\id JAS - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h Santiago \toc1 Santiago jóaripũ \toc2 Santiago \toc3 Stg \mt1 SANTIAGO \mt2 jóaripũ \c 1 \s1 Ãñuduticorigue \p \v 1 Yʉʉ Santiago mʉ́ãrẽ ãñudutia. Yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ padecotegʉ, teero biiri marĩ Õpʉ̃ Jesucristore padecotegʉ mʉ́ãrẽ Israelya põnarĩ macãrã doce põnarĩ macãrãrẽ apeyé ditapʉ wáabaterirare jóaa. \s1 Masĩré ãñuré Cõãmacʉ̃mena atia \p \v 2 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ noo niiré ñañarõ wáari, “ʉsenirã niiãda” jĩĩña. \v 3 Mʉ́ã masĩã: Mʉ́ãrẽ ñañarõ wáari, mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeorére ẽñomasĩ́ã sũcã. Ãñurõ padeorí, wãcũtutuare mʉ́ãrẽ jeanemoã. \v 4 Tee wãcũtutuare mʉ́ãpʉre jeapetiaro. Tee jeari, padeotutúara, basocá ãñurã́, péerogã padeoré dʉsanóhẽrã niiãdacu. \p \v 5 Masĩré cʉohérano Cõãmacʉ̃rẽ sãĩã́rõ. Ticogʉdaqui. Cõãmacʉ̃ tutiro manirṍ niipetirare cʉ̃́ã sãĩré nemorṍ ticonemoqui. \v 6 Padeorémena sãĩã́rõ. “Ṍba, ticoriboqui” jĩĩrṍ manirṍ sãĩrṍ booa. Teero jĩĩrã́no día pairímaa maquẽ ocoturí tiiróbiro niiĩya. Tee wĩno páapuri wáajõãrucu, atijõãatirucu tiia. \v 7 Cõãmacʉ̃ teero wãcũrãnorẽ ticoridojãqui. \v 8 Sicabʉrecore merẽã, apebʉ́recore merẽã wãcũcua; sica diamacʉ̃́ wãcũhẽrã niiĩya. \p \v 9 Jesuré padeorá bʉ́ri niirã́ ĩñanopacara, ʉsenirõ booa; Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre bʉ́ri niirã́ mee niicua. \v 10 Pee apeyé cʉorácã Jesuré padeorá ʉsenirõ booa. Cʉ̃́ã padeoré cʉ̃́ã cʉoré nemorṍ wapacʉtía. Cʉ̃́ã cʉorépeja coori sĩnidíaro tiiróbiro petidíaadacu. \v 11 Táa muĩpũ bayiró asirí, sĩnijṍãcu. Tee cooricã budujõãcu; ãñuré niiãrigue niipacaro, peticú. Tee tiiróbiro pee apeyé cʉorácã cʉ̃́ã niyeru wapatáriromena diajõããdacua. \s1 Jĩĩcõãsãrere Cõãmacʉ̃ mee tiidutíi \p \v 12 Ñañarõ wáapacari, wãcũtutuarano ʉsenicua. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã padeorére duuhéri ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ catiré petihére ticogʉdaqui. Teeré “ticogʉda” jĩĩrigʉ niiwĩ cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́rẽ. \p \v 13 Sĩcʉ̃no ñañaré tiidʉgáro jeari, “Cõãmacʉ̃ yʉʉre teero tiidutíi” jĩĩrijãrõ booa. Cõãmacʉ̃ ñañaré tiidʉgágʉ mee niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ ãpẽrãrẽ́ ñañarére jĩĩcõãsãgʉ̃no mee niiĩ. \v 14 Biirope biia: Ñañaré tiidʉgárere wãcũsʉgueari siro, ñañagʉ̃́ jĩĩcõãsãrõ tiiróbiro wáacu. Teero tiigʉ́, apeyenó ñañaré tiidutírere péerogãmenarã “jáʉ” jĩĩjãqui. \v 15 Cʉ̃ʉ̃ tee ñañaré tiidʉgáremena ñañarére tiiquí. Cʉ̃ʉ̃ niipetire tiirípojĩgʉ̃, catigʉ́ niipacʉ, diarigʉ tiiróbiro niitoaqui. \p \v 16 Yáa wedera, wisiríjãña. \v 17 Niipetire ãñuré, teero biiri diamacʉ̃́ maquẽ marĩrẽ diijeácu; teeré ticoqui Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́. Cʉ̃ʉ̃rã́ niiqui niipetira sĩãwócorare, ʉ̃mʉã́sepʉ bauráre tiirígʉ. Cʉ̃ʉ̃ wasoríqui; cʉ̃ʉ̃rẽ cãmotáreno manicú. \v 18 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ boorírobirora cʉ̃ʉ̃ye queti diamacʉ̃́ maquẽmena marĩrẽ catiré petihére ticorigʉ niiwĩ. Teero cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́ bueré cṹũriguere ãñurõ padeosʉguéjĩrã, ote dʉca cʉorígʉ butisʉguerepa tiiróbiro niicu. Butisʉguerepa Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorépa niirucuyiro.\f + \fr 1:18 \ft Éxodo 23.16,19.\f* \s1 Cõãmacʉ̃rẽ padeorá diamacʉ̃́ tiirécʉtire \p \v 19 Yáa wedera, ateré masĩña: Ãpẽrã́ wederi, tʉomasĩ́ãda jĩĩrã, ãñurõ tʉoyá. Mʉ́ã cʉ̃́ã wederére tʉotóa, wãcũtoarapʉ wedeseya; máata cúarijãña. \v 20 Marĩ cúara, Cõãmacʉ̃ booró tiirícu. \v 21 Teero tiirá, niipetire mʉ́ã ñañarõ wãcũrére, ñañaré tiirécʉtirere duujã́ña. Cõãmacʉ̃rẽ “jáʉ” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃ye queti marĩrẽ cʉ̃ʉ̃ cṹũrere diamacʉ̃́ padeoyá. Tee quetire tʉo, padeorá, mʉ́ã netõnénoãdacu. \p \v 22 Cõãmacʉ̃ye quetire bʉ́ri peti tʉoríjãña. Tʉoári siro, tee queti dutirére tiiyá. Tiihérano cʉ̃́ã basiro jĩĩditora tiicúa. \v 23 Tee quetire tʉo, tee dutirére tiihégʉno biiro biii: Cʉ̃ʉ̃ya diapóare ẽñorõpʉ́ ĩñaqui. \v 24 Cʉ̃ʉ̃ baurére ãñurõ ĩñaãri siro, cãmenʉcã́ witiwagʉra, acabójãqui. \v 25 Ãpĩpé cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ye tʉoáriguere wãcũrucu, acabóriqui. Cõãmacʉ̃ dutiróbirora cʉ̃ʉ̃ tiirucújãqui. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirécʉtiremena Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenirĩ tiigʉ́daqui. Cõãmacʉ̃ye queti diamacʉ̃́rã niiã. Teeména marĩ ñañaré dícʉ tiidʉgámiãriguere tiidúri tiirígʉ niiwĩ. \p \v 26 Ãpĩ “yʉʉ Jesuré padeogʉ́ niiã” jĩĩ wãcũmiqui. Teero jĩĩpacʉ, ãpẽrãrẽ́ ñañarõ wedesequi. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ basiro jĩĩditogʉ tiiquí. Cʉ̃ʉ̃norẽ padeoré bʉ́ri niiré niiã. \v 27 Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉre diamacʉ̃́ padeogʉ́peja biiro tiirécʉtiro booa: Pacʉ manirã́rẽ, wapewia numiãrẽ cʉ̃́ãrẽ merẽã wáari, tiiápuro booa. Teero biiri atibʉ́reco maquẽ ñañarére tiinʉnʉ́serijãrõ booa. \c 2 \s1 Basocáre sĩcãrĩbíro ĩñaña \p \v 1 Yáa wedera, mʉ́ã marĩ Õpʉ̃ Jesucristo ãñunetõjõãgʉ̃rẽ padeojĩ́rã, basocáre sĩcãrĩbíro tiiyá. \v 2 Apetó tiigʉ́, ʉ̃mʉ sĩcʉ̃ mʉ́ã neãrí wiipʉ sããatiboqui. Cʉ̃ʉ̃ wãmosṹã tuusã́ri beto oro beto, suti ãñuré sãñagʉ̃́ niiboqui. Toorá ãpĩ apeyenó cʉohégʉ sutiró bʉcʉroniãrõ sãñagʉ̃́ sããatiboqui sũcã. \v 3 Mʉ́ãpe padeorémena suti ãñuré sãñagʉ̃́rẽ ĩña, cʉ̃ʉ̃rẽ “ãno ãñurṍpʉ duiya” jĩĩbocu. Apeyenó cʉohégʉpereja “jõõ nucũña” o “ãno yepapʉ duijãña” jĩĩjãbocu. \v 4 Mʉ́ã teero tiirémena basocáre sĩcãrĩbíro tiihéra tiicú. “Suti ãñuré sãñagʉ̃́ bóaneõgʉ̃ nemorṍ wapapacái”, jĩĩ wãcũmicu. Tee wãcũré ñañaré niiã. \p \v 5 Yáa wedera, yʉʉre tʉoyá: Apeyenó cʉohéranorẽ Cõãmacʉ̃ besequi, cʉ̃́ã padeoré pairó wapacʉtíro wáaaro jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáaaro jĩĩgʉ̃, besequi. Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ niiãdacua. \v 6 Mʉ́ãpe apeyenó cʉohérare doo, bobosã́cu. ¿Noã mʉ́ãrẽ tiiápei? Pee cʉorá tiiápecua. ¿Noã mʉ́ãrẽ ñee, queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewadutii? Cʉ̃́ãrã tiicúa. \v 7 Cʉ̃́ãrã mʉ́ã padeogʉ́ wãmerẽ buijã́cua. Mʉ́ãpe cʉ̃ʉ̃ wãmerẽ padeorémena jĩĩcu. \p \v 8 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ tiipetídʉgara, cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora tiiyá: “Mʉʉ basiro maĩrṍ tiiróbirora ãpẽrãcã́rẽ maĩñá”.\f + \fr 2:8 \ft Levítico 19.18.\f* Teeré tiirá, diamacʉ̃́ tiirá tiia. \v 9 Mʉ́ã basocáre sĩcãrĩbíro tiihéra, ñañarére tiirá tiia; Cõãmacʉ̃ dutirére netõnʉcã́rã tiia. \v 10 Sĩcʉ̃no Moisére dutiré cṹũrigue niipetirere tiipetípacʉ, sicawãme tiihérogãmenarã, tee dutiré niipetirere netõnʉcã́gʉ̃ niiqui. \v 11 “Ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperijãña”, teero biiri “basocáre sĩãríjãña” jĩĩrére dutirigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃. Mʉ́ã sĩcʉ̃rẽ sĩãrã́, ãpĩ nʉmorẽ ñeeaperipacara, Moisére dutiré cṹũriguere netõnʉcã́rã tiicú. \v 12 Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ mama dutiré cṹũriguemena\f + \fr 2:12 \ft Mama dutiré cṹũrigue “ãpẽrãrë maĩñá” jĩĩré niiã.\f* mʉ́ã tiiríguere ĩña, wapa tiigʉ́daqui. Teero tiirá, ãñurõ wedeserecʉti, ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiirécʉtiro booa. \v 13 Ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñahẽri siro, Cõãmacʉ̃cã bóaneõrõ manirṍ wapa tiigʉ́daqui. Bóaneõ ĩñarirapeja cʉ̃ʉ̃ wapa tiirópʉre cuiro manirṍmena ãñurére ñeerã wáaadacua. \s1 Ãñuré tiirémena Jesuré padeoró booa \p \v 14 Yáa wedera, sĩcʉ̃ “yʉʉ Jesuré padeóa” jĩĩboqui. Teero jĩĩpacʉ, ãpẽrãrẽ́ ãñuré tiiẽ́ñoriboqui. Cʉ̃ʉ̃ padeoré ¿ñeenómena wapacʉtíbogari? Teero padeoré cʉ̃ʉ̃rẽ netõrĩ́ tiirícu. \v 15 Apetó tiirá, Jesuré padeorá suti wasoré cʉohéra, yaaré cʉobayíhera mʉ́ãmena niibocua. \v 16 Sĩcʉ̃ mʉ́ã menamacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ateré jĩĩboqui: “Mʉ́ã ãñurõ wáaya; yʉsʉári, asibusúre suti sãñajĩrã niiña; mʉ́ã yaadʉgarecõrõ yaaya”, jĩĩboqui. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ã boorére ticoripacʉ, cʉ̃ʉ̃ tee jĩĩré wapamaníã. \v 17 Marĩ padeoré tee queoré tiiróbiro niiã. Marĩ padeopacára, ãpẽrãrẽ́ tiiápuheri, wapamaníã. \p \v 18 Apetó tiigʉ́, yʉʉ jĩĩãriguere padeohégʉno ateré jĩĩboqui: “Sĩcʉ̃ ãñurére tiirípacʉ, Jesuré padeoquí. Ãpĩpé ãñurépere tiiquí”. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrére biiro wedegʉda: “Cʉ̃ʉ̃ ãñuré tiirípacari, ¿deero tii marĩ cʉ̃ʉ̃ Jesuré padeorére ĩñamasĩboataʉ? Cʉ̃ʉ̃ ãñuré tiiẽ́ñoremena cʉ̃ʉ̃ Jesuré padeorére ĩñamasĩbocu”. \v 19 Cʉ̃ʉ̃pe “Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã niiqui” jĩĩ padeoquí. Tee ãñuniã ãñurõpeja. Wãtĩãcã padeocúa tiirápʉja. Tee wãcũrã, ñapõpicua cuira. \v 20 Cʉ̃ʉ̃ tʉomasĩ́ridojãgʉ̃ niiĩ. Yʉʉ jĩĩãriguere wãcũbʉa, ateré masĩrõ booa: Marĩ “Jesuré padeóa” jĩĩpacara, ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiihéri, marĩ padeoré wapamaníã. \v 21 Marĩ ñecʉ̃ Abrahamye maquẽrẽ wedegʉda. Abraham cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ Isaare ʉ̃tãbú sotoápʉ siatúpeomiyigʉ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ tiirére ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñugʉ̃́rã niiĩ” jĩĩ ĩñayigʉ. \v 22 Atecã́rẽ tʉomasĩ́rõ booa: Abraham Cõãmacʉ̃rẽ padeoyígʉ. Teeména Cõãmacʉ̃ tiidutírirobirora tiiyígʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ tiirémena cʉ̃ʉ̃ padeorére tiiyapácʉtiyigʉ. \v 23 Teero cʉ̃ʉ̃ tiiríguemena Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ niiré diamacʉ̃́ wáaro tiiríro niiwʉ̃. Tiipũ biiro jĩĩã: “Abraham Cõãmacʉ̃rẽ padeoyígʉ. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ‘ãñugʉ̃́rã niiĩ’, jĩĩ ĩñayigʉ”,\f + \fr 2:23 \ft Génesis 15.6.\f* jĩĩ jóanoã. Too síro Cõãmacʉ̃ Abrahamrẽ “mʉʉ yʉʉ menamacʉ̃ niiã” jĩĩrigʉ niiwĩ. \p \v 24 Tee quetimena ateré ãñurõ masĩnoã sáa: Marĩ Cõãmacʉ̃rẽ padeorá ãñurõ tiirí, Abrahamrẽ tiirírobiro marĩrẽ “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñaqui. Ʉserimena dícʉ “Cõãmacʉ̃rẽ padeóa” jĩĩrã́rẽ “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñariqui. \p \v 25 Teerora wáayiro too sʉguero macõpʉ ʉ̃mʉã́rẽ ñeeape wapatárigore. Coo Rahab wãmecʉtiyigo.\f + \fr 2:25 \ft Josué 2.\f* Judíoa cooya macã macãrã wãpãrã niiyira. Coo Cõãmacʉ̃rẽ padeojĩ́gõ, judíoa jeari, ãñurõ bocayigo. Too síro cʉ̃́ã dutiwáadarimarẽ ẽñocóyigo. Cõãmacʉ̃ coo tiirére ĩñagʉ̃, coore “ãñugṍrã niiyo” jĩĩ ĩñayigʉ. \p \v 26 Ateména pʉtʉáa: Sĩcʉ̃ Jesuré padeopacʉ́, ãñuré tiihéri, cʉ̃ʉ̃ padeoré wapamaníã. Cʉ̃ʉ̃ padeoré sicaõpʉ̃ʉ̃ yeeripũna duuári siro tiiróbiro niicu; catiricu. \c 3 \s1 Ñemerõrẽ cãmotámasĩrõ booa \p \v 1 Yáa wedera, mʉ́ã watoapʉre paʉ peti basocáre buerá niirijãrõ booa. Mʉ́ã masĩcu: Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã Jesuyére bueré wapa ʉ̃sã tiiríguere ãpẽrã́ nemorṍ ãñurõ besegʉdaqui, ʉ̃sãrẽ wapa tiiádari sʉguero. \v 2 Marĩ niipetira pee ñañaré tiirucúa. Sĩcʉ̃ péerogã ñañaré wedesehegʉno ãñugʉ̃́ peti niiqui. Cʉ̃ʉ̃ wedeseãmajãdʉgarere cãmotámasĩgʉ̃, niipetire cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiidʉgárecãrẽ cãmotámasĩqui. \v 3 Marĩ cõmebetórigãrẽ caballoaye ʉseripʉ sã́ãã, caballoa marĩrẽ yʉʉaro jĩĩrã. Teebetorigãmena marĩ wáadʉgaropʉ cʉ̃́ãmena wáamasĩã. \v 4 Teerora niiã dooríwʉcãrẽ. Tiiwʉ́ pairíwʉ niipacari, wĩno bayiró páapucopacari, tiiwʉré waatúgʉ péeripĩgãmenarã cʉ̃ʉ̃ wáadʉgarope waatúcoi. \v 5 Marĩya ñemerõmena teerora wáacu. Marĩya ñemerõ marĩya õpʉ̃ʉ̃ dʉarógã niipacaro, pee peti wedeseremena paʉre ñañomasĩ́ã. Pecame péerimegã niipacaro, marĩ sĩãyócori, pairó macãnʉcʉ̃ niiãrirore jʉ̃ʉ̃petiri tiia. \v 6 Pecame tiiróbiro niiã marĩya ñemerõ. Péerogã niipacaro, pee ñañaré wedesemasĩcu. Noo booró niipetire ñañaré wáari tiicú. Tee ñañarõ wedesere wãtĩmena pʉʉtocʉticu. Niipetiro marĩ catirí bʉrecorire ãñurõ niimiãriguere ñañocú. \p \v 7 Basocá niipetira wáicʉrare, wʉʉráre, yepapʉ wéerare, día macãrãrẽ yʉʉri tiimasĩ́cua. Cʉ̃́ã sicatopʉra yʉʉri tiimasĩ́notoarira niiwã. \v 8 Marĩya ñemerõ docare yʉʉri tiimasĩ́ricu. Ãñuré dícʉ wedesedʉgapacara, ñañaré wedesecu. Ãña bacarí, cʉ̃ʉ̃ nima ticoro tiiróbiro marĩ wedesere basocáre ñañarõ tiicú. \v 9 Marĩya ñemerõmena Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃rẽ marĩ Pacʉre ʉsenire ticopacara, basocáre cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro baurá tiinórirare ñañarõ wedesea. \v 10 Sicaʉseromena Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa; tiiʉseromenarã ãpẽrãrẽ́ ñañarõ wedesea sũcã. Yáa wedera, teeré tiiríjãrõ booa. \v 11 Sicacope oco witirí copepʉre oco ãñuré, oco ñañaré witiricu. \v 12 Narañagʉ̃ pica dʉcacʉtiricu. Picagʉ ʉse dʉcacʉtiricu. Tee tiiróbiro oco móã ocare witirí copepʉre oco móã ocahere witiricu. \s1 Diamacʉ̃́ tʉomasĩ́rã tiiré \p \v 13 Mʉ́ã watoapʉre ãñurõ tʉgueñapõtẽõnʉcõrã, tʉomasĩ́rã niicua. Cʉ̃́ã ãñurõ tiirécʉtirere ẽñoã́rõ “yʉʉ tiirére ĩñaña” jĩĩrṍ manirṍ. Biiro tiigʉ́no tʉomasĩ́gʉ̃ peti niiĩ. \v 14 Mʉ́ã tʉomasĩ́petipacara, ãpẽrãrẽ́ doe, cʉ̃́ãrẽ pesucʉtira, “ãpẽrã́ nemorṍ tʉomasĩ́ã” jĩĩrijãña. Mʉ́ã teeré tiirécʉtira, diamacʉ̃́ maquẽrẽ cõãrã tiia. \v 15 Tee cʉ̃́ã tʉomasĩ́miãrigue Cõãmacʉ̃ ticoré mee niiã. Atibʉ́reco maquẽ wãcũré niiã; basocá cʉ̃́ã basiro wãcũré niiã; wãtĩã wãcũréno niiã. \v 16 Mʉ́ã watoapʉ doere, teero biiri pesucʉtire niirĩ, sĩcãrõména niirecʉtiherecã niiãdacu. Noo booró niipetire ñañaré wáaadacu. \p \v 17 Cõãmacʉ̃ tʉomasĩ́re ticoré cʉorápeja ñañarére ãmaãrõ manirṍ niicua. Cʉ̃́ãjã biiro niicua: Ãñurõ niirecʉtirere boorá, basocáre ãñurõ wéepeora, wederére ãñurõ tʉoñérã, ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarã́, niipetirare ãñuré tiirá, niipetirare sĩcãrĩbíro tiirá, tiiditóro manirṍ ãñurõ tiirécʉtira niicua. \v 18 Ãñurõ niirecʉtirere tiidʉgárano ãñurõ niirecʉtire maquẽrẽ wedesecua. Too síropʉre cʉ̃́ã teero jĩĩãriguemena diamacʉ̃́ niirecʉtirere ĩñaãdacua. \c 4 \s1 Atibʉ́reco maquẽrẽ maĩré \p \v 1 ¿Ñeeména cãmerĩ́quẽĩ? ¿Ñeeména cãmerĩ́tutii? Mʉ́ã popeapʉ ñañaré tiidʉgáre, wãcũnʉnʉseremena teero wáaa. \v 2 Mʉ́ã apeyenó cʉodʉgápacara, bʉamasĩ́ricu. Cʉodʉgára, ãpẽrã́ cʉoráre sĩãcú. Ãpẽrã́ cʉorére ĩñajĩrã, ĩñatuticu. Mʉ́ã boorére bʉamasĩ́hẽrã, cãmerĩ́tutiãmajãcu; cãmerĩ́quẽcu. Mʉ́ã boorére bʉamasĩ́ricu, ¿deero tiirá? Cõãmacʉ̃rẽ sãĩríjĩrã. \v 3 Sãĩpacári, Cõãmacʉ̃ ticoriqui. Ãñurõ wãcũrémena sãĩrícu; mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ ticorémena ñañaré tiidʉgácu. \p \v 4 Mʉ́ã sĩcõ numiṍ manʉcʉtipaco, apegó manʉrẽ maĩgṍ tiiróbiro niicu. Atibʉ́reco maquẽrẽ maĩrã́no Cõãmacʉ̃rẽ ĩñatutira tiiróbiro niicua. Mʉ́ã teeré masĩcu. Teero tiirá, atibʉ́reco maquẽrẽ maĩdʉgárano Cõãmacʉ̃rẽ ĩñatutigʉ tiiróbiro wáacua. \v 5 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ bʉ́ri peti ate jóanorõ mee tiia: “Cõãmacʉ̃ marĩrẽ Espíritu Santore ticorigʉ niijĩgʉ̃, ãpẽrãrẽ́ nemorṍ cʉ̃ʉ̃rẽ marĩ maĩrĩ́ booquí”,\f + \fr 4:5 \ft Éxodo 20.5.\f* jĩĩ jóanoã. \v 6 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ãñurõ tiigʉ́ tiiápunemomasĩqui. Teero tiiró, cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóanoã: \q1 “Ãpẽrã́ nemorṍ niiã” jĩĩrã́ Cõãmacʉ̃ tiiápurere cʉorícua. \q1 Teero jĩĩhẽrãpe cʉ̃ʉ̃ tiiápure cʉocúa,\f + \fr 4:6 \ft Proverbios 3.34.\f* \m jĩĩ jóanoã. \p \v 7 Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ dutirére ãñurõ yʉʉrá niiña. Satanás mʉ́ãrẽ jĩĩcõãsãrĩ, wãcũtutuaya. Wãcũtutuari, yoari mee nii, wáajõãgʉ̃daqui. \v 8 Cõãmacʉ̃rẽ wãcũrucujãña. Mʉ́ã teero tiirí, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãmena niirucujãgʉ̃daqui. Mʉ́ã ñañaré tiirére tiidújãña. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ, teero biiri atibʉ́reco maquẽrẽ sĩcãrõména maĩdʉgára mʉ́ã teero wãcũrére wasoyá. \v 9 Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũ, wãcũpati, utiya. Mʉ́ã buimírigue utiré wasoáro. Mʉ́ã ʉsenimirigue bóaneõrõ tʉgueñare wasoáro. \v 10 Mʉ́ã marĩ Õpʉ̃ ĩñacoropʉre “yʉʉ bʉ́ri niigʉ̃́ niiã” jĩĩ wãcũrucuri, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ʉpʉtí macãrã wáari tiigʉ́daqui. \s1 Marĩ “pecamepʉ wáagʉdʉ niiĩ” jĩĩmasĩricu \p \v 11 Yáa wedera, cãmerĩ́ buiáperijãña. Sĩcãrĩbíro padeopacʉ́, sĩcʉ̃ ãpĩrẽ́ buijã́gʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ “pecamepʉ wáagʉdʉ niiĩ” jĩĩgʉ̃ tiiquí. Teero jĩĩgʉ̃́no Cõãmacʉ̃ dutirére buijã́gʉ̃ tiiquí. “Cõãmacʉ̃ dutiré nemorṍ masĩã yʉʉja” jĩĩdʉgagʉ niiqui. Teero jĩĩgʉ̃́ tee dutiré maquẽrẽ tiiríqui. Ãñurõ “jáʉ” jĩĩrõno tiigʉ́, “Cõãmacʉ̃ dutiré queoró niiria” jĩĩgʉ̃ tiiquí. \v 12 Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã dutirére ticogʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ dícʉ marĩ tiirére ãñurõ ĩña, “pecamepʉ wáagʉdʉ niiĩ” jĩĩmasĩqui. Cʉ̃ʉ̃ dícʉ marĩrẽ netõnémasĩqui. Cʉ̃ʉ̃rã́ sũcã pecamepʉ wáadutimasĩqui. Mʉ́ãpe “pecamepʉ wáagʉdʉ niiĩ” jĩĩmasĩricu. \s1 Ñamigã wáaadarere masĩña maniã \p \v 13 Mʉ́ã biiro jĩĩrecʉtia: “Mecʉ̃ã o ñamigã tiimacãpʉ wáagʉda. Toopʉ́ sicacʉ̃ma nii, pade, pairó niyeru wapatágʉda”, jĩĩcu. Mʉ́ã teero jĩĩrécʉtirano yʉʉre tʉoyá: \v 14 Mʉ́ãrẽ ñamigãno merẽã wáaadarere masĩricu. Mʉ́ã catiré õme tiiróbiro niiã; péerogã bau, too síro ditijõãã. \v 15 Teero jĩĩrõno tiirá, biirope jĩĩrõ booa: “Apetó tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ boorí, cʉ̃ʉ̃ catiré ticori, teeré tiinóãdacu”, jĩĩrõ booa. \v 16 Mʉ́ãpe teero jĩĩria. “Ʉ̃sã basiro too síro tiiwáadarere masĩã” jĩĩsʉguea. Niipetire teero jĩĩsʉguereno ñañaniã. \v 17 Sĩcʉ̃no ãñuré tiirére tiimasĩ́pacʉ, teeré tiihégʉno Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́gʉ̃ tiiquí. \c 5 \s1 Pee apeyé cʉoráre wederigue \p \v 1 Pee apeyé cʉorá, yʉʉre tʉoyá: Mʉ́ãrẽ ñañarõ netõré niiãdacu. Tee ñañarõ netõã́dare wãcũrã, bayiró acaribíremena utirá niiña. \v 2 Mʉ́ã pee cʉoré bóajõããdacu. Mʉ́ãye sutire butua weejããdacua. \v 3 Mʉ́ãye oro, mʉ́ãye niyerupe cʉtawi bóajõããdacu. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã ĩñacoropʉ tee cʉtawiriguere ĩñagʉ̃daqui. Tee cʉtawirigue mʉ́ã niyeru maĩrí siro, mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ tiiápuheri siro, teero ẽñoã́dacu. “Mʉ́ã pecamepʉ wáaadara niitoaa mée”, jĩĩrõ tiiádacu. Atibʉ́reco petiádari bʉreco niipacari, mʉ́ã bʉ́ri peti pairó niyeru ĩñanomiã. \v 4 Mʉ́ã ʉ̃mʉã́rẽ oteré dʉca seedutípacara, wapatípetiririra niiwʉ̃. Tee cʉ̃́ãrẽ niyeru wapatíririguere Cõãmacʉ̃ ĩñaqui. Paderá bayiró bʉsʉrómena “queoró wapatíriawã” jĩĩrére Cõãmacʉ̃ niipetire sotoapʉ niigʉ̃́ tʉoquí. \v 5 Mʉ́ãpe atiditapʉ́re pee peti cʉonetṍnʉcãã. Mʉ́ã tʉsarénorẽ tiidʉgápetira niiã. Mʉ́ã wecʉá ãñurõ diicʉtira tiiróbiro niicu; wecʉá cʉ̃́ãrẽ sĩãã́dari bʉrecore masĩricua. \v 6 Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ cʉ̃́ã bayiró peti wapa cʉorípacari, queti beserí basocʉ pʉtopʉ néewa, “wapa cʉoóya” jĩĩcu. Cʉ̃́ãrẽ sĩãdutícu. Cʉ̃́ãpe deero tii masĩricua. \s1 Jesucristo pʉtʉaatiadari sʉguero, wãcũtutuadutire \p \v 7 Yáa wedera, mʉ́ã masĩã: Marĩ Õpʉ̃ pʉtʉaatigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiadari sʉguero potocṍrõ manirṍ yueya. Sĩcʉ̃ otegʉ́ cʉ̃ʉ̃ oteré dʉcacʉtiri cotequi, ãñurétõpʉ yaaada jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ oteri siro, oco peaaro jĩĩgʉ̃, potocṍrõ manirṍ yuequi. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro mʉ́ãcã “marĩ Õpʉ̃ pʉtʉaatigʉdaqui” jĩĩrã, potocṍrõ manirṍ yueya. Wãcũtutuaya. Cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiadaro jeaadaro péerogã dʉsacú. \p \v 9 Yáa wedera, cãmerĩ́ wedepatirijãña, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañarõ tiirí jĩĩrã. Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeaatiro tiia. \v 10 Profetas tiiríguere wãcũña. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃ye quetire wederi, ãpẽrã́ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiiyíra. Cʉ̃́ãrẽ teero tiipacári, ñañarõ netõpacára, wãcũtutua, nʉcãjã́yira. Cʉ̃́ã tiirírobirora mʉ́ãcã tiiyá. \v 11 Basocáre ñañarõ wáapacari, cʉ̃́ã wãcũtutuari, cʉ̃́ã doca “ãñurã́ niiwã” jĩĩã marĩ. Job wãmecʉtigʉye queti maquẽrẽ mʉ́ã masĩcu.\f + \fr 5:11 \ft Job 1.1–2.10.\f* Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ wáapacari, wãcũtutuayigʉ. Too síro Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiríguecãrẽ masĩcu.\f + \fr 5:11 \ft Job 42.10-17.\f* Tee quetimenapʉra “Cõãmacʉ̃ bóaneõ ĩñaré cʉogʉ́ niiĩ” jĩĩrécãrẽ ãñurõ ĩñamasĩnoã. \p \v 12 Cõãmacʉ̃rẽ wãmepeorijãña. Tee ʉpʉtí maquẽ niiã. Mʉ́ãrẽ sãĩñárĩ, “tiiáwʉ̃” o “tiiríawʉ̃” jĩĩré dícʉ jĩĩña. Jĩĩnemorijãña, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañarõ tiirí jĩĩrã. \p \v 13 Sĩcʉ̃ Jesuré padeogʉ́re ñañarõ wáari, Cõãmacʉ̃rẽ tiiápure sãĩrṍ booa. Ʉsenigʉ̃nope Cõãmacʉ̃rẽ basapeoro booa. \v 14 Diarecʉtigʉno Jesuré padeorá menamacãrã bʉtoá dutiráre boocóro booa, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉse tuusĩã́ãrõ jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ netõnéãrõ jĩĩgʉ̃, sãĩdutíbosaro booa. \v 15 Cʉ̃́ã padeorémena sãĩrĩ́, diarecʉtigʉ netõnénogʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ diaré netõrĩ́ tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirí siro niirĩ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ acabógʉdaqui. \v 16 Teero tiirá, mʉ́ã ñañaré tiiríguere cãmerĩ́ wedenetõña. Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya, diarecʉtirare netõnéãrõ jĩĩrã. Sĩcʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́ padeorémena sãĩrĩ́, Cõãmacʉ̃ yʉʉrijã tiiríqui. \v 17 Elías marĩ tiiróbiro basocʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ “oco pearijããrõ” jĩĩ bayiró sãĩyígʉ. Itiácʉ̃ma apecʉ̃má deco atiditapʉ́re oco peariyiro.\f + \fr 5:17 \ft 1 Reyes 17.1; 18.1.\f* \v 18 Too síro Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ sũcã. Teero tiiró, oco peayiro.\f + \fr 5:18 \ft 1 Reyes 18.42-45.\f* \p \v 19 Yáa wedera, apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃ mʉ́ãmena niiãrigʉ merẽã wãcũré wasonóboqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ teero wáari ĩñagʉ̃, ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurépere wasorí tiibóqui sũcã. \v 20 Wasorí tiigʉ́no ñañaré tiiárigʉre ateré tiiquí: Diari siropʉre, ñañarõ netõbóarigʉre netõrĩ́ tiiquí; acabóre bʉarí tiiquí. \p Nocõrõrã niiã.