\id 1CO - Tuyuca NT -Colombia 2004 (DBL -2013) \h 1 Corintios \toc1 Corinto Macãrãrẽ Pablo jóasʉgueripũ \toc2 1 Corintios \toc3 1Co \mt1 CORINTO MACÃRÃRẼ \mt2 Pablo jóasʉgueripũ \c 1 \s1 Ãñuduticorigue \p \v 1 Yʉʉ Pablo Cõãmacʉ̃ booró cʉ̃ʉ̃ beserigʉ niiã Jesucristoyere wededutigʉ. Sóstenes marĩya wedegʉmena \v 2 mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeoráre Corintopʉ niirã́rẽ ãñudutia. Mʉ́ã Jesuré padeoráre Cõãmacʉ̃ beserigʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ põna niiãrõ jĩĩgʉ̃. Niipetiro macãrãrẽ marĩ Õpʉ̃ Jesuré padeoráre beserigʉ niiwĩ. Jesucristo niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá Õpʉ̃ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃cã marĩ Õpʉ̃ niiĩ. \p \v 3 Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉ, Jesucristo marĩ Õpʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñuré ticoaro; ãñurõ niirecʉtiri tiiáro. \s1 Cõãmacʉ̃ Cristomena ãñuré ticoré \p \v 4 Mʉ́ã Jesuré padeorá niirĩ, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñuré ticorigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiirére ĩñagʉ̃, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire ticorucua. \v 5 Mʉ́ã Jesucristomena niirĩ, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ye niipetire ãñurére ticorigʉ niiwĩ. Teeré ticogʉ, mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃yere ãñurõ masĩrĩ tiirígʉ niiwĩ. Ãpẽrãrẽ́ mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ye quetire ãñurõ wederi tiirígʉ niiwĩ. \v 6 “Cristo ãñurõ tiigʉ́daqui” jĩĩrigue, mʉ́ã padeorí, diamacʉ̃́ wáawʉ. \v 7 Teero tiirá, mʉ́ã marĩ Õpʉ̃ Jesucristo pʉtʉaatiadarere yueri, Cõãmacʉ̃ ãñuré tiimasĩ́rere ticoré dʉsaría. \v 8 Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ padeorucújãrĩ tiigʉ́daqui, tée atibʉ́reco\f + \fr 1:8 \ft “Atibʉ́reco” pecasãyemena: “este mundo” jĩĩdʉgaro tiia.\f* petirípʉ. Teero tiirá, marĩ Õpʉ̃ Jesucristo pʉtʉaatiri, wapa cʉohéra niiãdacu. \v 9 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére diamacʉ̃́ tiigʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ãrẽ beserigʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ Jesucristo marĩ Õpʉ̃mena sĩcãrõména ãñurõ niidutigʉ. \s1 Sĩquẽrã bataríjãña \p \v 10 Yáa wedera, marĩ Õpʉ̃ Jesucristo wãmemena mʉ́ãrẽ ateré jĩĩã: Mʉ́ã sĩcãrĩbíro wãcũ, ʉseniremena cãmerĩ́ wedeseya. Sĩquẽrã bataríjãña. Sĩcãrõména wãcũ tʉgueña, niirecʉtiya. \v 11 Yʉʉre Cloé wãmecʉtigoya wii macãrã mʉ́ã cãmerĩ́ ĩñadʉgaherere wedewa. \v 12 “Basocá merẽã dícʉ wãcũrã tiiíya”, jĩĩwã. Sĩcʉ̃ “yʉʉ Pablomena niiã” jĩĩãyigʉ. Ãpĩ “yʉʉ Apolomena”, ãpĩ “yʉʉ Pedromena”, ãpĩ “yʉʉ Cristomena niiã” jĩĩãyira. \v 13 Teero jĩĩrijãrõ booa. Marĩ Cristore padeorá niijĩrã, sicapõna macãrã niiã. ¿Yʉʉ Pablo mʉ́ãrẽ curusapʉ diabosari? Diabosariwʉ. Mʉ́ãrẽ wãmeõtira, ¿Pablo wãmemena wãmeõtiri? Wãmeõtirijĩya. \v 14 Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorémena ateré jĩĩmasĩã: Yʉʉ mʉ́ãrẽ wãmeõtiriwʉ. Crispo, Gayo dícʉre wãmeõtiwʉ. \v 15 Teero tiirá, sĩcʉ̃no “Pablo wãmemena wãmeõtinorigʉ niiã” jĩĩmasĩriqui. \v 16 Abenaquẽ́, Estéfanaya wii macãrãcãrẽ wãmeõtiwʉ. Yʉʉ wãcũãtã, ãpẽrãrẽ́ yʉʉ wãmeõtinemoriwʉ. \v 17 Cristo yʉʉre wãmeõtidutigʉ cṹũririgʉ niiwĩ. Basocáre netõnére quetipere yʉʉre wededutigʉ cṹũrigʉ niiwĩ. Teeré yʉʉre cṹũgʉ̃, masĩrí basoca wedeserobiro wedesedutiririgʉ niiwĩ. Yʉʉ masĩrí basocabiro wedeseatã, yʉʉre tʉorá ateré jĩĩbojĩya: “Pablo ãñurõ wedesemasĩqui”, jĩĩbojĩya. Tee dícʉre wãcũrã, Cristo cʉ̃́ãrẽ curusapʉ diabosariguepere tʉomasĩ́ribojĩya. \s1 Cõãmacʉ̃ tutuarere, cʉ̃ʉ̃ masĩrére Cristomena masĩnoã \p \v 18 Cristo curusapʉ marĩrẽ diabosarigue quetire marĩ wederi, pecamepʉ wáaadara “teero jĩĩãmajãrã tiiíya” jĩĩ wãcũcua. Marĩ cʉ̃ʉ̃ netõnénorirapereja tee queti Cõãmacʉ̃ tutuarere ẽñoã. \v 19 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ teeré biiro jóanoã: \q1 Cõãmacʉ̃ jĩĩwĩ: \q1 “Atibʉ́reco macãrã masĩrí basoca cʉ̃́ã masĩrére bʉ́ri niiré pʉtʉári tiigʉ́da; \q1 cʉ̃́ã tʉomasĩ́rere ẽmajãgʉ̃da”,\f + \fr 1:19 \ft Isaías 29.14.\f* \m jĩĩ jóanoã. \p \v 20 ¿Deero pʉtʉái “masĩpetijãã” jĩĩrã́, teero biiri buerí basoca, teero biiri sũcã atibʉ́reco maquẽrẽ wedesemenirãcã? Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco maquẽ cʉ̃́ã “tʉomasĩ́ã” jĩĩrére bʉ́ri niiré pʉtʉári tiiquí. \v 21 Cõãmacʉ̃ masĩgʉ̃́ niijĩgʉ̃, atibʉ́reco macãrã cʉ̃́ã masĩrémena cʉ̃ʉ̃rẽ masĩrĩ booríyigʉ. Netõnére quetire wederémenape tee quetire padeoráre netõnédʉgayigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeohérapere tee quetire wederé bʉ́ri niiré baucú. \p \v 22 Judíoa “Cõãmacʉ̃ tutuaromena tiiẽ́ñorĩ ĩñatoarapʉ, mʉ́ã wederére padeoáda” jĩĩĩya. Griegoa atibʉ́reco maquẽ masĩrére ãmaãya. \v 23 Ʉ̃sãpeja Cristo curusapʉ diarigʉye quetire wedea. Judíoa teeré tʉorá, ñañarõ jĩĩrõbiro tʉgueñaya. Griegoacã tee quetire tʉorá, “teero jĩĩãmajãrã tiiíya” jĩĩĩya. \v 24 Marĩ Cõãmacʉ̃ beserirapeja, judíoa, griegoa, Jesucristoye quetire tʉorá, Cõãmacʉ̃ tutuarere, cʉ̃ʉ̃ masĩnetõjõãrere tʉomasĩ́ã. \v 25 Atibʉ́reco macãrã Cõãmacʉ̃ masĩrére bʉ́ri niiré wãcũũya. Niiria. Cõãmacʉ̃ masĩrépe basocá masĩré nemorṍ niiã. Apeyeréja, Cõãmacʉ̃rẽ tutuhegʉ tiiróbiro ĩñaãya. Niiria. Cʉ̃ʉ̃ tutuarepe basocá tutuare nemorṍ tutuanemore niiã. \p \v 26 Yáa wedera, mʉ́ã too sʉgueropʉ niiriguere wãcũña. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ beseri, pʉarã́gã atibʉ́reco maquẽrẽ masĩrí basoca niiwʉ̃. Pʉarã́gã dutirá niiwʉ̃. Pʉarã́gã õpãrã́ya wedera niiwʉ̃. \v 27 Cõãmacʉ̃ biiro tiiyígʉ: Cʉ̃ʉ̃ atibʉ́reco maquẽ masĩrí basocare bobodutígʉ, cʉ̃́ã “tʉomasĩ́hẽrã niiĩya” jĩĩrã́rẽ beseyigʉ. Dutiráre bobooro wáadutigʉ, dutiré cʉohérare beseyigʉ. \v 28 Cõãmacʉ̃ basocáre besegʉ, bʉ́ri niirã́rẽ, ãpẽrã́ doonórãrẽ, wapamanírãrẽ beseyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero tiigʉ́, ʉpʉtí macãrã bʉ́ri niirã́ pʉtʉáaro jĩĩgʉ̃, teero tiiyígʉ. \v 29 Teero tiirá, marĩ Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ jeari, sĩcʉ̃ “yʉʉ ãpẽrã́ nemorṍ niiwʉ̃” jĩĩmasĩriqui. \v 30 Cõãmacʉ̃ basiro mʉ́ãrẽ Jesucristomena sĩcãrĩ́ niirĩ tiiyígʉ. Cristomenarã marĩ masĩré cʉoa. Cʉ̃ʉ̃menarã Cõãmacʉ̃ marĩrẽ “cʉ̃́ã ãñurã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñaqui. Marĩrẽ cʉ̃ʉ̃ põna niirĩ tiirígʉ niiwĩ. Teero biiri marĩrẽ netõnérĩ tiirígʉ niiwĩ. \v 31 Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrémena pʉtʉáa. Biiro jóanoã: “ ‘Yʉʉja ãñunetõjõãgʉ̃ niiã; biiro tiigʉ́no niiã’ jĩĩdʉgagʉno jĩĩrijãrõ booa. Biirope jĩĩrõ booa: ‘Marĩ Õpʉ̃ ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ; biiro tiirígʉ niiwĩ’ jĩĩrõ booa”,\f + \fr 1:31 \ft Jeremías 9.24.\f* jĩĩ jóanoã. \c 2 \s1 Cristo curusapʉ diarigue queti \p \v 1 Yáa wedera, yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ Cõãmacʉ̃ye quetire wedegʉ jeagʉ, biiro tiiwʉ́: Tʉomasĩ́rõrã wedewʉ. Wisióre wãmemena, atibʉ́reco macãrãye masĩrémena wederiwʉ. \v 2 Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ niigʉ̃, “Jesucristoye queti, cʉ̃ʉ̃ curusapʉ diarigue dícʉre wedegʉda” jĩĩ wãcũwʉ̃. \v 3 Mʉ́ãrẽ wedegʉ, tutuhegʉ niiwʉ̃. Bayiró cuigʉ, ñapõpiremena niiwʉ̃. \v 4 Yʉʉ mʉ́ãrẽ padeorí boogʉ́, atibʉ́reco macãrãye masĩrémena wedeseriwʉ. Teero wedeserono tiigʉ́, yʉʉ wedeseri, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ Espíritumena cʉ̃ʉ̃ tutuarere ẽñorígʉ niiwĩ. \v 5 Teero tiigʉ́, atibʉ́reco macãrãye masĩrémena mʉ́ãrẽ padeorí tiiríwʉ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ tutuaromenape mʉ́ãrẽ padeorí tiirígʉ niiwĩ. \s1 Cõãmacʉ̃ masĩrére Espíritu Santomena tʉomasĩ́ã \p \v 6 Teero niipacari, Jesuré ãñurõ padeorápʉre masĩrére wedea. Tee masĩré atibʉ́reco macãrãye masĩré mee niiã; cʉ̃́ãrẽ dutiráye masĩré mee niiã. Cʉ̃́ã máata petiádacua. \v 7 Ʉ̃sãpe wedera, Cõãmacʉ̃ye masĩrére wedea. Cʉ̃ʉ̃ masĩré too sʉguero macãrãpʉ masĩña maniríguere wedea. Atibʉ́reco tiiádari sʉguero, Cõãmacʉ̃ tee yayiórere “biiro tiigʉ́da” jĩĩ wãcũtoayigʉ. Marĩrẽ netõnéãdarere, marĩrẽ ʉ̃mʉã́sepʉ ãñurõ tiiádarere wãcũyuetoayigʉ. \v 8 Sĩcʉ̃no atibʉ́reco macãrã dutigʉ́ teeré tʉomasĩ́riyigʉ. Tʉomasĩ́rã doca, marĩ Õpʉ̃ ãñunetõjõãgʉ̃rẽ curusapʉ sĩãríbojĩya. \v 9 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ teero jóanoã: \q1 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́rẽ ãñuré quẽnoyúeyigʉ. \q1 Sĩcʉ̃no ĩñaririguere, cʉ̃ʉ̃ tʉoríriguere, cʉ̃ʉ̃ wãcũririguere quẽnoyúeyigʉ,\f + \fr 2:9 \ft Isaías 64.4.\f* \m jĩĩ jóanoã. \v 10 Tee ãñuré marĩ masĩririguere Cõãmacʉ̃ Espíritu Santomena marĩrẽ masĩrĩ tiii. Espíritu Santo niipetire wisiónetõnʉcãrere, Cõãmacʉ̃ tiiádarere masĩpetijãĩ. \p \v 11 Marĩ ãpĩ cʉ̃ʉ̃ wãcũrére masĩria. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã cʉ̃ʉ̃ wãcũrére masĩqui. Tee tiiróbiro sĩcʉ̃no Cõãmacʉ̃ wãcũrére masĩriqui; Espíritu Santo dícʉ cʉ̃ʉ̃ wãcũrére masĩĩ. \v 12 Atibʉ́reco macãrã wãcũrémena Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ticoriguere tʉomasĩ́ria. Espíritu Santo Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ticodiocorigʉ wãcũré ticorémenape tʉomasĩ́ã. \v 13 Ʉ̃sã teeré wedesera, Espíritu Santo “biiro bueya” jĩĩrémena wedesea. Ʉ̃sã basiro masĩrémena wedeseria. Espíritu Santo buedutirobirora cʉ̃ʉ̃rẽ cʉoráre buea. \p \v 14 Espíritu Santore cʉohégʉpeja Espíritu Santo buerére booríqui. “Teero jĩĩãmajãrã tiiíya”, jĩĩqui. Espíritu Santo tiiápuremena dícʉ Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́noã; “¿diamacʉ̃́rã niiĩ?” jĩĩ besemasĩnoã. Teero tiigʉ́, Espíritu Santore cʉohégʉ cʉ̃ʉ̃ buerére tʉomasĩ́riqui. \v 15 Espíritu Santore cʉogʉ́peja niipetire Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́qui; “¿diamacʉ̃́rã niiĩ?” jĩĩ besemasĩqui. Cʉ̃ʉ̃rẽna Espíritu Santore cʉohégʉpe tʉomasĩ́riqui; “¿diamacʉ̃́rã tiigári cʉ̃ʉ̃?” jĩĩ besemasĩriqui. \v 16 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ teero jóanoã: \q1 Sĩcʉ̃nopera marĩ Õpʉ̃ wãcũrére masĩriqui. \q1 Sĩcʉ̃nopera Cõãmacʉ̃rẽ “ateré biiro tiiyá” jĩĩ dutimasĩriqui,\f + \fr 2:16 \ft Isaías 40.13.\f* \m jĩĩ jóanoã. Marĩpe Cristo wãcũrére tʉomasĩ́ã. \c 3 \s1 Cõãmacʉ̃rẽ padecoteraye maquẽ \p \v 1 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ Jesuré ãñurõ padeorápʉre tiiróbiro wedemasĩriwʉ. Atibʉ́reco macãrãrẽ tiiróbiro wedewʉ. Cristoyere wĩmarãrẽ wedegʉbiro wedewʉ. \v 2 Mʉ́ãrẽ wĩmarãbiro wisióheregãrẽ wedewʉ. Mʉ́ã wisiórere tʉomasĩ́hẽrã niiwʉ̃ ména. Sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃ õpẽã ũpũgʉ̃́rẽ yaaré ecaróno tiirá, õpẽcóre tĩ́ãcua. Teerora mʉ́ãrẽ tiiwʉ́. Teerora yʉʉ mecʉ̃tígãrẽ wisiórere wederi, tʉoríbocu. \v 3 Mʉ́ã atibʉ́reco macãrãbiro niicu ména. Mʉ́ã cãmerĩ́ ʉgora, cãmerĩ́ ĩñadʉgahera atibʉ́reco macãrãbiro niicu; cʉ̃́ã booró tiidʉgárabiro tiicú. \v 4 Mʉ́ã sĩquẽrã biiro wedesea: “Yʉʉ Pablomena niiã”, ãpẽrã́ “yʉʉ Apolomena niiã” jĩĩã. Teero jĩĩrã, atibʉ́reco macãrãbiro wedesera tiia. \p \v 5 ¿Noã niiĩ Apolos? ¿Noã niiĩ yʉʉ? Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃rẽ padecoteri basoca niiã. Ʉ̃sã wederiguemena mʉ́ã marĩ Õpʉ̃rẽ padeowʉ́. Ʉ̃sãcõrõ Cõãmacʉ̃ tiidutírere tiiwʉ́. \v 6 Yʉʉ sicato otegʉ́ tiiróbiro mʉ́ãrẽ wedenʉcãwʉ̃. Apolos yʉʉ oteriguere oco píogʉ tiiróbiro mʉ́ãrẽ buenemoyigʉ. Cõãmacʉ̃pe teeré bʉcʉári tiiquí. \v 7 Oteré otegʉ́, oco píogʉ ʉpʉtí macãrã mee niiĩya; Cõãmacʉ̃peja ʉpʉtí macʉ̃ niiqui. Cʉ̃ʉ̃rã́ ʉ̃sã oteriguere bʉcʉári tiigʉ́ tiiróbiro basocáre padeonemórĩ tiiquí. \v 8 Oterí basoca, oco píori basoca sĩcãrĩbíro niiĩya. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ cʉ̃́ã paderiguecõrõ wapatígʉdaqui. \v 9 Ʉ̃sã Cõãmacʉ̃rẽ padecoteri basoca sĩcãrõména padea. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ye oteré cʉorí dita tiiróbiro niiã. \p Teero biiri mʉ́ã sicawií Cõãmacʉ̃ tiinʉcã́ri wii tiiróbiro niiã. \v 10 Cõãmacʉ̃ yʉʉre buemasĩre ticorémena wii nʉcõmenígʉ̃ tiiróbiro mʉ́ãrẽ ãñurõ buenʉcãwʉ̃. Ãpĩ mʉ́ãrẽ buenemogʉ̃, wiiré tiinemómʉãgʉ̃ tiiróbiro tiigʉ́ tiii. Wiiré padeapura ãñurõ tiiró booa. \v 11 Botarí nʉcõã́ri siro, ãpĩ nʉcõquẽnómasĩriqui. Jesucristo botarí nʉcõrígue tiiróbiro niiĩ. \v 12 Jesucristoyere ãñurõ diamacʉ̃́ buerá oro, plata, apeyé ʉ̃tãperi wapapacáremena wii tiinemómʉãrã tiiróbiro tiicúa. Ãpẽrã́ merẽã buerápe yucʉ páaremena, táamena, muĩmena tiinemómʉãrã tiiróbiro tiicúa. \v 13 Atibʉ́reco petirí, pecame atiadacu. Tii pecamerã niipetira basocá tiiríguere baurocá ẽñoã́dacu. Cõãmacʉ̃ basocá tiiríguere jʉ̃ʉ̃rĩ ĩñagʉ̃, besegʉ́ tiiróbiro bese, wapatígʉdaqui. \v 14 Sĩcʉ̃ ãñurõ tiigʉ́, wii wapapacáremena tiinemómʉãgʉ̃ tiiróbiro niiqui. Cʉ̃ʉ̃ paderigue jʉ̃ʉ̃ricu. Netõã́ri siro, wapatínogʉ̃daqui. \v 15 Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ paderigue jʉ̃ʉ̃ãdacu. Teero wáari, niipetire cʉ̃ʉ̃ tiirígue ditipetijõããdacu. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã pecamerẽ dutiwitíwarigʉ tiiróbiro netõgʉ̃́daqui. \p \v 16 ¿Mʉ́ã masĩrii? Mʉ́ã Cõãmacʉ̃wii tiiróbiro niiã. Espíritu Santo mʉ́ãpʉre niiĩ. \v 17 Sĩcʉ̃ Cõãmacʉ̃wiire ñañorĩ́, Cõãmacʉ̃ basirora cʉ̃ʉ̃ya wiire ñañoã́rigʉre ñañarõ tiigʉ́daqui. Cõãmacʉ̃wii ãñunetõjõãri wii niiã. Mʉ́ãrã tiiwií niijãrã tiia. \p \v 18 Wisiríjãña. Sĩcʉ̃ biiro wãcũboqui: “Yʉʉ atibʉ́reco macãrãye masĩré masĩpetijãã”, jĩĩ wãcũboqui. Teero wãcũgʉ̃no masĩhẽgʉ̃biro niijããrõ. Cʉ̃ʉ̃ teero niirĩ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ masĩgʉ̃́ pʉtʉári tiigʉ́daqui. \v 19 Atibʉ́reco macãrãye masĩré Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre teero jĩĩãmajãre niiã. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ teero jóanoã: “Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco macãrãrẽ cʉ̃́ã tiiditómeniremena ñañarõ pʉtʉári tiiquí”,\f + \fr 3:19 \ft Job 5.13.\f* jĩĩ jóanoã. \v 20 Aperopʉ́re Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉre ate jóanemonoã: “Marĩ Õpʉ̃ ateré masĩqui: Masĩrí basoca wãcũré bʉ́ri niiré niiã”,\f + \fr 3:20 \ft Salmo 94.11.\f* jĩĩ jóanoã. \p \v 21 Teero tiirá, “ĩ́nimena niiã; cʉ̃ʉ̃ biiro tiigʉ́ niiĩ” jĩĩ wãcũrijãrõ booa. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ wáari boogʉ́, niipetirere, niipetirare tiiápudutigʉ ticocoyigʉ. \v 22 Yʉʉ Pablo, Apolos, Pedro, ʉ̃sã mʉ́ãrẽ tiiápura niiã. Atibʉ́reco maquẽ, catiré, diaadare, atitó maquẽ, too síro maquẽ mʉ́ãrẽ tiiápure niiã. Niipetire mʉ́ãye niiã. \v 23 Mʉ́ãpe Cristomena niiã. Cristope Cõãmacʉ̃mena niiĩ. \c 4 \s1 Cristoye quetire wederá paderigue \p \v 1 Mʉ́ã ʉ̃sãrẽ biiro wãcũrõ booa: “Cristore padecoteri basoca niiĩya; Cõãmacʉ̃ye quetire too sʉguero macãrãpʉ masĩña maniríguere wedecotera niiĩya”, jĩĩ wãcũrõ booa. \v 2 Wedecotegʉno cʉ̃ʉ̃rẽ dutiarirocõrõ diamacʉ̃́ tiiró booa. Teero tiirá, ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoádacua. \v 3 Mʉ́ã yʉʉ paderére beseri, péerogã wãcũpatiria. Queti beserí basoca beseri, wãcũpatiria. Yʉʉ basiro yʉʉ tiirére beseria. \v 4 Yʉʉ paderére wãcũgʉ̃, “ñañarõ tiiátʉ” jĩĩ wãcũria. Teero wãcũripacʉ, “ãñurõ paderucua” jĩĩ besemasĩriga; marĩ Õpʉ̃ dícʉ yʉʉ tiirére besequi. \v 5 Teero tiirá, ãpẽrã́ tiirére besesʉguerijãña. Marĩ Õpʉ̃rẽ yueya. Cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatigʉ, niipetire basocá masĩña manimíriguere bauanégʉ̃daqui. Ãpẽrã́ apeyenó tiirá wáari, cʉ̃́ã wãcũwarere masĩña maniã. Cõãmacʉ̃ teecã́rẽ baurocá bauanégʉ̃daqui. Tiibʉreco niirĩ, Cõãmacʉ̃ niipetirare cʉ̃́ã tiirígue põõtẽ́õrõ ãñuré ticogʉdaqui. \p \v 6 Yáa wedera, teeré wedegʉ, mʉ́ãrẽ ãñurére boosã́gʉ̃ wedea. Teero tiigʉ́, Apolos, yʉʉ ʉ̃sãye maquẽmena mʉ́ãrẽ queoré ticoawʉ̃. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora queoró tiiáro jĩĩgʉ̃, tee queorére ticoawʉ̃. Teeména mʉ́ã ateré jĩĩnemoribocu: “Ʉ̃sãrẽ buegʉ́pe mʉ́ãrẽ buegʉ́ nemorṍ ãñurõ buenemoĩ”, jĩĩribocu sáa. \v 7 Mʉ́ã ãpẽrã́ nemorṍ ãñurã́ niiria; masĩnetõnʉcãrã niiria. Niipetire mʉ́ã cʉoré Cõãmacʉ̃ ticorigue dícʉ niiã. Cʉ̃ʉ̃ ticorigue niipacari, ¿deero tiirá mʉ́ã basiro bʉaríra tiiróbiro tʉgueñaĩ? \p \v 8 Mʉ́ã niipetire cʉorábiro tʉgueñacu. Teero biiri Cõãmacʉ̃ tiimasĩ́re ticorére cʉopetírabiro tʉgueñacu. Õpãrã́biro tʉgueñarã, ʉ̃sãrẽ booría. Mʉ́ã õpãrã́ niirĩ, nemorṍ ãñuniãdacu ʉ̃sãrẽ. Mʉ́ã diamacʉ̃́rã õpãrã́ niiãtã, ʉ̃sãcã mʉ́ãmena dutiapubocu. \v 9 Yʉʉ biiro tʉgueñaã: “Ʉ̃sã sĩãcõã́ãdarabiro niirã tiia”, jĩĩ tʉgueñaã. Sĩãcõã́noãdara watoapʉ Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserirare niituropʉ cṹũrirabiro tʉgueñaã. Atibʉ́reco macãrã, ʉ̃mʉã́se macãrã ʉ̃sãrẽ ĩñanucũcua, “deero wáaadari” jĩĩrã. \v 10 Ʉ̃sã Cristoye dícʉre wederé wapa basocá ʉ̃sãrẽ biiro wãcũcua: “Tʉomasĩ́hẽrã, tutuhera, bʉ́ri niirã́ niiĩya”, jĩĩ wãcũmicua. Mʉ́ã basiro dícʉ biiro wãcũcu: “Ʉ̃sãcã Cristomena niijĩrã, tʉomasĩ́petira, tutuara, quioníremena ĩñanorã niiã”, jĩĩ tʉgueñamicu. \v 11 Sicatopʉra ʉ̃sã ñañarõ netõnʉcã́wʉ̃. Atitócãrẽ teerora yapacʉtíjãã. Jʉabóara niiã; oco sĩnidʉgára niiã; suti cʉohéra niiã. Basocá ʉ̃sãrẽ ñañarõ páaapeya. Ʉ̃sãya wii peti maniã. \v 12 Ʉ̃sã boorénorẽ sãĩã́dara, ʉ̃sã basiro bayiró padea. Basocá ʉ̃sãrẽ ñañarõ wedeseri, cʉ̃́ãrẽ ʉ̃sãpe “ãñurõ wáaaro” jĩĩ sãĩbosáa. Ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiirí, teero tʉgueñajãã. \v 13 Basocá ʉ̃sãrẽ ñañarõ wedepatiri, cʉ̃́ãrẽ ãñurõmena quẽnoã. Atibʉ́reco maquẽ cʉ̃́ã cõãré tiiróbiro, cʉ̃́ã boohérebiro ʉ̃sãrẽ ĩñaãya. Sicatopʉra doonʉcã́rira teerora doorucújãya. \p \v 14 Mʉ́ãrẽ bobodutígʉ mee jóaa; mʉ́ãrẽ maĩgʉ̃́, yʉʉ põnabiro diamacʉ̃́ wãcũrĩ boogʉ́ wedea. \v 15 Mʉ́ã paʉ diez mil Cristoye quetire bueráre cʉomasĩ́ã. Teero paʉ cʉopacári, sĩcʉ̃rã niiĩ mʉ́ãrẽ wedesʉguerigʉ. Yʉʉrá niiã “Jesucristo basocáre netõnégʉ̃ atirigʉ niiwĩ” jĩĩré quetire wedesʉguegʉ. Mʉ́ã tee quetire tʉorá, cʉ̃ʉ̃rẽ padeonʉcã́wʉ̃. Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉ́ã pacʉbiro niiã. \v 16 Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ biiro tiirí boogá: Yʉʉ tiirécʉtirere ĩñacũ, tiinʉnʉ́seya. \v 17 Yʉʉ teeré boosã́gʉ̃, Timoteore mʉ́ã pʉtopʉ ticocogʉ tiia. Cʉ̃ʉ̃rẽ maĩã. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ macʉ̃biro niigʉ̃́ niiĩ. Marĩ Õpʉ̃yere diamacʉ̃́ tiirucúi. Yʉʉ Cristore padeogʉ́ tiirécʉtirere cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ wedegʉdaqui. Yʉʉ niipetiropʉ niipetira Jesuré padeoré põnarĩ macãrãrẽ wederénocãrẽ wedegʉdaqui. \p \v 18 Sĩquẽrã mʉ́ã menamacãrã biiro wãcũcua: “Ʉ̃sã Pablo nemorṍ Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́ã. Teero tiigʉ́, cuigʉ, atiriqui” jĩĩ wãcũmicua. \v 19 Yʉʉpe “Cõãmacʉ̃ boorí, máata mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉda” jĩĩ wãcũã. Toopʉ́ wáagʉ, teero wedesera wederére masĩgʉ̃da. Tee dícʉre masĩricu. “¿Diamacʉ̃́rã Cõãmacʉ̃ tutuaremena cʉ̃ʉ̃yere tiirára tiii cʉ̃́ã?” jĩĩ masĩgʉ̃da. \v 20 Cõãmacʉ̃ dutiré marĩpʉre jeari, marĩ wedeseremena dícʉ teeré ẽñoría; cʉ̃ʉ̃ tutuaremenape ẽñonóã. \v 21 ¿Ñeerẽ́ tiirí boogári mʉ́ã? ¿Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉ, pacʉ cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ ñañarõ tiiróbirora mʉ́ãrẽ ñañarõ tiirí boogárite? ¿Maĩrémenapere wederi boogárite? \c 5 \s1 Ñañaré tiigʉ́re cõãdutire \p \v 1 Mʉ́ãmena niirã́ cʉ̃́ã tiiré queti ãnopʉ́ jeatoaa. Biiro tʉonóã: Sĩcʉ̃ mʉ́ã menamacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pacʉ dúuturigore ẽma, nʉmocʉtiayigʉ. Biiro tiirénorẽ Cõãmacʉ̃rẽ padeohéracã “teero tiiríjãña; bayiró ñañaré niiã” jĩĩcua. \v 2 ¿“Ãpẽrã́ nemorṍ niinetõnʉcãã” jĩĩgari mʉ́ã ména? Wãcũpatirono tiirá, mʉ́ã wãcũpatiriayiro. Wãcũpatirapeja, cʉ̃ʉ̃rẽ cõãbojĩyu; mʉ́ãmena neãdutiribojĩyu. \v 3 Yʉʉ ãnopʉ́ niipacʉ, yʉʉ wãcũrémena mʉ́ã pʉtopʉ niigʉ̃biro tʉgueñaã. Teero tiigʉ́, yʉʉ wãcũrépʉre teero ñañaré tiigʉ́re “cõãrõ booa” jĩĩtoaa. \v 4 Mʉ́ã neãrĩ, yʉʉcã yʉʉ wãcũrépʉ mʉ́ã pʉtopʉ niiapugʉda. Marĩ Õpʉ̃ Jesús tutuarecã mʉ́ãmena niiãdacu. \v 5 Mʉ́ã teero neãrã, cʉ̃ʉ̃rẽ cõãjãña. Wãtĩrẽ wiyayá, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃rẽ ñañarõ netõrĩ́ tiiáro jĩĩrã. Teero ñañarõ netõgʉ̃́, duubóqui. Cʉ̃ʉ̃ teeré duurí, marĩ Õpʉ̃ Jesús pʉtʉaatigʉ, cʉ̃ʉ̃ yeeripũnarẽ netõnégʉ̃daqui. \p \v 6 Teero tiirá, “ʉ̃sãpe ãpẽrã́ nemorṍ niinetõnʉcãã” jĩĩrijãña. Mʉ́ã ateré masĩã: Pã tiirá púuaro jĩĩrã, pã púuri tiirére wʉ́ocua. Cʉ̃́ã péerogã wʉ́oari siro, tee niipetiropʉ sesajõãcu. Teerora basocá ñañaré tiirére pẽnicúa. \v 7 Teero tiirá, pẽnirĩ́ jĩĩrã, ñañaré tiigʉ́re cõãjãña. Mʉ́ã teero tiirá, ãñurã́ pʉtʉáadacu. Judíoa Pascua bosebʉrecore pã púuremena wʉ́oya maniré dícʉre yaacua. Wʉ́oya maniré tiiróbiro niirã́ niiã mʉ́ã. Cristo basirora marĩ ñañaré tiirére cõãgʉ̃, sĩãnórigʉ niiwĩ marĩye wapa. Cʉ̃ʉ̃rã́ Pascua niirĩ, oveja cʉ̃́ã sĩãnórigʉbiro niiĩ. \v 8 Teero tiirá, pã púuri tiirére cõãrãbiro ñañaré tiirére duuáda. Pã púuri tiirére wʉ́oya manirébiro niiãda. Teero tiirá, ãñuré tiidʉgára, tiiditóre manirṍ Cristo marĩrẽ tiibosáriguere ʉseniremena tiiáda. \p \v 9 Yʉʉ too sʉguero jóaripũpʉ biiro jóawʉ: “Ñeeapesodeaatiramena bapacʉtirijãña”, jĩĩ jóawʉ. \v 10 Yʉʉ teero jóagʉ, “atibʉ́reco macãrã ñañaré tiirámena wedeserijãña” jĩĩgʉ̃ mee tiiwʉ́. Mʉ́ã “ñeeapesodeaatiramena, ʉgorepiramena, yaarí basocamena, weerirare padeorámena wedeseria” jĩĩrãpeja, atibʉ́recore cõãwitiwabojĩyu. \v 11 Yʉʉ biirope jĩĩdʉgagʉ tiiwʉ́: “Sĩcʉ̃ ‘Jesuré padeóa’ jĩĩpacʉ, ñeeapesodeaatigʉ niirĩ, cʉ̃ʉ̃mena bapacʉtirijãña. Teero biiri ʉgorepigʉmena, weerirare padeogʉ́mena, quetipígʉmena, cũmurépigʉmena, yaarépigʉmena bapacʉtirijãña. Cʉ̃ʉ̃nomena sĩcãrĩno yaarijãña”, jĩĩwʉ̃. \v 12-13 Yʉʉ Jesuré padeohérare beseria. Cõãmacʉ̃ basiro cʉ̃́ãrẽ bese, diamacʉ̃́rã wapa tiigʉ́daqui. Mʉ́ãmena niirã́pere besero booa. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora tiiyá: Mʉ́ã watoapʉ ñañaré tiigʉ́re cõãjãña. \c 6 \s1 Jesuré padeorá cãmerĩ́ wedesãre \p \v 1 Mʉ́ã Jesuré padeorá cãmerĩ́ wedesãrã tiiáyiro. Sĩcʉ̃ ãpĩrẽ́ ñañaré tiiájĩyi. Teero tiiári siro, ¿deero tiirá Jesuré padeohérare queti beserí basocare quẽnodutíi? ¿Deero tiirá Jesuré padeorápere sʉocó, quẽnodutírii? \v 2 ¿Ateré mʉ́ã masĩriite? Atibʉ́reco petiári siro, Cõãmacʉ̃rẽ padeorá atibʉ́reco macãrãrẽ beseadacua. Mʉ́ã atibʉ́reco macãrãrẽ beseadara niipacara, ¿deero tiirá teegãrẽ mʉ́ã basiro quẽnomasĩ́rii? \v 3 ¿Atecã́rẽ masĩriite? Atibʉ́reco petiári siro, marĩ ángeleare beseadacu. Cʉ̃́ãrẽ beseadara niijĩrã, mʉ́ãrẽ wáarepere nemorṍ quẽnomasĩ́rõ booa. \v 4 Mʉ́ã cãmerĩ́ wedesãrã, ¿deero tiirá Jesuré padeohégʉre mʉ́ã quioníremena ĩñahẽgʉ̃rẽ quẽnodutíi? \v 5 Mʉ́ãrẽ boboáro jĩĩgʉ̃, teero jĩĩã. Mʉ́ã cãmerĩ́ wedesãrĩ, ¿mʉ́ã watoapʉre sĩcʉ̃ Jesuré padeogʉ́ quẽnomasĩ́gʉ̃no manidójãĩte? \v 6 Cʉ̃ʉ̃rẽ besedutirono tiirá, mʉ́ã Jesuré padeorá niipacara, Jesuré padeohéra pʉtope quẽnodutíra wáacu. \p \v 7 Mʉ́ã basiro cãmerĩ́ wedesãrã, bayiró ñañaré tiirá tiia; mʉ́ã sĩcãrõména niimiãrigue petimasĩ́rõpejõãcu. Mʉ́ãrẽ ñañaré tiirére teero tʉgueñajãrĩ, nemorṍ ãñubocu. Mʉ́ãyere yaarí, teero ĩñajãrĩ, nemorṍ ãñubocu. \v 8 Mʉ́ã teero ĩñajãrõno tiirá, mʉ́ã basirora Jesucristore padeorá mʉ́ãya wederare ñañarõ tii, cʉ̃́ãyere yaajã́cu. \p \v 9 ¿Ateré mʉ́ã masĩriite? Ñañaré tiirá Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jearicua. Wisiríjãña. Ñeeapesodeaatira, weerirare padeorá Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jearicua. Teero biiri wãmosíarira niipacara ãpẽrãména ñeeapera, ʉ̃mʉã́ sesaro numiã́mena niirã́biro tiirá, numiã sesaro ʉ̃mʉã́mena niirã́biro tiirá Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jearicua. \v 10 Yaarépira, ʉgorepira, cũmurépira, quetipíra, tiiditórepira Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ jearicua. \v 11 Tíatopʉre mʉ́ã sĩquẽrã teerora tiirécʉtimirira niiwʉ̃. Teero tiirí siro niipacari, Cõãmacʉ̃ mʉ́ã ñañaré tiirére coserígʉ niiwĩ; mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ põna niirĩ tiirígʉ niiwĩ. Marĩ Õpʉ̃ Jesuména, Espíritu Santomena Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñaqui. \s1 Mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩ Cristoya õpʉ̃ʉ̃mena cãmeyioa \p \v 12 Mʉ́ã sĩquẽrã biiro wedesecu: “Marĩ tiidʉgárere tiimasĩ́ã”, jĩĩcu. Teerora niiã, niirõpeja. Apetó tiiró, marĩ tiidʉgáre marĩrẽ tiiápuricu. “Marĩ tiidʉgárere tiimasĩ́ã” jĩĩré diamacʉ̃́ niipacari, marĩ tiidʉgáre marĩrẽ dutirijããrõ. \v 13 Apeyé cʉ̃́ã wedesere diamacʉ̃́ niiã: “Yaaré páaga maquẽ tiirígue niiã; páagape yaaré boocú”. Cõãmacʉ̃pe tee pʉarópʉre petirí tiigʉ́daqui. Apeyepé diamacʉ̃́ niiria. Cõãmacʉ̃ õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ tiigʉ́, ñeeapesodeaatiadari õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ tiiríyigʉ. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ Jesús booró tiiádare õpʉ̃ʉ̃rĩ niiã. Jesupé teeõpʉ̃ʉ̃rĩ Õpʉ̃ niiĩ. \v 14 Cõãmacʉ̃ Jesuré masõrigʉ niiwĩ. Teerora cʉ̃ʉ̃ tutuaremena marĩcãrẽ masõgʉ̃daqui. \p \v 15 ¿Ateré mʉ́ã masĩriite? Mʉ́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩ Cristoya õpʉ̃ʉ̃mena cãmeyioa. ¿Marĩ Cristoya õpʉ̃ʉ̃rẽ ñeeape wapatári basocoya õpʉ̃ʉ̃mena cãmeyioadari? Tiirídojãã. \v 16 ¿Atecã́rẽ masĩriite? Ʉ̃mʉ ñeeape wapatári basocomena niigʉ̃, cʉ̃́ã pʉarã́ sicaõpʉ̃ʉ̃ tiiróbiro pʉtʉácua. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ tee maquẽ jóanoã: “Cʉ̃́ã pʉarã́ sicaõpʉ̃ʉ̃ tiiróbiro pʉtʉáadacua”,\f + \fr 6:16 \ft Génesis 2.24.\f* jĩĩ jóanoã. \v 17 Teerora sũcã sĩcʉ̃ Jesucristo marĩ Õpʉ̃mena niigʉ̃, cʉ̃ʉ̃ wãcũrémena cʉ̃ʉ̃mena cãmeyioqui. \p \v 18 “Ãpẽrãrẽ́ ñeeapedʉgamiga” jĩĩ wãcũrõno tiigʉ́, teeré dutiwáya. Apeyé marĩ ñañaré tiiré marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ ñañorícu. Marĩ ñeeapesodeaatirape, marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ petire ñañorã́ tiia. \v 19-20 ¿Mʉ́ã masĩriite? Marĩrẽ Cõãmacʉ̃ Espíritu Santore ticorigʉ niiwĩ. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ Espíritu Santoya wiibiro niiã. Cʉ̃ʉ̃ marĩmena niiĩ. Cõãmacʉ̃ wapapacáremena marĩrẽ wapatírigʉ niiwĩ. Teero tiirá, marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩmena marĩ booró tiimasĩ́ña maniã. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ, marĩ wãcũré Cõãmacʉ̃ye niiã. Marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩmena ãñuré tiiáda, ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃rẽ ãñurõ wãcũãrõ jĩĩrã. \c 7 \s1 Nʉmocʉtire maquẽ \p \v 1 Mecʉ̃tígãrẽ mʉ́ã jóaripũpʉ sãĩñáriguere yʉʉgʉda. Nʉmocʉtiheri, ãñujãã, ãñurõpeja. \v 2 Teero niipacari, nʉmocʉtihera noo booró ñeeapesodeaatibocua. Teero tiirá, ʉ̃mʉã́ cʉ̃́ãcõrõ nʉmocʉtiro booa. Numiã́cã cʉ̃́ãcõrõ manʉcʉtiro booa. \v 3 Ʉ̃mʉ cʉ̃ʉ̃ nʉmoména ãñurõ niiãrõ. Coocã cʉ̃ʉ̃mena teerora niiãrõ. \v 4 Manʉcʉtigore cooya õpʉ̃ʉ̃ dícʉ niiria; coo manʉ booróbirora cʉ̃ʉ̃mena niirõ booa. Coo manʉcãrẽ cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ dícʉ niiria; cʉ̃ʉ̃ nʉmo booróbirora coomena niirõ booa. \v 5 Cʉ̃́ã biiro tiiáro: Numiṍ coo manʉ coomena niidʉgari, yʉʉaro. Cʉ̃ʉ̃cã coore yʉʉaro. Apetó tiirá, cʉ̃́ã biiro cãmerĩ́ jĩĩbocua: “Marĩ tiirucúrobiro tiiríjããda ména; Cõãmacʉ̃pere súubuseada”, jĩĩ wedesebocua. Cʉ̃́ã “noquẽ bʉrecori súubuseada” jĩĩ quẽnoã́ri siro, súubusecua. Súubuseari siro, too sʉguero niirecʉtiarirobirora manʉmena, nʉmoména niiãrõ. Teero tiihéri, cʉ̃́ã wãcũtutuheri, Satanás ñañaré tiidutíboqui. Ãpẽrãména noo booró ñeeaperi tiibóqui. \p \v 6 Yʉʉ mʉ́ãrẽ teeré dutirébiro jĩĩgʉ̃ mee tiia. “Mʉ́ã teero tiirí, ãñuãdacu” jĩĩgʉ̃, teero jĩĩã. \v 7 Yʉʉ biiro wãcũã: Yʉʉ mʉ́ã niipetirare yʉʉ tiiróbiro nʉmomanirã niirĩ boomíga. Cõãmacʉ̃pe basocácõrõrẽ cʉ̃́ã tiiádarere cṹũrigʉ niiwĩ. Ãpẽrãrẽ́ nʉmomanidutigʉ, manʉmanidutigʉ cṹũrigʉ niiwĩ. Ãpẽrãpére nʉmocʉtidutigʉ, manʉcʉtidutigʉ cṹũrigʉ niiwĩ. \p \v 8 Mecʉ̃tígã mʉ́ã nʉmomanirãrẽ, manʉmanirãrẽ, wapewia numiãrẽ jĩĩgʉ̃da. Mʉ́ã yʉʉ tiiróbiro nʉmocʉtiheri, manʉcʉtiheri, ãñuniã. \v 9 Ʉ̃mʉã́ numiã́mena niidʉgara nʉcãhẽ́rãno nʉmocʉtiaro. Numiã́cã teerora manʉcʉtiaro. Cʉ̃́ã nʉmocʉtiri, manʉcʉtiri, nemorṍ ãñuã. Teero tiirá, cʉ̃́ã numiã́mena, ʉ̃mʉã́mena niidʉgare dícʉre wãcũricua. \p \v 10 Yʉʉ wãmosíarirare biiro dutia: Ate marĩ Õpʉ̃ dutiré niiã; yʉʉ dutiré mee niiã: Numiṍ coo manʉrẽ cõãrijããrõ. \v 11 Cõãgõ, sĩcõrã pʉtʉáaro; o coo manʉ niimirigʉmena quẽnoã́rõ; cʉ̃ʉ̃mena niiãrõ sũcã. Ʉ̃mʉcã teerora cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ cõãrijããrõ. \p \v 12 Ãpẽrãrẽ́jã yʉʉ wãcũrére biiro jĩĩgʉ̃da. Ate wãcũré marĩ Õpʉ̃ yʉʉre wederé mee niiã. Apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃ mʉ́ã menamacʉ̃ Jesuré padeohégore nʉmocʉtiboqui. Coo cʉ̃ʉ̃mena niirucudʉgari, cõãrijããrõ. \v 13 Teerora sũcã padeohégʉre manʉcʉtigocã coomena cʉ̃ʉ̃ niirucudʉgari, cõãrijããrõ. \v 14 Padeohégʉ nʉmo coo Jesuré padeoré wapa coo manʉcã Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiinórigʉ niiqui. Teerora padeohégo manʉ cʉ̃ʉ̃ Jesuré padeoré wapa cʉ̃ʉ̃ nʉmocã Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiinórigo niico. Teero tiirá, cʉ̃́ã põna Jesuré padeohéra põna tiiróbiro niiricua. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã põnarẽ ãñurõ tiiquí. \v 15 Jesuré padeohégʉno cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ cõãdʉgagʉ, cõãjããrõ. Jesuré padeohégocã coo manʉrẽ cõãdʉgago, cõãjããrõ. “Yʉʉre cõãrijãña; yʉʉmena niijãña”, jĩĩmasĩña maniã. Cõãmacʉ̃ marĩrẽ cãmerĩ́quẽrõ manirṍ niirecʉtiri booi. \v 16 Jesuré padeogó coo manʉrẽ Jesuré padeohégʉre “yʉʉmena niigʉ̃, padeogʉ́daqui” jĩĩmasĩña maniã. Teerora sũcã Jesuré padeogʉ́cã cʉ̃ʉ̃ nʉmo Jesuré padeohégore “yʉʉmena niigõ, padeogódaco” jĩĩmasĩña maniã. \p \v 17 Tee biipacari, ateré yʉʉ niipetiro macãrã, Jesuré padeoré põnarĩ macãrãrẽ dutia: Mʉ́ãcõrõ Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ sicato cʉ̃ʉ̃ põna pʉtʉári tiirírobirora atitócãrẽ teerora niirõ booa. \v 18 Cõãmacʉ̃ ãpẽrãrẽ́ cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́norirare cʉ̃ʉ̃ põna pʉtʉári tiibóqui. Cʉ̃́ã widecõã́norira niiãrõ. Widecõã́noña manirã́rẽ cʉ̃ʉ̃ põna pʉtʉári tiirícãrẽ, teerora widecõã́noña manirã́ niiãrõ. \v 19 Widecõã́norigʉ niirĩ, o widecõã́noña manigʉ̃́ niirĩcãrẽ, wapamaníã. Cõãmacʉ̃ booró tiirépe wapacʉtínetõnʉcãã. \v 20 Niipetira Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ sicato cʉ̃ʉ̃ põna pʉtʉári tiiríto cʉ̃́ã niisʉguerirobirora niirucujãrõ booa. \v 21 Dutiapenori basocare\f + \fr 7:21 \ft Pecasãyemena “esclavos” niiĩya.\f* Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ põna pʉtʉári tiirí, cʉ̃́ã dutiapenorere wãcũpatirijããrõ. Apetó cʉ̃́ãrẽ dutirá “wáaya” jĩĩrĩ, witijõããrõ. \v 22 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ Jesuré padeodutígʉ mʉ́ãrẽ beserigʉ niiwĩ. Teerora sĩcʉ̃ besenʉcãritore, dutiapenori basocʉ niirigʉ niiwĩ. Atitóre biiro niiã: Teero dutiapenori basocʉ niipacʉ, Jesuména niijĩgʉ̃, dutiaperere witirigʉ tiiróbiro niiqui. Jesuyé maquẽrẽ padequi. Ãpĩ cʉ̃ʉ̃ besenʉcãritore, dutiapenoña manigʉ̃́ niirigʉ niiwĩ. Atitóre Cristore padecoteri basocʉ tiiróbiro niiqui sáa. \v 23 Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wapapacáremena wapatírigʉ niiwĩ. Teero tiirá, ãpẽrã́ dutiapenori basoca tiiróbiro niirijãña. \v 24 Cõãmacʉ̃ sicato besenʉcãrito, mʉ́ã niirecʉtirirobirora niijãña. Cʉ̃ʉ̃mena ãñurõ niiña. \p \v 25 Wãmosíaherare marĩ Õpʉ̃ dutiré maniã. Marĩ Õpʉ̃ yʉʉre bóaneõ ĩñarémena mʉ́ãrẽ yʉʉ wederére tʉorí tiirígʉ niiwĩ. Teero tiigʉ́, yʉʉ wãcũrepere wedegʉda. \v 26 Biiro wãcũã: Atitóre pee ñañarõ netõré niiã. Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ niirõbirora pʉtʉájããrõ. \v 27 Nʉmocʉtigʉ coore cõãrijããrõ. Nʉmomanigʉ̃ nʉmo ãmaãrijããrõ. \v 28 Nʉmocʉtigʉ Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́gʉ̃ mee tiii. Numiṍcã wãmosíago, Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́gõ mee tiiyo. Teero niipacari, wãmosíarirare cʉ̃́ã catirí bʉrecorire pee ñañarõ netõré niiã. Yʉʉ cʉ̃́ã ñañarõ netõrére boosã́rimiga. \p \v 29 Yáa wedera, yʉʉ mʉ́ãrẽ ateré wededʉgaga: Atibʉ́reco petiádaro péero dʉsaa. Teero tiirá, mecʉ̃ãmena nʉmocʉtira nʉmomanirã tiiróbiro niirõ booa. \v 30 Boorituari basoca boorituahera tiiróbiro niirõ booa. Ʉsenirãcã tʉsahera tiiróbiro niirõ booa. Apeyenó sãĩrã́ cʉ̃́ãye niidoaadarere tiiróbiro tʉgueñarijããrõ. \v 31 Atibʉ́reco maquẽmena ãñurõ netõrã́ tee dícʉre wãcũrijããrõ. Atibʉ́reco maquẽ marĩ ĩñaré ditiwaro tiia. \p \v 32 Mʉ́ãrẽ wãcũpatiro manirṍ niirĩ boogá. Nʉmomanigʉ̃ marĩ Õpʉ̃ye maquẽrẽ bayiró wãcũqui, Jesucristo ʉsenirĩ boogʉ́. \v 33 Nʉmocʉtigʉpe atibʉ́reco maquẽrẽ bayiró wãcũqui, cʉ̃ʉ̃ nʉmorẽ́ ʉsenirĩ boogʉ́. \v 34 Cʉ̃ʉ̃ nʉmo, teero biiri Jesucristo ʉsenirĩ boogʉ́, cʉ̃ʉ̃ tiidʉgáre pʉaró niicu. Numiã́cãrẽ teerora niiã. Manʉmanigõ marĩ Õpʉ̃ye maquẽrẽ bayiró wãcũco. Cooya õpʉ̃ʉ̃mena, coo wãcũrémena Cõãmacʉ̃ booró tiidʉgáco. Manʉcʉtigope atibʉ́reco maquẽrẽ bayiró wãcũco, coo manʉrẽ boosã́gõ. \p \v 35 Yʉʉ mʉ́ãrẽ ãñuré boosã́gʉ̃ wede, jóacoa. Mʉ́ã tiirére cãmotádʉgariga. Teero tiiróno tiigʉ́, mʉ́ãrẽ ãñurõ niirĩ boogá. Teero biiri marĩ Õpʉ̃ye dícʉre wãcũrĩ boogá. \p \v 36 Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macõ bʉcʉó wáari ĩñagʉ̃,\f + \fr 7:36 \ft Apepṹ biiro tʉonóã: Sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ nʉmo niigõdo bʉcʉó wáari ĩñagʉ̃, ...\f* biiro wãcũqui: “Yʉʉ macõrẽ ãñurõ tiiríga; coo manʉcʉtiri, ãñubocu”, jĩĩ wãcũqui. Teero jĩĩgʉ̃́no numicũãrõ. Teero tiiré ñañaré tiiré mee niiã. \v 37 Ãpĩpéja cʉ̃ʉ̃ ãñurõ wãcũãri siro, “yʉʉ macõrẽ numicũricu” jĩĩqui. Cʉ̃ʉ̃ teero tiidʉgáre ãñuniã. Yʉʉ macõ manʉcʉtirijããrõ jĩĩgʉ̃, ãñurõ tiigʉ́ tiiquí. \v 38 Biiro niiã: Numicũgʉ̃ ãñurõ tiigʉ́ tiiquí. Numicũhẽgʉ̃cã toorá ãñunemorõ tiiquí. \p \v 39 Marĩrẽ dutiré biiro niiã: Manʉcʉtigo coo manʉ catiri, cʉ̃ʉ̃mena niirucujããrõ. Cʉ̃ʉ̃ diari siro, coore cãmotáre manirĩ́, coo tʉsagʉ́mena manʉcʉtimasĩco. Cʉ̃ʉ̃ Jesuré padeogʉ́ niiãrõ. \v 40 Yʉʉpe biiro wãcũã: Coo ãpĩména dúutuhego, nemorṍ ʉseniremena niico. Yʉʉcã Espíritu Santore cʉojĩ́gʉ̃, teero wedesea. \c 8 \s1 Weerirare wáicʉ diiré ticoré maquẽ \p \v 1 Yʉʉ mecʉ̃tígãrẽ apeyé mʉ́ã sãĩñáriguere yʉʉgʉda. “¿Wáicʉra dii cʉ̃́ã weerirare ticoariguere yaajãrõ booi?” jĩĩriguere yʉʉgʉda. “Weerirare cʉ̃́ã padeoré wapamaníã; teeré masĩtoaa”, jĩĩcu mʉ́ã. Teerora niiã, niirõpeja. Teero jĩĩrã, biiro jĩĩrã tiicú: “Ʉ̃sãpeja ãpẽrã́ nemorṍ masĩnetõnʉcãã”, jĩĩãmajãrã tiia. Marĩ cãmerĩ́ maĩrã́, biirope tiicú: Ãpẽrãrẽ́ tiiápucu, Cõãmacʉ̃rẽ padeonemóãrõ jĩĩrã. \v 2 “Masĩnetõnegʉ̃ niiã” jĩĩgʉ̃́no ãñurõ peti masĩgʉ̃́ mee niiqui. “Biirope ãñurõ masĩrõ boocú”, jĩĩmasĩriqui. \v 3 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ maĩgʉ̃́rẽ masĩtoaqui. \p \v 4 Wáicʉra dii cʉ̃́ã weerirare ticoarigue maquẽpere biiro wedegʉda: Marĩ masĩã: Cʉ̃́ã weerira wapamanícua; Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã niiqui. \v 5 Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ padeohéra paʉ cõãpõnapere padeocúa. Ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́rẽ, atibʉ́recopʉ niirã́rẽ padeocúa. Cʉ̃́ãrẽ marĩ Cõãmacʉ̃rẽ padeoróbiro tʉgueñacua. “Marĩ õpãrã́ niiĩya”, jĩĩcua. \v 6 Marĩpe ateré masĩã: Cõãmacʉ̃ marĩ Pacʉ sĩcʉ̃rã niiqui. Cʉ̃ʉ̃ niipetire atibʉ́reco maquẽrẽ bauanéyigʉ. Marĩ cʉ̃ʉ̃ põna cʉ̃ʉ̃ dutiró tiiádara niiã. Jesucristo sĩcʉ̃rã marĩ Õpʉ̃ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃menarã niipetire bauanénoriro niiwʉ̃. Marĩcãrẽ cʉ̃ʉ̃mena niirĩ tiirígʉ niiwĩ. \p \v 7 Niipetira Jesuré padeorá teeré masĩriya. Cʉ̃́ã sĩquẽrã too sʉgueropʉ weerira dícʉre padeomíwã. Mecʉ̃tígãrẽ weerirare ticoarigue diiré yaara, biiro wãcũcua: “Teeré yaara, weerirare padeorá tiia”, jĩĩcua. Padeobayíhera yaara, wapa cʉorá tiiróbiro tʉgueñacua. Teeména cʉ̃́ã wãcũrére ñañocúa. \v 8 Marĩ yaaré, marĩ yaaherecã marĩrẽ Cõãmacʉ̃rẽ masĩrĩ tiinemória. Marĩ yaara, nemorṍ ãñurã́ wáaricu. Yaahera, ñañarã́ wáaricu. \v 9 Teero niipacari, ãñurõ tiiyá mʉ́ã. “Niipetirere yaamasĩã” mʉ́ã jĩĩrémena ãpĩ ãñurõ padeobayíhegʉre ñañaré tiirí tiiríjãña. \v 10 Biiro niiã: Mʉʉ “cʉ̃́ã weerirare wapamaníã” jĩĩmasĩpacʉ, cʉ̃́ã weerigʉre súubusepeoropʉ yaagʉ wáabocu. Ãpĩ padeobayíhegʉ mʉʉ teero tiirére ĩñaboqui. Mʉʉrẽ ĩñacũgʉ̃, cʉ̃ʉ̃cã weerirare ticoariguere yaagʉ wáaboqui. \v 11 Mʉʉ masĩpacʉ yaagʉ, padeobayíhegʉpere “yʉʉ ñañaré tiigʉ́ tiigá” jĩĩ wãcũrĩ tiigʉ́ tiia. Cristo cʉ̃ʉ̃cãrẽ diabosarigʉ niiwĩ. Mʉʉ yaarémena cʉ̃ʉ̃ padeorére ñañorĩ́ tiibuyérijãña. \v 12 Ateména pʉtʉáa sáa: Mʉ́ã padeobayíhegʉre ñañaré tiibuyéra, Cristorena ñañaré tiirá tiia. \v 13 Teero tiirá, marĩ yaarémena marĩya wedegʉ padeobayíhegʉre ñañaré tiirí tiirá, diamacʉ̃́rã wáicʉra diiré yaanemorijãrõ booa, cʉ̃ʉ̃rẽ ñañaré tiibuyéri jĩĩrã. \c 9 \s1 Apóstoles cʉ̃́ã wederémena wapatá, yaamasĩcua \p \v 1 Yʉʉcã Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserigʉ niiã. Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ beserira tiiróbiro tiimasĩ́ã. Yʉʉcã marĩ Õpʉ̃ Jesuré ĩñawʉ̃. Mʉ́ãrẽ marĩ Õpʉ̃ye quetire wedewʉ. Mʉ́ã teeré tʉo, padeowʉ́. Teero tiirá, yʉʉ Jesús beserigʉ niirére masĩã. \v 2 Ãpẽrã́ yʉʉre “cʉ̃ʉ̃ Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserigʉ mee niiĩ” jĩĩrã́ niicua. Mʉ́ãpeja teero jĩĩria. Yʉʉ mʉ́ãrẽ Jesuyé maquẽrẽ wederi siro, padeowʉ́. Teero tiirá, mʉ́ã ãpẽrã́ nemorṍ yʉʉre “Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserigʉ niiĩ” jĩĩmasĩã. \p \v 3 Ãpẽrã́ yʉʉre wedepatira, “cʉ̃ʉ̃ Jesús beserigʉ mee niiĩ” jĩĩcua. Cʉ̃́ãrẽ biiro yʉʉa: \v 4 Yʉʉ Jesús beserigʉ niijĩgʉ̃, yʉʉ buerére tʉoráre “ecayá yʉʉre” jĩĩmasĩã. \v 5 Yʉʉcã ãpẽrã́ Jesús beserira, Jesús baira, teero biiri Pedrobirora yʉʉ tiirí, ãñubojĩyu. Cʉ̃́ã nʉmosã́numiã Jesuré padeoráre cʉ̃́ãmena néewaya. \v 6 ¿Deero wãcũĩ mʉ́ã? ¿Ʉ̃sã dícʉ Bernabé, yʉʉ Jesuyé quetire wederá yaacatidʉgara, padedumasĩrigari? \v 7 ¿Surara cʉ̃ʉ̃ yaarére cʉ̃ʉ̃ basiro wapatígari? Wapatíriqui. ¿Ʉsere oterí basocʉ teedʉcare yaarigari? Yaaqui. ¿Oveja coterí basocʉ oveja õpẽcóre bipegʉ́ sĩnirígari? Sĩniquí. \v 8 Yʉʉ tee queorémena wederi, yʉʉre “basocá wãcũré dícʉre wedei” jĩĩrijãña. Moisére dutiré cṹũriguecã teeré jóanoã. \v 9 Tee dutirépʉre biiro jóanoã: “Wecʉ trigore wãñiã́rĩ, ʉseropʉ tuusã́ri betore tuusã́rijãña. Yaadʉgagʉ, yaaaro”, jĩĩ jóanoã. Cõãmacʉ̃ teeré jĩĩgʉ̃, wecʉá dícʉre jĩĩgʉ̃ mee tiiyígʉ. \v 10 Cʉ̃ʉ̃ teeré jĩĩgʉ̃, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ye quetire wederáre queorémena wedegʉ tiiyígʉ. Ditare coamʉtṍsʉguegʉ, ãpĩ trigore wãñiãgʉ̃́ “tiidita oteré dʉcare ñeeãdacu” jĩĩrã, padecua. \v 11 Ʉ̃sã otenʉcãrira tiiróbiro Jesuyé maquẽrẽ mʉ́ãrẽ wedenʉcãwʉ̃. Otegʉ́ tee oteré dʉcare ñeerõbirora mʉ́ãcã ʉ̃sã bueré wapa apeyenó mʉ́ã cʉorére péero ʉ̃sãrẽ ticori, ãñuniã. \v 12 Mʉ́ã ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ bueráre teero ticojãcu. Ʉ̃sãpereja nemocú. \p “Ʉ̃sãrẽ ticoya” jĩĩmasĩpacara, “ticoya” jĩĩria. Teero jĩĩrõno tiirá, teero nʉcãjã́wʉ̃. Biiro wãcũwʉ̃: “Marĩ sãĩrĩ́, Cristoye quetire booríbocua”, jĩĩ wãcũwʉ̃. \v 13 ¿Ateré mʉ́ã masĩriite? Cõãmacʉ̃wiipʉ paderí basocá Cõãmacʉ̃rẽ padeorá yaaré néeati cṹũriguere yaacua. Teerora tiiwiipʉ́ wáicʉrare sĩãrṍpʉ paderácã tee diiré yaacua. \v 14 Cʉ̃́ã tiiróbiro Jesuyé quetire wederácãrẽ “cʉ̃́ã tee wederémena wapatáyaaro” jĩĩrigʉ niiwĩ marĩ Õpʉ̃. \v 15 Teero jĩĩpacari, yʉʉ sĩcãrĩ “ticoya yʉʉre” jĩĩricu. Mecʉ̃tígãrẽ mʉ́ãrẽ apeyenó ticodutigʉ mee teero jóaa. Bayiró jʉabóarera diadʉgapacʉ, mʉ́ãrẽ yʉʉ wederé wapa yaaré sãĩrícu. \p \v 16 Yʉʉ Jesuyé quetire wedegʉ́ niijĩgʉ̃, “ãpẽrã́ nemorṍ ãñugʉ̃́ niiã” jĩĩmasĩria. Tee Cõãmacʉ̃ yʉʉre padedutire niiã. Yʉʉ teeré wedeheri, yʉʉre ñañanibocu. \v 17 Yʉʉ boorémena wedegʉ doca, wapatábojĩyu. Cõãmacʉ̃ yʉʉre wededutiripeja, cʉ̃ʉ̃ yʉʉre cṹũrigue dícʉre tiigʉ́ tiia. \v 18 Teero tiiró, yʉʉ ãñurõ ʉsenire yʉʉ wede wapatárebiro niicu. Yʉʉ wapaséro manirṍ netõnére quetire basocáre wederémenape ãñurõ ʉseniã. Jesús beserigʉ niijĩgʉ̃, “wederé wapa ticoya yʉʉre” jĩĩmasĩpacʉ, jĩĩria. \p \v 19 Paʉ Cristore padeorí boosã́gʉ̃, biiro tʉgueñaã: Sĩcʉ̃rẽ padecotegʉ niiripacʉ, yʉʉ basiro niipetirare padecotegʉ tiiróbiro tʉgueñaã. \v 20 Judíoa pʉtopʉ niigʉ̃, cʉ̃́ãrẽ Cristore padeorí boosã́gʉ̃, cʉ̃́ã tiiróbirora tiia. Yʉʉ Moisére dutiré cṹũriguemena niiripacʉ, tee dutirémena niirã́ pʉtopʉ wáagʉ, cʉ̃́ã tiiróbiro tee dutirére tiia. Cʉ̃́ãrẽ Cristore padeorí boosã́gʉ̃, teero tiia. \v 21 Tee dutirémena niihẽrã pʉtopʉ wáagʉ, cʉ̃́ãrẽ Cristore padeorí boosã́gʉ̃, tee dutirémena niihẽgʉ̃biro niiã. Teero niipacʉ, “Cõãmacʉ̃ dutirére tiihégʉ niiã” jĩĩgʉ̃ mee tiia. Yʉʉ Cristo boorére tiidʉgágʉ niijĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ dutirémenape niiã. \v 22 Yʉʉ padeobayíheramena niigʉ̃, cʉ̃́ãrẽ Cristore padeonemórĩ boogʉ́, cʉ̃́ãbirora tiia. Atepére tiinemóã sũcã: Niipetirare “¿deerope yʉʉ tiirí, netõdʉgámiĩ cʉ̃́ã?” jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ã tiirucúrobirora tiia. \v 23 Tee niipetirere tiia, niipetiro macãrã Jesuyé quetire tʉoáro jĩĩgʉ̃. Teero tiigʉ́, yʉʉcã cʉ̃́ãmenarã Cristo ticoadarere ñeegʉ̃dacu. \p \v 24 Mʉ́ã masĩã: Cʉtʉrópʉ wáara, niipetira cʉtʉcúa, “¿noãpé cʉtʉbayínemoĩ?” jĩĩrã. Niipetira cʉtʉpacára, sĩcʉ̃rã wapatáqui. Mʉ́ãcã Cõãmacʉ̃ ticoadarere wapatádʉgara, cʉtʉrí basoca tiiróbiro tutuaremena Cõãmacʉ̃ boorépere tiiró booa. \v 25 Niipetira cʉ̃́ã cʉtʉádari sʉguero, bayiró cʉtʉbuécua. Too sʉgueropʉ cʉ̃́ãye õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ ñañoríguere duujã́cua. Cʉ̃́ã pṹũmena tiirí betore wapatádʉgara, teero tiisʉguécua. Tiibeto máata bóajõãcu. Marĩ ñeeãdarepeja petirícu. \v 26 Teero tiigʉ́, yʉʉ cʉtʉrí basocʉ́ capea ĩñahẽgʉ̃ tiiróbiro noo booró tiiría. Cãmerĩ́quẽri basocʉ ãñurõ cãmerĩ́quẽmasĩhẽgʉ̃ cʉ̃ʉ̃ booró tiijã́qui. Yʉʉpeja cʉ̃ʉ̃biro tiidʉgáhegʉ, yʉʉ tiiádarere ãñurõ wãcũsʉguea. \v 27 Yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ quẽnojeádutigʉ, ñañaré tiidʉgárere nʉcãjã́ã. Yáa õpʉ̃ʉ̃ yʉʉre dutiria; yʉʉ basiro yáa õpʉ̃ʉ̃rẽ dutia. Teero tiiríatã, Jesuyé quetire ãpẽrãrẽ́ wedegʉ́ niipacʉ, Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre ñañarõ pʉtʉábocu. \c 10 \s1 Weerirare padeoríjãña \p \v 1 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ ateré mʉ́ã masĩrĩ boogá: Niipetira ʉ̃sã ñecʉ̃sʉ̃mʉã õmebʉrʉá doca niiyira. Niipetira Día Oco Sõãrímaarẽ tĩãwayira. \v 2 Niipetira “Moisémena niiã” jĩĩrére ẽñorã́, õmebʉrʉáre nʉnʉ, tiimaarẽ́ tĩãwayira. Cʉ̃́ã õmebʉrʉáre nʉnʉ, tiimaarẽ́ tĩãwariguemena wãmeõtinorirabiro pʉtʉáyira. \v 3 Niipetira maná wãmecʉtirigue Cõãmacʉ̃ ticoriguere yaayira. \v 4 Niipetira oco Cõãmacʉ̃ ticoriguere sĩniyíra. Tee oco ʉ̃tãgãpʉ witiyiro. Tiigá ʉ̃tãgã Cõãmacʉ̃ ticoriga niiyiro. Cristora tiigabíro niiĩ. Cʉ̃́ã noo wáaro cʉ̃́ãmena niiyigʉ. \v 5 Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ teero tiipacári, cʉ̃́ãpe cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenirĩ tiiríyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ netõnʉcã́rĩ ĩñagʉ̃, paʉre yucʉ manirṍpʉ diari tiiyígʉ. \p \v 6 Cʉ̃́ãrẽ teero wáarigue marĩrẽ queoré ticoré niiã. Marĩrẽ cʉ̃́ã tiirírobiro ñañarére ʉgaripéarijããrõ jĩĩrõ, teero wáayiro. \v 7 Teero tiirá, cʉ̃́ã sĩquẽrã tiirírobiro weerirare padeoríjãña. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ cʉ̃́ã tiiríguere jóanoã: “Cʉ̃́ã yaa, sĩni, too síro cʉ̃́ã booró bosebʉreco tiinʉcã́yira”,\f + \fr 10:7 \ft Éxodo 32.6.\f* jĩĩ jóanoã. \v 8 Marĩpeja sĩquẽrã cʉ̃́ã tiirírobiro noo booró ñeeaperijããda. Cʉ̃́ãcã teero tiirígue wapa sicabʉrecore veintitrés mil diayira. \v 9 Teero biiri sĩquẽrã cʉ̃́ã tiirírobiro marĩ Õpʉ̃rẽ cúari tiiríjããda. Cʉ̃́ãcã teero tiirígue wapa paʉ ãñaã bacasĩã́noyira.\f + \fr 10:9 \ft Números 21.5-6.\f* \v 10 Teero biiri sũcã cʉ̃́ã sĩquẽrã Cõãmacʉ̃rẽ wedepatirirobiro wedepatirijãña. Cʉ̃́ãcã wedepatirigue wapa ángele sĩãdutínorigʉ cʉ̃́ãrẽ sĩãyígʉ.\f + \fr 10:10 \ft Números 16.41-49.\f* \p \v 11 Atibʉ́reco petiwáro tiia. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ marĩ atitó macãrãrẽ masĩdutigʉ, cʉ̃́ãrẽ teero tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wáariguere jóadutirigʉ niiwĩ, marĩrẽ cʉ̃́ã tiirírobiro tiiríjããrõ jĩĩgʉ̃, cʉ̃́ãrẽ wáarirobirora marĩrẽ wáari jĩĩgʉ̃. \v 12 Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃ “yʉʉpeja ãñurõ padeogʉ́ niiã; ñañaré tiiría” jĩĩ wãcũgʉ̃no ãñurõ tʉomasĩ́ña, ñañaré tiirí jĩĩgʉ̃. \v 13 Apetó mʉ́ã ñañaré tiidʉgácu. Mʉ́ã dícʉre teero wáaricu; niipetirapʉre teero wáacu. Cõãmacʉ̃pe mʉ́ãrẽ tiiápurucugʉ niijĩgʉ̃, mʉ́ã nocõrõ nʉcãrére masĩjĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ ñañaré tiidʉgánemore jeari tiiríqui. Ñañaré tiidʉgáre jeari, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ tutuare ticogʉdaqui, ñañaré tiiríjããrõ jĩĩgʉ̃. \p \v 14 Teero tiirá, yʉʉ maĩrã́, mʉ́ã cʉ̃́ã weerirare padeoríjãña, ñañarõ wáari jĩĩrã. \v 15 Mʉ́ã ãñurõ masĩrã́ niiã. Teero tiirá, mʉ́ã basiro yʉʉ wedeserere “diamacʉ̃́ niiã” o “merẽã niiã” jĩĩãdacu. \v 16 Marĩ bocara, sĩnirí bapa sĩniã́dari sʉguero, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa. Tiibapare sĩnirã́, “Cristoye díi marĩrẽ õmayudiabosariguemenarã marĩ cʉ̃ʉ̃mena niiã” jĩĩdʉgara tiia. Pã́gãrẽ bato yaara, “Cristoya õpʉ̃ʉ̃ cʉ̃ʉ̃ diari õpʉ̃ʉ̃menarã marĩ cʉ̃ʉ̃mena niiã” jĩĩdʉgara tiia. \v 17 Marĩ sicagá maquẽ pãrẽ yaaa. Teero tiirá, marĩ paʉ niipacara, sicaõpʉ̃ʉ̃ tiiróbiro niiã. \p \v 18 Israelya põna macãrãrẽ wãcũña. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ padeorá, wáicʉrare sĩãpéocua. Tee diiré yaara, “Cõãmacʉ̃mena niiã” jĩĩrã tiicúa. \v 19 ¿Deero jĩĩdʉgagʉ tiii yʉʉ teeména? “Wáicʉra dii cʉ̃́ã weerirare ticoariguere marĩ yaara, weeriramena niiãdacu”, ¿jĩĩdʉgagʉ tiigári? “Weerira caticua”, ¿jĩĩdʉgagʉ tiigári? Jĩĩria. \v 20 Biirope jĩĩdʉgagʉ tiia: Cõãmacʉ̃rẽ padeohéra cʉ̃́ã weerirare wáicʉra diiré ticora, Cõãmacʉ̃rẽ ticora mee tiiíya; wãtĩãpere ticora tiiíya. Mʉ́ãrẽ wãtĩãmena niirĩ booría. \v 21 Marĩ Õpʉ̃rẽ padeorámena vinorẽ sĩnirã́, pãrẽ yaara, marĩ Õpʉ̃rẽ padeorére wiyará tiia. Teeré yaaarira wãtĩãyere sĩni, yaaro booría. \v 22 Marĩ Õpʉ̃rẽ doeri tiidʉgáricu. Cʉ̃ʉ̃ marĩmena cúari, marĩ cʉ̃ʉ̃mena sĩcãrĩbíricu; tutuagʉ niiqui. \s1 Marĩ booró tiirá, ãpẽrãrẽ́ maĩríbocu \p \v 23 Mʉ́ã sĩquẽrã biiro wedesecu: “Marĩ tiidʉgárere tiimasĩ́ã”, jĩĩcu. Teerora niiã, niirõpeja. Apetó tiiró, marĩ tiidʉgáre marĩrẽ tiiápuricu. “Marĩ tiidʉgárere tiimasĩ́ã” jĩĩré diamacʉ̃́ niipacari, teepé ãpẽrãrẽ́ Cõãmacʉ̃rẽ ãñurõ padeorí tiirícu. \v 24 Mʉ́ãye dícʉre wãcũrijãrõ booa; ãpẽrãyé niiãdarecãrẽ wãcũrõ booa. \p \v 25-26 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóanoã: “Niipetire atibʉ́recopʉ niiré marĩ Õpʉ̃ye niiã”,\f + \fr 10:25-26 \ft Salmo 24.1.\f* jĩĩ jóanoã. Teero tiirá, yaaré dúaropʉ dúarere noo booró sãĩ, yaaya. “¿Weerirare súubusepeoarigue dii niiĩ?” jĩĩ sãĩñárijãña, wapa cʉorá tʉgueñarĩ jĩĩrã. \p \v 27 Apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃ Jesuré padeohégʉ mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ yaadutiboqui. Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáadʉgara, niipetire cʉ̃ʉ̃ ecarére yaaya. “¿Ate deero tiiárigue dii niiĩ?” jĩĩ sãĩñárijãña, wapa cʉorá tʉgueñarĩ jĩĩrã. \v 28 Toopʉ́ niirĩ, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ biiro jĩĩbocua: “Ate weerirare cʉ̃́ã ticoarigue dii niiã”, jĩĩbocua. Mʉ́ã cʉ̃́ã padeorére ñañorĩ́ jĩĩrã, tee diiré yaarijãña, wapa cʉorá tʉgueñarĩ jĩĩrã. \v 29 Mʉ́ãye maquẽrẽ wederia. Mʉ́ã yaara, ñañarõ tʉgueñaricu. Cʉ̃́ã tʉgueñare maquẽrẽ wedegʉ tiia. “Yaaya maniréno niiã”, jĩĩ tʉgueñacua. \p Mʉ́ã yʉʉre sãĩñábocu: “¿Deero tiirá ãpẽrã́ tʉgueñaremena ʉ̃sãpe ʉ̃sã yaadʉgarere yaarigari? \v 30 Ʉ̃sã yaarére Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticori, ãpẽrã́ ʉ̃sã yaarére merẽã jĩĩmasĩricua”, jĩĩbocu. \v 31 Yʉʉpeja mʉ́ãrẽ biiro wedea: Marĩ yaarémena, marĩ sĩnirémena, marĩ booró tiirémena Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenirĩ tiiáda, ãpẽrãcã́ Cõãmacʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩãrõ jĩĩrã. \v 32 Mʉ́ã tiirémena sĩcʉ̃norẽ ñañaré tiiẽ́ñorijãña; niipetira Cõãmacʉ̃ põnarẽ́, judíoare, judíoa niihẽrãrẽ ñañaré tiiẽ́ñorijãña. \v 33 Yʉʉcã teerora tiia. Niipetire yʉʉ tiirémena niipetirare ãñurõ tiidʉgáa. Niipetira netõnérĩ boogʉ́, cʉ̃́ãye niiãdarere boosã́ã; yʉʉpeja yée dícʉre ãmaãria. \c 11 \p \v 1 Mʉ́ãcã yʉʉ Cristore nʉnʉrṍbirora teeré ĩñacũ, yʉʉre nʉnʉñá. \s1 Numiã́ Jesuré padeorá neãrṍpʉ tiiré maquẽ \p \v 2 Mʉ́ã yʉʉ tiiríguere teero wãcũpetirucujããyiro. Yʉʉ mʉ́ãrẽ bueriguecãrẽ diamacʉ̃́ tiiáyiro. Teero tiigʉ́, mʉ́ãmena yʉʉ bayiró ʉseniã. \v 3 Apeyeré ateré mʉ́ãrẽ masĩrĩ boogá: Cristo niipetira ʉ̃mʉã sotoa niiĩ. Ʉ̃mʉpe cʉ̃ʉ̃ nʉmo sotoa niiĩ. Cõãmacʉ̃ Cristo sotoa niiĩ. \v 4 Ʉ̃mʉ súubusegʉ, cʉ̃ʉ̃ya dupupʉ sapeare pesarijãrõ booa.\f + \fr 11:4 \ft “Jesuré padeorámena neãgʉ̃, sapeare pesariqui”, jĩĩdʉgaro tiia. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃rã niigʉ̃, sapeamena súubuseri, ãñuniã.\f* Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃ wededutirere wedegʉ, teerora pesarijãrõ booa. Pesagʉ́peja bobooro tiigʉ́ tiiquí. Cʉ̃ʉ̃ teero tiigʉ́, marĩ Õpʉ̃ Jesucristore quioníremena padeoríqui. \v 5 Numiṍpeja súubusego, cooya dupupʉ suti caserore pesaro booa. Coo Cõãmacʉ̃ wededutirere wedego, teerora tiiró booa. Pesahegopeja bobooro tiigó tiicó; marĩ Õpʉ̃ Jesucristore quioníremena padeoríco. Póare súa pedenorigo tiiróbiro niico. \v 6 Sĩcõ numiṍ pesarí casero pesahego, sica diamacʉ̃́rã coo póare súacõãjããrõ. “Yʉʉre súapetiatã, o pedeatã, bobooro tʉgueñabocu” jĩĩgõ, suti caserore pesaaro. \v 7 Ʉ̃mʉpe Cõãmacʉ̃ niirére, cʉ̃ʉ̃ dutimasĩrere ẽñoĩ. Teero tiigʉ́, pesarijãrõ booa. Numiṍpe coo manʉ ãñurõ dutimasĩrere ẽñoyo. Teero tiigó, suti caserore pesaro booa. \v 8 Mʉ́ã masĩã: Sicatopʉra Cõãmacʉ̃ basocʉ́re tiigʉ́, ʉ̃mʉrẽ numiṍya cõãmena tiiríyigʉ; numiṍpere ʉ̃mʉya cõãmena tiiyígʉ. \v 9 Cõãmacʉ̃ Adánrẽ tiigʉ́, Evare tiiápuaro jĩĩgʉ̃ mee tiiyígʉ. Evare tiigʉ́peja, Adánrẽ tiiápuaro jĩĩgʉ̃ tiiyígʉ. \v 10 Teero tiirá, mʉ́ã neãrṍpʉre niirã, numiã́ suti caserore pesaro booa. Teero tiigóno coo manʉ dutirémena niirére ẽñocó. Ángeleacã coo teero tiirére ĩñacua. \v 11 Teero niipacari, marĩ Jesuré padeorá cãmerĩ́ tiiápua. Ʉ̃mʉã́ cʉ̃́ã nʉmosã́numiã tiiápure manirṍ niimasĩricua. Numiã́cã cʉ̃́ã manʉsʉ̃mʉã tiiápure manirṍ niimasĩricua. \v 12 Ate diamacʉ̃́rã niiã: Cõãmacʉ̃ numiṍrẽ ʉ̃mʉya cõãmena tiiyígʉ; teero biiri ʉ̃mʉã́ numiã́pʉre bauácua. Niipetira Cõãmacʉ̃ tiiríra dícʉ niiĩya. \p \v 13 Numiã́ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrã́, dupupʉ suti caserore pesaheri, ¿ãñuĩ? Mʉ́ã basiro beseya. \v 14 Niipetira ateré masĩnoã: Ʉ̃mʉ póañapõ yoari, bobo niiã. \v 15 Numiṍpe póa yoariñapõ cʉogó boboríco; tee póamena ʉsenico. Coo póamena suti caserore pesagobiro tiicó. \v 16 Yʉʉ wedeserere “diamacʉ̃́ niiria” jĩĩgʉ̃́norẽ biiro jĩĩgʉ̃da: “Ʉ̃sã teero dícʉ tiirucúa. Teero biiri Jesuré padeoré põnarĩ macãrãcã teerora tiirucúcua”, jĩĩgʉ̃da. \s1 Neãyara diamacʉ̃́ tiirírigue \p \v 17 Mecʉ̃tígã mʉ́ãrẽ apeyeré jóaa. Ateré jóagʉ, mʉ́ãmena ʉseniria. Mʉ́ã neãrã tiiré mʉ́ãrẽ Jesuré padeonemórĩ tiiróno tiirá, padeorére ñañorã́ tiia. \v 18 Mʉ́ãrẽ ateré jĩĩsʉguegʉda: Mʉ́ã neãrã, sĩcãrõména yaariayiro. Teeré tʉoáwʉ̃. Yʉʉ tʉgueñarĩ, yʉʉre diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedecoaya. \v 19 Ate diamacʉ̃́rã niiã: Mʉ́ã batarícãrẽ, ãñuniã. Teeména “¿noãpé diamacʉ̃́ Jesuré padeorá niiĩto?” jĩĩrére ẽñoã́dacu. \v 20 Mʉ́ã neãyara, marĩ Õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃ buerámena yaaturirobiro diamacʉ̃́ tiiríayiro. \v 21 Mʉ́ã yaaré néewarere noo booró yaanʉcãjããyiro. Ãpẽrã́ jʉaména pʉtʉá, ãpẽrã́ sĩni, cũmu, tiiáyiro. \v 22 Mʉ́ã pairó yaa, sĩnidʉgára, mʉ́ãye wiseripʉ teero tiiyá. ¿Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ Jesuré padeoráre doo niiĩ? Ãpẽrã́ bóaneõrãrẽ bobooro wáari tiirá tiiáyiro. Mʉ́ã teero tiiré quetire tʉogʉ́, ¿deero jĩĩgʉ̃dari yʉʉ mʉ́ãrẽ? “Mʉ́ãmena ʉseniã” ¿jĩĩgarite? Jĩĩridojãgʉ̃dacu. \s1 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena yaaturigue \r (Mt 26.26-29; Mr 14.22-25; Lc 22.14-20) \p \v 23 Yʉʉ mʉ́ãrẽ bueriguere marĩ Õpʉ̃ yʉʉre buewi. Biiro niiã: Jesuré ĩñatutirapʉre ticoadari ñamirẽ cʉ̃ʉ̃ pãrẽ née, \v 24 Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Yaponó, pʉatásã, jĩĩyigʉ: “Ate pã yʉʉ mʉ́ãrẽ diabosaadari õpʉ̃ʉ̃biro niiã. Ateré tiiyá, yʉʉ mʉ́ãrẽ diabosarere wãcũrã”, jĩĩyigʉ. \v 25 Yaaari siro, teerora tiiyígʉ sĩnirí bapamena. Cʉ̃ʉ̃ bueráre tĩ́ãgʉ̃, jĩĩyigʉ: “Atibapá maquẽ yée díibiro niiã. Yée díimena Cõãmacʉ̃ mama netõnére quetire cṹũgʉ̃daqui. Mʉ́ã tiibapare sĩnirécõrõ yʉʉre wãcũña”, jĩĩyigʉ. \v 26 Teero tiirá, mʉ́ã pãrẽ yaara, tiibapare sĩnirã́, marĩ Õpʉ̃ marĩrẽ diabosariguere ẽñorã́ tiia, tée cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiripʉ. \s1 Bocaadari sʉguero, wãcũdutire \p \v 27 Bocaadara quioníremena tiiáro. Quioníremena ĩñahẽgʉ̃ yaa, sĩni, Jesuré ñañaré tiiquí; Jesuyá õpʉ̃ʉ̃, cʉ̃ʉ̃ye díire bʉ́ri niiré tʉgueñaqui. \v 28 Marĩ niipetira bocaadari sʉguero, marĩ tiiríguere “ñañaré tiitʉ́” jĩĩ, wãcũsʉguero booa. \v 29 Sĩcʉ̃ marĩ Õpʉ̃ marĩrẽ diabosariguere wãcũripacʉ, pãrẽ yaa, sĩnigʉ̃́, ñañarõ tiinógʉ̃daqui. \v 30 Teero tiirá, mʉ́ã paʉ diarecʉtira, tutuhera niicu. Sĩquẽrã diajõãtoayira. \v 31 Marĩ bocaadari sʉguero, wãcũpatisʉgueatã, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ teero ñañarõ tiiríqui. \v 32 Marĩrẽ teero ñañarõ tiigʉ́, marĩrẽ marĩ ñañaré tiirére duudutígʉ tiiquí. Marĩrẽ ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ padeohéramena pecamepʉ wáari booríqui. \p \v 33 Teero tiirá, yáa wedera, neãyara, biiro tiiyá: Sĩcãrõména yaaadara, niipetirare yueya. \v 34 Jʉabóagʉno cʉ̃ʉ̃ya wiipʉ yaaaro. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ mʉ́ã ãñurõ neãrĩ ĩñagʉ̃, ñañarõ tiiríqui. Apeyeré mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉ, quẽnogʉ̃́da. \c 12 \s1 Espíritu Santo basocácõrõrẽ tiimasĩ́rere ticoré \p \v 1 Yáa wedera, Espíritu Santo mʉ́ãrẽ tiimasĩ́rere ticoqui, Jesuré padeorí põna macãrãrẽ tiiápuaro jĩĩgʉ̃. Mʉ́ãrẽ teeré masĩrĩ boogá. \p \v 2 Mʉ́ã ateré masĩã: Mʉ́ã Jesuré padeoádari sʉguero, mʉ́ã menamacãrã weerirare padeorá wáari ĩña, mʉ́ãcã wáarira niiwʉ̃. Weerira cʉ̃́ã padeorá catirá mee niiĩya; wedeseriya. \v 3 Teero tiigʉ́, yʉʉ mʉ́ãrẽ ateré masĩrĩ boogá: Sĩcʉ̃no Espíritu Santo ticorémena wedesegʉ ateré jĩĩmasĩriqui: “Jesús ñañarõ wáatẽrĩjããrõ”. Ãpĩpéja “Jesús marĩ Õpʉ̃ niiĩ” jĩĩgʉ̃́ Espíritu Santo ticorémena dícʉ teeré wedesemasĩqui. \p \v 4 Espíritu Santo tiimasĩ́re ticogʉ, merẽã dícʉ marĩrẽ batoqui. Espíritu Santo tee niipetirere ticogʉ́ sĩcʉ̃rã niiqui. \v 5 Marĩ merẽã dícʉ paderé cʉoa, Jesuré padeorí põna macãrãrẽ tiiápuaro jĩĩrã. Marĩ Õpʉ̃ tee niipetirere cṹũrigʉ sĩcʉ̃rã niiĩ. \v 6 Marĩ merẽã dícʉ padea. Cõãmacʉ̃ marĩrẽ paderi tiigʉ́ sĩcʉ̃rã niiqui. Niipetire tee marĩ paderére ãñurõ wáari tiiquí. \v 7 Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃ tiimasĩ́re ticorémena marĩ niipetirare cʉ̃ʉ̃ marĩmena niirére ẽñoquí. Tee tiimasĩ́rere ticoqui, cãmerĩ́ tiiápuaro jĩĩgʉ̃. \v 8 Cõãmacʉ̃ Espíritu Santomena sĩquẽrãrẽ ãñurõ masĩrémena wedesemasĩrere ticoqui. Ãpẽrãrẽ́ cʉ̃ʉ̃menarã ãñurõ tʉomasĩ́remena wedemasĩrere ticoqui. \v 9 Ãpẽrãrẽ́ cʉ̃ʉ̃menarã padeorére ticoqui. Ãpẽrãrẽ́ cʉ̃ʉ̃menarã diarecʉtirare netõnémasĩrere ticoqui. \v 10 Ãpẽrãrẽ́ Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñomasĩrere ticoqui. Ãpẽrãrẽ́ Cõãmacʉ̃ wededutirere wedemasĩrere ticoqui. Ãpẽrãrẽ́ besemasĩrere ticoqui. Tee masĩrémena “ãni wãtĩ tutuaremena biiro tiii” o “Espíritu Santo tutuaremena biiro tiii” jĩĩ besemasĩqui. Ãpẽrãrẽ́ ãpẽrãyére máata wedesemasĩrere ticoqui, cʉ̃́ã tee wedesere tʉohéra niipacari. Ãpẽrãrẽ́ tee wedesere “biiro jĩĩdʉgaro tiia” jĩĩ wedemasĩrere ticoqui. \v 11 Espíritu Santo basiro tee niipetirere tiiquí. Cʉ̃ʉ̃rã́ basocácõrõrẽ cʉ̃ʉ̃ ticodʉgarere ticoqui. \s1 Marĩ sicaõpʉ̃ʉ̃biro niiã \p \v 12 Marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽ pee niiã. Pee niipacaro, sicaõpʉ̃ʉ̃rã niiã. Cristocã teerora niiĩ. Marĩ cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá paʉ niipacara, sicaõpʉ̃ʉ̃biro niiã. \v 13 Marĩ niipetira Espíritu Santo sĩcʉ̃mena wãmeõtinowʉ̃. Teero tiigʉ́, marĩ judíoa, griegoa, dutiapenori basoca, dutiapenoña manirã́ sicaõpʉ̃ʉ̃biro niirĩ tiii. Marĩ niipetira sĩcʉ̃rẽna cʉoa Espíritu Santore. \p \v 14 Sicaõpʉ̃ʉ̃ sicawãme dícʉ niiria; sicaõpʉ̃ʉ̃ pee õpʉ̃ʉ̃ maquẽrẽ cʉoa. \v 15 Marĩya dʉpo wedeseri dʉpo niirõ, biiro jĩĩbocu: “Wãmo niiria; marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽ niiria”. Teero jĩĩpacaro, toopʉ́ra niijãã. \v 16 Marĩya cãmopéro wedesebocu: “Capea niiria; marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽ niiria”. Teero jĩĩpacaro, toopʉ́ra niijãã. \v 17 Marĩya õpʉ̃ʉ̃ capea dícʉ niirĩ, ¿deero tii marĩ tʉobóataʉ? Marĩya õpʉ̃ʉ̃ cãmopéro dícʉ niirĩ, ¿deero tii marĩ wĩniñáboataʉ? \v 18 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ tiigʉ́, niipetire marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽrẽ cʉ̃ʉ̃ cṹũdʉgaropʉ cṹũrigʉ niiwĩ. \v 19 Sicaõpʉ̃ʉ̃pʉre niiréno sicawãme dícʉ niiãtã, basocʉ́ya õpʉ̃ʉ̃ niiribojĩyu. \v 20 Biirope niiã: Sicaõpʉ̃ʉ̃ pee wãme cʉopacári, sicaõpʉ̃ʉ̃rã niiã. \p \v 21 Capea wãmorẽ “mʉʉrẽ booríga” jĩĩmasĩricu. Dupucã dʉporire “booríga” jĩĩmasĩricu. \v 22 Teero jĩĩrõno tiirá, marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽ apeyeré “tutuhere niiã” jĩĩpacari, tee manirĩ́, ãñurõ catimasĩricu. \v 23 Marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽrẽ apeyeré bʉ́ri niiré tʉgueñaã. Teero tiirá, teeré ãñurõ bauáro jĩĩrã, ãñurõ quẽnoã. Apeyeré bobooro tʉgueñarã, teeré yayióra, sutiré sãñaã. \v 24 Apeyé ãñuré baurépereja quẽnoría. Cõãmacʉ̃ marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽrẽ teero cṹũrigʉ niiwĩ, bʉ́ri niirére wapapacárobiro ĩñaãrõ jĩĩgʉ̃. \v 25 Cʉ̃ʉ̃ niipetire marĩya õpʉ̃ʉ̃ maquẽ sĩcãrõména paderi booquí; teero biiri sĩcãrõména cãmerĩ́ tiiápuri booquí. \v 26 Marĩya õpʉ̃ʉ̃pʉre sicatabe pũnirĩ, niipetiropʉ sesajõãã. Ãñurõ wáaricãrẽ, niipetiropʉ ãñurõ tʉgueñaremena ʉseniã. \p \v 27 Teero jĩĩgʉ̃, biiro jĩĩgʉ̃ tiia: Mʉ́ã Cristore padeojĩ́rã, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃biro niiã. Basocácõrõ cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ maquẽbiro niiĩya. \q1 \v 28 Cõãmacʉ̃ Jesuré padeorí põna macãrã watoapʉre Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserirare niipetira sotoapʉ cṹũrigʉ niiwĩ. \q1 Cʉ̃́ã docare cʉ̃ʉ̃ wededutirere wederáre cṹũrigʉ niiwĩ. \q1 Cʉ̃́ã docare cʉ̃ʉ̃ye quetire bueráre cṹũrigʉ niiwĩ. \q1 Cʉ̃́ã docare cʉ̃ʉ̃ dícʉ tiimasĩ́rere tiiẽ́ñorãrẽ cṹũrigʉ niiwĩ. \q1 Cʉ̃́ã docare diarecʉtirare netõnérãrẽ, \q1 tiiápurare, \q1 dutiráre, \q1 ãpẽrãyére wedeserare cṹũrigʉ niiwĩ. \m \v 29 Niipetira Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira niiriya. Niipetira Cõãmacʉ̃ wededutirere wederá niiriya. Niipetira Cõãmacʉ̃ye quetire buerá niiriya. Niipetira Cõãmacʉ̃ dícʉ tiimasĩ́rere tiiẽ́ñomasĩriya. \v 30 Niipetira diarecʉtirare netõnémasĩriya. Niipetira ãpẽrãyére wedesemasĩriya. Niipetira cʉ̃́ã wedesere “biiro jĩĩdʉgaro tiia” jĩĩ wedemasĩriya. \v 31 Teero tiirá, Espíritu Santo nemorṍ ãñurõ tiimasĩ́re ticorére booyá. Mecʉ̃tígãrẽ yʉʉ mʉ́ãrẽ nemorṍ ãñurére wedegʉda. \c 13 \s1 Cãmerĩ́ maĩré \p \v 1 Marĩ ãpẽrãyére wedesemasĩpacara, ángeleayere wedesemasĩpacara, cãmerĩ́ maĩhẽ́rĩ, marĩ wedesere wapamanícu. Yucʉtuti páara o cõmequiriré páacarerabiro marĩ wedesere bʉsʉcu. \v 2 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ wededutirere wedemasĩpacara, cãmerĩ́ maĩhẽ́rã, bʉ́ri niirã́ pʉtʉáa. Marĩ niipetire basocá masĩña manirére masĩpacara, niipetire Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́rã niipacara, cãmerĩ́ maĩhẽ́rã, bʉ́ri niirã́ pʉtʉáa. Marĩ bayiró padeorémena ʉ̃tãgʉ̃rẽ́ aperopʉ́ wáadutimasĩpacara, cãmerĩ́ maĩhẽ́rã, bʉ́ri niirã́ pʉtʉáa. \v 3 Marĩ cʉoré niipetirere bóaneõrãrẽ ticobocu. Marĩ cʉ̃́ãrẽ maĩrípacara ticora, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ “ãñurõ tiiwʉ́” jĩĩriqui. Marĩ Cõãmacʉ̃yere tiirí, cʉ̃ʉ̃rẽ padeohéra marĩrẽ sóedutibocua. Cʉ̃ʉ̃yere tiipacára, cãmerĩ́ maĩhẽ́rĩ, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ “ãñurõ tiiwʉ́” jĩĩriqui. \p \v 4 Marĩ cãmerĩ́ maĩrã́, biiro tiia: Ãpẽrã́ marĩrẽ merẽã tiirí, cʉ̃́ã tiirére nʉcãjã́ã. Niipetirare ãñurõ tiia. Ãpẽrãrẽ́ ĩñatutiria. “Biiro biigʉ́no niiã yʉʉja”, jĩĩ wãcũria. “Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ niinetõnʉcãrã niiã”, jĩĩ wãcũria. \v 5 Ãpẽrãrẽ́ padeorémena wedesea. Marĩye niiãdare dícʉre wãcũria. Máata cúaria. Ãpẽrãrẽ́ yoari cúaĩñaria. \v 6 Ãpẽrã́ ñañaré tiirí ĩñarã, ʉseniria. Cʉ̃́ã diamacʉ̃́ maquẽpere tiirí, ʉseniapua. \v 7 Marĩ maĩrã́rẽ cʉ̃́ã ñañaré tiirí, maĩdúria. “Too síro cʉ̃́ãcã ãñurépere tiimasĩ́ãdacua”, jĩĩ wãcũã. Wãcũtutuarucujãã. Cʉ̃́ã ãñurére tiirí yuea. \p \v 8 Marĩ cãmerĩ́ maĩré petirícu. Cõãmacʉ̃ wededutirere wederé petiádacu. Ãpẽrãyére máata wedesemasĩre petiádacu. Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́remena wedemasĩre petiádacu. \v 9 Marĩ niipetirere Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́petiria. Cõãmacʉ̃ wededutirere wedepacara, wedepetiria. \v 10 Jesús pʉtʉaatiri, masĩpetijããdacu; “teeré tʉomasĩ́riga” jĩĩnemoricu sáa. \p \v 11 Yʉʉ wĩmagʉ̃ niigʉ̃, wĩmagʉ̃biro wãcũ, wedesewʉ. Bʉcʉ wáagʉ, wĩmagʉ̃ niigʉ̃ tiiríguere duujã́wʉ̃. \v 12 Teerora sũcã atitóre marĩ ãñurõ tʉomasĩ́ria. Ẽñorṍ bʉcʉropʉ marĩ ĩñarébiro niiã; ãñurõ bauría. Too síropʉ ãñurõ bauró ĩñaãdacu. Mecʉ̃tígãrẽ marĩ péerogã masĩã. Too síropʉ cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ masĩrõbirora masĩpetijããdacu. \p \v 13 Teero tiiró, ate itiáwãme niirucujããdacu: Cõãmacʉ̃rẽ padeoré, “cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ ãñurõ tiigʉ́daqui” jĩĩ ʉseniyuere, cãmerĩ́ maĩré niirucujããdacu. Itiáwãme watoare cãmerĩ́ maĩrépe ʉpʉtí maquẽ niiã. \c 14 \s1 Ãpẽrãyére máata wedesemasĩrã biiro tiiró booa \p \v 1 Ãpẽrãrẽ́ maĩrucújãña. Cõãmacʉ̃ Espíritu Santomena tiimasĩ́re ticorécãrẽ bayiró booyá. Cõãmacʉ̃ wededutirere wedemasĩrere boonetṍnʉcãña. \v 2 Ãpẽrãyére máata wedesemasĩgʉ̃no Cõãmacʉ̃ dícʉre wedesequi. Basocáre wedeseriqui. Cʉ̃ʉ̃ wedeserere tʉorícua. Espíritu Santo tutuaromena masĩña manirére wedesequi. \v 3 Cõãmacʉ̃ wededutirere wedegʉ́pe basocáre wedesequi. Cʉ̃ʉ̃ wederi tʉoráre Cõãmacʉ̃rẽ padeonemórĩ tiiquí. Cʉ̃ʉ̃rã́ wãcũtutuari, ãñurõ tʉgueñarĩ tiiquí. \v 4 Ãpẽrãyére máata wedesemasĩgʉ̃no cʉ̃ʉ̃ basiro Cõãmacʉ̃rẽ padeonemógʉ̃ tiiquí. Cõãmacʉ̃ wededutirere wedegʉ́pe Jesuré padeorí põna macãrãrẽ padeonemórĩ tiiquí. \p \v 5 Mʉ́ã niipetira ãpẽrãyére máata wedesemasĩrĩ boomíga. Tee nemorṍ mʉ́ã Cõãmacʉ̃ wededutirere wederi bayiró boosã́miã. Cõãmacʉ̃ wededutirere wederépe ãpẽrãyére máata wedesere nemorṍ wapacʉtía. Sĩcʉ̃ ãpẽrãyére máata wedeseari siro, cʉ̃ʉ̃ wedeseariguere ãpĩ wederi, ãñunicu. Teero wedegʉ, niipetira Jesuré padeorí põna macãrãrẽ padeonemórĩ tiiquí. \v 6 Teero tiigʉ́, yáa wedera, yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉ, ãpẽrãyére máata wedeseri, tee wedesere mʉ́ãrẽ tiiápuricu. Cõãmacʉ̃ yʉʉre wederére mʉ́ãrẽ bueripereja, tiiápucu. Cõãmacʉ̃yere yʉʉ ãñurõ tʉomasĩ́rere mʉ́ãrẽ wederi, tiiápucu. Cõãmacʉ̃ yʉʉre wededutirere wederi, tiiápucu. Yʉʉ apeyeré buenemorĩ, tiiápucu. \p \v 7 Queorémena mʉ́ãrẽ wedegʉda: Tõõrṍriwʉ noo booró putiã́majãrĩ, “¿ñeenó basaré niigari?” jĩĩmasĩña maniã. Bʉ́apʉ̃tẽrõcã noo booró bʉ́apʉ̃tẽãmajãrĩ, “¿ñeenó basaré niigari?” jĩĩmasĩña maniã. \v 8 Surara cãmerĩ́sĩãrã wáara, cornetare ãñurõ putihéri, cʉ̃́ãyere quẽnorícua. \v 9 Mʉ́ãcã teerora niicu. Mʉ́ã tʉomasĩ́hẽre wedeseri, “biiro jĩĩdʉgara tiiíya” jĩĩmasĩña maniã. Teero wedeseãmajãre niicu. \v 10 Atibʉ́recopʉre pee merẽã dícʉ wedesere niicu. Niipetire tee wedeserecõrõ tʉomasĩ́noã. \v 11 Yʉʉ ãpẽrã́ wedeserere tʉohégʉ, aperó macʉ̃biro niiã. Yʉʉ wedeseri tʉohégʉ, cʉ̃ʉ̃cã aperó macʉ̃biro niiqui. \v 12 Mʉ́ãcã ãpẽrãyére tʉorícu. Teero tiirá, mʉ́ã Espíritu Santo tutuaromena tiimasĩ́re ticorére boorá, Jesuré padeorí põna macãrãrẽ ãñurõ padeonemórĩ tiimasĩ́repere boonetṍnʉcãña. \p \v 13 Teero tiigʉ́, ãpẽrãyére máata wedesemasĩgʉ̃no Cõãmacʉ̃rẽ biiro sãĩrṍ booa: “Yʉʉ wedesere ‘biiro jĩĩdʉgaro tiia’ jĩĩ wedemasĩrere ticoya” jĩĩ sãĩã́rõ. \v 14 Yʉʉ ãpẽrãyére máata wedeseremena súubusegʉ, yeeripũnamena súubusea. Yʉʉ wãcũrémenape “biiro jĩĩgʉ̃ tiia” jĩĩmasĩricu. \v 15 Too docare ¿deero tiigʉ́dari yʉʉ? Biirope tiigʉ́da: Yʉʉ súubusegʉ, yeeripũnamena súubusegʉda; teerora yʉʉ wãcũrémenacãrẽ súubusegʉda. Yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ basapeogʉ, yeeripũnamena basagʉda; teerora yʉʉ wãcũrémenacãrẽ basagʉda. \v 16 Mʉʉ yeeripũnamena dícʉ Cõãmacʉ̃rẽ “ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ” jĩĩrĩ, ãpĩ mʉʉ wedeserere tʉoríqui. Tʉoríjĩgʉ̃, “teerora niiã” jĩĩapumasĩriqui. \v 17 Mʉʉ teero ʉsenire ticori, ãñuniã, ãñurõpeja. Cʉ̃ʉ̃pere Cõãmacʉ̃rẽ padeonemórĩ tiirícu. \v 18 Ãpẽrãyére máata wedeserere yʉʉrá mʉ́ã niipetira nemorṍ wedesea. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoa. \v 19 Teero jĩĩpacʉ, Jesuré padeorá neãrṍpʉ yoari ãpẽrãyére máata wedesegʉ, bʉ́ri peti wedesecu. Too niirã́ tʉorícua. Basocáre buedʉgagʉ, cʉ̃́ã tʉorémena wederipereja, péerogã wedepacari, nemorṍ ãñuniã. \p \v 20 Yáa wedera, wĩmarãbiro wãcũrijãña. Mʉ́ã wĩmarã ñañaré wãcũhẽrãbiro wãcũpacara, apeyepére bʉtoábiro wãcũña. \v 21 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ateré jóanoã: “Marĩ Õpʉ̃ Cõãmacʉ̃ biiro jĩĩĩ: ‘Yʉʉ atiditá macãrãrẽ ãpẽrãyémena wedesegʉda. Teeménacãrẽ nemorṍrã padeoríadacua’, jĩĩyigʉ”,\f + \fr 14:21 \ft Isaías 28.11-12.\f* jĩĩ jóanoã. \v 22 Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ ãpẽrãrẽ́ ãpẽrãyére máata wedeseri tiiquí, Jesuré padeohéra “Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãmena niiqui” jĩĩãrõ jĩĩgʉ̃. Jesuré padeorápe teeré masĩtoacua. Cõãmacʉ̃ ãpẽrãrẽ́ cʉ̃ʉ̃ wededutirere wederi tiiquí, Jesuré padeorá “Cõãmacʉ̃ marĩrẽ wedesequi” jĩĩãrõ jĩĩgʉ̃. Jesuré padeohérape teeré tʉomasĩ́ricua. \v 23 Mʉ́ã niipetira neãrṍpʉ neãrã, niipetira ãpẽrãyére máata wedeseri, Jesuyé maquẽrẽ masĩhẽrã o Jesuré padeohéra sããjeabocua. Mʉ́ã wedeserere tʉorá, “mecʉ̃rã́ tiiíya” jĩĩbocua. \v 24 Mʉ́ã niipetira Cõãmacʉ̃ wededutirere wederipereja, Jesuré padeohégʉ o Jesuyé maquẽrẽ masĩhẽgʉ̃ sããjeaboqui. Mʉ́ã wederére tʉogʉ́, “yʉʉ ñañagʉ̃́ niiga” jĩĩ tʉgueñaboqui. Mʉ́ã niipetira wederi tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃ tiiríguere wãcũboqui. \v 25 Cʉ̃ʉ̃ popeapʉ ñañaré wãcũrére wãcũboqui. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃rẽ padeogʉ́ cʉ̃ʉ̃ díamacʉ̃pʉ ñicãcoberimena jeacũmugʉ̃daqui. “Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́rã mʉ́ãmena niiqui”, jĩĩgʉ̃daqui. \s1 Mʉ́ã neãrṍpʉ ãñurõ tiiyá \p \v 26 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ ateré wedea: Mʉ́ã neãrã, mʉ́ã sĩquẽrã Cõãmacʉ̃rẽ basapeocu; ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃yere buecua; ãpẽrã́ Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ wederére mʉ́ãrẽ buecua; ãpẽrã́ ãpẽrãyére máata wedesecua; cʉ̃́ã wedeseariguere ãpẽrãpé wedecua. Teeména niipetira Jesuré padeorí põna macãrãrẽ cãmerĩ́ Cõãmacʉ̃rẽ padeonemórĩ tiiáro. \v 27 Ãpẽrãyére máata wedeseri, pʉarã́ o ĩtĩã́rã wedesearo. Sĩcʉ̃ wedesesʉgue, too síro ãpĩ wedesearo. Cʉ̃́ã wedeseariguere ãpĩ wedearo. \v 28 “Biiro jĩĩdʉgaro tiia” jĩĩ wedegʉ́ manirĩ́, wedeserijããrõ. Cʉ̃́ã basiro wãcũrépʉ Cõãmacʉ̃rẽ wedesearo. \v 29 Cõãmacʉ̃ wededutirere wederácã pʉarã́ o ĩtĩã́rã wedearo. Ãpẽrã́ cʉ̃́ã wederére besearo, “¿diamacʉ̃́rã niiĩ?” jĩĩrã. \v 30 Sĩcʉ̃ wedeseri, Cõãmacʉ̃ ãpĩrẽ́ toopʉ́ duigʉ́re wededutiri, wedesesʉguearigʉ ditamaníãrõ. \v 31 Teero tiirá, niipetira Cõãmacʉ̃ wededutirere wederá wedesemasĩcua. Sĩcʉ̃ wedesesʉgue, too síro ãpĩ, ãpĩ wedesewacua. Teero tiirí, niipetira too niirã́ masĩãdacua; niipetira wãcũbayiadacua. \v 32 Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ wededutirere wederá “aterá basocáre mecʉ̃tígã wederi, ãñutu niiã” jĩĩ wãcũsʉgue, wedeya. Ãpẽrã́ wederitabe, wederijãña. \v 33 Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́ tiirí booquí; noo booró tiirére booríqui. \p Niipetira Jesuré padeoré põnarĩ macãrã neãrã, cʉ̃́ã tiirére tiinʉnʉ́seya: \v 34 Mʉ́ã neãrṍpʉre numiã́ wedeserijããrõ. Cʉ̃́ãrẽ wedesedutirijãña. Cʉ̃́ã manʉsʉ̃mʉãrẽ ãñurõ yʉʉaro Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ dutirobirora. \v 35 Cʉ̃́ã tʉoríariguere masĩdʉgara, wiipʉ́ cʉ̃́ã manʉsʉ̃mʉãrẽ sãĩñáãrõ. Mʉ́ã neãrṍpʉ numiã́ wedeseri, ñañaniã. \p \v 36 Mʉ́ã niipetira ateré masĩcu: Cõãmacʉ̃ye queti mʉ́ãmena nʉcãríriro niiwʉ̃. Mʉ́ã dícʉ teeré padeorá niiria. \v 37 Sĩcʉ̃ mʉ́ã menamacʉ̃ “yʉʉ Cõãmacʉ̃ wededutirere wedegʉ́ niiã; Espíritu Santo wãcũré ticorémena wedea” jĩĩboqui. Teeré jĩĩgʉ̃́no yʉʉ jóariguere tʉoári siro, biiro jĩĩgʉ̃daqui: “Marĩ Õpʉ̃ dutiré ticoré niiã”, jĩĩ masĩgʉ̃daqui. \v 38 Yʉʉ jóariguere “teerora niiã” jĩĩ padeohégʉnorẽ padeoríjãña mʉ́ãcã. \p \v 39 Yáa wedera, Cõãmacʉ̃ wededutirere wedemasĩrere booyá. Mʉ́ã menamacãrã ãpẽrãyére máata wedeseri, “wedesera mee tiiyá” jĩĩrijãña. \v 40 Niipetire mʉ́ã tiirére quioníremena tiiyá. Teeré ãñurõ tiiyá; noo booró tiiríjãña. \c 15 \s1 Cristo masãrigue \p \v 1 Yáa wedera, yʉʉ mʉ́ãrẽ too sʉgueropʉ bueriguere Jesús basocáre netõnére quetire mecʉ̃tígãrẽ wãcũrĩ boogá. Mʉ́ã teeré tʉorá, padeowʉ́. Atitócãrẽ padeóa. \v 2 Cõãmacʉ̃ tee quetimenarã mʉ́ãrẽ padeorí tiigʉ́ tiii. Mʉ́ãrẽ yʉʉ wederigue quetire padeó, wãcũnʉnʉseri, netõnégʉ̃daqui. Diamacʉ̃́ padeohéri, netõnériqui. \p \v 3 Yʉʉre bueriguere mʉ́ãrẽ wedewʉ. Tee buerigue ʉpʉtí maquẽ niiã. Biiro niiã: Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora Cristo marĩ ñañaré tiiré wapa marĩrẽ diabosarigʉ niiwĩ. \v 4 Cʉ̃ʉ̃ diaari siro, ʉ̃tãtutipʉ cṹũrira niiwã. Itiábʉreco siro Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora masãrigʉ niiwĩ. \v 5 Teero wáari siro, Pedrore bauásʉgueyigʉ. Too síro ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ beserirare bauáyigʉ. \v 6 Too síro sĩcãrõména paʉ quinientos nemorṍ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre bauáyigʉ. Paʉ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarira caticua ména; ãpẽrã́ diajõãtoayira. \v 7 Too síro Santiagore bauáyigʉ. Too síro niipetira cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserirare bauáyigʉ. \p \v 8 Niipetirare bauári siropʉ, yʉʉre bauáwi. Cʉ̃́ã siro macʉ̃ bʉcʉápetiririgʉbiro yʉʉ niipacari, yʉʉcãrẽ bauáwi. \v 9 Yʉʉ niipetira Jesús cʉ̃ʉ̃yere wededutigʉ beserira dʉaró wapacʉtía. Too sʉgueropʉ yʉʉ Jesuré padeoré põnarĩ macãrãrẽ ñañarõ tiirucúmiwʉ̃. Yʉʉ ñañagʉ̃́ niipacari, Jesús yʉʉre bauáwi. Yʉʉre bauáriatã, yʉʉ cʉ̃ʉ̃ beserigʉ niiribocu. \v 10 Cõãmacʉ̃ yʉʉre ãñuré ticorémena atitóre merẽã niiã. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ yʉʉre “bʉ́ri peti cʉ̃ʉ̃rẽ ãñuré ticowʉ” jĩĩriqui. Yʉʉ cʉ̃́ã niipetira nemorṍ padea. Yʉʉ basiro teero tiiría; Cõãmacʉ̃ yʉʉre ãñuré ticogʉ́ yʉʉmena niigʉ̃, yʉʉre tiiápuqui. \v 11 Yʉʉ mʉ́ãrẽ wederé, ãpẽrã́ Jesús beserira mʉ́ãrẽ wederé sĩcãrĩbíro niiã; sicaquetira wedenoã. Teeréna mʉ́ã padeowʉ́. \s1 Diarira masãré \p \v 12 Cristo dia masãrigue quetire buenoã. Teeré buepacari, ¿deero tiirá mʉ́ã sĩquẽrã “diarira masãriya” jĩĩgari? \v 13 Diarira masãriatã, Cristocã masãribojĩyi. \v 14 Cʉ̃ʉ̃ masãriatã, ʉ̃sã bueré wapamaníbojĩyu. Mʉ́ã padeorécã wapamaníbojĩyu. \v 15 “Cõãmacʉ̃ Cristore masõyigʉ” jĩĩré quetire wedewʉ. Tee queti diamacʉ̃́ niiriatã, ʉ̃sã Cõãmacʉ̃yere jĩĩditora niibocu. Diamacʉ̃́rã diarira masãriatã, Cõãmacʉ̃ Cristore masõribojĩyi. \v 16 Diarira masãriatã, Cristocã masãribojĩyi. \v 17 Cʉ̃ʉ̃ masãriatã, mʉ́ã padeoré wapamaníbocu. Mʉ́ã too sʉguero ñañaré tiiríguere teerora acabónoña maniré niijãbocu. \v 18 Teero niiãtã, Cristore padeorá diarira pecamepʉ wáabojĩya. \v 19 Marĩ atibʉ́recopʉ dícʉre Cristore padeorí, cʉ̃ʉ̃mena catiré petihére maniã́tã, marĩ ãpẽrã́ nemorṍ bóaneõrã peti niibocu. Bʉ́ri peti padeobócu. \p \v 20 Ate diamacʉ̃́ niiã: Cristo diarigʉpʉ niipacʉ, masãrigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ ãpẽrã́ niipetira diarira watoapʉre masãsʉguerigʉ niiwĩ. \v 21 Biiro niiã: Sĩcʉ̃ basocʉ́mena basocá diaré nʉcãyíro. Teerora sũcã sĩcʉ̃ basocʉ́mena basocá masãrécã nʉcãyíro. \v 22 Marĩ niipetira Adán põna niiré wapa diaadacu. Teerora sũcã niipetira Cristomena niirã́cã catirucujããdacu. \v 23 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ masãdutiri, masããdacu. Cristo masãsʉguetoarigʉ niiwĩ. Too síro cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiri, marĩ cʉ̃ʉ̃mena niirã́ masããdacu. \v 24 Teero wáari, atibʉ́reco petijṍããdacu. Teebʉrecori jeari, Cristo atibʉ́recopʉ niirã́rẽ, ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́rẽ, cʉ̃́ã õpãrãrẽ́ cõãpetijãgʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ teero tiiári siro, cʉ̃ʉ̃ Pacʉre cʉ̃ʉ̃ niipetira Õpʉ̃ niirére wiyagʉ́daqui. \v 25 Cristo tee Õpʉ̃ niirére cʉogʉ́daqui, tée Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirare cʉ̃ʉ̃ dutiriguere ãñurõ yʉʉri tiirípʉ. \v 26 Cʉ̃ʉ̃ niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirare cõãpetiari siropʉ, diarécãrẽ petirí tiigʉ́daqui. \v 27 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora niipetirere, niipetirare Cristo docapʉ pʉtʉári tiiyígʉ. Teero jĩĩrõ, “Cõãmacʉ̃ Cristo docapʉ niiĩ” jĩĩrõ mee tiia. Cõãmacʉ̃rã niipetirere, niipetirare Cristo docapʉ pʉtʉári tiiyígʉ. \v 28 Cʉ̃ʉ̃ teero tiiári siro, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ basiro cʉ̃ʉ̃ Pacʉ doca pʉtʉágʉdaqui. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ niipetire, niipetira Õpʉ̃ niigʉ̃daqui. \p \v 29 Apeyeré ãpẽrã́ biiro tiicúa: Pʉarĩ́ wãmeõtiduticua. Cʉ̃́ã biiro jĩĩ wãcũpaticua: “Yʉʉ menamacʉ̃ diaadari sʉguero wãmeõtidutiriwi”, jĩĩcua. Teero tiirá, sĩcãrĩ cʉ̃́ã basiro wãmeõtiduticua; too síro sĩcʉ̃ diarigʉye niiboariguere wãmeõtiduticua. ¿Deero tiirá cʉ̃́ã teero tiigári? Cʉ̃́ã “diarira masãriya” jĩĩ wãcũpacara, cʉ̃́ã diariraye niiboariguere wãmeõtidutire wapamaníã. \p \v 30 Apeyeré, ʉ̃sã “diarira masããdacua” jĩĩ bueré wapa ãpẽrã́ ʉ̃sãrẽ ñañarõ tiidʉgárucujãya. Teero quioré watoapʉ niipacara, teeré buerucujãã. \v 31 Bʉ́recoricõrõ basocá yʉʉre sĩãdʉgácua. Tee diamacʉ̃́rã niiã. Atecã́ teerora diamacʉ̃́ niiã: Yʉʉ mʉ́ã marĩ Õpʉ̃ Jesucristore padeoré wapa ʉseniã. \v 32 Éfeso macãrã yʉʉre wáicʉra cúarabiro ñañarõ tiiwá. Diarira masãriatã, bʉ́ri peti cʉ̃́ã tiiríguere ñañarõ netõbójĩyu. “Diarira masãricua” jĩĩré diamacʉ̃́ niiãtã, marĩcã ãpẽrã́ wedeserucurobiro wedesebocu. Biiro jĩĩbocu: “Jãmʉ yaara; jãmʉ sĩnirã́; marĩ ñamigã diajõãbocu”, jĩĩbocu. \p \v 33 Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ merẽã padeodutíri, padeoríjãña. Ate basocá wedesere diamacʉ̃́rã niiã: “Ñañarã́mena bapacʉtiri, mʉ́ã ãñurõ tiirécʉtirere ñañoã́dacu”. \v 34 Teero tiirá, mʉ́ã too sʉguero wãcũrirobiro diamacʉ̃́ ãñurõ wãcũña sũcã. Teero biiri ñañarére tiiríjãña. Sĩquẽrã mʉ́ãmena niirã́ Cõãmacʉ̃rẽ masĩriya. Mʉ́ãrẽ bobodutígʉ, teero jĩĩã. \s1 Diarira masãre õpʉ̃ʉ̃rĩ ¿deero bauádari? \p \v 35 Apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃ sãĩñáboqui: “Diarira ¿deero tii masãbogari? Cʉ̃́ã masãre õpʉ̃ʉ̃rĩ ¿deero bauré õpʉ̃ʉ̃rĩ cʉoádari?” \v 36 Teero sãĩñágʉ̃ tʉomasĩ́riqui. Marĩ oterípe oteri, wiiádari sʉguero, bóacu. \v 37 Marĩ otera, wiiárigueyucʉre oteria; opaperi dícʉre otea. Trigoperi o apeyenóperire otea. \v 38 Too síro Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ tʉsaróbiro wiirí tiiquí. Deero bauré dʉca niirigue teenórã wiirí tiiquí sũcã. \v 39 Niipetire õpʉ̃ʉ̃rĩ sĩcãrĩbíro niiricu. Basocáye õpʉ̃ʉ̃rĩ, wáicʉraye õpʉ̃ʉ̃rĩ, minipõnáye õpʉ̃ʉ̃rĩ, waiye õpʉ̃ʉ̃rĩ merẽã dícʉ niicu. \v 40 Teerora sũcã ʉ̃mʉã́se maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ, atiyepá maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ niiã. Ʉ̃mʉã́se maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ merẽã peti ãñuré niiã. Atiyepá maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩcã ãñuré niiã. \v 41 Muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ ãñuré asiyáqui. Ñami macʉ̃ merẽã ãñuré bóequi. Ñocõã́cã merẽã ãñuré bóecua. Ñocõã́ sĩcãrĩbíro bóericua. \p \v 42 Teerora wáacu diarira masãrécã. Diarigʉre yaarí, cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃ bóaadacu. Too síro apeõpʉ̃́ʉ̃ masããdacu. Tiiõpʉ̃ʉ̃ diaricu sáa. \v 43 Marĩ bʉ́ri niiré õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ yaajã́ã. Ãñuré õpʉ̃ʉ̃rĩpe masããdacu. Marĩ tutuhere õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ yaajã́ã. Tutuare õpʉ̃ʉ̃rĩpe masããdacu. \v 44 Marĩ atibʉ́reco maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ yaajã́ã. Ʉ̃mʉã́se maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ tiiróbiro baurépe masããdacu. Atibʉ́reco maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ cʉorá, ʉ̃mʉã́se maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩ cʉoádacu. \p \v 45 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jóanoã: “Cõãmacʉ̃ basocʉ́ niisʉguerigʉ Adánrẽ catirére ticoyigʉ”,\f + \fr 15:45 \ft Génesis 2.7.\f* jĩĩ jóanoã. Cristope ʉ̃mʉã́se macʉ̃ niijĩgʉ̃, catiré petihére ticoqui. \v 46 Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ʉ̃mʉã́se maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ ticosʉgueririgʉ niiwĩ. Atibʉ́reco maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩpere ticosʉguerigʉ niiwĩ. Too síro ʉ̃mʉã́se maquẽ õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ ticogʉdaqui. \v 47 Basocʉ́ niisʉguerigʉ atibʉ́reco macʉ̃ ditamena weenorigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃pe ʉ̃mʉã́se macʉ̃ niiĩ. \v 48 Atibʉ́reco macãrã ditamena tiinórigʉbiro õpʉ̃ʉ̃cʉtiya. Ʉ̃mʉã́sepʉ wáaadarape too macʉ̃biro õpʉ̃ʉ̃cʉtiadacua. \v 49 Marĩ ditamena weenorigʉbiro baua. Teerora sũcã too síropʉ ʉ̃mʉã́se macʉ̃biro bauádacu. \p \v 50 Yáa wedera, ateré mʉ́ãrẽ wededʉgaga: Marĩ ate õpʉ̃ʉ̃rĩmena\f + \fr 15:50 \ft Pecasãyemena: carne y sangre.\f* Cõãmacʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ wáamasĩña maniã. Toopʉ́ niiré niirucujããdare niicu. Teero tiirá, bóaadarere toopʉ́ cʉomasĩ́ña maniã. \v 51-52 Apeyecã́rẽ, too sʉguero macãrãpʉ masĩña maniríguere wedegʉda: Niipetira diaricua. Wãcũña manirṍ, bibitarobiro, ángele cornetare putitúri, marĩ wasojṍããdacu. Tiiwʉ́ bʉsʉri, diarira masããdacua; cʉ̃́ã masãrã, dianemoricua sáa. Teerora marĩcã wasoádacu. \v 53 Cõãmacʉ̃ marĩye õpʉ̃ʉ̃rĩ diaadare õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ wasogʉ́daqui, niirucujããdare õpʉ̃ʉ̃rĩpe cʉoáro jĩĩgʉ̃. \v 54 Marĩ diaadare õpʉ̃ʉ̃rĩrẽ niirucujããdare õpʉ̃ʉ̃rĩpe wasorí, cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrõbirora wáaadacu. Biiro jóanoã: “Marĩrẽ diari tiiré petiádacu”.\f + \fr 15:54 \ft Isaías 25.8.\f* \v 55 “Diarére cuinemoricu; marĩ dianemoricu. Boorituanemoricu; marĩ catirucujããdacu”.\f + \fr 15:55 \ft Oseas 13.14.\f* \v 56 Basocá ñañaré tiirá, diarére cui niicua. Moisére dutiré cṹũrigue jĩĩrõbirora ñañaré tiirá diaadacua. \v 57 Teero niipacari, marĩ Õpʉ̃ Jesucristo tiirémena marĩ dianemoricu sáa. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoada. \p \v 58 Teero tiirá, yáa wedera, padeorucújãña. Marĩ Õpʉ̃yere jõõpemena nemorṍ padenemoña. Mʉ́ã ateré masĩã: Cʉ̃ʉ̃yere padera, bʉ́ri peti padeãmajãrã mee tiia. \c 16 \s1 Jerusalénpʉ niyeru ticocoadare néõrigue \p \v 1 Niyeru néõre maquẽrẽ wedegʉda. Mʉ́ã ãpẽrã́ Jesuré padeoráre ticocoadara niyeru néõrã, yʉʉ Galacia macãrãrẽ dutirirobirora tiiyá. Biiro jĩĩwʉ̃: \v 2 “Semanarĩcõrõ yeerisãri bʉreco niirĩ, mʉ́ãcõrõ mʉ́ã wapatáro jeatuaro péero merẽã ĩñanoña”. Mʉ́ã teero tiiyúera, yʉʉ jearipʉ, néõdʉgara tiirícu. \v 3 Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ jeagʉ, mʉ́ã niyeru néõriguere mʉ́ã beseriramena Jerusalénpʉ ticocogʉda. Sicapũ yʉʉ jóaripũrẽ cʉ̃́ãmena ticocogʉda: “Atipṹ néewara Corinto macãrã beserira niiĩya”, jĩĩgʉ̃da. \v 4 Yʉʉre “wáaro booa” jĩĩãtã, cʉ̃́ã yʉʉmena wáaadacua. \s1 Pablo “wáagʉda” jĩĩ wãcũrigue \p \v 5 Macedonia ditapʉ wáasʉgueadacu. Too netõwágʉ, mʉ́ã pʉto jeagʉda. \v 6 Mʉ́ãmena yoasãñurĩ niibocu. Apetó tiigʉ́, niipetiro púuriro niirĩ, niidiojãbocu. Teero tiirá, mʉ́ã yʉʉ aperó wáadʉgari, yʉʉre tiiápuadacu. \v 7 Yʉʉ mʉ́ãrẽ bʉ́ri peti ĩñanetõwadʉgariga. Teero tiigʉ́, marĩ Õpʉ̃ boorí, yoari mʉ́ãmena niigʉ̃dacu. \v 8 Ãno Éfesopʉ niigʉ̃dacu ména, tée Pentecostés bosebʉreco jearipʉ. \v 9 Ãnorẽ́ pee paderé niiã. Paʉ niiĩya marĩ Õpʉ̃yere tʉodʉgára. Teerora teeré cãmotáracã paʉ niiĩya. \p \v 10 Timoteo mʉ́ã pʉtopʉ jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ bocaya. Mʉ́ã teero tiirí, cʉ̃ʉ̃ wãcũpatiro manirṍ, bóaneõrõ manirṍ niigʉ̃daqui. Cʉ̃ʉ̃ yʉʉ tiiróbiro marĩ Õpʉ̃yere padei. \v 11 Teero tiirá, mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽ teero ĩñarijãña. Cʉ̃ʉ̃ ãnopʉ́ atiadare maquẽrẽ tiiápuya. Teero tiirí, cʉ̃ʉ̃ ʉseniremena yʉʉ pʉtopʉ atigʉdaqui. Yʉʉ ãpẽrã́ Jesuré padeorámena cʉ̃ʉ̃rẽ yuegʉ tiia. \p \v 12 Apoloye maquẽrẽ wedegʉda: Yʉʉ Apolore bayiró peti mʉ́ã pʉtopʉ ĩñagʉ̃ wáadutimiwʉ̃ marĩya wederamena. Cʉ̃ʉ̃ mecʉ̃tígãrẽ wáadʉgarii. Cʉ̃ʉ̃rẽ basiori, wáagʉdaqui. \s1 Ãñudutiyaponorigue \p \v 13 Mʉ́ã ãñurõ tʉomasĩ́, niiña. Padeodúrijãña. Cuiro manirṍ niiña. Cõãmacʉ̃ tutuaremena niiña. \v 14 Niipetire apeyenórẽ tiirá, ãpẽrãrẽ́ maĩrémena tiiyá. \p \v 15 Yáa wedera, mʉ́ã Estéfanaya wii macãrãye quetire masĩã: Cʉ̃́ã Acaya ditapʉre ãpẽrã́ sʉguero Jesuré padeosʉguérira niiĩya. Teero biiri cʉ̃́ã Jesuré padeoráre bayiró tiiápura niiĩya. \v 16 Teero tiirá, cʉ̃́ã tiiróbiro niirã́ mʉ́ãrẽ dutiri, yʉʉya. Teero biiri niipetira Jesuyére bayiró paderá mʉ́ãrẽ dutiricãrẽ, yʉʉya. \p \v 17 Estéfanas, Fortunato, Acaico ãnopʉ́ jearémena bayiró ʉseniã. Cʉ̃́ã mʉ́ã yʉʉre tiiápuboriguere tiiápuya. \v 18 Yʉʉre wãcũtutuari tiiwá. Mʉ́ãcãrẽ teerora tiijĩ́ya. Teero tiiránorẽ “ãñurõ tiirá tiiíya” jĩĩrõ booa. \p \v 19 Asia dita macãrã Jesuré padeoré põnarĩ macãrã mʉ́ãrẽ ãñudutiya. Aquila, Priscila, teero biiri Jesuré padeorá cʉ̃́ãya wiipʉ neãrã́ mʉ́ãrẽ bayiró ãñudutiya. \v 20 Niipetira Jesuré padeorá mʉ́ãrẽ ãñudutiya. Mʉ́ã basiro cãmerĩ́ maĩrémena ãñudutiya. \p \v 21 Yʉʉ Pablo ate niituredarire mʉ́ãrẽ ãñudutire ticogʉ, yʉʉ basirora jóaa. \p \v 22 Marĩ Õpʉ̃ Jesucristore maĩhẽ́gʉ̃norẽ ñañarõ wáaaro. “Ʉ̃sã Õpʉ̃, pʉtʉaatiya”. \p \v 23 Jesucristo marĩ Õpʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñuré ticoaro. \v 24 Mʉ́ã niipetira Jesucristomena niirã́rẽ bayiró maĩã. Teerora niirucujããrõ. \p Nocõrõrã jóaa.