\id LUK \h San Lucas \toc1 San Lucas \mt1 Nihánj me se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ sa̱ꞌ cachrón síí cuꞌna̱j Lucas rihaan yanj a \c 1 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quiꞌya̱j síí cuꞌna̱j Lucas yanj nihánj caꞌne̱j soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Teófilo a \p \v 1 Dan me se queꞌe̱e̱ uxrá yuvii̱ guun rá cachro̱n nica̱ nana̱ rihaan yanj cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó scaꞌnúj níꞌ asi̱j rque̱ doj a. \v 2 Dan me se cachrón nij soꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj nij síí queneꞌen cunuda̱nj se vaa quiꞌyaj Jesucristó asi̱j guun cheꞌe̱ soꞌ cayáán soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ nij síí queneꞌen roꞌ, me síí ata̱ suun nata̱ꞌ nana̱ yoꞌ rihaan nu̱ꞌ yuvii̱ a. \v 3 Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me síí tucuꞌyón uxrá, don caꞌvee narij cunuda̱nj rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan vaa cheꞌé cachro̱n nica̱ ꞌu̱nj cunuda̱nj se vaa quiꞌyaj Jesucristó rihaan yanj nihánj naya̱a̱ so̱ꞌ si̱j cuꞌna̱j Teófilo si̱j sa̱ꞌ ndoꞌo, raj ado̱nj. \v 4 Na̱nj qui̱ꞌyáj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e gu̱un ya̱ rá so̱ꞌ se vaa ya̱ vaa nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj nii rihaan so̱ꞌ cheꞌé Jesucristó ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Diose̱ se vaa caꞌnga̱a̱ Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a \p \v 5 Ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Herodes síí nica̱j suun rey uun chij rihaan estadó Judea, ga̱a ne̱ ꞌo̱ xrej canicunꞌ rihaan yuvii̱ israelitá me ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Zacarías, ne̱ cachéé soꞌ ga̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij xrej, ne̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Abías me nij soꞌ a. Ne̱ nica̱ Zacarías me chana̱ cuꞌna̱j Elisabet, ne̱ taꞌni̱j ꞌo̱ xrej me noꞌ, \v 6 ne̱ síí ya̱nj sa̱ꞌ rihaan Diose̱ me ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ, ne̱ sa̱ꞌ uxrá cuno ro̱j soꞌ nu̱ꞌ nij nana̱ me rá Diose̱ cuno̱ níꞌ, ne̱ nuviꞌ cacunꞌ tumé ro̱j soꞌ a̱ doj a̱ maꞌ. \v 7 Tza̱j ne̱ taj va̱j taꞌníí ro̱j soꞌ, cheꞌé se chana̱ itu̱un me Elisabet ado̱nj. Ne̱ a̱j cachén ndoꞌo yoꞌ ne ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ na̱nj á. \p \v 8 Dan me se ga̱a natúj nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Abías quiꞌya̱j suun nij soꞌ se‑su̱u̱n Diose̱, \v 9 ne̱ ꞌo̱ güii quiriꞌ niꞌya̱j Zacarías catu̱u̱ soꞌ nuvií noco̱o cara̱a soꞌ squíí xlá rihaan yaꞌan a. ꞌO̱ se tucuáán noco̱ꞌ nij xrej me se daj a̱ güii tico tixaj nij soꞌ se‑chuvi̱i nij soꞌ, se vaa queneꞌe̱n nij soꞌ a̱ me síí quiri̱ꞌ niꞌya̱j cara̱a squíí rihaan yaꞌan a. \v 10 Dan me se catúj Zacarías rque nuvií noco̱o, ne̱ xeꞌ nicunꞌ ꞌo̱ xꞌneꞌ yuvii̱, cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱ ga̱a caraa Zacarías squíí rihaan yaꞌan a. \v 11 Dan me se naquiꞌyaa ꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Zacarías, ne̱ nicu̱nꞌ soꞌ rej nuva̱ꞌ mesá altar acaa squíí a. \v 12 Dan me se ga̱a queneꞌen Zacarías man se‑mo̱zó Diose̱, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo soꞌ a. \v 13 Tza̱j ne̱ cataj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan soꞌ, ne̱: \p ―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ, man Zacarías. ꞌO̱ se a̱j cuno Diose̱ nana̱ cachíín ni̱ꞌyáá so̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cuchru̱j nica̱ so̱ꞌ Elisabet taꞌnij sno̱ꞌo so̱ꞌ ado̱nj. \v 14 Juan tu̱cuꞌnáj so̱ꞌ man soꞌ á. Gu̱un niha̱ꞌ ndoꞌo rá so̱ꞌ, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá queꞌe̱e̱ yuvii̱ asa̱ꞌ caꞌngaa soꞌ ado̱nj. \v 15 ꞌO̱ se taꞌníí so̱ꞌ me síí gu̱un síí sa̱ꞌ ndoꞌo rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj. Se̱ coꞌo soꞌ tziꞌ se̱ coꞌo soꞌ rinté se̱ coꞌo soꞌ maꞌ. Asi̱j güii ataa caꞌnga̱a̱ soꞌ, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ Nimán Diose̱ yoꞌo̱ ca̱yáán Nimán Diose̱ ga̱ soꞌ na̱nj á. \v 16 Ne̱ queꞌe̱e̱ síí israelitá ca̱nica̱j nimán canoco̱ꞌ uún man Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man nij soꞌ, quiꞌya̱j taꞌníí so̱ꞌ ado̱nj. \v 17 Dan me se gu̱un soꞌ síí caꞌa̱nj suun rihaan Diose̱ ado̱nj. Asino taꞌníí so̱ꞌ gu̱un cheꞌe̱ caꞌmi̱i̱ natáj rihaan yuvii̱, ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ síí caꞌne̱j Diose̱ man a. Da̱j se quiꞌyaj Nimán Diose̱, racuíj Nimán Diose̱ man síí cuꞌna̱j Elías ga̱a naá roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ Nimán Diose̱, ra̱cuíj ndoꞌo soꞌ man taꞌníí so̱ꞌ a. Caꞌmi̱i̱ lu̱j yuvii̱ ga̱ taꞌníí yuvii̱, quiꞌya̱j soꞌ, natuna̱ nimán nij síí chiꞌi̱i̱ cuno̱ nij soꞌ rihaan Diose̱, quiꞌya̱j soꞌ na̱nj á. Juan me síí quiꞌya̱j, ne̱ cara̱yaꞌa̱nj nu̱ꞌ yuvii̱ cheꞌé se caꞌna̱ꞌ síí qui̱ꞌnij raꞌa man níꞌ ado̱nj. ―Nu̱ꞌ nana̱ nihánj cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Zacarías a. \p \v 18 Ga̱a ne̱ cataj Zacarías rihaan se‑mo̱zó Diose̱ a: \p ―Asa̱ꞌ caꞌve̱e cuchuma̱n raj se vaa ya̱ caꞌmii so̱ꞌ ga̱. Chii nga̱ mé ꞌu̱nj nihánj, ne̱ chana̱ chij me nica̱ ꞌu̱nj nihánj na̱nj á ―taj Zacarías rihaan se‑mo̱zó Diose̱ yoꞌ a. \p \v 19 Ga̱a ne̱ cataj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Zacarías a: \p ―Gabriel síí nicu̱nꞌ rihaan Diose̱ mé ꞌu̱nj ado̱nj. Maꞌa̱n Diose̱ me síí caꞌnéé manj caꞌna̱j caꞌmi̱j ga̱ so̱ꞌ ado̱nj. Caꞌneꞌ soꞌ suun rihanj se vaa cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj nana̱ sa̱ꞌ nihánj rihaan so̱ꞌ, \v 20 tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá so̱ꞌ nana̱ nihánj, ne̱ cheꞌé dan me gu̱un ya̱ꞌmií so̱ꞌ ado̱nj. A̱ ꞌó nana̱ se̱ caꞌvee caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ nda̱a quisi̱j güii quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ nihánj nda̱a vaa cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ ado̱nj. Ne̱ ya̱ quisi̱j nana̱ nihánj güii a̱j cachrón Diose̱ ado̱nj. ―Da̱nj cataj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Zacarías a. \p \v 21 Dan me se xeꞌ mán nij yuvii̱, naꞌvi̱j nij yuvii̱ a̱ me orá cu̱riha̱nj Zacarías rque nuvií, ne̱ caráyaꞌa̱nj nij soꞌ se vaa guun ra̱a̱n soꞌ rque nuvií a. \v 22 Dan me se ga̱a curiha̱nj soꞌ rque nuvií, ga̱a ne̱ ne caꞌve̱e caꞌmi̱i̱ soꞌ ga̱ nij soꞌ a̱ maꞌ. Cheꞌé dan xcaj nij soꞌ cuentá se vaa naquiꞌyaa ꞌo̱ rasu̱u̱n rihaan Zacarías, quiꞌyaj Diose̱, ga̱a nu̱u̱ soꞌ rque nuvií a. Da̱j doj raꞌa soꞌ tucunó soꞌ cheꞌé se yoꞌo̱ guun yaꞌmi̱i soꞌ a. \p \v 23 Ga̱a cachén Zacarías se‑su̱u̱n Diose̱, ga̱a ne̱ quinanꞌ soꞌ tucuá soꞌ a. \v 24 Cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ nariꞌ nica̱ soꞌ Elisabet ꞌo̱ neꞌej a. ꞌU̱nꞌ yavii cayáán noꞌ tucuá noꞌ, \v 25 ne̱ nuchruj ra̱a̱ noꞌ nana̱ nihánj a: “Ga̱ naá guun naꞌa̱j uxraj rihaan yuvii̱ cheꞌé se chana̱ itu̱un mej, tza̱j ne̱ nda̱a ya̱j racuíj Diose̱ manj á”. Da̱nj guun rá noꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Diose̱ se vaa caꞌnga̱a̱ Jesucristó a \p \v 26 Ga̱a quisíj vata̱nꞌ yavii cunuû rque Elisabet, ga̱a ne̱ caꞌnéé Diose̱ man se‑mo̱zó soꞌ síí cuꞌna̱j Gabriel caꞌa̱nj soꞌ nda̱a ꞌo̱ chumanꞌ na̱j rihaan estadó Galilea chumanꞌ cuꞌna̱j Nazaret a. \v 27 Ne̱ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj soꞌ ꞌo̱ nana̱ rihaan ꞌo̱ chana̱ ya̱a̱n cuꞌna̱j Mariá a. A̱j guun ya̱ xca̱j ꞌo̱ síí cuꞌna̱j José man noꞌ, ne̱ ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí guun chij ndoꞌo ga̱a naá síí cuꞌna̱j David me soꞌ a. \v 28 Ga̱a ne̱ dan me se cuchiꞌ se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Mariá, ne̱ cataj soꞌ: \p ―Ra̱cuíj Diose̱ mán so̱ꞌ á. ꞌO̱ se quiꞌyaj ndoꞌo Diose̱ se lu̱j cheꞌé so̱ꞌ, ne̱ yoꞌo̱ yáán Diose̱ ga̱ so̱ꞌ á. Sa̱ꞌ doj cavii uruún so̱ꞌ rihaan cunuda̱nj nij chana̱, quiꞌyaj Diose̱ a. ―Da̱nj cataj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Mariá a. \p \v 29 Tza̱j ne̱ caráyaꞌa̱nj Mariá nana̱ caꞌmii se‑mo̱zó Diose̱, ne̱ ne queneꞌe̱n noꞌ me cheꞌé caꞌmii soꞌ nana̱ vaa da̱nj maꞌ. \v 30 Ga̱a ne̱ cataj uún se‑mo̱zó Diose̱ rihaan noꞌ a: \p ―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ, man María. Aranꞌ rá Diose̱ quiꞌya̱j Diose̱ se lu̱j cheꞌé so̱ꞌ á. \v 31 Nari̱ꞌ so̱ꞌ ꞌo̱ neꞌej, ne̱ cuchru̱j so̱ꞌ ꞌo̱ neꞌej sno̱ꞌo ado̱nj. Jesús tu̱cuꞌnáj so̱ꞌ man soꞌ á. \v 32-33 Síí sa̱ꞌ ndoꞌo gu̱un soꞌ, ne̱ taꞌníí Diose̱ síí sa̱ꞌ ndoꞌo me soꞌ ado̱nj. Gu̱un soꞌ síí gu̱un chij rihaan níꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a. Ase vaa guun chij xi̱i soꞌ síí cuꞌna̱j David rihaan soj si̱j israelitá ga̱a naá roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j maꞌa̱n soꞌ gu̱un chij soꞌ rihaan soj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Gabriel rihaan Mariá a. \p \v 34 Ne̱ cataj Mariá rihaan se‑mo̱zó Diose̱, ne̱: \p ―Chana̱ ya̱a̱n mej á. Asa̱ꞌ caꞌve̱e cuchru̱j ꞌu̱nj neꞌej, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Mariá, xnáꞌanj noꞌ man se‑mo̱zó Diose̱ a. \p \v 35 Ga̱a ne̱ cataj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Mariá a: \p ―Ca̱yáán Nimán Diose̱ ga̱ so̱ꞌ, ne̱ ra̱cuíj Diose̱ síí nucua̱j ndoꞌo mán so̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan cuchru̱j so̱ꞌ neꞌej sa̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ taꞌníí Diose̱ me neꞌej cuchru̱j so̱ꞌ a. \v 36 Ne̱ xca̱j so̱ꞌ cuentá cheꞌé tuviꞌ cha̱na̱ so̱ꞌ Elisabet se vaa nda̱ꞌ se chana̱ itu̱un me noꞌ, taj nii, ne̱ nda̱ꞌ se chana̱ chij me noꞌ, tza̱j ne̱ a̱j quisíj vata̱nꞌ yavii nuû rque noꞌ cuano̱ na̱nj á. \v 37 Diose̱ me síí aꞌvee ꞌyaj cunuda̱nj a ―taj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan Mariá a. \p \v 38 Ne̱ cataj Mariá rihaan se‑mo̱zó Diose̱ a: \p ―Dan me se na̱nj chana̱ ꞌyaj suun cheꞌé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ mej, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa cataj so̱ꞌ rihanj á ―taj Mariá rihaan se‑mo̱zó Diose̱ yoꞌ a. \p Ga̱a ne̱ naxuun se‑mo̱zó Diose̱ man soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌanj Mariá caꞌmi̱i̱ noꞌ ga̱ Elisabet a \p \v 39 Cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i Mariá siꞌyaj noꞌ, ne̱ yo̱o ndoꞌo caꞌanj noꞌ ꞌo̱ chumanꞌ na̱j estadó Judea, ꞌo̱ chumanꞌ na̱j rej xra̱j a. \v 40 Ne̱ caꞌanj noꞌ tucuá Zacarías, ne̱ catúj noꞌ rá veꞌ, ne̱ cataj noꞌ: “Vaa nu̱cuáá so̱ꞌ naꞌ”, taj noꞌ rihaan Elisabet a. \p \v 41 Nu̱ꞌ cuno Elisabet nana̱ caꞌmii Mariá, ne̱ nu̱ꞌ güéj neꞌej rque noꞌ a. Dan me se catúj Nimán Diose̱ nimán Elisabet, \v 42 ne̱ nucua̱j caꞌmii noꞌ ga̱ Mariá, cataj noꞌ: \p ―Rqué Diose̱ xnaꞌanj niꞌya̱j uruún so̱ꞌ rihaan cunu̱ꞌ da̱nj chana̱ a. Ne̱ uxrá rque̱ Diose̱ xnaꞌanj niꞌya̱j neꞌej cuchru̱j so̱ꞌ a. \v 43 Veꞌé ndoꞌo quiránꞌ ꞌu̱nj se vaa caꞌnaꞌ ro̱j ni̱i síí qui̱ꞌnij raꞌa man níꞌ tucuaj a. \v 44 Nu̱ꞌ cunoj nana̱ cataj so̱ꞌ rihanj, ne̱ nu̱ꞌ guun niha̱ꞌ rá neꞌej, ne̱ nu̱ꞌ güéj neꞌej rquej a. \v 45 Cavii sa̱ꞌ so̱ꞌ cheꞌé se amán rá so̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, se vaa quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii Diose̱ rihaan so̱ꞌ ado̱nj ―taj Elisabet rihaan Mariá a. \p \v 46-48 Ga̱a ne̱ cataj Mariá nana̱ nihánj a: \p ―Nda̱ꞌ se chana̱ ya̱nj rmaꞌa̱n mé ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Diose̱ niꞌya̱j soꞌ manj a. Cheꞌé dan me da̱j cata̱j maꞌa̱n Diose̱, ne̱ caꞌve̱e qui̱ꞌyáj a. Nanuj rá Diose̱ manj, ne̱ cheꞌé dan sa̱ꞌ vaa Diose̱, rá nimanj, ne̱ guun niha̱ꞌ ndoꞌo rá nimanj niꞌya̱j nimanj man Diose̱ síí tinanii manj rihaan sayuun na̱nj ado̱nj. Ne̱ ya̱j cata̱j cunuda̱nj yuvii̱ se vaa chana̱ quiriꞌ ndoꞌo xnaꞌanj niꞌya̱j mej a. \v 49 Da̱nj cata̱j nij soꞌ cheꞌé se sa̱ꞌ quiꞌyaj Diose̱ síí nucua̱j ndoꞌo cheꞌej a. Ne̱ síí vaa sa̱ꞌ ina̱nj me soꞌ ado̱nj. \v 50 ꞌO̱ ꞌe̱e̱ rá soꞌ man taranꞌ nij síí uno rihaan soꞌ a. \v 51 Quiꞌyaj Diose̱ suun noco̱o uxrá a. Nu̱ꞌ nij síí xta̱ꞌ nimán roꞌ, quiꞌya̱j canaán Diose̱ rihaan nij soꞌ, ne̱ quinavi̱j se‑na̱na̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \v 52 Nu̱ꞌ nij síí rii taꞌngaꞌ roꞌ, caꞌne̱e̱ Diose̱ suun raꞌa nij soꞌ, ne̱ gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ nu̱ꞌ nij síí noco̱ꞌ roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí quiri̱i̱ taꞌngaꞌ naca̱, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj á. \v 53 Nu̱ꞌ nij síí naꞌaan rque roꞌ, rque̱ Diose̱ chraa cha̱ nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ nij ruꞌvee roꞌ, cunu̱u nique̱ nij soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ a. \v 54 Quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii Diose̱ rihaan xi̱i níꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá a. Racuíj soꞌ man níꞌ si̱j israelitá, cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man soꞌ me níꞌ ado̱nj. \v 55 Nanuj rá soꞌ nda̱a vaa cataj soꞌ rihaan xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Abraham, ne̱ cheꞌé dan ꞌe̱e̱ rá soꞌ man níꞌ si̱j israelitá, cheꞌé se taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Abraham me níꞌ a. ―Nu̱ꞌ nana̱ nihánj me nana̱ cataj María a. \p \v 56 Ga̱a ne̱ vaꞌnu̱j yavii cayáán Mariá tucuá Elisabet, ga̱a ne̱ quinanꞌ noꞌ tucuá noꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌngaa Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a \p \v 57 Ga̱a quisíj güii caꞌnga̱a̱ taꞌníí Elisabet, ga̱a ne̱ dan me se cuchruj noꞌ ꞌo̱ neꞌej sno̱ꞌo cunii a. \v 58 Cuno nij tuviꞌ noꞌ se vaa veꞌé uxrá quiꞌyaj Diose̱ ga̱ noꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ cheꞌé noꞌ a. \v 59 Ga̱a quisíj neꞌej tu̱nj güii, ga̱a ne̱ dan me se cuchiꞌ nij síí cuta̱ꞌ taꞌngaꞌ nee̱ man neꞌej veꞌ a. Ne̱ nij soꞌ me rá tu̱cuꞌnáj Zacarías man neꞌej cheꞌé se Zacarías cuꞌna̱j rej neꞌej, \v 60 tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá nii neꞌej cuꞌna̱j neꞌej da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se cataj noꞌ: \p ―Juan cuꞌna̱j se‑chuvi̱i taꞌníj á ―taj noꞌ rihaan nij soꞌ a. \p \v 61 Tza̱j ne̱ cataj nij síí caꞌnaꞌ rihaan noꞌ a: \p ―Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó tuviꞌ soj ne cuꞌna̱j Juan maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan noꞌ a. \p \v 62 Cheꞌé dan xnáꞌanj nij soꞌ man rej neꞌej, da̱j doj raꞌa nij soꞌ tucunó nij soꞌ a. Guun rá nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ da̱j quina̱j se‑chuvi̱i neꞌej, quiꞌya̱j rej neꞌej, rá nij soꞌ a. \v 63 Cachíín Zacarías yanj ga̱ raꞌa soꞌ, ne̱ cachrón soꞌ letrá rihaan yanj yoꞌ, ne̱: “Juan cuꞌna̱j se‑chuvi̱i neꞌej”, taj letrá cachrón soꞌ rihaan yanj, ne̱ cheꞌé dan caráyaꞌa̱nj ndoꞌo nij síí caꞌnaꞌ a. \v 64 Nu̱ꞌ cachrón Zacarías letrá, ne̱ nu̱ꞌ caꞌvee caꞌmii uún soꞌ na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ cataj soꞌ se vaa veꞌé uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. \v 65 Ne̱ caráyaꞌa̱nj nij síí ya̱nj nichru̱nꞌ se vaa quiranꞌ Zacarías se vaa guun yaꞌmi̱i soꞌ, ne̱ nda̱a taranꞌ nij síí ya̱nj quij nicu̱nꞌ estadó Judea roꞌ, cuno nda̱a vaa quiranꞌ soꞌ a. \v 66 Taranꞌ nij síí cuno roꞌ, nuchruj ra̱a̱, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ me suun ca̱ta̱ Juan asa̱ꞌ cachij soꞌ a. Da̱nj tuꞌva nij soꞌ cheꞌé se queneꞌen nij soꞌ se vaa rqué ndoꞌo Diose̱ xnaꞌanj niꞌya̱j Juan a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Zacarías se vaa ra̱cuíj ndoꞌo Diose̱ man nij yuvii̱ israelitá a \p \v 67 Racuíj Nimán Diose̱ man rej Juan síí cuꞌna̱j Zacarías, ne̱ cataj soꞌ: \p \v 68 ―Caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ cheꞌé Diose̱ síí noco̱ꞌ níꞌ si̱j israelitá a. Ése̱ racuíj soꞌ man níꞌ si̱j noco̱ꞌ man soꞌ, ne̱ tinanii soꞌ man níꞌ rihaan sayuun a. \v 69 Caꞌna̱ꞌ ꞌo̱ síí nucua̱j gu̱un soꞌ síí ti̱nanii sa̱ꞌ man níꞌ rihaan sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ a. ꞌO̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí guun chij ga̱a naá síí cuꞌna̱j David gu̱un soꞌ, \v 70 nda̱a vaa cataj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, quiꞌyaj Diose̱ ga̱a naá, \v 71 ne̱ dan me se caꞌna̱ꞌ síí nucua̱j ti̱nanii soꞌ man níꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ, taj nij soꞌ, ne̱ se̱ guun nucua̱j nij síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ nij soꞌ man níꞌ maꞌ, taj nij soꞌ a. \v 72 Dan me se cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man níꞌ nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva soꞌ rihaan xi̱i níꞌ, ne̱ yoꞌo̱ nuû rá soꞌ nu̱ꞌ se vaa cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé níꞌ do̱ꞌ a. \p \v 73-74 ”Dan me se cataj soꞌ rihaan xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Abraham se vaa ya̱ ya̱ ti̱nanii soꞌ man níꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ, ga̱a ne̱ se̱ cuchuꞌviꞌ níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ cheꞌé soꞌ a. \v 75 Ne̱ ga̱a̱ nica̱ nimán níꞌ rihaan Diose̱ nu̱ꞌ güii ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ níꞌ ado̱nj ―taj Zacarías, ga̱a ne̱ caꞌmii uún Zacarías rihaan maꞌa̱n taꞌníí soꞌ― \v 76 Ne̱ xa̱ꞌ ma̱ꞌán so̱ꞌ, tza̱j ne̱ guún so̱ꞌ síí nata̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ Diose̱ me síí sa̱ꞌ ndoꞌo, rej. Asino so̱ꞌ gu̱un cheꞌe̱ caꞌmi̱i̱ natáj, ga̱a ne̱ caꞌna̱ꞌ síí qui̱ꞌnij raꞌa man níꞌ ei. Dan me se cunu̱u nica̱ nimán yuvii̱, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ cara̱yaꞌa̱nj yuvii̱ man síí caꞌna̱ꞌ qui̱ꞌnij raꞌa man níꞌ, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, \v 77 ne̱ so̱ꞌ quiꞌya̱j xca̱j nij síí canoco̱ꞌ man Diose̱ cuentá se vaa caꞌve̱e quinavi̱j cacunꞌ tumé nij soꞌ quiꞌya̱j síí caꞌna̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e quinani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun a. \v 78 Da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé nij soꞌ cheꞌé se ꞌe̱e̱ uxrá rá Diose̱ man nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌne̱j soꞌ man síí qui̱ꞌnij raꞌa man nij soꞌ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌve̱e cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj. \v 79 Ga̱a ne̱ xa̱ꞌ tuviꞌ níꞌ síí ne acaj cuentá do̱ꞌ, xa̱ꞌ tuviꞌ níꞌ síí chuꞌviꞌ ndoꞌo se vaa cavi̱ꞌ nij soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ cuchugu̱u̱n rihaan nimán nij soꞌ, ga̱a ne̱ xca̱j nij soꞌ cuentá, ga̱a ne̱ nari̱ꞌ taranꞌ níꞌ da̱j quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ cunu̱u xe̱j nimán níꞌ ado̱nj ―taj Zacarías rihaan taꞌníí soꞌ a. \p \v 80 Dan me se cachij xnii cuꞌna̱j Juan, ne̱ guun soꞌ síí nucua̱j nimán, ne̱ ina̱nj rej tacaan yáán soꞌ nda̱a se quisíj güii guun cheꞌe̱ soꞌ nataꞌ soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan nij síí israelitá a. \c 2 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌngaa Jesucristó a \p \v 1 Ma̱a̱n yoꞌ caꞌngaa Juan roꞌ, cayáán síí cuꞌna̱j Augusto síí nica̱j suun emperador, ne̱ caꞌnéé soꞌ nana̱ rihaan nij síí ma̱n taranꞌ nij chumanꞌ rii taꞌngaꞌ soꞌ rihaan se vaa me rá soꞌ na̱xcaj soꞌ ꞌo̱ yanj documento no̱ se‑chuvi̱i ꞌo̱ ꞌo̱ nij yuvii̱ a. \v 2 Ne̱ cayáán síí cuꞌna̱j Cirenio síí nica̱j suun gobernador uun chij rihaan estadó Siria ga̱a naxaga̱a̱ yanj yoꞌ a. \v 3 Dan me se caꞌanj cunuda̱nj nij yuvii̱ chumanꞌ chiháán xi̱i nij soꞌ, ga̱a ne̱ naxaga̱a̱ yanj no̱ se‑chuvi̱i nij yuvii̱ yoꞌ a. \p \v 4 Cavii síí cuꞌna̱j José chumanꞌ Nazaret chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Belén chumanꞌ na̱j estadó Judea a. Chumanꞌ caꞌngaa xi̱i soꞌ síí guun chij ga̱a naá síí cuꞌna̱j David me Belén, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj José nda̱a Belén, cheꞌé se ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ David me soꞌ a. \v 5 Nica̱j soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Mariá chana̱ a̱j guun ya̱ xca̱j soꞌ man, caꞌanj soꞌ cano̱ se‑chuvi̱i ro̱j soꞌ rihaan yanj a. Nu̱u̱ rque Mariá, \v 6 ne̱ ga̱a caranꞌ ro̱j soꞌ Belén, ne̱ quisíj güii caꞌnga̱a̱ neꞌej a. \v 7 Taj yan vaa yaꞌnúj cara̱nꞌ ro̱j soꞌ caꞌnga̱a̱ neꞌej a̱ maꞌ. Dan me se da̱j doj rej ma̱n scúj vaa yaꞌnúj cara̱nꞌ ro̱j soꞌ a. Ne̱ cuchruj noꞌ ꞌo̱ neꞌej sno̱ꞌo cunii taꞌníí noꞌ síí chava̱ꞌ a. Quiꞌyaj yanu̱ꞌ noꞌ man neꞌej, ne̱ caꞌnéé noꞌ man neꞌej rá rihoo yan nu̱u̱ coꞌyo̱o̱ chá scúj a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa curuviꞌ se‑mo̱zó Diose̱ rihaan nij síí tumé matzinj a \p \v 8 Dan me se mán síí tumé matzinj rej tacaan nichru̱nꞌ yáj tuꞌva chumanꞌ Belén, ne̱ nicunꞌ taꞌa̱j nij soꞌ xeꞌ tumé nij soꞌ daán nij soꞌ rej nii̱ a. \v 9 Ga̱a ne̱ dan me se naquiꞌyaa ꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ rihaan nij soꞌ, ne̱ cuchuguu̱n uxrá rihaan nij soꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ a. \v 10 Ga̱a ne̱ cataj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan nij soꞌ a: \p ―Se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ. ꞌO̱ se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj nata̱ꞌ ꞌu̱nj ꞌo̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan soj cheꞌé rasu̱u̱n quiꞌya̱j gu̱un niha̱ꞌ rá taranꞌ nij yuvii̱ ei. \v 11 ꞌO̱ se cuanꞌ me se caꞌngaa ꞌo̱ neꞌej chumanꞌ chiháán David, ne̱ neꞌej yoꞌ roꞌ, me síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, ne̱ síí qui̱ꞌnij raꞌa man níꞌ me soꞌ ei. \v 12 Na̱nj vaa queneꞌe̱n soj se vaa ya̱ caꞌmij rihaan soj a. Caꞌa̱nj nij soj chumanꞌ Belén, ne̱ nari̱ꞌ soj ꞌo̱ neꞌej guun yanu̱ꞌ, ne̱ nu̱u̱ soꞌ rá rihoo chá xcuu coꞌyo̱o̱, ne̱ soꞌ me síí qui̱ꞌnij raꞌa man níꞌ a. ―Da̱nj cataj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan nij síí tumé matzinj a. \p \v 13 Dan me se nu̱ꞌ navij caꞌmii se‑mo̱zó Diose̱ ga̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ veé ma̱a̱n orá dan curuviꞌ queꞌe̱e̱ doj nij se‑mo̱zó Diose̱ uún, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii nij soꞌ cheꞌé Diose̱, cataj nij soꞌ: \p \v 14 ―Sa̱ꞌ uxrá vaa Diose̱, síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ, ne̱ ga̱a̱ xe̱j nimán nij yuvii̱ si̱j sa̱ꞌ nimán a ―taj nij se‑mo̱zó Diose̱ rihaan nij síí tumé matzinj a. \p \v 15 Dan me se quinanꞌ nij se‑mo̱zó Diose̱ xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij síí tumé matzinj rihaan tuviꞌ nij soꞌ a: \p ―Caꞌa̱nj níꞌ Belén queneꞌe̱n níꞌ da̱j guun se vaa cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan níꞌ ei ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a. \p \v 16 Yo̱o caꞌanj nij soꞌ, ne̱ dan me se nu̱ꞌ cuchiꞌ nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ quinariꞌ nij soꞌ man Mariá ga̱ José, ne̱ dan me se quinariꞌ nij soꞌ man neꞌej, nu̱u̱ neꞌej rá rihoo a. \v 17 Dan me se ga̱a queneꞌen nij síí tumé matzinj man neꞌej, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ nana̱ caꞌnéé Diose̱ rihaan nij soꞌ cheꞌé neꞌej rihaan Mariá ga̱ José do̱ꞌ, rihaan nij síí ma̱n nichru̱nꞌ do̱ꞌ a. \v 18 Ga̱a ne̱ caráyaꞌa̱nj cunuda̱nj yuvii̱ cuno nana̱ caꞌmii nij síí tumé matzinj yoꞌ a. \v 19 Ne̱ Mariá me se caꞌnéé noꞌ cunuda̱nj nana̱ yoꞌ cúú yave̱ noꞌ, ne̱ nuchruj ra̱a̱ noꞌ cheꞌé nana̱ yoꞌ a. \v 20 Dan me se quinanꞌ nij síí tumé matzinj, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ nana̱ cuno nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nu̱ꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱: “Sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ á”, taj nij soꞌ a. ꞌO̱ se ase vaa cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Diose̱ rihaan nij soꞌ roꞌ, veé da̱nj vaa guun a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caxríj ro̱j ni̱ca̱ José neꞌej ston Diose̱ a \p \v 21 Cachén ꞌo̱ tu̱nj güii ga̱a ne̱ cutaꞌ nii taꞌngaꞌ nee̱ man neꞌej, ne̱ Jesús cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj nii, nda̱a vaa cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Diose̱ ga̱a ataa nayo̱n soꞌ rque Mariá a. \p \v 22 Cachén vi̱j chiha̱a̱ güii, ga̱a ne̱ quisíj güii cunu̱u sa̱ꞌ Mariá rihaan Diose̱ a. Cheꞌé dan nica̱j ro̱j soꞌ man neꞌej caꞌanj ro̱j soꞌ nuvií noco̱o ya̱nj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caxríj ro̱j soꞌ neꞌej ston Diose̱ a. \v 23 ꞌO̱ se danj Diose̱ taj se vaa daj a̱ taꞌníí nij yuvii̱ israelitá síí chava̱ꞌ gu̱un siꞌyaj Diose̱, ne̱ cheꞌé dan quiꞌyaj ro̱j soꞌ da̱nj a. \v 24 Dan me se caꞌanj ro̱j soꞌ caꞌanj go̱ꞌ ro̱j soꞌ xcuu rihaan Diose̱ nda̱a vaa taj danj Diose̱ a. Caꞌve̱e go̱ꞌ yuvii̱ vi̱j chaꞌaa̱n caꞌve̱e go̱ꞌ yuvii̱ vi̱j culuj caꞌve̱e, taj danj Diose̱ a. \p \v 25 Dan me se cayáán ꞌo̱ chii nga̱ cuꞌna̱j Simeón chumanꞌ Jerusalén a. Si̱j vaa nica̱ nimán me soꞌ, ne̱ si̱j noco̱ꞌ uxrá man Diose̱ me uún soꞌ, ne̱ quisíj queꞌe̱e̱ yoꞌ naꞌvi̱j uxrá soꞌ se vaa ti̱nanii Diose̱ man nij yuvii̱ israelitá rihaan sayuun a. Cayáán Nimán Diose̱ ga̱ soꞌ, \v 26 ne̱ a̱j cataj xnaꞌanj Nimán Diose̱ rihaan soꞌ se vaa se̱ caviꞌ soꞌ nda̱a se a̱j queneꞌen ya̱ soꞌ man síí caꞌne̱j Diose̱ a. \v 27 Dan me se güii cuchiꞌ ro̱j ni̱ca̱ José chumanꞌ Jerusalén me se cataj xnaꞌanj Nimán Diose̱ rihaan Simeón se vaa caꞌa̱nj soꞌ nuvií noco̱o, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj soꞌ catúj soꞌ rque nuvií a. Ga̱a ne̱ catúj ro̱j ni̱ca̱ José rque nuvií ga̱ neꞌej cheꞌé se guun rá ro̱j soꞌ quiꞌya̱j ro̱j soꞌ nda̱a vaa taj danj Diose̱ a. \v 28 Ga̱a ne̱ táraꞌa̱ síí cuꞌna̱j Simeón neꞌej, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé neꞌej a. Ne̱ nihánj me nana̱ caꞌmii soꞌ a: \p \v 29 ―Quisíj ya̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj so̱ꞌ rihanj, ne̱ cheꞌé dan caꞌve̱e cavi̱j ya̱j, ne̱ ga̱a̱ xe̱j nimanj, Ata̱j Chij. \v 30 Queneꞌen rihanj man síí caꞌnéé so̱ꞌ man ti̱nanii man núj rihaan sayuun, \v 31 ne̱ queneꞌe̱n cunuda̱nj yuvii̱ se vaa caꞌnaꞌ soꞌ quiꞌyáá so̱ꞌ na̱nj á. \v 32 Ase vaa yaꞌan chuguu̱n ga̱a̱ soꞌ ti̱haa̱n soꞌ se‑tucua̱nj so̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ yaníj, ne̱ caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ nii cheꞌé núj si̱j israelitá, quiꞌya̱j uún soꞌ, ése̱ síí noco̱ꞌ mán so̱ꞌ me núj na̱nj ado̱nj ―taj Simeón rihaan Diose̱ a. \p \v 33 Caráyaꞌa̱nj ro̱j ni̱ca̱ José se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Simeón se vaa caꞌmii soꞌ cheꞌé neꞌej, \v 34 ne̱ cachíín niꞌya̱j Simeón rihaan Diose̱ se vaa rque̱ Diose̱ xnaꞌanj niꞌya̱j ro̱j ni̱ca̱ José a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Mariá a: \p ―Cuneꞌ Diose̱ man neꞌej nihánj quiꞌya̱j suun soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ dan me se cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá queꞌe̱e̱ tuviꞌ níꞌ si̱j israelitá, quiꞌya̱j soꞌ, tza̱j ne̱ queꞌe̱e̱ tuviꞌ níꞌ tuna̱, quiꞌya̱j uún soꞌ ado̱nj. Dan me se caꞌnéé Diose̱ man soꞌ cheꞌé rej xca̱j yuvii̱ cuentá cheꞌé Diose̱, tza̱j ne̱ caꞌmi̱i̱ chiꞌi̱i̱ nii ni̱ꞌyaj nii man soꞌ ado̱nj. \v 35 Ne̱ xa̱ꞌ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ quinano̱ ndoꞌo rá ma̱ꞌán so̱ꞌ cheꞌé soꞌ vaa güii na̱nj á. Dan me se caꞌve̱e xca̱j níꞌ cuentá da̱j vaa nimán queꞌe̱e̱ yuvii̱, quiꞌya̱j soꞌ ado̱nj ―taj Simeón rihaan Mariá a. \p \v 36 Ne̱ yáán ꞌo̱ chana̱ chij cuꞌna̱j Ana, ne̱ níí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me noꞌ, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Fanuel me noꞌ, ne̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Aser me ro̱j re̱j ro̱j noꞌ a. Xcaj chii man noꞌ ga̱a naá, ne̱ nica̱j tuviꞌ ro̱j soꞌ chi̱j yoꞌ, ga̱a ne̱ caviꞌ nica̱ noꞌ, \v 37 ne̱ quináj noꞌ ne maꞌa̱n noꞌ, ne̱ quisíj noꞌ nda̱a caꞌa̱nj chiha̱a̱ caꞌa̱nj yoꞌ ga̱a caꞌngaa neꞌej cuꞌna̱j Jesús a. Chana̱ noco̱ꞌ uxrá man Diose̱ me noꞌ, ne̱ cheꞌé dan yoꞌo̱ cayáán noꞌ nuvií noco̱o, ne̱ niga̱nj ya̱j aꞌyuj caráj gue̱e̱ noꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j noꞌ rihaan Diose̱ a. \v 38 Ma̱a̱n orá caꞌmii Simeón cheꞌé neꞌej roꞌ, veé ma̱a̱n orá dan va̱j chana̱ chij cuꞌna̱j Ana, ne̱ catúj noꞌ rque nuvií, ga̱a ne̱ nagoꞌ noꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé neꞌej, ne̱ cataj xnaꞌanj noꞌ cheꞌé neꞌej rihaan nij yuvii̱ ma̱n naꞌvi̱j güii ti̱nanii Diose̱ man nij síí ma̱n Jerusalén rihaan sayuun a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa canica̱j ro̱j ni̱ca̱ José quinanꞌ ro̱j soꞌ tucuá ro̱j soꞌ a \p \v 39 Dan me se ga̱a quisíj quiꞌyaj ro̱j ni̱ca̱ José se vaa taj se‑tucua̱nj Moisés, ga̱a ne̱ quinanꞌ ro̱j soꞌ estadó Galilea a. Quinanꞌ ro̱j soꞌ chiháán ro̱j soꞌ chumanꞌ Nazaret a. \v 40 Cachij neꞌej guun soꞌ síí nucua̱j a. Xnii vaa chij rá me soꞌ, ne̱ rqué uxrá Diose̱ xnaꞌanj niꞌya̱j soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌmii Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés ga̱a me Jesucristó xnii a \p \v 41 Daj a̱ yoꞌ caꞌanj ro̱j ni̱ca̱ José chumanꞌ Jerusalén ga̱a canuû chaꞌanj pascuá, \v 42 ése̱ da̱nj vaa tucuáán noco̱ꞌ nij síí israelitá a. Dan me se ga̱a quisíj Jesucristó chuvi̱j yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j ni̱i soꞌ chaꞌanj ga̱ rej soꞌ a. \v 43 Cachén chaꞌanj, ga̱a ne̱ quinanꞌ ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ xnii roꞌ, quináj Jerusalén, ne̱ ne queneꞌe̱n ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ se vaa quináj xnii a̱ maꞌ. \v 44 Quinanꞌ xnii ga̱ tuviꞌ ro̱j soꞌ, rá ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ rej tiꞌnuu guun cheꞌe̱ ro̱j soꞌ nanoꞌ ro̱j soꞌ man xnii rihaan tuviꞌ ro̱j soꞌ, \v 45 tza̱j ne̱ nuviꞌ yan va̱j xnii a̱ maꞌ. Cheꞌé dan nanica̱j uún ro̱j soꞌ caꞌanj uún ro̱j soꞌ Jerusalén, ne̱ nanoꞌ uxrá ro̱j soꞌ man xnii a. \v 46 Quisíj vaꞌnu̱j güii nanoꞌ ro̱j soꞌ man xnii, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ rque nuvií noco̱o ma̱n nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ ma̱a̱n dan ne xnii nanó xre̱j xnii nana̱ aꞌmii nij soꞌ, ne̱ achíín naꞌanj xnii nana̱ cu̱u man nij soꞌ, \v 47 ne̱ caráyaꞌa̱nj daj a̱ nij síí cuno nana̱ caꞌmii xnii, ése̱ si̱j nica̱j uxrá cuentá me xnii, ne̱ sa̱ꞌ uxrá caꞌmii xnii, rá nij soꞌ a. \v 48 Ne̱ caráyaꞌa̱nj ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ ga̱a queneꞌen ro̱j soꞌ se vaa ne xnii scaꞌnúj nij sij a. Ga̱a ne̱ cataj nii soꞌ rihaan soꞌ a: \p ―Ne chiha̱nꞌ quiꞌyáá di̱ꞌ man núj, man rej. Nanó ndoꞌo rá réé di̱ꞌ do̱ꞌ, nanó ndoꞌo rá ꞌu̱nj do̱ꞌ, quiꞌyáá di̱ꞌ, cheꞌé se nuvi̱i nanoꞌ núj mán di̱ꞌ, rej ―taj nii soꞌ rihaan soꞌ a. \p \v 49 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a: \p ―Taj cheꞌé nano̱ꞌ ro̱j so̱j manj maꞌ. Me cheꞌé ne neꞌen ro̱j so̱j se vaa no̱ xcúún ꞌu̱nj quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj se‑tucua̱nj Réj ga̱ ―taj xnii rihaan ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ a. \p \v 50 Tza̱j ne̱ ne cuno̱ ro̱j soꞌ se‑na̱na̱ xnii se vaa no̱ xcúún soꞌ quiꞌya̱j suun soꞌ se‑chre̱j Rej soꞌ Diose̱ a. \p \v 51 Dan me se quinanꞌ Jesucristó chumanꞌ Nazaret ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ ya̱nj uno sa̱ꞌ soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a. Ne̱ yoꞌo̱ nuû rá Mariá nu̱ꞌ nda̱a vaa guun cheꞌé soꞌ ga̱a caꞌngaa soꞌ do̱ꞌ, nu̱ꞌ nana̱ cu̱u sa̱ꞌ aꞌmii soꞌ do̱ꞌ a. \v 52 Dan me se cachij Jesucristó guun soꞌ síí cu̱u raa̱, ne̱ caranꞌ rá Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man soꞌ, ne̱ caranꞌ rá yuvii̱ uún niꞌya̱j yuvii̱ man soꞌ na̱nj ado̱nj. \c 3 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌanj Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ tacaan, caꞌmii natáj soꞌ a \p \v 1-2 Yoꞌ xnu̱ꞌ cayáán síí cuꞌna̱j Tiberio síí nica̱j suun emperador roꞌ, ma̱a̱n yoꞌ dan me rqué Diose̱ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Juan taꞌníí Zacarías ga̱a cachéé soꞌ tacaan a. Veé ma̱a̱n yoꞌ caꞌmii Diose̱ rihaan Juan, dan me cayáán síí cuꞌna̱j Poncio Pilato síí nica̱j suun gobernador uun chij rihaan estadó cuꞌna̱j Judea a. Ne̱ veé ma̱a̱n yoꞌ dan cayáán síí cuꞌna̱j Herodes síí nica̱j suun tetrarca uun chij rihaan estadó cuꞌna̱j Galilea, ne̱ cayáán tinúú soꞌ síí cuꞌna̱j Felipé síí nica̱j suun tetrarca uun chij rihaan ro̱j estadó cuꞌna̱j Iturea ga̱ Traconite a. Ne̱ veé ma̱a̱n yoꞌ dan cayáán síí cuꞌna̱j Lisanias síí nica̱j suun tetrarca uun chij rihaan estadó cuꞌna̱j Abilinia, ne̱ cayáán ro̱j síí cuꞌna̱j Anás ga̱ Caifás xrej ata̱ suun noco̱o doj rihaan nij yuvii̱ israelitá a. Taranꞌ nij soꞌ me síí uun chij ga̱a cuchiꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan Juan ga̱a cachéé soꞌ tacaan a. \p \v 3 Dan me se cachéé Juan nu̱ꞌ rej na̱j nichru̱nꞌ tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii natáj soꞌ rihaan yuvii̱ se vaa nuchra̱nꞌ nimán nij yuvii̱, ne̱ ta̱náj nij yuvii̱ chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ caꞌve̱e tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ tumé nij yuvii̱, taj Juan ado̱nj. \p \v 4 Dan me se quiꞌyaj Juan nu̱ꞌ nda̱a vaa taj nana̱ cachrón síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá rihaan yanj, ne̱ nihánj me nana̱ cachrón soꞌ a: “Nucua̱j ndoꞌo caꞌmi̱i̱ natáj ꞌo̱ soꞌ rej tacaan, ne̱ cata̱j soꞌ se vaa nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ soꞌ ado̱nj. \v 5 Dan me se se̱ caꞌvee quina̱j a̱ doj se chiꞌi̱i̱ nimán níꞌ ca̱ráán chrej rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se quiri̱i̱ níꞌ nu̱ꞌ se chiꞌi̱i̱, ne̱ cara̱a níꞌ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ cachi̱in man nimán níꞌ, ne̱ veꞌé ina̱nj cunu̱u nica̱ nimán níꞌ, quiꞌya̱j níꞌ ei. \v 6 Ga̱a ne̱ queneꞌe̱n nu̱ꞌ nij síí ma̱n daj a̱ chumanꞌ se vaa caꞌve̱e ti̱nanii Diose̱ man yuvii̱ rihaan sayuun na̱nj á”. Dan me nana̱ cachrón síí cuꞌna̱j Isaías rihaan yanj ga̱a naá nana̱ taj xnaꞌanj cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan a. \p \v 7 Dan me se cuchiꞌ queꞌe̱e̱ ndoꞌo yuvii̱ rihaan Juan cheꞌé se guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ ne Juan man nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ caxríj yuva̱a̱ Juan man nij soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Ase vaa xcuáá yuva̱a̱ vaa soj á. Me síí cataj xnaꞌanj rihaan soj cuna̱nj soj, ne̱ quinani̱i̱ soj rihaan sayuun quiꞌya̱j Diose̱ ga̱. Asa̱ꞌ caꞌve̱e quinani̱i̱ soj rihaan sayuun, quiꞌya̱j na̱nj na cata̱ꞌ ne soj, rá soj ga̱. \v 8 Sese ya̱ cunuu sa̱ꞌ nimán soj, ne̱ caꞌa̱nj soj quiꞌya̱j soj nda̱a vaa ꞌyaj yuvii̱ cunuu sa̱ꞌ nimán ei. Ne̱ ta̱dó soj sese gu̱un cheꞌe̱ soj cata̱j soj se vaa taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham síí cane ga̱a naá me soj, ne̱ ne tumé soj cacunꞌ, cata̱j soj á. Se̱ caꞌmii soj daj chiha̱a̱ míj da̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nuveé se̱ yaꞌa̱nj tihaꞌ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham me soj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se sese Diose̱ rá, ne̱ caꞌve̱e ni̱caj Diose̱ náá guun yahij na̱j rihaan yoꞌóó nihánj, ne̱ quiꞌya̱j Diose̱ man ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j Abraham ado̱nj. Cheꞌé dan canoco̱ꞌ ya̱ soj man Diose̱ ei. \v 9 ꞌO̱ se nichru̱nꞌ quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij síí naꞌvej rá cuno̱ rihaan soꞌ na̱nj á. Ase vaa síí oro̱ꞌ agaꞌ aꞌneꞌ chruun, ne̱ oro̱ꞌ soꞌ agaꞌ caꞌne̱ꞌ soꞌ chruun roꞌ, da̱nj vaa Diose̱ cuano̱ ei. Cheꞌé dan ase vaa ꞌyaj nii man chruun roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ man nij síí ne uno rihaan soꞌ a. Dan me se aꞌneꞌ nii chruun nuviꞌ chruj sa̱ꞌ raa̱, ne̱ araa nii man chruun yoꞌ rihaan yaꞌan a. Taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ man nij síí naꞌvej rá canoco̱ꞌ chrej sa̱ꞌ ado̱nj. ―Da̱nj cataj Juan rihaan nij yuvii̱ a. \p \v 10 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij yuvii̱ man Juan, cataj nij yuvii̱: \p ―Da̱j quiꞌya̱j núj, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Juan a. \p \v 11 Ga̱a ne̱ cataj Juan rihaan nij soꞌ a: \p ―Síí vaa vi̱j se‑co̱toó roꞌ, caxri̱i̱ u̱u̱n soꞌ ꞌo̱ cotoó ston síí nuviꞌ se‑co̱toó á. Ne̱ síí vaa se chá rihaan roꞌ, go̱ꞌ soꞌ do̱j se chá man nij síí nuviꞌ se chá rihaan á. ―Da̱nj cataj Juan rihaan nij soꞌ a. \p \v 12 Do̱j tuviꞌ nij síí aꞌnéj puextó roꞌ, caꞌnaꞌ rihaan Juan cheꞌé se guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ ne Juan man nij soꞌ a. Ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Juan, cataj nij soꞌ: \p ―Da̱j quiꞌya̱j núj, rá so̱ꞌ, ga̱ maestroꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Juan a. \p \v 13 Ne̱ cataj Juan rihaan nij soꞌ a: \p ―Ina̱nj saꞌanj no̱ xcúún soj caꞌne̱e̱ soj man yuvii̱ roꞌ, caꞌve̱e caꞌne̱e̱ soj á. Se̱ caꞌnéj soj doj saꞌanj man yuvii̱ maꞌ ―taj Juan rihaan nij soꞌ a. \p \v 14 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj do̱j tanuu man Juan a: \p ―Da̱j quiꞌya̱j núj, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Juan a. \p Ne̱ cataj Juan rihaan nij soꞌ a: \p ―Se̱ quiꞌyaj soj fuerzá rque̱ yuvii̱ saꞌanj rihaan soj a̱ maꞌ. Se̱ caꞌmii ne̱ soj cheꞌé yuvii̱ ne̱ caꞌne̱e̱ soj saꞌanj man nij yuvii̱ a̱ maꞌ. Veé do̱j saꞌanj vaa tuꞌvee soj roꞌ, gu̱un niha̱ꞌ rá soj ni̱caj soj na̱nj á. ―Da̱nj cataj Juan rihaan nij tanuu a. \p \v 15 Dan me se nuchruj nij yuvii̱ cuentá sese si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me Juan, ne̱ cheꞌé dan naꞌvi̱j ndoꞌo nij yuvii̱ cata̱j xnaꞌanj maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Juan da̱j si̱j me maꞌa̱n soꞌ a. \v 16 Ne̱ cheꞌé dan cataj Juan rihaan nij soꞌ a: \p ―Síí utaꞌ ne na u̱u̱n man soj mej, tza̱j ne̱ caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí gu̱un sca̱ꞌ doj rihanj a. Cheꞌé dan me a̱j ne nó xcúnj na̱chej nuj correá ꞌni̱j tacanj soꞌ maꞌ. Ne̱ caꞌna̱ꞌ soꞌ, ne̱ caꞌna̱ꞌ Nimán Diose̱ ga̱ soꞌ, ne̱ caxri̱i̱ yaꞌan soꞌ man soj si̱j naꞌvej rá cuno̱ rihaan Diose̱, ne̱ caca̱a̱ soj ado̱nj. \v 17 Dan me se ase vaa síí oro̱ꞌ chruun palá vaa soꞌ cuano̱ ado̱nj. Dan me se síí nica̱j chruun palá roꞌ, rii nu̱ꞌ ꞌnúú trigó na̱j rihaan yoꞌóó, ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ soꞌ man ꞌnúú trigó sa̱ꞌ, ne̱ araa soꞌ man ꞌnúú trigó sa̱ꞌ rá veꞌ, ne̱ anica̱j soꞌ araa soꞌ squíj niꞌya xráá trigó rihaan yaꞌan a. Ne̱ ase vaa síí nica̱j palá ma̱n cuano̱ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j síí caꞌna̱ꞌ, ne̱ naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soꞌ man cunuda̱nj nij síí cunuu sa̱ꞌ nimán, ne̱ cara̱a soꞌ man nij síí chiꞌi̱i̱ rihaan yaꞌan, ne̱ caca̱a̱ nij soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinaꞌáj yaꞌan yoꞌ a̱ man ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii síí cuꞌna̱j Juan rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \p \v 18 Ne̱ vaa uxrá doj chrej sa̱ꞌ nagoꞌ soꞌ man nij yuvii̱, ne̱ veꞌé nataꞌ soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij soꞌ a. \p \v 19 Dan me se cataj Juan se vaa ne chiha̱nꞌ quiꞌyaj síí nica̱j suun rey síí cuꞌna̱j Herodes cheꞌé se caꞌnéj soꞌ nica̱ tinúú soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Herodías ne̱ xcaj soꞌ man noꞌ do̱ꞌ, cheꞌé queꞌe̱e̱ ndoꞌo doj se chiꞌi̱i̱ quiꞌyaj Herodes do̱ꞌ a. \v 20 Cheꞌé se nij ndoꞌo quiꞌyaj Herodes caꞌnéj soꞌ nica̱ tinúú soꞌ cataj Juan, ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá Herodes niꞌya̱j soꞌ man Juan, ne̱ caxríj soꞌ tagaꞌ man Juan na̱nj á. Ma̱a̱n taꞌngaꞌ doj vaa cacunꞌ tumé soꞌ ga̱a ataa caxri̱i̱ soꞌ tagaꞌ man Juan, tza̱j ne̱ ya̱j caxríj soꞌ tagaꞌ man Juan, ne̱ doj a̱ tumé soꞌ cacunꞌ ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cutaꞌ ne Juan man Jesucristó a \p \v 21 Dan me se ga̱a ataa catu̱u̱ Juan tagaꞌ, ne̱ cataꞌ ne taranꞌ nij yuvii̱, quiꞌyaj Juan, ga̱a ne̱ cataꞌ ne Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ nagoꞌ Jesucristó graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ naxraꞌ rej xta̱ꞌ a. \v 22 Ga̱a ne̱ nanij Nimán Diose̱ raa̱ Jesucristó, ne̱ ase vaa ruviꞌ ꞌo̱ chaꞌaa̱n roꞌ, da̱nj vaa curuviꞌ Nimán Diose̱ a. Ga̱a ne̱ caꞌmii Diose̱ síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ, cataj Diose̱: \p ―Taꞌníí ꞌu̱nj síí ꞌe̱e̱ ndoꞌo raj man mé so̱ꞌ, ne̱ niha̱ꞌ ndoꞌo raj niꞌya̱j ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ado̱nj ―taj Diose̱ síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé taranꞌ nij xi̱i Jesucristó a \p \v 23 Nda̱a quisíj Jesucristó ico̱ chi̱ꞌ yoꞌ ta̱ꞌ asuun, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ quiꞌyaj suun soꞌ se‑su̱u̱n soꞌ a. Dan me se guun re̱j Jesucristó man síí cuꞌna̱j José, ne̱ taꞌni̱j José me Jesucristó, rá nij yuvii̱ a. Ne̱ taꞌníí Elí me José a. \v 24 Taꞌníí Matat me Elí, ne̱ taꞌníí Leví me Matat, ne̱ taꞌníí Melqui me Leví, ne̱ taꞌníí Jana me Melqui, ne̱ taꞌníí José me Jana a. \v 25 Taꞌníí Matatías me José, ne̱ taꞌníí Amós me Matatías, ne̱ taꞌníí Nahum me Amós, ne̱ taꞌníí Esli me Nahum, ne̱ taꞌníí Nagai me Esli a. \v 26 Taꞌníí Maat me Nagai, ne̱ taꞌníí Matatías me Maat, ne̱ taꞌníí Semei me Matatías, ne̱ taꞌníí José me Semei, ne̱ taꞌníí Judá me José a. \v 27 Taꞌníí Joana me Judá, ne̱ taꞌníí Resa me Joana, ne̱ taꞌníí Zorobabel me Resa, ne̱ taꞌníí Salatiel me Zorobabel, ne̱ taꞌníí Neri me Salatiel a. \p \v 28 Taꞌníí Melqui me Neri, ne̱ taꞌníí Adi me Melqui, ne̱ taꞌníí Cosam me Adi, ne̱ taꞌníí Elmodam me Cosam, ne̱ taꞌníí Er me Elmodam a. \v 29 Taꞌníí Josué me Er, ne̱ taꞌníí Eliezer me Josué, ne̱ taꞌníí Jorim me Eliezer, ne̱ taꞌníí Matat me Jorim a. \v 30 Taꞌníí Leví me Matat, ne̱ taꞌníí Simeón me Leví, ne̱ taꞌníí Judá me Simeón, ne̱ taꞌníí José me Judá, ne̱ taꞌníí Jonán me José, ne̱ taꞌníí Eliaquim me Jonán a. \v 31 Taꞌníí Melea me Eliaquim, ne̱ taꞌníí Mainán me Melea, ne̱ taꞌníí Matata me Mainán, ne̱ taꞌníí Natán me Matata a. \v 32 Taꞌníí David me Natán, ne̱ taꞌníí Isaí me David, ne̱ taꞌníí Obed me Isaí, ne̱ taꞌníí Booz me Obed, ne̱ taꞌníí Salmón me Booz, ne̱ taꞌníí Naasón me Salmón a. \p \v 33 Taꞌníí Aminadab me Naasón, ne̱ taꞌníí Aram me Aminadab, ne̱ taꞌníí Esrom me Aram, ne̱ taꞌníí Fares me Esrom, ne̱ taꞌníí Judá me Fares a. \v 34 Taꞌníí Jacob me Judá, ne̱ taꞌníí Isaac me Jacob, ne̱ taꞌníí Abraham me Isaac, ne̱ taꞌníí Taré me Abraham, ne̱ taꞌníí Nacor me Taré a. \v 35 Taꞌníí Serug me Nacor, ne̱ taꞌníí Ragau me Serug, ne̱ taꞌníí Peleg me Ragau, ne̱ taꞌníí Heber me Peleg, ne̱ taꞌníí Sala me Heber a. \v 36 Taꞌníí Cainán me Sala, ne̱ taꞌníí Arfaxad me Cainán, ne̱ taꞌníí Sem me Arfaxad, ne̱ taꞌníí Noé me Sem, ne̱ taꞌníí Lamec me Noé a. \v 37 Taꞌníí Matusalén me Lamec, ne̱ taꞌníí Enoc me Matusalén, ne̱ taꞌníí Jared me Enoc, ne̱ taꞌníí Mahalaleel me Jared, ne̱ taꞌníí Cainán me Mahalaleel a. \v 38 Taꞌníí Enós me Cainán, ne̱ taꞌníí Set me Enós, ne̱ taꞌníí Adán me Set a. Ne̱ Adán roꞌ, me síí quiꞌyaj maꞌa̱n Diose̱ man a. Nu̱ꞌ nij soꞌ me xi̱i Jesucristó cumán ga̱a naá a. \c 4 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa guun ndoꞌo rá síí chre̱e tiha̱ꞌ yuꞌunj soꞌ man Jesucristó a \p \v 1 Dan me se naraa Nimán Diose̱ nu̱ꞌ nimán Jesucristó, ga̱a ne̱ cavii Jesucristó tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán, ne̱ caꞌanj soꞌ, va̱j soꞌ rej tacaan, quiꞌyaj Nimán Diose̱ a. \v 2 Ne̱ vi̱j chiha̱a̱ ya̱ güii guun rá síí chre̱e tiha̱ꞌ yuꞌunj síí chre̱e man Jesucristó, cheꞌé rej guun rá soꞌ canoco̱ꞌ Jesucristó man soꞌ a. Ne̱ a̱ ꞌó xcoꞌ chraa ne cha̱ Jesucristó cunu̱ꞌ vi̱j chiha̱a̱ güii maꞌ. Ga̱a quisíj nu̱ꞌ vi̱j chiha̱a̱ güii, ga̱a ne̱ quinaꞌaan ndoꞌo rque Jesucristó a. \v 3 Ga̱a ne̱ dan me se cataj síí chre̱e rihaan Jesucristó, ne̱: \p ―Sese ya̱ ya̱ taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, ne̱ cata̱j so̱ꞌ rihaan yahij nihánj se vaa gu̱un yoꞌ rachrúún cha̱ so̱ꞌ á ―taj síí chre̱e rihaan Jesucristó a. \p \v 4 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱: \p ―Danj Diose̱ taj: “Nuveé ina̱nj se chá me se achiin rihaan yuvii̱, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán sa̱ꞌ yuvii̱ maꞌ”. Ina̱nj da̱nj taj danj Diose̱ ―taj Jesucristó rihaan síí chre̱e yoꞌ a. \p \v 5 Ga̱a ne̱ dan me se nica̱j síí chre̱e man Jesucristó cavii soꞌ ꞌo̱ rej xta̱ꞌ ndoꞌo, ga̱a ne̱ tihaa̱n soꞌ man cunuda̱nj nij chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱ rihaan Jesucristó rque o̱rúnꞌ orá nii a. \v 6 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱: \p ―Rque̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ chumanꞌ nihánj do̱ꞌ, nu̱ꞌ se sa̱ꞌ ma̱n nij chumanꞌ nihánj do̱ꞌ, mán so̱ꞌ a. ꞌO̱ se a̱j caꞌvej Diose̱ gu̱un chij ꞌu̱nj rihaan nij chumanꞌ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌve̱e qui̱ꞌyáj gu̱un chij náá guun yuvii̱ rihaan chumanꞌ yoꞌ ado̱nj. \v 7 Cheꞌé dan sese canicu̱nꞌ ru̱j so̱ꞌ rihanj, ne̱ gu̱un si̱ꞌyáá so̱ꞌ man nu̱ꞌ nihánj, qui̱ꞌyáj ado̱nj. ―Da̱nj cataj síí chre̱e rihaan Jesucristó a. \p \v 8 Ne̱ canica̱j Jesucristó cataj Jesucristó rihaan síí chre̱e: \p ―Daj chiha̱a̱ míj se̱ canicunꞌ ru̱j ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se danj Diose̱ taj nana̱ nihánj, se vaa: “Rihaan o̱rúnꞌ Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ canicu̱nꞌ ru̱j so̱ꞌ, ne̱ a̱ ꞌó rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ se̱ caꞌvee naꞌvi̱j so̱ꞌ maꞌ”. Da̱nj taj danj Diose̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí chre̱e yoꞌ a. \p \v 9 Ga̱a ne̱ nica̱j síí chre̱e man Jesucristó caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ tacavii soꞌ man Jesucristó raa̱ nuvií noco̱o, \v 10 ne̱ cataj soꞌ rihaan soꞌ, ne̱: \p ―Sese ya̱ taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, ne̱ güe̱j so̱ꞌ, ne̱ nani̱j gue̱e̱ so̱ꞌ rihaan yoꞌóó á. ꞌO̱ se danj Diose̱ taj: “Caꞌne̱ꞌ Diose̱ suun rihaan nij se‑mo̱zó soꞌ se vaa cu̱tumé nij soꞌ mán so̱ꞌ a”, taj danj Diose̱, ne̱ taj uún yoꞌ: \v 11 “Ca̱ráán raꞌa nij soꞌ mán so̱ꞌ, se̱ gaa na̱nj cano̱ cheꞌé so̱ꞌ yahij maꞌ”. Da̱nj aꞌmii danj Diose̱ ―taj síí chre̱e rihaan Jesucristó ado̱nj. \p \v 12 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí chre̱e a: \p ―Tza̱j ne̱ ne nó xcúnj qui̱ꞌyáj da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se taj uún danj Diose̱ a: “Se̱ guun qui̱riꞌyunj so̱ꞌ man Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ ti̱háꞌ so̱ꞌ man soꞌ maꞌ”. Ina̱nj da̱nj aꞌmii danj Diose̱ rihaan níꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí chre̱e a. \p \v 13 Da̱nj quiꞌyaj síí chre̱e, tza̱j ne̱ a̱ doj ne cuchuma̱n rá Jesucristó a̱ man ado̱nj. Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rá síí chre̱e do̱j güii ga̱ Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa guun cheꞌe̱ Jesucristó tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ ma̱n estadó Galilea a \p \v 14 Dan me se nanꞌ Jesucristó estadó Galilea, ne̱ yoꞌo̱ racuíj ndoꞌo Nimán Diose̱ man soꞌ, ne̱ cuchiꞌ nana̱ cheꞌé soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n nu̱ꞌ nij chumanꞌ na̱j estadó Galilea a. \v 15 Caꞌanj Jesucristó daj a̱ nij veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii taranꞌ nij yuvii̱ cheꞌé soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nucuiꞌ Jesucristó chiháán soꞌ, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ a \p \v 16 Ga̱a ne̱ dan me se nucuiꞌ uún Jesucristó chiháán soꞌ chumanꞌ Nazaret rej cachij soꞌ a. Ga̱a quisíj güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá, ne̱ catúj soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ése̱ da̱nj ina̱nj cuꞌyón soꞌ quiꞌya̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ naya̱a̱ soꞌ danj Diose̱ rihaan nij yuvii̱ a. \v 17 Síí tumé yanj quirii yanj no̱ nana̱ cachrón síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, ne̱ caxríj soꞌ ston Jesucristó a. Nacuchraꞌ Jesucristó yanj, ne̱ nariꞌ soꞌ rej no̱ nana̱ nihánj a: \v 18 “Ya̱nj Nimán Diose̱ ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ cheꞌé dan narii Diose̱ manj caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ natáj ꞌu̱nj nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij síí nique̱ a. Caꞌnéé Diose̱ manj caꞌmi̱i̱ natáj ꞌu̱nj rihaan nij síí ꞌni̱j tagaꞌ cata̱j ꞌu̱nj se vaa cu̱riha̱nj nij soꞌ cache̱e̱ yu̱u̱n nij soꞌ a. Ne̱ caꞌnéé Diose̱ manj ra̱cuíj ꞌu̱nj man nij síí tuchri̱i naxra̱ꞌ rihaan nij soꞌ, ne̱ caꞌnéé Diose̱ manj ra̱cuíj ꞌu̱nj man nij síí ranꞌ sayuun uún na̱nj á. \v 19 Caꞌnéé Diose̱ manj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj se vaa ya̱j roꞌ, me rá Diose̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij síí noco̱ꞌ man soꞌ quiꞌya̱j soꞌ ado̱nj.” \v 20 Nu̱ꞌ nihánj me nana̱ nayaa Jesucristó, ga̱a ne̱ nacué uún soꞌ yanj ne̱ nagoꞌ uún soꞌ man síí tumé yanj, ga̱a ne̱ caꞌanj quita̱j soꞌ chruun xlá a. Tza̱j ne̱ niꞌya̱j uxrá cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rque veꞌ yoꞌ man soꞌ, \v 21 ne̱ cheꞌé dan caꞌmii uún soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Veé cuano̱ nihánj me se a̱j quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ nihánj, ne̱ ꞌu̱nj si̱j nayaa nana̱ nihánj cuno soj me síí quiꞌya̱j nu̱ꞌ se vaa taj nana̱ nihánj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 22 Sa̱ꞌ uxrá caꞌmii Jesucristó, cataj nij yuvii̱, ne̱ caráyaꞌa̱nj nij soꞌ cuno nij soꞌ se vaa veꞌé uxrá vaa nana̱ caꞌmii Jesucristó a. Ga̱a ne̱ dan me se xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ sese nuveé taꞌni̱j José síí ne̱ chiháán níꞌ me soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ a. \v 23 Cheꞌé dan me caꞌmii Jesucristó nana̱ nihánj rihaan nij soꞌ a: \p ―Neꞌén ꞌu̱nj se vaa cata̱j soj nana̱ nihánj rihanj a: “Sese ya̱ si̱j ꞌyaj conoꞌó mé so̱ꞌ, ne̱ quiꞌya̱j conoꞌó so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ á”, cata̱j soj rihanj cheꞌé se cuno soj se vaa queꞌe̱e̱ suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyáj chumanꞌ Capernaum a. Ne̱ cata̱j soj rihanj se vaa qui̱ꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o tuviꞌ yoꞌ chumanꞌ chiháán níꞌ nihánj uún a. \v 24 Tza̱j ne̱ vaa nana̱ nihánj nana̱ cata̱j ma̱ꞌanj rihaan soj uún a: “Xa̱ꞌ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, tza̱j ne̱ ne amán rá tuviꞌ soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ maꞌ”, me nana̱ taj ꞌu̱nj no soj a. \p \v 25 ”Dan me se cuno̱ soj caꞌmi̱j á. Neꞌen soj se vaa ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, ne̱ cachén vaꞌnu̱j yoꞌ táá yanéé, ne̱ ne cama̱nꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun uxrá xꞌnaa nu̱ꞌ chiháán nij síí israelitá, ne̱ yoꞌ dan me se cayáán queꞌe̱e̱ chana̱ caviꞌ nica̱ chiháán nij síí israelitá a. \v 26 Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó chana̱ nique̱ cayáán chiháán nij síí israelitá roꞌ, ne caꞌne̱j Diose̱ man Elías rihaan noꞌ, ra̱cuíj soꞌ man noꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se rihaan o̱rúnꞌ chana̱ nique̱ ne̱ chumanꞌ Sarepta chumanꞌ noco̱ꞌ man chumanꞌ Sidón caꞌnéé Diose̱ man Elías, ne̱ nda̱ꞌ se nuveé cha̱na̱ israelitá me noꞌ, tza̱j ne̱ racuíj Elías man noꞌ ado̱nj. \p \v 27 ”Ne̱ neꞌen soj se vaa queꞌe̱e̱ yuvii̱ quiranꞌ ndoꞌo luj riꞌyuj cayáán chiháán nij síí israelitá ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Eliseo síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá a. Tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne nahu̱un maꞌ. Ma̱a̱n se o̱rúnꞌ síí cuꞌna̱j Naamán síí cavii rej yaníj cuꞌna̱j Siria nahuun, quiꞌyaj Eliseo ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí ma̱n rá veꞌ tucuꞌyón nii se‑tucua̱nj Moisés veꞌ ne̱ chiháán nij soꞌ a. \p \v 28 Cuno nij yuvii̱ nda̱a vaa cavii sa̱ꞌ nij síí ma̱n chumanꞌ yaníj, ne̱ guun xco̱j ruva̱a̱ rá nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. \v 29 Naxuma̱a̱n nij soꞌ nica̱j nij soꞌ man Jesucristó caꞌanj nij soꞌ tuꞌva chumanꞌ a. Ne̱ dan me se chumanꞌ yoꞌ roꞌ, naj xráá ꞌo̱ tacaan ruva̱a̱ ndoꞌo a. Ne̱ nica̱j nij soꞌ man Jesucristó caꞌanj nij soꞌ rej ruva̱a̱, ne̱ guun rá nij soꞌ ta̱nij nij soꞌ man Jesucristó rej ruva̱a̱ a. \v 30 Tza̱j ne̱ cachén Jesucristó scaꞌnúj nij yuvii̱, ne̱ caꞌanj soꞌ na̱nj ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Jesucristó man yoꞌo̱ nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ snóꞌo a \p \v 31 Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó chumanꞌ Capernaum chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ne̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá caꞌanj Jesucristó veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ a. \v 32 Ne̱ caráyaꞌa̱nj nij yuvii̱ se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé rej ase vaa aꞌmii ꞌo̱ síí uun chij ndoꞌo roꞌ, da̱nj caꞌmii soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. \p \v 33 Ne̱ dan me se yáán ꞌo̱ síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán rá veꞌ yoꞌ, ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa: \p \v 34 ―Me cheꞌé raꞌyunj so̱ꞌ man núj, ga̱ Jesús Nazarenoꞌ. ꞌNáꞌ so̱ꞌ ta̱ríꞌ so̱ꞌ man núj naꞌ. Neꞌenj mán so̱ꞌ se vaa síí gue̱e̱ cavii rihaan Diose̱ mé so̱ꞌ ado̱nj ―taj síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán rihaan Jesucristó a. \p \v 35 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó caxríj yuva̱a̱ soꞌ man nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ cataj soꞌ: \p ―Dínj tuꞌvá so̱ꞌ cu̱riha̱nj so̱ꞌ cuaj nimán síí nihánj á ―taj Jesucristó rihaan nana̱ chre̱e yoꞌ a. \p Nda̱a naxruꞌ maꞌa̱n snóꞌo rej tanu̱u̱ nij yuvii̱, quiꞌyaj nana̱ chre̱e, ga̱a ne̱ curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ soꞌ, taj a̱ doj chiꞌii̱ ranꞌ soꞌ a̱ maꞌ. \v 36 Ga̱a ne̱ caꞌanj uxrá rá nij yuvii̱, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ, cataj nij soꞌ: \p ―Da̱j si̱j me síí aꞌmii nana̱ nihánj, ne̱ uun chij soꞌ rihaan nana̱ chre̱e, ne̱ uriha̱nj nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ ꞌyaj síí nihánj ga̱ ―taj nij yuvii̱ niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a. \p \v 37 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ cheꞌé Jesucristó rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n nichru̱nꞌ chumanꞌ Capernaum yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun nii che̱j Simón Pedró, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 38 Dan me se curiha̱nj Jesucristó rá veꞌ tucuꞌyón nii se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ caꞌanj soꞌ tucuá síí cuꞌna̱j Simón a. Ne̱ ranꞌ nii che̱j Simón chiꞌii̱ nacaa yuva̱a̱, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nii rihaan Jesucristó cheꞌé noꞌ a. \v 39 Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó canicunꞌ soꞌ rej tuꞌva yuvéé na̱j noꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan chiꞌii̱ se vaa quixꞌne̱e̱ chiꞌii̱ xráá noꞌ a. Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ quixꞌnéj chiꞌii̱ xráá noꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. Ne̱ veé ma̱a̱n orá dan naxaga̱a̱ noꞌ, ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i noꞌ cha̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun queꞌe̱e̱ síí ranꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 40 Cataꞌ güii, ne̱ nica̱j nij yuvii̱ cunuda̱nj tuviꞌ nij soꞌ síí ranꞌ, va̱j nij soꞌ rej ne̱ Jesucristó a. Queꞌe̱e̱ ndoꞌo chiꞌii̱ ranꞌ nij soꞌ a. Ne̱ caꞌanj Jesucristó, cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ nij síí ranꞌ, ga̱a ne̱ nahuun taranꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. \v 41 Ne̱ queꞌe̱e̱ nij síí ranꞌ roꞌ, curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán uún, ne̱ caguáj nij nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa taꞌníí Diose̱ me Jesucristó a. Tza̱j ne̱ caxríj yuva̱a̱ Jesucristó man nij nana̱ chre̱e, ne̱ ne caꞌve̱j rá Jesucristó caꞌmi̱i̱ nij soꞌ nana̱ vaa da̱nj a. ꞌO̱ se queneꞌen nij soꞌ se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me Jesucristó, ne̱ ne caꞌve̱j rá Jesucristó gu̱un cuentó cheꞌé soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌanj Jesucristó nu̱ꞌ nij veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés, caꞌmii natáj soꞌ a \p \v 42 Rej taxre̱j cavii Jesucristó chumanꞌ Capernaum caꞌanj soꞌ rej tacaan a. Ga̱a ne̱ nanoꞌ nij síí ma̱n Capernaum man soꞌ, ne̱ ga̱a nariꞌ nij soꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ caráán nij soꞌ chrej rihaan Jesucristó, ne̱: \p ―Se̱ caꞌvee caꞌa̱nj so̱ꞌ rej yaníj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 43 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Vaa ndoꞌo suun rihaan ꞌu̱nj caꞌa̱nj ꞌu̱nj yoꞌó nij chumanꞌ uún, ne̱ nata̱ꞌ ꞌu̱nj nana̱ sa̱ꞌ nihánj rihaan nij síí ne̱ yoꞌó chumanꞌ se vaa gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. ꞌO̱ se cheꞌé nana̱ sa̱ꞌ nihánj me caꞌnéé Diose̱ manj caꞌna̱j rihaan chumii̱ nihánj caꞌmi̱i̱ natáj ꞌu̱nj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí ma̱n Capernaum a. \p \v 44 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ rá nij soꞌ, ne̱ caꞌanj Jesucristó nu̱ꞌ nij veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés veꞌ ya̱nj estadó Judea, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ nana̱ sa̱ꞌ a. \c 5 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quiriꞌ uxrá nij tuvi̱ꞌ Simón Pedró xcuaj, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 1 Dan me se ꞌo̱ güii canicunꞌ Jesucristó tuꞌva na lacuaná cuꞌna̱j Genesaret, ne̱ cuchiꞌ uxrá yuvii̱ rej nicu̱nꞌ soꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé se guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ a. Dan me se nda̱a raan maꞌa̱n mán nij soꞌ xꞌnúú Jesucristó a. \v 2 Dan me se queneꞌen Jesucristó vi̱j rihoo na̱j tuꞌva na lacuaná, ne̱ síí uta xcuaj me nij síí siꞌya̱j rihoo yoꞌ, ne̱ tanáj nij soꞌ se‑riho̱o̱ nij soꞌ ꞌo̱ orá nii, ne̱ caꞌanj naꞌnu̱ꞌ nij soꞌ xnánj nij soꞌ a. \v 3 Dan me se catúj Jesucristó rá ꞌo̱ rihoo, ne̱ se‑riho̱o̱ síí cuꞌna̱j Simón me yoꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Simón se vaa quiꞌya̱j soꞌ se ndoꞌo cuxu̱u̱n soꞌ rihoo caꞌa̱nj rihoo yoꞌ do̱j rihaan na a. Ga̱a ne̱ cayáán Jesucristó rque rihoo, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ ma̱n tuꞌva na a. \v 4 Quisíj tucuꞌyón Jesucristó man nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Simón, ne̱: \p ―Ni̱caj so̱ꞌ rihoo caꞌa̱nj so̱ꞌ rej cunu̱u̱ doj na, ga̱a ne̱ ti̱guíj soj nanj rá na á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 5 Tza̱j ne̱ cataj Simón rihaan Jesucristó, ne̱: \p ―Niga̱nꞌ quiꞌyaj suun uxrá núj, tiguíj ndoꞌo núj nanj rá na, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó xcuaj ne quiri̱ꞌ núj, man maestro. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se ma̱ꞌán so̱ꞌ cataj, ne̱ caꞌa̱nj ti̱guíj uún núj nanj rá na na̱nj á ―taj Simón rihaan Jesucristó a. \p \v 6 Dan me se caꞌanj ti̱guíj uún nij tuvi̱ꞌ Simón nanj rá na, ne̱ quiriꞌ uxrá nij soꞌ xcuaj nda̱a quisinꞌ maꞌa̱n xnánj nij soꞌ, quiꞌyaj xcuaj a. \v 7 Cheꞌé dan canacúún nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ síí nu̱u̱ rque yoꞌó rihoo, cheꞌé rej guun rá nij soꞌ ra̱cuíj tuviꞌ nij soꞌ man nij soꞌ a. Dan me se caꞌnaꞌ nij tuviꞌ nij soꞌ yan nicu̱nꞌ nij soꞌ, ne̱ caraa uxrá nij soꞌ xcuaj rque ro̱j rihoo a. Ne̱ uxrá caraa ro̱j rihoo, ne̱ da̱j doj se caꞌanj ni̱j ro̱j rihoo rque na na̱nj á. \v 8 Dan me se queneꞌen Simón Pedró se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ caꞌanj canicu̱nꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ: \p ―Nuveé si̱j canicu̱nꞌ nichru̱nꞌ rihaan so̱ꞌ mej a̱ maꞌ. Si̱j ata̱ ndoꞌo cacunꞌ mej na̱nj á ―taj Simón rihaan Jesucristó a. \p \v 9 Dan me se caꞌanj ndoꞌo rá nij tuvi̱ꞌ Simón se vaa quiriꞌ uxrá nij soꞌ xcuaj a. \v 10 Ne̱ caꞌanj rá síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, cheꞌé xcuaj a. Ne̱ tuvi̱ꞌ Simón me ro̱j soꞌ, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me ro̱j soꞌ a. Ne̱ dan me se cataj Jesucristó rihaan Simón, ne̱: \p ―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se rej rihaan níꞌ me se guún so̱ꞌ síí naquiꞌya̱j chre̱ꞌ yuvii̱ canoco̱ꞌ yuvii̱ manj á ―taj Jesucristó rihaan Simón a. \p \v 11 Ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ se‑riho̱o̱ nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ nda̱a tuꞌva na a. Ga̱a ne̱ tanáj nij soꞌ cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌanj nij soꞌ ga̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ síí ranꞌ luj riꞌyuj, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 12 Dan me se ꞌo̱ güii caranꞌ Jesucristó ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ cuchiꞌ ꞌo̱ síí ranꞌ ndoꞌo luj riꞌyuj rihaan soꞌ a. Ga̱a queneꞌen síí ranꞌ yoꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ: \p ―Sese me rá so̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e caꞌne̱e̱ so̱ꞌ chiꞌii̱ xráj, Señor ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 13 Ga̱a ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó raa̱ síí ranꞌ, ne̱ cataj Jesucristó: \p ―Me raj qui̱ꞌyáj da̱nj ei. Na̱huún so̱ꞌ, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p Nu̱ꞌ da̱nj cataj Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ quinavij luj xráá síí ranꞌ a. \p \v 14 Dan me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan síí nahuun yoꞌ, ne̱ se̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan a̱ ꞌó yuvii̱ cheꞌé se vaa quiranꞌ soꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Caꞌa̱nj so̱ꞌ rihaan xrej, ne̱ ti̱haán so̱ꞌ mán so̱ꞌ rihaan xrej se vaa nahuún so̱ꞌ, ne̱ rque̱ so̱ꞌ rihaan Diose̱ se vaa cataj síí cuꞌna̱j Moisés ga̱a naá nda̱a vaa no̱ xcúún so̱ꞌ rque̱ so̱ꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé yan nahuún so̱ꞌ ado̱nj. Ga̱a ne̱ xca̱j nij xrej cuentá se vaa nahuún so̱ꞌ quiꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí nahuun yoꞌ a. \p \v 15 Tza̱j ne̱ chaꞌnuu̱ ndoꞌo nana̱ cheꞌé se vaa quiranꞌ síí nahuun yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan cunuu chre̱ꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ rej va̱j Jesucristó a. Guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ guun rá nij síí ranꞌ xꞌne̱e̱ chiꞌii̱ xráá nij soꞌ uún a. \v 16 Tza̱j ne̱ naxuun Jesucristó man soꞌ rihaan nij yuvii̱, ne̱ caꞌanj soꞌ rej tacaan, ne̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo soꞌ rihaan Diose̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ síí naꞌvee cache̱e̱, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 17 ꞌO̱ güii me se ne̱ Jesucristó rá ꞌo̱ veꞌ, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man yuvii̱, ne̱ ne̱ do̱j síí fariseo ga̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rá veꞌ yoꞌ, ne̱ mán síí cavii chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, yoꞌó nij chumanꞌ na̱j estadó Judea do̱ꞌ, nij chumanꞌ na̱j estadó Galilea do̱ꞌ, mán ga̱ nij soꞌ rá veꞌ yoꞌ a. Ne̱ Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, racuíj ndoꞌo man Jesucristó, ne̱ nahuun ndoꞌo nij síí ranꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. \v 18 Dan me se táá ꞌo̱ síí naꞌvee cache̱e̱ rihaan yuvéé, ne̱ táá chiha̱ nii man soꞌ caꞌnaꞌ nii rihaan Jesucristó a. Tza̱j ne̱ ma̱n ndoꞌo yuvii̱ rá veꞌ ne̱ Jesucristó, ne̱ nanoꞌ nij soꞌ rej catu̱u̱ nij soꞌ rá veꞌ cuchru̱j nij soꞌ man síí ranꞌ rihaan Jesucristó a. \v 19 Tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ caꞌve̱e cache̱n nij soꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ a. Cheꞌé dan cavii nij soꞌ xráá veꞌ, ne̱ cayaꞌ nij soꞌ yuꞌuj xráá veꞌ, cheꞌé rej caꞌve̱e ti̱nanij nij soꞌ man síí ranꞌ rihaan Jesucristó a. \v 20 Ga̱a queneꞌen Jesucristó se vaa cuchumán uxrá rá nij tuvi̱ꞌ síí ranꞌ yoꞌ se vaa caꞌve̱e nahu̱un soꞌ quiꞌya̱j Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí ranꞌ yoꞌ, ne̱: \p ―Navij cacunꞌ xráá so̱ꞌ, na̱nj tinu̱j ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 21 Ne̱ cuno nij síí fariseo cuno nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés cuno nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ nana̱ nihánj ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a: \p ―Da̱j si̱j me síí nihánj, ne̱ aꞌmii soꞌ nana̱ vaa nij rihaan Diose̱ ga̱. O̱rúnꞌ Diose̱ uun nucua̱j tinavi̱j cacunꞌ xráá yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a. \p \v 22 Queneꞌen Jesucristó da̱j nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: \p ―Me cheꞌé nuchruj ra̱a̱ soj nana̱ na̱nj ga̱. \v 23 Tuꞌva rma̱ꞌán ꞌu̱nj se vaa navij cacunꞌ xráá síí nihánj, rá soj a̱ naꞌ. Caꞌve̱e cata̱j u̱u̱n níꞌ navij cacunꞌ xráá síí nihánj naꞌ. Ase caꞌve̱e doj cata̱j níꞌ na̱xagaa soꞌ, ne̱ cache̱e̱ soꞌ cuaj, cata̱j níꞌ xa̱ꞌ. \v 24 Dan me se me rá ꞌu̱nj xca̱j soj cuentá se vaa síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej ne̱ no̱ xcúún ꞌu̱nj ti̱navíí ꞌu̱nj cacunꞌ xráá nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p Dan me se cataj Jesucristó rihaan síí naꞌvee cache̱e̱ a: \p ―Rihaan so̱ꞌ si̱j naꞌvee cache̱e̱ taj ꞌu̱nj, ne̱ nacue̱ so̱ꞌ tuvéé so̱ꞌ, ne̱ nánꞌ so̱ꞌ tucuá so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan síí na̱j rihaan yuvéé yoꞌ a. \p \v 25 Nu̱ꞌ da̱nj tuꞌva Jesucristó, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naxaga̱a̱ síí ranꞌ yoꞌ niꞌya̱j taranꞌ nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ nacué soꞌ tuvéé soꞌ, ga̱a ne̱ nanꞌ soꞌ tucuá soꞌ, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii soꞌ cheꞌé Diose̱ a. \p \v 26 Dan me se caꞌanj rá taranꞌ nij yuvii̱ ma̱n rá veꞌ yoꞌ, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa veꞌé uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ cataj nij yuvii̱ se vaa: \p ―Niha̱ꞌ uxrá vaa suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen níꞌ cuanꞌ ado̱nj ―taj nij yuvii̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nacúún Jesucristó man Leví, ne̱ canocoꞌ Leví man soꞌ a \p \v 27 Quisíj nahuun síí ranꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó xeꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ man ꞌo̱ síí aꞌnéj puextó cuꞌna̱j Leví a. Ne̱ ne̱ síí cuꞌna̱j Leví ꞌo̱ veꞌ aꞌnéj nii puextó man yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱: \p ―Ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 28 Ga̱a ne̱ tanáj Leví man cunuda̱nj rasu̱u̱n nica̱j soꞌ, ne̱ naxuma̱a̱n soꞌ, canocoꞌ soꞌ man Jesucristó, caꞌanj soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa me rá Jesucristó ra̱cuíj soꞌ man nij síí tumé cacunꞌ a \p \v 29 Ga̱a ne̱ canuû ndoꞌo chaꞌanj noco̱o tucuá Leví cheꞌé Jesucristó, quiꞌyaj Leví a. Ne̱ ma̱n queꞌe̱e̱ ndoꞌo tuviꞌ soꞌ síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ yoꞌó yuvii̱ do̱ꞌ, mán tucuá Leví, ne̱ ne̱ nij soꞌ ga̱ nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a. \v 30 Dan me se ma̱n nij síí fariseo do̱ꞌ, síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés noco̱ꞌ man nij síí fariseo do̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ cheꞌé Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó a. Dan me se cataj nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés: \p ―Me cheꞌé chá soj chraa ne̱ ꞌo soj na ga̱ nij síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, ga̱ yoꞌó nij síí tumé cacunꞌ do̱ꞌ, ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó a. \p \v 31 Ga̱a ne̱ dan me se cataj maꞌa̱n Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Síí vaa nucua̱j roꞌ, ne nanoꞌ nij soꞌ man doctor maꞌ. Ma̱a̱n se síí ranꞌ roꞌ, me síí nanoꞌ man doctor ado̱nj. Ga̱a ne̱ ase vaa síí ranꞌ roꞌ, da̱nj vaa nij síí nihánj ado̱nj. \v 32 ꞌO̱ se ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj canacu̱nj ꞌu̱nj man síí sa̱ꞌ maꞌ. Cheꞌe̱ nij síí tumé cacunꞌ caꞌnaj se vaa ca̱nica̱j nimán nij soꞌ ne̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ se‑na̱na̱j ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese síí sa̱ꞌ me soj, rá soj, ne̱ nuveé si̱j canacu̱nj ꞌu̱nj man me soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé ne tocoꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ a \p \v 33 Ga̱a ne̱ nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés me se cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Me cheꞌé, ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan síí utaꞌ ne man yuvii̱ me se tocoꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ do̱ꞌ, naꞌvíj nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱ veé da̱nj ꞌyaj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ núj si̱j fariseo do̱ꞌ, tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ me se ne tocoꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ do̱ꞌ, ne naꞌvíj nij soꞌ do̱ꞌ, rihaan Diose̱ ga̱ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 34 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ: \p ―Ase vaa síí cuchruj saꞌanj vaa ꞌu̱nj, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e toco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱j xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ, rá soj ga̱. Ase vaa síí cataj xca̱j man chana̱ ne̱ ma̱n tuviꞌ soꞌ do̱ꞌ, da̱nj vaa nij síí ma̱n nihánj cuano̱, ne̱ anuû ndoꞌo chaꞌanj man nij soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ cuano̱ maꞌ. \v 35 Tza̱j ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un yaníj ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ, quiꞌya̱j yuvii̱, ga̱a ne̱ nano̱ rá nij síí nihánj, ga̱a ne̱ toco̱ꞌ nij soꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo ga̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a. \p \v 36 Ga̱a ne̱ caꞌmii Jesucristó yoꞌó nana̱ rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Ase vaa yatzíj sinꞌ vaa tucuáán nga̱ noco̱ꞌ soj, ne̱ se̱ guun cusi̱nꞌ níꞌ yatzíj naca̱ ne̱ naꞌne̱j níꞌ man yatzíj nga̱ maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ga̱a ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ yatzíj naca̱ yoꞌ, quiꞌya̱j yatzíj nga̱ na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ ino̱ uxrá ga̱a̱ yatzíj naca̱, quiꞌya̱j yatzíj nga̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj. \v 37 Ne̱ dan me se ase vaa nuj nga̱ nuj araa nii na vinó vaa uún soj a. Ne̱ se̱ caꞌvee tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj se‑tucua̱nj ꞌu̱nj man soj maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa na vinó naca̱ vaa nana̱ tucuꞌyón ꞌu̱nj, ne̱ se̱ guun cara̱a yuvii̱ na vinó naca̱ rque nuj nga̱ maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j yuvii̱, ne̱ cuya̱nj na vinó cunu̱u xe̱e̱ na vinó, ne̱ se̱ cacuá nuj nga̱ maꞌ. Cheꞌé dan canu̱u̱ yoꞌ, ne̱ caya̱nj na vinó rihaan yoꞌóó a. \v 38 Cheꞌé dan araa nii na vinó naca̱ rque nuj naca̱, ne̱ ꞌo̱ mán sa̱ꞌ na vinó rque nuj yoꞌ a. Cheꞌé dan ina̱nj rihaan síí naca̱ síí ne nocoꞌ tucuáán nga̱ tu̱cuꞌyón ꞌu̱nj se‑na̱na̱j na̱nj ado̱nj. \v 39 Ne̱ taj síí gu̱un rá coꞌo̱ na vinó naca̱, sese a̱j coꞌo soꞌ na vinó nga̱ maꞌ. ꞌO̱ se sa̱ꞌ doj vaa na nga̱, cata̱j soꞌ na̱nj á. Ne̱ da̱nj vaa gue̱e̱ soj, ina̱nj tucuáán nga̱ nocoꞌ soj, ne̱ cheꞌé dan naꞌvej soj canoco̱ꞌ soj tucuáán naca̱ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ a. \c 6 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé güii naránj rá níꞌ a \p \v 1 ꞌO̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá cachén Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rque ꞌo̱ naa̱ ꞌnúú trigó a. Ne̱ cuta nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó do̱j caa trigó, ne̱ tuguáj raꞌa nij soꞌ caa, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ do̱j trigó a. \v 2 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj taꞌa̱j síí fariseo man nij soꞌ, cataj nij soꞌ: \p ―Me cheꞌé ꞌyaj soj da̱nj ga̱. Ne nó xcúún níꞌ cuta̱ níꞌ trigó güii naránj rá maꞌ ―taj nij síí fariseo rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó a. \p \v 3 Tza̱j ne̱ cataj maꞌa̱n Jesucristó rihaan nij síí fariseo a: \p ―Me cheꞌé, ne̱ ne naya̱a̱ soj rihaan danj Diose̱ da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j David ga̱a naá a. Ga̱a quinaꞌaan rque nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ, \v 4 ga̱a ne̱ catúj soꞌ rá nuvií, ne̱ chá soꞌ rachrúún ta̱j rihaan se‑mesa̱ Diose̱ a. Ne̱ goꞌ uún soꞌ chá nij tuviꞌ soꞌ uún a. Ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ rachrúún yoꞌ, ma̱a̱n se o̱rúnꞌ nij xrej nó xcúún cha̱ rachrúún yoꞌ a. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se rque nij soꞌ naꞌaan uxrá, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ rachrúún yoꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne cata̱j Diose̱ se vaa tumé síí cuꞌna̱j David cacunꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo a. \p \v 5 Ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ, cataj uún soꞌ a: \p ―Síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej, ne̱ no̱ xcúnj quiri̱i̱ taꞌngaj da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ güii naránj rá yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ síí nacoo̱ raꞌa, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 6 Dan me se yoꞌó güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá roꞌ, catúj Jesucristó rque ꞌo̱ veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ a. Ne̱ dan me se yáán ꞌo̱ snóꞌo rá veꞌ yoꞌ, ne̱ nacoo̱ raꞌa soꞌ rej nuva̱ꞌ soꞌ a. \v 7 Ne̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, yáán nij soꞌ rá veꞌ, ne̱ tumé uxrá nij soꞌ man Jesucristó sese nahu̱un yuvii̱ quiꞌya̱j soꞌ ga̱a güii naránj rá nij soꞌ a. Da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ cheꞌé rej guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó a. \v 8 Tza̱j ne̱ queneꞌen Jesucristó se vaa guun rá nij soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí nacoo̱ raꞌa a: \p ―Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ canicu̱nꞌ ca̱yá so̱ꞌ scaꞌnúj á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ naxuma̱a̱n soꞌ, ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ a. \p \v 9 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí nanó chiꞌi̱i̱ rá a: \p ―Cuano̱ nihánj me se xnáꞌanj ꞌu̱nj man soj cheꞌé güii naránj rá xa̱ꞌ. No̱ xcúún níꞌ ra̱cuíj níꞌ tuviꞌ níꞌ naꞌ. Ase no̱ xcúún níꞌ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ níꞌ man tuviꞌ níꞌ xa̱ꞌ. Da̱j quiꞌya̱j níꞌ rá soj ga̱a güii naránj rá níꞌ ga̱. Ne nó xcúún níꞌ ti̱nanii níꞌ man tuviꞌ níꞌ rihaan sayuun ga̱a güii naránj rá ga̱a̱ a̱ naꞌ. Ni̱ꞌyaj u̱u̱n níꞌ cavi̱ꞌ soꞌ ga̱a güii naránj rá ga̱a̱ a̱ naꞌ. ―Da̱nj taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 10 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rque veꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí nacoo̱ raꞌa a: \p ―Tu̱cuá so̱ꞌ raꞌá so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p Ne̱ tucuá soꞌ raꞌa soꞌ, ne̱ cunuu sa̱ꞌ raꞌa soꞌ ado̱nj. \v 11 Tza̱j ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés ga̱ nij síí fariseo, ne̱ guun rá nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ nij soꞌ man Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa narii Jesucristó chuvi̱j apóstol caꞌa̱nj nata̱ꞌ se‑na̱na̱ soꞌ a \p \v 12 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó rej quij, caꞌanj cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. Niga̱nꞌ quináj soꞌ quij cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. \v 13 Rangaꞌ, ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ narii Jesucristó man chuvi̱j nij soꞌ gu̱un nij soꞌ apóstol nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ a. \v 14 ꞌO̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ tucuꞌnáj Jesucristó Pedró man soꞌ a. Yoꞌó soꞌ me tinúú Pedró síí cuꞌna̱j Andrés a. Yoꞌó nij soꞌ me Jacobo do̱ꞌ, Juan do̱ꞌ, Felipé do̱ꞌ, Bartolomé do̱ꞌ, \v 15 Mateo do̱ꞌ, Tomás do̱ꞌ, Jacobo taꞌníí Alfeo do̱ꞌ a. Yoꞌó soꞌ uún me Simón, ne̱ tuviꞌ nij síí me rá cunu̱ꞌ ga̱ gobiernó ne̱ Romá me soꞌ a. \v 16 Yoꞌó soꞌ me Judas tinúú Jacobo, ne̱ yoꞌó soꞌ uún me Judas Iscariote síí tacuachén man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nagoꞌ Jesucristó chrej man ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ a \p \v 17 Dan me se nanij Jesucristó ga̱ chuvi̱j nij apóstol yoꞌ taa rque̱ doj, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ ꞌo̱ rej vaa ta̱a, ne̱ noco̱o doj síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ mán ga̱ soꞌ a. Ne̱ caꞌnaꞌ ndoꞌo yuvii̱ cavii chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, yuvii̱ cavii yoꞌó nij chumanꞌ na̱j estadó Judea do̱ꞌ, yuvii̱ cavii rej tuꞌva na yaꞌa̱nj rej na̱j chumanꞌ Tiro ga̱ chumanꞌ Sidón do̱ꞌ a. \v 18 Ne̱ guun rá nij yuvii̱ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ guun rá nij síí ranꞌ nahu̱un nij soꞌ a. Ne̱ vaa nij yuvii̱ nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, ne̱ sayu̱u̱n ndoꞌo quiranꞌ nij yuvii̱, quiꞌyaj nana̱ chre̱e, tza̱j ne̱ quirii Jesucristó nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán nij soꞌ, ne̱ cunuu sa̱ꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. \v 19 Ga̱a ne̱ guun rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cano̱ raꞌa nij soꞌ xráá Jesucristó cheꞌé se cavii ndoꞌo se nucua̱j man Jesucristó, ne̱ nahuun sa̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱, quiꞌyaj Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me yuvii̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ doj ne̱ me yuvii̱ quira̱nꞌ sayuun a \p \v 20 Ga̱a ne̱ naxca̱j Jesucristó rihaan soꞌ niꞌya̱j soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ: \p ―Cavi̱i̱ sa̱ꞌ taranꞌ soj si̱j nique̱, ne̱ soj me síí ca̱yáán ga̱ Diose̱ ga̱a güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. \p \v 21 ”Cavi̱i̱ sa̱ꞌ taranꞌ soj si̱j naꞌaan rque cuano̱ ado̱nj. Vaa güii quiri̱ꞌ soj se cha̱ soj ado̱nj. \p ”Cavi̱i̱ sa̱ꞌ taranꞌ soj si̱j taꞌvee cuano̱ ado̱nj. Vaa güii caꞌnga̱ꞌ ndoꞌo soj ado̱nj. \p \v 22 ”Ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ndoꞌo soj sese quita̱j riꞌyunj yuvii̱ man soj do̱ꞌ, sese quiri̱i̱ yaníj yuvii̱ man soj do̱ꞌ, sese caꞌmi̱i̱ yuvii̱ nana̱ nij rihaan soj do̱ꞌ, sese nachri̱ꞌ yuvii̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ man soj se vaa si̱j chiꞌi̱i̱ me soj do̱ꞌ, cheꞌé se me soj síí noco̱ꞌ manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ado̱nj. Ne̱ queneꞌe̱n soj se vaa ya̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj ado̱nj. \v 23 Ga̱a ne̱ güii quira̱nꞌ soj da̱nj me se no̱ xcúún soj gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá soj ne̱ güe̱j ndoꞌo soj, cheꞌé se uxrá na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj asa̱ꞌ cuchiꞌ soj rej xta̱ꞌ ado̱nj. ꞌO̱ se ase vaa ꞌyaj nij yuvii̱ man soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌyaj xi̱i nij yuvii̱ man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá uún ado̱nj. \p \v 24 ”Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo soj si̱j ruꞌvee na̱nj á. Soj si̱j ruꞌvee me se a̱j quiriꞌ soj nu̱ꞌ se sa̱ꞌ ni̱caj soj, ne̱ taj va̱j doj se sa̱ꞌ rque̱ Diose̱ man soj a̱ maꞌ. \p \v 25 ”Nique̱ soj si̱j vaa raan rque cuano̱ na̱nj á. Vaa güii quinaꞌa̱an rque soj ado̱nj. \p ”Nique̱ soj si̱j aꞌngaꞌ cuano̱ na̱nj á. Vaa güii quinano̱ ndoꞌo rá soj do̱ꞌ, taꞌve̱e soj do̱ꞌ, ado̱nj. \p \v 26 ”Ne̱ nique̱ soj si̱j veꞌé ina̱nj aꞌmii cunuda̱nj yuvii̱ cheꞌé na̱nj á. ꞌO̱ se ase vaa veꞌé ina̱nj aꞌmii nij yuvii̱ cheꞌé soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj caꞌmii xi̱i nij yuvii̱ cheꞌé nij síí tihaꞌ yuꞌunj se vaa si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me nij soꞌ ga̱a naá a ―taj Jesucristó rihaan cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá níꞌ man nij síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ a \p \v 27 Canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ a: \p ―Tza̱j ne̱ rihaan soj si̱j ma̱n nanó xre̱j roꞌ, cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj se vaa ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man nij síí ta̱j riꞌyunj niꞌya̱j man soj, ne̱ quiꞌya̱j soj se lu̱j cheꞌé nij síí nachriꞌ niꞌya̱j man soj ei. \v 28 Veꞌé caꞌmi̱i̱ soj rihaan nij síí aꞌmii quij rihaan soj, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ cheꞌé nij síí ꞌyaj se nij man soj a. \v 29 Sese vaa síí coxro ni̱chrej xruú so̱ꞌ, ne̱ caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ coxro̱ soꞌ níchrej xruú so̱ꞌ uún a. Sese vaa síí caꞌnéj se‑ro̱to̱ so̱ꞌ, ne̱ caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ caꞌne̱e̱ soꞌ se‑co̱toó so̱ꞌ uún a. \v 30 Ne̱ me maꞌa̱n yuvii̱ achíín niꞌya̱j rasu̱u̱n rihaan soj, ne̱ go̱ꞌ soj rasu̱u̱n yoꞌ man nij soꞌ ei. Sese vaa yuvii̱ caꞌnéj siꞌyaj soj, ne̱ se̱ nachinꞌ soj siꞌyaj soj maꞌ. \v 31 Dan me se da̱j se uun rá soj quiꞌya̱j sa̱ꞌ yuvii̱ rihaan soj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj quiꞌya̱j sa̱ꞌ soj rihaan yuvii̱ á. \p \v 32 ”Dan me se ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man cunuda̱nj yuvii̱ ei. Sese ꞌe̱e̱ rá soj man ina̱nj nij síí ꞌe̱e̱ rá man soj, ga̱a ne̱ me cheꞌé na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se nda̱a nij síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, ꞌe̱e̱ rá nij soꞌ man nij síí ꞌe̱e̱ rá man nij soꞌ na̱nj á. \v 33 Ne̱ quiꞌya̱j soj se lu̱j rihaan cunuda̱nj yuvii̱ ei. ꞌO̱ se sese quiꞌya̱j soj se lu̱j rihaan ina̱nj síí ꞌyaj se lu̱j rihaan soj, ga̱a ne̱ me cheꞌé na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se nda̱a nij síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, ꞌyaj nij soꞌ se lu̱j rihaan tuviꞌ nij soꞌ si̱j ꞌyaj se lu̱j rihaan nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \v 34 Me maꞌa̱n yuvii̱ ra̱cuíj soj saꞌanj, ne̱ se̱ guun rá soj naca̱j uún soj se‑saꞌa̱nj soj maꞌ. Sese ra̱cuíj soj saꞌanj man ina̱nj síí na̱ruꞌvee rihaan soj, ga̱a ne̱ me cheꞌé na̱ruꞌvee Diose̱ rihaan soj, rá soj ga̱. ꞌO̱ se nda̱a maꞌa̱n nij síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, racuíj nij soꞌ saꞌanj man nij tuviꞌ soꞌ si̱j na̱ruꞌvee rihaan soꞌ ado̱nj. \p \v 35 ”Dan me se ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man nij síí ta̱j riꞌyunj niꞌya̱j man soj, ne̱ quiꞌya̱j soj se lu̱j rihaan nij síí nachriꞌ man soj, ne̱ ra̱cuíj soj saꞌanj man yuvii̱, ne̱ se̱ guun rá soj naca̱j uún soj se‑saꞌa̱nj soj maꞌ. Ne̱ vaa güii, ne̱ narque̱ uxrá Diose̱ se sa̱ꞌ man soj, ne̱ taꞌníí Diose̱ síí sa̱ꞌ ndoꞌo me soj ga̱a̱ ado̱nj. ꞌO̱ se Diose̱ me síí ꞌyaj se lu̱j rihaan nda̱a síí ne neꞌen me se uun se lu̱j do̱ꞌ, rihaan nda̱a síí chiꞌi̱i̱ do̱ꞌ, ado̱nj. \v 36 Ase vaa ꞌe̱e̱ rá Rej níꞌ Diose̱ man daj a̱ nij yuvii̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj man daj a̱ nij yuvii̱ uún ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌya̱j níꞌ ga̱a caꞌmi̱i̱ níꞌ ga̱ tinúú níꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé tinúú níꞌ a \p \v 37 Ne̱ canica̱j Jesucristó cataj soꞌ a: \p ―Se̱ guun niha̱ꞌ rá soj cuta̱ꞌ soj cacunꞌ xráá tinúú soj, ga̱a ne̱ taj cacunꞌ cuta̱ꞌ Diose̱ xráá maꞌa̱n soj man ado̱nj. Ma̱a̱n se cara̱a̱ xꞌnaa soj rihaan tinúú soj, ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa Diose̱ rihaan maꞌa̱n soj uún ado̱nj. \v 38 Go̱ꞌ soj rasu̱u̱n man tuviꞌ soj, ne̱ Diose̱ me síí narque̱ rasu̱u̱n rihaan soj uún ado̱nj. Soꞌ me síí sa̱ꞌ ndoꞌo rá, ne̱ adi̱ꞌ se ꞌyaj síí sa̱ꞌ rá tuꞌvéj ꞌnúú ne̱ araa navii soꞌ rihaan tane̱j roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ Diose̱ ga̱ soj, ne̱ doj a̱ narque̱ Diose̱ rasu̱u̱n sa̱ꞌ man soj ado̱nj. Ase vaa ꞌyaj gue̱e̱ soj ga̱ tuviꞌ soj roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ Diose̱ ga̱ soj uún ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \p \v 39 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó se‑cuento̱ ro̱j síí tuchri̱i rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Ne̱ caꞌve̱e ti̱haa̱n ꞌo̱ síí tuchri̱i chrej rihaan tuviꞌ tuchri̱i soꞌ, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. Sese da̱nj quiꞌya̱j soꞌ, ga̱a ne̱ quini̱j ro̱j soꞌ rá yuꞌuj na̱nj ado̱nj. \v 40 Da̱nj na̱nj uún, ne̱ ꞌo̱ xnii tucuꞌyón se̱ guun nucua̱j soꞌ queneꞌe̱n soꞌ doj rihaan se‑maestro̱ soꞌ maꞌ. Ne̱ caꞌve̱e se uxrá tu̱cuꞌyón soꞌ, tza̱j ne̱ veé ase vaa neꞌen se‑maestro̱ soꞌ roꞌ, veé da̱nj queneꞌe̱n maꞌa̱n soꞌ na̱nj ado̱nj. \v 41 Me cheꞌé guun chre̱e rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ niꞌya nu̱u̱ rihaan tinúú so̱ꞌ ga̱. Ne̱ ne niꞌya̱j so̱ꞌ chruun ma̱nj nu̱u̱ rihaan ma̱ꞌán so̱ꞌ a. \v 42 Asa̱ꞌ caꞌve̱e cata̱j so̱ꞌ rihaan tinúú so̱ꞌ: “Rque̱ so̱ꞌ rihaan so̱ꞌ quiri̱i̱ ꞌu̱nj niꞌya á”. Se̱ guun a̱ doj cata̱j so̱ꞌ da̱nj ti̱háꞌ so̱ꞌ man tinúú so̱ꞌ maꞌ. Asino quiri̱i̱ so̱ꞌ chruun ma̱nj nu̱u̱ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ a̱j ruviꞌ sa̱ꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiri̱i̱ so̱ꞌ niꞌya nu̱u̱ rihaan tinúú so̱ꞌ ado̱nj. Dan me se ase vaa aráán niꞌya rihaan yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa aráán rihaan yuvii̱ ꞌyaj cacunꞌ ata̱ yuvii̱ ne̱ naꞌvee xca̱j sa̱ꞌ nij yuvii̱ cuentá man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ase vaa nimán yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa aꞌmii yuvii̱ a \p \v 43 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ: \p ―Chruun sa̱ꞌ roꞌ, se̱ guun cuma̱n chruj nij raa̱ maꞌ. Ne̱ chruun nij roꞌ, se̱ guun cuma̱n chruj sa̱ꞌ raa̱ maꞌ. Ase vaa chruun yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa nimán yuvii̱, ne̱ ase vaa chruj yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa se vaa ꞌyaj nij yuvii̱ ado̱nj. \v 44 Ma̱a̱n chruj ma̱n raa̱ chruun roꞌ, ꞌyaj neꞌen níꞌ da̱j chru̱un me yoꞌ ado̱nj. Taj rutzi̱ꞌ mán raa̱ chruun tanj yangíj maꞌ. Ne̱ taj rcoo mán raa̱ chruun tanj xcua̱a maꞌ. \v 45 Dan me se síí sa̱ꞌ roꞌ, ma̱n ndoꞌo se sa̱ꞌ nimán soꞌ, ne̱ aꞌmii soꞌ ina̱nj nana̱ sa̱ꞌ ado̱nj. Síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, ma̱n ndoꞌo se quij nimán soꞌ, ne̱ aꞌmii soꞌ ina̱nj nana̱ chiꞌi̱i̱ ado̱nj. ꞌO̱ se ase vaa se ma̱n nimán yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa nana̱ aꞌmii yuvii̱ na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ase vaa síí ꞌyaj veꞌ sa̱ꞌ roꞌ, da̱nj vaa síí uno sa̱ꞌ rihaan Jesucristó a \p \v 46 Canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ nana̱ nihánj a: \p ―Me cheꞌé taj soj se vaa síí ꞌni̱j raꞌa man soj mej, tza̱j ne̱ ne uno soj rihanj ga̱. Ne chiha̱nꞌ ꞌyaj soj maꞌ. \v 47 Cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj da̱j si̱j me síí ꞌnaꞌ nanó xre̱j nana̱ aꞌmij, ne̱ ꞌyaj soꞌ nda̱a vaa taj se‑na̱na̱j a. \v 48 Ase vaa ꞌo̱ síí cuneꞌ veꞌ tucuá rihaan ꞌo̱ yuvej vaa soꞌ a. Cunu̱u̱ ndoꞌo váán soꞌ rej cuchru̱j soꞌ tacóó veꞌ, ne̱ raan ndoꞌo yáán veꞌ, ꞌyaj soꞌ a. Caꞌve̱e se maa̱n na̱na̱ yuva̱a̱ cu̱riha̱nj go̱ꞌ xráá veꞌ, ne̱ caꞌve̱e se cavi̱i̱ chráá, ne̱ caꞌna̱ꞌ na xe̱e̱ go̱ꞌ na xe̱e̱ tacóó veꞌ, tza̱j ne̱ se̱ naxruꞌ veꞌ, quiꞌya̱j na xe̱e̱ maꞌ. Da̱nj vaa síí uno se‑na̱na̱j a. \v 49 Tza̱j ne̱ ino̱ vaa síí nanó xre̱j nana̱ aꞌmij tza̱j ne̱ ne ꞌyaj nda̱a vaa taj se‑na̱na̱j maꞌ. Ase vaa ꞌo̱ síí ꞌyaj veꞌ nij vaa soꞌ a. Ne váán cunu̱u̱ soꞌ rej cuchru̱j soꞌ tacóó veꞌ rihaan yoꞌóó maꞌ. Cheꞌé dan yáán cuanꞌ u̱u̱n tucuá soꞌ a. Sese cu̱riha̱nj maa̱n na̱na̱ yuva̱a̱, ne̱ go̱ꞌ yoꞌ xráá veꞌ, ne̱ sese cavi̱i̱ chráá, ne̱ caꞌna̱ꞌ na xe̱e̱ go̱ꞌ na xe̱e̱ tacóó veꞌ, ga̱a ne̱ cane̱e̱ gue̱e̱ veꞌ na̱nj á. Nu̱ꞌ cane̱e̱ veꞌ yoꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ cunuu sa̱ꞌ yoꞌ a̱ maꞌ. Da̱nj vaa síí ne uno se‑na̱na̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \c 7 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun se‑mo̱zó tanuu capitán, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 1 Quisíj caꞌmii Jesucristó nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ cuno nij yuvii̱, ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Capernaum a. \v 2 Dan me se yáán ꞌo̱ tanuu capitán chumanꞌ yoꞌ, ne̱ síí rii taꞌngaꞌ rihaan ꞌo̱ cientó tanuu me soꞌ a. Ne̱ vaa ꞌo̱ se‑mo̱zó soꞌ síí ꞌe̱e̱ uxrá rá soꞌ man, ne̱ ranꞌ uxrá mozó yoꞌ, ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ soꞌ a. \v 3 Dan me se cuno tanuu capitán se vaa caꞌnaꞌ Jesucristó chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌnéé soꞌ do̱j síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá cuchi̱ꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌna̱ꞌ soꞌ tinahu̱un soꞌ se‑mo̱zó tanuu capitán yoꞌ a. \v 4 Dan me se cuchiꞌ nij síí uun chij yoꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá nij soꞌ rihaan Jesucristó, cataj nij soꞌ: \p ―Síí sa̱ꞌ me tanuu capitán yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan vaa cheꞌé ra̱cuíj so̱ꞌ man soꞌ ado̱nj. \v 5 ꞌE̱e̱ rá soꞌ man níꞌ si̱j israelitá, ne̱ maꞌa̱n soꞌ quiꞌyaj veꞌ nuu chre̱ꞌ núj tu̱cuꞌyón núj se‑tucua̱nj Moisés ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 6 Ne̱ caꞌanj Jesucristó ga̱ nij soꞌ, ne̱ da̱j doj cuchi̱ꞌ nij soꞌ veꞌ, ga̱a ne̱ caꞌnéé tanuu capitán man tuviꞌ soꞌ caꞌa̱nj cara̱nꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ: \p ―Se̱ caráya̱ꞌáán so̱ꞌ, man maestro. ꞌO̱ se nuveé si̱j sa̱ꞌ me soꞌ, taj soꞌ maꞌ. Ne nó xcúún soꞌ catu̱u̱ so̱ꞌ rá veꞌ tucuá soꞌ, taj soꞌ maꞌ. \v 7 Cheꞌé dan ne quisi̱j rá maꞌa̱n soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan so̱ꞌ, taj soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se caꞌne̱ꞌ u̱u̱n so̱ꞌ suun se vaa nahu̱un se‑mo̱zó soꞌ, ga̱a ne̱ nahu̱un maꞌa̱n se‑mo̱zó soꞌ, taj soꞌ na̱nj á. \v 8 Ne̱ cataj soꞌ se vaa vaa síí rii taꞌngaꞌ rihaan soꞌ, ne̱ rii taꞌngaꞌ soꞌ rihaan tanuu, ne̱ taj xnaꞌanj soꞌ rihaan tanuu se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ, ne̱ ꞌanj nij soꞌ, ne̱ taj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij tanuu se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ ꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ taj xnaꞌanj soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij tanuu, ne̱ veé da̱nj ꞌyaj nij tanuu ado̱nj. Ne̱ neꞌen soꞌ se vaa ase vaa rii taꞌngaꞌ soꞌ rihaan nij tanuu noco̱ꞌ man soꞌ roꞌ, da̱nj rii taꞌngaꞌ gue̱e̱ so̱ꞌ rihaan chiꞌii̱ anó man yuvii̱, taj soꞌ na̱nj á ―taj nij tuviꞌ tanuu capitán rihaan Jesucristó a. \p \v 9 Dan me se ga̱a cuno Jesucristó nana̱ caꞌmii tuviꞌ tanuu capitán yoꞌ, ne̱ caꞌanj rá Jesucristó, ne̱ canica̱j soꞌ cataj soꞌ rihaan nij síí noco̱ꞌ rej xco̱ soꞌ a: \p ―Cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa taj va̱j a̱ ꞌó rej ne nari̱j man yoꞌo̱ síí israelitá síí cuchumán ndoꞌo rá nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj nda̱a vaa amán rá tanuu capitán nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 10 Dan me se canica̱j uún nij tuviꞌ tanuu capitán caꞌanj nij soꞌ tucuá soꞌ, ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ, ne̱ a̱j nahuun se‑mo̱zó tanuu capitán yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún taꞌníí ꞌo̱ chana̱ caviꞌ nica̱, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 11 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó chumanꞌ cuꞌna̱j Naín ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ a. \v 12 Quinichrunꞌ nij soꞌ tuꞌva chumanꞌ, ga̱a ne̱ dan me se nariꞌ tuviꞌ Jesucristó ga̱ nij síí caꞌanj cachi̱nꞌ ꞌo̱ xnangá a. Ne̱ síí caviꞌ me se o̱rúnꞌ soꞌ me taꞌníí chana̱ caviꞌ nica̱, ne̱ va̱j ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ ga̱ nii soꞌ rihaan santó a. \v 13 Dan me se queneꞌen Jesucristó man chana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man noꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ: \p ―Se̱ taꞌveé so̱ꞌ maꞌ ―taj soꞌ a. \p \v 14 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj Jesucristó canó raꞌa soꞌ man chrúún ta̱j xnangá, ga̱a ne̱ canicunꞌ nij síí ta̱j chihá xnangá a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí caviꞌ a: \p ―Cu̱nó so̱ꞌ aꞌmij, ne̱ na̱xagaa so̱ꞌ, xnii ―taj Jesucristó rihaan síí caviꞌ yoꞌ a. \p \v 15 Ga̱a ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ ya̱ uún xnii, ne̱ naxaga̱a̱ soꞌ, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ xnii caꞌmii soꞌ a. Ga̱a ne̱: \p ―Nihánj ꞌnaꞌ taꞌníí so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan nii xnii a. \p \v 16 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj rá taranꞌ nij yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ se vaa veꞌé quiꞌyaj Diose̱, ga̱a ne̱ canica̱j nij soꞌ cataj nij soꞌ se vaa caꞌnéé Diose̱ ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ soꞌ rihaan nij soꞌ a. Ne̱ cataj uún nij soꞌ se vaa caꞌnaꞌ Diose̱ ra̱cuíj soꞌ man nij soꞌ si̱j noco̱ꞌ man Diose̱ a. \p \v 17 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ rihaan nij yuvii̱ ma̱n estadó Judea do̱ꞌ, rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ ma̱n anica̱j estadó Judea cheꞌé se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a \p \v 18 Dan me se cuno nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan Juan a. Ga̱a ne̱ canacúún Juan man vi̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ dan me se caꞌnéé soꞌ man ro̱j soꞌ cuchi̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a. \v 19 Ne̱ nana̱ nihánj roꞌ, xna̱ꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó, taj síí cuꞌna̱j Juan rihaan ro̱j soꞌ a: “So̱ꞌ me síí caꞌna̱ꞌ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun naꞌ. Ase na̱ꞌvi̱j níꞌ caꞌna̱ꞌ yoꞌó soꞌ xa̱ꞌ”. Dan me nana̱ me rá síí cuꞌna̱j Juan xna̱ꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a. \v 20 Dan me se cuchiꞌ ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj ro̱j soꞌ: \p ―Vi̱j ranꞌ rój me síí caꞌnéé Juan síí utaꞌ ne man yuvii̱ caꞌna̱ꞌ rihaan so̱ꞌ a. Me rá Juan queneꞌe̱n soꞌ sese ma̱ꞌán so̱ꞌ me síí caꞌna̱ꞌ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun niꞌ, ase na̱ꞌvi̱j níꞌ caꞌna̱ꞌ yoꞌó soꞌ a ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 21 Ga̱a ne̱ veé ma̱a̱n orá caꞌnaꞌ ro̱j síí caꞌnéé Juan man roꞌ, nahuun queꞌe̱e̱ ndoꞌo síí ranꞌ do̱ꞌ, curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán queꞌe̱e̱ yuvii̱ do̱ꞌ, nachuguu̱n rihaan queꞌe̱e̱ síí tuchri̱i do̱ꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. \v 22 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a: \p ―Cavi̱i̱ ro̱j so̱j cuchi̱ꞌ uún ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ cata̱j xnaꞌanj ro̱j so̱j rihaan soꞌ nu̱ꞌ nana̱ cuno ro̱j so̱j do̱ꞌ, nu̱ꞌ se vaa queneꞌen ro̱j so̱j do̱ꞌ á. Dan me se nij síí tuchri̱i roꞌ, naxraꞌ rihaan, ne̱ nij síí naꞌvee cache̱e̱ roꞌ, chéé nij soꞌ, ne̱ nij síí ranꞌ luj riꞌyuj roꞌ, nahuun sa̱ꞌ, ne̱ nij síí soꞌo̱ roꞌ, nachuguu̱n xréé nij soꞌ, ne̱ nij síí caviꞌ roꞌ, cunuu iꞌna̱ꞌ uún, ne̱ nij síí nique̱ roꞌ, uno nij soꞌ nana̱ sa̱ꞌ a. Nu̱ꞌ nihánj cata̱j xnaꞌanj ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ á. \v 23 Ne̱ cata̱j uún ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ quiꞌya̱j Diose̱, sese se̱ guun naꞌa̱j soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ manj a. Da̱nj caꞌmi̱i̱ ro̱j so̱j rihaan síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan yoꞌ a. \p \v 24 Dan me se ga̱a caꞌanj ro̱j síí caꞌanj suun cheꞌé Juan, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó caꞌmii soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a: \p ―Asi̱j caꞌanj soj rej tacaan queneꞌe̱n soj man síí cuꞌna̱j Juan roꞌ, ne̱ da̱j ga̱a̱ soꞌ queneꞌe̱n soj, rá soj ga̱. Ase vaa yoꞌo̱ rcoo̱ naa̱n ndoꞌo ꞌyaj nana̱ vaa soꞌ, rá soj naꞌ. Guun vi̱j nimán soꞌ cheꞌé tucuáán noco̱ꞌ soꞌ, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. \v 25 Ma̱a̱n se da̱j ga̱a̱ soꞌ rá soj, asi̱j caꞌanj soj queneꞌe̱n soj man soꞌ ga̱. Si̱j nu̱u̱ yatzíj laru̱u ndoꞌo me soꞌ, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. ꞌO̱ se nij síí nu̱u̱ yatzíj sa̱ꞌ ndoꞌo do̱ꞌ, nij síí utunꞌ ndoꞌo saꞌanj do̱ꞌ, ya̱nj rá veꞌ tucuá síí nica̱j suun rey ado̱nj. \v 26 Ma̱a̱n se da̱j ga̱a̱ síí cuꞌna̱j Juan rá soj, asi̱j caꞌanj soj queneꞌe̱n soj man soꞌ ga̱. Si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me soꞌ, rá soj naꞌ. Ya̱ uxrá ei. Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa sa̱ꞌ doj vaa soꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ado̱nj. \p \v 27 ”ꞌO̱ se nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ roꞌ, taj xnaꞌanj cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan a: “Vaa síí caꞌanj suun cheꞌé ꞌu̱nj, ne̱ caꞌne̱j ꞌu̱nj man soꞌ quita̱j ya̱a̱n soꞌ rihaan so̱ꞌ, ne̱ nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ so̱ꞌ, quiꞌya̱j soꞌ a”. Da̱nj taj danj Diose̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Juan se vaa nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ síí caꞌna̱ꞌ ti̱nanii man nij yuvii̱ rihaan sayuun, quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ da̱nj quiꞌyaj soꞌ ado̱nj. \p \v 28 ”Cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa si̱j sa̱ꞌ doj rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ me síí cuꞌna̱j Juan a. A̱ ꞌó yuvii̱ ne vaa sa̱ꞌ doj rihaan soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cuano̱ roꞌ, uun chij Diose̱ nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ na̱j guun yuvii̱ gu̱un chij Diose̱ nimán roꞌ, me síí sa̱ꞌ doj rihaan síí cuꞌna̱j Juan a. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \p \v 29 Dan me se nu̱ꞌ nij yuvii̱ mán ne̱ nda̱a nij síí aꞌnéj puextó roꞌ, ga̱a cuno nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. ꞌO̱ se si̱j cataꞌ ne quiꞌyaj Juan me nij soꞌ a. \v 30 Ne̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ da̱j me rá Diose̱ quiꞌya̱j Diose̱ cheꞌé nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se nuveé si̱j cataꞌ ne quiꞌyaj Juan me nij síí naꞌvej rá maꞌ. \p \v 31 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a: \p ―Ne̱ da̱j vaa nij soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, rá soj ga̱. Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj ei. \v 32 Ase vaa xnii caꞌanj rihaan yuꞌvee ne̱ tico ga̱ tuviꞌ roꞌ, vaa soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se yáán nij xnii yoꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ aguáj nij xnii rihaan tuviꞌ xnii, taj nij xnii: “Nica̱j núj rihuu núj, goꞌ núj chraꞌ choco̱ꞌ, tza̱j ne̱ me cheꞌé ne raꞌa̱nj soj ga̱. Ne̱ goꞌ núj chraꞌ xnangá, tza̱j ne̱ me cheꞌé ne taꞌve̱e soj ga̱. Me cheꞌé ne tico soj ga̱ núj ga̱”, taj nij xnii rihaan tuviꞌ nij soꞌ a. \v 33 ꞌO̱ se caꞌnaꞌ Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱, ga̱a ne̱ ne cha̱ soꞌ chraa do̱ꞌ, ne coꞌo̱ soꞌ na vinó ga̱ tuviꞌ soꞌ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan taj soj se vaa nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán soꞌ, taj soj a. \v 34 Ne̱ caꞌnáꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ga̱a ne̱ niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj chá ꞌu̱nj do̱ꞌ, coꞌo ꞌu̱nj do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan taj uún soj se vaa síí cachén chá do̱ꞌ, síí cachén coꞌo do̱ꞌ, mé ꞌu̱nj, taj uún soj a. Ne̱ taj uún soj se vaa tuvíꞌ ꞌu̱nj me síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó do̱ꞌ, yoꞌó nij síí tumé cacunꞌ do̱ꞌ, taj soj a. Da̱nj tuꞌva soj, tza̱j ne̱ ne neꞌen uxrá soj maꞌ. \v 35 Sese xca̱j soj cuentá da̱j vaa ꞌyaj rój, ne̱ gu̱un ya̱ rá soj se vaa si̱j cu̱u raa̱ me rój ga̱ síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa naꞌnuꞌ ꞌo̱ chana̱ tacóó Jesucristó a \p \v 36 Dan me se canacúún ꞌo̱ síí fariseo man Jesucristó cha̱ Jesucristó chraa tucuá soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán Jesucristó tucuá soꞌ cha̱ soꞌ chraa a. \v 37 Ne̱ dan me se yáán ꞌo̱ chana̱ niha̱ꞌ rá ga̱ chii chumanꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ cuno noꞌ nana̱ se vaa cuchiꞌ Jesucristó chá soꞌ chraa tucuá síí fariseo yoꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan nica̱j noꞌ ꞌo̱ agaꞌ catzi̱i̱ veꞌé ndoꞌo vaa nu̱u̱ casté gunꞌ da̱j, caꞌanj noꞌ tucuá síí fariseo yoꞌ a. \v 38 Ga̱a ne̱ caꞌanj cane̱ ru̱j noꞌ nichru̱nꞌ tacóó Jesucristó, ne̱ taꞌvee uxrá noꞌ, ne̱ naꞌnuꞌ noꞌ na rihaan noꞌ tacóó Jesucristó a. Ga̱a ne̱ ma̱a̱n yuvé raa̱ noꞌ naꞌve noꞌ tacóó Jesucristó a. Cachrón tuꞌva̱ noꞌ tacóó Jesucristó, ga̱a ne̱ caxríj noꞌ casté gunꞌ da̱j tacóó soꞌ uún a. \v 39 Dan me se ga̱a queneꞌen síí tucua̱ se vaa quiꞌyaj chana̱ man Jesucristó, ga̱a ne̱ guun rá soꞌ nana̱ nihánj niꞌya̱j soꞌ man Jesucristó a: “Sese ya̱ si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me síí nihánj, ne̱ a̱j neꞌen soꞌ da̱j cha̱na̱ me chana̱ nihánj, se vaa chana̱ ata̱ cacunꞌ me noꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ quiꞌya̱j noꞌ da̱nj ga̱ soꞌ tza̱j man ado̱nj”, guun rá síí tucua̱ yoꞌ a. \v 40 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Vaa nana̱ me raj cata̱j ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ, Simón ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p ―Caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ, maestro ―taj síí tucua̱ yoꞌ a. \p \v 41 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó se‑cuento̱ vi̱j síí ꞌyaj xcúún a: \p ―Vi̱j síí ꞌyaj xcúún saꞌanj rihaan ꞌo̱ ruꞌvee me ro̱j soꞌ a. ꞌO̱ soꞌ roꞌ, ꞌyaj xcúún ꞌu̱nꞌ cientó saꞌanj denario, ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, ꞌyaj xcúún vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ saꞌanj denario a. \v 42 Tza̱j ne̱ taj saꞌanj rihaan ro̱j soꞌ na̱ruꞌvee ro̱j soꞌ rihaan ruꞌvee, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cunuu ꞌe̱e̱ rá ruꞌvee man ro̱j soꞌ, ne̱ quinavij u̱u̱n xcúún xráá ro̱j soꞌ, quiꞌyaj ruꞌvee a. Me tuviꞌ ro̱j soꞌ cara̱nꞌ doj rá ni̱ꞌyaj man ruꞌvee, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a. \p \v 43 ―Cara̱nꞌ doj rá síí navij noco̱o doj xcúún xráá ni̱ꞌyaj soꞌ man ruꞌvee, cheꞌé rej noco̱o doj se lu̱j quiꞌyaj ruꞌvee cheꞌé soꞌ, raj a ―taj síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a. \p ―Veé da̱nj vaa ya̱ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 44 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó niꞌya̱j Jesucristó man chana̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a: \p ―Xca̱j so̱ꞌ cuentá se vaa quiꞌyaj chana̱ nihánj ei. Caꞌnáꞌ ꞌu̱nj tucuá so̱ꞌ, tza̱j ne̱ taj na rqué so̱ꞌ naꞌnu̱j tacój maꞌ. Tza̱j ne̱ chana̱ nihánj me níí naꞌnuꞌ na rihaan noꞌ tacój, ne̱ ma̱a̱n yuvé raa̱ noꞌ naꞌve noꞌ tacój na̱nj á. \v 45 Caꞌnaj tucuá so̱ꞌ, tza̱j ne̱ ne cachro̱n tu̱ꞌvá so̱ꞌ raꞌaj maꞌ. Tza̱j ne̱ chana̱ nihánj roꞌ, nu̱ꞌ catúj ꞌu̱nj rá veꞌ, ne̱ nu̱ꞌ cachrón tuꞌva̱ noꞌ tacój, ne̱ veé ꞌo̱ achrón tuꞌva̱ noꞌ tacój na̱nj á. \v 46 Taj va̱j casté caxríj so̱ꞌ raj maꞌ. Tza̱j ne̱ chana̱ nihánj me níí caxríj casté gunꞌ da̱j tacój ado̱nj. \v 47 Cu̱nó so̱ꞌ caꞌmi̱j á. Ase vaa síí navij u̱u̱n xcúún ꞌu̱nꞌ cientó saꞌanj denario xráá roꞌ, da̱nj vaa noꞌ a. ꞌO̱ se nda̱ꞌ se níí tumé uxrá cacunꞌ me noꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo noꞌ niꞌya̱j noꞌ manj roꞌ, cheꞌé dan neꞌen níꞌ se vaa xꞌnéj nu̱ꞌ cacunꞌ xráá noꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí xꞌnéj do̱j cacunꞌ xráá, tza̱j ne̱ do̱j aráyaꞌa̱nj soꞌ niꞌya̱j soꞌ manj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ a. \p \v 48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a: \p ―Navij cacunꞌ tumé so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan noꞌ a. \p \v 49 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí chá chraa tucuá Simón caꞌmii nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ, cataj nij soꞌ a: \p ―Da̱j si̱j me síí nihánj, ne̱ síj rá soꞌ cata̱j soꞌ se vaa navij cacunꞌ xráá yuvii̱, rá soj ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ a. \p \v 50 Tza̱j ne̱ canica̱j uún Jesucristó, cataj soꞌ rihaan chana̱ a: \p ―Quinani̱i̱ so̱ꞌ rihaan sayuun, cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj ado̱nj. Veꞌé caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ dínj ga̱a̱ nimán so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan chana̱ yoꞌ a. \c 8 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé nij chana̱ racuíj man Jesucristó a \p \v 1 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó queꞌe̱e̱ chumanꞌ, caꞌmii natáj soꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌanj chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ soꞌ a. \v 2 Ne̱ caꞌanj chana̱ nahuun sa̱ꞌ quiꞌyaj Jesucristó ga̱ nij soꞌ a. Dan me se taꞌa̱j noꞌ me níí nahuun quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j noꞌ me níí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán quiꞌyaj Jesucristó a. Chana̱ cuꞌna̱j Mariá Magdalena me ꞌo̱ noꞌ, ne̱ noꞌ me níí curiha̱nj chi̱j nana̱ chre̱e nimán quiꞌyaj Jesucristó a. \v 3 Ne̱ yoꞌó noꞌ roꞌ, me níí cuꞌna̱j Juana, ne̱ nica̱ noꞌ roꞌ, me síí cuꞌna̱j Chuza síí nicu̱nꞌ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes a. Ne̱ yoꞌó chana̱ caꞌanj ga̱ Jesucristó roꞌ, me níí cuꞌna̱j Susana a. Ne̱ vaa queꞌe̱e̱ doj nij chana̱ caꞌanj ga̱ nij soꞌ a. Nu̱ꞌ nij chana̱ nihánj roꞌ, me níí racuíj man nij tuvi̱ꞌ Jesucristó se vaa rqué nij noꞌ siꞌyaj nij noꞌ rasu̱u̱n cachiin man nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé ꞌnúú trigó tixꞌnuu̱ yoꞌo̱ soꞌ a \p \v 4 Dan me se cavii queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij yuvii̱ daj a̱ chumanꞌ, caꞌanj ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ dan me se quisíj cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó nanó soꞌ se‑cuento̱ ꞌnúú trigó rihaan nij soꞌ a. \v 5 Cataj Jesucristó nana̱ nihánj a: \p ―Dan me se curiha̱nj ꞌo̱ síí me rá cuchru̱j naa̱ ꞌnúú trigó, ne̱ tixꞌnuu̱ soꞌ ꞌnúú trigó rihaan yoꞌóó, ne̱ cayuu do̱j ꞌnúú trigó yoꞌ rá chrej chéé yuvii̱, ne̱ curuꞌmaan cheꞌé yuvii̱ man yoꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ xtâj, chá xtâj man ꞌnúú trigó na̱j rá chrej yoꞌ, ne̱ dan me se navij nu̱ꞌ ꞌnúú trigó yoꞌ, quiꞌyaj nij xtâj na̱nj ado̱nj. \v 6 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu rihaan yuvej rej ta̱j catu̱nꞌ yoꞌóó a. Xraꞌ ꞌnúú, tza̱j ne̱ cuchrii naa̱ leꞌe̱j cheꞌé se taj noco̱o ꞌyoo táá xráá yuvej yoꞌ na̱nj ado̱nj. \v 7 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu scaꞌnúj coj tanj, ne̱ dan me se yo̱o doj cachij coj tanj yoꞌ rihaan naa̱ leꞌe̱j, ne̱ quinavij nu̱ꞌ naa̱ leꞌe̱j, quiꞌyaj coj tanj na̱nj ado̱nj. \v 8 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ, ne̱ naa̱ yoꞌ roꞌ, cachij sa̱ꞌ, ne̱ cientó ya̱ ꞌnúú cavii, quiꞌyaj ꞌo̱ ꞌo̱ ꞌnúú leꞌe̱j nii quinij rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ yoꞌ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii nucua̱j soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Sese ta̱j yuꞌuj xréé soj, ne̱ cuno̱ soj nana̱ nihánj ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé nanó ndoꞌo Jesucristó cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n rihaan nij yuvii̱ a \p \v 9 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó man soꞌ me cheꞌé nanó soꞌ cuentó cheꞌé ꞌnúú trigó yoꞌ a. \v 10 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ tihaa̱n Diose̱ nana̱ rihaan soj da̱j quiꞌya̱j Diose̱ ga̱a gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Tza̱j ne̱ rihaan yoꞌó nij yuvii̱ me se ina̱nj cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n nanó ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ ni̱ꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, nano̱ xre̱j nij soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ queneꞌen nij soꞌ do̱ꞌ, se̱ xcaj nij soꞌ cuentá do̱ꞌ, a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me taj se‑cuento̱ ꞌnúú trigó yoꞌ a \p \v 11 Canica̱j Jesucristó, cataj soꞌ: \p ―Nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj cheꞌé se‑cuento̱ ꞌnúú trigó, ne̱ ase vaa ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa se‑na̱na̱ Diose̱ ado̱nj. \v 12 Ne̱ ase vaa ꞌnúú cayuu rá chrej roꞌ, da̱nj vaa taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ dan me se uno nij soꞌ do̱j tzinꞌ, tza̱j ne̱ ꞌnaꞌ síí chre̱e, ne̱ aꞌnéj síí chre̱e se‑na̱na̱ Diose̱ nimán nij soꞌ cheꞌé se naꞌvej rá síí chre̱e cuchuma̱n rá nij soꞌ ne̱ quinani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj. \v 13 Ne̱ ase vaa taꞌa̱j ꞌnúú trigó cayuu rihaan yuvej roꞌ, da̱nj vaa yoꞌó taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ uun niha̱ꞌ rá nij soꞌ, ne̱ do̱j orá nii ga̱a̱ chumán xa̱ꞌ rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ nu̱ꞌ ꞌnaꞌ sayuun rihaan nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ tanáj nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ne nocoꞌ raan nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ maꞌ. \v 14 Ne̱ ase vaa taꞌa̱j ꞌnúú cayuu scaꞌnúj tanj roꞌ, da̱nj vaa yoꞌó taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱ uún, ne̱ dan me se achén güii, ga̱a ne̱ anica̱j nij soꞌ niga̱nj nanó rá nij soꞌ cheꞌé rasu̱u̱n achiin man nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé saꞌanj do̱ꞌ, cheꞌé se niha̱ꞌ ndoꞌo vaa rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj rá nij soꞌ do̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan me tanáj xco̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ne ꞌyaj nij soꞌ se sa̱ꞌ a̱ maꞌ. \v 15 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱ me se ase vaa ꞌnúú cayuu rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ ne̱ sa̱ꞌ uxrá cachij yoꞌ roꞌ, da̱nj vaa síí sa̱ꞌ uno se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa nij soꞌ, ne̱ veꞌé nanó xre̱j nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ noco̱ꞌ raan nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ina̱nj se sa̱ꞌ ꞌyaj nij soꞌ, ne̱ ne aꞌneꞌ rá nij soꞌ ga̱ se‑na̱na̱ Diose̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé agaꞌ yaꞌan a \p \v 16 Dan me se guun cheꞌe̱ Jesucristó cataj soꞌ: \p ―Nuviꞌ a̱ ꞌó síí achrón yaꞌan raa̱ agaꞌ yaꞌan, ne̱ axríj yuve̱ soꞌ agaꞌ rque xruj do̱ꞌ, rque yuvéé do̱ꞌ maꞌ. Tana̱nj tocoꞌ nii agaꞌ yaꞌan rej xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ chugu̱u̱n yoꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí atúj rá veꞌ ado̱nj. \v 17 Dan me se a̱ ꞌó rasu̱u̱n caxríj yuve̱ yuvii̱ se̱ quiꞌnij yuve̱ maꞌ. Ya̱ nu̱riha̱nj yoꞌ, vaa güii, ne̱ cunuda̱nj yuvii̱ queneꞌe̱n, vaa güii ado̱nj. \v 18 Cheꞌé dan nuchru̱j ra̱a̱ soj nana̱ caꞌmij nihánj ei. ꞌO̱ se síí nariꞌ nana̱ roꞌ, doj a̱ nari̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ síí naꞌvej rá nari̱ꞌ sa̱ꞌ nana̱ roꞌ, tana̱nj doj a̱ caꞌne̱e̱ Diose̱ nana̱ nariꞌ soꞌ man soꞌ, ne̱ quina̱j u̱u̱n soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ase vaa nii Jesucristó do̱ꞌ, ase vaa tinúú Jesucristó do̱ꞌ, vaa nij síí uno se‑na̱na̱ Diose̱ a \p \v 19 Dan me se cuchiꞌ nii Jesucristó cuchiꞌ nij tinúú Jesucristó cuchiꞌ nda̱a rej va̱j Jesucristó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quinichru̱nꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, cheꞌé se ma̱n ndoꞌo yuvii̱ a. \v 20 Ne̱ cataj ꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Nicu̱nꞌ nií so̱ꞌ nicu̱nꞌ tinúú so̱ꞌ nicu̱nꞌ xeꞌ, ne̱ me rá nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ mán so̱ꞌ, Jesús ―taj soꞌ, cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 21 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a: \p ―Ase vaa nií ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa tinúú ꞌu̱nj do̱ꞌ, vaa nij síí nihánj ado̱nj. ꞌO̱ se nanó xre̱j nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ ꞌyaj nij soꞌ nda̱a vaa taj nana̱ yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan na do̱ꞌ, rihaan nana̱ do̱ꞌ, se vaa canicu̱nꞌ yoꞌ a \p \v 22 Dan me se ꞌo̱ güii catúj Jesucristó rque ꞌo̱ rihoo ga̱ cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj cunuda̱nj nij soꞌ nda̱a yoꞌó níchrej tuꞌva na lacuaná a. Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ rihoo chéé rihoo rihaan na, quiꞌyaj nij soꞌ a. \v 23 Do̱j caꞌanj rihoo, ne̱ cotoj Jesucristó a. Cachén ꞌo̱ orá nii, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nana̱ yuva̱a̱ cavii uxrá yoꞌ goꞌ ndoꞌo yoꞌ rihaan na, ne̱ dan me se catúj ndoꞌo na rque rihoo, ne̱ da̱j doj caꞌa̱nj ni̱j rihoo rque na a. \v 24 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó narii nij soꞌ nej rihaan soꞌ, ne̱: \p ―Da̱j doj cavi̱ꞌ níꞌ, na̱nj maestro ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p Ga̱a ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ soꞌ man nana̱ do̱ꞌ, man na do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ canicunꞌ nana̱ canicunꞌ na do̱ꞌ, ne̱ canicunꞌ dínj rihaan na lacuaná yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó na̱nj ado̱nj. \v 25 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Me cheꞌé ne amán rá soj niꞌya̱j soj man Diose̱ ga̱ ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a. \p Tza̱j ne̱ caꞌanj rá nij soꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ: \p ―Da̱j si̱j me síí nihánj ga̱. Nda̱a rihaan nana̱ do̱ꞌ, nda̱a rihaan na do̱ꞌ, aꞌneꞌ soꞌ suun, ne̱ uno ro̱j yoꞌ aꞌmii soꞌ aso̱n ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Jesucristó man nij nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ snóꞌo a \p \v 26 Dan me se guun ga̱nꞌ rihoo nu̱u̱ Jesucristó ga̱ estadó Galilea, ne̱ cachén yoꞌ caꞌanj yoꞌ nda̱a níchrej tuꞌva na lacuaná yoꞌ, nda̱a rej ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Gadara a. \v 27 Cuchiꞌ nij soꞌ yoꞌóó yoꞌ, ne̱ nanij Jesucristó rihoo, ga̱a ne̱ nariꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ síí chiha̱nj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ soꞌ me síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, ne̱ taj yatzíj nu̱u̱ soꞌ do̱ꞌ, naꞌvej rá soꞌ ca̱yáán soꞌ veꞌ tucuá soꞌ do̱ꞌ, ina̱nj rihaan santó ne soꞌ do̱ꞌ a. \v 28-29 Dan me se caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e se vaa cu̱riha̱nj nana̱ chre̱e nimán soꞌ a. ꞌO̱ se quisíj queꞌe̱e̱ canó nana̱ chre̱e man soꞌ a. Dan me se nda̱a agaꞌ ne̱ꞌ numíj nii raꞌa soꞌ do̱ꞌ, tacóó soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ xuun soꞌ, ne̱ xꞌneꞌ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j nana̱ chre̱e man soꞌ caꞌanj nij soꞌ quij na̱nj ado̱nj. Dan me se ga̱a queneꞌen soꞌ man Jesucristó, ne̱ caguáj soꞌ, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ nucua̱j caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Veé neꞌén ꞌu̱nj se vaa taꞌni̱j Diose̱ síí sa̱ꞌ ndoꞌo mé so̱ꞌ, Jesús. Me cheꞌé ꞌnáꞌ so̱ꞌ rej né ꞌu̱nj ga̱. Cata̱j xnaꞌanj sa̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ sayuun manj maꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 30 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nana̱ chre̱e yoꞌ, cataj soꞌ: \p ―Da̱j cuꞌna̱j so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nana̱ chre̱e a. \p Ne̱ dan me se cataj nana̱ chre̱e yoꞌ: \p ―Xꞌneꞌ noco̱o me núj á ―taj nij soꞌ cheꞌé rej a̱j catúj queꞌe̱e̱ ndoꞌo nij soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ a. \p \v 31 Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó se̱ gaa na̱nj caꞌne̱j soꞌ man nij soꞌ rej cunu̱u̱ rej nu̱u̱ yaꞌan, ne̱: \p ―Achíín niꞌya̱j ndoꞌo núj rihaan so̱ꞌ se̱ caꞌnéé so̱ꞌ man núj rej nu̱u̱ yaꞌan, man Jesús ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 32 Ne̱ dan me se chéé ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o xcáá rej tacaan rej yoꞌ, chá nij xoꞌ coj, ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j nij nana̱ chre̱e rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó catu̱u̱ nij soꞌ nimán xcáá, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ nimán xcáá a. Ne̱ caꞌvej rá Jesucristó catu̱u̱ nij soꞌ nimán xcáá a. \v 33 Cheꞌé dan me curiha̱nj nij nana̱ chre̱e nimán snóꞌo, ne̱ catúj nij soꞌ nimán xcáá, ne̱ dan me se ruva̱a̱ uxrá tacaan nicu̱nꞌ tuꞌva na lacuaná rej va̱j nij xcáá yoꞌ, ne̱ ga̱a catúj nij nana̱ chre̱e nimán xcáá yoꞌ, ga̱a ne̱ cunánj ndoꞌo nij xoꞌ caꞌanj nij xoꞌ, ne̱ veé da̱nj vaj nij xoꞌ, ne̱ quinij nij xoꞌ rque na, ne̱ canó xráá nij xoꞌ na̱nj ado̱nj. \p \v 34 Dan me se queneꞌen nij síí tumé xcáá se vaa guun, ga̱a ne̱ cunánj nij soꞌ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ ma̱n tacaan do̱ꞌ a. \v 35 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ se vaa guun, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ rej nicu̱nꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ queneꞌen nij soꞌ man síí curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán a. A̱j nanuû soꞌ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ dínj ne soꞌ rihaan Jesucristó a. Ne̱ a̱j tiꞌinj se snúú soꞌ, ne̱ nuu sa̱ꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. \v 36 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij síí queneꞌen rihaan nij yuvii̱ da̱j quiꞌyaj Jesucristó ne̱ nahuun sa̱ꞌ síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán a. \p \v 37 Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij síí ma̱n chumanꞌ Gadara, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j taranꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌa̱nj yaníj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se catúj Jesucristó rque rihoo, ne̱ canica̱j soꞌ caꞌanj soꞌ a. \v 38 Ga̱a ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j síí nahuun sa̱ꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó caꞌa̱nj soꞌ ga̱ Jesucristó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá Jesucristó maꞌ. \p \v 39 ―Ca̱nica̱j so̱ꞌ nánꞌ so̱ꞌ tucuá so̱ꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ cheꞌé se sa̱ꞌ ndoꞌo quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ canica̱j síí nahuun sa̱ꞌ yoꞌ quinanꞌ soꞌ, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rihaan taranꞌ nij yuvii̱ ya̱nj chumanꞌ yoꞌ cheꞌé se sa̱ꞌ quiꞌyaj Jesucristó rihaan soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé chala̱ cunii do̱ꞌ, cheꞌé chana̱ chij do̱ꞌ, nahuun sa̱ꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 40 Nanica̱j Jesucristó, namán uún soꞌ tuꞌva na lacuaná a. Ga̱a ne̱ ma̱n ndoꞌo yuvii̱ naꞌvi̱j man soꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij yuvii̱ se vaa namán uún soꞌ a. \v 41 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ Jairo cuꞌna̱j soꞌ, ne̱ soꞌ me síí ꞌni̱j raꞌa ꞌo̱ veꞌ tucuꞌyón nij yuvii̱ israelitá se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ dan me se canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó se vaa caꞌa̱nj Jesucristó tucuá soꞌ a. \v 42 Ne̱ o̱rúnꞌ ra̱a̱ taꞌnij cha̱na̱ soꞌ chala̱ cunii va̱j chuvi̱j yoꞌ, tza̱j ne̱ ranꞌ ndoꞌo yoꞌ, ne̱ da̱j doj cavi̱ꞌ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun rá soꞌ caꞌa̱nj Jesucristó tucuá soꞌ a. \p Veé dan me caꞌanj Jesucristó ga̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj ndoꞌo yuvii̱ ga̱ soꞌ, ne̱ nda̱a raan maꞌa̱n chrej va̱j yuvii̱ ga̱ soꞌ a. \p \v 43 Dan me se scaꞌnúj nij soꞌ vaj ꞌo̱ chana̱ ranꞌ ndoꞌo, ne̱ quisíj chuvi̱j ya̱ yoꞌ xraꞌ ton man noꞌ, ne̱ cutunꞌ noꞌ cunuda̱nj saꞌanj vaa rihaan noꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó síí guun nucua̱j quiꞌyaj nahuun sa̱ꞌ noꞌ maꞌ. \v 44 Dan me se quinichrunꞌ noꞌ rej xco̱ Jesucristó, ne̱ canó raꞌa noꞌ do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. Dan me se nu̱ꞌ canó raꞌa noꞌ tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ canicunꞌ se xraꞌ ton man noꞌ na̱nj ado̱nj. \v 45 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó se vaa me síí canó raꞌa saga̱nꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij yuvii̱ ne cano̱ raꞌa saga̱nꞌ soꞌ maꞌ, taj nu̱ꞌ nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó: \p ―Ma̱a̱n cheꞌé se raan va̱j nij yuvii̱, ne̱ canó rmaꞌa̱n raꞌa ꞌo̱ soꞌ saga̱nꞌ so̱ꞌ, maestro ―taj Pedró rihaan Jesucristó a. \p \v 46 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Vaa ꞌo̱ yuvii̱ canó raꞌa saga̱nꞌ ꞌu̱nj ado̱nj. Neꞌenj se vaa nahuun yuvii̱ quiꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 47 Ga̱a ne̱ xcaj chana̱ cuentá se vaa queneꞌen Jesucristó se vaa quiꞌyaj noꞌ, ga̱a ne̱ riꞌíj man noꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ noꞌ, ne̱ canicunꞌ ru̱j noꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj noꞌ rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ se vaa ma̱a̱n se canó raꞌa noꞌ saga̱nꞌ Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ ma̱a̱n orá dan nahuun sa̱ꞌ noꞌ ne̱ canicunꞌ se xraꞌ ton man noꞌ, taj noꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a. \p \v 48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ, ne̱: \p ―Nahuún so̱ꞌ cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj, nocoj. Veꞌé caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ dínj ga̱a̱ nimán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan noꞌ a. \p \v 49 Ataa navi̱j caꞌmi̱i̱ Jesucristó, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí cavii tucuá Jairo, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jairo a: \p ―A̱j caviꞌ taꞌníí so̱ꞌ, ne̱ taj cheꞌé cara̱a̱ chrúú so̱ꞌ rihaan maestró a̱ maꞌ ―taj síí ꞌnaꞌ cataj xnaꞌanj rihaan Jairo a. \p \v 50 Dan me se cuno Jesucristó nana̱ caꞌmii síí caꞌnaꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Jairo a: \p ―Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cuchuma̱n ya̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj, ne̱ quinahu̱un taꞌníí so̱ꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 51 Dan me se cuchiꞌ Jesucristó tucuá Jairo, ne̱ ne caꞌve̱j Jesucristó catu̱u̱ nij yuvii̱ rá veꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ ma̱a̱n Pedró do̱ꞌ, Juan do̱ꞌ, Jacobo do̱ꞌ, ro̱j ni̱ca̱ Jairo do̱ꞌ, caꞌvej soꞌ catu̱u̱ rá veꞌ ga̱ soꞌ a. \v 52 Dan me se taꞌvee ndoꞌo nij síí cunuu chre̱ꞌ rá veꞌ cheꞌé chala̱ cunii caviꞌ, ne̱ nanó uxrá rá nij soꞌ, ne̱ goꞌ nij soꞌ cuxruꞌ rucua̱a̱ nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ: \p ―Se̱ taꞌvee soj maꞌ. ꞌO̱ se ne cavi̱ꞌ noꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se otoj u̱u̱n noꞌ na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 53 Ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó cheꞌé se a̱j queneꞌen nij soꞌ se vaa a̱j caviꞌ ya̱ noꞌ a. \v 54 Tza̱j ne̱ catúj Jesucristó rá cuartó na̱j noꞌ, ne̱ quitaꞌaa soꞌ raꞌa noꞌ, ne̱ nacúún soꞌ man noꞌ, cataj soꞌ: \p ―Na̱xagaa so̱ꞌ, chala̱ cunii ―taj soꞌ rihaan noꞌ a. \p \v 55 Ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún noꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ naxaga̱a̱ noꞌ, ne̱ nu̱ꞌ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan ro̱j ni̱ca̱ Jairo se vaa go̱ꞌ ro̱j soꞌ do̱j se chá cha̱ chala̱ cunii, taj Jesucristó rihaan ro̱j ni̱ca̱ Jairo a. \p \v 56 Dan me se caꞌanj rá ro̱j soꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a: \p ―A̱ ꞌó yuvii̱ se̱ cataj xnaꞌanj ro̱j so̱j rihaan da̱j quiꞌyáj cheꞌé chala̱ cunii maꞌ ―taj Jesucristó rihaan ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ a. \c 9 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌnéé Jesucristó man chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ natáj nij soꞌ a \p \v 1 Dan me se canacúún Jesucristó man chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ goꞌ soꞌ se nucua̱j man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan me maꞌa̱n nana̱ chre̱e do̱ꞌ, caꞌve̱e caꞌne̱e̱ nij soꞌ chiꞌii̱ xráá síí ranꞌ do̱ꞌ a. \v 2 Ga̱a ne̱ caꞌnéé soꞌ man nij soꞌ caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ natáj nij soꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne caꞌne̱e̱ nij soꞌ chiꞌii̱ xráá nij síí ranꞌ do̱ꞌ a. \v 3 Ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: \p ―A̱ ꞌó rasu̱u̱n se̱ nica̱j soj caꞌa̱nj soj maꞌ. Chruun garroté do̱ꞌ, nanj do̱ꞌ, se chá do̱ꞌ, saꞌanj do̱ꞌ, se̱ nica̱j soj maꞌ. O̱rúnꞌ nique̱e̱ yatzíj nu̱u̱ soj caꞌa̱nj ga̱ soj á. \v 4 Ne̱ me maꞌa̱n veꞌ cuchiꞌ soj ne̱ caꞌvej ꞌo̱ soꞌ cane̱ soj roꞌ, ne̱ veé veꞌ yoꞌ yoꞌo̱ cane̱ soj ne̱ veé veꞌ yoꞌ cavi̱i̱ soj caꞌa̱nj soj caꞌmi̱i̱ natáj soj se‑na̱na̱ Diose̱ á. \v 5 Ne̱ me maꞌa̱n ꞌo̱ chumanꞌ se̱ caꞌvej rá nij síí chiha̱nj cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soj, ta̱náj soj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ cavi̱i̱ soj tuꞌva chumanꞌ yoꞌ, ne̱ nacuna̱nꞌ soj tacóó soj cayu̱u yoꞌóó tachru̱u̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ tacóó soj á. Nda̱a dan, ga̱a ne̱ xca̱j nij síí chiha̱nj yoꞌ cuentá se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ se vaa ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soj man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chuvi̱j nij soꞌ a. \p \v 6 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj nij soꞌ nij chumanꞌ, ne̱ caꞌmii natáj nij soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ me rej maꞌa̱n va̱j nij soꞌ caꞌnéj nij soꞌ chiꞌii̱ xráá nij síí ranꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa xcaj síí nica̱j suun cuꞌna̱j Herodes cuentá cheꞌé Jesucristó a \p \v 7 Dan me se cuno síí nica̱j suun cuꞌna̱j Herodes nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ guun rá Herodes queneꞌe̱n soꞌ me síí me Jesucristó a. ꞌO̱ se taꞌa̱j yuvii̱ cataj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱, \v 8 ne̱ yoꞌó taꞌa̱j yuvii̱ cataj se vaa curuviꞌ uún síí cuꞌna̱j Elías síí cayáán ga̱a naá, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j uún yuvii̱ cataj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá a. \v 9 Tza̱j ne̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes cataj, ne̱: \p ―A̱j caviꞌ Juan, ne̱ xꞌneꞌ chihá Juan, quiꞌyáj a. Tza̱j ne̱ ne neꞌenj me yuvii̱ me síí nihánj, ne̱ tuꞌva nii da̱nj cheꞌé soꞌ rihanj maꞌ ―taj Herodes a. \p Ga̱a ne̱ guun uxrá rá Herodes queneꞌe̱n soꞌ man Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌvee quirii Jesucristó se chá ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo a \p \v 10 Dan me se namán chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé nu̱ꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj suun nij soꞌ rej caꞌanj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man taranꞌ nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ nda̱a tuꞌva chumanꞌ cuꞌna̱j Betsaida rej yaníj a. \v 11 Tza̱j ne̱ queneꞌen ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ rej caꞌanj Jesucristó, ga̱a ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó, caꞌanj nij soꞌ a. Ga̱a ne̱ veꞌé caꞌmii Jesucristó ga̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ canocoꞌ man soꞌ, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quinahuun nij síí ranꞌ, quiꞌyaj soꞌ do̱ꞌ a. \v 12 Dan me se nichru̱nꞌ cata̱ꞌ güii, ne̱ dan me se quinichrunꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: \p ―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij soꞌ rej chumanꞌ noco̱o chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ ma̱n veꞌ cara̱nꞌ nij soꞌ do̱ꞌ, ma̱n se chá quiri̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ rej ma̱n níꞌ nihánj me se rcoꞌ quij me nihánj, ne̱ taj rej cara̱nꞌ nij soꞌ, taj se chá cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nihánj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 13 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Go̱ꞌ maꞌa̱n soj se chá cha̱ nij yuvii̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p ―Tza̱j ne̱ taj se chá rihaan núj maꞌ. Ma̱a̱n se o̱rúnꞌ ꞌu̱nꞌ rachrúún ne̱ vi̱j gue̱e̱ xcuaj ne̱, vaa rihaan núj na̱nj á. Tza̱j ne̱ caꞌve̱e caꞌa̱nj núj, ne̱ quira̱a̱n núj se chá cha̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ nihánj na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 14 Dan me se ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo mán rej yoꞌ ta̱ꞌ asuun, ne̱ ino̱ me chana̱ ga̱ xnii ado̱nj. Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Ca̱yáán nij yuvii̱ rihaan yoꞌóó, quiꞌya̱j soj, ne̱ dan me se cunu̱u chre̱ꞌ ꞌo̱ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ yuvii̱ cane̱ ꞌo̱ ꞌo̱ rej, quiꞌya̱j soj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 15 Ne̱ veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ caꞌanj cane̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ a. \v 16 Ga̱a ne̱ dan me se quitaꞌaa Jesucristó ꞌu̱nꞌ nij rachrúún ga̱ ro̱j xcuaj yoꞌ, ga̱a ne̱ niꞌya̱j soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé se chá yoꞌ, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún do̱ꞌ, nee̱ xcuaj do̱ꞌ, ne̱ caxríj soꞌ ston nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé rej caxri̱i̱ nij soꞌ ston nij yuvii̱ a. \v 17 Ga̱a ne̱ chá taranꞌ nij yuvii̱, ne̱ caraa rque nij soꞌ ne̱ nda̱a quináj ndoꞌo se chá a. Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nij soꞌ nu̱ꞌ se quináj tuꞌva yuvii̱, ne̱ caraa nij soꞌ yoꞌó cunu̱ꞌ chuvi̱j scaa a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Pedró me síí me Jesucristó a \p \v 18 Dan me se ꞌo̱ güii caꞌanj Jesucristó ꞌo̱ rej yaníj cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ roꞌ, mán rej yoꞌ ga̱ soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ, cataj soꞌ, ne̱: \p ―Me si̱j mé ꞌu̱nj, taj nij yuvii̱ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a. \p \v 19 ―Vaa síí taj se vaa síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ mé so̱ꞌ ei. Ne̱ vaa síí taj uún se vaa síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me uún so̱ꞌ chugua̱nj. Ne̱ vaa síí taj uún se vaa yoꞌó síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me uún so̱ꞌ xa̱ꞌ. Da̱nj taj ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ a. \p \v 20 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ: \p ―Ne̱ maꞌa̱n soj, ga̱a ne̱ me si̱j mé ꞌu̱nj, rá soj uún ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ cataj Pedró: \p ―Síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 21 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Se̱ cataj nij soj nana̱ vaa da̱nj rihaan a̱ ꞌó nij yuvii̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó se vaa cavi̱ꞌ soꞌ ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ a \p \v 22 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ no̱ xcúún ꞌu̱nj quira̱nꞌ ndoꞌo ꞌu̱nj sayuun quiꞌya̱j nij síí uun chij do̱ꞌ, quiꞌya̱j nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, quiꞌya̱j nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, ne̱ nachri̱ꞌ ndoꞌo nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán ꞌu̱nj, ne̱ ticavi̱ꞌ nii mán ꞌu̱nj, ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 23 Ga̱a ne̱ dan me se cataj soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a: \p ―Sese me rá yoꞌo̱ soꞌ canoco̱ꞌ soꞌ manj, ne̱ se̱ guun rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ se vaa me rá maꞌa̱n soꞌ quiꞌya̱j soꞌ maꞌ. Ne̱ caꞌve̱e se quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun do̱ꞌ, caꞌve̱e se nda̱a cachro̱n nii man soꞌ rihaan rcutze̱ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ daj a̱ ꞌo̱ ꞌo̱ güii me se yoꞌo̱ quiꞌya̱j suun soꞌ cheꞌej, ne̱ yoꞌo̱ canoco̱ꞌ raan soꞌ manj ado̱nj. \v 24 Tza̱j ne̱ sese vaa ꞌo̱ síí me rá ti̱nanii man maꞌa̱n rihaan sayuun, ne̱ vaa güii yoꞌo̱ cavi̱ꞌ nimán soꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese cavi̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj, ne̱ vaa güii cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ ado̱nj. \v 25 Ne̱ a̱ me se quiri̱ꞌ ꞌo̱ soꞌ sese quiꞌya̱j canaán soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌa̱nj niꞌya̱ nimán maꞌa̱n soꞌ, rá soj ga̱. Daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ. \v 26 Dan me se xa̱ꞌ síí uun naꞌa̱j niꞌya̱j manj ne̱ uun naꞌa̱j niꞌya̱j se‑na̱na̱j, tza̱j ne̱ vaa güii gu̱un naꞌa̱j ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soꞌ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Ne̱ güii yoꞌ me se veꞌé ndoꞌo gu̱un chij ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Réj Diose̱, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ꞌu̱nj, quiꞌya̱j se‑mo̱zó Diose̱ nij síí gue̱e̱ ado̱nj. \v 27 Nihánj me se cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan soj se vaa xa̱ꞌ taꞌa̱j soj si̱j nicu̱nꞌ nihánj cuano̱ me se ga̱a ataa a̱ cavi̱ꞌ taꞌa̱j soj, ne̱ ya̱ queneꞌe̱n taꞌa̱j soj asa̱ꞌ guun cheꞌe̱ Diose̱ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan cunuda̱nj nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa chuguu̱n ndoꞌo man Jesucristó niꞌya̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a \p \v 28 Quisíj caꞌmii Jesucristó nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ cachén ꞌo̱ tu̱nj güii ta̱ꞌ asuun, ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man Pedró ga̱ Juan ga̱ Jacobo, ne̱ cavii soꞌ raa̱ ꞌo̱ quij xca̱a̱n, caꞌanj cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. \v 29 Ga̱a cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ yoꞌo̱ cunuu ino̱ rihaan soꞌ, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ cunuu catzi̱i̱ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ nda̱a raa̱n lá maꞌa̱n saga̱nꞌ soꞌ a. \v 30 Ga̱a ne̱ dan me se naquiꞌyaa vi̱j snóꞌo rihaan nij soꞌ, ne̱ nanó ro̱j soꞌ cuentó ga̱ Jesucristó, ne̱ Moisés do̱ꞌ, Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, me ro̱j soꞌ a. \v 31 Dan me se veꞌé ndoꞌo curuviꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ caꞌmii ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó cheꞌé se vaa quira̱nꞌ Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cavi̱i̱ soꞌ chumii̱ nihánj, nda̱a vaa guun rá Diose̱ quiꞌya̱j soꞌ a. \v 32 Dan me se caꞌnaꞌ ndoꞌo nej rihaan nij tuvi̱ꞌ Pedró, tza̱j ne̱ ne coto̱j nij soꞌ maꞌ. Queneꞌen nij soꞌ nda̱a vaa chuguu̱n saga̱nꞌ Jesucristó do̱ꞌ, nda̱a vaa chuguu̱n saga̱nꞌ ro̱j síí nicu̱nꞌ ga̱ soꞌ do̱ꞌ a. \v 33 Ga̱a ne̱ dan me se guun cheꞌe̱ ro̱j síí nicu̱nꞌ ga̱ Jesucristó caꞌanj yaníj ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan Jesucristó: \p ―Cuna̱j uxrá vaa mán núj nihánj ga̱ so̱ꞌ, maestro. Ne̱ quiꞌya̱j núj vaꞌnu̱j veꞌ yacataj cane̱ soj na̱nj á. ꞌO̱ veꞌ ca̱né so̱ꞌ, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Moisés, ne̱ yoꞌó veꞌ cane̱ síí cuꞌna̱j Elías ei ―taj Pedró rihaan Jesucristó, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n uxrá soꞌ da̱j me cheꞌé caꞌmii soꞌ rihaan Jesucristó da̱nj a̱ maꞌ. \p \v 34 Quisíj caꞌmii soꞌ nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ ngaa rej xta̱ꞌ, ne̱ caráán ngaa xráá nij soꞌ ne̱ naxíj nij soꞌ rque ngaa, ne̱ cuchuꞌviꞌ vaꞌnu̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó yoꞌ a. \v 35 Ga̱a ne̱ Diose̱ roꞌ, caꞌmii nana̱ cuno nij soꞌ rque ngaa yoꞌ a. Ne̱ cataj Diose̱: \p ―Síí nihánj me taꞌníj síí ꞌe̱e̱ raj ado̱nj. Cuno̱ soj rihaan soꞌ ei ―taj Diose̱ cuno nij soꞌ a. \p \v 36 Quisíj caꞌmii Diose̱, ga̱a ne̱ ta̱j o̱rúnꞌ Jesucristó nicunꞌ, queneꞌen nij soꞌ a. Tza̱j ne̱ yoꞌo̱ caráán tuꞌva nij soꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ, ne̱ güii guun da̱nj me se a̱ ꞌó yuvii̱ ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ rihaan a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ xnii nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 37 Dan me se cachén ꞌo̱ yanꞌ, ne̱ quisíj güii, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej rque̱ a. Ga̱a ne̱ nariꞌ tuviꞌ nij soꞌ ga̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ noco̱o yuvii̱ a. \p \v 38 Ga̱a ne̱ dan me se nucua̱j ndoꞌo caꞌmii yoꞌo̱ síí ꞌnaꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ: \p ―Achíín ni̱ꞌyáj rihaan so̱ꞌ se vaa cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ taꞌníj cheꞌé se o̱rúnꞌ ra̱a̱ soꞌ me taꞌníj, maestro ―taj soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱― \v 39 Dan me se naruviꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj, ne̱ taj niꞌyón snúú soꞌ, ne̱ aguáj soꞌ, ne̱ avii yatanꞌ tuꞌva soꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ ꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nana̱ chre̱e yoꞌ man taꞌníj, ne̱ sayu̱u̱n uxrá cu̱riha̱nj nana̱ chre̱e yoꞌ nimán taꞌníj ado̱nj. \v 40 Ne̱ dan me se cachíín ni̱ꞌyáj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ se vaa quiri̱i̱ nij soꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e quiri̱i̱ nij soꞌ nana̱ chre̱e nimán taꞌníj maꞌ. ―Da̱nj cataj snóꞌo yoꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 41 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó a: \p ―Dan me se síí ne amán rá me soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, ne̱ chiꞌi̱i̱ vaa nimán soj, ne̱ a̱ me daj cache̱j ga̱ soj, ne̱ a̱ me daj ga̱a̱ naj nimanj ni̱ꞌyaj ꞌu̱nj man soj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán soj ga̱. Ni̱caj so̱ꞌ man xnii caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ rihanj cuaj á ―taj Jesucristó a. \p \v 42 Dan me se ga̱a ꞌnaꞌ xnii, ne̱ nu̱ꞌ snúú xnii, ne̱ naxruꞌ xnii, quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, tza̱j ne̱ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nana̱ chre̱e se vaa cu̱riha̱nj soꞌ nimán xnii, ne̱ dan me se curiha̱nj nana̱ chre̱e yoꞌ nimán xnii, ne̱ nahuun sa̱ꞌ xnii, quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ nagoꞌ Jesucristó man xnii rihaan rej xnii a. \v 43 Ga̱a ne̱ queneꞌen nij yuvii̱ se vaa nucua̱j ndoꞌo Diose̱ síí quiꞌyaj suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ, ne̱ caráyaꞌa̱nj nu̱ꞌ nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj uún Jesucristó se vaa vaa güii cavi̱ꞌ soꞌ a \p Dan me se caráyaꞌa̱nj cunuda̱nj yuvii̱ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p \v 44 ―A̱ ꞌó xcoꞌ se̱ quiniꞌyón soj nana̱ nihánj nana̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ maꞌ. Dan me se ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ me se vaa güii nago̱ꞌ nii mán ꞌu̱nj rihaan yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \p \v 45 Tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó, ne̱ ne caꞌve̱j rá Diose̱ xca̱j nij soꞌ cuentá maꞌ. Ne̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ xna̱ꞌanj nij soꞌ man Jesucristó cheꞌé nana̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me síí me síí gu̱un chij doj a \p \v 46 Dan me se guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó caꞌmii cunuꞌ nij soꞌ me nij soꞌ gu̱un chij doj a. \v 47 Tza̱j ne̱ xcaj Jesucristó cuentá da̱j vaa nimán nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan quitaꞌaa soꞌ raꞌa ꞌo̱ neꞌej, ne̱ nica̱j soꞌ cachrón soꞌ xꞌnúú soꞌ, \v 48 ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ ꞌo̱ neꞌej nihánj cheꞌej, ne̱ adi̱ꞌ ma̱ꞌanj me aráj cochro̱j ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj. Dan me se síí aꞌmii sa̱ꞌ ga̱ ꞌu̱nj me se nuveé o̱rúnꞌ ꞌu̱nj me aꞌmii sa̱ꞌ soꞌ ga̱ maꞌ. Ma̱a̱n Diose̱ ya̱ síí caꞌnéé mán ꞌu̱nj me aráj cochro̱j ya̱ soꞌ ne̱ aꞌmii sa̱ꞌ ya̱ soꞌ ga̱ vaa na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se síí nica̱ꞌ doj rihaan taranꞌ soj roꞌ, me síí sa̱ꞌ doj rihaan taranꞌ soj a ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó se vaa me maꞌa̱n síí ne unuꞌ ga̱ soꞌ me tuviꞌ soꞌ a \p \v 49 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan Jesucristó a: \p ―Queneꞌen núj man ꞌo̱ síí ataꞌ tuꞌva se‑chu̱vií so̱ꞌ, ne̱ uriha̱nj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, ꞌyaj soꞌ, na̱nj maestro. Tza̱j ne̱ caráán núj chrej caꞌmi̱i̱ soꞌ ne̱ se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, cheꞌé se nuveé si̱j chéé ga̱ níꞌ me soꞌ, taj núj, na̱nj maestro ―taj Juan rihaan Jesucristó a. \p \v 50 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Caꞌne̱ꞌ sa̱ꞌ gue̱e̱ rá soj quiꞌya̱j maꞌa̱n soꞌ da̱nj ei. ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí ne unuꞌ ga̱ soj, tza̱j ne̱ tuviꞌ soj me soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan Juan do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ do̱ꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, rihaan síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, se vaa nij caꞌmii ro̱j soꞌ a \p \v 51 Dan me se ga̱a nichru̱nꞌ güii quina̱nꞌ Jesucristó xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ caꞌnéé nucua̱j nimán soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén a. \v 52 Dan me se caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan do̱j síí chéé ga̱ soꞌ quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ nano̱ꞌ nij soꞌ veꞌ cara̱nꞌ nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj nij síí caꞌanj suun, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ ya̱nj nij síí samaritano a. \v 53 Tza̱j ne̱ quiraꞌaan nij síí samaritano veꞌ tucuá nij soꞌ rihaan Jesucristó, cheꞌé se guun rá soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén a. \v 54 Dan me se ga̱a queneꞌen ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó ro̱j síí cuꞌna̱j Jacobo ga̱ Juan, se vaa quiraꞌaan nij síí samaritano veꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó, cataj ro̱j soꞌ: \p ―Me rá so̱ꞌ cachi̱nj niꞌya̱j núj rihaan Diose̱, ne̱ caꞌne̱j Diose̱ yaꞌan, ne̱ caca̱a̱ nij síí samaritano naꞌ ―taj ro̱j soꞌ, xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a. \p \v 55 Tza̱j ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ caxríj yuva̱a̱ Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó a: \p ―Ne neꞌen soj da̱j si̱j me soj ne̱ guun da̱nj rá soj a. Xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ti̱cavíꞌ ꞌu̱nj man yuvii̱ maꞌ. Cheꞌé yan ti̱nanii ꞌu̱nj man yuvii̱ rihaan sayuun caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a. \p \v 56 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij tuvi̱ꞌ Jesucristó yoꞌó chumanꞌ caranꞌ nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii Jesucristó rihaan vaꞌnu̱j síí tiha̱j guun rá canoco̱ꞌ man soꞌ a \p \v 57 Ga̱a va̱j nij soꞌ chrej, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ soꞌ, caꞌmii soꞌ ga̱ Jesucristó a: \p ―Ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ da̱j rej maꞌa̱n vaj so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 58 Ga̱a ne̱ cataj ya̱ Jesucristó se vaa ranꞌ soꞌ chéé soꞌ a: \p ―ꞌO̱ se nij chunee roꞌ, otoj sa̱ꞌ nij xoꞌ rá yuꞌuj ta̱j rque yoꞌóó, ne̱ nij xtâj chéé xta̱ꞌ roꞌ, vaa saca̱ꞌ nij xoꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ taj a̱ doj rej qui̱náá ꞌu̱nj coto̱j ꞌu̱nj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 59 Ne̱ dan me se cataj Jesucristó rihaan yoꞌó soꞌ a: \p ―Ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p ―Caꞌve̱j so̱ꞌ nanj tucuaj, ne̱ nda̱a cavi̱ꞌ réj, ga̱a ne̱ cachi̱nꞌ ꞌu̱nj man réj, ga̱a ne̱ ca̱nocóꞌ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 60 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ cachi̱nꞌ maꞌa̱n nij síí caviꞌ nimán man tuviꞌ soꞌ xnangá á. Ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ, caꞌmi̱i̱ natáj so̱ꞌ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 61 Ne̱ dan me se cataj yoꞌó soꞌ uún rihaan Jesucristó a: \p ―Me raj ca̱nocoj mán so̱ꞌ, Señor. Tza̱j ne̱ asino caꞌve̱j so̱ꞌ caꞌa̱nj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij tuvij, ga̱a ne̱ caꞌna̱j, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 62 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Síí oro̱ꞌ nee niꞌya̱j rej xco̱ roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ cavii nica̱ tucuáán quiꞌya̱j soꞌ maꞌ. Ne̱ síí me rá canoco̱ꞌ manj me se se̱ guun ca̱nica̱j uún soꞌ rej xco̱ soꞌ maꞌ. Ne̱ sese da̱nj quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee gu̱un chij Diose̱ nimán soꞌ maꞌ. Ne̱ ase vaa síí oro̱ꞌ nee rii tucuáán roꞌ, vaa síí me rá canoco̱ꞌ manj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \c 10 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌnéé Jesucristó man vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ natáj nij soꞌ a \p \v 1 Cachén doj, ga̱a ne̱ narii Jesucristó man yaꞌnúj chiha̱a̱ chi̱ꞌ snóꞌo, ne̱ caꞌnéé soꞌ man vi̱j vi̱j nij soꞌ quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó caꞌa̱nj nij soꞌ daj a̱ chumanꞌ cache̱n Jesucristó, \v 2 ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Ya̱ uxrá, ne̱ vaa ndoꞌo suun rihaan níꞌ, ne̱ nij síí ꞌyaj suun me se do̱j nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j níꞌ doj nij síí quiꞌya̱j suun rihaan Diose̱ síí uun chij ꞌni̱j raꞌa suun, ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ doj yuvii̱ quiꞌya̱j suun se‑su̱u̱n soꞌ ado̱nj. \v 3 Dan me se caꞌa̱nj caꞌmi̱i̱ natáj soj rihaan nij yuvii̱, tza̱j ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa caꞌna̱ꞌ sayuun rihaan soj ei. ꞌO̱ se ase vaa matzinj va̱j rej ma̱n xcaꞌyanj caꞌnu̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj chugua̱nj. \v 4 Se̱ nica̱j soj vitó nu̱u̱ saꞌanj se̱ nica̱j soj nanj se̱ nica̱j soj yoꞌó taco̱j canj se̱ nica̱j soj caꞌa̱nj soj maꞌ. ꞌO̱ rej caꞌa̱nj soj, ne̱ ꞌo̱ rej ca̱nica̱j soj, ne̱ se̱ canicunꞌ soj nano̱ soj cuentó ga̱ yuvii̱ maꞌ. \p \v 5 ”Asa̱ꞌ catúj soj rá ꞌo̱ veꞌ, ne̱ asino cata̱j soj rihaan nij síí ya̱nj rá veꞌ yoꞌ se vaa dínj ga̱a̱ cuma̱n nij soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ a. \v 6 Ne̱ sese ya̱nj ꞌo̱ síí ca̱yáán sa̱ꞌ ga̱ Diose̱ rá veꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ ya̱ veꞌé ca̱yáán soꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ a. Tza̱j ne̱ sese nuviꞌ síí ca̱yáán sa̱ꞌ ga̱ Diose̱ yáán rá veꞌ yoꞌ, ne̱ ca̱nica̱j uún nana̱ sa̱ꞌ caꞌmii soj rihaan maꞌa̱n soj, quiꞌya̱j Diose̱, tza̱j ne̱ se̱ cavii sa̱ꞌ nij síí tucua̱ yoꞌ a̱ maꞌ. \v 7 Cara̱nꞌ soj veꞌ ya̱nj síí sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ me maꞌa̱n se rque̱ síí ya̱nj yoꞌ, ne̱ cha̱ soj coꞌo̱ soj do̱ꞌ, ne̱ no̱ xcúún yuvii̱ rque̱ yuvii̱ chraa cha̱ soj cheꞌé suun sa̱ꞌ ꞌyaj suun soj a. Se̱ caꞌanj soj cara̱nꞌ soj yoꞌó yoꞌó veꞌ maꞌ. \v 8 Asa̱ꞌ cuchiꞌ soj ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ sese veꞌé caꞌmi̱i̱ nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ ga̱ soj, ga̱a ne̱ cha̱ soj me maꞌa̱n se chá rque̱ nij soꞌ man nij soj a. \v 9 Caꞌne̱e̱ soj chiꞌii̱ xráá nij síí ranꞌ ma̱n chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌmi̱i̱ natáj soj rihaan yuvii̱ se vaa nichru̱nꞌ gu̱un chij Diose̱ chiháán nij soꞌ a. \p \v 10 ”Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ cuchiꞌ soj ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ sese ne caꞌve̱j rá nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ se‑na̱na̱ soj, ga̱a ne̱ canicu̱nꞌ soj tanu̱u̱ rá callé chumanꞌ, ga̱a ne̱ cata̱j soj rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ a: \v 11 “Asa̱ꞌ curiha̱nj núj chumanꞌ nihánj, ne̱ nacuna̱nꞌ núj tacóó núj, ne̱ tucuayu̱u núj yoꞌóó tachru̱u̱ avii chiháán soj tacóó núj cayu̱u yoꞌ rihaan maꞌa̱n soj a. Ga̱a ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa guun rá Diose̱ gu̱un chij Diose̱ chiháán soj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá soj a”. Da̱nj cata̱j soj rihaan nij síí naꞌvej rá cuno̱ nana̱ caꞌmii soj a. \v 12 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa vaa güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱, ga̱a ne̱ quira̱nꞌ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ doj sayuun rihaan nij síí chiꞌi̱i̱ ma̱n chumanꞌ Sodoma ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí caꞌnéé soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó cheꞌé sayuun quira̱nꞌ yuvii̱ ma̱n vaꞌnu̱j chumanꞌ yuvii̱ ne caꞌve̱j rá cuno̱ se‑na̱na̱ soꞌ a \p \v 13 Ga̱a ne̱ dan me se cataj uún Jesucristó a: \p ―Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Corazín a. Nique̱ soj si̱j ma̱n chumanꞌ Betsaida a. ꞌO̱ se quira̱nꞌ uxrá soj sayuun na̱nj á. Dan me se nij síí ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, nij síí ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ, me síí chiꞌi̱i̱ nimán na̱nj á. Tza̱j ne̱ sese caꞌanj ꞌu̱nj chiháán nij soꞌ, ne̱ sese quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij soꞌ, ne̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱j ne̱ guun ya̱ rá nij soꞌ se vaa tumé nij soꞌ cacunꞌ, ne̱ canica̱j nimán nij soꞌ, ne̱ quinanó ndoꞌo rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ, ne̱ nda̱a yatzíj yaꞌ cunuû nij soꞌ, ne̱ nda̱a yaj chruun acaa ruvaj caraa nij soꞌ raa̱ nij soꞌ, cheꞌé yan quinanó rá nij soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ asuun sa̱j ado̱nj. Nihánj, ne̱ ne caꞌa̱nj ꞌu̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj chiháán soj ꞌnaj, ne̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o queneꞌen maꞌa̱n soj, tza̱j ne̱ ne ca̱nica̱j nimán nij soj a̱ maꞌ. \v 14 Dan me se güii caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ roꞌ, doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ soj rihaan sayuun quira̱nꞌ nij síí chiꞌi̱i̱ ma̱n chumanꞌ Tiro do̱ꞌ, ma̱n chumanꞌ Sidón do̱ꞌ ado̱nj. \v 15 Ne̱ vaa soj si̱j ma̱n chumanꞌ Capernaum uún a. Ne̱ síí sa̱ꞌ ina̱nj me maꞌa̱n soj, rá soj naꞌ. Nuveé si̱j sa̱ꞌ me soj maꞌ. Síí caꞌa̱nj rihaan yaꞌan gu̱un soj ado̱nj ―taj Jesucristó a. \p \v 16 Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Síí nanó xre̱j se‑na̱na̱ soj roꞌ, soꞌ me síí nanó xre̱j se‑na̱na̱ ma̱ꞌanj a. Tza̱j ne̱ síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man soj roꞌ, soꞌ me síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man nda̱a ma̱ꞌanj a. Ne̱ síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man ma̱ꞌanj roꞌ, soꞌ me síí uun naco̱o̱ rá niꞌya̱j man Diose̱ síí caꞌnéé manj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa namán vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nij síí caꞌnéé Jesucristó a \p \v 17 Quisíj quiꞌyaj vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nij soꞌ nda̱a vaa cataj Jesucristó, ga̱a ne̱ namán uún nij soꞌ a. Niha̱ꞌ rá nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Nda̱a nij nana̱ chre̱e uno rihaan núj, Señor. Cheꞌé se se‑chu̱vií so̱ꞌ táá tuꞌva núj, ne̱ uriha̱nj nij soꞌ nimán yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 18 Ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Neꞌen yaj cayuu se nucua̱j nica̱j Satanás, ne̱ ase uun raa̱n roꞌ, me cayuu se nucua̱j nica̱j Satanás ado̱nj. \v 19 Cuno̱ soj caꞌmi̱j á. ꞌU̱nj roꞌ, me síí quiꞌya̱j gu̱un nucua̱j soj quiꞌya̱j canaán soj rihaan daj a̱ se chiꞌi̱i̱ a. Caꞌve̱e se ruꞌma̱an cheꞌé soj ꞌo̱ xcuáá do̱ꞌ, ꞌo̱ xcuun do̱ꞌ, tza̱j ne̱ taj se quiꞌya̱j xoꞌ man soj maꞌ. Quiꞌya̱j canaán soj rihaan nu̱ꞌ se nucua̱j nica̱j Satanás síí ta̱j riꞌyunj niꞌya̱j man níꞌ, ne̱ a̱ ꞌó xcoꞌ se̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n man soj maꞌ. \v 20 Tza̱j ne̱ taj cheꞌé gu̱un niha̱ꞌ rá soj cheꞌé se uno nij nana̱ chre̱e rihaan soj maꞌ. Gu̱un niha̱ꞌ rá soj, tza̱j ne̱ cheꞌé se a̱j cachrón Diose̱ se‑chuvi̱i soj rej xta̱ꞌ roꞌ, cheꞌé dan gu̱un niha̱ꞌ rá soj á ―taj Jesucristó rihaan vaꞌnu̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa guun niha̱ꞌ rá Jesucristó, quiꞌyaj Nimán Diose̱ a \p \v 21 Ma̱a̱n güii yoꞌ roꞌ, guun niha̱ꞌ rá Jesucristó, quiꞌyaj Nimán Diose̱, ne̱ cataj Jesucristó rihaan Diose̱ a: \p ―Síí ꞌni̱j raꞌa chumii̱ do̱ꞌ, síí ꞌni̱j raꞌa xta̱ꞌ do̱ꞌ, mé so̱ꞌ, Ata̱j Chij. Ne̱ sa̱ꞌ uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ caráán so̱ꞌ rihaan nij síí avii raa̱ do̱ꞌ, rihaan nij síí acaj cuentá do̱ꞌ, se vaa se̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱j maꞌ. Ma̱a̱n nij síí vaa nica̱ꞌ nimán roꞌ, veꞌé cuno nij soꞌ, quiꞌyáá so̱ꞌ a. Da̱nj ina̱nj quiꞌyáá so̱ꞌ, cheꞌé yan da̱nj me rá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, Ata̱j ―taj Jesucristó rihaan Rej soꞌ Diose̱ a. \p \v 22 Canica̱j Jesucristó, caꞌmii soꞌ rihaan nij yuvii̱, cataj soꞌ a: \p ―A̱j rqué Réé ꞌu̱nj Diose̱ cunuda̱nj rasu̱u̱n rihanj á. Ne̱ a̱ ꞌó síí ne neꞌen da̱j vaa ꞌu̱nj, ma̱a̱n se o̱rúnꞌ Réj neꞌen a. ꞌO̱ se taꞌníí soꞌ mej ado̱nj. Ne̱ a̱ ꞌó síí ne neꞌen da̱j vaa Réj maꞌ. Ma̱a̱n se o̱rúnꞌ ꞌu̱nj neꞌen da̱j vaa soꞌ ado̱nj. Ne̱ sese me rá ꞌu̱nj cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan yoꞌó nij yuvii̱ da̱j vaa Réj, ne̱ queneꞌe̱n yoꞌó nij soꞌ uún ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \p \v 23 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan ina̱nj maꞌa̱n nij soꞌ a: \p ―Vaa cheꞌé ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soj cheꞌé rihaan soj á. ꞌO̱ se a̱j queneꞌen soj se vaa quiꞌyáj na̱nj á. \v 24 ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa ma̱n ndoꞌo síí ma̱n ga̱a naá síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ do̱ꞌ, síí nica̱j suun rey do̱ꞌ, guun rá queneꞌe̱n se vaa queneꞌen nij soj, tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n nij soꞌ maꞌ. Ne̱ guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se vaa cuno nij soj, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé síí samaritano racuíj man síí ranꞌ chiꞌii̱ a \p \v 25 Ga̱a ne̱ dan me se canicunꞌ caya̱ ꞌo̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱, ne̱ xnáꞌanj soꞌ ꞌo̱ nana̱ man Jesucristó, cheꞌé rej guun rá soꞌ quiri̱ꞌ soꞌ rej cara̱a soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó a. \p ―Da̱j qui̱ꞌyáj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e ca̱yánj ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ga̱ maestroꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 26 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Neꞌén so̱ꞌ me nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ se‑tucua̱nj Moisés naꞌ. Da̱j taj yanj yoꞌ nayaa so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ a. \p \v 27 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―“Nda̱a nimán yá so̱ꞌ gu̱un rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ man Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ nda̱a nu̱ꞌ se nucua̱j yá so̱ꞌ cara̱a̱ cochro̱j rihaan Diose̱, ne̱ yoꞌo̱ nda̱a cúú yave̱ mán so̱ꞌ cuchuma̱n rá ni̱ꞌyaj man Diose̱ na̱nj ado̱nj.” Ne̱, “Adi̱ꞌ se ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ á”, taj se‑tucua̱nj Moisés ado̱nj ―taj síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a. \p \v 28 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Ya̱ uxrá aꞌmii so̱ꞌ á. Da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 29 Tza̱j ne̱ síí sa̱ꞌ ina̱nj me síí tucuꞌyón se‑tucua̱nj Moisés, rá maꞌa̱n soꞌ a. Cheꞌé dan xnáꞌanj soꞌ nana̱ nihánj man Jesucristó a: \p ―Me síí me tuvíꞌ ꞌu̱nj ga̱ ―taj soꞌ a. \p \v 30 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, nanó soꞌ se‑cuento̱ síí samaritano a: \p ―Dan me se cavii ꞌo̱ síí israelitá chumanꞌ Jerusalén, caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jericó a. Va̱j soꞌ chrej, ga̱a ne̱ caráán síí itu̱u̱ man soꞌ chrej, ne̱ goꞌ uxrá nij síí itu̱u̱ man soꞌ, ne̱ quirii nij síí itu̱u̱ saga̱nꞌ soꞌ, ne̱ da̱j doj se caviꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ tanáj nij síí itu̱u̱ man soꞌ a. \v 31 Ga̱a ne̱ dan me se va̱j ꞌo̱ xrej nicu̱nꞌ rihaan níꞌ si̱j israelitá chrej yoꞌ a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ na̱j tuꞌva chrej, tza̱j ne̱ cachén yaníj soꞌ caꞌanj soꞌ a. \v 32 Ga̱a ne̱ dan me se va̱j ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Leví síí racuíj man xrej uún a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ cachén yaníj soꞌ caꞌanj soꞌ uún a. \p \v 33 ”Ga̱a ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí samaritano uún a. Nuveé si̱j israelitá me soꞌ maꞌ. Si̱j yaníj avii rej Samaria me soꞌ a. Queneꞌen soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ a. \v 34 Caꞌanj soꞌ quiꞌyaj conoꞌó soꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, ne̱ cutaꞌ soꞌ rmedió rej quiranꞌ chiꞌii̱, ne̱ nacutáj soꞌ mantá rej quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cutaꞌ síí samaritano yoꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ xráá daán soꞌ xcuu va̱j ga̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ veꞌ aranꞌ yuvii̱ chéé chrej, ne̱ taj yaꞌanj síí samaritano yoꞌ man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ a. \v 35 Cachén ꞌo̱ yanꞌ, ne̱ yoꞌó güii me se guun rá síí samaritano caꞌa̱nj soꞌ, ne̱ quirii soꞌ vi̱j saꞌanj denario, ne̱ caxríj soꞌ ston síí tucua̱ veꞌ se vaa ta̱j yaꞌanj soꞌ man síí ranꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan síí tucua̱: “Asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj, ne̱ na̱ruꞌvee ꞌu̱nj me daj maꞌa̱n saꞌanj me ga̱a̱ tuꞌvee so̱ꞌ, rá so̱ꞌ”, taj síí samaritano rihaan síí tucua̱ a. ―Veé da̱nj síj cuentó nanó Jesucristó rihaan síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a. \p \v 36 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó nana̱ nihánj man síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a: \p ―Vaꞌnu̱j nij síí va̱j rá chrej yoꞌ, ga̱a ne̱ me soꞌ me tuviꞌ síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ a. \p \v 37 ―Síí cunuu ꞌe̱e̱ rá man soꞌ roꞌ, me tuviꞌ soꞌ, raj a ―taj síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan Jesucristó a. \p Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Ase vaa quiꞌyaj síí cunuu ꞌe̱e̱ rá man síí quiranꞌ chiꞌii̱ yoꞌ roꞌ, veé da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ so̱ꞌ, caꞌa̱nj so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌanj Jesucristó tucuá ro̱j chuꞌvi̱j Marta a \p \v 38 Dan me se va̱j Jesucristó chrej ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cuchiꞌ soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ dan me se caꞌvej rá ꞌo̱ chana̱ cuꞌna̱j Marta ya̱nj chumanꞌ yoꞌ cara̱nꞌ Jesucristó tucuá noꞌ, \v 39 ne̱ yáán chuꞌvij noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Mariá ga̱ noꞌ, ne̱ dan me se caꞌanj ca̱yáán chuꞌvij noꞌ Mariá tacóó Jesucristó, ne̱ nanó xre̱j noꞌ se‑na̱na̱ soꞌ a. \v 40 Tza̱j ne̱ Marta roꞌ, daj a̱ suun caráyaꞌa̱nj noꞌ a. Dan me se quinichrunꞌ Marta rihaan Jesucristó, ne̱ cataj noꞌ rihaan soꞌ a: \p ―Me cheꞌé ne rihuun rá so̱ꞌ se vaa dínj ne chuꞌvij ꞌu̱nj, ne̱ o̱rúnꞌ ma̱ꞌanj ꞌyaj chuvi̱i, ga̱ Señorꞌ. Cata̱j so̱ꞌ rihaan noꞌ se vaa ra̱cuíj noꞌ manj á ―taj Marta rihaan Jesucristó a. \p \v 41 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ cheꞌé suun ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ taj cheꞌé cara̱yaꞌáán so̱ꞌ nda̱a vaa ꞌyáá so̱ꞌ, man Marta. Snúú rá so̱ꞌ, ꞌyaj suun vaa rihaan so̱ꞌ á. ꞌO̱ se taj cheꞌé cara̱yaꞌa̱nj níꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj maꞌ. \v 42 ꞌO̱ se doj a̱ vaa suun achiin quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ vaa o̱rúnꞌ suun sa̱ꞌ ya̱ ya̱ achiin rihaan níꞌ na̱nj á. Ne̱ Mariá nihánj, tza̱j ne̱ cuna̱j ꞌyaj noꞌ se vaa me rá noꞌ cuno̱ noꞌ se‑na̱na̱j, ne̱ taj cheꞌé cata̱j níꞌ se vaa nij ꞌyaj noꞌ uno noꞌ se‑na̱na̱j maꞌ ―taj Jesucristó rihaan Marta a. \c 11 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmi̱i̱ níꞌ ga̱a achíín niꞌya̱j níꞌ rihaan Diose̱ a \p \v 1 Ga̱a ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱ ꞌo̱ güii, ne̱ ga̱a quisíj cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cataj ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ a: \p ―Tu̱cuꞌyón so̱ꞌ man núj da̱j caꞌmi̱i̱ núj ga̱a cachi̱nj niꞌya̱j núj rihaan Diose̱, Señor. ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱, tza̱j ne̱ tucuꞌyón soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ da̱j caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱a cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ da̱nj ina̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ cheꞌé núj, rá núj a ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 2 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌmii Jesucristó nana̱ nihánj rihaan nij soꞌ a: \p ―Na̱nj cata̱j soj ga̱a cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ á: “Ata̱j Chij, me rá núj xca̱j yuvii̱ cuentá se vaa ina̱nj sa̱ꞌ ꞌyáá so̱ꞌ a. Ne̱ me rá núj quisi̱j güii gu̱un chij so̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj a. \v 3 Ne̱ ꞌo̱ ꞌo̱ güii me se rque̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n achiin man núj cha̱ núj á. \v 4 Ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ cheꞌé cacunꞌ ta̱j xráá núj á. ꞌO̱ se maꞌa̱n núj me síí aráj xꞌnaa cheꞌé cacunꞌ ꞌyaj tuviꞌ núj rihaan núj na̱nj ado̱nj. Dan me se ca̱ráán raꞌá so̱ꞌ xráá núj rihaan chrej chiꞌi̱i̱ á”. Da̱nj cata̱j soj ga̱a cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa no̱ xcúún níꞌ cachi̱nj niꞌya̱j níꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé rasu̱u̱n achiin man níꞌ a \p \v 5 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, nanó soꞌ ꞌo̱ se‑cuento̱ síí cachíín rasu̱u̱n rihaan tuviꞌ rej nii̱ a: \p ―Dan me se cata̱j níꞌ, ne̱ cuchi̱ꞌ ꞌo̱ soꞌ tucuá tuviꞌ soꞌ ya̱nꞌ, ne̱ cata̱j soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ: “Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ ra̱cuíj so̱ꞌ vaꞌnu̱j chraa manj, tinu̱j. \v 6 Caꞌnaꞌ ꞌo̱ tuvij síí achén chrej, ne̱ caranꞌ soꞌ tucuaj, tza̱j ne̱ taj va̱j chraa rihanj go̱j cha̱ soꞌ maꞌ”, cata̱j soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a. \v 7 Ne̱ da̱j cata̱j tuviꞌ soꞌ rihaan soꞌ, rá soj ga̱. Cata̱j tuviꞌ soꞌ: “Se̱ narii so̱ꞌ nej rihanj, man tinu̱j. A̱j naquiꞌyaj raan ꞌu̱nj taꞌyaa, ne̱ a̱j otoj nij taꞌni̱j núj, ne̱ rmi̱j na̱xagaj rque̱j chraa mán so̱ꞌ ei”, cata̱j tuviꞌ soꞌ rihaan soꞌ, rá soj naꞌ. Daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌmii soꞌ da̱nj maꞌ. \v 8 Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa síí otoj yoꞌ roꞌ, nda̱ꞌ se naꞌvej rá soꞌ na̱xagaa soꞌ go̱ꞌ soꞌ chraa man tuviꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se ne uun naꞌa̱j tuviꞌ soꞌ achíín achíín soꞌ chraa, ne̱ cheꞌé dan gu̱un rmi̱i̱ xréé síí na̱j otoj, ga̱a ne̱ na̱xagaa soꞌ, ne̱ go̱ꞌ soꞌ me maꞌa̱n rasu̱u̱n achiin man síí nicu̱nꞌ taꞌyaa yoꞌ ado̱nj. \p \v 9 ”Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me síí cata̱j xnaꞌanj rihaan soj se vaa cachi̱nj soj se vaa achiin man soj rihaan Diose̱, ne̱ soꞌ me síí rque̱ man soj, ne̱ nano̱ꞌ soj rasu̱u̱n achiin man soj, ne̱ nari̱ꞌ soj rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ ase vaa ꞌyaj síí ticaꞌmii taꞌyaa tucuá tuviꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j soj ga̱ Diose̱, ne̱ caꞌnu̱u̱ Diose̱ taꞌyaa yoꞌ, ne̱ rque̱ Diose̱ rasu̱u̱n achiin man soj ado̱nj. \v 10 ꞌO̱ se síí achíín rasu̱u̱n rihaan Diose̱ roꞌ, quiri̱ꞌ soꞌ rasu̱u̱n achiin man soꞌ, ne̱ síí nanoꞌ rasu̱u̱n achiin man roꞌ, quiri̱ꞌ soꞌ rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ síí ticaꞌmii taꞌyaa rej ya̱nj Diose̱ roꞌ, caꞌnu̱u̱ Diose̱ taꞌyaa, ne̱ quiri̱ꞌ síí ticaꞌmii taꞌyaa rasu̱u̱n achiin man soꞌ ado̱nj. \v 11 Xca̱j soj cuentá se vaa maꞌa̱n soj, na̱nj yuvii̱ me soj, tza̱j ne̱ sese achíín taꞌníí yoꞌo̱ tuviꞌ soj chraa cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj yahij ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ. Ne̱ sese achíín taꞌníí soj nee̱ xcuaj cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj xcuáá ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ. \v 12 Ne̱ sese achíín taꞌníí soj xrúú chuchee cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj xcuun ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ. \v 13 Dan me se da̱nj na̱nj soj, ne̱ síí chiꞌi̱i̱ nimán me soj, tza̱j ne̱ neꞌen soj rque̱ soj se sa̱ꞌ cha̱ taꞌníí soj ei. Cheꞌé dan táá a̱ Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ, ne̱ si̱j sa̱ꞌ ina̱nj me soꞌ, ne̱ soꞌ me síí rque̱ ya̱ Nimán man nij síí achíín Nimán Diose̱ rihaan soꞌ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cutaꞌ nij síí fariseo cacunꞌ rmi̱ꞌ xráá Jesucristó se vaa caꞌmii Jesucristó ga̱ síí chre̱e a \p \v 14 Dan me se ꞌo̱ güii quirii Jesucristó yoꞌo̱ nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ síí yaꞌmi̱i, ne̱ dan me se yaꞌmi̱i soꞌ, quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, tza̱j ne̱ curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ ado̱nj. Ne̱ caráyaꞌa̱nj uxrá nij yuvii̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó, \v 15 ne̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj se vaa aꞌmii Jesucristó ga̱ síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú síí uun chij rihaan nij nana̱ chre̱e, ne̱ cheꞌé dan rii soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, taj taꞌa̱j nij yuvii̱, niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a. \v 16 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ guun rá cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa quiꞌya̱j soꞌ ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ꞌnaꞌ rej xta̱ꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ, taj nij soꞌ a. \v 17 Dan me se queneꞌen maꞌa̱n Jesucristó da̱j vaa nimán nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ: \p ―Neꞌen soj se vaa sese vaa ꞌo̱ nación, ne̱ sese xra̱ꞌ taꞌa̱j nij síí uun chij rihaan nación yoꞌ ne̱ cunu̱ꞌ maꞌa̱n nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ nu̱ꞌ nación yoꞌ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ sese cunu̱ꞌ taꞌa̱j nij yuvii̱ ma̱n ꞌo̱ barrió ga̱ tuviꞌ yuvii̱ síí ma̱n maꞌa̱n barrió yoꞌ roꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ barrió yoꞌ, quiꞌya̱j nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \v 18 Cheꞌé dan me sese racuíj síí chre̱e síí cuꞌna̱j Satanás manj rii ꞌu̱nj man tuviꞌ soꞌ nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e gu̱un chij ndoꞌo soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, rá soj ga̱. Nana̱ nihánj xnáꞌanj ꞌu̱nj man soj cheꞌé se me rá soj cata̱j soj se vaa síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú roꞌ, me síí racuíj manj rij man nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, rá soj vaa na̱nj á. \v 19 Dan me se rii ꞌu̱nj man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú, cheꞌé se aꞌmii ꞌu̱nj ga̱ soꞌ, rá soj a. Tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj me se veé da̱nj rii uún nij soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱ uún ei. Ne̱ asa̱ꞌ aꞌvee ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, rá soj ga̱. Ne̱ vaa nij soꞌ vaa, veé da̱nj aꞌmii nij soꞌ ga̱ síí chre̱e, rá soj ga̱a̱ naꞌ. Cheꞌé nana̱ caꞌmii soj me se maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soj se vaa caꞌmii ne̱ soj ado̱nj. \v 20 Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se ya̱ maꞌa̱n raꞌa Diose̱ racuíj manj rii ꞌu̱nj man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱ ado̱nj. Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá se vaa a̱j guun cheꞌe̱ Diose̱ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. \p \v 21 ”Dan me se sese ꞌo̱ síí ruꞌvee ya̱nj rá veꞌ me se vaa agaꞌ siha̱a̱ do̱ꞌ, vaa mixté do̱ꞌ, rihaan soꞌ, ne̱ tumé soꞌ siꞌyaj soꞌ yáán soꞌ, ne̱ taj síí caꞌne̱e̱ siꞌyaj soꞌ maꞌ. \v 22 Tza̱j ne̱ sese caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí vaa doj fuerzá rihaan, ga̱a ne̱ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan síí ya̱nj raan, ga̱a ne̱ caꞌne̱e̱ soꞌ nu̱ꞌ saga̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ do̱ꞌ, ne̱ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soꞌ ga̱ tuviꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj. Taꞌngaꞌ da̱nj ꞌyáá ꞌu̱nj ga̱ síí chre̱e, ne̱ ꞌyaj canaán ꞌu̱nj man soꞌ ado̱nj. \p \v 23 ”Na̱j guun síí naꞌvej rá quiꞌya̱j suun ga̱ ꞌu̱nj roꞌ, síí ta̱j riꞌyunj manj me soꞌ a. Ne̱ na̱j guun síí ne racuíj manj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ ꞌu̱nj man yuvii̱ canoco̱ꞌ man Diose̱ roꞌ, soꞌ me síí tichaꞌnuu̱ man nij yuvii̱, ne̱ aráán soꞌ rihaan nij yuvii̱ se̱ canocoꞌ nij yuvii̱ man Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j ꞌyaj nana̱ chre̱e ga̱a anica̱j uún nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ a \p \v 24-25 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a: \p ―Ne̱ ga̱a tiha̱j avii yu̱u̱n yoꞌo̱ nana̱ chre̱e nimán snóꞌo, ne̱ chéé rmaꞌa̱n nana̱ chre̱e yoꞌ nanoꞌ soꞌ rej ca̱yáán soꞌ, tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ quiri̱ꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ rej ca̱yáán soꞌ, ga̱a ne̱ me rá uún nana̱ chre̱e yoꞌ ca̱nica̱j soꞌ rej cavii soꞌ ga̱a naá a. Dan me se taj nana̱ chre̱e yoꞌ: “Ca̱nica̱j uún ꞌu̱nj nánꞌ ꞌu̱nj rej cavii ꞌu̱nj a. Veꞌé na̱nj vaa tucuaj, ne̱ naruvii rá veꞌ tucuaj cuano̱, ne̱ uun yâj ya̱nj rá veꞌ tucuaj cuano̱ ado̱nj”, taj nana̱ chre̱e yoꞌ a. \v 26 Ga̱a ne̱ dan me se anica̱j uún nana̱ chre̱e yoꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ nanoꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ yoꞌó chi̱j tuviꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ síí chiꞌi̱i̱ doj, ne̱ ꞌnaꞌ nique uún soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ ca̱yáán taranꞌ nij nana̱ chre̱e yoꞌ a. Dan me se ga̱a naá ga̱a cayáán o̱rúnꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ ma̱a̱n taꞌngaꞌ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, tza̱j ga̱a namán yoꞌó chi̱j nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ doj a̱ tico nana̱ chre̱e man soꞌ, ne̱ doj a̱ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ a̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me síí me nij síí cavi̱i̱ sa̱ꞌ ga̱ Diose̱ a \p \v 27 Dan me se ga̱a caꞌmii Jesucristó nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ nucua̱j caꞌmii ꞌo̱ chana̱ nicu̱nꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱, cataj noꞌ: \p ―Cavi̱i̱ sa̱ꞌ nií so̱ꞌ, cheꞌé se cuchruj noꞌ mán so̱ꞌ, ne̱ tucutzii noꞌ mán so̱ꞌ á ―taj chana̱ yoꞌ, caguáj noꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 28 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó a: \p ―Síí cavi̱i̱ sa̱ꞌ ya̱ roꞌ, me síí uno se‑na̱na̱ Diose̱ ne̱ ꞌyaj nda̱a vaa taj nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me suun sa̱ꞌ noco̱o me quiꞌya̱j Jesucristó, yan gu̱un ya̱ rá nij yuvii̱ se vaa ya̱ vaa nana̱ caꞌmii soꞌ a \p \v 29 Dan me se cunuu chre̱ꞌ doj yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ nana̱ nihánj a: \p ―Ina̱nj cheꞌé se yuvii̱ vaa chiꞌi̱i̱ nimán me soj roꞌ, cheꞌé dan me rá soj qui̱ꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o á. Tza̱j ne̱ se̱ quiꞌyáj suun sa̱ꞌ noco̱o cheꞌé soj maꞌ. Ma̱a̱n se queneꞌe̱n soj se vaa ase vaa quiranꞌ síí cuꞌna̱j Jonás ga̱a naá roꞌ, da̱nj qui̱ránꞌ ꞌu̱nj, vaa güii na̱nj á. \v 30 Dan me se quiꞌyaj Diose̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ga̱ síí cuꞌna̱j Jonás queneꞌen nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive ga̱a naá, ne̱ da̱nj ina̱nj quiꞌya̱j uún Diose̱ ga̱ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé soꞌ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, queneꞌe̱n soj ado̱nj. \p \v 31 ”Ne̱ güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ roꞌ, cuchi̱ꞌ chana̱ nica̱j suun reiná guun chij rihaan chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ ndoꞌo rej sur, ne̱ canicu̱nꞌ noꞌ rihaan soj, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ cuta̱ꞌ noꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. ꞌO̱ se ga̱nꞌ ndoꞌo cachéé noꞌ cuchi̱ꞌ noꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Salomón, ne̱ cuno noꞌ nana̱ cu̱u tucuꞌyón Salomón man noꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Salomón yoꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá soj cuno̱ soj nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj rihaan soj a̱ man ado̱nj. \v 32 Ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive roꞌ, canicu̱nꞌ nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n soj si̱j vaa iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱, ne̱ cuta̱ꞌ nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive yoꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. Cuno nij soꞌ nana̱ caꞌmii natáj síí cuꞌna̱j Jonás, ne̱ nuchranꞌ nimán nij soꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Diose̱ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Jonás yoꞌ, tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soj nimán soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa no̱ xcúún níꞌ xca̱j níꞌ cuentá da̱j quiꞌya̱j níꞌ a \p \v 33 Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Ga̱a rmi̱ꞌ, ne̱ a̱ ꞌó yuvii̱ ne utaꞌ yaꞌan raa̱ agaꞌ yaꞌan ne̱ axríj yuve̱ nij soꞌ rque ꞌo̱ chrúún maꞌ. Sese rmi̱ꞌ, ne̱ achrón nii yaꞌan raa̱ agaꞌ yaꞌan ne̱ utaꞌ nii agaꞌ yoꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ daj a̱ nij yuvii̱ atúj rá veꞌ roꞌ, chuguu̱n niꞌya̱j nij soꞌ ado̱nj. \p \v 34 ”Rlij rihaan níꞌ me yaꞌan nica̱j yuꞌunj man níꞌ ei. Dan me se sese rlij rihaan níꞌ roꞌ, niꞌya̱j yoꞌ ne̱ uun sa̱ꞌ rá yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ roꞌ, sa̱ꞌ vaa, ne̱ adi̱ꞌ se chuguu̱n agaꞌ yaꞌan roꞌ, da̱nj chuguu̱n man níꞌ ga̱a sa̱ꞌ rihaan níꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese rlij rihaan níꞌ roꞌ, niꞌya̱j yoꞌ ne̱ ina̱nj uun chiꞌi̱i̱ rá yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ roꞌ, uun chiꞌi̱i̱ rá, ga̱a ne̱ adi̱ꞌ síí nicu̱nꞌ yan rmi̱ꞌ ne̱ cunuda̱nj man soꞌ roꞌ, rmi̱ꞌ, ne̱ da̱nj vaa síí uun chiꞌi̱i̱ rá ado̱nj. \v 35 Xca̱j ndoꞌo soj cuentá se̱ gaa na̱nj quinaꞌa̱j yaꞌan nica̱j yuꞌunj man soj ne̱ gu̱un soj ꞌo̱ se rmi̱ꞌ a. \v 36 Dan me se sese cunuda̱nj man níꞌ nuû yaꞌan, ga̱a ne̱ taj a̱ doj se rmi̱ꞌ nu̱u̱ man níꞌ, ga̱a ne̱ cunuda̱nj man níꞌ roꞌ, chuguu̱n, ne̱ adi̱ꞌ ga̱a oꞌ cachu̱nꞌ yaꞌan xráá nii ne̱ chuguu̱n nu̱ꞌ man nii roꞌ, da̱nj vaa níꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé cacunꞌ tumé nij síí fariseo a \p \v 37 Dan me se ga̱a caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱, ne̱ canacúún ꞌo̱ síí fariseo man soꞌ cha̱ soꞌ chraa tucuá síí fariseo yoꞌ, ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj ca̱yáán ro̱j soꞌ rihaan mesá a. \v 38 Dan me se xcaj síí fariseo yoꞌ cuentá se vaa ne nocoꞌ Jesucristó se‑tucua̱nj nij síí fariseo se vaa ne naꞌyaꞌ soꞌ ga̱a cha̱ soꞌ chraa, ga̱a ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo síí fariseo yoꞌ a. \v 39 Cheꞌé dan cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ: \p ―Xa̱ꞌ soj si̱j fariseo, tza̱j ne̱ ase vaa rasu̱u̱n, ne̱ sa̱ꞌ uxrá naꞌnuꞌ nii xráá yoꞌ, tza̱j ne̱ rque yoꞌ roꞌ, me se vaa nacaj gue̱e̱ yoꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj vaa gue̱e̱ soj, ne̱ xráá soj me se veꞌé naruvi̱i̱, tza̱j ne̱ nimán soj me quij vaa, ne̱ niha̱ꞌ uxrá rá soj caꞌne̱e̱ soj siꞌyaj tuviꞌ soj, ne̱ noco̱ꞌ ndoꞌo soj chrej chiꞌi̱i̱ ado̱nj. \v 40 Nuveé si̱j acaj cuentá me soj a̱ maꞌ. Neꞌen soj se vaa Diose̱ roꞌ, me síí quiꞌyaj raꞌa soj, ne̱ naꞌyaꞌ ndoꞌo soj, ne̱ veé soꞌ me síí quiꞌyaj nimán soj uún a. \v 41 Dan me se go̱ꞌ soj taꞌa̱j se chá do̱ꞌ, taꞌa̱j saꞌanj do̱ꞌ, man nij síí nique̱, ga̱a ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa síí sa̱ꞌ nimán me soj ado̱nj. \p \v 42 ”Tza̱j ne̱ nique̱ soj si̱j fariseo na̱nj á. ꞌO̱ se quira̱nꞌ uxrá soj sayuun na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se sese vaa nuu xlá do̱ꞌ, coj ruda do̱ꞌ, me maꞌa̱n cuêj do̱ꞌ, rihaan soj, ne̱ rqué soj ꞌo̱ nánj rasu̱u̱n yoꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ chi̱ꞌ nánj rasu̱u̱n vaa rihaan soj na̱nj á. Tza̱j ne̱ ne aꞌneꞌ nica̱ soj cacunꞌ cheꞌé tuviꞌ soj maꞌ. Ne aráj cochro̱j soj rihaan Diose̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj nu̱ꞌ nana̱ noco̱o nihánj, ne̱ naꞌvej rá Diose̱ ta̱náj xco̱ soj yoꞌó nana̱ leꞌe̱j doj yoꞌ a̱ maꞌ. \p \v 43 ”Nique̱ soj si̱j fariseo na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun ado̱nj. ꞌO̱ se niha̱ꞌ rá soj quita̱j soj chruun xlá sa̱ꞌ doj nicu̱nꞌ rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ niha̱ꞌ rá soj cara̱yaꞌa̱nj yuvii̱ man soj ga̱a chéé soj yuꞌvee a. \p \v 44 ”Nique̱ soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj á. Ne̱ ase vaa chraan na̱j xnangá rihaan santó roꞌ, vaa soj, ne̱ xráá soj roꞌ, vaa catzi̱i̱, tza̱j ne̱ nimán soj me se adi̱ꞌ se vaa cúú riꞌyuj roꞌ, vaa nimán soj ado̱nj. Ne̱ vaa chraan na̱j xnangá rihaan santó, ne̱ xráá yoꞌ me se sa̱ꞌ uxrá vaa yoꞌ, ne̱ rque yoꞌ me se cúú riꞌyuj ina̱nj ma̱n rque yoꞌ, ne̱ nij yuvii̱ me se chéé nij yuvii̱ yoꞌ xráá chraan, ne̱ taj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ ndoꞌo vaa chraan yoꞌ, taj nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌen nij soꞌ se vaa ina̱nj cúú riꞌyuj ma̱n rque yoꞌ a̱ man ado̱nj. Taꞌngaꞌ da̱nj vaa gue̱e̱ soj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé cacunꞌ tumé nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a \p \v 45 Ga̱a ne̱ caꞌmii ꞌo̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Tza̱j ne̱ nachríꞌ so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ man maꞌa̱n núj ga̱a aꞌmii so̱ꞌ nana̱ vaa da̱nj á ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 46 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Ne̱ nique̱ maꞌa̱n soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a. Maꞌa̱n soj uún quira̱nꞌ uxrá sayuun na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se aꞌneꞌ uxrá soj suun rihaan yuvii̱ da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ man Diose̱, tza̱j ne̱ dan me se ase vaa yuvii̱ araa ndoꞌo rasu̱u̱n ꞌe̱e̱ xráá tuviꞌ vaa nij soj, ne̱ a̱ doj ne racuíj soj man yuvii̱ ca̱ta̱ yuvii̱ rasu̱u̱n ꞌe̱e̱ yoꞌ a̱ maꞌ. A̱ ꞌó raa̱ raꞌa nij soj ne racuíj soj man yuvii̱ a̱ man ado̱nj. \p \v 47 ”Nique̱ soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj a. Veꞌé uneꞌ soj chraan yan na̱j cúú man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, tza̱j ne̱ maꞌa̱n xi̱i soj roꞌ, me síí ticaviꞌ man nij soꞌ ado̱nj. \v 48 Dan me se cheꞌé se neꞌen níꞌ se vaa ꞌyaj maꞌa̱n soj, ne̱ cheꞌé dan xcaj níꞌ cuentá se vaa ꞌo̱ vaa rá soj ga̱ xi̱i soj síí ma̱n ga̱a naá, ne̱ cuya̱a̱n ꞌyaj soj ga̱ xi̱i soj ado̱nj. Dan me se nij soꞌ roꞌ, ticaviꞌ man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ soj roꞌ, uneꞌ chraan yan na̱j cúú man nij soꞌ ado̱nj. \p \v 49 ”Cheꞌé dan cavii ꞌo̱ nana̱ cu̱u raa̱ Diose̱, cataj Diose̱: “Xa̱ꞌ yuvii̱ nihánj, tza̱j ne̱ caꞌne̱j ꞌu̱nj síí nata̱ꞌ se‑na̱na̱j rihaan nij soꞌ a. Dan me se ticavi̱ꞌ nij soꞌ man taꞌa̱j nij síí caꞌne̱j ꞌu̱nj, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ me se me rej maꞌa̱n vaj nij soꞌ, ne̱ quita̱j riꞌyunj uxrá nij soꞌ man nij síí caꞌne̱j a. \v 50 Nda̱a síj, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ ton cayanj man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ asi̱j ga̱a guun cheꞌe̱ chumii̱ roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soꞌ a. \v 51 Dan me se asi̱j ton cayanj man síí cuꞌna̱j Abel ne̱ nda̱a ton cayanj man síí cuꞌna̱j Zacarías ga̱a caviꞌ soꞌ rihaan nuvií yan nicu̱nꞌ mesá altar xi̱j roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soꞌ a”, taj Diose̱ a. Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa quira̱nꞌ maꞌa̱n nij tuvi̱ꞌ nij soj sayuun cheꞌé nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ ado̱nj. \p \v 52 ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a. Quira̱nꞌ uxrá soj sayuun ado̱nj. Taj se qui̱ꞌyáꞌ xca̱j yuvii̱ cuentá, ꞌyaj soj maꞌ. Dan me se maꞌa̱n soj roꞌ, naꞌvej rá catu̱u̱ se‑tucua̱nj Diose̱, ne̱ nij síí me rá catu̱u̱ me se aráán soj chrej rihaan nij soꞌ, ne̱ naꞌvej rá soj catu̱u̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a. \p \v 53 Dan me se curiha̱nj Jesucristó veꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, táá riꞌyunj uxrá nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ cheꞌé queꞌe̱e̱ rasu̱u̱n a. \v 54 Dan me se nanó xre̱j uxrá nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé rej guun ndoꞌo rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ tuꞌva soꞌ a. \c 12 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ne caꞌve̱j rá Jesucristó quiꞌya̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj nij síí fariseo a \p \v 1 Dan me se cunuu chre̱ꞌ uxrá yuvii̱ rej va̱j Jesucristó, ne̱ uxrá chru̱j nij soꞌ, ne̱ nda̱a tiguíj tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó caꞌmii soꞌ asino ya̱a̱n ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Cu̱tumé soj man soj se̱ gaa na̱nj quira̱nꞌ soj sayuun, quiꞌya̱j se‑le̱vadura nij síí fariseo á. Dan me se taj nij soꞌ, ne̱ ina̱nj nana̱ sa̱ꞌ aꞌmii nij soꞌ, taj nij soꞌ, tza̱j ne̱ taj maꞌ. Tuꞌva rmaꞌa̱n nij soꞌ na̱nj ado̱nj. Nuveé na̱na̱ sa̱ꞌ aꞌmii nij soꞌ maꞌ. Ina̱nj nana̱ nucuiꞌ rá aꞌmii nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \v 2 Tza̱j ne̱ dan me se nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii yuve̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nu̱ꞌ rasu̱u̱n ꞌyaj yuve̱ nij soꞌ do̱ꞌ, nu̱ꞌ yoꞌ roꞌ, nu̱riha̱nj queneꞌe̱n cunuda̱nj yuvii̱ vaa güii ado̱nj. \v 3 Cheꞌé dan nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii soj rej rmi̱ꞌ roꞌ, vaa güii nu̱riha̱nj yoꞌ rej chuguu̱n, ne̱ nu̱ꞌ nana̱ caꞌmii soj xréé tuviꞌ soj rej rá veꞌ, ne̱ nu̱riha̱nj yoꞌ vaa güii nda̱a patio rihaan veꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa se̱ cuchuꞌviꞌ níꞌ queneꞌe̱n níꞌ yuvii̱ maꞌ \p \v 4 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Dan me se tuvíꞌ ꞌu̱nj me soj, ne̱ cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa se̱ cuchuꞌviꞌ soj queneꞌe̱n soj nij síí ticavi̱ꞌ man nee̱ man soj maꞌ. ꞌO̱ se asa̱ꞌ quiꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ taj va̱j doj se chiꞌi̱i̱ quiꞌya̱j nij soꞌ man soj a̱ maꞌ. \v 5 Tza̱j ne̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj me síí cuchuꞌvi̱ꞌ soj ni̱ꞌyaj soj man a. Dan me se vaa cheꞌé cuchuꞌvi̱ꞌ soj ni̱ꞌyaj soj Diose̱ ado̱nj. Asa̱ꞌ quisíj ticaviꞌ nii man soj, ga̱a ne̱ soꞌ me síí caꞌne̱j man soj rihaan yaꞌan caca̱a̱ soj sese tumé soj cacunꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan taj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa vaa cheꞌé cuchuꞌvi̱ꞌ soj ni̱ꞌyaj soj man soꞌ ado̱nj. \p \v 6 ”Neꞌen soj da̱j vaa nij xtâj chri̱nꞌ se vaa ꞌu̱nꞌ ya̱ xoꞌ nó chi̱ꞌ gue̱e̱ chaꞌaa a. Tza̱j ne̱ taj yaꞌanj uxrá Diose̱ man ꞌo̱ ꞌo̱ nij xoꞌ a. \v 7 Ne̱ Diose̱ me se vaa cuentá yuvé raa̱ soj ꞌyaj soꞌ, ne̱ neꞌen soꞌ me daj yuvé raa̱ soj, ne̱ cheꞌé dan se̱ cuchuꞌviꞌ soj cheꞌé sayuun quiꞌya̱j yuvii̱ man soj maꞌ. ꞌO̱ se uxrá vaa yuꞌvee doj nó soj rihaan xtâj chri̱nꞌ yoꞌ, ꞌyaj Diose̱ ado̱nj. \v 8 Ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa no̱ xcúún soj nata̱ꞌ ya̱ soj rihaan yuvii̱ se vaa me soj síí noco̱ꞌ manj, ne̱ nu̱ꞌ síí ꞌyaj da̱nj roꞌ, vaa güii, ne̱ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ roꞌ, nata̱j rihaan nij se‑mo̱zó Diose̱ se vaa si̱j noco̱ꞌ manj me soꞌ a. \v 9 Ne̱ síí taj xnaꞌanj rihaan yuvii̱ se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ manj me soꞌ roꞌ, vaa güii, ne̱ cata̱j xnaꞌanj yá ꞌu̱nj rihaan nij se‑mo̱zó Réé ꞌu̱nj se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ manj me soꞌ a̱ maꞌ. \p \v 10 ”Dan me se ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ roꞌ, caꞌve̱e se caꞌmi̱i̱ yoꞌo̱ soꞌ nana̱ chiꞌi̱i̱ cheꞌej, ne̱ caꞌve̱e navi̱j cacunꞌ xráá soꞌ quiꞌya̱j Diose̱, tza̱j ne̱ sese caꞌmi̱i̱ chiꞌi̱i̱ yoꞌo̱ soꞌ cheꞌé Nimán Diose̱, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ tinavij Diose̱ cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ. \p \v 11 ”Dan me se asa̱ꞌ tucuatúj nii man soj rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ si̱j israelitá se‑tucua̱nj Moisés ne̱ canicu̱nꞌ soj rihaan nij síí uun chij, ne̱ se̱ nanó rá soj da̱j caꞌmi̱i̱ soj cheꞌé soj rihaan nij soꞌ maꞌ. \v 12 ꞌO̱ se orá yoꞌ roꞌ, maꞌa̱n Nimán Diose̱ roꞌ, tu̱cuꞌyón man soj da̱j caꞌmi̱i̱ soj rihaan nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé ꞌo̱ síí ruꞌvee caraa sa̱ꞌ queꞌe̱e̱ rasu̱u̱n rihaan chumii̱ nihánj a \p \v 13 Dan me se cataj yoꞌo̱ tuviꞌ nij yuvii̱ yoꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Cata̱j so̱ꞌ rihaan tinúú ꞌu̱nj, ne̱ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soꞌ yoꞌóó do̱ꞌ, rasu̱u̱n do̱ꞌ, ga̱j, maestro ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 14 Ga̱a ne̱: \p ―Me cheꞌé guun rá so̱ꞌ se vaa guún ꞌu̱nj síí aꞌneꞌ cacunꞌ cheꞌé soj ga̱. Me cheꞌé caꞌmi̱i̱ ꞌu̱nj cheꞌé rasu̱u̱n vaa rihaan ro̱j tinu̱j soj, rá so̱ꞌ, ga̱ tinu̱ꞌ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 15 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a: \p ―Tu̱mé uxrá soj man soj rihaan nij rasu̱u̱n xco̱j ruva̱a̱ rá a. Nuveé ra̱su̱u̱n ma̱n rihaan níꞌ quiꞌya̱j cavi̱i̱ sa̱ꞌ nimán níꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \p \v 16 Ga̱a ne̱ dan me se nanó Jesucristó ꞌo̱ se‑cuento̱ ꞌo̱ síí ruꞌvee rihaan nij yuvii̱ a: \p ―ꞌO̱ síí ruꞌvee me ꞌo̱ soꞌ, ne̱ cavii ndoꞌo xnaa̱ soꞌ, ne̱ ma̱n ndoꞌo rasu̱u̱n rihaan soꞌ, \v 17 ne̱ dan me se taj soꞌ: “A̱ me se qui̱ꞌyáj ga̱ rasu̱u̱n ma̱n rihanj ne̱ taj rej ca̱raj man rasu̱u̱n yoꞌ ga̱”, taj soꞌ a. \v 18 Ga̱a ne̱: “Aan a. A̱j neꞌenj me se qui̱ꞌyáj á. Tu̱cuanee ꞌu̱nj man nij cuchruu̱ nii, ne̱ qui̱ꞌyáj doj veꞌ xi̱j, ne̱ yoꞌo̱ cara̱a chre̱ꞌ ꞌu̱nj man nij rasu̱u̱n, ne̱ ti̱navii ꞌu̱nj man nij yoꞌ rá nij veꞌ, \v 19 ga̱a ne̱ cata̱j ꞌu̱nj rihaan nimanj se vaa ma̱n ndoꞌo rasu̱u̱n rihaan níꞌ cha̱ níꞌ, ne̱ se̱ nanó rá níꞌ, ma̱a̱n se veꞌé cha̱ níꞌ do̱ꞌ, veꞌé coꞌo̱ níꞌ do̱ꞌ, veꞌé ca̱yáán níꞌ do̱ꞌ, veꞌé coto̱j níꞌ do̱ꞌ a. Da̱nj cata̱j rihaan nimanj cheꞌé nij rasu̱u̱n cuma̱n rihanj”, taj soꞌ a. \v 20 Tza̱j ne̱ Diose̱ caꞌmii rihaan soꞌ, cataj Diose̱: “Síí niꞌyo̱n mé so̱ꞌ á. ꞌO̱ se nii̱ corá me se cavi̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ xa̱ꞌ rasu̱u̱n caraa sa̱ꞌ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ me se gu̱un yoꞌ rihaan so̱ꞌ, rá so̱ꞌ ga̱”, taj Diose̱ rihaan ruꞌvee yoꞌ a. \v 21 Da̱nj quira̱nꞌ síí araa sa̱ꞌ rasu̱u̱n cheꞌé maꞌa̱n da̱nj, ne̱ taj va̱j a̱ doj rasu̱u̱n sa̱ꞌ nica̱j soꞌ, niꞌya̱j Diose̱ a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ne nó xcúún níꞌ nano̱ ndoꞌo rá níꞌ cheꞌé se cha̱ níꞌ do̱ꞌ, cheꞌé yatzíj cu̱nuû níꞌ do̱ꞌ a \p \v 22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa taj cheꞌé nano̱ ndoꞌo rá soj cheꞌé soj maꞌ. Ne̱ cheꞌé se cha̱ soj do̱ꞌ, ne̱ cheꞌé yan quiri̱ꞌ soj se ca̱ráán xráá soj se̱ nanó rá soj maꞌ. \v 23 A̱j neꞌen soj se vaa a̱j vaa iꞌna̱ꞌ soj, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ se̱ guun nucua̱j Diose̱ rque̱ Diose̱ cha̱ soj, rá soj ga̱a̱ a̱ naꞌ. Daj chiha̱a̱ míj se̱ guun da̱nj rá soj maꞌ. Ne̱ Diose̱ me síí caꞌve̱e rque̱ se cha̱ soj ei. Ne̱ Diose̱ me síí quiꞌyaj nee̱ man soj, ne̱ se̱ guun nucua̱j Diose̱ rque̱ Diose̱ yatzíj ca̱ráán xráá soj, rá soj ga̱a̱ a̱ naꞌ. Daj chiha̱a̱ míj se̱ guun da̱nj rá soj maꞌ. Ne̱ Diose̱ me síí caꞌve̱e rque̱ se ca̱ráán xráá soj ei. \p \v 24 ”Xca̱j soj cuentá da̱j ꞌyaj nij xcaa, ne̱ ne unô nij xoꞌ ꞌnúú, ne̱ ne rii nij xoꞌ naa̱, ne̱ taj se‑cuchru̱u̱ nij xoꞌ, tza̱j ne̱ Diose̱ roꞌ, rqué se chá nij xoꞌ ado̱nj. Ne̱ sa̱ꞌ doj vaa soj rihaan xcaa niꞌya̱j Diose̱ ado̱nj. Ya̱ sa̱ꞌ doj vaa soj chugua̱nj. \v 25 Ne̱ nda̱ꞌ se nanó ndoꞌo rá soj cheꞌé yan chre̱ꞌ vaa soj, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó xcoꞌ se̱ guun nucua̱j soj cachi̱j xca̱a̱n soj doj quiꞌya̱j maꞌa̱n soj maꞌ. Ma̱a̱n se Diose̱ roꞌ, me síí neꞌen da̱j ga̱a̱ cachi̱j soj, ne̱ cheꞌé dan taj cheꞌé nano̱ rá soj a̱ maꞌ. \v 26 Dan me se sese se̱ caꞌvee quiꞌya̱j soj rasu̱u̱n leꞌe̱j doj, ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e quiꞌya̱j soj rasu̱u̱n noco̱o doj, rá soj ga̱. Cheꞌé dan taj cheꞌé nano̱ ndoꞌo rá soj cheꞌé nij rasu̱u̱n noco̱o doj a̱ maꞌ. \p \v 27 ”ꞌO̱ se xca̱j soj cuentá ni̱ꞌyaj soj nij yâj se vaa veꞌé ndoꞌo vaa nij yâj a. Ne ꞌyaj suun nij yâj, tza̱j ne̱ maꞌa̱n Diose̱ roꞌ, me síí sa̱ꞌ ndoꞌo vaa quiꞌyaj man nij yâj ado̱nj. Ne̱ ne rii nij yâj yuꞌvej maꞌ. Tza̱j ne̱ adi̱ꞌ se vaa síí rii yuꞌvej ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa saga̱nꞌ soꞌ roꞌ, vaa nij yatzíj nu̱u̱ nij yâj ado̱nj. Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa síí cuꞌna̱j Salomón síí cane ga̱a naá, ne̱ veꞌé uxrá vaa yatzíj nu̱u̱ soꞌ, quiꞌyaj cunuda̱nj saꞌanj vaa rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ nij doj vaa yatzíj nu̱u̱ soꞌ rihaan nij yâj ma̱n tacaan yoꞌ, quiꞌyaj Diose̱ ado̱nj. \v 28 Dan me se da̱nj na̱nj nij yâj ma̱n tacaan yoꞌ, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa nij yatzíj nu̱u̱ nij yâj yoꞌ, ꞌyaj Diose̱, tza̱j ne̱ aꞌyuj caꞌne̱ꞌ nii man nu̱ꞌ coj do̱ꞌ, yâj do̱ꞌ, ne̱ cara̱a nii man yoꞌ rihaan yaꞌan, ne̱ caca̱a̱ nu̱ꞌ nij yâj yoꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ a̱ doj yuꞌvee taj nó yâj yoꞌ a̱ maꞌ. Táá a̱ soj yuvi̱i̱, ne̱ se̱ nanó rá soj maꞌ. Diose̱ me síí rque̱ saga̱nꞌ soj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne gu̱un ya̱ sa̱ꞌ rá soj se vaa Diose̱ me síí ra̱cuíj ya̱ man soj man ado̱nj. \p \v 29 ”Ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ se̱ nanoꞌ ndoꞌo soj se cha̱ soj do̱ꞌ, se coꞌo̱ soj do̱ꞌ maꞌ. Ne̱ se̱ nanó ndoꞌo rá soj cheꞌé nij yoꞌ maꞌ. \v 30 ꞌO̱ se nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj síí ne neꞌen da̱j vaa Diose̱ roꞌ, ina̱nj ꞌyaj suun ndoꞌo nij soꞌ cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Tza̱j ne̱ nu̱ꞌ rasu̱u̱n achiin man soj roꞌ, a̱j neꞌen Rej soj Diose̱ se vaa achiin rasu̱u̱n yoꞌ man soj ado̱nj. \v 31 Tza̱j ne̱ nano̱ꞌ soj rej da̱j quiꞌya̱j soj, ne̱ gu̱un chij Diose̱ nimán soj, ga̱a ne̱ rque̱ Diose̱ rasu̱u̱n yoꞌ rihaan soj ado̱nj. \p \v 32 ”Se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ. Ase vaa daán Diose̱ matzinj vaa soj, ne̱ Diose̱ tumé man soj, ne̱ a̱j guun rá Rej soj Diose̱ se vaa gu̱un chij soj rihaan chumii̱ nihánj ga̱ soꞌ vaa güii a. \p \v 33 ”Cutuꞌve̱e̱ soj siꞌyaj soj, ne̱ go̱ꞌ soj saꞌanj man nij síí nique̱ á. Ga̱a ne̱ vaa güii quiri̱ꞌ soj ꞌo̱ nanj caraa nu̱ꞌ saꞌanj rque, ne̱ xa̱ꞌ nanj yoꞌ, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ xtuu̱ nanj yoꞌ, ne̱ xa̱ꞌ saꞌanj yoꞌ, tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ navij saꞌanj yoꞌ a. Yoꞌ me se quiri̱ꞌ soj rej xta̱ꞌ, ne̱ rej xta̱ꞌ roꞌ, taj va̱j síí itu̱u̱ maꞌ. Ne̱ taj va̱j xlúú chá rasu̱u̱n maꞌ. \v 34 Ne̱ sese ina̱nj cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj quiꞌya̱j suun soj, ga̱a ne̱ veé ma̱a̱n rihaan chumii̱ nihánj quina̱j nimán soj ga̱a̱ na̱nj ado̱nj. Ne̱ sese ina̱nj cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n xta̱ꞌ roꞌ, quiꞌya̱j suun soj, ga̱a ne̱ veé rej xta̱ꞌ roꞌ, caꞌa̱nj nimán soj na̱nj ado̱nj. Me rej maꞌa̱n araa soj rasu̱u̱n, ne̱ veé rej da̱nj vaj nimán soj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé mozó naꞌvi̱j nama̱n ruꞌvee a \p \v 35 Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Ase vaa síí ꞌni̱j raan nuj catuu̱n roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj ei. Ase vaa síí nica̱j agaꞌ chuguu̱n acoꞌ yaꞌan roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj ei. \v 36 Dan me se quiꞌya̱j soj nda̱a vaa ꞌyaj mozó naꞌvi̱j soꞌ nama̱n se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ ga̱a caꞌanj se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ chaꞌanj naraꞌa̱a ei. Dan me se asa̱ꞌ namán ruꞌvee ne̱ nu̱ꞌ ta̱raꞌa soꞌ taꞌyaa, ne̱ nu̱ꞌ caꞌnu̱u̱ mozó yoꞌ taꞌyaa, ga̱a ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá se‑ruꞌve̱e̱ mozó yoꞌ ado̱nj. \v 37 Ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá nij mozó ꞌyaj da̱nj, cheꞌé se ne coto̱j nij soꞌ ga̱a namán se‑ruꞌve̱e̱ nij soꞌ a. Dan me se queneꞌe̱n ya̱ soꞌ se vaa ne coto̱j nij soꞌ maꞌ. Cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa maꞌa̱n ruꞌvee yoꞌ roꞌ, naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soꞌ man soꞌ, ca̱yáán se‑mo̱zó soꞌ rihaan mesá, quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ quiꞌya̱j chuvi̱i maꞌa̱n soꞌ cha̱ nij se‑mo̱zó soꞌ ado̱nj. \v 38 Dan me se caꞌve̱e se rej ya̱nꞌ nama̱n soꞌ niꞌ, caꞌve̱e se rej taxre̱j nama̱n soꞌ niꞌ, tza̱j ne̱ a̱j neꞌen soꞌ se vaa veꞌé ina̱nj naꞌvi̱j nij mozó yoꞌ man soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá nij mozó yoꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan quiꞌya̱j soj nda̱a vaa ꞌyaj nij mozó yoꞌ ei. \v 39 Dan me se sese ꞌo̱ síí tucua̱ veꞌ roꞌ, a̱j neꞌen soꞌ me orá caꞌna̱ꞌ síí itu̱u̱ ne̱ quiꞌya̱j itu̱u̱ síí itu̱u̱ rasu̱u̱n ma̱n tucuá soꞌ, ne̱ uxrá cu̱tumé soꞌ tucuá soꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyaj itu̱u̱ síí itu̱u̱ tucuá soꞌ tza̱j maꞌ. Ma̱a̱n se ne neꞌen soꞌ me orá caꞌna̱ꞌ síí itu̱u̱ man ado̱nj. \v 40 Dan me se taꞌngaꞌ da̱nj vaa gue̱e̱ ꞌu̱nj si̱j nica̱j yuꞌunj man yuvii̱, ne̱ ne neꞌen soj me orá caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj man ado̱nj. Cheꞌé dan yoꞌo̱ ni̱ꞌyaj soj á ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quira̱nꞌ síí veꞌé ꞌyaj suun rihaan Diose̱ do̱ꞌ, da̱j quira̱nꞌ síí ne ꞌyaj suun sa̱ꞌ rihaan Diose̱ do̱ꞌ a \p \v 41 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pedró man Jesucristó, cataj soꞌ a: \p ―Señor. Cheꞌé maꞌa̱n núj me nanó so̱ꞌ cuentó yoꞌ naꞌ. Ase cheꞌé cunuda̱nj yuvii̱ xa̱ꞌ ―taj Pedró, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a. \p \v 42 Ga̱a ne̱ cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a: \p ―Cheꞌé dan me sese cuneꞌ síí tucua̱ yoꞌo̱ veꞌ man yoꞌo̱ se‑mo̱zó soꞌ se vaa cu̱tumé mozó yoꞌ man tuviꞌ mozó rque̱ soꞌ se chá rihaan nij soꞌ orá chá nij soꞌ chraa, ne̱ da̱j quiꞌya̱j mozó yoꞌ, rá soj ga̱. Sese ya̱ ya̱ si̱j veꞌé ꞌyaj suun me soꞌ do̱ꞌ, sese ya̱ ya̱ si̱j avii raa̱ me soꞌ do̱ꞌ, ne̱ da̱j quiꞌya̱j soꞌ, rá soj ga̱. \v 43 Ga̱a ne̱ güii nama̱n se‑ruꞌve̱e̱ mozó roꞌ, sese queneꞌe̱n se‑ruꞌve̱e̱ mozó se vaa veꞌé ꞌyaj suun mozó se‑su̱u̱n ruꞌvee, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá mozó yoꞌ, quiꞌya̱j se‑ruꞌve̱e̱ mozó yoꞌ ado̱nj. \v 44 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa cune̱ꞌ ruꞌvee yoꞌ man mozó yoꞌ gu̱un soꞌ síí tumé man cunuda̱nj siꞌyaj ruꞌvee yoꞌ a. \v 45 Tza̱j ne̱ sese gu̱un rá mozó yoꞌ se vaa guun ra̱a̱n ndoꞌo se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un cheꞌe̱ soꞌ go̱ꞌ soꞌ man yoꞌó nij mozó do̱ꞌ, man nij mozó cha̱na̱ do̱ꞌ, ne̱ cha̱ soꞌ coꞌo̱ soꞌ ne̱ gu̱un xno̱ soꞌ a. \v 46 Dan me se ne neꞌen soꞌ aman nama̱n se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ a. Ne naꞌvi̱j soꞌ caꞌna̱ꞌ ruꞌvee a. Tza̱j ne̱ síj güii síj orá síj, ne̱ caꞌna̱ꞌ maꞌa̱n se‑ruꞌve̱e̱ mozó yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ nu̱ꞌ soꞌ man mozó yoꞌ, ne̱ cata̱j soꞌ se vaa caꞌa̱nj mozó yoꞌ rihaan yaꞌan ga̱ yoꞌó nij síí ne amán rá niꞌya̱j man Diose̱ a. \p \v 47 ”Dan me se xa̱ꞌ mozó neꞌen da̱j me rá se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, tza̱j ne̱ sese se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj, ne̱ quiꞌya̱j soꞌ ina̱nj se vaa rii nimán maꞌa̱n soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ cayu̱u̱n uxrá soꞌ vaa güii ado̱nj. \v 48 Ne̱ xa̱ꞌ síí ne neꞌen da̱j me rá se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ quiꞌyaj soꞌ rasu̱u̱n naꞌvej rá se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ quiꞌya̱j soꞌ, tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se ne neꞌen soꞌ ne̱ quiꞌyaj soꞌ rasu̱u̱n chiꞌi̱i̱ roꞌ, ma̱a̱n cheꞌé dan do̱j cayu̱u̱n soꞌ ado̱nj. \p ”Ne̱ síí ata̱ suun noco̱o doj ꞌyaj Diose̱ roꞌ, doj a̱ gu̱un rá Diose̱ quiꞌya̱j suun soꞌ a. Ne̱ síí tumé doj rasu̱u̱n cheꞌé Diose̱ roꞌ, doj a̱ ga̱a̱ rasu̱u̱n nachi̱nꞌ Diose̱ rihaan soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cunu̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ ga̱ tuviꞌ yuvii̱ cheꞌé Jesucristó a \p \v 49 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Caꞌnáꞌ ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé rej guun rá ꞌu̱nj ta̱cuacoj yaꞌan nimán yuvii̱, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ man Diose̱ ado̱nj. Ne̱ me ndoꞌo raj se vaa raꞌya̱nj caco̱ꞌ yaꞌan yoꞌ nimán nij yuvii̱ ado̱nj. \v 50 Tza̱j ne̱ rej rihaan níꞌ me se vaa uxrá sayuun qui̱ránꞌ ꞌu̱nj, se vaa nata̱ꞌ nu̱ꞌ sayuun yoꞌ xráj na̱nj á. \v 51 Dan me se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cheꞌé rej dínj doj ca̱yáán nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ga̱ tuviꞌ yuvii̱, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. Cuano̱ nihánj me cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cheꞌé rej nata̱ꞌ ꞌu̱nj se‑na̱na̱j rihaan yuvii̱, tza̱j ne̱ se̱ cuno cunuda̱nj nij yuvii̱ rihanj maꞌ. Cheꞌé dan cunu̱ꞌ yuvii̱ ga̱ tuviꞌ yuvii̱ ado̱nj. \v 52 Dan me se rej rihaan níꞌ me se, sese ca̱yáán ꞌu̱nꞌ yuvii̱ rá ꞌo̱ veꞌ, ne̱ cunu̱ꞌ vaꞌnu̱j nij soꞌ ga̱ yavíj nij soꞌ, ne̱ cunu̱ꞌ vi̱j nij soꞌ ga̱ yaꞌnúj nij soꞌ ado̱nj. \v 53 Dan me se cunu̱ꞌ snóꞌo ga̱ taꞌnij sno̱ꞌo soꞌ, ne̱ cunu̱ꞌ taꞌnij sno̱ꞌo soꞌ ga̱ maꞌa̱n soꞌ, ne̱ cunu̱ꞌ chana̱ ga̱ taꞌnij cha̱na̱ noꞌ, ne̱ cunu̱ꞌ taꞌnij cha̱na̱ noꞌ ga̱ maꞌa̱n noꞌ ado̱nj. Ne̱ cunu̱ꞌ chana̱ ga̱ choco̱ꞌ noꞌ, ne̱ cunu̱ꞌ choco̱ꞌ noꞌ ga̱ maꞌa̱n noꞌ, cheꞌé se‑na̱na̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ne queneꞌe̱n nij yuvii̱ xca̱j nij yuvii̱ cuentá cheꞌé sayuun quira̱nꞌ nij yuvii̱ maꞌ \p \v 54 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a: \p ―Dan me se soj me se sa̱ꞌ uxrá neꞌen soj xca̱j soj cuentá ado̱nj. Nu̱ꞌ neꞌen soj se vaa ga̱a avii ngaa rej ataꞌ güii, ne̱ nu̱ꞌ taj soj se vaa cama̱nꞌ uxrá maa̱n, taj soj, ne̱ veé da̱nj ꞌyaj gue̱e̱ xa̱ꞌ maa̱n, ne̱ amanꞌ ndoꞌo yoꞌ na̱nj ado̱nj. \v 55 Ne̱ nu̱ꞌ neꞌen uún soj se vaa avii nana̱ yuva̱a̱ rej rque̱ rej sur, ne̱ nu̱ꞌ taj soj se vaa da̱j doj caꞌna̱ꞌ ndoꞌo cachiꞌ taj soj, ne̱ veé da̱nj ꞌyaj xa̱ꞌ cachiꞌ, ne̱ maan ndoꞌo na̱nj ado̱nj. \v 56 Dan me se xa̱ꞌ soj si̱j nucuiꞌ rá me se síí sa̱ꞌ me soj taj soj, tza̱j ne̱ tuꞌva rmaꞌa̱n soj na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se neꞌen soj xca̱j soj cuentá cheꞌé se vaa rihaan chumii̱ do̱ꞌ, cheꞌé se vaa rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌen soj xca̱j soj cuentá cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj vaa güii maꞌ. \p \v 57 ”Ne̱ me cheꞌé naꞌvee xca̱j maꞌa̱n soj cuentá cheꞌé se vaa no̱ xcúún soj quiꞌya̱j maꞌa̱n soj ga̱. \v 58 Ne̱ so̱ꞌ me se sese vaa síí me rá cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá so̱ꞌ rihaan nij síí nica̱j suun, ne̱ ga̱a tiha̱j vaj so̱ꞌ chrej ga̱ soꞌ, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ ga̱ soꞌ, cata̱j so̱ꞌ rihaan soꞌ se vaa: “Caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ, ne̱ se̱ cutáꞌ so̱ꞌ cacunꞌ xráj maꞌ”, cata̱j so̱ꞌ, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ so̱ꞌ ga̱ soꞌ ei. Ne̱ sese se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ da̱nj caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ so̱ꞌ ga̱ soꞌ ga̱a tiha̱j vaj ro̱j so̱j chrej rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ni̱caj soꞌ mán so̱ꞌ caꞌa̱nj soꞌ rihaan cuese̱, ne̱ cuese̱ yoꞌ roꞌ, ta̱cuachén mán so̱ꞌ raꞌa síí tumé tagaꞌ, ne̱ soꞌ me síí caxri̱i̱ tagaꞌ mán so̱ꞌ, \v 59 ne̱ yoꞌ me se gu̱un ra̱a̱n ndoꞌo so̱ꞌ, ne̱ nda̱a navij na̱ruꞌvee so̱ꞌ nu̱ꞌ cacunꞌ quiꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cu̱riha̱nj so̱ꞌ tagaꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \c 13 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quiri̱ꞌ nu̱ꞌ níꞌ sese se̱ caꞌvej rá níꞌ ca̱nica̱j nimán níꞌ ta̱náj níꞌ chrej chiꞌi̱i̱ a \p \v 1 Güii dan me se mán taꞌa̱j nij yuvii̱, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé da̱j quiranꞌ taꞌa̱j nij síí ma̱n estadó Galilea ga̱a mán nij soꞌ ticaviꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Diose̱ ga̱a ne̱ curiha̱nj nij tanuu ꞌyaj suun rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ ticaviꞌ nij tanuu man nij síí ma̱n estadó Galilea yoꞌ a. \v 2 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ nataꞌ nana̱ yoꞌ a: \p ―Cheꞌé yan quiranꞌ nij soꞌ da̱nj, ne̱ cheꞌé dan si̱j tumé doj cacunꞌ rihaan cunuda̱nj yoꞌó nij síí ne̱ estadó Galilea me nij soꞌ, rá soj naꞌ. \v 3 Taj maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa sese se̱ canica̱j nimán soj ta̱náj soj chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ vaa güii quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soj ne̱ quira̱nꞌ soj nda̱a vaa quiranꞌ nij soꞌ ado̱nj. \p \v 4 ”Ne̱ xa̱ꞌ xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j nij síí caviꞌ ga̱a canee veꞌ nataꞌ xca̱a̱n cuꞌna̱j Siloé xráá nij soꞌ, ga̱a ne̱ si̱j tumé doj cacunꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén me nij soꞌ, rá soj ga̱a̱ naꞌ. \v 5 Taj maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa sese se̱ canica̱j nimán soj ta̱náj soj chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ vaa güii quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soj ne̱ quira̱nꞌ soj nda̱a vaa quiranꞌ nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó se vaa sese se̱ guun rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa me rá Diose̱, ne̱ quiri̱ꞌ níꞌ a \p \v 6 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj a: \p ―Dan me se ꞌo̱ snóꞌo me se na̱j ꞌo̱ xnaa̱ soꞌ naa̱ chruj uvá, ne̱ nicu̱nꞌ ꞌo̱ chruun higó rque naa̱ uvá yoꞌ, tza̱j ne̱ ꞌnaꞌ soꞌ nanoꞌ soꞌ chruj raa̱ yoꞌ cha̱ soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó chruj ne quiri̱ꞌ soꞌ cha̱ soꞌ raa̱ chruun yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan quiriꞌ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ chruun yoꞌ a. \v 7 Cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan síí ꞌyaj suun rque xnaa̱ soꞌ: “Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Síj vaꞌnu̱j ya̱ yoꞌ ꞌnáꞌ ꞌu̱nj nanóꞌ ꞌu̱nj chruj higó raa̱ chruun nihánj, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó chruj nuviꞌ raa̱ chruun nihánj cha̱ꞌ maꞌ. Caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ taj cheꞌé canicu̱nꞌ rmaꞌa̱n yoꞌ rihaan toꞌój a̱ maꞌ”, taj soꞌ rihaan síí ꞌyaj suun rque naa̱ uvá yoꞌ a. \v 8 Tza̱j ne̱ síí ꞌyaj suun rque naa̱ uvá yoꞌ roꞌ, cataj rihaan soꞌ a: “Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ da̱j o̱rúnꞌ gue̱e̱ yoꞌ cuano̱ ta̱náj níꞌ man chruun nihánj, ne̱ cana̱a̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ anica̱j tacóó chruun yoꞌ, ne̱ ca̱raá ꞌu̱nj yaꞌluj tacóó chruun yoꞌ, señor. \v 9 Xraj, ne̱ sese yoꞌ natu̱u̱ roꞌ, ne̱ cuma̱n chruj raa̱ chruun yoꞌ, ne̱ quina̱j chruun yoꞌ, quiꞌya̱j níꞌ a. Se taj, ne̱ caꞌne̱ꞌ cachri̱j níꞌ man chruun yoꞌ ei”, taj síí ꞌyaj suun naa̱ uvá yoꞌ rihaan síí siꞌya̱j chruun yoꞌ a. ―Dan me cuentó nanó Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ chana̱ guun lacu̱u xráá, quiꞌyaj Jesucristó güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá a \p \v 10 Dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se tucuꞌyón Jesucristó rihaan nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nii se‑tucua̱nj Moisés, \v 11 ne̱ dan me se rá veꞌ yoꞌ roꞌ, nicu̱nꞌ ꞌo̱ chana̱ guun lacu̱u xráá, ne̱ nana̱ chre̱e ya̱nj nimán noꞌ roꞌ, me quiꞌyaj guun lacu̱u xráá noꞌ a. Ne̱ a̱j quisíj xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j yoꞌ quiranꞌ noꞌ da̱nj a. Dan me se ne caꞌve̱e canicu̱nꞌ caya̱ noꞌ a̱ maꞌ. \v 12 Dan me se queneꞌen Jesucristó man noꞌ, ne̱ canacúún soꞌ man noꞌ, cataj soꞌ: \p ―Cuano̱ nihánj me xꞌne̱e̱ chiꞌii̱ xráá so̱ꞌ, nocoj ―taj Jesucristó, \v 13 ne̱ cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ xráá noꞌ a. \p Nu̱ꞌ xcaj chana̱ cuentá se vaa nahuun sa̱ꞌ noꞌ, ne̱ nu̱ꞌ guun cheꞌe̱ noꞌ cataj noꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. \p \v 14 Tza̱j ne̱ caꞌmaan rá síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ tucuꞌyón nii se‑tucua̱nj Moisés, cheꞌé se güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me güii quiꞌyaj conoꞌó Jesucristó man chana̱ yoꞌ a. Cheꞌé dan cataj síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ yoꞌ rihaan nij yuvii̱ a: \p ―Vata̱nꞌ güii me güii no̱ xcúún níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ smaná a. Caꞌna̱ꞌ soj güii yoꞌ, ne̱ nahu̱un sa̱ꞌ soj ei. Se̱ caꞌnaꞌ soj nahu̱un sa̱ꞌ soj güii naránj rá níꞌ maꞌ ―taj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. \p \v 15 Ga̱a ne̱ cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan nij tuvi̱ꞌ síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ a: \p ―Quij ndoꞌo vaa nimán soj, ne̱ síí nucuiꞌ ndoꞌo rá me soj ado̱nj. ꞌO̱ se taranꞌ soj me se ne nache soj daán soj scúj do̱ꞌ, daán soj burró do̱ꞌ, rej numi̱i xoꞌ, ne̱ nica̱j soj man xoꞌ ꞌanj soj rej coꞌo̱ xoꞌ na güii naránj rá níꞌ ga̱a̱ naꞌ. \v 16 Ne̱ nihánj me nicu̱nꞌ chana̱ nihánj, ne̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Abraham me noꞌ, ne̱ nihánj me quisíj xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j yoꞌ numíj síí cuꞌna̱j Satanás man noꞌ, ne̱ caꞌve̱e se güii naránj rá níꞌ me güii cuanꞌ, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo nache̱ níꞌ man noꞌ raꞌa síí cuꞌna̱j Satanás ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ yoꞌ a. \p \v 17 Ne̱ ga̱a quisíj caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ guun naꞌa̱j cunuda̱nj nij síí guun rá cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cheꞌé cunuda̱nj nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj soꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé caân cuêj mostazá xlá a \p \v 18 Cheꞌé dan cataj Jesucristó a: \p ―Da̱j ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, rá soj ga̱. \v 19 Dan me se ase vaa achij caân cuêj mostazá xlá roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se nica̱j yoꞌo̱ soꞌ man caân cuêj mostazá xlá ne̱ caxríj soꞌ caân yoꞌ rque toꞌóó soꞌ, ne̱ dan me se xraꞌ caân yoꞌ, ne̱ cachij yoꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cachij yoꞌ, ne̱ ase vaa ꞌo̱ chruun roꞌ, da̱nj vaa yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cayuu nij xtâj va̱j rej xta̱ꞌ raa̱ cuêj yoꞌ, ne̱ quiꞌyaj nij xoꞌ saca̱ꞌ nij xoꞌ raa̱ cuêj yoꞌ ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé levadura se ꞌyaj naraa nana̱ rque rachrúún a \p \v 20 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Da̱j ga̱a̱ ꞌo̱ rasu̱u̱n naquiꞌya̱j níꞌ rihaan soj, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n soj da̱j ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, rá soj ga̱. \v 21 Dan me se naquiꞌya̱j níꞌ ꞌo̱ chana̱ caxríj yoꞌóó levadura rque cunj hariná ga̱a ꞌyaj noꞌ rachrúún a. Dan me se ase vaa ꞌo̱ chana̱, ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j noꞌ ꞌo̱ vaꞌnu̱j ya̱ agaꞌ yoꞌóó hariná, ne̱ caxríj ndoꞌo noꞌ yoꞌóó levadura, ne̱ caxríj yuve̱ noꞌ man yoꞌ nda̱a navij naraa ndoꞌo nana̱ rque yoꞌ a. Ase vaa uun chij yoꞌóó levadura yoꞌ rihaan cunj hariná roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. ―Da̱nj caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me síí caꞌa̱nj ca̱yáán ga̱ Diose̱ ne̱ me síí caꞌa̱nj rihaan yaꞌan a \p \v 22 Ga̱a ne̱ va̱j Jesucristó cachén soꞌ nij chumanꞌ noco̱o do̱ꞌ, nij chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. Ne̱ da̱nj na̱nj nichrunꞌ soꞌ nichrunꞌ soꞌ chumanꞌ Jerusalén a. \v 23 Ne̱ xnáꞌanj yoꞌo̱ soꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ: \p ―Ne̱ do̱j nij síí caꞌve̱e quinani̱i̱ rihaan sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ a̱ naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a. \p Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a: \p \v 24 ―Ase vaa taꞌyaa chru̱j ndoꞌo vaa rej cache̱n yuvii̱ catu̱u̱ yuvii̱ rihaan Diose̱ ado̱nj. Quiꞌya̱j nucua̱j soj nimán soj cheꞌé rej catu̱u̱ soj rej yoꞌ ei. Cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa gu̱un ndoꞌo rá nij yuvii̱ catu̱u̱ nij soꞌ rej yoꞌ, tza̱j ne̱ se̱ guun nucua̱j nij soꞌ catu̱u̱ nij soꞌ maꞌ. \v 25 Ne̱ asa̱ꞌ quisíj canicunꞌ caya̱ síí tucua̱ veꞌ yoꞌ ne̱ caráán soꞌ taꞌyaa, ga̱a ne̱ soj roꞌ, canicu̱nꞌ xeꞌ, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ soj ti̱caꞌmii soj taꞌyaa, ne̱ cata̱j soj: “Naꞌnu̱u̱ so̱ꞌ taꞌyaa catu̱u̱ núj, Señor”, cata̱j soj, ga̱a ne̱ cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj: “Ne neꞌen uxraj me rej cavii soj a̱ maꞌ”, cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj ga̱a̱ na̱nj ado̱nj. \v 26 Ga̱a ne̱ gu̱un cheꞌe̱ soj cata̱j soj: “Chá núj chraa do̱ꞌ, coꞌo núj na ga̱ so̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ tucuꞌyón so̱ꞌ se‑na̱na̱ so̱ꞌ chiháán núj na̱nj á”, cata̱j soj rihanj á. \v 27 Ga̱a ne̱ cata̱j uún ꞌu̱nj rihaan soj: “Ne neꞌen uxraj me rej cavii cunuda̱nj soj si̱j ꞌyaj ina̱nj cacunꞌ a̱ maꞌ. Naxu̱u̱n soj man soj rihanj á”, cata̱j ꞌu̱nj rihaan soj a. \p \v 28 ”Ne̱ rej caꞌa̱nj soj me se rej taꞌve̱e ndoꞌo yuvii̱ me yoꞌ, ne̱ nda̱a cha̱ ru̱j maꞌa̱n yuvii̱ cúú yanꞌ yuvii̱, ne̱ queneꞌe̱n soj man síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, man cunuda̱nj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, se vaa ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ queneꞌe̱n soj se vaa a̱j quiriꞌíj nii man soj xeꞌ na̱nj ado̱nj. \v 29 Ne̱ güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, caꞌna̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ ma̱n cunu̱ꞌ chumii̱, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ rihaan se‑mesa̱ Diose̱, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ado̱nj. \v 30 Ne̱ nij síí ne gu̱un chij rihaan chumii̱ nihánj me se xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un chij nij soꞌ a. Ne̱ nij síí guun chij ndoꞌo rihaan chumii̱ nihánj me se rej xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ne cuchuꞌvi̱ꞌ Jesucristó ni̱ꞌyaj soꞌ man síí cuꞌna̱j Herodes maꞌ \p \v 31 Ne̱ güii dan me se cuchiꞌ do̱j nij síí fariseo rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ a: \p ―Cu̱riha̱nj so̱ꞌ estadó nihánj caꞌa̱nj so̱ꞌ, ne̱ síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes me se me ndoꞌo rá soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ mán so̱ꞌ á ―taj nij síí fariseo rihaan Jesucristó a. \p \v 32 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Ase vaa chunee avii ndoꞌo raa̱ quiꞌya̱j sayuun vaa síí cuꞌna̱j Herodes yoꞌ, ne̱ caꞌa̱nj soj, ne̱ cata̱j soj rihaan soꞌ se vaa ꞌu̱nj me se rii ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ne̱ naquiꞌyaj sa̱ꞌ ꞌu̱nj man nij síí ranꞌ, ne̱ ꞌo̱ güii cuanꞌ ne̱ ꞌo̱ güii aꞌyuj ne̱ rque vaꞌnu̱j gue̱e̱ güii quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj se‑su̱nj, ne̱ veé da̱nj quisi̱j se‑su̱nj, qui̱ꞌyáj na̱nj ado̱nj. \v 33 Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj cuanꞌ ne̱ aꞌyuj ne̱ yataj, ne̱ rque vaꞌnu̱j güii quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj cheꞌé xrej ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ cu̱riha̱nj ꞌu̱nj estadó nihánj ei. ꞌO̱ se taj cheꞌé cavi̱ꞌ ꞌo̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rej yaníj yoꞌó chumanꞌ, ne̱ veé chumanꞌ Jerusalén cavi̱ꞌ soꞌ ga̱a caꞌve̱e ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quira̱nꞌ nij síí ne̱ chumanꞌ Jerusalén a \p \v 34 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Nanó uxrá raj cheꞌé soj si̱j ma̱n chumanꞌ Jerusalén nihánj na̱nj á. Dan me se ticaviꞌ soj man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ goꞌ soj yahij man nij síí caꞌnéé Diose̱ cuchi̱ꞌ rihaan soj a. Guun queꞌe̱e̱ ndoꞌo guun rá ꞌu̱nj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ ꞌu̱nj man soj cu̱tumé ꞌu̱nj man soj, tza̱j ne̱ taj se quiꞌyáꞌ caꞌvee maꞌ. Dan me se ase vaa ꞌyaj chuchee naquiꞌyaj chre̱ꞌ chuchee man taꞌníí xoꞌ ca̱ráán xoꞌ xcóó xoꞌ xráá taꞌníí xoꞌ roꞌ, da̱nj guun raj qui̱ꞌyáj man soj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá soj qui̱ꞌyáj da̱nj a̱ maꞌ. \v 35 Ya̱j me se cu̱tumé maꞌa̱n soj man soj na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa rej rihaan níꞌ roꞌ, se̱ queneꞌen uún soj manj maꞌ. Tza̱j ne̱ nda̱a güii caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj queneꞌe̱n soj manj, ne̱ cata̱j soj: “Veꞌé uxrá ꞌnaꞌ síí aꞌnéé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ei”, cata̱j soj a ―taj Jesucristó niꞌya̱j soꞌ man nij síí ma̱n Jerusalén yoꞌ a. \c 14 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun snóꞌo quixíj cuꞌmaan man, quiꞌyaj Jesucristó güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá a \p \v 1 Dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se catúj Jesucristó rá veꞌ tucuá ꞌo̱ síí uun chij rihaan nij síí fariseo cha̱ soꞌ chraa, ne̱ nij síí fariseo roꞌ, tumé uxrá man soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ a. \v 2 Ne̱ veé da̱nj nicu̱nꞌ ꞌo̱ síí quixíj cuꞌmaan man rihaan Jesucristó a. \v 3 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, man nij síí fariseo do̱ꞌ, cataj soꞌ: \p ―No̱ xcúún níꞌ caꞌne̱e̱ níꞌ chiꞌii̱ xráá síí ranꞌ güii naránj rá níꞌ, rá soj naꞌ. Ase ne nó xcúún níꞌ xa̱ꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man nij soꞌ a. \p Tza̱j ne̱ guun dínj tuꞌva nij soꞌ a. \p \v 4 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó man síí ranꞌ yoꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ naꞌnéé Jesucristó chrej man soꞌ a. \v 5 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ, cataj soꞌ a: \p ―Ne̱ sese quini̱j taꞌníí ꞌo̱ tuviꞌ soj do̱ꞌ, ꞌo̱ daán soj scúj do̱ꞌ, rá cuxruj na güii naránj rá níꞌ, ne̱ raꞌya̱nj quiri̱i̱ soj man taꞌníí soj do̱ꞌ, man daán soj do̱ꞌ, rá ꞌu̱nj ei ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo a. \p \v 6 Veé dan me se a̱ ꞌó nana̱ ne quiri̱i̱ nij soꞌ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ rihaan Jesucristó maꞌ. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa se̱ nanoꞌ níꞌ rej sa̱ꞌ doj quita̱j níꞌ a \p \v 7 Dan me se queneꞌen Jesucristó se vaa nij síí ꞌnaꞌ tucuá síí fariseo yoꞌ roꞌ, nanoꞌ ndoꞌo nij soꞌ rej sa̱ꞌ doj quita̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan tucuꞌyón Jesucristó nana̱ nihánj man nij soꞌ, cataj soꞌ a: \p \v 8 ―Asa̱ꞌ canacúún taꞌa̱j nii mán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ chaꞌanj naraꞌa̱a, ne̱ se̱ caꞌanj quita̱j so̱ꞌ chruun xlá sa̱ꞌ doj maꞌ. ꞌO̱ se ne neꞌén so̱ꞌ sese canacu̱nj nii man yoꞌó síí sa̱ꞌ doj rihaan so̱ꞌ ne̱ quita̱j soꞌ chruun xlá ta̱j so̱ꞌ man ado̱nj. \v 9 Ne̱ síí ꞌyaj chaꞌanj roꞌ, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Rque̱ so̱ꞌ chruun yoꞌ quita̱j síí nihánj á”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un naꞌa̱j so̱ꞌ, ne̱ chruun xlá nij doj caꞌa̱nj quita̱j so̱ꞌ, quiꞌya̱j soꞌ a. \v 10 Dan me se asa̱ꞌ canacúún nii mán so̱ꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cuchíꞌ so̱ꞌ rej ca̱nuû chaꞌanj, ne̱ rej nij doj roꞌ, quita̱j so̱ꞌ ei. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ síí canacúún mán so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ quita̱j so̱ꞌ rej sa̱ꞌ doj nihánj, tinu̱j”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cara̱yaꞌa̱nj uxrá cunuda̱nj nij síí ꞌnaꞌ chaꞌanj yoꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán so̱ꞌ na̱nj ado̱nj. \v 11 ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí me rá ti̱cavii sa̱ꞌ man maꞌa̱n, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un naꞌa̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí ꞌyaj nica̱ꞌ nimán, tza̱j ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me síí canacu̱nj níꞌ cha̱ chraa ga̱ níꞌ a \p \v 12 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a: \p ―Asa̱ꞌ guun rá so̱ꞌ caꞌna̱ꞌ yuvii̱ cha̱ yuvii̱ chraa veꞌ tucuá so̱ꞌ, ne̱ se̱ canacúún so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ do̱ꞌ, man tinúú so̱ꞌ do̱ꞌ, man nij síí ruꞌvee ma̱n chiháán so̱ꞌ do̱ꞌ maꞌ. Dan me se sese canacu̱nj so̱ꞌ man ina̱nj maꞌa̱n nij soꞌ, ga̱a ne̱ vaa güii canacu̱nj nij soꞌ mán so̱ꞌ cha̱ so̱ꞌ chraa ga̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ dan me se a̱j naruꞌvee nij soꞌ nu̱ꞌ se chá rihaan so̱ꞌ da̱nj rá se vaa ga̱a̱ na̱nj ado̱nj. \v 13 Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ canuû chaꞌanj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ canacu̱nj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, cha̱ nij soꞌ chraa ei. \v 14 Da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ nij soꞌ me se taj rasu̱u̱n rihaan nij soꞌ na̱ruꞌvee nij soꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ maꞌa̱n Diose̱ na̱ruꞌvee rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá so̱ꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a. \s1 Cuentó nihánj taj xnaꞌanj me síí cha̱ chraa ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a \p \v 15 Dan me se cuno yoꞌo̱ síí chá chraa ga̱ Jesucristó nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Cavi̱i̱ sa̱ꞌ cunuda̱nj nij síí cha̱ chraa ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ei ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 16 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Síí navij rá chaꞌanj noco̱o ndoꞌo me soꞌ, ne̱ nacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱ a. \v 17 Ga̱a ne̱ dan me se ma̱a̱n orá cha̱ nij soꞌ chraa me caꞌnéé síí navij rá chaꞌanj man se‑mo̱zó soꞌ caꞌa̱nj cata̱j mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ chaꞌanj cha̱ nij soꞌ chraa a. “A̱j quisíj guun chuvi̱i, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ cha̱ nij soj chraa ei”, taj mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ chaꞌanj yoꞌ a. \v 18 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cataj ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan mozó yoꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ chraa a. Dan me se yoꞌo̱ soꞌ cataj: “Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se tiha̱j quiránj ꞌu̱nj ꞌo̱ yoꞌóó, ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj yoꞌóó yoꞌ a. Ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a. \v 19 Ga̱a ne̱ yoꞌó soꞌ cataj: “Ma̱a̱n se ꞌu̱nj me se ꞌu̱nꞌ yuntá scúj quiránj ꞌu̱nj, ne̱ cuano̱ nihánj me se caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj da̱j vaa scúj quiránj sese scúj sa̱ꞌ me xoꞌ a. Ne̱ cheꞌé dan qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a. \v 20 Ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, cataj uún rihaan mozó yoꞌ a: “ꞌU̱nj me se tiha̱j xcaj ꞌu̱nj chana̱, ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó síí navij rá chaꞌanj yoꞌ a. Ne̱ veé da̱nj caꞌmii cunuda̱nj nij síí a̱j quiriꞌ niꞌya̱j caꞌa̱nj chaꞌanj yoꞌ a. \p \v 21 ”Dan me se namán mozó, ne̱ nataꞌ mozó nu̱ꞌ se vaa caꞌmii ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ mozó a. Ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá síí navij rá chaꞌanj yoꞌ ga̱a cuno soꞌ se‑na̱na̱ se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ: “Raꞌya̱nj cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ daj a̱ nij callé, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí chéé rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nihánj, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ga̱ níꞌ ei”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a. \v 22 Veé da̱nj quiꞌyaj se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cuchiꞌ uún mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: “A̱j quiꞌyáj nu̱ꞌ se vaa cataj so̱ꞌ rihanj, señor. Tza̱j ne̱ vaa rej quisi̱j catu̱u̱ doj yuvii̱ uún a”, taj mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ a. \v 23 Ga̱a ne̱ cataj ruꞌvee yoꞌ rihaan mozó a: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ nu̱ꞌ nij chrej caꞌa̱a̱n do̱ꞌ, nu̱ꞌ nij chrej catu̱u̱n do̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ fuerzá man nij yuvii̱ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ á. Ga̱a ne̱ cara̱a nu̱ꞌ veꞌ tucuaj ei. \v 24 ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ nij síí canacúún níꞌ asino ya̱a̱n, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ se̱ caꞌvee caꞌna̱ꞌ cha̱ chraa ga̱ níꞌ a̱ man ado̱nj”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a. ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa yu̱u̱n cheꞌe̱ caꞌne̱j nimán níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ man o̱rúnꞌ Jesucristó a \p \v 25 Dan me se queꞌe̱e̱ uxrá yuvii̱ vaj ga̱ Jesucristó, ne̱ canica̱j soꞌ, cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a: \p \v 26 ―Sese me rá ꞌo̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihanj, ne̱ sese gu̱un rá soꞌ se vaa sa̱ꞌ doj vaa rej soꞌ do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, nica̱ soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, tinúú soꞌ do̱ꞌ, raꞌvij soꞌ do̱ꞌ, nda̱a nimán maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, rihanj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ. \v 27 Ne̱ síí naꞌvej rá quira̱nꞌ sayuun cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj roꞌ, se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ. \p \v 28 ”Dan me se soj, tza̱j ne̱ sese gu̱un rá yoꞌo̱ tuviꞌ soj cune̱ꞌ yoꞌo̱ soj veꞌ nataꞌ xca̱a̱n, ne̱ síí quiꞌya̱j veꞌ yoꞌ me se asino nuchru̱j ra̱a̱ soꞌ cuentá sese quisi̱j se‑saꞌa̱nj soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ yoꞌ, raj a. \v 29 Ne̱ sese se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj nuchru̱j soꞌ cuentá asino ya̱a̱n, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cuchruj soꞌ tacóó veꞌ, ga̱a ne̱ se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ veꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ nij síí neꞌen se vaa quiꞌyaj soꞌ roꞌ, caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soꞌ, \v 30 ne̱ cata̱j nij soꞌ: “Síí nihánj me se guun cheꞌe̱ soꞌ cuneꞌ soꞌ veꞌ, tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ quiꞌya̱j soꞌ a̱ maꞌ”, cata̱j nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man síí guun cheꞌe̱ veꞌ yoꞌ a. \p \v 31 ”Ne̱ dan me se sese vaa ꞌo̱ síí nica̱j suun rey vaa chi̱ꞌ míj tanuu rihaan, ne̱ sese caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí nica̱j suun rey vaa ico̱ míj tanuu rihaan cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ asino ya̱a̱n xca̱j soꞌ cuentá sese gu̱un nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan síí vaa ico̱ míj tanuu rihaan yoꞌ, ne̱ sese gu̱un nucua̱j soꞌ rá soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí ꞌnaꞌ yoꞌ a. \v 32 Tza̱j ne̱ sese se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rá soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ síí caꞌanj suun caꞌmi̱i̱ ga̱ síí ꞌnaꞌ yoꞌ nda̱a vaa se̱ guun cunu̱ꞌ nij soꞌ a. Da̱nj cata̱j soꞌ ga̱a tiha̱j ꞌnaꞌ síí cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ ga̱nꞌ a. Ga̱a ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j síí caꞌanj suun yoꞌ rihaan síí ꞌnaꞌ, nda̱a vaa caꞌne̱ꞌ rá soꞌ ga̱ suun cunu̱ꞌ a. \p \v 33 ”Dan me se ase vaa xcaj síí cune̱ꞌ veꞌ do̱ꞌ, síí cunu̱ꞌ ga̱ tuviꞌ do̱ꞌ, cuentá sese gu̱un nucua̱j ro̱j soꞌ quiꞌya̱j ro̱j soꞌ da̱nj roꞌ, veé da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ soj si̱j me rá canoco̱ꞌ manj ei. Ne̱ sese se̱ guun rá soj ta̱náj xco̱ soj nu̱ꞌ siꞌyaj soj do̱ꞌ, nu̱ꞌ tuviꞌ soj do̱ꞌ, canoco̱ꞌ soj manj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soj síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ. \p \v 34 ”ꞌO̱ se ase vaa yaan ga̱ chraa roꞌ, da̱nj vaa nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j ga̱ chumii̱ nihánj, ne̱ vaa se uun ndoꞌo yaan na̱nj á. Dan me se sese ne ꞌne̱ꞌ chá yaan yoꞌ, ga̱a ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ cunu̱u sa̱ꞌ yaan ga̱a̱ a̱ maꞌ. \v 35 Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan toꞌóó níꞌ cunu̱u sa̱ꞌ toꞌóó níꞌ maꞌ. Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan yaꞌluj se vaa cunu̱u sa̱ꞌ doj yaꞌluj maꞌ. A̱ doj rasu̱u̱n se̱ cavii sa̱ꞌ, quiꞌya̱j yaan yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se riꞌi̱j u̱u̱n nii man yaan vaa da̱nj xeꞌ a. \p ”Dan me se sese ta̱j yuꞌuj xréé soj, ne̱ cuno̱ soj nana̱ nihánj ei ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \c 15 \s1 Nihánj me cuentó cheꞌé matzinj caꞌanj niꞌya̱ a \p \v 1 Dan me se cuchiꞌ queꞌe̱e̱ síí aꞌnéj puextó do̱ꞌ, queꞌe̱e̱ síí tumé cacunꞌ do̱ꞌ, rihaan Jesucristó a. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ a. \v 2 Ne̱ xa̱ꞌ nij síí fariseo do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ nij caꞌmii nij soꞌ cheꞌé soꞌ, cheꞌé rej veꞌé nica̱j tuviꞌ soꞌ ga̱ nij síí tumé cacunꞌ ne̱ chá soꞌ chraa ga̱ nij soꞌ a. \v 3 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó ꞌo̱ cuentó nihánj rihaan nij soꞌ a: \p \v 4 ―Dan me se sese yoꞌo̱ tuviꞌ nij soj nica̱j ꞌo̱ cientó matzinj, ne̱ sese caꞌa̱nj niꞌya̱ o̱rúnꞌ gue̱e̱ daán soꞌ matzinj, ne̱ ta̱náj soꞌ yoꞌó caꞌa̱nj chiha̱a̱ xnu̱ꞌ caꞌa̱nj daán soꞌ matzinj rej tacaan, ne̱ cavi̱i̱ soꞌ caꞌa̱nj nano̱ꞌ soꞌ man o̱rúnꞌ daán soꞌ matzinj caꞌanj niꞌya̱ á. Ne̱ se̱ caꞌneꞌ rá soꞌ maꞌ. Tana̱nj ya̱ caꞌa̱nj soꞌ nano̱ꞌ soꞌ man daán soꞌ matzinj, ga̱a ne̱ uun da̱j nari̱ꞌ soꞌ man yoꞌ ado̱nj. \v 5 Ne̱ asa̱ꞌ quisíj nariꞌ soꞌ man xoꞌ, ga̱a ne̱ cuta̱ꞌ soꞌ man xoꞌ tacaan xcóó soꞌ, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ ndoꞌo rá soꞌ a. \v 6 Ne̱ asa̱ꞌ namán soꞌ tucuá soꞌ, ga̱a ne̱ nacu̱nj soꞌ man nu̱ꞌ tuviꞌ soꞌ síí ne̱ chiháán soꞌ, ne̱ cata̱j soꞌ rihaan nij tuviꞌ soꞌ: “Gu̱un niha̱ꞌ rá soj ga̱j ei. ꞌO̱ se narij danj matzinj caꞌanj niꞌya̱ ei”, cata̱j soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a. \v 7 Ne̱ cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa xta̱ꞌ rej ne̱ Diose̱ roꞌ, gu̱un niha̱ꞌ doj rá nij síí ma̱n yoꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man o̱rúnꞌ síí tumé cacunꞌ ga̱a canica̱j nimán soꞌ canocoꞌ soꞌ chrej sa̱ꞌ a. Tza̱j ne̱ se̱ caráyaꞌa̱nj nij soꞌ man caꞌa̱nj chiha̱a̱ xnu̱ꞌ caꞌa̱nj, ése̱ si̱j sa̱ꞌ me nij soꞌ, rá nij soꞌ maꞌ, ne̱ taj cheꞌé canoco̱ꞌ nij soꞌ tucuáán naca̱ narqué Diose̱, rá nij soꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó cheꞌé pesó xoo caꞌanj niꞌya̱ a \p \v 8 Ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Ne̱ sese ni̱caj ꞌo̱ chana̱ chi̱ꞌ pesó xoo, ne̱ sese caꞌa̱nj niꞌya̱ o̱rúnꞌ pesó xoo yoꞌ, ne̱ tucuaco̱ꞌ noꞌ yaꞌan agaꞌ chuguu̱n, ne̱ naca̱ꞌ noꞌ nu̱ꞌ veꞌ tucuá noꞌ, ne̱ uxrá nano̱ꞌ noꞌ pesó xoo yoꞌ, ne̱ se̱ caꞌneꞌ rá noꞌ maꞌ. Tana̱nj uxrá nano̱ꞌ noꞌ man pesó xoo yoꞌ, uun da̱j nari̱ꞌ ya̱ noꞌ man yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱ꞌ rá noꞌ ado̱nj. \v 9 Ne̱ asa̱ꞌ quisíj nariꞌ noꞌ pesó xoo yoꞌ, ga̱a ne̱ canacu̱nj noꞌ man nu̱ꞌ tuviꞌ cha̱na̱ noꞌ níí ne̱ xꞌnúú veꞌ tucuá noꞌ, ne̱ cata̱j noꞌ rihaan nij tuviꞌ cha̱na̱ noꞌ: “Gu̱un niha̱ꞌ rá soj ga̱j á. ꞌO̱ se narij se‑saꞌa̱nj pesó xoo caꞌanj niꞌya̱ ei”, cata̱j noꞌ rihaan tuviꞌ cha̱na̱ noꞌ a. \v 10 Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj a. Nda̱a rá se vaa guun rá chana̱ ga̱a nariꞌ noꞌ se‑saꞌa̱nj noꞌ roꞌ, da̱nj gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá nij se‑mo̱zó Diose̱ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man o̱rúnꞌ síí tumé cacunꞌ ga̱a canica̱j nimán soꞌ canocoꞌ soꞌ chrej sa̱ꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó cheꞌé síí tumé cacunꞌ canica̱j rihaan rej a \p \v 11 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―ꞌO̱ síí vaa vi̱j taꞌníí me soꞌ a. \v 12 Ne̱ cataj síí cuni̱j rihaan rej soꞌ a: “Me rá ꞌu̱nj cuxra̱ꞌ taꞌa̱j so̱ꞌ rasu̱u̱n rque̱ so̱ꞌ manj gu̱un siꞌyáj, ata̱j”, taj soꞌ rihaan rej soꞌ a. Ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j snóꞌo yoꞌ nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ, ne̱ rqué soꞌ taꞌa̱j siꞌyaj soꞌ rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌníí soꞌ a. \v 13 Dan me se cachén do̱j güii, ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ síí cuni̱j yoꞌ nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ, ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo soꞌ se nij, ne̱ cutunꞌ rmaꞌa̱n soꞌ nu̱ꞌ se‑saꞌa̱nj soꞌ a. \v 14 Quisíj cutunꞌ soꞌ nu̱ꞌ se‑saꞌa̱nj soꞌ, ga̱a ne̱ cachén ndoꞌo xꞌnaa chumanꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ quiranꞌ ndoꞌo soꞌ sayuun, ne̱ quinaꞌaan ndoꞌo rque soꞌ, ne̱ taj va̱j a̱ doj se chá rihaan soꞌ cha̱ soꞌ a. \v 15 Dan me se catúj soꞌ rihaan ꞌo̱ síí chiha̱nj chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌneꞌ síí chiha̱nj chumanꞌ yoꞌ suun rihaan soꞌ caꞌa̱nj soꞌ se‑rancho̱ síí chiha̱nj yoꞌ cu̱tumé soꞌ xcáá a. \v 16 Tza̱j ne̱ naꞌaan ndoꞌo rque soꞌ, ne̱ nda̱a guun rá soꞌ cha̱ soꞌ coj goꞌ nii cha̱ nij xcáá a. Tza̱j ne̱ ne rque̱ nii coj yoꞌ cha̱ soꞌ a̱ maꞌ. \p \v 17 ”Dan me se ꞌo̱ güii ne̱ nahuun sa̱ꞌ raa̱ soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ xcaj soꞌ cuentá, ne̱ nanuj rá soꞌ rej soꞌ a. Ne̱ me rá soꞌ: “Nij se‑mo̱zó réj, tza̱j ne̱ ma̱n ndoꞌo se chá rihaan réj, ne̱ ma̱n ndoꞌo se chá rihaan se‑mo̱zó réj a. Ne̱ nihánj me cavi̱ꞌ ꞌu̱nj quiꞌya̱j xꞌnaa na̱nj á. \v 18 Na̱xuma̱a̱n ꞌu̱nj, ne̱ nánꞌ ꞌu̱nj rej ne̱ réj, cata̱j ꞌu̱nj rihaan réj: Tumej cacunꞌ rihaan Diose̱, ne̱ tumej cacunꞌ rihaan so̱ꞌ, ata̱j. \v 19 Taj cheꞌé cata̱j so̱ꞌ se vaa taꞌníí so̱ꞌ mej cuano̱ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ guún ꞌu̱nj mozó rihaan so̱ꞌ, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, rugua̱nj, cata̱j ꞌu̱nj rihaan réj”, guun rá síí cuni̱j yoꞌ a. \p \v 20 ”Ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ rej ne̱ rej soꞌ a. Dan me se ga̱nꞌ ndoꞌo va̱j soꞌ chéé soꞌ, ne̱ queneꞌen rej soꞌ man soꞌ, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ ndoꞌo rá rej soꞌ man soꞌ, ne̱ cunánj rej soꞌ nda̱a rej va̱j soꞌ, ne̱ naꞌya̱a̱n rej soꞌ man soꞌ, ne̱ cachrón tuꞌva̱ rej soꞌ man soꞌ a. \v 21 Ga̱a ne̱ cataj síí cuni̱j yoꞌ rihaan rej soꞌ a: “Tumej cacunꞌ rihaan Diose̱, ne̱ tumej cacunꞌ rihaan so̱ꞌ, ata̱j. Taj cheꞌé cata̱j so̱ꞌ se vaa taꞌníí so̱ꞌ mej cuano̱ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ guún ꞌu̱nj mozó rihaan so̱ꞌ, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, rugua̱nj”, taj soꞌ rihaan rej soꞌ a. \v 22 Tza̱j ne̱ caꞌmii rej soꞌ rihaan nij mozó ma̱n rihaan rej soꞌ, cataj rej soꞌ: “Raꞌya̱nj ni̱caj soj yatzíj sa̱ꞌ ndoꞌo caꞌna̱ꞌ soj cu̱nuû taꞌníj, ne̱ caꞌna̱ꞌ seꞌej sa̱ꞌ cu̱nuû raꞌa taꞌníj, ne̱ caꞌna̱ꞌ canj naca̱ qui̱ꞌnij tacóó soꞌ á. \v 23 Ne̱ ticavi̱ꞌ soj man scúj leꞌe̱j ramii ndoꞌo, ne̱ quiꞌya̱j chuvi̱i soj, ne̱ cha̱ níꞌ, ne̱ quiꞌya̱j níꞌ chaꞌanj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá níꞌ ei. \v 24 ꞌO̱ se taꞌníj nihánj me se ase vaa síí caviꞌ gaa soꞌ rihanj, tza̱j ne̱ nihánj me se cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ rihanj, ne̱ ase vaa síí caꞌanj niꞌya̱ gaa soꞌ, tza̱j ne̱ nihánj me se narij man soꞌ na̱nj ado̱nj”, taj rej soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ a. \p \v 25 ”Tza̱j ne̱ vaa síí chava̱ꞌ uún, ne̱ ꞌyaj suun soꞌ se‑rancho̱ rej soꞌ a. Dan me se ꞌnaꞌ nique síí chava̱ꞌ yoꞌ, ne̱ ga̱a quinichrunꞌ soꞌ veꞌ, ne̱ cuno soꞌ se vaa goꞌ ndoꞌo misca̱ chraꞌ do̱ꞌ, se vaa raꞌánj ndoꞌo yuvii̱ do̱ꞌ a. \v 26 Ga̱a ne̱ canacúún síí chava̱ꞌ yoꞌ man ꞌo̱ mozó, ne̱ caꞌnaꞌ yoꞌo̱ mozó rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man mozó, ne̱: “Me cheꞌé ꞌyaj nii nu̱ꞌ chaꞌanj ga̱”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a. \v 27 Ga̱a ne̱ cataj mozó rihaan soꞌ a: “Namán tinúú so̱ꞌ, ne̱ caviꞌ scúj leꞌe̱j ramii ndoꞌo, quiꞌyaj réé so̱ꞌ, cheꞌé se nariꞌ uún soꞌ taꞌníí soꞌ ne̱ vaa nucua̱j taꞌníí soꞌ nariꞌ soꞌ a”, taj mozó rihaan síí chava̱ꞌ yoꞌ a. \p \v 28 ”Dan me se caꞌmaan rá síí chava̱ꞌ, ne̱ naꞌvej uxrá rá soꞌ catu̱u̱ soꞌ rá veꞌ a. Tza̱j ne̱ curiha̱nj rej soꞌ, ga̱a ne̱ canacúún rej soꞌ man soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ a. \v 29 Tza̱j ne̱ cataj soꞌ rihaan rej soꞌ a: “ꞌU̱nj nihánj me se a̱j quisíj queꞌe̱e̱ yoꞌ quiꞌyaj suun ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ nihánj, ne̱ cunuda̱nj nij nana̱ cataj xnaꞌanj so̱ꞌ rihanj veꞌé cunoj a. Ne̱ a̱ ꞌó güii ne rque̱ so̱ꞌ a̱ ꞌó tana leꞌe̱j rihanj ne̱ quiꞌya̱j chu̱vií ꞌu̱nj ne̱ cha̱j ga̱ nij tuvij a̱ maꞌ. \v 30 Tza̱j ne̱ nihánj me se namán taꞌníí so̱ꞌ síí chá nu̱ꞌ siꞌyáá so̱ꞌ ga̱a chéé soꞌ ga̱ nij chana̱ niha̱ꞌ rá, ne̱ ticavíꞌ so̱ꞌ scúj leꞌe̱j ramii cheꞌé soꞌ a”, taj síí chava̱ꞌ yoꞌ rihaan rej soꞌ a. \p \v 31 ”Ga̱a ne̱ cataj rej soꞌ rihaan soꞌ a: “Ma̱a̱n se so̱ꞌ me se ꞌo̱ né so̱ꞌ ga̱ ꞌu̱nj nihánj, rej. Ne̱ nu̱ꞌ rasu̱u̱n siꞌyáj me siꞌyáá so̱ꞌ, rej. \v 32 Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé gu̱un niha̱ꞌ rá níꞌ ga̱a namán tinúú so̱ꞌ, rej. ꞌO̱ se tinúú so̱ꞌ roꞌ, ase vaa ꞌo̱ síí caviꞌ gaa soꞌ rihanj, tza̱j ne̱ nihánj me cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, ne̱ ase vaa ꞌo̱ síí caꞌanj niꞌya̱ gaa soꞌ rihanj, tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se a̱j narij man soꞌ na̱nj ado̱nj”, taj rej soꞌ rihaan síí chava̱ꞌ yoꞌ a. ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \c 16 \s1 Cuentó nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌya̱j níꞌ ga̱ siꞌyaj níꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán níꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a \p \v 1 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Síí ruꞌvee me yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ nu̱u̱ ꞌo̱ mayordomo rihaan soꞌ síí tumé nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ a. Dan me se cutaꞌ nii cacunꞌ xráá mayordomo yoꞌ rihaan ruꞌvee se vaa cutunꞌ ndoꞌo soꞌ siꞌyaj ruꞌvee a. \v 2 Ga̱a ne̱ canacúún ruꞌvee man mayordomo, ne̱ caꞌnaꞌ mayordomo rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan mayordomo yoꞌ a: “A̱j caꞌnaꞌ nana̱ rihanj se vaa cutunꞌ ndoꞌo so̱ꞌ siꞌyáj, ne̱ ne neꞌen uxraj me cheꞌé quiꞌyáá so̱ꞌ da̱nj a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihanj da̱j quiꞌyáá so̱ꞌ ga̱a cutumé so̱ꞌ siꞌyáj á. ꞌO̱ se se̱ caꞌvee cu̱nuû so̱ꞌ doj rihanj cu̱tumé so̱ꞌ siꞌyáj a̱ maꞌ”, taj ruꞌvee rihaan mayordomo yoꞌ a. \p \v 3 ”Dan me se curiha̱nj mayordomo, ne̱ guun rá soꞌ a: “Nihánj me se da̱j qui̱ꞌyáj, ne̱ caꞌne̱e̱ se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj suun raꞌaj, ne̱ da̱j qui̱ꞌyáj cuano̱, raj a. ꞌU̱nj me se se̱ guun nu̱cuáj quiꞌya̱j suun ꞌu̱nj suun ꞌe̱e̱, ne̱ naꞌa̱j ꞌu̱nj cachi̱nj ꞌu̱nj caridad, naꞌa̱j ꞌu̱nj cache̱e̱ rma̱ꞌanj na̱nj á. \v 4 Aan a. Nihánj me qui̱ꞌyáj na̱nj á. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌnéj ruꞌvee suun raꞌaj ga̱a ne̱ nuviꞌ rej caꞌa̱nj ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ canacu̱nj yoꞌó nij soꞌ manj caꞌa̱nj ꞌu̱nj tucuá yoꞌó nij soꞌ ca̱yánj a”, guun rá soꞌ a. \p \v 5 ”Ga̱a ne̱ canacúún soꞌ man nij síí quiꞌyaj xcúún rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ rihaan síí ta̱j ya̱a̱n rihaan yoꞌó nij soꞌ cataj soꞌ: “Me daj quiꞌyaj xcúún so̱ꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj ga̱”, taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man síí ta̱j ya̱a̱n yoꞌ a. \v 6 Ga̱a ne̱ soꞌ cataj: “ꞌO̱ cientó tambo casté quiꞌyaj xcúnj rihaan se‑ruꞌve̱e̱ so̱ꞌ a”, taj soꞌ rihaan mayordomo yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj mayordomo yoꞌ rihaan soꞌ: “Ni̱caj so̱ꞌ dáán so̱ꞌ yanj cuentá nihánj, ti̱ríꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ raꞌya̱nj ca̱yáán so̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ yoꞌó yanj naca̱, ne̱ cachro̱n so̱ꞌ rihaan yanj naca̱ se vaa vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ gue̱e̱ tambo quiꞌyaj xcúún so̱ꞌ á”, taj mayordomo yoꞌ rihaan síí ta̱j ya̱a̱n yoꞌ a. \v 7 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj soꞌ man yoꞌó soꞌ, cataj soꞌ: “Ne̱ so̱ꞌ ga̱. Me daj quiꞌyaj xcúún so̱ꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ ꞌu̱nj ga̱”, taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man yoꞌó soꞌ yoꞌ a. “ꞌO̱ cientó nanj ꞌnúú trigó a”, taj yoꞌó soꞌ a. “Ni̱caj so̱ꞌ dáán so̱ꞌ yanj cuentá nihánj, ti̱ríꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ yoꞌó yanj naca̱, ne̱ caꞌa̱nj chiha̱a̱ gue̱e̱ nanj cachro̱n so̱ꞌ rihaan yanj naca̱ yoꞌ á”, taj mayordomo rihaan yoꞌó soꞌ a. \p \v 8 ”Dan me se xcaj se‑ruꞌve̱e̱ mayordomo yoꞌ cuentá se vaa quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ ndoꞌo mayordomo yoꞌ rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ caꞌmii sa̱ꞌ ruꞌvee cheꞌé mayordomo cataj ruꞌvee se vaa si̱j avii ndoꞌo raa̱ me mayordomo yoꞌ ado̱nj. Da̱nj na̱nj nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, tza̱j ne̱ ga̱a ꞌyaj suun nij soꞌ ga̱ tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ, ne̱ doj a̱ avii raa̱ nij soꞌ rihaan nij síí noco̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ na̱nj á. \p \v 9 ”Ga̱a ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ ꞌyaj ndoꞌo nij yuvii̱ cacunꞌ cheꞌé rej quiꞌya̱j canaán nij yuvii̱ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ soj roꞌ, vaa cheꞌé ni̱caj soj siꞌyaj soj rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ go̱ꞌ soj man yuvii̱ ga̱a ne̱ gu̱un tuvi̱ꞌ soj ga̱ nij yuvii̱, quiꞌya̱j rasu̱u̱n yoꞌ a. Ne̱ güii navi̱j nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me se a̱j quiriꞌ ndoꞌo soj tuviꞌ soj síí ca̱yáán ga̱ soj, ga̱a ne̱ veꞌé ndoꞌo ca̱yáán soj ga̱ nij tuviꞌ soj ga̱ Diose̱ rej xta̱ꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. \v 10 ꞌO̱ se síí veꞌé tumé do̱j tzinꞌ rasu̱u̱n roꞌ, soꞌ me síí gu̱un nucua̱j cu̱tumé noco̱o rasu̱u̱n, ne̱ síí ꞌyaj chiꞌi̱i̱ ga̱ do̱j rasu̱u̱n roꞌ, chiꞌi̱i̱ doj quiꞌya̱j soꞌ ga̱ noco̱o rasu̱u̱n ei. \v 11 Cheꞌé dan sese ne gu̱un nucua̱j soj cu̱tumé sa̱ꞌ soj nij rasu̱u̱n chiꞌi̱i̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ me síí gu̱un rá rque̱ nij rasu̱u̱n ya̱ rihaan soj cu̱tumé soj, rá soj ga̱. Taj va̱j síí gu̱un rá quiꞌya̱j da̱nj a̱ maꞌ. \v 12 Ne̱ nuveé siꞌya̱j maꞌa̱n ya̱ soj me nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ man ado̱nj. Ne̱ sese ne gu̱un nucua̱j soj cu̱tumé sa̱ꞌ soj nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me síí gu̱un rá rque̱ rihaan soj rasu̱u̱n gu̱un siꞌya̱j maꞌa̱n ya̱ soj rej xta̱ꞌ, rá soj ga̱. Taj síí gu̱un rá quiꞌya̱j da̱nj maꞌ. \p \v 13 ”Taj va̱j síí gu̱un nucua̱j cu̱tumé sa̱ꞌ siꞌyaj vi̱j ruꞌvee maꞌ. Sese quiꞌya̱j suun níꞌ rihaan vi̱j ruꞌvee, ne̱ nachri̱ꞌ níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man ꞌo̱ ruꞌvee yoꞌ, ne̱ cara̱nꞌ rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man yoꞌó ruꞌvee yoꞌ a. Se̱ guun nucua̱j níꞌ cara̱nꞌ rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man vi̱j ruꞌvee maꞌ. Ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j suun soj cheꞌé Diose̱ ne̱ quiꞌya̱j suun soj cheꞌé nij rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa tumé nij síí fariseo cacunꞌ rihaan se‑tucua̱nj Moisés a \p \v 14 Dan me se nij síí fariseo roꞌ, me síí aranꞌ ndoꞌo rá niꞌya̱j saꞌanj, ne̱ ga̱a cuno nij soꞌ cunuda̱nj se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. \v 15 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ nuviꞌ cacunꞌ tumé soj niꞌya̱j yuvii̱, ꞌyaj soj maꞌ. Tza̱j ne̱ Diose̱ roꞌ, me síí neꞌen da̱j vaa nimán soj ado̱nj. ꞌO̱ se sa̱ꞌ uxrá vaa ꞌyaj yuvii̱, rá tuviꞌ yuvii̱, tza̱j ne̱ chiꞌi̱i̱ ndoꞌo ꞌyaj nij yuvii̱, rá Diose̱ na̱nj ado̱nj. \p \v 16 ”ꞌO̱ se ga̱a ataa caꞌna̱ꞌ síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ me se cuno yuvii̱ rihaan ina̱nj se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, rihaan nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, tza̱j ne̱ ya̱j me se uno ndoꞌo yuvii̱ nana̱ sa̱ꞌ nana̱ cheꞌé güii gu̱un chij Diose̱ nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me ina̱nj rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cata̱j maꞌa̱n nij yuvii̱ da̱j quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ ado̱nj. \v 17 Tza̱j ne̱ ne nó xcúún níꞌ ta̱náj níꞌ a̱ ꞌó nana̱ rqué Diose̱ rihaan níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se caꞌve̱e a̱ doj quinavi̱j rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e a̱ doj quinavi̱j chumii̱ nihánj do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee quinavi̱j a̱ doj nana̱ rqué Diose̱ rihaan níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ maꞌ. \v 18 Dan me se sese quiriꞌi̱j yoꞌo̱ soꞌ man nica̱ soꞌ, ne̱ sese xca̱j soꞌ man yoꞌó chana̱, ne̱ cu̱tumé soꞌ cacunꞌ, ne̱ sese xca̱j yoꞌo̱ soꞌ man chana̱ quiriꞌíj chii man, ne̱ cu̱tumé soꞌ cacunꞌ uún ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé ruꞌvee ne̱ cheꞌé ꞌo̱ síí nique̱ cuꞌna̱j Lázaro a \p \v 19 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj a: \p ―Ruꞌvee me yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ yatzíj sa̱ꞌ ina̱nj cunuû soꞌ, ne̱ daj a̱ güii uun ndoꞌo nihaa sa̱ꞌ tucuá soꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ rihaan chumii̱ nihánj a. \v 20 Ne̱ na̱j ꞌo̱ síí nique̱ cuꞌna̱j Lázaro rihaan yoꞌóó taꞌyaa veꞌ tucuá ruꞌvee yoꞌ, ne̱ mán ndoꞌo luj xráá síí nique̱ yoꞌ, \v 21 ne̱ guun rá síí cuꞌna̱j Lázaro cha̱ soꞌ se quinij rihaan yoꞌóó rej chá ruꞌvee yoꞌ chraa, tza̱j ne̱ da̱j doj chuvee caꞌnaꞌ chavé luj xráá soꞌ a. \p \v 22 ”Dan me se ga̱a quisíj güii caviꞌ síí nique̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j nij se‑mo̱zó Diose̱ man soꞌ caꞌanj soꞌ rej sa̱ꞌ, ne̱ naꞌya̱a̱n síí cuꞌna̱j Abraham man soꞌ a. Ne̱ caviꞌ ruꞌvee uún, ne̱ cachinꞌ nii man soꞌ a. \v 23 Dan me se caꞌanj soꞌ rihaan yaꞌan, ne̱ quiranꞌ uxrá soꞌ sayuun rihaan yaꞌan yoꞌ, ga̱a ne̱ naxca̱j soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa ga̱nꞌ ndoꞌo ne síí cuꞌna̱j Abraham, ne̱ naꞌya̱a̱n Abraham man síí cuꞌna̱j Lázaro yoꞌ a. \v 24 Ga̱a ne̱ canacúún soꞌ man síí cuꞌna̱j Abraham, cataj soꞌ: “Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ manj, ata̱j Abraham. Ne̱ caꞌne̱j so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Lázaro se vaa caꞌna̱ꞌ soꞌ ne̱ ti̱guíj soꞌ raa̱ raꞌa soꞌ rque na, ne̱ tu̱cuachree soꞌ raꞌa soꞌ daa ꞌu̱nj, ga̱a ne̱ cunu̱u cui̱j do̱j raj quiꞌya̱j soꞌ, ata̱j. ꞌO̱ se naꞌaan ndoꞌo manj, ꞌyaj yaꞌan nihánj na̱nj á”, taj ruꞌvee yoꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham a. \p \v 25 ”Tza̱j ne̱ cataj Abraham rihaan soꞌ: “Tza̱j ne̱ nanu̱j rá so̱ꞌ, taꞌni̱j, se vaa ga̱a gaa iꞌna̱ꞌ so̱ꞌ rihaan chumii̱ ne̱ nica̱j so̱ꞌ ina̱nj rasu̱u̱n sa̱ꞌ, ne̱ Lázaro me se ina̱nj rasu̱u̱n chiꞌi̱i̱ nica̱j soꞌ na̱nj á. Ne̱ cuano̱ nihánj me se uun niha̱ꞌ nimán soꞌ, ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ me se ranꞌ sayuun a. \v 26 Ne̱ da̱nj ina̱nj uún, ne̱ nu̱u̱ ꞌo̱ yuꞌuj cunu̱u̱ ndoꞌo rej ne̱ níꞌ, ne̱ veé da̱nj se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ yuvii̱ ma̱n nihánj nda̱a rej ne̱ nij soj yoꞌ, ne̱ síí ma̱n yoꞌ se̱ caꞌvee caꞌna̱ꞌ rej nihánj a̱ maꞌ”, taj Abraham rihaan ruꞌvee yoꞌ a. \p \v 27 ”Ne̱ cataj ruꞌvee yoꞌ rihaan Abraham a: “Cheꞌé dan qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ata̱j, ne̱ caꞌne̱j so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Lázaro caꞌa̱nj soꞌ tucuá réj, \v 28 ne̱ vaa ꞌu̱nꞌ tinúj, ne̱ me rá ꞌu̱nj cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ da̱j ránꞌ ꞌu̱nj nihánj, ne̱ se̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ uún rej ránꞌ ꞌu̱nj sayuun nihánj a̱ maꞌ”, taj ruꞌvee rihaan Abraham a. \v 29 Ga̱a ne̱ cataj Abraham rihaan soꞌ a: “Vaa se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, se‑na̱na̱ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, nica̱j nij soꞌ á. Caꞌve̱e cuno̱ nij soꞌ nana̱ yoꞌ ei”, taj Abraham rihaan ruꞌvee a. \v 30 “Se̱ cuno nij soꞌ, man ata̱j Abraham. Tza̱j ne̱ sese caꞌa̱nj ꞌo̱ síí caviꞌ rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ ca̱nica̱j nimán nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ chrej sa̱ꞌ, raj a”, taj ruꞌvee rihaan Abraham a. \p \v 31 ”Tza̱j ne̱ cataj Abraham rihaan soꞌ a: “Sese se̱ caꞌvej rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, rihaan nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e se cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌo̱ síí caviꞌ, tza̱j ne̱ se̱ cuchumán rá nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soꞌ a̱ maꞌ”, taj Abraham rihaan ruꞌvee yoꞌ a. ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó a. \c 17 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa no̱ xcúún níꞌ ra̱cuíj níꞌ man tinúú níꞌ se̱ quiꞌyaj tinúú níꞌ cacunꞌ a \p \v 1 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ ma̱n ndoꞌo chrej chiꞌi̱i̱ canoco̱ꞌ yuvii̱, ne̱ vaa yaꞌnúj uxrá rihaan nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ chrej chiꞌi̱i̱ ado̱nj. Tza̱j ne̱ nique̱ síí ꞌyaj anocoꞌ yuvii̱ chrej chiꞌi̱i̱ yoꞌ ado̱nj. \v 2 Daj chiha̱a̱ míj se̱ cavii sa̱ꞌ soꞌ maꞌ. Neꞌen soj se vaa sese tocoꞌ vaj nii yuvej xi̱j váj ꞌnúú trigó man chihá yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ sese tagüéj nii man soꞌ rque na yaꞌa̱nj, ne̱ nij uxrá vaa ranꞌ síí ꞌanj ni̱j rque na yaꞌa̱nj yoꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ nij doj quira̱nꞌ síí quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ nimán yoꞌo̱ tuviꞌ soj síí nica̱ꞌ nimán na̱nj á. ꞌO̱ se quira̱nꞌ soꞌ sayuun nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj. \p \v 3 ”Tu̱mé uxrá soj man soj da̱j quiꞌya̱j soj á. Sese quiꞌyaj tinúú so̱ꞌ cacunꞌ, ne̱ cata̱j so̱ꞌ rihaan soꞌ se vaa nij ndoꞌo quiꞌyaj soꞌ, ne̱ sese ca̱nica̱j nimán soꞌ ta̱náj soꞌ chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé soꞌ ei. \v 4 Dan me se caꞌve̱e se chi̱j ya̱ quiꞌya̱j soꞌ cacunꞌ rihaan so̱ꞌ rque o̱rúnꞌ güii, tza̱j ne̱ sese chi̱j cuchi̱ꞌ soꞌ rihaan so̱ꞌ ne̱ cata̱j soꞌ se vaa canica̱j nimán soꞌ ne̱ nij vaa cacunꞌ quiꞌyaj soꞌ rá soꞌ, ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ rihaan soꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé rasu̱u̱n gu̱un nucua̱j níꞌ quiꞌya̱j níꞌ sese cuchuma̱n rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man Diose̱ a \p \v 5 Ga̱a ne̱ nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man roꞌ, cataj chuvi̱j nij soꞌ rihaan maꞌa̱n Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a: \p ―Cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan núj da̱j quiꞌya̱j núj, ga̱a ne̱ doj a̱ cuchuma̱n rá núj ni̱ꞌyaj núj Diose̱ á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 6 Ga̱a ne̱ cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan nij soꞌ a: \p ―Sese da̱j se ꞌo̱ snii̱ cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj man Diose̱, ne̱ sese ase vaa caân cuêj mostazá xlá ga̱a̱ cuchuma̱n rá soj, ne̱ cata̱j soj rihaan chruun se vaa cu̱riha̱nj chruun yoꞌóó rej nicu̱nꞌ chruun ne̱ caꞌa̱nj chruun canicu̱nꞌ chruun rque na yaꞌa̱nj, ne̱ cuno̱ chruun rihaan soj ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa se̱ caꞌmii xta̱ꞌ níꞌ cheꞌé suun quiꞌyaj suun níꞌ cheꞌé Diose̱ maꞌ \p \v 7 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij apóstol cuneꞌ soꞌ a: \p ―Sese vaa mozó nu̱u̱ rihaan ꞌo̱ tuviꞌ soj, ne̱ sese ꞌyaj suun uxrá mozó uxraꞌ mozó yoꞌ yoꞌóó do̱ꞌ, sese tumé mozó yoꞌ daán soj xcuu do̱ꞌ, ne̱ da̱j cata̱j soj rihaan mozó nu̱u̱ rihaan soj asa̱ꞌ namán mozó yoꞌ caꞌanj quiꞌya̱j suun mozó tacaan ga̱. Ne̱ se̱ cataj soj rihaan mozó yoꞌ se vaa nu̱ꞌ nama̱n mozó ne̱ nu̱ꞌ ca̱yáán mozó cha̱ mozó chraa maꞌ. Daj chiha̱a̱ míj se̱ tuꞌva soj da̱nj a̱ maꞌ. \v 8 Ma̱a̱n se cata̱j soj: “Quiꞌya̱j chu̱vií so̱ꞌ cha̱ ꞌu̱nj chraa, ne̱ cuta̱ꞌ so̱ꞌ chraa do̱ꞌ, na do̱ꞌ, rihaan mesá rej cha̱ ꞌu̱nj chraa, ne̱ rque̱ so̱ꞌ nij rasu̱u̱n achiin manj, ne̱ asa̱ꞌ quisíj chaj chraa ga̱a ne̱ caꞌve̱e cha̱ so̱ꞌ chraa ne̱ coꞌo̱ so̱ꞌ na á”. Da̱nj caꞌmi̱i̱ soj rihaan se‑mo̱zó soj na̱nj á. \v 9 Ne̱ se̱ caráyaꞌa̱nj soj man mozó sese quiꞌyaj suun ndoꞌo mozó yoꞌ suun caꞌneꞌ soj rihaan mozó yoꞌ maꞌ. \v 10 Ne̱ ase vaa mozó nu̱u̱ rihaan Diose̱ vaa soj, ne̱ cheꞌé dan asa̱ꞌ quisíj quiꞌyaj suun soj nu̱ꞌ suun caꞌneꞌ Diose̱ rihaan soj, ne̱ cata̱j soj se vaa mozó rmi̱i̱ me soj, ne̱ ina̱nj do̱ꞌ suun ataj Diose̱ rihaan soj quiꞌyaj suun soj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé síí samaritano síí nagoꞌ graciá rihaan Diose̱ a \p \v 11 Dan me se va̱j Jesucristó chrej caꞌanj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cachéé soꞌ chrej uun ra̱nꞌ estadó Samaria ga̱ estadó Galilea, \v 12 ne̱ dan me se da̱j doj catu̱u̱ soꞌ ꞌo̱ chumanꞌ, ne̱ nariꞌ tuviꞌ soꞌ ga̱ chi̱ꞌ síí ranꞌ luj riꞌyuj a. Ne̱ ga̱nꞌ canicunꞌ nij soꞌ, \v 13 ne̱ nucua̱j canacúún nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ: \p ―Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man núj, maestró Jesucristó ―taj nij soꞌ, caguáj nij soꞌ a. \p \v 14 Ga̱a ne̱ queneꞌen Jesucristó man nij soꞌ, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Cavi̱i̱ soj caꞌa̱nj soj, ne̱ ti̱haa̱n soj man soj rihaan nij xrej á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p Dan me se cuno nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó, ne̱ cavii nij soꞌ, caꞌanj nij soꞌ, ne̱ ga̱a va̱j nij soꞌ chrej, ne̱ nahuun sa̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ taꞌa̱j chrej a. \v 15 Ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ nij soꞌ roꞌ, xcaj cuentá se vaa nahuun sa̱ꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ canica̱j soꞌ caꞌanj soꞌ rej va̱j Jesucristó, ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj soꞌ cataj soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ ga̱ soꞌ a. \v 16 Ne̱ ga̱a cuchiꞌ soꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Jesucristó a. Ne̱ síí samaritano síí yaníj ga̱ nij yuvii̱ israelitá me soꞌ a. \p \v 17 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí chéé ga̱ soꞌ a: \p ―Chi̱ꞌ ya̱ yuvii̱ nahuun sa̱ꞌ, quiꞌyáj, raj a. Ne̱ me rej va̱j yoꞌó u̱u̱n nij síí nahuun sa̱ꞌ, rá soj ga̱. \v 18 Ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ ne ca̱nica̱j cata̱j se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé soꞌ a̱ maꞌ. O̱rúnꞌ síí yaníj nihánj me síí guun rá cata̱j da̱j quiꞌyaj Diose̱ ga̱ soꞌ naꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ chéé ga̱ soꞌ a. \p \v 19 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó cataj Jesucristó rihaan síí samaritano yoꞌ: \p ―Na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj so̱ꞌ á. Cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan a̱j nahuun sa̱ꞌ so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé güii gu̱un cheꞌe̱ Diose̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a \p \v 20 Dan me se xnáꞌanj nij síí fariseo man Jesucristó me güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij síí fariseo a: \p ―Taj cheꞌé ni̱ꞌyaj ndoꞌo soj maꞌ. Caꞌve̱e se gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ se̱ queneꞌen yuvii̱ maꞌ. \v 21 Ne̱ se̱ cataj nii: “Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Nihánj me guun chij Diose̱ á. Yoꞌ me rej guun chij Diose̱ á”. Se̱ caꞌmii yuvii̱ da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se scaꞌnúj maꞌa̱n soj va̱j ꞌo̱ síí ꞌyaj uun chij Diose̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo a. \p \v 22 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó cataj soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Vaa güii gu̱un ndoꞌo rá soj queneꞌe̱n soj güii nihánj güii va̱j ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌvee queneꞌe̱n soj manj maꞌ. \v 23 Ga̱a ne̱ cata̱j yuvii̱ rihaan soj: “Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Yoꞌ me rej va̱j Jesucristó ei”. Ne̱ cata̱j uún yuvii̱: “Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Nihánj me rej va̱j Jesucristó ei”, cata̱j yuvii̱ rihaan soj a. Tza̱j ne̱ se̱ cavii soj nano̱ꞌ soj manj maꞌ. \v 24 Dan me se nda̱a rá se uun ga̱a raa̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ꞌo̱ chuguu̱n nu̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, ne̱ neꞌen cunuda̱nj yuvii̱ se vaa raa̱n rihaan chumii̱ á. Ne̱ ase uun rá soj neꞌen soj ga̱a raa̱n roꞌ, da̱nj gu̱un rá soj asa̱ꞌ caꞌnáꞌ ꞌu̱nj si̱j ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ne̱ queneꞌe̱n nu̱ꞌ yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj ado̱nj. \v 25 Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé qui̱ránꞌ ꞌu̱nj queꞌe̱e̱ sayuun asino ya̱a̱n, ga̱a ne̱ vaa cheꞌé nachri̱ꞌ nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ni̱ꞌyaj nij soꞌ manj a. \p \v 26 ”Ne̱ ase vaa quiꞌyaj yuvii̱ ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Noé rihaan chumii̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j uún yuvii̱ asa̱ꞌ caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. \v 27 Dan me se chá yuvii̱ do̱ꞌ, coꞌo yuvii̱ do̱ꞌ, ne̱ xcaj tuviꞌ nij yuvii̱ do̱ꞌ, ina̱nj da̱nj quiꞌyaj nij yuvii̱ nda̱a quisíj güii catúj nij tuvi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Noé rque rihoo xi̱j chéé rihaan na a. Ga̱a ne̱ taj niꞌyón camanꞌ ndoꞌo, ne̱ caꞌnaꞌ na yaꞌa̱nj, ne̱ caráán na yaꞌa̱nj xráá cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ caviꞌ nij soꞌ a. \v 28 Ne̱ ase vaa quiꞌyaj nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ cuꞌna̱j Sodoma ga̱a cayáán síí cuꞌna̱j Lot roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún yuvii̱ asa̱ꞌ caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se chá nij soꞌ do̱ꞌ, coꞌo nij soꞌ do̱ꞌ, quiránj nij soꞌ rasu̱u̱n cutuꞌvéj nij soꞌ do̱ꞌ, cunô nij soꞌ naa̱ do̱ꞌ, cuneꞌ nij soꞌ veꞌ do̱ꞌ, \v 29 ne̱ nu̱ꞌ curiha̱nj síí cuꞌna̱j Lot chumanꞌ Sodoma, ne̱ nu̱ꞌ cavii yaꞌan rej xta̱ꞌ ga̱ yoꞌóó azufre, cayuu yoꞌ rihaan chumanꞌ yoꞌ, ne̱ cacaa nu̱ꞌ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ caviꞌ cunuda̱nj nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ a. \v 30 Ne̱ ase vaa ne xca̱j nij yuvii̱ ma̱n ga̱a naá cuentá se vaa quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun roꞌ, da̱nj ga̱a̱ uún yuvii̱ asa̱ꞌ quisíj caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj si̱j ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. ꞌO̱ se nda̱a síj güii queneꞌe̱n nij soꞌ manj, ga̱a ne̱ xca̱j nij soꞌ cuentá a. \p \v 31 ”Ne̱ güii gu̱un da̱nj me se xa̱ꞌ síí ta̱j xráá veꞌ tucuá me se se̱ caꞌvee catu̱u̱ soꞌ rá veꞌ tucuá soꞌ quiri̱i̱ soꞌ siꞌyaj soꞌ maꞌ. Ne̱ síí nu̱u̱ tacaan ꞌyaj suun tacaan roꞌ, se̱ canica̱j soꞌ nano̱ꞌ soꞌ siꞌyaj soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se yoꞌo̱ cuna̱nj nij soꞌ á. \v 32 Vaa cheꞌé nanu̱j rá soj da̱j quiranꞌ nica̱ síí cuꞌna̱j Lot ga̱a canica̱j noꞌ niꞌya̱j noꞌ rej xco̱ noꞌ, ne̱ caviꞌ noꞌ a. \p \v 33 ”Síí chuꞌviꞌ ndoꞌo cavi̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, cavi̱ꞌ nu̱ꞌ soꞌ, ne̱ síí caviꞌ roꞌ, soꞌ me síí ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. \p \v 34 ”Cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj a: Ne̱ güii gu̱un da̱nj me se rej nii̱ roꞌ, quita̱j ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ coto̱j ro̱j soꞌ, ne̱ naca̱j se‑mo̱zó Diose̱ man yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ quina̱j yoꞌó soꞌ a. \v 35 Ne̱ cu̱nuû vi̱j ro̱j chana̱ ga̱j ro̱j noꞌ ꞌnúú trigó, ne̱ naca̱j se‑mo̱zó Diose̱ man yoꞌo̱ noꞌ, ne̱ quina̱j yoꞌó noꞌ a. \v 36 Ne̱ cu̱nuû vi̱j ro̱j snóꞌo quiꞌya̱j suun ro̱j soꞌ yoꞌóó, ne̱ naca̱j se‑mo̱zó Diose̱ man yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ quina̱j yoꞌó soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 37 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó man soꞌ, ne̱: \p ―Ne̱ me rej caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ, ga̱ Señor ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―A̱j neꞌen soj da̱j ꞌyaj yachrúú va̱j rej xta̱ꞌ, ne̱ neꞌen maꞌa̱n xoꞌ me rej naj nee̱ cha̱ xoꞌ a. Taj síí nataꞌ rihaan xoꞌ me rej naj nee̱ yoꞌ maꞌ. Ne̱ ase uun rá yachrúú roꞌ, da̱nj gu̱un rá maꞌa̱n soj asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Queneꞌe̱n maꞌa̱n soj si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me rej caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \c 18 \s1 Nihánj me cuentó cheꞌé chana̱ caviꞌ nica̱ cachíín niꞌya̱j ndoꞌo rihaan cuese̱ a \p \v 1 Ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé rej guun rá soꞌ xca̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cuentá se vaa no̱ xcúún nij soꞌ niga̱nj cachi̱nj niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ se̱ guun rmi̱i̱ nij soꞌ maꞌ. \v 2 Dan me se cataj Jesucristó a: \p ―ꞌO̱ cuese̱ cayáán rque ꞌo̱ chumanꞌ me yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ nuveé si̱j amán rá niꞌya̱j man Diose̱ do̱ꞌ, nuveé si̱j aráj cochro̱j rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, me cuese̱ yoꞌ a. \v 3 Ne̱ yáán ꞌo̱ chana̱ caviꞌ nica̱ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ noꞌ cachíín niꞌya̱j noꞌ rihaan soꞌ se vaa quiꞌya̱j soꞌ sayuun man síí quiꞌyaj sayuun man noꞌ a. \v 4 Ne̱ a̱ doj ne caꞌve̱j rá soꞌ ra̱cuíj soꞌ man noꞌ a. Tza̱j ne̱ ꞌo̱ güii me se guun rá maꞌa̱n cuese̱ yoꞌ, ne̱: “Caꞌve̱e se ne amán raj niꞌya̱j ꞌu̱nj Diose̱ do̱ꞌ, caꞌve̱e se ne aráj co̱chrój rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, \v 5 tza̱j ne̱ cheꞌé se guun rmi̱i̱ ndoꞌoj ꞌyaj chana̱ caviꞌ nica̱ nihánj, ne̱ cheꞌé dan caꞌne̱ꞌ ca̱chríí ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé síí ꞌyaj sayuun man noꞌ, ne̱ caꞌve̱e a. Se taj, ne̱ gu̱un rmi̱i̱ xréé ꞌu̱nj, quiꞌya̱j noꞌ vaa güii ado̱nj”, guun rá cuese̱ yoꞌ a \v 6 ―taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cataj uún soꞌ― Xca̱j soj cuentá da̱j caꞌmii cuese̱ vaa quij nimán yoꞌ á. \v 7 Ne̱ dan me se táá a̱ nij síí narii Diose̱, ne̱ nuvi̱i niga̱nꞌ aguáj ndoꞌo nij soꞌ, achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ Diose̱, tza̱j ne̱ se̱ caꞌneꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé nij síí ꞌyaj sayuun man nij soꞌ, rá soj naꞌ. Gu̱un ra̱a̱n ndoꞌo Diose̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ cacunꞌ, rá soj naꞌ. Se̱ guun da̱nj rá soj maꞌ. \v 8 ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa raꞌya̱nj uxrá caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé nij síí ꞌyaj sayuun man nij síí narii soꞌ man ado̱nj. Tza̱j ne̱ dan me se asa̱ꞌ caꞌnaꞌ uún ꞌu̱nj si̱j ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me daj yuvii̱ amán rá niꞌya̱j man Diose̱ nari̱j ga̱ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé vi̱j síí cachíín niꞌya̱j rihaan Diose̱ a \p \v 9 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj rihaan taꞌa̱j yuvii̱ guun rá se vaa si̱j sa̱ꞌ ina̱nj me maꞌa̱n nij soꞌ ne̱ nachriꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man yoꞌó yuvii̱ a: \p \v 10 ―Canicunꞌ vi̱j snóꞌo rá nuvií noco̱o, cachíín niꞌya̱j ro̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. Yoꞌo̱ soꞌ roꞌ, me síí fariseo, ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, me síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó a. \p \v 11 ”Dan me se canicunꞌ síí fariseo yoꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ, ne̱ cataj soꞌ nana̱ nihánj rihaan Diose̱ a. ꞌO̱ se ne caꞌmi̱i̱ nucua̱j soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se rihaan maꞌa̱n soꞌ caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ: “Guun niꞌya̱j uxrá níꞌ, Ata̱j Diose̱. Guun niꞌya̱j uxrá níꞌ se vaa ne ꞌyáá ꞌu̱nj nda̱a vaa ꞌyaj yoꞌó nij yuvii̱ maꞌ. Dan me se xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ si̱j tihaꞌ yuꞌunj do̱ꞌ, si̱j tumé cacunꞌ do̱ꞌ, si̱j otoj ga̱ nica̱ yoꞌó yuvii̱ do̱ꞌ, me nij soꞌ, ne̱ ne ꞌyáá ꞌu̱nj da̱nj maꞌ. Ne̱ guun niꞌya̱j níꞌ se vaa ne ꞌyáá ꞌu̱nj nda̱a vaa ꞌyaj síí nihánj síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó a. \v 12 Ne̱ vi̱j ya̱ aráj gue̱e̱ ꞌu̱nj cheꞌé se chá ꞌo̱ ꞌo̱ tu̱nj güii, ne̱ rqué ꞌu̱nj ꞌo̱ pesó rihaan daj a̱ chi̱ꞌ pesó ꞌyaj canaán ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ ei”, taj síí fariseo yoꞌ rihaan Diose̱ a. \p \v 13 ”Ne̱ ga̱nꞌ do̱j tzinꞌ nicunꞌ síí aꞌnéj puextó man yuvii̱ yoꞌ, ne̱ guun naꞌa̱j ndoꞌo soꞌ niꞌya̱j soꞌ man soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ ne caꞌve̱j rá soꞌ na̱xcaj soꞌ rihaan soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ rej nicu̱nꞌ Diose̱ a. Tza̱j ne̱ goꞌ soꞌ se‑cuxru̱ꞌ soꞌ rucua̱a̱ maꞌa̱n soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: “Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj, Ata̱j Diose̱. ꞌO̱ se si̱j tumé cacunꞌ mej ado̱nj”, taj soꞌ rihaan Diose̱ a. \p \v 14 ”Ne̱ cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa ga̱a quinanꞌ síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó yoꞌ tucuá soꞌ, ga̱a ne̱ a̱j cunuu sa̱ꞌ soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj á. Tza̱j ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, taj maꞌ. ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí me rá ta̱cavii sa̱ꞌ man maꞌa̱n, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un naꞌa̱j soꞌ a. Ne̱ xa̱ꞌ síí naquiꞌyaj nica̱ꞌ nimán, tza̱j ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ ndoꞌo soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé caranꞌ rá Jesucristó niꞌya̱j soꞌ man neꞌej a \p \v 15 Ga̱a ne̱ nica̱j nij yuvii̱ man nij neꞌej caꞌnaꞌ nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a. ꞌO̱ se me rá nij yuvii̱ cuta̱ꞌ Jesucristó raꞌa soꞌ raa̱ nij neꞌej cheꞌé rej quiri̱ꞌ neꞌej xnaꞌanj niꞌya̱j neꞌej a. Tza̱j ne̱ queneꞌen nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó da̱j quiꞌyaj nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa ne nó xcúún nij neꞌej caꞌna̱ꞌ nij neꞌej rihaan Jesucristó a. \v 16 Tza̱j ne̱ canacúún Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Caꞌne̱ꞌ rá soj caꞌna̱ꞌ nij neꞌej rihanj á. Se̱ caráán soj chrej rihaan nij neꞌej mei. ꞌO̱ se tucua̱ nij síí vaa da̱nj roꞌ, me rej ya̱nj Diose̱ uun chij Diose̱ na̱nj ado̱nj. \v 17 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa síí naꞌvej rá gu̱un chij Diose̱ nimán, nda̱a vaa aꞌvej rá neꞌej gu̱un chij Diose̱ nimán neꞌej roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ cayáán soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé ꞌo̱ síí me rá ca̱yáán ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a \p \v 18 Dan me se xnáꞌanj ꞌo̱ síí nica̱j suun yoꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Maestro. Síí sa̱ꞌ uxrá mé so̱ꞌ ado̱nj. Da̱j qui̱ꞌyáj, ne̱ caꞌve̱e ca̱yánj ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ga̱ ―taj síí nica̱j suun yoꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a. \p \v 19 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Me cheꞌé cataj so̱ꞌ se vaa síí sa̱ꞌ uxrá mej ga̱. ꞌO̱ se o̱rúnꞌ Diose̱ me síí sa̱ꞌ á. \v 20 Ne̱ a̱j neꞌén so̱ꞌ nij nana̱ noco̱o ya̱ ya̱ nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ se vaa canoco̱ꞌ níꞌ á. Dan me se taj nana̱ yoꞌ: “Se̱ cotoj so̱ꞌ ga̱ chana̱ nica̱ yoꞌó yuvii̱ maꞌ. Se̱ ticavíꞌ so̱ꞌ yuvii̱ maꞌ. Se̱ quiꞌyaj itu̱u̱ so̱ꞌ siꞌyaj yoꞌó yuvii̱ maꞌ. Se̱ nanó so̱ꞌ cuentó ne̱ cheꞌé yuvii̱ maꞌ. Cara̱a̱ co̱chróó so̱ꞌ rihaan réé so̱ꞌ do̱ꞌ, rihaan nií so̱ꞌ do̱ꞌ á”. Yoꞌ me nana̱ cu̱nó so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan síí nica̱j suun yoꞌ a. \p \v 21 ―Asi̱j ga̱a mej xnii me veꞌé unó ꞌu̱nj nu̱ꞌ nij nana̱ yoꞌ na̱nj á ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Da̱j o̱rúnꞌ rasu̱u̱n achiin ya̱ mán so̱ꞌ na̱nj ei. Dan me se cutuꞌve̱e̱ so̱ꞌ cunuda̱nj siꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ saꞌanj quiri̱ꞌ so̱ꞌ roꞌ, caxri̱i̱ so̱ꞌ ston nij síí nique̱, ne̱ cuma̱n ndoꞌo siꞌyáá so̱ꞌ rej xta̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ei. Ne̱ dan me se caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 23 Dan me se cuno síí nica̱j suun yoꞌ nana̱ nihánj, ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá soꞌ a. ꞌO̱ se síí ruꞌvee ndoꞌo me soꞌ a. \p \v 24 Dan me se niꞌya̱j Jesucristó man soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó: \p ―Sayu̱u̱n uxrá vaa quisi̱j nij síí vaa ndoꞌo saꞌanj rihaan ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj. \v 25 Dan me se neꞌen soj se vaa sayu̱u̱n ndoꞌo vaa cache̱n xcuu camelló yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá, tza̱j ne̱ caꞌve̱e a̱ doj cache̱n xcuu yoꞌ yuꞌuj ta̱j tacúún cúú nuvá, nda̱a rá se vaa síí ruꞌvee, ne̱ se̱ guun cache̱n maꞌa̱n síí ruꞌvee ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó a. \p \v 26 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij síí cuno nana̱ nihánj man Jesucristó, cataj nij soꞌ: \p ―Cheꞌé dan me se me síí gu̱un nucua̱j quinani̱i̱ rihaan sayuun ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a. \p \v 27 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ rasu̱u̱n naꞌvee quiꞌya̱j maꞌa̱n ina̱nj yuvii̱, tza̱j ne̱ Diose̱ me síí uun nucua̱j quiꞌya̱j nu̱ꞌ rasu̱u̱n yoꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 28 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan soꞌ a: \p ―Ne̱ núj ga̱. A̱j tanáj núj nu̱ꞌ siꞌyaj núj, ne̱ canocoꞌ núj mán so̱ꞌ á ―taj Pedró rihaan Jesucristó a. \p \v 29 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Cuano̱ nihánj me se cata̱j yá ꞌu̱nj rihaan soj se vaa síí tanáj veꞌ tucuá tanáj nica̱ tanáj tinúú tanáj tuviꞌ tanáj taꞌníí tanáj, cheꞌé rej gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, \v 30 uxrá doj a̱ rasu̱u̱n quiri̱ꞌ uún soꞌ ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj me se yoꞌo̱ ca̱yáán soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa síj vaꞌnu̱j cataj xnaꞌanj Jesucristó se vaa cavi̱ꞌ soꞌ ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ a \p \v 31 Dan me se nica̱j Jesucristó chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌanj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ: \p ―Nihánj me caꞌanj níꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ asa̱ꞌ cuchiꞌ níꞌ, ne̱ quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá cheꞌé ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, \v 32 ne̱ dan me se ta̱cuachén nii manj rihaan nij síí yaníj, ne̱ caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ manj, ne̱ quiꞌya̱j chiꞌi̱i̱ nij soꞌ manj, ne̱ quiri̱i̱ talúj nij soꞌ manj, \v 33 ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ cuartá xráj, ga̱a ne̱ ticavi̱ꞌ nij soꞌ manj a. Ga̱a ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 34 Ne̱ ne queneꞌe̱n uxrá nij soꞌ me cheꞌé caꞌmii Jesucristó da̱nj maꞌ. ꞌO̱ se ne caꞌve̱e xca̱j nij soꞌ cuentá cheꞌé nana̱ yoꞌ maꞌ. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa naxraꞌ rihaan ꞌo̱ síí tuchri̱i, quiꞌyaj Jesucristó a \p \v 35 Dan me se ga̱a quinichrunꞌ Jesucristó chumanꞌ Jericó, ne̱ yáán ꞌo̱ síí tuchri̱i tuꞌva chrej, ne̱ achíín soꞌ caridad rihaan yuvii̱ a. \v 36 Dan me se cuno síí tuchri̱i yoꞌ se vaa cachén ndoꞌo yuvii̱ chrej rej ne̱ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan xnáꞌanj soꞌ man yuvii̱ cheꞌé rej va̱j ndoꞌo yuvii̱ chrej yoꞌ a. \v 37 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nii rihaan soꞌ se vaa Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret me síí achén rej ne̱ nij soꞌ a. \v 38 Ga̱a ne̱ dan me se caguáj síí tuchri̱i yoꞌ, cataj soꞌ: \p ―Ya̱ ya̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j David síí cane ga̱a naá mé so̱ꞌ, Jesús. Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ manj ei ―taj soꞌ, caguáj soꞌ a. \p \v 39 Ga̱a ne̱ cataj nij síí racuíj man soꞌ chéé soꞌ se vaa se̱ tuꞌva soꞌ da̱nj, ma̱a̱n se: \p ―Dínj ga̱a̱ tuꞌvá so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan síí tuchri̱i, tza̱j ne̱ doj a̱ nucua̱j caguáj soꞌ, cataj soꞌ: \p ―Taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j David mé so̱ꞌ ei. Cunu̱u ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ manj ei ―taj soꞌ, caguáj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 40 Canicunꞌ Jesucristó, ne̱ canacúún Jesucristó man síí tuchri̱i se vaa ra̱cuíj nii man soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihaan Jesucristó a. Ne̱ ga̱a quinichrunꞌ síí tuchri̱i yoꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ, cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p \v 41 ―Da̱j qui̱ꞌyáj mán so̱ꞌ, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man soꞌ a. \p ―Curuvi̱ꞌ rihanj raj, Señor ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 42 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ: \p ―Caꞌve̱e curuvi̱ꞌ rihaan so̱ꞌ á. Ma̱a̱n cheꞌé se amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj roꞌ, cheꞌé dan nahuun sa̱ꞌ so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó a. \p \v 43 Ne̱ nu̱ꞌ curuviꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ canocoꞌ soꞌ xcó Jesucristó, ne̱ nataꞌ soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ ga̱ soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ nij yuvii̱ queneꞌen da̱j quiranꞌ soꞌ cataj se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. \c 19 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Zaqueo ga̱a guun rá soꞌ queneꞌe̱n soꞌ man Jesucristó a \p \v 1 Dan me se catúj Jesucristó chumanꞌ Jericó, ne̱ cachén soꞌ chumanꞌ yoꞌ, \v 2 ne̱ yáán ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Zaqueo chumanꞌ yoꞌ, ne̱ soꞌ me síí uun chij rihaan nij síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó, ne̱ ruꞌve̱e̱ ndoꞌo soꞌ a. \v 3 Dan me se guun rá soꞌ queneꞌe̱n soꞌ me síí me Jesucristó, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e queneꞌe̱n soꞌ, cheꞌé se ma̱n ndoꞌo yuvii̱, ne̱ síí chre̱ꞌ nii vaa síí cuꞌna̱j Zaqueo a. \v 4 Cheꞌé dan yo̱o cunánj soꞌ quitáá ya̱a̱n soꞌ rihaan nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cavii soꞌ raa̱ ꞌo̱ chruun ma̱n chruj higó raa̱, cheꞌé yan me rá soꞌ queneꞌe̱n soꞌ man Jesucristó a. ꞌO̱ se cache̱n Jesucristó tacóó chruun yoꞌ a. \v 5 Dan me se ga̱a cuchiꞌ Jesucristó tacóó chruun ta̱j Zaqueo, ne̱ niꞌya̱j Jesucristó raa̱ chruun, ne̱ cataj soꞌ rihaan Zaqueo a: \p ―Nani̱j so̱ꞌ cuaj rihaan yoꞌóó, Zaqueo. ꞌO̱ se vaa cheꞌé ndoꞌo ca̱ránꞌ ꞌu̱nj veꞌ tucuá so̱ꞌ cuanꞌ á ―taj Jesucristó rihaan Zaqueo a. \p \v 6 Ga̱a ne̱ yo̱o nanij Zaqueo rihaan yoꞌóó, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ se vaa cara̱nꞌ Jesucristó tucuá soꞌ a. \p \v 7 Dan me se cuno nij yuvii̱ da̱j cataj Jesucristó, ga̱a ne̱ nij caꞌmii nij yuvii̱ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Ne̱ cataj nij soꞌ cheꞌé Jesucristó a: \p ―Nihánj me se cara̱nꞌ soꞌ tucuá ꞌo̱ síí tumé ndoꞌo cacunꞌ ado̱nj ―taj nij yuvii̱ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. \p \v 8 Tza̱j ne̱ canicunꞌ maꞌa̱n Zaqueo, cataj soꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a: \p ―Cuano̱ nihánj me se rque̱ ꞌu̱nj yane̱j siꞌyáj rihaan nij síí nique̱, ne̱ nij síí tihaꞌ yuꞌunj ꞌu̱nj man, tza̱j ne̱ na̱quiꞌyáj ꞌó cunu̱ꞌ caꞌa̱nj narque̱ ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ se vaa caꞌnéj ꞌu̱nj man nij soꞌ, Señor ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 9 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Cuanꞌ me se a̱j cavii sa̱ꞌ nij tucua̱ síí nihánj, nda̱a rá se vaa ꞌo̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Abraham ga̱a naá roꞌ, da̱nj vaa maꞌa̱n soꞌ cuano̱ a. \v 10 ꞌO̱ se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj si̱j nica̱j yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé rej caꞌve̱e nano̱ꞌ ꞌu̱nj man nij síí caꞌanj niꞌya̱, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé síí racuíj saꞌanj rihaan se‑mo̱zó soꞌ a \p \v 11 Dan me se cuno nij síí ma̱n chumanꞌ Jericó se‑na̱na̱ Jesucristó, tza̱j ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa cheꞌé se nichrunꞌ Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, cheꞌé dan raꞌya̱nj gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj, rá nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan guun cheꞌe̱ Jesucristó naquiꞌyaj Jesucristó yoꞌo̱ cuentó nihánj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e xca̱j nij yuvii̱ cuentá a. \v 12 Dan me se cataj soꞌ a: \p ―Yoꞌo̱ síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee guun rá quina̱j suun uun chij chiháán, ne̱ guun rá soꞌ caꞌa̱nj soꞌ chumanꞌ ra̱a̱ ne̱ na̱ta̱ suun soꞌ suun gu̱un chij chiháán soꞌ, ga̱a ne̱ ca̱nica̱j soꞌ nama̱n soꞌ chiháán soꞌ, rá soꞌ a. \v 13 Ga̱a ne̱ canacúún soꞌ man chi̱ꞌ nij se‑mo̱zó soꞌ caꞌna̱ꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ rqué soꞌ ꞌo̱ saꞌanj mina rihaan ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan nij soꞌ se vaa quiꞌya̱j suun nij soꞌ ga̱ saꞌanj, ne̱ tanaca̱ nij soꞌ man saꞌanj, ne̱ nda̱a quisi̱j güii nama̱n uún soꞌ, ga̱a ne̱ nuchru̱j nij soꞌ cuentá, taj soꞌ a. Da̱nj caꞌmii soꞌ, ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ a. \p \v 14 ”Tza̱j ne̱ nij síí ma̱n chiháán soꞌ roꞌ, quitáá riꞌyunj man soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌnéé nij soꞌ síí caꞌanj suun caꞌanj cata̱j xnaꞌanj rihaan síí nica̱j suun rej caꞌanj síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ se vaa ne caꞌve̱j rá nij soꞌ gu̱un chij síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ rihaan nij soꞌ a. \p \v 15 ”Dan me se ya̱ quiꞌyaj canaán síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ guun chij soꞌ chiháán soꞌ, ga̱a ne̱ ga̱a namán soꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa nacu̱nj nii man chi̱ꞌ nij se‑mo̱zó soꞌ nij síí rqué soꞌ saꞌanj rihaan a. ꞌO̱ se guun rá soꞌ xca̱j soꞌ cuentá me daj saꞌanj quiꞌyaj canaán nij soꞌ a. \p \v 16 ”Dan me se síí caꞌnaꞌ asino ya̱a̱n rihaan soꞌ roꞌ, cataj: “Xa̱ꞌ saꞌanj mina rqué so̱ꞌ manj, tza̱j ne̱ quiꞌyaj canaán ꞌu̱nj ꞌó chi̱ꞌ saꞌanj mina uún, quiꞌyaj saꞌanj yoꞌ, señor”, taj soꞌ rihaan síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ a. \v 17 Ga̱a ne̱ cataj síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ rihaan mozó yoꞌ: “Cuna̱j uxrá quiꞌyáá so̱ꞌ á. Mozó sa̱ꞌ ina̱nj mé so̱ꞌ ei. Cheꞌé dan gu̱un chij so̱ꞌ rihaan chi̱ꞌ ya̱ chumanꞌ, qui̱ꞌyáj a”, taj síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee rihaan mozó sa̱ꞌ yoꞌ a. \p \v 18 ”Dan me se caꞌnaꞌ uún yoꞌó mozó, cataj soꞌ: “Xa̱ꞌ saꞌanj mina rqué so̱ꞌ manj, tza̱j ne̱ quiꞌyaj canaán ꞌu̱nj yuꞌunꞌ saꞌanj mina uún, quiꞌyaj saꞌanj yoꞌ, señor”, taj soꞌ rihaan síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ a. \v 19 Ne̱ cataj síí xnaꞌa̱nj rihaan soꞌ: “Ga̱a ne̱ gu̱un chij so̱ꞌ rihaan ꞌu̱nꞌ ya̱ chumanꞌ na̱nj ei”, taj soꞌ rihaan yoꞌó mozó yoꞌ a. \p \v 20 ”Dan me se caꞌnaꞌ yoꞌó soꞌ uún, ne̱ cataj soꞌ: “Nihánj me naca̱j so̱ꞌ se‑saꞌa̱nj so̱ꞌ, señor. ꞌO̱ se caraa sa̱ꞌ ꞌu̱nj man yoꞌ rque ꞌo̱ vitó, \v 21 ne̱ cuchuꞌvíꞌ ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj mán so̱ꞌ, cheꞌé se si̱j sca̱ꞌ ndoꞌo nimán mé so̱ꞌ, ne̱ naxca̱j so̱ꞌ rasu̱u̱n rej nuviꞌ rasu̱u̱n cutáꞌ so̱ꞌ, ne̱ yoꞌó yuvii̱ unô caân, ne̱ so̱ꞌ me se, ne̱ ma̱ꞌán so̱ꞌ, ne̱ rii so̱ꞌ naa̱ ado̱nj”, taj mozó yoꞌ rihaan síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ a. \p \v 22 ”Ga̱a ne̱ cataj síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee rihaan mozó yoꞌ: “Mozó chiꞌi̱i̱ nimán mé so̱ꞌ ei. Cuta̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ xráá so̱ꞌ cheꞌé nana̱ tuꞌva ma̱ꞌán so̱ꞌ á. ꞌO̱ se queneꞌén so̱ꞌ se vaa si̱j sca̱ꞌ ndoꞌo nimán mej, ne̱ queneꞌén so̱ꞌ se vaa naxca̱j ꞌu̱nj rasu̱u̱n rej nuviꞌ rasu̱u̱n cutaj, ne̱ queneꞌén so̱ꞌ se vaa yoꞌó yuvii̱ unô caân ne̱ ꞌu̱nj rii naa̱ na̱nj á. \v 23 Cheꞌé dan me cheꞌé ne ta̱cuachén so̱ꞌ se‑saꞌa̱nj ꞌu̱nj rihaan nij síí nutaꞌ saꞌanj ga̱. Ga̱a ne̱ ga̱a caꞌnáꞌ ꞌu̱nj, ne̱ nacaj ꞌu̱nj se‑saꞌa̱nj ꞌu̱nj ga̱ saꞌanj nataꞌ raa̱ yoꞌ ga̱”, taj síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ rihaan mozó rmi̱i̱ yoꞌ a. \v 24 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan yoꞌó nij síí nicu̱nꞌ ga̱ soꞌ a: “Caꞌne̱e̱ soj saꞌanj nica̱j mozó chiꞌi̱i̱ nihánj, ne̱ ta̱cuachén soj rihaan síí nica̱j chi̱ꞌ saꞌanj mina yoꞌ á”, taj síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ rihaan yoꞌó nij soꞌ a. \v 25 “Tza̱j ne̱ a̱j nica̱j soꞌ ꞌo̱ chi̱ꞌ vaa gue̱e̱ á”, cataj nij soꞌ rihaan síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ a. \v 26 “Taj se ꞌyaj maꞌ. Cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa síí neꞌen sa̱ꞌ quiꞌya̱j suun rihanj roꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ doj a̱ gu̱un nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j suun soꞌ ado̱nj. Ne̱ síí ne neꞌen quiꞌya̱j suun rihanj roꞌ, caꞌne̱e̱ ꞌu̱nj suun leꞌe̱j nii ata̱ soꞌ, ne̱ quina̱j u̱u̱n soꞌ ado̱nj”, taj síí xnaꞌa̱nj ruꞌvee yoꞌ rihaan nij soꞌ a. \v 27 Ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ: “Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ nij síí ta̱j riꞌyunj manj síí ne caꞌve̱j rá gu̱un chij ꞌu̱nj rihaan, tza̱j ne̱ ni̱caj soj man nij soꞌ caꞌna̱ꞌ soj rihanj, ga̱a ne̱ ticavi̱ꞌ soj man nij soꞌ rihanj nihánj ei”, taj uún soꞌ a. \v 28 ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó a. \p Ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ táá ya̱a̱n soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj Jesucristó ga̱a catúj Jesucristó chumanꞌ Jerusalén a \p \v 29 Dan me quinichrunꞌ Jesucristó ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé ga̱ Betania a. Na̱j ro̱j chumanꞌ yoꞌ tacóó quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Jesucristó man vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj rque chumanꞌ Betfagé, \v 30 ne̱ cataj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a: \p ―Cavi̱i̱ ro̱j so̱j caꞌa̱nj soj, ne̱ catu̱u̱ ro̱j so̱j chumanꞌ nihánj chumanꞌ na̱j rihaan níꞌ, ne̱ asa̱ꞌ catúj ro̱j so̱j, ne̱ nari̱ꞌ ro̱j so̱j man yoꞌo̱ burró leꞌe̱j yaꞌa̱nj numi̱i a. Dan me se nache̱ ro̱j so̱j man xoꞌ, ne̱ ni̱caj ro̱j so̱j caꞌna̱ꞌ ro̱j so̱j rihanj nihánj á. \v 31 Ne̱ sese xna̱ꞌanj nii man ro̱j so̱j me cheꞌé nache ro̱j so̱j burró, ne̱ cata̱j ro̱j so̱j: “Síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ achiin xcuu nihánj rihaan chugua̱nj”, cata̱j ro̱j so̱j á ―taj Jesucristó rihaan ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \p \v 32 Dan me se caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ catúj ro̱j soꞌ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ nariꞌ ro̱j soꞌ man burró leꞌe̱j, nda̱a vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a. \v 33 Ne̱ ga̱a nache ro̱j soꞌ man burró, ne̱ xnáꞌanj nij síí da̱a̱n burró man ro̱j soꞌ a: \p ―Me cheꞌé nache soj burró ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man ro̱j soꞌ a. \p \v 34 Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan nij síí da̱a̱n burró a: \p ―Síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ achiin xcuu nihánj rihaan chugua̱nj ―taj ro̱j soꞌ a. \p \v 35 Ga̱a ne̱ nica̱j ro̱j soꞌ xcuu caꞌnaꞌ ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cutaꞌ ro̱j soꞌ saga̱nꞌ ro̱j soꞌ xráá burró, ne̱ tacavii ro̱j soꞌ man Jesucristó xráá burró yoꞌ, \v 36 ne̱ ga̱a va̱j Jesucristó, ne̱ cuchruj ndoꞌo nij yuvii̱ yatzíj saga̱nꞌ nij soꞌ rá chrej, ne̱ achén Jesucristó ga̱ burró yoꞌ rihaan yatzíj a. \v 37 Dan me se quinichrunꞌ Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ne̱ va̱j soꞌ tacóó Quij ma̱n Chruun Olivó rej va̱j ni̱j chrej, ne̱ guun cheꞌe̱ queꞌe̱e̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ, ne̱ aguáj nij soꞌ, caꞌmii sa̱ꞌ nij soꞌ cheꞌé Diose̱ cheꞌé nu̱ꞌ nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj Jesucristó queneꞌen nij soꞌ a. \v 38 Dan me se cataj nij soꞌ: \p ―Cuna̱j uxrá vaa caꞌnaꞌ síí caꞌnéé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ei. Síí nica̱j suun rey uun chij rihaan níꞌ me soꞌ ei. Veꞌé ca̱yáán Diose̱ síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ á. Cuna̱j uxrá ꞌyaj soꞌ ei ―taj nij yuvii̱, caguáj nij soꞌ a. \p \v 39 Dan me se taꞌa̱j nij síí chéé ga̱ Jesucristó me síí fariseo, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ cataj rihaan Jesucristó a: \p ―Cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ so̱ꞌ se vaa caꞌne̱ꞌ rá nij soꞌ ga̱ nana̱ vaa da̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 40 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: \p ―Cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa sese dínj ga̱a̱ tuꞌva nij síí aguáj nana̱ vaa da̱nj, ne̱ maꞌa̱n nij yahij na̱j rihaan yoꞌóó nihánj cagua̱j nana̱ vaa da̱nj asuun na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a. \p \v 41 Ne̱ ga̱a quinichrunꞌ Jesucristó chumanꞌ Jerusalén yoꞌ, ne̱ taꞌvee Jesucristó cheꞌé chumanꞌ yoꞌ, \v 42 ne̱ cataj soꞌ: \p ―Güii cuanꞌ me se me ina̱nj raj queneꞌe̱n soj si̱j ma̱n chumanꞌ Jerusalén da̱j quiꞌya̱j soj ne̱ caꞌve̱e dínj ca̱yáán soj, tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se se̱ caꞌvee xca̱j soj cuentá maꞌ. \v 43 Dan me se quisi̱j ya̱ güii, ne̱ caꞌna̱ꞌ nij síí ta̱j riꞌyunj man soj, ne̱ cune̱ꞌ nij soꞌ chingá nu̱ꞌ anica̱j chiháán soj, ne̱ tucuachri̱in nij soꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee cu̱riha̱nj soj, quiꞌya̱j nij soꞌ maꞌ. \v 44 Ne̱ tu̱cuanee nij soꞌ nu̱ꞌ chiháán soj, ne̱ cavi̱ꞌ soj, ne̱ a̱ ꞌó yuvej se̱ quitáá xráá tuviꞌ yuvej, quiꞌya̱j nij soꞌ maꞌ. Da̱nj quira̱nꞌ soj, cheꞌé se ga̱a guun rá Diose̱ ra̱cuíj Diose̱ man soj, ne̱ ne xca̱j soj cuentá maꞌ ―taj Jesucristó niꞌya̱j soꞌ man nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quirii Jesucristó man nij yuvii̱ tuꞌvéj rasu̱u̱n rá nuvií noco̱o a \p \v 45 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rá nuvií noco̱o, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ quirii soꞌ man nu̱ꞌ nij yuvii̱ tuꞌvéj rasu̱u̱n ma̱n rá nuvií noco̱o a. \v 46 Ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: \p ―Danj Diose̱ taj se vaa tucuá Diose̱ me rej naꞌvíj yuvii̱ rihaan Diose̱ á. Tza̱j ne̱ guun tucua̱ síí itu̱u̱ man tucuá Diose̱ nihánj, quiꞌyaj soj na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ quirii soꞌ a. \p \v 47 Ne̱ dan me se daj a̱ güii nicunꞌ Jesucristó rá nuvií noco̱o, tucuꞌyón Jesucristó se‑na̱na̱ soꞌ rihaan yuvii̱, tza̱j ne̱ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, nanoꞌ uxrá nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ga̱a ne̱ caꞌve̱e cavi̱ꞌ Jesucristó a. \v 48 Tza̱j ne̱ ne nari̱ꞌ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ cavi̱ꞌ Jesucristó maꞌ. ꞌO̱ se guun niha̱ꞌ uxrá rá nij yuvii̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó a. \c 20 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa xnáꞌanj nii man Jesucristó me síí caꞌneꞌ suun rihaan soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj soꞌ a \p \v 1 Dan me se ꞌo̱ güii nicu̱nꞌ Jesucristó rá nuvií noco̱o, tucuꞌyón Jesucristó rihaan yuvii̱, ne̱ nataꞌ soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ xrej ata̱ suun noco̱o doj nicu̱nꞌ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés nicu̱nꞌ síí uun chij nicu̱nꞌ rej tucuꞌyón Jesucristó a. \v 2 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Me síí caꞌneꞌ suun rihaan so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa ꞌyáá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a. \p \v 3 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Ne̱ vaa yoꞌo̱ nana̱ me raj xna̱ꞌanj ꞌu̱nj man nij soj, ne̱ cata̱j soj rihanj á. \v 4 Dan me se me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, rá soj ga̱. Maꞌa̱n Juan cavii raa̱ naꞌ. Ase Diose̱ cataj xnaꞌanj rihaan soꞌ xa̱ꞌ. Cata̱j xnaꞌanj nij soj rihanj ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 5 Ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ ndoꞌo nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a: \p ―Ne̱ sese cata̱j níꞌ se vaa Diose̱ caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, ne̱ cata̱j Jesucristó rihaan níꞌ me cheꞌé ne cuchuma̱n rá níꞌ nana̱ caꞌmii Juan, cata̱j soꞌ a. \v 6 Tza̱j ne̱ sese cata̱j níꞌ se vaa nuveé si̱j caꞌneꞌ Diose̱ suun rihaan me síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ go̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ yahij man níꞌ a. ꞌO̱ se cuchumán rá nij yuvii̱ se vaa síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me síí cuꞌna̱j Juan a ―cataj nij soꞌ ga̱ tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ a. \p \v 7 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa ne neꞌen nij soꞌ me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱ a. \p \v 8 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Cheꞌé dan se̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij soj me síí caꞌneꞌ suun rihanj qui̱ꞌyáj nda̱a vaa ꞌyáj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj me cuentó nanó Jesucristó cheꞌé yuvii̱ chiꞌi̱i̱ ꞌyaj suun rihaan yoꞌóó a \p \v 9 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó nanó soꞌ cuentó nihánj rihaan nij yuvii̱ a. \p ―Dan me se cuchruj yoꞌo̱ soꞌ yoꞌo̱ naa̱ chruj uvá a. Ga̱a ne̱ tanáj soꞌ man naa̱ yoꞌ rihaan síí quiꞌya̱j suun naa̱ yoꞌ, ne̱ curiha̱nj soꞌ caꞌanj soꞌ ga̱nꞌ queꞌe̱e̱ yavii a. \v 10 Ne̱ ꞌo̱ güii caꞌnéé soꞌ man yoꞌó se‑mo̱zó soꞌ caꞌa̱nj soꞌ rihaan nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ a. ꞌO̱ se me rá soꞌ rque̱ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ do̱j chruj uvá rihaan yoꞌó mozó yoꞌ, tza̱j ne̱ a̱ doj chruj ne rque̱ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ rihaan yoꞌó mozó yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se goꞌ ndoꞌo nij soꞌ xráá soꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ man soꞌ rque naa̱ yoꞌ a. \v 11 Cheꞌé dan caꞌnéé síí toꞌo̱j naa̱ yoꞌ man yoꞌó mozó uún, tza̱j ne̱ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ roꞌ, goꞌ uún nij soꞌ xráá mozó uún, ne̱ nij uxrá quiꞌyaj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ man soꞌ rque naa̱, ne̱ a̱ doj chruj ne rque̱ nij soꞌ man mozó yoꞌ a̱ maꞌ. \v 12 Ga̱a ne̱ caꞌnéé uún síí xna̱a̱ yoꞌ yoꞌó mozó uún, tza̱j ne̱ quiranꞌ chiꞌii̱ ndoꞌo soꞌ, quiꞌyaj nij síí nu̱u̱ tumé naa̱, ne̱ quirii nij soꞌ man soꞌ xeꞌ a. \p \v 13 ”Ga̱a ne̱ guun rá síí xna̱a̱ yoꞌ: “Da̱j qui̱ꞌyáj ya̱j ga̱. ꞌO̱ se caꞌne̱j ꞌu̱nj maꞌa̱n taꞌníj síí ꞌe̱e̱ raj man á. Cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ rihaan taꞌníj sese caꞌa̱nj taꞌníj saj xe̱e̱”, guun rá síí xna̱a̱, ne̱ caꞌnéé soꞌ man taꞌníí maꞌa̱n soꞌ caꞌa̱nj a. \v 14 Dan me se queneꞌen nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ se vaa ꞌnaꞌ taꞌníí síí xna̱a̱, ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, taj nij soꞌ a: “Síí nihánj me síí gu̱un xna̱a̱ man naa̱ nihánj vaa güii ei. Cheꞌé dan ticavi̱ꞌ níꞌ man soꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un xna̱a̱ maꞌa̱n níꞌ man naa̱ nihánj chugua̱nj”, taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a. \v 15 Ga̱a ne̱ quirii nij soꞌ man taꞌníí síí xna̱a̱ yoꞌ xeꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man taꞌníí síí siꞌya̱j naa̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan da̱j quiꞌya̱j síí siꞌya̱j naa̱ yoꞌ man nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ, rá nij soj ga̱. \v 16 ꞌO̱ se caꞌna̱ꞌ soꞌ vaa güii, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ yoꞌ, ne̱ ta̱cuachén soꞌ xnaa̱ soꞌ rihaan yoꞌó síí tu̱mé man xnaa̱ soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a. \p Ga̱a cuno nij yuvii̱ nana̱ nihánj, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ: \p ―O̱rúnꞌ ra̱a̱ Diose̱ me síí naca̱j man núj rihaan sayuun yoꞌ na̱nj chugua̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 17 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man nij soꞌ, ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij soꞌ a: \p ―Cheꞌé dan me se me cheꞌé nó nana̱ nihánj rihaan danj Diose̱, rá nij soj ga̱: “Yuvej quiriꞌíj nij síí cuneꞌ veꞌ roꞌ, guun yuvej sa̱ꞌ doj rihaan cunuda̱nj nij yuvej ma̱n tacóó veꞌ yoꞌ na̱nj ado̱nj”, taj danj Diose̱ a. \v 18 Ne̱ yuvej yoꞌ me se ase vaa yuvej yoꞌ vaa ꞌu̱nj, ne̱ ase vaa yuvii̱ tíxé yuvej yoꞌ vaa yuvii̱ naꞌvej rá cuno̱ rihaan ꞌu̱nj, ne̱ uxrá quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun na̱nj ado̱nj. Ne̱ ase vaa yuvii̱ quinij yuvej yoꞌ xráá vaa nij yuvii̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ quinavi̱j nij soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a. \p \v 19 Ga̱a ne̱ guun rá nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ guun rá nij xrej ata̱ suun noco̱o doj guun rá qui̱taꞌaa raꞌya̱nj man Jesucristó, tza̱j ne̱ chuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ a. Queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌe̱ maꞌa̱n nij soꞌ me cuentó nanó Jesucristó a. Ase vaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ vaa maꞌa̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌé dan nanó Jesucristó cuentó yoꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé puextó go̱ꞌ níꞌ rihaan gobiernó do̱ꞌ, cheꞌé se rque̱ níꞌ rihaan Diose̱ do̱ꞌ a \p \v 20 Dan me se cutumé ndoꞌo nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, man Jesucristó da̱j caꞌmi̱i̱ soꞌ a. Ne̱ goꞌ nij soꞌ saꞌanj rihaan do̱j tuviꞌ nij soꞌ síí tihaꞌ yuꞌunj cuchi̱ꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj síí vaa sa̱ꞌ síí me rá xna̱ꞌanj nana̱ man soꞌ a. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ caꞌmi̱i̱ soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e ta̱cuachén nij soꞌ man Jesucristó rihaan síí nica̱j suun procurador a. \v 21 Dan me se xnáꞌanj nij síí tihaꞌ yuꞌunj yoꞌ man Jesucristó a: \p ―Neꞌen núj se vaa nana̱ nica̱ ina̱nj aꞌmii so̱ꞌ ne̱ tucuꞌyón so̱ꞌ do̱ꞌ, maestro. Ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa cunuda̱nj yuvii̱ rihaan so̱ꞌ chugua̱nj. Ne̱ ya̱ tucuꞌyón so̱ꞌ rihaan yuvii̱ da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ canoco̱ꞌ yuvii̱ man Diose̱, maestro. \v 22 Dan me se nó xcúún níꞌ go̱ꞌ níꞌ puextó rihaan síí nica̱j suun gobiernó naꞌ. Ase se̱ goꞌ níꞌ xa̱ꞌ ―taj nij síí tihaꞌ yuꞌunj, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a. \p \v 23 Tza̱j ne̱ caxríj rá Jesucristó se vaa me rá nij soꞌ tiha̱ꞌ yuꞌunj nij soꞌ man soꞌ a. Cheꞌé dan cataj Jesucristó nana̱ nihánj rihaan nij soꞌ a: \p \v 24 ―Ti̱haa̱n soj saꞌanj aga̱ꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ ga̱a tihaa̱n nij soꞌ saꞌanj aga̱ꞌ yoꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó: \p ―Me síí nó rihaan saꞌanj aga̱ꞌ nihánj ga̱. Ne̱ me síí se‑chuvi̱i nó rihaan saꞌanj aga̱ꞌ nihánj ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij síí me rá tiha̱ꞌ yuꞌunj yoꞌ a. \p ―Síí nica̱j suun gobiernó me nó rihaan saꞌanj aga̱ꞌ yoꞌ, ne̱ nó se‑chuvi̱i soꞌ rihaan saꞌanj ei ―taj nij soꞌ a. \p \v 25 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Cheꞌé dan go̱ꞌ soj siꞌyaj síí nica̱j suun gobiernó rihaan maꞌa̱n soꞌ, ne̱ rque̱ soj siꞌyaj Diose̱ rihaan Diose̱ á ―taj Jesucristó a. \p \v 26 Ga̱a ne̱ ne gu̱un nucua̱j nij síí tihaꞌ yuꞌunj yoꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé se‑na̱na̱ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se cuno cunuda̱nj nij yuvii̱ da̱j caꞌmii nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij yuvii̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ caꞌneꞌ rá nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ya̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ a \p \v 27 Dan me se cuchiꞌ do̱j nij síí saduceo rihaan Jesucristó a. Nij síí saduceo roꞌ, aꞌmii nana̱ nihánj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún yuvii̱ asa̱ꞌ caviꞌ yuvii̱, taj nij soꞌ a. \v 28 Dan me se xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ nana̱ nihánj a: \p ―Cachrón síí cuꞌna̱j Moisés nana̱ nihánj rihaan yanj, cheꞌé rej cuno̱ níꞌ nana̱ nihánj a: “Sese caviꞌ yoꞌo̱ síí vaa nica̱, ne̱ sese taj va̱j taꞌníí soꞌ, ne̱ no̱ xcúún tinúú soꞌ xca̱j tinúú soꞌ man choco̱ꞌ soꞌ chana̱ quináj, ne̱ coto̱j tinúú síí caviꞌ ga̱ choco̱ꞌ soꞌ, ne̱ cuchru̱j noꞌ neꞌej, ne̱ gu̱un taꞌni̱j síí caviꞌ man neꞌej yoꞌ, ne̱ cu̱nuû neꞌej yoꞌ rihaan toꞌóó síí caviꞌ yoꞌ a”, taj síí cuꞌna̱j Moisés ga̱a naá, maestro. \v 29 Dan me se vaa chi̱j nij tinu̱j ꞌo̱ nij soꞌ a. Síí chava̱ꞌ roꞌ, xcaj man chana̱, tza̱j ne̱ caviꞌ soꞌ, ne̱ taj va̱j neꞌej cuchruj chana̱ nica̱ soꞌ, quiꞌyaj soꞌ, \v 30 ne̱ cheꞌé dan xcaj scueꞌe̱e̱ síí caviꞌ yoꞌ man choco̱ꞌ soꞌ chana̱ quináj, tza̱j ne̱ caviꞌ soꞌ uún, ne̱ xcaj scueꞌe̱e̱ soꞌ uún man chana̱, tza̱j ne̱ caviꞌ soꞌ uún, \v 31 ne̱ dan me se quisíj xcaj nu̱ꞌ chi̱j nij tinu̱j nij soꞌ man o̱rúnꞌ chana̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó neꞌej cuchruj chana̱ yoꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ maꞌ. Ne̱ caviꞌ taranꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \v 32 Síj, ga̱a ne̱ caviꞌ maꞌa̱n chana̱ yoꞌ uún, \v 33 ne̱ dan me se asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ, ga̱a ne̱ me nij tinu̱j nij soꞌ ni̱caj man chana̱ yoꞌ, rá so̱ꞌ ga̱. ꞌO̱ se ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ nica̱ taranꞌ nij tinu̱j nij soꞌ guun o̱rúnꞌ noꞌ a ―taj nij síí saduceo, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a. \p \v 34 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, tza̱j ne̱ uchruj nij soꞌ saꞌanj do̱ꞌ, xcaj tuviꞌ nij soꞌ do̱ꞌ, \v 35 tza̱j ne̱ ino̱ quiꞌya̱j nij yuvii̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ca̱yáán ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ cunuu naca̱ uún chumii̱ nihánj na̱nj á. ꞌO̱ se rej ya̱nj Diose̱ me se taj yan va̱j síí xcaj tuviꞌ yoꞌ maꞌ. \v 36 ꞌO̱ se da̱nj na̱nj uún, ne̱ taj yan va̱j síí cavi̱ꞌ uún rej yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa nij se‑mo̱zó Diose̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nij soꞌ, ne̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ nij soꞌ ga̱ nij se‑mo̱zó Diose̱, ése̱ taꞌni̱j Diose̱ me nij soꞌ, ne̱ si̱j a̱j caviꞌ ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún me nij soꞌ ado̱nj. \p \v 37 ”Ne̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Moisés me síí cataj xnaꞌanj asino ya̱a̱n se vaa caꞌve̱e cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ nda̱a vaa nariꞌ soꞌ ga̱a canicunꞌ soꞌ rihaan yan nicu̱nꞌ ꞌo̱ coj acoꞌ yaꞌan raa̱ a. Dan me se cataj soꞌ se vaa síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, me Diose̱ síí noco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ a. \v 38 Dan me se nuveé se‑Dio̱se̱ nij xnangá me Diose̱ maꞌ. Ina̱nj nij síí vaa iꞌna̱ꞌ aꞌvee noco̱ꞌ man Diose̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan, nda̱ꞌ se síí cane ga̱a naá me vaꞌnu̱j nij soꞌ, tza̱j ne̱ vaa iꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ei. ꞌO̱ se vaa iꞌna̱ꞌ cunuda̱nj yuvii̱ niꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 39 Ga̱a ne̱ taꞌa̱j nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ roꞌ, cataj rihaan Jesucristó a: \p ―Cuna̱j uxrá caꞌmii so̱ꞌ, maestro ―taj nij soꞌ a. \p \v 40 ꞌO̱ se ne quisi̱j rá nij soꞌ xna̱ꞌanj nij soꞌ doj nana̱ man Jesucristó a̱ maꞌ. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun roꞌ, nuveé na̱nj yuvii̱ me soꞌ maꞌ \p \v 41 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Me cheꞌé taj nij soj se vaa na̱nj taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ síí cuꞌna̱j David síí cane ga̱a naá me síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun ga̱. \v 42 ꞌO̱ se nó se‑na̱na̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j David rihaan yanj no̱ chraꞌ quiꞌyaj soꞌ, se vaa cataj soꞌ: \v 43 “Caꞌmii Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa manj, cataj soꞌ se vaa ca̱yáán síí ꞌni̱j raꞌa manj xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱ nda̱a se quisi̱j quiꞌya̱j canaán Diose̱ rihaan taranꞌ nij síí ta̱j riꞌyunj man síí ꞌni̱j raꞌa manj ne̱ quiri̱i̱ taꞌngaꞌ síí ꞌni̱j raꞌa manj rihaan nij soꞌ ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a. \v 44 Dan me se síí ꞌni̱j raꞌa man síí cuꞌna̱j David me síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a. Sese ꞌni̱j raꞌa soꞌ man David, ga̱a ne̱ me cheꞌé taj soj se vaa na̱nj taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ David me soꞌ ga̱. Taj cheꞌé cata̱j soj se vaa na̱nj yuvii̱ me soꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé cacunꞌ tumé nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a \p \v 45 Ga̱a ne̱ caꞌmii soꞌ nana̱ nihánj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cuno cunuda̱nj nij yuvii̱ da̱j caꞌmii soꞌ a: \p \v 46 ―Xca̱j nij soj cuentá da̱j ꞌyaj nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱, ne̱ tu̱mé soj man soj se̱ gaa na̱nj quiꞌya̱j soj nda̱a vaa ꞌyaj nij soꞌ á. Dan me se niha̱ꞌ rá nij soꞌ cu̱nuû nij soꞌ yatzíj sa̱ꞌ xca̱a̱n cache̱e̱ nij soꞌ rej queneꞌe̱n yuvii̱ man nij soꞌ, ne̱ aranꞌ rá nij soꞌ se vaa caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ yuvii̱ ga̱ nij soꞌ ga̱a chéé nij soꞌ rihaan yuꞌvee a. Ne̱ uun rá nij soꞌ quita̱j nij soꞌ chruun xlá sa̱ꞌ doj ga̱a ꞌanj nij soꞌ veꞌ nuu chre̱ꞌ níꞌ tu̱cuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, ga̱a ꞌanj nij soꞌ chaꞌanj do̱ꞌ a. \v 47 Ne̱ aꞌnéj nij soꞌ veꞌ tucuá chana̱ caviꞌ nica̱, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ guun tucua̱ nij soꞌ man veꞌ yoꞌ, ne̱ ꞌyaj xca̱a̱n ndoꞌo nij soꞌ cuentó achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, cheꞌé rej sa̱ꞌ doj gu̱un nucua̱j nij soꞌ tiha̱ꞌ yuꞌunj nij soꞌ man yuvii̱ a. Xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se vaa ꞌyaj nij soꞌ roꞌ, cheꞌé dan doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ nij soꞌ quiꞌya̱j Diose̱, asa̱ꞌ caꞌneꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \c 21 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé chana̱ nique̱ caviꞌ nica̱ quiꞌyaj sa̱ꞌ doj rihaan nij ruꞌvee, niꞌya̱j Diose̱ a \p \v 1 Dan me se niꞌya̱j Jesucristó, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa araa ndoꞌo nij síí ruꞌvee saꞌanj rque chrúún ta̱j rihaan nuvií noco̱o cheꞌé Diose̱ a. \v 2 Ne̱ queneꞌen soꞌ ꞌo̱ chana̱ caviꞌ nica̱ chana̱ nique̱ se vaa caraa noꞌ vi̱j gue̱e̱ saꞌanj aga̱ꞌ leꞌe̱j rque chrúún yoꞌ, \v 3 ne̱ cataj soꞌ: \p ―Cata̱j xnaꞌanj yá yá ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱ se vaa xa̱ꞌ chana̱ caviꞌ nica̱ chana̱ nique̱ nihánj, tza̱j ne̱ doj a̱ caraa noꞌ saꞌanj rque chrúún yoꞌ rihaan saꞌanj caraa cunuda̱nj yoꞌó nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. \v 4 ꞌO̱ se nij soꞌ, da̱j doj saꞌanj quináj raa̱ se‑saꞌa̱nj nij soꞌ roꞌ, caraa nij soꞌ rque chrúún, ne̱ xa̱ꞌ noꞌ, tza̱j ne̱ nda̱ꞌ se achiin ndoꞌo saꞌanj rihaan noꞌ, tza̱j ne̱ rqué noꞌ rihaan Diose̱ cunuda̱nj saꞌanj nica̱j noꞌ saꞌanj quira̱a̱n noꞌ se cha̱ noꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cane̱e̱ nu̱ꞌ nuvií noco̱o ne̱ chumanꞌ Jerusalén a \p \v 5 Dan me se cataj taꞌa̱j yuvii̱ se vaa xa̱ꞌ nuvií noco̱o, tza̱j ne̱ yuvej sa̱ꞌ ina̱nj me yuvej guun nuvií noco̱o, ne̱ me do̱j uxrá saꞌanj goꞌ nij yuvii̱ rihaan Diose̱ cheꞌé rej caꞌve̱e cune̱ꞌ nii nuvií noco̱o yoꞌ a. \v 6 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Xa̱ꞌ nu̱ꞌ nuvií noco̱o niꞌya̱j soj nihánj, tza̱j ne̱ vaa güii cane̱e̱ nu̱ꞌ nuvií noco̱o nihánj, ne̱ a̱ ꞌó yuvej se̱ quitáá xráá tuviꞌ yuvej nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé sayuun gu̱un rihaan chumii̱ nihánj vaa güii a \p \v 7 Dan me se xnáꞌanj nii man Jesucristó, ne̱ cataj nii rihaan soꞌ a: \p ―Cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan núj aman cane̱e̱ nu̱ꞌ nuvií noco̱o nihánj do̱ꞌ, a̱ me rasu̱u̱n caꞌna̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ asa̱ꞌ quisíj caꞌna̱ꞌ sayuun yoꞌ, señor ―taj nii, xnáꞌanj nii man soꞌ a. \p \v 8 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nii: \p ―Tu̱mé ndoꞌo soj man soj se̱ gaa na̱nj tiha̱ꞌ yuꞌunj yuvii̱ man soj á. ꞌO̱ se caꞌna̱ꞌ uxrá yuvii̱ cata̱j: “ꞌU̱nj me síí naꞌvi̱j soj, ne̱ Cristo mej á”, cata̱j nij yuvii̱, ne̱ cata̱j uún nij yuvii̱: “A̱j quisíj güii caꞌa̱nj niꞌya̱ chumii̱ na̱nj á”, cata̱j uún nij yuvii̱ rihaan soj a. Tza̱j ne̱ se̱ cuchumán rá soj, ne̱ se̱ canocoꞌ soj man yuvii̱ aꞌmii da̱nj maꞌ. \p \v 9 ”Dan me se caꞌve̱e se cuno̱ soj nana̱ se vaa unuꞌ uxrá chumanꞌ ga̱ tuviꞌ chumanꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e se cuno̱ soj nana̱ se vaa tucuáá ndoꞌo yuvii̱ rihaan gobiernó do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ. Ma̱a̱n se vaa cheꞌé gu̱un sayuun yoꞌ rihaan chumii̱ nihánj asino ya̱a̱n ado̱nj. Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ quisíj guun da̱nj, ga̱a ne̱ se̱ caꞌanj niꞌya̱ chumii̱ nihánj nu̱ꞌ orá maꞌ. ꞌO̱ se quina̱j chumii̱ nihánj doj ado̱nj ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a. \p \v 10 Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Dan me se cunu̱ꞌ uxrá yuvii̱ ma̱n chumanꞌ noco̱o ga̱ yoꞌó chumanꞌ noco̱o, ne̱ cunu̱ꞌ gobiernó ga̱ tuviꞌ gobiernó a. \v 11 Ne̱ cache̱n ndoꞌo yuún noco̱o, ne̱ queꞌe̱e̱ chumanꞌ me se cache̱n ndoꞌo chiꞌii̱ cache̱n ndoꞌo xꞌnaa cache̱n ndoꞌo a. Ne̱ queneꞌe̱n ndoꞌo yuvii̱ rasu̱u̱n noco̱o nij ndoꞌo rej xta̱ꞌ, ne̱ cuchuꞌvi̱ꞌ nij yuvii̱, quiꞌya̱j rasu̱u̱n yoꞌ a. \p \v 12 ”Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ ataa gu̱un nu̱ꞌ sayuun yoꞌ, ne̱ quita̱j riꞌyunj nii man soj, ne̱ qui̱taꞌaa nii man soj, ne̱ canoco̱ꞌ nii man soj quiꞌya̱j nii sayuun man soj, ne̱ ta̱cuachén nii man soj rihaan nij síí ma̱n rá veꞌ nuu chre̱ꞌ níꞌ tu̱cuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ caxri̱i̱ nii tagaꞌ man soj, ne̱ ta̱cuachén nii man soj rihaan nij síí nica̱j suun, cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ manj me soj a. \v 13 Síj, ga̱a ne̱ quiri̱ꞌ soj cata̱j xnaꞌanj soj rihaan nij soꞌ cheꞌé ꞌu̱nj a. \v 14 Ne̱ asa̱ꞌ nicunꞌ soj rihaan nij soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ caꞌne̱j nimán soj se̱ nanó rá soj cheꞌé nana̱ caꞌmi̱i̱ maꞌa̱n soj rihaan nij soꞌ maꞌ. \v 15 ꞌO̱ se ma̱ꞌanj me síí rque̱ nana̱ cu̱u cavi̱i̱ tuꞌva soj na̱nj á. Ne̱ taj síí gu̱un nucua̱j quiꞌya̱j canaán rihaan se‑na̱na̱ soj maꞌ. \v 16 Dan me se nda̱a maꞌa̱n rej soj do̱ꞌ, nda̱a maꞌa̱n tuviꞌ soj do̱ꞌ, nda̱a maꞌa̱n tinúú soj do̱ꞌ, nda̱a maꞌa̱n nij síí ma̱n chiháán soj do̱ꞌ, me nij síí ta̱cuachén man soj rihaan nij síí quiꞌya̱j sayuun man soj, ga̱a ne̱ ticavi̱ꞌ nii man taꞌa̱j soj, \v 17 ne̱ nachri̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soj, cheꞌé se me soj síí noco̱ꞌ manj ado̱nj. \v 18 Tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌanj niꞌya̱ a̱ doj yuvé raa̱ soj maꞌ. \v 19 ꞌO̱ se cheꞌé se noco̱ꞌ raan soj manj roꞌ, cheꞌé dan yoꞌo̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ soj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. \p \v 20 ”Dan me se asa̱ꞌ queneꞌen soj se vaa tucuachriin tanuu nu̱ꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa da̱j doj quiri̱ꞌ nu̱ꞌ chumanꞌ yoꞌ, ne̱ quinavi̱j nu̱ꞌ chumanꞌ yoꞌ na̱nj ado̱nj. \v 21 Ne̱ güii dan me se yoꞌo̱ cuna̱nj nij síí ma̱n estadó Judea caꞌa̱nj nij soꞌ raa̱ quij, ne̱ nij síí va̱j rque chumanꞌ Jerusalén me se raꞌya̱nj cu̱riha̱nj nij soꞌ, ne̱ nij síí va̱j rej tacaan me se se̱ catúj nij soꞌ chumanꞌ yoꞌ daj chiha̱a̱ míj maꞌ. \v 22 ꞌO̱ se yoꞌ me güii na̱ruꞌvee Diose̱ sayuun rihaan nij síí ne̱ estadó Judea yoꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé nij soꞌ, ne̱ ya̱ da̱nj gu̱un, ga̱a ne̱ quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ cheꞌé nij soꞌ a. \v 23 Nique̱ chana̱ nu̱u̱ rque do̱ꞌ, chana̱ vaa taꞌníí neꞌej utzii do̱ꞌ, güii caꞌna̱ꞌ sayuun yoꞌ a. ꞌO̱ se se̱ guun nucua̱j chana̱ yoꞌ cuna̱nj chana̱ yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se gu̱un ndoꞌo sayuun rej yoꞌ, ne̱ caxri̱i̱ yuva̱a̱ Diose̱ man yuvii̱ yoꞌ, \v 24 ne̱ cavi̱ꞌ queꞌe̱e̱ nij soꞌ raa̱ neê espadá, ne̱ qui̱taꞌaa nii man queꞌe̱e̱ nij soꞌ caꞌa̱nj ni̱caj nii rej ne̱ nij síí yaníj a. Ne̱ cache̱e̱ nij síí yaníj xráá nu̱ꞌ chumanꞌ Jerusalén, nda̱a se quisi̱j güii caꞌne̱e̱ Diose̱ suun raꞌa nij soꞌ a ―taj Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j ga̱a̱ caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj a \p \v 25 Ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Ga̱a ne̱ queneꞌe̱n yuvii̱ se vaa cunu̱u ino̱ güii do̱ꞌ, yavii do̱ꞌ, nij yatiꞌ do̱ꞌ, ne̱ rihaan maꞌa̱n chumii̱ me se cuchuꞌvi̱ꞌ ndoꞌo cunuda̱nj nij yuvii̱ cuno̱ nij soꞌ da̱j ga̱a̱ ca̱ri̱i̱n ndoꞌo na yaꞌa̱nj do̱ꞌ, queneꞌe̱n nij soꞌ da̱j ga̱a̱ quina̱a̱n rihaan na yaꞌa̱nj do̱ꞌ a. \v 26 Ne̱ cuchuꞌvi̱ꞌ ndoꞌo nij yuvii̱, cheꞌé yan quinano̱ rá nij soꞌ da̱j ga̱a̱ quira̱nꞌ nu̱ꞌ chumii̱ nihánj a. Ne̱ quina̱a̱n taranꞌ nij rasu̱u̱n nucua̱j ma̱n rej xta̱ꞌ a. \v 27 Ga̱a ne̱ queneꞌe̱n nij soꞌ mán ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ á. Dan me se xráá ngaa quita̱j ꞌu̱nj caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj, ne̱ gu̱un nucua̱j ndoꞌoj quiri̱i̱ taꞌngaj, ne̱ veꞌé uxrá curuvi̱j caꞌna̱j ei. \v 28 Dan me se asa̱ꞌ guun cheꞌe̱ nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj gu̱un yoꞌ da̱nj, ne̱ canicu̱nꞌ soj, ne̱ ni̱ꞌyaj soj xta̱ꞌ, ne̱ da̱j doj naca̱j ꞌu̱nj man soj rihaan chumii̱ nihánj ga̱a̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ya̱ queneꞌe̱n níꞌ se vaa da̱j doj caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó a \p \v 29 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj a: \p ―Xca̱j soj cuentá da̱j ꞌyaj chruun ma̱n chruj higó raa̱ do̱ꞌ, da̱j ꞌyaj me maꞌa̱n chruun do̱ꞌ á. \v 30 Ga̱a naca coj yaꞌli̱j raꞌa nij chruun, ne̱ niꞌya̱j soj man nij chruun, ne̱ neꞌen soj se vaa da̱j doj ꞌnaꞌ tió nama̱n maa̱n a. \v 31 Dan me se xca̱j uún soj cuentá se vaa asa̱ꞌ queneꞌen soj nu̱ꞌ se vaa cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱, ne̱ da̱j doj gu̱un cheꞌe̱ Diose̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj. \v 32 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa queneꞌe̱n taꞌa̱j soj si̱j vaa iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ quisi̱j nu̱ꞌ rasu̱u̱n nihánj nu̱ꞌ se vaa cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ ei. Ne̱ ya̱ queneꞌe̱n soj nu̱ꞌ nihánj ga̱a ataa cavi̱ꞌ soj ei. \v 33 Vaa güii caꞌa̱nj niꞌya̱ yoꞌóó do̱ꞌ, xta̱ꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se‑na̱na̱j me se daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij yoꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa tu̱mé níꞌ man níꞌ da̱j quiꞌya̱j níꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e canicu̱nꞌ níꞌ rihaan Jesucristó a \p \v 34 Ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Dan me se cu̱tumé soj man soj se̱ gaa na̱nj yoꞌo̱ gu̱un rá soj rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ gu̱un rá soj gu̱un xno̱ soj do̱ꞌ, gu̱un rá soj caꞌmi̱i̱ sca̱ꞌ soj do̱ꞌ, gu̱un rá soj gu̱un siꞌya̱j soj nu̱ꞌ rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj do̱ꞌ a. Se quiꞌya̱j soj da̱nj, tóse̱ taj niꞌyón caꞌna̱j, ne̱ se̱ queneꞌen soj caꞌna̱j a. \v 35 ꞌO̱ se nda̱a rá se vaa ꞌo̱ lazo neꞌ taꞌaa man nii roꞌ, da̱nj ga̱a̱ caꞌna̱ꞌ xráá cunuda̱nj chumii̱ nihánj ado̱nj. \v 36 Cheꞌé dan yoꞌo̱ ni̱ꞌyaj soj, ne̱ xca̱j soj cuentá nu̱ꞌ güii, ne̱ ina̱nj cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ se vaa caꞌve̱e quinani̱i̱ soj rihaan nu̱ꞌ sayuun nihánj asa̱ꞌ gu̱un da̱nj rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e canicu̱nꞌ soj rihaan ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ei ―taj Jesucristó a. \p \v 37 Dan me se rej ranga̱ꞌ roꞌ, ne̱ Jesucristó rá nuvií noco̱o, ne̱ tucuꞌyón soꞌ man nij yuvii̱, ne̱ rej tiꞌnuu me se curiha̱nj soꞌ, ne̱ rej cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó aranꞌ soꞌ a. \v 38 Ne̱ taxre̱j uchiꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó a. \c 22 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Judas ga̱a cutuꞌvéj yuve̱ soꞌ man Jesucristó a \p \v 1 Dan me se da̱j doj ca̱nuû chaꞌanj pascuá chaꞌanj chá nij yuvii̱ israelitá chraa yoꞌóó trigó a. \v 2 Ne̱ nanoꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ cavi̱ꞌ Jesucristó, cheꞌé se ma̱n ndoꞌo yuvii̱ noco̱ꞌ man Jesucristó a. \p \v 3 Ne̱ catúj síí chre̱e cuꞌna̱j Satanás nimán síí cuꞌna̱j Judas Iscariote, ne̱ soꞌ me se yoꞌo̱ tuviꞌ maꞌa̱n chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me soꞌ a. \v 4 Dan me se cavii soꞌ caꞌanj soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ga̱ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, ga̱ tanuu uun chij rihaan nij tanuu tumé nuvií do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ ne̱ ta̱cuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \v 5 Ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ ga̱a cuno nij soꞌ se‑na̱na̱ Judas, ne̱ guun ya̱ caꞌmii nij soꞌ ga̱ Judas se vaa rque̱ nij soꞌ saꞌanj man Judas a. \v 6 Dan me se cataꞌ tuꞌva síí cuꞌna̱j Judas se vaa ta̱cuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ Judas aman caꞌve̱e ta̱cuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij soꞌ, ga̱a ne̱ se̱ gaa na̱nj queneꞌe̱n nij yuvii̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé rachrúún rqué Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cha̱ nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé na vinó rqué soꞌ coꞌo̱ nij soꞌ do̱ꞌ a \p \v 7 Dan me se quisíj güii canuû chaꞌanj chá nii chraa yoꞌóó trigó, ne̱ güii dan me güii ticaviꞌ nij yuvii̱ israelitá matzinj leꞌe̱j cheꞌé Diose̱ a. \v 8 Dan me se caꞌnéé Jesucristó man Pedró do̱ꞌ, man Juan do̱ꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ: \p ―Caꞌa̱nj ro̱j so̱j quiꞌya̱j chuvi̱i ro̱j so̱j cha̱ níꞌ ne̱ navi̱j rá níꞌ chaꞌanj pascuá ei ―taj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a. \p \v 9 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó a: \p ―Me rej quiꞌya̱j chuvi̱i núj cha̱ níꞌ ga̱ ―taj ro̱j soꞌ a. \p \v 10 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a: \p ―Cuno̱ ro̱j so̱j nana̱ nihánj, se vaa asa̱ꞌ catúj ro̱j so̱j chumanꞌ yoꞌ, ne̱ nari̱ꞌ tuviꞌ ro̱j so̱j ga̱ ꞌo̱ síí táá chiha̱ ꞌo̱ cacuaj na, ne̱ canoco̱ꞌ ro̱j so̱j man soꞌ, catu̱u̱ ro̱j so̱j rá veꞌ catu̱u̱ soꞌ, \v 11 ne̱ cata̱j ro̱j so̱j rihaan síí tucua̱ veꞌ yoꞌ: “Xnáꞌanj maestró mán so̱ꞌ se vaa me rej ne̱ veꞌ cha̱ xtiꞌno̱ maestró chraa ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cheꞌé chaꞌanj pascuá, taj soꞌ a”, cata̱j ro̱j so̱j rihaan síí tucua̱ veꞌ yoꞌ a. \v 12 Ga̱a ne̱ ti̱haa̱n soꞌ ꞌo̱ veꞌ nataꞌ xi̱j rihaan ro̱j so̱j, ne̱ a̱j vaa chuvi̱i rá veꞌ yoꞌ, ne̱ ma̱n chruun mesá ma̱n chruun xlá ma̱n rá veꞌ yoꞌ a. Yoꞌ me rej quiꞌya̱j chuvi̱i ro̱j so̱j á ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a. \p \v 13 Dan me se cavii ro̱j soꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ nariꞌ ro̱j soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i ro̱j soꞌ cha̱ xtiꞌno̱ nij soꞌ chraa cheꞌé chaꞌanj pascuá a. \v 14 Ne̱ quisíj orá cha̱ xtiꞌno̱ nij soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ Jesucristó ga̱ yoꞌó nij apóstol cuneꞌ soꞌ man nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ca̱yáán taranꞌ nij soꞌ rihaan mesá a. \v 15 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Guun ndoꞌo raj cha̱ xtiꞌno̱ ꞌu̱nj cheꞌé chaꞌanj pascuá nihánj ga̱ nij soj cuano̱ nihánj ga̱a ataa qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun a. \v 16 ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa se̱ chá xtiꞌno̱ uún ꞌu̱nj ga̱ soj a̱ ꞌó chaꞌanj nihánj nda̱a se quisi̱j güii ca̱nuû chaꞌanj pascuá naca̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 17 Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ ꞌo̱ agaꞌ tazá na vinó, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ: \p ―Qui̱taꞌaa soj na nihánj, cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soj, ne̱ coꞌo̱ cunuda̱nj soj á. \v 18 ꞌO̱ se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa veé do̱j nihánj me coꞌo̱j, ne̱ se̱ coꞌoj ya̱j a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ quisíj güii gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ coꞌo̱j ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 19 Ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cuxraꞌ soꞌ rachrúún, ne̱ rqué soꞌ man nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: \p ―Nee̱ manj me rachrúún nihánj na̱nj á. Caꞌve̱j rá ꞌu̱nj cavi̱ꞌ nee̱ manj cheꞌé soj, ne̱ cha̱ soj man nihánj, ga̱a ne̱ yoꞌo̱ cu̱nuû rá soj manj ei ―taj soꞌ rihaan nij apóstol a. \p \v 20 Ga̱a ne̱ ase vaa quiꞌyaj soꞌ ga̱ rachrúún roꞌ, da̱nj quiꞌyaj uún soꞌ ga̱ agaꞌ nu̱u̱ na vinó ga̱a quisíj chá xtiꞌno̱ nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: \p ―Na vinó nihánj roꞌ, me ton manj a. Cheꞌé ton manj roꞌ, rqué Diose̱ ꞌo̱ nana̱ rihaan soj da̱j quiꞌya̱j Diose̱ ga̱ soj a. Dan me se cheꞌé se caya̱nj ton manj roꞌ, cheꞌé dan me cara̱a̱ xꞌnaa Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ cacunꞌ tumé yuvii̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa maꞌa̱n Jesucristó cataj xnaꞌanj se vaa ta̱cuachén yoꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man soꞌ a \p \v 21 Ne̱ cataj uún Jesucristó a: \p ―Tza̱j ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa vaa ꞌo̱ síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj, ne̱ táá raꞌa soꞌ rihaan chruun mesá ta̱j raꞌaj nihánj cuano̱ ei. \v 22 ꞌO̱ se xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ caꞌa̱nj ꞌu̱nj cavi̱ꞌ ꞌu̱nj nda̱a vaa cataj xnaꞌanj maꞌa̱n Diose̱ a. Tza̱j ne̱ nique̱ ndoꞌo síí ta̱cuachén manj rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj manj na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá soꞌ sayuun ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 23 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ me tuviꞌ nij soꞌ me síí quiꞌya̱j da̱nj man Jesucristó, rá nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌya̱j níꞌ sese me rá níꞌ gu̱un níꞌ síí gu̱un chij doj rihaan tuviꞌ níꞌ a \p \v 24 Ga̱a ne̱ caꞌmii cunuꞌ cunuda̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me tuviꞌ nij soꞌ me síí gu̱un chij doj a. \v 25 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Nij síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ yaníj roꞌ, rii taꞌngaꞌ uxrá nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ tucuꞌnáj nii “síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ” man nij soꞌ na̱nj á. \v 26 Tza̱j ne̱ se̱ guun soj síí vaa da̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se tuviꞌ soj síí guun rá se vaa gu̱un chij soꞌ doj rihaan soj roꞌ, vaa cheꞌé gu̱un soꞌ síí noco̱ꞌ doj rihaan soj, ne̱ gu̱un soꞌ ase vaa ꞌo̱ se‑mo̱zó soj a. \v 27 Dan me se me síí me síí uun chij doj, rá soj ga̱: síí anica̱j coꞌoo rihaan mesá naꞌ, ase síí ya̱nj rihaan mesá xa̱ꞌ. Veé síí ya̱nj rihaan mesá me síí uun chij doj, rá soj a. Tza̱j ne̱ nihánj me se va̱j ma̱ꞌán ꞌu̱nj scaꞌnúj nij soj, ne̱ a̱j guún ꞌu̱nj mozó rihaan soj vaa na̱nj ado̱nj. \p \v 28 ”Ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ nij soj me nij síí cachéé ga̱ ꞌu̱nj ga̱a quiránꞌ ꞌu̱nj sayuun, \v 29 ne̱ ase vaa cuneꞌ Réj Diose̱ manj se vaa gu̱un chij ꞌu̱nj roꞌ, da̱nj ga̱a̱ cune̱ꞌ ꞌu̱nj man soj cuano̱ \v 30 se vaa ca̱yáán soj rihaan xrúún ꞌu̱nj chruun mesá asa̱ꞌ guun chij ma̱ꞌanj, ne̱ cha̱ soj chraa ne̱ coꞌo̱ soj na ga̱ ꞌu̱nj ado̱nj. Ne̱ quita̱j soj chruun xlá sa̱ꞌ ndoꞌo, ne̱ caꞌne̱ꞌ soj cacunꞌ cheꞌé chuvi̱j nij xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii Jesucristó ga̱ síí cuꞌna̱j Simón Pedró a \p \v 31 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Simón Pedró a: \p ―Cu̱nó so̱ꞌ nana̱ nihánj caꞌmi̱j rihaan so̱ꞌ, Simón. ꞌO̱ se a̱j cachíín niꞌya̱j síí cuꞌna̱j Satanás rihaan Diose̱ se vaa caꞌve̱j rá Diose̱ quiꞌya̱j soꞌ sayuun man nij soj a. Dan me se ase vaa ꞌyaj nii man ꞌnúú trigó ga̱a tixrinꞌ nii ꞌnúú trigó rihaan rcuaa roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j síí chre̱e man soj, cheꞌé se guun rá soꞌ quiri̱ꞌ soj ado̱nj. \v 32 Tza̱j ne̱ a̱j cachíín ni̱ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan Diose̱ cheꞌé so̱ꞌ, se vaa se̱ caꞌneꞌ rá so̱ꞌ ga̱ suun amán rá niꞌya̱j manj a̱ maꞌ. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ nanica̱j nimán so̱ꞌ canocoꞌ uún so̱ꞌ manj roꞌ, ne̱ ra̱cuíj so̱ꞌ man nij tinúú so̱ꞌ se vaa cunu̱u sca̱ꞌ doj nimán nij soꞌ uún á ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Simón Pedró yoꞌ a. \p \v 33 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Tza̱j ne̱ a̱j caꞌnéé nimanj yoꞌo̱ cache̱e̱ ꞌu̱nj ga̱ so̱ꞌ, Señor. Caꞌve̱e se caxri̱i̱ nii tagaꞌ mán so̱ꞌ caꞌve̱e se ticavi̱ꞌ nii mán so̱ꞌ caꞌve̱e se, tza̱j ne̱ se̱ tanáj xco̱ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ maꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 34 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó rihaan Pedró a: \p ―Nihánj me cata̱j ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ da̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, Pedró. Neꞌén ꞌu̱nj se vaa asa̱ꞌ ataa cagua̱j toꞌloo nii̱ corá, ne̱ vaꞌnu̱j cata̱j so̱ꞌ se vaa ne neꞌén so̱ꞌ manj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan Pedró a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa quira̱nꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó sayuun a \p \v 35 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a: \p ―Ga̱a caꞌnéé ꞌu̱nj man soj caꞌmi̱i̱ natáj soj se‑na̱na̱j rihaan nij yuvii̱ israelitá ne̱ taj nanj taj vitó taj canj taj caꞌanj nica̱j soj ga̱a caꞌanj soj, tza̱j ne̱ taj va̱j rasu̱u̱n cachiin man soj ga̱a caꞌanj soj, rá ꞌu̱nj a ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p ―Taj va̱j a̱ doj rasu̱u̱n ne cachi̱in man núj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 36 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Ya̱j me se sese vaa xnánj soj do̱ꞌ, se‑vito̱ soj do̱ꞌ, ne̱ ni̱caj soj caꞌa̱nj soj á. Ne̱ sese taj yan vaj neê espadá rihaan soj, ne̱ quira̱a̱n soj ꞌo̱ taneê soj neê espadá á. Ne̱ sese nuviꞌ saꞌanj rihaan yoꞌo̱ tuviꞌ soj, ne̱ vaa cheꞌé cutuꞌve̱e̱ soꞌ se‑ro̱to̱ soꞌ, ne̱ quira̱a̱n soꞌ neê espadá ei. \v 37 ꞌO̱ se vaa nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ taj: “Cataj nii se vaa si̱j ꞌyaj cacunꞌ me soꞌ”, taj danj Diose̱ cheꞌé ꞌu̱nj, ne̱ vaa cheꞌé quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ yoꞌ cheꞌej a. ꞌO̱ se da̱j doj quinavi̱j se vaa ꞌyáá ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 38 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ ei. Vaa vi̱j neê espadá rihaan níꞌ nihánj, Señor ―taj nij soꞌ a. \p ―Veé da̱nj me se da̱nj na̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj Jesucristó ga̱a cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱ a \p \v 39 Ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó, nda̱a vaa cuꞌyón ina̱nj soꞌ quiꞌya̱j soꞌ a. Ne̱ canocoꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rej xco̱ soꞌ a. \v 40 Ne̱ ga̱a cuchiꞌ nij soꞌ rej yoꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ se vaa ca̱ráán Diose̱ chrej rihaan síí chre̱e se̱ gaa na̱nj gu̱un rá soj quiꞌya̱j soj cacunꞌ quiꞌya̱j síí chre̱e á ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \p \v 41 Ga̱a ne̱ naxuun soꞌ man soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ rej yaníj do̱j, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, \v 42 ne̱ cataj soꞌ rihaan Diose̱ a: \p ―Sese caꞌve̱e, ne̱ ca̱ráán raꞌá so̱ꞌ xráj, se̱ gaa na̱nj quira̱nꞌ uxrá ꞌu̱nj sayuun, tza̱j ne̱ sese ma̱ꞌán so̱ꞌ me rá qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌán so̱ꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa me rá ma̱ꞌanj maꞌ ―taj Jesucristó, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a. \p \v 43 Ga̱a ne̱ curuviꞌ yoꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ cavii rej xta̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ nariꞌ nucuaj nimán soꞌ, quiꞌyaj se‑mo̱zó Diose̱ yoꞌ a. \v 44 Ne̱ nanó ndoꞌo rá soꞌ, ne̱ nucua̱j ndoꞌo cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ cavii ndoꞌo nihaa̱ rihaan soꞌ, ne̱ ase vaa ton vaa nihaa̱ cavii rihaan soꞌ cayanj rihaan yoꞌóó a. \v 45 Ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ rej ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, tza̱j ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa cotoj nu̱ꞌ nij soꞌ, cheꞌé se nanó ndoꞌo rá nij soꞌ a. \v 46 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Me cheꞌé otoj soj ga̱. Na̱xuma̱a̱n soj cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ se̱ gaa na̱nj gu̱un rá soj quiꞌya̱j soj cacunꞌ quiꞌya̱j síí chre̱e á ―taj soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj nii ga̱a quitaꞌaa nii man Jesucristó a \p \v 47 Dan me se nicu̱nꞌ Jesucristó caꞌmii soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ caꞌnaꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱, ne̱ síí cuꞌna̱j Judas yoꞌo̱ tuviꞌ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me síí táá ya̱a̱n rihaan nij yuvii̱, ne̱ quinichrunꞌ síí cuꞌna̱j Judas rihaan Jesucristó, cheꞌé rej guun rá soꞌ cachro̱n tuꞌva̱ soꞌ xruu̱ Jesucristó a. \v 48 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan Judas a: \p ―Ne chiha̱nꞌ uxrá ꞌyáá so̱ꞌ, se vaa tacuachén so̱ꞌ manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ga̱a cachro̱n tu̱ꞌvá so̱ꞌ xruj, man Judas ―taj soꞌ rihaan Judas yoꞌ a. \p \v 49 Dan me se queneꞌen nij síí nicu̱nꞌ ga̱ Jesucristó da̱j quiꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a: \p ―Go̱ꞌ núj neê espadá raa̱ nij soꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 50 Ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ nij soꞌ roꞌ, goꞌ taneê soꞌ neê espadá raa̱ se‑mo̱zó xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ güéj nu̱ꞌ xréé yoꞌ rej nuva̱ꞌ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. \v 51 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Caꞌne̱ꞌ rá soj ga̱ suun ꞌyaj da̱nj á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó rej quiranꞌ chiꞌii̱ xréé mozó yoꞌ, ne̱ nu̱ꞌ orá nahuun sa̱ꞌ xréé mozó yoꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. \v 52 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, rihaan tanuu uun chij rihaan nij tanuu tumé nuvií do̱ꞌ, rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ a: \p ―Me cheꞌé ꞌnaꞌ neê espadá ꞌnaꞌ chruun ꞌnaꞌ ga̱ soj ga̱. Síí itu̱u̱ mé ꞌu̱nj, rá soj naꞌ. \v 53 ꞌO̱ se daj a̱ güii yáán ꞌu̱nj ga̱ nij soj rá nuvií noco̱o, tza̱j ne̱ ne gu̱un rá soj qui̱taꞌaa soj mán ꞌu̱nj maꞌ. Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se a̱j quisíj orá caꞌve̱e quiꞌya̱j soj nda̱a vaa me rá soj quiꞌya̱j soj, ne̱ nihánj me se caꞌve̱e gu̱un nucua̱j soj si̱j va̱j rej rmi̱ꞌ a ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Pedró ga̱a cataj soꞌ se vaa nuveé si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me soꞌ a \p \v 54 Dan me se quitaꞌaa nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Jesucristó rá veꞌ tucuá xrej ata̱ suun noco̱o doj, ne̱ ga̱nꞌ ga̱nꞌ canocoꞌ síí cuꞌna̱j Pedró rej xco̱ Jesucristó, ꞌnaꞌ soꞌ a. \v 55 Dan me se naranꞌ nii yaꞌan rá veꞌ, ne̱ yáán tacuachriin taranꞌ nii rihaan yaꞌan, ne̱ yáán síí cuꞌna̱j Pedró scaꞌnúj nij soꞌ a. \v 56 Dan me se yáán soꞌ rej chuguu̱n yaꞌan rihaan nij tuviꞌ xrej, ne̱ queneꞌen yoꞌo̱ mozó cha̱na̱ man soꞌ, ne̱ niꞌya̱j uxrá chana̱ yoꞌ man soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj mozó cha̱na̱ yoꞌ rihaan tuviꞌ noꞌ síí ma̱n ga̱ noꞌ a: \p \v 57 ―Síí nihánj roꞌ, me yoꞌo̱ síí cachéé ga̱ Jesucristó a ―taj chana̱ yoꞌ, niꞌya̱j yoꞌ man Pedró a. \p Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan chana̱ yoꞌ a: \p ―Ne neꞌén ꞌu̱nj man soꞌ, man nocoj ―taj soꞌ a. \p \v 58 Ne̱ yoꞌó orá nii me se queneꞌen yoꞌó soꞌ man Pedró uún a: \p ―Yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí chéé ga̱ soꞌ mé so̱ꞌ ei ―taj soꞌ rihaan Pedró a. \p ―Taj maꞌ. Nuveé si̱j chéé ga̱ soꞌ mé ꞌu̱nj, man tinu̱j ―taj Pedró yoꞌ a. \p \v 59 Dan me se cachén yoꞌó orá uún, ga̱a ne̱ nucua̱j caꞌmii yoꞌó soꞌ a: \p ―Ya̱ uxrá si̱j cachéé ga̱ Jesucristó me síí nihánj na̱nj ei. ꞌO̱ se si̱j cavii estadó Galilea me ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó chugua̱nj ―taj yoꞌó soꞌ a. \p \v 60 Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan síí tuꞌva da̱nj a: \p ―Ne uno uxraj me taj so̱ꞌ, man tinu̱j ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a. \p Ne̱ dan me se nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj, ne̱ nu̱ꞌ caguáj toꞌloo a. \v 61 Ga̱a ne̱ canica̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ niꞌya̱j soꞌ man Pedró, ga̱a ne̱ nanuj rá Pedró se‑na̱na̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱a cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ: “Neꞌén ꞌu̱nj se vaa asa̱ꞌ ataa cagua̱j toꞌloo nii̱ corá, ne̱ vaꞌnu̱j cata̱j so̱ꞌ se vaa ne neꞌén so̱ꞌ manj maꞌ”, cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ quii a. \v 62 Dan me se ga̱a niꞌya̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man Pedró, ga̱a ne̱ curiha̱nj Pedró xeꞌ, ne̱ taꞌvee ndoꞌo soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj nii ga̱a cutaꞌ nii cacunꞌ xráá Jesucristó a \p \v 63 Ga̱a ne̱ nij síí quitaꞌaa man Jesucristó roꞌ, tihaꞌ ndoꞌo nij soꞌ man soꞌ, ne̱ goꞌ nij soꞌ xráá soꞌ a. \v 64 Ne̱ ga̱a goꞌ nij soꞌ xráá soꞌ me se caráán nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a: \p ―Cata̱j so̱ꞌ rihaan núj me síí goꞌ mán so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ, \v 65 ne̱ queꞌe̱e̱ doj nana̱ nij aꞌmii uún nij soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 66 Ne̱ ga̱a quisíj güii, ne̱ cunuu chre̱ꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ dan me se nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, cunuu chre̱ꞌ, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Jesucristó rá veꞌ aꞌneꞌ nij soꞌ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ: \p \v 67 ―Sese ya̱ si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ, rá so̱ꞌ, ne̱ cata̱j xnaꞌanj so̱ꞌ rihaan núj á ―taj nij soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Caꞌve̱e se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ se̱ cuchumán rá soj se‑na̱na̱j maꞌ. \v 68 Ne̱ sese xna̱ꞌanj ꞌu̱nj ꞌo̱ nana̱ man soj, tza̱j ne̱ se̱ cataj xnaꞌanj soj rihanj maꞌ. \v 69 Tza̱j ne̱ rej rihaan níꞌ me se xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ ca̱yáán ꞌu̱nj rej nuva̱ꞌ Diose̱ síí nucua̱j ndoꞌo a ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \p \v 70 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj cunuda̱nj nij soꞌ man Jesucristó, cataj nij soꞌ: \p ―Cheꞌé dan me taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ ―taj nij soꞌ rihaan soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Veé ya̱ nda̱a vaa cataj soj roꞌ, veé da̱nj vaa na̱nj á ―taj soꞌ a. \p \v 71 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a: \p ―Se̱ cachiin doj síí caꞌna̱ꞌ cata̱j xnaꞌanj rihaan níꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé síí nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se maꞌa̱n níꞌ me síí cuno da̱j tuꞌva soꞌ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a. \c 23 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii síí cuꞌna̱j Pilato ga̱ Jesucristó a \p \v 1 Dan me se queꞌe̱e̱ nij soꞌ, ne̱ naxuma̱a̱n taranꞌ nij soꞌ, ne̱ caꞌanj nica̱j nij soꞌ man Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Pilato a. \v 2 Ga̱a ne̱ cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato a: \p ―Síí nihánj roꞌ, me síí tucuꞌyón tucuáán ne̱ rihaan tuviꞌ núj si̱j israelitá, ne̱ cataj soꞌ se vaa se̱ goꞌ yuvii̱ puextó rihaan síí nica̱j suun cuꞌna̱j César, ne̱ taj soꞌ se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ gu̱un síí nica̱j suun rey me maꞌa̱n soꞌ, taj soꞌ ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. \p \v 3 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato man Jesucristó a: \p ―So̱ꞌ me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a. \p ―Vej á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 4 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Pilato rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, rihaan nij yuvii̱ do̱ꞌ a: \p ―Nuviꞌ cacunꞌ tumé síí nihánj narij maꞌ ―taj soꞌ a: \p \v 5 Tza̱j ne̱ nucua̱j doj caꞌmii nij soꞌ, cataj nij soꞌ: \p ―Tza̱j ne̱ queꞌe̱e̱ yuvii̱ uno se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ vaa güii quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun na̱nj á. Ne̱ va̱j soꞌ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ nu̱ꞌ estadó Judea nihánj, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ estadó Galilea, ne̱ ꞌnaꞌ soꞌ nda̱a nihánj tucuꞌyón soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Pilato a. \p \v 6 Dan me se cuno Pilato se‑na̱na̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ xnáꞌanj Pilato man nij soꞌ sese si̱j cavii estadó Galilea me Jesucristó a. \v 7 Ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa ya̱ cavii Jesucristó estadó Galilea rej uun chij síí cuꞌna̱j Herodes a. Cheꞌé dan cataj soꞌ se vaa caꞌa̱nj ni̱caj nij soꞌ man Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Herodes yoꞌ a. ꞌO̱ se güii dan me se nuû maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes chumanꞌ Jerusalén a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii síí cuꞌna̱j Herodes ga̱ Jesucristó a \p \v 8 Ga̱a queneꞌen síí cuꞌna̱j Herodes man Jesucristó, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá soꞌ a. ꞌO̱ se asi̱j rque̱ ndoꞌo me se guun rá soꞌ queneꞌe̱n soꞌ man Jesucristó, cheꞌé se a̱j cuchiꞌ nana̱ rihaan soꞌ da̱j ꞌyaj Jesucristó a. Ne̱ guun rá soꞌ se vaa quiꞌya̱j Jesucristó ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ni̱ꞌyaj soꞌ a. \v 9 Dan me se xnáꞌanj ndoꞌo soꞌ nana̱ man Jesucristó, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nana̱ ne caꞌmi̱i̱ Jesucristó rihaan soꞌ a̱ maꞌ. \v 10 Tza̱j ne̱ nicu̱nꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj nicu̱nꞌ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan nij yuvii̱ nicu̱nꞌ, ne̱ nucua̱j ndoꞌo cutaꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó a. \v 11 Ga̱a ne̱ nachriꞌ Herodes do̱ꞌ, nij tanuu nu̱u̱ rihaan soꞌ do̱ꞌ, niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Ga̱a ne̱ naꞌnéé nij soꞌ yatzíj sedá man Jesucristó quiꞌyaj Herodes, ne̱ veé dan naꞌnéé uún Herodes man soꞌ rihaan Pilato a. \v 12 Ne̱ güii dan me se guun cheꞌe̱ Herodes ga̱ Pilato naꞌmii sa̱ꞌ ro̱j soꞌ ga̱ tuviꞌ ro̱j soꞌ a. ꞌO̱ se asi̱j rque̱ doj me se si̱j ta̱j riꞌyunj man tuviꞌ me ro̱j soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cataj xnaꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato se vaa cavi̱ꞌ Jesucristó rihaan rcutze̱ a \p \v 13 Dan me se canacúún síí cuꞌna̱j Pilato man nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, man nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá do̱ꞌ, man maꞌa̱n nij yuvii̱ do̱ꞌ, se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ cunu̱u chre̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ a. \v 14 Ga̱a ne̱ cataj Pilato rihaan nu̱ꞌ nij yuvii̱ a: \p ―Dan me se nica̱j soj man snóꞌo nihánj caꞌnaꞌ soj rihanj, ne̱ cataj soj se vaa soꞌ me síí me rá quiꞌya̱j nij yuvii̱ sayuun a. Ne̱ veé xnáꞌanj ꞌu̱nj man soꞌ cuno taranꞌ soj da̱j ꞌyaj soꞌ, ne̱ xa̱ꞌ cacunꞌ cutaꞌ soj xráá soꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j cacunꞌ vaa da̱nj tumé síí nihánj narij maꞌ. \v 15 Ne̱ síí cuꞌna̱j Herodes roꞌ, ne nari̱ꞌ soꞌ cacunꞌ tumé síí nihánj a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se naꞌnéé u̱u̱n síí cuꞌna̱j Herodes man síí nihánj rihaan níꞌ na̱nj á. Ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa taj cacunꞌ quiꞌyaj síí nihánj, ne̱ ne nó xcúún soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ maꞌ. \v 16 Cheꞌé dan qui̱ꞌyáj do̱j sayuun man soꞌ, ne̱ caꞌa̱nj u̱u̱n soꞌ, quiꞌya̱j níꞌ na̱nj á ―taj Pilato rihaan taranꞌ nij yuvii̱ a. \p \v 17 ꞌO̱ se ma̱a̱n güii dan me se daj a̱ chaꞌanj pascuá naꞌnéé nij soꞌ man ꞌo̱ yuvii̱ ꞌni̱j tagaꞌ a. \p \v 18 Ga̱a ne̱ caguáj cunuda̱nj nij soꞌ, cataj nij soꞌ a: \p ―Ticavi̱ꞌ soj man síí nihánj ei. Ticavi̱ꞌ soj man síí nihánj ei. Ne̱ quiri̱i̱ so̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Barrabás tagaꞌ cheꞌé núj á ―taj nij soꞌ, caguáj nij soꞌ rihaan Pilato a. \p \v 19 Ne̱ xa̱ꞌ síí cuꞌna̱j Barrabás, tza̱j ne̱ si̱j quiꞌyaj cunuꞌ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Jerusalén me soꞌ, ne̱ si̱j ticaviꞌ man yuvii̱ me soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caxríj nii tagaꞌ man soꞌ a. \p \v 20 Ga̱a ne̱ caꞌmii uún Pilato rihaan nij yuvii̱ a. ꞌO̱ se guun rá soꞌ quiri̱i̱ soꞌ man Jesucristó caꞌa̱nj Jesucristó a. \p \v 21 Ga̱a ne̱ caguáj nu̱ꞌ nij yuvii̱, cataj nij soꞌ: \p ―Cano̱ ya̱ soꞌ rihaan rcutze̱ ei ―taj nij yuvii̱, caguáj nij yuvii̱ a. \p \v 22 Ga̱a ne̱ quisíj vaꞌnu̱j cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱: \p ―Tza̱j ne̱ taj va̱j se chiꞌi̱i̱ quiꞌyaj soꞌ maꞌ. Taj va̱j cacunꞌ tumé soꞌ, ne̱ ne nó xcúún soꞌ cavi̱ꞌ soꞌ maꞌ. Dan me se qui̱ꞌyáj do̱j sayuun man soꞌ, ne̱ caꞌa̱nj u̱u̱n soꞌ qui̱ꞌyáj na̱nj á ―taj uún Pilato rihaan nij yuvii̱ a. \p \v 23 Tza̱j ne̱ caguáj ndoꞌo nij yuvii̱, ne̱ uxrá caꞌneꞌ nij yuvii̱ suun rihaan Pilato se vaa ya̱ cavi̱ꞌ Jesucristó rihaan rcutze̱ quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ guun nucua̱j doj se‑na̱na̱ nij yuvii̱ yoꞌ a. \v 24 Ga̱a ne̱ guun ya̱ rá Pilato se vaa quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa cataj nij yuvii̱ rihaan soꞌ a. \v 25 Dan me se síí ꞌni̱j tagaꞌ tumé cacunꞌ se vaa cunuꞌ yuvii̱ quiꞌyaj do̱ꞌ, se vaa ticaviꞌ yuvii̱ do̱ꞌ, quirii Pilato man soꞌ caꞌa̱nj u̱u̱n soꞌ, nda̱a vaa cataj nij yuvii̱ a. Ne̱ Jesucristó roꞌ, caꞌvej rá Pilato quira̱nꞌ soꞌ nda̱a vaa guun rá nij yuvii̱ quira̱nꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j quiꞌyaj nij yuvii̱ ga̱a cachrón nij yuvii̱ man Jesucristó rihaan rcutze̱ a \p \v 26 Dan me se nica̱j nii man Jesucristó caꞌanj nii, ga̱a ne̱ quitaꞌaa nii man yoꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón síí cavii chumanꞌ Cirene ga̱a ꞌnaꞌ nique soꞌ rej tacaan, ne̱ cutaꞌ nii rcutze̱ xráá soꞌ ata̱ soꞌ rcutze̱ ꞌnaꞌ soꞌ rej xco̱ Jesucristó a. \v 27 Ne̱ nocoꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱ man Jesucristó, ne̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ me chana̱, ne̱ dan me se goꞌ nij chana̱ se‑cuxru̱ꞌ nij noꞌ rucua̱a̱ nij noꞌ, ne̱ taꞌvee ndoꞌo nij chana̱ niꞌya̱j nij chana̱ man Jesucristó a. \v 28 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, cataj Jesucristó rihaan nij chana̱ yoꞌ: \p ―Cuno̱ soj cha̱na̱ taꞌni̱j chumanꞌ Jerusalén caꞌmi̱j á. Se̱ taꞌvee nij soj ni̱ꞌyaj soj mán ꞌu̱nj a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ taꞌve̱e soj ni̱ꞌyaj soj man maꞌa̱n soj do̱ꞌ, man maꞌa̱n taꞌníí soj do̱ꞌ á. \v 29 ꞌO̱ se vaa güii cata̱j nii se vaa a̱j cavii sa̱ꞌ doj nij chana̱ itu̱un do̱ꞌ, nij chana̱ ne nari̱ꞌ neꞌej do̱ꞌ, nij chana̱ ne tucutzi̱i neꞌej do̱ꞌ a. \v 30 ꞌO̱ se güii dan me se gu̱un cheꞌe̱ yuvii̱ nacu̱nj yuvii̱ nij quij se vaa cane̱e̱ nij quij ca̱ráán nij quij xráá maꞌa̱n nij soꞌ a. \v 31 ꞌO̱ se ase vaa chruun maree̱ vaa iꞌna̱ꞌ vaa ꞌu̱nj nihánj, tza̱j ne̱ da̱nj na̱nj ticavi̱ꞌ nii manj a. Táá a̱ nij síí ne̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ ase vaa chruun naco̱o̱ caviꞌ vaa nij síí tumé cacunꞌ ne̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cheꞌé dan chiꞌi̱i̱ uxrá doj quira̱nꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij chana̱ a. \p \v 32 Ne̱ nica̱j nii man yavíj ro̱j síí tumé cacunꞌ, caꞌanj nii rej cavi̱ꞌ ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó a. \v 33 Ne̱ ga̱a cuchiꞌ taranꞌ nij soꞌ rej cuꞌna̱j Tacaan Cúú Yave̱ Xnangá, ne̱ cachrón nii man Jesucristó ga̱ ro̱j síí tumé cacunꞌ rihaan vaꞌnu̱j rcutze̱, ne̱ dan me se yoꞌo̱ soꞌ roꞌ, cachrón nii rej nuva̱ꞌ Jesucristó, ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, cachrón nii rej nichru̱un Jesucristó a. \v 34 Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱, cataj soꞌ: \p ―Cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyáá so̱ꞌ sayuun man nij soꞌ, man Ata̱j Chij. ꞌO̱ se ne neꞌen nij soꞌ da̱j ꞌyaj nij soꞌ maꞌ ―taj soꞌ, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Rej soꞌ Diose̱ a. \p Ga̱a ne̱ tico tixaj nij tanuu cheꞌé saga̱nꞌ Jesucristó a. \p \v 35 Ne̱ canicunꞌ queꞌe̱e̱ yuvii̱ niꞌya̱j da̱j quira̱nꞌ Jesucristó a. Dan me se caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij síí uun chij, cataj nij soꞌ: \p ―A̱j tinanii soꞌ man yoꞌó yuvii̱ rihaan sayuun, rá soꞌ á. Caꞌve̱e ti̱nanii soꞌ man maꞌa̱n soꞌ ya̱j ei. Sese si̱j narii Diose̱ me soꞌ do̱ꞌ, sese si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me soꞌ do̱ꞌ, ne̱ caꞌve̱e ti̱nanii maꞌa̱n soꞌ man soꞌ a ―taj nij síí uun chij niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. \p \v 36 Ne̱ nij tanuu, tza̱j ne̱ caꞌngaꞌ naco̱o̱ uún nij tanuu niꞌya̱j nij tanuu man Jesucristó, ne̱ ruꞌmaan nij tanuu na vinó yu̱u̱ tuꞌva Jesucristó, \v 37 ne̱ cataj nij soꞌ: \p ―Sese so̱ꞌ me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ ti̱nanii so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ rihaan sayuun ya̱j vij ―taj nij tanuu rihaan Jesucristó a. \p \v 38 Ne̱ vaa rcuchra̱ꞌ nó rihaan rcutze̱ yoꞌ, ne̱ nó nana̱ rihaan rcuchra̱ꞌ yoꞌ se vaa: “Si̱j nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me síí nihánj a”, taj nana̱ yoꞌ a. \p \v 39 Ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ ro̱j síí tumé cacunꞌ noco̱ꞌ rihaan rcutze̱ rej xꞌnu̱j Jesucristó roꞌ, nij caꞌmii soꞌ rihaan Jesucristó, cataj soꞌ: \p ―Si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ, rá so̱ꞌ naꞌ. Me cheꞌé ne tinanii so̱ꞌ man taranꞌ níꞌ ga̱ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 40 Tza̱j ne̱ yoꞌó síí tumé cacunꞌ roꞌ, cataj soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ: \p ―Nihánj me se cuya̱a̱n vaa sayuun ranꞌ níꞌ ga̱ sayuun ranꞌ síí nihánj na̱nj á. Ne̱ me cheꞌé ne chuꞌvíꞌ so̱ꞌ a̱ doj niꞌya̱j so̱ꞌ Diose̱ ga̱. \v 41 Dan me se xa̱ꞌ níꞌ, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé cavi̱ꞌ níꞌ, ne̱ ranꞌ níꞌ sayuun cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ, tza̱j ne̱ xa̱ꞌ síí nihánj, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ doj se chiꞌi̱i̱ ne quiꞌya̱j síí nihánj a̱ maꞌ ―taj yoꞌó síí tumé cacunꞌ yoꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a. \p \v 42 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Se̱ quiniꞌyón so̱ꞌ ra̱cuíj so̱ꞌ manj, asa̱ꞌ guun cheꞌe̱ so̱ꞌ guun chij so̱ꞌ a̱ maꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 43 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a: \p ―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cuano̱ se vaa güii cuanꞌ me se ca̱yáán so̱ꞌ ga̱ ꞌu̱nj rej sa̱ꞌ ndoꞌo rej ne̱ nij síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. \p \v 44 Veé dan, ne̱ caxu̱j me yoꞌ, ne̱ guun rmi̱ꞌ rihaan nu̱ꞌ chumii̱, ne̱ yoꞌo̱ guun rmi̱ꞌ rihaan chumii̱ nda̱a quisíj agaꞌ vaꞌnu̱j rej anocoꞌ güii a. \v 45 Ne̱ guun rmi̱ꞌ rihaan güii, ne̱ sinꞌ nu̱ꞌ yatzíj cortiná noco̱ꞌ rá nuvií noco̱o a. \v 46 Ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj Jesucristó, cataj soꞌ: \p ―Naca̱j so̱ꞌ nimanj, Ata̱j Chij ―taj soꞌ, ne̱ veé dan caviꞌ soꞌ a. \p \v 47 Dan me se queneꞌen tanuu capitán se vaa guun, ga̱a ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii soꞌ cheꞌé Diose̱, ne̱ cataj soꞌ: \p ―Xa̱ꞌ síí nihánj, tza̱j ne̱ ya̱ ya̱ síí sa̱ꞌ me soꞌ na̱nj á ―taj tanuu yoꞌ niꞌya̱j soꞌ man Jesucristó a. \p \v 48 Dan me se queneꞌen taranꞌ nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rej yoꞌ se vaa guun, ga̱a ne̱ goꞌ nij soꞌ se‑cuxru̱ꞌ nij soꞌ rucua̱a̱ nij soꞌ cheꞌé se nanó ndoꞌo rá nij soꞌ, ga̱a ne̱ canica̱j nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ a. \v 49 Ne̱ canicunꞌ cunuda̱nj nij tuviꞌ Jesucristó rej ga̱nꞌ doj, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ me chana̱ cuno se‑na̱na̱ Jesucristó asi̱j cavii Jesucristó estadó Galilea a. Ne̱ niꞌya̱j taranꞌ nij soꞌ man Jesucristó a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cachinꞌ nii man Jesucristó rque yuꞌuj yuvej a \p \v 50 Ne̱ vaa ꞌo̱ síí cuꞌna̱j José, ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me soꞌ a. Ne̱ síí sa̱ꞌ me soꞌ, ne̱ síí nica̱ nimán me soꞌ, \v 51 ne̱ ne vaa rá soꞌ da̱j se vaa rá yoꞌó nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá maꞌ. Ne gu̱un rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj yoꞌó nij soꞌ maꞌ. Ne̱ síí cavii chumanꞌ Arimatea yoꞌo̱ chumanꞌ na̱j estadó Judea me soꞌ a. Ne̱ soꞌ me síí me ndoꞌo rá gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a. \p \v 52 Dan me se caꞌanj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato se vaa caꞌve̱j rá síí cuꞌna̱j Pilato cachi̱nꞌ soꞌ man Jesucristó a. Dan me se caꞌvej síí cuꞌna̱j Pilato, \v 53 ga̱a ne̱ caꞌanj síí cuꞌna̱j José, tinanij soꞌ man Jesucristó, ne̱ nacutáj soꞌ yatzíj mantá xráá Jesucristó, ne̱ caxríj soꞌ man Jesucristó rque yuꞌuj yuvej rej nuviꞌ a̱ ꞌó xnangá naj a. \p \v 54 Veé da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ güii ꞌyaj chuvi̱i nij yuvii̱ israelitá cheꞌé güii nara̱a̱n rá nij soꞌ, ne̱ veé da̱nj quisíj güii naránj rá nij soꞌ a. \v 55 Ne̱ canocoꞌ nij chana̱ cavii estadó Galilea ga̱ Jesucristó rej xco̱ síí cuꞌna̱j José, ne̱ queneꞌen nij chana̱ yuꞌuj rej caxríj síí cuꞌna̱j José man Jesucristó, \v 56 ga̱a ne̱ canica̱j nij chana̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ quiꞌyaj chuvi̱i nij chana̱ yoꞌóó gunꞌ da̱j do̱ꞌ, squíí xlá mirra do̱ꞌ, caxri̱i̱ nij chana̱ man Jesucristó rá nij chana̱ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó a \p Dan me se maꞌa̱n güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se naránj rá nij chana̱ a. \c 24 \p \v 1 Ne̱ taxre̱j güii cotungó, ga̱a ataa doj quisi̱j güii, me se caꞌanj nij chana̱ rej ta̱j yuꞌuj, ne̱ nica̱j nij chana̱ nij rasu̱u̱n gunꞌ da̱j se vaa a̱j quiꞌyaj chuvi̱i nij noꞌ a. \v 2 Ga̱a ne̱ queneꞌen nij chana̱ se vaa na̱j yaníj yuvej aráán tuꞌva yuꞌuj na̱j Jesucristó a. \v 3 Ne̱ ga̱a catúj nij chana̱ rá yuꞌuj, ne̱ ne nari̱ꞌ nij chana̱ man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a̱ maꞌ. \v 4 Dan me se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo nij chana̱, ne̱ nicunꞌ vi̱j snóꞌo rihaan nij chana̱, ne̱ ro̱j snóꞌo yoꞌ me se yatzíj chuguu̱n uxrá nuû ro̱j soꞌ a. \v 5 Dan me se cuchuꞌviꞌ uxrá nij chana̱, ne̱ caꞌanj ca̱yáán ru̱j nij chana̱, ne̱ cuchruj nij chana̱ rihaan nij chana̱ rihaan yoꞌóó a. Ga̱a ne̱ cataj ro̱j snóꞌo rihaan nij noꞌ: \p ―Taj cheꞌé nano̱ꞌ soj man síí vaa iꞌna̱ꞌ rej na̱j nij síí caviꞌ maꞌ. \v 6 ꞌO̱ se nuviꞌ soꞌ naj nihánj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ na̱nj á. Dan me se nanu̱j rá soj se vaa cataj soꞌ ga̱a va̱j nij soj estadó Galilea, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan soj se vaa \v 7 xa̱ꞌ soꞌ si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ta̱cuachén nii man soꞌ rihaan síí tumé cacunꞌ, ne̱ cachro̱n nij soꞌ man soꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, taj soꞌ a ―taj ro̱j snóꞌo yoꞌ rihaan nij chana̱ a. \p \v 8 Dan me se nanuj rá nij chana̱ nana̱ caꞌmii Jesucristó a. \v 9 Ga̱a ne̱ curiha̱nj nij chana̱ yuꞌuj yuvej, ne̱ canica̱j nij chana̱ yoꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cataj xnaꞌanj nij chana̱ nu̱ꞌ se vaa queneꞌen nij noꞌ rihaan xa̱a̱n nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó uún do̱ꞌ a. \v 10 Dan me se vaꞌnu̱j nij chana̱ me níí cuꞌna̱j Mariá Magdalena do̱ꞌ, níí cuꞌna̱j Juana do̱ꞌ, níí cuꞌna̱j María nii Jacobo do̱ꞌ, ne̱ vaꞌnu̱j nij noꞌ ga̱ yoꞌó nij chana̱ roꞌ, cataj xnaꞌanj rihaan nij apóstol cheꞌé nu̱ꞌ se vaa queneꞌen nij noꞌ a. \v 11 Ne̱ ga̱a cuno nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man se‑na̱na̱ nij chana̱, ga̱a ne̱ nana̱ snúú rmaꞌa̱n me nana̱ yoꞌ, rá nij apóstol cuneꞌ Jesucristó man, ne̱ ne cuchuma̱n rá nij soꞌ se‑na̱na̱ nij chana̱ a. \v 12 Tza̱j ne̱ naxuma̱a̱n síí cuꞌna̱j Pedró, ne̱ cavii soꞌ cunánj soꞌ caꞌanj soꞌ nda̱a yuꞌuj yoꞌ, niꞌya̱j soꞌ a. Dan me se canicunꞌ nitu̱u̱ soꞌ, niꞌya̱j soꞌ rque yuꞌuj, tza̱j ne̱ nuviꞌ Jesucristó naj rque yuꞌuj queneꞌen soꞌ a. Ma̱a̱n yatzíj mantá u̱u̱n naj, niꞌya̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ cavii soꞌ quinanꞌ soꞌ, ne̱ caráyaꞌa̱nj soꞌ cheꞌé nu̱ꞌ se vaa guun a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa caꞌmii Jesucristó ga̱ vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱a va̱j ro̱j soꞌ chrej nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Emaús a \p \v 13 Dan me se vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó roꞌ, va̱j ro̱j soꞌ chrej veé ma̱a̱n güii cotungó yoꞌ, caꞌanj ro̱j soꞌ nda̱a ꞌo̱ chumanꞌ na̱j xa̱a̱n kilómetro ga̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ Emaús cuꞌna̱j chumanꞌ yoꞌ a. \v 14 Ne̱ nanó ro̱j soꞌ cuentó cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiranꞌ nij tuvi̱ꞌ Jesucristó a. \v 15 Dan me se nanó ro̱j soꞌ cuentó, ne̱ nuchruj ra̱a̱ ro̱j soꞌ da̱j quiranꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ maꞌa̱n Jesucristó quinichrunꞌ rihaan ro̱j soꞌ, ne̱ chéé Jesucristó ga̱ ro̱j soꞌ a. \v 16 Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e cunu̱u ya̱a̱n ro̱j soꞌ man Jesucristó maꞌ. \v 17 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a: \p ―Chéé ro̱j so̱j nanó ro̱j so̱j cuentó, ne̱ me cheꞌé nanó ro̱j so̱j cuentó ga̱ tuviꞌ ro̱j so̱j, ne̱ me cheꞌé nanó ndoꞌo rá ro̱j so̱j ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ a. \p Ne̱ dan me se canicunꞌ ro̱j soꞌ, ne̱ nanó ndoꞌo rá ro̱j soꞌ a. \v 18 Dan me se yoꞌo̱ soꞌ me síí cuꞌna̱j Cleofas, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Cunuda̱nj nij síí aranꞌ chumanꞌ Jerusalén neꞌen da̱j vaa guun chumanꞌ Jerusalén güii cachén nihánj ei. Ne̱ me cheꞌé da̱j ꞌo̱ ruún so̱ꞌ me síí ne neꞌen da̱j vaa guun güii cachén nihánj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a. \p \v 19 Ga̱a ne̱: \p ―Da̱j guun chumanꞌ Jerusalén ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man ro̱j soꞌ a. \p Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a: \p ―Nu̱ꞌ se vaa quiranꞌ Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret a. Ne̱ soꞌ me síí guun síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan nij yuvii̱, ne̱ síí uun nucua̱j ndoꞌo quiꞌyaj suun me soꞌ, ne̱ síí cavii ndoꞌo nana̱ sa̱ꞌ cheꞌé Diose̱ tuꞌva me soꞌ rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ a. \v 20 Ne̱ dan me se caꞌneꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj caꞌneꞌ nij síí nica̱j suun caꞌneꞌ suun se vaa cavi̱ꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ cachrón nii man soꞌ rihaan rcutze̱, \v 21 ne̱ dan me se guun rá núj se vaa soꞌ me síí ti̱nanii man níꞌ si̱j israelitá rihaan sayuun, tza̱j ne̱ quiranꞌ soꞌ cunuda̱nj, ne̱ nihánj me se síj vaꞌnu̱j güii caviꞌ soꞌ ado̱nj. \v 22 Tza̱j ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo núj, quiꞌyaj chana̱ tuviꞌ núj a. ꞌO̱ se taxre̱j cuanꞌ me se caꞌanj ni̱ꞌyaj nij chana̱ yuꞌuj cachinꞌ nii man soꞌ, \v 23 tza̱j ne̱ dan me se ne nari̱ꞌ nij chana̱ man soꞌ a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌnaꞌ uún nij chana̱ rihaan núj, ne̱ cataj nij chana̱ se vaa nda̱a vi̱j se‑mo̱zó Diose̱ naquiꞌyaa rihaan nij noꞌ, ne̱ cataj ro̱j se‑mo̱zó Diose̱ se vaa vaa iꞌna̱ꞌ Jesucristó, taj nij chana̱ rihaan núj na̱nj ado̱nj. \v 24 Dan me se cavii ꞌo̱ vi̱j tuviꞌ núj caꞌanj ni̱ꞌyaj ro̱j soꞌ yuꞌuj yoꞌ, tza̱j ne̱ queneꞌen ro̱j soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj nij chana̱ rihaan núj, tza̱j ne̱ ne nari̱ꞌ ro̱j soꞌ man maꞌa̱n Jesucristó a̱ maꞌ ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a. \p \v 25 Ga̱a ne̱ maꞌa̱n Jesucristó cataj rihaan ro̱j soꞌ a: \p ―Dan me se síí ne acaj cuentá me soj, ne̱ síí ne niha̱ꞌ rá cuchuma̱n rá nu̱ꞌ se‑na̱na̱ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me soj na̱nj á. \v 26 ꞌO̱ se ne neꞌen soj se vaa xa̱ꞌ síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo quira̱nꞌ soꞌ sayuun ne̱ catu̱u̱ soꞌ rej gu̱un chij ndoꞌo soꞌ a ―taj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a. \p \v 27 Ga̱a ne̱ dan me se guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ cheꞌé se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Moisés do̱ꞌ, cheꞌé se‑na̱na̱ cunuda̱nj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ da̱j taj nu̱ꞌ danj Diose̱ cheꞌé maꞌa̱n soꞌ a. \p \v 28 Dan me se quinichrunꞌ nij soꞌ tuꞌva chumanꞌ rej caꞌanj ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ Jesucristó me se nda̱a rá se ꞌyaj síí caꞌa̱nj chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ doj roꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. \v 29 Ga̱a ne̱ terquee̱ ro̱j soꞌ man Jesucristó a: \p ―Quina̱j ca̱chríí so̱ꞌ ga̱ rój, ne̱ a̱j caꞌanj güii, ne̱ vaj so̱ꞌ chrej, ne̱ gu̱un rmi̱ꞌ na̱nj á ―taj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó a. \p Ga̱a ne̱ quináj soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ catúj soꞌ chumanꞌ cara̱nꞌ soꞌ ga̱ ro̱j soꞌ a. \p \v 30 Dan me se yáán nij soꞌ cha̱ xtiꞌno̱ nij soꞌ, ne̱ nica̱j Jesucristó rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé rachrúún, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún, rqué soꞌ cha̱ ro̱j soꞌ a. \v 31 Dan me se caxríj rá ro̱j soꞌ, ne̱ cunuu ya̱a̱n ro̱j soꞌ man Jesucristó, ne̱ veé dan nu̱ꞌ caꞌanj niꞌya̱ Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ, ne̱ ne caꞌve̱e queneꞌe̱n ro̱j soꞌ man soꞌ a̱ maꞌ. \v 32 Ga̱a ne̱ cataj ro̱j soꞌ rihaan tuviꞌ ro̱j soꞌ a: \p ―Veé ya̱ maꞌa̱n Jesucristó me yoꞌ asa̱n. ꞌO̱ se ga̱a caꞌmii soꞌ ga̱ níꞌ ga̱a va̱j níꞌ chrej do̱ꞌ, ga̱a cataj xnaꞌanj soꞌ cheꞌé danj Diose̱ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá nimán níꞌ, ne̱ nda̱a tiquisii maꞌa̱n nimán níꞌ, quiꞌyaj soꞌ a ―taj ro̱j soꞌ rihaan tuviꞌ ro̱j soꞌ a. \p \v 33 Ga̱a ne̱ ma̱a̱n orá dan naxuma̱a̱n ro̱j soꞌ, ne̱ canica̱j ro̱j soꞌ caꞌanj uún ro̱j soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ cuchiꞌ ro̱j soꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ a̱j cunuu chre̱ꞌ xa̱a̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó ga̱ yoꞌó tuviꞌ nij soꞌ, \v 34 ne̱ nij soꞌ roꞌ, cataj rihaan ro̱j soꞌ se vaa ya̱ a̱j cunuu iꞌna̱ꞌ uún síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ síí cuꞌna̱j Simón me síí queneꞌen man soꞌ, taj nij soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a. \v 35 Ga̱a ne̱ ro̱j soꞌ roꞌ, cataj xnaꞌanj da̱j guun ga̱a queneꞌen ro̱j soꞌ man Jesucristó ga̱a vaj ro̱j soꞌ chrej, ne̱ cataj xnaꞌanj ro̱j soꞌ se vaa nda̱a cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún ga̱a cunuu ya̱a̱n ro̱j soꞌ man Jesucristó, taj ro̱j soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa curuviꞌ Jesucristó rihaan xa̱a̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a \p \v 36 Dan me se ga̱a nanó nij soꞌ cuentó cheꞌé nu̱ꞌ rasu̱u̱n dan, ne̱ nu̱ꞌ curuviꞌ Jesucristó tanu̱u̱ scaꞌnúj nij soꞌ, ne̱: \p ―Dínj ga̱a̱ nimán soj á ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a. \p \v 37 Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ taꞌnaj me síí nicu̱nꞌ rihaan nij soꞌ, rá nij soꞌ a. \v 38 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Me cheꞌé nanó ndoꞌo rá soj, ne̱ me cheꞌé uun vi̱j rá soj ga̱. \v 39 Ni̱ꞌyaj soj raꞌaj ni̱ꞌyaj soj tacój ni̱ꞌyaj soj, ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa ma̱ꞌanj me á. Xa̱ꞌ taꞌnaj, tza̱j ne̱ taj nee̱ man soꞌ do̱ꞌ, taj cúú man soꞌ do̱ꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ, \v 40 ne̱ tihaa̱n soꞌ raꞌa soꞌ do̱ꞌ, tacóó soꞌ do̱ꞌ, rihaan nij soꞌ a. \p \v 41 Dan me se ne caꞌve̱e cuchuma̱n rá nij soꞌ se vaa maꞌa̱n Jesucristó me a. ꞌO̱ se guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ, ne̱ caꞌanj uxrá rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a: \p ―Vaa do̱j se chá rihaan soj naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a. \p \v 42 Ga̱a ne̱ rqué nij soꞌ ꞌo̱ xcoꞌ nee̱ xcuaj riꞌya do̱ꞌ, do̱j scuu̱ xtaan do̱ꞌ, man soꞌ, \v 43 ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ, ne̱ chá soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ a. \v 44 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a: \p ―Nihánj me nana̱ caꞌmii ꞌu̱nj rihaan nij soj ga̱a va̱j ꞌu̱nj ga̱ soj, se vaa cataj ꞌu̱nj vaa cheꞌé quisi̱j ya̱ ꞌunj nu̱ꞌ nana̱ aꞌmii cheꞌé ꞌu̱nj nana̱ no̱ rihaan yanj no̱ se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, yanj no̱ se‑na̱na̱ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá do̱ꞌ, yanj no̱ nij chraꞌ salmo do̱ꞌ a ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a. \p \v 45 Ga̱a ne̱ guun nucua̱j nij soꞌ xcaj nij soꞌ cuentá cheꞌé nu̱ꞌ danj Diose̱, quiꞌyaj soꞌ, \v 46 ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ: \p ―Veé da̱nj taj danj Diose̱ se vaa xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, tza̱j ne̱ quira̱nꞌ ma̱ꞌanj sayuun, ne̱ cavi̱ꞌ ꞌu̱nj, ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj a. \v 47 Ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ natáj nii rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ se vaa cheꞌé se vaa caꞌnáꞌ ꞌu̱nj roꞌ, cheꞌé dan sese ca̱nica̱j nimán nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ chrej sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ tumé nij soꞌ a. Dan me se asino caꞌmi̱i̱ natáj nii nana̱ dan chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ natáj nii nu̱ꞌ rihaan chumii̱ ado̱nj. \v 48 Ne̱ nij soj roꞌ, me nij síí queneꞌen nu̱ꞌ rasu̱u̱n quiꞌyáj ne̱ testigó gu̱un soj, \v 49 ne̱ nihánj me se rque̱ ꞌu̱nj Nimán Diose̱ rihaan soj nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva maꞌa̱n Diose̱ ga̱a naá a. Dan me se yoꞌo̱ ca̱yáán soj chumanꞌ Jerusalén nihánj nda̱a se nari̱ꞌ nucuaj nimán soj quiꞌya̱j Diose̱ á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cavii Jesucristó xta̱ꞌ a \p \v 50 Ga̱a ne̱ nica̱j Jesucristó man nij soꞌ, caꞌanj soꞌ nda̱a tuꞌva chumanꞌ Betania, ga̱a ne̱ naxca̱j soꞌ raꞌa soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ se vaa veꞌé ra̱cuíj Diose̱ man nij soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ a. \v 51 Ne̱ nu̱ꞌ caꞌmii soꞌ da̱nj cheꞌé nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ cavii soꞌ xta̱ꞌ caꞌanj soꞌ a. \v 52 Dan me se naꞌvíj nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ canica̱j nij soꞌ caꞌanj uún nij soꞌ nda̱a chumanꞌ Jerusalén, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá nij soꞌ, \v 53 ne̱ yoꞌo̱ caꞌanj nij soꞌ nuvií noco̱o, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. Veé da̱nj ga̱a̱ ya̱ ei.