\id MRK - Siriano NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN MARCOS \toc1 San Marcos \toc2 Marcos \toc3 Mr \mt1 SAN MARCOS \c 1 \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ buedea \r (Mt 3.1-12; Lc 1.80; 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Marĩpʉ magʉ̃ Jesucristoya kere wereri, ãsũ nʉgãdero ããrĩbʉ́: \p \v 2 Iripoegue Isaías Marĩpʉya kerere weredupuyudi, Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ãrĩdeare gojadi ããrĩmí. Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Mʉ waaburo dupuyuro yaa kerere weredupuyubure iriugʉkoa, mʉ waaburore ãmuyudoregʉ.\x + \xo 1:2 \xt Mal 3.1\x* \q1 \v 3 Ĩgʉ̃ masaka marĩrõgue bʉro gainírĩ merã ãsũ ãrĩ weregʉkumi: \q1 “Marĩ Opʉ aariburi dupuyuro ĩgʉ̃ aariburi maarẽ́ diayema maa õãrĩ maa ãmurã́ irirosũ diayemarẽ irika!” ãrĩ gainígʉkumi, ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 1:3 \xt Is 40.3\x* \p \v 4 Irasirigʉ Juan masaka marĩrõgue masakare wãĩyepʉroriwãgãrigʉ, ãsũ ãrĩ werenayupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Mʉsã ñerõ irideare bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Deko merã wãĩyesũanerã dujaka! Irasirirã mʉsã ñerõ irideare kãtisũrãkoa. \v 5 Ããrĩpererã Judea nikũ marã, Jerusalén marãde ĩgʉ̃ wererire pérã ejañurã. Ĩgʉ̃sã ñerõ irideare Marĩpʉre weretaripeomakʉ̃ ĩãgʉ̃, Juan ĩgʉ̃sãrẽ dia Jordán wãĩkʉdiyague wãĩyeyupʉ. \p \v 6 Juãya surí camellua poari merã suadea ããrĩyuro. Ĩgʉ̃ya yʉjʉwẽñarĩda waibʉ gasiro merã irideada ããrĩyuro. Poreroa, mume makãnʉ́ʉ marãyare baarikʉyupʉ. \v 7 Masakare ãsũ ãrĩ werenayupʉ: \p —Gajigʉ yʉ pʉrʉ aaribu, yʉ nemorõ turagʉ ããrĩ́mi. Yʉ gapʉ ubu ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃rẽ neõ sʉropebirikoa. \v 8 Yʉ mʉsãrẽ deko merã wãĩyea. Ĩgʉ̃ gapʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã wãĩyegʉkumi. Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉsã merã ããrĩníkõãgʉkumi mʉsãrẽ iritamubu, ãrĩyupʉ. \s1 Juan Jesúre deko merã wãĩyedea \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Iripoere Jesús Galilea nikũma makã, Nazaret wãĩkʉri makãgue ããrãdi, Juan pʉrogue ejayupʉ. Ĩgʉ̃ ejamakʉ̃, Juan ĩgʉ̃rẽ dia Jordán wãĩkʉdiyague wãĩyeyupʉ. \v 10 Ĩgʉ̃ wãĩye odomakʉ̃, Jesús diague ããrãdi majãnʉgãgʉ̃ta ʉ̃mʉgasi tũpãmakʉ̃ ĩãyupʉ. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ buja irirosũ deyogʉ ĩgʉ̃ weka dijariyupʉ. \v 11 Irasũ waaripoe Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue merã Jesúre ãsũ ãrĩ wereníyupʉ: \p —Mʉ yʉ magʉ̃, yʉ maĩgʉ̃ ããrã. Mʉ merã bʉro ʉsʉyáa, ãrĩyupʉ. \s1 Wãtĩ Jesúre ãrĩmesãdidea \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 Jesúre Juan wãĩyeri pʉrʉgãta Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ masaka marĩrõgue ãĩayupʉ. \v 13 Irasirigʉ Jesús irogue waa, cuarenta nʉrĩgora makãnʉ́ʉ marã waimʉrã guarã watopegue ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irogue ããrĩmakʉ̃, wãtẽa opʉ Satanás wãĩkʉgʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩmesãdiyupʉ. Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃rẽ iritamurã ejañurã. \s1 Jesús Galilea nikũgue masakare buenʉgãdea \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Herodes Juãrẽ peresugue sóodobodero pʉrʉ, Jesús Galilea nikũgue masakare Marĩpʉya kerere weregorenagʉ̃ wãgãyupʉ. \v 15 Ãsũ ãrĩ werenayupʉ: \p —Marĩpʉ iripoegue: “Ãsũ waarokoa”, ãrĩdea ejasiáa. Daporare mérõgã dʉyáa, ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ejaburo. Irasirirã mʉsã ñerõ iririre bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Ĩgʉ̃ masakare tauri kere gapʉre bʉremuka! ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús wapikʉrã waaí wẽjẽrĩmasãrẽ siiudea \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Pʉrʉ Jesús Galilea wãĩkʉri ditaru tʉro waagʉ́, Simṍrẽ, ĩgʉ̃ pagʉmʉ Andrére bokajayupʉ. Ĩgʉ̃sã waaí wẽjẽrĩmasã ããrĩsĩã, ditarugue ĩgʉ̃sãya buidire meéyorã iriñurã. \v 17 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Náka, yʉ merã! Daporare mʉsãrẽ waaí wẽjẽrĩmasã ããrĩrĩ́rẽ piri, masakare Marĩpʉya kerere wererimasã ããrĩmakʉ̃ irigʉkoa. \p \v 18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, mata ĩgʉ̃sãya buiriyukure irota píkõã, ĩgʉ̃ merã waakõãñurã. \p \v 19 Pʉrʉ Jesús yoaweyaro waa, Zebedeo pũrã Santiagore, ĩgʉ̃ pagʉmʉ Juãrẽ doódirugue ĩgʉ̃sãya buiriyukure ãmu sãñanímakʉ̃ ĩãyupʉ. \v 20 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ siiuyupʉ. Ĩgʉ̃ siiumakʉ̃ pérã: “Jáʉ”, ãrĩ, ĩgʉ̃sãya doódirugue ĩgʉ̃sã pagʉ Zebedeore, ĩgʉ̃rẽ iritamurã merã pí, Jesús merã waakõãñurã. \s1 Wãtĩ ñajãsũdi Jesúre bokatĩrĩdea \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Ĩgʉ̃ merã waa, Capernaum wãĩkʉri makãgue ejañurã. Irogue judío masaka siuñajãrĩnʉ\f + \fr 1:21 \ft Judío masaka siuñajãrĩnʉ, sábado ããrã.\f* ããrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue\f + \fr 1:21 \ft Judío masaka nerẽrĩ wii, sinagoga wãĩkʉri wii ããrã. Irogue ĩgʉ̃sã siuñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃ nerẽ, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojadeare buenama.\f* ñajãa, masakare buenʉgãyupʉ. \v 22 Moisés gojadeare buerimasã irirosũ buebiriyupʉ. Õãrõ doreri opagʉ irirosũta bueyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ buemakʉ̃ pérã, pégʉkakõãñurã. \v 23 Iri wiiguere ĩgʉ̃sã merã sugʉ wãtĩ ñajãsũdi ããrĩyupʉ. Ãsũ ãrĩ gainíyupʉ: \p \v 24 —Jesús Nazaretmʉ, ¿nasiribu gʉa pʉro aaríri? ¿Gʉare peamegue béogʉ aarigʉ́ yári? Yʉ mʉrẽ ĩãmasĩkõãa. Mʉ, Mʉpʉ iriudi, õãtarigʉ ããrã, ãrĩyupʉ. \p \v 25 Jesús wãtĩrẽ: \p —Wereníbita! Wirika ĩgʉ̃rẽ! ãrĩyupʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, wãtĩ masakʉre meémejã, naradamakʉ̃ iri, bʉro gainí, wiriakõãyupʉ. \v 27 Jesús wãtĩrẽ béowiumakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka ĩãgʉka, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme sẽrẽñañurã: \p —¿Ñeéno ããrĩ́rĩ, ñeéno maama bueri ããrĩ́rĩ i? Ĩĩ wãtẽãrẽ ĩgʉ̃ turaro merã wiridoremakʉ̃, neõ ĩgʉ̃rẽ tarinʉgãbema, ãrĩñurã. \p \v 28 Mérõgã pʉrʉta ããrĩperero Galilea nikũ marã Jesús iriadea kerere péseyakõãñurã. \s1 Jesús, Simón Pedro mʉ́ñekõrẽ taudea \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Jesús nerẽrĩ wiigue ããrãdi Santiago, Juan merã wiria, Simón, Andréya wiigue waayupʉ. \v 30 Simón mʉ́ñekõ bʉro nimakʉrikʉgo peyarogue oyayupo. Irasirirã Jesúre: “Sĩrĩgõ yámo”, ãrĩ wereñurã. \v 31 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús igo pʉro ejanʉgã, igoya mojõrẽ ñeã tʉ̃ãwãgũnúmakʉ̃ta nimakʉri tariakõãyuro. Iri tarimakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ baari ejoyupo. \s1 Jesús wárã pũrĩrikʉrãrẽ taudea \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Abe ñajãdero pʉrʉ naĩmejãripoe iri makã marã ããrĩpererã pũrĩrikʉrãrẽ, wãtẽa ñajãsũnerãdere Jesús pʉrogue ãĩjañurã. \v 33 Irasirirã ããrĩpererã iri makã marã ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́ wii disipʉrogue nerẽñurã. \v 34 Jesús wárã pũrĩrikʉrãrẽ tauyupʉ. Wárã wãtẽa masakare ñajãnerãdere béowiuyupʉ. Wãtẽa, Jesús Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ masĩñurã. Irasirigʉ Jesús: “Werenímerãta!” ãrĩyupʉ. \s1 Jesús Galilea nikũgue masakare buedea \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Jesús gajinʉ gapʉ naĩtĩãweyaripoegãta yobe, iri makã tʉro masaka marĩrõgue Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ waayupʉ. \v 36 Simón, ĩgʉ̃ merãmarã merã Jesús marĩmakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ãmagʉ̃́ waayupʉ. \v 37 Ĩgʉ̃rẽ bokagʉ: \p —Ããrĩpererã masaka mʉrẽ ãmarã́ iriama, ãrĩyupʉ. \p \v 38 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Náka, gaji makãrĩ õõ pʉro weya ããrĩrĩ́ makãrĩ marãdere buegʉ waadʉakoa. Ire iributa i ʉ̃mʉguere aaribʉ́. \p \v 39 Irasirigʉ ããrĩperero Galilea nikũgue judío masaka nerẽrĩ wiirigue buegorenagʉ̃, wãtẽa masakare ñajãnerãrẽ béowiunayupʉ. \s1 Jesús kãmi boagʉre taudea \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Jesús irasiriripoe sugʉ kãmi boagʉ ĩgʉ̃ pʉro eja, ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽyupʉ: \p —Mʉ, yʉ pũrĩrikʉrire taudʉagʉ taumasĩa, ãrĩyupʉ. \p \v 41 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús bʉro bopoñarĩ merã ĩgʉ̃rẽ ĩã, ĩgʉ̃ya mojõ merã moãña, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉrẽ taugʉra. Kãmi marĩgʉ̃ dujaka! \p \v 42 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ merãta kãmi yaripereakõãyuro. Irasirigʉ kãmi marĩgʉ̃ dujayupʉ. \v 43-44 Jesús ĩgʉ̃rẽ turaro merã ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Gajerã masakare mʉ tariadeare werebirikõãka! Paí pʉrogue mʉya kãmi yariadeare ĩgʉ̃rẽ ĩmugʉ̃ waaka, ĩgʉ̃ mʉrẽ: “Õãa, kãmi marĩgʉ̃ ããrã”, ãrĩburo, ãrĩgʉ̃! Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, Moisés gojadea pũgue sĩdoredeare sĩka! Mʉ irire irimakʉ̃ ĩãrã, masakade mʉya kãmi yariadeare masĩrãkuma. \p \v 45 Jesús ĩgʉ̃rẽ: “Gajerãrẽ yʉ mʉrẽ tauadeare werebirikõãka!” ãrĩkerepʉrʉ, kãmi boadi gapʉ irire masaka ããrĩperero marãrẽ werepʉroriyupʉ. Irasirigʉ Jesús masaka ĩũrõ makãrĩguere ñajãmasĩbiriyupʉ. Makã tʉrogue dita waanayupʉ. Irogue ĩgʉ̃ ããrĩkerepʉrʉ, masaka ããrĩperero marã ĩgʉ̃ pʉrogue ĩãrã ejanañurã. \c 2 \s1 Jesús dupʉ bʉadire taudea \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Mérõgã pʉrʉ Jesús dupaturi Capernaugue goedujáayupʉ. Ĩgʉ̃ goejadero pʉrʉ, iro marã masaka ĩgʉ̃ wiigue ããrĩrĩ́rẽ masĩñurã. \v 2 Irasirirã mata wárã masaka iri wiire nerẽ, disipʉrogueta ʉtʉriwirinʉgãjakõãñurã. Jesús ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉya kerere weregʉ iriyupʉ. \v 3 Ĩgʉ̃ wereripoe wapikʉrã ʉ̃ma dupʉ bʉadire Jesús pʉrogue ãĩjañurã. \v 4 Masaka wárã ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ãĩñajãmasĩbiriñurã. Irasirirã iri wii wekague mʉrĩa, Jesús weka su gobe ãĩwea, ĩgʉ̃ oyaro merãta ĩgʉ̃rẽ dijuñurã. \v 5 Jesús, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, bʉadire ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ, mʉ ñerõ irideare kãtia. \p \v 6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, surãyeri Moisés gojadeare buerimasã iri wiigue doarã Jesúre ãsũ ãrĩ gũñañurã: \v 7 “¿Nasirigʉ ĩĩ ĩgʉ̃ werenírĩ merã Marĩpʉre ñerõ ãrĩrĩ? Masaka ñerõ irideare neõ sugʉ masakʉ kãtimasĩbirikumi. Marĩpʉ sugʉta masĩkumi”, ãrĩ gũñañurã. \v 8 Jesús ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ ĩãmasĩ, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã irasũ gũñarĩ mʉsã? \v 9 ¿Naásũ ãrĩrĩ gapʉ diasaberi ĩĩ bʉadire: “Yʉ, mʉ ñerõ irideare kãtia”, ãrĩrĩ, o “Wãgãnʉgã, mʉ oyarore ãĩkõã waaka!” ãrĩrĩ gapʉ diasaberi? \v 10 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃sã ñerõ irideare Marĩpʉ dorero merã kãtimasĩa. Irasirigʉ ĩĩ bʉadire taugʉra, mʉsãrẽ irire masĩdoregʉ, ãrĩyupʉ. Irasũ ãrĩ odo, bʉadire ãrĩyupʉ: \p \v 11 —Yʉ mʉrẽ ãsũ ãrã: Wãgãnʉgã, mʉ oyaderore ãĩkõã, mʉya wiigue waaka! \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ merãta ããrĩpererã masaka ĩũrõ wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ oyaderore ãĩ, waakõãyupʉ. Irasiririre ĩãrã, ĩãgʉka, Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ, neõ ãsũ iririnorẽ ĩãñamerã ããrĩbʉ́”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩñurã. \s1 Jesús Levíre siiudea \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Pʉrʉ Jesús dupaturi ditaru tʉrogue waayupʉ. Irogue wárã masaka ĩgʉ̃ pʉro nerẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ bueyupʉ. \v 14 Pʉrʉ iro ããrãdi waa, Alfeo magʉ̃rẽ Leví\f + \fr 2:14 \ft Leví pe wãĩ opayupʉ. ĩgʉ̃ta Mateo wãĩkʉyupʉ.\f* wãĩkʉgʉre ĩgʉ̃ moãrĩ taribugue doagʉre ĩãyupʉ. Ĩgʉ̃ romano marã opʉre niyeru wajaseabosagʉ ããrĩyupʉ. Jesús ĩgʉ̃rẽ ĩã: \p —Náka, yʉ merã! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Leví wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ merã waakõãyupʉ. \p \v 15 Jesús Levíya wiigue waamakʉ̃ ĩãrã, wárã niyeru wajaseabosarimasã, gajerã ñerõ irirãde ĩgʉ̃rẽ tʉyañurã. Levíya wiigue eja, Jesús ĩgʉ̃sã merã ĩgʉ̃ buerã merã baa doaníyupʉ. \v 16 Jesús ĩgʉ̃sã merã baa doanímakʉ̃ ĩãrã, fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasãde Jesús buerãrẽ ãsũ ãrĩñurã: \p —¿Nasirigʉ mʉsãrẽ buegʉ niyeru wajaseabosarimasã, ñerõ irirã merã iirí, baari? \p \v 17 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãrĩyupʉ: \p —Pũrĩrĩ marĩrã kúririmasʉ̃rẽ ãmabema. Pũrĩrikʉrã gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãmama. Yʉ: “Õãrã ããrã”, ãrĩ gũñarãrẽ siiugʉ aaribiribʉ. “Ñerõ irirã ããrã”, ãrĩ gũñarã gapʉre siiugʉ aaribʉ́, ãrĩyupʉ. \s1 Jesúre bererimarẽ sẽrẽñadea \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Juan buerã, fariseo bumarãde bererã iriñurã. Irasirirã gajerã masaka Jesús pʉro eja, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —Juan buerã, fariseo bumarã buerire tʉyarãde Marĩpʉre bʉremurã berenama. ¿Nasirirã mʉ buerã gapʉ ĩgʉ̃sã irirosũ iriberi? \p \v 19 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Sugʉ mojõsiadi bosenʉ irimakʉ̃, ĩgʉ̃ siiuanerã ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́, berebirikuma. \v 20 Pʉrʉ ĩgʉ̃rẽ gajerã ãĩãmakʉ̃, bʉro bʉjawereri merã bererãkuma. \p \v 21 ’Masaka maama suríro gasiro merã bʉgʉñerẽ seretúbirikuma. Irasũ seretúmakʉ̃, maama gasiro ĩgʉ̃sã koeadero pʉrʉ, tʉ̃ãneeõ, bʉgʉñerẽ wári gobe yeguenemomakʉ̃ irikoa. \v 22 Waimʉrã gasiri merã iridea ajuri bʉgʉ ajurigue maama igui dekore diribirikuma. Irasũ dirimakʉ̃, maama igui deko pãmu, bʉgʉ ajuro sẽrãturabiri, ooreakõãkoa. Irasiriro igui deko, ajurode kõmokoa. Irasirirã maama igui dekore maama ajurogue diriro gããmea, ãrĩyupʉ\f + \fr 2:22 \ft Fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasã iripoegue marã iriunadeama bueri, maama bueri merã buemorẽdʉamakʉ̃ ĩãgʉ̃, irasũ ãrĩyupʉ Jesús.\f*. \s1 Siuñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús buerã trigo yerire tʉ̃rĩdea \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Sunʉ, judío masaka siuñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús trigo otedero watope waamakʉ̃, ĩgʉ̃ buerã trigo yerire tʉ̃rĩ, koro, baawãgãñurã\f + \fr 2:23 \ft Deuteronomio 23.25: Moisés gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Sugʉ masakʉ gajigʉya pooegue waagʉ́, ĩgʉ̃ya mojõrĩ merãta trigo yerire tʉ̃rĩ, koro, baaburo. Wiirimajĩ merã diti ãĩabirikõãburo”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\f*. \v 24 Fariseo bumarã, Jesús buerã irasirimakʉ̃ ĩãrã, Jesúre ãrĩñurã: \p —Ĩãka! ¿Nasirirã siuñajãrĩnʉrẽ moãdorebirikerepʉrʉ, mʉ buerã irasũ yári? \p \v 25 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Iripoegue opʉ David ĩgʉ̃ merãmarã merã ʉaboagʉ, ĩgʉ̃ irideare buebiriri? \v 26 Ĩgʉ̃ merãmarã merã Marĩpʉya wiigue ñajãa, Marĩpʉ ĩũrõ peyari pã́ duparure baadi ããrĩmí. Abiatar paía opʉ ããrĩripoe irasiridi ããrĩmí. Marĩpʉ paía ããrĩmerãrẽ: “Iri pã́ duparure baabirikõãka!” ãrĩdi ããrĩmí. David gapʉ paí ããrĩbirikeregʉ, irire baagʉ, Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãgʉ̃ meta iridi ããrĩmí, ãrĩyupʉ. \p \v 27 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Iripoegue Marĩpʉ masakaya ããrĩburire siuñajãrĩnʉrẽ ĩgʉ̃sãrẽ pídi ããrĩmí. Masaka gapʉ inʉnorẽ ĩgʉ̃sã iriburire doremasĩbema. \v 28 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ ããrĩsĩã, siuñajãrĩnʉrẽ masakare gajino ĩgʉ̃sã iriburire doremasĩa, ãrĩyupʉ Jesús. \c 3 \s1 Jesús mojõ diíweredire taudea \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Gajinʉ Jesús judío masaka nerẽrĩ wiigue ñajãyupʉ doja. Iri wiigue sugʉ masakʉ diayema mojõ gapʉ diíweredi ããrĩyupʉ. \v 2 Fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasã Jesúre ĩãduripítʉya: “Siuñajãrĩnʉ ããrã, irasirirã ĩĩ mojõ diíweredire ĩgʉ̃ taumakʉ̃ ĩgʉ̃rẽ weresãrã!” ãrĩ gũñañurã. \v 3 Jesús mojõ diíweredire: \p —Wãgãnʉgã, masaka ĩũrõgue ejanʉgãgʉ̃ aarika! ãrĩyupʉ. \v 4 Irasũ ãrĩ odo, gajerã iri wii ããrĩrã́rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Siuñajãrĩnʉrẽ Marĩpʉ marĩrẽ ñeénorẽ iridoreyuri, õãrĩrẽ, o ñerĩrẽ, masakare taurire, o wẽjẽrĩrẽ? \p Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉbiriñurã. \v 5 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ guari merã ĩãyupʉ. Ĩgʉ̃sã pémasĩdʉabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, bʉjawereyupʉ. Irasirigʉ mojõ diíweredire: \p —Mʉya mojõrẽ soeoka! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, soeoyupʉ. Ĩgʉ̃ soeomakʉ̃, ĩgʉ̃ya mojõ õãkõãyuro. \v 6 Irire ĩãrã, fariseo bumarã iri wiigue ããrãnerã wiria, Herodes merãmarã merã nerẽ: “¿Nasirisĩã, marĩ ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrãkuri?” ãrĩ gãme wereníñurã. \s1 Jesús ditaru tʉrogue wárã masakare buedea \p \v 7 Jesús gapʉ ĩgʉ̃ buerã merã ditaru tʉrogue waakõãyupʉ. Gajerã masaka Galilea nikũ marã wárã ĩgʉ̃rẽ tʉyañurã. \v 8 Judea nikũ marã, Jerusalén marã, Idumea nikũ marã, dia Jordán wãĩkʉdiya gaji koepʉ marã, gajerã Tiro, Sidón wãĩkʉri makãrĩ tʉro marãde Jesús iriri kerere pérã, ĩgʉ̃rẽ ĩãrã ejañurã. \v 9-10 Jesús wárã pũrĩrikʉrãrẽ taugʉ iriyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ taumakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã pũrĩrikʉrã ĩgʉ̃ pʉrogue ejanʉgãñurã ĩgʉ̃rẽ moãñamurã. Irasirigʉ, ĩgʉ̃sã wárãgora ããrĩmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ suru doódirure ãmudoreyupʉ, masaka ĩgʉ̃rẽ kʉ̃ñarõgãgora ejanʉgãbirikõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 11 Wãtẽa ĩgʉ̃rẽ ĩã, ĩgʉ̃ ĩũrõ ñadʉkʉpuri merã ejamejã: \p —Mʉ ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ magʉ̃ ããrã, ãrĩ gainíñurã. \p \v 12 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús wãtẽãrẽ turaro merã: \p —Yaamarẽ werenímerãta! ãrĩyupʉ. \s1 Jesús pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ buedoregʉ pímurãrẽ beyedea \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 Gajinʉ Jesús buúru wekague mʉrĩa, ĩgʉ̃ gããmerãrẽ siiuyupʉ. Ĩgʉ̃ siiumakʉ̃ pé, ĩgʉ̃ pʉro nerẽñurã. \v 14 Irasirigʉ Jesús pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ merã ããrĩmurãrẽ, Marĩpʉya kerere ĩgʉ̃ buedoremurãrẽ beyeyupʉ. \v 15 Ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ turarire sĩyupʉ, pũrĩrikʉrãrẽ tau, wãtẽa masakare ñajãnerãdere béowiuburo, ãrĩgʉ̃. \p \v 16 Ãsũ wãĩkʉrã ããrĩñurã: Simón wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃rẽta “Pedro” wãĩyeyupʉ Jesús. \v 17 Gajigʉ Santiago, ĩgʉ̃ pagʉmʉ Juan ĩgʉ̃sã Zebedeo wãĩkʉgʉ pũrã ããrĩñurã. Jesús ĩgʉ̃sãrẽ “Boanerges” wãĩyeyupʉ. “Boanerges”, ãrĩrõ: “Bupua masã”, ãrĩdʉaro yáa. \v 18 Gajerã: Andrés, Felipe, Bartolomé\f + \fr 3:18 \ft “Bartolomé”, ãrĩrõ: “Tolomé magʉ̃”, ãrĩdʉaro yáa. ĩgʉ̃ta Natanael wãĩkʉgʉ ããrĩdi ããrĩmí. San Juan 1.43-51: Jesús Natanaere siiudea kere ããrã.\f*, Mateo, Tomás, Santiago ããrĩñurã. Santiago, Alfeo magʉ̃ ããrĩyupʉ. Gajerã: Tadeo, Simón ããrĩñurã. Simón, celote wãĩkʉri bumʉ ããrĩyupʉ. \v 19 Gajigʉ Judas Iscariote wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ta Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubu ããrĩyupʉ. \s1 Jesúre: “Wãtĩ turari opami”, ãrĩ werewʉadea \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã merã su wiigue ñajãyupʉ. \v 20 Dupaturi wárã masaka ĩgʉ̃ pʉro nerẽñurã doja. Irasirigʉ Jesús, ĩgʉ̃ buerã merã baamasĩbiriyupʉ. \v 21 Jesúya wererã irasũ waaríre pérã: “Niãrõtãrĩakõãkumi”, ãrĩñurã. Irasirirã gajerogue ĩgʉ̃rẽ ãĩadʉarã ejadiñurã. \p \v 22 Gajerã Moisés gojadeare buerimasã Jerusalẽ́gue merã aaranerã ãsũ ãrĩñurã: \p —Ĩĩ, wãtẽa opʉ Beelzebú ñajãsũdi ããrĩ́mi. Irasirigʉ Beelzebú turari merã wãtẽãrẽ béowiumi, ãrĩñurã. \p \v 23 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús masakare siiu, su keori merã ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p —¿Nasirigʉ Satanás ĩgʉ̃ basita béowiubokuri? \v 24 Su nikũ marã ĩgʉ̃sã basi dʉkawari gãmekẽãrã, pereakõãkuma. \v 25 Su wii marã ĩgʉ̃sã basi dʉkawari gãmekẽãrã, pereakõãkuma. \v 26 Satanás ĩgʉ̃yarã merã dʉkawari gãmekẽãgʉ̃, ĩgʉ̃ basita yuwarikʉdijakõãkumi. \p \v 27 ’Neõ sugʉ masakʉ, turagʉya wiire ĩgʉ̃rẽ siapʉroribirikeregʉ, ĩgʉ̃ oparire ẽmagʉ̃ ñajãmasĩbirikumi. Ĩgʉ̃rẽ siadero pʉrʉgue merẽ ĩgʉ̃yare ẽmamasĩkumi, ãrĩyupʉ. Jesús wãtĩ nemorõ turagʉ ããrã, ãrĩgʉ̃, irasũ ãrĩyupʉ. \p \v 28 Pʉrʉ ãsũ ãrĩnemoyupʉ: \p —Mʉsãrẽ diayeta werea. Marĩpʉ ããrĩpereri masaka ñerõ iririre, ĩgʉ̃sã ñerõ ãrĩ werenírĩdere kãtimasĩmi. \v 29 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã ñerõ ãrĩ werenímakʉ̃ tamerãrẽ neõ kãtibirikumi. Irasũ waja opaníkõãrãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 30 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ: “Wãtĩ ñajãsũdi ããrĩ́mi ĩĩ”, ãrĩ werewʉari waja irasũ ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús pago ĩgʉ̃ pagʉpũrã merã ĩgʉ̃rẽ ĩãgõ ejadea \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 Ĩgʉ̃ iro ããrĩripoe Jesús pago, ĩgʉ̃ pagʉpũrã merã ejayupo. Ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́ wii disipʉrogueta ejanʉgãja, iro ããrĩrã́rẽ Jesúre siiudoreñurã. \v 32 Irasirirã Jesús pʉro doarã ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Mʉpo, mʉ pagʉpũrã disipʉrogue mʉrẽ ãmarã́ ejañurã. \p \v 33 Jesús gapʉ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —¿Noã ããrĩ́rĩ yʉpo, yʉ pagʉpũrã? \p \v 34 Irire ãrĩ odo, ĩgʉ̃ pʉro doarãrẽ ĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Ĩĩsã, yʉpo, yʉ pagʉpũrã irirosũ ããrĩ́ma. \v 35 Marĩpʉ gããmerĩrẽ irirãno, yʉ pagʉmʉ, yʉ pagʉmo, yʉpo irirosũ ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ. \c 4 \s1 Jesús oterimasʉ̃ keori merã buedea \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Gajinʉ Jesús ditaru tʉrogue buenʉgãyupʉ doja. Masaka wárã ĩgʉ̃ pʉro nerẽñurã. Ĩgʉ̃sã wárã nerẽmakʉ̃ ĩã, Jesús doódirugue mʉrĩñajãa, eja doayupʉ. Masaka ĩmiparogue dujanʉgãñurã ĩgʉ̃ buerire pémurã. \v 2 Irasirigʉ wári keori merã ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ bueyupʉ: \p \v 3 —Õãrõ péka! Sugʉ oterimasʉ̃ ĩgʉ̃ oterire otegʉ waakumi. \v 4 Ĩgʉ̃ irire meéwasiriwãgãmakʉ̃, gaji yeri maague yurikoa. Iro yuriadea yerire mirã eja, baapeokõãkuma. \v 5 Gaji yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yurikoa. Iro nikũ sĩmerẽrõgã ããrĩmakʉ̃, iri yeri mata puriadikoa. \v 6 Puriñajãdi, pʉrʉ abe asimakʉ̃ nugũrĩ marĩsĩã, ñaĩ, boakõãkoa. \v 7 Gaji yeri pora watopegue yurikoa. Pora gapʉ puritarimʉrĩa, iro yuridea yerire wẽjẽkõãkoa. Irasiriro dʉka marĩrĩta boakõãkoa. \v 8 Gaji yeri õãrĩ nikũgue yurikoa. Iri yeri puri, masã, õãrõ dʉkakʉkoa. Suñu treinta yeri, gajiñu sesenta yeri, gajiñu cien yeri dʉkakʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 9 Irire were odo: \p —Gãmipũrĩ oparã, yʉ wererire péduripíka! ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús buerã ĩgʉ̃rẽ: “¿Nasirigʉ keori merã bueri?” ãrĩ sẽrẽñadea \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Masaka waadero pʉrʉ, Jesús sugʉta ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã, gajerã ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́de iri keori merã bueadeare: \p —¿Naásũ ãrĩdʉaro iriari, gʉare mʉ bueadea? ãrĩñurã. \v 11 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ ããrĩrĩ́rẽ iripoegue masĩbirideare mʉsãrẽ masĩmakʉ̃ yámi. Yʉ gajerãrẽ ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã gapʉre keori merã dita buea. \v 12 Irasirirã Marĩpʉ iririre ĩãkererã, ĩãmasĩbema. Ĩgʉ̃yare pékererã, õãrõ pémasĩbema. Marĩpʉ, ĩgʉ̃sã ñerõ iriri gapʉre pirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, kãtibokumi, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús oterimasʉ̃ keori merã ĩgʉ̃ bueadeare: “Ãsũ ãrĩdʉaro yáa”, ãrĩ weredea \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Jesús gaji ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩnemoyupʉ doja: \p —¿Mʉsã, iri keori merã yʉ bueadeare pémasĩberi? Irire pémasĩmerã, ¿nasiri gaji gapʉre pémasĩbokuri? \v 14 Marĩpʉya kerere weregʉ, oteri yerire otegʉ irirosũ ããrĩ́mi. \v 15 Surãyeri masaka bʉriri maa irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya kerere péadero pʉrʉ, oteri yeri iri maague yuridea yerire mirã baapeoderosũ, wãtẽa opʉ Satanás aari, ĩgʉ̃sã péadideare ẽmapeokõãmi. \v 16-17 Gajerã masaka ʉ̃tãyerikʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉya kerere ʉsʉyari merã péma. Irire pékererã, oteri yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yuriadero pʉrʉ, puri nugũrĩ puriñajãbiriderosũ waama. Irasirirã mérõgã pʉrʉ ĩgʉ̃sã Marĩpʉyare pédʉari waja gajerã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãrã, o ñerõ tarirã, ĩgʉ̃sã péadeare pirikõãma. \v 18 Gajerã masaka porakʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya kerere péma. Irire pékererã, oteri yeri porakʉrogue yuriadero pʉrʉ, pora gapʉ puritarimʉrĩa wẽjẽderosũ, \v 19 i ʉ̃mʉma gapʉre bʉro gũñarikʉma. “Wári oparã õãrõ ããrĩrãkoa”, ãrĩ gũñarĩ, gajinorẽ bʉro gããmenemorĩ Marĩpʉya kerere péadideare kãtimakʉ̃ yáa. Otediñu dʉka marĩdiñu irirosũ dujama. Irasirirã Marĩpʉyare iribema. \v 20 Gajerã masaka õãrĩ nikũ irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya kerere õãrõ péduripíma. “Õãgoráa”, ãrĩ, Marĩpʉyare õãrõ yáma. Irasirirã otediñu wári dʉkakʉrosũ ããrĩ́ma. Surãyeri treinta yeri, gajerã sesenta yeri, gajerã cien yeri dʉkakʉrosũ ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús sĩãgodiru keori merã buedea \r (Mt 5.15-16; Lc 8.16-18) \p \v 21 Gaji Jesús ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Masaka sĩãgodirure ãĩa, dupa kũma dokague, o kãrĩrõ dokaguedere píbirikuma. Ubu gapʉ ʉ̃marõgue siukuma, õãrõ sĩãgoburo, ãrĩrã. \v 22 Masaka ĩãberogue duripídeare sĩãgorogue ĩãmasĩrõ irirosũ ããrĩpereri masaka masĩbirideare masĩsũrokoa. Irasiriro yayedea irirosũ neõ ããrĩbirikoa. \v 23 Gãmipũrĩ oparã, yʉ wererire õãrõ péduripíka! \p \v 24 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Mʉsã périre õãrõ pémasĩka! Mérõgã pémasĩdʉarã, mérõgã pémasĩrãkoa. Wáro pémasĩdʉarã, wáro pémasĩrãkoa. Marĩpʉ ĩgʉ̃ya kerere mʉsã pémasĩdʉaropã pémasĩrĩrẽ sĩgʉkumi. Irasũ ããrĩmakʉ̃, wáro pémasĩdʉarãrẽ sĩnemogʉkumi. \v 25 Irasirigʉ ĩgʉ̃ya kerere õãrõ pémasĩrãrẽ wári pémasĩrĩ sĩnemogʉkumi. Gajerã pémasĩmerã gapʉre ĩgʉ̃sã pémasĩadideare ẽmasũrãkuma. Irasirirã neõ pémasĩmerã ããrĩrãkuma, ãrĩyupʉ. \s1 Oteri masãrĩ keori merã buedea \p \v 26 Irasũ ãrĩ odo, gaji keori merã bueyupʉ doja: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ãsũ ããrã. Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ya pooegue oteri yerire meéwasirigʉ irirosũ ããrã. \v 27 Ĩgʉ̃ irasũ meéwasiriadero pʉrʉ, ñami merã kãrĩkumi. Pʉrʉ boyoripoe yobekumi. Ʉ̃mʉrĩ, ñamirĩ tarikoa. Ĩgʉ̃ oteadea yeri puri masãkoa. Ĩgʉ̃ gapʉ irire: “Irasũ waakoa”, ãrĩ masĩbirikumi. \v 28 Iri yeri yeba poekague ããrĩsĩã, puri, pũrĩ wiripʉrori, pʉrʉ dupañerĩgã wiri, dʉka yeri deyoakoa. Pʉrʉgue pama õãrõ dʉka bʉribejakoa. \v 29 Iri bʉribeja odomakʉ̃ ĩã, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ irire sea duripímurãrẽ iriukumi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús mostaza wãĩkʉri yegã puri masãdea keori merã buedea \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Irasũ ãrĩ odo, gaji ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri, ¿ñeéno irirosũ ããrĩkuri? ¿Ñeéno keori merã weregʉkuri? \v 31 I irirosũ ããrã. Suye oteriye mostaza wãĩkʉri yegãrẽ oterosũ ããrã. Iri oteri yegã ããrĩpereri oteri yeri nemorõ mérĩ yegã ããrã. \v 32 Irasũ ããrĩkerero, otemakʉ̃, pʉrʉ yukʉ wádi dʉpʉri padi masãkoa. Irasirirã mirã irigʉ dʉpʉrigue, yʉsʉrogue ĩgʉ̃sãya surí suakuma, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ, ĩgʉ̃sã merã ããrĩrã́dere. \s1 Jesús masakare keori merã buenadea \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Jesús masakare ãsũ buenayupʉ. Marĩpʉya kerere weregʉ, wári keori merã masaka pémasĩrõgueta buenayupʉ. \v 34 Ĩgʉ̃sãrẽ buegʉ, keori merã dita buenayupʉ. Ĩgʉ̃ buerã merã dita ããrĩgʉ̃́ gapʉ: “Ãsũ ãrĩdʉaro yáa iri”, ãrĩ werenayupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \s1 Jesús mirũ, makũrĩrẽ toemakʉ̃ iridea \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Jesús masakare oteri keori merã bueadeanʉ naĩmejãripoe ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Náka, ditaru sikoepʉgue taribujarã! \p \v 36 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, masakare seretu, ĩgʉ̃ sãñadea doódirugue mʉrĩñajãa, ĩgʉ̃rẽ ãĩ taribujakõãñurã. Gajerã gaji doóriduparu merã wapikʉwãgãñurã. \v 37 Ĩgʉ̃sã taribujaripoe mirũ bʉro waa, makũrĩ ĩgʉ̃sãya doódirure páñajãmiũakõãdiyuro. Bʉro goero waayuro ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 38 Jesús gapʉ wejaturoma doaripẽrõgue peyari gasiro merã ẽõtú kãrĩbejakõãyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ yobeñurã: \p —¿Gʉare buegʉ, mʉ ĩãberi? Marĩ mirĩmurã yáa, ãrĩñurã. \v 39 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús wãgãnʉgã, mirũrẽ, makũrĩdere toedoreyupʉ: \p —Iropãta, toeaka! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, mirũ, makũrĩ bʉro waadea toedijapereakõãyuro. \p \v 40 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã güiri mʉsã? ¿Yʉre bʉremurĩ opaberi dapa mʉsã iropã güirã? \p \v 41 Ĩgʉ̃sã gapʉ bʉro gʉka, ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —¿Ñeémʉno masakʉ ããrĩ́rĩ ĩĩ? Mirũ, makũrĩgueta ĩgʉ̃rẽ tarinʉgãbea, ãrĩñurã. \c 5 \s1 Jesús Gerasamʉrẽ wãtẽa ñajãnerãrẽ béowiudea \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 Jesús ĩgʉ̃ buerã merã ditarure taribuja, Gerasa\f + \fr 5:1 \ft Gerasa, Gadara wãĩkʉri makãrĩ Decápolis wãĩkʉri nikũgue ããrĩyuro.\f* marãya nikũgue ejayupʉ. \v 2 Jesús doódirugue ããrãdi majãnʉgãripoe sugʉ masakʉ wãtĩ ñajãsũdi, masãgoberi watopegue ããrãdi Jesúre bokatĩrĩyupʉ. \v 3 Ĩgʉ̃ masãgoberi watopegue ããrĩgʉ̃́ ããrĩyupʉ. Neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ pũguburi merã, kõmedari merãdere siapímasĩbiriñurã. \v 4 Wári ĩgʉ̃ya guburire, mojõrĩdere kõmedari merã siapínadiñurã. Ĩgʉ̃sã siapírikʉ, ĩgʉ̃sã siadeadarire tʉ̃ãtawasiri béonokõãyupʉ. Neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ tarinʉgãmasĩbiriñurã. \v 5 Ʉ̃mʉrikʉ, ñamirikʉ buurígue, masãgoberi watopegue gainígorenayupʉ. Ĩgʉ̃ basita ʉ̃tãyeri merã ĩgʉ̃ya dupʉre pá kãmitúnayupʉ. \v 6 Jesúre yoarogueta ĩãgʉ̃, ũmawãgãri, ĩgʉ̃ ĩũrõ ñadʉkʉpuri merã ejamejãyupʉ. \v 7-8 Jesús ãrĩyupʉ: \p —Wãtĩ, mʉ ñajãdire wirika! \p Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, bʉro gainírĩ merã ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Jesús, ʉ̃mʉgasigue ããrĩpererã nemorõ turagʉ magʉ̃, ¿nasiribu yári mʉ yʉre? Mʉpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ péuro mʉrẽ sẽrẽa. Yʉre poyarikʉmakʉ̃ iribirikõãka! \p \v 9 Jesús ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Naásũ wãĩkʉri mʉ? \p —Wárã ããrã gʉa. Irasirigʉ Legión wãĩkʉa yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 10 Irasũ ãrĩ odo, Jesúre bʉro sẽrẽyupʉ doja: \p —Gʉare i nikũrẽ béowiubirikõãka! ãrĩyupʉ. \v 11 Iro buúru pʉro wárã yesea ãma baarã iriñurã. \v 12 Ĩgʉ̃sãrẽ ĩãrã, wãtẽa Jesúre sẽrẽñurã: \p —Gʉare yeseaguere ñajãdoregʉ iriuka! \p \v 13 —Jáʉ, ĩgʉ̃sãrẽta ñajãrã waaka! ãrĩyupʉ Jesús wãtẽãrẽ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, masakʉguere ããrãnerã wiria, yesea dos mil ããrĩrã́rẽ ñajãñurã. Ĩgʉ̃sã ñajãmakʉ̃, yesea ũma mirẽbuáa, ditarugue meébia dijáa, mirĩ boapereakõãñurã. \p \v 14 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, yeseare korerimasã gʉkari merã ũmadujáa, ĩgʉ̃sãya makã marãrẽ, iri makã tʉro marãdere wererã waañurã. Ĩgʉ̃sã weremakʉ̃ pérã, masaka ããrĩpererã: “¿Naásũ waáayuri?” ãrĩ, ĩãrã ejañurã. \v 15 Jesús pʉro ejarã, wãtẽa ñajãsũdi ããrãdire iro doagʉre ĩãñurã. Suríro sãñadi, õãrõ pémasĩrĩ merã ããrĩyupʉ. Masaka ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, bʉro güiñurã. \v 16 Jesús masakʉre wãtẽãrẽ béowiuadeare ĩãnerã yeseare waadeadere wereñurã. \v 17 Irire pérã, Gerasa marã Jesúre: “Waaka gʉaya nikũrẽ!” ãrĩñurã. \p \v 18 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús doódirugue mʉrĩñajãyupʉ. Ĩgʉ̃ mʉrĩñajãmakʉ̃, wãtẽa ñajãsũdi ããrãdi Jesúre: “Yʉde mʉ merã waadʉakoa”, ãrĩ sẽrẽadiyupʉ. \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ merã waabirikõãka! Mʉya wiigue goedujáaka! Mʉrẽ mʉ Opʉ õãrõ iriadeare, ĩgʉ̃ bopoñarĩ merã ĩãdeare mʉya wii marãrẽ weregʉ waaka! ãrĩyupʉ. \p \v 20 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Decápolis\f + \fr 5:20 \ft Gerasa, Gadara wãĩkʉri makãrĩ Decápolis wãĩkʉri nikũgue ããrĩyuro.\f* wãĩkʉrogue waa, iroma makãrĩ marãrẽ ããrĩpereri Jesús ĩgʉ̃rẽ irideare werenʉgãyupʉ. Ããrĩpererã ĩgʉ̃ wererire pérã, pégʉkakõãñurã. \s1 Jesús Jairo magõrẽ, gajego nomeõ ĩgʉ̃ya surírore moãñagõrẽ taudea \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Jesús Gerasa marãya nikũgue ããrãdi doódirugue mʉrĩñajãa, gaji koepʉgue taribujakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ irogue ejamakʉ̃ ĩã, ditaru tʉrogue wárã masaka ĩgʉ̃ pʉro nerẽñurã. \v 22 Ĩgʉ̃ irogue ããrĩripoe sugʉ judío masaka nerẽrĩ wii oparã merãmʉ Jairo wãĩkʉgʉ ejayupʉ. Jesúre ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ya guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃rẽ bʉro sẽrẽyupʉ: \p \v 23 —Yʉ magõ kõmobogue iriamo. Mʉya mojõrĩ merã ñapeo, igore taugʉ aarika! Mʉ irasirimakʉ̃, okagokumo, ãrĩyupʉ. \v 24 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃ merã waayupʉ. Ĩgʉ̃ waamakʉ̃, wárã masaka ĩgʉ̃rẽ kʉ̃ñarõgã tuuyañurã. \v 25 Ĩgʉ̃sã watopegue sugo nomeõ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari bojorigora dí wiriri merã pũrĩrikʉgo ããrĩyupo. \v 26 Wárã kúririmasã igore kúrikerepʉrʉ, neõ taribiriyuro. Igo niyeru opadideare ããrĩpereri ĩgʉ̃sãrẽ wajaripeokerepʉrʉ, sõõ gapʉ bʉro waayuro. \v 27-28 Igo, Jesús pũrĩrikʉrãrẽ taurire péyupo. Irasirigo masaka watopegue waa: “Ĩgʉ̃ya surírore yʉ moãñamakʉ̃, pũrĩrĩ yʉre tarirokoa”, ãrĩ gũñarĩ merã, Jesús pʉrʉpʉ gapʉ ejanʉgã, ĩgʉ̃ya surírore moãñayupo. \v 29 Mata igo dí wiriadea tariakõãyuro. “Yʉre pũrĩrĩ tarikoa”, ãrĩ péñayupo. \v 30 Igo moãñamakʉ̃ta, Jesús ĩgʉ̃ turaro merã sugo pũrĩrikʉgore tauadeare masĩkõãyupʉ. Irasirigʉ masakare gãmenʉgã ĩã: \p —¿Noã yaa surírore moãñarĩ? ãrĩyupʉ. \p \v 31 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —¿Mʉ ĩãberi? Wárã masaka mʉrẽ kʉ̃ñarõgã tuuyama. ¿Nasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “¿Noã yʉre moãñarĩ?” ãrĩ sẽrẽñarĩ? \p \v 32 Jesús gapʉ masaka ããrĩpererãrẽ ĩãyupʉ, ĩgʉ̃rẽ moãñadeore ĩãbokabu. \v 33 Jesús igo pũrĩrikʉri tariadeare masĩmakʉ̃ ĩã, güi naradari merã ĩgʉ̃ya guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ããrĩpererire diaye ãrĩrĩ merã werepeokõãyupo. \p \v 34 Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Mʉ yʉre bʉremurĩ opáa. Irasirigo mʉ pũrĩrikʉrire tausũa. Ʉsʉyari merã waaka! Mʉ pũrĩrikʉadea tariakõãa, ãrĩyupʉ. \p \v 35 Jesús irasũ ãrĩripoe Jairoya wiigue ããrãnerã ejañurã: \p —Mʉ magõ kõmoakõãmo. Iropãta marĩrẽ buegʉre garibonemoka! ãrĩñurã. \p \v 36 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkerepʉrʉ, Jesús Jairore ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Güibirikõãka! Bʉremurĩ opaka yʉre! \p \v 37 Irasirigʉ Jesús masakare: “Aaribirikõãka!” ãrĩ, Pedro, Santiago, ĩgʉ̃ pagʉmʉ Juãrẽ siiu, Jairoya wiigue ĩgʉ̃sã merã waayupʉ. \v 38 Iri wiigue ejagʉ, wárã masaka bʉro bʉsʉro orerãrẽ bokajayupʉ. \v 39 Jesús, wiigue ñajãa, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã mʉsã iropã bʉsʉro oreri? Igo majĩgõ boabemo. Kãrĩgõ yámo. \p \v 40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ bʉriñurã. Irasirigʉ Jesús ããrĩpererãrẽ wiriadoreyupʉ. Ĩgʉ̃sã wiriadero pʉrʉ, majĩgõ pagʉsãmarãrẽ, ĩgʉ̃ merãmarãrẽ igo peyarogue siiu ñajãyupʉ. \v 41 Ñajãja, igoya mojõrẽ ñeã, igore: \p —Talita, cumi, ãrĩyupʉ. “Talita, cumi”, ãrĩrõ: “ ‘Majĩgõ, wãgãnʉgãka!’ ãrã”, ãrĩdʉaro yáa. \p \v 42 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, majĩgõ wãgãnʉgã, waamasĩyupo. Igo pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari bojori opago ããrĩyupo. Masaka, igo masãmakʉ̃ ĩãrã, ĩãgʉkatariakõãñurã. \v 43 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ turaro merã: \p —Igo masãdeare gajerãrẽ werebirikõãka! ãrĩyupʉ. Irasũ ãrĩ odo, igo pagʉsãmarãrẽ: “Igore baari ejoka!” ãrĩyupʉ. \c 6 \s1 Jesús Nazaretgue goedujáadea \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 Pʉrʉ Jesús iro ããrãdi ĩgʉ̃ya nikũgue goedujáayupʉ. Ĩgʉ̃ buerãde ĩgʉ̃ merã waañurã. \v 2 Judío masaka siuñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue ñajãa, masakare buenʉgãyupʉ. Wárã masaka iro ããrĩrã́ ĩgʉ̃ buemakʉ̃ pérã, pégʉkakõãñurã: \p —¿Noógue bueyuri ĩĩ iropã masĩbu? ¿Noã ĩgʉ̃rẽ iropã masĩrĩrẽ sĩyuri, ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmuburire? \v 3 Ĩĩ taboa merã gajino irigʉ ããrĩ́mi. María magʉ̃, Santiago, José, Simón, Judasã tĩ́gʉ̃ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ pagʉpũrã nomede õõ marĩya makãta ããrĩ́ma, ãrĩ gãme wereníñurã ĩgʉ̃sã basi. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ bʉremudʉabiriñurã. \p \v 4 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Ããrĩpererogue sugʉ Marĩpʉya kerere weredupuyugʉre gajerã bʉremuma. Ĩgʉ̃ya nikũ marã, ĩgʉ̃ya wererã, ĩgʉ̃ya wii marã gapʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremubema, ãrĩyupʉ. \p \v 5 Irasirigʉ iro ããrĩgʉ̃́, wári Marĩpʉ turari merã iri ĩmubiriyupʉ. Surãyerita pũrĩrikʉrãrẽ ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ñapeo tauyupʉ. \v 6 Iro marã ĩgʉ̃rẽ bʉremubirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, gʉkatariakõãyupʉ. Pʉrʉ iri makã tʉroma makãrĩ marãrẽ buegʉ waayupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ buedoregʉ iriudea \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p \v 7 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarãrẽ siiu neeõ: “Yʉ turari merã wãtẽa masakare ñajãnerãrẽ béowiurã waaka!” ãrĩ, ĩgʉ̃sã ããrĩpererãrẽ pẽrã dita dʉkawa iriuyupʉ. \v 8 Ĩgʉ̃sãrẽ iriugʉ, gajino baari, aju, niyeru ãĩadorebiriyupʉ. Ĩgʉ̃sã tuari yuku direta ãĩadoreyupʉ. \v 9 Ĩgʉ̃sã sãñarĩ merã dita waadoreyupʉ. Gaji ĩgʉ̃sã surí sãñaburi ãĩadorebiriyupʉ. \v 10 Ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Sugʉ mʉsãrẽ õãrõ bokatĩrĩñeãmakʉ̃, ĩgʉ̃ya wiita dujaka! Iri makãrẽ wiri waarã́gue iri wiire wirika! \v 11 Su makã marã mʉsãrẽ gããmebirimakʉ̃ ĩãrã, mʉsã werenírĩrẽ pédʉabirimakʉ̃ ĩãrã, iri makãrẽ tariwãgã, iri makãma nikũwera mʉsãya guburigue tuadeare mojẽbéokõãka! Ĩgʉ̃sã mʉsãrẽ gããmebiri waja irasirika, ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉ wajamoãburire pémasĩburo, ãrĩrã! Yʉ mʉsãrẽ diayeta werea. Marĩpʉ ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãrĩnʉ ejamakʉ̃, Sodoma, Gomorra marãrẽ wajamoãrõ nemorõ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi, ãrĩyupʉ. \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, waakõãñurã. Waa, masakare: “Mʉsã ñerõ irideare bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka!” ãrĩñurã. \v 13 Irasũ ããrĩmakʉ̃, wárã wãtẽa masakare ñajãnerãrẽ béowiuñurã. Wárã pũrĩrikʉrãrẽ ʉye merã wʉ̃kã, tauñurã. \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ boadea \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Ããrĩperero marã masaka Jesús ĩgʉ̃ iriri kerere péseyakõãñurã. Herodes, Galilea nikũ marã opʉde péyupʉ. Irire pégʉ, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ boadigue masãdi ããrĩkumi. Irasirigʉ turari merã wári iri ĩmurĩrẽ irikumi, ãrĩyupʉ. \p \v 15 Gajerã gapʉ ãrĩñurã: \p —Ĩgʉ̃, Elías iripoegue Marĩpʉya kerere weredupuyudi ããrĩkumi. \p Gajerã ãrĩñurã: \p —Ĩgʉ̃, sugʉ iripoeguemʉ, Marĩpʉya kerere weredupuyudi irirosũ ããrĩgʉ̃́ ããrĩkumi, ãrĩñurã. \p \v 16 Herodes irire pé, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Ĩgʉ̃, Juan ããrĩkumi. Yʉ ĩgʉ̃rẽta ĩgʉ̃ya dipurure dititádorebʉ. Daporare dupaturi masãkumi doja, ãrĩyupʉ. \p \v 17-18 Juan boaburi dupuyuro Herodes ĩgʉ̃ pagʉmʉ Felipe marãpore ẽma, igore marãpokʉdi ããrĩmí. Igo Herodías wãĩkʉdeo ããrĩmó. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩã, Juan Herodere: \p —Mʉ pagʉmʉ marãpore marãpokʉgʉ, Marĩpʉ dorerire tarinʉgãgʉ̃ yáa, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ waja Herodes ĩgʉ̃yarã ʉ̃marẽ Juãrẽ peresu iridoredi ããrĩmí. \p \v 19-20 Herodías gapʉ Juãrẽ pũrĩsũgʉ̃ ĩãdeo ããrĩmó. Irasirigo ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉadeo ããrãdimo. Herodes gapʉ Juãrẽ: “Õãrĩrẽ irigʉ, õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ gũña, bʉremurĩ merã ĩgʉ̃rẽ güidi ããrĩmí. Juan weremakʉ̃ pégʉ, bʉro gũñarikʉdi ããrĩmí. Irasũ gũñarikʉkeregʉ, ʉsʉyari merã ĩgʉ̃ wererire pédi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdorebiridi ããrĩmí. Irasirigo Herodías ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉakerego, wẽjẽdoremasĩbirideo ããrĩmó. \v 21 Pʉrʉ Herodías ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉadeo ããrĩsĩã, õãrõ bokadeo ããrĩmó. Herodes ĩgʉ̃ deyoadeanʉ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ya nikũ marã oparãrẽ, ĩgʉ̃yarã surara oparãrẽ, gajerã Galilea marã oparãdere siiu, ĩgʉ̃sã merã bosebaadi ããrĩmí. \v 22 Ĩgʉ̃ siiuanerã merã baari taribugue baaripoe Herodías magõ ñajãa, ĩgʉ̃sã ĩũrõ baya ĩmudeo ããrĩmó. Igo baya ĩmumakʉ̃ ĩãrã, Herodes, ĩgʉ̃ siiuanerãde ʉsʉyanerã ããrĩmá. Irasirigʉ Herodes igore ãrĩdi ããrĩmí: \p —Mʉ gããmerĩnorẽ sẽrẽka yʉre! Mʉ sẽrẽrĩrẽ mʉrẽ sĩgʉra, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 23 Irasirigʉ iro ããrĩrã́ péuro: “Ãrĩgatoro marĩrõ mʉ sẽrẽrõsũta mʉrẽ sĩgʉkoa. Yʉ opari, yaa nikũ ããrĩrĩ́ deko ejatuaropã mʉrẽ sĩgʉkoa”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 24 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, igo pago pʉro waa, sẽrẽñadeo ããrĩmó: \p —¿Ñeénorẽ sẽrẽgokuri yʉ? \p —Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ya dipurure sẽrẽka! ãrĩ yʉjʉdeo ããrĩmó. \p \v 25 Igo pago irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, mata opʉ Herodes pʉrogue waa, ĩgʉ̃rẽ ãrĩdeo ããrĩmó: \p —Daporata Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ya dipurure dititá, soropa wáripa merã sĩmakʉ̃ gããmekoa. \p \v 26 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃, opʉ Herodes bʉro bʉjaweredi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ siiuanerã péuro: “Mʉ sẽrẽrĩrẽ mʉrẽ sĩgʉra”, ãrãdi ããrĩsĩã, gʉyasĩrĩgʉ̃, igore: “Mʉ sẽrẽrĩrẽ sĩbirikoa”, ãrĩmasĩbiridi ããrĩmí. \v 27 Irasirigʉ mata ĩgʉ̃yagʉ surarare peresu iriri wiigue Juãya dipurure dititá ãĩwãgãridoregʉ iriudi ããrĩmí. \v 28 Irasirigʉ surara irogue waa, Juãya dipurure dititá, soropa merã ãĩadi ããrĩmí. Ãĩja, Herodías magõrẽ wiadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ igore iripare wiamakʉ̃, ñeã, igo pagore ãĩa sĩdeo ããrĩmó. \p \v 29 Juan buerã ĩgʉ̃rẽ waadea kerere pérã, irogue waa, ĩgʉ̃ya dupʉre ãĩwãgã, yáañurã. \s1 Jesús cinco mil ʉ̃marẽ baari ejodea \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Jesús ĩgʉ̃yare buedoregʉ iriuanerã ĩgʉ̃ pʉro goedujajarã, ĩgʉ̃sã iriadeare ĩgʉ̃sã masakare bueadeare werepeokõãñurã. \p \v 31 Ĩgʉ̃sã goedujajadero pʉrʉ, wárã masaka ĩgʉ̃sã pʉro gãmeñajãrã ejañurã. Irasirirã Jesús buerã baamasĩbiriñurã. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Náka, marĩ dita masaka marĩrõgue siuñajãrã! ãrĩyupʉ. \v 32 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã merã doódirugue mʉrĩñajãa, ĩgʉ̃sã dita masaka marĩrõgue waakõãñurã. \v 33 Ĩgʉ̃sã waamakʉ̃ ĩãrã, wárã masaka Jesúre ĩãmasĩñurã. Irasirirã ããrĩpereri makãrĩ marã maague waa, Jesús ejaburogue ũmajasiañurã. \v 34 Jesús doódirugue sãñadi majãnʉgãja, wárã masakare ĩãyupʉ. Ĩgʉ̃sãrẽ ĩãgʉ̃: “Ĩĩsã oveja sugʉ ĩgʉ̃sãrẽ koregʉ opamerã irirosũ ããrĩ́ma”, ãrĩ gũñayupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ bopoñarĩ merã ĩã, wári buenʉgãyupʉ. \v 35 Ñamika ããrĩmakʉ̃, Jesús buerã ĩgʉ̃ pʉro waa, ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Õõ masaka marĩrõgue ããrã. Ñamikague ããrĩsiáa. \v 36 Irasirigʉ masakare waadoreka! Makãrĩgue, makãrĩ tʉroma wiirigue baari wajarirã waaburo. Marĩ õõguere baari opabea, ãrĩñurã. \p \v 37 Jesús gapʉ: \p —Mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ baari sĩka! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã: \p —¿Gʉa ĩgʉ̃sã baaburire wajarirã waamakʉ̃ gããmekuri? Ĩgʉ̃sã baaburi doscientos nʉrĩ moã wajataropã wajakʉrokoa, ãrĩñurã. \p \v 38 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Diíkʉ pã́ duparu opari mʉsã? Ĩãrã waaka! \p —Jáʉ, ãrĩ, baarire ĩãrã waa: \p —Su mojõma pã́ duparu ããrã, waaí pẽrãta ããrĩ́ma, ãrĩñurã. \p \v 39 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Masakare tá weka boje yebori dita doayodoreka! \v 40 Irasirirã su yebore cien, gaji yebore cincuenta doajañurã. Ããrĩpererã irasũ dita doajañurã. \v 41 Ĩgʉ̃sã eja doaperemakʉ̃, Jesús su mojõma pã́ duparu, pẽrã waairé ãĩ, ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩyupʉ. Ãrĩ odo, iri pã́ duparure pea, ĩgʉ̃ buerãrẽ sĩyupʉ, masakare gueredoregʉ. Waaídere irasũta iriyupʉ, ããrĩpererãrẽ gueredoregʉ. \v 42 Irasirirã ããrĩpererã õãrõ baayapiakõãñurã. \v 43 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã baadʉáadeare Jesús buerã seasãrã, pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari puuirigora ʉtʉudoboñurã. \v 44 Pã́ duparure baanerã: nome, majĩrã keoña marĩrõ ʉ̃ma direta keomakʉ̃, cinco mil gora ããrĩñurã. \s1 Jesús deko weka waadea \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ doódirugue mʉrĩñajãdore, Betsaida wãĩkʉri makãgue ĩgʉ̃ dupuyuro taribujadoreyupʉ. Ĩgʉ̃sã taribujaripoe Jesús masakare: “Õãrõ waaka!” ãrĩ seretuyupʉ. \v 46 Seretu odo, buúrugue Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ mʉrĩayupʉ. \v 47 Naĩwãgãriripoe Jesús sugʉta buúru wekague ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ buerã gapʉ ditaru dekogora ããrĩñurã. \v 48 Mirũ ĩgʉ̃sãrẽ taribujamasĩña marĩrõ ĩgʉ̃sã diaye wẽjẽpumakʉ̃ ĩãyupʉ Jesús. Pʉrʉ boyo mʉrĩriripoe ditarugue buaja, deko weka ĩgʉ̃sã pʉro aari, ejanʉgã, ĩgʉ̃sãrẽ tariwãgãbu irirosũ iriyupʉ. \v 49 Ĩgʉ̃ irasũ deko weka ejanʉgãmakʉ̃ ĩãrã: “Masakʉ boadi wãtĩ ããrĩ́mi”, ãrĩ gũña, bʉro gʉkari merã gainíñurã. \v 50 Ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, bʉro gʉkañurã. Ĩgʉ̃sã gʉkamakʉ̃ ĩãgʉ̃, mata Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Gũñaturaka! Yʉta ããrã. Güimerãta! \p \v 51 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã sãñadiru doódirugue mʉrĩñajãyupʉ. Ĩgʉ̃ mʉrĩñajãmakʉ̃ta, mirũ toeakõãyuro. Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, ĩãgʉkatariakõãñurã. \v 52 Ĩgʉ̃ pã́ duparure Marĩpʉ turari merã iri ĩmuadeare pémasĩbiriñurã. Ĩgʉ̃yamarẽ õãrõ pémasĩturabiriñurã. \s1 Jesús Genesaret marãrẽ pũrĩrikʉrãrẽ taudea \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Jesús doódirugue mʉrĩñajãmakʉ̃, ĩgʉ̃ merã taribuja, Genesaret\f + \fr 6:53 \ft Genesaret wãĩkʉri nikũ, Galilea wãĩkʉri ditaru tʉro ããrĩyuro.\f* wãĩkʉri nikũgue eja, doódirure siatúpau majãkõãñurã. \v 54 Ĩgʉ̃sã majãmakʉ̃, mata masaka Jesúre ĩãmasĩñurã. \v 55 Irasirirã ĩgʉ̃sãya nikũ ããrĩpererogue ũmawãgã, pũrĩrikʉrãrẽ ĩgʉ̃sã peyari merãta ĩgʉ̃ ããrĩrṍgue ãĩjañurã. \v 56 Ããrĩperero ĩgʉ̃ waaró ĩgʉ̃ ejaburi dupuyuro paga makãrĩ marã, mʉtã makãrĩgã marã, makãrĩ tʉro marãde pũrĩrikʉrãrẽ wiiri disipʉrorigue ãĩwiupíñurã. Ĩgʉ̃sã pʉro ĩgʉ̃ ejamakʉ̃ ĩã, ĩgʉ̃rẽ: \p —Mʉya suríro yuwa direta ĩgʉ̃sãrẽ moãñadoreka! ãrĩ sẽrẽñurã. Irasirirã ããrĩpererã ĩgʉ̃ya surírore moãñarã ĩgʉ̃sã pũrĩrikʉadeare tarisũñurã. \c 7 \s1 Masakare ñerã waamakʉ̃ iririre buedea \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Pʉrʉ fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasãde Jerusalẽ́gue ããrãnerã eja, Jesús pʉro nerẽñurã. \v 2 Irasũ nerẽrã, ĩgʉ̃sã: “Baaburi dupuyuro mojõkoeka!” ãrĩdeare surãyeri Jesús buerã mojõkoero marĩrõ baamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sãrẽ werewʉañurã. \v 3 Fariseo bumarã, ããrĩpererã judío masaka ĩgʉ̃sã ñekʉ̃sãmarã iriunaderosũ ĩgʉ̃sãya mojõrĩrẽ mojõkoepʉrori baanañurã. \v 4 Ĩgʉ̃sã baari duarogue ejanerãde mojõkoepʉrorisĩã, baanañurã. Wári gaji ĩgʉ̃sã ñekʉ̃sãmarã iriunadeare iritʉyañurã. Irasirirã ĩgʉ̃sã ñekʉ̃sãmarã: “Ãsũ dita irika!” ãrĩdeare irirã, ĩgʉ̃sã iiríriduparure, ĩgʉ̃sã iiríburi duripíriduparure, ĩgʉ̃sãya kõmesororire, ĩgʉ̃sã doaripẽrĩrẽ koenañurã. \v 5 Irasirirã fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasãde Jesúre ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirirã mʉ buerã marĩ ñekʉ̃sãmarã iriunaderosũ baaburi dupuyuro mojõkoeberi? ãrĩñurã. \p \v 6 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã masaka ĩãberogue ñerõ iririkʉrã, irigatorikʉrã ããrã. Iripoegue Marĩpʉya kerere weredupuyudi Isaías mʉsã dapora irigatorire gojagʉ, diayeta ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: \q1 Masaka ĩgʉ̃sãya disi merã yʉre õãrõ wereníkererã, ĩgʉ̃sãya gũñarĩgue yʉre neõ bʉremubema. \q1 \v 7 Irasiriro ĩgʉ̃sã yʉre bʉremurã nerẽrĩ wajamáa. Ĩgʉ̃sã bueri, yʉ doreri meta ããrã. Masaka doreri ããrã, ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 7:7 \xt Is 29.13\x* \m \v 8 Irasirirã mʉsã ñekʉ̃sãmarã iriunaderosũ irimurã Marĩpʉ dorerire pirikõãa, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 9 Ãsũ ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Mʉsã ñekʉ̃sãmarã doredeare iritʉyarã, Marĩpʉ doreri gapʉre béokõãa. \v 10 Iripoegue Moisés ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: “Mʉpʉre, mʉpore bʉremuka! Sugʉ ĩgʉ̃ pagʉsãmarãrẽ ñerõ werenígʉ̃ wẽjẽdoresũgʉkumi”, ãrĩ gojadi ããrĩmí. \v 11 Mʉsã gapʉ masakare ãsũ ãrĩ buea: “Sugʉ ĩgʉ̃ pagʉre, o ĩgʉ̃ pagore: ‘Yʉ mʉsãrẽ sĩboadeare Marĩpʉre sĩpeokõãbʉ. Irasirigʉ mʉsãrẽ iritamumasĩbirikoa’, ãrĩmakʉ̃ õãgoráa”, ãrĩ buea. \v 12 Mʉsã masakare irasũ ãrĩ buerã, masakare ĩgʉ̃sã pagʉsãmarãrẽ iritamubirimakʉ̃ yáa. \v 13 Irasirirã mʉsã ñekʉ̃sãmarã pídeare gajerãrẽ irire iritʉyadorerã, ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉ doreri gapʉre ubu ĩãmakʉ̃ yáa. Gaji wári irinorẽ yáa, ãrĩyupʉ Jesús fariseo bumarãrẽ. \p \v 14 Irasũ ãrĩ odo, Jesús masakare siiu, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ wererire ããrĩpererã õãrõ pékũĩnú, péka! \v 15 Masakaya disigue ñajãri ĩgʉ̃sãrẽ ñerã waamakʉ̃ iribea. Ĩgʉ̃sãya disi wiriri gapʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ñerã waamakʉ̃ yáa. \v 16 Gãmipũrĩ oparã, yʉ wererire péduripíka! ãrĩyupʉ. \v 17 Pʉrʉ Jesús masaka merã ããrãdi, wiigue ñajãkõãyupʉ. Irogue ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ keori merã wereadeare sẽrẽñañurã. \v 18 Ĩgʉ̃sã sẽrẽñamakʉ̃ pégʉ, ãrĩyupʉ: \p —¿Mʉsãde pémasĩberi dapa? Ããrĩpereri baari masakaya disigue ñajãri, ĩgʉ̃sãrẽ ñerã waamakʉ̃ irimasĩbea. ¿Irire pémasĩberi mʉsã? \v 19 Ĩgʉ̃sã baadea ĩgʉ̃sã gũñarĩgue ñajãbea. Ĩgʉ̃sãya paru gapʉ ñajãa, pʉrʉ tariwiria, ãrĩyupʉ. Irire ãrĩgʉ̃: “Ããrĩpereri baari õãrĩ ããrã”, ãrĩgʉ̃ iriyupʉ. \v 20 Gaji ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Masaka ĩgʉ̃sã gũñarĩguere opari gapʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ñerã waamakʉ̃ yáa. \v 21 Ĩgʉ̃sã gũñarĩgue ñerĩ oparã, ãsũ ããrĩ́ma. Ñerĩ gũñarã, gajerã marãposã nomerẽ gãmebirarã, nome merã ñerĩ iririkʉrã, masakare wẽjẽbéorã, \v 22 gajerãyare yajarã, gajigʉ oparinorẽ bʉro ʉaribejarã, gajerãrẽ ñerõ irirã, ãrĩgatorã, ñerã, gajino oparãrẽ ĩãturirã, gajerãrẽ ñerõ kere wererã, “Gajerã nemorõ ããrã yʉ”, ãrĩ gũñakererã pémasĩrĩ marĩrõ irirã ããrĩ́ma. \v 23 Iri ããrĩpereri ñerĩ masaka gũñarĩgue opari ĩgʉ̃sãrẽ ñerã waamakʉ̃ yáa, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ. \s1 Judío masako ããrĩbeo Jesúre bʉremudea \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Pʉrʉ Jesús iro ããrãdi waa, Tiro, Sidón wãĩkʉri makãrĩ tʉrogue ejayupʉ. Irogue eja, su wiigue ñajãyupʉ masaka ĩgʉ̃ ããrĩrṍrẽ masĩbirikõãburo, ãrĩgʉ̃. Irasirikeregʉ, masĩkõãsũyupʉ. \v 25 Sugo nomeõ wãtĩ ñajãsũdeo pago ĩgʉ̃ ejadeare pégo, mata ĩgʉ̃ pʉro waa, ĩgʉ̃ya guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãyupo. \v 26 Igo judío masako ããrĩbeo ããrĩyupo. Igo deyoadea makã Sirofenicia wãĩkʉri makã ããrĩyuro. Jesús pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽyupo: \p —Wãtĩrẽ béowiuka yʉ magõrẽ! ãrĩyupo. \v 27 Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Wii opʉ pũrã baarire ẽma, diayéare ejomakʉ̃ õãbea. \p \v 28 Igo ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupo: \p —Irasũta ããrã yʉ Opʉ. Irasũ ããrĩkerepʉrʉ, diayéagueta baari peyaro doka majĩrã baawasiridijurire baaboema, ãrĩyupo. \p \v 29 Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Mʉ õãrõ yʉjʉa. Irasirigo mʉya wiigue goedujáaka! Wãtĩ mʉ magõrẽ ñajãdi wirisiami, ãrĩyupʉ. \p \v 30 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, igoya wiigue goedujáa, igo magõrẽ peyarogue oyagore bokajayupo. Wãtĩ igore ñajãdi wiriasiayupʉ. Irasirigo tariyupo. \s1 Jesús sugʉ werenírĩ kukugʉre gãmipũ pébire taudea \p \v 31 Jesús Tiro wãĩkʉri makã tʉrogue ããrãdi dupaturi wiri, Sidón wãĩkʉri makãrẽ tariwãgã, Decápolis wãĩkʉri nikũrẽ tariwere, Galilea wãĩkʉri ditarugue ejayupʉ doja. \v 32 Irogue ejamakʉ̃ ĩã, iro marã sugʉ gãmipũ pébire werenírĩ kukugʉre Jesús pʉro ãĩa: \p —Mʉya mojõrĩ merã ñapeoka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩ sẽrẽñurã. \v 33 Irasirigʉ Jesús masaka ĩãbero gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãĩa, mojõsũrĩ merã pébiya gãmipũrĩrẽ soesóo, síku eopeo, ĩgʉ̃ya nedirure moãñayupʉ. \v 34 Pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, siuñajãnʉgãja, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Efata! ãrĩyupʉ. “Efata”, ãrĩrõ: “Toyoka!” ãrĩdʉaro yáa. \p \v 35 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, pébiya gãmipũrĩ toyoakõãyuro. Mata ĩgʉ̃ya nediru turadea niirõãmakʉ̃, õãrõ werenímasĩyupʉ. \v 36 Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ taumakʉ̃ ĩãnerãrẽ: “Gajerãrẽ werebirikõãka!” ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃: “Werebirigorakõãka!” ãrĩkerepʉrʉ, ĩgʉ̃sã gapʉ gajerãrẽ werepeokõãñurã. \v 37 Bʉro ĩãgʉka, ʉsʉyari merã ãsũ ãrĩñurã: \p —Ããrĩpererire õãrõ yámi. Gãmipũ pémerãrẽ õãrõ pémakʉ̃ yámi. Werenímasĩmerãdere õãrõ werenímasĩmakʉ̃ yámi, ãrĩñurã. \c 8 \s1 Jesús cuatro mil ʉ̃marẽ baari ejodea \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Pʉrʉ dupaturi wárã masaka Jesús pʉrogue nerẽanerãrẽ baari peremakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ buerãrẽ siiu, ãrĩyupʉ: \p \v 2 —Ʉrenʉgora waáa, ĩĩsã masaka yʉ merã ããrĩrṍ. Ĩgʉ̃sãrẽ baari pereakõãa. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ bopoñarĩ merã ĩãa. \v 3 Surãyeri yoarogue aarinerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã baamerãrẽta ĩgʉ̃sãya wiirigue goedujáadoremakʉ̃, maa dekota turabiriakõãbokuma, ãrĩyupʉ. \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃ buerã yʉjʉñurã: \p —¿Nasirisĩã, õõ masaka marĩrõguere baari boka ejobokuri marĩ ĩgʉ̃sãrẽ? \p \v 5 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Diíkʉ pã́ duparu opari mʉsã? \p —Su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari duparu opáa, ãrĩ yʉjʉñurã. \p \v 6 Irasirigʉ Jesús masakare yebague doadore, iri pã́ duparure ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩyupʉ. Irasiri odo, pã́ duparure pea, ĩgʉ̃ buerãrẽ sĩyupʉ, masakare gueredoregʉ. \v 7 Waaigã́dere mérãgã opañurã. Jesús ĩgʉ̃sãgãrẽ ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, iridere ĩgʉ̃ buerãrẽ masakare gueredoreyupʉ. \v 8 Ããrĩpererã irire baayapiakõãñurã. Pʉrʉ ĩgʉ̃sã baadʉáadeare Jesús buerã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari puuiri seasã ʉtʉudoboñurã. \v 9 Iro baanerã: nome, majĩrã keoña marĩrõ ʉ̃ma direta keomakʉ̃, cuatro mil gora ããrĩñurã. \v 10 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ seretu, ĩgʉ̃ buerã merã doódirugue mʉrĩñajãa, Dalmanuta wãĩkʉri makã tʉrogue waayupʉ. \s1 Fariseo bumarã Jesúre Marĩpʉ turari merã iri ĩmudoredea \r (Mt 16.1-4; Lc 12.54-56) \p \v 11 Pʉrʉ fariseo bumarã Jesús merã werenírã ejañurã. Irasũ ejarã: “Marĩpʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ irika!” ãrĩñurã. “Ĩgʉ̃ irire irimasĩbi, Marĩpʉ iriudi meta ããrĩ́mi”, ãrĩdʉarã, irasũ ãrĩñurã. \v 12 Ĩgʉ̃sã irasiridoremakʉ̃ pégʉ, Jesús bʉro bʉjawereri merã siuñajãnʉgãja, ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã dapora marã masaka, ¿nasirimurã Marĩpʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ ĩãdʉari? Diayeta mʉsãrẽ werea. Marĩpʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ mʉsã ĩũrõ neõ iribirikoa, ãrĩyupʉ. \p \v 13 Ĩgʉ̃sãrẽ irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃sã iro nírõta, doódirugue mʉrĩñajãa, ditaru sikoepʉgue taribujakõãyupʉ ĩgʉ̃ buerã merã. \s1 Jesús Fariseo bumarã, Herodeya bumarã ñerĩ buerire weredea \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Irogue taribujarã, ĩgʉ̃sã baaburire kãtikõãñurã. Doódiruguere suruta pã́ opañurã. \v 15 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ goepeyari merã wereyupʉ: \p —Fariseo bumarã, Herodeyarãya pã́ wemasãrĩ morẽrĩrẽ õãrõ pémasĩka! ãrĩyupʉ. \p \v 16 Ĩgʉ̃ buerã gapʉ ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ pémasĩmerã, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —Marĩ pã́ opabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, irasũ ãrĩkumi, ãrĩñurã. \p \v 17 Jesús, ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩrĩrẽ masĩkõãyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã: “Pã́ opabea”, ãrĩ gãme werenírĩ? ¿Masĩberi? ¿Pémasĩberi mʉsã dapa? \v 18 ¿Koye opakererã, ĩãberi? ¿Gãmipũrĩ opakererã, péberi? ¿Yʉ irideare gũñaberi mʉsã? \v 19 ¿Yʉ cinco mil masaka ʉ̃marẽ pe mojõma pã́ duparure yʉ dʉkawa sĩdeare gũñaberi? Ĩgʉ̃sã baayapiadero pʉrʉ, ¿diíkʉ puuiri ĩgʉ̃sã baadʉáadeare seasã ʉtʉudobori? ãrĩyupʉ Jesús. \p —Pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari puuiri, ãrĩ yʉjʉñurã. \p \v 20 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ: \p —Pʉrʉ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari pã́ duparure cuatro mil masakare yʉ sĩdero pʉrʉ, ¿diíkʉ puuiri ĩgʉ̃sã baadʉáadeare seasã ʉtʉudobori? \p —Su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari puuiri, ãrĩ yʉjʉñurã. \p \v 21 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ yʉjʉmakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ: \p —¿Mʉsã irire gũñakererã, pémasĩberi dapa? ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús Betsaidamʉrẽ koye ĩãbire taudea \p \v 22 Ditarure taribuja, pʉrʉ Betsaida wãĩkʉri makãrẽ ejañurã. Ĩgʉ̃sã irogue ejamakʉ̃ ĩãrã, iro marã sugʉ koye ĩãbire Jesús pʉro ãĩa: \p —Mʉya mojõ merã moãñaka, ĩgʉ̃rẽ taridoregʉ! ãrĩ, bʉro sẽrẽñurã. \v 23 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús koye ĩãbiya mojõrẽ ñeã, iri makã tʉrogue ĩgʉ̃rẽ tʉ̃ãwãgã, síku merã ĩgʉ̃ya koyere eopeoyupʉ. Irasiri odo, ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ĩgʉ̃rẽ ñapeo: \p —¿Mʉrẽ gajino deyori? ãrĩ sẽrẽñayupʉ Jesús. \v 24 Ĩgʉ̃ ĩãpã, ĩãdiyupʉ. Irasirigʉ Jesúre: \p —Masakare ĩãdáa. Ĩgʉ̃sã yuku irirosũ deyorã waanamakʉ̃ ĩãa, ãrĩyupʉ. \p \v 25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús dupaturi ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ĩgʉ̃ya koyere ñapeoyupʉ doja. Iropãgueta ããrĩpereri õãrõ deyoyuro ĩgʉ̃ ĩãmakʉ̃. \v 26 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ: \p —Mʉya wiigue diayeta goedujáakõãka! Makãguere waabirikõãka! I mʉrẽ yʉ iriadeare gajerã masakare iro ããrĩrã́rẽ werebirikõãka! ãrĩyupʉ. \s1 Pedro Jesúre: “Mʉ Cristo ããrã”, ãrĩ weredea \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã merã Cesarea Filipo wãĩkʉri makã tʉro ããrĩrĩ́ makãrĩgue waañurã. Maa waagʉ́, ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —Masaka yʉre, ¿naásũ ãrĩ gũñarĩ? ãrĩyupʉ. \p \v 28 Ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ yʉjʉñurã: \p —Surãyeri mʉrẽ: “Juan, masakare wãĩyerimasʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩma. Gajerã: “Elías ããrĩ́mi”, gajerã: “Marĩpʉya kerere weredupuyurimasã merãmʉ ããrĩ́mi”, ãrĩma, ãrĩñurã. \p \v 29 —Mʉsãkoa yʉre, ¿naásũ gũñarĩ? ãrĩ sẽrẽñayupʉ. \p Pedro ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉ, Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrã, ãrĩyupʉ. \p \v 30 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Yʉ ããrĩrikʉrire gajerãrẽ werebirikõãka! ãrĩyupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ boaburire weredea \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ buenʉgãyupʉ: \p —Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ bʉro ñerõ tarigʉkoa. Judío masaka mʉrã, paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã yʉre gããmemerã yʉre wẽjẽrãkuma. Yʉre wẽjẽkerepʉrʉ, ʉrenʉ waaró merã masãgʉkoa doja, ãrĩyupʉ Jesús. \v 32 Ĩgʉ̃sãrẽ pémasĩma õãrõ wereyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro gapʉ Jesúre gajero gapʉ ãĩjanʉgã, ĩgʉ̃rẽ turaro merã: “Irire ãrĩbirikõãka!” ãrĩyupʉ. \v 33 Jesús gapʉ gãmegoronʉgã, ĩgʉ̃ buerãrẽ ĩã, Pedrore ãrĩyupʉ: \p —Satanás, yʉ pʉrore wirika! Mʉ, Marĩpʉ yʉre dorerire kãmutadʉagʉ yáa. Mʉ gũñarĩ, Marĩpʉ gũñarĩ ããrĩbea. Masaka gũñarõsũ gũñáa mʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 34 Irasũ ãrĩ odo, masakare, ĩgʉ̃ buerãrẽ siiu, ãrĩyupʉ: \p —Sugʉ yʉre tʉyadʉagʉ ĩgʉ̃ iridʉarire piriburo. Irasirigʉ yʉre tʉyari waja curusague pábiatú wẽjẽsũbu irirosũ ããrĩkeregʉ, neõ piriro marĩrõ yʉre tʉyaníkõãburo. \v 35 Sugʉ i ʉ̃mʉgue ĩgʉ̃ya okari direta maĩgʉ̃, peamegue waagʉkumi. Gajigʉ yʉre bʉremugʉ̃, Marĩpʉ masakare tauri kerere ĩgʉ̃ wereri waja gajerã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkerepʉrʉ, ĩgʉ̃ gapʉ tarigʉkumi. \v 36 Sugʉ masakʉ i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩpereri opakeregʉ, ĩgʉ̃ boari pʉrʉ waaburi gapʉre gũñabiri waja peamegue waagʉ́, õãrĩrẽ neõ wajatabirikumi. \v 37 Irasirigʉ peameguere wiridʉagʉ, i ʉ̃mʉ opari merã neõ wajarimasĩbirikumi. \v 38 Dapora marã ñerã Marĩpʉre gããmemerã ããrĩ́ma. Noó yʉre, yʉ werenírĩrẽ masĩkererã, gʉyasĩrĩrĩ merã yʉre: “Masĩbea”, ãrĩmakʉ̃, yʉde gʉyasĩrĩrĩ merã ĩgʉ̃sãrẽ: “Masĩbea”, ãrĩgʉkoa. Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃, Yʉpʉ gosewasiriri merã, ĩgʉ̃rẽ wereboerã õãrã merã i ʉ̃mʉguere dupaturi aarigʉ́, yʉre gʉyasĩrĩnerãrẽ yʉde gʉyasĩrĩgʉkoa, ãrĩ wereyupʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ. \c 9 \p \v 1 Jesús ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Surãyeri mʉsã õõguere ããrĩrã́, mʉsã boaburo dupuyuro, Marĩpʉ ĩgʉ̃ turaro merã ĩgʉ̃yarãrẽ doreri aarimakʉ̃ ĩãrãkoa, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ deyori gorawayudea \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Jesús, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejarinʉrĩ pʉrʉ Pedrore, Santiagore, Juãrẽ ʉ̃marĩ buúrugue ĩgʉ̃sã direta siiu mʉrĩayupʉ. Irogue ĩgʉ̃sã ĩũrõ ĩgʉ̃ deyori gorawayuakõãyupʉ. \v 3 Ĩgʉ̃ya suríro goseriñe, õãrõ borero waayuro. Neõ sugo nomeõ surí koego irasũ boreri waamakʉ̃ irimasĩgõ mámo. \v 4 Irasũ waaripoeta iripoegue marã Moisés, Elías deyoanʉgã, Jesús merã weretamunímakʉ̃ ĩãñurã. \v 5-6 Irasirirã bʉro güiñurã. Pedro naásũ ãrĩmasĩbirisĩã, Jesúre: \p —Gʉare buegʉ, marĩ õõ ããrĩmakʉ̃ õãtaridʉáa. Irasirirã ʉre wiigã irirãra. Mʉya wii, Moiséya wii, Elíaya wii irirãra, ãrĩyupʉ. \v 7 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoe su yebo mikãyebo dijari ĩgʉ̃sãrẽ túbiakõãyuro. Iri yebo poekague Marĩpʉ ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ péñurã: \p —Ĩĩ yʉ magʉ̃, yʉ maĩgʉ̃ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ õãrõ péka! \p \v 8 Irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedrosã gãmenʉgã ĩũrã, Moisére, Elíare ĩãbiriñurã. Jesús direta nímakʉ̃ ĩãñurã. \p \v 9 Pʉrʉ Jesús buúru wekague ĩgʉ̃rẽ waamakʉ̃ ĩãdeare: “Gajerãrẽ werebirikõãka!” ãrĩ dijariyupʉ. \p —Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ boa, masãdero pʉrʉgue irire gajerãrẽ wereka! ãrĩyupʉ. \v 10 Irasirirã ĩgʉ̃ doreaderosũta gajerãrẽ werebirikererã, ĩgʉ̃sã basi gãme ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —“Yʉ boa, masãdero pʉrʉ”, ãrĩgʉ̃, ¿nasirigʉ irasũ ãrãyuri? ãrĩñurã. \v 11 Irasirirã Jesúre ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirirã Moisés gojadeare buerimasã: “Cristo, Marĩpʉ iriubu aariburi dupuyuro Elías aaripʉrorigʉkumi”, ãrĩrĩ? ãrĩ sẽrẽñañurã. \p \v 12 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsã ãrĩrõsũta Elíata aaripʉrorigʉkumi, ããrĩpererire ãmuyubu. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ waaburire ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: \q1 Ĩgʉ̃ta bʉro ñerõ tarigʉkumi. Masaka ĩgʉ̃rẽ gããmebirikuma, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 9:12 \xt Is 53.2-3\x* \m \v 13 Yʉ gapʉ mʉsãrẽ: “Elías ejasiami”, ãrã. Ĩgʉ̃ irasũ ejamakʉ̃, masaka ĩgʉ̃sã gããmerõ iridʉarire ĩgʉ̃rẽ ñerõ irima. Ĩgʉ̃rẽ waaburire iripoegue Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta ĩgʉ̃rẽ irisiama, ãrĩyupʉ Jesús Pedrosãrẽ. \s1 Jesús sugʉ majĩgʉ̃rẽ wãtĩ ñajãsũdire taudea \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Jesús Pedrosã merã buúrugue ããrãdi dijajagʉ, gajerã ĩgʉ̃ buerã pʉro wárã masaka nerẽanerãrẽ bokajayupʉ. Moisés gojadeare buerimasãde ããrĩñurã. Ĩgʉ̃ buerã merã gãme guaseorã iriñurã. \v 15 Pʉrʉ Jesúre ĩãrã, ããrĩpererã ĩãgʉka, ĩgʉ̃ pʉro ũmawãgã, ĩgʉ̃rẽ õãdoreñurã. \p \v 16 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ: \p —¿Ñeénorẽ gãme guaseoari, mʉsã ĩgʉ̃sã merã? ãrĩ sẽrẽñayupʉ. \p \v 17 Ĩgʉ̃ sẽrẽñamakʉ̃ pégʉ, sugʉ ĩgʉ̃sã watope ããrĩgʉ̃́ Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Buegʉ, mʉrẽ yʉ magʉ̃rẽ wãtĩ ñajãsũdire ãĩriabʉ. Wãtĩ ĩgʉ̃rẽ wereníbirimakʉ̃ irinami. \v 18 Noó ĩgʉ̃ waaró wãtĩ ĩgʉ̃rẽ yebague ñeã meépiunokõãmi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩgʉ̃ya disigue sũmu wiri, ĩgʉ̃ya guikare kũrĩduútúa, bʉanokõãmi. Yʉ mʉ buerãrẽ: “Majĩgʉ̃rẽ wãtĩrẽ béowiubosaka!” ãrãdabʉ. Neõ bokatĩũbirama, ãrĩyupʉ. \p \v 19 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã yʉre bʉremurĩ opabirigorakõãa. ¿Noópã yoaripoe mʉsã merã ããrĩgʉkuri? ¿Noópã yoaripoe mʉsã yʉre bʉremubirire gũñaturagʉkuri? Majĩgʉ̃rẽ õõ gapʉ ãĩrika! ãrĩyupʉ. \p \v 20 Irasirirã majĩgʉ̃rẽ Jesús pʉro ãĩãñurã. Ĩgʉ̃ pʉro ãĩjamakʉ̃, wãtĩ Jesúre ĩãgʉ̃, majĩgʉ̃rẽ narada, yebague tũrũjamejã, sũmutumakʉ̃ iriyupʉ. \v 21 Irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃ pagʉre sẽrẽñayupʉ: \p —¿Diípoegue ãsũ waanʉgãrĩ ĩgʉ̃? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ pagʉ yʉjʉyupʉ: \p —Majĩgʉ̃gãgueta irasũ ããrĩmí. \v 22 Wãtĩ ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉagʉ peamegue meémejã, diaguedere meébiamakʉ̃ irinami. Irasirigʉ mʉ gʉare iritamumasĩgʉ̃, bopoñarĩ merã ĩã, gʉare iritamuka! ãrĩyupʉ Jesúre. \p \v 23 Jesús ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Marĩpʉ, mʉ yʉre bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, mʉya ããrĩburire irigʉ, ããrĩpererire irimasĩmi, ãrĩyupʉ. \p \v 24 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, majĩgʉ̃ pagʉ ãsũ ãrĩ gainíyupʉ: \p —Mʉrẽ bʉremua. Nemorõ bʉremumakʉ̃ irika yʉre! ãrĩyupʉ. \p \v 25 Jesús, wárã masaka ĩgʉ̃sã pʉro ũma nerẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃, wãtĩrẽ wiridoreyupʉ: \p —Ĩĩ majĩgʉ̃rẽ wereníbirimakʉ̃, pébirimakʉ̃ iridi ĩgʉ̃rẽ wirika! Dupaturi ĩgʉ̃rẽ ñajãbita pama! ãrĩyupʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, wãtĩ gainí, majĩgʉ̃rẽ bʉro naradari merã yebague tũrũjamejãmakʉ̃, kõmoadi irirosũ waamakʉ̃ irisĩã, ĩgʉ̃rẽ wiriyupʉ. Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka: “Kõmoakõãmi”, ãrĩñurã. \v 27 Jesús ĩgʉ̃ya mojõrẽ ñeã, ĩgʉ̃rẽ tʉ̃ãwãgũnúmakʉ̃, wãgãnʉgãyupʉ. \p \v 28 Pʉrʉ Jesús, wiigue ñajãjamakʉ̃, ĩgʉ̃ buerã masaka péberogue ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirirã gʉa gapʉ wãtĩrẽ béowiumasĩbirayuri? \p \v 29 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Ĩĩno wãtĩrẽ béowiudʉarã, bereri merã Marĩpʉre bʉro sẽrẽrõ gããmea, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ boaburire werenemodea \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30-31 Pʉrʉ Jesús irogue ããrãdi ĩgʉ̃ buerã merã waa, Galilea nikũgue tariwerewãgãyupʉ. Ĩgʉ̃ waaróre gajerã masĩmakʉ̃ gããmebiradiyupʉ. Ĩgʉ̃ buerãrẽ buegʉ irasiriyupʉ. Ãsũ ãrĩ bueyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Masaka yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ ñeã, gajerãguere wẽjẽdorerã wiarãkuma. Ĩgʉ̃sã yʉre wẽjẽadero pʉrʉ, ʉrenʉ waaró merã masãgʉkoa doja, ãrĩyupʉ. \v 32 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ ĩgʉ̃sã gapʉ pémasĩbiriñurã. Pémasĩbirikererã, ĩgʉ̃rẽ güirã: “¿Naásũ ãrĩdʉagʉ iriari, irasũ ãrĩgʉ̃?” ãrĩ sẽrẽñabiriñurã. \s1 Jesús sugʉ gajerã nemorõ ããrĩgʉ̃́yamarẽ weredea \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Jesús Capernaugue eja, pʉrʉ wiigue ñajãja, ĩgʉ̃ buerãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —Mʉsã maa aarirã́, ¿ñeénorẽ gãme werení guaseowãgãrirã iriari? ãrĩyupʉ. \p \v 34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, yʉjʉbiriñurã. Maa aarirã́, ĩgʉ̃sã basi: “¿Noã marĩ watopere ããrĩpererã nemorõ ããrĩgʉkuri?” ãrĩ werení guaseowãgãrirã iriñurã. Irasirirã Jesúre yʉjʉbiriñurã. \v 35 Ĩgʉ̃sã yʉjʉbirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús eja doaja, ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarãrẽ siiu, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Sugʉ ããrĩpererãrẽ doregʉ ããrĩdʉagʉ ããrĩpererãrẽ moãboegʉ irirosũ ããrĩpererãrẽ iritamurõ gããmea, ãrĩyupʉ. \p \v 36 Irasũ ãrĩ, majĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã dekogue ãĩnú, ĩgʉ̃rẽ kõã, ĩgʉ̃ya gosowekague ãĩpeo, ãrĩyupʉ: \p \v 37 —Sugʉ yaagʉre ĩĩ majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́rẽ õãrõ bokatĩrĩñeãgʉ̃ yʉdere bokatĩrĩñeãmi. Yʉre bokatĩrĩñeãgʉ̃ yʉ direta bokatĩrĩñeãgʉ̃ meta yámi. Yʉpʉ yʉre iriudidere bokatĩrĩñeãmi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús: “Marĩrẽ ĩãturibi, marĩ merãmʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ weredea \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Pʉrʉ Juan Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Gʉare buegʉ, sugʉ masakʉ mʉ wãĩ merã wãtẽãrẽ: “Wirika mʉsã ñajãdire!” ãrĩ béowiumakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃, marĩ merã ããrĩbirimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ: “Irire neõ irinemobirikõãka!” ãrãbʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 39 Jesús gapʉ ãrĩyupʉ: \p —Kãmutabirikõãka ĩgʉ̃rẽ! Neõ sugʉ yʉ wãĩ merã gajino iri ĩmugʉ̃, pʉrʉ yʉre ñerõ wereníbirikumi. \v 40 Marĩrẽ ĩãturibi, marĩ merãmʉta ããrĩ́mi. \v 41 Diayeta mʉsãrẽ werea. Mʉsãrẽ: “Cristoyarã ããrĩ́ma”, ãrĩ, mʉsãrẽ deko tĩãrãnorẽ diayeta Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajatari opamakʉ̃ irigʉkumi. \s1 Gajerãrẽ ñerõ irimakʉ̃ iribirikõãka! ãrĩ weredea \r (Mt 18.6-9; Lc 17.1-2) \p \v 42 ’Sugʉ yʉre bʉremurãrẽ ĩĩ majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩrã́rẽ ñerõ irimakʉ̃ irigʉno, bʉro wajamoãsũgʉkumi. Irasiriro, ĩgʉ̃ gajerãrẽ ñerõ irimakʉ̃ iriburi dupuyuro masaka ĩgʉ̃rẽ wáriye ʉ̃tãye merã wʉ̃́nugũgue siasiu, wádiyague meéyomakʉ̃ õãbokoa. \v 43 Irasirirã mʉsãya mojõ merã ñerõ irirã, iri mojõrẽ dititá béorosũ ñerõ iririre pirika! Su mojõ merãta Marĩpʉ pʉrogue waamakʉ̃ õãtarirokoa. Ñerõ iririre pirimerã gapʉ perebiri peamegue béosũrãkuma. Ĩgʉ̃sã pe mojõ opakererã, irogue waamakʉ̃ ñetarirokoa. Iroguere peame neõ yaribirikoa. \v 44 Beka irogue waarã́rẽ baaníkõãrãkuma. Neõ boabirikuma. Peame neõ yaribirikoa. \p \v 45 ’Mʉsãya gubu merã ñerõ irirã, iri gubure dititá béorosũ ñerõ iririre pirika! Su gubu merãta, Marĩpʉ pʉrogue waamakʉ̃ õãtarirokoa. Ñerõ iririre pirimerã gapʉ perebiri peamegue béosũrãkuma. Ĩgʉ̃sã pe gubu opakererã, irogue waamakʉ̃ ñetarirokoa. Iroguere peame neõ yaribirikoa. \v 46 Beka irogue waarã́rẽ baaníkõãrãkuma. Neõ boabirikuma. Peame neõ yaribirikoa. \p \v 47 ’Mʉsãya koyeru merã ĩã, ñerõ irirã, irirure gorewea, béorosũ ñerõ iririre pirika! Su koyeruta opakererã, Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue waamakʉ̃ õãtarirokoa. Ñerõ iririre pirimerã gapʉ perebiri peamegue béosũrãkuma. Ĩgʉ̃sã pe koyegueta opakererã, irogue waamakʉ̃ ñetarirokoa. \v 48 Beka irogue waarã́rẽ baaníkõãrãkuma. Neõ boabirikuma. Peame neõ yaribirikoa. \p \v 49 ’I ʉ̃mʉguere ããrĩpererã Marĩpʉre bʉremurã moã okari irirosũ ããrĩrã́, peamegue ʉ̃jʉ̃ pũrĩsũrõsũ ñerõ tariri merã õãrõ ããrĩrãkuma. \v 50 Moã okamakʉ̃ õãgoráa. Irasirirã gajerã merã õãrõ ããrĩrã́ moã okari irirosũ ããrã. Moã okadea okabirimakʉ̃, dupaturi okamakʉ̃ irimasĩbirikoa. Irasirirã moã okari irirosũ ããrĩka! Gajerã merã õãrõ ããrĩníkõãka! ãrĩ wereyupʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ. \c 10 \s1 Jesús masakare: “Mʉsã marãposã nomerẽ béobirikõãka!” ãrĩ buedea \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Jesús Capernaugue ããrĩdi waa, Judea nikũgue eja, dia Jordán wãĩkʉdiya gaji koepʉgue ejayupʉ doja. Irogue wárã masaka ĩgʉ̃ pʉro nerẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ irinarõsũta dupaturi ĩgʉ̃sãrẽ bueyupʉ. \v 2 Ĩgʉ̃ bueripoe fariseo bumarã Jesúre ñerĩ werenímakʉ̃ iridʉarã, ãsũ ãrĩ sẽrẽñarã ejañurã: \p —Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ marãpore béomakʉ̃, ¿marĩ doreri ããrĩkuri? ãrĩñurã. \p \v 3 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Naásũ doreyuri Moisés mʉsãrẽ? \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩñurã: \p —“Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ marãpore béodʉagʉ: ‘I waja mʉrẽ béoa’, ãrĩ gojari pũrẽ sĩrõ gããmea”, ãrĩ gojadi ããrĩmí, ãrĩñurã. \p \v 5 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, ãsũ ãrĩyupʉ Jesús: \p —Mʉsã ñekʉ̃sãmarã Marĩpʉ dorerire iridʉabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Ĩgʉ̃sã marãposã nomerẽ béodʉarã, béokõãburo”, ãrĩ gojadi ããrĩmí Moisés. \v 6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ gojakerepʉrʉ, neõgoragueta Marĩpʉ i ʉ̃mʉrẽ irigʉ, ʉ̃mʉ́ʉ, nomeõ iridi ããrĩmí. \v 7 Sugʉ ʉ̃mʉ́ʉ ĩgʉ̃ pagʉsãmarãrẽ wiri, ĩgʉ̃ marãpo merã ããrĩgʉkumi. \v 8 Irasirirã ĩgʉ̃sã pẽrã ããrĩkererã, Marĩpʉ ĩũrõ su dupʉta irirosũ ããrĩrãkuma. Irasirirã pẽrã ããrĩbema. Su dupʉta irirosũ ããrĩ́ma. \v 9 Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ su dupʉta irirosũ ããrĩmakʉ̃ iridero pʉrʉ, gajigʉ ĩgʉ̃sãrẽ gãme béomakʉ̃ iribirikõãrõ gããmea, ãrĩyupʉ. \p \v 10 Jesús irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ buerã merã wiigue ñajãkõãyupʉ. Irogue ĩgʉ̃ buerã irire sẽrẽñanemoñurã doja. \v 11 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ marãpore béodi gajego merã marãpokʉgʉ, igo merã ñerõ irigʉ yámi. \v 12 Nomeõde igo marãpʉre béogo, gajigʉ merã marãpʉkʉgo, ĩgʉ̃ merã ñerõ irigo yámo, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús majĩrãya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosadea \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Pʉrʉ masaka majĩrãrẽ Jesúre moãñadorerã ĩgʉ̃ pʉro ãĩjañurã. Ĩgʉ̃sã ãĩjamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ buerã gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ bokatĩrĩ: “Ĩgʉ̃rẽ garibobirikõãka!” ãrĩñurã. \v 14 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sã merã gua, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Majĩrã yʉ pʉrogue aariburo. Kãmutabirikõãka ĩgʉ̃sãrẽ! Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue ããrĩmurã ĩĩsã majĩrã yʉre ʉsʉyari merã bokatĩrĩñeãrã irirosũ ããrĩ́ma. \v 15 Diayeta mʉsãrẽ werea. Ĩĩsã majĩrã Marĩpʉre ĩgʉ̃sã Opʉre gããmerã irirosũ ããrĩmerãno, ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere waabirikuma, ãrĩyupʉ. \p \v 16 Irasũ ãrĩ odo, majĩrãrẽ ãĩ, kõã, ĩgʉ̃sãrẽ ñapeo, Marĩpʉre ĩgʉ̃sãya ããrĩburire sẽrẽbosayupʉ. \s1 Sugʉ maamʉ wári doebiri opagʉ Jesús merã werenídea \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Jesús irogue ããrãdi waaripoe sugʉ maamʉ ũmaja, ĩgʉ̃ ñadʉkʉpuri merã Jesúya guburi pʉro ejamejãja, sẽrẽñayupʉ: \p —Õãgʉ̃ buegʉ, yʉ ʉ̃mʉgasigue perebiri okarire wajatadʉagʉ, ¿ñeénorẽ irigʉkuri? ãrĩyupʉ. \p \v 18 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Nasirigʉ yʉre: “õãgʉ̃”, ãrĩrĩ? Marĩpʉ sugʉta õãgʉ̃ ããrĩ́mi. \v 19 Mʉ, ĩgʉ̃ doreri pídeare masĩa: “Masakare wẽjẽbirikõãka! Gajigʉ marãpo merã ñerõ iribirikõãka! Yajabirikõãka! Gajerã irideare ãrĩgatori merã werebirikõãka! Gajerãyare ãrĩgatori merã ãĩbirikõãka! Mʉ pagʉsãmarãrẽ goepeyari merã bʉremuka!” ãrĩ wereyupʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ. \p \v 20 Maamʉ Jesúre yʉjʉyupʉ: \p —Buegʉ, iri doreri ããrĩpererire majĩgʉ̃gueta tarinʉgãbiribʉ yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 21 Jesús ĩgʉ̃rẽ maĩrĩ merã ĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉrẽ su wãĩ dʉyáa. Mʉ oparire duagʉ waaka! Mʉ duadea wajare boporãrẽ sĩka! Irasirigʉ ʉ̃mʉgasiguere wári õãrĩ opagʉkoa. Irasiri odo, yʉ merã aarika! ãrĩyupʉ. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ wári oparire maĩsĩã, bʉro bʉjawereri merã waakõãyupʉ. \p \v 23 Ĩgʉ̃ bʉjawereri merã waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ĩã, ãrĩyupʉ: \p —Wári doebiri oparãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere ĩgʉ̃sã waadʉamakʉ̃ diasagoráa, ãrĩyupʉ. \p \v 24 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã gapʉ pégʉka, pémasĩbiriñurã. Jesús dupaturi werenemoyupʉ doja ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Yʉ buerã, mʉsãrẽ werea. Masaka: “Wári opari merã õãrõ waarokoa yʉre”, ãrĩ gũñarãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere ĩgʉ̃sã waamakʉ̃ diasagoráa. \v 25 Camellu awiru gobegãgue ñajãtariweremasĩbirikumi. I nemorõ, wári doebiri opagʉre Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere waamakʉ̃ diasáa, ãrĩyupʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, nemorõ pégʉka, ĩgʉ̃sã basi gãme sẽrẽñanurã: \p —Iro merẽ, ¿noã gapʉ Marĩpʉ tausũmurã ĩgʉ̃ pʉrogue waamurã ããrĩbokuri? ãrĩñurã. \p \v 27 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ĩã, ãrĩyupʉ: \p —Masaka ĩgʉ̃sã basi ĩgʉ̃sã iriri merã Marĩpʉ pʉrogue waamasĩbema. Marĩpʉ dita ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ pʉro ããrĩmurã waamakʉ̃ irimasĩmi. Ĩgʉ̃ dita ããrĩpererire irimasĩmi, ãrĩyupʉ. \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Gʉa Opʉ, gʉa mʉrẽ tʉyarã, ããrĩpereri gʉa opadeare pípeokõãbʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 29 Jesús yʉjʉyupʉ: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ merã Marĩpʉya kerere wererã waarã́, ĩgʉ̃sãya wiirire, ĩgʉ̃sã pagʉpũrãrẽ, pagʉsãmarãrẽ, pũrãrẽ, ĩgʉ̃sãya pooerire pípeorã, wári õãrĩ wajatarãkuma. \v 30 Ĩgʉ̃sã iro dupuyuro opaderosũ i ʉ̃mʉguere cien nemorõ ĩgʉ̃sãya wiiri, ĩgʉ̃sã pagʉpũrã, pagosã nome, pũrã, ĩgʉ̃sãya pooeri oparãkuma. Ĩgʉ̃sã, yaarã ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, gajerã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ tarimakʉ̃ irikerepʉrʉ, wári õãrĩ wajatarãkuma. I ʉ̃mʉ peremakʉ̃, ʉ̃mʉgasigue perebiri okari oparãkuma. \v 31 Wárã daporare wári oparã, pʉrʉguere neõ gajino opamerã dujarãkuma. Opamerã gapʉ, pʉrʉguere wári oparã dujarãkuma, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Dupaturi Jesús ĩgʉ̃ boaburire weredea \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Pʉrʉ Jesús Jerusalẽ́gue waarí maague ĩgʉ̃ buerã dupuyuro majãyupʉ. Ĩgʉ̃ dupuyumakʉ̃ ĩãrã, ĩãgʉkakõãñurã. “¿Marĩrẽ irogue naásũ waarokuri?” ãrĩ gũña, güiri merã ĩgʉ̃ pʉrʉ tʉyañurã. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarãrẽ siiu, ĩgʉ̃rẽ waaburire werenʉgãyupʉ doja: \p \v 33 —Õãrõ péka! Marĩ Jerusalẽ́gue waarã́ yáa. Irogue yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃, paía oparãguere, Moisés gojadeare buerimasãguere wiasũgʉkoa. Ĩgʉ̃sã yʉre: “Boaburo”, ãrĩrãkuma. Irasirirã judío masaka ããrĩmerãguere wiarãkuma. \v 34 Ĩgʉ̃sã yʉre bʉrida, síku eotúbira, bʉro tãrãrãkuma. Irasiri odo, yʉre wẽjẽrãkuma. Ĩgʉ̃sã yʉre wẽjẽadero pʉrʉ, ʉrenʉ waaró merã masãgʉkoa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Santiago, Juan merã Jesúre sẽrẽdea \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Pʉrʉ Zebedeo pũrã Santiago, Juan Jesús pʉro waa ejanʉgã, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñurã: \p —Gʉare buegʉ, gʉa sẽrẽrõsũta gʉare irika! ãrĩñurã. \p \v 36 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Ñeénorẽ yʉ irimakʉ̃ gããmerĩ mʉsã? \p \v 37 Ĩgʉ̃rẽ yʉjʉñurã: \p —Mʉ Opʉ ñajãgʉ̃, gʉadere mʉ merã doremurã sóoka! Sugʉre mʉ diaye gapʉ, gajigʉre kúgapʉ doadoreka! ãrĩñurã. \p \v 38 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã yʉre sẽrẽrĩrẽ pémasĩbea. Yʉ bʉro ñerõ tarigʉkoa. ¿Yʉ ñerõ tarirosũ mʉsãde ñerõ tarirã, bokatĩũrãkuri? ¿Yʉre ĩgʉ̃sã wẽjẽrõsũ mʉsãdere ĩgʉ̃sã wẽjẽmakʉ̃, bokatĩũrãkuri? ãrĩyupʉ. \p \v 39 —Bokatĩũkõãrãkoa, ãrĩ yʉjʉñurã. \p Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ irirosũ mʉsãde ñerõ tari, boarãkoa. \v 40 Yʉ gapʉ mʉsãrẽ yʉ diaye, kúgapʉ doamurãrẽ beyemasĩbea. Yʉpʉ ãmusiadi ããrĩmí irire. Irasirirã ĩgʉ̃ beyenerã dita yʉ diaye, kúgapʉ doarãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 41 Gajerã Jesús buerã pe mojõmarã gapʉ Santiago, Juan ĩgʉ̃sã Jesúre sẽrẽrĩrẽ pérã, ĩgʉ̃sã merã guañurã. \v 42 Ĩgʉ̃sã guamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ pʉro siiu neeõ, ãrĩyupʉ: \p —I nikũ marã oparã Marĩpʉre bʉremumerã ĩgʉ̃sãyarãrẽ turaro merã dorema, ĩgʉ̃sã dorerire iridorerã. Irire masĩa mʉsã. \v 43 Mʉsã tamerã ĩgʉ̃sã irirosũ iribirikoa. Mʉsã watopeguere opʉ ããrĩdʉagʉ, mʉsãrẽ moãboegʉ irirosũ ããrĩrṍ gããmea. \v 44 Sugʉ mʉsã watopegue ããrĩgʉ̃́ gajerã nemorõ ããrĩdʉagʉ, ããrĩpererãrẽ moãboegʉ irirosũ ããrĩburo. \v 45 Yʉde irasũta ããrã. Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ masaka yʉre iritamuburo, ãrĩgʉ̃ meta aaribʉ́. Yʉ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ iritamugʉ̃ aaribʉ́. Irasirigʉ wárã masakare yʉ boari merã ĩgʉ̃sã ñerõ iridea wajare wajaribosagʉ aarigʉ́ iribʉ, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús Bartimeo wãĩkʉgʉre koye ĩãbire taudea \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã merã Jericógue ejayupʉ. Iri makãrẽ tariwãgãmakʉ̃, wárã masaka ĩgʉ̃sã merã waañurã. Ĩgʉ̃sã waarí maa tʉro sugʉ koye ĩãbi doayupʉ. Ĩgʉ̃ Bartimeo wãĩkʉgʉ, Timeo magʉ̃ ããrĩyupʉ. Ʉ̃mʉrikʉ iri maa tʉro masakare niyeru sẽrẽ doanínayupʉ. \v 47 Masaka: “Jesús Nazaretmʉ aarími”, ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩ gainínʉgãyupʉ: \p —Jesús, David parãmi ããrĩturiagʉ, yʉre bopoñarĩ merã ĩãka! ãrĩyupʉ. \p \v 48 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ gainímakʉ̃ pérã, wárã masaka: “Toeaka!” ãrãdiñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkerepʉrʉ, ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ gainíadero nemorõ: \p —David parãmi ããrĩturiagʉ, yʉre bopoñarĩ merã ĩãka! ãrĩ gainíyupʉ. \p \v 49 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Jesús dujanʉgãja, masakare: \p —Siiurika ĩgʉ̃rẽ! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gajerã ĩgʉ̃rẽ siiu: “Ʉsʉyaka! Wãgãnʉgãka! Mʉrẽ siiumi”, ãrĩñurã. \p \v 50 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, ĩgʉ̃ya suríro wekamañerẽ túweapí, pari wãgãnʉgã, Jesús pʉro ejanʉgãjayupʉ. \v 51 Jesús ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Ñeénorẽ yʉ mʉrẽ irimakʉ̃ gããmerĩ? ãrĩyupʉ. \p Bartimeo yʉjʉyupʉ: \p —Buegʉ, yʉre koye ĩãmakʉ̃ irika! ãrĩyupʉ. \p \v 52 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉ yʉre bʉremurĩ opáa. Irasirigʉ tausũa, ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, koye ĩãbiradi õãrõ ĩãmasĩakõãyupʉ. Pʉrʉ maague Jesúre tʉyawãgãyupʉ. \c 11 \s1 Jesús Jerusalẽ́gue ejadea \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã merã Jerusalẽ́gue ejaburo dupuyuro, Betfagé, Betania wãĩkʉri makãrĩ pʉro ejapʉroriyupʉ. Iri makãrĩ Olivos wãĩkʉri buúru ããrĩdujimejãrõ ããrĩyuro. Irogue ejagʉ, Jesús pẽrã ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩ iriuyupʉ: \p \v 2 —Si makã marĩ bokatĩũrõ ããrĩrĩ́ makãgue waaka! Irogue ejarã, sugʉ burrore ĩgʉ̃sã sianúadire neõ suñarõ peyasũña marĩgʉ̃rẽ bokajarãkoa. Ĩgʉ̃rẽ kura, ãĩrika! \v 3 Sugʉ mʉsãrẽ: “¿Nasirimurã yári?” ãrĩmakʉ̃: “Marĩ Opʉ gããmeami. Dapora wiagʉkumi doja”, ãrĩka! ãrĩ iriuyupʉ. \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, pẽrã waa, maa tʉro ããrĩrĩ́ wii disipʉro burrore ĩgʉ̃sã sianúadire bokaja, ĩgʉ̃rẽ kurañurã. \v 5 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãrã, iro ããrĩrã́ sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirirã yári? ¿Nasirimurã burrore kurari? ãrĩñurã. \p \v 6 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Jesús ãrãderosũta wereñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ weremakʉ̃ pérã: “Ãĩaka!” ãrĩ yʉjʉñurã. \v 7 Pʉrʉ burrore Jesús pʉrogue ãĩãñurã. Ãĩja, ĩgʉ̃sãya wekama suríre túwea, burro weka peoñurã. Jesús ĩgʉ̃ wekague mʉrĩbeja waayupʉ. \v 8 Masaka wárã ĩgʉ̃sãya wekama suríre túwea ãĩ, ĩgʉ̃ waaburi maarẽ́ sẽõpídupuyuñurã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã. Gajerã yukʉ dʉpʉri pũrikʉrire diti, maarẽ́ pídupuyuñurã, ĩgʉ̃ waarí maa õãrĩ maa ããrĩburo, ãrĩrã. \p \v 9 Irasirirã ĩgʉ̃ dupuyuro waarã́, ĩgʉ̃ pʉrʉ tʉyarãde ãsũ ãrĩ gainíñurã: \q1 Marĩ Opʉre ʉsʉyari sĩrã! Ĩĩ Marĩpʉ marĩrẽ taugʉ iriudi õãrõ aariburo. \q1 \v 10 Marĩ Opʉ ñajãburi õãrõ aariburo. Marĩ ñekʉ̃ David opʉ ããrĩderosũta õãrõ ããrĩburo. \q1 Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ ããrĩpererã Opʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩrã! ãrĩñurã.\x + \xo 11:10 \xt Sal 118.25-26\x* \p \v 11 Irasirigʉ Jesús Jerusalẽ́gue eja, Marĩpʉya wiigue ñajãa, ããrĩpereri iri wiimague ããrĩrĩ́rẽ ĩãpeokõãyupʉ. Ĩã odo, Betaniague ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã merã waayupʉ. Ĩgʉ̃sã irogue waaripoere ñamikague ããrĩsiayuro. \s1 Jesús higueragʉ dʉka marĩdire ñaĩmakʉ̃ iridea \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Gajinʉ gapʉ Betaniague ããrãnerã Jerusalẽ́gue goedujáañurã doja. Jesús irogue goedujáagʉ, ʉaboakõãyupʉ. \v 13 Yoarogue merã higuera wãĩkʉdire õãrõ pũrikʉdire ĩã: “Dʉkakʉkoa”, ãrĩgʉ̃ ĩãgʉ̃ waadiyupʉ. Irigʉ gapʉ dʉka marĩyuro. Dʉkakʉripoe ããrĩbiriyuro. Irasirigʉ pũrĩ direta bokajayupʉ. \v 14 Irigʉ dʉka marĩmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Igʉ dʉkare masaka neõ dupaturi baabirikuma. Neõ dʉkakʉbirikoa, ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ buerã péñurã. \s1 Jesús Marĩpʉya wiigue duarãrẽ béowiudea \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Pʉrʉ Jerusalẽ́gue eja, Jesús Marĩpʉya wiigue ñajãyupʉ. Irogue doebiri duarãrẽ, wajarirãdere béowiuyupʉ. Niyeru gorawayurimasãya niyeru sãñarĩ kũmarĩrẽ yomeéwiunokõãyupʉ. Bujare dua doanírãya doaripẽrĩdere irasũta iriyupʉ. \v 16 “Neõ duari ãĩ ñajãbirikõãka, Marĩpʉya wiiguere!” ãrĩyupʉ Jesús masakare. \v 17 Ãsũ ãrĩ bueyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yaa wii, yʉre bʉremurã yʉre sẽrẽrĩ wii wãĩkʉrokoa. Irasirirã ããrĩpereri nikũ marã i wiigue yʉre sẽrẽrã aarirãkuma”, ãrĩdi ããrĩmí. Mʉsã gapʉ, ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkerepʉrʉ, yajarimasãya wii irirosũ ããrĩmakʉ̃ yáa, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ããrĩpererã masaka pégʉkakõãñurã. Irasirirã paía oparã, Moisés gojadeare buerimasãde ĩgʉ̃rẽ güiñurã. “¿Nasiri ĩĩrẽ wẽjẽrãkuri?” ãrĩ gũñamañurã. \v 19 Pʉrʉ naĩmejãripoe Jesús ĩgʉ̃ buerã merã iri makãrẽ wiriwãgãkõãyupʉ doja. \s1 Jesús buerã higueragʉ boanʉgãdire ĩãdea \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Gajinʉ boyoripoe maague waarã́, higueragʉ nugũrĩgue merãta ñaĩnʉgãdire ĩãñurã. \v 21 Pedro irigʉre Jesús ãrãdeare gũña, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Buegʉ, ĩãka! Igʉ higueragʉ mʉ boadoredi boakõãsiayo, ãrĩyupʉ. \p \v 22 Jesús yʉjʉyupʉ: \p —Marĩpʉre bʉremuka! \v 23 Diayeta mʉsãrẽ werea. Sugʉ Marĩpʉre bʉremugʉ̃, ĩgʉ̃rẽ: “I buúrure dia wádiyague béoka!” ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ ãrãderosũta waarokoa. Mʉsã: “Marĩpʉ ãsũ irimasĩbirikumi”, ãrĩ gũñarõ marĩrõ: “Ĩgʉ̃rẽ yʉ sẽrẽaderosũta waarokoa”, ãrĩ bʉremumakʉ̃, Marĩpʉ diayeta irasirigʉkumi. \v 24 Irasirigʉ mʉsãrẽ irire weregʉra doja. Marĩpʉre sẽrẽrã: “Yʉ sẽrẽrõsũta waarokoa yʉre”, ãrĩ bʉremumakʉ̃, mʉsã sẽrẽrõsũta irigʉkumi. \v 25 Irasirirã Marĩpʉre mʉsã sẽrẽburo dupuyuro gajerã mʉsãrẽ ñerõ iridea waja ĩgʉ̃sã merã guarire pirika! Ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtika! Irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Mʉsãpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ mʉsã ñerõ irideare kãtigʉkumi. \v 26 Gajerã mʉsãrẽ ñerõ irideare mʉsã kãtibirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃de mʉsã ñerõ irideare kãtibirikumi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Judío masaka oparã Jesúre: “¿Noã mʉrẽ doreri?” ãrĩ sẽrẽñadea \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, dupaturi Jerusalẽ́gue waañurã doja. Irogue eja, Jesús Marĩpʉya wiigue waanamakʉ̃ ĩãrã, paía oparã, Moisés gojadeare buerimasãde, judío masaka mʉrã merã ĩgʉ̃ pʉrogue waa ejanʉgã, \v 28 ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Noã mʉrẽ doreri mʉ irasirimakʉ̃? ¿Noã mʉrẽ: “Ãsũ irika!” ãrĩrĩ? ãrĩñurã. \p \v 29 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉde mʉsãrẽ sẽrẽñagʉra. Mʉsã yʉjʉmakʉ̃, yʉde mʉsãrẽ yʉjʉgʉra. \v 30 ¿Noã Juãrẽ masakare deko merã wãĩyedoregʉ iriuyuri, Marĩpʉ, o masaka? Yʉjʉka! ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 31 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —“Marĩpʉ Juãrẽ doredi ããrĩmí”, marĩ ãrĩmakʉ̃, Jesús marĩrẽ: “¿Nasirirã ĩgʉ̃ weredeare bʉremubiriri mʉsã?” ãrĩbokumi. \v 32 Ããrĩpererã masaka: “Diayeta Juan Marĩpʉya kerere weredupuyudi ããrĩmí”, ãrĩ gũñama. Marĩ: “Masaka Juãrẽ wãĩyedorenerã ããrĩmá”, ãrĩmakʉ̃, masaka marĩ merã guabokuma, ãrĩñurã. Masakare güisĩã, irire irasũ ãrĩñurã. \v 33 Irasirirã: “Masĩbirikoa”, ãrĩ yʉjʉñurã Jesúre. \p Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã yʉre: “¿Noã mʉrẽ irire doreri?” ãrĩ sẽrẽñadeare yʉde mʉsãrẽ yʉjʉbea, ãrĩyupʉ. \c 12 \s1 Jesús ñerã moãrã keori merã buedea \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Pʉrʉ Jesús paía oparãrẽ, Moisés gojadeare buerimasãrẽ, judío masaka oparãrẽ keori merã ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p —Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ya pooegue iguidarire otekumi. Ote odo, iri pooe tʉro ʉ̃tãyeri merã sãrĩsãkumi. Ʉ̃tãyegue igui kʉrabipiri gobere irikumi. Wii ʉ̃marĩ wiigãrẽ irikumi, iri pooere korerã õãrõ ĩã koreburo, ãrĩgʉ̃. Irasiri odo, gajerãrẽ iri pooere wayu: “Yaa oteri dʉkare yʉre deko merã sĩrãkoa, yʉ mʉsãrẽ iri pooere wayuri waja”, ãrĩkumi. Irasũ ãrĩ odo, gajerogue waakõãkumi. \v 2 Pʉrʉ igui ñíripoe ejamakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre ĩgʉ̃ya pooere moãrã pʉrogue iriukumi, ĩgʉ̃ya pooema oteri dʉkare deko merã sẽrẽdoregʉ. \v 3 Iri pooere moãrã gapʉ ĩgʉ̃ irogue ejamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ ñeã, pákuma. Neõ gajino sĩrõ marĩrõ ĩgʉ̃rẽ iridujukuma. \v 4 Pʉrʉ iri pooe opʉ gajigʉ ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre iriukumi doja. Ĩgʉ̃rẽ dipurure pá, kãmitúkuma. Ĩgʉ̃rẽ bʉrida, iridujukuma. \v 5 Iri pooe opʉ gajigʉre iriukumi doja. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkõãkuma. Pʉrʉ wárã iriukumi doja. Surãyerire pá, gajerãrẽ wẽjẽkõãkuma. \p \v 6 ’Irasirigʉ iri pooe opʉ magʉ̃, ĩgʉ̃ bʉro maĩgʉ̃ dita dʉyakumi. “Yʉ magʉ̃rẽ bʉremurãkuma”, ãrĩ gũñarĩ merã ĩgʉ̃rẽ iriutũnuadikumi. \v 7 Iri pooere moãrã gapʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ ejamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníkuma: “Ĩĩta pʉrʉguere i pooere opabu ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkõãrã! Irasirirã marĩ basi i pooere oparãkoa”, ãrĩkuma. \v 8 Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ñeã, wẽjẽ, pooe tʉrogue ĩgʉ̃ya dupʉre ãĩwãgã béokõãkuma, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 9 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —Iro merẽ pooe opʉ, ¿nasirigʉkuri ĩgʉ̃ya pooere moãrãrẽ? Ãsũ irigʉkumi. Irogue waa, ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽ, ĩgʉ̃ya pooere gajerã gapʉre sĩgʉkumi. \p \v 10 ’¿Mʉsã Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũrẽ ire buebiriri? Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: \q1 Suye ʉ̃tãye wii iririmasã ĩgʉ̃sã béoadeaye merã gajigʉ gapʉ õãrõ turari wii irigʉkumi. \q1 \v 11 Marĩpʉ irasiridi ããrĩmí. Marĩ ĩgʉ̃ irasirideare ĩãrã: “Õãtaria”, ãrĩ gũñáa, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ.\x + \xo 12:11 \xt Sal 118.22-23\x* \p \v 12 Judío masaka oparã ĩgʉ̃ i keori merã irasũ ãrĩ weremakʉ̃ pérã: “Marĩrẽ: ‘Ĩgʉ̃sã irirosũ ñerã ããrã’, ãrĩgʉ̃ irikumi”, ãrĩ pémasĩ, ĩgʉ̃rẽ ñeã, peresu iridʉadiñurã. Irasiridʉakererã: “Masaka ĩgʉ̃rẽ marĩ irasirimakʉ̃ ĩãrã, marĩ merã guabokuma”, ãrĩ gũñañurã. Irasirirã ĩgʉ̃sãrẽ güi, Jesúre pirikõã, gajerogue waakõãñurã. \s1 Romano marã opʉ masakare niyeru wajasearire Jesúre sẽrẽñadea \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Pʉrʉ Jesúre weresãdʉarã, surãyeri fariseo bumarãrẽ, Herodeya bumarãdere Jesús pʉrogue ĩgʉ̃rẽ wári sẽrẽña, diaye yʉjʉbirimakʉ̃ iridorerã iriuñurã. \v 14 Ĩgʉ̃sã iriuanerã Jesús pʉrogue ejarã, ãsũ ãrĩñurã: \p —Buegʉ, mʉ iririkʉrire masĩa. Mʉ ãrĩgatoro marĩrõ werenía. Marĩpʉyare diayeta buea. “¿Naásũ gũñarĩ masaka yʉre?” ãrĩ gũñarõ marĩrõ diayeta ĩgʉ̃sãrẽ werea. Oparãrẽ, ubu ããrĩrã́dere ããrĩpererãrẽ sʉrosũta ĩãa. Irasirigʉ gʉare wereka! Romano marã opʉ marĩrẽ niyeru wajasearire marĩ wajarimakʉ̃, ¿õãgorari, o õãberi? ¿Wajariro gããmerĩ, o wajaribirikõãrõ gããmerĩ? ãrĩñurã. \p \v 15 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sã irigatori merã ĩgʉ̃rẽ ñerõ iridʉarire masĩsĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã yʉ ñerõ yʉjʉmakʉ̃ iridʉari mʉsã? Niyeru tire yʉre ãĩrika! Iri tire ĩãmurã! ãrĩyupʉ. \p \v 16 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, suti ãĩãñurã. Jesús ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —I tiguere, ¿noãya diapu keori, noãya wãĩ tuuyari? ãrĩyupʉ. \p —Romano marã opʉya diapu keori, ĩgʉ̃ wãĩta tuuyáa, ãrĩ yʉjʉñurã. \p \v 17 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Iro merẽ romano marã opʉya ããrĩrĩ́rẽ ĩgʉ̃rẽ sĩka! Marĩpʉya gapʉre Marĩpʉre sĩka! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉkakõãñurã. \s1 Saduceo bumarã, Marĩpʉ boanerãrẽ masũrĩrẽ Jesúre sẽrẽñadea \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18 Pʉrʉ surãyeri saduceo bumarã Jesús pʉrogue ejañurã. Ĩgʉ̃sã: “Masaka boanerãgue masãbirikuma”, ãrĩ bʉremurã ããrĩñurã. Irasirirã Jesúre ãsũ ãrĩñurã: \p \v 19 —Buegʉ, Moisés marĩrẽ ãsũ ãrĩ gojapídi ããrĩmí: “Sugʉ marãpokʉdi pũrã marĩkeregʉ igore boaweomakʉ̃, ĩgʉ̃ pagʉmʉ igore dúunorẽgʉkumi. Irasirirã, ĩgʉ̃ igo merã pũrãkʉrã ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ dagʉ pũrã irirosũta ããrĩrãkuma”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 20 Iripoeguere sugʉ pũrã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã ããrĩunanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã tĩ́gʉ̃ gapʉ marãpokʉ, pũrã marĩgʉ̃ta boakõãyupʉ. \v 21 Irasirigʉ ĩgʉ̃ dagʉ dokamʉta ĩgʉ̃ marãpo ããrĩdeore dúunorẽyupʉ. Ĩgʉ̃de, ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ dagʉ irirosũta pũrã marĩgʉ̃ta boakõãyupʉ. Ĩgʉ̃sã pẽrã dokamʉde pũrã marĩgʉ̃ta boakõãyupʉ. \v 22 Irasũ dita pũrã marĩrãta boapereakõãñurã. Ĩgʉ̃sã pʉrʉ ĩgʉ̃sã marãpode boakõãyupo pama. \v 23 Ĩgʉ̃sã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã ʉ̃ma igore marãpokʉadiñurã. Irasirirã boanerã masãmakʉ̃, ¿niíno marãpogora ããrĩgokuri? ãrĩñurã. \p \v 24 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsã diaye gũñabea. Marĩpʉya werenírĩ gojadeare, ĩgʉ̃ turaridere mʉsã neõ masĩbea. \v 25 Boanerã ĩgʉ̃sã masãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉre wereboerã irirosũ ããrĩrãkuma. Iroguere marãpokʉbirikuma. Ĩgʉ̃sã pũrã nomedere nomesubirikuma. \v 26 ¿Moisés gojadea pũguere boanerã ĩgʉ̃sã masãburire buebiriri? Iripoeguere yukʉgãgue ʉ̃jʉ̃rõgue Marĩpʉ Moisére ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yʉ Abraham, Isaac, Jacob Opʉta ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 27 Irasirirã ĩgʉ̃sã boanerã ããrĩkererã, Marĩpʉ merã okarã ããrĩ́ma. Irasirigʉ Marĩpʉ boanerã dupaturi masãbirimurã Opʉ ããrĩbemi. Okarã, boanerãgue dupaturi masãmurã Opʉ ããrĩ́mi. Irasirirã mʉsã: “Boanerã masãbirikuma”, ãrĩ gũñarã, diaye gũñabea, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 “¿Dií gapʉ Marĩpʉ doreri gaji doreri nemorõ ããrĩ́rĩ?” ãrĩ sẽrẽñadea \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Ĩgʉ̃sã Jesús merã wereníripoe sugʉ Moisés gojadeare buerimasʉ̃ ĩgʉ̃sã pʉro ejayupʉ. Jesús ĩgʉ̃ õãrõ yʉjʉrire pé, ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —¿Dií gapʉ Marĩpʉ doreri gaji doreri nemorõ ããrĩ́rĩ? \p \v 29 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Gaji doreri nemorõ ããrĩrĩ́ i ããrã: “Israel bumarã õãrõ péka! Marĩpʉ sugʉta mʉsã Opʉ ããrĩ́mi. \v 30 Irasirirã mʉsãya yʉjʉpũrãrĩ merã, mʉsã ããrĩrikʉri merã, ããrĩpereri mʉsã gũñarĩ merã, mʉsã turari merã Marĩpʉre mʉsã Opʉre maĩka!” \v 31 I doreri pʉrʉma ãsũ ãrã: “Mʉ basi maĩrõsũta mʉ pʉro ããrĩrã́rẽ maĩka!” I pe dorerita gaji ããrĩpereri doreri nemorõ ããrã, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 32 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Moisés gojadeare buerimasʉ̃ ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Buegʉ, irasũta ããrã. Mʉ ãrĩrĩ diayeta ããrã. Marĩpʉ sugʉta ããrĩ́mi. Gajigʉ ĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ mámi. \v 33 Marĩrẽ marĩya yʉjʉpũrãrĩ merã, marĩ gũñarĩ merã, ããrĩpereri marĩ turari merã Marĩpʉre maĩrõ gããmea. Marĩ basi maĩrõsũta gajerãrẽ maĩrõ gããmea. Marĩpʉre bʉremurã ĩgʉ̃ ĩũrõ waimʉrã wẽjẽ soepeomakʉ̃ õãgoráa. I nemorõ Marĩpʉre, masakadere marĩ maĩmakʉ̃ õãtaria, ãrĩyupʉ. \p \v 34 Ĩgʉ̃ pémasĩrĩ merã õãrõ yʉjʉmakʉ̃ ĩã, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Mérõ dʉyáa, Marĩpʉ mʉ Opʉ ããrĩrĩ́rẽ mʉ pémasĩburo, ãrĩyupʉ. \p Jesús irire irasũ ãrãdero pʉrʉ, neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñanemobiriñurã. \s1 “¿Noã parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩ́rĩ Cristo?” ãrĩ sẽrẽñadea \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Jesús Marĩpʉya wiigue buegʉ, ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Nasirirã Moisés gojadeare buerimasã: “Cristo, David parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩrĩ? \v 36 David, Cristo ñekʉ̃ ããrĩkeregʉ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃rẽ weredorederosũta ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: \q1 Marĩpʉ yʉ Opʉre ãsũ ãrĩmi: “Õõ, yʉ diaye gapʉ doaka, yʉ merã dorebu! Irasiriripoe mʉrẽ ĩãturirãrẽ mʉ dorerire tarinʉgãnemobirimakʉ̃ irigʉra”, ãrĩmi, ãrĩ gojadi ããrĩmí David.\x + \xo 12:36 \xt Sal 110.1\x* \p \v 37 David, Cristo ñekʉ̃ ããrĩkeregʉ, ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩdi ããrĩmí. ¿Nasirigʉ, Cristo, David parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩkerepʉrʉ, David ĩgʉ̃rẽ irasũ ãrĩyuri? ãrĩyupʉ Jesús. \p Wárã masaka iri wiigue ããrĩrã́ ĩgʉ̃ wererire ʉsʉyari merã péñurã. \s1 Jesús Moisés gojadeare buerimasãyamarẽ weredea \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Jesús ãsũ ãrĩ buenemoyupʉ: \p —Moisés gojadeare buerimasã ñerõ iririre õãrõ pémasĩka! Oparã irirosũ surí yoari sãña, masaka ĩũrõgue waagorenama. Makã dekoguere masakare õãrõ bʉremurĩ merã ĩgʉ̃sãrẽ bokatĩrĩ õãdoremakʉ̃ gããmema. \v 39 Marĩ nerẽrĩ wiiriguere ñajãrã, õãrĩ doaripẽrĩgue dita doadʉama. Bosenʉrĩ ããrĩmakʉ̃dere oparã doarigue dita doadʉama. \v 40 Wapiweyarã nome wajamomakʉ̃ ĩã, ĩgʉ̃sãya wiirire ẽmanokõãma. Ĩgʉ̃sãrẽ bopoñarĩ merã ĩãbirikererã, yoaripoe Marĩpʉre sẽrẽ ĩmugatoma, masaka ĩgʉ̃sãrẽ: “Marĩpʉre õãrõ bʉremuma”, ãrĩburo, ãrĩrã. Ĩgʉ̃sã irasiriri waja, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ gajerãrẽ wajamoãrõ nemorõ wajamoãgʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Wapiweyo bopogo Marĩpʉya wiigue igo niyeru tiri sãdea \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Pʉrʉ Jesús Marĩpʉya wiima ĩgʉ̃sã ãmuburi niyeru neeõrĩ kũma pʉro masaka ĩgʉ̃sã niyeru sãmakʉ̃ ĩã doaníyupʉ. Wári doebiri oparã iri kũmaguere wáro niyeru sãñurã. \v 42 Sugo wapiweyo iri kũma pʉro ejanʉgã, pe tigã mérõgã wajakʉri tirigãrẽ sãyupo. \v 43 Iri tirire igo sãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ siiu, ãrĩyupʉ: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Igo wapiweyo bopogo niyeru sĩgõ, Marĩpʉ ĩũrõ gajerã ããrĩpererã sĩadero nemorõ sĩamo. \v 44 Gajerã wári doebiri oparã wáro sĩkerepʉrʉ, ĩgʉ̃sãya wáro dʉyáa. Igo gapʉ bopogo ããrĩkerego, igo baari wajariboadeare ããrĩpereri sĩpeokõãmo Marĩpʉre bʉremugõ, ãrĩyupʉ Jesús. \c 13 \s1 Jesús: “Marĩpʉya wii béosũrokoa”, ãrĩ weredea \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Jesús Marĩpʉya wiigue ããrãdi wiriaripoe sugʉ ĩgʉ̃ buegʉ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Gʉare buegʉ, ĩãka i wiire pagari ʉ̃tãyeri merã iridea wii miẽrẽ, ãrĩyupʉ. \p \v 2 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsã i wiire wári wiire daporare ĩãdáa. Pʉrʉgue neõ suye ʉ̃tãye gajiye weka weamʉrĩadeade dujabirikoa. Ããrĩpereri mʉtãdijapereakõãrokoa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús: “I ʉ̃mʉ pereburi dupuyuro ãsũ waarokoa”, ãrĩ weredea \r (Mt 24.3-38; Lc 21.7-36) \p \v 3 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã merã Olivos wãĩkʉri buúru Marĩpʉya wii bokatĩũrõ ããrĩrĩ́ buúrugue waayupʉ. Jesús irogue eja doamakʉ̃, Pedro, Santiago, Juan, Andrés ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã seyaro sẽrẽñañurã: \p \v 4 —Gʉare wereka! ¿Naásũ ããrĩmakʉ̃, mʉ ãrãderosũ waarokuri? ¿Ñeéno iri ĩmugʉkuri, iri ããrĩpereri irasũ waaburi dupuyuro? ãrĩñurã. \p \v 5 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Õãrõ pémasĩka! Gajerã mʉsãrẽ ãrĩgatorire pébirikõãka! \v 6 Wárã ãrĩgatorimasã aarirãkuma. “Yʉ Marĩpʉ iriudi Cristo ããrã”, ãrĩrãkuma. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩgatomakʉ̃ pérã, wárã masaka ĩgʉ̃sãrẽ bʉremurãkuma. \p \v 7 ’Masaka mʉsã pʉro gãmewẽjẽrĩrẽ pérã, yoarogue marã gãmewẽjẽrĩ kerere pérã, gʉkabirikõãka! Irasũta waarokoa. Irasũ waakerepʉrʉ, i ʉ̃mʉ pereburo dʉyarokoa dapa. \v 8 Su bumarã, gaji bumarã merã gãmewẽjẽrãkuma. Su nikũ marã, gaji nikũ marã merã gãmewẽjẽrãkuma. Wári makãrĩguere nikũ ñomerokoa. Masaka wárã ʉaboari merã boarãkuma. I ããrĩpereri merã masaka ñerõ taripʉroriwãgãrirãkuma. \p \v 9 ’Gajerã mʉsãrẽ ñeã, ãĩa, oparãguere ñerõ iridorerã wiarãkuma. Mʉsã judío masaka nerẽrĩ wiirigue ããrĩmakʉ̃, mʉsãrẽ párãkuma. Mʉsã yʉre bʉremurĩ waja makãrĩ marã oparã pʉrogue, iri nikũ marã oparã pʉrogue ãĩãsũrãkoa. Irasirimakʉ̃, mʉsã Marĩpʉya õãrĩ kerere wererãkoa ĩgʉ̃sãrẽ. Irasirirã mʉsã basi õãrõ pémasĩka! \v 10 I ʉ̃mʉ pereburo dupuyuro Marĩpʉyare wererã ããrĩpereri buri marãrẽ ĩgʉ̃ya kerere wererãkuma. \v 11 Masaka mʉsãrẽ oparã pʉrogue ãĩãmakʉ̃: “¿Naásũ ãrĩrãkuri ĩgʉ̃sãrẽ?” ãrĩ gũñarikʉmerãta waaka! Oparã mʉsãrẽ sẽrẽñamakʉ̃, Marĩpʉ gũñarĩ sĩrĩ merã wererãkoa. Irasirirã mʉsã basi wereníbirikoa. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ iritamurĩ merã, ĩgʉ̃ werenírĩ sĩrĩ merã wererãkoa. \p \v 12 ’I ʉ̃mʉ pereburo dupuyuro masaka ĩgʉ̃sã pagʉpũrãrẽ, ĩgʉ̃sã tĩ́rãrẽ oparãguere wẽjẽdorerã wiarãkuma. Pagʉsãmarã ĩgʉ̃sã pũrãrẽ, pũrã ĩgʉ̃sã pagʉsãmarãrẽ oparãguere wẽjẽdorerã wiarãkuma. \v 13 Yʉre mʉsã bʉremurĩ waja ããrĩperero marã masaka mʉsãrẽ ĩãturi doorãkuma. Mʉsãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ irikerepʉrʉ, yʉre bʉremurĩrẽ piribirimakʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ taugʉkumi. \p \v 14 ’I ʉ̃mʉ pereburo dupuyuro ñegʉ̃rẽ Marĩpʉre ĩãturigʉre ĩãrãkoa. Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃rẽ ããrĩdorebiridea wiigue nímakʉ̃ ĩãrãkoa. Iripoegue Marĩpʉya kerere weredupuyudi Daniel ĩgʉ̃rẽ gojadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ gojadeare buegʉno, pémasĩburo. Ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: “Iro ĩgʉ̃ nímakʉ̃ ĩãrã, Judea nikũgue ããrĩrã́ buurígue ũmaduriburo”. \v 15 Irasũ waaripoere masakare ñerõ waarokoa. Sugʉ ĩgʉ̃ya wii wekague ããrĩgʉ̃́ wii poekague ĩgʉ̃yare ãĩgʉ̃ ñajãbirikõãburo. \v 16 Sugʉ ĩgʉ̃ya pooerigue ããrĩgʉ̃́de ĩgʉ̃ya suríre wiigue ãĩgʉ̃ dujáabirikõãburo. \v 17 Irasũ waarínʉrĩrẽ nijĩpagosã nome, gajerã ĩgʉ̃sã pũrã mirĩrãgã oparã nomede bʉro ñerõ tarirãkuma. \v 18 Irasirirã Marĩpʉre ãsũ ãrĩ sẽrẽka: “Puibʉ ããrĩmakʉ̃, irasũ waabirikõãburo”, ãrĩ sẽrẽka! \p \v 19 ’Irasũ waarínʉrĩrẽ masaka ñerõ tarirãkuma. Marĩpʉ i ʉ̃mʉrẽ iripʉroridero pʉrʉre masaka ñerõ taridero nemorõ ñerõ tarirãkuma. I ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ waaburi neõ dupaturi irasũ waanemobirikoa. \v 20 Irasirigʉ Marĩpʉ masakare i ñerõ waaríre: “Yoaripoe waabirikõãburo”, ãrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃ irasiribirimakʉ̃, neõ sugʉ masakʉ taribiribokumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ beyenerãrẽ bopoñasĩã, ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ waaríre: “Iropãta waaburo”, ãrĩgʉkumi. \p \v 21 ’Irasũ ñerõ waaripoere gajerã mʉsãrẽ: “Ĩãka! Õõta Cristo ããrĩ́mi”, o “Sõõ ããrãmi Cristo”, ãrĩmakʉ̃ pérã, bʉremubirikõãka! \v 22 Wárã ãrĩgatorikʉrã aarirãkuma. Surãyeri: “Yʉ Marĩpʉ iriudi Cristo ããrã”, o “Marĩpʉya kerere weredupuyurimasã ããrã”, ãrĩrãkuma. Irasirirã masakare ĩgʉ̃sã ãrĩgatorire bʉremudorerã, wári gajino iri ĩmurãkuma. Irasirikererã, Marĩpʉ beyenerãrẽ ĩgʉ̃rẽ bʉremuduúmakʉ̃ irimasĩbirikuma. \v 23 Iri irasũ waaburi dupuyuro mʉsãrẽ i ããrĩpererire weresiáa. Irasirirã õãrõ pémasĩka! ãrĩ wereyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ. \s1 Jesús i ʉ̃mʉgue ĩgʉ̃ dupaturi aariburire weredea \r (Mt 24.29-35, 42-44; Lc 21.25-36) \p \v 24 Jesús ãsũ ãrĩ werenemoyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Irasũ ñerõ waarínʉrĩ pʉrʉ, abe ʉ̃mʉmʉ naĩtĩãkõãgʉkumi. Ñamimʉde boyonemobirikumi. \v 25 Neñukã ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́ yuridijarirãkuma. Ʉ̃marõgue marã turarãde naradari merã béosũrãkuma. \v 26 Irasũ waaripoere masaka yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃, bʉro turari merã, gosewasiriri merã mikãyebogue i nikũguere dupaturi aarimakʉ̃ ĩãrãkuma. \v 27 Yʉre wereboerãrẽ ããrĩperero i nikũguere iriugʉra. Irasirirã yaarãrẽ Marĩpʉ beyenerãrẽ ããrĩpererogue ããrĩrã́rẽ yʉ pʉrogue neeõrãkuma. \p \v 28 ’Ire mʉsã masĩburo, ãrĩgʉ̃, higueragʉ keori merã weregʉra. Irigʉ pũ maamamakʉ̃ ĩãrã: “Bojori waaburo mérõgã dʉyáa”, ãrĩ masĩa. \v 29 Irigʉ waarósũta i ããrĩpereri yʉ ãrĩrĩ irasũ waamakʉ̃ ĩãrã: “Marĩpʉ iriudi dupaturi aariburo mérõgã dʉyáa”, ãrĩ masĩrãkoa. \v 30 Diayeta mʉsãrẽ werea. I ããrĩpereri yʉ ãrĩrĩ, dapora marã ĩgʉ̃sã boapereburo dupuyuro irasũ waarokoa. \v 31 Ʉ̃mʉgasi, i nikũde pereakõãrokoa. Yʉ werenírĩ gapʉ neõ perebirikoa. Ããrĩpereri yʉ mʉsãrẽ ãrĩrõsũta waayuwarikʉrokoa. \p \v 32 ’Yʉ dupaturi aariburinʉrẽ, iri horare neõ sugʉ masĩbemi. Marĩpʉre wereboerã ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́de masĩbema. Yʉ Marĩpʉ magʉ̃de masĩbea. Yʉpʉ sugʉta masĩmi. \p \v 33 ’Mʉsãde yʉ aariburinʉrẽ masĩbea. Irasirirã õãrõ pémasĩrĩ merã yúka! “Gʉare iritamuka!” ãrĩ sẽrẽka Marĩpʉre! \v 34 I keori merã mʉsãrẽ weregʉra. Wii opʉ yoarogue gãmeñajãgʉ̃ waaburi dupuyuro ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ ĩgʉ̃ya wiire koredorekumi. Surãyerire ĩgʉ̃ moãrĩrẽ píkumi. Gajigʉre wii disipʉro koredorekumi, ĩgʉ̃ dujariburire õãrõ yúdoregʉ. \v 35 Irasiri odo, waakõãkumi. Ĩgʉ̃rẽ moãboerã gapʉ ĩgʉ̃ dujariburinʉrẽ neõ masĩbirikuma. Ñamika, o ñami deko, ãgãbo wereripoe, o boyoripoe aaribokumi. Ĩgʉ̃sã õãrõ yúbirimakʉ̃, ĩgʉ̃ gũñaña marĩrõ aarigʉ́, ĩgʉ̃sãrẽ kãrĩrãrẽ bokajagʉkumi. Wii opʉre moãboerã ĩgʉ̃ dujariburinʉrẽ ĩgʉ̃sã masĩbiriderosũta mʉsãde yʉ dupaturi aariburinʉrẽ masĩbea. \v 36 Gũñaña marĩrõ yʉ aariburire masĩrã, yʉre õãrõ pémasĩrĩ merã yúka! Sugʉ kãrĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́ yʉre õãrõ yúbirikumi. Ĩgʉ̃ irirosũ ããrĩbirikõãka! \v 37 Yʉ mʉsãrẽ ãrĩrĩrẽ ããrĩpererãrẽ ãrĩgʉra. Õãrõ pémasĩrĩ merã yúka! ãrĩ wereyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ. \c 14 \s1 Oparã Jesúre ñeãburire ãmudea \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Penʉ pascua bosenʉ, judío masaka pã́ wemasãrĩ morẽña marĩrĩ baari bosenʉ dʉyaripoe paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã nerẽñurã. Jesúre ãrĩgatori merã ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ñeã, wẽjẽburire ãmuñurã. \v 2 Irire ãmurã́, ãsũ ãrĩñurã: \p —I bosenʉ ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃rẽ ñeãbirikõãrã! Masaka marĩ merã guarã, marĩrẽ gainí turibokuma, ãrĩñurã. \s1 Sugo nomeõ Jesúre sʉ̃rõrĩ piupeodea \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Jesús Betania wãĩkʉri makãgue, Simón kãmi boadiya wiigue ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ iri wiigue ããrĩrã́ merã baa doaníripoe sugo nomeõ suru sʉ̃rõdiru opago Jesús pʉro ejanʉgãyupo. Igo opadiru “alabastro” wãĩkʉri ʉ̃tãye merã iridiru, sʉ̃rõrĩ “nardo” wãĩkʉri wajapari opadiru ããrĩyuro. Irirure tũpã, Jesúya dipurure piupeoyupo. \p \v 4 Gajerã iri wiigue ããrĩrã́ igo irasirimakʉ̃ ĩãrã, gua, ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —¿Nasirigo iri sʉ̃rõrĩrẽ irasiriwasiribéokõãrĩ? \v 5 Igo irire duamakʉ̃, trescientos niyeru tiri su bojori moã wajataropã wiriboakuyo. Iri waja merã boporãrẽ iritamuboakumo, ãrĩñurã. Igo irasiririre suyubiriñurã. \p \v 6 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Igore garibobirikõãka! ¿Nasirirã igore garibori? Igo yʉre õãrĩrẽ yámo. \v 7 Boporã mʉsã watopeguere ããrĩníkõãrãkuma. Irasirirã ĩgʉ̃sãrẽ iritamudʉarã iritamumasĩa. Yʉ tamerãrẽ mʉsã merã ããrĩnímakʉ̃ ĩãbirikoa. \v 8 Igo õãrõ iridʉaro bokatĩũrõ yʉre õãrõ iriamo. Yaa dupʉre masãgobegue ĩgʉ̃sã píburi dupuyuro ãmuyugo, yʉre sʉ̃rõrĩ piupeosiamo. \v 9 Diayeta mʉsãrẽ werea. Marĩpʉ masakare tauri kerere wererã ããrĩperero i ʉ̃mʉgue waagorenarã, igo yʉre irideadere gajerãrẽ wererãkuma, igore gũñaburo, ãrĩrã, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Judas Iscariote Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmuburire ãmudea \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Pʉrʉ Judas Iscariote wãĩkʉgʉ sugʉ Jesús buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã watopemʉ paía oparã pʉrogue waa, ĩgʉ̃ Jesúre ĩgʉ̃sãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmuburire wereníyupʉ. \p \v 11 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ʉsʉyari merã: “Ĩgʉ̃rẽ mʉ gʉare ĩmumakʉ̃, niyeru mʉrẽ wajarirãkoa”, ãrĩñurã. \p Irasirigʉ Judas: “¿Naásũ ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ yʉ Jesúre wiamakʉ̃ õãkuri?” ãrĩ gũñayupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerã merã baatũnudea \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 12 Pʉrʉ judío masaka pã́ wemasãrĩ morẽña marĩrĩ baari bosenʉ pʉroririnʉ ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ĩũrõ oveja majĩrãrẽ wẽjẽ baañurã. Irinʉta Jesús buerã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —¿Noógue mʉ pascua bosenʉ baaburire ãmumakʉ̃ gããmekuri? ãrĩñurã. \p \v 13 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Jesús ĩgʉ̃ buerã pẽrãrẽ ãsũ ãrĩ iriuyupʉ: \p —Jerusalẽ́gue waaka! Irogue sugʉ dekosoro kõãwãgãgʉ̃ mʉsãrẽ bokatĩrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃rẽ tʉyaka! \v 14 Ĩgʉ̃, wiigue ñajãmakʉ̃, iri wii opʉre: “Gʉare buegʉ, ãsũ ãrĩ sẽrẽñadoreami: ‘¿Dií taribugue yʉ buerã merã i pascua bosenʉrẽ baagʉkuri?’ ãrãmi”, ãrĩka! \v 15 Mʉsã irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, wári taribu ʉ̃marõgue ãmuadea taribuguere ĩmugʉkumi. Irogue marĩ baaburire ãmuka! ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 16 Irasirirã iri makãgue waa, irogue eja, Jesús wereaderosũta bokaja, pascua bosenʉ baaburire ãmuñurã. \p \v 17 Pʉrʉ naĩmejãripoe Jesús ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã merã iri taribugue baagʉ ejayupʉ. \v 18 Ĩgʉ̃sã baa doaníripoe Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Sugʉ mʉsã watopemʉ yʉ merã baa doanígʉ̃ta yʉre wẽjẽdʉarãguere yʉre ĩmugʉkumi, ãrĩyupʉ. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, bʉro bʉjawereri merã sugʉno dita ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayoñurã: \p —¿Yʉ ããrĩ́rĩ mʉrẽ ĩmubu? ãrĩñurã. Gajerãde irasũ dita ããrĩñurã. \p \v 20 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Sugʉ mʉsã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã watopemʉ yʉ merã baagʉta ããrĩ́mi. \v 21 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ waaró yáa. Yʉre ĩmubu gapʉre ñetariro waarokoa. Ĩgʉ̃ deyoabirimakʉ̃ õãboyo, ãrĩyupʉ. \p \v 22 Jesús, ĩgʉ̃sã baaripoe pã́rẽ ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, pea, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ guereyupʉ: \p —Ire baaka! Yaa dupʉ ããrã, ãrĩyupʉ. \p \v 23 Pʉrʉ iiríripare ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, ĩgʉ̃sãrẽ iripare sĩyupʉ. Irasirirã ããrĩpererã iiríñurã. \p \v 24 Ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —I yaa dí ããrã. Yʉ masakare boabosagʉ yaa dí béori merã wárãrẽ Yʉpʉ: “Ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ irigʉra”, ãrĩdeare iriyuwarikʉgʉkoa. \v 25 Diayeta mʉsãrẽ werea. Igui dekore marĩ dapora iirírosũ yʉ dupaturi neõ iirínemobirikoa. Pʉrʉ Yʉpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue mʉsã merã maama igui dekore iirígʉkoa, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ. \s1 Jesús Pedrore: “Yʉre masĩkeregʉ: ‘Masĩbea’, ãrĩgʉkoa”, ãrĩ weredea \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Pʉrʉ Marĩpʉre bayapeo odo, Olivos wãĩkʉri buúrugue waakõãñurã doja. \v 27 Irogue Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã ããrĩpererã gũñaturaro marĩrõ yʉre béowãgãpereakõãrãkoa. Mʉsã irasiriburire Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: \q1 Yʉ oveja koregʉre wẽjẽmakʉ̃ irigʉkoa. Irasirimakʉ̃, ĩgʉ̃yarã oveja ũmawasiriakõãrãkuma, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 14:27 \xt Zac 13.7\x* \m \v 28 Yʉ boadigue masãdero pʉrʉ, mʉsã dupuyuro Galileague waadupuyugʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 29 Pedro gapʉ Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Ĩgʉ̃sã ããrĩpererã mʉrẽ béowãgãkerepʉrʉ, yʉ gapʉ mʉrẽ neõ béowãgãbirikoa, ãrĩyupʉ. \p \v 30 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉrẽ diayeta werea. Dapagã ñami ãgãbo pea wereburi dupuyuro mʉ yʉre masĩkeregʉ ʉrea gajerãrẽ: “Masĩbea”, ãrĩgatogʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 31 Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ mʉ merã boabu ããrĩkeregʉ: “Masĩbea”, ãrĩgatobirikoa, ãrĩyupʉ. \p Ããrĩpererã ĩgʉ̃ buerã Pedro ãrĩrõsũ dita ãrĩñurã. \s1 Jesús Getsemanígue Marĩpʉre sẽrẽdea \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Pʉrʉ Getsemaní wãĩkʉrogue ejañurã. Irogue Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ: \p —Õõta doaka mʉsã dapa! Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ waagʉ́ yáa, ãrĩyupʉ. \p \v 33 Irasũ ãrĩ odo, Pedro, Santiago, Juãrẽ siiuwãgãyupʉ. Ĩgʉ̃ bʉro gũñarikʉ, bʉjawereyupʉ. \v 34 Ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Bʉro bʉjawereri merã kõmoma goero péñakoa. Kãrĩmerãta õõ doa yúka! ãrĩyupʉ. \p \v 35-36 Irasũ ãrĩ odo, yoaweyaro waanemo, yebague moomejãja, Marĩpʉre ãsũ ãrĩ sẽrẽyupʉ: \p —Aʉ, ããrĩpererire irimasĩa mʉ. I yʉ ñerõ tariburire taudʉagʉ tauka! Yʉ irasũ ãrĩkerepʉrʉ, yʉ gããmerõsũ iribirikõãka! Mʉ gããmerõsũ gapʉ yʉre waaburo, ãrĩyupʉ. \p \v 37 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã pʉrogue ejagʉ, ĩgʉ̃sã kãrĩrãrẽ bokajayupʉ. Pedrore ãrĩyupʉ: \p —Simón, ¿kãrĩgʉ̃ yári? ¿Nasirigʉ su horanogora yʉre kãrĩbita yúmasĩberi? \v 38 Kãrĩmerãta! Marĩpʉre sẽrẽka, wãtĩ ãrĩmesãrĩrẽ iribokoa, ãrĩrã! Mʉsã gũñarĩ merã õãrĩrẽ iridʉadáa. Irire iridʉakererã, bokatĩũbea, ãrĩyupʉ. \p \v 39 Irasũ ãrĩ odo, Marĩpʉre ĩgʉ̃ sẽrẽaderosũta dupaturi sẽrẽgʉ̃ waayupʉ doja. \v 40 Dupaturi ĩgʉ̃sã pʉro ejagʉ, kãrĩrãrẽta bokajayupʉ doja. Ĩgʉ̃sãrẽ wʉja pũrĩtariyuro. Irasirirã, naásũ ãrĩ yʉjʉmasĩbiriñurã. \p \v 41 Ʉreagora kãrĩrãrẽ bokajagʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Siuñajã, kãrĩka pama! Iropãta ejáa. Yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ ñerãguere wiari hora ejasiáa. \v 42 Wãgãnʉgãka! Náka, waarã́! Yʉre wẽjẽdʉarãguere yʉre ĩmubu aarisiami, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesúre ñeãwãgãdea \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereripoe Judas, Jesús buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã watopemʉ ããrãdi ejayupʉ. Wárã masaka sareri majĩrĩ, yukʉ dʉkari opanerã Jesús pʉrore ĩgʉ̃ merã ejañurã. Ĩgʉ̃sã paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã, judío masaka mʉrã iriuanerã ããrĩñurã. \v 44 Ĩgʉ̃sã Jesús pʉro ejaburi dupuyuro Judas ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: “Yʉ ĩgʉ̃ya wayupãrãrẽ mimigʉ̃ta ããrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃rẽ ñeã, õãrõ sia, ãĩaka!” ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 45 Judas, Jesús pʉro ejagʉta: “Gʉare buegʉ”, ãrĩ, ĩgʉ̃ya wayupãrãrẽ mimiyupʉ. \p \v 46 Ĩgʉ̃ mimimakʉ̃ ĩãrã, Judas merã aaranerã Jesúre turaro merã ñeãwãgãñurã. \p \v 47 Sugʉ Jesús buegʉ gapʉ paía opʉre moãboegʉre sareri majĩ merã ĩgʉ̃ya gãmipũrẽ dititá dijukõãyupʉ. \v 48 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã sareri majĩrĩ merã, yukʉ dʉkari merã sugʉ yajarimasʉ̃rẽ ñeãrã aarirã́ irirosũ yʉre ñeãrã aaríri? \v 49 Ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue mʉsã watopegue buebʉ. Iroguere mʉsã yʉre neõ ñeãbiribʉ. Mʉsã irasiriri Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta waaró yáa yʉre, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 50 Jesúre ñeãmakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã ĩgʉ̃ buerã sugʉreta ũmaweonúwãgãkõãñurã. \p \v 51 Sugʉ maamʉ ĩgʉ̃ õmasiariñe merã dita Jesúre tʉyayupʉ. Ĩgʉ̃dere ñeãkõãñurã. \v 52 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ñeãmakʉ̃, ĩgʉ̃ õmasiariñerẽ meépí, surí marĩgʉ̃ ũmaduriwãgãkõãyupʉ. \s1 Jesúre oparã pʉrogue ãĩadea \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Pʉrʉ Jesúre paía opʉ pʉrogue ãĩjañurã. Iroguere paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã, judío masaka mʉrã ããrĩpererã nerẽñurã. \v 54 Pedro gapʉ yoaweyaro Jesúre tʉyañajãa, paía opʉya wii disipʉro ñajãrõma yebague eja, Marĩpʉya wiire korerã surara merã peame tʉro sũma doaníyupʉ. \p \v 55 Paía oparã, judío masaka mʉrã, ããrĩpererã irogue nerẽanerã Jesúre ãrĩgatori merã weresãmurãrẽ ãmarã́ iriñurã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmurã. Irasirikererã, bokabiriñurã. \v 56 Wárã gajerã ãrĩgatori merã Jesúre weresãkerepʉrʉ, keoro ejabiriyuro. \v 57 Gajerãde wãgãnʉgãja, ãrĩgatori merã ãsũ ãrĩ weresãñurã: \p \v 58 —Gʉa, ĩgʉ̃ ãsũ ãrĩmakʉ̃ pébʉ: “Marĩpʉya wii masaka iridea wiire béokõãgʉra. Pʉrʉ ʉrenʉ waaró merã gaji wii, masaka iribiri wiire irigʉra”, ãrĩmi, ãrĩñurã. \p \v 59 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩrĩde keoro ejabiriyuro. \p \v 60 Irasirigʉ paía opʉ ĩgʉ̃sã watopegue wãgãnʉgãja, Jesúre sẽrẽñayupʉ: \p —¿Ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉberi mʉ? ¿Nasirirã mʉrẽ irasũ ãrĩ weresãrĩ? ãrĩyupʉ. \p \v 61 Jesús gapʉ yʉjʉbiriyupʉ. Ĩgʉ̃ yʉjʉbirimakʉ̃ ĩã, paía opʉ dupaturi sẽrẽñayupʉ doja: \p —¿Mʉ Marĩpʉ õãtarigʉ magʉ̃ Cristota ããrĩ́rĩ? \p \v 62 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ ĩgʉ̃ta ããrã. Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ Yʉpʉ turagʉ diaye gapʉ doamakʉ̃ ĩãrãkoa. Ʉ̃mʉgasima mikãyebori weka yʉ aarimakʉ̃dere ĩãrãkoa, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 63 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, paía opʉ ĩgʉ̃ guarire ĩmugʉ̃, ĩgʉ̃ya surírore tʉ̃ãyegue, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirimurã gajerã ĩgʉ̃rẽ weresãrĩrẽ pénemobokuri marĩ? \v 64 Mʉsã, ĩgʉ̃ basita Marĩpʉre ñerõ ãrĩrĩrẽ pésiáa. ¿Naásũ gũñarĩ? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã ãsũ ãrĩñurã: \p —Marĩpʉre ĩgʉ̃ ñerõ ãrĩrĩ waja boaburo, ãrĩñurã. \p \v 65 Irasirirã surãyeri Jesúre síku eotú, suríro gasiro merã ĩgʉ̃ya koyere siabiato, ĩgʉ̃rẽ pá: \p —“¿Noã mʉrẽ pári?” ãrĩbokaka! ãrĩñurã. Marĩpʉya wiire korerã Jesúre ãĩa, ĩgʉ̃ya diapure bʉro pánañurã. \s1 Pedro Jesúre masĩkeregʉ: “Masĩbea”, ãrĩdea \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29) \p \v 66 Pedro gapʉ paía opʉya wii disipʉro ñajãrõma yebague doaníyupʉ. Iro ĩgʉ̃ doaripoe sugo nomeõ paía opʉre moãboego ejayupo. \v 67 Ĩgʉ̃ peame tʉro sũma doanímakʉ̃ ĩãgõ, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupo: \p —Mʉde Jesús Nazaretmʉ merã ããrĩdita ããrã, ãrĩyupo. \p \v 68 Pedro ãrĩgatori merã ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ igore: \p —Ĩgʉ̃rẽ masĩbea. Mʉ irasũ ãrĩrĩrẽ pémasĩbirikoa yʉ, ãrĩyupʉ. \p Irasũ ãrĩ, iri wii tʉroma sãrĩrõ disipʉrogue wiriaripoeta ãgãbo wereyupʉ. \p \v 69 Moãboego Pedrore dupaturi ĩã, iro ããrĩrã́rẽ ãrĩyupo doja: \p —Ĩĩ, Jesús merãmʉta ããrĩ́mi, ãrĩyupo. \p \v 70 Pedro dupaturi igore ãrĩgatoyupʉ doja: \p —Ããrĩbea yʉ, ãrĩyupʉ. \p Mérõgã pʉrʉta iro ããrĩrã́ Pedrore ãrĩñurã doja: \p —Mʉ diayeta Jesús buerã merãmʉta ããrã. Mʉ Galileamʉta ããrã. Pémasĩrõta ĩgʉ̃sã irirosũ werenía, ãrĩñurã. \p \v 71 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ péuro diayeta werea. Yʉ mʉsãrẽ diaye werebirimakʉ̃, Marĩpʉ yʉre wajamoãburo. Yʉ mʉsã werenígʉ̃rẽ masĩbea, ãrĩyupʉ. \p \v 72 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoeta dupaturi ãgãbo wereyupʉ. Pedro, ãgãbo weremakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃rẽ: “Ãgãbo pea wereburo dupuyuro mʉ yʉre masĩkeregʉ, ʉrea: ‘Masĩbea’, ãrĩgatogʉkoa”, ãrãdeare gũñaboka, bʉro oreyupʉ. \c 15 \s1 Jesúre Pilato pʉro ãĩjadea \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Boyodujimejãripoe ããrĩpererã judío masaka oparã, paía oparã, mʉrã, Moisés gojadeare buerimasã nerẽ: “¿Nasirirãkuri marĩ Jesúre?” ãrĩ wereníñurã. Werení odo, ĩgʉ̃rẽ sia, ãĩwãgã, Pilatore wiañurã. \v 2 Pilato Jesúre sẽrẽñayupʉ: \p —¿Mʉta ããrĩ́rĩ judío masaka Opʉ? ãrĩyupʉ. \p —Mʉ ãrĩrõsũta ĩgʉ̃ta ããrã, ãrĩ yʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 3 Paía oparã Jesúre: “Ĩĩ ñerõ iridi ããrĩ́mi”, ãrĩ, wári weresãñurã. \p \v 4 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato dupaturi Jesúre ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Neõ yʉjʉberi? Péka! Ĩgʉ̃sã mʉrẽ wári weresãrã yáma, ãrĩyupʉ. \p \v 5 Jesús gapʉ neõ yʉjʉbiriyupʉ. Irasirigʉ Pilato ĩãgʉkakõãyupʉ. \s1 Jesúre wẽjẽdoredea \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 6 Bojorikʉ pascua bosenʉ ããrĩmakʉ̃, Pilato sugʉ peresugue ããrĩgʉ̃́rẽ masaka wiudoregʉre wiunayupʉ. \v 7 Iripoere Barrabás wãĩkʉgʉ gajerã romano marã oparãrẽ béodʉarã masakare wẽjẽnerã merã peresugue ããrĩyupʉ. \v 8 Iri bosenʉ ããrĩmakʉ̃, Pilato pʉrogue wárã masaka nerẽ: \p —Mʉ bojorikʉ irinarõsũta irika doja! ãrĩ sẽrẽñurã. \p \v 9 Pilato ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Mʉsã judío masaka Opʉre yʉ wiumakʉ̃ gããmerĩ? ãrĩyupʉ. \v 10 Pilato, paía oparã Jesúre ĩãturisĩã, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ wiamakʉ̃ masĩgʉ̃, irasũ ãrĩyupʉ. \v 11 Paía oparã gapʉ masakare: “Barrabáre wiuka!” ãrĩ gainídoreñurã. \p \v 12 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Pilato ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —Mʉsã judío masaka Opʉ, ãrĩgʉ̃ merã gapʉre, ¿nasirimakʉ̃ gããmekuri? \p \v 13 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, bʉro gainírĩ merã: \p —Curusague pábiatú wẽjẽka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩñurã. \p \v 14 Pilato ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Ñeéno ñerĩrẽ iriari ĩgʉ̃, mʉsã irasũ ãrĩmakʉ̃? \p Ĩgʉ̃sã gapʉ dupaturi: \p —Curusague pábiatú wẽjẽka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩ gainíñurã. \p \v 15 Irasirigʉ Pilato ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ merã õãrõ dujamakʉ̃ iridʉagʉ, ĩgʉ̃sã gããmerõsũta Barrabáre wiuyupʉ. Jesús gapʉre tãrãdore, pʉrʉ surarare wiayupʉ, ĩgʉ̃rẽ curusague pábiatúdoregʉ. \p \v 16 Irasirirã surara Jesúre Pilatoya wii disipʉroma yebague ãĩjañurã. Irogue ããrĩpererã surarare Jesús pʉro neeõñurã. \v 17 Pʉrʉ suríro bʉro diiariñerẽ ĩgʉ̃rẽ sãñurã. Ĩgʉ̃ya dipurure pora bero ĩgʉ̃sã iriadea berore peoñurã. \v 18 Pʉrʉ: “Bʉremurã aarika judío masaka Opʉre!” ãrĩ gainíñurã. \p \v 19 Ĩgʉ̃ya dipurure yukʉ dʉka merã pá, ĩgʉ̃rẽ síku eotúbiranañurã. Ĩgʉ̃rẽ bʉridarã ñadʉkʉpuri merã ejamejãjanañurã. \v 20 Pʉrʉ irasiri bʉrida odo, suríro diiariñerẽ túwea, ĩgʉ̃ya surírore sãñurã doja. Irasiri odo, ĩgʉ̃rẽ curusague pábiatú wẽjẽmurã ãĩãkõãñurã. \s1 Jesúre curusague pábiatúdea \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Ĩgʉ̃rẽ ãĩãrã, sugʉ Cirenemʉ Simón wãĩkʉgʉre pooegue ããrãdi dujarigʉre bokatĩrĩñurã. Ĩgʉ̃ Alejandro, Rufo wãĩkʉrã pagʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩ, Jesús kõãdea curusare kõãdoreñurã. \p \v 22 Gólgota wãĩkʉrogue Jesúre ãĩjañurã. “Gólgota”, ãrĩrõ: “Masakʉ dipuru boaweadea pero”, ãrĩdʉaro yáa. \v 23 Irogue eja, Jesúre igui deko mirra wãĩkʉri merã morẽadeare tĩãdiñurã. Jesús gapʉ iiríbiriyupʉ. \v 24-25 Pʉrʉ irogue ñamigãgã nueve hora ããrĩmakʉ̃ Jesúre curusague pábiatú ãĩwãgãnúkõãñurã pama. Odo, ĩgʉ̃ya suríre: “¿Noãrẽ dujarokuri?” ãrĩboka birañurã, irire ĩgʉ̃sã basi gãme dʉkawamurã. \p \v 26 “Ĩĩ ãsũ iridea waja boami”, ãrĩrã: “Ĩĩta judío masaka Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ gojadea majĩrẽ curusague ĩgʉ̃ weka pábiatúñurã. \v 27 Jesús merã pẽrã yajarikʉrãrẽ gaji curusarigue pábiatú ãĩwãgũnúñurã. Sugʉre ĩgʉ̃ diaye gapʉ, gajigʉre kúgapʉ pábiatú ãĩwãgũnúñurã. \v 28 Jesúre ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta waayuro: “Ĩgʉ̃ ñerĩ irigʉ irirosũ ñerã merã wẽjẽsũgʉkumi”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \p \v 29 Masaka irogue ããrĩrã́ Jesús pʉro ejanʉgãja, bʉridari merã ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sãya dipure sagui, ñerõ wereníñurã. \p —Jʉ̃ʉ̃́, mʉ Marĩpʉya wiire béo, pʉrʉ ʉrenʉ waaró merãta iri wiire dupaturi iri odogʉkoa, ãrĩ wereníbʉ. \v 30 Irasirigʉ mʉ basi tauka! Curusague merã dijarika! ãrĩñurã. \v 31 Paía oparã, Moisés gojadeare buerimasãde ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ bʉridañurã: \p —Gajerã gapʉre taumi. Ĩgʉ̃ basi gapʉ taumasĩbemi. \v 32 Diayeta Cristo, Israel bumarã Opʉ ããrĩgʉ̃́, curusague merã ĩgʉ̃ dijarimakʉ̃ ĩãrã, marĩ ĩgʉ̃rẽ bʉremurãkoa, ãrĩ bʉridañurã. Ĩgʉ̃ merã pábiatú ãĩwãgũnúsũanerãde irasũta ãrĩ bʉridañurã. \s1 Jesús boadea \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Goeripoe ããrĩmakʉ̃, i nikũ ããrĩpererogue naĩtĩãkõãyuro. Ʉre hora gora naĩtĩãyuro. \v 34 Ʉre hora ejamakʉ̃ta Jesús bʉro gainíyupʉ: \p —Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? ãrĩyupʉ. Irasũ ãrĩgʉ̃: “Yʉ Opʉ, yʉ Opʉ ¿nasirigʉ yʉre béori mʉ?” ãrĩgʉ̃ iriyupʉ. \v 35 Surãyeri iro ããrĩrã́, ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ gainímakʉ̃ pérã: \p —Péka! Marĩpʉya kerere weredupuyudire Elíare siiugʉ yámi, ãrĩñurã. \v 36 Sugʉ ĩgʉ̃sã merãmʉ ũmawãgã, igui deko piari yosadea yʉsʉre yukʉ yuwague siatú, Jesúre iiríburo, ãrĩgʉ̃ soemuúyupʉ. Irasũ soemuúgʉ̃, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Ĩãñarã marĩ, ĩgʉ̃ curusague ããrĩgʉ̃́rẽ Elías ãĩdijugʉ aarimakʉ̃, ãrĩyupʉ. \p \v 37 Jesús bʉro gainí, kõmoakõãyupʉ. \v 38 Ĩgʉ̃ kõmomakʉ̃ta Marĩpʉya wii poekama taribu disipʉro kãmutari gasiro ʉ̃marõ gapʉ merã yegue dijari, deko merã yeguesiajayuro. \p \v 39 Jesús boamakʉ̃ ĩãgʉ̃, romano surara opʉ: \p —Ĩĩ diayeta Marĩpʉ magʉ̃ ããrãdañumi, ãrĩyupʉ. \p \v 40 Nomede yoaweyarogue Jesúre ĩũníñurã. Ĩgʉ̃sã nome watopeguere María Magdalena ããrĩyupo. Gajego María Santiago, ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ José pago ããrĩyupo. Gajego Salomé ããrĩyupo. \v 41 Jesús Galileague ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ iritamunerã nome ããrĩñurã. Gajerã nome wárã ããrĩñurã, Jerusalẽ́gue ĩgʉ̃ merã waanerã nome. \s1 Jesúya dupʉre masãgobegue pídea \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42-43 Naĩmejãripoe ããrĩmakʉ̃, judío masaka siuñajãrĩnʉ ñajãburo dupuyuro José, Arimatea wãĩkʉri makãmʉ Pilato pʉrogue ejayupʉ. Judío masaka oparã watopemʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreburire yúgʉ iriyupʉ. Irasirigʉ güiro marĩrõ Pilato pʉro eja, Jesúya dupʉre yáabu sẽrẽyupʉ. \p \v 44 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ sẽrẽmakʉ̃, Pilato pégʉkakõãyupʉ. Irasirigʉ surara opʉre siiu: \p —¿Jesús ããrĩrṍta boakõãrĩ? ãrĩ sẽrẽñayupʉ. \p \v 45 Surara opʉ ĩgʉ̃rẽ: “Boakõãmi”, ãrĩ yʉjʉmakʉ̃ pégʉ, Pilato Josére Jesúya dupʉre ãĩdijudoreyupʉ. \p \v 46 Irasirigʉ José õãrĩ suríro gasiro wajari, Jesúya dupʉre ãĩdiju, iri gasiro merã õmayupʉ. Pʉrʉ su gobe masãgobe ʉ̃tãyegue mádea gobegue píyupʉ. Irasiri odo, iri gobere ʉ̃tã majĩ merã biayupʉ. \v 47 Ĩgʉ̃ Jesúya dupʉre yáamakʉ̃, María Magdalena, gajego María José pago ĩãñurã. \c 16 \s1 Jesús masãdea \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Judío masaka siuñajãrĩnʉ\f + \fr 16:1 \ft Judío masaka siuñajãrĩnʉ, sábado ããrã.\f* tariadero pʉrʉ, María Magdalena, gajego María, Santiago pago, gajego Salomé, sʉ̃rõrĩ wajariñurã Jesúya dupʉre piupeomurã. \v 2 Semana ããrĩpʉroririnʉrẽ\f + \fr 16:2 \ft Semana ããrĩpʉrorinʉno, domingo ããrã.\f* ĩgʉ̃sã nome ñamigãgã, abe mʉrĩriripoe Jesúya dupʉre yáadea masãgobegue waañurã. \v 3 Irogue waarã́: \p —¿Noã marĩrẽ iri masãgobe biadea ʉ̃tã majĩrẽ tũpãbosarãkuri? ãrĩ wereníwãgãñurã. \p \v 4 Irogue ejarã, iri gobere biadea ʉ̃tã majĩ miẽrẽ gajerogue oyamakʉ̃ ĩãñurã. \v 5 Irasirirã iri gobegue ñajãa, sugʉ maamʉ diayemapãrẽ gapʉ suríro yoaro õãrõ borero sãñadi doamakʉ̃ ĩãñurã. Ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, ĩãgʉkakõãñurã. \p \v 6 Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃sãno merẽ ãrĩyupʉ: \p —Gʉkabirikõãka! Mʉsã Jesús Nazaretmʉrẽ, ĩgʉ̃sã curusague pábiatú wẽjẽadire ãmarã́ yáa. Masãsiami. Õõrẽ mámi. Ĩãka, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ píaderore! \v 7 Ĩgʉ̃ buerãrẽ, irasũ ããrĩmakʉ̃ Pedrore wererã waaka! Ĩgʉ̃ mʉsã dupuyuro Galileague waasiami. Irogue mʉsã ĩgʉ̃rẽ ĩãrãkoa ĩgʉ̃ ãrĩderosũta, ãrĩyupʉ. \p \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, bʉro gʉka naradari merã waakõãñurã. Bʉro güisĩã, gajerãrẽ ĩgʉ̃sã ĩãdeare werebiriñurã. \s1 Jesús María Magdalenarẽ deyoadea \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Jesús semana ããrĩpʉroririnʉ boyoripoe, ĩgʉ̃ masãdero pʉrʉ María Magdalenarẽ deyoapʉroriyupʉ. Igo su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã wãtẽãrẽ ĩgʉ̃ béowiusũdeo ããrĩyupo. \v 10 Jesús igore deyoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ buerãrẽ igo ĩãdeare werego waayupo. Ĩgʉ̃sã bʉro bʉjawereri merã orerã iriñurã. \v 11 Igo ĩgʉ̃sãrẽ: “Jesús okami, ĩgʉ̃rẽ ĩãbʉ”, ãrĩ wererire pérã, bʉremubiriñurã. \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerire tʉyarã pẽrãrẽ deyoadea \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 Pʉrʉ Jesús gajerã pẽrãrẽ makã tʉrogue waarã́rẽ deyoayupʉ. Ĩgʉ̃ deyoapʉrorigʉ, deyoderosũ deyobiriyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ĩãmasĩbiriñurã. \p \v 13 Ĩgʉ̃rẽ ĩãmasĩ, pʉrʉ ĩgʉ̃ buerã ããrĩrṍgue waa, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ deyoadeare wereñurã. Ĩgʉ̃sãdere bʉremudʉabiriñurã. \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ĩgʉ̃yare buedoregʉ pídea \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 Jesús ĩgʉ̃ boa, masãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu suru pẽrẽbejarãrẽ ĩgʉ̃sã baa doanírõgue deyoa, ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã, yʉ masãdea kerere pékererã, bʉremuberi, ĩgʉ̃sã mʉsãrẽ werekerepʉrʉ? Bʉremurĩ opabea mʉsã, ãrĩyupʉ. \p \v 15 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Ããrĩpererogue marãrẽ Marĩpʉ masakare tauri kerere wererã waaka! \v 16 Yʉre bʉremurã, deko merã wãĩyesũrã tausũrãkuma. Yʉre bʉremumerã gapʉ peamegue béosũrãkuma. \v 17 Yʉre bʉremurã yʉ wãĩ merã, yʉ turaro merã wãtẽãrẽ masakaguere ñajãnerãrẽ béowiurãkuma. Gaji masã ya ĩgʉ̃sã dupuyuro werenímasĩbirideare werenírãkuma. \v 18 Ãñarẽ ñeãmakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ waabirikoa. Nima iirímakʉ̃dere pũrĩbirikoa. Pũrĩrikʉrãrẽ ĩgʉ̃sãya mojõrĩ merã ñapeomakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ pũrĩrĩ tarirokoa, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ. \s1 Jesús ʉ̃mʉgasigue mʉrĩadea \r (Lc 24.50-53) \p \v 19 Marĩ Opʉ Jesús irasũ ãrĩ were odoadero pʉrʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩayupʉ. Irasirigʉ irogue ejagʉ, Marĩpʉ diaye gapʉ eja doayupʉ. \v 20 Ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ masakare tauri kerere ããrĩpererogue wererã waañurã. Ĩgʉ̃sã irasũ weregorenamakʉ̃, marĩ Opʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ iritamuníkõãyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ turari merã ĩgʉ̃sãrẽ iri ĩmurĩrẽ irimakʉ̃ irinayupʉ, masakare ĩgʉ̃sã wererire: “Diayeta ããrã”, ãrĩ bʉremudoregʉ. \p Iropãta ããrã.