\id 2TH \h 2 Tesalonicenses \toc1 2 Tesalonicenses \mt1 Nihánj me síj vi̱j yanj cartá quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Pabló caꞌnéé soꞌ rihaan nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Diose̱ ya̱nj chumanꞌ cuꞌna̱j Tesalónica a \c 1 \p \v 1 Síí cuꞌna̱j Pabló do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Silvano do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Timoteo do̱ꞌ, me núj, ne̱ ꞌyaj núj yanj cartá nihánj caꞌne̱j núj rihaan nij soj si̱j ya̱nj chumanꞌ cuꞌna̱j Tesalónica si̱j noco̱ꞌ man Rej níꞌ Diose̱ do̱ꞌ, man Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ do̱ꞌ a. \v 2 Me rá núj quiꞌya̱j Rej níꞌ Diose̱ do̱ꞌ, quiꞌya̱j Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ do̱ꞌ, se lu̱j cheꞌé soj, ne̱ me rá núj ga̱a̱ xe̱j nimán soj, quiꞌya̱j ro̱j soꞌ a. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa veꞌé nocoꞌ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó ya̱nj chumanꞌ Tesalónica man Diose̱ a \p \v 3 Sa̱ꞌ uxrá doj canocoꞌ nij soj man Diose̱, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ doj rá ꞌo̱ ꞌo̱ soj tinúú soj daj a̱ güii, ne̱ cheꞌé dan no̱ xcúún núj niga̱nj nago̱ꞌ núj graciá rihaan Diose̱ cheꞌé soj, tinu̱j, nocoj. \v 4 Ne̱ maꞌa̱n núj nataꞌ rihaan nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Diose̱ ya̱nj queꞌe̱e̱ chumanꞌ se vaa veꞌé ꞌyaj soj, ne̱ dan me se taj núj se vaa ꞌyaj ndoꞌo nii sayuun man soj, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ amán rá soj niꞌya̱j soj man Diose̱, ne̱ ꞌo̱ vaa sca̱ꞌ rá soj rihaan sayuun, ne̱ yoꞌo̱ nocoꞌ raan soj man Diose̱ ei. Dan me se yoꞌo̱ aꞌmii sca̱ꞌ ya̱ maꞌa̱n núj cheꞌé soj rihaan daj a̱ nij síí noco̱ꞌ Diose̱ ya̱nj daj a̱ chumanꞌ se vaa uxrá táá riꞌyunj nii man soj ne̱ uxrá ranꞌ soj sayuun, taj núj rihaan nij soꞌ ei. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé güii quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij yuvii̱ ꞌyaj sayuun man nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a \p \v 5 Cheꞌé se vaa ꞌyaj soj, cheꞌé dan neꞌen níꞌ se vaa nica̱ vaa nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ cheꞌé soj a. Dan me se nuchruj ra̱a̱ Diose̱ cheꞌé soj, ne̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ se vaa caꞌve̱e ca̱yáán soj ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ cheꞌé maꞌa̱n güii dan ranꞌ soj sayuun na̱nj á. \v 6 Dan me se neꞌen níꞌ se vaa nica̱ vaa rá Diose̱ quiꞌya̱j Diose̱ sayuun man nij yuvii̱ quiꞌyaj sayuun man soj, \v 7 ne̱ nica̱ vaa rá Diose̱ cata̱j xnaꞌanj Diose̱ se vaa navi̱j güii ranꞌ soj sayuun, ne̱ nara̱a̱n rá soj ga̱ núj, ne̱ veé da̱nj nara̱a̱n rá taranꞌ níꞌ güii curuvi̱ꞌ uún Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ do̱ꞌ, curuvi̱ꞌ nij se‑mo̱zó soꞌ síí nucua̱j ndoꞌo do̱ꞌ, curuvi̱ꞌ rej xta̱ꞌ rque ꞌo̱ yaꞌan chuguu̱n a. \v 8 Ne̱ quiꞌya̱j Jesucristó sayuun man nij yuvii̱ ne neꞌen man Diose̱ do̱ꞌ, man nij yuvii̱ naꞌvej rá cuno̱ se‑na̱na̱ Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ nana̱ sa̱ꞌ do̱ꞌ a. \v 9 Dan me se quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ dan me se rej yaníj cuma̱n nij soꞌ, caca̱a̱ nij soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Se̱ queneꞌen nij soꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ do̱ꞌ, se̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa veꞌé ndoꞌo vaa soꞌ do̱ꞌ, yan nucua̱j ndoꞌo soꞌ do̱ꞌ maꞌ. \v 10 ꞌO̱ se güii caꞌna̱ꞌ uún síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan chumii̱ nihánj me se cata̱j nij síí sa̱ꞌ noco̱ꞌ man soꞌ se vaa veꞌé ndoꞌo vaa soꞌ, ne̱ sa̱ꞌ uxrá vaa nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj soꞌ a. ꞌO̱ se cuchumán ya̱ rá soj cuno soj nana̱ nataꞌ núj rihaan soj ei. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa achíín niꞌya̱j Pabló rihaan Diose̱ se vaa ra̱cuíj Diose̱ man nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó a \p \v 11 Cheꞌé dan niga̱nj achíín niꞌya̱j núj rihaan Diose̱ cheꞌé soj se vaa caꞌve̱e quisi̱j soj gu̱un soj nu̱ꞌ nda̱a vaa me rá Diose̱ gu̱un soj ga̱a canacúún Diose̱ man soj canoco̱ꞌ soj man soꞌ a. Ne̱ achíín niꞌya̱j núj se vaa ra̱cuíj ndoꞌo Diose̱ man soj quiꞌya̱j suun soj nu̱ꞌ suun sa̱ꞌ me rá soj quiꞌya̱j suun soj, cheꞌé se si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó me soj a. \v 12 Dan me se nda̱a síj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cavi̱i̱ sa̱ꞌ doj Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ni̱ꞌyaj yuvii̱ cheꞌé se vaa quiꞌyaj maꞌa̱n soj, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ maꞌa̱n soj ni̱ꞌyaj yuvii̱ cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me soj a. Da̱nj ina̱nj me se lu̱j me rá Diose̱ síí noco̱ꞌ níꞌ man do̱ꞌ, Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ do̱ꞌ, quiꞌya̱j ro̱j soꞌ cheꞌé soj ado̱nj. \c 2 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé síí chiꞌi̱i̱ caꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ a \p \v 1 Dan me se a̱j neꞌen soj se vaa caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cunu̱u chre̱ꞌ níꞌ ga̱ soꞌ, tinu̱j, nocoj. Cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj núj rihaan soj cuano̱ \v 2 se vaa se̱ guun vi̱j raꞌya̱nj rá soj maꞌ. Se̱ caráyaꞌa̱nj soj nana̱ cuno soj se vaa a̱j quisíj güii caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó rihaan chumii̱ maꞌ. Nuveé na̱na̱ ya̱ me nana̱ yoꞌ maꞌ. Caꞌve̱e se nana̱ caꞌmii Nimán Diose̱ me yoꞌ taj nii, caꞌve̱e se da̱nj aꞌmii ꞌo̱ síí aꞌmii natáj taj nii, caꞌve̱e se nana̱ cachrón núj rihaan ꞌo̱ yanj cartá me yoꞌ taj nii, tza̱j ne̱ taj se ꞌyaj maꞌ. ꞌO̱ se ataa quisi̱j güii caꞌna̱ꞌ uún Jesucristó ado̱nj. \v 3 Dan me se naꞌvej uxrá raj tiha̱ꞌ yuꞌunj nii a̱ doj man soj a̱ mei. Dan me se asino tucua̱j yuvii̱ rihaan Diose̱, ne̱ caꞌna̱ꞌ yoꞌo̱ síí chiꞌi̱i̱ rihaan chumii̱, ne̱ síí se̱ caꞌvej rá cuno̱ rihaan Diose̱ gu̱un soꞌ a. Dan me se xa̱ꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ si̱j a̱j caca̱a̱ gu̱un soꞌ vaa güii ei. \v 4 Dan me se quinachri̱ꞌ soꞌ man cunuda̱nj yaꞌanj, ne̱ a̱ ꞌó rasu̱u̱n se̱ caꞌvej rá soꞌ naꞌvi̱j yuvii̱ rihaan maꞌ. Dan me se catu̱u̱ maꞌa̱n soꞌ nuvií noco̱o ca̱yáán soꞌ rej naꞌvíj yuvii̱ rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ caꞌmi̱i̱ ne̱ soꞌ cata̱j soꞌ se vaa maꞌa̱n soꞌ me Diose̱ á. \p \v 5 Sese̱ naꞌnu̱j rá soj, ne̱ nu̱ꞌ nana̱ nihánj me nana̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj asi̱j rque̱ doj ga̱a cayáán ꞌu̱nj ga̱ soj ei. \v 6 Ne̱ a̱j neꞌen soj me rasu̱u̱n aráán chrej rihaan síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ, se vaa se̱ caꞌvee caꞌna̱ꞌ soꞌ cuano̱ maꞌ. Dan me se ca̱ráán chrej rihaan soꞌ nda̱a se quisi̱j güii cachrón Diose̱ caꞌna̱ꞌ soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌna̱ꞌ soꞌ ado̱nj. \v 7 Cuano̱ nihánj me se uun ndoꞌo cacunꞌ, tza̱j ne̱ ataa queneꞌe̱n níꞌ da̱j ga̱a̱ nu̱ꞌ cacunꞌ quiꞌya̱j síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ ei. Ne̱ xa̱ꞌ síí aráán chrej caꞌna̱ꞌ síí chiꞌi̱i̱, tza̱j ne̱ vaa güii naxu̱u̱n soꞌ man maꞌa̱n soꞌ, \v 8 ga̱a ne̱ caꞌna̱ꞌ síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ síí naꞌvej rá cuno̱ rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n níꞌ da̱j gu̱un ei. Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ caꞌya̱nj u̱u̱n soꞌ man síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ, ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soꞌ ado̱nj. \v 9 Síí chre̱e síí cuꞌna̱j Satanás me síí quiꞌya̱j caꞌna̱ꞌ síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ, ne̱ maꞌa̱n síí chre̱e quiꞌya̱j gu̱un nucua̱j síí chiꞌi̱i̱ yoꞌ quiꞌya̱j ndoꞌo soꞌ suun noco̱o ni̱ꞌyaj yuvii̱, cheꞌé yan tiha̱ꞌ yuꞌunj soꞌ man nij yuvii̱ a. \v 10 Ne̱ nu̱ꞌ se chiꞌi̱i̱ ndoꞌo quiꞌya̱j soꞌ, tiha̱ꞌ yuꞌunj soꞌ man nij yuvii̱ caꞌa̱nj caca̱a̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Ne̱ nij yuvii̱ yoꞌ me se nuveé yuvi̱i̱ aranꞌ rá cuno̱ nana̱ ya̱ nana̱ quiꞌya̱j quinani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun me nij soꞌ maꞌ. \v 11 Cheꞌé dan maꞌa̱n Diose̱ quiꞌya̱j cuchuma̱n rá nij soꞌ nana̱ ne̱, ne̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ chrej tihaꞌ yuꞌunj, quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj. \v 12 Da̱nj ina̱nj quiꞌya̱j Diose̱ ga̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ ne cuchuma̱n rá nana̱ ya̱, ne̱ ina̱nj chrej chiꞌi̱i̱ niha̱ꞌ rá nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa narii Diose̱ man níꞌ canoco̱ꞌ níꞌ man soꞌ a \p \v 13 Tza̱j ne̱ no̱ xcúún núj niga̱nj nago̱ꞌ núj graciá rihaan Diose̱ cheꞌé soj si̱j ꞌe̱e̱ rá síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man, tinu̱j, nocoj. ꞌO̱ se narii Diose̱ man soj cunu̱u sa̱ꞌ soj quiꞌya̱j Nimán Diose̱, ne̱ cuchuma̱n rá soj cuno̱ soj nana̱ ya̱, ne̱ quita̱j ya̱a̱n soj rihaan yoꞌó nij síí cavi̱i̱ sa̱ꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. \v 14 Dan me se ga̱a nataꞌ núj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan soj, ne̱ canacúún Diose̱ man soj se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj ga̱ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan da̱j se veꞌé ndoꞌo vaa Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj uún ado̱nj. \v 15 Cheꞌé dan canoco̱ꞌ raan soj tucuáán cuchruj núj rihaan soj ga̱a caꞌmii núj ga̱ soj do̱ꞌ, ga̱a quiꞌyaj núj yanj cartá caꞌnéé núj rihaan soj do̱ꞌ ei. \v 16-17 Ne̱ me rá núj quinari̱ꞌ nucuaj nimán soj, quiꞌya̱j maꞌa̱n Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ do̱ꞌ, Rej níꞌ Diose̱ do̱ꞌ a. Ne̱ Diose̱ roꞌ, me síí ꞌe̱e̱ rá man níꞌ, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo soꞌ se lu̱j ga̱ níꞌ se vaa naquiꞌyaj nucua̱j soꞌ nimán níꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, ne̱ guun ya̱ rá níꞌ se vaa cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ, quiꞌya̱j uún soꞌ ei. Ne̱ me rá núj gu̱un nucua̱j soj quiꞌya̱j suun soj nu̱ꞌ suun sa̱ꞌ, ne̱ caꞌmi̱i̱ soj nu̱ꞌ nana̱ sa̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj. \c 3 \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa cachi̱nj niꞌya̱j nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó rihaan Diose̱ cheꞌé síí cuꞌna̱j Pabló a \p \v 1 Dan me se vaa yoꞌó nana̱ me rá núj caꞌne̱j núj rihaan soj, tinu̱j, nocoj. Ne̱ me rá núj cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ se vaa xnaꞌa̱nj uxrá se‑na̱na̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ nana̱ yoꞌ rej cuno̱ yoꞌó yuvii̱ nana̱ yoꞌ, nda̱a vaa cavii sa̱ꞌ nana̱ yoꞌ ga̱a cuno maꞌa̱n soj nana̱ yoꞌ a. \v 2 Ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soj cheꞌé núj se vaa quinani̱i̱ núj rihaan nij síí chiꞌi̱i̱ uún á. ꞌO̱ se vaa yuvii̱ ne amán rá niꞌya̱j man Jesucristó a̱ man ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa vaa cheꞌé ga̱a̱ nucua̱j rá níꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ a \p \v 3 ꞌO̱ se síí sa̱ꞌ ndoꞌo me síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo ga̱a̱ nucua̱j rá níꞌ man soꞌ, ne̱ soꞌ me síí quiꞌya̱j nari̱ꞌ nucuaj rá soj, ne̱ tu̱mé soꞌ man soj se vaa se̱ quiꞌyaj canaán síí chre̱e rihaan soj ado̱nj. \v 4 Ne̱ nucua̱j rá núj man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ se vaa yoꞌo̱ ꞌyaj ya̱ soj nu̱ꞌ se vaa cataj núj rihaan soj, ne̱ dan me se veé ꞌo̱ da̱nj ya̱ quiꞌya̱j soj ei. \p \v 5 Ne̱ me rá núj se vaa ra̱cuíj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ man maꞌa̱n soj da̱j quiꞌya̱j soj, cara̱a̱ cochro̱j soj rihaan Diose̱, ne̱ yoꞌo̱ canoco̱ꞌ soj man Diose̱ nda̱a vaa quiꞌyaj maꞌa̱n Jesucristó, ne̱ se̱ caꞌneꞌ rá soj ga̱ suun ꞌyaj da̱nj maꞌ. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa se̱ gaa rmi̱i̱ níꞌ maꞌ \p \v 6 Ne̱ cheꞌé se si̱j noco̱ꞌ man síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ me nu̱ꞌ níꞌ, ne̱ cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj yoꞌó nana̱ rihaan soj, tinu̱j, nocoj. Dan me se gu̱un yaníj soj rihaan nu̱ꞌ nij tinúú níꞌ nij síí noco̱ꞌ chrej rmi̱i̱ naꞌvej rá quiꞌya̱j suun ei. ꞌO̱ se si̱j ne nocoꞌ tucuáán narqué núj rihaan me nij soꞌ na̱nj ado̱nj. \v 7 ꞌO̱ se a̱j neꞌen soj se vaa no̱ xcúún soj quiꞌya̱j soj nda̱a vaa quiꞌyaj núj ga̱a cayáán núj ga̱ soj, ne̱ dan me se ne vaa rmi̱i̱ núj ga̱a cane núj ga̱ soj maꞌ. \v 8 Ne̱ ne cha̱ u̱u̱n núj chraa rihaan soj maꞌ. ꞌO̱ se nu̱ꞌ se chá núj naruꞌvee núj saꞌanj rihaan soj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ꞌo̱ se nuvi̱i niga̱nꞌ quiꞌyaj suun uxrá núj quiri̱ꞌ núj chá núj, ne̱ ne quiꞌya̱j suun soj cheꞌé núj, quiꞌyaj núj maꞌ. \v 9 Dan me se sese guun rá núj cachi̱nj núj se chá rihaan soj, ne̱ cunó xcúún núj quiꞌya̱j núj da̱nj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá núj quiꞌya̱j núj da̱nj maꞌ. Ma̱a̱n se guun rá núj cuchru̱j núj tucuáán rihaan soj da̱j quiꞌya̱j maꞌa̱n soj ado̱nj. \v 10 ꞌO̱ se ga̱a cayáán núj ga̱ soj, ne̱ tana̱nj nataꞌ núj nana̱ nihánj rihaan soj caꞌmi̱i̱ soj a: “sese vaa ꞌo̱ síí naꞌvej rá quiꞌya̱j suun, ne̱ se̱ chá soꞌ chraa maꞌ”, taj núj rihaan soj ado̱nj. \p \v 11 A̱j cuchiꞌ nana̱ rihaan núj se vaa taꞌa̱j síí rmi̱i̱ ꞌnij scaꞌnúj soj, ne̱ nij soꞌ me se naꞌvej rá nij soꞌ quiꞌya̱j suun nij soꞌ, tza̱j ne̱ naꞌnéé rmaꞌa̱n nij soꞌ nana̱ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a. \v 12 Cheꞌé Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ aꞌneꞌ núj suun cuano̱ rihaan yuvii̱ ꞌyaj da̱nj, se vaa dínj ga̱a̱ tuꞌva nij soꞌ, ne̱ quiꞌya̱j suun nij soꞌ, ne̱ ina̱nj se chá quiꞌyaj canaán maꞌa̱n nij soꞌ cha̱ nij soꞌ á. \p \v 13 Ne̱ xa̱ꞌ maꞌa̱n soj, tza̱j ne̱ se̱ caꞌneꞌ rá soj quiꞌya̱j suun soj suun sa̱ꞌ, man tinu̱j, man nocoj. \v 14 Sese yoꞌo̱ tuviꞌ soj naꞌvej rá cuno̱ nana̱ cachrón núj rihaan yanj nihánj, ne̱ xca̱j soj cuentá me síí naꞌvej rá cuno̱ nana̱, ne̱ se̱ cayáán rcuaꞌa̱a̱n soj ga̱ soꞌ maꞌ. Nda̱a síj, ga̱a ne̱ gu̱un naꞌa̱j soꞌ a. \v 15 Tza̱j ne̱ se̱ nachriꞌ soj ni̱ꞌyaj soj man síí rmi̱i̱ yoꞌ maꞌ. Tana̱nj veꞌé quiꞌya̱j soj, nago̱ꞌ soj chrej nucua̱j man soꞌ á. ꞌO̱ se tinúú soj me soꞌ ado̱nj. \s1 Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa veꞌé cuma̱n nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó yoꞌ, rá síí cuꞌna̱j Pabló a \p \v 16 O̱rúnꞌ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ neꞌen quiꞌya̱j ga̱a̱ xe̱j nimán níꞌ, ne̱ me rá núj quiꞌya̱j soꞌ da̱nj cheꞌé soj nu̱ꞌ güii a. Ne̱ caꞌve̱e se me maꞌa̱n sayuun quira̱nꞌ soj, tza̱j ne̱ dínj ga̱a̱ nimán soj, quiꞌya̱j soꞌ á. Ne̱ me rá núj ca̱yáán síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ga̱ taranꞌ soj ado̱nj. \p \v 17 Ma̱ꞌanj si̱j cuꞌna̱j Pabló raꞌaj achronj nana̱ nihánj se vaa veꞌé cuma̱n soj raj a. Da̱nj ina̱nj ꞌyáá ꞌu̱nj do̱j nana̱ rihaan cunuda̱nj nij yanj cartá aꞌnéé ꞌu̱nj, ne̱ na̱nj vaa letrá achronj a. \v 18 Me rá núj quiꞌya̱j ndoꞌo Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ se lu̱j cheꞌé cunuda̱nj soj ado̱nj.