́ñowʉ̃. ¿Ñeenó tiiré wapape yʉʉre déesĩãdʉgai? jĩĩwĩ. \p \v 33 Cʉ̃́ãpe yʉʉwa: \p —Mʉʉ ãñurõ tiiré wapa déesĩãricu. Mʉʉ basocʉ́ra niipacʉ, “yʉʉ Cõãmacʉ̃ niiã” jĩĩré wapa mʉʉrẽ sĩãã́da. Mʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiia, jĩĩwã. \p \v 34 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã dutiré watoapʉre Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere biiro jóanoã: “Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ tiiróbirora niirã́ niiã”,\f + \fr 10:34 \ft Salmo 82.6.\f* jĩĩ jóanoã. \v 35 Marĩ masĩã: Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ “diamacʉ̃́ maquẽ niiria” jĩĩmasĩña maniã. Cõãmacʉ̃ye wederirare “mʉ́ã Cõãmacʉ̃ tiiróbirora niirã́ niiã” jĩĩ jóadutirigʉ niiwĩ. \v 36 Teero tiigʉ́, “yʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã” jĩĩmasĩã. Mʉ́ãpe yʉʉ teero jĩĩré wapa yʉʉre “Cõãmacʉ̃rẽ ñañarõ wedesegʉ tiia” jĩĩã. Teero niiria. Cõãmacʉ̃ yʉʉre besewi; yʉʉre atibʉ́recopʉre ticodiocowi. \v 37 Yʉʉ Pacʉ tiirére yʉʉ tiihéri, yʉʉre padeoríjãña. \v 38 Cʉ̃ʉ̃ tiirére tiirípereja, yʉʉre padeorípacara, yʉʉ tiiẽ́ñorere padeoyá. Mʉ́ã teeré padeorá, “yʉʉ Pacʉ yʉʉpʉre niiĩ” jĩĩrére masĩãdacu. Teero biiri “yʉʉ cʉ̃ʉ̃pʉre niiã” jĩĩrére tʉomasĩ́ãdacu, jĩĩwĩ. \p \v 39 Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ peresuwiipʉ néewadʉgamiwã sũcã. Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃́ãrẽ dutijṍãwĩ. \p \v 40 Too síro Jesús día Jordán apeniñapʉ́ tĩãwawi. Toopʉ́re Juan wãmeõtiri basocʉ wãmeõtiriropʉ pʉtʉácũmuwĩ. \v 41 Paʉ Jesuré ĩñarã jeara, jĩĩwã: \p —Juan Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñoriwi. Tiiẽ́ñoripacʉ, niipetire ãniyé maquẽrẽ wedegʉ, diamacʉ̃́rã wedeyi, jĩĩwã. \p \v 42 Toopʉ́re paʉ Jesuré padeowá. \c 11 \s1 Lázaro diarigue \p \v 1 Sĩcʉ̃ basocʉ́ diarecʉtigʉ niirigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Lázaro. Cʉ̃ʉ̃, teero biiri cʉ̃ʉ̃ sõwõsãnumiã María, Marta Betania macã macãrã niiwã. \v 2 Maríara niiwõ Jesuyé dʉporipʉre sitiaãñúre píopeo, coo póañapõmena tuucosérigo. Coo bai Lázaro diarecʉtigʉ niiwĩ. \v 3 Lázaro sõwõsãnumiã Jesuré queti ticocorira niiwã: \p —Õpʉ̃, mʉʉ menamacʉ̃ diagʉ tiii, jĩĩcoyira. \p \v 4 Jesupé tee quetire tʉogʉ́, jĩĩwĩ: \p —Cʉ̃ʉ̃ diarecʉtiremena diadoariqui. Cʉ̃ʉ̃ diarémena Cõãmacʉ̃ tutuarere ẽñonóãdacu. Yʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃cãrẽ basocá “cʉ̃ʉ̃ tutuagʉ niiĩ” jĩĩãdacua, jĩĩwĩ. \p \v 5 Jesús cʉ̃́ã María, Marta, teero biiri cʉ̃́ã bai Lázarore maĩrígʉ niiwĩ. \v 6 Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ diarecʉtire quetire tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ niirṍpʉ pʉabʉ́reco pʉtʉácũmunemowʉ̃ sũcã. \v 7 Too síro ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre: —Jãmʉ Judeapʉ sũcã, jĩĩwĩ. \p \v 8 Ʉ̃sãpe cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: \p —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, yoawaria ména judíoare dutirá ʉ̃tãperimena mʉʉrẽ déesĩãdʉgamiwã. ¿Mʉʉ toopʉ́ wáadʉgagari sũcã? jĩĩwʉ̃. \p \v 9 Jesupé queorémena yʉʉwi: \p —Wãcũpatirijãña. Mʉ́ã masĩã: Sicabʉrecore doce horari bóea. Bʉ́reco wáagʉno bóeremena ĩñamasĩqui. Teero tiigʉ́, ñaacũmuriqui. \v 10 Naĩtĩãrõpʉ wáagʉnopeja cʉ̃ʉ̃ wáaro sĩãwócore maniré wapa dʉpotua, ñaacũmuqui, jĩĩwĩ. \p \v 11 Teero jĩĩãri siro, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Marĩ menamacʉ̃ Lázaro cãnijṍãjĩyi. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ wãcõgʉ̃́ wáagʉda, jĩĩwĩ. \p \v 12 —Õpʉ̃, cʉ̃ʉ̃ cãniã́rigʉ, ãñujõãgʉ̃daqui, jĩĩwʉ̃. \p \v 13 Jesús “Lázaro cãnijṍãjĩyi” jĩĩgʉ̃, “diajõãjĩyi” jĩĩdʉgagʉ tiiwí. Ʉ̃sãpe cãniré petire wãcũjãmiwʉ̃. \v 14 Ʉ̃sã tʉohéri ĩñagʉ̃, Jesús ʉ̃sãrẽ tʉomasĩ́rõrã wedewi: \p —Lázaro diajõããjĩyi. \v 15 Marĩ toopʉ́ niihẽrĩ, ãñuã. Yʉʉ ʉseniã; ãñuniãdacu mʉ́ãrẽ. Toorá mʉ́ã nemorṍ padeoádacu. Jãmʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, jĩĩwĩ. \p \v 16 Tomás (“sʉdʉárigʉ” ʉ̃sã jĩĩgʉ̃́) ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Jãmʉ marĩcã. Marĩrẽ buegʉ́re cʉ̃́ã sĩãrĩ́, cʉ̃ʉ̃menarã diara wáaada, jĩĩwĩ. \s1 Jesús diarirare masõ, catiré ticoré \p \v 17 Jesús Lázaroya macãpʉ jeagʉdʉ tiirí, ʉ̃tãtutipʉ cṹũrigue quetire tʉowí. Cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũãri siro, bapari bʉrecori netõyíro mée. \v 18 Betania Jerusalén pʉtogã niiwʉ̃. Pʉa kilómetro, ape kilómetro deco yoaro niiwʉ̃. \v 19 Teero tiirá, paʉ Jerusalén macãrã cʉ̃́ã bai diari tʉorá, Marta, Maríare wãcũtutuaaro jĩĩrã, cʉ̃́ã pʉtopʉ ĩñarã jearira niiwã. \v 20 “Jesús atitoai mée” jĩĩrĩ tʉogó, Marta cʉ̃ʉ̃rẽ bocago atiwo. Maríape wiipʉ́ pʉtʉáyigo. \v 21 Marta Jesús pʉto jeago, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwõ: \p —Õpʉ̃, mʉʉ ãnopʉ́ niirĩ, yʉʉ bai diariboajĩyi. \v 22 Mecʉ̃tígãcãrẽ Cõãmacʉ̃ niipetire mʉʉ sãĩrénorẽ ticoqui. Teeré masĩã, jĩĩwõ. \p \v 23 Jesús coore jĩĩwĩ: \p —Mʉʉ bai masãgʉ̃daqui, jĩĩwĩ. \p \v 24 Coopeja yʉʉwo: \p —Yʉʉ masĩã: Atibʉ́reco petirí, niipetira diarira masãripʉ, masãgʉ̃daqui, jĩĩwõ. \p \v 25 Jesupé jĩĩwĩ: \p —Yʉʉrá diarirare masõ, catiré ticogʉ́ niiã. Yʉʉre padeogʉ́ diapacʉ, catigʉdaqui sũcã. \v 26 Mecʉ̃tígãrẽ catirá yʉʉre padeorá diari siro, dianemoricua. ¿Mʉʉ teeré padeói? jĩĩwĩ. \p \v 27 Coope yʉʉwo: \p —Õpʉ̃, ateré padeóa: Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo, Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã. Mʉʉ “sĩcʉ̃ basocʉ́ atigʉdʉ niiãyigʉ” cʉ̃́ã jĩĩrigʉ niiã, jĩĩwõ. \s1 Lázarore cṹũri tuti pʉto Jesús utirigue \p \v 28 Marta Jesuména wedeseari siro, coo bayio Maríare sʉogó wáawo. Coore ãpẽrã́ tʉohéropʉ wedeyigo: \p —Marĩrẽ buegʉ́ jeatoaawĩ. Mʉʉrẽ sʉodutíawĩ, jĩĩyigo. \p \v 29 Coo teero jĩĩrĩ tʉogó, cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ máata atirigo niiwõ. \v 30 Jesús Marta bocaariropʉ niiwĩ. Macãpʉre piyawariwi ména. \v 31 Judíoa wiipʉ́ Maríare wãcũtutuari tiirá tiiyíra. Cʉ̃́ã coo boyeromena witiwari ĩñarã, coore nʉnʉyíra. “Cṹũãri tutipʉ utigo wáago tiicó”, jĩĩ wãcũmiyira. \p \v 32 Maríape Jesús pʉto jea, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, cʉ̃ʉ̃ye dʉpori pʉtopʉ munibiácũmuwõ. \p —Õpʉ̃, mʉʉ ãnopʉ́ niiãtã, yʉʉ bai diariboajĩyi, jĩĩwõ. \p \v 33 Jesús coo utiri ĩñagʉ̃, teero biiri judíoa coore nʉnʉátiariracã utiri ĩñagʉ̃, bayiró wãcũpati, ñañarõ yeeripũnacʉtiwi. \p \v 34 —¿Noopʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũãrĩ? jĩĩ sãĩñáwĩ. \p —Jãmʉ, ĩñagʉ̃ atiya, jĩĩwã. \p \v 35 Jesús utiwi. \v 36 Cʉ̃ʉ̃ utiri ĩñarã, judíoa cãmerĩ́ jĩĩwã: \p —Ĩñaña. Cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró maĩjã́miãyiri cʉ̃ʉ̃, jĩĩwã. \p \v 37 Sĩquẽrã jĩĩwã: \p —Ãni jõõ niirigʉ capeari ĩñahẽgʉ̃rẽ netõnérigʉra niiĩrã. ¿Lázarocãrẽ diari tiiríboayiri? jĩĩwã. \s1 Jesús Lázarore masõrigue \p \v 38 Jesús Lázarore cṹũri tutipʉ jeagʉ, bayiró wãcũpatiremena niiwĩ sũcã. Tiituti ʉ̃tãtuti niiwʉ̃. Tiituti sopepʉtó ʉ̃tãquicamena bianówʉ̃. \v 39 Jesús cʉ̃́ãrẽ: —Tiiquire néecoya, jĩĩwĩ. \p Marta diaarigʉ sõwõpe cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwõ: \p —Õpʉ̃, ʉ̃ni niiqui. Cʉ̃ʉ̃ diaari siro, bapari bʉrecori netõã, jĩĩwõ. \p \v 40 Jesús coore jĩĩwĩ: \p —“Yʉʉre padeogó, Cõãmacʉ̃ tutuarere ĩñagõdacu”, jĩĩ wedeawʉ̃ mʉʉrẽ, jĩĩwĩ. \p \v 41 Teero tiirá, cʉ̃́ã tiituti biaríquicare néecowa. Jesús ĩñamʉõco, Cõãmacʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Pacʉ, yʉʉ sãĩrére mʉʉ tʉoa. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ ʉsenire ticoa. \v 42 Yʉʉ masĩã: Mʉʉ yʉʉre tʉorucújãã. Ãniã ãnopʉ́ nucũrã́ye maquẽrẽ bʉsʉrómena mʉʉmena wedesea. “Yʉʉ mʉʉ ticodiocorigʉ niiã” jĩĩrére masĩãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiia, jĩĩwĩ. \p \v 43 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, bayiró bʉsʉrómena jĩĩwĩ: \p —Lázaro, witiatiya, jĩĩwĩ. \p \v 44 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, diaarigʉ niimiãrigʉ witiatiwi. Cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩ, cʉ̃ʉ̃ye dʉporire sutiména dʉdʉanorigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ya diapóacã suti caseromena cõmanórigʉ niiwĩ. Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Cʉ̃ʉ̃rẽ jõãñá, witiatiaro jĩĩrã, jĩĩwĩ. \s1 Jesuré ñeeãdara wedeserigue \r (Mt 26.1-5; Mr 14.1-2; Lc 22.1-2) \p \v 45 Judíoa Maríare ĩñarã jeaarira cʉ̃ʉ̃ teero tiiríguere ĩñarã, paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeowá. \v 46 Ãpẽrãpé Jesús tiiríguere fariseo basocapʉre wedera wáayira. \v 47 Teeré tʉoári siro, paiaré dutirá, teero biiri fariseo basoca, Judíoare Dutirá Petimena neãyira. Neããri siro, jĩĩyira: \p —¿Deero tiiádari marĩ? Jõõ niiãrigʉ pee tiiẽ́ñorere tiigʉ́ tiiquí. \v 48 Marĩ cʉ̃ʉ̃rẽ teero ĩñajãrĩ, niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeoádacua. Romanuã ati, Cõãmacʉ̃wiire cõããdacua. Teero biiri marĩ dutiré cʉorére petirí tiiádacua, jĩĩyira.\f + \fr 11:48 \ft Judíoare dutirá biiro wãcũjĩya: “Basocá niipetira Jesuré padeorá, cʉ̃ʉ̃rẽ õpʉ̃ sõnecoadacua; romanuãrẽ cõããdacua. Romanuã õpʉ̃ teeré tʉogʉ́, paʉ surarare ticocogʉdaqui”, jĩĩ wãcũjĩya.\f* \p \v 49 Sĩcʉ̃ cʉ̃́ã menamacʉ̃ wãmecʉtiwi Caifás. Cʉ̃ʉ̃ tiicʉ̃marẽ paiaré dutigʉ́ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã tʉomasĩ́ridojãã. \v 50 Niipetira basocá marĩya dita macãrã diari, ñañanibocu. Biiro tiirípe, ãñucu: Sĩcʉ̃ marĩ niipetiraye niiãdarere diabosari, marĩrẽ ãñuãdacu, jĩĩyigʉ. \p \v 51 Caifás cʉ̃ʉ̃ basiro wãcũrémena teero jĩĩriyigʉ. Tiicʉ̃ma cʉ̃ʉ̃ paiaré dutigʉ́ niirĩ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ teero wãcũré ticoyigʉ. Teero jĩĩgʉ̃, “marĩ niipetiraye niiãdarere Jesús diabosagʉdaqui” jĩĩsʉgueyigʉ. \v 52 Jesús judíoa dícʉre diabosariyigʉ. Niipetira Cõãmacʉ̃ põna cʉ̃ʉ̃rẽ padeoádarare, apeyé ditapʉ niirã́cãrẽ diabosayigʉ. Sicapõna macãrã sĩcʉ̃põna tiiróbiro niiãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiiyígʉ. \v 53 Teero tiirá, cʉ̃́ã tiibʉrecora “¿deero tiiádari marĩ cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dara?” jĩĩ wãcũnʉcãyira. \p \v 54 Teero tiigʉ́, Jesús paʉ judíoa watoapʉre wáanetõnemoriwi. Too niiãrigʉ yucʉ manirṍ wesapʉ wáawi. Efraín wãmecʉtiri macãpʉ jea, toopʉ́ ʉ̃sãmena pʉtʉáwi. \p \v 55 Pascua judíoa bosebʉreco jeaadaro tiirí, paʉ basocá Jerusalénpʉre jeawa. Cʉ̃́ã tii bosebʉreco sʉguero cʉ̃́ã ñañaré tiiríguere cosesʉguéra jeara tiiyíra. \v 56 Jesuré ãmaãcãmesãyira. Cõãmacʉ̃wii wesa macã yepapʉ niirã, cãmerĩ́ sãĩñáyira: \p —¿Mʉ́ã deero tʉgueñaĩ? ¿Cʉ̃ʉ̃ bosebʉrecore ĩñagʉ̃ atigʉdari? jĩĩyira. \p \v 57 Paiaré dutirá, fariseo basocamena too sʉgueropʉ basocáre biiro dutiyira: \p —Mʉ́ã “jõõ niiãrigʉ toopʉ́ niiãyigʉ” jĩĩrĩ tʉorá, ʉ̃sãrẽ wedeya, jĩĩyira. \p Cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, peresuwiipʉ néewadʉgayira. \c 12 \s1 Jesuré sitiaãñúre píopeorigue \r (Mt 26.6-13; Mr 14.3-9) \p \v 1 Pascua bosebʉreco wáaadaro seis bʉrecori dʉsarí, Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena Betaniapʉ wáawi. Too sʉguero tiimacãpʉra Jesús Lázaro diarigʉpʉre masõwĩ. \v 2 Toopʉ́ Jesuré bosebʉreco tiipéowa. Marta yaarére batowo. Lázaro, ãpẽrãcã́ Jesuména yaaduiwa. \v 3 Teero tiigó, María sicagá\f + \fr 12:3 \ft Pecasãyemena “medio litro” niiã.\f* sitiaãñúrigare Jesús pʉto néeatiwo. Tee sitiaãñúre “nardo” wãmecʉtire wapapacáre niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ye dʉporipʉ píopeo, cooya póañapõmena tuucoséwo. Tiiwií niipetiropʉ sitiaãñúsesajõãwʉ̃. \p \v 4-5 Judas Iscariote jĩĩwĩ: \p —Ate sitiaãñúrere sicacʉ̃ma padegʉ wapatárocõrõ dúaro boomíãyu. Tee niyerure bóaneõrãrẽ ticonoboajĩyu, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ Jesús buegʉ́ too síropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirapʉre wedesãgʉ̃dʉ niirigʉ niiwĩ. \v 6 Diamacʉ̃́ bóaneõrãrẽ tiiápudʉgagʉ mee tee jĩĩwĩ. Biiro wedesegʉ niyeru yaadʉgágʉ, teero jĩĩwĩ. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sã niyeru sã́ãripore cotegʉ́ niimiwĩ. Tiipo maquẽ niyerure yaajã́rucurigʉ niiwĩ. \v 7 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —¿Deero tiigʉ́ coore potocṍĩ? Potocṍgʉ̃ mee tiiyá. Coo ateré ĩñanocũrigo niiwõ yʉʉ diaadari bʉreco maquẽrẽ. \v 8 Bóaneõrã mʉ́ã watoapʉ niirucujããdacua. Yʉʉpeja mʉ́ãmena niirucuricu, jĩĩwĩ. \s1 Judíoare dutirá Lázarore sĩãdʉgárigue \p \v 9 Paʉ judíoa Jesús Betaniapʉ niiré quetire tʉoyíra. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã jeawa. Cʉ̃ʉ̃ dícʉre ĩñarã jeariwa. Cʉ̃ʉ̃ masõrigʉ Lázarocãrẽ ĩñarã jeawa. \v 10-11 Paʉ judíoa cʉ̃ʉ̃ masãrigue quetire tʉorá, paiaré dutirá dutirére duujã́, Jesuré padeowá. Teero tiirá, paiaré dutirá: —Lázarocãrẽ sĩãã́da, jĩĩmiyira. \s1 Jesús Jerusalénpʉ sããwarigue \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Lc 19.28-40) \p \v 12 Apebʉ́reco Jerusalénpʉ paʉ bosebʉrecore ĩñarã jeará “Jesús atiqui mée” jĩĩré quetire tʉoríra niiwã. \v 13 Teero tiirá, iquiquerire páata, cʉ̃ʉ̃rẽ bocara atiwa. Bayiró wedeseremena jĩĩatiwa: \p —¡Marĩ Õpʉ̃rẽ ʉsenire ticoada! ¡Ãni Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ! ¡Cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiáro! ¡Cʉ̃ʉ̃ marĩ Israelya põna macãrã Õpʉ̃ niiĩ! jĩĩwã. \p \v 14 Jesús burro wĩmagʉ̃rẽ bʉajeá, cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ mʉãpeawi. Cʉ̃ʉ̃ teero tiiríguere Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóanoã: \q1 \v 15 Mʉ́ã Jerusalén macãrã, cuirijãña. \q1 Ĩñaña: Mʉ́ã Õpʉ̃ atitoai mée; \q1 cʉ̃ʉ̃ burra macʉ̃ wĩmagʉ̃ sotoapʉ pesaatii,\f + \fr 12:15 \ft Zacarías 9.9.\f* \m jĩĩ jóanoã. \p \v 16 Tee jóariguere ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá sicatopʉre “Jesuyé queti niicu” jĩĩ tʉomasĩ́riwʉ. Too síro ʉ̃mʉã́sepʉ cʉ̃ʉ̃ mʉãwari siropʉ, ʉ̃sã wãcũbʉawʉ. Teero tiirá, “Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rẽ diamacʉ̃́rã wáawʉ” jĩĩ cãmerĩ́ wedesewʉ. \p \v 17 Paʉ Jesús Lázarore masõrĩ ĩñarira tee quetire wedesesajõãyira. “Lázaro ʉ̃tãtutipʉ niimiãrigʉre sʉowíonecowi”, jĩĩ wedeyira. \v 18 Teero tiirá, paʉ tee tiiẽ́ñoriguere tʉoríra Jesuré bocara atiwa. \v 19 Fariseo basocapeja cãmerĩ́ jĩĩyira: \p —Marĩ deero tiimasĩ́ritu niiã. ¿Ĩñamiĩ mʉ́ã? Niipetira cʉ̃ʉ̃mena wáara tiiíya, jĩĩyira. \s1 Griegoa Jesuré ĩñadʉgarigue \p \v 20 Bosebʉreco ĩñarã jeará watoapʉ sĩquẽrã griegoa niiwã. Cʉ̃́ãcã Cõãmacʉ̃rẽ padeorá atirira niiwã. \v 21 Cʉ̃́ã Felipe pʉto jeayira. Felipe Betsaida Galilea ditapʉ niirí macã macʉ̃ niiwĩ. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Jesuré ĩñarã wáadʉgaga. \p \v 22 Felipe Andrére wedegʉ wáayigʉ. Cʉ̃́ã pʉarã́pʉ Jesuré wedera jeawa. \v 23 Jesús cʉ̃́ãrẽ queorémena yʉʉwi: \p —Máata niipetira sõwʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niirére ẽñonóãdacu. \v 24 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ oteré capere oteriatã, teero pʉtʉájãcu. Teeperi oteri docare, ditapʉ bóa, wii, bʉcʉá, pee dʉcacʉticu. \v 25 Atibʉ́recopʉre cʉ̃ʉ̃ catirí bʉrecorire maĩnetṍnegʉ̃no pecamepʉ ñañarõ tiinógʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ catirí bʉrecorire maĩhẽ́gʉ̃nope ʉ̃mʉã́sepʉ catiré petihére bʉagʉ́daqui. \v 26 Yʉʉ dutirére tiidʉgágʉno yʉʉre nʉnʉã́rõ. Yʉʉ niiãdaropʉre yʉʉmena niigʉ̃daqui. Yʉʉ dutirére tiinʉnʉ́segʉnorẽ yʉʉ Pacʉ ãñurõ tiigʉ́daqui, jĩĩwĩ. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ diaadarere wederigue \p \v 27 Jesús jĩĩnemowĩ: \p —Mecʉ̃tígã yʉʉ bayiró wãcũpatia. Teero tiigʉ́, yʉʉ deero jĩĩmasĩriga. “Pacʉ, yʉʉre ñañarõ wáaadarere netõnéña”, ¿jĩĩgʉ̃dari? Jĩĩricu. Teero ñañarõ tiinógʉ̃dʉra atiwʉ. \v 28 Pacʉ, “mʉʉ ãñunetõjõãã” jĩĩrére ẽñoñá, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, ʉ̃mʉã́sepʉ wedeseri tʉowʉ́: \p —“Yʉʉ ãñunetõjõãã” jĩĩrére ẽñotóawʉ; ẽñonemógʉ̃da sũcã, jĩĩti. \p \v 29 Basocá toopʉ́ niirã́ cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉorá: —Bʉpo bʉsʉati, jĩĩwã. \p Ãpẽrã́: —Ángele cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseati, jĩĩwã. \p \v 30 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉre tʉodutígʉ mee wedeseati; mʉ́ãpere tʉodutígʉ wedeseati. \v 31 Mecʉ̃tígãrẽ Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco macãrãrẽ wapa tiigʉ́daqui. Mecʉ̃tígãcãrẽ atibʉ́reco macãrãrẽ dutigʉ́re cõãwionecogʉdaqui. \v 32 Yʉʉpere basocá néemʉõnʉcõãdacua, niipetirare yʉʉ ãñurõ tiibosáremena ʉgaripéaatiaro jĩĩgʉ̃, jĩĩwĩ. \p \v 33 Teero jĩĩgʉ̃, “biiro tiirí, diagʉdacu” jĩĩgʉ̃ tiiwí. \v 34 Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ cʉ̃́ã bueẽñorĩ, biiro tʉonówʉ̃: “Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo catirucujãgʉ̃daqui”. Tee diamacʉ̃́ niirĩ, ¿deero tiigʉ́dʉ mʉʉpe “niipetira sõwʉ̃rẽ néemʉõnʉcõrõ booa” jĩĩĩ? Niipetira sõwʉ̃ ¿niipé niiĩ? jĩĩ sãĩñáwã. \p \v 35 Jesupé cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ atibʉ́reco macãrãrẽ sĩãwócore tiiróbiro niiã. Yʉʉ basocáre Cõãmacʉ̃yere ãñurõ masĩrĩ tiia. Mʉ́ãmena péerogã niigʉ̃dacu. Yʉʉ ãnopʉ́ niirĩ, mʉ́ã yʉʉ buerére padeoyá. Teero tiirá, mʉ́ã wãcũña manirṍ naĩtĩãrõpʉ wáara tiiróbiro wáaricu. Yʉʉre padeohégʉno naĩtĩãrõpʉ niigʉ̃́ tiiróbiro niiĩ. Teero tiigʉ́, ãñurépere besemasĩriqui. \v 36 Yʉʉ sĩãwócore tiiróbiro niigʉ̃́ mʉ́ãmena niiã. Yʉʉ mʉ́ãmena niirĩ, yʉʉre padeoyá. Teero tiirá, mʉ́ãcã sĩãwócoropʉ niiãdacu; Cõãmacʉ̃yere ãñurõ masĩãdacu, jĩĩwĩ. \p Jesús cʉ̃́ãrẽ teero jĩĩãri siro, dutijṍãwĩ. \s1 Judíoare dutirá Jesuré padeorírigue \p \v 37 Jesús cʉ̃ʉ̃ tutuaremena pee tiiẽ́ñopacari, judíoare dutirá cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríwa. \v 38 Cʉ̃́ã padeoríriguemena profeta Isaías jóarirobirora wáaro tiiwʉ́. Ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 Ʉ̃sã Õpʉ̃, noãnópe ʉ̃sã wederére padeorá padeojĩ́ya. Niipetira padeopetíriya. \q1 Cõãmacʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñorĩ ĩñapacara, padeoríya,\f + \fr 12:38 \ft Isaías 53.1.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 39 Teero tiirá, cʉ̃́ã padeomasĩ́riwa. Isaías atecã́rẽ jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 40 Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ capeari ĩñahẽrã tiiróbiro tiiyígʉ. \q1 Cʉ̃ʉ̃yere tʉomasĩ́hẽrĩ tiiyígʉ. \q1 Teero tiirá, ãñurõ cʉ̃ʉ̃ tiirére ĩñapacara, ĩñamasĩriyira. \q1 Cʉ̃ʉ̃ buerére tʉopacára, tʉomasĩ́riyira. \q1 Cʉ̃ʉ̃ buerére padeorá niirãpeja, \q1 cʉ̃́ã ñañaré tiirére duujã́, acabóre sãĩbójĩya. \q1 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ netõnébojĩyi,\f + \fr 12:40 \ft Isaías 6.10.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 41 Isaías Jesús ʉpʉtí macʉ̃ niirére ĩñasʉgueyigʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ wedeseyigʉ. \p \v 42 Teero jóari siro niipacari, paʉ judíoa, judíoare dutirápʉcã Jesuré padeomíwã. Marĩ neãrí wiipʉ niirã́rẽ cõãwionecori jĩĩrã, baurocápʉ Jesuré padeorére wedeseriwa. Fariseo basocare cuiyira. \v 43 Jesuré padeopacára, basocápere nemorṍ ãñurõ wãcũrĩ boojĩ́ya. Cõãmacʉ̃pereja “ãñuniya” jĩĩsʉguero booríjĩya. \s1 Jesús wederi tʉohéra ñañarõ tiinóãdara niitoaya \p \v 44 Jesús bayiró bʉsʉrómena jĩĩwĩ: \p —Yʉʉre padeoráno yʉʉ dícʉre padeoríya; yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ padeoóya. \v 45 Yʉʉre ĩñarã́no yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ ĩñaãya. \v 46 Yʉʉ sĩãwócore tiiróbiro niiã. Atibʉ́recopʉre atiwʉ, yʉʉre padeoráno naĩtĩãrõpʉ pʉtʉárijããrõ jĩĩgʉ̃. \v 47 Yʉʉ buerére tʉo, teeré yʉʉheranorẽ yʉʉpe ñañarõ tiiría. Yʉʉ atibʉ́recopʉ niirã́rẽ ñañarõ tiigʉ́ atiriwʉ; cʉ̃́ãrẽ netõnégʉ̃ atiwʉ \v 48 Yʉʉre boohérano, yʉʉ buerécãrẽ yʉʉherano ñañarõ tiinóãdarapʉ niitoaya. Atibʉ́reco petirí, yʉʉ wederé cʉ̃́ãrẽ ñañarõ wáari tiiádacu. \v 49 Yʉʉ booró wederia. Yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉ “teero jĩĩ wedeya” jĩĩ dutirómena wedea. \v 50 Yʉʉ masĩã: Yʉʉ Pacʉ dutirére padeorá catirucujããdacua. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ wededutirobirora basocáre wedea, jĩĩwĩ. \c 13 \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráye dʉporire coserígue \p \v 1 Pascua bosebʉreco wáaadaro péero dʉsawʉ́. Jesús cʉ̃ʉ̃ atibʉ́recopʉ niirigʉ máata cʉ̃ʉ̃ Pacʉ pʉtopʉ wáaadarere masĩtoawi. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá atibʉ́recopʉ niirã́rẽ maĩnetṍnejãwĩ. Ʉ̃sãrẽ cʉ̃ʉ̃ bayiró maĩrére ẽñoã́daro péerogã dʉsawʉ́. \p \v 2-4 Wãtĩãrẽ dutigʉ́ Judas Iscariote (Simón macʉ̃rẽ) wãcũré ticotoarigʉ niiwĩ. Jesuré wedesãdutirigʉ niiwĩ. Jesupéja Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ atirigue, cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ cãmepʉtʉ́awaadarere masĩtoarigʉ niiwĩ. Teero biiri cʉ̃ʉ̃ Pacʉ cʉ̃ʉ̃rẽ niipetire dutiré ticoriguere masĩtoarigʉ niiwĩ. Teeré masĩgʉ̃, ʉ̃sã yaaduiri, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃yaro sutiró sotoá sãñaãrirore tuuwéwi. Õpʉ̃ʉ̃ decopʉ oco tuucoséri caserore siatúwi. \v 5 Too siro ocoré bapapʉ́ píosã, ʉ̃sãye dʉporire cosenʉcã́wĩ. Cʉ̃ʉ̃ siatúari caseromena ocoré tuucoséwi. \p \v 6 Cʉ̃ʉ̃ Simón Pedroye dʉporire cosegʉ́dʉ tiirí, Pedropeja cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —¿Õpʉ̃, yée dʉporire mʉʉ cosegʉ́dari? jĩĩwĩ. \p \v 7 —Mecʉ̃tígã yʉʉ tiirére mʉʉ tʉomasĩ́ricu; too síropʉ tʉomasĩ́gʉ̃dacu, jĩĩ yʉʉwi. \p \v 8 Cʉ̃ʉ̃peja: —Yée dʉporire mʉʉ coserídojãgʉ̃dacu, jĩĩmiwĩ. \p —Yʉʉ mʉʉrẽ coseríatã, mʉʉ yʉʉ menamacʉ̃ niiricu, jĩĩwĩ. \p \v 9 Simón Pedro jĩĩwĩ: \p —Too docare yée dʉporire cosegʉ́, yée wãmorĩ, yáa dupucãrẽ coseyá, jĩĩwĩ. \p \v 10 Jesupéja jĩĩwĩ: \p —Marĩ cusaári sirogã, jũĩrĩmanírã niipacara, cusanemóña manicú. Wáaari siro, dʉpori dícʉre cosenócu. Mʉ́ã jũĩrĩmanírã tiiróbiro niiã. Teero niipacari, sĩcʉ̃ mʉ́ã watoapʉre ñañagʉ̃́ jũĩrĩcʉtígʉ tiiróbiro niiĩ, jĩĩwĩ. \p \v 11 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãgʉ̃dʉre masĩtoarigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, “sĩcʉ̃ mʉ́ã watoapʉre jũĩrĩcʉtígʉ tiiróbiro niiĩ” jĩĩwĩ. \p \v 12 Ʉ̃sãye dʉporire coseári siro, cʉ̃ʉ̃ tuuwéarirore sãña, jeanuã, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —¿Yʉʉ mʉ́ãrẽ tiiáriguere tʉomasĩ́ĩ? \v 13 Mʉ́ã yʉʉre “ʉ̃sãrẽ buegʉ́”, teero biiri “ʉ̃sã Õpʉ̃” jĩĩã. Yʉʉ teerora niiã mʉ́ã jĩĩrõbirora. \v 14 Yʉʉ mʉ́ã Õpʉ̃, mʉ́ãrẽ buegʉ́ niipacʉ, mʉ́ãye dʉporire coseáwʉ̃. Teero tiirá, mʉ́ãcã teerora mʉ́ãye dʉporire cãmerĩ́ coseyá. \v 15 Mʉ́ãrẽ yʉʉ tiiáriguere ĩñacũ, tiinʉnʉ́searo jĩĩgʉ̃, tee queorére tiiẽ́ñoãwʉ̃. \v 16 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Sĩcʉ̃ padecotegʉno cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́ nemorṍ niiriqui. Sĩcʉ̃ ticoconorigʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ ticocorigʉ nemorṍ niiriqui. \v 17 Mʉ́ã yʉʉ wedeariguere masĩ, teeré tiirá, ʉseniãdacu. \p \v 18 ’Yʉʉ mʉ́ã niipetirapʉre wederia. Yʉʉ beserirare yʉʉ masĩã. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora diamacʉ̃́ wáaro tiiádacu. Ateré jóanoã: “Yʉʉmena yaaduiarigʉ yʉʉre ĩñatutigʉ peti niiĩ”,\f + \fr 13:18 \ft Salmo 41.9.\f* jĩĩ jóanoã. \v 19 Yʉʉ mʉ́ãrẽ wedesʉguegʉ tiia. Teero tiirá, too síro yʉʉ jĩĩãriguere diamacʉ̃́ wáari ĩñarã, “yʉʉrá niiã” jĩĩrére padeoádacu. \v 20 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉ ticocoarigʉre bocagʉ́no yʉʉcãrẽ bocagʉdaqui. Yʉʉre bocagʉ́no yʉʉre ticodiocorigʉcãrẽ bocagʉdaqui, jĩĩwĩ. \s1 Jesús “Judas yʉʉre ĩñatutirapʉre ticogʉdaqui” jĩĩrigue \r (Mt 26.20-25; Mr 14.17-21; Lc 22.21-23) \p \v 21 Jesús teeré ʉ̃sãrẽ wedeari siro, bayiró wãcũpatiwi. Tʉomasĩ́rõrã wedemiwĩ: \p —Yʉʉ ateré diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã menamacʉ̃ sĩcʉ̃ yʉʉre ĩñatutirapʉre ticogʉdaqui, jĩĩwĩ. \p \v 22 Ʉ̃sã cãmerĩ́ ĩña, “¿noãpére teero jĩĩgʉ̃ tiii?” jĩĩmasĩriwʉ. \v 23 Yʉʉ Juan Jesús maĩnógʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pʉtogã duiwʉ. \v 24 Teero tiigʉ́, Simón Pedro súupuaremena yʉʉre sãĩñádutiwi: “¿Noãrẽ́ wedesegʉ tiii?” \v 25 Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ pʉtogã munijeátua, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwʉ̃: \p —¿Õpʉ̃, noã niiĩ cʉ̃ʉ̃? jĩĩwʉ̃. \p \v 26 Jesús yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ pã soa, ticogʉ́ra niiĩ, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, Judare (Simón Iscariote macʉ̃rẽ) soa, ticowi. \v 27 Judas pãrẽ ñeeãri sirogã, Satanás cʉ̃ʉ̃rẽ sããrigʉ niiwĩ. Jesús Judare: —Mʉʉ tiiádarere máata tiisírotiya, jĩĩwĩ. \p \v 28 Ʉ̃sã niipetira toopʉ́ yaaduira cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrére tʉomasĩ́riwʉ. \v 29 Sĩquẽrã biiro wãcũwʉ̃: “Judas niyeru sã́ãripore cotegʉ́ niirĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ apeyenó bosebʉreco maquẽrẽ sãĩdutígʉ tiiájĩyi; o bóaneõrãrẽ niyeru ticodutigʉ ticodutiajĩyi”, jĩĩ wãcũmiwʉ̃. \v 30 Judas pãrẽ ñeeãri sirogã, witijõãwĩ. Ñamipʉ niiwʉ̃. \s1 Mama dutiré \p \v 31 Judas witiwari siro, Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mecʉ̃tígã yʉʉ niipetira sõwʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niirére ẽñonóãdacu. Yʉʉmena “Cõãmacʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ” jĩĩrécãrẽ ẽñonóãdacu. \v 32 Yʉʉ “Cõãmacʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ” jĩĩrére ẽñorĩ́, cʉ̃ʉ̃cã yʉʉ ʉpʉtí macʉ̃ niirére máata ẽñogʉ̃́daqui. \v 33 Yʉʉ menamacãrã, yʉʉ péerogã mʉ́ãmena niinemogʉ̃dacu. Mʉ́ã yʉʉre ãmaãmiãdacu. Yʉʉ judíoare dutiráre jĩĩrirobirora mʉ́ãrẽ mecʉ̃tígã jĩĩã: “Yʉʉ wáaadaropʉre mʉ́ã wáamasĩricu”. \v 34 Mʉ́ãrẽ mama dutirére cṹũã: Cãmerĩ́ maĩñá; yʉʉ mʉ́ãrẽ maĩrṍbirora mʉ́ãcã cãmerĩ́ maĩñá. \v 35 Mʉ́ã cãmerĩ́ maĩrĩ́, ãpẽrã́ niipetira mʉ́ãrẽ yʉʉ buerá niirére masĩãdacua, jĩĩwĩ. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Lc 22.31-34) \p \v 36 Simón Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwĩ: \p —Õpʉ̃, ¿noopʉ́ wáagʉdari? jĩĩwĩ. \p Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Mecʉ̃tígã yʉʉ wáaadaropʉre mʉʉ wáamasĩricu. Too síropʉ yʉʉre nʉnʉgʉ̃́dacu, jĩĩwĩ. \p \v 37 Pedropeja cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwĩ sũcã: \p —Õpʉ̃, ¿deero tiigʉ́ yʉʉ mʉʉmena máata wáamasĩrigari? Mʉʉye wapamena yʉʉ diari, ãñuniãdacu, jĩĩmiwĩ. \p \v 38 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —¿Yée wapamena diabosagʉdari? Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga” jĩĩditogʉdacu, jĩĩwĩ. \c 14 \s1 Jesús Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáarima tiiróbiro niiĩ \p \v 1 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã bayiró wãcũpatirijãña. Cõãmacʉ̃rẽ padeoyá. Yʉʉcãrẽ padeoyá. \v 2 Yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ mʉ́ã niiãdare wiseri pee niiã. Tee wiseri maniã́tã, mʉ́ãrẽ wedeboajĩyu. Toopʉ́ mʉ́ã niiãdarore quẽnosʉguégʉ wáagʉ tiia. \v 3 Mʉ́ã niiãdarore quẽnoã́ri siro, mʉ́ãrẽ néegʉ̃ atigʉda. Teero tiirá, yʉʉ niirṍpʉre mʉ́ãcã niiãdacu. \v 4 Yʉʉ wáaropʉ niirímarẽ mʉ́ã masĩcu, jĩĩwĩ. \p \v 5 Tomás cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃, mʉʉ wáaadarore masĩriga. ¿Ʉ̃sã deero tii tiimarẽ́ masĩbogari? jĩĩwĩ. \p \v 6 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉrá tiimá tiiróbiro niiã; basocáre diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩrĩ tiigʉ́ niiã; teero biiri catiré petihére ticogʉ́ niiã. Yʉʉre padeonʉnʉ́sera dícʉ yʉʉ Pacʉ pʉto jeaadacua. \v 7 Mʉ́ã yʉʉre masĩrã, yʉʉ Pacʉcãrẽ masĩãdacu. Mecʉ̃ãmena cʉ̃ʉ̃rẽ masĩã; cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã́ tiiróbiro niiã, jĩĩwĩ. \p \v 8 Felipe Jesuré jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃, mʉʉ Pacʉre ẽñoñá ʉ̃sãrẽ. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarémena dícʉ ʉ̃sãrẽ ãñutoaadacu, jĩĩwĩ. \p \v 9 Jesupéja cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Felipe, yʉʉ mʉ́ãmena yoari niiã mée. ¿Yʉʉre ĩñamasĩrii ména? Yʉʉre ĩñagʉ̃́no yʉʉ Pacʉcãrẽ ĩñaĩ. ¿Deero tiigʉ́ “mʉʉ Pacʉre ẽñoñá” jĩĩĩ? \v 10 “Yʉʉ Pacʉpʉre niiã yʉʉ; cʉ̃ʉ̃ yʉʉpʉre niiĩ” jĩĩrére ¿padeoríi? Yʉʉ mʉ́ãrẽ wederére yʉʉ booró wederia. Yʉʉ Pacʉ yʉʉpʉre niigʉ̃́rã yʉʉmena cʉ̃ʉ̃ booró tiii. \v 11 “Yʉʉ Pacʉpʉre niiã yʉʉ” jĩĩrére padeoyá. Teero biiri “yʉʉ Pacʉ yʉʉpʉre niiĩ” jĩĩrécãrẽ padeoyá. Mʉ́ã teeré padeomasĩ́hẽrã, yʉʉ tiirépere yʉʉ Pacʉ tutuaremena tiirí ĩña, padeosãñúña. \v 12 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Yʉʉre padeoráno yʉʉ tiirírobirora tiinʉnʉ́seadacua. Yʉʉ Pacʉ niirṍpʉ yʉʉ wáagʉda. Teero tiirá, yʉʉre padeoráno yʉʉ tiiríro nemorṍ tiiádacua. \v 13 Niipetire mʉ́ã sãĩrére yʉʉ wãmemena sãĩrĩ́, tiigʉ́da. Yʉʉ teeré tiigʉ́, yʉʉ Pacʉ ʉpʉtí macʉ̃ niirére ẽñogʉ̃́dacu. \v 14 Yʉʉ wãmemena mʉ́ã sãĩrénorẽ tiigʉ́da. \s1 Jesús “Espíritu Santore ticodiocogʉda” jĩĩrigue \p \v 15 ’Mʉ́ã yʉʉre maĩrã́, yʉʉ dutirére tiiádacu. \v 16 Mʉ́ãrẽ yʉʉ Pacʉre sãĩboságʉda. Yʉʉ sãĩrĩ́, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ãpĩ tiiápugʉdʉre ticodiocogʉdaqui. Mʉ́ãmena niirucujãgʉ̃daqui. \v 17 Cʉ̃ʉ̃rã́ Espíritu Santo, diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedegʉ́ niiĩ. Atibʉ́reco macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaricua; cʉ̃ʉ̃rẽ masĩricua. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ boorícua. Mʉ́ãpeja cʉ̃ʉ̃rẽ masĩã. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãmena niiĩ; mʉ́ãpʉre niirucujãgʉ̃daqui. \p \v 18 ’Yʉʉ mʉ́ãrẽ cõãwaricu. Mʉ́ãmena niigʉ̃ atigʉda sũcã. \v 19 Péero dʉsaa yʉʉ wáaadaro. Yʉʉ wáari siro, atibʉ́reco macãrã yʉʉre ĩñariadacua. Mʉ́ãpeja ĩñaãdacu. Yʉʉ catirucujãã; teero tiirá, mʉ́ãcã catirucujããdacu. \v 20 Yʉʉ Pacʉ mʉ́ãrẽ Espíritu Santore ticodiocoari siro, “yʉʉ Pacʉpʉre yʉʉ niiã” jĩĩrére masĩãdacu. Teero biiri “mʉ́ã yʉʉpʉre niiã; yʉʉ mʉ́ãpʉre niiã” jĩĩrécãrẽ masĩãdacu. \v 21 Yʉʉ dutirére tiigʉ́no yʉʉre maĩgʉ̃́rã niiqui. Yʉʉre maĩgʉ̃́norẽ yʉʉ Pacʉ maĩgʉ̃́daqui. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rẽ maĩgʉ̃́dacu; yʉʉ niirecʉtirere ẽñogʉ̃́dacu, jĩĩwĩ. \p \v 22 Ãpĩ Judas (Iscariote niihẽgʉ̃pe) Jesuré jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃, ¿deero tiigʉ́ mʉʉ niirecʉtirere ʉ̃sã dícʉre ẽñogʉ̃́dari? ¿Deero tiigʉ́ atibʉ́reco macãrãrẽ ẽñorígari? jĩĩwĩ. \p \v 23 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉre maĩrã́no yʉʉ wedeseri tʉonʉnʉ́secua. Yʉʉ Pacʉ cʉ̃́ãrẽ maĩgʉ̃́daqui. Ʉ̃sã pʉarã́pʉra cʉ̃́ãmena niiãdacu. \v 24 Yʉʉre maĩhẽ́rãnopeja yʉʉ wederére tʉorícua. Yʉʉ wederé yée mee niiã; yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorigʉ wededutire niiã. \p \v 25 ’Yʉʉ mʉ́ãmena niiã ména; teero tiigʉ́, teeré mʉ́ãrẽ wedea. \v 26 Too síro yʉʉ Pacʉ Espíritu Santore yʉʉ wãmemena ticodiocogʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ tiiápugʉ niigʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ niipetirere mʉ́ãrẽ buegʉdaqui. Niipetire yʉʉ mʉ́ãrẽ bueriguere teero wãcũrĩ tiirucújãgʉ̃daqui. \p \v 27 ’Yʉʉ mecʉ̃tígã mʉ́ãrẽ “wáagʉ tiia” jĩĩgʉ̃da. Ãñurõ niirecʉtire mʉ́ãmena niiãrõ. Yʉʉ ãñurõ niirecʉtirere cʉoa. Teeré mʉ́ãcãrẽ ticoa. Atibʉ́reco macãrã ãñurõ niirecʉtirere ticooya, ticorapeja. Yʉʉ cʉ̃́ã ticoré tiiróbiro ticoria. Teero tiirá, wãcũpatirijãña; cuirijãña. \v 28 “Yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ wáagʉ tiia” jĩĩrĩ, mʉ́ã tʉotóaawʉ̃. “Too síro yʉʉ mʉ́ãmena niigʉ̃ atigʉda sũcã” jĩĩrĩcãrẽ tʉoáwʉ̃. Yʉʉ Pacʉ yʉʉ nemorṍ niiĩ. Teero tiirá, “yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ wáagʉ tiia” jĩĩrĩ tʉojĩ́rã, yʉʉre diamacʉ̃́rã maĩrã́, ʉseniboajĩyu. \v 29 Yʉʉ mʉ́ãrẽ wedesʉguegʉ tiia. Teero tiirá, yʉʉ mʉ́ãrẽ wedesʉgueriguere queoró wáari, “diamacʉ̃́rã jĩĩyi” jĩĩãdacu. \p \v 30 ’Wãtĩãrẽ dutigʉ́ atibʉ́reco macãrãrẽ dutigʉ́ atitoaqui mée. Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉ́ãmena péero wedesegʉda. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre péerogã netõnʉcã́masĩripacʉ, dutimigʉ̃daqui. \v 31 Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃rẽ tʉoría. Yʉʉ Pacʉ dutirépere tiia, atibʉ́reco macãrã “yʉʉ Pacʉre maĩã” jĩĩrére masĩãrõ jĩĩgʉ̃. Wʉ̃mʉnʉcãña. Jãmʉ, wáaco, jĩĩwĩ ʉ̃sãrẽ. \c 15 \s1 Ʉsegʉmena queoré \p \v 1 Jesús queorémena ʉ̃sãrẽ wedewi: \p —Yʉʉ ʉsegʉ peti tiiróbiro niiã. Yʉʉ Pacʉ tiigʉré cotegʉ́ tiiróbiro niiĩ. \v 2 Yée dʉpʉri dʉcamanire dʉpʉrire páatacõãjãĩ. Dʉcacʉtire dʉpʉripere nemorṍ dʉcacʉtiaro jĩĩgʉ̃, ñañaré dʉpʉrire páatawenemoqui. \v 3 Yʉʉ mʉ́ãrẽ wederémena ñañaré dʉpʉrire páatawenorira tiiróbiro niiã. \v 4 Yʉʉmena niirucujãña yʉʉ mʉ́ãmena niirucujãrõbirora. Sicadʉpʉ ʉsegʉpʉ niirucuripacaro, dʉcacʉtiricu. Ate tiiróbiro mʉ́ã yʉʉmena niirucuripacara, ãñuré tiimasĩ́ricu. \p \v 5 ’Yʉʉ ʉsegʉ tiiróbiro niiã. Mʉ́ã tiigʉ́ dʉpʉri niiã. Yʉʉmena niirucurano yʉʉ cʉ̃́ãmena niirĩ, pee ãñuré tiimasĩ́cua. Mʉ́ã yʉʉmena niihẽrã, ãñuré tiimasĩ́ricu. \v 6 Yʉʉmena niihẽrãno páatare dʉpʉri tiiróbiro cõãnoãdacua. Páatacõãre dʉpʉri sĩnijṍãcu. Sĩniré dʉpʉrire see, pecamepʉ sóecõãnocu. \p \v 7 ’Mʉ́ã yʉʉmena niirĩ, yʉʉ buerére wãcũrĩ, Cõãmacʉ̃ mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩrénorẽ wáari tiigʉ́daqui. \v 8 Mʉ́ã pee ãñuré tiirémena “Cõãmacʉ̃ ãñunetõjõãĩ” jĩĩrére ẽñoã́dacu. Teero biiri “mʉ́ã yʉʉ buerá niiã” jĩĩrére ẽñoã́dacu. \v 9 Yʉʉ Pacʉ yʉʉre maĩrṍbirora yʉʉcã mʉ́ãrẽ maĩã. Teero tiirá, yʉʉ mʉ́ãrẽ maĩrére masĩjĩrã, yʉʉre maĩrucújãña. \v 10 Yʉʉ Pacʉ dutirére yʉʉ tiiwʉ́; cʉ̃ʉ̃ yʉʉre maĩrucúi. Cʉ̃ʉ̃ tiiróbirora mʉ́ã yʉʉ dutirére tiirí, yʉʉcã mʉ́ãrẽ maĩrucúgʉdacu. \p \v 11 ’Yʉʉ ʉsenirõbirora mʉ́ãrẽ ʉseniãrõ jĩĩgʉ̃, teeré wedea. Teero tiirá, mʉ́ã ʉseninetõjõããdacu. \v 12 Yʉʉ dutiré ate niiã: Yʉʉ mʉ́ãrẽ maĩrṍbirora cãmerĩ́ maĩñá. \v 13 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ menamacãrãrẽ diabosagʉno cʉ̃́ãrẽ maĩnetṍnequi; nemorṍ maĩmasĩ́ña maniã. \v 14 Mʉ́ã yʉʉ dutirére tiirá, yʉʉ menamacãrã niiã. \v 15 Yʉʉ mʉ́ãrẽ “yʉʉre padecotera niiĩya” jĩĩnemoricu. Padecotera cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́ tiirére masĩricua. Niipetire yʉʉ Pacʉ yʉʉre jĩĩriguere mʉ́ãrẽ wedepetijãã. Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ “yʉʉ menamacãrã niiĩya” jĩĩã. \v 16 Mʉ́ã yʉʉre beseriwʉ; yʉʉpe mʉ́ãrẽ besewʉ. Mʉ́ã yʉʉ boorére tiiáro jĩĩgʉ̃, teero biiri mʉ́ã tiiré petiríjããrõ jĩĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ besewʉ. Mʉ́ã yʉʉ boorére tiirí, mʉ́ã yʉʉ wãmemena yʉʉ Pacʉre sãĩrénorẽ cʉ̃ʉ̃ ticogʉdaqui. \v 17 Ateré mʉ́ãrẽ dutia: Cãmerĩ́ maĩñá, jĩĩwĩ. \s1 Jesuré padeoráre ĩñatutiadacua \p \v 18 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩnemowĩ: \p —Atibʉ́reco macãrã mʉ́ãrẽ ĩñatutiri, yʉʉre ĩñatutisʉgueriguere wãcũña. \v 19 Mʉ́ã atibʉ́reco macãrã peti niiãtã, cʉ̃́ã menamacãrãrẽ maĩrṍbirora mʉ́ãcãrẽ maĩbócua. Yʉʉ mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã watoapʉ niirã́rẽ besewʉ. Yʉʉ besenorira niijĩrã, atibʉ́reco macãrã peti niiria. Teero tiirá, cʉ̃́ã mʉ́ãrẽ ĩñatutiya. \v 20 Yʉʉ mʉ́ãrẽ jĩĩriguere wãcũña: Sĩcʉ̃ padecotegʉno cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́ nemorṍ niiriqui. Yʉʉre ñañarõ tiirá, mʉ́ãcãrẽ teerora ñañarõ tiiádacua. Yʉʉ wederi tʉorá, mʉ́ãcãrẽ tʉoádacua. \v 21 Mʉ́ã yʉʉre nʉnʉrĩ́ ĩñarã, tee niipetire ñañarére mʉ́ãrẽ tiiádacua. Yʉʉre ticodiocorigʉre cʉ̃́ã masĩhẽre wapa teero tiiádacua. \p \v 22 ’Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ wedegʉ atiriatã, wapa cʉoríbocua. Cʉ̃́ã mecʉ̃tígãrẽ deero jĩĩmasĩricua; wapa cʉojã́ya. \v 23 Yʉʉre ĩñatutirano yʉʉ Pacʉcãrẽ ĩñatutiya. \v 24 Cʉ̃́ã pʉtopʉre pee ĩñaña manirére tiiẽ́ñomiwʉ̃. Yʉʉ tiiẽ́ñohẽri siro niiãtã, wapa cʉoríbocua. Cʉ̃́ã yʉʉ tiiríguere ĩñawã. Teeré ĩñapacara, yʉʉre ĩñatutiwa. Teero biiri yʉʉ Pacʉcãrẽ ĩñatutiwa. \v 25 Cʉ̃́ã teero tiirémena Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora diamacʉ̃́ wáaro tiia. Ateré jóanoã: “Bʉ́ri peti yʉʉre ĩñatutiwa”,\f + \fr 15:25 \ft Salmos 35.19; 69.4.\f* jĩĩ jóanoã. \p \v 26 ’Espíritu Santo mʉ́ãrẽ tiiápugʉ atigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedegʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉ Pacʉmena niigʉ̃́rẽ ticodiocogʉdacu. Cʉ̃ʉ̃ atigʉ, yée maquẽrẽ mʉ́ãrẽ wedegʉdaqui. \v 27 Mʉ́ãcã yʉʉ buenʉcãripʉra yʉʉmena niiwʉ̃. Teero tiirá, yée maquẽrẽ wedeadacu, jĩĩwĩ. \c 16 \p \v 1 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩnemowĩ sũcã: \p —Tee niipetirere mʉ́ãrẽ wedeawʉ̃, yʉʉre padeodúrijããrõ jĩĩgʉ̃. \v 2 Judíoare dutirá mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã neãré wiseripʉ niirã́rẽ cõãwionecoadacua. Too síro mʉ́ãrẽ sĩãcõã́rã, “marĩ Cõãmacʉ̃ booró tiirá tiia” jĩĩ wãcũmiãdacua. \v 3 Cʉ̃́ã yʉʉ Pacʉre, teero biiri yʉʉre masĩrijĩrã, mʉ́ãrẽ teero tiiádacua. \v 4 Yʉʉ mʉ́ãrẽ wedesʉguegʉ tiia. Teero tiirá, diamacʉ̃́ teero wáari, mʉ́ã “teerora jĩĩwĩ” jĩĩ wãcũãdacu. \s1 Espíritu Santoye maquẽ \p ’Yʉʉ mʉ́ãmena niijĩgʉ̃, sicatopʉre máata teeré wederiwʉ. \v 5 Mecʉ̃tígã yʉʉre ticodiocorigʉ pʉtopʉ wáagʉ tiia. Yʉʉ teeré jĩĩpacari, mʉ́ã sĩcʉ̃nopera yʉʉre “¿noopʉ́ wáai?” jĩĩ sãĩñária. \v 6 Yʉʉ jĩĩãriguere tʉojĩ́rã, bóaneõrã niijãã. \v 7 Yʉʉ mʉ́ãrẽ diamacʉ̃́ maquẽrẽ jĩĩã: Yʉʉ wáari, mʉ́ãrẽ nemorṍ ãñuãdacu. Yʉʉ wáariatã, mʉ́ãrẽ tiiápugʉ atiriqui. Yʉʉ wáagʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ mʉ́ãrẽ ticodiocogʉdacu. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ atigʉ, atibʉ́reco macãrãrẽ cʉ̃́ã ñañaré tiirére tʉomasĩ́rĩ tiigʉ́daqui. Diamacʉ̃́ maquẽrẽ tʉomasĩ́rĩ tiigʉ́daqui. Teero biiri cʉ̃́ã ñañaré tiiré wapa Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiiádarecãrẽ tʉomasĩ́rĩ tiigʉ́daqui. \v 9 Espíritu Santo cʉ̃́ãrẽ cʉ̃́ã ñañaré tiirére masĩãrõ jĩĩgʉ̃, ateré tʉomasĩ́rĩ tiigʉ́daqui: Cʉ̃́ã yʉʉre padeohére wapa ñañaré tiirá niicua sáa. \v 10 Diamacʉ̃́ tiirécãrẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃, ateré tʉomasĩ́rĩ tiigʉ́daqui: Yʉʉ diamacʉ̃́ tiigʉ́ niijĩgʉ̃, yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ wáaa. Toopʉ́ wáari, mʉ́ã yʉʉre ĩñanemoricu sáa. \v 11 Teero biiri “Cõãmacʉ̃ ñañaré tiiráre ñañarõ tiigʉ́daqui” jĩĩrécãrẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃, ateré cʉ̃́ãrẽ tʉomasĩ́rĩ tiigʉ́daqui: Wãtĩãrẽ dutigʉ́ ñañarõ tiinógʉ̃dʉ niitoai. \p \v 12 ’Yʉʉ mʉ́ãrẽ pee wededʉgamiga. Mecʉ̃tígã wederi, mʉ́ã tʉomasĩ́ribocu. \v 13 Espíritu Santope atigʉ, niipetire diamacʉ̃́ maquẽrẽ mʉ́ãrẽ wedegʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedegʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena wederiqui; yʉʉ Pacʉ wederi tʉogʉ́, wedegʉdaqui. Too síropʉ wáaadarecãrẽ mʉ́ãrẽ wedegʉdaqui. \v 14 Yéere mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ teero masĩrĩ tiirémena mʉ́ã yʉʉre nemorṍ padeoádacu. \v 15 Niipetire yʉʉ Pacʉ cʉoré yée niiã. Teero tiigʉ́, ateré mʉ́ãrẽ wedetoaawʉ̃: Espíritu Santo yéere mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiigʉ́daqui. \p \v 16 ’Péerogã siro mʉ́ã yʉʉre ĩñaricu; too síro yʉʉre ĩñaãdacu sũcã, jĩĩwĩ Jesús. \s1 Bóaneõrã niimiãrira ʉseniãdacua \p \v 17 Ʉ̃sã sĩquẽrã cãmerĩ́ sãĩñáwʉ̃: \p —Cʉ̃ʉ̃ “péerogã siro mʉ́ã yʉʉre ĩñaricu; too síro yʉʉre ĩñaãdacu sũcã” jĩĩrére tʉoríga. Teero biiri “yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ wáaa” jĩĩrécãrẽ tʉoríga. \v 18 Cʉ̃ʉ̃ “péerogã siro” jĩĩré ¿deero jĩĩdʉgaro tiigári? Ñeenórẽ wedesegʉ wedesequi, masĩriga, jĩĩwʉ̃. \p \v 19 Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñádʉgarere masĩjĩgʉ̃, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —“Péerogã siro mʉ́ã yʉʉre ĩñaricu; too síro yʉʉre ĩñaãdacu sũcã”, jĩĩãwʉ̃. ¿Teeré cãmerĩ́ sãĩñárã tiii? \v 20 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã uti, boorituara niiãdacu. Atibʉ́reco macãrãpe ʉseniãdacua. Mʉ́ã bóaneõmiãdacu. Bóaneõrã niimiãrira ʉseniãdacu. \v 21 Queorémena wedegʉda: Sĩcõ niipacó coo wĩmagʉ̃ apaadari sʉguerogã, bayiró pũninogõ, bóaneõco. Coo apaari siro, coo macʉ̃ bauári ĩñagõ, ʉsenigõ, coore pũniãriguere wãcũrico. \v 22 Coo tiiróbiro mʉ́ã mecʉ̃tígã bóaneõmiã. Too síro yʉʉ mʉ́ãrẽ ĩñagʉ̃da sũcã. Toorá mʉ́ã ʉseninetõjõããdacu. Sĩcʉ̃no mʉ́ã ʉsenirere petirí tiimasĩ́riqui. \p \v 23 ’Teero wáaadari bʉreco jeari, yʉʉre sãĩñáriadacu. Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã yʉʉ wãmemena yʉʉ Pacʉre sãĩrénorẽ cʉ̃ʉ̃ ticogʉdaqui. \v 24 Mʉ́ã yʉʉ wãmemena sãĩría ména. Sãĩñá. Mʉ́ã sãĩrã́, bʉaádacu. Teeména bayiró ʉseniãdacu. \s1 Jesús atibʉ́reco maquẽrẽ docacũmurĩ tiitóarigue \p \v 25 ’Yʉʉ mʉ́ãrẽ pee queorémena wedewʉ. Too síro queoré manirṍ tʉomasĩ́rõrã yʉʉ Pacʉye maquẽrẽ wedegʉdacu. \v 26 Teero wáaadari bʉreco jeari, mʉ́ã yʉʉ wãmemena yʉʉ Pacʉre sãĩã́dacu. Yʉʉ teero jĩĩgʉ̃, “yʉʉ Pacʉre mʉ́ãrẽ sãĩboságʉda” jĩĩgʉ̃ mee tiia. \v 27 Cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ãrẽ maĩĩ. Biiro biia: Mʉ́ã yʉʉre maĩã. Teero biiri mʉ́ã yʉʉre “Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ atirigʉ niiĩ” jĩĩ padeóa. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ maĩjĩ́gʉ̃, mʉ́ãrẽ yʉʉgʉdaqui. \v 28 Yʉʉ Pacʉmena niirigʉ atibʉ́recopʉre atiwʉ. Ãnopʉ́ niiãrigʉ yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ coepʉtʉ́awagʉda sũcã, jĩĩwĩ. \p \v 29 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: \p —Mecʉ̃tígãrẽ mʉʉ queorémena wederipacʉ, tʉomasĩ́rõrã wedejãã. \v 30 Mecʉ̃tígã ʉ̃sã masĩã: Mʉʉ niipetirere masĩpetijãã. Ʉ̃sã mʉʉrẽ sãĩñáãdari sʉguero, masĩtoaa. Teero tiirá, mʉʉ “Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ atirigʉ niiã” jĩĩrére padeóa, jĩĩwʉ̃. \p \v 31 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —¿Niirṍrã; mʉ́ã padeói? \v 32 Mʉ́ã dutiwáadaro jearo tiia; jeatoaa mée. Mʉ́ã sĩquẽrã wáabateadacu. Yʉʉre sĩcʉ̃rã cõãnʉcõãdacu. Sĩcʉ̃rã niiria, niigʉ̃peja. Yʉʉ Pacʉ yʉʉmena niiĩ. \v 33 Yʉʉ mʉ́ãrẽ yʉʉmena ãñurõ niirecʉtire cʉoáro jĩĩgʉ̃, tee niipetirere wedeawʉ̃. Mʉ́ã atibʉ́recopʉre ñañarõ netõã́dacu. Yʉʉ atibʉ́reco maquẽrẽ docacũmurĩ tiitóawʉ. Teero tiirá, wãcũtutuaya, jĩĩwĩ. \c 17 \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráye niiãdarere sãĩbosárigue \p \v 1 Jesús teero jĩĩãri siro, ĩñamʉõco, jĩĩwĩ: \pi1 —Pacʉ, mʉʉ “teero wáaadacu” jĩĩrí bʉreco jeatoaa mée. Basocáre ẽñoñá yʉʉ mʉʉ macʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niirére. Mʉʉ teero tiirí, yʉʉ mʉʉ ʉpʉtí macʉ̃ niirére ẽñogʉ̃́dacu. \v 2 Mʉʉ yʉʉre dutirére ticowʉ. Teeména basocá niipetirare dutimasĩã. Teero tiigʉ́, niipetira mʉʉ yʉʉre ticorirare catiré petihére ticomasĩã. \v 3 Cʉ̃́ã mʉʉ diamacʉ̃́ niigʉ̃́rẽ sĩcʉ̃ niigʉ̃́rẽ masĩrã́, teero biiri yʉʉ Jesucristo mʉʉ ticodiocorigʉcãrẽ masĩrã́ catiré petihére cʉoádacua. \pi1 \v 4 ’Mʉʉ yʉʉre tiidutírere tiipetíjãwʉ̃. Teeména yʉʉ atibʉ́recopʉre mʉʉ ʉpʉtí macʉ̃ niirére ẽñowʉ̃́. \v 5 Pacʉ, atibʉ́reco tiiádari sʉguero, yʉʉ mʉʉmena niiwʉ̃. Mʉʉmena niigʉ̃, mʉʉ tiiróbiro ʉpʉtí macʉ̃ niiwʉ̃. Mecʉ̃tígãrẽ mʉʉ niirṍpʉ niigʉ̃dacu sũcã. Yʉʉre ʉpʉtí macʉ̃ niirére ticoya sũcã. \pi1 \v 6 ’Mʉʉ ãniãrẽ yʉʉre ticowʉ. Cʉ̃́ã atibʉ́reco macãrã watoapʉ niirira niiwã. Mʉʉ niirecʉtirere cʉ̃́ãrẽ masĩrĩ tiiwʉ́. Cʉ̃́ã mʉʉyara niirirare yʉʉre ticowʉ. Cʉ̃́ã mʉʉ wedecorere ãñurõ tʉojĩ́rã, yʉʉwa. \v 7 Mecʉ̃tígãrẽ cʉ̃́ã ateré masĩĩya: Niipetire yʉʉ niirecʉtire mʉʉ ticorigue niiã. \v 8 Mʉʉ yʉʉre wederiguere cʉ̃́ãrẽ wedewʉ. Cʉ̃́ã teeré padeowá. Cʉ̃́ã diamacʉ̃́rã yʉʉ mʉʉ pʉtopʉ atiriguere padeowá. Teero biiri mʉʉ yʉʉre ticodiocoriguecãrẽ padeowá. \pi1 \v 9 ’Yʉʉ cʉ̃́ãye niiãdarere mʉʉrẽ sãĩã. Atibʉ́reco macãrãpereja sãĩbosária. Yʉʉre mʉʉ ticorirapere sãĩbosáa; cʉ̃́ã mʉʉyara niiĩya. \v 10 Niipetira mʉʉyara, yáara niiĩya. Yáaracã mʉʉyara niiĩya. Cʉ̃́ã tiirémena, cʉ̃́ã padeorémena yʉʉ ʉpʉtí macʉ̃ niirére masĩrĩ tiia. \pi1 \v 11 ’Yʉʉ mʉʉ pʉtopʉ wáagʉdʉ tiia; atibʉ́recopʉ pʉtʉáricu. Yʉʉ buerápeja pʉtʉáadacua. Pacʉ ãñugʉ̃́, mʉʉ tutuaremena mʉʉ yʉʉre ticorirare coteya. Mʉʉ teero tiirí, marĩ sĩcãrõména niirõbirora cʉ̃́ãcã sĩcãrõména niiãdacua. \v 12 Yʉʉ cʉ̃́ãmena niigʉ̃, mʉʉ tutuare ticoriguemena cʉ̃́ãrẽ cotewʉ. Sĩcʉ̃norẽ ditiri tiiríwʉ. Mʉʉye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora diamacʉ̃́ wáaro tiiwʉ́: “Ditigʉdaqui” jĩĩrigʉ dícʉ ditiwi. \pi1 \v 13 ’Mecʉ̃tígã yʉʉ mʉʉ pʉtopʉ wáagʉdʉ tiia. Yʉʉ atibʉ́recopʉ niigʉ̃, mʉʉye quetire wedea. Cʉ̃́ã yʉʉ tiiróbiro ʉseniãrõ jĩĩgʉ̃, wedea. \v 14 Mʉʉ wederiguere cʉ̃́ãrẽ wedewʉ. Cʉ̃́ã yʉʉ tiiróbiro atibʉ́reco macãrã peti niiriya. Teero tiirá, atibʉ́reco macãrã cʉ̃́ãrẽ ĩñatutiya. \v 15 “Cʉ̃́ã atibʉ́reco macãrã watoapʉ niirã́rẽ mʉʉ pʉtopʉ máata néewaya”, jĩĩ sãĩría. Atepére sãĩã: “Wãtĩãrẽ dutigʉ́re cãmotáya cʉ̃́ãrẽ”, jĩĩã. \v 16 Yʉʉ atibʉ́reco macʉ̃ peti niiria. Teero tiiróbiro cʉ̃́ãcã atibʉ́reco macãrã peti niiriya. \v 17 Mʉʉ wederé diamacʉ̃́ maquẽ niiã. Teeména cʉ̃́ãrẽ mʉʉ booré tiiádara peti wáari tiiyá. \v 18 Yʉʉre mʉʉye quetire atibʉ́reco macãrãrẽ wededutigʉ ticodiocowʉ. Teero tiiróbiro yʉʉcã cʉ̃́ãrẽ atibʉ́reco macãrãrẽ wededutigʉ ticocoa. \v 19 Cʉ̃́ãye niiãdarere tiigʉ́, yʉʉ mʉʉ booróbirora tiia. Cʉ̃́ãcã mʉʉ booróbiro tiiáro jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ã diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩnemoãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiia. \pi1 \v 20 ’Yʉʉ cʉ̃́ã dícʉre sãĩbosária. Too síropʉ cʉ̃́ã wederi tʉo, yʉʉre padeoádaracãrẽ sãĩbosáa. \v 21 Cʉ̃́ã sĩcãrõména niiãrõ jĩĩgʉ̃, sãĩã. Pacʉ, mʉʉ yʉʉmena niirõbirora yʉʉcã mʉʉmena niiã. Cʉ̃́ãcã marĩmena niiãrõ. Teero wáari ĩñarã, atibʉ́reco macãrã “yʉʉ mʉʉ ticodiocorigʉ niiã” jĩĩrére padeoádacua. \v 22 Mʉʉ yʉʉre ʉpʉtí macʉ̃ niirére ticowʉ. Yʉʉcã cʉ̃́ãrẽ teerá ticowʉ, cʉ̃́ã sĩcãrõména niiãrõ jĩĩgʉ̃. Marĩ sĩcãrõména niirõbirora cʉ̃́ãcã sĩcãrõména niiãrõ. \v 23 Yʉʉ cʉ̃́ãmena niirĩ, mʉʉ yʉʉmena niirõbirora cʉ̃́ãcã sĩcãrõména niiãdacua. Teero wáari ĩñarã, atibʉ́reco macãrã ateré masĩãdacua: Mʉʉ cʉ̃́ãrẽ maĩã yʉʉre maĩrṍbirora; teero biiri “yʉʉ mʉʉ ticodiocorigʉ niiã” jĩĩrére masĩãdacua. \pi1 \v 24 ’Atibʉ́reco tiiádari sʉguero, mʉʉ yʉʉre maĩwʉ̃́. Teero tiigʉ́, mʉʉ ʉpʉtí macʉ̃ niirére yʉʉre ticowʉ. Pacʉ, mʉʉ yʉʉre ticorirare yʉʉmena niirĩ boogá. Yʉʉmena niirã, yʉʉ ʉpʉtí macʉ̃ niirére ĩñaãdacua. \v 25 Pacʉ, mʉʉ diamacʉ̃́ tiigʉ́ niiã. Atibʉ́reco macãrã mʉʉrẽ masĩriya; yʉʉpe mʉʉrẽ masĩã. Ãniã yʉʉ buerá mʉʉ yʉʉre ticodiocoriguere masĩĩya. \v 26 Mʉʉ niirecʉtirere cʉ̃́ãrẽ masĩrĩ tiiwʉ́; teero masĩrĩ tiirucújãgʉ̃da. Yʉʉ teero tiirucúri, mʉʉ yʉʉre maĩrṍbirora cʉ̃́ãcã cãmerĩ́ maĩã́dacua; teero biiri yʉʉ cʉ̃́ãmena niigʉ̃dacu, jĩĩ sãĩwĩ́. \c 18 \s1 Jesuré ñeewarigue \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Lc 22.47-53) \p \v 1 Jesús cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩã́ri siro, ʉ̃sã Jerusalénpʉ niiãrira witiwawʉ. Cedrón wãmecʉtirimaarẽ tĩãwawʉ. Tiimaá apeniñapʉ́ olivo yucʉre cʉ̃́ã oteriropʉ jeawʉ. \v 2 Judas Jesuré ticogʉdʉ olivo niirṍrẽ masĩtoarucuwi. Jesús too sʉgueropʉre ʉ̃sãrẽ toopʉ́ dícʉ sʉowárucuwi. \v 3 Teero tiigʉ́, suraramena Judas jeawi. Ãpẽrã́ sĩquẽrã Cõãmacʉ̃wii coterí basoca cʉ̃́ãmena jeawa. Paiaré dutirá, fariseo basoca cʉ̃́ãrẽ ticocorira niiwã. Cʉ̃́ã ãñurõ wãmocʉtírirapʉ niiwã. Sĩãwócore yucʉ, sĩãwócorepamena atirira niiwã. \v 4 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ wáaadarere masĩtoarigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, sʉguewa, sãĩñáwĩ: \p —¿Noãrẽ́ ãmaãĩ? jĩĩwĩ. \p \v 5 —Jesús Nazaret macʉ̃rẽ ãmaãã, jĩĩwã. \p —Yʉʉrá niiã, jĩĩwĩ. \p Judas Jesuré wedesãrigʉcã cʉ̃́ãmena niiwĩ. \v 6 Jesús “yʉʉrá niiã” jĩĩrĩ tʉorá, cʉ̃́ã dúudicʉtʉa, ñaacũmujõãwã. \v 7 Jesús sãĩñáwĩ sũcã: \p —¿Noãrẽ́ ãmaãĩ? jĩĩwĩ. \p —Jesús Nazaret macʉ̃rẽ ãmaãã, jĩĩwã. \p \v 8 —Mʉ́ãrẽ wedetoaawʉ̃ mée: Yʉʉrá niiã. Too docare yʉʉre ãmaãrãjã, ãniãpereja “wáaya” jĩĩña, jĩĩwĩ. \p \v 9 Jesús cʉ̃ʉ̃ Pacʉre wedesearigue diamacʉ̃́ wáaaro jĩĩgʉ̃, teeré jĩĩwĩ. Cʉ̃ʉ̃ biiro wedesewi cʉ̃ʉ̃ Pacʉre: “Mʉʉ yʉʉre ticorirare sĩcʉ̃no ditiri tiiríwʉ”, jĩĩwĩ. \v 10 Too síro Simón Pedro cʉ̃ʉ̃ya espadare néewionecowi. Paiaré dutigʉ́re padecotegʉre diamacʉ̃́ macã cãmopérore páatacojãwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Malco. \v 11 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñagʉ̃, Jesupé Pedrore jĩĩwĩ: \p —Mʉʉyapĩrẽ quẽnocṹña. Yʉʉ Pacʉ yʉʉre ñañarõ netõdutírirobirora ñañarõ netõgʉ̃́dacu, jĩĩwĩ. \s1 Jesuré Anás pʉto néewarigue \r (Mt 26.57-58; Mr 14.53-54; Lc 22.54) \p \v 12 Too síro surara, cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́, ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃wii coterí basoca Jesuré ñee, siatúwa. \v 13 Anásya wiipʉ néewasʉguewa. Cʉ̃ʉ̃ Caifás mañecʉ̃́ niiwĩ. Caifás tiicʉ̃marẽ paiaré dutigʉ́ niiwĩ. \v 14 Cʉ̃ʉ̃rã́ too sʉgueropʉre judíoare dutiráre ateré jĩĩyigʉ: “Sĩcʉ̃ niipetiraye niiãdarere diabosari, marĩrẽ ãñuãdacu”, jĩĩyigʉ. \s1 Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue \r (Mt 26.69-70; Mr 14.66-68; Lc 22.55-57) \p \v 15 Cʉ̃́ã Jesuré néewari, Simón Pedromenarã yʉʉcã cʉ̃́ãrẽ nʉnʉwáwʉ. Paiaré dutigʉ́ yʉʉre masĩwĩ. Teero tiigʉ́, yʉʉ Jesuré néewaramena wii popea macã yepapʉre sããwawʉ. \v 16 Pedrope sopepʉtó sããatiropʉ pʉtʉánʉcãwĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñagʉ̃, yʉʉ sopepʉtó coterí basocomena wedese, cʉ̃ʉ̃rẽ sããatidutiwʉ. \v 17 Sope coterí basoco Pedrore sãĩñáwõ: \p —¿Mʉʉ ĩ́nimena buegʉ́ mee niiĩ? jĩĩwõ. \p —Niiria, jĩĩwĩ cʉ̃ʉ̃peja. \p \v 18 Yʉsʉá niiwʉ̃. Teero tiirá, tiiwií padecoteri basoca, ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃wii coterí basoca pecame diosũmárã tiiwá. Pedrocã cʉ̃́ãmena sũmagʉ̃́ tiiwí. \s1 Paiaré dutigʉ́ Jesuré sãĩñárigue \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Lc 22.66-71) \p \v 19 Paiaré dutigʉ́ Jesuré sãĩñáwĩ: \p —¿Mʉʉ buerá, ñiirũnoã basoca peti niiĩ? ¿Ñeenórẽ buei mʉʉ cʉ̃́ãrẽ? jĩĩwĩ. \p \v 20 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ niipetira tʉocóropʉ buewʉ. Judíoa neãré wiseripʉ, ãno niirí wii Cõãmacʉ̃wiipʉcãrẽ niipetira judíoa neãrṍpʉ buewʉ. Yayióropʉ bueriwʉ. \v 21 ¿Yʉʉre deero tiigʉ́ sãĩñáĩ? Yʉʉ bueriguere tʉorírapere sãĩñáña. Cʉ̃́ã masĩcua. Cʉ̃́ã mʉʉrẽ wedeadacua, jĩĩwĩ. \p \v 22 Jesús teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, sĩcʉ̃ Cõãmacʉ̃wii coterí basocʉ Jesuyá diapóare páawi. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Paiaré dutigʉ́re teero yʉʉrijãña, jĩĩwĩ. \p \v 23 Jesupé yʉʉwi: \p —Yʉʉ ñañarõ jĩĩãriguere wedeñate. “Ateré ñañarõ jĩĩãwʉ̃”, jĩĩña. Yʉʉ diamacʉ̃́ maquẽrẽ jĩĩãri siro niipacari, ¿deero tiigʉ́ yʉʉre páai? jĩĩwĩ. \p \v 24 Jesús siatúarigʉpʉ niitoawi. Anás Jesuré ticocowi Caifás paiaré dutigʉ́ pʉtopʉ. \s1 Pedro jĩĩditonemorigue \r (Mt 26.71-75; Mr 14.69-72; Lc 22.58-62) \p \v 25 Simón Pedro pecame wesapʉra sũmanucṹwĩ ména. Toopʉ́ niirã́ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã: \p —¿Mʉʉ ĩ́nimena buegʉ́ mee niiĩ? jĩĩwã. \p —Niiria, jĩĩwĩ. \p \v 26 Toopʉ́ sĩcʉ̃ paiaré dutigʉ́re padecotegʉ sũmanucṹwĩ. Cãmopéro páatanorigʉya wedegʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ Pedrore sãĩñáwĩ: \p —Yʉʉ mʉʉrẽ olivo yucʉ oteriropʉ cʉ̃ʉ̃mena niirĩ ĩñatu niiãwʉ̃rã, jĩĩwĩ. \p \v 27 —Niiria; yʉʉ mee niiãwʉ̃, jĩĩwĩ sũcã. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, cãrẽquẽ wedewi. \s1 Pilato Jesuré sãĩñárigue \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Lc 23.1-5) \p \v 28 Too síro Jesuré Caifáya wiipʉ niiãrigʉre tiidita dutigʉ́ niiré wiseri pʉtopʉ néewawa. Bóeropʉ tiiwʉ́. Judíoare dutirá tee wiseri popea macã yepapʉre sããwariwa. Toopʉ́ sããwaraja, Pascua bosebʉreco niirĩ, yaarénorẽ yaaribojĩya.\f + \fr 18:28 \ft Judíoa biiro jĩĩ wãcũyira: “Ʉ̃sã judíoa niihẽrãye wiseripʉ sããwara, jũĩrĩpíra tiiróbiro pʉtʉácu. Siete bʉrecori jũĩrĩpíra tiiróbiro niiãdacu”, jĩĩ wãcũyira. Cʉ̃́ã jũĩrĩpíra tiiróbiro niirã, Pascua bosebʉreco maquẽrẽ yaamasĩriyira.\f* \v 29 Cʉ̃́ã sããwaheri ĩñagʉ̃, Pilato cʉ̃́ãmena wedesegʉ witiatiwi. Cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ: \p —¿Mʉ́ã ãnirẽ́ ñeenó wapare wedesãrã tiii? jĩĩwĩ. \p \v 30 —Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiihégʉ niiãtã, mʉʉ pʉto cʉ̃ʉ̃rẽ néeatiriboajĩyu, jĩĩwã. \p \v 31 Pilato cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Cʉ̃ʉ̃rẽ néewaya. Mʉ́ãrẽ dutiré jĩĩrõbirora mʉ́ã basiro cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere besera wáaya, jĩĩmiwĩ. \p Judíoape yʉʉwa: \p —Ʉ̃sã judíoa mʉ́ã romanuã tiiróbiro sĩãdutímasĩriga, jĩĩwã. \p \v 32 Too sʉgueropʉre Jesús “cʉ̃́ã teero tiirí, diagʉdacu” jĩĩ wedesʉguetoarucuwi. Cʉ̃ʉ̃ wedeserigue diamacʉ̃́ wáaaro jĩĩrã, judíoa romanuãrẽ cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdutíwa.\f + \fr 18:32 \ft Juan 3.14 y 12.32. Tee versículopʉre Jesús “yʉʉre sĩãrã́, curusapʉ páabiatu, néemʉõcoadacua” jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. Judíoa curusapʉ basocáre sĩãrĩ́ tiiríyira; romanuã dícʉ teeré tiiyíra.\f* \v 33 Pilato cãmecócʉtʉsãwawi sũcã. Jesuré sʉocó, sãĩñáyigʉ: \p —¿Mʉʉrã́ niiĩ judíoa õpʉ̃? jĩĩyigʉ. \p \v 34 Jesupé yʉʉyigʉ: \p —¿Mʉʉ wãcũrémena sãĩñáĩ? ¿Ãpẽrã́ mʉʉrẽ yée maquẽrẽ wedearĩte? jĩĩyigʉ. \p \v 35 Pilatope jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ judíoayʉ mee niiã. Mʉʉya dita macãrã judíoa, teero biiri paiaré dutirá mʉʉrẽ néeatiawã. ¿Deero tiiárĩ mʉʉ? jĩĩ sãĩñáyigʉ. \p \v 36 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ Õpʉ̃ niiré atibʉ́reco maquẽ niiria. Atibʉ́reco maquẽ niiãtã, yʉʉre nʉnʉrã́ cãmerĩ́sĩãboajĩya, judíoare dutirá ñeewarijããrõ jĩĩrã. Yʉʉ Õpʉ̃ niiré ãnopʉ́ mee niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 37 Pilato jĩĩyigʉ: \p —¿Too docare õpʉ̃ niiĩ mʉʉ? jĩĩyigʉ. \p Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Mʉʉ jĩĩrõbirora õpʉ̃ niiã. Yʉʉ diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedegʉda jĩĩgʉ̃, ãnopʉ́ ati, bauáwʉ. Niipetira diamacʉ̃́ maquẽrẽ boorá yʉʉ wederére tʉoóya, jĩĩyigʉ. \p \v 38 —Diamacʉ̃́ maquẽ ¿ñeenó niirõ niicu? masĩña maniã, jĩĩyigʉ Pilato. \s1 Jesuré sĩãdutírigue \r (Mt 27.15-31; Mr 15.6-20; Lc 23.13-25) \p Pilato teero jĩĩãri siro, judíoare dutirámena wedesegʉ witiatiwi sũcã. Cʉ̃́ãrẽ wedewi: \p —Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiáriguere bʉaríatʉ. \v 39 Too docare biirope tiigʉ́da: Pascua bosebʉreco niirĩ, mʉ́ã tiimʉ́ãatirigue tiiróbirora tiigʉ́da: Sĩcʉ̃ peresuwiipʉ niigʉ̃́rẽ wionécobosagʉda. ¿Mʉ́ã judíoa õpʉ̃rẽ wionécori boogári? jĩĩwĩ. \p \v 40 Niipetira acaribíjõãwã: \p —¡Cʉ̃ʉ̃rẽ wionécorijãña! ¡Barrabápere wionécoya! jĩĩwã. \p Barrabás yaarépigʉ niirigʉ niiwĩ. \c 19 \p \v 1 Teero tiigʉ́, Pilato Jesuré tãnadutíyigʉ. \v 2 Tãnaã́ri siro, surara potamena cʉ̃́ã tiiári betore cʉ̃ʉ̃ya dupupʉre péorira niiwã. Sicaró õpʉ̃ya sutiro tiiróbiro sõã ñiisãñúrõca sã́ãrira niiwã. \p \v 3 —Ʉseniã mʉʉmena, judíoa õpʉ̃, jĩĩ buijã́yira. \p Teero jĩĩrãrã, cʉ̃ʉ̃rẽ pee páajãrira niiwã. \p \v 4 Pilato popeapʉ niiãrigʉ witiatiwi sũcã. Basocáre jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañaré tiiáriguere bʉaríatʉ. Teero tiigʉ́, mʉ́ã pʉto sʉowitíatigʉda. Mʉ́ã ĩñaãdacu, jĩĩwĩ. \p \v 5 Too síro Jesús witiatiwi. Cʉ̃ʉ̃ pota betore pesawi. Õpʉ̃yaro tiiróbiro sõã ñiisãñúrõ cʉ̃́ã sã́ããrirore sãñawitiatiwi. Pilato basocáre jĩĩwĩ: \p —¡Ĩñaña! Ãni niiĩ, jĩĩwĩ. \p \v 6 Paiaré dutirá, Cõãmacʉ̃wii coterí basoca cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, acaribíjõãwã: \p —¡Cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiatu sĩãdutíya; sĩãdutíya! jĩĩwã. \p Pilatope jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã basiro cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiatu sĩãrã́ wáaya. Yʉʉja cʉ̃ʉ̃rẽ ñañaré tiiáriguere bʉaríatʉ, jĩĩwĩ. \p \v 7 Judíoare dutirápeja cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —“Yʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiã”, jĩĩwĩ cʉ̃ʉ̃jã. Ʉ̃sãrẽ dutiré teero wedesegʉnorẽ sĩãdutía, jĩĩwã. \p \v 8 Pilato teeré tʉogʉ́, bayiró cuiyigʉ. \v 9 Cʉ̃ʉ̃ye wiseri popea macã yepapʉ cãmecósãwawi sũcã. Jesuré sãĩñáyigʉ: \p —¿Noo macʉ̃ niiĩ mʉʉ? jĩĩyigʉ. \p Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉriyigʉ. \p \v 10 Pilato jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiigʉ́ yʉʉre yʉʉrii? ¿Mʉʉ masĩrii? Yʉʉ mʉʉrẽ wionécogʉ wionécomasĩã. Sĩãdutígʉcã sĩãdutímasĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 11 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ dutigʉ́ sõnecorigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ sõnecoriatã, mʉʉ deero sĩãdutímasĩriboajĩyu. Teero tiigʉ́, yʉʉre mʉʉ pʉtopʉ ticocoarigʉ mʉʉ nemorṍ wapa cʉoquí, jĩĩyigʉ. \p \v 12 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Pilato Jesuré, “¿deero tii yʉʉ ãnirẽ́ wionécogʉdariye?” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Judíoare dutirápeja bayiró acaribíremena jĩĩwã: \p —Mʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ wionécogʉ, romanuã õpʉ̃ menamacʉ̃ niiricu. Sĩcʉ̃ “yʉʉ mʉ́ã õpʉ̃ niiã” jĩĩgʉ̃́no romanuã õpʉ̃rẽ netõnʉcã́gʉ̃ tiii, jĩĩwã. \p \v 13 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Pilato Jesuré sʉowitíatidutiwi. Too síro cʉ̃ʉ̃ queti beserópʉ wáa, duiwi. Cʉ̃ʉ̃ duiró niirí yepa ʉ̃tãmena weeri yepapʉ niiwʉ̃. Hebreoayemena Gabata wãmecʉtiwʉ. \v 14 Judíoa Pascua bosebʉreco maquẽ quẽnorí bʉreco niiwʉ̃. Coeritó sʉguerogã niiwʉ̃. Pilato judíoare dutiráre jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã õpʉ̃rẽ ĩñaña, jĩĩmiwĩ. \p \v 15 Cʉ̃́ãpe acaribíjõãwã sũcã: \p —¡Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãjã́ãrõ; sĩãjã́ãrõ! ¡Curusapʉ páabiatu sĩãdutíjãña! jĩĩwã. \p Pilatope jĩĩwĩ: \p —¿Mʉ́ã õpʉ̃rẽ curusapʉ páabiatu sĩãdutígʉdari? jĩĩwĩ. \p Paiaré dutirápeja jĩĩwã: \p —Ʉ̃sã õpʉ̃ sĩcʉ̃rã romanuã õpʉ̃ dícʉ niiĩ, jĩĩwã. \p \v 16 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Jesuré cʉ̃́ãrẽ wiyawí, curusapʉ páabiatuaro jĩĩgʉ̃. Surarape cʉ̃ʉ̃rẽ néewawa. \s1 Jesuré sĩãrígue \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Lc 23.26-43) \p \v 17 Jesús curusare apawagʉ, “Dupucoro” wãmecʉtiropʉ wáawi. Hebreoayemena wãmecʉtia Gólgota. \v 18 Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ curusapʉ páabiatuwa. Ãpẽrã́ pʉarã́cãrẽ teerora tiiwá. Jesuré cʉ̃́ã deco nʉcõwã́, sĩcʉ̃rẽ diamacʉ̃́pe, ãpĩrẽ́ acuniñape. \v 19 Pilato cʉ̃ʉ̃ jóadutiariguere curusapʉ tuudutirigʉ niiwĩ. Biiro jóanoriro niiwʉ̃: \sc “JESÚS NAZARET MACɄ̃ JUDÍOA ÕPɄ̃ NIIĨ”.\sc* \v 20 Tee jóariguere hebreoaye, griegoaye, latínmena jóadutirigʉ niiwĩ. Cʉ̃́ã Jesuré páabiaturiro Jerusalén pʉtogã niiwʉ̃. Teero tiirá, paʉ judíoa tee jóaturiguere bueĩñawã. \v 21 Cʉ̃́ã bueĩñarĩ ĩñarã, paiaré dutirá Pilato pʉtopʉ wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Mʉʉ “judíoa õpʉ̃ niiĩ” jĩĩ jóariboajĩyu. “ ‘Judíoa õpʉ̃ niiã’, jĩĩãwĩ”, jĩĩ jóaboajĩyu, jĩĩmiyira. \p \v 22 Pilato yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ jóatoaawʉ̃; yʉʉ jóaarirobirora pʉtʉáadacu, jĩĩyigʉ. \p \v 23 Too síro bapari surara Jesuré páabiatuarira cʉ̃ʉ̃ye sutire seenéõwã. Seenéõ, cʉ̃́ãcõrõ batowa. Cʉ̃ʉ̃ya sutiró docasãñariwʉcã sua cãmeyioriro niiwʉ̃. \v 24 Teero tiirá, surara cãmerĩ́ jĩĩyira: \p —Ãnorẽ́jã yigarijããda. ¿Noãrẽ́ pʉtʉáadari? jĩĩrã, jĩĩbʉaapeada, jĩĩyira. \p Cʉ̃́ã teero tiirí, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóarigue diamacʉ̃́ wáaro tiiwʉ́. Biiro jóanoã: “Yée sutire batowa; sicaróre jĩĩbʉaapewa”,\f + \fr 19:24 \ft Salmo 22.18.\f* jĩĩ jóanoã. Tee jóarirobirora surara teerora tiiwá. \p \v 25 Jesuyá curusa pʉtopʉ cʉ̃ʉ̃ paco, cʉ̃ʉ̃ bʉgo, apegó María (coo Cleofas nʉmo niiwõ), María Magdalena nucũwã. \v 26 Jesús cʉ̃ʉ̃ pacore, teero biiri yʉʉ Juan cʉ̃ʉ̃ bayiró maĩgʉ̃́rẽ coo wesa nucũrĩ ĩñagʉ̃, coore jĩĩwĩ: \p —Paco, ãni mʉʉ macʉ̃ pʉtʉái, jĩĩwĩ. \p \v 27 Too síro yʉʉre jĩĩwĩ: \p —Atigó mʉʉ paco pʉtʉáyo, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, coore yáa wiipʉ néepʉtʉawawʉ. \s1 Jesús diarigue \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Lc 23.44-49) \p \v 28 Too síro Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ tiidutíriguere masĩjĩgʉ̃, “niipetire peotítoaa” jĩĩ wãcũrigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóarigue wáaaro jĩĩgʉ̃: —Yʉʉ sĩnidʉgága, jĩĩwĩ. \p \v 29 Toopʉ́ sicarʉ́ vino piyare dadarírʉ duiwʉ. Teero tiirá, surara sicasitia soa, “hisopo” dʉpʉpʉ siatú, súumʉõcowa. \v 30 Cʉ̃ʉ̃ teeré sĩniã́ri siro: —Niipetire peotítoaa, jĩĩwĩ. \p Teero jĩĩãri siro, cʉ̃ʉ̃ya dupu ñaañumu, diajõãwĩ. \s1 Jesuré saderigue \p \v 31 Pascua bosebʉreco wáaadaro sicabʉreco dʉsawʉ́. Tii bosebʉreco ʉ̃sãrẽ ʉpʉtí niirí bʉreco niiwʉ̃. Tiibʉrecore judíoare dutirá diaarirare curusaripʉre niirĩ boorírira niiwã. Teero tiirá, judíoare dutirá Pilato pʉtopʉ wáa, cʉ̃ʉ̃yara surarare cʉ̃́ãrẽ máata diaaro jĩĩrã, cʉ̃́ãye ñicãrĩrẽ páapedutiyira. Too síro cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ néedioco, aperopʉ́ néewadutiyira. \v 32 Teero tiirá, surara toopʉ́ jea, sĩcʉ̃rẽ páapesʉguewa. Ãpĩ Jesuména páabiatunoãrigʉcãrẽ teerora tiiwá. \v 33 Jesupére diaarigʉpʉre bʉajeáwa. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ páaperiwa. \p \v 34 Páaperono tiigʉ́, sĩcʉ̃ surara Jesuré warupãmarẽ sadewi. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, máata díi ocoména witiwʉ. \v 35 Yʉʉ teero wáari ĩñawʉ̃. Teero tiigʉ́, yʉʉ masĩã: Yʉʉ jóare diamacʉ̃́rã niiã. Mʉ́ãcãrẽ teeré padeoáro jĩĩgʉ̃, tee diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedea. \v 36 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaaro jĩĩrõ, teero wáawʉ. Biiro jóanoã: “Cʉ̃ʉ̃ye cõãrĩ́ sicacõãno páapeya maniã́dacu”,\f + \fr 19:36 \ft Salmo 34.20.\f* jĩĩ jóanoã. \v 37 Tiipũpʉre aperopʉ́ jóanoã sũcã: “Cʉ̃́ã sadearigʉpʉre ĩñaãdacua”,\f + \fr 19:37 \ft Zacarías 12.10.\f* jĩĩ jóanoã. \s1 Jesuré ʉ̃tãtutipʉ cṹũrigue \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Lc 23.50-56) \p \v 38 Too síro José Arimatea wãmecʉtiri macã macʉ̃ Pilatore Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyígʉ. José Jesuré padeogʉ́ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ judíoare dutiráre cuigʉ, yayióropʉ padeogʉ́ niirigʉ niiwĩ. Pilato “jáʉ” jĩĩrĩ tʉogʉ́, José wáa, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ néedioco, néewawi. \v 39 Nicodemo ñamipʉ Jesuména wedesegʉ jearigʉcã jeawi. Cʉ̃ʉ̃ treinta kilos sitiaãñúrere néejeawi. Tee ate niiwʉ̃: “Mirra” wãmecʉtire, “áloe” wãmecʉtiremena wʉ́origue niiwʉ̃. \v 40 José Nicodemomena suti caseri sitiaãñúre tuusĩã́remena Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ cõmawã́. Judíoa diaarirare cṹũri tutipʉ cṹũãdari sʉguero tiirucúrere tiiwá. \v 41 Jesuré curusapʉ páabiaturiro pʉto oteré oteriro niiwʉ̃. Tee oteriro deco mama tuti, ʉ̃tãgãpʉ coari tuti niiwʉ̃. Tiitutipʉ sĩcãrĩ diaarirare cṹũña maniríro niiwʉ̃ ména. \v 42 Muĩpũ sããwari, ʉ̃sã yeerisãri bʉreco jearopʉ tiiwʉ́. Teero tiirá, tiicope pʉtogã niirĩ, Jesuyá õpʉ̃ʉ̃rẽ toopʉ́ néewa, cṹũwã. \c 20 \s1 Jesús masãmʉãrigue \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Lc 24.1-12) \p \v 1 Ʉ̃sã yeerisãri bʉreco síro macã bʉreco niirĩ, bóeadari sʉguero, María Magdalena cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũri tutipʉ wáayigo. Tiituti biamíriquicare aperopʉ́ nucũrĩ ĩñayigo. \v 2 Teero tiigó, ʉ̃sã pʉtopʉ cʉtʉpʉtʉ́aatirigo niiwõ. Yʉʉ Jesús bayiró maĩnógʉ̃, Simón Pedromena niiwʉ̃. Ʉ̃sãrẽ jĩĩwõ: \p —Marĩ Õpʉ̃rẽ aperopʉ́ néejõããrira niiãwã. Noopʉ́ néewara néewaajĩya, jĩĩwõ. \p \v 3 Coo teero jĩĩrĩ tʉorá, yʉʉ, Simón Pedromena cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũriropʉ ĩñarã wáawʉ. \v 4 Ʉ̃sã toopʉ́ wáara, yʉʉ Pedro nemorṍ cʉtʉbayíwʉ. Teero tiigʉ́, yʉʉ cʉ̃ʉ̃ sʉguero jeawʉ. \v 5 Toopʉ́ jea, tiicopepʉ munibiá, ĩñasõnecowʉ. Sããwaripacʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ cõmaré caseri pesari ĩñawʉ̃. \v 6 Too síropʉ Simón Pedro yʉʉre nʉnʉjeáwi. Cʉ̃ʉ̃jã sããjõãwĩ. Cʉ̃ʉ̃cã teecaserire toopʉ́ niirĩ ĩñawĩ. \v 7 Aperó Jesuré dupure cʉ̃́ã cõmarí caserocã aperopʉ́ pesari ĩñawĩ. Tuupéari casero niiwʉ̃. \v 8 Yʉʉ tiitutipʉre jeasʉguerigʉcã sããwawʉ. Niipetirere ĩñagʉ̃, padeowʉ́. \v 9 Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ “Jesús diarigʉpʉ masãgʉ̃daqui” jĩĩrére masĩriwʉ ména. \v 10 Ĩñaãri siro, ʉ̃sãya wiipʉ pʉtʉawawʉ. \s1 Jesús María Magdalenarẽ bauásʉguerigue \r (Mr 16.9-11) \p \v 11 María Magdalenape tiituti díamacʉ̃pʉ utigo pʉtʉáwo. Utigora, tiitutipʉ munibiá, ĩñasõnecoyigo. \v 12 Ángelea pʉarã́ suti butiré sãñarã́rẽ duiri ĩñayigo. Cʉ̃́ã Jesuré cṹũmiriropʉ duiyira, sĩcʉ̃ dupu niimirirope, ãpĩ dʉpori niimirirope. \v 13 Cʉ̃́ã coore sãĩñáyira: \p —¿Deero tiigó utii? jĩĩyira. \p Cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigo: \p —Yʉʉ Õpʉ̃rẽ néejõããrira niiãwã. Noopʉ́ néewara néewaajĩya, jĩĩyigo. \p \v 14 Coo teero jĩĩãri siro, aperopé cãmenʉcã́yigo. Jesús coo pʉto nucũrĩ ĩñayigo. “Jesús niiĩ” jĩĩ ĩñamasĩriyigo ména. \v 15 Cʉ̃ʉ̃pe coore sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero tiigó utii? ¿Noãrẽ́ ãmaãĩ? jĩĩyigʉ. \p “Oteré coterí basocʉ niiqui”, jĩĩ wãcũgõ, jĩĩyigo: \p —Mʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ néewaarigʉ wedeya. ¿Noopʉ́ cṹũãrĩ? Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ néegõ wáagoda, jĩĩyigo. \p \v 16 Jesús coore jĩĩyigʉ: \p —¡María! \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogó, cãmenʉcã́: —¡Raboni! jĩĩyigo. (Hebreoayemena “basocáre buegʉ́” jĩĩdʉgaro tiia.) \p \v 17 Jesús coore jĩĩyigʉ: \p —Ñeerijãña yʉʉre. Yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ mʉãwaria ména. Yʉʉre padeoráre wedego wáaya. “Biiro jĩĩãwĩ”, jĩĩña: “ ‘Yʉʉ Pacʉ pʉtopʉ mʉãwagʉdʉ tiia; yʉʉ Pacʉ mʉ́ã Pacʉ niiĩ; yʉʉ Õpʉ̃ mʉ́ã Õpʉ̃ niiĩ’, jĩĩãwĩ”, jĩĩ wedeya, jĩĩyigʉ. \p \v 18 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogó, María Magdalena ati, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ bueráre wedewo: \p —Marĩ Õpʉ̃rẽ ĩñaãwʉ̃, jĩĩwõ. \p Cʉ̃ʉ̃ coore wedeariguere wedewo. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre bauárigue \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Lc 24.36-49) \p \v 19 Teero wáari bʉreco ʉ̃sã yeerisãri bʉreco síro macã bʉreco niiwʉ̃. Tiibʉreco ñamipʉ ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá niirira neãwʉ̃. Ʉ̃sã judíoare dutiráre cuira, ãñurõ biacósãwʉ̃. Ʉ̃sã toopʉ́ niirĩ, Jesús ʉ̃sã decopʉ bauánʉcãwĩ. Ʉ̃sãrẽ ãñudutiwi: \p —Ãñurõ niirecʉtire mʉ́ãpʉre niiãrõ, jĩĩwĩ. \p \v 20 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩrẽ, warupãmarẽ ẽñowĩ́. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, bayiró ʉseniwʉ̃. \v 21 Ʉ̃sãrẽ jĩĩnemowĩ: \p —Ãñurõ niirecʉtire mʉ́ãpʉre niiãrõ. Yʉʉ Pacʉ yʉʉre ticodiocorirobirora yʉʉcã yée quetire wededutigʉ mʉ́ãrẽ ticocoa, jĩĩwĩ. \p \v 22 Teero jĩĩãri siro, cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãrẽ wĩãpũpeo, jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ãmena Espíritu Santo niiãrõ. \v 23 Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabóri, acabónoãrira pʉtʉáadacua. Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ acabóheri, acabóya manirã́ pʉtʉáadacua,\f + \fr 20:23 \ft Mateo 16.19; 18.18.\f* jĩĩwĩ Jesús. \s1 Jesús Tomarẽ́ bauárigue \p \v 24 Tomás ʉ̃sã menamacʉ̃ (“sʉdʉárigʉ” ʉ̃sã jĩĩgʉ̃́) Jesús ʉ̃sã pʉtopʉ bauáritore, maniwĩ́. \v 25 Teero tiirá, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: \p —Marĩ Õpʉ̃rẽ ĩñaãwʉ̃. \p Tomapé ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩpʉ cʉ̃́ã páabiare coperire ĩñahẽgʉ̃, teecoperipʉ yáa wãmosṹãrẽ súusõnecohegʉ, teerora yáa wãmorẽ cʉ̃ʉ̃ warupãmapʉcãrẽ súusõnecohegʉ, padeorícu, jĩĩwĩ. \p \v 26 Sica semana siro ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá niirira tiiwiipʉ́ neãwʉ̃ sũcã. Tomás ʉ̃sãmena niiwĩ sáa. Ʉ̃sã ãñurõ biacósãpacari, Jesús ʉ̃sã decopʉ bauánʉcãwĩ sũcã. Ʉ̃sãrẽ ãñudutiwi: \p —Ãñurõ niirecʉtire mʉ́ãpʉre niiãrõ, jĩĩwĩ. \p \v 27 Too síro Tomarẽ́ jĩĩwĩ: \p —Ĩñaña yée wãmorĩrẽ; mʉʉya wãmosṹãrẽ ãno súusõnecoya. Yáa warupãmapʉcãrẽ mʉʉya wãmorẽ súusõnecoya. Padeoré manigʉ̃́ niirijãña. Padeoyá, jĩĩwĩ. \p \v 28 Tomapé jĩĩwĩ: \p —Mʉʉ yʉʉ Õpʉ̃ niiã; mʉʉ Cõãmacʉ̃ yʉʉ padeogʉ́ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 29 Jesupé jĩĩwĩ: \p —Tomás, mʉʉ yʉʉre ĩñatoagʉpʉ padeóa. Ãpẽrã́ yʉʉre ĩñaripacara padeorápe ʉseninemorã niiĩya, jĩĩwĩ. \s1 Jesuré padeodutígʉ atipũrẽ́ jóaa \p \v 30 Jesús ʉ̃sã ĩñacoropʉ pee apeyenó cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñowĩ. Tee niipetirere yʉʉ atipũpʉ́re jóaria. \v 31 Yʉʉ atipũpʉ́ Jesús sĩquẽ cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñoriguere jóaa. Mʉ́ãrẽ “Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ niiĩ” jĩĩrére padeodutígʉ jóaa. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá catiré petihére cʉoádacu. \c 21 \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre bauánemorigue \p \v 1 Too síro Jesús Tiberiataro wesapʉ ʉ̃sãrẽ bauánemowĩ. Biiro wáawʉ: \v 2 Ʉ̃sã toopʉ́re niirã́ noquẽrã niiwʉ̃: Simón Pedro, Tomás (“sʉdʉárigʉ” ʉ̃sã jĩĩgʉ̃́), Natanael (cʉ̃ʉ̃ Caná Galilea dita macʉ̃ niiwĩ), ʉ̃sã Zebedeo põna, ãpẽrã́ ʉ̃sã menamacãrã pʉarã́ niiwʉ̃. \v 3 Ʉ̃sã toopʉ́ niirĩ, Simón Pedro ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Wai wasagʉ wáagʉ tiia. \p —Ʉ̃sãcã mʉʉmena wáaada, jĩĩwʉ̃. \p Ʉ̃sã wáa, dooríwʉpʉ mʉãsãwʉ̃. Tiiñamirẽ wai sĩãbóejõãmiwʉ̃. Bʉarítʉ. \p \v 4 Bóecũmurĩ, Jesús tiitaro wesapʉ nucũwĩ. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñamasĩriwʉ. \v 5 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —¿Wai bʉaárĩ? \p —Bʉaríatʉ, jĩĩwʉ̃. \p \v 6 —Dooríwʉ diamacʉ̃́pe cõãñoña mʉ́ãya bapigʉre sũcã. Toopé bʉaádacu, jĩĩwĩ. \p Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora tiiwʉ́. Paʉ peti sããrĩ, bapigʉre wéemʉõcobayiritʉ. \v 7 Teero wáari ĩñagʉ̃, yʉʉ Jesús bayiró maĩnógʉ̃ Pedrore jĩĩwʉ̃: \p —Marĩ Õpʉ̃ niiĩ. \p Simón Pedro “marĩ Õpʉ̃ niiĩ” jĩĩrĩ tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃yaro sutiroré máata sãñawĩ; peesutimena pademasĩriwi. Sãña, tiitaropʉ ñaacoñuãwĩ. \v 8 Ʉ̃sã pasaró wesapʉ jeaadaro cien metrora yoaro niiwʉ̃. Teero tiirá, dooríwʉmena wesapʉ waire wéepãwawʉ. \v 9 Toopʉ́ pããjeara, pecame cʉ̃ʉ̃ dioárimerẽ ĩñawʉ̃. Tiimepʉ́ sĩcʉ̃ wai cããrĩõã́rigʉ pesawi. Teero biiri pã niiwʉ̃. \v 10 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Wai mʉ́ã bʉaárirare néeatiya, jĩĩwĩ. \p \v 11 Simón Pedro dooríwʉpʉ mʉãsã, bapigʉre wéemaatiwi. Wai pacaramena dadajõãwʉ̃. Ciento cincuenta y tres sããrira niiwã. Paʉ sããpacari, bapigʉ yigariwʉ. \v 12 Jesús ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Yaawãcãrã atiya. \p Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñamasĩtoawʉ. Teero tiirá, sĩcʉ̃nopera, “¿noã niiĩ mʉʉ?” jĩĩ sãĩñáriwʉ. \v 13 Jesús pãrẽ née, ʉ̃sãrẽ batowi. Waicãrẽ teerora tiiwí. \p \v 14 Jesús dia masãri siro, pʉarĩ́ ʉ̃sãrẽ bauátoawi. Ateména ĩtĩã́rĩ wáaro tiiwʉ́ sáa. \s1 Jesús Simón Pedromena wedeserigue \p \v 15 Ʉ̃sã yaaari siro, Jesús Simón Pedrore sãĩñáwĩ: \p —Simón, Jonás macʉ̃, ¿mʉʉ ãniã nemorṍ yʉʉre maĩĩ? jĩĩwĩ. \p —Ʉ̃́jʉ̃, yʉʉ Õpʉ̃. Mʉʉ masĩã yʉʉ mʉʉrẽ maĩrére, jĩĩwĩ. \p —Too docare yʉʉre padeoráre bueya, jĩĩwĩ. \p \v 16 Pedrore sãĩñánemowĩ sũcã: \p —Simón, Jonás macʉ̃, ¿yʉʉre maĩĩ? jĩĩwĩ. \p —Ʉ̃́jʉ̃, yʉʉ Õpʉ̃. Mʉʉ masĩã yʉʉ mʉʉrẽ maĩrére, jĩĩwĩ. \p —Too docare yʉʉre padeoráre coteya, jĩĩwĩ. \p \v 17 Too síro jĩĩnemowĩ sũcã: \p —Simón, Jonás macʉ̃, ¿yʉʉre maĩĩ? \p Pedro ĩtĩã́rĩ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñárĩ ĩñagʉ̃, bayiró bóaneõgʉ̃ wáawi. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Õpʉ̃, mʉʉ niipetirere masĩã. Mʉʉ masĩã yʉʉ mʉʉrẽ maĩrére, jĩĩwĩ. \p Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Too docare yʉʉre padeoráre bueya. \v 18 Mʉʉrẽ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉʉ mamʉ niigʉ̃ ména, mʉʉ booró sutiré sãña, mʉʉ noo wáadʉgaropʉ wáawʉ. Bʉcʉ wáagʉpe, mʉʉye wãmorĩrẽ súumʉõcogʉdacu. Ãpĩ mʉʉrẽ suti sã́ã, mʉʉ wáadʉgaheropʉ mʉʉrẽ néewagʉdaqui, jĩĩwĩ. \p \v 19 (Jesús teero jĩĩgʉ̃, “Pedro biiro wáa, diagʉdaqui” jĩĩgʉ̃ tiiwí. “Cʉ̃ʉ̃ diarémena basocá Cõãmacʉ̃rẽ ãñurõ wedeseadacua” jĩĩgʉ̃, teero jĩĩwĩ.) \p Teero jĩĩãri siro, Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwĩ: \p —Yʉʉre padeonʉnʉ́serucujãña, jĩĩwĩ. \s1 Jesús Juanrẽ́ maĩrígue \p \v 20 Too síro Pedro cãmenʉcã́, yʉʉ cʉ̃́ã siro nʉnʉrĩ́ ĩñawĩ. Yʉʉ Jesús maĩnógʉ̃ niiwʉ̃. Yʉʉrá too sʉgueropʉre ʉ̃sã yaaritore, Jesús pʉtogã duigʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwʉ̃: “Õpʉ̃, ¿noã mʉʉrẽ ĩñatutirapʉre ticogʉdari?” jĩĩwʉ̃.\f + \fr 21:20 \ft Jn 13.25.\f* \v 21 Pedro yʉʉre ĩñagʉ̃, Jesuré sãĩñáwĩ: \p —Õpʉ̃, ¿ãnirẽ́ deero wáaadari? jĩĩwĩ. \p \v 22 Jesupé cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwi: \p —Yʉʉ pʉtʉaatiripʉ cʉ̃ʉ̃ catiricãrẽ, tee mʉʉye maquẽ mee niiã. Teeré wãcũrijãña. Mʉʉ yʉʉpere wãcũnʉnʉseya, jĩĩwĩ. \p \v 23 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, Jesuré padeorá “Juan diariqui” jĩĩré sesajõãmiwʉ̃. Jesús yʉʉre “cʉ̃ʉ̃ diariqui” jĩĩgʉ̃ mee tiiwí. Biirope jĩĩgʉ̃ tiiwí: “Yʉʉ pʉtʉaatiripʉ cʉ̃ʉ̃ catiricãrẽ, tee mʉʉye maquẽ mee niiã”. \p \v 24 Yʉʉ Juan niiã, Jesús buegʉ́ niirigʉ. Yʉʉ ĩñariguere jóaa. Teero tiigʉ́, “diamacʉ̃́rã niiã” jĩĩmasĩnoã. \p \v 25 Apeyé Jesús tiirígue pee niiã. Yʉʉ tʉgueñarĩ, cʉ̃ʉ̃ tiiríguecõrõ jóaatã, peepũrĩ peti wáabojĩyu. Teepũrĩ atibʉ́recore dadajõãbojĩyu.