\id LUK - Vasui (Tinputz) NT [tpz] -Papua New Guinea 2004 (DBL 2014) \h LUK \toc1 Luk \toc2 Luk \toc3 Lu \mt1 LUK \ip E Luk to hikta teꞌ non pan, eꞌ a paeh va pa havun me ra poa vamomhë pe Ieesuꞌ. Pareꞌ hikta teꞌ non pan, eꞌ a to Jiuꞌ, eꞌ a to Grik. A vöön peꞌ ivëh a vöön Antiök manih pa muhin va Siriaꞌ. A kiu vamomoaan peꞌ ivëh a kiu röktaꞌ, a teꞌ to vavatoꞌ hah non o teꞌ to haraꞌ ne a ma vu hiinana, pareꞌ nat vavih rakah non o to pa napan va Grik, ivëh keꞌ se keh kiun o to Grik eꞌ se teꞌ rakah va non manih pa teꞌ natnat to kiun. \ip O puk vaꞌih eꞌ o puk vamomoaan pe Luk, eꞌ to kiun o puk vaꞌih pan a napan va Grik se nat o vahutët pe Ieesuꞌ, ko vahutët pamëh se rëh a ma kokoman pee pa vatet e Ieesuꞌ. Ivëh, ka manih po vato peꞌ, eꞌ to vavaato suk non o upöm teꞌ varih to hikta teꞌ ne ro Jiuꞌ pan, ee se nat ne e Ieesuꞌ to nö voh maꞌ po oeh vëh pa kon hah a ra a napan kurus va po oeh vëh. Eꞌ to vato suk a pah ö va pa ö ne Ieesuꞌ to tavus teꞌ vah vavoh me o iu peꞌ. O iu peꞌ to hikta teꞌ non pan eꞌ a tah po kum varoe, ahik, eꞌ a tah pea papaeh. Eꞌ to kiun suk me a ma tah varih, a taateꞌ va pa kë a ëhnan e Sosoenën, o kikis pa Tuvuh Vasioꞌ, me a taateꞌ hin, pa nap arus me a nap öt ö. \ip E Luk to hikta ep voh non e Ieesuꞌ to nonok non a kiu peꞌ pa mataneah, ivëhkëk, manih pa ma kiu vavaiu peꞌ, eꞌ to kon a ma soe man manih po teꞌ varih to ep voh ne pa ma kiu ne Ieesuꞌ to nok voh. Po poen na se ëh o kiun peꞌ, ea se inan e pe Ieesuꞌ e Susun pea. \c 1 \p \v 1 Eën A Teꞌ Topoan Tiopiras, A napan peo to puta voh pa kiun vavih suk hah o vahutët vëh ne Ieesuꞌ Kristo to nok voh marën a vakikis o vaman pea. \v 2 Ee to kiun suk hah voh o vahutët po teꞌ varih to ep momoaan voh ne pa ma tah poë varih, keꞌ ee voh ivarih to vatvus voh ka ra a kiu me o vavaasis pe Ieesuꞌ Kristo a teꞌ vëh ne Sosoenën to vateꞌ maꞌ, keꞌ nö maꞌ manih po oeh. \v 3 Eöꞌ e Luk to iu kiun meꞌ noꞌ o vahutët pamëh to vanö ka nös oah. Ko poen neöꞌ to kehkeh nat vavih noꞌ pa pusun in a soe pamëh, ka kuru neöꞌ se kiun suk hah va eoꞌ manih pa ö nea to pënton moaan vavoh no. \v 4 Ivëh kën sih nat vavih eom pa soe vaꞌih nee to vavaasis voh ne oah a man rakah. \s1 A Ankeroꞌ To Soe Vanat E Sëkaraëaꞌ E Lisabet Se Han Koaꞌ \p \v 5 O poen ne Hëërot to matop non a muhin va Jiutiaꞌ, keꞌ teꞌ voh non a teꞌ ësës heꞌ a ëhnaneah e Sëkaraëaꞌ. E Sëkaraëaꞌ voh a teꞌ ësës heꞌ va po vu teꞌ va pe Apaësaꞌ to taneꞌ maꞌ pe Aron. Ka ëhnan e köövo peꞌ e Lisabet, eꞌ me e köövo va po vuteꞌ va pe Aron. \v 6 Ka manih pa matan e Sosoenën nee to pah teꞌ vavih rakah e ne pon, pare vavatet vavih rakah kov e ne pa ma taateꞌ pe Sunön, pare hikta teꞌ me ne ta siꞌ hat manih pa matan e Sosoenën. \v 7 Ivëhkëk, ee to hikta teꞌ me ne ta koaꞌ, suk ataeah, o ihoꞌpaeꞌ to pos voh en, keꞌ hikta onöt non a han koaꞌ. E Sëkaraëaꞌ pen e Lisabet to manot varo rakah voh ee. \v 8 O poen no vakum teꞌ pe Sëkaraëaꞌ to vovoh ne pa matop a kiu va pa ës a tah avoavuh vih ke na e Sosoenën manih koman a Iuun Hinhin Apuh, ke Sëkaraëaꞌ nö pa ës a tah avoavuh vih vamanih peꞌ a teꞌ ësës heꞌ manih pa matan e Sosoenën. \v 9 Ka manih pa taateꞌ va po teꞌ ësës heꞌ, o teꞌ ësës heꞌ va po kum teꞌ pe Sëkaraëaꞌ to vi a saatuꞌ pa ep këh peteh se ho manuh pa koman a siꞌ piprom vasioꞌ, pareꞌ ës ke na e Sosoenën a tah avoavuh vih. Kee kon ee pe Sëkaraëaꞌ se ho. \v 10 Ko poen no a tah avoavuh vih pamëh to ësës non, a nap peo rakah he hinhin ne manih mahën. \p \v 11 Ka pah ankeroꞌ tavus e Sëkaraëaꞌ, pareꞌ sun non manih pa papmatö in a pok vëh no a tah avoavuh vih pamëh to ësës non. \v 12 Ka ankeroꞌ to tavus maꞌ, ke Sëkaraëaꞌ ep in poan, pareꞌ pah töhkak ko naöp suntan en. \v 13 Ivëhkëk, a ankeroꞌ to soe ke poan pan, “Sëkaraëaꞌ koe a naöp, Sosoenën to pënton en maꞌ pa hin pën. E köövo manot pën se han a pah koaꞌ oeteꞌ, kën vëhnan eah e Jon. \v 14 O kokoman pën se vih vörep, me eën se puh rakah nom po vaeö. Amot no a napan se vaeö rakah po poen ne sinaneah se vahuh poan.” \p \v 15 “Eꞌ se teꞌ rakah o ëhnan apuh manih pa matan e Sunön, pareꞌ hikta se kaak non to voaën me a ma ruiꞌ pais, pö ne sinaneah to han non poan ka Tuvuh Vasioꞌ to puh rakah non peꞌ. \v 16 Eꞌ se kon hah maꞌ a napan va Israël, kee tarih hah maꞌ manih pe Sunön Sosoenën pee.” \p \v 17 “Eꞌ se kon a taateꞌ me o kikis vëh ne Elaëjaꞌ to teꞌ me voh non, pareꞌ vovoh ke maꞌ e Sunön. Eꞌ se panih a ma kokoman po taman, kee tarih hah ke maꞌ manih pa ma koaꞌ pee, kee vapöh kokoman hah ee. Pareꞌ panih me en pa ma kokoman po teꞌ vatösoe, kee kon taneꞌ a taateꞌ me o kokoman natsean manih po teꞌ no a taateꞌ pee to teꞌ totoopin non sih manih pa matan e Sunön, pareꞌ vavaasis a napan pa taateꞌ vih, kee sih anoeh ne e Sunön, pare pënton a soe peꞌ.” \p \v 18 Ke Sëkaraëaꞌ hi poan pan, “Eöꞌ se vaman vah va in a soe pën nih? Emöm poꞌ e köövo peöꞌ to pah manot varo em.” \v 19 Ka ankeroꞌ piun poan, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ e Gebriël, to sun noꞌ sih pa matan e Sosoenën. Eꞌ koman ivëh to vanö maꞌ neoꞌ köꞌ teꞌ maꞌ a soe vih vaꞌih manih pën. \v 20 A ma soe peöꞌ se tavus vaman. Ivëhkëk, eën to hikta pënton a soe peöꞌ, parën hikta vaman nom, ivëh, kën se hikta vaato me ro upöm teꞌ, keꞌ onöt rakah po poen ne koaꞌ se tavus.” \p \v 21 Komön o poen pamëh ne Sëkaraëaꞌ to teꞌ non maꞌ manuh pa koman a piprom vapenpen pe Sosoenën, a nap peo to anoeh ne poë to pah kokoman vörep e ne pataeah to tavus vu peꞌ? \v 22 E Sëkaraëaꞌ to tavus maꞌ, pareꞌ hikta onöt non a vaato me ra napan, pareꞌ vauhioꞌ koren me non raoe, ivëh, kee nat e ne peꞌ to ep vu maꞌ ta tah manuh koman a piprom vapenpen. \v 23 Ka ma poen kiu peꞌ manih pa Iuun Hinhin Apuh hik ee, ke Sëkaraëaꞌ hah en manuh pa vöön peꞌ. \p \v 24 Ko vasuksuk ne köövo manot peꞌ to kiuk en, pareꞌ teꞌ varoe ko non iuun peꞌ pa tönim sivö. \v 25 Ke Lisabet soe en pan, “Sunön to vaꞌaus a neoꞌ po poen vëh, pareꞌ vahik këh en peöꞌ po poet vëh manih pa matëëra ma napan, suk moaan voh eöꞌ to hikta han koaꞌ noꞌ.” \s1 A Ankeroꞌ To Soe Vanat E Mariaꞌ A Ö Neꞌ Se Han Koaꞌ \p \v 26 O kiuk pe Lisabet to onöt non a tönim sivö me a paeh, ke Sosoenën vanö hah en pe ankeroꞌ Gebriël manuh pa siꞌ vöön va pa muhin va Galiliꞌ, a ëhnaneah Nasarët. \v 27 Ka ankeroꞌ teꞌ a soe manuh pa koaꞌ sepeꞌ a ëhnaneah e Mariaꞌ, nee to soe vaonöt voh, pan eꞌ se vaen pen e Jeosëp a teꞌ va po vuteꞌ pe sunön peꞌ e Devit. \v 28 Ka ankeroꞌ tavus e Mariaꞌ, pareꞌ soe pan, “Potan avih Mariaꞌ, Sosoenën to ep vavih ko nom oah, ke Sunön to teꞌ vaꞌpeh me a nom oah.” \v 29 E Mariaꞌ to pënton a soe pe Gebriël, pareꞌ pah töhkak vahat en, pareꞌ koman pan, “A soe vaꞌih, eꞌ a soe taeah?” \v 30 Ka ankeroꞌ soe ke poan pan, “Mariaꞌ koe a naöp, o kokoman pe Sosoenën to vih vi rakah ka nom oah. \v 31 Pënton nom ah, eën se han koaꞌ, parën vahuh a pah koaꞌ oeteꞌ, parën vëhnan rakah eah e Ieesuꞌ. \v 32 Eꞌ se teꞌ rakah non a teꞌ Sunön, ka napan se popokaꞌ ne poë e Koaꞌ pe Sosoenën va pa vöön va kin. E Sunön Sosoenën se vateꞌ poan a teꞌ Sunön rakah vamanih pe sipun voh eah e Devit. \v 33 Eꞌ me se teꞌ tamoaan non e Sunön va po vuteꞌ va pe Jekop, ka Matop Vih peꞌ hikta onöt rakah non ahik.” \p \v 34 Ke Mariaꞌ hi a ankeroꞌ pan, “A tah vaꞌih se tavus vahvanih? Eöꞌ to hikta vaen avoeꞌ noꞌ.” \v 35 Ka ankeroꞌ piun a soe pe Mariaꞌ, pareꞌ soe pan, “A Tuvuh Vasioꞌ se nö maꞌ manih pën, ko kikis pe Sosoenën se kopös a oah. E koaꞌ vivihan pamëh, nee se popokaꞌ ne poë, e Koaꞌ pe Sosoenën. \v 36 Eën to nat e nom e pömah Lisabet no a napan to sosoe voh ne pan, eꞌ to hikta onöt voh non a han koaꞌ. Ivëhkëk kuru vëh, a tönim sivö me a paeh to oah ee peꞌ to teꞌ me non o kiuk. \v 37 Ahikta pah tah ne Sosoenën to hikta onöt non a nok.” \v 38 Ke Mariaꞌ soe en pan, “Eöꞌ e köövo kikiu pe Sosoenën, ke Sosoenën se nok va en peöꞌ manih pa ö nën to soe ava.” Ka ankeroꞌ këh en pe Mariaꞌ ko hah en. \s1 E Mariaꞌ To Nö Pa Ep Pe Lisabet \p \v 39-40 A ma siꞌ poen to oah ee ke Mariaꞌ vamatop, pareꞌ vëhöꞌ en pa vöön to teꞌ non pa ma tope muhin va Jiutiaꞌ, pa ö ne Sëkaraëaꞌ pen Lisabet to teꞌ ne, pareꞌ ho en manuh pa iuun pee, pareꞌ not en pe Lisabet. \v 41 E Mariaꞌ to not e Lisabet me o vaeö apuh, ke koaꞌ vëh ne Lisabet to teen non variu en maꞌ. E Lisabet to puh rakah non pa Tuvuh Vasioꞌ. \v 42 E Lisabet to vaato vaꞌpuh en, ko soe pan, “Sosoenën to heꞌ a oah o vaeö apuh to oah e non po upöm köövo, pareꞌ heꞌ pet en po vaeö apuh pe koaꞌ vëh nën se vahuh.” \v 43 Ke Lisabet soe pet en pan, “Suk ataeah, ke sinan e Sunön peöꞌ nö maꞌ pa ep peöꞌ? \v 44 Eöꞌ to pënton a soe vaeö pën, ke koaꞌ vëh to teꞌ non pa komaneoꞌ vaeö vörep, pareꞌ variu en maꞌ.” \v 45 Ke Lisabet soe vamanih pan, “Eën to vaman vi voh eom, ivëh, kën se vaeö, amot ne Sosoenën se nok va en pën manih pa ö neꞌ to soe vaman va voh ka oah.” \s1 O Vaëhëh Vaeö Pe Mariaꞌ \p \v 46 E Mariaꞌ to soe pan, \q1 “O kokoman peöꞌ to kë vakin rakah a ëhnan e Sunön. \q1 \v 47 Ka apeneoꞌ vaeö rakah ke non pe Sosoenën to vaꞌaus a neoꞌ. \q1 \v 48-49 Eꞌ to koman non e köövo to teꞌ non pa taateꞌ teꞌ vöknah to kiu non peꞌ. \q2 Taneo non kuru no a napan va kuru me a napan se tavus amot maꞌ se soe pan, eöꞌ e köövo to teꞌ vaeö tamoaan noꞌ, \q3 Suk a tah apuh vëh ne Sosoenën kikis to nok manih peöꞌ ka ëhnaneah vivihan, \q2 \v 50 A ma vu koaꞌ va kuru me a ma teꞌ se tavus amot maꞌ, se keh ta ne poë, \q3 ivëh, ko ururuan peꞌ teꞌ rakah non manih pee. \q1 \v 51 Eꞌ to vataare voh en po kikis peꞌ pa ma kiu apaꞌpuh neꞌ to nok voh. \q2 Ka nap vatösoe neꞌ to veo vavah voh en pee. \q1 \v 52 Eꞌ to vöknah en po teꞌ sipoan këh a ma tasun apaꞌpuh pee, \q2 pareꞌ kë varuꞌ en pa napan to teꞌ vöknah ne. \q1 \v 53 Eꞌ to makën vamhun en pa nap maë pa ma taëën vihvih. \q1 Ka napan varih to vaneah ne a ma tah peo neꞌ to kokon hah këh en pee. \q2 Ko vahah koraꞌ en pee. \q1 \v 54-55 Ivëh, keꞌ soe ke voh a kën sipuura pan, \q2 ‘Eöꞌ se ururuan e Abraham me ro vuteꞌ peꞌ varih se tavus amot maꞌ, \q3 keꞌ nö ko tavus amot na manuh. \q1 Pareꞌ nat avoeꞌ e non po ururuan voh peꞌ. \q1 Eꞌ to nat e non pa soe vaman neꞌ to soe ke voh a kën sipuura, \q2 Ko vaꞌaus en pa napan peꞌ Israël.’” \p O vaëhëh pe Mariaꞌ to hik en. \p \v 56 Keꞌ teꞌ vaꞌpeh me Lisabet pa kukön sivö, pareꞌ hah en Nasarët. \s1 E Lisabet To Vahuh en Pe Jon \p \v 57 Ko poen vahuh pe Lisabet öök en, keꞌ vahuh en pa koaꞌ oeteꞌ. \v 58 Ka ta vöön peꞌ me o vuteꞌ peꞌ tënan a ö ne Sunön to ururuan va in e Lisabet, ko heꞌ poan e koaꞌ, ivëh, kee pët vaeö me ee peꞌ. \p \v 59 E Jon to onöt non o pöh nënkikiu, kee pe ee pa ö kokoaan peꞌ, pare iu vëhnan ne poë e Sëkaraëaꞌ, pa ëhnan e tamaneah. \v 60 Ivëhkëk, e Lisabet to soe pan, “Ahik, ea se vëhnan eah e Jon.” \v 61 Ivëhkëk, a kën poan e Lisabet to soe ke poë pan, “Ahik voh ta pah teꞌ va po vuteꞌ pën to vëhnan voh non e Jon.” \v 62 Ivëh, kee vauhioꞌ koren me e Sëkaraëaꞌ pan, “O ëhnan poanheh nën se vëhnan e sumuiꞌah?” \v 63 Ke Sëkaraëaꞌ hin poꞌ a tah neꞌ se kiun, pareꞌ kiun vamanih pan, “A ëhnaneah e Jon.” Kee pah kokoman vörep rakah e ne. \v 64 Ka varuꞌ rakah vakomanih e Sëkaraëaꞌ to vaato vavih hah en, pareꞌ taneo en pa kë a ëhnan e Sosoenën. \v 65 Ka kën poaneah pah vananaöp ee, ko vahutët va pa tah pamëh vatvi vëvëhöꞌ vavah en pa ma vöön kurus to teꞌ ne pa moeh totope va Jiutiaꞌ. \v 66 A napan kurus to pënton o vahutët pamëh pah kokoman tamoaan e ne, pare vaiihi e ne pan, “Amot ne koaꞌ vaꞌih se teꞌ non a koaꞌ taeah?” Ee to nat e ne po kikis pe Sunön to teꞌ vaꞌpeh me non poan. \s1 E Sëkaraëaꞌ To Vanënën Soe \p \v 67 E taman e Jon, e Sëkaraëaꞌ to puh rakah non pa Tuvuh Vasioꞌ ko soe vanënën pan, \q1 \v 68 “Ea se kë a ëhnan e Sunön Sosoenën va Israël, \q2 suk eꞌ to nö maꞌ pa vaꞌaus a ra a napan peꞌ, \q3 pareꞌ voen hah a ra. \q1 \v 69 Eꞌ to vanö maꞌ a pah teꞌ to öt non a tasun apuh va po vuteꞌ va pa teꞌ kikiu peꞌ, Devit, \q2 marën a voen hah a ra. \q1 \v 70 Vamanih pa ö neꞌ to soe vaman vavoh, \q2 manih pa rivoeero ro teꞌ vanënën soe voh peꞌ. \q1 \v 71 Eꞌ to soe vaman voh en pan, \q2 eꞌ se kon taneꞌ hah a ra manih po teꞌ to vakihat me a rora, \q3 me manih po kikis po teꞌ varih to rës ka rora sih. \q1 \v 72-73 Eꞌ to ururuan a kën sipuura, \q2 pareꞌ vaꞌaus raoe, \q3 ko nat avoeꞌ e non po vatom poan vivihan, \q2 neꞌ to nok me voh e sipuura, Abraham. \q1 \v 74 Ea hikta se naöp no po poen na to nonok no a kiu peꞌ, \q2 suk eꞌ se hehe hah këh a ra pa napan varih to vakihat me a rora. \q1 \v 75 Ka sih teꞌ vivihan tamoaan no pa mataneah.” \q1 \v 76 “Ke eën e Jon e koaꞌ peöꞌ, \q2 amot nee se popokaꞌ a nom oah a teꞌ vanënën soe pe Sosoenën va pa vöön va kin. \q1 Eën se vovoh ke Sunön, \q2 parën vamatop a hanan peꞌ. \q1 \v 77 Eën se vavaasis a ma napan peꞌ, \q2 kee nat poë. \q1 Eꞌ se ihan anoe a ma hat pee, \q2 pareꞌ kon hah raoe. \q1 \v 78 Manih po ururuan apuh pe Sosoenën pea, \q2 eꞌ se nok vamanih, \q3 eꞌ se vanö maꞌ o maaka va pa vöön va kin, \q2 keꞌ kunah maꞌ manih pea. \q1 \v 79 Eꞌ se heꞌ a soe man maaka manih pa napan varih to teꞌ ne sih pa popoen, \q2 pare vapeaapen ne pa mët. \q1 Ko me a napan pa hanan totoopin, \q2 me a taateꞌ tö pe Sosoenën.” \p \v 80 Ke Jon apuh, ko natsean en, ka Tuvuh Vasioꞌ puh non manih peꞌ, keꞌ nö, pareꞌ teꞌ non pa moeh upin to anoeh non a ö neꞌ se vatvus a soe manih pa napan va Israël. \c 2 \s1 E Mariaꞌ To Vahuh E Ieesuꞌ \r Matiu 1:18-25 \p \v 1 Manih po poen pamëh ne Jon to teꞌ koaꞌ voh non e Sisaꞌ Agastas to sunön non manih pa kaman va pa ma muhin va Room. Pareꞌ vahoꞌ a pah taateꞌ marën a ma napan kurus rakah va Room se vahoꞌ a ma ëhnëëre manih po puk pa kaman. \v 2 O vahoꞌ ëhnan vëh to taneo po poen ne Kwirinius to teꞌ non a teꞌ susun paan e Sisaꞌ Agastas, pareꞌ matop non a muhin va Siriaꞌ. \v 3 Ivëh, ka ma napan nö vakëkëh ee pa ma vöön pee marën a vahoꞌ a ma ëhnëëre manih pa vöön no a ma sipuiire to teꞌ voh ne. \p \v 4 E Jeosëp a teꞌ va po vuteꞌ va pe Devit, ivëh, keꞌ këh en maꞌ pa vöön vëh neꞌ to teꞌ non Nasarët manih pa muhin va Galiliꞌ, pareꞌ nö en pa muhin va Jiutiaꞌ manih pa vöön pe Devit, a ëhnaneah Bëtrëhëm. \v 5 E Jeosëp to nö pa vahoꞌ a ëhnaneah pen köövo peꞌ Mariaꞌ vëh, nee to soe vaman voh a ö se vaen pon. E Mariaꞌ he han e non pe koaꞌ. \v 6 Ee to teꞌ avoeꞌ e ne manih Bëtrëhëm, ko poen ne Mariaꞌ se vahuh e koaꞌ vatët en. \v 7 Ke Mariaꞌ vahuh en pa koaꞌ oeteꞌ vamomoaan peꞌ, pareꞌ mon poan po rara, ko vökroh poan pa koman a pokis ënëën taëën po purmakaöꞌ, suk a ma iuun ananoeh teꞌ to puh vahik ee. \s1 O Ankeroꞌ Me A Nap Mamatop Sipsip \p \v 8 Manih pa muhin pamëh no a ma pah teꞌ to matop ne o sipsip, ee to ut ne o sipsip pee pa popoen. \v 9 Ka ankeroꞌ pe Sosoenën nö maꞌ manih pee, ke Sosoenën vanö maꞌ o maaka peꞌ, keꞌ kopös raoe, kee pah naöp vörep rakah ee. \v 10 Ivëhkëk, a ankeroꞌ pe Sosoenën to soe ke rapoë pan, “Eöm se koe a naöp, paröm pënton, eöꞌ to teꞌ maꞌ a soe vih manih peöm, eꞌ se vavaeö a ma napan kurus, kee vaeö suntan rakah ee. \v 11 Manih po poen pamëh pa vöön apuh pe Devit no a pah köövo to vahuh a koaꞌ oeteꞌ, eꞌ a teꞌ marën a kon hah a neöm, e Sosoenën to vateꞌ maꞌ keꞌ nö maꞌ, eꞌ e Sunön. \v 12 Ko vëknöm neöm se ep in to teꞌ va non manih, eöm se ep in a koaꞌ ne sinaneah to mon poan po rara, keꞌ koroh non koman a pokis ënëën taëën po purmakaöꞌ.” \p \v 13 A ankeroꞌ to vaato vahik en, ka varuꞌ vakomanih, no o ankeroꞌ peo rakah va kin to tavus maꞌ, pare kë a ëhnan e Sosoenën vamanih pan, \q1 \v 14 “Vaeö ko kë e Sosoenën vöh pa vöön va kin, \q2 vih rakah non po teꞌ varih ne Sosoenën to vaeö non a pop pee, \q3 ko heꞌ raoe o kokoman tö, \q2 pare teꞌ me ne a taateꞌ tö.” \s1 O Teꞌ Mamatop Sipsip To Nö Pa Ep E Ieesuꞌ \p \v 15 O ankeroꞌ to këh hah ee pee manuh pa vöön va kin, ka nap utut sipsip vavasoe koman e ne pan, “Aeoh! Nös öm, ka nö ee manuh vöön Bëtrëhëm, para ep voh pa tah pamëh to tavus kuru ne Sosoenën to soe ka ra manih pa ma rivoeero o ankeroꞌ.” \v 16 Ivëh, kee nö vëvëhöꞌ rakah ee, pare ep ee pe Mariaꞌ pen Jeosëp to teꞌ ne, ke koaꞌ koroh non pa ö ënëën taëën po purmakaöꞌ. \v 17 Ee to taum ee pee, pare pah hutët poꞌ ee pa soe nee to pënton voh suk e koaꞌ pamëh. \v 18 Ka ma napan kurus pënton a soe vaꞌih no a nap mamatop sipsip to vahutët ne, ko pah toksean ee, pare pah kokoman vörep e ne. \v 19 Ivëh, ke Mariaꞌ ötöön e non pa ma soe poë varih po kokoman peꞌ. \v 20 Ka nap mamatop sipsip hah ee, pare kë rakah ee pa ëhnan e Sosoenën. Ee to vaeö ko kë e Sosoenën pa ma tah kurus nee to pënton, pare ep vamanih pa ö no a ankeroꞌ pe Sosoenën to soe ke voh maꞌ raoe. \s1 Ee To Vëhnan E Ieesuꞌ \p \v 21 Ko tönim me o pöök poen to oah ee, kee pe ee pa ö kokoaan vëh pe koaꞌ, pare vëhnan poë e Ieesuꞌ. O ëhnan pamëh no a ankeroꞌ pe Sosoenën to vëhnan voh poan e sinaneah he meꞌ avoeꞌ e non pa han e koaꞌ. \s1 E Ieesuꞌ Nee To Me Manuh Pa Iuun Hinhin Apuh \p \v 22 O poen to tavus en pa ö nee se vatet o Vavaasis pe Mosës\f + \fr 2:22 \ft [... o Vavaasis pe Mosës] E Sosoenën to heꞌ koe a ma Vavaasis varih pe Mosës manih pa napan va Israël. Ep na pa tonun o Puk to teꞌ non a Kölösöriꞌ pa maaka vavih a tah no o Vavaasis pe Mosës to soe non.\f* pa uhu kokoe e Mariaꞌ keꞌ teꞌ voon non matan e Sosoenën.\f + \fr 2:22 \ft O Vavaasis pe Mosës to soe non pan e köövo to vahuh se anoeh voh non o 40 poen pareꞌ heꞌ o heꞌ peꞌ marën a vavoon hah ea.\f* Ivëh, ke Jeosëp pen e Mariaꞌ me ee pe koaꞌ manuh Jerusalëm, pare heꞌ na poë manuh pe Sosoenën. \v 23 Eꞌ to teꞌ va non manih pa ö no Vavaasis pe Sosoenën to kiun va non, \q1 “A ma koaꞌ oeteꞌ vahuh vamomoaan, \q2 o koaꞌ poë varih ne eöm se heꞌ na e Sosoenën.” \rq Eks 13:2\rq* \m \v 24 Ee pon to iu heꞌ ne o heꞌ pee manuh pe Sosoenën vamanih pa ö no Vavaasis pe Sosoenën to soe va non, \q1 “A poa panuh apuh, \q2 ivëhkëk ee se keh hikta teꞌ me ne ta poa panuh apuh, \q3 ee se heꞌ a poa panuh soneꞌ.” \rq Lev 12:8\rq* \p \v 25 A pah teꞌ to teꞌ non manih Jerusalëm, to puh non pa Tuvuh Vasioꞌ, a ëhnaneah e Simeon. Eꞌ a teꞌ to ta non e Sosoenën, ka pop peꞌ manih po oeh to vih vörep, me eꞌ a teꞌ va pa hin. Eꞌ to anoeh voh non a teꞌ vëh se hehe a napan va Israël, suk ee to haraꞌ vapunis ne. \v 26 A Tuvuh Vasioꞌ to soe voh kën peꞌ pan, eꞌ hikta se mët ohoꞌ non, eꞌ se ep momoaan voh in e Ieesuꞌ Kristo a teꞌ ne Topoan se vanö maꞌ. \v 27 Ka Tuvuh Vasioꞌ kuin en po kokoman pe Simeon, keꞌ ho en manuh pa Iuun Hinhin Apuh. Ke Mariaꞌ pen Jeosëp me ee maꞌ pe Ieesuꞌ, pa heꞌ na manuh pe Sosoenën pa ö no Vavaasis pe Mosës to soe va non. \v 28 Ke Simeon pët en pe koaꞌ, ko soe vavihvih ken pe Sosoenën va manih pan, \q1 \v 29 “Varuꞌ vamanih Sunön Topoan sën varakah poꞌ ka neoꞌ ah, a teꞌ kikiu pën, \q2 köꞌ mët eoꞌ me o vaeö, \q3 vamanih pa ö nën to soe vaman vavoh. \q1 \v 30 Suk ataeah, a mataneoꞌ to ep en pa teꞌ nën to soe voh marën a hehe a möm. \q1 \v 31 Eën to vamatop voh a taateꞌ hehe a napan, \q2 ka taateꞌ pamëh tavus vamaaka en kuru. \q1 \v 32 Eꞌ o maaka pamëh, \q2 se heꞌ o ëman manih pa napan to hikta teꞌ ne ro Jiuꞌ, \q3 pareꞌ heꞌ non o ëhnan apuh manih pa napan pën varih, Israël.” \p \v 33 E taman pen sinaneah to pah toksean e ne pa ma soe varih ne Simeon to sosoe ke non raoe suk e koaꞌ Ieesuꞌ. \v 34 Ke Simeon tapui en pa kën tom taman, pareꞌ soe ke Mariaꞌ pan, “Pënton ah, e koaꞌ vëh no a nap peo va Israël se keh koe in poë, ko ro ee. Ivëhkëk, o upöm teꞌ se keh vaman poë, keꞌ kon hah en pee. Eꞌ se teꞌ va non manih po vëknöm, suk eꞌ se vamaaka manih pa napan a ma tah to taneꞌ rakah maꞌ manih pe Sosoenën, ka nap peo se koe ee peꞌ. \v 35 Ivëh, ka ma kokoman vakoaan pa ma napan se tavus vateeraꞌ ee. Ko tamak o pöh apuh to teꞌ va non manih po rapis rë kakakni se ruk en po kupu pën.” \p \v 36-38 Varuꞌ no a pah köövo vanënën soe to nö maꞌ, a ëhnaneah e Anaꞌ, eꞌ e koaꞌ mon pe Panuel, eꞌ to taneꞌ maꞌ po vuteꞌ pe Asaꞌ. Moaan voh eꞌ a vaen, ko teꞌ me voh non e voe peꞌ po tönim me o pöök kirismas. Ke voe peꞌ mët en, ke köövo teꞌ e non po 84 kirismas. E köövo to hikta këkëh tavus non sih a Iuun Hinhin Apuh. Eꞌ to vapenpen non a taëën, pareꞌ hinhin varoe non sih, pareꞌ nonok non a kiu pe Sosoenën pa popoen me pa potan. Eꞌ to soe vavihvih ke Sosoenën, pareꞌ vatvus a soe suk e Ieesuꞌ manih pa napan to anoeh voh ne e Sosoenën se hehe a napan va Israël këh a ma taateꞌ hat. \s1 E Jeosëp To Nö Hah Vöön Nasarët \p \v 39 Ee to nok vahik ee pa ma tah kurus vamanih pa ö no Vavaasis pe Sosoenën to soe va non, pare hah ee pa vöön pee Nasarët pa muhin va Galiliꞌ. \v 40 Ke koaꞌ apuh vaeh en, pareꞌ natsean en. Ke Sosoenën vaeö me non poan, ko tapui en peꞌ. \s1 E Ieesuꞌ To Nö Pa Iuun Hinhin Apuh \p \v 41 E taman me sinan e Ieesuꞌ to nönö ne sih Jerusalëm pa ma kirismas kurus pa teꞌ vaꞌpeh me o upöm teꞌ po poen vapenpen vëh o Pasovaꞌ. \v 42 E Ieesuꞌ to teꞌ non o havun me o pöök kirismas, kee pët nö ee Jerusalëm po poen vapenpen pamëh, pa ö neꞌ to teꞌ tamoaan va non. \v 43 Ka ma poen va po Pasovaꞌ oah ee, ke Mariaꞌ pen Jeosëp taneo hah ee manuh Nasarët, ivëhkëk, e koaꞌ Ieesuꞌ to teꞌ avoeꞌ e non maꞌ manih Jerusalëm, ka poa manot hikta nat ne. \v 44 Ee to koman e ne, pan e Ieesuꞌ to pët hah vaꞌpeh me en pa napan, ivëh, kee nö ee pa potan avoes, pare vavaiu vah e ne poë topnin a napan me a ma poëëre. \v 45 Ee to me vavaiu poë, ivëh, kee hah ee manuh Jerusalëm pa vaiu. \v 46 A poa manot to vavaiu ne poë, keꞌ onöt o kukön poen, pare ep in poë to teꞌ non koman a Iuun Hinhin Apuh, eꞌ to teꞌ topnin e non po teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës. Eꞌ to pënton non a ma soe pee, pareꞌ ihi non raoe a ma hi. \v 47 A ma napan to pënton a ma soe peꞌ, pare töhkak in o nat me a ma soe peꞌ, me a ma piun neꞌ to pinpiun non raoe. \p \v 48 Ka poa manot ep in poë, pare pah töhkak ee, ke sinaneah soe ke poan, “Eën nok va ka möm manih suk ataeah? E tamömah me eöꞌ to pah karë e nem, suk a ö nemöm to me iu vah ka oah.” \p \v 49 Ke Ieesuꞌ piun raoe ko soe pan, “Eöm vaiu suk vah nem neoꞌ ataeah? Eöm hikta nat nem, a ö nöꞌ to teꞌ e noꞌ pa iuun pe Tamön, öh?” \v 50 Ivëhkëk, a poa manot to hikta nat vamaaka ne pa pusun in a soe ne Ieesuꞌ to soe ke raoe. \p \v 51 Ivëh, ke Ieesuꞌ hah me en pe sinan pen tamaneah manuh pa vöön pee Nasarët, eꞌ to vavatet rakah non a ma soe pe sinan pen tamaneah. Ke sinaneah ötöön kurus rakah e non pa ma tah manih po kupu peꞌ. \v 52 Ke Ieesuꞌ apuh en, ko nat vih peꞌ tavus vateeraꞌ rakah en, ke Sosoenën me a napan pah iu rakah e ne peꞌ. \c 3 \s1 O Vavaasis Pe Jon Tövapupui \r Matiu 3:1-12, me Mak 1:2-8, me Jon 1:19-28 \p \v 1 O pöh havun me o tönim kirismas ne Taëberius Sisaꞌ to teꞌ non a teꞌ sunön pa matop a kaman va pa ma muhin kurus va Room. Ko va 16 kirismas peꞌ manih pa kaman e Ponsius Paëlat to teꞌ non a teꞌ susun va pa muhin va Jiutiaꞌ. Ke Hëërot to teꞌ non a teꞌ susun to matop non a muhin va Galiliꞌ. Ke kea peꞌ e Filip to teꞌ non a teꞌ susun to matop non a muhin va Ituriaꞌ me Trakonitis, ke Lisanias to teꞌ non a teꞌ susun to matop non a muhin va Abilene. \v 2 Ke Anas pen Kaëfas to teꞌ nee o Teꞌ Susun po Teꞌ Ësës Heꞌ pa ö ne Jon e sunaiꞌ Sëkaraëaꞌ to teꞌ non pa moeh upin, ka soe pe Sosoenën nö maꞌ manih peꞌ. \v 3 Ivëh, ke Jon nö en pa ma ö kurus to teꞌ ne sinten a ruen Jödën, pareꞌ vavatvus non a soe pe Sosoenën, pan a ma napan se pënton, ko panih a ma taateꞌ hat, pare pupui rea, ke Sosoenën se ihan anoe rapoë pa ma hat pee. \v 4 Eꞌ to teꞌ va non manih pa ö no a teꞌ vanënën soe eꞌ Aisaëaꞌ to kiun vavoh po Puk pe Sosoenën pan, \q1 “Manih pa moeh upin a pah teꞌ to vavaoe no maꞌ pan, \q2 ‘Vamatop öm a hanan pe Sunön, \q3 paröm vatotoopin a ma hanan peꞌ. \q1 \v 5 A ma ö kokoveꞌ söm peepe kee totoopin, \q2 ko hohoe a ma tope apaꞌpuh me tope sosoneꞌ, kee riun, \q3 ka ma hanan kikirun neöm se vatotoopin. \q1 Ka ma ö puhpuh neöm se een variriun. \q1 \v 6 Ka ma napan se ep in a kiu vih pe Sosoenën pa ö neꞌ se kon hah a ma napan kurus.’” \rq Ais 40:3-5\rq* \p \v 7 A ma napan peo rakah to nö maꞌ manih pe Jon, pan e Jon se pupue raoe, ke Jon soe ke raoe pan, “Eöm to teꞌ rakah va e nem manih po kuruꞌ to rurusin këh ne o suraꞌ. Eteh to kömköm a neöm, köm rurusin këh e nem po heve pe Sosoenën neꞌ to se vanö maꞌ? \v 8 Eöm se panih, paröm këh a ma taateꞌ hat, ko vataare a panih manih pa taateꞌ peöm. Paröm nat nem soe vamanih pan, ‘E Abraham e sipuura, ivëh, ke Sosoenën hikta se vakmis a rora a ma vuteꞌ peꞌ.’ Eöꞌ to soe vaman rakah ka neöm, e Sosoenën to onöt e non pa vateꞌ a ma vös varih, kee tarih ee a ma pus koaꞌ pe Abraham. \v 9 A ipoaꞌ pe Sosoenën to vamatop e non pa taka a ma naon manih pa ma aan in a ma naon kurus varih to hikta vovoaꞌ ne a ma voaꞌ vih, a ma naon poë varih se moes, ko vi po suraꞌ, kee ës.” \p \v 10 E Jon to soe vamanih ka napan to teꞌ ne, hi poë pan, “Emöm se poꞌ nok ataeah, ko vaniu këh po vakmis vëh ne Sosoenën se nok manih po teꞌ hat?” \p \v 11 Ke Jon piun raoe, pareꞌ soe pan, “A teꞌ to vaneah non o pöök ohop, eꞌ se heꞌ o paeh ohop manih pa teꞌ arus, ka teꞌ to öt non a taëën peo, eꞌ se aavë me a teꞌ to kökööt non.” \p \v 12 A ma pah teꞌ kokon takis to nö maꞌ, pan e Jon se pupui raoe, pare hi e Jon pan, “Tövavaasis, emöm se poꞌ nok ataeah?” \p \v 13 Ke Jon piun raoe, pareꞌ soe pan, “Eöm se kokon varoe nem a ma moniꞌ pa ö neꞌ to onöt va non, paröm koe a kon oah ta ma meh moniꞌ koman peöm.” \p \v 14 A nap vëvënsun to teꞌ ne nën to hi poë pan, “Emöm poꞌ se nok ataeah?” \p Ke Jon piun raoe, pareꞌ soe pan, “Eöm se koe a piuk ro teꞌ ko vaꞌnaöp raoe ko kon akuk a ma moniꞌ pee. Eöm se teꞌ vaeö me nem po voen peöm.” \v 15 A ma napan to anoeh tamoaan voh ne, pan e Kristo se nö maꞌ. Ivëh, kee ep ko pënton a ma tah ne Jon to nonok non pare kokoman vapiun e ne pan e Jon e Kristo, ko vaiihi koman e ne pan, “A teꞌ kovëh eꞌ e Kristo, oh?” \v 16 Ivëh ke Jon piun raoe, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to pupui a noꞌ neöm pa ruen, ivëhkëk, amot a pah teꞌ se suk a maꞌ neoꞌ no o kikis peꞌ to teꞌ oah e non po teꞌ kikis peöꞌ. Eöꞌ to hikta teꞌ vih onöt noꞌ a ihan këh eah o uris vëh pa poa suꞌ peꞌ. Eꞌ se pupui a neöm pa Tuvuh Vasioꞌ me o suraꞌ. \v 17 Eꞌ se nö maꞌ, ko pitöꞌ këh a kon hat manih pa kon vih peꞌ. Pareꞌ ununun a kon vih manih pa iuun vavahoꞌ kon peꞌ. Ko ës en pa ma kon hat manih po suraꞌ ësës tamoaan.” \v 18 E Jon to heꞌ a ma vavaasis peo pa vamaaka o kokoman pa napan, me a ma soe vih manih pa ma napan. \s1 E Jon To Pupui E Ieesuꞌ \r Matiu 3:13-17, me Mak 1:9-11 \p \v 19-22 A ma napan kurus varih to panih to nö maꞌ, ke Jon pupui vahik en pee. E Ieesuꞌ me ne Jon to pupui poan. Ke Ieesuꞌ to hinhin avoeꞌ e non ka akis nö vakëh. Ka Tuvuh Vasioꞌ kunah maꞌ manih pe Ieesuꞌ, vamanih pa panuh. Ka to taneꞌ maꞌ manuh pa vöön va kin to soe va non manih pan, \q1 “Eën e koaꞌ rakah peöꞌ, \q2 eöꞌ to iu oah vi ka nom oah, \q3 paröꞌ vaeö me nom oah.” \m E Jon to siröꞌ e Hëërot, a teꞌ susun to matop non a kaman va Galiliꞌ, suk e Hëërot to vaen pen e Hëëroteas e töveneah, e köövo pe kea soneꞌ peꞌ, Filip, me a ma meh tah hat peo neꞌ to nonok voh non sih. E Hëërot to nok voh a ma meh hat apaꞌpuh, ivëhkëk, a hat vëh pa ö neꞌ to vahoꞌ e Jon pa nohnoh to teꞌ apuh oah rakah e non. \s1 Ëhnëëra Ma Sipun E Ieesuꞌ \r Matiu 1:1-17 \p \v 23 E Ieesuꞌ to taneo a kiu peꞌ eꞌ he teꞌ non o 30 kirismas. A ma napan to sosoe ne pan e Ieesuꞌ e koaꞌ pe Jeosëp, \li1 ke Jeosëp e koaꞌ pe Heliꞌ, \li1 \v 24 ke Heliꞌ e koaꞌ pe Matat, \li1 ke Matat e koaꞌ pe Livaë, \li1 ke Livaë e koaꞌ pe Mëlkiꞌ, \li1 ke Mëlkiꞌ e koaꞌ pe Janaëꞌ, \li1 ke Janaëꞌ e koaꞌ pe Jeosëp, \li1 \v 25 ke Jeosëp e koaꞌ pe Matatias, \li1 ke Matatias e koaꞌ pe Amos, \li1 ke Amos e koaꞌ pe Nahum, \li1 ke Nahum e koaꞌ pe Ësliꞌ, \li1 ke Ësliꞌ e koaꞌ pe Nagaëꞌ \li1 \v 26 ke Nagaëꞌ e koaꞌ pe Mat, \li1 ke Mat e koaꞌ pe Matatias, \li1 ke Matatias e koaꞌ pe Semen, \li1 ke Semen e koaꞌ pe Josëk, \li1 ke Josëk e koaꞌ pe Jodaꞌ, \li1 ke Jodaꞌ e koaꞌ pe Joanan, \li1 \v 27 ke Joanan e koaꞌ pe Resaꞌ, \li1 ke Resaꞌ e koaꞌ pe Serubabël, \li1 ke Serubabël e koaꞌ pe Sealtiël, \li1 ke Sealtiël e koaꞌ pe Neriꞌ \li1 \v 28 ke Neriꞌ e koaꞌ pe Mëlkiꞌ, \li1 ke Mëlkiꞌ e koaꞌ pe Adiꞌ, \li1 ke Adiꞌ e koaꞌ pe Kosam, \li1 ke Kosam e koaꞌ pe Elmadam, \li1 ke Elmadam e koaꞌ pe Er, \li1 \v 29 ke Er e koaꞌ pe Josuaꞌ, \li1 ke Josuaꞌ e koaꞌ pe Eliësaꞌ, \li1 ke Eliësaꞌ e koaꞌ pe Jorim, \li1 ke Jorim e koaꞌ pe Matat, \li1 ke Matat e koaꞌ pe Livaë, \li1 \v 30 ke Livaë e koaꞌ pe Simeon, \li1 ke Simeon e koaꞌ pe Judaꞌ, \li1 ke Judaꞌ e koaꞌ pe Jeosëp, \li1 ke Jeosëp e koaꞌ pe Jonam, \li1 ke Jonam e koaꞌ pe Eliakim, \li1 ke Eliakim e koaꞌ pe Meleaꞌ, \li1 \v 31 ke Meleaꞌ e koaꞌ pe Menaꞌ, \li1 ke Menaꞌ e koaꞌ pe Matataꞌ, \li1 ke Matataꞌ e koaꞌ pe Netan, \li1 ke Netan e koaꞌ pe Devit, \li1 \v 32 ke Devit e koaꞌ pe Jësiꞌ, \li1 ke Jësiꞌ e koaꞌ pe Obet, \li1 ke Obet e koaꞌ pe Boas, \li1 ke Boas e koaꞌ pe Salmon, \li1 ke Salmon e koaꞌ pe Nason, \li1 \v 33 ke Nason e koaꞌ pe Aminadëp, \li1 ke Aminadëp e koaꞌ pe Atmin, \li1 ke Atmin e koaꞌ pe Ani, \li1 ke Aniꞌ e koaꞌ pe Hësron, \li1 ke Hësron e koaꞌ pe Perës, \li1 ke Perës e koaꞌ pe Judaꞌ, \li1 \v 34 ke Judaꞌ e koaꞌ pe Jekop, \li1 ke Jekop e koaꞌ pe Aësak, \li1 ke Aësak e koaꞌ pe Abraham, \li1 ke Abraham e koaꞌ pe Tëraꞌ, \li1 ke Tëraꞌ e koaꞌ pe Nehöꞌ, \li1 \v 35 ke Nehöꞌ e koaꞌ pe Seruk, \li1 ke Seruk e koaꞌ pe Reuꞌ, \li1 ke Reuꞌ e koaꞌ pe Pelek, \li1 ke Pelek e koaꞌ pe Ibaꞌ, \li1 ke Ibaꞌ e koaꞌ pe Siraꞌ, \li1 \v 36 ke Siraꞌ e koaꞌ pe Kaënan, \li1 ke Kaënan e koaꞌ pe Apaksat, \li1 ke Apaksat e koaꞌ pe Siëm, \li1 ke Siëm e koaꞌ pe Noaꞌ, \li1 ke Noaꞌ e koaꞌ pe Lemëk, \li1 \v 37 ke Lemëk e koaꞌ pe Mëtusulaꞌ, \li1 ke Mëtusulaꞌ e koaꞌ pe Inök, \li1 ke Inök e koaꞌ pe Jërët, \li1 ke Jërët e koaꞌ pe Mahalalel, \li1 ke Mahalalel e koaꞌ pe Kenan, \li1 \v 38 ke Kenan e koaꞌ pe Inös, \li1 ke Inös e koaꞌ pe Sët, \li1 ke Sët e koaꞌ pe Adam, \li1 ke Adam e koaꞌ pe Sosoenën. \c 4 \s1 E Susun Po Oraꞌ Hat To Punöꞌ E Ieesuꞌ \r Matiu 4:1-11, me Mak 1:12-13 \p \v 1 E Ieesuꞌ to teꞌ avoeꞌ e non pa ruen Jödën pa ö ne Jon to pupui vahik poan, ka Tuvuh Vasioꞌ to puh rakah non manih peꞌ. Keꞌ hah taneꞌ maꞌ ruen Jödën, ko nönö non maꞌ, ka Tuvuh Vasioꞌ me en peꞌ pa moeh upin. \v 2 Manih pa ma poen poë varih neꞌ to hikta ënëën non. Ke susun po oraꞌ hat pupunöꞌ non poan po 40 poen. Ka ma poen varih to hik ee, keꞌ maë vörep. \p \v 3 Ke susun po oraꞌ hat soe ke Ieesuꞌ pan, “Eën se keh teꞌ nom pan eën e Koaꞌ pe Sosoenën, kën taꞌ a vös vëh, keꞌ panih, pareꞌ tarih en o muꞌ.” \p \v 4 Ke Ieesuꞌ piun va in a soe pe susun po oraꞌ hat manih pan, “O Puk Vapenpen to soe ka rora sih pan, \q1 ‘A taëën varoe to hikta onöt non a heꞌ o toꞌtoꞌ tamoaan manih pa napan.’” \rq Lo 8:3\rq* \p \v 5 Ke susun po oraꞌ hat me peah en pe Ieesuꞌ manuh pa tope vakin, pareꞌ vataare vëhöꞌ en peꞌ pa ma muhin kurus. \v 6 Ke susun po oraꞌ hat soe ken pe Ieesuꞌ pan, “A ma kikis kurus varih me o ëhnan apuh nöꞌ to vaneah noꞌ, eöꞌ se heꞌ eoꞌ pa meh teꞌ pa ö söꞌ iu noꞌ. \v 7 Eën se keh vatokon, parën kë a ëhnaneoꞌ, eën se vaneah kurus e nom pa ma tah poë varih.” \p \v 8 Ke Ieesuꞌ piun va in a soe pe susun po oraꞌ hat vamanih pan, “O Puk Vapenpen to soe va non manih pan, \q1 ‘Eën se kë varoe ko nom a ëhnan e Sunön Sosoenën pën. \q2 Parën vatet varoe ko nom o iu peꞌ.’” \rq Lo 6:13\rq* \p \v 9 Ke susun po oraꞌ hat me e Ieesuꞌ manuh Jerusalëm, pareꞌ me peah en peꞌ manuh pa ö noton in a Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ soe ke poan pan, “Eën se nom teꞌ nom, pan eën e Koaꞌ vamaman pe Sosoenën, kën surap taneꞌ manih, parën vuꞌ kunah eom na manuh po oeh. \v 10 Suk o Puk Vapenpen to soe non pan, \q1 ‘E Sosoenën se soe ke ro ankeroꞌ peꞌ, \q2 kee ut vavih rakah e ne pën.’” \rq Sng 91:11\rq* \p \v 11 “Eꞌ to soe pet non pan, \q1 ‘O ankeroꞌ se öt ee pën pa ma koreere, \q2 ka hikta pah vös to onöt non a ruk a momah.’” \rq Sng 91:12\rq* \p \v 12 Ke Ieesuꞌ piun poan, pareꞌ soe pan, “O Puk Vapenpen to soe pet e non pan, \q1 ‘Eën se nat nom pupunöꞌ nom pa vöknah e Sunön pën e Sosoenën.’” \rq Lo 6:16\rq* \p \v 13 E susun po oraꞌ hat to punöꞌ vahik e Ieesuꞌ a ma vu punöꞌ, pareꞌ nö en, ko anoeh e non po meoh poen. \s1 E Ieesuꞌ To Taneo En Pa Kiu Peꞌ Manih Galiliꞌ \r Matiu 4:12-17, me Mak 1:14-15 \p \v 14 E Ieesuꞌ to hah en manuh pa muhin va Galiliꞌ, ko kikis pa Tuvuh Vasioꞌ teꞌ vaꞌpeh me e non peꞌ. Ko vahutët va peꞌ nö vavah en pa ma ö muhin kurus va Galiliꞌ. \v 15 A ma tamoaan ne Ieesuꞌ to vavaasis non sih pa ma koman iuun hinhin soneꞌ, ka napan kurus poë varih kë rakah e ne pa ëhnaneah. \s1 A Ta Vöön Pe Ieesuꞌ To Hikta Pënton A Soe Peꞌ \r Matiu 13:53-58, me Mak 6:1-6 \p \v 16 E Ieesuꞌ to hah en manuh vöön Nasarët. Pa vöön neꞌ to teꞌ voh non eꞌ he a koaꞌ. Po Poen Apaapo neꞌ to ho en pa iuun hinhin soneꞌ vamanih pa ö neꞌ to nonok tamoaan va non sih, eꞌ to sun pan, eꞌ se ëh a soe to teꞌ non po Puk Vapenpen manih pa napan. \v 17 Ka teꞌ to matop non o puk heꞌ en peꞌ po puk to kiun non a ma soe voh pa teꞌ vanënën soe Aisaëaꞌ, ke Ieesuꞌ kap en po puk, pareꞌ taum en po vahutët to kiun va non manih pan, \q1 \v 18 “A Tuvuh pe Sunön to teꞌ non manih peöꞌ, \q2 pareꞌ vateꞌ a neoꞌ marën a vatvus a Soe Vih manih po teꞌ arus. \q1 Eꞌ to vanö a maꞌ neoꞌ, \q2 köꞌ nö maꞌ pa vatvus a soe to soe va non manih pan, \q3 ‘Eöm varih a napan to teꞌ nem sih manih pa nohnoh, \q1 Eöm se këh em pa nohnoh, paröm nö em, \q2 ke eöm varih a nap kekehoꞌ, \q3 eöm se opoep hah em. \rq Ais 61:1\rq* \q1 A Tuvuh pe Sosoenën to vanö a maꞌ neoꞌ, \q2 marën a vahik a ma punis po teꞌ, \q3 no a ma meh teꞌ to vöknah ne raoe. \rq Ais 58:6\rq* \q1 \v 19 Me a ö nöꞌ se vatvus a soe po poen vih vëh, \q2 ne Sunön se kon hah a napan peꞌ.’” \rq Ais 61:2\rq* \p \v 20 E Ieesuꞌ to vakop hah o puk, pareꞌ heꞌ en pa teꞌ mamatop puk, pareꞌ ihoꞌ en, ka napan varih to teꞌ ne koman iuun hinhin soneꞌ vi matan rakah ee pe Ieesuꞌ. \v 21 Ke Ieesuꞌ taneo en pa vavaasis ra napan pan, “Kuru vaꞌih no a soe va po Puk Vapenpen to tavus vaman rakah en, köm pënton vahik voh em peꞌ.” \p \v 22 A napan to vavaasin e ne poë, pare pah kokoman vörep e ne pa ma Soe Vih varih neꞌ to vatvus. Ivëhkëk, ee to soe pan, “Eꞌ pöꞌ kuru e koaꞌ pe Jeosëp?” \v 23 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm to pënton voh em pa soe to soe non pan, ‘Vataare a möm ah, pan eën e röktaꞌ pa ö sën vavih koman hah eöm pa sioniumah’. A pusun in a soe pamëh to soe vamanih pan, ‘Eën se keh teꞌ nom pan, eën e Kristo, a, eën se nok a ma tah vatoksean manih koman a vöön pea vamanih pa ö nemöm to pënton pan eën to nok vavoh manuh pa vöön va Kapaneam.’” \p \v 24 Ke Ieesuꞌ vavaato avoeꞌ ke non pee, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, a teꞌ vanënën soe nee to hikta iu ne poë manih pa vöön koman peꞌ. \v 25 Pënton a neoꞌ öm, eꞌ to teꞌ moaan vavoh e non manih Israël, o köövo amop peo to teꞌ voh ne po poen ne Elaëjaꞌ to teꞌ voh non. Po poen voh pamëh no a uhön to hikta nus po kukön kirismas me a tönim sivö me a paeh. Pareꞌ teꞌ voh non o maë apuh rakah to tavus voh pa muhin avoes va Israël. \v 26 Ivëhkëk, e Sosoenën to hikta vanö voh e Elaëjaꞌ manih pa ta paeh pee. Ahik, e Sosoenën to vanö varoe poan manuh pa köövo amop va Sarefat manih pa muhin va Saëdon. \v 27 Keꞌ teꞌ me voh va e non nën manih po poen voh pa teꞌ vanënën soe e Elaëjaꞌ. A nap peo va Israël to teꞌ me voh ne a mët vëh a töpaꞌ. Ivëhkëk, a hikta paeh va voh pee no a mët peꞌ to hik. E Naman va Siriaꞌ varoe kuru no a mët töpaꞌ peꞌ to hik.” \p \v 28 A napan kurus varih to teꞌ ne koman iuun hinhin soneꞌ to pënton a soe vaꞌih, pare pah heve suntan rakah ee. \v 29 A napan to sun, pare veo tavus ee pe Ieesuꞌ këh a vöön pee. A vöön pamëh to teꞌ non pa tope, ivëh, kee me ee pe Ieesuꞌ pa sinten in a tope vëh no a vöön pee to eok non. Pare kehkeh vi kunah ne na poë pa vaere. \v 30 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to koe pa topniire, pareꞌ nö këh en pee. \s1 E Ieesuꞌ To Veo Këh A Pah Teꞌ Pa Oraꞌ Hat \r Mak 1:21-28 \p \v 31 E Ieesuꞌ to kunah en Kapaneam, eꞌ a vöön to teꞌ non pa muhin va Galiliꞌ, ko Poen Apaapo neꞌ to vavaasis non a napan, \v 32 ka napan pënton a ma vavaasis peꞌ, pare töhkak vahat ee, suk a soe peꞌ to teꞌ rakah me non o kikis. \p \v 33 Manih pa koman a iuun hinhin soneꞌ no a pah teꞌ to teꞌ non no a oraꞌ hat to teꞌ non peꞌ, eꞌ to pah kokoeꞌ suntan rakah en pan, \v 34 “Ieesuꞌ va Nasarët, eën nö maꞌ pa nok ataeah manih pemöm? Eën to nö pöꞌ maꞌ pa miröꞌ a möm, eöꞌ to nat e noꞌ pën a Teꞌ Vivihan pe Sosoenën.” \p \v 35 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to siröꞌ a oraꞌ hat pamëh, pareꞌ soe pan, “Vatotomin ah! Parën këh tavus maꞌ a teꞌ manem.” Ka oraꞌ hat pamëh kö vörep en pa teꞌ, pareꞌ vi en peꞌ manih po oeh topniira napan, pareꞌ këh tavus en peꞌ, ko hikta mimiröꞌ hah non poan. \p \v 36 Ka napan vatötöhkak rakah ee, pare taneo ee pa vaiihi koman hah pan, “O vu soe taeah rakah ivaꞌih? O kikis taeah no a teꞌ vëh to teꞌ me non, keꞌ taꞌ a oraꞌ hat, keꞌ tavus këh en pa teꞌ.” \v 37 Ivëh, ko vahutët va pa tah ne Ieesuꞌ to nok, nö vavah en pa ma ö kurus. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ Hah E Noan Pitaꞌ \r Matiu 8:14-15, me Mak 1:29-31 \p \v 38 E Ieesuꞌ to këh tavus maꞌ a iuun hinhin soneꞌ, pareꞌ nö en manuh pa iuun pe Saëmon. E noan Saëmon to haraꞌ suntan rakah non a hiinana, ivëh, ka napan vaoe na e Ieesuꞌ marën a vaꞌaus poan. \v 39 Ke Ieesuꞌ nö maꞌ, pareꞌ sun pa havineah, pareꞌ siröꞌ a hiinana, ka hiinana hik rakah këh en peꞌ. Ivëh, ka varuꞌ rakah vakomanih ne köövo to sun ko vamatop en pa taëën pee. \s1 E Ieesuꞌ To Vavatoꞌ Hah A Ma Nap Peo \r Matiu 8:16-17, me Mak 1:32-34 \p \v 40 A potan to kunah en, ka napan me ee maꞌ pa ma poëëre to haraꞌ ne a ma vu mët, ke Ieesuꞌ vaket papaeh raoe, ka ma mët pee hik ee. \v 41 Ko oraꞌ hat poë varih këkëh tavus e ne maꞌ pa napan, pare kokoeꞌ papaeh ne, ko sosoe ne pan, “Eën e Koaꞌ pe Sosoenën.” Ke Ieesuꞌ soepip raoe pa vaato, suk ee to nat e ne peꞌ e Kristo, a teꞌ vëh ne Sosoenën to vanö voh maꞌ. \s1 E Ieesuꞌ To Nönö Vah Non Pa Ma Upöm Vöön Apaꞌpuh \r Mak 1:35-39 \p \v 42 Po meoh poen pa pöstakah rakah ne Ieesuꞌ to sun, ko këh en pa iuun, pareꞌ nö en pa ö totomin hikta teꞌ, ka napan taneo ee pa vaiu poë. Ko poen nee to taum poë, pare kehkeh amun ne poë pan eꞌ se nat non nö pa ta meh vöön. \v 43 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe ke raoe pan, “Eöꞌ se nö pet pa vatvus a Soe Vih va pa Matop Vih pe Sosoenën manuh pa ma meh vöön. Peꞌ a tah nöꞌ to nö suk voh maꞌ.” \v 44 Ivëh, ke Ieesuꞌ nö vavah en pa vavaasis a ma napan manih koman a ma iuun hinhin soneꞌ. \c 5 \s1 E Ieesuꞌ To Soe Ke Pitaꞌ Keꞌ Rëh O Iian \r Matiu 4:18-22, me Mak 1:16-20 \p \v 1 O pöh poen ne Ieesuꞌ to sun non pa sinten a tonon va Gënesaret, ka napan peo rakah to tönun ko vatotot maꞌ marën a pënton a soe pe Sosoenën. \v 2 Ke Ieesuꞌ ep o pöök paröꞌ to atan ne sinten a tonon, no o teꞌ tatanaꞌ iian to kunah këh ee po pöök paröꞌ, pare pupui ne a ma kë pee. \v 3 Ke Ieesuꞌ peah en po pöh paröꞌ, eꞌ o paröꞌ pe Saëmon, ko soe ke Saëmon pan eꞌ se vapeah amot o paröꞌ manuh pa ö ruruvun. Ke Ieesuꞌ ihoꞌ non po paröꞌ, pareꞌ vavaasis non a ma napan. \p \v 4 E Ieesuꞌ to vahik vaato pareꞌ soe ke Saëmon pan, “Hoaꞌ peah nös öm manuh pa ö ruruvun, ke eën me a ma upöm pën se vöknah a kë peöm ko rëh ta ma iian.” \p \v 5 Ke Saëmon piun e Ieesuꞌ, pareꞌ soe pan, “Apuh, pa popoen rë vaꞌih ne möm to kiu vëhvaꞌ rakah em, ivëhkëk, emöm to hikta rëh ta pah iian. Ivëhkëk, peꞌ eën to soe ka möm, emöm se vöknah em pa kë.” \v 6 Ee to vatet ee pa ö ne Ieesuꞌ to soe ava, pare rëh ee po iian o pöh peo rakah. Ka siꞌ ö hat ka ma kë pee tötökurus ee. \v 7 Ivëh, kee vaoe o upöm pee po meoh paröꞌ, kee nö maꞌ ko vaꞌaus rapoë. Ee to nö maꞌ, pare rëh o iian o pöh peo vörep, pare vapuh o pöök paröꞌ ka siꞌ hat ö ko pöök paröꞌ rokoꞌ ee tahiꞌ. \p \v 8 Ke Saëmon Pitaꞌ ep a tah vaꞌih, pareꞌ vatokon pa sinten mon e Ieesuꞌ, pareꞌ soe pan, “Apuh, këh na neoꞌ ah. Eöꞌ a teꞌ nonok hat.” \v 9 E Saëmon Pitaꞌ me a ma upöm peꞌ to ep o iian peo varih nee to rëh, ko pah toksean ko vavamui e ne. \v 10 A poa koaꞌ pe Sëbëdiꞌ, e Jëmis pen Jon, eꞌe a poa vakamöꞌ pe Saëmon to pah toksean ee. \p Ke Ieesuꞌ soe ke Saëmon, “Koe a naöp, taneo non kuru nën se me hop maꞌ a napan, kee vatet a neoꞌ.” \v 11 Kee hoaꞌ takin hah ee manuh po kösan, pare këh ee pa ma tah kurus pee, pare vatet ee pe Ieesuꞌ. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ Hah A Pah Teꞌ To Teꞌ Me Non A Mët Töpaꞌ \r Matiu 8:1-4, me Mak 1:40-45 \p \v 12 E Ieesuꞌ to teꞌ non vöön, ka pah teꞌ to teꞌ me non a mët töpaꞌ nö maꞌ manih peꞌ, ko vatokon ko vuꞌ rakah manih po oeh, ko hin pan, \p “Apuh, eën se keh iu nom kën vatoꞌ hah eom peöꞌ.” \p \v 13 Ke Ieesuꞌ vaket poan, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to iu e noꞌ. Voon ah.” Ka varuꞌ vakomanih no a mët töpaꞌ to hik këh en peꞌ keꞌ toꞌ hah en. \p \v 14 Ke Ieesuꞌ vuhvuh vakis poan pan, “Eën se nat nom vavatët ta meh teꞌ a tah vaꞌih to tanok manih pa sioniumah. Ivëhkëk, eën se nö ko vataare a sioniumah manih pa teꞌ ësës heꞌ, parën heꞌ o heꞌ pën. Ka napan se nat ne a ö no a mët pën to hik hah en, vamanih pa ö no Vavaasis pe Mosës to soe vavoh.” \v 15 Ivëhkëk, o vahutët va pa ma tah ne Ieesuꞌ to nok nö vavah en pa ma ö kurus. Ka napan o pöh peo rakah to nö maꞌ manih peꞌ pa tënan o vavaasis peꞌ, me e Ieesuꞌ se vahik a ma mët pee. \v 16 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to nönö tamoaan non pa moeh totomin, pareꞌ hinhin non nën. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ A Teꞌ Tëtënkun \r Matiu 9:1-8, me Mak 2:1-12 \p \v 17 O pöh poen ne Ieesuꞌ to vavaasis non a napan ka ma Parësiꞌ, me ro teꞌ vavaasis to ihoꞌ ne. Ee to taneꞌ maꞌ pa ma vöön va pa muhin va Galiliꞌ, me a muhin va Jiutiaꞌ, me a vöön apuh pee Jerusalëm. Ko kikis pe Sosoenën teꞌ non manih peꞌ, marën a vahik a ma mët pa napan. \v 18 Ka ma pah teꞌ, teꞌ ee maꞌ pa pah teꞌ to koroh non po pan peꞌ. A sionin a teꞌ pamëh to teꞌ me voh non a mët tëtënkun. Ee to iu teꞌ ho ne poë manuh koman iuun pa vahoꞌ poë pa havin e Ieesuꞌ. \v 19 Suk ataeah, a napan to peo kee hikta onöt ne a teꞌ ho a teꞌ. Ivëh, kee peah tonun iuun, pare tai ee pa ma pah si vös in a tonun iuun pamëh, pare vöknah poꞌ a teꞌ pamëh to koroh non po pan topnin a napan, pare vahoꞌ poë matan e Ieesuꞌ. \v 20 E Ieesuꞌ to inan o vaman pee, pareꞌ soe pan, “Teꞌ peöꞌ, eöꞌ to ihan anoe eoꞌ pa ma hat pën.” \p \v 21 O teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës me ro Parësiꞌ to ep a tah vaꞌih, pare vavasoe koman e ne pan, “A teꞌ rakah vëh eteh, pareꞌ sosoe oꞌoah e non pe Sosoenën? A hikta pah teꞌ rakah to onöt non a ihan anoe a hat pa meh teꞌ. E Sosoenën varoe to antoen non a ihan anoe a ma hat po teꞌ.” \p \v 22 E Ieesuꞌ to nat vahik vur en po kokoman pee, ivëh, keꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “Eöm kokoman vakëkëh va nem manih suk ataeah? \v 23 Eꞌ hikta teꞌ hivaꞌ non pa soe ke a teꞌ tëtënkun pan, ‘A ma hat pën nöꞌ to ihan anoe’. Suk ataeah, o upöm teꞌ hikta antoen ne a inan vamanih pan a ma hat peꞌ to hik ee. Ivëhkëk, eꞌ to hivaꞌ oah e non pa soe ke a teꞌ tëtënkun pan, ‘Eën se sun, ko nö eom.’ Suk ataeah, a ma napan se ep ne pan a teꞌ pamëh to toꞌ hah en. \v 24 Ivëhkëk, eöꞌ se vamaaka ka neöm ta pah tah, köm se vaman, ko nat ka neoꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus to teꞌ me noꞌ pa tasun manih po oeh marën a ihan anoe a ma hat.” Ivëh, ke Ieesuꞌ soe ke a teꞌ tëtënkun pamëh pan, “Eöꞌ to soe ka oah, sun ah, parën kon o pan pën, parën nö eom manuh pa iuun pën.” \p \v 25 Ka varuꞌ vakomanih a napan to ut ne a teꞌ pamëh to sun vëvëhöꞌ rakah en, pareꞌ kon o pan neꞌ to koroh vu non, ko nö en pa iuun peꞌ. Pareꞌ kë rakah en pa ëhnan e Sosoenën. \v 26 Ka ma napan varih to ut ne vatötöhkak rakah ee, pare kë rakah ee pa ëhnan e Sosoenën, ka ma kokoman pee nun, kee toksean rakah ee. Ee to soe, “Kuru, nea to ep a tah to matan ke rakah e non.” \s1 E Ieesuꞌ To Vaoe E Livaë \r Matiu 9:9-13, me Mak 2:13-17 \p \v 27 Vasuksuk ne Ieesuꞌ to nö, pareꞌ ep in a pah teꞌ kokon takis to ihoꞌ non pa iuun kokon takis. A ëhnaneah e Livaë. E Ieesuꞌ to soe ke poan pan, “Suk a maꞌ neoꞌ ah.” \v 28 Ke Livaë sun, pareꞌ këh en pa ma tah kurus peꞌ, ko vatet en pe Ieesuꞌ. \p \v 29 E Livaë to vamatop a taëën apuh pe Ieesuꞌ manih pa iuun peꞌ. A nap kokon takis peo me a ma upöm teꞌ, ee kurus to vavaëën me ne Ieesuꞌ pen Livaë. \v 30 Ko Parësiꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës to pah vavasoe vörep suk e ne pa ma vamomhë pe Ieesuꞌ pan, “Eöm vavaëën vaꞌpeh me nem a nap kokon takis, me ro teꞌ no a ma taateꞌ pee to hat, suk ataeah?” \p \v 31 Ke Ieesuꞌ piun raoe va manih pan, “O teꞌ varih to hikta haraꞌ ne a mët, eꞌe to hikta nönö ne pa ep e röktaꞌ. Ahik. A napan varoe varih to haraꞌ ne a mët to nönö ne pe röktaꞌ. \v 32 Eöꞌ to hikta nö voh maꞌ pa vaꞌaus o teꞌ varih to koman ne pan ee ro totoopin. Ahik. Eöꞌ to nö voh maꞌ pa vaꞌaus o teꞌ varih to nat va ne manih pan ee ro teꞌ hat. Ivëh, kee se panih o kokoman me a taateꞌ pee.” \s1 A Taateꞌ Va Pa Vapenpen A Taëën \r Matiu 9:14-17, me Mak 2:18-22 \p \v 33 A ma pah teꞌ to soe ke Ieesuꞌ va manih pan, “O vamomhë pe Jon to vapenpen ne a taëën, pare hinhin tamoaan rakah ne sih. Ko vamomhë po Parësiꞌ to vapenpen pet me e ne pa taëën. Ivëhkëk, a ma vamomhë pën to ënëën e ne, pare kakaak e ne.” \p \v 34 Ke Ieesuꞌ heꞌ raoe a soe vapipinoꞌ, pareꞌ soe pan, “Eꞌ to vih pöꞌ e non pa ma teꞌ pe voe tövaen vavoon se vapenpen ne pa taëën? Ahik rakah. E voe tövaen vavoon se keh teꞌ vaꞌpeh me non raoe, ee hikta se vapenpen ne pa taëën. Suk ataeah, ee to vaeö me ne e voe tövaen vavoon. \v 35 Ivëhkëk, a ma poen se tavus maꞌ no a ma meh teꞌ se me ke a teꞌ tövaen vavoon, keꞌ hikta teꞌ hah me non a ma teꞌ peꞌ. Manih pa ma poen poë varih eꞌe se vapenpen ee pa taëën. Suk ataeah, ee to tamak ne poë.” \p \v 36 Ke Ieesuꞌ heꞌ raoe a meh soe vapipinoꞌ, pareꞌ soe pan, “A hikta pah teꞌ to onöt non a kurus a tah rara voon marën a kun pip a töhkoꞌ manih po rara vamoaan. Ta pah teꞌ se këh nok va nën eꞌ se miröꞌ en po rara voon, ko rara voon pamëh hikta se matan vatoe me non o rara vamoaan.” \p \v 37-39 Eꞌ to vatoe me e non po pëk no a napan to kun po kap sipsip pa isu o voaën. Ahikta teꞌ se isu o voaën voon manih po pëk vamoaan nee to kun po kap sipsip. Eꞌ se keh isu en po voaën voon, o voaën voon se kurus en po pëk vamoaan. Suk o pëk vamoaan to hikta onöt non a tëptot. Ivëh, ko pëk se tökrus en ko voaën takoꞌ en. Ahik, eöm se isu o voaën voon manih po pëk voon nee to kun po kap sipsip. A napan hikta iu kaak ne o voaën voon, pee to atö voh ee pa kaak o voaën vamoaan. Suk ee to koman va ne manih pan, o voaën vamoaan to vih oah e non po voaën voon.” \c 6 \s1 A Soe Vapenpen Va Pa Hikta Kiu Komön O Poen Apaapo \r Matiu 12:1-8, me Mak 2:23-28 \p \v 1 O pöh Poen Apaapo ne Ieesuꞌ me a ma vamomhë peꞌ to nönö nö ne topnin a rak vëh nee to nep voh a kon. Ee to kökök a ma voaꞌ kon, pare kakap, ko ëën ee. \v 2 Ivëhkëk, a ma Parësiꞌ to soe pan, “A ma tah varih to vapenpen non po Poen Apaapo pea, eöm nok vamanih suk ataeah?” \p \v 3 Ke Ieesuꞌ piun raoe, ko soe pan, “Eöm to ëh pöꞌ voh em po vahutët vëh ne Devit to nok voh pa ö neꞌ to maë voh me ra ma vamomhë peꞌ, ha? \v 4 E Devit to ho voh pa iuun vapenpen pe Sosoenën, pareꞌ kon a taëën to teꞌ non pa matan e Sosoenën. A taëën pamëh no a hikta teꞌ akuk se ëën. O teꞌ ësës heꞌ varoe to onöt ne a ëën. E Devit me a ma vamomhë peꞌ to ëën ee pa taëën pamëh.” \v 5 Ke Ieesuꞌ soe ken pa napan pan, “Eöꞌ koman e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus to Sunön ke noꞌ po Poen Apaapo.” \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ A Teꞌ Tënkun Korën Komön O Poen Apaapo \r Matiu 12:9-14, me Mak 3:1-6 \p \v 6 O meoh Poen Apaapo ne Ieesuꞌ to ho pa iuun hinhin soneꞌ, pareꞌ heꞌ a soe manih pa ma napan. A pah teꞌ to teꞌ non nën no a papmatö peꞌ to tëtënkun. \v 7 O teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës, me ro Parësiꞌ to ut ne e Ieesuꞌ se keh vavih hah a teꞌ tënkun koren pamëh po Poen Apaapo, keꞌ ahik. Ee to vaiu këh ne ta hanan nee se vateꞌ e Ieesuꞌ po vahutët. \v 8 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to nat e non po kokoman pee, ivëh, keꞌ soe ke a teꞌ vëh no a koreneah to mët ko tënkun, “Maꞌ ah ko sun manih” Ka teꞌ pamëh sun en. \v 9 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe, “Eöꞌ to iu hi a noꞌ neöm a pah hi. Eꞌ to vih pöꞌ e non pea se vaꞌaus a meh teꞌ to haraꞌ non a mët po Poen Apaapo, keꞌ ea se koe ee pa vaꞌaus eah, keꞌ mët en?” \v 10 E Ieesuꞌ to vatvi a mataneah manih pa napan, pareꞌ soe ke a teꞌ pamëh pan, “Putot a koreomah.” Eꞌ to putot a koreneah, keꞌ totoopin, ko vih hah en. \v 11 Ivëh, ko teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës, me ro Parësiꞌ pah heve suntan e ne pe Ieesuꞌ. Ko vavasoe koman e ne pan, “Ea se nok rakah ataeah manih pe Ieesuꞌ?” \s1 E Ieesuꞌ To Vateꞌ O Havun Teꞌ Me A Pöök \r Matiu 10:1-4, me Mak 3:13-19 \p \v 12 Vasuksuk po pöh poen ne Ieesuꞌ to peah manuh pa tope pa hin. Pa popoen pamëh ne Ieesuꞌ to hinhin non manih pe Sosoenën ka muhin takah en. \v 13 Pa pöstakah ne Ieesuꞌ to vaoe ununun en na pa ma vamomhë peꞌ. Ko vateꞌ en po havun teꞌ me a pöök ko vëhnan raoe o aposol peꞌ. Ivarih, a ma ëhnëëre, \v 14 a paeh e Saëmon, e Ieesuꞌ to vëhnan poan e Pitaꞌ, ke kea peꞌ Ëndruꞌ, ke Jëmis, pen Jon, ke Filip, ke Batromioꞌ. \v 15 Ke Matiu, ke Tömas, ke Jëmis e sunaiꞌ Apias, ke Saëmon a pah teꞌ va po vakum teꞌ varih nee to pokaꞌ ne ro Sërat.\f + \fr 6:15 \ft A to Sërat, a pap teꞌ varih to vakihat me voh ne o teꞌ susun va pa kaman va Room.\f* \v 16 Ke Jiutas e sunaiꞌ Jëmis, ke Jiutas Iskariot, to taneꞌ maꞌ Kariot, eꞌ a teꞌ vaꞌih to vikuh e Ieesuꞌ manuh pa koren a nap hat. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ A Ma Napan Peo \r Matiu 4:24-25, me Mak 3:7-12 \p \v 17 Ke Ieesuꞌ kunah en maꞌ pa moeh riun vaꞌpeh me a havun me a poa vamomhë peꞌ. A ma vamomhë peꞌ me a napan o pöh peo rakah, eꞌe va Jiutiaꞌ me Jerusalëm me manih sinten tahiꞌ pa poa vöön varih Taëaꞌ me Saëdon, ee me to teꞌ vaꞌpeh ne. \v 18 Ee to nö maꞌ pa pënton a soe me e Ieesuꞌ se vavatoꞌ raoe. A ma napan varih no oraꞌ hat to miröꞌ voh, ee me ne Ieesuꞌ to vatoꞌ hah raoe. \v 19 A ma napan peo to iu vaket ne e Ieesuꞌ, pan o kikis se taneꞌ maꞌ peꞌ ko vavatoꞌ a ma vu mët pee. \s1 E Ieesuꞌ To Soe A Teꞌ Se Vaeö Me A Ö Neꞌ Se Ook \r Matiu 5:1-12 \p \v 20 Ke Ieesuꞌ kuteꞌ non a ma vamomhë peꞌ pareꞌ soe pan, \q1 “Eöm a ma napan arus, \q2 eöm se vaeö, \q3 suk eöm a pap teꞌ poë varih se hop manih pa Matop Vih va pa Vöön va Kin.” \q1 \v 21 Eöm a napan varih to mamaë nem kuru, \q2 eöm se vaeö. \q1 Suk ataeah, e Sosoenën se makën vamhun en peöm pataeah ne eöm to iu nem. \q1 Eöm a napan varih to inan a ma hat peöm ko okook vatamak nem, \q2 eöm se vaeö. \q1 Amot ne Sosoenën se tapui a napan to kokoman va ne nën. \q1 \v 22 Vaeö rakah peöm varih, \q2 no o teꞌ se ep ka no neöm to vavatet a nem neoꞌ E Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus, \q3 ee se heve e ne peöm, \q2 pare veveo vah e ne peöm, \q3 ko vateen a neöm pa ma soe hat, \q2 ko vëhnan ekeok a neöm, \q3 suk eöm to vavatet a nem neoꞌ. \q1 \v 23 Ivëhkëk, eöm se pah teꞌ vaeö rakah e nem, \q2 suk o voen vih peöm to anoeh e non maꞌ peöm manuh pa vöön va kin. \q1 Ee se nok a ma tah hat manih peöm, \q2 ivëh köm se vaeö, \q3 suk ee to nonok vavoh e ne manih po teꞌ vanënën soe moaan voh pe Sosoenën. \q1 E Sosoenën se tapui a neöm vamanih pa ö neꞌ to tapui vavoh in a ma teꞌ vanënën soe peꞌ.” \q1 \v 24 “Ivëhkëk, varenan peöm o teꞌ to öt vapeo nem o moniꞌ, \q2 eöm to kon voh em pa ma tah to heꞌ vaeö nee a komëneöm. \q1 \v 25 Varenan peöm o teꞌ varih to ënëën vamhun nem kuru, \q2 amot eöm se maë. \q1 Varenan peöm o teꞌ varih to onon nem kuru, \q2 amot eöm se tamak paröm okook nem. \q1 \v 26 Varenan peöm o teꞌ varih no a ma napan to kë ne a ma ëhnëëneöm, \q2 moaan voh a ma sipuineöm to nonok va voh e ne nën, manih pa ma teꞌ vanënën soe pikpiuk.” \s1 A Taateꞌ Va Pa Iu A Teꞌ To Hat Ka Nom Oah \r Matiu 5:38-48 \p \v 27 “Ivëhkëk, eöꞌ to soe ka neöm, o teꞌ varih to pënton nem a soe peöꞌ. Eöm se iu nem a ma teꞌ varih to vakihat ka ne neöm, ko nonok vavih nem raoe, paröm kamöꞌ nem raoe. \v 28 Eöm se hinhin ke nem o teꞌ varih to heꞌ punis a ne neöm. Eöm se hinhin nem pan, e Sosoenën se tapui raoe ko nok vavih raoe. \v 29 Ta pah teꞌ se keh tapan a panömah, pah heꞌ a meh papan, keꞌ tapan. Ka teꞌ se keh kon o ohop vatonun pën, pah heꞌ me o siot pën, keꞌ kon. \v 30 Ka teꞌ se keh hin ta pah tah manih pën, eën se heꞌ eah. Ka teꞌ se keh varo a tah pën, eën se koe a hin vakis eah pan eꞌ se piun hah maꞌ. \v 31 A ma taateꞌ ne eöm to iu nem no a napan se nok manih peöm, eꞌ a ma taateꞌ poë varih nöm se nok manih pee. \p \v 32 Eöm se keh iu varoe nem o teꞌ varih to iu a ne neöm, eöm se kon a vih taeah nën? O teꞌ varih to teꞌ ne pa taateꞌ hat to iu me e ne pa napan se iu ne raoe. \v 33 Ke eöm se keh nonok nem a taateꞌ vih manih po teꞌ varih to nonok vavih a ne neöm, a vih taeah nöm se kon nën? O teꞌ varih to teꞌ ne pa taateꞌ hat to nonok va e ne nën. \v 34 Ke eöm se keh heꞌ ta pah tah manih po teꞌ paröm koman nem pan, ee se piun hah ka ne neöm, eöm se kon a vih taeah nën? O teꞌ varih to teꞌ ne pa taateꞌ hat to heꞌheꞌ me ne pa ma tah manih po teꞌ hat pan, eꞌe se kon hah a tah to vatoe me non a tah vëh nee to heꞌ. \v 35 Ivëhkëk eöm se iu rakah nem a ma teꞌ to vakihat ka ne neöm, paröm nonok vavih nem raoe. Eöm se keh heꞌ a tah manih pa meh teꞌ, koe a iu a ö seꞌ piun hah ka neöm. Eöm se keh nok va nën, amot neöm se kon o voen apuh, paröm tavus vamaman rakah em o pus koaꞌ pe Sosoenën a Kikis Vi. E Sosoenën to ururuan kurus e non pa napan varih to hikta sosoe vavihvih ke ne poë me a nap nonok vahat. \v 36 Eöm se ururuan nem o teꞌ vamanih pa ö ne Tamön to ururuan va non. \s1 A Taateꞌ Va Pa Ep In A Hat Pa Meh Teꞌ Vamanih Pa Teꞌ Tökiiki Vahutët \r Matiu 7:1-5 \p \v 37 “Eöm se nat nem kiiki a ma taateꞌ hat pa meh teꞌ. Ke Sosoenën me se hikta kiiki a ma taateꞌ hat peöm. Eöm se nat nem vateen o upöm teꞌ pa hat, vamanih pa ö ne tökiiki vahutët to nonok va non, ivëh ke Sosoenën hikta se vateen a no neöm pa tah hat. Eöm se ihan anoe a ma hat po upöm teꞌ, ke Sosoenën me se ihan anoe a ma teꞌ hat peöm. \v 38 Eöm se heꞌ akuk a tah peöm manih po upöm teꞌ, ke Sosoenën se piun oah rakah ken peöm. A ma tah varih nöm to heꞌheꞌ akuk nem sih o upöm teꞌ, eꞌ a ma tah poë varih ne Sosoenën se piun hah ka neöm. Köm hikta onöt nem a öt.” \p \v 39 E Ieesuꞌ to heꞌ o soe vapipinoꞌ vamanih pan, “A teꞌ kehoꞌ to onöt pöꞌ e non pa vataare a meh teꞌ kehoꞌ a hanan? Ahik. Eꞌe pon se ru ee pa koveꞌ. \v 40 E koaꞌ va pa siku to hikta antoen non a teꞌ oah e tövavaasis peꞌ. Ahik. Eꞌ se siku pareꞌ kon o nat, ko pah vatoe me e tövavaasis peꞌ. \p \v 41 “Vahvanih kën kuteꞌ vaviꞌ nom a tapisik soneꞌ vëh to teꞌ non pa matan e kea pën, ivëhkëk, eën to hikta koman nom a tanaon apuh vëh to teꞌ non pa matömah? \v 42 Vahvanih kën se soe ke kea pën pan, ‘Kea, eöꞌ to iu kan këh nom oah pa tapisik vëh pa matömah,’ parën hikta ep momoaan voh pa tanaon apuh vëh to teꞌ non pa matömah? Eën a teꞌ mokoꞌ rivon, kon momoaan a tanaon apuh vëh to teꞌ non pa matömah. Ko vasuksuk poꞌ nën se ep vamaaka nom parën pah kan takin poꞌ a tapisik soneꞌ vëh to teꞌ non pa matan e kea pën. A pusun in a soe vaꞌih to soe va non manih pan, ‘Eën se ep momoaan voh pa hat pën, parën pah vatotoopin poꞌ e kea pën.’” \s1 O Naon Me A Ma Voaꞌ Eneꞌ \r Matiu 7:16-20; 12:33-35 \p \v 43 O naon vih to hikta onöt non a voaꞌ a ma voaꞌ hat, keꞌ teꞌ pet va e non manih po naon hat to hikta onöt non a voaꞌ a ma voaꞌ vih. \v 44 O teꞌ to iniinan taneꞌ ne sih o naon vih keꞌ o naon hat manih po voaꞌ. O teꞌ to hikta nönö ne pa oes o voaꞌ vetan manih po uris toꞌtoꞌ. A napan to hikta osoes ne sih o voaꞌ pöpöꞌraꞌ manih po karuꞌ. \v 45 O teꞌ vihvih to teꞌ me ne a ma kokoman vih manih pa ma komëëre. Ivëh, nee to vavatvus suk ne sih a ma soe vih. Ivëhkëk, o teꞌ varih to teꞌ vatëh me ne a ma kokoman hat a taateꞌ hat to puh rakah non manih pa ma komëëre. Ivëh, nee to vavatvus suk ne sih a ma soe hat. Suk a rivon a teꞌ to vavatvus non sih a ma taneah to teꞌ non manih pa komaneah. \s1 A Poa Ö Ekeok Iuun Ava \r Matiu 7:24-27 \p \v 46 “Eöm to popokaꞌ a no neoꞌ e Sunön peöm, suk ataeah köm hikta vavatet poꞌ nem a soe peöꞌ? \v 47 A pah teꞌ se këh nö maꞌ peöꞌ pareꞌ pënton a soe peöꞌ pareꞌ vatet, eöꞌ se vataare a neöm a ö neꞌ to teꞌ va non köm se nat nem. \v 48 A teꞌ pamëh to teꞌ va non manih pa pah teꞌ to kehkeh eok non a iuun. Vamomoaan neꞌ to een varu a koveꞌ, ko varu na o toon ko totoon po vös. Pareꞌ vasun en pa iuun keꞌ teꞌ eh rakah e non. Ka unat nö maꞌ pareꞌ een këh en pa iuun, ko hikta onöt non a hoep a iuun, suk a iuun to totoon vaeh rakah e non. \v 49 Ivëhkëk, a teꞌ to pënton en pa soe peöꞌ pareꞌ hikta vavatet non, eꞌ to teꞌ va non manih pa teꞌ to eok a iuun pareꞌ hikta varu o toon ko totoon po vös. Vasuksuk no a unat to een këh en pa iuun, ka iuun tahoep vëvëhöꞌ rakah en.” \c 7 \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ A Teꞌ Kikiu Pe Susun Pa Nap Vëvënsun \r Matiu 8:5-13 \p \v 1 E Ieesuꞌ to heꞌ vahik en pa soe manih pa ma napan, pareꞌ nö en manuh pa vöön va Kapaneam. \v 2 A pah teꞌ susun pa 100 teꞌ vëvënsun va Room to teꞌ non nën, eꞌ to teꞌ me non a pah teꞌ kikiu peꞌ. A teꞌ susun pamëh to iu rakah non a teꞌ kikiu peꞌ. Ivëhkëk, kuru no a teꞌ pamëh to haraꞌ non a moeh, ka siꞌ ö keꞌ mët en. \v 3 A teꞌ susun to pënton a ö ne Ieesuꞌ to teꞌ non, ivëh keꞌ vanö na a ma teꞌ sunön po Jiuꞌ pan, ee se nö ko vaoe maꞌ e Ieesuꞌ keꞌ nö maꞌ ko vatoꞌ a teꞌ kikiu peꞌ. \v 4 Ee to tavus e Ieesuꞌ, pare hin vakis e Ieesuꞌ pan, “Eꞌ a teꞌ no a taateꞌ peꞌ to vih, eën antoen e nom pa ö nën se vaꞌaus keah a teꞌ kikiu pe, eh? \v 5 Eꞌ to iu rakah a rora o Jiuꞌ, pareꞌ eok voh ka ra a iuun hinhin soneꞌ.” \p \v 6 E Ieesuꞌ to nö vaꞌpeh me en pee, ko öök vatët en manih iuun. Ke susun pa nap vëvënsun vanö en pa ma vakamöꞌ peꞌ ke soe ke Ieesuꞌ pan, “Topoan, eën to meꞌ pak koraꞌ eom maꞌ, eöꞌ hikta teꞌ vih onöt noꞌ a ö nën se ho maꞌ pa iuun peöꞌ. \v 7 Ivëh kö’ nat voh e noꞌ peöꞌ to hikta teꞌ noꞌ a teꞌ vih pa nö maꞌ pa ep ka oah. Eën se soe varoe ka teꞌ kikiu peöꞌ toꞌ hah. \v 8 Suk ataeah, eöꞌ me to teꞌ noꞌ paan in a teꞌ vëh to vovoh ka non eoꞌ pa heꞌ a neoꞌ a kiu. Eöꞌ koman to teꞌ me noꞌ po teꞌ vëvënsun to teꞌ ne paan. Eöꞌ se këh soe ke a teꞌ pamëh, ‘Nö ah,’ keꞌ nö en. Eöꞌ se keh soe ke a teꞌ pan, eꞌ se nö maꞌ, keꞌ se nö en maꞌ. Eöꞌ se keh taꞌ a teꞌ kikiu peöꞌ, ‘Nok a kiu vaꞌih, eꞌ se pënton en pa soe peöꞌ. Pareꞌ nok en pa kiu pamëh.” \p \v 9 E Ieesuꞌ to pënton a soe vaꞌih, pareꞌ pah koman vörep e non pa teꞌ pamëh. Ke Ieesuꞌ tarih, pareꞌ soe ke a ma napan peo varih to vavatet vah ne poë pan, “Eöꞌ to soe ka neöm, manih pa muhin va Israël, eöꞌ to hikta ep noꞌ ta pah teꞌ no vaman peꞌ to eh va non manih pa teꞌ susun pa nap vëvënsun vëh.” \v 10 Ka napan varih ne susun pa nap vëvënsun to vanö voh maꞌ hah ee iuun, pare taum ee pa teꞌ kikiu no a mët to hik këh en peꞌ, keꞌ vih hah en. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ Hah A Teꞌ Sekaꞌ Va Pa Vöön Naën \p \v 11 A ma siꞌ poen to oah en ke Ieesuꞌ nö en pa vöön vëh ëhnaneah a Naën. A ma vamomhë peꞌ me a napan peo to nö vaꞌpeh me poë. \v 12 E Ieesuꞌ me a napan to öök vatët ee maꞌ sinten o hopaꞌ in a vöön pamëh, ka napan teꞌ ee maꞌ pa teꞌ mët. E sinan a teꞌ mët pamëh, eꞌ a paeh koaꞌ oeteꞌ ro ko peꞌ. E voe pe köövo pamëh to mët voh en. A napan o pöh peo to nö vaꞌpeh me maꞌ e köövo pa pe e sunaiꞌeah. \v 13 E Ieesuꞌ to ep e köövo pamëh, pareꞌ pah ururuan en peꞌ, pareꞌ soe ke köövo pan, “Koe a ook.” \v 14 E Ieesuꞌ to nö vatët en pa pokis, pareꞌ vaket en pa pokis pamëh ka napan varih to teꞌteꞌ nö ne pa teꞌ mët sun ee. Ke Ieesuꞌ soe, “Teꞌ sekaꞌ, Eöꞌ to soe ka oah, ‘Sun ah!’” \v 15 Ka teꞌ vëh to mët voh en sun hah en, pareꞌ ihoꞌ non ko taneo en pa vaato. Ke Ieesuꞌ vanö en peꞌ manih pe sinaneah. \p \v 16 Ivëh ka ma napan kurus ta rakah e ne pe Ieesuꞌ, pare pah kë ee pa ëhnan e Sosoenën. Ee to soe pan, “A pah teꞌ vanënën soe to tavus topniira.” Pare soe pan, “E Sosoenën to nö voh en maꞌ marën a kon hah a ma napan peꞌ.” \v 17 Ka ma napan vanat vavah ee po vahutët in a tah vëh ne Ieesuꞌ to nok manih pa muhin va Jiutiaꞌ me pa ma ö muhin to teꞌ vatët ne. \s1 E Jon To Vanö A Poa Vamomhë Peꞌ Manuh Pe Ieesuꞌ \r Matiu 11:2-19 \p \v 18 A ma vamomhë pe Jon Tövapupui to soe ke peꞌ pa ma tah kurus ne Ieesuꞌ to nonok non. \v 19 Ke Jon vaoe en pa poa vamomhë peꞌ, pareꞌ vanö en pee pon pa hi e Ieesuꞌ, “Eöm se nö ko hi pan, ‘Eën pöꞌ kov e vëh a teꞌ to se voh nö maꞌ, keꞌ, emöm se anoeh nem ta meh teꞌ eh?’” \p \v 20-21 Manih po poen pamëh e Ieesuꞌ to vatoꞌ hah a ma napan peo to teꞌ me ne a ma vu mët. Eꞌ to veo a ma oraꞌ hat, pareꞌ vavih hah a ma napan kehoꞌ ke opoep hah ee. Ka poa vamomhë pe Jon to tavus e Ieesuꞌ, pare soe pan, “E Jon Tövapupui to vanö maꞌ möm poꞌ manih pën, pa hi a oah pan, ‘Eën pöꞌ kov e vëh a teꞌ se nö voh maꞌ, keꞌ, emöm se anoeh nem ta meh teꞌ eh?’” \v 22 E Ieesuꞌ to pënton a hi pamëh, pareꞌ piun ko soe pan, “Eöm pom se nö hah na manuh pe Jon, paröm vavatët eah a ma taneah nöm to ep, me pënton. O teꞌ varih o kehoꞌ to ep vavih hah ee, ko teꞌ varih o hathat ma moe to nö vavavih hah ee, ko teꞌ varih pa mët töpaꞌ a ma sioniire to voon hah ee. Ko teꞌ varih no a tenëre to hat ee to pënton hah ee, ko teꞌ mët, toꞌtoꞌ hah ee, ko teꞌ varih o arus to pënton ee pa Soe Vih pe Sosoenën. \v 23 A ma napan varih no vaman pee manih peöꞌ, me pa ma tah nöꞌ to nonok noꞌ, ee se nat ne haraꞌ vahat ne, ee se vaeö. E Sosoenën se tapui raoe.” \p \v 24 Ka poa vamomhë pe Jon Tövapupui nönö hah ko nee, ke Ieesuꞌ taneo en pa vahutët ke ra napan a ma taateꞌ pe Jon, pareꞌ to soe pan, “Moaan voh eöm to nö pa moeh upin pa ep pe Jon, keꞌ pa ep a mëto no a tuvuh to vataata non, keꞌ eöm koman voh nem a ep in ataeah? \v 25 Eöm to nö voh nös pa ep in a teꞌ to ohop non a ma ohop ep vavih? Ahik. A napan to ohop ne a ma ohop ep vavih, pare teꞌ me ne pa ma tah vih va po sionin. A pap teꞌ poë varih to teꞌ ne sih pa iuun pa teꞌ sunön. \v 26 Soe ka neoꞌ öm, eöm nö voh nös pa ep ataeah? Eöm to nö pöꞌ voh nös pa ep a teꞌ vanënën soe? A, eöꞌ to soe ka neöm, a teꞌ vanënën soe vëh e Jon, no a tasun peꞌ to apuh oah e non pa ma teꞌ tasun po upöm teꞌ vanënën soe. \v 27 E Jon voh a teꞌ ko poan no Puk Vapenpen to sosoe suk voh non po kiun peꞌ. O kiun to soe non pan, \q1 “Pënton ah, \q2 eöꞌ se vanö nös a teꞌ vëh se teꞌ vovoh nös a soe peöꞌ manem pën, \q3 eꞌ se vovoh ka oah, \q2 pareꞌ vamatop a hanan pën.” \rq Mal 3:1\rq* \p \v 28 “Eöꞌ to soe ka neöm, e Jon no a tasun peꞌ to teꞌ oah e non pa ma teꞌ tasun po upöm teꞌ manih po oeh. Ivëhkëk, a teꞌ to teꞌ va non manih pa siꞌ koaꞌ soneꞌ manih pa Matop Vih pe Sosoenën no tasun peꞌ to apuh oah e non pa teꞌ tasun pe Jon. \p \v 29 A ma napan to pënton vahik ee pa ma soe, ka nap kokon takis soe pan, “A taateꞌ pe Sosoenën to totoopin rakah.” Ee to kon voh a tapui manih pe Jon Tövapupui. \v 30 Ivëhkëk, o Parësiꞌ me o teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës eꞌe to hikta kon voh a tapui manih pe Jon suk, ee to heꞌ tonun voh ee pa hanan vih ne Sosoenën to vataare raoe. \p \v 31 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöꞌ se vëknöm vah va in a taateꞌ pa napan va kuru nih? Ee o teꞌ to teꞌ vah va ne nih? \v 32 Ee to teꞌ va ne manih po koaꞌ to ihoꞌ ne pa ma ö totoaan, pare vavaasis piu ne, ivëhkëk o meoh upöm pee to hikta vaëhëh ne. Kee varek ke raoe, pare soe pan, \q1 ‘Emöm to piu kem peöm po piu, \q2 ivëhkëk, eöm to hikta pinoꞌ. \q1 Kemöm vaëhëh kem peöm pa ta okook vatamak, \q2 ivëhkëk eöm to hikta tamak to ook.’” \m \v 33 “E Jon Tövapupui to nö voh en maꞌ, pareꞌ vapenpen vapeo non pa ëën. Ko hikta kakaak voaën voh non, köm soe em pan, ‘A oraꞌ hat to teꞌ non manih peꞌ.’ \v 34 Ivëhkëk kuru, eöꞌ E Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus to nö maꞌ, paröꞌ ënëën noꞌ ko kakaak noꞌ, köm soe em pan, ‘Ep öm, eꞌ a teꞌ ënëën vörep, ko kakaak voaën vörep, pareꞌ teꞌ e non e vakamöꞌ pa nap kokon takis me ra nap nonok a ma taateꞌ hat.’ \v 35 Ivëhkëk, a napan to vatet ne o nat vih pe Sosoenën, eꞌe to vataare e ne a taateꞌ vih, eꞌ o nat vih rakah, suk eꞌe to vaman ne e Sosoenën. \s1 A Pah Köövo To Pupui A Mon E Ieesuꞌ Po Vanom \p \v 36 A pah Parësiꞌ, to vaoe e Ieesuꞌ pa iuun peꞌ keꞌ nö maꞌ, kee ihoꞌ to ëën vaꞌpeh. \v 37 Ka pah köövo teꞌteꞌvaasi to teꞌ non pa vöön pamëh, to pënton a ö ne Ieesuꞌ to ënëën non pa iuun pa to Parësiꞌ. Ivëh, ke köövo kon o puto vös vih no o vanom voen vapeah to isu non, ko nö maꞌ pa iuun vëh ne Ieesuꞌ to teꞌ non. \v 38 E köövo to sun non pa havin mon pe Ieesuꞌ, pareꞌ okook non, ka hunun mataneah vuꞌvuꞌ non pa mon e Ieesuꞌ, keꞌ vaꞌnaꞌ pa uvineah. Eꞌ to umaꞌ vapeo a mon e Ieesuꞌ, pareꞌ uh a moneah po vanom. \p \v 39 Ka to Parësiꞌ vëh to vaoe na e Ieesuꞌ ep in a tah vaꞌih, pareꞌ koman va non manih pan, “A teꞌ vëh se keh teꞌ e non a teꞌ vanënën soe vamaman, eꞌ se nat e non pa taateꞌ pe köövo vëh to vaket poan, eꞌ a köövo teꞌteꞌvaasiꞌ.” \p \v 40 Ke Ieesuꞌ nat e non po kokoman pe Saëmon, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to teꞌ me noꞌ a pah tah noꞌ to iu soe ka nom oah.” \p Ke Saëmon soe pan, “Tövavaasis, vatvus a soe pën.” \p \v 41 Ke Ieesuꞌ soe, “A poa teꞌ to teꞌ me ne o ötop manih pa pah teꞌ. A paeh to teꞌ me non o K500.00, ka meh po K50.00. \v 42 Ee pon to hikta onöt ne a piun a ma ötop pee, ivëh ka teꞌ vëh to heꞌ voh o ötop ururuan raoe, ko vanun en po ötop pee pon. Manih pee pon eteh se iu oah non a teꞌ vëh to heꞌ o ötop?” \p \v 43 Ke Saëmon piun, pareꞌ soe vamanih pan, “Eöꞌ to koman noꞌ a teꞌ vëh to teꞌ me non o K500.00 se iu oah non a teꞌ vëh to heꞌ o ötop.” \p Ke Ieesuꞌ soe ke poan, “A piun pën to totoopin rakah.” \p \v 44 Ke Ieesuꞌ tarih manuh pe köövo, pareꞌ soe ke Saëmon, “Eën ep e nom pe köövo vëh, ha? Eöꞌ to ho maꞌ pa iuun pën, kën hikta heꞌ a neoꞌ ta ruen köꞌ pupui a moneoꞌ. Ivëhkëk, a hunun mataneah to pupui a moneoꞌ, pareꞌ vaꞌnaꞌ pa uvineah. \v 45 Eën to hikta uumaꞌ a neoꞌ. Ivëhkëk kuru, eöꞌ to ho maꞌ ke köövo vëh to umaꞌ vapeo a moneoꞌ. \v 46 Eën to hikta uh a pasuneoꞌ po kompoꞌ to voen vöknah, ivëhkëk, e köövo vëh to uh a moneoꞌ po vanom voen vapeah. \v 47 Ivëh, köꞌ soe ka oah, e köövo nonok vahat vëh no a pop peꞌ to hikta teꞌ vih voh non, to iu vi ka no neoꞌ. Ke Sosoenën to ihan anoe a ma hat peo peꞌ. Ivëhkëk, a teꞌ to nok a hat soneꞌ e Sosoenën se ihan anoe a hat soneꞌ peꞌ, ka teꞌ pamëh se iu vasoneꞌ e non pe Sosoenën.” \p \v 48 Ke Ieesuꞌ soe ke köövo, “Eöꞌ to ihan anoe eoꞌ pa ma hat pën.” \p \v 49 A ma napan to ihoꞌ vaꞌpeh me ne e Ieesuꞌ to taneo ee pa varek koman pan, “A teꞌ vëh koman rakah non pan, eꞌ e Sosoenën, pareꞌ ihan anoe non pa ma hat, ha?” \p \v 50 Ke Ieesuꞌ soe ke köövo pamëh, “O vaman pën manih pe Sosoenën to kon hah vur en pën kën teꞌ vaꞌpeh me nom peꞌ. Nö ah me o kokoman moomo.” \c 8 \s1 A Ma Köövo To Suk E Ieesuꞌ Kee Nö \p \v 1 A ma poen to oah ee, ke Ieesuꞌ vavavih vah en pa ma vöön apaꞌpuh me a ma siꞌ vöön sosoneꞌ. Eꞌ to vatvus a Soe Vih va pa Matop Vih pe Sosoenën manih pa ma napan. A havun me a poa vamomhë peꞌ to nönö vaꞌpeh vah me ne poë. \v 2 A ma köövo varih moaan voh ne Ieesuꞌ to veo këh voh raoe pa ma oraꞌ hat, eꞌe me to nö vaꞌpeh me Ieesuꞌ. A paeh vëh e Mariaꞌ Makdalaꞌ. Moaan voh e Ieesuꞌ to veo këh poan a tönim me a poa oraꞌ hat to teꞌ ne manih peꞌ. \v 3 Ke Joanan, e köövo pa teꞌ to susun non pa iuun pe Hëërot, a ëhnaneah e Kusaꞌ, me Susanaꞌ, me a ma meh upöm köövo me, nee to pët nö vaꞌpeh. A ma köövo poë varih to vaꞌaus voh ne e Ieesuꞌ me a ma vamomhë peꞌ pa ma tah nee to vaneah ne. \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Teꞌ To Poꞌpoꞌ A Kon Manih Pa Koman A Rak Peꞌ \r Matiu 13:1-9, me Mak 4:1-9 \p \v 4 A napan o pöh peo to tönun voh maꞌ, a ma napan to taneꞌ maꞌ pa ma vöön apuh to nö maꞌ manih pe Ieesuꞌ. Ke Ieesuꞌ heꞌ raoe a pah soe vapipinoꞌ, eꞌ to soe pan, \v 5 “A pah teꞌ poꞌpoꞌ kon to nö pa rak peꞌ, pareꞌ poꞌpoꞌ a kon peꞌ. Eꞌ to poꞌpoꞌ nö non a kon, ka ma meh voaꞌ kon vuꞌ ee manih po vaꞌpet taan, ka napan komtötön ee pee, ko növan nö maꞌ, ko ëën vahik ee pa ma voaꞌ kon. \v 6 Ka ma meh voaꞌ vuꞌ ee pa moeh vösvös, pare pisiꞌ ee maꞌ, ivëhkëk, a hikta ruen to teꞌ non komön o oeh, ivëh, ka ma voaꞌ kon rak ee. \v 7 Ka ma meh voaꞌ kon vuꞌ ee po topnin o noꞌ uris toꞌtoꞌ, ka uris toꞌtoꞌ to pu maꞌ, ko kopös en pee, kee hikta pu vavih maꞌ. \v 8 Ka ma meh voaꞌ kon vuꞌ ee manih po oeh vih, ko pisiꞌ vavih ee maꞌ, pare voaꞌ vavih ee, ka ma vu kon voaꞌ o 100 voaꞌ.” E Ieesuꞌ to soe va nën, pareꞌ vahik va in a soe peꞌ manih pan, “Eöm o teꞌ varih to teꞌ me ne a tenëneöm, eöm se pënton a soe vaꞌih.” \s1 A Pusun In A Ma Soe Vapipinoꞌ \r Matiu 13:10-17, me Mak 4:10-12 \p \v 9 Ka ma vamomhë peꞌ hi ee peꞌ pa pusun in a soe vapipinoꞌ vaꞌih pan e Ieesuꞌ se vamaaka ke raoe. \v 10 Ke Ieesuꞌ soe, “E Sosoenën koman to vataare vahik voh en peöm pa pusun in a soe vakoaan in a Matop Vih Peꞌ. Ivëhkëk, a ma upöm teꞌ to pënton koe ne sih pa ma soe vapipinoꞌ. Ivaꞌih, \q1 ‘Kee ut ne, \q2 pare hikta ep in ta pah tah. \q1 Ee to tënan e ne, \q2 pare hikta maaka ne a pusun in a soe.’” \rq Ais 6:9\rq* \s1 A Pusun In A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Teꞌ To Poꞌpoꞌ A Kon \r Matiu 13:18-23, me Mak 4:13-20 \p \v 11 “A pusun in a soe vapipinoꞌ vaꞌih to soe va non manih pan, o voaꞌ kon to teꞌ va non manih pa soe pe Sosoenën. \v 12 A ma voaꞌ kon varih to vuꞌ po vaꞌpet taan to teꞌ va e ne manih pa napan to pënton ee pa soe pe Sosoenën, ivëhkëk, e susun po oraꞌ hat to nö maꞌ, pareꞌ kon këh en pee pa soe vëh to teꞌ non pa ma komëëre. Eꞌ to koman non pan, eꞌe tomeꞌ vaman ne a soe pe Sosoenën, ke Sosoenën kon hah raoe. \v 13 A ma meh voaꞌ kon to vuꞌ manih pa ö vösvös to teꞌ va ne manih po teꞌ to pënton ee pa soe, pare kon me o vaeö ko vaman. Ivëhkëk, o vaman to hikta aan vakis vi non manih pa komëëre. Ko poen no a punöꞌ eh to nö maꞌ manih pee, kee kuꞌ vëhöꞌ ee. \v 14 Ka ma meh voaꞌ kon to vuꞌ manih topnin a uris toꞌtoꞌ to teꞌ va ne manih po teꞌ to pënton ee pa soe, pare vaman rakah ee, ka ma vu punis va pa ununun a moniꞌ peo, me o vaeö va po oeh to nö maꞌ, ko kupkup en pa soe pe Sosoenën. Ivëh, ka soe pamëh hikta vovoaꞌ non. \v 15 A ma voaꞌ kon varih to vuꞌ manih po oeh vih to teꞌ va ne manih po teꞌ to pënton a soe pe Sosoenën, pare ötöön, ko vaman rakah ee. Ka soe pamëh to voaꞌ pet manih po toꞌtoꞌ pee. Pare vataare ne a ma taateꞌ totoopin pa ö nee to vavatet ne a ma soe pe Sosoenën.” \s1 Soe Vapipinoꞌ In O Tëkrea \r Mak 4:21-25 \p \v 16 “A teꞌ to vëkrea kës pöꞌ o ram, pareꞌ vahoꞌ hop poan po kove, keꞌ vahoꞌ o ram paan tevan, ah? Ahik, eꞌ se vahan o ram pa ö vavahan ram, keꞌ ëman ke non a napan se ho maꞌ manih iuun, kee sih ep ne o ëman pamëh. \v 17 A ma soe kurus pe Sosoenën varih to vakoaan voh ne, kuru ee se tavus vamaaka ee. Ka ma soe pe Sosoenën moaan voh no a napan to hikta maaka ne, kuru nee se maaka ee. \v 18 Ivëh, köm se pënton vavih ko matop nem. A teꞌ se keh kon voh o nat, pareꞌ maaka i non a soe pe Sosoenën, e Sosoenën se heꞌ vaꞌpuh oah en peꞌ po nat, keꞌ maaka vavih en. Ka teꞌ se keh koaan o nat vëh neꞌ to koman non pan e Sosoenën to heꞌ voh poan, e Sosoenën se öt hah këh en peꞌ po nat pamëh.” \s1 E Sinan E Ieesuꞌ Me A Ma Kea Peꞌ \r Matiu 12:46-50, me Mak 3:31-35 \p \v 19 Manih po poen pamëh ne sinan e Ieesuꞌ me a ma kea peꞌ to nö maꞌ pa ep poë. Ivëhkëk, a napan peo rakah to tönun maꞌ, kee hikta onöt ne a huk vatët manih peꞌ. \v 20 O upöm teꞌ to soe ke Ieesuꞌ pan, “E sinömah me a ma kea pën to teꞌ ne mahën, ee to iu ep ka nom oah.” \p \v 21 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to piun raoe, pareꞌ soe, “A ma napan to pënton ne a ma soe pe Sosoenën, pare vavatet ne, eꞌe kuru e sinaneoꞌ, me a ma kea peöꞌ.” \s1 E Ieesuꞌ To Taꞌ A Tuvuh Keꞌ Moovi \r Matiu 8:23-27, me Mak 4:35-41 \p \v 22 O pöh poen ne Ieesuꞌ to peah po pöh paröꞌ, me a ma vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke raoe pan, “Ka pahan ee manuh pa pap tonon vöh.” \v 23 O paröꞌ to nönö e non ke Ieesuꞌ koroh nö non komön o paröꞌ. Ka ivat ip maꞌ manih pa tonon, ka ruen oho e non komön o paröꞌ, ka siꞌ ö hat ko paröꞌ rokoꞌ en. \p \v 24 Ko vamomhë pe Ieesuꞌ nö, pare kunkuin ee peꞌ, pare soe ke poë pan, “Apuh, Apuh, a siꞌ ö hat, ko paröꞌ rokoꞌ me en pea.” \p Ke Ieesuꞌ sun pareꞌ taꞌ a tuvuh me a supa pan, “Moovi öm!” Ka tuvuh tö en, ka supa hikta ririu hah non. \v 25 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “O vaman peöm heh?” \p Kee pah naöp ee, pare töhkak vahat ee, pare vavasoe koman va ne manih pan, “A teꞌ rakah vëh eteh, to taꞌ a tuvuh me a supa kee tënan ee pa soe peꞌ?” \s1 E Ieesuꞌ To Veo Këh A Pah Teꞌ A Oraꞌ Hat \r Matiu 8:28-34, me Mak 5:1-20 \p \v 26 Vasuksuk nee to tok po paröꞌ, pare tavus pa muhin va Gerasaꞌ. A muhin pamëh to teꞌ non maꞌ pa meh pap tonon va Galiliꞌ. \v 27-31 E Ieesuꞌ to kukunah këh ko non o paröꞌ, ka pah teꞌ va pa vöön pamëh no oraꞌ hat to teꞌ ne manih peꞌ, nö en maꞌ manih pe Ieesuꞌ. Pa ma tamoaan no o oraꞌ hat to teꞌ ne pa teꞌ pamëh. A ma napan to matop ne poë, ko nohnoh ne sih poë po uris eh. Ivëhkëk, eꞌ to kukurus e non sih po uris eh me a ma meh tah. Pareꞌ nönö non pa moeh upin. O oraꞌ hat poë varih to teꞌ ne pa teꞌ pamëh, ka ma tamoaan neꞌ to hikta kokoroh non iuun, pareꞌ teꞌ pehpeah e non ko teꞌ non sih po vapeepe. Keꞌ nö maꞌ manih pe Ieesuꞌ, ke Ieesuꞌ hi poan, “A ëhnöömah eteh?” \p Ko oraꞌ hat soe pan, “A ëhnanmöm, ‘a Nap Peo’, suk emöm to peo to teꞌ hop nem pa teꞌ vëh.” Ko oraꞌ hat poë varih pah kokoeꞌ suntan kee pe Ieesuꞌ pan, “Eën se nat nom vanö a möm manuh po suraꞌ ësës tamoaan.” \p Ke Ieesuꞌ siröꞌ en po oraꞌ hat se tavus këh a teꞌ pamëh, ivëh, ko oraꞌ hat kokoeꞌ koe ee manih pa teꞌ pamëh, pare kokoeꞌ vaꞌpuh, ko soe pan, “Ieesuꞌ eën e Koaꞌ pe Sosoenën A Kikis Vi, eën se nok ataeah manih pemöm?” Ee to hin vakis e Ieesuꞌ, pare soe pan, “Ieesuꞌ, eën se nat nom vakmis a möm.” \p \v 32 O vasun kuꞌ peo to ënëën vatët ne sinten a siꞌ ö tope, ivëh, ko oraꞌ hat poë varih hin vakis ee pe Ieesuꞌ pan, “Eën se vanö a möm manuh po kuꞌ.” Ke Ieesuꞌ pënton en pa soe pee, pareꞌ vaonöt ken pee pa hop manuh po vasun kuꞌ. \p \v 33 Ko oraꞌ hat tavus këh ee pa teꞌ, pare nö ko hop varuꞌ ee manuh po vasun kuꞌ. Ko kuꞌ surap kunah ee pa ö vaere, pare vuk ee pa tonon, ko mëtmët vahik rakah ee. \p \v 34 Ka napan varih to matop ne sih po vasun kuꞌ pamëh ep a tah vaꞌih, pare naöp ko rusin ee. Ee to nö, pare vahutët a tah vaꞌih pa vöön apuh me ra ma vöön sosoneꞌ. \v 35 Ka ma napan nö ee pa vavaköm pa ma tah to tanok. Ee to nö, ko tavus e Ieesuꞌ, pare taum ee pa teꞌ no oraꞌ hat to këh ee peꞌ, eꞌ to rara hah en ko kokoman peꞌ maaka en, keꞌ ihoꞌ non pa havin mon e Ieesuꞌ. A ma napan to ep a tah vaꞌih, pare pah vananaöp ee. \v 36 Ka napan varih to ep voh ne pa ma tah poë varih, ee to vahutët ke ro upöm a tah ne Ieesuꞌ to nok manih pa teꞌ pamëh, keꞌ vih hah en. \v 37 Ka ma napan va pa ma ö muhin va Gerasaꞌ to naöp vörep, pare hin vakis e Ieesuꞌ ko soe pan, “Eën se këh a na möm.” Ivëh, ke Ieesuꞌ me o vamomhë peꞌ peah ee po paröꞌ, pare vamatop ee pa hah. \p \v 38 Ee to meꞌ e ne pa nö, ka teꞌ vëh no oraꞌ hat to këh poan, eꞌ to hin vakis e Ieesuꞌ pan, “Eöꞌ to iu teꞌ vaꞌpeh me nom oah.” Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to vahah en peꞌ ko soe ke poan pan, \v 39 “Eën se hah vos na vöön pën, parën vatvus a soe pa ma tah ne Sosoenën to nok manih pën.” Ivëh, ka teꞌ pamëh hah en vöön, pareꞌ vatvus ken pa ma napan pa ma tah kurus ne Ieesuꞌ to nok manih po toꞌtoꞌ peꞌ. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ Hah E Koaꞌ Mon Pe Jaërus, Pareꞌ Vavih Hah E Köövo To Vaket O Ohop Peꞌ \r Matiu 9:18-26, me Mak 5:21-43 \p \v 40 E Ieesuꞌ to këh hah maꞌ a pap tonon voh ka napan pah vaeö ee, suk eꞌe to anoeh voh ne poë. \v 41 Ka pah teꞌ nö maꞌ, a ëhnaneah e Jaërus. Eꞌ a teꞌ to susun non pa iuun hinhin soneꞌ. A teꞌ susun pamëh to vatokon pa havin mon e Ieesuꞌ, pareꞌ hin vakis e Ieesuꞌ pan, e Ieesuꞌ se nö pa iuun peꞌ. \v 42 Eꞌ to teꞌ me non a pah koaꞌ mon ro, a ma kirismas peꞌ to onöt non o havun me ro pöök. Eꞌ to haraꞌ non a mët apuh, ka siꞌ ö keꞌ mët en. \p E Ieesuꞌ to nönö vaꞌpeh nö me non e Jaërus, ka napan o pöh peo to vasusun pip nö e ne peꞌ. \v 43 A pah köövo to vavahuh tamoaan non sih o eraꞌ komön o havun me o pöök kirismas. A hikta pah röktaꞌ to onöt voh non a vahik këh poan pa mët. \v 44 E köövo pamëh to huk vatët maꞌ tonun e Ieesuꞌ, pareꞌ hariun a ö noton in o ohop peꞌ. Eꞌ to nok va nën ka varuꞌ vakomanih no eraꞌ to anaꞌ vëvëhöꞌ rakah këh en peꞌ. \p \v 45 Ke Ieesuꞌ hi pan, “Eteh to hariun a neoꞌ?” \p Ee kurus to vonih ee. Ke Pitaꞌ soe, “Apuh, a napan o pöh peo rakah to tönun töön oah, ko vaket ee pën.” \p \v 46 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe pan, “A pah teꞌ to vahoꞌ a koreneah manih peöꞌ. Eöꞌ to haraꞌ noꞌ o kikis to tavus këh a neoꞌ.” \p \v 47 E köövo to nat en peꞌ to hikta vakoaan hah in non e Ieesuꞌ. Ivëh, keꞌ naöp ko rikrik e non ko nö maꞌ, pareꞌ vatokon pa matan e Ieesuꞌ pa matëëre ra napan kurus, pareꞌ vatvus a ö neꞌ to vaket suk e Ieesuꞌ. Ke köövo soe pan, “A mët peöꞌ to hik ohoꞌ rakah en pa ö nöꞌ to hariun e Ieesuꞌ.” \p \v 48 Ke Ieesuꞌ soe ke köövo pamëh pan, “Koaꞌ peöꞌ, eën to vaman a neoꞌ, ka mët pën hik këh en pën. Eën se nö na me a taateꞌ moomo. \p \v 49 E Ieesuꞌ to vaato avoeꞌ e non, ka pah teꞌ va pa iuun pe Jaërus nö maꞌ, pareꞌ soe ke poan pan, “E semomah to mët en. Koe a vatëh vörep e Tövavaasis.” \p \v 50 E Ieesuꞌ to pënton a ö ne koaꞌ to mët, pareꞌ soe ke Jaërus pan, “Eën se koe a naöp, eën se vaman varoe a nom neoꞌ, ke koaꞌ pën toꞌ hah en.” \p \v 51 Ke Ieesuꞌ nö en pa iuun pe Jaërus, pareꞌ hikta vaonöt a nap peo pa ho koman iuun. Eꞌ to me ho varoe e Pitaꞌ, e Jon, me e Jëmis, me a poa manot. \v 52 A ma napan kurus to vaokook ne e koaꞌ, ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe ke raoe pan, “Eöm se koe a ook, e koaꞌ to hikta mët, eꞌ to koroh varoe.” \p \v 53 Ka napan varih to okook ne to vavövöneꞌ suntan e ne pe Ieesuꞌ. Suk ee to hikta vaman nee e Ieesuꞌ pa ö neꞌ to soe pan e koaꞌ to koroh. \v 54 Ke Ieesuꞌ öt a koren e koaꞌ mon mët pamëh, pareꞌ soe pan, “Koaꞌ peöꞌ, sun ah.” \v 55 Ka apen koaꞌ hah en maꞌ, ka varuꞌ vakomanih ne koaꞌ to sun hah en. Ke Ieesuꞌ soe ke ra poa manot pan, “Eöm se heꞌ eah ta taëën.” \v 56 Kee vaeö, ko töhkak ee, ivëhkëk, e Ieesuꞌ to vuhvuh vakis ken pa poa manot pan, “Eöm pom se nat nem vavatët pet ta meh teꞌ a tah vaꞌih to tanok.” \c 9 \s1 E Ieesuꞌ To Heꞌ A Havun Teꞌ Me A Pöök A Kiu \r Matiu 10:5-15, me Mak 6:7-13 \p \v 1 E Ieesuꞌ to vaoe en na po havun me a poa vamomhë peꞌ, kee nö ee maꞌ, keꞌ heꞌ en pee po kikis me a tasun peꞌ, marën a ö nee se veo këh a napan po oraꞌ hat, me a vahik a ma vu mët. \v 2 Pareꞌ vanö en pee manih pa ma vöön pa vatvus a soe va pa Matop Vih pe Sosoenën, me a vavatoꞌ hah ro teꞌ to haraꞌ ne a ma mët. \v 3 Pareꞌ soe ke raoe pan, “Eöm se nat nem teꞌ a ma tah manih pa nö peöm vamanih po toknon, keꞌ o kove, keꞌ ta taëën, me a moniꞌ, me a ma ohop peo. \v 4 Eöm se keh ho pa ta pah iuun, a, eöm se teꞌ varoe nem pa iuun pamëh, keꞌ antoen non a ö nöm se këh hah a vöön pamëh. \v 5 Ka napan se keh hikta vaoe a neöm pa ma iuun pee, a, eöm se këh em pa vöön pamëh, paröm sisinuh o kusan vëh to teꞌ non pa ma moeeneöm. Eꞌ a soe vanat va pa ö no a napan va pa vöön pamëh to hikta iu pënton ne a soe peöm. Ivëh, ke Sosoenën se vakmis raoe. \p \v 6 Ivëh, kee nö ee pa ma vöön kurus, pare vatvus ee pa Soe Vih pe Ieesuꞌ, ko vavatoꞌ ee pa ma teꞌ to haraꞌ ne a ma mët. \s1 E Hëërot To Iu Nat Non E Ieesuꞌ Rakah Eteh \r Matiu 14:1-2, me Mak 6:14-16 \p \v 7 A teꞌ sunön va pa kaman manih Galiliꞌ e Hëërot to pënton a ma tah kurus ne Ieesuꞌ to nonok non, ivëh, ko kokoman peꞌ nun en, suk a ma meoh teꞌ to sosoe ne pan, “E Jon Tövapupui to sun taneꞌ hah po vapeepe.” \v 8 Ka ma upöm sosoe ne pan, “E Elaëjaꞌ to tavus hah maꞌ.” Ko upöm sosoe e ne pan, “A teꞌ vanënën soe vamoaan to toꞌ hah maꞌ.” \v 9 Ivëh, ke Hëërot soe en pan, “Eöꞌ to moes kurus voh o kahoꞌ pe Jon.\f + \fr 9:9 \ft Eën se ëh o vahutët pa ö ne Hëërot to ip vamët e Jon Tövapupui manih po Puk pe Matiu 14:3-12.\f* Ka teꞌ vëh eteh, nöꞌ to pënton noꞌ to nonok non a ma tah varih?” Ke Hëërot vavaiu këh e non ta hanan pan, eꞌ ep e Ieesuꞌ. \s1 E Ieesuꞌ To Makën O 5,000 Teꞌ \r Matiu 14:13-21, me Mak 6:30-44, me Jon 6:1-13 \p \v 10 Ka ma aposol hah ee maꞌ, pare soe ke pe Ieesuꞌ pa ma tah kurus nee to nok voh maꞌ. Ke Ieesuꞌ me ke këh en pa ma napan pa vamomhë peꞌ, kee nö varoe ee pa meh vöön, ëhnaneah Bëtsaëtaꞌ. \v 11 Ivëhkëk, a napan peo to nat ee pee to teꞌ ne Bëtsaëtaꞌ, pare vatet ee pee. A napan to nö maꞌ manih peꞌ, keꞌ pah vaeö en. Eꞌ to vatvus en pa soe vih va pa Matop Vih pe Sosoenën manih pee, pareꞌ vavatoꞌ en po teꞌ varih to haraꞌ ne a ma mët. \p \v 12 A potan to kunah en, ka havun me a poa vamomhë pe Ieesuꞌ nö ee maꞌ peꞌ, pare soe ke poë pan, “Eën se vanö a napan, kee nö pa ma vöön to teꞌ vatët ne, pare ep këh ta taëën, ko ëën, suk a ö vëh na to teꞌ no, no a hikta teꞌ to teꞌ non.” \p \v 13 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe ke raoe pan, “Eöm koman se makën raoe.” Kee soe pan, “Emöm to hikta öt nem ta ma taëën peo. O siꞌ tönim muꞌ me a poa iian varoe to teꞌ ne. Eën to iu pöꞌ nom pan emöm se voen a taëën pa napan peo varih, ha?” \v 14 A napan to onöt ne a 5,000 teꞌ oeteꞌ rakah to teꞌ ne.\f + \fr 9:14 \ft O köövo me o koaꞌ to teꞌ e ne nën, ivëhkëk, ee to hikta ëh vaꞌpeh raoe. Ee to ëh varoe a nap oeteꞌ.\f* \p Ke Ieesuꞌ soe ke ra ma vamomhë peꞌ pan, “Eöm se soe ke ra napan, kee tönun a ma 50 teꞌ, pare ihoꞌ.” \v 15 Ko vamomhë peꞌ soe ke ra napan, kee ihoꞌ ee. \v 16 Keꞌ kon en po tönim muꞌ me a poa iian, pareꞌ ta peah na vöön va kin, ko soe vavihvih ke na e Sosoenën, pareꞌ kökök ko heꞌ a ma vamomhë peꞌ. Kee ki vakëkëh ke pa napan. \v 17 Ka napan kurus ëën vamhun ee, ko vamomhë peꞌ ununun a ma ö taëën ëën këh, pare vapuh o havun me o pöök kove. \s1 E Pitaꞌ To Soe Tavus E Ieesuꞌ E Kristo \r Matiu 16:13-19, me Mak 8:27-29 \p \v 18 O pöh poen ne Ieesuꞌ to hinhin non, ka ma vamomhë peꞌ teꞌ vaꞌpeh me ne poë. Ke Ieesuꞌ hin vahik en, pareꞌ hi raoe pan, “A ma napan popokaꞌ a no neoꞌ eteh?” \p \v 19 Ko vamomhë peꞌ piun, pare soe pan, “E Jon Tövapupui, ka ma meh popokaꞌ e ne pën e Elaëjaꞌ. Ka ma upöm sosoe ne pan, eën a pah teꞌ va pa nap vanënën soe vamoaan to toꞌ hah maꞌ.” \v 20 Ke Ieesuꞌ hi raoe, “Ke eöm koman poꞌ, eöm popokaꞌ a nem neoꞌ eteh?” Ke Pitaꞌ piun a soe peꞌ, pareꞌ soe pan, “Eën e Kristo, a teꞌ ne Sosoenën to vanö maꞌ.” \s1 E Ieesuꞌ To Soe A Ö Neꞌ Se Mët, Pareꞌ Sun Hah \r Matiu 16:20-28, me Mak 8:30-38; 9:1 \p \v 21 Ke Ieesuꞌ vuhvuh vakis raoe se nat ne soe ke ta meh teꞌ a soe pamëh. \v 22 Pareꞌ soe pan, “Eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se kon o kamis apuh rakah manih pa koreera nap susunön po Jiuꞌ, me ra ma teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës. Ee ip vamët a neoꞌ, ko vakön poen ne eöꞌ se sun taneꞌ hah eoꞌ manih po vapeepe.” \p \v 23 Ke Ieesuꞌ soe ke ra ma vamomhë peꞌ pan, “Ta pah teꞌ se iu vatet a non neoꞌ, eꞌ se vöknah o iu koman peꞌ, pareꞌ teꞌ a kuruse peꞌ pa ma poen kurus, pareꞌ teꞌ o kamis, ko vatet a maꞌ neoꞌ. \v 24 Ivëhkëk, a teꞌ se keh matop tamoaan non o toꞌtoꞌ peꞌ, pareꞌ hikta vatet a neoꞌ, o toꞌtoꞌ peꞌ se ro amot en. Ka ta pah teꞌ se keh koman a non neoꞌ, pareꞌ mët suk a neoꞌ, a, amot a teꞌ pamëh se kon o toꞌtoꞌ tamoaan. \v 25 Ta pah teꞌ se keh vaneah kurus e non pa ma tah va po oeh vëh, pareꞌ vanun en po toꞌtoꞌ tamoaan peꞌ, a ma tah poë varih se poꞌ vaꞌaus vah va in o toꞌtoꞌ peꞌ nih? Ahik rakah! \v 26 Kuru a pah teꞌ se keh poet ka no neoꞌ, me o vavaasis peöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus, a, amot po poen ne eöꞌ se hah me maꞌ o maaka peöꞌ, me o maaka pe Tamön, me o maaka po ankeroꞌ vivihan pe Sosoenën, eöꞌ se poet me e noꞌ pa teꞌ pamëh. \p \v 27 Eöꞌ to soe vaman ka neöm, a ma pah teꞌ to sun ne manih kuru, se meꞌ avoeꞌ ne pa mët ee he ep ee pa Matop Vih pe Sosoenën.” \s1 A Sionin E Ieesuꞌ To Tavus Kakaare En \r Matiu 17:1-13, me Mak 9:2-13 \p \v 28 O pöh nënkikiu to oah en pa ö ne Ieesuꞌ to soe a ma tah poë varih. Keꞌ me en pe Pitaꞌ, me ra poa tom kea e Jon, pen Jëmis. Kee peah ee pa tope pa hin. \v 29 Ke Ieesuꞌ hinhin non, ka sionineah tarih, pareꞌ matan ke en, me o ohop peꞌ to tarih, ko kakaare oah rakah en vamanih pa unöh. \v 30 Ka poa teꞌ tavus maꞌ, ko vavaato me e ne peꞌ, e Mosës pen Elaëjaꞌ. \v 31 E Mosës pen Elaëjaꞌ to tavus me o maaka va pa vöön va kin, pare vavaato me e ne e Ieesuꞌ pa ö neꞌ se vapuh va in o iu pe Sosoenën pa ö neꞌ se mët manuh Jerusalëm. \p \v 32 E Pitaꞌ me meh a poa vamomhë peꞌ to koroh, ivëhkëk, ee to sun ka matëëre maaka, kee ep ee po maaka pe Ieesuꞌ vaꞌpeh me a poa teꞌ neꞌ to vavaato me non. \v 33 E Mosës pen Elaëjaꞌ se vakëh ee ke Ieesuꞌ, ke Pitaꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “Eeh, Apuh, eꞌ to parin vih pa ö na to teꞌ no manih, vaonöt ka möm ah, kemöm se eok a kukön këk, a paeh pën, ka teꞌ pe Mosës, me a teꞌ pe Elaëjaꞌ.” E Pitaꞌ to hikta maaka vavih vi non pa soe neꞌ to soe. \p \v 34 E Pitaꞌ to vavaato avoeꞌ e non, ka unöh tavus maꞌ, ko pöm en pee, kee naöp rakah ee. \v 35 Ka to taneꞌ maꞌ manih koman a unöh to soe non pan, “Eꞌ vaꞌih e Koaꞌ vateꞌ peöꞌ. Eöm se pënton, ko vatet a soe peꞌ.” \v 36 A to pamëh to hik en, kee ep ee pe Ieesuꞌ pehen to sun non. Manih pa ma poen poë varih nee to hikta soe ke ta pah teꞌ a tah vaꞌih nee to ep in maꞌ, ee varoe a kukön to nat ne. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ Hah E Koaꞌ Oeteꞌ To Teꞌ Me Non A Oraꞌ Hat \r Matiu 17:14-21, me Mak 9:14-29 \p \v 37 Ka muhin takah en po meoh poen, kee këh ee maꞌ pa tope, pare hah kunah ee maꞌ. A napan o pöh peo to ep in e Ieesuꞌ manih hanan. \v 38 A pah teꞌ to teꞌ non topnin a napan poë varih to toto suntan e non maꞌ pan, “Apuh, eöꞌ to okook rakah noꞌ nös oah se ep pa pah koaꞌ oeteꞌ ro peöꞌ. \v 39 A oraꞌ hat to teꞌ non peꞌ, keꞌ kokoeꞌ suntan non, ko varikrik non poan, ko poë kakaare tatavus no maꞌ sih pa rivoneah. A oraꞌ hat to mimiroꞌ tamoaan e non peꞌ, ko hikta këkëh non poan. \v 40 Eöꞌ to hin vakis a ma vamomhë pën, pan ee se veo a oraꞌ hat pamëh, keꞌ këh e koaꞌ. Ivëhkëk eꞌe to hikta onöt ne.” \p \v 41 E Ieesuꞌ to piun raoe, ko soe pan, “Eöm kurus varih to hikta vaman avoeꞌ rakah nem e Sosoenën se vatoꞌ en po teꞌ, eöm a nap hat. O tovih poen ne eöꞌ se teꞌ vaꞌpeh tamoaan me a noꞌ neöm? O tovih poen ne eöꞌ se teꞌ a ma punis peöm?” Ke Ieesuꞌ tarih na pe taman e koaꞌ, ko soe pan, “Me maꞌ e koaꞌ pën manih peöꞌ.” \p \v 42 E koaꞌ to nö maꞌ manih pe Ieesuꞌ, ka oraꞌ hat vi en pe koaꞌ manih po oeh, keꞌ rikrik e non. Ke Ieesuꞌ siröꞌ a oraꞌ hat, keꞌ këh en pe koaꞌ. E Ieesuꞌ to vatoꞌ en pe koaꞌ, pareꞌ heꞌ hah en pe tamaneah. \v 43 Ka ma napan ep in o kikis pe Sosoenën, pare pah toksean rakah ee. \s1 E Ieesuꞌ To Vapöök Soe En Pa Ö Neꞌ Se Mët, Pareꞌ Sun Hah \r Matiu 17:22-23, me Mak 9:30-32 \p A ma napan to pah kokoman vörep e ne pa ma tah kurus varih ne Ieesuꞌ to nonok non, keꞌ soe ke a ma vamomhë peꞌ pan, \v 44 “Eöm se nat nem anoe in a soe natsean vaꞌih nöꞌ se soe ka neöm. Eꞌ hikta se teꞌ rë non, ka teꞌ se vikuh en peöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus pa koreera nap hat.” \v 45 Ivëhkëk, e Sosoenën to koaan en pee pa pusun in a soe, kee hikta maaka ne a ma tah varih se tavus. Kee nanaöp e ne pa hi e Ieesuꞌ a pusun in a soe pamëh. \s1 Eteh Se Teꞌ Non A Tasun Apuh Oah? \r Matiu 18:1-5, me Mak 9:33-37 \p \v 46 O vamomhë to vaato vaheve koman ee, suk eteh se teꞌ non a tasun apuh oah manih pee. \v 47 Ke Ieesuꞌ nat en po kokoman vakoaan pee, ivëh, keꞌ vaoe vatët maꞌ a siꞌ koaꞌ soneꞌ, ko vasun poan pa havineah, \v 48 pareꞌ soe ke raoe pan, “Eteh to kamöꞌ e koaꞌ soneꞌ to teꞌ va non manih pa siꞌ koaꞌ vëh, eꞌ to kamöꞌ me en peöꞌ. Ka teꞌ to kamöꞌ a non neoꞌ, eꞌ to kamöꞌ me e non pe Tamön vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ. Eteh to vaꞌaus o teꞌ arus, ee a pap teꞌ poë varih ne Sosoenën to koman non pan, ee se teꞌ ne o teꞌ apaꞌpuh.” \s1 A Teꞌ To Hikta Vakihat Me A Rora Eꞌ A Teꞌ Pea \r Mak 9:38-40 \p \v 49 Ke Jon soe ke Ieesuꞌ pan, “Apuh, emöm to ep maꞌ a pah teꞌ to veveo oraꞌ hat non pa ëhnöömah, ko soepip em peꞌ, suk eꞌ to hikta teꞌ non po kum pea.” \v 50 E Ieesuꞌ to soe kurus ke raoe pan, “Eöm se nat nem soepip eah. A teꞌ to hikta vakihat me a rora, eꞌ a teꞌ pea.” \s1 A Napan Va Samëriaꞌ To Sunpip In E Ieesuꞌ, Pare Veo Poë \p \v 51 O poen ne Sosoenën se me peah hah e Ieesuꞌ manuh pa vöön va kin to öök vatet en. Ivëh, ke Ieesuꞌ nok en po kokoman kikis peꞌ pa nö manuh Jerusalëm. \v 52 Ke Ieesuꞌ vanö vovoh a ma teꞌ se teꞌ a soe peꞌ. A ma teꞌ poë varih to nö ee, pare vos ee pa vöön va Samëriaꞌ, pare iu vamatop ne a nö pe Ieesuꞌ. \v 53 Ivëhkëk, a ma napan va pa vöön pamëh to nat in e Ieesuꞌ me a ma vamomhë peꞌ se nö manuh Jerusalëm, ivëh, kee hikta iu vaonöt ne e Ieesuꞌ me a ma vamomhë peꞌ pa nö manuh pa vöön pee. \v 54 A poa vamomhë peꞌ, e Jëmis, pen e Jon to ep in a tah vaꞌih, pare soe ke Ieesuꞌ pan, “Apuh, eën se keh iu nom kemöm hin na a suraꞌ va pa vöön va kin, keꞌ ës ra napan varih?” \v 55 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to tarih manih pee pon, pareꞌ siröꞌ raoe to vaato vapiun e ne. \v 56 Kee nö pet ee pa meh vöön. \s1 A Teꞌ To Iu Suk Non E Ieesuꞌ \r Matiu 8:19-22 \p \v 57 Ee to nönö ne hanan, ka pah teꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “A ma vöön kurus nën to nönö nom ne eöꞌ se suk eoꞌ pën.” \p \v 58 Ke Ieesuꞌ soe ke a teꞌ pamëh, “O këh poa to teꞌ me ne a ma koveꞌ teꞌteꞌ pee, ko növan teꞌ me ne pa ma heꞌ teꞌteꞌ pee. Ivëhkëk, eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ pa Napan Kurus to hikta teꞌ me noꞌ ta ö ne eöꞌ se koroh ko vanot.” \m \v 59 Eꞌ to soe ke a meh teꞌ pan, “Suk a maꞌ neoꞌ ah.” \p Ivëhkëk, a teꞌ pamëh to soe, “Apuh eꞌ to vih non pën se vaonöt ka neoꞌ köꞌ nö ko pe voh maꞌ e tamön.” \p \v 60 Ke Ieesuꞌ piun poan, pareꞌ soe, “Ahik, suk a maꞌ neoꞌ ah, parën koe o teꞌ varih to hikta kon avoeꞌ ne o toꞌtoꞌ tamoaan, kee nö, pare pe o upöm teꞌ mët pee. Ivëhkëk, eën se nö, parën vatvus a soe va pa Matop Vih pe Sosoenën.” \p \v 61 Ka meh teꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “Apuh, eöꞌ to iu vatet nom oah. Ivëhkëk, eën se vaonöt ka neoꞌ, köꞌ nö ko vaöt koren me voh maꞌ a tapaiuun peöꞌ.” \p \v 62 Ke Ieesuꞌ soe ke poan, “A teꞌ to taneo pa pënton, ko vatet a neoꞌ, ivëhkëk, eꞌ to vahahah non pa ma taateꞌ hat moaan voh peꞌ, eꞌ a teꞌ pamëh to hikta onöt non a ho pa koman a Matop Vih pe Sosoenën.” \c 10 \s1 E Ieesuꞌ To Vanö O 72 Vamomhë Pa Kiu Vaꞌaus \p \v 1 Ka vasuksuk ne Ieesuꞌ to vateꞌ o 72 vamomhë, ko vamatop raoe pa ma tah nee se nö, ko nok, pareꞌ vanö po pöök vovoh raoe pa ma vöön neꞌ se nö amot. \v 2 Ee to meꞌ avoeꞌ e ne pa nö, ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “A napan o pöh peo to vamatop ne a vaman a neoꞌ pa ö söm vaꞌaus raoe. Ivëhkëk, a hikta nap peo pa vatvus ke raoe a Soe Vih. Ee to teꞌ va ne manih pa voaꞌ to vamatop manih koman a rak, ka hikta nap kiu peo pa oes a voaꞌ. Ivëh, köm se hinhin nem e Sosoenën, keꞌ se vamatop a ma napan peo, kee vaman a neoꞌ. Eöm se hinhin nem e Sosoenën, keꞌ vanö maꞌ a nap kiu peo manih pa rak. \v 3 Nö öm, eöꞌ to vanö va ka neöm manih po sipsip soneꞌ to teꞌ ne topnin o këh poa. \v 4 Eöm se nat nem teꞌ ta moniꞌ, me o kove, me ta meh poa suꞌ, ko nat nem vaato me a napan varih hanan. \p \v 5 Eöm se keh ho pa ta pah iuun, eöm se hin na e Sosoenën, ko soe vamanih pan, ‘E Sosoenën se heꞌ a taateꞌ moomo manih pa napan to teꞌ ne pa iuun pamëh.’ \p \v 6 Ka pah teꞌ moomo koman se keh teꞌ non pa iuun nën to teꞌ nom e Sosoenën se heꞌ a taateꞌ moomo pa teꞌ pamëh, me a tapaiuun peꞌ. Ivëhkëk, eꞌ se keh hikta teꞌ non a teꞌ kamöꞌ manih iuun, e Sosoenën se kon hah këh poë pa taateꞌ moomo, me a tapaiuun peꞌ. \v 7 Eöm se teꞌ varoe nem pa pah iuun, paröm ënëën nem a ma taëën nee to vamatop ka neöm. Suk ataeah, a teꞌ to kiu vakis non pa vaꞌaus a napan, a, a napan se heꞌ ee peꞌ po voen peꞌ. Eöm se nat nem oho totoën vah nem a ma meh iuun. \p \v 8 Eöm se keh vos pa ta pah vöön, ka napan vaeö me e ne peöm, eöm se ëën a taëën nee to heꞌ a neöm. \v 9 Eöm se vavatoꞌ ro teꞌ to teꞌ me ne a mët pa vöön pamëh, paröm soe ke raoe pan, ‘A Matop Vih pe Sosoenën to öök vatët en maꞌ manih peöm.’ \v 10 Ivëhkëk, eöm se keh vos pa ta vöön, ka napan hikta kamöꞌ a neöm pa ma iuun pee, eöm se nö, ko sun manuh noton hanan in a vöön pamëh, paröm soe pan, \v 11 ‘O kusan va pa vöön peöm ivëh to taop non pa ma monmöm, ivëhkëk, emöm to vahah em nös peꞌ manih peöm.\f + \fr 10:11 \ft A taateꞌ pamëh to vataare non pan, a ma vamomhë to rës suk a napan to hikta vaman ko pënton. Ivëh, ke Sosoenën rës pet e non pa napan va pa vöön pamëh.\f* Pënton öm, eöm to koe em pe Sosoenën vamanih pa teꞌ sunön peöm. Ivëhkëk, a ma poen va pa Matop Vih pe Sosoenën to öök vatët ee maꞌ.’ \v 12 Eöꞌ to soe ka neöm, manih po poen ne Sosoenën se kiiki a napan varih po oeh, a napan va pa vöön Södom neꞌ se vakmis vasoneꞌ en pee. Ivëhkëk, a napan va pa vöön vëh to koe ka neoꞌ, e Sosoenën se vakmis oah raoe.” \s1 Varenan Rakah Pa Ma Napan To Hikta Panih \r Matiu 11:20-24 \p \v 13 “Varenan rakah peöm a napan va pa poa vöön varih Korasin, me Bëtsaëtaꞌ. Ta pah teꞌ se keh nok voh ta tah vatoksean manih pa poa vöön varih Taëaꞌ, me Saëdon vamanih pa ö nöꞌ to nok vavoh topnineöm, a, a napan va Saëdon me Taëaꞌ to se panih vahik voh ee pa ma taateꞌ hat pee. Ko noh o rara pö va pa tamak, ko vauh o ö to vataare non a ö nee to tamak ne a ma taateꞌ hat pee. Ivëhkëk, ee hikta panih a ma hat pee. \v 14 Amot po poen ne Sosoenën se kiiki non a ma napan, a punis va Saëdon me Taëaꞌ hikta se teꞌ apuh va non manih pa punis vëh nöm se taum, suk eöm to ep voh em pa ma tah vatoksean nöꞌ to nok voh topnineöm, ivëhkëk eöm to hikta panih, ko vaman. \v 15 Ke eöm a napan va Kapaneam, eöm se nat nem kokoman nem pan, e Sosoenën se ta a no neöm, suk eöm to ep voh e nem peöꞌ, ko pënton voh e nem peöꞌ. Ivëhpëhkëk, eꞌ se vi a neöm po suraꞌ ësës tamoaan.” \p \v 16 Ke Ieesuꞌ tarih hah na po 72 vamomhë, pareꞌ soe ke raoe pan, “A teꞌ to pënton a soe peöm, eꞌ to pënton a soe peöꞌ. A teꞌ to heꞌ tonun a neöm, eꞌ to heꞌ tonun a neoꞌ. Ka teꞌ to heꞌ tonun a neoꞌ, eꞌ to heꞌ tonun me en pe Sosoenën vëh to vanö voh a maꞌ neoꞌ.” E Ieesuꞌ to heꞌ vahik a soe peꞌ manih po 72 vamomhë, kee nö poꞌ ee. \s1 O 72 Vamomhë To Hah Maꞌ \p \v 17 Vasuksuk no o 72 vamomhë varih ne Ieesuꞌ to vanö voh, to hah ee maꞌ, pare vaeö rakah. Ee to soe ke Ieesuꞌ pan, “Apuh, emöm to pokaꞌ a ëhnöömah pa vavatoꞌ o teꞌ to haraꞌ ne a mët, ivëh, ka ma oraꞌ hat koman me to pënton ee pa soe pemöm, ko tavus këh ee maꞌ po teꞌ.” \p \v 18 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöꞌ to ep e susun po oraꞌ hat to vuꞌ taneꞌ maꞌ pa vöön va kin vamanih po tëkrea va pa kara. \v 19 Pënton öm, eöꞌ to heꞌ voh eoꞌ peöm po kikis marën a komtön o kuruꞌ, me o pipihkatan, me a ma taeah to mimiröꞌ a non neöm, ivëh, keöꞌ heꞌ a neöm o kikis to teꞌ oah e non po kikis pe susun po oraꞌ hat. Ka hikta pah tah to antoen non a miröꞌ a neöm. \p \v 20 Ivëh, ke eöm se nat nem vaeö varoe, paröm soe vamanih pan, ‘A ma oraꞌ hat to vatet ee pa soe pemöm,’ ahik, eöm se vaeö suntan oah, suk e Sosoenën to kiun voh en pa ëhnëëneöm pa teꞌ vaꞌpeh tamoaan me eah manuh pa vöön va kin.” \s1 E Ieesuꞌ To Vaeö, Ko Soe Vavihvih Ke Sosoenën \r Matiu 11:25-27; 13:16-17 \p \v 21 Manih po poen pamëh no a Tuvuh Vasioꞌ to heꞌ vaeö suntan e Ieesuꞌ, keꞌ soe pan, “Tamön, eën e Sunön va pa vöön va kin me po oeh. Eöꞌ to vaeö rakah me nös oah, suk eën to koaan voh a ma tah varih pa nap nat me nap natsean va po oeh. Ivëhkëk, eën to vataare varoe o teꞌ to teꞌ va ne manih po siꞌ koaꞌ. Tamön, a tah vaꞌih to tanok suk e non po iu me o manin koman pën.” \p \v 22 E Ieesuꞌ to hin vahik en, pareꞌ tarih maꞌ manih pa napan varih to pënton ne poë, pareꞌ soe pan, “E Tamön to heꞌ voh en peöꞌ pa ma moeh tah kurus. A hikta teꞌ to nat non pe Koaꞌ, e Tamön varoe kuru to nat non pe Koaꞌ, ka hikta pah teꞌ to nat non pe Tamön, e Koaꞌ varoe kuru to nat non pe Tamön. Ka napan ne Koaꞌ to iu vataare non raoe e Tamön, eꞌe me to nat e ne pe Tamön.” \p \v 23 E Ieesuꞌ to tarih ko soe varoe ke a ma vamomhë peꞌ pan, “O teꞌ se ep in a ma tah nöm to ep, eꞌe se vaeö. \v 24 Eöꞌ to soe va ka neöm manih, suk moaan voh no a ma teꞌ vanënën soe, me o teꞌ sunön peo to iu ep voh ne a ma tah nöm to ep in kuru. Ivëhkëk, ee to hikta ep voh. Pare iu tënan rakah ne a soe pamëh. Ivëhkëk, ee to hikta tënan voh a soe pamëh.” \s1 A Teꞌ Va Samëriaꞌ To Ururuan A Meh Teꞌ \p \v 25 A pah teꞌ vavaasis to nat non o Vavaasis pe Mosës to sun, ko iu punöꞌ non e Ieesuꞌ, pareꞌ hi pan, “Apuh, eöꞌ se nok ataeah, paröꞌ kon o toꞌtoꞌ tamoaan?” \p \v 26 Ke Ieesuꞌ piun, ko soe pan, “A soe taeah to teꞌ non po Vavaasis pe Mosës, eën ëhëh, ko nat vah va e nom eah nih?” \p \v 27 Ka teꞌ vavaasis pamëh piun, ko soe pan, \q1 “Eöm se iu rakah nom e Sunön Sosoenën peöm manih pa ma kupu peöm, \q2 me manih pa ma apeneöm, \q3 me manih pa ma kikis kurus rakah peöm, \q2 me manih pa ma kokoman peöm.” \rq Lo 6:5\rq* \m Me, \q1 “Eën se iu non a meh teꞌ vamanih pa ö nën to iu hah va ka nom.” \rq Lev 19:18\rq* \p \v 28 Ke Ieesuꞌ soe ke poan, “A, eën to piun vatotoopin rakah eom maꞌ. Eën se nok va nën, kën se kon o toꞌtoꞌ tamoaan.” \p \v 29 Ivëhkëk, a teꞌ vavaasis to nat non o Vavaasis pe Mosës to iu kë hah a non, ivëh, keꞌ hi e Ieesuꞌ pan, “Ka meh teꞌ peöꞌ eꞌ eteh, nöꞌ se kamöꞌ noꞌ eah?” \p \v 30 Ke Ieesuꞌ piun a soe peꞌ pa soe vapipinoꞌ, ko soe pan, “A pah teꞌ to këh maꞌ a vöön Jerusalëm, pareꞌ kukunah nö non manuh pa vöön Jerikoꞌ, ka nap kakaveo ep in poë manih hanan, pare öt këh ee peꞌ pa ma tah peꞌ, pare ip suntan poë. Ee to ip poë, pare këh ee peꞌ to koroh non hanan, a siꞌ ö hat keꞌ mët en. \v 31 Ka manih po poen pamëh no a pah teꞌ ësës heꞌ to suk kunah maꞌ a hanan pamëh. Pareꞌ ep in a teꞌ pamëh, pareꞌ keke, ko oah en, ko hikta vaꞌaus poan. \v 32 Keꞌ teꞌ pet va kov e non nën pa Livaë,\f + \fr 10:32 \ft O Livaë o to Jiuꞌ to vaꞌaus ne o teꞌ ësës heꞌ.\f* to nö maꞌ, pareꞌ ep in a teꞌ pamëh, pareꞌ keke, ko oah pet en peꞌ. \v 33 Ivëhkëk, a teꞌ va Samëriaꞌ\f + \fr 10:33 \ft A teꞌ vëh to taneꞌ maꞌ pa muhin va Samëriaꞌ. O Jiuꞌ to vaman voh ne pan a napan va Samëriaꞌ to hikta teꞌ ne a ma napan pe Sosoenën, suk ee to hikta vasunön vatotoopin ne e Sosoenën. Ivëh, ko Jiuꞌ me a napan va Samëriaꞌ to hikta teꞌ vaꞌpeh voh ne pa taateꞌ vakum vaꞌpeh.\f* to suk kunah maꞌ a hanan, pareꞌ ep in a teꞌ pamëh, pareꞌ pah uruan suntan en peꞌ. \v 34 Pareꞌ huk vatët en manuh peꞌ, pareꞌ koꞌkoꞌ en po vanom me o voaën manih pa ma takeo peꞌ, pareꞌ mon en, ko kë poan, ko vaihoꞌ poan pa tönkiꞌ koman peꞌ, ko me poan pa iuun ananoeh teꞌ, pareꞌ matop vavih e non peꞌ. \v 35 Po meoh poen neꞌ to heꞌ en pe tövaneah pa iuun pa moniꞌ to antoen non a matop a teꞌ pamëh, pareꞌ soe ke tövaneah pa iuun pan, ‘Eën se matop nom a teꞌ vëh, ka ta ma meh moniꞌ peo pën se keh hik pa matop a teꞌ vëh, a, eöꞌ se hah maꞌ, ko piun hah ka oah.’” \p \v 36 Ke Ieesuꞌ hi a teꞌ vavaasis to nat non o Vavaasis pe Mosës pan, “Eën koman va nom nih? Eteh rakah manih pa kukön teꞌ varih to iu suntan non a meh teꞌ, manih pa teꞌ vëh to takeo pa koreera ra nap kakaveo?” \p \v 37 Ka teꞌ vavaasis to nat non o Vavaasis pe Mosës piun, ko soe pan, “A teꞌ vëh to uruan, pareꞌ vaꞌaus poan.” \p Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “Eën se nö, parën nok pet va nën.” \s1 E Ieesuꞌ To teꞌ Non Pa Iuun pe Martaꞌ Me E Mariaꞌ \p \v 38 E Ieesuꞌ me a ma vamomhë peꞌ to nönö ne Jerusalëm, pare vos ee pa vöön pa köövo a ëhnaneah e Martaꞌ. E köövo pamëh to vaoe e Ieesuꞌ manuh pa iuun peꞌ. \v 39 E Martaꞌ to teꞌ non e kea peꞌ, e Mariaꞌ. Eꞌ to nö maꞌ, pareꞌ ihoꞌ pa havin e Ieesuꞌ, pareꞌ pënton non o vavaasis peꞌ. \v 40 Ivëhkëk, e Martaꞌ to kiu vëhvaꞌ rakah non pa vamatop a taëën. Ke Martaꞌ hikta teꞌ vaeö non pa ö ne Mariaꞌ to vapehen non poan. Ivëh, keꞌ nö manih pe Ieesuꞌ, pareꞌ soe, “Apuh, e kea peöꞌ to vapehen ka neoꞌ pa vamatop a taëën. Eën to hikta koman pöꞌ nom a tah pamëh, ha? Eën se soe keah, keꞌ nö maꞌ, ko vaꞌaus a neoꞌ, pa vamatop a taëën!” \p \v 41 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to piun e Martaꞌ, pareꞌ soe, “Martaꞌ, pënton nom ah, eën to karë suntan nom a ma tah peo. \v 42 Ivëhkëk, a siꞌ pah tah to apuh oah rakah non. E Mariaꞌ to iu kon non, o vavaasis peöꞌ to vih oah non, ivëh, keöꞌ hikta se kon hah këh noꞌ eah.” \c 11 \s1 E Ieesuꞌ To Vavaasis A Ö Hinhin Ava \r Matiu 6:9-15; 7:7-11 \p \v 1 O pöh poen ne Ieesuꞌ to hinhin non pa siꞌ ö. Eꞌ to hin vahik en, ka pah vamomhë peꞌ soe ke poan pan, “Apuh, vavaasis a möm a ö hinhin ava manuh pe Sosoenën, vamanih pa ö ne Jon to vavaasis vavoh in a ma teꞌ vamomhë peꞌ.” \v 2 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe, pa ö nee se hinhin va ne, “Eöm se hin vamanih pan, \q1 ‘Tamamöm a ëhnöömah to teꞌ vasioꞌ tamoaan, \q2 A Matop Vih pën se nö maꞌ. \q1 \v 3 Heꞌ a maꞌ möm a taëën to onöt non a ma poen kurus, \q1 \v 4 Ihan anoe a ma hat pemöm, \q2 suk emöm to ihan anoe voh a ma hat, \q3 no upöm teꞌ to nok ka möm. \q1 Parën nat nom vaonöt a punöꞌ, \q2 keꞌ tavus manih pemöm.’” \p \v 5 E Ieesuꞌ to vavaasis vahik a ma vamomhë peꞌ a ö hinhin ava, pareꞌ heꞌ raoe a pah soe vapipinoꞌ va pa taateꞌ hin, ko soe pan, “Ta pah teꞌ se keh teꞌ me non ta vakamöꞌ peꞌ, ka topnin poen rakah no a teꞌ pamëh to nö, pareꞌ soe ke poan, ‘Heꞌ a neoꞌ ah ta kukön muꞌ. \v 6 A siꞌ vakamöꞌ peöꞌ to nö maꞌ, pareꞌ tavus a maꞌ neoꞌ, köꞌ hikta taëën söꞌ makën eah.’ \v 7 Ka teꞌ vëh to teꞌ non koman iuun piun a soe peꞌ, pareꞌ soe ke poan pan, ‘Eën se nat nom vëhvaꞌ a neoꞌ. O hopaꞌ to papanih vur en, keöꞌ me ro koaꞌ to koroh vur em. Eöꞌ to hikta onöt noꞌ a sun, paröꞌ heꞌ a oah ta tah.’ \v 8 Eöꞌ to soe ka neöm, e tövaneah pa iuun to hikta koman non e vakamöꞌ peꞌ, ivëh, keꞌ se heꞌ poan ta tah. Ahik, eꞌ to rës e non pa tënan vatëh a teꞌ vëh to hinhin non poan. Ivëh, keꞌ sun, pareꞌ heꞌ en peꞌ pa tah neꞌ to kökööt non.” \p \v 9 “Ivëh, köꞌ soe ka neöm, eöm se hinhin vakis nem na e Sosoenën, keꞌ se heꞌ a maꞌ neöm ta tah ne eöm to kökööt e nem. Eöm se keh vavaiu nem e Sosoenën, eöm se taum em peꞌ. Eöm se tekteok o hopaꞌ, ke Sosoenën se peret ka neöm. \v 10 Suk ataeah, o teꞌ varih to hinhin vakis ne pe Sosoenën, ee se kon ee pa ma taneah nee to kökööt e ne. Ko teꞌ varih to vaiu vah ne e Sosoenën, ee se taum ee peꞌ. Ko teꞌ varih to tekteok ne o hopaꞌ, e Sosoenën se peret ken pee. \p \v 11 Ta pah taman teh manih peöm to heꞌ e koaꞌ peꞌ a kuruꞌ, pa ö neꞌ to hin a iian? Ahik. \v 12 Ke koaꞌ se keh hin e tamaneah to tök toaꞌ, e tamaneah se heꞌ pöꞌ en pe koaꞌ pa pipihkatan? Eꞌ me ahik rakah. \v 13 A, eöm ro teꞌ hat to heꞌheꞌ nem sih a ma tah vihvih manih pa ma koaꞌ peöm, ivëh, ka se nat rakah e no, e Tamön va pa vöön va kin, eꞌ se heꞌ en maꞌ pa Tuvuh Vasioꞌ manih po teꞌ to hinhin ne poë.” \s1 A Ma Paeh To Soe Pan E Ieesuꞌ To Kikiu Vaꞌpeh Me E Non E Belsebu \r Matiu 12:22-30, me Mak 3:20-27 \p \v 14 E Ieesuꞌ to veo a oraꞌ hat to vapapön voh non sih a teꞌ. A oraꞌ hat to tavus këh en peꞌ, ka teꞌ taneo vaato en. Ka ma napan pah vatötöhkak ee. \v 15 Ivëhkëk, a ma pah teꞌ to soe ee pan, “Eꞌ to veveo këh non o oraꞌ hat po kikis pe Belsebu, e susun po oraꞌ hat.” \v 16 Ka ma meh teꞌ iu punöꞌ ne Ieesuꞌ, pare soe pan, “Eën se nok a tah vatoksean va pa vöön va kin, kemöm se nat pan, e Sosoenën to vanö maꞌ oah.” \p \v 17 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to nat e non pa ma kokoman pee, ivëh keꞌ soe ke raoe pan, “A napan va pa pah muhin to teꞌ ne paan a matop pa paeh susun se keh taki vakëh, ko nok o pöök vuteꞌ, pare vapus koman hah, a, a muhin pamëh to hat rakah en. Ka pah tapaiuun se keh vavapus vatëh ne, ee se nö vakëkëh ee, ko vavutom taman se hat en. \v 18 Ka oraꞌ hat, ke susun po oraꞌ hat se keh taki koman hah, ka matop peꞌ se teꞌ vaeh vah va non nih? Eöꞌ to soe vamanih, suk eöm to sosoe nem pan eöꞌ to veveo noꞌ ro oraꞌ hat po kikis pe Belsebu. \v 19 Ivëhkëk, eöꞌ se keh veveo e noꞌ po oraꞌ hat po kikis pe Belsebu, keteh poꞌ to vavaꞌaus voh non a ma vamomhë peöm, kee veveo këh ne a napan po oraꞌ hat? Ivëh, ko vamomhë koman peöm vataare ee pa soe peöm to hikta teꞌ man non. \v 20 Ivëhkëk, e Sosoenën se keh vaꞌaus e non peöꞌ, köꞌ veveo këh e noꞌ pa napan po oraꞌ hat, eꞌ to vataare e non pa Matop Vih pe Sosoenën to teꞌ topnin e non peöm. \p \v 21 “A teꞌ eh se keh öt non a ma tah vavapus, pareꞌ ut vavih non a iuun peꞌ, a ma tah kurus peꞌ se teꞌ vavih e ne. \v 22 Ivëhkëk, a teꞌ eh oah se keh tavus maꞌ, pareꞌ onoah a teꞌ pamëh po vapus, pareꞌ kokon këh en peꞌ pa ma tah vavapus peꞌ, pareꞌ ki a ma ta kurus varih neꞌ to kaveo këh a teꞌ eh manih pa ma napan. \p \v 23 “A teꞌ to hikta teꞌ non e vakamöꞌ peöꞌ, eꞌ a teꞌ to vakihat me a no neoꞌ. Ka teꞌ to hikta vaꞌaus a no neoꞌ pa ununun maꞌ a napan manih pe Sosoenën se matop non, eꞌ to veveo e non pa napan këh e Sosoenën.” \s1 A Oraꞌ Hat To Hah Maꞌ \r Matiu 12:43-45 \p \v 24 “A oraꞌ hat se keh këh tavus a teꞌ, eꞌ se nö ko nönö vah no maꞌ pa moeh upin to vavaiu vah non ta ö vavanot. Eꞌ se keh hikta ep in ta ö vavanot, eꞌ se soe en pan, ‘Eöꞌ se nö hah eoꞌ pa iuun moaan voh peöꞌ.’ \v 25 Ko poen neꞌ to hah maꞌ, eꞌ to taum en pa iuun to teꞌ upin avoeꞌ e non nee to veveo tavus voh a noꞌ, keꞌ maaka, pare vatotoopin a ma tah. \v 26 Ivëh, keꞌ nö hah ko me en maꞌ pa meh tönim me a poa oraꞌ hat to teꞌ hat oah rakah e ne peꞌ pa nok a taateꞌ hat. Kee nö ko ho ee pa koman iuun pamëh. Moaan voh a teꞌ vëh no a taateꞌ peꞌ to hat, ivëhkëk kuru, no a taateꞌ peꞌ to panih, keꞌ se teꞌ vahat oah rakah e non.” \s1 A Taateꞌ Va Pa Kon O Vaeö Vamaman \p \v 27 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ me e non pa nap peo poë varih. Ka pah köövo to teꞌ non topnin ra napan vaato vaꞌpuh maꞌ, ko soe pan, “E köövo vëh to vahuh, pareꞌ vasisiꞌ voh a oah, eꞌ se vaeö rakah.” \p \v 28 E Ieesuꞌ to piun ko soe pan, “Teꞌ man e non, ivëhkëk, a napan varih to pënton a soe pe Sosoenën, pare vatet eꞌe se vaeö vaꞌpuh oah rakah o vaeö vëh ne sinaneoꞌ to teꞌ me non.” \s1 A Ma Pah Teꞌ To Hin A Ö Nee Se Ep A Tah Vatoksean \r Matiu 12:38-42, me Mak 8:12 \p \v 29 A ma napan peo rakah to tötönun avoeꞌ e ne maꞌ, ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm a napan va kuru eöm ra nap hat. Eöm to hinhin nem a ö neöm se ep in ta pah tah vatoksean. Ivëhkëk, eöꞌ to hikta se vataare noꞌ neöm ta pah tah vatoksean. A tah vatoksean voh pe Jonaꞌ varoe se vataare a neöm. \v 30 Moaan voh e Jonaꞌ to tavus voh a tah vatoksean ne Sosoenën to vataare voh a napan va Ninivëꞌ. Keꞌ teꞌ akuk va kov e non manih peöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se teꞌ noꞌ peöm a napan va kuru, pa ö nöꞌ se teꞌ o kukön potan me o kukön poen manih pa koman a koveꞌ. \v 31 Amot po poen ne Sosoenën se kiiki a ma napan e Köövo Sunön va Saöt se sun vaꞌpeh me a neöm kurus, pareꞌ vavatët vahik en pa ma taateꞌ hat pa napan va kuru. Suk ataeah, e Köövo Sunön pamëh to taneꞌ varo rakah en maꞌ, pareꞌ nö maꞌ pa pënton o nat vih no a teꞌ sunön vëh e Solomon to vavatvus non. Ivëhkëk, a pah teꞌ to teꞌ non manih kuru to teꞌ apuh oah e non pe Solomon, nöm to pënton varo rakah e nem pa ma teꞌ soe peꞌ. \v 32 O poen ne Sosoenën se kiiki non a ma napan, a napan va Ninivëꞌ se sun me a neöm a ma napan va kuru, pare vatvus a ma taateꞌ hat peöm. Suk a napan va Ninivëꞌ to tënan voh a soe ne Jonaꞌ to vatvus voh, ko panih a ma taateꞌ hat pee. Ka kuru a teꞌ to teꞌ apuh oah e non pe Jonaꞌ to teꞌ non topnin neöm. Ivëhkëk, eöm to rës e nem pa pënton a soe peꞌ, ko panih a ma taateꞌ hat peöm.” \s1 O Ëman Va Po Sionin \r Matiu 5:15; 6:22-23 \p \v 33 “A teꞌ to vëkrea kës pöꞌ o ram, pareꞌ vahoꞌ hop koman o kove, keꞌ manih koman a baket, eh? Ahik, eꞌ se vahan o ram manih pa ö vavahan ram, ko teꞌ se ho maꞌ iuun, ko ep in o ëman pamëh. \v 34 A matömah to teꞌ va non manih po ram va pa sioniumah. A matömah se keh teꞌ maaka non eën se ep vavih e nom ka sioniumah to teꞌ me e non o ëman. Ivëhkëk, a matömah se keh hat, eën hikta se ep vavih nom. \v 35 Ivëh, kën se ut vavih nom, pa tah nën to koman nom se teꞌ maaka non ko nat nom teꞌ nom pa popoen. \v 36 Ivëh, ka sioniumah se keh teꞌ me e non po ëman, ka hikta pah ö manih peꞌ to popoen, eꞌ se pah teꞌ maaka kurus e non vamanih po ëman in o ram to ëman non manih pën. \s1 A Taateꞌ Hat No Parësiꞌ Me A Nap Vavaasis To Nok \r Matiu 23:1-36, me Mak 12:38-40, me Luk 20:45-47 \p \v 37 E Ieesuꞌ to vahik vaato en, ka pah to Parësiꞌ vaoe maꞌ e Ieesuꞌ pan, eꞌ se ëën vaꞌpeh me poan. Ke Ieesuꞌ ho ko ihoꞌ vamatop en pa ëën. \v 38 Ka to Parësiꞌ ep in e Ieesuꞌ to ënëën non to hikta pupui momoaan a poa koreneah vamanih pa ö no a taateꞌ po Jiuꞌ to soe va non. \v 39 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe ke poan pan, “Eöm ro Parësiꞌ, eöm to pupui vavoon varoe nem a tonun a ma kap me o peret. Ivëhkëk, manih pa komëneöm no a taateꞌ hat, me a taateꞌ kaveo to puh rakah non. \v 40 Eöm ro teꞌ o pöh papön rakah, e Sosoenën pöꞌ to nok varoe voh a ö tonun, ko hikta nok voh a ö koman in a ma tah, ha? \v 41 Ivëhkëk, eöm to vavatet nem a taateꞌ nok koman peöm pa heꞌ vaeö e Sosoenën. Eöm hikta vaꞌaus nem a ma napan varih to arus ne a ma tah, eöm se vaꞌaus raoe me o vaeö. Eöm se keh nok vamanih, ka ma meh tah se teꞌ maaka ke ne peöm, ke Sosoenën ep vavih e non peöm. \p \v 42 “Varenan rakah peöm o Parësiꞌ! Eöm to heꞌheꞌ nem sih a ma tah varih nöm to nep, paröm ununun a havun ö tah, ko kon taneꞌ a pah ö tah nën, ko heꞌ na e Sosoenën. Ivëhkëk, eöm to vanun voh em pa ma meh taateꞌ to teꞌ apuh oah ne a taateꞌ vaheꞌheꞌ. A ma taateꞌ varih pan, iu e Sosoenën, me nok a taateꞌ totoopin manih pa napan. Eöm se vavatet rakah nem a ma taateꞌ poë varih, paröm heꞌheꞌ nem na e Sosoenën a pah ö tah nöm to kon taneꞌ manih koman a ma tah nöm to nepnep nem.” \p \v 43 “Varenan rakah peöm o Parësiꞌ! Eöm to iu rakah nem a ö nöm se ihoꞌ nem pa ma ö ihihoꞌ po teꞌ susunön manih pa koman a iuun hinhin soneꞌ, paröm iu rakah nem a napan se soe a potan avih manih peöm pa ma ö vatötönun. \v 44 “Varenan rakah peöm! Eöm to ep vavih e nem manih mahën, ivëhkëk, manuh koman, a teꞌ mët to teꞌ non.” \p \v 45 Ka pah teꞌ vavaasis to nat i non o Vavaasis pe Mosës piun, pareꞌ soe pan, “Apuh, o Vavaasis nën to heꞌ to huh rakah e non pe pemöm.” \p \v 46 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöm ro teꞌ vavaasis to nat nem o Vavaasis pe Mosës, varenan rakah peöm! Eöm to vavateꞌ nem sih a ma taateꞌ kikis no a napan se vavatet ne. Ivëhkëk, eöm koman to hikta vavatet nem, paröm hikta vavaꞌaus nem raoe pa vatet a ma taateꞌ varih, nöm to iu nem nee se vatet. \p \v 47 “Varenan rakah peöm! Eöm to nonok vavih nem a ma koveꞌ no teꞌ vanënën soe to mët voh, ko pe ne, no a ma kën sipuineöm to ip vamët voh raoe. \v 48 Manih pa taateꞌ pa nok vavih o vapeepe, eꞌ to vataare e non peöm to vapöh kokoman me e nem pee pa ma tah hat no a kën sipuineöm to nok voh. \p \v 49 “Ivëh ke Sosoenën nat voh e non po nat vih rakah, pareꞌ soe voh en pan, ‘Eöꞌ se vanö a ma teꞌ vanënën soe me o aposol, ka napan se ip vamët a ma paeh pee, pare vakmis ee o upöm.’ \v 50 Ivëh, ka napan va kuru se teen a ma teꞌ vanënën soe varih to mët voh taneo no maꞌ po poen ne Sosoenën to nok voh o oeh. \v 51 Eꞌ to taneo no maꞌ pa mët voh pe Ebel, keꞌ öök ma pa mët pe Sakarias, eꞌ to mët voh topnin a pok vapenpen me a iuun pe Sosoenën. A, eöꞌ to soe ka neöm, o Jiuꞌ to teꞌ toꞌtoꞌ nem kuru se kon kamis suk a ma teꞌ poë varih.” \p \v 52 “Eöm varih o teꞌ vavaasis to nat nem o Vavaasis pe Mosës, varenan rakah peöm! Eöm to sunpip voh em pa napan pa ho maꞌ po hopaꞌ pa kon o nat manih pe Sosoenën, eöm koman to hikta peret o hopaꞌ, paröm ho. Ivëh, ke eöm koman to hikta nat nem pe Sosoenën.” \p \v 53 E Ieesuꞌ to këh tavus en pa iuun, ko teꞌ vavaasis to nat ne po Vavaasis pe Mosës, me ro Parësiꞌ to heve rakah ee, ko ihi ne poë a ma vu hi pa vöknah a ma soe peꞌ. Pare iu vakëën ne poë pa ma piun neꞌ to pinpiun non a ma hi pee. \v 54 Ee to iu öt rakah ne poë, ko vateꞌ po vahutët pa ö neꞌ se piun a soe hat. \c 12 \s1 Matop Nem Pa Taateꞌ Piuk \r Matiu 10:26-27 \p \v 1 A napan peo rakah to tönun maꞌ to onöt e ne pa ö no upöm se komtön ee pa ma meh teꞌ. Manih po poen pamëh e Ieesuꞌ to soe momoaan ken pa ma vamomhë peꞌ pan, “Eöm se matop vavih nem pa nap mokoꞌ rivoe pikpiuk varih o Parësiꞌ, to vamahun e ne peöm po piuk vamanih po is na to hovën o praoaꞌ. Eöm se nat nem kon a taateꞌ piuk pee. \v 2 A ma kokoman vakoaan va pa taateꞌ piuk, amot se teraꞌ ee, ka napan nat vahik ee pee. \v 3 Ivëh, ka soe nöm to vavaasis vakoaan voh ke nem ro upöm teꞌ, amot nee se soe tavus eah pa matëëra napan. Ka soe neöm to vavisvis voh i em koman iuun, amot nee se sun, ko vatvus eah pa napan.” \s1 A Teꞌ Se Naöp Varoe Non E Sosoenën \r Matiu 10:28-31 \p \v 4 “Ma vakamöꞌ peöꞌ, eöm se nat nem nanaöp nem o teꞌ se ip vamët o sionin varoe, ka amot nee to hikta onöt ne a ip vamët a ma apeneöm. \v 5 Eöꞌ se soe ka neöm, a teꞌ vëh nöm se nanaöp nem eah. Eöm se naöp varoe nem e Sosoenën vëh se ip vamët a neöm, ko vanö en pa apeneöm manuh po suraꞌ ësës tamoaan. \p \v 6 “Eöm to nat e nem, a napan to vonvoen ne sih a tönim növan pa poa toeaꞌ. Ivëhkëk, a hikta pah soneꞌ növan ne Sosoenën se anoe. \v 7 Eꞌ to ëh vahik voh en pa ma paꞌ uvin kurus neöm. Ivëh, köm se nat nem nanaöp nem pataeah no a ma napan se nok amot manih peöm, suk eöm to teꞌ oah rakah e nem po siꞌ növan sosoneꞌ.” \s1 A Taateꞌ Va pa Vatvus A Ëhnan E Ieesuꞌ \r Matiu 10:32-33; 12:32; 10:19-20 \p \v 8 “Eöꞌ to soe ka neöm, ta pah teꞌ se keh vaman a neoꞌ, ko vatvus a ëhnaneoꞌ manih pa matëëra ma napan, a, eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus me se vatvus eoꞌ pa ëhnan a teꞌ pamëh manih pa matëëra ma ankeroꞌ pe Sosoenën. \v 9 Ivëhkëk, a teꞌ se keh vonih pan, eꞌ to hikta nat a non neoꞌ pa matëëra ma napan, a, eöꞌ me se vonih pan, eöꞌ to hikta nat noꞌ peꞌ manih pa matëëra ma ankeroꞌ pe Sosoenën. \p \v 10 “Ta pah teꞌ se keh soe viivi a neoꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus, e Sosoenën se ihan anoe en pa hat pa teꞌ pamëh. Ivëhkëk, a teꞌ vëh to soe viivi a Tuvuh Vasioꞌ, e Sosoenën hikta se ihan anoe non a hat peꞌ. \p \v 11 “A napan se keh me a neöm manih pa ma iuun hinhin soneꞌ, me pa matëëro teꞌ varih to vovoh ne, me a ma teꞌ susunön va pa kaman, a, eöm se nat nem nanaöp nem, paröm koman nem pan eöm se piun vah va in na soe nih? \v 12 A Tuvuh Vasioꞌ se vavaasis en peöm pa soe nöm se piun ke raoe.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Teꞌ Öt Ö To Papön \p \v 13 A pah teꞌ manih pa napan poë varih to soe ke Ieesuꞌ pan, “Tövavaasis, eöꞌ to iu noꞌ a ö nën se soe ke kea peöꞌ, keꞌ ki vakëh a ma tah ne tamön to mët këh, pareꞌ heꞌ a neoꞌ a papan peöꞌ.” \v 14 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe ke poan, “Eteh to vateꞌ voh a neoꞌ a teꞌ kiiki tah peöm?” \v 15 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm se ut vavih rakah nem, paröm koe a manin a ma moeh tah. A teꞌ to vaneah non a ma tah peo rakah eꞌ a ma tah poë varih hikta se vaꞌaus ne o toꞌtoꞌ peꞌ, pan eꞌ se vaeö tamoaan non ko teꞌ varë non manih po oeh.” \p \v 16 Ke Ieesuꞌ heꞌ en po pöh soe vapipinoꞌ, pareꞌ soe pan, “A taëën pa teꞌ öt moniꞌ vörep to rereaꞌ en. \v 17 Manih po kokoman pa teꞌ öt ö pamëh, eꞌ to koman va non manih pan, ‘Eöꞌ se poꞌ nok vah vanih? Eöꞌ to hikta teꞌ noꞌ tah iuun to onöt non a ö noꞌ se ununun a ma taëën kurus peöꞌ.’ \v 18 Pareꞌ soe pan, ‘Eöꞌ se nok vamanih, eöꞌ se kökök a ma iuun taëën kurus peöꞌ, paröꞌ eok vaꞌpuh a ma meh iuun taëën voon, ko ununun a ma taëën me a ma moeh tah vihvih kurus peöꞌ, manih pa ma iuun voon poë varih. \v 19 Eꞌ to soe koman hah kea pan, ‘A ma tah vihvih peo peöꞌ to se onöt a ma kirismas peo. Ivëh, köꞌ se vanot poꞌ, paröꞌ ënëën varoe noꞌ, ko teꞌ vaeö noꞌ.’ \p \v 20 “Ivëhkëk, e Sosoenën to soe ke poan pan, ‘Eën a teꞌ a pah papön rakah. Nös pa popoen sën mët eom. Ka ma tah kurus varih nën to ununun voh nom, eteh se kon?’ \p \v 21 “Eꞌ to teꞌ akuk va kov e non manih po teꞌ varih to ununun vörep ne a ma tah peo koman pee, ivëhkëk, eꞌe to hikta ununun ne a ma tah vih ne Sosoenën to iu non.” \s1 A Taateꞌ Va Pa Kokoman Vörep Me O Kokoman Punis \r Matiu 6:25-34 \p \v 22 Ke Ieesuꞌ tarih pareꞌ soe ke a ma vamomhë peꞌ pan, “Ivëh, köꞌ soe ka neöm, eöm se nat nem koman vörep nem o toꞌtoꞌ peöm, paröm soe vamanih pan, ‘Ea se ëën nös ataeah?’ Paröm nat nem koman vörep nem a sionineöm, paröm soe pan, ‘Ea se rara ataeah?’ \v 23 A taateꞌ va pa vatet o iu pe Sunön, ko teꞌ vavih no to teꞌ oah e non pa taateꞌ va pa ëën vamhun. O toꞌtoꞌ to teꞌ oah rakah e non pa sioniumah, me eꞌ to teꞌ oah rakah e non pa tah ohop. \v 24 Eöm se ep po öꞌ, eꞌe to hikta nepnep taëën ne sih, ko osoes ne. Pare hikta ununun taëën ne sih. Eꞌe to hikta teꞌ me ne ta iuun vavahoꞌ taëën. Ivëhkëk, e Sosoenën to mamakën e non pee. Eöm a napan to teꞌ oah rakah e nem po öꞌ! \v 25 Eöm se nat nem karë vörep me nem a ma tah varih po oeh to hikta se varë pet non a pop peöm. \v 26 Köm se keh hikta onöt nem a nok ta siꞌ tah soneꞌ pa vaꞌaus a pop peöm manih po oeh, a, suk ataeah poꞌ, köm kokoman vörep nem a ma tah varih? \p \v 27 “Eöm se inan vöh pa ö no a töpkaꞌ to pupu va ne. Ee tötöpkaꞌ vah va ne sih nih? Ee to hikta kikiu vëhvaꞌ ne sih manih pa vatëk hah rea. Ivëhkëk, eöꞌ to soe voh keoꞌ peöm, moaan voh e Solomon to ohop non a ma ohop mamatan vavih peꞌ, ivëhkëk, a matan vavih pa ma töpkaꞌ varih to matan vavih oah e ne pa ma ohop pe Solomon. \v 28 A, o meon vëh to sun non koman a rak kuru, ka sinup nee se puit, ko vi ee po suraꞌ. Ko meon to teꞌ va non nën, ne Sosoenën to rara non sih poan. Ivëh, köm se nat me nem, e Sosoenën se matop vavih oah e non peöm pa ö neꞌ to matop va i non o meon. O siꞌ vaman peöm to soneꞌ vörep. \v 29 Ivëh, köm se nat nem kokoman vörep hah a nem, pan eöm se ëën ataeah, paröm kaak ataeah. Eöm se nat nem kokoman vapunis nem. \v 30 O teꞌ varih to hikta nat ne e Tamaara, eꞌe to kokoman vörep ne sih a ma tah varih po oeh, pare iu kon ne. Ivëhkëk, e Tamaara to nat e non pataeah na to kökööt no. Eöm se kon rakah em pa ma tah vih to teꞌ va non nën. \v 31 Eꞌ to vih oah rakah non pa ö nöm se iu nem a ma tah vih to heꞌ vaeö non e Sosoenën e Sunön peöm. Keꞌ se heꞌ a neöm a ma tah neöm kökööt nem me a matop vih peꞌ.” \s1 A Taateꞌ Va pa Ununun A Ma Tah Vih Manuh Pa Vöön Va Kin \r Matiu 6:19-21 \p \v 32 “Eöm ra ma teꞌ peöꞌ, eöm to teꞌ va nem manih po siꞌ kum sipsip se koe a naöp. E Tamëneöm vöh pa vöön va kin to iu rakah e non pa heꞌ a neöm a matop vih peꞌ manih peöm o vakum teꞌ keok. \v 33 Eöm se vavoen em pa ma pah tah peöm manih po teꞌ, ka moniꞌ nöm to kon, ne eöm se heꞌ pa vaꞌaus a nap arus. Ivëh, manih pa taateꞌ pamëh, eꞌ to teꞌ va non manih peöm to vahoꞌ a takoek manuh pa vöön va kin. Ka nap kakaveo hikta se kaveo ne me o kökörös hikta se ëën ne. \v 34 A ö poanheh no a ma moeh takoek pën to pet ne, o kupu pën se pah pet vakis e non na nën.” \s1 A Soe Va Pa Ma Teꞌ Kikiu To Vamatop Ne \r Matiu 24:42-44 \p \v 35 “Eöm se vakökööt a ma rara peöm, paröm voh o voh, ko vëkrea o ram, paröm vamatop nem pa kiu manih pe Sosoenën. \v 36 Eöm se teꞌ rakah va nem manih po teꞌ to anoeh ne e sunön pee to hah taneꞌ maꞌ pa taëën va po vaen. Eꞌ se nö maꞌ, pareꞌ tekteok maꞌ o hopaꞌ, kee peret ohoꞌ o hopaꞌ. \v 37 A teꞌ sunön se keh hah maꞌ, pareꞌ ep in a ma teꞌ kikiu peꞌ to hikta koroh ne, eꞌ se vaeö. Eöꞌ to soe vaman rakah ka neöm, e sunön koman se rara vamanih pa teꞌ kikiu, pareꞌ soe ke a ma teꞌ kikiu peꞌ pa ihoꞌ. Keꞌ koman ivëh se heꞌ raoe a taëën. \v 38 Ke sunön se keh nö maꞌ pa topnin poen rakah, keꞌ manih pa tö vamomoaan pe toaꞌ, pareꞌ ep raoe to vamatop ne, to anoeh ne poë, e sunön se vaeö vaꞌpeh me en pee. \s1 E Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus Se Nö Vöhnun Maꞌ \p \v 39 “Eöm se nat va nem manih pan, e tövaneah pa iuun se keh nat momoaan en po poen no a teꞌ kakaveo se nö maꞌ, eꞌ se hikta vatö ke non a teꞌ kakaveo a iuun, keꞌ kök, pareꞌ ho. \v 40 Ivëh, köm se teꞌ vamatop nem pa ma poen kurus, suk eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus tomeꞌ vöhnun a maꞌ neöm. \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Teꞌ Kikiu Vih Me A Teꞌ Kikiu Hat \r Matiu 24:45-51 \p \v 41 Ke Pitaꞌ soe pan, “Sunön, eën to heꞌ varoe pöꞌ eom pemöm pa soe vapipinoꞌ vëh, keꞌ manih me pa ma napan kurus varih?” \p \v 42 Ke Sunön piun, pareꞌ soe pan, “A teꞌ kikiu to teꞌ me pöꞌ e non po kokoman vih, pareꞌ matop vavih e non pa kiu peꞌ? E sunön koman peꞌ se kon poan e susun po teꞌ kikiu peꞌ, pareꞌ heꞌheꞌ non raoe a taëën po poen ne sunön to vateꞌ. \v 43 Amot no e sunön peꞌ se hah maꞌ, pareꞌ këh taum a teꞌ kikiu peꞌ to teꞌ avoeꞌ va e non pa ö neꞌ to soe va voh in poan, a, a teꞌ sunön se heꞌ poan o voen vih peꞌ.” \v 44 Eöꞌ to soe vaman rakah ka neöm, a teꞌ sunön se vahoꞌ en pa teꞌ kikiu peꞌ pa matop a ma tah kurus peꞌ. \v 45 Ivëhkëk, manih po kokoman pa teꞌ kikiu pamëh, eꞌ se keh koman va non manih pan, ‘E sunön peöꞌ hikta se nö vëhöꞌ hah no maꞌ.’ Ivëh, keꞌ taneo en pa ip o upöm teꞌ kikiu, me o köövo, pareꞌ ënëën non, ko kakaak vapapön varoe kov e non. \v 46 A teꞌ sunön peꞌ se vöhnun maꞌ poan po poen neꞌ to hikta teꞌ vamatop non, me a aoaꞌ neꞌ to hikta nat non. E sunön se pah vakmis rakah en pa teꞌ kikiu pamëh, pareꞌ vahoꞌ vaꞌpeh me a napan varih to hikta vaman ne e Sunön. \p \v 47 A teꞌ kikiu to nat vahik voh en pa tah ne sunön to iu non, ivëhkëk eꞌ to hikta vamatop ta pah tah, pareꞌ hikta vatet o iu pe sunön peꞌ, a teꞌ sunön se pah ip vahat rakah en peꞌ. \v 48 Ivëhkëk, a teꞌ kikiu to hikta nat non po iu pa teꞌ sunön, pareꞌ nonok e non pa taateꞌ to onöt e non pa ö neꞌ se kon vahat en, a teꞌ sunön se ip vatö en peꞌ. O teꞌ varih to kon a ma tah peo, eꞌe se heꞌ hah a ma tah peo. O teꞌ se keh heꞌ a ma tah peo manih pa pah teꞌ, eꞌe se hin poë a ma tah peo oah neꞌ se piun hah.” \s1 A Kiu Pe Ieesuꞌ To Kök Vakëh A Ma Napan \r Matiu 10:34-36 \p \v 49 “Eöꞌ to nö voh maꞌ pa vamatop a hanan pe Sosoenën, keꞌ kiiki ko vakmis a ma napan varih to teꞌ ne pa taateꞌ hat vamanih po suraꞌ nöꞌ to vaës. Paröꞌ iu rakah noꞌ a ö no a suraꞌ pamëh se ës ohoꞌ. \v 50 Ivëhkëk, eöꞌ se kon kamis, paröꞌ mët vovoh. Kuru o kokoman peöꞌ to punis rakah e non, suk eöꞌ tomeꞌ avoeꞌ e noꞌ pa kon kamis me pa mët. \v 51 Keꞌ, eöm to koman voh nem, pan eöꞌ to nö voh maꞌ pa vahik a ma vapus manih po oeh, eh? Ahik, eöꞌ to soe ka neöm, eöꞌ to nö maꞌ pa ki vakëh a ma napan. \v 52 Taneo non kuru me amot no a tönim teꞌ to teꞌ ne pa pah iuun, pare taki vakëh po pöök kum teꞌ, ka kukön teꞌ hat ke ne a poa teꞌ, ka pöök hat ke ne a kukön teꞌ. \v 53 Kee se taki vakëh ee, ke taman se rës e non pe koaꞌ oeteꞌ peꞌ, ke koaꞌ oeteꞌ se rës e non pe tamaneah, ke köövo se rës e non pe semoneah, ke semoneah se rës e non pe sinaneah. Ke köövo töveneah se rës e non pe köövo muvaen peꞌ, ke köövo muvaen se rës e non pe köövo töveneah.” \s1 A Taateꞌ Va Pa Nat A Tah Se Tavus Maꞌ \r Matiu 16:2-3 \p \v 54 E Ieesuꞌ to soe ken pa ma napan pan, “Eöm to epep nem sih a unöh to peah maꞌ manuh pa tope, paröm soe ohoꞌ em pan, ‘A uhön se nus en.’ O pöh man rakah, ka uhön nus en maꞌ. \v 55 Paröm epep nem sih a tuvuh apuh to taneꞌ maꞌ tahiꞌ, ko soe em pan, ‘A potan se hivaꞌ rakah en.’ O pöh man rakah a potan hivaꞌ to tavus en. \v 56 Eöm ro teꞌ o pöh mokoꞌ rivon pikpiuk rakah! Eöm to iniinan vavih e nem sih po vëknöm va po oeh me a akis, ivëhkëk, eöm hikta iniinan vavih suk poꞌ nem o vëknöm va kuru ataeah?” \s1 Eën Se Vatotoopin A Hat Me A Meh Teꞌ Vëh To Iu Vateꞌ A No Moah Po Vahutët \r Matiu 5:25-26 \p \v 57 “Suk ataeah, köm hikta kiiki vavih koman nem a taateꞌ to teꞌ totoopin non? \v 58 O poen nën to iu vatotoopin nom a hat me a meh teꞌ vëh to kehkeh vahoꞌ a nom oah po vahutët, eöm se keh teꞌ avoeꞌ e nem hanan, eën se taneo eom pa vatotoopin a hat peöm. Eꞌ tomeꞌ me oah manuh pa koren e tökiiki vahutët, keꞌ vahoꞌ en pën manih pa koreero pirisman, ko pirisman vahoꞌ ee pën pa iuun nohnoh. \p \v 59 Eöꞌ se soe rakah ka oah, eën to hikta onöt rakah nom a këh tavus ohoꞌ maꞌ a iuun nohnoh, antoen non a ö nën se voen vahik a moniꞌ no a tökiiki vahutët to vateꞌ ka oah.” \c 13 \s1 A Teꞌ To Hikta Panih A Taateꞌ Peꞌ, Eꞌ Se Ro En \p \v 1 Manih po poen pamëh no a ma pah teꞌ to teꞌ ne, pare vavatët e Ieesuꞌ a ö ne Paëlat\f + \fr 13:1 \ft E Paëlat voh a teꞌ susun manih pa muhin va Jiutiaꞌ.\f* to heꞌ voh o soe vaonöt manih po teꞌ vëvënsun va pa kaman va Room pa ip vamët voh a ma teꞌ va Galiliꞌ, ee he ësës heꞌ ne na manuh pe Sosoenën. \v 2 Ke Ieesuꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “Eöm to koman nem pan, a ma teꞌ va Galiliꞌ varih to nok vahat oah rakah pa ma upöm pee, ha? Ahik rakah! Eꞌ kuru a tah vaꞌih a pusun in a punis pee, ha? Ahik rakah! \v 3 Ivëhkëk, eöm se keh hikta panih a ma taateꞌ hat peöm, eöm se ro rakah pet va kov em nën. \v 4 Ka 18 teꞌ varih no a iuun rë va Siroam to ip vamët voh raoe. Eöm to koman nem pan, a hat pee to teꞌ oah e non pa ma teꞌ hat po teꞌ varih to teꞌ ne Jerusalëm, ha? \v 5 Eöꞌ to soe vaman rakah ka neöm, ahik rakah! Ivëhkëk, eöm se keh hikta panih a ma taateꞌ hat peöm, eöm se ro pet va kov em nën.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Po Naon To Hikta Vovoaꞌ Non \p \v 6 Ke Ieesuꞌ soe ken pee pa pah soe vapipinoꞌ pan, “A pah teꞌ to nep o naon vëh o fik koman a rak voaën peꞌ, vasuksuk neꞌ to nö maꞌ pa ep këh ta ma voaꞌ fik to ëën. Ivëhkëk, ahik. \v 7 Ivëh, keꞌ soe ke a teꞌ vëh to matop non pa rak pan, ‘Ep ah, po kukön kirismas rakah neöꞌ to nönö noꞌ maꞌ sih pa ep këh ta ma voaꞌ fik to ëën, ivëhkëk, ahik. Ivëh, kën se taka eöm po naon vëh. Suk ataeah, o naon pamëh to ënëën vahik akuk e non po mona va po oeh.’ \v 8 Ka teꞌ vëh to matop non pa rak, piun a soe peꞌ, pareꞌ soe pan, ‘Apuh, eën se koe ko anoeh voh nom, keꞌ teꞌ voh o siꞌ pöh kirismas vëh. Eöꞌ se een o oeh vëh po pusun o naon, paröꞌ vahoꞌ na a ma tairo purmakaöꞌ. \v 9 O naon se pöꞌ voaꞌ en po kirismas vöh. Keꞌ se keh hikta voaꞌ, a, kën taka poꞌ eom peꞌ.’” \s1 O Pöh Poen Apaapo Ne Ieesuꞌ To Vavih A Pah Köövo \p \v 10 O pöh Poen Apaapo ne Ieesuꞌ to vavaasis non a ma napan koman a iuun hinhin soneꞌ. \v 11 A pah köövo to teꞌ non no a oraꞌ hat to teꞌ non peꞌ. A oraꞌ hat pamëh to heꞌ voh non e köövo a mët po 18 kirismas. Ke köövo hikta onöt rakah non a nö vatotoopin, suk ataeah, o soaꞌ topnin tonuneah to vapo voh en, keꞌ nönö vakonoꞌ non. \v 12 E Ieesuꞌ to ep in poan, pareꞌ vaoe en peꞌ ko soe ke poan pan, “Köövo, eöꞌ to vahik eoꞌ pa mët pën.” \v 13 Pareꞌ vaket en pe köövo, ka varuꞌ vakomanih e köövo to sun vötpin en. Ke köövo taneo en pa kë rakah a ëhnan e Sosoenën. \p \v 14 Ivëhkëk, e susun va pa iuun hinhin soneꞌ to heve en pe Ieesuꞌ, suk a ö neꞌ to vatoꞌ e köövo po Poen Apaapo. Ivëh, ke susun soe ke a ma napan pan, “Eꞌ to teꞌ non o tönim me o pöh poen kikiu, eöm se keh iu nem o teꞌ se vahik a mët peöm, a, eöm se nö maꞌ po komön o nënkikiu. Paröm nat nem nö maꞌ po Poen Apaapo.” \p \v 15 Ke Ieesuꞌ piun a soe peꞌ, pareꞌ soe pan. “Eöm ro teꞌ pikpiuk! Po Poen Apaapo ne eöm kurus to nönö nem pa iuun purmakaöꞌ me ro tönkiꞌ pa vakaak raoe pa ruen. Eöm to nonok e nem pa kiu pa ö nöm to nok va nën. \v 16 Ivëhkëk, e köövo vaꞌih, eꞌ e köövo va po vuteꞌ pe Abraham. A oraꞌ hat to vaneah voh non poan po 18 kirismas. Vahvanih köꞌ veo këh eah pa mët vaꞌih to ötöön voh non poan, eꞌ kës to hikta antoen non a vatoꞌ a teꞌ po Poen Apaapo, ha?” \v 17 E Ieesuꞌ to soe va nën ka ma napan varih to vakihat me ne poë pah poet rakah ee. Ka ma meh teꞌ peo to vaeö pa ma tah vihvih neꞌ to nonok non. \s1 A Soe Vapipinoꞌ To Teꞌ Non Manih Po Voaꞌ Mastat \r Matiu 13:31-32, me Mak 4:30-32 \p \v 18 Ke Ieesuꞌ soe hahah kov en pan, “A Matop Vih pe Sosoenën nöꞌ se vamaaka rakah va in eah nih? \v 19 Eꞌ to teꞌ va non manih po voaꞌ naon vëh ne ea to popokaꞌ no o mastat. A pah teꞌ to kon o voaꞌ mastat, pareꞌ nep poan pa rak peꞌ. Ko naon pu vaꞌpuh en, ko növan nö maꞌ, ko nok ee pa ma heꞌ pee manih pa ma peananeah.” \p \v 20 Pareꞌ soe hahah kov en pan, “Eöꞌ se vamaaka vah va in a Matop Vih pe Sosoenën nih? \v 21 Eꞌ to teꞌ va e non manih po is no a köövo to ru manih pa tis praoaꞌ, pareꞌ rih, ko is hovën o praoaꞌ. Ko vasuksuk no o praoaꞌ to peah en maꞌ.” \s1 O Hopaꞌ Soneꞌ \r Matiu 7:13-14; 7:21-23 \p \v 22 E Ieesuꞌ to nö vavah en pa ma vöön apaꞌpuh me a ma meh vöön, eꞌ to vavaasis vah non a ma napan, pareꞌ iu nö koe non manuh Jerusalëm. \v 23 Ka pah teꞌ hi poan pan, “Sunön, e Sosoenën se pöꞌ hehe a ma pöh teꞌ, ha?” \p Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, \v 24 “Eöm se punöꞌ vakis rakah, köm sih ho koe po siꞌ hopaꞌ soneꞌ. Eöꞌ to soe ka neöm a ma napan peo rakah to iu ho e ne, ivëhkëk, eꞌe to hikta antoen ne a ho. \v 25 Amot ne tövaneah pa iuun se papanih en po hopaꞌ in a iuun, köm se nönö nem maꞌ, ko sun e nem mahën paröm tekteok o hopaꞌ ko soe vamanih pan, ‘Sunön, peret ka nös möm o hopaꞌ.’ Keꞌ se piun maꞌ a neöm, pareꞌ soe pan, ‘Eöꞌ to hikta nat noꞌ peöm, eöm taneꞌ maꞌ pa vöön poanheh?’ \v 26 Ivëh, köm se soe ke eah pan, ‘Emöm to vavaëën me voh e nem pën, kën sun voh nom hanan pemöm parën vavaasis a no möm.’ \v 27 Ivëhkëk, eꞌ se soe hah maꞌ pan, ‘Eöꞌ to hikta nat noꞌ peöm, eöm taneꞌ maꞌ pa vöön poanheh? Eöm ro teꞌ nonok a ma taateꞌ hat, eöm se nö ke këh a na neoꞌ.’ \p \v 28 Köm se ep e Abraham, Aësak, me Jekop, me a ma teꞌ vanënën soe kurus varih to teꞌ hop ne pa Matop Vih pe Sosoenën. Ivëhkëk, eöm se nö paröm teꞌ nem maꞌ mahën. Eöm se pah okook suntan rakah e nem, paröm vakuskus rivon nem po kamis o apuh rakah. \v 29 Ka ma napan se taneꞌ maꞌ manuh pa ö no potan to pepeah taneꞌ no maꞌ, me manuh pa ö no potan to kukunah koe non, me manuh pasun muhin me manuh kusin a muhin. Kee se ihoꞌ ne, pare ënëën vaꞌpeh e ne manih pa Matop Vih pe Sosoenën. \v 30 A, ka ma meh teꞌ varih to suksuk ne, eꞌe se vovoh ee. Ka ma teꞌ varih to vovoh ne kuru, eꞌe se vasuksuk rakah varuꞌ ee maꞌ.” \s1 E Ieesuꞌ To Ook A Vöön Jerusalëm \r Matiu 23:37-39 \p \v 31 Manih po poen avoeꞌ pamëh no a ma Parësiꞌ to nö maꞌ, pare soe ke Ieesuꞌ pan, “Eën se këh a vöön vëh, parën nö pa meh vöön, a teꞌ sunön vëh e Hëërot to iu ip vamët e non pën.” \p \v 32 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm se nö, paröm soe ke a teꞌ vavakëën vëh e Hëërot pan, ‘Kuru me sinup eöꞌ se veo tavus a ma oraꞌ hat, paröꞌ vavatoꞌ a ma teꞌ to haraꞌ ne a mët. Ko vakön poen ne eöꞌ se vahik a ma kiu peöꞌ.’ \v 33 Ivëhkëk, kuru me sinup me a teꞌ sinup oah voh, eöꞌ se nönö e noꞌ, suk ataeah, eꞌ to hikta teꞌ vih non pa ip vamët a pah teꞌ vanënën soe pa meh vöön. Ahik. Eꞌe se ip vamët varoe poë manuh Jerusalëm. \p \v 34 Jerusalëm, Jerusalëm, eöm a ma nap susunön to töstösvös nem sih a ma teꞌ vanënën soe ne Sosoenën to vanö nös manih peöm. A ma poen peo neöꞌ to iu ununun noꞌ sih a ma koaꞌ pën, vamanih pa ö ne toaꞌ sin to ununun va non sih a ma soneꞌ peꞌ manih pa paan a paknaneah. Ivëhkëk, eöm to hikta iu nem. \v 35 Pënton öm. E Sosoenën to këh voh en pa vöön peöm me a Iuun Hinhin Apuh peöm. Eöꞌ to soe ka neöm, eöm se hikta ep ka neöꞌ, keꞌ onöt rakah o poen nöm se soe pan, \q1 ‘Ea se kë a ëhnan a teꞌ apuh vëh to taneꞌ maꞌ manuh pe Sosoenën.’” \rq Sng 118:26\rq* \c 14 \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ Hah A Pah Teꞌ Supsup Sionin \p \v 1 O pöh Poen Apaapo ne Ieesuꞌ to nö pa ëën pa iuun pe susun po Parësiꞌ. Ka napan ut rakah e ne peꞌ. \v 2 A pah teꞌ supsup sionin to teꞌ vatët non manih pe Ieesuꞌ. \v 3 Ke Ieesuꞌ hi a ma teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me o Parësiꞌ pan, “A taateꞌ kës pea to vaonöt e non pa ö na se vatoꞌ hah a teꞌ koman o Poen Apaapo, keꞌ ahik?” \v 4 Ivëhkëk, a ma teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me o Parësiꞌ to teꞌ vasup e ne. Ke Ieesuꞌ vaket pa teꞌ pamëh, pareꞌ vavih hah poan, ko vanö hah en peꞌ. \v 5 Pareꞌ soe ke raoe pan, “Ta pah teꞌ manih peöm se keh teꞌ me non a pah koaꞌ oeteꞌ, keꞌ, a purmakaöꞌ, keꞌ vuꞌ hop pa koveꞌ ruen ruruvun, ka teꞌ pamëh to hikta onöt pöꞌ non a rëh peah vëhöꞌ hah poan po Poen Apaapo, ha?” \v 6 Ivëhkëk, ee to hikta onöt ne a piun a soe pamëh. \s1 A Teꞌ Se Vöknah Hah Ea \p \v 7 E Ieesuꞌ to inan a napan to nö maꞌ pa ëën a taëën, ko iu ihoꞌ rakah ne pa ma ö ihoꞌ vamomoaan. Ivëh, keꞌ heꞌ a pah soe vapipinoꞌ manih pee. Eꞌ to soe pan, \v 8 “A pah teꞌ se keh vaoe maꞌ oah pa nö po vaënëën apuh va po vaen, eën se nat nom ihoꞌ manih pa ö ihöꞌ pa nap apaꞌpuh. A teꞌ pamëh tomeꞌ vaoe a meh teꞌ no a ëhnaneah to teꞌ oah e non pa ëhnöömah. \v 9 Eꞌ se keh teꞌ va non nën, a, a teꞌ vëh to vaoe a neöm pom se nö maꞌ, pareꞌ soe ka oah pan, ‘Eën se heꞌ a ö ihoꞌ vamomoaan manih pa teꞌ vëh’. Kën se pah poet rakah eom ko nö, parën ihoꞌ e nom maꞌ manuh po vasuksuk rakah. \v 10 Ivëh, ka teꞌ se keh vaoe maꞌ oah po to vaënëën, eën se nö, parën ihoꞌ manih pa ö ihoꞌ vasuksuk, a, ka teꞌ vëh to vaoe maꞌ oah se nö maꞌ, pareꞌ soe ka oah pan, ‘Vakamöꞌ peöꞌ, eën se nö maꞌ, parën ihoꞌ pa ö ihoꞌ vamomoaan.’ Eꞌ se nok va nën, kën kon o ëhnan apuh manih pa matëëra napan kurus to ënëën vaꞌpeh me ne oah. \v 11 A, a teꞌ to kë koman hah non a ëhnaneah, e Sosoenën se vöknah rakah en peꞌ. Ivëhkëk, a teꞌ to vöknah koman hah a non, e Sosoenën se kë poan.” \s1 A Taateꞌ Va Pa Vaoe A Ma Napan Po Vaënëën \p \v 12 Ke Ieesuꞌ soe ke a teꞌ vëh to vaoe maꞌ poan po vaënëën pan. “Eën se keh nok to vaënëën, eën se nat nom vaoe a ma vakamöꞌ pën, kea pën, pömah, me a ta vöön pën varih o momoniꞌ. Suk ataeah, ee se piun ke pën pa taëën nën to vaëën me raoe. \v 13 Ahik, eën se keh nok to vaënëën apuh, eën se vaoe a nap arus, me a napan varih no a sioniire to hat, me o teꞌ no a ma moeere to hat, me a nap kekehoꞌ. \v 14 A pap teꞌ poë varih to hikta onöt ne a piun hah a taëën pën. Ivëh, kën se vaoe raoe, suk ataeah, amot ne Sosoenën se piun hah a taëën pën, pa ö no a nap totoopin se sun hah taneꞌ pa mët.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Po Vaënëën Apuh \r Matiu 22:1-10 \p \v 15 A pah teꞌ va pee to pënton a soe vëh, pareꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “A teꞌ se keh ënëën non koman a Matop Vih pe Sosoenën, eꞌ se vaeö rakah.” \p \v 16 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “A pah teꞌ to kehkeh nok non o vaënëën apuh, ivëh, keꞌ vipuh a ma napan pa nö maꞌ po vaënëën peꞌ. \v 17 O poen vaënëën to öök vatët rakah en, keꞌ vavipuh en pa teꞌ kikiu peꞌ, keꞌ nö ko vaoe maꞌ a napan varih neꞌ to vipuh moaan voh na pa nö maꞌ. Eꞌ to nö, pareꞌ soe vamanih pan, ‘Nö kurus maꞌ öm, a ma taëën to vamatop vahik en.’ \p \v 18 Ivëhkëk, ee papaeh to nö, pare soe pan, eꞌe to hikta onöt ne a nö maꞌ. A pah teꞌ to soe pan, ‘Eöꞌ to voen a rak, köꞌ se nö paröꞌ ep. Eöꞌ to hikta onöt noꞌ a nö nös.’ \v 19 Ka meh teꞌ soe maꞌ pan, ‘Eöꞌ to voen maꞌ a havun purmakaöꞌ marën a nok a kiu, ivëh, köꞌ iu nö noꞌ pa kiu me raoe. Eöꞌ to hikta onöt noꞌ a nö nös.’ \v 20 Ka vakön teꞌ soe maꞌ pan, ‘Kuru vaꞌih eöꞌ to vaen vavoon, ivëh, köꞌ hikta onöt noꞌ a nö nös.’ \p \v 21 Ka teꞌ kikiu pamëh hah en, pareꞌ soe ke susun peꞌ a ma tah poë varih. Ke tövaneah pa iuun pah heve en, pareꞌ soe ke a teꞌ kikiu peꞌ, ‘Eën se nö vëvëhöꞌ pa ma hanan apaꞌpuh, me o hanan sosoneꞌ va pa vöön vëh, parën me maꞌ a nap arus, me a napan varih no a ma moeere to hat, me o teꞌ kekehoꞌ, me ro teꞌ varih no a ma sioniire to hat, parën me ho maꞌ raoe manih pa iuun peöꞌ.’ \p \v 22 Ka vasuksuk no a teꞌ kikiu pamëh to soe pan, ‘Apuh, eöꞌ to vatet rakah eoꞌ pa soe pën, ivëhkëk, a ma meh ö ihoꞌ to hikta puh avoeꞌ ne.’ \p \v 23 Ka teꞌ apuh soe ke a teꞌ kikiu peꞌ pan, ‘Eën se nö pa ma hanan apaꞌpuh parën suk a sinten a oro koman a rak, parën me ho maꞌ a ma napan. Eöꞌ to iu noꞌ a iuun peöꞌ se puh rakah. \v 24 Eöꞌ to soe ka neöm, a ma teꞌ kurus varih moaan voh nöꞌ to vipuh raoe, eꞌe to hikta onöt rakah ne a vaëën me a neoꞌ.’” \s1 A Teꞌ Se Kokoman Vavih, Pareꞌ Vatet E Ieesuꞌ \r Matiu 10:37-38 \p \v 25 A ma nap peo rakah to nönö vah me ne e Ieesuꞌ, keꞌ tarih, pareꞌ soe ke raoe pan, \v 26 “Ta pah teꞌ se keh nö maꞌ peöꞌ, ivëhkëk, eꞌ to hikta iu oah rakah a no neoꞌ pa ö neꞌ to iu va e non e tamaneah, sinaneah, köövo peꞌ, koaꞌ peꞌ, kea peꞌ, vameneah, me o toꞌtoꞌ koman peꞌ, a teꞌ pamëh to hikta teꞌ non e vamomhë rakah peöꞌ. \v 27 Ka teꞌ to hikta koman non a mët vaꞌpeh me a neoꞌ pa kuruse, eꞌ me to hikta onöt non a tavus e vamomhë peöꞌ. \p \v 28 A paeh va peöm se iu eok non ta pah iuun vakin rakah, eꞌ se ihoꞌ, pareꞌ kokoman vavih këh o voen in a iuun pamëh. Eꞌ to iu nat non pa tovih moniꞌ rakah neꞌ to öt non to onöt non a vahik a iuun. \v 29 Eꞌ se keh hikta kokoman vavih momoaan, ko vahoꞌ vahik o simen, pareꞌ hikta onöt non a vahik a iuun. A napan kurus se ep, pare vavovoeak ee pa teꞌ pamëh. \v 30 Eꞌe se soe pan, ‘A teꞌ vëh to taneo a iuun vëh, ivëhkëk, eꞌ to hikta onöt non a vahik.’ \p \v 31 Ka teꞌ sunön se iu vapus me non a meh teꞌ sunön, eꞌ se ihoꞌ voh, pareꞌ kokoman vavih momoaan, pan eꞌ to teꞌ me non po 10,000 teꞌ vëvënsun peꞌ, ka meh teꞌ sunön nö me maꞌ po 20,000 teꞌ vëvënsun peꞌ. Ivëh, keꞌ iu nat momoaan non, pan eꞌ to onöt e non pa vapus me a meh teꞌ sunön peꞌ. Keꞌ ahik? \v 32 Eꞌ se keh nat non pan, eꞌ to hikta öt onöt non a nap vapus, ee se teꞌ varo avoeꞌ e ne maꞌ, keꞌ vanö a soe pan, ee se vaato ko vahik o kokoman va pa vapus. \p \v 33 Keꞌ teꞌ va kov e non manih peöm, ta paeh peöm se keh hikta heꞌ tonun a ma tah kurus peꞌ, ko vatet a neoꞌ, eꞌ to hikta onöt non a tavus e vamomhë peöꞌ.” \s1 A Sö Hikta Tetehean \r Matiu 5:13, me Mak 9:50 \p \v 34 “A sö a tah a pah vih rakah, ivëhkëk, o tetehean pa sö se keh hik këh en peꞌ, ea se nok vahvanih, keꞌ tetehean hah? \v 35 A sö to teꞌ va non nën to hikta onöt non a nok a tah manih peꞌ. Ea se vi rakah ee peꞌ, suk o tetehean to hik këh en peꞌ. A teꞌ to teꞌ me non a tenaneah, eꞌ se pënton.” \c 15 \s1 E Ieesuꞌ To Vakum Me A Nap Hat \r Matiu 18:12-14 \p \v 1 A ma teꞌ kokon takis\f + \fr 15:1 \ft O teꞌ kokon takis, eꞌe a nap kakaveo, suk eꞌe to kokon oah ne a ma teꞌ moniꞌ pee pa moniꞌ rakah nee se kon.\f* me a ma teꞌ nonok vahat to huk vatet ee manuh pe Ieesuꞌ pa pënton a soe peꞌ. \v 2 Ka ma Parësiꞌ, me o teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës to vaato vaheheve e ne pan, “A teꞌ vaꞌih to vakamöꞌ me non a ma teꞌ nonok vahat, pareꞌ vavaëën me non raoe.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Sipsip To Ro \p \v 3 Ivëh, ke Ieesuꞌ heꞌ raoe a soe vapipinoꞌ vëh, \v 4 “Ta pah teꞌ topnineöm se keh teꞌ me non a 100 sipsip ka paeh se keh ro, e tövaneah pa ma sipsip se këh en pa 99 sipsip to ënëën ne, pareꞌ nö en pa vaiu a paeh sipsip vëh to ro, keꞌ onöt rakah a ö neꞌ se taum poan. \v 5 O poen neꞌ to taum hah poan, eꞌ to vatok poan pa koꞌkoneah, pareꞌ vaeö rakah, pareꞌ teꞌ hah en peꞌ manuh pa ö no 99 sipsip to teꞌ vavih ne. \v 6 Ko tavus en iuun peꞌ, pareꞌ vaoe a ma vakamöꞌ me a ta vöön peꞌ, kee tönun maꞌ, keꞌ soe ke raoe pan, ‘Eöm se vaeö me a neoꞌ. A pah sipsip peöꞌ to ro köꞌ vaiu eah, paröꞌ taum hah eoꞌ peꞌ.’ \v 7 Eöꞌ to soe ka neöm, “Kuru vëh manuh pa vöön va kin, ee to vaeö e ne po 99 teꞌ totoopin to hikta teꞌ me ne ta ma taateꞌ hat nee se panih suk. Ivëhkëk, ta pah teꞌ nonok vahat se keh panih a ma taateꞌ hat peꞌ, a, o vaeö apuh oah se tavus manuh pa vöön va kin.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Moniꞌ To Ro \p \v 8 “Ta pah köövo se keh teꞌ me non a K10.00 ka K1.00\f + \fr 15:8 \ft Manih pa muhin va Israël, a napan to kokon ne a drakmaꞌ, eꞌ o voen va pa kiu pa pah potan.\f* ro, eꞌ se vëkrea o ram, pareꞌ vavaiu koman a iuun pareꞌ epep vavih, keꞌ onöt rakah a ö neꞌ se taum hah a moniꞌ vëh to ro. \v 9 O poen neꞌ to taum hah poan, eꞌ se vaoe a ma vakamöꞌ me a ta vöön peꞌ, kee tönun maꞌ, keꞌ soe ke raoe pan, ‘Eöm se vaeö me a neoꞌ. A moniꞌ peöꞌ to ro voh, ivëhkëk, eöꞌ to taum hah eoꞌ peꞌ.’ \v 10 Eöꞌ to soe ka neöm, kuru vëh manuh pa vöön va kin a ma ankeroꞌ pe Sosoenën to vavaeö ne sih a pah teꞌ nonok vahat to panih a ma taateꞌ hat peꞌ, ko tarih hah maꞌ pe Sosoenën.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pe Koaꞌ Sekaꞌ To Këh E Tamaneah \p \v 11 Ke Ieesuꞌ vavaato avoeꞌ e non, pareꞌ soe pan, “A pah teꞌ to teꞌ me non a poa koaꞌ oeteꞌ. \v 12 Ka vapöök koaꞌ soe ke tamëëre pan, ‘Tamön, eöꞌ to koman noꞌ a ma tah kurus nën to iu ki vakëh ka no möm a poa tom kea. A papan peöꞌ sën heꞌ eöm peöꞌ kuru. Ke tamëëre ki vakëh ken pee pa ma tah kurus peꞌ manih pee pon. \v 13 Keꞌ hikta teꞌ varë, ke vapöök koaꞌ ununun a ma tah kurus peꞌ, pareꞌ nö en ko teꞌ e non maꞌ pa meh muhin. Eꞌ to teꞌ non pa muhin pamëh, pareꞌ pah vi vahik en pa ma moniꞌ peꞌ, pa ma taateꞌ hat vatösoe neꞌ to nonok non. \v 14 Eꞌ to vi vahik rakah en pa ma tah peꞌ, ko maë apuh tavus pa muhin pamëh, keꞌ hikta teꞌ rakah me non ta moniꞌ seꞌ voen ta taëën, me ta tah ohop, pareꞌ pah mamaë rakah e non. \v 15 Ivëh, keꞌ nö pareꞌ kiu non pa pah teꞌ va pa muhin pamëh. Ka teꞌ vanö en peꞌ manuh pa matop o pus kuꞌ peꞌ. \v 16 O kuꞌ to ënëën ne sih a ma voaꞌ pin, keꞌ pah iu rakah e non pa ëën a ma kap pin ëën këh po kuꞌ. Ivëhkëk, a hikta pah teꞌ to heꞌ poan a taëën neꞌ se ëën. \p \v 17 Ka varuꞌ vamanih, eꞌ to kokoman vörep en pa ö neꞌ to teꞌ vahat va non, pareꞌ soe hah kea pan, ‘A ma teꞌ kikiu pe tamön to teꞌ me ne pa ma taëën peo rakah. Ivëhkëk, eöꞌ to teꞌ noꞌ manih, paröꞌ pah mamaë rakah e noꞌ. \v 18 Eöꞌ se nö hah eöꞌ manuh pe tamön, paröꞌ soe keah pan, ‘Tamön, eöꞌ to nok a hat manih pe Sosoenën me manih pën. \v 19 Eöꞌ to hikta teꞌ noꞌ a teꞌ vih to onöt noꞌ a ö nën se pokaꞌ a neoꞌ e koaꞌ pën. Eën se vateꞌ va ka neoꞌ manih pa teꞌ kikiu pën.’ \v 20 Keꞌ sun ko nö hah en manuh pe tamaneah. \p Ivëhkëk, eꞌ to teꞌ varo avoeꞌ këh e non maꞌ pa vöön ke tamaneah ep in na poan. E tamaneah to pah uruan vörep en peꞌ, ko vaeö, pareꞌ vaveo ko not poan, pareꞌ umaꞌ en peꞌ. \v 21 Ke koaꞌ soe ke tamaneah pan, ‘Tamön, eöꞌ to nok voh a hat manih pe Sosoenën me manih pën. Eöꞌ to hikta teꞌ vih onöt noꞌ a ö nën se pokaꞌ a neoꞌ e koaꞌ pën.’ \p \v 22 Ivëhkëk, e tamaneah soe ke a ma teꞌ kikiu peꞌ pan, ‘Eöm se kon maꞌ o ohop rë vih oah peöꞌ, paröm teꞌ ohoꞌ maꞌ, paröm ohop eah. Paröm vahoꞌ a pë manih pa koreneah, ko ohop eah pa suꞌ. \v 23 Paröm nö ko teꞌ maꞌ a purmakaöꞌ sekaꞌ vëh a vusvus, paröm ip vamët. Ka se ëën para vaeö rakah. \v 24 Suk e koaꞌ peöꞌ vëh to mët voh en, ivëhkëk, eꞌ to toꞌ hah en. Eꞌ to ro voh en, ivëhkëk, ea to taum hah ee peꞌ.’ Ivëh, kee nok ee po vaënëën. \p \v 25 Ivëhkëk, e koaꞌ vamomoaan to teꞌ no maꞌ pa rak. Eꞌ to hah maꞌ, ko öök vatët maꞌ iuun, pareꞌ tënan a napan to vaeö ne po pinoꞌ. \v 26 Pareꞌ vaoe na a pah teꞌ kikiu pareꞌ hi poan, ‘Eꞌe nonok ne ataeah?’ \v 27 Ka teꞌ kikiu soe ke poan pan, ‘E kea pën to hah en maꞌ, ke tamëneöm ip a purmakaöꞌ sekaꞌ vusvus, suk eꞌ to taum hah en pe koaꞌ to teꞌ toꞌtoꞌ e non to hikta ro voh.’ \p \v 28 Ivëhkëk, e koaꞌ vamomoaan to pah heve rakah en, ko hikta iu ho non manuh iuun. Ke tamaneah tavus maꞌ, pareꞌ heꞌ poan a soe vih pa vöknah o heve peꞌ, ko keh vakis rakah en peꞌ pan, eꞌ se ho maꞌ. \v 29 Ivëhkëk, e koaꞌ to piun a soe pe tamëëre pareꞌ soe pan, ‘Pa ma kirismas peo rakah nöꞌ to matop voh noꞌ a kiu pën, vamanih pa teꞌ kikiu akuk. Eöꞌ to hikta pënton varo voh a oah. Ivëhkëk, eën to hikta heꞌ voh a neöꞌ ta pah soneꞌ meemeꞌ, köꞌ se ëën vaeö me voh a ma vakamöꞌ peöꞌ, ahik rakah. \v 30 Ivëhkëk, e siꞌ koaꞌ pën to vahik voh en maꞌ pa ma tah kurus pën manih po köövo teꞌteꞌvaasiꞌ. Pareꞌ hah maꞌ, kën uruan eah parën ip keah a purmakaöꞌ sekaꞌ vusvus rakah na to teꞌ me no.’ \p \v 31 Ke tamëëre soe ke poan pan, ‘Koaꞌ peöꞌ, a ma tamoaan voh ne ea to teꞌ vaꞌpeh e no. Ka ma tah kurus peöꞌ, eꞌe a ma tah pën. \v 32 Ivëhkëk, kuru ea se vaeö ko kokoman pea se teꞌ vavih rakah non. Suk e kea pën vaꞌih to mët voh en, ivëhkëk, kuru eꞌ to toꞌtoꞌ hah en. Eꞌ to ro voh en, ivëhkëk, kuru ea to taum hah ee peꞌ.’” \c 16 \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Teꞌ Susun Natnat \p \v 1 Ke Ieesuꞌ soe ke a ma vamomhë peꞌ pan, “A pah teꞌ öt ö to teꞌ me non a teꞌ susun to vakiu ke non poan a ma kiu peꞌ. Ka ma meh teꞌ nö maꞌ manih pa teꞌ öt ö, pare soe ke poë pan, ‘A teꞌ vëh to susun non to pah vi vahok en pa ma tah pën.’ \v 2 Ka teꞌ sunön vaoe en pa teꞌ susun, pareꞌ soe ke poan pan, ‘A soe vaꞌih nöꞌ to pënton manih pën teꞌ vah va non nih? Eën se nö, parën kiun to soe vanat in a ma tah peöꞌ to teꞌ non manih pën. Eën hikta se teꞌ hah nom a teꞌ susun peöꞌ.’ \p \v 3 Ka teꞌ susun pamëh pah kokoman vörep e non pan, ‘Eöꞌ se nok vah vanih? E sunön to kehkeh veo këh e non peöꞌ pa kiu vëh a teꞌ susun. Eöꞌ to hikta eh onöt noꞌ a een o oeh, paröꞌ poet e noꞌ pa hin a meh teꞌ a taëën. \v 4 Ivëhkëk, eöꞌ to nat eoꞌ pa tah nöꞌ se nok. Eöꞌ se nok a tah no a ma napan se haraꞌ ne pa vaꞌaus a neoꞌ, ko me a neoꞌ pa ma iuun pee pa ö no a teꞌ sunön se veo këh a neoꞌ a kiu.’ \p \v 5 Ivëh, ke susun vaoe papaeh o teꞌ varih to teꞌ me ne a ma ötop manih pa teꞌ sunön, kee nö ee maꞌ manih peꞌ. A paeh teꞌ to tavus momoaan maꞌ, ke susun hi poan pan, ‘Eën teꞌ me nom a tovih ötop manih pe sunön peöꞌ?’ \v 6 Keꞌ soe, ‘O 100 taram oer va po voaꞌ öliv.’ Ke susun soe ke poan pan, ‘Eën se öt o pëpaꞌ vëh to vëknöm non o ötop pën, ko ihoꞌ, parën kiun o 50 taram ro.’ \v 7 Ka meh teꞌ suk en maꞌ, ke susun hi poan pan, ‘O tovih ötop pën?’ Keꞌ soe pan ‘O 100 pëk vuit.’ Keꞌ soe ke poan pan, ‘Ëën se öt o pëpaꞌ vëh to vëknöm non o ötop pën, parën kiun o 80 pëk ro.’ \p \v 8 Ke sunön vaeö me e susun hat pamëh. Suk ataeah, eꞌ to nok a taateꞌ to teꞌ va non manih pa teꞌ to teꞌ me non o kokoman va pa matop vavih hah ea. O teꞌ va po oeh vëh to natnat oah e ne pa nok a ma kiu pee, ko teꞌ oah e ne po teꞌ varih to teꞌ ne po maaka.” \p \v 9 Ke Ieesuꞌ sosoe avoeꞌ ke non pa ma vamomhë peꞌ pan, “Manih pa moniꞌ, eöm se vakamöꞌ me a ma napan. Ka amot no a moniꞌ se hik en, a, e Sosoenën se me a neöm pa iuun teꞌteꞌ tamoaan. \p \v 10 Ta pah teꞌ se keh matop vavih non a ma siꞌ tah sosoneꞌ, a, eꞌ se matop vavih e non pa ma tah apaꞌpuh oah. Ka teꞌ to hikta kiu vatotoopin non pa tah soneꞌ, eꞌ se hikta kiu vatotoopin pa tah apuh me. \v 11 Eöm se keh hikta matop vavih nem a moniꞌ vëh po oeh. E Sosoenën me se keh heꞌ a neöm a tah kokoek va pa vöön va kin, eöm hikta onöt nem a matop vavih. \v 12 Eöm se keh hikta matop vavih nem a tah no a meh teꞌ to heꞌ a neöm, eöm me hikta onöt nem a matop a tah ne Sosoenën to heꞌ a neöm manih po oeh, keꞌ vatoe e non manuh pa vöön va kin. \p \v 13 “A hikta pah teꞌ kikiu to onöt non a matop a kiu pa poa torara, eꞌ se hat ke non a paeh, pareꞌ iu e non pa meh. Eꞌ se pëpënton e non pa soe pa paeh, pareꞌ heꞌ tonun e non pa meh. Eöm to hikta onöt nem a tavus a teꞌ kikiu pa poa teꞌ, e Sosoenën me a moniꞌ.” \s1 A Soe Va Pa Taateꞌ Me A Matop Vih Pe Sosoenën \p \v 14 O Parësiꞌ to iu rakah ne sih a moniꞌ to pënton a soe pe Ieesuꞌ, pare pah kö ee peꞌ. \v 15 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to soe ke raoe pan, “Eöm to teꞌteꞌ vapoꞌkan nem, pan eöm o teꞌ totoopin to vavatet nem a taateꞌ vih pa matëëra ma napan. Ivëhkëk, e Sosoenën to nat e non po kupu peöm. A ma tah no a napan to vaꞌpuh ne po kupu pee, eꞌe a ma tah hat po epep pe Sosoenën. \p \v 16 O Vavaasis pe Mosës, me o Vavaasis po Teꞌ Vanënën Soe to teꞌ onöt rakah e non po poen ne Jon Tövapupui to tavus maꞌ, pareꞌ taneo en pa vatvus a soe va pa panih. Ivëhkëk, taneo no maꞌ pe Jon ko öök no maꞌ kuru, a Soe Vih va pa Matop Vih pe Sosoenën to tavus en maꞌ pa ma vöön kurus. Ka ma nap peo söë rakah ee pa hop manih pa Matop Vih pamëh. \p \v 17 Amot no akis me o oeh se hik en. Ivëhkëk a hikta siꞌ pah ö kiun va po Vavaasis pe Mosës to se panih.” \s1 E Ieesuꞌ To Sosoe Suk Non A Taateꞌ Va Pa Kök O Vaen \r Matiu 5:31-32; 19:9, me Mak 10:11-12 \p \v 18 E Ieesuꞌ to soe pan, “E voe to veo e köövo peꞌ ko me a meh köövo, eꞌ to nok a taateꞌ rëhrëh. Ka voe to me a köövo vëh moaan voh ne voe peꞌ to veo poan, eꞌ me to nok en pa taateꞌ rëhrëh.” \s1 A Teꞌ Öt Ö Me E Lasarus \p \v 19 “Moaan voh no a pah teꞌ öt ö to teꞌ non, ka ma poen kurus neꞌ to ohop non a ma ohop vihvih vörep me o ohop ereraꞌ vih. Ka ma poen kurus neꞌ to ënëën non a ma taëën vihvih rakah. \v 20 Ka manih po sinten hopaꞌ in a iuun peꞌ, a pah teꞌ arus rakah to koroh non, a ëhnaneah e Lasarus. A sionin e Lasarus to puh rakah non po piꞌ. \v 21 Ke Lasarus koman non a ö neꞌ se kon a ma ö taëën ëën këh to vuꞌ manih paan a ö ënëën pa teꞌ öt ö pamëh, pareꞌ ëën ko mahun. O këh to nönö e ne maꞌ, pare rëmrëm ne a ma piꞌ pe Lasarus. \v 22 A teꞌ arus pamëh to mët en, ko ankeroꞌ pe Sosoenën nö maꞌ, pare teꞌ poë ko vahoꞌ vaꞌpeh me poë e Abraham. Ka teꞌ öt ö mët suk en. \v 23 Ko nö en manuh po suraꞌ ësës tamoaan, ko teꞌ rakah me non o kamis o pöh apuh rakah. Eꞌ to ta peah, pareꞌ ep na e Abraham to teꞌ varo rakah e non maꞌ, ke Lasarus teꞌ vaꞌpeh me non poan. \v 24 Ka teꞌ öt ö tötö ke na e Abraham, pareꞌ soe pan, ‘Tamön, eën se uruan a neoꞌ, parën vanö maꞌ e Lasarus, keꞌ varu a kumis koreneah manuh pa ruen, pareꞌ vatunuꞌ voh maꞌ a meaneoꞌ. Eöꞌ to pah haraꞌ suntan rakah e noꞌ po kamis manih po suraꞌ vëh!’ \p \v 25 Ivëhkëk, e Abraham to soe pan, ‘Koaꞌ peöꞌ, kuru eën se kokoman voh a pah tah, moaan voh eën to teꞌ toꞌtoꞌ nom eën to kon voh a ma tah vihvih rakah, ke Lasarus kon voh a ma tah hat. Ivëhkëk, manih pa vöön vëh o kokoman moomo neꞌ to kon, ka hik to kamis neꞌ to kon, ke eën to pah kon eom po kamis o pöh hat rakah. \v 26 Ka meh tah ivëh, manih topniira, e Sosoenën to vateꞌ voh o pöh een. Ivëh, ko teꞌ to teꞌ ne manih, to iu pahan ne o een vëh, ko nö nös manih peöm, eꞌe to hikta onöt ne. Ko teꞌ varem to hikta onöt ne a pahan maꞌ, pare nö maꞌ manih pemöm.’ \p \v 27 Ka teꞌ öt ö soe vamanih pan, ‘Ivëh, köꞌ hi nös oah Tamön, eën se vanö e Lasarus keꞌ nö manuh pa iuun pe tamön. \v 28 Eöꞌ to teꞌ me noꞌ a tönim kea peöꞌ, ke Lasarus se nö, ko heꞌ raoe a soe va pa panih a ma taateꞌ hat pee, tomeꞌ eꞌe nö maꞌ manih pa vöön va pa kon o kamis apuh vëh.’ \p \v 29 Ivëhkëk, e Abraham to soe maꞌ pan, ‘O Vavaasis pe Mosës me ro Vavaasis po Teꞌ Vanënën Soe to teꞌ e ne, ee se tënan ee pa ma Vavaasis poë varih, pare vatet ee.’” \p \v 30 Ka teꞌ öt ö soe pan, ‘Ahik, Tamön Abraham, o Vavaasis varih to hikta onöt ne, suk ee se keh tënan a teꞌ vavaasis to nat non o Vavaasis pe Mosës, ee to hikta se vaman ne. Antoen rakah non a ö no a teꞌ se sun taneꞌ hah manih pa nap mët, ko heꞌ a soe, kee panih a ma taateꞌ hat pee. \p \v 31 Ivëhkëk e Abraham to soe ke poan pan, ‘Eꞌe se keh hikta tënan o Vavaasis pe Mosës, me ro Vavaasis po Teꞌ Vanënën Soe, a, ka ta pah teꞌ se keh sun taneꞌ hah maꞌ pa nap mët, eꞌe to hikta onöt ne a vaman pet poë.’” \c 17 \s1 A Taateꞌ Hat To Mimiröꞌ Non Sih O Vaman Pa Teꞌ \r Matiu 18:6-7; 18:21-22, me Mak 9:42 \p \v 1 E Ieesuꞌ to soe ke a ma vamomhë peꞌ, “A ma vu taateꞌ hat se tavus maꞌ, ko miröꞌ o kokoman pa ma napan, kee kuꞌ ee pa taateꞌ hat. Ivëhkëk, varenan rakah pa teꞌ to rëh a meh teꞌ pa nok a hat. \v 2 Eꞌ to vih rakah non pa ö nöm se vahan a vös apuh pa koꞌkoneah ko varu eah tahiꞌ, eꞌ he meꞌ e non pa rëh ke o vaman pa siꞌ koaꞌ soneꞌ, keꞌ kuꞌ manih pa taateꞌ hat.” \p \v 3 Ivëh, ke eöm se matop koman hah a nem tomeꞌ eöm rëh ta meh teꞌ pa nok a hat. \p E kea pën se keh nok a hat manih pën, eën se soe keah, keꞌ panih a taateꞌ hat peꞌ, kën se ihan anoe këh eah a hat peꞌ. \v 4 Ke kea pën se keh nok a hat manih pën pa tönim me a poa tëëm koman a pah potan, pareꞌ hah maꞌ pën, ko soe vatamak ka oah pa tönim me a poa tëëm koman a pah potan, a, eën se ihan anoe këh eah a hat peꞌ.” \s1 E Ieesuꞌ To Sosoe Suk Non A Taateꞌ Va Po Vaman \p \v 5 Ka ma aposol soe ke Apuh pan, “Eën se nok vaꞌpuh o vaman pemöm keꞌ apuh rakah maꞌ.” \v 6 Ke Apuh soe ke raoe pan, “O vaman peöm se keh teꞌ va non manih po voaꞌ naon soneꞌ vëh o voaꞌ mastat, eöm se taꞌ o meoh naon apuh vëh pan, ‘Tatai ah, parën nö, ko pu hah manuh tahiꞌ.’ Eꞌ se suk en pa soe peöm.” \s1 E Ieesuꞌ To Sosoe Suk Non A Taateꞌ Pa Teꞌ Kikiu \p \v 7 “Ta pah teꞌ manih peöm, se keh teꞌ me non a teꞌ kikiu to eneen non sih o oeh manuh pa rak, keꞌ to matop non o sipsip. Vasuksuk neꞌ to hah en maꞌ iuun, ke susun peꞌ soe pöꞌ ke poan pan, ‘Vëvëhöꞌ ho poꞌ maꞌ parën ihoꞌ ko ëën.’ Eꞌ hikta se taꞌ non poan pa ihoꞌ ko ëën. \v 8 Ahik, e susun se soe ke poan pan, ‘Eën se vamatop a taëën peöꞌ, parën voh o voh, ko hak a taëën peöꞌ parën teꞌ maꞌ. Eöꞌ se ëën, paröꞌ kaak vovoh, ko vasuksuk poꞌ nën se ëën ko kaak.’ \v 9 Ke susun se pöꞌ soe vavihvih ken pa teꞌ kikiu vëh to vatet a soe peꞌ. Eꞌ me a hik. \v 10 Ivëh, ke eöm me, eöm se keh nok vahik kurus em pa ma tah ne Sosoenën to soe ka neöm, a, eöm se soe vamanih pan, ‘Emöm o teꞌ kikiu varoe. A ma tah nemöm to nonok nem, eꞌ a kiu akuk ko pemöm. Ivëh, kemöm hikta iu nem a soe vavihvih.’” \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ A Havun Teꞌ To Teꞌ Ne A Mët Töpaꞌ \p \v 11 E Ieesuꞌ to suksuk nö non a hanan vëh to nö non Jerusalëm, pareꞌ koe topnin Samëriaꞌ me Galiliꞌ. \v 12 Eꞌ to vovos nö non pa pah vöön, ka havun teꞌ to teꞌ me ne a mët töpaꞌ to nönö nö ne maꞌ, ko sun varo avoeꞌ e ne maꞌ, \v 13 pare vaoe suntan rakah ee pe Ieesuꞌ pan, “Ieesuꞌ, Apuh, ururuan a möm ah.” \p \v 14 Ke Ieesuꞌ ep raoe, pareꞌ soe pan, “Eöm se nö ko vataare këm manuh po teꞌ ësës heꞌ, kee ep pan eöm to voon ko vih em.” \p Kee nönö avoeꞌ e ne ka ma sioniire vih ee ka mët töpaꞌ hik en. \v 15 Ka paeh va pee ep in a sionineah to vih hah, ko hah en. Pareꞌ pah kë suntan rakah en pa ëhnan e Sosoenën. \v 16 Pareꞌ vatokon pa havin mon e Ieesuꞌ, ko soe vavihvih ke poan. A teꞌ pamëh eꞌ a to Samëriaꞌ varoe to hah maꞌ. \p \v 17 Ke Ieesuꞌ ep in a teꞌ pamëh, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ to koman noꞌ pan, a havun teꞌ to vih hah. A meh tönim me a tanaꞌ poꞌ harih? \v 18 Ahik pöꞌ ta meh teꞌ to hah maꞌ pa kë a ëhnan e Sosoenën, ha? A pah teꞌ ro va pa meh muhin to tavus vavih, to hah maꞌ pa soe vavihvih me a kë a ëhnan e Sosoenën.” \v 19 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “Eën se sun parën nö, o vaman pën to vavih hah en pën.” \s1 A Matop Vih Pe Sosoenën Se Nö Maꞌ \r Matiu 24:23-28; 24:37-41 \p \v 20 Ko Parësiꞌ hi e Ieesuꞌ pan, “O poen poanheh no a Matop Vih pe Sosoenën se nö maꞌ?” \p Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “O poen no a Matop Vih pe Sosoenën se nö maꞌ, a napan to hikta onöt ne a ep pa matëëre. \v 21 Eꞌe to hikta onöt ne a soe pan, ‘Ep öm a Matop Vih ivëh, keꞌ ivöh, suk ataeah a Matop Vih pe Sosoenën nöm to teꞌ me e nem.’” \p \v 22 Ke Ieesuꞌ soe ke a ma vamomhë peꞌ pan, “Amot no o poen se tavus maꞌ ko kokoman peöm se pah iu rakah e non pa ep a neoꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus po to pöh poen ro. Ivëhkëk, eöm to hikta se ep nem. \v 23 A napan se soe va ka neöm manih pan, ‘Ep öm, eꞌ to teꞌ no maꞌ manuh, me ee se soe pan, eꞌ to teꞌ non manih.’ Ivëhkëk, eöm se sun vakis ko nat nem vatet raoe. \v 24 Eöm to nat e nem, o poen no a vakës se vakës maꞌ, o ëman se tavus pa ma ö kurus manih pa akis. Ivëh, ko poen ne eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se nö hah maꞌ, eöꞌ se nö va maꞌ nën, ka ma napan kurus se ep a neoꞌ. \v 25 Ivëhkëk, eöꞌ se teꞌ o kamis o pöh apuh po vamomoaan, ka napan va kuru se heꞌ tonun a neoꞌ me o vavaasis peöꞌ. \p \v 26 A taateꞌ nee to nok voh pa ö ne Noaꞌ to teꞌ non, eꞌ to teꞌ akuk va kov e non manih pa ö nee se nok vamanih peöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus. \v 27 Eꞌe to ënëën ko kaak ne, pare vavaen ne keꞌ antoen rakah po poen ne Noaꞌ to hop en po paröꞌ me ra kën tom sinan peꞌ. Ka unat apuh ip vamët en pa ma napan kurus. \v 28 Eꞌ se teꞌ va non manih po poen voh pe Löt. A napan to ënëën voh ne ko kakaak ne, ko vonvoen tah ne ko vavoen tah ne manih pa napan, pare kikiu ne a ma rak pee ko ekeok iuun ne. \v 29 Ivëhkëk, e Löt to këh a Södom manih po poen pamëh, ka suraꞌ me o vös vëh o sölpaꞌ to taneꞌ maꞌ manuh akis vamanih pa uhön, ko ip vahik voh en pa napan. \v 30 Keꞌ teꞌ va kov e non manih po poen ne eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se tavus vateeraꞌ hah va maꞌ. \p \v 31 Manih po poen pamëh a pah teꞌ se keh tok no maꞌ tonun iuun peꞌ, ka ma tah peꞌ pet no maꞌ koman iuun, a, eꞌ to hikta onöt non a nö pa kon a ma tah peꞌ, ko rusin këh a hat. Keꞌ teꞌ va kov e non manih pa teꞌ to teꞌ no maꞌ pa rak peꞌ, eꞌ to hikta onöt non a up hah a ma tah peꞌ manuh iuun, ko rusin këh a hat. \v 32 Eöm se koman nem e köövo pe Löt to vatatarih hah voh no na pa vöön Södom, ke Sosoenën ip en peꞌ. \v 33 Ta pah teꞌ se keh iu ötöön non o toꞌtoꞌ peꞌ, a, o toꞌtoꞌ peꞌ se ro amot en. Ivëhkëk, a teꞌ se keh koman a non neoꞌ, pareꞌ mët suk a neoꞌ, a, amot a teꞌ pamëh se kon o toꞌtoꞌ tamoaan. \v 34 Eöꞌ to soe ka neöm, manih pa popoen pamëh a poa teꞌ to koroh ne pa pah tevan, e Sosoenën se me a paeh këh a meh to koroh non. \v 35 A poa köövo se posean ne pa rih o praoaꞌ va pa peret, e Sosoenën se me en pa paeh, ka meh neꞌ se këh en. \v 36 A poa teꞌ se keh teꞌ ne pa rak, e Sosoenën se me a paeh këh a meh se teꞌ non.” \p \v 37 Ko vamomhë peꞌ pënton a soe vaꞌih, pare hi poë pan, “Apuh, a tah vaꞌih se tavus rakah nih?” Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Manih pa ö poanheh no a tah koa to pët non, manih pa ö pamëh no o növan ënëën tah koa to tötönun ne sih nën.”\f + \fr 17:37 \ft E Ieesuꞌ to soe vapipinoꞌ a ö no a soe peꞌ se tavus vamaaka pa matëëra napan. Eꞌ to teꞌ va non manih pa taateꞌ po növan ënëën tah mët. A ëhnëëro növan poë varih, o valjah. O növan poë varih to ënëën varoe ne sih a ma tah mët to taneo ne pa koa. A ma valjah peo to nönö ne maꞌ marën a ëën a tah mët. O teꞌ se keh ep a ma valjah peo to vatvi ne kin, ee to nat ee pan a tah mët to teꞌ non nën. Eꞌ to teꞌ akuk va kov e non manih pa ö no a napan se ep e Ieesuꞌ se hah vamaaka va maꞌ, eꞌ to hikta se vavakoaan nö non maꞌ.\f* \c 18 \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pe Köövo To Vaoe A Tökiiki Vahutët Pa Vaꞌaus Poan \p \v 1 Ke Ieesuꞌ heꞌ a pah soe vapipinoꞌ manih pee, marën a vavaasis raoe pan, eꞌe se teꞌ ne pa taateꞌ hin manuh pe Sosoenën pa ma poen kurus, pare koe a karauh. \v 2 E Ieesuꞌ to heꞌ a soe vapipinoꞌ va pa taateꞌ hin vamanih pan, “Manih pa pah vöön apuh a pah tökiiki vahutët to teꞌ non. Eꞌ to hikta nanaöp non sih e Sosoenën, ko hikta koman non sih o upöm teꞌ. \v 3 Ka pah köövo mahu teꞌ non pa vöön apuh pamëh. Pa ma tamoaan ne köövo to nönö non sih pa teꞌ pamëh, pareꞌ sosoe ke non sih poan pan, ‘A teꞌ vëh to vakihat me a neoꞌ, eꞌ to iu miröꞌ e non peöꞌ, eën se vaꞌaus a neoꞌ manih po vahutët.’ \v 4 Moaan voh neꞌ to hikta iu vaꞌaus voh non e köövo, ivëhkëk, vasuksuk neꞌ to koman vamanih pan, ‘Eöꞌ to hikta naöp noꞌ e Sosoenën, paröꞌ hikta koman vörep noꞌ a ma napan. \v 5 Ivëhkëk, e köövo mahu vëh to pah vëhvaꞌ e non peöꞌ pa nö vatëh maꞌ. Rakah ah, köꞌ vaꞌaus momoaan eoꞌ peꞌ manih po vahutët. Eꞌ tomeꞌ vatëh sionin pa nö vatëh maꞌ manih peöꞌ.’” \p \v 6 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöm to pënton em pa soe pa tökiiki vahutët vëh no a taateꞌ peꞌ to hikta teꞌ totoopin non. \v 7 Keꞌ teꞌ vah va poꞌ non nih? A ma napan ne Sosoenën to vateꞌ voh a ma teꞌ peꞌ, ee to hinhin ne sih e Sosoenën o vaꞌaus pa potan me pa popoen. E Sosoenën to hikta se vaꞌaus pöꞌ non raoe po vahutët, ha? Ivëh, keꞌ anoeh non sih pa vaꞌaus raoe. \v 8 Eöꞌ to soe ka neöm, e Sosoenën se vaꞌaus vëvëhöꞌ rakah en pee. Ivëhkëk, amot ne eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se nö maꞌ manih po poen pamëh, eöꞌ se nö maꞌ pa ep pa napan varih po oeh pan, ee to vaman rakah e ne, keꞌ ahik?” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pe Parësiꞌ Me A Teꞌ Kokon Takis \p \v 9 E Ieesuꞌ to heꞌ me a soe vapipinoꞌ vëh manih pa napan varih to vaman hah a ne pan, eꞌe ra nap totoopin rakah, ko upöm teꞌ to paraꞌ hat. Ivëh, ne Ieesuꞌ to heꞌ suk a soe vapipinoꞌ vaꞌih. \v 10 Eꞌ to soe pan, “A poa teꞌ to nö pa hin koman a Iuun Hinhin Apuh! A paeh a Parësiꞌ, ka meh a teꞌ kokon takis. \v 11 Ka Parësiꞌ pamëh sun, ka manih po kokoman peꞌ eꞌ to hinhin va non manih pan, ‘Sosoenën, eöꞌ a teꞌ vih totoopin rakah, to hikta teꞌ va noꞌ manih po upöm teꞌ, ivëh, köꞌ soe vavihvih ka nös oah. Eöꞌ a teꞌ hikta kakaveo, nonok taateꞌ hat, me mimiröꞌ vaen. Me eöꞌ hikta teꞌ va noꞌ manih pa teꞌ kokon takis vöh. \v 12 Manih komön a ma nënkikiu kurus eöꞌ to vapenpen noꞌ sih pa taëën po pöök poen. Ka ma tah kurus nöꞌ to vaneah noꞌ, eöꞌ to kökök noꞌ sih a paeh va pa havun tah, paröꞌ heꞌheꞌ noꞌ nös oah a paeh.’ \p \v 13 Ivëhkëk, a teꞌ kokon takis to sun varo varuꞌ e non maꞌ, pareꞌ hikta iu ta peah no na manuh kin. Ahik. Eꞌ to tös a poeneah to vataare non pan, eꞌ to teꞌ non a hat neꞌ to nok voh. Pareꞌ hinhin non e Sosoenën se ururuan varenan poan ko ihan anoe këh poan a ma hat peꞌ. \p \v 14 Eöꞌ to soe ka neöm, a teꞌ kokon takis varoe, ne Sosoenën to pokaꞌ non poan a teꞌ totoopin rakah, keꞌ hah en pa iuun peꞌ. Ivëhkëk, a meh teꞌ ahik rakah. A hat peꞌ to teꞌ avoeꞌ e non. Eöꞌ se soe ka neöm, a teꞌ to kë koman hah a non e Sosoenën se vöknah rakah en peꞌ. Ka teꞌ to vöknah koman hah a non, e Sosoenën se kë poan.” \s1 E Ieesuꞌ To Tapui A Ma Koaꞌ Sosoneꞌ \r Matiu 19:13-15, me Mak 10:13-16 \p \v 15 Ka napan meeme ee maꞌ pa ma koaꞌ sosoneꞌ manih pe Ieesuꞌ, pan e Ieesuꞌ se vaket, ko tapui raoe. Ivëhkëk, o vamomhë peꞌ to ep a tah vaꞌih, pare siröꞌ ee pa napan poë varih. \v 16 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to vaoe huk en na pa ma koaꞌ manih peꞌ, pareꞌ soe pan, “Eöm se koe a amun o koaꞌ, kee nö maꞌ manih peöꞌ. Suk ataeah, a Matop Vih pe Sosoenën to teꞌ suk non o teꞌ to teꞌ va ne manih po siꞌ koaꞌ varih. \v 17 Eöꞌ to soe vamaman rakah ka neöm, a teꞌ to hikta kon a Matop Vih pe Sosoenën vamanih pa siꞌ koaꞌ soneꞌ, eꞌ to hikta onöt rakah non a hop.” \s1 A Teꞌ Sunön To Teꞌ Me Non A Ma Tah Peo \r Matiu 19:16-30, me Mak 10:17-31 \p \v 18 Ka pah teꞌ sunön po Jiuꞌ hi e Ieesuꞌ pan, “Apuh vih, eöꞌ se nok ataeah, paröꞌ kon o toꞌtoꞌ tamoaan?” \p \v 19 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “Suk ataeah, kën pokaꞌ a neoꞌ a vih? Ahikta pah teꞌ vih. E Sosoenën varoe a paeh a vih. \v 20 Eën to nat voh eom pa ma taateꞌ ne Sosoenën to heꞌ voh e Mosës, \q1 “Koe a nok a taateꞌ rëhrëh, \q2 koe a ip va mët a meh teꞌ, \q3 koe a kaveo, \q2 koe a piuk a meh teꞌ pën manih po vahutët, \q3 parën ta nom e tamömah pen e sinömah.” \rq Eks 20:12-16, me Lo 5:16-20\rq* \p \v 21 Ka teꞌ susun pamëh soe ke Ieesuꞌ pan, “Taneo no maꞌ po poen ne eöꞌ to teꞌ voh noꞌ a koaꞌ, ko öök non kuru, eöꞌ to vavatet voh e noꞌ pa ma taateꞌ kurus varih.” \p \v 22 Ke Ieesuꞌ pënton a soe vaꞌih, pareꞌ soe ke poan pan, “Eën to kökööt avoeꞌ nom a pah tah. Eën se vavoen a ma tah pën, parën heꞌ a moniꞌ manih pa nap arus. Kën se teꞌ nom a ma tah kokoek manuh pa vöön va kin. Parën vatet poꞌ maꞌ neoꞌ.” \v 23 Ivëhkëk, a teꞌ susun pamëh to pënton a soe vaꞌih, ko pah tamak rakah en. Suk ataeah, eꞌ a teꞌ öt ö rakah. \p \v 24 E Ieesuꞌ to ep in poan to haraꞌ vatamak non, pareꞌ soe pan, “Eꞌ to paraꞌ hivaꞌ rakah po teꞌ öt ö pa hop manih pa Matop Vih pe Sosoenën. \v 25 Eꞌ to teꞌ tö rakah ke non pa këmol pa hop koe manih pa töhkoꞌ in a ni kunkun. Ivëhkëk, eꞌ to hivaꞌ oah rakah e non pa teꞌ öt ö to kehkeh hop non manih pa Matop Vih pe Sosoenën.” \p \v 26 A ma napan to pënton a tah vaꞌih, pare soe pan, “Eꞌ se keh teꞌ va non nën, keteh se poꞌ kon o toꞌtoꞌ tamoaan?” \p \v 27 Ke Ieesuꞌ piun raoe, ko soe pan, “A ma tah varih no a napan to hikta onöt ne a nok, e Sosoenën to onöt e non pa nok.” \p \v 28 Ke Pitaꞌ soe pan, “Ep ah! Emöm to këh voh maꞌ a ma iuun pemöm, ko vatet maꞌ oah.” \p \v 29 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah ka neöm. A ma napan kurus to koman voh ne a Matop Vih pe Sosoenën, pare këh maꞌ a ma iuun pee, köövo, me a ma koaꞌ, kea pee, taman me sinëëre. \v 30 E Sosoenën se piun oah pet ke raoe a ma teꞌ tah, nee to öt ne kuru, me o poen se tavus amot maꞌ, neꞌ se heꞌ raoe o toꞌtoꞌ tamoaan.” \s1 E Ieesuꞌ To Vakön Soe A Ö Neꞌ Se Mët, Pareꞌ Sun Hah \r Matiu 20:17-19, me Mak 10:32-34 \p \v 31 Ke Ieesuꞌ me ke a havun me a poa vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke raoe pan, “Ea se nö manuh Jerusalëm. Ka ma soe varih no o teꞌ vanënën soe pe Sosoenën to kiun suk voh a neoꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se tavus vaman en. \p \v 32 Ee se heꞌ a neoꞌ pa koreera napan to hikta teꞌ ne pan ee ro Jiuꞌ, ee se kö a neoꞌ, ko nok vahat a neoꞌ, me ee se teteo a neoꞌ. \v 33 Ee se rëp a neoꞌ, pare ip vamët a neoꞌ. Ivëhkëk, o vakön poen eöꞌ se sun taneꞌ hah eoꞌ maꞌ po vapeepe.” \p \v 34 Ivëhkëk, a ma vamomhë peꞌ to hikta maaka vavih ne pa pusun in a soe vakoaan, me ee to hikta maaka ne pa tah neꞌ to sosoe ke non raoe. \s1 E Ieesuꞌ To Vatoꞌ Hah A Teꞌ Kehoꞌ \r Matiu 20:29-34, me Mak 10:46-52 \p \v 35 E Ieesuꞌ to vos vatet en manuh Jerikoꞌ, ka pah teꞌ kehoꞌ to ihoꞌ non sinten hanan, pareꞌ hinhin moniꞌ non a ma napan. \v 36 Eꞌ to tënan a napan o pöh peo rakah to oꞌoah nö nee, pareꞌ hi a ma meh teꞌ pan, “Ee nonok ne ataeah?” \v 37 Kee soe ke poë pan, “E Ieesuꞌ va Nasarët to nönö nö no maꞌ.” \p \v 38 A, keꞌ pah kokoeꞌ suntan en pan, “Ieesuꞌ Koaꞌ supnaiꞌ pe Devit, ururuan a neoꞌ ah.” \p \v 39 Ka napan varih po vovoh siröꞌ poë, pare soe pan, “Vatotomin ah.” Ivëhkëk, eꞌ to kokoeꞌ vakis oah en, pareꞌ soe pan, “Koaꞌ supnaiꞌ pe Devit, ururuan a neoꞌ ah.” \p \v 40 Ke Ieesuꞌ nö maꞌ pareꞌ sun en ko soe ke raoe pan, “Me maꞌ öm eah manih peöꞌ.” Ka teꞌ kehoꞌ huk vatët en maꞌ, ke Ieesuꞌ hi poan pan, \v 41 “Eën iu nom ataeah ne eöꞌ se nok manih pën?” \p Keꞌ piun, pareꞌ soe pan, “Apuh, eöꞌ to iu opoep hah noꞌ.” \p \v 42 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “A matömah se opoep hah en. O vaman pën to vatoꞌ hah en pën.” \v 43 Ivëh, ka varuꞌ rakah vakomanih no a mataneah to takap hah en, keꞌ ep vavih hah en, ko vatet en pe Ieesuꞌ, kee pet nö ee. Keꞌ kë ko vavihvih rakah en pa ëhnan e Sosoenën. Ka napan ep a tah pamëh to tavus, pare pët kë ee pa ëhnan e Sosoenën. \c 19 \s1 E Ieesuꞌ To Nö Pa Iuun Pe Sakias \p \v 1 E Ieesuꞌ to vos manuh Jerikoꞌ, pareꞌ iu nö oah e non. \v 2 Ka pah teꞌ a ëhnaneah e Sakias, eꞌ a teꞌ susun pa nap kokon takis, me eꞌ a teꞌ öt ö. \v 3 Eꞌ to iu ep rakah non pe Ieesuꞌ eteh, ivëhkëk, a ma napan peo to teꞌ ne. E Sakias a teꞌ kökööt rakah, ivëh, keꞌ hikta onöt non a ep e Ieesuꞌ. \v 4 E Sakias to vaveo vovoh, pareꞌ peah en po naon vëh o fik, eꞌ to iu ep non e Ieesuꞌ. Eꞌ to nat e non e Ieesuꞌ se suk maꞌ a hanan pamëh. \v 5 Ke Ieesuꞌ öök maꞌ pa ö pamëh ko ta peah, pareꞌ soe ke poan pan, “Sakias, vëhöꞌ kunah maꞌ, kuru eöꞌ se teꞌ noꞌ nös pa iuun pën.” \p \v 6 Ivëh, ke Sakias kunah vëhöꞌ rakah këh en maꞌ po naon, suk o kokoman peꞌ to vaeö rakah, keꞌ me en pe Ieesuꞌ manuh pa iuun peꞌ. \v 7 Ka ma napan kurus ep a tah vaꞌih, pare vakukunun e ne pan, “Ep öm, e Ieesuꞌ to nö en pa iuun pa teꞌ nonok hat vöh.” \p \v 8 E Sakias pen e Ieesuꞌ to teꞌ ne koman iuun ke Sakias sun, pareꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “Apuh, pënton nom ah, kuru eöꞌ to iu kiiki noꞌ a ma tah peöꞌ po topnin rakah, paröꞌ heꞌ a meh papan manih pa nap arus. Köꞌ se keh piuk voh ta pah teꞌ, paröꞌ kaveo voh ta pah tah peꞌ, eöꞌ se piun hah keah a taanaꞌ tah to oah non.” \p \v 9 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “Kuru ne Sosoenën to kon hah vur en pa tapaiuun varih, suk a teꞌ vëh, eꞌ me e koaꞌ supnaiꞌ pe Abraham. \v 10 A soe pamëh to man rakah, suk eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ pa Napan Kurus to nö voh maꞌ pa vaiu a napan varih to ro voh pa taateꞌ hat, paröꞌ kon hah raoe.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Havun Teꞌ Kikiu To Kon A Ma Moniꞌ \r Matiu 25:14-30 \p \v 11 A napan to pënton a soe vaꞌih, ke Ieesuꞌ heꞌ raoe a soe vapipinoꞌ. Suk eꞌ to öök vatët en Jerusalëm, ka napan koman ne pan, varuꞌ vakomanih no a Matop Vih pe Sosoenën to tavus vamhën en. \v 12 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “A pah teꞌ sunön to iu nö non pa vöön varo, pan ee se vateꞌ poë a teꞌ sunön. Ko vasuksuk neꞌ to hah en maꞌ. \v 13 Vamomoaan in a nö pa teꞌ sunön, eꞌ to vaoe a havun teꞌ kikiu peꞌ, pareꞌ heꞌ vakëkëh raoe a ma moniꞌ to onöt non o 100 potan nee to se kiu, pareꞌ soe ke raoe pan, ‘Eöm se vakiu nem a ma moniꞌ varih, keꞌ öök po poen söꞌ hah maꞌ.’ \p \v 14 Ivëhkëk, a tavöön peꞌ to pah heve rakah e ne peꞌ, ivëh, keꞌ nö en kee vanö suk ee pa ma teꞌ kee suk ee peꞌ, pare soe pan, ‘Emöm to rës rakah e nem pa teꞌ vëh se tavus a teꞌ sunön pemöm.’ \v 15 Ivëhkëk, ee to vateꞌ ee peꞌ a teꞌ sunön pee. Po poen neꞌ to hah maꞌ, eꞌ to vaoe a ma teꞌ kikiu varih moaan voh neꞌ to heꞌ voh raoe a ma moniꞌ. Eꞌ to iu nat non pa tovih moniꞌ to oah non pa ma moniꞌ neꞌ to heꞌ pa paeh voh raoe. \p \v 16 Ka teꞌ vamomoaan nö vovoh en maꞌ, pareꞌ soe pan, ‘Apuh, eöꞌ to vakiu a moniꞌ pën, paröꞌ kon oah a havun moniꞌ to oah non pa moniꞌ nën to heꞌ voh a neoꞌ.’ \v 17 Ka teꞌ sunön soe ke poan pan, ‘Eën a teꞌ kikiu vih to nok voh a kiu vih rakah, eën to matop vavih nom a tah soneꞌ. Ivëh, köꞌ vateꞌ a oah se susun ke nom a havun vöön.’ \p \v 18 Ka va pöök teꞌ kikiu nö en maꞌ, pareꞌ soe pan, ‘Apuh, eöꞌ to vakiu a moniꞌ pën, paröꞌ kon oah a tönim to oah non pa moniꞌ nën to heꞌ voh a neoꞌ.’ \v 19 Ka teꞌ sunön soe ke poan pan, ‘Eöꞌ to vateꞌ a oah se susun ke nom a tönim vöön.’ \p \v 20 Ka meh teꞌ kikiu nö en maꞌ, pareꞌ soe pan, ‘Apuh, a ma moniꞌ kurus pën ivarih nën to heꞌ voh a neoꞌ nöꞌ se heꞌ hah a oah. Eöꞌ to mon voh po ankesep, paröꞌ koaan. \v 21 Suk ataeah, eöꞌ to ep e noꞌ pën a teꞌ vavakiu vëhvaꞌ teꞌ, paröꞌ naöp e noꞌ pën. A ma tah no a ma meh teꞌ to vahoꞌ ne, eën to kokon nom sih, ka ma taëën pa napan eꞌ me nën to kokon nom.’ \p \v 22 Ka teꞌ sunön soe ke a teꞌ kikiu pamëh pan, ‘Eën a teꞌ kikiu hat rakah, manih pa soe koman pën, eöꞌ se vateꞌ a oah po vahutët. Eën to nat e nom peöꞌ a teꞌ vavakiu vëhvaꞌ teꞌ, ka ma tah no teꞌ to vahoꞌ ne nöꞌ to kokon këh noꞌ raoe, ha? Ka ma taëën no a napan to nepnep ne eöꞌ to kokon noꞌ sih, ha? \v 23 Suk ataeah poꞌ, kën hikta vahoꞌ voh a moniꞌ peöꞌ manuh pa iuun vavahoꞌ moniꞌ, köꞌ se hah maꞌ, paröꞌ kon ta moniꞌ to teꞌ oah non?’ \v 24 Ka teꞌ sunön soe ke a ma teꞌ varih to sun vatët ne pan, ‘Eöm se öt këh eah a moniꞌ, paröm heꞌ a teꞌ kikiu vëh to öt non a havun moniꞌ to oah non.’ \p \v 25 Ivëhkëk, ee to hikta teꞌ vaeö ne ko soe ke poë pan, ‘Apuh, eꞌ to vih pöꞌ e non pea se heꞌ a moniꞌ pamëh manih pa teꞌ to öt e non pa havun moniꞌ to teꞌ oah non, ha?’ \p \v 26 Ka teꞌ sunön piun raoe, pareꞌ soe pan, ‘A napan varih se keh kon voh a ma tah ne Sosoenën to heꞌ raoe, pare vaꞌaus ne a meh teꞌ, e Sosoenën se heꞌ vaꞌpuh oah en pee pa ma meh tah. Ivëhkëk, a teꞌ se keh koaan a tah vëh ne Sosoenën to heꞌ voh poan, e Sosoenën se öt hah këh en peꞌ pa tah pamëh.\f + \fr 19:26 \ft E Ieesuꞌ to hikta vavaasis varoe suk non a moniꞌ. Eꞌ to vavaasis non pan e Sosoenën se kë o teꞌ varih to nonok vavih ne a kiu neꞌ to soe ke voh raoe pa nok, keꞌ se heꞌ raoe a ma meh kiu apuh oah. E Sosoenën hikta se kë non a teꞌ vëh neꞌ to heꞌ poan a kiu, keꞌ hikta nok vavih. Eꞌ se kon hah këh en peꞌ pa kiu vëh neꞌ to heꞌ voh poan.\f* \p \v 27 ‘Ivëhkëk, a ma teꞌ varih to vakihat me a no neoꞌ, pare hikta iu ne a ö nöꞌ se teꞌ noꞌ a teꞌ sunön pee, eöm se me maꞌ raoe, paröm ip vamët manih pa mataneoꞌ.’” \s1 E Ieesuꞌ To Vos Manuh Jerusalëm Vamanih Pa Teꞌ Sunön \r Matiu 21:1-11, me Mak 11:1-11, me Jon 12:12-19 \p \v 28 E Ieesuꞌ to soe vahik en pa soe vaꞌih, pareꞌ nö pet en manuh Jerusalëm. \v 29 Eꞌ to öök vatët en vöön Bëtfes me manuh vöön Bëtaniꞌ manih pa ö vëh nee to pokaꞌ ne sih Tope Öliv. Pareꞌ vanö vovoh en pa poa vamomhë peꞌ. \v 30 E Ieesuꞌ to soe ke raoe pan, “Eöm se nö pa vöön to teꞌ no maꞌ manuh. Eöm se vos pa vöön pamëh, paröm ep in a tönkiꞌ sekaꞌ to nohtöön non no a hikta teꞌ to tok voh manih peꞌ. Eöm se ihan eah, ko me maꞌ eah manih peöꞌ. \v 31 Ta pah teꞌ se keh hi a neöm pan, ‘Suk ataeah, köm ihihan nem a tönkiꞌ manem?’ Eöm se soe keah pan, ‘E Topoan to teꞌ me non a kiu manih peꞌ.’” \p \v 32 E Ieesuꞌ to vanö raoe pon, kee nö, ko taum ee pa ma tah kurus vamanih pa ö ne Ieesuꞌ to soe va i raoe. \v 33 Ee to ihihan ne o uris to nohtöön non a tönkiꞌ sekaꞌ, ke tövaneah hi ee maꞌ pee pan, “Suk ataeah, köm ihihan nem a tönkiꞌ sekaꞌ maneom?” \p \v 34 Kee soe ee pan, “E Topoan to teꞌ me non a kiu manih peꞌ.” \p \v 35 A poa vamomhë pe Ieesuꞌ to me ee maꞌ pa tönkiꞌ sekaꞌ manih pe Ieesuꞌ, pare pan e pa tonun a tönkiꞌ pa rara, ke Ieesuꞌ peah en pa tönkiꞌ, kee nö me ee peꞌ. \v 36 Eꞌ to tok nö non pa tönkiꞌ, ka napan panpan ee pa ma ohop rërë pee manih hanan. \p \v 37 E Ieesuꞌ to öök vatët en maꞌ pa hanan vëh to kunah non pa Tope Öliv, ko vamomhë peo peꞌ taneo ee pa vaeö me kë e Sosoenën. Ee to koman hah a ma tah vatoksean varih nee to ep voh, pare kë rakah ee pa ëhnan e Sosoenën. \v 38 Ee to soe pan, \q1 “E Sosoenën se tapui e Sunön \q1 suk eën to nö maꞌ pa ëhnan e Sunön. \rq Sng 118:26\rq* \q1 Manuh pa vöön va kin to teꞌ non a taateꞌ moomo me o ëhnan apuh pe Sosoenën!” \p \v 39 Ka ma pah Parësiꞌ to teꞌ vaꞌpeh me ne a napan poë varih to soe ke Ieesuꞌ pan, “Tövavaasis, eën se siröꞌ a ma vamomhë pën, kee koe a soe a ma tah poë varih.” \p \v 40 Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ se soe ka neöm, ee se keh vatotomin, o vös se taoa ee maꞌ pa kë a ëhnaneoꞌ.” \s1 E Ieesuꞌ To Ook A Vöön Jerusalëm \p \v 41 Ke Ieesuꞌ öök vatët en manuh Jerusalëm, pareꞌ ep in a vöön, pareꞌ ook en pa vöön Jerusalëm. \v 42 Eꞌ to soe vamanih pan, “Eöm se keh nat nem pa taateꞌ tö me a taateꞌ teꞌ amot po poen vëh kuru, eꞌ to parin a vih, e Sosoenën se heꞌ a neöm. Ivëhkëk, kuru a ma tah to vakoaan e non pa matëëneöm. \v 43 Amot o pöh poen se tavus maꞌ no a napan varih to vakihat ka no neöm se nö maꞌ, pare ununun o taioeh to sunpip a neöm pa tavus, ko vapus me a neöm. Pare pah sunpip rakah ee peöm manih pa ma ö kurus. \v 44 Ee se pah miröꞌ rakah ee peöm, me a ma koaꞌ peöm varih to teꞌ vaꞌpeh me a no neöm. Ee se hikta koe ta pah vös peöm se teꞌ non tonun a meh vös. Ivëh, ka vöön apuh peöm Jerusalëm nee se miröꞌ vahik rakah ee peꞌ. Suk ataeah, eöm to hikta inan nem po poen ne Sosoenën to nö maꞌ pa vaꞌaus a neöm.” \s1 E Ieesuꞌ To Veo A Napan To Toaan Ne Pa Iuun Hinhin Apuh \r Matiu 21:12-17, me Mak 11:15-19, me Jon 2:13-22 \p \v 45 Ke Ieesuꞌ ho en pa ö vëh mahën manuh koman Iuun Hinhin Apuh, pareꞌ taneo en pa veo tavus a ma napan varih to vavoen ne a ma tah pee. \v 46 E Ieesuꞌ to soe ke raoe pan, “Manih po Puk Vapenpen no a teꞌ vanënën soe e Aisaëaꞌ to kiun voh, to soe va non manih pan, \q1 ‘A iuun peöꞌ eꞌ a iuun hinhin pa napan kurus.’ \rq Ais 56:7\rq* \m Ivëhkëk, eöm to rih eah, ko nok em peꞌ, \q1 “A ö vavakoaan po teꞌ kakaveo.” \rq Jer 7:11\rq* \p \v 47 Ka ma poen kurus rakah ne Ieesuꞌ to vavaasis non a ma napan manih koman a Iuun Hinhin Apuh. Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me ro teꞌ sunön va vöön, eꞌe to vavaiu vah këh ne ta hanan nee se ip vamët vah va in e Ieesuꞌ. \v 48 Ivëhkëk, a ma napan kurus to pah iu rakah e ne pa pënton a ma soe pe Ieesuꞌ. \c 20 \s1 Ee To Hi E Ieesuꞌ Pan, A Teꞌ To Heꞌ Voh Poan O Kikis \r Matiu 21:23-27, me Mak 11:27-33 \p \v 1 O pöh poen ne Ieesuꞌ to vavaasis non a ma napan varih to vaman ne poë, eꞌ he vatvus non a Soe Vih manih koman a Iuun Hinhin Apuh pa ö vëh mahën. Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ nö ee maꞌ manih peꞌ. \v 2 Pare soe ke Ieesuꞌ pan, “Soe ka möm ah, a tasun taeah nën to teꞌ me nom parën nonok nom a ma kiu varih? Eteh to heꞌ a oah a tasun pamëh?” \p \v 3 Ke Ieesuꞌ piun a soe pee, pareꞌ soe pan, “Eöꞌ me se hi voh a neöm a siꞌ pah hi ro, soe ka neoꞌ öm, \v 4 a tasun vëh pa pupui a napan ne Jon Tövapupui to heꞌ voh, taneꞌ maꞌ pe Sosoenën, keꞌ, eꞌ taneꞌ maꞌ manih pa napan ah?” \p \v 5 Kee vaiihi koman e ne pan, “Ea se poꞌ soe ataeah? Ea se keh soe pan, ‘Eꞌ to taneꞌ maꞌ pe Sosoenën,’ eꞌ se soe en pan, ‘Vahvapoꞌ nih ka hikta vaman no e Jon?’ \v 6 Ka se keh soe pan, ‘Eꞌ to taneꞌ maꞌ pa napan, a napan kurus varih se tösvös ee pea, suk ataeah, ee to vaman rakah voh ee pe Jon a teꞌ vanënën soe.” \v 7 Ivëh, kee piun va in a soe pe Ieesuꞌ manih pan, “Emöm to hikta nat nem, a pupui vëh pe Jon taneꞌ voh maꞌ peteh?” \p \v 8 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöꞌ me to hikta se vatët a noꞌ neöm a tasun nöꞌ to teꞌ me noꞌ pa nok a ma tah varih.” \s1 A Soe Vapipinoꞌ Va Pa Nap Hat To Matop Ne A Rak Voaën \r Matiu 21:33-46, me Mak 12:1-12 \p \v 9 Ke Ieesuꞌ heꞌ a soe vapipinoꞌ manih pa napan, pareꞌ soe pan, “A pah teꞌ to nep a voaën manuh pa rak peꞌ. Pareꞌ heꞌ a napan varih to iu kiu moniꞌ ne, kee matop ke ne poë, eꞌ hehnö ko teꞌ varë e non maꞌ pa vöön varo. \v 10 Ko poen no a voaꞌ to vamatop e ne pa oes, ke tövaneah pa rak vanö en maꞌ pa pah teꞌ kikiu peꞌ, keꞌ nö en manuh pa napan varih to matop ne pa rak voaën. Eꞌ to iu non a ö nee se heꞌ maꞌ poë ta ma teꞌ voaꞌ voaën va pa rak pamëh. Ivëhkëk, a ma teꞌ kikiu va pa rak to ip a teꞌ pamëh, pare vanö akuk hah ee maꞌ peꞌ. \v 11 Keꞌ vanö hah en pa meh teꞌ kikiu peꞌ. Eꞌ me no a nap kiu varih pa rak to ip vapoet ee peꞌ, pare vanö akuk hah ee maꞌ peꞌ. \v 12 Keꞌ vanö en pa vakön teꞌ kikiu manih pee. Ivëhkëk, ee to ip vahat poë, pare veo tavus ee peꞌ. \p \v 13 Ivëh, ke tövaneah pa rak soe en pan, ‘Eöꞌ se nok poꞌ ataeah? E sunaiꞌneoꞌ nöꞌ to iu oah noꞌ eah, eöꞌ se vanö eah. Eꞌe se pöꞌ tënan poë pare ta e ne peꞌ.’ \v 14 Ivëhkëk, a napan varih to kiu ne pa rak to ep in e koaꞌ oeteꞌ peꞌ pare vasoe ee pan, ‘A teꞌ vëh eꞌ se vaneah amot a ma tah pe tamaneah. Ep öm ka ip eah, para vaneah varuꞌ e no pa rak vëh.’ \v 15 Kee öt poë, pare vi tavus këh ee maꞌ peꞌ pa rak voaën, pare ip vamët ee peꞌ. \p Ke tövaneah pa rak voaën se poꞌ nok ataeah manih pa napan varih to ip e koaꞌ peꞌ? \v 16 E tövaneah pa rak voaën se nö maꞌ, pareꞌ ip vamët a napan varih to matop ne pa rak, pareꞌ heꞌ a rak voaën manih po upöm teꞌ.” A napan to pënton a tah vaꞌih, pare soe pan, “E Sosoenën to hikta se vaonöt non a tah pamëh se tavus.” \p \v 17 Ivëhkëk e Ieesuꞌ to kuteꞌ rakah non pee pareꞌ soe pan, “A pusun in a soe vapipinoꞌ vaꞌih to teꞌ non komön o Puk Vaëhëh, to teꞌ va non manih pan, \q1 ‘A vös vaꞌih no a nap ekeok to vi tavus in, \q2 to tavus en a vös vamomoaan vëh to toon vakis non a iuun.’ \rq Sng 118:22\rq* \m \v 18 A teꞌ se keh vuꞌ po toon pamëh eꞌ se tatape rakah en, ko toon se keh vuꞌtöön ta pah teꞌ, eꞌ se kakaaroe rakah en.” \p \v 19 Ko teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës me ro teꞌ susunön ësës heꞌ to nat e ne pe Ieesuꞌ to heꞌ a soe vapipinoꞌ vëh to huh rakah e non pee. Ivëh, kee kehkeh öt e ne pe Ieesuꞌ, ivëhkëk, ee to nanaöp e ne pa napan. \s1 O Teꞌ Nat To Hi E Ieesuꞌ A Taateꞌ Va Pa Heꞌ Takis Manih Pe Sisaꞌ \r Matiu 22:15-22, me Mak 12:13-17 \p \v 20 Ko teꞌ vavaasis to nat ne o vavaasis pe Mosës, me ro teꞌ susunön ësës heꞌ to ut ne e Ieesuꞌ, pare vanö maꞌ a ma meh teꞌ kee ut aven ne e Ieesuꞌ. A ma teꞌ poë varih to piuk pan ee ro teꞌ vih. Ee to kehkeh punöꞌ ne e Ieesuꞌ pa soe peꞌ, pan eꞌeꞌ se soe vapiun ta tah, kee se öt poë ko me manuh pa koreero teꞌ apaꞌpuh va pa kaman ko vateꞌ poë po vahutët. \v 21 Pare hi poë pan, “Apuh, emöm to nat e nem a soe me a tah nën to vavaasis nom sih to totoopin manih pa ma napan. Parën hikta nat nom pa naöp manih pa ëhnan apuh pa teꞌ, ahik, eën to vavaasis nom sih a ma napan a soe vih pe Sosoenën. \v 22 Soe ka möm ah, eꞌ vih kës e non pea pa heꞌ a takis manih pe Sisaꞌ, keꞌ a hik?” \p \v 23 Ivëhkëk e Ieesuꞌ to nat vur en po vakëën nee to nok manih peꞌ, ivëh keꞌ soe ke raoe pan, \v 24 “Vataare a neoꞌ öm ta pah moniꞌ. A ëhnan me o kahoꞌ peteh vëh to teꞌ non pa moniꞌ vëh?” Kee piun e Ieesuꞌ, pare soe pan, “Pe Sisaꞌ.” \p \v 25 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “A tah to vaneah non pe Sisaꞌ nöm se heꞌ e Sisaꞌ. Ka tah to vaneah non pe Sosoenën nöm se heꞌ e Sosoenën.” \p \v 26 Ivëh, kee hikta onöt ne a öt poë manih pa matëëra napan. Ee to pah kokoman vörep e ne pa soe ne Ieesuꞌ to piun raoe, ko pah vasup rakah ee. \s1 Ee To Hi E Ieesuꞌ Pa Mët Me Sun Hah Pa Teꞌ \r Matiu 22:23-33, me Mak 12:18-27 \p \v 27 Ko Sëdiusi, ee o kum teꞌ to hikta vaman ne pan a nap mët se sun taneꞌ hah ee manih po vapeepe, to nö ee maꞌ manih pe Ieesuꞌ. \v 28 Pare hi e Ieesuꞌ pan, “Apuh, e Mosës to kiun voh ka ra a taateꞌ to soe va non manih pan, ‘Ta pah teꞌ se keh mët akuk eꞌ hikta vatvus ta pah koaꞌ manih pe köövo peꞌ, ke kea peꞌ me hah e köövo amop peꞌ, pareꞌ vatvus a koaꞌ se kon a ëhnan e kea peꞌ.’ \v 29 A tönim kën tom mahin me a pöök to teꞌ voh ne. A teꞌ a vamomoaan to vaen, pareꞌ mët en a hikta koaꞌ peꞌ. \v 30 Ka vapöök me en pe köövo, \v 31 ko vasuksuk no a vakön kea pee to nok va en nën, ivëh ka tönim me ra pöök kën tom mahin vameeme petpet voh e ne pe köövo pamëh, pare mët ee a hikta koaꞌ nee to vataman. \v 32 Po vasuksuk ne köövo pamëh to mët pet en. \v 33 Ko poen no a nap mët se sun hah, e köövo pamëh se teꞌ poꞌ non e köövo rakah peteh? A kën tom mahin to me voh poë vamanih pe köövo pee.” \p \v 34 Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “O teꞌ oeteꞌ me o köövo va kuru to vavaen e ne. \v 35 Ivëhkëk, a napan varih ne Sosoenën to soe a ö nee to onöt e ne pa sun hah ko kon o toꞌtoꞌ va amot, o teꞌ poë varih hikta se vavaen hah ne. \v 36 Ee to teꞌ va ne manih po ankeroꞌ pe Sosoenën, pare hikta onöt ne a mët. E Sosoenën to kuin taneꞌ hah raoe po vapeepe, ivëh, kee teꞌ e ne a ma koaꞌ pe Sosoenën. \v 37 E Mosës me to vataare voh en pea pan a nap mët to susun hah e ne, manih po vahutët vëh neꞌ to kiun suk voh a ö no suraꞌ to ësës non o naon, pareꞌ soe pan, \q1 ‘E Sunön, \q2 eꞌ e Sosoenën pe Abraham, \q3 me eꞌ e Sosoenën pe Aësak, \q2 me eꞌ e Sosoenën pe Jekop.’ \rq Eks 3:6\rq* \m \v 38 Ivëh, ke Sosoenën hikta teꞌ non pan, eꞌ e Sosoenën pa nap mët. Ahik. Eꞌ e Sosoenën pa nap toꞌtoꞌ. Manih peꞌ, a napan kurus to teꞌ toꞌtoꞌ ne.” \p \v 39 E Ieesuꞌ to soe va nën, ka ma teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës piun a soe peꞌ pan, “Apuh, a soe pën to paraꞌ vih.” \v 40 Kee naöp e ne pa hi hah e Ieesuꞌ ta ma meh hi. \s1 E Ieesuꞌ To Hi O Parësiꞌ, Pan E Kristo Eteh \r Matiu 22:41-46, me Mak 12:35-37 \p \v 41 Ivëh, ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Vahvanih kee sosoe ne pan, e Kristo e koaꞌ pe Devit? \v 42 Ka manih po Puk Vahëh, e Devit koman to soe vavoh manih, \q1 ‘E Sosoenën to soe ke Devit pan, \q2 “E Kristo e Sunön pën.” \q1 ‘Ke Sosoenën sosoe avoeꞌ ke non pe Kristo pan, \q1 “Ihoꞌ ah manih pa papmatö peöꞌ, \q2 \v 43 ko teꞌ nom nën keꞌ onöt po poen nöꞌ se vahoꞌ o teꞌ varih to vakihat me a nom oah manih paan a matop pën.” ’ \rq Sng 110:1\rq* \m \v 44 E Devit to popokaꞌ non sih e Ieesuꞌ Kristo e Sunön, ivëh, ke Kristo hikta teꞌ varoe non pan eꞌ e koaꞌ pe Devit. Ahik! Eꞌ to teꞌ me e non e Sunön peꞌ.” \s1 A Nap Nat Pa Taateꞌ To Nonok Ne A Ma Taateꞌ Hat \r Matiu 23:1-36, me Mak 12:38-40, me Luk 11:37-54 \p \v 45 A ma napan kurus rakah varih to teꞌ ne to pënton ne a soe pe Ieesuꞌ. Keꞌ soe ke ro vamomhë peꞌ pan, \v 46 “Eöm se matop vavih nem po teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës. Ee to iu rakah ne o ohop rë vih ne se ohop, pare nönö vah me ne. Ee to iu rakah ne pan a napan se soe potan avih manih pee pa ma ö totoaan. Pare iu rakah ne a ihoꞌ pa ma ö ihihoꞌ po teꞌ susunön manih koman a ma iuun hinhin soneꞌ, ko iu rakah ne a ö ihihoꞌ vavoh manih po vaënëën apuh. \v 47 Ee to vavakëën ne sih o köövo amop, pare kakaveo ne a ma moeh tah pee. Pare pikpiuk ne sih pa nok a ma hin rë. Manih po poen nee se teꞌ po vahutët, a pap napan poë varih se kon o kamis o pöh apuh oah rakah.” \c 21 \s1 A Köövo Arus To Heꞌ O Heꞌ Peꞌ Manih Pe Sosoenën \r Mak 12:41-44 \p \v 1 E Ieesuꞌ to teꞌ non koman a Iuun Hinhin Apuh ko epep vah non, pareꞌ ep in a ma teꞌ öt ö to vahoꞌ a ma heꞌ pee manih pa pokis vavahoꞌ moniꞌ. \v 2 Pareꞌ ep in e köövo amop arus to nö maꞌ, pareꞌ vahoꞌ o siꞌ pöök voaꞌ moniꞌ to matan va non manih pa poa toeaꞌ. \v 3 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah ka neöm, e köövo amop vëh to heꞌ oah rakah a moniꞌ to apuh oah e non pa ma napan. \v 4 Ka napan varih to teꞌ me ne a ma moniꞌ peo, to vahoꞌ ro a ma paeh manih pa ö vavahoꞌ moniꞌ. Ivëhkëk, e köövo vëh to kökööt rakah non pa moniꞌ, eꞌ to heꞌ vahik rakah en pa siꞌ moniꞌ neꞌ to öt non, pareꞌ hikta teꞌ hah me non ta meh moniꞌ marën a voen taëën.” \s1 E Ieesuꞌ To Soe A Iuun Hinhin Apuh Se Takök En \r Matiu 24:1-2, me Mak 13:1-2 \p \v 5 A ma pah vamomhë pe Ieesuꞌ to vavasoe suk ne a Iuun Hinhin Apuh, ko soe pan, “O teꞌ to kon voh o vös ep vavih me a ma heꞌ no a napan to heꞌ manuh pe Sosoenën, pare vatëk vavih a iuun vëh.” Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, \v 6 “A ma tah varih kuru nöm to ep nem, o poen se tavus maꞌ no a hikta pah vös to onöt non a tok pa tonun a meh. Ahik. Eꞌe se taru kunah kurus ee maꞌ.” \p \v 7 Kee hi e Ieesuꞌ pan, “Apuh, o poen poanheh no a tah vëh se tavus? O vëknöm taeah se tavus momoaan maꞌ kemöm se nat nem a tah pamëh to öök vatët en maꞌ?” \s1 E Ieesuꞌ To Soe Pan A Ma Punis Peo To Se Tavus Maꞌ \r Matiu 24:3-14, me Mak 13:3-13 \p \v 8 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöm se matop vavih nem, o upöm teꞌ tomeꞌ piuk ka neöm. A nap peo rakah se nö maꞌ, pare popokaꞌ ne a ëhnaneoꞌ, pare soe vamanih pan, ‘Eöꞌ a teꞌ pamëh’, me ‘O poen to öök vatët en’, ivëhkëk, eöm se koe a vaman raoe. \v 9 Ka amot nöm se pënton a soe va po vapus, o vapus o pöh apuh rakah, a, paröm nat nem töhkak. A ma tah kurus varih se tavus momoaan ee, ivëhkëk, o poen hik po oeh to hikta se tavus ohoꞌ no maꞌ.” \p \v 10 Pareꞌ soe pet ke raoe pan, “A napan va pa pah muhin se sun, pare vapus me ee pa napan va pa meh muhin. Ka matop vih pa pah teꞌ sunön se sun, pareꞌ vapus me en pa teꞌ matop vih pa meh teꞌ sunön. \v 11 A rikrik se kö en pa ma meh muhin, ko maë apuh tavus en, me a ma nën mët apuh se tavus maꞌ pa ma pah muhin. Ka manih pa akis eöm se ep in a ma vëknöm apuh vaꞌnaöp me a ma moeh tah se tavus maꞌ. \p \v 12 Ivëhkëk, a ma tah kurus poë varih se meꞌ avoeꞌ e ne pa tavus ee he öt a neöm ko pah miröꞌ rakah ee peöm. Ee se vateꞌ a neöm po vahutët koman a ma iuun hinhin soneꞌ, ko vahoꞌ a neöm pa nohnoh. Ee to iu vöknah ne a ëhnaneoꞌ, pare me a neöm pa matëëro teꞌ susunön me manuh pa matëëra ma vu susunön va pa kaman, suk eöm to vaman paröm vavatet a nem neoꞌ. \v 13 Ka tah vaꞌih se vataare non a hanan nöm se vatvus ke raoe a Soe Vih peöꞌ. \v 14 Ivëh, köm se nat nem karë vovoh nem ataeah nöm se piun ke raoe, \v 15 eöꞌ koman se heꞌ a soe manih peöm, paröꞌ heꞌ a neöm o nat vih. Ko teꞌ varih nöm to vakihat me nem hikta antoen ne a pënton varo a soe peöm, me vöknah a soe vëh nöꞌ to heꞌ a neöm. \v 16 A ma teꞌ to vatët ne peöm vamanih pe tamëneöm, me sinaneöm, teꞌ poëëneöm, me kea peöm, me ra ma vamomhë peöm, ee se heꞌ a neöm manih pa ma teꞌ varih nöm to vakihat me nem. Ee se ip vamët a ma paeh peöm. \v 17 Amot no a ma napan peo se heve ov e ne peöm, suk eöm to vaman, paröm vatet a nem neoꞌ. \v 18 Ivëhkëk, ahik rakah ta paeh peöm no apeneah se ro. \v 19 Eöm se keh vaman vakis nem ko vatös me nem e Sosoenën, eöm se kon em po toꞌtoꞌ tamoaan.” \s1 E Ieesuꞌ To Soe A Ö No A Vöön Jerusalëm Se Taseök En \r Matiu 24:15-21, me Mak 13:14-19 \p \v 20 “O poen nöm to ep in a vöön Jerusalëm no a nap vëvënsun to tavi poë, eöm se nat em, o poen taseök pa vöön to öök vatët en. \v 21 A napan varih to teꞌ ne manih pa muhin va Jiutiaꞌ ee se rusin manuh pa moeh totope. Ka napan varih to teꞌ ne koman vöön Jerusalëm ee se tavus këh maꞌ a vöön, ka napan varih to teꞌ tavus ne se koe a vos varuꞌ manih pa vöön pamëh. \v 22 O poen pamëh ne Sosoenën se piun hah a ma hat, ivëh, ka ma soe varih to teꞌ ne po puk vapenpen se tavus vaman. \v 23 Varenan rakah po köövo kikiuk me o köövo to vasisiꞌ ne ro koaꞌ sosoneꞌ! Manih po poen pamëh a punis o pöh apuh rakah se tavus manih po oeh. Suk o vakmis pe Sosoenën se nö maꞌ pa ma napan va Israël. \v 24 A nap peo se mët po rapis rë, ka ma meh nee se me varo pa meh muhin pa nohnoh, ko teꞌ varih to hikta teꞌ ne ro Jiuꞌ se miröꞌ a vöön, pare vaneah varuꞌ e ne pa vöön Jerusalëm, keꞌ onöt po poen vateꞌ pe Sosoenën. \s1 A Hah Pe Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus \r Matiu 24:29-31, me Mak 13:24-27 \p \v 25 E Ieesuꞌ to soe pan, “A ma vëknöm se tavus maꞌ manih pa potan, me sivö me po vesun. Manih pa ma muhin kurus a napan se karë, pare naöp pa ö no a tahiꞌ to susupa va non. \v 26 A ma napan kurus se kokoman vörep e ne pa ep a ma tah varih se tavus maꞌ. Ka ma napan se vavito matan, suk ee to ep vaꞌnaöp a ma tah varih pa akis se vuꞌvuꞌ maꞌ suk e Sosoenën se kö o kikis vöh akis. \v 27 A ma tah varih se tavus, ka napan se ep a neoꞌ e Koaꞌ Teꞌ pa Napan Kurus se nö me maꞌ o kikis me o maaka apuh manih pa koman a unöh. \v 28 Ka amot no a ma tah poë varih se taneo pa tavus. Manih po poen pamëh eöm se sun, paröm ta peah na. Suk o poen ne Sosoenën se hehe a neöm to öök vatët en maꞌ.” \s1 O Naon Vëh O Fik To Vëknöm E Non Po Poen Va Pa Ëh O Poen \r Matiu 24:32-35, me Mak 13:28-31 \p \v 29 Ke Ieesuꞌ heꞌ raoe a soe vapipinoꞌ, pareꞌ soe pan, “Eöm se ep po naon vëh o fik me a ma meh naon. \v 30 Eöm se keh ep a ma naon to töpkaꞌ vavoon, eöm se nat em, a parëm potan to taneo en. \v 31 Keꞌ teꞌ akuk va kov e non manih pa ö nöm se ep a ma tah varih se tavus maꞌ, eöm se nat em a Matop Vih pe Sosoenën to öök vatët en maꞌ. \p \v 32 Eöꞌ to soe vaman rakah ka neöm. A ma napan va kuru to hikta se mët vahik ne, ka ma tah poë varih se tavus ee maꞌ. \v 33 A akis me o oeh se hik ee, ivëhkëk, a soe peöꞌ to hikta se hik non, eꞌ se teꞌ tamoaan e non.” \s1 Ea Se Vamatop Vavih No \p \v 34 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöm se matop vavih rakah nem, tomeꞌ eöm kakaak vah nem ko sipak, paröm kokoman vörep nem a ma tah va po sionin. A vu taateꞌ pamëh se keh vöknah a neöm, köꞌ hah vöhkak a maꞌ neöm ko öt va ka neöm manih po vasuꞌ. \v 35 O poen pamëh se tavus manih pa napan kurus rakah varih to teꞌ ne manih po oeh. \v 36 Eöm se teꞌ vamatop tamoaan rakah nem, paröm hinhin nem pa ma poen kurus, ke Sosoenën se heꞌ a neöm o kikis. Ivëh, köm se vaniu këh a ma tah varih to se tavus maꞌ, ivëh köm se sun pa mataneoꞌ e Koaꞌ Teꞌ pa Napan Kurus.” \p \v 37 Pa ma potan kurus ne Ieesuꞌ to vavaasis non a ma napan manih mahën koman a Iuun Hinhin Apuh. Pa vameomin matan pa ma poen kurus ne Ieesuꞌ to nönö non manuh pa Tope Öliv. \v 38 Ka ma pöstakah kurus no a napan to nönö ne maꞌ ko tötönun ne manih mahën koman a Iuun Hinhin Apuh pa tënan o vavaasis peꞌ. \c 22 \s1 E Jiutas To Vikuh In E Ieesuꞌ Pa Nap Susunön \r Matiu 26:1-5; 26:14-16, me Mak 14:1-2; 14:10-11, me Jon 11:45-53 \p \v 1 O Poen Apuh Va Pa Taëën Hikto Is vëh nee to pokaꞌ ne o Pasovaꞌ to se tavus en. \v 2 O teꞌ susunön ësës heꞌ, me o teꞌ vavaasis to nat i ne o Vavaasis pe Mosës to nanaöp e ne pa napan, suk a napan to se vaꞌaus ee pe Ieesuꞌ pa ö no o teꞌ susunön se keh öt ee pe Ieesuꞌ. \p \v 3 Ke susun po oraꞌ hat hop en manih po kokoman pe Jiutas Iskariot. Eꞌ a teꞌ va pa vöön va Kariot, eꞌ a paeh va pa havun me a poa vamomhë pe Ieesuꞌ. \v 4 Eꞌ to nö, pareꞌ vahutët me maꞌ o teꞌ susunön ësës heꞌ, me o teꞌ susun po teꞌ utut manih pa Iuun Hinhin Apuh. Eꞌ to vavaiu vah këh non ta hanan neꞌ se vikuh vah va in e Ieesuꞌ manih pa koreere. \v 5 Ivëh, kee vaeö rakah ee, pare soe vaonöt pan, eꞌe se voen poë pa moniꞌ. \v 6 Ke Jiutas vaonöt en pa soe pee, ivëh, keꞌ iu vah këh e non ta hanan neꞌ se vikuh vah va in e Ieesuꞌ, pareꞌ heꞌ o teꞌ susunön ësës heꞌ pa ö no a napan kurus hikta nat ne. \s1 A Poa Vamomhë To Vamatop O Pasovaꞌ \r Matiu 26:17-25, me Mak 14:12-21, me Jon 13:21-30 \p \v 7 A Taëën Apuh va pa Taëën Hikto Is va po Pasovaꞌ to tavus en. Manih po poen pamëh nee se ip a soneꞌ sipsip, pare nöh ko ëën manih po poen nee to popokaꞌ ne o Pasovaꞌ. \p \v 8 Ivëh, ke Ieesuꞌ vanö en pe Pitaꞌ pen e Jon, pareꞌ soe ke raoe pan, “Nö öm pom paröm vamatop maꞌ a taëën pea va pa Taëën Apuh vëh o Pasovaꞌ, ka se ëën.” \v 9 Ka poa vamomhë hi e Ieesuꞌ pan, “Eën iu nom a ö nemöm se vamatop maꞌ a taëën nih?” \v 10 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm se vos manuh pa vöön va Jerusalëm, ka pah teꞌ vatatan me a neöm, to teꞌteꞌ nö non a nöh ruen, eöm se vatet eah manuh pa iuun neꞌ se ho. \v 11 Eöm pom se soe ke tövaneah pa iuun pamëh manih pan, ‘E Apuh to ihi no maꞌ oah pan, a piprom poanheh neöꞌ se vaënëën vaꞌpeh me a ma vamomhë peöꞌ a Taëën Apuh va po Pasovaꞌ?’ \v 12 Ka teꞌ pamëh se vataare en peöm pom pa piprom apuh vakin to teꞌ me non a pok ënëën me a ma ö ihihoꞌ to teꞌ vamatop keon e non. Köm se vamatop maꞌ a taëën pea manih pa piprom apuh pamëh.” \p \v 13 A, kee nö ee, pare taum ee pa ma tah vamanih pa ö ne Ieesuꞌ to soe a maꞌ, ko vamatop ee pa Taëën Apuh va po Pasovaꞌ. \s1 E Ieesuꞌ To Vaëën Me A Ma Aposol \r Matiu 26:26-30, me Mak 14:22-26, me 1 Körin 11:23-25 \p \v 14 A aoaꞌ to tavus en ke Ieesuꞌ ihoꞌ pa ö ënëën to ëën vaꞌpeh me a ma aposol peꞌ. \v 15 Pareꞌ soe ke raoe pan, “Eöꞌ to iu ëën vaꞌpeh rakah me noꞌ neöm pa taëën vëh o Pasovaꞌ. Ka vasuksuk nöꞌ se teꞌ o kamis o pöh apuh rakah. \v 16 Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, eöꞌ hikta se ëën hah rakah noꞌ a ö taëën vëh keꞌ onöt rakah po poen ne Sosoenën se kon hah a ma napan peꞌ manih pa Matop Vih peꞌ pa ö neꞌ se tavus a teꞌ Sunön va po oeh kurus.” \p \v 17 Ke Ieesuꞌ kon a kap voaën, pareꞌ soe vavihvih ke na e Sosoenën, pareꞌ soe, “Eöm se kon a kap voaën vëh ko pët kaak vaꞌpeh. \v 18 Eöꞌ to soe vaman rakah keoꞌ peöm, kuru me amot nöꞌ hikta se kaak hah noꞌ o voaën keꞌ onöt rakah manih po poen no a Matop Vih pe Sosoenën se tavus maꞌ.” \v 19 Keꞌ kon a ö taëën, pareꞌ soe vavihvih ke na e Sosoenën, pareꞌ kök a ö taëën pamëh, ko ki vakëkëh po vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke rapoë pan, “Eꞌ vaꞌih a sionineoꞌ, nöꞌ to heꞌ marën a vaꞌaus a neöm. Eöm se nonok va nem manih marën a kokoman hah a neoꞌ.”\f + \fr 22:19 \ft A ma paeh teꞌ natnat to koman ne a soe vëh ne Ieesuꞌ to soe voh, ne Luk koman to hikta kiun voh, ivëhkëk, a meh teꞌ to kiun suksuk hah.\f* \v 20 Ee to ëën vahik ee keꞌ nok pet va en nën manih pa kap voaën neꞌ to kon, pareꞌ soe pan, “Eꞌ vaꞌih a kap voaën va po vatompoan voon va po eraꞌ koman peöꞌ nöꞌ to koꞌ marën a vaꞌaus a neöm. \p \v 21 “Ivëhkëk, ep öm, a teꞌ vëh se vikuh ka neoꞌ manih pa koreera nap hat, eꞌ to teꞌ vaꞌpeh me non peöꞌ manih. \v 22 Eöꞌ, e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se suk o manin pe Sosoenën pa ö nöꞌ se mët. Ivëhkëk, varenan rakah pa teꞌ vëh to vikuh ka neoꞌ manih pa koreera nap hat.” \v 23 E Ieesuꞌ to soe va nën, kee vaiihi koman va i ne manih pan, “Eteh vëh se nok pa taateꞌ pamëh?” \s1 O Vamomhë To Vaato Vaheve Suk Ne Eteh E Sunön \p \v 24 Ko vamomhë vaato vaheve koman hah ee, suk eteh e sunön pee. \v 25 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “A ma teꞌ sunön varih to hikta teꞌ ne pan ee ro Jiuꞌ to teꞌ me ne po kikis apuh marën a matop a ma napan, pare soe pan, ee to vavaꞌaus e ne pa napan poë varih. \v 26 Ivëhkëk, eöm se koe a nok va nën, a teꞌ se susun ka non eöm, a teꞌ pamëh se tavus a teꞌ vasuksuk rakah. Ka teꞌ se susun ka no neöm eꞌ se teꞌ va non manih pa teꞌ kikiu marën a vaꞌaus a neöm. \p \v 27 Eteh e sunön? A teꞌ pöꞌ vëh to ihoꞌ non, pareꞌ ënëën non, ha, keꞌ a teꞌ vëh to hak a taëën pareꞌ teꞌ maꞌ, ah? A teꞌ vëh to ihoꞌ non eꞌ kuru eꞌ e sunön. Ivëhkëk, eöꞌ to teꞌ noꞌ topnineöm, eöꞌ to teꞌ va noꞌ manih pa teꞌ kikiu marën a vaꞌaus a neöm, ivëh, ke eöm se ep ko vatet a taateꞌ pamëh. \p \v 28 O poen no a ma punöꞌ to tavus voh a neoꞌ, eöm to teꞌ vaꞌpeh me e nem peöꞌ, paröm hikta rusin këh a neoꞌ. \v 29 E Tamön to heꞌ voh en peöꞌ pa matop vih, keꞌ teꞌ va kov e non manih peöꞌ to heꞌ a neöm a matop vih. \v 30 Ka manih pa matop vih peöꞌ, eöm se ëën, paröm kaak em manih pa tevo, paröm ihoꞌ pa ma ö ihihoꞌ pa teꞌ sunön, ko matop nem o havun me o pöök vuteꞌ va Israël.” \s1 E Ieesuꞌ To Soe A Ö Ne Pitaꞌ Se Heꞌ Tonun Poan \r Matiu 26:31-35, me Mak 14:27-31, me Jon 13:36-38 \p \v 31 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Saëmon, pënton no mah. E susun po oraꞌ hat to kon en pa soe vaonöt manih pe Sosoenën pa ö neꞌ se punöꞌ o vaman peöm, vamanih pa ö no a teꞌ kikiu to pitöꞌ va in a ma kuma uriꞌ këh a ma teꞌ a vihvih. \v 32 Ivëhkëk, eöꞌ to hinhin suk a noꞌ oah e Saëmon, ko vaman pën manih peöꞌ se nat non kuꞌ vahik. Ka amot no vaman pën se teꞌ kikis hah non kën se tarih hah maꞌ manih peöꞌ, ko se vaꞌaus a ma kea pën.” \p \v 33 Ke Pitaꞌ soe ke Ieesuꞌ pan, “Apuh, eöꞌ to vamatop e noꞌ pa nohnoh me mët vaꞌpeh me oah.” \v 34 Ke Ieesuꞌ soe ke Pitaꞌ pan, “Eöꞌ to soe ka oah, nös pa popoen no e toaꞌ oeteꞌ se meꞌ avoeꞌ e non pa tö, kën kukön soe eom pan, eën to hikta nat nom peöꞌ.” \s1 A Soe Va Po Kove Moniꞌ, Me O Rapis Rë \p \v 35 Ke Ieesuꞌ soe ke ra ma vamomhë peꞌ pan, “Moaan voh nöꞌ to vanö a neöm köm hikta teꞌ voh nös ta moniꞌ, me to kove, me ta meh poa suꞌ. Ka manih po poen pamëh eöm to kökööt pöꞌ voh nem ta pah tah, keꞌ ahik?” \p Kee soe pan, “Ahik!” \p \v 36 Ke Ieesuꞌ kokoman non a ma tah se tavus amot manih pa ma vamomhë peꞌ, pareꞌ soe ke raoe pan, “Kuru vëh a teꞌ se keh öt non ta moniꞌ me to kove eꞌ se kon en. Ka teꞌ a hikto rapis rë, eꞌ se vavoen to ohop peꞌ ka moniꞌ neꞌ to kon eꞌ se voen to rapis rë.\f + \fr 22:36 \ft A pusun in a soe vapipinoꞌ pe Ieesuꞌ pa voen o rapis rë to teꞌ va non manih. Eën se këh hikta vamatop nom pa sun vakis po vaman pën, eën se vamatop vavih rakah nom pa sun vakis.\f* \v 37 Eꞌ to kiun non po puk pe Sosoenën pan, \q1 ‘Ee to ep vavoh e ne poë manih pa teꞌ hat.’ \rq Ais 53:12\rq* \m A ma napan se nok a ma tah hat manih peöꞌ, keꞌ vapuh en pa ö no a soe pe Sosoenën to kiun va non.” \v 38 Kee soe pan, “Apuh, ep ah, emöm to teꞌ me nem po pöök rapis rë manih!” Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eꞌ to onöt en, koe a vaato suk o rapis rë.” \s1 E Ieesuꞌ To Hinhin Non Manih Gëtsëmaniꞌ \r Matiu 26:36-46, me Mak 14:32-42 \p \v 39 E Ieesuꞌ to tavus këh en pa piprom vakin vëh nee to teꞌ ne manih pa vöön va Jerusalëm, pareꞌ nö en manuh Tope Öliv, vamanih pa ö neꞌ to nonok tamoaan va non. Ka ma vamomhë peꞌ nö vaꞌpeh me ee peꞌ. \v 40 Ee to öök ee pa ö pamëh ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm se hinhin nem, ka punöꞌ se nat non a vöknah o vaman peöm.” \v 41 Ke Ieesuꞌ këh huk amot en pee, pareꞌ vatokon ko taneo en pa hin vamanih pan, \v 42 “Tamön, eën se nom iu rakah nom kën kon këh a neoꞌ o kamis vëh. Ivëhkëk, Tamön eën se nat nom suk o iu peöꞌ, ahik, eën se vatet varoe o iu koman pën.” \v 43 Ka ankeroꞌ pe Sosoenën nö maꞌ ko vasöë poan. \v 44 E Ieesuꞌ to haraꞌ rakah e non pa punis ko hin vakis oah rakah en. Ko hikiꞌ tavus va en manih po eraꞌ manih pa sionineah ko totopoꞌ e non manih po oeh. \p \v 45 E Ieesuꞌ to hin vahik en, pareꞌ nö maꞌ manih pa ma vamomhë peꞌ. Pareꞌ ep i ra raoe to koroh. O kokoman pee to punis, ivëh, nee to koroh taneꞌ ne. \v 46 Pareꞌ soe ke raoe pan, “Eöm koroh suk nem ataeah? Eöm se sun, paröm hinhin nem, ka punöꞌ se nat non a vöknah o vaman peöm.” \s1 E Jiutas To Heꞌ E Ieesuꞌ Pa Koreero Teꞌ To Vakihat Me Ne Poë \r Matiu 26:47-56, me Mak 14:43-50, me Jon 18:3-11 \p \v 47 E Ieesuꞌ to vavaato avoeꞌ e non, ka napan o pöh peo to nö ee maꞌ. A teꞌ vëh e Jiutas a paeh va po havun me a poa vamomhë, eꞌ to vamatan nö no maꞌ. Eꞌ to huk vatët maꞌ manih pe Ieesuꞌ, pareꞌ uumaꞌ en peꞌ. \v 48 E Ieesuꞌ to soe ke Jiutas pan, “A taateꞌ uumaꞌ to vëknöm non a vakamöꞌ vaꞌpeh me e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus, Ivëhkëk, eën to uumaꞌ a neoꞌ pa heꞌ a neoꞌ pa koreero teꞌ to vakihat me a ne neoꞌ.” \p \v 49 Ko vamomhë varih to sun vatët ne pe Ieesuꞌ ep in a tah to kehkeh tavus non, pare soe pan, “Apuh, eën iu nom a ö möm se ip raoe po rapis rë ha?” \v 50 Ka paeh moes kurus en pa pap tenan matö pa teꞌ kikiu pa Teꞌ Susun po Teꞌ Ësës Heꞌ. \p \v 51 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to ep in a tah vaꞌih, pareꞌ soe pan, “Antoen en.” Ke Ieesuꞌ vaket pa tenaneah keꞌ vih hah en. \p \v 52 Ke Ieesuꞌ soe ke ro teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susun po teꞌ utut manih pa Iuun Hinhin Apuh, me ro teꞌ susunön po Jiuꞌ varih to nö maꞌ pa öt poë. Eꞌ to soe ke raoe pan, “Eöm nö maꞌ pa öt a neoꞌ, ko teꞌ em maꞌ pa ma rapis rërë, me a ma tanaon ke pan, eöm to nö maꞌ pa öt a teꞌ kakaveo, toh? \v 53 A ma poen kurus nöꞌ to teꞌ me voh e noꞌ peöm manih pa Iuun Hinhin Apuh. Ivëhkëk, eöm to hikta vahoꞌ a korem manih peöꞌ. Ivëhkëk, o poen vëh eꞌ o poen peöm. Kuru o kikis va pa popoen to onoah en.” \s1 E Pitaꞌ To Vonih In E Ieesuꞌ \r Matiu 26:57-58; 26:69-75, me Mak 14:53-54; 14:66-72, me Jon 18:12-18; 18:25-27 \p \v 54 Ka napan öt ee pe Ieesuꞌ, pare me ee peꞌ manuh pa iuun pa Teꞌ Susun po Teꞌ Ësës Heꞌ. E Pitaꞌ to suksuk amot nö e non maꞌ pa napan to meeme nö ne e Ieesuꞌ. \v 55 A suraꞌ nee to vaës havin a iuun ko maꞌkis ne, ke Pitaꞌ to ihoꞌ vaꞌpeh me non raoe. \v 56 A pah köövo kikiu to ep in e Pitaꞌ to maꞌkis non, pareꞌ soe pan, “A teꞌ me vëh to teꞌ vaꞌpeh me voh no maꞌ e Ieesuꞌ.” \p \v 57 Ivëhkëk, e Pitaꞌ to vonih pareꞌ soe pan, “Köövo, eöꞌ to hikta nat noꞌ pa teꞌ vëh.” \p \v 58 A siꞌ ö to oah en ka meh teꞌ ep in e Pitaꞌ pareꞌ soe pan, “Eën me a meh teꞌ va po vakum peꞌ.” Ivëhkëk, e Pitaꞌ to vonih rakah en pareꞌ soe pan “Voe, eöꞌ ahik!” \p \v 59 A siꞌ ö keꞌ pah aoaꞌ en, ka meh teꞌ soe pan, “Pöh man rakah, a teꞌ vëh to teꞌ vaꞌpeh me voh non poan, suk eꞌ a teꞌ va Galiliꞌ.” \p \v 60 Ivëhkëk, e Pitaꞌ to vonih vakis pareꞌ soe pan, “Pöh man rakah, eöꞌ to hikta nat noꞌ pa tah nöm to sosoe nem.” Varuꞌ vakomanih e toaꞌ oeteꞌ to tö en. \v 61 Ke Apuh tarih, pareꞌ kuteꞌ na e Pitaꞌ, keꞌ koman hah a soe ne Apuh to soe vu ke maꞌ poan pan, “Manih po poen vëh e toaꞌ se meꞌ e non pa tö, kën kukön soe eom pan, eöꞌ to hikta nat noꞌ peꞌ.” \v 62 Ke Pitaꞌ puh rakah en po tamak, pareꞌ tavus, ko pah ook suntan rakah en. \s1 O Teꞌ Utut To Kö E Ieesuꞌ, Pare Töstös Poë \r Matiu 26:67-68, me Mak 14:65 \p \v 63 Ka nap utut varih to öt e Ieesuꞌ, pare vavovoeak poë ko töstös ee peꞌ. \v 64 Ee to kupkup a mataneah po rara, pare hi poë pan, “Pokaꞌ oon voh ah, eteh to tös a oah?” \v 65 Pare pah soe ee pa ma soe hat to vöknah e ne peꞌ. \s1 Ee To Vateꞌ E Ieesuꞌ Po Vahutët \r Matiu 26:59-66, me Mak 14:55-64, me Jon 18:19-24 \p \v 66 Pa pöstakah rakah no a ma Kum Teꞌ Susunön po Jiuꞌ to vakum ee. Ee o teꞌ varih, o teꞌ susunön ësës heꞌ, me o teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës, me a ma meh teꞌ susunön po Jiuꞌ to vatötönun, pare me e Ieesuꞌ manuh po vakum pee. \v 67 Kee hi poë pan, “Soe ka möm ah, eën kuru e Kristo, oh?” \p Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöꞌ se keh soe ka neöm, eöm hikta se vaman nem neoꞌ. \v 68 Köꞌ se keh hi a neöm ta hi, eöm hikta onöt nem a piun a hi peöꞌ. \v 69 Ivëhkëk, kuru me amot eöꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus se ihoꞌ noꞌ pa papmatö pe Sosoenën A Kikis Vi.” \p \v 70 Ivëh keꞌe kurus, hi poë pan, “Eën e Koaꞌ pe Sosoenën, ha?” \p Ke Ieesuꞌ piun raoe, pareꞌ soe pan, “Eöm to soe koman em. Eöꞌ kuru, ivëh.” \p \v 71 Kee soe ee pan, “Ea to hikta iu pënton no ta ma meh soe to taneꞌ po upöm teꞌ pa vateen eah pa hat. Eꞌ a ma soe koman peꞌ ivarih na to pënton moaan voh ee to antoen e ne pa vateen eah pa hat.” \c 23 \s1 E Ieesuꞌ To Sun Po Vahutët Matan E Ponsius Paëlat \r Matiu 27:1-2; 27:11-14, me Mak 15:1-5, me Jon 18:28-38 \p \v 1 Ko Kum Teꞌ Susunön po Jiuꞌ poë varih to me ee pe Ieesuꞌ manuh pe Ponsius Paëlat. \v 2 Pare taneo ee pa vateꞌ e Ieesuꞌ po vahutët. Ee to soe pan, “Emöm to taum a teꞌ vëh to me vapiun a napan pemöm. Me eꞌ to soepip a möm pa heꞌ a takis moniꞌ manih pe Sisaꞌ, pareꞌ sosoe non sih pan, eꞌeꞌ e Mesaëaꞌ se tavus en, eꞌ a teꞌ Sunön. \p \v 3 Ke Paëlat hi e Ieesuꞌ pan, “Eën e sunön po Jiuꞌ, ha?” \p Ke Ieesuꞌ piun a soe pe Paëlat, pareꞌ soe pan, “Eën koman to soe va nën.” \p \v 4 Ke Paëlat soe ke ro teꞌ susunön ësës heꞌ, me a napan pan, “Eöꞌ to hikta taum ta pah hat manih pa teꞌ vëh.” \p \v 5 Ivëhkëk, ee to soe vakis ee maꞌ pan, “Eꞌ to heꞌheꞌ soe non pa vaheve a napan varih pa muhin va Jiutiaꞌ, pan ee se pënton varo a kaman va Room. Eꞌ to taneo voh maꞌ pa muhin va Galiliꞌ ko öök maꞌ manih. Eꞌ to kunkuin o kokoman pa ma napan po vavaasis peꞌ, kee heve ko pënton varo a kaman.” \s1 E Ieesuꞌ To Teꞌ Po Vahutët Matan E Hëërot \p \v 6 E Paëlat to pënton a tah vaꞌih, pareꞌ hi raoe pan, “A teꞌ vaꞌih eꞌ a teꞌ va Galiliꞌ, ha?” \v 7 A napan to soe pan, e Ieesuꞌ a teꞌ va Galiliꞌ, pa ö oeh ne Hëërot to matop non. Ivëh, ke Paëlat vanö en pe Ieesuꞌ manuh pe Hëërot, suk e Hëërot me to teꞌ non manih Jerusalëm. \p \v 8 E Hëërot to ep in e Ieesuꞌ ko pah vaeö rakah en. Suk eꞌ to pënton voh non sih a ma soe va peꞌ manih po upöm teꞌ. Ivëh, keꞌ iu ep voh non e Ieesuꞌ se nok ta pah tah vatoksean keꞌ ep pa mataneah. \v 9 Ivëh, ke Hëërot hi en pe Ieesuꞌ pa ma hi peo, ivëhkëk, eꞌeꞌ to hikta piun ta pah hi pe Hëërot. \v 10 Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ vavaasis to nat ne o Vavaasis pe Mosës to huk vatët ee maꞌ, pare vateꞌ vakis ee pe Ieesuꞌ po vahutët. \v 11 E Hëërot me a ma nap vëvënsun peꞌ to pah kö ee pe Ieesuꞌ, pare soe vavahat ee peꞌ. Ko kon o ohop o pöh vih, pare ohop e Ieesuꞌ ko vanö hah ee peꞌ manuh pe Paëlat. \v 12 Moaan voh e Hëërot pen e Paëlat to vakihat ne, ivëhkëk, po poen pamëh ee pon to tavus ee a poa vakamöꞌ. \s1 E Paëlat To Soe A Ö Nee Se Ni E Ieesuꞌ Pa Kuruse \r Matiu 27:15-26, me Mak 15:6-15, me Jon 18:38-40; 19:1-16 \p \v 13 Ke Paëlat vaoe o teꞌ susunön ësës heꞌ, me ra nap susunön, me a ma napan, kee vatönun maꞌ. \v 14 Keꞌ soe ke raoe pan, “Eöm to me maꞌ a teꞌ vëh manih peöꞌ, paröm soe ka neoꞌ pan, eꞌ to vapiun a taateꞌ pa napan. Köꞌ ihi noꞌ eah a ma soe poë varih pa matëëneöm. Eöꞌ to hikta taum ta pah hat manih pa teꞌ vëh pa ma tah varih nöm to vateꞌ suk eah po vahutët. \v 15 E Hëërot me to hikta taum ta pah hat manih peꞌ, ivëh, neꞌ to vahah taneꞌ maꞌ poan manih pea. A teꞌ vaꞌih to hikta nok ta pah hat neꞌ se mët suk. \v 16 Ivëh köꞌ se rëp eah, paröꞌ vahah eoꞌ peꞌ.” \v 17 Manih koman a ma kirismas kurus po Pasovaꞌ a taateꞌ to soe non pan, e Paëlat se vatvus hah a pah teꞌ këh a nohnoh keꞌ hah manuh pa napan. \p \v 18 Ivëh ka napan kurus rakah pët taoa, pare soe maꞌ pan, “Ip vamët a teꞌ manem, ko vahah maꞌ e Barabas manih pemöm.” \v 19 E Barabas to taneo voh o vapus me a kaman manih Jerusalëm, pareꞌ ip vamët voh a teꞌ. Ivëh, kee vanö poë pa nohnoh. \v 20 E Paëlat to iu vahah vavih e non pe Ieesuꞌ, ivëh, keꞌ hi a napan. \v 21 Ivëhkëk, a napan to pët taoa pare soe maꞌ pan, “Ni öm eah pa kuruse! Ni öm eah pa kuruse!” \p \v 22 Ke Paëlat vakön hi en pee pan, “Suk ataeah, a hat taeah neꞌ to nok?” Eöꞌ to hikta taum ta pah hat manih peꞌ to onöt non a ö na se ip vamët suk eah. Ivëh, köꞌ se rëp eah, paröꞌ vahah nös eah.” \p \v 23 Ivëhkëk, ee to taoa suntan rakah ee pan, e Paëlat se ni e Ieesuꞌ pa kuruse. A soe kikis pee to vöknah en po kokoman pe Paëlat. \v 24 Ivëh, ke Paëlat vatet en pa soe pa napan, pa ni e Ieesuꞌ pa kuruse. \v 25 E Paëlat to vahah en pe Barabas a teꞌ to nö voh pa nohnoh, suk eꞌ a teꞌ ipip teꞌ, me eꞌ to taneo voh o vapus. E Paëlat to vatet en po iu pa napan, ivëh, keꞌ varakah ke na e Ieesuꞌ manuh pa koreera nap vëvënsun peꞌ pan, ee se ip vamët poë. \s1 Ee To Ni Ee Pe Ieesuꞌ Pa Kuruse \r Matiu 27:32-44, me Mak 15:21-32, me Jon 19:17-27 \p \v 26 Ka nap vëvënsun meeme nö ne e Ieesuꞌ ko ep in e Saëmon a teꞌ va Saëriniꞌ to vovos nö non Jerusalëm, to taneꞌ maꞌ muhin. Ka nap vëvënsun taꞌ vakis e Saëmon pan, eꞌ se vatok a kuruse pe Ieesuꞌ ko suksuk nö me non poan. \p \v 27 Ka napan me ro köövo o pöh peo to vavatet nö ne e Ieesuꞌ pa ö vöh nee se ni poë. Ee to tamak ko okook ne poë. \v 28 Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to nat e non pan a vöön va Jerusalëm se hat amot en. Ivëh, keꞌ tarih hah maꞌ, ko soe ke raoe pan, “Eöm o köövo va Jerusalëm, eöm se nat nem okook varoe a nem neoꞌ, eꞌ to vih non peöm se ook hah ëm me a ma koaꞌ peöm. \v 29 Suk, amot o poen se tavus maꞌ no a napan se soe pan, ‘O köövo vavavihi me o köövo varih to hikta vasisiꞌ ne o koaꞌ, eꞌe se vaeö rakah, suk ee ro hikto koaꞌ!’ \v 30 Manih po poen pamëh, ‘Nee se soe ke ra ma tope apapuh, “Eöm se tatahoe töön maꞌ möm”, me a ma tope sosoneꞌ, “Eöm se kopös a möm!” Kemöm mët vëhöꞌ këh a ma punis varih.’ \v 31 Kuru nee to nok ee pa taateꞌ vëh manih po naon to teꞌ non o hunun, ivëh, kee se nok poꞌ ataeah manih po naon to rak en?”\f + \fr 23:31 \ft A ma tah varih se keh tanok ee manih peöꞌ, o naon va po toꞌtoꞌ, ataeah poꞌ se tanok manih peöm o naon vëh to rak ee.\f* \p \v 32 A nap vëvënsun to me ee maꞌ pa poa teꞌ hëkhëk to ip vaꞌpeh me e Ieesuꞌ. \v 33 Ee to tavus ee pa tope nee to popokaꞌ ne a ö to matan va non manih po Kahoꞌ In A Teꞌ Mët, pare ni ee pe Ieesuꞌ nën. Pare ni pet me ee pa poa teꞌ kakaveo pa ö pamëh. A paeh pa papmatö, ka meh pa papkiruk pe Ieesuꞌ. \v 34 Ke Ieesuꞌ soe pan, “Tamön, ihan anoe a ma hat pee, suk ee to hikta nat ne pataeah nee to nonok ne.” Ka nap vëvënsun vi a saatuꞌ to ko ut ne peteh ivëh, se kon a ma papaeh va pa ma ohop pe Ieesuꞌ. \p \v 35 Ka ma nap vavaaköm me o teꞌ susunön to sun ne, pare ut ne ko vavövöneꞌ ne e Ieesuꞌ pan, “Eꞌ to vaꞌaus voh a ma upöm teꞌ, eꞌ se keh teꞌ man e non pan, eꞌ e Kristo, a Teꞌ ne Sosoenën to vateꞌ maꞌ, a, eꞌ se vaꞌaus hah ea ko kunah këh maꞌ a kuruse.” \p \v 36 A nap vëvënsun me to vavövöneꞌ e ne pe Ieesuꞌ pa ö nee to nö vatët manih peꞌ, pare heꞌ poë o voaën voen vöknah. \v 37 Pare soe vamanih pan, “Eën se keh teꞌ vamaman e nom pan, eën e sunön po Jiuꞌ, a, eën se vaꞌaus hah eo.” \v 38 O kiun to teꞌ no maꞌ pasun a kuruse to soe va non manih pan, “IVAꞌIH A TEꞌ SUNÖN PO JIUꞌ.” \p \v 39 A paeh va pa poa teꞌ kakaveo poë varih to vavövöneꞌ me ne pe Ieesuꞌ, pareꞌ soe pan, “Eën kov e Kristo, a teꞌ ne Sosoenën to vateꞌ maꞌ, ha? Havoh kën vaꞌaus hah eo, me emöm.” \p \v 40 Ivëhkëk, a meh peꞌ to pënton a soe vaꞌih, pareꞌ siröꞌ poan ko soe pan, “Teꞌ o kamis pën vamanih pa ö ne Ieesuꞌ to teꞌ va in o kamis. Eën hikta naöp nom e Sosoenën, ha? \v 41 Eꞌ to teꞌ vih e non pa ö nee se ip vamët a ra poꞌ, suk a ma taateꞌ hat pea. Ivëhkëk, a teꞌ vaꞌih to hikta nok voh ta pah hat.” \v 42 Ka teꞌ pamëh soe ke Ieesuꞌ pan, “Ieesuꞌ, koman a no maꞌ neoꞌ ah, pa ö sën tavus e Sunön pa Matop Vih va pa Vöön va Kin!” \p \v 43 Ke Ieesuꞌ soe ke poan pan, “Eöꞌ to soe vaman rakah ka oah, kuru eën se teꞌ vaꞌpeh me e nom peöꞌ manuh pa Vöön va Kin.” \s1 E Ieesuꞌ To Mët En \r Matiu 27:45-56, me Mak 15:33-41, me Jon 19:28-30 \p \v 44-45 Pa topnin potan, pa 12 kirök no a popoen to kopös avoes en pa muhin, pareꞌ nö ko hik pa 3 kirök pa matanpoen Ko rara apuh vëh to han non manih pa Iuun Hinhin Apuh tasi topnin en pa poa tan. \v 46 Ke Ieesuꞌ pa tötö suntan en ko soe pan, “Tamön, eöꞌ to vahoꞌ nös o toꞌtoꞌ peöꞌ manem pa koreomah.” Eꞌ to soe vahik va ko nën, ko mët en. \p \v 47 E susun pa nap vëvënsun to ep in a tah vaꞌih, pareꞌ kë rakah en pa ëhnan e Sosoenën ko soe pan, “Pöh man rakah, a pop pa teꞌ vëh to paraꞌ totoopin.” \p \v 48 Ka nap vavaaköm ep in a ma tah varih to tanok manih pe Ieesuꞌ, ko tamak suntan rakah pare vos ee vöön. \v 49 Ka ma vakamöꞌ me a ma köövo varih to vatet taneꞌ voh maꞌ e Ieesuꞌ manuh Galiliꞌ to sun varo e ne maꞌ, pare ep e ne na pa ma tah to tanok manih pe Ieesuꞌ. \s1 Ee To Vahoꞌ A Sionin E Ieesuꞌ Koman A Top Vös \r Matiu 27:57-61, me Mak 15:42-47, me Jon 19:38-42 \p \v 50-51 E Jeosëp a teꞌ va Arimatiaꞌ no a pop peꞌ to vih. Eꞌ voh a meh teꞌ to teꞌ hop non po Kum Teꞌ Susunön po Jiuꞌ. Eꞌ to hikta vapöh kokoman me voh non o upöm, pan ee se ip e Ieesuꞌ, pareꞌ anoeh voh non a Matop Vih pe Sosoenën. \v 52 E Jeosëp to nö manuh pe Paëlat ko hin poan pan eꞌ se herep a sionin e Ieesuꞌ këh a kuruse. Keꞌ vaonöt ken peꞌ. \v 53 Ivëh, keꞌ herep en pa sionin e Ieesuꞌ ko pöm vavih en pa sionineah po rara kakaare, pareꞌ teꞌ en manuh pa top vös nee to hikta vahoꞌ moaan voh ta meh teꞌ pa top vös pamëh. \v 54 O poen pamëh eꞌ o Vatönim, eꞌ o Poen Vamatop in o Poen Apaapo to taneo en. \p \v 55 Ko köövo varih to vatet taneꞌ voh maꞌ e Ieesuꞌ manuh Galiliꞌ, to pët nö me ee pe Jeosëp manuh pa top vös ko ep e ne pa ö neꞌ to vahoꞌ e Ieesuꞌ. \v 56 Ee to ep vahik ee, pa ö neꞌ to vahoꞌ a sionin e Ieesuꞌ, ko vos hah ee vöön, pare vamatop ee pa ma tah avoavuh vih marën a uh a sionin e Ieesuꞌ. Ee to vanot ne po Poen Apaapo vamanih pa ö no Vavaasis pe Mosës to soe va non. \c 24 \s1 E Ieesuꞌ To Sun Hah En \r Matiu 28:1-10, me Mak 16:1-8, me Jon 20:1-10 \p \v 1 Ka manih po poen vamomoaan in o nënkikiu, pa pöstakah rakah no köövo to nö po vapeepe to teꞌ non pa top vös. Ee to teꞌ nö ne a ma vanom ovoavuh vih varih nee to vamatop voh. \v 2 Pare taum ee pa vös nee to vahuk këh ee po hopaꞌ in o vapeepe. \v 3 Pare ho ee, ivëhkëk, ee to hikta ep in a sionin e Sunön Ieesuꞌ. \v 4 Ee to sun ko kokoman vörep e ne pa tah pamëh, to nun rakah ee, pare ep in a poa teꞌ to sun vatët ne, a ma ohop pee pon to kötköt rakah e ne maꞌ. \v 5 A kën köövo to naöp vörep ko ves e ne po oeh. Ivëhkëk, a poa teꞌ poë varih to soe ke raoe pan, “Suk ataeah, köm vavaiu vah e nem pa teꞌ to teꞌ toꞌtoꞌ e non manih pa ö teꞌteꞌ pa nap mët? \v 6 Eꞌ to hikta teꞌ non manih, eꞌ to sun hah en. Eöm se koman hah na a soe vaꞌih neꞌ to heꞌ voh a neöm pa ö neꞌ to teꞌ voh non maꞌ Galiliꞌ. \v 7 Eꞌ to soe voh ka neöm pan, ‘Ee se heꞌ e Koaꞌ Teꞌ Pa Napan Kurus manih pa koreera nap hat kee ni poë pa kuruse, ko vakön poen neꞌ se toꞌ ko sun hah en.’” \p \v 8 Ko köövo nat hah poꞌ ee pa soe vëh ne Ieesuꞌ to soe voh ke raoe. \v 9-10 A ma köövo poë varih to hah taneꞌ maꞌ po vapeepe, ivarih, e Mariaꞌ va Makdalaꞌ, ke Joanan, ke Mariaꞌ sinan e Jëmis. A ma meh köövo to teꞌ vaꞌpeh me voh ne raoe to vahutët ke ra havun me a paeh me a ma meh aposol a ma tah kurus varih to tanok. \v 11 Ivëhkëk, o aposol pe Ieesuꞌ to koman ne pan, o köövo to vavaakö e ne, ivëh, kee hikta vaman ne a soe pee. \v 12 Ivëhkëk, e Pitaꞌ to vavaveo rakah en manuh po vapeepe, pareꞌ kop ko ves hop na ko ep in a ma rara varoe to pet ne. E Pitaꞌ to hah en iuun, ko pah kokoman vörep e non pa tah vëh to tanok. \s1 A Poa Teꞌ To Ep In E Ieesuꞌ Pa Hanan Va Ëmeus \r Mak 16:12-13 \p \v 13 Ka manih po poen avoeꞌ pamëh a poa teꞌ va pee to nönö ne pa siꞌ vöön nee to pokaꞌ ne Ëmeus. A hanan pamëh to taneꞌ non Jerusalëm, ko vos non Ëmeus to varo va non manih pa havun me a paeh kiromitaꞌ. \v 14 Ee pon to nönö nö ne, pare vavahutët suk nö ne a ma tah kurus varih to tanok. \v 15 Ee pon to vaiihi nö ne, ke Ieesuꞌ nö maꞌ, ko nönö nö me e non pee pon. \v 16 Ee to nönö nö e ne, ivëhkëk, ee to hikta nat ne eꞌ eteh, suk e Sosoenën to vapopoen e non pa matëëre, kee hikta inan ne poë. \v 17 Ke Ieesuꞌ hi raoe pon, “Eöm vavahutët nö nem ataeah no man?” Eꞌ to soe vamanih kee sun ee, no kokoman pee to punis, kee ep vatamak e ne. \v 18 A paeh va pee pon a ëhnaneah e Kliopas to piun a soe peꞌ, ko hi poan pan, “Eën varoe rakah kuru a pah teꞌ va Jerusalëm to hikta nat nom pa ma tah varih to tavus pa ma poen varih to oah, ha?” \p \v 19 E Kliopas to soe va nën ke Ieesuꞌ hi raoe pan, “A ma taneah poë varih?” Kee to piun poë, pare soe pan, “A ma tah varih to tavus manih pe Ieesuꞌ va Nasarët. Eꞌ a teꞌ vanënën soe pamëh ne Sosoenën to vaonöt voh poan pan eꞌ se öt a kiu va pa teꞌ vanënën soe, me a ma tah kurus neꞌ to nonok non. Ivëh, ka napan to nat ne poë ko ep ne peꞌ to teꞌ me non o kikis va pa nok a ma tah kurus. \v 20 Ko teꞌ susunön ësës heꞌ, me ro teꞌ susunön pea o Jiuꞌ to vateꞌ poë pa koren a kaman, pan eꞌ se mët. Ka kaman vaonöt in a ö nee se ni poë pa kuruse. \v 21 Moaan voh emöm to vaman nem pan, eꞌ kuru a teꞌ vëh ne Sosoenën to vateꞌ voh maꞌ se hehe a napan va Israël. Kuru eꞌ o vakön poen pa ö no a tah pamëh to tavus. \v 22 A meh tah me, vu pa pöstakah no köövo va po vakum pemöm to vatoksean a möm pa ö ne to nö pa ep pa top vös. \v 23 Pare hikta ep in a sionin e Ieesuꞌ, pare hah maꞌ ko soe vamanih pan, ‘Eöm to ep maꞌ o ankeroꞌ pe Sosoenën, kee soe ka möm pan, e Ieesuꞌ to teꞌ toꞌtoꞌ e non.’ \v 24 Ka ma upöm teꞌ va po vakum pemöm nö ee manuh pa top vös, pare ep va ee maꞌ manih pa ö no köövo to soe ava. Ivëhkëk, ee to hikta ep in a sionin e Ieesuꞌ.” \p \v 25 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Eöm pom to hikta maaka voh nem pa soe no teꞌ vanënën soe to soe voh. A komëneöm to ponkiꞌ avoeꞌ e non. \v 26 Eꞌ teꞌ vah va non nih? Eöm pom to hikta nat pöꞌ nem pa ö ne Kristo se teꞌ o kamis po vamomoaan, ka amot e Sosoenën se kunkuin taneꞌ hah poan pa nap mët, ko kë a ëhnaneah manuh pa vöön va kin.” \v 27 Ke Ieesuꞌ vamaaka ken pee pa ma soe to teꞌ suk koman hah e non peꞌ, taneo no maꞌ po Vavaasis pe Mosës, me o Vavaasis po Teꞌ Vanënën Soe. \p \v 28 Kee öök vatët ee maꞌ pa vöön vaꞌih nee to nönö ne pon, ke Ieesuꞌ nok va manih pan, eꞌ to iu oah e non. \v 29 Ivëhkëk, ee pon to soepip ee pe Ieesuꞌ, ko soe pan, “Eën se teꞌ vaꞌpeh me a no nös möm. A potan to kunah en, ka siꞌ ö hat keꞌ poen en.” Ivëh, ke Ieesuꞌ vos en vöön, ko teꞌ vaꞌpeh me e non pee iuun. \v 30 Kee ihoꞌ ee to ëën, ke Ieesuꞌ kon a taëën, pareꞌ soe vavihvih ke na e Sosoenën ko kökök ko heꞌ raoe se ëën. \v 31 Eꞌ to nok va nën ka poa matëëre maaka rakah, kee inan poꞌ poë eꞌ e Ieesuꞌ, keꞌ pah ro këh en pee. \v 32 Kee vavaasoe koman e ne pan, “Ea to vavarion nö vu no maꞌ hanan, keꞌ heꞌ en pea pa ma soe, pareꞌ vatvus rakah ken pea pa pusun in a soe va po Puk Vapenpen. Ivëh, ka ma kupu pea pah vaeö suntan rakah ee.” \p \v 33 Varuꞌ vakomanih ee pon to sun ko nö hah ee manuh Jerusalëm. Pare taum ee po havun me a paeh vamomhë, me a ma vakamöꞌ pee, kee teꞌ tönun e ne. \v 34 Kee soe ke raoe pan, “Pöh man rakah, e Sunön Ieesuꞌ to sun hah en, eꞌ to tavus en pe Saëmon.” \v 35 Ivëh, kee vamaaka ke pa ma meh pee pa ma tah kurus to tavus maꞌ manuh hanan. Ee to soe pan, “E Ieesuꞌ to kökök a taëën kemöm inan eah.” \s1 E Ieesuꞌ To Tavus O Vamomhë Peꞌ \r Matiu 28:16-20, me Mak 16:14-18, me Jon 20:19-23 \p \v 36 O vamomhë to vaiihi suk avoeꞌ e ne pa ma tah poë varih ke Ieesuꞌ koman to nö maꞌ, pareꞌ sun topnin e non pee. Pareꞌ soe ke raoe pan, “A komëneöm se teꞌ moomo non.” \p \v 37 Ivëhkëk, eꞌe to töhkak ko naöp rakah ee, ko koman ne pan, eꞌ a apen a teꞌ to mët voh, ivëh nee to ep in. \v 38 Ke Ieesuꞌ soe ke raoe pan, “Suk ataeah, köm töhkak ka komëneöm ponkiꞌ? \v 39 Ep koman öm pa koreneoꞌ me a moneoꞌ vaꞌih. Vaket öm manih peöꞌ paröm nat. A apen a teꞌ to mët voh to hikta teꞌ me non to sionin me to soaꞌ vamanih pa ö nöm to ep va ka nem neoꞌ.” \p \v 40 Eꞌ to soe vamanih pareꞌ vataare en pa koren me a moneah manih pee. \v 41 Ee to pah vaeö suntan rakah ee pa ö nee to ep in e Ieesuꞌ, ivëhkëk, eꞌe to hikta vaman avoeꞌ ne. Ee to pah kokoman vörep e ne, ke Ieesuꞌ hi raoe pan, “Eöm to teꞌ me pöꞌ e nem ta ma taëën to pet non, ha?” \v 42 Kee heꞌ ee peꞌ pa ö iian makah. \v 43 Ke Ieesuꞌ öt a ö iian makah ko ëën en, ee he ep ne. \p \v 44 Keꞌ soe ke raoe pan, “Moaan voh eöꞌ to teꞌ vaꞌpeh me voh a noꞌ neöm ko soe voh keoꞌ peöm. A ma tah kurus nee to kiun suk voh a neoꞌ manih po Vavaasis pe Mosës me manih po puk Vavaasis po Teꞌ Vanënën Soe me manih pa ma Vaëhëh, a ma tah kurus poë varih se tavus vaman rakah ee.” \p \v 45 Keꞌ vöhioꞌ ko vamaaka ken pee pa pusun in a soe pe Sosoenën to kiun non manih po Puk Vapenpen. \v 46 Pareꞌ soe ke raoe pan, “O Puk Vapenpen to soe va non manih pan, E Kristo se teꞌ o kamis ko vakön poen neꞌ se toꞌ taneꞌ hah pa nap mët. \v 47 Ka manih po ëhnan pamëh o vavaasis va pa taateꞌ panih no a napan varih po oeh kurus se vatet, ke Sosoenën se ihan anoe a ma hat pee. Eöm se taneo o vavaasis pamëh manih Jerusalëm. \v 48 Paröm vatvus rakah a ma tah vamanih pa ö nöm to ep vavoh. \v 49 Eöꞌ koman se vanö maꞌ manih peöm a Tuvuh Vasioꞌ, moaan voh ne Tamön to soe vaman voh. Ivëhkëk, eöm se teꞌ anoeh rakah nem pa vöön vëh keꞌ onöt a ö no o kikis va manuh pa vöön va kin se nö maꞌ manih peöm.” \s1 E Sosoenën To Me Hah E Ieesuꞌ Manuh Pa Vöön va Kin \r Mak 16:19-20, me Aposol 1:9-12 \p \v 50 Ke Ieesuꞌ me en pa ma vamomhë peꞌ manuh sinten Bëtaniꞌ, pareꞌ kë a koreneah ko tapui raoe. \v 51 E Ieesuꞌ to tatapui non raoe, e Sosoenën he me peah en peꞌ manuh pa vöön va kin. \v 52 Kee vaeö rakah ko kë ee pa ëhnaneah ko vos hah ee manuh Jerusalëm. \v 53 Pa ma poen kurus rakah nee to teꞌ vaꞌpeh ne pa Iuun Hinhin Apuh pa kë tamoaan a ëhnan e Sosoenën.