\id ACT - Mupun NT \ide UTF-8 \h Ɗak Jeplep \toc3 Ɗak \toc2 Ɗak \toc1 Ɗak Jeplep Jesu Mo \mt1 Ɗak Jeplep \mt2 Jesu Mo \c 1 \s1 Cweerpwoo nKaa Sham Riin Ɗeɓang \p \v 1 Dǝm pǝ gha Tiyofilus. Nɗǝǝn ɓǝǝt-haal fen ɗenshee, ɓǝ wen ran pwoo nkaa mbii ɗe Jesu wur cìn mo, kǝ mbii ɗewur kám mo. \v 2 Dǝm wul parpuus ɗe Naan mang wur kaa kǝ nǝ aɗeng. Aku ɗang Naan mang wur kaa kǝ nǝ aɗeng, ɓǝ wur leshap nnen ɗewur kǝ bǝlǝp mo, mbǝkǝ mo ɗee ɗe a jeplep fin mo, shi iiko mǝ Riin Ɗeɓang. \v 3 Mbǝ teer mo laarfeer aɓwoon ɗe Jesu kǝ yool a peemúut, ɓǝ wur woo shin mmo yit ɗes, nɗǝǝn ar mo shini-shini, ɗe nǝ kám agaak nǝ, wur ɗi mmeen azeen-zeen. Mo naa Jesu, kǝ wur leshap mmo nkaa mulki mǝ Naan. \v 4 Par mǝ puus sǝ, ɓǝ kaaɗe wur ɗi ashak kǝ jeplep fin mo, ɓǝ wur leshap mmo ɓalɓal nǝnee, <> \m Mo Mang Jesu Kàa Kǝ Wur Aɗeng \p \v 6 Kaaɗe jeplep Jesu mo kuur ashak, ɓǝ mo tal pǝ wur nǝnee, <> \p \v 7 Jesu lap mo nǝnee, <> \p \v 9 Kaaɗe wur sat pwoo mǝnǝ, ɓǝ mo mang wur kaa kǝ nǝ aɗeng a yit mo. Yaksǝ nluu jì paa wur, baa mo kutɗi naa wur kas. \v 10 Kaaɗe mo ɗi nkaa ban yit mo mo kaa kǝ nǝ aɗeng, ɓǝ mee gurum mo vǝl, mo jì ɗar pǝ mo ɗi, kǝ nlǝr piyaa petpet \v 11 Nen nǝ mo sat nǝnee, <> \s1 Mo Bǝlip Mee Gurum A Koppee Judas \p \v 12 Ɓǝ jeplep mǝ Jesu mo yool yit Zuul Paat ɗe nǝ kus kǝ Jerusalem, ɗejong nǝ kǝ Jerusalem a meel mǝndong ɓejee ɗak. \v 13 Kaaɗe mo jì wul nɗǝǝn pee kaam nǝ, ɓǝ mo dǝm kàa nɗǝǝn luɗeng, a pee ɗe moo tong ɗi. A mon nɗesǝ, Pita, kǝ Joon, kǝ Jemis, kǝ Andru, Filip kǝ Tomas, Bartolomi, kǝ Matiyu, kǝ Jemis ɗyem Alfiyas, kǝ Simon Zelot, memee mɓut mee nnen ɗe gyet mo ɓalkaa mo mbǝ tang mulki mǝ yil mo, kǝ Judas làa Jemis. \v 14 Nen ɗesǝ mo ɓalkaa mo mo ashak mbǝ ɗangnaan shidaar-shidaar, shi pǝtuup mǝndong ashak kǝ pak shurep mo, kǝ Meri nǝǝn Jesu, kǝ ɗyemnǝǝn fin mo zak. \p \v 15 Nɗǝǝn meeteer mǝnǝ mo, ɓǝ nen shinzeen nǝ mo kuur ashak, (ɗe ɗuu mo nǝ wul kambil mǝndong kǝ laarvǝl), ɓǝ Pita yool ɗar atǝng nnaar mo mbǝ leshap, ɓǝ wur sat nǝnee, \v 16 <<Ɗyemnaa mo, nǝ a tǝng kǝ mo gampwoo ɗe mo kǝ ten ran nɗǝǝn ɓǝǝt haal mǝ Naan. Pwoo ɗe gyet Riin Ɗeɓang le kǝ Devit leshap nkaa Judas ngwe ɗewur ɗee a ngukám ar nnen ɗe dǝ mo yaa Jesu. \v 17 Dǝ wur a memee mɓut mmun, kǝ dǝ wur cìn pak ɗak fun ɗesǝ nǝ zak.>> \p \v 18 (Shi shool ɗe Judas lap mbǝ kwat ɗak fin ɗebish, ɓǝ wur dǝm seet mee maar ɗishik. A pee ɗewur sham taa wur muut, wur piin ɓut fin, dǝm kat pinbut wur mo pwat ɓeer. \v 19 Mbii ɗesǝ nǝ ɗee a ɗemǝman ngurum ɗe moo tong nɗǝǝn yil nJerusalem jir, moo pet maar ɗesǝ nǝ shi liispwoo mo a Akeldama. Ɗe shii mǝnǝ a maar toom). \p \v 20 < \m Kǝ mo ran zak nǝnee, \p \v 21 <> \p \v 23 Aasǝ ɓǝ mo le gurum mo vǝl ɗe sǝm mo mo a Josep ɗe moo pet wur a Barsabas koo Jastus, kǝ Matiyas zak. \v 24 Yaksǝ mo ɗangnaan nǝnee, <> \v 26 Kaaɗe mo ɓwet bǝlǝp nǝ, ɓǝ nǝ taa nkaa, Matiyas. Yool mmǝnǝ, ɓǝ mo tang Matiyas ashak kǝ jeplep ɗe kaapaat baamǝndong nǝ mo. \c 2 \s1 Riin Ɗeɓang Sham Parpuus Pentikos \p \v 1 Kaaɗe parpuus Pentikos nǝ wul, ɓǝ nen shinzeen nǝ moo kuur ashak a pee mǝndong jir. \v 2 Yaksǝ, nnen mman, ɓǝ mee ɗoo ɗe fiipee ka kut ɗeɓal-ɓal sǝ, nǝ tong aɗeng sham gam lu ɗe moo tong ɗi jir. \v 3 Yaksǝ mo naa mee mbii kàa mbǝlem wus sǝ, nǝ sham lang nkaa mo jir \v 4 Mo gam mo jir shi Riin Ɗeɓang, yaksǝ mo ɗoom leshap mo shi liispwoo mo shini-shini, kaaɗe Riin Ɗeɓang kám mmo sǝ. \p \v 5 Nɗǝǝn meeteer mǝnǝ mo, ɓǝ pak nen Yahudi mo nɗǝǝn Jerusalem ɗe moo kǝǝr Naan mo ɗi, kǝ ɗe mo pwat nɗǝǝn yil mo shini-shinǝ jir, mo jì nJerusalem. \v 6 Kaaɗe gurum mo kǝlǝng ɗoo nǝ, ɓǝ ɗuu mǝ gurum nǝ mo kuur a peeshak. Nǝ aapwoo ngurum nǝ mo, mbǝɗe koo a ngwe ɗeɗangyi, ɓǝ wur kǝlǝng nen shinzeen nǝ mo nkaa leshap shi liispwoo mǝ yil fin. \v 7 Nǝ lekǝǝrmuut, ɗang nǝ aapwoo mo, ɓǝ mo sat nǝnee, <> \v 12 Nǝ aapwoo mmo, ɗang nǝ suur mo jir, ɗang mo baa tal pǝ shak nǝnee, <> \p \v 13 Ɗangɓǝ pak gurum mo nwang pwoo mmo, ɗang mo sat nǝnee, <> \m Pita leshap nƊuu Gurum Mo Parpuus Pentikos \p \v 14 Ɓǝ Pita yool ɗar atǝng ashak kǝ jeplep ɗe kaapaat baamǝndong sǝ mo, ɓǝ wur ɗiyeep ɗoo fin ɓalɓal, ɓǝ wur sat nɗuu gurum nǝ mo nǝnee, < \p \v 22 < \p \v 29 <<Ɗyemnaa mo, wu lekom, kǝ nghan leshap ɗi nwun rǝrret nkaa puunkaam fun Devit, ɗe gyet wur muut, ɓǝ mo wum wur, kǝcir wur nǝ ɗi mpee ɗesǝ har cicinsǝ. \v 30 Gyet wur a ngusat pwoo mǝ Naan, ɗang wur man mbii ɗe Naan kǝ ten cweer nǝnee, wur nyool le memee nɗǝǝn ɗang wur mo, kǝ nwur ɗee ɗi a mishkoom koo Devit sǝ. \v 31 Gyet Devit kǝ ten naa mbii ɗe Naan nyool cìn akyeen, a kǝsǝ ɓǝ, wur leshap nkaa yool mǝ Kristi a peemúut nǝnee. Baa Naan nyit wur a peemúut kas, kǝ baa fwooshik wur nǝn nwam nɗǝǝn kǝcir kas. \v 32 A Jesu ɗesǝ ɗe Naan kǝ yool kǝ wur a peemúut, ɗang mun sǝ jir, mun a langtǝng nǝ Jesu kǝ yool a peemúut. \v 33 Mo kǝ le Jesu a ɗeɗes, yaksǝ wur kǝ tong nsarse mǝ Naan, wur kǝ lap Riin Ɗeɓang pǝ Naan kaaɗe gyet wur kǝ cweer sǝ. Mbii ɗe wuu naa, kǝ ɗe wuu kǝlǝng sǝ, a zuum mǝ Riin Ɗeɓang ɗewur kǝ ɗoo shin sham nkaa mun. \v 34 Baa gyet Devit kǝ kaa aɗeng kas, ɗang wur shikáa fin sat nǝnee \p \v 36 <> \p \v 37 Kaaɗe gurum nǝ mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ nǝ sul pǝtuup mmo hakyeng, yaksǝ mo sat mPita kǝ koor jeplep nǝ mo nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, mun mbǝ ncìn a mii?>> \p \v 38 Ɓǝ Pita lap mmo nǝnee, <> \p \v 40 Shi pwoo mo ɗes, ɓǝ wur leshap mmo ɓalɓal, ɗang wur sat mmo nǝnee, <> \v 41 Nen ɗe mo shinzeen mpwoo ɗewur le nǝ, ɓǝ mo cìn baptisma mmo, parpuus mǝnǝ, ɓǝ mo kat gurum mo ɗyikye koo ngal kun sǝ. \v 42 Moo tong ashak shidaar-shidaar mbǝ kǝlǝng kám mǝ jeplep Jesu mo, kǝ shaar ashak, kǝ moo sese ashak, kǝ ɗangnaan ashak zak. \m Tong Nǝ Dǝm Dan Jesu Mo \p \v 43 Jeplep mǝ Jesu nǝ mo, cìn mbii aapwoo mo kǝ mbii lukshik mo ɗes, nǝ le kǝ gurum mo kǝǝr Naan zam. \v 44 Nen ɗe mo shinzeen nJesu jir, ɓǝ mo ɓalkaa mo mo ashak, kǝ mo le mbii mo mo ashak jir, a pee mǝndong. \v 45 Mo sǝrep mbii mo mo, kǝ long fur mo jir, mbǝkǝ mo shwap ɗi ashak, koo a wii, ɓǝ baa wur kat mee mbii jee nwur kas. \v 46 Koo puus ɗeɗangyii ɓǝ moo dǝm kuur ashak, nɗǝǝn Lu Naan ɗeɗes nǝ, kǝzak mo kǝ se mbiise fur mo ashak nɗǝǝn lu fur mo shi retnyit hakyeng, kǝ shi pǝtuup ɗemǝndong. \v 47 Moo kwoop Naan, ɗang gurum moo kǝlǝng retnyit kǝ mo. Koo a puus ɗeɗangyii, ɓǝ Daa wur jì kǝ nen ɗe mo kǝ kat ɓam ɗyikye mmo. \c 3 \s1 Pita Bar Mee Gwar Ɗewur A Kurumkut \p \v 1 Par sǝ ɓǝ Pita kǝ Joon mo kàa nLu Naan ɗeɗes mbǝ ɗangnaan koo kun ɗe mǝ puus sǝ. \v 2 Yaksǝ mo kat mee gwar ɗe mo làa wur a kurumkut mpwoo lu nǝ, ɗe moo pet a Ɗeret. Koo puus ɗeɗangyii ɓǝ moo mang wur jì le mpwoo lu nǝ, mbǝkǝ nwur ɗang shool ɗi pǝ nen ɗe moo ɗel nɗǝǝn Lu Naan ɗeɗes nǝ. \v 3 Kaaɗe wur naa Pita kǝ Joon mo mbǝ ɗel nɗǝǝn Lu Naan nǝ, ɓǝ wur ɗang shool pǝ mo. \v 4 Pita kǝ Joon mo ban yit nkaa wur. Ɓǝ Pita sat ngwar nǝ nǝnee, <> \v 5 Yaksǝ wur lepyit nkaa mo, mbǝɗe wur pan nǝ, mon nshin mee mbii nɗin. \v 6 Pita sat ngwar nǝ nǝnee, <> \v 7 Pita yaa sarse mǝ gwar nǝ, kǝn nwur wur ɗiyeep gwar nǝ ɗi. Yaksǝ abet-abet, ɓǝ kwakshii wur mo, kǝ ɓaas wur mo katɓal. \v 8 Ɓǝ gwar nǝ yool mǝreppee shi shii fin mo, ɗang wur ɗoom mwaan, dǝm ɗel nɗǝǝn Lu Naan ɗeɗes nǝ ashak kǝ mo zak. Wur nkaa mwaan, ɗang wur nkaa mǝreppee, kǝzak wur nkaa kwoop Naan. \v 9 Kaaɗe gurum mo naa wur nkaa mwaan, ɗang wur nkaa kwoop Naan, \v 10 ɓǝ mo man nǝ, a gwar ɗe di moo mang wur jì le mpwoo lu Naan ɗe moo pet a Ɗeret mbǝkǝ nwur ɗang shool ɗi pǝ gurum mo. Nǝ aapwoo ngurum nǝ mo zam, kǝzak nǝ lekǝǝrmuut mo mbǝ mbii ɗe mo cin ngwar nǝ. \s1 Pita Leshap Ngurum Mo nDǝǝn Lu Naan Ɗeɗes \p \v 11 Kaaɗe gwar nǝ wur ɗyiin nɗang Pita kǝ Joon, ɓǝ nǝ aapwoo ngurum nǝ mo zam, yaksǝ mo su dǝm pǝ mo ɗi nɗǝǝn kuut ɗe moo pet a mǝ Solomon. \v 12 Kaaɗe Pita naa a kǝsǝ, ɓǝ wur sat ngurum nǝ mo nǝnee, < Nǝ a tǝng nwun lekom, kǝ nwun kǝlǝng mbii ɗewur mbǝ sat mo ɗi nwun jir. \v 23 Koo a ngwe ɗeɗangyii ɗe baa wur mbǝ lekom kǝ nwur kǝlǝng ngusatpwoo Naan mǝnǝ ɗi kas, ɓǝ mon nshang wur baa kǝ nǝ mɓut nen Naan mo. \v 24 Nensatpwoo mǝ Naan mo jir, yool mɓít Samuwel, kǝ nensatpwoo Naan ɗe mo jì mɓwoon wur zak, mo jir mo kǝ ten leshap nkaa teer ɗesǝ mo. \v 25 Pwoo ɗe gyet Naan wur cweer mpwoo nensatpwoo fin mo nǝ a mbǝ wun, kǝ nwun sekop mǝ mbii ɗe gyet Naan wur kǝ ten cweer mpuun fuu mo shi toom, kǝ ɗe gyet wur sat Abraham nǝnee, \v 26 Kaaɗe Naan wur bǝlǝp nguɗak fin, ɓǝ Naan wur shee lep wur shin jì a pǝ wun ɗi, mbǝkǝ nwur le ɗeret ɗi nkaa wun, kǝ mbǝkǝ nǝ ciir ɗi kǝ koo a wii nɗǝǝn wun, kǝ nwur yit cìn mbii ɗebish mo ɗi.>> \c 4 \s1 Pita Kǝ Joon, Ntoom Nennan Mo \p \v 1 Kaaɗe Pita kǝ Joon, mo ɗi nkaa leshap ngurum nǝ mo, ɓǝ pak pris mo, kǝ ngwe ɗeɗes mǝ nentap Lu Naan ɗeɗes, kǝ pak nen Sadusi mo, mo jì pǝ mo ɗi. \v 2 Nǝ láa mmo mɓut, mbǝɗe jeplep ɗevǝl nǝ mo, nkaa kám ngurum mo nǝ, Jesu kǝ yool a peemúut. Ɗe nǝ kám nǝ, katɗang gurum mo murep, ɓǝ mon nyool a peemúut mmǝnǝ. \v 3 Mo yaa Pita kǝ Joon, ɓǝ mo dǝm shoot mo teer nlushoot, mbǝɗe kansǝǝn kǝ cìn. \v 4 Jir aasǝ gurum mo ɗes mo shinzeen mpwoo nǝ, ɗe daas mo kus kǝ wul ngal paat. \p \v 5 Dǝɗaar nǝ, ɓǝ nen taatǝleng mǝ nen Yahudi mo, kǝ nen ɗenan-nan mo mo, kǝ nenkám Wàar Mosis mo, mo kuur ashak, nJerusalem. \v 6 Kǝ Anas ɗewur a pris ɗeɗes met jir, wur ɗi ashak kǝ mo, kǝ Kayafas, kǝ Joon kǝ Alekzanda, kǝ nen ɗe mo a ɗang mǝ pris ɗeɗes met jir nǝ zak. \v 7 Kaaɗe mo lep kǝ mmo dǝm jì kǝ Pita kǝ Joon, ɓǝ mo le mmo ɗar ntoom mo. Yaksǝ mo ɗoom tal pǝ mo nǝnee, <> \p \v 8 Mbǝɗǝ Pita wur gam kǝ Riin Ɗeɓang, ɓǝ wur lap mmo nǝnee, < \m \v 12 Baa gurum mon nwaa mak kat mee ɓam pǝ mee ngwe ɗi kas. Mbǝɗǝ nɗǝǝn yil ɗesǝ jir, ɓǝ baa Naan kǝ shin ɗeɗes mmee ngwe, mbǝkǝ nwur ɓam gurum mo ɗi kas, tǝng a nɗǝǝn sǝm mǝ Jesu Kristi ɓejee ɗak>> \p \v 13 Kaaɗe mo naa Pita kǝ Joon, mo leshap ɓalɓal, baa kǝ mee kǝǝrmuut kas, ɓǝ nǝ aapwoo mmo, mbǝɗe baa Pita kǝ Joon mo a mee mbii kas, kǝzak baa mo kǝ kam tang ran dǝm jong kas zak nǝ tang mo pǝtuup nǝ ɗe mo ashak kǝ Jesu. \v 14 Baa nenɓeetpwoo nǝ mo mak cìn mee mbii kas, mbǝɗe mo naa gwar ɗe mo kǝ bar wur nǝ, wur ɗar ɗi ashak kǝ Pita kǝ Joon. \v 15 Aasǝ, ɓǝ mo le kǝ mmo pwat kǝ Pita kǝ Joon, mbǝkǝ mmo ɓeet ɗi ashak mbii ɗe mon ncìn kǝ mo. \v 16 Mo sat nǝnee, <> \p \v 18 Kaaɗe mo waa pet Pita kǝ Joon mo ɗel, ɓǝ mo sat mmo ɓalɓal nǝnee, <> \v 19 Ɗangɓe Pita kǝ Joon mo lap mmo nǝnee, <> \v 21 Aɓwoon ɗe mo kǝ gwak mo ɓalɓal kǝ lekǝǝrmuut mmo, ɓǝ mo ɓwet mo, baa nenɓeetpwoo nǝ mo mak cin mee kar ɗebish mPita kǝ Joon kas, mbǝɗe gurum nǝ mo jir, mon nkaa kwoop Naan mbǝ mbii ɗe mo naa nǝ cìn. \v 22 Gwar ɗe mo bar wur shi ar ɗe mǝ aapwoo nǝ, ɓit wur mo met nlaarfeer. \s1 Nenshínzeen Mo Ɗangnaan Mbǝ Leshap Ɗeret Nǝ \p \v 23 Kaaɗe mo ɓwet Pita kǝ Joon, ɓǝ mo dǝm pǝ nniyee fur mo ɗi. Mo sat nniyee fur nǝ mo, mbii ɗe pris ɗenan-nan mo, kǝ nen ɗenan-nan mo sat mmo jir. \v 24 Kaaɗe nen shinzeen nǝ mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ mo ɗangnaan shi pǝtuup mǝndong, nǝnee, < \p \v 27 Mbǝɗǝ azeen-zeen nɗǝǝn pee nkaam ɗesǝ, ɓǝ Herot kǝ Pontus Pailet, ashak kǝ nen ɗe baa mo a nen Yahudi mo kas, kǝ nen Isreil mo, mo kǝ kuur ashak, mbǝkǝ mmo ɗee a shaarlek mǝ nguɗak fwaa Jesu Ɗeɓang, ɗe waa a bǝlǝp wur, ɗe a gha le nwur ɗee a Kristi. \v 28 Mo kuur ashak, mbǝkǝ mmo cìn koo a mbii ɗeɗangyii ɗe a gha aa ten a le shi iiko fwaa kǝ reɓet fwaa nǝ, mbii nǝ mon ncìn a kǝsǝ. \v 29 Yaksǝ Daa Naan a naa kǝǝrmuut ɗe moo le mmun. A shínɓal mmun kǝrem fwaa mo, mbǝkǝ mmun satpwoo fwaa ɗi ɓalɓal, baa ashak kǝ kǝǝrmuut kas. \v 30 A le kǝn iiko fwaa nǝ bar gurum mo, kǝ a le kǝ mbii lukshik mo kǝ mbii aapwoo mo cìn nɗǝǝn sǝm mǝ nguɗak fwaa Jesu Ɗeɓang.>> \p \v 31 Kaaɗe mo kyes ɗangnaan mǝnǝ, ɓǝ pee ɗe moo kuur ɗi ashak, nǝ sǝǝn. Mo gam kǝ Riin Ɗeɓang jir, yaksǝ mo yaa satpwoo mǝ Naan ɓalɓal agaak, baa ashak kǝ kǝǝrmuut kas. \s1 Nenshínzeen Nǝ Mo Lelong Fur Mo Ashak \p \v 32 Nen ɗe mo shinzeen nJesu jir, ɓǝ pan mo mo, kǝ mǝse mo mo ɗee a ɗemǝndong jir zak. Baa mee gurum nɗǝǝn mo mak sat nǝ, long fin nǝ a mǝnǝ mbǝshin kas, ɗang mo le mbii fur mo jir, ashak. \v 33 Jeplep nǝ mo ɗee a langtǝng shi iiko, nkaa yool mǝ Daa Jesu a peemúut. Daa Naan le ɗeret nkaa mo jir hakyeng. \v 34 Baa mee ngwe ɗee, a ngujeel nɗǝǝn mo koo mǝndong kas, mbǝɗe nen ɗe mo kǝ maar mo, kǝ lu mo, ɓǝ mo sǝrep mo jir, \v 35 ɓǝ mo jì shin shool mǝ mbii ɗe mo kǝ sǝrep nǝ mon njeplep mǝ Jesu nǝ mo. Ɓǝ jeplep nǝ mo shwap shool nǝ nnen shinzeen nǝ mo nciit-nciit, mbǝkǝ koo ngwe ɗeɗangyii, ɓǝ wur kat mbii ɗewur kǝ reɓet. \p \v 36 Kaaɗe mo nkaa cìn mǝnǝ kǝsǝ, ɓǝ Josep ngu Livai, ɗewur put a nyil nSaiprus, kǝ ɗe jeplep nǝ mo le sǝm nwur a Barnabas, (ɗe shii mǝ sǝm mǝnǝ a nǝ, Ngwe ɗewur kǝ caapee). \v 37 Wur mang mee maar fin seet, ɓǝ wur jì shin shool nǝ jir njeplep nǝ mo. \c 5 \s1 Ananiyas Kǝ Mat Fin Saffira \p \v 1 Mee gwar ɗi, ɗe moo pet sǝm wur a Ananiyas, kǝ mat fin Saffira, mo mang mee maar fur mo seet. \v 2 Ɗangɓe wur kǝ mat fin mo ɓalpwoo mo ashak, mbǝkǝ mmo sok pak shool nǝ ɗi, ɗang Ananiyas jì shin koor shool nǝ njeplep nǝ mo. \v 3 Ɗangɓe Pita sat nǝnee, <> \v 5 Kaaɗe Ananiyas kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur taa nyil, wur muut. Nen ɗe mo kǝlǝng muut nǝ jir, ɓǝ kǝǝrmuut ɗeɗes yaa mo hakyeng. \v 6 Zǝlang mo jì ɗel nɗǝǝn lu nǝ, ɓǝ mo ɓwoot kúm wur nǝ shi zaal, ɓǝ mo mang kúm nǝ put kǝ nǝ a tool, ɗang dǝm wum wur. \p \v 7 Aɓwoon ɗe mo tong koo awa kun sǝ, ɓǝ mat wur Saffira jì ɗel nlu nǝ. Baa war man mbii ɗe nǝ kǝ tung kas. \v 8 Pita tal pǝ war nǝnee, <> War lap nǝnee, <> \p \v 9 Pita sat nwar nǝnee, <> \v 10 Abet-abet ɓǝ war sham taa nyil nshii Pita, yaksǝ war muut. Kaaɗe zǝlang nǝ mo jì ɗel nlu nǝ, ɓǝ mo kat war kǝ muut, ɓǝ mo mang kúm nǝ put kǝ nǝ a tool, ɓǝ mo dǝm wum war pǝshak kǝ mish fer. \v 11 Kǝǝrmuut ɗeɗes yaa nen shinzeen nǝ mo jir, kǝ nen ɗe mo kǝlǝng pwoo nkaa mbii mǝnǝ mo. \s1 Jeplep Mo Cìn mBii Lukshik Kǝ mBii Aapwoo Mo Ɗes \p \v 12 Jeplep nǝ mo cìn mbii lukshik mo, kǝ mbii aapwoo mo ɗes, nnaar gurum nǝ mo. Nenshínzeen nǝ moo kuur ashak jir nɗǝǝn kuut mǝ Solomon shi pǝtuup ɗemǝndong. \v 13 Ɗangɓe nɗǝǝn koor gurum ɗe baa mo shinzeen kas, ɓǝ baa mee ngwe mak gung, ɗewur mɓàlkáa fin ashak kǝ mo kas. Jir kǝsǝ, ɓǝ gurum mo kǝ kwoop mo hakyeng. \v 14 Gurum mo ɗes, daas mo kǝ shurep mo, mo shinzeen nDaa, ɓǝ mo ɓalkaa fur mo ashak kǝ nen shinzeen nǝ mo, ɗe nen shinzeen nǝ mo ɗes hakyeng. \v 15 Mbǝ mbii aapwoo ɗe jeplep nǝ mo cìn, ɓǝ gurum mo kok nengok mo jì le pǝkom ar nkaa gwaansaam mo, kǝ kurkwaa mo, mbǝkǝ katɗang Pita jì ɗel, ɓǝ mǝ riin wur nǝ ntáa tung pak nengok nǝ mo ɗi. \v 16 Nen ɗe mo nɗǝǝn yil ɗe mo neer Jerusalem ciirkaat mo jì kuur. Mo jì kǝ nen ɗe baa mo kǝlǝng koom kas, kǝ nen ɗe riin ɗebish mo kǝ lejeel mmo, ɓǝ jeplep nǝ mo bar mo jir. \s1 Mo Lejeel nJeplep Nǝ Mo \p \v 17 Pris ɗeɗes met jir kǝ nen ɗe mo ashak kǝ wur jir, ɗe mo a soon mǝ nen Sadusi mo, mo gam kǝ zuur mbǝ jeplep nǝ mo. \v 18 Mo yak jeplep nǝ mo, mo dǝm le mo nɗǝǝn lushoot. \v 19 Ɗangɓe mpar, ɓǝ mee ngulep mǝ Daa jì wang pwoo lushoot nǝ mmo, ɓǝ wur pwat kǝ mo, ɗang wur sat mmo nǝnee, \v 20 <> \v 21 Kaaɗe mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ ɗaar mɓít-mɓít, mo dǝm ɗel nɗǝǝn Lu mǝ Naan ɗeɗes nǝ, ɓǝ mo yaa kámpwoo Naan ngurum mo. Ɓǝ pris ɗeɗes met nǝ jì kǝ nen ɗe mo ashak kǝ wur, ɓǝ mo pǝrep nenɓeetpwoo mo, kǝ nen ɗenan-nan ɗe mǝ nen Yahudi mo, mo kuur ashak jir. Yaksǝ mo lep jepkam mo shindǝm nlushoot nǝ, mbǝkǝ mmo jì ɗi kǝ jeplep nǝ mo. \v 22 Ɗangɓe kaaɗe jepkam nǝ mo dǝm, ɓǝ baa mo dǝm kat jeplep nǝ mo ɗi nɗǝǝn lushoot nǝ kas. Yaksǝ jepkam nǝ mo baaji sat mmo nǝnee, \v 23 <> \v 24 Kaaɗe ngwe ɗeɗes nkaa nentap Lu mǝ Naan ɗeɗes nǝ, kǝ pris ɗǝnan-nan mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ nǝ daampee mmo zam, mbǝ jeplep nǝ mo, mbǝɗe baa mo man mbii ɗe nǝ kǝ kat jeplep nǝ mo kas. \v 25 Mee gurum jì sat mmo nǝnee, <> \v 26 Yaksǝ ngwe ɗeɗes nkaa nentap Lu mǝ Naan ɗeɗes nǝ dǝm, ashak kǝ pak nentap lu mǝ Naan nǝ mo, mo dǝm jì kǝ jeplep nǝ mo. Ɗang baa mo dǝm jì kǝ mo a shi mee ɓal kas, mbǝɗe mo kǝǝr gurum nǝ mo, mbǝkǝ taji gurum nǝ mo car mo shi ndǝng kas. \p \v 27 Kaaɗe mo jì kǝ jeplep nǝ mo, ɓǝ mo le mmo ɗar ntoom mǝ nenɓeetpwoo nǝ mo. Yaksǝ pris ɗeɗes met jir nǝ tal pǝ Pita kǝ Joon nǝnee, \v 28 <> \v 29 Ɗangɓe Pita kǝ jeplep nǝ mo, mo lap mmo nǝnee, <> \p \v 33 Kaaɗe kuur mǝ nenɓeetpwoo nǝ mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ nǝ láa mmo mɓut hakyeng, dǝm wul a ɗe moo reɓet twe jeplep nǝ mo. \v 34 Ɗang mee ngu Farisi ɗe kǝ kám Wàar mǝ Mosis, ɗi sǝm wur a Gamaliyel, gurum mo jir mo kǝ shin ɗeɗes nwur. Wur yool ɗar atǝng nɗǝǝn lu ɓeetpwoo nǝ, ɓǝ wur le kǝ mmo pwat kǝ jeplep nǝ mo a tool ɓe reppee lee. \v 35 Ɓǝ wur sat nnen ɓeetpwoo nǝ mo nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, nen Isreil mo. Wu tap kǝ mbii ɗe wuu reɓet cìn nǝn ndes ɗesǝ mo. \v 36 Gyet yam-yam, ɓǝ mee gwar ɗe, ɗe mo kǝ pet sǝm wur a Tudas, wur kǝ cam yool a kǝsǝ. Gyet wur lekáa fin a koo mee ngwe ɗeɗes sǝ, ɗe gurum mo koo kambil feer sǝ mo dǝm nɗang wur. Ɗang aɓwoon ɗe mo tu wur, ɓǝ nen ɗe mo dǝm nɗang wur nǝ jir, mo rangkáa, baa mo ɗee a mee mbii kas. \v 37 Aɓwoon Tudas, ɓǝ Judas, mee ngu Galili yool zak, nɗǝǝn ɓit ɗe moo tang ɗuu gurum mo ɗi, yaksǝ wur dul pak gurum mo dǝm nɗang shin, ɗang aɓwoon ɗe mo tu wur zak, ɓǝ nen ɗe mo dǝm nɗang wur jir, mo rangkáa. \v 38 Mbǝmǝnǝ an pǝ sat nwun, taji wu cìn mee mbii ndes ɗesǝ mo kas. Wu yit mo mbǝsut. Mbǝɗǝ katɗang pwoo ɗe moo kám ngurum mo, kǝ ɗak ɗe mo kǝ cìn nǝ a mǝ mǝse mǝ gurum, ɓǝ nǝn nyool ɗee a ɗebuu. \v 39 Ɗang katɗang mbii ɗe moo cìn nǝ a mǝ Naan, ɓǝ baa mu mmak se koorong nkaa mo kas. Wu tap taji nwun ɗee koo wun a nlek kǝ Naan sǝ kas.>> \p \v 40 Nenɓeetpwoo nǝ mo kǝlǝngkar Gamaliyel nǝ. Mo pǝrep jeplep nǝ mo cin jì ɗel zak, ɓǝ mo sǝrem mo, kǝzak mo tǝǝrsar mmo ɓalɓal nǝnee, <> Aɓwoon pwoo mǝnǝ, ɓǝ mo ɓwet mo. \v 41 Jeplep nǝ mo pwat ntoom mǝ nenɓeetpwoo nǝ mo shi retnyit, mbǝɗe mo mak shwaajeel mbǝ sǝm mǝ Jesu. \v 42 Yool parmǝnǝ, ɓǝ baa mo nook kám kǝ leshap mǝ Naan ngurum mo, nɗǝǝn Lu mǝ Naan ɗeɗes nǝ kǝ nɗǝǝn lu mǝ gurum mo, koo puus ɗeɗangyii kas, nǝ Jesu a Kristi. \c 6 \s1 Mo Bǝlip Nenɓam Mo Pwoovǝl \p \v 1 Kaaɗe nenseet nɗang Jesu mo ɗoom yaa ɓul, nɗǝǝn meeteer mǝnǝ mo, ɓǝ mee ɓǝlep yool nnaar mǝ nnen ɗe mo man pwoo mǝ nen Grik mo kǝ nen Yahudi ɗe mo kǝ tong nJerusalem, mbǝɗe nen ɗe mo man pwoo Grik nǝ mo sat nǝ, baa mo kǝ shìn mbiise Matkáa fur mo mɓut mbiise ɗe moo shwap shidaar-shidaar kas. \v 2 Aasǝ ɓǝ, jeplep ɗe kaapaat baavǝl nǝ mo pǝrep kuur mǝ nenseet nɗang Jesu mo jir, kǝ mo sat nǝnee, <> \v 5 Pwoo ɗe jeplep nǝ mo sat nǝ, ret nkuur mǝ nenseet nɗang Jesu nǝ mo jir. Aasǝ ɓǝ mo bǝlǝp Stivin, ɗewur gam kǝ shinzeen, kǝ Riin Ɗeɓang, kǝ Filip, kǝ Prokorus, kǝ Nikanor, kǝ Timoti, kǝ Parmenas, kǝ Nikolas ngu Antiyok, ɗe gyet wur kǝ piring mbǝ seyil nNaan mǝ nen Yahudi mo. \v 6 Mo jì kǝ nen ɗe mo kǝ bǝlǝp mo ntoom jeplep nǝ mo, ɓǝ mo ɗangnaan kǝzak mo lesar fur mo nkaa mo. \p \v 7 Pwoo Naan nǝ sekyeen, dǝm wul a ɗe nenseet nɗang Jesu ɗe mon nJerusalem mo ɓul ɗes hakyeng, kǝ pris mo ɗes mo shinzeen nJesu Kristi. \s1 Mo Yaa Stivin \p \v 8 Stivin, ɗewur gam kǝ ɗeret kǝ ɓal mǝ Naan, wur cìn mbii lukshik mo, kǝ mbii aapwoo ɗenan mo nnaar gurum mo. \v 9 Ɗangɓe pak gurum mo ɗi, ɗe mo a mmee lu Naan ɗe mo kǝ pet a lu Naan mǝ nen Frimen mo. Nen ɗesǝ mo a nnen Yahudi ɗe mo pwat nyil nSairin, kǝ Alekzandriya, kǝ ngaar yil nSilisiya, kǝ mǝ yil Eshiya mo zak, mo yool kǝ pwoo mo, kǝ ɓeetshik nkaa Stivin. \v 10 Ɗang baa mo mak katɓal ɗe mon nɗar kǝn mo cin ɓeetshik ɗi kǝ Stivin kas, mbǝɗe wur leshap a shi ɗyen ɗe Riin mǝ Naan shin nwur. \v 11 Mo kar pak gurum mo a sǝsok, mbǝkǝ mmo sat ɗi nǝnee, <> \v 12 Pwoo ɗe mo sat nǝ láa ngurum nǝ mo mɓut, ɓǝ pak nen ɗǝnan-nan mo, kǝ pak nenkám Wàar Mosis mo. Mo yool kǝ tuup, mo dǝm yaa Stivin, ɓǝ mo jì kǝ wur ntoom mǝ kuur mǝ nenɓeetpwoo mo. \v 13 Kǝzak mo jì kǝ langtǝng mǝ ɗung mo, ɗe mo sat nǝnee, <> \v 15 Nen ɗe moo tong ɗi a pee ɓeetpwoo nǝ jir, mo ban yit fur mo nkaa Stivin, ɓǝ mo naa yit wur nǝ ɗee a koo yit ngulep mǝ Naan sǝ. \c 7 \s1 Stivin Leshap nKuur Mǝ Nenɓeetpwoo Mo \p \v 1 Pris ɗeɗes met jir nǝ wur tal pǝ Stivin nǝnee, <> \v 2 Yaksǝ Stivin lap nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, kǝ puun mo, wu lekom, kǝn nwun kǝlǝng mbii ɗe an mbǝ sat nǝ ɗi. Gyet Naan Ɗehai wur woo shin fin mpuun fun Abraham, ɓǝ wur kutɗi nyil mMesopotamiya, akuɗang wur dǝm tong nɗǝǝn yil nHaran. \v 3 Naan sat nwur nǝnee, \v 4 Abraham yool yit yil nen Kaldiya mo, kǝn wur dǝm tong ɗi nɗǝǝn yil nHaran. Aɓwoon ɗe puun Abraham muut nyil nHaran, ɓǝ Naan jì kǝ Abraham nɗǝǝn yil ɗesǝ, ɗe wuu tong nɗǝǝn nǝ yaksǝ. \v 5 Ɗangɓǝ baa Naan shin rep pak yil nǝ Abraham, mbǝkǝ nǝ ɗee ɗi a mǝ káa wur, koo kaa mang shii mǝndong sǝ kas. Jir kǝsǝ, ɓǝ Naan cweerpwoo Abraham nǝ, wur mbǝ shin yil nǝ Abraham, kǝ nǝ ɗee a mbii sekop wur, dǝm wul kǝ ɗang wur ɗe mon njì mɓwoon wur zak. Koo ɗe gyet mɓít mǝnǝ, ɓǝ baa Abraham kǝ mee làa kas aku. \v 6 Gyet Naan sat zak nǝnee, \v 7 Naan wur baa sat ɗyikye zak nǝnee, \v 8 Naan sat Abraham can-can, kǝ nǝ ɗee a Sǝmpwoo (alaama) mǝ pwoo ɗe Naan kǝ ten cweer nAbraham shi toom. Mbǝ mǝnǝ kaaɗe Abraham làa Aizik, ɓǝ wur can ɗyem fin nǝ nkaa puus nɗepwookun. Aizik can làa wur Jekop a kǝsǝ zak, kǝ Jekop can jep fin mo, ɗe mo a puun fun ɗe kaapaat baavǝl sǝ mo a kǝsǝ zak. \p \v 9 < \v 27 Ɗangɓǝ gwar ɗewur nkaa shinjeel ngǝnǝǝn nǝ, bet Mosis shin baa aku, kǝ nwur sat mMosis nǝnee, \v 29 Kaaɗe Mosis kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur su ar yil Ijip, kǝ nwur dǝm tong ɗi nyil mMidiyan, koo mǝzep sǝ. A nɗǝǝn yil mMidiyan nǝ, ɓǝ Mosis làa jep ɗemish mo vǝl. \p \v 30 < Yaksǝ Mosis ɗaar, mbǝɗe kǝǝrmuut fes yaa wur zam, baa wur katɓal ɗewur mbǝ mak naa wus nǝ kas. \v 33 Daa Naan sat mMosis nǝnee, \p \v 35 < A Mosis a ngwe ɗe gyet Naan lep wur, mbǝkǝ nwur ɗee a Taakyeen kǝ Nguɓam mǝ nen Isreil mo shi ɓam mǝ ngulep mǝ Naan ɗe gyet wur woo shin mMosis nɗǝǝn rep laalǝǝt a yil sǝ. \v 36 A Mosis put kǝ nen Isreil mo nɗǝǝn yil Ijip, kǝzak gyet wur cìn mbii lukshik mo, kǝ mbii aapwoo mo nɗǝǝn yil Ijip nǝ, kǝ nɗǝǝn Am kuur Ɗenaat, kǝ a naaryil, mbǝ ɓit mo laarfeer zak. \p \v 37 < \v 38 Gyet Mosis ɗi ashak kǝ kuur nen Isreil mo a naaryil, ashak kǝ puun fun mo, kǝ ngulep mǝ Naan ɗe gyet wur leshap kǝ Mosis nkaa nzuul Sinai. A mbǝɗe gyet Mosis kǝ kǝlǝngkar mǝ seen pǝ Naan ɗi shin mmun. \p \v 39 <<Ɗangɓe gyet puun fun mo cii cìn mbii ɗe Mosis sat, kǝzak mo toklong shi Mosis, kǝ mo le mputuup fur mo mbǝ waa baa dǝm Ijip. \v 40 Mo sat Eeron nǝnee, \v 41 A nɗǝǝn meeteer mǝnǝ mo, ɓǝ mo kǝlem mee laanǝng kǝ nǝ ɗee mmo, koo mee naan sǝ. Mo jì kǝ mbiizuum mo laanǝng nǝ, yaksǝ mo serǝɓet mǝ retnyit mbǝ naan ɗe mo kǝlem shi sar fur mo. \v 42 Mbǝ mǝnǝ ɓǝ Naan cǝǝr kǝɓwoon mmo, kǝzak wur le kǝ mmo seyil ɗi nzar mo, kǝ mbii ɗe aɗeng mo. Kaaɗe mo kǝ ten ran nɗǝǝn ɓǝǝt-haal mǝ nensatpwoo kǝ Naan mo nǝnee, \p \v 44 < \p \v 51 <> \s1 Mo Tu Stivin Shi nGyǝk Mo \p \v 54 Kaaɗe nenɓeetpwoo nǝ mo kǝlǝng pwoo ɗe Stivin sat mmo, ɓǝ nǝ láa mmo mɓut ɗes hakyeng, yaksǝ mo ǝrep sar fur mo mbǝ tuup. \v 55 Mbǝɗǝ Stivin gam kǝ Riin Ɗeɓang, ɓǝ wur naapee kaa aɗeng, ɓǝ wur naa Ɗehai mǝ Naan, kǝ Daa Jesu kǝ ɗar nsarse kǝ Naan zak. \v 56 Ɓǝ Stivin sat nǝnee, <> \p \v 57 Ɗangɓe gurum nǝ mo lep or shi ɗoo ɗeɗes, kǝ mmo duur kom fur mo shi sar fur mo, ɓǝ mo yool su jì taa nkaa Stivin. \v 58 Mo dul wur put mɓwoon pee nkaam nǝ, ɓǝ mo car wur shi gyǝk ɓǝ wur muut. Nen ɗe mo car Stivin nǝ mo, shwat nlǝr fur mo, mo le pǝ mee zǝlang ɗe moo pet sǝm wur a Sool. \v 59 Kaaɗe mon nkaa car Stivin, ɓǝ wur nkaa ɗangnaan nǝnee, <> \v 60 Yaksǝ wur kurum mfurum, ɓǝ wur petpee shi ɗoo ɗeɗes nǝnee, <> Kaaɗe wur sat pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur muut. \c 8 \s1 Sool Shínjeel Nenseet nDang Jesu Mo \m \v 1 Nǝ fes ret nSool nyit zam, mbǝɗe mo tu Stivin. \p Parpuus mǝnǝ, ɓǝ jeel ɗeɗes nǝ táa nkaa kuur mǝ nenseet nɗang Jesu ɗe moo tong nJerusalem. Mbǝ jeel nǝ, ɓǝ mo rangkáa jir, dǝm nɗǝǝn yil nJudiya, kǝ Samariya, tǝng ɗee a jeplep nǝ mo ɗe nJerusalem ɓejee ɗak. \v 2 Pak nen ɗe mo kǝǝr Naan, mo wum Stivin, kǝzak mo yém mmaap mbǝ muut wur nǝ. \v 3 Ɗangɓe Sool shínjeel nenseet nɗang Jesu nǝ mo ɗes hakyeng. Wur dǝm ɗel shitul-shitul, kǝn nwur yak daas mo, kǝ shurep mo, dǝm shoot mo nɗǝǝn lushoot. \s1 Mo Kop Pwoo Naan nƊǝǝn Pee Kaam nSamariya \p \v 4 Nen ɗe mo rangkáa nǝ mo. Mo dǝm kop pwoo Naan ngurum mo koo a pee ɗeɗangyii ɗe mo dǝm ɗi. \v 5 Filip dǝm mmee pee kaam ɗe nen nSamariya, wur nkaa leshap ngurum mo nkaa Kristi mpee mǝnǝ. \v 6 Kaaɗe kuur mǝ gurum nǝ mo kǝlǝng, ɗang mo naa mbii lukshik ɗe Filip pǝ cìn mo zak, ɓǝ mo lekom, kǝzak mo lepan fur mo nkaa mbii ɗewur sat nǝ. \v 7 Riin ɗebish mo lep or ɗeɗes, kǝzak mo pwat mɓut ngurum mo ɗes. Mo bar gurum mo ɗes ɗe shik mo mo fii, kǝ kǝɓel mo. \v 8 Mbǝ mǝnǝ, ɓǝ gurum mo kat retnyit ɗes nɗǝǝn pee nkaam mǝnǝ. \s1 Simon nGwu Mulak \p \v 9 Mee gwar ɗewur ɗi nɗǝǝn pee nkaam nǝ, ɗe sǝm wur a Simon, ɗe mbǝ ɓit mo ɗes, ɓǝ wur kǝcin mulak, kǝzak wur kǝcin mbii aapwoo mo a yit mǝ nen Samariya mo. Wur cutzung nǝ, ɗyin a mee ngwe ɗeɗes. \v 10 Gurum mo jir mo kǝ lepyit nkaa wur, yool nɗeɗyeen mo, dǝm wul nɗenannan mo, ɗang moo sat nǝ, gwar ɗesǝ wur aa ɓal mǝ Naan ɗe moo pet a iiko Ɗeɗes Met \v 11 Moo lepyit nkaa wur, a mbǝɗe ɓit mo ɗes, ɓǝ wur cìn mbii aapwoo mo a yit mo mo shi mulak nǝ. \v 12 Ɗang kaaɗe mo shinzeen mpwoo ɗeret ɗe Filip sat mmo, nkaa mulki mǝ Naan, kǝ nkaa Jesu Kristi zak, ɓǝ mo cìn baptisma ndaas mo, kǝ shurep mo ɗe mo shinzeen. \v 13 Simon shikáa fin shinzeen zak, ɓǝ mo cìn baptisma nwur. Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ wur dǝm nɗang Filip, ɗang nǝ aapwoo nwur mbǝ mbii lukshik mo, kǝ ɗak ɗǝnan-nan ɗewur naa Filip kǝcin mo. \p \v 14 Kaaɗe jeplep ɗe moo tong nJerusalem mo kǝlǝng nǝ, nen Samariya mo kǝ lappwoo Naan, ɓǝ mo lep Pita kǝ Joon dǝm pǝ mo ɗi. \v 15 Kaaɗe Pita kǝ Joon mo dǝm wul, ɓǝ mo ɗangnaan nkaa nen ɗe mo shinzeen nǝ. Mbǝkǝ nNaan shin Riin Ɗeɓang ɗe mmo. \v 16 Mbǝɗǝ baa Riin Ɗeɓang kǝ sham nkaa memee nɗǝǝn mo kas. Mo kǝ cìn a baptisma mmo nɗǝǝn sǝm mǝ Daa Jesu ɓejee ɗak. \v 17 Pita kǝ Joon, mo lesar fur mo nkaa mo, ɓǝ Naan shin Riin Ɗeɓang ngurum nǝ mo. \p \v 18 Kaaɗe Simon naa nǝ, moo shin Riin Ɗeɓang nǝ nnen shinzeen nǝ mo, a mbǝɗe jeplep nǝ mo lesar fur mo nkaa mo, ɓǝ wur shin shool mPita kǝ Joon, ɗang wur sat mmo nǝnee, \v 19 <> \p \v 20 Ɗangɓǝ Pita sat nSimon nǝnee, <> \p \v 24 Simon sat mPita kǝ Joon nǝnee, <> \p \v 25 Aɓwoon ɗe Pita kǝ Joon mo kǝ satpwoo nkaa Jesu, ɗang mo leshap Naan zak, ɓǝ kaaɗe mo a ar kàa nJerusalem, ɓǝ mo taa kop pwoo ɗeret nǝ nɗǝǝn jepyil mo ɗes, ɗe mo nSamariya. \s1 Filip Kǝ Mee nGu Itiyopiya \p \v 26 Mee ngulep mǝ Naan sat mFilip nǝnee, <> \v 27 Wur yool seet, ɓǝ wur taakáat kǝ mee ngu Itiyopiya ɗewur a meermuut. Wur a mee ngwe ɗeɗes ɗewur tap kǝ long mǝ mishkoom ɗe mat, Kandes mǝ yil Itiyopiya. Gwar ɗesǝ wur waa a nJerusalem mbǝ seyil nNaan. \v 28 Kaaɗe wur a ar baa waa, ɓǝ wur kǝ tong nɗǝǝn mbiilang, wur nkaa tang ɓǝǝt-haal mǝ ngusatpwoo mǝ Naan Aizaya. \v 29 Ɓǝ Riin Ɗeɓang sat mFilip nǝnee, <> \v 30 Filip su dǝm kus kǝ mbiilang nǝ, ɓǝ wur kǝlǝng gwar nǝ nkaa tang ɓǝǝt-haal mǝ ngusatpwoo mǝ Naan Aizaya. Yaksǝ Filip tal pǝ gwar nǝ nǝnee, <> \v 31 Gwar nǝ lap nǝnee, <> Gwar nǝ sat mFilip kàa tong ashak kǝ wur. \v 32 A pwoo ɗewur nkaa tang nǝ nɗǝǝn ɓǝǝt-haal nǝ nɗesǝ, ɗe nǝ sat nǝnee, <> \p \v 34 Ɓǝ ngu Itiyopiya nǝ wur tal pǝ Filip nǝnee, <> \v 35 Yaksǝ Filip ɗoom leshap ɗeret nkaa Jesu, shi pwoo ɗe gwar nǝ kǝ tang nǝ. \v 36 Kaaɗe mon mwaan a ar nǝ, ɓǝ mo jì wul mpee ɗe am ɗi, ɓǝ ngu Itiyopiya nǝ wur sat mFilip nǝnee, <> \p \v 37 Filip lap nǝnee, <> \p \v 38 Yaksǝ gwar nǝ wur le mbiilang nǝ ɗar. Ɓǝ Filip kǝ gwar ɗe nǝ, mo sham nɗǝǝn am nǝ dukvǝl, ɓǝ Filip cìn baptisma ngwar nǝ. \v 39 Kaaɗe mo kàa pwat mɓut am nǝ, ɓǝ Riin mǝ Daa, mang Filip dǝm kǝ wur mmee mpee. Baa ngu Itiyopiya nǝ wur kutɗi kǝ naa Filip zak kas. Yaksǝ wur sekyeen kǝ mwaan fin, kǝzak wur gam kǝ retnyit. \v 40 Gurum mo naa Filip nɗǝǝn yil Azotus. Wur dǝm shipee-shipee nɗǝǝn pee nkaam nǝ mo jir, mbǝ kop pwoo ɗeret nǝ, dǝm wul nSizariya. \c 9 \s1 Tuwap Mǝ Sool \p \v 1 Sool sekyeen kǝ shinjeel nnenseet nɗang Jesu mo, wur tang ar mbǝ twe mo. Aasǝ ɓǝ, wur dǝm pǝ pris ɗeɗes met jir nǝ. \v 2 Yaksǝ Sool ɗang pǝ pris ɗeɗes nǝ, mbǝkǝ nwur shin lep a rǝran mmo ɗewur ndǝm kǝ mmo nLu mǝ Naan mo, ɗe mo nDamaskus, mbǝkǝ katɗang wur kat nen ɗe moo dǝm nɗang ar Jesu, koo daas mo kǝ shurep mo, ɓǝ wur yak mo jì kǝ mo nJerusalem. \p \v 3 Kaaɗe wur jì wul kus kǝ Damaskus, ɓǝ nnen mman, ɓǝ mee peeɓang tong aɗeng sham ɓangpee ɗewur ɗe. \v 4 Yaksǝ wur taa nyil, kǝzak wur kǝlǝng mee ɗoo kǝ sat nǝnee, <> \p \v 5 Yaksǝ Sool tal nǝnee, <> \p Ɗoo nǝ lap nǝnee, <> \p \v 7 Nen ɗe mon mwaan nǝ ashak kǝ wur mo ɗar tǝtǝk, baa mo le mee shap kas, mo kǝlǝng ɗoo nǝ, ɗang baa mo naa nguleshap nǝ kas. \v 8 Sool yool ɗar atǝng, ɓǝ wur wang yit fin, ɗang, baa wur mak naapee kas. Mbǝ mǝnǝ ɓǝ mo yaa sar nwur, mo ɗel kǝ wur nDamaskus. \v 9 Mbǝ teer mo kun, ɓǝ baa wur mak naapee kas, kǝzak baa wur se mee mbiise, koo shwaa mee mbii kas zak. \p \v 10 Mee nguseet nɗang Jesu ɗi nDamaskus, ɗe moo pet wur a Ananiyas. Daa sat Ananiyas nɗǝǝn suun nǝnee, <> Yaksǝ wur lap nǝnee, <> \v 11 Daa sat nwur nǝnee, <> \p \v 13 Ɗangɓe Ananiyas lap nǝnee, <> \p \v 15 Ɗangɓe Daa lap wur nǝnee, <> \p \v 17 Ananiyas yool dǝm ɗel nɗǝǝn lu Judas nǝ. Wur lesar fin mo nkaa Sool, ɗang wur sat nǝnee, <<Ɗyemnaa Sool, Daa Jesu ɗewur woo shin fin ngha, kaaɗe gha a ar jì mpee ɗesǝ, a wur lep an, mbǝkǝ nghan baa a naapee ɗi zak. Kǝ mmo gam gha shi Riin Ɗeɓang zak.>> \v 18 Abet-abet ɓerep mee mbii mo koo feel mǝ pupwap sǝ, mo pwat nyit Sool, mo sham ɗong nyil, ɓǝ yit wur mo cin naapee. Yaksǝ wur yool ɗar atǝng, ɓǝ mo cìn baptisma nwur. \v 19 Aɓwoon ɗewur kǝ se mbiise, ɓǝ wur baa katɓal zak. \s1 Sool Kop Satpwoo Naan nDamaskus \p Sool tong ashak kǝ nenseet nɗang Jesu ɗe mon nDamaskus, mbǝ meeteer mo ruk. \v 20 Abet-abet ɓǝ wur dǝm nɗǝǝn lu mǝ Naan mo ɓǝ wur ɗoom sat nǝ, Jesu a Làa Naan. \v 21 Nen ɗe mo kǝlǝng wur jir, ɓǝ nǝ aapwoo mmo, ɗang mo tal nǝnee, <> \v 22 Ɗangɓe Sool katɓal, kǝn nwur leshap ɗi ɓal-ɓal, ɗe nǝ kám agaak nǝ, Jesu wur a Kristi azeen-zeen. Pwoo ɗewur sat nǝ mo, nǝ daampee nnen Yahudi ɗe moo tong nDamaskus. \s1 Sool Put nSar Nnen Yahudi Mo \p \v 23 Aɓwoon meeteer mo ɗes, ɓǝ nen Yahudi mo ɓeetpwoo kǝ sut, mbǝkǝ mmo tu Sool ɗi. \v 24 Ɗang pwoo ɗe mo ɓwoot nǝ taa nkom Sool. Mo tap pwoo lu ɗe mon mpee nkaam nǝ mpar kǝ puus, mbǝkǝ mmo tu Sool ɗe. \v 25 Ɗangɓe nen shinzeen ɗe mo dǝm ɗang Sool nǝ mo, mo mang wur nɗǝǝn kǝci mpar, ɓǝ mo ɓwet wur sham mɓwoon pee nkaam nǝ nɗǝǝn mee fung. \s1 Sool Wul nJerusalem \p \v 26 Kaaɗe Sool wul nJerusalem, ɓǝ wur tang ar ɗewur mbǝ ɓàlkáa wur ɗi ashak kǝ nenseet nɗang Jesu mo. Ɗangɓe mo jir, mo kǝǝr wur, mbǝɗe baa mo shinzeen nǝ, wur kǝ ɗee a nguseet nɗang Jesu kas. \v 27 Yaksǝ a Barnabas jì kǝ wur pǝ jeplep nǝ mo ɗi, kǝn nwur leshap ngurum nǝ mo, kaaɗe Sool kǝ naa Daa Jesu a ar, nǝ, Daa Jesu kǝ leshap kǝ Sool. Barnabas leshap mmo nkaa sat pwoo kǝ Naan nɗǝǝn Jesu agaak, ɗe Sool kǝ cìn nɗǝǝn Damaskus, baa ashak kǝ mee kǝǝrmuut kas, koo dǝɓen. \v 28 Aasǝ ɓǝ wur tong ashak kǝ mo. Kǝzak wur mwaan dǝm shipee-shipee nɗǝǝn Jerusalem, kǝzak wur satpwoo kǝ Naan ɓalɓal nɗǝǝn sǝm mǝ Daa Jesu. \v 29 Wur naa nleshap nǝ, kǝ ɓeetshik kǝ nen Yahudi ɗe moo kǝlǝng pwoo kǝ nen Helene mo, ɗe nǝ le kǝ mmo tang ar ɗe mon ntu wur ɗi. \v 30 Jir aasǝ kaaɗe nenseet nɗang Jesu mo kǝlǝng mǝnǝ, ɓǝ mo dǝm kǝ Sool nSizariya, kǝ mo lep wur shindǝm nTarsus. \p \v 31 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ nenseet nɗang Jesu ɗe mon nJudiya, kǝ Galili, kǝ Samariya, mo tongriyang nɗǝǝn meeteer mǝnǝ mo. Shi ɓam mǝ Riin Ɗeɓang, ɓǝ nenseet nɗang Jesu nǝ mo katɓal, ɗang mo ɓul zak. Moo mwaan nɗǝǝn kǝǝr mǝ Naan, ɗang moo shin ɗeɗes nNaan zak. \s1 Pita Bar Aniyas \p \v 32 Pita mwaan shipee-shipee jir, ɓǝ wur jì wul pǝ nen Naan mo, ɗe mo kǝ tong nLidda. \v 33 Yaksǝ wur kat mee gwar ɗi mpee nkaam mǝnǝ, ɗe mo kǝ pet sǝm wur a Aniyas, ɗewur kǝ mee shwal ɗe nǝ fii shik wur, ɗe baa wur mak yool a peesaam kas, mbǝ ɓit mo pwookun. \v 34 Pita sat nwur nǝnee, <> Abet-abet, ɓǝ wur yool. \v 35 Kaaɗe jir nen ɗe mo kǝ tong nɗǝǝn Lidda kǝ Sharon mo naa wur bar, ɓǝ mo cǝǝr kǝ pǝtuup fur mo, ɗe nǝ le mmo shinzeen nDaa. \s1 Pita Yool Kǝ Tabita A Peemúut \p \v 36 Mee mat seet nɗang Jesu war ɗi nɗǝǝn yil nJoppa, ɗe sǝm war a Tabita, sǝm war nǝ shi liispwoo mǝ nen Heleni mo a Dokas, ɗe shii kǝnǝ a <> Mat ɗesǝ war kǝ cìn ɗak ɗeret mo, ɗang war kǝ ɓam nenjeel mo zak. \v 37 Nɗǝǝn meeteer mǝnǝ mo, ɓǝ mee shwal yaa war, ɗe nǝ le nwar muut. Kaaɗe mo vwang kúm war, ɓǝ mo le nɗǝǝn mee luɗeng. \v 38 Lidda kus kǝ Joppa, ɓǝ kaaɗe nenseet nɗang Jesu mo kǝlǝng nǝ Pita ɗi nJoppa, ɓǝ mo lep gurum mo vǝl shindǝm pǝ wur ɗe, mbǝkǝ mmo ɗang ɗi pǝ wur, kǝ nwur jì pǝ mo ɗi kǝkǝlak, taji wur taa ɗee bir kas. \v 39 Pita yool dǝm ashak kǝ mo, kaaɗe mo jì wul, ɓǝ mo kàa kǝ wur nɗǝǝn luɗeng nǝ. A pee ɗe matkaa mo jì ɗirang pǝ wur ɗi. Mo nkaa wal, ɗang mo kám nlǝr mo, kǝ leelep mo, ɗe dǝ Tabita kǝ raa mmatkáa nǝ mo, ɓǝ war kutɗi seen. \v 40 Ɗangɓe Pita le mmo pwat a tool jir, ɓǝ wur kurum mfurum, kǝ nwur ɗangnaan ɗi. Yaksǝ wur cǝǝr pǝ kúm nǝ ɗe, wur sat nǝnee, <> Yaksǝ war wang yit fer. Kaaɗe war naa Pita, ɓǝ war yool tong atǝng. \v 41 Ɓǝ wur yaa sar nwar, ɗang wur ɗiyeep war ɗar atǝng. Ɓǝ wur pǝrep nen mǝ Naan nǝ mo, kǝ matkaa nǝ mo, ɓǝ wur shin Tabita mo kǝ seen. \v 42 Mbii ɗesǝ nǝ ɗee a ɗemǝman nɗǝǝn yil nJoppa jir, ɓǝ gurum mo ɗes mo shinzeen nDaa. \v 43 Pita tong ashak kǝ mee nguɗak shim, ɗe mo kǝ pet sǝm wur a Simon, mbǝ teer mo ɗes ɗe nJoppa nǝ. \c 10 \s1 Pita Kǝ Konilus \p \v 1 Mee gwar ɗi nɗǝǝn Sizariya, ɗe sǝm wur a Konilus, wur a mee ngwe ɗeɗes, ɗewur kǝ tap kǝ shiitoon mo kambil mǝndong, ɗe mǝ yil Itali. \v 2 Wur a mee ngwe ɗewur le pǝtuup fin nkaa Naan, kǝzak wur kǝǝr Naan ashak kǝ nenlu fin mo jir. Wur shin zuum ngurum mo ɗes, kǝ wur kǝ naa ndang Naan shidaar-shidaar. \v 3 Parmeeci sǝ, koo kun ɗe mǝ puus sǝ, ɓǝ nɗǝǝn suun, ɓǝ wur naa ngulep kǝ Naan agaak, ɗang ngulep nǝ sat nwur nǝnee, <> \v 4 Ɓǝ Konilus naa ngulep nǝ shi yit kǝǝrmuut, ɓǝ wur sat nǝnee, <> Ngulep mǝ Naan sat nKonilus nǝnee, <> \v 7 Kaaɗe ngulep mǝ Naan leshap kǝ Konilus, ɓǝ Konilus pet kǝrem fin mo vǝl kǝ mee shiitoon, ɗewur a ngwe ɗe ndǝre mɓut nen ɗe mo kǝ cìn ɗak ntul fin shidaar-shidaar. \v 8 Aɓwoon ɗewur sat mmo mbii ɗe nǝ cìn jir, ɓǝ wur lep mo dǝm nJoppa. \p \v 9 Daar nǝ, ɓǝ mo yaa ar, ɓǝ mo jì wul kus kǝ pee nkaam nǝ. Pita kǝkàa nluɗeng mbǝ ɗangnaan, koo puus a naar sǝ. \v 10 Neenláa nwur, ɗang wur reɓet mee mbii ɗewur nse. Kaaɗe mo kutɗi nkaa cet mbiise nǝ, ɓǝ Pita cin mee suun. \v 11 Ɗee wur naa ɗengnaan nǝ wang, ɗang mee mbii tong aɗeng sham koo haal ɗeɗes sǝ. Mo yaa sham kǝnǝ nyil shi kwang nǝ mo feer. \v 12 Nɗǝǝn nǝ, ɓǝ koo a luwaa ɗeɗangyii, ɗe mo kǝ mwaan shi shii feer mo, kǝ ɗe mo kǝ fee shi ɓut mo, kǝ nyer ɗe mo kǝ yool ncáap mo ɗiɓut jir. \v 13 Ɓǝ Pita kǝlǝng mee ɗoo kǝ sat nǝnee, <> \p \v 14 Ɗangɓe Pita lap nǝnee, <> \p \v 15 Pita waa cin kǝlǝng ɗoo nǝ ɗe zak, ɗe nǝ sat nǝnee, <> \v 16 Mo cìn a kǝsǝ dǝm wul ar kun, ɓǝ mo waa baakàa kǝ haal nǝ aɗeng. \p \v 17 Kaaɗe Pita nkaa panshii mǝ suun nǝ, ɓǝ nen ɗe Konilus lep mo sǝ, mo kǝ ten yap lu mǝ Simon nǝ mo kat, ɓǝ mo jì ɗar mpwoo lu nǝ. \v 18 Mo petpee, ɓǝ mo tal nǝnee, <> \v 19 Kaaɗe Pita kutɗi nkaa panshii mǝ suun ɗesǝ nǝ, ɓǝ Riin mǝ Naan sat nwur nǝnee, <> \v 21 Ɓǝ Pita sham pǝ nen nǝ mo ɗi, ɓǝ wur sat mmo nǝnee, <> \p \v 22 Mo lap nǝnee, <> \v 23 Pita ɗel kǝ des ɗekun nǝ mo nlu, mbǝkǝ mmo teer ɗi. \p Daar nǝ, ɓǝ Pita yool seet ashak kǝ mo. Pak nenseet nɗang Jesu ɗe mon nJoppa mo seet ashak kǝ wur. \v 24 Daar nǝ, ɓǝ mo dǝm wul nSizariya. Konilus nkaa ɗarnaa mo. Wur kǝ ten pǝrep ɗang fin mo, kǝ shaar fin mo, mo kuur ashak ɗes. \v 25 Kaaɗe Pita a ar ɗel nɗǝǝn lu nǝ, ɓǝ Konilus kaat wur, ɓǝ wur taa mPita ntoom, mbǝ seeyil nwur. \v 26 Ɗangɓe Pita ɗiyeep Konilus, ɓǝ wur sat nǝnee, <> \v 27 Pita nkaa leshap kǝ Konilus, ɓǝ kaaɗe wur ɗel, nɗǝǝn lu nǝ, ɓǝ wur kat gurum mo kǝ kuur ashak ɗes. \v 28 Pita sat mmo nǝnee, <> \p \v 30 Konilus sat nǝnee, <> \s1 Pita Leshap nTul Konilus \p \v 34 Pita leshap mmo nǝnee, <> \s1 Mo Shin Riin Ɗeɓang nNen Ɗe Baa Mo A nNen Yahudi Mo Kas \p \v 44 Kaaɗe Pita kutɗi nkaa leshap ɗesǝ mmo, ɓǝ Riin Ɗeɓang sham nkaa nen ɗe mo pǝ kǝlǝng pwoo nǝ jir. \v 45 Nen Yahudi ɗe mo a nen shinzeen ɗe mo jì ashak kǝ Pita sǝ, nǝ aapwoo mmo, Mbǝɗǝ mo naa Naan shin Riin Ɗeɓang shi zuum nnen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas zak. \v 46 Mo kǝlǝng mo kǝ leshap shi pak liispwoo mo, ɗang mon nkaa shin ɗeɗes nNaan. Ɓǝ Pita sat nǝnee, \v 47 <> \v 48 Yaksǝ Pita le kǝ mo cìn baptisma mmo nɗǝǝn sǝm mǝ Jesu Kristi. Mo ɗang pǝ Pita, mbǝkǝ nwur pan yém ɗi ashak kǝ mo mbǝ rep meeteer mo ruk akuɗang. \c 11 \s1 Pita Yakshii Mǝ mBii Ɗe Nǝ Cìn \p \v 1 Jeplep mo kǝ nenseet nɗang Jesu ɗe mon nJudiya, mo kǝlǝng nǝ, pak gurum ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, mo kǝ lappwoo Naan zak. \v 2 Kaaɗe Pita kàa wul nJerusalem, ɓǝ nen shinzeen ɗe mo kǝ can mo, mo yool kǝ pwoo nkaa wur. \v 3 Mo sat nǝnee, <> \v 4 Aasǝ ɓǝ Pita yaa yakshii mǝ mbii ɗe nǝ cìn jir, wur sat mmo nǝnee, \p \v 5 < \v 8 Ɗangɓe wen nsat nǝnee, \v 9 Yaksǝ ɗoo nǝ cin sat ɗi nghan aɗeng nǝnee, \v 10 Mo cìn a kǝsǝ, dǝm wul ar kun, ɓǝ mo waa baa dul haal nǝ kaa kǝ nǝ aɗeng. \v 11 Abet, nciit kǝ mǝnǝ, ɓǝ gurum mo kun, ɗe mo kǝ lep mo nSizariya mbǝ jì pet an, mo kǝ ɗar mpwoo lu ɗe an ɗi. \v 12 Riin mǝ Naan sat nghan nǝ, a seet ashak kǝ mo, baa ashak kǝ mee kyetwo kas. Pak nenseet nɗang Jesu mo peemee, mo seet ashak kǝ an zak, ɓǝ mu dǝm mu ɗel nlu kǝ gwar nǝ. \v 13 Yaksǝ gwar nǝ wur sat mmun nǝ, ɗi naa mee ngulep mǝ Naan kǝ ɗar nɗǝǝn lu fin, ɗang ngulep nǝ sat nɗyin nǝnee, \v 14 Wur mbǝ nsatpwoo nghan ɗe nǝn nle kǝ nwun kat ɓam, waa kǝ nenlu fwaa mo jir. \p \v 15 < \v 17 Katɗang ɓǝ mbiizuum ɗesǝ, ɗe Naan wur shin mmo, nǝ a ɗemǝndong kǝ ɗewur shin mmun, mbǝɗe mu shinzeen nDaa Jesu Kristi, ɓǝ wen a wii, ɗe an mmak cíi nNaan yii?>> \p \v 18 Kaaɗe mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ mo ɗok tǝtǝk, yaksǝ mo kwoop Naan ɗeɗes. Mo sat nǝ, <> \s1 Nbenseet nDang Jesu Ɗe Mon Antiyok \p \v 19 Nen ɗe dǝ mo rangkáa mbǝ jeel ɗe nǝ kǝ yool, ɗe nǝ le gyet mo tu Stivin, ɓǝ pak mo dǝm wul nyil mFonisha, kǝ Saiprus, kǝ pee nkaam nAntiyok. Baa mo satpwoo Naan nǝ, mmee nen ɗecì mo kas, tǝng a nnen Yahudi mo ɓejee ɗak. \v 20 Ɗangɓe pak nen shinzeen nǝ mo, ɗe mo a nen Saiprus mo, kǝ Sairin mo, mo dǝm wul Antiyok, ɓǝ mo kop pwoo Naan nǝ nnen Helene mo zak, kǝzak mo leshap ɗeret ngurum mo nkaa Daa Jesu. \v 21 Iiko mǝ Daa nǝ ɗi ashak kǝ mo, ɓǝ gurum mo ɗes mo shinzeen, ɓǝ mo ciir kǝ pǝtuup fur mo pǝ Daa Naan ɗi. \p \v 22 Pwoo nkaa mo nǝ wul nkom mǝ nenseet nɗang Jesu ɗe mo kǝ tong nɗǝǝn Jerusalem, ɓǝ mo lep Barnabas, kǝ nwur dǝm ɗe Antiyok nǝ. \v 23 Kaaɗe wur seet wul, ɓǝ wur naa ɗeret ɗe Naan le nkaa mo, ɓǝ wur kat retnyit, ɗang wur leshap mmo jir, mbǝkǝ mmo ɗar ɓalɓal nɗǝǝn shinzeen nNaan azeen-zeen shi pǝtuup fur mo jir. \v 24 Barnabas a mee ngwe ɗe ndǝre, kǝzak wur gam kǝ Riin Ɗeɓang, kǝ shinzeen zak. Gurum mo ɗes mo shinzeen nDaa zak. \p \v 25 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ Barnabas dǝm nTarsus, mbǝ yap Sool. \v 26 Kaaɗe wur kat Sool, ɓǝ wur jì kǝ wur nAntiyok. Mbǝ ɓit mǝndong, ɓǝ Barnabas kǝ Sool moo kaat ashak kǝ nen shinzeen nǝ mo, yaksǝ mo kám-kam ngurum mo. Mo shee pet nenseet nɗang Jesu mo a Kristiyan a nɗǝǝn pee nkaam Antiyok. \p \v 27 Nɗǝǝn teer mǝnǝ mo, ɓǝ pak nensatpwoo mǝ Naan mo pwat nJerusalem, ɓǝ mo jì Antiyok. \v 28 Memee nɗǝǝn mo, ɗe sǝm wur a Agabus, wur yool ɗar atǝng, ɓǝ wur sat agaak shi iiko ɓal mǝ Riin Ɗeɓang nǝnee, <> Mo cìn mǝnǝ a nɗǝǝn ɓit ɗe Klodiyus a mishkoom. \v 29 Nenseet nɗang Jesu mo le pǝtuup fur mo, kǝ koo weyi, ɓǝ wur shin mbii ɗewur mak, mbǝkǝ mmo lep ɓam dǝm ɗi nnen shinzeen ɗe mo kǝ tong nɗǝǝn yil nJudiya. \v 30 Kaaɗe mo cak zuum fur nǝ mo le ashak, ɓǝ mo lep shindǝm nnen ɗǝnan-nan mǝ nen shinzeen ɗe mo kǝ tong nɗǝǝn yil nJudiya nsar Barnabas kǝ Sool. \c 12 \s1 Mo Tu Jemis, Kǝzak Mo Shoot Pita \p \v 1 Nɗǝǝn teer mǝnǝ mo, ɓǝ mishkoom Herot ɗoom shinjeel ɓaanɓaan nkaa pak nenseet nɗang Jesu nǝ mo. \v 2 Wur tu Jemis, ɗyemnǝǝn mǝ Joon shi kwai. \v 3 Kaaɗe mishkoom Herot naa muut mǝ Jemis nǝ ret nnen Yahudi mon nyit, ɓǝ wur waa cin shin yaa Pita zak. Ɗesǝ nǝ ɗen a nciit kǝ ɗe mo kǝ se mbiise retnyit mǝ gilaas ɗe baa nǝ kǝ yist kas \v 4 Kaaɗe Herot yaa Pita, ɓǝ wur le wur nɗǝǝn lushoot, nsar shiitoon mo kaapaat baapeemee, mbǝkǝ mmo tap wur ɗe rǝrret. Herot kǝ lepan nǝ, ɗyin mbǝ put kǝ Pita ntoom gurum mo aɓwoon mǝ retnyit nǝ mɓekǝ tok ɗiyeel. \v 5 Kaaɗe Pita ɗi a ɓuɓwoot nɗǝǝn lushoot nǝ, ɓǝ nenseet nɗang Jesu mon nkaa ɗangnaan hakyeng, mbǝ wur. \s1 Mo Put Kǝ Pita nƊǝǝn Lushoot \p \v 6 Ɗangɓǝ mpar, ɗe daar ɓǝ Herot wur lepan mbǝ put kǝ Pita, mbǝkǝ nwur shinjeel ɗi nwur. Ɓǝ Pita nsaam nnaar shiitoon mo vǝl. Mo ɓwoot wur shi shoolbǝring mo vǝl. Nentappee mo ɗe mpwoo lushoot nǝ, mon nkaa tappee rǝrret. \v 7 Yaksǝ ngulep mǝ Daa jì ɗar pǝ Pita ɗi, ɓǝ peeɓang nǝ ɓangpee nɗǝǝn lu nǝ. Ngulep mǝ Daa cut Pita nkwoop, wur mii Pita, ɓǝ wur sat nǝnee, <> Yaksǝ shoolbǝring ɗe mo nsar wur mo ɗong nyil. \v 8 Ngulep nǝ sat nwur nǝnee, <> Ɓǝ Pita wur cìn mbii ɗe ngulep nǝ sat. Ngulep nǝ sat nwur zak nǝnee, <> \v 9 Pita put dǝm nɗang ngulep nǝ. Baa wur man nǝ, mbii ɗe ngulep nǝ cìn nǝ azeen kas. Mbǝɗǝ wur pan nǝ ɗyin a nsuun. \v 10 Kaaɗe mo ɗel nentappee ɗenshee mo, kǝ ɗevǝl mo, ɓǝ mo jì wul mpwoo lu ɗe mo ɗak a shi shool, ɗe nii naa nkwoop pee nkaam, ɓǝ pwoo lu mǝnǝ wang shikáa fer. Ɓǝ mo pwat, mo yaa ar ɗemǝndong. Ɓǝ nnen mman, ɓǝ ngulep nǝ wur yit Pita mbǝshin. \p \v 11 Kaaɗe Pita kǝ winshin mɓut mbii ɗe nǝ cìn, ɓǝ wur sat nǝnee, <> \p \v 12 Kaaɗe wur winshin mɓut nǝ a kǝsǝ, ɓǝ wur dǝm nlu Meeri nǝǝn Joon, ɗe moo pet wur a Maak zak. A pee ɗe gurum mo kǝ kuur ɗi ɗes, kǝ mo nkaa ɗangnaan ɗi. \v 13 Kaaɗe Pita ɓwap pwoo lu, ɓǝ mee laareep ɗe mo kǝ pet sǝm war a Roda, war jì mbǝ wang pwoo lu nǝ. \v 14 Kaaɗe war kǝlǝng ɗoo nǝ a mǝ Pita, ɓǝ baa war wang pwoo lu nǝ kas mbǝ retnyit. Ɗangɓe war waa cin shin, kǝ nwar sat nnen ɗe mo nɗǝǝn lu nǝ, Pita kǝ ɗar a tool mpwoo lu nǝ. \v 15 Mo sat nwar nǝnee, <> Ɗangɓe war sat nǝ, tǝng a Pita azeen-zeen. Yaksǝ mo sat nǝnee, <> \v 16 Ɗangɓe Pita naa a mɓwap pwoo lu nǝ ɗak, ɓǝ kaaɗe mo wang pwoo lu nǝ, ɓǝ mo naa a Pita azeen-zeen, ɓǝ nǝ aapwoo mmo zam. \v 17 Ɗangɓe Pita ɗǝk sar mmo, mbǝkǝ mmo ɗok tǝtǝk. Ɓǝ wur yakshii nǝ mmo, kaaɗe Daa put kǝ ɗyin nɗǝǝn lushoot nǝ. Wur sat mmo zak nǝnee, <> Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ Pita yool dǝm mmee pee ɗecì. \p \v 18 Kaaɗe ɓitmang, ɓǝ mee ɓǝlep ɗeɗes yool nnaar shiitoon ɗe mo kǝ tap Pita nɗǝǝn lushoot nǝ, mbǝɗe baa mo man mbii ɗe nǝ cìn Pita kas. \v 19 Herot kǝ le kǝ mmo dǝm yappee ɗe Pita dǝm ɗi, ɓǝ baa mo dǝm kat wur kas. Herot tal pǝ shiitoon nǝ mo rǝrret, ɓǝ wur le kǝ mmo twe mo ɗi. Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ Herot yool yit yil nJudiya, kǝ nwur dǝm ɗi nyil nSizariya, ɓǝ wur dǝm cìn mee rep teer mo ɗe mpee mǝnǝ. \s1 Muut Kǝ Herot \p \v 20 Herot langtuup kǝ nen Taya mo, kǝ nen Saidon mo hakyeng. Aasǝ ɓǝ mo ɓalkaa fur mo ashak, mbǝkǝ mmo dǝm naa wur ɗi. Mo shee yap ar ɗe mon ndǝm naa Herot a pǝ Blastus ɗi, ɗewur a ngwe ɗeɗes nkaa lu mishkoom nǝ. Yaksǝ mo dǝm pǝ Herot ɗi, ɓǝ mo ɗang pǝ wur, kǝ mmo kat tongriyang ɗi pǝ mishkoom, mbǝɗe yil mo nii kat mbiise a nɗǝǝn yil mishkoom nǝ. \p \v 21 Kaaɗe puus ɗe mo kǝ le nǝ wul, ɓǝ Herot tap jwal lee fin ɗe mǝ mishkoom, wur tap tong nkaa mbii tong mǝ ɗeɗes fin, ɓǝ wur leshap nnen nǝ mo. \v 22 Nen nǝ mo le or, ɗang mo sat nǝnee, <<Ɗesǝ nǝ a ɗoo mǝ mee naan baa a mǝ gurum kas.>> \v 23 Nnen mman, ɓǝ mee ngulep mǝ Daa Naan cut Herot, mbǝɗe baa wur shin ɗeɗes nNaan kas. Ɓǝ yaksǝ nyet mo se Herot ɓǝ wur muut. \p \v 24 Gurum mo ɗes mo kǝlǝng pwoo mǝ Naan, ɓǝ mo shinzeen, ɓǝ pwoo mǝ Naan nǝ dǝm shipee-shipee zak. \v 25 Kaaɗe Barnabas kǝ Sool mo kyes ɗak fur, ɓǝ mo baaji nJerusalem ashak kǝ Joon ɗe mo kǝ pet wur a Maak. \c 13 \s1 Mo Lep Barnabas Kǝ Sool \p \v 1 Nɗǝǝn kuur kǝ nenseet nɗang Jesu ɗe mon Antiyok, ɓǝ pak nensatpwoo mǝ Naan mo, kǝ nenkam-kám mo ɗi. Barnabas, kǝ Simiyon ɗe mo kǝ pet wur a ɗetǝp, kǝ Lusiyus ngu Sairin, kǝ Manayen ɗewur wurang ashak kǝ mishkoom Herot, kǝ Sool. \v 2 Kaaɗe mon nkaa seyil nDaa ɗang mon nkaa yaa pwoo kǝ neen zak, ɓǝ Riin Ɗeɓang sat nǝnee, <> \v 3 Ɓǝ mo yaa pwoo kǝ neen, ɗang mo ɗangnaan zak, ɓǝ mo lesar nkaa mo, ɓǝ mo ɓwet Barnabas kǝ Sool mo shinseet. \s1 Mo Satpwoo Mǝ Naan nSaiprus \p \v 4 Riin Ɗeɓang lep Barnabas kǝ Sool mo shindǝm nSelusiya, ɓǝ mo dǝm ɗel tii mpeemǝnǝ, kǝ mo dǝm ɗe nSaiprus. \v 5 Kaaɗe mo wul nSalamis, ɓǝ mo satpwoo mǝ Naan ngurum mo nɗǝǝn lu mǝ Naan mǝ nnen Yahudi mo. Joon ɗe sǝm wur a Maak sǝ, wur ɗe ashak kǝ mo mbǝ ɓam. \v 6 Aɓwoon ɗe mo kǝ mwaan nɗǝǝn yil ɗe Am kuur neer nǝ cǝǝrkaat jir ɓǝ, mo dǝm wul mPafos, ɓǝ mo kat mee ngu Yahudi ɗe mo kǝ petsǝm wur a Barjesu wur a ngucìn yen ɗebish, kǝzak wur leshin a koo ngusatpwoo mǝ Naan sǝ, ɗang baa wur a ngusatpwoo Naan kas. \v 7 Wur ɗi ashak kǝ nguɗak mǝ ngwe ɗeɗes nǝ, gofna Sarjiyus Polo, wur a mee ngumanshii mbii zam. Gofna nǝ wur pet Barnabas kǝ Sool, mbǝɗe wur reɓet kǝlǝng pwoo mǝ Naan pǝ mo ɗi. \v 8 Ɗangɓe Elimas nguyen ɗebish sǝ, (A sǝm wur nǝ mmǝnǝ shi liispwoo mǝ Heleni) wur cíi mmo, mbǝɗe wur rǝɓet kǝ taji gofna nǝ wur shinzeen mpwoo mǝ Naan kas. \v 9 Ɗangɓe Sool ɗe moo pet wur a Pool, wur gam kǝ Riin mǝ Naan, ɓǝ wur ban yit fǝn nzǝng nkaa ngucìn yen ɗebish nǝ, \v 10 ɓǝ wur sat nǝnee, <> Abet-abet, ɓǝ vuun, kǝ peenkwoo mo jì paa Elimas, ɓǝ wur ɗoom yappee, mbǝ yap ngwe ɗe mbǝ yaakam nwur. \v 12 Kaaɗe gofna nǝ wur naa mbii aapwoo mǝnǝ, ɓǝ wur shinzeen, mbǝɗe nǝ fes aapwoo nwur nkaa kám ɗewur kǝlǝng nkaa Daa Naan. \s1 Pool Kǝ Shaarmwaan Fin Mo nYil Antiyok \p \v 13 Pool kǝ nnen ɗe mo ashak kǝ wur, mo yool mPafos, ɓǝ mo ɗel nɗǝǝn tii, kǝ mo dǝm ɗi mPaga ɗe nǝ nyil mPamfiliya, ɓǝ Joon Maak yit mo mpeemǝnǝ, kǝ nwur baa dǝm ɗi nJerusalem. \v 14 Mo yool mPaga, ɓǝ mo ɗel dǝm Antiyok ɗe nǝ mPisidiya. Parpuus Nookɗi, ɓǝ mo ɗel nɗǝǝn lu mǝ Naan, ɓǝ mo tong ɗi. \v 15 Aɓwoon ɗe mee gurum kǝ tang nɗǝǝn ɓǝǝt-haal mǝ Wàar mǝ Mosis mo, kǝ nɗǝǝn ɓǝǝt-haal mǝ nensatpwoo mǝ Naan mo, ɓǝ nen ɗǝnan-nan nkaa lu mǝ Naan nǝ, mo lep sat mmo nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, katɗang wun kǝ mee pwoo ɗe wun mbǝ sat ngurum nǝ mo, ɓǝ wu sat.>> \v 16 Pool yool ɗar atǝng, ɓǝ wur ɗiyeep sar wur, mbǝkǝ ngurum nǝ mo ɗok ɗe tǝtǝk, ɓǝ wur sat nǝnee, < \v 23 A nɗǝǝn ɗang mǝ gwar ɗe ɗesǝ, ɓǝ Naan jì kǝ Jesu Nguɓam mbǝ nnen Isreil mo, kaaɗe gyet Naan kǝ ten tuweer mmo sǝ. \v 24 Akuɗang Jesu jì, ɓǝ Joon kǝ ten satpwoo Naan nnen Isreil mo jir nǝnee, \v 25 Kaaɗe Joon kus kǝ kyes ɗak fin, ɓǝ wur tal pǝ gurum nǝ mo nǝnee, \p \v 26 <<Ɗyemnaa mo! Jep mǝ ɗang Abraham mo, kǝ nen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, ɗe mo kǝ kǝǝr Naan nɗǝǝn wun. A mbǝ wun jir, ɓǝ Naan kǝ lep pwoo ɓam ɗesǝ nǝ jì. \v 27 Nen ɗe mo kǝ tong nɗǝǝn Jerusalem kǝ nennan fur mo, baa mo man nǝ, Jesu a Nguɓam kas, kǝzak baa mo manshii mǝ pwoo nensatpwoo mǝ Naan mo, ɗe mo kǝ tang koo a parpuus Nookɗi ɗeɗangyii kas zak. Gyet mo gampwoo ɗe gyet nensatpwoo mǝ Naan mo kǝ ten sat kaaɗe gyet mo tokɗyeel muut nJesu sǝ. \v 28 Koo ɗe baa gyet mo kat wur cìn mee shikbish ɗe nǝ mak muut nwur kas, ɓǝ mo ɗang pǝ Pailet kǝ mmo tu wur ɗi. \v 29 Kaaɗe mbii ɗe mo kǝ ten nran nkaa wur mo gam jir, ɓǝ mo sham kǝ kúm wur nkaa shiyeepyoom nǝ, ɓǝ mo dǝm le kúm wur nɗǝǝn gwoot kǝcir. \v 30 Ɗangɓe Naan yool kǝ wur a peemúut. \v 31 Mbǝ meeteer mo ɗes, ɓǝ wur woo shin fin nnen ɗe gyet mo kǝ mwaan ashak kǝ wur, yool nGalili jì nJerusalem. Yaksǝ ɓǝ mo ɗee a langtǝng wur pǝ gurum mo ɗi. \v 32 Mmun, muu satpwoo ɗeret nwun, a pwoo ɗe gyet Naan kǝ ten cweer mpuun fun mo. \v 33 Naan kǝgam pǝ mun jep mo mo nɗesǝ, kaaɗe wur yool kǝ Jesu a peemúut. Ɗesǝ nǝ nciit kǝ mbii ɗe mo kǝ ten ran nɗǝǝn Zabura ɗevǝl sǝ nǝnee, \m \v 34 A pwoo ɗe Naan sat nkaa yool wur a peemúut nɗesǝ nǝnee, \m Kǝzak Naan sat zak nǝnee, \m \v 35 Kǝzak, wur sat nɗǝǝn mee Zabura nǝnee, \p \v 36 < >> \p \v 42 Kaaɗe Pool kǝ Barabbas mo a ar put nɗǝǝn lu mǝ Naan nǝ, ɓǝ gurum nǝ mo ɗang pǝ mo, mbǝkǝ mmo cin leshap ɗi nkaa mbii ɗe mo kǝ sat mo, parpuus Nookɗi ɗe mbǝ jì zak. \v 43 Ɓǝ aɓwoon ɗe gurum mo rangkáa a peekuur nǝ, ɓǝ nnen Yahudi mo ɗes, kǝ nnen ɗe mo kǝ ciir ɗee a nnen Yahudi mo. Nen ɗe moo lepyit nkaa Naan, mo seet nɗang Pool kǝ Barnabas. Yaksǝ Pool kǝ Barnabas mo leshap mmo, shínɓal mmo mputuup, mbǝkǝ mmo mwaan ɗi nɗǝǝn ɗeret mǝ Naan. \p \v 44 Kaaɗe parpuus Nookɗi nǝ jì wul, ɓǝ nen pee nkaam nǝ mo ɗes hakyeng mo baaji kuur, mbǝ kǝlǝng pwoo mǝ Naan nǝ, ɗee rep pak mo nɗǝǝn pee nkaam nǝ a lee ɗak. \p \v 45 Ɗangɓe kaaɗe nnen Yahudi mo naa gurum mo kuur ɗes, ɓǝ pǝtuup mo mo gam kǝ zuur zam, nǝ le mmo sat nǝ, mbii ɗe Pool sat nǝ mo a ɗung, ɗang mo leshap ɗebuu nkaa wur zak. \v 46 Yaksǝ Pool kǝ Barnabas mo waa sǝǝt leshap nǝ ɓalɓal agaak baa kǝ mee kǝǝrmuut kas. Mo sat nǝnee, < >> \p \v 48 Kaaɗe nen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ mo kǝlǝng retnyit zam, kǝzak mo lepwoo mǝ Naan a ɗeɗes. Nen ɗe mo kǝ ten bǝlǝp mo le, mbǝkǝ mmo kat seen ɗe dǝm nghaa-nghaa ɗi. \p \v 49 Pwoo kǝ Daa Naan nǝ dǝm shipee-shipee nɗǝǝn yil mǝnǝ jir. \v 50 Ɗangɓe nnen Yahudi mo kar pak shurep ɗe mo kǝǝr Naan, shurep ɗǝnan-nan mo, kǝ nen ɗenan-nan mǝ pee nkaam nǝ mo, kǝ mmo shinjeel ɗe nkaa Pool kǝ Barnabas. Ɗangɓe mo ceen Pool kǝ Barnabas put aku nɗǝǝn yil mo. \v 51 Ɓǝ Pool kǝ Barnabas mo ɓwap ǝrong ɗe nǝn nkaa shii mo mo, mbǝkǝ nǝ ɗee ɗi a langtǝng nkaa nen pee nkaam nǝ mo, ɓǝ mo dǝm Ikoniyum. \v 52 Nenseet nɗang Jesu mo gam kǝ retnyit zam, ɗang mo gam kǝ Riin mǝ Naan zak. \c 14 \s1 Pool kǝ Barnabas nDǝǝn Yil Ikoniyum \p \v 1 nƊǝǝn Ikoniyum, ɓǝ Pool kǝ Barnabas mo ɗel nɗǝǝn lu mǝ Naan mǝ nnen Yahudi mo. Ɓǝ mo sat pwoo mǝ Naan, ɗe gurum mo ɗes nɗǝǝn nnen Yahudi mo, kǝ nen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, mo shinzeen. \v 2 Ɗangɓe nnen Yahudi ɗe mo cii shinzeen mpwoo nǝ, mo kar, kǝzak mo lepshii nnen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, mbǝkǝ mmo yool ɗi kǝ pwoo ɗebuu nkaa nenseet nɗang Jesu mo. \v 3 Pool kǝ Barnabas mo tong mpee nkaam mǝnǝ, mbǝ teer mo ɗes hakyeng, kǝ mmo leshap ngurum mo nkaa Daa ɓalɓal agaak, baa ashak kǝ mee kǝǝrmuut kas. Mo ɗee a langtǝng mǝ pwoo wur ɗeret nǝ, mbǝɗe Daa kǝ le kǝn Pool kǝ Barnabas mo cìn mbii lukshik mo, kǝ mbii aapwoo mo. \v 4 Nen pee nkaam nǝ mo ɓàksut vǝl, pak mo dǝm nɗang pwoo mǝ nnen Yahudi mo, ɗang pak mo dǝm nɗang pwoo mǝ jeplep nǝ mo. \p \v 5 Nen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, kǝ nnen Yahudi mo, mo ɓalpwoo mo mo ashak kǝ nen ɗenan-nan mǝ pee nkaam nǝ mo, mbǝkǝ mmo shinjeel ɗi njeplep nǝ mo, kǝ mmo car mo ɗi shi ghǝk zak. \v 6 Yaksǝ kaaɗe jeplep nǝ mo kǝlǝng mǝnǝ, ɓǝ mo pwat shwe dǝm mpee nkaam nListira kǝ Debi, ɗe mo ngaar yil nLukoniya, kǝ pak jepyil ɗe mo neer pee nkaam mǝnǝ mo. \v 7 Mo leshap ɗeret ngurum mo mpeemǝnǝ mo zak. \s1 Mo Car Pool nDǝǝn Yil nListira \p \v 8 Nɗǝǝn Listira nǝ, ɓǝ mee gwar wur ɗi, ɗe shii wur mo kut, mbǝɗe pǝgyet mo làa wur a kurumkut ɓe baa wur kǝ cam mwaan shi shii fin kas. \v 9 Wur lekom mbǝkǝ nwur kǝlǝng Pool ɗe nkaa leshap. Pool ban yit nzǝng nkaa gwar nǝ, ɓǝ kaaɗe wur naa gwar nǝ kǝ shinzeen ɗe nǝ mak kǝn mo bar gwar nǝ, \v 10 yaksǝ Pool sat shi ɗoo ɗeɗes nǝnee, <> Ɓǝ gwar nǝ wur sham yool metpee, ɗang wur mwaan zak. \p \v 11 Kaaɗe kuur mǝ gurum nǝ mo naa mbii ɗe Pool cìn ɓǝ mo ɗiyeep ɗoo fur mo shi liispwoo mǝ nnen Lukoniya mo, mo sat nǝnee, <> \v 12 Mo pet Barnabas a Ziiyos, ɗang mo pet Pool a Hamis, mbǝɗe a Pool wur a ngusatpwoo nǝ. \v 13 Yaksǝ mishkoom kùm ɗe mǝ Ziiyos, ɗe lu kùm wur nǝ kus kǝ pee nkaam nǝ, wur jì kǝ kus nǝng mo, kǝ pelɗem mo, ngaar pǝbong nǝ, mbǝɗe wur kǝ kuur gurum nǝ mo, mo kǝ reɓet wus mbiizuum njeplep nǝ mo. \v 14 Ɗangɓe, kaaɗe, Barnabas kǝ Pool mo kǝlǝng mǝnǝ, ɓǝ mo yilang nlǝr fur mo. Mo shwe dǝm ɗel nɗǝǝn kuur gurum nǝ mo, ɓǝ mo le or, ɓǝ mo sat nǝnee, \v 15 <> \v 18 Jeplep nǝ mo leshap ɗesǝ mmo, jir kǝsǝ, ɓǝ a prurut, ɗang mo cíi nkuur kǝ gurum nǝ mo, mbǝkǝ taji gurum nǝ mo wus mbiizuum mbǝ seyil mmo kas. \p \v 19 Ɗangɓe pak nnen Yahudi mo pwat Antiyok, ɗe nǝ mPisidiya, kǝ Ikoniyum, mo jì mangɗyeen ngurum nǝ mo, ɗe mo kar kuur gurum nǝ mo, mbǝkǝ mmo yool ɗi kǝ lek nkaa jeplep nǝ mo. Yaksǝ mo car Pool shi ghǝk, ɓǝ mo fee wur put kǝ nǝ aɓwoon pee nkaam nǝ. Mo pan nǝ, Pool kǝ muut. \v 20 Ɗang kaaɗe nenseet nɗang Jesu mo jì neer Pool, ɓǝ wur yool, wur ɗel nɗǝǝn pee nkaam nǝ. Daar nǝ, ɓǝ wur kǝ Barnabas mo pwat dǝm nDebi. \p \v 21 Pool kǝ Barnabas, mo dǝm leshap ɗeret nǝ nnen pee nkaam nDaabi mo, ɓǝ gurum mo ɗes mo shinzeen nDaa Jesu. Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ mo baaji nListira, kǝ Ikoniyum, kǝ Antiyok zak. \v 22 Mo shínɓal mputuup nenseet nɗang Jesu mo. Mo leshap mmo, mbǝkǝ mmo ɗar ɗe ɓalɓal nɗǝǝn shinzeen mo, kǝ mo kám mo zak nǝnee, <> \v 23 Pool kǝ Barnabas mo bǝlǝp nen ɗenan-nan mo, mbǝ koo a kuur mǝ nenseet ndang Naan ɗǝɗang mo ii, ashak kǝ ɗang, kǝ yaa pwoo kǝ neen zak, ɓǝ mo le nnen ɗe mo bǝlǝp nǝ mo nsar mǝ Daa, ɗe mo shinzeen nwur. \p \v 24 Aɓwoon ɗe mo kǝ taaɗel ngaar mPisidiya, ɓǝ mo jì wul mPamfiliya. \v 25 Kaaɗe mo kǝ satpwoo nǝ nɗǝǝn Paga, ɓǝ mo yool sham dǝm Ataliya. \v 26 Mo yool mpee mǝnǝ, ɓǝ mo ɗel tii, kǝn mmo baaji ɗin Antiyok, pee nkaam ɗe dǝ mo shee ɗangnaan ɗi nkaa mo, mbǝkǝ nɗeret mǝ Naan nǝ kyeer mo ɗi nɗǝǝn ɗak, ɗe yaksǝ ɓǝ mo kǝ cìn kyes. \p \v 27 Kaaɗe mo baaji wul, ɓǝ mo pet kuur nenseet nɗang Jesu nǝ mo ashak jir, ɓǝ mo leshap ngurum nǝ mo nkaa mbii ɗe Naan le kǝ mmo cìn, kǝ kaaɗe wur wang ar mǝ shinzeen nnen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas zak. \v 28 Mo tong nɗǝǝn pee nkaam mǝnǝ ɗes, ashak kǝ nenseet nɗang Jesu mo. \c 15 \s1 Kuur Kǝ Nennan Mǝ Nen Jesu Mo nJerusalem \p \v 1 Pak gurum mo tong nJudiya mo jì nAntiyok, ɓǝ mo jì kám nenseet nɗang Jesu nǝ mo nǝnee, <> \v 2 Pool kǝ Barnabas mo cìn ɓeetshik ɗes kǝ mo, nkaa kám mǝnǝ. Aasǝ ɓǝ, mo bǝlǝp Pool kǝ Barnabas kǝ pak gurum mo nɗǝǝn nen shinzeen nǝ mo, kǝ mmo dǝm nJerusalem pǝ jeplep mo ɗi, kǝ nennan mǝ Eklesiya mo, mbǝkǝ mmo dǝm ɓeetpwoo ɗesǝ nǝ ɗi. \v 3 Eklesiya mo ɓwet mo, ɓǝ mo taa mer nyil mFonisha kǝ Samariya. Mo satpwoo tuwap mǝ nen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, kǝzak kaaɗe mo le pǝtuup mo mo pǝ Naan ɗi. Pwoo ɗesǝ nǝ jì kǝ retnyit nnenseet nɗang Jesu nǝ mo hakyeng. \v 4 Kaaɗe mo wul nJerusalem, ɓǝ nenseet nɗang Jesu mo kǝ jeplep mo, kǝ nen ɗenan-nan mo, mo kaat mo. Yaksǝ mo yakshii mǝ mbii ɗe Naan wur cìn ashak kǝ mo jir. \v 5 Yaksǝ pak nen shinzeen ɗe mo a mǝ ar mǝ nen Farisi mo, mo yool kǝ pwoo nǝnee, <> \p \v 6 Jeplep mo, kǝ nen ɗenan-nan mǝ Eklesiya nǝ, mo kuur ashak, mbǝkǝ mmo naashii mǝ pwoo ɗesǝ nǝ ɗi. \v 7 Aɓwoon ɗe mo kǝ ɓeetpwoo nǝ ɗes ndǝr-ndǝr hakyeng, ɓǝ Pita yool ɗar atǝng, ɓǝ wur sat mmo nǝnee, <<Ɗyemnaa mo! Wu man nǝ, Naan shee bǝlǝp an mɓut nwun, mbǝkǝ nghan sat pwoo ɗeret nǝ ɗi nnen ɗe baa mo a nen Yahudi mo kas, kǝ mmo shinzeen ɗi. \v 8 Naan ɗewur man pǝtuup mǝ gurum mo jir, wur kám agaak nǝ, ɗyin ɗi lap mo, kaaɗe wur shin Riin Ɗeɓang mmo, nciit kǝ ɗe dǝ wur kǝ shin mmun sǝ zak. \v 9 Baa Naan ɓàkyit mmun kǝ mo kas. Wur vwang shikbish ɗe nɗǝǝn pǝtuup mo mo, a mbǝɗe mo shinzeen. \v 10 Mbǝ mǝnǝ yaksǝ, ɓǝ a mii le ɗang wun pǝ kam Naan ii? Wun nkaa le lée ɗe toon nkaa took mǝ nenseet nɗang Jesu mo, ɗe koo a puun fun mo, kǝ mun, ɓǝ baa mu mak mang lée nǝ mo kas. \v 11 Hai! Mu shinzeen nǝ, a mbǝ ɗeret mǝ Daa fun Jesu, ɗang mu kat ɓam, kaaɗe mo kat ɓam nǝ sǝ zak.>> \p \v 12 Kuur mǝ gurum nǝ mo ɗok tǝtǝk, kǝ mmo lekom mbǝ kǝlǝng pwoo mǝ Barnabas, kǝ Pool, kaaɗe mo nkaa leshap mmo nkaa mbii lukshik mo, kǝ mbii aapwoo mo, ɗe Naan le kǝ mPool kǝ Barnabas mo cìn, nɗǝǝn nen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas. \p \v 13 Aɓwoon ɗe mo kyes leshap nǝ, ɓǝ Jemis sat nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, wu lekom kǝ nwun kǝlǝng an ɗi. \v 14 Pita kǝ leshap nwun nkaa wal ɗe Naan shee kám nǝ nnen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas. Wur shwat pak mo nɗǝǝn mo, mbǝkǝ mmo ɗee ɗi a nen fin mo. \v 15 Ɗesǝ nǝ a nciit kǝ pwoo mǝ nensatpwoo mǝ Naan mo, ɗe mo kǝ ten ran nɗǝǝn ɓǝǝt-haal mǝ Naan nǝnee, \v 16 \p \v 19 <> \s1 Mo Ran Lep nNen Ɗe Mo Shinzeen Ɗe Baa Mon A Nen Yahudi \p \v 22 Jeplep nǝ mo, kǝ nen ɗenan-nan mo, kǝ nen shinzeen nǝ mo jir, mo naa nǝ, nǝ ret kǝ mmo bǝlǝp pak gurum mo nnaar fur, mbǝkǝ mmo lep mo shindǝm Antiyok ashak kǝ Pool kǝ Barnabas. Ɓǝ mo bǝlǝp Judas ɗe moo pet wur a Barsabas, kǝ Silas zak, ɗe mo a ɗǝnan-nan mɓut nnen shinzeen nǝ mo. \v 23 Yaksǝ mo lep mo shindǝm ashak kǝ lep a rǝran ɗe nǝ sat nǝnee, <> \p \v 30 Mo lep nenlep nǝ mo shinseet, ɓǝ mo dǝm Antiyok, a mpee ɗe kuur mǝ nenseet nɗang Jesu mo ɗi ashak, ɓǝ mo shin lep ɗe a rǝran nǝ mmo. \v 31 Kaaɗe mo tang lep a rǝran nǝ ngurum nǝ mo, ɓǝ mo kǝlǝng retnyit zam, mbǝɗe pwoo nǝ fes gangkwak mmo zam. \v 32 Mbǝɗǝ Judas kǝ Silas, mo a nensatpwoo mǝ Naan mo zak, ɓǝ mo shínɓal ngurum nǝ mo mputuup zak. \v 33 Aɓwoon ɗe mo cìn rep teer mo nɗǝǝn Antiyok ɓǝ nenseet nɗang Jesu nǝ mo ɓwet mo ryang, mbǝkǝ mmo baa ɗi pǝ nen ɗe dǝ mo lep mo. \v 34 Ɗangɓǝ Silas naa nǝ nǝ ret kǝ nɗyin ɗi tong ɗi mpee mǝnǝ. \v 35 Ɓǝ Pool kǝ Barnabas mo tong nɗǝǝn Antiyok mbǝ rep teer mo. Mo nkaa kám, kǝzak mo nkaa satpwoo mǝ Daa, ashak kǝ pak gurum mo ɗes. \s1 Pool Mo Ɓakshak Kǝ Barnabas \p \v 36 Aɓwoon meeteer mo ruk, ɓǝ Pool sat mBarnabas nǝnee, <> \v 37 Barnabas reɓet kǝ mmo seet ashak kǝ Joon ɗe moo pet wur a Maak. \v 38 Ɗangɓǝ Pool naa baa nǝ ret kǝ nwur seet ashak kǝ mo a peeɗak nǝ kas. Mbǝɗǝ dǝ wur kǝ su yit mo ɗe nyil mPamfiliya kǝzak baa wur sekyeen ashak kǝ mo nɗǝǝn ɗak nǝ kas. \v 39 Ɓǝ ɓeetshik yool mmo nnaar, ɗe nǝ le mmo ɓàkshak. Barnabas mang Maak ashak kǝ wur, ɓǝ mo ɗel nɗǝǝn tii kǝ mmo dǝm ɗi nSaiprus. \v 40 Ɗangɓǝ Pool bǝlǝp Silas. Ɓǝ aɓwoon ɗe nenseet nɗang Jesu mo ɗangnaan (leshap kǝ Naan), ɓǝ mo le mo nsar ɗeret mǝ Daa Naan, ɓǝ mo pwat seet. \v 41 Pool ɗel dǝm nɗǝǝn yil nSiriya kǝ Silisiya, wur nkaa gangkwak nnenseet nɗang Jesu ɗe mo mpeemǝnǝ jir. \c 16 \s1 Timoti Seet Nɗang Pool Kǝ Silas \p \v 1 Pool jì wul nDebi kǝ Listira. Yaksǝ wur kat mee nguseet nɗang Jesu nɗǝǝn Listira nǝ, ɗe sǝm wur a Timoti. Wur a làa mee mat Yahudi ɗe war shinzeen nDaa Jesu, ɗang puun wur a ngu Heleni. \v 2 Nenseet nɗang Jesu ɗe mon nListira kǝ Ikoniyum, moo kwoop mǝse kǝ Timoti nǝ. \v 3 Pool reɓet kǝ nTimoti seet nɗang wur, a kǝsǝ ɓǝ Pool can Timoti, mbǝ nnen Yahudi ɗe mo nɗǝǝn peemǝnǝ mo. Mbǝɗǝ mo jir, mo man nǝ, puun Timoti a ngu Heleni. \v 4 Kaaɗe mo a ar mwaan, ɓǝ mo dǝm ɗel nɗǝǝn pee nkaam mo, kǝ mo leshap kǝ nenseet nɗang Jesu ɗe mon mpeemǝnǝ mo, nkaa Wàar ɗe jeplep mo, kǝ nennan mǝ Eklesiya ɗe nJerusalem mo kǝ sat, mbǝkǝ nnenseet nɗang Jesu mo tap ɗi kǝ Wàar nǝ mo. \v 5 Aasǝ ɓǝ, nenseet nɗang Jesu nǝ mo ɗar ɓalɓal nɗǝǝn shinzeen fur, ɗang mo ɓul shidaar shidaar zak \s1 Pool Suun Nkaa Mee Ngu Masidoniya \p \v 6 Pool kǝ nen ɗe mo ashak kǝ wur, mo ɗel dǝm nɗǝǝn yil nFirjiya kǝ yil nGalati zak, mbǝɗe baa Riin Ɗeɓang yit kǝ mmo satpwoo Naan nɗǝǝn yil Eshiya kas. \v 7 Kaaɗe mo wul a pee ɓàkyil mǝ nen Misiya mo, ɓǝ moo reɓet ɗel dǝm nyil mBisiniya, ɗang Riin Jesu tǝǝrsar mmo. \v 8 Aasǝ ɓǝ, mo ɗel dǝm nɗǝǝn yil mMisiya, mbǝkǝ mmo ɗel sham ɗi nyil nTrowas. \v 9 Mparmǝnǝ, ɓǝ Pool teer suun nǝ, ɗi naa mee ngu Masidoniya kǝ ɗar, ɗang wur nkaa ɗang pǝ ɗyin nǝnee, <> \v 10 Kaaɗe Pool suun suun ɗesǝ, ɓǝ abet-abet mu ɗak sun mbǝ dǝm Masidoniya nǝ, mbǝɗe mu man azeen-zeen nǝ, a Naan pet mun, mbǝkǝ mmun dǝm mu satpwoo fin ɗi mpee mǝnǝ. \s1 Lidiya Shinzeen \p \v 11 Mu yool nɗǝǝn tii nTrowas, ɓǝ mu ɗel mu seet wur-wur mbǝ dǝm nSamotras. Daar nǝ ɓǝ mu jì mu wul Niyapolis. \v 12 Mu yool a mpeemǝnǝ, ɓǝ mu mwan shi ji nFilipi, ɗe nǝ a pee nkaam ɗeɗes ngaar mMasidoniya. Nǝ a mee yil ɗe nǝn ndǝr nen Rom mo. Yaksǝ mu cìn meeteer mo ruk nɗǝǝn pee nkaam mǝnǝ. \p \v 13 Parpuus Nookɗi, ɓǝ mu put mpee nkaam nǝ, kǝn mmun dǝm ɗi mpwoo dung, a pee ɗe mu pan nǝ, mun nkat mee pee ɗangnaan ɗi. Mu tong ɗi mpwoo dung nǝ, mu leshap kǝ shurep ɗe mo jì kuur ɗi. \v 14 Mee mat war ɗi mɓut nnen ɗe mo kǝlǝng mun, sǝm war a Lidiya ɗe war a mat Tayatira, ɗe war kǝ seet kǝ leelep ɗe rǝrret mo, kǝzak war a mat ɗe war kǝ seyil nNaan zak. Daa Naan wang pǝtuup war, nǝ le nwar lappwoo ɗe Pool kǝ sat mo. \v 15 Aɓwoon ɗe mo cìn baptisma nwar kǝ nenlu war mo jir, ɓǝ war ɗang pǝ mun nǝnee, <> Nǝ le nwar ɗyiin shi mun, mbǝ dǝm ntul fer nǝ. \s1 Mo Shoot Pool Kǝ Silas Nyil nFilipi \p \v 16 Par sǝ kaaɗe mun mbǝ dǝm mbǝ ndang Naan ɓǝ mukaat kǝ mee reep ɗe war mat joon, ɗe nii le kǝn nwar naa mbii ɗe mo mbǝ jì a kyeen. War kǝ naa njì kǝ shool ɗes mpuun fer mo, mbǝɗe war kǝ naa mbii ɗe mo mbǝ cìn a kyeen ngurum mo. \v 17 War naa jì nɗang Pool kǝ mun, ɗang war le or nǝnee, <> \v 18 War naa ncìn a kǝsǝ, mbǝ meeteer mo ɗes, dǝm wul a ɗe nǝ láa mPool mɓut ɗes hakyeng, ɓǝ wur ciir sat nriin ɗebish nǝ nǝnee, <> Abet-abet ɓǝ riin ɗebish nǝ put nɗǝǝn war. \p \v 19 Ɗangɓǝ kaaɗe puun war mo naa ar kat shool mo nǝ duu, ɓǝ mo yaa Pool kǝ Silas, mo dul mo dǝm kǝ nǝ ntoom nen tokɗyeel mo mpeepring. \v 20 Kaaɗe mo jì kǝ mo ntoom nentokɗyeel nǝ mo, ɓǝ mo sat nǝnee, <> \v 22 Yaksǝ ɗuu gurum nǝ mo jir mo yool táa nkaa Pool kǝ Silas. Nen tokɗyeel nǝ mo le kǝ mmo yilang nlǝr mPool kǝ Silas. Ɓǝ mo le kǝ mmo nǝrem mo shi kam. \v 23 Kaaɗe mo nǝrem mo ɗes, ɓǝ mo dǝm shoot mo nɗǝǝn lushoot. Mo sat ngutap nen ɗe mo a shishoot nǝ, kǝn nwur tap mo ɗe rǝret. \v 24 Kaaɗe gwar nǝ kǝlǝng pwoo nǝ ɓal a kǝsǝ, ɓǝ wur dǝm shoot Pool kǝ Silas nɗǝǝn lushoot ɗe nǝ ndǝǝn-ndǝǝn, ɓǝ wur jwal shii mo mo mɓut nfut. \p \v 25 Nnaar par, ɓǝ Pool kǝ Silas mo nkaa ɗangnaan kǝ kook mǝ kwoop Naan. Nen ɗe mo a shishoot nǝ mo lekom kǝ moo kǝlǝng Pool kǝ Silas ɗe. \v 26 Ɓǝ nnen mman, yil nǝ sǝǝn ɗes hakyeng, yaksǝ kuk lushoot nǝ mo yoon. Abet ɓǝ pwoo lushoot nǝ mo wang, ɓǝ shoolbǝring ɗe mo ɓwoot nen ɗe mo a shishoot nǝ jir mo fwen. \v 27 Kaaɗe ngutap nen ɗe mo, a shishoot nǝ mo mii nsaam, ɓǝ wur naa pwoo lushoot nǝ mo a wuwang jir, ɓǝ wur shang kwai fin, mbǝkǝ nwur tu shik ɗe, mbǝɗe wur pan nǝ nnen ɗe mo a shishoot nǝ jir mo, mo kǝ pwat shwe seet jee. \v 28 Ɗangɓǝ Pool ɗiyeep ɗoo ɓalɓal nǝnee, <> \p \v 29 Yaksǝ ngutap nen ɗe mo a shishoot nǝ wur pet mo jì kǝ wus, ɓǝ wur yool kǝkǝlak, ɗel taa ntoom Pool kǝ Silas, wur nkaa ɗaar mbǝ kǝǝrmuut. \v 30 Ɓǝ wur put kǝ mo a tool, kǝn nwur sat mmo nǝnee, <> \p \v 31 Mo sat nwur nǝnee, <> \v 32 Mo satpwoo Naan nwur ashak kǝ nenlu fin mo jir. \v 33 Ɓǝ mparmǝnǝ, wur vwang láa mo mo. Yaksǝ abet-abet mo cìn baptisma nwur, ashak kǝ nenlu fin mo jir. \v 34 Wur jì kǝ mo ntul fin, kǝn nwur shin mbiise mmo. Pǝtuup wur nǝ gam kǝ retnyit ɗes hakyeng, mbǝɗe wur ashak kǝ nenlu fin mo jir, mo shinzeen nDaa Naan. \p \v 35 Ɓǝ kaaɗe ɓitmang, ɓǝ nenɗyeel nǝ mo lep jepkam mo, mbǝkǝ mmo sat ɗi ngutap nen ɗe mo a shishoot nǝ mo nǝnee, <> \p \v 36 Yaksǝ ngutap nen ɗe mo a shishoot nǝ sat mPool nǝnee, <> \p \v 37 Ɗang Pool sat njepkám nǝ mo nǝnee, <> \p \v 38 Aasǝ ɓǝ, jepkam nǝ mo baa, ɓǝ mo satpwoo ɗe Pool sat nnentokɗyeel nǝ mo. Kaaɗe nentokɗyeel nǝ mo kǝlǝng nǝ, Pool kǝ Silas mo a nnen Rom mo, ɓǝ kǝǝrmuut yaa mo. \v 39 Ɓǝ nentokɗyeel nǝ mo jì ɗang pǝ Pool kǝ Silas, mbǝkǝ mmo fwoo ɗi mmo. Yaksǝ mo tap put kǝ mo nɗǝǝn lushoot nǝ, ɗangɓǝ mo sat mPool kǝ Silas kǝ mmo yit pee nkaam nǝ. \v 40 Aɓwoon ɗe Pool kǝ Silas mo kǝ pwat nɗǝǝn lushoot nǝ, ɓǝ mo dǝm ntul Lidiya. A pee ɗe mo kat nenseet nɗang Jesu mo ɗe, ɓǝ mo leshap mǝ caa pǝtuup ngurum nǝ mo, ɗang mo yool yit pee nkaam mǝnǝ ɗi. \c 17 \s1 Nɗǝǝn Yil nTasoloni \p \v 1 Pool kǝ Silas mo yaa ar dǝm put Amfipolis kǝ Apoloniya, ɓǝ mo jì wul nTasoloni, a pee ɗe lu Naan mǝ nnen Yahudi mo ɗi. \v 2 Ɓǝ Pool ɗel nLu Naan, kaaɗe wur loot kǝ cìn nǝ sǝ. Mbǝ puus Nookɗi mo yitkun, ɓǝ Pool nkaa ɓeetpwoo kǝ gurum nǝ mo nɗǝǝn pwoo Naan. \v 3 Wur nkaa kámshii mǝ pwoo Naan nǝ mmo, ɗe mo naa nǝ ɗee agaak nǝ, nǝ a tǝng kǝn Kristi shwaajeel, ɗang wur nyool a peemúut zak. Wur sat zak nǝnee, <> \v 4 Pak nnen Yahudi nǝ mo shinzeen mpwoo ɗe Pool sat ɓǝ, nǝ le mmo seet nɗang Pool kǝ Silas. Aasǝ zak, ɓǝ nnen Heleni mo ɗes ɗe mo kǝ kǝǝr Naan, mo shinzeen ashak kǝ pak shurep ɗǝnan-nan mo. \p \v 5 Ɗangɓe nnen Yahudi mo gam kǝ zuur, mbǝɗe gurum mo ɗes mo dǝm nɗang kám mǝ Pool kǝ Silas, ɓǝ mo dǝm pǝrep pak nen ɗebish mo, kǝ jepkut ɗe mo kǝ tong mpwoo lutuk mo, mo kuur mo ashak. Yaksǝ mo yool kǝ or kǝ pwoo ɗebuu koo mo tǝttar sǝ nɗǝǝn pee nkaam nǝ. Ɓǝ mo shwe dǝm ntul Jesen, mo nkaa yap Pool kǝ Silas, mbǝkǝ mmo put ɗi kǝ mo pǝ ɗuu mǝ gurum nǝ mo. \v 6 Ɗang kaaɗe baa mo kat mo kas, ɓǝ mo fee Jesen, kǝ pak nenseet nɗang Jesu mo pwat, ɓǝ mo jì kǝ mo ntoom nen ɗǝnan-nan mǝ pee nkaam nǝ mo. Mo nkaa le or nǝnee, <> \v 8 Kaaɗe gurum nǝ mo kǝ nen ɗǝnan-nan mǝ pee nkaam nǝ mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ nǝ daampee mmo, ɓǝ tuup tu mo zam. \v 9 Yaksǝ nen ɗǝnan-nan mǝ pee nkaam nǝ mo le Jesen kǝ pak nenseet nɗang Jesu nǝ mo kwat shool ɓwet, akuɗang mo ɓwet mo. \s1 Pool Kǝ Silas Nɗǝǝn Yil mBeriya \p \v 10 Kaaɗe par cìn, ɓǝ nenseet nɗang Jesu mo sat mPool kǝ Silas, kǝn mmo dǝm nyil mBeriya. Kaaɗe mo dǝm wul mBeriya, ɓǝ mo ɗel nɗǝǝn lu Naan mǝ nnen Yahudi mo. \v 11 Nen Yahudi ɗe mon mBeriya, mo kǝ ɗyen met nnen Yahudi ɗe mon nTasoloni, mbǝɗe mo kǝlǝngkar nǝ shi pǝtuup mǝndong rǝret, ɗang mo nkaa bǝlǝp pwoo Naan, shidaar shidaar mbǝkǝ mmo naa ɗi nǝ, kyet pwoo ɗe Pool sat mo azeen aa? \v 12 Nen Yahudi mo ɗes mo shinzeen, kǝ pak nnen Heleni mo ɗes mo shinzeen, daas mo kǝ pak shurep ɗǝnan-nan mo zak. \p \v 13 Ɗangɓǝ kaaɗe nnen Yahudi ɗe mon nTasoloni, mo kǝlǝng nǝ, Pool nkaa sat pwoo Naan nɗǝǝn yil mBeriya. Yaksǝ mo dǝm kar ɗuu mǝ gurum ɗe mon nyil mBeriya nǝ, mbǝkǝ mmo yool kǝ lek nkaa Pool kǝ Silas zak. \v 14 Abet, ɓǝ nenseet nɗang Jesu mo lep Pool dǝm mpwoo Am kuur ɗang Silas kǝ Timoti mo pan yém ɗi nyil mBeriya nǝ. \v 15 Nen ɗe mo dǝm ɓwet Pool, mo seet ndangshak kǝ wur ɓǝ mo dǝm wul Atens. Ɓǝ mo baa nyil mBeriya ashak kǝ lep mǝ Pool pǝ Silas kǝ Timoti nǝ, mo dǝm kat ɗyin kǝkǝlak. \s1 Pool Nɗǝǝn Pee Nkaam Atens \p \v 16 Kaaɗe Pool nkaa ɗarnaa jì Timoti mpee nkaam Atens nǝ, ɓǝ nǝ daampee nwur zam, mbǝɗe wur naa pee nkaam nǝ gam kǝ kùm mo koo a pee ɗǝɗangyi. \v 17 Yaksǝ Pool bǝlǝp shii pwoo Naan nǝ ashak kǝ nnen Yahudi mo, kǝ nnen Heleni ɗe mo kǝ seyil nNaan, nɗǝǝn lu Naan mǝ nnen Yahudi nǝ mo, kǝ wur satpwoo Naan nɗes gurum ɗe mo kǝ jì nɗǝǝn lutuk zak. \v 18 Yaksǝ pak nnen Ipikuriyan mo, kǝ nnen Stoyik mo, des ɗesǝ mo a nenman mo. Mo kaat kǝ Pool, ɓǝ mo ɗoom ɓeetshik kǝ wur. Yaksǝ pak mo sat nǝnee, <> Ɗang pak mo sat nǝnee, <> Mo leshap ɗesǝ, a mbǝɗe Pool nkaa satpwoo ɗeret nkaa Jesu, kǝ yool a peemúut zak. \v 19 Mo yaa Pool, ɓǝ mo kàa kǝ wur a peekuur ɗe mo kǝ pet a Ariyopagus, ɓǝ mo sat nwur nǝnee, <> \v 21 (Nen pee nkaam Atens mo jir, kǝ mǝzep ɗe mo jì tong ɗi, mo kǝ fes reɓet kǝlǝng, kǝ leshap nkaa mbii ɗepwoo mo, ɓǝ mo le nǝ ɗee a koo ɗak sǝ.) \p \v 22 Pool yool ɗar a peekuur ɗe moo pet a Ariyopagus nǝ, ɓǝ wur sat mmo nǝnee, < Naan ɗe baa wu man wur kas, ɗe wuu seyil nwur sǝ, an pǝ kǝn leshap nwun a nkaa wur. \p \v 24 < \v 29 Kaaɗe mun a jep mǝ Naan mo sǝ, ɓǝ baa nǝ ret kǝ mmun pan nǝ, mǝse mǝ Naan nǝ a koo mbii ɗe gurum mo kǝ ɗak a shi zinariya, koo azurfa, koo ngǝk, koo mee mbii ɗe gurum mo am shi seen fur kas. \v 30 Gyet yam-yam ɓǝ baa Naan leɗyeen nkaa mwen mǝ gurum nǝ mo kas, ɗang yaksǝ, ɓǝ wur kǝ sat ngurum mo tuwap jir, koo a nɗǝǝn yil ɗǝɗang yi. \v 31 Mbǝɗǝ Naan lepuus ɗewur mbǝ tokɗyeel ngurum ɗe nɗǝǝn nyil nǝ jir, shi gwar ɗewur kǝ ten bǝlǝp. Naan wur kǝ woo langtǝng mǝnǝ ngurum mo agaak jir, mbǝɗe wur kǝ yool kǝ gwar mǝnǝ a peemúut.>> \p \v 32 Kaaɗe mo kǝlǝng Pool leshap nkaa yool a peemúut, ɓǝ pak mo shwar wur shi shwar mǝ ɓákpee, ɗang pak mo nǝnee. Muu reɓet kǝn nghan cin a leshap ɗi nkaa mbii ɗesǝ zak. \v 33 Aasǝ ɓǝ Pool yool yit peekuur nǝ ɗi. \v 34 Pak gurum nǝ mo seet nɗang wur, ɓǝ mo shinzeen. Mɓut nnen ɗe mo shinzeen nǝ, a Diyonisiyus ɗewur a memee mɓut nennan mǝ peekuur ɗe mo kǝ pet nǝ a Ariyopagus, kǝ mee mat ɗe moo petsǝm war a Damaris, kǝ pak gurum mo. \c 18 \s1 Pool Nɗǝǝn Yil nKoronti \p \v 1 Aɓwoon ɗesǝ, ɓǝ Pool yool yit Atens, ɓǝ wur dǝm nKoronti. \v 2 Ɓe wur kat mee ngu Yahudi, ɗe moo pet sǝm wur a Akila, ɗe mo làa wur a mPontus. Wur kǝ mat fin Priskila mo yool a Itali mo jì nKoronti nǝ. Mbǝɗe mishkoom Klodiyus sat nǝ, nen Yahudi mo jir, mo yool aku nRom. Pool dǝm pǝ mo ɗi. \v 3 Ɓe wur tong pǝ mo ɗi, mbǝɗe wur a nguɗak Tent koo mo sǝ, ɗang mo cìn ɗak fur ashak zak. \v 4 Koo a parpuus Nookɗi ɗeɗangyii, ɓǝ Pool kǝ naa mɓeetshik kǝ nnen Yahudi mo, kǝ nen Heleni mo mbǝkǝ mo shinzeen ɗi. \p \v 5 Kaaɗe Silas kǝ Timoti mo tong mMasidoniya jì wul, ɓǝ Pool fes lekáa fin kyap, mbǝ satpwoo ɗeret nǝ, ɗang wur ɗee a langtǝng nen Yahudi mo nǝ, Jesu a Kristi. \v 6 Ɗangɓǝ kaaɗe nen Yahudi mo ciipwoo nǝ, kǝzak mo leshap ɗebuu nwur, ɓǝ wur ciir kǝɓwoon mmo, ɓǝ wur sat mmo kǝ tuup nǝnee, <> \v 7 Wur yool yit lu Naan mǝ nen Yahudi nǝ mo, ɓǝ wur dǝm ɗel ntul mee gwar ɗe mo kǝ petsǝm wur a Titus Jastus. Wur a mee nguseyil nNaan, ɗe lu wur nǝ kus kǝ lu Naan nǝ. \v 8 Krispus ngwe ɗeɗes nlu Naan nǝ, shinzeen nDaa ashak kǝ nenlu wur mo jir. Kǝzak gurum mo ɗes nɗǝǝn nen Koronti mo, ɗe mo kǝlǝng pwoo Pool nǝ, ɓǝ mo shinzeen, yaksǝ mo cìn baptisma mmo zak. \p \v 9 Parmeeci sǝ mpar, ɓǝ Daa leshap kǝ Pool nɗǝǝn suun nǝnee, <> \v 11 Aasǝ ɓǝ, Pool tong nɗǝǝn pee nkaam nKoronti, mbǝ ɓit mǝndong kǝ koor, wur nkaa kámpwoo Naan ngurum mo. \p \v 12 Ɗangɓǝ nɗǝǝn ɓit ɗe moo le Galiyo a gofna mǝ yil Akaya, ɓǝ nnen Yahudi mo ɓalkaa ashak, ɓǝ mo yaa Pool dǝm kǝ wur pǝ nentokɗyeel mo ɗi. \v 13 Mo sat nǝnee, <> \p \v 14 Ɗangɓǝ kaaɗe Pool ɗoom leshap, ɓǝ Galiyo ɗewur a gofna, sat nnen Yahudi nǝ mo nǝnee, <> \v 16 Yaksǝ wur ceen mo shin pwat aku nɗǝǝn luɗyeel nǝ. \v 17 Mo jir mo yaa Sostenis, ngwe ɗeɗes nkaa lu Naan nǝ, ɓǝ mo nǝrem wur mpwoo luɗyeel nǝ, ɗang baa Galiyo lekáa ɗyikye kas. \s1 Pool Baa Dǝm Antiyok Ɗe Nǝn Nyil nSiriya \p \v 18 Pool waa cin tong ɗi nKoronti nǝ ɗes ashak kǝ nenseet nɗang Jesu nǝ mo. Ɓǝ wur yool yit mo, ɓǝ wur ɗel nɗǝǝn tii mbǝ dǝm nyil nSiriya, ashak kǝ Priskila kǝ mish war Akila. Akuɗang Pool yool seet, ɓǝ wur sak káa fin nSenkiriya, mbǝkǝ nwur gampwoo ɗewur kǝ ten cweer nǝn nNaan nkaa shin fin. \v 19 Mo jì wul nɗǝǝn yil Afisus ɓǝ Pool yit Priskila kǝ Akila mpee mǝnǝ. Yaksǝ wur dǝm ɗel nɗǝǝn lu Naan, kǝ wur yakshii mǝ pwoo mo ashak kǝ nnen Yahudi mo. \v 20 Kaaɗe mo ɗang pǝ wur kǝ nwur pan yém ɗe pǝ mo, ɓǝ wur cíi. \v 21 Ɗangɓe kaaɗe wur yool yit mo, ɓǝ wur cweerpwoo mmo nǝnee, <> Aasǝ ɓǝ, wur ɗel nɗǝǝn tii dǝm nAfisus. \v 22 Kaaɗe wur dǝm wul nSizariya, ɓǝ wur kàa nJerusalem, kǝ nwur tok ɗi kǝ nenseet nɗang Jesu nǝ mo. Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ wur dǝm Antiyok. \v 23 Aɓwoon ɗewur pan cìn rep teer mo ɗe, ɓǝ wur yool dǝm shipee-shipee, ngaar yil nGalati, kǝ Firijiya, wur nkaa gangkwak mputuup nenseet nɗang Jesu nǝ mo jir. \s1 Apolos Nɗǝǝn Yil Afisus Kǝ Koronti \p \v 24 Mee ngu Yahudi ɗe moo petsǝm wur a Apolos, ɗe mo làa wur a nAlekzandriya, ɓe wur ji Afisus. Wur a mee nguman, ɗang wur man ɓǝǝt-haal mǝ Naan ɗes hakyeng. \v 25 Mo kǝ kám ar ɗe nǝ a mǝ Daa nwur, ɗang wur ɗar ɓalɓal nɗǝǝn nǝ. Wur leshap, ɗang wur kám ngurum mo nkaa Daa Jesu ndǝre-ndǝre, ɗang jir kǝsǝ, ɓe wur man a baptisma mǝ Joon ɓejee ɗak. \v 26 Wur ɗoom kop pwoo Naan agaak, baa ashak kǝ mee kǝǝrmuut kas, nɗǝǝn lu Naan nǝ. Kaaɗe Priskila kǝ Akila mo kǝlǝng wur, ɓǝ mo pet wur dǝm kǝ nǝ ntul fur, kǝn mmo sǝǝt kám ar mǝ Naan ɗi nwur ndǝre-ndǝre. \v 27 Apolos yool mbǝ dǝm Akaya, ɓe nenseet nɗang Jesu ɗe mon Afisus mo ɓam wur, shi ran lep a rǝran shin nwur pán nenseet nɗang Jesu ɗe mon nyil Akaya, mbǝkǝ mmo kaat wur ɗi, katɗang wur dǝm wul. Kaaɗe wur dǝm wul, ɓǝ wur ɓam nnen ɗe mo kǝ shinzeen mbǝ ɗeret mǝ Daa zam. \v 28 Wur gan nnen Yahudi mo ntoom kǝ gurum mo, mbǝ ɓeetshik, kǝzak wur kám ngurum mo agaak, wur nkaa leshap mmo nkaa mbii ɗe mo nɗǝǝn pwoo Naan nǝnee, <> \c 19 \s1 Pool Nyil Afisus \p \v 1 Kaaɗe Apolos ɗi nɗǝǝn Koronti, ɓǝ Pool nkaa mwaan nɗǝǝn yil mo, ɓǝ wur jì wul Afisus. Yaksǝ wur jì kat pak nenseet nɗang Jesu mo ɗi mpee nkaam mǝnǝ. \v 2 Ɓǝ wur tal pǝ mo nǝnee, <> Mo lap nwur nǝnee, <> \v 3 Wur tal pǝ mo nǝnee, <<Ɓǝ dǝ mo cìn a baptisma ɗǝɗang nwun yii?>> Mo lap nǝnee, <> \v 4 Pool sat mmo nǝnee, <> \v 5 Kaaɗe mo kǝlǝng pwoo ɗesǝ, ɓǝ mo cìn baptisma mmo nɗǝǝn sǝm kǝ Daa Jesu. \v 6 Pool lesar fin nkaa mo, ɓǝ Riin Ɗeɓang sham nkaa mo, ɓǝ mo leshap shi liispwoo ɗecì mo, ɗang mo satpwoo Naan ngurum mo. \v 7 Nen ɗe mo lap baptisma nǝ, mo wul kaapaat baavǝl. \p \v 8 Pool wur ɗel nɗǝǝn lu Naan, mbǝ tar mo kun, ɓǝ wur leshap nǝ, baa ashak kǝ kǝǝrmuut kas, kǝzak wur cìn ɓeetshik kǝ mo, ɗang wur ɗaar mbǝkǝ nwur kám ɗe mmo agaak nkaa mulki mǝ Naan. \v 9 Ɗangɓǝ pak mo cǝǝr ɓal mputuup, kǝ mmo cii shinzeen, ɓǝ mo leshap ɗebuu nkaa pwoo mǝ Naan ntoom gurum mo jir. Aasǝ ɓǝ, Pool yit mo ɗe, ɓǝ wur pǝrep nen shinzeen nǝ mo shin jì ashak. Ɓǝ koo a puus ɗeɗangyii, ɓǝ wur yakshii kǝ pwoo mo nɗǝǝn lu kam-kam ɗe mǝ Tairanus. \v 10 Moo naa ncìn a kǝsǝ dǝm wul mbǝ ɓit vǝl. Aasǝ ɓǝ, nen ɗe mo kǝ tong nɗǝǝn yil Eshiya, nen Yahudi mo, kǝ nnen ɗe baa mo a nen Yahudi mo kas, mo jir mo kǝlǝng pwoo kǝ Naan. \s1 Jep Skiiva Mo \p \v 11 Naan le kǝ Pool cìn mbii lukshik mo ɗes, ɗe baa mo kǝ cam naa mo kas. \v 12 Nǝ le har mmo lap lee ɗewur kǝ pwes wun ɗishik, kǝ nlǝr ɗewur kǝ lep mo, kǝ mo dǝm tung nengok mo ɗishik, ɓǝ mo kat bar nɗǝǝn shwal mo mo shini-shini, kǝzak riin ɗebish mo pwat mɓut ngurum mo ɗes zak. \p \v 13 Ɗangɓǝ mee des mo ɗi mɓut nnen Yahudi mo, ɗe moo mwaan dǝm shiyil-shiyil, kǝn mmo kǝ ceen riin ɗebish mo ɗi. Mo ɗoom leshap nnen ɗe mo kǝ riin ɗebish mo nɗǝǝn sǝm mǝ Jesu, ɓǝ mo sat nǝnee, <> \v 14 Mee ɗyemnǝǝnshak mo ɗi pwoovǝl, ɗe mo a jep mee pris ɗeɗes mǝ nnen Yahudi mo, ɗi sǝm wur a Skiiva. A mo a nnen cìn mǝnǝ. \v 15 Riin ɗebish nǝ lap mmo nǝnee, <> \v 16 Ɓǝ gwar ɗewur kǝ riin ɗebish nǝ, wur yool met nkaa mo, ɓǝ wur met mmo mɓal jir mo. Wur nas mo, ɗang wur le láa mmo, ɓǝ wur yilang nlǝr mmo, ɓǝ mo yool shwe pwat nɗǝǝn lu nǝ ngúm, ɓǝ toom kǝ sham mmo. \v 17 Kaaɗe mbii ɗesǝ nǝ ɗee a ɗemǝman pǝ nnen Yahudi mo, kǝ nnen Heleni mo ɗe mo kǝ tong nɗǝǝn yil Afisus, ɓǝ kǝǝrmuut yaa mo jir, ɓǝ gurum mo le ɗeɗes nsǝm kǝ Daa Jesu. \v 18 Gurum mo ɗes mɓut nnen ɗe mo shinzeen, mo jì woo shikbish mo mo, kǝ ɗak mo ɗebish mo agaak zak. \v 19 Pak gurum mo ɗes mɓut nnen ɗe moo cìn yen ɗebish mǝ gwampee mo, mo kok ɓǝǝt-haal mǝ yen mo nǝ mo, kǝn mmo jì fwoo mo nwus ntoom gurum nǝ mo jir. Kaaɗe mo tang shool mǝ ɓǝǝt-haal ɗe mo fwo nwus nǝ mo, ɓǝ mo kat shool azurfa mo wul ngal laarpaat. \v 20 Aasǝ ɓǝ, pwoo mǝ Daa nǝ mwaan shipee-shipee jir, nǝ le nǝ ɓal hakyeng. \s1 Demetriyus Yool Kǝ Pwoo Ɗebish Nkaa Pool \p \v 21 Aɓwoon ɗe mbii ɗesǝ mo kǝ cìn, ɓǝ Pool naa nǝ ret nǝ, kǝ nɗyin dǝm nJerusalem, ɓǝ ɗyin mbǝ yaa ar nǝ dǝm put a mMasidoniya kǝ Akaya. Ɓǝ wur sat nǝnee, <> \v 22 Pool lep Timoti kǝ Erastus ɗe mo a nenɓam wur mo, kǝ mmo dǝm mMasidoniya akyeen wur, ɗang wur shikáa fin, wur mpan yém ɗi lee nɗǝǝn yil Eshiya nǝ. \p \v 23 Nciit kǝ mǝnǝ, ɓǝ gurum mo yool kǝ pwoo ɗebish ɗe nǝ daampee zam nkaa pwoo Naan nǝ. \v 24 Mee ngukǝlem, ɗewur kǝ ɗak mbii mo shi azurfa, ɗe moo pet sǝm wur a Demetriyus. Wur naa nkǝlem pak jep kùm mo, shi azurfa ɗe mo lapshak kǝ war kùm Atemis ɗeɗes nǝ, ɓǝ ɗak ɗesǝ nii jì kǝ shool nnenkǝlem nǝ mo zam. \v 25 Demetriyus pǝrep nenkǝlem nǝ mo jì ashak jir, kǝ nen ɗe ɗak mo nǝ mo, a koo mǝ nenkǝlem nǝ mo sǝ zak. Yaksǝ wur sat mmo nǝnee, <> \p \v 28 Kaaɗe mo kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ nǝ láa mmo mɓut zam, mo le or pwoo mǝndong, mo sat nǝnee, <> \v 29 Gurum ɗe mo nɗǝǝn pee nkaam nǝ, mo jir mo lap or nǝ zak. Gurum nǝ mo dǝm yaa Gayus kǝ Aristakus ɗe mo a nen Masidoniya mo, kǝ ɗe mo a shaar mwaan mǝ Pool, ɓǝ mo dǝm kǝ mo kǝkǝlak a peekuur. \v 30 Pool reɓet dǝm ɗar akyeen gurum nǝ mo, ɓǝ nenseet nɗang Jesu mo cíi nwur. \v 31 Pak nen ɗenan-nan ɗe nyil Eshiya mo, ɗe mo a shaar Pool. Mo lep shindǝm nwur nǝ, taji wur dǝm ɗi a peekuur nǝ kas. \v 32 Gurum nǝ mo le or a peekuur nǝ jir, mon nkaa sat mbii mo shini-shini, mbǝɗe ɗes mǝ gurum nǝ mo, baa mo man mbii ɗe nǝ le kǝ mo kuur ashak kas. \v 33 Nen Yahudi mo le kǝn Alekzanda dǝm ɗar akyeen mǝ gurum nǝ mo, ɓǝ wur ɗiyeep sar, mbǝkǝ ngurum nǝ mo ɗok ɗi tǝtǝk, mbǝɗe wur kǝ reɓet leshap ngurum nǝ mo nǝ, baa ɗyin kǝ nen fin mo, ɗuu cìn mee mbii ɗebish kas. Mbǝɗǝ kaaɗe gurum nǝ mo naa Alekzanda kǝ ɗar akyeen, ɓǝ mo pan nǝ, a wur kǝ mbii nǝ. \v 34 Kǝzak kaaɗe mo naa nǝ, wur a ngu Yahudi, ɓǝ mo sǝǝt le or pwoo mǝndong jir, mbǝ awa vǝl. Mo nkaa sat nǝnee, <> \p \v 35 Kaaɗe nguran mǝ pee nkaam nǝ wur le kǝ ngurum mo ɗok tǝtǝk, ɓǝ wur sat mmo nǝnee, <> \v 41 Aɓwoon ɗewur kǝ leshap mǝnǝ, ɓǝ wur sat ngurum nǝ mo dǝm ntul mo. \c 20 \s1 Pool Baa Dǝm mMasidoniya Kǝ Gris \p \v 1 Aɓwoon ɗe or nǝ kyes, ɓǝ Pool pǝrep nenseet nɗang Jesu mo, ɓǝ wur leshap kǝ mo, mbǝ shínɓal mmo mputuup, ɓǝ wur sat ɗang mukaat mmo, ɓǝ wur yool dǝm mMasidoniya. \v 2 Wur mwaan dǝm ngaar nyil mǝnǝ mo jir, wur nkaa caa pǝtuup ngurum nǝ mo, ɓǝ wur jì wul nyil nGris. \v 3 A mpee ɗewur cìn tar kun ɗi. Nen Yahudi mo ɓalpwoo mo ashak nkaa wur, ɓǝ kaaɗe wur mbǝ ɗel nɗǝǝn tii mbǝ dǝm nyil nSiriya, ɓǝ wur waa yaa ar nǝ a mMasidoniya. \v 4 Ɓǝ Sopata làa Pires ngu Beriya, dǝm nɗang Pool kǝ Aristakus kǝ Sekundus, ɗe mo a nnen Tasoloni mo, kǝ Gayus ngu Debi, kǝ Timoti, kǝ Tikikus, kǝ Trofimus ɗe mo a nen Eshiya mo. \v 5 Nen ɗesǝ mo shee dǝm wul nTrowas mmun akyeen, kǝn mmo ɗar naa jì fun a mpee nkaam mǝnǝ. \v 6 Mun mu ɗel nɗǝǝn tii nFilipi, aɓwoon retnyit mǝ se gǝǝl aas ɗe baa nǝ kǝ yist kas. Ɓǝ nɗǝǝn teer mo paat, ɓǝ mu dǝm mu wul pǝ mo ɗe nTrowas nǝ. Mun cìn teer pwoovǝl ɗi mpee mǝnǝ. \s1 Pool Yool Kǝ Yutikus A Peemúut nTrowas \p \v 7 Parpuus ɗenshee mɓut nteer ɗepwoovǝl, ɓǝ mu kuur ashak mbǝ se Tong Ashak. Pool kǝ ɗak shin, mbǝkǝ daar wur yool mwaan ɗi, ɓǝ wur leshap ngurum mo. Wur naa a nleshap nǝ ɗak, dǝm wul nnaar mpar. \v 8 Mo lewus naapee mo ɗi ɗes nɗǝǝn luɗeng ɗe muu kuur ɗe nǝ. \v 9 Mee zǝlang ɗe mo kǝ pet sǝm wur a Yutikus kǝ tong mpwoo fung mǝ luɗeng nǝ, ɓǝ kaaɗe Pool naa an satpwoo Naan nǝ ɗak, ɓǝ saam ɗoom yaa Yutikus, ɓǝ saam nǝ jì met nwur mɓal, ɓǝ wur yool mpwoo fung mǝ luɗeng ɗekun nǝ, sham taa nyil, kaaɗe mo sham mang wur, ɓǝ mo kat wur kǝ muut. \v 10 Yaksǝ Pool sham zan shik fin nkaa kúm mǝ zǝlang nǝ, ɓǝ wur kup kúm nǝ, ɓǝ wur sat ngurum nǝ mo nǝnee, <> \v 11 Ɓǝ Pool baakàa ɗi nluɗeng nǝ, wur tep gǝǝl aas se. Aɓwoon ɗewur kǝ leshap kǝ mo har ɓit mang, ɓǝ wur yool seet. \v 12 Mo dǝm kǝ ɗyem zǝlang nǝn ntul kǝ seen, ɓǝ mo kat retnyit ɗes hakyeng. \p \v 13 Pool sat mmun nǝ, ɗyin pǝ reɓet dǝm Asos a nshii, mbǝmǝnǝ ɓǝ mun mu dǝm mu ɗel nɗǝǝn tii dǝm mu wul Asos nwur akyeen, a pee ɗe mu mang wur ɗi. \v 14 Kaaɗe wur jì kat mun Asos, ɓǝ mu mang wur nɗǝǝn tii nǝ, kǝ mu dǝm mMitilini. \v 15 Mu yool mMitilini nǝ, ɓǝ ɗaar nǝ mu dǝm mu wul kus kǝ yil nKiyos. Daar nǝ zak, ɓǝ mu jì mu wul ngaar Samos, kǝ daar nǝ zak, ɓǝ mu jì mMiletus. \v 16 Pool leɗyeen mbǝ ɗel dǝm Afisus nɗǝǝn tii nǝ, mbǝkǝ taji wur waa taa ɗee nɗǝǝn yil Eshiya kas, mbǝɗe wur reɓet wurung, mbǝkǝ kat nǝ mak cìn, ɓǝ wur wul ɗi nJerusalem parpuus Pentikos. \s1 Pool Leshap Kǝ Eklesiya Ɗe Afisus \p \v 17 Kaaɗe Pool wul mMiletus, ɓǝ wur lep shindǝm nen ɗenan-nan mǝ Eklesiya ɗe Afisus mo, nǝ mo jì kat nɗyin ɗi. \v 18 Ɓǝ kaaɗe mo jì wul pǝ wur ɗi, ɓǝ wur leshap mmo nǝnee, < >> \p \v 36 Aɓwoon ɗe Pool sat pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur kurum nkaa furum ashak kǝ mo jir, kǝn nwur ɗangnaan ɗi \v 37 Kaaɗe mo ɗoom sat ɗang mukaat mPool, ɓǝ mon nkaa wal, ɗang mo kǝ jì lesar nwur ntook, kǝ mo kǝ tung wur shi mishpwoo zak. \v 38 Mbii ɗe nǝ sǝǝt wàt pǝtuup mmo met jir, nǝ aapwoo ɗe Pool sat mmo nǝ, baa mon nkutɗi mbǝ naa yit fin kas. Mo dǝm ɓwet wur mpwoo tii. \c 21 \s1 Pool Pǝ Kàa nJerusalem \p \v 1 Aɓwoon ɗe muu sat ɗang mukaat mmo, ɓǝ mu ɗel nɗǝǝn tii ɓǝ mu yaa ar wur-wur mu dǝm nyil nKos. Daar nǝ, ɓǝ mu dǝm mu wul nRodes. Mu yool mpeemǝnǝ, ɓǝ mu dǝm mPatara. \v 2 Kaaɗe mu kat mee tii ɗe nǝ mbǝ canɗel mFonisha, ɓǝ mu ɗel nɗǝǝn nǝ, ɓǝ mu yool. \v 3 Kaaɗe mu naa yil nSaiprus kǝ ɗee, ɓǝ mu yit nǝ nsarkul, mu ɗel mǝ dǝm akyeen nyil nSiriya. Mu dǝm mu sham mpee nkaam nTaya, mbǝɗe tii nǝn nsham kǝ lee mo a mpee mǝnǝ. \v 4 Kaaɗe mu katpee ɗe pak nenseet nɗang Jesu mo ɗe, ɓǝ mo sat mPool nǝ, taji wur dǝm nJerusalem kas. \v 5 Ɗangɓǝ kaaɗe puus seet fun nǝ jì wul, ɓǝ mu yool mǝ sekyeen kǝ mwaan fun. Ɓǝ nenseet nɗang Jesu nǝ mo ashak kǝ shurep fur mo, kǝ jep fur mo, mo dǝm nɗang mun mɓwoon pee nkaam nǝ, a pee ɗe mǝ kurum nkaa furum mbǝ ɗangnaan ɗi ashak kǝ mo mpwoo am kuur nǝ. \v 6 Aɓwoon ɗe mu sat ɗang mukaat nshak, ɓǝ mmun mu ɗel nɗǝǝn tii nǝ, ɓǝ mo baa ntul. \v 7 Yaksǝ mmun mu sekyeen kǝ mwaan fun. Mu yool nTaya, ɓǝ mu jì mǝ wul mPolemayas. Ɓǝ mu dǝm mu tok kǝ nenseet nɗang Jesu mo mpeemǝnǝ, ɓǝ mu tong ashak kǝ mo, mu teer mǝndong. \v 8 Daar nǝ, ɓǝ mu yool, mu dǝm mu wul nSizariya, ɓǝ mu tong ntul Filip ngusat pwoo Naan ɗewur a memee mɓut nnen ɗepwoovǝl sǝ mo, ɗe gyet mo bǝlǝp mo nJerusalem. \v 9 Filip kǝ jiraap mo feer, ɗe baa mo kǝ yool ɗyik kas. Jiraap ɗesǝ nǝ mo kǝ leshap nkaa mbii ɗe nǝ mbǝ jì. \v 10 Kaaɗe mu pan mu yém ɗe, mbǝ meeteer mo ruk, ɓǝ mee ngusatpwoo mǝ Naan ɗi sǝm wur a Agabus, wur kǝ tong nJudiya jì ɗi. \v 11 Kaaɗe wur jì pǝ mun ɗi, ɓǝ wur mang zaal ɗe Pool kǝ ɗyiin mɓwoon, ɓǝ wur ɓwoot sar kǝ shii fin mo ɗishik. Ɓǝ wur sat nǝnee, <> \p \v 12 Kaaɗe mu kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ mmun kǝ koor nǝ mo, mu ɗang pǝ Pool mbǝkǝ taji wur dǝm nJerusalem kas. \v 13 Ɗangɓǝ Pool lap nǝnee, <> \v 14 Kaaɗe baa mu mak daam wur kas, ɓǝ mu nook, ɗang mu sat nǝnee, <<Ɗee a mbii ɗe Daa Naan naa kǝ gha ɗak.>> \p \v 15 Aɓwoon rep meeteer mo, ɓǝ mu ɓwoot lee fun mo, kǝ mmun kàa ɗi nJerusalem. \v 16 Pak nen Jesu ɗe mon nSizariya mo jì nɗang mun, ɗe mo jì wul kǝ mun ntul Mason, a mpee ɗe mǝ tong ɗi. Wur a ngu Saiprus, ɗang wur a memee mɓut nenseet nɗang Jesu ɗenshee mo. \p \v 17 Kaaɗe mu jì mu wul nJerusalem, ɓǝ nenseet nɗang Jesu mo kaat mun shi retnyit. \v 18 Daar nǝ, ɓǝ Pool dǝm kǝ mun pǝ Jemis ɗi, a pee ɗe nennan mǝ Eklesiya mo ɗe ashak jir. \v 19 Aɓwoon ɗe Pool kǝ tok kǝ mo, ɓǝ wur yaa yakshii nǝ mmo ɓang-ɓang, mbii ɗe Naan le kǝn nwur cìn mo nɗǝǝn nen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas. \p \v 20 Aɓwoon ɗe mo kǝlǝng pwoo nkaa mbii mǝnǝ mo, ɓǝ mo kwoop Naan hakyeng. Ɓǝ mo sat mPool nǝnee, <<Ɗyemnǝǝn fun, a naa nnen Yahudi mo ɗes hakyeng mo kǝ ɗee a nen shinzeen mo, ɗang mo fes le pǝtuup fur mo nkaa Wàar mǝ Mosis. \v 21 Mo kǝ kǝlǝng pwoo nkaa gha nǝnee, \v 22 Ɓǝ, yaksǝ, ɓǝ gha arang yaksǝ yii? A lekom kǝn nghan kǝlǝng mbii ɗe mun nsat, ɗe nǝ ret kǝ nghan cìn. Mbǝɗǝ tǝng mon nkǝlǝng nǝ, aa jì. \v 23 A mbii ɗe muu reɓet kǝ nghan cìn nɗesǝ. Mun kǝ gurum mo feer, ɗe mo kǝ cweerpwoo nDaa Naan nkaa káa fur. \v 24 A dǝm ashak kǝ mo, kǝn nwun cìn mbii ɗe wun nlesuk ɗee ɗi a ɗeɓang nyit mǝ Naan. A gha nkwat shool mbǝ mbii ɗe mon ncìn jir. Ɓǝ mon mmak sak shweepkáa fur mo zak. A nɗǝǝn ar ɗesǝ, ɓǝ jir mo mman nǝ, baa mee zeen mɓut pwoo ɗe mo kǝ sat nkaa gha nǝ kas, mbǝɗe gha shikáa fwaa aa tap kǝ Wàar mǝ Mosis nǝ mo. \v 25 Mbǝ nnen ɗe mo shinzeen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas, ɓǝ mu ten mulep a rǝran mmo, nkaa pwoo ɗe gyet mu yool mu ɗar nkaa nǝ, nǝ, taji mo se mee mbiise ɗe mo kǝ ten shin nkùm kas, kǝ taji mo se toom kas, kǝzak taji mo se long ɗe mo miyoor took nnǝ kas, kǝ taji mo cin ngaa kas.>> \p \v 26 Daar nǝ, ɓǝ Pool seet ashak kǝ des ɗefeer nǝ mo, kǝ mmo cìn mbii ɗe mon nlesut ɗee ɗi a ɗeɓang nyit mǝ Naan. Yaksǝ wur ɗel nɗǝǝn Lu Naan Ɗeɗes nǝ, mbǝkǝ nwur sat ɗi ngurum mo, puus ɗe mon nlesut ɗee a ɗeɓang nǝn nkyes ɗi, parpuus ɗe koo a wii, ɓǝ wur nshin mbiizuum mbǝ shik. \s1 Mo Yaa Pool Nɗǝǝn Lu Naan Ɗeɗes \p \v 27 Kaaɗe teer ɗepwoovǝl nǝ mo kus kǝgam, ɓǝ pak nnen Yahudi ɗe mo kǝ tong Eshiya mo jì naa Pool nɗǝǝn Lu Naan ɗeɗes, ɓǝ mo kar, kǝzak mo lepshii nkuur mǝ gurum nǝ mo jir, ɓǝ mo yaa Pool. \v 28 Moo le or, ɓǝ mon nkaa sat nǝnee, <> \v 29 Mo leshap ɗesǝ, a mbǝɗe mo kǝ naa Trofimus ngu Afisus ashak kǝ wur nɗǝǝn pee nkaam, ɓǝ mo pan nǝ, ntong a Pool kǝ jì kǝ wur nɗǝǝn Lu Naan ɗeɗes nǝ. \p \v 30 Ɓǝ nen pee nkaam nǝ mo yool jir, gurum nǝ mo shwe jì kuur ashak abet, koo a nkoop pee ɗeɗangyii, mo yaa Pool, ɓǝ mo fee wur put mɓwoon Lu Naan ɗeɗes nǝ, ɓǝ mo shoot pwoolu nǝ mo abet-abet. \v 31 Kaaɗe mo nkaa tangpee tu Pool, ɓǝ ngwe ɗeɗes mǝ shiitoon mǝ nnen Rom mo, kǝlǝng nǝ, Jerusalem nǝ gam kǝ or ɗes zam. \v 32 Abet-abet ɓǝ wur pǝrep shiitoon mo, kǝ pak ɗǝnan-nan mǝ shiitoon nǝ mo, ɓǝ mo shwe dǝm pǝ nen ɗe mo yaa Pool ɗi. Kaaɗe mo naa ngwe ɗeɗes nǝ kǝ shiitoon mo, ɓǝ mo nook nǝrem Pool. \v 33 Yaksǝ ngwe ɗeɗes nǝ jì kus kǝ Pool, ɓǝ wur yaa Pool, wur le kǝ mmo ɓwoot Pool shi shoolbǝring mo vǝl. Wur tal nǝnee, <> \v 34 Yaksǝ kuur mǝ gurum nǝ mo le or. Pak mo nkaa sat mee mbii, ɗang pak mo nkaa sat mee mbii ɗecì mo zak. Kaaɗe baa ngwe ɗeɗes nǝ wur mak manshii mǝ mbii ɗe nǝ le kǝn ngurum nǝ mo kǝ ɗyeep ɗoo ɗes kas, ɓǝ wur le kǝ mmo dǝm kǝ wur mpeetong mǝ shiitoon mo. \v 35 Kaaɗe mo jì wul a pee kǝkàa mpwoo lu nǝ, ɓǝ shiitoon mo mang wur ɗiyeep aɗeng mbǝɗe kuur mǝ gurum nǝ mo ɗee a koo nentar mo sǝ. \v 36 Mo nkaa ɗiyeep ɗoo ɓǝ, mo nkaa sat nǝnee, <> \s1 Pool Leshap Gurum Mo \p \v 37 Kaaɗe mo nkaa ɗel kǝ Pool nɗǝǝn peetong mǝ shiitoon nǝ mo, ɓǝ wur sat ngwe ɗeɗes mǝ shiitoon nǝ mo nǝnee, <> Ngu taakyeen nǝ tal pǝ wur nǝnee, <> \v 39 Pool lap nwur nǝnee, <> \v 40 Ngu taakyeen nǝ wur shínpee nwur. Yaksǝ Pool ɗar nkaa pee kǝkàa nǝ, wur ɗiyeep sar nkuur mǝ gurum nǝ mo, mbǝkǝ mmo ɗok ɗe tǝtǝk. Kaaɗe mo ɗok tǝtǝk, ɓǝ wur leshap ngurum nǝ mo shi liispwoo Hiburu. Wur sat mmo nǝnee, \c 22 \p \v 1 <<Ɗyemnaa mo, kǝ puun fen mo, wu lekom kǝn nwun kǝlǝng an ɗi, kǝn nghan leshap ɗe nwun agaak, ɗe nenkám nǝ, baa wen kǝn cìn mee mbii ɗebish kas.>> \p \v 2 Kaaɗe mo kǝlǝng wur leshap mmo a shi liispwoo Hiburu, ɓǝ mo sǝǝt ɗok tǝtǝk. Yaksǝ Pool sat nǝnee, \v 3 <> \s1 Pool Leshap Nkaa Tuwap Fin \p \v 6 < \v 8 Ɓǝ ntal nǝnee, ɓe wu sat nghan nǝnee, \v 9 Nen ɗe mo ashak kǝ an, mo naa peeɓang nǝ, ɗang baa mo kǝlǝng ɗoo mǝ ngwe ɗewur leshap kǝ an nǝ kas. \v 10 Ɓǝ ntal nǝnee, Yaksǝ Daa sat nghan nǝnee, \v 11 Wen ncǝǝr nɗee a vum, mbǝ ɓal mǝ peeɓang nǝ. Ɓǝ nen ɗe mo ashak kǝ an, mo yaa sar nghan, ɓǝ mo dǝm kǝ an nDamaskus. \p \v 12 < Abet-abet ɓǝ nnaapee, ɗe nǝ le nghan nnaa wur. \v 14 Ɓǝ wur sat nghan zak nǝnee, >> \s1 Naan Pet Pool Mbǝ Satpwoo Fin Nnen Heleni Mo \p \v 17 < \v 19 Ɓǝ nlap nǝ, daa, mo shikáa mo, mo man nǝ, gyet an kǝn ɗel nkòo a lu Naan ɗeɗangyii, mbǝkǝ nghan twe nen ɗe mo shinzeen ngha, kǝ gyet an kǝn nǝrem mo zak. \v 20 Kǝzak, kaaɗe gyet mo tu Stivin ngusatpwoo fwaa, ɓǝ gyet an kǝn ɗar ɗi zak, ɗang gyet an aɓwoon mǝ mbii ɗe mo cìn nǝ jir, ɗe gyet a an nyaa leelep mǝ nen ɗe mo tu Stivin nǝ zak. \v 21 Ɓǝ Daa sat nghan nǝnee, >> \s1 Ngu Taakyeen Mǝ Shiitoon Mo Ɓam Pool \p \v 22 Kuur mǝ gurum nǝ mo lekom pǝ kǝlǝng Pool ɓǝ jì wul mpwoo ɗewur sat nǝ, ɗangɓǝ mo waa baa ɗyeep ɗoo ɗi zak, mo sat nǝnee, <> \v 23 Kaaɗe mo nkaa ɗyeep ɗoo nǝ, kǝ mo nkaa taat leelep fur mo shin kaa aɗeng, ɗang mo nkaa woo ǝrong kaa kǝ nǝ aɗeng zak. \v 24 Yaksǝ ngwe ɗeɗes mǝ shiitoon mo, le kǝn mmo ɗel kǝ Pool nɗǝǝn lu ɗe a peetong mǝ shiitoon nǝ mo. Wur le kǝ mo cam Pool shi mbwat, mbǝkǝ nwur mak manshii mǝ mbii ɗe nǝ le kǝ nkuur gurum nǝ mo kǝ ɗyeep ɗoo ɗi nkaa wur. \v 25 Ɗangɓǝ kaaɗe mo ɓwoot wur shi teng shim, mbǝkǝ mmo shin mbwat ɗi nwur, ɓǝ Pool sat mmee ɗeɗes mǝ shiitoon nǝ mo, ɗewur ɗar kus kǝ wur nǝnee, <> \v 26 Kaaɗe shiitoon ɗeɗes kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur dǝm sat ngwe ɗeɗes mǝ shiitoon nǝ mo nǝnee, <> \p \v 27 Ɓǝ ngwe ɗeɗes nǝ wur jì sat mPool nǝnee, <> Yaksǝ wur lap nǝnee, <> \p \v 28 Ɓǝ ngwe ɗeɗes nǝ sat nwur nǝnee, <> Pool sat nǝnee, <<Ɗang mo làa wen a ngu Rom.>> \v 29 Mbǝ mǝnǝ ɓǝ nen ɗe mo kǝ reɓet cìn tal pǝ wur ɗe, mo yool abet ɓǝ mo yit wur mbǝshin. Kaaɗe ngwe ɗeɗes nǝ man nǝ, Pool a ngu Rom, ɓǝ kǝǝrmuut yaa wur hakyeng, mbǝɗe wur kǝ ten ɓwoot wur. \s1 Pool Ntoom Nenɗyeel Mo \p \v 30 Ɗangɓǝ daar nǝ, ɓǝ ngwe ɗeɗes nǝ reɓet man zeen mǝ mbii ɗe nǝ le kǝ nnen Yahudi mo reɓet yaa wur nǝ. Yaksǝ wur fwen Pool, wur le kǝn mmo pǝrep pris ɗenan mo, kǝ nenɗyeel mo, mo kuur ashak jir, ɗang wur dǝm le Pool ɗar ntoom nenɗyeel nǝ mo. \c 23 \p \v 1 Pool ban yit nkaa nenɗyeel nǝ mo, ɓǝ wur sat mmo nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, an kǝn ncìn ɗak mǝ Naan a shi pan kǝ pǝtuup fen ɗe nǝ a nɗe ndǝre ntoom mǝ Naan jiwul nCicinsǝ.>> \v 2 Kaaɗe Ananiyas, pris ɗeɗes kǝlǝng pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur sat nnen ɗe moo ɗar kus kǝ Pool, kǝ mmo shweer wur mpwoo. \v 3 Ɓǝ Pool sat nwur nǝnee, <> \p \v 4 Nen ɗe moo ɗar ɗi a pee nǝ, mo sat mPool nǝnee, < >> \p \v 6 Kaaɗe Pool man nǝ, pak mo nɗǝǝn nenɗyeel nǝ mo a nnen Sadusi mo, kǝ pak mo a nnen Farisi mo, ɓǝ wur ɗiyeep ɗoo nɗǝǝn luɗyeel nǝ. Wur sat nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, an a ngu Farisi, ɗang a ngu Farisi làa an zak. A mbǝɗe wen shinzeen nǝ, gurum mon nyool a peemúut, a nǝ le ɗang mo mbǝ tokɗyeel nghan nɗesǝ.>> \p \v 7 Kaaɗe Pool sat pwoo mǝnǝ, ɓǝ ɓǝlep yool nnaar nnen Farisi mo, kǝ nnen Sadusi mo, ɓǝ kuur kǝ gurum nǝ mo ɓak sut vǝl. \v 8 Nen Sadusi moo sat nǝ baa gurum mon nyool a peemúut kas, kǝ baa mee nenlep mǝ Naan mo ɗi kas, kǝ baa mee mǝ riin mo ɗe kas zak, ɗang nnen Farisi mo shinzeen nǝ mbii ɗesǝ mo ɗe jir. \v 9 Ɓǝ or ɗeɗes yool ɗi nɗǝǝn luɗyeel nǝ. Pak nenkám Wàar mǝ Mosis ɗe mo a nnen Farisi mo, mo yool ɗar atǝng, mo yaa ɓeetshik ɗes hakyeng. Mo sat nǝnee, <> \p \v 10 Kaaɗe ɓeetshik nǝ naat zam, ɓǝ ngwe ɗeɗes kǝǝr nǝ, mon nyool tu Pool, ɓǝ wur lep shiitoon mo dǝm dul wur ɓalɓal shin put nɗǝǝn luɗyeel nǝ, kǝ mmo dǝm kǝ wur a mpeetong mǝ shiitoon nǝ mo. \p \v 11 Parmǝnǝ mpar, ɓǝ Daa jì woo shin mPool, ɓǝ wur sat nǝnee, <> \s1 Mo Ɓalpwoo Mbǝ Tu Pool \p \v 12 Daar mɓít, ɓǝ pak nnen Yahudi mo ɓalpwoo mo shi ɓal ashak, kǝ mmo ɓǝlemcuk shi toom nɗǝǝn sǝm mǝ Naan nǝ, baa ɗun nse mee mbii, koo shwaa mee am kas, tǝng ɗun tu Pool akuɗang. \v 13 Nen ɗe mo ɓalpwoo ashak mbǝ tu Pool nǝ, mo met nlaarfeer. \v 14 Yaksǝ mo jì pǝ pris ɗenan mo, kǝ nen ɗenan-nan mo, mo sat nǝnee, <> \p \v 16 Ɗangɓǝ kǝn Pool, kǝlǝng pwoo ɗe mo sat nkaa loom ndǝm mo pǝkom ar nǝ, ɓǝ wur dǝm ɗel nɗǝǝn Peetong shiitoon nǝ mo, ɓǝ wur woo pwoo mǝnǝ mPool. \v 17 Yaksǝ Pool pet memee mɓut ɗenan mǝ shiitoon nǝ mo, ɓǝ wur sat nǝnee, <> \v 18 Mee ɗeɗes nkaa shiitoon nǝ mo, wur mang làa zǝlang nǝ, wur dǝm kǝ wur pǝ ngwe ɗeɗes ɗi, ɓǝ wur sat nǝnee, <> \p \v 19 Ɓǝ ngwe ɗeɗes nǝ yaa sar làa zǝlang nǝ, wur dǝm kǝ làa zǝlang nǝ mmee koop mbǝshin. Yaksǝ wur tal pǝ làa zǝlang nǝ coot nǝnee, <> \p \v 20 Làa zǝlang nǝ sat nǝnee, <> \v 22 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ ngwe ɗeɗes nǝ wur ɓwet làa zǝlang nǝ shinseet, ɓǝ wur sat làa zǝlang nǝ nǝnee, <> \s1 Mo Lep Pool Shindǝm Pǝ Gofna Feliks Ɗi \p \v 23 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ ngwe ɗeɗes nǝ pet mee ɗǝnan-nan mǝ shiitoon mo vǝl, ɗe mo kǝ tap shiitoon mo kambil kambil. Wur sat mmo nǝnee, <> \v 24 Wur sat kǝn mmo le mee bǝring ɗe nǝn mang Pool, mbǝkǝ mo seet kǝ wur ryang pǝ gofna Feliks ɗi. \v 25 Ngu taakyeen nǝ ran mee lep a rǝran shindǝm ngofna Feliks, ɗe nǝ sat nǝnee, \v 26 <> \p \v 31 Aasǝ ɓǝ shiitoon nǝ mo mang Pool, kaaɗe mo kǝ sat mmo sǝ, mo dǝm kǝ wur Antipatris mpar. \v 32 Daar nǝ, ɓǝ mo yit kǝn nnenbǝring mo dǝm kǝ wur, kǝn nnenshii mo waa baa ɗi a peetong shiitoon nǝ mo. \v 33 Kaaɗe nenbǝring ɗesǝ nǝ mo dǝm wul nSizariya, ɓǝ mo shin Pool kǝ lep ɗi a rǝran nǝ ngofna. \v 34 Kaaɗe gofna tang lep ɗi a rǝran nǝ, ɓǝ wur tal pǝ Pool nǝnee, <> Ɓǝ kaaɗe wur kǝlǝng nǝ Pool put a nkoop nSilisiya, \v 35 Yaksǝ gofna nǝ sat nǝnee, <> Wur le kǝn mmo shoot Pool nkoop tul mǝ mishkoom Herot. \c 24 \s1 Nen Yahudi Mo Dǝm Kǝ Ɗyeel nkaa Pool \p \v 1 Aɓwoon meeteer mo paat, ɓǝ Ananiyas pris ɗeɗes, jì ashak kǝ pak pris ɗenan mo, kǝ mee Nguɓerepdyeel ɗe sǝm wur a Tartulus, mo dǝm kǝ ɗyeel nkaa Pool pǝ gofna ɗi. \p \v 2 Kaaɗe mo pet Pool, ɓǝ Tartulus ɗoom leshap nkaa Pool nǝnee, <> \p \v 9 Nen Yahudi mon mɓwoon pwoo ɗe Ngu ɓǝrep ɗyeel nǝ sat, dǝm mo tong a langtǝng nǝ, pwoo ɗe Ngu ɓǝrep ɗyeel sat nǝ mo azeen jir. \s1 Pool Put Kaa Fin Ntoom Kǝ Feliks \p \v 10 Ɓǝ gofna kam sar mPool, mbǝkǝ nwur leshap ɗi. Yaksǝ Pool sat nǝnee, < >> \s1 Mo Le Pool Nlushoot \p \v 22 Ɗangɓǝ mbǝɗe Feliks pan man pwoo nkaa ar nǝ rǝret, ɓǝ wur ɗar kǝ ɗyeel nǝ. Wur sat nǝnee, <> \v 23 Wur sat ngwe ɗeɗes nkaa shiitoon mo, kǝ nwur tap kǝ Pool, ɗang wur shínpee mPool, taji mo daampee nshaar mǝ Pool mo mbǝ jì cìn ɓam nwur kas. \p \v 24 Aɓwoon pak meeteer mo, ɓǝ Feliks jì ashak kǝ mat fin Drusila, ɗe war a reep Yahudi. Yaksǝ wur lep mmo dǝm jì kǝ Pool. Feliks lekom kǝn nwur kǝlǝng pwoo ɗe Pool nkaa sat nǝ, ɗe nǝ a mǝ shinzeen nɗǝǝn Jesu Kristi. \v 25 Pool leshap nkaa tong ɗe ndǝre-ndǝre, kǝ ngurum yaashin, kǝ pwoo nkaa tokɗyeel ɗe nǝn mbǝ jì. Ɓǝ kǝǝrmuut yaa Feliks, nǝ le nwur sat mPool nǝnee, <> \v 26 Feliks leɗyeen nǝ, tong Pool mbǝ shin a shool nɗyin, a nǝ le ɗang wur naa mpet Pool shidaar-shidaar, mbǝkǝ nwur leshap ɗe kǝ nwur. \p \v 27 Aɓwoon ɓit mo vǝl, ɓǝ Poncus Festus wur kaa a gofna a koppee Feliks. Gyet a mbǝɗe Feliks reɓet kǝn nnen Yahudi mo ɗee a shaar fin mo, a nǝ le ɗang gyet wur yit Pool nɗǝǝn lushoot. \c 25 \s1 Pool Ɗyeep Ɗyeel Fin Shindǝm nSiza \p \v 1 Aɓwoon meeteer mo kun, ɗe Festus kǝ jì nɗǝǝn yil mǝ mulki mishkoom fin, ɓǝ wur yool nSizariya kàa nJerusalem. \v 2 Yaksǝ pris ɗenan mo, kǝ nennan mǝ nnen Yahudi mo jì kǝ ɗyeel mǝ mbii ɗebish mo, ɗe nǝ, Pool kǝ cìn mo pǝ Festus ɗi, mo ɗang pǝ wur, \v 3 mbǝkǝ nwur ɓam mo ɗi. Moo reɓet kǝn Festus lep mmo jì kǝ Pool nJerusalem, mbǝɗe mo kǝ tap ɗaksut, mbǝkǝ mmo táa tu Pool ɗi a ar. \v 4 Ɗangɓǝ Festus lap mmo nǝnee, <> \p \v 6 Aɓwoon ɗe Festus tong ashak kǝ mo mbǝ teer mo pwookun koo kaapaat, ɓǝ wur yool sham nSizariya. Yaksǝ wur tong nkaa mbii tong mǝ tokɗyeel, ɓǝ wur sat mmo dǝm jì kǝ Pool. \v 7 Kaaɗe mo jì wul kǝ Pool, ɓǝ nnen Yahudi mo jì, ɗe mo tong nyil Jerusalem kǝ pwoo ɗebish mo ɗes nkaa wur, ɗe baa mǝ mo shikáa mo mo mak kám agaak zeen mǝ pwoo nǝ mo kas. \v 8 Pool ɗar ɓalɓal mbǝ shang káa fin, ɓǝ wur sat nǝnee, <> \v 9 Ɗangɓǝ mbǝɗe Festus reɓet kǝ nnen Yahudi mo ɗee a shaar fin, ɓǝ wur tal pǝ Pool nǝnee, <> \p \v 10 Ɓǝ Pool sat nǝnee, <> \v 12 Ɓǝ aɓwoon ɗe Festus ɓeetpwoo nǝ ashak kǝ nnen ɗe moo ɓam wur nɗyéel, ɓǝ wur sat nǝnee, <> \s1 Pool Ntoom Agripa Kǝ Barnis \p \v 13 Aɓwoon teer mo ruk, ɓǝ mishkoom Agripa kǝ Benis mo jì wul nSizariya, mbǝkǝ mmo sat mwaanlee ɗi nFestus. \v 14 Mbǝɗǝ mo kǝ cìn teer mo ɗes ɗi nSizariya nǝ, ɓǝ Festus yakshii mǝ pwoo nkaa Pool mishkoom Agripa, wur sat nǝnee, <> \v 22 Ɓǝ Agripa sat nFestus nǝnee, <> Festus sat nǝnee, <> \s1 Pool Ntoom Mishkoom Agripa \p \v 23 Daar nǝ, ɓǝ Agripa kǝ Benis mo jì nɗǝǝn ɗeɗes mo hakyeng, ɓǝ mo ɗel nɗǝǝn luɗyeel nǝ ashak kǝ pak shiitoon ɗǝnan-nan mo, kǝ nnen ɗǝnan-nan mǝ pee nkaam nǝ mo. Yaksǝ Festus lep mmo dǝm jì kǝ Pool. \v 24 Ɓǝ Festus sat nǝnee, <> \c 26 \s1 Pool Leshap Mǝ Shang Káa Fin Ntoom Agripa \p \v 1 Mishkoom Agripa sat mPool nǝnee, <> Aasǝ ɓǝ Pool ɗiyeep sar fin, ɓǝ wur leshap mǝ shang káa fin. Wur sat nǝnee, \v 2 <> \s1 Pool Leshap Nkaa Tuwap fin \p \v 12 < \v 15 Ɓǝ ntal nǝnee, Yaksǝ Daa sat nghan nǝnee, \v 17 An mbǝ ɓam gha nsar nnen Isreil mo, kǝ nsar nnen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas. An mbǝ lep gha shindǝm pǝ nnen ɗe baa mo a nnen Yahudi mo kas zak. \v 18 Mbǝkǝ nghan wang yit mo mo ɗi. Kǝn mmo yit peenkwoo, kǝ mmo ɗel ɗi nɗǝǝn peeɓang. Kǝzak mbǝkǝ mmo put ɗi mɓut mɓal mǝ ngujwaan. Kǝn mmo jì ɗi pǝ Naan zak. Mbǝkǝ katɗang mo shinzeen, ɓǝ mon nkat fwoo mǝ shikbish fur mo, kǝn mon nkat peetong ɗe ashak kǝ nen ɗe Naan kǝ ten bǝlǝp mo zak.>> \s1 Pool Leshap Nkaa Ɗak Fin \p \v 19 <> \s1 Pool Reɓet Kǝn Agripa Shinzeen \p \v 24 Kaaɗe Pool nkaa leshap mbǝ shang káa nǝ, ɓǝ Festus sat shii ɗoo ɗeɗes nǝnee, <> \v 25 Ɓǝ Pool lap nǝnee, <> \v 28 Mishkoom Agripa sat mPool nǝnee, <> \v 29 Pool lap nǝnee, <> \p \v 30 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ mishkoom yool, kǝ gofna, kǝ Benis, kǝ nnen ɗe mo kǝ tong ashak kǝ mo. \v 31 Ɓǝ mo dǝm mmee koop mbǝsut, ɓǝ mo ɓeet kǝ shak nǝnee, <> \v 32 Agripa sat nFestus nǝnee, <> \c 27 \s1 Pool Ɗel Nɗǝǝn Tii Mbǝ Dǝm nRom \p \v 1 Kaaɗe mo ɓeet nǝ, mun nɗel ntii kǝn mmo dǝm ɗi nyil Itali, ɓǝ mo le Pool kǝ pak nen ɗe mo a ɓuɓwoot, nsar mǝ mee ngwe ɗeɗes nkaa shiitoon mo, ɗe moo pet sǝm wur a Juliyus, ɗe nǝ a soon mǝ nentap mǝ mishkoom Agustus. \v 2 Mu ɗel nɗǝǝn mee tii ɗe nǝ tong a nyil Adramitiyum jì, ɗang nǝn mbǝ yool mbǝ dǝm ngaar yil ɗe mo nkoop yil Eshiya mo. Yaksǝ mu yool mwaan nǝ nɗǝǝn tii nǝ. Aristakus mee ngu Masidoniya mǝ yil nTasoloni, wur ɗi ashak kǝ mun zak. \v 3 Daar nǝ, ɓǝ mǝ wul nSidon. Juliyus cìn ɗeret mPool, wur shínpee mPool kǝ nwur dǝm pǝ shaar fin mo, mbǝkǝ mmo ɓam wur ɗi. \v 4 Kaaɗe mǝ yool mpeemǝnǝ, ɓǝ mu dǝm shigǝng mǝ yil nSaiprus nǝ, mbǝɗe kut nǝ daampee mmun zam. \v 5 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ mu dǝm mu wul nkor kuur ɗe nǝn ngaar Silisiya kǝ Pamfiliya. Yaksǝ mu dǝm mu wul mMira ɗe nǝn nyil nLisiya. \v 6 A mMira nǝ, ɓǝ ngwe ɗeɗes nkaa shiitoon mo, kat mee tii ɗe nǝ tong Alekzandriya jì, ɗe nǝn mbǝ dǝm Itali, ɓǝ wur le mun nɗǝǝn nǝ. \v 7 Mu cìn teer mo ɗes-ɗes mun mmwaan lee-lee, nkaa am kuur nǝ, a purut-purut ɗang mǝ jì mǝ wul kus kǝ Nidus. Kaaɗe baa kut nǝ yit mmun dǝm ɗe a kyeen kas, ɓǝ mǝ waa mǝ yaa ar nǝ shigǝng mǝ yil nKrit, kus kǝ Salmone. \v 8 A purut-purut ɗang mu jì mu wul ɗi a pǝkom ɗǝǝr nǝ, ɓǝ mu jì mǝ wul mmee mpee ɗe mo kǝ pet a peekaat ɗeret, ɗe nǝ kus kǝ pee nkaam nLasiya. \p \v 9 Mbǝɗǝ mun mbǝ yém ɗi mpeemǝnǝ mbǝ teer mo ɗes, ɓǝ kaaɗe mǝ yaa mwaan, ɓǝ nǝ jì kǝ jeel ɗes, mbǝɗe tar mwaan nkaa am nǝ kǝ ten ɗel, ɗang nǝ aɓwoon tartong kǝ neen, ɓǝ Pool leshap nnen ɗe mo nɗǝǝn tii nǝ. \v 10 Wur sat mmo nǝnee, <> \v 11 Jir aasǝ baa ngwe ɗeɗes nkaa shiitoon nǝ mo, leɗyeen mpwoo ɗe Pool sat kas, tǝng wur nkǝlǝng a pwoo mǝ ngutung tii nǝ ɗak, kǝ mǝ ngu tii nǝ met mbii ɗe Pool sat nwur. \v 12 Baa peeɗar mǝ tii ɗesǝ nii ret ntarkut kas, a kǝsǝ ɓǝ ɗes mǝ gurum nǝ mo ɓeet nǝ, ngyel mǝ yool aku mpeemǝnǝ, kǝ koo ɗe arang yii ɓǝ mu nwul ɗi nFoniks, ɗe nǝ a mee pee am kuur ɗeret nɗǝǝn pee nkaam nKrit, nii naa gaar ngyeen, nsar puusru, kǝ ngaar ndeng nsar puusru zak, mu hos ntarkut a mpee mǝnǝ. \s1 Kut Ɗeɗes Yool Nkaa Am kuur \p \v 13 Kaaɗe kut nǝ ɗoom cut pee lee-lee ngaar ngyeen, ɓǝ mo pan nǝ, nǝn njì wuɗun nciit kǝ pan fur mo, ɓǝ mo dul ɓwootsǝǝp nǝ, kǝ mmo tung tii nǝ shindǝm kus kǝ pǝkom ɗǝǝr mǝ yil nKrit. \v 14 Ɗangɓǝ kaaɗe mo lang ɗi lee, ɓǝ mee kut ɗeɗes ɗe moo pet a Yurakium dǝ nǝ put nnar kwang ɗeng kǝ sar puus kaa nǝ cutpee jì ɗi nkaa pee nkaam nǝ. \v 15 Kaaɗe kut ɗeɗes nǝ cut tii nǝ, ɓǝ baa tii nǝ mak dǝm ngaar pee ɗe kut nǝ kǝ jì ɗe kas. Ɓǝ mu yit nkut nǝ tǝp mun shindǝm ɗi mmee ngaar ɗyik. \v 16 Mu ɗel shigǝng mǝrep mee yil ɗe am neer ciirkaat ɗe moo pet a Kauda. A purut-purut ɗang mu mak ɓwoot làa tii nǝ nkaa ɗeɗes nǝ. \v 17 Aɓwoon ɗe mo kǝ ɗiyeep làa tii nǝ le nɗǝǝn tii ɗeɗes nǝ, ɓǝ mo ɓwoot teng shin ciir nkaa tii ɗeɗes nǝ. Mo sham kǝ nlǝr mǝ tii nǝ mo. Mbǝɗǝ mo kǝǝr nǝ, taji kut nǝ tǝp tii nǝ dǝm shweer shi pǝkom ɗyees nSirtis kas. Mo dul ɓwootsǝǝp mǝ tii nǝ kàa nɗǝǝn am nǝ kǝn mmo yit, kǝn nkut nǝ tǝp tii nǝ shindǝm ɗi. \v 18 Mbǝɗǝ kut nǝ ɗes zam, ɗang nǝ fes yoon mun ɗes zam. Daar nǝ, ɓǝ mo ɗoom kok pak lee ɗe mo nɗǝǝn tii nǝ car mɓut am. \v 19 Parpuus ɗekun nǝ zak, ɓǝ mo shikáa fur, mo kok lee tii nǝ mo car mɓut am zak. \v 20 Mu cìn teer mo ɗes, baa mu mak naa puus koo zar mo kas. Ɗee a kut ɗeɗes, kǝ tungzung mo kàa paa mun ɗak, ɗe nǝ le kǝn mmun put kǝ pǝtuup nǝ baa mun mbar kas. \p \v 21 Mbǝɗǝ gurum nǝ mo kǝ cìn teer mo ɗes nnen se mbiise, ɓǝ Pool yool nnaar mo, ɓǝ wur sat nǝnee, < \v 25 Mbǝ mǝnǝ, daa mo, wu cìn retnyit. Mbǝɗǝ wen nshinzeen nNaan nǝ, mbii ɗe mo woo nghan, ɓǝ nǝn ncìn a kǝsǝ. \v 26 Ɗang jir kǝsǝ ɓǝ kut nǝn tǝp tii nǝ shweer nkaa mee yil ɗe am neer nǝ ciirkaat.>> \s1 Tii Nǝ Pyan Kash-Kash \p \v 27 Nɗǝǝn teer ɗe kaapaat baafeer nǝ, ɓǝ kut nǝ tǝp mun kàa kǝ sham nɗǝǝn am kuur mǝ Adriya. Yaksǝ nnaar par, ɓǝ nen tii nǝ mo pan nǝ, muu wul kus kǝ mee yil. \v 28 Ɓǝ mo kam lu mǝ am nǝ, ɓǝ mo kat nǝ a shii mo kambil mǝndong kǝ laarvǝl (120). Kaaɗe mu gyes mu dǝm ɗi lee, ɓǝ mo cin shin kam lu mǝ am nǝ ɗe zak, ɓǝ mo kat nǝ wul a shii laarpwoofeer (90). \v 29 Mbǝ kǝǝrmuut ɗe nǝ, meesǝ, kut nǝn ndǝm shweer tii nǝ nkaa ngǝk, ɓǝ mo fwen ɓwootsǝǝp nǝ mo sham feer mɓwoon mǝ tii nǝ, mbǝkǝ ntii nǝ ɗar ɗi coot, mbǝɗe mo le pan nkaa ɓit ɗe nǝn mbǝ mang. \v 30 Nentung tii nǝ mo nkaa yap ar ɗe mon nshwe yit tii nǝ ɗi, ɓǝ mo kǝ ten shang làa tii nǝ shinsham mɓut am kuur nǝ. Mo cìn kǝsǝ a mbǝ gwam gurum mo, kǝn mmo naa ɗi nǝ, wuɗun a mbǝ fwo ɓwootsǝǝp nǝ ɗe mon mpǝkyeen mǝ tii nǝ, ɗe moo ɓwet shinsham sǝ. \v 31 Ɗangɓe Pool sat ngwe ɗeɗes mǝ shiitoon nǝ mo nǝnee, <> \v 32 Ɓǝ shiitoon mo can teng mǝ làa tii nǝ, mo yit nǝ sham taa nɗǝǝn am nǝ, yaksǝ kut mang nǝ seet kǝ nǝ. \p \v 33 Kaaɗe ɓit kus kǝ mang, ɓǝ Pool sat ngurum nǝ mo jir kǝ mmo se mbiise, wur sat nǝnee, <> \v 35 Kaaɗe Pool sat pwoo mǝnǝ, ɓǝ wur mang gǝǝl aas, ɓǝ wur ɗangnaan ɗe mǝ plang Naan a yit gurum nǝ mo jir, ɓǝ wur tep gǝǝl aas nǝ, ɓǝ wur yaa se nǝ. \v 36 Yaksǝ gurum nǝ mo jir mo kat retnyit, ɓǝ mo shikáa fur mo se gǝǝl aas nǝ zak. \v 37 Mun gurum ɗe mun nɗǝǝn tii nǝ jir, mu wul kambil vǝl kǝ laarpwoovǝl kǝ peemee (276). \v 38 Kaaɗe gurum mo se mbiise mo ǝɓǝl, ɓǝ mo kok aàs ɗǝɓen ɗe nǝ nɗǝǝn tii nǝ, mo car shinsham mɓut am kuur nǝ, kǝn ntii nǝ pan fiyeel ɗi. \v 39 Kaaɗe ɓitmang, ɓǝ baa nentung tii nǝ mo man yil ɗe mo ɗi nǝ kas, ɓǝ mo naa mee pǝkom ɗǝǝr ɗe nǝ kǝ ɗyees, ɓǝ mo ɓeet nǝ, katɗang nǝ mak cìn, ɓǝ mo dǝm kǝ tii ɗi pǝkom nǝ. \v 40 Ɓǝ mo saa teng ɗe mo yaa ɓwootsǝǝp nǝ mo, kǝn mmo yit ɓwootsǝǝp nǝ mo mɓut am kuur nǝ, kǝn mmo fween teng ɗe moo yaa mbii ciir kǝ tii nǝ. Yaksǝ mo ɗiyeep nlǝr ɗe nǝn mpǝkyeen mǝ tii nǝ nkor ɗe kut kǝ jì ɗi, ɓǝ mo yaa ar dǝm pǝkom ɗǝǝr. \v 41 Ɗangɓǝ kaaɗe mu wul mmee mpee ɗe kut kǝ cut am nǝ jì kaat ɗi, ɓǝ tii nǝ ɗel shamru mɓut ɗiyees, ɗe baa nǝ kutɗi kǝ tungpee kas, ɓǝ koor mɓwoon mǝ tii nǝ ɗoom pyan, mbǝ ɓal mǝ kut ɗe nii cut nǝ. \p \v 42 Yaksǝ shiitoon nǝ mo ɓeetpwoo, mbǝ twe nen ɗe mo a ɓuɓwoot jir, mbǝkǝ taji mo cut lung, kǝ mo dǝm loom ɗi kas. \v 43 Ɗangɓǝ ngwe ɗeɗes nkaa shiitoon nǝ mo, kǝ reɓet ɓam Pool, ɓǝ wur cíi mmo. Wur le kǝ nnen ɗe mo man lung jir, mo mǝrep sham mɓut am nǝ, kǝn mmo taa lung dǝm wul ɗe a pwoo ɗǝǝr. \v 44 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ koor gurum nǝ mo mǝrep sham taa nkaa shiyeep mo, kǝ pak mo nkaa yoom mǝ tii ɗe nǝ pyan nǝ zak. \c 28 \s1 Pool Nɗǝǝn Yil mMalta \p \v 1 Aɓwoon ɗe mu wul nɗǝǝn yil nǝ nkoom jir, ɓǝ mu kǝlǝng nǝ, moo pet sǝm yil ɗe am neer nǝ cǝǝrkaat a Malta. \v 2 Nenyil nǝ mo kaat mun jir, kǝzak mo ɓam mun zam, ɓǝ mo ɓil wus mmun, mbǝɗe fwan nkaa jì, kǝ pee zuum zak. \v 3 Ɗangɓǝ kaaɗe Pool kok yoom le nwus, ɓǝ mbǝ tal mǝ wus nǝ, ɓǝ mee nwòo ɗe sǝm nǝ a pang, nǝ pus sar mPool, ɗang nǝ ɗyiin nkaa sar wur. \v 4 Kaaɗe nenyil nǝ mo naa nwòo ɗesǝ nii ɗyiin mPool nkaa sar, ɓǝ mo sat nshak nǝnee, <> \v 5 Ɓǝ Pool vwet nwòo nǝ sham taa nwus. Mbǝɗǝ nwòo ɗe nǝ pus wur nǝ, ɓǝ baa nǝ cìn mee mbii nwur kas. \v 6 Nenyil nǝ mo pan nǝ, yak mon nnaa Pool wup, koo mo nnaa wur taa nyil muut. Ɗangɓǝ kaaɗe mo tong naapee, ɓǝ baa mo naa mee mbii cìn Pool kas, ɓǝ mo waa sheepwoo ɗe, mo sat nǝnee, <> \p \v 7 Kus kǝ peemǝnǝ, ɓǝ mee maar mǝ Pubiliyus ngwe ɗeɗes nkaa yil ɗe am neer cǝǝrkaat nǝ, wur kaat mun le nlu fin mbǝ teer mo kun, ɗang wur tap kǝ mun, wur cìn ɗeret mmun zam. \v 8 Puun mǝ Pubiliyus, baa wur nkoom kas, wur a peesaam kǝ shikshwal, kǝ ɗyestoom zak. Pool ɗel pǝ ngunan nǝ ɗi, ɓǝ wur ɗangnaan ɓǝ wur lesar fin nkaa ngunan nǝ, ɓǝ ngunan nǝ bar. \v 9 Kaaɗe Pool cìn mǝnǝ, ɓǝ koor nengok ɗe mo nɗǝǝn yil ɗe am neer cǝǝrkaat nǝ, mo jì jir, mbǝkǝ mPool bar mo ɗi. \v 10 Nenyil nǝ mo shin zuum mo mmun ɗes, ɗang kaaɗe mun mbǝ ɗel nɗǝǝn tii nǝ mbǝ seet, ɓǝ mo shin mbii ɗe mon mɓam mun a ar mwaan nǝ jir zak. \s1 Pool Wul nRom \p \v 11 Aɓwoon tar mo kun, ɓǝ mǝ yool nɗǝǝn mee tii ɗe nǝ tong a Alekzandriya jì, ɗe nii hos ntarkut nɗǝǝn yil ɗe am neer cǝǝrkaat sǝ. tii ɗesǝ nǝ kǝ sǝmpwoo (alaama) mǝ káa Jan ɗemish mo nkaa nǝ, ɗe mo a Kasto, kǝ Pollukus, mee naan mǝ mo, nǝ mo. \v 12 Mu jì mǝ wul nSirakus, ɓǝ mu cìn teer mo kun ɗi, mpee mǝnǝ. \v 13 Kaaɗe mu yool mpee mǝnǝ, ɓǝ mu jì mu wul nRegiyum. Mu teer mpeemǝnǝ, ɓǝ mee kut yool nkor ngyeen, ɓǝ ɗaar nǝ, ɓǝ mu dǝm mu wul mPutiyoli. \v 14 Mu kat nenseet nɗang Jesu mo mpeemǝnǝ, ɓǝ mo ɗang mun kǝn mmun cìn teer mo pwoovǝl ɗi ashak kǝ mo. A mwaan fun nǝ mmǝnǝ, ɗee mu dǝm mu wul nRom. \v 15 Kaaɗe nenseet nɗang Jesu ɗe mon mpee nkaam nRom, mo kǝlǝng pwoo nkaa mun, ɓǝ mo pwat jì mbǝ kaat mun, ɓǝ mo jì wul mpeepring Apiyus, kǝ pee ɗe lumǝzep mo ɗekun. Kaaɗe Pool naa mo, ɓǝ wur plang Naan, ɗang pǝtuup wur nǝ sǝǝt katɓal. \v 16 Kaaɗe mu jì mu wul nɗǝǝn pee nkaam nRom, ɓǝ mo shínpee mPool tong ɗi mbǝshin mpee ɗewur rǝɓet, ashak kǝ shiitoon ɗewur kǝ tap Pool. \s1 Pool Sat Pwoo Naan Nɗǝǝn Pee Nkaam nRom \p \v 17 Aɓwoon teer mo kun, ɓǝ Pool pǝrep nen ɗenan-nan mǝ nnen Yahudi mo. Kaaɗe mo kuur ashak, ɓǝ wur sat mmo nǝnee, <<Ɗyemnaa mo, baa kǝn cìn mee mbii ɗebish nnen fun mo kas. Koo a nkaa mǝse mǝ wàar puun fun mo, ɓǝ baa kǝn cìn mee mbii ɗebish kas, jir kǝsǝ, ɓǝ mo yaa an shin nnen Rom mo a ɓuɓwoot nɗǝǝn yil nJerusalem. \v 18 Kaaɗe nnen Rom mo tokɗyeel nghan, ɓǝ mo rǝɓet ɓwet an, mbǝɗe baa kǝn cìn mee mbii ɗebish ɗe nǝ mak kǝ mmo tu an kas. \v 19 Ɗangɓǝ baa nnen Yahudi mo rǝɓet kǝ mmo ɓwet an kas, ɓǝ nǝ ɗee nghan a tǝng kǝn nghan ɗang nǝ, mo jì kǝ ɗyeel fen nǝ pǝ Siza ɗi. Baa nǝ, kǝn rǝɓet yap a nen fun mo kǝ ɗyeel kas. \v 20 A mbǝ pwoo ɗesǝ, ɓǝ wen nyappee ɗe an nnaa wun ɗi, mbǝkǝ wen leshap ɗi kǝ wun, mbǝɗe a mbǝ canciin ɗe nnen Isreil mo kǝ nǝ, ɗang an ɗi a ɓuɓwoot shi shoolbǝring ɗesǝ.>> \v 21 Mo sat nwur nǝnee, <> \p \v 23 Aɓwoon mǝnǝ, ɓǝ mo lepuus. Ɓǝ kaaɗe puus nǝ wul, ɓǝ gurum mo ɗes mo jì pǝ Pool ɗi a pee ɗewur kǝ tong ɗi. Yool mbít, dǝm wul nkansǝǝn, ɓǝ Pool kámshii mǝ mulki mǝ Naan nǝ ngurum mo, ɗang wur tong a langtǝng nkaa nǝ zak. Wur rǝɓet dul mo jì pǝ Jesu ɗi, shi kám mǝ Wàar mǝ Mosis, kǝ shi kám mǝ nensatpwoo mǝ Naan mo zak. \v 24 Pak gurum nǝ mo shinzeen mpwoo ɗewur sat nǝ, ɗang baa pak mo shinzeen kas. \v 25 Kaaɗe baa mo kǝlǝngkar nǝ ashak jir kas, ɓǝ akuɗang moo rangkáa, ɓǝ Pool sat mee pwoo mmo mǝndong, nǝnee, < \p \v 28 <> \p \v 29 Kaaɗe Pool leshap ɗesǝ mmo, ɓǝ nnen Yahudi mo rangkáa, kǝ mon nkaa ɓeetpwoo nǝ kǝ shak. \p \v 30 Pool tong nɗǝǝn lu ɗe a wur kwat shikáa fin, mbǝ ɓit mo vǝl. Wur kǝ kaat nen ɗe mo jì pǝ wur ɗi jir. \v 31 Wur leshap ngurum mo nkaa mulki mǝ Naan nǝ, baa ashak kǝ mee kǝǝrmuut kas, kǝ baa mee ngwe cíi nwur kas, kǝzak, wur kámpwoo ngurum mo nkaa Daa Jesu Kristi.