\id REV - Siriano NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h EL APOCALIPSIS \toc1 Apocalipsis \toc2 Apocalipsis \toc3 Ap \mt1 EL APOCALIPSIS \c 1 \s1 Jesucristo Juãrẽ i ʉ̃mʉ waaburire weredea \p \v 1 I papera pũ Marĩpʉ ĩgʉ̃ mérõgã pʉrʉ iriburire Jesucristore wereri pũ ããrã. Jesucristoyarãrẽ irire masĩdoregʉ ĩgʉ̃rẽ weredi ããrĩmí. Jesucristo sugʉ Marĩpʉre wereboegʉre iriudi ããrĩmí yʉre irire weredoregʉ. Yʉ Juan, Jesucristore moãboegʉ ããrã. \v 2 Irasirigʉ i pũguere ããrĩpereri yʉ ĩãdeare, yʉ pédeare, Marĩpʉya kerere, Jesucristo yʉre weredeadere gojáa. \p \v 3 I pũgue gojaderosũ waaburo, mérõ dʉyáa. I pũrẽ gajirãrẽ buerãno ʉsʉyari bokarãkuma. Marĩpʉya kerere i pũgue gojadeare buemakʉ̃ péduripírãnode ʉsʉyari bokarãkuma. \s1 Juan su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari makãrĩ marãrẽ Jesucristore bʉremurãrẽ gojadea \p \v 4 Yʉ, mʉsã Asiague ããrĩrã́rẽ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari makãrĩ marãrẽ Jesucristore bʉremurãrẽ gojáa. Marĩpʉ mʉsãrẽ õãrõ iritamuburo. Mʉsãrẽ ĩgʉ̃ siñajãrĩ sĩrĩrẽ opaka! Marĩpʉ neõgoragueta ããrĩsiadi ããrĩmí. Dapagoradere ããrĩníkõãmi. Pʉrʉguedere irasũta ããrĩníkõãgʉkumi. Opʉ doarogue doami. Ĩgʉ̃ diaye, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari turari\f + \fr 1:4 \ft “õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari turari opagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩrõ: “õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ããrĩpereri turari opagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩdʉaro yáa. Iri pũgue “su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari”, ãrĩrõ: “ããrĩpereri”, ãrĩdʉaro yáa.\f* opagʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃de mʉsãrẽ õãrõ iritamuburo. \v 5 Jesucristode mʉsãrẽ õãrõ iritamuburo. Ĩgʉ̃ Marĩpʉya kerere diayeta weregʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ ããrĩpererã boanerã masãburi dupiyuro boadigue masãpʉroridi, neõ dupaturi boabi ããrĩ́mi. Irasirigʉ, i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́ ããrĩpererã masaka oparãrẽ doregʉ ããrĩ́mi. Marĩrẽ maĩgʉ̃ ĩgʉ̃ya dí béori merã marĩ ñerĩ iridea wajare taudi ããrĩmí. \v 6 Irasirigʉ marĩrẽ oparã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasũ ããrĩmakʉ̃ marĩrẽ paía masakaya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosarã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí, ĩgʉ̃ Pagʉyare iriburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ: “Õãtarigʉ, ããrĩpererã nemorõ turagʉ ããrã mʉ”, ãrĩ bʉremurã! Irasũta ããrĩburo. \p \v 7 Mʉsã õãrõ pémasĩka! Jesucristo ĩĩmikãyeborigue dijarigʉkumi. Ĩgʉ̃ dijarimakʉ̃, ããrĩpererã ĩãrãkuma. Ĩgʉ̃rẽ curusague pábiatú wẽjẽnerãde ĩãrãkuma. I ʉ̃mʉ marã ããrĩpereri buri marã, ĩgʉ̃ aarimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãburire gũñarã, orerãkuma. Irasũta waarokoa. \p \v 8 Marĩpʉ marĩ Opʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ ãsũ ãrĩmi: “Yʉ neõgoragueta ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ iridi, pʉrʉguedere i ããrĩpererire peremakʉ̃ iribu ããrã”, ãrĩmi. “I ʉ̃mʉ ããrĩburo dupiyuro ããrĩsiabʉ. Dapagoradere irasũta ããrĩníkõãa. Pʉrʉguedere irasũta ããrĩníkõãgʉkoa”, ãrĩmi. \s1 Juan kẽrõ irirosũ Jesucristore ĩãdea \p \v 9 Yʉ Juan, mʉsãyagʉ Jesucristore bʉremugʉ̃ ããrĩsĩã, mʉsã irirosũta yʉde ñerõ taria. Marĩpʉ, marĩ Opʉ ããrĩ́mi. Marĩ ñerõ tarimakʉ̃, Jesucristo marĩrẽ gũñaturamakʉ̃ yámi. Yʉ Patmos wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgue peresu ããrĩbʉ́. Marĩpʉya kerere Jesucristo weredeare gajirãrẽ yʉ buedea waja irogue ããrĩbʉ́. \v 10 Irinʉ siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃ turaro merã kẽrõ irirosũ yʉre ĩmumi. Irasũ waaripoe yʉ pʉrʉpʉ gapʉ turaro werenírĩ, suru puridiru turaro bʉsʉro irirosũ bʉsʉmakʉ̃ pébʉ. \v 11 Turaro werenígʉ̃ yʉre ãsũ ãrĩmi: \p —Yʉ neõgoragueta ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩmakʉ̃ iridi ããrã. Yʉta pʉrʉguedere i ããrĩpererire peremakʉ̃ iribu ããrã. Dapagora ããrĩpereri mʉ ĩãrĩrẽ, papera pũgue gojatúka! Pʉrʉ iri pũrẽ Asiague ããrĩrã́rẽ yʉre bʉremurãrẽ iriuka! Ĩgʉ̃sã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari makãrĩ marã ããrĩ́ma. Efeso marã, Esmirna marã, Pérgamo marã, Tiatira marã, Sardis marã, Filadelfia marã, Laodicea marã ããrĩ́ma, ãrĩmi. \p \v 12 Ĩgʉ̃ werenírĩ bʉsʉmakʉ̃ pégʉ, gãmenʉgãbʉ ĩgʉ̃rẽ ĩãbu. Irasũ gãmenʉgã ĩãgʉ̃, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari sĩãgori yukure oro merã iridea yukure ĩãbʉ. \v 13 Iri yuku watopegue sugʉ masakʉre ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ yoaro suríro ĩgʉ̃ya guburigue ããrĩdijimejãrĩñerẽ sãñami. Ĩgʉ̃ya koretibire oro merã iridea yʉjʉwẽñarĩdare sʉatúadi ããrĩmí. \v 14 Ĩgʉ̃ya poari õãrõ boreri ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃ya koye peame ʉ̃jʉ̃rĩ pũrã irirosũ gosesiribʉ. \v 15 Ĩgʉ̃ya guburi bronce wãĩkʉri kõme tĩmudea irirosũ gosesiribʉ. Ĩgʉ̃ werenírĩ wári ʉ̃tãdupabu irirosũ bʉsʉbʉ. \v 16 Ĩgʉ̃ya mojõ diayema mojõ gapʉ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarãgora neñukã opami. Ĩgʉ̃ya disire sareri majĩ pe gapʉ õãrõ usiri majĩ wiribʉ. Ĩgʉ̃ya diapu abe ʉ̃mʉmʉ kũmijũrõsũ gosesiribʉ. \p \v 17 Irasirigʉ yʉ ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉka, kõmogʉ̃ irirosũ ĩgʉ̃ya guburi pʉro meémejãbʉ. Yʉ meémejãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ya mojõ diayema mojõ merã yʉre ñapeo, ãsũ ãrĩmi: \p —Güibirikõãka! Yʉ neõgoragueta ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩmakʉ̃ iridi, pʉrʉguedere i ããrĩpererire peremakʉ̃ iribu ããrã. \v 18 Okanígʉ̃ ããrã. Iripoegue boabʉ. Dapagorare okaníkõãa. Masakare boadoregʉ, ĩgʉ̃sãrẽ boanerã ããrĩrṍgue waadoregʉ ããrã. \v 19 Dapagora ããrĩrĩ́, pʉrʉgue waaburidere mʉ ĩãrĩrẽ gojatúka! \v 20 Yʉ masakare neõ dupiyuro werebirideare, mʉ ĩãrĩrẽ weregʉra. Ĩgʉ̃sã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã neñukã, yaa mojõ diayema mojõ gapʉ yʉ oparã, yʉre bʉremurãrẽ yaare wererã keori irirosũ ããrã. Iri su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari sĩãgori yuku oro merã iridea yuku, yʉre bʉremurĩ buri marã keori irirosũ ããrã, ãrĩmi yʉre. \c 2 \s1 Jesucristo Juãrẽ Efeso marãrẽ gojadoredea \p \v 1 Jesucristo irire ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemomi: \p —Efeso marã yʉre bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ yaare weregʉdere ãsũ ãrĩ gojaka! \pi1 Yʉ, yaa mojõ diayema mojõ gapʉ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã neñukãrẽ opagʉ, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari sĩãgori yuku watope waagorenagʉ̃ ããrã. \v 2 Yʉ, ããrĩpereri mʉsã iririre masĩpeokõãa. Mʉsã bʉro moãrĩrẽ, ñerõ tarikererã mʉsã yʉre gũñaturarire, ñerãrẽ mʉsã ĩãdʉabirire masĩa. Gajirã ĩgʉ̃sã basi: “Jesús buedoregʉ beyenerã ããrã”, ãrĩkererã, keoro buebema. Mʉsã ĩgʉ̃sã iririre ĩãrã: “Ãrĩkatori merã buema”, ãrĩ masĩa. \v 3 Yaare mʉsã moãrĩ waja ñerõ tarikererã, yʉre neõ piribea. Irire gariborero marĩrõ yáa. \pi1 \v 4 Mʉsã õãrõ irikeremakʉ̃, gajire mʉsãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉra. Mʉsã yʉre neõgorague maĩnʉgãderosũ iribea. \v 5 Irasirirã dapagorare mʉsã ñerõ waadeare gũñaka! Mʉsã ñerĩ iririre bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Õãrĩ gapʉre irika doja, mʉsã iripʉroriderosũta! Mʉsã ñerĩ iririre piribirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, mʉsãyagʉ sĩãgodire ãĩkõãgʉra. \v 6 Mʉsã yʉre neõgorague maĩnʉgãderosũ iribirikererã, i õãrĩ gapʉre iribʉ. Nicolaita wãĩkʉri bumarã ñerõ iririre mʉsã neõ gããmebea. Yʉde irire neõ gããmebea. \pi1 \v 7 Mʉsã gãmipũrĩ oparã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurĩ buri marãrẽ wererire õãrõ péka! Ãsũ ãrĩmi Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurãrẽ: “Ããrĩpererã Jesúre bʉremurĩrẽ pirimerãrẽ ʉ̃mʉgasigue paraíso wãĩkʉrogue Marĩpʉya pooemʉ dʉkare baadoregʉra”, ãrĩmi. Irigʉ perebiri okari sĩdi\f + \fr 2:7 \ft Sugʉ ũma birarimasʉ̃ gajirã nemorõ ũmagʉ̃, olivo wãĩkʉdima pũrĩ merã iridea berore wajatakumi. Masaka iri berore ĩgʉ̃ya dipurugue peokuma, gajirãrẽ ĩgʉ̃ wajatadeare ĩmumurã. I irirosũ, sugʉ Jesúre bʉremugʉ̃ masaka ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkeremakʉ̃, Jesúre bʉremurĩrẽ neõ piribi, ʉ̃mʉgasigue perebiri okari wajatagʉkumi. Iri ʉ̃mʉgasigue perebiri okari wajatari, i berore wajatari irirosũ ããrã.\f* ããrã. I ããrĩpererire gojaka, yaarã Efesogue ããrĩrã́rẽ! ãrĩmi yʉre Jesucristo. \s1 Juan Esmirna marãrẽ gojadea \p \v 8 Jesucristo irire ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemomi: \p —Esmirna marã yʉre bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ yaare weregʉdere ãsũ ãrĩ gojaka! \pi1 Yʉ neõgorague ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩmakʉ̃ iridi, pʉrʉguere i ããrĩpererire peremakʉ̃ iribu ããrã. Yʉ boa, dupaturi masãgʉ̃ ããrã. \v 9 Yʉ, ããrĩpereri mʉsã ñerõ taririre, boporã ããrĩrĩ́rẽ masĩpeokõãa. Irasũ boporã ããrĩkererã, Marĩpʉyare masĩsĩã, wári ʉ̃mʉgasima õãrĩrẽ opáa. Gajire yʉ masĩa. Gajirã mʉsãrẽ ĩãturirã mʉsãrẽ ñerĩ kere ãrĩma. Ĩgʉ̃sã: “Gʉa judío masaka ããrĩsĩã, Marĩpʉyarã ããrã”, ãrĩma. Irasũ ãrĩkererã, ĩgʉ̃yarã ããrĩbema. Wãtẽa opʉ Satanárẽ bʉremurĩ bumarã ããrĩ́ma. \v 10 Mʉsã ñerõ tariburire güibirikõãka! Wãtĩ mʉsãrẽ yʉre bʉremurĩrẽ pirimakʉ̃ iridʉagʉ surãyeri mʉsãrẽ peresugue biadobomakʉ̃ irigʉkumi. Pe mojõma nʉrĩta ñerõ tarirãkoa. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurã mʉsãrẽ wẽjẽkeremakʉ̃, yʉre bʉremurĩrẽ neõ piribirikõãka! Pʉrʉ yʉ pʉrogue mʉsãrẽ yʉ merã perebiri okarire sĩgʉkoa. \pi1 \v 11 Mʉsã gãmipũrĩ oparã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurĩ buri marãrẽ wererire õãrõ péka! Ãsũ ãrĩmi Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurãrẽ: “Ããrĩpererã yʉre bʉremurĩrẽ pirimerã, perebiri peamegue neõ waabirikuma”, ãrĩmi. Irasirigʉ iri ããrĩpererire gojaka, yaarã Esmirnague ããrĩrã́rẽ! ãrĩmi yʉre. \s1 Juan Pérgamo marãrẽ gojadea \p \v 12 Jesucristo irire ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Pérgamo marã yʉre bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ yaare weregʉdere ãsũ ãrĩ gojaka! \pi1 Yʉ sareri majĩ, pe gapʉ usiri majĩrẽ opagʉ ããrã. \v 13 Mʉsã ããrĩrṍrẽ masĩpeokõãa. Satanás mʉsãya makã marã opʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃sã Satanárẽ bʉremukeremakʉ̃, mʉsã gapʉ yʉre bʉremua. Ĩgʉ̃sã mʉsã merãmʉ Antipare Marĩpʉya kerere õãrõ weredire wẽjẽma. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmakʉ̃ ĩãkererã, mʉsã yʉre bʉremurĩrẽ neõ piribea. \pi1 \v 14 Mʉsã yʉre bʉremurĩrẽ piribirikeremakʉ̃, gajino mʉsãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉra. Surãyeri mʉsã merãmarã Balaãya buedeare iritʉyama. Iripoegue Balaam ãsũ ãrĩdi ããrĩmí, Israel bumarãrẽ ĩãturirã opʉre Balac wãĩkʉgʉre: “Israel bumarãrẽ tarinʉgãdʉagʉ, ĩgʉ̃sãrẽ mʉsã merã gãmesʉrimakʉ̃ irika, mʉsã irinarĩrẽ iritʉyaburo, ãrĩgʉ̃!” ãrĩdi ããrĩmí. Irasirirã Israel bumarã ĩgʉ̃sã merã gãmesʉrirã, keori weadea pʉro baari pídeare baanerã ããrĩmá. Ñerõ gãmebiranerã ããrĩmá. \v 15 Ĩgʉ̃sã irirosũta gajirã mʉsã merãmarã Nicolaita wãĩkʉri bumarã buerire iritʉyama. Iri buerire neõ piridʉabema. Yʉ gapʉ irire neõ gããmebea. \v 16 Irasirirã mʉsã ñerĩ iririre bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Mʉsã gorawayubirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, gũñaña marĩrõ mʉsã pʉrogue waa, yaa disigue sareri majĩ opari majĩ merã mʉsãrẽ wajamoãgʉra. \pi1 \v 17 Mʉsã gãmipũrĩ oparã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurĩ buri marãrẽ wererire õãrõ péka! Ãsũ ãrĩmi Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurãrẽ: “Ñerõ iridorerãnorẽ tarinʉgãgʉ̃rẽ maná wãĩkʉri ʉ̃mʉgasima baarire sĩgʉra. Ʉ̃tãye boreriyedere sĩgʉra ĩgʉ̃rẽ. I ʉ̃tãye maama wãĩrẽ yʉ gojatúdeaye ããrĩrokoa. Gajirã iri wãĩrẽ neõ masĩbirikuma. Iri ʉ̃tãyere ãĩgʉ̃ dita masĩgʉkumi”, ãrĩmi. Irasirigʉ iri ããrĩpererire gojaka, yaarã Pérgamogue ããrĩrã́rẽ! ãrĩmi yʉre. \s1 Juan Tiatira marãrẽ gojadea \p \v 18 Jesucristo irire ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Tiatira marã yʉre bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ yaare weregʉdere ãsũ ãrĩ gojaka! \pi1 Yʉ, Marĩpʉ magʉ̃ ããrã. Yaa koye peame ʉ̃jʉ̃rĩ pũrã irirosũ gosea. Yaa guburi bronce wãĩkʉri kõme tĩmudea irirosũ gosea. \v 19 Yʉ ããrĩpereri mʉsã iririre masĩpeokõãa. Mʉsã yʉre maĩrĩ, yʉre bʉremurĩ, gajirãrẽ iritamurĩ, ñerõ tarikererã mʉsã yʉre gũñaturarire masĩa. Neõgoraguere mʉsã õãrõ iridero nemorõ dapagorare õãrõ irirã yáa. \pi1 \v 20 Mʉsã õãrõ irikeremakʉ̃, gajino mʉsãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉra. Jezabel wãĩkʉgo: “Marĩpʉyare werego ããrã”, ãrĩkatogo mʉsã watopegue ããrĩ́mo. Mʉsãrẽ igo ñerõ buemakʉ̃ pékererã, igore: “Gʉa merã ããrĩbirikõãka!” neõ ãrĩbea. Igo ãrĩkatori merã buego, yʉre moãboerãrẽ ñerõ gãmebiramakʉ̃ yámo. Keori weadea pʉro baari pídeare ĩgʉ̃sãrẽ baamakʉ̃ yámo. \v 21 Irinʉgue igore, igo ñerõ iririre bʉjawere, gorawayudoreadibʉ. Igo gapʉ neõ gorawayudʉabemo. Igo ñerõ gãmebirarire neõ piridʉabemo. \v 22 Irasirigʉ igore, igo merã ñerõ irinerãdere pũrĩrikʉmakʉ̃ irigʉra. Igo merã ñerõ irideare ĩgʉ̃sã bʉjawere, piribirimakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ bʉro ñerõ tarimakʉ̃ irigʉkoa. \v 23 Igo pũrãdere wẽjẽgʉra. Yʉ irasũ irimakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã yʉre bʉremurã: “Ĩgʉ̃ marĩ gũñarĩrẽ, marĩ ʉaribejaridere masĩpeokõãmi”, ãrĩrãkuma. “Ããrĩpereri marĩ iririkʉrire ĩã, keoro irigʉkumi. Ñerõ irirãrẽ wajamoãgʉkumi. Õãrõ irirã gapʉre õãrõ irigʉkumi”, ãrĩ masĩrãkuma. \v 24 Surãyeri mʉsã Tiatira marã igoya buerire, wãtẽa opʉ Satanáyama yayeridere gããmebea. Irasirigʉ yʉ mʉsãrẽ gajino dorenemobirikoa. \v 25 I ditare dorea mʉsãrẽ. Yʉ buerire mʉsã masĩdeare neõ mérõgã piribirikõãka! Yʉ mʉsã pʉro aarimakʉ̃guedere õãrõ iriníkõãka! \pi1 \v 26 Yʉ mʉsã pʉrogue aarigʉ́, õãrĩrẽ irirãrẽ, yʉ dorerire irinírãrẽ i ʉ̃mʉ marãrẽ dorerã ããrĩmakʉ̃ irigʉra. \v 27 Yʉpʉ yʉre, Opʉ sóoderosũta, yʉde mʉsãrẽ, oparã sóogʉra. Irasirirã kõmegʉ̃ merã, sorori diiari merã weadea sororire pámutũrõsũ i ʉ̃mʉ marãrẽ turaro merã dorerãkoa. Irasirirã mʉsã dorerire neõ tarinʉgãbirikuma. \v 28 Yʉ gajidere ãsũ irigʉra. Neñukãmʉ boyodiru õãrõ boyoro irirosũ ããrĩgʉ̃́, mʉsãrẽ maama perebiri ʉ̃mʉ pígʉkoa. \v 29 Mʉsã gãmipũrĩ oparã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurĩ buri marãrẽ wererire õãrõ péka! ãrĩ gojaka, yaarã Tiatirague ããrĩrã́rẽ! ãrĩmi yʉre. \c 3 \s1 Juan Sardis marãrẽ gojadea \p \v 1 Jesucristo irire ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Sardis marã yʉre bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ yaare weregʉdere ãsũ ãrĩ gojaka! \pi1 Yʉ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari turari\f + \fr 3:1 \ft “õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari turari opagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩrõ: “õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ããrĩpereri turari opagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩdʉaro yáa. Iri pũgue “su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari”, ãrĩrõ: “ããrĩpereri”, ãrĩdʉaro yáa.\f* opáa. Irasũ ããrĩmakʉ̃, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã neñukãdere opáa. Ããrĩpereri mʉsã iririre masĩpeokõãa. Mʉsã: “Marĩpʉyare õãrõ yáma”, ãrĩsũrã ããrã. Irasũ ããrĩkererã, boanerã irirosũ, ĩgʉ̃yare neõ koero iribea. \v 2 Irasirirã õãrõ pémasĩka! Mʉsã õãrĩ iriri dʉyarigãrẽ piriro marĩrõ õãrõ irika! Irire iribirimakʉ̃, mʉsã õãrĩ iriri pereakõãrokoa. Yʉ, mʉsã iririre ĩãa. Yʉpʉ ĩũrõguere õãrõ iripeobea. \v 3 Yʉpʉyare gajirã mʉsãrẽ buedeare gũñaka! Irireta dupaturi iritʉyaka doja! Mʉsã ñerĩ iririre pirika! Irasũ iribirimakʉ̃, gũñaña marĩrõ yajarimasʉ̃ aarirósũ, gũñaña marĩrõ mʉsãrẽ wajamoãgʉ̃ aarigʉkoa. \pi1 \v 4 Irasũ ããrĩkeremakʉ̃, surãyeri mʉsã watopere ñerõ irirãrẽ ĩãkũĩbema. Marĩpʉyare iritʉyarã ããrĩsĩã, ĩgʉ̃sãya surí gʉraritúmerã irirosũ ããrĩ́ma. Irasirirã ñerõ iridea wajare opamerã, boreri surí sãñarã yʉ merã waagorenarãkuma. \v 5 Ããrĩpererã piriro marĩrõ Marĩpʉyare irirã irasũta surí õãrõ boreri sãñarã yʉ pʉro ããrĩrãkuma. Yʉ merã perebiri okari opamurã wãĩrẽ gojatúri pũgue ĩgʉ̃sã wãĩrẽ gojatúdeare neõ koebirikoa. Koeronorẽ irigʉ, Yʉpʉ, ĩgʉ̃rẽ wereboerã ĩũrõguere: “Yaarã ããrĩ́ma”, ãrĩgʉkoa. \v 6 Mʉsã gãmipũrĩ oparã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurĩ buri marãrẽ wererire õãrõ péka! ãrĩ gojaka, yaarã Sardigue ããrĩrã́rẽ! ãrĩmi yʉre. \s1 Juan Filadelfia marãrẽ gojadea \p \v 7 Jesucristo irire ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Filadelfia marã yʉre bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ yaare weregʉdere ãsũ ãrĩ gojaka! \pi1 Yʉ ñerĩ opabi, diayeta weregʉ ããrã. Yʉ, iripoeguemʉ opʉ David dorederosũ turari merã doregʉkoa. Iri turaro merã doreri, sawire opari irirosũ ããrã. Irasirigʉ, yʉ tũpãmakʉ̃ neõ gajigʉ biamasĩberosũ, yʉ iridoremakʉ̃ kãmutamasĩbemi. Yʉ biamakʉ̃dere neõ gajigʉ tũpãmasĩberosũ, yʉ iridorebirimakʉ̃ irimasĩbemi. \v 8 Yʉ ããrĩpereri mʉsã iririre masĩpeokõãa. Mʉsã mérõgã turari opakererã, yaa buerire õãrõ iritʉyáa. Gajirã, mʉsã yaarã ããrĩrĩ́ waja mʉsãrẽ ñerõ iridʉakeremakʉ̃: “Jesúre masĩbea”, neõ ãrĩbea. Irasirigʉ yʉ mʉsãrẽ su makãpʉro tũpãnúmakʉ̃, neõ sugʉ biamasĩberosũ, yʉ mʉsãrẽ yaamarẽ iridoremakʉ̃, mʉsãrẽ kãmutamasĩbemi. \v 9 Gajirã mʉsã pʉro ããrĩrã́: “Gʉa judío masaka ããrĩsĩã, Marĩpʉyarã ããrã”, ãrĩkererã, ĩgʉ̃yarã ããrĩbema. Ãrĩkatorimasã, wãtẽa opʉ Satanárẽ bʉremurĩ bumarã ããrĩ́ma. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ mʉsãya guburi pʉro bʉremurĩ merã ejamejãjamakʉ̃ irigʉra. Yʉ irasirimakʉ̃ ĩãrã, yʉ mʉsãrẽ maĩrĩrẽ ĩãmasĩrãkuma. \v 10 Yʉ mʉsãrẽ: “Neõ piriro marĩrõ yaare irika!” ãrĩdeare õãrõ irirã yáa. Irasirigʉ, ããrĩpererã i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́ iririkʉrire ĩãbu, ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ tarimakʉ̃ irigʉ, mʉsãrẽ õãrõ koregʉra. \pi1 \v 11 Mérõ dʉyáa, yʉ i ʉ̃mʉgue dupaturi aariburo. Irasirirã yaare mʉsã masĩdeare neõ kãtibirikõãka! Piriro marĩrõ irire iriníkõãka, mʉsã wajataburire ẽmarĩ, ãrĩrã! \v 12 Õãrõ yaare iritariwere, irire pirimerãnorẽ Yʉpʉ pʉrogue ããrĩmakʉ̃ irigʉra. Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ya wiima borari ããrĩrṍsũ ĩgʉ̃ pʉro ããrĩníkõãrãkuma. Yʉpʉ wãĩrẽ ĩgʉ̃sãguere gojagʉkoa, ĩgʉ̃yarã ããrĩrĩ́rẽ ĩmubu. Ĩgʉ̃ya makã wãĩdere gojagʉkoa. Ĩgʉ̃ya makã, maama makã Jerusalén wãĩkʉa. Iri makã ʉ̃mʉgasigue merã dijariri makã ããrĩrokoa. Yʉde ĩgʉ̃sãrẽ yʉ wãĩ, maama wãĩrẽ gojagʉkoa. \v 13 Mʉsã gãmipũrĩ oparã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurĩ buri marãrẽ wererire õãrõ péka! ãrĩ gojaka, yaarã Filadelfiague ããrĩrã́rẽ! ãrĩmi yʉre. \s1 Juan Laodicea marãrẽ gojadea \p \v 14 Jesucristo irire ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Laodicea marãrẽ yʉre bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ yaare weregʉdere ãsũ ãrĩ gojaka! \pi1 Yʉ ãrĩrõsũta irigʉ ããrã. Irasirigʉ diayeta weregʉ, Yʉpʉya kerere keoro weregʉ ããrã. Yʉpʉ, yʉ merã ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ iridi ããrĩmí. \v 15 Yʉ ããrĩpereri mʉsã iririre masĩpeokõãa. Mʉsã yʉre bʉremumerã, õãrõ bʉremurã ããrĩbea. Mérõgã yʉre bʉremurĩ opáa. Irasirigʉ yʉ mʉsãrẽ irasũ ããrĩnemobirimakʉ̃ gããmea. \v 16 Yʉ, mʉsã mérõgã bʉremurĩ oparire doogoráa. Irasirigʉ gajino ñerĩrẽ dokabéodʉagʉ irirosũ mʉsãrẽ béodʉagʉ ããrã. \v 17 Yʉ mʉsãrẽ irasũ iridʉakeremakʉ̃, mʉsã gapʉ ãsũ ãrĩ werenía: “Wári opáa”, ãrã. “Ããrĩpereri õãrõ waáa, ããrĩpereri gʉa gããmerĩrẽ opakõãa”, ãrã. Irasũ ãrĩkererã, yʉ ĩũrõ neõ gajino opamerã, boporã, surí marĩrã, koye ĩãmerã irirosũ ããrã. Mʉsã bʉremurĩ opamerã ããrĩrĩ́rẽ masĩbea. \v 18 Irasirigʉ mʉsãrẽ: “Wári oparã ããrã”, ãrĩ péñarãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉra. Oro peamegue soe ãmuadea yʉ oparire wajarika, wári opamurã! Iri õãrĩ oro oparã irirosũ ããrĩrã́, yʉre õãrõ bʉremurĩ oparãkoa. Surí boreri yʉ oparidere wajarika, surí marĩrõ ããrĩbukoa, ãrĩrã! Mʉsã irire sãñarã irirosũ ããrĩrã́, mʉsã ñerĩ irideare pirirã, gʉyasĩrĩrõ marĩrõ ããrĩrãkoa. Irasũ ããrĩmakʉ̃, koye piuri kúdere wajarika, õãrõ ĩãmurã. Mʉsã irire piuanerã irirosũ ããrĩrã́, Marĩpʉyare õãrõ ĩãmasĩrãkoa. \pi1 \v 19 Mʉsãrẽ ããrĩpererã yʉ maĩrãrẽ ñerĩrẽ irinemobirikõãburo, ãrĩgʉ̃, pũrĩrõ páro irirosũ werea. Irasirirã yaare bʉro gããmeka! Mʉsã ñerĩ irideare bʉjawere, irire pirika! \v 20 Õãrõ péka! Yʉ mʉsã merã ããrĩdʉagʉ, sugʉ makãpʉro ejanʉgã oenígʉ̃ irirosũ ããrã. Sugʉ yʉre pégʉ, õãrõ merã makãpʉro tũpãsóogʉ irirosũ ããrĩ́mi. Irasirigʉ yʉ ĩgʉ̃ merã õãrõ ʉsʉyaníkõãgʉkoa. Ĩgʉ̃de yʉ merã ʉsʉyanígʉkumi. \v 21 Õãrĩrẽ iritariwererãnorẽ yʉ doaro tʉrogue doamakʉ̃ irigʉra, yʉ merã doreburo, ãrĩgʉ̃. Yʉ õãrĩrẽ iritariwere, Yʉpʉ merã Opʉ doarogue doarosũ, yʉde õãrĩrẽ irirãrẽ irogue doamakʉ̃ irigʉra. \v 22 Mʉsã gãmipũrĩ oparã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre bʉremurĩ buri marãrẽ wererire õãrõ péka! ãrĩ gojaka, yaarã Laodiceague ããrĩrã́rẽ! ãrĩmi Jesucristo yʉre. \c 4 \s1 Juan ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉre bʉremurãrẽ ĩãdea \p \v 1 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, tũpãdea makãpʉrore ĩãbʉ. Puridiru turaro bʉsʉro irirosũ werenípʉroridi dupaturi turaro werenírĩ bʉsʉrore pébʉ. Ãsũ yʉre ãrĩmi: \p —Õõgue mʉrĩrika! Pʉrʉgue yʉ waamakʉ̃ iriburire mʉrẽ ĩmugʉra. Yʉ ãrĩderosũta waarokoa, ãrĩmi. \p \v 2 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereadero pʉrʉ, mata Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃ turari merã yʉre ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩãmi. Irogue mʉrĩjagʉ, sugʉ Opʉ doarogue doagʉre ĩãbʉ. \v 3 Ĩgʉ̃, jaspe, cornalina wãĩkʉri yeri ʉ̃tãyeri goserosũ õãrõ gosesirigʉ ããrĩmí. Õãrõ gosesiriri bero, esmeralda wãĩkʉriye irirosũ gosesiri bero dekogue doami. \v 4 Ĩgʉ̃ doaro tʉrore su bero veinticuatro oparã doari ããrĩrĩ́ berore ĩãbʉ. Iri doariguere veinticuatro gora oparã mʉrã doama. Boreri surí sãñama. Ĩgʉ̃sã peyari beroríde oro berorí ããrĩbʉ́. \v 5 Opʉ doarogue merã bupu miã, bʉro pámi. Iro doaro diaye su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari sĩãgori yuku ããrĩbʉ́. Iri yukukʉta, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turari keori ããrĩbʉ́. \v 6 Gaji iro doaro diaye dia wádiya diumajĩ gosesirirosũ ããrĩbʉ́. Õãrõ deko sʉridiya irirosũ ããrĩbʉ́. \p Iro doaro pʉro gajirã wapikʉrã okarã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sãya diapure, ĩgʉ̃sãya pʉrʉpʉrire wári koye opama. \v 7 Yʉ ĩãpʉroridi, ẽõkaye irirosũ deyogʉ ããrĩmí. Ĩgʉ̃ pʉrʉmʉ, wekʉ irirosũ deyogʉ ããrĩmí. Ĩgʉ̃ pʉrʉmʉ, masakʉ irirosũ diapukʉgʉ ããrĩmí. Ĩgʉ̃sã ʉrerã pʉrʉmʉ, gapáʉ ĩgʉ̃ kẽdʉpʉri sẽẽgʉ̃ irirosũ deyomi. \v 8 Ĩgʉ̃sã wapikʉrãgueta su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari kẽdʉpʉri oparã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sãya kẽdʉpʉri pe gapʉgueta wári koye opabʉ. Ʉ̃mʉrikʉ, ñamirikʉ bayama. Ãsũ ãrĩ bayama: \q1 “Õãgʉ̃, õãgʉ̃, õãgʉ̃ Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ, marĩ Opʉ ããrĩ́mi.\x + \xo 4:8 \xt Is 6.2-3\x* \q1 Ĩgʉ̃ neõgoragueta ããrĩsiadi ããrĩmí. \q1 Dapagoradere irasũta ããrĩníkõãmi. \q1 Pʉrʉguedere irasũta ããrĩníkõãgʉkumi”, ãrĩ bayanama. \p \v 9 Irasũ bayarã, Marĩpʉ turarire bayarã irima. Ĩgʉ̃rẽ ããrĩpererinʉrĩ ããrĩnígʉ̃rẽ: “Bʉro ʉsʉyáa mʉ merã”, ãrĩ bʉremurã irima. \v 10 Ĩgʉ̃sã irasũ baya bʉremumakʉ̃ ĩãrã, veinticuatro oparã mʉrã, ĩgʉ̃ doarogue doagʉ diaye ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ĩgʉ̃rẽ bʉremuma. Ĩgʉ̃ ããrĩpererinʉrĩ ããrĩnígʉ̃ ããrĩ́mi. Irasũ bʉremurã, ĩgʉ̃sã peyari beroríre ĩgʉ̃ diaye meépeo, ãsũ ãrĩma: \q1 \v 11 “Mʉ, gʉa Opʉ turatarigʉ, õãtarigʉ ããrã. Gʉa bʉremugʉ̃ ããrĩkõãgʉ̃ta yáa. Mʉrẽ irasũta bʉremuníkõãrõ gããmea. Ããrĩpererire iridi ããrã. Mʉ gããmerõsũta i ããrĩpererire iribʉ”, ãrĩma Marĩpʉre. \c 5 \s1 Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ su papera tũrũrẽ kuraburi \p \v 1 Marĩpʉre Opʉ doarogue doagʉre ĩgʉ̃ya diayema mojõ gapʉ papera tũrũrẽ opagʉre ĩãbʉ. Iri tũrũ, pe gapʉ gojadea tũrũ, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarigora õãrõ wĩtãbiadea tũrũ ããrĩbʉ́. \v 2 Marĩpʉre wereboegʉ turagʉdere ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ bʉro bʉsʉro merã ãsũ ãrĩ sẽrẽñami: \p —¿Noã ããrĩ́rĩ, gajirã nemorõ õãgʉ̃ i papera tũrũ wĩtãbiadeare kurabu? ãrĩmi. \p \v 3 Ʉ̃mʉgasigue, i nikũgue, i nikũ poeka boanerã ããrĩrṍguedere neõ sugʉ iri tũrũrẽ kura, iri tũrũma gojadeare ĩãgʉ̃ mámi. \v 4 Irasirigʉ iri tũrũrẽ kurabure ĩgʉ̃sã bokabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, yʉ bʉro orebʉ. \v 5 Yʉ irasũ oremakʉ̃ ĩãgʉ̃, sugʉ, oparã mʉrã watopemʉ ãsũ ãrĩmi yʉre: \p —Iropata oreka! Iripoeguemʉ opʉ David parãmi ããrĩturiagʉ iri tũrũrẽ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarigora wĩtãbiadeare kuramasĩmi. Ĩgʉ̃ Judáya bumʉ, ẽõkaye irirosũ turatarigʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ ĩãturirãrẽ tarinʉgãdi ããrĩ́mi, ãrĩ weremi yʉre. \p \v 6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Opʉ doarogue doagʉ diaye Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ nímakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ wapikʉrã okarã, oparã mʉrã watopegue ními. Oveja majĩgʉ̃ wẽjẽsũdi dupaturi okagʉ irirosũ deyogʉ ããrĩmí. Su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari kúsari, irikʉta koyedere opami. Iri kúsari, koye: Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turari, ĩgʉ̃ masĩpeori keori ããrã. Marĩpʉ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ ããrĩperero i nikũguere iriudi ããrĩ́mi. \v 7 Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́, Opʉ doaro pʉrogue ejagʉ, iro doagʉre ĩgʉ̃ya diayema mojõ gapʉ opadea tũrũrẽ ãĩmi. \v 8 Ĩgʉ̃ irire ãĩmakʉ̃ ĩãrã, wapikʉrã okarã, veinticuatro oparã mʉrãde ĩgʉ̃ oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ diaye ĩgʉ̃sãya ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ĩgʉ̃rẽ bʉremuma. Ĩgʉ̃sãkʉ arpa wãĩkʉri bʉapʉtẽrĩrẽ, oro merã iridea paridere opama. Iri pari sʉ̃rõrĩ ʉtʉriripari dita ããrĩbʉ́. Iri sʉ̃rõrĩ Marĩpʉyarã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽdea ããrĩbʉ́. \v 9 Irasũ ĩgʉ̃rẽ bʉremurã, maama bayarire ãsũ ãrĩ bayapeoma: \q1 Mʉ wẽjẽsũdi ããrã. Boagʉ, mʉya dí béori merã masaka ñerĩ iridea wajare wajaribosabʉ, ĩgʉ̃sã Marĩpʉyarã ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. Ããrĩpereri buri marãrẽ, ĩgʉ̃sã ya werenírãrẽ, ããrĩpererogue ããrĩpereri nikũ marãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ iridea wajare wajaribosabʉ. Irasirigʉ iri tũrũrẽ ãĩ, wĩtãbiadeare kuramasĩa. \q1 \v 10 Marĩpʉyarãrẽ: oparã, paía masakaya ããrĩburire ĩgʉ̃rẽ sẽrẽbosarã ããrĩmakʉ̃ iribʉ, ĩgʉ̃ dorerire iriburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã i ʉ̃mʉ ããrĩpererogue ããrĩrã́rẽ dorerãkuma, ãrĩma.\x + \xo 5:10 \xt Ex 19.6; Ap 1.6; 20.6\x* \p \v 11 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, Marĩpʉre wereboerã wárã werenímakʉ̃ pébʉ. Opʉ doaro, irasũ ããrĩmakʉ̃ wapikʉrã okarã, veinticuatro oparã mʉrã tʉro nígoroama. Ĩgʉ̃sãrẽ keo bokatĩũña marĩbʉ. \v 12 Turaro merã ãsũ ãrĩ bayapeoma: \q1 Oveja majĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã wẽjẽdi, dupaturi okagʉ, õãtarigʉ ããrĩ́mi. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ: “Ããrĩpererãrẽ doregʉ, ããrĩpererire opagʉ, masĩpeogʉ, turatarigʉ, marĩ goepeyari merã bʉremugʉ̃, gosesiriri merã deyogʉ, õãtarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩburo, ãrĩma.\x + \xo 5:12 \xt Jn 1.29; 1 Co 5.7\x* \p \v 13 Pʉrʉ gajirã bayapeomakʉ̃ pébʉ. Ĩgʉ̃sã ããrĩpererã Marĩpʉ irinerã ããrĩmá: Ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́, i nikũgue ããrĩrã́, i nikũ poeka boanerã ããrĩrṍgue ããrĩrã́, dia wádiyague ããrĩrã́ ããrĩmá. Ããrĩperero i ʉ̃mʉguere ããrĩrã́ ããrĩmá. Ãsũ ãrĩ bayapeoma: \q1 Opʉ doarogue doagʉre: “Õãtarigʉ, marĩ goepeyari merã bʉremugʉ̃, gosesiriri merã deyogʉ, turatarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremuburo. \q1 Irasũ ããrĩmakʉ̃, oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́dere irasũta piriro marĩrõ ããrĩpererinʉrĩ bʉremuburo, ãrĩma. \p \v 14 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, wapikʉrã okarã: “Irasũta ãrĩburo”, ãrĩma. Irasirirã veinticuatro oparã mʉrã ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ĩgʉ̃rẽ ããrĩnígʉ̃rẽ ããrĩpererinʉrĩ ʉsʉyari sĩma. \c 6 \s1 Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ papera tũrũ wĩtãbiadeare kurawãgãdea \p \v 1 Pʉrʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ papera tũrũ ĩgʉ̃ ãĩdea tũrũ wĩtãbiapʉroriderore kuramakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ kuradero pʉrʉ, sugʉ, wapikʉrã okarã watopemʉ yʉre: “Ĩãgʉ̃ aarika!” ãrĩmakʉ̃ pébʉ. Irasũ ãrĩgʉ̃, bupu bʉro bʉsʉrosũ wereními. \p \v 2 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, caballu boregʉre ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ weka peyagʉ sĩrĩturore opami. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ opʉ peyari berore sĩmi. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ ĩãturirãrẽ gãmekẽã tarinʉgãgʉ̃ ããrĩsĩã, dupaturi gãmekẽã tarinʉgãgʉ̃ waami doja. \p \v 3 Pʉrʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ gajiro wĩtãbiaderore kurami doja. Ĩgʉ̃ kuradero pʉrʉ, gajigʉ wapikʉrã okarã watopemʉ yʉre: “Ĩãgʉ̃ aarika!” ãrĩmakʉ̃ pébʉ. \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, gajigʉ caballu diiagʉ wirimi. Marĩpʉ ĩgʉ̃ weka peyagʉre turarire sĩmi. Iri turari merã i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃sã basi siñajãrĩ opanemobirimakʉ̃ irimi. Wári majĩ sareri majĩrẽ ĩgʉ̃rẽ sĩmi. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ gãmewẽjẽmakʉ̃ irimi. \p \v 5 Pʉrʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ gajiro wĩtãbiaderore kurami doja. Ĩgʉ̃ kuradero pʉrʉ, gajigʉ wapikʉrã okarã watopemʉ yʉre: “Ĩãgʉ̃ aarika!” ãrĩmakʉ̃ pébʉ doja. Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, gajigʉ caballu ñígʉ̃rẽ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ weka peyagʉ nʉkʉ̃rĩ keorore opami. \v 6 Pʉrʉ wapikʉrã okarã watopegue sugʉ ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ: \p —Baari pereakõãrokoa. Irasirirã masaka trigo yerire su kilota, sunʉ moãrĩ waja merã wajarirãkuma. Sunʉ moãrĩ waja merã cebada yeridere ʉre kilota wajarirãkuma. Ʉye, igui deko\f + \fr 6:6 \ft Masaka olivo wãĩkʉdima dʉka aceitunas wãĩkʉri dʉkare bipirã, ʉye opakuma ĩgʉ̃sã baaburire. Iguida dʉkare kʉrabipirã, igui deko opakuma ĩgʉ̃sã iiríburire. Irasirigʉ sugʉ wapikʉrã okarã watopeguemʉ: “ʉye, igui deko gapʉre peremakʉ̃ iribirikõãburo”, ãrĩgʉ̃: “Olivo wãĩkʉri yuku, iguidarire poyanorẽbirikõãburo”, ãrĩ wereními.\f* gapʉre peremakʉ̃ iribirikõãburo, ãrĩmi. \p \v 7 Pʉrʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ gajiro wĩtãbiaderore kurami. Ĩgʉ̃ kuradero pʉrʉ, gajigʉ wapikʉrã okarã watopemʉ yʉre: “Ĩãgʉ̃ aarika!” ãrĩmakʉ̃ pébʉ. \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, diiaweya borewijigʉ caballure ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ weka peyagʉ masakare boamakʉ̃ irigʉ ããrĩsĩã: “Boari” wãĩkʉmi. Ĩgʉ̃ pʉrʉ gajigʉ “Boanerã ããrĩrṍ” wãĩkʉgʉ aarimí. Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃sã pẽrãrẽ ããrĩperero i nikũguere surãyeri masakare wẽjẽdoremi. Gãmewẽjẽrĩ merã, ʉaboari merã, pũrĩrikʉri merã, waimʉrã makãnʉ́ʉ marã guarã merã, surãyeri masakare wẽjẽburire pími. Ããrĩpererã masaka wapikʉri buri dʉkawa, keomakʉ̃, su bumarã keoropa ããrĩrã́rẽ wẽjẽdoremi. \p \v 9 Pʉrʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ gajiro wĩtãbiaderore kurami doja. Ĩgʉ̃ kuradero pʉrʉ, Marĩpʉre sĩdea soepeoro doka, Jesucristore bʉremurã wẽjẽsũnerãya yʉjʉpũrãrĩrẽ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ya kerere weredea waja, irasũ ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃yare piribiridea waja wẽjẽsũnerã ããrĩmá. \v 10 Ĩgʉ̃sã turaro merã Marĩpʉre ãsũ ãrĩma: \p —Gʉa Opʉ, mʉ õãtarigʉ, ñerĩ marĩgʉ̃ ããrã. Mʉ: “Ãsũ irigʉra”, ãrĩdeare diayeta irigʉ ããrã. ¿Naásũ ããrĩmakʉ̃ i ʉ̃mʉ marãrẽ wajamoãgʉkuri, ĩgʉ̃sã gʉare wẽjẽdea waja? ãrĩma. \p \v 11 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ boreri surí, yoarire sĩmi. Ãsũ ãrĩmi: \p —Siñajãka dapa! Gajirã mʉsãyarã Jesucristore bʉremurã ĩgʉ̃ya kere wereri waja mʉsã irirosũ wẽjẽsũrãkuma. Ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽpeoburo mérõ dʉyáa, ãrĩmi. \p \v 12 Pʉrʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ gajiro wĩtãbiaderore kuramakʉ̃ ĩãbʉ doja. Irore kuramakʉ̃, nikũ bʉro ñomebʉ. Abe ʉ̃mʉmʉ goero ñígʉ̃ waami. Kó suríro ñírõ sãñarõ irirosũ deyogʉ waami. Abe ñamimʉ goero diiagʉ, dí irirosũ deyogʉ waami. \v 13 Neñukãde ʉ̃mʉgasigue ããrãnerã, nikũgue yuridijakõãma. Yukʉbʉ dʉkare mirũ bʉro wẽjãpu bura dijurosũ yuridijama. \v 14 Irasiriro papera pũrẽ tũrãbéo dedeurosũ, ʉ̃mʉgasi dederiakõãbʉ. Ããrĩpereri ʉ̃tãyuku, nʉgʉ̃rĩde gajirogue waabʉ. \v 15 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, i ʉ̃mʉ marã oparã ʉ̃tãyukuma goberigue, ʉ̃tãyeri watopegue durirã waama. Gajirã: surara oparã, wári doebiri oparã, turari merã dorerã, ããrĩpererã moãrĩmasã, moãrĩmasã ããrĩmerãde irogueta duriadima. \v 16 Irasũ durirã, ʉ̃tãyukure, ʉ̃tãyeridere ãsũ ãrãdima: \p —Gʉa weka yuridijarikõãka! Kãmutaka, Opʉ doarogue doagʉ gʉare bokabirikõãburo. Kãmutaka, oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ gʉare bʉro wajamoãbirikõãburo. \v 17 Ĩgʉ̃ gʉare wajamoãrĩnʉ ejasiáa. ¿Noã bokatĩũbukuri ire? ãrĩ gaguiníma. \c 7 \s1 Israel bumarãya diapuserorire Marĩpʉ wãĩ tuusũnerãyare weredea \p \v 1 Pʉrʉ wapikʉrã Marĩpʉre wereboerãrẽ ĩãbʉ. Sugʉ norte gapʉ, gajigʉ sur gapʉ, gajigʉ abe mʉrĩriro gapʉ, gajigʉ abe ñajãrõ gapʉ níma, mirũ wẽjãpubirimakʉ̃ irimurã. Irasiriro i nikũgue, dia wádiyaguedere neõ mirũ wẽjãpubiribʉ. Neõ sugʉ yukʉre mirũ wẽjãpubiribʉ. \v 2 Ĩgʉ̃sã i nikũrẽ, dia wádiyadere poyanorẽdoresũnerã ããrĩmá. Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉre ĩãbʉ doja. Ĩgʉ̃ abe mʉrĩriro gapʉ aarimí. Marĩpʉ okanígʉ̃ya wãĩ tuuyariñerẽ opami. Gajirã Marĩpʉre wereboerã wapikʉrãrẽ turaro merã ãsũ ãrĩ wereními: \p \v 3 —I nikũ, dia wádiya, yukure poyanorẽbirikõãka dapa! Marĩ Opʉre moãboerãrẽ ĩgʉ̃sãya diapuserorire ĩgʉ̃ wãĩ tuuadero pʉrʉ, irire poyanorẽka! ãrĩmi. \p \v 4 Pʉrʉ ĩgʉ̃ werenímakʉ̃ pébʉ. Ãsũ ãrĩmi: “Ciento cuarenta y cuatro mil masaka Israel parãmerã ããrĩturiari buri marã ĩgʉ̃sãya diapuserorire Marĩpʉ wãĩ tuusũnerã ããrĩmá”, ãrĩmi. \v 5 Ĩgʉ̃sã ããrĩnerã ããrĩmá: \q1 Judáya bumarã doce mil, Rubẽya bumarã doce mil, \q1 Gadya bumarã doce mil, \v 6 Aserya bumarã doce mil, \q1 Neftalíya bumarã doce mil, Manaséya bumarã doce mil, \q1 \v 7 Simeṍya bumarã doce mil, Levíya bumarã doce mil, \q1 Isacarya bumarã doce mil, \v 8 Zabulṍya bumarã doce mil, \q1 Joséya bumarã doce mil, Benjamĩ́ya bumarã doce mil \m ããrĩnerã ããrĩmá. \s1 Wárã surí boreri sãñarãyare weredea \p \v 9 Pʉrʉ wárã masakare ĩãbʉ. Surãyeri ããrĩpereri buri marã, ĩgʉ̃sã ya werenírã, ããrĩpererogue ããrĩpereri nikũ marã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã, Marĩpʉ, Opʉ doarogue doagʉ diaye, Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ diaye níma. Ĩgʉ̃sãrẽ keo bokatĩũña marĩbʉ. Surí borerire sãñama. Mujĩ pũrĩrẽ opama. \v 10 Ĩgʉ̃sã ããrĩpererã turaro merã ãsũ ãrĩ gaguiníma: \q1 Marĩpʉ marĩrẽ taugʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃, Opʉ doarogue doagʉ ããrĩ́mi. Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́de marĩrẽ taugʉ ããrĩ́mi, ãrĩma. \m \v 11 Ããrĩpererã Marĩpʉre wereboerã Opʉ doaro tʉro, irasũ ããrĩmakʉ̃ oparã mʉrã, wapikʉrã okarã tʉro nígoroama. Marĩpʉre irogue doagʉre bʉremurã, ĩgʉ̃ diaye ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ĩgʉ̃sãya diapurire yebague moomejãma. \v 12 Ãsũ ãrĩma: \q1 Marĩ Opʉre: “Õãtarigʉ, gosesiriri merã deyogʉ, masĩpeogʉ ããrã, gʉa mʉ merã ʉsʉyáa”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩrã! \q1 “Mʉ, gʉa goepeyari merã bʉremugʉ̃, turatarigʉ, ããrĩpererãrẽ doregʉ ããrã”, ãrĩrã ĩgʉ̃rẽ! \q1 Ããrĩpererinʉrĩ irasũ ãrĩnírã! Irasirirã: “Irasũta ãrĩburo”, ãrĩ bʉremuma ĩgʉ̃rẽ. \p \v 13 Pʉrʉ sugʉ, oparã mʉrã watopemʉ yʉre sẽrẽñami: \p —¿Ñeémarãno ããrĩ́rĩ ĩĩsã surí boreri sãñarã? ¿Noógue aarayuri? ãrĩmi. \p \v 14 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, yʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉbʉ: \p —Yʉ opʉ, mʉ masĩkoa, ãrĩbʉ. \p Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩmi: \p —I ʉ̃mʉ marã bʉro ñerõ tariripoere ĩgʉ̃sãde ñerõ tarima. Ĩgʉ̃sã Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ya dí béori merã ĩgʉ̃sãya suríre koe, boreri surí waamakʉ̃ irinerã irirosũ ããrĩ́ma. Irasũ ããrĩrã́, Jesucristore ĩgʉ̃sãrẽ boabosa, ĩgʉ̃ya dí béodire bʉremusĩã, Marĩpʉ ĩũrõrẽ ñerĩrẽ opamerã ããrĩ́ma. \v 15 Irasirirã, Marĩpʉ, Opʉ doarogue doagʉ diaye níma, ĩgʉ̃ gããmerõsũ irimurã. Ʉ̃mʉrikʉ, ñamirikʉ ĩgʉ̃ya wii ʉ̃mʉgasima wiigue ĩgʉ̃rẽ bʉremuma. Ĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã merã irasũ ããrĩníkõãmi ĩgʉ̃sãrẽ koregʉ. \v 16 Irasirirã neõ dupaturi ʉaboanemobirikuma. Neõ ñemesibusũnemobirikuma. Neõ abe ʉ̃mʉmʉ ĩgʉ̃sãrẽ bʉro asinemobirikumi. Gaji asiri ĩgʉ̃sãrẽ neõ ñerõ tarimakʉ̃ irinemobirikoa. \v 17 Oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃ doarogue doagʉ diaye nígʉ̃, ovejare korerimasʉ̃ irirosũ ĩgʉ̃sãrẽ koregʉkumi. Perebiri okari sĩrĩ deko\f + \fr 7:17 \ft San Juan 11.25: Jesús ãrĩmi: —Yʉ boanerãrẽ masãmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okari sĩgʉ̃ ããrã. Yʉre bʉremugʉ̃ boadigue ããrĩkeregʉ, okagʉkumi, ãrĩmi. San Juan 14.6: Jesús ãrĩmi doja: —Yʉ dita Yʉpʉ pʉrogue waarí maa irirosũ ããrã. Yʉ diayema ããrĩrĩ́rẽ masakare masĩmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ irigʉ ããrã. Yʉ merãta Yʉpʉ pʉrogue waarãkuma, ãrĩmi. Irasirigʉ Jesús deko wiriri gobema perebiri okarire sĩrĩ deko irirosũ ããrĩ́mi. ĩgʉ̃ merã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã ĩgʉ̃ Pagʉ pʉro i perebiri okarire opamurã ããrĩ́ma.\f* wiriri gobegue ãĩagʉkumi. Irasirirã ʉsʉyari merã ããrĩníkõãrãkuma. Marĩpʉ ããrĩpereri ĩgʉ̃sã kódeko wiririre niũgʉkumi. Irasirirã neõ dupaturi bʉjawereri merã ããrĩbirikuma. \c 8 \s1 Papera tũrũrẽ wĩtãbiatũnudea, sʉ̃rõrĩ soemudiru oro merã irideare weredea \p \v 1 Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari papera tũrũrẽ wĩtãbiadeare kura odoadero pʉrʉ, iri tũrũrẽ wĩtãbiatũnuderore kurami. Irore kuramakʉ̃, ããrĩperero ʉ̃mʉgasigue gajino neõ bʉsʉbiriakõãbʉ. Su hora deko irasũ waabʉ. \v 2 Pʉrʉ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerãrẽ ĩgʉ̃ pʉro nímakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃sãkʉre puririduparure sĩmi. \v 3 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ sʉ̃rõrĩ soemudiru oro merã iridirure opagʉ, Marĩpʉre sĩdea soepeoro pʉrogue waa ejanʉgãjami. Ĩgʉ̃ irogue nímakʉ̃, wáro sʉ̃rõrĩrẽ sĩma. Iri sʉ̃rõrĩ, ããrĩpererã Marĩpʉyarã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽdea merã morẽ soemuburi ããrĩbʉ́. Irasirigʉ, Marĩpʉ, Opʉ doarogue doagʉ diaye, oro merã iridea soepeorogue irire soemumi. \v 4 Iri sʉ̃rõrĩ, soepeoro weka poósiri peo soemumakʉ̃, Marĩpʉ pʉrogue ĩĩmikã, ĩgʉ̃yarã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽdea merã mʉrĩãkõãbʉ. \v 5 Pʉrʉ Marĩpʉre wereboegʉ i soepeoroma peamerẽ ĩgʉ̃ soemudirugue ãĩ poósã odo, i nikũgue poómeédijukõãmi. Ĩgʉ̃ irasũ poómeédijumakʉ̃ta, bupu miã, bʉro pámi. Irasũ ããrĩmakʉ̃, nikũde ñomebʉ. \s1 Marĩpʉre wereboerã puririduparure puridea \p \v 6 Pʉrʉ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparure ãmurã́ irima. \p \v 7 Ããrĩpʉrorigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃yarure purimi. Ĩgʉ̃ puriadero pʉrʉ, deko yeri yʉsari yeri peame merã, dí merã morẽrĩ yeri nikũgue yuribʉ. Iri yeri yurimakʉ̃ta, i nikũ ʉ̃jʉ̃ãkõãbʉ. I nikũ deko ejaburogora ʉ̃jʉ̃tũnubʉ. Yukude, tá yasaride iropata ʉ̃jʉ̃bʉ. \p \v 8 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃yarure purimi doja. Ĩgʉ̃ purimakʉ̃, wádi ʉ̃tãʉ̃ irirosũ deyodi, peame merã ʉ̃jʉ̃nídi, dia wádiyague mirũa dijabʉ. Irasiriro i nikũ ʉ̃jʉ̃deropata wádiyama deko, dí poyakõãbʉ. \v 9 Irasirirã ããrĩpererã wádiya marã ʉre bu dʉkawamakʉ̃, su bumarã boakõãma. Doóriduparu wádiyague ããrĩrĩ́de, iropata ʉ̃jʉ̃bʉ. \p \v 10 Pẽrã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparu puriadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃yarure purimi doja. Ĩgʉ̃ purimakʉ̃, wágʉ neñukãmʉ sĩãgori turu ʉ̃jʉ̃rĩ irirosũ deyogʉ ʉ̃jʉ̃, mʉtãdi nikũguere dijijami. Ĩgʉ̃ diariguere, deko wiriri goberiguere deko ejaburogora meémejãmi. \v 11 Ĩgʉ̃: “Sʉ̃ĩgʉ̃” wãĩkʉmi. Deko ĩgʉ̃ meémejãdero ejatuaro sʉ̃ĩrĩ deko waabʉ. Irasũ waadero pʉrʉ, iri dekore iirírã, wárã masaka boama. \p \v 12 Ʉrerã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparu puriadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃yarure purimi doja. Ĩgʉ̃ purimakʉ̃, abe ʉ̃mʉmʉ, ñamimʉde deko ejaburogora poyanorẽma. Neñukãde iropata poyanorẽma. Irasirigʉ abe, ʉ̃mʉrẽ wapikʉri horagora neõ boyobirimi. Ñamidere wapikʉri horagora abe ñamimʉ, neñukã neõ boyobirima. \p \v 13 Pʉrʉ ʉ̃marõgue ĩãmugʉ̃, gapáʉ wʉ́wãgãgʉ̃rẽ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ turaro merã ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ: \p —Ayó! Ayó! Ayó! Gajirã ʉrerã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparure puribema dapa. Ĩgʉ̃sã irire puriadero pʉrʉ, ñetariro waarokoa i nikũgue ããrĩrã́rẽ, ãrĩmi. \c 9 \p \v 1 Pʉrʉ wapikʉrã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparu puriadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃yarure purimi doja. Ĩgʉ̃ purimakʉ̃, neñukãmʉ irirosũ deyogʉ ʉ̃mʉgasigue ããrãdi i nikũgue yuriadire ĩãbʉ. Bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobema sawire ĩgʉ̃rẽ sĩma. \v 2 Ĩgʉ̃ iri gobere tũpãmakʉ̃, wári peamema ĩĩmikã wiribʉ. Iri ĩĩmikã abe ʉ̃mʉmʉrẽ tuúbiatobʉ. Irasiriro ʉ̃marõgue naĩtĩãrõ waabʉ. \v 3 Poreroa, ĩĩmikã watopegue ããrãnerã, i nikũgue wʉ́dijarima. Korebaba irirosũ toarã ããrĩmá. \v 4 Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ táre, yukure, gaji otedeare poyanorẽdorebirimi. “Ĩgʉ̃sãya diapuserorire yʉ wãĩ tuuña marĩrãno ditare ñerõ tarimakʉ̃ irirãkoa”, ãrĩmi. \v 5 Ĩgʉ̃sãrẽ toawẽjẽdorebirimi. Su mojõmarã abegora ĩgʉ̃sãrẽ bʉro pũrĩmakʉ̃ iridoremi. Irasirirã korebaba toari pũrĩrõsũ ĩgʉ̃sãrẽ pũrĩmakʉ̃ irima. \p \v 6 Ĩgʉ̃sãrẽ pũrĩripoere masaka bʉro boadʉadima. Ĩgʉ̃sã boadʉakeremakʉ̃, boamasĩña marĩbʉ. \p \v 7 Poreroa, caballua gãmekẽãburi dupiyuro ãmu odoanerã irirosũ deyoma. Ĩgʉ̃sãya dipure oparã peyari berorí, oro merã iridea berorí irirosũ deyorire peyama. Ĩgʉ̃sãya diapuri masakaya diapu irirosũ deyobʉ. \v 8 Ĩgʉ̃sãya poari, nomeya poañapu irirosũ ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃sãya guika, ẽõkayea guika irirosũ ããrĩbʉ́. \v 9 Ĩgʉ̃sãya koretibirire kõme merã iridea kãmutari suríro sãñanerã irirosũ ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã wʉ́makʉ̃, ĩgʉ̃sãya kẽdʉpʉri bʉro bʉsʉbʉ. Wárã caballua tũrũrĩduparure ĩgʉ̃sã gãmewẽjẽrõgue mumurõ merã tʉ̃ãwãgãrã irirosũ bʉsʉbʉ. \v 10 Korebaba irirosũ ĩgʉ̃sãya pore merã toarã, masakare su mojõmarã abegora pũrĩmakʉ̃ irima. \v 11 Poreroa opʉ, bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobe opʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ Marĩpʉre wereboegʉ ããrĩdi ããrãdimi. Hebreo ya merã “Abadón” wãĩkʉmi. Griego ya merã “Apolión” wãĩkʉmi. “Apolión”, ãrĩrõ: “Ñerõ poyanorẽrĩmasʉ̃”, ãrĩdʉaro yáa. \p \v 12 Poreroa masakare ñerõ pũrĩmakʉ̃ iriadero pʉrʉ, ñerõ taripʉroridea pereakõãbʉ. Iri pʉrʉ, pero ñerõ tariri dʉyáa dapa. \p \v 13 Pʉrʉ su mojõmarã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparu puriadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃yarure purimi doja. Ĩgʉ̃ purimakʉ̃, sugʉ werenímakʉ̃ pébʉ. Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ sĩdea soepeoro, oro merã iridea soepeorogue ĩgʉ̃ werenírĩ bʉsʉbʉ. Iri soepeoroma wapikʉri kúsari watopegue ĩgʉ̃ werenírĩ bʉsʉbʉ. \v 14 Irasũ werenígʉ̃, puridiru puriadire ãsũ ãrĩmi: \p —Wapikʉrã Marĩpʉre wereboerã ããrãdinerãrẽ wiuka! Ĩgʉ̃sã dia wádiya Eufrates wãĩkʉdiyague sʉadobosũnerã ããrĩ́ma, ãrĩmi. \p \v 15 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃sã wapikʉrãrẽ wiumi, wárã masakare wẽjẽmurãrẽ. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “I hora, inʉ, ĩĩ abe, i bojori ããrĩmakʉ̃, wiusũrãkuma”, ãrĩderosũta keoro waabʉ. Irasirirã ããrĩpererã i nikũgue masakare ʉre bu dʉkawamakʉ̃, su bumarãrẽ wẽjẽrã waama. \v 16 Ĩgʉ̃sã merã wárã surara caballua weka peyarã ããrĩmá. “Ĩgʉ̃sã ããrĩpererã doscientos millones surara ããrĩ́ma”, ãrĩrĩrẽ pébʉ. \p \v 17 Yʉ kẽrõsũgue caballuare, ĩgʉ̃sã weka peyarãdere ĩãbʉ. Ãsũ deyoma: Ĩgʉ̃sãya koretibirire kõme merã iridea kãmutari suríro sãñanerã ããrĩmá. Iri kãmutari surí, diiari, yasari, boreri surí deyobʉ. Irasiriro peame ʉ̃jʉ̃rĩ, ʉ̃tãye jacinto wãĩkʉriye, azufre wãĩkʉri poga irirosũ deyori ããrĩbʉ́. Caballuaya dipu ẽõkayea dipu irirosũ deyobʉ. Ĩgʉ̃sãya disirigue peame, ĩĩmikã, azufre wãĩkʉri poga ʉ̃jʉ̃rĩ ĩĩmikãde wiribʉ. \v 18 Irasirirã caballua ĩgʉ̃sãya disi wiriri: peame, ĩĩmikã, azufre ʉ̃jʉ̃rĩ merã ããrĩpererã masakare ʉre bu dʉkawamakʉ̃ su bumarãrẽ wẽjẽma. \v 19 Ĩgʉ̃sãya disi wiriri merã, ĩgʉ̃sãya pore merã wẽjẽma. Ĩgʉ̃sãya pore yuwari, ãña dipu irirosũ deyobʉ. Iri merã masakare kãmitúma. \p \v 20 Gajirã masaka peame, ĩĩmikã, azufre ʉ̃jʉ̃rĩ merã boamerã gapʉ irire waamakʉ̃ ĩãkererã, ĩgʉ̃sã ñerõ iririre neõ piribirima. Wãtẽãrẽ bʉremurĩrẽ neõ piribirima. Ĩgʉ̃sã bʉremurã keori weadea: oro, plata, bronce, ʉ̃tãyeri, yuku merã irideare bʉremurĩrẽ neõ piribirima. Iri keori weadea neõ ĩãbiri, neõ pébiri, neõ naabiri ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sã irire soebuima. \v 21 Irasũ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã masakare wẽjẽdeare, ĩgʉ̃sã yéa ããrĩrã́ irideare, ĩgʉ̃sã kõãbiradeare, ĩgʉ̃sã yajadeadere neõ bʉjawerebirima. Iri ããrĩpererire neõ piribirima. \c 10 \s1 Marĩpʉre wereboegʉ papera tũrũgãrẽ opadea \p \v 1 Pʉrʉ gajigʉ turagʉ Marĩpʉre wereboegʉ ʉ̃mʉgasigue merã ĩĩmikãyebo dekogue dijarimakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ya dipuru wekare buida ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃ya diapu abe ʉ̃mʉmʉ irirosũ gosesiribʉ. Ĩgʉ̃ya ñigãrĩ peame irirosũ gosebʉ. \v 2 Ĩgʉ̃ya mojõgue papera pũ kuradea tũrũgãrẽ opami. Ĩgʉ̃ya diayema gubu merã dia wádiyague tãpími, kúgapʉma gubu merã nikũgue tãpími. \v 3 Irogue nígʉ̃, turaro ẽõkaye gaguinírõsũ gaguiními. Ĩgʉ̃ irasũ gaguinímakʉ̃, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã bupua wereníma. \v 4 Ĩgʉ̃sã wereníadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã wereníadeare gojanʉgãbʉ. Yʉ gojanʉgãmakʉ̃, sugʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ yʉre ãsũ ãrĩ weremi: \p —Bupua wereníadeare gajirãrẽ werebirikõãka! Irire gojabirikõãka! ãrĩmi. \p \v 5 Pʉrʉ yʉ wádiyague, nikũgue nímakʉ̃ ĩãdi, ĩgʉ̃ya diayema mojõrẽ ʉ̃mʉgasigue soemumi. \v 6 Irasũ soemugʉ̃, Marĩpʉ okanígʉ̃, ʉ̃mʉgasi, i nikũ, dia wádiya ããrĩpererã irogue ããrĩrã́rẽ iridi wãĩ merã wãĩpeo, ãsũ ãrĩmi: \p —I ʉ̃mʉ pereakõãa. Iropata ããrã. \v 7 Su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparure purisiama. Gajigʉ ĩgʉ̃yarure purimakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃: “Ãsũ irigʉra”, ãrĩdeare, iripoegue marã masĩbirideare iriyuwarikʉgʉkumi. Irasiriro iri, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ, ĩgʉ̃ya kerere weredupiyunerãrẽ ĩgʉ̃: “Ãsũ irigʉra”, ãrĩdea keoro waarokoa, ãrĩmi. \p \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ yʉre werenídi, dupaturi ãsũ ãrĩ wereními: \p —Sĩĩ Marĩpʉre wereboegʉ, wádiyague, nikũgue nígʉ̃ pʉrogue waaka! Ĩgʉ̃ya mojõgue papera pũ kuradea tũrũgãrẽ opami. Iri pũgãrẽ ãĩka! ãrĩmi. \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ pʉrogue waabʉ. Ĩgʉ̃rẽ yʉ papera pũgãrẽ sẽrẽmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩ yʉjʉmi yʉre: \p —Ãĩ, baaka! Mʉ baamakʉ̃, mume irirosũ õãrõ misõrokoa. Mʉya paru gapʉ, pʉrʉ bʉro sʉ̃ĩrokoa, ãrĩmi. \p \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, iri pũgãrẽ ĩgʉ̃rẽ ãĩ, baabʉ. Yʉ baamakʉ̃, mume irirosũ misõbʉ. Baa odoadero pʉrʉ, yaa paruguere sʉ̃ĩrõ péñabʉ. \v 11 Pʉrʉ ãsũ ãrĩmi yʉre: \p —Dupaturi wári buri marãrẽ, wári nikũ marãrẽ, ĩgʉ̃sã ya werenírãrẽ, ĩgʉ̃sã oparãdere Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “Ãsũ irigʉra”, ãrĩdeare weregʉ waaka! ãrĩmi. \c 11 \s1 Pẽrã Marĩpʉyare wererimasã weredea \p \v 1 Pʉrʉ Marĩpʉ yʉre keodi, tuadi irirosũ deyodire sĩmi. Sĩ odo, yʉre ãsũ ãrĩmi: \p —Igʉ merã yaa wiire keogʉ waaka! Iri wiimarẽ yʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã yʉre sĩdea soepeorodere keoka! Iri wiiguere masakare yʉre bʉremurãdere: “¿Niísãkʉ ããrĩ́rĩ?” ãrĩ keoka! \v 2 Iri wii tʉroma gapʉre keobirikõãka! Iri gajiro marã masakare wiadea nikũ ããrã. Ĩgʉ̃sã cuarenta y dos abegora yaa makãrẽ\f + \fr 11:2 \ft Marĩpʉya makã, Jerusal'ẽta ããrã.\f* poyanorẽgorenarãkuma. \v 3 Irasirigʉ yaare weremurãrẽ pẽrã iriugʉra. Yoaripoe mil doscientos sesenta nʉrĩgora yaare wererãkuma. Ĩgʉ̃sã bʉjawereri ĩmurã, kó surí sãñanerã ããrĩrãkuma, ãrĩmi. \p \v 4 Ĩgʉ̃sã pẽrã Marĩpʉyare weremurã, pegʉ olivo wãĩkʉri yuku, irasũ ããrĩmakʉ̃ pegʉ sĩãgori yuku irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉ i nikũ Opʉ ĩũrõ níma. \v 5 Ĩgʉ̃sãrẽ ĩãturirã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ iridʉamakʉ̃, ĩgʉ̃sãya disigue peame ʉ̃jʉ̃rĩ pũrã wiriri merã ĩgʉ̃sãrẽ soe wẽjẽpeokõãrãkuma. Irasirirã ããrĩpererã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ iridʉarãrẽ iri merã boamakʉ̃ irirãkuma. \v 6 Ĩgʉ̃sã Marĩpʉyare wererinʉrĩrẽ deko merẽdorebirimakʉ̃ merẽbirikoa. Irasũ ããrĩmakʉ̃ dekore dí poyadoremakʉ̃ dí poyarokoa. I nikũ ããrĩpererogue ããrĩrã́rẽ ããrĩpereri gajirosũperi ñerõ taridorerãkuma. Ĩgʉ̃sã iridʉaropa ñerõ tarimakʉ̃ irirãkuma. \p \v 7 Marĩpʉyare were odomakʉ̃, bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobegue ããrĩgʉ̃́, ñegʉ̃ gajirosũ deyogʉ wirigʉkumi, ĩgʉ̃sã pẽrã merã gãmekẽãbu. Ĩgʉ̃sãrẽ gãmekẽã, ĩgʉ̃sãrẽ tarinʉgã, wẽjẽkõãgʉkumi. \v 8 Ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãya dʉpʉri dari wári makãma maague oyarokoa. Iri makã, marĩ Opʉre Jesucristore ĩgʉ̃sã curusague pábiatú wẽjẽdea makã ããrã. Iri makã marã ñerã ããrĩrã́, Sodoma marã, Egipto marã ñerã ããrĩnerã irirosũ ããrĩ́ma. \v 9 Ʉrenʉ gajinʉ dekogora ĩgʉ̃sãya dʉpʉri dari iri maarẽ́ oyarokoa. Ããrĩpereri nikũ marã, ããrĩpereri buri marã, ĩgʉ̃sã ya werenírã ĩgʉ̃sãya dʉpʉri darire ĩãrãkuma. Gajirãrẽ iri dʉpʉri darire yáadorebirikuma. \v 10 Ĩgʉ̃sã pẽrã okarã, i ʉ̃mʉ marã masakare bʉro ñerõ tarimakʉ̃ irinerã ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã boamakʉ̃ ĩãrã, ʉsʉyarãkuma. Bosenʉ iri, gajinorẽ gãme sĩrãkuma. \p \v 11 Ĩgʉ̃sã boadero pʉrʉ, ʉrenʉ gajinʉ deko pʉrʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ masũ, dupaturi okamakʉ̃ irimi doja. Ĩgʉ̃sã wãgãnʉgãmakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã bʉro güima. \v 12 Pʉrʉ sugʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃sã pẽrãrẽ turaro merã ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ péma: \p —Õõgue mʉrĩrika mʉsã! ãrĩmi. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩĩmikãyebo merã mʉrĩãkõãma. Ĩgʉ̃sã mʉrĩãmakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ ĩãturirã ĩãma. \v 13 Ĩgʉ̃sã mʉrĩaripoe nikũ bʉro ñomebʉ. Iri makãma wiiri wári mirũadijabʉ. Wárã siete mil masaka boama. Gajirã dʉyarã gapʉ bʉro güima. “Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ turatarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩma. \p \v 14 I ããrĩpereri irasũ waadero pʉrʉ, pero ñerõ tariri waasiabʉ. Irasũ waakeremakʉ̃, mérõgã pʉrʉ masaka dupaturi ñerõ tarirãkuma doja. \s1 Marĩpʉre wereboegʉ puridiru puritũnudea \p \v 15 Pʉrʉ su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãya puririduparure puriadero pʉrʉ, gajigʉ ĩgʉ̃rẽ wereboegʉ ĩgʉ̃yarure purimi. Ĩgʉ̃ purimakʉ̃, ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́ turaro merã ãsũ ãrĩ wereníma: \q1 Dapagorare Marĩpʉ, ĩgʉ̃ iriudi Cristo merã ããrĩpererã i ʉ̃mʉ marãrẽ doregʉ ñajãmi. Ĩgʉ̃ doreri neõ perebirikoa, ãrĩma.\x + \xo 11:15 \xt Ex 15.18; Dn 2.44; 7.14, 27\x* \m \v 16 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Marĩpʉ diaye oparã doarigue doarã veinticuatro oparã mʉrã Marĩpʉ ĩũrõ ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃sãya diapure yebague moomejã, ĩgʉ̃rẽ bʉremu, \v 17 ãsũ ãrĩma: \q1 Gʉa Opʉ, ããrĩpererã nemorõ turagʉ ããrã. Mʉ merã ʉsʉyáa. I ʉ̃mʉrẽ iriburo dupiyuro ããrĩsiabʉ. Dapagoradere ããrĩníkõãa. Pʉrʉguedere irasũta ããrĩníkõãgʉkoa. Mʉ turari merã masakare dorenʉgãa. Irasirirã mʉrẽ ʉsʉyari sĩa. \q1 \v 18 I ʉ̃mʉ marã mʉrẽ gããmemerã, mʉ merã guatarima. Mʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãrĩnʉ, irasũ ããrĩmakʉ̃ boanerãdere mʉ wajamoãripoe ejasiáa. Ããrĩpererã mʉyarã gapʉre õãrĩrẽ sĩgʉkoa.\x + \xo 11:18 \xt Sal 2.5; 110.5\x* \q1 Mʉya kerere weredupiyurimasãrẽ, mʉrẽ õãrõ goepeyari merã bʉremurãrẽ, oparãrẽ, ubu ããrĩrã́dere õãrĩrẽ sĩgʉkoa. I ʉ̃mʉ marãrẽ poyanorẽrã gapʉre béoripoe ejasiáa, ãrĩma.\x + \xo 11:18 \xt Sal 115.13\x* \p \v 19 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrãdero pʉrʉ, Marĩpʉya wii ʉ̃mʉgasigue ããrĩrĩ́ wii makãpʉro tũpãsũbʉ. Iri wii poekague su kũmarẽ ĩãbʉ. Iri kũma, Marĩpʉ masakare werepíri gojadea opari kũma ããrĩbʉ́. Iri kũmarẽ ĩãmakʉ̃ta, bupu miã, bʉro pámi. Irasũ ããrĩmakʉ̃, i nikũ ñomebʉ. Wári deko yeri yʉsari yeri nikũgue yuribʉ. \c 12 \s1 Nomeõya, irasũ ããrĩmakʉ̃ pĩrũ irirosũ deyogʉya kerere weredea \p \v 1 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue gajirosũperi bʉro goeri deyoamakʉ̃ ĩãbʉ. Irasũ waaripoe sugo nomeõrẽ ĩãbʉ. Igoya suríro abe ʉ̃mʉmʉ irirosũ gosesiribʉ. Abe ñamimʉ weka nímo. Opʉ peyari berore, pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã neñukã opari berore peyamo. \v 2 Igo pũrãkʉburo mérõgã dʉyabʉ. Irasirigo igo nijĩwãgũgõ pũrĩrõ merã gaguinímo. \v 3 Pʉrʉ gaji ʉ̃mʉgasigue deyoamakʉ̃ ĩãbʉ. Wágʉ pĩrũ diiagʉ diakẽã irirosũ deyogʉre ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari dipu opagʉ ããrĩmí. Dipukʉ, oparã peyari beroríre peyami. Pe mojõma kúsari opagʉ ããrĩmí. \v 4 Ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́ neñukãrẽ ʉre bu dʉkawamakʉ̃, su bumarãrẽ ĩgʉ̃ya pore merã wẽjãsiri meédijumi. Ĩgʉ̃, nomeõ pũrãkʉbo pʉro ními, majĩgʉ̃ deyoamakʉ̃ baabu. \v 5 Mérõgã pʉrʉ, majĩgʉ̃rẽ pũrãkʉmo. Ĩĩ majĩgʉ̃ta ããrĩpereri nikũ marã Opʉ ããrĩbu ããrĩmí. Wári turari merã, opʉ kõme merã iridea yukʉ opagʉ masakare dorebu ããrĩmí. Pʉrʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃ doaro pʉrogue ĩgʉ̃rẽ ãĩmʉrĩãmi. \v 6 Nomeõ masaka marĩrõ Marĩpʉ ãmuyuderogue duriwãgãkõãmo. Irogue igore mil doscientos sesenta nʉrĩgora baari sĩmi. \p \v 7 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue gãmewẽjẽrĩ waabʉ. Marĩpʉre wereboerã opʉ Miguel wãĩkʉgʉ, ĩgʉ̃yarã Marĩpʉre wereboerã, pĩrũ merã gãmekẽãma. Pĩrũ, ĩgʉ̃yarã merã Miguesã merã gãmekẽãmi. \v 8 Miguesã pĩrũrẽ tarinʉgãma. Irasirigʉ pĩrũ, ĩgʉ̃yarã merã ʉ̃mʉgasiguere ĩgʉ̃sã ããrĩrṍ neõ bokanemobirimi. \v 9 Irasirigʉ Marĩpʉ pĩrũrẽ béokõãmi. Ĩgʉ̃ wágʉ pĩrũ, neõgoraguere deyoadi, Satanás wãĩkʉgʉ, wãtĩ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ ããrĩpererã i ʉ̃mʉ marã masakare ãrĩkatorikʉgʉ ããrĩ́mi. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ, ĩgʉ̃yarã merã i nikũgue béodijumi. \p \v 10 Pʉrʉ sugʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ turaro merã ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ: \p —Marĩpʉ marĩrẽ tauri, ĩgʉ̃ turari merã marĩ Opʉ ããrĩrĩ́, ĩgʉ̃ iriudi Cristo marĩrẽ doreri ejasiáa. Irasirigʉ Marĩpʉ wãtĩrẽ ʉ̃mʉgasigue ããrĩdire i nikũgue béodijumi. Ʉ̃mʉrikʉ, ñamirikʉ wãtĩ Marĩpʉre, marĩyarã Jesúre bʉremurãrẽ: “Ñerõ irirã ããrĩ́ma”, ãrĩ weresãgʉ̃ iriadimi. \v 11 Marĩyarã wãtĩrẽ tarinʉgãma. Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́rẽ, ĩgʉ̃ dí béori merã ĩgʉ̃sãrẽ taurire bʉremusĩã, irasirima. Jesúya kerere weredea waja gajirã ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽdʉakeremakʉ̃, ĩgʉ̃sã okarire maĩbirima. Neõ piriro marĩrõ ĩgʉ̃ya kerere weresĩã, wãtĩrẽ tarinʉgãma. \v 12 Irasirirã mʉsã ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́ ããrĩpererã ʉsʉyaka! Wãtĩ nikũgue béodijusũadi ããrĩ́mi. Mʉsã i nikũ ããrĩrã́rẽ, dia wádiyague ããrĩrã́rẽ wãtĩ dijajamakʉ̃, mʉsãrẽ ñetariro waanʉgãbʉ. Ĩgʉ̃rẽ wajamoãburo mérõ dʉyáa. Irire masĩmi. Irasirigʉ guatarikõãmi, ãrĩ weremi. \p \v 13 Irasirigʉ pĩrũ, nikũgue béodijumakʉ̃ ĩãgʉ̃, majĩgʉ̃ pagore nʉrʉ̃tʉyawãgãmi. \v 14 Marĩpʉ gapʉ igore gapáʉ kẽdʉpʉrire sĩmi. Iri merã igo, pĩrũrẽ masaka marĩrõgue wʉ́ duriwãgãmo. Irogue ʉre bojori gaji bojori dekogora Marĩpʉ igore baari sĩmi. \v 15 Igo irogue ããrĩmakʉ̃ ĩãgʉ̃, pĩrũ igore miũdʉagʉ, wáro dekore dokabéomi. \v 16 Irasirikeremakʉ̃, i nikũ gapʉ igore iritamubʉ. Pĩrũya disi wiriri dekore yeteoma, uju ãĩpeokõãbʉ. \v 17 Irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, pĩrũ igo merã guatarimi. Irasirigʉ igo parãmerã ããrĩturiarã merã gãmewẽjẽgʉ̃ waami. Ĩgʉ̃sã, Marĩpʉ dorerire irirã, Jesucristoya diayema buerire neõ pirimerã ããrĩ́ma. \v 18 Pĩrũ dia wádiya tʉro eja, irogue yúmi. \c 13 \s1 Pẽrã gajirosũ deyorãyare gojadea \p \v 1 Pʉrʉ gajirosũ deyogʉ dia wádiyague ããrãdi wãgãpamakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari dipu, pe mojõma kúsari opagʉ ããrĩmí. Ĩgʉ̃ya kúsarigue oparã peyari beroríre peyami. Ĩgʉ̃ya dipure Marĩpʉre ñerõ doori wãĩ gojatúdea ããrĩbʉ́. \v 2 Ĩgʉ̃, yé dorogʉ guagʉ irirosũ deyomi. Buguya guburi irirosũ opagʉ ããrĩmí. Ẽõkaye irirosũ disikʉgʉ ããrĩmí. Pĩrũ ĩgʉ̃ turarire sĩmi ĩgʉ̃rẽ. Irasũ sĩgʉ̃, ĩgʉ̃rẽ opʉ doarogue dobomi, ĩgʉ̃ irirosũta masaka wárãrẽ doreburo, ãrĩgʉ̃. \v 3 Gajirosũ deyogʉ dipuru su dipuru kãmirõkʉri dipurusũ deyobʉ. Iri kãmirõ ĩgʉ̃rẽ wẽjẽboyadea kãmirõ, yaridea kãmirõgue ããrĩbʉ́. Irire ĩãrã, i ʉ̃mʉ marã ããrĩpererã ĩãgʉkakõãma. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ: “Turagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ, ĩgʉ̃yare iritʉyama. \v 4 Pĩrũ ĩgʉ̃ turarire gajirosũ deyogʉre sĩmakʉ̃ ĩãrã, masaka pĩrũrẽ: “Õãtarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremuma. Gajirosũ deyogʉdere ãsũ ãrĩ bʉremuma: \p —Neõ gajigʉ mʉ irirosũ turagʉ mámi. Gajigʉ mʉrẽ neõ tarinʉgãmasĩbemi, ãrĩma. \p \v 5 Pĩrũ dorederosũta gajirosũ deyogʉ: “Yʉ, gajirã nemorõ ããrĩtarinʉgãgʉ̃ ããrã”, ãrĩ weregorenami. Marĩpʉre ñerõ ãrĩ doogorenami. Masakare cuarenta y dos abegora doremi. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Iropata irika!” ãrĩmakʉ̃gue duúmi. \v 6 Irasirigʉ masakare doregʉ, ãsũ irimi. Marĩpʉre, ĩgʉ̃ wãĩrẽ, ĩgʉ̃ ããrĩrṍrẽ, ããrĩpererã ĩgʉ̃ pʉro ããrĩrã́dere ñerõ ãrĩ doomi. \v 7 Marĩpʉyarã merã gãmewẽjẽ, ĩgʉ̃sãrẽ tarinʉgãmi. Ããrĩpererogue ããrĩpereri buri marãrẽ, ĩgʉ̃sã ya werenírãrẽ, ããrĩpereri nikũ marãrẽ doremi. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Iropata irika!” ãrĩbirimi dapa. Irasirigʉ ñerĩrẽ irimi. \v 8 Ããrĩpererã i nikũ marã Marĩpʉyarã ããrĩmerã gajirosũ deyogʉre bʉremuma. Marĩpʉ ĩgʉ̃ i ʉ̃mʉrẽ iriburo dupiyuro ĩgʉ̃yarã ããrĩmurã ĩgʉ̃ merã perebiri okari opamurã wãĩrẽ su papera pũgue gojatúsiadi ããrĩmí. Iri pũ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ wẽjẽsũdiya pũ ããrã. \p \v 9 Gãmipũrĩ oparã, ire péka! \v 10 Peresugue waaró gããmea, ãrĩsũnerã irogue waarãkuma. Sareri majĩ merã gajirãrẽ wẽjẽrã, sareri majĩ merã wẽjẽsũrãkuma. Iri irasũ waaripoe Marĩpʉyarã ããrĩrã́ gũñaturari merã ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ neõ piribirikõãrõ gããmea. \p \v 11 Pʉrʉ gajigʉ gajirosũ deyogʉre ĩãbʉ doja. Nikũ poekague ããrãdi wiri mʉrĩrĩmi. Ĩgʉ̃ oveja majĩgʉ̃ irirosũ pe kúsa opagʉ ããrĩmí. Irasũ ããrĩkeregʉ, pĩrũ irirosũ wereními. \v 12 Gajirosũ deyogʉ ããrĩpʉroriadiya turarire opami. Iri turari merã ããrĩpererã i nikũ marãrẽ gajirosũ deyogʉ ããrĩpʉroriadire wẽjẽsũboyadi kãmirõ yarisũadire bʉremumakʉ̃ irimi. \v 13 Wári deyoromurĩrẽ iri ĩmumi. Masaka ĩũrõ peame ʉ̃mʉgasigue ããrãdeare nikũgue dijarimakʉ̃ irimi. \v 14 Ĩgʉ̃, gajirosũ deyogʉ ããrĩpʉroriadiya turari ĩgʉ̃rẽ sĩrĩ merã wári deyoromurĩrẽ iri ĩmumi. Iri merã masakare ãrĩkatomi: “Ĩĩ mʉsã bʉremugʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩgʉ̃. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ gajirosũ deyogʉ ããrĩpʉroriadi keorire weadoremi. Gajirõsũ deyogʉ ããrĩpʉroriadi sareri majĩ merã saresũadi ããrĩkeregʉ okami. \v 15 Gajirosũ deyogʉ pʉrʉ aaradi, gajirosũ deyogʉ ããrĩpʉroriadiya turari merã ĩgʉ̃ keori weadeare okamakʉ̃ irimi. Irasirigʉ iri keori weadeare masakʉ irirosũ werenímakʉ̃, ããrĩpererã irire bʉremumerãrẽ wẽjẽmakʉ̃ irimi. \v 16 Ããrĩpererãrẽ ĩgʉ̃sãya diayema mojõ gapʉre, o ĩgʉ̃sãya diapuserorire gajino gojatúdoremi. Ubu ããrĩrã́rẽ, oparãrẽ, wári doebiri oparãrẽ, boporãrẽ, moãboerimasãrẽ, moãboerimasã ããrĩmerãrẽ, ããrĩpererãrẽ irasũ gojatúdoremi. \v 17 Gojatúsũña marĩrã neõ wajarimasĩbiri, neõ duamasĩbirima. Iri gojatúdea, gajirosũ deyogʉ ããrĩpʉroriadi wãĩ, o ĩgʉ̃ wãĩ keori ããrã. \p \v 18 Irire õãrõ pémasĩrõ gããmea. Pémasĩrã, gajirosũ deyogʉ wãĩ keorire masĩburo. Ĩgʉ̃ wãĩ keori, masakʉ wãĩ keori, seiscientos sesenta y seis ããrã. \c 14 \s1 Marĩpʉ taunerã ciento cuarenta y cuatro mil masaka ĩgʉ̃rẽ bayadea \p \v 1 Pʉrʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́rẽ ʉ̃tãʉ̃ Sión\f + \fr 14:1 \ft Jerusalén, Sión wãĩkʉdigue ããrĩyuro.\f* wãĩkʉdigue nígʉ̃rẽ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ merã ciento cuarenta y cuatro mil masaka ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã, ĩgʉ̃ wãĩrẽ, ĩgʉ̃ Pagʉ wãĩdere ĩgʉ̃sãya diapuserorire gojatúsũnerã ããrĩmá. \v 2 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue merã bʉro bʉsʉdijaririre pébʉ. Wádibu ʉ̃tãmu irirosũ, bʉro bupu páro irirosũ bʉsʉbʉ. Wárã arpa wãĩkʉri bʉapʉtẽrõ irirosũ bʉsʉbʉ. \v 3 Ĩgʉ̃sã ciento cuarenta y cuatro mil masaka, Marĩpʉ, Opʉ doarogue doagʉ diaye, irasũ ããrĩmakʉ̃ wapikʉrã okarã, oparã mʉrã ĩũrõ bayama. Maama bayarire bayama. Ĩgʉ̃sã dita iri bayarire masĩma. Ĩgʉ̃sã i nikũ marã watopegue ããrĩrã́, Marĩpʉ tausũnerã ããrĩmá. \v 4 Neõ ĩgʉ̃sã suñarõ nome merã ñerõ iribirinerã, neõ sugo nomeõrẽ marãpokʉbirinerã ããrĩmá. Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́yare iritʉyama. I nikũ marã masaka watopeguere Marĩpʉ tausũnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉyarã, irasũ ããrĩmakʉ̃ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́yarã ããrĩpʉrorirã ããrĩnerã ããrĩmá. \v 5 Ĩgʉ̃sã watopere neõ sugʉ ãrĩkatogʉ mámi. Marĩpʉ ĩũrõrẽ ñerĩrẽ opamerã ããrĩ́ma. \s1 Ʉrerã Marĩpʉre wereboerã weredea \p \v 6 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ʉ̃marõgue wʉ́gʉre ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ ããrĩpererã i nikũgue ããrĩrã́rẽ Marĩpʉ masakare tauri kerere wererimasʉ̃ ããrĩmí. Ããrĩpererogue ããrĩpereri nikũ marãrẽ, ããrĩpereri buri marãrẽ, ĩgʉ̃sã ya werenírãrẽ iri kerere weregʉ ããrĩmí. Iri kere, neõ gorawayubiri, perebiri kere ããrã. \v 7 Turaro merã ãrĩmi: \p —Marĩpʉre goepeyari merã ãsũ ãrĩ bʉremuka: “Turatarigʉ, õãtarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩka! Ĩgʉ̃ ããrĩpererã ñerãrẽ peamegue béoripoe ejasiáa. Ĩgʉ̃ ʉ̃mʉgasire, i nikũrẽ, dia wádiyare, ããrĩpereri deko wiriri goberidere iridi ããrĩ́mi. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ bʉremuka! ãrĩmi. \p \v 8 Ĩgʉ̃ pʉrʉmʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ãsũ ãrĩmi doja: \p —Wári makã Babilonia wãĩkʉri makã pereakõãbʉ. Iri makã marã ããrĩnerã ããrĩpereri nikũ marãrẽ ñerõ irimakʉ̃ irima. Masaka ĩgʉ̃sãrẽ ĩãkũĩrã, mejãrikʉrã igui deko pãmudeare turaro ʉaribejarosũta ĩgʉ̃sã ñerĩ iriridere turaro ʉaribejama, ãrĩmi. \p \v 9-10 Pẽrã Marĩpʉre wereboerã irasũ ãrãdero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ turaro merã ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Ããrĩpererã gajirosũ deyogʉre, ĩgʉ̃ keori weadeare ejamejã bʉremurãrẽ ĩgʉ̃sãya diapuserorire, o ĩgʉ̃sãya mojõrĩrẽ ĩgʉ̃ wãĩ gojatúsũnerãrẽ Marĩpʉ bʉro wajamoãgʉkumi. Ĩgʉ̃sã merã bʉro guagʉ, turaro wajamoãnígʉkumi. Azufre wãĩkʉri poga bʉro asiri ʉ̃jʉ̃rĩ, peame merã ñerõ tarimakʉ̃ irigʉkumi. Ĩgʉ̃rẽ wereboerã, Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ ĩũrõ, ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi. \v 11 Iri peame irasũ ĩĩmikakʉníkõãrokoa. Neõ yaribirikoa. Ĩgʉ̃sãrẽ irasũ pũrĩnímakʉ̃ irirokoa. Ããrĩpererã gajirosũ deyogʉre, ĩgʉ̃ keori weadeare ejamejã bʉremurãrẽ, ĩgʉ̃ wãĩ gojatúsũnerãrẽ irasũ pũrĩnírokoa. Ʉ̃mʉrĩ, ñamirĩ pũrĩníkõãrokoa, ãrĩmi. \p \v 12 Irasirirã mʉsã Marĩpʉyarã, ĩgʉ̃ dorerire irirã, Jesúre bʉremurĩrẽ neõ pirimerã ããrĩrã́, gũñaturaka! \p \v 13 Pʉrʉ sugʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ werenímakʉ̃ pébʉ doja. Yʉre ãsũ ãrĩmi: \p —Ire gojaka: “Marĩ Opʉre bʉremurã boadero pʉrʉguedere ʉsʉyari bokarãkuma”, ãrĩmi. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃de: “Irasũta ããrã”, ãrĩmi. “Ĩgʉ̃sã turaro moãrĩrẽ pirikõã, siñajãrãkuma. Ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃sã waamakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sã õãrõ irideare gũñagʉkumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ irigʉkumi”, ãrĩmi Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃. \s1 I nikũma otedea dʉkakʉrimarẽ weredea \p \v 14 Pʉrʉ ĩĩmikãyebo boreri yebore ĩãbʉ. Iri yebo weka sugʉ masakʉ doami. Ĩgʉ̃ya dipurugue oro merã iridea berore peyami. Dʉka diti ãĩri usiri berore opami. \v 15 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ Marĩpʉya wiigue ããrãdi wirijami. Ĩĩmikãyebo weka doagʉre turaro merã ãsũ ãrĩ gaguiními: \p —Mʉya usiri bero merã i nikũma otedea dʉkare diti ãĩkõãka! Irire diti ãĩripoe ejasiáa. Dʉka boresiabʉ, ãrĩmi. \p \v 16 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩĩmikayebo weka doadi ĩgʉ̃ya usiri bero merã i nikũma otedea dʉkare wãjĩ ãĩmi. \p \v 17 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩrĩ́ wii Marĩpʉya wiigue ããrãdi wirijami. Ĩgʉ̃de dʉka diti ãĩri usiri berore opami. \v 18 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ Marĩpʉre sĩdea soepeoro pʉrogue ããrãdi wirijami. Ĩgʉ̃ peame opʉ ããrĩmí. Irasũ wirijagʉ, dʉka diti ãĩri usiri bero opagʉre turaro merã ãsũ ãrĩmi: \p —Mʉya usiri bero merã i nikũma igui tõrĩrẽ diti ãĩka! Iri igui ñísiabʉ, ãrĩmi. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ya usiri bero merã i nikũma igui tõrĩrẽ wiiritá ãĩmi. Irire ãĩ, igui kʉrabipiri gobe miẽgue sãmi. Iri gobegue kʉrabipiri, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ gããmemerãrẽ bʉro wajamoãrõ irirosũ ããrã. \v 20 Makã tʉrogue iri igui kʉrabipisũbʉ. Igui kʉrabipisãripoere iri gobeguere wáro dí wiribʉ. Iri dí merã wádiya, caballuya disire túsãrĩ berogue mirĩtuúnujãbʉ. Trescientos kilómetros yoadiya waabʉ. \c 15 \s1 Marĩpʉre wereboerã masakare ñerõ tarimakʉ̃ iritũnuburire weredea \p \v 1 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue gajirosũperi bʉro goeri deyoamakʉ̃ ĩãbʉ doja. Su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerãrẽ ĩãbʉ. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ masakare wajamoãtũnudoregʉkumi. Irasirirã, ĩgʉ̃ wajamoãdoregʉ pínerã ããrĩmá. Iri wajamoãrĩ merã Marĩpʉ i ʉ̃mʉ marã merã guari pererokoa. \p \v 2 Pʉrʉ dia wádiyare õãrõ deko sʉridiya peame merã morẽadiya irirosũ ããrĩdiyare ĩãbʉ. Iriya tʉro nírãrẽ, gajirosũ deyogʉ dorerire iribiri, ĩgʉ̃ keori weadeare bʉremubirinerãrẽ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃sã gajirosũ deyogʉya wãĩrẽ gojatúdorebirinerã ããrĩmá. Irogue nírã, arpa wãĩkʉri bʉapʉtẽrĩrẽ opama. Iri bʉapʉtẽrĩ Marĩpʉ sĩdea ããrĩbʉ́. \v 3 Ĩgʉ̃sã Marĩpʉre moãboegʉ Moiséya bayarire, Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ya bayaridere bayapeoma. Ãsũ ãrĩ bayama: \q1 Gʉa Opʉ, mʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ ããrã. Ããrĩpereri mʉ iridea õãtaria. Irire ĩãrã, ĩãgʉkakõãa. Mʉ ããrĩpererã i nikũ marã Opʉ ããrã. Ãrĩkatori marĩrõ, diayemarẽ õãrõ yáa. \q1 \v 4 Ããrĩpererã mʉrẽ güirãkuma. Ããrĩpererã mʉrẽ: “Turatarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩrãkuma. Mʉ dita ñerĩ marĩgʉ̃ ããrã. \q1 Ããrĩpereri nikũ marã mʉ pʉrogue eja, mʉ ĩũrõ ñadʉkʉpuri merã ejamejã, mʉrẽ bʉremurãkuma. Mʉ diayema irideare ĩãnerã ããrĩsĩã, irire irasũ irirãkuma, ãrĩ bayama. \p \v 5 Pʉrʉ Marĩpʉya wii, ʉ̃mʉgasigue ããrĩrĩ́ wii tũpãmakʉ̃ ĩãbʉ. Iri wii poekague Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribu ĩgʉ̃ doreri gojadea majĩrĩ ʉ̃tã majĩrĩ ããrĩbʉ́. \v 6 Iri wii poekague ããrãnerã, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerã wirijama. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉ wajamoãdoregʉ pínerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sãkʉ masakare ñerõ tarimakʉ̃ iriburire opama. Ĩgʉ̃sã boreri, gʉrari marĩrĩ surí, bʉro gosesiriri surí sãñarã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sãya koretibirire oro merã iridea yʉjʉwẽñarĩdarire sʉatúanerã ããrĩmá. \v 7 Ĩgʉ̃sã wirijamakʉ̃, wapikʉrã okarã merãmʉ ĩgʉ̃sãkʉ Marĩpʉre wereboerãrẽ oro merã irideaparire sĩmi. Iripari Marĩpʉ ããrĩnígʉ̃ bʉro wajamoãburi õãrõ ʉtʉribʉ. \v 8 Ĩgʉ̃ iriparire ĩgʉ̃sãrẽ sĩmakʉ̃, Marĩpʉya wii poekague ĩgʉ̃ gosesiriri merã, ĩgʉ̃ turari merã ĩĩmikãkʉseyakõãbʉ. Irasũ ĩĩmikãkʉseyamakʉ̃, iri wiire neõ sugʉno ñajãmasĩbirimi. Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃ wajamoãdoregʉ píderosũta ĩgʉ̃sã masakare wajamoãtũnuadero pʉrʉgue dupaturi iri wiire ñajãmasĩrãkuma doja. Ĩgʉ̃ wajamoãburo dupiyuro ñajãmasĩña máa dapa. \c 16 \s1 Juan Marĩpʉ masakare wajamoãburire gojadea \p \v 1 Pʉrʉ Marĩpʉya wii ʉ̃mʉgasigue ããrĩrĩ́ wiigue ããrĩgʉ̃́ turaro merã werenímakʉ̃ pébʉ. Su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerãrẽ ãsũ ãrĩmi: \p —Marĩpʉ wajamoãdoredeare irirã waaka! Irasirirã mʉsãya parimarẽ nikũgue písiridijurã waaka! ãrĩmi. \p \v 2 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ããrĩpʉrorigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃ oparipamarẽ nikũgue písiridijumi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃, gajirosũ deyogʉ wãĩ gojatúsũnerã, ĩgʉ̃ keori weadeare bʉremurã ñerõ kãmikʉ, bʉro pũrĩsũma. \p \v 3 Ĩgʉ̃ irasũ písiridijuadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃ oparipamarẽ dia wádiyague písiridijumi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃, deko, dí poyabʉ. Boadiya dí irirosũ ããrĩbʉ́. Irasũ waamakʉ̃, wádiyague ããrĩrã́ boapereakõãma. \p \v 4 Pẽrã písiridijuadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃ oparipamarẽ diarigue, deko wiriri goberigue písiridijumi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃, diari, wiriri goberima deko, dí poyabʉ. \v 5 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ããrĩpererogue dekore doregʉ ãsũ ãrĩmakʉ̃ pébʉ: \p —Gʉa Opʉ, mʉ ñerĩ marĩgʉ̃ ããrã. Dapagoradere irasũta ããrĩníkõãa. Iripoeguedere irasũta ããrĩníkõãbʉ. Irasirigʉ wajamoãgʉ̃, diayeta irigʉ yáa. \v 6 Gajirosũ deyogʉyarã, mʉyarãrẽ, mʉya kerere weredupiyunerãrẽ wẽjẽrã dí béomakʉ̃ irima. Ĩgʉ̃sã dí béomakʉ̃ iridea waja, deko dí poyamakʉ̃ iribʉ ĩgʉ̃sãrẽ iirídoregʉ, ãrĩmi. \p \v 7 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, Marĩpʉre sĩdea soepeoro pʉrogue sugʉ werenímakʉ̃ pébʉ doja: \p —Irasũta ããrã. Gʉa Opʉ, mʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ ããrã. Ĩgʉ̃sãrẽ keoro wajamoãdoregʉ, diayeta irigʉ yáa, ãrĩmi. \p \v 8 Ʉrerã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sã opariparimarẽ písiridijuadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃ oparipamarẽ písiridijumi doja. Abe ʉ̃mʉmʉ weka písiridijumi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃, abe bʉro asimi. Ĩgʉ̃ asiri merã masakare soemi. \v 9 Ĩgʉ̃sã bʉro ʉ̃jʉ̃rĩ merã wajamoãsũkererã, ĩgʉ̃sã ñerõ iririre bʉjawerebirima. Ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ neõ gorawayubirima. Irasirirã, Marĩpʉre ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉ̃rẽ ñerõ doo wereníma. “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, neõ ãrĩ bʉremubirima. \p \v 10 Wapikʉrã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sã opariparimarẽ písiridijuadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃ oparipamarẽ písiridijumi doja. Gajirosũ deyogʉ, opʉ doarogue písiridijumi. Ĩgʉ̃ irasiriadero pʉrʉ, gajirosũ deyogʉyarã ããrĩrṍgue naĩtĩãrõ waabʉ. Irasirirã ĩgʉ̃yarã masaka ñerõ pũrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sãya nedeare bʉro sĩrĩtu kũrĩdiuma. \v 11 Ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ pũrĩkeremakʉ̃, ñerõ kãmikʉkererã, Marĩpʉre ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́rẽ ñerõ doo wereníma. Ĩgʉ̃sã ñerõ iriri gapʉre bʉjawerebirima. Irasirirã ñerĩrẽ neõ piribirima. \p \v 12 Su mojõmarã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sã opariparimarẽ písiridijuadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃ oparipamarẽ Eufrates wãĩkʉdiya wádiyague písiridijumi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃, iriya bojomejãkõãbʉ. Abe mʉrĩriro marã oparã ĩgʉ̃sãyarã surara gãmewẽjẽrã waarã́ taribujaburore irasũ irimi. \p \v 13 Pʉrʉ ʉrerã wãtẽãrẽ tárua irirosũ deyorãrẽ ĩãbʉ. Sugʉ táru, pĩrũya disigue wirimi. Gajigʉ, gajirosũ deyogʉya disigue wirimi. Gajigʉ: “Ʉ̃mʉgasigue marã Opʉyare weregʉ ããrã”, ãrĩkatogʉya disigue wirimi. \v 14 Ĩgʉ̃sã ʉrerã wãtẽa, tárua irirosũ deyorã deyoromurĩrẽ iri ĩmuma. Irasirirã ããrĩperero marã oparãrẽ neeõma, Marĩpʉ merã gãmewẽjẽdorerã. Ĩgʉ̃sã gãmewẽjẽrĩnʉ, Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉyanʉ\f + \fr 16:14 \ft “ĩgʉ̃sã gãmewẽjẽrĩnʉ, Marĩpʉyanʉ”, ãrĩrõ: “Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ tarinʉgãrĩnʉ, ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãrĩnʉ ããrĩrokoa”, ãrĩdʉaro yáa.\f* ããrĩrokoa. \p \v 15-16 Ʉrerã wãtẽa ããrĩperero marã oparãrẽ hebreo ya merã Armagedón wãĩkʉrogue siiu neeõma. Iro dupiyuro Jesús ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Ire õãrõ pémasĩka mʉsã! Yajarimasʉ̃ gũñaña marĩrõ aarirósũ yʉde gũñaña marĩrõ aarigʉkoa. Sugʉ yʉ aariburore õãrõ yúgʉno, yaare iritʉyagʉ, Marĩpʉ ĩũrõ waja opabi ʉsʉyagʉkumi. Õãrõ yobegʉno suríro sãñadi irirosũ ããrĩgʉkumi. Masaka ĩũrõ suríro marĩgʉ̃ gʉyasĩrĩgʉ̃ irirosũ ããrĩbirikumi”, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 17 Su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejarã Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sã opariparimarẽ písiridijuadero pʉrʉ, gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃ oparipamarẽ ĩĩmikãyebori wekague písiridijumi doja. Ĩgʉ̃ irasiriadero pʉrʉ, Marĩpʉya wii ʉ̃mʉgasigue ããrĩrĩ́ wii poekague ĩgʉ̃ Opʉ doarogue doagʉ turaro merã ãsũ ãrĩ wereními: \p —Iropata ããrã. Ããrĩpereri iri odosiabʉ, ãrĩmi. \p \v 18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, bupu miã, bʉro bʉsʉro, páro, goero nikũ ñomebʉ. I nikũgue masaka ĩgʉ̃sã ããrĩnʉgãdero pʉrʉ, i nikũ iropa neõ ñomebiribʉ. \v 19 Irasũ ñomemakʉ̃, wári makã Babilonia wãĩkʉri makãrẽ ʉrema yeteomakõãbʉ. Paga makãrĩ i nikũ ããrĩrĩ́ makãrĩ dijakõãbʉ. Marĩpʉ Babilonia wãĩkʉri makã marãrẽ gũñami ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãbu. Ĩgʉ̃sã ñerĩrẽ iriri waja ĩgʉ̃sã merã bʉro guami. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ bʉro wajamoãmi. \v 20 Ããrĩpereri nʉgʉ̃rĩ, ʉ̃tãyukude dederidijakõãbʉ. \v 21 Irasũ ããrĩmakʉ̃, masaka weka deko yʉsari yeripa dijaribʉ. Surãyeri deko yeri cuarenta kilo nʉkʉ̃rĩ yeri ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃sã weka irasũ dujirimakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ bʉro wajamoãmakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ ñerõ doo wereníma masaka. \c 17 \s1 Ʉ̃ma merã kõãbirarimasõrẽ wajamoãdea \p \v 1 Pʉrʉ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari parire oparã Marĩpʉre wereboerã merãmʉ yʉ pʉrogue eja, ãsũ ãrĩmi: \p —Ĩãgʉ̃ aarika! Paga diari weka doagore ʉ̃ma merã kõãbirarikʉgore Marĩpʉ wajamoãburire mʉrẽ ĩmugʉkoa. \v 2 I ʉ̃mʉ marã oparã igo merã ñerõ gãmebirarikʉma. Irasũ ããrĩmakʉ̃, i nikũ marã, mejãrikʉrã igui deko pãmudeare bʉro ʉaribejarosũta ĩgʉ̃sã igo merã ñerõ gãmebirarire bʉro ʉaribejama, ãrĩmi. \p \v 3 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre kẽrõgue irirosũ gajinorẽ ĩãmakʉ̃ irimi. Irasirigʉ Marĩpʉre wereboegʉ masaka marĩrõgue yʉre ãĩãmi. Irogue igo nomeõrẽ ĩãbʉ. Igo gajirosũ deyogʉ diiagʉ weka peyamo. Ĩgʉ̃ya dʉpʉgue wári wãĩ gojatúsũdero ããrĩbʉ́. Iri wãĩ, Marĩpʉre doo werenírĩ ããrĩbʉ́. Su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari dipukʉgʉ, pe mojõmagora kúsarikʉgʉ ããrĩmí. \v 4 Nomeõ diiañiweyari surírore sãñamo. Igoya suríro oro, wáro wajapari ʉ̃tãyeri, perla wãĩkʉri yeri merã mamudeañe ããrĩbʉ́. Igoya mojõgue iiríripa oro merã irideapare opamo. Iripa igo ñetariro iridea ʉtʉriripa, igo ʉ̃ma merã ñerõ kõãbirari oparipa ããrĩbʉ́. \v 5 Igoya diapuserore igo wãĩ gojatúsũbʉ. Marĩ iri wãĩrẽ õãrõ pémasĩbea. Ãsũ ãrĩ gojatúsũbʉ: “Wári makã Babiloniamo, ããrĩpererã ʉ̃ma merã kõãbirarikʉrã, irasũ ããrĩmakʉ̃ ããrĩpereri ñetariro iririkʉrã pago ããrĩ́mo”, ãrĩ gojatúsũbʉ. \v 6 Pʉrʉ igo mejãmakʉ̃ ĩãbʉ. Wárã Marĩpʉyarã Jesúya kerere wererã wẽjẽsũnerãya dí merã irasũ waamo. Mejãrã ʉsʉyarosũ igo ĩĩsã wẽjẽsũnerãrẽ ĩãgõ, ʉsʉyamo. Yʉ igore ĩãgʉ̃, ĩãgʉkakõãbʉ. \v 7 Irasirigʉ Marĩpʉre wereboegʉ yʉre ãrĩmi: \p —¿Nasirigʉ ĩãgʉkari? Mʉ masĩbirideare mʉrẽ masĩmakʉ̃ irigʉra. Igo nomeõrẽ, igo peyagʉdere weregʉra. Igo peyagʉ, gajirosũ deyogʉ ããrĩ́mi. Su mojõ pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari dipukʉgʉ, pe mojõma kúsarikʉgʉ ããrĩmí. \v 8 Ĩgʉ̃ gajirosũ deyogʉ mʉ ĩãdi, dupiyurogue ããrĩdi ããrĩmí. Dapagorare mámi. Pʉrʉ bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobegue ããrãdi wiri, dupaturi deyoagʉkumi doja. Ĩgʉ̃ wiriadero pʉrʉ, peamegue béosũgʉkumi. I ʉ̃mʉ marã ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃ ĩãgʉkakõã, ĩgʉ̃rẽ bʉremurãkuma. I ʉ̃mʉ ããrĩburo dupiyuro Marĩpʉ su papera pũgue ĩgʉ̃ merã perebiri okari opamurã wãĩrẽ gojatúdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ gojatúbirinerã gajirosũ deyogʉre bʉremurã ããrĩ́ma. Gajirosũ deyogʉ dupiyurogue ããrĩdi, dapagorare mámi. Pʉrʉ dupaturi deyoagʉkumi doja. Irasirirã masaka ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃ ĩãrã, ĩãgʉkakõãrãkuma. \p \v 9 ’Dapagorare yʉ wererire õãrõ masĩdʉarã, õãrõ pémasĩrĩ merã gũñarõ gããmea. Gajirosũ deyogʉya dipu, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari dipu, ʉ̃tãyuku irirosũ ããrã. Iri ʉ̃tãyuku weka peyamo, ʉ̃ma merã kõãbirarikʉgo. \v 10 Iri diputa, oparã irirosũ ããrã. Su mojõmarã oparã béosũsiama. Gajigʉ ĩgʉ̃sã pʉrʉ ããrĩgʉ̃́ opʉ ããrĩ́mi dapagorare. Ĩgʉ̃ pʉrʉ gajigʉ gapʉ opʉ ñajãgʉkumi. Ĩgʉ̃ yoaweyaripoeta opʉ ããrĩgʉkumi. \v 11 Irasirigʉ gajirosũ deyogʉ dupiyuro ããrĩdi, dapagorare marĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã oparã pʉrʉ opʉ ããrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃sã oparã merãmʉ ããrĩ́mi. Pʉrʉ peamegue béosũgʉkumi. \p \v 12 ’Gajirosũ deyogʉya kúsari, mʉ ĩãdea, pe mojõmarã oparã irirosũ ããrã. Ĩgʉ̃sã oparã ñajãbema dapa. Pʉrʉ oparã ñajãrã, yoaweyaripoe oparã ããrĩrãkuma. Irasirirã gajirosũ deyogʉ merã dorerãkuma. \v 13 Ĩgʉ̃sã pe mojõmarã oparã surosũ gũñarã ããrĩrãkuma. Irasirirã gajirosũ deyogʉre: “Gʉare doregʉ ããrĩka!” ãrĩ, ĩgʉ̃sã opʉ pírãkuma. \v 14 Irasirirã Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ merã gãmewẽjẽrã waarãkuma. Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ tarinʉgãgʉkumi. Ĩgʉ̃ ããrĩpererã oparã nemorõ Opʉ, ããrĩpererã dorerã nemorõ Doregʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ neõ béobirinerã Marĩpʉ siiu, beyenerã ĩgʉ̃ merã ããrĩrãkuma, ãrĩmi Marĩpʉre wereboegʉ yʉre. \p \v 15 Pʉrʉ Marĩpʉre wereboegʉ ire yʉre werenemomi doja: \p —Igo kõãbirarikʉgo paga diari weka doamo. Iri diari mʉ ĩãdea: wári makãrĩ marã, wári buri marã, ĩgʉ̃sã ya werenírã, wári nikũ marã irirosũ ããrã. Igo, ĩgʉ̃sã wekamo, ĩgʉ̃sãrẽ dorego ããrĩ́mo. \v 16 Gajirosũ deyogʉ, irasũ ããrĩmakʉ̃ pe mojõmarã oparã, ʉ̃ma merã kõãbirarikʉgore doo, igoyare ẽmapeo, surí marĩgõ béorãkuma. Irasirirã, igoya diíre baa, pʉrʉ dʉyarire soebéokõãrãkuma. \v 17 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã pe mojõmarã oparã surosũ gũñarã, gajirosũ deyogʉre ĩgʉ̃sã opʉ pírãkuma. Marĩpʉ ĩgʉ̃ gããmerõsũta ĩgʉ̃sãrẽ irasirimakʉ̃ irigʉkumi. Irasirigʉ gajirosũ deyogʉ ĩgʉ̃sã opʉ ããrĩgʉkumi. Marĩpʉ ããrĩpereri ĩgʉ̃ iripoegue ãrĩderosũta iriyuwarikʉdero pʉrʉ, gajirosũ deyogʉre béogʉkumi. \v 18 Igo, mʉ ĩãdeo, wári makã Babilonia wãĩkʉri makã irirosũ ããrĩmó. Iri makãta ããrĩpererã i ʉ̃mʉ marã oparãrẽ doreri makã ããrã, ãrĩmi Marĩpʉre wereboegʉ yʉre. \c 18 \s1 Babilonia marãrẽ wajamoãdea \p \v 1 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉre ʉ̃mʉgasigue merã dijarimakʉ̃ ĩãbʉ. Wári turari opami. Ĩgʉ̃ gosesiriri ããrĩperero i nikũguere õãrõ boyoro waabʉ. \v 2 Turaro merã ãsũ ãrĩ gaguiními: \p —Babilonia wári makã pereakõãa. Dapagorare wãtẽa iri makã darore ããrĩ́ma. Gajirã ñerã deyomerãde, irasũ ããrĩmakʉ̃ ããrĩpererã mirã masaka doo, baaya marĩrã iri makã darore biadobosũanerã ããrĩ́ma. \v 3 Iri makã pereburi dupiyuro ããrĩpereri nikũ marã, mejãrikʉrã igui deko pãmudeare bʉro ʉaribejarosũ i makã marã merã ñerõ gãmebirarire bʉro ʉaribejanerã ããrĩmá. I ʉ̃mʉ marã oparã, i makã marã merã ñerõ gãmebirarikʉnerã ããrĩmá. I makã marã wári gajinorẽ wajapari wajarinerã ããrĩmá. Irasirirã i ʉ̃mʉ marã duarimasã ĩgʉ̃sãrẽ dua, wári wajatanerã ããrĩmá, ãrĩmi. \p \v 4 Pʉrʉ gajigʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ: \p —Yaarã, iri makã marã merã ããrĩbirikõãka! Ĩgʉ̃sã ñerõ iririre ĩãkũĩbirikõãka! Mʉsã, ĩgʉ̃sã merã gãmesʉrirã, mʉsãde ĩgʉ̃sã merã wajamoãsũrãkoa. \v 5 Ĩgʉ̃sã wári ñerõ yáma. Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃sã wári ñerĩ iririre masĩmi. \v 6 Gajirãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ iridero nemorõ ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ iriburo. Gajirãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ tarimakʉ̃ iridero nemorõ ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ tarimakʉ̃ iriburo. \v 7 Ĩgʉ̃sã gajino wajaparire gããmerã, wajarima. “Gajirã nemorõ ããrã”, ãrĩ gũñadima. Ĩgʉ̃sã irasiriropa ĩgʉ̃sãrẽ wári ñerõ tari, bʉro ñerõ waamakʉ̃ iriburo. Ĩgʉ̃sã basi: “Gʉa i ʉ̃mʉ marã oparã ããrã. Boporã ããrĩbea. Irasirirã neõ ñerõ taribirikoa”, ãrĩ gũñadima. \v 8 Irasiriro sunʉ ĩgʉ̃sãrẽ gũñaña marĩrõ wajamoãburinʉ ããrĩrokoa. Boari, pũrĩrikʉri, kó oreri, ʉaboari ããrĩrokoa. Iri makã soebéosũrokoa. Marĩpʉ ããrĩpererã Opʉ iri makã marãrẽ wajamoãgʉ̃ turatarigʉ ããrĩ́mi. \p \v 9 Iri makã ʉ̃jʉ̃ ĩĩmikakʉmakʉ̃ ĩãrã, i ʉ̃mʉ marã oparã bʉro bʉjawereri merã orerãkuma. Ĩgʉ̃sã iri makã marã wajaparire opari merã ʉsʉya, ĩgʉ̃sã merã ñerõ gãmebirarã ããrĩnerã ããrĩmá. \v 10 Iri makã ʉ̃jʉ̃makʉ̃ ĩãrã, bʉro güiri merã yoarogue ĩũ nírã, ãsũ ãrĩrãkuma: \p —Ayó, bopori makã ããrã Babilonia. Wári makã, turari makã ããrãdabʉ. Gũñaña marĩrõ merã iro marã wajamoãsũma, ãrĩrãkuma. \p \v 11 I ʉ̃mʉ marã doebiri duarimasã iri makã ʉ̃jʉ̃makʉ̃ ĩãrã, bʉro bʉjawereri merã orerãkuma. Iri makã peremakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sãya doebirire wajarirã marĩmakʉ̃ ĩãrã, dʉjaritua orerãkuma. \v 12 Ĩgʉ̃sã ãĩwãgã duadʉarire: orore, platare, wajapari ʉ̃tãyerire, perla wãĩkʉri yeridere wajarirã marĩrãkuma. Gaji ĩgʉ̃sã ãĩwãgã duadʉarire: wáro wajapari suríre, oparã sãñarĩ diiañiweyari suríre, seda wãĩkʉri dari merã suadea suríre, diiari surídere wajarirã marĩrãkuma. Gaji ĩgʉ̃sã ãĩwãgã duadʉarire: yukʉ sʉ̃rõrĩ yukʉre, marfil wãĩkʉri merã irideare, wajapari yukʉ merã irideare, bronce merã irideare, hierro merã irideare, mármol merã irideare wajarirã marĩrãkuma. \v 13 Gaji ĩgʉ̃sã ãĩwãgã duadʉarire: canela wãĩkʉrire, gaji baari ʉsʉrimakʉ̃ iririre, incienso, mirra wãĩkʉri sʉ̃rõrĩrẽ, gaji sʉ̃rõrĩdere wajarirã marĩrãkuma. Gaji: igui deko pãmudeare, ʉyere, trigo pogare, trigo yerire, wekʉare, ovejare, caballuare, ĩgʉ̃sã tʉ̃ãrĩduparure, moãboerimasã opamurãrẽ wajarirã marĩrãkuma. Irasirirã doebiri duarimasã bʉro bʉjawererãkuma. \v 14 Irasirirã, iri makã ʉ̃jʉ̃adero pʉrʉ, ãsũ ãrĩrãkuma: \p —Ñetariro waabʉ ĩgʉ̃sãrẽ. Ããrĩpereri ĩgʉ̃sã maĩdea, ĩgʉ̃sã õãrĩ wajapari opadea pereakõãbʉ. I ããrĩpereri dupaturi neõ marĩrokoa, ãrĩrãkuma. \p \v 15 Ĩgʉ̃sã iri makã marãrẽ doebiri duarimasã wáro wajataunanerã ããrĩmá. Irasirirã, iri makã marã wajamoãsũmakʉ̃ ĩãrã, bʉro güiri merã yoarogue ĩũ nírãkuma. Dʉjaritua ore, \v 16 ãsũ ãrĩrãkuma: \p —Ayó, ñetariro waabʉ i makã wári makã. Iri makã marã õãrĩrẽ opaunadima. Nomeõ õãrĩ suríro, wajapari diiañiweyariñerẽ sãñadeo irirosũ ããrãdima. Oro, wajapari ʉ̃tãyeri, perla wãĩkʉri yeri mamudea surírore sãñadeo irirosũ ããrãdima. \v 17 Gũñaña marĩrõ wári doebirikʉri opadea makã pereakõãbʉ, ãrĩrãkuma. \p Ããrĩpererã doóriduparu merã naarã, iri duparu oparã, ĩgʉ̃sãyarã ʉ̃ma, gajirã dia wádiyague moã wajatarãde iri makãrẽ yoarogue ĩũ nírãkuma. \v 18 Iri makã ʉ̃jʉ̃ ĩĩmikakʉmakʉ̃ ĩãrã, ãsũ ãrĩ gaguinírãkuma: \p —I makã irirosũ ããrĩrĩ́ makã, neõ gaji makã máa, ãrĩrãkuma. \v 19 Irasũ bʉjawererã, ĩgʉ̃sãya dipu weka nikũwera mápeorãkuma. Dʉjaritua ore, ãsũ ãrĩrãkuma: \p —Ayó, ñetariro waabʉ i makã daro. Õãrĩ makã ããrãdibʉ. Ããrĩpererã marĩ doóriduparu oparã dia wádiyague naarã iri makãma doebiri merã õãrõ wajatadibʉ. Gũñaña marĩrõ iri makã pereakõãbʉ, ãrĩrãkuma. \p \v 20 Mʉsã ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́ gapʉ, iri makã béosũmakʉ̃ ĩãrã, ʉsʉyaka! Mʉsã Marĩpʉyarã, Jesús buedoregʉ beyenerã, ĩgʉ̃yare weredupiyunerã ããrĩpererã ʉsʉyaka! Iri makã marã mʉsãrẽ ñerõ tarimakʉ̃ irima. Ĩgʉ̃sã irasiridea waja, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãmi. \p \v 21 Pʉrʉ turagʉ Marĩpʉre wereboegʉ wáriye trigo yeri ĩgʉ̃sã oeri ʉ̃tãyere ãĩwãgũ, dia wádiyague meéyo, ãsũ ãrĩmi: \p —I ye ʉ̃tãye meébiaderosũta wári makã Babilonia wãĩkʉri makã béodijusũrokoa. Mʉsã iri makãrẽ neõ dupaturi ĩãbirikoa. \v 22 Iri makã béodijusũdero pʉrʉ, neõ bayarire péña marĩrokoa. Arpa wãĩkʉri bʉapʉtẽrĩrẽ, tẽrẽ duparure, puririduparudere neõ dupaturi péña marĩrokoa. Irore moãnerã dupaturi neõ moãnemobirikuma. Trigo yeri ʉ̃tãyeri merã ĩgʉ̃sã oedeade neõ péña marĩrokoa. \v 23 Iri makãrẽ neõ suru sĩãgodiru boyobirikoa. Mojõsʉarã bosenʉ irirã ʉsʉyari merã ĩgʉ̃sã werenírĩrẽ neõ dupaturi péña marĩrokoa. Iri makã marã doebiri duarimasã, gajirã i ʉ̃mʉ marã nemorõ oparã ããrĩmá. Iri makã marã yéa iriri merã ããrĩperero marãrẽ ĩgʉ̃sã ãrĩkatorire bʉremumakʉ̃ irima. \p \v 24 ’Marĩpʉya kerere weredupiyunerãrẽ, gajirã ĩgʉ̃yarãdere, irasũ ããrĩmakʉ̃ i ʉ̃mʉgue ããrĩpererã masaka wẽjẽsũnerãrẽ i makã marã wẽjẽnerã ããrĩmá, ãrĩmi yʉre turagʉ Marĩpʉre wereboegʉ. \c 19 \p \v 1 Babilonia béodijusũdero pʉrʉ, ʉ̃mʉgasigue wárã turaro merã ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ: \q1 Aleluya, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩrã! Ĩgʉ̃ marĩrẽ taugʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurã! Turatarigʉ ããrĩ́mi. \q1 \v 2 Masakare keoro wajamoãgʉ̃, diayeta irigʉ ããrĩ́mi. Iri makã Babilonia, nomeõ ʉ̃ma merã kõãbirarikʉgo irirosũ ããrĩbʉ́. Iri makã marãrẽ ĩãkũĩrã, i ʉ̃mʉ marã ñerõ irima. \q1 Irasirigʉ Marĩpʉ, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ ĩgʉ̃sã wẽjẽdea waja iri makã marãrẽ wajamoãmi, ãrĩma.\x + \xo 19:2 \xt Dt 32.43; 2 R 9.7\x* \m \v 3 Dupaturi ãsũ ãrĩma doja: \q1 Aleluya, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩrã! Iri makã neõ piriro marĩrõ ʉ̃jʉ̃ ĩĩmikãkʉníkõãrokoa, ãrĩma.\x + \xo 19:3 \xt Is 34.10\x* \p \v 4 Veinticuatro oparã mʉrã, wapikʉrã okarã merã ejamejãja, ĩgʉ̃sãya diapuserorire yebague moomejã, Marĩpʉre Opʉ doarogue doagʉre ãsũ ãrĩ bʉremuma: \p —Irasũta ããrã. Aleluya, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩrã! ãrĩma. \p \v 5 Pʉrʉ Opʉ doaro pʉro ããrĩgʉ̃́ ãsũ ãrĩmi: \q1 Marĩ Opʉre ʉsʉyari sĩka! Ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ moãboerã goepeyari merã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã: oparã, ubu ããrĩrã́ irasũ irika! ãrĩmi.\x + \xo 19:5 \xt Sal 115.13\x* \s1 Jesucristore bʉremurã mojõsʉari bosenʉrẽ ʉsʉyarãkuma, ãrĩ weredea \p \v 6 Pʉrʉ yʉ wárã masaka werenímakʉ̃ pébʉ. Ĩgʉ̃sã wádibu ʉ̃tãmu irirosũ, bʉro bupu páro irirosũ bʉsʉma. Ãsũ ãrĩma: \q1 Aleluya, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩrã! Ĩgʉ̃ marĩ Opʉ, turatarigʉ, dapagorare ããrĩpererãrẽ doregʉ ñajãsiami.\x + \xo 19:6 \xt Sal 93.1; 97.1; 99.1\x* \q1 \v 7 Ʉsʉyarã! Yʉjʉpũrãrĩgue wári ʉsʉyari merã ããrĩrã́! Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩrã! Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃rẽ bʉremurã merã ããrĩnʉgãrĩnʉ, ĩgʉ̃ mojõsʉari bosenʉ ejasiáa. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurã, ĩgʉ̃ merã mojõsʉabo, iri bosenʉrẽ õãrõ ãmuyudeo irirosũ ããrĩ́ma.\x + \xo 19:7 \xt Ef 5.23-32\x* \q1 \v 8 Ĩgʉ̃sã õãrĩ surí, gʉrari marĩrĩ, bʉro gosesiriri surí Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ sĩdea sãñarã ããrĩ́ma. Iri surí, Marĩpʉyarã õãrĩrẽ iridea irirosũ ããrã, ãrĩma.\x + \xo 19:8 \xt Ap 7.14\x* \p \v 9 Pʉrʉ Marĩpʉre wereboegʉ yʉre ãrĩmi: \p —Ire gojaka: “Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ mojõsʉari bosenʉrẽ ĩgʉ̃ siiunerã ʉsʉyarã ããrĩ́ma”, ãrĩ gojaka! ãrĩmi. \p Yʉre ãrĩnemomi doja: \p —Diayeta ããrã yʉ wereri. I Marĩpʉya werenírĩ ããrã, ãrĩmi. \p \v 10 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ĩgʉ̃rẽ bʉremubu iriadibʉ. Yʉ ejamejãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩmi: \p —Irire irasiribirikõãka! Mʉ, mʉyarã Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃ diaye weredeare iritʉyarã irirosũta yʉde Marĩpʉre moãboegʉ ããrã. Irasirigʉ Marĩpʉ gapʉre ejamejã, bʉremuka! \p Jesús diaye weredeare wereturiarã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ iritamurĩ merã wererosũta, Marĩpʉ weredoredeare wereturiarã werema. \s1 Juan, caballu boregʉ weka peyagʉyare weredea \p \v 11 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasi tũpãmakʉ̃ ĩãbʉ. Iro caballu boregʉ ããrĩmí. Ĩgʉ̃ weka peyagʉ\f + \fr 19:11 \ft Caballu boregʉ weka peyagʉ, Jesucristota ããrĩ́mi.\f* ãsũ wãĩkʉmi: “Ĩgʉ̃ ãrĩrõsũta keoro irigʉ, diaye irigʉ ããrĩ́mi”. Ĩgʉ̃ masakare ĩgʉ̃sã ñerõ iriri waja wajamoãgʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ĩãturirã merã gãmewẽjẽgʉ̃, diayeta yámi. \v 12 Ĩgʉ̃ya koye peame ʉ̃jʉ̃rĩ pũrã irirosũ gosebʉ. Ĩgʉ̃ya dipurure wári oparã peyari berorí peyami. Ĩgʉ̃ wãĩrẽ ĩgʉ̃rẽ gojatúsũdero ããrĩbʉ́. Iri wãĩrẽ ĩgʉ̃ dita masĩmi. \v 13 Ĩgʉ̃ sãñarĩñe yoariñe dí merã dibuadeañe ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃ ãsũ wãĩkʉmi. “Marĩpʉya werenírĩrẽ weregʉ” wãĩkʉmi. \v 14 Ĩgʉ̃yarã surara ʉ̃mʉgasigue marã ĩgʉ̃rẽ tʉyama. Caballua borerã weka peyama. Õãrĩ surí boreri, gʉrari marĩrĩ suríre sãñarã ããrĩmá. \v 15 Ĩgʉ̃ya disigue sareri majĩ usiri majĩ wiribʉ. Iri majĩ merã i nikũ marãrẽ tarinʉgãgʉkumi. Ĩgʉ̃ turari merã, kõme merã iridea yukʉ merã ĩgʉ̃sãrẽ doremakʉ̃, neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ tarinʉgãgʉ̃no bokatĩũbirikumi. Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ i ʉ̃mʉ marã ñerã merã guatarimi. Irasirigʉ caballu boregʉ weka peyagʉ, sugʉ ĩgʉ̃ turari merã igui kʉrabipisãrõsũ ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ turari merã wajamoãgʉkumi. \v 16 Ĩgʉ̃ya suríro, ĩgʉ̃ya ñugãdere i wãĩrẽ gojatúsũdero ããrĩbʉ́: “Ĩgʉ̃ ããrĩpererã oparã nemorõ Opʉ, ããrĩpererã dorerã nemorõ Doregʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ gojatúsũdero ããrĩbʉ́. \p \v 17 Pʉrʉ Marĩpʉre wereboegʉ abe ʉ̃mʉmʉgue nígʉ̃rẽ ĩãbʉ. Ããrĩpererã mimua ʉ̃marõgue wʉ́rãrẽ turaro merã ãsũ ãrĩmi: \p —Nerẽrã aarika! Marĩpʉ baari ãmurĩrẽ baarã aarika! \v 18 Wári nikũ marã oparãya diíre baarãkoa. Surara oparã, surara turarã, caballua, ĩgʉ̃sã weka peyarãya diíre baarãkoa. Ããrĩpererãya diíre: moãboerã, moãboerã ããrĩmerã, oparã, ubu ããrĩrã́ya diíre baarã aarika! ãrĩmi. \p \v 19 Pʉrʉ gajirosũ deyogʉre, i ʉ̃mʉ marã oparã ĩgʉ̃sãyarã surara merã nerẽnerãrẽ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃sã nerẽnerã ããrĩmá, caballu boregʉ weka peyagʉ merã, ĩgʉ̃yarã surara merã gãmewẽjẽmurã. \v 20 Caballu boregʉ weka peyagʉ gapʉ gajirosũ deyogʉre peresu irimi. Gajigʉ: “Ʉ̃mʉgasigue marã Opʉyare weregʉ ããrã”, ãrĩ ãrĩkatodidere peresu irimi. Ĩgʉ̃ ãrĩkatodi gapʉ gajirosũ deyogʉ ĩũrõ deyoromurĩrẽ iridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ deyoromurĩrẽ iridea merã gajirosũ deyogʉ wãĩ gojatúsũnerãrẽ, ĩgʉ̃ keori weadeare bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ ãrĩkatorire pémakʉ̃ iridi ããrĩmí. “Yʉ wereri ʉ̃mʉgasigue marã Opʉya ããrã”, ãrĩ ãrĩkatodi ããrĩmí. Caballu boregʉ weka peyagʉ ĩgʉ̃sã pẽrãrẽ peresu iriadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okarãrẽta peamegue béomi. Iri peame dia wádiya irirosũ wári peame azufre wãĩkʉri poga merã ʉ̃jʉ̃rĩme ããrĩbʉ́. \v 21 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãyarã surara dʉyarãrẽ sareri majĩ ĩgʉ̃ya disigue wiriri majĩ merã wẽjẽmi. Irasũ ĩgʉ̃ wẽjẽadero pʉrʉ, mimua ĩgʉ̃sãya dʉpʉrima diíre baayapitariakõãma. \c 20 \s1 Mil bojorigora Cristo ĩgʉ̃yarã merã masakare doregʉkumi, ãrĩ gojadea \p \v 1 Pʉrʉ gajigʉ Marĩpʉre wereboegʉ ʉ̃mʉgasigue merã dijarimakʉ̃ ĩãbʉ. Bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobema sawire, wárida kõmedadere opami. \v 2 Irasũ dijarigʉ, pĩrũrẽ ñeãmi. Ĩgʉ̃ pĩrũ neõgoraguere deyoadi, Satanás wãĩkʉgʉ, wãtĩ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ ñeã, kõmeda merã sʉami, mil bojorigora peresu iribu. \v 3 Sʉa odo, bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobegue béodijumi, i ʉ̃mʉ marãrẽ mil bojorigora ãrĩkatobirikõãburo, ãrĩgʉ̃. Irasũ béodiju odo, iri gobema makãpʉrore sawi merã bia, wĩtãbiatokõãmi. Irasirigʉ mil bojori tariadero pʉrʉ, dupaturi ĩgʉ̃rẽ mérĩnʉrĩgãta wiugʉkumi dapa. \p \v 4 Pʉrʉ oparã doarigue doarãrẽ ĩãbʉ. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ masaka irideare: “I gapʉ õãbʉ, i gapʉ õãbiribʉ”, ãrĩ weremurãrẽ pídi ããrĩmí. Gajirãdere ĩãbʉ. Ĩgʉ̃sã Jesúya kerere, Marĩpʉyare weredea waja ĩgʉ̃sãya dipure diti béosũnerã ããrĩmá. Gajirosũ deyogʉre, ĩgʉ̃ keori weadeadere neõ bʉremubirinerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sãya diapuserorire, o mojõrĩrẽ ĩgʉ̃ wãĩrẽ gojatúdorebirinerã ããrĩmá. Irasirirã gajirã ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽdero pʉrʉ masã, dupaturi okarã ããrĩnerã ããrĩmá. Mil bojorigora Cristo merã dorenerã ããrĩmá. \v 5-6 Iri masãrĩ, ããrĩpʉroriri masãrĩ ããrã. Ããrĩpererã masãpʉrorirã, Marĩpʉyarã bʉro ʉsʉyarã ããrĩrãkuma. Neõ dupaturi boabiri, perebiri peamegue waabirikuma. Marĩpʉ, irasũ ããrĩmakʉ̃ Cristo ĩũrõ paía ããrĩrãkuma. Mil bojorigora Cristo merã masakare dorerã ããrĩrãkuma. Iri mil bojori tariadero pʉrʉ, gajirã boanerã masãrãkuma. \s1 Wãtẽa opʉ béosũgʉkumi, ãrĩ gojadea \p \v 7 Iri mil bojori tariadero pʉrʉ, wãtẽa opʉ peresugue ããrĩgʉ̃́ wiusũgʉkumi. \v 8 Ĩgʉ̃ wiriadero pʉrʉ, ããrĩperero i ʉ̃mʉ marãrẽ ãrĩkatogʉ waagʉkumi. “Náka, gãmewẽjẽrã”, ãrĩgʉ̃, Gog wãĩkʉro marãrẽ, Magog wãĩkʉro marãdere ãrĩkatogʉ waagʉkumi. Irasirirã, ĩgʉ̃ ãrĩkatorire pérã, ĩgʉ̃sãyarã surarare siiu neeõrãkuma gãmewẽjẽmurã. Dia wádiyama ĩmipa yerire keo bokatĩũña marĩrõ irirosũ, ĩgʉ̃sãyarã surarare keo bokatĩũña marĩrokoa. Wárãgora ããrĩrãkuma. \p \v 9 Irasirirã i nikũ ããrĩpereroguere ããrĩseyanʉgã, Marĩpʉyarã ããrĩrĩ́ makã ĩgʉ̃ maĩrĩ makãrẽ kãmutabianʉgãjarãkuma. Ĩgʉ̃sã irasũ kãmutabianʉgãjadero pʉrʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ ʉ̃mʉgasima peame merã soepeogʉkumi. \v 10 Irasũ waadero pʉrʉ, wãtĩrẽ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩkatodire perebiri peamegue béogʉkumi. Iri peame, dia wádiya irirosũ ããrĩrĩ́ peame azufre merã ʉ̃jʉ̃rĩme ããrã. Irogue gajirosũ deyogʉre, gajigʉ: “Ʉ̃mʉgasigue marã Opʉyare weregʉ ããrã”, ãrĩkatodire béosiami. Irogue ããrĩrã́, ʉ̃mʉrĩ, ñamirĩ neõ perero marĩrõ bʉro pũrĩrikʉrãkuma. \s1 Masakare wajamoãtũnurĩmarẽ gojadea \p \v 11 Pʉrʉ wáro Opʉ doaro borerore ĩãbʉ. Iro doarogue doagʉdere ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ ĩũrõrẽ i nikũ, ʉ̃mʉgaside dederipereakõãbʉ. Neõ deyobiribʉ. \v 12 Pʉrʉ boanerã iro doarogue doagʉ ĩũrõ nímakʉ̃ ĩãbʉ. Ubu ããrĩrã́, oparãde ããrĩmá. Irogue ĩgʉ̃sã níripoeta Marĩpʉ ĩgʉ̃ gojadea pũrĩrẽ tũpãmi. Iri pũrĩgue masaka irideare gojatúdea ããrĩbʉ́. Gaji pũ ĩgʉ̃ merã perebiri okari opamurã wãĩrẽ gojatúdea pũ ããrĩbʉ́. Irasirigʉ iri pũrĩgue gojatúdeare ĩã odo, boanerãrẽ ĩgʉ̃sã irideare keoro wajarimi. \v 13 Dia wádiyague mirĩnerã, boanerã ããrĩrṍgue ããrĩnerãde ĩgʉ̃ ĩũrõ ããrĩmá. Irasirigʉ Marĩpʉ, Opʉ doarogue doagʉ ããrĩpererãrẽ ĩgʉ̃sã irideare keoro wajarimi. \v 14 Pʉrʉ boarire, boanerã ããrĩrṍdere perebiri peamegue béokõãmi. Iri peame, wádiya irirosũ ããrĩrĩ́ peame ããrĩbʉ́. Irasirirã irogue béosũrãno dupaturi boarã irirosũ dujama. Marĩpʉ merã neõ ããrĩbirikuma. \v 15 Irasirirã ããrĩpererã Marĩpʉ merã perebiri okari opamurã wãĩrẽ gojatúdea pũgue gojatúsũña marĩnerã perebiri peamegue béosũma. \c 21 \s1 Ʉ̃mʉgasi, i nikũde maama dita gorawayurimarẽ gojadea \p \v 1 Pʉrʉ yʉ Juan, ʉ̃mʉgasi, i nikũde maama ããrĩrĩ́rẽ ĩãbʉ. Ããrĩpʉroridea dari ʉ̃mʉgasi, i nikũ dederidijapereakõãbʉ. Dia wádiya marĩbʉ pama. \v 2 Neõ ñerĩ marĩrĩ makã, ʉ̃mʉgasi Marĩpʉ pʉrogue ããrĩrĩ́ makã dijarimakʉ̃ ĩãbʉ. Iri makã, maama makã, Jerusalén wãĩkʉri makã ããrĩbʉ́. Õãrõ deyori makã, mojõsʉabo igo marãpʉ suyuburo, ãrĩgõ, suríro õãrõ sãñadeo irirosũ ããrĩbʉ́. Marĩpʉ ãsũta i makãrẽ ãmuyudi ããrĩmí. \v 3 Pʉrʉ Opʉ doaro pʉro ããrĩgʉ̃́, turaro merã ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ: \p —Õãrõ péka! Dapagora Marĩpʉ masaka watope ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃sã merã ããrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃yarã ããrĩrãkuma. Ĩgʉ̃ta ĩgʉ̃sã merã ããrĩ, ĩgʉ̃sã Opʉ ããrĩgʉkumi. \v 4 Ããrĩpereri ĩgʉ̃sãya kódeko wiririre niũgʉkumi. Boari, bʉjawereri, kó oreri, pũrĩrikʉride neõ marĩrokoa. I ʉ̃mʉma ããrãdea ããrĩpereri pereakõãbʉ, ãrĩmi. \p \v 5 Pʉrʉ Marĩpʉ, Opʉ doarogue doagʉ ãsũ ãrĩmi: \p —Ããrĩpererire maama dita gorawayumakʉ̃ yáa, ãrĩmi. \p Pʉrʉ ãsũ ãrĩmi doja: \p —Yʉ ãrĩrĩrẽ gojaka! Yʉ ãrĩrĩ diayeta ããrã. Irasiriro yʉ ãrĩrõsũta waarokoa, ãrĩmi. \p \v 6 Pʉrʉ yʉre ãsũ ãrĩmi doja: \p —Iropata ããrã. Yʉ neõgoraguere ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩmakʉ̃ iridi, i ããrĩpererire peremakʉ̃ iribu ããrã. Yʉre gããmerã, ñemesiburã bʉro iirídʉarã irirosũ ããrĩ́ma. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ perebiri okari sĩrĩ deko\f + \fr 21:6 \ft San Juan 11.25: Jesús ãrĩmi: —Yʉ boanerãrẽ masãmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okari sĩgʉ̃ ããrã. Yʉre bʉremugʉ̃ boadigue ããrĩkeregʉ, okagʉkumi, ãrĩmi. San Juan 14.6: Jesús ãrĩmi doja: —Yʉ dita Yʉpʉ pʉrogue waarí maa irirosũ ããrã. Yʉ diayema ããrĩrĩ́rẽ masakare masĩmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ irigʉ ããrã. Yʉ merãta Yʉpʉ pʉrogue waarãkuma, ãrĩmi. Irasirigʉ Jesús perebiri okarire sĩrĩ deko irirosũ ããrĩ́mi. ĩgʉ̃rẽ bʉremurã ĩgʉ̃ Pagʉ pʉro i perebiri okarire opamurã ããrĩ́ma.\f*, ũmawiuroma dekore tĩãgʉkoa. Wajamarĩrõ iri dekore iirírãkuma. \v 7 Ããrĩpererã ñerõ tarikererã yʉre bʉremuduúmerãrẽ ããrĩpereri yʉ: “Sĩgʉra”, ãrĩdeare sĩgʉkoa. Ĩgʉ̃sã Opʉ ããrĩgʉkoa. Ĩgʉ̃sã, yʉ pũrã ããrĩrãkuma. \v 8 Gajirã gapʉ masakare güisĩã, yaare pirirã, yʉre bʉremumerã, ñetariro irirã, wẽjẽrĩmasã, ʉ̃ma, nome merã, nome ʉ̃ma merã ñerõ kõãbirarikʉrã, yéa ããrĩrã́ iririkʉrã, keori weadeare bʉremurã, ããrĩpererã ãrĩkatorikʉrã peamegue waarãkuma. Iro dia wádiya irirosũ ããrĩrĩ́ peame azufre merã ʉ̃jʉ̃rĩme ããrã. Irogue waarã́, yʉ merã neõ ããrĩbirikuma. Irasirirã dupaturi boarã irirosũ dujarãkuma, ãrĩmi. \s1 Maama makã Jerusalẽ́marẽ weredea \p \v 9 Pʉrʉ sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ yʉ pʉrogue ejami. Ĩgʉ̃ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari pari opanerã merãmʉ, Marĩpʉ masakare wajamoãdoregʉ pínerã merãmʉ ããrĩmí. Ãsũ ãrĩmi yʉre: \p —Ĩãgʉ̃ aarika! Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ mojõsʉabore\f + \fr 21:9 \ft Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩg'ʉ̃rẽ bʉremurã maama makã Jerusalén marã ããrĩmurã ĩgʉ̃ mojõsʉabo irirosũ ããrĩ́ma.\f* ĩmugʉkoa mʉrẽ, ãrĩmi. \v 10 Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃, kẽrõ irirosũgue yʉre Marĩpʉya makãrẽ ĩãmakʉ̃ irimi. Ʉ̃madi ʉ̃tãʉ̃ wekague yʉre ãĩmʉrĩa, irogue Marĩpʉya makãrẽ Jerusalẽ́rẽ neõ ñerĩ marĩrĩ makãrẽ, Marĩpʉ pʉrogue ʉ̃mʉgasigue merã dijariri makãrẽ ĩmumi. \v 11 Marĩpʉ gosesiriri merã, jaspe wãĩkʉriye, wajapariye, õãrõ deko sʉririye irirosũ deyoriye gosesirirosũ gosesiribʉ. \v 12 Iri makã tʉro wári sãrĩrõ ʉ̃marĩ sãrĩrõ ããrĩbʉ́. Iri sãrĩrõrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarigora makãpʉrori ããrĩbʉ́. Iri makãpʉrorikʉ sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ koremi. Iri makã makãpʉroriguere Israel bumarã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari buri marã wãĩrẽ gojatúsũbʉ. \v 13 Iri sãrĩrõrẽ abe mʉrĩriro gapʉ ʉre makãpʉro ããrĩbʉ́. Sur gapʉ ʉre makãpʉro, norte gapʉ ʉre makãpʉro, abe ñajãrõ gapʉ ʉre makãpʉro ããrĩbʉ́. \v 14 Iri sãrĩrõ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari paga ʉ̃tã majĩrĩ weka peyabʉ. Iri ʉ̃tã majĩrĩkʉ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ buedoregʉ beyenerã wãĩrẽ gojatúsũbʉ. \p \v 15 Marĩpʉre wereboegʉ yʉre weregʉ keodi oro merã iridire opami. Iri makãrẽ, iri makãma makãpʉroridere, iri sãrĩrõdere keobu irimi. \v 16 Ĩgʉ̃ keodi merã iri makãrẽ keo odomakʉ̃, dos mil doscientos kilómetros yoari makã, iropata eyari makã, iropata ʉ̃marõde ããrĩbʉ́. \v 17 Pʉrʉ iri makãma sãrĩrõrẽ keomi. “Sesenta y cinco metros ããrã”, ãrĩmi. Marĩ masaka keorosũta keomi. \p \v 18 Iri sãrĩrõ jaspe wãĩkʉri ʉ̃tãye merã iridea sãrĩrõ ããrĩbʉ́. Iri makã oro merã iridea makã ããrĩbʉ́. Iri oro gajino morẽña marĩrĩ, õãrõ deko sʉriri irirosũ deyobʉ. \v 19 Iri sãrĩrõ doka ããrĩrĩ́ ʉ̃tã majĩrĩrẽ ããrĩpereri wajapariyeri merã mamudea ããrĩbʉ́. Ããrĩpʉroriri majĩ jaspe wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Iriye pʉrʉma majĩ zafiro wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Peye pʉrʉma majĩ ágata wãĩkʉriye, ʉreye pʉrʉma majĩ esmeralda wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. \v 20 Wapikʉriyeri pʉrʉma majĩ ónice wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Su mojõma pʉrʉma majĩ cornalina wãĩkʉriye, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari pʉrʉma majĩ crisólito wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari pʉrʉma majĩ berilo wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejari pʉrʉma majĩ topacio wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Su mojõma pere gaji mojõ wapikʉdiru pẽrẽbejari pʉrʉma majĩ crisoprasa wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Pe mojõma pʉrʉma majĩ acinto wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. Pe mojõma pere su gubu suru pẽrẽbejari pʉrʉma majĩ amatista wãĩkʉriye ããrĩbʉ́. \v 21 Iri sãrĩrõrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari makãpʉrori, perla merã iridea seri ããrĩbʉ́. Iri serikʉ suye perlaye merã iridea dita ããrĩbʉ́. Iri makã deko waarí maa, oro gajino morẽña marĩrĩ merã iridea maa, õãrõ deko sʉriri irirosũ deyori maa ããrĩbʉ́. \p \v 22 Iri makãrẽ Marĩpʉya wiire ĩãbiribʉ. Iri makã ããrĩpererogue Marĩpʉ turatarigʉ, irasũ ããrĩmakʉ̃ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́de ããrĩrṍ ããrĩbʉ́. Irasiriro iri makã ããrĩperero Marĩpʉya wii irirosũ ããrĩbʉ́. \v 23 Iri makã abe ʉ̃mʉmʉ, ñamimʉde boyoro gããmebea. Marĩpʉ gosesiriri merã õãrõ boyoa. Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́de iri makãrẽ sĩãgodiru irirosũ boyomi. \v 24 Irasirirã i ʉ̃mʉ marã Marĩpʉ taunerã iri makãma boyori merã ããrĩrãkuma. I ʉ̃mʉ marã oparã iri makãgue ĩgʉ̃sã õãrĩ oparire sĩrã ãĩjarosũ Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩrãkuma. \v 25 Ʉ̃mʉrẽ iri makãma makãpʉrori tũpãdea ããrĩrokoa. Iroguere neõ ñami marĩrokoa. \v 26 Wári nikũ marã ĩgʉ̃sã õãrĩ oparire iri makãgue sĩrã ãĩjarosũ Marĩpʉre bʉremurã ejarãkuma. \v 27 Ñerĩ ããrĩrĩ́ gapʉre iri makãguere neõ ãĩñajãbirikuma. Ñerõ iririkʉrã, ãrĩkatorikʉrãde neõ iri makãguere ñajãbirikuma. Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ merã perebiri okari opamurã ĩgʉ̃ya gojadea pũgue ĩgʉ̃sã wãĩ gojatúsũnerã ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã dita iri makãguere ñajãrãkuma. \c 22 \p \v 1 Pʉrʉ Marĩpʉre wereboegʉ diare yʉre ĩmumi. Iriyama deko perebiri okari sĩrĩ deko\f + \fr 22:1 \ft San Juan 11.25: Jesús ãrĩmi: —Yʉ boanerãrẽ masãmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okari sĩgʉ̃ ããrã. Yʉre bʉremugʉ̃ boadigue ããrĩkeregʉ, okagʉkumi, ãrĩmi. San Juan 14.6: Jesús ãrĩmi doja: —Yʉ dita Yʉpʉ pʉrogue waarí maa irirosũ ããrã. Yʉ diayemarẽ masakare masĩmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ irigʉ ããrã. Yʉ merãta Yʉpʉ pʉrogue waarãkuma, ãrĩmi. Irasirigʉ Jesús perebiri okarire sĩrĩ deko, perebiri okarire sĩrĩ yukʉ irirosũ ããrĩ́mi. ĩgʉ̃ merã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã ĩgʉ̃ Pagʉ pʉro i perebiri okarire opamurã ããrĩ́ma.\f* ããrĩbʉ́. Õãrõ deko sʉridiya, diumajĩ irirosũ ããrĩbʉ́. Marĩpʉ, Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ya doaro doka wiribʉ. \v 2 Iri makã dekoma maa, wári maague ũmayobʉ. Iriya pe gapʉ tʉrorire perebiri okari sĩrĩ yukʉ níbʉ. Iri yukʉ aberikʉ dʉkakʉa. Su bojorire, pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarigora dʉkakʉa. Irigʉma pũrĩ i ʉ̃mʉ marã masaka pũrĩrikʉrire tauri pũrĩ ããrã. \v 3 Irasiriro neõ pũrĩrĩ marĩrokoa. Iri makãgue Marĩpʉ, Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ya doaro ããrĩrokoa. Ĩgʉ̃yarã ĩgʉ̃rẽ bʉremurãkuma. \v 4 Ĩgʉ̃ya diapure ĩãrãkuma. Ĩgʉ̃sãya diapuserorire ĩgʉ̃ wãĩrẽ tuuyasũrã ããrĩrãkuma. \v 5 Iroguere ñami neõ marĩrokoa. Irasirirã iro ããrĩrã́ sĩãgoriduparure, abe boyoridere gããmebirikuma. Marĩpʉ boyori merã ããrĩrãkuma. Ĩgʉ̃ merã neõ piriro marĩrõ dorenírãkuma. \s1 Jesucristo i ʉ̃mʉgue dupaturi aariburo mérõ dʉyáa, ãrĩ gojadea \p \v 6 Pʉrʉ Marĩpʉre wereboegʉ yʉre ãrĩmi: \p —Yʉ wereri diaye ãrĩrĩ ããrã. Irasiriro yʉ ãrĩrõsũta waarokoa. Marĩpʉ ĩgʉ̃ya kerere weredupiyurãrẽ ĩgʉ̃yare masĩmakʉ̃ irigʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ wereboegʉre iriumi ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ mérõgã pʉrʉ waaburire masĩdoregʉ, ãrĩmi. \p \v 7 Irasirigʉ Jesús ãsũ ãrĩmi: \p —Mérõgã pʉrʉ aarigʉkoa. Irasirirã, Yʉpʉya kere i papera pũgue gojadeare iritʉyarã ʉsʉyarãkuma, ãrĩmi. \p \v 8 Yʉ Juan, i ããrĩpererire pé, ĩãbʉ. Irasirigʉ irire pé, ĩãdero pʉrʉ, yʉre ĩmuadi Marĩpʉre wereboegʉya guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãjabʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremubu. \v 9 Yʉre ĩgʉ̃ gapʉ ãrĩmi: \p —Irire irasiribirikõãka! Mʉ, mʉyarã Marĩpʉya kerere weredupiyurã, ããrĩpererã i papera pũma dorerire irirã irirosũta yʉde Marĩpʉre moãboegʉ ããrã. Irasirigʉ Marĩpʉ gapʉre ñadʉkʉpuri merã ejamejã, bʉremuka! ãrĩmi. \p \v 10 Pʉrʉ yʉre ãrĩnemomi: \p —I pũgue: “Ãsũ waarokoa”, ãrĩ gojadea keoro waaburo, mérõ dʉyáa. Irasirigʉ, Marĩpʉya kere i pũgue gojadeare duúrogue opabirikõãka! Yayeri ããrĩbea. \v 11 Irasirirã ñerã i kerere pédʉamerã mʉrãrõta ĩgʉ̃sã gããmerõ iriníkõãburo. Ñerĩrẽ iririkʉrãde mʉrãrõta ñerĩrẽ iriníkõãburo. Õãrõ irirã gapʉ mʉrãrõta õãrõ iriníkõãburo. Marĩpʉ gããmerĩrẽ iririkʉrãde mʉrãrõta irire iriníkõãburo, ãrĩmi. \p \v 12 Pʉrʉ Jesús ãsũ ãrĩmi: \p —Ãsũta ããrã. Gũñaña marĩrõ aarigʉra. Masakakʉre yʉ sĩburire opáa. Ĩgʉ̃sã iriderosũta ĩgʉ̃sãrẽ keoro sĩgʉra. \v 13 Yʉ neõgoraguere ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩmakʉ̃ iridi, i ããrĩpererire peremakʉ̃ iribu ããrã. Yʉ i ʉ̃mʉrẽ iriburo dupiyuro ããrĩsiabʉ. Iri pereadero pʉrʉ, ããrĩníkõãgʉkoa, ãrĩmi. \p \v 14 ’Ããrĩpererã ĩgʉ̃sã ñerĩ irideare pirirã ʉsʉyarãkuma. Surí koe odo, gʉrari marĩrĩ sãñanerã irirosũ ããrĩ́ma. Irasirirã iri makãma makãpʉrorire tariñajãrãkuma. Iri makãma yukʉ perebiri okari sĩrĩ yukʉ dʉkare baarãkuma. \v 15 Gajirã ñerõ iririmasã gapʉ iri makãgue ñajãbirikuma. Ĩgʉ̃sã yéa ããrĩrã́ iririkʉrã, ʉ̃ma, nome merã, nome ʉ̃ma merã ñerõ kõãbirarikʉrã, wẽjẽrĩmasã, keori weadeare bʉremurã, ãrĩkatorikʉrã ããrĩ́ma. \p \v 16 ’Yʉ Jesús, yʉre wereboegʉre iriubʉ, mʉsã yʉre bʉremurãrẽ i papera pũmarẽ werebure. Opʉ David parãmi ããrĩturiagʉ ããrã. Neñukãmʉ boyodiru õãrõ boyoro irirosũ ããrĩgʉ̃́, maama perebiri ʉ̃mʉrẽ pígʉ ããrã, ãrĩmi. \p \v 17 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃, irasũ ããrĩmakʉ̃ Jesucristo oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́yarãde ĩgʉ̃ mojõsʉabo irirosũ ããrĩrã́ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩma: “Aarika!” ãrĩma. Ããrĩpererã irire ãrĩmakʉ̃ pérãde: “Aarika!” ãrĩburo. Ñemesiburã iirídʉarã, perebiri okari sĩrĩ dekore iirírã aariburo. Wajamarĩrõ iri dekore iirírãkuma. \p \v 18 Yʉ Juan, ããrĩpererã Marĩpʉya kere i pũgue gojadeare pérãrẽ goepeyari merã ãsũ ãrĩ weregʉra: “I pũgue gojadeare gaji bueri merã morẽsóo werenemorãrẽ Marĩpʉ wajamoãgʉkumi. I pũgue wajamoãburire gojaderosũta ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi. \v 19 Gajirã Marĩpʉya kere i pũgue gojadeare gorawayurãrẽ ãsũ irigʉkumi. Ĩgʉ̃sãrẽ perebiri okari sĩrĩ yukʉ dʉkare sĩboadeare sĩbirikumi. Irasirirã Marĩpʉ merã neõ ñerĩ marĩrĩ makãgue ããrĩníkõãbirikuma. Irire i pũgue gojasũa”, ãrĩmi. \p \v 20 Jesús irire weregʉ, ãsũ ãrĩmi: \p —Irasũta ããrã. Mérõ dʉyáa yʉ aariburo, ãrĩmi. \p Irasũta waaburo. Gʉa Opʉ Jesús aarika! \p \v 21 Marĩ Opʉ Jesús mʉsã ããrĩpererãrẽ õãrõ iritamuburo. Irasũta ããrĩburo.