\id COL - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h Colosenses \toc1 Colosas Macãrãrẽ Pablo jóaripũ \toc2 Colosenses \toc3 Col \mt1 COLOSAS MACÃRÃRẼ \mt2 Pablo jóaripũ \c 1 \s1 Ãñuduticorigue \p \v 1-2 Yʉʉ Pablo Cõãmacʉ̃ booró Jesucristoyere wededutigʉ beserigʉ niiã. Mʉ́ã Colosas macãrã Cõãmacʉ̃ beserirare Cristore ãñurõ padeoráre ãñuduticoa. Marĩya wedegʉ Timoteocã ãñuduticoi. \p Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉ mʉ́ãrẽ ãñuré ticoaro; ãñurõ niirecʉtiri tiiáro. \s1 Pablo Colosas macãrãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosárigue \p \v 3-4 Mʉ́ãye quetire tʉowʉ́: Mʉ́ã Jesucristore padeorére, teero biiri mʉ́ã niipetira Cõãmacʉ̃rẽ padeoráre maĩrére tʉowʉ́. Teero tiirá, ʉ̃sã mʉ́ãrẽ sãĩbosárecõrõ Cõãmacʉ̃rẽ marĩ Õpʉ̃ Jesucristo Pacʉre ʉsenire ticorucua. \v 5 Mʉ́ã too sʉgueropʉ diamacʉ̃́ maquẽ, ãñuré quetire tʉorára, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre ʉ̃mʉã́sepʉ ãñurõ tiiádarere tʉomasĩ́yiro. \v 6 Ãpẽrãcã́ teerora tee quetire tʉorá, mʉ́ãbirora tiirá tiiáyira. Niipetiropʉ Jesuré padeorá ãñurére tiiáyira. Niipetiropʉ paʉ basocá Jesuyére padeorá tiiáyira. Cõãmacʉ̃ basocáre ãñurõ tiirére mʉ́ã sicato tʉopacára, “diamacʉ̃́ maquẽrã niiã” jĩĩ, tʉomasĩ́nʉcãrira niiwʉ̃. \v 7 Epafras ʉ̃sã bayiró maĩgʉ̃́ mʉ́ãrẽ tee quetire wederigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãrẽ padeapugʉ niiĩ. Cristore ãñurõ padecotegʉ niijĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ diamacʉ̃́ maquẽrẽ wederigʉ niiĩ. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ basirora mʉ́ãye quetire néejeawi. Espíritu Santo mʉ́ãrẽ cãmerĩ́ maĩrĩ́ tiiríguere wedewi. \p \v 9 Teero tiirá, tee quetire tʉorí bʉrecomena Cõãmacʉ̃rẽ mʉ́ãrẽ sãĩbosárucujãã. Biiro jĩĩ sãĩbosáa: “Cõãmacʉ̃, tʉomasĩ́rere ticonemoña cʉ̃́ãrẽ. Mʉʉ teeré ticori, mʉʉ boorére ãñurõ masĩpetiadacua. Mʉʉyere tʉomasĩ́rã, ãñurõ masĩrã́ niiãdacua”, jĩĩã. \v 10 Teeré sãĩbosáa mʉ́ãrẽ, Cõãmacʉ̃ põna tiiróbirora niirecʉtiaro jĩĩrã. Mʉ́ã teero niirecʉtira, mʉ́ã tiirécʉtire cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenirĩ tiiádacu; pee ãñurére tiinemóãdacu; Cõãmacʉ̃rẽ masĩnemoãdacu. \v 11 “Cõãmacʉ̃, mʉʉ bayiró tutuaremena wãcũtutuari tiiyá cʉ̃́ãrẽ”, jĩĩ sãĩbosáa. Cõãmacʉ̃ wãcũtutuarere ticori, mʉ́ãrẽ merẽã wáari, mʉ́ã ʉseniremena, cúaro manirṍ wãcũtutuajããdacu; \v 12 marĩ Pacʉre ʉsenire ticoadacu. Cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ãrẽ ʉ̃mʉã́sepe wáaadara niirĩ tiiyígʉ. Toopʉ́ niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá, mʉ́ãcã cʉ̃ʉ̃ ticorére ñeeãdacu. \v 13-14 Sicatopʉre marĩrẽ wãtĩã dutirira niiwã. Marĩrẽ teero biiri ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ bayiró maĩgʉ̃́rẽ ticodiocorigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ marĩ ñañaré tiirére acabó, netõnérigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ naĩtĩãrõpʉ niimirirare wionéco, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ dutirémenape cṹũrigʉ niiwĩ sáa. \s1 Basocá Cõãmacʉ̃mena ãñurõ niirecʉtire \p \v 15 Cõãmacʉ̃ bauhégʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ atibʉ́recopʉ atigʉ, Cõãmacʉ̃ niirecʉtirere, cʉ̃ʉ̃ tiirécʉtirere ẽñoyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ niipetire Cõãmacʉ̃ bauanérigue nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ. \v 16 Cõãmacʉ̃ niipetirere tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃menarã tiirígʉ niiwĩ. Ʉ̃mʉã́se maquẽrẽ, atibʉ́reco maquẽrẽ, baurére, bauhérere, õpãrã́ ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́rẽ, atibʉ́recopʉ niirã́rẽ, teero biiri niipetirere cʉ̃ʉ̃menarã tiirígʉ niiwĩ. Teeré tiigʉ́, “yʉʉ macʉ̃ye niiãdacu” jĩĩyigʉ. \v 17 Cristo niipetire bauanéãdari sʉgueropʉ niitoayigʉ.\f + \fr 1:17 \ft Juan 1.1-18.\f* Cʉ̃ʉ̃menarã cʉ̃ʉ̃ bauanériguepʉra teerora niirucujãã. \v 18 Cristo niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre dutigʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre catirére ticogʉ́. Cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩ sũcã niipetira diarira sʉguero masãsʉguerigʉ. Teero tiigʉ́, niipetirare, niipetirere niisʉguerigʉ niiĩ. \v 19 Cõãmacʉ̃ biiro jĩĩyigʉ: “Yʉʉ macʉ̃ yʉʉ tiiróbirora niigʉ̃daqui”. Teero tiiró, niipetire Cõãmacʉ̃ niirecʉtire\f + \fr 1:19 \ft Cõãmacʉ̃ niirecʉtire ate niiã: Cʉ̃ʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃ niiqui; basocáre maĩquí; diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiiquí; niipetirere masĩqui; niipetiropʉ wáarere masĩqui; basocá wãcũrére masĩqui.\f* Cristopʉre niiã. \v 20 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ marĩrẽ diabosari tiirígʉ niiwĩ. Niipetire, niipetira cʉ̃ʉ̃mena ãñurõ niirecʉtirere wáari tiigʉ́da jĩĩgʉ̃, Cristo curusapʉ tusagʉ, díi õmayudiari tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ye díimena Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco macãrãmena, atibʉ́reco maquẽmena, ʉ̃mʉã́se niirã́mena, ʉ̃mʉã́se niirémena niimasĩjãqui. \p \v 21 Mʉ́ã too sʉgueropʉre Cõãmacʉ̃rẽ masĩriyiro ména. Mʉ́ã ñañaré tiirá niijĩrã, mʉ́ã yeeripũnarĩpʉre Cõãmacʉ̃mena cãmerĩ́ ĩñadʉgahera tiiróbiro niirucuyiro. \v 22 Teero mʉ́ã niipacari, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãmena ãñurõ niirecʉtimasĩqui sũcã. Cristo marĩ tiiróbiro õpʉ̃ʉ̃cʉtigʉ tiiõpʉ̃ʉ̃menarã ñañarõ netõ, diayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ diariguemena Cõãmacʉ̃ mʉ́ã ñañaré manirã́, ñañaré tiirírirabiro pʉtʉári tiiyígʉ. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃mena niiãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiiyígʉ. \v 23 Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ye quetire padeorucúri, cʉ̃ʉ̃ boorére tiirucúri, teero tiigʉ́daqui. Mʉ́ã tee quetire tʉoári siro, “Cõãmacʉ̃mena niirucujããdacu” jĩĩyiro. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃mena niiãdarere ʉseniremena yuenʉcãyiro. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃ye quetire padeodúrijãña. Tee queti niipetiro macãrãpʉre wedenoã. Yʉʉcã tee quetire wedegʉ́ra niiã. \s1 Cõãmacʉ̃ Pablore Jesuré padeoráre tiiápudutirigue \p \v 24 Mʉ́ãrẽ tiiápunemodʉgama jĩĩgʉ̃, ñañarõ netõã. Mecʉ̃tígã yʉʉ ñañarõ netõpacʉ́, ʉseniremena niiã. Cristo cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráye niiãdarere tiigʉ́, ñañarõ netõtóayigʉ. Teero tiigʉ́, yʉʉcã cʉ̃ʉ̃ netõrírobirora cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre tiiápunemodʉgagʉ, ñañarõ netõã. \v 25 Cõãmacʉ̃ yʉʉre cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre tiiápudutirigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, Jesuré padeoráre wedegʉ́ niiã. Cʉ̃ʉ̃ye quetire tʉomasĩ́petijããrõ jĩĩgʉ̃, wedea. \v 26 Tee queti too sʉguero macãrãpʉre masĩña manirígue niimiriro niiwʉ̃. Cʉ̃́ãrẽ yayióre quetibiro niimiriro niiwʉ̃. Atitóre Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre tee quetire wederémena tʉomasĩ́rĩ tiirígʉ niiwĩ. \v 27 Cʉ̃́ãrẽ Cõãmacʉ̃ tee masĩña maniríguere, teero biiri cʉ̃ʉ̃ judíoa niihẽrãrẽ ãñurõ tiiádarere masĩrĩ boorígʉ niiwĩ. Ate niiã: Cristo mʉ́ãmena niiqui; cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãmena niirĩ, ãñuré mʉ́ã ʉ̃mʉã́sepʉ cʉoádarere masĩ, ʉseniyuetoacu. \p \v 28 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ye quetire wedea. Niipetirare ãñurére tiidutía, cʉ̃ʉ̃mena niirucujããrõ jĩĩrã. Niipetirare, tʉomasĩ́ãrõ jĩĩrã, ãñurõ masĩré cʉ̃ʉ̃ ticorémena buea. Niipetira Jesuré padeoráre padeotutúaaro jĩĩrã, teero tiia. \v 29 Teeré mʉ́ãrẽ boosã́gʉ̃, yʉʉ tutuaro põõtẽ́õrõ padea; niipetire cʉ̃ʉ̃ yʉʉre wãcũtutuare ticorémena buea. \c 2 \p \v 1 Yʉʉ mʉ́ãrẽ bayiró wãcũrére masĩrĩ boogá. Laodicea macãrãrẽ, teero biiri niipetira yʉʉre ĩñahẽrãcãrẽ teerora wãcũã. \v 2 Mʉ́ãrẽ biiro jĩĩ sãĩbosárucua: “Cõãmacʉ̃, cʉ̃́ãrẽ yeeripũnarĩrẽ wãcũtutuare ticoya. Cʉ̃́ã cãmerĩ́ maĩrémena sĩcʉ̃põna tiiróbiro niiãrõ. Cʉ̃́ãcã ãñurõ mʉʉye maquẽrẽ tʉomasĩ́petijããrõ. Teeré tʉomasĩ́petira, too sʉguero macãrã masĩña maniríguecãrẽ tʉomasĩ́ãdacua”, jĩĩ sãĩbosáa. Tee masĩña manirígue Cristora niiĩ. \v 3 Cristo niipetire masĩrére cʉoquí; niipetirere tʉomasĩ́qui. \v 4 Teeré mʉ́ãrẽ wedea, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ “diamacʉ̃́ niihẽre quetimena jĩĩditobocua” jĩĩgʉ̃. \v 5 Yʉʉ aperopʉ́ niipacʉ, mʉ́ãmena niigʉ̃ tiiróbiro tʉgueñaga. Mʉ́ã sĩcʉ̃põna tiiróbiro niirecʉtirere tʉogʉ́, teero biiri Cristore bayiró padeorére tʉogʉ́, ʉseninetõjõãga. \p \v 6 Mʉ́ã sicatopʉre marĩ Õpʉ̃ Jesucristore padeonʉcã́rirobirora cʉ̃ʉ̃mena niirucujãña. \v 7 Cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ masĩnemoña. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá niijĩrã, cʉ̃ʉ̃ boorére tiirucújãña Epafras mʉ́ãrẽ buerirobirora. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãña. \s1 Cristore padeohéra padeorígue \p \v 8 Mʉ́ã tʉomasĩ́remena niiña: Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ “diamacʉ̃́ maquẽrẽ buera tiia” jĩĩpacara, diamacʉ̃́ maquẽrẽ buericua. Wapamanírere, cʉ̃́ã basiro wãcũrére, cʉ̃́ã tiirucúrere, atibʉ́reco niirã́ dutirére buecua. Mʉ́ã cʉ̃́ã tee jĩĩ buerére tʉomasĩ́rã, “Cristoye mee niiã” jĩĩ, cʉ̃́ã buerére tʉonʉnʉ́serijãña. \p \v 9 Cristo marĩ tiiróbiro õpʉ̃ʉ̃cʉtipacʉ, niipetire Cõãmacʉ̃ niirecʉtirere cʉogʉ́ niiĩ. \v 10 Mʉ́ãcã Cristomena niijĩrã, Espíritu Santore cʉonetṍjõãcu. Cristo niipetira ángeleare, wãtĩãrẽ, cʉ̃́ã õpãrãrẽ́, teero biiri cʉ̃́ã doca niiyucorare dutigʉ́ niiĩ. \v 11 Mʉ́ã Cristomena niinʉcãrito, widecõã́norira\f + \fr 2:11 \ft Pecasãyemena: circuncidados.\f* tiiróbiro pʉtʉárira niiwʉ̃. Mʉ́ãjã cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́ña maniyíro. Cristo, mʉ́ãrẽ widecõã́rõno tiigʉ́, diabosarigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ diariguemena ñañarõ mʉ́ã tiirécʉtirere coserígʉ niiwĩ. Teerá marĩrẽ widecõã́norira tiiróbiro niirĩ tiia. \v 12 Cristo diaari siro, sicatuti coari tutipʉ cṹũnoyigʉ. Mʉ́ãcã ocoména wãmeõtinorã, tiitutipʉ cʉ̃ʉ̃menarã cõãríra tiiróbiro niirã tiiyíro. Mʉ́ã “Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ tutuaremena Cristore masõyigʉ” jĩĩrére tʉoyíro. Teeré padeorá niijĩrã, wãmeõtiari siro, “Cristomenarã masãrira tiiróbiro niicu marĩcã” jĩĩ tʉomasĩ́yiro. \v 13 Mʉ́ã too sʉgueropʉre Cõãmacʉ̃ tiidutíriguere masĩrijĩrã, widecõã́noña manirã́ niirira niiwʉ̃. Teero biiri ñañaré tiirécʉtirecãrẽ cosenóña manirã́ niirira niiwʉ̃. Teero tiirá, diarirabiro\f + \fr 2:13 \ft “Diarirabiro” ati versículopʉre “muertos espiritualmente” jĩĩdʉgaro tiia pecasãyemena.\f* niirucujĩyu ména; catiré petihére\f + \fr 2:13 \ft “Catiré petihére” pecasãyemena “vida eterna” jĩĩdʉgaro tiia.\f* ticoya maniyíro mʉ́ãrẽ ména. Atitóre Cõãmacʉ̃ niipetire mʉ́ã ñañaré tiirére acabótoayigʉ sáa. Cristomenarã mʉ́ãrẽ catiré petihére ticotoayigʉ. \v 14 Marĩ Cõãmacʉ̃ dutirére netõnʉcã́wʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ tee marĩ ñañaré tiirére Cristo curusapʉ diabosariguemena cosepetírigʉ niiwĩ. \v 15 Cristo diarigʉ niipacʉ, masãjĩgʉ̃, wãtĩãrẽ dutiráre netõnʉcã́rigʉ niiwĩ. Cʉ̃́ãrẽ netõnʉcã́rere ẽñogʉ̃́, niipetira ĩñacoropʉ tiirígʉ niiwĩ. \s1 Atibʉ́reco maquẽrẽ wãcũrijãña; Cristo boorépere wãcũrucujãña \p \v 16 Teero tiirá, ãpẽrã́ mʉ́ã yaarére, mʉ́ã sĩnirére ĩñarã, wedepatibocua. Cʉ̃marĩcṍrõ, muĩpũrãcõrõ, semanarĩcõrõ mʉ́ã cʉ̃́ã tiiróbiro neãricu; cʉ̃́ã tiiróbiro yeerisãre bʉrecori cʉorícu. Teero tiirá, mʉ́ãrẽ wedepatibocua. Cʉ̃́ã wedepatirere tʉonʉnʉ́serijãña. \v 17 Cõãmacʉ̃ teeré sicatopʉre Cristore queoré ticosʉguegʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ye maquẽrẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiiyígʉ. Mecʉ̃tígãrẽ Cristo jeatoai. Teero tiirá, Cristore tiinʉnʉ́sero booa sáa. \v 18 Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ biiro jĩĩditocua: “Ʉ̃sã ãñurã́ niiã. Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ ãñurõ wãcũãrõ jĩĩrã, beti súubusea. Ángeleare padeóa. Ʉ̃sã cãnirípacara, quẽẽrṍpʉ tiiróbiro Cõãmacʉ̃yere ĩñaã. Teero tiirá, ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ Cõãmacʉ̃ye maquẽrẽ ãñurõ masĩã. Mʉ́ãcã ʉ̃sã tiiróbirora tiiyá. Mʉ́ã teeré tiihéra, wapa cʉoádacu”, jĩĩcua. Mʉ́ãrẽ teero jĩĩrĩ, péerogã tʉonʉnʉ́seridojãña. “Masĩrã́ peti niiã ʉ̃sãjã”, jĩĩ wãcũcua. Teero jĩĩãmajãrã tiiíya. Cʉ̃́ã bueré cʉ̃́ã basiro jĩĩãmare dícʉ niiã. \v 19 Cʉ̃́ã Cristomena niiricua. Cristo cʉ̃ʉ̃mena niirã́ dícʉre dutigʉ́ niiĩ. Marĩ cʉ̃ʉ̃mena niirĩ, marĩrẽ padeonemórere ticoqui. Cõãmacʉ̃ booróbirora cãmerĩ́ maĩ, cãmerĩ́ tiiápu tiiádacu. \p \v 20 Cristo diari, mʉ́ã cʉ̃ʉ̃mena diarirabiro niiyiro. Sĩcʉ̃ diarigʉpʉ atibʉ́reco catirá dutirére tiiríqui. Diarigʉpʉ tiiróbiro mʉ́ãrẽ atibʉ́reco niirã́ dutirére tiiríjãrõ booa. ¿Deero tiirá mʉ́ãpe cʉ̃́ã dutirére tiirucúgari? \v 21 Biiro duticua: “Ñeerijãña; yaarijãña; padeñárijãña”, jĩĩcua. \v 22 Cʉ̃́ã teero jĩĩrã, atibʉ́reco maquẽ máata petiádarere wedesera tiiíya. Basocá wãcũrémena dutiré niiã. \v 23 Cʉ̃́ã dutirére ãñuré tiiróbiro tʉobócu mʉ́ã, bʉ́ri niiré niipacari. Cʉ̃́ã tee dutirére tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoré diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiiróbiro tiiẽ́ñocua. Teero biiri cʉ̃́ãrẽ dutirá doca niirére ĩñaãrõ jĩĩrã, niipetira ĩñacoropʉ tee dutirére “ãñurõ yʉʉa” jĩĩcua. Cʉ̃́ã basiro cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiicúa. Teero tiirémena cʉ̃́ã ñañaré tiidʉgáre “petijṍããdacu” jĩĩ wãcũmicua. Cʉ̃́ã teero tiirá, ãñuré bʉarícua; teerora pʉtʉájãcua sũcã. \c 3 \p \v 1 Cristo dia masãmʉãrigʉ ʉ̃mʉã́sepʉ Cõãmacʉ̃ya wãmo diamacʉ̃́niñape duiqui. Mʉ́ãcã cʉ̃ʉ̃mena dia, cʉ̃ʉ̃mena masãrira niijĩrã, “cʉ̃ʉ̃ booré dícʉre tiiáda” jĩĩ wãcũnʉnʉseya. \v 2 Atibʉ́reco maquẽrẽ wãcũrijãña; Cristo boorépere wãcũrucujãña. \v 3 Mʉ́ã Cristomena dia masãrira niijĩrã, catirére bʉayíro. Mʉ́ã Cristomena catiré bʉarígue Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ niitoaa basocá ĩñahẽrõpʉ. \v 4 Cristo mʉ́ãrẽ catirére ticogʉ́ pʉtʉaatiri, mʉ́ãcã cʉ̃ʉ̃mena atiadacu sũcã. Cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro asibatéadacu. \s1 Too sʉgueropʉ tiirécʉtiriguere duujã́ña \p \v 5 Mʉ́ã atibʉ́reco maquẽ ñañaré tiidʉgárere duujã́ña: Ãpẽrãména ñañarõ ñeeaperijãña; ãpẽrãména mʉ́ã booró ñeeaperijãña; teeré tiidʉgápacara, tiiríjãña; ñañarére ʉgaripéarijãña; niyerure, apeyenórẽ boonemósãrijãña. Teeré boonemósãrãno Cõãmacʉ̃rẽ wãcũricua; cʉ̃́ãye dícʉre wãcũjãcua. Teero tiirá, basocá weerirare padeorábiro tiicúa. \v 6 Cõãmacʉ̃ teeré tiiránomena cúanetõjõãqui; cʉ̃́ãrẽ bayiró ñañarõ tiigʉ́daqui cʉ̃ʉ̃rẽ netõnʉcã́re wapa. \v 7 Mʉ́ã too sʉgueropʉre teeré tiirécʉtirira niimiyiro. \v 8 Atitóre ate niipetire duujã́ña: Mʉ́ã ãpẽrãména cúare, cúaremena wedesere, ãpẽrãrẽ́ ñañarõ tiiré, ãpẽrãrẽ́ ñañarõ wedesecotere, ñañarõ mʉ́ã jĩĩrére duujã́ña sáa. \v 9 Cãmerĩ́ jĩĩditorijãña. Mʉ́ã too sʉgueropʉ niirecʉtiriguere, teero biiri mʉ́ã tiirécʉtiriguecãrẽ duujã́yiro. \v 10 Atitó mʉ́ã niirecʉtire merẽã niiã sáa; ãñuré niiã. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ tiirígʉ cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro niirecʉtiaro jĩĩgʉ̃, mʉ́ã niirecʉtirere wasomʉ́ãnʉcãrĩ tiigʉ́ tiiquí. Teeména mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ masĩnemorucujããdacu. \v 11 Teero tiirá, ateména pʉtʉáa: Marĩ Cristore padeorá watoapʉre sĩcʉ̃ ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ maniquí. Judíoa, judíoa niihẽrã sĩcãrĩbíro niirã tiia; widecõã́norira, widecõã́noña manirã́ sĩcãrĩbíro niirã tiia; griegoaye wedesemasĩhẽrã, romanuã niihẽrã, dutiapenori basocá,\f + \fr 3:11 \ft Pecasãyemena: esclavos.\f* dutiapenoña manirã́ sĩcãrĩbíro niirã tiia. Cristo sĩcʉ̃rã niiĩ ʉpʉtí macʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeorámena niiqui. \p \v 12 Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ maĩĩ. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃yara niiãrõ jĩĩgʉ̃, beseyigʉ. Teero tiirá, biiro tiirécʉtiya: Ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñaña; cʉ̃́ãrẽ ãñurõ ʉseniremena tiiápuya; “ãpẽrã́ nemorṍ ãñurã́ niiã” jĩĩ wãcũrijãña; cúaro manirṍ yʉʉya; cúañañarijãña; \v 13 ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ naĩrõ potocṍrĩ, teero tʉgueñajãña; ãpẽrãména cúaracã, cʉ̃́ãrẽ acabóya. Marĩ Õpʉ̃ mʉ́ãrẽ acabórirobirora mʉ́ãcã acabóya. \v 14 Cãmerĩ́ maĩñá mʉ́ã. Teero maĩrã́, niipetire yʉʉ wedeariguere tiipetíjããdacu. Sĩcʉ̃põna tiiróbiro cãmerĩ́ sʉoníãdacu. \v 15 Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ, sĩcʉ̃põna tiiróbiro niiãrõ jĩĩgʉ̃, beseyigʉ. Cristo mʉ́ãrẽ ãñurõ niirecʉtirere ticoyigʉ. Teero tiirá, sĩcʉ̃põna tiiróbiro ãñurõ niirecʉtiya. Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãña. \p \v 16 Cristoye quetire ãñurõ wãcũnʉnʉseya. Cʉ̃ʉ̃ masĩré ticorémena cãmerĩ́ bueya; cãmerĩ́ wedeya, tʉomasĩ́ãrõ jĩĩrã. Mʉ́ã yeeripũnapʉ ʉseniremena Cõãmacʉ̃rẽ basapeo, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire ticoya. Salmopũpʉ jóariguere, Cõãmacʉ̃ye maquẽ basarére, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenirĩ tiirére basaya. \v 17 Niipetire mʉ́ã wedeserenorẽ, mʉ́ã tiirénorẽ marĩ Õpʉ̃ Jesús wãmemena tiirucújãña. Jesús tiiápuremena Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉre ʉsenire ticoya. \s1 Jesuré padeoráre tiidutírigue \p \v 18 Manʉcʉtira numiãrẽ ate dutia: Mʉ́ã manʉsʉ̃mʉãrẽ yʉʉya. Mʉ́ã Jesuré padeorá niirĩ, teeré tiidutía. \v 19 Nʉmocʉtira ʉ̃mʉãrẽ ate dutia: Mʉ́ã nʉmosã́numiãrẽ maĩñá. Cúare manirémena cʉ̃́ãrẽ sʉoníña. \p \v 20 Wĩmarã, mamarã́rẽ ate dutia: Niipetire mʉ́ã pacʉsʉ̃mʉã dutirére ãñurõ yʉʉya. Mʉ́ã teeré tiirí, Cõãmacʉ̃ ʉseniqui. \p \v 21 Wĩmarã pacʉsʉ̃mʉãrẽ ate dutia: Mʉ́ã põnarẽ naĩrõ tuti, cúari tiiríjãña, cʉ̃́ãpʉ bóaneõrã niirĩ jĩĩrã. Cʉ̃́ã bóaneõrã, mʉ́ã dutirére tiirícua. \p \v 22 Dutiapenori basocare ate dutia: Atibʉ́reco macãrã mʉ́ãrẽ dutiapera dutiri, niipetirere yʉʉya. Ãpẽrã́ cʉ̃́ãrẽ dutiapera ĩñacoro dícʉ ãñurõ padecua, cʉ̃́ãmena ãñurõ pʉtʉádʉgara. Cʉ̃́ã manirĩ́, padericua. Mʉ́ãpe Cõãmacʉ̃rẽ padeorá niijĩrã, tiiditóro manirṍ padeya. \v 23 Niipetire mʉ́ã paderénorẽ ʉseniremena tiiyá. “Jesucristo dutiré tiiróbirora niicu teecã”, jĩĩ wãcũtutuajãña. “Basocá dutiré dícʉre tiirá tiijã́miã”, jĩĩ wãcũrijãña. \v 24 Mʉ́ã Cristore padecoteri basoca niiã. Cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ã Õpʉ̃ diamacʉ̃́ niiĩ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ãrẽ ʉ̃mʉã́sepʉ ãñurére ticogʉdaqui. Mʉ́ã teeré masĩtoacu. \v 25 Ñañaré tiigʉ́nopereja Cõãmacʉ̃ ñañarõ netõrĩ́ tiigʉ́daqui. Niipetira ñañaré tiirírare sĩcãrĩbíro ñañarõ netõrĩ́ tiigʉ́daqui. \c 4 \p \v 1 Basocáre dutiaperacãrẽ ate dutia: Mʉ́ã basocá dutiaperare ãñurõ cʉoyá. Mʉ́ã masĩcu: Mʉ́ã Õpʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́pecã mʉ́ã tiirére ĩñaqui. \p \v 2 Cõãmacʉ̃rẽ naĩrõ sãĩrucújãña. Ãñurõ tʉgueñasʉgueremena sãĩrucúya. Sãĩrã́, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãña. \v 3 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, ʉ̃sãcãrẽ sãĩbosáya. “Paʉ Cristoye quetire masĩhẽrãrẽ tʉodʉgári tiiáro”, jĩĩ sãĩbosáya. Cʉ̃ʉ̃ye queti too sʉguero macãrãpʉ cʉ̃́ã masĩña manirígue ãñuré queti niiã. Tee queti yʉʉ wederé wapa peresuwiipʉ duiga. \v 4 Cristoye quetire basocá ãñurõ tʉomasĩ́ãrõ jĩĩrã, sãĩbosáya, Cõãmacʉ̃ yʉʉre wededutirirobirora wedearo jĩĩrã. \p \v 5 Mʉ́ã Jesuré padeohéra watoapʉre ãñuré tiiẽ́ñorecʉtiya. Mʉ́ã teero tiirí, ãñuré quetire mʉ́ã wederi, tʉoádacua. \v 6 Cʉ̃́ãmena wedesera, ñañarõ wedesero manirṍ, ãñurére wedeseya. Teeré tiirá, mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã sãĩñárĩ, niipetirare yʉʉmasĩãdacu. \s1 Ãñudutiyaponorigue \p \v 7 Ʉ̃sã menamacʉ̃ Tíquico ʉ̃sã maĩgʉ̃́ mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉmena Cristore padecotegʉ, marĩ Õpʉ̃ye maquẽrẽ ãñurõ padeapugʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ niipetire yʉʉre wáare quetire mʉ́ãrẽ wedegʉdaqui. \v 8 Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ mʉ́ã pʉtopʉ ticocogʉdʉ tiia, ʉ̃sãye maquẽrẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃. Ʉ̃sã niirecʉtire quetire tʉorá, wãcũtutuare bʉanemóãdacu. \v 9 Ʉ̃sã menamacʉ̃ Onésimo ʉ̃sã maĩgʉ̃́ cʉ̃ʉ̃mena wáagʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãya macã niirucurigʉ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrécõrõ ãñurõ tiinʉnʉ́segʉ niiĩ. Cʉ̃́ã niipetire ãnopʉ́ wáarere mʉ́ãrẽ wedeadacua. \p \v 10 Aristarco mʉ́ãrẽ ãñudutii. Cʉ̃ʉ̃cã yʉʉmena peresuwiipʉ duii. Marcos (Bernabé tẽñʉcã) mʉ́ãrẽ ãñudutii. Apetó tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ã pʉtopʉ wáanetõboqui. Cʉ̃ʉ̃ jeari, yʉʉ mʉ́ãrẽ too sʉgueropʉ jĩĩcorirobirora cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ bocawa. \v 11 Ãpĩ Jesús, cʉ̃́ã “Justo” jĩĩgʉ̃́, mʉ́ãrẽ ãñudutii. Paʉ judíoa Jesuré padeorá watoapʉre cʉ̃́ã ĩtĩã́rãrã yʉʉre padeapuya. Cʉ̃́ãcã “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre jeatoaa mée” jĩĩré quetire wederá niiĩya. Cʉ̃́ã yʉʉre wãcũtutuari tiiíya. \v 12 Epafras mʉ́ãya macã niirucurigʉ mʉ́ãrẽ ãñudutii. Cʉ̃ʉ̃ Cristore padecotegʉ niiĩ. Mʉ́ãrẽ bayiró sãĩbosárucui. Mʉ́ãrẽ Jesuré padeorucújãrĩ booquí; teero biiri mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃ booré dícʉre tiirí booquí. \v 13 Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ, Laodicea macãrãcãrẽ, teero biiri Hierápolis macãrãcãrẽ bayiró wãcũrucui. Teero tiigʉ́, yʉʉmena niigʉ̃, naĩrõ mʉ́ãrẽ sãĩbosárucugʉ tiii. \v 14 Lucas ʉcotiri basocʉ ʉ̃sã bayiró maĩgʉ̃́ mʉ́ãrẽ ãñudutii. Ãpĩ Demas ãñudutire ticoi. \s1 Wedeyaponorigue \p \v 15 Laodicea macãrã Jesuré padeorá ãñuãrõ. Ninfacã ãñuãrõ. Teero biiri cooya wiipʉ neãrucura Jesuré padeorí põna macãrã ãñuãrõ. \v 16 Mʉ́ã atipũrẽ́ buepetiari siro, Laodicea macãrãpʉre ticocoya sũcã. Cʉ̃́ãcã cʉ̃́ã neãrí wiipʉ tiipũrẽ bueẽñoãrõ. Laodicea macãrãrẽ yʉʉ jóaripũrẽ mʉ́ãcã bueya. \v 17 Arquipore biiro jĩĩña: “Marĩ Õpʉ̃ padedutigʉ cṹũriguere ãñurõ padeyaponoña”, jĩĩña. \p \v 18 Yʉʉ Pablo ate niituredarire mʉ́ãrẽ ãñudutire ticogʉ, yʉʉ basirora jóaa. Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, wãcũña yʉʉ peresuwiipʉ niirére. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñuré ticoaro. \p Nocõrõrã jóaa.