\id 2CO - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h 2 Corintios \toc1 Corinto Macãrãrẽ Pablo pʉarĩ́ jóaripũ \toc2 2 Corintios \toc3 2Co \mt1 CORINTO MACÃRÃRẼ \mt2 Pablo pʉarĩ́ jóaripũ \c 1 \s1 Ãñuduticorigue \p \v 1 Yʉʉ Pablo, Timoteo marĩya wedegʉmena mʉ́ãrẽ ãñudutia. Yʉʉ Cõãmacʉ̃ booró Jesucristoyere wededutigʉ beserigʉ niiã. Yʉʉ atipũrẽ́ mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ padeorí põna macãrã Corintopʉ niirã́rẽ jóaa. Teero biiri niipetira Jesuré padeorá Acaya ditapʉ niirã́cãrẽ jóaa. \p \v 2 Mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉ, Jesucristo marĩ Õpʉ̃ ãñuré ticoaro; ãñurõ niirecʉtiri tiiáro. \s1 Pablo ñañarõ netõrígue queti \p \v 3 Cõãmacʉ̃ Jesucristo marĩ Õpʉ̃ Pacʉre ʉsenire ticoada. Cʉ̃ʉ̃rã́ marĩrẽ bóaneõ ĩñaĩ. Marĩrẽ wãcũtutuari tiirucúi. \v 4 Ʉ̃sã ñañarõ netõrécõrõ ʉ̃sãrẽ wãcũtutuari tiii. Teero tiirá, ʉ̃sãcã ãpẽrã́ ñañarõ netõrã́rẽ wãcũtutuari tiimasĩ́ã. Ʉ̃sãrẽ Cõãmacʉ̃ wãcũtutuari tiirírobirora cʉ̃́ãrẽ wãcũtutuari tiimasĩ́ã. \v 5 Cristo ñañarõ netõrírobiro ʉ̃sãcãrẽ bayiró ñañarõ netõré jeaa. Teerora sũcã ʉ̃sã Cristomena niirĩcãrẽ, ʉ̃sãrẽ pee wãcũtutuare jeaa. \v 6 Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ wãcũtutuari boorá, mʉ́ãrẽ netõrĩ́ boosã́rã, teero ñañarõ netõpacára, nʉcãjã́ã. Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ wãcũtutuare ticori, ʉ̃sãcã mʉ́ãrẽ wãcũtutuari tiiádacu. Mʉ́ã wãcũtutuara, mʉ́ã ʉ̃sã tiiróbirora ñañarõ netõrã́, tutuaromena nʉcãjã́ãdacu. \v 7 Mʉ́ã ʉ̃sã tiiróbiro ñañarõ netõrĩ́, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãcãrẽ wãcũtutuari tiigʉ́daqui. Teero tiirá, “padeodúbocua” jĩĩrṍ manirṍ mʉ́ãrẽ bayiró wãcũria. \p \v 8 Yáa wedera, ʉ̃sãrẽ Asia ditapʉ wáariguere mʉ́ãrẽ masĩrĩ boogá. Ʉ̃sã toopʉ́re bayiró peti ñañarõ netõwʉ̃́. “Sĩcãrĩbíricu; diajõããdacu”, jĩĩmiwʉ̃. \v 9 “Ʉ̃sãrẽ sĩãã́dacua”, jĩĩ wãcũmiwʉ̃. Teero wãcũrã, ʉ̃sã basiro dee tii masĩriwʉ. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ diarirare masõgʉ̃́pere tiiápurere sãĩwʉ̃́. \v 10 “Ʉ̃sãrẽ sĩãã́dara tiiíya”, jĩĩrĩ, Cõãmacʉ̃ netõnéwĩ. Atitóre netõnérucujãĩ. “Too síropʉcãrẽ ʉ̃sãrẽ ñañarõ cʉ̃́ã tiidʉgári, netõnégʉ̃daqui”, jĩĩ padeóa. \v 11 Cõãmacʉ̃rẽ mʉ́ã ʉ̃sãrẽ sãĩbosári, teero tiigʉ́daqui. Paʉ ʉ̃sãrẽ sãĩbosári, Cõãmacʉ̃ ãñurõ ʉ̃sãrẽ tiiápugʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñarã, paʉ ʉsenire ticoadacua. \s1 Pablo Corintopʉ wáaririguere wederigue \p \v 12 Ʉ̃sã ateré wãcũrã, bayiró ʉseniã: Atibʉ́recopʉre basocáre tiiditóro manirṍ ãñurõ tiirécʉtira niirucuwʉ. Mʉ́ã watoapʉcãrẽ teerora tiiwʉ́. Teero tiirá, ʉ̃sã wapa cʉohéra, ãñurõ tʉgueñaã. Ʉ̃sã basiro ʉ̃sã masĩrémena teeré tiimasĩ́ria; Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ ãñurõ tiirémenape teeré tiimasĩ́ã. \v 13-14 Mʉ́ãrẽ ʉ̃sã merẽã jóaria; tʉomasĩ́reno dícʉre jóarucua. Mʉ́ã péerogã tʉomasĩ́rõbirora niipetirere ãñurõ tʉomasĩ́petiri boogá. Teero tiirá, marĩ Õpʉ̃ Jesús pʉtʉaatiri bʉreco jeari, mʉ́ã ʉ̃sãmena ʉseniãdacu; ʉ̃sãcã mʉ́ãmena ʉseniãdacu. \p \v 15 “Teero wáaadacu” jĩĩ wãcũgʉ̃, mʉ́ãrẽ ĩñagʉ̃ wáasʉguedʉgamiwʉ̃. Mʉ́ãrẽ ʉsenirĩ tiidʉgágʉ, pʉarĩ́ mʉ́ã pʉtopʉ wáadʉgamiwʉ̃. \v 16 Macedonia ditapʉ wáagʉ, mʉ́ãrẽ ĩñanetõwadʉgamiwʉ̃. Toopʉ́ jearigʉ, coepʉtʉ́aatigʉ, mʉ́ãrẽ ĩñacãmepʉtʉaatidʉgamiwʉ̃. Too yʉʉ jeari, mʉ́ã yʉʉ Judeapʉ wáaadare maquẽrẽ tiiápubojĩyu. \v 17 Yʉʉ toopʉ́ wáaheri ĩñarã, “¿ãñurõ wãcũripacʉ, ‘wáagʉda’ jĩĩ wedeseyiri?” ¿jĩĩgari mʉ́ã? Mʉ́ã yʉʉre “atibʉ́reco macãrãbirora ‘wáagʉda’ jĩĩrigʉ niipacʉ, ‘wáaria’ jĩĩgʉ̃́no niiqui” ¿jĩĩgari? \v 18 Niiria. Yʉʉ Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedegʉ́ wãmemena mʉ́ãrẽ jĩĩã: Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ wederére wasoría. \v 19 Jesucristo Cõãmacʉ̃ macʉ̃ wasoríqui. Yʉʉ, Silvano, Timoteocãmena mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ye quetire wedetoawʉ. Cʉ̃ʉ̃ “tiigʉ́da” jĩĩpacʉ, “tiirícu” jĩĩriyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ jĩĩré diamacʉ̃́ maquẽ niiã. \v 20 Niipetire Cõãmacʉ̃ “ãñurõ tiigʉ́da” jĩĩrigue Jesucristo tiiríguemena yaponóĩ. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticora, Jesucristo wãmemena “Cõãmacʉ̃ teerora tiiáro” jĩĩã. \v 21 Cõãmacʉ̃rã ʉ̃sãrẽ, mʉ́ãcãrẽ Cristore padeorucújãrĩ tiii. Cʉ̃ʉ̃rã́ marĩrẽ Cristomena niiãdarare beserigʉ niiwĩ. \v 22 Marĩrẽ cʉ̃ʉ̃ põna wáari tiirígʉ niiwĩ. “Cʉ̃ʉ̃ põna niiã” jĩĩrére masĩdutigʉ, Espíritu Santore marĩpʉre ticodiocorigʉ niiwĩ. Espíritu Santore marĩrẽ ticojĩgʉ̃, nemorṍrã “ʉ̃mʉã́sepʉ marĩrẽ ãñurére ticogʉdaqui” jĩĩmasĩrĩ tiii. \p \v 23 “Yʉʉ Corintopʉ wáagʉda” jĩĩrigʉ niipacʉ, wáariwʉ. “Yʉʉ wáaheri, mʉ́ãrẽ nemorṍ ãñucu” jĩĩ wãcũwʉ̃. Mʉ́ãrẽ bobooro wáari ĩñadʉgahegʉ, wáariwʉ. Cõãmacʉ̃ yʉʉ teero wãcũriguere masĩqui. \v 24 Mʉ́ãrẽ “biirope padeoyá” jĩĩgʉ̃ mee tiia. Mʉ́ã ãñurõ padeóa. Mʉ́ãrẽ ãñurõ ʉseniremena niinemoãrõ jĩĩgʉ̃, teero tiiápudʉgaa. \c 2 \p \v 1 Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ bóaneõrã niirĩ tiidʉgáhegʉ, wáariwʉ sũcã. \v 2 Yʉʉ mʉ́ãrẽ bóaneõrã niirĩ tiirí, ¿noãpé yʉʉre ʉsenirĩ tiibógari? Yʉʉ bóaneõrĩ tiirá yʉʉre ʉsenirĩ tiimasĩ́ricua. \v 3 Teero tiigʉ́, toopʉ́ wáarono tiigʉ́, mʉ́ãrẽ quẽnojeádutigʉ jóawʉ. Teeré jóagʉ, biiro wãcũwʉ̃: Yʉʉ máata wáaatã, mʉ́ã yʉʉre ʉsenirĩ tiiróno tiirá, yʉʉre wãcũpatigʉ niirĩ tiibócu. Yʉʉ biiro wãcũã: Yʉʉ ʉseniremena jeari, mʉ́ãcã ʉsenibojĩyu. \v 4 Yʉʉ tiipũrẽ jóagʉ, bayiró bóaneõremena, utirémena jóawʉ. Mʉ́ãrẽ bóaneõrã niiãrõ jĩĩgʉ̃ mee jóawʉ. Mʉ́ãrẽ yʉʉ maĩnetṍrere masĩdutigʉ jóawʉ. \s1 Ñañaré tiirígʉre acabódutirigue \p \v 5 Sĩcʉ̃ basocʉ́ mʉ́ã watoapʉ niigʉ̃́ marĩrẽ bóaneõrã niirĩ tiirígʉ niiwĩ. Yʉʉ dícʉre teero tiirírigʉ niiwĩ; mʉ́ãcãrẽ teerora tiirígʉ niiwĩ. Mʉ́ã niipetirapʉre bóaneõrĩ tiiríjĩyi. “Mʉ́ã niipetirapʉre bayiró bóaneõrĩ tiirígʉ niiwĩ” jĩĩgʉ̃jã, jĩĩnemosãñu wedebocu. \v 6 Mʉ́ã paʉ “cʉ̃ʉ̃rẽ biiro ñañarõ tiiáda” jĩĩ, tiitóayiro. Nocõrõrã ñañarõ tiiyá. \v 7 Ñañarõ tiinemórõno tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóya. Cʉ̃ʉ̃rẽ wãcũtutuari tiiyá. Mʉ́ã teero tiihéri, cʉ̃ʉ̃ bayiró bóaneõgʉ̃ wáaboqui. \v 8 Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrére ẽñodutía sũcã. \v 9 Yʉʉ mʉ́ãrẽ too sʉgueropʉre ate maquẽrẽ jóawʉ: “¿Tee yʉʉ dutiriguere diamacʉ̃́rã tiidʉgámiĩ cʉ̃́ã?” jĩĩ masĩdʉgagʉ jóawʉ. \v 10 Cʉ̃ʉ̃ tiiríguere mʉ́ã acabóri, yʉʉcã acabóa. Yʉʉ wãcũrĩ, yʉʉre ñañarõ tiiríjĩyi. Teero niipacari, mʉ́ãrẽ maĩgʉ̃́, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóa. Diamacʉ̃́rã Cristo ĩñacoropʉ acabóa. \v 11 Marĩ cʉ̃ʉ̃rẽ acabóri, Satanás marĩrẽ netõnʉcã́masĩriqui. Cʉ̃ʉ̃ tiirécʉtirere marĩ ãñurõ masĩã. \s1 Pablo Troaspʉ wãcũpatirigue \p \v 12 Yʉʉ Troas macãpʉ Cristoye quetire buegʉ jeari, paʉ cʉ̃ʉ̃ye quetire tʉodʉgáwa. Marĩ Õpʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tʉodʉgári tiirígʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, buemiwʉ̃. \v 13 Yʉʉ Tito marĩya wedegʉre bʉajeáhegʉ, bayiró wãcũpatiwʉ. Teero tiigʉ́, cʉ̃́ãrẽ “wáagʉ tiia” jĩĩ, Macedoniapʉ wáajõãwʉ̃. \s1 Cristomena ñañarére netõnʉcã́rã niiã \p \v 14 Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa. Cʉ̃ʉ̃rã́ Cristore ñañarére netõnʉcã́rĩ tiirígʉ niiwĩ. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃mena niijĩrã, ñañarére netõnʉcã́rãbiro niiã. Sitiaãñúre niipetiropʉ sesarobirora Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãmena cʉ̃ʉ̃ye quetire niipetiropʉ masĩpetijõãrĩ tiii. \v 15 Cristo paiá tiirucúrobiro sitiaãñúremena Cõãmacʉ̃rẽ sóepeogʉbiro tiiquí. Ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ye quetire wedera, sitiaãñúwarebiro niipetiropʉ wáaa. Netõnénorira pʉtopʉ, pecamepʉ wáaadara pʉtopʉcãrẽ cʉ̃ʉ̃ye queti jeaa. \v 16 Pecamepʉ wáaadara “sitiaãñúre pũni niicu” jĩĩ wãcũrãbiro ʉ̃sã wederére tʉsaricua. Netõnénorirape ʉ̃sã wederére bayiró tʉsacua; “catiré ticoré niiã” jĩĩ wãcũcua. Cõãmacʉ̃ tiiápuriatã, noãpé tee quetire wedemasĩña manibójĩyu. \v 17 Ʉ̃sã ãpẽrã́ tiiróbiro Cõãmacʉ̃ye quetire wedera, wapasécãmesãria. Teero tiiróno tiirá, Cõãmacʉ̃ ticocorira Cristomena niijĩrã, Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre cʉ̃ʉ̃ye quetire jĩĩditoro manirṍ wedea. \c 3 \s1 Mama netõnére quetire bueré \p \v 1 Ʉ̃sã “Cõãmacʉ̃ye quetire diamacʉ̃́rã buea” jĩĩrã, ʉ̃sã basiro ʉ̃sãye maquẽrẽ ãñurõ wedesera mee tiia. Ʉ̃sã basiro “diamacʉ̃́rã buea ʉ̃sãjã” jĩĩria. Teero biiri “cʉ̃́ã diamacʉ̃́rã bueeya” jĩĩrípũrẽ ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ jóabosari booría. Mʉ́ã teero jĩĩrípũrẽ ʉ̃sãrẽ jóaricãrẽ booría. Ãpẽrã́jã teero jĩĩrípũrẽ “jóabosaya” jĩĩ sãĩcúa; ʉ̃sãpeja sãĩría. \v 2 Mʉ́ãrã “cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃yere ãñurõ bueeya” jĩĩrípũbiro niijãrã tiia ʉ̃sãrẽ. Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ “tiipũbirora niijãrã tiiíya” jĩĩ, ãñurõ yeeripũnacʉtia. Niipetira mʉ́ãrẽ masĩãri siro, “Pablocã cʉ̃́ãrẽ diamacʉ̃́rã buejĩya” jĩĩcua ʉ̃sãrẽ. \v 3 Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ bueri siro, mʉ́ã niirecʉtiremena “Cristo jóaripũ niijãrã tiia” jĩĩ ẽñoã. Tiipũrẽ jóarigʉmena jóaya maniwʉ̃́; ʉ̃tãpĩpʉre jóaya maniwʉ̃́. Espíritu Santo mʉ́ã wãcũrépʉre jóarigʉ niiwĩ. Mʉ́ã wãcũrére wasorígʉ niiwĩ. \p \v 4 Ʉ̃sã Cristomena niijĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ bayiró padeojĩ́rã, mʉ́ãrẽ “Cristo jóaripũ niijãrã tiia” jĩĩã. \v 5 Apeyenó tiimasĩ́rere “ʉ̃sã basiro masĩwʉ̃” jĩĩmasĩña maniã. Niipetire ʉ̃sã tiimasĩ́re Cõãmacʉ̃ ticoré niiã. \v 6 Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ basocáre buemasĩrere ticorigʉ niiwĩ. Teero tiirá, mama netõnére quetire buea. Tee quetire basocáre buera, “ate jóariguere tiiyá” jĩĩ bueria; “Espíritu Santo boorépere tiiyá” jĩĩ buea. Dutiré jóariguere tiihéra pecamepʉ wáacua. Espíritu Santope catiré petihére ticogʉ́ niiĩ. \p \v 7 Cõãmacʉ̃ Moisére cʉ̃ʉ̃ dutiré cṹũriguere ticogʉ, ʉ̃tãpĩpʉ jóayigʉ. Tee dutiré marĩ netõnʉcã́re wapa sĩãcõã́dutire niiyiro. Marĩrẽ sĩãcõã́dutire niipacaro, ãñunetõjõãre niiyiro; asibatéremena jeayiro. Moiséya diapóacã bayiró asibatéyiro. Teero tiirá, Israelya põna macãrã cʉ̃ʉ̃ya diapóare ĩñacõãtumasĩriyira. Jõõpemena cʉ̃ʉ̃ asibatére petiwáyiro. Tee dutiré ãñuré niiyiro. \v 8 Toorá nemorṍ Espíritu Santo basocámena niiãdare quetipe ãñunemoã. \v 9 Tee dutiré “basocá netõnʉcã́rãrẽ ñañarõ tiiádacu” jĩĩrigue asibatéremena jeayiro; ãñunetõjõãre niiyiro. Toorá nemorṍ “Cõãmacʉ̃ basocáre ‘ãñurã́rã niiĩya’ jĩĩ ĩñagʉ̃daqui” jĩĩré quetipe ãñunemoã. \v 10 Tee ãñunemorere marĩ ãñurõ ĩñarĩpereja, tee dutiré ãñuré asibatéremena jeariguepe bʉ́ri niiré pʉtʉájãã sáa. \v 11 Tee dutiré ãñuré asibatéremena jeariguepe petiádare niiyiro. Ãñunemorepe petiríadare niiã. Teero tiiró, tee dutiré nemorṍ ãñunetõnʉcãã. \p \v 12 Ʉ̃sã petiríadarere cotera, ʉseniyuetoaa. Teero tiirá, diamacʉ̃́, cuiro manirṍ wedea. \v 13 Ʉ̃sã Moisés tiirírobiro tiiría. Cʉ̃ʉ̃ya diapóa asibatére “máata petiádacu” jĩĩgʉ̃, suti caseromena bʉ́atoyigʉ, Israelya põna macãrã tee petiwári ĩñarijããrõ jĩĩgʉ̃. \v 14 Cʉ̃́ã tʉoríyira. Atitócãrẽ tee bʉcʉ dutirére bueri tʉorá, tʉoríya. Tiisuti caserora Cõãmacʉ̃ asibatérere bʉ́atorobiro niitoaa cʉ̃́ãrẽ. Teero tiirá, netõnére maquẽrẽ tʉoríya. Jesuré padeorípereja, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tʉorí tiiquí. \v 15 Atitócãrẽ Moisés jóariguere bueri tʉorá, tʉoríya. Cʉ̃́ã tʉomasĩ́re suti casero bʉ́atorobiro niijãã ména. \v 16 Marĩ Õpʉ̃rẽ padeogʉ́no dícʉ tʉoquí. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ tʉorí tiiquí; tiicasero pã́õrõbiro wáacu sũcã. \v 17 Marĩ Õpʉ̃, Espíritu Santomena sĩcʉ̃rã niiĩ. Teero tiirá, Espíritu Santo marĩmena niirĩ, marĩ cãmotáro manirṍ Jesuména ãñurõ niimasĩã. \v 18 Teero tiirá, marĩ niipetira dupupʉ bʉ́atori casero manirã́ niijĩrã, cʉ̃ʉ̃ ãñurõ asibatérere ĩñamasĩã.\f + \fr 3:18 \ft O “cʉ̃ʉ̃ ãñurõ asibatérere ẽñomasĩ́ã”.\f* Teero tiirá, jõõpemena cʉ̃ʉ̃biro wáara tiia; cʉ̃ʉ̃yere cʉonemóã. Tee niiã marĩ Õpʉ̃ tiiré. Cʉ̃ʉ̃rã́, Espíritu Santomena sĩcʉ̃rã niiĩ. \c 4 \p \v 1 Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ ãñurõ tiigʉ́, Jesuyé quetire wedeadarare cṹũrigʉ niiwĩ. Teero tiirá, wãcũtutuhera niiria. \v 2 Bobooro tiirére, basocá ĩñahẽrõpʉ ñañaré tiirére doo niiã. Cõãmacʉ̃ye quetire jĩĩditoremena wederia. Teero jĩĩrõno tiirá, tee quetire wasoró manirṍ, diamacʉ̃́ wedea. Teeména Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre ʉ̃sã wederére basocá “diamacʉ̃́rã wedeeya” jĩĩ wãcũrĩ booa. \v 3 Basocáre netõnére quetire ʉ̃sã wederi, ãpẽrã́ cʉ̃́ã wãcũrére bʉ́atonorirabiro niicua; tʉorícua. Tee quetire tʉohérano pecamepʉ wáaadara niicua. \v 4 Cʉ̃́ã padeohére wapa atibʉ́reco macãrã õpʉ̃ Satanás cʉ̃́ãrẽ tʉoñémasĩhẽrã wáari tiiquí. Teero tiirá, basocáre netõnére queti bóere niipacari, ĩñamasĩricua. “Cristo ãñunetõjõãgʉ̃ Cõãmacʉ̃ niirére ẽñogʉ̃́ niiĩ” jĩĩrére tʉomasĩ́ricua. \v 5 Ʉ̃sã basocáre wedera, “biiro niiã ʉ̃sãjã” jĩĩ wederia; “Jesucristo basocá Õpʉ̃ niiĩ” jĩĩrépere wedea. Ʉ̃sãyepereja wedera, “Jesuré maĩrémena mʉ́ãrẽ padecotera niiã” jĩĩ wedea. \v 6 Biiro niiã: Cõãmacʉ̃ basirora sicatopʉ atibʉ́reco naĩtĩãrõ niimiriguere bóeri tiirígʉ niiwĩ. Teeré tiirírobiro cʉ̃ʉ̃rã́ marĩye yeeripũnarĩpʉ bóeri tiirígʉ niiwĩ. Teero tiirá, marĩ Cristore masĩrémena Cõãmacʉ̃ ãñurõ niirecʉtirere masĩã. \s1 Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ mama õpʉ̃ʉ̃rĩmena wasoádacu \p \v 7 Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ye queti wederá bʉ́ri niirã́ niiã. Diiména tiiréparʉ wapapacáre posecʉtíreparʉbiro niiã. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã wederémena cʉ̃ʉ̃ tutuarere ẽñoquí. Ʉ̃sã basiro tutuare cʉoría. \v 8 Pee ñañarére netõpacára, bayiró peti wãcũpatiria. Wãcũpatipacara, “¿deero wáaadariye?” jĩĩria. \v 9 Basocá ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiidʉgápacari, Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ cõãwarii. Ʉ̃sãrẽ páanecõãcũpacara, sĩãríya. \v 10 Ʉ̃sã noo wáaro Jesuré sĩãrírobirora ʉ̃sãcãrẽ sĩãjã́miwã. Ʉ̃sã ñañarõ netõríra niipacara, catia. Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃ʉ̃ catirére ʉ̃sãmena ẽñoĩ. \v 11 Ʉ̃sã catiró jeatuaro Jesuyé quetire wederé wapa sĩãrĩ́quio niiã. Teeména Jesús ʉ̃sãye õpʉ̃ʉ̃rĩ bóaadare õpʉ̃ʉ̃rĩmena cʉ̃ʉ̃ catirére ẽñoĩ. \v 12 Ʉ̃sãpere sĩãrĩ́quio niiã. Mʉ́ãpe catiré petihére bʉaa. \p \v 13 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóanoã: “Yʉʉ padeowʉ́; teero tiigʉ́, wedesewʉ”. Teerora jĩĩã ʉ̃sãcã: Ʉ̃sã padeóa; teero tiirá, wedesea. \v 14 Ʉ̃sã ateré masĩjĩrã, wedesea: Cõãmacʉ̃ Jesús marĩ Õpʉ̃rẽ diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, ʉ̃sãcãrẽ cʉ̃ʉ̃mena masõgʉ̃daqui. Ʉ̃sãrẽ, mʉ́ãrẽ sĩcãrõména cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néewagʉdaqui. \v 15 Ʉ̃sã mʉ́ãye ãñuré niiãdarere boosã́rã, niipetire ʉ̃sã ñañarõ netõrére nʉcãjã́ã. Teeména ãpẽrãcã́ Cõãmacʉ̃ ãñuré ticorére masĩjĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire ticoadacua. Jõõpemena paʉ peti cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire tico, “ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ” jĩĩnemoãdacua. \p \v 16 Teero tiirá, wãcũtutuarucujãã. Sotoápere bʉtoá wáapacara, popeapʉre bʉ́recoricõrõ nemorṍ tutuanemoã. \v 17 Biiro wãcũã: Ʉ̃sã atibʉ́recopʉ ñañarõ netõré máata petiádare niiã. Tee ñañarõ netõré wapa apeyé nemorṍ ãñuré bʉaádacu. Bayiró ʉseniremena cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ niirucujããdacu. \v 18 Ʉ̃sãrẽ baurocá wáarere wãcũnʉnʉseria. Bauhérepere wãcũnʉnʉsea. Baurocá wáare petiádacu. Bauhérepe niirucujããdacu. \c 5 \p \v 1 Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ muĩ wiseri marĩ niiré wiseribiro niiã. Tee wiseri tiiróbiro marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ bóaadacu. Cõãmacʉ̃pe ʉ̃mʉã́sepʉ ãñuré wiseri petiríadarere quẽnoyúetoaqui. Tee wiseri basocá tiirígue mee niicu. \v 2 Ate diamacʉ̃́rã niiã: Marĩ ãnopʉ́ niirã, ñañarõ tʉgueñaã, ʉ̃mʉã́se niirí wiipʉ wáadʉgara. \v 3 Tiiwií sutiró tiiróbiro cãmotáadacu, sutimanírãbiro niirijããrõ jĩĩrã. \v 4 Marĩ atibʉ́recopʉre ate õpʉ̃ʉ̃rĩmena ñañarõ netõã. Teero tiirá, ñañarõ tʉgueñaã. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ cõãdʉgara mee teero jĩĩã, ʉ̃mʉã́sepʉ niiãdare õpʉ̃ʉ̃rĩpere wasorí boorá. Tee niirucuadari õpʉ̃ʉ̃rĩ wasorí, bóaadari õpʉ̃ʉ̃rĩ petiádacu. \v 5 Cõãmacʉ̃rã marĩrẽ teero wáaadarere quẽnoyúerigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ ãñurõ tiiádarere masĩsʉguedutigʉ, Espíritu Santore ticodiocosʉguerigʉ niiwĩ. \p \v 6 Teero tiirá, padeorucúa. Ateré masĩã: Ʉ̃sã ate õpʉ̃ʉ̃rĩmena niirã, Cõãmacʉ̃mena niiria ména. \v 7 Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñaripacara, cʉ̃ʉ̃ jĩĩriguere padeonʉnʉ́sea; teeména niiã. \v 8 Teero tiirá, ateré wãcũrã, padeóa: Ate õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ cõãjãdʉgamiga, Cõãmacʉ̃mena niirã wáadʉgara. Cʉ̃ʉ̃mena niirĩ, nemorṍ ãñuniãdacu. \v 9 Teero tiirá, ate õpʉ̃ʉ̃rĩmena niirã, o niirucuadare õpʉ̃ʉ̃rĩmena niirãcã, Cõãmacʉ̃rẽ teerora ʉsenirĩ tiirucújãdʉgaga. \v 10 Cristo wapa tiiádari bʉreco jeari, marĩ niipetira toopʉ́ niiãdacu. Basocácõrõrẽ marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩpʉ tiiríguere Cristo masĩqui. Ãpẽrã́ ãñurére ñeeãdacua; ãpẽrãpé ñañarére ñeeãdacua. \s1 Cõãmacʉ̃mena ãñurõ niirecʉtire maquẽ \p \v 11 Ʉ̃sã teeré masĩjĩrã, marĩ Õpʉ̃rẽ quioníremena ĩñarã, basocáre “ʉ̃sã wederére diamacʉ̃́ maquẽ niiã” jĩĩ pãnarĩ tiia. Cõãmacʉ̃pe ʉ̃sãrẽ masĩtoai. Mʉ́ãcãrẽ teerora ʉ̃sãrẽ masĩrĩ booa. \v 12 Ʉ̃sã basiro ʉ̃sãye maquẽrẽ ãñurõ wedesera mee tiia sũcã. Ʉ̃sãrẽ ãñurõ masĩ, ʉseniremena wãcũãrõ jĩĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ jóaa. Teeré masĩrã, ãpẽrã́ buerí basoca ʉ̃sãrẽ ñañarõ wedeseri, mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ yʉʉmasĩãdacu. Cʉ̃́ã sotoá maquẽ dícʉ baurére wãcũrã, yeeripũna maquẽrẽ wãcũhẽrã niicua. \v 13 Mʉ́ã ʉ̃sãrẽ “mecʉ̃rã́ tiiíya” jĩĩbocu. Ʉ̃sãpe “Cõãmacʉ̃ booró tiirá tiia” jĩĩ yʉʉadacu. Mʉ́ã apetóre ʉ̃sãrẽ “mecʉ̃ríya” jĩĩbocu. Ʉ̃sãpe “mʉ́ã ãñurõ niiãdarere boosã́rã, teero tiia” jĩĩ yʉʉadacu. \v 14 Cristo ʉ̃sãrẽ maĩrĩ́ ĩñarã, cʉ̃ʉ̃ dutirére tiia. Ateré masĩnoã: Sĩcʉ̃ niipetirare diabosarigʉ niiwĩ. Teero tiirá, niipetira cʉ̃ʉ̃mena diarira tiiróbiro pʉtʉájĩyu. \v 15 Cristo niipetirare diabosarigʉ niiwĩ. Catiré petihérere cʉorá cʉ̃́ã booró tiiríjããrõ jĩĩgʉ̃, teero tiirígʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ boorépere tiiáro jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ dia masãbosarigʉ niiwĩ. \v 16 Teero tiirá, ʉ̃sã basocáre ĩña, wãcũrã, atibʉ́reco macãrã wãcũrõbirora wãcũria. Too sʉgueropʉre ʉ̃sã Cristore atibʉ́reco macãrã wãcũrõbirora wãcũmiwʉ̃. Mecʉ̃tígãrẽ teero cʉ̃ʉ̃rẽ wãcũria sáa. \v 17 Cristo cʉ̃ʉ̃mena niigʉ̃́norẽ cʉ̃ʉ̃ niirecʉtirere wasorí tiiquí. Cʉ̃ʉ̃ too sʉguero tiiríguere tiinemóriqui sáa; mama dícʉ niicu cʉ̃ʉ̃pʉre. \p \v 18 Cõãmacʉ̃rã niipetirere teero wáari tiiquí. Cʉ̃ʉ̃rã́ Cristo diariguemena ʉ̃sãrẽ cʉ̃ʉ̃mena ãñurõ niirecʉtiri tiirígʉ niiwĩ. Niipetirare teero niirĩ boogʉ́, ʉ̃sãrẽ cʉ̃ʉ̃ye quetire wededutigʉ cṹũrigʉ niiwĩ. \v 19 Tee queti biiro niiã: Cõãmacʉ̃ Cristo diariguemena atibʉ́reco macãrãrẽ cʉ̃ʉ̃mena ãñurõ niirecʉtiadarere cṹũrigʉ niiwĩ. Cʉ̃́ã ñañaré tiirére petirí tiirígʉ niiwĩ. Niipetirare cʉ̃ʉ̃mena ãñurõ niirecʉtiri boogʉ́, ʉ̃sãrẽ cʉ̃ʉ̃ye quetire wededutigʉ cṹũrigʉ niiwĩ. \v 20 Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ Cristore wasorá niiãrõ jĩĩgʉ̃, ticocorigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ ʉ̃sã wederémena basocáre boocói. Teero tiirá, Cristo wãmemena Cõãmacʉ̃mena basocáre ãñurõ niirecʉtidutia. \v 21 Cristo péerogã ñañaré tiirípacari, Cõãmacʉ̃pe marĩ ñañaré tiiré wapa cʉ̃ʉ̃rẽ ñañaré tiirígʉbiro ñañarõ netõrĩ́ tiirígʉ niiwĩ. Teero tiiríguemena marĩ Cristomena niirĩ, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ wapa cʉohérare tiiróbiro ĩñaĩ. \c 6 \p \v 1 Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃yere padeapuri basoca niijĩrã, “cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñuré ticorére teero ĩñacõãrijãña” jĩĩã. \v 2 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jĩĩ jóanoã: \q1 Cõãmacʉ̃ ateré jĩĩĩ: \q1 “Yʉʉ basocáre ãñurõ tiiríto niirĩ, mʉʉ sãĩríguere tʉowʉ́. \q1 Yʉʉ netõnéri bʉreco niirĩ, mʉʉrẽ tiiápuwʉ”,\f + \fr 6:2 \ft Isaías 49.8.\f* \m jĩĩ jóanoã. Tʉoyá. Mecʉ̃tígã cʉ̃ʉ̃ teero tiiríto niiã. Mecʉ̃tígã cʉ̃ʉ̃ netõnéri bʉreco niiã. \p \v 3 Ãpẽrãrẽ́ ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ye paderére ñañarõ wedeseri booría. Teero tiirá, basocáre ñañaré tiiẽ́ñoria, “Cõãmacʉ̃rẽ padeoríbocua” jĩĩrã. \v 4 Biirope tiia: Niipetire ʉ̃sã tiirémena, ʉ̃sãrẽ wáaremena “Cõãmacʉ̃ye paderá niiã” jĩĩrére ẽñoã. Ʉ̃sãrẽ merẽã wáari, nʉcãjã́ã; apetó bayiró ñañarõ netõã; ʉ̃sãrẽ apeyenó dʉsaa; wisióre tʉgueñaã; \v 5 ʉ̃sãrẽ tãnaã́ya; peresu wiipʉ sõnecoya; acaribítutire wáaa; bayiró padea; apetóre cãniría; teero biiri jʉabóaa. \v 6 Ãpẽrãrẽ́ ñañarõ tiiría; diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩã; ʉ̃sãrẽ merẽã wáari, potocṍrõ manirṍ niiã; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñaã; Espíritu Santo tiiápuremena padea; ãpẽrãrẽ́ jĩĩditoro manirṍ maĩã; \v 7 diamacʉ̃́rã wedea; Cõãmacʉ̃ tutuarere cʉoa. Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃yere paderá surarabiro niiã. Ʉ̃sã wãmocʉtíre ʉ̃sã diamacʉ̃́ tiiré niiã. Teeména surara cãmerĩ́sĩãrã wáarabiro Cõãmacʉ̃yere wedera wáaa; ʉ̃sãrẽ cãmotádʉgara ʉ̃sãrẽ docacũmurĩ tiimasĩ́riya. \v 8 Ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ padeorémena ĩñaãya; ãpẽrãpé padeoríya. Ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ ãñurõ wedeseya; ãpẽrãpé ñañarõ wedeseya. Ʉ̃sã diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedepacari, ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ “jĩĩditori basoca niiĩya” jĩĩ ĩñaãya. \v 9 Niipetira ʉ̃sãrẽ masĩpacara, sĩquẽrã ʉ̃sãrẽ ĩñamasĩhẽrã tiiróbiro ĩñaãya. Apetóre ʉ̃sãrẽ sĩãdʉgápacari, niirucua. Cʉ̃́ã ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiipacára, sĩãríya. \v 10 Ʉ̃sã bóaneõpacara, ʉsenirucujãã. Ʉ̃sã apeyenó cʉorípacara, ʉ̃sã buerémena ãpẽrãrẽ́ pee cʉorábiro niirĩ tiia. Apeyenó cʉorípacara, niipetire cʉorábiro niiã. \p \v 11 Yáa wedera Corinto macãrã, yayióro manirṍ mʉ́ãrẽ ʉ̃sã wãcũrére wedepetijãã. Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ bayiró maĩrére ẽñoã. \v 12 Cãmerĩ́ maĩré manirĩ́, mʉ́ãye wapa niiã; ʉ̃sãpe mʉ́ãrẽ bayiró maĩmíã. \v 13 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ wederobirora yʉʉcã mʉ́ãrẽ wedegʉda: Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ diamacʉ̃́ maĩrṍbirora mʉ́ãcã ʉ̃sãrẽ maĩñá. \s1 Marĩ Cõãmacʉ̃wiibiro niiã \p \v 14 Jesuré padeohéramena cãmeyiorijãña. Diamacʉ̃́ tiirá diamacʉ̃́ tiihéramena niimasĩricua. Bóeropʉ niirã́ naĩtĩãrõpʉ niirã́mena niimasĩricua. \v 15 Cristocã Satanámena sĩcãrĩbíro wãcũricua. Teerora sũcã padeogʉ́, padeohégʉmena sĩcãrĩbíro wãcũricua. \v 16 Cõãmacʉ̃wiipʉre Cõãmacʉ̃ dícʉre padeoró booa; weerirare padeoríjãrõ booa. Marĩpe Cõãmacʉ̃ catirucugʉmena niijĩrã, Cõãmacʉ̃wiibiro niiã. Cʉ̃ʉ̃ basiro biiro jĩĩrigʉ niiwĩ: \q1 “Cʉ̃́ãmena niigʉ̃dacu; cʉ̃́ã watoapʉ cãmesã́gʉ̃dacu. \q1 Yʉʉ cʉ̃́ã Õpʉ̃ niigʉ̃dacu; cʉ̃́ã yáara niiãdacua.\f + \fr 6:16 \ft Levítico 26.1; Ezequiel 37.27.\f* \q1 \v 17 Teero tiirá, ñañarã́ pʉtopʉ niimiãrira witiwajõãña”, jĩĩĩ marĩ Õpʉ̃. \q1 “Niipetire ñañaré tiirére tiiríjãña.\f + \fr 6:17 \ft Isaías 52.11.\f* \q1 Teero tiirí, yʉʉ mʉ́ãrẽ ñeegʉ̃da. \q1 \v 18 Yʉʉ mʉ́ã Pacʉ niigʉ̃da; \q1 mʉ́ã yʉʉ põna niiãdacu”, jĩĩĩ marĩ Õpʉ̃ tutuanetõjõãgʉ̃.\f + \fr 6:18 \ft 2 Samuel 7.14; 1 Crónicas 17.13.\f* \c 7 \p \v 1 Teero tiirá, yáa wedera, yʉʉ maĩrã́, Cõãmacʉ̃ “teero tiigʉ́da” jĩĩriguere masĩrã, niipetire marĩ ñañaré tiirére duujã́ãda. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ ñañorére, marĩ wãcũré ñañorére duuáda. Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena padeojĩ́rã, cʉ̃ʉ̃ booré dícʉre tiiáda. \s1 Corinto macãrã wãcũre wasorígue \p \v 2 Ʉ̃sãrẽ maĩñá. Sĩcãrĩ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiríwʉ; mʉ́ã padeorécãrẽ ñañoríwʉ; mʉ́ãyere jĩĩditoremena néeriwʉ. \v 3 Yʉʉ mʉ́ãrẽ “wapa cʉorá niiĩya” jĩĩgʉ̃ mee tiia. Yʉʉ too sʉguero jĩĩrirobirora mʉ́ãrẽ maĩã. Teero tiirá, marĩ catira, sĩcãrõména niiã. Diaracã, sĩcãrõména niirucuadacu. \v 4 Yʉʉ mʉ́ã ãñurõ tiiré quetire tʉogʉ́, “teerora tiirucúadacua” jĩĩ wãcũwʉ̃. Ãpẽrãrẽ́ mʉ́ã ãñurõ tiirére ʉseniremena wedea. Teero tiigʉ́, ñañarõ netõpacʉ́, wãcũtutua, bayiró ʉseniã. \p \v 5 Macedoniapʉ coerí siro, ʉ̃sã yeerisãre bʉaríwʉ. Ʉ̃sã noo wáaro ñañarõ netõwʉ̃́. Ãpẽrã́ ʉ̃sãmena cãmerĩ́ cúasodʉgawa. Mʉ́ã ʉ̃sã buerirare wãcũgʉ̃, bayiró wãcũpatiwʉ. \v 6 Cõãmacʉ̃ bóaneõremena niirã́rẽ wãcũtutuari tiigʉ́pe Tito ʉ̃sã pʉtopʉ jearémena ʉ̃sãrẽ wãcũtutuari tiiwí. \v 7 Cʉ̃ʉ̃ jearémena dícʉ wãcũtutuariwʉ. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ wãcũtutuari tiiríguere tʉorá, nemorṍ wãcũtutuanemowʉ̃. Mʉ́ã yʉʉre ĩñadʉgarere, mʉ́ã wãcũpatiriguere, mʉ́ã yʉʉre wãcũrére wedewi. Teeré tʉogʉ́, toorá nemorṍ ʉseninemowʉ̃. \p \v 8 Yʉʉ mʉ́ã ñañaré tiirére mʉ́ãrẽ jóaripũmena mʉ́ãrẽ bóaneõrã niirĩ tiiwʉ́. Mecʉ̃tígãrẽ teeré wãcũpatiria. Too sʉguero “yʉʉ jóaheri ãñunibojĩyu” jĩĩ wãcũmiwʉ̃. Teeré mecʉ̃tígã wãcũria. Mʉ́ãrẽ bóaneõrĩ tiipacʉ́, yoari bóaneõrĩ tiiríjĩyu. \v 9 Mecʉ̃tígã yʉʉ ʉseniã. Mʉ́ã bóaneõriguere wãcũgʉ̃ mee ʉseniã. Mʉ́ã bayiró bóaneõriguepe mʉ́ãrẽ wãcũpati, wasorí tiiyíro. Teero tiigʉ́, ʉseniã. Cõãmacʉ̃ booróbirora mʉ́ã ñañaré tiiríguere wãcũ, bóaneõyiro. Teero tiiró, ʉ̃sã mʉ́ãrẽ jóacoripũ mʉ́ãrẽ ñañarõ tiiríjĩyu. \v 10 Marĩ Cõãmacʉ̃ booróbirora bóaneõrã, wãcũpati, wasoa. Teeména netõnénoã. Too síro “ñañaré tiitʉ́” jĩĩña maniã. Atibʉ́reco macãrãpe cʉ̃́ã ñañaré tiiríguemena bóaneõjãcua. Bóaneõpacara, pecamepʉ wáacua. \v 11 Mʉ́ãpe Cõãmacʉ̃ tʉsaróbirora bóaneõrĩ, ate ãñuré pʉtʉáyiro: Mʉ́ã watoapʉ wáariguere “quẽnoã́da” jĩĩyiro; “too sʉgueropʉre marĩ diamacʉ̃́ tiiríjĩyu; mecʉ̃tígã diamacʉ̃́ tiia sáa”, jĩĩyiro; mʉ́ã watoapʉ wáariguere mʉ́ã yoari teero ĩñariguere wãcũrã, cúayiro; “Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañarõ tiibóqui”, jĩĩ wãcũrã, cuijõãyiro; yʉʉ mʉ́ãrẽ ĩñagʉ̃ wáari booáyiro; diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiidʉgáayiro; “ñañaré tiigʉ́re diamacʉ̃́ ñañarõ tiiádacu”, jĩĩyiro. Niipetire teero mʉ́ã tiirémena mʉ́ã wapa cʉohérere ẽñoyíro. \v 12 Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ jóagʉ, ñañaré tiirígʉyere, teero biiri ñañaré tiinógʉ̃ye dícʉre wãcũriwʉ. Mʉ́ãye niiãdarere bayiró wãcũwʉ̃. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ ʉ̃sãrẽ bayiró maĩã sáa. Teeré masĩdutigʉ mʉ́ãrẽ jóawʉ. \v 13 Teero tiirá, mʉ́ã ãñurõ tiirémena ʉ̃sã wãcũtutuawʉ. \p Teero wãcũtutuara, Tito bayiró ʉsenirĩ ĩñarã, toorá nemorṍ ʉseninemowʉ̃. Mʉ́ã niipetirapʉra cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tʉgueñarĩ tiiríra niiwʉ̃. \v 14 Tito mʉ́ã pʉtopʉ wáaadari sʉguero, yʉʉ mʉ́ãmena ʉsenirere cʉ̃ʉ̃rẽ wedewʉ. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ jeari, yʉʉ jĩĩrirobirora wáayiro. Niipetirere ʉ̃sã mʉ́ãrẽ wederiguere diamacʉ̃́rã wedewʉ. Teerora ʉ̃sã Titore mʉ́ãye maquẽrẽ wederiguecã diamacʉ̃́rã niiwʉ̃. \v 15 Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ quioníremena bocayiro. Cʉ̃ʉ̃ dutirére yʉʉyiro. Mʉ́ã teero tiiríguere wãcũgʉ̃, mʉ́ãrẽ nemorṍ maĩnetṍneĩ. \v 16 Yʉʉ mʉ́ãrẽ padeóa; “ãñurõ tiiádacua” jĩĩgʉ̃, bayiró ʉseniã. \c 8 \s1 Ticodʉgaro jeatuaro ticodutire \p \v 1 Yáa wedera, ʉ̃sã ateré mʉ́ãrẽ masĩrĩ boogá: Macedoniapʉ Jesuré padeoré põnarĩ macãrãrẽ Cõãmacʉ̃ ãñuré ticorigʉ niiwĩ. \v 2 Cʉ̃́ã bayiró ñañarõ netõpacára, diamacʉ̃́ tiiríra niiwã. Teero ñañarõ netõpacára, bayiró ʉseniwã. Cʉ̃́ã bóaneõrã peti niipacara, pee apeyé cʉorá tiiróbiro ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiiápuwa. \v 3 Cʉ̃́ã booró cʉ̃́ã cʉoró jeatuaro cʉ̃́ã cʉorére ticowa. Cʉ̃́ã “ticoada” jĩĩãriro nemorṍ ticowa. Yʉʉ cʉ̃́ãrẽ teero tiirí ĩñawʉ̃. \v 4 Ʉ̃sãrẽ sĩcãrĩ mee biiro jĩĩwã: “Cõãmacʉ̃rẽ padeorá bóaneõrãrẽ ʉ̃sãcã niyerure ticoada”, jĩĩwã. \v 5 Cʉ̃́ã ʉ̃sã wãcũriro nemorṍ tiiwá. Cʉ̃́ã marĩ Õpʉ̃rẽ “mʉʉ booré dícʉre tiiáda” jĩĩsʉguewa. Too síro ʉ̃sãrẽ “mʉ́ã dutirére tiiáda Cõãmacʉ̃ booróbirora” jĩĩwã. \v 6 Teero tiirá, ʉ̃sã Titore mʉ́ã pʉtopʉ wáadutia. Cʉ̃ʉ̃ too sʉgueropʉ mʉ́ã pʉto niigʉ̃, niyerure néõnʉcãyigʉ. Teeré peotídutira cʉ̃ʉ̃rẽ ticocoa. Teero tiirá, mʉ́ã ãñurõ ʉseniremena néõnʉcãriguere diamacʉ̃́ tii yaponóãdacu. \v 7 Mʉ́ã niipetirere ãñurõ tiia: Ãñurõ padeóa; Cõãmacʉ̃yere ãñurõ buea; teeré ãñurõ masĩã; ʉseniremena ãñurõ tiia; ʉ̃sãrẽ maĩã. Mʉ́ã tee niipetirere ãñurõ tiiróbirora niyeru ticorécãrẽ teerora tiiyá. \p \v 8 Teeré jĩĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ dutiré peti tiiróbiro jĩĩgʉ̃ mee tiia. Yʉʉ mʉ́ãrẽ “apemacã́rĩ macãrã ʉseniremena niyeru néõtoawa, ãpẽrãrẽ́ tiiápura” jĩĩ wedegʉ, ateré masĩdʉgaga: “¿Mʉ́ãcã bóaneõrãrẽ maĩrére ẽñoã́dari cʉ̃́ãrẽ tiiápuremena?” \v 9 Marĩ Õpʉ̃ Jesucristo marĩrẽ ãñurõ tiiríguere mʉ́ã masĩã: Cʉ̃ʉ̃ niipetire cʉogʉ́ niipacʉ, marĩye ãñuré niiãdarere boosã́gʉ̃, bóaneõgʉ̃biro wáarigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ bóaneõgʉ̃ wáariguemena marĩpere pee cʉorábiro wáari tiirígʉ niiwĩ. \p \v 10 Mʉ́ãrẽ ãñurõ niirĩ boogʉ́, yʉʉ wãcũrére mʉ́ãrẽ jĩĩgʉ̃da. Biiro niiã: Iicʉ̃mamena mʉ́ã apemacã́ macãrã sʉguero niyeru néõnʉcãrira niiwʉ̃. Teeré néõrã, ʉseniremena néõrira niiwʉ̃. \v 11 Teero tiirá, mʉ́ã tiinʉcã́rirobirora tii yaponóña. Mʉ́ã ʉseniremena “ticoada” jĩĩrirobirora teerora tii yaponóña. Mʉ́ã ticodʉgaro jeatuaro ticoya. \v 12 Marĩ diamacʉ̃́rã ticodʉgari, marĩ ticodʉgaro jeatuaro ticori, Cõãmacʉ̃ teeména ʉseniqui. Marĩ cʉohérere Cõãmacʉ̃ sãĩríqui. \p \v 13 Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ tiiápujĩrã, mʉ́ãpere cʉohéra pʉtʉári booría. \v 14 Sĩcãrĩbíro cʉorí booa. Mecʉ̃tígã mʉ́ã cʉorémena cʉ̃́ã boorére tiiápua. Too síropʉ cʉ̃́ãcã cʉ̃́ã cʉorémena mʉ́ã boorére tiiápuadacua. Teero tiirá, sĩcãrĩbíro cʉoádacu. \v 15 Tee Cõãmacʉ̃ye jóaripũpʉ biiro jóanoã: “Pee seerígʉcã cʉonetṍriwi; péerogã seerígʉcãrẽ dʉsaríwʉ”,\f + \fr 8:15 \ft Éxodo 16.18.\f* jĩĩ jóanoã. \s1 Tito cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena Corintopʉ wáaadare \p \v 16 Yʉʉ mʉ́ãye maquẽrẽ wãcũã. Yʉʉ wãcũrõbirora Titocãrẽ Cõãmacʉ̃ wãcũrĩ tiiyígʉ. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa. \v 17 Yʉʉ Titore “Corinto macãrãrẽ ĩñagʉ̃ wáaya” jĩĩrĩ, máata yʉʉwi. Mecʉ̃tígãrẽ cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ĩñadʉgajĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tʉsarómena mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉdaqui. \v 18 Titomena ãpĩ ticocoadacu. Cʉ̃ʉ̃ marĩya wedegʉ niiĩ. Niipetira Jesuré padeoré põnarĩ macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ biiro wedeseya: “Cʉ̃ʉ̃ Jesuyé quetire ãñurõ wedei”, jĩĩĩya. \v 19 Apeyecã́rẽ, Jesuré padeoré põnarĩ macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ beserira niiwã, ʉ̃sãmena niyeru néõriguere néewadutira. Ʉ̃sã bóaneõrãrẽ niyerure ticora, marĩ Õpʉ̃rẽ ãñurõ wedesedutira, teero ticoa. Teero biiri ʉ̃sã ʉseniremena tiiápudʉgarere ẽñorã́, teero tiia. \v 20 Ʉ̃sã pairó niyeru néõriguere néewara, basocá ʉ̃sãrẽ “niyeru tiidiójĩyu” jĩĩrĩ booría. \v 21 Teero tiirá, ʉ̃sã marĩ Õpʉ̃, teero biiri basocá ĩñacoropʉre diamacʉ̃́ tiidʉgáa. \p \v 22 Cʉ̃́ãmena ãpĩ marĩya wedegʉcãrẽ ticoconemoã. Cʉ̃ʉ̃ bayiró tiiápudʉgarere ʉ̃sãrẽ naĩrõ ẽñowĩ́. Mecʉ̃tígãrẽ mʉ́ãrẽ “cʉ̃́ã diamacʉ̃́rã tiiádacua” jĩĩgʉ̃, nemorṍ tiiápudʉgai. \v 23 Titoye maquẽrẽ ãpẽrã́ sãĩñárĩ, biiro jĩĩña: “Pablo menamacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena padegʉ́ ʉ̃sãrẽ tiiápugʉ niiĩ”, jĩĩña. Ãpẽrã́ pʉarã́rẽ sãĩñárĩpereja, biiro jĩĩña: “Jesuré padeoré põnarĩ macãrã cʉ̃́ã ticocorira niiĩya. Cʉ̃́ã tiirémena Cristore ãñurõ wedeseri tiiíya”, jĩĩña. \v 24 Teero tiirá, maĩrémena cʉ̃́ãrẽ bocaya. Mʉ́ã teero tiirí, Jesuré padeoré põnarĩ macãrã mʉ́ã maĩrére tʉoádacua. Ʉ̃sã cʉ̃́ãrẽ biiro jĩĩwʉ̃: “Corinto macãrã basocáre ãñurõ bocaaya”, jĩĩwʉ̃. Mʉ́ã teero tiirí tʉorá, cʉ̃́ã ʉ̃sã jĩĩriguere “diamacʉ̃́rã niiãyu” jĩĩãdacua. \c 9 \s1 Niyeru néõre \p \v 1 Mʉ́ã niyeru néõrere Jesuré padeoráre ticoadare maquẽrẽ jóanemoria; mʉ́ã masĩtoaa. \v 2 Yʉʉ mʉ́ã tiiápudʉgarere masĩtoaa. Ʉseniremena Macedonia macãrãrẽ biiro wedea: “Iicʉ̃mamena Acaya\f + \fr 9:2 \ft Corinto Acaya ditapʉ niiyiro.\f* dita macãrã ‘tiiápuada’ jĩĩnʉcãwã”, jĩĩ wedea. Teeré tʉorá, paʉ Macedonia macãrã “ʉ̃sãcã tiiápuada” jĩĩwã. \v 3 Teero niipacari, Titore cʉ̃ʉ̃ menamacãrãmena mʉ́ã pʉtopʉ ticocogʉda. Yʉʉ Macedonia macãrãrẽ jĩĩriguere diamacʉ̃́ wáari booa. Yʉʉ “Corinto macãrã niyeru néõ, cʉoyúeadacua” jĩĩwʉ̃. \v 4 Apetó yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáari, Macedonia macãrã yʉʉmena wáabocua. Ʉ̃sã toopʉ́ jeara, mʉ́ã niyeru néõhẽrã niirĩ bʉajeádʉgariga. Yʉʉ “cʉ̃́ã néõtoajĩya” jĩĩrigue wapa bayiró bobooro wáabocu. Mʉ́ãcã teerora bobobócu. \v 5 Teero tiigʉ́, yʉʉ biiro wãcũã: Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáaadari sʉguero, Titocãrẽ wáadutia. Cʉ̃́ã mʉ́ã “ticoada” jĩĩ néõrere quẽnosʉguéadacua. Cʉ̃́ã teero tiirí, ʉ̃sã jeaadari sʉguero, mʉ́ã cʉotóaadacu. Teero tiirá, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ “ticoya” jĩĩripacari, mʉ́ã wãcũrõ ticoadacu. \p \v 6 Mʉ́ã ateré wãcũña: Oterí basocʉ péerogã oteri, péerogã dʉcacʉtiri ĩñaqui. Pee oterigʉpeja pee dʉcacʉtiri ĩñaqui. \v 7 Marĩ “nocõrõ ticogʉda” jĩĩ tʉgueñarõcõrõ ticoro booa. Marĩ ticodʉgahera, o ãpẽrã́ ticodutiri ñañarõ tʉgueñarã, ticorijãrõ booa. Ʉseniremena ticoráre Cõãmacʉ̃ maĩquí. \v 8 Cõãmacʉ̃ niipetire ãñuré mʉ́ãrẽ ticonemomasĩĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, mʉ́ãrẽ dʉsaríadacu. Mʉ́ãrẽ ticorémena mʉ́ãpe ãpẽrãrẽ́ tiiápumasĩãdacu. \v 9 Tee Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóanoã: \q1 Ãñugʉ̃́ bóaneõrãrẽ ãñurõ ticoqui. \q1 Teero tiiró, cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiiré niirucujããdacu,\f + \fr 9:9 \ft Salmo 112.9.\f* \m jĩĩ jóanoã. \v 10 Cõãmacʉ̃rã niiĩ oteréperire ticogʉ́, teero biiri yaarére ticogʉ́. Tee tiiróbiro cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ãcãrẽ niipetire mʉ́ã cʉoádarere ticogʉdaqui. Oteréperi wii dʉcacʉtirobiro mʉ́ã cʉorére nemorṍ wáari tiigʉ́daqui. Teeména mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiiápumasĩãdacu. \v 11 Teero tiirá, pee cʉojĩ́rã, ãpẽrãrẽ́ tiiápuadacu. Mʉ́ã ticorére ʉ̃sã ticobosari, tee niyerure ñeerã́ Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoadacua. \v 12 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeorá bóaneõrãrẽ tiiápura, cʉ̃́ãrẽ dʉsaré dícʉre ticora mee tiia; Cõãmacʉ̃cãrẽ ʉsenire ticora tiia. \v 13 Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ tiiápuremena mʉ́ã Cristoyere padeorére, cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉrére ẽñoã. Cʉ̃́ã teeré ĩñarã, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoadacua. Teero biiri mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ, niipetirare tiiápuri ĩñarã, teeré tiiádacua. \v 14 Cʉ̃́ãcã Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirére ĩñarã, bayiró maĩrémena Cõãmacʉ̃rẽ mʉ́ãye niiãdarere sãĩbosáadacua. \v 15 Cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ ticorigue ãñunetõjõãre niiã. Tee ãñunetõjõãre dee jĩĩ wedesemasĩña maniã. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoada. \c 10 \s1 Pablo “apóstol niiã” jĩĩ wederigue \p \v 1 Yʉʉ Pablo mʉ́ãrẽ tiidutígʉda. Yʉʉrá niiã basocá biiro jĩĩ wãcũnorigʉ: “Cʉ̃ʉ̃ marĩmena niigʉ̃, bʉ́ri niigʉ̃́biro wedesei; marĩrẽ jóagʉpe, tutuaromena jóai”, jĩĩcua. Mʉ́ã Cristo niirecʉtirere masĩã; cʉ̃ʉ̃ bóaneõ ĩñarémena tiidutíyigʉ. \v 2 Teero tiigʉ́, yʉʉ cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro niidʉgagʉ, ateré mʉ́ãrẽ tiidutía: Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ jeari, mʉ́ã sĩquẽrãmena tutuaromena wedeseri tiiríjãña. Sĩquẽrã mʉ́ã menamacãrã ʉ̃sãrẽ biiro jĩĩãyira: “Cʉ̃́ã atibʉ́reco macãrã tiiróbiro Cõãmacʉ̃ booré tiirícua”, jĩĩãyira. Yʉʉ teero jĩĩrã́norẽ diamacʉ̃́rã tutuaromena wedesegʉda. \v 3 Ʉ̃sã atibʉ́recopʉ niipacara, atibʉ́reco macãrãbiro cãmerĩ́quẽria; Cõãmacʉ̃ wãmocʉtíre ticorémenape cãmerĩ́quẽã. \v 4 Ʉ̃sã wãmocʉtíre atibʉ́reco maquẽ mee niiã; ʉ̃mʉã́se maquẽ, Cõãmacʉ̃ tutuare cʉorépe niiã. Teeména ñañaré tutuarere docacũmurĩ tiia. \v 5 Cõãmacʉ̃ wãmocʉtíremena basocá cʉ̃́ã wãcũrémena buerére diocóa. Cʉ̃́ã wederémena mʉ́ãrẽ pãnarĩ tiidʉgácua; mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ masĩrĩ boorícua. Ʉ̃sã cʉ̃́ã buerére diocóari siro, Jesús boorépere cʉ̃́ãrẽ tiidutía. \v 6 Mʉ́ã Cristo dutirére ãñurõ yʉʉri ĩñaãri siro, ʉ̃sã biiro tiimasĩ́ãdacu: Niipetira netõnʉcã́rãrẽ ñañarõ tiiádacu. \p \v 7 Mʉ́ã sotoá maquẽ dícʉre ĩñaã. “Cristomena niiã” jĩĩgʉ̃́no ateré masĩrõ booa: Cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́ Cristomena niigʉ̃, “Pablocã Cristomenarã niiĩya” jĩĩ masĩgʉ̃daqui. \v 8 Yʉʉ mʉ́ãrẽ wedegʉ, ʉ̃sã dutirére “jĩĩnemosãñu wedetʉ” jĩĩpacʉ, boboría. Marĩ Õpʉ̃ ʉ̃sãrẽ tee dutirére ticorigʉ niiwĩ, mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ padeonemóãrõ jĩĩgʉ̃. Mʉ́ã padeorére ñañoã́rõ jĩĩgʉ̃ mee tee dutirére ticorigʉ niiwĩ. \v 9 Yʉʉ jóarepũrĩmena mʉ́ãrẽ ʉcʉádutigʉ mee jóaa. \v 10 Ãpẽrã́ yʉʉre biiro jĩĩcua: “Cʉ̃ʉ̃ jóare bayiró tutuaremena dutia. Cʉ̃ʉ̃ baurocápereja tutuhegʉbiro bauwí. Cʉ̃ʉ̃ wedeserecãrẽ bayiró tʉsaya maniã”, jĩĩcua. \v 11 Yʉʉre teero jĩĩrã́no ateré masĩrõ booa: Ʉ̃sã yoaropʉ niirã jóacorirobirora mʉ́ã pʉtopʉ jearacã, teerora tutuaromena wedeseadacu. \p \v 12 Sĩquẽrã mʉ́ã watoapʉ niirã́ cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ padeorá biiro jĩĩcua: “Marĩpeja ãñurõ tiia”, jĩĩ cãmerĩ́ wedesecua. Teero jĩĩ wedesepacara, masĩricua. Ʉ̃sãpe cʉ̃́ã tiiróbiro ʉ̃sã ãñurõ tiirére péerogã wedeseñaria; yʉʉ tiiré cʉ̃́ã tiirémena queodʉgária. \v 13 Ʉ̃sã tiiríguere jĩĩnemosãñu wederia. Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ Cristoye quetire wededutirigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ tiidutíre dícʉre tiia. Cʉ̃ʉ̃rã́ ʉ̃sãrẽ mʉ́ã pʉtopʉcãrẽ tee quetire wededutirigʉ niiwĩ. \v 14 Teero tiirá, mʉ́ã pʉtopʉ wáara, Cõãmacʉ̃ wáadutiheropʉ wáara mee tiia. Mʉ́ãmena niisʉguewʉ. Ʉ̃sãrã́ mʉ́ãrẽ ãñuré “Cristo basocáre netõnéĩ” jĩĩré quetire wedesʉguewʉ. \v 15 Ʉ̃sãrẽ Cõãmacʉ̃ wededutigʉ cṹũriro jeatuaro wedea. Ãpẽrã́ tiiríguepʉre “yʉʉ tiirígue niiã” jĩĩria. Teero jĩĩrõno tiirá, mʉ́ãrẽ padeonemórĩ tiidʉgáa. Mʉ́ã padeonemórĩ ĩñarã, ʉ̃sã mʉ́ãrẽ nemorṍ buemasĩã. Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ cṹũriro jeatuaro bueadacu. \v 16 Too síro mʉ́ã nemorṍ niiré macãrĩpʉ Jesuyé quetire wedegʉda. Cʉ̃ʉ̃ye quetire wedeya maniré macãrĩpʉ wáadʉgaga. Ãpẽrã́ cʉ̃́ã paderiguepʉre “yʉʉ paderé niiã” jĩĩdʉgahegʉ, teero tiidʉgáa. \p \v 17 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ateré jóanoã: “ ‘Yʉʉja ãñunetõjõãgʉ̃ niiã; biiro tiigʉ́no niiã’ jĩĩdʉgagʉno jĩĩrijãrõ booa. Biirope jĩĩrõ booa: ‘Marĩ Õpʉ̃ ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ; biiro tiirígʉ niiwĩ’, jĩĩrõ booa”,\f + \fr 10:17 \ft Jeremías 9.4.\f* jĩĩ jóanoã. \v 18 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ basiro wedesegʉ “yʉʉ ãñurõ tiia” jĩĩgʉ̃́rẽ “cʉ̃ʉ̃ ãñugʉ̃́ niiĩ” jĩĩmasĩña maniã. Marĩ Õpʉ̃ sĩcʉ̃norẽ “ãñugʉ̃́ niiĩ” jĩĩrĩ, ãñugʉ̃́ peti niiĩ. \c 11 \s1 Pablo jĩĩditori buerí basocare jĩĩrigue \p \v 1 Mecʉ̃tígã mʉ́ãrẽ yée maquẽrẽ wededʉgaripacʉ, wedegʉda. Yée maquẽrẽ wedegʉ, jĩĩãmagʉ̃ tiiróbiro tʉgueñaã. Yʉʉ jóarere páasʉtiro manirṍ bueri boogá. \v 2 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ ãpĩrẽ́ padeorí booríqui. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ doerobirora yʉʉcã mʉ́ãrẽ doea. Mʉ́ã yʉʉ Cristoyere wederi tʉorá, padeowʉ́. Teero tiigʉ́, Cristo mʉ́ã manʉ niigʉ̃dʉbiro niiĩ. Mʉ́ã sĩcõ numiṍ manʉcʉtigodo tiiróbiro niiã. Sĩcõ numiṍrẽ ñañaré manigṍrẽ wiyagʉ́dʉbiro mʉ́ãrẽ wiyadʉgága. \v 3 Teero wiyadʉgápacʉ, Evare wáarirobirora mʉ́ãcãrẽ “wáabocu” jĩĩgʉ̃, bayiró wãcũã. Pĩno ãñurõ cʉ̃ʉ̃ jĩĩditomeniremena coore jĩĩcõãsãyigʉ. Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃biro jĩĩditora, mʉ́ã “Cristo booré dícʉre diamacʉ̃́ tiiáda” jĩĩ wãcũrére wasorí tiibócua. \v 4 Mʉ́ã biiro tiiáyiro: Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ buera jeari, merẽã wedepacari, mʉ́ã ãñurõ tʉoʉsénicu. Cʉ̃́ãpe ʉ̃sã Jesuyére diamacʉ̃́ wederirobirora wedericua. Espíritu Santoyere merẽã bueri, cʉ̃́ã buerére ñeeãyiro. Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére quetire cʉ̃́ã bueri, merẽã niipacari, mʉ́ã ãñurõ tʉocú. \v 5 Mʉ́ãrẽ buerá Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira nemorṍ tʉgueñacua. Yʉʉpe “cʉ̃́ã docapʉ niiã” jĩĩ tʉgueñaria. \v 6 Yʉʉ ãñurõ wedeseri basocʉ tiiróbiro wederipacʉ, Cõãmacʉ̃yepere ãñurõ masĩã. Tee masĩrére niipetire yʉʉ tiirémena mʉ́ãrẽ ẽñoã́wʉ̃. \p \v 7 Yʉʉ Cõãmacʉ̃yere basocáre netõnére quetire wederé wapa mʉ́ãrẽ wapaséhegʉ, ¿ñañarõ tiirí? Bʉ́ri niigʉ̃́biro pade, wapatá, yaawʉ mʉ́ãrẽ netõnére maquẽrẽ boosã́gʉ̃. \v 8 Yʉʉ mʉ́ãrẽ tiiápugʉ, ãpẽrã́ Jesuré padeoré põnarĩ macãrã yʉʉre niyeru ticocorira niiwã. Yʉʉ teeré ñeegʉ̃, cʉ̃́ãye niyerure néedʉogʉbiro tʉgueñawʉ̃. \v 9 Yʉʉ mʉ́ãmena niigʉ̃, apeyenó dʉsarí ĩñagʉ̃, sĩcʉ̃rẽ potocṍriwʉ. Marĩya wedera Macedonia macãrã jeara, yʉʉre dʉsarénorẽ ticowa. Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ sãĩ potocṍriwʉ. Teerora yapacʉtíjãgʉ̃da. \v 10 Yʉʉ diamacʉ̃́rã Cristoye maquẽrẽ masĩã. Teeré masĩrõbirora atecã́rẽ masĩã: Yʉʉ bueré wapa apeyenó sãĩrícu; sĩcʉ̃ Acaya dita macʉ̃ “Pablo cʉ̃ʉ̃ bueré wapa wapaséi” jĩĩmasĩriqui. \v 11 ¿Deero tiigʉ́ biiro wedesegari yʉʉ? ¿Mʉ́ãrẽ maĩhẽ́gʉ̃ teero jĩĩgarite? Niiria. Yʉʉ mʉ́ãrẽ maĩrére Cõãmacʉ̃ masĩqui. \p \v 12 Yʉʉpeja yʉʉ tiirucúrobirora tiirucúgʉda. Ãpẽrãpéja yʉʉ tiiróbiro “tiirá tiia” jĩĩmicua. Teero tiirícua. Cʉ̃́ã bueré wapare wapasécua; yʉʉpe wapaséria. Teero tiirá, cʉ̃́ã “ãpẽrã́ Jesús beserira tiiróbiro tiia” jĩĩmasĩricua. \v 13 Cʉ̃́ã “Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira niiã” jĩĩrã, teero jĩĩãmajãrã tiiíya. Cʉ̃́ã tiiditóra niiĩya. Sotoá dícʉ Jesús beserira tiiróbiro bauúya. \v 14 Teero tiiré wisióricu. Satanácã teerora tiimasĩ́qui. Apetó cʉ̃ʉ̃ ángele ãñugʉ̃́biro, asibatégʉbiro baugʉ́ wáaqui. \v 15 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoteracã cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro tiicúa. Sotoá dícʉ ãñuré tiirábiro baucúa. Cʉ̃́ãpeja cʉ̃́ã ñañaré tiiré wapa pecamepʉ yapacʉtídiaadacua. \s1 Pablo ñañarõ netõrígue \p \v 16 Yʉʉ too sʉguero jóarirobirora mʉ́ãrẽ jóanemogʉ̃da. Yée maquẽrẽ wededʉgaripacʉ, wedegʉda. Teeré yʉʉ wederi, “¿apeyé cʉ̃ʉ̃ye maquẽ dícʉre wedejĩgʉ̃, mecʉ̃gʉ̃́ tiii?” jĩĩ wãcũrijãña. Teero wãcũrãpeja, “cʉ̃ʉ̃ booró wedejããrõ” jĩĩña ména. Ãpẽrã́ cʉ̃́ãye maquẽcãrẽ bayiró wedecua, mʉ́ãrẽ padeoáro jĩĩrã. Teero tiigʉ́, yʉʉcã yʉʉ tiiríguere péero wedegʉda. \v 17 Marĩ Õpʉ̃ teenórẽ wededutiririgʉ niimiwĩ. Teero tiigʉ́, “mecʉ̃rĩ basocʉbiro wedegʉda” jĩĩã. \v 18 Paʉ mʉ́ãrẽ buerá noo booró cʉ̃́ã basiro dícʉ ãñurõ wedeseya. Cʉ̃́ã teero tiirí, yʉʉcã yʉʉ basiro ãñurõ wedesegʉda. \v 19 Mʉ́ã “masĩnetõrã niiã” jĩĩ wãcũrã niipacara, mecʉ̃rĩ basoca wedeseri, ãñurõ ʉseniremena nʉcãjã́masĩcu. \v 20 Biiro tiirácãrẽ nʉcãjã́ãyiro: Mʉ́ãrẽ dutiaperare, mʉ́ãyere néerãrẽ, mʉ́ãrẽ dutirábiro tiiáperare, mʉ́ã nemorṍ ʉpʉtí macãrãbiro mʉ́ãrẽ tiiráre, mʉ́ãrẽ diapóapʉ páaracãrẽ nʉcãjã́ãyiro. \v 21 ¿Ãñujãĩ mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã teero tiirí? Acuéi, ¿cʉ̃́ã tutuanetõjõãrã niiĩ? Ʉ̃sãpe cʉ̃́ãbiro tutuaria. Teero tiirá, cʉ̃́ãbiro ñañarõ tiiría. \p Cʉ̃́ã “biiro biia ʉ̃sãjã” jĩĩ ãñurõ wedecua. Teero tiigʉ́, yʉʉcã cʉ̃́ãbirora yée maquẽrẽ wedegʉda, wededʉgaripacʉ. \v 22 Cʉ̃́ã “hebreoa niiã” jĩĩcua. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rã́ niiã. Cʉ̃́ã “Israelya põna macãrã niiã” jĩĩcua. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rã́ niiã. Cʉ̃́ã “Abraham pãrãmerã niinʉnʉsera niiã” jĩĩcua. Yʉʉcã cʉ̃ʉ̃rã́ niiã. \v 23 Cʉ̃́ã “Cristore padecotera niiã” jĩĩcua. Yʉʉpeja cʉ̃́ã nemorṍ cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉ niiã. Yʉʉ teero jĩĩgʉ̃, wedeseãmagʉ̃biro wedesea. Yʉʉ cʉ̃́ã nemorṍ padenetõnʉcãwʉ̃. Cʉ̃́ã nemorṍ peresuwiseripʉ sõneconowʉ̃. Yʉʉre cʉ̃́ã nemorṍ tãnawã́. Pee sĩãrĩ́quioro niiwʉ̃. \v 24 Judíoa sicamoquẽñe yʉʉre ñeenʉcõjĩrã, wecʉ caserodamena tãnawã́. Cʉ̃́ã yʉʉre tãnarécõrõ treinta y nueve tãnawã́. \v 25 Ĩtĩã́rĩ yucʉména yʉʉre páawa. Sĩcãrĩ ʉ̃tãperimena yʉʉre déewa. Ĩtĩã́rĩ ʉ̃sã wáari, dooríwʉ duadiawʉ. Sĩcãrĩ duagʉ, sicañami, sicabʉreco tiimaapʉ́re pasawʉ. \v 26 Pee wáanetõwʉ̃. Díare tĩãwagʉ, duariquioro netõwʉ̃́. Yaarí basoca watoa, yáa wedera judíoa pʉtopʉ, judíoa niihẽrã pʉtopʉ quiorémena wáanetõwʉ̃. Teero biiri macãpʉre, basocá manirṍpʉre, día pairímaapʉre quiorémena cãmesã́wʉ̃. “Jesuré padeorá niiã” jĩĩditori basocá watoapʉcãrẽ quiorémena cãmesã́wʉ̃. \v 27 Yʉʉ padegʉ, ñañarõ netõwʉ̃́. Pee ñamirĩ́ cãniríwʉ. Jʉabóawʉ. Oco sĩnidʉgáwʉ. Pee betiwʉ́. Yʉsʉábʉawʉ. Apetóre yʉʉre suti maniwʉ̃́. \p \v 28 Apeyeréja, bʉ́recoricõrõ yʉʉ niipetiro macãrãrẽ Jesuré padeoré põnarĩ macãrãrẽ bayiró wãcũã. \v 29 Tutuhegʉno niirĩ, yʉʉcã cʉ̃ʉ̃birora tutuhegʉ tʉgueñaapua. Sĩcʉ̃rẽ ãpẽrã́ ñañaré tiidutíri, cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiirí, yʉʉ ñañaré tiidutíramena cúaa. \v 30 Yée maquẽrẽ wedegʉ, “biiro tiigʉ́no niiã yʉʉja” jĩĩria. Teero jĩĩrõno tiigʉ́, “yʉʉ tutuhegʉ niiã” jĩĩã. \v 31 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ Jesús Pacʉ yʉʉ wederére “jĩĩditogʉ mee tiii” jĩĩmasĩqui. Cʉ̃ʉ̃rẽna ʉsenire ticorucujãrõ booa. \v 32 Yʉʉ Damascopʉ niirĩ, tiimacã dutigʉ́ yʉʉre ñeedʉgagʉ, biiro tiirígʉ niiwĩ: Tiimacã witiware soperipʉre surarare cṹũrigʉ niiwĩ cotedutigʉ. Cʉ̃ʉ̃ tiidita õpʉ̃ Aretas wãmecʉtigʉ doca macʉ̃ niiwĩ. \v 33 Yʉʉ menamacãrãpe yʉʉre biiro tiiwá: Piimena tiimacã sãnirõ macã sopegãpʉ duunʉnʉ́sediocowa. Teero tiigʉ́, yʉʉ cʉ̃́ãrẽ ñeõríwʉ. \c 12 \s1 Pablo quẽẽrṍpʉ tiiróbiro ĩñarigue \p \v 1 Yée maquẽrẽ wededʉgaripacari, mʉ́ã yʉʉre wederi tiia sũcã. Yée maquẽrẽ yʉʉ basiro ãñurõ wederi, mʉ́ãrẽ tiiápuria. Teero biipacʉ, marĩ Õpʉ̃ quẽẽrṍpʉre tiiróbiro yʉʉre ẽñoríguere wedegʉda. \v 2 Cristore padeorí siro, biiro wáawʉ: Quẽẽrṍpʉre tiiróbiro Cõãmacʉ̃ yʉʉre cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ néemʉãwawi. Teeré yʉʉ ĩñari siro, catorce cʉ̃marĩ netõã. Yáa õpʉ̃ʉ̃mena o yeeripũnamena dícʉ wáagʉ wáajĩyu; masĩriga. Cõãmacʉ̃ dícʉ masĩqui. \v 3-4 Ateré masĩã: Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ Paraíso wãmecʉtiropʉ yʉʉre néejeawi. Yáa õpʉ̃ʉ̃mena o yeeripũnamena dícʉ néewagʉ néewajĩyi; masĩriga. Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã masĩqui. Yʉʉ toopʉ́ niigʉ̃, basocáre wedemasĩña manirére wedeseri tʉowʉ́. Yʉʉ toopʉ́ tʉorígue basocáre wededutire mee niiwʉ̃. \v 5 Yʉʉre toopʉ́ néewariguere ãñurõ wedegʉda. Yʉʉ ãñurõ tiiríguepereja wederia. Yʉʉ “basocʉ́ dícʉ niijĩgʉ̃, tutuhegʉ, ñañarõ netõã” jĩĩrére ãñurõ wedegʉda. \v 6 Teero jĩĩpacʉ, yʉʉ basiro ãñurõ wedesedʉgagʉ, wedesemasĩã. Diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedeseri, “mecʉ̃rĩ basocʉ niiĩ” jĩĩmasĩriya. Yée maquẽrẽ wedesemasĩpacʉ, wedeseria. Yʉʉ basiro yʉʉ ãñurõ wedeseremena yʉʉre padeorí booría. Yʉʉ tiirére ĩñatoarapʉ, yʉʉ wederére tʉotóarapʉ, padeorí booa. \p \v 7 Cõãmacʉ̃ yʉʉre ẽñorígue ãñuré peti niiwʉ̃. Yʉʉ teeré wãcũgʉ̃, yʉʉ basiro “ãñugʉ̃́ niiã” jĩĩrĩquio niiwʉ̃. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ yʉʉre teero wãcũrĩ jĩĩgʉ̃, biiro tiiwí: Satanás yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ pũnirṍ tiirí, teero ĩñajãrigʉ niiwĩ. Tee pũniré potaga sããwarobiro pũniã. \v 8 Ĩtĩã́rĩ yʉʉ marĩ Õpʉ̃rẽ “tee pũnirére netõnéña” jĩĩ sãĩmíwʉ̃. \v 9 Cʉ̃ʉ̃pe yʉʉre ateré jĩĩwĩ: “Yʉʉ mʉʉrẽ ãñurõ tiia. Teero tiiró, mʉʉrẽ apeyenó dʉsaría. Basocá tutuhera niirĩ, yʉʉ tutuarere nemorṍ ẽñomasĩ́ã”, jĩĩwĩ. Teero tiigʉ́, yʉʉ tutuhegʉ niirémena ʉseniã. Yʉʉ tutuheremena Cristo cʉ̃ʉ̃ tutuarere ãñurõ ẽñoĩ. \v 10 Teero tiigʉ́, yʉʉ tutuhegʉ niirére ʉseniremena nʉcãjã́ã. Yʉʉ Cristore padeoré wapa ãpẽrã́ yʉʉre ñañarõ jĩĩpacari, yʉʉre apeyenó dʉsapacári, ãpẽrã́ yʉʉre ñañarõ tiipacári, yʉʉre wisiórere tʉgueñapacʉ, ʉseniremena nʉcãjã́ã. Nemorṍ tutuhegʉ niirṍno tiigʉ́, nemorṍrã tutuanemogʉ̃ wáaa. \s1 Corinto macãrãrẽ Pablo bayiró wãcũrigue \p \v 11 Yʉʉ basiro yée maquẽrẽ ãñurõ wedesegʉ, mecʉ̃gʉ̃́biro wedesegʉ tiia. Mʉ́ãpeja yʉʉ wedesedʉgaherere yʉʉre wedeseri tiia. Mʉ́ã yʉʉre ãñurõ wedeseatã, ãñunibojĩyu. Mʉ́ãrẽ jĩĩditoremena buerá Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira nemorṍ tʉgueñacua. Yʉʉpe “cʉ̃́ã docapʉ niiã” jĩĩ tʉgueñaria. Yʉʉ bʉ́ri niigʉ̃́ niipacʉ, teero bueãmajãrã doca niiria. \v 12 Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ niigʉ̃, potocṍrõ manirṍ pee Cõãmacʉ̃ dícʉ tiimasĩ́rere tiiẽ́ñowʉ̃. Teeména diamacʉ̃́rã “yʉʉ Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserigʉ niiã” jĩĩrére ẽñowʉ̃́. \v 13 Ãpẽrã́ Jesuré padeoré põnarĩ macãrãrẽ, mʉ́ãcãrẽ sĩcãrĩbíro tiiwʉ́. Ate dícʉre tiiríwʉ: Mʉ́ãrẽ wapasériwʉ. Mʉ́ã tʉgueñarĩ, teeména ¿mʉ́ãrẽ ñañarõ tiirí? Ñañaãtã, yʉʉre acabóya. \p \v 14 Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉda jĩĩgʉ̃, quẽnotóaa. Mecʉ̃tígã yʉʉ wáaremena ĩtĩã́rĩ wáaadacu. Toopʉ́ jeagʉ, mʉ́ãrẽ “niyeru ticoya” jĩĩ potocṍricu. Mʉ́ãyere booría; Cristoyepere mʉ́ãrẽ tiinemórĩ booa. Mʉ́ã masĩã: Basocá cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽ niyerure quẽnocṹbosaricua; pacʉsʉ̃mʉãpe cʉ̃́ã põnarẽ niyerure quẽnocṹbosacua. \v 15 Teero tiigʉ́, yʉʉ cʉorócõrõ mʉ́ãrẽ tiiápugʉda. Niipetire yʉʉ tutuaremena mʉ́ãye niiãdarere tiiápugʉda. Teero yʉʉ mʉ́ãrẽ bayiró maĩrĩ́, ¿deero tiirá mʉ́ãpeja yʉʉre dʉaró maĩgári? \p \v 16 Yʉʉ mʉ́ãrẽ potocṍririguere masĩpacara, biiro jĩĩcua: “Cʉ̃ʉ̃ menijĩ́gʉ̃, marĩrẽ jĩĩditoqui; too síro marĩyere néewagʉdaqui”, jĩĩcua. \v 17 ¿Yʉʉ mʉ́ã pʉto ticocoriramena yʉʉ mʉ́ãyere jĩĩditoremena ẽmarĩ? Ẽmariwʉ. \v 18 Yʉʉ Titore mʉ́ã pʉtopʉ wáadutiwʉ. Teero biiri ãpĩ Jesuré padeogʉ́ marĩya wedegʉre cʉ̃ʉ̃mena ticocowʉ. ¿Tito mʉ́ã pʉtopʉre jĩĩditoremena mʉ́ãyere ẽmarĩ? Ẽmariyigʉ. Mʉ́ã ãñurõ masĩã: Ʉ̃sã Titomena sĩcãrĩbíro tiirá niiã. Cʉ̃ʉ̃cã mʉ́ãrẽ buegʉ, ãñuré dícʉre tiirígʉ niiwĩ. \p \v 19 Apetó tiirá, mʉ́ã ʉ̃sãrẽ “ãñurõ wãcũdutira tiiíya” jĩĩ wãcũbocu. Niiria. Biirope niiã: Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre Cristomena niijĩrã, wedesea. Yʉʉ maĩrã́ yáa wedera, niipetirere ʉ̃sã wedesea, mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ nemorṍ padeonemóãrõ jĩĩrã. \v 20 Apetó tiirá, yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ jeari, yʉʉ booróbiro tiiríbocu. Teerora yʉʉpecã mʉ́ã booróbiro tiiríbocu. Teeré wãcũgʉ̃, cuiga. Apeyeréja, yʉʉ mʉ́ãrẽ “biiro tiibócua” jĩĩ wãcũã: “Cãmerĩ́tutira, ĩñatutira, cúara, cʉ̃́ãye dícʉre wãcũrã, queti jĩĩrã, ãpẽrãrẽ́ ñañarõ jĩĩrã, ‘ʉ̃sãjã ãpẽrã́ nemorṍ ãñunetõnʉcãã’ jĩĩrã, noo booró tiiã́majãrã tiibócua”, jĩĩga. \v 21 Teero tiigʉ́, mʉ́ã pʉtopʉ wáanemorĩ, Cõãmacʉ̃ yʉʉ Õpʉ̃ mʉ́ã ñañaré tiirucúre wapa yʉʉre bobooro wáari tiibóqui. Mʉ́ã ãpẽrãména mʉ́ã booró ñañarõ ñeeaperere, mʉ́ã nʉmosã́numiã mʉ́ã manʉsʉ̃mʉã niihẽrãrẽ ñeeaperere, mʉ́ã boboró manirṍ tiirére wasohére wapa bayiró utibocu. \c 13 \s1 Wedeyaponorigue \p \v 1 Mecʉ̃tígã yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáaadaremena ĩtĩã́rĩ wáaadacu. Yʉʉ toopʉ́ jeari, sĩcʉ̃ ãpĩrẽ́ wedesãdʉgagʉ, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora tiiáro. Biiro jóanoã: “Pʉarã́, ĩtĩã́rã ĩñari siro, marĩ ãpẽrã́ tiiríguere wedesãmasĩnoã”. \v 2 Too sʉgueropʉ mʉ́ã pʉtopʉ jeagʉ, “ñañaré tiiráre ñañarõ tiigʉ́dacu” jĩĩ wedetoawʉ. Teero biiri niipetirare wedetoawʉ. Mecʉ̃tígã yoaropʉ niipacʉ, wedenemoã sũcã: Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáanemogʉ̃, ñañaré tiiráre bóaneõ ĩñaricu sáa. \v 3 Teero tiirá, mʉ́ã ateré diamacʉ̃́ masĩãdacu: Cristo yʉʉpʉre wãcũré ticorémena wedesea. Cristo mʉ́ãrẽ dutigʉ́ tutuhegʉ niiriqui; mʉ́ã watoapʉre tutuanetõjõãgʉ̃ niiĩ. \v 4 Ate diamacʉ̃́rã niiã: Cʉ̃ʉ̃ curusapʉ tutuhegʉbiro páabiatunoyigʉ. Teero tiinórigʉ niipacʉ, cʉ̃ʉ̃ Pacʉ tutuaremena catii. Ʉ̃sãcã cʉ̃ʉ̃birora tutuhera niiã, niirãpeja. Teero niipacara, cʉ̃ʉ̃mena niijĩrã, Cõãmacʉ̃ tutuaremena catia. Teero tiirá, tee tutuaremena mʉ́ãrẽ wedera, tiiápuadacu. \p \v 5 Mʉ́ã basiro ateré naĩrõ sãĩñáña: “¿Diamacʉ̃́rã Jesuré padeorára niiĩ marĩ?” jĩĩña. Mʉ́ã basiro teeré ĩñate. ¿Mʉ́ã masĩrite Jesucristo mʉ́ãmena niirére? Masĩcu sáa. Apetó tiirá, diamacʉ̃́ cʉ̃ʉ̃rẽ padeorícu. \v 6 Ʉ̃sãpe diamacʉ̃́rã cʉ̃ʉ̃rẽ padeóa. Mʉ́ãrẽ teeré masĩrĩ booa. \v 7 Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ ñañaré tiiríjããrõ jĩĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáa. Basocá yʉʉre “Corinto macãrãrẽ ãñurõ padeorí tiiwí” jĩĩrére ãmaãgʉ̃ mee tiia. Mʉ́ã ãñurére tiirí boogá. Ʉ̃sãrẽ “teero jĩĩãmajãrã tiiwá” jĩĩrĩ, ãñuniã. \v 8 Mʉ́ã diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiirí, ʉ̃sã “teerora tiiyá” jĩĩãdacu; diamacʉ̃́ maquẽrẽ cãmotária. \v 9 Ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ tutuherabiro ĩñarĩ, ãñuniã. Mʉ́ãpe padeotutúara niirĩ, ʉseniã. Teero tiirá, mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosánemoãdacu, diamacʉ̃́rã padeorá niiãrõ jĩĩrã. \v 10 Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáaadari sʉguero, atipũrẽ́ jóaa. Toopʉ́ jeagʉ, tutuaromena mʉ́ãrẽ dutidʉgariga. Marĩ Õpʉ̃ yʉʉ mʉ́ãrẽ dutimasĩrere ticorigʉ niiwĩ. Tee dutirémena mʉ́ãrẽ padeonemórĩ boosã́ã; mʉ́ã padeorére ñañodʉgária. \p \v 11 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ ãñurõ wáaaro. Mʉ́ã ñañaré tiirére quẽnoñá. Cãmerĩ́ wãcũtutuari tiiyá. Sĩcãrõména ãñurõ niirecʉtiya. Teeré tiirí, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ maĩgʉ̃́ marĩrẽ ãñurõ niirecʉtirere ticogʉ́ mʉ́ãmena niigʉ̃daqui. \v 12 Mʉ́ã basiro cãmerĩ́ maĩrémena ãñudutiya. \v 13 Niipetira Jesuré padeorá mʉ́ãrẽ ãñudutiya. \p \v 14 Jesucristo marĩ Õpʉ̃ mʉ́ã niipetirare ãñuré ticoaro. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ maĩgʉ̃́ mʉ́ãmena niiãrõ. Espíritu Santo mʉ́ãrẽ bapacʉtiaro. \p Nocõrõrã jóaa.