\id ACT Tagin: Bible Translation 1st Edition \ide UTF-8 \ide Unicode (UTF8) \h Nyingnam \toc1 Apostol vdwgv NYINGNAM \toc2 Nyingnam \toc3 Nyim \mt2 Apostol vdwgv \mt1 NYINGNAM \imt Mintamchonam \ip \bk Apostol vdwgv Nyingnam \bk* vnam kitap si \bk Luk gv alvnv Gamlv lvktong ngv\bk*. Si kainv risvvngsv nga mimpado oguaingbv kvvlo gv Jisunyi riming gvnv vdwa, Darwknv Dow gv, rigvnam lokv alvnv Gamlv nga japgo karmunamv “Jerusalem hoka, Judia okv Samaria mvnwng ho, okv sichingmooku gv ataranya lo” (1.8). Soogv higu si Kristan rirap kunam lvkwnglo oogv Jius nyi vdwgv pingkolo richo kunamv okv mvngjwng ngv sichingmooku so aanya kunamv. Lvknv vka mvngjwng toku lvkpvku ninyigv lvknam am kaanv vdwv mvngjwng duku Kristan rinam si Roman mooku lokv gwngmi sunama, okv oogv Kristan mvngjwng namsi Jius mooku lo lingkunam. \ip \bk Nyingnam\bk* kitap si lvkdung jvngv lvkrw lvkpa pvkunam, baak aom gobv rilakunam, vv Jisu gv alvnv Gamlv nga mingkar kunam okv gvrja aka mvkunam lvkwnglo lvktoku: (1) atuake ho Jerusalem mooku lo kristan vdwv rirab kunam ho Jisu gv ao mooku bv Chaakunamv; (2) Palestin mooku lo aku akusibv minkar kunamv; okv (3) ho hoka kaiyasin bv Mediterranian gwngda gv adarai Rom mooku ho. \ip \bk Nyingnam\bk* kitap lo dinchinam angv Darwknv Dow gv rikunam vdwv, hv Pintikost alulo mvngjwngnv vdwlo jwkrw jilwkla rigvdogvnv vdwa gwlwk am jila gvrja nga alvbv rigvdogv mokunam vdwa mimpadu. Kvvlo gv richodochonv kristan vdwgv doin vdwa lvkrwlvkpa jila vvpv jidu, okv \bk Nyingnam \bk* kitap so lvkpvnam dvdvlo kaapado ho jwkrw gv doina mvngjwngnv vdwgv rinamdoonam lo okv gvrja vdwgv akin minsukunam lokv. \iot Arwng lokv darlinnam \io1 Tvvyakaria nvgv ripv kunam \ior (1:1-26)\ior* \io2 a. Jisu gv minyungminya bv gamki kunam okv milvnam \ior (1:1-14)\ior* \io2 b. Judas gv ritungnga ripwngrinya jikunv\ior (1:15-26) \ior* \io1 Jerusalem lo tvvriakarianv \ior (2:1—8:3)\ior* \io1 Judia okv Samaria lo tvvriakarianv vdwv \ior (8:4—12:25) \ior* \io1 Paul gv kudungkua rinam \ior (13:1—28:31)\ior* \io2 a. Atuake lo Missionari vngkarnam \ior (13:1—14:28) \ior* \io2 b. Jerusalem lo vngkumnam \ior (15:1-35) \ior* \io2 c. Lvnyinvbv missionari vngtin kunam \ior (15:36—18:22) \ior* \io2 d. Lvum nvbv missionari vngkunam \ior (18:23—21:16) \ior* \io2 e. Jerusalem, Kaisaria okv Rom lo Paul patwk dookunam \ior (21:17—28:31) \ior* \c 1 \p \v 1 \x - \xo 1:1 \xo*\xt Lk 1:1-4 \xt*\x* Pakmisinam Tiopilas: \p Ngoogv lvktulwkke lwknam kitap lo ngo Jisu gv ogumvnwng rinam okv minam ninyigv atukalu ho rinama lvkpvnv \v 2 ninyi nyidomooku chaatv madvbv alulo. Ninyigv chaama dvbv, Hv kaatamritamla Darwknv Dow jwkrw lokv ninyigv Apostol gobv darlin kunam nyi vdwa. \v 3 Vkvgv siro kunam kochingso alu champi go ogolo lamtv lo hv nyi vdwa kaarwksuku nama ho hv turpvkunv vv nyi vdwa kaatam kunam. Bunu ninyia kaatoku, okv hv bunua lvkobv Pwknvyarnv gv Karv gv lvgabv japbam toku. \v 4 \x - \xo 1:4 \xo*\xt Lk 24:49 \xt*\x* Okv vdwlo bunu lvkobv aato kudw,\f + \fr 1:4 \fr*\fqa Vdwlo bunu lvkobv aato kudw; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa vdwlo hv bunua lvkobv doodung bvdw, \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa vdwlo bunua lvkobv hv dvdung bvdw. \fqa*\f* hv bunua so orto sum jitoku: “Jerusalem am vngyu mabv kv, vbvritola jwkrw lvgabv doyato ngoogv nonuam minpv nama, ngo Abu gv jwkrw milv nama. \v 5 \x - \xo 1:5 \xo*\xt Mt 3:11; Mk 1:8; Lk 3:16; Jn 1:33 \xt*\x* Jon isi lokv baptisma jito, vbvritola so lonyiloum so nonua Darwknv Dow lokv baptisma jire.” \s Jisu Nyidomooku chaakunam \p \v 6 Vdwlo Apostol vdwv Jisunyi kaarwk sikubvdw, bunu vdwv ninyia tvvkato, “Ahtu, no so vjakdadw suka Israel am Karv nga jikur dooku bvre?” \p \v 7 Jisu bunua minto, “Ridwvngdw ngv ngoogv Abu gv atubogv tujupkunamv, okv so si nonu lvgabv chinsvma vdwlo vv bunu ririkudw. \v 8 \x - \xo 1:8 \xo*\xt Mt 28:19; Mk 16:15; Lk 24:47,48 \xt*\x*Vbvritola vdwlo Darwknv Dowv nonu gvlo aaku bolo, no jwkrw doriku, okv no ngo gvbvku minjiyanv gobv ririku Jerusalem lo Judia mvnwnglo okv Samaria okv sichingmooku gv dotvr mvnwnglo mingo jinv gobv ririku.” \v 9 \x - \xo 1:9 \xo*\xt Mk 16:19; Lk 24:50,51 \xt*\x* Miro koching so ninyi nyidomooku naacha kunama ho vdwv kaaria toku, okv ho vdwgv kaanyung aku ninyia hapumv kaklum toku. \p \v 10 Bunu vdwv vjaklodvbv nyido tlo bv ninyigv chaanama roodungla kaaria kunamv, ogolokv nyi anyigo vji jipung kootola dvminmabv bunu vdwgvlo aala dakbamto \v 11 okv minto, “Galili nyi vdwv, ogulvgabv nonuno daktola nyidotolo kaadung dunv? Si Jisu si, nonugv lokv nyidomooku bv naacha kunama, nonu ninyia nyidomooku bv chaadubv kaaming gvnam aingbv nw vbvching lvkodv aakur reku.” \s Judas gv ritungnga ripwngrinya jikunv \p \v 12 Okv Apostol vdwv Olib gv Moodw lokv Jerusalem lo vngkur toku, hv pamtv lokv lvtw gobv aduto. \v 13 \x - \xo 1:13 \xo*\xt Mt 10:2-4; Mk 3:16-19; Lk 6:14-16 \xt*\x* Bunu banggu lo aachi toku okv ho vdwgv karchung dookulo chaachi toku: Pitar, Jon, Jems okv Andriu, Pilip okv Tomas, Bartolomiu okv Metiu, Alpius gv kuunyilo Jems, Saimon ringria kunv okv Jems gv kuunyilo Judas. \v 14 Bunu dookum nyato kumbwng nyala, anvnyimv vdwv okv Jisu gv anv Meri okv ninyigv boru vdwv lvkobv. \p \v 15 Alu lonyiloum koching ho mvngjwngnv vdwv doopamgo pamto, hokaku lwnggola chamnyi gubv, okv Pitarnyi japdubv daktoku. \v 16 “Ngoogv ajin vdwv,” hv minto, “Darwknv Dow lokv minamv darwknv kitapv jvjvbv aaduku, Dabid gv lokv, oogv Jisunyi booku nama chigudabianv Judas gv lvkwng lo mincho moodubv mvtoku. \v 17 Judas ka ngonugv apam lo ribamv, hv ngonugv kudungkua aba lo ribam kunam akobv darlin kunamv.” \p ( \v 18 \x - \xo 1:18,19 \xo*\xt Mt 27:3-8 \xt*\x* Judas gv alvmanv rijo morko paanama rongo rvvnv toku, ho rongo hoka ninyi atubongv hoksar sitoku; ninyi godit goitla okv ninyigv tangiv pokdik lintoku. \v 19 Jerusalem lo nyi doonv vdwv so sum tvvpa kunam, okv ho vdwgv atubogv gaam bv ho rongo nga Akeldama vla vdwv minkunam, Akeldama, minam si “Gwngrw Talwng Rongo.”) \p \v 20 \x - \xo 1:20 \xo*\xt Miri 69:25; Miri 109:8 \xt*\x* “Holvgabv soogv Miri kitap si vbv lvkpv pvku, \q1 ‘Oogv naam lo nyi akoka dookuma; \q2 Holvgabv vkvgv naamv arochoko duku.’ \m So si ka lvkpv duku, \q1 ‘Vbvmabvdv akonvka vkvgv risvdosv nga naariku.’ \p \v 21-22 \x - \xo 1:21-22 \xo*\xt Mt 3:16; Mk 1:9; Lk 3:21; Mk 16:19; Lk 24:51 \xt*\x*“Holvgabv, Ahtu Jisu gv turkur kunama, ho kaariatarianv akobv ngonu gvlo ribam rungdu kubv, hv nyi angv kvvlo lokv Ahtu Jisu ngonugv lvkobv vnggo karla Jon ninyigv baptisma gv doina japgo kari lokv\f + \fr 1:21-22 \fr*\fqa Jon ninyigv baptisma gv doina japgo kari lokv; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa Jon ninyia batisma jito. \fqa*\f* Jisunyi nyidomooku lo ngonugv pingko lokv laachama dvdv lobv riming gvnv gobv rirungpv lage.” \p \v 23 Vbvrikunamv, bunu vdwv nyi anyi gonyi mimpv toku: Josep, um Barsabbas vtoku (Justus bvka mintoku) okv Matias. \v 24 Vbvrikunamv bunu kumtoku, “Ahtu, no mvnwng gv mvngnama chindu, noogv gaklin pvvnam nyidum anyi sum ngonua kaatam bvka \v 25 Apostol aingbv ridubv Judas gv vngro kunam lokv, nyi ogolokvdw ho vngkunam.” \v 26 Vbvrikunamv bunu nyi anyia amin chingkw sito okv ako chincha namv Matiasnyi Apostol akobv chilin toku vringgola akinlo aapwng toku. \c 2 \s Darwknv Dowv aakunam \p \v 1 \x - \xo 2:1 \xo*\xt Leb 23:15-21; Det 16:9-11 \xt*\x* Vdwlo Pintikost aluv aakunamv, mvngjwngnv vdwv lvkobv dooku akin lo dookum toku. \v 2 Dvminmabv nyido gvngv doogumdoori ngv gumnam jvbv kai alvbv svdu duto, okv bunu vdwgv dooku naam lo dulwk toku. \v 3 Vbvrikunamv bunu ogu vmv mvriak taakar nam aingbv kaapatoku okv hoka akinakin lo mvsit karto. \v 4 Darwknv Dowv lvkobv ho mvnwng nga aaku namv Dowv kvvbi gaam aingbv japdu kubv bunua mvtoku. \p \v 5 Jerusalem lo Jius vdwv dookunamv, nyiamooku mvnwng lokv diringmooku mvnwng dormo nyi vdwv aakum toku. \v 6 Vdwlo bunu so svdua tvvpapvdw, nyi nyitwnggo aakum toku. Bunu mvnwng ngv yaa mvngtoku, ogulvgavbolo akinakin bv mvnwng ngv mvngjwngnv vdwa bunu atugv gaambv japdubv tvvtoku. \v 7 Mvngrimvngma okv kaasartabo mvngdukla bunu gokto, “So nyi japnv vdwv si Galili nyi jvbv! \v 8 Si oguaingbv, vbvrikunamv, ngonu mvnwng ngv ho bunua ngonugv atugv gaam nga japdubv tvvdunv? \v 9 Ngonu Partia lokv, Media, okv Elam; Mesopotamia lokv, Judia, okv kapadosia; Pontus okv Asia lokv gvngv, \v 10 Prigia lokv, okv Pampilia lokv, Ijipt okv Sairen nvchi Libya mooku lokv. Ngonu kvvgonv Rom lokv gvngv, \v 11 Jius okv Jentail judaism lo aakunv nyitwng anyiv, okv ngonu kvvgonv Kret okv Arabia lokv gvngv vjvka ngonu mvnwng ngv bunua ngoogv gaambv japdubv tvvdu Pwknvyarnv gv ogu kairungnv go rinam lvgabv!” \v 12 Lamnam okv mvngbwk mabv, bunu akonv akonyi tvvka minsuto, “Si ogu gubvri?” \p \v 13 Vbvritola kvvgonv mvngjwngnv vdwa giokw nyala, minto, “So nyi vdwv tvngkium nyapv!” \s Pitar gv Doin \p \v 14 Vbvrikunamv Pitar vringgola akin Apostol am lvkobv daktoku okv gamtv alvbv milinto bunua: “Okv yvvdw Jerusalem lo doonv vdwv nonu mvnwng ngv Jius aingbv ritoku, nga tvvriato okv klai ngo nonua mintodv si oguvdw. \v 15 So nyi vdwv tvngmanv, oguaingbv no mvngdudw; si arugv kia baje mvngchikdu. \v 16 Vmabvya, so si nyijwk Joel gv ogugo mingkunamv vvkv: \q1 \v 17 \x - \xo 2:17-21 \xo*\xt Jol 2:28-32 \xt*\x* ‘Pwknvyarnv minto, ogu gunyi ngo rirungre so sung ataranya alu lo: \q2 Ngoogv Dowa ngo mvnwng gv aolo pwlwk jire. \q1 Ngoogv doina, noogv kuunyilo okv nyimv vdwv minkar riku; \q2 noogv nyipayapa vdwv nyikrw kaare, \q2 okv noogv nyikam vdwv yuma maare. \q1 \v 18 Vvka tikmabv, ngoogv nyira anyi, pakbu okv paknv loka, \q2 Ngo aamure ngoogv Dow ho alunyi, \q2 okv bunu minjire ngoogv doina. \q1 \v 19 Ngo nyido aolo lamrwpadubv kaatamre \q2 okv sichingmooku lvkwnglo kaasartabo more. \q1 Hoka ka oyi, vmv, okv mvkwv doore; \q2 \v 20 Donyiv nyikumare, \q2 okv Pooluv oyi jvbv yalwngre, \q2 Ahtu gv aamadvbv kairungnv okv yunglitnam alu lo. \q1 \v 21 Okv vbvrikunamv, yvvdw Ahtunyi ringkudubv gokdunv um ringreku.’ \p \v 22 “Tvvgapto soogv gamchar am, Israel ribam vdwv! Jisu Najaret gv nyi go vv darwknv tulwkkunama kaatamto nonua lamrwpadubv okv kaasartabo bv Pwknvyarnv ninyigv lokv kaatamto. Nonu atubongv chinsudo sum, si nonugv pingkolo ritoku. \v 23 \x - \xo 2:23 \xo*\xt Mt 27:35; Mk 15:24; Lk 23:33; Jn 19:18 \xt*\x* Ninyigv atubongv mvngdung lokv Pwknvyarnv mvngpv kunam ho Jisunyi bunu gvlo laklwk jitoku; okv nonuno rimurnv nyi vdwa ninyia daapo lo takki motoku. \v 24 \x - \xo 2:24 \xo*\xt Mt 28:5,6; Mk 16:6; Lk 24:5 \xt*\x* Vbvritola Pwknvyarnv ninyia sinam lokv turkur motoku, ninyia jwkrw jitoku, ogulvgabv ninyia hv rila mato sinamv patwk doonv nyi jvbv naatung nyomare. \v 25 \x - \xo 2:25-28 \xo*\xt Miri 16:8-11 \xt*\x* Dabid ninyigv lvkwnglo minto, \q1 ‘Hoogv dw mvnwng lo ngo Ahtunyi kaato, \q2 hv ngoogv nvchilo dooto okv ngo adwkakunam kaamare. \q1 \v 26 Okv vkvlvgabv ngo gvlo himpuv puulvk duku, \q2 okv ngoogv gamcharv achialvbv alv duku. \q1 Okv ngo, sidajvka ngo ka, \q2 mvngjwng ngv doming gvvriku, \q1 \v 27 vkvlvgabv no nga achialvbv siku sichingmooku lo tulatua mare; \q2 noogv mvngjwngnv nyira nga nyibunglo yaalwk momare. \q1 \v 28 No nga kaatamto singjiku lamtv nga, \q2 okv noogv doonam lokv nga lvkobv himpu moto.’ \p \v 29 “Ngoogv ajin vdwa, Ngo nonua minda kalabv mindunv ngoogv yungnam abuapa Dvbv Dabid gv lvkwngbv. Hv sitoku okv svma nga ritoku, okv ninyigv nyibung ngv silu gudvbv ngonua lvkobv dooming gvdo. \v 30 \x - \xo 2:30 \xo*\xt Miri 132:11; 2Sam 7:12,13 \xt*\x* Hv nyijwk gubv ritoku, okv Pwknvyarnv ogugo ninyia milv pvdw um hv chindu: Pwknvyarnv milv toku Dvbv Dabid aingnvgo, ninyigv husi lokv akonyi Dvbv bv mvre. \v 31 Dabid kaapato Pwknvyarnv ogugo vngtvritv dunvdw aarinvlo, okv hv minto Kristo gv turkur kunam lvkwng lo, \q1 ‘Hv siku sichingmooku soka tulatua kumare; \q2 ninyigv ayak vv nyibung boloka yaaku mare.’ \m \v 32 Pwknvyarnv Jisunyi sikunam lokv tukur motoku, okv sung ngonu mvnwng ngv jvjv nga kaarianvngv. \v 33 Hv ka turkur kunv ngv Pwknvyarnv gv lakbik peelvbv doonv, ninyigv Abu lokv okv Darwknv Dowa ninyi naarwk sitoku, ninyigv milvnam lokv. No ogu gunyi vjv kaadunv okv tvvdunv si ninyigv jinamgo ho hv ngonua Darwknv Dowa jilwk toku. \v 34 \x - \xo 2:34-35 \xo*\xt Miri 110:1\xt*\x* Hv Dabid mato yvvdw nyidomooku tolobv chaakunv; vbvritola Dabid atuv mintoku, \q1 ‘Ahtu ngoogv Ahtunyi minto: \q2 Soka dooto ngoogv lakbik kiambv \q1 \v 35 ngo noogv nyimak am lvchu arwnglo vvpvma dvdvlo.’ \p \v 36 “Israel gv nyi mvnwng ngv, vbvritola hoka nonu chirungto si Jisu, yvvnyi nonu daapolo takipvdw, ho angv Pwknvyarnv gv mvkunam Ahtu okv Messiah!” \p \v 37 Vdwlo nyi vdwv sum tvvpa pukudw, bunu mvnwng ngv achialvbv adwkakuto okv Pitarnyi minto okv kvvbi Apostol vdwaka, “Achiboru vdwv ngonu ogubv rire?” \p \v 38 Pitar bunua minto, “Nonuno akinakinv rimur lokv lirung tokuka okv Jisu Kristo gv amin bv baptisma laato kuka, vbvribolo nonugv rimur am mvngnga jiriku; okv nonuno Pwknvyarnv gv jinam nga naarwk siriku, Darwknv Dowa. \v 39 Pwknvyarnv gv milvpvvnamv nonua okv nonugv umvuu vdwa, okv mvnwng nga yvvbunu adu lokv—mvnwng nga ngonugv Ahtu Pwknvyarnv ninyi atubogv lvgabv goklwkto.” \p \v 40 Pitar bunua dinchinam gaam minto okv hv mindwkkrwkla minto, “Alvmanv nyi vdwgvlo mvritririt aarinvpv nonuno ringsu laka!” \v 41 Bunu vdwv awgonv mvngjwngto ninyigv doina okv baptisma naakunam, okv ho alulo hejar aom dvsv gobv nyitwnggo apam hoka aapwng toku. \v 42 Bunugv dwa jila Apostol vdwgvlo risar sunya toku, kumkulo kumbam nyato, dvnam am jimi suto okv kummi suto. \s Mvngjwngnv vdwgv lokv singdung \p \v 43 Aigo lamrwpanam okv kaasartabo namgo ritoku Apostol lokv okv nyi mvnwng ngv kaalam paktola mvngto. \v 44 \x - \xo 2:44 \xo*\xt Nyim 4:32-35 \xt*\x* Mvngjwngnv mvnwng ngv lvkin gubv nvchibv kumkulo kumbv ribv nyatoku okv bunugv yikungyira am ajinanying nga jimi sunya toku. \v 45 Bunu vdwv atugv yikungyira okv ayi nga pyoktokula okv morko nga mvnwng ngv pingkolo akinakin gv ogugo dinchinam nga orpinorin sito. \v 46 Alu logo yayaku bunu lvkobv Pwknvyarnv gv Naam arwnglo apam gubv kaarwksuto, okv bunugv dvnamtvngnam nga bunugv naamlo lvkobv, hapokv mvngpula okv nyaknyak bv dvbamto, \v 47 Pwknvyarnv hartv la, okv nyi mvnwng gv alvbv mvngnam saknama himpala himpu nyatoku. Okv alu lokia Ahtu ringlin kunam vdwa bunugv apumlo aapwng momu toku. \c 3 \s Lvpiknv nyi anga mvpunam \p \v 1 Alu logolo Pitar okv Jon kumdw lo, ariumgv gunta aom lo kumbv Pwknvyarnvnaam lo vngtoku. \v 2 Hoka Kaapunv Agi minamgo dooto, nyi ako ninyigv singcha ilo gvngv lvpik bogobv rinvgo dooto. Aludwkibv ninyia agi lo baklwk kito nyi vdwlokv morko koonam lvgabv yvvbunu Pwknvyarnv gv Pwknvyarnvnaam bv vngdudw. \v 3 Vdwlo hv Pitar okv Jon bunyia arwngbv aadubv kaapa tokudw, hv ogu achukgo ninyia jikubv bunua kootoku. \v 4 Bunu ninyia kaadichinchin la kaato, okv Pitar mintoku, “Ngonua kaato!” \v 5 Vkvlvgabv hv bunua kaato, mvngto bunu gvlo ogu achukgo paiji vla. \v 6 Vbvritola Pitar ninyia mintoku, “Vjak ngo gvlo morko achukguka kaama, vbvritola ngo nam jire ngo gvlo ogugo doopvdw: Najaret Jisu Kristo gv amin bv ngo nam mindunv gudungto okv vngkar tokuka!” \v 7 Vbvrikunamv hv gakbwngto ninyigv laakbik laak lokv okv ninyia svvraptoku. Vjakpigobv nyi angv gv lvpa okv gorbwng ngv gwlwktoku; \v 8 hv pokdinpokrin toku, ninyigv lvpa ngv dakdin jitoku, okv vngraptoku angchar vngyarla. Vbvrikunamv hv bunugv lvkobv Pwknvyarnv gv Naam arwngbv aaming gvvto, vngyingla okv pokyingla okv Pwknvyarnv hartvbamtvla. \v 9 Hoka nyi vdwv ninyia vngkar dubv kaatoku okv Pwknvyarnvnyi hartvbamtv dubv, \v 10 okv vdwlo bunu ninyia kaapunv agilo dootola koriak karnv gubv kachin tukudw, bunu mvnwng ngv lamdokpanyato okv mvngnyato ogugo ninyia ripv kunvdw. \s Pwknvyarnvnaam arwnglo Pitar gv Doin minam \p \v 11 Pitar okv Jon Solomon gv giabv, vla um vbvching mintoku hoka vngrilo nyi angv bunyia gakbwng toku, nyi vdwv lamngakpanyato okv bunu gvlo joklwk nyatoku. \v 12 Vdwlo Pitar nyi vdwa kaapa tokula, hv bunua minto, “Israel gv nyi vdwv, Ho so nonuno ogubv lamdokpadunv, okv nonuno ogubv ngonua kaagap chinchila kaadunv? Nonu vbv mvngdunvre soogv nyi angv sum vngdu kubv mvnam si ngonu atugv gwlwk vmalo jwkrw lokv mvpv nvgo mvngdu ai? \v 13 \x - \xo 3:13 \xo*\xt Mog 3:15 \xt*\x*Abraham gv, Isaak gv, okv Jakop gv Pwknvyarnv, ngonugv abuapa vdwgv Pwknvyarnv, ninyigv Pakbu Jisunyi ninyigv kainv jwkrwa jito. Vbvritola nonuno ninyia rigvdoogvnv vdwgvlo laklwkto, okv nonuno Pilot gv dookulo ninyia toa jitoku, Pilat gv ninyia topu dokubv vla minro koching bvka. \v 14 \x - \xo 3:14 \xo*\xt Mt 27:15-23; Mk 15:6-14; Lk 23:13-23; Jn 19:12-15 \xt*\x* Hv darwkto okv alvnvbv ritoku, vbvritola nonuno ninyia toa toku, okv bununo nyi mvki yanv anga alvyabv mvngla tulin kunam lvgabv pilatnyi nonuno koonyato. \v 15 Nonuno singkurikulo vnggv jinv anga mvkito, vbvritola Pwknvyarnv ninyia sikunvnga turkur motoku—okv so sung ngonuv kaarianv vdwv. \v 16 Jisu ninyigv amin bv jwkrwa so lvpiknv nyi anga turnv nvnga jitoku. Nonuno ogu gunyi kaadudw okv chindu kudw mvngjwng lokv ninyigv amin bv ripvkonv; Jisunyi mvngjwng kunam lvgalo ninyia alvmopv kunv, vbv nonu mvnwng nga kaadubv. \p \v 17 “Okv vjv, ngoogv ajin vdwv, ngo chindu ho nonuno ogugunyi okv nonugv nyi rigvnv vdwv Jisunyi chinchirichi mabv rinyato. \v 18 Klu gvngv Pwknvyarnv nyijwk mvnwng gvlo mimu toku ho ninyigv Kristo ngv hinching chingre; okv hv um svbv jvjv dukubv mvjitoku. \v 19 Vbvrikunamv, mvngdwn tokuka, okv Pwknvyarnv gvlo aanyato, nonuno vbv rikubolo, hv nonugv rimur am mvngnga jiriku. \v 20 Ahtu gvlokv Dow atortornv nvnv dw ngv aariku, okv hv Jisunyi vngmu riku, yvvdw Messiah vla hv nonuno gv lvgabv gakpv kunamv. \v 21 Hv nyidomooku lo doyare ho dw vv aama dvdvlo ogumvnwng ngv anw malo, Pwknvyarnv vbv mimpa jito ninyigv darwknv nyijwk yvvbunudw krimklu gv rinv lokv. \v 22 \x - \xo 3:22 \xo*\xt Det 18:15,18 \xt*\x* Moses minto, Nonugv Pwknvyarnv Ahtu nonua jilwkre nyijwk akobv, sijv nga hv jilwknam aingbv,\f + \fr 3:22 \fr*\fqa Sijv nga hv jilwknam aingbv \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa ngam jvjv. \fqa*\f* okv nonugv atugv nyi lokv akonv singri nvpv. Nonuno ogumvnwng nga tvvtoka ho nonuno ninyigv minama ritoka. \v 23 \x - \xo 3:23 \xo*\xt Det 18:19 \xt*\x* Akonv yvv ho nyijwk am tvvmabolo Pwknvyarnv gv nyi vdwgvlo mvpin suriku okv mvyakmvchak riku.’ \v 24 Okv nyijwk mvnwng ngv yvv doin minpvdw Samuelnyi mindvla okv yvvbunu ninyigv kochingbv aakunv, japta jitoku Silumelu ogugo ridu kudw. \v 25 \x - \xo 3:25 \xo*\xt Atk 22:18 \xt*\x* Nonu gvbv nyijwk vdwgv lokv Pwknvyarnv milv jito, okv ogugonyi Pwknvyarnv nonugv abuapa vdwa lvkobv mvrwjinama nonuno mvpinmiyin minsuto. Hv Abrahamnyi vbv minto, ‘Nonugv husi lokv ngo schingmooku gv nyi mvnwng nga ayare.’ \v 26 Okv vkvlvgabv Pwknvyarnv ninyigv Pakbu nga gaklin riku okv ninyia nonu lo jilwk chore, nonua ayare nonugv akinakin gv alvmanv lamtv loka lingkur moriku.” \c 4 \s Pitar okv Jon kvbadopam kaagialo dooto \p \v 1 Pitar okv Jon nyi vdwa mindung rilo, nyibu\f + \fr 4:1 \fr*\fqa Nyibu; \fqa*\ft Kvvgonv kitap nyibu butv vdwv. \ft*\f* kvvgonv, Pwknvyarnvnaam dakriakarianv okv Sadusi kvvgonv vngchi toku. \v 2 Bunu ridwkriku nyato vkvlvgavbolo Apostol anyiv nyi vdwa tamsarla ho Jisu gv sipikula turkur kunama, vdwlo chintoku ho sitokula turkur kunv nga. \v 3 Vkvlvgabv bunu bunua naatungto okv bunua patwk arwnglo tumpvto alu lonyinvnv aama dvdvbv, si ogubvrijvka tapv rotoku. \v 4 Vbvritokula meegonv yvv doina tvvpvdw vv mvngjwngto; okv nyi vdwv aapwng yayala hejar angu dvsv gubv ritoku. \p \v 5 Alu logonvgv kochingbv Jius gv rigvbu vdw, nyigagatv vdw, okv pvbv tamsarnv vdwv Jerusalem aakumto. \v 6 Bunu lvkobv kaarwk minsuto nyibu butvyachok Annas okv Kaiapas, Jon, Alekjandar, okv yvvdw nyibu butv gv dvpar parkin bv rinv kvvbi vdwaka. \v 7 Bunu milinto Apostol vdwa bunugv atuklo dakmu tvla okv bunua tvuto, “No oguaingbv ripvnv so? No ogolokv jwkrw papvnv vmalo yvvgv amin bv nonu rinv dunv?” \p \v 8 Pitar, Darwknv Dow ngv akomaring bv dootola, bunua mirwksuto, “Nyi vdwa tujupkunam vdwa la okv nyigagatv vdwa: \v 9 ngonu silu alvrungnv rinam nyi lvpikbo anga okv oguaingbv hv mvpunam vdw tvvkabolo, \v 10 vbvrikunamv nonu mvnwng ngv chinto kulaka, okv Israel gv nyi mvnwng vka chinto kulaka, ho nonugv kaagialo so suka daknv nyi angv ogumvnwng ngv alv duku Najaret Jisu kristo gv amin gv jwkrw nonugv daapo lo takkinam okv sikunv anga Pwknvyarnv gv turkur mokunam. \v 11 \x - \xo 4:11 \xo*\xt Miri 118:22 \xt*\x* Jisu Darwknv kitaplo minpvnam angv, \q1 ‘Nonu naam mvnv vdwgv toakunam vlwng angv \q2 mvnwng nga dinchi yachok nvgobv ritoku.’ \m \v 12 Ringlinbaalin nama ninyi akin lokv pamwngre; nyiamooku soka Pwknvyarnv yvvnyika jinam kaama ngonua ringnyu dubv.” \p \v 13 Dopam gv nyi vdwv Pitar okv Jon bunyia kaanyato okv chintoku bunyiv ogumanv ngv puriputa kaama nvgo oguaingbv busu mabv mindu nvgoda vla lamnyato. Vbvrikunamv bunu mvngdw toku ho bunyiv Jisu gv rikulo rinvgo. \v 14 Vbvritola bunu hoka oguka minyu kumato, ogulvgavbolo nyi mvpunam angv Pitar okv Jon bunyi lvkobv dakdubv bunu kaato. \v 15 Vkvlvgabv bunu bunua kvbadopam karchung lokv vngro dukubv mintoku, okv vbvrikunamv bunu bunugv pinkolo japrap minsuto. \v 16 “Ngonu so nyi vdwa lvkobv ogu ridubv?” bunu tvvkato. “Jerusalem gv nyi nyicharv ho chinyato so bunu gvlo akusubv rinyu manam lamrwpanam go kaatamto, okv ngonu hum miya jinyuma. \v 17 Vbvritola so gaam sum pvpvlaju nyi vdwgv pinkolo tvvsik suma dubv, klvi ngonu so nyi vdwa gamrw laju yvvnyika lvkodv Jisu gv amina minkar kuma dubv mintor laju.” \p \v 18 Vkvlvgabv bunu arwnglo bunua gokkur lvkto okv bunua mintoku ogugoka tvvkayo nonuno Jisu gv amin bv japkuyo vmalo tamsarka koomabvkv. \v 19 Vbvritola Pitar okv Jon bunua mirwksuto, “Nonu atuv jwngkadaka suto ogolo angv Pwknvyarnv gvlo tarwkbak yadunvdw—nonua tvvria svgobvri vmalo Pwknvyarnvnyi tvvria svgobvri. \v 20 Ngonu atubongv ogugo kaapvdw okv tvvpvdw um ngonu mintong nga topunyuma.” \v 21 Vkvlvgabv dopamv bunua kaiyayabv gamrw rwkto okv vbvrikunamv bunua topu nyatoku. Bunu kaatoku hoka bunua mvrit nyomare vla, ogulvgavbolo ogugo ripvkudi um nyi mvnwng ngv Pwknvyarnv hartv tvvdung nyatoku. \v 22 Yvvnyi lamrwpadubv kaatamla mvpunam nyi angv anying champi lvgubv ritoku. \s Mvngjwngnv vdwgv mvngkamnam lvgabv kumnam \p \v 23 Pitar okv Jon bunyia topusopitda, bunugv ribam achamlo bunu vngkurtuku okv bunua mimpa toku ogugo nyibu butv vdwgv okv nyigagatv vdwgv minku nvnga. \v 24 \x - \xo 4:24 \xo*\xt Mog 20:11; Neh 9:6; Miri 146:6 \xt*\x* Vdwlo mvngjwngnv vdwv um tvvpa namgola, bunu mvnwng ngv lvkin gobv Pwknvyarnvnyi kumto: “Ahtuv okv nyidomooku nga Pwklinyarlinv, sichingmooku, okv Svmasa, okv ho bunu doonv mvnwng ngv ninyi gvngv! \v 25 \x - \xo 4:25,26 \xo*\xt Miri 2:1,2 \xt*\x* No minto Darwknv Dow lokv ngonugv abuapa noogv pakbu, Dabid gvlo, vdwlo hv minto, \q1 ‘Ogubv Jentail vdwa haak nyadunv; \q2 ogubv nyi vdwv anyung kaamabv bunu gwngnya dunv? \q1 \v 26 Sichingmooku gv dvbv vdwv bunu atubongv mvngbv rinyato, \q2 okv nyi am rigvnv vdwv lvkobv kaarwk minsula \q2 Ahtunyi okv ninyigv Kristonyi nyiru nyato.’ \m \v 27 \x - \xo 4:27 \xo*\xt Lk 23:7-11; Mt 27:1,2; Mk 15:1; Lk 23:1; Jn 18:28,29 \xt*\x* Herod okv Pontius Pilat soogv pamtvlo jentail vdwa lvkobv kaarwk minsuto okv Israel gv nyi vdwvka Jisunyi nyirula, noogv Darwknv Pakbu, yvvnyi noogv Messiah mvnamv. \v 28 Bunu ogumvnwng nga ridubv vngkum nyatoku ho noogv jwkrw okv mvngnam lokv rirung nvpv vnamv. \v 29 Okv vjv, Ahtua, bunugv milam mincham la rinam am kaayato, okv ngonua jito, noogv pakbu vdwa milakdubv, noogv doin mvnwng nga lvkobv busukano kamabv mindubv. \v 30 Mvpudubv noogv laakv irapto, okv ho gv kaasartabo okv lamrwpanama kaatam dubv jilinto noogv darwknv Pakbu Jisu gv amin bv.” \p \v 31 Vdwlo bunu kumnya kunam gola, hoka bunugv dopam dookulo hwkdinto. Bunu mvnwng nga lvkobv Darwknv Dow aatoku okv Pwknvyarnv gv doina lvkobv busukano kamabv japgo raptoku. \s Mvngjwngnv vdwv bunugv yikungyira nga orpin sitoku \p \v 32 \x - \xo 4:32 \xo*\xt Nyim 2:44,45 \xt*\x* Mvngjwngnv vdwv haapokv pwkin gubv mvngtoku. Yvvka ninyigv atu gvngv kv vla minkumato, vbvritola bunugv ogugo doodudw mvnwng nga bunu vdwv lvkobv orpin sitoku. \v 33 Kainv jwkrwa lvkobv Apostol vdwv Ahtu Jisu gv turkur kunama mingo jitoku, okv Pwknvyarnv bunu mvnwng nga nyitv nga boktalwkji toku. \v 34 Hoka nyipam arwng hoka yvvnyika paajinv dvdv ngv pamanam kaakuma. Yvvbunudw rongo vmalo naam doonv ngv um pyoktokula, pyoknam morko naarwk sukunama bvnglwk nyatoku, \v 35 okv um Apostol vdwgv laak lo laklwk toku; okv morko nga barsaksakbv ninyigv mvngnam lo orpin sitoku. \p \v 36 Okv vbv ho Josep vnamgo, Lebi nyigo Saipraslo bvngnamgo, ninyia Apostol vdwv Barnabas vla minto (ho minamsi “Oogv mintvmiru yanv”), \v 37 hv atubongv gv rongo nga pyoklaku, morko nga bvnglwk jitoku, okv Apostol vdwgvlo laklwk jitoku. \c 5 \s Ananias la Sapira \p \v 1 Vbvritola hoka nyi akonvgv aminv Ananias, ho ninyigv nywng Sapphira lvkobv bunugvlo yikungyira doonv nga kvvgonyi pyoktoku. \v 2 Vbvritola ninyigv nywng gv lvkobv umkvpakv vmisila hv morko kvvgonyi nyigvbv pvchingto okv kvvgonyi Apostol vdwlo laklwkto. \v 3 Pitar ninyia minto, “Ananias, no ogulvgabv Uyudvbv nga yaaku dunv okv yikungyira lokv paanam morko nga kvvgonyi pvpvtola no Darwknv Dowa mvvdunv? \v 4 Atuk lo no yikungyira nga pyoktv madvbv, vv no gvbv rito; okv pyokro kochingbv, morko ngv nokvku. Vbvrikunamv, no ogubv so svkvnvgo ridubv mvngpvnv? No nyi am mvvmado—no Pwknvyarnvnyi mvvdu!” \v 5 Ananias so tvvpa sopikda, hv giyala sidasirato; okv yvv um tvvbvdw mvnwng ngv busu nyatoku. \v 6 Nyipayapa vdwv aatoku, ninyigv ayak am maatum tumtoku, ninyia agumbv baklin toku, okv ninyia sima ritoku. \p \v 7 Gunta aom lvlv kochinglo ninyigv nywng ngv, ogugo ripvdw chiya kumabv, arwnglo aatoku. \v 8 Pitar ninyia tvvkato, “Nga mimpato, morko mvnwng ngv si mvngchikre no la noogv nyilu nonyi gv yikungyira pyoknam lo paanamv?” \p “Vmabv,” hv mirwkto, “mvnwng vmabv.” \p \v 9 Vkvlvgabv Pitar ninyia minto, “Ogubv no la noogv nyiluv Ahtu gv Dowa rikwripak dubv mvngpvnv? Noogv nyilu nga simarinv nyi vdwv vjv agiv daknyado, okv bunu namka agumlo baklin riku!” \v 10 Vjakpigobv hv ninyigv lvpa lvkwng bv gimupla okv sidapvto. Yaapa vdwv arwng aatola okv ho kaakunamv hv sitoku, vkvlvgabv bunu ninyia baklinto okv ninyigv nyilu adarlo ritoku. \v 11 Gvrja mvnwng ngv okv yvvdw so kvvbi tvvpapvdw tvvnv mvnwng ngv busu nyatoku. \s Lamrwpanambv okv kaasartabobv rinam \p \v 12 Mvngchigo lamrwpadubv okv kaasartabobv nyi vdwgv pinkolo Apostol vdwv kaatamto. Mvngjwngnv mvnwng ngv lvkin gubv Solomon gv giabv lo kaarwk minsuto. \v 13 Agum lokv akonvka nyitwnglo mvngpak mabv bunua lvkobv aapwng nyumato, nyi vdwv bunua kainvgobv japnya kujvka. \v 14 Vbvritola kaiyayabv nyi yangv nyipamv aapwng yayato—Ahtunyi mvngjwngnv nyimv okv nyilo bv twngtv toku. \v 15 Kaakunamv lvvmanv nyi vdwa lamtv lo bakdar linto okv gadw lo okv kuchoklo karmu tola ho maanyikinyingka Pitar gv yalu babuv bunua vngsikla okv bunua poya modubv vla ritoku. \v 16 Okv Jerusalem adarai gv banggu lokv nyitwnggo aatoku, ho vdwv yvv lvvmapvdw vmalo yvvbunuam alvmanv dow doonv nga aagvnyato; okv bunu mvnwng ngv poyatoku. \s Apostol vdwa mvdwkmvku kunam \p \v 17 Vbvrikunamv Nyibu Butvyachuk okv ninyigv richam mvnwng ngv, sadusis gv ridungnv vdw vla, Apostol vdwa achialvbv kaanwng mabv rinyato; vkvlvgabv bunu rirap dokubv mimisitoku. \v 18 Bunu Apostol vdwa naatung toku okv bunua kvba patwk arwnglo tumlwkto. \v 19 Vbvritola ho ayuyupra lo Ahtu gv nyidogindung akonv patwk agiya kukda pvvtola, Apostol vdwa agum linggvto, okv bunua minto, \v 20 “Vngnyika okv Pwknvyarnvnaam arwnglo daktola nyi mvnwng nga so anwnv singdung lvgabv mimpa tvka.” \v 21 Apostol vdwv tvvda laikula, okv arukamchi doonyi chaalin rilo bunu Pwknvyarnvnaam lo aalakula okv tamsar sarap toku. \p Nyibu Butvyachok okv ninyigv ajin vdwv Jius gv nyigagatv mvnwng nga dopam pamdubv gokum nyato; vbvrikunamv patwk lo nyi vdwa orto jitola Apostol vdwa bunugv kaagialo boolwk dubv minto. \v 22 Vbvritola vdwlo nyigam vdwv vngchi tokudw, bunu Apostol vdwa patwk arwnglo kaapa kuma, vkvlvgabv bunu kvba lo vngkur lakula okv mimpa toku, \v 23 “Ngonu vdwlo patwk hoka vngchi kunamv, ngonu vriap am alvbv raktin dubv kaato okv agi ho kaaria nvngv chin mvnwng ngv dakdubv kaato; vbvritola vdwlo ngonu agiya kokda kunamv, ngonu arwnglo akoka kaapa kumato!” \v 24 Vdwlo nyibu butv mvnwng okv gvrja lo kaariadakrianv vdwv so tvvpa kunam gola, Apostol vdwa ogugo riku namngvdw bunu lamrwsuk panya toku. \v 25 Vbvrikunamv nyi ako arwng aatoku okv bunua minto, “Tvvriato! Nonu patwk tumnam nyi vdwv Pwknvyarnvnaam arwng gv nyi vdwa tamsar nyadu!” \v 26 Vkvlvgabv Nyigam gamtv angv ninyigv nyi vdwa lvkobv vnglaku okv Apostol vdwa aakur gvvtoku. Vbvrikujvka, bunu mvduridu bv mvngka kuma, vkvlvgavbolo bunu busu nyato ho nyi vdwv bunua vlwng orji mvngbv. \p \v 27 Bunu Apostol vdwa arwnglo aagv tola, bunua kvba kaagialo dakmu toku, okv Nyibu Butvyachok angv bunua tvvkato. \v 28 \x - \xo 5:28 \xo*\xt Mt 27:25 \xt*\x* “Ngonu nonuam so nyi angv amin bv tamsar karma bvkv vla orto jitoku,” hv minto; “vbvritola nonuno ogugo ridudw kaatoku! Nonugv tamsarnama Jerusalem mvnwnglo dupwng mooto, okv nonuno ninyigv siku nvgv lvgabv alv ponampoma nga ngonua laarwk simu dubv mvngdu!” \p \v 29 Pitar okv Apostol kvvgonv mirwksito, “Ngonu Pwknvyarnvnyi tvvrung dubv rirungdu, nyi yanga ma. \v 30 Ngonugv abuapa gv Pwknvyarnv sikunv Jisunyi turrap motoku, nonugv ninyia daapolo takkiro kochingbv. \v 31 Pwknvyarnv ninyia turkur motoku ninyigv lakbik takbvku Rigvnvgobv okv Ringnv gobv, Israel gv nyi vdwa mvngdin modubv alvnv dw nga jitoku okv bunugv rimur am mvngnga dokubv. \v 32 So oguogu mvnwng nga ngonu tvriakarianv vdwv Ngonu okv Darwknv Dow, yvvdw Pwknvyarnv gv amin jinam hogv yvbunudw ninyia tvvdunv.” \p \v 33 Vdwlo dopam gv nyi vdwv sum tvvpa nvgola, ho bunu mvnwng ngv achialvbv haachito bunu Apostol vdwa mvki dukubv mvngnya toku. \v 34 Vbvritola bunugv lokv akonv, Parisis go aminv Gamaliel vnamgo hv Pvbv tamsar nvgo okv nyi mvnwng gv mvngdv kunam go, kvba arwnglo dakrap toku. Hv Apostol vdwa agumlo achukgo daklin modubv orto jitoku, \v 35 okv vbvrikunamv hv kvba vdwa minto, “Israel gv ribam vdwa, so nyi vdw sum nonuno ogugo ritvdonvdw imasuto laka. \v 36 Nonuno mvngpato kvvlogv ho Tiudas gv kaatam nama, nyi kvvgonv kaibogobv hartvto, okv nyiga lvngpi gobv ninyia tulwkla riming gvvto. Vbvritola ninyia mvki kunamv, ninyigv nyi vdwv apinain toku, okv ninyigv binamtapnamka siro nyvrokaku. \v 37 Hokochingbv, Judas Galili nyi go amin lvkardw alulo aalwkto; ninyigv nyitwnggo ninyia kochingbv riming gvvto, vbvritola ninyia aka mvki toku, okv ninyigv ribam mvnwng vka kipinkiyin toku. \v 38 Okv so lvgabv, ngo nonua mindunv, oguguka ho nyi vdwa mvmarima bvka. Bunua mvngchik toputo! Bunu ogugo rungdupadudw okv ridupadudw vv nyi mvngdungridung lokv ridubolo, vv nyeri kunvpv, \v 39 vbvritola vv Pwknvyarnv gvlokv aadubolo, nonuno bunua mvchinrichin nyomare. Nonuno chinsure atubongv Pwknvyarnvnyi rinyingriru bv padarminsu namnga!” \p Kvba mvnwng ngv Gamaliel gv minam am tvvtoku. \v 40 Bunu Apostol vdwa goklwk tvla, bunua svnyak patoku, okv bunua Jisu gv amin bv mingku madu kubv mintoku; okv vbvrikunamv bunua anyubv topu jitoku. \v 41 Okvku Apostol vdwv kvba lokv lintoku, bunu himpu toku, vkvlvgavbolo Pwknvyarnv ngv bunua Jisu gvbv rinam adwkaku nvnga boktalwkji toku. \v 42 Okv aludwkibv Pwknvyarnvnaam lo okv nyi mvnwng gv naam lo bunu minsar sarbv dula okv alvnv yunying nga Jisu Kristo lvkwnglo gvvtam jitoku. \c 6 \s Ridornv kanwgo \p \v 1 Ayungjvma nga, lvbwlaksu vdwv twngtv yaya toku, hoka Grik gaam minv Jius gola okv Jius jvjvgo bunu gvlo yalunggo dumisito. Grik minv Jius vdwv minyato ho bunugv hvngmi vdwv aludwkibv dvnamtvngnam ornam nga mvnglwk makv vto. \v 2 Vkvlvgabv Apostol vringgola anyiv mvngjwngnv vdwa lvkobv gokkum nyato okv minto, “So si ngonu gvbv alvma Pwknvyarnv gv gaama japma yabvya ainmorko a gakbwngla rinamv. \v 3 Vkvlvgabv, ajin vdwv nonugv pinkolo nyi kanwgo darlinto yvv alvjvbv darwknv Dowa gvvdunv okv minlak dunv, okv vkvnvlo ngonu bunua soogv lvgabv kaaria dubv tulwkre. \v 4 Vbvritola, ngonu atubongv kumku lo okv japgokolo rilwkdoolwk riku.” \p \v 5 Nyitwng mvnwng ngv Apostol gv mingku bv lvkobv tulwk minggv toku, vkvlvgabv bunu Stipinnyi tulwkto, nyi angv achialvbv mvngjwng okv Darwknv Dow dooto, okv Pilip, Prokoras, Nikanor, Timon, Parminas, okv Nikolas, Antiok lokv Jentail nyi go klu lokv Judaism lo aaku nvgo. \v 6 Nyitwng ngv bunua Apostol vdwgvlo daklin motoku, bunu mvnwng gv laak v bunu gvlo lakpv tola kumtoku. \p \v 7 Okv Pwknvyarnv gv gamcharv tloblobv dupwng karbv moduku. Mvngjwng nvngv Jerusalem lo twngtv yaya toku, okv nyibu vdwka achialvgo mvngjwng la tulwk minggv toku. \s Stipinnyi laatungnam \p \v 8 Stipin, Pwknvyarnv gv jwkrw okv kairungnv boktalwkjinam nyi ako, nyi mvnwng gv apam lo achialvgo lamrwpadubv okv kaasartabo bv kaatamto. \v 9 Vbvritola ninyia Jius kumkunaam gv topukunam nyi vdwv\f + \fr 6:9\fr*\fk Topukunam nyi vdwv \fk*\ft Bunu nyira mvkunam jius vdwv, vbvritola arv jitola laalin kunam vmalo bunugv jilin lakula topukunam.\ft*\f* bunu kaanwng mabv rito, (um vbv minto) ho vv Jius lokv Sairene okv Alekjandaria gvgoto. Bunu okv kvvbi Jius Silisia okv Asia lokv Stipinnyi lvkobv larmi surap toku. \v 10 Vbvritola Darwknv Dowv Stipinnyi mvnglak moto vdwlo hv mirap tokudw, bunu ninyia larya yanyumato. \v 11 Vkvlvgabv bunu nyi kvvgonyi jinamgo jinyok tola mimuto, “Ngonu ninyia Moses okv Pwknvyarnvnyi tvvrutvya dubv minam am tvvyapvnv kv!” \v 12 Vbvrila bunu nyi mvnwng nga miriok patoku, nyigagatv vdwa, okv pvbv tamsarnv vdwa. Bunu Stipinnyi naatung toku okv ninyia kvba kaagialo boolwk toku. \v 13 Vbvrikunamv ninyia mvvya modu bv bunu nyi meego naalwkto. Bunu minto, “so nyi si”, “ngonugv Pwknvyarnvnaam gv okv Moses gv Pvbv nga dvbvdwkibv minyingmiru mingki yado. \v 14 Ngonu ninyia vbv mindubv tvvto so Najaret gv Jisu Pwknvyarnvnaam am mvyakre okv Moses gv lokv ngonu kvvlogv ridung mvnwng nga akusibv mvriku!” \v 15 Kvbalo doonv mvnwng ngv bunugv nyikv Stipinnyi kaagap jinjin namv ninyigv nyukmuv nyidogindung gv nyukmu aingbv ritoku. \c 7 \s Stipin gv japnam \p \v 1 Nyibu butvyachok ngv Stipinnyi tvvkato, “So si jvjv ngvri?” \v 2 \x - \xo 7:2,3 \xo*\xt Atk 12:1 \xt*\x* Stipin mirwksito, “Achiboru vdw okv Abu vdw, ngoogv minama tvvriato! Kvvlo ngonugv abuapa Abraham Haran lo vngtv madvbv Mesopotamia doyilo kairungnv Pwknvyarnv ninyia kaatam suto \v 3 okv ninyia minto, ‘Noogv mooku isi okv vpinvriap vngyuto okv vnglinto ho mookulo nam ngo kaatamre.’ \v 4 \x - \xo 7:4 \xo*\xt Atk 11:31; Atk 12:4 \xt*\x* Okv hv vbvrikunamv ninyigv diringmooku isi nga vngyu toku okv Haran lo vngla dootoku. Abraham gv abu siro kochingbv, Pwknvyarnv ninyia so mooku so doodubv mvto vjak ogolo hv doopvdw. \v 5 \x - \xo 7:5 \xo*\xt Atk 12:7; 13:15; 15:18; 17:8 \xt*\x* Vbvrikunamv Pwknvyarnv Abrahamnyi mooku achukguka ninyigvbv jimato, lvchu kurpv kogodaka jimato, vbvritola Pwknvyarnv milvto ninyia sum jidubv vla, okv vv ninyigvbv ridukubv okv ninyigv singsit gvbv ridukubv. Alu dwlo Pwknvyarnv soogv milv nam sum milin jitoku, ho Abraham gv umvuu kaamarilo. \v 6 \x - \xo 7:6,7 \xo*\xt Atk 15:13,14 \xt*\x* Ninyia Pwknvyarnv svbv minto: ‘Noogv singsit vdwv nyebunyi diringmooku isi lo doore, hoka bunua nyira gubv okv anying nyingpi go hingching dubv mvrikla doogvre. \v 7 \x - \xo 7:7 \xo*\xt Mog 3:12 \xt*\x* Vbvritola ngo nyi vdwgvlo vngbo jwngkadaka namgo doore ho bunu vdwv pakbu jvbv ririku, Okv Hokochingbv noogv singsit vdwv bunu vnglin riku ho diringmooku lokv okv nga kumriku so gwngda arwnglo.’ \v 8 \x - \xo 7:8 \xo*\xt Atk 17:10-14; Atk 21:2-4; Atk 25:26; Atk 29:31—35:18 \xt*\x* Vbvrikunamv Pwknvyarnv Abrahamnyi ayakmvu namgo kaachin dubv bunyi gv mingkimiyak minsu nama mvngpala rimunam lvgabv jitoku. Vkvlvgabv Abraham Isaaknyi bvngla alu kanw kochinglo ayakmvu toku; Isaak ninyigv kuunyilo Jakopnyi ayakmvu toku, okv Jakop ninyigv kuunyilo ngonugv yunyingyunam abuapa bv rinv kuunyilo vdwa ayakmvu toku. \p \v 9 \x - \xo 7:9 \xo*\xt Atk 37:11; Atk 37:28; Atk 39:2,21 \xt*\x* “Jakop gv kuunyilo vdwv bunugv boru Josepnyi kaanwng mabv rito okv ninyia pakbu bv Ijipt lo pioklwkto. Vbvrijvka Pwknvyarnv ninyi gvlo lvkobv dooto \v 10 \x - \xo 7:10 \xo*\xt Atk 41:39-41 \xt*\x* okv ninyigv adwkaku mvnwng lokv ninyia atupachi kaama dubv laalwk toku. Vdwlo Josep Ijipt gv dvbv nga kaarwksitv madvbv, Pwknvyarnv ngv ninyia mvngyam nvnv okv mvnglaknvnv am jilwkto, okv dvbv ngv Josepnyi diringmooku isi mvnwng okv nasungnaam nga kaaria dubv gobunor gubv mvtoku. \v 11 \x - \xo 7:11 \xo*\xt Atk 42:1,2 \xt*\x* Vbvrikunamv Ijipt okv Kanaan mooku mvnwng lo hoka yarwngdwrw ngv aatoku, vbvrikunamv achialvbv adwkaku toku. Ngonugv abuapa vdwv oguguka dvsvtwngsv ka paakuma, \v 12 okv vdwlo Jakop Ijipt lo hoka aamtami dvpatwngpa dubv tvvpapvdw, hv vngmuto ninyigv kuunyilo vdwa, ngonugv abuapa, bunua hoka vngcho moto. \v 13 \x - \xo 7:13 \xo*\xt Atk 45:1; Atk 45:16 \xt*\x* Lvnyinvbv vngkurkunam lo Josepnyi atubongv achiboru vdwa kaachin kodu bv ritoku, okv Ijipt gv dvbv ngv Josep gv vpinvriap am chinya toku. \v 14 \x - \xo 7:14 \xo*\xt Atk 45:9,10,17,18; Atk 46:27 \xt*\x* Vbvrikunamv Josep atugv abu Jakopnyi yunying go, ninyia milwkto okv vpinvriap mvnwng nga, nyi chamkanw gola angu mvnwng aka, Ijipt lo aadubv. \v 15 \x - \xo 7:15 \xo*\xt Atk 46:1-7; Atk 49:33 \xt*\x* Vbvrikunamv Jakop Ijipt lo vngto, ogolo ninyila okv ninyigv kuunyilo vdwgv silwkku bv rikuv. \v 16 \x - \xo 7:16 \xo*\xt Atk 23:3-16; 33:19; 50:7-13; Js 24:32 \xt*\x* Ho bunugv svma nga Sikem lo baktoku, bunugv nyibung rikua Abraham Hamor haalung gvlo morko jitola rvtoku. \p \v 17 \x - \xo 7:17 \xo*\xt Mog 1:7,8 \xt*\x* “Vdwlo Pwknvyarnv Abrahamnyi milv namv dw vv aanwk tokudw, Ijipt lo ngonugv nyi ngv twngtv yaya toku. \v 18 Anyungnga Josep gv lvkwng lo chima nvgonv dvbv ako Ijipt lo rigvla riraptoku. \v 19 \x - \xo 7:19 \xo*\xt Mog 1:10,11; Mog 1:22 \xt*\x* Hv ngonugv abuapa nga gwngkupto okv bunua aiamar mato, bunugv kuu anga vdwa bunua naam lokv agumlo charlila dubv mvto, vkvlvgavbolo simu dubv vla \v 20 \x - \xo 7:20 \xo*\xt Mog 2:2 \xt*\x* Ho dwlo Mosesnyi bvngto, anga angv achialvbv kaaputo. Ninyia naam lo poolu pwkgumgo ringchum la rito, \v 21 \x - \xo 7:21 \xo*\xt Mog 2:3-10 \xt*\x* okv vdwlo ninyigv naam lokv ninyia agum lo topak tokudw, dvbv gv umvnyijar angv ninyia laato okv ninyia atugv kuunyilo gubv mvla ninyia sootv toku. \v 22 Ninyi Ijipt nyi vdwgv mvngkimvnglak mvnwng nga tamsar toku okv kokwng loku gaamlo milaknv chinvpanv kainv nyi gubv ritoku. \p \v 23 \x - \xo 7:23-29 \xo*\xt Mog 2:11-15 \xt*\x* “Vdwlo Moses anying champi tokudw, hv mvngchinla ritoku ninyigv Israel ajin vdwgv vdwgo hirukaya mvnwng nga hinla ridu kudw. \v 24 Bunugv lokv akonyi Ijipt nyi akonv richingriying ridubv hv kaapa toku, vkvlvgabv ninyia ringbv hv vngtoku okv mvrwk sula ninyia mvki toku. \v 25 (Hv mvngnamv ninyigv atugv nyi vdwv mvngchin pvkunvpv Pwknvyarnv ninyia bunua linggv dukubv ritv dunv vla, vbvrilachin bunu vdwv oguka mvngchin mato) \v 26 Lvnyinvbv logo nvnga vngyilo hv Israel nyi anyigo mvmi sudubv kaapato, okv hv anyi gv pingkolo alv minsu modubv gwngkw rikwto. Hv minto, ‘nyi vdwa, tvriato,’ ‘bunyi anyino Israel anying vlaka; ogubv nonuno sibv padarminsu dunv?’ \v 27 Vbvritola richingriying yanv akonv Mosesnyi nvnglin toku. Hv mintoku, ‘Ngonyi gv pingkolo nam miriavngria dubv mvnv ngv yvvla?’ \v 28 ‘No meru hogv Ijipt nyi akonyi mvki nam aingbv, no ngaaka mvkiso mvngpv ai?’ \v 29 \x - \xo 7:29 \xo*\xt Mog 18:3,4 \xt*\x* Vdwlo sum Moses tvvpa namgola, hv Ijipt mooku gvngv kilin toku okv Midian mooku lo vngla dootoku. Hoka ninyi kuunyilo anyigo dootoku. \p \v 30 \x - \xo 7:30 \xo*\xt Mog 3:1-10 \xt*\x* “Anying champi go vngro koching nga, nyidogindung akonv chokri mooku gv mootum yamchum golo vmvbv gulinla Sinai moodw gv nvchilo Mosesnyi kaarwksuto. \v 31 Moses kaato kula hv lamngakpatoku, okv mootum gv yamchum nvchilo aatoku kaabwk dubv vla. Vbvritola Ahtu gv gaama hv tvvpa toku:” \v 32 ‘Ngo nonugv abuapa vdwgv Pwknvyarnv ngv, Abraham, Isaak, okv Jakop gv Pwknvyarnv ngv.’ Moses busula jinjin rumrumto okv kaadw chinchi nyumato. \v 33 Ahtu ninyia minto, ‘Noogv lvkiama pilin pvtoka, no ogolo dakpvdw ho kwdwv darwk nvngv. \v 34 Ngoogv nyi vdwa Ijipt lo alvmabv hirukaya hindubv kaato. Ngo bunugv svgok goknama tvvpvnv, okv ngo bunua ringlin tvvbv ipvnv. Vjak aato; ngo nam Ijipt lo vngmure.’ \p \v 35 \x - \xo 7:35 \xo*\xt Mog 2:14 \xt*\x* “Moses Israel nyi vdwgv toakunam akonv. Bunu tvvkato, ‘nam yvvla ngonua kaariataria nvgobv okv mvpvnv?’ Pwknvyarnv ho ninyia nyi vdwa kaariatarianv akobv okv bunua ringlin dubv vngmuto nyidogindung ninyia mootum yamchum lo vmvbv gula kaarwk sunv gv ridur lokv. \v 36 \x - \xo 7:36 \xo*\xt Mog 7:3; Mog 14:21; Num 14:33 \xt*\x* Hv nyi vdwa Ijipt loka vnglin gvvtoku, kaasartabo okv Ijipt lo lamripanam kaatamto okv Lwngchingnv svmasa lo okv anying champi go chokrimookulo rikwngto. \v 37 \x - \xo 7:37 \xo*\xt Det 18:15,18 \xt*\x* Moses akinmwng Israel gv nyi mvnwng nga minv ngv, ‘Pwknvyarnv nyijwk ako jilwkre, ninyia vjak nga jilwknam aingbv,\f + \fr 7:37 \fr*\fqa Ninyi vjak nga jilwknam aingbv; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa nga jvjvbv. \fqa*\f* okv vv nonugv atugv nyi ako bv rire.’ \v 38 \x - \xo 7:38 \xo*\xt Mog 19:1—20:17; Det 5:1-33 \xt*\x* Hv laka Israel nyi vdwa lvkobv chukri mookulo dokumla rigvdonv; hv hoka ngonugv abuapa gv lvkobvka okv ninyia lvkobv nyidogindung Sinai moodwlo ninyia japnv, okv hv Pwknvyarnv gv singdung doina naarwkla ngonu gvlo jilwkto. \p \v 39 “Vbvritola ngonugv abuapa vdwv ninyia tvvjimakv vtoku; bunu ninyia nvnglin pvto okv Ijipt bv vngkur dukubv bunu mvnggya toku. \v 40 \x - \xo 7:40 \xo*\xt Mog 32:1\xt*\x* Vkvlvgabv bunu Aaronnyi minto, ‘Ngonua rigvnv pwknvyarnv gonv vtwng go ngonua mvji yapi. Ngonu chinkuma ho nyi Mosesnyi ogubv ripv kunvdw ngonua Ijipt lokv lingvkunv ngv.’ \v 41 \x - \xo 7:41 \xo*\xt Mog 32:2-6\xt*\x* Vbvrikunamv bunu vbv rinya toku morti go svv nga mvring namgo mvtola, um erinpeelwkla rito, okv bunugv vbv ogugo mvpvdw ho mvkunam lvgabv hartv minsu laku dvpam goka pamnya toku. \v 42 \x - \xo 7:42 \xo*\xt Amo 5:25-27 \xt*\x* Vkvlvgabv Pwknvyarnv bunua dakkur toku okv bunua nyidomooku gv takar vdwa kumdujoodu bv jitoku, so sum nyijwk vdwgv kitap lo lvkpvto: \q1 ‘Israel gv nyi vdwa! ho vv ngo gvbvma \q2 nonugv chukrimooku lo anying champi go rila \q2 svnwngsvmin am pakila okv erinpeeji namv. \q1 \v 43 Ho gv vv Pwknvyarnv Molvk gv tombuv ho nonuno bakkar karnamv, \q2 okv Repan gv potuv, nonugv takar Pwknvyarnv ngv; \q2 vv bunu morti ngv nonugv kumdubv mvnam vdwv. \q1 Okv vkvlvgabv nonua ngo Bebilon nga vngbola vngram more.’ \p \v 44 \x - \xo 7:44 \xo*\xt Mog 25:9,40 \xt*\x* “Ngonugv abuapa vdwv Pwknvyarnv gv doomwng gvvnam tombuv chukrimooku lo bunua lvkobv dooming gvvto, vv Pwknvyarnv gv Mosesnyi mvtokv vla mingku lokv mvto, vbv mvtokv vla milam lo Moses kaatam jitoku. \v 45 \x - \xo 7:45 \xo*\xt Jem 3:14-17 \xt*\x* Kochingso, ngonugv abuapa vdwv bunugv abu vdwlokv tombua laatoku um bunu Josua gv lvkobv okv Pwknvyarnv gv kvvbi diringmooku vdwa charpak jiroku kvdw hoka aarilo bunu um bakbwngto. Okv ho tombu angv Dabid gv singri loka doodvto. \v 46 \x - \xo 7:46 \xo*\xt 2Sam 7:1-16; 1Kri 17:1-14 \xt*\x* Hv Pwknvyarnv gv mvngkiam bv rito okv Pwknvyarnvnyi kumto ninyia Jakop gv Pwknvyarnv\f + \fr 7:46 \fr*\fqa Jakop gv Pwknvyarnv; \fqa*\ft Kitap kvvgonv doodu \ft*\fqa Israel gv nyi vdwv. \fqa*\f* gv lvgabv doogingku naam go mvnyu dubv jila bvkv vla kooto. \v 47 \x - \xo 7:47 \xo*\xt 1Dv 6:1-38; 2Kri 3:1-17\xt*\x* Vbvritola Solomon yabv ninyigv lvgabv naam a mvtoku. \p \v 48 “Vbvritola Kai yachoknv Pwknvyarnv ngv nyia laak lokv mvnam naam lo dooma dvnv; Nyijwk gv minam jvbv, \q1 \v 49 \x - \xo 7:49,50 \xo*\xt Aij 66:1,2 \xt*\x* ‘Ahtu mindu, nyidomooku ngv ngoogv dooging ngv, \q2 okv sichingmooku si ngoogv lvpa daging ngv. \q1 Oguaingnv naam go nonu ngoogv lvgabv mvtv tvvdunv? \q2 Ogolo ngoogv doolwk jikuv? \p \v 50 Ngo atubongv so ogumvnwng nga mvvma pvnvre?’ \p \v 51 \x - \xo 7:51 \xo*\xt Aij 63:10 \xt*\x* “Vdwgo nonuno mvngkuk linyu madunv!” Stipin um mimbwng dvdvto. “Vdwgo nonugv haapokv chimadunv, vdwgo nonuno Pwknvyarnv gv doina rungji nyadunv! Nonuno nonugv abuapa vdwgv apia jvbv ridu; nonuka Darwknv Dowa naarwk mabv dvdvbv rikidu! \v 52 Nonugv abuapa vdwv nyijwk akoka mvjwk mvbit la rima nvngvre? Bunu Pwknvyarnv gv gindungpingko go, hogv klu kuchugv ninyigv darwkchongjornv Pakbu go aaji kunv nga mimpa jiyakunv om mvkito. Okv vjak nonu ninyia pyoktoku okv mvki toku. \v 53 Nonuno kunv Pwknvyarnv gv Pvbv nga nyidogindung gv laak loka naarwk sikunv—vbvrijvka nonuno vjaklodvbv um mingku lo tvvma duku!” \s Stipinnyi vlwng orkinam \p \v 54 Kvba lo nyi vdwv Stipin gv minama tvvriala dooto, bunu achialv bv hidik nyato okv bunugv hijung ngv itikkvrwk nyala dokcha nyato. \v 55 Vbvritola Stipin, Darwknv Dow akomaring tukula nyidomooku kaadungto okv Pwknvyarnv gv hartvkai nama kaapato okv Jisu Pwknvyarnv gv lakbik takbv dakto. \v 56 Hv minto, “Kaato!” “Ngo nyidomooku nga kukko dubv kaapado okv ho Nyi gv Kuunyilo ngv Pwknvyarnv gv lakbik tangv lo dakdo!” \p \v 57 Kvba nyi vdwv achialv bv goknyala bunu lvkobv bunugv nyarung nga bunugv laakv mamtum nyato. Bunu mvnwng ngv baapu alvbv lvkin gubv Stipinnyi nvngjab nyato, \v 58 pamtv gv agum bv ninyia charlin nyato, okv ninyia vlwng ngv ornyato. Kaayatvrianv vdwv bunugv vji laklwk am Sol vnam yaapa gvlo kaachumtai yadubv orkum jito. \v 59 Bunu Stipinnyi vlwng ngv ordungto hv svgokla Ahtunyi gokto, “Ahtu Jisu, ngoogv dowa laarwk kubvkv!” \v 60 Hv lvbwng kumpv tokula okv achialv bv gokla kapto, “Ahtua! so rimur kunam sum mvngpa kuma bvkv bunugv rinyingriru kunama!” Hv sum mintokula okv sitoku. \c 8 \p \v 1 Okv Sol vkvgv gwngrw sinama alv nvgobv mvngtoku. \s Sol Gvrja nga mvritririt toku \p O alulo Jerusalem gvrja lo alvmanv nyi vdwv mvdwmvku namv rirapto. Mvngjwngnv mvnwng ngv Judia mooku lola okv Samaria mookulo vngyakvngchak nyato, Apostol vdwv vmwngku. \v 2 Nyi alvbv mvngjwngnv kvvgonv Stipinnyi svma ritoku, ninyigvbv mvngdwk nyala kapnya toku. \p \v 3 \x - \xo 8:3 \xo*\xt Nyim 22:4,5; 26:9-11 \xt*\x* Vbvritola Sol gvrja nga mvyakmvchak dubv gwngtoku; naam lo vngla, hv mvngjwngnv vdwa svdarlinto, anvnyimv jvka nyiga jvka okv bunua patwk lo tumlwk nyatoku. \s Samaria lo alvnv gamlv nga japkar toku \p \v 4 Mvngjwngnv vdwv ogolo mooku mvnwng lo vngsik karpv kudw, mooku mvnwng lo vnggola doina mingkar nyatoku. \v 5 Pilip samariya dinchiyachoknv pamtv\f + \fr 8:5 \fr*\fqa mookudinchinv pamtv; \fqa*\ft Som kitap kvvgonvlo \ft*\fqa Pamtv akobv.\fqa*\f* lo vngla Messiah nga nyi vdwlo japkar jitoku. \v 6 Ogugo Pilip mimpvdw nyipamv vngkam nyala tvvnyato, bunu ninyia tvvgap kaagap nyato okv ninyia lamrwpadubv rinama kaanya toku. \v 7 Achialvbv nyi vdwgvlo alvmanv dow achialvbv kapla linya toku, achialvgo nyi dwgwngnv okv lvpiknv ponya toku. \v 8 Vkvlvgvbv ho pamtv okaku achialvbv mvngpu nyatoku. \p \v 9 Nyi ako aminv Saimon vnamgo hoka dooto, hv lvko lvkobv ninyi lama hinam lokv Samaritan nyi vdwa lamrwpadubv mvto. Ho ninyi atubongv kainv akobv minsuto, \v 10 okv pamtv gv nyi mvnwng ngv ninyia tvvkamkaakam nyato. Bunu minto, “Hv oogv Pwknvyarnv gv jwkrwv, ‘Kainv jwkrw” vla chimbwng kunam go. \v 11 Bunu dinchi alvbv ninyia tvvriakariato ogulvgavbolo kvvlo gvngv lokv ninyi bunua ninyigv lama lokv lamrwpadubv mvbwng jito. \v 12 Vbvritola vdwlo bunu Pilip gv doin alvnv yunying Pwknvyarnv gv Karv gv lvkwng lo okv Jisu Kristo gv lvkwng lo tvvla mvngjwng tukudw, bunu mvvga jvka nyiga jvka, baptisma lanya toku. \v 13 Saimon atubongv ka mvngjwng sutoku; okv kochingso baptisma laatoku, hv Pilip gv nvchilo doomin gvvto, okv kaakw manam lamrwpadubv kaatamritam nama kaala kaasartabo bv kaatoku. \p \v 14 Jerusalem lo doonv Apostol vdwv Samaria gv nyi vdwv Pwknvyarnv gv gaama laarwk supvku vla tvvpa toku, vkvlvgabv bunu Pitar nyila Jonnyi bunu gvlo vngmuto. \v 15 Vdwlo bunu vngchi tokudw, bunu mvngjwngnv vdwa Darwknv Dowa paamu dubv vla kumtoku. \v 16 Darwknv Dowv bunu gvlo yvvnyika aatv madvto; bunu Ahtu Jisu gv amin bv baptisma laamwngto. \v 17 Vbvrikunamv Pitar okv Jon bunyi gv laakv bunu gvlo lakpvto, okv bunu Darwknv Dowa paatoku. \p \v 18 Saimon vdwlo Apostol vdwv mvngjwngnv vdwa bunugv laakv lakpvnam gola darwknv Dow jinama kaapa toku. Vkvlvgabv hv Pitar nyila Jonnyi morko jito, \v 19 okv minto, “So jwkrw sum ngaka jila bvkv, vkvlvgabv ngoogv yvvnyika laakv lakpv ridw bunu Darwknv Dowa paadubv.” \p \v 20 Vbvritola Pitar ninyia mirwksito, “No okv noogv morko ngv uyumooku bv vngnyika, no Pwknvyarnv gv amin jinam am morko lokv rvnyure vla mvngnam lvgabv. \v 21 No ngonu gvlo ribamdakbam dubv rikuma, ogulvgavbolo noogv haapok gv mvngnamv Pwknvyarnv gvlo alvkuma. \v 22 Vbvrikunamv, mvngdinto, svbv noogv alvmanv mvngnama, okv Ahtunyi kumtoka hv noogv svbv mvngmur nama mvngnga jireku. \v 23 Ngo kaanamv no achialv bv kabiutari yaya nvgo okv rimur gv patwk lo tumnamgo.” \p \v 24 Saimon Pitar nyila Jonnyi minto, “Ayala ngo gvbv Ahtunyi kumji labv, nonugv minam vdwsi ngo gvlo rima dubv.” \p \v 25 Bunu bunugv minsvrisv nga mintamro kochingbv bunu Ahtu gv doina minggo jitoku. Pitar okv Jon bunyi Jerusalem bv vngkur toku. Bunugv vngku lamtv lo bunu Alvnv Yunying nga Samaria gv nampum mvnwng lo japgo jitoku. \s Pilip okv Itiopian nyigam \p \v 26 Ahtu gv nyidogindung akonv pilipnyi minto, “Gudungto okv yurko\f + \fr 8:26 \fr*\fqa Yurko \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa alu lvpa.\fqa*\f* yabv Jerusalem lokv Gaja vngjiku lamtv bv vngdubv.” (So lamtv si sinyingsilu vngkuma)\f + \fr 8:26 \fr*\fqa So lamtv si sinyingsilu vngkuma; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa Soogv si chokri lamtv ngv.\fqa*\f* \v 27-28 Vkvlvgabv Pilip vngdu kubv rila okv vngtoku, vjak Itopian alvyachoknv nyigam hijra go Itopia dvnv gv ainmorko nga rigvyanv go, ninyigv naam takbv vnglintoku. Hv Jerusalem lo vngla Pwknvyarnvnyi kumpikula okv ninyigv yikungyira nga bakla ikula naam bv vngkur toku. Hv vbv vngdula, hv nyijwk Aijaya gv kitap nga purito. \v 29 Darwknv Dowv Pilipnyi minto, “Yikungyira bagla vngnv, um vngchitvka okv vkvgv nvchilo vngtoka.” \v 30 Pilip ninyi gvlo joklwk toku okv ninyia nyijwk Aijaya gv kitap nga puri dubv tvvpato. Ninyia tvvkato, “Noogv purinam um no chinpvre?” \p \v 31 Oo nyigam angv mvrwksuto, “Nyigonv mimpa mabolo ngo oguaingbv sum chindubv?” Okv hv Pilipnyi gvvchala chaatokv vla gokto okv ninyia yikungyira baknv nga lvkobv dootokv vla. \v 32 \x - \xo 8:32,33 \xo*\xt Aij 53:7,8 \xt*\x* Ninyigv kitap puri ridungnam angv si: \q1 “Hv svlar ako boola ila pakinam aingbv, \q2 svlarkuu gv amw peelin jvka sidu manv aingbv, \q2 hv oguguka gamchar milinma. \q1 \v 33 Ninyia nyi mangv aingbv mvto, okv jvjv nga kaajitajinv vv ninyia tvvma jitoku. \q2 Yvvka ninyigv husi lvgabv mimpa jila nyumare, \q2 ogulvgavbolo ninyigv singdung ngv nyiamooku so singnya dukubv aaduku.” \p \v 34 Nyigam angv Pilipnyi tvvkato, “Nga mimpa labv, nyijwk angv si yvvnyi mindunv? Atubongvre vmalo ako gunyire?” \v 35 Vbvrikunamv Pilip japrap toku; so darwknv kitap lokv puri rirapto, ninyi Jisu gv Alvnv Yunying nga hv mimpa toku. \v 36 Bunu lamtv pvkwng bvku irilo, bunu isi meego dooku gulo aatoku, okv nyigam angv minto, “So si isi meego doopv. Nga so baptisma jilabv?”\f + \fr 8:36 \fr*\ft Kitap kvvgonv soogv verse nga lvkpwngdo 37: \ft*\fqa Pilipnyi minto, “Noogv haapok gv mvngjwng pvnvlo nam Baptisma jire.” Ninyi mirwkto, “Vv kv,” “Ngo mvngjwng do Jisu Kristo Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv.” \fqa*\f* \v 37 Pilipnyi minto, “Noogv haapok gv mvngjwng pvnvlo nam Baptisma jire.” Ninyi mirwkto, “Vv kv,” “Ngo mvngjwng do Jisu Kristo Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv.” \p \v 38 Ho nyigam angv goragari nga daktung moto, okv Pilip la nyigam angv bunyi isi dokubv lvkobv ito, okv Pilip ninyia Baptisma jitoku. \v 39 Vdwlo bunu isi gvngv agum lintokudw, Ahtu gv Darwknv Dow Pilipnyi lala vngro gvvtoku. Nyigam angv ninyia kaapa kumato vbvritola ninyigv vngtunglo himpu la vngtoku. \v 40 Ajotas lo Pilip atubongv kaapa suto; hv kaisaria bv vnglintoku, okv hv lamtv lo vngyingla Alvnv yunying nga banggu mvnwnglo japkar toku. \c 9 \s Sol gv mvngdin kunam \r (Nyim 22:6-16; 26:12-18) \p \v 1 Sol ho apo gunv nga Ahtu ninyigv mvngjwngnv vdwa rinyingrirula ninyia yalungyachung dula gwngrw talwngbv rila mvritto. Ninyi nyibu butvyachok gvlo vngto, \v 2 okv Damaskas lo Jius vdwgv kumkunaam lo kaatam nvdubv sitiputa go kooto, ogulvgavbolo ho hoka yvvnyika hv kaapa ridw Ahtu gv lamtvlo vngnv vdwa, hv bunua nyimv jvka nyilo jvka naatung tola okv bunua Jerusalem bv bookar dukubv vla. \p \v 3 Sol Damaskas gv pamtv lo aachi svlv nga, dvminmabv nyido gvngv ninyia dooriak loung go ungkato. \v 4 Hv kwdwlo gipvto okv ninyia vlv gamgo mindubv tvvpato, “Sol, Sol! No ogubv nga mvdwkmvku dunv?” \p \v 5 Sol tvvkato, “Ahtu, no yvvla?” ho gv vlv ngv minto, \p “Ngoonv Jisu, noogv mvdwkmvku kunam,” vlv ngv vbv minto. \v 6 “Vbvritola gudungto okv pamtv lo vngnyika ho hoka nam mimpare no ogugunyi risvdw.” \p \v 7 Sol gv lvkobv nyi vngbam vdwv daktung nyatoku, gamchar guka milin kuma; bunu gaam go tvvpato vbvritola oguguka kaapama. \v 8 Sol kvdw gvngv godung toku okv ninyigv nyikv nyiktar toku, vbvritola oguachuk goka kaapama. Vbvrikunamv ninyia bunu laak am gakbwng tukula okv ninyia Damaskas lo vnggv toku. \v 9 Hv alu loum go kaapa kuma, okv ho dw lo hv ogugoka dvkutvngku mato. \p \v 10 Damaskas lo mvngjwngnv ako doonv gv aminv Ananias. Hv nyikrw kaanamv, ninyia Ahtu minto, “Ananias!” \p Hv mirwksito, “Ahtu, ngo sika kv.” \p \v 11 Ahtuv ninyia minto, “Gudungto okv lamtv vngchik bv vngdavngra tvka, okv Judas gv naam lo Tarsus lokv nyi Sol vnam amin go um tvvkato. Hv kumdungdo, \v 12 okv hv nyikrwgo kaato Ananias vnam nyi ako ninyigv laakv ninyia kaapa modu kubv vla hipo dubv yuma maato.” \p \v 13 Ananias mirwksuto, “Ahtu, so nyi agv lvkwng lo achialvbv nyi vdwv nga minjipvnv okv Jerusalem lo doonv noogv nyi vdwa hv achialvbv alvmabv rinv ngv. \v 14 Okv hv Damaskas lo nyibu butv vdwgv lokv nam kumnvjonv nyi vdwa naatung dubv vla naatung nvnv siti pota lala aapvnv.” \p \v 15 Ahtu ninyia minto, “Vngnyika, ngo ninyia ngo gvbv ridukubv darlin pvkunv, ogulvgavbolo ngoogv amina Jentail vdwlo okv dvbv vdwlo okv Israel nyi vdwlo chinmu dukubv. \v 16 Okv ngo atubongv ninyia ngoogv lvgabv hv vdwgo hirukaya nga hinsvkudw ho mvnwng nga ngo ninyia kaatamre.” \p \v 17 Vkvlvgabv Ananias vngtoku, Sol ogolo naam lo doopvdw ho aatoku, okv ninyigv laakv ninyia lakpv tola. Hv minto, “Achiboru Sol,” “Ahtu Jisu atubongv nga so aamu pvnv, noogv so aatv ringa lamtv lo noogv kaarwk sunam. Hv nga aamu pvnv ogulvgavbolo nam lvkodv kaapa modu kubv vla okv Darwknv Dowa paamu dukubv vla.” \v 18 Vjakpigobv Sol gv nyik lokv ngui asikarik ainggo olinto, okv hv lvkodv kaapa toku. Hv dakrap toku okv baptisma naatoku; \v 19 Okv kochingso hv dvnam dvnyu laku okv ninyigv gwlwkv aakur toku. \s Sol Damaskas lo japnam \p Sol mvngjwngnv vdwgv lvkobv alu lonyiloum go Damaskas lo doomin gvvto. \v 20 Hv Jius vdwgv kumkunaamlo vngdavngra la okv ho Jisu Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngvkv vla japrap toku. \p \v 21 Ninyigv minama tvvnv mvnwng ngv lamrwpato okv tvvkato, “So nyi angv mai Jerusalem alo hogv nyi Jisunyi kumnvjoonv nga mvkinv? Okv hv vbv so ogugo mvngla aama sudw ho nyi vdwa naatung la okv bunua nyibu butv vdwgvlo bookur lwkdu kubv ridu nvgori?” \p \v 22 Vbvritola Sol gv japnamv tvvngam yaya toku, okv ninyi Jisu Messiah vla kaatam la mintoku ho Damaskas lo doonv Jius nyi vdwv ninyia yvvka mirwk sinyu matoku. \p \v 23 \x - \xo 9:23 \xo*\xt 2Kor 11:32,33 \xt*\x* Alu mvngchigo vngro kochinglo, Jius vdwv lvkobv kaarwk suto okv Solnyi mvki dubv rungnyato, \v 24 vbvritola ninyia bunugv rungnam nga mimpa toku. Aluayu bv ninyia mvki dubv vla bunu pamtv gv agilo tooya toku. \v 25 Vbvritola ayu yupgo lo Sol gv rigvvnam vdwv ninyia chikchiya mvko tvla okv otum gulo doomu gvrila lvkwnglo soolu toku. \s Jerusalem lo Sol \p \v 26 Sol Jerusalem lo vngto okv lvbwlaksu vdwgvlo ribam dubv rito. Vbvritola bunu ninyia lvbwlaksu gubv mvngjwng mato, okv bunu mvnwng ngv ninyia busuto. \v 27 Vbvrikunamv Barnabas ninyia naarwk sudubv aatoku okv ninyia Apostol vdwgvlo vnggv toku. Hv bunua oguaingbv Sol Ahtu ninyia lamtv lo kaarwk supvdw okv ho Ahtu ninyia oguaingbv raami supvdw mimbwk jitoku. Hv ka bunua mimpa toku Sol gv busukano kumabv Damaskas lo Jisu gv amin bv japgo karku nama. \v 28 Okv vbvrikunamv Sol bunua lvkobv doobam toku okv Jerusalem bv vngyik kartoku, Ahtu amin bv busukano kumabv japto. \v 29 Hv ka Grik bv japnv Jius vdwa japmi sila okv haak minsuto, vbvritola bunu ninyia mvki dubv rito. \v 30 Vdwlo mvngjwngnv vdwv um chinpa namgola, bunu Solnyi Kaisaria lo aagvto okv ninyia Tarsus lo vngmu toku. \p \v 31 Okv vkvlgabv ho Judia, Galili, okv Samaria Gvrja lo ho dwa sarsopoyoto. Darwknv Dow gv ridur kolokv hoka gwlwk nyato okv Ahtunyi alvbv mvngjwng nyato, mvngjwng nvngvka kaiyaya toku. \s Pitar Lidda okv Joppa lo \p \v 32 Pitar mooku dvdvlo vngsik karto, okv lvko nvnga Lidda lo doonv Pwknvyarnv gv nyi vdwa kaalwkbv hv vngto. \v 33 Hoka Ainias vnam nyi ako ninyia kaarwk suto, hv digwngla doonvgo okv gadw lo gudung nyuku mabv anying pinw go dooku nvgo. \v 34 Pitarnyi minto, “Ainias,” “Jisu Kristo nam alvdubv mvpure. Gudungto okv noogv gadwa mvdinmvta tokuka.” Vjakpigobv Ainias gudung toku. \v 35 Lidda okv Soran lo doonv nyi mvnwng ngv ninyia kaapa toku, okv Ahtunyi bunu mvngjwng nyatoku. \p \v 36 Joppa hoka ka Tabita vnam nyimv ako dooto, Hv mvngjwng nvgo. (Grik bv ninyigv amina Dorkas gobv minto, minam si “svdum ako” ). Ninyigv singnam mvnwng nga alvnvgobv rito okv heemanv vdwa ridurto. \v 37 Oogv dw lo hv lvvmala sitoku. Ninyigv svma nga harkak tokula okv pvvya yagv karchung lo joopv toku. \v 38 Lidda lokv Joppa ngv adu minsu mato, okv vdwlo Joppa lo doonv mvngjwngnv vdwv Pitarnyi Lidda lo doopv vla tvvpa pvkudw, bunu nyi anyigo milwkla vngmu toku, “Ayala ngonu gvlo baapubv aaji labvkv.” \v 39 Vkvlvgabv Pitar gwnggegwngrap tokula okv bunugv lvkobv vngtoku. Vdwlo hv vngchi tokudw, ninyia pvvya yagv karchung lo chaagv toku, hoka hvngmi mvnwng ngv ninyia doyumto, kapdula okv jvkok laklwk, jvtv Dorkas gv turla doori lo chumji nama ninyia kaatamto. \v 40 Pitar bunu mvnwng nga karchung agumbv limu tokula, okv guplwk doola kumtoku; vbvrikunamv hv svma takbv dakrwk tola okv minto, “Tabita, gudungto!” hv ninyigv nyikv nyiktar toku, okv vdwlo hv Pitarnyi kaapa tokudw, hv gudung toku. \v 41 Pitar nvchilo aanwk tola okv ninyia svvdungto. Vbvrikunamv hv mvngjwngnv vdwa, hvngmi vdwa mintala, goklwk toku okv bunua ninyia turdu kubv kaatam nyatoku. \v 42 Soogv yunying ngv Joppa mooku mvnwng lo dupwng nyato, okv Ahtunyi achialvgo mvngjwng toku. \v 43 Pitar Joppa lo apin mvnv Saimon minam nyi ako lvkobv alu meego doomin gvvtoku. \c 10 \s Pitar okv Kornelias \p \v 1 Kaisaria lo Kornelias vnam nyi ako dooto, Hv Rom sipai rejiment gv kiapten bv rito, um “Italian rejiment” vla minto. \v 2 Hv dormo nyi ako; hv okv ninyigv vpin mvnwng ngv Pwknvyarnvnyi kumnvjoonv go. Hv Jius nyi heema nvnga ka kaadur nvgo okv Pwknvyarnvnyi kumbwng nvgo. \v 3 Alu logo lo arium gv gunta aom rilo hv nyikrwgo kaato, hv pvbwngvrwngbv kaato Pwknvyarnv gv nyidogindung go aala okv ninyia minto, “Kornelias!” \p \v 4 Hv nyidogindung nga busula kaadi chinchi to okv minto, “Tamsarnv, si oguv?” Nyidogindung ngv mirwkto, “Pwknvyarnv noogv kumnam okv jilakrumlak nama alvbv mvngdu, okv nam mirwk sudubv mvngdu. \v 5 Okv vjak Joppa lo nyi meego vngmuto nyi daadwvrw rungnv go vkvgv aminv Saimon Pitar kv. \v 6 Hv apin mvnv Saimon vnam, svmasa agum lo naam doonv gvlo nyen bv rila doodu.” \v 7 Vbvrikunamv nyidogindung ngv vnglintoku, okv Kornelias ninyigv naam gv nyira anyigo okv sipai ako, nyi dormo lo doonv ako, hogv akonv vv ninyigv atubogv lokv kaaria tarianvgo to. \v 8 Hv ogugo ripvdw bunua mimpa toku okv bunua Joppa lo vngmu toku. \p \v 9 Alu logo nvnga, bunu lamtv bv vngdungto okv Joppa gv nvchilo aari nga, donyitabv nga Pitar kumbv naam namwng aulo chaato. \v 10 Hv kano toku okv ogugo dvnwng toku; vdwlo dvnam nga mvdung la ripv nga, hv nyikrwgo kaato. \v 11 Hv nyidomooku gv agiya kokko dubv kaapato okv ogu ako vji jvbor bortvnv aingbv kaanv go atung tungpi nga kvlum tola sichingmooku bv oolu dubv kaapa toku. \v 12 Hoka piakarnv svnwngsvmin nvgwng nvngv dooto, okv mootum pvta ngvka. \v 13 Vlvgo ninyia minto, “Pitar, gudungto; mvkitvla okv dvvto!” \p \v 14 Vbvrikunamv Pitar mirwksito, “Ahtu, vbv makv! Ngo oguguka darmanv okv darwk manv go dvka mapvnv.” \p \v 15 Ninyia lvkodv vlvgo mindvto, “Pwknvyarnv gv darwk pvnvkv vnama no darwkmanv gubv miyoka.” \v 16 So si lvom go rito, okv vbvrikunamv um nyidomooku bv naakur chaatoku. \p \v 17 Pitar nyikrw kaanama lamrw palaku si ogugubvri vla mvngla doori lo, ho Kornelias gv vngmunam nyi mvnwng ngv Saimon gv naam am chintoku, okv bunu vdwv vjak agi peelv ho daknyato. \v 18 Bunu gokto okv tvvka nyato, “So si Saimon Pitar vnam nyen ako dopvre?” \p \v 19 Pitar vjv gubv ninyigv nyikrw kaanama ogugubvri mvngla chindubv rito, Darwknv Dowv minto, “Tvvriato! soka ka nyi aom go\f + \fr 10:19 \fr*\fqa Aomgo; \fqa*\ft Kitap kvvgonvlo doodu \ft*\fqa Kvvgonv; \fqa*\ft Kitap akingonv lo \ft*\fqa anyigo. \fqa*\f* nam makar kardu. \v 20 Vkvlvgabv gudung toku okv pvkwng bv ito, bunua lvkobv vngdubv mvngram mabvkv ngo bunua kanam la vngmu pvnv.” \v 21 Vkvlvgabv Pitar itoku okv nyi vdwa minto, “Nonugv makar nam nyiv ngookv. Nonu ogu mvlwk pvnv?” \p \v 22 “Kiapten nyigam Kornelias ngonuam kanam pvnv,” bunu mirwksito. “Hv alvnv nyi ako Pwknvyarnv ninyia kumnvjonv go okv Jius nyi mvnwng ngv ninyia kaibv mvngdv nyadunv. Pwknvyarnv gv nyidogindung ako ninyia minto ninyigv naam lo nam goktokv vla, vkvlvgabv noogv minama ninyia tvvmu dubv.” \v 23 Pitar nyi vdwa arwngbv goklwkto okv bunua ho ayu miyayala yupmuto. \p Logo nvngaku hv gwngrapsingrap tokula okv bunugv lvkobv vngtoku; okv mvngjwngnv meego Joppa lokvka ninyia lvkobv vngming gvvtoku. \v 24 Alu logo nvngaku hv Kaisaria lo vngchi toku, okaku ogolo Kornelias ninyia kaaria la, ninyigv agungaram vdwa lvkobv doobam la dooto kudw okv ajin vdwa ninyigv goknam dvdv nga lvkobv doobam toku. \v 25 Pitar arwngbv aatv ringa, Kornelias ninyia kaarwk sito, okv ninyigv lvpalo gupba la okv ninyigv kaagia guplwkto. \v 26 Vbvritola Pitar ninyia svdungto. Hv minto; “Dakrapto, Ngooka nyi ngvmabv.” \v 27 Pitar Korneliasnyi gaam japmi sila hv naam arwng bv aatoku, ninyia hoka nyi achialvgo dopam dubv kaapato. \v 28 Hv bunua minto, “Nonu atubongv alvbv chinsu pvnvpv ho Jentail vdwa lvkobv kaarwk okv ribam mabvkv vla Jius bunugv ridungsingdung lo mindu. Vbvritola Pwknvyarnv nga kaatamdo ho yvvnyiv darwkmanv jeka okv kasingkanyak jeka ngo alvmakv vla mare. \v 29 Okv vkvlvgabv no vdwlo nyi kanamla ngo gvlo vngmuto, ngo oguguka ma vla mvngnam kamabv aapvnv. Ngo nam tvvkadu, vbvrikunamv, no ngo gvlo ogubv nyi kanam la vngmu pvnv?” \p \v 30 Kornelias minto, “Soogv dw so vjak alu loum go vngro pvkua ho ngo atugv naam soka arium gv gunta aom baji lo kumdungla\f + \fr 10:30 \fr*\fqa kumdungla; \fqa*\ft Kvvgonv kitaplo doodu \ft*\fqa yikla okv kumdungla. \fqa*\f* doosuto. Dvminmabv nyi go vji yapung tojinv gvvtola ngoogv habolo dakto \v 31 okv minto: ‘Kornelias! Pwknvyarnv noogv kumnam am tvvpato okv noogv nyi am jinamrungnama kaapa duku. \v 32 Nyi go Joppa lo vngmuto ho ninyigv lvgabv aminv Saimon Pitar vnamgo. Hv Saimon apin mvnv, svmasa adarlo doonv gv naam lo nyen bv doopv.’ \v 33 Okv vkvlvgabv ngo vjakpigobv noogv lvgabv vngmu pvnvkv, okv no so alvrungbv aalwk jipv. Vjv ngonu mvnwng ngv Pwknvyarnv gv dooku si doodu, Ahtu ogugo ritokv vla nam mimpv kudw um minama tvvbv doyala doodunv.” \s Pitar gv japnam \p \v 34 \x - \xo 10:34 \xo*\xt Det 10:17 \xt*\x* Pitar japrap toku: “Vjv ngo mvngdw kunamv so si jvjv ngv Pwknvyarnv nyi mvnwng nga akin gubv mvngla ridunv. \v 35 Yvvdw ninyia kumnvjoonv ngv okv alvbv ridu singdunv vv ninyia turwk sunam gubv ridunv, hv ogolokv ogunv nyi haalung gubv rijeka. \v 36 Nonu chindu hv doina Israel nyi vdwlo jilwk kunama, mvnwng gv Ahtu Jisu Kristo gv Alvnv yunying nga japji kunama. \v 37 Nonu chinyado Israel gv kvvdw mvnwng so kaibv dunamlamnam go rikunama, Galili lo riraptoku Jon gv baptisma gv lvgabv japjiro koching bv. \v 38 Nonu Najaret gv Jisunyi chinyado okv Pwknvyarnv ninyia oguaingbv Darwknv Dowv okv jwkrw nga jiku nama. Hv mooku mvnwng lo vngyik kartoku, alvnv rikarto okv Uyuvram gv arwnglo doonv mvnwng aka mvpu karto, ogulvgavbolo Pwknvyarnv ninyia lvkobv dooming gvvto. \v 39 Hv ogugo Israel gv kvvdw lo okv Jerusalem so ripvkudw ngonu mvnwng ngv ho mvnwng nga tvvriakaaria kunama japyariya yajikunv. Vbvrikunamv bunu ninyia daapo lo kali lokv sidukubv takki toku. \v 40 Vbvritola Pwknvyarnv ninyia alu loum koching lo sikunvnga turkur motoku okv ninyia kaapa modubv mvtoku, \v 41 nyi mvnwng nga kaatam ma, vbvritola Pwknvyarnv gv darlin pvvnam kaarianv mvngchik amwng, hv sipikula turkurro koching bv ninyigv lvkobv ngonu ninyia lvkobv dvbamtvngbam kunam ngv. \v 42 Okv hv ngonua yunying ngam nyi vdwlo japkar dubv kanamto okv Pwknvyarnv gv darlin kunam angv turnv okv sikunv vdwgv jwngyadaya yanv gubv. \v 43 Nyijwk mvnwng ngv ninyigv lvkwng lo japto, vbv minjito yvvdw ninyia mvngjwng dunv vv ninyigv amin jwkrw lokv vkv rimur am mvngnga jiriku.” \s Jentail vdwv Darwknv Dowa paatoku \p \v 44 Vdwlo Pitar gv japdung rilo, Darwknv Dowv ilwkjito mvnwng gvlo yvv ninyigv doina tvvla doonv vdwa. \v 45 Joppa lokv Pitarnyi lvkobv aanv Jius nyi mvngjwngnv vdwv Pwknvyarnv gv Jentail vdwaka Darwknv Dowa jilwk nama kaapatola lamrw pakunam. \v 46 Ogulvgavbolo bunu bunua akusubv japdubv okv Pwknvyarnv gv kainama hartv dubv tvvnyato. Pitar japrapto: \v 47 “So nyi vdwsi Darwknv Dowa paapvku, ngonu gvka paakunam aingbv. Vbvrikunamv, nyigonv, bunua isi lo baptisma nama dubv mintor nyuji kunv?” \v 48 Vkvlvgabv hv bunua Jisu Kristo gv amin bv baptisma naadubv mintoku. Vbvrikunamv bunu ninyia bunugv lvkobv alu lonyiloum go doomin gvdubv kooto. \c 11 \s Pitar gv Jerusalem gvrja lo minpa kunam \p \v 1 Apostol vdwv okv Judia mvnwng lokv kvvbi mvngjwngnv vdwv tvvpa nyatoku Jentail vdwvka Pwknvyarnv gv gamchar am laarwk suta pvku vla. \v 2 Vdwlo Pitar Jerusalem lo vngto kudw, yvvbunudw Jentail vdwa ayakmvua mvnglwknv vdwv Pitarnyi minjimio la minto, \v 3 “No Jentail ayakmvu manv nyi vdwgv naam lo nyen gubv ripvi, okv no bunua lvkobv dvbamtvngbamdu ai!” \v 4 Vkvlvgabv Pitar bunua atuk lokv oguaingbv rirap pvkudw ho mvnwng nga mimpa jitoku: \p \v 5 “Vdwlo ngo Joppa gv pamtv lo kumla doori lo, Ngo nyikrwgo kaato. Nyidomooku tvlokv vji jvbor aingbv kaanv go atung tungpi am kvlum tola ogugo solu dubv ngo kaapato, okv ho vv ngo takbv olwkto. \v 6 Ngo arwngbv kaatar lwkla kaakunamv soonam okv somanam svnwngsvmin, piakarnvngv, mootum pvta vkv kaapato. \v 7 Vbvrikunamv ngo vlvgo nga mindubv tvvpato, ‘Gudungto, Pitar; mvkitvla okv dvto! ’ \v 8 Vbvritola ngo minto, ‘Ahtu, vbv makv! yaboryachenv vmalo dvnam kasingkanyak nvngv ngoogv gaam lo vdwloka aakw mapvnv. ’ \v 9 Nyidomooku tvlokv vlvgo lvkodv minto, ‘Pwknvyarnv gv darwk pvnvkv vnama ogu darwkmanv gubv mvngma bvka. ’ \v 10 So si lvom gubv rijito, okv anyunganya nga ogumvnwng nga nyidomooku bv chaakur gvvtoku. \v 11 Vbvrida sopikda nyi aom vv Kaisaria lokv ngo gvlo vngmunam vdwv ngo ogolo doopvdw\f + \fr 11:11 \fr*\fqa Ngo ogolo doopvdw; \fqa*\ft Kvvgonv kitap lo doodu \ft*\fqa Ngonu ogolo doopvdw. \fqa*\f* oogv naam hoka vngchi toku. \v 12 Darwknv Dowv nga bunua lvkobv vnglaka mvngram mabvkv vla minto. Oogv mvngjwngnv nyi akvgo nga lvkobv Joppa gvngv Kaisaria lo vngming gvvto, okv ngonu mvnwng ngv Kornelias gv naam arwnglo aatoku. \v 13 Ninyi ngonua minjito ninyia oguaingbv nyidogindung angv ninyigv naam arwng lo dakdubv kaanama, ho ninyi minto, ‘Nyi go Saimon Pitarnyi hardubv Joppa bv vngmu tvka. \v 14 Hv nonua gaam japjire ho no okv noogv vpin mvnwng ngv ringnam am paariku. ’ \v 15 Okv vdwlo ngo japrap kunamv, Darwknv Dowv bunu gvlo ilwk toku atuk lo ngonu gvlo aanam jvbvku. \v 16 \x - \xo 11:16 \xo*\xt Nyim 1:5 \xt*\x* Vbvrikunamv ngo mvngpa toku ogugonyi Ahtu minpvdw: ‘Jon isi bv baptisma jidu, vbvritola nonuam Darwknv Dow lvkobv baptisma jire.’ \v 17 Si pvbwngvrwng dukunv vv Pwknvyarnv Jentail vdwa ngonua jwkrw jinam apiabv jipv vdwlo ngonu Ahtu Jisu Kristonyi mvngjwng tokudw; vbvrikunamv ngo yvvla, Pwknvyarnvnyi mvtor dubv ridunv!” \p \v 18 Vdwlo bunu sum tvvto kudw, bunu miriminu kuma okv Pwknvyarnvnyi ombonyikv, vnya toku, “Vbvrikunamv Pwknvyarnv Jentail vdwaka mvngdin modukubv jito okv singmurimu dukubv alvnv alua lomu toku!” \s Antiok gv Gvrja lo \p \v 19 \x - \xo 11:19 \xo*\xt Nyim 8:1-4 \xt*\x* Stipinnyi vlwng orki rilo Jisunyi mvngjwngnv vdwa mvdwmvkunam lvgabv bunu mooku mookulo kiakkipak toku. Kvvgonv Jius mvngchik ka doina japjito Poenesia lobv, Saipras okv Antiok lobv vngto. \v 20 Vbvritola mvngjwngnv kvvbi vdwv, Saipras okv Sairene lokv nyiga vdwv, Antiok bv vngto okv doina Jentail\f + \fr 11:20 \fr*\fqa Jentail; \fqa*\ft Kvvgonv kitaplo doodu \ft*\fqa Grik-mindung ngv Jius \fqa*\fqa vmalo \fqa*\fqa Grik-mindung ngv nyi. \fqa*\f* vdwlo japji toku, Ahtu Jisu gv Alvnv Yunying nga bunua ka minji toku. \v 21 Ahtu gv jwkrwv bunugv lvkobv dooto, okv nyi vdwv kaiyabv mvngjwng la twngtvya toku okv Ahtu gvlo aakur nyatoku. \p \v 22 So yunying ngv Jerusalem Gvrja lo vngchi toku, vkvlvgabv bunu Barnabasnyi Antiok bv vngmuto. \v 23 Vdwlo hv vngchi tokudw okv ninyia Pwknvyarnv gv nyi vdwa vdwgo boktalwkji kunama kaapa toku, hv mvngpu toku okv nyi vdwa ninyi tamsarto Ahtunyi haapok mvnwng lokv jvjvbv okv mvnglwkkaalwk bv rilaka vla minto. \v 24 Barnabas alvnv nyi go, Darwknv Dow gvnv go okv mvngjwng nvgo, okv nyi meego Ahtu gvlo aagv jito. \p \v 25 Vbvrikunamv Barnabas Solnyi kaakar bv Tarsus lo vngtoku. \v 26 Vdwlo hv ninyia kaapa kunamv, hv ninyia Antiok bv vnggv toku, okv anying nyinggo bv bunyi lvkobv Gvrja gv nyi vdwa kaarwk sito okv nyitwngtwngtv nvgo tamsar toku. Mvngjwngnv vdwa Kristan vla mintuminke bv minrap kongv Antiok lo. \p \v 27 Vbv riri hoka nyijwk meego Jerusalem lokv Antiok lo vnglwk toku. \v 28 \x - \xo 11:28 \xo*\xt Nyim 21:10 \xt*\x* Bunugv lokv akonvgv aminv Agabas, Darwknv Dow gv jwkrw lokv dakrap danv kokwnglo riji nama mincho jila vbv minto achialvbv alvmanv dvmayarwng go sichingmooku so vngtv tvvdu vla minto. (Klaudius gv Dvbv bv ririlo vv aatoku.) \v 29 Lvbwlaksu vdwv Judia lokv mvngjwngnv ajin vdwa vdwgo rila pvdw ridur dubv vla japmi sinyatoku. \v 30 Bunu sum ritoku, vbvrikunamv morko nga Barnabas okv Sol bunyigv laak lo jilwk la Gvrja gv nyigagatv vdwlo jidukubv. \c 12 \s Kaiyayabv mvdwkmvku \p \v 1 So lvkwng lo vbv ririlo hoka Dvbv Herod\f + \fr 12:1 \fr*\fk Dvbv Herod: \fk*\ft Herod Agrippa Ngo, Pilestine mvngwng gv rigvdogv nvngv.\ft*\f* gvrja nyi meegonyi mvdwkmvku rapto. \v 2 Hv Jemsnyi, Jon gv boru am rioksv lokv pakitoku. \v 3 Vdwlo hv vbvrinam si Jius vdwa alvbv mvngpu modu vla kaapa pvkudw hv Pitar nyika naatungto. (Svbv rikuv vpap lwkmabv vtwng dvdw pumja alu lo). \v 4 \x - \xo 12:4 \xo*\xt Mog 12:1-27 \xt*\x* Pitarnyi naatungro koching bv patwk lo tumlwk toku, hoka ninyia sipai nyitwng api lokv akinakin sakbv naalinla ninyia apigo dagv yamuto. Herodnyi vngbo dvmin gv kochinglo kvba vdwgv kaakulo mvtungmvre dubv vla rungto. \v 5 Vkvlvgabv Pitarnyi patwk lo tumlwk pvto, vbvritola gvrja lo nyi vdwv ninyigvbv Pwknvyarnvnyi dinchi rungbv kumji nyato. \s Pitar Patwk lokv Lingkunam \p \v 6 Pitarnyi ho ayu Herod gv nyi vdwgvlo boolin madv bv, Pitar dakrianv anyi gv pingkolo yupla dooto. Ninyia jaako sonyi gonv leepvto, okv okaku dakrianv vdwv patwk agi lo dakria nyatoku. \v 7 Dvminmabv Ahtu gv nyidogindung ako hoka daktoku, okv patwk arwnglo loung go unglinto. Pitar gv Gorbwng lo nyidogindung lakpvnamv lamrwpato, ninyia mvu toku, okv minto, “Gudungto! baapubvkv!” Pitar gv laak lokv vjakpigobv rvngja ngv taasokto. \v 8 Vbvrikunamv nyidogindung ngv minto, “Noogv tainhokpo nga hukto kuka okv noogv lvkiama gvvto.” Pitar vbv ritoku, okv nyidogindung ngv minto, “Noogv pakria nga koorwkto okv nga lvkobv aato.” \v 9 Pitar oguka chimabv, patwk arwng lokv agum bv, ninyia vngming gvvtoku, ogubv rikujvka, vbv nyidogindung gv rinam yangv jvjv guya; vla hv mvngtoku ninyi nyikrwgo kaapv nvgobvri vla. \v 10 Bunu dakria la dakcho konga vngboto okv anyi nvngaka, okv vngnyung nga pamtv bv vngjiku riokdar agi lo aatoku. Agiv bunugv lvgabv kokda sila dooto, okv bunu agum bv vnglintoku. Bunu pamtv gv ara bv ilwkla vngto, okv nyidogindung ngv Vjakgobv Pitarnyi vngyu toku. \p \v 11 Vbvrikunamv Pitar ninyigv ogugo ripvdw mvngdw tola, okv minto, “Ngo svjv chimpvku so si jvjv gurung! Ahtu ninyigv nyidogindung nga kanam tola nga Herod gv jwkrw lokv okv Jius nyi vdwgv vbvrijeyiku nvpv vla mvngmin nam mvnwng loka ringlin pvku.” \p \v 12 Ninyigv svbv riyi so himakaya sudubv, hv Jon mark gv anv Meri gv naam lo vngtoku, hoka nyi vdwv achialv dookum la okv kumla doonyato. \v 13 Pitar hoka agi am takdinto, okv nyimvpaknv aminv Roda vnam ako um mirwk sudubv aatoku. \v 14 Hv Pitar gv gaama tvvchinto okv himpu yalaku agiya koko mabv ninyi arwngbv jukkur lwktoku, okv Pitar agum vv dakpv vla arwnglo gokyak pato. \v 15 Bunu ninyia minto, “No suru pvnvgo!” Vbvritola hv si jvjv ngvkv vla mimbwng jito. Vkvlvgabv bunu mirwksito, “So si ninyigv nyidogindung go.” \p \v 16 Vbv ridung rilo Pitar takdin dvla doodvto. Anyungnga bunu agiya kokko jitoku, okv vdwlo bunu ninyia kaapa namgola, bunu lamnya toku. \v 17 Pitar ninyigv laakv lakbvla bunua choibvkv vla mintoku, okv hv bunua oguaingbv Ahtu ninyia patwk lokv linggv kunam am mimbwk la mimpa jitoku. “Sum Jems okv mvngjwngnv dvdvlo mimpa laka,” hv minto; vbvrikunamv ninyia vngyu toku okv mooku kvvbilo vngtoku. \p \v 18 Vdwlo arukamchi kubvdw, hoka dakria kaarianv vdwgv pingkolo abwk kuma bv ritoku—Pitarnyi ogugo ripv nvgobvri? \v 19 Herod Pitarnyi makar dubv orto jito, vbvritola bunu ninyia mapa kuma toku. Vkvlvgabv hv dakriakarianv vdwa tvukapak tokula okv bunua mvki dvkubv orto jitoku. \p So kochingbv, Herod Judia nga vngyula okv Kaisaria lo apogo dootoku. \s Herod gv Sikunam \p \v 20 Herod Tayar okv Sidon gv nyi vdwa achialv bv haachi toku, vkvlvgabv bunu lvkin gubv ritola ninyia kaatv bv vngtoku. Atuk chochok bv dvbvkarv nga doogvdakgv yanv nyi, Blastasnyi bunu mindin chootoku, bunua ninyia kaadur kodubv vla. Vbvrikunamv bunu Herod gv dokubv vngto okv sarsopoyonam lvgabv ninyia tvvkato, ogulvgavbolo bunugv mooku ngv ambinamor am dvbv gv diringmooku lokv jilwk doonv. \p \v 21 Darlinnam alu gulo Herod ninyigv Dvbv vji jvtv laklwk ka gvvto, ninyigv dvbvdotung kolo doolwk toku okv nyi vdwa kvba gaam go japto. \v 22 Bunu gokla minto, “So si nyi gv japnam bv rima, vbvritola Pwknvyarnv gv japnam bv rido!.” \v 23 Vjakgobv Ahtu gv nyidogindung ngv Herodnyi svtap pala seluto, ogulvgavbolo hv Pwknvyarnvnyi mvngdv jimato. Ninyia tapumv chetoku okv sitoku. \p \v 24 Vbvriro kochingbv Pwknvyarnv gv gaamv tvvsik yaya toku okv kaiyayabv ritoku. \p \v 25 Barnabas okv Sol bunyi gv minkarrikar svnga rinya toku, okv bunyi Jerusalem lokv\f + \fr 12:25 \fr*\fqa Lokv; \fqa*\ft Kitap kvvgonvlo doodu \ft*\fqa gvlo. \fqa*\f* aakur laku, Jon Mark ninyia naalaila bunyi gv lvkobv vnggv toku. \c 13 \s Barnabas okv Sol bunyia darlinla vngmukunam \p \v 1 Antiok gv gvrja hoka ka nyijwk vdwv okv tamsarnv vdwv meego doonyato: Barnabas, Saimeon (Yakianv vla minto), Lusias (Sairene lokv), Manaen (Herod\f + \fr 13:1\fr*\fk Herod: \fk*\ft Herod Antipas, Galili gv rigvdonv Lk 3:1 lo kaato. \ft*\f* gobunor gv lvkobv sochakunam), okv Sol. \v 2 Bunu Ahtu gv kanam nama rilapala okv dvmatvngma bv yikdungla doori lo, bunua Darwknv Dowv minto, “Ngo gvbv Barnabas la Sol bunyia akusubv vngmuto, ngoogv gokla kanam nama bunua rimudubv.” \p \v 3 Bunu dvmatvngma bv yikdungto okv kumtoku, bunugv laakv bunua lakpv tola okv bunua vngmu toku. \s Saipraslo \p \v 4 Darwknv Dow gv kanam la vngmukunam lokv, Barnabas okv Sol Seleukia lo vngtoku okv svpwbv dula Saipras bokpin lo vnglwkto. \v 5 Vdwlo bunu Salamis hoka vngchi kunamv, bunu Pwknvyarnv gv doina Jius kumkunaamlo japji toku. Bunu Jon Marknyi bunugv riku lo rigvto ridur riadubv. \p \v 6 Bunu bokpin mvnwng nga vngbola Papos lo vnglwkto, hoka bunu tagohinv ako aminv Bar-Jisu, vnamgo paami sito, hv Jius nyi go nyijwk akobv minsunv. \v 7 Hv bokpin gv gobunor gv ajin bv rito, Sergius Paulusnyi chinvpanv gubv rito. Gobunor angv Barnabas nyila Solnyi vkvgvlo gokcho lwkto ogulvgavbolo ninyia Pwknvyarnv gv doina tvvnwngto. \v 8 Vbvritola tagohinv Elimas (ho vv Grik amin minam) bunu mvnwng am kaanwng mabv rito rinyingriruto, ninyi Gobunornyi mvngjwng moma dubv rikwto. \v 9 Vbvrikunamv Sol— nyika Paul vla chinya kunam—Darwknv Dowv aakunamv; hv tagohinv nga kaagap chinchila kaato \v 10 okv minto, “No uyu gv kuunyilo! No alvnv ogumvnwng gv nyirunyimak kv. No alvmabv gwngnamrungnam am gvnv okv no Ahtu gv jvjv nga mvvnam gubv rimu dubv lokia rikwnv! \v 11 Ahtu gv laakv no gvlo vjak laklure; no nyikching riku okv alu gv loung nga meego kaapa mabv ririku.” \p Vjakgobv Elimas gv nyiklo kanv ngv jing mvlwkto, okv ninyi vngdubv vngtvto nyigonv ninyigv laak am gakbwng tvla vnggv labv vla riakarto. \v 12 Vdwlo gobunor angv um kaapv kudw hv mvngjwng toku; Ahtu gv lvgabv tamsarnama tvvla hv kairungbv lamngapatoku. \s Pisidia gv Antiok lo \p \v 13 Paul okv ninyigv ajin mvnwng ngv Papos lokv Pampilia pamtv bv Parga lo svpw bv raplwk toku, hoka Jon Mark bunua kayupikula Jerusalem bv vngkur toku. \v 14 Bunu Parga lokv vngraptoku okv Pisidia gv Antiok lo vngchi toku, okv bunu Jius doonu alulo kumkunaam arwng aalaku okv dootung nyatoku. \v 15 Moses gv Pvbv nga okv nyijwk vdwgv lvkpv nama um puri riro kochingso, Jius kumkunaam gv nyigam vdwv bunua gaam go milwkto: “Ajin vdwv, nonu nyi vdwa doin tamsarkinu gaam go doodu bolo mintokv vla ngonu mvngdu.” \v 16 Paul dakrab dvla, ninyigv laakv ijodvla, okv minrap toku: \p “Israel ajin vdwa okv soka Jentail vdwa yvv Pwknvyarnvnyi kumdunv: nga tvvriato! \v 17 \x - \xo 13:17 \xo*\xt Mog 1:7; Mog 12:51 \xt*\x* Israel nyi vdwgv Pwknvyarnv ngonugv abuapa vdwa dartoku okv nyi vdwa kainv mooku gubv mvtoku Ijipt lo bunugv nyen pakbubv rila doori lo. Pwknvyarnv gv kainv jwkrw lokv bunua Ijipt loka agum naalin toku, \v 18 \x - \xo 13:18 \xo*\xt Num 14:34; Det 1:31 \xt*\x* okv anying champi gubv bunua chokrimookulo Hv saktv toku.\f + \fr 13:18 \fr*\fqa Hv saktv toku; \fqa*\ft Kvvgonv kitaplo doodu \ft*\fqa Hv laachumlaila ridu. \fqa*\f* \v 19 \x - \xo 13:19 \xo*\xt Det 7:1; Js 14:1 \xt*\x* Pwknvyarnv Kanaan gwngda lo diringmooku kanwgo mvyakmvchak tvla okv ninyigv nyi vdwa mookuatu bv mvtoku. \v 20 \x - \xo 13:20 \xo*\xt 1Sam 3:20 \xt*\x* So mvnwng si anying lvngpi gula chamngu gobv ritoku. \p “Soogv kochingso\f + \fr 13:20 \fr*\fqa So mvnwng gv Kitap si 450 anying donv. Soogv kochingso; \fqa*\ft Vmalo\ft*\fqa Kvvgonv anying chamngu kochinglo.\fqa*\f* ninyi bunua nyi kiyahakya nvgobv jitoku Samuel nyijwk gv dootv madvbv. \v 21 \x - \xo 13:21 \xo*\xt 1Sam 8:5; 1Sam 10:21 \xt*\x* Okv vdwlo bunu dvbv lo ako jibvkv vla koonamv, Pwknvyarnv bunua Binjamin haalung lokv Kis gv kuunyilo Solnyi, bunugv dvbv bv anying champi gubv singmuto. \v 22 \x - \xo 13:22 \xo*\xt 1Sam 13:14; 1Sam 16:12; Miri 89:20 \xt*\x* Kochingso ninyia rimu kuma namv, Pwknvyarnv Dabidnyi bunugv dvbv bv mvtoku. So si ogugonyi Pwknvyarnv ninyia minamv: ‘Ngo paapvku Jesse gv kuunyilo Dabid ngoogv haang lo mvnglwknam nyi gobv rido, ngo ogugo mvngpvdw ninyia um mvnwng nga riji nvgobv riyinvpv.’ \v 23 O Jisu, Dabid gv husi lokv, yvvnyi Pwknvyarnv Israel nyi vdwgv ringlinnv gubv, ninyia mvtoku ninyigv milvla mimpv nam lokv. \v 24 \x - \xo 13:24 \xo*\xt Mk 1:4; Lk 3:3 \xt*\x* Jisu ninyigv ridung nga ritam madvbv, Jon Israel gv nyi mvnwng nga japkar choto ho nonugv rimur lokv nonu lintokv okv baptisma laato kukv vla. \v 25 \x - \xo 13:25 \xo*\xt Jn 1:20; Mt 3:11; Mk 1:7; Lk 3:16; Jn 1:27 \xt*\x* Okv Jon ninyigv risvvngsv nga rinya svlv bv rire hoka, hv nyi vdwa minto, ‘Nonuno nga yvv vla mvngdu? Nonugv kaaria la doonam angv vv makv. Vbvritola tvvriato! Hv ngoogv koching lo aadungdu, okv ngo vbv alvka yama ninyigv lvkiam ngaka ninyigv lvchu loka pilin dubvka rinyuma.’ \p \v 26 “Israel gv ngoogv ajin vdw, Abraham gv husi vdwa, okv soka Jentail mvnwng ngv yvv Pwknvyarnvnyi kumdudw: soogv turnam gv doin sum ngonugv lvgabv jilwk jipvnv! \v 27 Jerusalem lo doonv nyi vdwv okv bunua rigvnv vdwvka ho Jisunyi ringnvbaanv ngvkv vla chimato, Doonu alu lokia nyijwk vdwgv gaam ngaka puri rilin jinam aka chinv kaama. Vjvlodvbv Jisunyi miyakaya tola bunu nyijwk vdwgv gaam yanga jvjvbv limuyato. \v 28 \x - \xo 13:28 \xo*\xt Mt 27:22,23; Mk 15:13,14; Lk 23:21-23; Jn 19:15 \xt*\x* Okv bunu ninyia mvki dubv gaam mimbwk svgo dooma jvka, bunu Pilatnyi ninyia mvkito vla kooto. \v 29 \x - \xo 13:29 \xo*\xt Mt 27:57-61; Mk 15:42-47; Lk 23:50-56; Jn 19:38-42 \xt*\x* Okv kochingso bunu ogumvnwng nga ritoku ho Darwknv kitap lo ninyigv lvkwng lo minam nga, bunu ninyia daapo gvnga jolu toku okv ninyia nyibung arwngbv lwktoku. \v 30 Vbvritola Pwknvyarnv ninyia sikunvnga turkur motoku, \v 31 \x - \xo 13:31 \xo*\xt Nyim 1:3 \xt*\x* okv alu aw gobv yvvbunu ninyigv lvkobv Galili lokv Jerusalem bv vngming gvnv nga kaapa kotoku. Bunu mvnwng ngv sijv Israel nyi vdwgvbv ninyigv lvgabv ririamiria nvgu bv rinya dukunv. \v 32-33 \x - \xo 13:32-33 \xo*\xt Miri 2:7 \xt*\x*Okv ngonu mvnwng ngv sika nonu gvbv alvnv yunying nga bvnglwk jitv dunv: Pwknvyarnv ogugo ngonugv abuapa vdwa minpvnam nga hv ritv hinvkv, hv vjakka ngonu gvbvka um rilin jipvku, yvvbunudw bunugv husi bv ripvkudw, Jisunyi sikunvnga singdu kubv mvto kula. Mirimimpak lo baanyi nvnv lo minam jvbv, \q1 ‘No ngoogv kuunyilo; \q2 silu ngo noogv Abu bv riduku.’ \m \v 34 \x - \xo 13:34 \xo*\xt Aij 55:3 \xt*\x* Okv so si Pwknvyarnv ninyia sinam lokv turkur mooku nambv minto, vdwloka nyibung arwng lo yalwk mabvka: \q1 ‘Ngo nonuam Dabidnyi milvnam darwknv okv \q2 jvjvrungbv boktalwkjire.’ \m \v 35 \x - \xo 13:35 \xo*\xt Miri 16:10 \xt*\x* Svbvka hv borgu nvlo mindu, \q1 ‘No noogv jwkjwkvrwk rungnv pakbu nga nyibung arwnglo yaamin momare.’ \m \v 36 Dabid Pwknvyarnv gv mvngnama ninyigv ridwlo ritoku, okv vbvrikunamv hv sitoku, abuapa vdwgv lvkobv sima ritoku, okv ninyigv ayakv nyibunglo yaalwk toku. \v 37 Vbvritola Pwknvyarnv gv sikunvnga turkur mookunam angv gvlo so si riku mato. \v 38-39 Ngonu nonua chinmu nvpv mvngdu ngoogv Israel ajin vdwa, Jisu gv lokv rimur vdwa mvngnga jikunam gv doina nonua japji toku; Moses gv Pvbv jinam lokv nonua rimur loka topunyuma nama topu jiriku yvvdw ninyia mvngjwng dukunv. \v 40 Vbvrikunamv, hima sulakv ogulvgavbolo nyijwk vdwgv minamv nonu gvlo\f + \fr 13:40 \fr*\ft Kitap kvvgonv doomadu \ft*\fqa nonu gvlo.\fqa*\f* rilwk madubv: \q1 \v 41 \x - \xo 13:41 \xo*\xt Heb 1:5 \xt*\x* ‘Kaatoka, nonu nyarjikaunv vdwv! Lamrwpalaka okv silakuka! \q1 Ngo silu ogugo ridung dunv si vkvnv \q2 ogugo nonu mvngjwng mare, \q2 vdwlo nyigonv nonua alvbv mintam jida jvka!’” \p \v 42 Paul la okv Barnabas bunyi Jius kumkunaam lokv lindung rilo, nyi vdwv bunua lvko aakur dvla aainvgv bunugv Doonu alu lo okv bunua soogv lvgabv sum kaiyabv minjilabv vla mintoku. \v 43 Kochingso nyi vdwgv kvbadopam lokv vngpinvngyin rikulo, Paul la Barnabas bunyi gv kochingbv Jius okv Jentail Judaism lo aalwkla rikunv vdw vkv achialv bv vngming gvvto. Apostol vdwv bunua japtoku okv Pwknvyarnv gv anyuaya lo alvbv doobwng runglaka vla mintvmiru toku. \p \v 44 Bunugv Doonu alu akonvnga banggu gv nyichar mvnwng ngv Ahtu gv gaam nga tvvbv aakum nyato. \v 45 Vdwlo Jius vdwv nyipam am kaapv kudw, bunu mvnwng ngv kaakbriak nyato; Paul gv japnama bunu ridwkrikuto okv ninyia nyarjitari toku. \v 46 Vbvritola Paul la Barnabas bunyi busukano kaakumabv japrapto: “Pwknvyarnv gv gaama ho nonu gvlo japcho jidubv ripvkv. Vbvritola nonu um toasula okv turbwngnv singnama paanyu manv gubv mvngsu dvnv bolo ngonu nonua kayupikula Jentail nyi vdwlo vngriku. \v 47 \x - \xo 13:47 \xo*\xt Aij 42:6; 49:6 \xt*\x* So si Ahtu ngonua gamki pvjinamv: \q1 ‘Ngo nonua Jentail vdwgv lvgabv loung gubv mvpvnv, \q2 ogulvgavbolo nyiamooku gv nyi vdwv turnama paadu kubv.’” \p \v 48 Vdwlo Jentail vdwv sum tvvpa kunam gula, bunu mvnwng ngv himpu pulaku okv Ahtu gv doina umbonyikv mvngtoku; okv yvvbunu ninyia turbwngnv singnam lo darlin pvkudw bunu mvngjwng nvgobv ritoku. \p \v 49 Ahtu gv gaamv ho mooku mvnwng lo dupwng kartoku. \v 50 Vbvritola Jius vdwv pamtv gv Jius nyiga vdwa mivrmimbam la jokkumrikum motoku okv Jentail anvnyimv kaibv rigvnv vdwv yvv Pwknvyarnvnyi kumnvjonv vdwv. Bunu Paul okv Barnabas bunyia yalungyachung durab toku okv bunugv mooku loka bunua charlin toku. \v 51 \x - \xo 13:51 \xo*\xt Mt 10:14; Mk 6:11; Lk 9:5; 10:11 \xt*\x* Apostol vdwv bunua rinyingriru dunv vla bunugv lvchu gv pvmar am mvkak supi kula bunu Ikonium mooku bv vnglintoku. \v 52 Antiok lo doonyabu mvngjwngnv mvnwng lo Darwknv Dow lokv okv achialvbv himpu nyatoku. \c 14 \s Ikonium lo \p \v 1 Ikonium loka vbvdvdv bv rito: Paul la Barnabas bunyiv Jius vdwgv kumkunaamlo vngto okv vbv japlaku Jius vla Jentail nyi vdwa achialvgo mvngjwng nvgobv rimutoku. \v 2 Vbvritola Jius mvngjwng manv nyi vdwv Jentail nyi vdwa meerla okv mvngjwngnv vdwa rinyingriru moto. \v 3 Apostol vdwv hoka alu achialv gubv dootoku, Ahtu gv lvgabv busukano mabv japtoku, bunugv ninyigv anyuaya namgv doinv jvjv rungdo vla kaamu dubv bunu jwkrw lokv achialvgo kaasartabo okv lamrwpadubv rila kaatamto. \v 4 Pamtv gv nyi vdwv apinain sitoku: meegonv Jius vdwgvbv, kvvgonv Apostol vdw gvbvku. \p \v 5 Vbvrikunamv Jentail nyi meego okv Jius vdwv bunugv rigvnv vdwa lvkobv, Apostol vdwa vlwng orla alvmabv ridubv minbam sitoku. \v 6 Vdwlo Apostol vdwv um tvvpa namgola, bunu Listra okv Darbe okv dokardovr mooku Likaonia pamtv vdwlo kelwk toku. \v 7 Hoka bunu Alvnv Yunying nga japtoku. \s Listra okv Darbe lo \p \v 8 Listra lo nyi ako dooto vv bvnglin lokv lvpikto okv vdwloka vngkar nyumabv rito. \v 9 Hv hoka doya tola okv Paul gv gaama tvvriato. Paul kaatoku hvkvgv mvngjwng kunam am okv poya nyola suku nama, vkvlvgabv hv ninyia kaagap lalatoku. \v 10 Okv gaam gamtv bv goktoku, “Noogv lvdubv dakdin chinchila daktokv!” Nyi angv pokdinpokrinla okv vngchar vngyarla vngrab toku. \v 11 Vdwlo nyi nyipam vv Paul ogugo ripvkudw um kaato kula, bunu atugv Likaonia gaam bv bunu gokrap toku, “Pwknvyarnv ngv nyi jvbv ritokula okv ngonu gvlo ipvku!” \v 12 Bunu Barnabasnyi Jeus gobv amin minto okv Paulnyi Harmes gobv minya toku, ogulvgavbolo hv japlaknv kaiyachok kunv go. \v 13 Jeus Pwknvyarnv gv nyibu go pwknvyarnvnaamv banggu agum gv adar hoka dooto, ninyila nyipam vdwv svv vvpu okv apungana vkv agi hoka bvnglwkto Apostol vdwa erinpeeji dubv vla mvngnyato. \p \v 14 Bunugv ritv nama Barnabas okv Paul bunyiv tvvpa namgola, bunyi vji am putak pasuto okv nyitwng pingko gv arwng lo juklwkla, gokto, \v 15 \x - \xo 14:15 \xo*\xt Mog 20:11; Miri 146:6 \xt*\x* “Nonuno ogubv svbv rinya dunv? Ngonu atubongv ka nonuno aingbv nyi vmwng mabv! Ngonu mvnwng ngv sukaka Alvnv Yunying nga, nonuam mimpa dubv doodunv Pwknvyarnv yvvdw nyidomookua, sichingmookua, svmasa nga, okv ogugo dopvkudw Pwknvyarnv gvlo svkvnv ogu arv kamanv ridungsingdung loka mvngdin modukubv vla. \v 16 Vngro ikunv atuk lo hv nyi mvnwng nga bunugv mvngbv vngkarchaakar moto. \v 17 Vbvritola ninyigv alvbv rijinam lokv hv kaatam sudunv, hv nyidomooku tologv nyido odw lo omudu okv aliami, aamtami nga nyindw lo nyimu dunv; hv nonua dvnamtvngnam nga jila haapok am mvngpu sakpu la rimudu.” \v 18 Apostol vdwv so svkvnv gaam vkv milaku bunua raaibv ho bunyia erinpeeji tvku loka mintor toku. \p \v 19 Jius nyi meego Pisidia gv Antiok lokv okv Ikonium lokv aatoku; bunu nyipam nga miyayala bunu gvlo minkiam lwkto, Paulnyi vlwng ngv ortoku okv ninyi sipvkudw mvngnyato, ninyi banggu gvnga svvlin toku. \v 20 Vbvritola ninyia mvngjwngnv vdwv sooyum kunam ngv, hv gudung toku okv banggu arwngbv vngkur toku. Logo nvnga hv la Barnabas Darbe bv vngtoku. \s Sairia aragv Antiok lo vngkurkunam \p \v 21 Paul okv Barnabas Alvnv Yunying nga Darbe lo japji toku okv achialv nyi vkv mvngjwng motoku. Vbvrikunamv bunu Listra bv, Ikonium bv, okv Pisidia gv Antiok lo vngkur nyatoku. \v 22 Bunu mvngjwngnv vdwa gwlwk bvkv okv alvbv mvngjwng nyalakv vla bunua tamsarto. “Ngonu Pwknvyarnv gv Karvlo aapvnam lvgabv ngonu atuklo achialv bv hirukaya hirungre.” \v 23 Gvrja lokv nyigagatv vdw akinsago bunu laalinla rigv modubv parlwk toku um yigla kumla doogvrila Ahtu gvlo kobik lwkji toku, okv yvvnyi bunu mvngjwng nyapvkudw. \p \v 24 Pisidia gv mooku nga vngnyaro koching bv, bunu Pampilia lo aatoku. \v 25 Bunu Parga hoka doina japji pikula okv vbvrikunamv Attalia bv vngtoku, \v 26 okv hoka gvngv bunu svpwbv Antiok lo vngkur toku, ho mookuv bunua kvvlo Pwknvyarnv gv anyuaya lvgabv kudungkua nga vjakgv ripwngrinya kunam anga kaaduridubv tulwk kongv. \p \v 27 Vdwlo bunu Antiok lo vngchi tokudw, bunu gvrja gv nyi vdwa lvkobv gokum nyatola okv bunugv lvkobv Pwknvyarnv gv rinam mvnwng nga okv oguaingbv Jentail nyi vdwa mvngjwng dukubv hv lamtv nga mvkok jiku nama bunuv mintam jitoku. \v 28 Okv bunu mvngjwngnv vdwgv lvkobv hoka apo go doomin gvvtoku. \c 15 \s Jerusalem lo dopam Dookunam \p \v 1 \x - \xo 15:1 \xo*\xt Leb 12:3 \xt*\x* Nyi meegonv Judia lokv Antiok lo aanya toku okv mvngjwngnv vdwa tamsar sarab toku, “Nonu Moses gv Pvbv aingbv ayakmvu sudubv rinya mabolo nonuv ringnama paamare.” \v 2 Paul okv Barnabas bunyi so gv lvgabv bunua lvkobv achialvbv larmi sunya toku, vkvlvgabv Paul okv Barnabas okv Antiok gv nyi meegonv Jerusalem lo vngla okv Apostol vdwa okv nyigagatv vdwgv lvkobv soogv raagv dvnam sum kaarung svgo vla japmi sunya toku. \p \v 3 Gvrja lokv bunua kanam toku bunuv lamtv lo vngdungto; okv bunu vbv Poenesia okv Samaria bv vngpik nyato, bunua oguaingbv Jentail vdwv Pwknvyarnv gvlo aadu kudw um mimpa kartoku; so yunying ngv mvngjwngnv vdwlo gwlwk jinamv mvnwng ngv achialvbv himpu nyatoku. \v 4 Vdwlo bunu Jerusalem lo vngchi tokudw, bunua gvrja vdwv alvbv naarwk sinyatoku, Apostol vdwa, okv nyigagatv vdwa, Paul la Barnabas bunyi Pwknvyarnv oguaingbv bunyi am rinv la ripvkudw um japji toku. \v 5 Vbvritola Parisis apam lokv mvngjwngnv meegonv dakto la okv minto, “Jentail vdwv ayakmvu rirungtoka okv Moses gv Pvbv nga tvvdubv mintoka.” \p \v 6 Apostol vdwv okv nyigagatv vdwv so tvvka nam um alv bvju vla kaarwk sunyato. \v 7 \x - \xo 15:7 \xo*\xt Nyim 10:1-43 \xt*\x* Achialvbv raakwng minsuro kochingbv Pitar dakrap la minto, “Ngoogv ajin vdwv, nonu chinyado kvvlo gvngv Pwknvyarnv nga nonugv pingko loka goklinto Jentail nyi vdwgvlo Alvnv Yunying nga japji dubv, vkvlvgabv ho bunu tvvria tvla okv mvngjwng dubv. \v 8 \x - \xo 15:8 \xo*\xt Nyim 10:44; Nyim 2:4 \xt*\x* Okv Pwknvyarnv yvvdw nyichar mvnwng gv mvngnam saknama chinv, ngonua rinam aingbv Jentail nyi vdwaka Darwknv Dowa ninyigv jinama kaatam jito. \v 9 Hv ngonua okv bunua pingkolo yvvnyika akusubv mvngnam kaama; hv bunugv rimur am mvngnga jipvku ogulvgavbolo bunuka mvngjwngto. \v 10 Vbvrikunamv, vjak nonu ogulvgabv mvngjwngnv vdwgv koching lo vge nga tulwk tola Pwknvyarnvnyi ingka dunv vmalo ngonugv abuapa ngvka malo ngonu mvnwng vka um baknyure? \v 11 Vv makv! Ngonu mvngjwngnam lvgabv okv Ahtu Jisu gv anyuaya ngv ringpv kunv, vbvching bunu nyika rdunv.” \p \v 12 Nyitwng dopam mvnwng ngv Barnabas okv Paul bunyi gvlo Pwknvyarnv gv Jentail nyi vdwlo lamrwpadubv okv kaasartabo dubv rinam am bunyi gv mimpa jiku nama tvvriala choibv doonyato. \v 13 Vdwlo bunu japnya kunam gola, Jems japrapto: “Ngoogv ajin vdwa, nga tvriato! \v 14 Saimon vjv mimbwk jigv ibv oguaingbv Pwknvyarnv Jentail nyi vdwa ninyigv chigudabia nga kaatam kunama okv bunua ninyigv nyigvbv laatulake bv naarwk suku nama. \v 15 Nyijwk vdwgv gaam vdwv so sum lvkobv tulwk minggvto. Kitap lo vbv mindu, \q1 \v 16 \x - \xo 15:16 \xo*\xt Amo 9:11,12 \xt*\x*‘Ahtu minto, So kochingbv ngo akur riku, \q2 okv Dabid gv karv nga lvkodv laakumlaapa riku. \q1 Ngo darmwk kunama um mvdin rikunv \q2 okv lvkodv um gwlwk dukubv mvdin riku. \q1 \v 17 Okv vkvlvgabv nyi mvnwng ngv ngo gvlo aariku, \q2 Jentail nyi mvnwng vka yvv bunua ngo atubogv bv mvngla gokku nam vdwa. \q1 \v 18 Vkvlvgabv vbvching Ahtu minto, yvvdw sum krimklu lokv chimu dukubv mvkunv.’ \p \v 19 “So si ngoogv mvngnamv,” Jems japdungto, ho ngonu mvnwng ngv Pwknvyarnv gvlo aakur kunv “Jentail vdwa ridwkriku jimabv. \v 20 \x - \xo 15:20 \xo*\xt Mog 34:15-17; Leb 18:6-23; Leb 17:10-16 \xt*\x* Vmabvya, ngonuya bunua siti go lvkto kula mimpa lajuka darwkmanv ogugoka dvma bvkv ogulvgavbolo ho vv morti lo jilwknamv; bunua yoomur minsu mabvka; okv svnwngsvmin hoksar nama vmalo oyi am dvma bvkv vla miya lajukv vla minto \v 21 Moses gv pvbv nga kvvlo lokv Jius kumkunaamlo doonu aludwkibv puri rijikito okv ninyigv gaam nga banggu mvnwnglo japjito.” \s Jentail mvngjwngnv vdwa siti jikunam \p \v 22 Vbvrikunamv Apostol vdwvla okv nyigagatv vdwv, Pwknvyarnv gv nyi mvnwng ngv doodum toku, bunugv ajin lokv darlin gvrikula Paul okv Barnabas gv vngkulo Antiok bv vngmu dubv mintoku. Vbvrikunamv mvngjwngnv vdwgv mvngdv kunam nyi anyigo Barnabas vnam Judas nyila Silasnyi darlin toku. \v 23 Okv bunua siti meego lvkto kula bunua lvkobv vngmu toku: \pi “Ngonu, Apostol okv nyigagatv vdwv, nonugv abwngboru, Jentail doonv Sairia, okv Silisia gv Antiok lo rinyabu vdwa kumrwk sidunv. \v 24 Ngonugv apam lokv nyi meegonv ngonua vbvkv vla mingkuriku mabv vngla nonua mindwkmingku pvkv vla ngonu tvvpa pvku. \v 25 Okv vkvlvgabv ngonu mvnwng ngv doodum toku okv nyi meego darlin laku nonu gvlo vngmu dukubv vla tulwk pvkunv bunu ngonugv ajin Paul okv Barnabas bunyia lvkobv vngriku, \v 26 yvvbunudw atugv singdung nga mvngmabv Ahtu Jisu Kristo gv kudungkua lvgabv mvngla rinvgo. \v 27 Ngonu nonu gvlo vngmure, vbvrikunamv, Judas okv Silas bunyi nonua nyidum bv ngonugv lvknam so apia bv mimpa jire. \v 28 Darwknv Dow vla okv ngonu tulwk minsu pvnv so gv ridung aba so gv lvvyalo nonu gvlo oguaingbv adwkaku go lvkmare vla: \v 29 Morti lo erinpeelwknam dvnama dvma bvka, oyi dvma bvka; svnwngsvmin hoksar nama dvma bvka; okv nonu atubongv yoomur nyama bvka. Nonu so vdw sum rimabv ribamdobam bolo alvre. Ngonugv ayanam mvnglwk lvkobv doming gvvre.” \p \v 30 Gingdung mvnwng ngv vngnya toku okv Antiok lo vngchi nyalaku, hoka bunu mvngjwngnv apam mvnwng ngv dookum tokula okv bunua siti nga jinya toku. \v 31 Nyitwng ngv siti nga purila, tamsar doin nga puri ripa tokula, bunu mvnwng ngv himpu punya toku. \v 32 Judas okv Silas, bunu atubongvka nyijwk go, bunugv lvkobv mvngchigo japnya la doonyato, bunua mintvmiru jito okv vngdwng mooto. \v 33 Hoka meego doopi kula koching nga, bunu mvnwng ngv mvngjwngnv lvkobv sarsopoyo pikula okv mvngjwngnv vdwv bunua kanam nvgv dokubv vngkur motoku. \v 34 Vbvritola Silas hokaku doodu kubv mvngtoku. \f + \fr 15:34 \fr*\ft Kitap kvvgonv verse 34 nga lvkwngdu; \ft*\fqa Vbvritola Silas hokaku doodu kubv mvngtoku. \fqa*\f* \p \v 35 Paul okv Barnabas apogo Antiok lo dootoku, okv bunugv lvkobv nyi meegonyi tamsar nyala okv Ahtu gv gaam nga japnyato. \s Paul okv Barnabas anyi gv vngpinsunam \p \v 36 Meego nvgv dw kochingso Paul Barnabasnyi minto, “Kvlai ngonu vngkur lakuju ogolo ngonu Ahtu gv gaam nga banggu mvnwnglo ngonugv mvngjwngnv vdwa japji kunam nga kaakar lakuju, okv kvlai ngonu bunu ogu ripvkudw kaanya lakuju.” \v 37 Barnabas Jon Marknyi bunua lvkobv vnggv dubv mvngkato, \v 38 \x - \xo 15:38 \xo*\xt Nyim 13:13 \xt*\x* vbvrinamv Paulnyi vnggv dubv um mvngka mato, vkvlvgabv ninyia bunugv risv nga lvkobv rinya gvla doomin gvvmado, vbvritola bunua Pampilia lo topak pikula okv vngkur toku. \v 39 Hokaku achialvbv larkwng minsu pikula, okv Barnabas Marknyi svpw lokv Saipras bv vnggv toku, \v 40 hoka Paul Silasnyi gaktoku, okv vnglintoku, mvngjwngnv vdwv Ahtu gv anyuaya nga alv bvkv hvming gvvtoku. \v 41 Hv Sairia bvla Silisia bv vngpik kunam, Gvrja vdwa gwlwk ha jitoku. \c 16 \s Timoti Paul okv Silas bunyia lvkobv vngkunam \p \v 1 Paul Vngtoku Darbe okv Listra lo, ogolo kristan amin Timoti vnamgo doopvdw. Ninyigv anv ka kristan go, Jius gvgo, vbvritola ninyigv abuv Grik go. \v 2 Listra okv Ikonium lokv mvngjwngnv mvnwng ngv Timotinyi alv nvgo vla japnya toku. \v 3 Paul ninyigv lvkobv Timotinyi vnggv nwngto, vkvlvgabv hv ninyia ayakmvuto. Vkvlvgabv hv ritoku ho mooku gv doonv Jius mvnwng ngv Timoti gv abuv Grik vkv vla chintoku. \v 4 Bunu banggua vngpikla vngrilo, Jerusalem gv Apostol vdwa okv nyigagatv vdwgv pvbv mimpv nama tvvdu ridubv, bunu mvngjwngnv vdwlo japying jito okv ho minam am bunua ridubv mintoku. \v 5 Vkvlvgabv Pwknvyarnvnaam lo gwlwk alvbv mvngjwng toku okv aludwkibv twngtv yaya toku. \s Troas lo: Paul gv nyikrw kaanam \p \v 6 Bunu vngraptoku Prigia okv Galatia gv mooku lo ogulvgavbolo Darwknv Dowv bunua Asia mooku lo doina bunua mimu matoku. \v 7 Bunu vdwlo Maisia gv launglo vngchi pvkudw, bunu gwngkw nyato Bitinya mooku lo vngdubv, vbvritola Jisu gv Dowv bunua vngmumato. \v 8 Vbvrikunamv bunu Maisia takbv vngtoku\f + \fr 16:8 \fr*\fqa takbv vngtoku; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa takbv vngbola vngtoku. \fqa*\f* okv Troas lo vnglwk toku. \v 9 Ho ayu Paul nyikrwgo kaato ninyia Mesedonia ngv dakto la okv ninyia kodwkrwk la kodubv kaato, “Mesedonia lo aala okv ngonua ringla bvkv vla!” \v 10 Paul so nyikrwa kaanam gola, ngonu mvngrap toku Mesedonia bv vngdu kubv, ogulvgavbolo ngonu Mvngtoku Pwknvyarnv ngonua goklin pvkunv alvnv yunying nga Mesedonia gv nyi vdwa minji dokubv. \s Pilippi lo: Laidia gv mvngdin kunam \p \v 11 Ngonu Troas lokv svpw gvngv vnglin lakula okv sidakala bv vngdavngra la Samotras lo vngpikla, okv logo nvnga Neapolis lo vngchito. \v 12 Ngonu ho mooku gvngv Pilippi lo aalwk toku, ho pamtv vv Mesedonia gv mvtumvke distrik akobv rito;\f + \fr 16:12 \fr*\fqa ho pamtv v Mesedonia gv mvtumvke distrik akobv rito; \fqa*\ft Kitap kvvgonvlo doodu\ft*\fqa mesedonia gv distrik rigvdogvnv kainv pamtv akobv rito, \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa Mesedonia aralo ho districk angv kainv rigvdogvnv pamtv akobv rito. \fqa*\f* so si ka Roman nyi vdwgv doolwkku bvka ritoku. Ngonu hoka alu meegoka doa pvkunv. \v 13 Doonu alu lo ngonu Jius vdwgv kumdubv dookum kongv hoka dodubv vla mvnggv rila, pamtv gvngv svko takbv linto. Ho anvnyimv vdwa ngonu dootung tokula okv minrap toku. \v 14 Ngonu gvlo tvvnv akonv Laidia Taitira lokv, ho vv yalwng yajinv iji pioknv angv. Nyimv angv Pwknvyarnvnyi kumnv go, okv Ahtu ninyigv tuktum mvngnv nvnvnga mvkoto Paul gv ogugo minpvdw alvbv tvvria dubv. \v 15 Kochingbv ninyia okv ninyigv naam lo doonv vdwv baptisma naatoku, ninyi ngonua harlwkto, “Aala okv ngoogv naam lo doolaka nonuno nga jvjvbv Ahtu gv mvngjwng bogobv mvngpvlo.” Okv ninyi ngonua gumya yala vnggv toku. \s Pilipi lo patwk \p \v 16 Alu golo ngonu mvnwng ngv kumku mookulo vngtoku; ngonu mvnwng ngv nyijar paknv go vngrwk sito hvkv gvlo darwkmanv dowv doonvgo ho aajinv singdung nga mincho nyunvgo. Ninyigv atu gvbv hv achialv bv morko nga paanv go alvbv aainvgv lvga mincho jinam lokv. \v 17 Hv Paul okv ngonua vngming gvtoku, gokto “So nyi vdwsi Kairungnv Pwknvyarnv gv pakbu go! Bunu nonua dupwng jidu oguaingbv nonu singnya svngvdw!” \v 18 Ninyia svbv rila alu meego ritoku, Anyungnga Paul achialvbv mvngdwk toku ho ninyi hinkur hirwkla okv dowa mintoku, “Ngo Jisu Kristo gv amin bv nyimv sokv alvmanv dowv liro toku vla orto jidunv!” dowv linda toku vbv ho minda rilo. \p \v 19 Vdwlo ninyigv atu gv morko nanv nvngv nyeepv kudw bunu mvngdwk toku, bunu Paul okv Silasnyi gakbwng toku okv bunu svvla ikula rigvdoogvnv nyi vnggiachaagia lo svvlwk nyatoku. \v 20 Bunu bunua Roman nyigam vdwlo boolwk chotola okv mintoku, “So nyi vdwsi Jius vdwgo okv bunu mvnwng ngv ngoogv pamtv so ridwkriku nyadu. \v 21 Bunu akusunv ridungdodung go tamsar la ngonugv pvbv nga rinyingrirudo, ngonu Roman pamtv lokv, okv ngonu mvnggia mare so ridungdoodung sum vmalo bunugv rinama.” \v 22 Okv nyipamv lvkin gubv Paul okv Silasnyi naatungto. \p Vbvrikunamv nyigam vdwv Paul okv Silas gv vji nga putakpuyak tokula okv bunua mvdu ridubv orto nga jitoku. \v 23 Koching nga achialv bv dwngto la, bunu vdwv buniya patwk arwng lo tumlwk toku, okv patwk rigv nvngv bunua alvbv itum pvvto vla orto nga jito. \v 24 Oogv orto nga tvvnam gola, patwk rigvnvgv bunua chenyung lo tunglwk to okv bunugv lvpa nga lvpia lwkpium sitola tumpvto. \p \v 25 Yupra lvpa nga Paul okv Silas bunyiv Pwknvyarnvnyi kumla okv mimin mintoku, okv kvvbi patwk doonv mvnwng ngv bunya tvla dootoku. \v 26 Dvminmabv hoka kairungnv mobi go hwkto, hogv patwk doogingnvnv vka hvkdin rvpwngto. Vbvrinamv agi mvnwng ngv kokko nyatoku, okv patwk lo doonv mvnwng ngv jaako ngv doksok toku. \v 27 Patwk am kaarianv angv godung toku, okv vdwlo hv patwk gv age ngv kokda namnga kaapa tokula, ho ninyi patwk lo doonv vdwv toosi pvvkuji mvngtoku; vkvlvgabv hv atubongv rioksv nga svvlin laku okv atubongv peeki sitv toku. \v 28 Vbvritola Paul ho lokv gvngv ninyigv gaam bv gokbub lotoku, “No atubongv mvki suma bvka! Ngonu mvnwng ngv si dopvnv!” \p \v 29 Patwk am rigv nvngv mvru bvngla ikula, arwngbv chaplwk toku, okv jinjin rumrum laku Paul okv Silas gv lvpa lvkwnglo aalwk toku. \v 30 Vbvrikunamv hv bunua agumbv linggv toku okv tvuto, “Tamsarbo vdw, ngo oguaingbv rila ringdubv?” \p \v 31 Bunu mvrwkto, “Ahtu Jisunyi mvngjwng laka, okv nonua ringya tvvrikunv—nam okv noogv ogu nyi haka.” \v 32 Vbvrikunamv bunu Ahtu gv gaam nga japji toku okv ninyigv naam lo doonv kvvbi vdwaka. \v 33 Hogv ayulo patwk kaaria nvngv bunua vnggv toku okv bunugv ungv nga harkak toku; okv hv okv ninyigv ogu nyi mvnwng ngv lvkin gubv baptisma naatoku. \v 34 Vbvrikunamv hv Paul okv Silasnyi naambv chaagv toku okv bunua dvnam go meego jitola dvmu tvku. Hv okv ninyigv ogumvnwng ngv achialv bv himpu toku, vkvlvgabv bunu Pwknvyarnvnyi vjv mvngjwng nyatoku. \p \v 35 Aru gunv nga Roman rigvnv vdwv polis nyigam vdwa orto nga jilinla vngmuto, “Hogv nyi vdwa vngmu laku kv vla.” \p \v 36 Vkvlvgabv patwk kaarianv Paulnyi minto, “Nyigam vdwv nam okv Silasnyi orto go jilwkpv topu dukubv. Vbvribolo, nonu vngla riku, vngnyi kuka okv nyanyak alvbvku.” \p \v 37 Vbvritola Paul polis nyigam vdwa mintoku, “Ngonu mvnwng lo ogu rimur goka kaapama, bunu ngonu mvnwng nga nyi gv apam lo mvritmvkato—okv ngonu mvnwng vka Roman nyi to! Vbvrinamv bunu ngonu mvnwng nga patwk arwnglo tumlwkto. Okv vjv ngonua chinpa madubv vngmu kuso mvngduku. Vmabv! Roman nyigam vdwv atubongv soka aasu la okv ngonua naalin motoka.” \p \v 38 Polis nyigam vdwv mirwk toku soogv gaam am Roman nyigam vdwlo minpa toku; okv vdwlo bunu Paul okv Silasnyi Roman nyi go vla tvvpa kunamv, bunu mvnwng ngv busu nyatoku. \v 39 Vkvlvgabv bunu aalaku okv bunua minggu lwktoku; Vbvrikunamv bunu patwk gvngv bunua linggv toku okv bunua pamtv nga kayu tokukv vla tvvkato. \v 40 Paul okv Silas patwk gvngv linlaku okv Laidia gv naam bv aatoku. Bunu hoka mvngjwngnv vdwa kaarwk sito kula, okv bunua gaam mintvmiru pikula okv vngtoku. \c 17 \s Tesalonika lo \p \v 1 Paul okv Silas Ampipolis okv Apollonia bv vngpikla vngtoku, Jius kumkunaam dooku gv Tesalonika lo aatoku. \v 2 Paul ninyigv atugv vngdungbv Jius kumkunaamlo vngtoku. Hoka Doonu alu lvum go hv nyitwng gv lvkobv dopam pamgvto Baibel kitap lokv minla, \v 3 okv Darwknv kitap lokv bunua mindimiyin jila mimpa jitoku ho Kristo hinching la okv sito kula turkur kunama. “Si Jisu oogv ngo nonua mimpa jidunv si,” Paul minto, “Si kv Kristo.” \v 4 Bunugv meegonv Paul okv Silas gv mingku lo tvvlwk minggv toku okv lvkobv ritoku; vkvlvgabv Grik twngtvnv meego okv anvnyimv rigvdogvnv meegoka, oogv Pwknvyarnvnyi kumnyabo vdwv. \p \v 5 Vbvritola Jius vdwv kavtarv toku okv nyi agar manv vngkarchaakarnv meego vngkum motola okv dopam pamnya lakula alvmanv nyitwng gubv ritoku. Bunu pamtv mvnwng lo makarrikar nyato okv nyi akogv naama palwk jitoku Jason minv angv naam nga okv Paul okv Silasnyi mvdubv kaakar nyala okv bunua nyi apam lo boolin dubv. \v 6 Vbvritola bunua kaapa kuma nvngv, bunu Jasonnyi okv mvngjwngnv meegonyi pamtv gv rigvdogv nvlo boolin chotola okv goktoku, “So nyi vdwv mooku mvnwng lo ridwkriku nvgo! Bunu vjv ngonugv pamtv lo aapvku, \v 7 okv Jason bunua ninyigv naam lo doomu toku. Bunu mvnwng ngv Dvbvyachok gv pvbv nga tvvmabv rinia toku, mvvnya toku dvbv kvvbigo dopvkv, vkvgv aminv Jisu.” \v 8 Bunu soogv gaam nga nyipam okv pamtv tujupkunam nga tvvsik motola twngtwng rara mvngmu toku. \v 9 Tujupkunam vdwv Jason okv ajin vdwa ainmorko dorsvrisv nga rimu tokula topu toku, okv vbvrikunamv bunua vngmu nyatoku. \s Beria lo \p \v 10 Kanv sopikda, mvngjwngnv vdwv Paul okv Silas bunyia Beria lo vngmu toku. Vdwlo bunu vngchinam gola, bunu Jius kumkunaam bv vngtoku. \v 11 Beria gv nyitwng ngv Tesalonika nyitwng nga habia yatoku. Bunu doina tvvnwng alvbv tvvria nyatoku, okv Paul gv minam ngv jvjv gubvri vla bunu Baibel kitap nga alu lokia purila kaanyato. \v 12 Bunu mvnwng ngv awgonv mvngjwng nyatoku, okv Grik gv anvnyimv kaibv rigvdogv awgo okv Grik gv nyiga awgunv ka mvngjwng nyatoku. \v 13 Vbvritola vdwlo Tesalonika lo doonv Jius vdwv Paul Beria lo Pwknvyarnv gv gaam nga japdokv vla tvvpa namgola, bunu hoka aatoku okv lamrwpato kula okv apam am nvngyaknvngchak toku. \v 14 Vjakpigobv mvngjwngnv vdwv Paulnyi svmasa gv agum bv vngmu toku; vbvritola Silas okv Timoti bunyi Beria lo dootoku. \v 15 Paul gv lvkobv vnggvnv vngbom nyi vdwv ninyia Etins bv vngchi gvvtoku okv vbvrikunamv Paul gvlo lvkobv minsar koto kula ho Silas okv Timotinyi lvkobv aamu dokubv baapubv Beria vngkur toku. \s Etins lo \p \v 16 Vdwlo Paul Etins lo Silas okv Timotinyi kaaria rilo, hv achialvbv mvngru toku pamtv lo morti achialvgo kaapa tokula. \v 17 Vkvlvgabv ninyia Pwknvyarnv kumnvjonv Jius okv Jentail vdwgv lvkobv kumkunaamlo dopam pamgv toku okv nyitwng nga aludwkibv vngpiknv vdwaka. \v 18 Ipikurian gv meego okv stoik gv tamsarnvnyi larmi sito, mintoku, “so nyi si oguka chima hv ogugo mindu nvdw. Hv ogugo mintv dvnvdw?” \p Kvvbiv minto, “Hv mintv doonvgo ngonua kvvbi Pwknvyarnv meego,” ogulvgavbolo Paul minjito bunua Jisu gv lvkwng lo okv ninyigv sinam lokv turkur kunama.\f + \fr 17:18 \fr*\fk Jisu gv lvkwng lo okv ninyigv sinam lokv turkur kunama: \fk*\ft Grik lo, nyimv amin bv minam “turkur kunam” nyimv pwknvyarnv amin bv chinla dukunv. \ft*\f* \v 19 Vbvrikunamv Paulnyi hv vnggv toku, Aropagus kvba, doopamlo hoka hv mintoku, “Ngonua minbwk jilabv so anw rinama noogv ngonua tamsarnama. \v 20 Noogv ngonuam anw bv minjinam nga, okv ngonu chinwngdo soogv tamsarnam si oguvdw,” ( \v 21 Etins lo nyi mvnwng ngv okv nyebunyi mvnwng gv atugv dwa rilwk dula anwnv ogugo minam am tvvria laka rito okv mimpa laka rito.) \p \v 22 Paul pamtv gv kvbadopam kaagia lo dakrap toku okv minto, “Ngo kaadu nonugv Etins lo nyi vdwv achialvbv dormo rinv gubv ridu. \v 23 Ngo nonugv pamtv nga vngpitla okv nonugv kumkujoku am ngo kaakunamv oogv yogwngmvrwng lo lvkpv nama kaapa toku ‘Chimanam Pwknvyarnv gv lvgabv’ hv nonugv kumnamjonam go, vbvrikunamv, vbvrilachin hum nonu chimado, si oguvdw ngo nonua vjak minkar jidukunv. \v 24 \x - \xo 17:24,25 \xo*\xt 1Dv 8:27; Aij 42:5; Nyim 7:48 \xt*\x* Pwknvyarnv, sichingmooku okv ogumvnwng nga sum pwknv, nyidomooku okv nyiamooku gv Ahtuv okv nyi vdwgv mvnam kumging lo dooma dunv. \v 25 Pwknvyarnv ngonu gvlo oguguka mvngma dunv vmalo ngonu ninyia ogugo jila nyudunv hv yabv atuv ngonua saknam turnama okv ogumvnwng nga nyichar mvnwng lo jiya dunv. \v 26 Nyi ako lokv hv mooku mvnwng nga mvlinto okv minjito sichingmooku mvnwng lokv turdubv. Hv atubongv mvkimvak jito ogolo okv oguaingbv singsv vdw. \v 27 Ninyia sum ritoku vkvlvgabv ho bunu ninyia kaachin sidubv, okv ninyi chinsu lare bunu ninyigv lvkwng lo mvngnama. Hvjvka Pwknvyarnv ngonu mvnwng gv lokv aduma; \v 28 vbv akonv minto, \q1 ‘Ninyigv lokv ngonu singdunv okv bidutapdunv okv turmudakmu dunv.’ \m Si nonugv mimin lvknv meegonv mindunv, \q1 ‘Ngonuka ninyigv umvuu ngv.’ \m \v 29 Ngonu mvnwng ngv Pwknvyarnv gv umvuu ngv vbolo, ngonu vbv mvngmare hv ain vmalo raaji vmalo vlwng lokv morti bv mvnamgo vla. Hv ogu lokvka manvgo nyi vdwlokv mwnglin nam okv mvlin nam. \v 30 Vngnyi konv dwlo, Pwknvyarnv kaabotalikla kaato ogulvgavbolo nyi vdwv chimato ogugo bunu ridunvdw. Vbvritola vjak ninyia minduku ho nyi mvnwng nga mooku mvnwng gvngv alvmanv lokv mvngdin la ninyi gvlo aakur tvku vla. \v 31 Pwknvyarnv sichingmooku mvnwng nga nyi akin gvlokv alvrungbv jwngkadaka dukubv alua mvpvripv pvku, okv hv sum kaabwk dukubv rilin jitoku ninyia sikunvnga turkur molaku!” \p \v 32 Vdwlo nyi vdwv, Paul gv oogv sitola turkur kunam gv lvkwngbv japnama tvvpa pvkudw, nyi kvvgonv nyarjito. Vbvritola kvvgonv mintoku, “Ngonu sum tvvria dvre no gvlo lvkodv.” \v 33 Okv vbvrikunamv Paul bunugv doopam lokv lintoku. \v 34 Nyi meegonv Paulnyi mvngjwng toku okv vngming gvvtoku, apam ho Dionysius, hv kvba gv nyi go, hoka anvnyimv ako aminv Damaris, okv nyitwng kvvbi meegoka. \c 18 \s Korin lo \p \v 1 So koching bv, Paul Etins nga kayu pikula okv korin bv vngtoku. \v 2 Hoka nyi Akuila vnam, pontus lo bvngnam Jius nyi ako kaapato, ninyigv nyimv Prisilanyi lvkobv Itali lokv gvngv aachi sopikto, Klaudius Dvbv Jius mvnwng nga Rom lokv vngro tokukv vla orto jilin toku. Paul bunua kaabv vngto, \v 3 okv hoka doolwk toku okv bunua lvkobv ridungripa riming gvvto, ogulvgavbolo hv bunugv rinam apia bv vbv tombu mvla turla singnv go. \v 4 Ninyia Doonu aludwkiya Jius kumkunaam lo, Jius okv Grik vdwa mvngdin modubv vla dopam lo japbwngto. \p \v 5 Vdwlo Silas okv Timoti Mesedonia gvngv vngchi pvkudw, Paul ninyigv dw mvnwng nga Jius vdwlo ho Jisu Kristo ngv vla doin japku lo rimwng toku. \v 6 Vdwlo bunu ninyia maakv vpvdw okv ninyia tvvru kaayanv minto kudw, hv atubogv vji gv amokayok nga tia sidula okv bunua mintoku, “Nonugv atubogv singnwng manamv nonugv mvngmur vsu! hv ngo ajv kaariama. Vjak lokv ngo vngjikun Jentail vdwloku.” \v 7 Vbvritola hv bunua vngyu toku okv vngla kula Jentail Titius Justus vnam dooku gv naam lo aatoku hv Pwknvyarnvnyi kumnv go; ninyigv naamv Jius kumkunaam koching lo dooto. \v 8 Krispas, Jius kumkunaam gv rigvnvgo, Ahtunyi mvngjwng nvgo, ninyigv nyimv kuu mvnwng vka lvkobv; okv Korin gv kvvbi nyitwng mvnwng ngv doina tvvpa tokula, mvngjwng toku, okv baptisma laanya toku. \p \v 9 Ayu yupgo lo Paul nyikrwgo kaatoku Ahtu ninyia ho mintoku, “Busu mabvka, vbvritola japbwng laka okv kayu mabvka, \v 10 ngo noogv lvkobv doodunv. Nam yvvka ogu mvkimvmar jinv kaamare, ogulvgavbolo ngoogv nyi vv soogv pamtv si awgo dopvnv.” \v 11 Vbvrikunamv Paul hoka dootoku nyingola patung go, Pwknvyarnv gv gaam nga nyi vdwa tamsar la. \p \v 12 Vdwlo Gallionyi Akaia lo Roman mooku gv gobunor gobv mvlin pvkudw, Jius mvnwng ngv lvkin gubv aakum la Paulnyi naatung toku okv ninyia kvba baaku naam bv aagv toku. \v 13 Bunu minto, “So nyi si, tamsardu nyi vdwa Pwknvyarnvnyi kumlakv vla ngonugv pvbv nga rinyingriru bv ridu!” \p \v 14 Paul mintv namgola Gallio Jius vdwa minto, “Vdwlo nonu so nyi sum alvmabv pvbv nga riborilikla vmalo rimurvngmur kunam gv gaam gubolo, ngo nonu Jius vdwgv minama tvvria namv vv alvnvgobv rire. \v 15 Vbvritola nonugv ogugo raami sinam si gamchar okv amin gv lvkwng mvngchik gomwng mimisinam si nonugv atubogv pvbv gv lvkwng lo. Vkvlvkwngbv no atubongv risu laka soogv adwkaku sum noogv sigwng bv. Ngo sikv nvnga macharmayar nwngria ma!” \v 16 Okv ninyia bunu mvnwng nga kvbanaam gv agum bv charlin toku. \v 17 Bunu mvnwng ngv, Jius kumkunaam gv rigvnv Sostenesnyi svvbwng tokula okv ninyia kvbanaam alin lo dwngnya toku. Vbvritola dwngjvka Gallio ogugoka mvngma bv riminto. \s Antiok lo vngkurkunam \p \v 18 \x - \xo 18:18 \xo*\xt Num 6:18 \xt*\x* Paul Korint lo awgo mvngjwngnv vdwa lvkobv doopi kula, vbvrikunamv bunua doomu pikula okv svpwlo vngraptoku Prisila okv Akuila gv lvkobv Sairia bv vngtoku. Svpw lokv Senkrai bv vngma dvbv ninyigv dumpo dvmwa mwkak toku ogulvgavbolo hv milv toku.\f + \fr 18:18 \fr*\fk Hv milv toku: \fk*\ft Soogv dumpo dwmw mwknam si jius vdwgv ridungrimalo milv nama kaatam donv. \ft*\f* \v 19 Vbvrikunamv bunu Epesus lo vngtoku, hoka Paul Prisila okv Akuilanyi kayupikula. Hv Jius vdwgv kumkunaam bv vngtoku okv Jius vdwa lvkobv tvulvpak minsuto. \v 20 Nyitwng ngv ninyia awgo doodubvri vla tvuto, vbvritola ninyia maakv vla mintoku. \v 21 Hv vngrap jiku la, hv milvto, “Ngo aakur riku vbvritola si Pwknvyarnv mvnglwkbolo,” Vbvritola hv doruptoku Epesus lokv. \p \v 22 Vbvrinamv hv kaisaria lo vngchinam gola, ninyi Jerusalem bv vngla Gvrja nga alvpvri vpi kula okv vbvrikunamv Antiok bv vngtoku. \v 23 Kochingso hoka meego ripikula, hv lintoku okv Galatia okv Prigia mooku bv vngpik lakula mvngjwngnv mvnwng nga adwngchwng motoku. \s Apollos lo Korin okv Epesus \p \v 24 Jius nyi ako aminv Apollos Alekjandaria lo bvngnam go hv Epesus lo aalwkto. Hv alv rungbv milak nvgo okv chinv go okv Darwknv kitap a awbv chinv go. \v 25 Hv Ahtu gv Lamtv nga alvbv tamsar jito, okv lvkobv hardv rungbv ninyia japjito okv Jisu gv jvjv nga minjwk la tamsar jito. Vbvka, ninyi Jon gv baptisma nga chimwngdu. \v 26 Hv mvngkam alvbv Jius kumkunaam arwng lo japrap toku. Vdwlo Prisila okv Akuila ninyia tvvpa tvkudw, bunu ninyia naam lo lvkobv aagv tokula okv ninyia bunu Pwknvyarnv gv Lamtv nga alvjvbv mirwk toku. \v 27 Vbvripikula Apollos Akaia lo vngdu kubv ritoku, vkvlvgabv Epesus gv mvngjwngnv vdwv ninyia kaadurto vla Akaia gv mvngjwngnv vdwa siti go bunua lvkto la ninyia alvbv aamu tvkv vto. Hv vngchinam gola, Pwknvyarnv gv anyuayanam lokv mvngjwng kunv vdwa hv alvbv ridur nyatoku. \v 28 Apollos Jius vdwa Jisu Kristo kv vla Darwknv kitap lokv kaatam la nyi apam lo gwlwk alvbv larmi sula bunua larya yatoku. \c 19 \s Paul Epesus lo \p \v 1 Apollos Korin lo doori lo, Paul mooku mvnwng lo vngpit karla Epesus lo vngchi toku. Hoka hv lvbwlaksu meego kaapatoku \v 2 okv bunua tvvkatoku, “Nonuno Darwknv Dow paato bvre vdwlo nonu mvngjwng nvbv rikulo?” \p Bunu mirwksito “Ngonu Darwknv Dowa doopv nvkv vla tvvpama.” \p \v 3 “Vbvrikunamv, alvdo, oguaingnv baptisma naapvnv?” Paul tvvkato. \p Bunu mirwksito, “Jon gv baptisma.” \p \v 4 \x - \xo 19:4 \xo*\xt Mt 3:11; Mk 1:4,7,8; Lk 3:4,16; Jn 1:26,27 \xt*\x* Paul minto, “Jon gv baptijumv yvvbunudw rimur lokv mvngdin dukunv; okv hv mintoku Israel gv nyi vdwa mvngjwng nyato ninyigv koching lo ako yvvdw aakunv hv Jisu.” \p \v 5 Vdwlo bunu sum tvvpa pvkudw, bunu mvnwng ngv baptisma naanya toku Ahtu Jisu gv amin bv. \v 6 Paul ninyigv laakv bunu gvlo lakpv toku, okv Darwknv Dowv bunu gvlo aatoku; bunu tvvchin madubv gaam ranya toku okv Pwknvyarnv gv doina japnya toku. \v 7 Bunu mvnwng ngv nyi vringgola anyi gobv rito. \p \v 8 Paul Jius kumkunaamlo vngtoku okv poolu pwkgumlo nyi vdwa lvkobv mvngkum alvbv japji toku Pwknvyarnv gv Karv nga hv bunua laadubv gwngkwto. \v 9 Vbvritola bunu kvvgonv larnyato okv mvngjwng mato, okv bunu mvnwng gv alvmanv gaam mintv madvbv Ahtu gv Lamtv gv lvkwng lo. Vkvlvgabv Paul bunua vngyu toku okv mvngjwngnv vdwa ninyigv lvkobv vnggv laikula, okv Tairannas gv japku naam lo hv dopam go pamgv toku aludwkibv\f + \fr 19:9 \fr*\ft Kitap kvvgonvlo lvkpwngdu \ft*\fqa 11:00 am lokv lala ila 4:00 pm. \fqa*\f*. \v 10 Anying nyingnyi go, ho Asia mooku lo nyi doonv mvnwng ngv, Jius okv Jentail, anyiv Ahtu gv gamchar am tvvla dootoku. \s Skeba gv kuunyilo vdwv \p \v 11 Pwknvyarnv Paul gvlo rika manam lamrwpanam go kaatam motoku. \v 12 Lumar okv vji jiriapjichap lokv hv lvvma nvnga mvnvrinvto, okv bunugv achi nvngv poya toku, okv alvmanv dow vka bunugv lokv lintoku. \v 13 Jius nyi gonv vngkarchaakar la okv Ahtu Jisu gv amin lokv minv la alvmanv uyuvram am charlin kwla rika nyato. Bunu alvmanv dowa minto, “Ngo, Paul gv japkar kunam Jisu Kristo gv amin lokv gamki dunv.” \v 14 Achiboru kanwv, Jius Nyibu Butv gv aminv skvba vnam gv kuu vdwv svbv rinyato. \p \v 15 Vbvritola alvmanv dowv bunua minto, “Ngo Jisunyi chindunv, okv ngo Paul gv lvkwng aka chindunv; Vbvritola nonuno yvvla?” \p \v 16 Alvmanv dow doonv nyi angv hv bunu mvnwng gv aulo pokdakto okv mvnwng nga mvtoku. Bunu naam lokv kilin nyatoku, okv abin bv okv oyiv raratvla. \v 17 Epesus lo doonv Jius okv Jentail nyi vdwv mvnwng ngv sum tvvpa nyatoku; bunu mvnwng ngv busu nyatoku, okv Ahtu Jisu gv amina kaibv mvngpa nyatoku. \v 18 Mvngjwngnv awgo aalaku, ogugo bunugv rimursingmur kunam nga nyi apam lo mimpa sitoku. \v 19 Awgo tagohinv vdwv bunugv kitap am bakkum lakula okv bunu nyi apum lo vmvlo ramyok toku. Bunugv kitap gv arv ngv Raaji lokdwng\f + \fr 19:19 \fr*\fk Raaji lokdwng: \fk*\ft Raaji lokdwng si nampum nyi vdwgv aludwkibv yilaplapjo nambv rito (Mt 20:2 lo kaatoka). \ft*\f* hejar chamngu gobv ritoku . \v 20 Vkvlvgabv Ahtu\f + \fr 19:20 \fr*\fqa Vkvlvgabv Ahtu; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa okv vkvlvgabv Ahtu gv jwkrw lokv, doinv ngv.\fqa*\f* gv gaam gv jwkrwv svbv gwlwk yayabv ritoku okv dupwng kartoku. \s Epesus lo yalungyachung dukunam \p \v 21 Ogumvnwng gv riro koching bv, Paul ninyi atubongv mvngtoku\f + \fr 19:21\fr*\fqa Paul ninyi atubongv mvngtoku; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa Paul, dow lokv, mvngtoku.\fqa*\f* Mesedonia okv Akaia bv vngpikla Jerusalem lo vngdubv mvngtoku. Paul minto, “Hoka ngo vngpikula,” “Ngo Rom haka kaarungre.” \v 22 Vkvlvgabv ninyigv riduryanv anyigo vngmuto Mesedonia bv, Timoti okv Irastusnyi. Hv vbvritola Asia lo awgo dootoku. \p \v 23 Ahtu gv lamtv gv lvkwngbv ho dw hoka Epesus lo achialv bv yalungyachung dutoku. \v 24 Ain pwknvrinv aminv Demetrius vnam nyi angv nyimv pwknvyarnv Artemis gv pwknvyarnvnaam a raaji lokv mvto la pyokto okv yvbunudw ninyigvbv pioknv vdwv achialvbv pyokpa la paakum jitoku. \v 25 Vkvlvgabv hv bunu mvnwng nga gokum lwkto lvkobv kvvbi vkv bunugv gwngpiabv gwngnv vdwa okv mintoku bunua, “Nyi vdw, nonuno chindu ho ngonugv singkuv soogv gwngnamrinam lokv aadunv. \v 26 Vjak, nonu atubongv kaasudu okv tvvsudu ogugo Paul gv ridung doonv nga. Ninyia hoka minto laak lokv mvnam pwknvyarnv ngv pwknvyarnv jvjv mangvkv okv ninyia awgo milwk toku Epesus okv Asia mooku gv nyi taktv yanga ka. \v 27 Hoka achialvbv maarw yinvpv, vbvritola, ho ngonugv pioksvrisv ngv alvmanv amin donyiji. Vv twkma, Vbvritola hokaka rire maarw alvbv hogv Pwknvyarnvnaam lo kairungbv Pwknvyarnv nyimv Artemis aariku ogubvka riku mabv, okv hoka ninyigv kairungnv ngv apinayin riku pwknvyarnv nyimv ninyia kumnv Asia mvnwng ngv okv chinggodogo gv mvnwng lokv ngvka!” \p \v 28 Nyitwng ngv so gamchar nga tvvpa namgola, bunu mvnwng ngv sakcha nyatoku okv gokrap toku, “Epesus gv kai yachuk nvngv Artemis kv!” \v 29 Tvvsupkayap dukubv hv bunu dupwng kartoku Pamtv mvnwng lo. Nyi kvvgonv Gaius okv Aristarkasnyi svvtungto, Paulnyi lvkobv vngnv vdw Mesedonia lokv, chapchar minsuto mvnwng ngv dopam dooku lo. \v 30 Paul atubongv nyitwnglo aala okv minso mvngto, vbvritola mvngjwngnv vdwv ninyia vngmu nwngmato. \v 31 Asia mooku gv tujupkunam nyigam kvvgonv Paul gv ajin bv rinv, ninyia kumla minam gindung go vngmuto gokku naam lo vngma bvkv vla. \v 32 Dopamripam mvnwng lo aparasar nyatoku: nyi kvvgonv gokto ogu ako, kvvbi gonv gokto oguguyv mvngla, ogulvgabv takloyangv bunu chimato ogubv bunu mvnwng ngv aakum pvdw. \v 33 Nyitwng kvvgonv minya toku Alekjandarkv jvjvkv rigvnv, vbv Jius vdwv ninyia atuk lo vngcho dubv mvtoku. Vbvrikunamv Alekjandar nyitwng nga choyi bvkv vla ninyigv laakv riaria toku, okv hv gwngkw tola minkwto miring sidubv. \v 34 Vbvritola vdwlo bunu ninyia kaachin pvkudw Jius nyi bv, bunu mvnwng ngv gamkin gubv goklin toku lvkobv ho gunta anyi gubv ritoku: “Artemis kv Epesus lo kai nvngv!” \p \v 35 Anyunganya nga banggu gv baabu angv nyitwng nga nyanyak dubv mvla toku. Hv minto, “Epesus gv nyi vdwv!” “Mvnwng ngv chindo ho Epesus pamtv ngv Pwknvyarnvnaam gv kaarianv kainv Artemis okv darwknv vlwng nyidomooku lokv holu pvnv. \v 36 Yvvbonu ka sum miya nyomare svkvnv nga. Vkvlvgabv nonuno nyanyak runglakv okv oguka riyoka pvchaharianv gwngnamgo. \v 37 No so nyi sum svka aagvpv vbvritola bunu oguka dvchoma Kumkulo vmalo oguka mima ngonugv pwknvyarnv nyimv gv lvkwngbv. \v 38 Vbvritola Demetrius okv ninyigv ririanv nyi vdwv ngonua minkinrikinbolo akonyimaka akonyi, ngonu gvlo mvvlarila gvnvnv tujubkunamv doodu kvbanaam lo aludwkibv mimisidubv. \v 39 Vbvritola no ogu kaiyago minsu mvngdv bolo, hum minpwk jiriku pamtv gv mimpumlo. \v 40 Silu gv ogugo ripvkunam soogv kochingbv, ngonua hoka yalungyachung rigvnvgobv minv yinvpv. Soogv duyakduchak minsukunam si ogu minkorrikor jvgo kaayoma, okv ngonu so lvkwng sum alvnvgobv minji nyula mare.” \v 41 Pamtv baabuv svbv minggv rikula, nyitwng nga naam bv vngmu nyatoku. \c 20 \s Mesedonia okv Akaia lo \p \v 1 Yalungyachung rinya nam kochingso, Paul mvngjwngnv vdwa gokkum nyatola okv bunua lvkobv gamgo mintvmiru nyapi kula alvbv vla bunua mintoku. Vbvrikunamv hv vnglin lakula okv Mesedonia bv vngtoku. \v 2 Hv mooku mvnwnglo vngpikla okv mintvmiru karla nyitwng nga lvkobv doin awgo minggo kartoku. Vbvripikula hv Akaia lo aatoku, \v 3 hoka hv poolu pwkgumgo dootoku. Hv gwngrap toku Sairia lo vngdu kubv vdwlo hv chinsu pvkudw Jius vdwgv ninyia nyiru rusvnga; vkvlvgabv hv mvngtoku Mesedonia bv vngkur dvkubv. \v 4 Beria lokv, Pirhus gv kuunyilo Sopatarnyi lvkobv vngming gvvto; Tesalonika lokv Aristarkas okv Sekundas; Derbe lokv, Gaius; Asia mooku lokv, Taikikas okv Tropimus; okv Timoti. \v 5 Bunu vngcho nyala okv Troas lo ngonua kaariala doonya toku. \v 6 Ngonu Pilippi lokv vngraptoku vtwnglo vpap lvkmanam dvbam alulo okv alu longu kochingbv ngonu bunua Troas lo ribam tvku, hoka ngonu alu kanwgo ribam tvku. \s Paul gv Troas lo vngnyung bv vngkunam \p \v 7 Karbualu\f + \fr 20:7 \fr*\fqa Karbualu; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa Vjwngalu. \fqa*\f* gv arium ngonu mvnwng ngv lvkobv aakumchaakum nyatoku dvnam dvbam dubv. Paul nyitwng nga mintoku okv yupra lo gobv mimbwng la, hv logonvlo vngyu tvvkunam lvkwngbv. \v 8 Mvdurupum awgo hungdungto ngonu mvnwng gv doopam dooku gv hogv karchung lo. \v 9 Yaapa ako aminv Iutikas vla minam angv kirki lo dooto, okv Paul japbwngto, Yutikas yumi la okv yuptab toku, anyunganya nga ninyi yupngak tvku okv holutvku naam hogv karchung aom lokv kvdwlo hopvtoku. Vdwlo bunu ninyia svvrap tokudw okv hv siro tvku. \v 10 Vbvritola Paul itoku okv atubongv ninyi gvlo joklwkla okv ninyia jarbwng toku. “Mvngdwk mabvka,” hv mintoku, “Hv vjak turdvdu!” \v 11 Vbvrikunamv hv chaakur tvku hogv karchung bv, vtwng nga pimwkto, okv dvtoku. Bunu hum lvkobv awgo raami siro koching bv, Doonyi vka poklin dvkubv, Paul vngtoku. \v 12 Bunu naatoku vmi yaapa anga turdubv naam lo chaagv toku okv mvnwng ngv hinging nyatoku. \s Toras lokv Miletus lo \p \v 13 Ngonu svpwbv vngcho yala vngtoku okv Assos lo aalwk tvvto hoka ngonu Paulnyi svpwlo vnggv tvvto. Hv ngonua sibv ritokv vla mintoku, ogulvgavbolo hv hoka kvdwbv vngtvtvto. \v 14 Vdwlo hv ngonua Assos lo paami sipvkudw, hv svpwbv vnggla okv Mitiline lo aagv toku. \v 15 Ngonu hokv gvngv durapla okv Kios lo logo nvnga aachi toku. Alu gonvgv kochingbv ngonu Samos lo aatoku, okv ho alu ngonu Miletus lo aachitoku. \v 16 Paul svpw lokv Epesus nga vngbo dubv mvngtoku, Asia mookulo dwa nyemu manam lvkwngbv. Vdwgo rinyupvdw, hv Pentikos alulo Jerusalem lo baapu alvbv aalwk dvkubv vla. \s Paul Epesus gv nyigagatv vdwa svyinnyilin gaam minkunam \p \v 17 Miletus lokv Paul Epesus lo gaam go milwkto, Gvrja gv nyigagatv vdwa ninyi kaarwk sudubv mintoku. \v 18 Bunu vdwlo aachi tokudw, ninyi bunua mintoku, “Nonuno chindu oguaingbv ngoogv dwa nonu gvlo lvkobv rilariya kunama, Asia mooku lo ngoogv atuake bv aalwkri alu lokv. \v 19 Jius nyi meegonv nga rinyingriruto okv nga achialvbv mvngdwkmvngku okv hirukaaya moto. Vbvritola ngo mvngdwkla nyikla sarla okv nyanyak alvbv Ahtu gv lvgabv ritoku. \v 20 Nonuno ho chindo ngo oguguka mvngtung mabv minjito nonu gvbv alv jinvgo okv mvngtoku mvnwng gvbv okv nonugv naam gvbv. \v 21 Jius okv Jentail vdwa ngo dinchi rungbv gamrw jitoku bunu atugv rimur am mvngdin lakula Pwknvyarnv gvloku okv ngonugv Ahtu Jisunyi mvngjwng dvkubv. \v 22 Okv vjak, Darwknv Dowa tvvla kuju ngo Jerusalem bv vngjikunv, ngo chinsuma ogugo alo ririkudw. \v 23 Ngo mvngchik chindu ho pamtv mvnwng lo Darwknv Dowv gamrw toku nga ho patwk lo dosv nga okv ngoogv hirukaya svngaka. \v 24 \x - \xo 20:24 \xo*\xt 2Tim 4:7 \xt*\x* Vbvritola ngo atugv singdung nga oguka mvngsuma; ngoogv mvngnam mvngchik vv ho Ahtu Jisu nga ritokv vla jinama, Pwknvyarnv gv anyuaya lokv Alvnv Yunying nga rinyadoonya dukubv mvngmwng dunv. \p \v 25 “Ngo Pwknvyarnv gv Karv nga nonu mvnwng gv, pingkolo vngkarla japji kartoku. Okv vjv ngo chinduku ho nonuno nga lvkoka kaapa kumare. \v 26 Vkvlvgabv ngo silu gv alu lokv nonuna jvjvklvbv mirw doonv la: Vdwlo nonu akonvka nyenam goka dubolo, ngo ogugoka nonu lvlo ajv laya kumare. \v 27 Ngo Pwknvyarnv gv nonua chinsv gui vla mvngnam ogumvnwng nga nonua minji pvkunv. \v 28 Vkvlvgabv nonu atubongv chvrv bv kaala dosutvka okv Darwknv Dow gv nonua svlar kaaria dubv jinam vdwaka. Pwknvyarnv\f + \fr 20:28 \fr*\fqa Pwknvyarnv; \fqa*\ft Kvvgonv kitap lo doodu \ft*\fqa Ahtu.\fqa*\f* gv goklin kunam nyi vdwa rigv nvgobv ritokuka, hv ninyigv atubogv kuunyilo gv oyi lokv\f + \fr 20:28 \fr*\fqa Ninyigv atubogv kuunyilo gv oyi lokv; \fqa*\ft Vmalo \ft*\fqa Ninyigv atubogv kuunyilo gv erinpeelwk siijinam lokv; \fqa*\fqa Vmalo ninyigv atubogv oyi lokv. \fqa*\f* ninyigvbv mvpv kunv. \v 29 Ngo chindo ho ngoogv vngrokochingbv, nonugv pingkolo nyi vv busunam svcha jvbv rinv ngv aari nvpv okv gwngkw rinvpv nonua domumare. \v 30 Dwv aari kunvpv noogv atubogv nyi lokv, vnggv rikunvpv mvngjwngnv vdwa bunugv koching bv. \v 31 Vkvlvgabv bununo atuv hindum silaka! mvngpa laka ngoogv nam doomadakma bv nyiksinyikla dwkla nyingum go ho aluayu bv nonu mvnwng nga okv akinakin bv minpv nama. \p \v 32 “Okv vjak ngo nonuam Pwknvyarnv gv ringnam lo okv ninyigv ayanv doin lo tulwk jidunv, si nonua gwlwk am jiriku okv Pwknvyarnv gv anyuaya kunam ninyigv nyi mvnwng nga jiriku. \v 33 Ngo vdwloka mvngma dvnv Yvvgvloka morkoain go okv vji vbego. \v 34 Nonuno chindo oguaingbv ngo kudungkua ridudw ngoogv atugv laak lokv atubongv svngsu dubv okv ajin vdwaka. \v 35 Ogumvnwng nga ngo ritoku, ngo kaatamto oguaingbv ridur svngvdw ngonu heema nvnga ridur svvgorung. Mvngpa laka ngonugv Ahtu Jisu gv gaama ninyi atubongv minto, ‘Jinam si laanam amamsvnga mvngpu yadunv.’” \p \v 36 Paul ninyigv minyaro koching bv, hv lvbwng lokv kompv tvla nyi mvnwng nga okv kumtoku. \v 37 Bunu mvnwng ngv kapnya toku okv chvgap toku okv mopup tvku ninyia. \v 38 Bunu mvnwng ngv mvngru nyatoku ogulvgavbolo Paul bunua mintoku, “nonuno nga vdwloka lvkodv kaapa kumare.” Vkvlvgabv bunu ninyia svpwlo vnglwk minggv toku. \c 21 \s Paul Jerusalem bv vngnam \p \v 1 Ngonu bunua alvbv doolakukv vpi kula vngyu toku. Ho koching bv sidakala bv durapla, Kos lo ngonu raplwk toku; logo nvnga ngonu Rodes lo vngchi toku, okv hokv ngv ngonu vngdavngrala Patara bv vngtoku. \v 2 Ngonu hoka svpw go Poenesia bv vngjinvgo paatoku, vkvlvgabv ngonu hoka aalwk la vngdavngra toku. \v 3 Ngonu Saipras bokpin am kaapa dukubv aato, okv vbvrikunamv yorko kiambv dulu la Sairia lo aatoku. Ngonu Taire gv svgambv vngto ogulvgavbolo svpwlo gvvnama hoka gvvpv dokubv. \v 4 Ngonu hoka mvngjwngnv nyi meego kaapa minsu la okv bunua lvkobv alu kanwgo doobamto. Bunu Darwknv Dow gv jwkrw lokv Paulnyi Jerusalem bv vngma bvkv vla minto. \v 5 Vbvritola bunua lvkobv ngonugv doobam namgv dwv vngnya kunamv, ngonu vngyu tokula okv atugv lamtv bv vngtoku. Bunu mvnwng gv, nywng kuu mvnwng ngv lvkin gobv, ngonua lvkobv pamtv agum bv vnglintoku, hoka ngonu mvnwng ngv isi agum lo lvbwng kumpv tokula kumbam toku. \v 6 Vbvrikunamv ngonu asakv alv bvkv vmi sopi kula, okv ngonu svpwlo aatoku okv bunu naam bv vngkur nyatoku. \p \v 7 Ngonu atugv svpwlo vngdungla, Taire lokv Ptolimais lo dulin toku, hokaku ngonu mvngjwngnv vdwa alvbv raami solaku okv bunua lvkobv alu logo bv dooming gvvto. \v 8 \x - \xo 21:8 \xo*\xt Nyim 11:28 \xt*\x* Alu gonv nga ngonu vnglaku okv Kaisaria lo vngchi kunam. Hoka ngonu ebenjelist Pilips gv naam lo dooto, hv Jerusalem lo nyi kanwgo riduryanv gubv darlin kunam lokv akonv. \v 9 Ninyi gvlo nyibu vngmadvnv Pwknvyarnv gv doina japgo yanv umvnyijar api go dooto. \v 10 Ngonu hoka alu mvngchikgo dookunamv Agabas vnam nyijwk go Judia lokv aalwk toku. \v 11 Hv ngonu dookulo aato, Paul gv hok am naala, hv atugv lvpa laak lo um leelwk sutola okv minto, “So svbv Darwknv Dowv mindo: Soogv hok atua Jerusalem lo Jius nyi vdwv vbv leeri, okv bunu ninyia Jentail nyi vdwgv laak lo laklwk riku.” \p \v 12 Vdwlo ngonu sum tvvpanamgola, hoka ngonu la kvvbi vdwv Paulnyi Jerusalem bv vngma bvkv vla kumla minto. \v 13 Vbvritola hv mirwksito, “Nonu ogubv svbv kapnyarinya la ngoogv haapok ka mvngdwk modunv? Ngo Jerusalem mvngchik lo leemwng koodubv mvngma vbvritola hoka ngo Ahtu Jisu gv lvgabv sidubv mvngta dunv.” \p \v 14 Ngonu ninyia mintap nyumato, vkvlvgabv ngonu topu tokula, “Ahtu gv mvngnam bv rila kuka.” \p \v 15 Kochingso hoka meego ripikula, ngonu atugv yikungyira nga mvgemvrap tokula okv Jerusalem bv vngtoku. \v 16 Kaisaria lokv lvbwlaksu meego ngonua vngming gvvto okv ngonugv lvkobv naam doojiku ninyigv naam bv ngonua vnggv toku\f + \fr 21:16 \fr*\fqa Okv ngonugv lvkobv naam doojiku ninyigv naam bv ngonua vnggv toku; \fqa*\ft Vmalo\ft*\fqa Oogv nyi agv naam ngonugv vngla doojiku hoka bunua aagdung gvvla rito. \fqa*\f*—Mnason, Saipras lokv, hv kvvlogv lokv mvngjwng nvgobv rinv. \s Paul gv Jemsnyi Kaalwknam \p \v 17 Vdwlo ngonu Jerusalem lo vngchi tokudw, mvngjwngnv nyi vdwv mvngpu nyala ngonua alvbv aamuto. \v 18 Logo nvnga Paul Jemsnyi kaabv ngonua lvkobv vngming gvvtoku; okv gvrja nyi nyigagatv vdwv mvnwng ngv lvkobv rinya kunam. \v 19 Paul bunu mvnwng nga alvbv kaarwk sito okv ninyigv lokv Pwknvyarnv oguaingbv Jentail vdwgv pingkolo ripvkudw um mvnwng nga bunua mimpa jitoku. \v 20 Hvkv gvlo tvvronam kochingso, bunu mvnwng ngv Pwknvyarnvnyi hartv nyatoku. Vbvrikunamv bunu minto, “Achiboru Paul, no kaakw tvka vdwnvgo hejarhejar Jius nyi vdwv mvngjwng nvbv rinya dukunv, okv bunu mvnwng ngv achialv bv Pvbv ngaka mvnggap nyadunv. \v 21 Bunu vbv chimpa duku no Jius nyi mvnwng nga Jentail vdwgv mooku lo rinv doonv vdwa Moses gv Pvbv nga topu dukubv tamsar duku, bunua umvuu vdwa ayakmvu kuma dvbv okv Jius vdwgv krimklu gv ridungdodung nga riming gvvku madubv minduku vla tvvpa nyapvku. \v 22 Bunu noogv so aalwk nama tvvpa rungriku. Vbvrikunamv ngonu ogugo risv ngvkudw? Vbvritola, ogugo rinam ngaka? \v 23 \x - \xo 21:23 \xo*\xt Num 6:13-21 \xt*\x* Ngonu nam svbv risv go vla mvngdunv. So sika nyi api go milvminsu tvla dopvnv. \v 24 Bunua lvkobv vngnyika okv mvdurridur kolo aapwng minggv laka okv bunugv rijo minjo nga joji tvka; vbvrikubolo bunu bunugv dwmw am mwkga sito.\f + \fr 21:24 \fr*\fk Bunugv dwmw a mwkga sito; \fk*\ft Nyim 18:8 am kaatoka.\ft*\f* Vbvrila mvnwng ngv chinriku bunugv nam minam lo ogu jvjv go dokumanyi vla, vbvritola bunu nonua Moses gv Pvbv lo doobwng dvnvnyi vla chiya rikunv. \v 25 \x - \xo 21:25 \xo*\xt Nyim 15:29 \xt*\x* Vbvritola Jentail mvngjwngnv vdwa yugwngmvrwng lo lwknam dvnamtvngnam okv oyi ngaka okv oksarnam svnwngsvmin ngaka dvku madubv, okv bunua yoomur minsu madubv ngonu mimpv kunv vla bunua siti lo lvkla pau pvkunv.” \p \v 26 Vkvlvgabv Paul logo nvnga nyi vdwa vnggv laku, bunua mvdurridur kolo lvkobv rimutoku. Vbvrikunamv hv Pwknvyarnvnaam lo vngtoku okv bunu mvnwng gv lvgabv mvdurridur kunama vdw lonyi bunu akinakinv risvmvsv ngvdw um minggo jito. \s Paulnyi Pwknvyarnvnaam lo naatung kunam \p \v 27 Vbvritola vdwlo alu lokkanwv vngnya tvku namv, Asia mooku lokv Jius nyi meego Paulnyi Pwknvyarnvnaam lo kaapa toku. Bunu nyitwng nga nvngyak nvngpak la okv Paulnyi naatung toku. \v 28 Bunu goknyato, “Israel gv nyi vdwa!” “Ridurto! So nyi angv si mooku lo vngkarla nyi mvnwng lo Israel nyi vdwa okv Moses gv Pvbv aka okv so Pwknvyarnvnaam am miyakaya la tamsar sargonv. Okv vjak hv Jentail meegoka Pwknvyarnvnaam so aagvla darwknv naam am darwk madubv mvdu!” \v 29 \x - \xo 21:29 \xo*\xt Nyim 20:4 \xt*\x* (Bunu svbv minam si ogulvgavbolo bunu Epesus lokv Tropimusnyi Paul gv lvkobv pamtv lo ridubv kaato, okv bunu mvngtoku Paulnyi Pwknvyarnvnaam lo aagv pvnv vla.) \p \v 30 Tvvbwktvlo kumanam lokv pamtv mvnwng lo dupwng toku, okv nyi vdwv lvkin gobv jokbam nyala, Paulnyi naatungto, okv ninyia Pwknvyarnvnaam agum bv tunglin nyato. Okv Pwknvyarnvnaam gv agi vdwa vjakpigobv koktum nyatoku. \v 31 Nyitwng ngv Paulnyi mvki dubv gwngto, vbvrikunamv Roman sipai kamandar lo yunying ngv aatoku Jerusalem mvnwng lo yalungyachung bv ridu vla. \v 32 Vjakpigobv kamandar angv nyigam meego okv sipai twnggo naalaila nyitwng apam lo juklu toku. Vdwlo nyitwng ngv ninyia sipai atwng am kaapa tokudw, bunu Paulnyi jvngkumato. \v 33 Kamandar angv Paul dokubv aato, okv ninyia naatung toku, okv ninyia jaako sonyi go leedu kubv milin toku. Vbvrikunamv hv tvvkato, “So nyi si yvvla, okv ninyi ogugo ripvla?” \v 34 Nyitwng apam lokv meegonv ogugo goknyato, kvvbi vdwv aku subv goknyato. Hoka ho vkvnv abwkalo kuma bv rikunamv Kamandar angv kaabwk nyumato ogugo ripvnvdw, vkvlvgabv hv ninyigv nyi vdwa Paulnyi sipai naam lo vnggv dukubv minto. \v 35 Bunu ninyia baatunglo vngchi minggv toku, okv vbvrikunamv sipai vdwv ninyia jootoku vkvlvgavbolo nyitwng ngv iki svrv bv rinyato. \v 36 Bunu mvnwng ngv ninyigv kochingbv aaming gvvtola, “Ninyia mvkito!” vla goknyato. \s Paul atubongv mvngging sunam \p \v 37 Sipai vdwv Paulnyi sipai naam arwngbv aagv tvvrilo, hv kamandar anga minto: “Ngo nam gaam lo gamgo minla ridw?” \p “No Grik gaambv minto, no minyure?” Vla kamandar angv tvvkato. \v 38 “Vbvrikunamv no kvvlo kvcho gv Ijipt nyi ako yalungyachung dula hejar api alvmanv nyi go rigvla chukrimooku lo riram la ramgvnv angv mai?” \p \v 39 Paul mirwksito, “Ngo Jius nyi ngv, Silisia gv Tarsus lo bvngnamv, Pamtv kai nvlo doonv ngv. Ayala nga nyi vdwa gaam japmu labv.” \p \v 40 Kamandar angv ninyia japdubv jitoku, vkvlvgabv Paul baatung lo dakpv tvla ninyigv laakv nyi vdwa choi bvkv vla minto. Vdwlo bunu choi bv dooto kudw, Paul bunua Hebru gaambv japtoku: \c 22 \p \v 1 “Ngoogv Israel ajin vdwa, ngo atuv mvngging sula minam sum nonu tvvria jilabv!” \v 2 Vdwlo bunu ninyia Hebru gaambv japdubv tvvto kudw, bunu abuyayabv choi nyatoku; okv Paul japwngla japjuk paying toku: \p \v 3 \x - \xo 22:3 \xo*\xt Nyim 5:34-39 \xt*\x* “Ngo Jius nyi vkv, Silisia gv Tarsus lo bvngnamv, vbvritola Jerusalem lo Gamaliel gvlo puri rila singcha toku. Ngo paato abuapa vdwgv alvbv Gamki pvvnama, okv silu so doodunv nonugv asar alvbv Pwknvyarnv gvlo tulwk sunam aingbv rito. \v 4 \x - \xo 22:4 \xo*\xt Nyim 8:3; 26:9-11 \xt*\x* Ngo so lamtv lo vngming gvnv nyi vdw ngaka pakipamar la sidubv mvtoku. Ngo nyimv jvka okv nyilo jvka naatungla okv bunua patwk arwnglo tumlwk toku. \v 5 Nyibu butvyachoknv okv kvba nyi mvnwng ngvka chinyadu ngoogv minam si jvjvbv mindunv vla. Ngo bunugv lokv Damaskas lo jius ajin vdwa siti lvknam am naarwksito, vkvlvgabv ngo bunua naatungla Jerusalem lo boolwkla rvngja lokv leeto la mvritririt dubv vla vngto. \s Paul ninyigv mvngjwng kunama mimpa toku \r (Nyim 9:1-19; 26:12-18) \p \v 6 “Ngo vngdungla okv Damaskas lo aachi svlv nga, alo lopo dvsv nga Nyidokolo gvngv dvminmabv dooriak go nga riakyum toku. \v 7 Ngo kvdw bolo gipv toku okv gaamgo nga, ‘Sol Sol! No nga ogubv mvdwmvku dunv?’ Vla mindubv tvvpato. \v 8 Ngo tvvkato, ‘Ahtu, no yvvla?’ ‘Noogv mvdwmvku namv, ngo Najaret gv Jisu kv,’ hv nga vbv minto. \v 9 Nga lvkobv vngnv nyiga vdwv loung ungnama kaapa minggvto, vbvritola yvvka nga gaam japnam am tvvpa manyato. \v 10 Ngo tvvkato, ‘Ahtu, ngo ogu ridukubv?’ Okv ahtu nga mintoku, ‘Gudungto okv Damaskas bv vngnyika, okv Pwknvyarnv gv no lvgabv mvngnam am no ogu risv ngvdw hoka ogumvnwng nga nam mimpariku.’ \v 11 Loung ngv achialv bv ungkanam lvgabv ngo nyikching toku, okv vbvritola ngoogv vngbam ajin vdwv ngoogv laak am svvbwng tola Damaskas lo aalwk gvvtoku. \p \v 12 “Ho pamtv lo nyi ako dooto vkvgv aminv Ananias, hv dormo nyi go ngonugv Pvbv ngaka riming gvnv go okv hoka Jius nyi mvnwng ngv kaibv mvngdv namgo. \v 13 Hv ngo gvlo aato, ngoogv nvchilo daktola, okv minto, ‘Boru Sol, lvkodv kaadvto!’ Hokaku ngo kaapa toku okv ninyi nyika kaatoku. \v 14 Hv mintoku, ‘Ngonugv abuapa vdwgv Pwknvyarnv ngv nam darlinto ninyigv mvngnam nga chimu dubv, ninyigv darwkchongjornv pakbu gubv kaamu dubv, okv ninyigv atu gaambv japrinyi ninyia tvvmu dubv. \v 15 No ninyigvbv kaariatvvria nvbv ririku mvnwng nga mimpa dukubv okv ogugo no kaapv tvvpv kudw. \v 16 Okv svjv, ogu gonyi doyadunv? Gudungto okv baptisma naalaku okv noogv rimur am sokga lakuka ninyia kumgv riku laka.’ \s Paul gv Jentail vdwa goklwkla japjinam \p \v 17 “Ngo Jerusalem bv vngkur toku, okv vdwlo ngo Pwknvyarnvnaam lo kumrilo, ngo nyikrwgo kaato, \v 18 hoka ngo Ahtunyi kaapato, hv nga vbv minto, ‘baapu alvbv okv Jerusalem am vngyu datoku, ogulvgavbolo so gv nyi vdwv noogv ngo lvkwngbv minam am tvvmare.’ \v 19 ‘Ahtu,’ Ngo mirwksuto, ‘Bunu alv rungbv chindo ho ngo Jius kumkunaamlo vngla okv yvvdw nam mvngjwngnv vdwa naatung la dvngnama. \v 20 \x - \xo 22:20 \xo*\xt Nyim 7:58 \xt*\x* Okv vdwlo noogv kaariariria nvbv rinv Stipinnyi mvki rilo ngo atuv hoka doosuto, ninyigv gwngrw bv sinama alv nvgobv mvnglwk riato okv ninyi gwngrw gwnv vdwgv vji a doogv riato.’ \v 21 Ahtu nga minto, ‘Vngnyilak,’ ‘holvgabv nam ngo Jentail vdwgv dooku adugolo vngmure.’ ” \p \v 22 Nyi vdwv Paulnyi vbv mindu kubv tvvria nyatoku; vbvritola bunu goktv rungbv bunugv goknam am gokrap nyatoku, “Ninyia lvkobv adu tvkuka! ninyia mvkito! ninyi singdu kubv rikuma!” \v 23 Bunu mvnwng ngv goknyato, vjia lwnglolwnglv karla okv, achuaya nga doori aulo jukar dubv taakar nyatoku. \v 24 Roman kamandar angv atugv nyi vdwa Paulnyi sipai naam arwng lo boolwk tvkv vla orto jitoku okv bunua minto ninyia svnyak patola ogulvkwngbv Jius vdwv ninyia svbv goknya dunvdw um tvvlinto. \v 25 Vbvritola vdwlo bunu ninyia svnyak padubv vla leeto kudw, hoka nyigam daknv anga Paul minto, “Svkvnv si noogv pvbv lo Roman nyi am ogu rimur go rima jvka leetola svnyak padubv doorung pvnvre?” \p \v 26 Vdwlo nyigam angv ninyia vbv mindubv tvvto kudw, hv orto jinv nyigam gvlo vngtoku okv ninyia tvvkato, “No ogugo ridunv? Alo nyi angv Roman nyi gulaka!” \p \v 27 Vbvriku nvngv orto jinv nyigam angv Paul dokubv aatoku okv ninyi tvvkato, “Nga mimpato, no Roman nyi vre?” \p “V” vvkv Paul mirwkto. \p \v 28 Orto jinv nyigam angv minto, “Ngo achialvbv ainmorko jila Roman nyi bv rinv ngv.” \p Paul mirwksito, “Vbvritola ngo bvngyi lokv Roman nyi bv bvngtak linv ngv.” \p \v 29 Paul ninyia tvvka jinv nyi vdwv vjakpigobv ninyigv kochingbv daksum nyato; okv orto jinv nyigam angv Paul Roman nyi gupv kunyi okv ninyia jaakobv leeto kubv vla mvngdin lakula hv busutoku. \s Paul kvbadopam atuk lo \p \v 30 Orto jinv nyigam angv Jius mvnwng ngv Paulnyi ogubv yalung dupv nvdw mvngla um malinla chindubv mvngtoku; vkvlvgabv logo nvnga hv Paul gv jaako nga paklin toku okv nyibu butv mvnwng nga okv Dopam gv nyi mvnwng nga kaarwk sudubv orto jito. Vbvrikunamv hv Paulnyi aagv toku okv ninyia bunugv atuk lo dakmu toku. \c 23 \p \v 1 Paul dopam lo doonv nyi vdwa kaagap chinchinla minto, “Ngoogv Israel ajin vdwa! ngoogv haang lo Pwknvyarnv gv lvkwng lo kvvlo lokv silu gobv mvngla tulwksula lamtv lo singduridunv si ribwngching bv mvngbwk la ridunv. \v 2 Nyibu butvyachok Ananias Paul gv nvchilo daknv vdwa ninyigv gaam nga nwknyato vla orto jito. \v 3 \x - \xo 23:3 \xo*\xt Mt 23:27,28 \xt*\x* Paulnyi minto, “Pwknvyarnv ya nam nwkyare! Tanyum gvriabo no! No hoka dootola nga Pvbv lo kaala minjinv, no bunua nga mvtokv vla orto jinv no vjak Pvbv nga mvyak yadunv!” \p \v 4 Paul gv nvchilo daknv nyi vdwv ninyia minto, “No Pwknvyarnv gv Nyibu Butvyachok am miyakayadu!” \p \v 5 \x - \xo 23:5 \xo*\xt Mog 22:28 \xt*\x* Paul mirwkto, “Ngoogv Israel richam vdwv, Ngo ninyia Nyibu Butvyachok nvngv vla chima. Darwknv Kitap lo mindu, ‘Nonugv nyi vdwa rigvnvnga alvmanv gaam mima bvka.’ ” \p \v 6 \x - \xo 23:6 \xo*\xt Nyim 26:5; Pili 3:5 \xt*\x* Vdwlo Paul Sadusis apam meegonyi okv Parisis kvgonyi kaapa tokudw, hv doopam lokv goklin toku, “Israel gv achiboru vdwa! Ngooka Parisis gvngv, Parisi gv kuu ngv. Nga si jwngkadaka duku ogulvgavbolo sinv ngv turkur dukunv vla mvngjwng kunam lvgalo!” \p \v 7 Ninyia vjakpigobv svbv minda namgola, Parisis vla Sadusis ngv yalung durap minsu lakula okv apam lokv apinain sitoku. ( \v 8 \x - \xo 23:8 \xo*\xt Mt 22:23; Mk 12:18; Lk 20:27 \xt*\x* Holvgabv Sadusis vdwv vbv minto sikunv nyi vdwv ho turkur kumare okv hoka ka nyidogindung vla okv dow go kaama dunv; vbvritola Parisis vdwv ho aom am mvngjwng nyadu.) \v 9 Gokyagokya kunamv gamtv yaya toku, okv Parisis lokv Pvbv tamsarnv meegonv daknya tokula okv achibv mintor nyadubv mintoku: “So nyi angv gvlo ngonu ogugoka lvkobv rimur namgo kaapama! Vbvritola dow vla nyidogindung ngv ninyia jvjvklvbv mimu rungdu ka nvpv!” \p \v 10 Larmi suku nvngv yalung duyak minsu nyatoku hokaku kamandar angv busu toku Paulnyi pamwk kuji mvngla. Vbvrikunamv ninyia orto jitoku ninyigv sipai vdwa apam bolo ila, Paulnyi bunugv lokv svvlinto okv hv sipai naam lo aagvto vtoku. \p \v 11 Ho ayu Paul gv dakku lo Ahtu dakming gvvto la minto, “Busu mabvkv! No ngo gvbv Jerusalem soka minkar jipv, okv Rom loka vbv dvdvbv rilaka.” \s Paulnyi mvki dubv gwngnam \p \v 12 Arugunv nga Jius meegonv lvkobv kaarwk sila okv rungnamgo rungto. Bunu Paulnyi mvkima dvdvlo bunu dvnamtvngnam ogugoka dvku mare vla milv nyatoku. \v 13 Hoka champi lvyagobv doopam tvla lvkobv rungnyato. \v 14 Vbvrikunamv bunu nyibu butv vdwlo okv nyigagatv vdwlo vngla minto, “Ngonuv lvkobv milv pvkunv ngonu Paulnyi mvkima dvdvlo oguka dvmare. \v 15 Vjak vbvrikunamv no okv kvba vdwv Roman kamandarnyi gaam go milwk tvka Paulnyi no gvlo igv modubv, ninyigv lokv mvvma rungmanv yunyingsa paadubv ridunv vla gwngtoka. Vbvritola ninyigv soka aachi madvbv ngonu ninyia mvki chore.” \p \v 16 Vbvritola Paul gv bormv gv kuunyilo angv mvki dubv gwngnam nga tvvpa tola; vkvlvgabv hv sipai doopamlo vngla kula Paulnyi mintamto. \v 17 Vbvrikunamv Paul nyigam akonyi gokla okv ninyia minto, “So yaapa nga kamandar gvlo aagv jitoka: hvkv gvlo ogugo ninyi minsvgo doodu.” \v 18 Nyigam angv ninyia vnggvla, ninyia kamandar gvlo aagv jito, okv minto, “Patwk doonv Paul nga gokla okv nga tvvkala no gvlo so yaapa sum aagv jito vla, ogulvgavbolo hvkv gvlo nam ogugo minsvgo dopvkv vdu.” \p \v 19 Kamandar angv ninyigv laak nga gakbwng tola, hv atubongv ninyia svsum laila, okv ninyia tvvkato, “No nga ogugo minsvgo dopvla?” \p \v 20 Ninyia minto, “Jius tujapkunam vdwv vkvpakv vmisilaku arunyi Paulnyi doopam lo boolwkla nam tvvka dubv vla minya do, kvba ngv hoka ninyigv lvkwng lo tvvkurtvrwk minsu dubv meego chinsv go dopvkv vla gwngre. \v 21 Vbvritola bunua tvvma bvka, vkvlvgavbolo hoka nyi champi lvyago toosila okv ninyigv lvgabv toyado. Bunu ninyia mvkima dvdvlo bunu dvmatvngma dubv milvminsu nyato. Bunu mvnwng ngv um ridukubv vla okv noogv minbwk kuji nama tooyala doonya duku.” \p \v 22 Kamandar ngv minto, “So sum no ngam minjipvnv vla yvvnyika mimpa mabvkv.” Okv hv yaapa anga vngmu toku. \s Paulnyi gobunor Peliks gvlo jilwk toku \p \v 23 Vbvrikunamv kamandar ninyigv nyigam anyi gunyi goklwkla okv minto, “Kaisaria lo vnggv dubv sipai lvngnyi go mingkumto, lvkobv gora jukya nvlo chamkanw go okv nungbung chilaknv nyi lvngnyi go, okv siyugv kia bajilo vngdubv mvpvripv tokula dooya laka. \v 24 Paulnyi gora lo awgo mvge jito juknv dubv okv gobunor Peliks gvlo alvbv aachi modubv.” \v 25 Orto jinv ngv siti ako ho vbv lvkto: \pi \v 26 “Klaudius Laisias mvngdv kunam Gobunor Peliksnyi kumrwksidunv. \v 27 Jius vdwv so nyi sum naatung tokula okv ninyia mvki dokubv rinya kunamv. Ho ngo ninyia Roman nyi gobv tvvpatvla, vkvlvgabv ngoogv sipai vdwa lvkobv ngo vnggvla okv ninyia ringpv kunv. \v 28 Ngo chinso mvngla bunu mvnwng ngv ninyia ogubv mvduridu nvdw, vkvlvgabv ngo ninyia bunugv kvbadoopam lo igv jitoku. \v 29 Ngo chinkunamv hv sidubv okv patwk lo tumdubv oguka rimur namgo kaama, ninyia gungnying nyiru minam ngv bunu atugv Pvbv lvkwngbv tvvka sunam go. \v 30 Okv vdwlo nga ninyi hoka nyirunv apam go donyapv vla mimpa tokudw, ngo ninyia no gvlo vjakpigobv aagv jidu kubv mvngpv kunv. Ngo ninyia nyirunv vdwa minpvkunv bunugv ninyia gungnying minsv nga noogv kaagia lo minlakv vla.” \p \v 31 Sipai vdwv bunugv orto jilin kunama gvvlin toku. Bunu Paulnyi boola ikula okv ninyia ayuyupra nga Antipatris lobv vnggv toku. \v 32 Logo nvnga lvpabv vngnv sipai vdwv hv bunugv dookulo vngkurkunam okv gora sipai vdwa ninyia lvkobv vngmu toku. \v 33 Bunu ninyia kaisaria lo aagv tokula, gobunor hv siti nga jilwk toku, okv Paulnyi ninyi gvlo laklwk kunam. \v 34 Gobunor siti nga puri tula okv Paulnyi tvvkato no ogulo mooku gvngv. Ho vdwlo ninyia Silisia lokv vla ninyia tvpakunam gola, \v 35 ninyi minto, “Ngo nam tvvriare vdwlo noogv yalung doonv ngv vngchi bolo.” Vbvrikunamv ninyi orto jilin toku Paulnyi gobunor gv dooku naam gvlo tumlwk tvla sipai dakgv moto. \c 24 \s Paulnyi jius vdwgv gungnying minam \p \v 1 Alu longu kochingbv Nyibu Butv Ananias nyigagatv vdwlo meegonyi okv Pvbv chinv ako Tertullus minam lvkobv Kaisaria bv vngla. Bunu Peliksnyi kaarwk chotola okv bunu Paulnyi gungnying milwk toku. \v 2 Vbvrikunamv, Paulnyi goklwk toku, okv Tertullus hvbv gungnying lwkrap toku: \p “Mvngdvnam nyigam! Noogv chinampanam lokv ngonua rigvla rinamv awgo sarsopoyo toku, okv ngonugv diringmooku gv dinchinam risvvngsv nga alvrungbv ridinvngdin gvpvku. \v 3 Ngonu so ogumvnwng nga okv ho dw mvnwnglo alvbv tulwk minggv dvnv, okv ngonu mvnwng ngv nam alvrungbv mvngyum doonv. \v 4 Ngo noogv dw nga kaibv ngemu jinwngma, ogubvrijvka, ngo nam kumdunv aya gvrila ngonugv minam achuk am tvvria jilabv. \v 5 Ngonu so nyi sum maatarbv alvmanv gobv kaadu; hv mooku mvngnwnglo Jius vdwa yalungyachung duki nvgo okv Najareth gv nyipam vdwa rigvnvgo. \v 6 Hv Pwknvyarnvnaam ngaka yarboryache dubv gwngkw nvgo, okv ngonu ninyia nyum naatoku, ngonu ninyia ngonugv Pvbv lokv jwngkadaka dubv mvngto, \v 7 vbvritola kamandar Laisias aala, okv lvkobv ninyia twkbwng tola ngonugv lokv dvrit linto.\f + \fr 24:7 \fr*\ft Kitap kvvgonvlo verse: \ft*\fqa Ngonu ninyia ngonugv Pvbv lokv jwngkadaka dubv mvngto, \fqa*\fv 7\fv* Vbvritola kamandar Laisias aala, okv lvkobv ninyia twkbwng tola ngonugv lokv dvrit linto. \fv 8\fv*Vbvrikunamv Laisias orto go jilin toku ninyia gungnying lwknv vdwv noogv kaagialo dakdubv. \f* \v 8 Vbvrikunamv Laisias orto go jilin toku ninyia gungnying lwknv vdwv noogv kaagialo dakdubv. So nyi sum no tvvkabolo, hv gvlo ogumvnwng nga no atubongv chinsure ho ngonu mvnwng ninyia yalungyachung bv rila gungnying lwknama.” \v 9 Jius vdwv gungnying lwknama tulwk minggvto okv minto so mvnwng si jvjv ngv. \s Peliks gv dookulo Paul mindar sutoku \p \v 10 Vbvrikunamv, gobunor Paulnyi mincho moto, okv Paul minto, \p “So diringmooku mvnwng nga no kaadar yala anying mvngchigo rigvnvnga ngo chindo, okv vkvlvgabv ngo himpudo atubonga no kaagialo mindar chodubv. \v 11 No atubongv ka chinsu toka, so si alu loring gola lonyi gubvka ritvmadv ho ngo Jerusalem bv kumbv vngto. \v 12 Jius vdwv chimpama nga Pwknvyarnvnaam lo yvvnyika larmisidubv, ho majvka bunu nga Jius kumkunaamlo vmalo pamtv kvvbi loka nyi vdwa charkar dubv kaanv kaama. \v 13 Hv maloka bunugv vjak nga gungnying lwkla bvnglwk nama nam jvjv gorung vla kaalin modubv rinyumare. \v 14 Ngooka vjak sum no gvlo tulwk jidunv: Ngooka riming gvvdunv abuapa vdwgv Pwknvyarnv kumnamjonam Lamtv lo bunugv mvvdunv vnam sum. Vbvritola ngooka Moses gv Pvbv okv nyijwk vdwgv kitap vdwlo lvknam mvnwng nga mvngjwng dunv. \v 15 Bunugv akinbv ngooka vbv mvngtin minggv dunv Pwknvyarnv gvlo nyi mvnwng ngv alv nvngvla alvmanv ngv sinam lokv turkur riku vla. \v 16 Okv vkvlvgabv ngo vdwgo rinyupvdw Pwknvyarnv gvla nyi gv kaagialo lokia alvbv ridu mindubv vla mvngdunv. \p \v 17 \x - \xo 24:17 \xo*\xt Nyim 21:17-28 \xt*\x* “Jerusalem am anying awgo riro kochingbv ngo hoka ngo atubogv nyi vdwgv lvgabv morko naadubv okv erinpeelwk jidubv vngto. \v 18 Ngoogv vbvrila doori hoka bunu nga kaapato Pwknvyarnvnaam lo ngoogv kumkakjokak ridung nga riro kochingbv. Hoka nga nyitwng lvkobv ribamnam kaama okv ayak achaknam kaama. \v 19 Vbvritola Asia mooku lokv Jius meego hoka dooto; bunu atuv nga rikin nvnv ogugo dubolo no kaagialo aala gungnying lwkdubv. \v 20 Vmalo so nyi vdwa milin moto vdwlo ngo kvba lo dakri hoka ogu rimur go bunu nga kaapa pv— \v 21 \x - \xo 24:21 \xo*\xt Nyim 23:6 \xt*\x* gamkin gumwng ngoogv gokla minamv vdwlo bunugv kaagialo dakri hoka: ‘Silu gv noogv jwngkadaka gvdunam si sinv ngv turkur riku vla mvngjwng nama.’ ” \p \v 22 Vbvrikunamv Peliks ho lamtv nga alv rungbv chinto kula tvvka kapak svnga mintor toku. “Orto jinv Laisias vdwlo aachi tokudw,” hv bunua minto, “Ngo nonugv kvba nga japjub jiriku.” \v 23 Hv Paulnyi kaarianv nyigam am orto jitoku ninyia arwng lo vpv dubv, vbvritola aar dubv vpvlaka okv ninyigv ajin vdwaka ninyigv mvngnam am naaji molaka vto. \s Paul Peliks gvla Dorusila gv kaagialo \p \v 24 Alu meegonv kochingso Peliks ninyigv nywng Jius nyimv, Drusilanyi lvkobv aato. Hv Paulnyi harmu la okv Jisunyi ninyigv mvngjwng namgv lvkwng bv raadung nama tvvriato. \v 25 Vbvritola Paul japdungto alvnam gv lvkwngbv, atuv himv sunam gv lvkwng bv, aarinv tlo jwngkadaka namgv lvkwnglo, Peliks um tvvto kula busu toku okv minto, “No vjak vngla riku okv vdwlo ngo dw paarikudw ngo nam gokkur riku.” \v 26 Ho dw akin hoka hv mvngtin tindungto Paulnyi morko lo meego jiri nvpv vla; ho lvkwngbv hv Paulnyi vngdv mola okv lvkobv japdv japdvto. \p \v 27 Anying nyingnyi vngro kochingso Peliks gv gobunor ritungnga Porsius Pestas ritoku. Peliks Jius vdwa alvbv mvngkiam dubv vla mvngnvgo vkvlvgabv hv Paulnyi patwk lo doomu tvla vngyu toku. \c 25 \s Paul Dvbvyachoknyi lvbuto \p \v 1 Alu loum koching bv Pestas mooku lo vngchi tokula, nw Kaisaria lokv Jerusalem lo vngtoku, \v 2 ho nyibu Butv vdwvku okv Jius gv rigvdoogvnv vdwv bunu Paulnyi miyum nvbv bookin lwkto. Bunu vdwv bunua \v 3 Paulnyi Jerusalem bv bookarla alvbv mvngkiam dukubv Pestasnyi kootoku, bunu ninyia lamtv vngkulo mvki dubv mvngsi pvvnya toku. \v 4 Pestas mirwkto, “Paulnyi Kaisaria patwk lo tumlwk pvvto okv Ngo atubongv alo baapubv vngkur jikunv. \v 5 Nyi angv ogugo rimur go doopv bolo okv klai nonugv rigvdoogvnv vdwa ngo lvkobv Kaisaria bv vngming gvvmuto.” \p \v 6 Pestas alu piinw vmalo loring gobv bunua lvkobv doobamto, okv vbvrikunamv Kaisaria bv vngtoku. Logo nvgv alua nw kvba nga jwngkadaka dubv doolwk tola okv Paulnyi arwng so aagv tokv vla orto jito. \v 7 Vdwlo Paul aachi namgola, Jerusalem lokv aanv Jius vdwv ninyia dakyamdakchi tola okv ninyia mvngchigo maatar bv gungnying mirap toku, bunu ogu atunggo himpa mato. \v 8 Vbvritola Paul atubongv miring suto: “Ngo ogugoka Jius gv pvbv lo mimur vngmur jima vmalo kumkunaam loka vmalo Roman Dvbvyachok nyika.” \p \v 9 Vbvritola Pestas Jius vdwgv yabv alvbv mvngkiam yatola, vkvlvgabv nw Paulnyi tvvkato, “No Jerusalem bv vngnwng yapv ai okv alo nga dakcho tola yalung nga mindar chodubvre?” \p \v 10 Paul minto, “Ngo Dvbvyachok gv atuk si atugv kvba lo jwngkadaka kodubv dakda pvnv, ngo ogolo mindar sudubv. Ngo Jius vdwa rigakpanam go rijima, no atubongv ka alvbv chindu. \v 11 Ngo pvbv nga rigakpanam go rilo okv sikorgo ripv lo vbv rilo ngo sidukubv busukano kaama, ngo toosi sikar dukubv um tvvkaram. Vbvritola bunugv nga gungnying lwknam lo ogu jvjv nvgo kaama bolo, yvvka nga bunugv laaklo laklwk nyumare. Ngo Dvbvyachok gvlo tulwk jidukunv.” \p \v 12 Vbvrikunamv Pestas, kochingso ninyigv minsaryanv vdwlo lvkobv tvvdikaying minsu gvila, mirwkto, “No Dvbvyachok am tulwk jipvku, vkvlvgabv no Dvbvyachok gvlo vngrung riku.” \s Paul Agrippa okv Barnis gv kaagialo \p \v 13 Dw meego nvgv kochingso Dvbv Agrippa okv Barnis bunyiv Pestasnyi Kaisaria lo alvbv kaarwk sinyato. \v 14 Bunu kochingso hoka alu meego doonya tola, Pestas Paul gv rinamdoonam nga dvbvnyi mintamto: “Alo patwk doonv nyi angv vv Peliks gv topu namgo doopv; \v 15 okv vdwlo ngo Jerusalem bv vngto namv, Jius nyibu butv vdw okv nyigagatv vdwv ninyia aagv tvla gungnying lwkto okv nga minto ninyia miyakaya tvkv vla. \v 16 Vbvritola ngo bunua minto nyi akingunv nga ninyia haaknv nyi vdwa kaarwk sula okv ninyi gungnying lwknam am mindar simu mabv jilwk mvngchik namv Roman gv ribu Pvbv bv rima vla minto. \v 17 Vbvrikunamv, vdwlo bunu so aato kudw, ngo tapv mato, vbvritola alu logo nvnga ngo kvbanaam lo dooto okv nyi anga arwng aagv dubv orto jito. \v 18 Ninyia nyirunv vdwv dakrap toku, vbvritola bunu ninyia ngoogv rirung pvnvgo vla mvngnam gungnying akoka milwk mato. \v 19 Bunu mvnwng gv larmi sunamv bunugv kumnamjonam gv lvgabv okv Jisu vnam sikunv nyi angv gv lvgabv ninyia larkwng minsu namgo; vbvritola Paul ninyia turpv nvkv vla minto. \v 20 Ngo svkvnv aba lvkwng bv oguaingbv naalin svngvdw vla mvngbwk nyumato, vkvlvgabv ngo Paulnyi bunugv gungnying lwknv vdwv soogv lvgabv Jerusalem lo chaadu kula tvvdarkadar kusvdw vla tvvkato. \v 21 Vbvritola Paul madwkrwkla maato; hv orto jito chigudabia yanv gv arwng lo doomu dubv okv dvbvyachoknyi so yalung sum jwngkadaka modubv. Vkvlvgabv ngo ninyigvbv milv jidunv chigudabia yanv arwng lo doomu dubv ngoogv ninyia Dvbvyachok gvlo vngmuma dvdvlo.” \p \v 22 Agrippa Pestasnyi minto, “Ngo tvvnwngdo so nyi sum ngoogv mvngwngbv.” \p No arunyi tvvpare ninyia, Pestas mirwksito. \p \v 23 Alu gonv nga Agrippa okv Barnis bunyi kairungnv gubv dwkdwkvrwkbv rila hardv alvbv okv mvkukrikuk jila okv tvvriaku naam arwnglo sipai kai yachok nvnga lvkobv okv pamtvlo rigvnv vdwaka lvkobv aalwk gvvtoku. Pestas orto jito okv Paulnyi aagv toku. \v 24 Pestas minto, “Dvbv Agrippa, okv ngonua soka doming gvnv mvnwng nga: no kaatoka so nyi sum yvvbunudw gungnying lwknv jius vdwv Jerusalem lo okv soka ka gamtv alvbv goklin yayala nga mindu turmu dvbv anyung kaama vla. \v 25 Vbvritola ngo chindu hv ogugoka rimur kaama ninyi simu dubv. Okv hv atubongv alvbv Dvbvyachoknyi masubolo, ngo ninyia vngmu dubv mvngbwk dukunv. \v 26 Vbvrilachin ngo oguka lvkbwklvkrwkla Dvbvyachoknyi jisv kaama ninyigv lvkwng lo. Vbvritola ngo aagv pvnv nonugv pingko so—okv Dvbv Agrippa!—no gvlo dinchirungbv aagv pvnv! Ninyigv gungnying nga japro kochingbv, ngo ogugo lvkpa ridw mvngla. \v 27 Si asarma ogulvgavbolo patwk tumnam nyi am oguka jwngkadaka mabv vngmu namv alvma mvngla.” \c 26 \s Paul mvngging suto Agrippa gv kaagialo \p \v 1 Agrippa Paulnyi mintoku, “No atuv atubogv lvkwng lo minsu tvka nam dwa jidukunv.” Vbvrinamv Paul laakv iyinla okv atubongv mvngging sula vbv mintoku: \p \v 2 “Dvbv Agrippa! ngo silu atubongv gamdak nvgobv mvngsudunv ho ngo atuv noogv kaagialo mvngging sula Jius vdwgv nga gungnying lwknam lokv, \v 3 no Jius mvnwng gv ridungsingdung nga jvjvbv chirungdo okv yalungyachung nga. Ngo nam lvbu doonv, vbvrikunamv, nga tapvbv tvvriato. \p \v 4 “Jius mvnwng ngv chinto oguaingbv ngo singpvdw yaapa rilo gv singcha nama. Bunu chinto oguaingbv ngoogv singyisingcha nga singcha pvkudw atubogv diringmooku lo okv Jerusalem loku. \v 5 \x - \xo 26:5 \xo*\xt Nyim 23:6; Pili 3:5 \xt*\x* Bunu chinbwng nyadu, um bunu vdwv mvnggv ila milare, ngo ho atuk lokv achialvbv riming gvvdu ngonugv kumnam Parisis dormo nga. \v 6 Okv vjak ngo si dootola gwngkw dunv ogulvgavbolo ngonugv abuapa vdwa milv nama ngo mvngtinla— \v 7 alv rungnv hoka vringgola anyi haalung gv ngonugv nyi vdwv paare vla mvngtinto, bunugv Pwknvyarnvnyi ariumarubv kumnam lokv. Okv si ogulvgavbolo so mvngtin kolo, ho Dvbv Agrippa, nga Jius vdwv ho rinyingriru nyato. \v 8 Ogubv nonu mvnwng ngv sum mvngjwngmanv gobv ridunv Pwknvyarnv sinam lokv turdu kunv vla? \p \v 9 \x - \xo 26:9 \xo*\xt Nyim 8:3; 22:4,5 \xt*\x* “Ngooka achialvbv mvngtoku ngo ogumvnwng nga gungnying milwk torungto Jisu Najaretnyi. \v 10 Vkvlvgabv Jerusalem lo ngo ritoku. Ngo Nyibu butv gvlo paatoku gwlwk am okv Pwknvyarnv gv nyi vdwa awgo patwk lo tumlwkto: okv vdwlo bunua mvki pvkudw ngooka mvnglwk minggvto. \v 11 Achialv dwgo ngo bunua mvritririt motoku Jius kumkunaamlo okv bunua atugv mvngjwng am mvngnwng madubv gwngkwto. Ngo ho achialvbv haachi toku bunua ngo nyebumooku pamtv loka vngtoku bunua mvdwmvku dubv. \s Paul ninyigv mvngdw kunama mimpa toku \r (Nyim 9:1-19; 22:6-16) \p \v 12 “Ngo sikv lvkwng bv ho Nyibu Butv gv orto jinam lokv okv Damaskas bv tujupkunam gv lvkobv vngtoku. \v 13 Ho Dvbv Agrippa nga, ho lamtv alulvpa hoka, ngo loung go kaapato doonyi loung aka hongya nvgo, nyidokolo lokv nga hongyumto okv nga lvkobv vnggvnv nyi vdwaka. \v 14 Ngonu mvnwng ngv gipv toku kvdwlo, okv ngo tvvpa toku adugo nga Hebru gaambv minvgo, ‘Sol, Sol! no nga ogubv mvdwkmvku doonv? No atubongv achi dubv mvkur sudu noogv mvnam lokv, Svv hvpu ngv soonv atugv singkio nga dusunv aingbv.’ \v 15 ‘No yvvla Ahtu?’ Ngo tvvka toku. Okv Ahtu mirwk sito, ‘Ngo Jisu, ho noogv mvdwmvku kunam. \v 16 Vbvritola godung lakuk okv noogv lvpa lokv dakto. Ngo noogv dooku si aapvnv nam ngoogv pakbu gobv mvdubv. No kvvbi ngaka mimpa laka ogugo kaapvdw silu ngokvlo\f + \fr 26:16 \fr*\ft Kitap lvknam megonv \ft*\fqa Ngo gvlo dooma.\fqa*\f* okv ngo nam ogugo kaatam rikudw aarinv dw lo. \v 17 Ngo nam ringriare Israel gv nyi vdwlokv okv Jentail lokv, ngo bunu gvlo nam vngmure. \v 18 No bunugv nyik am nyikpo molaka okv kanvparum lokv pualo limu lakuka okv Uyudvbv gv gwlwk lokv Pwknvyarnv gvloku, vkvlvgabv bunugv nga mvngjwng lokv bunugv rimur am mvngnga jiriku okv Pwknvyarnv gv darkunam nyi vdwa lvkobv bunugv dookudakku am naarwk siriku.’ \s Paul ninyigv kudungkua nga minji kunam \p \v 19 “Dvbv Agrippa, ngo nyidomooku nyikrw kaanama tvvmabv rimato. \v 20 \x - \xo 26:20 \xo*\xt Nyim 9:20,28,29 \xt*\x* Ahtua Damaskas lo okv Jerusalem lo okv Judia mvnwng lokv, okv Jentail vdwlo ngo tamsarto bunu mvnwng nga bunugv rimur lokv mvngdin dokubv okv Pwknvyarnv lo aakur dukubv okv ogugo ripvdw um kaatam riku bunu mvngdin pvku vla. \v 21 Si svkvlvkwngbv Jius vdwv nga naatungto vdwlo ngo Pwknvyarnvnaam lo doori lo okv bunu nga mvki dubv gwngnyato. \v 22 Vbvritola sibv riri alu lo Pwknvyarnv nga ridur toku, okv Vkvlvkwngbv ngo si daktola mvnwng nga kaatam doonv jvjv nga, kai dvlo okv miang dvlo. Ngoogv ogugo mimpvdw lvyin akindu nyijwk am okv Moses gv minamv rirung duku: \v 23 \x - \xo 26:23 \xo*\xt 1Kor 15:20; Aij 42:6; 49:6 \xt*\x* Kristo ho hinching rungre okv atukchochuk bv hv sinam lokv turkur riku, dupwng riku loung gv turnama Jius okv Jentail vdwlo.” \p \v 24 Paul atubongv sibv miring sitoku, Pestas ninyia gokto, “No siru dooku, Paul! Noogv kaibv chinamv nam siru mopvku!” \p \v 25 Paul mirwk sitoku, “Ngo siruma, noogv kairungnv! ngo jvjvrungbv mindunv. \v 26 Dvbv Agrippa! ngo nam mvngrw alvbv milare, ogulvgavbolo no so lvkwngbv chindu ngo mvngrungdo no bunu mvnwng nga chimpv kunvpv, ogulvgavbolo si chvnyung baarwnglo rinam kaama. \v 27 Dvbv Agrippa, no nyijwk nga mvngjwng dunvre? Ngo chindo no mvngjwngdu!” \p \v 28 Agrippa Paulnyi minto, “Soogv dw achuklo no nga kristan mvdubv mvngdunvre?” \p \v 29 “Dw v achuk jvka vmalo awjvka,” Paul mirwksito, “Ngoogv Pwknvyarnvnyi kumdunv si no okv mvnwng ngv yvvbunudw ngam silu tvvria dunv ngo jvbv—riming gvvre, rvngja mvngchik ka gvvmare!” \p \v 30 Vbvrinamv Dvbv, gobunor, Barnis, okv kvvbi mvnwng vka dakrap toku, \v 31 okv vngrokochingbv bunu ajinanying am mimisitoku, “So nyi angv sum ninyia mvki dubv vmalo patwk lo tumdubv ogu rinam jego kaama.” \v 32 Okv Agrippa Pestasnyi minto, “So nyi sum topu pvkunvpv vdwlo hv Dvbvyachok am dinchi rungbv lvbu manv guilo.” \c 27 \s Paul Rom bv svpw dula vngnam \p \v 1 Vdwlo bunu Itali vngdubv mimbwk pvkudw, bunu Paul nyila okv patwk lo doonv kvvgonyi “Roman Rejiment um Dvbvyachok gv Rejiment vla minto ho gv nyigam amin Julius gvlo jilwkto.” \v 2 Ngonu Adramitiam lokv vngto hoka svpw ako Asia gv mooku svpw dookubv vngtv nvgo, ngonu vnglintoku, Mesedonia nyi go Aristarkas Tesalonika lokv, ngonua lvkobv vngto. \v 3 Logo nvngaku ngonu vngchi toku Sidon lo. Julius Paulnyi aya mvngpato okv ninyia tulin toku vngdubv okv hv ogugo mvngrung pvdw ninyigv ajin vdwa kaala jimu dubv. \v 4 Ngonu Sidon lokv vnglintoku, okv ogulvgavbolo dooriv ngonua riketo okv ngonu durap tvku Saipras gv bokpin kiambv. \v 5 Ngonu vngbo toku Silisia svmasa nga okv pampilia okv Maira gv Lisia lo aatoku. \v 6 Hoka nyigam angv svpw go kaapato hv Alekjandaria lokv Itali bv vngjinvgo hv ngonua svpwlo aagv toku. \p \v 7 Ngonu tapv tapvbv vngrap toku lonyiloum go okv achialvbv adwkakubv Anyungnga vngchi toku Banggu Konidas loku. Dooriv ngonua ho kvvbi mooku lo vngmu kumato, vkvlvgabv ngonu dulu tvku Kret bokpin gv adarlo geko gv Salmone nga vngpitla. \v 8 Ngonu svmasa lvgam hoka aanwk toku okv anyung ngaku kairungbv apiai yingdula svpw rvngpumku mooku hoka vngchi toku, vv Lasia Banggu lokv adu kuma toku. \p \v 9 Ngonu hoka dwa awgo ria toku, okv dulv la vnglv svngvka maatar bv alv matoku okv rimur am anyu bv mvngnga la dvmatvngma doodw alu\f + \fr 27:9 \fr*\fk dvmatvngma doodw alu: \fk*\ft Sikvnvsi septembar poolu anyung lo mana la rito vmalo October poolu gv atuake lo oogv sikar kardwkjee svpw dudubv maatar rungbv alvmanv alulo ridu\ft*\f* hvka vngro toku. Vkvlvgabv Paul bunua so gaam sum minjito: \v 10 Vbvrinamv Paul mintoku svpw gv nyi vdwa, “Nyi vdw, nonuno nga tvvriato, ngonu vjak durup bolo maatar bv alv kumare, ngonugv svpw okv yikungyira ngv alv marung bv amwkre, awgo doonv ngvka nyeriku,” \v 11 Vbvritola Sipai nyigamv tvvriato svpw atugv okv svpwa rigvnvgv minama, okv tvvma nyato Paul gv minama. \v 12 Kamchwng dw lo svpw rvngpam kolo svpw nga doogv dubv alvma, vkvlvgabv nyi mvnwng ngv svmasa lokv vngdubv gwngnyado Poneks lo vnglwk dubv, okv rinyubolo Poneks lo vngchi la hoka kamchwng nga doodubv, Poneks vv svpw rvngpam kokuv Kret pamtv gv doonyi aagia tangv yordum okv yorko ngv gvvrwk nvgo.\f + \fr 27:12 \fr*\fqa Doonyi aagia tangv Moodum okv Yorko gv gvvrwk nvgo; \fqa*\ft Vmalo yordum doonyi chaagia okv yorko doonyi chaagia tangv. \ft*\f* \s Svmasa lo doogumdoori \p \v 13 Yorko peelv bv dooriv bvibvi bv rirapto, okv nyi vdwv mvngtoku si bunua doori ngv bunugv rungkubv rila vnggvre, vkvlvgabv bunu svpw rvngtung nvnv nga paksok toku okv lvgvlvma bv kret bokpin kiambv durup toku. \v 14 Vbvrinamv Vjakgobv kairungnv doori go riraptoku “Yordumdonyichagia lokv Tabv doori vnamv” bokpin kiambv lokv rilwkto. \v 15 Dooriv svpwa riketo, okv ngonu svpwa dunyu kumato, ngonu svpwa duku mato okv doori yanga rigv kooto. \v 16 Ngonu kaapato miangnv bokpin go vdwlo ngonu yorko kiambv kauda nga vngpit rilo. Hoka, ngonu meego doonu kogo paato. Hoka, miangnv svpwa kiinvpanv dubv kainv svpw arwnglo rilv kuma dubv, \v 17 bunu boolwk tvla okv hum oso meegonv svpwlo adakrungbv leelwkto. Bunu busunyato ho lvko nyika bunu Libya gv adar chukri apum lo riulwkji mvngla, vkvlvgabv bunu koching lo vngto okv svpwa doori lokv rigv moto. \v 18 Kainv doogumdooriv vngdvto, vkvlvgabv logo nvngaku bunu svpw gv yikungyira nga meegonyi kungnga raptoku, \v 19 okv ho alu svpwlo doonv atungama yikungyira aka kungnga toku. \v 20 Achialv alu go ngonu doonyi okv takara kaapa nyokuma, doori gv achialv bv awyayabv rinam lvkwng bv. Ngonu Anyungnga mvngnga sutoku turkuram mvngla. \p \v 21 Nyi vdwv oguka dvmabv awgo dootoku, Paul bunugv pingkolo dakrapto okv minto, Nyi vdwa, nonuno ngoogv minam nga tvvla Kret lo doonv guilo, nonu sikvnv nyenam okv amwk mare. \v 22 Vbvritola vjak ngo nonua mindwkkrwkla mindunv, haapok v mvngrw laka! nonuno yvvka atugv singtung ngv nyemare; svpw mvngchikv nyvmwngre. \v 23 Siyu Pwknvyarnv ngoogv kumnamjonam vv ninyigv nyidogindung ngv ngo gvlo aato, \v 24 okv mintoku, ‘Paul busu mabvka! no Dvbvyachok gv kaagia lo dakrungre. Pwknvyarnv noogv lvkobv yvvbunudw nam svpwlo vngdunv mvnwng nga ayala ringyare.’ \v 25 Vkvlvgabv mvngrwlak, Nyi vdw! Ngo Pwknvyarnvnyi mvngingdu ho hv rirungre ninyigv ngam minama. \v 26 Vbvritola ngonu bokpin kvvbi golo riulinre.” \p \v 27 Yupring gola yuppi toku, okv ngonu Mediterranian svmasa gv doogumdoori lokv nungbwngto. Yupra lvpa nga svpw dunv vdwv mvngtoku ngonu dvpw lo aachi rikunv mvngla. \v 28 Vkvlvgabv bunu isi gv rungrwng nga kiikw namv champi mitar gobv rito; okv achukgo vngto la ho bunu kiikw nammv Chaom mitar gobv rungrwngto. \v 29 Bunu ho busu nyato svpwv vlwng goka tupji mari mvngla, vkvlvgabv bunu koching lakchikiam lo riokdar toochi daapigo svpwlo paklwk toku okv kumnya toku aluv loolin dubv. \v 30 Vbvrinamv svpwa vnggvnv dunv vdwv gwngkw nyato svpw lokv ringsu dubv; Bunu miangnv svpw isi lo soolu nyato okv bunu mvvla gwngnyato hoka svpw nyoktuk gv toochi meegonyi layin dvnvkv vla. \v 31 Vbvrinamv Paul mintoku sipai nyigam am okv Sipai vdwa, “Svpw dunv ngv svpwlo dooming gvvma lo nonu turjiku kaakuma.” \v 32 Vkvlvgabv sipai vdwv ho oso nga papwkto okv svpwa riusiriudv motoku. \p \v 33 Pua madvbv, Paul bunu mvnwng nga alvbv mintoku dvnam go dvdubv: “Nonu vjak dooya kunamv loring gola loopi dooku, so dw mvnwng am nonu oguguka dvnam dvma. \v 34 Ngo nonua mindwkkrwk dunv, vkvlvgabv, dvnam go dvrung tvka; Sikv lokv nonu turungre. Nonugv dvmw sogo nvka dumpo lokv nyemare.” \v 35 Sibv miro kochingbv, Paul vtwng meego naatoku, Pwknvyarnv hartv toku bunu mvnwng gv kaagia lo, pintung piyungla, okv dvrap toku. \v 36 Bunu mvnwng ngv mvngrw nyatoku, okv bunu akinakin bv dvnam meego dvrap toku. \v 37 Ngonu mvnwng ngv svpw hoka doonv ngv lwngnyi gola chamkanw gola akv\f + \fr 27:37 \fr*\fqa 276; \fqa*\ft Kitap meegonv \ft*\fqa 275; \fqa*\ft Kvvbi vdwv doodu \ft*\fqa 76 gv lvkwnglo. \fqa*\f* gobv rito. \v 38 Mvnwng ngv dvgu dubv dvro kochingbv, bunu vtwng mvnwng nga svmasa bv nvvlwk lakula svpwa haajup motoku. \s Svpwv amwk kunam \p \v 39 Vdwlo aluv aapv kudw, Svpw dunv ngv jobv vngtung am himbwk kumabv ritoku, vbvritola bunu dvpw go kaapato okv hoka bunu vngnyu bolo vngdubv rungnyato. \v 40 Vbvrinamv bunu svpw toochi nga papwk la isi bv lumlwk motoku okv lvkobv bunu parnv nvlo oso haka taasok toku. Vbvrinamv bunu svpw gv nyoktuk lo vji am turpvto hoka svpwa dooriv adarlo milin mola svpw dunama dulin gvvdubv vla. \v 41 Vbvrinamv svpwv chukri putung nga tupto okv vngtoku, svpw gv dumpo lakchikiam ngv haktung toku okv vngka nyuma bvku, vbvrikunamv koching lakchikiam nga sibu nungnv ngv nuyinnupin toku. \p \v 42 Sipai vdwv gwngrap toku patwk tumnam nyi mvnwng nga mvki dubv, turla jaalinla kiyu mamsv nga mvngla. \v 43 Vbvritola Armi nyigamv Paulnyi turmu so mvngto, vkvlvgabv hv bunugv gwngnam am rimu mato. Vbvmabvya mintoku nyi mvnwng ngv yvvbunudw jaalak nvngv poklwk chola okv lvgum alo jaalin lakv vla minto; \v 44 Jaachin manv vdwv jaaming gvvlaka svpw gv dartungdaryung nga gakbwng tola. Okv svkv lokv ngonu mvnwng ngv ringsula isi agum lo riulin pvkunv. \c 28 \s Malta lo \p \v 1 Vdwlo ngonu dvpw lo linpv kudw, ngonu chintoku vv Malta bokpin vkunyi vla. \v 2 Mooku gv nyi vdwv ngonua achialv bv ajinarum bv ritoku. Hoka nyido ngv hoto okv achialvbv sikarto, vkvlvgabv bunu vmv parto la okv ngonu mvnwng nga higu motoku. \v 3 Paul takiotaram rvkgo darkamto okv vmv partoku vmvgv agu lokv hinla ikula Tabw sogo linto okv ninyigv laak lo leedak lwkto. \v 4 Mooku gv nyi vdwvka kaaria nyatoku Paul gv laak lo tabw sogo bvyo dubv kaatola okv bunu mimisitoku, “So nyi si gwngrw siyin gunyi, hv svmasa lo simato, vbvritola vjak sinamv ninyia topu kumare.” \v 5 Vbvritola Paul oguka ungv gvvmabv okv ninyigv laak lokv tabw am vmvlo orlwkto. \v 6 Bunu ninyia biungridw okv dvminmabv tapv la siridw vla kaaria nyato. Vbvritola achialvbv kaariaro kochingbv okv ninyia oguka riku mato, bunu mvngkur la okv minto, “hv Pwknvyarnv ako!” \p \v 7 Adu yomaku mooku lo ho Puplius gv rongo mooku meego dooto, bokpin gv nyigam kaiyachok nvgo. Hv ngonua alvbv aamuto ayala okv ninyi gvlo ngonu alu loum gv nyen bv ritoku. \v 8 Puplius gv abuv gadw lo karto, chilirampin lvvmala okv eeching chila Paul ninyigv karchung bv aatoku, ninyi, kumtoku, ninyigv laakv lakpo tvla okv ninyi mvpu jitoku. \v 9 Vdwlo sibv ripvkudw, bokpin gv kvvbi lvvmanv mvnwng ngv aakumto okv mvpu toku. \v 10 Bunu mvnwng ngv ngonua amin awgo jitoku, vdwlo ngonu durup pvkudw, mooying vngtunglo ngonu ogugo mvngrung pvkudw bunu um vvpv jitoku. \s Malta lokv Rom bv vngnam \p \v 11 Poolu pwkgum gv koching lo ngonu svpwlo vngraptoku Alekjandaria lokv aanvgo vbv minamgo “Pwknvyarnv anyi vnamgo,” ho gv bokpin lo kamching vdwa ho doonvgo. \v 12 Ngonu Sirakas gv Pamtv lo vngchi toku okv alu loum go dootoku. \v 13 Hokv ngonu vngrap la okv Regiam gv pamtv lo vngchi toku. Logo nvngaku dooriv mooko peelvbv rirapto, okv ngonugv Putioli banggu lo aalwk la lonyi lo. \v 14 Ngonu mvngjwngnv meego kaapato hoka bunu minto hopta go lvkobv doola bvkv ngonua vla, vkvlvgabv ngonu Rom bv vngtoku. \v 15 Rom gv mvngjwngnv vdwa ngonugv lvkwng bv tvvpato okv aduadu gv Appius gv banggu bajar lokv okv hotel Tri Inns vnamgo ngonua paamuto. Vdwlo Paul bunua kaapa pvkudw, hv Pwknvyarnvnyi hartv toku okv kairungbv mintvmiru toku. \s Rom lo \p \v 16 Vdwlo ngonu Rom lo vngchi pvkudw, Paulnyi atubonga dongu sumu toku sipai a ninyia dakgv motola. \p \v 17 Alu loum gv koching bv Paul goklwkto Jius vdwgv rigv nvnga paami sidubv. Vdwlo bunu aakum tokudw, hv minto bunua, ngoogv Israel gv ajin richam vdwv, ngo ogugo gungnying malachin ngonugv nyi vdwv vmalo abuapa gv ridungsingdung rinama, ngo Jerusalem gv patwk lo tumto okv Roman vdwlo jilwkto. \v 18 Nga tvvkaro kochingbv, Roman vdwv nga topu nwngtoku, ogulvgavbolo bunu hoka nga mvki dubv oguguka mapa matoku. \v 19 \x - \xo 28:19 \xo*\xt Nyim 25:11\xt*\x* Vbvritola vdwlo Jius vdwv maakv vpvdw sum, ngo kwngkwng alvbv dvbvyachoknyi koodwkkrwkla kooto, ngoogv atu nyi vdwa ngo gungnying go lwksu majeka. \v 20 Vkvlvkwngbv ngo nam kaarwk sila okv lvkobv mindunv. Ogulvgavbolo ngo silu Israel nyi mvnwng gv mvngtinnam ninyigv lvgabv ngo laak gv rvngja sum gvvdunv. \p \v 21 Bunu ninyia mintoku, “Ngonu Judia lokv siti guka paama noogv lvkwnglo, ngonugv nyi akonvka Judia lokv aanv ngv ogu yunying alvmanv goka gvvlwkma noogv lvkwng lo. \v 22 Vbvritola ngonu tvvnwngdo noogv mvngnam am, ogulvgavbolo ngonu chindo nyi mvnwng ngv noogv so apum sum gungnying bv mindu. \p \v 23 Vkvlvgabv bunu alu go mirw pvvtoku Paulnyi paami sidubv, okv bunu nyitwng ngv alu lo aakumto Paul ogolo doopvdw. Arukamchi lokv arium lobv hv minjito ninyigv doina Pwknvyarnv gv Karv lvkwng lo, hv gwngkwto bunua Jisunyi mvngjwng modubv Moses gv Pvbv lokv okv nyijwk vdwgv lvknama minvla. \v 24 Kvvgonv bunu mvngjwngto ninyigv minam lokv, vbvritola kvvgonv mvngjwngjvjv kuma toku. \v 25 Vkvlvgabv bunu vngyu rapto, bunugv pingkolo tolwktoak minsu mabv rila, ho koching nga Paul gaamgo mindvto, Darwknv Dowv jvjvbv mindunv noogv abuapa nga nyijwk Aijaya lokv! \v 26 \x - \xo 28:26,27 \xo*\xt Aij 6:9,10 \xt*\x* Hoka hv mintoku, \q1 ‘Vngla okv minji lak so nyi sum: \q1 Nonu tvvre okv tvvriare, vbvritola vdwloka tvvchinma; \q2 nonu kaare okv kaariare vbvritola vdwloka kaachin mare, \q1 \v 27 Ogulvgavbolo so nyi vdwsi mvngchin madu, \q2 okv bunu tvvnwng mabv tvvdu \q2 okv kaanwng mabv kaadu. \q1 Ho manv guilo, bunugv nyikv kaapare, \q2 bunugv nyarung ngv tvvpare, \q2 bunu mvngchin riku, \q1 okv bunu ngo gvlo aalwkre, Pwknvyarnv minto, \q2 okv ngo bunua mvpure.”’ \p \v 28 Okv Paul minyabv mintoku: “Nonuno chinto laka, Vkvlvgabv, ho Pwknvyarnv gv Turnam doinv Jentail vdwlo jilwk toku. Bunu vdwv tvvriare!” \v 29 Paul gv minro kochingbv, Jius vdwv bunugv pinkolo achialvbv larmi sudula vngyu toku. \p \v 30 Anying nyingnyi go Paul atubongv dookudaku go morko jila doosuto, okv hoka Paul nyi vdwa yvvbunudw ninyia kaabv aanv mvnwng nga alvrungbv aamuto. \v 31 Hv tamsar rapto Pwknvyarnv gv Karv gv lvkwngbv okv minji rapto Ahtu Jisu Kristo gv lvkwng bv, mvngrw alvbv okv mintup minchi kaamabv.