\id REV HARUAI NT Revelation translated by John Davies 14-October-2009 \h Repelesin \toc1 Repelesin Jon nuŋ rɨb nugwön kai kɨtöŋa \toc2 Repelesin \mt1 Repelesin \mt2 Jon nuŋ rɨb nugwön kai kɨtöŋa \c 1 \p \fig Nɨ Jon, nɨ nag nɨgön, pön du röbö wödoböŋ mögörɨb Patmos nɨgmä.|alt="port of Patmos" src="HK00373B.TIF" size="col" ref="1:9" \fig* \v 1 \x - \xo 1:1 \xt Rep 22:6\x*Nɨ Jon, God mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋ i mɨdla. Mönö kai kɨtmɨdɨl pik, höd wöxnö nugwölim. God mabö nuŋwa rɨ nölmɨdöi nöbö mö bla, ñɨŋ ap agap apɨm womiöx wöxnö nɨgön aku nugwɨŋ, me rön, God nuŋ Jisas Krais nugwo yadɨm, nuŋ piöŋö ejol nuŋ aku yad abmɨn hön rɨmɨn, nɨ rɨba nuguma. \v 2 Rɨba nugum aku, God mönö nuŋwa yadöŋ aku aipam, Jisas Krais mönö nuŋwa yadöŋ aku aipam nuguma aku, köp kɨ kai kɨtmɨdla. \v 3 \x - \xo 1:3 \xt Rep 22:7,10\x*Womiöx mɨda, ap agap apɨm rɨba nuguma aku magalɨg ila nɨgön rɨp duön diöna. Makwam, nöbö mö mönö kai kɨtmɨdɨl pik ñɨŋ keir mämäga bö nugwöñ akuyöbö aipam, nöbö mö bli mämäga bö nugw yadɨŋ audiöx nugwöñ akuyöbö aipam, God Mönö kɨ nugw pön mai rɨmɨjöñ aku, God raŋ, wahax pöña. \s1 Jon nöbö mö cöc akuyöbö mɨj sö mɨdim akuyöbö ñɨgö mönö yad nölöŋa \p \v 4 \x - \xo 1:4 \xt Eks 3:14-15; Rep 3:1; 4:5\x*Nɨ Jon ñɨgö nöbö mö Esia Propins mögörɨb ulmɨdö hörɨrör akuyöbö mɨj sö Krais cöc nuŋwa mɨdöi akuyöbö, köp kɨ kai kɨtmɨdla. \p God nuŋ weik mɨda, nuŋ maduar ör mɨdöŋa, nuŋ mai öim öim mɨjön aku ñɨgö uliöxön, pɨ ri abön, nugwidɨx mɨdaŋ, ñɨŋ tar mɨd ri ab gɨ mɨjöña. God aipam, inöma akuyöbö mɨj sö hogw rol kiŋ nuŋwa il yöra mɨdöi bla aipam, ñɨgö uliöxön, pɨ ri abön, nugwidɨx mɨdaŋ, ñɨŋ tar mɨd ri ab gɨ mɨjöña. \v 5 \x - \xo 1:5 \xt Sam 89:27; Kol 1:18\x*Jisas Krais, mönö wä aku rag duön, God rɨg yadöŋ mag akuyöbö akwör rön wöröxön, ila nɨgön öbɨlön, mögörɨb piaku kiŋ mɨdöi bla ñɨgö magalɨg nugwidɨx mɨd aku, nuŋ kwo algör ñɨgö uliöxön, pɨ ri abön, nugwidɨx mɨdaŋ, ñɨŋ tar mɨd ri ab gɨ mɨjöña. \q1 Nuŋ anɨŋ madmag nɨgön, hañ nuŋwa pɨnmɨn wöröxön, \q2 ap kib mag gwogwo rɨmɨdöl pɨx kepkep aku örɨx aba. \q1 \v 6 \x - \xo 1:6 \xt 1Pit 2:9; Rep 5:10; 20:6\x*An Kiŋ dib Jisas Krais ram nuŋwa mɨdön, \q2 Nuö God höjöpal ur nölɨb nöbö mö nuŋwa mɨdöla. \q1 Makwam, Jisas Krais, Nöbö mil wä alɨg aku, Nöbö ölɨsö ödöriö aku, \q2 ib nuŋwa öim öim yadɨŋ möx duaŋ! \q2 Mag aliö akuyöbö aku mag waiö. \q1 \v 7 \x - \xo 1:7 \xt Dan 7:13; Sek 12:10; Mat 24:30; Jon 19:34-37; 1Tes 4:17\x*Makwam nugwi! Nuŋ mɨjöi wab i alɨg haŋ, \q2 nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku magalɨg nugwo wöxnö nugwöña. \q1 Nöbö nugwo nugwo pɨlim bla aipam \q2 nugwo wöxnö nugwöña. \q1 Nugwo nugwön, nöbö mö mögörɨb adadö magalɨg, \q2 pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, lɨb pɨlaŋ mɨ göj immɨjöña. \q1 Mɨ, aiön maku! \q2 Mag aliö akuyöbö aku mag waiö. \p \v 8 \x - \xo 1:8 \xt Rep 21:6; 22:13\x*God Nöbö Dib ölɨsö mag keiryöbö alɨg mɨd Nöbö aku, magalɨg rɨb mag akwör mɨd Nöbö aku, nuŋ weik mɨda, maduar mɨdöŋa, mai öim öim mɨjöna. Nuŋ yada, “Nör rɨmön, ap bla magalɨg ila nɨgön mɨda. Nör rɨmön, ap bla magalɨg yöm cɨnöb yöm cönɨŋö,” ra. \s1 Jon rɨba nugwön Jisas nugwöŋa \p \v 9 Nɨ haul ñɨŋa Jon, Kiŋ ana Jisas nöbö mö nuŋwa mɨdön, mabö nuŋwa rɨ nölɨŋ, nöbö mö piaku anɨŋ rɨ gwogwam rɨŋ, rɨb mɨga nugwöinɨŋ, rɨbyöx gɨba alɨg mɨdön, nugwo röböxölmɨŋ, mɨ ususör rön rɨmɨn dumɨda. Nɨ God Mönö aku yad nölön, Jisas hön mönö wä anɨŋ yad wöxnö nɨgöŋ mönö mɨ aku yad nölmön, nɨ nag nɨgön, pön du röbö wödoböŋ mögörɨb Patmos nɨgmä. \p \v 10 Röbö wödoböŋ mögörɨb Patmos piaku mɨdmön, Nöbö Diba wop nuŋ i, God Inöma nuŋ yuö nɨ kwo aja wölɨm nugugɨrön, höglöm nɨ adö bɨl sö mönö dib i, namag röxg mönö pön yadöŋa, \v 11 “Nagö ap agap apɨm nugunö bla, köp kai kɨtön, nöbö mö taun dib hörɨrör akuyöbö mɨj sö Krais cöc nuŋwa mɨdöi piaku, ñɨgö köp aku abaŋ duaŋ. Epesas i, Sɨmöna i, Pegamam i, Taiataira i, Sadis i, Piladelpia i, Leodisia i abaŋ duaŋ,” me röŋa. \fig Jon nuŋ cöc akuyöbö mɨj sö piaku köpa hörirör kai kɨtöŋa.|alt="Rev 7 churches map" src="CHURCREV.tif" size="col" ref="1:11" \fig* \p \v 12 Mönö mag aliö rɨmɨn nugugɨrön, nɨ nöbö mönö yadmɨd aku nugunö, rön, höuöiliö nugumön, rɨg gola pön rim hötɨkö akuyöbö mɨj sö mɨdöŋa. \fig Rɨg gola pön rim hötɨkö akuyöbö mɨj sö mɨdöŋa.|alt="7-lampstands" src="HK085D.tif" size="col" ref="1:12" \fig* \v 13 \x - \xo 1:13 \xt Dan 7:13; 10:5\x*Makwam hötɨkö mibɨl yöra nɨ nugumön, nöbö ha i röxgɨb nöbö i mɨdöŋa. Nuŋ wölɨj mɨxɨl dib i yömɨmɨn yödpɨlö kwol kwol nuŋwa pöröböŋa; rɨg gol pön rim amanö nag dib i pɨ ibön yöd yöraku pisö pɨx nɨgöŋa. \v 14 \x - \xo 1:14 \xt Esik 43:2; Dan 7:9; 10:6; Rep 2:18; 19:12\x*Yöcmac nuŋ aku yöcmac panö nuŋ aku, hön sipsip panö leia mɨd mag akuyöbö, mönö mɨjöi leia mɨd mag akuyöbö röxg mɨdöŋa. Mämäg nuŋ aku, rɨn pin röxg mɨdöŋa. \v 15 Yöd pɨlö nuŋ aku, ap yöj ölɨsö “bras” rɨmɨdöi aku urmɨn yön bɨckwai pɨlmɨd mag akuyöbö röxg mɨdöŋa. Mönö nuŋ aku, röbö höj diba pɨnön bu gɨgɨ rɨmɨd mag akuyöbö yadöŋa. \v 16 \x - \xo 1:16 \xt Hib 4:12; Rep 2:12; 19:15\x*Imag mɨrɨx pɨlö nuŋ aku, gupö akuyöbö mɨj sö pɨ gɨ mɨdöŋa. Yu mɨxɨl ölɨsö kwol kwol kap i ajmöla kul rɨ röpɨn gɨ mɨdöŋa. Haŋaj mämäg yuö nuŋ aku, naiö mibɨl yörɨk pisö hön, naiö ölɨsö nɨgmɨd mag akuyöbö röŋa. \p \v 17 \x - \xo 1:17-18 \xt Ais 44:6; 48:12; Rep 2:8; 22:13\x*Nɨ nugwo nugwön, yödpɨlö nuŋ il yöra hö pɨn mödömödö pɨlön, nöbö mö wöröxmɨn lɨd pɨl gɨ mɨd mag akuyöbö rɨg mɨdma. Almön, nuŋ imag mɨrɨx pɨlö nuŋ aku nɨ pɨ nugwön yadöŋa, “Ipöxmɨjɨnö! Nör rɨmön, ap bla magalɨg ila nɨgön mɨda. Nör rɨmön, ap bla magalɨg yöm cɨnöb yöm cönɨŋö,” ra. \v 18 Nɨ mɨ Öim Kömö Mɨdɨb Nöbö aku. Höd wöröxma jɨ nugwö! Weik kömö mɨdön, öim öim kömö mɨjɨna. Nɨ ‘Wöröxɨb Mag’ aku nugwidɨx mɨdla. Nöbö mö wöröxön du ‘Rönau Rama’ mɨdöi akuyöbö, nɨ ki wab aku pɨ gɨ mɨdön, ‘Rönau Rama’ kau aku aipam, nöbö mö ‘Rönau Rama’ mɨdöi yöraku bla aipam nugwidɨx mɨdla. Nɨ uba rödmön ñɨŋ kwo algör kömö diöña. \p \v 19 “Makwam, ap agapɨm nugumɨdlö aku köpa kai kɨtö. Weik rɨmɨda akuyöbö nugwön, mai cön akuyöbö nugwön, magalɨg köp bö kai kɨtö. \v 20 Ap nugumɨdlö piaku mönö il aku aliö mɨda: gol pön rim hötɨkö akuyöbö mɨj sö nugumɨdlö piaku, nöbö mö mögörɨb hörɨrör akuyöbö mɨj sö Krais cöc nuŋwa mɨdöi akuyöbö nugumɨdlö maku. Gupö akuyöbö mɨj sö imag mɨrɨx pɨlö na rola nugumɨdlö piaku, ejol cöc akuyöbö mɨj sö nugwidɨx mɨdöi akuyöbö nugulaŋö,” röŋa. \c 2 \s1 Krais nöbö mö nuŋwa Epesas mɨdmɨdöi blaku mönö yad nölɨb \p \v 1 \x - \xo 2:1 \xt Rep 1:16\x*“Makwam taun dib Epesas Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi akuyöbö, ejola ñɨgö nugwidɨx mɨd aku mönö nugwo köp kai kɨtön yajɨnö: \pi1 ‘Nöbö gupö akuyöbö mɨj sö imag mɨrɨx pɨlö nuŋ adö pɨ gɨrön, gol pön rim hötɨkö akuyöbö mɨj sö mibɨl yöra yönmɨd Nöbö aku, Epesas cöca Krais nöbö mö nuŋwa nugwidɨx mɨd ejola, nagö mönö kɨ yad abmɨda. \pi1 \v 2 \x - \xo 2:2 \xt 1Jon 4:1\x*Nuŋ yada, \pi1 “Ñɨŋ rɨg rɨmɨdöi mag aku nɨ mödö nugula. Ñɨŋ ipɨtölöi, mabö ususör rön amɨn rɨp dumɨdöi aku nɨ mödö nugula. Nöbö mö rɨ gwogwam rɨmɨdöi akuyöbö ñɨŋ nugum, ñɨgö wä röl. Nöbö Jisas mönö wä pön dub nöbö mɨdölɨŋö, rön, inakmönö hörön yadmɨdöi akuyöbö ñɨŋ nugw ri abön hölul rɨmɨdöia. \v 3 Nɨ nugw pön mönö na yad nölmɨn ñɨgö ömörö pɨ nölɨm, ñɨŋ nɨg duölöi, ipɨtölöi, nɨ pɨsaŋ cɨrɨp gör mɨdöi aku, nɨ wä ra. \pi1 \v 4 “Jɨ nɨ mönö i mɨda. Ñɨŋ höd nɨ pɨsaŋ cɨrɨpön madmag ödöriö nɨgmɨdim mag aku pön du pikai abim? \v 5 \x - \xo 2:5 \xt Rep 3:3\x*Ñɨŋ höd nɨ madmag nɨgön, rɨ ri abmɨdöi mag wä aku, an pödpöd rön röböxnɨŋö, rön, höuöil höd rɨg mɨd ri ab gɨ mɨdmɨdöi mag akuyöbö iswob alɨg mɨjöña. Nöi mɨjön aku, nɨ hön hötɨkö ñɨŋa pɨ gɨ du pɨna. \pi1 \v 6 “Jɨ mag i rɨmɨdöi aku, nɨ wä ra. Nöbö mö ñɨŋ nöbö Nikolas inakmönö hör yad nöl yönmɨd mönö aku pön, mag gwogwo rɨmɨdɨm nɨ wä röl aku, ñɨgö kwo algör wä röl. \pi1 \v 7 \x - \xo 2:7 \xt Jen 2:9; Rep 22:2,19\x*“Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla, God Inöma nuŋ Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi mögörɨb hör adadö piaku ñɨgö rɨg yadmɨd mönö kɨ audiöx nugw ri aböña. \pi1 Nöbö mö ömörö pön, rɨb mɨga yöxölön, nɨ cɨrɨp gör mɨjöñ bla, wop pörɨba hön aku nɨ ñɨgö yadmön, bɨ römö mag kömö öim mɨdɨb God möriwö wä nuŋwa bɨl sö wöl gɨ mɨd aku pön nɨmöñɨŋö,” rö,’ rö. \s1 Krais nöbö mö nuŋwa Sɨmöna mɨdmɨdöi blaku mönö yad nölɨb \p \v 8 “Makwam taun dib Sɨmöna Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi akuyöbö, ejola ñɨgö nugwidɨx mɨd aku mönö nugwo köp kai kɨtön yajɨnö: \pi1 ‘Nuŋ rɨmɨn, ap akuyöbö magalɨg ila nɨgön mɨd Nöbö aku; nuŋ rɨmɨn, ap akuyöbö magalɨg yöm cɨnöb yöm cön Nöbö aku; nuŋ wöröxön höbkal öbɨlöŋ Nöbö aku, Sɨmöna cöca Krais nöbö mö nuŋwa nugwidɨx mɨd ejola, nagö mönö kɨ yad abmɨda. \pi1 \v 9 \x - \xo 2:9 \xt 2Kor 11:14-15; Rep 3:9\x*Nuŋ yada, \pi1 “Nɨ nugula, nöbö mö bli, an God nöbö mö ödöriö mɨdölɨŋö, rɨmɨdöia, jɨ Seten höjöpalɨb ram nuŋwa mɨdön, ñɨgö yad mönö nɨg gɨr mɨdöia. Ömörö ñɨgö pödpödiö mɨd akuyöbö, nɨ kwo algör nugula. Ñɨŋ nöbö mö lɨblɨb mɨdö bla mɨdöia, jɨ nɨ nugula God mämäg il rol nuŋwa ñɨŋ rɨb nöbö mö ödöriö mɨdöia. \v 10 \x - \xo 2:10 \xt 2Tim 4:8; Jems 1:12\x*Ñɨŋ ömörö pɨba rɨmɨdöi aku, rɨb diba yöxmɨjeñ. Nugwi! Womiöx mɨda, ñɨŋ Krais cɨrɨp ri aböiŋönö pɨn bɨcöñɨŋö, rön, kɨjaki raŋ, ñɨgö bli pɨ nag nɨgöña. Wop akuyöbö ragpɨd sö ñɨgö mɨ rɨ gwogwam rön ömörö nöl gɨr mɨjöña. Jɨ ñɨgö mag kai rön aŋadö pɨl pal nɨgɨba rɨmɨjöñ aku, rɨb diba yöx nugumɨjeñ. Nɨ cɨrɨp gör mɨdɨŋ pɨl pal nɨgmɨjöñ aku, ñɨgö usaŋ kömö öim mɨdɨb mea nöina. \pi1 \v 11 \x - \xo 2:11 \xt Rep 20:14; 21:8\x*Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla, God Inöma nuŋ Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi mögörɨb hör adadö piaku ñɨgö rɨg yadmɨd mönö kɨ audiöx nugw ri aböña. \pi1 Seten nuŋ ñɨgö mɨ ususör rön pön pɨxɨp duba cön aku, jɨ nöbö mö nɨ cɨrɨp gör mɨjöñ akuyöbö, ölɨŋ höb diba pön wöröxmä akuyöbö iswob wöröxeñɨŋö,” rö,’ rö. \s1 Krais nöbö mö nuŋwa Pegamam mɨdmɨdöi blaku mönö yad nölɨb \p \v 12 “Makwam taun dib Pegamam Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi akuyöbö, ejola ñɨgö nugwidɨx mɨd aku mönö nugwo köp kai kɨtön yajɨnö: \pi1 ‘Nöbö yu mɨxɨl ölɨsö nuŋwa kwol kwol ñɨrö ñɨrö mɨd Nöbö aku, Pegamam cöca Krais nöbö mö nuŋwa nugwidɨx mɨd ejola, nagö mönö kɨ yad abmɨda. \pi1 \v 13 Nuŋ yada, \pi1 “Nɨ nugula, ñɨŋ öliöxön amɨn mɨdöia. Nöbö mö mögörɨb ñɨŋa mɨdöi mibɨl yöra, Seten nuŋ kiŋ röxgöb nugwidɨx mɨda. Jɨ ñɨŋ mönö na nugw pɨ ri abön, nɨ cɨrɨp ri ab gɨr mɨdöia. Mögörɨb Seten nugwidɨx mɨd yöraku, Adipas mönö wä na aku nöbö mö akuyöbö ñɨgö yad nöl mɨdmɨn, nugwo pɨl pal nɨgmä, jɨ ñɨŋ nɨ röböxölim. \pi1 \v 14 \x - \xo 2:14 \xt Naba 22:1–25:2; 31:16; 2Pit 2:15\x*Makwam mönö bli mɨda. Nöbö mö ñɨŋ bli, Belam mönö rɨg yad nölmɨdöŋ mag akuyöbö yad nölmɨdöia. Nöbö Belam aku, Belak nugwo rɨmɨj uröŋ mönö, Belak nuŋ du Isrel nöbö mö bla ñɨgö pön pɨxɨp dumɨn, ñɨŋ nɨ röböxön, ap nɨmɨb hör ap god inakmönö bla pal höjöpal ur nölmɨdmä aku nɨmmɨdmä. Belak Isrel nöbö mö ñɨgö yadmɨn, ñɨŋ mö kib nöbö kib rɨmɨdmä. \v 15 Isrel nöbö mö maduar rɨmɨdim mag akuyöbö, ñɨŋ bli nöbö Nikolas inakmönö nuŋ aku pön, mag gwogwo rɨm dumɨda. \v 16 Makwam, ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi mag aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxöña. Akuyöbö aleñ aku, nɨ yadkap rɨmgör hön, yu mɨxɨl ölɨsö ajmöl nɨ bö höröpɨn aku pön, nöbö mö almɨdöi akuyöbö pɨsaŋ nuö nuö pina. \pi1 \v 17 \x - \xo 2:17 \xt Eks 16:4,14-15,33-34; Ais 62:2; Jon 6:48-50\x*Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla, God Inöma nuŋ Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi mögörɨb hör adadö piaku ñɨgö rɨg yadmɨd mönö kɨ audiöx nugw ri aböña. \pi1 Seten nuŋ ñɨgö mɨ ususör rön pön pɨxɨp duba cön aku, jɨ nöbö mö nɨ cɨrɨp gör mɨjöñ akuyöbö, ap mana umadim ap aku nɨ ñɨgö bli nölmön nɨmöña. Nɨ algör ñɨgö rɨg age hörɨrör nöina. Rɨg nöin adö blaku ib yoŋyöbö kɨtön hörɨrör paŋ paŋ nölmön, nöbö mö pöñ piakwör nugwöñɨŋö,” rö,’ rö. \s1 Krais nöbö mö nuŋwa Taiataira mɨdmɨdöi blaku mönö yad nölɨb \p \v 18 \x - \xo 2:18 \xt Rep 1:14-15\x*“Makwam taun dib Taiataira Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi akuyöbö, ejola ñɨgö nugwidɨx mɨd aku mönö nugwo köp kai kɨtön yajɨnö: \pi1 ‘God Ha nuŋwa, mämäg yuö nuŋwa rɨn pin röxg mɨdmɨn nugugɨrön, yödpɨlö nuŋwa, yöj bras rɨmɨdöi aku urmɨn yön bɨckwai pɨlmɨd mag akuyöbö rɨg mɨd Nöbö aku, Taiataira cöca Krais nöbö mö nuŋwa nugwidɨx mɨd ejola, nagö mönö kɨ yad abmɨda. \pi1 \v 19 Nuŋ yada, \pi1 “Ñɨŋ rɨg rɨmɨdöi mag aku nɨ mödö nugula. Nɨ madmag nɨgön, nöbö mö bla ñɨgö aipam madmag nɨgön, ususör rön mabö na rɨ gör mɨdöi aku, nɨ mödö nugula. Haul nöbö mölöu nöbö piaku nuö nuö pɨ ösös rɨ ri abön, rɨ nölön, ömörö pön öliöxön amɨn mɨdön rɨb mɨga yöxmɨdöi aku, nɨ mödö nugula. Almɨdöi aku, höd ulul rɨmɨdöia, jɨ weik mɨ uplöb rɨmɨdöi aku, nɨ mödö nugula. \pi1 \v 20 \x - \xo 2:20 \xt 1Kiŋ 16:31; 2Kiŋ 9:22\x*Jɨ mönö i mɨda. Mö Jesebel aku yad abölöi. Mönö inakmönö hörön, nɨ God mönö yad nölɨb mö i mɨdlö ra. Nöbö mö nɨ nugw pöi akuyöbö, ñɨgö inakmönö hör yad nölön, pön pɨxɨp dumɨn, ñɨŋ nɨ röböxön, mö kib nöbö kib rɨmɨdöia. Nuŋ ñɨgö yadɨm, ap nɨmɨb god inakmönö hör ap akuyöbö pal höjöpal ur nölmɨdöi ap akuyöbö nɨmmɨdöia. \v 21 Nuŋ mag gwogwo aku röböxön mɨd ri ab gɨ mɨjönɨŋönö wöhö, rön, nugugu mɨd wöhö nugwön röböxla. \v 22 Aliö al aku nɨ nugwo äbäñ rol yöraku abmön, nugwo ap diba raŋ, mɨ ölɨŋ höb diba pöna. Nöbö nuŋ pɨsaŋ mag yönmɨdöi piaku, ap kib mag gwogwo rɨmɨdöl aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxeñ aku, ñɨgö kwo algör rɨmön, ap diba raŋ, mɨ ölɨŋ höb diba pöña. \v 23 \x - \xo 2:23 \xt Sam 7:9; Jer 17:10; Rep 20:12-13\x*Nöbö mö nugwo mai dumɨdöi piaku ñɨgö mödoŋwadö pɨl pal nɨg mɨjɨn aku, nöbö mö nɨ cöc mögörɨb hörɨrör mɨdöi piaku, nɨ nugw ri abön nugwöña, nɨ nöbö mö rɨb madmag yuörɨb ñɨŋ bö nugw ri abön, magalɨg rɨg rɨmɨdöi akuyöbö nugw ri abön, ñɨgö paŋ paŋ mag aliö akwör paiŋö nöina. \v 24 Ñɨŋ Taiataira nöbö mö bli, mö aku mönö gwogwo yad nöl mönö aku yöxmɨdölöi; Seten mönö gwogwo il me rɨmɨdöi mönö aku nugw pölöi. Makwam, nɨ ñɨgö ömörö pɨbä mönö bli yadöin. \v 25 \x - \xo 2:25 \xt Rep 3:11\x*Nɨ nugw pön cɨrɨp ri abmɨdöi mag aku pɨ cɨcɨ nɨg gɨ mɨdɨŋ mɨdɨŋ, mai nɨ ina! \pi1 \v 26 \x - \xo 2:26 \xt Sam 2:8-9\x*Nöbö mö nɨ cɨrɨp ri abön mɨdɨp duön, ömörö pön nɨ röböxeñ akuyöbö, nɨ ñɨgö yadmön, nöbö mö mögörɨb hörɨrör akuyöbö nugwidɨx mɨjöña. \v 27 Aku agapɨm: Acö mönö i nɨ yadön yadöŋa, \q1 ‘Nɨ yadmön, ain yöd i pön, \q2 wi yöj bla pal bör abmɨdöi mag akuyöbö, \q1 nöbö mö mögörɨb hörɨrör akuyöbö \q2 mɨ ölɨsö diba rödön ñɨgö nugwidɨx mɨjönɨŋö,’ röŋa. \pi1 \v 28 \x - \xo 2:28 \xt Rep 22:16\x*Nöbö mö nɨ cɨrɨp ri abön mɨdɨp duön, ömörö pön nɨ röböxeñ akuyöbö, ruö löubi rɨm gupö pogulɨd wä wöl höm nugwöi aku ñɨgö nöiöna. \pi1 \v 29 Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla, God Inöma nuŋ Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi mögörɨb hör adadö piaku ñɨgö rɨg yadmɨd mönö kɨ audiöx nugw ri aböñö,” rö,’ rö. \c 3 \s1 Krais nöbö mö nuŋwa Sadis mɨdmɨdöi blaku mönö yad nölɨb \p \v 1 \x - \xo 3:1 \xt Rep 1:4,16\x*“Makwam taun dib Sadis Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi akuyöbö, ejola ñɨgö nugwidɨx mɨd aku mönö nugwo köp kai kɨtön yajɨnö: \pi1 ‘God Inöma akuyöbö mɨj sö, gupö akuyöbö mɨj sö pɨ gɨ mɨd Nöbö aku, Sadis cöca Krais nöbö mö nuŋwa nugwidɨx mɨd ejola, nagö mönö kɨ yad abmɨda. \pi1 Nuŋ yada, \pi1 “Ñɨŋ rɨg rɨmɨdöi mag aku nɨ mödö nugula. Nöbö mö akuyöbö ñɨgö nugwön nugwöla ñɨŋ kömö mɨdön nɨ mai dumɨdöia, jɨ ñɨŋ aŋadö wöröxön nɨ mai duölöi. \v 2 God mönö rɨg yadmɨd akuyöbö rɨp duön, mibɨl yöra röböxöi aku, God nugumɨn wä röl. Makwam, inɨmö ua hölɨmmɨdöi aku öbɨlöña. Kömö mag ñɨŋa aŋadö wöröxɨba rɨmɨd aku rɨ ri abɨŋ, ölɨsö pɨlaŋ. \v 3 \x - \xo 3:3 \xt Mat 24:43-44; 1Tes 5:2; Rep 2:5; 16:15\x*Krais mönö wä aku yad nölɨm nugwöi aku, nugw pɨ cɨcɨ nɨgön, ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxön, Krais mönö wä aku rɨg yadmɨd mag akuyöbö cöña. Inɨmö ua hölɨmmɨdöi aku öbɨleñ aku, nɨ nöbö ap kib pɨb bla nugugu mɨdɨm hölöi mag akuyöbö alɨp hömön, nugwön pɨlɨx cöña. \pi1 \v 4 \x - \xo 3:4 \xt Jud 23\x*Jɨ ñɨŋ Sadis nöbö mö piaku bli wölɨj ñɨŋa rɨm pɨx pɨlöl; mönö wä na nugw pön, rɨg yad mag akuyöbö akwör rɨ gɨr mɨdöi aku mɨ, ñɨŋ wölɨj leia röbön nɨ pɨsaŋ yönmɨjnɨŋa. \v 5 \x - \xo 3:5 \xt Eks 32:32-33; Mat 10:32; Luk 12:8\x*Nöbö mö ömörö pön, ususör rön, nɨ nugw pɨ gö nɨgön, cɨrɨp gör mɨdɨŋ diön piaku, nɨ ñɨgö kwo algör wölɨj lei wä aku yöm nöina. Ib ñɨŋa nöbö mö öim kömö mɨdɨb köp rogw mɨdö bö kai kɨt gɨm mɨd aku, örɨx aböin wöhö. Acö na aipam, ejol nuŋ bla aipam nugugu mɨdɨŋ nugugɨrön, nöbö mö na mɨdöiŋö, rön, wöxnö yajɨna. \pi1 \v 6 Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla, God Inöma nuŋ Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi mögörɨb hör adadö piaku ñɨgö rɨg yadmɨd mönö kɨ audiöx nugw ri aböñɨŋö,” rö,’ rö. \s1 Krais nöbö mö nuŋwa Piladelpia mɨdmɨdöi blaku mönö yad nölɨb \p \v 7 \x - \xo 3:7 \xt Ais 22:22\x*“Makwam taun dib Piladelpia Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi akuyöbö, ejola ñɨgö nugwidɨx mɨd aku mönö nugwo köp kai kɨtön yajɨnö: \pi1 ‘Nöbö Lei aku; mönö mɨ ödöriö yadmɨd Nöbö aku; kiŋ Depid ki wab höd pɨ gɨ mɨdmɨd ki wab akwör wopik pɨ gɨ mɨd Nöbö aku, uba rödaŋ, nöbö mö bli uba wölɨb maga mɨdöl; jɨ uba wöl nölaŋ, nöbö mö bli rödɨb maga mɨdöl. Nöbö akwör Piladelpia cöca Krais nöbö mö nuŋwa nugwidɨx mɨd ejola, nagö mönö kɨ yad abmɨda. \pi1 \v 8 \x - \xo 3:8 \xt 1Kor 16:9\x*Nuŋ yada, \pi1 “Ñɨŋ rɨg rɨmɨdöi mag aku nɨ mödö nugula. Ñɨŋ nöbö mö mɨga mɨdölöi, jɨ mönö na nugw pɨ gö nɨgön, nöbö mö mibɨla ñɨŋ nöbö mö na mɨdöi aku wöxnö yad nölmɨdöia. Makwam, ñɨgö uba rödmön, nöbö mö bli wöl nölɨb maga mɨdöl. \v 9 \x - \xo 3:9 \xt Ais 45:14; 49:23; 60:14; Rep 2:9\x*Nöbö mö bli, an God nöbö mö ödöriö mɨdölɨŋö, rɨmɨdöia, jɨ Seten höjöpalɨb ram nuŋwa mɨdöia. Makwam, nɨ ñɨgö rɨmön, ñɨŋ magalɨg du yödpɨlö ñɨŋ il yöra höxmax yuön, iröpa ubɨlön, nɨ ñɨgö madmag nɨgmɨdla aku nugwɨŋ. \v 10 \x - \xo 3:10 \xt Luk 21:19; 2Tim 2:12\x*Ñɨgö rɨ gwogwam rɨmɨdöia, jɨ nɨ rɨg yadmɨdɨl mag akuyöbö akwör rön, rɨb mɨga yöxölim, ususör rön, mabö na rɨ gör mɨdöi aku mɨ, nöbö mö mögörɨb il kɨ hör adadö akuyöbö, nɨ cɨrɨp gɨ mɨjöñɨŋönö nɨ röböxöñɨŋö, rön, ñɨgö magalɨg ömörö nöin wop aku, ñɨgö aipam nölöin. \pi1 \v 11 Womiöx mɨda ina. Mönö wä na nugw pöi aku, nugw pɨ gö nɨgön, nɨ cɨrɨp gör mɨdɨŋ, kömö öim mɨdɨb usaŋ wab aku ñɨgö nöinö, rɨl aku, nöbö mö bli um pɨn pön dueñɨm. \v 12 \x - \xo 3:12 \xt Ais 62:2; 65:15; Rep 14:1; 21:2\x*Nöbö mö yön God Mönö rɨg yadmɨd mag akuyöbö raŋ, nugwo rɨ gwogwam rɨŋ, rɨb mɨga yöx nugwen, God Mönö rɨg yadmɨd mag aliö akwör rɨp duön, nɨ cɨrɨp gör mɨjön aku, nɨ nugwo rɨmön, God na höjöpalɨb ram aku padö dib i röxg mɨjöna. Nuŋ öim öim God höjöpalɨb ram aku ram möl yuö kwo mɨdön rɨŋadö röu duen. Nɨ mɨxɨñ nuŋwa, God na ib nuŋ aku aipam kai kɨtön, God na taun dib nuŋwa Jerusalem yoŋyöbö adöx yöd röul adö kau sebö hön taun dib aku ib aku aipam kai kɨtön, ib nɨ yoŋyöbö aku aipam kai kɨtön cɨna. \pi1 \v 13 Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla, God Inöma nuŋ Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi mögörɨb hör adadö piaku ñɨgö rɨg yadmɨd mönö kɨ audiöx nugw ri aböñɨŋö,” rö,’ rö. \s1 Krais nöbö mö nuŋwa Leodisia mɨdmɨdöi blaku mönö yad nölɨb \p \v 14 “Makwam taun dib Leodisia Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi akuyöbö, ejola ñɨgö nugwidɨx mɨd aku mönö nugwo köp kai kɨtön yajɨnö: \pi1 ‘Nöbö ib nuŋwa “Mag Aliö Akuyöbö Cön” Nöbö aku; Nöbö, God nuŋ yadɨm, ap bla magalɨg rɨ nɨgöŋ Nöbö aku; Nöbö nuŋ God rɨg yadmɨd mag akuyöbö akwör rön, mönö wä aku pön du ödöriö akwör yad nölmɨd Nöbö aku, Leodisia cöca Krais nöbö mö nuŋwa nugwidɨx mɨd ejola, nagö mönö kɨ yad abmɨda. \pi1 \v 15-16 \x - \xo 3:15-16 \xt Rom 12:11\x*Nuŋ yada, \pi1 “Ñɨŋ rɨg rɨmɨdöi mag aku nɨ mödö nugula. Nɨ mɨ aŋadö cɨr pölöi; nɨ mɨ aŋadö röböxölöi. Mönö wä na aku aŋadö nugw pön, rɨg yadmɨd mag akwör cöñɨŋönö aŋadö röböxöñ aku waiar! Nɨ rorol sö rɨbyöx nugumɨdöi aku, ñɨgö höjöx abna. \v 17 \x - \xo 3:17 \xt Luk 12:21; 1Kor 4:8\x*Ñɨŋ yadmɨdöia, ‘An rɨb nöbö mö mɨd ri abmɨdöla; ap ana mɨga mɨda; ap i met wölö,’ rɨmɨdöia, jɨ ñɨŋ nöbö mö mölyöbö röxg mɨdöia; ñɨŋ nöbö mö lɨblɨb mɨdö bla mɨdöia; ñɨŋ nöbö mö ap mɨdöl mɨdö bla mɨdöia; ñɨŋ nöbö mö mämäg we mɨdöia; ñɨŋ magör mɨdöia. Jɨ ñɨŋ keir nugwölöi. \v 18 \x - \xo 3:18 \xt Ais 55:1\x*Makwam ñɨgö mönö yadɨba rɨmɨdɨl kɨ nugw ri abön, mag aliö akwör cöña. Nöbö mö lɨblɨb mɨdö bla mɨdöi aku, nɨ hön rɨg gol na urmön yönön bɨcep rɨb rɨba alɨg mɨdöl aku wobön, rɨb nöbö mö mɨjöña. Magör mɨdöi aku, nöbö mö nugwɨŋ möigw yöxbä maga ra aku, nɨ hön wölɨj lei i wobön yömöña. Mämäga ix nugwölöi aku, nɨ hön mämäga pɨrɨb ap i wobön pɨlɨŋ, mämäga we wöl aku ix nugwöña. \pi1 \v 19 \x - \xo 3:19 \xt 1Kor 11:32; Hib 12:6; Rep 2:5\x*Nöbö mö ñɨgö madmag nɨgmɨdɨl akuyöbö rɨ gwogwam rɨmɨjöñ aku, ñɨgö röböxöin; mɨd ri abɨŋ, me rön, ömörö nölön mönö nölmɨdla. Makwam, ñɨŋ rɨb ölɨsö yöxön, ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, aŋadö röböxön mɨd ri aböña. \v 20 \x - \xo 3:20 \xt Jon 14:23\x*Nugwi! Nɨ hön, rɨŋadö bö mɨdön, ubalɨja pal gigu rɨ gɨr pöx mɨdla. Nöbö mö kai mönö na nugwön uba röjön aku, nɨ ram möl nuŋwa duön, nuŋ pɨsaŋ ap nɨmön nɨgiö paŋör mɨjnɨŋa. \fig Nöbö mö kai mönö na nugwön uba röjön aku, nɨ ram möl nuŋwa duön, nuŋ pɨsaŋ ap nɨmön nɨgiö paŋör mɨjnɨŋa.|alt="Jesus knocking at door" src="cn02107B.tif" size="col" ref="3:20" \fig* \pi1 \v 21 Seten nɨ ömörö diba pɨ nölöŋ wop aku, Acö na mönö nuŋ aku röböxölɨm; rɨg yadöŋ mag akwör rɨp duön mönö, Acö pɨsaŋ hogw rol kiŋ nuŋwa rola römɨdma. Mag aliö akuyöbö, nöbö mö Seten ñɨgö ömörö nölmɨn, mönö wä na aku röböxeñ, nɨ cɨrɨp gör mɨjöñ akuyöbö, ñɨgö yad pön hön nɨ pɨsaŋ hogw rol kiŋ na rola römɨjnɨŋa. \pi1 \v 22 Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla, God Inöma nuŋ Krais nöbö mö nuŋwa mɨdöi mögörɨb hör adadö piaku ñɨgö rɨg yadmɨd mönö kɨ audiöx nugw ri aböñɨŋö,” rö,’ rö,” röŋa. \c 4 \p \v 1 \x - \xo 4:1 \xt Rep 1:1,10\x*Mönö kai kɨtmɨdla aku rɨb nugup duön, iswob rɨba nugwön nugumön, God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö yöraku uba röd gɨ mɨdöŋa. Höd namag röxg yadmɨn nugum aku, iswob yadön nɨ yadöŋa, “Bli yörɨk wölö, ap mai rɨg cön akuyöbö akwör nagö yabunö” röŋa. \v 2 \x - \xo 4:2 \xt Ais 6:1\x*Aliö rɨmɨn nugugɨrön, God Inöma nuŋ hön nɨ aja wölöŋa nugwön nɨ nugumön, adöx yöd röul adö kau sö yöraku nöbö i hogw rol kiŋ rola römɨd gɨ mɨdöŋa. \v 3 \x - \xo 4:3 \xt Esik 1:28\x*Yöraku römɨd gɨ mɨdöŋ Nöbö aku mila alɨg mɨdöŋa; rɨg jaspa aipam rɨg kanilian aipam leia rɨg mila abmɨd mag akuyöbö alɨg mɨdöŋa. Nöbö hogw rol kiŋa römɨd gɨ mɨdöŋ yöraku, sibeñ aibeña nugwo wob yuö nɨg gɨ mɨdɨm, rɨg emral röxg yön sɨgɨñ aigɨña römalön cöröx cöröx gɨ mɨdöŋa. \v 4 \x - \xo 4:4 \xt Rep 3:18\x*Hogw rol kiŋ aku mibɨl bö mɨdmɨn nugugɨrön, hogw rol kiŋ akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö agñɨŋ bö (24) ragö ila nɨg gwogwäbö rɨmä. Yöj nöbö akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö agñɨŋ bö (24) bla wölɨj leia yömön, rɨg gol pön rim usaŋ wab akuyöbö hörɨrör nɨgön, hogw rol kiŋ piaku rola römɨd gɨ mɨdmä. \v 5 \x - \xo 4:5 \xt Esik 1:13; Sek 4:2; Rep 1:4; 8:5; 11:19; 16:18\x*Nöbö hogw rol kiŋ mibɨl bö römɨd gɨ mɨdöŋ yöraku yöbö, añɨgölö ñɨr gɨrön, gunɨm gigu rɨm pɨ mɨlkapa nɨgɨm duöŋa. Hogw rol kiŋ il yöraku hötɨkö akuyöbö mɨj sö yönön mil ab gɨ mɨdöŋa. Hötɨkö piaku mɨ, God Inöma akuyöbö mɨj sö nuŋ bla mɨdöi maku. \v 6 \x - \xo 4:6 \xt Esik 1:5-10,22; 10:14\x*Nöbö hogw rol kiŋ mibɨl bö römɨd gɨ mɨdöŋ il yöra, unaŋ rɨg aku glas röxg cöröx cöröx gɨ mɨdöŋa. Hogw rol kiŋ aku ap kömö mös mös ragö ila nɨg gwogwäbö rɨmä. Ap piaku mämäga mɨga akwör höglöm adö mɨdɨm, ibön adö mɨdöŋa. \v 7 Ap kömö piaku, i laiön röxg mɨdöŋa, i hön kau nöbönɨŋ röxg mɨdöŋa, i nöbö haŋaj mämäg yuö röxg mɨdöŋa, i yöur du upɨc mɨxɨla rɨg mɨd akuyöbö mɨdöŋa. \v 8 \x - \xo 4:8 \xt Ais 6:2,3; Esik 1:18; 10:12\x*Makwam ap kömö mös mös piaku magalɨg upɨc akuyöbö iŋösu sö mɨdöŋa. Mämäga mɨga akwör mɨxɨña magalɨg mɨdöŋa. Mämäga upɨc mo bla aipam mɨdöŋa. Makwam mil pɨxmag yuö wopala yadön mɨd gɨr yadmɨdöia, \qc “NUŊ NÖBÖ LEI GUDOGUDÖ! “NUŊ NÖBÖ LEI GUDOGUDÖ! “NUŊ NÖBÖ LEI GUDOGUDÖ! GOD NÖBÖ DIB ÖLƗSÖ KEIRYÖBÖ ÖDÖRIÖ! NUŊ AP RÖLƗB I MƗDÖL! AGAP APƗM CƗNÖB, CÖNA! NUŊ MADUAR IB HÖR I MƗDMƗDA, NUŊ WEIK MƗDA, NUŊ MAI ÖIM ÖIM MƗJÖNƗŊÖ!” \m rɨmɨdöia. \p \v 9 Makwam ap kömö mös mös piaku, Öim öim kömö mɨjön Nöbö aku hogw rol kiŋ rola römɨd gɨ mɨd Nöbö aku, nuŋ Nöbö wä keiryöbö mɨdö, rön, nugwo ri ablaŋe rɨ gɨrön, ib mil nuŋwa alɨg yadmɨn bɨl sö dumɨn nugugɨrön, \v 10 \x - \xo 4:10 \xt Rep 19:4\x*yöj nöbö akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö agñɨŋ bö (24) bla, Nöbö hogw rol kiŋ mibɨl bö römɨd gɨ mɨd il yöra höxmax yuön, öim öim kömö mɨjön Nöbö aku nugwo ri abö rɨ gɨrön, ib nuŋwa yadmɨn bɨl sö dumɨda. Usaŋ ñɨŋ me bla pɨ öröu nuŋ mɨd yöra nɨgön, yadmɨdöia, \q1 \v 11 “God Nöbö Dib an! \q1 Nöbö mö piaku magalɨg, \q2 naŋ Nöbö dib keiryöbö ödöriö, me rön, \q2 ib nagö yadɨŋ adöx sö duaŋ. \q1 Nöbö mö piaku magalɨg, \q2 naŋ Nöbö waiö keiryöbö ödöriö, me rön, \q2 ib nagö yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nöbö mö piaku magalɨg, \q2 naŋ Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö, me rön, \q2 ib nagö yadɨŋ möx sö duaŋ. \q1 Naŋör ap akuyöbö magalɨg rɨ nɨgmö. \q2 Naŋör yadman, nöbö mö mɨdɨm, ap bla magalɨg mɨdö,” rɨmɨdöia. \c 5 \s1 Jon köp nag nɨg gɨb i nugwöŋa \p \v 1 \x - \xo 5:1 \xt Ais 29:11; Esik 2:9-10\x*Makwam rɨb nugup duön nugumön, hogw rol kiŋ mibɨl bö römɨd gɨ mɨdöŋ Nöbö aku, köp rogw dib i rɨb adöi adöi nag nɨg gɨb imag mɨrɨx pɨla pɨ gɨ mɨdöŋa. Köp aku, rɨŋadö adö bla kai kɨtön, yuadö kai kɨtön rɨmä. Makwam rɨb ödöi ödöi wobön, nag hörɨrör akuyöbö mɨj sö nɨg ri abmä. \v 2 Makwam nɨ nugumön, God ejol ölɨsö ödöriö i wö diba rön yadöŋa, “Nöbö mö kaim nag nɨgim köp rogw mɨdö kɨ pɨ yauön owa?” röŋa. \v 3 Aliö röŋ aku, jɨ adöx sö aipam, mögörɨb mɨgrö kɨ aipam, mögö yuö bö aipam, nöbö mö köp aku nag rɨba rödön yaubä i mɨdölöŋ. \v 4 Adöx sö aipam, mögörɨb mɨgrö kɨ aipam, mögö yuö bö aipam, nöbö mö köp aku nag rɨba rödön yaubä nöbö i hölu nugwölim aku, nɨ mɨ ödöriö ögwö yöxön im gɨr mɨdma. \v 5 \x - \xo 5:5 \xt Jen 49:9; Ais 11:1,10; Rep 22:16\x*Jɨ yöj nöbö piaku nöbö i nɨ yadöŋa, “Nagö immɨjɨnö. Nugwö! Laiön Juda yöbö aku kiŋ Depid yöxɨm yöxɨp höuöilmel rɨm, nugwo yöx pön hömä. Nuŋ kwolmal nuŋ aku rɨbɨx aböŋ aku mɨ, köp aku nag rɨba rödön yaub maga rö,” röŋa. \s1 Jon nuŋ Sipsip Ha nugwöŋa \p \v 6 \x - \xo 5:6 \xt Sek 4:10; Jon 1:36; Rep 13:8\x*Aliö rɨmɨn nugugɨrön nugumön, Sipsip Ha pɨl pal nɨgɨm wöröxön öbɨlöŋ i, hogw rol kiŋ mibɨl yöbö mɨdöŋa. Igwö sö ap kömö aipam, yöj nöbö bla aipam, hör rɨb gwogwäbö rɨg mɨdmä. Sipsip Ha aku aj akuyöbö mɨj sö mɨdɨm, mämäga akuyöbö mɨj sö mɨdöŋa. Mämäg akuyöbö mɨj sö mɨdöŋ mönö il aku, God nuŋ Inöm nuŋ akuyöbö mɨj sö bla abmɨn, mögörɨb piaku magalɨg hörɨrör dumä. \v 7 Sipsip Ha aku nuŋ Nöbö hogw rol kiŋ römɨd gɨ mɨdöŋ il yöra duön, köp imag mɨrɨx pɨlö nuŋ adö pɨ gɨ mɨdöŋ aku pöŋa. \v 8 \x - \xo 5:8 \xt Sam 141:2; Rep 8:3-4\x*Nuŋ pɨmɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös aipam, yöj nöbö akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö agñɨŋ bö (24) aipam hön, Sipsip Ha mɨdöŋ yöra höxmax yumä. Mönö pɨ nuöm nɨgɨb nöbö bla ñɨŋ ap bɨyöj röxgɨb bla hörɨrör pön, rɨg gol pön rim kwosö me bla hörɨrör pɨ gɨ mɨdmä. Kwosö pɨ gɨ mɨdim möl piaku, ap urmɨn yön hauba nɨgön cɨpip hölɨŋ wä hömɨd mag akuyöbö, aja wöl gɨ mɨdöŋa. Ap God nugwo urmɨn yönön cɨpip hölɨŋ wä hömɨd aku, God nöbö mö nuŋ bla ñɨŋ nugwo höjöpalmɨdöi aku. \v 9 \x - \xo 5:9 \xt Sam 33:3; 40:3; 96:1; 98:1\x*Makwam ñɨŋ wopal yoŋyöbö i yadön yadmä, \q1 “Nagö pɨl pal nɨgɨm, \q2 hañ nagö pɨnmɨn, \q1 nöbö mö mögörɨb adadö mɨdöi akuyöbö, \q2 ila hörɨrör mɨdöi akuyöbö, \q1 mönö yöbö hörɨrör yadmɨdöi akuyöbö, \q2 mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, \q1 naŋ ñɨgö wob pɨman, \q2 ñɨŋ God nöbö mö nuŋwa mɨdöia. \q1 Aku mɨ, naŋör köp wobön nag nɨg ri aböŋ aku, \q2 pɨ rɨba rödön yau nuguba mɨda. \q1 \v 10 \x - \xo 5:10 \xt Eks 19:6; Ais 61:6; Rep 1:6; 20:6\x*Naŋ rɨmö aku, ñɨŋ kiŋ rama röxg mɨdön, \q2 God höjöpal ur nölɨb nöbö mö nɨgön, \q2 God ana mabö nuŋwa rɨ nölmɨdöia. \q1 Ñɨŋ mai nagö pɨsaŋ nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨyöbö, \q2 magalɨg nugwidɨx mɨjöñɨŋö,” rɨmä. \s1 Sipsip Ha ib nuŋwa yadɨm bɨl sö duöŋa \p \v 11 \x - \xo 5:11 \xt Dan 7:10; Hib 12:22\x*Makwam rɨba nugup duön iswob nugwön nugumön, ejol padokwo padök padokwo padök, tausan tausan mɨga ödöriö akwör mönö yadmɨdmä. Hogw rol kiŋ aku aipam, ap kömö mös mös piaku aipam, yöj nöbö bla aipam, ñɨgö wob yuö nɨg gɨ mɨdmä. \v 12 Ajmöla aj halön wopal yad gɨrön yadmä, \q1 “Sipsip Ha pɨl pal nɨgmä aku, nuŋ mɨ wä ödöriö. \q1 Nuŋ ap bla magalɨg rɨ nɨgö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ ap i met wölö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ mɨ rɨb wä keiryöbö mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ mɨ ölɨsö keiryöbö mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ mɨ wä keiryöbö ödöriö mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ mil wä keiryöbö alɨg mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ ib keiryöbö mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ,” me rɨmä. \p \v 13 Makwam nɨ nugumön, ap agap apɨm God rɨ nɨgmɨn aŋöi nɨgmɨda adöx sö, mögörɨb mɨgrö kɨ, mögö yuö bö, ban yuö dib piaku magalɨg, wopal yadön yadmä, \q1 “Nöbö hogw rol kiŋa römɨdmɨd aku aipam, \q2 Sipsip Ha aku aipam, \q1 ñɨŋ ib keiryöbö alɨg mɨdöiŋö, rön, \q2 ib ñɨŋ hogwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Ñɨŋ wä keiryöbö ödöriö mɨdöiŋö, rön, \q2 ib ñɨŋ hogwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Ñɨŋ mil wä keiryöbö alɨg mɨdöiŋö, rön, \q2 ib ñɨŋ hogwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Ñɨŋ mɨ ölɨsö keiryöbö alɨg mɨdöiŋö, rön, \q2 ib ñɨŋ hogwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ,” me rɨmä. \p \v 14 Aliö rɨmɨdmɨn, ap kömö mös mös piaku yadmä, “Mag aliö akuyöbö aku mag waiö,” me rɨmä. Aliö rɨmɨdmɨn, yöj nöbö bla höxmax yuön, God Sipsip Ha aku yöŋö ib ñɨŋ hogwa yadmɨn adöx sö duöŋa. \c 6 \s1 Sipsip Ha nuŋ nag akuyöbö mɨj sö yauöŋa \p \v 1 \x - \xo 6:1 \xt Rep 4:6; 5:1\x*Makwam nɨ nugugu mɨdmön nugugɨrön, Sipsip Ha aku, köp wobön nag nɨg gö nɨgöŋ pɨ gɨ mɨdöŋ aku, nag rɨb agñɨŋ yöbö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku paŋyöbö i mönö diba gunɨm röxg palmɨd mag akuyöbö palön yadöŋa, “Hane!” röŋa. \v 2 \x - \xo 6:2-5 \xt Sek 1:8; 6:1-6\x*Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos age i höröpɨnöŋa. Hos rol aku nöbö i ömdö pɨ gɨba römɨd gɨ mɨdöŋa. God rɨmɨn kwolmal nöbö mö piakuyöbö pɨl pal nɨgɨbä mag akwör nɨgmɨd aku mɨ, God nugwo usaŋ mea kwockwoc palön pɨmɨdöi mei nɨg nölmɨn, mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö röböxön, nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨ pɨsaŋ nuö nuö pɨlön, pɨl rɨbɨx abɨba duöŋa. \p \v 3 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb agñɨŋ rɨbyöbö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku, ap agñɨŋ rɨbyöbö aku yadöŋa, “Hane!” röŋa. \v 4 Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos paskwolö ödöriö i höröpɨnöŋa. Nöbö i hos aku rola römɨd gɨ mɨdöŋa. God raŋ nöbö aku ölɨsö nuŋwa pön, mögörɨb mɨgrö kɨ hön raŋ, nöbö mö mögörɨb adadö magalɨg tar mɨdmä aku röböxön, nuö nuö pɨl pal nɨgɨŋ diöna. Makwam God nugwo yu mɨxɨl ölɨsö mei nölöŋa. \p \v 5 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb igwö wölö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku, ap igwö wölö aku yadöŋa, “Hane!” röŋa. Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos pɨx i höröpɨnöŋa. Nöbö hön hos aku rola römɨd gɨ mɨdöŋ aku, ap mag ömörö nɨg nugumɨdöi ap aku röxgɨb i pɨ gɨ mɨdöŋa. \v 6 Mönö i, ap kömö mös mös mɨdim mibɨl yöraku yadön, nöbö hön hos pɨx rola römɨd gɨ mɨdöŋ aku nugwo yadöŋa, “Kiö diba hön aku, rɨg pɨlö paŋyöbö pön duön, ap mɨga wobmɨdöi akuyöbö wobeñ. Wit mag yöj\f + \fr 6:6 \ft Grik mönö mag koiniks me rɨmɨdöi aku, lita paŋyöbö iör.\f* paŋyöbö i wobɨba, rɨg pe wop paŋyöbö i pɨmɨdöi aliö akuyöbö woböña; bali mag yöj mös paŋ wobɨba, algör rɨg pe wop paŋyöbö i pɨmɨdöi aliö akuyöbö woböña. Olip wel röbö aku aipam, röbö wain aku aipam öim rɨg wobmɨdöi aliö akwör woböñɨŋö!” me röŋa. \p \v 7 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb igwö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, ap kömö mös mös piaku, ap igwö aku yadöŋa, “Hane!” röŋa. \v 8 \x - \xo 6:8 \xt Jer 15:1-3; Esik 5:12,17; 14:21\x*Aliö rɨmɨn nugumön, hön hos haui bɨröŋ i höröpɨnöŋa. Nöbö hön hos rol aku römɨd gɨ mɨdöŋ aku, ib nuŋwa Wöröxɨb; nöbö nuŋ pɨsaŋ mai hömɨdöŋ aku, ib nuŋwa Rönau Rama. God rɨmɨn mɨ, nöbö hogw aku adadö maga hörɨrör rɨm, nöbö mö mɨga wöröxɨb maga ra. Bli nuö nuö pɨlön wöröxöña, bli kiö diba pɨlaŋ wöröxöña, bli ñɨpñɨp diba haŋ ap akuyöbö raŋ wöröxöña, bli wöñö höpebö ap u akuyöbö öbɨx nɨgɨŋ wöröxöña. Aliö wöröxɨp duŋ mönö, nöbö mö mɨga mögörɨb mɨgrö kɨ mɨdöi akuyöbö mɨga wöröxöña, jɨ mɨ mɨg mɨŋa mɨjöña. \p \v 9 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb mömɨd aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugumön, God ap höjöpalɨb rɨgpɨd mo aku, nöbö mö God Mönö nugw pön, ipöxölim, nöbö mö akuyöbö ñɨgö yad nölön, Krais nöbö mö nuŋwa mɨdölɨŋö, rön, wöxnö yadmɨn, ñɨgö pɨl pal nɨgɨm, inöm ñɨŋ akuyöbö mɨdmä. \v 10 Ñɨŋ wö diba rön yadmä, “God Nöbö Dib ölɨsö ödöriö, naŋ Nöbö Lei. Naŋ mag mɨ ödöriö akwör rɨmɨdlö! Makwam wop pödiöm mɨdön, nöbö mö mögörɨb il bö anɨŋ pɨl pal nɨgim akuyöbö ñɨgö mönö diba yadön, ölɨŋ höba pɨ nöinö?” rɨmä. \v 11 \x - \xo 6:11 \xt Rep 7:9,13; 19:14\x*Aliö rɨmɨn nugugɨrön, ejol bla ñɨgö paŋ paŋ wölɨj lei mɨxɨla nöl gɨrön yadmä, “Womiöx mɨda; pöx mɨjöña. Haul nöbö mölöu nöbö ñɨgö pɨsaŋ God mabö nuŋwa rɨ nölmɨdöi akuyöbö bli kwo pɨl pal nɨgöñ aku, God iŋ wödöŋ naba aku duaŋ, yadmɨdöi mag akuyöbö cönɨŋö,” rɨmä. \p \v 12 \x - \xo 6:12 \xt Mat 24:29; Apos 2:20; Rep 8:12; 11:13; 16:18\x*Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb iŋösu sö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugumön, mɨ mɨmön diba pɨmɨn nugugɨrön, naiö aku, yogw lɨd rɨn yönön pɨx pɨl mag akuyöbö rɨmɨn, mɨlmeja aŋadö paskwolö mi mɨŋa mɨdöŋa. \v 13 \x - \xo 6:13 \xt Ais 34:4\x*Gupö bla, hödal diba hömɨn kiau mag kömö rɨg kɨtu pɨn mag aliö akuyöbö tatal kɨtu pɨnöŋa. \v 14 \x - \xo 6:14 \xt Rep 16:20\x*Makwam adöx sö, basuö wob nɨgmɨdöi mag akuyöbö röŋa. Önöŋ ajmag bla aipam, röbö wödoböŋ mögörɨb bla aipam, mɨdmɨdöi kau aku röböxön, lɨl rɨ yau pia pia dumä. \v 15 \x - \xo 6:15 \xt Ais 2:10,19,21\x*Almɨn nugugɨrön, kiŋ mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör akuyöbö, kiŋ ha ñɨŋ akuyöbö, nöbö dib ami nöbö nugwidɨx mɨdim akuyöbö, nöbö mö rɨb ödöriö akuyöbö, nöbö mö ib mɨdöŋ akuyöbö, nöbö mö wob pön hön nɨgɨm nag mabö rɨmɨdim akuyöbö, nöbö mö rɨb ñɨŋa keir yöx nugwön mabö rɨmɨdim akuyöbö, magalɨg bör duön, rɨg möl, mögö möl akuyöbö umad gɨ mɨdmä. \v 16-17 \x - \xo 6:16-17 \xt Joel 2:11; Mal 3:2; Luk 23:30\x*Umad gɨ mɨdön yadmä, “Hogw rol kiŋ rola römɨd gɨ mɨd Nöbö aku aipam, Sipsip Ha aku aipam, anɨŋ ölɨŋ höb diba pɨ nöiöñ wop mai öim yadmɨdöl aku mödö wöxnö nɨg makwam, an mɨdɨb maga nɨgöl. Rɨg mölöjönɨŋönö mögörɨb önöŋ ajmag dib kɨyöbö gɨlɨx hön, an mɨ aŋadö mo abaŋ, hogw rol kiŋ rola römɨd gɨ mɨd Nöbö aku anɨŋ nugwenɨm; Sipsip Ha aku anɨŋ mönö diba yadön ölɨŋ höb diba pɨ nölölaŋ,” me rɨmä. \c 7 \s1 Isrel nöbö mö mɨga akwör God ib kɨtɨb nuŋwa pɨmä \p \v 1 \x - \xo 7:1 \xt Jer 49:36; Dan 7:2\x*Makwam iswob nugumön, ejol mös mös ñɨŋ mögörɨb rɨb adadö mös mös hörɨrör öbɨl gɨ mɨdön, hödal mös mös pɨ gɨ mɨdön, mögörɨb, ban yuö dib, bɨ bla, gwogwo rölaŋ, me rön, rɨba ñɨŋ keir paŋ paŋ pɨ gɨ mɨdmä. \v 2 Makwam nɨ nugumön, ejol i naiö wölmɨd möl sebö, God Öim Kömö Mɨd Nöbö aku ap kai kɨt nɨgɨb nuŋ aku rag duön, ejol mös mös God yadmɨn igöp mögörɨb aipam ban yuö dib aipam rɨ gwogwam rɨba rim ejol piaku ñɨgö yadöŋa, \v 3 \x - \xo 7:3 \xt Esik 9:4,6; Rep 9:4\x*“Gö nɨgi! God an mabö nuŋwa rɨ nölmɨdöi nöbö mö bla ib kɨtɨb nuŋwa möigw ñɨŋ sö kɨjnɨŋa; mai ñɨŋ hödal abɨŋ, duön mögörɨb, ban yuö dib, bɨ ap bla mɨ rɨ ajö nɨgönɨŋö,” röŋa. \p \v 4 \x - \xo 7:4 \xt Rep 14:1,3\x*Makwam mönö i yadmɨn nugumön, nöbö mö God ib kɨtɨb nuŋwa möigw sö kɨtim piaku, Isrel nöbö mö ila hörɨrör akuyöbö nɨgliu pɨn nölmɨn wan hadred poti po tausan (144,000) duöŋa. \q1 \v 5 Nöbö mö piaku, Juda ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Ruben ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Gad ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 \v 6 Asa ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Naptalai ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Manasa ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 \v 7 Simion ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Lipai ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Isaka ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 \v 8 Sebiulan ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Josep ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 Benjamin ila aku ñɨŋ 12,000; \q1 aku mɨ, nɨgliu pɨn nölmɨn wan hadred poti po tausan duöŋa. \p \v 9 Makwam mönö kai kɨtmɨdɨl kɨ rɨba nugup dumɨdön, iswob rɨba nugwön nugumön, hogw rol kiŋ rola römɨdöŋ Nöbö aku aipam, Sipsip Ha aku aipam mɨdɨm nugugɨrön, nöbö mö mɨga akwör mämäg il rol ñɨŋ yöra öbɨl gɨ mɨdmä. Nöbö mö piaku, mögörɨb adadö rɨg mɨdöi akuyöbö, ila hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mönö yöbö hörɨrör rɨg yadmɨdöi akuyöbö, mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör hön röb gɨ mɨdmä. Nöbö mö iŋ wödɨb maga mɨdölöŋ akuyöbö, magalɨg wölɨj leia akwör yömön, albad panö pɨ gɨ mɨdön, \v 10 \x - \xo 7:10 \xt Rep 5:6-7\x*God ib nuŋwa yadmɨn bɨl sö dumɨn nugugɨrön, wö diba rön yadmä, \q1 “God ana hogw rol kiŋa römɨd gɨ mɨd aku aipam, \q2 Sipsip Ha aku aipam anɨŋ me rön rɨ ri abim aku mɨ, \q2 kömö dinɨŋö,” rɨmä. \p \v 11 Ejol bla magalɨg ñɨŋ Nöbö hogw rol kiŋa römɨd gɨ mɨdöŋ Nöbö aku aipam, yöj nöbö bla aipam, ap kömö mös mös bla aipam, ñɨgö wob yuab gɨ mɨdmä. Ñɨŋ hö pɨn höxmax yuön, iröpa ubɨlön, God ib nuŋwa pɨrag wölön, \v 12 \x - \xo 7:12 \xt Rep 5:12\x*yadmä, \q1 “Mɨ ödöriö! \q1 God ana mɨ ib keiryöbö alɨg mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ mil wä keiryöbö alɨg mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ rɨb wä keiryöbö ödöriö mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ röŋ aku, nugwo ri ablaŋe, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ mɨ wä keiryöbö mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ ap agapɨm cɨnö cön aku, cönɨŋö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 Nuŋ Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö mɨdö, rön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q1 God ana ib nuŋ aku öim öim yadɨŋ bɨl sö duaŋ. \q2 Mɨ ödöriö!” me rɨmä. \s1 Yörbö ölɨŋ höb peñɨm \p \v 13 Makwam yöj nöbö piaku nöbö i, nɨ yad nugwön yadöŋa, “Nöbö mö wölɨj leia röböi piaku agö nöbö bɨlɨm? Ñɨŋ pikai yöbö höi?” röŋa. \p \v 14 \x - \xo 7:14 \xt Dan 12:1; Mat 24:21\x*Aliö rɨmɨn yadma, “Nöbö dib. Nɨ nugwöi; jɨ nagö nugulaŋö,” rɨma. Aliö rɨmön, nɨ yadöŋa, “Nöbö mö bɨlɨk ñɨgö ömörö nölmön, pɨmɨd öliöxön kömö höia. Ñɨŋ Sipsip Ha hañ nuŋwa pön, wölɨj ñɨŋ bla nɨgön pɨl patɨm lei röda. \v 15 Makwam, \q1 “Ñɨŋ God hogw rol kiŋa il yöra mɨdön, mil pɨxmag yuö, \q2 höjöpalɨb ram möl nuŋ aku mabö nuŋwa rɨ gɨrön, mɨdöia. \q1 Nöbö hogw rol kiŋa römɨd gɨ mɨd aku \q2 ñɨgö nugwidɨx mɨd ri aböna. \q1 \v 16 \x - \xo 7:16 \xt Ais 49:10\x*Ñɨgö kiö iswob pɨlen, röbö de iswob pɨlen, \q2 naiö ölɨsö iswob nɨgön ölɨŋ höb pɨ nölen. \q1 \v 17 \x - \xo 7:17 \xt Sam 23:2; Ais 25:8; Rep 21:4\x*Aku agapɨm: Sipsip Ha hogw rol kiŋa mibɨl yöra mɨd aku, \q2 sipsip nugwidib nöbö ñɨŋa mɨdön, \q1 ñɨgö yölɨŋön röbö ilam rödmɨd möla duaŋ, \q2 röbö kömö mag nölɨb aku nɨmöña. \q1 Makwam God nuŋ imöñ mäp röbö ñɨŋ aku \q2 magalɨg örɨx abönɨŋö,” röŋa. \c 8 \s1 Sipsip Ha aku nag mɨj sö aku yauöŋa \p \v 1 Makwam Sipsip Ha aku, nag rɨb mɨj sö aku pɨ rɨba rödön yaumɨn nugugɨrön, adöx yöd röul adö kau sö mönö i yadölöŋ; hör mag mɨŋi, minit akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö hö wölu mɨj sö (30), tar hör ör mɨdöŋa. \v 2 Makwam nɨ nugumön, ejol akuyöbö mɨj sö God mämäg il rol yöra öbɨl gɨ mɨdmä. Ejol piaku namaga hörɨrör pɨmä. \p \v 3-4 \x - \xo 8:3-4 \xt Eks 30:1-3; Rep 5:8\x*Makwam ejol i wi yöj wä rɨg gol pön rim wi yöj i pɨ gɨ mɨdöŋa. Nuŋ duön, God ap höjöpal ur nölmɨdöi rɨgpɨd yöraku pisö öbɨl gɨ mɨdöŋa. Ñɨŋ ap urmɨn yönön hölɨŋ wä hömɨd ap aku mɨga nugwo nölmä. Rɨg gol pön God ap höjöpal ur nölɨb rɨgpɨda rim aku, hogw rol kiŋa il yöra mɨdöŋa nugwön ejol aku, ap hölɨŋ wä aku pön, God nöbö mö nuŋwa nugwo höjöpalmɨdöi mönö aku pɨsaŋ römerömö rön, rɨgpɨd rol yöra pɨ mögum rön rag hö urmɨn yönön haub aku God mämäg il yöra wöluöŋa. \v 5 \x - \xo 8:5 \xt Eks 19:16-19; Lep 16:12 ; Rep 11:19; 16:18\x*Makwam ejol aku wi yöj wä aku pön, God ap höjöpal ur nölɨb rɨgpɨd rola rɨn pina nɨgmɨdöŋ aku i pön wi yöj möl bö nɨgön, pɨ il mögörɨb bö abmɨn nugugɨrön, gunɨma gigu rɨ pɨ mɨlkap nɨgön dum, añɨgölö ñɨrmɨn, mɨmön pöŋa. \s1 Ejol namag bla pɨrɨba rɨmɨdmä \p \v 6 Mag aku, ejol akuyöbö mɨj sö namaga pɨ gɨ mɨdim bla, pɨ pabɨlön pɨrɨba rɨmɨdmä. \p \v 7 \x - \xo 8:7 \xt Eks 9:23-26; Esik 38:22; Joel 2:30\x*Ejol höd aku, namag nuŋ aku pɨrɨm, gupö mag aku aipam, rɨn pin aku aipam, haña römerömö rɨ gɨrön, mögörɨb il bö hör aböŋa. Almɨn, mögörɨb mɨgrö kɨ rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i, rɨn, ap panö kömö kömö öbɨl gɨ mɨdöŋ akuyöbö, magalɨg yönu har nɨmɨm duöŋa. \fig Ejol höd aku namag nuŋ aku pɨröŋa.|alt="man in doorway blowing trumpet" src="LB00187B.TIF" size="col" ref="8:7" \fig* \p \v 8 Makwam ejol agñɨŋ rɨbyöbö aku, namag nuŋ aku pɨrɨm, mögörɨb önöŋ ajmag dib i röxgɨb ap i rɨn pin alɨg ban yuö diba mibɨla pɨn bɨröŋa. Almɨn, ban yuö diba rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i ban yuö diba magalɨg paskwolö pɨlöŋa. \v 9 Makwam, dölöm ap ban yuö diba mɨdim bla, rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i magalɨg wöröx pörmä. Bɨ yöja ban yuö diba mɨdim bla, rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i aŋadö pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨ palɨbebö hörɨm duöŋa. \p \v 10 Makwam ejol igwö wölö aku, namag nuŋ aku pɨrɨm, gupö pogulɨd dib rɨn pina röxg hön, adöx sebö pɨn mölödöŋa. Almɨn, röbö bla aipam, röbö ilam bla aipam rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, gupö pogulɨd dib aku rɨb paŋyöbö mɨŋi röbö rola pɨnöŋa. \v 11 \x - \xo 8:11 \xt Jer 9:15\x*Gupö aku ib nuŋwa, “Marasɨn Acɨx”. Almɨn, röbö bla aipam, röbö ilam bla aipam rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö mɨŋi gwogwo röŋa. Nöbö mö mɨga röbö rɨ gwogwam röŋ piaku nɨmön wöröxmä. \p \v 12 \x - \xo 8:12 \xt Esik 32:7; Rep 6:12-13\x*Makwam ejol igwö aku, namag nuŋ aku pɨrɨm, naiö, röun, gupö bla ap i palmɨn, mil wä öim abmɨd mag akuyöbö nɨgölöŋ. Naiö aku, rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i gwogwo röŋa. Mɨlmej aku, rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i gwogwo röŋa. Gupö bla, rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i gwogwo röŋa. Naiö mil mag aku, rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i naiö mila abölöŋ. Pɨxmag yuö mibɨl kwo mag aku, rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i röuna mila abölöŋ. \p \v 13 \x - \xo 8:13 \xt Rep 9:12; 11:14\x*Makwam nɨ aliö nugw mɨd nugumön, yöur du i adöx mibɨl yör sö höd nɨg yön gɨrön, mönö diba pön yadön yadöŋa, “Ake! Ake! Ake! Mɨ gwogwo rɨba rɨmɨda. Ejol bli kwo namag ñɨŋa pɨrɨba rɨmɨdöia. Ejol mös paŋ piaku namag ñɨŋ bla pɨrɨŋ, nöbö mö mögörɨb il kɨ mɨdöi akuyöbö ñɨgö mɨ gwogwo cönɨŋö!” röŋa. \c 9 \s1 Ejol mömɨd aku namag nuŋ aku pɨröŋa \p \v 1 \x - \xo 9:1 \xt Rep 20:1\x*Makwam ejol mömɨd aku, namag nuŋ aku pɨrɨm, nɨ nugumön, gupö adöx sebö kɨtu mögörɨb il bö pɨn gɨr mɨdöŋa. Gupö aku nugwo ki wab ulöm möl hokwö rödölöŋ aku nölmä. \v 2 \x - \xo 9:2-3 \xt Jen 19:28; Eks 10:12-15; Joel 2:2,10\x*Gupö aku ki wab aku pön, ulöm möl hokwö rödölöŋ aku uba rödmɨn, haub diba wölön, naiö pölu rɨm, cɨcɨbö guröŋa. \v 3 Almɨn, baŋ pabladö bla, haub alebö bö bɨbɨ rɨp pɨn du mɨgrö bö görmɨn, God nuŋ rɨmɨn, kwopkac bla höbia nöbö mö pɨnaŋ ölɨŋ höb pɨbä maga rɨba rɨmɨdmä. \v 4 \x - \xo 9:4 \xt Rep 7:3\x*God nuŋ baŋ pabladö piaku ñɨgö yadöŋa, “Ap panö, bɨ panö, ap agap apɨm mögörɨb mɨgrö bö wölmɨd bla, rɨ gwogwam rɨmɨjeñ; nöbö mö ib kɨtɨb na aku möigw ñɨŋ sö mɨdöl bla akwör rɨ gwogwam cɨnö,” röŋa. \v 5 God yadöŋ aku, baŋ pabladö bla nöbö mö ñɨgö aŋadö pɨl pal nɨgɨŋ wöröxɨb maga nɨgölöŋ; hör rogwul akuyöbö mömɨd sö ölɨŋ höb gwogwo keiryöbö ñɨgö pɨ nölɨb maga nɨgöŋa. Ñɨgö ölɨŋ höb pɨ nöiöñ aku, kwopkac bla höbia nöbö mö pɨnaŋ ölɨŋ pɨlmɨd mag akuyöbö pɨ nöiöna. \v 6 \x - \xo 9:6 \xt Job 3:21; Jer 8:3\x*Wop mibɨl yöraku, nöbö mö piaku wöröxnɨŋö, rön, nugwöñ aku, jɨ wöröxɨb ödöi römö i mɨdenɨm. \p \v 7 \x - \xo 9:7 \xt Joel 2:4\x*Baŋ pabladö piaku, nöbö hön hos pön du nuö nuö pɨlɨba, ap ölɨsö röbmɨdöi ap yöj aliö bla röb gɨ mɨdmä. Rɨg gol pön rim usaŋ röxgɨb usaŋ me bla yöcmac ñɨŋa röb gɨ mɨdmä. Haŋaj mämäg yuö ñɨŋ akuyöbö nöbö mö röxg mɨdöŋa. \v 8 \x - \xo 9:8 \xt Joel 1:6\x*Yöcmac yöj panö ñɨŋ bla, mö yöcmac panö röxg mɨdöŋa. Ajmag ñɨŋ bla, wöñö höpebö laiön me rɨmɨdöi aku, ajmaga röxg mɨdöŋa. \v 9 \x - \xo 9:9 \xt Joel 2:5\x*Ibön bla, ain ap uñ röxgɨba röb gɨ mɨdmä. Mɨga akwör upɨca palmɨdim aku mɨ, hön hos mɨga bɨyöj wab bla wabɨl pɨxɨp du nuö pɨlɨba duön gigu rɨmɨd mag akuyöbö rɨmɨdöŋa. \v 10 Höbmöl adö bö, kwopkac höbia nöbö mö pɨnaŋ ölɨŋ pɨlɨbä mag akuyöbö rɨmɨdöŋa. God rɨmɨn, röun akuyöbö mömɨd sö nöbö mö bla ñɨgö ölɨŋ höb keiryöbö gwogwo ödöriö pɨ nöl gɨr mɨjöña. \v 11 Baŋ pabladö piaku kiŋ ñɨŋa, ejol ulöm möl hokwö rödölöŋ nugwidɨx mɨd ejol aku mɨ. Hibru mönö yadön, ib nuŋwa Abadon me rɨmɨdöia, jɨ Grik mönö yadön, Apolion me rɨmɨdöia.\f + \fr 9:11 \ft Hibru mönö Abadon aipam, Grik mönö Apolion aipam, mönö il aku “Nöbö mö pɨl pal nɨgɨb nöbö.”\f* \p \v 12 Makwam, ömörö dib höd sö aku mödö pörɨm jɨ ömörö dib mös mɨda. \s1 Ejol iŋösu sö aku namag nuŋ aku pɨröŋa \p \v 13 Makwam ejol iŋösu sö aku, namag nuŋwa pɨrɨm, nɨ nugumön, mönö i hömɨdöŋ ajmag mös mös rɨgpɨd rɨg gol pön rim rola mɨdmɨd yöraku. Rɨgpɨd aku God mämäg il yöraku pisö mɨdöŋa. \v 14 Mönö aku ejol iŋösu sö namaga pɨ gɨ mɨdöŋ aku nugwo yadöŋa, “Ejol mös mös nag nɨg gɨm röbö dib Yupretis pö yöra mɨdöi bla, yau abne,” röŋa. \v 15 God ejol mös mös piaku ñɨgö höd yad nɨgmɨn, kɨm akwör, röun akwör, wop akwör, mag akwör pöx mɨdmɨdöi aku mɨ, wop aku mödö höŋ aku, nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨ mabuö kap pɨl pal nɨgɨŋ, me rön, yau aböŋa. Nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨ mɨdöi bla magalɨg rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i pɨl pal nɨgɨba dumä. \v 16 Nɨ yadmɨn nuguma, ami nöbö hön hos rola römɨdön nöbö mö nuö nuö pɨl pal nɨgɨba duim bla tu hadred miliön (200,000,000) mɨdmä. \p \v 17 Makwam nɨ nugumön, hön hos ñɨŋ bla aipam, hos rola römɨdim nöbö akuyöbö aipam kapa ap uñ yömim bla, bli rɨn pin paskwolö röxgöŋa, bli rɨg rɨnaub “sapaia” me rɨmɨdöi akuyöbö röxgöŋa, bli rɨg hömlö göj “salpa” me rɨmɨdöi akuyöbö röxgöŋa. Hön hos yöcmac bla, laiön yöcmac röxg nɨgöŋa. Ajmöl ñɨŋ sebö rɨn pina aipam, haub aipam, ap salpa hölɨŋ gwogwo acɨx ödöriö aku aipam hömɨdöŋa. \v 18 Ajmöl ñɨŋ sebö rɨn pina aipam, haub aipam, ap salpa hölɨŋ gwogwo acɨx ödöriö aku aipam hön rɨmɨn, nöbö mö mabuö kap wöröx pörmä. Nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨ mɨdöi bla magalɨg rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdmɨn, rɨb paŋyöbö i wöröxmä. \v 19 Hön hos piaku ölɨsö ñɨŋ aku mɨdöŋ ajmöl ñɨŋ aipam, ŋöpö adö bö aipam. Ŋöpö ñɨŋ bla, kas köpdö yöcmac röxg nɨgöŋ aku mɨ, nöbö mö akuyöbö ñɨgö rɨ gwogwam rɨb maga nɨgöŋa. \v 20 \x - \xo 9:20 \xt Sam 115:4-7; 135:15-18; Dan 5:23; Rep 16:9,11\x*Makwam ap gwogwo piaku rɨmɨn, nöbö mö mabuö kap wöröx pörmä aku, nöbö mö mɨdim bla rɨmɨdöŋ aku nugwön, pödpöd rön rɨg bɨ ap piaku pön imag ana keir ap inakmönö rɨ nɨgölɨŋö, rön, röböxölim. Pödpöd rön ap kib mag gwogwo rölɨŋö, rön, röböxölim. Hör ap bla, mämäga nugumɨdöl ap piaku, mönö nugumɨdöl ap piaku, ödöi yönmɨdöl ap piaku, rɨg gol, silpa, bras, rɨg, bɨ pön rim ap piakwör höjöpalön, ragwo ha piaku höjöpal gɨr mɨdmä. \v 21 Nöbäpö pɨlön, kɨj rön, mö kib nöbö kib rön, ap kib pön, rɨm dumɨn nugugɨrön, pödpöd rön akuyöbö almɨdölɨŋö, rön, röböxölim. \c 10 \s1 Ejol i köp nölmɨn Jon nɨmöŋa \p \v 1 Makwam rɨba nugup duön nugumön, ejol ölɨsö keiryöbö i adöx sebö hömɨda. Ejol aku nugwo mɨjöi lei i wobmɨn nugugɨrön, sibeñ aibeñ yöcmac nuŋ aku pal wöd wobmɨn, haŋaj mämäg yuö nuŋ aku naiö röxg mila abmɨn, yödpɨlö nuŋ aku rɨn yönön pina nɨg mag akuyöbö rɨmɨdöŋa. \v 2 Nuŋ adöx sebö hön, yamsö mɨrɨx pɨlö aku ban yuö diba röb gɨ mɨdön, yödpɨlö cökö pɨlö aku mögö rola röb gɨ mɨdöŋa. Köp ulmɨdö mei yau begulön pɨ gɨ mɨdöŋa. \v 3 Makwam nuŋ hön laiön mönö diba yadmɨd mag akuyöbö yadmɨn, gunɨm akuyöbö mɨj sö piaku mönö diba yadön mönö bli piöŋö yadöŋa. \v 4 \x - \xo 10:4 \xt Dan 12:4,9\x*Gunɨm akuyöbö mɨj sö piaku mönö yadmɨn nugugɨrön, nɨ yadim mönö aku kai kɨcɨnö röb rɨbyöx nugum aku, jɨ mönö i adöx sebö yadöŋa, “Gunɨm akuyöbö mɨj sö piaku yadim mönö aku alɨg kai kɨtmɨjɨnö; mönö aku umad gɨ mɨdaŋ,” me röŋa. \p \v 5 \x - \xo 10:5 \xt Diut 32:40; Dan 12:7\x*Makwam nɨ nugumön, ejol yödpɨlö adöi ban yuö diba röb gɨ mɨdön, adöi mögö rola röb gɨ mɨdöŋ ejol aku nuŋ iŋpɨlö mɨrɨx nuŋ pɨlö pabɨlön, adöx yöd röul adö kau sö yöraku yabuöŋa. \v 6 Aliö alön, God öim öim kömö mɨd Nöbö aku, adöx sö aipam ap adöx so mɨdöi bla aipam rɨ nɨgöŋ Nöbö aku, mögörɨb mɨgrö kɨ aipam ap mögörɨb mɨgrö kɨ mɨdöi bla aipam rɨ nɨgöŋ Nöbö aku, ban yuö diba aipam ban yuö diba mɨdöi ap bla aipam rɨ nɨgöŋ Nöbö aku, nuŋ nugugu mɨdɨm nɨ mönö mɨ yadmɨdlö, rön, yadöŋa, “God wopik uplöb pöx mɨden! \v 7 \x - \xo 10:7 \xt Emos 3:7\x*Jɨ ejol mɨj sö aku namag nuŋwa pɨrɨba cön wop akwör, God nuŋ mönö yadɨb nuŋ bla rɨg yadöŋ mönö aku, umad gɨ mɨdmɨd mönö aku, wopik cönɨŋö,” röŋa. \p \v 8 Makwam mönö adöx sebö höd yadmɨn nugum aku, nɨ iswob yadön yadöŋa, “Ejol yödpɨlö adöi ban yuö diba röb gɨ mɨdön, yödpɨlö adöi mögö rola röb gɨ mɨd aku nugwo duön yadaŋ, köp ulmɨdö yau begulön pɨ gɨ mɨd aku nagö nölaŋ,” me röŋa. \p \v 9 \x - \xo 10:9 \xt Esik 2:8–3:3\x*Aliö rɨmɨn, ejola mɨdöŋ yöra duön, nɨ köp ulmɨdö abö nölö, rɨmön, nɨ nölön yadöŋa, “Pɨ nɨmö. Nɨmaŋ, ajmöl nagö böm röbö röxg id yön mag akuyöbö cön aku, jɨ höbwab yuö bö pɨn duön, acɨx cönɨŋö,” röŋa. \v 10 Aliö rɨmɨn, köp ulmɨdö aku ejol imag rol nuŋwa pön nɨmɨmön, böm röbö röxg id yön mag akuyöbö röŋ aku, jɨ nɨm cökmön, höbwab yuö bö pɨn duön, acɨx röŋa. \p \v 11 Makwam nɨ yadöŋa, “Nöbö mö mögörɨb adadö rɨg mɨdöi akuyöbö, mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mönö yöbö hörɨrör rɨg yadmɨdöi akuyöbö, kiŋ mögörɨb hörɨrör nugwidɨx mɨdöi akuyöbö magalɨg, mai ñɨgö pödpöd cön aku, God mönö aku iswob yad nölanö,” röŋa. \c 11 \s1 God mönö yad nölɨb nöbö hogwa \p \v 1 \x - \xo 11:1 \xt Esik 40:3; Sek 2:1-2\x*Ap nɨg nugumɨdöi rɨp mɨxɨl i nɨ nöl gɨrön yadmä, “Rɨp mɨxɨl i pön du God höjöpalɨb ram aku nɨg nugwön, God ap höjöpal ur nölɨb rɨgpɨd aku nɨg nugwö. Nöbö mö God höjöpalɨb ram möla hön ap höjöpal ur nölmɨdöi bla algör iŋ wöd nugwö. \v 2 \x - \xo 11:2 \xt Luk 21:24; Rep 13:5\x*Juda nöbö mö yöi bla öim hön kul rɨŋadö bö mɨdmɨdöi yöraku nɨg nugumɨjɨnö. Ñɨŋ taun dib lei Jerusalem rɨ gwogwam rɨ gɨr mɨdɨŋ mɨdɨŋ, röun akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö hö pɨn du mömɨd bö (42) diöna. \v 3 Nɨ mönö na yad nölɨb nöbö mös yad abmön, hör yogw lɨd akuyöbö yömön, mönö na yad nöl yönmɨdɨŋ, wop akuyöbö wan tausan tu hadred sikisti (1260) diönɨŋö,” röŋa. \p \v 4 \x - \xo 11:4 \xt Sek 4:3,11-14\x*God Mönö yad nölɨb nöbö hogw aku, Nöbö Dib mögörɨb il kɨ nugwidɨx mɨd aku, mämäg il nuŋ yöra mɨdöia. Ñɨŋ bɨ olip rɨmö mös, hötɨkö mös. \v 5 \x - \xo 11:5 \xt 2Sam 22:9; Sam 97:3\x*Nöbö mö bli ñɨgö nöbö hogwa rɨ gwogwam cöñ aku, rɨn pina ajmöl ñɨŋ akuyöbö röpɨnön, kwolmal nöbö piaku yönu pöcöna. Makwam, nöbö mö bli ñɨgö nöbö hogwa rɨ gwogwam cöñ aku, ñɨgö kwo paŋ mag akwör cöna. \v 6 \x - \xo 11:6 \xt Eks 7:17-20; 1Sam 4:8; 1Kiŋ 17:1\x*God ñɨgö nöbö hogwa ölɨsö nuŋwa nölaŋ, mönö yad nölɨb mabö nuŋwa rɨp du gɨrön, ruö pɨlölaŋ, me rɨŋ, pɨlenɨm; röbö bla paskwolö pɨlaŋ, me rɨŋ, paskwolö piöna; nöbö mö akuyöbö ñɨgö ömörö bli wöxnö nɨgaŋ, me rɨŋ, wöxnö nɨgöna. Wop pödiöm aliö raŋ, me cöñ aku, paŋ mag akwör cöna. \v 7 \x - \xo 11:7 \xt Dan 7:21; Rep 12:17; 13:7; 17:8\x*Nöbö hogwa ñɨŋ God mönö aku yad nölɨp duön, rɨba yad pörɨŋ, ap höpebö ulöm möl hokwö rödölöŋ aku möl bebö wöl röpɨnön, ñɨgö nöbö hogwa pɨsaŋ nuö nuö rɨp duön, aŋadö pɨl pal nɨgaŋ wöröxöña. \p \v 8 \x - \xo 11:8 \xt Luk 13:34\x*Nöbäpö högi möpia mɨjöñ taun dib ödöriö aku ödöi mibɨl yöra. Taun dib ödöriö aku mɨ, Nöbö Diba nugwo bɨ katlö watlö um sö pɨl pal nɨgmä. Makwam taun dib ödöriö aku ib mös, ib i Sodom, ib i Ijip, me rɨmɨdöia. \p \v 9 Makwam, nöbö mö mögörɨb adadö rɨg mɨdöi akuyöbö, ila hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mönö yöbö hörɨrör rɨg yadmɨdöi akuyöbö, mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, nöbäpö högi möpi aku röbön nugugu mɨjöña. Wöröxöñ wop rɨb aku nɨgön, wop mös paŋ alɨg paŋ kau akwör mɨdɨŋ nugugɨrön, nöbäpö högi möpia aku pön du hogw pɨlɨba wöhö, rön, nugugu mɨjöña. \p \v 10 God mönö yadɨb nöbö hogw aku, nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨ mɨdöi bla ñɨgö ömörö diba pɨ nölmɨdöi aku nugwön, ñɨŋ päja yadön, ap diba nɨm gɨrön, ap paiŋö nölɨŋ paiŋö nölön cöña. \p \v 11 \x - \xo 11:11 \xt Esik 37:5,10\x*Makwam wöröxöñ wop rɨb aku nɨgön, wop mös paŋ alɨg nöbäpö högi möpia paŋ kau akwör mɨdmä. Jɨ God nuŋ aŋöi maga abmɨn, yuö ñɨgö bö dumɨn, öbɨlön lax gɨ mɨdmä. Almɨn nugwön, nöbö mö nugugu mɨdim akuyöbö ñɨgö mɨ ödöriö ölölö röŋa. \v 12 \x - \xo 11:12 \xt 2Kiŋ 2:11\x*Makwam God mönö yadɨb nöbö hogw aku nugumɨn, mönö dib i adöx sebö, “Ñɨŋ höŋ!” me röŋa. Kwolmal nöbö ñɨŋ nöbö hogw aku nugugu mɨdɨm nugugɨrön, mɨjöi age wab i ñɨgö wob yuö ab pɨmɨn, God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö yöraku wölumä. \p \v 13 \x - \xo 11:13 \xt Rep 6:12; 16:18\x*Wop mɨd akwör, mɨ mɨmön diba pön, taun dib aku rɨb akuyöbö ragpɨd sö nuöm nɨgön, rɨb akuyöbö mac sö mɨdɨm rɨb paŋyöbö i pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨm, nöbö mö sepen tausan wöröx pörmä. Nöbö mö nugugu mɨdim bla, ap röŋ aku nugwön ipöxön, God mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö mɨd Nöbö aku ib nuŋwa yadmɨn bɨl sö duöŋa. \p \v 14 \x - \xo 11:14 \xt Rep 9:12\x*Makwam nugwi! Ömörö dib agñɨŋ rɨbyöbö aku mödö pöra, jɨ weik ömörö dib igwö wölö aku igöp rɨba rɨmɨda. \s1 Ejol mɨj sö aku namag nuŋwa pɨröŋa \p \v 15 \x - \xo 11:15 \xt Eks 15:18; Sam 10:16; Dan 2:44; 7:14\x*Mag mɨd akwör ejol mɨj sö aku, namag nuŋ aku pɨrɨm nugugɨrön, mönö diba i adöx yöd röul adö kau sö yadön yadöŋa, \q1 “Wopik Nöbö Dib ana aku, Krais nuŋ pɨsaŋ, \q2 mögörɨb bla magalɨg öim öim nugwidɨx mɨjönɨŋö,” röŋa. \m \v 16 Makwam yöj nöbö akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö agñɨŋ bö (24), hogw rol kiŋ rol ñɨŋ aku God mämäg il nuŋwa römɨd gɨ mɨdim piaku, höxmax yuön iröpa ubɨlön, God höjöpal gɨrön yadmä, \q1 \v 17 “God, nagö Nöbö Dib ölɨsö keiryöbö ödöriö aku! \q2 Höd mɨdmɨdlö, weik mɨdɨb ör mɨdlö! \q1 Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö öim mɨdlö aku, \q2 weik nöbö mö mögörɨb akuyöbö magalɨg \q1 Kiŋ ñɨŋa aliö mɨdlö aku, \q2 nagö ri ablaŋe rɨmɨdöla! \q1 \v 18 \x - \xo 11:18 \xt Sam 110:5; 115:13; Rom 2:5; Rep 20:11‑13\x*Nöbö mö mögörɨb adadö akuyöbö nagö nugwön ölɨsö rödmä. \q2 Jɨ weik nagö ölɨsö rödɨb wop aku mödö ha. \q1 Wopik nöbö mö wöröxim akuyöbö \q2 nagö ñɨŋ mönö diba yadɨb wop aku mödö ha. \q1 Weik nöbö mö mabö naŋa rön, \q2 mönö naŋa yad nölmɨdöi bla aipam, \q1 nöbö mö mönö wä naŋa nugw pön, \q2 ib naŋa nugwön anau pɨmɨdöi bla aipam, \q1 nöbö mö ib alɨg mɨdöiŋönö \q2 nöbö mö mölyöbö mɨdöi bla magalɨg, \q1 ap wä ñɨgö paiŋö nöinö, \q2 wop aku mödö wöxnö nɨga. \q1 Jɨ nöbö mö amnɨmab rön, \q2 nöbö mö bli pɨl pal nɨgmɨdöi bla, \q1 ñɨgö paiŋö algör pɨl pal nɨgɨnö, \q2 wop aku mödö wöxnö nɨgö,” rɨmä. \p \v 19 \x - \xo 11:19 \xt Hib 9:4; Rep 8:5; 15:5; 16:21\x*Aliö rɨmɨn nugugɨrön, God höjöpalɨb rama adöx yöd röul adö kau sö mɨd aku möla rödön, God Mönö mɨdöŋ bɨyöj mag aku wöxnö nɨgɨm nuguma. Mag mɨd akwör añɨgölö ñɨrmɨn, gunɨm gigu rön bu gɨgɨ diba rɨmɨn, mɨmön pɨmɨn, gupö mag mɨ dib bla pɨnöŋa. \c 12 \s1 Mö aipam kas kaglö diba aipam \p \v 1 Makwam rɨb nugup duön nugumön, ap hör yoŋyöbö dib i adöx bli yörsak röŋa. Mö i naiö wölɨj röxg yömön, yamsö nuŋwa röun rola röb gɨ mɨdöŋa. Gupö akuyöbö möl sö piaku, kwin röbmɨdöi usaŋ akuyöbö mei yöcmac nuŋ sö nɨgmɨn mɨdöŋa. \v 2 \x - \xo 12:2 \xt Maik 4:10\x*Nuŋ ha yöxɨba ha nɨmɨm nugugɨrön, wöj wöj nölmɨdöŋa. \p \v 3 \x - \xo 12:3 \xt Dan 7:7\x*Nɨ nugumön, ap hör yoŋyöbö i kwo adöx bli yörsak wöxnö nɨgöŋa. Kas kaglö paskwolö dib keiryöbö mɨŋi mɨdöŋa. Yöcmac nuŋ akuyöbö mɨj sö mɨdɨm, aj nuŋwa akuyöbö ragpɨd sö mɨdɨm, kiŋ röbmɨdöi usaŋ akuyöbö me bla yöcmac nuŋ bla hörɨrör nɨgmɨn mɨdöŋa. \v 4 \x - \xo 12:4 \xt Dan 8:10\x*Kas kaglö dib aku, ŋöpö nuŋ aku adöx sö gupö bla palmɨn, mabuö kap kɨtu il kɨ pɨnöŋa. Gupö magalɨg mɨdim bla rɨb mös paŋ akuyöbö nuöm nɨgön, rɨb mös mɨdɨm, rɨb paŋyöbö i pɨn mölöd aböŋa. Makwam, nuŋ mö ha yöx pön höba rɨmɨdöŋ aku, yöx pön haŋ ha aböx nɨmnö, rön, hön pöx mɨdöŋa. \v 5 \x - \xo 12:5 \xt Sam 2:9; Ais 7:14; 66:7; Rep 19:15\x*Makwam mö aku ha i yöx pön höŋa. Ha aku nuŋ ain yöd mɨxɨla pön, nöbö mö mögörɨb akuyöbö magalɨg nugwidɨx mɨjöna. Jɨ mö aku ha nuŋ aku yöx pön höm, ejol i nuŋ ha aku um pɨn pön wölu, God nuŋ hogw rol kiŋ nuŋwa adöx yöd rol adö kau sö mɨd yöraku pön wöluöŋa. \v 6 God mö aku nugwo kau i rɨ nɨgmɨn, bör mögörɨb rɨg kap mibɨl piaku duön, piakwör mɨdaŋ nugugɨrön, God nugwo ap mag nöl gɨrön nugwidɨx mɨdaŋ nugugɨrön, wop akuyöbö wan tausan tu hadred sikisti (1260) diöna. \p \v 7 \x - \xo 12:7 \xt Jud 9\x*Makwam adöx yöd rol adö kau sö yöraku, ejol dib Maikel ejol nuŋ bla pön duön, kas kaglö dib aku yam nuŋ bla pɨsaŋ nuö nuö pɨlön pɨlɨp duön, \v 8-9 \x - \xo 12:8-9 \xt Jen 3:1,14; Luk 10:18; 22:31; Rep 20:2\x*kas kaglö dib aku yam nuŋ bla magalɨg, adöx yöd rol adö kau sebö aŋadö pɨl rɨbɨx mögörɨb il kɨ abmä. Kasa maduar ib hör i mɨdöŋ kas aku kɨjaki mönö Seten, me rɨmɨdöi aku, nuŋwör nöbö mö mögörɨb piaku piaku magalɨg mönö inakmönö hörmɨn, inakmönö nuŋ aku nugumä. \p \v 10 \x - \xo 12:10 \xt Job 1:9-11; Sek 3:1\x*Makwam mönö dib i adöx yöd rol adö kau sö yadön yadöŋa, \q1 “Weik God nuŋ nöbö mö bla kömö pöna. \q2 Weik God nuŋ ölɨsö nuŋwa pön, nöbö mö mögörɨb piaku piaku magalɨg \q1 Kiŋ dib keiryöbö ödöriö mɨjöna. \q2 Weik God Krais nuŋwa \q1 nuŋ Nöbö Dib ölɨsö keiryöbö ödöriö mɨdön, \q2 nöbö mö mögörɨb piaku piaku magalɨg nugwidɨx mɨjöna. \q1 Aku agapɨm: Seten nuŋ God mämäg il yöra mɨdön, \q2 mil pɨxmag yuö \q1 haul nöbö mölöu nöbö an bla ap kib mag gwogwo agap apɨm rɨmɨdim akuyöbö yadmɨdöŋa, \q2 jɨ weik nugwo pɨ mögörɨb il bö abmä. \q1 \v 11 Haul nöbö mölöu nöbö an bla, \q2 Sipsip Ha hañ nuŋwa aipam, \q1 Krais mönö mɨ nuŋwa wöxnö yad nölmɨdöi aku aipam rɨmɨn, \q2 Seten nugwo pɨ mo ñɨŋa nɨgmä. \q1 Nöbö mö nuŋwör mɨdölɨŋö, rön, ipöxölöi; \q2 anɨŋ pɨl pal nɨgnöb pɨl pal nɨgɨŋ, rön, rɨb aku yöx nugumä. \q1 \v 12 \x - \xo 12:12 \xt Ais 44:23; 49:13\x*Makwam, ñɨŋ adöx yöd rol adö kau sö mɨdöi aku, \q2 wahax pɨ gɨr mɨjöña. \q1 Jɨ ñɨŋ mɨgrö kɨ aipam, ban yuö diba aipam mɨdöi akuyöbö \q2 ñɨgö ögwö yöxmɨdla. \q1 Aku agapɨm: kɨjakia nugwo pɨ ñɨŋ mɨdöi yörbö abɨm, \q2 wop nuŋ mɨga mɨdöl aku nugwön nuŋ mɨ ölɨsö diba rödmɨjönɨŋö,” röŋa. \p \v 13 Kas kaglö dib aku, nɨ mögörɨb il kɨ pɨ aböiŋö, rön, rɨb aku yöx nugwön, mö ha yöx pön höŋ aku nugwo rɨbɨx abmɨdöŋa. \v 14 \x - \xo 12:14 \xt Dan 7:25; 12:7\x*Jɨ God nuŋ mö aku nugwo yöur du diba upɨc dib hogwa nɨg nölmɨn, nuŋ öbɨl bɨbɨ rɨp mögörɨb rɨg kap mibɨl yöraku God kau nuŋwa rɨ nɨgöŋ yöra duön mɨdöŋa. God nuŋ nugwo ap mag rɨ gɨrön nugwidɨx mɨdaŋ, kɨm mös paŋ rogwul akuyöbö iŋösu sö diöna. Kas kaglö aku mö aku nugwo ap gwogwo i rɨb maga nɨgen. \p \v 15 Kas kaglö aku, röbö diba höjöx abmön mö aku nugwo mag duaŋ, me rön, höjöx aböŋa. \v 16 Jɨ mögörɨb aku mö aku nugwo rɨ nölmɨn, kas kaglö röbö diba höjöx aböŋ aku mögörɨb möl bla pal gɨlɨxɨp duön, hölö hölögɨpɨm duöŋa. \v 17 \x - \xo 12:17 \xt Rep 11:7\x*Almɨn, kas kaglö aku mö aku ölɨsö diba wölɨm, mö aku halöu ha nuŋ bla, ñɨŋ God Mönö rɨg yadmɨd mag akuyöbö akwör rön, Jisas mönö mɨ nuŋwa nugw pön mai duön, nöbö mö bli ñɨgö yad nölmɨdöi piaku pɨsaŋ nuö pɨlɨba duöŋa. \v 18 Kas kaglö aku duön ban yuö diba halai rola öbɨl gɨ mɨdöŋa. \c 13 \s1 Ap höpebö i ban yuö dib piakuyöbö wöl hömɨdöŋa \p \v 1 \x - \xo 13:1 \xt Rep 12:3; 17:3,7-12\x*Mɨdön nugumön, ap höpebö i ban yuö dib piakuyöbö wöl hömɨdöŋa. Yöcmac nuŋwa akuyöbö mɨj sö mɨdɨm, aj nuŋwa akuyöbö ragpɨd sö mɨdɨm, kiŋ röbmɨdöi usaŋ me bla aj römö bla hörɨrör mɨdɨm mɨdöŋa. Yöcmac nuŋ akuyöbö mɨj sö piaku, God yad mönö nɨgön ib gwogwo nölön bli paŋ paŋ kai kɨt nɨgɨm mɨdöŋa. \v 2 \x - \xo 13:2 \xt Dan 7:4-6\x*Ap höpebö aku, wöñö höpebö leped röxg nɨgöŋa, jɨ yödpɨlö nuŋwa wöñö höpebö bea yödpɨlö röxg nɨgöŋa. Ajmöl nuŋ aku, wöñö höpebö laiön ajmöl röxg nɨgöŋa. Makwam kas kaglö aku, ölɨsö nuŋwa keir aipam, nuŋ kiŋ dib keiryöbö ödöriö mɨdöŋ ölɨsö nuŋ aku aipam, ap höpebö aku nölöŋa. \fig wöñö höpebö laiön|alt="lion" src="LB00047B.TIF" size="col" ref="13:20007" \fig*\fig wöñö höpebö leped|alt="leopard" src="BK00049B.TIF" size="col" ref="13:2" \fig* \fig wöñö höpebö bea|alt="bear" src="LB00048B.TIF" size="col" ref="13:2" \fig* \v 3 \x - \xo 13:3 \xt Rep 17:8\x*Ap höpebö aku yöcmac nuŋwa i, höd aŋadö pɨl pal nɨgɨm wöröx lɨd pɨlöŋ mag akuyöbö röxg nɨgöŋa, jɨ iswob wödö wölöŋa. Almɨn, nöbö mö mögörɨb il kɨ adadö magalɨg ap höpebö akwör mai duön aiö waiö rɨmɨdmä. \v 4 Kas kaglö aku nuŋ kiŋ dib keiryöbö ödöriö mɨdöŋ ölɨsö nuŋ aku ap höpebö aku nölöŋ aku mɨ, nöbö mö akuyöbö kas kaglö aku ib nuŋwa yadmɨn bɨl sö duöŋa. Makwam ap höpebö aku mɨ kiŋ diba röxg mɨdmɨd aku mɨ, nöbö mö bli nugwo pɨsaŋ nuö nuö rɨb maga mɨdölö, rön, nöbö mö bla magalɨg ap höpebö aku, algör ib nuŋwa yadɨm adöx sö duöŋa. \p \v 5 \x - \xo 13:5 \xt Dan 7:8,25; 11:36; Rep 11:2\x*Makwam God nuŋ ap höpebö aku nugwogwo röböx gɨm, ib nuŋwa keir yadmɨn bɨl sö dumɨn, God iba mönö gwogwo yadön pɨrag pɨn du il pibö nɨgön rɨmɨdmɨn, röun akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö hö pɨn du mömɨd bö (42) duöŋa. \v 6 Nuŋ al gɨrön, God nugwo yad mönö nɨgön, God iba mönö gwogwo yadön, mögörɨb adöx yöd röul adö kau sö yad mönö nɨgön, mögörɨb adöx röul adö kau sö yöraku God pɨsaŋ mɨdöi akuyöbö ñɨgö yad mönö nɨgön, röŋa. \v 7 \x - \xo 13:7 \xt Rep 11:7\x*God nuŋ ap höpebö aku nugwogwo röböx gɨm, Krais nöbö mö nuŋ akuyöbö pɨsaŋ nuö nuö pɨlön, pɨlɨp du pɨlɨxdör abön, nöbö mö akuyöbö magalɨg, ila hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mögörɨb adadö rɨg mɨdöi akuyöbö, mönö yöbö hörɨrör rɨg yadmɨdöi akuyöbö, mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, ñɨgö magalɨg nugwidɨx mɨdöŋa. \v 8 \x - \xo 13:8 \xt Sam 69:28; Rep 17:8; 20:12,15; 21:27\x*Nöbö mö mögörɨb mɨgrö kɨ adadö magalɨg algör, ap höpebö aku ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö diöna. God nuŋ mögörɨb maduar ör rɨ nɨgölöŋ wop aku, nöbö mö öim kömö akwör mɨjöñɨŋö, rön, köp rogw mɨdö bö ib ñɨŋa kai kɨtöŋa. Jɨ nöbö mö ib ñɨŋa kai kɨtölöŋ bla magalɨg ap höpebö aku ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö diöna. Köp rogw mɨdö bö ib ñɨŋa kai kɨtöŋ nöbö mö piakwör ap höpebö aku ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duenɨm. Köp rogw aku, Sipsip Ha pɨl pal nɨgɨm wöröxöŋ aku, köp rogw nuŋwa maku. \p \v 9 Ñɨŋ nöbö mö rɨmɨj möla mɨjön bla mönö mɨdö kɨ nugwi! \q1 \v 10 \x - \xo 13:10 \xt Jer 15:2; 43:11; Rep 14:12\x*God nuŋ, naga diöñɨŋö, cön, nöbö mö bla, \q2 naga diöña. \q1 Nöbö mö yu mɨxɨl ölɨsö mea pön nöbö mö römal nɨgɨŋ wöröxɨŋ, \q2 yu mɨxɨl ölɨsö mea pön ñɨŋ römal nɨgɨŋ wöröxöña. \m Aiöñ aku, Krais nöbö mö nuŋ bla an pɨn pal duöinɨŋö, rön, Krais mönö wä aku nugw pɨ gö nɨgön, rɨg yadmɨd mag akuyöbö akwör rɨ gɨrön, Krais nugwo cɨrɨp ri ab gɨr mɨjöña. \s1 Ap höpebö i kwo mögö yuö pibebö wöl röpɨnöŋa \p \v 11 Nugup duön nugumön, ap höpebö i kwo mögö yuö pibebö wöl röpɨnöŋa. Aj nuŋ hogwa aku, sipsip ha aja tatal gɨ mɨdöŋa, jɨ mönö nuŋ aku, kas kaglö röxg yadöŋa. \v 12 Nuŋ ap höpebö hödyöbö aku mabö rɨ nöl gɨrön, nöbö mö mögörɨb piaku piaku magalɨg mönö ölɨsö yadmɨn, ñɨŋ ap höpebö hödyöbö höd aŋadö pɨl pal nɨgɨm wöröx lɨd pɨlöŋ aku jɨ iswob wödö wölöŋ ap höpebö aku iba yadmɨn bɨl sö duöŋa. \p \v 13 \x - \xo 13:13-14 \xt 1Kiŋ 18:24-39; Mat 24:24; Rep 19:20\x*Ap höpebö yoŋyöbö aku ap rölɨbä akuyöbö rön, ap nugub nugwölɨbä akuyöbö rön, röŋa. Nöbö mö nugugu mɨdɨm nugugɨrön, nuŋ rɨmɨn, rɨn pina adöx sebö i mögörɨb il bö pɨnöŋa. \v 14 Makwam God nuŋ ap höpebö yoŋyöbö aku nugwogwo röböx gɨm, ap höpebö hödyöbö mämäg il nuŋ aku ap rölɨbä akuyöbö rɨmɨdöŋ aku mɨ, nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku magalɨg inakmönö nuŋ aku nugw pɨmä. Ap höpebö yoŋyöbö aku nöbö mö akuyöbö ñɨgö yadmɨn, ñɨŋ ap höpebö yu mɨxɨl ölɨsö pɨ römal abmä jɨ kömö mɨd aku, ib nuŋwa pɨrag wölɨba, nuŋ rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgmä. \v 15 God nuŋ ap höpebö yoŋyöbö aku nugwogwo röböx gɨm, ap höpebö hödyöbö aku rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgim ap aku aŋöi maga pɨrɨm dumɨn, kömö nɨgön, mönö yadön yadöŋa, “Nɨ nöbö dib. Ib na akwör yadɨŋ möx duaŋ,” me röŋa. Aliö rɨmɨdmɨn, nöbö mö ib nuŋwa yadmɨn möx duölöŋ akuyöbö magalɨg yadɨm pɨl pal nɨgmä. \v 16 \x - \xo 13:16-17 \xt Rep 14:9-11; 16:2; 20:4\x*Nuŋ yadɨm, nöbö mö ib mɨdöŋ bla, nöbö mö ib mɨdölöŋ bla; nöbö mö rɨg mɨga mɨdöŋ bla, nöbö mö rɨg mɨdölöŋ bla; nöbö mö nag mabö rɨmɨdim bla, nöbö mö rɨb ñɨŋa keir yöx nugwön mabö rɨmɨdim bla; ñɨŋ magalɨg ib kɨtɨb i iŋsö mɨrɨx rol aimönö möigw sö pɨmä. \v 17 Nöbö mö ib kɨtɨb aku pölim bla, ap wobɨb aimönö ap sɨm rɨb maga mɨdölöŋ. Kɨtɨb aku mɨ, ap höpebö aku ib nuŋ aimönö iŋ wödɨb nuŋ aku maku. \p \v 18 Nöbö mö rɨbyöx nugw ri abmɨdöi bla mönö il aku hölu nugub maga mɨda. Nugw ri abön mɨ, ap höpebö aku iŋ wödɨb nuŋwa il aku nugwöña. Iŋ wödɨb aku, nöbö i ib nuŋ aku mɨda. Iŋ wödɨb aku maku iŋösu iŋösu iŋösu (666). \c 14 \s1 Nöbö mö mɨga akwör wopal yoŋyöbö i yadmä \p \v 1 Makwam iswob nugwön nugumön, Sipsip Ha önöŋ Saion Pɨd sö wölu mɨdɨm nugugɨrön, nöbö mö akuyöbö wan hadred poti po tausan (144,000) nuŋ pɨsaŋ mɨdöŋa. Nöbö mö nuŋ pɨsaŋ mɨdim piaku, möigw ñɨŋ sö ib nuŋ aku aipam, Nuö ib aku aipam kai kɨt nɨgɨm mɨdöŋa. \v 2 \x - \xo 14:2 \xt Rep 1:15; 19:6\x*Makwam mönö i adöx yöd röul adö kau sebö, röbö höj diba pɨnön ua rɨmɨd mag akuyöbö mönö gunɨm kɨka mɨlkap yadmɨd mag akuyöbö yadmɨn nuguma. Mönö aku, ap bɨyöj röxg palmɨn rɨg yadmɨd mag akuyöbö yadöŋa. \v 3 \x - \xo 14:3 \xt Ais 42:10; Rep 5:9; 7:4\x*Makwam nöbö mö wan hadred poti po tausan (144,000) piaku ñɨŋ hogw rol kiŋ il yöra pikwo mɨdön, ap kömö mös mös aipam, yöj nöbö bla aipam nugugu mɨdɨm nugugɨrön, ñɨŋ wopal yoŋyöbö i yadmä. Wopal yoŋyöbö aku, nöbö mö mɨgrö kɨyöbö bli nugub maga mɨdölöŋ; nöbö mö wan hadred poti po tausan (144,000) God wobön höbkal pöŋ piakwör wopal aku nugub maga röŋa. \v 4 Nöbö piaku ñɨŋ mö pɨsaŋ yönölöi; ha nöbö röxg mɨdöia. Sipsip Ha nuŋ pikai dumɨd aku nugwön, ñɨŋ nugwo mai dumɨdöia. Nöbö mö piaku ñɨŋ nöbö mö mibɨla mɨdmɨn nugugɨrön, Krais ñɨgö wobön höbkal pön, ap mag höd pɨliöx pön hömɨdöi mag akuyöbö aliar ñɨgö God Sipsip Ha yöŋö nölöŋa. \fig rɨg gol pön rim usaŋ mei|alt="crown on head" src="BK00158B.TIF" size="col" ref="14:14" \fig* \v 5 Mönö inakmönö bli yadölim; ap kib mag gwogwo bli rölim. \s1 Ejol mös paŋ mönö yad nölmä \p \v 6 Makwam iswob nugwön nugumön, ejol i adöx mibɨl yör sö höd nɨg yön gɨrön, nöbö mö mɨgrö kɨ, mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, ila hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mönö yöbö hörɨrör rɨg yadmɨdöi akuyöbö, mögörɨb adadö rɨg mɨdöi akuyöbö, Krais mönö mag wä öim mɨjön aku ñɨgö yad nölɨba röŋa. \v 7 Wö diba rɨ yadön yadöŋa, “God nuŋ mönö diba yajön wop aku mödö wöxnö nɨg aku, God nugwo ölölö raŋ ipöxöña. Adöx sö, mɨgrö kɨ, ban yuö diba, röbö ilam bla magalɨg rɨ nɨgöŋ Nöbö Dib aku ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ,” me röŋa. \p \v 8 \x - \xo 14:8 \xt Ais 21:9; Jer 51:7-8; Rep 17:2; 18:2,3\x*Ejol i, ejol höd sö aku mai u gɨrön yadöŋa, “God nuŋ rɨmɨn taun dib Babilon aŋadö pɨn pal dua wo! Nöbö mö Babilon bla ñɨŋ mö kib nöbö kib rön, mɨ mag gwogwo ususör rɨm rɨm, nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku magalɨg nugwön paŋ mag akuyöbö akwör rɨmɨdmä. Babilon nuŋ röbö wain ölɨsö nuŋwa keir nɨmön, nöbö mö mögörɨb hör piaku bli ñɨgö nölmɨn nɨmɨmɨn, nuŋ rɨmɨd mag akuyöbö, ñɨŋ algör u pɨlɨm paŋ mag gwogwo akwör röiŋö,” röŋa. \p \v 9 \x - \xo 14:9 \xt Rep 13:12-17\x*Ejol i piöŋö, ejol höd sö hogw aku ñɨgö mai u gɨrön, wö diba rön yadöŋa, “Nöbö mö ap höpebö aku ib nuŋwa mag wöl gɨrön, nuŋ rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgim ap aku ib nuŋwa mag wöl gɨrön, ib kɨtɨb nuŋ aku möigw sö mönö iŋsö rol piaku pɨmɨjöñ akuyöbö, \v 10 \x - \xo 14:10 \xt Jen 19:24; Sam 75:8; Ais 51:17,22; Jer 25:15-16; Esik 38:22; Rep 16:19; 20:10\x*God mɨ ölɨsö wölaŋ, röbö wain acɨx ödöriö aku, namag ñɨŋ bö dauŋ aja wölaŋ, nölaŋ nɨmöña. Ejol lei bla aipam, Sipsip Ha aipam nugugu mɨdɨŋ nugugɨrön, ñɨgö yad rɨn yuö hör bö abɨŋ, rɨn pin rɨg salpa yönmɨd möl bö ñɨgö yönaŋ nugugɨrön, wöj wöj nöl mɨjöña. \v 11 \x - \xo 14:11 \xt Ais 34:10\x*Rɨn pin aku ñɨgö yönaŋ nugugɨrön, rɨn haub aku öim öim wöl gör mɨjöna. Makwam, ap höpebö aku iba yadɨŋ bɨl sö diön nöbö mö bla, nuŋ rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgim ap aku iba yadɨŋ bɨl sö diön nöbö mö bla, ib kɨtɨb nuŋwa pöñ nöbö mö bla, God ñɨgö paiŋö ölɨŋ höb dib aku, mil pɨxmag yuö öim öim pɨ nöiönɨŋö,” röŋa. \v 12 \x - \xo 14:12 \xt Rep 13:10\x*Aliö alön aku, Krais nöbö mö nuŋ bla an pɨn pal duöinɨŋö, rön, God Mönö rɨg yadmɨd mag akuyöbö akwör rɨ gɨrön, Jisas mönö wä nuŋ aku nugw pɨ gö nɨgön, nugwo cɨrɨp ri ab gɨr mɨjöña. \p \v 13 Makwam mönö i adöx yöd röul adö kau sebö nɨ yadöŋa, “Mönö yadɨba rɨmɨdɨl kɨ kai kɨtö. Weik ömörö wöxnö nɨgmɨd aku, nöbö mö Nöbö Diba nugw pön wöröxöñ bla, wahax pöñɨŋö,” röŋa. Aliö rɨmɨn, God Inöma nuŋ yadöŋa, “Mɨ ödöriö. Ñɨŋ ömörö rag gɨrön mabö öliöx gɨrön mɨdöi akuyöbö, ñɨŋ aŋöi nɨgön, wahax pɨ gɨr mɨjöñɨŋö,” röŋa. \s1 Wit ödör rag höb wop aku wöxnö nɨga \p \v 14 \x - \xo 14:14 \xt Dan 7:13\x*Makwam nɨ nugumön, nöbö ha i röxgɨb nöbö i mɨjöi lei waba rol sö römɨd gɨ mɨdöŋa. Yöcmac nuŋ sö, rɨg gol pön rim usaŋ mei röbön, yu agwönö pɨlacɨc röxg gwogwäbö rɨmɨd yu ölɨsö ödöriö wit mag ödör pön hömɨdöi yu akuyöbö i pɨ gɨ mɨdöŋa. \p \v 15 Makwam ejol i, God höjöpalɨb rama ram möl yuadebö röpɨn hön, nöbö mɨjöi lei waba rol sö römɨd gɨ mɨdöŋ aku wö diba rön nugwo yadöŋa, “Mögörɨb mɨgrö bö wit mag bla göj wa. Wit ödör rag höb wop aku wöxnö nɨg aku, yu agwönö naŋ mea aku pɨrag du, ödör pön hö mögum rane,” röŋa. \v 16 Aliö rɨmɨn, nöbö mɨjöi lei waba rol sö römɨd gɨ mɨdöŋ aku, yu agwönö nuŋ mea aku pɨp rön, wit maga mögörɨb wölöŋ bla magalɨg römaxdörön pön hö mögum röŋa. \p \v 17 Ejol i piöŋö God höjöpalɨb rama adöx sö mɨd aku ram möl yuadebö röpɨn höŋa. Nuŋ kwo algör yu agwönö mei pɨ gɨ mɨdöŋa. \p \v 18 \x - \xo 14:18 \xt Joel 3:13\x*Mag akwör, ejol rɨn pina nugwidɨx mɨdöŋ aku, God ap höjöpal ur nölɨb rɨgpɨd yöbö hön, ejol yu agwönö pɨlacɨc röxgɨba pɨ gɨ mɨdöŋ aku nugwo wö diba rön yadöŋa, “Wain mag mögörɨb mɨgrö bö göj wa aku, yu agwönö naŋ mea aku pön wain maga magalɨg ödör rag hö mögum rane,” röŋa. \v 19 Aliö rɨmɨn, ejol aku, yu agwönö nuŋ mea aku pɨp rön, wain mag bla ödör pön du, God nuŋ ölɨsö wölɨm wain maga röb caku rɨb möla aböŋa. Kau aku God nuŋ nöbö mö mag gwogwo rɨmɨdöi akuyöbö ñɨgö paiŋö ölɨŋ höb pɨ nölɨb maga mɨda. \p \v 20 \x - \xo 14:20 \xt Ais 63:3; Rep 19:15\x*Wain mag röb caku rɨb möl aku taun diba rɨŋadö mɨdöŋa. Wain maga möl aku abmɨn, röbɨl patɨŋ nugugɨrön, hañ aku aja wölön, röbö diba wödön kilomita akuyöbö tri hadred (300)\f + \fr 14:20 \ft Grik mönö yadön 1,600 stadia\f* duöŋa. Hañ ban dib aku hön hos yöcmac rol sö mɨd mag akuyöbö rol yöra sö wöl gɨ mɨdöŋa. \c 15 \s1 Ejol bla rɨmɨdɨŋ, ömörö diba hörɨrör akuyöbö mɨj sö piaku cöna \p \v 1 Makwam ap keir yoŋyöbö nugwön aiö rɨbä i adöx yöd rol adö kau sö yöraku nuguma. Ömörö akuyöbö mɨj sö bla rɨmɨn, God nuŋ mɨ ölɨsö wölmɨd aku aŋadö rɨba pöraŋ, me rön, ejol nuŋ akuyöbö mɨj sö bla ñɨgö yadmɨn, ömörö dib piaku pɨ ragön mögörɨb il kɨ höba rɨmä. \p \v 2 Makwam il mɨd aku nugumön, röbö ban glas röxgɨb i rɨn pina alɨg römerömö rön yöraku mɨdöŋa. Nöbö mö ñɨŋ ap höpebö aku aipam, nuŋ rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgim ap aku aipam, ib nuŋ aku aipam, pɨsaŋ nuö nuö pɨlɨp duön pɨlɨxdörim bla, rɨb yöraku öbɨl gɨ mɨdmä. God ñɨgö ap bɨyöj röxgɨba hörɨrör nölmɨn, \fig God ñɨgö ap bɨyöj röxgɨba hörɨrör nölöŋa.|alt="two harps" src="HK061B.tif" size="col" ref="15:2-3" \fig* \v 3 \x - \xo 15:3 \xt Eks 15:1; Sam 139:14; 145:17\x*God mabö rɨ nölmɨd nöbö Mosɨs wopal nuŋwa aipam, Sipsip Ha wopal nuŋwa aipam wopal yadön yadmä, \q1 “God, nagö Nöbö Dib ölɨsö keiryöbö alɨg, \q2 ap agapɨm cɨnö cɨne, aku cɨnö. \q1 Nagö kiŋ nöbö dib mögörɨb bla magalɨg, \q2 Kiŋ ñɨŋa mɨdlö aku, \q1 öim öim ödöriö rön, \q2 paxdöriö akwör rɨmɨdlö. \q1 \v 4 \x - \xo 15:4 \xt Sam 86:9; Jer 10:6-7\x*Nöbö mö magalɨg nagö nugwön, anau pöña. \q2 Naŋ paŋyöbö akwör lei gudogudö mɨdlö. \q1 Nagör, Nöbö Dib, me rön, \q2 ib naŋ akwör yadɨŋ bɨl sö diöna. \q1 Naŋ mag ödöriö rol akwör \q2 rɨ ri abmɨdlö aku nugwön, \q1 nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku magalɨg hön \q2 nagö höjöpaiöñɨŋö,” rɨmä. \p \v 5 \x - \xo 15:5 \xt Eks 38:21\x*Makwam nɨ iswob nugwön nugumön, God höjöpalɨb ap uñ ram aku Ram Möl Kömö Wä Keiryöbö aku uba röd gɨ mɨdöŋa. \v 6 Makwam ejol akuyöbö mɨj sö piaku, nöbö mö mögörɨb il kɨyöbö ñɨgö ömörö diba akuyöbö mɨj sö nölɨba, God höjöpalɨb ram möl yuadebö röpɨn rɨŋadö hömä. Ejol piaku, wölɨj lei wä cöröx cöröxbi röxg mɨdöŋ akuyöbö yömön, rɨg gol pön rim amanö bla pɨbɨla sɨnaŋ palön hömä. \v 7 Ap kömö mös mös piaku i hön, ejol akuyöbö mɨj sö bla ñɨgö rɨg gol pön rim kwosö me bla hörɨrör nölöŋa. Kwosö möl bö, Nöbö Diba öim öim mɨd aku, nöbö mö rɨ gwogwam rɨm God ñɨgö ölɨsö wölɨm ñɨgö ömörö pɨ nölɨb mag aku aja wöl gɨ mɨdöŋa. \v 8 \x - \xo 15:8 \xt 1Kiŋ 8:10-11; 2Kro 5:13-14; Ais 6:4\x*God mil wä keiryöbö nuŋwa aipam, ölɨsö keiryöbö nuŋwa aipam rɨmɨn, haub diba God höjöpalɨb ram aku aja wöl gɨ mɨdöŋa. Nöbö mö höjöpalɨb ram aku ram möl yuadö dub maga mɨdölöŋ. Ejol akuyöbö mɨj sö piaku, ñɨŋ ömörö diba akuyöbö mɨj sö nöbö mö nölɨba rɨmɨdim akuyöbö nöl pöcöñ akwör, mai ram möl yuadö dub maga cöna. \c 16 \s1 Ejol ömörö dib akuyöbö mɨj sö pɨrag hömä \p \v 1 Makwam nɨ nugumön, mönö dib i God höjöpalɨb rama ram möl yuadö wö diba rön ejol akuyöbö mɨj sö yadöŋa, “Nöbö mö rɨ gwogwam rɨm God ñɨgö ölɨsö wölɨm ñɨgö ömörö pɨ nölɨb mag aku kwosö akuyöbö mɨj sö aja wöl gɨ mɨd piaku, pön du mögö rol bö hörɨŋ duaŋ,” me röŋa. \p \v 2 \x - \xo 16:2 \xt Eks 9:10; Rep 13:12-17\x*Aliö rɨmɨn, ejol höd sö aku kwosö nuŋ aku rag du mögörɨb rola pörmɨn, nöbö mö ap höpebö ib kɨtɨb aku pön, nuŋ rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgim ap aku höjöpalmɨdim piaku, ñɨgö uj höpebö ölɨŋ gwogwo pɨlɨb bla nɨgöŋa. \p \v 3 \x - \xo 16:3-4 \xt Eks 7:17-21\x*Ejol agñɨŋ rɨbyöbö aku, kwosö nuŋ aku rag du ban yuö diba rola pörmɨn, röbö aku nöbö wöröxöŋ hañ aku röxgön, ap ban yuö diba mɨdim bla, magalɨg wöröx pörmä. \p \v 4 Ejol igwö wölö aku, kwosö nuŋ aku rag du, röbö ilam rödöŋ möl bla aipam röbö yuö umɨd bla aipam rola pörmɨn, röbö bla magalɨg hañ akwör wöxnö nɨgöŋa. \v 5 Makwam nɨ nugumön, ejol röbö magalɨg nugwidɨx mɨd aku yadöŋa, \q1 “Naŋ Nöbö Lei. \q2 Naŋ wopik mɨdlö; naŋ maduar ib hör i mɨdmö. \q1 Naŋ mönö pɨ nuöm nɨg ri abön, \q2 ñɨgö nuŋ ri abön ailö maku. \q1 \v 6 Nöbö mö piakwör mɨ, nöbö mö naŋ bla ñɨgö pɨl pal nɨgön, \q2 mönö naŋa yadɨb nöbö bla ñɨgö pɨl pal nɨgɨm, \q1 hañ ñɨŋa pɨnöŋ aku mɨ, \q2 naŋ ñɨgö paiŋö haña nölaŋ nɨmöñ aku, \q2 ñɨŋ keir rön pɨmɨdöi maku pal,” röŋa. \m \v 7 \x - \xo 16:7 \xt Sam 19:9; Rep 15:3\x*Aliö rɨmɨdmɨn, God ap höjöpal ur nölɨb rɨgpɨd rol yör akuyöbö mönö i yadöŋa, \q1 “God Nöbö Dib ölɨsö keiryöbö ödöriö. \q2 Naŋ mönö pɨ nuöm nɨg ri abön ñɨgö nuŋ ri abön ailö maku,” röŋa. \p \v 8 Ejol igwö aku, kwosö nuŋ aku rag du naiö rola pörmɨn, nöbö mö bla naiö ölɨsö ñɨgö nɨgɨb maga röŋa. \v 9 \x - \xo 16:9 \xt Rep 9:20-21\x*Naiö ölɨsö nɨgön, ñɨgö rɨn röxg yönɨŋ döbdö röŋ aku, jɨ ap kib mag gwogwo rɨmɨdmä aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxön, mɨd ri abön, God ib nuŋwa yadmɨn bɨl sö duölöŋ. God nuŋwör anɨŋ ömörö nölmɨdö, rön, nugwo yad höimöumä. \p \v 10-11 \x - \xo 16:10-11 \xt Eks 10:22; Ais 8:21-22\x*Ejol mömɨd aku, kwosö nuŋ aku rag du ap höpebö hogw rol kiŋ nuŋwa rola pörmɨn, nöbö mö nuŋ nugwidɨx mɨdmɨd mibɨl yöraku rɨba pɨxmag guröŋa. Uj höpebö nɨgɨm, ölɨŋ diba pɨlmɨn, albeñ öbɨxdör mɨdmä aku, jɨ ap kib mag gwogwo rɨmɨdmä aku, pödpöd rɨmɨn aliö alölɨŋö, rön, röböxölim; rɨ gör mɨdön, God adöx yöd rol adö kau sö mɨd aku nugwo yad höimöumä. \p \v 12 \x - \xo 16:12 \xt Ais 11:15\x*Ejol iŋösu aku, kiŋ mögörɨb naiö wölmɨd piakuyöbö höñɨŋö, rön, kwosö nuŋ aku rag du röbö dib Yupretis rola pörmɨn, röbö yuö aku aŋadö lei wöŋa. \p \v 13 Almɨn nɨ nugumön, ragwo asa mös paŋ mɨdmä. Ragwo as piaku hau mös paŋ röxg mɨdmä. Ragwo as i kas kaglö ajmöla höröpɨnöŋa; i ap höpebö ajmöla höröpɨnöŋa; i nöbö God mönö yadmɨdlö rön inakmönö akwör hörmɨd nöbö aku ajmöla höröpɨnöŋa. \v 14 \x - \xo 16:14 \xt Rep 19:19\x*Ragwo as piaku ap rölɨbä akuyöbö rɨb maga röŋa. Ñɨŋ duön kiŋ mögörɨb malö malö piaku piaku mɨdöi akuyöbö magalɨg yölɨŋ pön hö mögum rön, God Nöbö ölɨsö keiryöbö yad nɨgöŋ wop dib aku, nuö nuö piöña. \p \v 15 \x - \xo 16:15 \xt Mat 24:43-44; Rep 3:3\x*“Nugw ri aböña! Nɨ höba rɨmɨdɨl aku, nöbö ap kib pɨb bla nugu gör mɨdölöi mag akwör hömɨdöi mag aliö akuyöbö höna! Makwam, nöbö mö inɨmö hölɨmeñ, wölɨj yöm ri ab gɨ mɨjöñ akuyöbö wahax pɨmɨjöña; ñɨŋ magör yönön möigw yöxeñ!” \p \v 16 \x - \xo 16:16 \xt Sek 12:11\x*Ragwo as piaku ñɨŋ kiŋ mögörɨb adadö piakuyöbö ödör pön hö mögum rɨmä; mögörɨb pön hö mögum rim yöraku Hibru mönö yadön Amagedon me rɨmɨdöia. \p \v 17 Ejol mɨj sö aku, kwosö nuŋ aku rag du hör mibɨl yöra sö pöröŋa. Pörmɨn, mönö i hogw rol kiŋ God höjöpalɨb rama ram möl yuadö mɨdöŋ aku wö diba rön yadöŋa, “Rɨba pör maku,” me röŋa. \v 18 \x - \xo 16:18 \xt Rep 4:5; 8:5\x*Aliö rɨmɨn nugugɨrön, gunɨm gigu rɨp dum, añɨgölö ñɨrɨp ñɨrɨp rɨp ömegö mej rogw bla yau hölɨp rɨmɨn, mɨ mɨmön diba nöbö mö mögörɨb il kɨ höd nugumɨdölöi akuyöbö i pöŋa. \v 19 \x - \xo 16:19 \xt Rep 14:10\x*Mɨ mɨmön diba pɨmɨn, taun dib Babilon aku pal gɨlɨx ab gɨlɨx rön, rɨb mös paŋ nɨgöŋa. Makwam taun dib mögörɨb adadö piaku piaku magalɨg Babilon rɨg röŋ mag akuyöbö rön pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨm röul mo pɨnöŋa. Makwam God nuŋ Babilon nöbö mö mag gwogwo rɨmɨdim aku uplöbölöŋ. Nuŋ mɨ ölɨsö wölɨm, ñɨgö röbö acɨxa namag aja wölöŋ aku nölmɨn nɨmɨmä. \v 20 \x - \xo 16:20 \xt Rep 6:14\x*Makwam röbö wödoböŋ mögörɨb ulmɨdö bla aipam, mögörɨb önöŋ ajmag bla aipam, aŋadö hölögɨpöŋa. \v 21 \x - \xo 16:21 \xt Eks 9:23-24; Rep 11:19\x*Gupö mag diba, mag paŋ paŋ kilo akuyöbö padokwo padök mös höuöiliö igwö sö (50) akuyöbö, adöx sebö pɨnön, nöbö mö bla ñɨgö mɨ göj göj palöŋa. Ñɨgö mɨ göj göj palmɨn ñɨŋ God nugwo mɨ yad höimöumä. \c 17 \s1 Nöbö kib pɨb mö aku ölɨŋ höb diba pöna \p \v 1 \x - \xo 17:1 \xt Jer 51:12-13\x*Ejol akuyöbö mɨj sö ömörö hörɨrör pön rag hem akuyöbö, i hön nɨ yadöŋa, “Yörɨk han, nagö ap i yabumön nugwö! God rɨmɨn nöbö kib pɨb mö gwogwo ödöriö aku paiŋö ölɨŋ höb diba pɨba rɨmɨda. Taun dib yadmɨdɨl aku röbö mɨga il yöra mɨda. \v 2 \x - \xo 17:2 \xt Ais 23:17; Jer 51:7; Rep 14:8\x*Nöbö kib pɨb mö aku kiŋ mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör mɨdöi akuyöbö pɨsaŋ yönön, nöbö mö mögörɨb il kɨyöbö ñɨgö röbö wain nuŋwa nölmɨn nɨmɨmɨn, ñɨgö u pɨla. Röbö yadmɨdɨl aku ap kib mag gwogwo nuŋ rɨmɨd mag aku maku,” röŋa. \p \v 3 \x - \xo 17:3 \xt Rep 13:1\x*Makwam God Inöma nuŋ nɨ aja wölɨm nugugɨrön, ejol aku nɨ pön du mögörɨb rɨg kap mibɨl piaku dumɨn nugumön, mö i, ap höpebö paskwolö i rol sö römɨd gɨ mɨdöŋa. Ap höpebö aku, God yad mönö nɨgɨb ib mɨga mɨxɨñ nuŋwa kai kɨt nɨg gɨm mɨdöŋa. Yöcmac nuŋwa akuyöbö mɨj sö mɨdɨm, aj nuŋwa akuyöbö ragpɨd sö mɨdöŋa. \v 4 \x - \xo 17:4 \xt Jer 51:7; Rep 18:16\x*Mö nuguma aku, wölɨj paskwolö mö dib yömmɨdöi akuyöbö yömön, rɨg gol mɨga akwör, rɨg wä wä rɨg diba wobɨb mɨga akwör, köme wödö lanö yön gɨ mɨd mag aliö akuyöbö lanö yön gɨ mɨd mag mɨj ulmɨdö ‘pöl’ me rɨmɨdöi aku mɨga akwör, mɨxɨñ nuŋwa magalɨg röbmɨn, cöröx cöröx gɨr mɨdöŋa. Rɨg gol pön rim namag i pɨ gɨ mɨdöŋa. Namaga möl bö, nöbö pɨsaŋ kib yönön ap kib pɨx gwogwo rɨmɨdöŋ bla aja wöl gɨ mɨdöŋa. \v 5 Möigw yöd nuŋ sö mönö umad gɨ mɨdmɨd i kai kɨtmä: \qc TAUN DIB ÖDÖRIÖ BABILON AKU, NÖBÖ KIB MÖ KIB RƗP YÖNMƗDÖI PIAKU AIPAM, NÖBÖ MÖ MAG GWOGWO ÖDÖRIÖ RƗMƗDÖI PIAKU AIPAM, NUÖM ÑƗŊA MAKU. \m \v 6 \x - \xo 17:6 \xt Rep 18:24; 19:2\x*Makwam nɨ nugumön, mö aku, nöbö mö Jisas nugw pön mönö wä nuŋwa wöxnö yad nölmɨdɨm ñɨgö pɨl pal nɨgön hañ ñɨŋa röbö wain röxg nɨmön u pɨlmɨdöŋa. \p Alöŋ aku nugwön, gɨl gɨl rön rɨb mɨga yöx mɨdma. \v 7 \x - \xo 17:7 \xt Rep 13:1\x*Jɨ ejol aku nɨ yadöŋa, “Pödpöd rɨmɨn gɨl gɨl rön rɨb mɨga yöxmɨdlö? Ap höpebö yöcmac nuŋwa akuyöbö mɨj sö mɨdɨm, aj nuŋwa akuyöbö ragpɨd sö mɨd aku aipam, nöbö kib pɨb mö ap höpebö rol sö römɨdön yönmɨd aku aipam, mönö il aku nagö yad nölɨba rɨmɨdla. \v 8 \x - \xo 17:8 \xt Dan 12:1; Rep 11:7; 13:7\x*Ap höpebö nugumɨdlö aku, höd mɨdmɨda, weik mɨdöl, makwam womiöx mɨda, nuŋ ulöm möl hokwö rödölöŋ bebö wöl haŋ, God raŋ aŋadö rɨn hör yönmɨd möl bö diöna. God nuŋ mögörɨb maduar ör rɨ nɨgölöŋ wop aku, nöbö mö öim kömö akwör mɨjöñɨŋö, rön, köp rogw mɨdö bö ib ñɨŋa kai kɨtöŋa. Jɨ nöbö mö ib ñɨŋa kai kɨtölöŋ bla, ap höpebö aku iswob mɨjön aku nugwön, mɨ aiö waiö cöña. Aku agapɨm: nuŋ höd mɨdmɨda, weik mɨdöl, jɨ mai iswob mɨjöna. \p \v 9 “Mönö piaku nugw ri abön mɨ, nugwöia. Ap höpebö yöcmac nuŋwa akuyöbö mɨj sö mɨdɨm nugulö aku, mönö ila adö mös mɨda. Mönö ila i yada, yöcmac akuyöbö mɨj sö piaku, önöŋ pɨd akuyöbö mɨj sö piaku maku. Mö aku önöŋ pɨd akuyöbö römɨd gɨ mɨda. \v 10 Mönö ila i piöŋö yada, yöcmac akuyöbö mɨj sö piaku, kiŋ akuyöbö mɨj sö piaku maku. Kiŋ piaku, kiŋ akuyöbö mömɨd sö kiŋ mɨdön mödö wöröxmä, weik iŋösu aku nuŋ kiŋ mɨda. Kiŋ mɨj sö aku mai höba rɨmɨda. Jɨ hömɨjön aku, ulul mag mɨŋ iör mɨjöna. \v 11 Makwam ap höpebö höd mɨdmɨda, weik mɨdöl aku, nuŋ keir kiŋ amñaxɨb sö aku höna. Nuŋ mɨ, kiŋ akuyöbö mɨj sö piakuyöbö nöbö i. God rɨmɨdaŋ nuŋ aŋadö pɨn bɨcöna. \v 12 \x - \xo 17:12 \xt Dan 7:7,24\x*Makwam aj akuyöbö ragpɨd sö nugulö bla, kiŋ akuyöbö ragpɨd sö. Ñɨŋ weik kiŋ mɨdölöi, jɨ mai God rɨmɨdaŋ ñɨŋ aua paŋyöbö iör kiŋ mɨdön, ap höpebö aku pɨsaŋ mabö rɨ gɨrön, nöbö mö bla nugwidɨx mɨjöña. \v 13 Ñɨŋ rɨb mag paŋyöbö i yöx nugwön, ap höpebö aku nugwo yadɨŋ, nuŋ yör ñɨŋ aku pön, nöbö mö bla ñɨgö nugwidɨx mɨjöna. \v 14 Kiŋ piaku ñɨŋ Sipsip Ha aku pɨsaŋ nuö nuö rɨmɨjöña, jɨ nuŋ nöbö dib bla magalɨg Nöbö Dib ñɨŋa mɨdön, kiŋ bla magalɨg Kiŋ ñɨŋa mɨdön mɨd aku mɨ, nugwo pɨl pal nɨgɨb maga mɨdöl. Nöbö mö nuŋwa keir yad wö rɨ pɨ piaku, nugwo cɨrɨp gör mɨjöñ piaku, ñɨŋ nuŋ pɨsaŋ kiŋ piaku rɨŋ aŋadö pɨn bɨcöñɨŋö,” röŋa. \p \v 15 Makwam ejol aku nɨ yadöŋa, “Nöbö kib pɨb mö römɨd gɨ mɨdmɨn nugulö röbö bla, ñɨŋ nöbö mö mögörɨb adadö rɨg mɨdöi akuyöbö, ila hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mɨxɨña hörɨrör rɨg mɨdöi akuyöbö, mönö yöbö hörɨrör rɨg yadmɨdöi akuyöbö mɨ. \v 16 \x - \xo 17:16 \xt Rep 18:8\x*Aj akuyöbö ragpɨd sö nugulö bla aipam, ap höpebö aku aipam, ñɨŋ nöbö kib pɨb mö aku nugwo höxön, ap nuŋ bla magalɨg um pɨn pɨmɨdɨŋ, mag ör mɨjöna. Mɨxɨñ nuŋwa nɨmön, rɨb rɨb mɨjön bla urɨŋ yön bɨcuaŋ diöna. \v 17 Aku agapɨm: God ñɨgö rɨba nölaŋ, rɨb mag paŋyöbö i yöx nugwön, ap höpebö aku nugwo yadaŋ, yör ñɨŋ aku pön raŋ duaŋ, God cönɨŋö rön yad nɨgöŋ mag akuyöbö akwör cöna. \v 18 Makwam nöbö kib pɨb mö nugulö aku, nuŋ mɨ taun dib ödöriö kiŋ mögörɨb adadö piaku piaku magalɨg nugwidɨx mɨd taun diba maku,” me röŋa. \c 18 \s1 Babilon hö pɨn bɨrɨba rɨmɨda \p \v 1 Makwam rɨb nugwön nugumön, ejol i kwo adöx yöd röul adö kau sebö hömɨda. Ejol aku, God yad nɨgmɨn nöbö dib ödöriö mɨdöŋa. Adöx yöd röul adö kau sebö hön, mil wä nuŋ aku rɨmɨn, mögörɨb il kɨ magalɨg mila aböŋa. \v 2 \x - \xo 18:2-3 \xt Ais 13:21; 34:11-14; Jer 50:39; Rep 14:8\x*Ejol aku hön wö diba rön yadöŋa, \q1 “God rɨmɨn taun dib Babilon aŋadö pɨn bɨra wo! \q2 Aŋadö pɨn bɨra wo! \q1 God rɨmɨn taun dib aku, nöbö mö i mɨ mɨdöl, wöhö; \q2 ragwo as yöur ap gwogwo bla akwör mɨd me. \q1 \v 3 Aku agapɨm: nöbö mö Babilon bla ñɨŋ mö kib nöbö kib rön, \q2 mag gwogwo akuyöbö keiryöbö rɨm rɨm, \q1 nöbö mö mögörɨb il kɨyöbö adadö magalɨg nugwo nugwön \q2 ñɨŋ kwo algör ör paŋ mag akwör rɨmɨdöia. \q1 Babilon nuŋ röbö wain nuŋwa keir nɨmön, \q2 nöbö mö mögörɨb il kɨyöbö adadö piaku piaku hörɨrör akuyöbö ñɨgö aipam nölmɨn nɨmɨmɨn, \q1 nuŋ rɨmɨd mag akuyöbö, ñɨŋ kwo algör ör \q2 u pɨlön mag gwogwo akwör rɨmɨdöia. \q1 Kiŋ mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör mɨdöi akuyöbö, \q2 nuŋ pɨsaŋ mag yönön, mag gwogwo akwör rɨmɨdöia. \q1 Makwam nuŋ ap wä wä bla pɨnö, rön, öim rɨbyöx nugw aku, \q2 nöbö mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör ap sɨm rɨmɨdöi akuyöbö rɨg diba pöiŋö,” röŋa. \p \v 4 \x - \xo 18:4 \xt Ais 48:20; Jer 50:8; 51:6,45; 2Kor 6:17\x*Makwam nɨ nugumön, mönö i kwo adöx yöd röul adö kau sebö yadöŋa, \q1 “Nöbö mö nɨ Babilon mɨdöi bla, taun aku rɨŋadö duön, \q2 Babilon ada pɨsaŋ nɨgiö nɨgmɨjeñ. \q1 Ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi piaku, ñɨŋ pɨsaŋ rɨmɨjeñ. \q2 Ölɨŋ höb diba pɨba rɨmɨdöi aku, ñɨŋ algör ör pɨmɨjeñ. \q1 \v 5 \x - \xo 18:5 \xt Jen 18:20-21; Jer 51:9\x*Ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi pɨx kepkep aku, ap jöujöu pɨd diba wölumɨd wölumɨd \q2 mɨ dib röxɨm wöluöŋa adöx yöd röul adö kau sö yöraku. \q1 God nugwön ñɨŋ ap kib mag gwogwo rɨmɨdöi aku \q2 rɨbyöx nugu gör mɨda. \q1 \v 6 \x - \xo 18:6 \xt Sam 137:8; Jer 50:15,29; 2Tes 1:6\x*Babilon nuŋ nöbö mö bli ñɨgö rɨ gwogwam röŋ mag aliö akuyöbö, \q2 naŋ paiŋö nugwo algör ör rɨ ajö nɨgö. \q1 Babilon nuŋ nöbö mö bli ñɨgö rɨ gwogwam röŋ mag aliö akuyöbö akwör wöhö; \q2 nugwo paiŋö mɨ ödöriö rɨ gwogwam rö. \q1 Babilon nuŋ nöbö mö bli ñɨgö röbö acɨxa nöl mag aliö akuyöbö akwör wöhö; \q2 nugwo paiŋö mɨ röbö acɨx gwogwo ödöriö aku namag nuŋwa hör nugwo nölan nɨmaŋ. \q1 \v 7 \x - \xo 18:7 \xt Ais 47:7-9\x*Ap mɨga akwör pɨnö, rön, ib nuŋwa keir pɨrag wöl mag aliö akuyöbö, \q2 nugwo paiŋö mɨ ölɨŋ höb gwogwo pɨ nölaŋ, mɨ lɨblɨb rɨ mɨdaŋ. \q1 Rɨb nuŋwa keir nugwön yada, \q2 ‘Nɨ kwin yörɨk römɨd gɨ mɨdla. \q1 Nɨ mö wösrö mɨdöi; \q2 ömörö bli nɨ pɨb maga mɨdölö,’ ra. \q1 \v 8 \x - \xo 18:8 \xt Rep 17:16\x*Aliö yadmɨda, \q2 jɨ God Nöbö Diba \q1 nugwo mönö diba yadön ölɨŋ höb pɨ nöiön Nöbö aku \q2 nuŋ mɨ Nöbö ölɨsö ödöriö mɨda. \q1 God Nöbö Diba nuŋ raŋ, wop paŋyöbö iör ñɨpñɨp diba höna; \q2 nöbö mö magalɨg mɨ göj immɨjöña; ap mag wen, kiö diba piöna. \q1 Makwam God Nöbö Diba nuŋ raŋ, \q2 Babilon rɨn pina pɨn yön bɨcuaŋ diöna. \p \v 9 \x - \xo 18:9-10 \xt Esik 26:17; 27:30-35\x*“Babilon rɨn yönön hauba wöluaŋ nugwön, mö aku mag yönmɨdöi kiŋ mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör bla lɨb pɨlaŋ immɨjöña. \v 10 Mö aku nugwo mɨ ölɨŋ höb gwogwo pɨmɨd aku, an algör ör rɨbä maga rö, rön, ñɨŋ magalɨg hör hör yörkwo mɨdön mɨ göj im gɨrön yajöña, \q1 ‘Wöhö o! Wöhö o! Naŋ taun dib keiryöbö ödöriö o! \q2 Babilon o, naŋ taun dib ölɨsö keiryöbö ödöriö o! \q1 Naŋ wan aua akwör mönö diba nugwön, \q2 paiŋö ölɨŋ höb diba pön aŋadö hö pɨn biraŋö o,’ cöña. \p \v 11 \x - \xo 18:11 \xt Esik 27:36\x*“Makwam taun dib aku hö pɨn bɨcön aku, nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör ap sɨm rɨmɨdöi bla, weik nöbö mö piaku ap anɨŋa wobeñɨŋö, rön, lɨb pɨlaŋ mɨ göj immɨjöña. \v 12 \x - \xo 18:12 \xt Esik 27:12-13,22\x*Sɨm rɨmɨdöi ap ñɨŋ piaku mɨ, rɨg gol, rɨg silpa, rɨg ulul wä wä hörɨrör rɨg diba wobɨb, köme wödö mag mɨj ulmɨdö ‘pöl’ me rɨmɨdöi aku; ñapñap uñ wä ödöriö ‘linɨn’ me rɨmɨdöi aku ödör pön du lɨdɨxmɨdöi aku, ñapñap uñ paskwolö mi, ñapñap uñ paskwolö, ñapñap kanuan höb nag akuyöbö pɨ lɨdɨxön ‘silk’ rɨmɨdöi aku; hölɨŋ wä höb bɨ hörɨrör bla; hön elɨpad aj diba pön ap hörɨrör mɨga akwör rɨmɨdöi bla; bäpö wä wä rɨg diba wobɨb ap hörɨrör mɨga akwör rɨmɨdöi bla; ap ain röxg ‘brons’ mag aku pön ap hörɨrör mɨga akwör rɨmɨdöi bla; rɨg ain pön ap hörɨrör mɨga akwör rɨmɨdöi bla; rɨg ‘mabɨl’ pön ap hörɨrör mɨga akwör rɨmɨdöi bla; \v 13 ap hölɨŋ wä höb röbö hörɨrör bla; hauya hörɨrör bla ‘sɨnamɨn’ aku, ‘spais’ aku, ‘insens’ aku, ‘mö’ aku, ‘pɨraginsens’ aku; röbö wain aipam, olip wel röbö aipam; wit maga aipam, wit mag hauya aipam; hön kau aipam sipsip aipam; hön hos aipam, ap hön hos wabɨlmɨn pɨxɨp yönmɨdöi bla aipam; nöbö mö ñɨgö wobön pön höm nag mabö rɨmɨdöi bla aipam; nöbö mö pɨsaŋ nuö nuö pɨlön ñɨŋ nag nɨgön pön höm nag mabö rɨmɨdöi bla aipam. Ap ñɨŋ sɨm rɨmɨdöi piaku maku pal. \p \v 14 “Makwam nöbö ap sɨm rɨmɨdöi bla Babilon nugwo yajöña, ‘Mɨxɨñ nagö rɨbyöx ap wä wä naŋ bla magalɨg yöm ra. Rɨg gol silpa rɨg ap wä hörɨrör mɨga mɨd ap naŋa piaku magalɨg mödö yöm ra. Mai iswob pöinaŋö,’ cöña. \p \v 15 \x - \xo 18:15 \xt Esik 27:31,36\x*“Nöbö Babilon yöraku ap bla sɨm rön, rɨg diba pɨmɨdöi nöbö bla, Babilon nugwo mɨ ölɨŋ höb gwogwo pɨmɨd aku, an algör ör rɨbä maga rö, rön, hör hör yörkwo mɨdön mɨ göj im gɨrön, \v 16 \x - \xo 18:16 \xt Rep 17:4\x*yajöña, \q1 ‘Wöhö o! Wöhö o! \q2 Taun dib keiryöbö ödöriö o! \q1 Taun diba kɨtɨb wä kɨ, wölɨj wä wä, \q2 ñapñap uñ wä ödöriö ‘linɨn’, \q1 ñapñap uñ paskwolö mi, ñapñap uñ paskwolö bla pön ud wabɨl nɨg gɨ mɨdmɨda; \q2 rɨg gol, rɨg ulul wä wä hörɨrör rɨg diba wobɨb, \q1 mag mɨj wä ‘pöl’ aku pön \q2 ud wabɨl nɨg gɨ mɨdmɨda. \q1 \v 17 \x - \xo 18:17 \xt Ais 23:14; Esik 27:27-29\x*Jɨ weik wan aua akwör ap wä wä nuŋ piaku \q2 magalɨg mödö aŋadö yöm rö,’ cöña. \p “Bɨyöj yöj nöbö bla aipam, mabö rɨb nöbö ñɨŋ bla aipam, bɨyöj rola yönmɨdöi nöbö mö bla aipam, bɨyöj rola ap mag pɨ sɨm rɨmɨdöi nöbö mö bla aipam, magalɨg hör hör yörkwo mɨjöña. \v 18 \x - \xo 18:18 \xt Esik 27:32\x*Hör hör yörkwo mɨdön, taun dib aku rɨn yönön haub tuktukwa wölmɨjön aku nugwön yajöña, ‘Taun ölɨsö keiryöbö ödöriö kɨyöbö i höd mɨdmɨdölö!’ cöña. \v 19 Ñɨŋ hauya pön, yöcmac rol ñɨŋ sö pɨ ab gɨrön yajöña, \q1 ‘Wöhö o! Wöhö o! Babilon taun dib ölɨsö keiryöbö ödöriö wöhö o! \q2 Babilon nuŋ mɨdmɨn nugugɨrön, rɨg gol, rɨg silpa, rɨg, \q1 ap wä wä rɨg diba wobɨb ap bla hörɨrör mɨga akwör mɨdmɨn, \q2 röbö yuö bɨyöja yön gɨrön, rɨg mɨga akwör pɨmɨdöl aku, \q1 jɨ weik wan aua akwör ap wä nuŋ piaku \q2 magalɨg mödö aŋadö yöm rö,’ cöña. \fig Babilon nuŋ mɨdmɨn nugugɨrön, rɨg gol, rɨg silpa, rɨg, ap wä wä rɨg diba wobɨb ap bla hörɨrör mɨga akwör mɨdmɨn, röbö yuö bɨyöja yön gɨrön, rɨg mɨga akwör pɨmɨdmä.|alt="merchants & ships" src="HK00214B.TIF" size="col" ref="18:19" \fig* \q1 \v 20 \x - \xo 18:20 \xt Diut 32:43; Ais 44:23; Jer 51:48\x*“God nuŋ rɨmɨn Babilon aŋadö pal gɨlɨx ab gɨlɨx rɨ pɨn gɨ mɨd aku, \q2 ñɨŋ adöx yöd röul adö kau sö mɨdöi piaku \q1 päja yadön wobiö lero lero rön wahax pöña! \q2 God rɨmɨn, nöbö kib pɨb mö aku aŋadö pɨn bɨra aku, \q1 ñɨŋ Jisas nöbö mö nuŋwa mɨdöi bla aipam, \q2 Jisas mönö wä pön dub nöbö nuŋ bla aipam, \q1 God mönö yadɨb nöbö bla aipam, ñɨŋ wobiö lero lero rön \q2 wahax pöña! \q1 Nuŋ ñɨgö mɨ rɨ gwogwam röŋ aku nugwön \q2 God nuŋ nugwo mönö diba yadön, \q2 paiŋö mɨ ölɨŋ höb diba pɨ nöl maku,” me röŋa. \p \v 21 \x - \xo 18:21 \xt Jer 51:63-64; Esik 26:21\x*Makwam mag aku, ejol ölɨsö keiryöbö ödöriö i, rɨg dib ödöriö wit maga pal caku rɨ wit mag pi hauya rɨmɨdöi rɨg akuyöbö i pön ban yuö diba abön yadöŋa, \q1 “Mag aliö akuyöbö algör ör taun dib keiryöbö ödöriö Babilon \q2 pɨ hajal abɨŋ mai nöbö mö iswob nugweñɨm. \q1 \v 22 \x - \xo 18:22 \xt Ais 24:8; Esik 26:13\x*Babilon nöbö mö wahax pɨ gɨrön, ap bɨyöj röxgöb pal gɨrön, \q2 ulamö pal gɨrön, namaga pɨr gɨrön rɨ mɨdeñɨm. \q1 Mabö adö hörɨrör rɨmɨdöi akuyöbö reñɨm. \q2 Wit maga pal caku rɨ wit mag pi hauya rɨmɨdöi akuyöbö reñɨm. \q1 \v 23 \x - \xo 18:23 \xt Jer 7:34; 16:9; 25:10\x*Nöbö mö hötɨkö mila taun diba mibɨl aku iswob nugweñɨm. \q2 Nöbö mö nölaŋ pön, wahax pön, reñɨm. \q1 Sɨm rɨmɨdöi nöbö nagö bla, \q2 mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör nöbö dib ödöriö mɨdmɨdöia. \q1 Nöbö mö nagö kɨj rön, inakmönö hörön rɨm, \q2 nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku \q1 nugwön magalɨg mai duön \q2 mag aliö akuyöbö algör ör rɨ gwogwam rɨmɨdöia. \q1 \v 24 \x - \xo 18:24 \xt Jer 51:49; Rep 17:6\x*“Babilon nöbö mö bla akwör, \q2 God mönö yadɨb nöbö nuŋ bla ñɨgö pɨl pal nɨgön, \q2 nöbö mö nuŋ bla ñɨgö pɨl pal nɨgön, rɨmɨdöia. \q1 Nöbö mö mögörɨb il kɨ pɨl pal nɨgmɨdöi bla magalɨg ila aku paŋ Babilon ör. \q2 Aliö almɨd aku, God nugwo paiŋö mɨ ölɨŋ höb dib aku pɨ nölö,” röŋa. \c 19 \p \v 1 Ejol ölɨsö ödöriö aku mönö aku yad pöröŋa nugwön nɨ bu gɨgɨ diba audiöx nuguma. Bu röŋ aku, nöbö mö mɨga akwör adöx yöd röul adö kau sö wahax pɨ gɨrön ajmöl aj halön yadmä, \q1 “God ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ! \q2 God ana akwör nöbö mö kömö pɨmɨda. \q1 God ana akwör mil wä keiryöbö alɨg mɨda. \q2 God ana akwör Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö mɨda. \q1 \v 2 \x - \xo 19:2 \xt Diut 32:43; Rep 6:10\x*God ana mönö diba yadön, mönö pɨ nuöm nɨg ri abön, \q2 nöbö mö akuyöbö ñɨgö paiŋö mör nöla. \q1 Nöbö kib pɨb mö gwogwo ödöriö aku, \q2 nöbö kib pön pɨsaŋ mag yönön rɨmɨn, \q1 nöbö mö mögörɨb hörɨrör piakuyöbö hön, \q2 nuŋ rɨmɨdöŋ aku nugwön, ñɨŋ kwo algör paŋ mag akwör rɨ gwogwam rɨmɨdmä. \q1 Mö aku nuŋ God nöbö mö mabö rɨmɨdöi bla pɨl pal nɨgöŋ aku mɨ, \q2 God nuŋ nugwo mönö diba yadön paiŋö ölɨŋ höb diba nölö,” rɨmä. \p \v 3 Aliö rön, iswob ajmöla aj halön yadmä, \q1 “God ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ! \q2 Taun dib keiryöbö ödöriö Babilon yön hauba nɨgön, \q2 hauba aku öim öim nɨgmɨjönɨŋö,” rɨmä. \p \v 4 Aliö rɨmɨn, yöj nöbö akuyöbö padokwo padök paŋyöbö i höuöiliö agñɨŋ bö (24) aipam, ap kömö mös mös piaku aipam, God hogw rol kiŋ rola römɨd gɨ mɨdöŋ il yöraku höxmax yuön ubɨlön yadmä, \q1 “Mɨ ödöriö! \q2 God ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ!” me rɨmä. \p \v 5 Aliö rɨmɨn, mönö i hogw rol kiŋ mɨdöŋ yöra pisö yöbö yadön yadöŋa, \q1 “Ñɨŋ nöbö mö mölyöbö bla aipam, nöbö mö rɨb bla aipam, \q2 God ana mabö rɨ nölön nugwo ipöxmɨdöi bla \q2 magalɨg ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ,” me röŋa. \s1 Krais nöbö mö nuŋ bla pön mögörɨb nuŋwa duaŋ, wahax pöña \p \v 6 \x - \xo 19:6 \xt Rep 14:2\x*Makwam mag aku nɨ bu diba i, röbö höja pɨnön kɨka rɨ mag akuyöbö rɨmɨn, gunɨma gigu rɨmɨn pɨ mɨlkap nɨgɨm dumɨd mag akuyöbö rɨmɨn audiöx nuguma. Bu kɨka aku, nöbö mö mɨga ödöriö aj halön yadmä, \q1 “God ib nuŋwa yadɨŋ bɨl sö duaŋ! \q2 God Nöbö Dib ana aku Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö. \q1 Nuŋ Kiŋ mɨdön \q2 nöbö mö akuyöbö magalɨg nugwidɨx mɨda. \q1 \v 7 \x - \xo 19:7-8 \xt Ais 61:10; Rep 21:2\x*Makwam, wä raŋ nugugɨrön wahax pɨnɨm; \q2 God nuŋ Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö mɨd aku nugwön, \q2 ib nuŋwa yadɨŋ bɨl duaŋ. \q1 Aku agapɨm: Sipsip Ha aku mönɨŋ nuŋwa pɨb wop aku mödö hö makwam, \q2 mö aku nöbö rama duba, ap rɨ pɨdɨlu gör mɨda. \q1 \v 8 Linɨn wölɨj wä lei cöröx cöröx gɨ mɨd i, \q2 God mönɨŋ nuŋwa nugwo nölmɨn yömö,” rɨmä. \m Linɨn wölɨj wä aku il aku, God nöbö mö nuŋwa rɨ ri abmɨdöi piaku maku pal. \p \v 9 \x - \xo 19:9 \xt Mat 22:2\x*Makwam ejol aku nɨ yadöŋa, “God mönö mɨ ödöriö yadmɨd aku, mönö nuŋwa bli yadmön kai kɨtö. Nuŋ yada, ‘Sipsip Ha aku wö raŋ duön nuŋ pɨsaŋ ap diba nɨmöñ nöbö mö piaku mɨ ödöriö wahax pöñɨŋö,’ rɨ gö” me röŋa. \p \v 10 \x - \xo 19:10 \xt Apos 10:25-26; Rep 22:8-9\x*Makwam ejol aku aliö rɨmɨn, nɨ yödpɨlö il nuŋ aku höxmax yuön, nugwo höjöpainö, rɨm aku, jɨ nɨ yadöŋa, “Wöhö. Naŋ almɨjɨnö! God paŋyöbö akwör nugwo höjöpalö. Naŋ aipam, haul nöbö mölöu nöbö naŋ bla aipam, Jisas mönö wä nuŋ aku nugw pön rɨg yadmɨd mag akuyöbö rɨmɨdöi aku, nɨ kwo algör God mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋ i mɨdla. Jisas mönö ma yad wöxnö nɨgöŋ mönö wä akwör nugw pön, God mönö yadɨb nöbö nuŋ bla nöbö mö piaku mönö yad nölmɨdöiŋö,” röŋa. \s1 Krais hön hos age rola römɨdön yönmɨdöŋa \p \v 11 \x - \xo 19:11 \xt Sam 96:13; Ais 11:4; Rep 1:5; 6:2\x*Makwam mag aku nugumön, adöx yöd röul adö kau sö möla rödɨm, nöbö i hön hos age i rola römɨd gɨ mɨdöŋa. Nöbö hön hos rola römɨd gɨ mɨdöŋ aku, ib nuŋ mös: ib i Cɨr, ib i Mɨ. Nuŋ nöbö mö bla ñɨgö mönö diba yadön, mönö pɨ nuöm nɨg ri abön, paiŋö ölɨŋ höb pɨ nölmɨd aku, amnɨmab pɨ nölöl; rɨg rɨmɨdöi mag akwör nugwön pɨ nölmɨda. Aliö alön, nöbö mö bla pɨsaŋ nuö nuö rön pɨl rɨbɨx abmɨd aku, rɨbyöx nugw ri abön, mönö nuöm nɨg ri abön, nuö nuö rön pɨl rɨbɨx abmɨda. \v 12 \x - \xo 19:12 \xt Dan 10:6; Rep 1:14; 2:17\x*Mämäg nuŋ aku rɨn pin röxgɨb. Kiŋ nɨgmɨdöi usaŋ mea akuyöbö, mɨga yöcmac nuŋ sö nɨgmɨn mɨdöŋa. Mɨxɨñ nuŋ aku ib i mɨdöŋa. Jɨ ib aku, nöbö mö bli nugwölöi; nuŋ keir ör nugwa. \v 13 \x - \xo 19:13 \xt Ais 63:1-3; Jon 1:1,14\x*Wölɨj röb gɨ mɨd aku, haña unön nɨgmɨn haña alɨg mɨda. Makwam ib nuŋwa, “God Mönö.” \v 14 Ami Nöbö adöx yöd röul adö kau sö piaku, wölɨj age, wölɨj lei mɨda hörɨrör röbön, hön hos age rola hörɨrör römɨdön, nugwo mai dumä. \v 15 \x - \xo 19:15 \xt Sam 2:9; Rep 1:16; 14:20\x*Ajmöl nuŋ bö, yu mɨxɨl ölɨsö mei höröpɨnöŋa. Yu mɨxɨl ölɨsö mei aku pön, nöbö mö mögörɨb hörɨrör piaku pɨsaŋ nuö nuö rön pɨl pal nɨgön, ain yöd mɨxɨl i pön, ñɨgö nugwidɨx mɨjöna. Makwam God yad nɨgöŋ wop aku, God Nöbö Diba, Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö aku, nöbö mö mag gwogwo rön nugwo höj nugwöñ akuyöbö nugwaŋ, mɨ ölɨsö wölaŋ yadaŋ, ñɨgö wain mag akuyöbö röxg pön, God wain maga röb caku rɨb möla abön, hön hos age rola römɨd gɨ mɨd Nöbö aku ñɨgö röb caku cöna. \v 16 \x - \xo 19:16 \xt Rep 17:14\x*Makwam wölɨj mɨxɨl nuŋ aipam, mabim nuŋ aipam, ib i mɨda: \qc KIŊ PIAKU KIŊ ÑƗŊA MAKU NÖBÖ DIB PIAKU NÖBÖ DIB ÑƗŊA MAKU \p \v 17 \x - \xo 19:17 \xt Esik 39:17-20\x*Makwam nɨ nugumön, ejol i naiö mibɨl yöraku pisö öbɨl gɨ mɨdɨm nugugɨrön, yöur adöx mibɨl yör sö höd nɨg yönmɨdim akuyöbö ñɨgö wö diba rön yadöŋa, “God ñɨgö ap mag diba nölɨba rɨmɨd aku, magalɨg hön mögum ri! \v 18 Ñɨŋ hön, kiŋ bla mɨxɨña nɨmön, ami nöbö nugwidɨx mɨdɨb nöbö dib bla mɨxɨña nɨmön, ami nöbö ölɨsö bla mɨxɨña nɨmön, hön hos bla mɨxɨña nɨmön, nöbö hön hos pön yönmɨdöi bla mɨxɨña nɨmöña. Nöbö mö nag mabö rɨmɨdöi bla, nöbö mö rɨb ñɨŋa keir yöx nugwön mabö rɨmɨdöi bla, nöbö mö ib diba mɨd bla, nöbö mö ib mɨdöl bla, mɨxɨñ nɨgö bla magalɨg nɨmöñɨŋö,” röŋa. \p \v 19 Makwam mag aku nugumön, ap höpebö aku aipam, kiŋ mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör piaku aipam, ñɨŋ duön, hön hos age pɨ yönmɨd Nöbö aku aipam, ami nöbö nuŋ bla aipam pɨsaŋ nuö nuö rɨba, ami nöbö ñɨŋ bla pön hö mögum rɨmä. \v 20 \x - \xo 19:20 \xt Rep 13:12-17; 20:10\x*Aliö almɨdmɨn, hön hos age pön yönmɨdöŋ Nöbö aku, ap höpebö aku aipam, nöbö nuŋwa nöbö mö akuyöbö ñɨgö inakmönö hörön ap rölɨbä akuyöbö röŋ nöbö aku aipam, ñɨgö pɨ cɨcɨ nɨgön, ban yuö rɨn salpa pina wödö painö suba alɨg pɨmɨd möl bö aböŋa. Ap höpebö nöbö nuŋ aku, nuŋ höd nöbö mö mɨga akwör inakmönö hörmɨn, ñɨŋ ap höpebö ib kɨtɨb aku pön, nuŋ rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgim ap aku höjöpalmɨdmä. \p \v 21 Makwam hön hos age pɨ yönmɨdöŋ Nöbö aku, yu mɨxɨl ölɨsö ajmöl nuŋ bebö höröpɨnöŋ aku, ami nöbö akuyöbö ñɨgö magalɨg pɨl pal nɨgmɨn, yöur bla hön mɨxɨñ ñɨŋ bla nɨm nöi nugwön röböxmä. \c 20 \s1 Seten nag mɨdaŋ kɨm akuyöbö wan tausan yöñöna \p \v 1 \x - \xo 20:1 \xt Rep 9:1\x*Makwam mag aku nugumön, ejol i ulöm möl hokwö rödölöŋ ki wab aku aipam, nag sen ölɨsö rogw aku aipam, imag nuŋ aku pɨrag adöx yöd röul adö kau sebö hömɨda. \v 2-3 \x - \xo 20:2-3 \xt Jen 3:1; Rep 12:9\x*Pön hömɨdmɨn, kas kaglö aku, kas maduebö öim nɨgöŋ aku, nugwo pɨ cɨcɨ nɨgön, nöbö mö mögörɨb hörɨrör akuyöbö ñɨgö iswob inakmönö hörölaŋ, me rön, nag wabɨl pön du ulöm möl hokwö rödölöŋ möl bö abön, uba wöl nöl gö nɨg ri aböŋa. Kas kaglö almɨdöŋ aku mɨ, nuŋ möl aku naga mɨdaŋ, kɨm akuyöbö wan tausan duaŋ, iswob yau abɨŋ hön, hör ul mɨŋi rɨp yönmɨjöna. Maduar inakmönö hörmɨd kas aku kɨjaki mɨ Seten. \p \v 4 \x - \xo 20:4 \xt Dan 7:9,22,27; 1Kor 6:2; Rep 13:17\x*Makwam nugumön, nöbö mö bli inöm ñɨŋa kiŋ hogw rol hörɨrör piaku römɨd gɨ mɨdmä. Nöbö mö piaku, God yadmɨn ñɨŋ nöbö mö akuyöbö ñɨgö mönö diba yadön mönö pɨ nuöm nɨgɨba rɨmɨdmä. Nöbö mö piaku, ap höpebö aku ib nuŋwa mag wöl gɨrön, nuŋ rɨg mɨdöŋa nugwön anau nuŋwa tatal rɨ nɨgim ap aku ib nuŋwa mag wölölim; ib kɨtɨb nuŋ aku möigw sö mönö iŋsö rol piaku pölim; Jisas mönö wä nuŋwa nöbö mö akuyöbö ñɨgö wöxnö yad nölön, God Mönö rɨg yadmɨd mag akuyöbö akwör rɨmɨdmɨn, ñɨgö göliöda römaxdörmä. Nɨ nugugu mɨdmön nugugɨrön, inöm piaku kömö nɨgön, Krais pɨsaŋ nöbö mö akuyöbö ñɨgö kiŋ röxgɨb nöbö mö akuyöbö nugwidɨx mɨdɨm mɨdɨm, kɨm akuyöbö wan tausan yönöŋa. \v 5 Nöbö mö bli wöröxim bla, wop aku öbɨlölim. Kɨm akuyöbö wan tausan yönmɨdöŋa, mai öbɨlmä. Mönö yadmɨdɨl kɨ, God nuŋ höd rɨmɨn nöbö mö piaku höbkal öbɨlmä akwör yadmɨdla. \v 6 \x - \xo 20:6 \xt Rep 1:6\x*Nöbö mö höd öbiöñ bla, God nöbö mö nuŋwa keir akwör mɨdön wä raŋ nugugɨrön mɨ ödöriö wahax pɨ gɨrön mɨjöña. Yörbö wöröxeñ. Ñɨŋ God Krais ñɨgö nuarö hogwa höjöpal ur nölɨb nöbö mö röxgɨb mabö rɨ nöl gɨr mɨdön, Krais pɨsaŋ nöbö mö akuyöbö ñɨgö kiŋ röxgɨb nugwidɨx mɨdɨŋ mɨdɨŋ, kɨm akuyöbö wan tausan yöñöna. \s1 Seten ölɨŋ höb diba pöna \p \v 7 Kɨm akuyöbö wan tausan hö duaŋ nugugɨrön, God ejol nuŋ akuyöbö ñɨgö yadaŋ, ñɨŋ Seten nugwo naga yau abɨŋ, \v 8 \x - \xo 20:8 \xt Esik 38:2,9,15-16\x*nuŋ duön nöbö mö mögörɨb il kɨ adadö piaku piaku hörɨrör mɨdöi akuyöbö ñɨgö magalɨg inakmönö hörön yajöna. Nöbö mö piaku, Gog nɨgön Megog yöŋö. Seten ñɨgö magalɨg pɨxɨp haŋ, ñɨŋ nuö nuö pɨlɨba höña. Nöbö mö nuö nuö pɨlmɨjöñ piaku, ñɨŋ rɨg jɨmi ban yuö halaia rɨg mɨdmɨd mag akuyöbö rɨg mɨjöña. \v 9 \x - \xo 20:9 \xt 2Kiŋ 1:10\x*Ñɨŋ malö malö piaku piaku hön, taun dib God nöbö mö nuŋwa mɨdmɨdim aku, taun dib God nuŋ madmag nɨgmɨd aku, wob yuö nɨgmä. Taun aku wob yuö nɨgmä aku, jɨ God nuŋ rɨmɨn, rɨba rɨn pina adöx yöd röul adö kau sebö pɨnön, ñɨgö yön bɨcum duöŋa. \v 10 \x - \xo 20:10 \xt Sam 11:6; Rep 19:20; 21:8\x*Makwam God ejol nuŋ bla, kɨjaki nuŋ nöbö mö akuyöbö ñɨgö inakmönö hörön pön pɨxɨp hömɨdöŋ aku, nugwo pön du rɨn pina rɨg salpa alɨg yönmɨd ban yuö möl bö abmä. Ap höpebö aku aipam, nöbö nuŋwa nuŋ nöbö mö akuyöbö ñɨgö inakmönö hörön yadmɨdöŋ nöbö aku aipam, höd ban yuö bö abɨm mɨdmä. Mila aipam, cɨcɨbö yuö aipam, öim öim mɨ ölɨŋ höb pɨ gɨr mɨjöña. \s1 Mönö dib yoŋyöbö aku \p \v 11 Makwam nugwön nugumön, hogw rol kiŋ age diba aipam, Nöbö rola römɨd gɨ mɨdöŋ aku aipam mɨdöŋa. Nöbö Diba nuŋ yöraku mɨdmɨn nugugɨrön, rɨb pia mɨgrö kɨ adöx sö pɨsaŋ bör aŋadö hör piaku du yöm rɨm, mai nugwölɨm. \v 12 \x - \xo 20:12 \xt Dan 7:9‑10; Mat 25:31-46; Apos 17:31; 2Kor 5:10; Rep 13:8\x*Makwam nɨ nugumön, nöbö mö dib mɨdön wöröxim bla aipam, nöbö mö mölyöbö bla mɨdön wöröxim bla aipam, magalɨg hön hogw rol kiŋ il yöra öbɨl gɨ mɨdɨm nugugɨrön, köp bli pɨ begulmä. Köp i, nöbö mö kömö mɨdön, rɨg rim mag akuyöbö nugwön kai kɨtmä. Köp aku pɨ begulön, köp i pɨ begulmä. Köp mai pɨ begulim aku, nöbö mö öim öim kömö mɨjöñ bla ib ñɨŋa kai kɨtmä. Pɨ begulmɨn nugugɨrön, God nuŋ nöbö mö wöröxim bla agap apɨm rim aku nugwön, mönö pɨ nuöm nɨgön, ñɨgö nuöm nɨgöŋa. \v 13 \x - \xo 20:13 \xt Rom 2:6; 1Pit 1:17; Rep 2:23; 22:12\x*Nöbö mö ban yuö diba yuö piaku wöröxim bla dum nugugɨrön, God nuŋ ñɨgö mönö diba yadöŋa. Wöröxɨb Mag aku aipam Rönau Rama aku aipam nöbö mö wöröxön du pöx mɨdim akuyöbö ñɨgö magalɨg pön du nölmɨn nugugɨrön, ñɨŋ hörɨrör agap apɨm rim aku nugwön, God ñɨgö mönö diba yadöŋa. \v 14 God nuŋ alöŋa nugwön, Wöröxɨb Mag aku aipam Rönau Rama aku aipam, God yadmɨn pön du rɨn pina yönmɨd ban yuö bö pɨ abmä. Rɨg pina yönmɨd ban yuö dumɨdöi aku ‘Iswob Wöröxöñɨŋö’ rɨmɨdöia. \v 15 Makwam nöbö mö öim öim kömö mɨjöñ bla, ib ñɨŋa kai kɨtim köp rogw aku, nöbö mö bɨl kai ib ñɨŋa köp aku mɨdölöŋa nugwön, God nuŋ yadmɨn, ñɨgö magalɨg algör ör pön du rɨn pina yönmɨd ban yuö bö pɨ abmä. \c 21 \s1 Mögörɨb il kɨ aipam, adöx sö aipam keir yoŋyöbö nɨgöŋa \p \v 1 \x - \xo 21:1 \xt Ais 65:17; 2Pit 3:13\x*Mɨdön nugumön, mögörɨb yoŋyöbö aipam, adöx sö yoŋyöbö aipam mɨdöŋa. Mögörɨb hödyöbö aku aipam, adöx sö hödyöbö aku aipam mödö yöm rɨm mɨdölöŋ. Ban yuö höd mɨdmɨd aku aipam mödö yöm rɨm mɨdölöŋ. \v 2 \x - \xo 21:2 \xt Ais 52:1; 61:10; Hib 11:16; 12:22; Rep 3:12\x*Makwam nɨ nugwön nugumön, God rɨmɨn Taun Dib Lei, Jerusalem yoŋyöbö aku, adöx yöd röul adö kau sebö hömɨda. Taun Dib Lei aku, mö bla nöbö pɨba wölɨj kɨtɨb wä yömön pöx mɨdöi mag aliö akuyöbö rɨg mɨdöŋa. \p \v 3 \x - \xo 21:3 \xt Lep 26:11-12; Esik 37:27; Sek 2:10; 2Kor 6:16\x*Makwam nɨ audiöx nugumön, hogw rol kiŋ mɨdöŋ mibɨl yöraku yöbö, mönö diba wö rɨ yadön yadöŋa, “Weik ila nɨgön, God nuŋ keir nöbö mö bla pɨsaŋ ram ur nɨgön mɨjöna. Nuŋ nöbö mö bla pɨsaŋ mɨdaŋ, ñɨŋ nöbö mö nuŋwa mɨjöña. God nuŋ keir ñɨgö pɨsaŋ mɨdön, God ñɨŋa mɨjöna. \v 4 \x - \xo 21:4 \xt Ais 35:10; 65:19; Rep 7:17\x*Nuŋ mäp röbö mämäg ñɨŋa mɨd aku magalɨg örɨx aböna. Nöbö mö wöröxeñ; ömörö paŋ, lɨb pɨlaŋ imeñɨm; ölɨŋ höb peñɨm. Aku agapɨm: mögörɨb hödyöbö aku mödö yöm rɨm weik mɨdölö,” röŋa. \p \v 5 \x - \xo 21:5 \xt 2Kor 5:17\x*Makwam kiŋ hogw rolrola römɨdöŋ Nöbö aku nɨ yadöŋa, “Nɨ ap magalɨg ap yoŋyöbö rɨ nɨgmɨdlö,” röŋa. Aliö yadön nɨ yadöŋa, “Mönö yadmɨdɨl kɨ kai kɨtö. Mönö kɨ, mönö ma ödöriö, nöbö mö bla aŋadö nugw pɨŋ,” me röŋa. \v 6 \x - \xo 21:6 \xt Ais 55:1; Jer 2:13; Jon 7:37; Rep 1:8,17; 22:17\x*Aliö yadön nɨ yadöŋa, “Wopik yadmɨdɨl ap kɨ magalɨg mödö rɨla. Nɨ maduar ib hör i mɨdma, mai öim öim mɨjɨna. Il aku nör, pɨñ aku nör mɨdla. Nör rɨmön, ap bla magalɨg ila nɨgön mɨda. Nör rɨmön, ap bla magalɨg yöm cɨnöb yöm cöna. Nöbö mö kai röbö de pɨlmɨdaŋ, ñɨgö yadmön, röbö ilam möl rödöŋ kömö mag nölɨb aku nɨmöña; wobeñ, hör nɨmöña. \v 7 \x - \xo 21:7 \xt 2Sam 7:14; 1Kro 17:13; Sam 89:26-27\x*Nöbö mö ömörö haŋ, rɨb mɨga nugwölön, nɨ cɨrɨp gö nɨg gɨ mɨjöñ akuyöbö, ñɨgö ap yadmɨdɨl kɨ magalɨg nöina. Nɨ Nuö ñɨŋa mɨdmön, ñɨŋ halöu ha na mɨjöña. \v 8 \x - \xo 21:8 \xt Mat 25:41; Rep 20:15; 22:15\x*Jɨ nöbö mö, God nugwo cɨrɨpön ömörö pɨnɨŋö, rön, rɨbyöx nugwön ipöxmɨdöi bla; nöbö mö Jisas mönö wä aku nugw pön röböxmɨdöi bla; nöbö mö mɨ mag gwogwo ap pɨx kepkep rɨmɨdöi bla; nöbö mö nöbäpö pɨlmɨdöi bla; nöbö mö kib mag yönmɨdöi bla; nöbö mö kɨj rɨmɨdöi bla; nöbö mö god inakmönö hör ap piaku höjöpalmɨdöi bla; nöbö mö mönö inakmönö hörön yadmɨdöi bla; ñɨŋ magalɨg du mɨjöñ ban yuö rɨn salpa pina wödö painö suba alɨg pɨmɨd möl bö. Nöbö mö möl aku diöñ aku ‘Iswob Wöröxöñɨŋö’ rölɨŋö,” röŋa. \s1 Jerusalem yoŋyöbö \p \v 9 Ejol akuyöbö mɨj sö höd kwosö ñɨŋa pön pöröi bla, ejol paŋyöbö i hön nɨ yadöŋa, “Naŋ hö, Sipsip Ha aku, mö nuŋ pɨba rɨmɨd aku, mö akwör yabumön nugunaŋö,” röŋa. \v 10 \x - \xo 21:10 \xt Esik 40:2\x*Aliö rɨmɨn, God Inöma nuŋ nɨ aja wölmɨn nugugɨrön, ejol aku nɨ pön, pön du mögörɨb önöŋ ajmag dib ödöriö mɨ bɨl pisö i wöluön, nɨ yabumɨn nugumön, Taun Dib Lei Jerusalem aku, God adöx yöd röul adö kau sö mɨd yöraku yöbö hömɨdöŋa. \v 11 \x - \xo 21:11 \xt Ais 60:1-2,19\x*God Jerusalem yoŋyöbö aku abmɨn höm nugumön, God nuŋ keir mil wä keiryöbö alɨg mɨd mag akuyöbö, taun aku algör ör mil wä keiryöbö alɨg mɨdöŋa. Taun kɨtɨb wä aku rɨg wä wä rɨg mɨga wobɨb akuyöbö, rɨg jaspa cöröx cöröx gɨ mɨd mag akuyöbö, cöröx cöröx gɨ mɨdöŋa. \v 12 \x - \xo 21:12-13 \xt Esik 48:30-35\x*Rɨg kul mɨxɨl ödöriö Jerusalem yoŋyöbö aku wob suai rön, ödöi römö akuyöbö möl sö mɨdöŋa. Ödöi römö möl sö akuyöbö ubalɨja hörɨrör mɨdöŋa. Ejol akuyöbö möl sö ödöi römö ubalɨj piaku hörɨrör nugwidɨx mɨdmä. Ubalɨj piaku, Juda ila hörɨrör akuyöbö möl sö mɨdöi akuyöbö ib ñɨŋ bla kai kɨtmä. \v 13 Ödöi römö ubalɨj piaku: mañö adö bö mös paŋ; lɨj adö sö mös paŋ; cakö adöi mös paŋ; cakö adöi mös paŋ. \v 14 Kul aku höd ila nɨgön, rɨg mɨxɨl dib akuyöbö möl sö rag hö nɨgön, mai kul wobim rol sö. Rɨg mɨxɨl dib piaku, Sipsip Ha mönö wä pön dub nöbö akuyöbö möl sö bla, ib ñɨŋ bla kai kɨtmä. \p \v 15 \x - \xo 21:15 \xt Esik 40:3; Rep 11:1\x*Ejol nɨ mönö yadmɨdöŋ aku rɨg gol i pön rim rɨp mɨxɨl i pɨ gɨ mɨdöŋa. Rɨp akuyöbö pön, ap i rɨba nɨg nugwön, ap aku mɨxɨla pödpödiö röxg mɨd aku iŋ wöd nugumɨdöia. Makwam ejola nuŋ nɨg nugub rɨp aku pön, taun dib aku nɨg nuguba rɨmɨdöŋa; ödöi römö ubalɨj aipam, rɨg kul aipam, taun diba magalɨg nɨg nuguba rɨmɨdöŋa. \fig Ejola nuŋ nɨg nugub rɨp aku pön, taun dib aku nɨg nuguba rɨmɨdöŋa.|alt="measuring rod & city" src="HK035E.tif" size="col" ref="21:15-17" \fig* \v 16 Makwam ejola nuŋ nɨg nugub rɨp aku pön, taun ma aku rɨpa pɨ nɨg nugwön, taun dib aku mɨxɨl pödpödiö röxg mɨd aku iŋ wöd nugumɨn, nɨ nugumön, mañö adö bebö yöj adö sö stadia akuyöbö twelp tausan duöŋa; cakö adöi yöbö cakö adöi stadia akuyöbö twelp tausan duöŋa. Kul cuöxiö wobim aku adö adö iör i hör mɨdölöŋ; nɨg nuguguba akwör stadia akuyöbö twelp tausan duöŋa.\f + \fr 21:16 \ft Grik mönö yadön stadia akuyöbö 12,000 me rɨmɨdöi aku, kilomita akuyöbö 2,200.\f* \v 17 Ejol aku nuŋ nɨg nugub rɨp aku pön, taun diba kul wob suai rɨg mɨdöŋ aku, nöbö mö rɨp nɨgön iŋ wöd nugumɨdöi mag akuyöbö iŋ wödön, mɨgrö bö rɨb adöx sö iŋ wöd nugumɨn, nɨ nugumön, kiubit akuyöbö wan hadred poti po (144) duöŋa.\f + \fr 21:17 \ft Grik mönö yadön kiubit akuyöbö 144 me rɨmɨdöi aku, mita akuyöbö 65.\f* \v 18 \x - \xo 21:18-21 \xt Ais 54:11-12\x*Kul aku, rɨg jaspa me rɨmɨdöi aku pön rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa. Taun dib aku, rɨg gol wä wä glas mil ab gɨ mɨd mag akuyöbö alɨg gɨ mɨd akwör pön rɨ nɨgmɨn mɨdöŋ aku mɨ, mɨ mil ab gɨ mɨdöŋa. \v 19 Rɨg mɨxɨl diba pön rɨg kul il bö nɨg gɨm mɨdöŋ bla, rɨg wä wä rɨg diba wobɨb hörɨrör mɨga akwör pön, rɨg mɨxɨl dib piaku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa. Rɨg agñɨŋ bö rɨg jaspa aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg agñɨŋ rɨbyöbö aku rɨg rɨnaub, rɨg sapaia aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg igwö wölö aku rɨg kömö kömö, rɨg aged aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg igwö aku rɨg kömö kömö, rɨg emral aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; \v 20 rɨg mömɨd aku rɨg paskwolö aipam age aipam römerömö rɨg mɨd, rɨg sadoniks aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg iŋösu aku rɨg paskwolö, rɨg kanilian aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg mɨj aku rɨg hömlö göj, rɨg krisolait aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg amñaxɨb aku rɨg kömö kömö, rɨg berɨl aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg mac aku rɨg hömlö göj mia, rɨg topas aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg ragpɨd aku rɨg kömö kömö aipam hömlö göj aipam römerömö rɨg mɨd, rɨg krisopres aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg agɨp aku rɨg paskwolö, rɨg haiasin aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa; rɨg mɨgan kwo aku rɨg rɨnaub, rɨg amedis aku rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa. \v 21 Ödöi römö ubalɨj akuyöbö möl sö, köme wödö lanö yön gɨ mɨd mag aliö akuyöbö lanö yön gɨ mɨd mag mɨj ‘pöl’ aku, mag dib akuyöbö möl sö pön rɨ nɨgmɨn mɨdöŋa. Taun dib aku, ödöi römö bla rɨg gol wä wä glas mil ab gɨ mɨd mag akuyöbö alɨg gɨ mɨd akwör pön rɨ nɨgmɨn mɨdöŋ aku mɨ, mɨ mil ab gɨ mɨdöŋa. \v 22 Taun dib aku nɨ God höjöpalɨb ram i nugwölɨm. God Nöbö Diba, Nöbö ölɨsö keiryöbö ödöriö aku aipam, Sipsip Ha aku aipam mɨdöi aku mɨ, God höjöpalɨb ram i mɨdöl; ñɨŋ nuarö hogwa God höjöpalɨb rama mɨdöia. \v 23 \x - \xo 21:23 \xt Ais 60:19-20; Rep 22:5\x*Makwam God mil mag wä keiryöbö alɨg mɨd aku, Sipsip Ha hötɨkö mila rɨmɨd mag aliö akuyöbö, nuŋ kwo mil mag wä keiryöbö alɨg mɨd aku, ñɨŋ nuarö hogwa aliö almɨdöi aku mɨ, taun aku naiö röun yöŋö mabö i mɨdöl. \v 24 \x - \xo 21:24 \xt Ais 60:3,5\x*Nöbö mö mögörɨb adadö piakuyöbö hön taun aku du mɨjöñ bla, mil wä aku nugwön yönmɨjöña. Kiŋ mögörɨb adadö piaku piakuyöbö taun aku du mɨjöñ bla, ap agap apɨm waiö, ap agap apɨm mila alɨg mögörɨb ñɨŋ yöra rɨmɨdim bla, alɨg pön du taun dib aku yuadö du mɨjöña. \v 25 \x - \xo 21:25 \xt Ais 60:11\x*Taun aku ubalɨj bla idɨxeñ; pɨxmag guren; ubalɨja öim öim röd gör mɨjöna. \v 26 Nöbö mö mögörɨb adadö piakuyöbö hön taun aku du mɨjöñ bla, ap agap apɨm wä, ap agap apɨm mila alɨg mögörɨb ñɨŋ yöra rɨmɨdim bla, alɨg pön du taun dib aku yuadö du mɨjöña. \v 27 \x - \xo 21:27 \xt Ais 52:1; Esik 44:9; 1Kor 6:9-10\x*God nugwo hölul rɨmɨd ap aku, taun aku yuadö dub maga nɨgen. Nöbö mö god inakmönö höjöpalön mag gwogwo rɨmɨdöi bla, taun aku yuadö dub maga nɨgen. Nöbö mö öim öim kömö mɨjöñ köp rogw mɨdö bö, Sipsip Ha ib ñɨŋa kai kɨdɨm mɨd nöbö mö piakwör taun aku yuadö diöña. \c 22 \s1 Kömö Mag Nölɨb Röbö aku \p \v 1 \x - \xo 22:1 \xt Esik 47:1\x*Ejol aku kömö maga nölɨb röbö aku nɨ yabumɨn nuguma. Röbö hömɨdöŋ aku, glas cöröx cöröxbi rɨmɨd mag akuyöbö cöröx cöröxɨp rɨp hömɨdöŋa. Röbö aku, God Sipsip Ha aku yöŋö hogw rol kiŋ ñɨŋ nuarö hogw aku römɨd gɨ mɨdim yöraku möla rödön, \v 2 \x - \xo 22:2 \xt Jen 2:9; Esik 47:12; Joel 3:18; Sek 14:8\x*taun diba ödöi mibɨla duön duöŋa. Röbö pö adöi adöi bɨ maga nɨmön öim öim mɨjöñ bɨ aku wöl gɨ mɨdöŋa. Bɨ römö aku kɨm paŋ paŋ mɨlmeja hörɨrör mɨgan sö öim öim maga yaxmɨdöŋa. Bɨ panö aku nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku hörɨrör ñɨgö rɨmɨn kömö nɨgmɨdöŋa. \p \v 3 Taun dib aku, God nuŋ hölul rɨmɨd ap aku mɨden. God Sipsip Ha aku yöŋö hogw rol kiŋ ñɨŋ nuarö hogw aku, taun dib aku mibɨl yöra mɨjöna. God nöbö mö nuŋ bla, mabö nuŋwa rɨ nöl gɨr mɨjöña. \v 4 \x - \xo 22:4 \xt Mat 5:8; Rep 3:12\x*Taun dib aku, God nöbö mö nuŋ bla Sipsip Ha haŋaj mämäg yuö nuŋwa nugwöña. Sipsip Ha ib nuŋwa möigw ñɨŋ sö kai kɨt nɨgɨŋ mɨjöna. \v 5 \x - \xo 22:5 \xt Dan 7:18,27; Rep 5:10; 20:6; 21:23,25\x*Pɨxmag guren. God Nöbö Dib aku nuŋ mil ñɨŋa mɨjön aku mɨ, hötɨkö pina aipam, naiö aipam mabö i mɨden. Makwam ñɨŋ öim öim kiŋ röxg mɨjöña. \s1 Womiöx mɨda Jisas höna \p \v 6 \x - \xo 22:6 \xt Rep 1:1\x*Makwam ejol aku nɨ yadöŋa, “Mönö yadmɨdɨl kɨ mɨ aŋadö nugw pɨb mönö. Nöbö Dib, Inöm nuŋwa mönö yadɨb nöbö nuŋ akuyöbö ñɨgö rɨba nölmɨn mönö nuŋwa yadmɨdöi God akwör, ejol nuŋwa yad abmɨn hön, mabö rɨ nölɨb nöbö nuŋwa yadön, womiöx mɨda cön mönö aku yad nölmɨdö,” röŋa. \p \v 7 \x - \xo 22:7 \xt Rep 1:3\x*Jisas mönö yadön yadöŋa, “Nugwi! Womiöx mɨda ina. Ap agap apɨm mai rɨba rɨmɨd aku, köp rogw kɨ mɨda. Nöbö mö kai mönö kɨ nugw pön, rɨg yadmɨd mag akuyöbö rɨmɨjöñ bla, wä raŋ nugugɨrön wahax pɨmɨjöñɨŋö,” röŋa. \p \v 8 \x - \xo 22:8-9 \xt Rep 19:10\x*Nɨ Jon, ejol nuŋ agö mönöm yadmɨdöŋ aku aipam, ap agap apɨm rɨmɨdöŋ aku aipam magalɨg nuguma. Makwam ejol mönö yadmɨdöŋ aku aipam, ap agap apɨm rɨmɨdöŋ aku aipam magalɨg nugw pörön, hö pɨn ejol aku yödpɨlö nuŋwa il yöraku höxmax yuön, nugwo höjöpainö, rɨma aku, \v 9 jɨ nɨ yadöŋa, “Wöhö. Naŋ almɨjɨnö! God paŋyöbö akwör nugwo höjöpalö. Naŋ aipam, God mönö yadɨb haul nöbö naŋ bla aipam, nöbö mö mönö mɨd köp rogw yuö kɨ rɨg yadmɨd mag akuyöbö rɨmɨdöi bla aipam, ñɨŋ God mabö rɨmɨdöi mag akuyöbö, nɨ kwo algör ör God mabö rɨmɨdlö,” röŋa. \p \v 10 Makwam ejol aku nɨ yadöŋa, “Mai cön mönö kai kɨtlö aku, pɨ rogw rön piaku umad nɨgmɨjɨnö; womiöx mɨda, mönö kai kɨtlö akuyöbö magalɨg cöna. \v 11 \x - \xo 22:11 \xt Dan 12:10\x*Aku nugwön, nöbö mö mag gwogwo rɨmɨdöi bla, ñɨŋ paŋ mag gwogwo rol akwör rɨ gɨr mɨdɨŋ; nöbö mö kib mag yönmɨdöi bla, ñɨŋ paŋ mag akwör rɨ gɨr mɨdɨŋ; nöbö mö mag wä rɨmɨdöi bla, ñɨŋ paŋ mag wä akwör rɨ gɨr mɨdɨŋ; nöbö mö lei gudogudö mɨdöi bla, ñɨŋ paŋ mag lei gudogudö akwör rɨ gɨr mɨdɨŋ,” me röŋa. \v 12 \x - \xo 22:12 \xt Ais 40:10; Jer 17:10; Rep 2:23\x*Jisas mönö yadön yadöŋa, “Nugwi! Womiöx mɨda ina. Wop aku, ñɨŋ nöbö mö nɨ bla agap apɨm rɨmɨdöi aku nugwön, paiŋö algör ör ap wä nöina. \v 13 \x - \xo 22:13 \xt Ais 44:6; Rep 1:8,17; 21:6\x*Nɨ maduar ib hör i mɨdma, mai öim öim mɨjɨna. Nör rɨmön, ap bla magalɨg ila nɨgön mɨda. Nör rɨmön, ap bla magalɨg yöm cɨnöb yöm cöna. Il aku nör, pɨñ aku nör mɨdla. \p \v 14 \x - \xo 22:14 \xt Jen 2:9; 3:22\x*“Nöbö mö wölɨj ñɨŋa röbö pɨlön äbäd nɨg ri aböñ bla, wahax pöña. Bɨ maga nɨmön öim öim mɨjöñ aku nölmön, ñɨŋ nɨmön du taun dib aku yuadö diöña. \v 15 Jɨ wöñö höpebö bla taun aku dub maga nɨgöl. Nöbö mö kɨj rɨmɨdöi bla; nöbö mö kib mag yönmɨdöi bla; nöbö mö nöbäpö pɨlmɨdöi bla; nöbö mö god inakmönö hör ap piaku höjöpalmɨdöi bla; nöbö mö mönö inakmönö hörön yadmɨdöi bla; ñɨŋ rɨŋadö bö ör mɨjöña. \p \v 16 \x - \xo 22:16 \xt Naba 24:17; Ais 11:1,10; Rom 1:3; Rep 2:28; 5:5\x*“Nɨ Jisas, ejol na aku yad abmön, duön ñɨgö nöbö mö cöc na mögörɨb adadö bla mɨdöi bla, ñɨgö mönö nɨ kɨ yad nöla. Nɨ Depid yöxaŋ yöxɨŋ yöxɨp u höuöilmel rɨŋ, Nöbö Diba mɨjönɨŋö, rɨmä akwör nɨ mɨdla. Nɨ mɨ, ruö löubi rɨm gupö pogulɨda wöl höm nugugɨrön yadmɨdöi gupö akwör nɨ mɨdlö,” röŋa. \p \v 17 \x - \xo 22:17 \xt Ais 55:1; Rep 21:6\x*God Inöma aipam, Nöbö mö pön mö aku aipam, “Hane!” röia. \p Nöbö mö mönö mɨdö kɨ nugumɨjöñ bla algör ör, “Hane!” rɨŋ. \p Ñɨŋ nöbö mö röbö de pɨl bla magalɨg höi! Hön, röbö kömö mag nölɨb aku hör pɨ nɨmi. \p \v 18 \x - \xo 22:18-19 \xt Diut 4:2; 12:32\x*Nöbö mö mönö köp rogw kɨ mɨda mämäg nɨg nugwön yadɨŋ, ñɨŋ nugwöñ bla, ap agap apɨm mai cön mönö aku nugw ri aböña. Nöbö mö bli mönö mɨdö kɨ nugwön, mönö hör um bli pɨ yuadö bö nɨgön yad nölmɨjöñ aku, God ñɨgö paiŋö mɨ ölɨŋ höb pɨ nölön raŋ, ömörö diba köp rogw kɨ rɨg yad gɨ mɨd akuyöbö akwör pöña. \v 19 Makwam nöbö mö mönö mɨdö kɨ, rɨb bli pöinɨŋö, rön, röböxmɨjöñ aku, God ñɨgö paiŋö bɨ mag nɨmön öim öim mɨjöñɨŋö, rön yad aku, wöhö raŋ nɨmeñ; Taun Dib Leia du mɨjöñɨŋö, rön yad aku aipam wöhö raŋ dueñ. \p \v 20 \x - \xo 22:20 \xt Mat 24:30-31; 1Kor 16:22\x*Nöbö mönö nuŋwa kai kɨtɨl kɨ Nöbö aku yadön yada, “Yöwö! Womiöx mɨda inö,” ra. \p Mag aliö akuyöbö aku mag waiö! Nöbö Dib Jisas, nagö hane! \p \v 21 Nöbö Dib ana Jisas ñɨgö God nöbö mö nuŋwa uliöxön, pɨ ösös rɨ ri abön, nugwidɨx mɨd ri ab gɨ mɨdaŋ. Mag aliö akuyöbö aku mag waiö.