\id ACT - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h Hechos \toc1 Jesucristo beserirare Espíritu Santo Tiiápurigue \toc2 Hechos \toc3 Hch \mt2 Jesucristo beserirare \mt1 ESPÍRITU SANTO TIIÁPURIGUE \c 1 \s1 Espíritu Santo atiadarere Jesús wedesʉguerigue \p \v 1 Teófilo, mʉʉrẽ sicapũ too sʉgueropʉre jóawʉ. Tiipũpʉre niipetire Jesús basocáre buerucuriguere, cʉ̃ʉ̃ tiirucúriguere wedewʉ. Sicato cʉ̃ʉ̃ buenʉcãriguere, \v 2 tée cʉ̃ʉ̃ bueyapacʉtiriguere wedewʉ. Teero biiri cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãwariguere wedewʉ. Jesús ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãwaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃ beserirare dutiré cṹũyigʉ cʉ̃́ã tiiádarere. Espíritu Santo masĩré ticorémena teeré dutiyigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ dia masãri siro, Jesús bauáyigʉ. Cuarenta bʉrecorire pee bauáyigʉ cʉ̃́ãrẽ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, “marĩ ‘diajõããwĩ’ jĩĩãrigʉra catii” jĩĩyira. Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeariguere wedenemoyigʉ sũcã. \p \v 4 Jesús cʉ̃́ãmena niigʉ̃, cʉ̃́ãrẽ Jerusalénpʉ niidutiyigʉ ména. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉ Pacʉ mʉ́ãrẽ too sʉgueropʉ jĩĩrirobirora Espíritu Santore ticodiocogʉdʉre yueya. Teeré wedetoawʉ. \v 5 Juan mʉ́ãrẽ ocoména wãmeõtiwi. Yʉʉ Pacʉpeja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ: Péerogã siro Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui, jĩĩyigʉ Jesús. \s1 Jesuré Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ néemʉãrigue \p \v 6 Cʉ̃ʉ̃mena neããrira cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿mʉʉ mecʉ̃tígãrẽ romanuãrẽ cõãjãgʉ̃dari? Teero biiri ¿ãpẽrã́ marĩya wederare diamacʉ̃́rã marĩrẽ dutirá sããrĩ tiigʉ́dari? jĩĩmiyira. \p \v 7 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉyigʉ: \p —Marĩ Pacʉ sĩcʉ̃rã masĩqui. Cʉ̃ʉ̃ “teerora wáaaro” jĩĩrĩ, teerora wáaadacu. Ate masĩré mʉ́ãye maquẽ niiria. \v 8 Teero niipacari, marĩ Pacʉ cʉ̃ʉ̃ tutuarere mʉ́ãrẽ ticogʉdaqui, Espíritu Santo mʉ́ãpʉre atiri. Mʉ́ã cuiro manirṍ, wãcũtutuaremena yée quetire basocáre wedera wáaadacu. Jerusalén macãrãrẽ, Judea dita macãrãrẽ, Samaria dita macãrãrẽ, niipetiro atibʉ́recopʉ niirã́rẽ wedera wáaadacu, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Teero jĩĩ wedetoaari siro, cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ Pacʉ néemʉãwayigʉ ʉ̃mʉã́sepʉ. Cʉ̃ʉ̃ mʉãwari, cʉ̃ʉ̃ buerá ĩñanʉnʉseyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ õmebʉrʉá tuubiácojãyiro. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñanemoriyira sáa. \v 10 Cʉ̃́ã Jesús mʉãwari ĩñanucũrĩ, cʉ̃́ã decopʉ ʉ̃mʉã́ pʉarã́ suti butiré sãñarira bauánʉcãjeayira. \v 11 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —Mʉ́ã Galilea macãrã, ¿deero tiirá ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõconucũĩ? Ãni Jesús mʉ́ãmena niiãrigʉ mecʉ̃tígã ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãwaarigʉra atibʉ́recopʉre atigʉdaqui sũcã. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ mʉãwari ĩñaãrirobirora atigʉdaqui, jĩĩyira. \s1 Judare wasogʉ́dʉre beserigue \p \v 12 Teero tiiári siro, Jesús beserira Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ niiãrira diiwá, Jerusalénpʉ coepʉtʉ́awayira. Tiimacã pʉtogã niiã tiigʉ́ sica kilómetro wáaro. \v 13 Jerusalénpʉ pʉtʉajeara, cʉ̃́ã cãnirí wiipʉ wáayira. Tiiwií casacʉtiri wii niiyiro. Sicatatia ʉ̃mʉã́rõ macã tatiapʉ sããwayira. Cʉ̃́ã niiyira: Pedro, Santiago, Juan, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Santiago (Alfeo macʉ̃), Simón (romanuã dutiráre cõãdʉgara menamacʉ̃ niimirigʉ), Judas (Santiago macʉ̃) niiyira. \v 14 Cʉ̃́ã sĩcãrõména neã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrucúyira. Jesús baira, cʉ̃ʉ̃ paco María, ãpẽrã́ numiã́cã cʉ̃́ãmena neãyira. \p \v 15 Teebʉrecorire Jesuré padeorá neãyira sũcã. Ciento veinte watoa niiyira. Pedro wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃́ãrẽ wedeyigʉ. \p \v 16 —Yáa wedera, too sʉgueropʉ marĩ ñecʉ̃ David Espíritu Santo masĩré ticorémena Judare wáaadarere jóasʉguerigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽ diamacʉ̃́rã wáaadare niirõ tiiwʉ́. Teero tiigʉ́, ãpẽrãrẽ́ Judas néewa, cʉ̃́ãrẽ Jesuré ẽñowĩ́. Cʉ̃́ãpe Jesuré ñee, néewawa. \v 17 Judas ʉ̃sã menamacʉ̃rã niimiwĩ. Jesús cʉ̃ʉ̃cãrẽ basocáre buerére cṹũmiwĩ. \v 18 Cʉ̃ʉ̃ ñañarõ tii wapatáriguemena sicadita sãĩnóyiro. Too síro dupupe ñaacũmu, cʉ̃ʉ̃ páaga podo, cʉtamisĩ witibatejõãyigʉ. \v 19 Niipetira Jerusalén macãrã teeré tʉoyíra. Cʉ̃́ã tiiditare Acéldama jĩĩyira. Acéldama “Díi Dita” jĩĩrõ tiicú cʉ̃́ãyemena. \p \v 20 ’Tíatopʉ Salmopũpʉre jóagʉ teeré biiro jóarigʉ niiwĩ: \q1 Cʉ̃ʉ̃ye niimirigue cõãjãnoãrõ.\f + \fr 1:20 \ft Salmo 69.25.\f* \m Cʉ̃ʉ̃ jóarigʉ niiwĩ sũcã: \q1 Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ pademiriguere wasoáro,\f + \fr 1:20 \ft Salmo 109.8.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 21-22 ’Marĩmena sĩquẽrã niipetiropʉ wáanetõrira niiĩya, marĩ Õpʉ̃ Jesús marĩmena niirĩ. Juan Jesuré wãmeõtiri, tée Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃mʉã́sepʉ néemʉãrĩ, ĩñarira niiĩya. Ãniãpʉre sĩcʉ̃ besero booa ʉ̃sã oncemena niigʉ̃dʉre. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sã tiiróbiro Jesús diarigʉpʉ masãrigue quetire wedegʉ́ wáagʉdaqui, jĩĩ wedeyigʉ Pedro. \p \v 23 Tiitatiapʉ niirã́ pʉarã́rẽ beseyira. Sĩcʉ̃ José Barsabáre beseyira. Cʉ̃ʉ̃ wãmesotoapeore griegoayemena Justo niiyiro. Ãpĩ Matíare beseyira. \v 24-25 Too síro marĩ Õpʉ̃rẽ sãĩrã́, biiro jĩĩyira: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ niipetira basocá wãcũrére masĩã. Judas wasogʉ́dʉre besetoajĩyu. Ʉ̃sãrẽ ẽñoñá. ¿Nii niigari? Judas mʉʉ dutiré cṹũriguere duujã́wĩ, ñañarã́ cʉ̃́ã ñañarõ netõrṍpʉ wáagʉ, catigʉ cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiirírigue wapa, jĩĩ sãĩyíra. \p \v 26 Too síro pʉapé ʉ̃tãpepʉ Matías, Barsabás wãmerẽ jóayira. ¿Nii marĩ Õpʉ̃ beserigʉ niiĩ? jĩĩrã, piipʉ sã́ã, sicape née, ĩñayira. Matías wãme jóaturipe niiyiro. \p —Jã́ã, ãni Matías Judas wasogʉ́ niiĩ, jĩĩyira. \p Cʉ̃ʉ̃ ãpẽrã́ oncemena Jesucristoye quetire wedegʉ́ wáayigʉ. \c 2 \s1 Espíritu Santo diijeárigue \p \v 1 Cincuenta bʉrecori Pascua netõrí siro, Pentecostés wãmecʉtiri bosebʉreco wáayiro. Tii bosebʉreco niirĩ, niipetira Jesuré padeorá sĩcãrõména neãyira. \v 2 Tiiwiipʉ́ cʉ̃́ã duiri, wãcũña manirṍ wĩno bayiró atiro tiiróbiro ʉ̃mʉã́sepʉ bʉsʉdiatiyiro. Tiiwií bʉsʉsesajõãyiro. \v 3 Teero wáari, pecame jʉ̃ʉ̃rípõnabiro bauré cʉ̃́ãcõrõrẽ pesayucoyiro. \v 4 Niipetiramena Espíritu Santo niinʉcãgʉ̃ jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ dutirémena ãpẽrã́ basocáye wedeserere masĩripacara, wedesenʉcãyira. \p \v 5 Teebʉrecorire Jerusalénpʉre paʉ judíoa apeyé dita macãrãpʉ niiyira. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena padeorá niiyira. \v 6 Cʉ̃́ã tee bʉsʉri tʉorá, toopʉ́ neãwayira. Deero jĩĩmasĩriyira, cʉ̃́ã pʉtopʉ jeara. Cʉ̃́ã basocácõrõ cʉ̃́ãye wedeseremena Jesús bueráre wedeseri tʉoyíra. \v 7 Tʉomaníjõãrã, cãmerĩ́ jĩĩyira: \p —Niipetira ãniã wedesera ¿Galilea macãrã mee niimiĩ? \v 8 ¿Deero tiirá marĩyere ãñurõ wedeseri tʉoi? \v 9 Marĩ aperó macãrã niiã. Partia macãrã, Media macãrã, Elam macãrã, Mesopotamia macãrã, Judea macãrã, Capadocia macãrã, Ponto macãrã, Asia macãrã niiã marĩ. \v 10 Frigia macãrã, Panfilia macãrã, Egipto macãrã, Cirene pʉto macãrã niiã marĩ. Cirene Libia ditapʉ niiã. Sĩquẽrã Roma atirá niiĩya. \v 11 Cʉ̃́ã sĩquẽrã judíoa niiĩya. Ãpẽrã́ judíoa niihẽrã Cõãmacʉ̃rẽ padeoóya. Ãpẽrã́ Creta macãrã, Arabia macãrã niiĩya. Marĩ niipetira marĩye wedeseremena tʉorá tiia Cõãmacʉ̃ ãñuré tiirére, jĩĩyira. \p \v 12 Niipetira tʉomaníjõãyira. \p —¿Ate deero jĩĩdʉgaro tiii? jĩĩ cãmerĩ́ sãĩñáyira. \p \v 13 Sĩquẽrã cʉ̃́ãrẽ buijã́yira. \p —Ãniã cũmurã tiiíya, jĩĩyira. \s1 Pedro basocáre wederigue \p \v 14 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Pedro ãpẽrã́ once Jesús beseriramena wʉ̃mʉnʉcã, bayiró bʉsʉrómena wedeyigʉ: \p —Yáa wedera, niipetira Jerusalén niirã́, yʉʉ jĩĩrére ãñurõ tʉoyá. \v 15 “Ãniã cũmurã tiiíya” jĩĩ wãcũmiã mʉ́ã. Cũmurã mee tiiíya. Mecʉ̃tígã ñamisãñurõgã nueve niiã. \v 16 Mʉ́ã mecʉ̃tígã tʉorére too sʉgueropʉ profeta Joel jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 17 Atibʉ́reco petiádari sʉguero, Espíritu Santore niipetirare ticodiocogʉda, jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃. \q1 Espíritu Santore ticodiocori, mʉ́ã põna ʉ̃mʉã́, numiã́ yʉʉ wededutirere wedeadacua. \q1 Bʉtoáre, mamarã́rẽ cʉ̃́ã quẽẽrṍpʉ ẽñogʉ̃́dacu too síropʉ wáaadarere. \q1 \v 18 Yʉʉre padecoterare Espíritu Santore ticodiocogʉdacu. \q1 Cʉ̃́ãcã yʉʉ wededutirere wedeadacua. \q1 \v 19 Ʉ̃mʉã́sepʉre merẽã bauré tiigʉ́dacu. \q1 Atiditapʉ́re díi, pecame, õme yʉʉ tiiẽ́ñore niiãdacu. \q1 \v 20 Muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ naĩtĩãjõãgʉ̃daqui. \q1 Muĩpũ ñami macʉ̃ díi tiiróbiro sõãgʉ̃́ wáagʉdaqui. \q1 Marĩ Õpʉ̃ jeaadari bʉreco sʉguero teero wáaadacu. \q1 Quioníri bʉreco niiãdacu. Bʉ́ri niirí bʉreco mee niiãdacu. \q1 \v 21 Sĩcʉ̃: “Yʉʉ Õpʉ̃, yʉʉre netõnéña” jĩĩ sãĩgʉ̃́no netõnénogʉ̃daqui,\f + \fr 2:21 \ft Joel 2.28-32.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ Joel, jĩĩ wedeyigʉ Pedro—. \p \v 22 ’Yáa wedera, yʉʉ jĩĩrére ãñurõ tʉoyá, jĩĩyigʉ sũcã—. Jesús Nazaret macã macʉ̃rẽ mʉ́ã ĩñajĩyu. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena pee ãñuré tiirígʉ niiwĩ. Bayiró tutuaremena tiiẽ́ñore tiirígʉ niiwĩ cʉ̃ʉ̃mena. Teeré mʉ́ã ãñurõ masĩã. \v 23 Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽna curusapʉ sĩãdutíra, ñañarã́pʉre ticowʉ. Cõãmacʉ̃ tíatopʉ “teero wáaadacu” jĩĩrirobirora wáawʉ. \v 24 Cõãmacʉ̃ Jesuré diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ diadoaririgʉ niiwĩ. Masãgʉ̃dʉ niigʉ̃ tiiyígʉ. \v 25 Tíatopʉ David jóasʉguerigʉ niiwĩ Cristo Cõãmacʉ̃mena wedeseadarere: \q1 Yʉʉ yʉʉ Õpʉ̃rẽ yʉʉ díamacʉ̃pʉ ĩñarucujãwʉ̃. \q1 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ diamacʉ̃́pe niirĩ, cuiria. \q1 \v 26-27 Teero tiigʉ́, yʉʉ bayiró ʉsenigʉ̃ wedesea. Yáa ʉseromena bayiró ʉsenigʉ̃ basaa. \q1 Yáa yeeripũnarẽ diarira ĩñanorõpʉ mʉʉ cṹũdoaricu. \q1 Yʉʉre “bóarijããrõ” jĩĩgʉ̃dacu mʉʉ, yʉʉre maĩgʉ̃́. \q1 Teero tiigʉ́, yʉʉ ãñurõ cuire manirṍ niijãgʉ̃dacu, mʉʉrẽ yuegʉ. \q1 \v 28 Yʉʉre catiré petihére bʉanʉcã́rĩ tiiwʉ́. \q1 Mʉʉrẽ ĩñagʉ̃, ʉseniremena niigʉ̃dacu,\f + \fr 2:28 \ft Salmo 16.8-11.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ David. \p \v 29 ’Yáa wedera, ãñurõ tʉojĩ́ña ména marĩ ñecʉ̃ Daviyé maquẽrẽ. Cʉ̃ʉ̃ diajõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ diari, cʉ̃ʉ̃rẽ yaaríra niiwã. Cʉ̃ʉ̃ diari yaarí cope masãcope marĩ pʉtopʉra niiã ména. \v 30 David catigʉ, profeta niirigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ too síropʉ tiiádarere masĩjĩgʉ̃, wederigʉ niiwĩ: “Mʉʉ pã́rãmi niinʉnʉsegʉpʉ mʉʉ dutirobirora atiditaré Õpʉ̃ niigʉ̃daqui”,\f + \fr 2:30 \ft Salmo 132.11-12.\f* jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃ quioníremena. \v 31 Teero tiigʉ́, David Cõãmacʉ̃ beserigʉ diarigʉpʉre masõriguere ĩñagʉ̃ tiiróbiro jóarigʉ niiwĩ: “Mʉʉ yʉʉre diarira ĩñanorõpʉ cõãdoaricu. Yáa õpʉ̃ʉ̃ bóaricu”. \v 32 Jesuré wáaadarere jóarigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽna masõrigʉ niiwĩ. Teeré ʉ̃sã niipetira ĩñawʉ̃. \v 33 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃mʉã́sepʉ néemʉãrigʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́pe duiaro jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ Pacʉ tíatopʉ jĩĩrirobirora cʉ̃ʉ̃rẽ Espíritu Santore ticoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃pe ʉ̃sãrẽ ticonetõnecoarigʉ niiãwĩ. Teerá niiã mʉ́ã ĩñaãrigue, mʉ́ã tʉoárigue. \v 34 Davipé cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃mena ʉ̃mʉã́sepʉre mʉãwaririgʉ niiwĩ. Mʉãwaripacʉ, ateré jóarigʉ niiwĩ: \q1 Cõãmacʉ̃ jĩĩwĩ yʉʉ Õpʉ̃rẽ: \q1 “Yáa wãmo diamacʉ̃́niñape duiya, \q1 \v 35 tée mʉʉrẽ ĩñatutirare mʉʉ dutiriguere yʉʉ ãñurõ yʉʉri tiirípʉ”,\f + \fr 2:35 \ft Salmo 110.1.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 36 ’Teero tiirá, judíoa niipetira tʉomasĩ́ãrõ. Mʉ́ã Jesuré curusapʉ páabiatu sĩãdutípacari, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽna marĩ Õpʉ̃ wáari tiirígʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ticodiocorigʉ niiwĩ, marĩrẽ netõnéãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩ wedeyigʉ Pedro. \p \v 37 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, bayiró wãcũpati, sãĩñáyira: \p —Ʉ̃sãya wedera, ¿ʉ̃sã deero tiiádari? jĩĩyira Pedrore, ãpẽrã́ Jesús beserirare. \p \v 38 Pedro cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Wãcũpati, wasoyá mʉ́ã ñañaré tiirére. Jesucristore padeó, wãmeõtidutiya. Mʉ́ã teero tiirí, mʉ́ã ñañaré tiirére Cõãmacʉ̃ acabógʉdaqui. Espíritu Santo mʉ́ãpʉre niigʉ̃ jeari tiigʉ́daqui. \v 39 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ tíatopʉ jĩĩrirobirora mʉ́ãrẽ, mʉ́ã põna niinʉnʉserare, yoaro macãrãcãrẽ, niipetira cʉ̃ʉ̃ beseráre Espíritu Santore ticogʉdaqui, jĩĩyigʉ Pedro. \p \v 40 Cʉ̃ʉ̃ tee dícʉ wederiyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ wãcũtutuare tico, ãñurõ quioníremena wedenemoyigʉ: \p —Atibʉ́reco macãrã ñañaré tiirére dutijṍãña. Cõãmacʉ̃ netõnérepere ñeeña, jĩĩyigʉ. \p \v 41 Pedro wedeariguere padeorá wãmeõtinoyira. Tiibʉrecora Jesuré padeorámena tres mil watoa basocá niinemoyira. \p \v 42 Cʉ̃́ã Jesús beserira buerére tʉorucúyira. Niipetira Jesuré padeorá cãmerĩ́ wéepeo niijãyira. Sʉoyá, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ tiirucúyira. \s1 Jesuré padeorá sicato tiinʉcã́rigue \p \v 43 Jesús beserira diarecʉtirare netõné, apeyé pee Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñoyira. Cʉ̃́ã tiirére ĩñarã, basocá niipetira cuirucuyira. \v 44 Jesuré padeorá sicapõna macãrã tiiróbiro niiyira. Cʉ̃́ã cʉorére cãmerĩ́ batorucuyira. \v 45 Peedita cʉorá, apeyenó pee cʉorá teeré dúayira. Cʉ̃́ã dúa wapatáriguere apeyenó cʉohérare batoyira. \v 46 Bʉ́recoricõrõ niipetira súubusera neãyira Cõãmacʉ̃wiipʉ. Cʉ̃́ãye wiseripʉ ʉseniremena cãmerĩ́ sʉoyárucuyira. \v 47 Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãyira. Ãpẽrãcã́ cʉ̃́ãrẽ ãñurõ ĩña padeoyíra. Bʉ́recoricõrõ Cõãmacʉ̃ padeorí tiiyígʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeohérare. Jõõpemena Jesuré paʉ padeomʉ́ãnʉcãyira. \c 3 \s1 Pedro, Juan wáamasĩhẽgʉ̃rẽ wáari tiirígue \p \v 1 Sicabʉreco coeritó siro tres niirĩ, Pedro, Juan Cõãmacʉ̃wiipʉ wáara tiiyíra. Tiiwiipʉ́re bʉ́recoricõrõ tii horare Cõãmacʉ̃rẽ basocá súubuseyira. \v 2 Toopʉ́ sĩcʉ̃ basocʉ́ wáamasĩhẽgʉ̃ duiyigʉ. Sicato bauágʉpʉra posarigʉ niiyigʉ. Bʉ́recoricõrõ Cõãmacʉ̃wii sope sããwaro cʉ̃ʉ̃rẽ néewa dʉpoyira. Tiisope wãmecʉtia Ãñurí Sope. Too sããwarare niyeru sãĩduíyigʉ. \v 3 Pedro, Juan sããwaadara tiirí ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ niyeru sãĩyígʉ. \v 4 Pʉarã́pʉra cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñayira. Pedrope: —Ʉ̃sãrẽ ĩñaña, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bayiró ĩñayigʉ. “Yʉʉre niyeru, apeyenó ticoadara tiicúa”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. \v 6 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Niyeru cʉoría yʉʉ. Teeré cʉorípacʉ, mʉʉrẽ tiiápugʉda. Jesucristo Nazaret macã macʉ̃ tutuaremena mʉʉrẽ jĩĩã: Wʉ̃mʉnʉcã, wáaya. \p \v 7 Tee jĩĩgʉ̃rã, cʉ̃ʉ̃ duigʉ́re diamacʉ̃́ macã wãmorẽ ñee, wéemʉõcoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wéemʉõcorira, máata cʉ̃ʉ̃ye dʉpori, cʉ̃ʉ̃ ãñayepa tutuajõãyiro. \v 8 Bupucʉtʉ́a, wʉ̃mʉnʉcã, wáanʉcãyigʉ. Wáagʉra, bupuwá, Cõãmacʉ̃wiipʉ cʉ̃́ãmena sããwayigʉ. Ʉsenire ticoyigʉ Cõãmacʉ̃rẽ. \v 9-10 Niipetira Cõãmacʉ̃wiipʉ niirã́ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñamasĩyira. \p —Ĩ́ni jõõ bupuwágʉ, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticogʉ́ Ãñurí Sopepʉ niyeru sãĩduíarigʉra niiĩrã, jĩĩyira. \p Cʉ̃ʉ̃rẽ wáarere ĩñamanijõãyira. \s1 Pórtico de Salomónpʉ Pedro basocáre wederigue \p \v 11 Wáamasĩhẽgʉ̃ niiãrigʉ cʉ̃́ãrẽ duuríyigʉ. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñamanijõã, Pedro, Juan pʉtopʉ cʉtʉsã́jeayira. Too cʉ̃́ã neãrṍ biayá manirí tatia niiã. Tiitatia wãmecʉtia Pórtico de Salomón. \p \v 12 Cʉ̃́ã cʉtʉsã́jeari ĩñagʉ̃, Pedro cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedera, ¿deero tiirá mʉ́ã nocõrõca ĩñamanijõãĩ? ¿Deero tiirá mʉ́ã ʉ̃sãrẽ bayiró ĩñaĩ? Mʉ́ã ʉ̃sãrẽ “ĩ́niã basocá ãñurã́ niijĩrã, cʉ̃́ã tutuaremena wáari tiiíya” jĩĩ wãcũã. \v 13 Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã Abraham, Isaac, Jacob, ãpẽrã́ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã Õpʉ̃ niirigʉ niiĩ Cõãmacʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rã́ “Jesús ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ; ãñuniĩ” jĩĩ, ẽñorígʉ niiwĩ. Jesuré mʉ́ãrẽ dutirápʉre ticowʉ. Pilato ĩñacoro mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ booríwʉ. Cʉ̃ʉ̃ “ĩ́nirẽ wionécogʉdʉ tiia” jĩĩpacari, mʉ́ã “wionécorijãña” jĩĩwʉ̃. \v 14 Jesús ñañaré manigʉ̃́, ãñuré tiigʉ́re mʉ́ã booríwʉ. Basocá sĩãgʉ̃́pere wionécodutiwʉ Pilatore. \v 15 Jesús marĩrẽ catiré ticogʉ́pere sĩãdutíwʉ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. Ʉ̃sã teeré ĩñawʉ̃. \v 16 Jesús cʉ̃ʉ̃ tutuaremena ãni mʉ́ã ĩñamasĩgʉ̃rẽ wáari tiiárigʉ niiãwĩ. Jesús ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ padeorí ĩñagʉ̃, mʉ́ã ĩñacoro ãnirẽ́ ãñurõ netõnéãrigʉ niiãwĩ. \p \v 17 ’Yáa wedera, mʉ́ã “Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiĩ” jĩĩ masĩrijĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdutíwʉ. Marĩrẽ dutirácã teerora tiiwá. \v 18 Cõãmacʉ̃pe Cristo cʉ̃ʉ̃ beserigʉ ñañarõ netõã́darere wedetoarigʉ niiwĩ. Niipetira profetas teeré jóarira niiwã. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiríguemena teeré wáari tiirígʉ niiwĩ. \v 19 Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá. Cõãmacʉ̃ booróbirora tiiyá. Teero tiirí, Cõãmacʉ̃ mʉ́ã ñañaré tiirére acabó, ãñurõ niirecʉtiri tiigʉ́daqui. \v 20 Jesucã́rẽ ticodiocogʉdaqui sũcã. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ. \v 21 Mecʉ̃tígã cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃mʉã́sepʉ pʉtʉáro booa, tée Cõãmacʉ̃ niipetirere wasorípʉ. Teeré Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara profetas ãñurã́mena wedesʉguerigʉ niiwĩ. \v 22 Moisés biiro jóarigʉ niiwĩ: “Too síropʉ marĩ Õpʉ̃ Cõãmacʉ̃ profetare ticocogʉdaqui. Yʉʉ tiiróbiro tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ marĩya wedegʉ niigʉ̃daqui. Niipetire cʉ̃ʉ̃ wederére tʉopetíjãña mʉ́ã. \v 23 Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ dutirére tiidʉgáherano judíoamena niinemoricua; sĩãjã́noãdacua”,\f + \fr 3:23 \ft Deuteronomio 18.15-19; 34.10.\f* jĩĩ jóarigʉ niiwĩ Moisés. \p \v 24 ’Samuel, ãpẽrã́ profetas mecʉ̃tígã wáarere jóasʉguerira niiwã. \v 25 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃yara profetamena mʉ́ãrẽ wederigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ mʉ́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽ, teero biiri mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ netõnére quetire ticowi. Tee quetire ticogʉ, Abrahamrẽ ateré jĩĩrigʉ niiwĩ: “Mʉʉ pã́rãmi niinʉnʉsegʉmena niipetira atiditá macãrãrẽ ãñurõ tiigʉ́da”, jĩĩrigʉ niiwĩ. \v 26 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ diarigʉpʉre masõ, marĩrẽ ticocosʉguerigʉ niiwĩ. Teeména marĩrẽ ãñurõ tiirígʉ niiwĩ. Marĩ ñañaré tiirére duudutírigʉ niiwĩ, jĩĩyigʉ Pedro. \c 4 \s1 Pedro, Juan judíoare dutirá pʉtopʉ wáarigue \p \v 1 Pedro, Juan basocáre wedera tiirí, paiá, ãpĩ Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutigʉ́, ãpẽrã́ saduceo basoca jeayira. \v 2 Pedro, Juanména jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ Jesuré diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. Teero tiirá, marĩcã diaari siro, masããdacu, jĩĩyigʉ. \p Saduceo basoca, cʉ̃́ãmena jeaarira tee buerére tʉorá, bayiró cúayira. \v 3 Cúa, Pedro, Juanrẽ́ ñeewayira. Muĩpũ sããritopʉ niirĩ ĩñarã, cʉ̃́ãrẽ ñeewa, peresu sõnecoyira. \v 4 Cõãmacʉ̃wiipʉ cʉ̃́ã bueariguere tʉoárira paʉ Jesuré padeonʉcã́yira. Jesuré padeorámena niirã, ʉ̃mʉã́ dícʉre bapaqueori, cinco mil niiyira. \p \v 5 Apebʉ́recope judíoare dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá, teero biiri Moisés jóarigue buerá tiimacã Jerusalénpʉ neãyira. \v 6 Cʉ̃́ãmena ãpẽrã́ neãyira: Anás (cʉ̃ʉ̃ paiaré dutigʉ́ niiyigʉ), Caifás, Juan, Alejandro, ãpẽrã́ paiaré dutiráya wedera. \v 7 Neãtoa, Pedro, Juanrẽ́ cʉ̃́ã pʉtopʉ néeatidutiyira. Cʉ̃́ã pʉto jeari: —¿Noã dutirémena teeré tiiárĩ mʉ́ã? jĩĩ sãĩñáyira. \p \v 8 Pedro, Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niirĩ, cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ dutirá, teero biiri bʉtoá dutirá, \v 9 mʉ́ã mecʉ̃ã ʉ̃sãrẽ sãĩñáã, ʉ̃sã ãñurõ tiiárigue maquẽrẽ masĩdʉgara. Mʉ́ã “¿ñeenómena cʉ̃ʉ̃rẽ wáamasĩhẽgʉ̃ niimiãrigʉre netõnéãrĩ?” jĩĩ sãĩñárã tiicú. \v 10 Mʉ́ã sãĩñáãriguere yʉʉgʉda, mʉ́ã niipetira, teero biiri niipetira Israelya põna macãrã masĩãrõ jĩĩgʉ̃. Jesucristo Nazaret macã macʉ̃ mʉ́ã curusapʉ páabiatudutirigʉ tutuaremena ãni mʉ́ã ĩñacoropʉ niigʉ̃́rẽ netõnéãwʉ̃. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. \v 11 Jesús ʉ̃tãqui mʉ́ã cõãriqui tiiróbiro niiĩ. Profeta tiiqui maquẽrẽ jóarigʉ niiwĩ: “Wii weerira ʉ̃tãquire booríyira. Cʉ̃́ã boorípacari, tiiquira ʉpʉtí macãqui pʉtʉáwʉ tiiwiipʉ́re”,\f + \fr 4:11 \ft Salmo 118.22.\f* jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \v 12 Ãpẽrãpʉ́ja netõnémasĩricua. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã petihérimepʉ wáaborirare netõnémasĩĩ, jĩĩyigʉ Pedro. \p \v 13 Dutirá cʉ̃́ã cuiro manirṍ wederi ĩñarã, tʉomaníjõãyira. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ wedeseyira: \p —Ĩ́niã bʉ́ri niirã́, buerira mee niiĩya. Marĩ cʉ̃́ãrẽ ĩñamasĩã; Jesuména wáanetõrira niiĩya, jĩĩyira. \p \v 14 Pedro, Juan netõnéãrigʉ cʉ̃́ãmena nucũrĩ ĩñarã, deero jĩĩnemomasĩriyira. \v 15 Cʉ̃́ãrẽ witiwadutiyira ména. Cʉ̃́ã sesaro cãmerĩ́ wedeseyira: \p \v 16 —¿Deero tiiádari marĩ ĩ́niãrẽ? Niipetira ãno Jerusalén macãrã cʉ̃́ã tiiẽ́ñoãriguere ĩñapetijããrira niiãwã. Teero tiirá, marĩ “tiiríawã” jĩĩmasĩricu. \v 17 Basocá aperó macãrãpʉ teeré tʉonemórĩ tiiríjããda. “Mʉ́ã Jesuyére wedenemorĩ, mʉ́ã ñañarõ tiinóãdacu” jĩĩco cʉ̃́ãrẽ, jĩĩyira. \p \v 18 Wedesetoa, cʉ̃́ãrẽ sããatidutiyira sũcã. Cʉ̃́ã, cʉ̃́ã pʉtopʉ jeari, jĩĩyira: \p —¡Ãñurõ tʉoyá mʉ́ã! Jesuyére péerogã wedenemorijãña; buenemorijãña sáa, jĩĩmiyira. \p \v 19 Pedro, Juan yʉʉyira: \p —¿Cõãmacʉ̃ ĩñacorore ʉ̃sã mʉ́ã dutirére o cʉ̃ʉ̃ dutirépere tiirí booi? Mʉ́ã basiro beseya. \v 20 Ʉ̃sã ĩñariguere, ʉ̃sã tʉoríguere wederipacara, niimasĩriga, jĩĩyira. \p \v 21 Dutirápe bayiró tutuaremena dutinemoyira, cʉ̃́ãrẽ cuiaro jĩĩrã. Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ wáaariguere ĩñarã, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyira. Teero tiirá, cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiimasĩ́ri, wionécojãyira. \v 22 Cʉ̃́ã netõnéãrigʉ cuarenta cʉ̃marĩ nemorṍ cʉoyígʉ. \s1 Jesuré padeorá Cõãmacʉ̃rẽ tiiápure sãĩrígue \p \v 23 Cʉ̃́ãrẽ wionécoari siro, Jesuré padeorá niirṍpʉ wáayira. Paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá jĩĩãriguere wedeyira. \v 24 Cʉ̃́ã wederi tʉorá, sĩcãrõména Cõãmacʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ ʉ̃mʉã́se, atiyepá, día pairímaa, niipetire atibʉ́reco niirére tiirígʉ niiã. \v 25 Tíatopʉ Espíritu Santo wãcũré ticorémena mʉʉ ʉ̃sã ñecʉ̃ Daviré wededutirigʉ niiwʉ̃. David mʉʉ wededutiriguere biiro jóarigʉ niiwĩ: \q1 Judíoa niihẽrã Cõãmacʉ̃mena cúara ñañarã́ wáajãya. \q1 Judíoapeja “marĩ biiro tiiáda Cõãmacʉ̃rẽ” jĩĩãmajãya. \q1 \v 26 Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ neããya, Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́ cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiidʉgára. \q1 Cʉ̃ʉ̃ beserigʉcãrẽ teerora ñañarõ tiidʉgáya,\f + \fr 4:26 \ft Salmo 2.1-2.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ David. \p \v 27 ’Cʉ̃ʉ̃ jóarirobirora wáawʉ. Atimacãpʉ́re Herodes, Poncio Pilato, ãpẽrã́ judíoa niihẽrã, judíoamena neãwã. “Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiiáda” jĩĩrira niiwã mʉʉ macʉ̃ Jesús mʉʉ beserigʉre ñañarõ tiiádara. \v 28 Tíatopʉ mʉʉ “teerora wáaadacu” jĩĩrirobirora tiiríra niiwã. \v 29 Ʉ̃sã Õpʉ̃, cʉ̃́ã ʉ̃sãrẽ bayiró tutuaremena dutiawã, cuiaro jĩĩrã. Cʉ̃́ã jĩĩãriguere wãcũña. Ʉ̃sã mʉʉrẽ padecotera niiã. Ʉ̃sãrẽ mʉʉye quetire cuire manirémena wederi tiiyá. \v 30 Mʉʉ tutuaremena diarecʉtirare netõnéña. Mʉʉ sĩcʉ̃rã Jesús mʉʉ macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñodutiya, jĩĩyira. \p \v 31 Cʉ̃́ã tee jĩĩãri siro, cʉ̃́ã niirṍ cãmeñayiro. Espíritu Santo cʉ̃́ãpʉre niiyigʉ. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ye quetire cuiro manirṍ wedeyira. \s1 Jesuré padeorá cʉ̃́ã cʉorére cãmerĩ́ batorigue \p \v 32-33 Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira bayiró tutuaremena basocáre wedeyira: “Marĩ Õpʉ̃ Jesús diari siro, masãrigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ masãri siro, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñawʉ̃”, jĩĩyira. Niipetira Jesuré padeorá sĩcãrĩbíro wãcũré cʉoyíra. Cʉ̃́ã cʉorére “yée dícʉ niiã” jĩĩriyira. Teero tiirá, cʉ̃́ã cʉorére cãmerĩ́ batoyira. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ bayiró tiiápuyigʉ. \v 34-35 Wiserí, dita cʉorá dúayira. Cʉ̃́ã dúa wapatáariguere Jesús beserirare ticoyira. Jesús beserirape cʉ̃́ã ticoariguere cʉ̃́ã menamacãrãrẽ apeyenó cʉohérare batoyira. Teero tiirá, cʉ̃́ãya põna macãrã bóaneõrã maniyíra. \p \v 36 Teebʉrecorire sĩcʉ̃ José wãmecʉtigʉ niiyigʉ. Chipre nʉcʉ̃rõ macʉ̃, Leviyá põna macʉ̃ niiyigʉ. Jesús beserirape cʉ̃ʉ̃rẽ Bernabé jĩĩyira. Bernabé griegoayemena “ãñurõ wãcũtutuari tiigʉ́” jĩĩrõ tiicú. \v 37 Sicadita cʉ̃ʉ̃ye oteré ditare dúayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ dúa wapatáariguere Jesús beserirare ticopetijãyigʉ. \c 5 \s1 Ananías, Safira jĩĩditorigue \p \v 1 Ãpĩ Ananías wãmecʉtigʉ, cʉ̃ʉ̃ nʉmo Safiramena sicadita dúayira. \v 2 Ananías cʉ̃ʉ̃ dúa wapatáariguere néedʉo, dʉsarére ticoyigʉ Jesús beserirare. Cʉ̃ʉ̃ nʉmoména “biiro tiiáda” jĩĩtoayigʉ. \p \v 3 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Ananías, ¿deero tiigʉ́ mʉʉ Satanárẽ yʉʉarĩ? Mʉʉ Espíritu Santore jĩĩditoayu, mʉʉ dúa wapatáariguere néedʉogʉ. \v 4 Tiidita mʉʉ dúaadari sʉguero, mʉʉya dita niiwʉ̃. Tee mʉʉ dúare wapa mʉʉye niyeru niiãjĩyu. ¿Deero tiigʉ́ “jĩĩditogʉda” jĩĩ wãcũãrĩ mʉʉ? Mʉʉ basocá dícʉre jĩĩditogʉ mee tiia; Cõãmacʉ̃cãrẽ jĩĩditogʉ tiia. \p \v 5 Teeré tʉogʉ́ra, Ananías ñaacũmu, diajõãyigʉ. Ãpẽrã́ tee quetire tʉorá, cuipetijõãyira. \v 6 Cʉ̃ʉ̃ diari, mamarã́ tiiwiipʉ́ sããwa, suti caserimena cõma, néewayira, cʉ̃ʉ̃rẽ yaará wáara. \p \v 7 Itiá hora siro Safira cʉ̃ʉ̃ nʉmo niimiãrigo sããjeayigo. Teero wáaariguere masĩriyigo. \v 8 Pedro coore sãĩñáyigʉ: \p —Wedeya yʉʉre. ¿Mʉ́ãya dita dúara, nocõrõrã niyeru wapatáarĩ? jĩĩyigʉ. \p —Nocõrõrã wapatáawʉ̃ ʉ̃sã, jĩĩyigo. \p \v 9 Pedro coore jĩĩyigʉ: \p —¿Deero tiirá mʉ́ã sĩcãrĩbíro wãcũrémena “marĩ Õpʉ̃ Espíritu marĩrẽ ñañarõ tiiríqui” jĩĩ wãcũmiãrĩ? Mecʉ̃tígãrã mʉʉ manʉ niimiãrigʉre yaará jeaarira pʉtʉajeara tiiíya. Mʉʉcãrẽ teerora yaaádara néewaadacua, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, máata coocã Pedro pʉto ñaacũmu, diajõãyigo. Coo manʉ niimiãrigʉre yaará jeaarira diaarigopʉre bʉajeáyira. Cʉ̃́ãrã coore néewa, yaará wáayira coo manʉnígʉ̃ pʉtopʉra. \v 11 Niipetira Jesuré padeorá, ãpẽrã́ niipetira tee quetire tʉorá, bayiró cuiyira. \s1 Pedrocã Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́remena tiiẽ́ñorigue \p \v 12 Teebʉrecorire Jesús beserirare Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́remena pee tiiẽ́ñorĩ tiiyígʉ basocá watoapʉre. Niipetira Jesuré padeorá Pórtico de Salomón tatiapʉ sĩcãrõména neãyira. \v 13 Ãpẽrã́ cʉ̃́ãmena bapacʉti, cui niiyira. Cʉ̃́ãrẽ bapacʉti, cuipacara, Jesuré padeoráre ãñurõ wãcũyira. \v 14 Ʉ̃mʉã́, numiã́ paʉ Jesuré padeomʉ́ãnʉcãyira. \v 15 Diarecʉtirare maa wesapʉ néewa, cõãré caseri sotoapʉ cṹũyira. “Pedro netõwágʉ, cʉ̃ʉ̃ wãtĩcõãtucoro cʉ̃́ã sotoa netõwári, cʉ̃́ã diaré netõã́dacu”, jĩĩ wãcũyira. \v 16 Jerusalén wesa niiré macãrĩ macãrãcã diarecʉtirare néewayira. Wãtĩã ñañarõ tiinórãcãrẽ néewayira. Niipetira netõnénoyira. \s1 Pedro, Juan peresuwiipʉ duiarira witirigue \p \v 17 Cʉ̃́ã teero tiirí tʉorá, paiaré dutigʉ́, niipetira cʉ̃ʉ̃ menamacãrã saduceo basoca ĩñatutiyira cʉ̃́ãrẽ. \v 18 Teero tiirá, Jesús beserirare ñee, néewa, peresuwiipʉ sõnecomiyira. \v 19 Tiiñamirã ángele peresuwii sopepãmarẽ pã́õ, cʉ̃́ãrẽ néewitiatiyigʉ. \p \v 20 —Cõãmacʉ̃wiipʉ basocáre wedera wáaya, jĩĩyigʉ—. “Jesuré padeoráre Cõãmacʉ̃ ãñurõ niirecʉtiri tiigʉ́daqui”, jĩĩ wedeya, jĩĩyigʉ ángele. \p \v 21 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩãrirobirora bóemʉãatiri, Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwa, bueyira. \p Tiibʉrecora paiaré dutigʉ́, cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena, judíoare dutirá, teero biiri bʉtoá dutiráre neãdutiyira. Cʉ̃́ã neãpetiari siro, peresuwiipʉ niirã́rẽ néeatidutimiyira. \v 22 Cõãmacʉ̃wii coterí basoca peresuwiipʉ jeara, cʉ̃́ãrẽ bʉaríyira. Cʉ̃́ã manirĩ́ ĩñarã, wedera wáayira. \v 23 Toopʉ́ jea, cʉ̃́ãrẽ wedeyira: \p —Peresuwii ãñurõ biaári wii niimiãwʉ̃. Tiisope coterí basocacã ãñurõ cotemiãwã. Tiisopere pã́õ ĩñarĩ, sĩcʉ̃no maniã́wĩ, jĩĩyira. \p \v 24 Cʉ̃́ã teeré tʉorá, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutigʉ́, paiaré dutirá dee tii masĩriyira. \p —¿Deero yapacʉtíadari ate? jĩĩyira. \p \v 25 Cʉ̃́ã wãcũrã tiirí, sĩcʉ̃ jea, wedeyigʉ: \p —Tʉoyá ména. Mʉ́ã peresuwiipʉ sõnecomiãrira Cõãmacʉ̃wiipʉ basocáre buera tiiáwã, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Cʉ̃ʉ̃ wederi tʉorá, Cõãmacʉ̃wii coterí basoca cʉ̃́ãrẽ dutigʉ́mena cʉ̃́ãrẽ ñeerã wáayira. “Basocá cʉ̃́ãrẽ maĩrã́ marĩrẽ ʉ̃tãperimena déebocua” jĩĩrã, cʉ̃́ãrẽ néewara, ñañarõ tiiríyira. \v 27 Cʉ̃́ãrẽ judíoare dutirá decopʉ néejeari, paiaré dutigʉ́ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p \v 28 —Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ “cʉ̃ʉ̃ye maquẽrẽ buenemorijãña” jĩĩmiãwʉ̃. Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ buedutiripacari, niipetiro ãno Jerusalénpʉre mʉ́ã bueré sesajõãtoaa. Mʉ́ã buerémena ʉ̃sãpere “cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́ tiiwá” jĩĩrĩ tiidʉgára tiia, jĩĩyigʉ paiaré dutigʉ́. \p \v 29 Pedro, ãpẽrã́ Jesús beseriramena cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Basocá dutiré Cõãmacʉ̃ dutiré niihẽrĩ, Cõãmacʉ̃ dutirépere tiiró booa. \v 30 Cõãmacʉ̃ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã Õpʉ̃ Jesuré diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. Jesús niiĩ mʉ́ã curusapʉ páabiatu diari tiirígʉ. \v 31 Cʉ̃ʉ̃rẽna masõtoa, ʉ̃mʉã́sepʉ néemʉã, cʉ̃ʉ̃ya wãmo diamacʉ̃́niñape dʉpoyigʉ. Marĩrẽ netõnérigʉ, marĩ Õpʉ̃ niiãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiirígʉ niiwĩ. Marĩ judíoa ñañaré tiirére wãcũpati, wasorí, marĩrẽ acabógʉdaqui. \v 32 Ʉ̃sã Jesús tiiríguere ĩñarira niijĩrã, teeré wedea. Espíritu Santocã ĩñarigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ dutiré tiiráre Espíritu Santore ticoqui, jĩĩyigʉ Pedro. \s1 Gamaliel wederigue \p \v 33 Cʉ̃ʉ̃ tee jĩĩrĩ tʉorá, bayiró peti cúayira. Cʉ̃́ãrẽ sĩãdʉgámiyira. \v 34 Cʉ̃́ã cúari ĩña, Gamaliel judíoare dutirá menamacʉ̃ wʉ̃mʉnʉcã: —Ãniãrẽ sʉowitíwaya ména, jĩĩyigʉ. \p Gamaliel fariseo basocʉ, Moisés jóarigue buegʉ́ niiyigʉ. Basocá “ãñuniĩ” jĩĩ padeogʉ́ niiyigʉ. \v 35 Cʉ̃́ã sʉowitíwari siro, toopʉ́ niirã́rẽ jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedera, ãñurõ wãcũña mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ tiidʉgárere. \v 36 Tíatopʉre sĩcʉ̃ Teudas wãmecʉtigʉ “yʉʉ dutigʉ́ niiã” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cuatrocientos basocá cʉ̃ʉ̃ buerére nʉnʉyíra. Too síro cʉ̃ʉ̃rẽ ãpẽrã́ sĩãjã́yira. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́ri siro, cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉmiãrira cʉ̃́ã booró wáabatejõãyira. Nocõrõrã cʉ̃ʉ̃ buemiãrigue petijṍãyiro. \v 37 Too síro basocáre cʉ̃́ã bapaqueore bʉrecori niirĩ, ãpĩ Judas Galilea macʉ̃ niiyigʉ. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉrĩ́ tiimíyigʉ. Too síro cʉ̃ʉ̃cãrẽ sĩãjã́yira. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́ri siro, cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉmiãriracã cʉ̃́ã booró wáabatejõãyira. \v 38 Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ wedea. Cʉ̃́ãrẽ teero ĩñajãña. Basocá dutirémena cʉ̃́ã bueri, petijṍããdacu. \v 39 Cõãmacʉ̃ dutirémena cʉ̃́ã bueri docare, mʉ́ã sĩcãrĩbíricu. Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ cãmotára, Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́rã tiibócu, jĩĩyigʉ Gamaliel. \p \v 40 Cʉ̃ʉ̃rẽ “jáʉ” jĩĩyira. \p Jesús beserirare sʉocó, tãna, “Jesuyé quetire wedenemorijãña” jĩĩ, cʉ̃́ãrẽ wionécojãyira. \p \v 41 Cʉ̃́ã judíoare dutirá pʉtopʉ niiãrira witiyira ʉseniremena. Cãmerĩ́ wedeseyira: \p —Cõãmacʉ̃ marĩrẽ “ãpẽrã́ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ buijã́pacari, Jesuyére bueduricua” jĩĩ masĩjĩyi, jĩĩyira. \p \v 42 Bʉ́recoricõrõ Cõãmacʉ̃wiipʉ, wiseripʉ́ “Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ” jĩĩ wederucujãyira. \c 6 \s1 Apóstoles cʉ̃́ãrẽ tiiápuadarare beserigue \p \v 1 Jõõpemena paʉ Jesuré padeonʉcã́rã tiiyíra. Teebʉrecorire griegoaye wedesera hebreoaye wedeseramena cúayira. \p —Ʉ̃sãya wedera wapewia numiãrẽ bʉ́recoricõrõ péerogã yaaré ticorá niiãwʉ̃, jĩĩyira. \p \v 2 Teero tiirá, cʉ̃́ã doce Jesús beserira Jesuré padeorá niipetirare wedeadara neãdutiyira. \p —Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃yere wededu, yaaré batori, ãñuria. \v 3 Teero tiirá, siete ʉ̃mʉã mʉ́ãmena niirã́rẽ beseya. “Cʉ̃́ãrã basocá ãñuũya” jĩĩrã́, Espíritu Santo dutiré tiirucúra, ãñurõ masĩrã́ niiãrõ. Mʉ́ã beseadarare yaaré batodutiadacu. \v 4 Ʉ̃sãpe Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ, cʉ̃ʉ̃yere buerucujããdacu, jĩĩyira. \p \v 5 Niipetira: —Teerora wáaaro, jĩĩyira. \p Teero tiirá, sĩcʉ̃ Esteban wãmecʉtigʉre beseyira. “Cʉ̃ʉ̃ ãñurõ Cõãmacʉ̃rẽ padeói; cʉ̃ʉ̃mena Espíritu Santo niiqui”, jĩĩyira. Ãpẽrãrẽ́ Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas, Nicolás beseyira. Nicolás Antioquía macʉ̃ judíoayʉ niiripacʉ, cʉ̃́ã tiiróbiro Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ wáayigʉ. \v 6 Cʉ̃́ãrẽ besetoa, Jesús beserira pʉto néewayira. Cʉ̃́ã néejeari, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáyira. Cʉ̃́ã besearirare ñaapeóyira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ tiiápuaro jĩĩrã. \p \v 7 Too síro Cõãmacʉ̃yere paʉ basocá masĩpetijõãrã tiiyíra. Jerusalén macãrã paʉ Jesuré padeorá niinʉcãyira. Paiacã́ paʉ Jesuyére tiinʉcã́yira. \s1 Estebanrẽ ñee, néewarigue \p \v 8 Estebanrẽ Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiiápuyigʉ. Teero tiigʉ́, tutuaremena Cõãmacʉ̃ dícʉ tiimasĩ́rere basocá ĩñacoropʉ tiiẽ́ñoyigʉ. \v 9 Cʉ̃ʉ̃ pʉto ãpẽrã́ jeayira. Judíoa niiyira. Cʉ̃́ã dutiapenori basoca niimirira niiyira. Teero tiiró, cʉ̃́ã neãrí wii “Libertado” wãmecʉtiyiro. Ãpẽrã́ cʉ̃́ã menamacãrã judíoa Cirene macãrã, Alejandría macãrã, Cilicia dita macãrã, Asia dita macãrã niiyira. Cʉ̃́ã cúaremena Estebanrẽ sãĩñáyira. \v 10 Estebanpe Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃rẽ ãñuré masĩré ticorémena wedeseyigʉ. Teero tiirá, cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃mena wedese sĩcãrĩbíriyira. \v 11 Sĩcãrĩbíri, ãpẽrãrẽ́ niyeru tico, jĩĩyira: \p —Jĩĩditora wáaya. “Esteban Moisére dutiré cṹũriguere ñañarõ wedeseawĩ; Cõãmacʉ̃cãrẽ ñañarõ wedeseawĩ”, jĩĩ wedewa basocáre, jĩĩyira. \p \v 12 Cʉ̃́ã jĩĩditoariguere tʉorá, niipetira basocá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá, teero biiri Moisés jóarigue buerá cúayira. Cʉtʉjeá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, judíoare dutirá pʉtopʉ néewayira. \v 13 Jĩĩditoracãrẽ néewa, wedesedutiyira: \p —Ãni Cõãmacʉ̃wiire ñañarõ jĩĩãwĩ. Moisére dutiré cṹũriguecãrẽ teerora jĩĩãwĩ. \v 14 “Jesús Nazaret macã macʉ̃ Cõãmacʉ̃wiire cõãgʉ̃daqui; Moisés marĩrẽ tiidutíriguere wasojã́gʉ̃daqui” jĩĩrĩ tʉoáwʉ̃, jĩĩditoyira. \p \v 15 Teeré tʉorá, judíoare dutirá, too duirá niipetira Estebanrẽ bayiró ĩñayira. Cʉ̃ʉ̃ya diapóa cʉ̃́ã ĩñarĩ, ángeleya diapóa tiiróbiro bauyíro. \c 7 \s1 Esteban wederigue \p \v 1 Paiaré dutigʉ́ Estebanrẽ sãĩñáyigʉ: \p —¿Diamacʉ̃́rã niiĩ ãniã mʉʉrẽ wedesãre? jĩĩyigʉ. \p \v 2 Esteban yʉʉyigʉ: \p —Yáa wedera, yʉʉ pacʉsʉ̃mʉã, ãñurõ tʉoádacu mʉ́ã, yʉʉ wederi. Cõãmacʉ̃ ãñurõ asibatégʉ marĩ ñecʉ̃ Abrahamrẽ bauáyigʉ, Mesopotamiapʉ cʉ̃ʉ̃ niirĩ. Harán macãpʉ cʉ̃ʉ̃ niigʉ̃ wáaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseyigʉ. \v 3 “Mʉʉya ditare, mʉʉya wederare cṹũjã, wáagʉa. Mʉʉ wáari, mʉʉ niiãdari ditare ẽñogʉ̃́da”, jĩĩyigʉ. \p \v 4 ’Teeré tʉogʉ́, Abraham caldeoaya ditapʉ niiãrigʉ Haránpʉ niigʉ̃ wáayigʉ. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃ pacʉ diaweojõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pacʉ diaweori siro, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ atiditá atitó marĩ niirṍrẽ atidutiyigʉ. \v 5 Cʉ̃ʉ̃ ãnopʉ́ jeari, dita ticoriyigʉ ména. Ticoripacʉ, “too síropʉ mʉʉye, mʉʉ pã́rãmerã niinʉnʉseraya dita niiãdacu” jĩĩyigʉ. Cõãmacʉ̃ teeré wederitore, Abraham põnamaníyigʉ ména. \v 6 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ apeyé wedenemoyigʉ: “Mʉʉ pã́rãmerã niinʉnʉsera ãpẽrãyé ditapʉ niiãdacua ména. Dutiapenori basoca niiãdacua. Cuatrocientos cʉ̃marĩ cʉ̃́ãrẽ padeduti, ñañarõ tiiápeadacua. \v 7 Cʉ̃́ãrẽ teero tiirí, yʉʉ tiidita macãrãrẽ ñañarõ tiigʉ́dacu. Yʉʉ teero tiiári siro, mʉʉ pã́rãmerã niinʉnʉsera witiadacua. Witi, atiditapʉ́ jea, yʉʉ dutiré tiiádacua”, jĩĩyigʉ Cõãmacʉ̃. \v 8 Cõãmacʉ̃ Abrahamrẽ wedecũyigʉ: “Niipetira ʉ̃mʉãrẽ cʉ̃́ã cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́ña. Ate yʉʉ jĩĩrére tiirá, mʉ́ã yʉʉmena niirére ẽñoã́dacu”, jĩĩyigʉ Cõãmacʉ̃. Teero tiigʉ́, Abraham cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ Isaare ocho bʉ́recori cʉ̃ʉ̃ bauári siro, cʉ̃ʉ̃ cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́yigʉ. Isaacã teerora tiiyígʉ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ Jacoré. Jacob teerora tiiyígʉ cʉ̃ʉ̃ põna doce põnarĩ pacʉsʉ̃mʉã niiãdarare. \p \v 9 ’Jacob põna marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã cʉ̃́ã bai Joseré ĩñatutira, Egiptopʉ wáarare dúayira. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃mena niijãyigʉ, \v 10 niipetire cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ netõbóarere netõrĩ́ tiigʉ́dʉ. Faraón Egipto dita macãrã õpʉ̃mena wedeseri, Cõãmacʉ̃ Joseré masĩré ticoyigʉ. Cõãmacʉ̃ Faraónrẽ ʉsenirĩ tiiyígʉ Joseména. Teero tiigʉ́, Faraón cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ doca macʉ̃ dutigʉ́ sõnecoyigʉ. Apeyeré, Faraón cʉ̃ʉ̃ya wii maquẽ paderé dutigʉ́ cṹũyigʉ. \p \v 11 ’Too síro niipetiro Egiptopʉre, Canaánpʉcãrẽ jʉabóare wáayiro. Teero tiirá, basocá teeditapʉ niirã́ bayiró ñañarõ netõrã́ tiiyíra. Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉãcã yaaré bʉamasĩ́riyira. \v 12 Jacob “Egiptopʉ yaaré dúare niiãyiro” jĩĩré quetire tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́, marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã niiãdarare, “yaaré sãĩrã́ wáaya” jĩĩcoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ sicato ticocogʉ tiiyígʉ. \v 13 Cʉ̃́ã nemo jeari, José “yʉʉ mʉ́ã bai niiã” jĩĩ wedeyigʉ cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃sʉ̃mʉãrẽ. Faraóncã “cʉ̃́ã José sõwʉ̃sʉ̃mʉã niiãwã” jĩĩrĩ tʉoyígʉ. \v 14 José, cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃sʉ̃mʉãmena queti ticocoyigʉ cʉ̃ʉ̃ pacʉpʉre. “Marĩ pacʉ, niipetira marĩya wederamena atiaro ãnopʉ́”, jĩĩcoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya wederape “setenta y cinco” niiyira. \v 15 Jacob “jáʉ” jĩĩ, Egiptopʉ wáajõãyigʉ. Toopʉ́ diayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ põna marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉãcã toopʉ́ra diayira. \v 16 Jacob diarigʉ õpʉ̃ʉ̃rẽ Siquempʉ néewayira. Toopʉ́ Abraham cʉ̃ʉ̃ Hamor põnarẽ́ ʉ̃tãtuti sãĩrítutipʉ cṹũyira. \p \v 17 ’Abrahamrẽ Cõãmacʉ̃ jĩĩrigue jeaatiri, marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã paʉ basocáputiyira Egiptopʉ. \v 18 Cʉ̃́ã toopʉ́ niirĩrã, ãpĩ õpʉ̃ sããyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Josenígʉ̃ tiiríguere masĩriyigʉ. \v 19 Cʉ̃ʉ̃ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ jĩĩdito, ñañarõ tiiápeyigʉ. Cʉ̃́ã põna bauárare diaaro jĩĩgʉ̃, cõãdutiyigʉ. \p \v 20 ’Teebʉrecorira Moisés bauáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ ĩñarĩ, ãñugʉ̃́gã niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pacʉsʉ̃mʉã ĩtĩã́rã muĩpũrã cʉ̃́ãya wiipʉ cʉ̃ʉ̃rẽ masõmiyira. \v 21 Dee tii masĩri, cʉ̃ʉ̃rẽ cõãjãyira. Cõããri sirogã, Faraón macõ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñabʉayigo. Ĩñabʉa, néema, coo macʉ̃ tiiróbiro cʉ̃ʉ̃rẽ masõyigo. \v 22 Egipto macãrã ãñurõ masĩrã́yere bueyira Moisére. Teero tiigʉ́, cuiro manirṍ wedesegʉ, õpʉ̃ tiiróbiro tiirécʉtigʉ niiyigʉ. \p \v 23 ’Moisés cuarenta cʉ̃marĩ cʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ya wedera Israelya põna macãrãrẽ ĩñadʉgagʉ, cʉ̃́ã pʉtopʉ wáayigʉ. \v 24 Toopʉ́ jeagʉ, sĩcʉ̃rẽ Egipto macʉ̃ páari ĩñayigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ cãmeboságʉ, Egipto macʉ̃rẽ páasĩãjãyigʉ. \v 25 Cʉ̃ʉ̃ basirope wãcũmiyigʉ: “Yʉʉmenarã Cõãmacʉ̃ yáa wederare dutiapenori basoca niirã́rẽ witiri tiigʉ́daqui. Cʉ̃́ã ateré masĩcua”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro wãcũriyira. \v 26 Apebʉ́reco ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ya wedera pʉarã́ cãmerĩ́quẽrã tiirí bʉajeáyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ cãmerĩ́quẽduri tiidʉgágʉ, “mʉ́ã sĩcʉ̃ya wedera niiã. ¿Deero tiirá cãmerĩ́ ñañarõ tiii?” jĩĩ wedemiyigʉ. \v 27 Ãpĩrẽ́ bayiró ñañarõ tiigʉ́pe Moisére tuunécojãyigʉ. “Mʉʉ ʉ̃sãrẽ dutigʉ́ mee niiã; ʉ̃sãrẽ queti besegʉ́ mee niiã. \v 28 ¿Mʉʉ ñamica Egipto macʉ̃rẽ sĩãã́rirobirora yʉʉre sĩãdʉgágʉ tiii sũcã?” jĩĩ yʉʉtutiyigʉ. \v 29 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Moisés dutijṍãyigʉ. Madián ditapʉ wáa, aperó macʉ̃pʉ tiiróbiro nii, pʉarã́ ʉ̃mʉã põnacʉtíyigʉ. \p \v 30 ’Moisés tiiditapʉre cuarenta cʉ̃marĩ niiyigʉ. Sicabʉreco basocá manirṍ Sinaí ʉ̃tãgʉ̃́ pʉtopʉ wáayigʉ. Toopʉ́ yucʉsati jʉ̃ʉ̃rĩ ĩñayigʉ. Pecame jʉ̃ʉ̃rípõna decopʉ ángele bauáyigʉ. \v 31 Moisés teeré ĩñagʉ̃, ĩñamanijõãyigʉ. “¿Deero tiiró tee wáamiĩto?” jĩĩ, pʉtogãsãñurõ ĩñaquẽnogʉ̃ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pʉtogãpʉ jeari, Cõãmacʉ̃ tiimé decopʉ cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseyigʉ. \v 32 “Yʉʉ Cõãmacʉ̃ niiã. Mʉʉ ñecʉ̃sʉ̃mʉã Abraham, Isaac, Jacob Õpʉ̃ niiã”,\f + \fr 7:32 \ft Éxodo 3.6.\f* jĩĩyigʉ. Moisés ñapõpiyigʉ. Cuigʉ, ĩñadujãyigʉ. \v 33 Cʉ̃ʉ̃rẽ wedesenemoyigʉ: “Mʉʉ yʉʉ pʉtora nucũã. Teero tiigʉ́, mʉʉ sapature tuuwéya. Tuuwégʉ, yʉʉre padeorére ẽñogʉ̃́dacu. \v 34 Yáara basoca Egiptopʉ niirã́rẽ ñañarõ tiiáperi ĩñaã. Cʉ̃́ã pũnisíre tʉoa. Cʉ̃́ãrẽ netõnégʉ̃dʉ diiátiawʉ̃. Teero tiigʉ́, mʉʉrẽ Egiptopʉ ticocogʉda”, jĩĩyigʉ Cõãmacʉ̃. \p \v 35 ’Moisére boorírira too sʉgueropʉ jĩĩyira: “Mʉʉ ʉ̃sãrẽ dutigʉ́ mee niiã; ʉ̃sãrẽ queti besegʉ́ mee niiã”. Cʉ̃́ã tee jĩĩpacari, Cõãmacʉ̃pe Moisére cʉ̃́ãrẽ dutigʉdʉ, netõnégʉ̃dʉ sõnecoyigʉ sáa. Cõãmacʉ̃ ángelere jʉ̃ʉ̃rísatipʉ teeré wederi tiiyígʉ. \v 36 Moiséra cʉ̃́ãrẽ néewitiwayigʉ. Cʉ̃ʉ̃rã́ Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñoyigʉ Egiptopʉre. Día Sõãrímaa pairímaapʉcãrẽ teerora tiiẽ́ñoyigʉ. Cuarenta cʉ̃marĩ basocá manirṍpʉ cʉ̃́ã wáari, teerora tiiẽ́ñorucujãyigʉ. \v 37 Cʉ̃ʉ̃rã́ Israelya põna macãrãrẽ wederigʉ niiwĩ: “Too síropʉ Cõãmacʉ̃ profetare ticocogʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ marĩya wedegʉ niigʉ̃daqui. Yʉʉ tiiróbiro tiigʉ́daqui”,\f + \fr 7:37 \ft Deuteronomio 8.15,18.\f* jĩĩ jóarigʉ niiwĩ Moisés. \v 38 Moisés basocá manirṍpʉ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã neãrĩ, cʉ̃́ãmena niiyigʉ. Sinaí ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ ángele cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseyigʉ. Moisés Cõãmacʉ̃ dutiré petihérere ñeeyigʉ, marĩrẽ ticogʉdʉ. \p \v 39 ’Cʉ̃ʉ̃rẽ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã tʉodʉgáriyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ boohéra, Egiptopʉ cãmecópʉtʉadʉgamiyira. \v 40 Teero tiirá, Aarónrẽ jĩĩyira: “Jõõ niiãrigʉ marĩrẽ Egiptopʉ néeatirigʉ cʉ̃ʉ̃ bauhéro yoajõãã. ¿Deero wáaayiri? Marĩ masĩria. Teero tiirá, ʉ̃sã padeoádarare weebosaya. Cʉ̃́ãrẽ marĩ apasʉgueadacu. Cʉ̃́ã marĩ wáaadarimarẽ ẽñoã́dacua”, jĩĩyira. \v 41 Teebʉrecorire sĩcʉ̃ wecʉ wĩmagʉ̃ tiiróbiro baugʉ́ weeyira. Bosebʉreco tii, ecaráre sĩã, sóeditioyira cʉ̃́ã weearigʉre tiipéora. \v 42 Cʉ̃́ã teero tiirí ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã booró tiiáro jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ãmena niiãrigʉ cõãjõãyigʉ. Cʉ̃́ã booró muĩpũrãrẽ, ñocõãrẽ́ padeoyíra. Teeré profetas jóarira niiwã: \q1 Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \q1 Mʉ́ã Israelya põna macãrã, \q1 basocá manirṍpʉre cuarenta cʉ̃marĩ niirã, \q1 ecaráre sĩã sóeditioriwʉ, yʉʉre padeorá. \q1 \v 43 Ãpĩ Moloc queorére padeorá, suti caserimena tiirí wiire apacãmesãwʉ̃. \q1 Ãpĩ Refán ñocõãwʉ̃́ mʉ́ã weerigʉcãrẽ padeorá, teerora tiiwʉ́. \q1 Ãniãrẽ mʉ́ã basirora weewʉ, padeoádara. \q1 Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ñee, néewadutigʉda Babilonia berupʉ, jĩĩyigʉ Cõãmacʉ̃,\f + \fr 7:43 \ft Amós 5.25-27.\f* \m jĩĩ jóarira niiwã. \p \v 44 Esteban wedenemoyigʉ: \p —Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã basocá manirṍpʉ Cõãmacʉ̃ basocámena niirí wiire cʉoyíra. Tiiwiiré Cõãmacʉ̃ Moisére cʉ̃ʉ̃ ẽñorírobirora tiidutíyigʉ. \v 45 Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã niinʉnʉseraya wii pʉtʉáyiro. Josuémena néeatiyira tiiwiiré. Cʉ̃́ã atiditá ñeerã atiri, Cõãmacʉ̃ atiditá macãrãrẽ ãcũcoyigʉ. Cʉ̃́ã wáaweorepʉre niiyira. Yoari tiiwií ãnopʉ́ niiyiro, tée David cʉ̃ʉ̃ õpʉ̃ sããri siropʉ. \v 46 David Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiirére bʉagʉ́ jĩĩyigʉ: “Mʉʉ yʉʉ ñecʉ̃ Jacob padeorígʉya wiire mʉʉ niiãdari wiire tiibosádʉgaga”, jĩĩmiyigʉ. \v 47 Cʉ̃ʉ̃ tiibosádʉgapacari, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ Salomónpʉ tiiwiiré tiibosáyigʉ. \v 48 Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ basocá tiiré wiseripʉ niirii. Profeta teeré jóarigʉ niiwĩ: \q1 \v 49 Yʉʉ boorí, ʉ̃mʉã́se yʉʉ duirípĩrõ tiiróbiro niiãdacu; \q1 atiditapʉ́ yée dʉpori yeerisãgʉ̃dacu. \q1 Teero tiirá, yáa wii niiãdari wiire tiimasĩ́ria mʉ́ã. \q1 Yʉʉ yeerisããdaro tiimasĩ́ria. \q1 \v 50 Yʉʉ ate niipetirere tiiwʉ́, jĩĩyigʉ Cõãmacʉ̃,\f + \fr 7:50 \ft Isaías 66.1-2.\f* \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \p \v 51 Esteban cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: \p —Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ dutirére netõnʉcã́netõjõãã. Cʉ̃ʉ̃rẽ masĩhẽrã tiiróbiro cʉ̃ʉ̃ wederére tʉodʉgária. Espíritu Santo dutirére tiidʉgária. Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiirírobirora tiijã́ã. \v 52 Mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉã niipetira profetare ñañarõ netõrĩ́ tiiyíra. Marĩrẽ netõnégʉ̃dʉ atiadarere wedesʉguerirare sĩãjã́yira. Cʉ̃́ã wedesʉguerigʉ ãñugʉ̃́ jeari, mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩditoremena wedesã, sĩãdutírira niiã. \v 53 Mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃ ángeleamena cʉ̃ʉ̃ dutirére cṹũyigʉ. Teeré cṹũnorira niipacara, mʉ́ã netõnʉcã́netõjõãã, jĩĩyigʉ Esteban. \s1 Estebanrẽ ʉ̃tãperimena déesĩãrigue \p \v 54 Cʉ̃ʉ̃ tee jĩĩrĩ tʉorá, cʉ̃́ãpe bayiró cúayira. Cʉ̃́ã cúare ẽñorã́, upire bacadiyóyira. \v 55 Estebanpe Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niirĩ, ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõco, Cõãmacʉ̃ ãñurõ asibatérere ĩñayigʉ. Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́pe Jesús nucũrĩ ĩñayigʉ. \v 56 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ĩñagʉ̃, jĩĩyigʉ: \p —Jã́ã, ʉ̃mʉã́se pã́õrĩ ĩñaã; Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́pe niipetira sõwʉ̃ nucũrĩ ĩñaã yʉʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 57-58 Cʉ̃ʉ̃ tee jĩĩrĩ tʉorá, bayiró acaribí, tʉodʉgáhera cʉ̃́ãye cãmopéri paabiáyira. Cʉ̃ʉ̃ pʉto sĩcãrõména cʉtʉjeá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, tiimacã wesapʉ cõãjãyira. Cʉ̃́ãye suti sotoá sãñarére tuuwé, ticoyira sĩcʉ̃ mamʉrẽ cotedutira. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Saulo. Ticotoa, Estebanrẽ ʉ̃tãperimena déesĩãyira. \p \v 59 Cʉ̃́ã déesĩãrã tiirí, cʉ̃ʉ̃pe Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ: \p —Jesús yʉʉ Õpʉ̃, yʉʉ yeeripũnarẽ ñeeña, jĩĩyigʉ. \p \v 60 Ñicãcoberimena jeacũmujea, bayiró acaribíremena jĩĩyigʉ sũcã: \p —Õpʉ̃, acabóya ãniãrẽ ate cʉ̃́ã ñañaré tiirére, jĩĩyigʉ. Tee jĩĩtoa, diajõãyigʉ sáa. \c 8 \s1 Saulo Jesuré padeoráre ñañarõ tiirígue \p \v 1 Saulo Estebanrẽ sĩãrĩ́ ĩñagʉ̃, “ãñuã” jĩĩyigʉ. \p Tiibʉrecora Jerusalénpʉre Jesuré padeoráre ñañarõ netõrĩ́ tiinʉcã́yira. Niipetira Judea ditapʉ, Samaria ditapʉ dutibatéjõãyira. Jesús beserira dícʉ wáariyira. \v 2 Ãpẽrã́ ʉ̃mʉã́ Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena padeorá Estebanrẽ yaayíra. Cʉ̃ʉ̃rẽ yaa, bayiró boorituayira. \v 3 Saulope Jesuré padeoráre nemorṍ ñañarõ tiinetṍnʉcãyigʉ. Cʉ̃́ãye wisericõrõ sããwa, ʉ̃mʉã́rẽ, numiã́rẽ ñee, néewa, biadʉpóyigʉ peresuwiipʉ. \s1 Felipe Samaria macãrãrẽ buerigue \p \v 4 Dutibatéwarira cʉ̃́ã wáaro Jesuyé quetire wedewayira. \v 5 Felipe Samaria dita niirí macãpʉ wáayigʉ. Toopʉ́ jea, “Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ” jĩĩrére wedeyigʉ. \v 6-7 Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñoyigʉ. Wãtĩã paʉ basocápʉre sããrirare witidutiyigʉ. Witiatira, bayiró acaribíyira. Paʉ wáamasĩhẽrãrẽ, opayuriri wáarare netõnéyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñarã, niipetira cʉ̃ʉ̃ wederére ãñurõ tʉonʉnʉ́seyira. \v 8 Tiimacãpʉre bayiró ʉseniyira. \s1 Simón yái tiiróbiro niigʉ̃́ \p \v 9 Toopʉ́re sĩcʉ̃ basocʉ́ yái tiiróbiro niigʉ̃́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Simón. Cʉ̃ʉ̃ tiirémena Samaria dita macãrãrẽ ʉcʉanére tiiyígʉ. Cʉ̃́ãrẽ “ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ” jĩĩ wãcũrĩ tiiyígʉ. \v 10 Ʉpʉtí macãrã, bʉ́ri niirã́ niipetira cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére ãñurõ tʉonʉnʉ́seyira. “Ãni Cõãmacʉ̃ tutuare cʉogʉ́ niiqui”, jĩĩmiyira. \v 11 Yoari pee tiiẽ́ñoremena cʉ̃́ãrẽ ʉcʉanére tiiẽ́ñoyigʉ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ tʉonʉnʉ́semiyira. \p \v 12 Felipe jea, Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeariguere bueyigʉ. “Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ basocáre netõnégʉ̃ niiĩ” jĩĩrére bueyigʉ too macãrãrẽ. Ʉ̃mʉã́, numiã́ Jesuyé maquẽrẽ tʉo, padeotóa, wãmeõtidutiyira. \v 13 Simón “yʉʉcã Jesuré padeóa” jĩĩ, wãmeõtiduti, Felipe wáaro cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyígʉ. Felipe Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñojãgʉ̃ tiiyígʉ. Simón teeré ĩñagʉ̃, ĩñamanijõãyigʉ. \p \v 14 Jesús beserira Jerusalénpʉ niirã́ “Samaria dita macãrã Cõãmacʉ̃yere ãñurõ padeoáyira” jĩĩré quetire tʉoyíra. Teero tiirá, Pedro, Juanrẽ́ ticocoyira toopʉ́re. \v 15 Cʉ̃́ã toopʉ́ jea, cʉ̃́ãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáyira, cʉ̃́ãpʉre Espíritu Santo niigʉ̃ jeaaro jĩĩrã. \v 16 Cʉ̃́ãmena Espíritu Santo niiriyigʉ ména. Jesús wãmemena dícʉ wãmeõtinorira niiyira. \v 17 Cʉ̃́ãrẽ ñaapeóri, Espíritu Santo cʉ̃́ãpʉre niigʉ̃ jeayigʉ. \p \v 18 Simón teeré ĩñagʉ̃, Jesús beserirare niyeru ticomiyigʉ. \p \v 19 —Ate tiimasĩ́rere ticoya yʉʉcãrẽ, yʉʉ ñaapeórare Espíritu Santo cʉ̃́ãpʉre niigʉ̃ jeari, jĩĩmiyigʉ. \p \v 20 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ Cõãmacʉ̃ tutuare ticorére “niyerumena sãĩgʉ̃́da” jĩĩ wãcũmiãjĩyu. Mʉʉmenarã tee niyeru pecamepʉ jʉ̃ʉ̃tẽrĩjããrõ. \v 21 Cõãmacʉ̃ ĩñarĩ, mʉʉ diamacʉ̃́ wãcũria. Ate ʉ̃sã tiirére tiimasĩ́ria mʉʉ. \v 22-23 Yʉʉ ĩñarĩ, mʉʉ ĩñatutire, mʉʉ ñañaré tiirípore niinetõjõãã mʉʉrẽ. Teero tiigʉ́, mʉʉ ñañaré wãcũrére wãcũpati, wasoyá. Cõãmacʉ̃rẽ acabóre sãĩñá. Apetó tiigʉ́, mʉʉ ñañarõ wãcũrére acabóboqui, jĩĩyigʉ Pedro. \p \v 24 Simón jĩĩyigʉ: \p —Tee mʉ́ã jĩĩãrigue yʉʉre wáarijããrõ jĩĩrã, mʉ́ã yʉʉre Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáya, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Too síro Jesús beserira Jesús tiiríguere cʉ̃ʉ̃ bueriguere wedeyira. Teeré wedetoa, Samaria dita niiré macãrĩ macãrãrẽ Jesuyé ãñuré quetire wedepʉtʉayira, Jerusalénpʉ pʉtʉara. \s1 Felipe Etiopía macʉ̃rẽ wederigue \p \v 26 Felipere sĩcʉ̃ ángele bauá, wedeyigʉ: \p —Jerusalén niiwarima Gaza macã búarimapʉ wáaya. Tiimá basocá manirṍpʉ niiwacu, jĩĩyigʉ. \p \v 27 Felipe tiimapʉ́ búayigʉ. Toopʉ́ wáagʉ, sĩcʉ̃ Etiopía dita macʉ̃rẽ bʉajeáyigʉ. Tiidita õpõ doca macʉ̃ niipetire cooye niyerure coterí basocʉ niiyigʉ. Jerusalénpʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ jearigʉ \v 28 coepʉtʉ́agʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃yawʉ tũnuríwʉ caballoa wéeriwʉpʉ sãñawayigʉ. Profeta Isaías jóariguere buegʉ tiiyígʉ. \p \v 29 Espíritu Santo Felipere: —Iiwʉré quẽmʉ, tiiwʉ́ pʉtogã wáaya, jĩĩyigʉ. \p \v 30 Felipe tiiwʉ́ pʉtogãpʉ cʉtʉjeágʉ, Isaías jóariguere bueri tʉoyígʉ. Teeré tʉogʉ́: —¿Mʉʉ buerére tʉogári? jĩĩ sãĩñáyigʉ. \p \v 31 Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Tʉoríga. Yʉʉre wedegʉ́ maniĩ. Jãmʉ, mʉãsãña; yʉʉ pʉto sãñagʉ̃ atiya, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ mʉãsãyigʉ. \v 32 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽ cʉ̃ʉ̃ buearigue ate niiyiro: \q1 Oveja cʉ̃́ã sĩãgʉ̃́dʉre ñeewaro tiiróbiro basocʉ́re ñeewayira. \q1 Oveja wĩmagʉ̃rẽ póare cʉ̃́ã súari cʉ̃ʉ̃ ditamanírõbirora basocʉ́cã ditamaníyigʉ. \q1 \v 33 Cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́yira. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirípacari, cʉ̃ʉ̃rẽ wionécori booríyira. \q1 Cʉ̃́ã ñañarõ tiiríguere deero wedemasĩña maniã. \q1 Atiditapʉ́ cʉ̃ʉ̃ niiré petirí tiiyíra,\f + \fr 8:33 \ft Isaías 53.7-8.\f* \m jĩĩ jóariguere bueyigʉ. Ateré buegʉ tiiyígʉ Etiopía macʉ̃. \p \v 34 Etiopía macʉ̃ teeré buetoanʉcõ, Felipere sãĩñáyigʉ: \p —¿Isaías cʉ̃ʉ̃ jĩĩgʉ̃́ noã niigari? ¿Cʉ̃ʉ̃ basirope o ãpĩ niigari? jĩĩ sãĩñáyigʉ. \p \v 35 Felipe cʉ̃́ã bueariguere wedesʉgue, niipetire Jesuyé quetire wedeyigʉ. \v 36 Maapʉ wáara, oco niirṍpʉ jeayira. Etiopía macʉ̃ jĩĩyigʉ: \p —Ĩñaña. Jõõ oco niiã. ¿Mʉʉ yʉʉre wãmeõtiri, ñeenó cãmotábogari? jĩĩyigʉ. \p \v 37 —Mʉʉ Jesucristore ãñurõ padeorí, cãmotáre manicú, jĩĩyigʉ Felipe. \p —Yʉʉ Jesuré padeóa. Cʉ̃ʉ̃rã́ Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ, jĩĩyigʉ Etiopía macʉ̃. \p \v 38 Caballoa wéeriwʉ waatúgʉre pʉtʉánʉcãdutiyigʉ. Tiiwʉré pʉtʉánʉcõtoa, cʉ̃́ã pʉarã́ diinʉcã́, oco niirṍpʉ búa, wabawía, Felipe cʉ̃ʉ̃rẽ wãmeõtiyigʉ. \v 39 Cʉ̃́ã wabapã́rĩ, Espíritu Santo Felipere aperopʉ́ néecocʉtʉayigʉ. Teero tiigʉ́, Etiopía macʉ̃ Felipere ĩñanemoriyigʉ. Ʉseniremena cʉ̃ʉ̃ wáarimapʉ wáayigʉ sáa. \v 40 Felipepe aperopʉ́ bauágʉ, “Azotopʉ niiã” jĩĩ ĩñamasĩyigʉ. Tiimacãrẽ netõwá, macãrĩcṍrõ Jesuyé ãñuré quetire wedewarucu, Cesarea macãpʉ wedejeayigʉ. \c 9 \s1 Saulo Jesuré padeonʉcã́rigue \r (Hch 22.6-16; 26.12-18) \p \v 1 Saulope Jesuré padeoráre ĩñatutigʉ, cʉ̃́ãrẽ sĩãjã́gʉ̃da jĩĩgʉ̃, paiaré dutigʉ́re ĩñagʉ̃ wáayigʉ. \v 2 Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩyígʉ: \p —Yʉʉ Damascopʉ wáagʉ tiia. Dutirépũrĩrẽ jóabosaya yʉʉre. Teepũrĩrẽ judíoa neãré wiseri macãrã dutirápʉre wiyagʉ́dʉ tiia. Mama bueré padeorá ʉ̃mʉã́, numiã́rẽ ñeegʉ̃da. Cʉ̃́ãrẽ néeatigʉda ãno Jerusalénpʉ peresu tiigʉ́dʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 3 Too síro teepũrĩmena Damascopʉ wáajõãyigʉ. Toopʉ́ jeagʉdʉ tiirí, wãcũña manirṍ ʉ̃mʉã́sepʉ cʉ̃ʉ̃ pʉto bóediatiyiro. \v 4 Teero wáari, ñaacũmu, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseri tʉoyígʉ: \p —Saulo, ¿deero tiigʉ́ yʉʉre ñañarõ tiinʉnʉ́sei? jĩĩyigʉ. \p \v 5 —¿Noã niiĩ mʉʉ? jĩĩyigʉ Saulo. \p —Yʉʉ Jesús, mʉʉ ñañarõ tiinʉnʉ́segʉra niiã. Mʉʉ basirope ñañarõ tiigʉ́ tiia, yʉʉre teero tiigʉ́, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Saulo cui, ñapõpigʉ, jĩĩyigʉ: \p —Õpʉ̃, ¿deero yʉʉ tiirí boogári? \p Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ:\f + \fr 9:6 \ft Versículo 5 yapapʉ, versículo 6 tiinʉcã́rõpʉ apepṹ bʉcʉpũpʉ baurícu; apepũpʉ́ baucú.\f* \p —Wʉ̃mʉnʉcãña. Iimacãpʉ wáaya. Toopʉ́ sĩcʉ̃ wedegʉdaqui mʉʉ tiiádarere, jĩĩyigʉ. \p \v 7 Saulomena wáarira wedesere tʉorá, wedesemasĩrijõãyira. Teeré tʉopacára, wedesegʉre ĩñariyira. \v 8 Saulo wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ capearire ĩñapõmiyigʉ. Baunóriyigʉ. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃ya wãmorẽ ñee, Damascopʉ tʉ̃ãwáyira. \v 9 Itiábʉreco ĩñari, yaari, sĩniríyigʉ. \p \v 10 Damascopʉre sĩcʉ̃ Jesuré padeogʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Ananías. Cʉ̃ʉ̃ cãnirípacari, quẽẽrṍpʉ tiiróbiro Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseyigʉ: \p —Ananías, jĩĩyigʉ. \p —¿Deero jĩĩĩ, yʉʉ Õpʉ̃? jĩĩ yʉʉyigʉ. \p \v 11 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Diamacʉ̃́ niiwarimapʉ wáaya. Toopʉ́ Judaya wiipʉ Tarso macʉ̃rẽ sãĩñáña. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtii Saulo. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre sãĩgʉ̃́ tiii. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ quẽẽgʉ̃ tiiróbiro ate ĩñaãwĩ: Sĩcʉ̃ Ananías wãmecʉtigʉ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ sããati, cʉ̃ʉ̃rẽ ñaapeó tiiáwĩ, ĩñaãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩyigʉ. \p \v 13 Ananías jĩĩyigʉ: \p —Õpʉ̃, paʉ basocá queti wedeawã. Cʉ̃ʉ̃ Jerusalénpʉ niigʉ̃, mʉʉrẽ padeoráre ñañarõ tiigʉ́ tiiáyigʉ. \v 14 Ãno macãrãcãrẽ mʉʉrẽ padeoráre ñeegʉ̃ jeaayigʉ. Paiaré dutirá dutirigue cʉoáyigʉ, jĩĩyigʉ Ananías. \p \v 15 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Wáagʉa. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ yée quetire wedegʉdʉre besetoawʉ. Cʉ̃ʉ̃ niipetire dita macãrãrẽ, cʉ̃́ã õpãrãrẽ́, Israelya põna macãrãrẽ wedewarucugʉ wáagʉdaqui. \v 16 “Jesuré padeóa” cʉ̃ʉ̃ jĩĩrémena cʉ̃ʉ̃ bayiró ñañarõ netõã́darere yʉʉ basiro cʉ̃ʉ̃rẽ masĩrĩ tiigʉ́da, jĩĩyigʉ. \p \v 17 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, Ananías toopʉ́ wáa, tiiwiipʉ́ sããwa, Saulore ñaapeó, jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedegʉ, marĩ Õpʉ̃ Jesús, mʉʉ maapʉ atiri bauárigʉ, yʉʉre ticocoawĩ, mʉʉrẽ “ĩñaãrõ sũcã” jĩĩgʉ̃. “Espíritu Santo mʉʉmena niiãrõ”, jĩĩcoawĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 18 Máata cʉ̃ʉ̃ capearipʉ wai nʉtʉ̃rĩ́ tiiróbiro bauré tusaarigue ñaacodiayiro. Ãñurõ ĩñayigʉ sũcã. Ĩña, wʉ̃mʉnʉcã, wãmeõtinoyigʉ. \v 19 Too síro yaa, tutuajõãyigʉ sũcã. \s1 Saulo Damascopʉ buerigue \p Jesuré padeorá Damascopʉ niirã́mena yoasãñurĩ pʉtʉáyigʉ. \p \v 20 Máata judíoa neãré wiseripʉ “Jesús Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiĩ” jĩĩrére wedenʉcãyigʉ. \v 21 Niipetira cʉ̃ʉ̃ wederi tʉorá, tʉomaníjõãyira. \p —Ãni Jerusalénpʉ niigʉ̃, Jesuré padeoráre ñañarõ tiirígʉra niiĩrã. Ãnopʉ́cãrẽ Jesuré padeoráre ñeegʉ̃ atigʉ tiimíãyigʉ, Jerusalénpʉ cʉ̃́ãrẽ néewa, paiaré dutirápʉre ticogʉdʉ, jĩĩyira. \p \v 22 Saulope cʉ̃ʉ̃ wederécõrõ jõõpemena nemorṍ wedemʉãnʉcãyigʉ. Wãcũtutuaremena “Jesús diamacʉ̃́rã Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ” jĩĩ ẽñopetíjãyigʉ. Ateména Damasco macãrã judíoare jĩĩwisiojãrucuyigʉ. \s1 Damasco macãrã Saulore sĩãdʉgámirigue \p \v 23 Yoari siro, judíoa neã, Saulore sĩãdutíadarere wedeseyira. \v 24 Cʉ̃ʉ̃pe cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dare quetire tʉojã́yigʉ. Cʉ̃́ã bʉ́recori, ñamirĩ́, tiimacã witiwarepʉ cotemiyira, cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dara. \v 25 Teero tiirá, ñamipʉ Saulo buerá cʉ̃ʉ̃rẽ “dutiwáya” jĩĩ, pairí piimena cʉ̃ʉ̃rẽ sãã, tiimacã sãnirõ macã sopegãpʉ duunʉnʉ́sediocoyira. \s1 Saulo Jerusalénpʉ coepʉtʉ́arigue \p \v 26 Cʉ̃ʉ̃ Jerusalénpʉ jeagʉ, ãpẽrã́ Jesuré padeorámena niidʉgamiyigʉ. Niipetira “cʉ̃ʉ̃ Jesuré padeogʉ́ mee niiĩ” jĩĩ, cuiyira. \v 27 Cʉ̃́ã cuipacari, Bernabé cʉ̃ʉ̃rẽ tiiápugʉ, Jesús beserira pʉtopʉ néewayigʉ. Toopʉ́ jea, Saulo maapʉ Jesuré ĩñariguere, cʉ̃ʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena wedeseriguere, cʉ̃ʉ̃ Damascopʉ Jesuyé quetire wãcũtutuaremena wederiguere wedeyigʉ. \v 28 Bernabé wederipʉ, Saulo cʉ̃́ãmena niinʉcãyigʉ. Jerusalénpʉcãrẽ wãcũtutuaremena Jesuyé quetire wedeyigʉ. \v 29 Ãpẽrã́ judíoa griegoaye wedeseramena cãmerĩ́ sãĩñá, wedeseyigʉ. Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgápacara, deero tii sĩãmasĩ́riyira. \v 30 Cʉ̃́ã teero tiidʉgári ĩñarã, ãpẽrã́ Jesuré padeorá cʉ̃ʉ̃rẽ néebuayira Cesareapʉ. Toopʉ́mena cʉ̃ʉ̃rẽ Tarsopʉ ticocoyira sáa. \s1 Jesuré padeorá yeerisãrigue \p \v 31 Teebʉrecorimena Jesuré padeorá yeerisãyira. Jõõpemena niipetira Judea, Galilea, Samaria macãrã nemorṍ wãcũtutua, padeonemóyira. Jesús dutirére quioníremena tiirucújãyira. Espíritu Santo tiiápuremena paʉ ãpẽrã́ Jesuré padeohéra niiãrira padeonʉcã́yira. \s1 Pedro Enearẽ netõnérigue \p \v 32 Pedro niipetire macãrĩpʉre ĩñanetõgʉ̃, Jesuré padeorá Lida macãpʉ niirã́rẽ ĩñagʉ̃ jeayigʉ. \v 33 Toopʉ́ sĩcʉ̃ bʉajeáyigʉ. Ocho cʉ̃marĩ netõyíro cʉ̃ʉ̃ wáamasĩhẽgʉ̃ pesaró. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Eneas. \v 34 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Eneas, Jesucristo mʉʉrẽ netõnéĩ. Wʉ̃mʉnʉcãña. Mʉʉ cõãrṍrẽ ĩñanoña, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, máata Eneas wʉ̃mʉnʉcãyigʉ. \v 35 Niipetira Lida, Sarón macãrĩ macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, cʉ̃́ãcã Jesuré padeonʉcã́yira. \s1 Dorcas masãrigue \p \v 36 Jope wãmecʉtiri macãpʉ sĩcõ numiṍ Jesuré padeogó niiyigo. Coo wãmecʉtiyigo Tabita. Griegoayemena coo wãme Dorcas niiyiro.\f + \fr 9:36 \ft Dorcas griegoayemena “Ñama” jĩĩdʉgaro tiicú.\f* Coo ãñurõ tiirucújãyigo. Bóaneõrãrẽ ãñurõ tiiápuyigo. \v 37 Teebʉrecorire diarecʉti, diajõãyigo. Coo diaari siro, cʉ̃́ã tiirucúrobirora cooya õpʉ̃ʉ̃rẽ coseyíra. Cosetóanʉcõ, sicatatia ʉ̃mʉã́rõ macã tatiapʉ péoyira. \v 38 Jope Lida pʉtogã niicu. Teero tiirá, Jope macãrã Jesuré padeorá “Pedro Lidapʉ niiãyigʉ” jĩĩrĩ tʉorá, ʉ̃mʉã́ pʉarã́rẽ “Pedro boyero atiaro” jĩĩ duticoyira. \p \v 39 Cʉ̃́ã Lidapʉ jeari, máata Pedro cʉ̃́ãmena wáayigʉ. Toopʉ́ jeari, coo diaarigo pesarí tatiapʉ cʉ̃ʉ̃rẽ néemʉãwayira. Tiitatiapʉ wapewia numiã Pedro wesa neãnʉcãyira. Cʉ̃́ã utirara, docasãñare, apeyé suti sotoá sãñaré coo catigo cʉ̃́ãrẽ jeebosáriguere ẽñoyíra. \v 40 Pedro niipetirare witiwadutiyigʉ. Cʉ̃́ã witiwaari siro, ñicãcoberimena jeacũmu, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Sãĩtóa, cãmenʉcã́, diaarigore jĩĩyigʉ: \p —Tabita, wʉ̃mʉnʉcãña. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, coo capearire ĩñapõ, Pedrore ĩñagõrã, jeaconuãyigo. \v 41 Cooya wãmopʉ ñee, coore wéemʉõnʉcõyigʉ. Wapewia numiãrẽ, ãpẽrã́ Jesuré padeorámena sããatiduti, catigópʉ wiyayígʉ. \v 42 Niipetiro Jopepʉ tʉosesájõãyira. Teero tiirá, paʉ Jesuré padeonʉcã́yira. \v 43 Pedro Jopepʉre peebʉrecori Simón wáicʉra caseri quẽnogʉ̃́ya wiipʉ pʉtʉáyigʉ. \c 10 \s1 Cornelio Pedrore atidutirigue \p \v 1 Cesareapʉ sĩcʉ̃ cien surara dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Cornelio. Tii põna macãrã surara wãmecʉtiyira Italiano. \v 2 Cornelio ãñuniyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya wii macãrã niipetira Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena ĩña, padeorá niiyira. Cornelio judíoa bóaneõrãrẽ niyeru ticorucuyigʉ. Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrucújãyigʉ. \v 3 Sicabʉreco ñamica tres niirĩ, cãnirípacʉ, quẽẽgʉ̃ tiiróbiro ĩñayigʉ. Ángele cʉ̃ʉ̃ pʉto sããjeari ãñurõ ĩñajãyigʉ. \p —Cornelio, jĩĩyigʉ. \p \v 4 Cornelio bayiró cuiremena ĩñayigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ. \p —¿Deero jĩĩĩ? jĩĩ yʉʉyigʉ. \p Ángele cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ mʉʉ sãĩrucúrere “jáʉ” jĩĩãwĩ. Mʉʉ bóaneõrãrẽ niyeru ticorécãrẽ ʉseniremena ĩñaãwĩ. \v 5 Jope wãmecʉtiri macãpʉ mʉʉ ʉ̃mʉã́rẽ ticocoya. Simón Pedro wãmecʉtigʉre atidutiya. \v 6 Cʉ̃ʉ̃ wáicʉra caseri quẽnogʉ̃́ya wiipʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃cã wãmecʉtii Simón. Cʉ̃ʉ̃ya wii pairímaa wesapʉ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 7 Ángele cʉ̃ʉ̃rẽ wedetoa, wáajõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wáaari siro, Cornelio cʉ̃ʉ̃ya wii padecotera pʉarã́rẽ, sĩcʉ̃ surara cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiápugʉre atidutiyigʉ. Suraracã Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ra niiyigʉ. \v 8 Niipetire cʉ̃́ãrẽ wedetoa, Jopepʉ ticocoyigʉ. \p \v 9 Apebʉ́reco coeritó niirĩ, cʉ̃́ã Jopepʉ jeaadaara tiiyíra. Pedro cʉ̃ʉ̃ niirí wii sotoapʉ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩgʉ̃́ mʉãwayigʉ. \v 10 Jʉabóanʉcãgʉ̃, yaadʉgayigʉ. Tiiwií macãrã cʉ̃́ã yaaré doarí, cãnirípacʉ, quẽẽgʉ̃ tiiróbiro ĩñayigʉ. \v 11 Ʉ̃mʉã́se pã́õrĩ ĩñayigʉ. Toopʉ́ sicaró sutiróbiro baurí caseroca ditapʉ diiátiyiro. Bapari wesari siaríro niiyiro. \v 12 Tiicasero popeapʉre niipetiracõrõ wáicʉra páira, yepapʉ wéera, wʉʉrá sãñayira. \v 13 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseri tʉoyígʉ: \p —Jã́ã, Pedro, ãniãrẽ sĩãyáya, jĩĩyigʉ. \p \v 14 Pedrope cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Yaaria, yʉʉ Õpʉ̃. Ñañarã́ ʉ̃sã judíoa yaaya manirã́no niiĩya. Yʉʉ ãniãnorẽ yaahegʉ niitʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 15 Wedeseri tʉonemóyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ “ãñurã́ niiĩya” jĩĩrã́rẽ mʉʉpe “ñañarã́, yaaya manirã́no niiĩya” jĩĩrijãña, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Ĩtĩã́rĩ wedeseari siro, máata tiicasero ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãjõãyiro sũcã. \v 17 Pedro bayiró wãcũrecʉtiyigʉ. “¿Deero jĩĩdʉgaro tiigári tee yʉʉ quẽẽgʉ̃ tiiróbiro ĩñaãrigue?” jĩĩ wãcũyigʉ. Teeré cʉ̃ʉ̃ wãcũgʉ̃ tiirí, Cornelio ticocoarira jeayira. “Simónya wii ¿noopʉ́ niiĩ?” jĩĩ sãĩñáãri siro, cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ jeayira. \v 18 Jea, bayiró bʉsʉrómena sãĩñáyira: \p —¿Simón Pedro wãmecʉtigʉ atiwiiré niiĩ? jĩĩyira. \p \v 19 Pedro cʉ̃ʉ̃ ĩñaãriguere wãcũgʉ̃ tiirí, Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Ĩtĩã́rã ʉ̃mʉã mʉʉrẽ ãmaãrã tiiíya. \v 20 Boyero diiwágʉa. Cʉ̃́ãmena wáagʉa. “Cʉ̃́ã judíoa mee niiĩya; yʉʉ cʉ̃́ãmena wáari, ñañanibocu”, jĩĩ wãcũrijãña. Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ ticocoawʉ̃, jĩĩyigʉ. \p \v 21 Pedro diiwá: —Yʉʉ niiã mʉ́ã ãmaãgʉ̃. ¿Deero tiirónomena atiarĩ mʉ́ã? jĩĩyigʉ. \p \v 22 Cʉ̃́ã yʉʉyira: \p —Sĩcʉ̃ cien surara dutigʉ́ Cornelio wãmecʉtigʉ ticocoawĩ. Cʉ̃ʉ̃ basocʉ́ ãñugʉ̃́, Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena ĩñagʉ̃́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rẽ niipetira judíoa “ãñuniĩ” jĩĩĩya. Sĩcʉ̃ ángele cʉ̃ʉ̃rẽ bauá, cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ mʉʉrẽ atiaro jĩĩyigʉ, mʉʉ wederére tʉoáro jĩĩgʉ̃, jĩĩyira. \p \v 23 Cʉ̃́ã jĩĩãriguere tʉogʉ́, Pedro cʉ̃́ãrẽ sããatiduti, cʉ̃ʉ̃ niirí wiipʉ cãnidutíyigʉ. \p Apebʉ́reco cʉ̃́ãmena wáajõãyigʉ. Ãpẽrã́ tiimacã Jope macãrã Jesuré padeorá cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtiwayira. \p \v 24 Apebʉ́recope jeayira Cesareapʉre. Corneliope cʉ̃ʉ̃ya wederare, cʉ̃ʉ̃ menamacãrãrẽ néõ, yueyigʉ. \v 25 Pedro toopʉ́ jeari, Cornelio cʉ̃ʉ̃rẽ bocagʉ witiwayigʉ. Toopʉ́ quioníremena cʉ̃ʉ̃rẽ padeogʉ́, ñicãcoberimena jeacũmumiyigʉ. \v 26 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ wéemʉõco: —Nucũña; yʉʉcã basocʉ́ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 27 Pedro cʉ̃ʉ̃mena wedeapugʉ sããwayigʉ. Toopʉ́ sããjeagʉ, paʉ basocá neããrirare bʉajeáyigʉ. \v 28 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sã judíoare dutirére mʉ́ã ãñurõ masĩcu. Mʉ́ã judíoa niihẽrãye wiseripʉre naĩrõ sããwadutiria. Mʉ́ãrẽ naĩrõ bapacʉtidutiria. Teero niipacari, yʉʉre Cõãmacʉ̃ apepõná macãrãrẽ “ñañarã́ niiĩya” jĩĩdutiriawĩ. \v 29 Teero tiigʉ́, ãniã yʉʉre “jãmʉ” jĩĩrĩ, atiawʉ̃. “Wáaria”, jĩĩriawʉ̃. Yʉʉ masĩdʉgaga; mʉ́ã ¿deero tiiádara yʉʉre atidutiarĩ? jĩĩ sãĩñáyigʉ. \p \v 30 Cornelio cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Mecʉ̃ãmena bapari bʉrecori netõã, ate wáari siro: Yʉʉ ati horanorã atiwií yáa wiipʉ beti, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩgʉ̃́ tiiáwʉ̃. Wãcũña manirṍ sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ suti asiyáre sãñarigʉ bauáawĩ yʉʉ pʉtopʉ. \v 31 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩãwĩ: “Cornelio, Cõãmacʉ̃ mʉʉ sãĩrére tʉoáwĩ. Mʉʉ bóaneõrãrẽ niyeru ticorécãrẽ ʉseniremena ĩñaãwĩ. \v 32 Teero tiigʉ́, Jopepʉ mʉʉ ʉ̃mʉã́rẽ ticocoya. Simón Pedro wãmecʉtigʉre atidutiya. Cʉ̃ʉ̃ wáicʉra caseri quẽnogʉ̃́ya wiipʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃cã wãmecʉtii Simón. Cʉ̃ʉ̃ya wii pairímaa wesapʉ niiã”, jĩĩ wedeawĩ yʉʉre. \v 33 Teero tiigʉ́, máata atidutigʉ ticocoawʉ̃. Mʉʉ ãñurõ tiigʉ́ atiayu. Marĩ niipetira Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ niiã. Niipetire mʉʉrẽ Cõãmacʉ̃ wededutiariguere wedeya. Tʉoádara tiia, jĩĩyigʉ. \s1 Pedro Cornelioya wiipʉ wederigue \p \v 34 Pedro wedeyigʉ: \p —Yʉʉ mecʉ̃tígã tʉomasĩ́ã: Cõãmacʉ̃ niipetirare sĩcãrĩbíro ĩñaqui. \v 35 Niipetire põnarĩ macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ quioníremena ĩñarã́rẽ, cʉ̃ʉ̃ booré tiiráre bocaqui. \v 36 Mʉ́ã masĩcu: Cõãmacʉ̃ Israelya põna macãrãrẽ cʉ̃ʉ̃ye quetire ticocorigʉ niiwĩ, Jesucristomena ãñurõ niirecʉtirere bʉaáro jĩĩgʉ̃. Jesucristo niipetira Õpʉ̃ niiĩ. \v 37 Niipetiropʉ ʉ̃sã judíoa niirí ditapʉ wáariguere tʉojĩ́yu mʉ́ãcã. Teeré tiinʉcã́wʉ̃ Galileapʉ, Juan basocáre “wãmeõtidutiya” jĩĩãri siro. \v 38 Cõãmacʉ̃ Jesús Nazaret macã macʉ̃rẽ tutuare ticorigʉ niiwĩ. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niirĩ tiirígʉ niiwĩ. Jesús cʉ̃ʉ̃ noo wáaro ãñuré tiiwáwi. Niipetira wãtĩ ñañarõ tiirírare netõnéwĩ. Teeré tiiwí, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena niirĩ. \p \v 39 ’Ʉ̃sã judíoa niirí ditapʉre, Jerusalénpʉre cʉ̃ʉ̃ tiiríguere ʉ̃sã ĩñapetijãwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽna ãpẽrã́ curusapʉ páabiatu sĩãdutíwa. \v 40 Cõãmacʉ̃pe itiábʉreco siro cʉ̃ʉ̃rẽ masõrigʉ niiwĩ. Masõãri siro, ʉ̃sã pʉtopʉ cʉ̃ʉ̃rẽ bauánemorĩ tiirígʉ niiwĩ. \v 41 Basocá niipetirare bauáriwi. Ʉ̃sãrẽ bauáwi. Ʉ̃sãrẽ tíatopʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiwĩ, Jesús tiiádarere ĩñapetijããrõ jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽ masõãri siro, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃mena yaa, sĩni tiiwʉ́. \v 42 Ʉ̃sãrẽ cʉ̃ʉ̃ye quetire wededutiwi. “Basocá catiráre, diarirare wapa tiigʉ́dʉre cṹũrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃ Jesuré” jĩĩrére wededutiwi ʉ̃sãrẽ. \v 43 Cõãmacʉ̃ niipetira Jesuré padeoráre cʉ̃ʉ̃mena cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabógʉdaqui. Teeré jóarira niiwã niipetira profetas, jĩĩyigʉ. \s1 Judíoa niihẽrãrẽ Espíritu Santo diijeárigue \p \v 44 Pedro teero jĩĩrĩrã, Espíritu Santo diijeáyigʉ Pedro wederére tʉorápʉre. \v 45-46 Teero tiirá, cʉ̃́ã ãpẽrãyémena wedesenʉcãyira masĩripacara. Cõãmacʉ̃rẽ “ãñuniã mʉʉ” jĩĩ, ʉsenire ticoyira. Judíoa Pedrore bapacʉtiatiarira teeré tʉorá, tʉomaníjõãyira. \p —¡Acuéi! Judíoa niihẽrãpʉcãrẽ Cõãmacʉ̃ Espíritu Santore niigʉ̃ jeari tiii, jĩĩyira. \p \v 47 Pedro jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ Espíritu Santore ticoi ãniãcãrẽ marĩ judíoare tiirírobirora. Teero tiirá, “wãmeõtirijãña” jĩĩ cãmotámasĩria, jĩĩyigʉ. \p \v 48 Teero tiigʉ́, cʉ̃́ãrẽ Jesucristo wãmemena wãmeõtidutiyigʉ. Too síro cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Ãnopʉ́ pʉtʉácũmuña ména sĩquẽ bʉrecori ʉ̃sãmena, jĩĩyira. \p Teero tiigʉ́, cʉ̃́ãmena pʉtʉáyigʉ. \c 11 \s1 Pedro Jerusalénpʉ Jesuré padeoráre wederigue \p \v 1 Jesús beserira, Jesuré padeorá Judeapʉ niirã́ atequetí tʉoyíra: “Judíoa niihẽrã Cõãmacʉ̃ye quetire booáyira” jĩĩrére tʉoyíra. \v 2 Teero tiirá, Pedro Jerusalénpʉ pʉtʉajeari, judíoa Jesuré padeorá sĩquẽrã cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: \p \v 3 —Mʉʉ judíoa niihẽrãya wiipʉ sããwayiro. Cʉ̃́ãmena yaayiro, jĩĩyira. \p \v 4 Pedro cʉ̃ʉ̃rẽ toopʉ́ wáariguere ãñurõ wedemʉãnʉcãyigʉ cʉ̃́ãrẽ: \p \v 5 —Yʉʉ Jopepʉ niigʉ̃, súubusegʉ tiiwʉ́. Yʉʉ cãnirípacʉ, quẽẽgʉ̃ tiiróbiro ĩñawʉ̃. Ʉ̃mʉã́sepʉ sicaró sutiróbiro baurí caseroca yʉʉ pʉtopʉ diiátiwʉ. Too bapari wesari siaríro niiwʉ̃. \v 6 Yʉʉ tiicasero popeapʉ niirére ĩña, “¿ñeenó niiĩ?” jĩĩ wãcũgʉ̃, ĩñaquẽnowʉ̃. Niipetira wáicʉra páira, macãnʉcʉ̃ macãrã, yepapʉ wéera, wʉʉrá sãñawã. \v 7 Yʉʉ teeré ĩñarĩ, sĩcʉ̃ yʉʉre wedeseri tʉowʉ́: “Jã́ã, Pedro, ãniãrẽ sĩãyáya”, jĩĩwĩ. \v 8 Yʉʉpe cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉwʉ: “Yaaria, yʉʉ Õpʉ̃. Ñañarã́ ʉ̃sã judíoa yaaya manirã́no niiĩya. Yʉʉ ãniãnorẽ yaahegʉ niitʉ”, jĩĩwʉ̃. \v 9 Ʉ̃mʉã́sepʉ wedesegʉ yʉʉre jĩĩnemowĩ: “Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ‘ãñurã́ niiĩya’ jĩĩrã́rẽ mʉʉpe ‘ñañarã́, yaaya manirã́no niiĩya’ jĩĩrijãña”, jĩĩwĩ. \v 10 Ĩtĩã́rĩ wedeseari siro, niipetiremena ʉ̃mʉã́sepʉ mʉãjõãwʉ̃. \p \v 11 ’Teero wáarira, ĩtĩã́rã ʉ̃mʉã Cesarea macãrã yʉʉ pʉto ticocoarira jearira niiwã yʉʉ niirí wiipʉre. \v 12 Espíritu Santo yʉʉre cʉ̃́ãmena wáadutiwi. “ ‘Cʉ̃́ã judíoa mee niiĩya; yʉʉ cʉ̃́ãmena wáari, ñañanibocu’, jĩĩ wãcũrijãña”, jĩĩwĩ. Ãniã seis Jesuré padeorá yʉʉmena jeawa. Ʉ̃sã toopʉ́ jea, yʉʉre boocórigʉya wiipʉ sããjeawʉ. \v 13 Ʉ̃sã toopʉ́ sããjeari, tiiwií macʉ̃ ʉ̃sãrẽ wedewi: “Sĩcʉ̃ ángele yáa wiipʉ nucũrĩ ĩñaãwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩãwĩ: ‘Jopepʉ mʉʉ ʉ̃mʉã́rẽ ticocoya. Cʉ̃́ãrẽ Simón Pedro wãmecʉtigʉre atidutiya. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃yere mʉʉrẽ wedegʉdaqui. Mʉʉ, mʉʉya wii macãrãmena netõnéãdare quetire wedegʉdaqui’, jĩĩ wedeawĩ yʉʉre ángele”, jĩĩwĩ. \p \v 15 ’Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ wedesenʉcãrĩrã, sicato marĩrẽ diijeárirobirora Espíritu Santo diijeárigʉ niiwĩ cʉ̃́ãpʉre. \v 16 Teeré ĩñagʉ̃, Jesús marĩ Õpʉ̃ jĩĩriguere wãcũwʉ̃: “Juan mʉ́ãrẽ ocoména wãmeõtiwi. Yʉʉ Pacʉpeja nemorṍ ãñurõ tiigʉ́daqui mʉ́ãrẽ. Péerogã siro Espíritu Santore ticodiocogʉdaqui”, jĩĩwĩ. \v 17 Teero tiigʉ́, yʉʉ wãcũtʉ: “Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ticodiocorirobirora cʉ̃́ãrẽ ticodiocorigʉ niiwĩ, cʉ̃́ã Jesucristo marĩ Õpʉ̃rẽ padeorí. Teero tiigʉ́, yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́masĩritʉ”, jĩĩyigʉ Pedro. \p \v 18 Cʉ̃ʉ̃ tee jĩĩrĩ tʉorá, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩnemoriyira sáa. Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyira: \p —Judíoa niihẽrãcã cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasorá, Cõãmacʉ̃ netõnérira niiãdacua. Cʉ̃́ãcãrẽ catiré petihére ticogʉdaqui, jĩĩyira. \s1 Antioquía macãrã tiirécʉtirigue \p \v 19 Judíoa Estebanrẽ sĩãrí siro, Jesuré padeoráre ñañarõ netõrĩ́ tiiyíra. Teero tiirá, dutibatéjõãyira. Ãpẽrã́ Fenicia ditapʉ, ãpẽrã́ Chipre nʉcʉ̃rõpʉ, ãpẽrã́ Antioquíapʉ jeayira. Cʉ̃́ã toopʉ́ jeara, judíoa dícʉre Jesuyé quetire wedeyira. \v 20 Sĩquẽrã cʉ̃́ãmena dutiwárira Antioquíapʉ jea, judíoa niihẽrãcãrẽ wedeyira. Cʉ̃́ã Chipre macãrã, Cirene macãrã niiyira. “Jesús marĩrẽ netõnégʉ̃ niipetira Õpʉ̃ niiĩ”, jĩĩ wedeyira. \v 21 Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiápuyigʉ. Teero tiirá, paʉ too macãrã Jesuré padeonʉcã́yira. \p \v 22 Jerusalén macãrã Jesuré padeorá tee quetire tʉoyíra. Teeré tʉorá, Bernabére Antioquíapʉ ticocoyira. \v 23 Cʉ̃ʉ̃ tiimacãpʉ jea, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tiiápurere ĩña, bayiró ʉseniyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ wãcũtutuare tico, wedeyigʉ: \p —Jesuré mʉ́ã wãcũdurijãña. Cʉ̃ʉ̃ dutirére ãñurõ tiirucújãña, jĩĩyigʉ. \p \v 24 Cʉ̃ʉ̃ ãñuniwĩ. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niirigʉ niiwĩ. Ãñurõ Cõãmacʉ̃rẽ padeorucúrigʉ niiwĩ. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ wedeserere tʉorá Jesuré padeoyíra. \p \v 25 Bernabé Antioquíapʉ niigʉ̃, Tarsopʉ Saulore ãmaãgʉ̃ jeayigʉ. \v 26 Cʉ̃ʉ̃rẽ bʉajeá, Antioquíapʉ néepʉtʉayigʉ. Cʉ̃́ã tiimacãpʉre Jesuré padeorámena sicacʉ̃ma niiyira. Paʉ basocáre bueyira. Toopʉ́ Jesuré padeoráre “cristiano” jĩĩnʉcãyira. \p \v 27 Teebʉrecorire Jerusalén macãrã profetas Antioquíapʉ jeayira. \v 28 Sĩcʉ̃ cʉ̃́ãmena jearigʉ wãmecʉtiyigʉ Agabo. Cʉ̃ʉ̃ Espíritu Santo masĩré ticorémena wedeyigʉ: \p —Niipetiropʉ jʉabóare wáaadacu, jĩĩyigʉ. Jʉabóare wáawʉ Claudio romanuã õpʉ̃ niirito. \p \v 29 Teeré tʉorá, Jesuré padeorá cãmerĩ́ wedeseyira: \p —Marĩ niyeru ticocoada Judeapʉ niirã́rẽ Jesuré padeoráre. Marĩ cʉoró jeatuaro ticocoada, jĩĩyira. \p \v 30 Cʉ̃́ã jĩĩrirobirora niyerure néõ, Bernabé, Saulomena ticocoyira Judeapʉre. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —Ateré ticowa bʉtoá dutiráre, jĩĩyira. \c 12 \s1 Santiago diarigue; Pedrore peresuwiipʉ sõnecorigue \p \v 1 Teebʉrecorire Herodes Judea dita õpʉ̃ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ sĩquẽrã Jesuré padeoráre ñañarõ tiiápeyigʉ. \v 2 Juan sõwʉ̃ Santiagore espadamena sĩãdutíyigʉ. \v 3-4 Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́ ĩñarã, judíoa ʉseniyira. Cʉ̃́ã ʉsenirĩ ĩñagʉ̃, Pedrore ñeeduti, peresuwiipʉ sõnecodutiyigʉ. Baparipõna surara waso, cʉ̃ʉ̃rẽ coterucuyira. Sicapõna macãrã bapari dícʉ niiyira. Pascua bʉrecori niirĩ, Herodes teero tiiyígʉ. “Pascua bʉrecori siro Pedrore néewioneco, basocá ĩñacoropʉ sĩãdutígʉda”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. \v 5 Teero tiirá, Pedrore cotemiyira peresuwiipʉ. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ niirĩ, Jesuré padeorápe Cõãmacʉ̃rẽ bayiró sãĩrã́ tiiyíra. \s1 Ángele Pedrore peresuwiipʉ netõnérigue \p \v 6 Herodes cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdutíadari sʉguero macã ñamirẽ Pedro surara pʉarã́ decopʉ cãnigʉ̃́ tiiyígʉ. Cõmedá pʉadámena siatúnoyigʉ. Ãpẽrã́ surara sopepʉ́ peresuwiire cotera tiiyíra. \v 7 Wãcũña manirṍ sĩcʉ̃ ángele cʉ̃ʉ̃ niirṍpʉ bauáyigʉ. Ãñurõ bóejõãyiro. Cʉ̃ʉ̃rẽ warupʉ paacaré, wãcõyígʉ. \p —Boyero wʉ̃mʉnʉcãña, jĩĩyigʉ ángele. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, cõmedári Pedroye wãmorĩrẽ siatúaredari jõãcódiayiro. \p \v 8 —Sitũrṹda siatúya. Mʉʉye sapature sãñaña, jĩĩyigʉ. \p Pedro cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora tiiyígʉ. \p —Mʉʉyaro sutiró sotoá macãrõ sãñaña. Jãmʉ, yʉʉre nʉnʉñá, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Pedro cʉ̃ʉ̃ siro nʉnʉwitíwayigʉ. “¿Diamacʉ̃́rã niigari ate ángele yʉʉre néewitiware? Apetó tiigʉ́, quẽẽgʉ̃ tiibócu”, jĩĩ wãcũmiyigʉ cʉ̃ʉ̃peja. \v 10 Surara niisʉguerare netõwáyira. Too síro surara ãpẽrãrẽ́ netõwáyira. Tiiwií sããwaro cõme sopepãma niirṍpʉ jeayira. Tiipãma basiro pã́õjõãyiro. Cʉ̃́ã tiisopere witiwayira. Maapʉ yoasãñurõ wáa, ángele ditijõãyigʉ. \p \v 11 Pedro ãñurõ tʉomasĩ́nʉcãjea, wãcũyigʉ: “Diamacʉ̃́rã niiãyu yʉʉ ĩñaãrigue. Niirṍrã Cõãmacʉ̃ yʉʉre netõnégʉ̃dʉ ángelere ticocoayi, Herodes sĩãríjããrõ jĩĩgʉ̃. Judíoa niipetire yʉʉre ñañarõ wáare ĩñadʉgarere cãmotáayi”, jĩĩ wãcũyigʉ. \p \v 12 Teeré masĩtoa, wáajõãyigʉ Juan Marcos pacoya wiipʉ. Coo wãmecʉtiyigo María. Tiiwiipʉ́re paʉ basocá neã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́ tiiyíra. \v 13 Toopʉ́ jea, sicato sããrõ macã sopepãmapʉ doteyigʉ. Tiiwií padegó, Rode wãmecʉtigo, “¿noã niiĩ?” jĩĩ sãĩñágõ wáayigo. \v 14 Pedro wedeserere tʉomasĩ́, bayiró ʉseniyigo. Ʉsenipaco, pã́õriyigo. Cãmecʉtʉ́sã, cʉ̃́ãrẽ: —Pedro sopepʉ́ niiãti, jĩĩ wedemiyigo. \p \v 15 —Mʉʉ teero jĩĩãmajãgõ tiia, jĩĩyira. \p —Diamacʉ̃́rã jĩĩã, jĩĩyigo. \p —Too docare Pedrore cotegʉ́ ángele niiqui, jĩĩmiyira. \p \v 16 Cʉ̃́ã teero jĩĩcõãtorito, Pedro dotejãgʉ̃ tiiyígʉ. Cʉ̃́ã wáa, pã́õ, Pedrore ĩña, ĩñamanijõãyira. \v 17 Cʉ̃́ãrẽ wãmomena wẽ́ẽtucoyigʉ, nocõrõ wedeseya jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ peresuwiipʉ néewitiwaariguere wedeyigʉ. \p —Santiagore, ãpẽrã́ Jesuré padeoráre teeré wedeya, jĩĩyigʉ. \p Tiiwií niiãrigʉ witi, wáajõãyigʉ aperopʉ́. \p \v 18 Bóeri surara Pedro manirĩ́ ĩñarã, bayiró wãcũpatiyira. “¿Deero wáaayiriye?” cãmerĩ́ jĩĩyira. \v 19 Herodes “Pedro maniã́wĩ” jĩĩrĩ tʉogʉ́, surarare “ãmaãrã wáaya” jĩĩcoyigʉ. Cʉ̃́ã ãmaãmiyira. Bʉaríyira. Herodes Pedrore cotemiãrirare bayiró sãĩñárucu, cʉ̃́ãrẽ sĩãjã́dutiyigʉ. \p Too síro Herodes Judea ditapʉ niiãrigʉ Cesareapʉ niigʉ̃ wáayigʉ. \s1 Herodes diarigue \p \v 20 Herodes bayiró cúayigʉ Tiro, Sidón macãrĩ macãrãmena. Cʉ̃́ã Herodeya ditapʉ yaaré sãĩrucúyira. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãmena cúagʉ, yaaré dúadutiriyigʉ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã wáayira. Herodeyere dutibosagʉmena tiiápure bʉayíra. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Blasto. Cʉ̃ʉ̃ tiiápuremena ãñurõ niirecʉtirere sãĩyíra Herodere. \p \v 21 —Tiibʉreco niirĩ, mʉ́ãrẽ wedegʉda, jĩĩyigʉ Herodepe. \p Cʉ̃ʉ̃ jĩĩri bʉreco jeari, Herodes cʉ̃ʉ̃ye õpʉ̃ suti ãñurére sãña, õpʉ̃ duirípĩrõpʉ dui, basocáre wedeyigʉ. \v 22 Cʉ̃ʉ̃ teero wederi, basocá acaribíyira: \p —Ate sĩcʉ̃ cõãmacʉ̃ wederé niiã; basocʉ́ wederé mee niiã, jĩĩyira. \p \v 23 Cʉ̃ʉ̃pe “niiria; yʉʉ basocʉ́ niiã; cõãmacʉ̃ mee niiã” jĩĩriyigʉ. Teero tiigʉ́, wãcũña manirṍ ángele cʉ̃ʉ̃rẽ diarecʉtiri tiiyígʉ. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ becoa yaasĩãjãyira. \p \v 24 Niipetiropʉ Jesuyé queti sesajõãyiro. Teero tiirá, paʉ Jesuré padeonemóyira. \p \v 25 Bernabé, Saulomena Jerusalénpʉ Jesuré padeoráre tiiáputoa, cãmecópʉtʉayira Antioquíapʉ. Juan Marcore cʉ̃́ãmena néewayira. \c 13 \s1 Bernabé, Saulo Jesuyé quetire apeyé macãrĩpʉ buenʉcãrigue \p \v 1 Antioquíapʉre Jesuré padeorámena niiyira profetas, ãpẽrã́ Jesuyére buerá. Noquẽrã niiyira: \q1 Bernabé, \q1 Simón (cʉ̃ʉ̃rẽna “Ñíigʉ̃” jĩĩyira), \q1 Lucio (Cirene macã macʉ̃), \q1 Manaén (Herodes Galilea õpʉ̃mena sĩcãrõména masãrigʉ), \q1 Saulo niiyira. \m \v 2 Sicabʉreco cʉ̃́ã beti, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ, ʉsenire ticora tiirí, Espíritu Santo cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Bernabé, Saulore beseya, yʉʉ cʉ̃́ãrẽ “tiiyá” jĩĩrére tiirá wáari, jĩĩyigʉ. \p \v 3 Teero jĩĩrĩ tʉo, beti, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩã́ri siro, cʉ̃́ãrẽ ñaapeó, “wáaya” jĩĩyira. \s1 Chiprepʉ Bernabé, Saulo buerigue \p \v 4 Teero tiirá, Espíritu Santo ticocoarira niijĩrã, wáayira. Seleucia macãpʉ búawasʉgueyira. Too macãrã dooríwʉmena wáa, Chipre nʉcʉ̃rõpʉ jeayira. \v 5 Salaminapʉ niirã, judíoa neãré wiseripʉ Jesuyé quetire bueyira. Juan Marcos cʉ̃́ãrẽ tiiápugʉ wáayigʉ. \p \v 6 Tiimacã niiãrira wáa, tiinʉcʉ̃rõpʉre Jesuyé quetire buesʉgocojãyira. Tée apeniñá Pafos macãpʉ buejeayira. Tiimacãpʉre sĩcʉ̃ judíoayʉ yái tiiróbiro niigʉ̃́rẽ bʉajeáyira. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Barjesús. “Yʉʉ profeta niiã”, jĩĩditonetõyigʉ. \v 7 Tiinʉcʉ̃rõ dutigʉ́ bayiró masĩgʉ̃́ menamacʉ̃ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Sergio Paulo. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ye quetire tʉodʉgágʉ, Bernabé, Saulore sʉodutíyigʉ. \v 8 Cʉ̃́ã jeari, yái tiiróbiro biigʉ́ cʉ̃́ã buerére cãmotádʉgamiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ Elimas jĩĩyira griegoayemena. Cʉ̃ʉ̃ tiinʉcʉ̃rõ dutigʉ́ Jesuré padeorí booríyigʉ. \v 9 Saulo, ãpẽrã́ “Pablo” jĩĩgʉ̃́, Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niirĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró ĩña, \v 10 jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ jĩĩditorebʉcʉ, mʉʉ booró tiigʉ́, wãtĩ tiiróbiro tiigʉ́, ãñuré tiirére ĩñatutigʉ niiã mʉʉ. Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́ wederére “diamacʉ̃́ niiria” jĩĩ wedewisiogʉ tiia. \v 11 Mʉʉrẽ mecʉ̃tígã Cõãmacʉ̃ ñañarõ tiigʉ́daqui. Mʉʉ capeari ĩñahẽgʉ̃ pʉtʉágʉdacu; yoari muĩpũ bóerere ĩñaricu, tée Cõãmacʉ̃ booró jeatuaro, jĩĩyigʉ Pablo. \p Máata cʉ̃ʉ̃rẽ naĩtĩãjõãyiro. Paaã́manucũ, cʉ̃ʉ̃rẽ wéewaadarare ãmaãyigʉ. \v 12 Teero wáari ĩñagʉ̃, tiinʉcʉ̃rõ dutigʉ́ quioníremena Jesuyé buerére ĩñamanijõãgʉ̃, Jesuré padeonʉcã́yigʉ. \s1 Antioquía Pisidia ditapʉ Bernabé, Pablo buerigue \p \v 13 Pablo, cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena Pafopʉ niiãrira tĩãwa, Panfilia ditapʉ jeayira. Tiiditapʉ jea, Pergepʉ wáayira. Cʉ̃́ã Pergepʉ jeari, Juan Marcos cʉ̃́ãrẽ toorá cṹũ, coecópʉtʉayigʉ Jerusalénpʉ. \v 14 Tiimacãpʉ niiãrira wáayira apemacã́ Antioquíapʉ. Tiimacã Pisidia ditapʉ pʉtʉáa. Judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, cʉ̃́ã neãrí wiipʉ sããwa, duiyira. \v 15 Moisére dutiré cṹũriguere, profetas jóariguere buetoari, tiiwií dutirá cʉ̃́ãrẽ wededutiyira: \p —Ʉ̃sãya wedera, basocáre wededʉgara, wedeya, cʉ̃́ãrẽ wãcũtutuaaro jĩĩrã, jĩĩyira. \p \v 16 Pablo “jáʉ” jĩĩ, wʉ̃mʉnʉcã, wãmo wẽ́ẽtuyigʉ, ditamaníña jĩĩgʉ̃. Teero tiitóa, cʉ̃́ãrẽ wedeyigʉ: \p —Yáa wedera Israelya põna macãrã, Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena ĩñarã́cã, yʉʉre tʉoyá: \v 17 Cõãmacʉ̃ Israelya põna macãrã Õpʉ̃ niirigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ besecũrigʉ niiwĩ. Cʉ̃́ã ãpẽrãyé dita Egiptopʉ niirĩ, cʉ̃́ãrẽ paʉ basocáputiri tiirígʉ niiwĩ. Too síro cʉ̃́ã tiiditapʉ niirã́rẽ cʉ̃ʉ̃ tutuaremena néewitiatirigʉ niiwĩ. \v 18 Cuarenta cʉ̃marĩ basocá manirṍpʉ cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ netõnʉcã́riguere nʉcãrígʉ niiwĩ. \v 19 Too síro cʉ̃́ã Canaán ditapʉ jeari, tiidita macãrã siete põnarĩ macãrãrẽ cõãrĩ tiirígʉ niiwĩ. Tiiditare ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ cṹũrigʉ niiwĩ. \v 20 Tiiditapʉ cʉ̃́ãrẽ cṹũãri siro, cuatrocientos cincuenta cʉ̃marĩ niiyira. \p ’Cʉ̃́ã toopʉ́ niirĩ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ queti beseadarare cṹũyigʉ. Tée profeta Samuel niiré bʉrecoripʉ dutituyira. \v 21 Samuel niirito, basocá sĩcʉ̃ cʉ̃́ã õpʉ̃ niigʉ̃dʉre sãĩyíra. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã õpʉ̃rẽ sõnecoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Saúl. Cʉ̃ʉ̃ pacʉ Cis wãmecʉtiyigʉ. Cʉ̃́ã Benjamínya põna macãrã niiyira. Saúl cuarenta cʉ̃marĩ cʉ̃́ã õpʉ̃ niiyigʉ. \v 22 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ õpʉ̃ niiré wionécoari siro, Daviré cʉ̃́ã õpʉ̃ sõnecoyigʉ. Cõãmacʉ̃ Daviyé maquẽrẽ wedeyigʉ basocáre: “Yʉʉ ĩñarĩ, David, Isaí macʉ̃, yʉʉ tʉsarére tiii. Niipetire yʉʉ tiidutírere tiigʉ́dʉ niiĩ”, jĩĩyigʉ. \v 23 “Sĩcʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉpʉ Israelya põna macãrãrẽ netõnégʉ̃dʉre ticocogʉda”, jĩĩ wedeyigʉ Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ. Jesús Cõãmacʉ̃ jĩĩrigʉra niiĩ. \v 24 Jesús buenʉcããdari sʉguero, Juan Israelya põna macãrãrẽ bueyueyigʉ: “Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, waso, wãmeõtidutiya”, jĩĩyigʉ. \v 25 Juan cʉ̃ʉ̃ tiiré petiádaro tiirí, jĩĩyigʉ: “Yʉʉ mʉ́ã wãcũgʉ̃ mee niiã. Yʉʉ siro ãpĩ atiqui. Cʉ̃ʉ̃ ãñunetõgʉ̃ niiqui. Yʉʉpe cʉ̃ʉ̃ dʉaró bʉ́ri niigʉ̃́ niiã”, jĩĩyigʉ. \p \v 26 ’Yáa wedera Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera, Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena ĩñarã́cã, tʉoyá. Cõãmacʉ̃ marĩrẽ cʉ̃ʉ̃ netõnére quetire ticocorigʉ niiwĩ. \v 27 Jerusalén macãrã, cʉ̃́ãrẽ dutirácã Jesuré ĩñamasĩriyira. Cʉ̃́ã yeerisãre bʉrecoricõrõ profetas jóariguere buepacara, tʉomasĩ́riyira. Jesuré sĩãdutíri, tee jóaripũ jĩĩrõbirora tiiyíra. \v 28 Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrĩ́ tiiréno wapa bʉarípacara, Pilatore “sĩãdutíya cʉ̃ʉ̃rẽ” jĩĩ sãĩyíra. \v 29 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rẽ tiipetíra, curusapʉ niigʉ̃́rẽ néedioco, ʉ̃tãtutipʉ cṹũmiyira. \v 30 Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃rẽ diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. \v 31 Jesús cʉ̃ʉ̃ masãri siro, pee bʉrecori bauáyigʉ cʉ̃ʉ̃mena Galileapʉ nii, Jerusalénpʉ bapacʉti jearirare. Cʉ̃́ãrã cʉ̃ʉ̃ masãrigʉre ĩñarira basocáre wedeeya. \p \v 32 ’Ʉ̃sãcã mʉ́ãrẽ teeréna wedea. Cõãmacʉ̃ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora \v 33 marĩrẽ cʉ̃́ã pãrãmérã niinʉnʉserapʉre teeré tiiẽ́ñoyigʉ. Tee Jesús diarigʉpʉre masõrigue niiã. Salmopũcãrẽ teeré biiro jóanoã: “Mʉʉ yʉʉ macʉ̃ niiã. Mecʉ̃ãmena yʉʉ mʉʉ pacʉ niirére masĩãdacua”,\f + \fr 13:33 \ft Salmo 2.7.\f* jĩĩ jóarigue niiã. \v 34 Cʉ̃ʉ̃ diarigʉpʉ masõãdare, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ bóariadarecãrẽ biiro jóanoã: “Niipetire yʉʉ Daviré jĩĩriguecõrõ mʉʉrẽ ãñurõ tiiboságʉdacu”,\f + \fr 13:34 \ft Isaías 55.3.\f* jĩĩ jóanoã. \v 35 Salmopũpʉ David biiro jóarigʉ niiwĩ sũcã: “Mʉʉ ‘bóarijããrõ’ jĩĩgʉ̃dacu mʉʉ maĩgʉ̃́rẽ”,\f + \fr 13:35 \ft Salmo 16.10.\f* jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \v 36 Davipé Cõãmacʉ̃ dutirére tii, cʉ̃ʉ̃ dutirito macãrãrẽ tiiápu, too síro diajõã, cʉ̃ʉ̃rẽ yaaári siro, bóawejõãjĩyi. \v 37 Cõãmacʉ̃ masõrigʉpe bóaweririgʉ niiwĩ. \v 38-39 Yáa wedera, yʉʉ mʉ́ãrẽ wederére masĩrĩ booa. Mʉ́ã Moisére dutiré cṹũriguere tiipacára, acabóre bʉarícu. Jesuména, cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá, tee niipetire acabóya maniríguere acabóre bʉamasĩ́cu. \v 40 Profetas jóarigue mʉ́ãrẽ wáari jĩĩrã, ãñurõ wãcũña. Biiro jóarira niiwã: \q1 \v 41 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ buijã́rã, ãñurõ tiiyá. \q1 Mʉ́ã catiré bʉrecorire yʉʉ tiiádarere ẽñogʉ̃́da. \q1 Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ teeré ãñurõ wedepacari, padeorídojãcu. \q1 Teero tiirá, ĩñamanijõã, diajõããdacu mʉ́ã,\f + \fr 13:41 \ft Habacuc 1.5.\f* \m jĩĩ jóarira niiwã, jĩĩ wedeyigʉ Pablo. \p \v 42 Cʉ̃́ã witiwari, cʉ̃́ãrẽ sãĩyíra: \p —Ape yeerisãri bʉreco niirĩ, ateré buewa sũcã ʉ̃sãrẽ, jĩĩyira. \p \v 43 Tiiwií neããrira witibatewara, paʉ judíoa, judíoa niihẽrã Cõãmacʉ̃rẽ ʉseniremena padeorá cʉ̃́ãmena bapacʉtiwayira. Pablo, Bernabé cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñuré ticorére wãcũdurijãña. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeorucújãña, jĩĩ wedeyira. \p \v 44 Apesemána yeerisãri bʉreco niirĩ, niipetira tiimacã macãrã Cõãmacʉ̃ye quetire tʉoádara neãyira. \v 45 Paʉ neãrĩ ĩñarã, judíoa bayiró pesucʉtiyira. Teero tiirá, ñañarõ wedeseremena Pablo buerére “diamacʉ̃́ niiria” jĩĩ buijã́yira. \v 46 Pablo, Bernabé teeré tʉorá, cuiro manirṍ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —Mʉ́ã judíoare ãpẽrã́ sʉguero Cõãmacʉ̃ye quetire bueró niirõ tiiwʉ́. Mʉ́ã teeré tʉopacára, booría. “Cõãmacʉ̃ catiré petihére ticorére cʉobórano mee niiã”, jĩĩrã tiia mʉ́ã. Teero tiirá, ʉ̃sã mecʉ̃tígãrẽ judíoa niihẽrãrẽ Cõãmacʉ̃ye quetire bueadacu sáa. \v 47 Cõãmacʉ̃ teeré jĩĩ dutirigʉ niiwĩ ʉ̃sãrẽ cʉ̃ʉ̃ye maquẽ jóaripũpʉre: \q1 Yʉʉ mʉʉrẽ sĩãwócore tiiróbiro cṹũã judíoa niihẽrãpʉre. \q1 Yʉʉ netõnére quetire buegʉdacu niipetire macãrĩpʉ,\f + \fr 13:47 \ft Isaías 42.4; 49.6.\f* \m jĩĩ jóarigue niiã, jĩĩyigʉ Pablo. \p \v 48 Teeré tʉorá, judíoa niihẽrã bayiró ʉseniyira. “Cõãmacʉ̃ye queti ãñunetõjõãã”, jĩĩyira. Cõãmacʉ̃ catiré petihére ticonoãdara padeonʉcã́yira. \v 49 Tiiditapʉre Jesuyé quetire wedewarucuyira. \v 50 Judíoape Pablo, Bernabére cõãdʉgayira. Cʉ̃́ã masĩrã́ numiãrẽ cúari tiiyíra. Cʉ̃́ã numiã́ cʉ̃́ãmena naĩrõ súubusera neãrã́ niiyira. Basocá ãñurã́ numiã niiyira. Ʉ̃mʉã́cãrẽ teerora cúari tiiyíra. Cʉ̃́ã ʉ̃mʉã́ ʉpʉtí macãrã niiyira tiimacãpʉre. Pablo, Bernabére ñañarõ tiinʉcã́rĩ tii, cʉ̃́ãya ditapʉ niiãrirare cõãjãyira. \v 51 Cʉ̃́ãpe tiimacã maquẽ dita cʉ̃́ãye dʉpori túaariguere páabatecõãyira. “Mʉ́ã basiro wapa cʉoa” jĩĩrã, teero tiiyíra. Iconio macãpʉ wáajõãyira. \v 52 Jesuré padeorá Espíritu Santo cʉ̃́ãmena niirĩ, bayiró ʉseniremena pʉtʉáyira. \c 14 \s1 Iconiopʉ Pablo, Bernabé tiirígue \p \v 1 Pablo, Bernabé Iconiopʉre judíoa neãrí wiipʉ sããwa, wedeyira. Cʉ̃́ã tʉoríãñuremena wederi, paʉ judíoa, ãpẽrã́ judíoa niihẽrã Jesuré padeonʉcã́yira. \v 2 Judíoa Jesuré padeohéra judíoa niihẽrãrẽ cúari tii, ñañarõ wãcũrĩ tiiyíra Pablo, Bernabére. \v 3 Teero tiirá, Pablo, Bernabé yoari pʉtʉáyira tiimacãpʉre. Cuiro manirṍ marĩ Õpʉ̃yere wedeyira. Cõãmacʉ̃pe “diamacʉ̃́rã wedeeya” jĩĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñorĩ tiiyígʉ. \v 4 Tiimacã macãrã pʉapõná batoyira. Ãpẽrã́ judíoa tiiróbiro wãcũyira; ãpẽrãpé Jesús beserira tiiróbiro wãcũyira. \v 5 Teero tiirá, judíoa niihẽrã, judíoa, cʉ̃́ãrẽ dutirámena neã, wedeseyira: \p —Jãmʉ, Pablo, Bernabére ñañarõ jĩĩ, ʉ̃tãperimena déesĩããda marĩ, jĩĩmiyira. \p \v 6 Pablo, Bernabé cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiidʉgárere tʉorá, dutijṍãyira. Licaonia ditapʉ jea, too maquẽ macãrĩ Listra, Derbe, apeyé macãrĩpʉcãrẽ jeayira. \v 7 Toopʉ́re Jesuyé ãñuré quetire wedewarucuyira sũcã. \s1 Listrapʉ Pablore ʉ̃tãperimena déerigue \p \v 8 Listrapʉ sĩcʉ̃ basocʉ́ wáamasĩhẽgʉ̃ duiyigʉ. Sicato bauágʉpʉra dʉpori posarigʉ niiyigʉ. \v 9 Toopʉ́ duigʉ, Pablo basocáre wederére tʉoyígʉ. Pablo cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña, “ãni Jesuré cʉ̃ʉ̃ye dʉpori netõnémasĩrere padeói” jĩĩ wãcũyigʉ. \v 10 Teero tiigʉ́, bayiró wedeseremena: —Mʉʉ dʉporimena ãñuripĩ wʉ̃mʉnʉcãña, jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, bupucʉtʉ́a, wáanʉcãyigʉ. \v 11 Pablo teero tiirí ĩñarã, Licaonia macãrã cʉ̃́ãyemena bayiró bʉsʉrómena wedeseyira: \p —Cõãpõna basocá tiiróbiro õpʉ̃ʉ̃cʉtira marĩ pʉtopʉ diijeáaya, jĩĩyira. \p \v 12 Bernabére cʉ̃́ãyagʉ cõãmacʉ̃ Zeus wãmecʉtigʉ wãme tuuyira. Pablopere, cʉ̃ʉ̃ wederi ĩñarã, ãpĩ cʉ̃́ãyagʉ cõãmacʉ̃ Hermes wãmecʉtigʉ wãme tuuyira. \v 13 Tiimacã witiwaropʉ Zeure padeorí wii niiyiro. Tiiwií macʉ̃ pai wecʉá ʉ̃mʉãrẽ coorimena mamoãrirare tiimacã sããwaropʉ néeatidutiyigʉ. Pai, ãpẽrã́ too macãrã Pablo, Bernabére padeoádara, wecʉaré sĩãdʉgámiyira. \v 14 Cʉ̃́ã teeré tiidʉgári tʉorá, Pablo, Bernabé cʉ̃́ã basiro cʉ̃́ãye sutire wéeyigajãyira. “Mʉ́ã tiiádare bayiró ñañaã” jĩĩrã, teero tiiyíra. Cʉ̃́ã paʉ decopʉ cʉtʉwá, cʉ̃́ãrẽ bayiró bʉsʉrómena jĩĩyira: \p \v 15 —¡Mʉ́ã ʉ̃sãrẽ teeré tiiríjãña! Ʉ̃sãcã mʉ́ã tiiróbirora basocá niiã. Mʉ́ã biiro tiirécʉtirere nocõrõrã duujã́ña. Mʉ́ã padeoré wapamaníã. Cõãmacʉ̃ catigʉ́pere padeonʉcã́ña. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́se, atiditá, día pairímaa, niipetire atibʉ́reco niirére tiirígʉ niiwĩ. Teeré mʉ́ãrẽ wedera atira tiiáwʉ̃. \v 16 Cõãmacʉ̃ tíatopʉre niipetire dita macãrĩ macãrã cʉ̃́ã booró tiirí, cãmotáririgʉ niiwĩ. \v 17 Basocá cʉ̃ʉ̃rẽ padeorípacari, cʉ̃ʉ̃ niirecʉtirere cʉ̃ʉ̃ ãñuré tiirémena ẽñoĩ niipetirare. Cʉ̃ʉ̃ oco peari tiirémena ote dʉcacʉtiri tiii. Marĩrẽ ãñurõ yaaré tico, ʉseniremena niirĩ tiii, jĩĩyira. \p \v 18 Wáicʉrare sĩã, cʉ̃́ãrẽ padeoádara tiimíyira. Péerogã dʉsaátiri, Pablo, Bernabé cʉ̃́ãrẽ cãmotájãyira. \p \v 19 Antioquía macãrã, ãpẽrã́ Iconio macãrã jeayira toopʉ́re. Judíoa niiyira cʉ̃́ã. Basocáre wãcũre wasorí tiiyíra. Pablore ʉ̃tãperimena dée, “diajõãĩ” jĩĩmiyira. Macã wesapʉ wéewa, cṹũjãyira. \v 20 Jesuré padeorá cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñasodeanʉcãyira. Cʉ̃ʉ̃pe wʉ̃mʉnʉcã, macãpʉ piyajõãyigʉ sũcã. Apebʉ́reco Bernabémena Derbepʉ wáajõãyigʉ. \p \v 21 Cʉ̃́ã toopʉ́ jea, Jesuyé ãñuré quetire wedeyira. Too macãrã paʉ cʉ̃́ã buerére padeonʉcã́yira. Too síro cʉ̃́ã cãmepʉtʉ́aatiyira Listrapʉ. Too macãrã Iconiopʉ, too macãrã Antioquíapʉ pʉtʉajeayira. \v 22 Teemacãrĩpʉre Jesuré padeoráre wãcũtutuare ticoyira. “Jesuré padeorucújãña”, jĩĩyira. “Marĩ Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ wáaadari sʉguero, pee ñañaré wáari, wãcũbayijãrõ booa”, jĩĩyira. \v 23 Jesuré padeoré põnarĩcõrõ bʉtoá dutiráre beseyira. Cʉ̃́ãrẽ cṹũrã, beti, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyíra. “Marĩ Õpʉ̃ mʉ́ã padeogʉ́ tiiápuaro mʉ́ãrẽ” jĩĩ, wáajõãyira. \s1 Antioquía Siria ditapʉ Pablo, Bernabé pʉtʉárigue \p \v 24 Pablo, Bernabé Pisidia ditapʉ netõwá, Panfilia ditapʉ jeayira. \v 25 Pergepʉ wedetoa, Atalia macãpʉ búajeayira. \v 26 Too macãrã dooríwʉmena wáayira Antioquíapʉ wáara. Tiimacã macãrã cʉ̃́ãrẽ sicato ticocora, “Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ cotearo” jĩĩ ticocoyira. Cõãmacʉ̃ tiidutírere tiirá wáadutiyira. Cʉ̃́ãpe teeré tiipetítoa, pʉtʉajeajõãyira. \v 27 Tiimacãpʉ coerá, Jesuré padeoráre néõ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãmena tiiríguere wedeyira. “Cõãmacʉ̃ judíoa niihẽrãcãrẽ netõnérere ticowi”, jĩĩ wedeyira. \v 28 Cʉ̃́ã yoari pʉtʉáyira Jesuré padeorámena. \c 15 \s1 Jerusalénpʉ neãrigue \p \v 1 Cʉ̃́ã toopʉ́ niirĩ, ãpẽrã́ Judea dita macãrã cʉ̃́ã pʉtopʉ jeayira. Jesuré padeoráre bueyira: \p —Mʉ́ã Moisére dutiré cṹũrigue tiihéri, mʉ́ã cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́hẽrĩ, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ netõnériqui, jĩĩyira. \p \v 2 Pablo, Bernabé cʉ̃́ãmena bayiró cãmerĩ́ wedeseyira. Teero tiirá, Antioquía macãrã Jerusalénpʉ ticocoadara, Pablo, Bernabé, ãpẽrã́ too macãrãrẽ beseyira. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —Jerusalénpʉ wáaya. Jesús beseriramena, ãpẽrã́ bʉtoá dutirámena wedesera wáaya tee marĩ wedesere maquẽrẽ, jĩĩ ticocoyira. \p \v 3 Jesuré padeorá cʉ̃́ãrẽ ticocori, Fenicia dita, Samaria ditapʉ netõwáyira. Teemacãrĩpʉ netõwára, judíoa niihẽrã cʉ̃́ã Jesuré padeonʉcã́rigue quetire wedeyira. Tee quetire tʉorá, niipetira Jesuré padeorá bayiró ʉseniyira. \p \v 4 Cʉ̃́ã Jerusalénpʉ jeari, Jesuré padeorá, Jesús beserira, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá cʉ̃́ãrẽ bocayira. Cʉ̃́ãrẽ Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãmena tiiríguere wedeyira. \v 5 Toopʉ́re sĩquẽrã fariseo basoca Jesuré padeorá niiyira. Cʉ̃́ã wʉ̃mʉnʉcã, wedeseyira: \p —Judíoa niihẽrã cʉ̃́ã Jesuré padeorí, cʉ̃́ã cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́dutiro booa. Moisére dutiré cṹũriguere tiidutíro booa, jĩĩmiyira. \p \v 6 Teero tiirá, Jesús beserira, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá neã, wedeseyira tee maquẽrẽ. \v 7 Cʉ̃́ã yoari cãmerĩ́ sãĩñá wedeseari siro, Pedro wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedera, mʉ́ã masĩã: Cõãmacʉ̃ jõõ niiritopʉ, judíoa niihẽrãrẽ cʉ̃ʉ̃ye quetire wededutigʉ, yʉʉre beserigʉ niiwĩ. Cʉ̃́ãcãrẽ teeré tʉo, “Jesuré padeoáro” jĩĩrigʉ niiwĩ. \v 8 Cõãmacʉ̃ niipetire basocá wãcũrére masĩgʉ̃́ “yáara niiĩya cʉ̃́ã” jĩĩrére ẽñogʉ̃́, Espíritu Santore ticorigʉ niiwĩ cʉ̃́ãrẽ marĩrẽ cʉ̃ʉ̃ ticorirobirora. \v 9 Marĩrẽ cʉ̃́ãmena tuudʉcáwaririgʉ niiwĩ. Cʉ̃́ãcãrẽ Jesuré padeorí, cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabórigʉ niiwĩ. \v 10 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ “mʉʉ cʉ̃́ãrẽ netõnémasĩricu, cʉ̃́ã Moisére dutiré cṹũriguere tiihéri” jĩĩrã tiicú. Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã Moisére dutiré cṹũriguere tii sĩcãrĩbíriyira; marĩcã sĩcãrĩbíricu. \v 11 Cõãmacʉ̃ judíoa niihẽrãrẽ tiiróbiro marĩrẽ netõnéqui. Jesús marĩ Õpʉ̃rẽ padeorí, wapa booró manirṍ marĩcãrẽ netõnéqui, jĩĩyigʉ Pedro. \p \v 12 Teeré tʉorá, niipetira ditamaníjõãyira. Bernabé, Pablo wedeserecãrẽ ãñurõ tʉoyíra. Judíoa niihẽrã pʉtopʉ Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãmena tiiẽ́ñonetõriguere wedeyira. \v 13 Cʉ̃́ã wedetoari, Santiago wedeyigʉ: \p —Yáa wedera, tʉoyá. \v 14 Cõãmacʉ̃ judíoa niihẽrãpʉre cʉ̃ʉ̃yara niiãdarare besesʉgueriguere wedeawĩ Simón Pedro. \v 15 Profetas teerora jóarira niiwã. Cʉ̃́ã jóariguere ãñurõ tʉoyá: \q1 \v 16 “David dutirigue petirí siro, \q1 cʉ̃ʉ̃ pãrãmérã niinʉnʉsera dutirigue petirí siropʉ, \q1 sĩcʉ̃ David pãrãmi niinʉnʉsegʉre \q1 yʉʉ cʉ̃́ã õpʉ̃ sõnecogʉdacu sũcã. \q1 \v 17 Teero tiirá, judíoa niihẽrã yʉʉre padeoádacua, \q1 yʉʉ beserira niijĩrã”, \v 18 jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃. \q1 Tíatopʉ teeré jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃, basocáre masĩdutigʉ,\f + \fr 15:18 \ft Amós 9.11-12.\f* \m jĩĩ jóarira niiwã. \p \v 19 ’Too docare judíoa niihẽrã Jesuré padeonʉcã́rãrẽ “dutipotocõrijããda sáa” jĩĩ wãcũã yʉʉ. \v 20 Ateré jóaada cʉ̃́ãrẽ: Wáicʉra dii cʉ̃́ã padeoráre ticoariguere yaarijãña. Ãpẽrãména ñañarõ ñeeaperijãña. Wáicʉra dii díi cõãña maniré diiré yaarijãña. Wáicʉra díire sĩniríjãña, jĩĩ jóaada. \v 21 Mʉ́ã masĩã: Tíatopʉ marĩ yeerisãre bʉrecoricõrõ Moisére dutiré cṹũriguere wedenʉcãjĩya. Marĩcã atitóre buedecocʉtia. Teeré niipetire macãrĩpʉ judíoa neãré wiseripʉ bueeya, jĩĩyigʉ Santiago. \s1 Judíoa niihẽrãrẽ jóaripũ \p \v 22 Teero tiirá, Jesús beserira, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá, niipetira Jesuré padeorámena jĩĩyira: “Marĩ ticocoadarare beseri, ãñuãdacu. Pablo, Bernabémena cʉ̃́ãrẽ ticococo Antioquíapʉ”, jĩĩyira. Judare beseyira. Cʉ̃ʉ̃rẽna ãpẽrã́ Barsabás jĩĩyira. Ãpĩ Silas niiyigʉ. Cʉ̃́ã pʉarã́ cʉ̃́ã ãñurõ padeorá niiyira. \p \v 23 Cʉ̃́ãmena atipṹ ticocoyira: \pi1 “Ʉ̃sã Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá mʉ́ã judíoa niihẽrãrẽ ãñudutia. Mʉ́ã ʉ̃sã baira tiiróbiro niirã́ Antioquíapʉ, Siriapʉ, Ciliciapʉ niirã́rẽ jóaa. \v 24 Sĩquẽrã ãno macãrã ʉ̃sã menamacãrã ʉ̃sã dutiró manirṍ mʉ́ã pʉtopʉ wáayira. Mʉ́ãrẽ potocṍãyira. Cʉ̃́ã wederémena mʉ́ãrẽ wedewisioayira. \v 25 Teeré tʉorá, ʉ̃sã sĩcãrĩbíro wãcũrémena ʉ̃mʉã́ sĩquẽrãrẽ mʉ́ã pʉtopʉ bese, ticocori, ‘ãñuãdacu’ jĩĩãwʉ̃. Cʉ̃́ã wáaadacua Bernabé, Pablo marĩ bayiró maĩrã́mena. \v 26 Bernabé, Pablo sĩãrĩ́quioro tiiyíra, Jesucristo marĩ Õpʉ̃yere buera. \v 27 Judas, Silas ʉ̃sã ticocora wedeadacua atipṹ maquẽrẽ. \v 28 Ʉ̃sãrẽ Espíritu Santo wãcũré ticorobirora pee dutiré mʉ́ãrẽ cṹũricu. Ate bayiró booré dícʉre mʉ́ãrẽ cṹũãda: \v 29 Wáicʉra dii cʉ̃́ã weerirare ticoariguere yaarijãña. Wáicʉra díire sĩniríjãña. Wáicʉra dii díi cõãña maniré diiré yaarijãña. Ãpẽrãména ñañarõ ñeeaperijãña. Mʉ́ã ate dutirére tiirá, diamacʉ̃́ tiirá niiãdacu. Nocõrõrã niiã”, \m jĩĩ jóayira. \p \v 30 Cʉ̃́ã “wáara tiia” jĩĩ, Antioquíapʉ wáajõãyira. Toopʉ́ jea, basocáre neãduti, tiipũrẽ wiyayíra. \v 31 Tiipũrẽ bueri tʉorá, wãcũtutuare ñeerã, ãñurõ ʉseniyira. \v 32 Judas, Silas profetas niijĩrã, yoari wedeyira. Ãñurõ wãcũtutuare, ãñurõ yeeripũnacʉtire ticonemoyira cʉ̃́ãrẽ. \v 33 Yoasãñurĩ niiyira cʉ̃́ãmena. Too síro “wáara tiia” jĩĩ, wáajõãyira. Too macãrãpe “Cõãmacʉ̃mena wáaya mʉ́ãrẽ ticocorira pʉtopʉ” jĩĩcoyira. \v 34 Silape “wáagʉ tiia” jĩĩpacʉ, “yʉʉ ãno pʉtʉágʉda” jĩĩ, pʉtʉájãyigʉ. \v 35 Pablo, Bernabécã too Antioquíapʉ pʉtʉájãyira. Paʉ ãpẽrãména too macãrãrẽ Jesuyé quetire bueyira. \s1 Pablo, Bernabé cãmerĩ́ cõãrigue \p \v 36 Nocõrõ yoari siro, Pablo Bernabére jĩĩyigʉ: \p —Jãmʉ sũcã, wáaco marĩ Jesuyé quetire bueré macãrĩcõrõ. Jesuré padeonʉcã́rirare ĩñanetõãda, ¿deero niirecʉtimiĩ cʉ̃́ã? jĩĩrã, jĩĩmiyigʉ. \p \v 37 Bernabé néewadʉgamiyigʉ Juan Marcore. \v 38 Pablope jĩĩyigʉ: \p —Too sʉgueropʉ bueyapacʉtiriwi cʉ̃ʉ̃. Panfiliapʉ marĩ niirĩ, cõãcopʉtʉaatiwi. Marĩmena wáanemorĩ booríga, jĩĩyigʉ. \p \v 39 Cʉ̃́ã basiro bayiró cãmerĩ́ wedese, cúa, cãmerĩ́ cõãjãyira. Bernabépe dooríwʉmena Chipre nʉcʉ̃rõpʉ Marcore néewayigʉ. \v 40 Pablope Silare beseyigʉ. Jesuré padeorá “Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ãñuré ticorémena mʉ́ãrẽ cotearo” jĩĩ sãĩbosáari siro, wáajõãyigʉ. \v 41 Wáa, Siria, Cilicia ditapʉ netõwáyigʉ. Jesuré padeoráre wãcũtutuare ticonemoyigʉ. \c 16 \s1 Silas, Timoteore Pablo néewarigue \p \v 1 Pablo Derbe, Listra macãrĩpʉre jeayigʉ. Toopʉ́ sĩcʉ̃ Jesuré padeogʉ́re bʉajeáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Timoteo. Cʉ̃ʉ̃ judíoayo Jesuré padeogó macʉ̃ niiyigʉ. Pacʉpé griegoayʉ niiyigʉ. \v 2 Jesuré padeorá Listra, Iconio macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñuniĩ” jĩĩ wedeseyira. \v 3 Pablo cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtiaro jĩĩgʉ̃, néewadʉgayigʉ. Judíoare tiigʉ́, Pablo Timoteo cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́dutiyigʉ. Judíoa niipetira tiidita macãrãpe Timoteo pacʉ griegoayʉ niirére masĩyira. \v 4 Teero tiitóa, macãrĩpʉ́re netõwáyira. Jerusalén macãrã Jesús beserira, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá dutiré cṹũriguere wede, “teeré tiiyá” jĩĩnetõwayira. \v 5 Teero tiirá, Jesuré padeorá wãcũtutuanemoyira. Jesuré padeodúriyira. Bʉ́recoricõrõ ãpẽrãcã́ Jesuré padeonʉcã́yira. \s1 Pablo quẽẽgʉ̃ tiiróbiro Macedonia macʉ̃rẽ ĩñarigue \p \v 6 Too síro cʉ̃́ã Asia ditapʉ Jesuyé quetire buera wáadʉgarare Espíritu Santo cãmotáyigʉ. Teero tiirá, Frigia, Galacia ditape tã́ãtãwa, \v 7 Misia dita táariropʉ jeayira. Toopʉ́ jea, Bitinia ditapʉ wáajõãmiyira. Espíritu Santo toopʉ́cãrẽ wáadutiriyigʉ. \v 8 Teero tiirá, Misia netõwá, búawayira Troaspʉ. \v 9 Toopʉ́ ñami Pablo quẽẽgʉ̃ tiiróbiro sĩcʉ̃ Macedonia dita macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pʉto wedesenucũrĩ ĩñayigʉ: \p —Ʉ̃sã Macedonia macãrãrẽ tiiápugʉ tĩãatiya, jĩĩyigʉ. \p \v 10 Cʉ̃ʉ̃ quẽẽrṍpʉ tiiróbiro ĩñaãri siro, máata ʉ̃sãrẽ néewaadariwʉre ãmaãwʉ̃.\f + \fr 16:10 \ft Lucas atipṹ jóarigʉ Troaspʉ niijĩyi. Pablo toopʉ́ jeari, Lucas cʉ̃ʉ̃mena wáayigʉ Macedoniapʉ.\f* “Cõãmacʉ̃ marĩrẽ Macedonia macãrãrẽ Jesuyé ãñuré quetire wededutigʉ tiiájĩyi”, jĩĩ wãcũwʉ̃. \s1 Filipospʉ Lidia padeonʉcã́rigue \p \v 11 Ʉ̃sã Troaspʉ niiãrira dooríwʉmena diamacʉ̃́rã Samotracia nʉcʉ̃rõpʉ wáajõãwʉ̃. Apebʉ́reco Neápolis macãpʉ wáawʉ. \v 12 Too macãrã Filipospʉ maajeáwʉ. Romanuã tiirí macã niiã. Macedonia ditapʉre Filipos bʉ́ri niirí macã mee niiã. Tiimacãpʉre sĩquẽ bʉrecori pʉtʉáwʉ. \v 13 Judíoa yeerisãri bʉreco niirĩ, tiimacãrẽ witiwa, día wesapʉ jeawʉ. “Judíoa súubusero toopʉ́ niibocu”, jĩĩ wãcũwʉ̃. Numiã́ neããrirare bʉajeá, cʉ̃́ãmena dui, wedewʉ cʉ̃́ãrẽ. \v 14 Toopʉ́re sĩcõ Tiatira macã macõ niiwõ. Coo suti wapapacáre sõã ñiisãñúre dúago niiwõ. Cõãmacʉ̃rẽ padeogó niiwõ. Coo wãmecʉtiwo Lidia. Coo Pablo wederére tʉorí, Cõãmacʉ̃ coore ãñurõ tʉonʉnʉ́seri tiiwí. \v 15 Coore, cooya wii macãrãrẽ wãmeõtiari siro, ʉ̃sãrẽ jĩĩwõ: \p —Yʉʉre “diamacʉ̃́rã Jesuré padeogó niiyo” jĩĩ wãcũrã, jãmʉ, yáa wiipʉ pʉtʉáya, jĩĩwõ. \p Coo bayiró pʉtʉádutiri tʉorá, pʉtʉáwʉ. \s1 Pablore, Silare peresuwiipʉ sõnecorigue \p \v 16 Sicabʉreco ʉ̃sã Cõãmacʉ̃rẽ súubuseropʉ wáara, sĩcõ numiṍ wãtĩ sããnorigore bocawʉ. Coo ãpẽrãrẽ́ dutiapenori basoco niiwõ. Wãtĩ masĩré ticorémena too síropʉ wáaadarere wedemasĩwõ. Coo teero wederémena coore dutiapera pairó niyeru wapaséwa. \v 17 Pablore, ʉ̃sãrẽ bayiró bʉsʉrómena jĩĩnʉnʉsewo: \p —Ãniã Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́rẽ padecotera niiĩya. Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére quetire wedeeya, jĩĩwõ. \p \v 18 Pee bʉrecori teero jĩĩnʉnʉsewo. Pablope páasʉti, cãmenʉcã́, wãtĩ coomena niigʉ̃́rẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉʉ coomena niigʉ̃́rẽ Jesucristo wãmemena witiwadutia, jĩĩwĩ. \p Máata witijõãrigʉ niiwĩ. \p \v 19 Coore dutiapera “deero tii niyeru wapatánemoricu coomena” jĩĩwã. Teero tiirá, Pablo, Silare ñee, tiimacã decopʉ dutirápʉre néewawa. \v 20 Queti beserí basoca pʉtopʉre néejea, jĩĩwã: \p —Ãniã judíoa niiĩya. Marĩya macã macãrãrẽ wedeñañorã tiiíya. \v 21 Apeyé niirecʉtirere bueeya. Marĩ romanuã niijĩrã, teero niirijãrõ booa. Marĩ teeré tiimasĩ́ria, jĩĩwã. \p \v 22 Toopʉ́ neããriracã Pablo, Silamena cúajõãwã. Queti beserí basoca Pablo, Silare cʉ̃́ãye sutire tuuwéduti, tãnadutíwa. \v 23 Cʉ̃́ãrẽ bayiró tãnatóa, peresuwiipʉ tuunécosõnecowa. Tiiwií coterí basocʉre dutiwitíwari jĩĩrã, ãñurõ biajã́dutiwa. \v 24 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, peresuwii coterí basocʉ niituri tatiapʉ tuunécosõnecoyigʉ cʉ̃́ãrẽ. Pʉagʉ́ yucʉgʉ tusure coperi watoapʉ cʉ̃́ãye dʉporire súucũduti, siatú, biadʉpójãyigʉ. \s1 Cõãmacʉ̃ dita cãmeñarĩ tiirígue \p \v 25 Ñami deco Pablo, Silas Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ, basapeoyira. Ãpẽrã́ peresu niirã́ cʉ̃́ã basari tʉoyíra. \v 26 Wãcũña manirṍ dita bayiró cãmeñayiro. Cʉ̃́ã niirí wii maquẽ botarí cãmeñayiro. Máata tiiwií biare sopepãmarĩ pã́õpetijõãyiro. Niipetira peresuwiipʉ niirã́rẽ cõmedárimena siatúarigue jõãpetíjõãyiro. \v 27 Tiiwií coterí basocʉ wãcã, tee pã́õãrigue soperire ĩña, “dutipetíjõããya” jĩĩ wãcũmiyigʉ. Teero tiigʉ́, cuigʉ, cʉ̃ʉ̃ basiro espada née, sĩãgʉ̃́dʉ tiimíyigʉ. \v 28 Pablope cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró wedeseremena jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ basiro ñañarõ tiiríjãña. Ʉ̃sã ãnopʉ́ niipetijãã, jĩĩyigʉ. \p \v 29 Teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, cʉ̃́ãrẽ coterí basocʉpe sĩãwócore néeatiduti, sĩãcʉtʉ́sãyigʉ Pablo, Silas niirṍpʉ. Cuigʉ, bayiró ñapõpigʉra, cʉ̃́ã pʉto ñicãcoberimena jeacũmuyigʉ. \v 30 Too síro wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃́ãrẽ néewitiwa, sãĩñáyigʉ: \p —¿Deero tiibógari yʉʉ, Cõãmacʉ̃ yʉʉre netõnéãrõ jĩĩgʉ̃? \p \v 31 Cʉ̃́ã yʉʉyira: \p —Mʉʉ ʉ̃sã Õpʉ̃ Jesuré padeogʉ́, netõnénogʉ̃dacu. Mʉʉya wii macãrãcã padeorá, netõnénoãdacua, jĩĩyira. \p \v 32 Cʉ̃ʉ̃rẽ, cʉ̃ʉ̃ya wii macãrãrẽ Cõãmacʉ̃ye quetire wedeyira. \v 33 Ñami tii horara cʉ̃́ã tãnaã́rigue cãmirẽ cosegʉ́dʉ néewayigʉ. Coseári siro, máata cʉ̃ʉ̃, cʉ̃ʉ̃ya wii macãrã wãmeõtinoyira. \v 34 Tiiwií coterí basocʉ cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ néemʉãwa, cʉ̃́ãrẽ yaaré ecayígʉ. Cʉ̃ʉ̃, cʉ̃ʉ̃ya wederamena bayiró ʉseniyira Cõãmacʉ̃rẽ padeonʉcã́rã. \p \v 35 Bóeri queti beserí basoca tiimacã coterí basocare jĩĩyira: \p —Ĩ́niãrẽ wionécodutira wáaya, jĩĩyira. \p \v 36 Tiimacã coterí basoca toopʉ́ jea, cʉ̃́ã jĩĩãriguere tiiwií coterí basocʉre wedeyira. Teeré tʉo, cʉ̃ʉ̃pʉ Pablore wedeyigʉ sáa: \p —Mʉ́ãrẽ queti beserí basoca “wionécoaro” jĩĩãrira niiãwã. Teero tiirá, ãñurõ wáaya, jĩĩyigʉ. \p \v 37 Pablope tiimacã coterí basocare jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sã romanuã niipacari, queti beserí basoca ʉ̃sã tiiáriguere beseripacara, ʉ̃sãrẽ basocá ĩñacoropʉ tãnarĩ́ tiiáwã. Peresuwiipʉ tuunésõnecori tiiáwã. Mecʉ̃tígã ʉ̃sãrẽ basocá ĩñahẽrõpʉ wionécodʉgacua. Niiria. Cʉ̃́ã basiro atijĩrã, ʉ̃sãrẽ néewionecora atiaro, jĩĩyigʉ. \p \v 38 Tiimacã coterí basoca queti beserí basocare wedera wáayira. \p —Ĩ́niã “romanuã niiã ʉ̃sã” jĩĩ wedeawã, jĩĩyira. \p Teeré tʉorá, queti beserí basoca cuiyira. \v 39 Tiiwiipʉ́ jea, cʉ̃́ãrẽ acabóre sãĩyíra. Sãĩtóa, cʉ̃́ãrẽ peresuwiipʉ niirã́rẽ néewioneco: —Atimacãrẽ́ niirijãña; wáaya, jĩĩyira. \p \v 40 Pablo, Silas peresuwiipʉ niiãrira wáa, Lidiaya wiipʉ sããwayira sũcã. Toopʉ́ Jesuré padeoráre ĩña, wãcũtutuare tico, wáajõãyira. \c 17 \s1 Pablo Tesalónicapʉ tiirígue \p \v 1 Pablo, Silas netõwáyira Anfípolis, Apolonia macãrĩrẽ. Too netõwá, jeayira Tesalónica macãpʉ. Tiimacãpʉre judíoa neãrí wii niiyiro. \v 2 Pablo cʉ̃ʉ̃ tiirucúrobirora tiiwiipʉ́ sããwayigʉ. Itiá semana cʉ̃́ã yeerisãre bʉrecoricõrõ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ wedeyigʉ. \v 3 Tiipũ maquẽrẽ cʉ̃́ãrẽ wede, “Cõãmacʉ̃ beserigʉre ñañarõ netõ diari siro, masãgʉ̃daqui” jĩĩ wedeyigʉ. \p —Jesús yʉʉ mʉ́ãrẽ jĩĩãrigʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉra niiĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 4 Cʉ̃ʉ̃ wederi tʉorá, sĩquẽrã judíoa “teerora niiã” jĩĩ, Pablo, Silamena niinʉcãyira. Teero biiri paʉ griegoa Cõãmacʉ̃rẽ padeorá, paʉ ʉpʉtí macãrã numiã cʉ̃́ãmena niinʉcãyira. \v 5 Teero tiirá, ãpẽrã́ judíoa ĩñatutiyira Pablo, Silare. Teero tiirá, ʉ̃mʉã́ daderáre, ñañarã́ niisodeaatirare néõ, tiimacã macãrãrẽ cúaaro jĩĩrã, acaribídutiyira. Cʉ̃́ã cúara, Jasónya wiipʉ wáayira. Pablore, Silare basocá decopʉ néewaadara ãmaãrã wáamiyira. \v 6 Bʉaríyira. Cʉ̃́ãrẽ bʉahéra, Jasónrẽ, ãpẽrã́ Jesuré padeoráre ñee, wéewayira. Acaribíwa, tiimacã dutirá pʉtopʉ jea, wedesãyira: \p —Ãniã niipetiro cʉ̃́ã wáaropʉre wedemecʉ̃õrã tiicúa. Marĩya macãrẽ teerora tiijeáaya. \v 7 Jasón cʉ̃́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ cʉoárigʉ niiãwĩ. Cʉ̃́ã niipetire romanuã õpʉ̃ dutirére netõnʉcã́rã tiiáwã. “Ãpĩ õpʉ̃ niiĩ, Jesús wãmecʉtigʉ” jĩĩrã tiiáwã, jĩĩyira acaribíremena. \p \v 8 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉorá, niipetira, cʉ̃́ãrẽ dutirácã dee tii masĩriyira. \v 9 Jasónrẽ, cʉ̃ʉ̃ menamacãrãrẽ niyeru cṹũdutiyira cʉ̃́ãmena. \p —Ate wisióre quẽnojeáripʉ, wiyaáda mʉ́ãrẽ tee niyerure, jĩĩyira. \p Niyeru cṹũãri siro, cʉ̃́ãrẽ duujã́yira. \s1 Pablo Bereapʉ tiirígue \p \v 10 Máata tiiñamirã Jesuré padeorá Pablo, Silare wáadutiyira Berea macãpʉ. Toopʉ́ jea, judíoa neãrí wiipʉ sããwayira. \v 11 Berea macãrãpe Tesalónica macãrã nemorṍ basocá ãñurã́ niiyira. Cʉ̃́ã wederére tʉoʉséniyira. Teeré tʉorá, ¿diamacʉ̃́rã niimiĩ? jĩĩ masĩdʉgara, bʉ́recoricõrõ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũrẽ teero buerucujãyira. \v 12 Teero tiirá, paʉ Jesuré padeonʉcã́yira. Basocá ãñurã́ griegoa numiã́, ʉ̃mʉã́cã paʉ padeonʉcã́yira. \v 13 Tesalónica macãrã judíoa Pablo Bereapʉ “Cõãmacʉ̃ye quetire wedegʉ tiiáyigʉ” jĩĩrére tʉoyíra. Teero tiirá, toopʉ́ wáayira. Wedemecʉ̃õ, cúari tiiyíra. \v 14 Teero tiirí ĩñarã, Jesuré padeorá máata Pablore día pairímaapʉ wáadutiyira. Silas, Timoteo tiimacãpʉra pʉtʉájãyira. \v 15 Pablore néewarira Atenaspʉ jea, cʉ̃ʉ̃rẽ toopʉ́ cṹũjã, cãmecópʉtʉayira. Cʉ̃́ãmenarã Pablo queti ticocoyigʉ: \p —Boyero Silas, Timoteo atiaro ãnopʉ́, jĩĩyigʉ. \s1 Pablo Atenaspʉ tiirígue \p \v 16 Pablo Atenaspʉ cʉ̃́ãrẽ yuegʉ, tiimacã macãrã pee cʉ̃́ã padeorá weerirare ĩñagʉ̃, bayiró wãcũyigʉ. \v 17 Teero tiigʉ́, judíoa neãrí wiipʉ sããwa, judíoamena, ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃rẽ padeorámena wedeseyigʉ. Bʉ́recoricõrõ macã decopʉ cʉ̃ʉ̃ bʉajeáramena wedeseyigʉ. \v 18 Ãpẽrã́ epicúreoyere buerá, estoicoyere buerá Pablomena wedeseyira. Cʉ̃ʉ̃ Jesuyé quetire, diarirapʉ masãrére wedeyigʉ cʉ̃́ãrẽ. Cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ sãĩñáyira: \p —¿Deero jĩĩdʉgagʉ tiii ãni, teero wedeseãmajãgʉ̃? jĩĩyira. \p Ãpẽrãpé jĩĩyira: \p —Apeditá macãrã cʉ̃́ã padeoráye maquẽrẽ wedesegʉ niitu niiĩ, jĩĩyira. \p \v 19 “Jãmʉ” jĩĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ néewayira Areópago buropʉ, dutirá neãrucuropʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Mʉʉ mama bueré wederére tʉodʉgága. \v 20 Mʉʉ tʉoyá maniríguere wedesea. Teeré masĩdʉgaga. ¿Deero jĩĩdʉgaro tiii? jĩĩyira. \p \v 21 Atenas macãrã, aperó macãrã toopʉ́ jea niirã́ mama queti dícʉre tʉo, wedese ʉsenicua. \p \v 22 Pablo Areópagopʉ neãrã́ decopʉ wʉ̃mʉnʉcã, jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã Atenas macãrã, mʉ́ãyarare bayiró padeóa, yʉʉ ĩñarĩ. \v 23 Yʉʉ ĩñanetõgʉ̃, mʉ́ã súubuserere ĩñagʉ̃, sicaró mʉ́ã súubuseropʉ jóaturiguere ĩñaãwʉ̃: \sc “MASĨÑA MANIGɄ̃́RẼ SÚUBUSERO NIIÔ,\sc* jĩĩ jóaturigue niiãwʉ̃. Mʉ́ã masĩripacara súubusegʉrena yʉʉ mʉ́ãrẽ wedea. \p \v 24 ’Cõãmacʉ̃ atibʉ́recore, atibʉ́recopʉ niirécãrẽ tiirígʉ niiwĩ. Ʉ̃mʉã́se, atiyepá Õpʉ̃ niiĩ. Teero tiigʉ́, basocá cʉ̃́ã tiiré wiserire niiriqui. \v 25 Marĩ paderémena cʉ̃ʉ̃rẽ tiiápumasĩña manicú. Apeyenó dʉsarícu cʉ̃ʉ̃rẽ. Cʉ̃ʉ̃ niipetirare catiré, yeerisãre, apeyé niipetirere ticoqui. \p \v 26 ’Sĩcʉ̃ basocʉ́menarã niipetire põnarĩ macãrã wáari tiirígʉ niiwĩ. Cʉ̃́ãrẽ atibʉ́reco niipetiropʉ wáa, niirĩ tiirígʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ niipetire põnarĩrẽ “atiditapʉ́ nocõrõ yoari niiãdacua” jĩĩ cṹũrigʉ niiwĩ. \v 27 Cõãmacʉ̃ teero tiirígʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ ãmaããrõ jĩĩgʉ̃. Ãñurõ ãmaãmasĩhẽrã niipacara, bʉabócua. Cʉ̃ʉ̃ marĩ sĩquẽrã pʉtogã niiqui. Yoaropʉ niiriqui. \v 28 Cʉ̃ʉ̃ tutuaremena marĩ cati, wáamasĩ, niiã. Mʉ́ã basarére jóarira biiro jóarira niiwã: “Marĩcã cʉ̃ʉ̃ põna niiã”. \v 29 Marĩ Cõãmacʉ̃ põna niijĩrã, oro, plata, ʉ̃tãmena tiirírare “Cõãmacʉ̃ niiĩ” jĩĩ wãcũrijãrõ booa. Marĩ wãcũrémena Cõãmacʉ̃ queorére tiimasĩ́ricu. \v 30 Cõãmacʉ̃ too sʉguero macãrãpʉre cʉ̃ʉ̃rẽ masĩrijĩrã, cʉ̃ʉ̃ dutirére tiihérare teero ĩñajãrigʉ niiwĩ. Atitóre niipetirare niipetiropʉre cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasodutíqui. \v 31 Cõãmacʉ̃ niipetirare wapa tiiádari bʉrecore besetoayigʉ. Tiibʉreco jeari, queoró jĩĩrémena wapa tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ beserigʉmena teero tiigʉ́daqui. “Cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ãrẽ wapa tiigʉ́dʉ niiĩ” jĩĩ ẽñogʉ̃́, diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ, jĩĩyigʉ Pablo. \p \v 32 Diarirapʉ masãrére wederi tʉorá, sĩquẽrã buijã́yira. Ãpẽrãpé: —Too síro mʉʉ wedeseri tʉoáda teeréja, jĩĩyira. \p \v 33 Pablo cʉ̃́ã too niirĩrã, wáajõãyigʉ. \v 34 Sĩquẽrã Jesuré padeó, Pablore nʉnʉyíra. Sĩcʉ̃ Areópagopʉ dutirámena neãrucugʉ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Dionisio. Apegó Dámaris wãmecʉtiyigo. Ãpẽrã́ cʉ̃́ãmena niiyira. \c 18 \s1 Corintopʉ Pablo tiirígue \p \v 1 Too síro Pablo Atenaspʉ niiãrigʉ Corinto macãpʉ wáajõãyigʉ. \v 2 Toopʉ́ jeagʉ, judíoayʉ Ponto dita macʉ̃rẽ bʉajeáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Aquila. Pablo toopʉ́ wáaadari sʉguero, Claudio romanuã õpʉ̃ judíoa Romapʉ niirã́rẽ witidutiyigʉ. Aquila, cʉ̃ʉ̃ nʉmo Priscilamena Italiapʉ niiãrira witi, jeayira tiimacã Corintore. Pablo cʉ̃́ãrẽ ĩñagʉ̃ wáayigʉ. \v 3 Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ã paderénorã padegʉ́ niijĩgʉ̃, cʉ̃́ãmena padegʉdʉ pʉtʉáyigʉ. Wáicʉra caserimena wiseri tiirá niiyira. \v 4 Judíoa yeerisãre bʉrecoricõrõ cʉ̃́ã neãrí wiipʉ wedegʉ wáayigʉ. Judíoare, judíoa niihẽrãrẽ padeodʉgári tiidʉgágʉ tiimíyigʉ. \p \v 5 Silas, Timoteo Macedoniapʉ niiãrira jeari, Pablo wederé dícʉ wedeyigʉ. “Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ”, jĩĩ wedemiyigʉ judíoare. \v 6 Cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃ wederére cãmotánʉcãyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ jĩĩyira. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiiádarere ẽñogʉ̃́, cʉ̃ʉ̃ sotoá sãñaãrirore, tuuwé páabateyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã pecamepʉ wáari, mʉ́ãye wapa niiãdacu; yée wapa mee niiãdacu. Teero tiigʉ́, mecʉ̃ãmena judíoa niihẽrãrẽ wedegʉ wáagʉda, jĩĩyigʉ. \p \v 7 Tiiwií niiãrigʉ witiwayigʉ. Apewií pʉtogã niirí wiipʉ sããwayigʉ. Tiiwií Ticio Justoya wii niiyiro. Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ niiyigʉ cʉ̃ʉ̃. \v 8 Judíoa neãrí wii dutigʉ́, cʉ̃ʉ̃ya wii macãrãmena Jesuré padeoyíra. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Crispo. Paʉ too macãrãcã Pablo wederére tʉorá, Jesuré padeoyíra. Padeó, wãmeõtinoyira. \p \v 9 Sicañami Pablo cãnirípacʉ, quẽẽgʉ̃ tiiróbiro Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ wederi tʉoyígʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Cuirijãña. Yéere wederucujãña. Wededujã tiiríjãña. \v 10 Yʉʉ mʉʉmena niirucujãã. Basocá mʉʉrẽ ñañarõ tiimasĩ́ricua. Atimacãrẽ́ paʉ yʉʉre padeoádara niiĩya, jĩĩyigʉ. \p \v 11 Teero tiigʉ́, Pablo sicacʉ̃ma apecʉ̃má deco toopʉ́ pʉtʉáyigʉ. Cõãmacʉ̃ye quetire bueyigʉ. \p \v 12 Teebʉrecorire sĩcʉ̃ Acaya dita dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Galión. Cʉ̃ʉ̃ dutigʉ́ niirito, judíoa sĩcãrĩbíro wãcũrã Pablore ñee, queti beserópʉ néewayira. \v 13 Galiónrẽ jĩĩyira: \p —Ãni Cõãmacʉ̃rẽ padeodutíre romanuã õpʉ̃ dutirére netõnʉcã́re niiã, jĩĩyira. \p \v 14 Pablo wedegʉdʉ tiirí, Galión judíoare wedesʉguecojãyigʉ: \p —Ãni apeyenó ñañoã́tã, basocáre ñañarõ tiiátã, mʉ́ãrẽ ãñurõ tʉobóajĩyu. \v 15 Mʉ́ãye, mʉ́ã judíoa dutiré niirĩ, mʉ́ã basiro quẽnoñá. Yʉʉ teenórẽ besegʉdʉ mee niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 16 Cʉ̃́ã queti beserópʉ niiãrirare cõãwionecojãyigʉ. \v 17 Niipetira Sóstenes judíoa neãrí wii dutigʉ́re ñee, queti beserí wii díamacʉ̃ páayira. Galiónpe “cʉ̃́ã booró tiiáro” jĩĩjãyigʉ. \s1 Antioquíapʉ Pablo coepʉtʉ́arigue, too síro cʉ̃ʉ̃ wedewanemorigue \p \v 18 Pablo peebʉrecori pʉtʉáyigʉ Corintopʉ. Too síro Jesuré padeoráre “wáagʉ tiia” jĩĩ, dooríwʉmena wáajõãyigʉ Siria ditapʉ wáagʉ. Priscila, Aquila cʉ̃ʉ̃mena wáayira. Cencreapʉ búawasʉgueyira. Toopʉ́ Pablo Cõãmacʉ̃rẽ “biiro tiigʉ́da” jĩĩrirobirora tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ póare pedecõãjãyigʉ. \v 19 Too macãrã Éfesopʉ tĩãjeayira. Tiimacãpʉ Pablo cṹũyigʉ Priscila, Aquilare. Cʉ̃ʉ̃pe judíoa neãrí wiipʉ sããwa, judíoare wedeyigʉ. \v 20 Cʉ̃ʉ̃rẽ yoasãñurĩ pʉtʉádutimiyira. Cʉ̃ʉ̃pe booríyigʉ. \p \v 21 —Jerusalénpʉ yʉʉre wáaro booa, bosebʉreco ĩñagʉ̃ wáagʉ. Mʉ́ãrẽ ĩñagʉ̃ atinemogʉ̃dacu, Cõãmacʉ̃ boorí, jĩĩyigʉ. \p “Wáagʉ tiia” jĩĩ, wáajõãyigʉ dooríwʉmena. \v 22 Cesareapʉ jea, Jerusalénpʉ maawáyigʉ. Toopʉ́ Jesuré padeoráre ãñudutiyigʉ. Too macʉ̃ Antioquíapʉ wáajõãyigʉ. \v 23 Toopʉ́re péero nii, wáajõãyigʉ sũcã. Galacia dita maquẽ macãrĩrẽ́, Frigia dita maquẽ macãrĩrẽ́ netõwáyigʉ. Niipetira Jesuré padeoráre wãcũtutuare ticonemoyigʉ. \s1 Apolos Éfesopʉ buerigue \p \v 24 Tíatore judíoayʉ Alejandría macã macʉ̃ Éfesopʉ jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Apolos. Cʉ̃ʉ̃ ãñurõ wedemenigʉ̃ niiyigʉ. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽrẽ ãñurõ masĩgʉ̃́ niiyigʉ. \v 25 Marĩ Õpʉ̃ “biiro niirecʉtiro booa” jĩĩrére buenorigʉ niiyigʉ. Juan basocáre wãmeõtigʉ buerigue dícʉre masĩpacʉ, diamacʉ̃́ Jesuyére bueyigʉ ʉseniremena. \v 26 Cʉ̃ʉ̃ judíoa neãrí wiipʉ cuire manirṍmena wedenʉcãyigʉ. Priscila, Aquila cʉ̃ʉ̃rẽ tʉo, néewa, Cõãmacʉ̃ye quetire ãñurõ diamacʉ̃́ wedenemoyira. \p \v 27 Cʉ̃ʉ̃ Acayapʉ “wáagʉdʉ tiia” jĩĩrĩ, Jesuré padeorá “ãñurõ wáaya” jĩĩyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ paperapũ jóabosayira. Jesuré padeorá Acayapʉ niirã́rẽ “Apolore ãñurõ bocaya” jĩĩ jóayira. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ jeagʉ, Cõãmacʉ̃ tiiápuremena Jesuré padeoráre ãñurõ tiiápuyigʉ. \p \v 28 Cʉ̃ʉ̃ niipetira ĩñacoropʉ judíoare cʉ̃ʉ̃ wedemeniremena docacũmurĩ tiiyígʉ. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ cʉ̃́ãrẽ bue, “Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ” jĩĩrére ẽñoyígʉ. \c 19 \s1 Éfesopʉ Pablo buerigue \p \v 1 Apolos Corintopʉ niirito, Pablope ʉ̃mʉã́reburire netõwá, Éfesopʉre jeayigʉ. Toopʉ́ sĩquẽrã Cõãmacʉ̃rẽ padeoráre bʉajeáyigʉ. \v 2 Cʉ̃́ãrẽ sãĩñáyigʉ: \p —Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeorí, ¿Espíritu Santo mʉ́ãmena niinʉcãrĩ? jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃́ãpe yʉʉyira: \p —Ṍba. Ʉ̃sã Espíritu Santo niirére tʉohéra niitʉ, jĩĩyira. \p \v 3 —Too docare ¿noã wederiguere padeojĩ́rã, wãmeõtidutiri? jĩĩyigʉ. \p —Juan wederiguere padeojĩ́rã, wãmeõtidutiwʉ, jĩĩyira. \p \v 4 Pablo jĩĩnemoyigʉ: \p —Juan basocáre wãmeõtiyigʉ. Teeména cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasorére ẽñoyíra. Juan biiro wedeyigʉ: “Yʉʉ siro ãpĩ atigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyá”, jĩĩyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩ wederigʉra niiĩ Jesús, jĩĩyigʉ. \p \v 5 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, Jesús wãmemena wãmeõtidutiyira. \v 6 Pablo cʉ̃́ãrẽ ñaapeóri, Espíritu Santo cʉ̃́ãpʉre niigʉ̃ diijeáyigʉ. Ãpẽrã́ basocáye wedeserere masĩripacara, wedesenʉcãyira. Cõãmacʉ̃ wededutirere wedeyira. \v 7 Cʉ̃́ã niipetira niirã, doce ʉ̃mʉã niiyira. \p \v 8 Pablo tiimacãpʉ judíoa neãrí wiipʉ wáarucuyigʉ. Ĩtĩã́rã muĩpũrã tiiwiipʉ́re cuire manirṍmena wedeyigʉ. “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeatoaa” jĩĩrémena Jesuré padeorí tiijã́dʉgagʉ tiiyígʉ. \v 9 Sĩquẽrã cʉ̃ʉ̃ wederére tʉodʉgáriyira. Padeoríyira. Mama buerére basocá tʉocóropʉ ñañarõ wedeseyira. Teero tiigʉ́, Pablo witiweojõãyigʉ; Jesuré padeoráre néewitiwayigʉ. Bʉ́recoricõrõ Tiranoya wiipʉ neãyira. Tiiwií buerí wiipʉ bueyigʉ sũcã. \v 10 Pʉacʉ̃má bueyigʉ. Teero tiirá, tiidita Asia macãrã tʉopetíjõãyira Jesuyé quetire. Judíoa, judíoa niihẽrãcã teeré tʉoyíra. \p \v 11 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere Pablomena tiiẽ́ñoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃mena ĩñaña manirére tiiyígʉ. \v 12 Cʉ̃ʉ̃ paacõã́re caserire, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ pẽniã́rigue caserire néewayira diarecʉtirare. Teeména netõnéyira; wãtĩã sããnorirare cõãwionecoyira. \p \v 13 Sĩquẽrã judíoa wáanetõrã wãtĩãrẽ cõãwionecora niiyira. Cʉ̃́ã marĩ Õpʉ̃ Jesús wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecodʉgamiyira. \p —Jesús Pablo wedewarucugʉ wãmemena mʉ́ãrẽ witiwadutia, jĩĩmiyira wãtĩãrẽ. \p \v 14 Teerora tiirá tiimíyira Esceva põnacã. Esceva judíoayʉ, paiaré dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ põna siete niiyira. \v 15 Cʉ̃́ã teero tiirí, wãtĩ cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: \p —Jesuré yʉʉ masĩã. Pablocãrẽ masĩã. ¿Mʉ́ãpeja noãnó niiĩ? jĩĩyigʉ. \p \v 16 Basocʉ́ wãtĩ sããnorigʉ cʉ̃́ãpʉre bupuñápeayigʉ. Cʉ̃́ã niipetira nemorṍ tutuanetõnʉcãjãyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ ñañarõ peti tiiyígʉ. Sutimanírã, cãmicʉtira tiiwií niiãrira cʉtʉcówitiwayira. \v 17 Cʉ̃́ãrẽ teero wáare quetire Éfeso macãrã tʉopetíjõãyira. Niipetira judíoa, judíoa niihẽrãcã tʉoyíra. Bayiró cuiyira sáa. Marĩ Õpʉ̃ Jesuyére ãñurõ quioníremena wedeseyira sáa. \p \v 18 Paʉ too sʉgueropʉ Jesuré padeonʉcã́rira jea, cʉ̃́ã ñañaré tiirére wedeyira. \v 19 Paʉ yaso doarira cʉ̃́ã bueré papera tutirire néeneõ, sóecõãjãyira niipetira ĩñacoropʉ. Teetutiri wapa cʉ̃́ã bapaqueori, “cincuenta mil” niyeruquiri plataquiri wapacʉtímiyiro. \v 20 Ateména marĩ Õpʉ̃ye queti sesajõãrõ tiiyíro. Cõãmacʉ̃ tutuaremena paʉ padeonemórã tiiyíra. \p \v 21 Ate wáari siro, Pablo wãcũyigʉ: “Yʉʉ Jerusalénpʉ pʉtʉawagʉda. Toopʉ́ wáaadari sʉguero, Macedonia, Acaya ditapʉ ĩñanetõgʉ̃ wáagʉda. Jerusalénpʉ jea, niiãri siro, Romapʉ ĩñagʉ̃ wáaro boocú”, jĩĩ wãcũyigʉ. \v 22 Teero tiigʉ́, pʉarã́ cʉ̃ʉ̃rẽ tiiápurare ticocosʉgueyigʉ Macedoniapʉ. Cʉ̃́ã niiyira Timoteo, Erasto. Cʉ̃ʉ̃pe pʉtʉájãyigʉ ména toopʉ́ Asia ditapʉ. \s1 Éfesopʉ cúasore wáarigue \p \v 23 Tíatorena mama bueré padeorémena bayiró cúasore wáayiro. \v 24 Cúasori tiinʉcã́yigʉ sĩcʉ̃ plata padegʉ́. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Demetrio. Platamena cʉ̃́ã padeogóya wii tiiróbiro biiré wiserigã tii, dúagʉ niiyigʉ. Cʉ̃́ã padeogó weerigo wãmecʉtiyigo Artemisa. Tee wiserigãrẽ dúara, Demetrio, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoteracã pairó wapatárucuyira. \v 25 Cʉ̃ʉ̃rẽ padecotera, ãpẽrã́ plata paderáre néõyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã ãñurõ masĩã: Marĩ ate paderémena ãñurõ wapatá niijãmiã. \v 26 Ãno Éfesopʉre Pablo paʉre cʉ̃ʉ̃ wederémena nʉnʉrĩ́ tiitóai mée. Ãno Asiapʉcãrẽ mʉ́ã ĩñarõbirora, teero biiri mʉ́ã tʉoróbirora paʉ niicua. Basocá tiiríraja “padeorá mee niiĩya” jĩĩãwĩ cʉ̃ʉ̃du. \v 27 Ate bayiró quioa. Marĩ tiiré bʉ́ri niiré pʉtʉábocu. Artemisa ãñunetõjõãgõya wiicã bʉ́ri niirí wii pʉtʉábocu. Coo Asia macãrã padeogó niipetira atibʉ́reco macãrã padeogó niiyo. Coo ʉpʉtí macõ niirére basocá ñañarõ wedesenʉcãrĩ, bʉ́ri niiré pʉtʉábocu, jĩĩyigʉ. \p \v 28 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, bayiró cúa, acaribíyira: \p —Artemisa ãñunetõjõãgõ Éfeso macãrã padeogó niiyo, jĩĩyira. \p \v 29 Cʉ̃́ã acaribíri, paʉ tiimacã macãrãcã “¿deero wáai?” jĩĩ masĩripacara, acaribípetijõãyira. Sĩcãrõména cʉ̃́ã neãrṍpʉ cʉtʉwáyira. Pablomena bapacʉtiwarirare bayiró ñee, néewayira. Cʉ̃́ã niiyira Gayo, Aristarco. Macedonia macãrã niiyira. \v 30 Pablo basocá decopʉ sããwadʉgamiyigʉ. Jesuré padeorápe cʉ̃ʉ̃rẽ wáadutiriyira. \v 31 Ãpẽrã́ Pablore maĩrã́ queti ticocoyira. Cʉ̃́ã sĩquẽrã Asia macãrã dutirá niiyira. “Pablo ʉ̃sã neãrṍpʉ sããatirijããrõ”, jĩĩcoyira. \v 32 Toopʉ́ niirã́ ãpẽrã́ cʉ̃́ã booró acaribíyira. Ãpẽrã́ apeyenó acaribíyira. Ãpẽrãcã́ teerora jĩĩãmajãyira. “¿Marĩ ãnopʉ́ deero tiirá neããrĩ?” jĩĩ masĩriyira. \v 33 Ãpẽrã́ judíoa Alejandrore ĩñabʉayira. Basocá díamacʉ̃pʉ cʉ̃ʉ̃rẽ tuunéconʉcõcoyira, wedearo jĩĩrã. Cʉ̃́ãrẽ “ditamaníjõãña” jĩĩdʉgagʉ, wẽ́ẽtucomiyigʉ. “Ʉ̃sã wapa cʉoría”, jĩĩdʉgamiyigʉ. \v 34 “Cʉ̃ʉ̃ judíoayʉ niiĩ”, jĩĩ ĩñamasĩrã, acaribínemoyira. Pʉa hora sĩcãrĩbíro acaribíyira. \p —Artemisa ãñunetõjõãgõ Éfeso macãrã padeogó niiyo, jĩĩyira. \p \v 35 Sĩcʉ̃ tiimacã macãrãrẽ dutigʉ́ too acaribírare ditamanírĩ tiiyígʉ. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã Éfeso macãrã, yʉʉre tʉoyá. Niipetiro macãrã ateré masĩcua: Marĩ atimacã́ Éfeso macãrã Artemisa ãñunetõjõãgõ padeorí wiire coterá niiã. Coo queoré ʉ̃mʉã́sepʉ diiátiriguere coterá niiã. \v 36 Sĩcʉ̃ “teero mee niiã” jĩĩmasĩriqui. Teero tiirá, nocõrõrã acaribíya. Ãñurõ wãcũsʉgueya, noo booró tiiã́marĩ jĩĩrã. \v 37 Ãniã mʉ́ã néeatiarira apeyé marĩ padeorí wii maquẽrẽ yaaríarira niiãwã. Marĩ padeogóre ñañarõ wedeseriarira niiãwã. \v 38 Demetrio, ãpẽrã́ plata paderámena wedesãre cʉogʉ́, queti beserópʉ wáaaro. Tee niiãdarerena queti beseró, queti beserí basocacã niiĩya. Toopʉ́ cãmerĩ́ wedesããrõ. \v 39 Mʉ́ã apeyenó sãĩdʉgára, atimacã́ macãrã dutirámena cʉ̃́ã neãrṍpʉ wedesera wáaya. Cʉ̃́ã mʉ́ãrẽ wedeadacua. \v 40 Mecʉ̃ã marĩ acaribíariguere romanuã dutirá marĩrẽ wedesãrĩquioro tiirá tiia. Marĩ teero peti acaribíro bauró acaribíãmajãrã tiiáwʉ̃. Teero tiirá, romanuã cʉ̃́ã wedesãrĩ, marĩrẽ deero jĩĩ yʉʉmasĩña maniã́dacu, jĩĩyigʉ. \p \v 41 Teero wedeseyapacʉti: —Nocõrõrã niiã, jĩĩyigʉ. \c 20 \s1 Macedoniapʉ, Greciapʉ Pablo wáarigue \p \v 1 Cúasore petiári siro, Pablo Jesuré padeoráre neãdutiyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ wãcũtutuare tico, “wáagʉ tiia” jĩĩ, Macedoniapʉ wáajõãyigʉ. \v 2 Too maquẽ macãrĩpʉ netõwágʉ, too macãrãrẽ cʉ̃ʉ̃ wederémena wãcũtutuare ticonemowayigʉ. Teero tii, jeayigʉ Greciapʉ. \v 3 Toopʉ́ ĩtĩã́rã muĩpũrã pʉtʉáyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ Siriapʉ dooríwʉmena wáagʉdʉ, judíoa cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgáre quetire tʉoyígʉ. Teero tiigʉ́, “Macedonia wáarimapʉra cãmepʉtʉ́awagʉda sũcã” jĩĩ wãcũyigʉ. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ wáari, ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ bapacʉtiwarira niiwã. Cʉ̃́ã niiwã: Sópater Berea macã macʉ̃ (cʉ̃ʉ̃ Pirro wãmecʉtigʉ macʉ̃ niiwĩ); Segundo, Aristarco (cʉ̃́ã pʉarã́ Tesalónica macãrã niiwã); Gayo Derbe macã macʉ̃; Timoteo; Tíquico, Trófimo (cʉ̃́ã pʉarã́ Asia macãrã niiwã). \v 5 Cʉ̃́ã ʉ̃sã sʉguero wáa, Troaspʉ ʉ̃sãrẽ yuerira niiwã.\f + \fr 20:5 \ft Lucas atipṹ jóarigʉ Filipospʉ niijĩyi, Pablo toopʉ́ jeari.\f* \v 6 Ʉ̃sã Filipospʉ pʉtʉáwʉ. Toopʉ́ pã púuri tiirémena wʉ́oya maniré pãrẽ yaarí bosebʉreco ĩñawʉ̃. Nocõrõrã nii, wáajõãwʉ̃ dooríwʉmena. Cinco bʉrecori siro jeawʉ Troaspʉ. Toopʉ́ sica semana pʉtʉáwʉ. \s1 Troaspʉ Pablo ĩñanetõgʉ̃ wáarigue \p \v 7 Yeerisãri bʉreco niirĩ, ʉ̃sã neãwʉ̃ bocaadara. Apebʉ́recope Pablo wáagʉdʉ niijĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ wedewi. Ñami deco niirĩ, wedegʉ tiiwí ména. \v 8 Ʉ̃mʉã́rõ macã tatia ʉ̃sã neãrí tatiapʉ pee sĩãwócorepa niiwʉ̃. \v 9 Sĩcʉ̃ mamʉ ventana sopepʉ duigʉ́ wʉgoá jeanowĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Eutico. Pablo yoari peti wedegʉ tiirí, cãnicónuãrigʉ niiwĩ. Yepapʉ ñaacodiawi. Cʉ̃ʉ̃ duiariro itiácasa sotoapʉ niiwʉ̃. Cʉ̃́ãpe cʉtʉdiwá, diaarigʉpʉre néemʉõcowa. \v 10 Pablocã diiwáwi. Cʉ̃ʉ̃ sotoa munibiá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñeediyo, cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Nocõrõca ʉcʉárijãña. Catijãĩ ména, jĩĩwĩ. \p \v 11 Mʉãwa, cʉ̃́ãrẽ pã bato, yaa, wedeseboejõã, wáajõãwĩ. \v 12 Mamʉpere wiipʉ́ néejõãwã. Cʉ̃ʉ̃ catiri, ãñurõ yeeripũnacʉtira niiwã sũcã. \s1 Troaspʉ niiãrira Mileto macãpʉ wáarigue \p \v 13 Pablo ʉ̃sãrẽ jĩĩrirobirora dooríwʉmena cʉ̃ʉ̃ sʉguero Asopʉ wáajõãwʉ̃. Pablo ʉ̃sãrẽ: —Yʉʉ maapʉ wáa, Asopʉ mʉ́ãrẽ bocagʉda, jĩĩwĩ. \p \v 14 Asopʉ ʉ̃sãmena bʉajeá, ʉ̃sã atiriwʉpʉ sããwĩ. Too síro Mitilenepʉ tĩãwawʉ. \v 15 Too macãrã apebʉ́reco Quío nʉcʉ̃rõ díamacʉ̃pʉ tĩãjeawʉ. Maawáriwʉ. Too macãrã apebʉ́reco Samospʉ tĩãjeawʉ. Too macãrã apebʉ́reco Miletopʉ jeajõãwʉ̃ sáa. \v 16 Ʉ̃sã Miletopʉ wáara, Éfesore diamacʉ̃́ netõjṍãwʉ̃. Pablo Asiapʉ yoari pʉtʉádʉgariwi. Cʉ̃ʉ̃rẽ basioatã, Jerusalénpʉ Pentecostés bosebʉreco ĩñadʉgawi. \s1 Pablo Éfeso macãrã bʉtoá dutiráre wedeyaponorigue \p \v 17 Pablo Miletopʉ niigʉ̃, Éfeso macãrã Jesuré padeorá bʉtoá dutiráre atiduticowi. \v 18 Cʉ̃́ã jeari ĩña, cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p —Mʉ́ã ãñurõ masĩcu yʉʉ mʉ́ã watoapʉre tiirécʉtiriguere. Yʉʉ sicato Asiapʉ jeagʉ, tée yʉʉ niitugʉpʉ tiitúcoriguere ãñurõ masĩcu. \v 19 Yʉʉ marĩ Õpʉ̃ dutiró tiigʉ́, “ãpẽrã́ nemorṍ ãñuré tiia” jĩĩ wãcũriwʉ. Mʉ́ãmena utiwʉ. Judíoa yʉʉre ñañarõ tiidʉgári, ñañarõ netõwʉ̃́. \v 20 Niipetire mʉ́ã ãñurõ niiãdarere wedepetijãwʉ̃. Basocá neãrṍpʉ, mʉ́ãye wiseripʉ teero wederucujãwʉ̃. \v 21 Judíoare, judíoa niihẽrãcãrẽ ateré sĩcãrĩbíro wedewʉ: “Mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá; Cõãmacʉ̃yere ãñurõ tiinʉcã́ña; Jesús marĩ Õpʉ̃rẽ padeoyá”, jĩĩ wederucujãwʉ̃. \v 22 Yʉʉ mecʉ̃tígã wáagʉ tiia Jerusalénpʉ Espíritu Santo yʉʉre dutirirobirora. Toopʉ́ yʉʉre deero wáaro wáaadacu masĩriga. \v 23 Ate dícʉre masĩã: Basocá ñañarõ netõrĩ́ tii, yʉʉre peresuwiipʉ sõnecoadacua. Ateré macãrĩcṍrõ Espíritu Santo yʉʉre wedei. \v 24 Ateré masĩpacʉ, wãcũpatiria. Yʉʉ catirére maĩría. Marĩ Õpʉ̃ Jesús cʉ̃ʉ̃ paderé cṹũriguere peotídʉgaga. Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére quetire wededutiwi yʉʉre. \p \v 25 ’Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ niigʉ̃, Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeariguere wedewarucuwʉ. “Mʉ́ã sĩcʉ̃no yʉʉre ĩñanemoricu sáa”, jĩĩ tʉgueñajãga. \v 26 Teero tiigʉ́, mecʉ̃ã mʉ́ãrẽ wedea: Yʉʉ wederiguere tʉoríra pecamepʉ wáari, yée wapa niiricu. \v 27 Yʉʉ mʉ́ãrẽ niipetire Cõãmacʉ̃ye quetire wederijã tiiríwʉ. \v 28 Teero tiirá, mʉ́ã basiro coteya. Jesuré padeorí põna macãrãcãrẽ ãñurõ cote, buenemoña. Mʉ́ãrẽ Espíritu Santo cṹũrigʉ niiwĩ, cʉ̃́ãrẽ ĩñanʉnʉsearo jĩĩgʉ̃. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ye díimena cʉ̃́ãrẽ cʉ̃ʉ̃yara wáari tiirígʉ niiwĩ. Teero tiirá, oveja coterí basoca tiiróbiro cʉ̃́ãrẽ tiiápuya. \v 29 Yʉʉ tʉgueñarĩ, yʉʉ wáari siro, ãpẽrã́ jĩĩditorepira mʉ́ãmena niirã jeaadacua. Yáiwa ovejare sĩãrã́ tiiróbiro mʉ́ã Jesuré padeorére petirí tiidʉgáadacua. \v 30 Sĩquẽrã mʉ́ã menamacãrãcã wedewisioadacua, Jesuré padeorá cʉ̃́ãrẽ tʉonʉnʉ́searo jĩĩrã. \v 31 Teero tiirá, ãñurõ tʉomasĩ́ niiña. Mʉ́ã ateré acabóricu: Itiácʉ̃ma mʉ́ã niipetirare ãñurõ tiiádarere bóaneõremena bʉ́recori, ñamirĩ́ wedewʉ. \p \v 32 ’Yʉʉ wáagʉ tiia. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ cotearo. Cʉ̃ʉ̃ maĩré quetimena mʉ́ãrẽ tutuare ticoaro. Tee queti mʉ́ãrẽ wãcũtutuari, padeonemórĩ tiimasĩ́cu. Tee quetire padeorí, ãpẽrã́ Jesuré padeorámena mʉ́ãrẽ ãñuré ticogʉdaqui Cõãmacʉ̃. \v 33 Ãpẽrãyé niyeru, oro, suti boonemósãriwʉ yʉʉ. \v 34 Mʉ́ã masĩcu: Yée wãmorĩmena padewʉ. Teeména yʉʉ, yʉʉ menamacãrã booríguenorẽ bʉawʉ́. \v 35 Niipetire yʉʉ tiiríguemena mʉ́ãrẽ ẽñowʉ̃́. Marĩ paderémena bóaneõrãrẽ tiiápuro booa. Marĩ Õpʉ̃ Jesús cʉ̃ʉ̃ jĩĩriguere wãcũrõ booa: “Ticogʉ́pe ñeegʉ̃́ nemorṍ ʉseniqui”, jĩĩyigʉ, jĩĩwĩ Pablo. \p \v 36 Teeré jĩĩtoanʉcõ, cʉ̃́ã niipetiramena ñicãcoberimena jeacũmu, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩwĩ́. \v 37 Niipetira bayiró utiwa. Cʉ̃ʉ̃rẽ páabʉa, wasopúro ũpũ tiiwá. \v 38 Cʉ̃ʉ̃ “mʉ́ã yʉʉre ĩñanemoricu sáa” jĩĩãriguere wãcũrã, nemorṍ bóaneõrã pʉtʉáwa. Too síro dooríwʉpʉ cʉ̃ʉ̃rẽ cṹũcora wáawa. \c 21 \s1 Jerusalénpʉ Pablo wáarigue \p \v 1 Ʉ̃sã Éfeso macãrã bʉtoá dutiráre “wáara tiia” jĩĩtoa, dooríwʉpʉ mʉãsã, wáajõãwʉ̃. Wáa, diamacʉ̃́ wáa, Cos macãpʉ jeawʉ. Apebʉ́reco Rodas macãpʉ, too macãrã Pátara macãpʉ jeawʉ. \v 2 Toopʉ́ Feniciapʉ wáariwʉcare bʉajeáwʉ. Tiiwʉpʉ́ mʉãsã, wáajõãwʉ̃. \v 3 Wáa, Chipre nʉcʉ̃rõrẽ ĩñawa, tiinʉcʉ̃rõ acuniñape pʉtʉáwʉ. Too netõwá, Siria ditapʉre jeawʉ. Jea, Tiro macãpʉ maajeáwʉ. Toopʉ́ tiiwʉ́ macãrã apeyé cʉ̃́ã néewariguere apamonecoadara tiiwá. \v 4 Toopʉ́ ʉ̃sã Jesuré padeoráre ãmaã, bʉajeáwʉ. Cʉ̃́ãmena sica semana pʉtʉáwʉ. Cʉ̃́ã Espíritu Santo masĩré ticorémena Pablore “Jerusalénpʉ wáarijãña” jĩĩmiwã. \v 5 Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, tii semana petirí, wáajõãwʉ̃ sũcã. Cʉ̃́ã niipetira, cʉ̃́ã nʉmosã́numiã, cʉ̃́ã põna ʉ̃sãrẽ bapacʉtibuawa macã wesapʉ. Ditatuparipʉ ñicãcoberimena jeacũmu, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩwʉ̃́. \v 6 Sãĩtóa, “wáara tiia” jĩĩ, dooríwʉcapʉ mʉãsãwʉ̃. Cʉ̃́ãpe cʉ̃́ãye wiseripʉ pʉtʉajõãwã. \p \v 7 Tiropʉ niiãrira wáa, Tolemaida macãpʉ jeawʉ. Toopʉ́ Jesuré padeoráre ãñuduti, sicabʉreco pʉtʉáwʉ cʉ̃́ãmena. \v 8 Apebʉ́reco wáa, Cesareapʉ jeawʉ. Toopʉ́ jeara, Felipe Jesuyé queti wedegʉ́ya wiipʉ sããwawʉ. Felipe Jesuré padeorá siete yaaré batorira menamacʉ̃ niirigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ pʉtʉáwʉ. \v 9 Cʉ̃ʉ̃ põna numiã manʉmanirã bapari niiwã. Cʉ̃́ã profetas niiwã. \p \v 10 Yoari ʉ̃sã niiripacari, sĩcʉ̃ Judeapʉ niiãrigʉ jeawi. Profeta niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Agabo. \v 11 Ʉ̃sã pʉto jea, Pabloyada siatúridare née, cʉ̃ʉ̃ basiro cʉ̃ʉ̃ye dʉpori, cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩpʉ siatúwi. Siatútoa, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: \p —Espíritu Santo jĩĩãwĩ yʉʉre: “Judíoa Jerusalénpʉ atidá õpʉ̃rẽ siatúadacua ãno mʉʉ siatúro tiiróbiro. Cʉ̃ʉ̃rẽ judíoa niihẽrãpʉre ticoadacua”, jĩĩwĩ Agabo. \p \v 12 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, ʉ̃sã Pablore: —Jerusalénpʉ wáarijãña, jĩĩmiwʉ̃. \p Cesarea macãrãcã: —Wáarijãña, jĩĩmiwã. \p \v 13 Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩwĩ: \p —Utirijãña. Yʉʉre bayiró wãcũpatiri tiirá tiia. Jerusalénpʉ Jesuyé wapa yʉʉre siatú, sĩãdʉgápacari, wáagʉda, jĩĩwĩ. \p \v 14 Cʉ̃ʉ̃ “jáʉ, ãñuã” jĩĩhẽrĩ ĩñarã: —Cõãmacʉ̃ booró tiiáro, jĩĩjãwʉ̃. \p Nocõrõrã ditamanírã pʉtʉáwʉ. \p \v 15 Ʉ̃sã too niiãrira ʉ̃sãye ĩñanotoa, wáajõãwʉ̃ Jerusalénpʉ. \v 16 Sĩquẽrã Cesarea macãrã Jesuré padeorá wáawa ʉ̃sãmena. Cʉ̃́ã ʉ̃sãrẽ néewawa Mnasónya wiipʉ. Cʉ̃ʉ̃ Chipre macʉ̃ niirigʉ niiwĩ. Yoari Jesuré padeogʉ́ niiwĩ. Toopʉ́ cãniwʉ̃́. \s1 Pablo Santiagore ĩñagʉ̃ wáarigue \p \v 17 Ʉ̃sã Jerusalénpʉ jeari, Jesuré padeorá ʉseniremena bocawa ʉ̃sãrẽ. \v 18 Apebʉ́reco Pablo ʉ̃sãmena Santiagore ĩñagʉ̃ wáawi. Toopʉ́ niipetira bʉtoá dutirá niiwã. \v 19 Pablo cʉ̃́ãrẽ ãñudutiwi. Judíoa niihẽrãrẽ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena tiiríguecõrõ dʉaró manirṍ wedemʉãnʉcãwĩ. \v 20 Teeré tʉo, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowa. Pablore jĩĩwã: \p —Ʉ̃sãya wedegʉ, mʉʉ masĩcu: Paʉ peti judíoa Jesuré padeorá niiĩya. Cʉ̃́ã “Moisére dutiré cṹũriguere tiipetíro booa” jĩĩrã tiiíya. \v 21 Cʉ̃́ã ate wedepatirere tʉoáyira: Mʉʉ judíoa niihẽrãye ditapʉ niigʉ̃, judíoa toopʉ́ niirã́rẽ Moisés dutirére “tiiríjãña” jĩĩyiro. Cʉ̃́ã põnarẽ cõnerígʉ yapa macã caseróre “widecõã́rijãña” jĩĩyiro. Teero biiri marĩ judíoa tiirécʉtirenocãrẽ “tiiríjãña” jĩĩyiro. Teeré tʉoyíra. \v 22 “¿Deero tiigʉ́dari cʉ̃ʉ̃?” jĩĩ wedeseawʉ̃ ʉ̃sã mʉʉrẽ. Cʉ̃́ã mʉʉ “ãnopʉ́ jeaayigʉ” jĩĩrére tʉoádacua. \v 23 Teero tiirá, ʉ̃sã biiro wãcũãwʉ̃: Ʉ̃mʉã́ bapari Cõãmacʉ̃rẽ “biiro tiiáda” jĩĩãrira niiãwã. \v 24 Mʉʉ cʉ̃́ãmena Cõãmacʉ̃wiipʉ wáari, ãñubocu. Mʉʉcã cʉ̃́ã tiiróbirora tiiyá. Cʉ̃́ã marĩ tiirénorẽ tiirá tiiáwã. Atebʉ́recorire ñañaré tiiáriguere acabóre sãĩrã́ tiiáwã. Niipetire wáicʉra cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ticoadarare mʉʉ sãĩbosáya. Mʉʉ teero tiiári siro, cʉ̃́ã póare pedecõãdutiadacua. Mʉʉ biiro tiiáriguere masĩrã, niipetira judíoa mʉʉye quetire “teero jĩĩãmajãrã tiijĩ́ya” jĩĩãdacua. “Cʉ̃ʉ̃cã Moisére dutiré cṹũriguere ãñurõ tiigʉ́ niiĩ”, jĩĩãdacua. \v 25 Jesuré padeorá judíoa niihẽrãpere “biiro tiirí ãñuãdacu” marĩ jĩĩriguere jóacotoawʉ: Wáicʉra dii cʉ̃́ã padeoráre ticoariguere yaarijãña. Wáicʉraye díire sĩniríjãña. Wáicʉra dii díi cõãña maniré diiré yaarijãña. Ãpẽrãména ñañarõ ñeeaperijãña, jĩĩ jóawʉ, jĩĩwã. \s1 Pablore peresuwiipʉ néewarigue \p \v 26 Apebʉ́recope Pablo cʉ̃́ã baparire néewawi. Pablo cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiáriguere acabóre sãĩtóari, Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayira. Pablo pairé wedeyigʉ: \p —Sica semana dʉsaa ãniã ñañaré tiiáriguere acabóre sãĩã́daro. Niituri bʉrecore cʉ̃́ãcõrõ wáicʉrare sĩãdutí, ticoadacua Cõãmacʉ̃rẽ, jĩĩyigʉ. \p \v 27 Cʉ̃́ã siete bʉrecori peotíadara tiirí, judíoa Asia macãrã Pablore Cõãmacʉ̃wiipʉ niirĩ ĩñayira. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, ãpẽrãrẽ́ cúarosãrĩ tiiyíra. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, acaribíyira: \p \v 28 —Ʉ̃sãya wedera, tiiápura atiya. Ãnirã́ niiĩ niipetiropʉ niipetirare ñañarõ buewarucugʉ. Cʉ̃ʉ̃ marĩ judíoa maquẽrẽ, Moisére dutiré cṹũriguere, teero biiri atiwií maquẽrẽ ñañarõ wedesewarucuyigʉ. Apeyeréja, griegoare atiwiipʉ́re néesããwĩ. Cʉ̃ʉ̃ biiro tiigʉ́, atiwií ñañaré manirí wiire ñañogʉ̃́ tiii, jĩĩyira. \p \v 29 Ate sʉguero Trófimo Éfeso macʉ̃ Pablomena macãpʉ niirĩ ĩñayira. Teero ĩñarira niijĩrã, cʉ̃́ã “cʉ̃ʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃wiipʉ néesããjĩyi” jĩĩ wãcũrira niimiwã.\f + \fr 21:29 \ft Cõãmacʉ̃wii Jerusalénpʉ niimiri wiipʉre judíoa niihẽrãrẽ sããwadutiriyira.\f* \p \v 30 Cʉ̃́ã wedesãrĩ tʉorá, niipetira tiimacã macãrã acaribíbatejõãwã. Cʉtʉjeáwa. Pablore ñee, wéecowitiawa, tée Cõãmacʉ̃wii sopepʉtópʉ. Máata sopepãmarĩrẽ biajã́wã. \v 31 Pablore sĩãã́darapʉ tiirí, ãpẽrã́ basocá surara dutigʉ́pʉre wedera wáarira niiwã: \p —Niipetira atimacã́ Jerusalén macãrã neã, cúa, acaribíra tiiáwã, jĩĩyira. \p \v 32 Cʉ̃ʉ̃ tee quetire tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃yara surarare, cʉ̃́ãrẽ dutiráre néõ, diiáti, cʉtʉátiwa cʉ̃́ã pʉtopʉ. Surara dutigʉ́ suraramena cʉtʉátiri ĩñarã, Pablore páarira duujã́wã. \p \v 33 Surara dutigʉ́ Pablo pʉtopʉ jea, surarare ñeeduti, pʉadá cõmedaména siatúdutiwi. Basocáre sãĩñáwĩ: \p —¿Noã niiĩ ãni? ¿Deero tiiárĩ? jĩĩmiwĩ. \p \v 34 Basocápe ãpĩ merẽã, ãpẽrãcã́ merẽã noo booró acaribíãmajãwã. Teero tiigʉ́, surara dutigʉ́pe ãñurõ tʉobʉ́ariwi. Cʉ̃ʉ̃yara surarare néewadutiwi cʉ̃́ã niirí wiicapʉ. \v 35 Tiiwií mʉãwaropʉ jeari, basocá bayiró tuudiyówa. Teero tiirá, surara Pablore néeapa néecomʉãwã. \v 36 Niipetira cʉ̃́ã siro tuudiyóatira: —Sĩãcõã́jãña, jĩĩ acaribíwa. \s1 Pablo “yʉʉ wapa cʉoría” jĩĩrigue \p \v 37 Tiiwiipʉ́ sõnecoadara tiirí, Pablo surara dutigʉ́re sãĩñáyigʉ: \p —Yʉʉ mʉʉmena wedeseri, ¿ãñuniãdari? jĩĩyigʉ. \p Cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —¡Ayo! Mʉʉcã griegoayere wedesemasĩjããyo. \v 38 ¿Mʉʉ Egipto macʉ̃ ʉ̃sã romanuãrẽ cõãdʉgamirigʉ mee niiĩ? Cʉ̃ʉ̃ cuatro mil basocáre sĩãrépira dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃yarare néõ, basocá manirṍpʉ néewayigʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 39 Pablo yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ mee niiã. Judíoayʉ niiã. Tarso Cilicia ditapʉ niirí macã macʉ̃ niiã. Bʉ́ri niirí macã macʉ̃ mee niiã. Yʉʉ ãniãrẽ wededʉgaga. Mʉʉ boorí, wedegʉda, jĩĩyigʉ. \p \v 40 Surara dutigʉ́ “jáʉ” jĩĩyigʉ. Teero tiigʉ́, too mʉãwaropʉ nucũgʉ̃rã, wẽ́ẽtucowi. Cʉ̃́ã ditamanírĩ ĩña, hebreoayemena wedewi cʉ̃́ãrẽ: \c 22 \p \v 1 —Yáa wedera, yʉʉ pacʉsʉ̃mʉã, yʉʉre tʉoyá ména. Yʉʉ mʉ́ãrẽ yée maquẽrẽ wedegʉda, mʉ́ã yʉʉre “wapa cʉoríi” jĩĩãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩwĩ. \p \v 2 Cʉ̃ʉ̃ hebreoayemena wederi tʉorá, nemorṍ ditamaníjõãwã. Pablo cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ: \p \v 3 —Yʉʉ judíoayʉ niiã. Tarso Cilicia ditapʉ niirí macãpʉ bauáwʉ. Atimacãpʉ́ masãwʉ̃. Gamaliel yʉʉre buewi. Cʉ̃ʉ̃ Moisés marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ dutiré niipetirere buepetijãwĩ yʉʉre. Mʉ́ã atitóre Cõãmacʉ̃ dutirére tiirécʉtirobirora yʉʉcã ãñurõ tiirucújãã. \v 4 Yʉʉ tiibʉrecopʉ mama buerére padeoráre ñañarõ tiirucúwʉ. Sĩquẽrãrẽ sĩãdutíwʉ. Ʉ̃mʉã́, numiã́rẽ ñee, cʉ̃́ãrẽ peresuwiipʉ sõnecodutirucuwʉ. \v 5 Paiaré dutigʉ́, niipetira Judíoare Dutirá Peti “teerora tiiwí” jĩĩ masĩcua. Cʉ̃́ãrã yʉʉre dutirépũrĩrẽ jóabosarira niiwã. Teepũrĩrẽ née, marĩya wedera Damascopʉ niirã́rẽ ticogʉdʉ tiimíwʉ̃. “Mama buerére padeoráre ñee, siatú, néewagʉda Jerusalénpʉ, cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiidutígʉdʉ”, jĩĩmiwʉ̃. \s1 Pablo wasorígue queti \r (Hch 9.1-19; 26.12-18) \p \v 6 ’Maa wáagʉ, Damascopʉ jeagʉdʉ tiirí, coeritó niirĩ, wãcũña manirṍ ʉ̃mʉã́sepʉ bóediati yʉʉ pʉto bayiró capemórõ bóewʉ. \v 7 Teero wáari, yʉʉ ditapʉ ñaacũmujõãwʉ̃. Sĩcʉ̃ yʉʉre wedeseri tʉowʉ́: “Saulo, ¿deero tiigʉ́ yʉʉre ñañarõ tiinʉnʉ́sei?” jĩĩwĩ. \v 8 “¿Noã niiĩ mʉʉ?” jĩĩwʉ̃. “Yʉʉ Jesús Nazaret macã macʉ̃ mʉʉ ñañarõ tiinʉnʉ́segʉra niiã”, jĩĩwĩ. \v 9 Yʉʉmena wáariracã tee bóediatiriguere ĩña, “cuijõããwʉ̃” jĩĩwã. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉmena wedeseriguere “tʉoríatʉ” jĩĩwã. \v 10 Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwʉ̃: “Õpʉ̃, ¿deero tiirí boogári?” jĩĩwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre yʉʉwi: “Wʉ̃mʉnʉcãña. Damascopʉ wáaya. Toopʉ́ mʉʉrẽ sĩcʉ̃ wedegʉdaqui niipetire mʉʉ tiiádare Cõãmacʉ̃ quẽnorére”, jĩĩwĩ. \v 11 Yʉʉmena wáarira yʉʉre tʉ̃ãwáta, Damascopʉ wáara. Yʉʉre asibatére capeari bauhéri tiiwʉ́. \p \v 12 ’Tiimacãpʉre Ananías wãmecʉtigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena padeogʉ́, Moisére dutiré cṹũriguere tiigʉ́ niiwĩ. Niipetira judíoa tiimacã niirã́ cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñuniĩ” jĩĩ ĩñawã. \v 13 Yʉʉre ĩñagʉ̃ jea, yʉʉ wesapʉ nucũ, yʉʉre jĩĩwĩ: “Yáa wedegʉ Saulo, ĩñamʉõcoya sũcã”, jĩĩwĩ. Wãcũña manirṍ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñamʉõcowʉ. \v 14 Yʉʉre jĩĩnemowĩ: “Tíatopʉ Cõãmacʉ̃ marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã padeorígʉ mʉʉrẽ besetoayigʉ, cʉ̃ʉ̃ boorére mʉʉrẽ masĩãrõ jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ ãñugʉ̃́rẽ ĩña, cʉ̃ʉ̃ wedeserere tʉoáro jĩĩgʉ̃, beseyigʉ. \v 15 Mʉʉ cʉ̃ʉ̃yere wedegʉ wáagʉdacu. Niipetirare niipetiropʉ mʉʉ ĩñaãriguere, mʉʉ tʉoáriguere wedewarucugʉ wáagʉdacu. \v 16 Teero tiigʉ́, yoari yuerijãña mʉʉ. Wʉ̃mʉnʉcãña. Marĩ Õpʉ̃rẽ padeojĩ́gʉ̃, mʉʉ ñañaré tiirére acabóre sãĩñá. Sãĩtóa, wãmeõtidutiya”, jĩĩwĩ. \s1 Pablo judíoa niihẽrã pʉtopʉ wáadutiriguere wederigue \p \v 17 ’Too síro Jerusalénpʉ pʉtʉajeagʉ, Cõãmacʉ̃wiipʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩgʉ̃́ jeawʉ. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩgʉ̃́ tiirí, cãnirípacʉ, quẽẽrṍpʉ tiiróbiro Jesuré ĩñawʉ̃. \v 18 Jesús yʉʉre jĩĩwĩ: “Boyero atimacã́ Jerusalénrẽ witiwaya. Ãno macãrã yée quetire mʉʉ wederi, booríadacua”, jĩĩwĩ. \v 19 Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: “Õpʉ̃, cʉ̃́ã ãñurõ masĩcua: Niipetire judíoa cʉ̃́ã neãré wiseripʉ mʉʉrẽ padeoráre tãnadutí, peresuwiipʉ sõnecorucuwʉ. \v 20 Esteban mʉʉye queti wederigʉre cʉ̃́ã sĩãrítore, yʉʉcã toopʉ́ra ĩñanucũwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrã́ye suti sotoá maquẽrẽ cotebosawʉ. ‘Ãñurõ tiirá sĩãã́ya’, jĩĩ wãcũmiwʉ̃”, jĩĩ wedemiwʉ̃ Jesuré. \v 21 Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩwĩ: “Wáaya. Yʉʉ aperopʉ́ yoaropʉ ticocogʉdacu mʉʉrẽ judíoa niihẽrã pʉtopʉ”, jĩĩwĩ. \s1 Pablo surara dutigʉ́mena wedeserigue \p \v 22 Nocõrõrã ãñurõ tʉotúwa. Teeré tʉorá, bayiró acaribíwa sũcã. \p —Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãcõã́jãña. Cʉ̃ʉ̃rẽ boorídojãã, jĩĩ acaribíwa. \p \v 23 Acaribíra, cʉ̃́ã cúarere ẽñorã́, cʉ̃́ãye suti sotoá sãñarére tuuwé, wẽ́ẽtuwa. Dita maané, déebatecowa. \v 24 Cʉ̃́ã teero tiirí ĩñagʉ̃, surara dutigʉ́ Pablore sõnecojãdutiyigʉ cʉ̃́ãya wii popeapʉ. Sõnecotoanʉcõ, Pablore “¿deero tiirá basocá mʉʉrẽ acaribíi?” jĩĩ wederi tiidʉgágʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ tãnagʉ̃́dʉ siatúdutiyigʉ. \v 25 Siatúari siro, Pablope cʉ̃ʉ̃ pʉto nucũgʉ̃́ cien surara dutigʉ́re jĩĩyigʉ: \p —Mʉ́ã yʉʉre bʉ́ri peti tãnamasĩ́ricu; romanuãrẽ dutiré teero tiidutíria. Yʉʉ romanuãyʉ niiã; queti beserí basoca yʉʉ tiiáriguere beseriya ména, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, cien surara dutigʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ dutigʉ́pʉre wedegʉ wáayigʉ. \p —Mʉʉ ãñurõ tiiyá. Jõõ niiãrigʉ “romanuãyʉ niiã” jĩĩãwĩ, jĩĩyigʉ. \p \v 27 Teeré tʉogʉ́, surara dutigʉ́ sãĩñágʉ̃ wáayigʉ: \p —¿Niirṍrã mʉʉ romanuãyʉ niiĩ? jĩĩyigʉ. \p —Ʉ̃́jʉ̃, cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩyigʉ Pablo. \p \v 28 Surara dutigʉ́pe: —Yʉʉ pairó niyeru wapatíwʉ, romanuãyʉ niirére sããgʉ̃dʉ, jĩĩyigʉ. \p —Yʉʉja máata bauágʉpʉra romanuãyʉ niirigʉ niiwʉ̃, jĩĩyigʉ Pablo. \p \v 29 Teeré tʉorá, cʉ̃ʉ̃rẽ tãnaã́dara tiimíãrira máata aperopé jeaconʉcãyira. Surara dutigʉ́cã cui niiyigʉ. “Romanuãyʉre ‘tãnañá’ jĩĩgʉ̃, siatúdutimiãyu” jĩĩ wãcũgʉ̃, cuijõãyigʉ. \s1 Pablo Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ wederigue \p \v 30 Teero tiigʉ́, judíoa cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãre diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩdʉgagʉ, apebʉ́recope paiaré dutiráre, teero biiri niipetira Judíoare Dutirá Petire néõyigʉ. Pablore jõãdutí, néediati, cʉ̃́ã ĩñacoropʉ nucũdutiyigʉ. \c 23 \p \v 1 Pablo Judíoare Dutirá Petire ĩña, jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedera, yʉʉ catiré bʉrecorire tée mecʉ̃ãpʉmena Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ ãñurõ yeeripũnacʉtia, jĩĩyigʉ. \p \v 2 Ananías paiaré dutigʉ́ teeré tʉogʉ́, Pablo wesa nucũrã́rẽ ʉseropʉ páadutimiyigʉ cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩré wapa. \v 3 Teero tiigʉ́, Pablo cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ mʉʉrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui. Mʉʉ tiiditórepigʉ niiã. Mʉʉ too duia, yʉʉre queti besegʉdʉ Moisés dutiré jĩĩrõbirora. Mʉʉ basirora tee dutirére netõnʉcã́gʉ̃ tiia, yʉʉre páadutigʉpeja, jĩĩyigʉ. \p \v 4 Too nucũrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyira: \p —Biiro ñañarõ wedeserijãrõ booa paiaré dutigʉ́ Cõãmacʉ̃ cṹũrigʉre, jĩĩyira. \p \v 5 Pablo cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Yáa wedera, cʉ̃ʉ̃ paiaré dutigʉ́ niirére yʉʉ masĩriatʉ. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóare niiã: “Mʉ́ãya macã macãrãrẽ dutigʉ́re ñañarõ wedeserijãña”, jĩĩã, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Pablo too niirã́ saduceo basoca, ãpẽrã́ fariseo basoca niirĩ ĩñagʉ̃, bayiró bʉsʉrómena wedeseyigʉ: \p —Yáa wedera, yʉʉ fariseo basocʉra niiã yʉʉ pacʉsʉ̃mʉã tiiróbirora. Basocá diarira masãrére yʉʉ padeóa. Ate yʉʉ padeoré wapa mʉ́ã yʉʉre ãno queti beserópʉ néeatia, jĩĩyigʉ. \p \v 7 Teeré tʉorá, fariseo basoca, saduceo basocamena bayiró cãmerĩ́ jĩĩyira. Teero tiirá, sĩcãrõména niimiãrira batajṍãyira. \v 8 Saduceo basoca diarirapʉ masãrére, teero biiri ángelea, wãtĩã niirére padeoríya. Fariseo basocape teeré padeoóya. \v 9 Cʉ̃́ã bayiró acaribíyira. Teero tiirá, sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá wʉ̃mʉnʉcãyira. Fariseo basoca niiyira. Bayiró cúasoremena wedemiyira: \p —Ãnirẽ́ wapa ñañaré bʉaría. Apetó tiigʉ́, ángele cʉ̃ʉ̃rẽ wedesejĩyi, jĩĩmiyira. \p \v 10 Cʉ̃́ã bayiró cãmerĩ́ jĩĩnemorĩ ĩñagʉ̃, surara dutigʉ́ Pablore wéetamʉtõrĩ jĩĩgʉ̃, cuiyigʉ. Teero tiigʉ́, Pablo cʉ̃́ã watoapʉ niigʉ̃́rẽ surarare néeatidutiyigʉ. Cʉ̃́ã niirí wiicapʉ néewadutiyigʉ sũcã. \p \v 11 Tiiñami Jesús Pablo pʉto bauá, jĩĩyigʉ: \p —Wãcũtutuaya. Atimacã́ Jerusalénpʉ yée quetire wedearirobirora Romapʉcãrẽ wedegʉdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Judíoa Pablore sĩãdʉgámirigue \p \v 12 Apebʉ́recope ãpẽrã́ judíoa yayióropʉ neã, “Pablore sĩãã́da” jĩĩmiyira. “Mecʉ̃ãmena yaari, sĩnirínʉcããda; Pablore sĩãtóarapʉ, yaaada. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãríatã, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañarõ tiiáro”, jĩĩmiyira. \v 13 Teero wedesera cuarenta nemorṍ niiyira. \v 14 Cʉ̃́ã paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá pʉtopʉ wáa, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: \p —Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ yaarinʉcããwʉ̃; Pablore sĩãã́dari sʉguero, yaaria. \v 15 Teero tiirá, mʉ́ã, niipetira mʉ́ãmena dutirá\f + \fr 23:15 \ft Cʉ̃́ãmena dutirá Judíoare Dutirá Peti niiyira. Pecasãyemena “junta suprema” jĩĩcua.\f* surara dutigʉ́re queti ticocoya. Cʉ̃ʉ̃ Pablore néediatiaro. “Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere ãñurõ sãĩñádʉgaga”, jĩĩcoya. Pablo mʉ́ã pʉto jeaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dara, cũmuãdacu, jĩĩmiyira. \p \v 16 Pablo bayio macʉ̃ cʉ̃́ã sĩãdʉgáre quetire tʉogʉ́, surara niirí wiicapʉ sããwa, Pablore queti wedeyigʉ. \v 17 Pablope cʉ̃ʉ̃ wederi tʉogʉ́, sĩcʉ̃ cien surara dutigʉ́re atiduti, jĩĩyigʉ: \p —Ãnirẽ́ mʉʉ dutigʉ́ pʉtopʉ néewaya. Queti wedegʉdʉ tiiáyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ, jĩĩyigʉ. \p \v 18 Cʉ̃ʉ̃rẽ surara dutigʉ́ pʉtopʉ néewa, jĩĩyigʉ: \p —Pablo marĩ peresu cʉogʉ́ yʉʉre atiduti, ãnirẽ́ mʉʉ pʉtopʉ néeatidutiawĩ. Queti wedegʉdʉ tiiáyigʉ mʉʉrẽ, jĩĩyigʉ. \p \v 19 Surara dutigʉ́ mamʉrẽ wãmopʉ ñee, néewa, basocá tʉohéropʉ sãĩñáyigʉ: \p —¿Ñeenó queti wededʉgai yʉʉre? jĩĩyigʉ. \p \v 20 Mamʉpe cʉ̃ʉ̃rẽ wedeyigʉ: \p —Judíoa mʉʉrẽ queti ticocoadacua. Niipetira “biiro tiiáda” jĩĩãyira. Pablore ñamigã Judíoare Dutirá Peti neãrṍpʉ néewadutiadacua mʉʉrẽ. “Cʉ̃ʉ̃ tiiáriguere ãñurõ sãĩñádʉgaga”, jĩĩditoadacua. \v 21 Cʉ̃́ãrẽ tʉoríjãña. Cʉ̃́ã menamacãrã cuarenta nemorṍ ʉ̃mʉã́ cʉ̃ʉ̃rẽ duti, coteadacua. Cʉ̃́ã yaari, sĩniríadacua; cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãtóarapʉ, yaaadacua. Cʉ̃́ã “marĩ teero tiiríatã, Cõãmacʉ̃ ñañarõ tiiáro” jĩĩãyira. Quẽnotóaayira cʉ̃́ã tiiádarere. Mecʉ̃tígã mʉʉ “jáʉ” jĩĩré dícʉre yuera tiicúa, jĩĩyigʉ. \p \v 22 Surara dutigʉ́pe jĩĩyigʉ: \p —Sĩcʉ̃norẽ “teeré cʉ̃ʉ̃rẽ wedeawʉ̃” jĩĩrijãña. Nocõrõrã niiã, jĩĩyigʉ. \s1 Surara dutigʉ́ Pablore Félix pʉtopʉ ticocorigue \p \v 23 Surara dutigʉ́ cien surara dutirá pʉarã́rẽ atiduti, wedeyigʉ: \p —Surarare quẽnodutíya. Cʉ̃́ã mecʉ̃ã ñami nueve niirĩ, wáaadacua Cesareapʉ. Doscientos surara dʉpomena wáaaro; setenta caballoamena pesawaaro; doscientos saderéyucʉre néewaaro. \v 24 Pablo cʉ̃ʉ̃ pesawaadara caballoacãrẽ quẽnoã́rõ. Apeyenó merẽã wáaro manirṍ Félix atiditá dutigʉ́pʉre néewaya, jĩĩyigʉ. \p \v 25 Wedetoa, paperapũ jóayigʉ. Ate cʉ̃ʉ̃ jóarigue tiiróbiro niiã: \pi1 \v 26 “Yʉʉ Claudio Lisias, mʉʉ Félix Judea dita dutigʉ́re ãñudutia. \v 27 Yʉʉ mʉʉrẽ ticocogʉre judíoa ñeejããwã. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́dara tiimíãwã. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ romanuãyʉ niirére tʉogʉ́, suraramena cʉ̃ʉ̃rẽ netõnéãwʉ̃. \v 28 ‘¿Ñeenó wapa cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãĩ?’ jĩĩ masĩdʉgagʉ, Judíoare Dutirá Peti neãrṍpʉ cʉ̃ʉ̃rẽ néediwaawʉ̃. \v 29 Judíoare dutiré maquẽ dícʉre ‘netõnʉcã́ãwĩ’ jĩĩ wedesããwã. Tee dícʉre cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrĩ, ñeenó wapa sĩãmasĩ́ña maniã́wʉ̃; cʉ̃ʉ̃ ñañarõ tiirípacari, peresuwiipʉ sõnecomasĩña maniã́wʉ̃. \v 30 Ãpẽrã́ judíoa ‘cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãã́da’ jĩĩré queti yʉʉpʉre jeaawʉ̃. Teero tiigʉ́, máata mʉʉpʉre ticocoa. Cʉ̃ʉ̃rẽ ãnopʉ́ wedesããrirare mʉʉpʉre ‘wedesãrã wáaya’ jĩĩãwʉ̃. Nocõrõrã niiã”, \m jĩĩ jóayigʉ. \p \v 31 Tiiñami surara cʉ̃ʉ̃ dutiarirobirora Pablore néewa, néejeayira Antípatris macãpʉ. \v 32 Apebʉ́recope surara dʉpomena wáarira toorá cãmecópʉtʉaatiyira cʉ̃́ãya wiicapʉra sũcã. Caballoamena wáarira dícʉ Pablomena netõwáyira. \v 33 Cʉ̃́ã Cesareapʉ jea, surara dutigʉ́ jóaripũrẽ ticoyira tiidita dutigʉ́re. Pablocãrẽ cʉ̃ʉ̃pʉre ticoyira. \v 34 Cʉ̃ʉ̃ tiipũrẽ buetoa, Pablore sãĩñáyigʉ: \p —¿Noo macʉ̃pʉ niiĩ mʉʉ? jĩĩyigʉ. \p —Cilicia macʉ̃ niiã, jĩĩyigʉ. \p \v 35 —Mʉʉrẽ wedesãrã ãnopʉ́ jeari, mʉʉrẽ tʉogʉ́da, jĩĩyigʉ. \p Teero jĩĩtoa, Pablore Herodeniiya wiicapʉ cotedutiyigʉ. \c 24 \s1 Félix pʉtopʉ Pablore wedesãrigue \p \v 1 Sicamoquẽñe bʉrecori siro paiaré dutigʉ́ Ananías, sĩquẽrã bʉtoá dutirámena Cesareapʉ jeayira. Basocáre wedesãrirare wedesebosagʉ cʉ̃́ãmena jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Tértulo. Félixpʉre Pablore wedesãyira. \v 2 Pablore néejeari, Tértulo cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãnʉcãyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ dutigʉ́, mʉʉ dutirémena ãñurõ niirecʉtia ʉ̃sã. Mʉʉ masĩrémenarã atiditá ãñurí dita wáaro tiia. \v 3 Niipetiropʉ niipetire mʉʉ ʉ̃sãrẽ tiibosárere ʉseniremena ĩñaã. \v 4 Mʉʉrẽ páasʉtiri tiidʉgáriga. Teero tiigʉ́, péero wedesecogʉda. Ʉ̃sãrẽ péero tʉocójĩña ména. \v 5 Ʉ̃sã ĩñarĩ, ãni ñañoĩ. Niipetiropʉ judíoare sĩcãrõména niimirirare cãmerĩ́ batarí tiinetṍĩ. Nazaret macʉ̃ buerigue nʉnʉrã́rẽ sʉguegʉ́ niiĩ. \v 6 Cõãmacʉ̃wiire ñañodʉgámiyigʉ. Teero tiirá, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ peresu ñeewʉ̃. Ʉ̃sã judíoare queti beserobirora cʉ̃ʉ̃rẽ queti besedʉgamiwʉ̃. \v 7 Ʉ̃sã teero tiiádara tiirí, Lisias surara dutigʉ́ ʉ̃sã pʉto sããati, tutuaromena cʉ̃ʉ̃rẽ néejõãwĩ. \v 8 Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrere mʉʉpʉre wedesãdutiwi. Mʉʉ basiro cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáte. Teero tiigʉ́, ate niipetire ʉ̃sã wedesãrere “niirṍrã niicu” jĩĩ masĩgʉ̃dacu mʉʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Judíoa “ʉ̃́jʉ̃, teerora wáawʉ” jĩĩnemocoyira. \s1 Pablo Félixre wederigue \p \v 10 Félix Pablore ĩñayigʉ, wedeseya jĩĩgʉ̃. Pablo wedeseyigʉ: \p —Yʉʉ masĩã: Mʉʉ yoari atiditá macãrãrẽ queti beserí basocʉ niiã. Teero tiigʉ́, ʉseniremena mʉʉrẽ wedegʉda yée maquẽrẽ. \v 11 Niipetire yʉʉ tiiríguere, mʉʉ sãĩñárĩ, paʉ basocá mʉʉrẽ wedemasĩcua. Doce bʉrecori netõã, yʉʉ Jerusalénpʉ jeari siro. Toopʉ́ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ jeawʉ. \v 12 Ãniã yʉʉre ãpẽrãména cãmerĩ́ ñañarõ jĩĩrĩ bʉajeáriwa. Cõãmacʉ̃wiipʉ, ʉ̃sã neãré wiseripʉ, teero biiri macãpʉ yʉʉ basocáre cúari tiirí bʉajeáriwa. \v 13 Cʉ̃́ã wedesãrere “biiro tiiáwĩ” jĩĩmasĩriya. \v 14 Yʉʉ tiirére wedegʉda. Mama bueré jĩĩrõbirora yʉʉ Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉã padeorígʉre padeóa. Ãniã mama buerére padeorí booríya. Yʉʉ doca niipetire Moisére dutiré cṹũriguere, teero biiri profetas jóariguere padeóa. \v 15 Yʉʉ ãniã tiiróbirora Cõãmacʉ̃ tiiádarere yuea. Cʉ̃ʉ̃ basocá diarirapʉ masõgʉ̃daqui, ãñuré tiiráre, ñañaré tiiráre teerora. \v 16 Teero tiigʉ́, yʉʉ masĩrõ jeatuaro wapa cʉohégʉ niidʉgaga, Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ, basocá ĩñacoropʉ teerora. \p \v 17 ’Yʉʉ peecʉ̃marĩ aperopʉ́ wáanetõãrigʉ Jerusalénpʉ jeawʉ sũcã. Judíoa bóaneõrãrẽ niyeru ticogʉ jeawʉ. Teero biiri Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ apeyenó ticogʉ jeawʉ. \v 18 Yʉʉ teeré tiigʉ́ tiirí, sĩquẽrã Asia macãrã judíoa yʉʉre bʉajeáwa Cõãmacʉ̃wiipʉ. Yʉʉpe too sʉgueropʉ Moisés cosedutírirobirora cosetóawʉ. Yʉʉre bʉarí, paʉ basocá maniwã́. Acaribíre maniwʉ̃́. \v 19 Cʉ̃́ã yʉʉre bʉajeárira mʉʉpʉre atiro booa, yʉʉre wedesãdʉgaraja, yʉʉre wedesãre cʉorája. \v 20 Cʉ̃́ã atiheri, ãniã wedearo. Yʉʉ Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ nucũrĩ, cʉ̃́ã ñañaré bʉaríguere wedesããrõ. \v 21 Ate docare yʉʉre wedesãmasĩya. Yʉʉ cʉ̃́ã pʉtopʉ niigʉ̃, bayiró bʉsʉrómena jĩĩwʉ̃: “Basocá diarira masãrére padeóa yʉʉ. Ate yʉʉ padeoré wapa mʉ́ã mecʉ̃ã yʉʉre ãno queti beserópʉ néeatia”, jĩĩwʉ̃, jĩĩyigʉ. \p \v 22 Félix mama bueré maquẽrẽ ãñurõ masĩgʉ̃́ niijĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Nocõrõrã tʉogʉ́da. Lisias surara dutigʉ́ jearipʉ, mʉ́ã wedesãre maquẽrẽ nemorṍ ãñurõ sãĩñágʉ̃da, jĩĩyigʉ. \p \v 23 Teero jĩĩtoa, cien surara dutigʉ́re jĩĩrigʉ niiwĩ: \p —Ãnirẽ́ ãñurõ cotedutiya. Cʉ̃ʉ̃ niirṍpʉ wáanetõ, niijããrõ. Cʉ̃ʉ̃ menamacãrã cʉ̃ʉ̃rẽ tiiápudʉgari, cãmotárijãña, jĩĩrigʉ niiwĩ. \p \v 24 Pee bʉrecori wáaripacari, Félix, cʉ̃ʉ̃ nʉmo Drusilamena jeayigʉ sũcã. Coo judíoayo niiyigo. Pablore néeatidutiyigʉ. Jesucristore padeorére wederi, tʉoyígʉ. \v 25 Pablo wedegʉ, jĩĩyigʉ: \p —Cõãmacʉ̃ marĩ ãñurõ tiirí booi. Marĩ ñañarére tiidʉgápacara, tiiríjãrõ booa. Atibʉ́reco petirí, Cõãmacʉ̃ wapa tiigʉ́daqui, jĩĩyigʉ. \p Félix teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, cuijõãyigʉ. Pablore wáadutigʉ jĩĩyigʉ: \p —Apetó apeyenó tiiré manirĩ́, mʉʉrẽ atidutigʉda sũcã, jĩĩyigʉ. \p \v 26 Naĩrõ Félix Pablore atiduti, cʉ̃ʉ̃mena wedeseyigʉ. “Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre niyeru ticori boomíga, cʉ̃ʉ̃rẽ wionécogʉdʉ”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. \p \v 27 Pʉacʉ̃má siro Félix dutigʉ́ niirére witijãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wasoró sããgʉ̃́ wãmecʉtiyigʉ Porcio Festo. Félix judíoamena ãñurõ pʉtʉádʉgagʉ, Pablore toopʉ́ra cṹũjãyigʉ. \c 25 \s1 Pablo Festore wederigue \p \v 1 Festo tiiditapʉ jeayigʉ, dutigʉ́ niiré sããgʉ̃ jeagʉ. Itiábʉreco siro Cesareapʉ niiãrigʉ Jerusalénpʉ wáayigʉ. \v 2 Toopʉ́ paiaré dutirá, ãpẽrã́ judíoa ʉpʉtí macãrã Pablore cʉ̃́ã wedesãriguere wedeyira cʉ̃ʉ̃rẽ sũcã. \v 3 Cʉ̃ʉ̃rẽ tutuaremena sãĩyíra: \p —Ʉ̃sãrẽ tiiápuya. Pablore ãno Jerusalénpʉ néeatidutiya, jĩĩmiyira. \p Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ maapʉ atigʉ́re sĩãã́darere quẽnorã́ tiimíyira. \v 4 Festo cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: \p —Pablo Cesareapʉ cotenoqui. Yʉʉ máata pʉtʉawagʉda toopʉ́re. \v 5 Teero tiirá, mʉ́ã menamacãrã teeré ãñurõ wedesemasĩrã yʉʉmena wáaaro. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiigʉ́ niirĩ, toopʉ́ wedesããrõ, jĩĩyigʉ. \p \v 6 Festo pʉamóquẽñe bʉrecori dʉaró niiyigʉ toopʉ́re. Too síro pʉtʉajõãyigʉ Cesareapʉ. Cʉ̃ʉ̃ pʉtʉajeari bʉreco, apebʉ́recope queti beserí basocʉ duirópʉ dui, Pablore néeatidutiyigʉ. \v 7 Pablo toopʉ́ sããjeari, judíoa Jerusalénpʉ atiarira cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ neãnʉcãyira. Pee ñañanetõjõãre cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãmiyira. Cʉ̃́ã wedesãrere “diamacʉ̃́rã niiã” jĩĩ ẽñomasĩ́riyira. \v 8 Pablo “yʉʉ wapa cʉoría” jĩĩgʉ̃, wedeyigʉ: \p —Judíoa dutirére netõnʉcã́gʉ̃ mee niiã yʉʉ. Cõãmacʉ̃wiire ñañoríwʉ. Romanuã õpʉ̃rẽ netõnʉcã́riwʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 9 Festope judíoamena ãñurõ pʉtʉádʉgagʉ, Pablore sãĩñáyigʉ: \p —¿Jerusalénpʉ wáadʉgagari? Mʉʉ wáari, yʉʉ toopʉ́ mʉʉye maquẽrẽ besegʉdacu, jĩĩmiyigʉ. \p \v 10 Pablo cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: \p —Yʉʉ ãno romanuãrẽ queti beserópʉ nucũã. Ãnopʉ́ra yʉʉre besero booa. Mʉʉ ãñurõ masĩcu: Yʉʉ judíoare ñañarõ tiiríwʉ. \v 11 Yʉʉ ñañaré tiirígʉno niigʉ̃jã, “cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãrṍ booa” jĩĩrĩ docare, “ãñurõ diagʉda” jĩĩjãbocu. Cʉ̃́ã wedesãre diamacʉ̃́ niihẽrĩrã, sĩcʉ̃nopera yʉʉre judíoapʉre ticomasĩrii. Teero tiigʉ́, romanuã õpʉ̃ yʉʉre besearo sáa, jĩĩyigʉ. \p \v 12 Festo cʉ̃ʉ̃rẽ tiiápuri basocamena wedesetoa, jĩĩyigʉ: \p —Mʉʉ romanuã õpʉ̃pʉre beseri booa. Too docare mʉʉ cʉ̃ʉ̃pʉre besedutigʉ wáagʉdacu, jĩĩyigʉ. \s1 Festo, Agripare Pabloye maquẽrẽ wederigue \p \v 13 Pee bʉrecori wáaripacari, tiidita õpʉ̃ Agripa, Berenicemena Cesareapʉ wáayigʉ Festore ãñudutigʉ wáagʉ. \v 14 Cʉ̃́ã toopʉ́ peebʉrecori niirĩ, Festo Agripare wedeyigʉ Pabloye maquẽrẽ. \p —Félix peresu cṹũrigʉ sĩcʉ̃ niiĩ. \v 15 Yʉʉ Jerusalénpʉ niirĩ, paiaré dutirá, judíoa bʉtoá dutirá cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãwã yʉʉpʉre. “Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdutíya”, jĩĩmiwã. \v 16 Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ yʉʉwʉ: “Ʉ̃sã romanuã teero peti ‘sĩãjã́ña’ jĩĩmasĩriga. Sĩcʉ̃ wedesãnorigʉ, cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãriramena queti beserópʉ wedesesʉguero booa. Cʉ̃́ã wedesãrigʉre ‘wederijããrõ’ jĩĩrĩ, queti besemasĩña maniã”, jĩĩwʉ̃. \v 17 Teero tiigʉ́, cʉ̃́ã ãno jeari bʉreco apebʉ́recope pearó manirṍ yʉʉ queti beserí basoca duirópʉ duijĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ néeatidutiwʉ. \v 18 “Too nucũrã́ pee ñañaré cʉ̃ʉ̃rẽ wedesããdacua”, jĩĩ wãcũmiwʉ̃. Maniríro niiwʉ̃. \v 19 Cʉ̃́ã padeoré maquẽ dícʉre cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãwã. Apeyé, sĩcʉ̃ Jesús wãmecʉtigʉ cʉ̃ʉ̃ diarigʉ niipacari, Pablope “catii” jĩĩwĩ. \v 20 Yʉʉ ateré deero tii masĩhẽgʉ̃, Pablore sãĩñáwʉ̃: “¿Jerusalénpʉ wáadʉgagari? Mʉʉ wáari, toopʉ́ mʉʉye maquẽrẽ besenoãdacu”, jĩĩmiwʉ̃. \v 21 Cʉ̃ʉ̃pe “romanuã õpʉ̃ yʉʉre besearo” jĩĩwĩ. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃rẽ ãnorã́ cṹũjãdutiwʉ sũcã, tée marĩ õpʉ̃pʉre ticocoripʉ, jĩĩyigʉ. \p \v 22 Agripa Festore jĩĩyigʉ: \p —Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉodʉgága, jĩĩyigʉ. \p —Jáʉ, ñamigã tʉogʉ́dacu, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃pe. \p \v 23 Apebʉ́reco Agripa, Berenicemena cʉ̃́ã ãñuré õpãrã́ suti sãñarira niiwã.\f + \fr 25:23 \ft Lucas atipṹ jóarigʉ Cesareapʉ niijĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃ ãpẽrãména neãjĩyi Agripare ĩñagʉ̃. Ĩñaña Hechos 27.1.\f* Basocá ĩñacoropʉ ãñurõ tiiẽ́ñowa, sããwawa neãrí tatiacapʉ. Surara dutirá, ʉpʉtí macãrã too macãrã cʉ̃́ãmena sããwawa. Cʉ̃́ã neãpetiri, Festo néeatidutiwi Pablore. \v 24 Cʉ̃ʉ̃ sããjeari, Festo jĩĩwĩ: \p —Ʉ̃sã õpʉ̃ Agripa, mʉ́ã niipetira ʉ̃sãmena neãrã́ tʉoyá. Ãnirã́ niiĩ niipetira judíoa wedesãrigʉ. Jerusalén macãrã, teero biiri ãno macãrã yʉʉpʉre “sĩãrṍ booa” jĩĩ acaribíwa. \v 25 Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, ñeenó wapa sĩãmasĩ́ña maniwʉ̃́, yʉʉ tʉgueñarĩ. Cʉ̃ʉ̃ basiro “romanuã õpʉ̃ yʉʉre besearo” jĩĩrĩ, “toopʉ́ra ticocogʉda” jĩĩwʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ. \v 26 Yʉʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ticocogʉ, marĩ õpʉ̃rẽ ñeenó jóamasĩriga. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃rẽ néeatidutiawʉ̃ mʉ́ã pʉtopʉ. Mʉʉrẽ tiigʉ́, néeatidutiawʉ̃, ʉ̃sã õpʉ̃ Agripa. Marĩ cʉ̃ʉ̃mena wedeseari siro, cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãre maquẽrẽ ãñurõ jóabocu. \v 27 Peresupʉ niigʉ̃́rẽ ticocogʉ, “ate wedesãwã cʉ̃ʉ̃rẽ” jĩĩ jóacoheri, ñañaniã, yʉʉ wãcũrĩ, jĩĩwĩ. \c 26 \s1 Pablo Agripare wederigue \p \v 1 Agripa Pablore jĩĩwĩ: \p —Mecʉ̃tígã yʉʉya mʉʉrẽ cʉ̃́ã wedesãrere, jĩĩwĩ. \p Pablo wedegʉda jĩĩgʉ̃, wãmorẽ wẽ́ẽtu, wedewi: \p \v 2 —Ʉ̃sã õpʉ̃ Agripa, mecʉ̃tígã mʉʉ yʉʉre wededutiri, ãñurõ ʉseniã. Teero tiigʉ́, judíoa yʉʉre wedesãre niipetirere mʉʉrẽ wedegʉda. \v 3 Mʉʉ judíoa niirecʉtirere, teero biiri ʉ̃sã sĩcãrĩbíro padeohérecãrẽ masĩpetijãgʉ̃ niirĩ, bayiró ʉseniã. Teero tiigʉ́, yʉʉre ãñurõ tʉocóduiya. \p \v 4 ’Niipetira judíoa yáa dita macãrã, Jerusalén macãrã yʉʉ mamʉpʉra cʉ̃́ãmena niirecʉtiriguere masĩĩya. \v 5 Cʉ̃́ãcã yʉʉ fariseo basocʉ niirére yoari masĩĩya. Fariseo basocʉ niijĩgʉ̃, ãpẽrã́ judíoa nemorṍ Moisés dutirére ãñurõ tiipetíjãwʉ̃. Cʉ̃́ã mʉʉrẽ wededʉgara, teeré wedemasĩya. \v 6 Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ cʉ̃ʉ̃ tiiádarere wedeyigʉ. Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ tiiádarere padeoré wapa judíoa yʉʉre queti besedutiwa. \v 7 Teeréna yuera tiia ʉ̃sã doce põnarĩ macãrã. Teero tiirá, bʉ́recori, ñamirĩ́ Cõãmacʉ̃rẽ padeorucújãã. Yʉʉcã teeré yuegʉ tiia. Ʉ̃sã õpʉ̃, tee yʉʉ yueré wapara judíoa yʉʉre wedesãrã tiiíya. \v 8 Mʉ́ãpe ¿deero tiirá Cõãmacʉ̃ basocá diarirapʉre masõrére padeoríi? \p \v 9 ’Yʉʉja too sʉgueropʉ Jesús Nazaret macã macʉ̃rẽ padeoráre “ñañarõ tiiró boocú yʉʉre” jĩĩ wãcũmiwʉ̃. \v 10 Jerusalénpʉ teero tiimíwʉ̃. Paiaré dutirá cʉ̃́ã dutiriguemena paʉ Jesuré padeoráre ñee, peresu tiirucúmiwʉ̃. Cʉ̃́ãrẽ sĩãrĩ́, “teerora sĩãrṍ booa” jĩĩrucumiwʉ̃. \v 11 Pee judíoa neãré wiseripʉ wáa, Jesuré padeodúaro jĩĩgʉ̃, ñañarõ tiirucúmiwʉ̃. Bayiró cʉ̃́ãmena cúagʉ, tée apeyé ditapʉ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiinʉnʉ́semiwʉ̃. \p \v 12 ’Teeré tiigʉ́, wáamiwʉ̃ Damascopʉre paiaré dutirá yʉʉre dutirépũrĩ jóabosariguemena. \v 13 Maapʉ yʉʉ wáari, coeritó niirĩ, ʉ̃mʉã́sepʉ muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ bóero nemorṍ bóediatiri ĩñawʉ̃. Yʉʉ pʉto yʉʉmena wáarira pʉtopʉcãrẽ bóesesajõãwʉ̃. \v 14 Teero wáarira, ʉ̃sã niipetira ñaacũmujõãwʉ̃ ditapʉ. Sĩcʉ̃ yʉʉre hebreoayemena wedeseri tʉowʉ́: “Saulo, ¿deero tiigʉ́ yʉʉre ñañarõ tiinʉnʉ́sei? Mʉʉ basirope ñañarõ tiigʉ́ tiia, yʉʉre teero tiigʉ́”, jĩĩwĩ. \v 15 “¿Noã niiĩ mʉʉ?” jĩĩwʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ. “Yʉʉ Jesús mʉʉ ñañarõ tiinʉnʉ́segʉra niiã. \v 16 Wʉ̃mʉnʉcãña. Yʉʉ mʉʉrẽ ‘wedecotearo’ jĩĩgʉ̃, mʉʉrẽ bauáa. Mecʉ̃tígã mʉʉ ĩñarére, yʉʉ mʉʉrẽ too síropʉ bauáadarere wedegʉ wáagʉdacu. \v 17 Judíoa, judíoa niihẽrã mʉʉrẽ ñañarõ tiirí, yʉʉ mʉʉrẽ netõnégʉ̃dacu. Mʉʉrẽ cʉ̃́ãpʉre ticocoa. \v 18 Mʉʉ yéere wedegʉ, cʉ̃́ã capearire ĩñapõrĩ tiigʉ́ tiiróbiro niigʉ̃dacu. Naĩtĩãrõpʉ tiiróbiro wáarare bóeropʉ wáari tiinʉcã́gʉ̃dacu mʉʉ. Cʉ̃́ã Satanás dutirére duujã́, Cõãmacʉ̃ dutirépere tiiáro jĩĩgʉ̃, mʉʉrẽ ticocoa yʉʉ. Cʉ̃́ã ñañaré tiirére acabóre ñeeãrõ jĩĩgʉ̃, ticocoa. Cʉ̃́ã yʉʉre padeorámena niiãrõ jĩĩgʉ̃, ticocoa”, jĩĩwĩ yʉʉre. \p \v 19 ’Teero tiigʉ́, ʉ̃sã õpʉ̃ Agripa, ʉ̃mʉã́sepʉ dutirigue quẽẽrṍpʉ tiiróbiro yʉʉ tʉoríguere netõnʉcã́riwʉ. \v 20 Wedenʉcãwʉ̃ Damasco macãrãrẽ. Too síro Jerusalén macãrãrẽ, niipetiro Judea dita macãrãrẽ, teero biiri judíoa niihẽrãcãrẽ wedewʉ. Cʉ̃́ãrẽ “mʉ́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasoyá” jĩĩwʉ̃. “Cõãmacʉ̃rẽ padeonʉcã́ña”, jĩĩwʉ̃. “Mʉ́ã ãñuré tiirémena mʉ́ã wasorére ẽñoñá”, jĩĩwʉ̃. \v 21 Yʉʉ teeré wederé wapa judíoa Cõãmacʉ̃wiipʉ yʉʉ niigʉ̃́rẽ ñee, sĩãdʉgámiwã. \v 22 Cʉ̃́ã teero tiidʉgápacari, Cõãmacʉ̃pe yʉʉre tiiápurucujãĩ. Teero tiigʉ́, yʉʉ atitóre ʉpʉtí macãrãrẽ, ãpẽrã́ bʉ́ri niirã́cãrẽ Cõãmacʉ̃ye quetire wedea. Tíatopʉ Moisés, ãpẽrã́ profetas síropʉ wáaadarere jóarira niiwã. Cʉ̃́ã jĩĩrirobirora yʉʉ wedea: \v 23 “Cristo Cõãmacʉ̃ beserigʉre ñañarõ netõã́daro niirõ tiiyíro. Diatoa, cʉ̃ʉ̃rã́ diarigʉpʉ masãsʉguegʉdaqui. Teero tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ netõnére maquẽrẽ wedegʉdaqui judíoare, judíoa niihẽrãrẽ”,\f + \fr 26:23 \ft Isaías 42.6; 49.6.\f* jĩĩ jóarira niiwã, jĩĩ wedewi Pablo. \p \v 24 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩrã, Festo bayiró wedeseremena jĩĩwĩ: \p —Pablo, mʉʉ mecʉ̃gʉ̃́ tiia. Mʉʉ basiro pee buenetõjĩgʉ̃, mecʉ̃gʉ̃́ tiia, jĩĩwĩ. \p \v 25 Pablope jĩĩyigʉ: \p —Ʉ̃sãrẽ dutigʉ́ Festo, yʉʉ mecʉ̃gʉ̃́ mee tiia. Yʉʉ wederé diamacʉ̃́rã niiã. Quioníremena wedea. \v 26 Marĩ õpʉ̃ Agripa tee maquẽrẽ ãñurõ masĩqui. Teero tiigʉ́, cuiro manirṍ wedea cʉ̃ʉ̃rẽ. Ate yʉʉ wedeariguere tʉopetíjãjĩyi. Yayióropʉ wáariyiro. \v 27 Mʉʉte ʉ̃sã õpʉ̃ Agripa, ¿mʉʉ profetas jóariguere padeói? Yʉʉ masĩã: Mʉʉ padeocú, jĩĩwĩ. \p \v 28 —¡Nocõrõgã wedepacʉ, yʉʉre Jesuré padeogʉ́ wáari tiidʉgácu! jĩĩwĩ Agripa Pablore. \p \v 29 —Cõãmacʉ̃ boorí, péerogã o pairó wedepacʉ, teeré padeogʉ́ wáari tiidʉgága. Mʉʉ, teero biiri niipetira yʉʉre mecʉ̃ã tʉorá yʉʉ tiiróbiro niirĩ boogá. Peresu niiré dícʉre mʉ́ãrẽ boosã́riga, jĩĩwĩ. \p \v 30 Agripa, Festo wʉ̃mʉnʉcãrĩ, Berenice, cʉ̃́ãmena duirácã wʉ̃mʉnʉcãwã. \v 31 Witiwa, cãmerĩ́ wedeseyira: \p —Ĩ́ni cʉ̃ʉ̃ tiirémena peresu tiimasĩ́ña maniã. Teero tiirá, ¿ñeenó wapa cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãbógari? jĩĩyira. \p \v 32 Agripa Festore jĩĩyigʉ: \p —Ĩ́ni “romanuã õpʉ̃ yʉʉre besearo” jĩĩriatã, cʉ̃ʉ̃rẽ wionécoboajĩyu, jĩĩyigʉ. \c 27 \s1 Romapʉ Pablore ticocorigue \p \v 1 Festo Italiapʉ ticocomasĩrĩ ĩñagʉ̃, Pablore, teero biiri ãpẽrã́ peresu niirã́rẽ Julio cien surara dutigʉ́re cotedutiwi. Julio romanuã õpʉ̃ya põna macãrã surara dutigʉ́ niiwĩ. \v 2 Ʉ̃sã Adramitio macãwʉ dooríwʉpʉ mʉãsãwʉ̃. Tiiwʉ́ Asia dita maquẽ petaripʉ wáaadaro tiiwʉ́. Sĩcʉ̃ Tesalónica macã macʉ̃ ʉ̃sãmena wáawi. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Aristarco. Cʉ̃ʉ̃ya macã Macedonia ditapʉ niiyiro. \p \v 3 Apebʉ́reco Sidónpʉre jeawʉ. Julio Pablore ãñurõ tiiwí; cʉ̃ʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ menamacãrã niirira pʉtopʉ ĩñagʉ̃ wáadutiwi, cʉ̃ʉ̃ boorénorẽ “ticoaro” jĩĩgʉ̃. \v 4 Too niiãrira tiiwʉména wáawʉ sũcã. Wĩno ʉ̃sã díamacʉ̃pe bayiró páapuwʉ. Teero tiirá, Chipre nʉcʉ̃rõrẽ diamacʉ̃́pe netõwáwʉ. Toopé wĩno páapubayiriwʉ. \v 5 Cilicia, Panfilia dita netõwá, Mirapʉ jeawʉ Licia ditapʉre. \p \v 6 Toopʉ́ cien surara dutigʉ́ Italiapʉ wáaadariwʉre bʉajeárigʉ niiwĩ. Alejandría macãwʉ niiwʉ̃. Ʉ̃sãrẽ tiiwʉpʉ́ cṹũwĩ. \v 7 Wáa, peebʉrecori ãñurõgã wáawʉ. Bayiró ñañarõ netõrémena jeawʉ Gnido macã díamacʉ̃pʉre. Wĩno bayiró páapucãmotawʉ ména. Teero tiirá, Creta nʉcʉ̃rõpʉre wáa, Salmónrẽ netõwá, Creta acuniñape sodeawʉ. \v 8 Bayiró ñañarõ netõrémena sicapeta Ãñurí Peta wãmecʉtiri petapʉ jeawʉ. Tiipeta Lasea macã pʉto niiwʉ̃. \p \v 9 Ʉ̃sã yoari pearémena péerogã dʉsawʉ́ púuriro, wĩno bayiró páapure wáaadari sʉguero. Teero tiiró, bayiró quiowʉ́, wáari. Teeré masĩgʉ̃, Pablo cʉ̃́ãrẽ wedemiwĩ: \p \v 10 —Marĩ netõwári, quio niiãdacu, yʉʉ tʉgueñarĩ. Mʉ́ã néeware, mʉ́ãyawʉ, marĩ catirécãrẽ tiidióbocu, jĩĩmiwĩ. \p \v 11 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩpacari, cien surara dutigʉ́ Pablo wedeariguere padeoríwi. Tiiwʉ́ waatúgʉ, tiiwʉ́ dutigʉ́pere padeowí. \v 12 Tiipetape púuriro niirĩ, ñañaniyiro. Teero tiirá, paʉ tiiwʉ́ macãrã “Fenicepʉ wáañaãda, púuriro netõã́da jĩĩrã” jĩĩmiwã. Fenice macã peta Cretapʉ niiyiro. Tiipeta muĩpũ sããwaro niirí peta niijĩrõ, wĩno bayiró páapuriyiro. \s1 Pairímaapʉ oco wĩnoména pearigue \p \v 13 Wĩno aperopé péero páapuatiri, “jãmʉ, jeajõããdacu” jĩĩmiwã. Teero tiirá, tiiwʉpʉ́ mʉãsã, Creta wesagãpʉ wáamiwʉ̃. \v 14 Ʉ̃sã péerogã wáaari siro, wãcũña manirṍ wĩno bayiró tiinʉcʉ̃rõ pʉtope páapuatiwʉ, Nordeste cʉ̃́ã jĩĩré. \v 15 Wĩno ʉ̃sãrẽ aperopé néejõãwʉ̃. Wĩno atirópe deero tii ʉ̃sã wáamasĩriwʉ. Teero tiirá, “teerora too wáajõããrõ” jĩĩ, wĩno noo páapucorope wáajõãwʉ̃. \v 16 Cauda nʉcʉ̃rõpʉ netõwáwʉ. Tiinʉcʉ̃rõ apeniñapé wáari, wĩno bayiró jeariwʉ. Toopʉ́ yucusóro cʉ̃́ã siatú wéeriwʉre bayiró paderémena wéecowʉ pairíwʉ wesapʉ. \v 17 Wéemʉõcotoa, siatúpeowʉ. Ʉ̃sã wáariwʉcare watirí jĩĩrã, cʉ̃́ã pũũgʉ̃dʉpórimena siatúdiyowa. Sirte ditatupari niirṍcapʉ páapucori jĩĩrã, cui niiwã. Teero tiirá, wĩno ñeeré caserire jõãdíocowa. Cʉ̃́ã jõãã́ri siro, wĩno páapucorope wáawʉ. \v 18 Apebʉ́reco oco pea, páapu, ocoturí paca niirĩ ĩñarã, apeyé cõãdʉowa. \v 19 Itiábʉreco wáaromena, cʉ̃́ã basiro tiiwʉ́ maquẽrẽ cõãdʉowa sũcã. \v 20 Pee bʉrecori muĩpũ bʉ́reco macʉ̃, ñocõã́ bauríwa. Oco pea, teerora páapujãwʉ̃. Teero tiirá, “deero tii marĩ catiricu” jĩĩ wãcũmiwʉ̃. \p \v 21 Yoari yaaheri ĩñagʉ̃, Pablo cʉ̃́ã decopʉ jeanʉcã, jĩĩwĩ: \p —Yʉʉ menamacãrã, mʉ́ã yʉʉre tʉoátã, ãñuniboajĩyu; Cretare witiriboajĩyu; dooríwʉ maquẽrẽ ñañoríboajĩyu; marĩ cõããriguere cʉobóajĩyu ména. \v 22 Marĩrẽ teero wáapacari, wãcũtutuaya. Sĩcʉ̃ diaricu. Atiwʉ́ dícʉre tiidióadacu. \v 23 Yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ niiã. Cʉ̃ʉ̃ dutirére tiia. Cʉ̃ʉ̃ ñami yʉʉ pʉtopʉ ángelere ticocoarigʉ niiãwĩ. \v 24 Ángele yʉʉre wedeawĩ: “Pablo, cuirijãña. Mʉʉrẽ romanuã õpʉ̃ pʉtopʉ jearo booa. Mʉʉrẽ tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ mʉʉ menamacãrãrẽ netõnégʉ̃daqui sĩcʉ̃ diaro manirṍ”, jĩĩãwĩ. \v 25 Teero tiirá, mʉ́ã wãcũtutuaya. Yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeóa. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre jĩĩãrirobirora wáaadacu. \v 26 Teero ãñurõ wáapacari, atiwʉ́ nʉcʉ̃rṍpʉ súuñacũmuãdacu, jĩĩwĩ Pablo. \p \v 27 Pʉa semana ʉ̃sã Cretare witiwari siro, pairímaa Adriáticopʉ wĩno bayiró páapucoremena wáawʉ. Ñami deco tiiwʉ́ macãrã paderá “marĩ dita pʉtopʉ jeara tiitú niiã” jĩĩwã. \v 28 Cʉ̃́ã ¿nocõrõ ʉ̃cʉ̃ãmiĩ? jĩĩrã, opada cãnotí, duudíoco, queoñáwã. “Treinta y seis metros ʉ̃cʉ̃ãã”, jĩĩ ĩñawã. Péero wáa, queoñáwã sũcã. “Veintisiete metros ʉ̃cʉ̃ãã”, jĩĩwã sáa. \v 29 Ʉ̃tãpapʉ́ ñaapeari jĩĩ, cuiwa. Teero tiirá, bapari cõmepĩ́rĩ\f + \fr 27:29 \ft Pecasãyemena: anclas.\f* teeyapupʉ siatúredarimena cõãñowã, waatúrope wéeñepasoaro jĩĩrã. “Boyero bóeri boomíga”, jĩĩwã. \v 30 Tiiwʉ́ macãrã paderá dutijṍãdʉgamiwã. “Ʉ̃sã cõmepĩ́rĩrẽ waasʉguérope cõãñoãdara tiia”, jĩĩdito, péeriwʉgãrẽ néediocora tiimíwã díapʉ. \v 31 Pablope cien surara dutigʉ́re, suraracãrẽ jĩĩwĩ: \p —Ãniã atiwʉpʉ́ pʉtʉáheri, mʉ́ã sĩcʉ̃ catiricu, jĩĩwĩ. \p \v 32 Teero tiirá, surarape wéeñeredarire páata, tiiwʉ́gãrẽ ñaañorĩ tiiwá. \p \v 33 Bóeadari sʉguero, Pablo ʉ̃sãrẽ “yaaya” jĩĩgʉ̃, niipetirare jĩĩwĩ: \p —Pʉa semana netõã, mʉ́ã ãñurõ yaaripacara, “¿deero wáaadari marĩ?” jĩĩcotero. \v 34 Teero tiirá, mʉ́ã ãñurõ niiãda jĩĩrã, yaaro booa. Mecʉ̃tígã marĩrẽ ñañarõ wáapacari, mʉ́ãrẽ merẽã wáaricu, jĩĩwĩ. \p \v 35 Teeré jĩĩ, pãrẽ née, niipetira ĩñacoropʉ Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire tico, pãrẽ pʉatá, yaanʉcãwĩ. \v 36 Wãcũtutua, cʉ̃́ãcã yaawa. \v 37 Ʉ̃sã niipetira tiiwʉpʉ́ niirã́ doscientos setenta y seis niiwʉ̃. \v 38 Cʉ̃́ã yaadʉgarere yaaari siro, trigoporire cõãñojãwã, tiiwʉ́ nʉcʉ̃hẽriwʉ pʉtʉáaro jĩĩrã. \s1 Dooríwʉ ditatupari buropʉ sʉgacũmurigue \p \v 39 Bóecũmurĩ, ditare ĩñarã, “¿Noopʉ́ niiĩ?” jĩĩmasĩriwa. Opacoca ditatuparigʉ niirṍrẽ ĩñawã. \p —Toopʉ́ wáaada; ditatuparigʉpʉ súumacũmubocu, jĩĩwã. \p \v 40 Teero tiirá, cõmepĩ́rĩrẽ cõõtẽ́rĩjããrõ jĩĩrã, wéeñeãredarire widetácodiocowa. Waarípĩrĩ waatúgʉ waatúrepĩrĩrẽ jõãdíocowa. Waasʉguéro niirí caserore wéemʉõtucowa, wĩno néewaaro jĩĩrã. Teero tiirá, tiiwʉré ditatuparipʉ ticocomiwã. \v 41 Wáa, wãcũña manirṍ ditatupari buro oco watoa niirí buropʉ sʉgacopeawʉ waasʉguérope. Cãmeñariwʉ. Waatúrope ocoturí páapusãcori, watijṍãwʉ̃. \p \v 42 Teero wáari ĩñarã, surara jĩĩwã: \p —Jãmʉ, marĩ peresu tiiráre sĩãjã́co; cʉ̃́ã báapã dutijṍãbocua, jĩĩwã. \p \v 43 Cien surara dutigʉ́pe “Pablore sĩãbócua” jĩĩgʉ̃, cãmotáwi. Báamasĩrãrẽ: —Ñaañuãsʉgue, ditapʉ báapãña, jĩĩwĩ—. \v 44 Ãpẽrã́ táboapĩrĩmena, tiiwʉ́ maquẽ watiárepĩrĩmena pasapãwaya, jĩĩwĩ. \p Teero tiirá, ditapʉ jea, niipetira netõpetíjãwʉ̃. \c 28 \s1 Malta nʉcʉ̃rõpʉ Pablo tiirígue \p \v 1 Ʉ̃sã ditapʉ jeapetira, tʉowʉ́: Tiinʉcʉ̃rõ Malta wãmecʉtiwʉ. \v 2 Too macãrã basoca ãñurõ tiiwá ʉ̃sãrẽ. Oco pea, yʉsʉári ĩñarã, pecame diobosáwa. \p —Sũmarã́ atiya mʉ́ã niipetira, jĩĩwã. \p \v 3 Pablo peca seegʉ́ wáa, néeati, cʉ̃ʉ̃ wã́ãtĩãrĩ, ãña tiidotopʉ niiãrigʉ asiré cuigʉ, witiwi. Pabloya wãmopʉ bacañáñumuwĩ. \v 4 Tiinʉcʉ̃rõ macãrã ãña cʉ̃ʉ̃ya wãmopʉre tusari ĩñarã, cãmerĩ́ jĩĩwã: “Ãni basocá sĩãrígʉ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ día pairímaapʉ netõã́rigʉ niipacʉ, cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiré wapa diagʉdaqui”, jĩĩwã. \p \v 5 Cʉ̃ʉ̃pe pecamepʉ wẽ́ẽbatesoewi ãñarẽ. Pũniriwi cʉ̃ʉ̃rẽ. \v 6 Too macãrãpe wãcũmiyira: “Bipijṍããdacu. Bipiríatã, wãcũña manirṍ ñaacũmu, diajõãgʉ̃daqui”, jĩĩmiyira. Cʉ̃́ã yoari yuemi, cʉ̃ʉ̃rẽ merẽã wáaheri ĩña, merẽã wãcũyira sũcã. “Ãni basocʉ́ mee niiqui; sĩcʉ̃ basocá padeogʉ́ niigʉ̃ niiãti”, jĩĩwã. \p \v 7 Too pʉtogã tiinʉcʉ̃rõ macãrã dutigʉ́ya dita niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Publio. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãrẽ bocawi. Itiábʉreco ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ pʉto niirĩ, ãñurõ tiiwí. \v 8 Publio pacʉ wioré, yoopote diagʉ pesawi. Pablo cʉ̃ʉ̃ niirṍpʉ sããwa, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñaapeó, netõnéwĩ. \v 9 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñarã, ãpẽrã́ tiinʉcʉ̃rõ macãrãcã diará atirucuwa. Netõnénowã. \v 10 Ʉ̃sãrẽ pee apeyenó ticowa. Too síro ʉ̃sã wáaadara tiirí, ʉ̃sãrẽ dʉsarécõrõ ticowa. \s1 Romapʉ Pablo jearigue \p \v 11 Ĩtĩã́rã muĩpũrã niiwʉ̃ ʉ̃sã toopʉ́re. Alejandría macã macãwʉ tée púuriro wáapetiripʉ niiwʉ̃ tiinʉcʉ̃rõpʉre. Tiiwʉ́ ẽquẽãpʉ cʉ̃́ã padeorá Cástor, Pólux queoré cʉ̃́ã páateture tusawʉ. Ʉ̃sã tiiwʉpʉ́ mʉãsã, wáajõãwʉ̃. \v 12 Wáa, Siracusa macã petapʉ jeawʉ. Toopʉ́ itiábʉreco pʉtʉáwʉ. \v 13 Too macãrã tiinʉcʉ̃rõ wesa wáa, Regio macãpʉ jeawʉ. Sicabʉreco siro ʉ̃sã sirope wĩno páapuatiwʉ. Pʉabʉ́reco siro Puteoli macãpʉ jeawʉ. \v 14 Toopʉ́re ãpẽrã́ Jesuré padeoráre bʉajeáwʉ. Cʉ̃́ã ʉ̃sãrẽ: —Sica semana ʉ̃sã pʉto pʉtʉáya, jĩĩwã. \p Too pʉtʉáari siro, maapʉ wáa, Romapʉ jeawʉ sáa. \v 15 Ãpẽrã́ Roma macãrã Jesuré padeorá ʉ̃sã Romapʉ wáare quetire tʉotóayira. Teeré tʉo, tée Foro de Apio macãpʉ ʉ̃sãrẽ bocara jeawa. Ãpẽrãcã́ Tres Tabernas wãmecʉtiropʉ ʉ̃sãrẽ bocawa. Pablo cʉ̃́ãrẽ ĩñagʉ̃, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire tico, wãcũtutuare bʉanemówĩ. \v 16 Ʉ̃sã Romapʉ jeari, too macãrã dutirá jĩĩwã: \p —Pablo merẽã niidʉgari, ãñuniãdacu. \p Cʉ̃ʉ̃mena surara sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ cotegʉdʉre cṹũwĩ. \s1 Romapʉ Pablo tiirígue \p \v 17 Itiábʉreco siro Pablo judíoa ʉpʉtí macãrãrẽ neãdutiwi. Cʉ̃́ã neãtoari, jĩĩwĩ: \p —Yáa wedera, yʉʉ marĩya wederare, marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiirécʉtiriguere netõnʉcã́riwʉ. Netõnʉcã́ripacari, Jerusalénpʉ judíoa yʉʉre ñee, romanuãrẽ dutirápʉre tico, yʉʉre peresu tiidutíwa. \v 18 Romanuãrẽ dutirá yʉʉre sãĩñápeti, sĩãrĩ́ tiiréno wapa bʉaríwa. Wionécodʉgamiwã. \v 19 Judíoape booríwa. Teero tiigʉ́, yʉʉ “romanuã õpʉ̃ yʉʉre queti besearo” jĩĩwʉ̃. Yʉʉpe yáa wederare wedesãre cʉoríwʉ. \v 20 Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ĩña, wedesegʉda jĩĩgʉ̃, boocóawʉ̃. Cõãmacʉ̃ beserigʉ marĩ Israelya põna macãrã yoari yuerigʉyere yʉʉ wederé wapa atidá cõmedá siatúarigʉ niiã, jĩĩwĩ. \p \v 21 Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã: \p —Ʉ̃sã sicapũ Judea macãrã mʉʉye maquẽrẽ cʉ̃́ã jóaripũrẽ ñeeriwʉ. Teero biiri too macãrã marĩya wedera ãnopʉ́ jeara, ñañarõ wedeseriwa mʉʉrẽ. \v 22 Ʉ̃sã masĩã: Niipetiropʉre mama buerére “ñañaniã” jĩĩcua. Ʉ̃sã mʉʉ padeorére tʉodʉgága, jĩĩwã. \p \v 23 Cʉ̃́ã neããdari bʉrecore wedecũjã, wáajõãwã. Tiibʉreco niirĩ, paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ niirí wiipʉ jeawa. Bóeri wedenʉcãrigʉ wedenañiõjõãwĩ. Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeariguere wedewi. Moisére dutiré cṹũriguemena, profetas jóariguemena wedeyapono, “Jesús Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiĩ” jĩĩ padeorí tiijã́dʉgagʉ tiimíwĩ. \v 24 Sĩquẽrã Pablo wederére tʉorá “niirṍrã niiã” jĩĩwã. Ãpẽrãpé padeoríwa. \v 25 Cãmerĩ́ wedesetoa, sĩcãrĩbíro wãcũri, wáajõãwã. Cʉ̃́ã wáaadari sʉguerogã, Pablo jĩĩwĩ: \p —Profeta Isaías mʉ́ã ñecʉ̃sʉ̃mʉãrẽ jóariguere tʉoyá. Diamacʉ̃́ maquẽrẽ Espíritu Santo biiro cʉ̃ʉ̃rẽ jóari tiirígʉ niiwĩ: \q1 \v 26 Basocáre wedegʉ wáaya: \q1 “Mʉ́ã tʉopacára, tʉomasĩ́riadacu; \q1 ĩñapacara, ĩñamasĩriadacu”, jĩĩña cʉ̃́ãrẽ. \q1 \v 27 Cʉ̃́ãpe ãñurõ wãcũdʉgaricua; \q1 tʉodʉgáricua; \q1 ĩñadʉgaricua. \q1 Cʉ̃́ã ãñurõ tʉo, ãñurõ ĩña, wãcũré wasoátã, \q1 yʉʉ cʉ̃́ãrẽ netõnéboajĩyu,\f + \fr 28:27 \ft Isaías 6.9-10.\f* jĩĩ wedeya, \m jĩĩ jóarigʉ niiwĩ. \v 28 Teero tiirá, ãñurõ masĩña mʉ́ã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basocáre netõnére quetire judíoa niihẽrãrẽ wedenoãdacu. Cʉ̃́ãpe tʉoádacua, jĩĩwĩ. \p \v 29 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩãri siro, judíoa cʉ̃́ã basiro bayiró cãmerĩ́ wedeseco, witiwawa. \p \v 30 Pʉacʉ̃má Pablo cʉ̃́ã waso, wapatídutiri wiipʉ niiwĩ. Toopʉ́ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã jearáre ʉseniremena bocarucuwi. \v 31 Cuiro manirṍ Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeariguere, teero biiri marĩ Õpʉ̃ Jesucristoyere wederucujãwĩ ãpẽrã́ cãmotáro manirṍ.