\id LUK Tagin: Bible Translation 1st Edition \ide UTF-8 \ide Unicode (UTF8) \h Luk \toc1 LUK gv Gamlv milambv \toc2 Luk \toc3 Lk \mt1 LUK \mt2 gv Gamlv Milambv \imt Mintamchonam \ip \bk Luk gv Gamlv milambv\bk* milinjinam si Jisunyi baanyi gubv minla hv Israel nyi vdwgv kaayanam milvkunam Ringnv gubv okv nyiamooku soogv nyi mvnwngnga ringlinkunv gubv kaatamdo. Luk Jisunyi Ahtu gv Dow lokv goklinla “heemanv vdwa alvnv yunying gvvjinv gubv,” minla lvkgapla vvpvvdu okv nyi vdwgv dinchinam mvnwng nga so Gamlv soka doolwk dunv vla lvklin jipv . Luk gv lvkpvnam so himpu vla minam gaamv achialvdo, Jisu gv aanama hum pvbwng alvbv mintamdu lvkchonam vdwso, okv Jisu gv nyidomooku bv chaakunam am minya gaam bv mindu. Jisu gv nyidomooku bv chaarobvku Kristan vdwgv kai lvlv namgv higu a okv mvngjwng ngv nyoksit siku nama minpala lvknv akin nyi si \bk Nyingnam\bk* vnam kitap haka lvktoku. \ip Aba baanyi (2) okv baakv (6) (Lvkwng gv arwnglo darlinam vnamlo kaatoka). Kvvbi Gamlv lo kaama gvrila, so doomwngnv, gaam vkv doodu, ho vdwv nyidogindung vdwgv mirimimpak minamgv higu; Svlar kaayanv vdwgv Jisunyi bvngdak lokv kaalwknam, Jisu gv vmi gvrila Pwknvyarnv naam lo doonam, okv alvnv samaria nyi lo minchisinam vla okv ngakyunv kuunyilo vla minam vdwv. Gamlv mvnwng soka minam jvngv kumnam lvga, Darwknv Dow, Jisu gv rikulo anvnyimv vdwgv reming gvtola gwngnamsingnam, okv rimur vdw ham Pwknvyarnv gv anyubv mvngnga jikunam hum dinchi alvbv mindu. \iot Arwng lokv darlinnam \io1 Mintamchonam \ior (1:1-4)\ior* \io1 Jon Baptist okv Jisunyi dwrwboklin kunam okv ajingbv rinam \ior (1:5—2:52)\ior* \io1 Jon Baptist gv ridungripa rirap kunam \ior (3:1-20)\ior* \io1 Jisu gv baptisma naanam okv ninyia pokayarka kunam \ior (3:21—4:13)\ior* \io1 Jisu gv Galili lo ridungripa rinam \ior (4:14—9:50)\ior* \io1 Galili lokv Jerusalem lo \ior (9:51—19:27)\ior* \io1 Ataranya hupta lo okv Jerusalem gv nvchilo \ior (19:28—23:56)\ior* \io1 Turkurkunam, kaatamsikunam, okv Ahtu gv chaakunam \ior (24:1-53)\ior* \c 1 \s Mintamchonam \p \v 1 Ayanam Tiopilas: \p Ngonugv pinko so ogugo ripvkudw hum lvkdubv awgo nyi vdwv bunugv lvgvlvmabv rikw nyatoku. \v 2 Ogugo ripvkudw um atuk alu lo tvvnvkaanv vdwgv doin a japkarla ngonua minji kunama bunu lvktoku. \v 3 Okv vkvlvgabv, ngonugv chinvpanv nga, ogulvgavbolo so minam gaam mvnwng nga atuk lokv ngo alvrungbv himpv kaapv kunv, hung mvnwngnga nonugv lvgabv jubjirvyi dubv lvkla pvji bolo alvyari vla ngo mvngtoku. \v 4 Ngo sum ridu ogulvgavbolo nonua minjinam ho gv jvjv mvnwngnga alvbv chimuso mvngla. \s Jon Baptistnyi bvnglin svnga mincho jitoku \p \v 5 \x - \xo 1:5 \xo*\xt 1Kri 24:10 \xt*\x* Herod gv Judia\f + \fr 1:5 \fr*\ft Judia\ft*\ft Si Palistin mooku mvnwngnga mindu.\ft*\f* lo Dvbv bv rila singrilo hokaka nyibu go aminv Jakaria vnamgo dooto, nw Abija vnam gv nyibu buli haalung lokv. Ninyigv nyimv gv aminv Elijabet; hvvka nyibu buli haalung lokv. \v 6 Anyiv Pwknvyarnv gv kaagialo alvbv rila reto, okv Ahtu gv nyetin Pvbv nga alvbv mvnggapla rila reto. \v 7 Bunyi kuu kaamato ogulvgavbolo Elijabet akoka bvngmato, okv nw okv Jakaria bunyi achialvbv nyikam ongu toku. \v 8 Alu logolo Pwknvyarnvnaam lo Jakaria nyibubv rila ninyigv kudungkua rise nga naala ridungto, \v 9 Nyibu vdwgv riching bv rila, Pwknvyarnvnaam lo nampunv mwkwmwya mwwkulo mwwnam lvgabv amin chinka sila riku lo ninyia chimpa toku. Vkvlvgabv nw Ahtu gv Pwknvyarnvnaam lo vngtoku, \v 10 vdwlo nampunv mwkwmwya mwwdw v aapv kudw nyi nyitwng ngv agumlo kumtoku. \p \v 11 Ahtu gv nyidogindung gonv nampunv mwkwmwya mwwku lakbik kiambv daktola ninyia kaatam sitoku. \v 12 Vdwlo Jakaria nyidogindung nga kaapa tokudw, nw lamla okv busuto. \v 13 Vbvritola nyidogindung ngv ninyia minto, “Jakaria, busu mabvka! Pwknvyarnv noogv kumnam a tvvpa pvku, okv noogv nyimv Elijabet nam kuunyilo ako bvngjire. No ninyia Jon vla amin minlaka. \v 14 Vdwlo ninyia bvnglin kubolo, noola okv kvvbi vdwv vdwgo mvngpunam gubv ririkudw! \v 15 \x - \xo 1:15 \xo*\xt Num 6:3 \xt*\x* \x - \xo 1:15 \xo*\xt Num 6:3\xt*\x* Nw Ahtu gv kaagialo kainv nyi gobv rire. Nw opo tvngrung mare. Ninyia bvnglin rilokv nw Darwknv Dow gvnvgubv rire, \v 16 okv nw Israel nyi vdwam Ahtu gvlo bunugv Pwknvyarnv gvlo awgo aagv jireku. \v 17 \x - \xo 1:17 \xo*\xt Mai 4:5,6 \xt*\x* \x - \xo 1:17 \xo*\xt Mal 4:5,6\xt*\x* Nw nyijwk Elija gv aingbv gwlwk okv kaibv gwlwk am gvvla, Ahtunyi vngchoyare. Nw lvkodv abu hala kuu vdwa lvkobv naadum sireku; Nw tvvma kaamanv nyi vdwa jvjvgv lamtv yalo vla mvngkur dukubv mvreku; Nw Ahtu gv nyi vdwa Ahtu gv lvgabv mvpvripv jidukubv mvreku.” \p \v 18 Jakaria nyidogindung nga minto, “Ngo oguaingbv hum chinbwk sudubv? Ngo nyikam roku okv ngoogv nywng vka ongngu roku.” \p \v 19 \x - \xo 1:19 \xo*\xt Dan 8:16; 9:21\xt*\x*Nyidogindung ngv mirwkto, “Ngo Gabriel, ngo Pwknvyarnv gv kaagia lo daknv, nam gaam japdubv okv soogv alvnv yunying nga minpa modubv nw ngam vngmupvnv. \v 20 Vbvritola ngoogv doin ridwlo jvjvbv rilin jinvnga no tvvjwngma. No mvngjwng manam lvgabv, no gaam japlin nyuma reku; vdwlo ngoogv nam milvnamv jvjvbv rilin maredw no choibv dooriku.” \p \v 21 Vbvrirelo nyi vdwv Jakarianyi kaaya toku okv bunu ninyia ogubvdabvre ogubv Pwknvyarnvnaam arwnglo vkamjegu ringak dvnvdw vla mvngnya toku. \v 22 Vdwlo nw agumlo lintokudw, nw bunuam gaam minyu matoku, vkvlvgabv nyi vdwv ninyia Pwknvyarnvnaam arwnglo nyikrw go kaapv nvgo vla mvngnya toku. Gamgoka milin nyumato, nw bunuam laak lokv riringrimabv riji toku. \p \v 23 Vdwlo ninyigv ridung rise nga ritokubvdw nw naambv vngtoku. \v 24 Dw mego dooro kochingbv ninyigv nywng Elijabet kuu gvvtoku okv poolu pwngu go naam a vngyu matoku. \v 25 Nw minto “Vjak ataranyabv Ahtu ngam ridur pvku, nyi vdwgv kaagialo ngoogv hinying svnga Ahtu naala naa jipvku!” \s Jisunyi bvngse nga mincho jitoku \p \v 26 Elijabet gv kuu gvla poolu pwkv rikulo, Pwknvyarnv nyidogindung Gabrielnyi Galili gv banggu aminv Najareth vnamlo vngmu toku. \v 27 \x - \xo 1:27 \xo*\xt Mt 1:18 \xt*\x* Nw gvlo nyijar agv lvgabv minji dubv doin go dooto, hv nyi ako golo aminv Josep vnam gvlo mingak jinam go, Josep Dvbv Dabid gv husi bv rito. Nyijar gv aminv Meri. \v 28 Nyido gindung ngv nyijar gvlo aala minto, “Mvngpuv nam lvkobv doolaka! Ahtu nam lvkobv doodu okv nam kairungbv boktalwkjidu!” \p \v 29 Nyidogindung gv doin lokv Meri achialvbv adwkaku toku, okv nw ninyigv gaam minamv oguvdw vla mvngdung mvngbap kartoku. \v 30 Nyidogindung ngv ninyia minto, “Meri, no busu mabvka; Pwknvyarnv nam achialvbv ayado. \v 31 \x - \xo 1:31 \xo*\xt Mt 1:21\xt*\x*No kuu gvvre okv nyilo gobv bvngre, okv no ninyia Jisu vla amin minre. \v 32 \x - \xo 1:32,33: \xo*\xt 2Sam 7:12,13,16; Aij 9:7 \xt*\x* Nw kainvgobv rire okv Kaiyachoknv Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv vla ninyia minre. Ahtu Pwknvyarnv ninyia Dvbv gobv mvre, ninyigv abuapa Dabid aing gubv, \v 33 okv nw Jakob gv husi lokv doobwngjinv Dvbv gobv rire; ninyigv Karv ngv vdwloka ngekumare!” \p \v 34 Meri nyidogindung nga minto, “Ngo nyijar darwk nvgo. Vbvrikunamv si oguaingbv rinyure?” \p \v 35 Nyido gindung ngv mirwkto, “Darwknv Dow ngv no gvlo doolwkre, okv Pwknvyarnv gv loung ngv no gvlo doonure. Vkvlvgabv darwknv anga hum Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv vla minre. \v 36 Noogv amiasa Elijabetnyi mvngka tvnv. Ninyia vdwloka kuu doonyu kumare vla minyato, vbvritola nw achialvbv ongubv ritolaka vjak atuv kuu gvlaku poolu pwkv pvku. \v 37 \x - \xo 1:37 \xo*\xt Atk 18:14\xt*\x* Vkvlvgabv Pwknvyarnv gvlo ogugoka rinyu manamgo kaama.” \p \v 38 Meri minto, “Ngo Ahtu gv paknv ngv, noogv minam vbv ngam rimulaka.” Okv nyidogindung ngv ninyia vngyu toku. \s Meri Elijabetnyi kaalwk toku \p \v 39 Vbvriro sopikda Meri baapubv mvgemvrap sitoku okv Judia mooku gv moodw lokv doonv banggu akolo baapubv vngtoku. \v 40 Nw Jakaria gv naamlo aato okv Elijabetnyi mvngpula raarwk sitoku. \v 41 Vdwlo Elijabet Meri gv mvngpula raarwk sinama tvvpa pvkudw, leit gv anga ngv biitoku. Elijabet gvlo Darwknv Dowv doolwkto \v 42 okv gamtv rungbv gokla minto, “Nyimv mvnwng lokv no kaiyachokbv boktalwkji kunamgo, okv noogv anga bvngjinam angv boktalwkji nama gvnvgo! \v 43 Svkvnv ogu kainv ngoogvlo ogubv ripv nvdw, v ngoogv Ahtu gv anv ngv aala ngam kaalwkyadunv? \v 44 Noogv alvpvri vnama ngo tvvpa sopikda, ngoogv arwng gv anga si mvngpula chumkar toku. \v 45 Ahtu gv nam minam v jvjvbv ho rirungre vla mvngjwng kunamv no vdwgo mvngpu vku!” \s Meri Pwknvyarnvnyi hartvla mirimimpak mintoku \p \v 46 \x - \xo 1:46-55 \xo*\xt 1Sam 2:1-10 \xt*\x* Meri mitoku, \q1 “Ngoogv haapok v Ahtunyi hartv do; \q2 \v 47 ngoogv yalu hvka mvngpudo ogulvgavbolo Pwknvyarnv ngoogv Ringnv, \q2 \v 48 \x - \xo 1:48 \xo*\xt 1Sam 1:11 \xt*\x*nw nga mvngpa toku, ninyigv anyanv paknv gvbv \q1 Vjak gvlokv nyi mvnwng ngv ngam mvngpunv vre, \q2 \v 49 ogulvgavbolo Kairungnv Pwknvyarnv ngoogv lvgabv kainvgo rijipv \q1 Ninyigv aminv Darwknv; \q2 \v 50 yvvdw ninyia mvngdv dunv um nw singtam \q2 gonv lokv singtam gonv lobv aya kaatamdu. \q1 \v 51 Ninyigv kainv laakv laklinla okv kai mvngsunv \q2 bunugv rungnam mvnwngnga mvyakriyak toku. \q1 \v 52 \x - \xo 1:52 \xo*\xt Job 5:11; 12:19 \xt*\x* Nw kainv dvbv vdwa bunugv dvbvdooging vdwloka naalu toku, \q2 okv nyaknyinv vdwa naacha toku. \q1 \v 53 Nw kanonv vdwa alvnv dvnam lokv dvji motoku, \q2 okv nyitv vdwa laak arobv vngmu toku. \q1 \v 54 Nw ngonugv abuapa vdwa milv kunama vvbwngto, \q2 okv ninyigv pakbu Israel vdwa ridurbv aatoku. \q1 \v 55 \x - \xo 1:55 \xo*\xt Atk 17:7\xt*\x* Nw Abraham okv ninyigv husi mvnwngnga \q2 dvbvsingtambv aya jise nga mvngpa toku!” \p \v 56 Meri poolu pwom gubv Elijabetnyi lvkobv dootokula okv vbvrikunamv naambv vngkur toku. \s Jon Baptistnyi dwrwboklin kunam \p \v 57 Elijabet ninyigv kuu nga bvngkunam lvgabv dw v aatoku, okv nw kuunyilo gobv bvnglin toku. \v 58 Ninyigv namrwk ajin okv ninyigv amiasa ngv tvvpatoku vdwgo kairungnv alvnvgo ninyia Ahtu ripv vla, okv bunu mvnwngngv ninyia lvkobv himpu minggv toku. \p \v 59 \x - \xo 1:59 \xo*\xt Leb 12:3 \xt*\x*Vdwlo anga ngv kaila alu pinw tokudw, bunu ninyia ayakmvu dubv aatoku, okv bunu ninyia abu Jakaria gv kochingbv vla Jakaria vla amin mintvto. \v 60 Vbvritola ninyigv anv ngv minto, “Maa! ninyigv amin am Jon vdubv.” \p \v 61 Bunu ninyia minto, “Vbvritola ho aminv nonugvlo vkvnv amin doringnv kaama!” \v 62 Vbvrikunamv bunu ninyigv abua vmia ogu amin minso mvngpvdw vla kaachin dubv rijitoku. \p \v 63 Jakaria lvknvnv atakgo kooto okv lvktoku, “Ninyigv aminv Jon.” Bunu mvnwngngv lamdokpanya toku! \v 64 Vbvrire hoka Jakaria lvkodv gaam milin nyutoku, okv Pwknvyarnvnyi hartv raptoku. \v 65 Namrwk ajin mvnwngngv lvkobv busu nyatoku, okv svbv rikunam gv yunying ngv Judia gv moodw diringmooku mvnwnglo dupwng toku. \v 66 Hum tvvpanv vdwv ho lvkwng nga mvngnyato okv “Si vmi si ogubv riji nvgo bri?” Vla tvvka nyato, vkvlvgavbolo ninyigvlo Ahtu gv jwkrwv kaapadubv doolwk rungpv. \s Jakaria gv nyikrw kaanam \p \v 67 Jon gv abu Jakaria gvlo Darwknv Dow v doolwkto, okv nw Pwknvyarnv gv doin a minto: \q1 \v 68 “Klvi Ahtunyi hartv laju, Israel gv Pwknvyarnvnyi! \q2 Nw ninyigv nyi vdwa ridurnam lvgabv aatoku okv bunua ringlin toku. \q1 \v 69 Nw ngonua kainv ringria nvgo jipvku, \q2 ninyigv pakbu Dabid gv husi go. \q1 \v 70 Kvvlo lokv nw milv toku ninyigv darwknv nyijwk vdw gvlokv \q2 \v 71 nw ho ngonua nyimak vdwloka ringria jinvku, \q2 ngonua kaanwng manv vdwgv gwlwk lokv ngaka. \q1 \v 72 Nw ngonugv abuapa vdwa aya kaatamre vla minto \q2 okv ninyigv darwkbv milvnam a mvngpa reku. \q1 \v 73-74 Ngonugv atu Abrahamnyi lvkobv gamrw go rwkmi sunam v, \q2 nw milv toku ngonugv nyimak lokv nga ngonua ringdukubv \q2 okv ninyia busu kaakumabv ririavngria jidukubv, \q1 \v 75 Ngonugv singnam alu dvkiam ngonu ninyigv kaagia lo \q2 darwk okv jvjv kunam lvgabv.” \q1 \v 76 \x - \xo 1:76 \xo*\xt Mai 3:1\xt*\x* “No, ngoogv kuu, nam minre Kaiyachok nvgv Pwknvyarnv gv nyijwk. \q1 No Ahtunyi vngchoyare \q2 ninyigv lvgabv lamtv nga pachola papv jire, \q1 \v 77 ninyigv nyi vdwa minpa tvka ho bunugv rimur a mvngnga jila \q2 bunu ringnam a paariku. \q1 \v 78 Ngonugv Pwknvyarnv aya okv nyanyaknv. \q2 Nw nyido tolokv ringnvbaanv gv loung am ngonu gvlo unglwk jire \q2 \v 79 \x - \xo 1:79 \xo*\xt Aij 9:2 \xt*\x* okv hoogv siku gv kanv doonyum lo doonv mvnwng gvlo nyido tolo gvngv ungka dukubv, \q2 ngonugv korla vngnam a sarsopoyo lamtvlo chigudabia dukubv.” \p \v 80 Vmiv singchala amar lokvla dow lokv chvrvto, okv nw Israel nyi vdwlo kaatam sudw alu lobv mootum lo rito. \c 2 \s Jisunyi dwrwboklin kunam \r (Mt 1:18-25) \p \v 1 Ho gv dw lo Dvbvyachoknv Agastas Roman mooku mvnwng gv nyi vdwa kika dubv vla amin lvkdubv kanam go namlin to. \v 2 Vdwlo ritu rike bv nyi amin kiraplvkrap tokudw, ho Kuirinas Sairia gv gobunor bv rito. \v 3 Vbvrikunamv nyi mvnwngngv, atuatu gv nampum lo amin lvkdukubv vngnya toku. \p \v 4 Josep Najaret banggu Galili lokv Betlehem banggu gv Judia lo Dvbv Dabidnyi bvngku lo vngto ogulvgavbolo nw Dabid gv haalung lokv. \v 5 Nw ninyigv nywng bv vla milvla mingak kunam Merinyi lvkobv amin lvkgap dubv vnggv toku. Meri hoka leit lo kuu gvtoku, \v 6 okv vdwlo bunu Betlehem lo aalwk tokudw ho kuu anga bvnglin dw v aatoku. \v 7 Nw bvngtubvngke bv kuunyilo gubv bvnglinto, vji lo kvlap gvrila svv dvgianvnv dooku lo joopvto—hoka hotel lo bunugv lvgabv doojiku aronv karchung go dookumato. \s Svlar kaayanv vdwvla okv nyidogindung vdwv \p \v 8 Ho gv mooku hoka svlar kaayanv vdwv rongolo ayu a yupram dvla, nwbunugv svlar am kaaya nyato. \v 9 Ahtu gv nyidogindung go bunu gvlo daklwkto, okv Ahtu gv yunglit a bunugv aolo kaatamto. Bunu achialvbv busu nyatoku, \v 10 vbvritola nyidogindung ngv bunuam minto, “Busu mabvka! ngo soka nonugv lvgabv alvnv yunying nga aagvdu si nyi mvnwngnga kairungbv mvngpu more. \v 11 Soogv alu so Dabid gv banggulo nonua Ringnv nga dwrwboklin pvku—Hv Ahtu Kristo! \v 12 Okv so sum nonu vbv kaachin riku: Anga go vji kvlap tvla svv dvgianvnv dokv lo doodubv kaapare.” \p \v 13 Lamdadubv nyidomooku gv kainv nyidogindung vdwv achialvbv nyidogindung anga lvkobv kaarwksula Pwknvyarnvnyi hartvla mirimimpak minto: \q1 \v 14 “Yunglit namv aoyachoknv nyidomooku lo doonv Pwknvyarnv gvbvkula, \q2 okv mvngpuv Sichingmooku so ninyigv mvnglwkbv rinv vdwlo doolwk laka!” \p \v 15 Vdwlo nyidogindung vdwv bunu gvlokv vngro tokudw nyidomooku lo chaakor toku, Svlar kaayanv vdwv raamisito, “Klai ogugo ripvkudw Ahtu gv ngonua minpa kunam vdwsum kaadubv, ngonu Betlehem bv vnglaju.” \p \v 16 Vkvlvgabv bunu baapubv vngla okv Meri nyila Josepnyi paato okv svv dokv arwnglo anga nga doodubv kaapa toku. \v 17 Svlar kaayanv vdwv ninyia vdwlo kaato kudw bunu hoka anga gv lvkwng nga nyidogindung vdwv ogugo minpvkudw um bunua mintam jitoku. \v 18 Svlar kaayanv vdwgv minama tvvpanv mvnwngngv lamdokpanya toku. \v 19 So ogumvnwng sum Meri mvngapla okv soogv lvkwng nga rungrwngbv mvngtoku. \v 20 Svlar kaayanv vdwv bunu ogugo tvvpv kudw okv kaapv kudw ho lvkwngbv Pwknvyarnvnyi hartvla mirimimpak miyingla vngkur toku: nyidogindung gv bunua minam jvbv si ritoku. \s Jisunyi amin minkunam \p \v 21 \x - \xo 2:21 \xo*\xt Leb 12:3; Lk 1:31 \xt*\x* Alu kanw kochinglo, vdwlo anga nga ayakmvu dw ngv aatokudw, nyidogindung gv ninyia leit lo gvvmadwbv amin minama minla, ninyia Jisu vla amin mintoku. \s Jisunyi Pwknvyarnvnaam lo vnggv kunam \p \v 22 Moses gv Pvbv gamki kolokv, Josep okv Meri bunyi kumkakjokak sidukubv dw ngv aatoku. Vkvlvgabv bunu anga nga Ahtu gvlo kumlwk dukubv vla Jerusalem lo aagv toku, \v 23 \x - \xo 2:23 \xo*\xt Mog 13:2,12 \xt*\x* Ahtu gv Pvbv lo svbv lvkpvdu: “Kuunyilo bvngchonam dvdv nga Ahtu gvlo kumlwk jidubv.” \v 24 \x - \xo 2:24 \xo*\xt Leb 12:6-8\xt*\x* Bunu kobutor vmalo taakw kwpa nvvnyi go erinpeelwk dubv bvnglayila vngto, hv Ahtu gv Pvbv lokv ribwngnam ridung ngv. \p \v 25 Ho gv dw lo hoka nyi ako aminv Simeon Jerusalem lo doodung nvgo. Nw alvnvgo, Pwknvyarnvnyi busu nvgo okv nw Israel nyi vdwa ringlinbaalin nama kaayala doonvgo. Darwknv Dowv nw gvlo dooming gvto \v 26 okv ninyia milv jito nw vdwloka sicho mare Ahtu gv milv kunam Kristonyi nw kaama dvdvlo. \v 27 Darwknv Dow gv riku lokv, Simeon Pwknvyarnvnaam bv vngto. Vdwlo Anvabuv anga Jisunyi Pwknvyarnvnaam lo Pvbv gv rise nga ridubv vla aagv tokudw, \v 28 Simeon anga nga naala ninyigv laaklo joobwng gvrila Pwknvyarnvnyi umbonyikv vto: \q1 \v 29 “Vjak, Ahtu, no vvpvrungdo noogv milv nama, \q2 okv no noogv nyira nga sarsopoyo bv vngmu riku. \q1 \v 30 Ngoogv nyik lokv ngo noogv ringlinbaalin nama kaatokubv, \q2 \v 31 noogv nyi mvnwng gv kaagia lo mvpvripv jiku nama: \q1 \v 32 \x - \xo 2:32 \xo*\xt Aij 42:6; 49:6; 52:10\xt*\x* Noogv mvngnama Jentail vdwa loung bv kaatam svnga \q2 okv noogv Israel nyi vdwlo yungnam gobv naalwk jise nga.” \p \v 33 Ninyigv lvkwngbv Simeon gv minama anga gv anv okv abuv tvvtokula mvngngak patoku. \v 34 Simeon bunuam boktalwkji toku okv ninyigv Anv, Merinyi minto, “So vmi anga si Pwknvyarnv gv gaknamgo mvyaknam lvgabv okv Israel lo awgo turnama paakunam lvgabv. Nw Pwknvyarnv gvlokv kachinnam gubv rire ho awgo nyi v ninyia minyingre. \v 35 Okv vbvrila kaatamre bunugv mvngsila mvngnama. Okv mvngdwkkv, noogv atubogv haapok am rioktung ripunv ako nwkko sunam aingbv rire.” \p \v 36-37 Ho hoka nyimv nyijwk ako dooto, hv hvngmi go aminv Anna, Paanuel gv kuunyijar Asher haalung lokv. Nw anying kanw go nyilo doogvla dootokula okv vjak nw anying chaampinw gula nyingpi\f + \fr 2:36-37 \fr*\fqa Vjak nw anying chaampinw gula nyingpi; \fqa*\ft Vmalo\ft*\fqa Hvngmi anying champi gola nyingpi toku. \fqa*\f* loku ongubv ritoku. Nw Pwknvyarnvnaam a vdwloka vngyu mato; aluayu bv nw Pwknvyarnvnyi kumlajola okv yikla dooto. \v 38 Ho dw akin hoka nw aalwkto okv Pwknvyarnvnyi umbonyikv hvto okv yvvbunudw Jerusalem um vdwlo ringtv dunvdw um Pwknvyarnv gvlo kaayala doonv vdwgv apumlo vmi anga agv lvkwng nga mintoku. \s Najaret lo aakur kunam \p \v 39 \x - \xo 2:39 \xo*\xt Mt 2:23\xt*\x* Vdwlo Josep la Meri Ahtu gv Pvbv gv minam rise nga rinya tokudw, bunyi Galili gv banggu Najaret bunugv naamlo akur toku. \v 40 Vmi hv okv gwlwk nvgobv singchato; nw chingkipakok nvgobv, okv Pwknvyarnv gv boktalwkji namv nw gvlo doomin gvto. \s Vmi Jisu Pwknvyarnvnaam lo dootoku \p \v 41 \x - \xo 2:41 \xo*\xt Mog 12:1-27; Det 16:1-8\xt*\x* Anying dwkibv Jisu gv Anvabu hv Jerusalem bv vngkito vngbo dvmin pumja lvgabv. \v 42 Vdwlo Jisu anying nyingring gula nyingnyi tokudw, bunu pumja vngbwng nga vngto. \v 43 Vdwlo dvbamnam pumja ngv rinya tokudw, bunu naam bv vngkur raptoku, vbvritola vmi Jisu Jerusalem lo doolwkto. Hum nw gv anvabuv chimato; \v 44 bunu ninyia nyitwngnga lvkobv vngdunvpv vla mvngto, vkvlvgabv bunu alu logo vngkwng toku okv vbvritola ninyia bunugv amiasa lo okv ajin vdwgvlo makar raptoku. \v 45 Bunu nw am mapa kumato, vkvlvgabv bunu ninyia makarla Jerusalem lo vngkur toku. \v 46 Alu loum nvnvlo bunu ninyia Pwknvyarnvnaam lo Jius tamsarnv vdwa lvkobv, bunuam tvvriala okv tvunamgo tvvkala doodubv kaapa toku. \v 47 Nw gv chingkipakok rungbv mirwk sinam a tvvnv vdwv mvngngakpanya toku. \p \v 48 Ninyigv anvabu v mvngngakpala mvngto vdwlo ninyia kaapa tokudw, okv ninyigv anv ninyia minto, “Ngoogv Kuunyilo no ogubv svbv ngonua ridunv? Noogv abu okv ngo achialvbv mvngdwkla nam mapadubv vla rikar dunv laka.” \p \v 49 Nw bunua mirwkto, “Nonu ogubv ngam makar dunv? Ngo Abu gv naam lo doojinv um nonu chima dunvre?” \v 50 Vbvritola bunu ninyigv mirwknam a chimato. \p \v 51 Vkvlvgabv Jisu bunua lvkobv Najaret lo vngkur toku, hoka ho nw bunugv mvnglwkbv ritoku. Ninyigv anv ngv ninyigv vbvrinam mvnwng nga haapoklo mvnggapla vvpv toku. \v 52 \x - \xo 2:52 \xo*\xt 1Sam 2:26; Nyit 3:4 \xt*\x* Jisu adwn amarbv okv chinvpanv rungbv, Pwknvyarnv gvlola nyi vdwgvlo lvkobv ayummiyum kunam gubv singchato. \c 3 \s Jon baptist gv japgo karnam \r (Mt 3:1-12; Mk 1:1-8; Jn 1:19-28) \p \v 1 Dvbvyachoknv Tiberias gv nyingring gola nyingu bv rigvla ririlo; Pontius Pilot nw Judia gv gobunor bv rito, Herod Galili gv regvnvbv, okv ninyigv boru Pilip Ituria okv Trakonitis mooku lo regvnvbv; Laisanias Abilene lo regvnvbv, \v 2 okv Annas okv Kaipas bunyi Butvyachok nvbv. Ho gv dw lo Pwknvyarnv gv gaam v chukrimooku lo Jakaria gv Kuunyilo Jon gvlo aato. \v 3 Vkvlvgabv Jon Jordan svko gv mooku mvnwnglo vnggoto japjito, “Rimur lokv mvngdin tokuka okv baptisma naatokuka, okv Pwknvyarnv nonugv rimur a mvngnga jireku.” \v 4 \x - \xo 3:4 \xo*\xt Aij 40:3-5 \xt*\x*So si nyijwk Aijaya gv kitaplo lvkpvnam aingbv: \q1 “Chukrimooku arwng v nyi ako gokdu: \q2 ‘Atu gv lvgabv lamtv nga mvpv jitoka; \q2 Nw gv vngkubv lamtv nga dinda dubv mvtoka! \q1 \v 5 Haakap mvnwng a bagring laka, \q2 Moodw diching ditv nga mvring laka. \q1 Lamtv pakungpala nvnga dinda dubv mvrung laka, \q2 okv lamtv alvmanv nga alvdubv mvrung laka. \q1 \v 6 Nyi opi dvdv ngv Pwknvyarnv gv ringlinbaalin a kaapa reku!’” \p \v 7 \x - \xo 3:7 \xo*\xt Mt 12:34; 23:33\xt*\x* Nyitwng mvnwngngv Jon gvlo Baptisma jikudubv aato. “Tabw nonu!” nw bunua minto. “Yvvla nonua Pwknvyarnv gv mvritririt jilwk tvkulo nonu aapa mare vla minv? \v 8 \x - \xo 3:8 \xo*\xt Jn 8:33\xt*\x*Vkvnv rinamgo no ritoka noogv rimur lokv lirung duku vla kaabwk dubv. Okv nonu atuv Abraham nonugv abuapa ngv vla nonu vdwloka minrap mabvka. Ngo nonua minpadu Pwknvyarnv so vlwng sum naala okv Abraham gv haalungbv mvlare! \v 9 \x - \xo 3:9 \xo*\xt Mt 7:19\xt*\x*Yagwng ngv singnv vdwa miami laarukbv parikla tvngtap lodobv dooyadu; singnv asi alvnv svvma nvnga tvngtapla okv vmvlo orlwk dunv.” \p \v 10 Nyi vdwv ninyia tvvkato, “Hv bolo, Ngonu ogugo risegubvri?” \p \v 11 Nw mirwkto, “Yvv vji bornyi go doodunv borgonyi yvv gvpamadunv um jirung laka, okv yvv dvnam dvpayadunv dvgvrunglaka.” \p \v 12 \x - \xo 3:12 \xo*\xt Lk 7:29\xt*\x* Lampu naayanv mego baptisma naadubv aato, okv bunu ninyia tvvkato, “Tamsarnv, ngonu ogugo rise vdw?” \p \v 13 Nw bunua minto, “Naadin lokv naabo mabvka.” \p \v 14 Sipai mego ninyia tvvkato, “Ngonua ogubv? Ngonu ogugo rise vdw?” \p Nw bunua minto, “Akonvgv morko nga dvrit mabvka homajeka akonyi miyum mabvka. Noogv pwtarpaatar lo ho nyumchi laka.” \p \v 15 Nyi vdwgv mvngtinnv kaiya toku, okv bunu Jon vnamsi lvkunyika Kristo madw vla lamrap nyatoku. \v 16 Vkvlvgabv Jon bunu mvnwngnga minto, “Ngo nonua isi lokv Baptisma jidunv, vbvritola nyi go aadungdu hv ngam achialvbv kaiyanvgo. Ngo ninyigv lvpa gv lvsup ngaka tasok dubv riyin yama. Nw nonua Darwknv Dow okv vmv gv lvkobv baptisma jireku. \v 17 Kapkak nvnv upu hv ninyigvlo doodu, amya kaplin reku okv aam akarnvnga naakum lakula ninyigv nesunglo gwlwk reku; vbvritola nw amya nga vdwa ngemanv vmvlo ramyok reku.” \p \v 18 Jon akuaku sunv lamtv lokv Gamlv nga nyi vdwgvlo japji toku okv bunua rimur lamtv lokv linto kukv vla mintvmiru toku. \v 19 \x - \xo 3:19,20 \xo*\xt Mt 14:3,4; Mk 6:17,18\xt*\x*Vbvritola Jon gobunor bv rinv Herodnyi yamto, ogulvgavbolo nw ninyigv boru gv nywng Herodiasnyi nywng mvto, okv alvmanv ngaka awjego ritoku. \v 20 Vbvrikunamv Herod Jonnyi patwk lwktokula abuyayabv alvmanv nga rimin toku. \s Jisunyi baptisma jikunam \r (Mt 3:13-17; Mk 1:9-11) \p \v 21 Nyi mvnwngnga Baptisma jirokoching bv, Jisu nyika Baptisma jitoku. Vdwlo nw kumto kudw, nyidomooku v kokdariaka toku, \v 22 \x - \xo 3:22 \xo*\xt Atk 22:2; Miri 2:7; Aij 42:1; Mt 3:17; Mk 1:11; Lk 9:35\xt*\x* okv Darwknv Dow v ninyigv aolo taakw jvbv ritola holwkto. Okv gamgo nyidomooku tolokv ito, “No ngoogv pakyachoknam Kuunyilo ngv. Ngo nam lvkobv mvngpu dunv.” \s Jisu gv Nwdw \r (Mt 1:1-17) \p \v 23 Vdwlo Jisu ninyigv kudungkua nga rirap tokudw, nw kaila anying chaam toku. Nyi vdwv mvngto nw Josep gv kuunyilo ngv, Josep Heli gv kuunyilo ngv, Heli \v 24 Matthat gv kuunyilo, Matthat Lebi gv kuunyilo, Lebi Melki gv kuunyilo, Melki Jannai gv kuunyilo, Jannai Josep gv kuunyilo, \v 25 Josep Mattathias gv kuunyilo, Mattathias Amos gv kuunyilo, Amos Nahum gv kuunyilo, Nahum Esli gv kuunyilo, Esli Naggai gv kuunyilo, \v 26 Naggai Maath gv kuunyilo, Maath Mattathias gv kuunyilo, Mattathias Semein gv kuunyilo, Semein Josek gv kuunyilo, Josek Joda gv kuunyilo, \v 27 Joda Joanan gv kuunyilo, Joanan Rihesa gv kuunyilo, Rihesa Jerubbabel gv kuunyilo, Jerubbabel Shealteil gv kuunyilo, Shealteil Neri gv kuunyilo, \v 28 Neri Melki gv kuunyilo, Melki Addi gv kuunyilo, Addi kosam gv kuunyilo, kosam Elmadam gv kuunyilo, Elmadam Er gv kuunyilo, \v 29 Er Josua gv kuunyilo, Josua Eliejer gv kuunyilo, Eliejer Jorim gv kuunyilo, Jorim Matthat gv kuunyilo, Matthat Lebi gv kuunyilo, \v 30 Lebi Simeon gv kuunyilo, Simeon Juda gv kuunyilo, Juda Josep gv kuunyilo, Josep Jonam gv kuunyilo, Jonam Eliakim gv kuunyilo, \v 31 Eliakim Melea gv kuunyilo, Melea Menna gv kuunyilo, Menna Mattatha gv kuunyilo, Mattatha Nataan gv kuunyilo, Nataan Dabid gv kuunyilo, \v 32 Dabid Jesse gv kuunyilo, Jesse Obed gv kuunyilo, Obed Boaj gv kuunyilo, Boaj Salmon gv kuunyilo, Salmon Nashon gv kuunyilo, \v 33 Nashon Amminadab gv kuunyilo, Amminadab Admin gv kuunyilo, Admin Arni gv kuunyilo, Arni Hejron gv kuunyilo, Hejron Perej gv kuunyilo, Perej Juda gv kuunyilo, \v 34 Juda Jakob gv kuunyilo, Jakob Isaak gv kuunyilo, Isaak Abraham gv kuunyilo, Abraham Terah gv kuunyilo, Terah Nahor gv kuunyilo, \v 35 Nahor Serug gv kuunyilo, Serug Reu gv kuunyilo, Reu Peleg gv kuunyilo, Peleg Eber gv kuunyilo, Eber Shelaa gv kuunyilo, \v 36 Selaa Kainan gv kuunyilo, Kainan Arphajad gv kuunyilo, Arphajad Sem gv kuunyilo, Sem Noah gv kuunyilo, Noah Lamek gv kuunyilo, \v 37 Lamek Methuselah gv kuunyilo, Methuselah Enouk gv kuunyilo, Enouk Jared gv kuunyilo, Jared Mahalaleel gv kuunyilo, Mahalaleel Kenan gv kuunyilo, \v 38 Kenan Enosh gv kuunyilo, Enosh Seth gv kuunyilo, Seth Adam gv kuunyilo, Adam Pwknvyarnv gv kuunyilo. \c 4 \s Jisunyi Pokayarka kunam \r (Mt 4:1-11; Mk 1:12-13) \p \v 1 Jisu Dorwknv Dow ngv akomaring tokula Jordan lokv linkur toku okv Dow v ninyia chukrimooku lo vnggvtoku, \v 2 Hoka alu champigo dookunamv Uyudvbv v ninyia pokayarkato. Ho dw mvnwnglo nw ogu goka dvkwmato, vdwlo hum doonya kunamv, nw kano toku. \p \v 3 Uyudvbv ngv ninyia minto, “No Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvbolo, vlwng sum mingvrila vtwng gobv rimutvka.” \p \v 4 \x - \xo 4:4 \xo*\xt Det 8:3 \xt*\x*Vbvritola Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo mindu, ‘Nyi si vtwng lokv mwng turla madunv.’” \p \v 5 Vbvrikunamv Uyudvbv ngv ninyia putung gulo chaagv toku okv nyiktap gulo nyiamooku gv karv mvnwngnga kaatam toku. \v 6 “Ngo nam so yikungyira mvnwngnga okv jwkrw a jire,” Uyudvbv ngv ninyia minpa toku. “So mvnwngsum ngam jipvkunv ngo atubogv mvngnambv ngo yvvnyika jilare. \v 7 Vbvrinamv, no ngam kumbojobo lo, so mvnwng si no gvbv rire.” \p \v 8 \x - \xo 4:8 \xo*\xt Det 6:13 \xt*\x*Jisu mirwksito, “Darwknv Kitaplo mindo, ‘Pwknvyarnvnyi kumlajolaka okv nw lvgabv rimwng laka!’” \p \v 9 Vbvrinamv Uyudvbv ninyia Jerusalem bv vnggvto okv ninyia Pwknvyarnvnaam gv namwng mwnglo-aolo dakmuto, okv ninyia minto, “No Pwknvyarnv gv Kuunyilo gurung bolo, sokv no atu v poklu kaato. \v 10 \x - \xo 4:10 \xo*\xt Miri 91:11,12\xt*\x*Darwknv kitaplo mindu, ‘Pwknvyarnv ninyigv nyidogindung nga ortojire ho bunu alvrungbv nam kaayare,’ \v 11 Si mindvdu, ‘Bunu nam bunugv laak aolo dvbwngre ogulvgavbolo noogv lvpa nga vlwnglo tupmu madubv.’” \p \v 12 \x - \xo 4:12 \xo*\xt Det 6:16\xt*\x* Vbvritola Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo mindu, ‘Ahtunyi noogv Pwknvyarnvnyi vdwloka rikaripakla rikw mabvka.’” \p \v 13 Vdwlo Uyudvbv Jisunyi nvgwngbv pokayarka svnga rinya tukudw, nw achukgo ayungjvma gv lvgabv ninyia vngyu toku. \s Jisu Galili lo ninyigv ridung nga rirap toku \r (Mt 4:12-17; Mk 1:14-15) \p \v 14 Vbvrikunamv Jisu Galili lo aakur toku, okv Darwknv Dow gv gilwk v ninyi lvkobv dooto. Ninyigv lvga yunying ngv ho mooku mvnwnglo dupwng toku. \v 15 Nw Jius vdwgv kumkunaamlo tamsar toku okv nyichar mvnwng gv hartv kunam gubv ritoku. \s Jisunyi Najaret lo toa toku \r (Mt 13:53-58; Mk 6:1-6) \p \v 16 Vbvrikunamv Jisu Najaret lo vngtoku, ogolo ninyia soochapvdw, okv Jius doonualu golo ninyigv vngchingbv Jius kumkunaamlo vngtoku. Nw Darwknv Kitap a puri rilindubv dakrapto \v 17 okv ninyia nyijwk Aijaya gv kitap a laklwk toku. Nw tibungnam kitap a tikokla okv ogolo svbv lvkpv nama kaapa toku, \q1 \v 18 \x - \xo 4:18 \xo*\xt Aij 61:1,2\xt*\x*“Ahtu gv Dow v ngoogvlo doolwkdu, \q2 ogulvgavbolo nw ngam gaktoku heemanv vdwa Gamlv bvngji dubv. \q1 Nw ngam vngmu toku leela vnam vdwa topunam gv gaam a japgo jidubv \q2 okv kaapa manv vdwa kaapa modukubv, \q1 okv chaatinnam vdwa anyubv tulin dukubv. \q2 \v 19 Okv ho gokpa jidukubv dw v aapvku vla \q2 vdwlo Ahtu ninyigv nyi vdwa ringrekudw.” \p \v 20 Jisu tibungnam kitap a taatum toku, okv kaaria riria nvnga jikur toku, okv dootung toku. Jius kumkunaam arwng gv nyi mvnwngngv bunugv nyikkv ninyia kaagap nyatoku. \v 21 Nw bunua svbv minto, “Soogv lvknam abor si silu jvjvbv rilin pvku, nonu tvvgvnyibv um rilin nama.” \p \v 22 Bunu mvnwngngv lvkobv ninyia achialvbv mvngto okv ninyigv jwknam kioknambv gaam minama lamdok panambv tvvnyato. Bunu minto, “Nw Josep gv kuunyilo mangvri?” \p \v 23 Nw bunuam minto, “Ngo jvjvbv mindunv nonu so nyetin sam ngam mintaknvre, ‘Daktor, no atubongv mvpu silak.’ Nonu ngam mindvre ngoogv banggu naam so ridubv, Kaparnaum lo nonugv tvvnam um ripia aingbv. \v 24 \x - \xo 4:24 \xo*\xt Jn 4:44\xt*\x* Ngo nonua sum mintam jidunv,” Jisu mindvto, “Nyijwk ka ninyigv banggu naam lo vdwloka alvbv naarwk suma. \p \v 25 \x - \xo 4:25 \xo*\xt 1Dv 17:1\xt*\x*“Ngam tvvriato: So si jvjv ngvrung Israel lo vmiv achialvto Elija gv rerilo, vdwlo nyingngom gola patung go nyido hooku manammv okv mooku mvnwnglo achialvbv dvmayarwng ripwng toku. \v 26 \x - \xo 4:26 \xo*\xt 1Dv 17:8-16\xt*\x*Rigvrila Israel lo Elijanyi yvv goloka vngmumato, vbvritola Sidon mookugv Jarepat lo hvngmi ako doodungnv angv lomwng. \v 27 \x - \xo 4:27 \xo*\xt 2Dv 5:1-14\xt*\x* Okv Israel mookulo nyijwk Elisha gv doorilo; nyi mvnwngngv achialvbv apin yala silvmabv rinyato rigvrila yvvka poyamato, vbvritola Sairian gv Naaman mvnchik poyatoku.” \p \v 28 Jius kumkunaam gv nyi mvnwngngv vdwlo um tvvtokudw, bunu lvkobv sakcha nyato. \v 29 Bunu dokrapla, Jisunyi Banggu agumlo tunglin nyato, okv bunugv Banggu a mvlwk koku moodw putunglo ninyia aagv nyatoku. Bunugv vbvrinamv ninyia tarak rakla bv tunglu dubv vla, \v 30 vbvritola nw nyitwng gv pingkolo vngpikla okv ninyigv lamtvbv vngsu tuku. \s Nyi akolo alvmanv dow go dootoku \r (Mk 1:21-28) \p \v 31 Vbvrikunamv Jisu Galili gv banggu, Kaparnaum lo vngtoku, hoka nw nyi vdwa tamsartoku Jius Doonualulo. \v 32 \x - \xo 4:32 \xo*\xt Mt 7:28,29\xt*\x*Ninyigv tamsarku lokv bunu mvnwngngv lamrwpanya toku, ogulvgavbolo nw tujupkunam gobv japto. \v 33 Jius kumkunaam arwnglo alvmanv uyuvram dow doonv nyi ako dooto; nw gamtv rungbv svgok goklinto, \v 34 “Aa! Najaret lokv Jisu, no ngonua ogugo mvngpv? No so ngonua mvyakmvchak dubvre? No yvvdw ngo chindu: no Pwknvyarnv gv darwknv gindungpingko ngv!” \p \v 35 Jisu dow a orto jitoku, “Choibv okv nyi gvlokv agum linroto!” uyuvram v nyi hum bunugv kaakulo orpvpila okv ninyia achijeyo madubv mvpila vngyu toku. \p \v 36 Nyi mvnwngngv kaangak nyatoku okv ajin anying nga mimisito, “Si ogunv gamchar vkudw? Tujupkunam okv jwkrw a lvkobv si nyi si alvmanv dow a charnam v okv bunu agum linro duku!” \v 37 Okv Jisu gv lvkwnglo so yunying ngv ho mooku mvnwnglo dupwng toku. \s Jisu nyi achialvgo mvpu toku \r (Mt 8:14-17; Mk 1:29-34) \p \v 38 Jisu Jius kumkunaam a vngyu pila okv Saimon gv naam lo vngtoku. Saimon gv ayuv achialvbv tamiram karla dooto, okv bunu ninyigv lvga nga Jisunyi minjitoku. \v 39 Nw ho ninyigv dookulo aala daktoku okv tamiram a ninyigv lokv vngroto vla yamto. Tamiram v ninyigv lokv vngro toku, okv nw vjakgobv gudung toku okv bunua dvnamtvngnam jirap toku. \p \v 40 Doonyi poggaro kochingbv nyi mvnwngngv yvv bunu ajin doopv kudw yvv bunu nvgwngnv lvvmabv ridukudw bunua Jisu gvlo aagv jitoku; Nw mvnwngnga akinakinbv ninyigv laak hv lakpv jitoku okv mvnwngnga mvpu toku. \v 41 Uyuvram vdwv segokto “No Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvmabv!” vbvmiying dula nyi megonvgv lokv kelin toku. Jisu uyuvram vdwa yamto okv bunua milin momato, ogulvgavbolo bunu ninyia Kristo rung vla chintoku. \s Jisu Jius kumkunaamlo japtoku \r (Mk 1:35-39) \p \v 42 Alu v loolin tokudw Jisu banggu a vngyu toku okv jemataiku mooku lo vngtoku. Nyi vdwv ninyia kaakar nyatoku, okv vdwlo bunu ninyia kaapa tokudw, bunu ninyia vngyu momare vla rikw nyatoku. \v 43 Vbvritola nw bunua minto, “Ngo Pwknvyarnv gv Karv lvgagv Gamlv nga kvvbi banggu loka japji rungdubv ripv, vkvlvgalo Pwknvyarnv ngam rimudubv vla vngmu pvnv.” \p \v 44 Vkvlvgabv nw ho mooku mvnwng gv Jius kumkunaam vdwlo japgo jitoku. \c 5 \s Jisu gv lvbwlaksubv goklin chonam \r (Mt 4:18-22; Mk 1:16-20) \p \v 1 \x - \xo 5:1 \xo*\xt Mt 13:1,2; Mk 3:9,10; 4:1\xt*\x*Alu golo Jisu Gennesaret svparsvlv adarlo dakto ho nyi vdwv Pwknvyarnv gv gaam tvvdubv vla ninyigv kiambv chapcha nyato. \v 2 Nw svparsvlv adarlo svpw anyigo pucha dubv kaapato; ngui naanv vdwv ho kayupila okv vsap a kakdungto. \v 3 Jisu svpw akonvlo aatoku—hv Saimon gvbv rito—okv ninyia minto achukgo adar lokv nvnglwk tvkv vla. Jisu svpw lo doopv tvla okv nyitwng nga tamsarto. \p \v 4 Vdwlo nw raanam a raanya tvkudw, nw Saimonnyi minto, “Svpw a adu dubv isi arayabv tunglwkto, okv no la noogv ajin vdwv ngui naanam lvgabv vsap a orlwkto.” \p \v 5 \x - \xo 5:5 \xo*\xt Jn 21:3\xt*\x* “Tamsarnv,” Saimon minto, “Ngonu siyu harkwng pvnv vbvrijvka oguguka naapama. Vbvritola no vbv mindu nvbolo, ngo vsap vdwa orlwkre.” \v 6 \x - \xo 5:6 \xo*\xt Jn 21:3\xt*\x*Bunu vsap vdwa orlwkto okv vsap vdwa bokpwk tvdukubv achialv kaibv ngui vkv naatoku. \v 7 Vkvlvgabv bunu bunugv ajin vdwa pudumsedum labvkv vla goklwkto. Bunu aato okv svpw anyilo ngui v aku dubv naaku namv svpw vdwv isi bv hoolwk tvvtoku. \v 8 Ogugo ripvkudw um Saimon Pitar kaagv rikula, nw ninyigv lvpa lvkwnglo Jisu gv habolo gipv tvkula okv minto, “Ahtu! ngoogv lokv vngroto, ngo rimurnv nyi vla!” \p \v 9 Nw okv ninyia lvkobv rinv kvvbi mvnwngngv bunugv achialvbv ngui naakunama kaangak nyatoku. \v 10 Saimon gv ribam ajin Jibedi gv kuunyilo Jems okv Jon bunyi ka kaangak toku. Jisu Saimonnyi minto, “Busu mabvka; vjak lokv no nyi naakar reku.” \p \v 11 Bunu svpw vdwa segumlo pucha toku, ogu mvnwngnga kayupila Jisunyi vngming gvtoku. \s Jisu nyi ako mvpu toku \r (Mt 8:1-4; Mk 1:40-45) \p \v 12 Jisu lvkogulo Banggu akolo dooto ho hoka nyi ako apin hv yala arwnam lvvma nvgo dooto. Vdwlo nw Jisunyi kaapa tokudw, nw atubongv gipv gvrila okv Jisunyi kodwkkrwkla kooto, “Tamsarnv, no mvngduboloka, no ngam darwk dubv mvlare!”\f + \fr 5:12 \fr*\ft Darwk dubv mvlare: Si lvvma si nyi ham ayum asi monvgo.\ft*\f* \p \v 13 Jisu ninyigv laakkv idaira linla okv ninyia mvsit toku. “Ngo vbv mvngrung dunv,” nw mirwkto. “Darwk tokukv!” Vjakgobv lvvma ngv nyi hum kayupila vngtoku. \v 14 \x - \xo 5:14 \xo*\xt Leb 14:1-32\xt*\x*Jisu nyi hum minggapto “Yvvnyika minpa mabvka, vbvritola nyibu gvlo vngdavngra nyika okv ninyia jwngkadaka motoka; vbvrigvrila nyi mvnwngnga chimpakaapa molaka no poorung pvku vla, erin nvsenga jilaka Moses gv minkubv.” \p \v 15 Vbvritola Jisu gv lvkwnglo kaiyayabv dupwng toku, nyi nyitwng ngv aala ninyigvlo tvvto okv bunugv lvvma vdwlokv pooya dukubv aato. \v 16 Vbvritola nw jematai kolo vngla, hoka nw kumtoku. \s Jisu digwngnv nyi ako mvpu toku \r (Mt 9:1-8; Mk 2:1-12) \p \v 17 Alu golo vdwlo Jisu tamsar rilo, Parisis okv Pvbv tamsarnv nyi mego hoka dooto hoka doonv kvgonv Galili banggu mvnwng lokv okv Judia lokv okv Jerusalem lokv aanvgo. Ahtu gv jwkrw v Jisu gvlo doolwkto lvvma nvnga mvpu dubv. \v 18 Nyi mego digwngnv nyi go gadw aolo doodubv joolaila aato, okv bunu naam arwng joolwk dubv rikwngto okv ninyia Jisu gv kaagialo joopv jidubv vla. \v 19 Nyitwng ngv achialv twngtv kunam lvgalo, bunu ninyia ogoloka arwnglo joolwk jiku mapa matoku. Vkvlvgabv bunu ninyia namwng aolo joocha toku, namwng nga mvkoto, okv ninyia gadw aolo doomu tvla soolu jitoku nyitwng gv pingkolo Jisu gv kaagialo. \v 20 Vdwlo Jisu bunugv vkvnvgo achialvbv mvngjwng kunama kaapa tokudw, nw nyi hum minto, “Ngoogv ajin a, noogv rimur vdwa mvngnga jipv kunv.” \p \v 21 Pvbv tamsarnv vdwv okv Parisis vdwv bunu atu v minrap nyato, “Yvvla so nyi si svkvnvgo nyarjitari dunv! Pwknvyarnv mvngchik rimur vdwa mvngnga mvngdunv!” \p \v 22 Jisu bunugv mvngnam a chintoku, okv bunua minto, “Ogubv nonu svkvnvgo mvngdunv? \v 23 So si minpubv minse gure, ‘Noogv rimur vdwa mvngnga ropvku,’ vmalo miya svgure ‘Gudung gvrila okv vnglakuka’? \v 24 Vbvrinam v, ngo nonua himpa more, Nyia Kuunyilo ngv siching gwngda so jwkrw doodunv rimura mvngnga dubv.” Vkvlvgabv nw digwngnv nyi um minto, “Ngo nam mindunv, gudungto, noogv kartaknvnv nga naarapto, okv naam bv vngnyiku!” \p \v 25 Vjakgobv nyi mvnwnggv kaagialo nyi angv gudung toku, ninyigv dootak kartaknvnv nga naatoku, okv Pwknvyarnvnyi hartvla, naam bv vngtoku. \v 26 Bunu mvnwng ngv achialvbv kaangak tangak nyatoku! achialvbv busu datoku, bunu Pwknvyarnvnyi hartv yingla minto “Ngonu silu kaasartabo rungnvgo kaatokubv!” \s Jisu Lebinyi goktoku \r (Mt 9:9-13; Mk 2:13-17) \p \v 27 So kochingbv, Jisu agumlo vnglinto, okv lampu nakumyanv nyigo kaapato aminv Lebi, ninyigv opislo dooto. Jisu ninyia minto, “Nga vngming gvlaak,” \v 28 Lebi gudung datoku, ogumvnwngnga kayu toku, okv Jisunyi vngming gvtoku. \p \v 29 Vbvrikunamv Jisu gv lvgabv Lebi ninyigv naamlo kainv dvmam go mvpvtoku, okv goklwknam nyen lokv lampu naakumyanv nyi ngv twngtv yato okv kvvbi nyi hvkv ta. \v 30 \x - \xo 5:30 \xo*\xt Lk 15:1,2\xt*\x*Parisis nyi megola okv Pvbv tamsarnv nyi mego bunugv apumlo rinvgo bunu Jisu gv lvbwlaksu vdwa miakaayala minto, “Nonu ogubv lampu naayanv vdwa okv toa kunam nyi vdwa dvbam tvngbam dunv?” vla bunu tvuto. \p \v 31 Jisu bunua mirwkto, “Yvvnyi hv chvrv nvngv daktor lodanv mvngma dvnv, vbvritola v bunu mwng yvvbunudw lvvma dunv. \v 32 Mvngdwnv nyi vdwa mvngdin modubv ngo aama, vbvritola toa kunam vdwgvbv.” \s Yiknam lvkwng nga tvunam \r (Mt 9:14-17; Mk 2:18-22) \p \v 33 Nyi mego Jisunyi minto, “Jon gv lvbwlaksu vdwv yikla dookidu okv kumdakumra dvkv, okv Parisis vdwgv lvbwlaksu vdwvkam vbvridu; vbvritola noogv lvbwlaksu vdwv dvki okv twngki nyadu.” \p \v 34 Jisu mirwkto, “No vbv dvminchok dunvri nyidalo makburiji bongngv najibongv okv ninyigv ajin vdwa doodv mogvrila nyen vdwa ogu dvmatvngma bv vngmu dubvi? Vdwloka vbvrirung mare! \v 35 vbvritola vkvnv alu hv aare vdwlo makburiji bongngv bunugv lokv naarorikudw vbvrikubolo ho bunu yikrap reku.” \p \v 36 Jisu mindvjito bunua so minchisinam sam: “Yvvka vji jenw nga ariap go pulinla jekulo hamtak lwknv kaama. Nw vbvrikubolo vji jinw nga takmure, okv ho jinw ariap v jekulo ape simare. \v 37 Yvvka anggor ala anw nga anggor ala aku pumchup lo pwtamlwknv kaama, ogulvgavbolo vbvribolo pumchup hv takla anggor ala ngv yarpok linla pumchup hv alv kumare. \v 38 Ho mabvya anggor ala anw nga pumchup anw lo pwlwk rungsego! \v 39 Okv yvvka anggor ala aku tvnggvrila anw lodanv vla mvngmadvnv. Nw mindu, ‘anggor ala aku v alvyadu.’” \c 6 \s Jius doonualu lvkwngbv tvunam \r (Mt 12:1-8; Mk 2:23-28) \p \v 1 \x - \xo 6:1 \xo*\xt Det 23:25\xt*\x* Jius Doonu alu golo Jisu ampu rongolo vngkarto. Ninyigv lvbwlaksu vdwv aam amring nga puik gvrila, lakchulo nepung gvrila achar ha dvto. \v 2 Parisis nyi mego tvvkato, “Nonu ngonugv Pvbv lo no Jius Doonualu lo riyoka vnam ham ogubv ridunv?” \p \v 3 \x - \xo 6:3,4 \xo*\xt 1Sam 21:1-6\xt*\x*Jisu bunua mirwkto, “Nonu puri rika malare Dabid ogugo ripvdw vdwlo nw la okv ninyigv nyi vdwv kano tukudw? \v 4 \x - \xo 6:4 \xo*\xt Leb 24:9\xt*\x*Nw Pwknvyarnv gv naam arwnglo aatoku, Pwknvyarnv gvlo tolwk jinam dvnam ham naatoku, hum dvto okv hum ninyigv nyi vdwaka jitato. Kvvbi nyi gv lvgabv hv ngonugv Pvbv nga rinying kunamv nyibu mvngchik um dvnam um dvmwng dunv.” \p \v 5 Okv Jisu minyala minto, “Nyia Kuunyilo ngv Jius Doonu alu gv Ahtu hv.” \s Nyi ako laak gonv lakpik nvgo \r (Mt 12:9-14; Mk 3:1-6) \p \v 6 Jius Doonualu gonvnga Jisu Jius kumkunaam lo vngtoku okv tamsarto. Ho nyi ako dooto ninyigv lakbik laak angv digwng nvgo. \v 7 Pvbv tamsarnv nyi megonv okv Parisis nyi megonv Jisunyi gungnying lwkdubv rimur lodanv mvngto, vkvlvgabv bunu ninyia Jius Doonualulo mvpu gvi jibvre vla kaagap jinjinla kaariato. \v 8 Vbvritola Jisu bunugv mvngnam ha chinto okv nyi anga minto, “Dakrap tvka okv kaagia so aato.” Nyi angv gudungto okv hoka daktoku. \v 9 Vbvrikunamv Jisu bunua minto, “Ngo nonua tvvka dunv: Ngonugv Pvbv ngv ngonua Jius Doonualu lo ogu rila dubv minpv? Ridur dubvre ma mvki dubvre? Nyi gv singse nga ringya dubvre vmalo um ngoomu dubvre?” \v 10 Nw bunu mvnwngnga kaagapla kaagoto; vbvrikunamv nw nyi anga minto,\f + \fr 6:10: \fr*\fqa Minto; \fqa*\ft Megonv kitaplo doodu\ft*\fqa minto hachila\fqa*\f* “Noogv laakkv laklinla lakrapto.” Nw vbv rijito okv ninyigv laakkv lvkodv alv tuku. \p \v 11 Bunu achialvbv sakcha toku okv Jisunyi bunu ogugo rila rikunvdw vla bunugv apumlo tvukapak minsi raptoku. \s Jisu vring gola anyia Apostol gubv darlin toku \r (Mt 10:1-4; Mk 3:13-19) \p \v 12 Ho dw lo Jisu kumdubv vla moodw golo chaatoku okv ayu hoka Pwknvyarnvnyi kumyingla dooto. \v 13 Vdwlo alu hv loolin tokudw, nw ninyigv lvbwlaksu vdwa nw gvlo goklwk toku okv bunu vring gola anyia dartoku, bunua Apostol vla amin mintoku: \v 14 Saimon (Yvvnyi Pitar vla nw amin minpvkudw) okv ninyigv boru Andriu; Jems okv Jon, Pilip okv Bartolomiu, \v 15 Metiu okv Tomas, Jems Alpius gv kuunyilo okv Saimon (Yvvnyi Toryagayanv vla minpvkudw), \v 16 Judas Jems gv kuunyilo, okv Judas Iskeriot, yvvdw kupnv gobv rikunv. \s Jisu tamsar toku okv mvpu toku \r (Mt 4:23-25) \p \v 17 Vdwlo Jisu moodw lokv ninyigv lvbwlaksu vdwa lvkobv ito kudw nw mooringku gulo dakto achialvbv ninyigv lvbwlaksu vdwa lvkobv nyi nyitwng twngtv nvgo hoka aato Judia gv mooku mvnwng lokv, okv Jerusalem lokv, okv svtvpambw adar aigv pamtv Taire okv Sidon lokv. \v 18 Bunu nw gvlo tvvdubv aato okv yvv bunua alvmanv dow vdwv mvdwkmvku pvkudw bunuka aatoku okv mvpu tuku. \v 19 Nyi mvnwng ngv ninyia mvsit dubv vla rikw nyato, ninyi gvlo jwkrw v linla okv bunu mvnwngnga mvpu toku. \s Mvngpu okv mvngru \r (Mt 5:1-12) \p \v 20 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa kaagapto okv minto, \q1 “Heemanv vdwv nonu mvngpuv; \q2 Pwknvyarnv gv Karv ngv nonu gvngv!” \q1 \v 21 “Vjakgv kanonv vdwv nonu mvngpuv; \q2 nonua dvji more!” \q1 “Vjakgv kapdunv nonu mvngpuv; \q2 nonu nyormin reku!” \p \v 22 \x - \xo 6:22 \xo*\xt 1Pit 4:14\xt*\x* “Nyia Kuunyilo gv lvgabv, nyi vdwgv kaanwng manam nonu, toa kunam nonu, mvngsa kunam nonu okv alvma vnam nonu, mvnwngngv mvngpuv! \v 23 \x - \xo 6:23 \xo*\xt 2Kri 36:16; Nyim 7:52\xt*\x* mvngpu laka vdwlo hv vdwv rirekudw, himpula harkwpajok laka, ogulvgavbolo kainv yikungyira go nonugv lvgabv nyidoomooku lo vvpv jido. Bunugv abuapa vdwvka vbvdvdvbv nyijwk vdwaka rito.” \q1 \v 24 “Vbvritola vjak yvv nyitv dunv nonu vdwgo mvngdwk rekudw; \q2 nonu himpula singcho ropvku!” \q1 \v 25 “Vjakgv kitvdvlvnv nonu vdwgo mvngdwk rekunv; \q2 nonu kanola vngreku!” \q1 “Vjakgv nyorminnv vdw nonu vdwgo mvngdwk reku; \q2 nonu mvngdwk reku okv kapreku! \p \v 26 “Vdwlo nyi mvnwngngv nonua hartv redw mvngdwk hvla; Bunugv abuapa vdwvka vbvdvdvbv mvvnvrunv nyijwk vdwaka rito. \s Nyirunv vdwa pakto laka \r (Mt 5:38-48; 7:12a) \p \v 27 “Vbvritola nga tvvnv vdwa ngo nonua mindu: Nonua nyirunv vdwa pakto laka, alvnvgo riji laka yvvdw nonua kaanwng madunv, \v 28 nonua beenv vdwa boktalwkji yalaka, okv nonua alvmabv rinv vdwgv lvgabv kumto laka. \v 29 Ako nvgonv nam nyukmu tagonyi svbiak boloka ninyia nyukmu tagonyika svbiak modvlaka; ako nvgonv noogv jvtvlaklwk a naapv bolo, ninyia noogv lwkjar aka naamu laka. \v 30 Jilaka mvnwngnga nonua ogugo koopvdw, okv vdwlo akonv nonugv yikungyira nga naapv bolo, um kookor kuyoka. \v 31 \x - \xo 6:31 \xo*\xt Mt 7:12\xt*\x*Kvvbi nyi gv lvgabv riji laka no bunua noogv lvgabv oguaingbv rijilabv mvngdudw. \p \v 32 “Nonuno nonua paknvrinv nyi vdwa pakmwng bolo, nonu oguaingbv boktalwkji namgo paadubv? Rimurnv vdwvka bunua paknv nga pakrwksidu! \v 33 Okv nonuno nonua alvbv rinv vdwa alvbv rimwng dubolo, nonu oguaingbv boktalwkji namgo paadubv? Rimurnv vdwvka um risugvrila! \v 34 Okv nonuno yvv gvlo paakor reku mvngnam ma naarrwk nyumbolo, nonuno oguaingbv boktalwkji namgo paadubv? Rimurnv vdwvka rimurnv vdwlo jinama paakor rungreku mvngla narrwk dunv! \v 35 Ma! nonua nyirunv vdwa pakto laka okv alv nvgo bunua riji laka okv paakor reku mvngma bvka. Vbvribolo nonu kairungnv amin go paare, okv nonuno kaiyachoknv Pwknvyarnv gv kuu bv rire. Nw kaalwkmabv rinv haka okv alvmanv haka ayadu. \v 36 Noogv Abu oguaingbv aya dudw vbv no ayanvbv rilaka. \s Kvvbia Jwngkadakanam \r (Mt 7:1-5) \p \v 37 “Kvvbia jwngkadaka mabvka, okv Pwknvyarnv nam jwngkadaka mare; kvvbia miakaya mabv, okv Pwknvyarnv nam miakaya mare; kvvbia mvngnga laka, okv Pwknvyarnv nam mvngnga re. \v 38 Kvvbia jilaka, okv Pwknvyarnv nam jire. Jvjvrungbv, no lvvpok dubv paarungre, ayabv ridur nama, noogv laaklo joolwk jire—no vdwgo bvngla dvdw. Noogv kvvbia kiinv nvnga hum Pwknvyarnv nam kiinv nvre.” \p \v 39 \x - \xo 6:39 \xo*\xt Mt 15:14\xt*\x*Okv Jisu so minchisinam sam bunua minjito: “Nyikchingnv akonv vdwloka akonyi vnggv nyulamare; nw vnggvbolo, anyiv ungrung golo hoolwkre. \v 40 \x - \xo 6:40 \xo*\xt Mt 10:24,25; Jn 13:16; 15:20\xt*\x*Tamsarnam vmiv tamsar sarnv nga kaiyama doonv; vbvritola tamsarnam vmiv, vdwlo nw risar minsar nama rinya rikudw ninyia tamsarnv aingbv ridukunv. \p \v 41 “No atubogv nyikgv nyikrw nga mvngmabv, ogubv no noogv achiboru gv nyikgv nyikrw nga kaadunv? \v 42 No oguaingbv noogv achiborunyi minladubv, achiboru, klvi, noogv nyikgv nyikrw nga ngam naalin molabv, vjakgobv no atubogv nyikgv nyikrw nga kaapa magvrila? Kaakudubvrinv no! no atukchochukbv no atubogv nyikgv nyikrw nga naapak chotoka, okv vbvrikubolo no noogv achiboru gv nyikgv nyikrw nga kaabwk riku okv hum naapak nyureku. \s Singnv okv ho gv apwasi \r (Mt 7:16-20; 12:33-35) \p \v 43 “Baboknv singnv ngv alvmanv asi svvma dunv, yaagampolonv singnv ngv vdwloka alvnv asi svvma dunv. \v 44 \x - \xo 6:44 \xo*\xt Mt 12:33\xt*\x*Asi svvlinnam lokv singnv mvnwngnga chindunv; No tanyum nyumki singnv lokv koksitkokrik pulama vbvmalachin hakar lokv anggor gvma dunv. \v 45 \x - \xo 6:45 \xo*\xt Mt 12:34\xt*\x* Alvnv nyihv haapok lokv alv nvnga mvnglin rilindo, alvmanv nyi ngv arwnglo alvmabv mvngkum nama mvnglin rilindo. Haapok lo ogugo mvngkum pvdw vbv gaam lo milindo. \s Naam mvnv nyi anyigo \r (Mt 7:24-27) \p \v 46 “Okv ngoogv minam a rima gvrila, nonu nga ogubv ‘Ahtu, Ahtu,’ vla gokdunv? \v 47 Yvv akonv ngoogvlo aala ngoogv gaam a tvvdunv okv um ridunv ngo nonua kaatamre hv yvv aingbv ridunv. \v 48 Hv nyi ako ninyigv, naam ha, vlwng aolo achialvbv ungrung runglwkla okv mvnv aingdo. Isi hv achialvbv tvvlula okv naam ha tvvgingto vbvrijvka bidubv mvnyu mato, ogulvgavbolo hv alvrungbv mvnam lvgabv. \v 49 Vbvritola yvv akonv ngoogv gaam ha tvvgvrila okv hum rimanv hv vkv aingbv rido, nyi ako ninyigv naam ha alvrungbv mvmabv; vdwlo isi hv tvvlu tvkudw ho naam ha tvvgingto hv vjakgobv taba tuku—okv hv achialvbv alvmabv yaknamgobv ritoku!” \c 7 \s Jisu Roman nyigam gv pakbua mvpu toku \r (Mt 8:5-13) \p \v 1 Vdwlo Jisu so gv minse mvnwngnga nyi vdwa minya jito kudw, nw Kaparnaum bv vngtoku. \v 2 Roman nyigam ako hoka pakbu go dooto hv ninyia achialvbv mongrumara lo aanvgo; hv nyi angv lvvmato okv sida svngvbv ritoku. \v 3 Nyigam angv vdwlo Jisu gv lvkwng nga tvvpa tokudw, nw Jius nyiga vkv vngmuto Jisunyi tvula naam aala okv ninyigv pakbua mvpu modubv vla. \v 4 Bunu Jisu gvlo aatoku okv ninyia dinchialvbv minto, “So nyi si jvjvrungbv noogv ridur ha dinchi rungdu. \v 5 Nw ngonugv nyi ha ayado okv nw atubongv ngonugv lvgabv jius kumkunaam go mvjito.” \p \v 6 Vkvlvgabv Jisu bunua lvkobv vngming gvto. Nw naam lokv adu kuma toku, vdwlo nyigam angv ajin vkv vngmuto ninyia minpa modubv, “Tamsarnv, atubongv agarapi bv mvsuyoka. Nam ngoogv naamlo aamu dubv ngo alvka yama, \v 7 vbvmaka ngooka noogv dookulo nyidum gubvrila aadu bv alvnv nyi bvka riyama. Gaam bv milin jimwng boloka okv ngoogv pakbu hv pooya reku. \v 8 Ngooka ngam kaiyanv nyigam vdwgv arwnglo doonv nyi go, okv ngoogv arwnglo ngoogv sipai vdwv doodu. Ngo so anga, ‘Vngto’ vla orto jibolo okv nw vngdu; ngo olo doonv anga ‘So aato’ vla orto jibolo hv aadu; okv ngo ngoogv nyira nga ‘Sum rito’ vla orto jibolo hv um ridu.” \p \v 9 Jisu hum tvvgvrila lamtoku; nw dakkur dakrwk dvla ninyia vngming gvnv nyitwng nga minto, “Ngo nonua mindunv, ngo vdwloka svkvnv mvngjwng go himpa tvvma, Israel arwng so lvrika kaama!” \p \v 10 Jokjiyanv vdwv nyigam gv naam lo vngkur toku okv ninyigv pakbuv chvrv dukubv kaatoku. \s Jisu hvngmi gv kuunyilo nga mvpu toku \p \v 11 Ayung madwbv\f + \fr 7:11 \fr*\ft Ayungjema kochinglo; \ft*\ft Megonv kitaplo doodu \ft*\fqa alu gonv nga.\fqa*\f* Jisu Nain vnam banggu lo vngtoku, ninyigv lvbwlaksu vdwv la okv nyitwng go vngming gvtoku. \v 12 Nw banggu gv agi lo aachinam gula, svma bvngla vnglinnv vdwa kaapato. Sinv nyi angv hvngmi gv tumpu hotum gubv rito, okv banggu gv nyitwng twngtv nvgo ninyia lvkobv reming gvto. \v 13 Vdwlo Jisu hvngmi a kaapa tokudw ninyigv haapok kv achialvbv ninyia aya kaapa toku, okv hvngmi ha minto “Kapma bvka.” \v 14 Vbvrikunamv nw vngsito okv maari ha mvsitto, bvngnv nyi vdwv daktungto. Jisu minto, “Nyi yaapa bongv! gudungto, Ngo nam mindunv!” \v 15 Nyi sikunv gudung toku okv gaam raarap toku, okv Jisu ninyia ho anv gvlo jikur toku. \p \v 16 Bunu mvnwngngv busuto okv Pwknvyarnvnyi hartv nyato. “Kairungnv nyijwk go ngonu gvlo aapvku!” bunu minto “Pwknvyarnv aapvku ninyigv nyi vdwa ringdukubv!” \p \v 17 Jisu gv lvkwngbv so yunying si jarkar toku mooku mvnwnglo okv adar aigv mooku lo. \s Jon Baptist gvlokv gindungpingko vdwv \r (Mt 11:2-19) \p \v 18 Vdwlo Jon gv lvbwlaksu vdwv so gv ogumvnwng nga mintam tokudw, nw bunu gvlo anyi gunyi gokto \v 19 okv bunyia Ahtu gvlo tvvka moodubv vla vngmuto, “No rungri Jon gv aainvkv vla minamv, vmalo ngonu aku kvvbi gunyi kaaya dubvri?” \p \v 20 Vdwlo bunu Jisu gvlo aatokudw, bunu minto, “Jon ngonua nam tvvka jilabv vla vngmupvnv ninyigv aainvkv vnam hv no rungre, vmalo ngonu ako gonyi kaaya segore.” \p \v 21 Hoka dw hoka Jisu lvvmanv nyi mego mvpu toku, bunugv achiayakha, okv alvmanv dow vdwa okv nyikchingnv nyi mego kaapa motoku. \v 22 \x - \xo 7:22 \xo*\xt Aij 35:5,6; Aij 61:1\xt*\x* \f + \fr 7:22 \fr*\fk Darwk mopvku\fk*\ft Kaatoka 5:12.\ft*\f*Nw Jon gv gindungpingko vdwa mirwkto, “Vngkur yikuka okv Jonnyi minpa teka no ogugo kaadu okv tvvdu: Nyikchingnv kaapa nyuduku, lvpiknv vngla duku, yvvbunudw apin alvmabv lvvmanv vdwa darwk mopvku, rungjinv vdwv tvvpa nyuduku, sinv vdwa turkur moduku, okv Gamlv nga heemanv vdwlo japji duku. \v 23 Vdwgo mvngpuv yvvdw ngoogv lvkwng nga mvngngum madunv!” \p \v 24 Jon gv gindungpingko vdwgv vngro kochingbv, Jisu nyitwng nga japji raptoku Jon gv lvkwng nga: “Vdwlo nonu Jon gvlo chukrimooku lo vnglin rikulo, nonu ogugo kaapare vla dvminpvnv? Nvmwng anw hv doorilo yapchar dubv? \v 25 Ogugo kaadubv nonuno vnglin pvnv? Nyi ako vji kaapubv gvnv gore? Vkvnv nyi vji kaapubv gvnv okv himpukain bv doonv vdwa dvbvkarv vdwlo paadunv! \v 26 Nga minpalabv, nonu ogugo kaadubv vla vnglin pvnv? Nyijwk akore? Am hv jvbo, vbvritola nyijwk ka achialvbv kaiyanv go nonuno kaato. \v 27 \x - \xo 7:27 \xo*\xt Mal 3:1\xt*\x* Jon Darwknv Kitaplo minpanam akonv: ‘Pwknvyarnv minto, ngo ngoogv gindungpingko akonyi nonu gvlo vngcho more nonugv lvgabv lamtv nga mvkok modubv.’ \v 28 Ngo nonua mindu,” Jisu mindvto, “Jon kaiyanv singcho dvdvnv nyi lokv. Vbvritola yvvdw Pwknvyarnv gv Karv lo miangdunv nw Jonnyi kaiyadunv.” \p \v 29 \x - \xo 7:29 \xo*\xt Mt 21:32; Lk 3:12\xt*\x*Nyi mvnwngngv ninyigv minam ha tvvtoku; bunu okv lampu naayanv vdwv yabv Pwknvyarnv gv jvjvklv nga mvngya kunv okv Jon gvlokv baptisma naakunv vdwv. \v 30 Vbvritola Parisi vdwv la Pvbv tamsarnv vdwv nwbunugv lvgabv Pwknvyarnv gv mvngnamha toa tuku okv Jon gvlokv baptisma naamare vtoku. \p \v 31 Jisu mindvto, “Vjak ngo ogugonyi mintaknvla minladubv svjak silugv nyi vdwsum? Bunu oguaingbv ripv? \v 32 Bunu piokpamdorpamlo vmi dopamnv aingbv rido. Twnggonv twnggonyi gokdu, ‘Ngonu nonugv lvgabv nyida sidupvbin dumuto, vbvritola nonuno harkw pajokma! Ngonu siinyimar mvto, vbvritola nonuno kapma!’ \v 33 Jon Baptist aatoku, vbvritola nw yikto okv opo tvngmato, okv nonuno minto ‘Nw gvlo uyuvram doodu!’ vla. \v 34 Nyia Kuunyilo ngv aatoku, okv dvto okv tvngto, okv nonuno minto, ‘Kaatoka so nyi sam! Nw dvria nvgo okv tvngria nvgo, lampu naayanv vdwgv okv kvvbi nyi toakunam vdwgv ajin go!’ \v 35 Pwknvyarnv gv mvnglak kv jvjvrungbv kaatamdu, mvnwng gvlo yvvdw um mvngrwk dvdw.” \s Jisu Saimon Parisis gv naam lo \p \v 36 Parisis akonv Jisunyi gokto ninyia lvkobv achin dvbam dubv vla, okv Jisu ninyigv naam lo aatoku okv dvdukubv dootung toku. \v 37 \x - \xo 7:37 \xo*\xt Mt 21:32; Lk 3:12\xt*\x*Ho banggu lo nyimv nvgo rimurla doonvgo dooto. Nw Jisunyi Parisis gv naam lo dvla doodukv vla tvvpato, vkvlvgabv nw pumchup golo nampunv ala vkv akomaring dubv bvnglwkto \v 38 okv Jisu gv lvpa koching kiambv lvpa nga ninyigv nyikla ngv sarbum dubv kapla dakto, vbvrikunamv nw ninyigv dwmw lokv Jisu gv lvpa nga tipw to, mopup to, okv nampu nvnga lvpa lo pwke toku. \v 39 Vdwlo Parisis angv um kaato kudw nw atubongv minsuto, “So nyi si jvjvbv nyijwk guloka, ninyia gakka nvnga chindu nvpv ogu nyimv gudw; ogu rimur go rila nw svngpv nvdw!” \p \v 40 Jisu gamtv rungbv ninyia minto, “Saimon, ngo nam mintam segu doodukv.” \p “Vkv, tamsarnv,” nw minto, “Nga mintam labv.” \p \v 41 “Ho hoka nyi anyigo dooto bunyi morko narnv gvlo morko narto,” Jisu minrap toku. “Akonv ninyigvlo ain lokdwng lwngu go narto, okv kvvbi angv chamngu go narto. \v 42 Bunyi lokv yvvka ninyia jikur nyuma toku, vkvlvgabv nw bunyi gv dvdu doonam a kayu jitoku. Vbvrikunamv, ogolo angv ninyia kaiyabv ayare?” \p \v 43 “Ngo mvngkanamv,” Saimon mirwkto, “Hv ho angv nvpv yvvnyi kaibv kayu jinam angv.” “No minjwk gvibv,” Jisu minto. \v 44 Vbvrikunamv nw nyimv nvnga kaarwk toku okv Saimonnyi minto, “No so nyimv sum kaadure? Ngo noogv naam lo aato, okv no ngoogv lvpa lvgabv isi jimato, vbvritola nw ninyigv nyikla lokv ngoogv lvpa nga harkakto okv ninyigv dwmw lokv hum tipw toku. \v 45 No ngam naam lo alvbv aamu rilo moopup mato vbvritola nw ngoogv aaro lokv lvpa nga moopup nama topuma. \v 46 No ngoogv dumpo lvgabv olib tvli jimato, vbvritola nw ngoogv lvpa nga nampunv vkv harbum pvku. \v 47 Ngo nonua mindunv, vbvrikunamv, nw gv kairungbv aya kaatam kunam si ninyigv achialvbv rimur vdwa mvngnga jipvku vla chimu rungduku. Vbvritola yvvnyi miang go mvngnga jipv kudw miang go aya nga kaatam mvngdo.” \p \v 48 Vbvrikunamv Jisu nyimv nvnga mintoku, “Noogv rimur vdwa mvngnga jipvkunv.” \p \v 49 Tvbul lo doodungnv kvvbi vdwv atu hv minrap suto, “Yvvdw si, rimur haka mvngnga jikunv?” \p \v 50 Vbvritola Jisu nyimv nvnga mintoku, “Noogv mvngjwng ngv nam ringsupvku; alvbv vngnyiku.” \c 8 \s Jisunyi vngming gvnv nyimvmvvga vdwv \p \v 1 Ayungjvma gv kochinglo Jisu banggu vdwlo okv nampum vdwlo vngkarto, Pwknvyarnv gv Karv lvgabv Gamlv nga japgo jito. Lvbwlaksu vring gola anyi vka ninyia lvkobv vngto, \v 2 \x - \xo 8:2 \xo*\xt Mt 27:55,56; Mk 15:40,41; Lk 23:4\xt*\x* vkv aingbv nyimv vdw—vka yvv bunua alvmanv dow okv lvvma vdwloka mvpu kunam vdwv: Meri (Yvvnyi Magdalene vla minpvdw), yvv gvlokv uyuvram kanw go charlin pvkudw; \v 3 Joana, Yvvgv nyilu ngv Chuja yvvdw Herod gv naamlo nyigam bv rinv; okv Susanna, okv achialv nyimv vdwvka yvv bunu atugv pwnampaanam lokv Jisunyi okv ninyigv lvbwlaksu vdwa ridur kunv. \s Amw chinv lo minchisinam \r (Mt 13:1-9; Mk 4:1-9) \p \v 4 Nyi vdwv Jisu gvlo aadung nyato banggu akonvgv kochinglo akonv; okv vdwlo kairungnv nyitwng gubv vngdum tokudw, Jisu mintoku minchisinam sum: \p \v 5 “Alu golo nyi ako rongolo radv chitv bv vnglinto. Ninyigv vbv rongolo amw chirilo, kvgonv lamtv korpv kolo holula hopvto, okv pvta vdwv um pala dvtoku. \v 6 Mego-kvgonv lvngtak aolo hopvto, okv vdwlo amw hv boksu tokudw, bunu sintoku ogulvgavbolo kvdw v dwsidwla kaamato. \v 7 Amw megonv yamdwng yamchum tvv pvdwng lo holwkto, hv singnv vdwa lvkobv svngto okv bunua yuptoku. \v 8 Okv amw megonv alvnv kvdwlo holwkto; agar v svngtoku okv dabak baklin toku, akin-akinlo lwnggobv dachar charlin toku.” \p Okv Jisu minyabv mintoku, “Vbvrikunamv, tvvtoka nonuno nyarung gvdubolo!” \s Minchisinam gv lwkwng ngv \r (Mt 13:10-17; Mk 4:10-12) \p \v 9 Minchisinam si ogu v vla Jisunyi ninyigv lvbwlaksu vdwv tvvkato, \v 10 \x - \xo 8:10 \xo*\xt Aij 6:9 \xt*\x* okv nw mirwkto, “Pwknvyarnv gv Karv gv arwng gaam vdwa nonua chimu pvkunv, vbvritola kvvbi vdwa minchisinam vdwlo aadunv, vkvlvgalo bunu kaadu vbvritola kaapama, okv tvvdu vbvritola tvvchinma. \s Jisu amw chinv minchisinama minbwk jito \r (Mt 13:18-23; Mk 4:10-12) \p \v 11 “Si ogu hv minchisinam gv lvga ngv: Amw ali vdw hv Pwknvyarnv gv gamchar hv. \v 12 Amw lamtvlo hopvnv bunu tvvpvdw; vbvritola Uyudvbv hv aala okv doin a bunugv haapok lokv-nga naaro toku ogulvgavbolo bunua mvngjwng okv ringnam lo doomu madubv vla. \v 13 Amw hv lvngtak aolo hopvnv yvvbunudw doin ha tvda namgola okv um mvngpula torwk sito. Vbvritola hv bunu gvlo alvbv rungrwng lo harlwk manam lvgabv; bunu miang go mvngjwng mvngto vbvritola vdwlo gwngkarika ngv aakunamv, bunu kayu toku. \v 14 Amw hv yamdwng yamchum tvv vdwlo holwknv hum mindo yvv bunu tvvpvkudw; vbvritola nyitv nyigam okv himpukain bv mvngla mvngdwk hv dooyum laku okv bunua yuptoku, okv bunugv asi hv vdwloka ngimareku. \v 15 Amw hv alvnv kvdw lo holwknv hum mindo yvv bunu doin a tvgvrila okv um alvbv haapok lo vvpv gvrila mvnggapla rinv, okv bunu asi svvma dvdvlobv rwkrwk mvbwngto. \s Mvdurupum ako bati kyampwk lo \r (Mk 4:21-25) \p \v 16 \x - \xo 8:16 \xo*\xt Mt 5:15; Lk 11:33\xt*\x* “Yvvka mvdurupum a runu gvrila okv bati takmamla vmalo gadw kyampwk lo vvpvnv kaama. Ho mabvdv, nw hum tunggingnvnv aolo vvpv yadunv, vkvlvgavbolo nyi vdwv bunu arwng aarilo loung nga kaapa yadubv. \p \v 17 \x - \xo 8:17 \xo*\xt Mt 10:26; Lk 12:2\xt*\x* “Ogugo vvsila vvsum pvpvdw agumlo naakok linreku, okv ogugo takmam pvkudw kaapa reku okv lounglo naalin reku. \p \v 18 \x - \xo 8:18 \xo*\xt Mt 25:29; Lk 19:26\xt*\x* “Himasuto laka, vbvrinamv, nonu oguaingbv tvvdudw; ogulvgavbolo yvvdw ogugo doodudw jitam yayare, vbvritola yvvdw arochoko dunv ninyigv achukgo doonv ngaaka dvrit reku.” \s Jisu gv anv okv boru vdwv \r (Mt 12:46-50; Mk 3:31-35) \p \v 19 Jisu gv anv okv boru vdwv ninyi gvlo aato, vbvritola nyi twngtv kunam lvgabv ninyia vngming gvla nyumato. \v 20 Nyi gunv Jisunyi minto, “No gv anv okv boru vdwv agum vka dakdungdu okv nam kaanwng pvkv vla.” \p \v 21 Jisu minto bunu mvnwngnga, “Yvvbunudw Pwknvyarnv gv gaam a tvvgap gvrila ridunv v ngoogv anv ngv okv boruv.” \s Jisu dooridoogum a mvtor toku \r (Mt 8:23-27; Mk 4:35-41) \p \v 22 Alu logo lo Jisu svpw golo dooto ninyigv lvbwlaksu vdwa lvkobv okv bunua minto, “Klai svparsvlv takdv gonvbv vngrap laju.” Vkvlvgabv bunu vnglinla vngrap toku. \v 23 Bunu vdwv dula vngrilo Jisu yuplwk toku. Lamdadubv kairungnv dooridoogum go rilula svparsvlv nga rigingto, okv svpw lo isi hv yarlwk raptoku, vkvlvgabv bunu mvnwngngv achialvbv busu kaapala dootoku. \v 24 Lvbwlaksu vdwv Jisu gvlo vngtoku okv ninyia mvu toku, vbv miyingto, “Tamsarnv, Tamsarnv! ngonu sida jikunvkv!” \p Jisu gudung toku okv dooria gaamgo gamkito okv isi sekiok hwknv haka; bunu ringin toku, okv hoka kairungbv sarsopoyo toku. \v 25 Vbvrikunamv lvbwlaksu vdwa nw mintoku, “Ogulo nonugv mvngjwng ngv?” \p Vbvritola bunu lamrwpato okv busuto, okv akonv ako nvnga mimisito “Yvv bvri so nyi si? Nw doori okv sekiok a gamki namv, okv bunu ninyi tvjidu!” \s Jisu uyuvram vdwgv naanam nyi go mvpu toku \p \v 26 Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv Gerasa\f + \fr 8:26 \fr*\fqa Gerasa\fqa*\ft Megonv kitaplo \ft*\fqa Gadara \fqa*\ft (Mt. 8:28 a kaatoka); dvbv vdwv \ft*\fqa Gergesa.\fqa*\f* mooku lo dulwk toku hoka hv Galili svparsvlv takdv gonv ngv. \v 27 Jisu gv isi segumlo korpv rilo, ninyi nyi ako kaarwk sito hv banggu lokv ngv okv nw gvlo uyuvram vdwv dooto. Mvngchi kuma nvgo so nyi si vji koomabv relin nvgo okv naam lo dooma nvgo, okv ninyigv singnam ha nyibung bungpam gv lvngpwk lo relwk nvgo. \v 28 Vdwlo nw Jisunyi kaapa tokudw nw achialvbv gokla kapto, atubongv ninyigv lvpa lvkwnglo gipvto, okv segokto, “Jisu, Kaiyachoknv Pwknvyarnv gv Kuunyilo! No ngoogvlo ogugo mvngdunv? Ngo nam koodwkkrwk la koodunv nga mvrit mabvka!” \v 29 Nw vbv minto ogulvgavbolo Jisu uyuvram dow ha ninyigv lokv linro toku vla gamkinam lvgalo. Ninyia achialvgo naatung pvla vvkwto, okv ninyia tumla vka lakuka ninyigv lvpa okv laak ha rwngja lokv leela, nw rwngja nga dokpwkto okv uyuvram hv ninyi mvdok laila chukrimooku bv limuto. \p \v 30 Jisu ninyia tvvkato, “No gv aminv ogu hv?” \p “Ngo gv aminv ‘Mob’” nw mirwkto ogulvgavbolo uyuvram achialvgo nw gvlo aatoku. \v 31 Uyuvram hv Jisunyi koodwkkrwkla kooto bunua dotarkamanv ungrong \f + \fr 8:31 \fr*\ft ABYSS: Vbv mvngnyato uyuvram vdwa jwngdakala mvritririt alu v aama dvdv lobv sichingmooku arwng bolo arwng bolo tumla vvpvre.\ft*\f*bolo charlu mabvkv vla. \p \v 32 Ho hoka nvchilo vrik riktwng go reto, moodw lo dvkar nyala. Vkvlvgabv uyuvram vdwv Jisunyi koodwkkrwk la kooto bunua riktwng arwnglo vngmulabv vla, okv nw bunua vngmuto. \v 33 Bunu nyi golokv lintoku okv riktwnglo aatoku. Riktwng mvnwngngv chapchar minsula tarakbv riolula svparsvlv lo riolwk nyala sitoku. \p \v 34 Riktwng nga kaayanv vdwv ogugo ripvdw um kaatoku, vkvlvgabv bunu joktoku okv yunying nga banggu okv rongo vdwlo dupwng motoku. \v 35 Nyi vdwv vnglintoku ogugo ripvdw um kaadubv vla, okv vdwlo bunu Jisu gvlo aatokudw bunu uyuvram linrokunam nyi anga kaapa toku Jisu gv lvpalo doodu kubv vji koto kula okv mvngnamsaknam hv alv tokula; okv bunu mvnwngngv busu nyatoku. \v 36 Yvv bunu um kaatokudw nyi vdwa minpa toku nyi angv oguaingbv poyapvku nvdw. \v 37 Vbvrikunamv ho mooku lokv nyi mvnwngngv Jisunyi mintoku vngro tokuka vla, ogu lvgavbolo bunu achialvbv busu nyatoku. Vkvlvgabv Jisu svpwlo dootoku okv vngyu toku. \v 38 Uyuvram linrokunam nyi angv Jisunyi kodwkkrwkla kooto, “Ngam noogv vngkulo lvkobv vngmulabv.” \p Vbvritola Jisu ninyia vbv mintola vngmuyato, \v 39 “Naam bv vngkur nyikuka okv minpa laka Pwknvyarnv noogv lvgabv ogugo rijipvdw.” \p Nyi angv Jisu ninyigv lvgabv ogugo rijipvdw, banggu lo vnggola minkar toku. \s Jairas gv kuunyijar okv Jisu gv vji a mvsitnv nyimv \r (Mt 9:8-26; Mk 5:21-43) \p \v 40 Vdwlo Jisu svparsvlv takdv gonvlo rapkur lintokudw, nyi vdwv ninyia alvbv kaarwk toku, ogulvgavbolo bunu ninyia kaaya nyatoku. \v 41 Vbvrikunamv nyi ako aminv Jairas vnamgo aachito; nw Jius kumkunaam gv rigvnv akobv rito. Nw atubongv Jisu gv lvpa lvkwnglo gipvto okv kodwkkrwkla Jisunyi kooto ninyigv naam lo vngji labv vla, \v 42 Ogulvgavbolo ninyigv kuunyijar akin v, yvvdw anying nyingring gola nyingnyi mwngnv, sitv tvku. Jisu gv vngrilo nyipam hv apum bv ninyigvlo pamlwk nyato vngku mvnwng lokv. \v 43 Bunu nyipam lokv anvnyimv nvgo yvvdw oyi sarla lvvma la nyingring gola nyingnyi kunvgo; nw gv paanam mvnwngnga daktor\f + \fr 8:43 \fr*\ft Megonv kitaplo doomado\ft*\fqa daktor lo ninyigv ogumvnwng nga mva toku. \fqa*\f* vdwlo mva toku, vbvritola yvvka ninyia mvpu nyumato. \v 44 Nw nyipamlo aalwk dabuv Jisu gv kochinglo aalwkla okv Jisu gv vji jvlap a mvsit toku, okv vjakgobv ninyigv oyi sarnam hv sarngin toku. \v 45 Jisu tvvkato, “Yvvla nga mvsit nvngv?” \p Mvnwngngv um miasuto, okv Pitar minto, “Tamsarnv, Nyi mvnwngngv nam dooyumdo okv no gvlo nyipam bv nam pamyumdu.” \p \v 46 Vbvritola Jisu minto, “Nyi gunv nga mvsit gvibv, ngo um chinto vdwlo jwkrw go ngo gvlokv lintokudw.” \v 47 Nyimv nvngv kaatoku ninyia kaapa gvi kubv vla, vkvlvgabv nw jinjinrumrum la aatoku okv nw atuhv Jisu gv lvpa lvkwnglo gipv toku. Hoka nw nyi mvnwng gv kaagialo, nw Jisunyi minpa toku ogulvgabv nw ninyigv vji a mvsit pvnvdw okv oguaingbv nw vjakgobv poyapvku nvdw. \v 48 Jisu nyimv nvnga mintoku, “Ngoogv kuunyijar a, noogv mvngjwng ngv nam alv mopvku. Alvbv vngto kulaka.” \p \v 49 Jisu gv vbv mindung rilo, gindungpingko ako aatoku nyigam gv naam lokv. “Noogv kuunyijar hv siro yikubv,” nw Jairasnyi minto; “Tamsarbonyi vkvnvgo mindwkminku mabvk.” \p \v 50 Vbvritola Jisu um tvvpato okv Jairasnyi minto, “Busu mabvka; mvngjwng mvngtoka, okv nw alv reku.” \p \v 51 Vdwlo nw naam lo aachi tokudw, nw yvvnyika ninyia lvkobv arwng lo aamu mato, Pitar, Jon okv Jems mvngchik okv vmi gv anv okv abua. \v 52 Hoka nyi mvnwngngv vmi gv lvgabv kapdungto okv mvngdwk dwkdung nyato. Jisu minto, “Kapma bvka; vmiv siima kv—nyi yupmwng dunv!” \p \v 53 Nyi mvnwngngv ninyi nyarji nyato, ogulvgavbolo bunu chintoku nyijar angv siro pvku vla. \v 54 Vbvritola Jisu ninyigv laak a gakbwng toku okv goklinto, “Ngoogv anga, gudungto!” \v 55 Nw gv turnam hv aakur toku, okv nw vjakgobv dakrap toku, okv Jisu bunua minto ninyia dvnam go jila dvmuto. \v 56 Nyijar gv anvabu hv lamrwpatoku, vbvritola Jisu bunua minggapto yvvnyika minpa mabvka ogugo ripvkudw. \c 9 \s Jisu lvbwlaksu vring gola anyia vnglin motoku \r (Mt 10:5-15; Mk 6:7-13) \p \v 1 Jisu lvbwlaksu vring gola anyia gokdumto okv rigum minggum nvnv nga jitoku okv uyuvram mvnwngnga charanvnv jwkrw haka okv lvvma vdwaka mvpunvnv nga. \v 2 Vbvrikunamv nw bunua vnglin motoku Pwknvyarnv gv Karv lvga nga japji modukubv okv lvvma nvnga mvpu modukubv, \v 3 \x - \xo 9:3 \xo*\xt Lk 10:4-11\xt*\x* bunua miro kochingbv, “Moing lvgabv ogu guka gvyoka: daadwng gvyo, giagonvnv kochak guka gvyo, dvnam gvyo, morko gvyo, jekok borgu lvvya gvma bvka. \v 4 Ogolo nonua alvbv aamu pvdw, ho banggu lokv vnglinma dvdvlo naam akinlo doobwng laka; \v 5 \x - \xo 9:5 \xo*\xt Nyim 13:51\xt*\x* Ogolo nyi vdwv nonua alvbv aamu mapvdw, ho banggu ha vngyu laka okv lvpa gv pvmar haka kaklu laka bunua rirw mvrw chonam aing gubv.” \p \v 6 Lvbwlaksu vdwv vngtoku nampum mvnwnglo vnggola, Gamlv a japji toku okv mooku mvnwnglo nyi vdwa mvpu toku. \s Herod gv Abwkmanam \r (Mt 14:1-12; Mk 6:14-29) \p \v 7 \x - \xo 9:7 \xo*\xt Mt 16:14; Mk 8:28; Lk 9:19\xt*\x* Vdwlo Herod, Galili ha rigvdakgvnv, ogugo ripv kudw ho mvnwng gv lvga nga tvvpa toku, nw achialvbv abwkmato, ogulvgavbolo nyi megonv minto Jon Baptist turkur pvkukv vto. \v 8 Kvvbi vdwv minto Elija aapvku, vjakgobv kvvbi vdwv krim gv nyijwk ako turkur pvkukv vto. \v 9 Herod minto, “Ngo Jon gv dumpo nga paa pvnv; vbvritola so nyi si yvv bvri ngo soogv lvga nga tvvdu?” Okv nw Jisunyi kaadubv vla rikwng to. \s Jisu hejar angu nyi vdwa dvnam dvmu toku \r (Mt 14:13-21; Mk 6:30-34; Jn 6:1-14) \p \v 10 Apostol vdwv aakur toku okv bunugv rinam mvnwngnga Jisunyi minpa jitoku. Nw bunuam nw gv lvkobv naatoku, okv bunu atuhv Betsaida vnam banggu akolo vngtoku. \v 11 Vdwlo nyipam hv ho gv lvga um tvvpa tvkudw, bunu ninyia vngming gvtoku. Nw bunua alvbv aamu tuku, bunua Pwknvyarnv gv Karv lvga nga japji toku, okv dinchinv vdwa mvpu jitoku. \p \v 12 Vdwlo doonyi hv pokga tvvtokudw, lvbwlaksu vring gola anyiv nw gvlo aatoku okv minto, “Nyi vdwa vngmu tukuka ogulvgavbolo bunu nampum vdwlo okv rongo rwktak vdw soka vngla dvnam okv yupku paamu tvka, ogulvgavbolo so si jvmataiku mooku go.” \p \v 13 Vbvritola Jisu bunua minto, “Nonu atu hv bunua dvnam go jila dvmu tvka.” \p Bunu mirwkto, “Ngonu mvnwng gvlo vtwng takngu gola ngui nvnyi gomwng. No ngonua vngla so nyipam mvnwng gv lvgabv dvnam rvvkar teka mvngdure?” \v 14 (Hoka nyiga vdwv hejar angu gobv ritoku) \p Jisu lvbwlaksu vdwa mintoku, “Nyi vdwa nyipamlo chamngu-chamngu bv mvgvrila doomu tvka.” \p \v 15 Lvbwlaksu vdwgv svbv mvro kochingbv, \v 16 Jisu vtwng takngu okv ngui nvnyi a naatoku, nyidomooku bv kaadung to, um Pwknvyarnvnyi umbonyikv vto, um pimwktoku, okv um lvbwlaksu vdwa jitoku nyi vdwlo ormu dubv. \v 17 Bunu mvnwngngv dvtoku okv dvgu nyatoku, okv lvbwlaksu vdwv dvlv nga paapi vring gola anyigo naakum toku. \s Jisu yvvdw um Pitar gv milin kunam \r (Mt 16:13-19; Mk 8:27-29) \p \v 18 Alu logo lo Jisu akinv kumla doorilo, lvbwlaksu vdwv nw gvlo aatoku. Nw bunua tvvkato “Nyipam v nga yvv vla mindu?” \p \v 19 \x - \xo 9:19 \xo*\xt Mt 14:1,2; Mk 6:14,15; Lk 9:7,8\xt*\x*Bunu mirwkto, “Megonv nam Jon Baptist kv vdu.” “Kvvbi vdwv nam Elija kv vla mindu, kvvbi vdwv vbv mindungdo krimklu gv nyijwk go turkur pvku vla.” \p \v 20 \x - \xo 9:20 \xo*\xt Jn 6:68,69\xt*\x* Nw bunua tvvkato, “Nonu gvbv oguhv?” “Nonu ngam oguhv vla mindunv?” Pitar mirwkto, “No Pwknvyarnv gv Kristo.” \s Jisu ninyigv hinchingchingla sise nga mintoku \r (Mt 16:20-28; Mk 8:30—9:1) \p \v 21 Vbvrikunamv Jisu bunua mingap linlinla minto sum yvvnyika minji mabvkv vla. \v 22 Nw bunua mintato, “Nyia Kuunyilo ngv hinching rungre okv nyigagaatv vdwgv, butv vdwgv, okv Pvbv tamsarnv vdwgv toa kunam gobv rire. Ninyi mvki reku, vbvritola alu loom kochingbv nw turkur reku.” \p \v 23 \x - \xo 9:23 \xo*\xt Mt 10:38; Lk 14:27\xt*\x*Okv nw mvnwngnga minto, “Yvv akonv ngam lvkobv vngming gvso mvngdunv, nw atua mvngnga sitola, alu gv loki a ninyigv daapo nga bvngla okv ngam vngming gvlaka. \v 24 \x - \xo 9:24 \xo*\xt Mt 10:39; Lk 17:33; Jn 12:25\xt*\x*Vkvlvgabv yvvdw atu atubogv singdung nga singmu nvpv mvngdunv um ngoomu re, vbvritola yvvdw ninyigv singdung nga ngoogv lvgabv ngoomu yadunv um singmu yare. \v 25 Nyidum gunv mooku mvnwngnga mvgumrigum gvrila vbvritola nw atu v ngooya kunv gubv vmalo yaaku kunv gubv riku bolo hv ogu tuksarnam go paarikudw? Vbvrirung maare! \v 26 Nyidum gunv ngam okv ngoogv tamsar sarlwk nama hinying bolo, vbvrikubolo Nyia Kuunyilo vka ninyia hinying reku vdwlo nw gv okv Abu gv okv nyidogindung gvka kairungnv yunglit gubvrila aari kunyi. \v 27 Ngo nonua jvjvbv mindunv ho megonv si doodu bunu simare vdwlo Pwknvyarnv gv Karv nga kaama dvdvlo.” \s Jisu ayak akuavnam \r (Mt 17:1-8; Mk 9:2-8) \p \v 28 \x - \xo 9:28 \xo*\xt 2Pit 1:17,18\xt*\x* Lokkanw dvse toku nw gv so ogu a minro kochingbv, Jisu nwha lvkobv Pitarnyi, Jonnyi, okv Jemsnyi vnggvla okv kumdubv moodwlo chaatoku. \v 29 Nw gv kumdung rilo, nw nyukmu v angu suto, okv nw gv vjiv yapung toji toku. \v 30 Lamdadubv hoka nyi anyigo ninyi lvkobv gaam raami suto. Ho anyiv Moses okv Elija, \v 31 bunyiv kairungnv nyidomooku gv yunglit nama kaatam toku okv Jisunyi lvkobv gaam raami suto ninyigv Jerusalem lo sigv rila Pwknvyarnv gv minkipvvnam a baapu alvbv rilin jise gv lvkwngbv. \v 32 Pitar okv nw a lvkobv rinv vdwv yupngak toku, vbvritola bunu hurap datoku okv kaapa toku Jisu gv yunglit a okv nyi anyi ninyi lvkobv daknam a. \v 33 Nyi anyi gv Jisu nyi vngyu tvrilo, Pitar Jisu nyi minto, “Ahtu, ngonugv so doonam si alvrungnv go! ngonu so taabio aom go biore, akonyi no lvgabv, akonyi Moses gvbv, okv akonyi Elija gvbv.” (Nw ogugo mindungdvdw um alvbv chimato.) \p \v 34 Nw gv vbv mindung rilo, haapam ako kaklwkto okv bunua doonyum bv nyumrum toku; okv lvbwlaksu vdwv busu toku haapam gv vbv bunu gvlo kaklwk rilo. \v 35 \x - \xo 9:35 \xo*\xt Aij 42:1; Mt 3:17; 12:18; Mk 1:11; Lk 3:22\xt*\x*Haapam lokv gaamgo milinto, “Si ngoogv darnam, Kuunyilo ngv—ninyi gvlo tvvtolaka!” \p \v 36 Vdwlo gaam v minya tokudw, hoka mvnwnglo Jisu akin mvngku. So mvnwng gv lvga nga lvbwlaksu vdwv choibv doobwngto, okv bunu ogugo kaapvdw ho dw hoka yvvnyika minpa mato. \s Jisu vmiyapa alvmanv dow gvnvgo mvpu toku \r (Mt 17:14-18; Mk 9:14-27) \p \v 37 Logo nvnga Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv moodw lokv lvkwng itoku, okv kairungnv nyipam go Jisunyi kaarwksuto. \v 38 Nyipam lokv nyi ako gokto, “Tamsarnv! ngo nam kodwkkrwkla koodunv, ngoogv kuunyilo nga kaakato—ngoogv kuunyilo akin a! \v 39 Dow v ninyia lamdubv mvrapla okv ninyi semit taplwk modu, vkvlvgabv nw gaam lo sepit taik lindubv mvdu; vbvdvdvbv ninyia achi dubv mvbwngla okv vngnyu madubv ninyia vngmudo! \v 40 Ngo no gv lvbwlaksu vdwa kodwkkrwkla kooto um chara modubv vla, vbvritola bunu mvnyu mato.” \p \v 41 “Nonu vdwnvgo mvngjwng manv okv rimurnv nyi vdw golaka! ngo nonua lvkobv vdwgo doodubv? Vdwgo ngo nonu gvlo laklwk sula doodubv?” Vbvrikunamv, nw nyi anga minto, “Noogv kuunyilo nga so aagv teka.” \p \v 42 Vmi gv aadungrilo, alvmanv dow hv ninyia kvdw lo hwkluto okv semit taplwk dubv mvtoku. Jisu uyu dow a orto jitoku, vmi a mvpu toku, okv ninyi ninyigv abua jikur toku. \v 43 Nyi mvnwngngv Pwknvyarnv gv kairungnv jwkrw a kaala lamrwpanya toku. \s Jisu ninyigv sise lvkwng nga lvkodv mintoku \r (Mt 17:22-23; Mk 9:30-32) \p Nyi vdwv vjaklodvbv lamrwpanyato Jisu gv ogu mvnwng ridung nama, vdwlo nw ninyigv lvbwlaksu vdwa minto kudw, \v 44 “Mvngpa mabv riyoka ngo nonua ogugo mintam tvdudw! Nyia Kuunyilo nga nyi vdwgv laak lo laklwk tvduku.” \v 45 Vbvritola lvbwlaksu vdwv chimato ho gv minam v ogu vdw. Bunugv lokv si toosi nam gubv rito vkvlvgabv bunu hum chinyu maatoku, okv ho gv lvga nga bunu ninyia tvvka svngaka busu nyatoku. \s Yvvla kaiyachoknv? \r (Mt 18:1-5; Mk 9:33-37) \p \v 46 \x - \xo 9:46 \xo*\xt Lk 22:24\xt*\x* Lvbwlaksu vdwv bunugv lokv yvvdw kaiyachok jinv vla larmisinya toku. \v 47 Jisu chintoku bunu ogugo mvngdung dudw, vkvlvgabv nw vmi ako naatoku, nw gvlo dakmu toku, \v 48 \x - \xo 9:48 \xo*\xt Mt 10:40; Lk 10:16; Jn 13:20\xt*\x* Okv bunua minto, “Yvvdw ngoogv amin bv so vmi sum alvbv torwk sidunv, nga torwk sinamv; okv yvvdw nga torwk sidunv, nga imu nvnga ka torwk sidunv. Vkvlvgabv nonu mvnwng gvlo yvvdw miangyachok dunv hv kaiyachok nvngv.” \s Yvvdw nonua rinying madunv hv nonu gvngv \r (Mk 9:38-40) \p \v 49 Jon minto, “Tamsarnv, ngonu nyi ako noogv amin lokv uyuvram charlin nvgo kaapa tvbv okv ngonu ninyia mintorto, ogulvgavbolo nw ngonugv rikulo rinvma.” \p \v 50 “Ninyia mintor dubv rikw nyayo ka,” Jisu Jonnyi okv kvvbi lvbwlaksu vdwa minto, “Ogulvgavbolo yvv nonua rinying maadudw hv nonu gvngv.” \s Samaritan nampum hv Jisunyi naarwk manam \p \v 51 Jisunyi nyidomooku bv naachadw hv kvnwk lvlv toku, nw mvngnam a mvngbwk datoku okv Jerusalem lo vngdubv ninyigv lamtvlo vnglintoku. \v 52 Nw gindungpingko vkv vngcho moto, v samaria nampum arwnglo vngto ninyigv lvgabv ogumvnwngnga paala mvkimvak pvvdukubv. \v 53 Vbvritola nyi vdwv ninyia naarwk sima toku, ogulvgavbolo ho v nw ninyigv lamtv nga Jerusalem bv vngdu vla abwk toku. \v 54 \x - \xo 9:54 \xo*\xt 2Dv 1:9-16\xt*\x* Vdwlo lvbwlaksu Jems okv Jon hum kaatokudw, bunu minto, “Ahtu, no ngonua nyidomooku tolokv vmv go goklu la bunua guyak guchak modubv\f + \fr 9:54 \fr*\ft Megonv kitaplo lvktamdu \ft*\fqa Elija gv rinam jvbv.\fqa*\f* mvngdure?” \p \v 55 Jisu dakrwk la bunua\f + \fr 9:55 \fr*\ft Megonv kitaplo lvktamdu \ft*\fqa okv mintoku, “Nonu chima nonu ogu dow lo doodu nvdw; vkvlvga nyia kuunyilo ngv nyi gv svngtung a mvyak tebv aama, vbvritola bunua ringya tebv.”\fqa*\f* yamto. \v 56 Vbvrikunamv Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv kvvbi nampum lo vngtoku. \s Jisunyi reming gvnam gv arv \r (Mt 8:19-22) \p \v 57 Vbv bunugv lamtvlo bunu vngdungrilo, nyi ako Jisunyi minto, “No Ogolo vngdaka nam ngo vngming gvvre.” \p \v 58 Jisu ninyia minto, “Haaringpaksar ngv ungrung doonyado, okv pvta ngv asup doosu nyadu, vbvritola Nyia Kuunyilo ngv oguloka karku guka okv doonu jiku guka kaayama.” \p \v 59 Nw kvvbinyi akonyika minto, “Nga vngming gvlaak.” \p Vbvritola ho nyi angv minto, “Tamsarnv, atukchochukbv nga vngkur mola okv ngoogv abunyi svma riiso molabv.” \p \v 60 Jisu mirwkto, “Sinv nga bunugv svma nga risu motoka. No vngnyika Pwknvyarnv gv Karv nga japgo tvka.” \p \v 61 \x - \xo 9:61 \xo*\xt 1Dv 19:20\xt*\x*Kvvbinyi akonv minto, “Ngo nam vngming gvvre vbvritola atokchochukbv nga ngoogv vpin a alvbvka vmu labv.” \p \v 62 Jisu nw a minto, “Yvvnyi akonv kvdw a gwor raptokula okv vbvrinamv kochingbv kaakor dvdvnv Pwknvyarnv gv Karv lo rinv nvdu bv rima dunv.” \c 10 \s Jisu chamkanw gula anyia vnglin motoku \p \v 1 So kochingbv Jisu kvvbi nyiga vkv chamkanw gula anyi\f + \fr 10:1 \fr*\fqa Chamkanw gula anyi\fqa*\ft Megonv kitaplo doodu \ft*\fqa chamkanw\fqa*\f* go gokla, nw atu v vngjiku banggu mvnwnglo okv mooku lo anyi anyibv vngcho moto. \v 2 \x - \xo 10:2: \xo*\xt Mt 9:37,38\xt*\x* Nw bunua minto, “Aam nvvse ngv hoka achialv duku, hum nvvji nvngv miang gumwng. Kumtoka aam atu gv lvgabv nw aam nvvji nvnga vnglin more ninyigv aam nvvse um nvvmure. \v 3 \x - \xo 10:3: \xo*\xt Mt 10:16\xt*\x* Vngnyika! ngo nonua svcha chaapamlo svlar vdw jebv vngmu gvrinvla \v 4 \x - \xo 10:4-11: \xo*\xt Mt 10:7-14; Mk 6:8-11; Lk 9:3-5\xt*\x*Nonu morko vgianvnv, vmalo giagonvgv chapa vmalo lvsup; lamtvlo nyi vdwa alvpvri vla minam a topu mabvka. \v 5 Vdwlo nonu naam ako gv arwng aarinyi, atokcho bv minlaka ‘So naam soka mvngpu v lvkobv doolaka.’ \v 6 Hoka sarsopoyonv nyi go doodu bolo, nonugv sarsopoyo ngaaka ninyigvlo doolwk molaka; vkv kaama bolo, nonugv sarsopoyo nga naakur lakuka. \v 7 \x - \xo 10:7: \xo*\xt 1Kor 9:14; 1Tim 5:18\xt*\x*Ho gv naam akinlo doobwng laka, dvdunglaka okv tvngdung laka oguggo nw nonua jilin dudw, rinv nga ninyigv rijo nga jirung dunv. Naam namgunv lokv kvvbi namgu nvlo vnggo mabvka. \v 8 Vdwlo nonu banggu ako gv arwnglo vngrikudw okv alvbv aamu pvkulo, ogu go nonua mvpvripv jipvdw dvlaka, \v 9 ho banggu gv lvvma nvnga mvpu jilaka, okv hoka nyi vdwa minlaka ‘Pwknvyarnv gv Karv ngv nonu lo nvchibv aapvku vla.’ \v 10 \x - \xo 10:10,11: \xo*\xt Nyim 13:51\xt*\x* Vbvritola vdwlo nonu banggu akolo vngridw okv alvbv aamu mapvlo, vnglin lakuka lamtvlo hoka minlaka, \v 11 ‘nonugv banggu gv dwmar ngonugv lvpalo doonv haka ngonu nonua rinying bv mvlu jidunv. Vbvritola mvnggap laka Pwknvyarnv gv Karv ngv aapvku nonugv nvchilo!’ \v 12 \x - \xo 10:12: \xo*\xt Atk 19:24-28; Mt 11:24; Mt 10:15\xt*\x*Ngo nonua milv jidunv Jwngkadaka Alu lo Pwknvyarnv ho banggu um svnga Sodom a kaiyago aya kaatamre! \s Mvngjwng manv banggu vdwv \r (Mt 11:20-24) \p \v 13 \x - \xo 10:13 \xo*\xt Aij 23:1-18; Eje 26:1—28:26; Jol 3:4-8; Amo 1:9,10; Jek 9:2-4\xt*\x*“Chorajin! no lvgabv vdwgo mvngdwk dwknam gubv rire, Betsaida! no lvgabvka vdwgo mvngdwk dwknam gubv rire, nonu gvlo lamrwpadubv mvkunam vdwa Taire okv Sidon lo rinv guilo, ho gv nyi vdwv krim doopam dukunvpv, tagiam vjia kooto kula okv mvchu a bunu atu v harbum sitokula, nw bunu rimur lokv mvngdin dukunv vla kaatam bvku ripv kunvpv! \v 14 Nonu am svnga kaiyago Pwknvyarnv Taire okv Sidon ha aya kaatamre Jwngkadaka Alu lo. \v 15 \x - \xo 10:15: \xo*\xt Aij 14:13-15\xt*\x*Karparnaum! Okv no lvgabv, no atu hv nyidomooku ao tolo harsa sidubv mvngdure? Nam uyumooku bolo paalu rinvla!” \p \v 16 \x - \xo 10:16: \xo*\xt Mt 10:40; Mk 9:37; Lk 9:48; Jn 13:20\xt*\x*Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Yvv bunu nonua tvriadunv hv ngamka tvriadunv; yvv bunu nonua toa dunv hv ngamka toa dunv; okv yvv bunu nga toa dunv hv nga so imu nvngaka toa dunv.” \s Chamkanw gula anyi gv aakur kunam \p \v 17 Nyiga chamkanw kanw gula anyi\f + \fr 10:17 \fr*\ft Chamkanw gula anyi; \ft*\ft Megonv kitaplo doodu chamkanw (kaatoka bars 1)\ft*\f* vdwv aakur toku kairungbv himpula. “Ahtu” bunu minto, “Uyuvram vka tvvdu vdwlo ngonu noogv amin bv bunua mintodw!” \p \v 18 Jisu bunua mirwkto, “Ngo Uyu nga nyidomooku lokv dooriak jvbv hoolu dubv kaato. \v 19 Tvriato! ngo nonua jwkrw a jipv kunv, vkvlvgabv nonu tabw vdwgv okv dwkung vdwgv aolo vngla dukubv okv nyimak gv jwkrw mvnwngnga rigum yadubv, okv nonua ogugoka alvmanv rika madubv. \v 20 Vbvritola alvmanv dow vdwv nonua tvvdu vla himpu mabvka, vmabvya himpu yalaka ogulvgavbolo nonugv amina nyidomooku tv lvkpv yadu.” \s Jisu gv himpunam \r (Mt 11:25-27; 13:16-17) \p \v 21 Ho dw lo Jisu himputo Darwknv Dow\f + \fr 10:21 \fr*\fq Darwknv Dow doonam; \fq*\ft Megonv kitap lo doodu \ft*\fqa Dow lokv; \fqa*\ft Kvvbi lo\ft*\fqa nw gv dow lo\fqa*\f* doonam lvkwng lokv okv minto, “Abu, nyidomooku gvla Sichingmooku gv Ahtu! Ngo nam umbonyika mvngdunv ogulvgavbolo no chima nvnga kaatam jikunam lvgalo noogv chinkichiak okv chinvpanv lokv vvsivrum nama. Vmabv Abu si noogv mvnggv rila rimu nvpv mvngnam a rimunamv.” \p \v 22 \x - \xo 10:22: \xo*\xt Jn 3:5; 10:15\xt*\x* “Ngo gv Abu nga ogumvnwng nga jito. Kuunyilo ngv yvvdw um yvvka chinv kaama Abu mvngchik chindu, okv Abu yvvdw um yvvka chinv kaama Kuunyilo mvngchik okv Kuunyilo gv ninyia kaatam dukubv vla darkunam vdwv.” \p \v 23 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa dakrwk toku okv bunua minsila minto, “Nonuno gamdak nvgo laka nonugv ogu kaadubv mvngnam a nonu kaapa mindu! \v 24 Ngo nonua mintam jidunv vdwnv nyijwk vdwv okv kvvbi vdwv nonugv kaanam um kaanwng nyato, vbvritola bunu kaala matoku, okv nonugv tvvnam hum bunu tvngnwngto vbvritola bunu tvvpa kuma toku.” \s Alvnv Samaritan gvlo minchisinam \p \v 25 \x - \xo 10:25-28: \xo*\xt Mt 22:35-40; Mk 12:28-34\xt*\x* Pvbv tamsarnv ako aato okv Jisunyi mingkup tvvto. “Tamsarnv,” nw tvuto, “Turbwngla singnam a paanam lvgabv ngo ogugo rise gubvre?” \p \v 26 Jisu mirwkto, “Darwknv Kitaplo ogu vla minpv? Okv um no oguaingbv japjidunv?” \p \v 27 \x - \xo 10:27 \xo*\xt Det 6:5; Leb 19:18\xt*\x*Nyi angv mirwkto, “Atunyi, noogv Pwknvyarnvnyi no haapok mvnwng lokv, noogv yalu mvnwng lokv, noogv gwlwk mvnwng lokv, okv noogv mongrumara mvnwng lokv; okv no atu hv oguaingbv paksu dudw vkv aingbv noogv namrwk ajin a pakmi sulaka.” \p \v 28 \x - \xo 10:28: \xo*\xt Leb 18:5\xt*\x*“No alvbv mingvnyibv,” Jisu mirwk suto; “sum rilaka okv no turriku.” \p \v 29 Vbvritola Pvbv tamsarnv nyi angv atu v abwk nvpv mvngtoku, vkvlvgabv nw Jisunyi tvvkato, “Yvvla ngoogv namrwk doobam ajin v?” \p \v 30 Jisu mirwkto, “Ho hoka nyi ako dooto, nw Jerusalem lokv Jeriko bv idungto ho ninyia dvchotvnglanv nyi vdwv naatungto, ninyia vji pibinto, okv achialvbv dvngto, siloyasi dubv mvtola kayuto. \v 31 Hum hoka vbv rimutvla lamtv hoka nyibu ako idungto; vbvritola nyibu angv nyi anga vdwlo kaapa tokudw, nw vngyela, kvvbi lamtvbv vngto. \v 32 Vbvdvdvbv Libait ako vngtato, vngsito okv nyi anga kaato, okv vbvrikunamv vngyela, kvvbi lamtvbv vngtoku. \v 33 \x - \xo 10:33,34: \xo*\xt 2Kri 28:15\xt*\x*Vbvritola samaritan ako ho lamtvlo vngdung nvgo aala nyi angv gv dookulo aato, okv vdwlo nw ho nyi anga kaatokudw, ninyigv haapok hv aya mvngpa toku. \v 34 Nw nyi angv gv dookulo aato, nyi angv gv ungvlo tvli okv opo pwbumto okv hum putum toku; vbvrikunamv nw ho nyi a ninyigv svnwng aolo joopvto okv hotel golo baklwk toku, hoka nw nyi anga ringchum yatoku. \v 35 Alu logo nvlo nw ain lokdwng charnyi go naalinto okv hum ringchum nvnga jitoku. ‘Ninyia ringchum laka,’ nw ringchum nvnga mintoku, ‘okv vdwlo ngo so lamtvbv vngkur rikudw, no nyi so gv lvgabv ogugo ngoopvdw um ngo nam jireku.’” \p \v 36 Okv Jisu minyabv minto, “Noogv mvngnam lokv, so nyi aom sokv yvvla namrwk ajin jvbv ripvnv dvchonv nyi vdwgv dvngnam nyi anga?” \p \v 37 Pvbv tamsarnv angv mirwkto, “Ninyia ayanv angv.” \p Jisu mirwkla minto, “Vbvrikunamv no vngnyi, okv vbvdvdvbv rilaka.” \s Jisu Marta nyila Merinyi kaalwkto \p \v 38 \x - \xo 10:38,39: \xo*\xt Jn 11:1\xt*\x* Jisu la ninyigv lvbwlaksu vdwv bunugv lamtvlo vngrilo nw nampum golo aatoku hoka Marta vnam nyimv go ninyigv naam lo Jisunyi alvbv aamu toku. \v 39 Nw bormv ako dooto aminv Meri, nw Jisu gv lvpa lvkwnglo dootola ninyigv tamsar nama tvvriato. \v 40 Marta ninyigv gwngserise ngv achialv kunam lvgalo nw timbuto, vkvlvgabv nw aato okv ninyia minto, “Ahtu, ngoogv bormv, nga gwngserise ngv awgo doomu gvrila nga vngyunam sum no kaachin malare? Ninyia ngam ridumdubv mintokv!” \p \v 41 Ahtu ninyia mirwkto, “Marta, Marta! no gwngserise achialv gv aolo timbula okv adwkaku dunvre, \v 42 vbvritola akin go dinchi yadu. Meri alvyanv go gakyapv, okv sum nw gvlo vdwloka dvrit nyulamare.” \c 11 \s Kumnam a Jisu gv kumsarnam \r (Mt 6:9-13; 7:7-11) \p \v 1 Alu logolo Jisu mooku golo kumla dooto. Vdwlo nw kumngin tokudw, ninyigv lvbwlaksu akonv ninyia minto, “Ahtu, ngonua kumsar labv, Jon ninyigv lvbwlaksu vdwa kumsarnam jvbv.” \p \v 2 Jisu bunua minto, “Vdwlo nonu kumrinyi, sum minto: \q1 ‘Abu: \q2 Noogv darwknv aminv mvngdvnam gubvka; \q2 noogv Karv ngv aalaka. \q1 \v 3 Ngonugv dvsetvngse\f + \fr 11:3 \fr*\ft Ngonugv dvsetvngse dinchinama; \ft*\ft Vmalo \ft*\fqa logo nvgv dvse nga\fqa*\f* nga alu-alua jilaka. \q1 \v 4 Ngonugv rimur vdwa mvngnga jilaka, \q2 ngonua rimurnv vdwa ngonu mvngnga jidunv. \q2 Okv ngonua alvmanv gwngkarika moyoka.’” \p \v 5 Okv Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa mintoku, “Svkv aingbv nonu gvlokv akonv ayuyupra nga ajin gv naam lo vngla minre, ‘Ajin, nga vtwng taggom go narlabvkv. \v 6 Ngoogv ajin ako moing vngnvgo nw vjakpi ngoogv naam lo aalwkpv, okv ngo ninyigv lvgabv dvnam go dooma!’ \v 7 Okv svkv aingbv noogv ajin v naam arwng lokv mirwk bolo, ‘Nga no mindwkmingku mabv! vriap agi ngv koktum ropvku, okv ngo la ngoogv kuu vdwv gadw lo doopv kunv. Ngo gudungla nam ogugo jinyuma.’ \v 8 Alvdo, vbvrikunamv ogugo rire? Ngo nonua minpadu, nw ngoogv ajin v vla gudungla nam ogugo jima jeka noogv hinying mabv koodv-koodvnam lokv nw gudungla nam ogugo jirung reku. \v 9 Okv vkvlvgabv ngo nonua mindunv: Kolaka okv no paarungre; makar laka no mapare; takdin laka, okv agi nga no lvgabv kokda pvjire. \v 10 Mvnwngngv yvv koodunv hv paadu, okv yvvdw makar dunv mapare, okv yvvdw takdin dunv ninyigv lvgabv agi a kokda pvjire. \v 11 Nonu gv abu vdwv yvvla kuu nga vtwng go koomu gvrila tabw go jinv? \v 12 Vmalo no ninyia pvpw go koomu gvrila dwkung go jiredw? \v 13 No alvmanv gubv rijeka, no chindu oguaing bv alvnvgo kuu nga jise ngvdw. Vbvrikunamv ung achialv kaiyanv go, nyidomooku lo doonv Abu Darwknv Dow a jirungre yvvdw ninyia koodunv!” \s Jisu okv Biljebul \r (Mt 12:22-30; Mk 3:20-27) \p \v 14 Jisu milin momanv uyuvram ako charlin toku; vdwlo uyuvram angv vngro tokudw, nyi angv milin raptoku. Nyipam vdwv lamrwpatoku, \v 15 \x - \xo 11:15 \xo*\xt Mt 9:34; 10:25\xt*\x* vbvritola megonv nyi vdwv minto, “Si Biljebul pvnv go, uyuvram vdwgv dvbv, v ninyia bunua charanvnv jwkrw a jiriadu.” \p \v 16 \x - \xo 11:16 \xo*\xt Mt 12:38; 16:1; Mk 8:11\xt*\x* Kvvbi vdwv Jisunyi gwngkup dvbv mvngto, vkvlvgabv bunu ninyia lamrwpanam go kaatam labv Pwknvyarnv nam yarlwk pvnvlo vla kooto. \v 17 Vbvritola Jisu bunugv mvngnam a chinto, vkvlvgabv nw bunua minto, “Diringmooku gunv atu v apum-apum gubv yakpin sila hv padar minsu kubolo hv vdwloka doobwng lamare; vpin akonv atu v apinain sila rinying minsunv, hv ngoopinngoin dukunv. \v 18 Vkvlvgabv Uyu gv karv ngv apum gubvrila padar minsu kubolo, oguaingbv hv doobwng nyudubv? Nonu mindu nga uyuvram vdwa charadu ogulvgavbolo Biljebul ngam jwkrw jinam lokv vbv rimu doonv vla. \v 19 Vbv rungbv ngo bunua charlin dunv bolo, nonua reming gvnv vdwv oguaingbv bunua charlindunv? Nonua reming gvnv vdwv nonua rimur do vla gakdu! \v 20 Ma ho mabvdv ngo Pwknvyarnv gv jwkrw lokv bunua charlindunv, okv si kaatamdu Pwknvyarnv gv Karv ngv nonu gvlo aapvku vla.” \p \v 21 “Vdwlo gwlwknv nyi akonv, ninyigv panvnaanv nvnga lvkobv doogu sila, atubogv naam a kaaria sikubolo ninyigv yidu vdwv ngemare. \v 22 Vbvritola vdwlo nyi gunv ninyia gwlwk yanvgo nw gvlo palwk laku ninyia mvya yaku bolo, atu gv mvngging kunam yidu vdwa gvla yikula okv ogugo dvrit pvkudw orpin-oryin sireku.” \p \v 23 “\x - \xo 11:23 \xo*\xt Mk 9:40\xt*\x*Yvvdw ngogvbv rima dunv jvjvbv hv nga rinying nvngv; yvvdw nga ridur madunv, naakum nvngv ka jvjvbv ayakapakdu.” \s Alvmanv dow gv aakur kunam \r (Mt 12:43-45) \p \v 24 “Vdwlo alvmanv dow v nyidum lokv linri kunyi, hv pvtwngko mooku lo dooku makarla vnggo kardu, hv dooku akoka mapa kuma bolo, hv atu v mindu, ‘Ngo ngoogv naam lo aakur reku.’ \v 25 Vkvlvgabv nw aakur dukula naam a doin doopa dubv kaapa duku. \v 26 Vbvrikunamv vnglinlaku okv ninyia alv mayanv uyu dow kanw go aagv dukunv okv bunu aalaku hoka doolwk duku. Vkvlvgabv vdwlo vbv rirekudw, ho nyi gv rinamdaknam hv kvvlo gvnga kaiyabv alvmayabv ridu kunv.” \s Jvjv bv mvngpu \p \v 27 Vdwlo Jisu hum minto kudw, nyimv nvgo nyipam lokv goklin la ninyia minto, “Achialv mvngpu v ho nyimv angv nam dwrwboklin la sootv bongv!” \p \v 28 Vbvritola Jisu mirwkto, “Vmabvya, achialv mvngpu v yvvdw Pwknvyarnv gv gaam a tvvdunv okv hum ridunv!” \s Lamrwpanam go koonam \r (Mt 12:38-42) \p \v 29 \x - \xo 11:29 \xo*\xt Mt 16:4; Mk 8:12\xt*\x* Nyi vdwv Jisunyi nyipam bv dooyum lvlv toku, nw mimbwngla minto, “Silu meriu gv nyi vdw si achialvbv alvmado! bunu lamrwpanam go koodu, vbvritola Jona gv lamrwpanam a jimwngre kvvbi lamrwpanam yagu bunua jimare. \v 30 \x - \xo 11:30 \xo*\xt Jon 3:4\xt*\x*Ho apiabv nyijwk Jona Ninebe nyi vdwgv kaaringtamanam gobv rito, vkvlvgabv Nyia Kuunyilo vka silu meriu gv nyi vdwgv kaaringtama nam gubv rire. \v 31 \x - \xo 11:31 \xo*\xt 1Dv 10:1-10; 2Kri 9:1-12\xt*\x*Jwngkadaka Alu lo Seba gv Dvnv angv dakrapre okv silugv nyi vdwa gungnying milwkre, ogulvgavbolo nw ninyigv mooku lokv lamtv mvnwngnga vngmila vngtoku Solomon gv mvnglakmilak a tvvdubv vla; okv ngo nonua mindu Dvbv Solomon nyika kaiyanv ogugo sika si doopv. \v 32 \x - \xo 11:32 \xo*\xt Jon 3:5\xt*\x*Jwngkadaka Alu lo Ninebe gv nyi vdwv dakrap dvla nonua gungnying milwkre, ogulvgavbolo bunu Jona gv japji nama tvvla bunu bunugv rimur lokv mvngdin toku; okv ngo nonua jvjv bv mindunv Jona nyika kaiyanv go sika si doopv! \s Ayak gv Loung ngv \r (Mt 5:15; 6:22-23) \p \v 33 “\x - \xo 11:33 \xo*\xt Mt 5:15; Mk 4:21; Lk 8:16\xt*\x*Yvvka mvdurrupum a baanu gvrila vsila vmalo bati lvkwnglo vvpvnv kaama;\f + \fr 11:33 \fr*\ft Megonv kitaplo domadu \ft*\fqa vmabolo bati lvkwnglo vvpvto lvkchonam lo vmalo ochu lvkwnglo vvpvnvto\fqa*\f* vmabvya, nw hum tunggingnvnv lo vvpv yadunv, ogulvgavbolo nyi aanv vdwa kaapa modubv. \v 34 Noogv nyik vdwv ayak gv lvgabv mvdurrupum jvbv rido. Vdwlo noogv nyik vdwv alvbolo, noogv ayak mvnwnglo loung ngv akomaring do; vbvritola vdwlo noogv nyik vdwv alvmabolo, noogv ayak mvnwngngv kanv arwng lo dooreku. \v 35 Vbvrikunamv, mvnggap tvvlaka, no gvlo loung doodunv am kanv madubv. \v 36 Noogv ayak mvnwnglo loung yayabv, ogugoka kanvnamgo kamabv ridu bolo, hv mvnwnglo achialvbv loungre, mvdurrupum gonvgv achialvbv ungnam loung ngv, nam ungkanam jvbv rire.” \s Jisu parisis okv pvbv tamsarnv vdwa yamtoku \r (Mt 23:1-36; Mk 12:38-40) \p \v 37 Vdwlo Jisu mintung nga minya tokudw, Parisis ako ninyia lvkobv dvnam dvbam dubv vla gokto; vkvlvgabv nw vngtoku okv dvdubv vla dootung toku. \v 38 Jisu gv dvma dwbv lasok manama Parisis nyi angv kaatokula lamkisak patoku. \v 39 Vkvlvgabv Jisu ninyia mintoku, “Vbvrikunamv vjak, nonu Parisis vdwv nonugv koobu okv taali a agum a harkakdu, vbvritola arwnglo nonu dokchanam okv alvmanam v yarbingdu. \v 40 Pvchanv! Pwknvyarnv yvv agum gvnga mvnv, arwng gvnga mvmapvnvre? \v 41 Vbvritola noogv koobu okv taali arwnglo ogugo doodudw um heemanv vdwa jitoka okv ogu mvnwngngv nonugv lvgabv darwk reku.” \p \v 42 “\x - \xo 11:42 \xo*\xt Leb 27:30\xt*\x*Vdwnvgo hirukaya gubv rire nonu Parisis nonu vdwa! nonu Pwknvyarnvnyi uji-uu linku loka vring lokv akonyi jinam a jidu, pudina uu okv achialv amok jungnv nvmwng uu okv kvvbi mvnwng uu hvkv nvnga, vbvritola nonu alvbv rinam a okv Pwknvyarnvnyi paknam a rimadu. So vdw sam nonu risar-sise ngvrung, dvbv vdwaka topu mabv. \p \v 43 “Vdwnvgo hirukaya gubv rire nonu Parisis vdwa! nonu Jius kumkunaam vdwlo alvyachoknv doogingnvnv nga mvngbiu nvngv okv piokpam dorpamlo vdwlo alvyochok bv mvngdv konwng nvngv. \v 44 Vdwnvgo hirukaya gubv rire nonua! nonuno nyibung bungpam a mvu magvrila nyi vdwgv chimabv vngkarnam jvbv rido.” \p \v 45 Pvbv tamsarnv nyi akonv ninyia minto, “Tamsarnv, vdwlo no svbv minam v ngaaka miyakaya tadunv!” \p \v 46 Jisu mirwksito, “Pvbv tamsarnv nonuaka vdwnvgo hirukaya gubv rire! nonu nyi gv nangkulo bagla madubv vge mvlwkdu, ho vge a bagdubv nonu atu v lakching vka ridur dubv chilin manv. \v 47 Nonua vdwnvgo hirukaya gubv rire! nonu nyijwk vdwgv lvgabv alvnv nyibung mvpvdo, ho nyijwk vdwa nonugv abuapa vdwgv gwngrw mingku namv. \v 48 Vbvrikunamv nonuka ho aaming gvduku, nonugv abuapa gv rinam am tolwk duku; bunu nyijwk vdwa gwngrw mintoku, okv nonu bunugv nyibung vdwa mvto. \v 49 So lvgabv Pwknvyarnv gv mvnglak v minto, ‘Ngo nyijwk vdwa okv gindungpingko vdwa vngmure bunu gvlo; bunu mvkire bunu kvgonam okv kvgunam mvritre.’ \v 50 Vkvlvgabv selu gv nyi vdw sum mvritre ogu lvga nyiamooku a pwklin rilokv rila nyijwk mvnwngnga mvkijinam lvgalo, \v 51 \x - \xo 11:51 \xo*\xt Atk 4:8; 2Kri 24:20,21\xt*\x* Abelnyi gwngrw gwnam lokv rila Jakarianyi gwngrw gwnam lobv bunua mwkwmwya mwwku gvla darwknv kumku pingkolo mvkitoku. Hum, ngo nonua mindunv, bunu mvnwng gv lvgalo selu gv nyi vdw sum mvritre!” \p \v 52 “Vdwnvgo hirukaya gubv rire Pvbv tamsarnv nonua! nonu chinampanam gv naam a yikoknvnv chabi a vvpv riadu; nonu atu v hoka arwng aama gvri okv kvvbi vdwaka arwng aamu mado!” \p \v 53 Vdwlo Jisu ho mooku a vngyu tokudw, Pvbv tamsarnv vdwv la Parisis vdwv ninyia achialvbv minjimio rapto okv ninyi ogumvnwngnga tvuto, \v 54 bunu ninyia kupdubv vla okv rimur go gakdubv vla rikw nyatoku. \c 12 \s Kaakudubv rinvpanv vdwa gamrwnam \r (Mt 10:26,27) \p \v 1 \x - \xo 12:1 \xo*\xt Mt 16:6; Mk 8:15\xt*\x* Hejar hejar nyi v nyipam bv aakum kunamv, vkvlvgabv bunu chaajap minsu toku, Jisu mintuminke bv ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Parisis vdwgv vpap am himasuto laka—Ngo minamsi bunugv kaakudubv rinam a. \v 2 \x - \xo 12:2 \xo*\xt Mk 4:22; Lk 8:17\xt*\x* Ogugonyi mvtum pvdw hum mvkok reku, vvsinam mvnwng vdwa chimu reku. \v 3 Vkvlvgabv, nonu ogugo kanv arwnglo minpvkudw hum alulvpa loung kolo tvvpa reku, nonugv naam a koktum tvvla arwnglo japsi nama naam mwnglo aolo chaapv tvvla gokpa reku.” \s Yvvnyila busu svngv \r (Mt 10:28-31) \p \v 4 “Ngo nonua mindunv, ngoogv ajin vdwa, ayakka mvki jinv nga yvvnyika busu mabvka vbvritola ayungjvma kochinglo ogu alvmanvgo rinyu mare. \v 5 Yvvnyi busu svngvdw ngo kaatamre: Pwknvyarnvnyi busu laka, nw gvlo, mvkiro kochingbv, uyumooku bolo horlu nyudubv jwkrw doodu. Nga tvjwng laka, ninyinv nonugv busu svngv!” \p \v 6 “Pvdwng nvnga barnyi gubv piokma dvnvri? Vbvrijvka Pwknvyarnv pvdwng nvvkin gunyika mvngpa mabv rima. \v 7 Nonu gv dumpo gv dwmw mvnwng haka kingam ropv. Vkvlvgabv busu mabvka; No pvdwng vdwa achialvbv arv doya nvgo!” \s Kristonyi turwknam okv toanam \r (Mt 10:32-33; 12:32; 10:19-20) \p \v 8 Ngo nonua jvjvbv mindunv yvvdw nyi vdwlo ngo gvngv vla nw minpok jidunv, Nyia Kuunyilo ngvka vbvdvdvbv bunua rire nyidogindung vdwgv Pwknvyarnv gv kaagialo. \v 9 Vbvritola yvvdw nga nw gvngema vla minpok dunv, Nyia Kuunyilo ngvka bunua nw gvngvma vla mintare nyidogindung vdwgv Pwknvyarnv gv kaagialo. \p \v 10 “\x - \xo 12:10 \xo*\xt Mt 12:32; Mk 3:29\xt*\x*Yvvdw Nyia Kuunyilo nga minying dunv hum mvngnga nyulare; Vbvritola yvvdw Darwknv Dow a minying dunv hum vdwloka mvngnga nyulamare.” \p \v 11 “\x - \xo 12:11,12: \xo*\xt Mt 10:19,20; Mk 13:11; Lk 21:14,15\xt*\x*Vdwlo bunu nonua Jius kumkunaamlo rika dubv vmalo gobunor vdwgv kaagialo vmalo kvvbi vdwgvlo, nonu atu v oguaingbv mvnging svngvdw vla vmalo nonu ogugo minsedw vla mvngdwk mabvka. \v 12 Nonu ogugo mirung svngvdw hum hoka Darwknv Dow v nonua tamsarre.” \s Nyitv nyi pvcha nvgolo minchisinam \p \v 13 Nyipam lokv nyi ako Jisunyi minto, “Tamsarnv, ngoogv achiboru a minjilabv abu gv yikungyira vngyu nama ngam lvkobv orpin sudubv.” \p \v 14 Jisu ninyia mirwkto, “Ajin, nga nonyi gv pingkolo miriadubv vmalo yikungyira nga baag nyuladubv jinv ngv yvvla?” \v 15 Okv nw mvnwngnga minbwngto, “Raarwnv mvnwng gvlokv nonu atuv himasuto laka; ogulvgavbolo nyi gv jvjvbv singnam v ninyigv yikungyira lokv mvvma, nw vdwgo nyitv dajvka.” \p \v 16 Vbvrikunamv Jisu so minchisinam sum bunua miji toku: “Ho hoka nyi ako dooto nw kvdw go rongo ali amw alvbv linji nvgo dooto. \v 17 Nw atu v mvngrap sutoku, ‘Ngo ngoogv ali amw a vvpv jikugo kaakuma. Ngo ogugo rila dukunv? \v 18 Ngo so svbv rireku,’ nw atu v minsuto; ‘Ngo ngoogv nesung nga mvyak reku okv sungtv nvgo mvgvrekula hoka ngoogv ali amw okv ngoogv yikungyira mvnwngnga vvpv reku. \v 19 Vbvrigvrikula ngo atu v minsureku, Gamdaknv nyi go! no achialv anying gv lvgabv dinchijinam alvnv ogu mvnwng ngv doosupvku. Himpu alvbv svngmin laka, dvmin laka, tvngmin laka okv no atuv himpu dubv rimin sulaka!’ \v 20 Vbvritola Pwknvyarnv ninyia minto, ‘Pvchanvno! Siyu gv ayulo no noogv singnam a topu rungdubv rireku; vbvrikunamv no atubogv lvgabv ogu mvnwng nga mvpvripv kunama paajikunv yvvkudw?’” \p \v 21 Okv Jisu minyabv minto, “Atubogv lvgabv nyitv tvvtola vbvritola Pwknvyarnv gv lvgabv nyitv manv ngv so svbv ridunv.” \s Pwknvyarnvnyi mvngjwng laka \r (Mt 6:25-34) \p \v 22 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa minto, “Okv vkvlvgabv ngo nonua mindunv nonu dvla singdubv vla dvse lvgabv vmalo nonu ayak gv lvgabv vji kose go vla mvngdwk mabvka. \v 23 Singnam si dvnam a achialvbv kaiyanv, okv ayak si vji a achialvbv kaiyanv. \v 24 Paak ka kaatoka: bunu ali lilwkma vmalo aam nvvma; bunu nesung naam kaama; Pwknvyarnv bunuam dvmu tvngmudu! nonu pvta vdwa achialvbv arv doya nvgo! \v 25 Hum mvngdwk gvrila nonu gvlokv akonv yvvla svnggv nama achukgo svngsu\f + \fr 12:25 \fr*\fqa Achukgo singsu yadubv\fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa achukgo asu yadubv\fqa*\f* yadubv svnglajinv? \v 26 No svkvnv ogu miang nvnga rilwk nyuma bolo, ogubv kvvbi ogua mvngdwk yadunv? \v 27 \x - \xo 12:27 \xo*\xt 1Dv 10:4-7; 2Kri 9:3-6\xt*\x*Kaatoka mootum gv apung ngv oguaing bv svngdu: bunu ogugo rima vmalo bunu atugv lvgabv vji vbi mvvma. Vbvritola ngo nonua mindunv Dvbv Solomon achialvbv nyitv nvgobv rikubvka vji vbi gvnam vka so apung vdwgv kaapu aingbv rinv gvmato. \v 28 So si Pwknvyarnv yvvdw mootum gv nvsing nvmwng nga vji koomunv—nvmwng v silu doodu okv aarunyi nyeji kunv, vmvlo rampak svngv. Nw nonua vji gvmu dubv vla ogumvnwngnga mvngma rungredw? Nonugv mvngjwng ngv miang gomwng doodu!” \p \v 29 “Vkvlvgabv mvnwnglo ogugo dvsvdw okv tvngsedw vla alu gv dwkia mvngap dvdvla mvngdwk mabvka. \v 30 (Sichingmooku so gv Pwknvyarnvnyi chimanv vdwv aludwkia so ogu mvnwng gv lvgabv mvnggap dvdv dvnv.) No so vdw sum dinchi dunv vla noogv Abu chindu. \v 31 Vmabvya Pwknvyarnv gv Karv lvga nga mvnggap yato, okv nw nonua so gv ogumvnwngnga jire.” \s Nyidomooku tolo nyitvyachoknam \r (Mt 6:19-21) \p \v 32 Twngtv manv nonu, busu mabvka, nonugv Abu nonua ninyigv Karv nga jidubv mvngbiudu. \v 33 No ogugo doodudw hum mvnwngnga pyoktoka okv morko nga heemanv vdwa jitoka. Morko vgianvnv ungko manvlo no atu v orsu laka, okv no gv nyitv a aomooku tolo tvvpv tvka, tolo vdwloka ngoomare, ogulvgavbolo dvcho nvngv tolo bunu gvlo aachi mare, okv bunua taram dvmwk jinv guka kaamare. \v 34 Ogolo no gv nyitv nga tvvpv pvdw hoka no gv haapok vka alu loki a doore. \s Huula doonv Pakbu \p \v 35 “\x - \xo 12:35 \xo*\xt Mt 25:1-13\xt*\x*Ogugo aaridw ho lvgabv Kaya laka, rinam lvgabv kaya laka, okv no gv mvdurrupum a baanu tvla doogv laka, \v 36 \x - \xo 12:36 \xo*\xt Mk 13:34-36\xt*\x* Nyira vdwgv bunugv atu v nyida lokv aari kunvpv vla kaayala doonam aingbv. Vdwlo nw aalaku okv takdin kubolo bunu vjakgobv agi nga ninyigv lvgabv kokda jiriku. \v 37 Ho nyira vdwv mvngpu v yvvgv atu v aakur rikulo bunua hula doodubv okv kaayala doodubv kaanam vdwv! Ngo nonua mindu, nw ninyigv jvtv am pilin reku, okv bunua dootung dubv minreku, okv bunuam jilahola rireku. \v 38 Vdwgo mvngpu guku bunu nw bunua kaayala doodubv kaapa kubolo, nw yupra jama nga aaku jvka vmalo koching nyijvka! \v 39 \x - \xo 12:39,40: \xo*\xt Mt 24:43,44\xt*\x*Nonu chinsudo naam namgo gv atu v dvcho nvgv cholwk dwa chincho bolo, nw vdwloka dvcho nvnga ninyigv naam a tarkola amumare. \v 40 Okv nonuka, dooya segorung, ogulvgavbolo nyia Kuunyilo ngv nonugv vdwlo dvmin mari gonyika aariku.” \s Jwkjwkvrwknv okv jwkjwkvrwk manv pakbu \r (Mt 24:45-51) \p \v 41 Pitar minto, “Ahtu so gv minchisinam si ngonua mindu nvre, vmalo mvnwngnga mindu nvre?” \p \v 42 Ahtu mirwkto, yvv, vbvrikunamv, alvnv okv mvnglaknv nyira ngv? Hv ho angv ninyigv atu hv ninyia naam nyi vdwa rigv dubv jinam, okv nyira kvvbi a bunugv dvse nga dvdw lo dvnam jinam. \v 43 Vdwgo mvngpu vku ho pakbu angv ninyigv atu v vdwlo naam aaku namv ninyia vbvridubv kaapa koku namv! \v 44 Vbvrung, Ngo nonua mindunv, Atu v ho pakbua-nga ninyigv yikungyira nga rigv modubv jire. \v 45 Vbvritola ho pakbu angv nw atu v minsu bolo ninyigv atu moing vngro baapubv aakur nyuku mare vla kvvbi nyira vdwa okv nyimv daka nyilo daka dvngrap laku, dvlaku tvnglaku okv dvkium tvngkium kubolo. \v 46 Vbvrikunamv Atu alugonyi aakur reku vdwlo pakbu gv ninyia dvmin marilo ho gv dwa nw chimpa kuma. Atu v ninyia patungpayung\f + \fr 12:46 \fr*\fqa Ninyi patungpayung mvreku\fqa*\ft Vmalo\ft*\fqa agum lo orlinto\fqa*\f* mvriku okv nw gv tvvma nvnga hingkw moreku. \p \v 47 Pakbu ngv yvv atu gv nw a ritokv mvngnam chindunv, vbvritola nw atu v hum ridubv okv agiarap madunv, hum achialvbv svnyakpare \v 48 Vbvritola pakbu ngv yvvdw ninyigv atu gv mvngnam um chima gvrila nw dvngku yadubv riredw hum miang yabv dvngre. Yvv nw kaigo jipvdw hum kaigo koore; Yvv nw kaiyachok go jipvdw um kaiyachok go koyare. \s Jisu apinain sigvnvnv gv koolv ngv \r (Mt 10:34-36) \p \v 49 “Ngo nyiamooku so vmv rulwk tebv aato okv hv vbv ngoogv mvngkulo riro duku nvgo vla ngo mvngdu! \v 50 \x - \xo 12:50 \xo*\xt Mk 10:38\xt*\x*Ngo baptisma naase go doodu, okv hum richima dvdvlo ngo mvngdwk sakdwk bv ridu! \v 51 Nonu nga nyiamooku so sarsopoyo alvbv rigv nvnv nga aagvla aapvnv mvngdu nvlare? Ma, sarsopoyo bvma, vbvritola apinain dubv. \v 52 Vjak gvlokv rila vpin akolo nyi angu go doonv apin-ain reku, aom gunv anyia rinying reku okv anyiv aom a rinying reku. \v 53 \x - \xo 12:53 \xo*\xt Mai 7:6\xt*\x*Abu vdwv bunugv kuunyilo vdwa rinying reku okv kuunyilo vdwv bunugv abu vdwa rinying reku; anv vdwv bunugv kuunyijar vdwa rinying reku okv kuunyijar vdwv bunugv anv vdwa rinying reku; ayu vdwv bunugv dungnv vdwa rinying reku okv dungnv vdwv bunugv ayu vdwa rinying reku.” \s Dw nga chinam \r (Mt 16:2-3) \p \v 54 Jisu nyi vdwa mindvto, “Vdwlo nonu haapam a pogga takbv chaadubv kaapa bolo, vjakgobv nonu mindado nyido hotv dvnvgo vla—okv v vbv rido. \v 55 Okv vdwlo mooko takbv doori richa nama nonu himpa bolo, nonu mindu si agu v gurap tvdu vla—okv vbvridu. \v 56 Kaakudubvrinv! nonu nyiamooku a okv nyidomooku a kaagvrila doonyi nyinam nyima nga minla gvri; ogubv vbvrinamv, vjakgv dw sum chima dunv?” \s Noogv nyiru minsi nama japdarjapa minsu laka \r (Mt 5:25-26) \p \v 57 “Ogulvgabv nonu atubongv alvnvngam mvngchinla kaakw sima dunv? \v 58 Nyi gunv nonua kvba japmi sidubv vla nonua mila yila kvba naambv vnggvbolo, nonu um rikin a ninyi alvbv minjupminsi dubv rilaka kvbanaam ha vngsi madvbv. No vbv rima boloka, nw nonua boola yila kvba japji nvgv kaagialo boolwkre, hv bunu nonua pulis vdwgvlo laklwk reku, okv nonua patwklo tumriku. \v 59 Ngo nonua mindu, nonu morko dvdua dornya ma dvdvlo, hoka nonu dooreku.” \c 13 \s Nonugv rimur vmalo siku lokv kelin tokuka \p \v 1 Ho hoka nyi mego dooto bunu Jisu nyi minjito Pilot gv Galili nyi vdwa Pwknvyarnvnyi kumla erin rijila rimu gvrila mvki namgv lvga nga. \v 2 Jisu bunua mirwkto. “Ogulvgavbolo ho Galilian vdwa vbv mvkito, hum nonu bunua kvvbi Galilian vdwa kaiyabv rimur morya nvnga kaatam dubv ripv vla mvngdunvre? \v 3 Ma vbvmare, Okv ngo nonua mindu nonu vdwlo nonugv rimur lokv linku mabolo, nonu mvnwngngv bunugv sinam aingbv sire. \v 4 Nyi vring gula pinw go Siloam lo aokoko dubv rakchanam naam hv vdwlo darlula darki nama ogubv mvngpv? Um nonu bunua Jerusalem gv nyi mvnwngnga kaiyabv rimur murnv go vla kaatamnam gubv ripv vla mvngdure? \v 5 Ma vbvmare! Okv ngo nonua mindu, vdwlo nonu nonugv rimur lokv linku maridw nonu mvnwngngv vbvrila sire.” \s Koksitkokrik semanv singnv lo minchisinam \p \v 6 Vbvrikunamv Jisu so minchisinam sum bunua minjito: “Ho hoka nyi ako dooto nw ninyigv nayamlo koksitkokrik singnv vkv soto. Nw vngtoku hoka apw kaakarla vbvritola kaapa kuma toku. \v 7 Vkvlvgabv nw ninyigv nayam kaaya nvnga minto, ‘Kaatoka, so gv koksitkokrik singnv so ngo apw lvgabv anying nyinghom go kaalwkto, okv ngo ogu goka kaapa ma. Um tvnglwkto! vlam oguaingbv kvdw lo doomu dubv?’ \v 8 Vbvritola nayam kaayanv angv mirwkto, atu, anying goda akinbv vlam doomuto; ngo vlam kvdwa dugo gvrila naya-naka lo lwkbum kwnvpv. \v 9 Aarinv anying tolo singnv ngv apw charlin bolo, v alvyachok namv; vbv maloka, no um tvngnga toku mabv.” \s Jisu Jius doonualu lo pookungnv nyimv go mvpu toku \p \v 10 Jius Doonualu golo Jisu Jius kumkunaamlo japjila dooto. \v 11 Hoka nyimv nvgo nyingring gola nyingpinw go alvmanv dow hv ninyia lvvmala doodubv mvkunam go dooto; nw pookung toku okv achukguka gudung nyuku matoku. \v 12 Vdwlo Jisu nyimv nvnga kaapa tokudw nw nyimv nvnga goklinto, “Nyimv angv, no noogv lvvma lokv adu dukunv!” \v 13 Nw ninyigv laak v nyimv nvngv gv aolo lakpvto, okv vjakgobv nyimv nvngv adinabia dakunv gudung toku okv Pwknvyarnvnyi hartv toku. \p \v 14 \x - \xo 13:14 \xo*\xt Mog 20:9,10; Det 5:13,14\xt*\x*Jius kumkunaam gv rigvdogvnv haachi toku Jisunyi doonualu lo mvpu nvgobv vla, vkvlvgabv nw gamtv rungbv gokla, okv nyi vdwa minto, “Ngonu kudungkua ridubv alu lookv go doodunv; vkvlvgabv ho alulo aatoka okv mvpu kotoka, vbvritola doonualu loma!” \p \v 15 Ahtu ninyia mirwkto, “Kaakudubvrinv nonu! Nonu gv lokv akonv ninyigv svv vmalo siak ka Jius Doonualu lo oso nga pakyak laila isi tvngmu dubv naam lokv vnglin madunvre? \v 16 Vjak so si Abraham gv husi v ninyia Uyu nyingring gola nyingpinw go tumla vvpvpv; sum Jius Doonualu lo limu madu kubvri?” \v 17 Ninyigv mirwksinamv nyirunv vdwa hinying simudubv minto, nyi vdwv ninyigv lamrwpadubv mvnam rinam lokv himpu nyatoku. \s Yingmw lo minchisinam \r (Mt 13:31-32; Mk 4:30-32) \p \v 18 Jisu tvvkato, “Pwknvyarnv gv Karv ngv oguaingbv ridunv? Um ngo ogu-am lvkobv mintak nvdubv? \v 19 Hv svbv ridu. Nyi ako yingmw naala okv ninyigv rongolo paklwkdo. Agar hv garlinla okv singnv gubv ritoku, okv pvta vdwv ho aala bunugv asup a vkvgv hakbv vdwlo suplwk toku.” \s Vpap lo minchisinam \r (Mt 13:33) \p \v 20 Jisu lvkodv minto, “Pwknvyarnv gv Karv nga ngo ogu gonyi lvkobv mintak nvdubv? \v 21 Hv svbv ridu. Nyimv nvgonv vpap mego naala okv hum kainv pvchwng gulo vtwng nga mvyomvchila nyakma dvdvlobv vvpvnam aing bv rido.” \s Agi Gichingnv \r (Mt 7:13-14,21-23) \p \v 22 Jisu banggu vdwlo okv nampum vdwlo vnggoto nyi vdwa japgo jila okv ninyigv lamtv nga Jerusalem takbv vngdula. \v 23 Nyi gonv ninyi tvkato, “Tamsarnv, nyi miang gonv mvngchik ringnam a paamwng redw?” \p Jisu bunua mirwkto, \v 24 “No vdwgo rilapvdw agi takching kolo vngpit dvbv rilaka; ogulvgavbolo nyi mvnwngngv hoka vngpit rungdubv rikwre vbvritola rinyu mare. \v 25 Naam atu v gudung reku okv agi a koktum reku; vbvrikubolo vdwlo no agumlo daktola okv agi a takdin reku okv minre, ‘Ngonugv lvgabv agi a kokda jilabv, Ahtu!’ nw nonua mirwksire, ‘Nonu ogolokv aapvnv ngo chima!’ \v 26 Vbvrikunamv nonu mirwksire, ‘Ngonu nam lvkobv dvbamto okv tvngbumto; no ngonugv banggu lo tamsarto!’ \v 27 \x - \xo 13:27 \xo*\xt Miri 6:8\xt*\x*Vbvritola nw lvkodv mindvre, ‘Ngo nonua chimakv nonu ogo lokv aapvnv. Ngoogv lokv vngroto, nonu alvmanv nyi vdwv!’ \v 28 \x - \xo 13:28 \xo*\xt Mt 22:13; 25:30\xt*\x* Nonu Abraham, Isaak, okv Jakob okv nyijwk mvnwngnga Pwknvyarnv gv Karv lo doodubv kaapa rikunyi, hoka nonua orlinla ora rikulo, nonu kapla, hijung nga kotwkkrwkla rire! \v 29 \x - \xo 13:29 \xo*\xt Mt 8:11,12\xt*\x*Nyi vdwv doonyi chaagu lokv okv aagia lokv, yordum okv yorko lokv aakumla Pwknvyarnv gv Karv lo dootung tokula dvpam pamminre. \v 30 \x - \xo 13:30 \xo*\xt Mt 19:30; 20:16; Mk 10:31\xt*\x*Vbvrikunamv yvv bunu vjak koching dunv vngcho reku okv vjak yvvbunudw vngcho dunv kochingreku.” \s Jisu gv Jerusalem a Paknam \r (Mt 27:37-39) \p \v 31 Ho gv dw akin hoka Parisis mego Jisu gvlo aato okv ninyia minto, “No sokv linro lakuka okv dooku kvvbiv gulo vngnyikuka, ogulvgavbolo Herod nam mvki nvpv mvngdu.” \p \v 32 Jisu bunua mirwkto, “Vngnyila haaringpaksar a minpa tvka: ‘Ngo uyuvram vdwa charkakdu okv silu okv aaru kaatamre mvpuripu nama, okv loum nvnvlo ngo ngoogv kudungkua nga rinya reku.’ \v 33 Ogubvrijeka ngo silu ngoogv lamtvlo vngrung rikunv, aarunyi, okv logo nvnga so si nyijwk ka kvvbi mookulo mvki dubv riku mare Jerusalem mvngchiklo. \p \v 34 “Jerusalem, Jerusalem! nonu nyijwk vdwa mvki do, nonu gvlo Pwnvyarnvgv gindungpingko vngmunama nonu vlwng kungpv! Vdwnvgo ngo noogv nyi vdwa laak kv lakyum nwngdu kubv, roknv gv ruu vdwa laap lokv lapyumnam aingbv, vbvritola nonu nga vbv rimuma! \v 35 \x - \xo 13:35 \xo*\xt Miri 118:26\xt*\x* Okv vkvlvgabv nonugv Pwknvyarnvnaam arochoko reku. Ngo nonua jvjvbv milv jidunv nonu nga vdwloka kaapa mare vdwlo nonu ‘Pwknvyarnv aya laka yvvdw Ahtu gv amin lo aanv nga vla mindw v aama dvdvlo.’” \c 14 \s Jisu lvvmanv nyi ako mvpu toku \p \v 1 Doonu alu golo Jisu Parisis nyi rigvnvgv akogv naam lo achin dvbv aato; okv nyi vdwv Jisunyi orchok mvla kaayato. \v 2 Nyi ako lvpa laak bingla lvvma nvgo Jisu gvlo aato, \v 3 Okv Jisu pvbv tamsarnv vdwa okv Parisis vdwa tvkato, “Ngonugv Pvbv lo doonu alu lo lvvma nvnga mvpu dubv minpvri?” \p \v 4 Vbvritola bunu ogugoka mimato. Jisu nyi anga naatoku, ninyia mvpu toku, okv ninyia vngmu toku. \v 5 \x - \xo 14:5 \xo*\xt Mt 12:11\xt*\x*Vbvrikunamv Nw bunua mintoku, “Nonugv lokv akonv kuunyilo go dooto vmalo svvhvpu angv doonu alu lo ungrung golo holwk kubolo, hum no doonu alu lo dorlin maredw?” \v 6 Vbvritola bunu so gv lvga nga ogugoka mirwk nyula mato. \s Nyanyak okv Mvngdv \p \v 7 Jisu kaapato nyen goknam vdwv dooku alvyachoknv vdwa gakdubv, vkvlvgabv nw so minchisinam sum bunua minjito: \v 8 “\x - \xo 14:8-10: \xo*\xt Nyit 25:6,7\xt*\x*Vdwlo nonua nyi gonv nyida dvpam lo gokbolo, alvyachoknv dooku lo doomabvka, vbvrinam goka doore nam kaiyanv nyi goka gokpv kuso, \v 9 okv nonyi gv atu, nonyia goknv, v aala kula minre, ‘Soogv dooku sam ninyia doomu tvka.’ Vbvrikunamv nonu hinying reku okv dooku alv makulo doodubv rireku. \v 10 Ho mabvdv, vdwlo nonua gokpv kudw, vnglaka okv koching yachok dooku lo doolaka, vkvlvgabv nonua goknv atu v nonu gvlo aala minre, ‘Ngoogv ajin a, dooku alvku so, chaatoka.’ Svbvrinam si nonua dvbvnyi goknam vdwgv kaagialo mvngdv modu. \v 11 \x - \xo 14:11 \xo*\xt Mt 23:12; Lk 18:14\xt*\x* Yvv mvnwng v atu v kainvgobv mvngsu dvdw hum miang more okv yvv mvnwngngv atu v miang nvgobv mvngsu dvdw hum kai dubv mvre.” \p \v 12 Vbvrikunamv Jisu ninyia goknv atua minto, “Vdwlo no alu dvnam vmalo arium dvnam go jirinyi, no noogv ajin a vmalo noogv abwngboru a vmalo noogv agungasa nga vmalo noogv namrwk doobam nyitvnv vdwa gokmabvka bunu nonua gokrwk sireku, okv vbvrila noogv ogu rinam dvdvgv rijo nga no paaro riku. \v 13 Vdwlo nonu dvpam go dvmu tvdudw, heemanv vdwa, pookungnv vdwa, lvpiknv vdwa, okv nyikchingnv vdwa goklaka; \v 14 Okv no aya choknam gubv rire, ogulvgavbolo bunu nonua rirwk sinyu kumare. Pwknvyarnv nonua rirwk jireku vdwlo alvnv nyi vdwgv sinam lokv turkur rikunyi.” \s Dvpam kainvgo minchisinam \r (Mt 22:1-10) \p \v 15 Vdwlo tvbul doodungnv nyi akonv hum tvvpa tokudw nw Jisunyi minto, “Vdwgo mvngpu v yvvdw Pwknvyarnv gv Karv lo dvpam lo doolwknv!” \p \v 16 Jisu ninyia minto, “Ho hoka nyi ako dooto nw kainv dvpam go dvmu dubv nyi achialvbv gokto. \v 17 Vdwlo dvpam dw hv aato kudw, nw ninyigv pakbua kanamla vngmuto ninyigv nyen vdwa minpa modubv vla, ‘Ogu mvnwngngv mvpvripv pvku, aakum tokuka!’ \v 18 Vbvritola bunu mvnwngngv mvngnga labv vla minrap nyatoku. Atuk gv nyi angv pakbua minto, ‘Vjakpi rongo go rvvtobv okv um vngla kaadu bv ripv; ayala ngoogv minam sum tvji labv.’ \v 19 Nyi akonv minto, ‘Ngo hvpu dorring go rvvtobv okv ngo hum rikala lamtvlo lingv segorung; ayala ngoogv minam sum tvji rungla bv.’ \v 20 Nyi akonv minto, ‘Ngo vjakpi nyimv naada pvnv, ho lvga lo ngo aala nyuma.’ \v 21 Pakbu angv vngkur toku okv ogumvnwngnga ninyigv Atua minpa jitoku. Atu angv achialvbv hachiv kvchakbvriak toku okv ninyigv pakbu nga mintoku, ‘Baapu bv banggu arwnglo okv banggu gv chenyung lo vngnyika, okv heemanv vdwa, pookungnv vdwa, nyikchingnv vdwa, okv lvpiknv vdwa aakur gvteka. \v 22 Pakbu angv baapubv minto, no gv gamki nama rito kubv, tamsarnv, vbvritola karchung ngv nyi megonvgv lvgabv doodvpv.’ \v 23 Vkvlvgabv Atu v pakbua minto, ‘mookugv lamtvbv vnglin nyika okv nyi vdwa arwng lo aadu bv mvtoka, vkvlvgabv ngoogv naam lo yarbing dukubv. \v 24 Ngo nonu mvnwngnga mindunv so nyi tamnam vdw sokv yvvka ngoogv arium dvnam a dvpa kumare!’” \s Lvbwlaksubv rinam gv arv \r (Mt 10:37-38) \p \v 25 Lvko nyipam kainvgo Jisunyi lvkobv vngming gvrilo, nw dakrwkla bunua minto, \v 26 “\x - \xo 14:26 \xo*\xt Mt 10:37\xt*\x*Yvvdw ngoogvlo aadunv ngoogv lvbwlaksu gubv rinyumare vdwlo nw ninyigv Abu okv ninyigv anv, ninyigv nywng okv ninyigv kuu vdwa, ninyigv achiboru okv ninyigv anyibormv, okv nw atubongv alvrungbv paknama lvyabv nga pakma dvdvlo. \v 27 \x - \xo 14:27 \xo*\xt Mt 10:38; 16:24; Mk 8:34; Lk 9:23\xt*\x* Yvvdw atu ninyigv daapo nga bakma dunv okv nga vngming gvma dunv hv ngoogv lvbwlaksu gubv rinyu mare. \v 28 Nonu gvlokv akonv naam aokolo nvgo mvdubv rungbolo, nw atukchobv doopv tvla okv vkamgu arv ngv ritv rinv bri nw um morko v um rinya nvnv go doodudw kaaka chori. \v 29 Nw dooku mabolo, naam a mvrapro kochingbv nw vdwloka mvnya nyuku mare; okv ogugo ripvdw nyi kaanv mvnwngngv ninyia nyarji reku. \v 30 Bunu minreku, ‘So nyi si naam a mvdubv mvrap toku vbvritola mvnya nyukuma.’ \v 31 Dvbv gonv hejar vring nyiga go vnglingvla dvbv hejar chamnyi doonvgo mvmi sidubv riku bolo, nw atokchobv doopv tvla japka riku dvbv nga mvmi sinyu redw ma mvmi sinyu maridw vla. \v 32 Nw choopu kuma bolo, nw gindungpingko go vngmure dvbv anga kaarwk sidu kubv okv sarsopoyo lvgabv tvvka siya dukubv ninyigv adu lo vngdungla vngngo lvpa rikulo.” \v 33 “Ho apiabv,” Jisu minyabv minto, “Nonu lokv yvvka ngoogv lvbwlaksu gobv rinyu mare vdwlo nonuno nonugv ogumvnwngnga kayu maredw.” \s Alu tiku manv \r (Mt 5:13; Mk 9:50) \p \v 34 “Alu v alv nvgo, vbvritola si tinam a ngemu kubolo, hum lvkodv tidukubv mvjiku lamtv kaakuma. \v 35 So si kvdw gv lvgabv alv kuma vmalo eriung gvbvka alvkuma; hum adulo ora duku. Tvvtoka, vbvrikunamv, nonuno nyarung gvdubolo!” \c 15 \s Svlar nyekunv \r (Mt 18:12-14) \p \v 1 \x - \xo 15:1,2: \xo*\xt Lk 5:29,30 \xt*\x*Alu golo lampu naakumyanv okv toakunam vdwv achialvgo Jisu gvlo tvvdubv aatoku, \v 2 Parisis vdwvla Pvbv tamsarnv vdwv minsiminpit rapto, “So nyi si toa kunam vdwa naarwk sidu okv bunua lvkobvka dvbam tvdu!” \v 3 Vkvlvgabv Jisu bunua so minchisinam sum mintam toku: \p \v 4 “Vkv aingbv nonugv lokv akonv svlar ngv lwnggo doore okv bunugv lokv akonyi ngemure-nw ogu rireku? Nw chamkia gula kia nga nvmwnglo kayupila okv ngenv akin a kaapama dvdvlo makar reku. \v 5 Vdwlo nw mapa rikudw nw achialvbv mvngpu laku hum ninyigv gorbwnglo vvpv toku. \v 6 Okv um naam lo bakkor lwktoku. Vbvrikunamv nw ninyigv ajin vdwa okv namrwk vdwa gokkum tokula bunua mintoku, ‘Ngo achialvbv mvngpu duku ngo ngoogv svlar ngenv anga paakunamv. Klvi ngonu naayap lakuju!’ \v 7 Ho apiabv, ngo nonua mindunv, nyidomooku tolo hum kaiyabv mvngpure rimurnv nyi go mvngdin kubolo chamkia gula kia yvv mvngdin kusegu kaakumanv mamsenga.” \s Morko lokdwng nyekunv \p \v 8 “Vmalo nyimv nvgo ain lokdwng charring go doonv chargunyi ngemu toku—nw ogu ripvku? Nw mvdurrupum a baanu toku, ninyigv naam a pakak toku, okv kaapama dvdvlobv um alvyaungbv kaakar toku. \v 9 Vdwlo nw hum kaapa tokudw, nw ninyigv ajin vdwa okv namrwk ajin vdwa gokdum sitoku, okv bunua mintoku, ‘Ngo achialvbv mvngpu dukunv ngo ngoogv ngemu kunam lokdwng nga paapvku. Klvi ngonu naayap lakuju!’ \v 10 Ngo nonua mindu, ho apiabv rimurnv nyi gunv mvngdin kubolo vkvgv aolo Pwknvyarnv gv gindungpingko vdwv achialvbv mvngpu yadunv.” \s Kuunyilo nyekunv \p \v 11 Jisu mimbwngla minto, “Ho hoka nyi akonv nw kuunyilo anyigo dooto. \v 12 Boruya angv ninyia minto, ‘Abu, vjak yikungyira ngo gvnga ngam jilabv,’ Vkvlvgabv abu hv yikungyira vdwa kuunyilo anyi gv pingkolo orpin sitoku. \v 13 Lonyi loum kochinglo boruya angv ninyigv yikungyira vdwa pyoktoku okv morko nga gvtokula naam a vngyu toku. Nw adu koko mookulo vngtoku, hoka nw rikunamv ninyigv morko nga mvnam mvsubv mva toku. \v 14 Nw vdwgo gvku bvdw hum mvnwngnga mva toku. Vbvrikunamv dvmayarwng go ho mooku hoka vngtoku, okv nw hoka oguka kaaku mabv ramkar toku. \v 15 Vkvlvgabv nw ho mookugv nyi gonvgv lvgabv kudungkua riji dukubv vngtoku, hv ninyia ninyigv rongo adukolo lo vrik kaaria modubv vnglin motoku. \v 16 Nw ninyigv dvse a vrik gv dvnam dvku lokv dvsu tvnvpv mvngto, vbvritola yvvka ninyia dvnam jinv kaama toku. \v 17 Anyung anya nga ninyigv haapok lo mvngchin raptoku okv mintoku, ‘Ngo Abu gv nyi riria modubv goknam mvnwng hvka bunu dvnam a dvlv kumabv dvmin duku, okv ngo soka kano gvbv sakap tvya dukunv! \v 18 Ngo gudung reku okv Abu gvlo vngreku, okv minreku, Abu, ngo Pwknvyarnv nyila okv nam la rinyingla rimur tokubv. \v 19 Ngo noogv kuunyilo ngv vla mindubv riya kuma; no nga noogv riria nvbv goknam nyi ako bv mvngla kubvka,’ \v 20 Vkvlvgabv nw gudung toku okv ninyigv Abu gvlo vla vngkur raptoku. \p “Nw vjakgobv naam vngchi sengv lamtv ngv adudvto hoka ninyigv Abu hv ninyia kaapa toku; nw haapok v hau toku, okv nw joktoku, okv ninyigv laak hv ninyigv kuunyilo nga jarbwng toku, okv ninyia moopupdvtak toku. \v 21 Kuunyilo ngv mintoku, ‘Abu, ngo Pwknvyarnv nyila nam la rinyingla rimur tokubv. Ngo noogv kuunyilo ngv vla mindubv riya kuma.’ \v 22 Vbvritola Abu hv ninyigv pakbu vdwa goktoku. ‘Baapubv!’ nw minto. ‘Jvtvlaklwk alvyachok nvnga bvnglwkto okv ninyia pilwkto. Ninyigv lakchinglo lakchup go pilwkto okv ninyigv lvpa lo lvsup goka. \v 23 Vbvrikunamv vngnyika okv svbv bakboknv akonyi paala hum mvki tvka, okv klvi ngonu naayapla dvpam go pamla kuju! \v 24 Ngoogv kuunyilo angv si sirokunv ngv, vbvritola vjak nw turpvku; nw ngooro kunvngv, vbvritola vjak ninyia paapv kunv.’ Okv vkvlvgabv dvpam ha pamrap toku.” \p \v 25 “Vbvrire hoka kuunyilo achi yangv agum rongolo rito. Ninyigv lamtvlo vngkur rikulo, vdwlo naam aachidvlv bv riri hoka, nw giomin okv soomin namgv sidu a tvvpa toku. \v 26 Vkvlvgabv nw pakbu ako goklwkla okv ninyia tvvkato, ‘Ogugo ridung dunvla?’ \v 27 ‘Noogv boruv naam aakur pvku,’ pakbuv mirwkto, ‘Okv noogv Abu svbv babok yachok nvgonyi paki pvkunv, ogulvgavbolo nw ninyia ayak alvdvkubv paakunam lvgabv.’ \v 28 Achi yangv achialvbv kvchakbriak laila nw naam arwnglo aamato; vkvlvgabv ninyigv Abu agumlo linto okv ninyia arwng aatokv vla kodwkkrwkla minto. \v 29 Vbvritola nw ninyigv Abunyi mirwksito, ‘Kaatoka, anying mvnwnglo ngo nyira jvbv noogv lvgabv kudungkua nga rijito, okv ngo noogv minam a vdwloka tvvmabv rinam kaama. No nga ogugo jipv? Ngoogv ajin vdwaka lvkobv dvpam dvgv laka vla yabin akoka ka jinam kaama! \v 30 Vbvritola noogv kuunyilo angv si noogv yikungyira mvnwngnga randi vdwlo mva nvmin kunvngv, okv vdwlo nw naam aakur kunamv no ninyigv lvgabv svbv bakbok nvgonyi paki jiminla!’ \v 31 Abu v mirwkto, ‘Ngoogv kuunyilo nga,’ ‘no ngam alu loki a lvkobv doobwng kunvngv, okv ngo ogugo doopv kudw mvnwngngv nokvku. \v 32 Vbvritola ngonuv naayap segorung okv mvngpu segorung, ogulvgavbolo no gv boruv siro kunvngv, vbvritola vjak nw turpvku; nw ngero toku, vbvritola vjak ninyia paapvku.’” \c 16 \s Runglak mabv Rungyapayanv \p \v 1 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, “Ho hoka nyitvnv nyi ako dooto nw pakbu go dooto hv ninyigv yikungyira nga kaayataya nvgo. Nyitvnv nyi anga ninyigv ogu rungyanv angv ninyigv morko nga mva dukv vla mintamto, \v 2 vkvlvgabv nw rungya nvnga arwnglo goklwkto okv minto, ‘Ngo noogv lvkwng nga tvvdunv si ogu gokula? No ngoogv yikungyira nga kaayataya nama vdw godw ogumvnwngnga ngam kaatam lakubv, ogulvgavbolo no vdwloka ngoogv rungyapayanam gubv rinyu kumare.’ \v 3 Pakbu angv nw atu hv minsuto, ‘Ngoogv atu nga ngoogv nokori loka naalin tvduku. Ngo ogu rila kuse gubvri? Ngo dvnam lvgabv rongo ridubv gwlwk doyama, okv giago karse ngaaka yinying yapv. \v 4 Vjak ngo chinduku ngo ogugo risedw! Vbvrikunamv vdwlo ngo nokori lokv linre kudw, ngo ajin jinre bunu nga bunugv naam lo alvbv aamure.’ \v 5 Vkvlvgabv nw ninyigv atu gvlo dvdu doonv nyi vdwa goklwk toku. Nw atokchogv anga tvvkato, ‘No ngo atu gvlo vkamgu narpvnv?’ \v 6 Nw mirwkto, ‘Olib tvli vkv pumpa lvngo narto,’ ‘Siinv noogv jise ngv,’ rungyanv angv ninyia minto, ‘dootungto okv chamngu go lvkgapto.’ \v 7 Vbvrikunamv nw kvvbi akonyi tvkato, ‘Okv no—vdwgo narpvnv?’ Nw mirwkto, ‘Giu vkv tagiam munv hejar go,’ ‘siinv noogv jise ngv,’ rungyanv ninyia minto; ‘lwngpinv go lvkgapto.’ \v 8 Pakbu mvvlaknv gv Atu hv ninyia vbv rungkup runglik la ridanam lvgabv ninyia hartv toku; ogulvgavbolo nyiamooku so gv nyi vdwv achialvbv bunu rungkup runglik la lounglo rinv nyi vdwa kaiyabv ridu.” \p \v 9 Okv Jisu mimbwngla minto, “Okv vkvlvgabv ngo nonua mindunv: Nonuno atuv nyiamooku so gv yikungyira nga lvkobv ajin jinlaka, vkvlvgabv um vdwlo si topu rikudw, nonua simabv doobwng jiku naam lo alvbv aamu riku. \v 10 Yvvdw miangnv yikungyira nga alvbv mvnging dubv ridunv hv kainv yikungyira loka achialvbv kaiyabv mvnging dubv ridunv, okv yvvbunudw miangnv yikungyira lo jwkjwkvrwk bv mvngging dubv rima dunv v kainv yikungyira loka jwkjwkvrwkbv mvngging dubv rima dunv. \v 11 Hv bolo, vbvrikunamv, nonu nyiamooku so gv yikungyira nga alvbv mvnging dubv rinyu mabolo oguaingbv jvjvnv yikungyira nga mvnging dubv rinyure? \v 12 Nonu nyi kvvbi gvbvrinv yikungyira nga mvnging dubv riji mabolo, yvvla no gvbvrinv yikungyira nga nam jijinv? \p \v 13 “\x - \xo 16:13 \xo*\xt Mt 6:24\xt*\x*Pakbuv yvvka atu anyi gv nyirabv rinyu mare; nw akonyi pakre okv akonyi kaanwng mare; nw akonvgv minam a tvvre okv akonvgv nga tvvmare. No Pwknvyarnv nyila morko nga lvkobv rijivngji nyulamare.” \s Jisu gv minam megonv \r (Mt 11:12-13; 5:31-32; Mk 10:11-12) \p \v 14 Vdwlo Parisis vdwv so mvnwng sum tvvtokudw, bunu Jisunyi nyarjito, ogulvgavbolo bunu morko nga mvngbiuto. \v 15 Jisu bunua minto, “Nonuno atubongv nyi vdwgv kaagialo jvjv nvgobv minsunv vbvritola Pwknvyarnv nonugv haapok ha chindu, yikungyira vdwv nyi gv lvgabv kainv arv doonv gubv rinv ngv, Pwknvyarnv gvlo ogu arv ka kaama.” \p \v 16 “\x - \xo 16:16 \xo*\xt Mt 11:12,13\xt*\x*Moses gv Pvbv okv nyijwk vdwgv lvknam vdwv Jon Baptist gv dw lobv ribwngto; okv ho koching nga Pwknvyarnv gv Karv gv lvkwng Alvnv Yunying nga mintam raptoku, nyi mvnwngngv ho Karv lo aadu bv gwnglilala nyadu. \v 17 \x - \xo 16:17 \xo*\xt Mt 5:18\xt*\x* Pvbv gv gaam achukguka minggap nama ria jemam svnga nyido gvla kvdw gv nyitv namv nyepu yare.” \p \v 18 “\x - \xo 16:18 \xo*\xt Mt 5:32; 1Kor 7:10,11\xt*\x*Yvv nyi akonv atugv nywng nga toa tokula ako kvvbi nyimvmvvga go nywng mvku bolo hv yoomurnv; okv toanam nyimvmvvga anga yvv nywng mvdunv hvvka yoomurnv.” \s Nyitvnv nyi gola okv Lajaras \p \v 19 “Ho hoka nyi nyitvnv ako dooto nw kainv arv doonv vjia kooto okv achialvbv lokia himpukain la svngminto. \v 20 Ho hoka heemanv nyi ako dooto aminv Lajaras, ungvtarv ngv rara nvgo, hum nyitv nyi gv naam agi lo vvpvkinamgo, \v 21 nyitv nyi gv dvkulo dvala hoolin nama dvpa yare vla mvngnv go. Iki vka aala ninyigv ungngv nga dvriak riakbwngto.” \p \v 22 “Heemanv nyi angv sitoku okv nyidogindung vdwv ninyia gvvtoku Abrahamnyi lvkobv nyidomooku gv dvpam lo doomuto. Nyitv nyi v sitoku okv nyibung riitoku, \v 23 okv Uyumooku\f + \fr 16:23: \fr*\fk Uyumooku: \fk*\ft Sinv vdwgv mooku.\ft*\f* bolo nw achialvbv hirukaya toku, nw kaadung kunamv adukoyo lo Abraham okv ninyigv lvkobv Lajarasnyi doodubv kaapa toku. \v 24 Vkvlvgabv nw goklin toku, ‘Abu Abraham! nga aya labvka, okv Lajarasnyi ninyigv lakching nga isi lo chibok mogvrila achok godaka ngoogv riu sum chapke molabvka, ogulvgavbolo ngo si vmv arwng si achialvbv hirukaya dvkukv!’ \v 25 Vbvritola Abraham minto, ‘Mvngpa tokuka, ngoogv kuunyilo nga, noogv turla singrilo nam alvnv mvnwngnga jimiro, Lajaras hoka alvmanv mvnwngnga paariato. Vbvritola vjak nw soka atuv himpu pumin dukunv, no hoka hirukaya rikulo. \v 26 So ogu mvnwng sum kayu tvla, no gvla ngoogv pingko si kairungnv kobung go doodunv, vkvlvgabv yvvdw sokv noogv hoka vngrap dubv ritv nvngv vbv rinyu madunv, vmajeka yvvka noogv hokvkongv ngonugv so linyu madunv.’ \v 27 Nyitvnv nyi angv minto, ‘Vbvrikunamv ngo nam kodwkkrwkla koola mindunv, Abu Abraham, Lajarasnyi ngoogv abu gv naam lo vngmu jilabv, \v 28 v ngo boru angu go doopvnv. Ninyia vngmula okv bunua gamrw motoka, bunuka so hirukayaku so aama dubv.’ \v 29 Abraham minto, ‘Noogv boru vdwv Mosesnyi okv nyijwk vdwa doogv sudu bunua gamrw nvngv; noogv boru vdwv bunugv ogugo minam a tvvrung svngv.’ \v 30 Nyitvnv nyi hv mirwksito, ‘Hv pwngmare, Abu Abraham! Vbvritola siro kunv nyi gonv turkur laku okv bunua minbolo, vbvrikubolo bunu bunugv rimur lokv linreku.’ \v 31 Vbvritola Abraham minto, ‘Bunu Moses nyila Nyijwk vdwa tvvmabolo, bunua mintap nyulamare sikunv akonv turkur kujvka.’” \c 17 \s Rimur \r (Mt 18:6,7,21,22; Mk 9:42) \p \v 1 Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, nyi vdwa rimur mobv rinv ngv ho lokia doore! vbvritola yvvdw bunua rimu dunv hv mvngru gubv rire! \v 2 Ho nyi anga vlwng pwtv nvgo lvngpolo paklwk tvvla svlv lo orlwk namv nw gv lvgabv alvyare so gv vmi anga rimur modubv ritv svnga. \v 3 \x - \xo 17:3 \xo*\xt Mt 18:15\xt*\x*Vkvlvgabv hingto laka no ogugo ridudw! \p “Noogv achiboru vdwv rimur dubolo, ninyia yamtoka, okv nw mvngdin dukubolo, ninyia mvngnga jilaka. \v 4 Nw alua kanw go nam rinyingla rimur dubolo, okv riri gv dwkia no gvlo aala, ‘Ngo mvngdin dukunv vku bolo, no ninyia mvngnga jirung laka.’” \s Mvngjwng \p \v 5 Nyitampingko vdwv Jisunyi minto, “Ngonugv mvngjwng nga kai molabv.” \p \v 6 Jisu mirwkto, “Nonu gvlo mvngjwng ngv yingmw chargobv doodu bolo, nonu so malberi singnv sum minyure, ‘No atu hv kolv lokv puchok linsula okv svmasa lo atu hv lvvlwk suto vla minbolo hv noogv minam a tvjire. \s Pakbu gv rise ngv \p \v 7 “Minchisinam go nonu gvlo akonv pakbu doodu hv rongo padungdo vmalo svlar vdwa kaaya riadungdo. Vdwlo nw rongo lokv aari kunyi, um no ninyia baapubv okv dvnam a dvto vla minridw? \v 8 Vbvrirung mare! vmabvya, no ninyia minre, ‘Ngoogv dvnya dvse nga mvpvto, vbvrikunamv no noogv vji a kotoka okv ngoogv dvrilo okv tvngrilo no doya tvka; ho kochingbv no noogv dvse a dvla duku.’ \v 9 Minam a tvvla pakbu angv umbonyikv go panyu mapvri, panyu pvri? \v 10 Vbvdvdvbv so si nonu gvloka doolwk laka; nonugv rise a vdwlo nonu ripv kudw, minlaka, ‘Ngonu pakbu bvtwkbv rimwngnv; ngonu ngonugv rise a rimwng pvnv.’” \s Jisu nyi vring go mvpu toku \p \v 11 Jisunyi Jerusalem bv vngrilo nw Samaria gvla Galili gv doorwsi pingkolo vngpitla vngto. \v 12 Nw nampum arwnglo vngdungrilo ho arwnam apin yaritla lvvmanv nyi vring go paami suto, bunu adulo dakto \v 13 okv goktoku, “Jisu! Tamsarnv! ngonua aya mvngpa labv!” \p \v 14 \x - \xo 17:14 \xo*\xt Leb 14:1-32\xt*\x*Jisu bunua kaapa toku okv bunua minto, “Vngnyika okv nyibu vdwa nonua jwngkadaka kolaka.” \p Lamtvlo bunua darwk\f + \fr 17:14 \fr*\fk Darwk dukubv mvtoku\fk*\ft Bars 5:12 a kaatoka.\ft*\f* dukubv mvtoku. \v 15 Vdwlo bunugv lokv akonv poyapvku vla himpa tokudw, nw vngkur toku, Pwknvyarnvnyi gamtv rungbv hartv toku. \v 16 Nw Jisu gv lvpa lvkwng gv kvdw lo atu v gipv toku okv ninyia umbonyi vtoku. Nyi angv Samaritan go. \v 17 Jisu minto, “Nyi mvpu namv nyidum vring gui laka; kvvbi kia gunv ogolo? \v 18 Ogubv so nyebunyi angv si Pwknvyarnvnyi umbonyi vla mimbv aadunv?” \v 19 Okv Jisu ninyia minto, “Gudungto okv vngnyika; noogv mvngjwng lokv nam alv mopvku.” \s Karv gv aaku svngv \r (Mt 24:23-28,37-41) \p \v 20 Parisis mego Jisunyi tvkato Pwknvyarnv gv Karv ngv vdwlo aatv dunv. Ninyigv mirwksinamv, “Pwknvyarnv gv Karv ngv vbvrung vla kaadubv rimare. \v 21 Yvv akonvka minla mare, ‘kaato si kunv!’ vmalo, ‘v kunv!’; ogulvgavbolo Pwknvyarnv gv Karv ngv no gvlo doodu.”\f + \fr 17:21 \fr*\fqa No gvlo doodu\fqa*\ft Vmalo\ft*\fqa nonugv aralo doodu, okv nonugv aralo\fqa*\ft Vmalo\ft*\fqa dvminmabv aalwkre\fqa*\f* \p \v 22 Vbvrikunamv Jisu lvbwlaksu vdwa minto, “Dw gv aariku vdwlo nonu Nyia Kuunyilo gv alu logonyi kaanwngre, vbvritola um nonu kaapa kumare. \v 23 Ho hoka nyi vdwv nonua minre ‘tolobv kaatoka!’ vmalo ‘so soka kaatoka!’ vbvritola vnglinla um kaakar mabvka. \v 24 Dooriak gv nyidomooku lo riaklinla okv chegunv lokv chegunvbv loung monam aingbv rire nyia kuunyilo ninyigv alu hv. \v 25 Vbvritola atukchobv nw achialvbv hinching chingchore okv silugv nyi vdwgv toanam gubv rire. \v 26 Noah gv riri ho gv dw aingbv Nyia Kuunyilo gv dw hvka Vbvrire. \v 27 Nyi mvnwngngv dvbwngla okv tvngbwng nyala rinyato, nyimv okv nyiga vdwv nywng nyilubv rimi sinyato, Noah gv svpw arwnglo aalwk rikulo okv isi hv tvvlula bunu mvnwngnga tvvrumla tvki toku. \v 28 \x - \xo 17:28 \xo*\xt Atk 18:20—19:25\xt*\x*Ho alu hv Lot gv ririlo gv alu aing bv rire. Nyi mvnwngngv dvbwngla okv tvngbwng nyato, korvpachu rvvmi sinyato okv pyokmi sinyato, singnv lvvdung nyato okv naam mvdung nyato. \v 29 Lot gv Sodom a vngyuri alu lo, vmv okv vmv gununvnv ngv nyidomooku tolo gvngv holula nyi mvnwngnga guki kingam toku. \v 30 Nyia Kuunyilo gv daklwk rikulo ho vkv aingbv rireku.” \p \v 31 “\x - \xo 17:31 \xo*\xt Mt 24:17,18; Mk 13:15,16\xt*\x*Ho gv alu lo nyi gonv ninyigv namwng mwnglo lo rinv naam arwng aala ninyi gvbv rinam yikungyira mvnwngnga naadubv mvngrung mabvka; vkv aingbv nyi gonv yvv agum rongolo rinv naam aakur kuyoka. \v 32 \x - \xo 17:32 \xo*\xt Atk 19:26\xt*\x*Lot gv nywng nga mvngpa toka! \v 33 \x - \xo 17:33 \xo*\xt Mt 10:39; 16:25; Mk 8:35; Lk 9:24; Jn 12:25\xt*\x*Yvvdw nyi atugv singdung nga ringdubv mvngdunv ngoore; yvvdw ninyigv singdung nga ngoomu dunv v hum ringyare. \v 34 Ho gv ayulo, ngo nonua mindu, ho hoka nyi anyigo gadw lo lvkobv yupbam la doore; akonyi naare okv akonyi kayure. \v 35 Nyimv anyi gonv daa hwkbasire: akonyi naaro reku okv akonyi kayu reku.\f + \fr 17:35 \fr*\ft Megonv kitaplo bars 36 sum lwktam do\ft*\fqa nyi anyigo rongolo riba sire: akonyi naaro reku, okv akonyi kayu reku\fqa*\ft (Mt. 24:40 a kaatoka)\ft*\f* \v 36 Nyi anyigo rongo mvba sila doore akonyi naaro reku okv akonyi kayu reku.” \p \v 37 Lvbwlaksu vdwv ninyia tvvkato, “Ogulo, Ahtu?” \p Jisu mirwkto, “Ogulo svmago doopvdw hoka Pvta nyidin dvnv dookumre.” \c 18 \s Hvngmi gola kvba baarianv nyi golo minchisinam \p \v 1 Vbvrikunamv Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minchisinam go minla tamsarto bunua kumbwngla doomu dubv okv vdwloka miangbv mvngsu madubv. \v 2 “Banggu guloka kvba japrianv nyi go dooto nw yvvnyika mvngdv manvgo okv Pwknvyarnv nyika busu manvgo. \v 3 Okv ho banggu akin hoka hvngmi goka dooto hv ninyi gvlo aaki nvgo okv ninyigv jvjv nga raabwngto vbv minto ‘nga nyiru nvnga ridarminsu dubv nga ridur labv!’ \v 4 Japria jinv angv megojego riji jimakv vla mingkwngto, vbvritola anyung jemanga nw atuv minsuto, ‘Ngo Pwknvyarnvnyi busu manv vmalo nyi ha mvngdv manv gubv rijvka, \v 5 so hvngmi gv nga adwkaku jinam mvnwng gv lvgalo ngo ninyigv jvjv nga paadu kubv kaajire. Ngo vbv riji mabolo nw aabwngre okv ataranya lo ngaaka gvvkuji!’” \p \v 6 Okv Ahtu minbwngto, “Japrianv nyi alvmanv gv minam a tvvtoka. \v 7 Vjak, Pwknvyarnv nw atugv nyi gv lvgabv japjiriji maredw yvvdw aluayu bv ridur lvgabv kapki nvnga? Nw ninyia ridur svnga tapv ridw? \v 8 Ngo nonua mindu, Nw bunu gvbv japjire okv hum baapubv rijire. Vbvritola nyia Kuunyilo ngv vdwlo nyiamooku so aarikunyi mvngjwng go paarikudw?” \s Parisi okv lampu naayanv gonyi minchisinam \p \v 9 Atua darwk nvgobv mvngsinv okv kvvbi nyi mvnwngnga miyakaayanv vdwa Jisu so minchisinam sum minjidato. \v 10 “Alu golo nyi anyigo Pwknvyarnvnaam lo kumdubv vla chaato: akonv Parisi go kvvbi gonv lampu naaria nvgo. \v 11 Parisi angv atu hv akusubv dakrwsito okv kumto,\f + \fr 18:11 \fr*\fqa Atuv dakrw suto okv kumto\fqa*\ft Megonv kitap lo doodu\ft*\fqa dakdula okv atuv kumsito.\fqa*\f* ‘Ngo Pwknvyarnv nam, umbonyikv mvngdunv, ogulvgavbolo ngo dvgum madunv, tvvma nvgobv rima, vmalo nyi mvnwng gv ribv, yoomur nvgobv rima. Ngo nam umbonyikv vdunv ogulvgavbolo ngo alo v doonv lampunayanv aingbv rima. \v 12 Ngo lokkanw lo loonyi go yikla doodunv, okv ngo paanam lo vring loka akonyi nam jibwng dunv.’ \v 13 Vbvritola Lampunayanv angv adulo dakto okv ninyigv nyukmu ngvka nyido aobv baayinmato, vbvritola ninyigv haakwnglo baapv gvrila okv minto, ‘Pwknvyarnv, ngo rimurnv nyi go, ngam aya labv!’ \v 14 \x - \xo 18:14 \xo*\xt Mt 23:12; Lk 14:11\xt*\x*Ngo nonua mindunv,” Jisu minto, “Pwknvyarnv gv kaagia lo, alvnvgobv rinv lampu naayanv angv, vdwlo nw naam bv vngtokudw, Parisis angvma. Ho lvga mvnwngngv yvvdw kainvgobv mvngsudunv um miang nvgobv mvre, okv yvvdw atu v miang nvgobv mvngsudunv hum kainvgobv mvre.” \s Jisu vmi vdwa boktalwkji toku \r (Mt 19:13-15; Mk 10:13-16) \p \v 15 Nyi mego bunugv vmi vdwa Jisu gvlo aagvjito ninyigv laak v bunuam lakpo modubv vla. Lvbwlaksu vdwv bunua vbvrinv gubv vla yamdarpato, \v 16 vbvritola Jisu vmi vdwa nw gvlo goklwkto okv minto, “vmi vdwa ngoogvlo aamuto okv bunua mintor mabv, ogulvgavbolo Pwknvyarnv gv Karv ngv svkv nvgv gvngv. \v 17 Sum mvnggap laka! Yvvdw vmi aingbv rigv rila Pwknvyarnv gv Karv nga naarwk madunv v hoka aanyu mare.” \s Nyitvnv nyi go \r (Mt 19:16-30; Mk 10:17-31) \p \v 18 Jius nyi rigvnv ako Jisunyi tvvkato, “Alvbv Tamsarnv, turbwng nama paanam lvgabv ngo ogugo risegubvri?” \p \v 19 “No nga ogubv alvnv vla mindunv?” Jisu ninyia tvvkato. “Yvvka alvnv kaama Pwknvyarnv akin mvngchik. \v 20 \x - \xo 18:20 \xo*\xt Mog 20:14; Det 5:18; Mog 20:13; Det 5:17; Mog 20:15; Det 5:19; Mog 20:16; Det 5:20; Mog 20:12; Det 5:16\xt*\x*No gamkinam gaam vdwa chindu: ‘Yoomur mabvka; gwngrw gwyoka; dvcho mabvka; mvvlarula yvvnyika mium mabvka; noogv anv okv abunyi mvngdv laka.’” \p \v 21 Nyi angv mirwkto, “So gv gamkinam gaam vdw sum, ngo vmi anga lokv, ribwngchala ripvkunv.” \p \v 22 Vdwlo Jisu hum tvvtokudw, nw nyi anga minto, “No rise ngv akin go doopv. No ogugo doopvdw hum mvnwngnga pyoktola morko nga heemanv vdwa jito laka, okv no nyidomooku tolo nyitvyachok reku; vbvripikula aala nga vngming gvlakuka.” \v 23 Vbvritola vdwlo nyi angv hum tvvtokudw, nw achialvbv mvngru toku, ogulvgavbolo nw achialvbv nyitvto. \p \v 24 Jisu ninyia mvngru dubv kaatoku okv minto, “Nyitvnv nyi hv Pwknvyarnv gv Karv lo aanam lvgabv achialvbv aanyu madunv! \v 25 Kemel\f + \fr 18:25 \fr*\ft Kemel: Svnwng lvngpo asunv chukrimooku lo rinv\ft*\f* gv pwsi ungrung lo vngpit tvvnam aingbv nyitvnv nyi v hum kaiyabv aanyu manam gubv Pwknvyarnv gv Karv lo aatv rinyi ridunv.” \p \v 26 Nyi vdwv hum nw gvlo tvvpanv vdwv tvvkato, “Vbvrikubolo, yvv, ringnam a paala kujinv?” \p \v 27 Jisu mirwkto, “Nyi gv ogugo rinyu manamv Pwknvyarnv gv lvgabv rinyu dunv.” \p \v 28 Vbvrikunamv Pitar minto, “Kaatoka! Ngonu nam vngming gvdubv ngonugv naam vdwa vngyu pvnv.” \p \v 29 “Am,” Jisu bunua minto, “Okv ngo nonua jvjvbv milv jidunv yvvdw naam vmalo nyimv vmalo achiboru vmalo anvabu vmalo kuu vdwa Pwknvyarnv gv Karv lvgabv vngyu dunv. \v 30 Vjakgv singgv dvnam sum achialvbv kaiyabv paare okv aainv singnam gunv tolo turbwng nama paare.” \s Jisu ninyigv sise lvkwng nga lvom nvbv mintoku \r (Mt 20:17-19; Mk 10:32-34) \p \v 31 Jisu lvbwlaksu vdwa vngyi gvtoku okv bunua minto, “Tvvtoka, ngonu Jerusalem bv vngdunv, hoka nyijwk vdwgv nyia Kuunyilo gv lvga nga lvknam vdwv jvjvbv rilin jiriku. \v 32 Ninyia kvvbi nyi vdwgvlo laklwk reku, bunu ninyia mvmin reku, nyarjikao reku, okv tachor chorke reku. \v 33 Bunu ninyia svnyak pareku, okv mvki reku, vbvritola alu loom kochinglo nw turrap reku.” \p \v 34 Vbvritola lvbwlaksu vdwv minam vdwa akonyika chinku mato; ogu ha minpv nvdw hv bunugv lokv adu toku, okv Jisu ogu gonyi minpv nvdw um bunu chinku mato. \s Jisu nyi nyikching la giago karnv go mvpu toku \r (Mt 20:29-34; Mk 10:46-52) \p \v 35 Jisu Jeriko gv adarlo aadungto, hoka giagonv nyi ako lamtv hoka doopv tvvla giadungto. \v 36 Vdwlo nw nyipam vdwgv vngpit nama tvvpa tokudw, nw tvkato, “Si ogu v?” \p \v 37 Bunu ninyia minpato, “Najaret lokv Jisu vngpit dvnvkv.” \p \v 38 Nw kapla minto, “Jisu! Dabid gv kuunyilo! Nga aya mvngpa labvka!” \p \v 39 Haabo lokv nyi vdwv ninyia yamto okv ninyia choibvkv vla minto. Vbvritola nw gamtvyayabv gokla minto, “Dabid gv kuunyilo! Nga aya mvngpa labvka!” \p \v 40 Vkvlvgabv Jisu daktungto okv nyikchingnv nyi anga ninyigvlo aagv dubv minto. Vdwlo nyi angv nvchilo aato kudw, Jisu ninyia tvvkato, \v 41 “No nga noogv lvgabv ogugo rijilabv vla mvngdunv?” \p “Tamsarnv,” nw mirwksito, “Ngo lvkodv kaapa nwngduku.” \p \v 42 Jisu ninyia minto, “Vbvrikunamv kaato kuka! Noogv mvngjwng ngv nam alv mopvku.” \p \v 43 Vjakgobv nw kaapa toku, okv nw Pwknvyarnvnyi hartv yingla, Jisunyi vngming gvtoku. Vdwlo nyipam v um kaatokudw, bunu mvnwngngv Pwknvyarnvnyi hartv toku. \c 19 \s Jisu okv Jakias \p \v 1 Jisu Jeriko nga vngpitla vngto. \v 2 Ho hoka lampu naayanv mvnwng lokv kaiyachok nvgo dooto vkvgv aminv Jakias, nw achialvbv nyitvto. \v 3 Nw Jisu yvvdw kaadubv vla rikwto, vbvritola nw adwngnv nyi gubv rito okv nyipam v twngtvnam lvkwnglo nw Jisunyi kaapa nyumato. \v 4 Vkvlvgabv nw nyipam a jokcho yala koksitkokrik singnv gulo gechato Jisu ho lamtv hoka vngpit rilo ninyia kaadubv vla. \v 5 Vdwlo Jisu ho hoka vngchi tokudw, nw kaadung toku, okv Jakiasnyi minto, “Baapubv itoku, Jakias, ogulvgavbolo ngo silu noogv naam lo doorung tvvdunv.” \p \v 6 Jakias baapubv geludanv ngv achialvbv himpula ninyia alvbv aamu toku. \v 7 Nyi mvnwng hum kaanv vdwv arwnglo mimi sinyato, “So nyi angv si rimurnv nyi gv naam lo nyen bv aadunv!” \p \v 8 Jakias dakrap dato okv Jisunyi minto, “Tamsarnv, tvvrialabv! Ngo ngoogv yikungyira nga tunggonyi heemanv vdwa jireku, okv ngo yvvnyi dvkup pvkudw, ngo ninyia api yagu jiya reku.” \p \v 9 Jisu ninyia minto, “Silu so gv naam so ringnam v aapvku, ho lvga so nyi si Abraham gvka husi v. \v 10 \x - \xo 19:10 \xo*\xt Mt 18:11\xt*\x*Nyia Kuunyilo ngv nyekunv vdwa makarla ringdukubv aapvnv.” \s Ain lokdwng lo minchisinam \p \v 11 \x - \xo 19:11-27: \xo*\xt Mt 25:14-30\xt*\x*Nyi vdwgv um tvria rilo, Jisu mimbwngla minchisinam go bunua mintamto. Nw vjak Jerusalem lo aachi dvlvbv ritoku, okv Pwknvyarnv gv Karv ngv aadaribo vla bunu mvngnyato. \v 12 Vkvlvgabv nw minto “Hoka ho nyi ako kaibv mvngdvnam go dooto nw aduko mookulo vngtv nvgo Dvbv bv mvku dvbv vla, ho kochingbv nw naam aakur dubv vla rungto. \v 13 Nw gv vngrap maadvbv, nw ninyigv pakbu vring vdwa gokkumto okv bunua ain lokdwng vkv charchak go jigvrila minto, ‘Kaatoka ngoogv vngro rilo nonu so sam ogugo pwlwkpaalwk la pwtam paatam rila rinv.’ \v 14 Vjak, ninyigv mookugv nyi vdwv ninyia kaanwng mato, okv vkvlvgabv bunu gindungpingko vdwa mimu dubv vla ninyigv kochinglo vngmuto, ‘Ngonu so nyi sum ngonugv Dvbv bv vla mvngma dunv.’” \p \v 15 “Nyi anga Dvbv bv mvtoku okv aakur toku. Nw pakbu vdwa ninyigv kaagialo lvkin gubv aadum dubv minto, bunu vdwgo pwkumpaakum pvdw um kaadubv vla. \v 16 Atokchogv angv aatoku okv minto, ‘Tamsarnv, ngo ain lokdwng charring go paakumpv noogv charkin go jiku lokv.’ \v 17 ‘Alvbv ripv,’ nw mintoku: ‘No alvnv pakbu go! no miangnv yikungyira lo jwkjwkvrwkbv rinv go, ngo nam pamtv vring nga rigvdubv jidunv.’ \v 18 Anyi nvnv pakbu angv aato okv minto, ‘Tamsarnv, ngo ain lokdwng charngu go paakumpv no gv charkin go jiku lokv.’ \v 19 So anga nw minto, ‘No pamtv angu a rigvnvbv rire.’ \v 20 Pakbu gunv aato okv minto, ‘Tamsarnv, siinv noogv ain lokdwng ngv; ngo sam jeriap gulo vvsi pvnv. \v 21 Ngo nam busuto, ogulvgavbolo no nyi kingin nvgo. No nokv gvnga maka naadu okv noogv paklwk maanam humka nvvdu.’ \v 22 Nw pakbu anga minto, ‘No alvmanv pakbu! ngo noogv mvnggwngbv alvmanv gaam um minnvla nam miakayare! No nga gwlwknv nyi go, ngo gvngv manv ngaaka naanv gubv okv ngoogv paklwk maanam humka nvvnv gubv chimpvi. \v 23 Alvdu, vbvrikunamv, no ogubv ngoogv morko nga Benk morko kuu bvngkulo lwkma pvnv? Vbvrikunamv ngo naakur rikunyi morko kuu a lvkobv naaku svnga.’ \v 24 Vbvrikunamv nw hoka daknv vdwa minto, ‘Nw gvlokv ain lokdwng nga naatokuka okv hum Pakbu ain lokdwng charring go doonv yanga jitoka.’ \v 25 Vbvritola bunu ninyia minto, ‘Tamsarnv, nw lokdwng charring go doogvla doopv!’ \v 26 ‘\x - \xo 19:26 \xo*\xt Mt 13:12; Mk 4:25; Lk 8:18\xt*\x*Ngo nonua mindunv,’ nw mirwkto, ‘Nyidum mvnwngnga yvvdw ogugo doodunv, hum jidv yayare; vbvritola yvvdw ogugoka kaama dunv, ninyigv achukgo doogv namaka um ninyigv lokv naaritre. \v 27 Vjak, ngoogv nyiru minsunv vdwa yvvbunudw nga bunugv Dvbv bv mvnwng madunv vdwa, bunua so naalwk tvka okv ngoogv dooku soka mvki tokuka!’” \s Jisu Jerusalem lo Dvbv bv aakunam \r (Mt 21:1-11; Mk 11:1-11; Jn 12:12-19) \p \v 28 Jisu hum mintoku okv vbvrikunamv bunua vngchoyala Jerusalem bv vngto. \v 29 Nw Betpej okv Betani gv adar Olib moodw lo aarilo, nw lvbwlaksu anyigo vngcho moto \v 30 svbv mingvrila: “Vngnyika nonugv vnglwkjiku nampum alo; nonugv vnglwk rilo, nonu siak ako riokwka manamgo takpvla vvpvnamgo kaapare. Um paksoklaila soka aagv tvika. \v 31 Nyi gonv nonua hum ogubv paksok dunv vla minbo loka, Ahtu\f + \fr 19:31 \fr*\fqa Atuv\fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa so gv Atuv\fqa*\f* sum dinchidukv vla ninyia minpa laka.” \p \v 32 Bunu bunugv lamtvlo vngkunamv Jisu gv bunua minam jvbv ogumvnwng nga paatoku. \v 33 Bunugv siak\f + \fr 19:33 \fr*\ft Siak-yikungyira bagrianv svnwng, gora jvbvridunv\ft*\f* a paksok rilo, ho gv atu v bunua minto, “nonuno um ogubv paksok dunvla?” \p \v 34 “Ahtu sum dinchidu,” bunu mirwkto, \v 35 okv bunu siak a naalaila Jisu gvlo aagv jitoku. Vbvrikunamv bunu bunugv vji a siak aolo puchato okv Jisunyi siak aolo chadubv ridurto. \v 36 Ninyigv siak aolo vngrilo nyi vdwv lamtvlo bunugv vji vdwa pipv nyato. \p \v 37 Vdwlo Nw Jerusalem gv nvchilo aatokudw, Olib moodw bv lamtv ilwk jiku mooku hoka, ninyigv lvbwlaksu vdwv twngtv rungbv bunugv ninyigvlo kaanam mvnwngnga Pwknvyarnvnyi umbonyikv vla okv ninyia hartvla minrap nyatoku: \v 38 “\x - \xo 19:38 \xo*\xt Miri 118:26\xt*\x*Pwknvyarnv ayalaka Dvbvnyi yvvdw Ahtu gv amin lokv aanvnga! Nyidomooku lo sarsopoyo reku okv Pwknvyarnv gvlo kairungbv!” \p \v 39 Vbvrikunamv nyipam lokv Parisis megonv Jisunyi minto. “Tamsarnv,” bunu minto “Noogv lvbwlaksu vdwa choibvkv vla minto!” \p \v 40 Jisu mirwkto, “Ngo nonua mindunv bunu choi kubolo, vlwng vdwv bunu atuv gamtv rungbv rumrapre.” \s Jerusalem gv lvkwngbv Jisu gv kapnam \p \v 41 Nw pamtv lo aanwk lvlvto, okv vdwlo nw hum kaapa tokudw, nw ho gv lvgabv kapto, \v 42 minto, “Nonu silu sarsopoyo gv lvgalo ogugo aadu nvdw um chinv guloka! Vbvritola nonu vjak um kaapa kumare! \v 43 Nonua nonugv nyimak vdwv aagvrila goyumgochila vnglin chaalin momabv tumla vvpv dw alu v aariku. \v 44 Bunu nonua achuk goka dooku madubv mvyak mvchakre okv nonugv vlwngsvlu arwnglo doonv nyi vdwaka; vlwng pwgoka dookulo doomu mare, ogulvgavbolo nonu Pwknvyarnv gv vdwlo nonua ringdubv vla aanama kaachin manam lvkwnglo!” \s Jisu Pwknvyarnvnaam lo aatoku \r (Mt 21:12-17; Mk 11:15-19; Jn 2:13-22) \p \v 45 Vbvrikunamv Jisu Pwknvyarnvnaam lo vngtoku okv korvpachu pioknv vdwa charlin raptoku, \v 46 \x - \xo 19:46 \xo*\xt Aij 56:7; Jer 7:11\xt*\x*bunua minto, “So si Darwknv Kitaplo lvkdu, ‘Ngoogv Naam a kumgingku naam bv vla mindunv.’ Vbvritola nonu hum chonvmvvnv tosiku bv mvpv!” \p \v 47 \x - \xo 19:47 \xo*\xt Lk 2:37\xt*\x*Jisu alu gv dwkia Pwknvyarnvnaam arwnglo tamsarto. Nyibu butvnv vdwv, Pvbv tamsarnv vdwv, okv nyi vdwa rigvnv vdwv Jisunyi mvki dubv mvngtoku, \v 48 vbvritola bunu ninyia vbvridubv lamtv paanyu matoku, ogulvgavbolo nyi mvnwngngv ninyia tvvria bwngto, gamgoka nyemu nwngma vla mvngnyato. \c 20 \s Jisu gv tujupkunam gv lvkwng nga tvunam \r (Mt 21:23-27; Mk 11:27-33) \p \v 1 Alu gulo Jisu Pwknvyarnvnaam lo nyi vdwa tamsarla okv Gamlv nga japji rilo, nyibu butvnv vdwv okv Pvbv tamsarnv vdwv, nyiga vdwa lvkobv, aatoku \v 2 okv ninyia minto, “Ngonua mintamto, no ogubv svbv rimin dunv? Yvvla nam svbv rimin dubv jinv ngv?” \p \v 3 Jisu bunua mirwksito, “Ngam nonua gaamgo tvu chomu labv. Ngam mintam labv, \v 4 Jon gv baptisma jinamv Pwknvyarnv gvlo kvre vmalo nyi gvlo kvre?” \p \v 5 Bunu vdwv atu v larmi sirap nyato, “Ngonu ogu vla mindubv? Ngonu ‘Pwknvyarnv gvlokv’ vla minbolo, nw minrikuda, ‘V bolo nonu ogugbv Jonnyi mvngjwng mapvnv?’ \v 6 Vbvritola ngonu ‘Nyianyi gvlokv’ vla minbolo, so gv nyi nyipam vdwsi ngonua vlwng orgingre, ogulvgavbolo bunu Jonnyi nyijwk akobv pvbwng alvbv chinya dukunv.” \v 7 Vkvlvgabv bunu mirwkto, “Ngonu chima v ogulokv aapvnvdw.” \p \v 8 Okv Jisu bunua mintoku, “Ngo ka nonua minjimare ogubv ngo so vdw sum ridu nvdw.” \s Anggor rongo rwktin vdwa minchisinam \r (Mt 21:33-46; Mk 12:1-12) \p \v 9 \x - \xo 20:9 \xo*\xt Aij 5:1\xt*\x* Vbvrikunamv Jisu so minchisinam sum bunua minjito: “Ho hoka nyi ako dooto hv anggor rongo mvto, um rijo naanv nyi vdwlo tinto, vbvrikunamv adubv relinnam lvgabv vnglintoku. \v 10 Vdwlo anggor naakumdwv aatokudw, nw nyira go rwktin vdwlo gvlo anggor ninyigv baak paase naarwk simu dubv vla vngmu toku. Vbvritola rwktin vdwv nyira anga dvngtola ogu goka jimabv vngkur motoku. \v 11 Vkvlvgabv nw nyira gunvnyi vngmuto; vbvritola rwktin vdwv ninyi nyika dvngdvto, hinyinghiru dubv mvto, okv ogugoka jimabv vngkur motoku. \v 12 Vbvrikunamv nw nyira aom nvnv nga vngmuto; rwktin vdwv ninyia ungnv gvdubv, mvdvto, okv ninyia agumlo dvato. \v 13 Vbrikunamv anggor rongo atuv mintoku, ‘Ngo ogugo riku nvpvdw? Ngo ngoogv paknam kuunyilo nga vngmu reku; bunu ninyia jvjvbv mvngdv jiriku!’ \v 14 Vbvritola vdwlo rwktin vdwv ninyia kaapa tokudw, bunugv aralo mimisinyato, ‘So si atu gv kuunyilo ngv. ‘Klai ninyia mvki laju, okv ninyigv yikungyira ngv ngonu gvbv rireku!’ \v 15 Vkvlvgabv bunu ninyia anggor rongo agum dvlinto okv mvki toku. \p “Vbvrikunamv, rongo atuv rwktin vdwa ogubv rireku?” Jisu tvkato. \v 16 “Nw aariku okv ho nyi vdwa mvki reku, okv anggor rongo nga kvvbi rwktin vdwlo laklwk reku.” \p Vdwlo nyi vdwv sum tvvtokudw bunu minto, “Vbvrirung mare!” \p \v 17 \x - \xo 20:17 \xo*\xt Miri 118:22\xt*\x* Jisu bunua kaagapto okv tvvkato, “Vbvrikunamv so darwknv kitap gv minam si ogu v? \q1 ‘Naam mvnv vdwgv toa kunam vlwng pwngv \q2 mvnwngnga dinchiyachok nvgobv rire.’ \m \v 18 Nyi mvnwngnga ho vlwng hoka hopv nvnga patungpayung mvre; okv ho vlwng angv nyi akonvgv aolo hoopv bolo, v ninyia amwkbv mvre.” \s Lampu dorse lvkwng nga tvunam \r (Mt 22:15-22; Mk 12:13-17) \p \v 19 Pvbv tamsarnv vdwv okv nyibu butvnv vdwv, hoka Jisunyi naatung dubv rikwto, ogulvgavbolo ninyigv minchisinam minam angv bunua minyingdu vla bunu chintoku; vbvritola bunu nyi vdwa busu nyato. \v 20 Vkvlvgabv bunu alvnv dw kaakarto. Bunu nyi mego arwnglo gwngla jisito bunua alvnv nyi go vla kaakudubvrinv nyi vkv, okv bunu ho vdwa Jisu gvlo vngmuto tvu gvrila naatung dubv vla vkvlvga bunu ninyi Roman nyigam lo laklwk ladukubv. \v 21 So gv arwng gwngyanv vdwv Jisunyi minto, “Tamsarnv, ngonu chindu no ogugo mindudw okv tamsar dudw v jvjv ngv. Ngonu chindu no nyi gv mvngnam lokv kaamadu, vbvritola nyi gv lvgabv Pwknvyarnv gv mvngnam jvjv nga tamsaryado. \v 22 Ngonua mintam labv, Roman Dvbvyachoknyi ngonugv lampu jinam si ngonugv Pvbv nga rinying dunvri, vmalo rikin madunvri?” \p \v 23 Vbvritola Jisu bunugv gwngnam a kaapa toku okv bunua minto, \v 24 “Ngam lokdwng go kaatam labv. So si yvvgv nyukmu vla aminv doodunv?” \p “Dvbvyachok gv,” bunu mirwksito. \p \v 25 Vkvlvgabv Jisu minto, “Alvdo, vbvrikunamv, Dvbvyachok gvnga Dvbvyachoknyi jitoka, okv Pwknvyarnv gvnga Pwknvyarnvnyi jilaka.” \p \v 26 Vkvlvgabv nyi vdwgv kaagia hoka ogu goka bunu ninyia naatung nyula mato, vkvlvgabv bunu ninyigv mirwk nama lamrwpanya la choibv doonya toku. \s Sinam lokv turkurkunam lvkwng nga tvunam \r (Mt 22:23-33; Mk 12:18-27) \p \v 27 \x - \xo 20:27 \xo*\xt Nyim 23:8\xt*\x* Vbvrikunamv Sadusis mego, yvvbunudw nyi vdwv sitokula turkur kumadunv vnv vdwv, Jisu gvlo aato okv minto, \v 28 “\x - \xo 20:28 \xo*\xt Det 25:5\xt*\x*Tamsarnv, Moses so Pvbv sum ngonugv lvgabv lvkpv jipvnv: ‘Nyi gonv nywng nga kuu dooma dwbv siyu bolo, ho siyu nvgv boruv hvngmi nga nywng mvrung tvka vkvlvgabv bunyiv kuu doogv rila sinv ho gv kuu bv mindu kubv.’ \v 29 Alu golo achiboru kanw go dooto; achi yachok v nyimv naatoku okv kuu dooma dwbv siyuto. \v 30 Vbvrikunamv boruya gonv nyimv nvnga nywngbv doogvto, \v 31 okv boru aom nvnv ngvka. Vbvdvdvbv achiboru kanw mvnwnglo rito—bunu siyuto kuu dootv madvbv. \v 32 Mvnwng gv kochinglo, nyimv nvngv sitoku. \v 33 Vjak, sinv ngv turkurdw alulo, nyimv nvngv yvvgv nywngbv rirekudw? Mvnwng kanw v ninyia nywng mvpv.” \p \v 34 Jisu bunua mirwkto, “Vjakgv nyiga mvvga ngv nywng nyilubv rimi sidu, \v 35 vbvritola nyiga okv mvvga ngv yvvdw sinam lokv turkur kuji bongv okv singnam gunv tolo doojinv v nywng nyilubv rimi sikumare. \v 36 Bunu nyidogindung vdw jvbv rire okv sinyu kumare, bunu Pwknvyarnv gv kuu vdwvku, ogulvgavbolo bunu sito koola turrap kunvngv. \v 37 \x - \xo 20:37 \xo*\xt Mog 3:6\xt*\x*Sinam lokv turkurkunama Moses ka chimbwk toku. Lvklin jinamlo yamdwng yamchumlo vmv gunam gv lvkwng nga nw Atu gvbv minto ‘Abraham gv Pwknvyarnv ngv, Isaak gv Pwknvyarnv ngv, okv Jakob gv Pwknvyarnv ngv.’ \v 38 Nw turnv vdwgv Pwknvyarnv ngv, sinv gvngvma, ninyigv lvgabv mvnwngngv turdunv.” \p \v 39 Pvbv tamsarnv megonv goklinto, “Alvbv mirwknam go, Tamsarnv!” \v 40 Bunu ninyia ho lvkwngbv tvu dukubv choopu kuma toku. \s Kristo lvkwngbv tvunam \r (Mt 22:41-46; Mk 12:35-37) \p \v 41 Jisu bunua tvvkato, “Kristo Dabid gv husi v vla oguaingbv minpvnv? \v 42 \x - \xo 20:42,43: \xo*\xt Miri 110:1 \xt*\x*Dabid nw atuv mirimimpak kitaplo minsuto, \q1 ‘Ahtu ngoogv Ahtunyi minto: \q2 Ngoogv lakbiklo dootungto \q2 \v 43 vdwlo ngo noogv nyimak vdwa lvpa lvging nvnv aingbv mvla noogv lvchulo vvpvma dvdvlobv.’ \m \v 44 Dabid ninyia ‘Ahtu’ vla minto; oguaingbv, vbvrikunamv, Kristo Dabid gv husi bv rila rinv?” \s Jisu Pvbv tamsarnv vdwa gamrw toku \r (Mt 23:1-36; Mk 12:38-40) \p \v 45 Nyi vdwgv ninyia tvvla doorilo, Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa minto, \v 46 “Pvbv tamsarnv vdwa nonu himasuto laka, bunu bunugv jvtvlaklwk a kotola daakar svnga mvngbiu dunv okv pyokpamdorpam lo vngkar gvrila mvngdv kodubv mvngbiu dunv; bunu jius kumkunaam vdwlo dooku a okv dvpam dvkulo alvyachoknv dooku a gakcho dunv; \v 47 Bunu hvngmi vdwlo riborilit mingla okv bunugv naam vdwa dvrit papi jila, okv kaakudubv vla asu dubv kumla! bunua achialvbv alvmanam gubv mvritre!” \c 21 \s Hvngmi gv daan jinam \r (Mk 12:41-44) \p \v 1 Jisu kaitkarto okv nyitvnv nyi vdwv bunugv daan a Pwknvyarnvnaam gv morko vvgia nvnv arwnglo paalwk dubv kaapato. \v 2 Okv nw hvngmi go achialv heema nvgo aala ain lokdwng charnyi go lwkdubv kaapa dvto. \v 3 Nw minto, “Ngo nonua mindunv so gv heemanv hvngmi angv kvvbi mvnwngnga kaiyabv lwkgv nyibv. \v 4 Kvvbi vdwv bunugv nyitv laila lvvlin kunvnga amin bv lwkdunv; vbvritola nw, achialvbv heema dvlaka, dvtvsinv nvnvnga jitar pagvyibv.” \s Pwknvyarnvnaam gv yakse nga Jisu mintoku \r (Mt 24:1,2; Mk 13:1,2) \p \v 5 Lvbwlaksu megonv Pwknvyarnvnaam gv lvkwng nga minto, so gv alvnv vlwng v achialvbv kaapuv okv Pwknvyarnvnyi amin jinam vdwv. Jisu minto, \v 6 “Nonugv kaanam mvnwng si—alu go looriku vdwlo vlwng pwgoka dookulo dooku mare; mvnwng a orlula ora reku.” \s Adwkaku okv mvdwkmvku \r (Mt 24:3-14; Mk 13:3-13) \p \v 7 Bunu tvvkato, “Tamsarnv,” “Vdwlo so vdw si ritv dunv? Okv so vdwgv ridw v aatv riku vla kaatam nvnvbv ogugo ritv rinvla?” \p \v 8 Jisu minto, “Hima tvlaka; kupku yoka. Nyi achialvgo, ngo yamabv vla nga minre, v aare okv minre, ‘Ngo kunv nw!’ okv, ‘Dw v aaduku!’ Vbvritola bunua vngming gvyoka. \v 9 Vdwlo nonu nyimak okv mvyakminsu nama busu mabvka; vkv nvngv richola rirungjinv, vbvritola vkv nvngv rinya alu v nvchi duku vla minam kaama.” \p \v 10 Nw minbwngto, “Mooku vdwv padar minsureku; Karv ngv Karv gonyi palwk reku. \v 11 Hoka achialvbv hilamanam moobi v hwkriku, dvmayarwng, okv yipvyvlam v mooku mvnwnglo rire; nyidomooku tolokv kaaka manam okv arwsinyi nvngv ire. \v 12 So mvnwng gv rima dwbv, nonua naatung reku okv mvdwkmvku reku; nonua Jius vdwgv kumkunaamlo mvmin dubv laklwk reku, okv patwklo lwkreku; nonua ngoogv lvgabv Dvbv vdwgv rigvnv vdwgv kaagialo daklin moreku. \v 13 So si alvnv dw v nonugv lvgabv Alvnv Yunying a mintam jidubv. \v 14 \x - \xo 21:14,15: \xo*\xt Lk 12:11,12\xt*\x*Nonugv mvngnamsaknam a mvngcho richo laka oguaingbv atu v mvnging sila minse rise vdw vla busukano madubv, \v 15 ogulvgavbolo ngo nonua vkvnv gaam okv mvnglak ha jire nonugv nyiru minsinam vdwv yvvka nonugv gaam minama tvvlakaala vmalo raarwksila maadubv. \v 16 Nonua laklwk jikunv nonugv Anvabu, nonugv abwngboru, nonugv amiasa, okv nonugv ajin vdwv; nonua megonyi mvkire. \v 17 Ngoogv lvgabv nonua nyi mvnwngngv kaanwng mare. \v 18 Vbvritola nonugv dwmw sogo nvka ngoomare. \v 19 Gwlwkbv dakto laka okv nonu atuv ringsu reku.” \s Jisu Jerusalem gv Daryak svnga mintoku \r (Mt 24:15-21; Mk 13:14-19) \p \v 20 “Vdwlo nonu Jerusalem a sipai vdwv dakyum dubv kaaparidw, vbvrikunamv si baapu bv yakriku vla nonu chinre. \v 21 Vbvrikunamv yvvbunudw Judia lo doodunv moodw bv kicha rungre; yvvbunudw pamtv arwnglo doodunv vngro laka, okv yvvbunudw mooku agum lo doodunv v pamtv arwnglo aarung mabvka. \v 22 \x - \xo 21:22 \xo*\xt Hos 9:7\xt*\x*Ho vdwv ‘Mvritririt alu hv,’ Darwknv Kitaplo minam mvnwngnga jvjv bv rilin modubv. \v 23 Vdwgo mvngdwknam gubv rire ho alu hoka yvv nyimv ngv leit lo kuu gvnv okv anv ngv anga ajingnv doogvnv! achialvbv alvmanv go so kvdw so rilwkre, okv Pwknvyarnv gv mvrit v so nyi vdwlo aare. \v 24 Megonyi riokse lokv pakire, okv kvvbi vdwa mooku mvnwnglo tumla vvpvre; okv nyi kvvbi Pwknvyarnvnyi chimanv vdwv nw bunugv dwhv vngma dvdvlo Jerusalem a chaatin la vvpvre.” \s Nyia Kuunyilo gv aakunam \r (Mt 24:29-31; Mk 13:24-27) \p \v 25 “\x - \xo 21:25 \xo*\xt Aij 13:10; Eje 32:7; Jol 2:31; Nyikrw 6:12,13\xt*\x*Nyidomooku doonyi tolo ogu kaakwmanam go rilinre, poolu loka, okv takar vdwloka. Sichingmooku mvnwnglo turdubv mvngmin kuma reku, Svmasa gv sudu a tvvla okv sekiok gv kioknam vdwa kaala busu nyareku. \v 26 Sichingmooku mvnwng so ogugo ritv tvdu nvbvre vla nyi vdwv mvngngak sangakla anyu kumabv doore, aotolo gv jwkrw ngvka ngooriku. \v 27 \x - \xo 21:27 \xo*\xt Dan 7:13; Nyikrw 1:7\xt*\x*Vbvrikunamv Nyia Kuunyilo ngv, doomwk lo kaibv yunglit rungnam gubvrila aalwk reku. \v 28 Vdwlo so vdw si ridukubv vla rirap tvri kunyi, dakrap lakuka okv nonugv dumpo v baarap lakuka, ogulvgavbolo nonugv ringlinbaalin v nvchi duku.” \s Koksitkokrik singnv lo kaachin sinam \r (Mt 24:29-31; Mk 13:24-27) \p \v 29 Vbvrikunamv Jisu so minchisinam sum bunua minjito: “Koksitkokrik singnv hala okv kvvbi singnv mvnwng haka mvngkw toka. \v 30 Vdwlo bunugv anw hv harlin tvvnam a nonu kaapa rikunyi, dwrw hv nvchi duku vla nonu chindo. \v 31 Ho apiabv, vdwlo soogv vdw sum ridu kubv nonu kaapa kubolo, Pwknvyarnv gv Karv gv aadw hv nvchi duku vla nonu chinreku.” \p \v 32 Mvnggap tvvlaka vjakgv rinv nyi mvnwng si sitv maadvbv so gv vdw si rilin reku. \v 33 Sichingmooku okv nyidomooku hv ngelare vbvritola ngoogv gamchar vdwv vdwloka ngela mare. \s Dooya dvbv rikunam \p \v 34 “Himasuto laka! dvpam okv dvnamtvngnam yayabv rila nonugv so singnam a atu v mvngdwk mvngkubv rimu mabvka, ho gv alu hv nonua lamdubv loopu jila \v 35 amin mvnam jvbv. Ho hv Sichingmooku mvnwng gv nyi mvnwng gv aolo aalwkre. \v 36 Chvrv nvgobv rito laka okv loki ha kumlaka so mvnwng gv riri kunyi nonua ogu riakuma dubv okv nyia kuunyilo gv kaagialo dakdu kubv.” \p \v 37 \x - \xo 21:37 \xo*\xt Lk 19:47\xt*\x*Jisu ho alu mvnwng a Pwknvyarnvnaam lo tamsarla dootoku, okv vdwlo ariumv aato kudw, nw Olib Moodw lo ayu a doolwk toku. \v 38 Arukamchi dwkibv nyi vdwv Pwknvyarnvnaam lo nw gvlo tvvria dubv vla vngnya toku. \c 22 \s Nyirunv vdwv Jisunyi rinying toku \r (Mt 26:1-5; Mk 14:1,2; Jn 11:45-53) \p \v 1 \x - \xo 22:1 \xo*\xt Mog 12:1-27\xt*\x*Vpap lwkmabv vtwng dvbamnam alu v nvchi toku, ho hum Vngbo dvmdvin vla minto. \v 2 Nyibu butvnv vdwv okv Pvbv tamsarnv vdwv nyi vdwa busu nyato, vkvlvgabv bunu Jisunyi tosila mvkidubv vla lamtv makar nyato. \s Jisunyi Judas koa dukubv tolwk toku \r (Mt 26:14-16; Mk 14:10-11) \p \v 3 Vbvrikunamv lvbwlaksu nyidum vring gola anyi lokv Judas, Iskeriot vla minam gvlo Uyu ngv aatoku. \v 4 Vbvrikunamv Judas Nyibu butvnv vdwgv okv Pwknvyarnvnaam ha kaayanv vdwgv nyigam gv dookulo nw Jisunyi oguaingbv bunu gvlo kublwk nyuku sengvdw ho lvga nga mintebv vngtoku. \v 5 Bunu mvngpula ninyia morko jidukubv mintoku. \v 6 Judas hum tolwk toku okv nw Jisunyi nyi chimpa madubv bunu gvlo laklwk dukubv vla alvnv dw marap toku. \s Jisu vngbo dvmin dvdubv mvraprirap toku \r (Mt 26:17-25; Mk 14:12-21; Jn 13:21-30) \p \v 7 Hoka vpap lwkmabv vtwng nga dvdw okv svlarkuu a vngbodvmin gv lvgabv palwkdw pumja alu v loolwk toku. \v 8 Jisu Pitar okv Jonnyi svbv mingvrila vngmuto: “Vngnyika okv ngonugv lvgabv vngbo dvmin dvnam a dvdubv mvpvripv tvka.” \p \v 9 Bunu ninyia tvvkato, “No ngonua ogolo mvpvripv tvka vla mvngdunv?” \p \v 10 Nw mirwkto, “Nonu gv pamtv vlo arwnglo aarilo, nyiga ako isi opum bvngnv go nonua vngrwksire. Ninyia vngming gvla ninyigv naam arwngbv aakulo aaming gvlaka, \v 11 okv naam atua minlaka: ‘Tamsarnv nam mindu, ngo okv ngoogv lvbwlaksu vdwgv vngbo dvmin dvnam dvjiku karchung ngv ogolo?’ \v 12 Nw nonua aolo kaapu dubv mvnam karchung go kaatamre, hoka nonu ogumvnwng nga mvpvripv dukubv kaapare.” \p \v 13 Bunu vngtoku okv Jisu gv bunua minam aingbv ogumvnwngnga kaapa toku, okv bunu vngbo dvmin dvnam a mvpvripv toku. \s Ahtu gv Dvtardvnya dvgvnam \r (Mt 26:26-30; Mk 14:22-26) \p \v 14 Vdwlo dw v aato kudw, Jisu Apostol vdwa lvkobv dvkulo dootoku. \v 15 Nw bunua minto, “Ngoogv hinching chingma dwbv ngo nonua lvkobv so vngbo dvmin dvnam sum dvnwng dunv! \v 16 Ho lvga ngo nonua mindunv, Pwknvyarnv gv Karv lo so gv lvga nga alvbv rilin jima dvdvlo ngo vdwloka sum dvmare.” \p \v 17 Vbvrikunamv Jisu koobu a naarapto, Pwknvyarnvnyi umbonyikv vla minto, okv minto, “Sum naato okv nonugv apumlo nonu atu v ormisito. \v 18 Ngo nonua mindunv vjak lokv rila vdwlo Pwknvyarnv gv Karv ngv aama dvdvlo ngo vdwloka sum tvngnam sum tvngmare.” \p \v 19 Vbvrikunamv nw vtwng ariap ha naato, okv Pwknvyarnvnyi umbonyikv vla minto, hum pintungpiungto, okv hum bunua jitola, minto, “Si ngoogv ayak adwn v, sum nonugv lvgabv jipvnv. Ngam mvngpa gvnvbv sum rito laka.” \v 20 \x - \xo 22:20 \xo*\xt Jer 31:31-34\xt*\x*Ho apiabv, nw bunua dvnam dvro kochingbv koobu ha jitola, minto “So koobu si nonugv lvgabv ngoogv oyi sarlin kunamv si Pwknvyarnv gv anw bv milv jikunama mvu pvvku namv.”\f + \fr 22:20 \fr*\ft Megonv kitaplo doomado Jisu gv gaamchar vdwv kochinglo\ft*\fqa si ngoogv ayakhv \fqa*\ft Bars 19, lo okv bars 20 gv mvnwnglo. \ft*\f* \p \v 21 “\x - \xo 22:21 \xo*\xt Miri 41:9\xt*\x*Vbvritola, kaatoka! ngam koanv angv vjak ngoogv dookulo tvbul si lvkobv doodu! \v 22 Nyia Kuunyilo ngv Pwknvyarnv gv minam aingbv sire, vbvritola vdwgo mvngdwk rekudw nga koanv angv!” \p \v 23 Vbvrikunamv bunugv apum lo tvvka minsu toku bunugv lokv yvvdw vbv ritv tvdunv vla. \s Kaiyachoknam gv lvgabv larmisinam \p \v 24 \x - \xo 22:24 \xo*\xt Mt 18:1; Mk 9:34; Lk 9:46\xt*\x*Lvbwlaksu vdwv bunugv arwnglo larmi sinyato bunugv lokv yvv yadw kaiyachok nvgobv riji kunv vla. \v 25 \x - \xo 22:25,26: \xo*\xt Mt 20:25-27; Mk 10:42-44\xt*\x*Jisu bunua minto, “Pwknvyarnvnyi chimanv vdwgv Dvbv ngv bunugv nyi vdwa kaiyadunv, okv dvbv vdwv ‘Nyi vdwgv ajin’ vla amina gakdu. \v 26 \x - \xo 22:26 \xo*\xt Mt 23:11; Mk 9:35\xt*\x*Vbvritola so gv rinam si nonu gvlo doomare; vmabvya, nonu gvlo kaiyachok jinv ngv mvnwngnga miangyachok nvgobv rire okv rigvnv gubv rijinv pakbu aingbv rirungre. \v 27 \x - \xo 22:27 \xo*\xt Jn 13:12-15\xt*\x*Yvvla kainv, dvdubv vla dootungnv angv re vmalo ninyia jirianv angv re? Dootungnv angv, v rung. Vbvritola nonu gvlo ngo jirianv angv aingbv ridu.” \p \v 28 Ngo gv hirukaya kolo nonu nga lvkobv doomwng gvto; \v 29 okv ngoogv Abu nga rigv dubv jinam aingbv ngo nonua jidunv. \v 30 \x - \xo 22:30 \xo*\xt Mt 19:28\xt*\x*Nonu ngoogv Karv lo dvgianvnv lo doopv tvla dvriku okv tvngriku, okv Dvbv dogianvnv lo doopv tvla Israel gv nyi haalung vring gola anyia rigv reku. \s Jisu Pitar gv mvvse nga mincho jitoku \r (Mt 26:31-35; Mk 14:27-31; Jn 13:36-38) \p \v 31 “Saimon, Saimon! Tvriato! Uyu hv nonu mvnwngnga rika dubv vla rinv nvnga naagv nyibv, alvmanv lokv alv nvnga naapin sidubv vla, rongo rinv nyi ako gv aam-tami a amsok-misok lokv naapin sunam aingbv. \v 32 Vbvritola ngo nonugv lvgabv kumpvnv, Saimon, no gv mvngjwng ngv ngooma dubv. Okv vdwlo no nga dakrwk rikudw no noogv boru vdwa abwk mola kuka.” \p \v 33 Pitar mirwksito, “Ahtu, ngo nam lvkobv patwk tumjeka sida jeka reming gvdubv mvngpvla doodunv!” \p \v 34 “Pitar nam ngo mindunv,” Jisu minto, “Siyunyi rokpu v kokma dwbv no ngam chimapvnv vla lvomgo minre.” \s Morko gvnvnv, Riokse, okv Kochak \p \v 35 \x - \xo 22:35 \xo*\xt Mt 10:9,10; Mk 6:8,9; Lk 9:3; 10:4\xt*\x*Vbvrikunamv Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa tvvkato, “Ngoogv nonua morko gvnvnv, gvgianvnv vmalo lvsup jimabv vnglin mori hoka ogu chiimanvgo doopire?” \p “Oguka ma” bunu mirwkto. \p \v 36 “Vbvritola vjak,” Jisu minto, “Yvvdw morko gvnvnv vmalo gvgianvnv doodunv ung naarung toku laka; okv yvvdw riokse dooma dunv hv ninyigv vji laklwk a pioktola ako rvvla kuka. \v 37 \x - \xo 22:37 \xo*\xt Aij 53:12\xt*\x*Ngo nonua mindunv Darwknv Kitaplo mindu, ‘Nw rimur nvgv gungnying nga gvvria jito,’ vnam ngoogv lvga ngv jvjvbv aarung reku, ogulvgavbolo ngoogv lvga nga lvknam v jvjv bv rilin reku.” \p \v 38 Lvbwlaksu vdwv minto, “Kaatoka! Ahtu, So si riokse sonyi go doopv!” \p “Hv chipvku!”\f + \fr 22:38 \fr*\ft Hv chipvku\ft*\ft Vmalo\ft*\fqa Sogv chinamso\fqa*\f* nw mirwk toku. \s Jisu Olib Moodw gv aolo kumtoku \r (Mt 26:36-46; Mk 14:32-42) \p \v 39 Jisu pamtv nga vngyula vngtoku, ninyigv kvvlo gv vngchingbv, Olib Moodw lo; okv lvbwlaksu vdwv ninyia lvkobv vngto. \v 40 Vdwlo nw dooku hoka vngchi tokudw, nw bunua minto, “No pokayarka kolo ngoolwk madubv kumto laka.” \p \v 41 Vbvrikunamv nw bunua mego adubv vngyu dvla vlwng ngv kongchi dubv rikulo vngla nw lvbwng v kumpvto okv kumtoku. \v 42 “Abu” nw minto, “No mvngdu boloka, hinching gv koobu sam ngo gvlokv naapak jilabv. Ngoogv mvngnam bvma vbvritola noogv mvngnambv rilaka.” \v 43 Nyidomooku tolokv nyidogindung go ninyi gvlo aalwkto okv ninyia ridurto. \v 44 Achialvbv mvngdwk laila nw kadwk yayabv kumto; ninyigv haar hv oyi jvbv kvdw lo sarluto.\f + \fr 22:44 \fr*\ft Megonv kitaplo bases 43-44 sii omado\ft*\f* \p \v 45 Kumku lokv taprap lakula, nw lvbwlaksu vdwgv dookulo aakur toku okv bunua yupngakla doodubv kaapa toku, mvngdwk hv bunua dwkyup gvdubv. \v 46 Nw bunua minto, “Ogubv nonu yupmin dunv? Gudungla kumla dootoka nonu gwngka kolo ngoolwk madubv.” \s Jisunyi naatung kunam \r (Mt 26:47-56; Mk 14:43-50; Jn 18:3-11) \p \v 47 Jisu gv raadung rilo nyipam go aalwkto, Judas, lvbwlaksu vring gola anyi lokv akonv aagvto. Nw Jisu gvlo chaato okv ninyia moopupto. \v 48 Vbvritola Jisu minto, “Judas, moopup akolo no Nyia Kuunyilo nga koa duku nvri?” \p \v 49 Vdwlo Jisunyi hoka lvkobv rinv vdwv ho gv ritv nama kaapa gvrila Jisunyi tvkato, “Ahtu ngonu ngonugv riokse lokv rirap svgo bri?” \v 50 Okv bunugv lokv akonv nyibu Butvyachok nvgv nyira nga nyarung rungbik ha palu toku. \p \v 51 Vbvritola Jisu minto, “So gotoku!” Nw nyi angv gv nyarung nga mvsit to okv ninyia mvpu toku. \p \v 52 Vbvrikunamv Jisu nyibu butvnv vdwa okv Pwknvyarnvnaam lo dakria nvgv nyigam vdwa okv nyiga vdw yvv ninyia naabv aanv vdwa minto, “Nonuno ngam Pvbv agumlo rinv nyi aing gubv, riokse okv daadwng bvngla aapvi? \v 53 \x - \xo 22:53 \xo*\xt Lk 19:47; 21:37\xt*\x* Ngo Pwknvyarnvnaam lo loki a nonua lvkobv rebwngto, okv nonuno nga naatung dubv rikw mato. Vbvritola kanv gv gwlwk v rigvdogvri so, si nonugv ridw vku.” \s Pitar Jisunyi chimakv vkunam \r (Mt 26:57-58,69-75; Mk 14:53-54,66-72; Jn 18:12-18,25-27) \p \v 54 Bunu Jisunyi naatung toku okv ninyia Nyibu Butvyachok nvgv naam lo vnggv toku; okv Pitar mego adubv vngming gvto. \v 55 Kvba baaku naam gv adar lo vmv nga parto, okv Pitar hum dooyumnv vdwa doomwng gvto. \v 56 Vdwlo paknv akonv ninyia vmvlo doodubv kaapa tokudw, nw kaagap lalato ninyia okv minto, “So nyi angv si ka Jisu gv rikulo reming gvnv!” \p \v 57 Vbvritola Pitar hum miasuto, “Nyimv angv, ngo ninyia chimaka nvgo!” \p \v 58 Achukgo ayungjvma nga nyi akonv Pitarnyi kaachinto okv minto, “No ka bunugv lokv akonv!” \p Vbvritola Pitar mirwkto, “Nyi angv, ngo ma!” \p \v 59 Okv ayungjvma gv kochinglo nyi akonv ninyia minggap lala la minto, “Nw Jisunyi riming gvnv ngv vnam so mvngbwk masego kaama ogulvgavbolo nw ka Galili gv nyi go!” \p \v 60 Vbvritola Pitar mirwkto, “Nyi angv, no ogu gonyi mindudw ngo chima!” \p Vjakgobv, ninyigv vbv mindung rilo, rokpu v koktoku. \v 61 Ahtu kaitkarto okv Pitarnyi kaagapto, okv Pitar mvngpa toku Ahtu gv ninyia minam a, “Siyu gv ayulo rokpu v kokma dwbv no nga chima vla lvom go minre.” \v 62 Pitar agumbv vngtoku okv achialvbv mvngdwkla kaptoku. \s Jisunyi nyarjinam okv dvngkunam \r (Mt 26:67-68; Mk 14:65) \p \v 63 Jisunyi kaayanv nyi vdwv ninyia minjikminbikto okv ninyia dvngto. \v 64 Bunu ninyia nyik a putumto okv ninyi tvkato, “Yvvla nam dvngnv ngv? Mvngjwk kaato!” \v 65 Okv bunu ninyia nyarjikau gaam vkv awgo minto. \s Jisunyi kvba baakulo daklin monam \r (Mt 26:59-66; Mk 14:55-64; Jn 18:19-24) \p \v 66 Vdwlo bunu aato kudw, nyiga vdwv, nyibu butvnv vdwv, okv Pvbv tamsarnv vdwv lvkobv kaarwksuto, okv Jisunyi kvba vdwgv kaagialo daklin motoku. \v 67 Bunu minto, “Ngonua mintamto, no Kristo rungre?” \p Nw mirwkto, “Ngo nonua mintam jvka, nonu ngam mvngjwng mare; \v 68 Okv ngo nonua tvu sego tvka jvka nonu mirwk simare. \v 69 Vbvritola vjak lokv Nyia Kuunyilo ngv kaiyachoknv Pwknvyarnv gv lakbiklo dooreku.” \p \v 70 Bunu mvnwngngv mintoku, “Vbvrikunamv, no Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvre?” \p Nw bunua mirwkto, “Nonu gv minam hv ngo.” \p \v 71 Okv bunu minto, “Ngonu kvvbi gungnying yago mvngkuma! Nw ogugo minpvdw ngonu tvvgap tokubv!” \c 23 \s Jisunyi Pilot gvlo boolwk kunam \r (Mt 27:1,2,11-14; Mk 15:1-5; Jn 18:28-38) \p \v 1 Nyi mvnwngngv gudungto okv Jisunyi Pilot gv dookulo aagv toku. \v 2 Hoka bunu ninyi gungnying lwkrapto “Ngo so nyi sum ngonugv nyi vdwa rimur gvdubv Dvbvyachoknyi lampu jima bvkv vla okv nw atu v Kristo, okv Dvbv gubv minsu dubv naatung pvnv.” \p \v 3 Pilot ninyia tvkato, “No Jius vdwgv Dvbv ngvre?” \p “No mingvnyibv,” Jisu mirwkto. \p \v 4 Vbvrikunamv Pilot Nyibu butv vdwa okv nyipam vdwa minto, “Ngo so nyi sum rimur rinam go mapama.” \p \v 5 Vbvritola bunu tvvmabv abuyayabv minto, “Judia lo nw gv tamsar kolo nyi vdwa yalung durap moto. Nw Galili lo rirapto okv alo gvngv si rilwk dukunv.” \s Jisunyi Herod gvlo boolwk jitoku \p \v 6 Vdwlo Pilot hum tvvpa tokudw, nw tvkato, “So nyi si Galili lokv nyi ngvre?” \v 7 Vdwlo Pilot Jisu nyi Herod gv rigvnam mooku lokv vla chinto kudw nw Jisunyi Herod gvlo vngmuto, ho gv dw lo Herod Jerusalem lo dootato. \v 8 Vdwlo Herod Jisunyi kaato kudw nw achialvbv himputo, ogulvgavbolo nw Jisu gv lvga nga tvvpato okv kvvlo gv lokv ninyia achialvbv kaanwngla dooto. Nw Jisu nyi lamrwpadubv mvnam rinam go kaanvpv vla dvminla dooto. \v 9 Vkvlvgabv Herod Jisunyi achialvbv tvula tvkato, vbvritola Jisu mirwk sima toku. \v 10 Nyibu butvnv vdwv okv Pvbv tamsarnv vdwv aanwk yayala Jisunyi achialvbv gungnying lwkto. \v 11 Herod okv ninyigv sipai vdwv Jisunyi nyarjikaola mvritto; vbv mvgvrila bunu ninyi alvnv vji go pilwkto okv Pilot gvlo vngkur motoku. \v 12 So gv alu lokv Herod la Pilot bunyi ajin minsu toku; kvvlo bunyi anyi hv nyiru minsito. \s Jisunyi simu dukubv minkunam \r (Mt 27:15-26; Mk 15:6-15; Jn 18:39—19:16) \p \v 13 Pilot Nyibu butvnv vdwa, nyiga vdw, okv nyi vdwa gokkumto, \v 14 okv bunua minto, “Nonu so nyi sum ngoogvlo aagvpv, okv nw nyi vdwa rimur gvdu vla. Vjak, okv ngo nonugv kaaku so ninyia jwngkadaka toku, okv ngo ninyia nonugv minam gungnying akoka mapa yama. \v 15 Herod ka ninyia rimur go mapa mato vkvlvga nw ninyia ngonu gvlo jikur duku. Ninyi mvkidubv rimur ako ka mapama. \v 16 Vkvlvgabv ngo ninyi senyak pala mvrit mogvrila okv ninyi vngmu reku.”\f + \fr 23:16 \fr*\ft Megonv kitaplo bars 17 sum lvktamdu: \ft*\fqa Vngbodvnam Pumja ngv rirap dwkibv Pilot gvlo vkvnv ribwng namgo dooto patwklo tumnam nyi vdwlokv akonyi nyi vdwgv koonam anga anyubv limu dukubv\fqa*\ft (Kaatoka Mk 15.6) \ft*\f* \v 17 Vngbo dvmin pumja alu lori gv dwkia Pilot bunugv lvgabv patwklo tumla vnam nyi ako limu dukunv. \p \v 18 Nyipam lokv nyi mvnwngngv achialvbv gokla minto, “Ninyia mvkito! ngonugv lvgabv Barabasnyi limu toku!” \v 19 Barabasnyi patwk tumla vvpvto Pamtv arwnglo yalung dula gwngrw gwkunam lvgabv. \p \v 20 Pilot Jisunyi limu dukubv mvngto, vkvlvgabv nw nyipam vdwa lvko alvbv mindvto. \v 21 Vbvritola bunu gokkorla minto, “Ninyia Daapolo takkito! Ninyia Daapolo takkito!” \p \v 22 Pilot bunua lvom nvbv minto,, “Vbvritola nw ogu rimur go ripvla? Ngo ninyia mvki dubv ogu ka rimur go mapa yama! Ngo ninyia svnyak pala mvmu gvrila okv ninyia topu reku.” \p \v 23 Vbvritola bunu Jisunyi Daapo lo takki rungto ka vla bunugv gaam v gamtvyayabv gokbwngto, okv goknyung nga bunu gokjik toku. \v 24 Vkvlvgabv Pilot bunugv mingkubv Jisunyi lvklin jitoku. \v 25 Nw bunugv koonam nyi yvvdw yalung dukulo gwngrw gwto la patwk tumnam angaka topu jitoku, okv nw Jisunyi bunu gvlo laklwk jitoku bunugv mvngwngbv rimu dukubv vla. \s Jisunyi Daapo lo takki kunam \r (Mt 27:32-44; Mk 15:21-32; Jn 19:17-27) \p \v 26 Sipai vdwv Jisunyi vnggv toku, okv bunugv vngdungrilo, bunu Sairene lokv nyi ako aminv Saimon vnamgo mooku lokv pamtv bv aatv nvgo vngrwk sito. Bunu ninyia naatungto, Daapo nga nw gvlo joopvto, okv nw bakla Jisu kochinglo vngming gvdubv mvtoku. \p \v 27 Okv nyi vdwv achialvbv twngtv bv ninyia vngming gvtoku; bunu lokv nyi kvgunv anvnyimv vdwv nw gv lvgabv kapnv okv dwknv vdwv. \v 28 Jisu bunua dakrwkto okv minto, “Jerusalem gv anvnyimv vdwa! Ngo gv lvgabv kapyo ka, vbvritola nonu atugv lvgabv okv nonugv kuu vdwgv lvga bvyaka. \v 29 Vkvnv alu v aariku vdwlo nyi vdwv minreku, ‘Vdwgo gamdak dukunv yvv anvnyimv vdwloka kuu dooka manv, yvvka anga bvngka manv, yvv bunua soocha manv!’ \v 30 \x - \xo 23:30 \xo*\xt Hos 10:8; Nyikrw 6:16\xt*\x* V alu vna vdwlo nyi vdwv moodw ditv am minre, ‘Ngonua gijap labv!’ okv dichingnv vdwa, ‘Ngonua girum labv!’ \v 31 Vdwlo singnv ngv yajila leelak rilo vbv ritv kunv, vdwlo singku bolo ogubv rirekudw?” \p \v 32 Rimurnv nyi anyi goka Jisu nyi lvkobv mvkidubv vla vnglin gvdvto. \v 33 Vdwlo bunu “Dumku” vnam mooku gulo aalwk tokudw hoka bunu Jisunyi Daapo lo takki toku, okv rimurnv anyi aka, akonyi ninyigv lakbik tangvlo okv akonyi ninyigv lakchi tangvlo. \v 34 \x - \xo 23:34 \xo*\xt Miri 22:18\xt*\x* Jisu minto, “Abu! bunugv rimur a mvngnga laka, bunu chima bunu ogugo ridudw.”\f + \fr 23:34 \fr*\ft Megonv kitaplo doomado \ft*\fqa Jisu minto, “Abu! bunugv rimur a mvngnga laka, bunu chima bunu ogugo ridudw.” vnam vdw si\fqa*\f* Bunu ninyigv vji a amin chinkala baakminsuto \v 35 \x - \xo 23:35 \xo*\xt Miri 22:7\xt*\x*Nyi vdwv kaadung nyato vdwlo Jius nyi ringnv vdwgv ninyi nyarjikao mvri-hoka: “Nw kvvbi ha ringdu; nw atubongv ringsu momuto nw Pwknvyarnv gv gaknam Kristo ngvbolo!” \p \v 36 \x - \xo 23:36 \xo*\xt Miri 69:21\xt*\x* Sipai vdwvka ninyi nyarjikao dvto: bunu nw gvlo chaato okv ninyi opo vkv jito, \v 37 okv minto, “No Jius gv Dvbv ngvbolo no atuv ringsu laka!” \p \v 38 Ninyigv aolo svbv lvkla vvpvto: “So si Jiu vdwgv Dvbv ngv.” \p \v 39 Hoka daapolo takdala takpvnam nyi rimurnv akonv ninyia nyarjito: “No Kristo malare? No atuv ringsu tvka okv ngonua ka!” \p \v 40 Kvvbi akonv ninyi yamla minto “No Pwknvyarnvnyi busu malare? Nw gv rinam apiabv no ka paadu. \v 41 Ngonugv si rijik kv ogu lvga vbolo ngonu ogugo ripvdw um ngonu paadu; vbvritola nw ogu rimur goka rima.” \v 42 Okv nw Jisu nyi minto, “Ngam mvngpa labvka, Jisu, vdwlo no Dvbv gubvrila aari kunyi!” \p \v 43 Jisu hum minto, “Ngoona milv jidunv selu gv lokv no nga lvkobv nyidomooku tolo doore.” \s Jisu gv sikunam \r (Mt 27:45-56; Mk 15:33-41; Jn 19:28-30) \p \v 44 Doonyi chaato bv ritoku ho doonyi v nyiku mato okv mooku mvnwngngv gumta aom go kanvla dootoku; \v 45 \x - \xo 23:45 \xo*\xt Mog 26:31-33\xt*\x*okv Pwknvyarnv naam gv vji rvdala vvpv namv taknyi gubv takpin suto. \v 46 \x - \xo 23:46 \xo*\xt Miri 31:5\xt*\x*Jisu gamtv rungbv gokla kapto, “Abu! Noogv laak lo ngoogv yalu a laklwk dukunv!” Nw vla minto okv sitoku. \p \v 47 Sipai nyigam angv ogugo ripvdw um kaatoku okv nw Pwknvyarnvnyi hartvla minto, “Jvjvbv nw alvnv nyi go!” \p \v 48 Vdwlo nyi vdwv hoka dookumnv vdwv ogugo ripv kudw kaanam dvdv nga kaatokula, bunu mvnwngngv naam bv vngtoku, mvngdwk laila bunugv hakwng a kisu nyato. \v 49 \x - \xo 23:49 \xo*\xt Lk 8:2,3\xt*\x*Yvvbunudw Jisu nyi nyidum tungnyibv chinto kudw, anvnyimv Galili lokv ninyi vngming gvnv vdwv, adulo daktola kaaria nyatoku. \s Jisunyi nyibung riikunam \r (Mt 27:57-61; Mk 15:42-47; Jn 19:38-42) \p \v 50-51 Hoka Josep vnam nyi ako dooto nw Judia gv banggu, Arimatia lokv. Nw alvnv nyi go, mvngdwnam nyi go, nw Pwknvyarnv gv Karv gv aanama kaayala doonvgo. Nw kvba baanv gv nyi ako bv rijvka, nw bunugv minbwk nama okv rinam a tolwk mingv mato. \v 52 Nw Pilot gv dookulo aato okv Jisu gv svma nga kooto. \v 53 Vbvrikunamv nw svma nga naalu toku, hum alvrungnv vji jebor v kvlap toku, okv um vlwnglo runglwknam nyibung svma lwkkw manam guloka joolwkla vvpv toku. \v 54 Ho alu v Gumpualu alu bv ritoku, okv Jius doonualu hv loorap tvvtoku. \p \v 55 Galili lokv anvnyimv Jisu nyi vngming gvnv vdwv Josepnyi lvkobv vngtoku okv nyibung nga okv Jisugv svma ayak a oguaingbv hoka lwkpvdw hum kaatoku. \v 56 \x - \xo 23:56 \xo*\xt Mog 20:10; Det 5:14\xt*\x*Vbvrikunamv bunu naam bv vngkur toku okv nampunv vkv mvpvripv toku svma ayak gv lvgabv. \p Pvbv gv minkubv, Jius doonu alu lo bunu doonu nyatoku. \c 24 \s Turkurkunam \r (Mt 28:1-10; Mk 16:1-8; Jn 20:1-10) \p \v 1 Vjwngalu gv arukamchi bv anvnyimv vdwv nyibung lo vngto, bunugv mvnam nampunv vkv bvngla ila. \v 2 Nyibung agv aaku vlwng nga ngora rodubv bunu kaapa toku, \v 3 vkvlvgabv bunu arwnglo aatoku vbvritola bunu Ahtu Jisu gv svma nga kaapa kumato. \v 4 Bunu hum abwk kumabv hoka daktoku, lamdubv nyi anyigo achialvbv ungnv vji gvnv vkv bunu gvlo daklwkto. \v 5 Anvnyimv vdwv, achialvbv busu laila bunu kwdilo guplwk toku, nyi anyiv anvnyimv vdwa svbv minto, “Turkunv nyi anga sinv vdwlo nonu ogubv kaakar dunv? \v 6 \x - \xo 24:6 \xo*\xt Mt 16:21; 17:22,23; 20:18,19; Mk 8:31; 9:31; 10:33,34; Lk 9:22; 18:31-33\xt*\x* Nw si dooma; nw turrap roku. Galili lo nw gv riri hoka nonua ogugo nw minpvdw hum mvngpa toka: \v 7 ‘Nyia Kuunyilo nga rimurnv nyi vdwgv laak lo laklwk reku, hum daapo lo takki reku, okv alu loum kochingbv turkur reku.’” \p \v 8 Vbvrikunamv anvnyimv vdwv nw gv minam a mvngpa toku, \v 9 nyibung lokv vngkur toku, okv ogumvnwngnga lvbwlaksu vring gola akin vdwa minpa toku okv kvvbi mvnwng haka. \v 10 Anvnyimv vdwv Meri Magdalene, Joana, okv Jems gv anv Meri; bunu okv bunua vngming gvnv kvvbi anvnyimv vdwvka ogu mvnwng sam apostol vdwa minpa toku. \v 11 Vbvritola apostol vdwv anvnyimv vdwgv minam si minamminsubv mindu nvgo vla mvngtoku, okv bunu anvnyimv vdwa mvngjwng mato. \v 12 Vbvritola Pitar dokrap toku okv nyibung bv joktoku; nw gublwk toku okv vji kvlap kvchap nvnv jebor a kaapa nyumtoku okv ogu ka kaama toku. Vbvrikunamv ogugo ripv kudw hum lamrw palaku nw naam bv vngkur toku.\f + \fr 24:12 \fr*\ft Megonv kitaplo bars 12 si doomado\ft*\f* \s Emmaus lo vngkar kunam \r (Mk 16:12-13) \p \v 13 Ho gv alu akin hoka Jisunyi riming gvnv anyigo nampum aminv Emmaus vnamlo vngdubv vla vngdungto, hv Jerusalem lokv adu v kilomitar vring gola akin gubv rito, \v 14 Okv bunu ogugo ripv kudw ho mvnwng gv lvga nga raamisito. \v 15 Vbv bunu raami sula okv mimi surilo Jisu nyi atu v bunugv nvchilo aanwkto okv bunua lvkobv vngming gvto; \v 16 bunu ninyia kaato, vbvritola ninyia kaabwk mato. \v 17 Jisu bunua minto, “Ogugola, nonugv vngying dula raami svgv dvnammv?” \p Bunu mvngdwk dula, dakbwngto. \v 18 Bunugv lokv akonvgv aminv Kleopas vnam hv ninyia tvvkato, “No Jerusalem so kaalwkbv aanv vmwngre sogv lonyi loum sokv ogu rinama chima dunv?” \p \v 19 Nw tvvkato, “Ogu gula?” \p Bunu mirwkto, “Najaret lokv Jisunyi rinam mamnv,” “So nyi angv si nyijwk go nw Pwknvyarnv nyila okv nyi mvnwngnga mvngpu dubv rila, ninyigv rinam minam mvnwngngv jwkrw doonv gubv okv kairungnv nyijwk gubvrila kaatam toku. \v 20 Ngonugv nyibu butvnv vdwv okv rigvdogvnv vdwv ninyia mvki tuku vla laklwk la lvklin jitoku, okv ninyi daapolo takki toku. \v 21 Okv ngonu ninyia Israel am ringlin laji kunv vla mvngtin nyato! hum mvnwng am mimabv, vbvrikunamv silu si alu loum dukunv. \v 22 Anvnyimv megonv ngonua lamrwpamupv; bunu doonyi nyika dubv nyibunglo vngto, \v 23 Vbvritola ninyigv svma nga kaapama. Bunu vngkorla mintoku bunu nyikrw bv nyidogingdung vdwa kaapvnv ho vdwv nw turkur pvkunv vla bunua mintam toku. \v 24 Ngonugv lokv megonv nyibunglo vngla kaanam v anvnyimv vdwgv minam rungbv kaapatoku, vbvritola bunu ninyia kaapa mato.” \p \v 25 Vbvrikunamv Jisu bunua mintoku, “Vdwgo nonu pvcha dukunv, nyijwk vdwgv minam a nonu mvngjwng dubv tapv dunv! \v 26 Hv Kristo ninyigv yunglit lo aanam lvgabv hinching chingma svngvri?” \v 27 Okv Jisu ninyigv lvgabv Darwknv Kitap mvnwnglo Moses gv kitap lokv minrapla nyijwk vdwgv lvknam lobv minpv nama bunua minbwk jitoku. \p \v 28 Bunugv nampum vnglwkjiku gv nvchilo bunu vngrilo Jisu vbv ritoku nw adubv vngtv dvnv aingbv; \v 29 Vbvritola bunu ninyia mintung gvrila, minto, “Ngonua lvkobv doomwng gvlaka; alu v tungtv yanv vngro pvku okv si kanv putv duku.” Vkvlvgabv nw doomwng gvdubv vla bunua vngming gvtoku. \v 30 Nw bunua lvkobv dvmwng gvdubv vla dootung toku, vtwng nga naatoku, okv bokta doolwk dubv minto; vbvrikunamv nw vtwng nga pintung toku okv bunua jitoku. \v 31 Vbvrikunamv bunugv nyik v nyiktar toku okv bunu ninyia kaachin toku, vbvritola nw bunugv kaaku lokv nyetoku. \v 32 Bunu mimisuto, “Lamtvlo nw gv ngonua gaam raarilo okv Darwknv kitap a minbwk jirilo ngonua vmv gunam jvbv rimapvi?” \p \v 33 Bunu vjakgobv gudungto okv Jerusalem lo vngkur toku, hoka bunu lvbwlaksu vring gola akin a paami sutoku kvvbi vdwa lvkobv doobam sidubv \v 34 okv minto, “Ahtu jvjv bv turrap rungpvku! Nw Saimon nyika kaarwk supv!” \p \v 35 Nyi anyiv lamtvlo ogugo ripv kudw hum bunua minpa jitoku, okv Ahtu gv vtwng nga pintung rilo bunu oguaing bv kaachin pvkudw humka. \s Jisu ninyigv lvbwlaksu vdwa kaarwk sitoku \r (Mt 28:16-20; Mk 16:14-18; Jn 20:19-23; Nyim 1:6-8) \p \v 36 Vdwlo anyi gv sum mintam rilo, lamdubv Jisu atubongv bunugv dookulo daklwk toku okv bunua minto, “Nonu gvlo mvngpu v lvkobv doolaka.”\f + \fr 24:36 \fr*\ft Megonv kitaplo doomado \ft*\fqa okv bunua minto, “Nonu gvlo mvngpu v lvkobv doolaka\fqa*\f* \p \v 37 Bunu achialvbv lamrwpatoku bunu vram go kaadunv vla mvngto. \v 38 Vbvritola nw bunua minto, “Nonu ogubv lamdunv? Ogubv so gv mvngjwng manamv nonugv haapoklo aapvnv? \v 39 Ngoogv lvpa okv ngoogv laak am kaatoka okv kaakato si ngo kuna. Ngam mvsit toka, okv nonu chinreku, nonugv ngam kaanam aingbv vram v adwnayak okv loobung gvma doonv.” \p \v 40 Nw vbv mintam toku okv nw gv lvpa okv nwgv laak am bunua kaatam toku.\f + \fr 24:40: \fr*\ft Megonv kitaplo doomado bars 40 ngv\ft*\f* \v 41 Bunu vjaklodvbv mvngjwng nyuma toku, bunu achialvbv mvngpubv okv lamrwpanam bv ritoku; vkvlvgabv nw bunua tvkato, “Nonu so dvse go dooma lare?” \v 42 Bunu ninyia ngui nunv go jito, \v 43 hum nw naagvrila okv bunugv kaakulo dvtoku. \p \v 44 Vbvrikunamv nw bunua mintoku, “So gv sum ngoogv nonua lvkobv riri hoka minam v: ngoogv lvga mvnwngnga Moses gv Pvbv lo lvkpv, nyijwk vdwgv lvknam loka okv mirimimpak minam loka v jvjvbv aarung jinv.” \p \v 45 Vbvrikunamv nw bunugv haapok a Darwknv Kitap a chimu dukubv mvkok toku, \v 46 okv bunua minto, “So svbv lvkpvnv: Kristo hingching chirungre okv alu loum kochinglo sinam lokv turrap reku, \v 47 okv ninyigv amin lokv mvngdin okv rimur a mvngnga kunamgv doin a Jerusalem lokv rirap laila, mooku mvnwnglo japgo reku. \v 48 Nonu kuna so vdw sum mingo yajikunv. \v 49 \x - \xo 24:49 \xo*\xt Nyim 1:4\xt*\x*Okv ngo Atu v ngo Abu gv milv nama nonu gvlo jilu jire. Vbvritola nonu pamtv lo kaayala doorung laka aotolokv jwkrw v nonu gvlo aalwkma dvdvlobv.” \s Jisunyi Nyidomooku bv naacha kunam \r (Mk 16:19-20; Nyim 1:9-11) \p \v 50 \x - \xo 24:50 \xo*\xt Nyim 1:9-11\xt*\x*Vbvrikunamv nw bunua pamtv agum lo lingv toku Betani jebv adu lo, hoka nw ninyigv laak v idungto okv bunua boktalwkji toku. \v 51 Nw bunua aya jidung dvla, nw bunua vngyu toku okv nyidomooku\f + \fr 24:51 \fr*\ft Megonv kitaplo doomado\ft*\fqa okv nyidomooku bv naacha toku\fqa*\f* bv naacha toku. \v 52 Bunu ninyia kumtoku okv Jerusalem bv vngkur toku, kairungbv mvngpu puingla, \v 53 okv bunugv rinam doonam mvnwngnga Pwknvyarnvnaam lo Pwknvyarnvnyi umbonyikv vla relwkdoolwk toku.