\id 1TH - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h 1 Tesalonicenses \toc1 Tesalónica Macãrãrẽ Pablo jóaripũ \toc2 1 Tesalonicenses \toc3 1Te \mt1 TESALÓNICA MACÃRÃRẼ \mt2 Pablo jóasʉgueripũ \c 1 \s1 Ãñuduticorigue \p \v 1 Yʉʉ Pablo, yʉʉ menamacãrã Silvano,\f + \fr 1:1 \ft Silvanorẽ ãpẽrã́ “Silas” jĩĩyira.\f* Timoteomena mʉ́ã Tesalónica macãrã Jesuré padeorí põna macãrãrẽ ãñudutia. Mʉ́ã marĩ Pacʉ Cõãmacʉ̃, marĩ Õpʉ̃ Jesucristomena ãñurõ niijãcu. \p Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñuré ticoaro; ãñurõ niirecʉtiri tiiáro. \s1 Tesalónica macãrã ãñurõ tiiẽ́ñorigue \p \v 2 Mʉ́ã niipetirare ʉ̃sã Cõãmacʉ̃mena wedeserecõrõ cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãã. \v 3 Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉmena wedesera, mʉ́ã ãñurõ tiirére wãcũã. Mʉ́ã Jesuré padeorémena ãñurõ tiirécʉticu. Mʉ́ã maĩrére ẽñorã́, ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiiápucu. Marĩ Õpʉ̃ Jesucristo pʉtʉaatiadarere ʉseniyuera niijĩrã, ñañarõ netõrã́ wãcũtutuacu. \p \v 4-5 Mʉ́ãrẽ Jesuyé quetire wedera, ʉ̃sã wedeseremena dícʉ wederiwʉ; Espíritu Santo tutuaremena wedewʉ. Mʉ́ãrẽ wedera, “ʉ̃sã wederé diamacʉ̃́rã niiã” jĩĩmasĩwʉ̃. Teero tiirá, ʉ̃sã masĩã: Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ maĩĩ; mʉ́ãrẽ beserigʉ niiwĩ. \p Mʉ́ã masĩcu: Ʉ̃sã toopʉ́ niirã, mʉ́ãrẽ maĩrã́, mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirá niiwʉ̃. \v 6 Mʉ́ã ʉ̃sã tiirére ĩñarã, ʉ̃sã tiiróbirora tiiríra niiwʉ̃. Teero biiri marĩ Õpʉ̃ tiirírobirora tiiríra niiwʉ̃. Mʉ́ãrẽ Espíritu Santo ʉsenire ticorémena bayiró ñañarõ netõpacára, Jesucristoye quetire ñeewʉ̃. \v 7 Teero tiirá, niipetira Jesucristore padeorá Macedoniapʉ niirã́, ãno Acayapʉ niirã́ mʉ́ã tiirére tʉorá, “cʉ̃́ã tiiróbirora tiiró booa marĩcãrẽ” jĩĩĩya. \v 8 Mʉ́ãmena marĩ Õpʉ̃ Jesuyé queti niipetiropʉ sesajõãã. Macedonia, ãno Acaya dícʉre sesaro tiiría. Niipetiro macãrãpʉ mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeorére masĩtoacua. Teero tiirá, noãnópere wedemasĩriga sáa. \v 9 Cʉ̃́ã mʉ́ã tiirécʉtirere wedeseya. Ʉ̃sã mʉ́ã pʉtopʉ niirĩ, mʉ́ã ʉ̃sãrẽ ãñurõ tiiríguere wedeseya. Mʉ́ã weerirare padeodúriguere wedeseya. Teeré duu, Cõãmacʉ̃ catigʉ́ diamacʉ̃́ niigʉ̃́pere padeó, cʉ̃ʉ̃ dutirére tiiáyiro. \v 10 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ pʉtʉaatiadarere ʉseniyuera tiiáyiro. Cʉ̃ʉ̃rã́ niiĩ Jesús marĩ bayiró ñañarõ netõbórirare netõnérigʉ. \c 2 \s1 Pablo Tesalónicapʉ buerigue \p \v 1 Mʉ́ã yáa wederabiro niirã́ ateré masĩcu: Ʉ̃sã Tesalónicapʉ niirã, bʉ́ri peti niiririra niiwʉ̃. Ʉ̃sã wederiguere tʉorá, mʉ́ã paʉ Jesuré padeowʉ́. \v 2 Ʉ̃sã mʉ́ã pʉtopʉ jeaadari sʉguero, Filipospʉ niiwʉ̃. Toopʉ́ niirĩ, too macãrã ʉ̃sãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tii, ñañarõ jĩĩwã. Mʉ́ã teeré masĩcu. Mʉ́ãya macã macãrãcã ʉ̃sã wederiguere cãmotádʉgamiwã. Cʉ̃́ã teero tiipacári, Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ wãcũtutuare ticowi. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃ye quetire wedewʉ. \v 3 Mʉ́ãrẽ wedera, merẽã wederiwʉ. Mʉ́ã menamacãrã numiãrẽ ñañarõ ñeeapedʉgaremena wedera mee tiiwʉ́. Tiiditóriwʉ. \v 4 Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiwĩ ʉ̃sãrẽ Jesuyé quetire wedeadarare. Teero tiirá, wedea. Basocá ʉ̃sãmena ʉseniãrõ jĩĩrã mee wedea; Cõãmacʉ̃ marĩ wãcũrére masĩgʉ̃́pe ʉseniãrõ jĩĩrã wedea. \v 5 Mʉ́ã masĩcu: Ʉ̃sã toopʉ́ niirã, ãñurõ mʉ́ãrẽ wedese jĩĩditoriwʉ. Cõãmacʉ̃ masĩqui: Mʉ́ãrẽ buera, niyeru mʉ́ãrẽ ẽmaãdara mee tiiwʉ́. \p \v 6-7 Ʉ̃sã Cristo cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira niiã. Teero tiirá, “ʉ̃sãrẽ dutirábiro ĩñaña” jĩĩ dutimasĩbojĩyu. Teeré dutiria. Mʉ́ãcãrẽ, ãpẽrãrẽ́ teeré dutiria. Mʉ́ãrẽ ãñurõ tiiwʉ́. Mʉ́ã pʉtopʉ niirã, sĩcõ numiṍ coo põnarẽ́ maĩrṍbiro mʉ́ãrẽ maĩwʉ̃́. \v 8 Mʉ́ãrẽ ãñurére boosã́rã, Cõãmacʉ̃ye queti dícʉre wederiwʉ. Ʉ̃sã jeatuaro ʉ̃sã tiiápumasĩrere tiiápuwʉ, mʉ́ãrẽ bayiró maĩrã́. \v 9 Ʉ̃sã toopʉ́ niirã paderiguere mʉ́ã wãcũcu. Mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃ye quetire wedera, potocṍdʉgariwʉ. Teero tiirá, ʉ̃sã basiro padewʉ. Ñamirĩ́, bʉ́recori, yoari ʉ̃sã yaaadarere, ʉ̃sãrẽ dʉsarénorẽ sãĩã́dara padewʉ. \p \v 10 Ʉ̃sã tiirécʉtiriguere mʉ́ã masĩcu. Cõãmacʉ̃cã masĩqui. Ʉ̃sã ñañarõ tiiró manirṍ, diamacʉ̃́rã tiiwʉ́ mʉ́ã Jesuré padeorá ĩñacoropʉre. “Cʉ̃́ã wapa cʉoóya” jĩĩrṍ manirṍ niijãwʉ̃ ʉ̃sã. \v 11-12 Mʉ́ã masĩcu: Sĩcʉ̃ pacʉ cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ wedero tiiróbirora ʉ̃sã mʉ́ãcõrõrẽ wederucujãwʉ̃. Ãñurõ tʉgueñaãrõ jĩĩgʉ̃, wãcũtutuare mʉ́ãrẽ ticowʉ. Cõãmacʉ̃ põna tiiróbirora niirecʉtidutiwʉ. Mʉ́ãrẽ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ põna niiãrõ jĩĩgʉ̃, beserigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niirĩ tiirígʉ niiwĩ; cʉ̃ʉ̃ asibatére mʉ́ãrẽ jeari tiirígʉ niiwĩ. \p \v 13 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye quetire wederi tʉorá, “Cõãmacʉ̃ wedesere niiã” jĩĩrã, padeowʉ́. “Basocá wedesere mee niiã”, jĩĩ masĩjãwʉ̃. Teero tiirá, mʉ́ã padeorére wãcũrã, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãã. Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ wederigue Cõãmacʉ̃ wedesere peti niiwʉ̃. Teeména cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá mʉ́ã niirecʉtire wasoa. \v 14 Mʉ́ã Jesucristore padeorí, mʉ́ãya dita macãrã mʉ́ãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiiyíra. Jesuré padeoré põnarĩ macãrã Judeapʉ niirã́rẽ wáarirobirora wáayiro mʉ́ãrẽ. Judeapʉre cʉ̃́ãya wedera judíoa cʉ̃́ãrẽ ñañarõ netõrĩ́ tiiyíra. \v 15 Cʉ̃́ã judíoara marĩ Õpʉ̃ Jesuré sĩãyíra; profetare sĩãyíra; ʉ̃sãrẽ cõãjãwã. Cõãmacʉ̃rẽ cúari tiiíya. Niipetiramena cãmerĩ́tutire boojã́ya. \v 16 Judíoa niihẽrã netõã́rõ jĩĩrã, ʉ̃sã Jesuyé quetire wederi, cãmotáya. Cʉ̃́ã ñañaré tiiré jõõpemena pairó peti wáaro tiia. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã teero tiiré wapa netõnéridojãqui sáa. \s1 Pablo Tesalónica macãrãrẽ ĩñagʉ̃ wáanemodʉgamirigue \p \v 17 Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ cõãatiari sirogã, máata mʉ́ãrẽ ĩñadʉgamiwʉ̃ sũcã. Ʉ̃sãye õpʉ̃ʉ̃rĩ ãno niipacari, mʉ́ã pʉtopʉ yeeripũnacʉtiwʉ. Toopʉ́re bayiró wáadʉgamiwʉ̃. \v 18 Yʉʉ Pablo “wáagʉda” jĩĩrucumiwʉ̃. Ʉ̃sã toopʉ́ wáadʉgarecõrõ Satanás ʉ̃sãrẽ cãmotátu niiwĩ. \v 19-20 Mʉ́ãrã niiã ʉ̃sãrẽ ʉsenire ticorá. Teero tiirá, mʉ́ãrẽ bayiró ĩñadʉgaga. Marĩ Õpʉ̃ Jesús cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiri, cʉ̃ʉ̃rẽ wedeada mʉ́ãye quetire. Biiro jĩĩãda: “Ãniãrã niiĩya ʉ̃sãrẽ ʉsenire ticorá. Cʉ̃́ãrẽ bʉ́ri peti mʉʉye quetire wederiwʉ. Cʉ̃́ã teeré tʉorá, mʉʉrẽ ãñurõ padeowá. Teero tiirá, bayiró ʉseniã cʉ̃́ãmena”, jĩĩãda Jesuré. \c 3 \p \v 1 Mʉ́ãye queti diamacʉ̃́ tʉodʉgára, sĩcãrĩbíritʉ sáa. Teero tiirá, “ʉ̃sã pʉarã́ wáaweonoãrira niiãdacu ãno Atenaspʉ” jĩĩwʉ̃. \v 2 Teero jĩĩrã, marĩ menamacʉ̃ Timoteore wáadutiwʉ. Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ padecotei Jesuyé quetire wederémena. Cʉ̃ʉ̃rẽ ticocowʉ, mʉ́ãrẽ Jesuré padeonemó, wãcũtutuari tiiáro jĩĩrã. \v 3-4 Ãpẽrã́ basocá mʉ́ã Jesuré padeorí ĩñarã, ĩñatuti, buijã́cua. Cʉ̃́ã teero tiirí, Jesuré padeodúrijããrõ jĩĩrã, Timoteore wededutira ticocowʉ. Ʉ̃sã toopʉ́ niirã, mʉ́ãrẽ ateré wedesʉguetoawʉ: “Marĩ Jesuré padeoráre ñañarõ netõrĩ́ tiiádacua”, jĩĩwʉ̃. Ʉ̃sã jĩĩrirobirora wáaa. Mʉ́ã teeré masĩcu. \v 5 Teero tiigʉ́, wãcũ sĩcãrĩbíhegʉ, mʉ́ãye quetire néeatidutiwʉ, “¿padeomíĩ cʉ̃́ã?” jĩĩgʉ̃. Apetó tiigʉ́, Satanás mʉ́ãrẽ wedesãjãjĩyi; ʉ̃sã “bʉ́ri peti buejĩyura” jĩĩ wãcũmitʉ. \s1 Tesalónica macãrãye queti \p \v 6 Mecʉ̃tígãrẽ Timoteo mʉ́ã pʉtopʉ ĩñagʉ̃ jeaarigʉ pʉtʉajeaawĩ. Mʉ́ãyere ãñuré queti néepʉtʉajeai. Mʉ́ã Jesuré padeorucúrere, mʉ́ã ãñurõ cãmerĩ́ maĩrécʉtirere wedeawĩ. Ʉ̃sãrẽ maĩrémena wãcũrucujãyiro. Ʉ̃sãrẽ bayiró ĩñadʉgaayiro ʉ̃sã mʉ́ãrẽ ĩñadʉgarobirora. \v 7 Teero tiirá, ʉ̃sã mʉ́ã Jesuré padeorucújãrĩ tʉorá, ñañarõ netõpacára, wãcũtutuara niiã sũcã. \v 8 Marĩ Õpʉ̃rẽ mʉ́ã padeó wãcũtutuari tʉorá, ʉ̃sã yeerisãã sũcã. \v 9 Mʉ́ã ʉ̃sãrẽ bayiró peti ʉsenirĩ tiijã́ã. Teero tiirá, ʉ̃sã Cõãmacʉ̃rẽ deero tii ʉsenire ticopetimasĩricu. \v 10 Ñamirĩ́, bʉ́recori Cõãmacʉ̃rẽ bayiró sãĩrucújãã, mʉ́ãrẽ ĩñadʉgara. Mʉ́ãrẽ Jesuyére wededʉgaga, padeonemóãrõ jĩĩrã. \p \v 11 Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉ basiro marĩ Õpʉ̃ Jesuména ʉ̃sãrẽ tiiápuaro mʉ́ã pʉtopʉ wáaadarere. \v 12 Marĩ Õpʉ̃ Jesús mʉ́ãrẽ cãmerĩ́ maĩnemórĩ tiiáro. Ʉ̃sã mʉ́ãrẽ maĩrṍbirora mʉ́ãcãrẽ niipetirare maĩrĩ́ tiiáro. \v 13 Cʉ̃ʉ̃ teero tiirí, mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ ãñurõ tiiápuremena wãcũtutuara, wapa cʉohéra niiãdacu Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉ ĩñacoropʉre. Marĩ Õpʉ̃ Jesús cʉ̃ʉ̃yaramena atibʉ́recopʉ pʉtʉaatiri, teerora niiãdacu. \c 4 \s1 Cõãmacʉ̃ tʉsarére tiidutírigue \p \v 1 Mecʉ̃tígãrẽ Jesús wãmemena mʉ́ãrẽ wãcũtutuare ticoa sũcã. “Biiro tiirécʉtiya” jĩĩrére, teero biiri Cõãmacʉ̃ tʉsarére mʉ́ãrẽ wedewʉ. Tee maquẽrẽ tiiáyiro. Teeré tiinemóña. \p \v 2 Ʉ̃sã wederiguere mʉ́ã masĩcu. Tee maquẽrẽ wedera, Jesús marĩ Õpʉ̃ dutirémena mʉ́ãrẽ wedewʉ. \v 3 Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ñañaré manirã́ niirĩ booquí. Teero tiirá, ãpẽrãména ñañarõ ñeeaperijãña. \v 4 Mʉ́ãcõrõ quioníremena ñañaré tiiẽ́ñorõ manirṍ wãmosía, nʉmocʉtiya. Mʉ́ã teero tiirí ĩñarã, ãpẽrã́ “ãñurõ tiiíya” jĩĩãdacua. \v 5 Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã tiiróbiro numiã́rẽ ñañaré tiidʉgáremena ʉgaripéarijãña. \v 6 Ãpĩ nʉmorẽ ñeeapera, coo manʉrẽ ñañarõ tiirá tiicú. Teeré tiiríjãña. Cõãmacʉ̃ tee tiiráre ñañarõ tiigʉ́daqui ʉ̃sã mʉ́ãrẽ wederirobirora. \v 7 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ñañaré tiiáro jĩĩgʉ̃ mee beserigʉ niiwĩ. Ñañaré manirã́ niirĩ booquí. \v 8 Tee wederi boohégʉno ʉ̃sãrẽ boohégʉ mee tiiquí; Cõãmacʉ̃ Espíritu Santore ticorigʉpere boohégʉ tiiquí. \p \v 9 Cãmerĩ́ maĩrére deero jóanemomasĩriga mʉ́ãrẽ. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cãmerĩ́ maĩdutítoarigʉ niiwĩ. \v 10 Mʉ́ã teerora tiiáyiro. Niipetira Jesuré padeorá Macedonia macãrãrẽ maĩã́yiro. Maĩpacári, mʉ́ãrẽ “bayiró maĩnemóña” jĩĩcoa. \v 11 “Ãñurõ niiãda”, jĩĩña. Mʉ́ãye niihẽrere wedepatirijãña. Mʉ́ãye maquẽpere wãcũ, ãñurõ pade, niijãña. Mʉ́ãrẽ teeré dutitoawʉ. \v 12 Mʉ́ã padera, teeména catiadacu, ãpẽrãyére sãĩrípacara. Mʉ́ã teero tiirí, Jesuré padeohéra mʉ́ãrẽ ãñurõ wedeseadacua. \s1 Jesús pʉtʉaatiadare \p \v 13 Diarirare wáaadare mʉ́ã masĩhẽrã niirĩ booríga. Jesuré padeorá diara, cʉ̃ʉ̃mena niirã wáaadacua. Mʉ́ã teeré masĩrã, Jesuré padeorá diari, ãpẽrã́ tiiróbiro nocõrõca boorituaricu. \v 14 Marĩ Jesús diarigʉpʉ masãmʉãriguere padeojĩ́rã, atecã́rẽ padeóa: Jesuré padeorá diarirare Cõãmacʉ̃ Jesuré masõrirobirora cʉ̃́ãcãrẽ masõgʉ̃daqui. \p \v 15 Marĩ Õpʉ̃ Jesús wederiguere mʉ́ãrẽ wedera tiia: Jesús pʉtʉaatiri, cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá cʉ̃ʉ̃rẽ bocara wáaadacua. Cʉ̃ʉ̃rẽ bocara, marĩ catirá ãpẽrã́ diarira sʉguero wáaricu. \v 16 Biirope wáaadacu: Marĩ Õpʉ̃ basiro ʉ̃mʉã́sepʉ diiátigʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ diiátiri, ateré tʉoádacu: Dutirémena wedesere, ángele ʉpʉtí macʉ̃ peti wedesere, Cõãmacʉ̃yawʉ corneta bʉsʉri tʉoádacu. Teero wáari, Jesuré padeoríra diarira masãsʉgueadacua. \v 17 Cʉ̃́ã siro marĩ catirá õmebʉrʉáripʉ cʉ̃́ãmena néemʉãwanoãdacu. Toopʉ́ Jesuré bocaadacu. Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃mena niirucujããdacu. \v 18 Mʉ́ã teeré cãmerĩ́ wedeya. Teero tiirá, cãmerĩ́ wãcũtutuari tiiádacu. \c 5 \p \v 1 Jesús pʉtʉaatiadari sʉguerogã wáaadare maquẽrẽ mʉ́ã masĩcu. Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ deero tii wedenemomasĩriga. \v 2 Mʉ́ã ãñurõ masĩtoacu: Yaarépigʉ ñamipʉ atigʉ́biro marĩ Õpʉ̃ Jesús pʉtʉaatigʉdaqui. \v 3 Basocá “ʉ̃sã cuiro manirṍ ãñurõ niirecʉtijãã” jĩĩ wãcũbocua. Teero cʉ̃́ã wãcũpacari, wãcũña manirṍ pee ñañaré cʉ̃́ãrẽ wáaadacu. Teerora biia, sĩcõ niipacó wĩmagʉ̃ apaadari sʉguero: Wãcũña manirṍ coo pũniré tʉgueñanʉcãco. Tee ñañaré wáaadarere netõrícua. \p \v 4 Mʉ́ãpeja naĩtĩãrõpʉ niirã́biro niiria. Teero tiirá, Jesús pʉtʉaatiadari bʉreco jeari, yaarépigʉ mʉ́ãrẽ ñeerĩ, ʉcʉárabiro wáaricu. \v 5 Mʉ́ã niipetira bóero niirã́, bʉ́reco niirã́biro niijĩrã, Cõãmacʉ̃ “tiigʉ́da” jĩĩriguere wáanʉcãrĩ ĩñamasĩã. Marĩ naĩtĩãrõ, ñamipʉ niirã́biro niirãjã, ĩñamasĩribocu. \v 6 Marĩ cãnirã́biro niirijããda. Basocá Jesús pʉtʉaatiadarere wãcũhẽrã, cãnirã́biro niicua. Marĩ cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiadarere ãñurõ ĩñacorucujããda; marĩ tiirére ãñurõ wãcũ, niijããda. \v 7 Cãnirã́ ñamirẽ cãniĩ́ya. Cũmurã́ ñamirẽ cũmuũya. \v 8 Marĩpeja bʉ́reco niirã́biro niijĩrã, marĩ tiirére ãñurõ wãcũ, niijããda. Sĩcʉ̃ cãmerĩ́sĩãrõpʉ wáagʉ, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ cãmotágʉ, cõme sutirore sãñaqui. Cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro marĩ wãtĩrẽ cãmotára, Cõãmacʉ̃rẽ padeorucújããda; cãmerĩ́ maĩã́da. Dupure cãmotágʉ, cõmecororé pesaqui. Cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro marĩ wãtĩrẽ cãmotára, “Jesús marĩrẽ netõnérigʉ niiwĩ; cʉ̃ʉ̃mena niirucujããdacu” jĩĩ wãcũãda. \v 9 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ñañarõ tiiádara meerẽ marĩrẽ cṹũrigʉ niiwĩ. Marĩ Õpʉ̃ Jesucristomena netõã́darare cṹũrigʉ niiwĩ. \v 10 Jesús marĩrẽ diabosarigʉ niiwĩ. Teero tiirá, marĩ catirá, diarira cʉ̃ʉ̃mena niirucujããdacu. \v 11 Teero tiirá, mʉ́ã cãmerĩ́ wãcũtutuari tiiyá. Cãmerĩ́ padeonemórĩ tiiyá mʉ́ã tiirucúrobirora. \s1 Wedeyaponorigue \p \v 12 Mʉ́ãrẽ bayiró wedea sũcã. Mʉ́ã menamacãrã Cõãmacʉ̃ye queti wederáre quioníremena ĩñaña. Cʉ̃́ã mʉ́ãmena pade, mʉ́ã niiãdarere wede, mʉ́ã ãñurõ tiiádarere wedeeya. \v 13 Mʉ́ã cʉ̃́ã tiiápurere ĩñarã, cʉ̃́ãrẽ maĩ, bayiró padeoyá. Mʉ́ã cãmerĩ́ ãñurõ niirecʉtiya. \p \v 14 Mʉ́ãrẽ wãcũtutuare ticoa sũcã. Daderá niirã́rẽ cʉ̃́ã padeadare maquẽrẽ ãñurõ wedeya. Wãcũtutuherare wãcũtutuari tiiyá. Wãcũbayiherare tiiápuya. Niipetiramena cúaro manirṍ ãñurõ niiña. \p \v 15 Mʉ́ãrẽ ãpĩ ñañarõ tiirí, cʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ tiicãmérijãña. Ãñurépere tiirucújãña mʉ́ã menamacãrãmena, teero biiri niipetiramena. \p \v 16 Ʉseniremena niirucujãña. \v 17 Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrucújãña. \v 18 Mʉ́ãrẽ wáarecõrõ Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãña. Cõãmacʉ̃ teeré tiirí booquí mʉ́ã Jesucristore padeoráre. \p \v 19 Espíritu Santo mʉ́ã wãcũrépʉre wederi, cãmotárijãña. \v 20 Espíritu Santo masĩré ticorémena wederére booríjã tiiríjãña. \v 21 Ãpẽrã́ wederére ãñurõ wãcũ beseya, “¿diamacʉ̃́ niiĩ?” jĩĩrã. Ãñuré niirĩ, teeré tiiyá. \v 22 Niipetire ñañaré tiiríjãña. \p \v 23 Cõãmacʉ̃ ãñurõ niirecʉtirere ticogʉ́ mʉ́ãrẽ ñañaré manirã́ niirĩ tiiáro. Mʉ́ã wãcũrére, mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ cotearo. Mʉ́ãrẽ wapa cʉohéra niirĩ tiiáro. Cʉ̃ʉ̃ teero tiiáro, tée marĩ Õpʉ̃ Jesucristo pʉtʉaatiripʉ. \v 24 Cõãmacʉ̃ teerora tiigʉ́daqui. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ beserigʉ cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora tiigʉ́ niiĩ. \p \v 25 Mʉ́ãcã Cõãmacʉ̃rẽ ʉ̃sãrẽ sãĩbosáya. \p \v 26 Niipetira too macãrã Jesuré padeoráre maĩrémena ãñuduticoya. \p \v 27 Marĩ Õpʉ̃ dutirómena mʉ́ãrẽ wedea: Niipetira Jesuré padeoráre atipũrẽ́ bueẽñoña. \p \v 28 Marĩ Õpʉ̃ Jesucristo mʉ́ãrẽ ãñuré ticoaro. \p Nocõrõrã niiã.