\id LUK - Siriano NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN LUCAS \toc1 San Lucas \toc2 Lucas \toc3 Lc \mt1 SAN LUCAS \c 1 \s1 Lucas, opʉ Teófilo wãĩkʉgʉre gojadea \p \v 1-2 Opʉ Teófilo, yʉ mʉrẽ õãdorea. Gʉa watopere Jesús irinʉgãdeare ĩãnerã gʉare ĩgʉ̃ya kerere buema. Wárã gajirã, ĩgʉ̃sã gʉare buederosũta keoro gojanʉgãsianerã ããrĩmá. \v 3-4 Yʉde ããrĩpereri Jesús irinʉgãdeare masĩpeodʉagʉ, õãrõ buebʉ. Irasirigʉ mʉrẽ gajirã buedeare: “Diayeta ããrã”, ãrĩ masĩburo, ãrĩgʉ̃, irire keoro gojáa. \s1 Marĩpʉre wereboegʉ Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ deyoaburire weredea \p \v 5 Herodes, Judea nikũ marã opʉ ããrĩripoe sugʉ paí Zacarías wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃, paí Abías wãĩkʉgʉya bumʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ marãpo Isabel wãĩkʉgo, paí Aarón wãĩkʉgʉ parãmeõ ããrĩturiagogue ããrĩyupo. \v 6 Ĩgʉ̃sã pẽrãgueta Marĩpʉ ĩũrõrẽ diayemarẽ irirã, Moisére doreri pídeadere tarinʉgãbiriñurã. Irasirirã gajirã ĩgʉ̃sãrẽ: “Ñerĩ irirã ããrĩ́ma”, ãrĩmasĩbiriñurã. \v 7 Isabel pũrã marĩgõno ããrĩyupo. Irasirirã pũrã marĩrãta, muñuakõãñurã. \p \v 8 Sunʉ Zacaríaya bumarãrẽ Marĩpʉya wiigue Marĩpʉ ĩũrõ moãrĩ ããrĩyuro. Irasirirã, ĩgʉ̃ paíare iridorederosũta irirã irogue waañurã. \v 9 Irogue ejadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã paía irinarõsũ Zacaríare sʉ̃rõrĩ soemubure beyebokañurã. Irasirigʉ Zacarías Marĩpʉya wiima taribugue soemugʉ̃ ñajãyupʉ. \v 10 Ĩgʉ̃ irire soemuripoe iri taribu wirinʉgãrõgue wárã masaka Marĩpʉre sẽrẽrã iriñurã. \v 11 Ĩgʉ̃ soemuripoe sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ sʉ̃rõrĩ soemurõ diaye gapʉ Zacaríare deyoayupʉ. \v 12 Zacarías ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃, ĩãgʉka, nasirimasĩbiriyupʉ. Bʉro güiyupʉ. \v 13 Ĩgʉ̃ güimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉre wereboegʉ gapʉ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Zacarías, güibirikõãka! Marĩpʉ mʉ sẽrẽrĩrẽ pémi. Mʉ marãpo Isabel sugʉ majĩgʉ̃ pũrãkʉgokumo. Ĩgʉ̃rẽ “Juan” wãĩyeka! \v 14 Ĩgʉ̃ merã bʉro ʉsʉyagʉkoa. Wárã gajirã ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃, ʉsʉyarãkuma. \v 15 Ĩgʉ̃ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ubu ããrĩgʉ̃́ meta ããrĩgʉkumi. Igui deko pãmurĩrẽ, siburidere neõ iiríbirikumi. Ĩgʉ̃ deyoaburi dupiyurogueta Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarisiagʉkumi. \v 16 Wárã Israel bumarãrẽ Marĩpʉre gũñaduúnerãrẽ dupaturi gũñamakʉ̃ irigʉkumi doja. \v 17 Marĩ Opʉ aariburi dupiyuro Elías Marĩpʉya kerere weredupiyudi werederosũta Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turari merã masakare weregʉkumi. Pagʉsãmarã ĩgʉ̃sã pũrã merã õãrõ ããrĩburo, ãrĩgʉ̃; tarinʉgãrĩmasãdere oparã dorerire õãrõ yʉjʉburo, ãrĩgʉ̃, Marĩpʉyare weregʉkumi. Irasirigʉ masaka marĩ Opʉre õãrõ ʉsʉyari merã bokatĩrĩñeãburo, ãrĩgʉ̃, irire weregʉkumi, ãrĩyupʉ Marĩpʉre wereboegʉ Zacaríare. \p \v 18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Zacarías sẽrẽñayupʉ: \p —¿Nasirigʉ yʉ ire: “Diayeta ããrã”, ãrĩmasĩbukuri? Yʉ bʉgʉrogora ããrã. Yʉ marãpode bʉ́ro ããrĩ́mo, ãrĩyupʉ. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉ Marĩpʉre wereboegʉ, Gabriel wãĩkʉgʉ, Marĩpʉ pʉro ããrĩgʉ̃́ ããrã. Ĩgʉ̃ta yʉre iriuami, mʉrẽ i õãrĩ kerere weredoregʉ. \v 20 Dapagorare yʉ wererire mʉ bʉremubiri waja, wereníbi dujagʉkoa. Mʉ magʉ̃ deyoadero pʉrʉ, werenígʉkoa doja. Marĩpʉ: “Irasũ waaburo”, ãrĩmakʉ̃, yʉ mʉrẽ ãrãderosũta waarokoa, ãrĩyupʉ Gabriel Zacaríare. \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereripoere masaka, iri taribu wirinʉgãrõgue ããrĩrã́ Zacaríare yúrã iriñurã. “¿Naásũ waayuri, ĩgʉ̃ iropa yoaripoe deyomarĩgʉ̃?” ãrĩ gũñañurã. \v 22 Zacarías iri taribugue ããrãdi wirijagʉ, ĩgʉ̃sãrẽ weredʉagʉ, neõ werenímasĩbiriyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã irikeoyupʉ. Masaka, ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã: “Iri taribugue Marĩpʉ ĩmuadeare ĩãgʉkakõãkumi”, ãrĩ gũñañurã. \p \v 23 Zacarías Marĩpʉya wiigue Marĩpʉ ĩũrõ moãrĩrẽ iripeo, ĩgʉ̃ya wiigue goedujáakõãyupʉ. \v 24 Pʉrʉ ĩgʉ̃ marãpo Isabel nijĩpo ããrĩnʉgãyupo. Su mojõmarã abe neõ wiriro marĩrõ igoya wiigue ããrĩkõãyupo. \v 25 Ãsũ ãrĩ gũñayupo: “Marĩpʉ, yʉ pũrã marĩgõ ããrĩdeore iritamugʉ̃ irasũ yámi, masaka yʉre ĩãbéobirikõãburo, ãrĩgʉ̃”. \s1 Marĩpʉre wereboegʉ Maríare Jesús deyoaburire weredea \p \v 26 Isabel nijĩpo ããrĩnʉgãdero pʉrʉ, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari abe waaró merã Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboegʉ Gabriere Galilea nikũma makã Nazaret wãĩkʉri makãgue, \v 27 sugo nomeõ María wãĩkʉgo, neõ sugʉ ʉ̃mʉ́ʉ merã ããrĩbeo pʉrogue iriuyupʉ. Igo, José wãĩkʉgʉ opʉ David parãmi ããrĩturiagʉ merã marãpʉkʉbo iriyupo. \v 28 Gabriel, igo ããrĩrṍgue ñajãa, igore: \p —Mʉrẽ õãdorea. Marĩpʉ mʉrẽ õãrõ irigʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ marĩ Opʉ mʉ merã ããrĩ́mi. Ããrĩpererã nome nemorõ mʉrẽ õãrõ iritarinʉgãgʉkumi, ãrĩ õãdoreyupʉ. \p \v 29 María, ĩgʉ̃rẽ ĩãgõ, ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ pégo, pégʉkakõãyupo. “¿Naásũ ãrĩdʉaro irikuri ĩgʉ̃ yʉre õãdoreri?” ãrĩ, bʉro gũñayupo. \v 30 Igo gʉkamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉre wereboegʉ ãrĩyupʉ: \p —María, güibirikõãka! Marĩpʉ ĩũrõrẽ mʉ õãrĩ bokabʉ. Mʉ merã ʉsʉyami. \v 31 Irasirigo mʉ dapagorare nijĩpo ããrĩnʉgãgokoa. Sugʉ majĩgʉ̃ pũrãkʉgokoa. Ĩgʉ̃rẽ “Jesús” wãĩyegokoa. \v 32-33 Ĩgʉ̃ ubu ããrĩgʉ̃́ meta ããrĩgʉkumi. Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ, ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ magʉ̃ ããrã mʉ”, ãrĩgʉkumi. David, mʉ magʉ̃ ñekʉ̃, Israel bumarã opʉ ããrĩdi ããrĩmí. Marĩpʉ Davire opʉ píderosũta mʉ magʉ̃dere Opʉ pígʉkumi Israel bumarãrẽ doreníbure. Ĩgʉ̃ doreri neõ perebirikoa, ãrĩyupʉ. \p \v 34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, María ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupo: \p —¿Nasiriro yʉre irasũ waabukuri, yʉ neõ sugʉ ʉ̃mʉ́ʉ merã ããrĩbirikeremakʉ̃? ãrĩyupo. \p \v 35 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉguere dijarigʉkumi. Marĩpʉ ããrĩpererã Opʉ turari, su ĩĩmikãyebo túbiaro irirosũ ejarokoa mʉrẽ. Irasirigʉ mʉ magʉ̃ deyoabu, Marĩpʉyagʉ õãgʉ̃ ããrĩgʉkumi. Masaka ĩgʉ̃rẽ: “Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩrãkuma. \v 36 Mʉ basudeo Isabede, bʉ́ro ããrĩkerego, sugʉ majĩgʉ̃ pũrãkʉgokumo. Masaka igore: “Pũrã marĩgõ ããrĩ́mo”, ãrĩkeremakʉ̃, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari abegora opasiamo. \v 37 Marĩpʉre ĩgʉ̃ iridʉari, neõ diasabea, ãrĩyupʉ. \p \v 38 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, María ãrĩyupo: \p —Yʉ marĩ Opʉre moãboego ããrã. Marĩpʉ, mʉ ãrĩrõsũta iriburo yʉre, ãrĩyupo. \p Igo irasũ ãrãdero pʉrʉ, Marĩpʉre wereboegʉ waakõãyupʉ. \s1 María Isabere ĩãgõ waadea \p \v 39 Irinʉrĩta María mumurõ merã Judea nikũ ʉ̃tãyuku watopegue ããrĩrĩ́ makãgue waayupo. \v 40 Irogue eja, Zacaríaya wiigue ñajãa, Isabere õãdoreyupo. \v 41 Igo õãdorerire pémakʉ̃, Isabel magʉ̃ igoya patoregue ããrĩgʉ̃́ bʉro gãmeñayupʉ. Igo, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatariyupo. \v 42 Irasirigo turaro merã ãsũ ãrĩyupo: \p —Marĩpʉ ããrĩpererã nome nemorõ mʉrẽ õãrõ iritarinʉgãmi. Mʉ magʉ̃dere õãrõ yámi. \v 43 Mʉ, yʉ Opʉ pago yʉre ĩãgõ ejamakʉ̃ õãtaria. \v 44 Mʉ õãdorerire yʉ pémakʉ̃ta, yʉ magʉ̃ yaa patoregue ããrĩgʉ̃́ bʉro ʉsʉyari merã gãmeñami. \v 45 Marĩpʉre wereboegʉ mʉrẽ wereadeare: “Keoro waarokoa”, ãrĩ bʉremusĩã, õãrõ ʉsʉyari merã ããrã, ãrĩyupo Isabel Maríare. \v 46 Irasirigo María ãsũ ãrĩyupo: \q1 Yaa yʉjʉpũrãgue yʉ Opʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩa. \q1 \v 47 Marĩpʉ yʉre taugʉ merã bʉro ʉsʉyáa. \q1 \v 48 Yʉ ubu ããrĩgṍ ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ yʉre ĩgʉ̃rẽ moãboegore gũñami. Irasirirã dapagora merã masaka yʉre: “Marĩpʉ igore õãrõ iridea merã bʉro ʉsʉyadeo ããrĩmó”, ãrĩníkõãrãkuma. \q1 \v 49 Marĩpʉ turatarigʉ yʉre wári õãrĩrẽ yámi. Ĩgʉ̃ õãtarigʉ, neõ ñerĩ opabi ããrĩ́mi. \q1 \v 50 Ããrĩpererã goepeyari merã ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ bopoñaníkõãgʉkumi. \q1 \v 51 Ĩgʉ̃ turari merã wári õãrĩrẽ iri ĩmumi. “Gʉa gajirã nemorõ ããrã”, ãrĩ gũñarãnorẽ ubu ããrĩrã́ dujamakʉ̃ yámi. \q1 \v 52 Oparãrẽ ubu ããrĩrã́ dujamakʉ̃ yámi. Ubu ããrĩrã́: “Gajirã nemorõ ããrĩbea”, ãrĩ gũñarã gapʉre oparã dujamakʉ̃ yámi. \q1 \v 53 Ʉaboarimasãrẽ wári õãrĩ sĩmi. Wári oparã gapʉre neõ gajino opamerã dujamakʉ̃ yámi. \q1 \v 54-55 Marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ: “Iritamugʉra”, ãrĩderosũta Abrahãrẽ, ĩgʉ̃ parãmerã ããrĩturiarãdere iritamuníkõãmi. Irasirigʉ marĩ Israel bumarãrẽ, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ ĩgʉ̃ ãrĩdeare neõ kãtiro marĩrõ bopoñarĩ merã iritamuníkõãmi, ãrĩyupo María.\x + \xo 1:54-55 \xt 1 S 2.1-10; Sal 113.5-9; Gn 17.7\x* \p \v 56 María, Isabel merã ʉrerã abegora ããrĩyupo. Pʉrʉ igoya wiigue goedujáakõãyupo. \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ deyoadea \p \v 57 Pʉrʉ Isabel majĩgʉ̃ deyoarinopoe nijĩwãgũdero pʉrʉ, igo magʉ̃ deyoayupʉ. \v 58 Irasirirã igo pʉro ããrĩrã́, igoyarã, Marĩpʉ igore õãrõ iridea kerere pérã, igore ʉsʉyatamurã waañurã. \v 59 Igo magʉ̃ deyoadero pʉrʉ, su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã majĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya dʉpʉma gasirogãrẽ\f + \fr 1:59 \ft Gn 17.1-14: Iripoegue Marĩpʉ Abrahãrẽ ĩgʉ̃ pũrã ʉ̃marẽ: “Yaarã ããrĩburo”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridoredi ããrĩmí. Pʉrʉ iri dorerire Moisére pídi ããrĩmí. Irasirirã judío masaka Abraham parãmerã ããrĩturiarã iri dorerire irirã, ĩgʉ̃sã pũrã ʉ̃marẽ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã ĩgʉ̃sã deyoadero pʉrʉ irasũ yáma.\f* wiirirã waañurã. Ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ pagʉ “Zacarías” wãĩrẽ wãĩyedʉadiñurã. \v 60 Isabel gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Ããrĩbea. Ĩgʉ̃: “Juan” wãĩkʉgʉkumi, ãrĩyupo. \p \v 61 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, igore: \p —¿Nasirigʉ irasũ wãĩkʉbukuri? Neõ mʉyarã irasũ wãĩkʉrã máma, ãrĩñurã. \p \v 62 Irasirirã Zacaríare: “¿Mʉ naásũ wãĩyedʉakuri?” ãrĩrã, mojõrĩ merã irikeo, sẽrẽñañurã. \v 63 Irasirigʉ Zacarías su taboa majĩ sẽrẽ, iri majĩgue: \p —“Juan wãĩkʉgʉkumi”, ãrĩ gojayupʉ. Ĩgʉ̃ gojarire ĩãrã, gʉkakõãñurã. \v 64 Irire gojagʉta Zacarías wereníbi ããrãdi wereníakõãyupʉ doja. Irasirigʉ Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩyupʉ. \v 65 Ããrĩpererã Zacarías pʉro ããrĩrã́, ĩgʉ̃ werenímakʉ̃ pérã, gʉkakõãñurã. Ããrĩpererogue Judea nikũ marã ʉ̃tãyuku watopegue ããrĩrã́rẽ Juan deyoadeare wereñurã. \v 66 Ĩgʉ̃ deyoadea kerere pérã, ããrĩpererã gũña, ãsũ ãrĩ gãme sẽrẽñañurã: \p —Ĩĩ majĩgʉ̃ bʉgʉro waagʉ́, ¿naásũ ããrĩrikʉgʉkuri Marĩpʉ turari merã deyoadi? ãrĩñurã. \s1 Zacarías Marĩpʉre bayapeodea \p \v 67 Zacarías, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ weredorerire ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \q1 \v 68 Marĩpʉre Israel bumarã Opʉre ʉsʉyari sĩrã! Marĩ ĩgʉ̃yarã pʉrogue marĩrẽ taugʉ aarími. \q1 \v 69 Irasirigʉ marĩrẽ taubure turatarigʉre iriugʉkumi. Ĩgʉ̃, David Marĩpʉre moãboerimasʉ̃ ããrĩdi parãmi ããrĩturiagʉgue ããrĩ́mi. \q1 \v 70 Iripoegue Marĩpʉ, ĩgʉ̃ya kerere weredupiyurimasã ñerĩ marĩrã merã marĩrẽ tauburire ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: \q1 \v 71 “Ããrĩpererã mʉsãrẽ ĩãturirãrẽ, wajarãkʉrãrẽ, mʉsãrẽ tariweremakʉ̃ irigʉra”, ãrĩ weredi ããrĩmí. \q1 \v 72 Irasirigʉ marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ: “‘Mʉsãrẽ bopoñarĩ merã ĩãgʉ̃, õãrõ irigʉra’, ãrĩdeare neõ kãtibirikoa”, ãrĩ weredi ããrĩmí. \q1 \v 73 Irire Marĩpʉ marĩ ñekʉ̃ Abrahãrẽ weredi ããrĩmí. \q1 \v 74 Irasirigʉ marĩrẽ ĩãturirãrẽ wijatagʉkumi, güiri marĩrõ ĩgʉ̃ dorerire iritʉyaburo, ãrĩgʉ̃. \q1 \v 75 Ããrĩperero marĩ okaro bokatĩũrõ marĩrẽ ĩgʉ̃yarã, diayemarẽ irirã ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩyupʉ Zacarías. \m Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ magʉ̃gãrẽ ãrĩyupʉ: \q1 \v 76 Makʉ, masaka mʉrẽ: “Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉya kerere weredupiyurimasʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩrãkuma. Mʉ, marĩ Opʉ aariburi dupiyuro ĩgʉ̃ aariburi maarẽ́ diayema maa ãmugʉ̃́ irirosũ ĩgʉ̃yare weregʉ waagʉkoa. \q1 \v 77 Marĩpʉyarãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉkoa: “Marĩpʉre: ‘Gʉa ñerõ irideare kãtika!’ ãrĩ sẽrẽmakʉ̃, mʉsãrẽ kãtigʉkumi. Irasirigʉ mʉsãrẽ perebiri peamegue waabonerãrẽ taugʉkumi”, ãrĩgʉkoa. \q1 \v 78 Marĩpʉ marĩrẽ bopoñarĩ merã maĩsĩã, ʉ̃mʉ, maamanʉ boyoro irirosũ waamakʉ̃ irigʉkumi, ʉ̃mʉgasigue merã marĩrẽ taubure iriugʉ. \q1 \v 79 Naĩtĩãrõgue ããrĩrã́rẽ boyori sĩgʉkumi perebiri peamegue waabonerãrẽ ĩgʉ̃rẽ masĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirigʉ marĩrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokamakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩ wereyupʉ Zacarías.\x + \xo 1:79 \xt Mal 3.1; Is 9.2\x* \p \v 80 Majĩgʉ̃ õãrĩ gũñarĩ merã, Marĩpʉ turari merã masãyupʉ. Masaka marĩrõgue yoaripoe ããrĩyupʉ. Irogue ããrĩgʉ̃́ta Israel bumarãrẽ buenʉgãyupʉ. \c 2 \s1 Jesús deyoadea \r (Mt 1.18-25) \p \v 1 Marĩpʉ magʉ̃ deyoaburi dupiyuro romano marã opʉ Augusto wãĩkʉgʉ ĩgʉ̃ya nikũ marãrẽ ããrĩpererãrẽ keoñabu, ĩgʉ̃sã wãĩrẽ gojatúdoreyupʉ. \v 2-3 Irasirirã ããrĩpererã masaka ĩgʉ̃sã ñekʉ̃sãmarã deyoadea makãrĩgue ĩgʉ̃sã wãĩrẽ gojatúrã waañurã. Siria nikũ marã opʉ Cirenio wãĩkʉgʉ ããrĩripoe gojatúnʉgãñurã. \p \v 4 Irasirigʉ Joséde, Galilea nikũma makã Nazaretgue ããrãdi, Judea nikũma makã Belẽ́gue waayupʉ. Belén, David deyoadea makã ããrĩyuro. Ĩgʉ̃, David parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩsĩã, irogue waayupʉ. \v 5 Ĩgʉ̃ marãpo ããrĩbo María merã ĩgʉ̃ wãĩrẽ gojatúgʉ waayupʉ. María gapʉ nijĩpo ããrĩyupo. \v 6 Irasirigo irogue ããrĩgṍ, nijĩwãgũyupo. \v 7 Kãrĩrĩ wii ʉtʉrimakʉ̃ ĩã, José, María merã wekʉa wiigue kãrĩrã waañurã. Iri wiigue María neõ pũrãkʉbeo ããrĩdeo, majĩgʉ̃ pũrãkʉnʉgãyupo. Ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃, surí gasiri merã õma, wekʉa baari korogue ĩgʉ̃rẽ sãyupo. \s1 Marĩpʉre wereboerã oveja korerimasãrẽ deyoadea \p \v 8 Belén tʉrogue ovejare korerimasã ããrĩñurã. Ñamirikʉ irogue dita ĩgʉ̃sãyarã ovejare koreboyoanañurã. \v 9 Irogue ĩgʉ̃sãrẽ gũñaña marĩrõ sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ deyoayupʉ. Ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃, Marĩpʉ gosesiriri ĩgʉ̃sãrẽ boyoyuro. Irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉka, bʉro güiñurã. \v 10 Marĩpʉre wereboegʉ ãsũ ãrĩyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Güibirikõãka! Mʉsãrẽ õãrĩ kerere ãĩrigʉ yáa, ããrĩpererã masaka ʉsʉyaburire. \v 11 Dapagã ñami, David deyoadea makãguere mʉsãrẽ taubu deyoami. Ĩgʉ̃ Marĩpʉ iriudi, Cristo mʉsã Opʉ ããrĩ́mi. \v 12 Mʉsã majĩgʉ̃rẽ ĩãrã waarã́, surí gasiri merã õmadire, wekʉa baari korogue sãñagʉ̃rẽ bokajarãkoa. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ĩãrã: “Diayeta ããrãñumi”, ãrĩrãkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 13 Ĩgʉ̃ irire ãrĩripoeta gajirã wárã Marĩpʉre wereboerã deyoa, Marĩpʉre bʉremurã ãsũ ãrĩ bayañurã: \q1 \v 14 Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́rẽ: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩrã! I ʉ̃mʉgue ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩrã́ siñajãrĩ opaburo, ãrĩ bayañurã. \p \v 15 Marĩpʉre wereboerã ʉ̃mʉgasigue mʉrĩadero pʉrʉ, ovejare korerimasã ĩgʉ̃sã basi gãme wereníñurã: \p —Náka, dapagorata Belẽ́gue! Marĩpʉre wereboegʉ marĩrẽ wereaderosũta ĩãrã waarã́! ãrĩñurã. \p \v 16 Irasirirã mumurõ merã ĩãrã waañurã. Irogue eja, Josére, Maríare bokajañurã. Majĩgʉ̃ gapʉre wekʉa baari korogue sãñagʉ̃rẽ ĩãñurã. \v 17 Ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, iro ããrĩrã́rẽ Marĩpʉre wereboegʉ majĩgʉ̃yamarẽ wereadeare wereñurã. \v 18 Ĩgʉ̃sã irire weremakʉ̃ pérã, ããrĩpererã pégʉkakõãñurã. \v 19 María gapʉ ããrĩpereri ĩgʉ̃sã wererire pégo, igoya yʉjʉpũrãgueta gũñaduripíyupo. \v 20 Ovejare korerimasã Marĩpʉre wereboegʉ wereaderosũta ããrĩpereri ĩgʉ̃sã péadea, ĩãdea keoro waamakʉ̃ ĩãrã, Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari merã goedujáakõãñurã. \s1 Jesúre Marĩpʉya wiigue ãĩadea \p \v 21 Pʉrʉ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã majĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiriñurã. Wiiri odo, Marĩpʉre wereboegʉ Maríare, igo nijĩpo ããrĩburo dupiyuro ãrĩderosũta ĩgʉ̃rẽ “Jesús” wãĩyeñurã. \p \v 22 Pʉrʉ Moisés: “Ãsũ irika ʉ̃mʉ́ʉrẽ pũrãkʉadero pʉrʉ!” ãrĩdeare iripeo, José, María merã Jesúre Jerusalẽ́gue ãĩãñurã, Marĩpʉya wiigue Marĩpʉre: “Mʉyagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩmurã waarã́. \v 23 Irire irirã, Marĩpʉ dorederosũta iriñurã. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́ Marĩpʉ doreri gojadea pũgue: “Ããrĩpererã ʉ̃ma deyoapʉrorirã Marĩpʉyarã ããrĩburo”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \v 24 Irasirirã José, María merã Jerusalẽ́gue Marĩpʉ dorederosũta irirã waañurã. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́ doja: “Pẽrã buja, o ĩgʉ̃sã marĩmakʉ̃ buja irirosũ deyorãgã pẽrã sĩka, Marĩpʉ ĩũrõ wẽjẽ soepeoburo, ãrĩrã”. \p \v 25 Iripoere Jerusalẽ́guere sugʉ bʉgʉro Simeón wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ õãgʉ̃, Marĩpʉre bʉremugʉ̃ ããrĩyupʉ. Israel bumarãrẽ taugʉ aaribure yúgʉ iriyupʉ. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃ merã ããrĩníkõãyupʉ. \v 26 Iripoegue Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: “Cristo, Marĩpʉ iriubure ĩãbita boabirikoa mʉ”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 27-28 Jesúre ĩgʉ̃ pagʉsãmarã Jerusalẽ́gue ãĩjarinʉrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Simeṍrẽ Marĩpʉya wiigue waadoreyupʉ. Marĩpʉ dorederosũta Jesúre iri wiigue ãĩjamakʉ̃ ĩã, Simeón ĩgʉ̃rẽ kõã, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩ, ãsũ ãrĩyupʉ: \q1 \v 29 Yʉ Opʉ, mʉ iripoegue ãrĩderosũta keoro yáa. Irasirigʉ dapagorare yʉ mʉrẽ moãboegʉ ʉsʉyari merã boamasĩa. \q1 \v 30 Ĩĩ majĩgʉ̃rẽ masakare taubure yaa koye merã ĩãa. \q1 \v 31 Ĩgʉ̃rẽ masĩdoregʉ, ããrĩpererã masaka ĩũrõgue iriubʉ. \q1 \v 32 Ĩgʉ̃ta judío masaka ããrĩmerãrẽ mʉrẽ masĩmakʉ̃ irigʉ, sĩãgori sĩgʉ̃ irirosũ irigʉkumi. \q1 Ããrĩpererã masaka: “Marĩpʉ ĩgʉ̃yarã Israel bumarãrẽ õãrõ iritamumi”, ãrĩrãkuma, ãrĩyupʉ Simeón.\x + \xo 2:32 \xt Is 42.6; 49.6; 52.10\x* \p \v 33 Simeón majĩgʉ̃yamarẽ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃ pagʉsãmarã pégʉkakõãñurã. \v 34 Simeón ĩgʉ̃sãrẽ: “Marĩpʉ mʉsãrẽ õãrõ iriburo”, ãrĩ odo, Jesús pagore ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Ĩĩ majĩgʉ̃ Marĩpʉ beyedi ããrĩ́mi. Wárã Israel bumarã ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã perebiri peamegue béodijusũrãkuma. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurã gapʉ ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩãsũrãkuma. Marĩpʉ turari merã ĩgʉ̃ iri ĩmumakʉ̃ ĩãrã, wárã masaka ñerõ werenírãkuma ĩgʉ̃rẽ. \v 35 Irasiriri merã ããrĩpererã masaka ĩgʉ̃sãya yʉjʉpũrãrĩgue gũñarĩrẽ masĩsũrokoa. Mʉ gapʉ i merã mʉya yʉjʉpũrãrẽ sareri majĩ merã saremakʉ̃ pũrĩsũrõsũ bʉro bʉjaweregokoa, ãrĩyupʉ Simeón Maríare. \p \v 36 Gajigo Marĩpʉya wiiguere Marĩpʉya kerere weredupiyugode ããrĩyupo. Igo Ana wãĩkʉgo, Fanuel magõ, Aser bumo, bʉ́ro ããrĩyupo. Maamogora marãpʉkʉdeo ããrãdimo. Pʉrʉ, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari bojori waaró merã igo marãpʉ boakõãyupʉ. \v 37 Irasirigo wapiweyo dujayupo. Ĩgʉ̃sã Jesúre Marĩpʉya wiigue ãĩjaripoere ochenta y cuatro bojorigora opayupo. Iri wiiguere ʉ̃mʉrikʉ, ñamirikʉ bereri merã Marĩpʉre sẽrẽnayupo. \v 38 Jesúre ãĩjamakʉ̃ ĩãgõ, ĩgʉ̃ pʉro aari ejanʉgã, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩyupo. Pʉrʉ ããrĩpererã Jerusalén marãrẽ taubure yúrãrẽ Jesús deyoadeare wereyupo. \s1 Nazaretgue goedujáadea \p \v 39 José, María Jerusalẽ́gue ããrãnerã, Marĩpʉ dorederosũta ããrĩpereri iripeo, Galilea nikũ ĩgʉ̃sãya makã Nazaretgue goedujáakõãñurã. \v 40 Irogue majĩgʉ̃ turagʉ õãrõ masĩgʉ̃ masãyupʉ. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ õãrõ iritamuyupʉ. \s1 Jesús Marĩpʉya wiigue waadea \p \v 41 Bojorikʉ Jesús pagʉsãmarã pascua bosenʉrĩ ããrĩmakʉ̃, Jerusalẽ́gue waanañurã. \v 42 Jesús pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari bojori oparipoe ĩgʉ̃sã irinarõsũ ĩgʉ̃ merã iri bosenʉrẽ irogue taurã waañurã. \v 43 Iri bosenʉ tariadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãya makãgue Nazaretgue goedujáakõãñurã. Jesús gapʉ Jerusalẽ́gueta dujakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ pagʉsãmarã ĩgʉ̃ irogue dujarire masĩbiriñurã. \v 44 “Gajirã marĩ merãmarã merã aarikumi”, ãrĩ gũñadiñurã. Pʉrʉ Jerusalẽ́rẽ ĩgʉ̃sã wiriadeanʉ ñamika ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã merãmarã watopegue ĩgʉ̃rẽ ãmadiñurã. \v 45 Ãma, ĩgʉ̃rẽ bokabiri, maa deko merãta gãme dujáakõãñurã doja Jerusalẽ́gue ãmarã́ waarã́. \p \v 46 Ʉrenʉ pʉrʉ Marĩpʉya wiigue Moisés gojadeare buerimasã watopegue doagʉre bokañurã. Ĩgʉ̃sã werenírĩrẽ pé, ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñanayupʉ. \v 47 Ĩgʉ̃ masĩrĩ merã wererire, ĩgʉ̃ õãrõ yʉjʉrire pérã, ããrĩpererã pégʉkakõãñurã. \v 48 Ĩgʉ̃ irogue doamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ pagʉsãmarã ĩãgʉkakõãñurã. Pago ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo: \p —Makʉ, ¿nasirigʉ gʉare irasiriari mʉ? Yʉ, mʉpʉ merã bʉro gũñarikʉri merã mʉrẽ ãmaabʉ, ãrĩyupo. \p \v 49 Jesús pagore ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —¿Nasirirã yʉre ãmaarĩ? Yʉpʉyare yʉre iriro gããmea ĩgʉ̃ya wiiguere. ¿Irire masĩberi mʉsã? ãrĩyupʉ. \p \v 50 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ ĩgʉ̃ pagʉsãmarã gapʉ pémasĩbiriñurã. \p \v 51 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃sã merã Nazaretgue goedujáakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ irinírõsũta ĩgʉ̃sã dorerire tarinʉgãrõ marĩrõ yʉjʉnayupʉ. Ĩgʉ̃ pago gapʉ ããrĩpereri ĩgʉ̃ Jerusalẽ́gue iriadeare igoya yʉjʉpũrãgue gũñaduripíyupo. \v 52 Jesús wári masĩrĩ merã masãyupʉ. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩãyupʉ. Masakade ããrĩpererã irasũta ãrĩ ĩãñurã. \c 3 \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ buedea \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28; 8.31-47) \p \v 1 Pe mojõma pere su gubu pẽrẽbejari bojori Tiberio wãĩkʉgʉ romano marã opʉ ããrĩrĩ́ ñajãdero pʉrʉ, gajirã ĩgʉ̃ dokamarã ĩĩsãkʉ ããrĩñurã: Poncio Pilato, Judea nikũ marã opʉ ããrĩyupʉ. Herodes, Galilea nikũ marã opʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ pagʉmʉ Felipe: Iturea, Traconite, pe nikũ marã opʉ ããrĩyupʉ. Gajigʉ Lisanias, Abilinia nikũ marã opʉ ããrĩyupʉ. \v 2 Gajirã pẽrã: Anás, Caifás wãĩkʉrã paía oparã ããrĩñurã. Ĩgʉ̃sã oparã ããrĩripoere Zacarías magʉ̃ Juãrẽ masaka marĩrõgue ããrĩgʉ̃́rẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃yare weredoreyupʉ. \p \v 3 Irasirigʉ Juan ããrĩperero dia Jordán wãĩkʉdiya tʉrogue masaka irogue ejarãrẽ: \p —Mʉsã ñerõ irideare bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayu, wãĩyedoreka! Irasirimakʉ̃, mʉsãrẽ Marĩpʉ mʉsã ñerõ irideare kãtigʉkumi, ãrĩ werenayupʉ. \v 4 Juan irire irigʉ, iripoegue Marĩpʉya kerere weredupiyudi Isaías gojaderosũta iriyupʉ. Ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: \q1 Masaka marĩrõgue sugʉ bʉro gaguinírĩ merã weregʉkumi: “Marĩ Opʉ aariburi dupiyuro ĩgʉ̃ aariburi maarẽ́ diayema maa õãrĩ maa ãmurã́ irirosũ diayemarẽ irika! \q1 \v 5 Dupa tʉrʉri ããrãdeare yasurope piusũrokoa. Ʉ̃tãyuku ããrãdeade keoro dujarokoa. Maarĩ́ dupaberori ããrãdeade diayema maarĩ́ dujarokoa. Goberikʉri maarĩ́de su báparogueta dujarokoa. \q1 \v 6 Marĩpʉ marĩrẽ taubure iriumakʉ̃, ããrĩpererã masaka ĩãrãkuma”, ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 3:6 \xt Is 40.3-5\x* \p \v 7 Wárã masaka Juan pʉrogue wãĩyedorerã ejañurã. Juan ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã ãña irirosũ ñerã ããrã. ¿Noã mʉsãrẽ õõguere aaridoreari? Marĩpʉ, gʉa ñerõ iriri waja wajamoãbirikõãburo, ãrĩrã, ¿mʉsã yʉre wãĩyedorerã aarari? \v 8 Mʉsã: “Gʉa ñerõ irideare bʉjawere, gũñarĩrẽ gorawayuabʉ”, ãrĩrã, mʉsã ñerõ irideare piri, õãrĩ gapʉre irika! Mʉsã: “Gʉa Abraham parãmerã ããrĩturiarã ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ gʉare wajamoãbirikumi”, ãrĩ gũñabirikõãka! Yʉ mʉsãrẽ ãsũ ãrã: “Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayubirimakʉ̃, mʉsã Abraham parãmerã ããrĩturiari wajamáa. Marĩpʉ i ʉ̃tãyeri merã Abraham parãmerã ããrĩturiarã waamakʉ̃ irimasĩmi”. \v 9 Mʉsã ñerĩ iririre piribirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ béogʉkumi. Sugʉ yukʉ ñerĩ dʉkakʉdire ĩã, kõme merã nugũrĩgue merãta diti, peamegue soebéorosũ mʉsãrẽ béogʉkumi, ãrĩyupʉ Juan. \p \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Juãrẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Gʉare nasiriro gããmerĩ? \p \v 11 Juan ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Sugʉ peñe suríro opagʉ, opabire suñe sĩburo. Baari opagʉ, baari opabire dʉkawaburo, ãrĩyupʉ. \p \v 12 Gajirã romano marã oparãrẽ niyeru wajaseabosarã, Juan pʉro wãĩyedorerã ejañurã. Ĩgʉ̃sãde Juãrẽ sẽrẽñañurã: \p —Gʉare buegʉ, ¿gʉare nasiriro gããmerĩ? \p \v 13 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Juan ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã oparã mʉsãrẽ wajaseadoreaderopata wajaseaka! Ĩgʉ̃sã doreadero nemorõ wajaseabirikõãka! ãrĩyupʉ. \p \v 14 Gajirã surara Juãrẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Gʉakoare nasiriro gããmerĩ? ãrĩñurã. \p Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Gajirã oparire ẽmabirikõãka! Ĩgʉ̃sãrẽ niyeru ẽmadʉarã ãrĩkatori merã ĩgʉ̃sã iribirideaguereta weresãbirikõãka! Mʉsã moã wajatari merã ʉsʉyaka! ãrĩyupʉ. \p \v 15 Masaka: “¿Naásũ ããrĩmakʉ̃ Marĩpʉ iriubu aarigʉkuri?” ãrĩ gũñarã iriñurã. Irasirirã, Juan wererire pérã: “¿Ĩĩ Juan, Cristo ããrĩkuri?” ãrĩ gũñañurã. \v 16 Juan ããrĩpererã masakare ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ mʉsãrẽ deko merã wãĩyea. Gajigʉ yʉ pʉrʉ aarigʉ́, yʉ nemorõ turagʉ ããrĩ́mi. Yʉ gapʉ ubu ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃rẽ neõ sʉropebirikoa. Ĩgʉ̃ aarigʉ́, mʉsãrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã, peame merã wãĩyegʉkumi. Irasirigʉ mʉsãrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉsã merã ããrĩnímakʉ̃ irigʉkumi, ñerĩrẽ soebéorosũ mʉsãrẽ ñerĩrẽ béoburo, ãrĩgʉ̃. \v 17 Trigo gasirire korobéogʉ irirosũ ããrĩ́mi. Gasirire koro odo, iri yerire baari duripíri wiigue duripígʉkumi. Iri gasiri gapʉre peamegue soebéokõãgʉkumi. Iri peame neõ yaribirikoa, ãrĩyupʉ. \v 18 Juan gaji wári irasũ wereri merã masakare: “Ãsũ irika!” ãrĩ werenayupʉ. Irasirigʉ iri merã Marĩpʉya õãrĩ kerere werenayupʉ. \p \v 19 Iripoere opʉ Herodes ĩgʉ̃ pagʉmʉ Felipe marãpore Herodías wãĩkʉgore ẽma, marãpokʉyupʉ. Iri waja, gaji wári ñerõ iridea waja, Juan ĩgʉ̃rẽ: “Mʉ irasirimakʉ̃ ñetaria”, ãrĩ wereyupʉ. \v 20 Herodes, Juan wererire pérono irigʉ, ñerõ irinemo, ĩgʉ̃rẽ peresu iriri wiigue sóodoreyupʉ. \s1 Juan Jesúre deko merã wãĩyedea \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Juan peresu iriri wiigue sóosũburi dupiyuro ããrĩpererã masaka ĩgʉ̃ pʉro wãĩyedorerã ejarãrẽ wãĩyeyupʉ. Jesúde ĩgʉ̃ pʉrogue wãĩyedoregʉ ejayupʉ. Juan ĩgʉ̃rẽ wãĩye odomakʉ̃, Jesús Marĩpʉre sẽrẽripoe ʉ̃mʉgasi tũpãkõãyuro. \v 22 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃, buja irirosũ deyogʉ dijari, Jesús weka ejabejayupʉ. Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ ãsũ ãrĩyupʉ Jesúre: \p —Mʉ yʉ magʉ̃, yʉ maĩgʉ̃ ããrã. Mʉ merã bʉro ʉsʉyáa, ãrĩyupʉ. \s1 Jesucristo ñekʉ̃sãmarã ããrĩturiadea \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Jesús treinta bojori opagʉ masakare buenʉgãyupʉ. Masaka Jesúre: “José magʉ̃ ããrĩ́mi ĩĩ”, ãrĩ gũñadiñurã. \q1 José, Elí magʉ̃ ããrĩyupʉ. \v 24 Elí Matat magʉ̃, \q1 Matat Leví magʉ̃, Leví Melqui magʉ̃, \q1 Melqui Jana magʉ̃, Jana José magʉ̃, \q1 José Matatías magʉ̃, \v 25 Matatías Amós magʉ̃, \q1 Amós Nahum magʉ̃, Nahum Esli magʉ̃, \q1 Esli Nagai magʉ̃, Nagai Maat magʉ̃, \q1 \v 26 Maat Matatías magʉ̃, Matatías Semeí magʉ̃, \q1 Semeí José magʉ̃, José Judá magʉ̃, \q1 \v 27 Judá Joana magʉ̃, Joana Resa magʉ̃, \q1 Resa Zorobabel magʉ̃, Zorobabel Salatiel magʉ̃, \q1 Salatiel Neri magʉ̃, Neri Melqui magʉ̃, \q1 \v 28 Melqui Adi magʉ̃, Adi Cosam magʉ̃, \q1 Cosam Elmodam magʉ̃, Elmodam Er magʉ̃, \q1 Er Josué magʉ̃, \v 29 Josué Eliezer magʉ̃, \q1 Eliezer Jorim magʉ̃, Jorim Matat magʉ̃, \q1 Matat Leví magʉ̃, \v 30 Leví Simeón magʉ̃, \q1 Simeón Judá magʉ̃, Judá José magʉ̃, \q1 José Jonán magʉ̃, Jonán Eliaquim magʉ̃, \q1 Eliaquim Melea magʉ̃, \v 31 Melea Mainán magʉ̃, \q1 Mainán Matata magʉ̃, Matata Natán magʉ̃, \q1 Natán opʉ David magʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. \q1 \v 32 David Isaí magʉ̃, Isaí Obed magʉ̃, \q1 Obed Booz magʉ̃, Booz Salmón magʉ̃, \q1 Salmón Naasón magʉ̃, \v 33 Naasón Aminadab magʉ̃, \q1 Aminadab Aram magʉ̃, Aram Esrom magʉ̃, \q1 Esrom Fares magʉ̃, Fares Judá magʉ̃, \q1 Judá Jacob magʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. \q1 \v 34 Jacob Isaac magʉ̃, Isaac Abraham magʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. \q1 Abraham Taré magʉ̃, Taré Nacor magʉ̃, \q1 Nacor Serug magʉ̃, \v 35 Serug Ragau magʉ̃, \q1 Ragau Peleg magʉ̃, Peleg Heber magʉ̃, \q1 Heber Sala magʉ̃, \v 36 Sala Cainán magʉ̃, \q1 Cainán Arfaxad magʉ̃, Arfaxad Sem magʉ̃, \q1 Sem Noé magʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. \q1 Noé Lamec magʉ̃, Lamec Matusalén magʉ̃, \q1 \v 37 Matusalén Enoc magʉ̃, Enoc Jared magʉ̃, \q1 Jared Mahalaleel magʉ̃, Mahalaleel Cainán magʉ̃, \q1 Cainán Enós magʉ̃, Enós Set magʉ̃, \q1 Set Adán magʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. \q1 \v 38 Adán neõgorague Marĩpʉ iridi, ĩgʉ̃ magʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. \c 4 \s1 Wãtĩ Jesúre ãrĩmesãdidea \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Jesús Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatariakõãyupʉ. Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃ dia Jordán wãĩkʉdiyague ããrãdire masaka marĩrõgue ãĩayupʉ. \v 2 Irogue Jesús cuarenta nʉrĩgora ããrĩyupʉ. Irogue ããrĩripoe wãtĩ ĩgʉ̃rẽ ãrĩmesãgʉ̃ ejayupʉ. Iri cuarenta nʉrĩrẽ Jesús neõ baabiriyupʉ. Irasirigʉ ʉaboakõãyupʉ. \v 3 Ĩgʉ̃ ʉaboamakʉ̃ ĩãgʉ̃, wãtĩ Jesúre ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Diayeta Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩgʉ̃́, mʉ turaro merã i ʉ̃tãyere pã́ waamakʉ̃ irika! ãrĩyupʉ. \p \v 4 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉpʉya werenírĩ gojadea pũgue: “Baari dita masakare okamakʉ̃ iribea. Ããrĩpereri Marĩpʉya werenírĩ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ yáa”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 5 Pʉrʉ wãtĩ Jesúre ʉ̃tãʉ̃ wekague ãĩmʉrĩayupʉ. Irogue suñarõta ããrĩpereri i ʉ̃mʉma makãrĩrẽ ĩmupeokõãyupʉ. \v 6 Irire ĩmupeo odo, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —I yʉre sĩdea ããrã. Irasirigʉ yʉ sĩdʉagʉre sĩgʉkoa, ĩgʉ̃ i ããrĩpereri opʉ ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. \v 7 Mʉ yʉre ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, bʉremumakʉ̃, i ããrĩpereri mʉrẽ sĩgʉra, ãrĩ wereyupʉ wãtĩ Jesúre. \v 8 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Satanás, yʉ pʉrore wirika! Yʉpʉya werenírĩ gojadea pũgue: “Marĩpʉ ditare bʉremuka! Ĩgʉ̃ doreri ditare irika!” ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 9 Pʉrʉ wãtĩ Jesúre Jerusalẽ́gue ãĩa, Marĩpʉya wii wekague ãĩmʉrĩa, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Diayeta Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩgʉ̃́, õõgue merã yebague parimadijaka! \v 10-11 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: \q1 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboerãrẽ mʉrẽ koredoregʉkumi, neõ ʉ̃tãyegue meébejabirikõãburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ wãtĩ Jesúre.\x + \xo 4:10-11 \xt Sal 91.11-12\x* \p \v 12 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉpʉya werenírĩ gojadea pũgue: “Bʉremurĩ marĩrõ Marĩpʉre: ‘Mʉ turari merã yʉre gajino iri ĩmuka!’ ãrĩbirikõãka!” ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩ wereyupʉ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 13 Irasirigʉ wãtĩ Jesúre gaji ãrĩmesãrĩ bokabiri, waakõãyupʉ dapa. \s1 Jesús Galilea nikũgue masakare buenʉgãdea \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Pʉrʉ Jesús masaka marĩrõgue ããrãdi Galilea nikũgue goedujáayupʉ. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turarire opatariyupʉ. Ããrĩperero Galilea nikũ marã ĩgʉ̃ iridea kerere masĩpereakõãñurã. \v 15 Jesús irogue ejagʉ, makãrĩkʉ judío masaka nerẽrĩ wiirigue\f + \fr 4:15 \ft Judío masaka nerẽrĩ wii, sinagoga wãĩkʉri wii ããrã. Irogue ĩgʉ̃sã siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃ nerẽ, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojadeare buenama.\f* buenayupʉ. Ĩgʉ̃ buemakʉ̃ pérã, ããrĩpererã: “Õãrõ buemi”, ãrĩ bʉremuñurã. \s1 Jesús Nazaretgue goedujáadea \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6; Jn 4.44) \p \v 16 Pʉrʉ Jesús Nazaretgue ĩgʉ̃ masãdea makãgue goedujáayupʉ. Ĩgʉ̃ irinarõsũta judío masaka siñajãrĩnʉ\f + \fr 4:16 \ft Judío masaka siñajãrĩnʉ, sábado ããrã.\f* ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue waa, ñajãyupʉ. Iri wiigue Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũrẽ bue ĩmubu wãgãnʉgãyupʉ. \v 17 Irasirigʉ iri wii koregʉ Jesúre Marĩpʉya kerere weredupiyudi Isaías gojadea pũrẽ sĩyupʉ. Ĩgʉ̃ sĩmakʉ̃, Jesús iri pũgue ãsũ ãrĩ gojadeare boka, bue ĩmuyupʉ: \q1 \v 18 Yʉ Opʉ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉ merã ããrĩmakʉ̃ yámi, ĩgʉ̃ dorerire iriburo, ãrĩgʉ̃. Ĩgʉ̃yare iridoregʉ yʉre beyepídi ããrĩmí. \q1 Irasirigʉ boporãrẽ ĩgʉ̃ya kerere weredoregʉ, bʉro bʉjawererãrẽ ʉsʉyamakʉ̃ iridoregʉ, peresugue ããrĩrã́rẽ taudoregʉ, koye ĩãmerãrẽ ĩãmakʉ̃ iridoregʉ, ñerõ irisũrãrẽ taudoregʉ yʉre iriudi ããrĩmí. \q1 \v 19 Marĩ Opʉ ĩgʉ̃yarãrẽ taugʉ aariburire weredoredi ããrĩmí, ãrĩ gojadi ããrĩmí Isaías, ãrĩ bue ĩmuyupʉ Jesús.\x + \xo 4:19 \xt Is 61.1-2\x* \p \v 20 Bue ĩmu odo, ĩgʉ̃ bueadea pũrẽ tũrã, iri wii koregʉre wia, eja doayupʉ. Ããrĩpererã iri wiigue ããrĩrã́ ĩgʉ̃rẽ ĩãduúbiriñurã. \v 21 Jesús ãsũ ãrĩ werenʉgãyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Dapagã merã yʉ mʉsãrẽ bue ĩmumakʉ̃, Isaías gojaderosũta waáa. \p \v 22 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã pégʉkakõãñurã. “Õãrĩ werenírĩ merã weremi”, ãrĩ gũñañurã. Irasũ gũñakererã, ĩgʉ̃sã basi gãme sẽrẽñañurã: \p —¿Ĩĩ José magʉ̃ meta ããrĩ́rĩ? ãrĩñurã. \p \v 23 Jesús, ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Masaka ĩgʉ̃sã ãrĩnarõsũ mʉsã yʉre: “Mʉ õãrõ kúrigʉ ããrĩrĩ́rẽ ĩmugʉ̃, mʉ basita kúrika!” ãrĩkoa. Gajidere ãrĩkoa: “Gʉa, mʉ Capernaugue iri ĩmudea kerere pébʉ. Irasirigʉ iroguere mʉ iriderosũta i makã, mʉ masãdea makãdere iri ĩmuka!” ãrĩkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 24 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemoyupʉ: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Neõ sugʉ Marĩpʉya kerere weredupiyurimasʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya nikũ marã õãrõ bokatĩrĩñeãbema. \v 25 Irasirigʉ mʉsãrẽ ire õãrõ masĩmakʉ̃ gããmea. Iripoegue Elías Marĩpʉya kerere weredupiyudi ããrĩdeapoere masaka Marĩpʉre bʉremubiri waja, ʉre bojori gaji bojori dekogora neõ deko merẽbiridero ããrĩbʉ́. Ããrĩpereroguere baaride marĩdero ããrĩbʉ́. Marĩya nikũrẽ wárã wapiweyarã nome ããrĩnerã ããrĩmá. \v 26 Ĩgʉ̃sã wárã ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ Elíare ĩgʉ̃sãrẽ iritamudoregʉ neõ iriubiridi ããrĩmí. Gaji nikũmo Sarepta wãĩkʉri makãmo Sidón pʉro ããrĩgṍ gapʉre iritamudoregʉ Elíare iriudi ããrĩmí. \v 27 Eliseo Marĩpʉya kerere weredupiyudi ããrĩdeapoedere wárã kãmi boarã marĩya nikũrẽ ããrĩunanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã wárã ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ Eliseore ĩgʉ̃sãrẽ taudoregʉ neõ iriubiridi ããrĩmí. Siria nikũmʉ Naamán wãĩkʉgʉ gapʉre taudoregʉ Eliseore iriudi ããrĩmí, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \p \v 28 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã iri wiigue ããrĩrã́ ĩgʉ̃ merã bʉro guañurã. \v 29 Irasirirã wãgãnʉgã, ĩgʉ̃rẽ ñeã, ãĩãkõãñurã. Iri makã ʉ̃tãʉ̃ weka iridea makã ããrĩyuro. Irasirirã iri makã tʉrogue ĩgʉ̃rẽ ãĩa, túmeédijudʉarã iriadiñurã. \v 30 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sã watopeta tariwerewãgãkõãyupʉ. \s1 Wãtĩ ñajãsũdi Jesúre bokatĩrĩdea \r (Mr 1.21-28) \p \v 31 Pʉrʉ Jesús Capernaugue waayupʉ. Iri makã Galilea nikũgue ããrĩyuro. Irogue eja, judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue ĩgʉ̃sãrẽ bueyupʉ. \v 32 Sugʉ doregʉ irirosũ õãrõ masĩrĩ merã ĩgʉ̃ buemakʉ̃ pérã, pégʉkakõãñurã. \p \v 33 Iri wiiguere ĩgʉ̃sã merã sugʉ wãtĩ ñajãsũdi ããrĩyupʉ. Ãsũ ãrĩ gaguiníyupʉ: \p \v 34 —Jesús Nazaretmʉ, ¿nasiribu gʉa pʉro aaríri? ¿Gʉare peamegue béogʉ aarigʉ́ yári? Yʉ mʉrẽ ĩãmasĩkõãa. Mʉ, Marĩpʉ iriudi, õãtarigʉ ããrã, ãrĩyupʉ. \p \v 35 Jesús wãtĩrẽ: \p —Wereníbita! Wirika ĩgʉ̃rẽ! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, wãtĩ masaka ĩũrõ ĩgʉ̃ ñajãdire yebague túmeépí, ñerõ iriro marĩrõ wiriakõãyupʉ. \v 36 Jesús wãtĩrẽ béowiumakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka ĩãgʉka, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —¿Ñeéno werenírĩ ããrĩ́rĩ i? Ĩgʉ̃ turaro merã wãtẽãrẽ wiriadoremakʉ̃, mata wirianokõãma, ãrĩñurã. \p \v 37 Pʉrʉ Jesús iriadeare ããrĩperero iri makã tʉro marãrẽ weresiriñurã. \s1 Jesús, Simón Pedro mʉ́ñekõrẽ taudea \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Jesús, nerẽrĩ wiigue ããrãdi wiria, Simṍya wiigue waayupʉ. Simón mʉ́ñekõ bʉro nimakʉrikʉgo iriyupo. Jesús ejamakʉ̃ ĩãrã, igore taudorerã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñurã. \v 39 Ĩgʉ̃sã irasũ sẽrẽmakʉ̃ pégʉ, Jesús igo pʉro waa ejanʉgã: “Pũrĩrĩ tarika igore!” ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ merãta igore nimakʉri ããrãdea tariakõãyuro. Irasirigo wãgãnʉgã, ĩgʉ̃sãrẽ baari ejoyupo. \s1 Jesús wárã pũrĩrikʉrãrẽ taudea \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Ñamika, abe ñajãdero pʉrʉ, iri makã marã ããrĩpererã gajirosũperi pũrĩrikʉrãrẽ Jesús pʉrogue ãĩjañurã. Jesús pũrĩrikʉrãrẽ, ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ñapeo, tauyupʉ. \v 41 Wárã wãtẽa masakare ñajãnerãdere béowiuyupʉ. Wãtẽa wirirã, Jesúre ãsũ ãrĩ gaguiníñurã: \p —Mʉ, Marĩpʉ magʉ̃ ããrã, ãrĩñurã. Ĩgʉ̃sã Jesúre, ĩgʉ̃ Cristo, Marĩpʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ masĩñurã. Irasirigʉ Jesús wãtẽãrẽ werenídorebiriyupʉ. \s1 Jesús Galilea nikũgue masakare buedea \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Gajinʉ boyoripoe Jesús makã tʉro masaka marĩrõgue waayupʉ. Ĩgʉ̃ waadero pʉrʉ, masaka ĩgʉ̃rẽ ãma, ĩgʉ̃ pʉrogue ejañurã. Ĩgʉ̃rẽ: “Gʉa merã dujaka dapa!” ãrãdiñurã. \p \v 43 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarã Opʉ ããrĩrĩ́rẽ yʉre weredoregʉ iriudi ããrĩmí. Irasirigʉ gaji makãrĩ marãdere ire weregʉ waagʉra, ãrĩyupʉ. \p \v 44 Irasirigʉ ããrĩperero Galilea nikũ marãrẽ judío masaka nerẽrĩ wiirigue buegorenayupʉ. \c 5 \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ wárã waaí wẽjẽmakʉ̃ iridea \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20; Jn 21.3, 6) \p \v 1 Gajinʉ Jesús Genesaret\f + \fr 5:1 \ft Genesaret wãĩkʉri nikũ, Galilea wãĩkʉri ditaru tʉro ããrĩyuro. Irasiriro Galilea ditaruta Genesaret wãĩkʉyuro.\f* wãĩkʉri ditaru tʉrogue ããrĩmakʉ̃, wárã masaka ĩgʉ̃ pʉrore ʉtʉrinʉgãjañurã Marĩpʉya kerere pédʉarã. \v 2 Jesús iri ditaru tʉro waaí wẽjẽrĩmasãya doóriduparu peru masaka marĩrĩ payamakʉ̃ ĩãyupʉ. Waaí wẽjẽrĩmasã gapʉ ĩgʉ̃sãya buiriyukure koerã iriñurã. \v 3 Jesús Simṍyarugue mʉrĩñajãa, ĩgʉ̃rẽ soewijudoreyupʉ. Soewijupau odomakʉ̃ ĩã, Jesús irirugue eja doa, masakare buenʉgãyupʉ. \v 4 Bue odo, Simṍrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Doódiru merã ditaru deko ʉ̃kʉ̃ãrõgue wija, mʉsãya buiriyukure meéyoka waaí ñeãmurã, ãrĩyupʉ. \p \v 5 Simón ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Gʉare buegʉ, dapagã ñamirẽ wẽjẽboyoakõãdabʉ. Neõ wẽjẽbirakubʉ. Mʉ dorerosũta buidire meéyoñagʉra doja, ãrĩyupʉ. \p \v 6 Ĩgʉ̃sã meéyomakʉ̃, waaí wárã ñajãa, buidire ooreakõãdiñurã. \v 7 Wárã ñajãmakʉ̃ ĩã, ĩgʉ̃sã merãmarã gajiru doódirugue ããrĩrã́rẽ bʉadeañurã, ĩgʉ̃sãrẽ ñeãtamudorerã. Irasirirã ĩgʉ̃sã eja, waairé seasãmakʉ̃, perugueta mirĩboyakõãyuro. \p \v 8 Irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Simón Pedro Jesús pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, mʉ õãtarigʉ ããrã. Yʉ gapʉ ñegʉ̃ ããrã. Irasirigʉ yʉ pʉrore ããrĩbirikõãka! ãrĩyupʉ. \v 9 Simón, wárã waaí ñajãmakʉ̃ ĩãgʉkagʉ, irasũ ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́de ĩãgʉkakõãñurã. \v 10 Gajiru doódiru ããrĩrã́ ĩgʉ̃ merãmarã Zebedeo pũrã Santiago, Juan ããrĩñurã. Ĩgʉ̃sãde ĩãgʉkakõãñurã. Jesús gapʉ Simṍrẽ ãrĩyupʉ: \p —Güibirikõãka! Dapagorare mʉ waaí wẽjẽrĩmasʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ piri, Marĩpʉya kerere masakare wererimasʉ̃ ããrĩgʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 11 Irasirirã ĩgʉ̃sãya doóriduparure ditaru tʉro tʉ̃ãmajũpíkõã, ããrĩpereri ĩgʉ̃sãyare píkõã, Jesús merã waakõãñurã. \s1 Jesús kãmi boagʉre taudea \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Pʉrʉ Jesús su makãgue ããrĩripoe sugʉ kãmi boagʉ ejayupʉ. Jesúre ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ĩgʉ̃ya diapure yebague moomejãja, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, mʉ yʉ pũrĩrikʉrire taudʉagʉ taumasĩa, ãrĩyupʉ. \p \v 13 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃ya mojõ merã ĩgʉ̃rẽ moãña, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉrẽ taugʉra. Kãmi marĩgʉ̃ dujaka! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ merãta kãmi yaripereakõãyuro. \v 14 Irasirigʉ turaro merã Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Gajirã masakare mʉ tariadeare werebirikõãka! Paíre mʉrẽ kãmi yariadeare ĩmugʉ̃ waaka! Ĩgʉ̃ mʉrẽ ĩãgʉ̃: “Kãmi marĩgʉ̃ ããrã”, ãrĩgʉkumi. Pʉrʉ Moisés gojadea pũgue sĩdoredeare sĩka! Mʉ irire irimakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka mʉrẽ kãmi yariadeare masĩrãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 15 Jesús ĩgʉ̃rẽ: “Gajirãrẽ mʉ tariadeare werebirikõãka!” ãrĩkeremakʉ̃, ããrĩpererogue marã masaka Jesús ĩgʉ̃rẽ iriadeare pépereakõãñurã. Irasirirã wárã masaka ĩgʉ̃ pʉrogue ĩgʉ̃ buerire pérã, ĩgʉ̃sã pũrĩrikʉridere taudorerã, ejañurã. \v 16 Jesús gapʉ masaka marĩrõgue Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ waanayupʉ. \s1 Jesús dʉpʉ bʉadire taudea \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Sunʉ Jesús buemakʉ̃, surãyeri fariseo bumarã gajirã Moisés gojadeare buerimasãde irogue doañurã. Ĩgʉ̃sã ããrĩperero Galilea nikũma makãrĩ marã, Judea nikũma makãrĩ marã, Jerusalén marã ããrĩñurã. Jesús pũrĩrikʉrãrẽ taubu, Marĩpʉ turarire opayupʉ. \v 18 Ĩgʉ̃ bueripoe gajirã iro marã sugʉ dʉpʉ bʉadire ĩgʉ̃ oyaro merãta ãĩjañurã. Ĩgʉ̃rẽ wiigue ãĩñajãa, Jesús pʉrogue pídʉarã iriadiñurã. \v 19 Masaka wárã ããrĩmakʉ̃, ãĩñajãmasĩbiri, iri wii wekague mʉrĩa, su gobe ãĩwea, ĩgʉ̃rẽ masaka watopegue ĩgʉ̃ oyaro merãta Jesús pʉro dijuñurã. \v 20 Jesús, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, bʉadire ãrĩyupʉ: \p —Yʉ, mʉ ñerõ irideare kãtia. \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasã ãsũ ãrĩ gũñañurã: “¿Ñeémʉno masakʉ ããrĩ́rĩ ĩĩ? Ĩgʉ̃ werenírĩ merã Marĩpʉre ñerõ ãrĩmi. Masaka ñerõ irideare neõ sugʉ masakʉ kãtimasĩbirikumi. Marĩpʉ sugʉta masĩkumi”, ãrĩñurã. \p \v 22 Jesús ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ ĩãmasĩ, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã irasũ gũñarĩ mʉsã? \v 23 ¿Naásũ ãrĩrĩ gapʉ diasaberi ĩĩ bʉadire: “Yʉ, mʉ ñerõ irideare kãtia”, ãrĩrĩ, o “Wãgãnʉgã, waaka!” ãrĩrĩ gapʉ diasaberi? \v 24 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃sã ñerõ irideare Marĩpʉ dorero merã kãtimasĩa. Irasirigʉ ĩĩ bʉadire taugʉra, mʉsãrẽ irire masĩdoregʉ, ãrĩyupʉ. Irasũ ãrĩ odo, bʉadire ãrĩyupʉ: \p —Yʉ mʉrẽ ãsũ ãrã. Wãgãnʉgã, mʉ oyaderore ãĩ, mʉya wiigue waaka! ãrĩyupʉ. \p \v 25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ merãta ĩgʉ̃sã ĩũrõ wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ oyaderore ãĩ, ĩgʉ̃ya wiigue waagʉ́, Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩyupʉ. \v 26 Masaka, Jesús irasiririre ĩãgʉka, ĩgʉ̃sãde Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩñurã. Bʉro güiri merã ãsũ ãrĩñurã: \p —Dapagãrẽ neõ marĩ ĩãbirideare ĩãa, ãrĩñurã. \s1 Jesús Levíre siiudea \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 Pʉrʉ Jesús iro merã waa, Leví\f + \fr 5:27 \ft Leví pe wãĩ opayupʉ. ĩgʉ̃ta Mateo wãĩkʉyupʉ.\f* wãĩkʉgʉre bokajayupʉ. Leví romano marã opʉre niyeru wajaseabosagʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ moãrĩ taribugue doamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Náka, yʉ merã! \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Leví wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ moãdea ããrĩpererire pípeo, Jesús merã waakõãyupʉ. \v 29 Pʉrʉ Leví ĩgʉ̃ya wiigue eja, Jesúre bosenʉ iripeoyupʉ. Wárã niyeru wajaseabosarimasã, gajirã masaka ĩgʉ̃sã merã baa doaníñurã. \v 30 Jesús ĩgʉ̃sã merã doamakʉ̃ ĩãrã, fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasã Jesús buerãrẽ ãsũ ãrĩ werewʉañurã: \p —¿Nasirirã niyeru wajaseabosarimasã, ñerõ irirã merã iirí, baari mʉsã? ãrĩñurã. \p \v 31 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Pũrĩrĩ marĩrã kúririmasʉ̃rẽ ãmabema. Pũrĩrikʉrã gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãmama. \v 32 Yʉ: “Õãrã ããrã”, ãrĩ gũñarãrẽ siiugʉ aaribiribʉ. “Ñerõ irirã ããrã”, ãrĩ gũñarã ditare siiugʉ aarigʉ́ iribʉ, ĩgʉ̃sã ñerõ irideare bʉjawere, gũñarĩrẽ gorawayuburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩyupʉ. \s1 Jesúre bererimarẽ sẽrẽñadea \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —Juan buerã, fariseo bumarã buerire tʉyarãde Marĩpʉre bʉremurã bere, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽnama. ¿Nasirirã mʉ buerã gapʉ õãrõ iirí, baari? ãrĩñurã. \p \v 34 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Sugʉ mojõsʉadi bosenʉ irimakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃ siiuanerãrẽ ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́rẽ bʉjawereri merã beremakʉ̃ irimasĩbukuri? \v 35 Pʉrʉ ĩgʉ̃rẽ gajirã ãĩãmakʉ̃, bʉjawereri merã bererãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 36 Irire ãrĩ odo, keori merã ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ wereyupʉ doja: \p —Masaka neõ suríro maamañerẽ tábirikuma bʉgʉñerẽ seretúmurã. Irasũ seretúrã, maamañerẽ poyanorẽrã irikuma. Maama gasiro merã bʉgʉñerẽ seretúadero õãrõ deyobirikoa. \v 37 Waimʉrã gasiri merã iridea ajuri bʉgʉ ajurigue maama igui dekore diribirikuma. Irasũ dirimakʉ̃, maama igui deko pãmu, bʉgʉ ajuri sẽrãturabiri, ooreakõãkoa. Irasiriro igui deko, ajuride kõmokoa. \v 38 Irasirirã maama igui dekore maama ajurigue diriro gããmea. \v 39 Masaka igui deko pãmurĩrẽ iirírã, maama igui dekore gããmebirikuma, maama buerire pédʉaberosũ. “Igui deko pãmudea gapʉ, maama igui deko nemorõ õãa”, ãrĩrãkuma, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ. \c 6 \s1 Siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús buerã trigo yerire tʉ̃rĩdea \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Gajinʉ, judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús trigo otedero watope waamakʉ̃, ĩgʉ̃ buerã trigo yerire tʉ̃rĩ koro baawãgãñurã\f + \fr 6:1 \ft Deuteronomio 23.25: Moisés gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Sugʉ masakʉ gajigʉya pooegue waagʉ́, ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã trigo yerire tʉ̃rĩ koro baaburo. Wiirimajĩ merã diti ãĩabirikõãburo”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\f*. \v 2 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãrã, surãyeri fariseo bumarã ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirirã siñajãrĩnʉrẽ moãdorebirikeremakʉ̃, irasũ yári mʉsã? ãrĩñurã. \p \v 3 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Mʉsã iripoeguemʉ David ĩgʉ̃ merãmarã merã ʉaboagʉ, ĩgʉ̃ irideare buebiriri? \v 4 Ĩgʉ̃ merãmarã merã Marĩpʉya wiigue ñajãa, Marĩpʉ ĩũrõ peyari pã́ duparure baadi ããrĩmí. Marĩpʉ paía ããrĩmerãrẽ: “Iri pã́ duparure baabirikõãka!” ãrĩdi ããrĩmí. David gapʉ paí ããrĩbirikeregʉ, irire baagʉ, Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãgʉ̃ meta iridi ããrĩmí, ãrĩyupʉ. \p \v 5 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ ããrĩsĩã, siñajãrĩnʉrẽ masaka gajino ĩgʉ̃sã iriburire doremasĩa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús mojõ diíweredire taudea \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Gajinʉ siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús judío masaka nerẽrĩ wiigue ñajãa, ĩgʉ̃sãrẽ bueyupʉ. Iri wiigue sugʉ masakʉ diayema mojõ gapʉ diíweredi ããrĩyupʉ. \v 7 Fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasã Jesúre bʉro ĩãduripítʉya: “Siñajãrĩnʉ ããrã, irasirirã ĩĩ mojõ diíweredire ĩgʉ̃ taumakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ weresãrãra”, ãrĩ gũñañurã. \v 8 Jesús ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ ĩãmasĩ, mojõ diíweredire: \p —Wãgãnʉgã, masaka ĩũrõgue ejanʉgãgʉ̃ aarika! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, mojõ diíweredi wãgãnʉgã, Jesús pʉro ejanʉgãyupʉ. \v 9 Ĩgʉ̃ ejanʉgãmakʉ̃, Jesús gajirã irogue ããrĩrã́rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsãrẽ sẽrẽñadʉakoa. ¿Siñajãrĩnʉrẽ Marĩpʉ marĩrẽ ñeénorẽ iridoreyuri, õãrĩrẽ, o ñerĩrẽ, masakare taurire, o wẽjẽrĩrẽ? ãrĩyupʉ. \p \v 10 Sẽrẽña odo, masaka ããrĩpererãrẽ ĩã, mojõ diíweredire ãrĩyupʉ: \p —Mʉya mojõrẽ soeuka! \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, soeuyupʉ. Ĩgʉ̃ soeumakʉ̃, ĩgʉ̃ya mojõ õãkõãyuro. \v 11 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasã bʉro guañurã: “¿Nasirirãkuri marĩ ĩĩrẽ?” ãrĩ gãme wereníñurã. \s1 Jesús pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ buedoregʉ pímurãrẽ beyedea \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Irinʉrĩrẽ Jesús ʉ̃tãʉ̃gue Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ waayupʉ. Irogue iri ñamirẽ Marĩpʉre sẽrẽboyoakõãyupʉ. \v 13 Boyoripoe ĩgʉ̃ buerire tʉyarãrẽ siiu neeõ, ĩgʉ̃sã watopegue ããrĩrã́rẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ʉ̃marẽ beyeyupʉ: “Mʉsãrẽ yaa kerere buegorenamurãrẽ beyepía”, ãrĩyupʉ. \v 14 Ĩĩsãkʉ ããrĩñurã: Simón wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃rẽta “Pedro” wãĩyeyupʉ Jesús. Simón pagʉmʉ Andrés; gajirã: Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé\f + \fr 6:14 \ft “Bartolomé”, ãrĩrõ: “Tolomé magʉ̃”, ãrĩdʉaro yáa. ĩgʉ̃ta Natanael wãĩkʉgʉ ããrĩdi ããrĩmí. San Juan 1.43-51: Jesús Natanaere siiudea kere ããrã.\f*, \v 15 Mateo, Tomás, Santiago ããrĩñurã. Santiago, Alfeo magʉ̃ ããrĩyupʉ. Gajigʉ Simón ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ celote wãĩkʉri bumʉ ããrĩyupʉ. \v 16 Gajigʉ Judas ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ Santiago magʉ̃ ããrĩyupʉ. Gajigʉ Judas Iscariote wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ta Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubu ããrĩyupʉ. \s1 Jesús wárã masakare buedea \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Jesús iri ʉ̃tãʉ̃gue ããrãdi ĩgʉ̃sã merã dijija, iri ʉ̃tãʉ̃ ããrĩdijimejãrõgue ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ beyeanerã, gajirã wárã ĩgʉ̃ buerire tʉyarã merã ããrĩyupʉ. Gajirã wárã ããrĩperero Judea nikũ marã, Jerusalén marã, wádiya tʉro marã Tiro, Sidón marã ããrĩñurã. Ĩgʉ̃sã Jesús pʉro ĩgʉ̃ buerire pérã, ĩgʉ̃sã pũrĩrikʉrire taudorerã ejanerã ããrĩñurã. \v 18 Jesús wãtẽa ñajãsũnerãdere tauyupʉ. \v 19 Ĩgʉ̃ ããrĩpererãrẽ Marĩpʉ turaro merã taumakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka ĩgʉ̃rẽ moãñadʉañurã. \s1 Jesús ʉsʉyari, bʉjawereridere buedea \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ mʉsã Opʉ ããrĩ́mi. Irasirirã boporã ããrĩkererã, ʉsʉyaka! \p \v 21 ’Dapagorare mʉsã ʉaboari merã ããrĩrã́, pʉrʉguere yapirãkoa. Irasirirã ʉsʉyaka! \p ’Dapagorare bʉro bʉjawereri merã orerã, pʉrʉguere ʉsʉyari merã bʉrirãkoa. Irasirirã ʉsʉyaka! \p \v 22 ’Mʉsã yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃ ĩãrã, gajirã mʉsãrẽ ĩãturi doorãkuma. Mʉsãrẽ: “Gʉa merã ããrĩmerãta!” ãrĩ béorãkuma. Mʉsãrẽ ñerõ werenírãkuma. “Ñerã ããrĩ́ma”, ãrĩ werewʉarãkuma. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, ʉsʉyari merã ããrĩrikʉka! \v 23 Iripoegue marĩ ñekʉ̃sãmarã Marĩpʉya kerere weredupiyunerãrẽ irasũta iriunanerã ããrĩmá. Irasirirã dapagora marã mʉsãrẽ mʉrãrõta ñerõ irimakʉ̃ ĩãrã, bʉro ʉsʉyaka! Bʉro ʉsʉyari merã ããrĩrikʉka! Mʉsã ʉ̃mʉgasigue waamakʉ̃, Marĩpʉ õãrĩ wáro wajatari sĩgʉkumi mʉsãrẽ. \p \v 24 ’Mʉsã i ʉ̃mʉmarẽ wári oparã gapʉ ʉsʉyari bokasiáa. Pʉrʉguere ʉsʉyari neõ bokabirikoa. Irasiriro mʉsãrẽ ñegoráa. \p \v 25 ’Mʉsã dapagorare yapirã, pʉrʉguere bʉro ʉaboarãkoa. Ʉsʉyari neõ bokabirikoa. Irasiriro mʉsãrẽ ñegoráa. \p ’Dapagorare Marĩpʉyare bʉridarã, pʉrʉguere bʉro bʉjawereri merã orerãkoa. Ʉsʉyari neõ bokabirikoa. Irasiriro mʉsãrẽ ñegoráa. \p \v 26 ’Masaka ããrĩpererã mʉsãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩkeremakʉ̃, ʉsʉyari neõ bokabirikoa. Iripoegue mʉsã ñekʉ̃sãmarã Marĩpʉyare ãrĩkatori merã wererimasãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩunanerã ããrĩmá. \s1 Jesús: “Mʉsãrẽ ĩãturirãrẽ maĩka!” ãrĩ buedea \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 ’Yʉ werenírĩrẽ õãrõ péduripírãnorẽ ãsũ ãrĩ weregʉra. Mʉsãrẽ ĩãturirãrẽ maĩka! Mʉsãrẽ doorãrẽ õãrõ irika! \v 28 Mʉsãrẽ: “Ñerõ waaburo”, ãrĩrãrẽta õãdoreka! Mʉsãrẽ ñerõ ãrĩ bʉridarãrẽta Marĩpʉre ĩgʉ̃sã õãrõ ããrĩburire sẽrẽbosaka! \v 29 Sugʉ masakʉ mʉsãya wayupãrãrẽ pámakʉ̃, gajipãrẽ gapʉdere pádoreka! Mʉsãya suríro wekamañerẽ ẽmamakʉ̃, mʉsãya camisadere sĩka! \v 30 Ããrĩpererã mʉsãrẽ gajino sẽrẽrãnorẽ sĩka! Sugʉ masakʉ mʉsã oparire ãĩãmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ: “Wiaka!” ãrĩbirikõãka! \v 31 Gajirã mʉsãrẽ õãrõ irimakʉ̃ gããmerõsũta mʉsãde ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ irika! \p \v 32 ’Mʉsãrẽ maĩrã ditare maĩmakʉ̃ õãbea. Mʉsã irasũ maĩrĩ wajamáa. Gajirã, ñerã ããrĩkererã, ĩgʉ̃sãrẽ maĩrãrẽ maĩkuma. \v 33 Mʉsãrẽ õãrõ irirã ditare õãrõ irimakʉ̃ õãbea. Mʉsã irasiriri wajamáa. Ñerãde ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ irirãrẽ õãrõ irikuma. \v 34 Gajirãrẽ wayurã ĩgʉ̃sãrẽ: “Gʉa wayuadeare keoro wiaka doja!” ãrĩmakʉ̃ õãbea. Mʉsã irasiriri wajamáa. Ñerõ irirãde gajirã ñerãrẽ wayukuma. Ĩgʉ̃sã wayuadeare: “Ããrĩpereri wiarãkuma doja”, ãrĩ gũñakuma. \v 35 Irasirirã ñerã irirosũ iribirikõãka! Mʉsãrẽ ĩãturirãdere maĩka! Ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ irika! Ĩgʉ̃sãrẽ wayurã, mʉsã wayuadeare: “Wiaka doja!” ãrĩbirikõãka! Irasirirã wári õãrĩ wajatari bokarãkoa. Marĩpʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ pũrã ããrĩrãkoa. Masaka Marĩpʉre ʉsʉyari sĩbirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ bopoñarĩ merã ĩãmi dapa. Ñerã ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ irasũ ĩãmi dapa. \v 36 Irasirirã mʉsãde Mʉsãpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ masakare bopoñarĩ merã ĩãrõsũta gajirãrẽ bopoñarĩ merã ĩãka! \s1 Jesús: “Gajirãrẽ: ‘Ñerã ããrĩ́ma’, ãrĩ werewʉabirikõãka!” ãrĩ buedea \r (Mt 7.1-5; Jn 13.16; 15.20) \p \v 37 ’Gajirãrẽ: “Ñerã ããrĩ́ma”, ãrĩ werewʉabirikõãka! Mʉsã werewʉabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ: “Ñerã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãbirikumi. Gajirã mʉsãrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãrã: “Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãburo”, ãrĩbirikõãka! Mʉsã irasũ ãrĩbirimakʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ: “Wajamoãgʉra”, ãrĩbirikumi. Gajirã mʉsãrẽ ñerõ irideare kãtika! Mʉsã kãtimakʉ̃, Marĩpʉde mʉsã ñerõ irideare kãtigʉkumi. \v 38 Gajirãrẽ sĩka! Mʉsã sĩmakʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ wári õãrĩ sĩgʉkumi. Ajuro wári ajuro gajino ʉtʉriri ajuro õãrõ ñadiuadea ajuro irirosũ sĩgʉkumi. Mʉsã gajirãrẽ sĩderopata Marĩpʉ mʉsãrẽ sĩgʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 39 Irasũ ãrĩ odo, keori merã wereyupʉ doja: \p —Sugʉ masakʉ koye ĩãbi gajigʉ koye ĩãbire tʉ̃ãdupiyuwãgãmasĩbirikumi. Ĩgʉ̃sã pẽrãgueta maarẽ́ ĩãmerã gobegue meéñajãkõãkuma. \v 40 Sugʉ buerimasʉ̃ ĩgʉ̃ buerã nemorõ masĩkumi. Ĩgʉ̃ buerãde ĩgʉ̃ buederosũ buepeosĩã, ĩgʉ̃sãrẽ buedi masĩderosũta ĩgʉ̃sãde masĩrãkuma. \p \v 41 ’Mʉsã ñerõ iridea, koyerugue wári turu oparosũ ñetariri ããrĩrĩ́rẽ gũñabirikererã, mʉsãyagʉ ñerõ iridea, koyerugue nikũyegã oparosũ ããrĩrĩ́rẽ: “Ñegoráa”, ãrĩ gũñáa. \v 42 Irasirirã mʉsã ñerõ iridea, koyerugue wári turu oparosũ ããrĩrã́, mʉsãyagʉre ĩgʉ̃ya koyerugue ããrĩrĩ́ nikũyegãrẽ: “¿Ãĩbéosi?” ãrĩmasĩbea. Mʉsã ñerõ iririkʉrã, irikatorikʉrã ããrã. Mʉsãya koyerugue ããrĩrĩ́ turu gapʉre ãĩbéopʉroriro irirosũ mʉsã ñerõ iririre piripʉrorika! Irasiri odo, mʉsãyagʉre: “Mʉ ñerõ iririre pirikõãka!” ãrĩ masĩa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús yukʉre dʉka merã ĩãmasĩsũa, ãrĩ buedea \r (Mt 7.17-20; 12.34-35) \p \v 43 Irasũ ãrĩ odo, gaji keori merã wereyupʉ doja: \p —Yukʉ õãdi ñerĩ dʉkakʉbirikoa. Yukʉ ñedide õãrĩ dʉkakʉbirikoa. \v 44 Ããrĩpereri yukure dʉka merã ĩãmasĩsũa. Poragʉ higo wãĩkʉrire dʉkakʉbirikoa. Ñaagʉ̃de iguire dʉkakʉbirikoa. \v 45 Irasirigʉ sugʉ masakʉ õãgʉ̃, yukʉ õãrĩ dʉkakʉdi irirosũ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ gũñarĩgue õãrĩ gũñarĩ opasĩã, õãrĩrẽ yámi. Gajigʉ ñegʉ̃, ĩgʉ̃ gũñarĩgue ñerĩ gũñasĩã, ñerĩrẽ yámi. Marĩ gũñarĩgue gũñarõsũta werenírãkoa. Irasirirã masaka ñerĩ gũñarĩ oparã, ñerĩ werenírãkuma. Õãrĩ gũñarĩ oparã gapʉ õãrĩ werenírãkuma. \s1 Jesús pe wii keori merã buedea \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 ’¿Nasirirã mʉsã yʉre: “Yʉ Opʉ ããrã mʉ”, ãrĩkererã, yʉ dorerire neõ iriberi? \v 47 Sugʉ yʉ pʉro eja, yʉ werenírĩrẽ péduripí, pʉrʉ yʉ dorerire irigʉ, ãsũpero irigʉ irirosũ ããrĩ́mi. \v 48 Sugʉ ʉ̃tãyegue ʉ̃kʉ̃ãrĩ goberi máñajãa, wii õãrõ nugũdi irirosũ ããrĩ́mi. Pʉrʉ dia wáro yura, ĩgʉ̃ya wiiguere deko ũma meétúkeremakʉ̃, neõ mirũabirikoa. \v 49 Yʉ werenírĩrẽ pékeregʉ, yʉ dorerire iribi gapʉ sugʉ ĩmiparogue wii iridi irirosũ ããrĩ́mi. Dia wáro yuraro, ĩgʉ̃ya wiire ũmabéokõãkoa. Irasiriro ããrĩpereri kõmopereakõãkoa, ãrĩ wereyupʉ Jesús masakare. \c 7 \s1 Jesús surara opʉre moãboegʉre taudea \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Jesús masakare irire were odo, Capernaugue waakõãyupʉ. \v 2 Iroguere romano marã surara opʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃rẽ moãboegʉ sĩrĩgʉ̃ kõmorĩ pʉrogãgue ããrĩyupʉ. Surara opʉ ĩgʉ̃rẽ bʉro maĩyupʉ. \v 3 Irasirigʉ, Jesús iridea kerere pégʉ, judío masaka mʉrãrẽ Jesús pʉrogue iriuyupʉ, ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre taugʉ aaridoregʉ. \v 4 Ĩgʉ̃sã Jesús pʉrogue ejarã, ĩgʉ̃rẽ turaro merã ãsũ ãrĩ sẽrẽñurã: \p —Surara opʉ gʉare mʉ pʉro iriuadi, õãgʉ̃ ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ iritamuka! \v 5 Ĩgʉ̃ judío masakʉ ããrĩbirikeregʉ, marĩya nikũ marãrẽ bʉro maĩmi. Ĩgʉ̃ta ĩgʉ̃ya niyeru merã gʉa nerẽrĩ wiire moãdoremi. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ iritamuka! ãrĩñurã. \p \v 6 Irire pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sã merã waayupʉ. Surara opʉ, ĩgʉ̃ya wii pʉro ĩgʉ̃sã ejawãgãrimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ merãmarãrẽ Jesúre ãsũ ãrĩ weredoregʉ iriuyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, mʉrẽ garibonemodʉabirikoa. Yʉ ubu ããrĩgʉ̃́ ããrĩsĩã, yaa wiire mʉ ñajãrimakʉ̃, bʉro gʉyasĩrĩkoa. \v 7 Irasirigʉ yʉde mʉ pʉrogue waabea. Mʉ werenírĩ turari merã yʉre moãboegʉre: “Sĩrĩrĩ tarika ĩgʉ̃rẽ!” ãrĩmakʉ̃ tarigʉkumi. \v 8 Gajirã oparã yʉre dorema. Yʉde gajirã surarare dorea. Yʉ sugʉre: “Waaka!” ãrĩmakʉ̃, waami. Gajigʉre: “Aarika!” ãrĩmakʉ̃, aarími. Yʉ, yʉre moãboegʉre: “Ire irika!” ãrĩmakʉ̃, irire yámi, ãrĩka Jesúre! ãrĩ iriuyupʉ. \p \v 9 Ĩgʉ̃ weredoreadeare ĩgʉ̃sã weremakʉ̃ pégʉ, Jesús gʉkakõãyupʉ. Ĩgʉ̃rẽ tʉyarãrẽ gãmenʉgã ĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsãrẽ werea. Sĩĩ surara opʉ Israel bumʉ ããrĩbirikeregʉ, yʉre bʉremumi. Israel bumarã watopeguere sĩĩ irirosũ yʉre bʉremugʉ̃rẽ neõ bokajabiribʉ, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, surara opʉ iriuanerã ĩgʉ̃ya wiigue goedujáañurã. Irogue goedujajarã, sĩrĩgʉ̃ ããrãdire tariadiguere bokajañurã. \s1 Jesús wapiweyo magʉ̃rẽ masũdea \p \v 11 Pʉrʉ Jesús Capernaugue ããrãdi Naín wãĩkʉri makãgue waayupʉ. Ĩgʉ̃ buerã, gajirã masaka wárã ĩgʉ̃ merã waañurã. \v 12 Iri makãrẽ ejaripoe iri makã marã, sugʉ masakʉ boadire kõãwãgãriñurã ĩgʉ̃rẽ yáarã waarã́. Ĩgʉ̃ wapiweyo magʉ̃, sugʉ ããrĩgʉ̃́ ããrãdiyupʉ. Ĩgʉ̃ pago ĩgʉ̃rẽ yáamurã merã waamakʉ̃, wárã masaka wapikʉwãgãriñurã. \v 13 Igore ĩãgʉ̃, marĩ Opʉ Jesús bʉro bopoñarĩ merã ĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Orebirikõãka! \p \v 14 Irasirigʉ Jesús masãpore pʉro ejanʉgã, moãñayupʉ. Ĩgʉ̃ moãñamakʉ̃ ĩãrã, iri porere kõãrã dujanʉgãñurã. Jesús boadire ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ mʉrẽ ãrã: “Wãgãnʉgãka!” \p \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, boadi wãgãdoa, werenínʉgãyupʉ. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ pagore wiayupʉ. \v 16 Irire ĩãrã, ããrĩpererã masaka ĩãgʉkakõãñurã. Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩñurã. Ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —Ĩĩ Marĩpʉya kerere wererimasʉ̃, turatarigʉ, marĩ watopeguere ejami. \p Idere ãrĩñurã: \p —Marĩpʉ ĩĩrẽ iriuñumi ĩgʉ̃yarãrẽ iritamudoregʉ, ãrĩñurã. \p \v 17 Irasirirã ããrĩpererogue Judea nikũ marã, iri nikũ tʉro marãde Jesús ĩgʉ̃rẽ masũdea kerere pépereakõãñurã. \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ ĩgʉ̃ buerire tʉyarãrẽ Jesús pʉrogue iriudea \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ peresugue ããrĩripoe ĩgʉ̃ buerire tʉyarã ããrĩpereri Jesús irideare ĩgʉ̃rẽ wererã waañurã. Juan irire pégʉ, ĩgʉ̃sã merãmarã pẽrãrẽ siiu: \p \v 19 —Jesúre ãsũ ãrĩ sẽrẽñarã waaka! “¿Mʉta ããrĩ́rĩ Cristo gʉare taugʉ aaribu iriayupʉ, ĩgʉ̃sã ãrĩdi, o gajigʉre yúrãkuri gʉa?” ãrĩ sẽrẽñarã waaka! ãrĩ iriuyupʉ. \v 20 Irasirirã, Jesús pʉro ejarã, ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ gʉare mʉrẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñadoreami: “¿Mʉta ããrĩ́rĩ Cristo gʉare taugʉ aaribu iriayupʉ, ĩgʉ̃sã ãrĩdi, o gajigʉre yúrãkuri gʉa?” \p \v 21 Ĩgʉ̃sã ejaripoere Jesús wárã pũrĩrikʉrãrẽ, wãtẽa ñajãsũnerãrẽ, koye ĩãmerãdere taugʉ iriyupʉ. \v 22 Irasirigʉ Jesús ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ Juan iriuanerãrẽ: \p —Mʉsã ĩãrĩrẽ, mʉsã périre, Juãrẽ wererã waaka! Koye ĩãbiranerã õãrõ ĩãma. Waamasĩbiranerã waamasĩakõãma. Kãmi boanerã yaripereakõãsũama. Gãmipũ pébiranerã péakõãma. Boanerãde masãkõãma. Boporã, Marĩpʉ masakare tauri kerere weremakʉ̃ péma. \v 23 “Yʉre bʉremurĩrẽ piribi, ʉsʉyari opagʉkumi”, ãrĩ wererã waaka Juãrẽ! ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 24 Ĩgʉ̃sã waadero pʉrʉ, Jesús Juãyamarẽ masakare ãsũ ãrĩ werenʉgãyupʉ: \p —Mʉsã masaka marĩrõgue Juãrẽ ĩãrã waarã́, güigʉre gũñaturabire ĩãrã waarã́ meta irikuyo. Ĩgʉ̃ turabi, mirũ táborere wẽjãpubéorosũ ããrĩbemi. \v 25 Irasũ ããrĩmakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃rẽ irogue ĩãrã waarã́, õãrĩ surí sãñagʉ̃rẽ ĩãrã waarã́ meta irikuyo. Õãrĩ surí sãñarãno oparãya wiirigue ããrĩkuma. Juan ĩgʉ̃sã irirosũ ããrĩbemi. \v 26 Mʉsã irogue ĩgʉ̃rẽ ĩãrã waarã́, Marĩpʉya kerere weredupiyurimasʉ̃rẽ ĩãrã waarã́ iriyo. Mʉsãrẽ werea. Juan diayeta Marĩpʉya kerere weredupiyunerã nemorõ ããrĩ́mi. \v 27 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojasũdero ããrĩbʉ́ Juan iriburire. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Mʉ waaburo dupiyuro yaa kerere weredupiyubure iriugʉra, mʉ waaburore ãmuyudoregʉ, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 7:27 \xt Mal 3.1\x* \p \v 28 ’Mʉsãrẽ werea. Juan aariburi dupiyuro neõ sugʉ ĩgʉ̃ nemorõ yaamarẽ masĩgʉ̃ marĩdi ããrĩmí. Irasũ ããrĩkerepʉrʉ, sugʉ Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́yagʉ gapʉ Juan nemorõ yaamarẽ masĩgʉ̃ ããrĩgʉkumi. Ããrĩpererã nemorõ ubu ããrĩgʉ̃́ ããrĩkeregʉ, masĩgʉ̃ ããrĩgʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ pérã, ããrĩpererã masaka, romano marã opʉre niyeru wajaseabosarimasãde Juan wãĩyesũnerã ããrĩsĩã: “Marĩpʉ diayeta irigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ masĩñurã. \v 30 Fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasã gapʉ Juãrẽ wãĩyedorebirinerã ããrĩsĩã, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ iridʉarire gããmebiriñurã. \v 31 Irasirigʉ marĩ Opʉ Jesús ãsũ ãrĩnemoyupʉ: \p —Masaka dapagora marã, ¿ñeémarãno irirosũ ããrĩ́rĩ? \v 32 Majĩrã makã dekogue ĩgʉ̃sã merãmarã merã bira gaguiní doanírã irirosũ ããrĩ́ma. Ãsũ ãrĩ gaguiníma: “Gʉa tẽrẽdiru purimakʉ̃, bayabirabʉ. Bʉjawereri merã gʉa bayamakʉ̃, orebirabʉ”, ãrĩma. \v 33 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ pã́ baabirimakʉ̃, igui deko pãmudeare iiríbirimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ: “Wãtĩ ñajãsũdi ããrĩ́mi ĩĩ”, ãrĩbʉ mʉsã. \v 34 Pʉrʉ yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ baa, iirímakʉ̃ ĩãrã: “Baapagʉ, iirípagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩbʉ. “Romano marã opʉre niyeru wajaseabosarimasã merãmʉ, ñerõ irirã merãmʉ ããrĩ́mi”, ãrĩbʉ mʉsã yʉre. \v 35 Mʉsã yaamarẽ, Juãyamarẽ masĩbirikeremakʉ̃, gʉare masĩrã gapʉ: “Diayeta Marĩpʉ iriunerã ããrĩ́ma”, ãrĩ masĩma, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús, fariseo bumʉ Simón wãĩkʉgʉya wiigue ejadea \p \v 36 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, sugʉ fariseo bumʉ Jesúre ĩgʉ̃ya wiigue baadoregʉ siiuayupʉ. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃ya wiigue waa, eja, baari peoro pʉro eja, doayupʉ. \v 37 Sugo nomeõ iri makãmo, ñerõ iririmasõ, Jesús fariseoya wiigue baagʉ ejadea kerere pé, irogue waayupo. Suru borewariru “alabastro” wãĩkʉri ʉ̃tãye merã iridirure õãrõ sʉ̃rõrĩ opadirure ãĩayupo. \v 38 Ãĩa, Jesús pʉrʉpʉ gapʉ ejanʉgãja, igo ñerõ irideare bʉro bʉjawereri merã gũña, ore, Jesús pʉro meédoaja, ĩgʉ̃ya guburi wekare igoya kódeko meébejamakʉ̃ ĩã, igoya poañapu merã túkoe bojoyupo. Túkoe bojo, bʉremurĩ merã ĩgʉ̃ya guburire mimi, igo sʉ̃rõrĩ ãĩadea merã ĩgʉ̃ya guburire pípeoyupo. \v 39 Igo irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, fariseo bumʉ Jesúre baadoregʉ siiuadi ĩgʉ̃ basi gũñayupʉ: “Igo ĩgʉ̃ya guburire moãñagõ ñerõ iririmasõ ããrĩ́mo. Ĩĩ diayeta Marĩpʉya kerere weregʉ ããrĩgʉ̃́, irire masĩsiabukumi”, ãrĩ gũñayupʉ. \v 40 Jesús ĩgʉ̃ gũñarĩrẽ ĩãmasĩ, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Simón, yʉ mʉrẽ gajino weredʉakoa, ãrĩyupʉ. \p —Buegʉ, wereka yʉre! ãrĩyupʉ Simón. \p \v 41 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús i keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Sugʉ masakare niyeru wayurimasʉ̃ ããrĩkumi. Pẽrã ʉ̃ma wajamokuma ĩgʉ̃rẽ. Sugʉ wári niyeru koeri quinientos moãrĩnʉrĩ wajataropa wajamokumi. Gajigʉ mérĩ koerigã cincuenta moãrĩnʉrĩ wajataropa wajamokumi. \v 42 Ĩgʉ̃sã pẽrã, ĩgʉ̃sã wajamorĩrẽ wajariri opabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, niyeru wayudi ĩgʉ̃sãrẽ pẽrãguereta: “Iropata, mʉsã wajamorĩ pereburo. Irire kãtigʉkoa”, ãrĩkumi. Irasirimakʉ̃, ¿nií gapʉ niyeru wayudire bʉro maĩkuri? wáro wajamodi, o mérõgã wajamodi gapʉ, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 43 Simón yʉjʉyupʉ: \p —Wáro wajamodi gapʉ bʉro maĩbukumi, ãrĩyupʉ. \p —Diayeta yʉjʉa mʉ, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ. \p \v 44 Irasũ ãrĩ odo, Jesús nomeõrẽ ĩã, Simṍrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Igo yʉre iriadeare ĩãrĩ mʉ? Mʉya wiigue yʉ ñajãjamakʉ̃, mʉ yʉre yaa guburi koeburire deko sĩbirabʉ. Igo gapʉ yaa guburire igoya kódeko merã koe, igoya poañapu merã túkoe bojoamo. \v 45 Yʉ õãdoremakʉ̃, mʉ yʉre bokatĩrĩ pábʉa, mimibirabʉ. Igo gapʉ yʉ ñajãjadero pʉrʉgue yaa guburire mimiadeo neõ mimiduúbemo. \v 46 Mʉ gapʉ yaa dipurure ʉye õãrĩ sʉ̃rõrĩ merã pípeobirabʉ. Igo gapʉ yaa guburire sʉ̃rõrĩ pípeoamo. \v 47 Irasirigʉ Simón, yʉ mʉrẽ werea. Igo ñerõ iridea wári ããrĩkeremakʉ̃, yʉ irire kãtia. Yʉ irasirimakʉ̃, yʉre bʉro maĩmo. Gajigʉ gapʉ, yʉ ĩgʉ̃ ñerõ irideare kãtimakʉ̃: “Yʉ mérõgãta ñerõ irideare opáa”, ãrĩ gũñasĩã, yʉre sĩrũta maĩmi, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 48 Ĩgʉ̃rẽ irasũ ãrĩ odo, nomeõrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉ ñerõ irideare kãtia yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 49 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gajirã masaka iri wiigue ĩgʉ̃ merã baadoregʉ siiuanerã ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —¿Ñeémʉno masakʉ ããrĩ́rĩ ĩĩ, irasũ ñerõ irideare kãtigʉ? ãrĩñurã. \p \v 50 Jesús gapʉ nomeõrẽ ãrĩyupʉ doja: \p —Yʉre bʉremusĩã, perebiri peamegue waabodeo tausũsiáa. Irasirigo õãrõ siñajãrĩ merã waaka! ãrĩyupʉ. \c 8 \s1 Nome Jesúre iritamudea \p \v 1 Pʉrʉ Jesús paga makãrĩ marãrẽ, mʉtã makãrĩgã marãdere Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere weregorenagʉ̃ waayupʉ. Ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ merã waañurã. \v 2 Nomede ĩgʉ̃ merã waañurã. Pũrĩrikʉrã ããrĩnerã Jesús taunerã nome ããrĩñurã. Gajirã nome, wãtẽa ñajãnerãrẽ Jesús béowiusũnerã ããrĩñurã. Sugo María Magdalena wãĩkʉgo ããrĩyupo. Igo su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã wãtẽãrẽ Jesús béowiusũdeo ããrĩyupo. \v 3 Gajigo Juana wãĩkʉgo, Cuza wãĩkʉgʉ marãpo ããrĩyupo. Cuza Herodeya wiigue moãboerimasã opʉ ããrĩyupʉ. Gajigo Susana wãĩkʉgo ããrĩyupo. Gajirã nomede wárã Jesús merã waañurã ĩgʉ̃ buerire pédʉarã. Ĩgʉ̃sã nome, ĩgʉ̃sã opari merã Jesúre, ĩgʉ̃ buerãdere iritamuñurã. \s1 Jesús oterimasʉ̃ keori merã buedea \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Wárã masaka wári makãrĩ marã Jesús pʉro ĩgʉ̃rẽ ĩãdʉarã nerẽñurã. Ĩgʉ̃sã wárã nerẽmakʉ̃, Jesús i keori merã ãsũ ãrĩ bueyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p \v 5 —Sugʉ oterimasʉ̃ ĩgʉ̃ya oteri yerire meésirigʉ waakumi. Ĩgʉ̃ meésiriwãgãmakʉ̃, gaji yeri maague yurikoa. Masaka iri maague waarã́, iro yuriadea yerire kʉramutũkõãkuma. Mirãde iri yerire boka, baapeokõãkuma. \v 6 Gaji yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yurikoa. Iri yeri puriadikoa. Puriadi, deko marĩmakʉ̃ ñaĩ, boakõãkoa. \v 7 Gaji yeri pora watopegue yurikoa. Pora gapʉ puritarimʉrĩa, oteri gapʉre wẽjẽkõãkoa. \v 8 Gaji yeri õãrĩ nikũgue yurikoa. Iri yeri õãrõ puri, wári dʉkakʉkoa. Su dupañu cien yerigora dʉkakʉkoa, ãrĩyupʉ. \p Iri keori merã were odo, ĩgʉ̃sãrẽ turaro merã ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Mʉsã gãmipũrĩ oparã, yʉ wererire péduripíka! ãrĩyupʉ Jesús masakare. \s1 Jesús buerã ĩgʉ̃rẽ: “¿Nasirigʉ keori merã bueri?” ãrĩ sẽrẽñadea \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Pʉrʉ ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Naásũ ãrĩdʉaro iriari, gʉare mʉ wereadea? ãrĩñurã. \v 10 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ ããrĩrĩ́rẽ iripoegue masĩbirideare dapagorare mʉsãrẽ masĩmakʉ̃ yámi. Gajirã gapʉre keori merã dita buea. Irasirirã ĩgʉ̃sã Marĩpʉ iririre ĩãkererã, ĩãmasĩbirikuma. Ĩgʉ̃yare pékererã, pémasĩbirikuma. \s1 Jesús oterimasʉ̃ keori merã ĩgʉ̃ bueadeare: “Ãsũ ãrĩdʉaro yáa”, ãrĩ weredea \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 ’Yʉ iri keori merã bueadea ãsũ ãrĩdʉaro yáa. Iri oteri yeri Marĩpʉya werenírĩ irirosũ ããrã. \v 12 Surãyeri masaka Marĩpʉya werenírĩrẽ pékererã, pémasĩbema. Maa bʉriri maa irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃ya werenírĩrẽ péadero pʉrʉ, oteri yeri iri maague yuridea yerire mirã baapeoderosũ, wãtĩ ĩgʉ̃sã gũñarĩgue eja, ĩgʉ̃sã péadideare ẽmapeokõãmi. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉre bʉremubiri, tausũbirikõãburo, ãrĩgʉ̃, irasũ yámi. \v 13 Gajirã masaka ʉ̃tãyerikʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉya werenírĩrẽ ʉsʉyari merã pékeremakʉ̃, oteri yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yuriadero pʉrʉ, nugũrĩ marĩderosũ ĩgʉ̃sãrẽ waáa. Irasirirã yoaweyaripoe bʉremuadima. Pʉrʉ Marĩpʉyare iridʉari waja gajirã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãrã, mata ĩgʉ̃yare pirikõãma. \v 14 Gajirã masaka porakʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya werenírĩrẽ pékererã, oteri yeri porakʉrogue yuriadero pʉrʉ, pora gapʉ puritarimʉrĩa, wẽjẽderosũ, i ʉ̃mʉmarẽ bʉro gũñarikʉma. Irasirirã wári oparire gũñataria, ĩgʉ̃sã gããmerõ iridʉasĩã, Marĩpʉya werenírĩrẽ kãtima. \v 15 Gajirã masaka õãrĩ nikũ irirosũ ããrĩ́ma. Irasirirã Marĩpʉya werenírĩrẽ õãrõ pérã, péduripíma. Õãrĩ gũñarĩrẽ oparã, Marĩpʉyare iridʉarã ããrĩ́ma. Gajirã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irikeremakʉ̃, ĩgʉ̃yare piribema. Wári õãrĩ dʉkakʉdiñu irirosũ ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús sĩãgodiru keori merã buedea \r (Mt 5.15-16; Mr 4.21-25) \p \v 16 Pʉrʉ gaji keori merã bueyupʉ doja: \p —Masaka sĩãgodirure sĩãgorã, kõmesoro merã muúpíbirikuma. Kãrĩrõ dokaguedere dobobirikuma. Ʉ̃marõ, wii dekogue siukuma. Irasirirã gajirã iri wiire ñajãrã, sĩãgodiru ʉ̃jʉ̃gorore õãrõ ĩã, ñajãkuma. \v 17 Ããrĩpereri masaka iripoegue masĩbirideare masĩsũrokoa. Masaka ĩãberogue duripídeare sĩãgoro ããrĩrṍgue ĩãmasĩrõ irirosũ masĩsũrokoa. Yayedea irirosũ neõ ããrĩbirikoa. \p \v 18 ’Irasirirã Marĩpʉya werenírĩrẽ pérã, õãrõ pémasĩka! Irire õãrõ péduripígʉnorẽ Marĩpʉ wári pémasĩrĩ sĩnemogʉkumi. Gajigʉ õãrõ pébirikeregʉ: “Masĩa yʉ”, ãrĩ gũñami. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ gũñakeregʉ, õãrõ pémasĩbemi. Ĩgʉ̃ pémasĩadideare ẽmasũgʉkumi. Irasirigʉ neõ pémasĩbi dujagʉkumi pama, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús pago, ĩgʉ̃ pagʉpũrã merã ĩgʉ̃rẽ ĩãgõ ejadea \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Pʉrʉ Jesús pago, ĩgʉ̃ pagʉpũrã merã ĩgʉ̃rẽ ĩãgõ ejayupo. Masaka wárã ĩgʉ̃ pʉrogue ããrĩmakʉ̃, ejamasĩbiriyupo. \v 20 Irasirigʉ sugʉ irogue ããrĩgʉ̃́ Jesúre wereyupʉ: \p —Mʉpo, mʉ pagʉpũrã merã mʉrẽ ĩãdʉarã, masaka pʉrʉpʉgue níama, ãrĩyupʉ. \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Marĩpʉya werenírĩrẽ õãrõ péduripírã, ĩgʉ̃yare õãrõ iritʉyarã, yʉpo, yʉ pagʉpũrã irirosũ ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús mirũ, makũrĩrẽ toemakʉ̃ iridea \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Sunʉ Jesús ditaru tʉrogue ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃ buerã merã doódirugue mʉrĩñajãa, ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Náka, ditaru sipãrẽgue taribujarã! ãrĩyupʉ. \p —Jáʉ, ãrĩ, waakõãñurã. \v 23 Iro taribujagʉ, Jesús kãrĩñajãkõãyupʉ. Pʉrʉ ditaruguere bʉro mirũ waayuro. Doódiruguere makũrĩ páñajãa, miũkõãdiyuro. Bʉro goero waayuro ĩgʉ̃sãrẽ. \v 24 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, Jesúre yobeñurã: \p —Gʉare buegʉ, marĩ mirĩmurã yáa, ãrĩ gaguiníñurã. \p Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús yobe, mirũ, makũrĩrẽ toedoreyupʉ. Ĩgʉ̃ toedoremakʉ̃, mirũ, makũrĩ bʉro waadea toedijapereakõãyuro. \v 25 Pʉrʉ ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Mʉsã yʉre bʉremurĩ opaberi? \p Ĩgʉ̃sã gapʉ gʉkanerã ããrĩsĩã, ĩãgʉka, ĩgʉ̃sã basi gãme sẽrẽñañurã: \p —¿Ñeémʉno masakʉ ããrĩ́rĩ ĩĩ? Ĩgʉ̃ mirũrẽ, makũrĩrẽ toedoremakʉ̃ toedijakõãa, neõ tarinʉgãbea ĩgʉ̃rẽ, ãrĩñurã. \s1 Jesús Gadaramʉrẽ wãtẽa ñajãnerãrẽ béowiudea \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Pʉrʉ Galilea nikũ bokatĩũrõ, Gadara wãĩkʉrogue taribujajañurã. \v 27 Jesús doódirugue ããrãdi majãnʉgãmakʉ̃, sugʉ masakʉ iri makãmʉ ĩgʉ̃ pʉro ejanʉgãyupʉ. Ĩgʉ̃ wãtẽa ñajãsũdero pʉrʉ yoakõãyuro. Neõ surí sãñabi, wiiguere ããrĩbi, masãgoberi watopegue dita ããrĩgʉ̃́ ããrĩyupʉ. \p \v 28-29 Wãtĩ masakʉre wári ñeã meémejãnayupʉ. Irasirirã masaka ĩgʉ̃rẽ ñeã, ĩgʉ̃ya mojõrĩrẽ, guburidere kõmedari merã sʉanadiñurã ĩgʉ̃rẽ biadobomurã. Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃sã sʉarikʉ, tʉ̃ãtanokõãyupʉ. Irasirigʉ wãtĩ ĩgʉ̃rẽ masaka marĩrõgue waamakʉ̃ irinayupʉ. \p Jesús wãtĩrẽ: “Wirika mʉ ñajãdire!” ãrĩyupʉ. Masakʉ Jesúre ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejã, bʉro gaguiníyupʉ: \p —Jesús, ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ ããrĩpererã nemorõ turagʉ magʉ̃, ¿nasiribu yári mʉ yʉre? “Yʉre poyarikʉmakʉ̃ iribirikõãka!” ãrĩ, bʉro sẽrẽa, ãrĩyupʉ. \p \v 30 Jesús ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Ñeémʉ wãĩkʉri mʉ? ãrĩyupʉ. \p —“Legión” wãĩkʉa yʉ, ãrĩ yʉjʉyupʉ. “Legión”, ãrĩrõ: “wárã”, ãrĩdʉaro yáa. Wárã wãtẽa ñajasũdi ããrĩsĩã, irasũ wãĩkʉyupʉ. \v 31 Wãtẽa masakʉguere ñajãnerã Jesúre: \p —Gʉare bʉro ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobegue waadorebirikõãka! ãrĩ sẽrẽñurã. \p \v 32 Iro ʉ̃tãʉ̃gue wárã yesea ãma baarã iriñurã. Ĩgʉ̃sãrẽ ĩãrã, wãtẽa Jesúre sẽrẽñurã: \p —Yeseaguere gʉare ñajãdoreka! \p —Jáʉ, ĩgʉ̃sãguereta ñajãrã waaka! ãrĩyupʉ. \v 33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, wãtẽa masakʉguere ããrãnerã wirirã, yeseaguere ñajãñurã. Ĩgʉ̃sã ñajãmakʉ̃, yesea ũma mirẽbuáa, ditarugue meébia dijáa, mirĩ boapereakõãñurã. \p \v 34 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, yeseare korerimasã gʉkari merã ũmadujáa, ĩgʉ̃sãya makã marãrẽ, iri makã tʉro marãdere wererã waañurã. \v 35 Irire pérã: “¿Naásũ waáayuri?” ãrĩ, Jesús pʉro ĩãrã waañurã. Irogue eja, wãtẽa béowiusũadire bokajañurã. Jesús pʉro, suríro sãñadi, õãrõ pémasĩrĩ merã doayupʉ. Masaka ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, bʉro güiri merã ĩãñurã. \v 36 Wãtẽãrẽ béowiumakʉ̃ ĩãnerã irogue ejarãrẽ irire wereñurã. \p \v 37 Irire pérã, ããrĩpererã Gadara nikũ marã bʉro güisĩã, Jesúre: “Waaka õõrẽ!” ãrĩñurã. Ĩgʉ̃sã waadoremakʉ̃ pégʉ, Jesús doódirugue mʉrĩñajãyupʉ. \p \v 38 Ĩgʉ̃ mʉrĩñajãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, wãtẽa béowiusũadi Jesúre: \p —Yʉde mʉ merã waadʉakoa, ãrĩ sẽrẽadiyupʉ. \p Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ merã waabirikõãka! \v 39 Mʉya wiigue goedujáaka! Ããrĩpereri Marĩpʉ mʉrẽ õãrĩ iriadeare weregʉ waaka! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ya makãgue waakõãyupʉ. Irogue eja, Jesús ĩgʉ̃rẽ õãrĩ iriadeare ããrĩpererã ĩgʉ̃ya makã marãrẽ wereyupʉ. \s1 Jesús Jairo magõrẽ, gajigo nomeõ ĩgʉ̃ya suríro moãñagõrẽ taudea \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Jesús Gadara nikũgue ããrĩripoe wárã masaka Galilea nikũgue ĩgʉ̃rẽ yúrã iriñurã. Irasirirã, ĩgʉ̃ taribujajamakʉ̃ ĩãrã, bʉro ʉsʉyari merã bokatĩrĩñurã. \v 41 Iripoere sugʉ judío masaka nerẽrĩ wii opʉ Jairo wãĩkʉgʉ Jesús pʉrogue ejayupʉ. Eja, Jesúya guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃rẽ: “Yaa wiigue waaka!” ãrĩ, bʉro sẽrẽyupʉ. \v 42 Ĩgʉ̃ magõ bʉro sĩrĩgõ kõmorĩ pʉrogãgue ããrĩyupo. Igo sugota ããrĩyupo. Pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari bojori opayupo. Jesús Jairoya wiigue waamakʉ̃, wárã masaka ĩgʉ̃rẽ kʉ̃ñarõgã tuuyañurã. \p \v 43 Ĩgʉ̃sã watopegue sugo nomeõ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari bojorigora dí wiriri merã pũrĩrikʉgo ããrĩyupo. Irasirigo igo opadea niyerure kúririmasãrẽ wajari peremejãkõãyupo. Ĩgʉ̃sã kúrikeremakʉ̃ta, igo pũrĩrikʉri neõ taribiriyuro. \v 44 Jesús iro waamakʉ̃ ĩãgõ, ĩgʉ̃ pʉrʉpʉ gapʉ waa ejanʉgã, ĩgʉ̃ya suríro yuware moãñayupo. Igo moãñamakʉ̃ta, igo dí wiririadea tariakõãyuro. \p \v 45 Irasirigʉ Jesús sẽrẽñayupʉ: \p —¿Noã yʉre moãñarĩ? ãrĩyupʉ. \p Ããrĩpererã: “Gʉa neõ moãñabea”, ãrĩñurã. \p Pedro, ĩgʉ̃ merãmarã merã: \p —Gʉare buegʉ, ¿nasirigʉ irasũ ãrĩ sẽrẽñarĩ? Masaka wárã kʉ̃ñarõgã tuuyama mʉrẽ, ãrĩñurã. \p \v 46 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Sugo nomeõ moãñañumo yʉre. Igo moãñamakʉ̃, yʉ turari merã igo pũrĩrikʉrire tauayo. Irire masĩa yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 47 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo: “Yʉ iriadeare masĩmi”, ãrĩ gũña, bʉro güi naradari merã ĩgʉ̃ guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ããrĩpererã péuro Jesúre: “Yʉ mʉya surírore moãñamakʉ̃ta yʉ pũrĩrikʉadea tariakõãbʉ”, ãrĩ wereyupo. \v 48 Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Mʉ yʉre bʉremurĩ opáa. Irasirigo mʉ pũrĩrikʉrire tausũa. Ʉsʉyari merã waaka! ãrĩyupʉ. \p \v 49 Jesús irasũ ãrĩripoe sugʉ masakʉ Jairoya wii ããrãdi ejayupʉ, Jairore weregʉ ejagʉ: \p —Mʉ magõ kõmoakõãmo. Marĩrẽ buegʉre garibonemobirikõãka! ãrĩyupʉ. \p \v 50 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús Jairore ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Güibirikõãka! Bʉremurĩ opaka yʉre! Mʉ magõ tarigokumo, ãrĩyupʉ. \p \v 51 Irasirigʉ Jairoya wiigue eja, gajirãrẽ ñajãdorebiriyupʉ. Pedrore, Juãrẽ, ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ Santiagore, boadeo pagʉsãmarã ditare siiu ñajãyupʉ. \v 52 Ĩgʉ̃sã ñajãjaripoere ããrĩpererã iri wiigue ããrĩrã́ bʉro orerã iriñurã. Jesús ãrĩyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Orebirikõãka! Majĩgõ boabemo. Kãrĩgõ yámo. \p \v 53 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, oreanerã gapʉ ĩgʉ̃rẽ bʉriñurã. “Igo boadeare masĩa gʉa”, ãrĩ gũñañurã. \v 54 Jesús gapʉ boadeo pʉro ejanʉgã, igoya mojõrẽ ñeã, turaro merã igore ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Majĩgõ, wãgãnʉgãka! \p \v 55 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, igoya yʉjʉpũrã goeyuro. Irasirigo mata wãgãdoakõãyupo. Jesús igo pagʉsãmarãrẽ: “Baari ejoka igore!” ãrĩyupʉ. \v 56 Igo okamakʉ̃ ĩãrã, igo pagʉsãmarã gʉkatariakõãñurã. Jesús igore ĩgʉ̃ masũadeare gajirãrẽ weredorebiriyupʉ. \c 9 \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ buedoregʉ iriudea \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarãrẽ siiu neeõ, ĩgʉ̃ turarire sĩyupʉ: “Iri turari merã ããrĩpererã wãtẽãrẽ béowiumasĩrãkoa. Pũrĩrĩdere taumasĩrãkoa”, ãrĩyupʉ. \v 2 Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere weredoregʉ, pũrĩrikʉrãdere taudoregʉ ãsũ ãrĩ iriuyupʉ: \p \v 3 —Waarã́, gajinorẽ neõ ãĩabirikõãka! Mʉsã tuadire, ajuro, baari, niyeru, gaji surí mʉsã gorawayuburidere ãĩabirikõãka! \v 4 Makã ejarã, mʉsã ejadea wiita ããrĩkõãka! Iri makãrẽ waarã́gue iri wiire wirika! \v 5 Gaji makã marã masaka mʉsãrẽ gããmebirimakʉ̃, iri makãrẽ diayeta tariakõãka! Irasũ tariarã, nikũwera mʉsãya guburigue tuadeare mojẽbéokõãka! Ĩgʉ̃sã mʉsãrẽ gããmebiri waja Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãburire masĩburo, ãrĩrã, irasirika! ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ odoadero pʉrʉ, waakõãñurã. Irasirirã ããrĩpereri makãrĩgue Marĩpʉ masakare tauri kerere weregorenarã, pũrĩrikʉrãdere taugorenarã waañurã. \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ boadea \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7 Iripoere Galilea nikũ marã opʉ Herodes ããrĩpereri Jesús iriri kerere péyupʉ. Gajirã Jesúre masĩmerã: “Ĩgʉ̃, Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ta boadigue masãdi ããrĩkumi”, ãrĩñurã. Herodes gapʉ irire pégʉ: “¿Nasiriro irasũ waáari?” ãrĩ, bʉro gũñarikʉyupʉ. \v 8 Gajirã: “Elías iripoegue ããrĩunadi deyoakumi”, ãrĩñurã. Gajirã: “Sugʉ Marĩpʉya kerere weredupiyudi iripoegue ããrĩunadi masãkumi”, ãrĩñurã. \v 9 Herodes gapʉ ãsũ ãrĩyupʉ: “Yʉta Juãrẽ ĩgʉ̃ya dipurure dititádorebʉ. ¿Niíno gapʉ ããrĩbukuri iropa wári werenísũgʉ̃?” ãrĩyupʉ. Irasirigʉ Jesúre bʉro ĩãdʉadiyupʉ. \s1 Jesús cinco mil ʉ̃marẽ baari ejodea \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Jesús ĩgʉ̃ buerã buedoregʉ iriunerã goedujajarã, ĩgʉ̃sã irideare werepeokõãñurã ĩgʉ̃rẽ. Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ masaka marĩrõgue Betsaida wãĩkʉri makã tʉrogue siiuayupʉ. \v 11 Ĩgʉ̃sã irogue waarí kerere pérã, wárã masaka Jesúre tʉyañurã. Jesús ĩgʉ̃sãrẽ õãdore, Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere wereyupʉ. Pũrĩrikʉrã ĩgʉ̃rẽ taudorerãrẽ tauyupʉ. \p \v 12 Ñamika ããrĩmakʉ̃, Jesús buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ pʉro eja, ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Masakare waadoreka! Õõ pʉro ããrĩrĩ́ makãrĩma wiirigue ĩgʉ̃sã kãrĩrĩ, baari ãmarã́ waaburo. Õõ marĩ ããrĩrṍguere neõ gajino máa, ãrĩñurã. \p \v 13 Jesús gapʉ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ baari sĩka! \p Ĩgʉ̃sã yʉjʉñurã: \p —Gʉa pã́ duparu su mojõma duparuta, waaídere pẽrãta opáa. Mérõgã baari ããrã. Masaka gapʉ wárãgora ããrĩ́ma. Irasirirã gʉa gaji baari wajarirã waamerã ĩgʉ̃sãrẽ ejobirikoa, ãrĩñurã. \p \v 14 Wárã masaka ããrĩñurã ĩgʉ̃sã merã. Ʉ̃ma ditare keomakʉ̃, cinco mil ããrĩñurã. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Masaka ããrĩpererãrẽ boje yebori cincuenta dita dʉkawa, ĩgʉ̃sãrẽ doadoreka! ãrĩyupʉ. \v 15 Irasirirã ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ ãrĩrõsũta ããrĩpererã masakare doadoreñurã. \v 16 Masaka doaperemakʉ̃, Jesús su mojõma pã́ duparure, pẽrã waairé ãĩ, ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩ, irire peayupʉ. Pea, ĩgʉ̃ buerãrẽ masakare gueredoregʉ sĩyupʉ. \v 17 Irasirirã ããrĩpererã masaka irire baayapiakõãñurã. Pʉrʉ ĩgʉ̃sã baadʉáadeare Jesús buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari puuirigora seasã ʉtʉudoboñurã. \s1 Pedro Jesúre: “Mʉ Cristo ããrã”, ãrĩ weredea \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29; Jn 6.68-69; 12.24-25) \p \v 18 Gajinʉ Jesús ĩgʉ̃ sugʉta Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ iriyupʉ. Ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ merã ããrĩñurã. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —Masaka yʉre, ¿naásũ ãrĩ gũñarĩ? ãrĩyupʉ. \p \v 19 Ĩgʉ̃sã yʉjʉñurã: \p —Surãyeri mʉrẽ: “Juan, masakare wãĩyerimasʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩma. Gajirã: “Elías iripoegue ããrĩunadi ããrĩ́mi”, gajirã: “Sugʉ Marĩpʉya kerere weredupiyudi iripoegue ããrĩunadi, masãdi ããrĩ́mi”, ãrĩma, ãrĩñurã. \p \v 20 Irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —Mʉsãkoa yʉre, ¿naásũ ãrĩ gũñarĩ? ãrĩyupʉ. \p Pedro ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Mʉ, Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrã, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ boaburire weredea \r (Mt 16.20-28; Mr 8.30–9.1; Jn 12.24-25) \p \v 21 Pedro irasũ ãrĩrĩrẽ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ bʉro turaro merã: “Gajirãrẽ ire werebirikõãka!” ãrĩyupʉ. \v 22 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ bʉro ñerõ tariro ããrã. Judío masaka mʉrã, paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã yʉre gããmebirisĩã, gajirãrẽ yʉre wẽjẽdorerãkuma. Ĩgʉ̃sã yʉre wẽjẽadero pʉrʉ, ʉrenʉ waaró merã Marĩpʉ yʉre masũgʉkumi, ãrĩyupʉ. \p \v 23 Pʉrʉ ããrĩpererã masakare ãrĩyupʉ: \p —Yʉre tʉyadʉarãno ĩgʉ̃sã iridʉarire piriburo. Irasirirã yʉre tʉyari waja curusague pábiatú, wẽjẽsũmurã irirosũ ããrĩkererã, piriro marĩrõ yʉre tʉyaníkõãburo. \v 24 I ʉ̃mʉgue ĩgʉ̃sãya okari ditare maĩrãno perebiri peamegue béosũrãkuma. Gajirã gapʉ yʉre tʉyari waja, masaka ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽkeremakʉ̃, Marĩpʉ pʉrogue waarãkuma, ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩnímurã. \v 25 Sugʉ masakʉ i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩpereri opakeregʉ, ĩgʉ̃ boari pʉrʉ waaburi gapʉre gũñabiri waja peamegue waagʉ́, õãrĩrẽ neõ wajatabirikumi. \v 26 Masaka yʉre, yaa kerere gʉyasĩrĩmakʉ̃, yʉde ĩgʉ̃sãrẽ gʉyasĩrĩgʉkoa. Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ yʉ gosesiriri merã, Yʉpʉ, ĩgʉ̃rẽ wereboerã õãrã gosesiriri merã dupaturi aarigʉkoa. Irasũ aarigʉ́, yʉre gʉyasĩrĩnerãrẽ gʉyasĩrĩgʉkoa. \v 27 Diayeta mʉsãrẽ werea. Surãyeri mʉsã õõgue ããrĩrã́, mʉsã boaburi dupiyuro Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ ããrĩrĩ́rẽ ĩãrãkoa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús ĩgʉ̃ deyori gorawayudea \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waadero pʉrʉ, Jesús ʉ̃tãʉ̃ wekague Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ waagʉ́, Pedro, Santiago, Juãrẽ siiu mʉrĩayupʉ. \v 29 Irogue Marĩpʉre sẽrẽripoe ĩgʉ̃ya diapu deyori gorawayuakõãyuro. Ĩgʉ̃ya suríro bʉro borero kũmijũrĩñe waayuro. \v 30 Irasũ waaripoe ĩgʉ̃ pʉro ʉ̃ma pẽrã deyoa, ĩgʉ̃ merã weretamuníñurã. Ĩgʉ̃sã iripoegue marã Moisés, Elías ããrĩñurã. \v 31 Ĩgʉ̃sãde gosesiriri merã deyoañurã. Iripoegue: “Ĩgʉ̃rẽ ãsũ waarokoa”, ãrĩderosũta Jerusalẽ́gue ĩgʉ̃ boaburire Jesús merã wereníñurã. \p \v 32 Pedrosã bʉro wʉjakʉkererã, kãrĩrõ marĩrõ Jesús gosesiririre, ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́rẽ ĩãñurã. \v 33 Moisés, Elías Jesús pʉro ããrãnerã waaripoe Pedro ãrĩyupʉ: \p —Gʉare buegʉ, marĩ õõgue ããrĩmakʉ̃ õãtaridʉáa. Irasirirã ʉre wiigã irirãra. Mʉya wii, Moiséya wii, Elíaya wii irirãra, ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeregʉta, ĩgʉ̃ ãrĩrĩrẽ neõ pémasĩbiriyupʉ. \v 34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoe su yebo ĩĩmikãyebo túbiayuro ĩgʉ̃sãrẽ. Iri ĩgʉ̃sãrẽ túbiamakʉ̃, bʉro güiñurã. \v 35 Marĩpʉ ĩĩmikãyebo poekague ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ péñurã: \p —Ĩĩ yʉ magʉ̃, yʉ beyedi ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ õãrõ péka! ãrĩyupʉ. \p \v 36 Marĩpʉ wereníadero pʉrʉ, Jesús ditare ĩãñurã. Pedrosã gapʉ Jesús i nikũgue ããrĩrĩ́nʉrĩrẽ neõ sugʉ masakʉre ĩgʉ̃sã ĩãdeare werebiriñurã. \s1 Jesús sugʉ majĩgʉ̃rẽ wãtĩ ñajãsũdire taudea \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Gajinʉ gapʉ ĩgʉ̃sã ʉ̃tãʉ̃gue ããrãnerã dijijadero pʉrʉ, wárã masaka Jesúre bokatĩrĩñurã. \v 38 Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃sã watopegue ããrĩgʉ̃́ turaro merã ãrĩyupʉ: \p —Gʉare buegʉ, yʉ mʉrẽ bʉro sẽrẽa. Yʉ magʉ̃ sugʉta ããrĩgʉ̃́rẽ bopoñarĩ merã ĩãka! \v 39 Wãtĩ ĩgʉ̃rẽ ñeã, gũñaña marĩrõ gaguiní, naradamakʉ̃ irinami. Irasirigʉ majĩgʉ̃ ĩgʉ̃ya disigue sũmu wirisũnami. Wãtĩ ĩgʉ̃rẽ bʉro ñerõ tarimakʉ̃ irinami. Ĩgʉ̃rẽ neõ piridʉabemi. \v 40 Mʉ buerãrẽ wãtĩrẽ bʉro béowiudoreadabʉ. Ĩgʉ̃sã neõ bokatĩũbirama, ãrĩyupʉ. \p \v 41 Jesús yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsã dapagora marã, yʉre bʉremurĩ opamerã, diayemarẽ neõ pémasĩmerã ããrã. ¿Noópa yoaripoe mʉsã merã ããrĩgʉkuri? ¿Noópa yoaripoe mʉsã yʉre bʉremubirire gũñaturagʉkuri? ãrĩyupʉ. Irasũ ãrĩ odo, wãtĩ ñajãsũdi pagʉre: \p —Mʉ magʉ̃rẽ ãĩrika! ãrĩyupʉ. \p \v 42 Majĩgʉ̃ Jesús pʉro waa ejanʉgãmakʉ̃, wãtĩ ĩgʉ̃rẽ yebague túmeépíkõãyupʉ. Ĩgʉ̃rẽ dupaturi bʉro naradamakʉ̃ iriyupʉ. Jesús gapʉ wãtĩrẽ: “Majĩgʉ̃rẽ wirika!” ãrĩ, tauyupʉ. Irasiri odo, ĩgʉ̃rẽ pagʉre wiayupʉ. \v 43 Masaka ããrĩpererã Marĩpʉ wári turari merã iririre ĩãrã, ĩãgʉkakõãñurã. \s1 Jesús dupaturi ĩgʉ̃ boaburire weredea \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Ĩgʉ̃sã ããrĩpererã Jesús iriadeare: “Õãtaria”, ãrĩ gũñaripoeta Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: \p \v 44 —Yʉ mʉsãrẽ wererire õãrõ péduripíka! Kãtibirikõãka! Masaka yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ ñeã, gajirãguere wiarãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 45 Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ õãrõ pémasĩbiriñurã. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ irire pémasĩmakʉ̃ iribiriyupʉ dapa. Irasirirã Jesúre güirã: “¿Naásũ ãrĩdʉagʉ iriari, mʉ irasũ ãrĩgʉ̃?” ãrĩ sẽrẽñabiriñurã. \s1 Jesús sugʉ gajirã nemorõ ããrĩgʉ̃́yamarẽ weredea \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37; Jn 13.20) \p \v 46 Pʉrʉ ĩgʉ̃ buerã ãsũ ãrĩ guaseonʉgãñurã: “Marĩ watopere, ¿noã marĩ ããrĩpererã nemorõ ããrĩ́rĩ?” ãrĩñurã. \v 47 Jesús ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ ĩãmasĩkõãyupʉ. Irasirigʉ sugʉ majĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ pʉro ãĩnú, ãrĩyupʉ: \p \v 48 —Sugʉ yaagʉre, ĩĩ majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́rẽ õãrõ bokatĩrĩñeãgʉ̃, yʉdere bokatĩrĩñeãmi. Yʉre õãrõ bokatĩrĩñeãgʉ̃, yʉre iriudidere bokatĩrĩñeãmi. Sugʉ mʉsã watopemʉ: “Gajirã nemorõ ããrĩbea”, ãrĩ gũñagʉ̃, gajirã nemorõ ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús: “Marĩrẽ ĩãturibi, marĩ merãmʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ weredea \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Pʉrʉ Juan Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Gʉare buegʉ, sugʉ masakʉ mʉ wãĩ merã wãtẽãrẽ: “Wirika mʉsã ñajãdire!” ãrĩ béowiumakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃, marĩ merãmʉ ããrĩbirimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ: “Irire neõ irinemobirikõãka!” ãrãbʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 50 Jesús gapʉ ãrĩyupʉ: \p —Kãmutabirikõãka ĩgʉ̃rẽ! Sugʉ marĩrẽ ĩãturibi, marĩ merãmʉta ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús Santiagore, Juãrẽ weredea \p \v 51 Pʉrʉ Jesús ʉ̃mʉgasigue mʉrĩaburi dupiyuro ejawãgãriripoe: “Jerusalẽ́gue waagʉra”, ãrĩyupʉ. \v 52 Ĩgʉ̃ waaburi dupiyuro gajirãrẽ Samaria nikũgue ããrĩrĩ́ makãgue ĩgʉ̃ kãrĩburore ãmayudoregʉ iriuyupʉ. \p \v 53 Samaria marã gapʉ judío masaka merã gãmesʉribirisĩã, Jesús Jerusalẽ́gue waaburire pérã, ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeãdʉabiriñurã. \v 54 Jesús buerã Santiago, Juan Samaria marã ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeãdʉabirimakʉ̃ ĩãrã, ãsũ ãrĩñurã: \p —Gʉa Opʉ, ¿iripoegue Elías Marĩpʉya kerere weredupiyudi iriderosũ, ʉ̃mʉgasima peamerẽ diju, ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽdoremakʉ̃ gããmekuri? ãrĩñurã. \p \v 55 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ gãmenʉgã, ĩã, ãrĩyupʉ: \p —Irasũ ãrĩbirikõãka! Mʉsãrẽ irasũ werenímakʉ̃ irigʉre masĩbea. Mʉsã werenírĩ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ wereri ããrĩbea. \v 56 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ masakare béogʉ aaribiribʉ. Ĩgʉ̃sãrẽ taugʉ aarigʉ́ iribʉ, ãrĩyupʉ. Irasũ ãrĩ odo, gaji makãgue waakõãyupʉ doja. \s1 Gajirã Jesúre: “Mʉrẽ tʉyadʉakoa”, ãrĩdea \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Ĩgʉ̃sã maague waamakʉ̃, sugʉ masakʉ ĩgʉ̃sã pʉro eja, Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, mʉ noó waaró mʉrẽ tʉyagʉra, ãrĩyupʉ. \p \v 58 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Makãnʉ́ʉ marã diayéa ĩgʉ̃sã kãrĩrĩ toreri opama. Mirãde ĩgʉ̃sã kãrĩrõ opama. Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ gapʉ kãrĩrõ opabea, ãrĩyupʉ. \p \v 59 Pʉrʉ Jesús gajigʉre ãrĩyupʉ: \p —Náka, yʉ merã! \p Ĩgʉ̃ gapʉ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, yʉpʉ boamakʉ̃ ĩgʉ̃rẽ yáa odo, mʉrẽ tʉyagʉra, ãrĩyupʉ. \p \v 60 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉre bʉremumerã, boanerã irirosũ ããrĩrã́ta boanerãrẽ yáaburo. Mʉ gapʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere weregʉ aarika! ãrĩyupʉ. \p \v 61 Gajigʉ Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, mʉrẽ tʉyagʉra. Yʉ mʉrẽ tʉyaburi dupiyuro yaa wii marãrẽ seretugʉ waadʉakoa dapa, ãrĩyupʉ. \p \v 62 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Sugʉ masakʉ moãnʉgãgʉ̃ waadi, moãdʉabi gãmenʉgãdujáagʉ, moãbirikumi. Marĩpʉ dorerire iritʉyanʉgãgʉ̃, ĩgʉ̃ gããmerĩrẽ piribi, gãmenʉgãdujáagʉ irirosũ ããrĩkumi. Irasirigʉ Marĩpʉyare õãrõ iritʉyabirikumi, ãrĩyupʉ. \c 10 \s1 Jesús setenta y dos ĩgʉ̃ buerãrẽ iriudea \p \v 1 Pʉrʉ marĩ Opʉ Jesús gajirã setenta y dos ʉ̃marẽ beye, pẽrã dita dʉkawa, ĩgʉ̃sãrẽ ããrĩpereri ĩgʉ̃ waaburi makãrĩguere \v 2 ãsũ ãrĩ iriuyupʉ: \p —Wárã masaka Marĩpʉyare neõ pémerã, pooegue oteri dʉka bʉribejadea irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉyare weremurã gapʉ, iri pooere moãrĩmasã irirosũ mérãgã ããrĩ́ma. Irasirirã marĩ Opʉre: “Gajirã mʉyare weremurãrẽ iriuka!” ãrĩ sẽrẽka! \v 3 Mʉsãde Marĩpʉyare wererã waaka! Oveja majĩrãrẽ makãnʉ́ʉ marã diayéa watopegue iriurosũ yʉ mʉsãrẽ ñerã ããrĩrṍguere iriua, Marĩpʉyare weredoregʉ. \v 4 Mʉsãya ajuri, niyeru ãĩabirikõãka! Gubu surí, mʉsã sãñarĩ merã dita waaka! Maague masakare bokajarã, õãdore yoaripoe weretamuníbirikõãka! \p \v 5 ’Su wiino ñajãrã, iri wii marãrẽ: “Marĩpʉ mʉsãrẽ siñajãrĩ sĩburo”, ãrĩ õãdorepʉrorika! \v 6 Iri wii marã Marĩpʉ siñajãrĩ sĩrĩrẽ opadʉarã mʉsãrẽ õãrõ bokatĩrĩñeãrã, Marĩpʉ siñajãrĩ sĩrĩ merã õãrõ ããrĩrikʉrãkuma. Mʉsãrẽ gããmemerã, i siñajãrĩ merã ããrĩbirikuma. \v 7 Mʉsã ejadea wiita dujaka! Iri wii marã mʉsãrẽ ejorire baa, iiríka! Sugʉ moãrĩmasʉ̃ ĩgʉ̃ moãrĩ waja keoro wajatakumi. Mʉsã Marĩpʉyare buerã, moãrĩmasã irirosũ ããrã. Mʉsãrẽ iri wii marã ejori, mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉyare bueri waja ããrã. Irasirirã gaji wiirigue ããrĩgorenabirikõãka! \v 8 Mʉsã su makãgue ejarã, iro marã mʉsãrẽ õãrõ bokatĩrĩñeã, ĩgʉ̃sã baari ejomakʉ̃, õãrõ baaka! \v 9 Iri makã marã pũrĩrikʉrãrẽ tauka! Ãsũ ãrĩ wereka: “Mérõ dʉyáa, Marĩpʉ doreri mʉsã pʉrogue aariburo”, ãrĩka! \p \v 10 ’Gaji makãgue mʉsã ejamakʉ̃, iro marã mʉsãrẽ bokatĩrĩñeãbirimakʉ̃, wiriwãgãrã, ãsũ ãrĩka ĩgʉ̃sãrẽ: \v 11 “Mʉsãya makãma nikũwera gʉaya guburire tuadeare mojẽbéoa. Mʉsã gʉare gããmebiri waja Marĩpʉ mʉsãrẽ wajamoãburire masĩmakʉ̃ irirã, irasũ yáa. Ire õãrõ pémasĩka! Mʉsã gʉare gããmebirikeremakʉ̃, mérõ dʉyáa, Marĩpʉ doreri aariburo”, ãrĩka ĩgʉ̃sãrẽ! \v 12 Mʉsãrẽ werea. Marĩpʉ ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãrĩnʉ ejamakʉ̃, mʉsãrẽ gããmebirinerãrẽ Sodoma marãrẽ wajamoãrõ nemorõ wajamoãgʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús makãrĩ marãrẽ ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ bʉremubirire weredea \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 Pʉrʉ Jesús gaji makãrĩ marãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã Corazín marã, Betsaida marãde ñerõ tarirãkoa. Iripoegue marã Tiro, Sidón marã, mʉsã ĩũrõ Marĩpʉ ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmurõsũ iri ĩmumakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sã ñerõ irideare piribonerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã ñerõ irideare bʉro bʉjawererire ĩmurã, bʉjawereri surí sãña, nitĩkʉrogue doabonerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã ñerõ irideare piri, õãrĩ gapʉre iribonerã ããrĩmá. Mʉsã gapʉ Marĩpʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ ĩãkererã, mʉsã ñerõ iririre neõ piribea. \v 14 Irasirigʉ mʉsãrẽ werea. Marĩpʉ ĩgʉ̃ ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãrĩnʉ ejamakʉ̃, Tiro, Sidón marãrẽ wajamoãrõ nemorõ mʉsãrẽ wajamoãgʉkumi. \v 15 Mʉsã Capernaum marã: “Ʉ̃mʉgasigue mʉrĩãrãkoa”, ãrĩ gũñadáa. Iroguere neõ waabirikoa. Boanerã ããrĩrṍgue béodijusũrãkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 16 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã wererire péduripírãno yʉ wereridere péduripíma. Mʉsãrẽ gããmemerãno yʉdere gããmebema. Yʉre gããmemerãno yʉre iriudidere gããmebema, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús setenta y dos iriunerã goedea \p \v 17 Pʉrʉ Jesús setenta y dos iriunerã bʉro ʉsʉyari merã goejañurã: \p —Gʉa Opʉ, wãtẽãrẽ mʉ dorero merã, mʉ wãĩ merã gʉa béowiumakʉ̃, õãrõ yʉjʉama, ãrĩñurã. \p \v 18 Jesús ãrĩyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Bupu miãrõ irirosũ wãtẽa opʉ Satanás ʉ̃mʉgasigue ããrãdi, yurimadijarimakʉ̃ ĩãbʉ. \v 19 Õãrõ péka! Yʉ mʉsãrẽ turari sĩbʉ, ãñarẽ, korebabare kʉrapeo, ããrĩpereri wãtĩ turaridere neõ ñerõ irisũrõ marĩrõ tarinʉgãburo, ãrĩgʉ̃. \v 20 Mʉsã wãtẽãrẽ wiridoremakʉ̃ ĩgʉ̃sã õãrõ yʉjʉadeare ʉsʉyabirikõãka! Mʉsã Marĩpʉyarã ããrĩmakʉ̃, ʉ̃mʉgasigue mʉsã wãĩ gojatúsũdero ããrĩbʉ́. Iri gapʉre ʉsʉyaka! ãrĩyupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ Pagʉre ʉsʉyari sĩdea \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoe Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Jesúre bʉro ʉsʉyamakʉ̃ iriyupʉ. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃ Pagʉre ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Aʉ, yʉ mʉrẽ: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩa. Mʉ ʉ̃mʉgasi marã, i nikũ marã Opʉ ããrã. Irasirigʉ: “Masĩtarinʉgãrã, ããrĩpererire pémasĩa”, ãrĩ gũñarãrẽ mʉyare masĩmakʉ̃ iribea. Majĩrã irirosũ mʉrẽ bʉremurã gapʉre mʉyare masĩmakʉ̃ yáa. Aʉ, irasũta ããrã. Mʉ gããmederosũta ʉsʉyari merã irasũ yáa, ãrĩyupʉ. \p \v 22 Pʉrʉ masakare ãrĩyupʉ: \p —Yʉpʉ yʉre ããrĩpereri irimasĩrĩrẽ sĩmi. Neõ sugʉ masakʉ yʉ ããrĩrikʉrire masĩbemi. Yʉpʉ dita masĩmi. Neõ sugʉ masakʉ Yʉpʉ ããrĩrikʉrire masĩbemi. Yʉ dita masĩa. Yʉ ĩgʉ̃rẽ masĩdorerãde ĩgʉ̃rẽ masĩma, ãrĩyupʉ. \p \v 23 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ buerãrẽ ĩã, ĩgʉ̃sã ditare ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsãya koye merã yʉre ĩãa. Irasirirã ʉsʉyáa. \v 24 Mʉsãrẽ werea. Wárã iripoegue marã Marĩpʉya kerere weredupiyunerã, irasũ ããrĩmakʉ̃ oparã iripoegue ããrĩnerã mʉsã dapagora ĩãrĩrẽ ĩãdʉanerã ããrãdima. Irire ĩãdʉakererã, ĩãbirinerã ããrĩmá. Mʉsã dapagora périre pédʉakererã, pébirinerã ããrĩmá, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús õãgʉ̃ Samariamʉ keori merã weredea \p \v 25 Pʉrʉ sugʉ Moisés gojadeare buerimasʉ̃ Jesúre diaye yʉjʉbirimakʉ̃ iridʉagʉ wãgãnʉgã, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —Buegʉ, ¿ñeénorẽ yʉre iriro gããmerĩ, ʉ̃mʉgasigue perebiri okari opabu? ãrĩyupʉ. \p \v 26 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Naásũ ãrĩ gojasũyuri, Moisés gojadea pũgue? Mʉ irire buegʉ, ¿naásũ péñarĩ? ãrĩyupʉ. \p \v 27 Moisés gojadeare buerimasʉ̃ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Marĩpʉ mʉ Opʉre bʉro maĩka! Mʉya yʉjʉpũrã merã, mʉ ããrĩrikʉri merã, mʉ turari, ããrĩpereri mʉya gũñarĩ merã ĩgʉ̃rẽ maĩka! Mʉ basi maĩrõsũta mʉ pʉro ããrĩrã́dere maĩka!” ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩyupʉ. \p \v 28 Irire pégʉ, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Diayeta yʉjʉa mʉ. Irire irigʉ, ʉ̃mʉgasigue perebiri okarire opagʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 29 Moisés gojadeare buerimasʉ̃ gapʉ masaka ĩgʉ̃rẽ: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ gũñamakʉ̃ gããmegʉ̃, Jesúre sẽrẽñayupʉ doja: \p —¿Noã ããrĩ́rĩ, yʉ pʉro ããrĩrã́? ãrĩyupʉ. \p \v 30 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Sugʉ masakʉ Jerusalẽ́gue ããrãdi Jericó waarí maague buáakumi. Ĩgʉ̃ irogue buáamakʉ̃, yajarimasã ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩ, ñeã, ĩgʉ̃ opadea ããrĩpererire ẽmapeo, ĩgʉ̃ya surídere túwea, ãĩ, ĩgʉ̃rẽ bʉro pá, kãmitú, waakõãkuma. \v 31 Ĩgʉ̃sã irasũ iriadero pʉrʉ, sugʉ paí iri maarẽ́ waakumi. Ĩgʉ̃rẽ ĩãkeregʉ, yoarogue ĩãtariakõãkumi. \v 32 Ĩgʉ̃ pʉrʉ, gajigʉ Levíya bumʉ iri maarẽ́ waakumi. Ĩgʉ̃de ĩgʉ̃rẽ ĩãkeregʉ, yoarogue ĩãtariakõãkumi. \v 33 Pʉrʉ sugʉ Samariamʉ iri maarẽ́ waakumi. Ĩgʉ̃rẽ ĩãboka, bʉro bopoñarĩ merã ĩgʉ̃rẽ ĩãkumi. \v 34 Irasirigʉ ĩgʉ̃ pʉro waa ejanʉgã, ĩgʉ̃ya kãmirẽ ʉye, igui deko pãmudea merã pípeo, surí gasiri merã õmakumi. Õma odo, ĩgʉ̃yagʉ burro wekague ãĩpeo, ĩgʉ̃rẽ ãĩãkõãkumi. Ãĩa, su wii naarĩmasã kãrĩrĩ wiigue eja, irogue ĩgʉ̃rẽ korekumi dapa. \v 35 Gajinʉ gapʉ ĩgʉ̃ya niyeru penʉ moã wajataropa iri wii opʉre sĩkumi. “Õãrõ koreka ĩĩrẽ!” ãrĩkumi. “Dupaturi aarigʉ́, mʉrẽ wajarinemogʉra ĩĩrẽ koreri waja”, ãrĩkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \v 36 Irire were odo, Moisés gojadeare buerimasʉ̃rẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Naásũ gũñarĩ mʉ irire pégʉ? ¿Niíno gapʉ ĩĩsã ʉrerã watopemʉ yajarimasã pádire ĩgʉ̃ pʉro ããrĩgʉ̃́rẽ irirosũ õãrõ iriyuri? ãrĩyupʉ. \p \v 37 Moisés gojadeare buerimasʉ̃ yʉjʉyupʉ: \p —Ĩgʉ̃rẽ bopoñarĩ merã ĩã iritamudi gapʉ, ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉde ĩĩ bopoñarĩ merã ĩãdi iriderosũta gajirãrẽ irigʉ waaka! ãrĩyupʉ. \s1 Jesús Marta, Maríaya wiigue ejadea \p \v 38 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerã merã waa, su makãgue ejayupʉ. Iri makãguere sugo Marta wãĩkʉgo ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeã, igoya wiigue ñajãdoreyupo. \v 39 Jesús iri wiigue ñajãjamakʉ̃, Marta pagʉmo María wãĩkʉgo ĩgʉ̃ya guburi pʉro eja doayupo ĩgʉ̃ werenírĩrẽ pédʉago. \v 40 Marta gapʉ ããrĩpereri igo moãrĩrẽ bʉro gũñarikʉyupo. Irasirigo igo pagʉmo Jesúya guburi pʉro doamakʉ̃ ĩãgõ, ĩgʉ̃ pʉro waa, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo: \p —Gʉa Opʉ, yʉ sugota ããrĩpererire moãgõ irikõãdáa. ¿Mʉ ĩãberi, yʉ pagʉmo yʉre neõ iritamubirimakʉ̃? Igore iritamudoreka yʉre! ãrĩyupo. \p \v 41 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús yʉjʉyupʉ: \p —Marta, mʉ wári gajino moãrĩrẽ gũñarikʉa. \v 42 Su wãĩrẽta iriro gããmea marĩrẽ. María i õãrĩrẽ beyemo. Irasirirã, yʉ werenírĩrẽ igo pédʉamakʉ̃, gajirã neõ igore irire pirimakʉ̃ iribirikuma, ãrĩyupʉ. \c 11 \s1 Jesús Marĩpʉre sẽrẽrĩrẽ buedea \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Sunʉ Jesús gajirogue Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ iriyupʉ. Ĩgʉ̃ sẽrẽ odomakʉ̃, sugʉ ĩgʉ̃ buegʉ ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Gʉa Opʉ, Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ ĩgʉ̃ buerãrẽ Marĩpʉre sẽrẽrĩrẽ buederosũ gʉadere bueka! ãrĩyupʉ. \p \v 2 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉre sẽrẽrã, ãsũ ãrĩka: \q1 “Gʉapʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́, ããrĩpererã mʉrẽ goepeyari merã bʉremuburo. Mʉ ããrĩpererãrẽ doreri aariburo. Ʉ̃mʉgasigue marã mʉ gããmerõ irirosũta i nikũ marãde iriburo. \q1 \v 3 Ʉ̃mʉrikʉ gʉare baari sĩka! \q1 \v 4 Gajirã gʉare ñerõ irideare gʉa kãtirosũta mʉde gʉa ñerõ irideare kãtika! Gʉa ñerõ iridʉamakʉ̃ kãmutaka! \q1 Ñegʉ̃ gʉare ñerĩ ãrĩmesãrĩrẽ tau kãmutaka!” ãrĩka Marĩpʉre sẽrẽrã! ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 5 Irasũ ãrĩ odo, keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Yʉ ire weremakʉ̃ pérã, ¿naásũ gũñarĩ mʉsã? Ñami deko ããrĩmakʉ̃, sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ merãmʉya wiigue waa, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽkumi: “Yʉ merãmʉ, ʉreru pã́ duparu sĩka yʉre! \v 6 Gajigʉ yʉ merãmʉ yaa wiigue naagʉ̃ ejáami. Yʉ ĩgʉ̃rẽ gajino mérõ ejorino neõ opabirakubʉ. Irasirigʉ mʉrẽ sẽrẽgʉ̃ aarabʉ”, ãrĩkumi. \v 7 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pékeregʉ, wii poekague ããrĩgʉ̃́ gapʉ ãsũ ãrĩ yʉjʉkumi: “Yʉre garibobirikõãka! Makãpʉrore õãrõ biakõãsiabʉ. Yʉ pũrã yʉ merã kãrĩrãgue yáma. Wãgãnʉgã, mʉrẽ sĩgʉ̃ waasubirikoa”, ãrĩkumi ĩgʉ̃rẽ. \v 8 Ire mʉsãrẽ werea. Ĩgʉ̃ merãmʉ ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ sĩbirikumi. Sĩbirikeregʉ, ĩgʉ̃rẽ piriro marĩrõ sẽrẽmakʉ̃ ĩã, ĩgʉ̃rẽ: “Garibonemobirikõãburo”, ãrĩgʉ̃, ããrĩpereri ĩgʉ̃ gããmerĩrẽ sĩkõãkumi pama. \v 9 Irasirigʉ mʉsãrẽ werea. Marĩpʉre sẽrẽka! Mʉsã sẽrẽmakʉ̃, sĩgʉkumi. Õãrĩrẽ ãmarã́, bokarãkoa. Wiigue ñajãdʉarã oemakʉ̃, Marĩpʉ makãpʉro tũpã ñajãdoregʉ irirosũ mʉsã sẽrẽrĩrẽ pégʉkumi. \v 10 Ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrãnorẽ sĩgʉkumi. Ãmarã́no bokarãkuma. Wiigue ñajãdʉarã oerã irirosũ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ ñajãdoregʉ irirosũ ĩgʉ̃sã sẽrẽrĩrẽ õãrõ pégʉkumi. \v 11 Mʉsã pũrã pã́rẽ sẽrẽmakʉ̃, ʉ̃tãyere sĩbirikoa. Waaí sẽrẽmakʉ̃dere ãñarẽ sĩbirikoa. \v 12 Ãgãbo diu sẽrẽmakʉ̃, korebabare sĩbirikoa. \v 13 Ñerã ããrĩkererã, mʉsã pũrãrẽ õãrĩrẽ sĩmasĩa. Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ gapʉ mʉsã nemorõ õãrĩrẽ sĩmasĩmi. Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ sĩgʉkumi ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrãrẽ, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesúre: “Wãtĩ turari opami”, ãrĩ werewʉadea \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Pʉrʉ Jesús wãtĩ masakʉre werenímasĩbirimakʉ̃ irigʉre béowiugʉ iriyupʉ. Wãtĩrẽ béowiumakʉ̃, wereníbiradi wereníakõãyupʉ. Masaka, ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, ĩãgʉkakõãñurã. \v 15 Gajirã gapʉ Jesúre ãsũ ãrĩ werewʉañurã: \p —Ĩĩ wãtẽa opʉ Beelzebú turaro merã wãtẽãrẽ béowiumi, ãrĩñurã. \p \v 16 Gajirãde ĩgʉ̃rẽ: \p —Mʉ diayeta turari opagʉ, iri turari merã gajino ʉ̃mʉgasimarẽ iri ĩmuka! ãrĩñurã. \v 17 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ masĩsĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Su nikũ marã ĩgʉ̃sã basi dʉkawari gãmekẽãrã, pereakõãkuma. Su wii marã ĩgʉ̃sã basi dʉkawari gãmekẽãrã, pereakõãkuma. \v 18 Mʉsã yʉre: “Wãtẽa opʉ Beelzebú turari merã wãtẽãrẽ béowiumi”, ãrĩ werewʉáa. Yʉre ĩgʉ̃ turari merã wãtẽãrẽ béowiudoregʉ, ĩgʉ̃ basi ĩgʉ̃yarãrẽ béobukumi. Irasirirã ĩgʉ̃sã basi dʉkawari gãmekẽãrã, pereakõãbukuma. \v 19 Iri irasũ ããrĩmakʉ̃, mʉsã buerire tʉyarã gapʉ wãtẽãrẽ béowiurã, ¿noã turari merã béowiukuri? Mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ: “Marĩpʉ turari merã wãtẽãrẽ béowiuma”, ãrã. Irasiriro mʉsã yʉre werewʉari diaye ããrĩbea. \v 20 Yʉ gapʉ Marĩpʉ turari merã wãtẽãrẽ béowiumakʉ̃, Marĩpʉ doreri mʉsã pʉroguere ejasiáa, ãrĩ masĩsũa. \p \v 21 ’Sugʉ wii opʉ turagʉ ããrĩpereri mojõkʉgʉ, ĩgʉ̃ya wiimarẽ õãrõ koremasĩkumi. Gajirã ĩgʉ̃ oparire ẽmamasĩbirikuma. \v 22 “I mojõkʉsĩã, yaa wiire õãrõ koremasĩa”, ãrĩ gũñakeremakʉ̃, gajigʉ ĩgʉ̃ nemorõ turagʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ tarinʉgã, ããrĩpereri ĩgʉ̃ mojõkʉrire ẽmagʉkumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ oparire ãĩpeo, ĩgʉ̃ merãmarãrẽ gueregʉkumi. \v 23 Yʉre gããmemerã, yʉre ĩãturirã ããrĩ́ma. Masakare yʉre siiu neeõtamumerã, ĩgʉ̃sãrẽ waasirimakʉ̃ irirã ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús, wãtĩ dupaturi masakʉguere ñajãrĩmarẽ weredea \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Irasũ ãrĩ odo, gaji keori merã ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ doja: \p —Wãtĩ masakʉguere ããrãdi wiri, pʉrʉ deko marĩrõgue ĩgʉ̃ siñajãburore ãmagorenagʉ̃ waakumi. Irore bokabi, ãsũ ãrĩ gũñakumi: “Yʉ wiridi, yaa wii irirosũ ããrĩmí. Dupaturi yʉ wiridiguereta goeñajãgʉra doja”, ãrĩ gũñakumi. \v 25 Irasirigʉ ĩgʉ̃guere dupaturi goeñajãgʉ̃, gajino marĩrĩ wii, õãrõ ãmu, ooaweadea wiire irirosũ bokajakumi. \v 26 Irasirigʉ gajirã wãtẽa su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ nemorõ ñerãrẽ siiu, ĩgʉ̃sã ããrĩpererã merã masakʉguere ããrĩníkõãkumi. Irasirigʉ masakʉ ĩgʉ̃ dupiyuro ããrĩrikʉdero nemorõ ñerõ ããrĩkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús diayema ʉsʉyarimarẽ weredea \p \v 27 Jesús irire wereripoe sugo nomeõ masaka watopegue ããrĩgṍ gaguiníyupo: \p —Mʉrẽ pũrãkʉ masũdeo ʉsʉyatarikumo, ãrĩyupo Jesúre. \p \v 28 Jesús gapʉ igore ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉya werenírĩrẽ pérã, ĩgʉ̃ dorerire irirã gapʉ õãrõ ʉsʉyarãkuma, ãrĩyupʉ. \s1 Masaka ñerã Jesúre Marĩpʉ turari merã iri ĩmudoredea \r (Mt 12.38-42; Mr 8.12) \p \v 29 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ pʉro masaka wárã nerẽwãgãriripoe ãsũ ãrĩ wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Dapagora marã masaka ñetarirã ããrĩ́ma. Yʉre Marĩpʉ turari merã gajino iri ĩmudorekeremakʉ̃, Marĩpʉya kerere weredupiyudi Jonás iridea ditare weregʉra. \v 30 Iripoegue Marĩpʉ Jonárẽ Nínive wãĩkʉri makã marãrẽ weredorederosũ yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ dapagora marã masakare weredoremi. \v 31 Marĩpʉ ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãrĩnʉ ejamakʉ̃, sugo iripoeguemo Sabá nikũ marã opo mʉsã dapagora marãrẽ: “Ñegorabʉ”, ãrĩgokumo. Yoaromogue ããrĩkerego, õõgue i nikũgue aarideo ããrĩmó, marĩ ñekʉ̃sãmarã opʉ Salomón wári masĩrĩ merã wererire pégo aarigó. Dapagora yʉ Salomón nemorõ masĩgʉ̃ õõgue mʉsã merã ããrĩkeremakʉ̃, mʉsã gapʉ yʉ wererire pédʉabea. \v 32 Iripoegue Nínive marã Jonás Marĩpʉya kerere weremakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã ñerõ irideare bʉjawere, ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ gorawayunerã ããrĩmá. Dapagora yʉ Jonás nemorõ masĩgʉ̃ õõgue mʉsã merã ããrã. Yʉ Marĩpʉya kerere werekeremakʉ̃, mʉsã ñerõ iririkʉrire bʉjawerebea. Irasirirã, Marĩpʉ ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãrĩnʉ ejamakʉ̃, Nínive marã mʉsã dapagora marãrẽ: “Ñegorabʉ”, ãrĩrãkuma, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús masakaya koye sĩãgodiru irirosũ ããrĩrĩ́rẽ buedea \r (Mt 5.15; 6.22-23) \p \v 33 Irasũ ãrĩ odo, gaji keori merã wereyupʉ: \p —Masaka sĩãgodirure sĩãgorã, deyomarĩrõgue duúbirikuma. Dupa kũma dokaguedere píbirikuma. Sĩãgo, wii dekogue siukuma, gajirã iri wiire ñajãrã iri sĩãgodiru boyorore õãrõ ĩã ñajãburo, ãrĩrã. \v 34 Mʉsãya koye mʉsãya gũñarĩguere sĩãgodiru irirosũ ããrã. Mʉsã õãrĩ koye oparã irirosũ ããrĩmakʉ̃, mʉsãya gũñarĩguere õãrõ sĩãgoro irirosũ ããrã. Irasirirã Marĩpʉyare masĩa. Mʉsã ñerĩ koye oparã irirosũ ããrĩmakʉ̃, mʉsã gũñarĩguere naĩtĩãrõ irirosũ ããrã. Marĩpʉyare masĩbea. \v 35 Irasirirã pémasĩka, mʉsãya gũñarĩgue sĩãgori, naĩtĩãrĩ waabirikõãburo, ãrĩrã! \v 36 Mʉsãya gũñarĩgue sĩãgori, naĩtĩãrõ marĩrõ irirosũ ããrĩmakʉ̃, ããrĩpereri Marĩpʉyare pémasĩrãkoa. Irasirirã sĩãgori boyorogue ĩãrõsũ õãrõ pémasĩrĩ merã ĩgʉ̃yare iritʉyarãkoa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús fariseo bumarãrẽ, Moisés gojadeare buerimasãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ iririre weredea \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Jesús irasũ ãrĩ odoadero pʉrʉ, sugʉ fariseo bumʉ ĩgʉ̃ya wiigue baadoregʉ siiuayupʉ ĩgʉ̃rẽ. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃ merã waa, ĩgʉ̃ya wiigue ñajãa, eja doayupʉ ĩgʉ̃ merã baabu. \v 38 Fariseo bumʉ gapʉ judío masaka irinírõsũ Jesús baaburi dupiyuro ĩgʉ̃ mojõkoebirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩãgʉkakõãyupʉ. \v 39 Ĩgʉ̃ ĩãgʉkamakʉ̃ ĩãgʉ̃, marĩ Opʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã fariseo bumarã masaka ĩũrõgue dita õãrõ irirã, soropa weka gapʉ dita õãrõ koeadeapa irirosũ ããrã. Irasirirã gajirãyare yajadʉarã, ñerĩ ditare iridʉarã ããrĩsĩã, iripa poekague gʉrari ʉtʉriro irirosũ ããrã. \v 40 Irasirirã neõ pémasĩbea. Marĩpʉ, marĩya dʉpʉre irigʉ, marĩ gũñarĩdere iridi ããrĩmí. ¿Irire pémasĩberi mʉsã? \v 41 Mʉsã oparire gajirãrẽ sĩrã, õãrõ gũñarĩ merã sĩka! Irasirirã soropa poeka gapʉdere koeadeapa irirosũ ããrĩrãkoa. \p \v 42 ’Mʉsã fariseo bumarã bʉro ñerõ tarirãkoa. Mʉsã oteri mʉtãrĩgã: menta, ruda wãĩkʉri baari morẽrĩnorẽ, ããrĩpereri oteridari dʉkakʉrinogãdere sea neeõ, keoro dʉkawa, pe mojõma diruri irikoa. Sudiru Marĩpʉya wiigue ãĩa: “Ĩgʉ̃rẽ yʉ sĩrĩ ããrã”, ãrĩ, irogue píkoa, ĩgʉ̃ dorerire irimurã. Irasirikererã, gajirãrẽ diayema iririre iribea. Marĩpʉre maĩbea. Irasirirã mʉsã oterire ĩgʉ̃rẽ sĩduúro marĩrõ diayemadere irika! Marĩpʉre maĩrĩ merã bʉremuka! \p \v 43 ’Mʉsã fariseo bumarã bʉro ñerõ tarirãkoa. Mʉsã nerẽrĩ wiiriguere nerẽrã, õãrĩ doarigue dita doadʉáa. Makã dekoguere masakare mʉsãrẽ goepeyari merã bokatĩrĩ õãdoremakʉ̃ gããmea. \p \v 44 ’Mʉsã Moisés gojadeare buerimasã, fariseo bumarãde bʉro ñerõ tarirãkoa. Mʉsã masãgoberi irirosũ ããrã. Irasirirã masaka iri goberi ããrĩrṍ weka tãpítariarã, iri goberi poekague ããrĩrĩ́rẽ masĩberosũ mʉsã ñerõ oparire masĩbema, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 45 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, sugʉ Moisés gojadeare buerimasʉ̃ ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Buegʉ, mʉ fariseo bumarãrẽ irasũ ãrĩgʉ̃, gʉadere ãrĩ turigʉ yáa, ãrĩyupʉ. \p \v 46 Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsãde, Moisés gojadeare buerimasã bʉro ñerõ tarirãkoa. Mʉsã gajirãrẽ: “Ãsũ irika!” ãrĩ, dorerã, ĩgʉ̃sãrẽ gajino bʉro nʉkʉ̃rĩ kõãtãrĩrã irirosũ ããrĩmakʉ̃ yáa. Irasirirã iri dorerire bokatĩũbema. Ĩgʉ̃sã mʉsã dorerire bokatĩũbirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ neõ iritamubea iri dorerire iriburo, ãrĩrã. \p \v 47 ’Irasirirã mʉsã bʉro ñerõ tarirãkoa. Iripoegue marã Marĩpʉya kerere weredupiyunerã masãgoberi weka weanúdeare mʉsã ãmua. Ĩgʉ̃sãrẽta mʉsã ñekʉ̃sãmarã wẽjẽnerã ããrĩmá. \v 48 Ĩgʉ̃sã irasũ wẽjẽdero pʉrʉgue, dapagora mʉsã ĩgʉ̃sã iripoegue irideare iriwekabejakõãa, ĩgʉ̃sã wẽjẽnerãya masãgoberi weka weanúdeare ãmurã́. Irasirirã mʉsã ĩgʉ̃sã wẽjẽdeare: “Ñegorabʉ”, ãrĩ gũñabea. Mʉsã ñekʉ̃sãmarã Marĩpʉya kerere weredupiyunerãrẽ gããmebiriderosũ mʉsãde yʉre gããmebea. \p \v 49 ’Irasirigʉ iripoegue Marĩpʉ ĩgʉ̃ masĩrĩ merã ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yaa kerere weredupiyurimasãrẽ, yaare buerimasãdere iriugʉra. Irire buemakʉ̃ ĩã, surãyerire masaka wẽjẽrãkuma. Gajirãrẽ ñerõ iridʉarã, noó ĩgʉ̃sã waaró tʉyagorenarãkuma”, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ. \v 50-51 Marĩpʉ i ʉ̃mʉrẽ iriadero pʉrʉ, Abere ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ wẽjẽdi ããrĩmí. Pʉrʉ Marĩpʉya kerere weredupiyunerãrẽ wẽjẽnerã ããrĩmá. Pʉrʉ Zacaríadere Marĩpʉya wiima soepeoro Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribu watopegue wẽjẽnerã ããrĩmá. Irasirigʉ Marĩpʉ ããrĩpererãrẽ ĩgʉ̃sã wẽjẽdea waja dapagora marãrẽ wajamoãgʉkumi. \p \v 52 ’Mʉsã Moisés gojadeare buerimasã bʉro ñerõ tarirãkoa. Mʉsã Marĩpʉyare masĩkererã, mʉsã basi irire iridʉabea. Irasirirã gajirãrẽ irire masĩdʉarãrẽ masĩbirimakʉ̃ yáa, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 53 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, Moisés gojadeare buerimasã, fariseo bumarãde ĩgʉ̃ merã guatariakõãñurã. Irasirirã bʉro ĩgʉ̃rẽ werewʉa, wári ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñanʉgãñurã. \v 54 Ĩgʉ̃ diaye yʉjʉbirimakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ weresãdʉarã, irasiriñurã. \c 12 \s1 Jesús fariseo bumarã irikatorire weredea \p \v 1 Ĩgʉ̃sã irasiriripoe Jesús pʉro masaka wárã nerẽñurã. Ĩgʉ̃sã wárã ããrĩsĩã, gãme kʉratĩãnokõãñurã. Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩ werenʉgãyupʉ: \p —Fariseo bumarã irikatorire õãrõ pémasĩka! Ĩgʉ̃sã irikatori pã́ wemasãrĩ morẽrĩ irirosũ ããrã. \v 2 Ããrĩpereri gajirã ĩãberogue irideare, durirogue irideadere pʉrʉgue masĩsũrokoa. \v 3 Mʉsã naĩtĩãrõgue irirosũ gajirã péberogue werenídeare boyorogue irirosũ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ pémakʉ̃ irigʉkumi. Mʉsã wii poekague yayero werenídeadere makã dekogue gaguinírõsũ gajirãrẽ õãrõ pémakʉ̃ irigʉkumi. \s1 Jesús: “¿Noãrẽ güiri merã bʉremurõ gããmerĩ?” ãrĩ weredea \r (Mt 10.26-31) \p \v 4 ’Mʉsãrẽ yʉ merãmarãrẽ werea. Mʉsãrẽ wẽjẽrã, mʉsãya dʉpʉ ditare boamakʉ̃ irirãkuma. Pʉrʉguere mʉsãrẽ neõ ñerõ irinemobirikuma. Irasirirã mʉsãrẽ wẽjẽdʉarãrẽ güibirikõãka! \v 5 Yʉ mʉsã goepeyari merã güibure weregʉra. Marĩpʉ gapʉre güiri merã bʉremuka! Masakare ĩgʉ̃sã okarire ẽmamasĩmi. Ĩgʉ̃ ẽmadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãrẽ perebiri peamegue béomasĩmi. Irasirirã ĩgʉ̃ gapʉre güiri merã bʉremuka! \p \v 6 ’Masaka su mojõmarã mirã wajarirã, pe niyeru koegã, mérõgã wajakʉri koerigãrẽ sĩkuma. Ĩgʉ̃sã mérõgã wajakʉkeremakʉ̃, Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ koremi. Neõ sugʉre kãtibemi. \v 7 Marĩpʉ ããrĩpereri mʉsã ããrĩrikʉrire masĩgʉ̃, mʉsãya poarire: “Irikʉ ããrã”, ãrĩ masĩpeokõãmi. Irasirirã güibirikõãka! Mʉsã, mirã nemorõ wajakʉa. Irasirigʉ Marĩpʉ mirãrẽ korero nemorõ mʉsãrẽ koregʉkumi. \s1 Jesús: “Masakare yʉre bʉremurĩrẽ wereka!” ãrĩdea \r (Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20) \p \v 8 ’Mʉsãrẽ werea. Sugʉ, masaka péuro: “Jesúyagʉ ããrã”, ãrĩ weremakʉ̃, yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃de Marĩpʉre wereboerã péuro: “Yaagʉ ããrĩ́mi ĩĩ”, ãrĩ weregʉkoa. \v 9 Sugʉ yʉre masĩkeregʉ, masaka péuro: “Ĩgʉ̃rẽ masĩbea”, ãrĩ weremakʉ̃, yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃de Marĩpʉre wereboerã péuro: “Yʉde ĩgʉ̃rẽ masĩbea”, ãrĩ weregʉkoa. \p \v 10 ’Sugʉ yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ ñerõ ãrĩ werenímakʉ̃, Marĩpʉ kãtimasĩmi. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ gapʉre ñerõ ãrĩ werenímakʉ̃, neõ kãtibirikumi. \p \v 11 ’Masaka mʉsãrẽ ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiiri oparã pʉrogue, weresãrĩrẽ beyerimasã pʉrogue, o makãrĩ marãrẽ dorerã pʉrogue mʉsãrẽ ĩgʉ̃sã weresãmurã ãĩmakʉ̃: “¿Naásũ yʉjʉrãkuri, o naásũ ãrĩrãkuri ĩgʉ̃sãrẽ?” ãrĩ, bʉro gũñarikʉbirikõãka! \v 12 Ĩgʉ̃sã mʉsãrẽ sẽrẽñamakʉ̃ta, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ masĩrĩ sĩrĩ merã ĩgʉ̃sãrẽ wererãkoa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús: “Wári doebiri oparãrẽ goegoráa”, ãrĩ weredea \p \v 13 Pʉrʉ sugʉ masaka watopegue ããrĩgʉ̃́ Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Buegʉ, gʉapʉ boagʉ ĩgʉ̃ opadeare gʉare pími. Irasirigʉ yʉ tĩ́gʉ̃rẽ irire keoro dʉkawa, yʉdere sĩdoreka! ãrĩyupʉ. \p \v 14 Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsãpʉ pídeare mʉsãrẽ dʉkawabu ããrĩbea yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 15 Irasũ ãrĩ odo, ããrĩpererãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Pémasĩka mʉsã! Doebirire, gajinodere wáro gããmebirikõãka! Masaka wári oparã, õãrĩ okari gapʉre opabema, wári opari ditare gũñarã, ãrĩyupʉ. \p \v 16 Irasũ ãrĩ odo, keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Sugʉ masakʉ wári doebiri opakumi. Ĩgʉ̃ otedeade wárigora dʉkakʉkoa. \v 17 Irasirigʉ ĩgʉ̃ basi gũñakumi: “¿Nasirigʉkuri? Yaa oteri dʉka sea duripíburi wii máa”, ãrĩkumi. \v 18 Pʉrʉ gũñakumi doja: “Ãsũ irigʉra. Yʉ gajino duripíri wii ããrĩpʉroridea wiire béo, nemorõ wári wii irigʉra. Iri odo, iri wiigue yaa oteri dʉkare ããrĩpereri, yaa doebiridere duripígʉra. \v 19 Pʉrʉ yʉ basi ãsũ ãrĩgʉra: ‘Wári doebiri opáa. Wári bojorima baaburidere opáa. Irasirigʉ siñajã, baa, iirí, ʉsʉyagʉra’”, ãrĩkumi. \v 20 Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩkumi: “Mʉ neõ pémasĩbi ããrã. Dapagã ñamita boagʉkoa. Mʉ boamakʉ̃, ¿noã oparãkuri mʉ duripíadeare?” ãrĩkumi. \v 21 Irasũta waarãkuma, masaka ĩgʉ̃sãya doebiri ditare gũñarã. Ĩgʉ̃sãya ããrĩburi ditare gũña, wári doebirire duripírãkuma. Irasirikererã, Marĩpʉre gũñamerã, ĩgʉ̃ ĩũrõrẽ boporã irirosũ ããrĩrãkuma, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús, Marĩpʉ ĩgʉ̃ pũrãrẽ korerimarẽ buedea \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Irasirigʉ mʉsãrẽ ire weregʉra. Mʉsã ããrĩrikʉrire gũñarã: “¿Ñeénorẽ baarãkuri, ñeénorẽ iirírãkuri, ñeénorẽ sãñarãkuri?” ãrĩ, bʉro gũñarikʉbirikõãka! \v 23 Marĩ okari gapʉ, baari nemorõ wajakʉa. Marĩya dʉpʉ, surí nemorõ wajakʉa. Irasiriro mʉsã ããrĩrikʉri, mʉsã opari nemorõ wajakʉa. \v 24 Mirãrẽ gũñaka! Ĩgʉ̃sã baadʉarã, otebema. Otedea dʉkare seabema. Baari duripíri wiiridere opabema. Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ baari sĩmi. Mʉsã gapʉ, mirã nemorõ wajakʉtarinʉgãa. \v 25 Mʉsã bʉro gũñarikʉri merã neõ mérõgã masãnemobirikoa. \v 26 Mʉsã irasũ gũñarikʉri wajamarĩkeremakʉ̃, ¿nasirirã gajinorẽ bʉro gũñarikʉri? Mʉsã gũñarikʉri merã ããrĩpererire neõ irimasĩbirikoa. \p \v 27 ’Makãnʉ́ʉma goori masãrĩrẽ gũñaka! Iri moãbirikerero, suabirikerero, õãrĩ surí sãñarõ irirosũ deyoa. Mʉsãrẽ werea. Opʉ Salomón surí õãrĩ sãñadero nemorõ iri goori gapʉ õãrĩ deyoa. \v 28 Iri goori makãnʉ́ʉgue mata puridea goori ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ õãrĩ goori deyomakʉ̃ irikeremakʉ̃, mérõgã pʉrʉ ñaĩdija pereakõãa. Gajinʉ gapʉ peamegue soebéokõãsũa. Iri mata pereburi ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ iri goorire õãrĩ deyomakʉ̃ yámi. Iri goorire õãrĩ ããrĩmakʉ̃ irirosũ nemorõ mʉsãrẽ õãrõ irigʉkumi. Mʉsã ĩgʉ̃rẽ mérõgã bʉremukeremakʉ̃, mʉsãrẽ surí sĩgʉkumi. \v 29 Irasirirã ʉ̃mʉrikʉ mʉsã baaburire, mʉsã iiríburire bʉro gũñarikʉri merã ãmabirikõãka! \v 30 I ʉ̃mʉ marã Marĩpʉre bʉremumerã bʉro gũñarikʉri merã irire ãmaníkõãma. Ĩgʉ̃sã irasũ ããrĩkeremakʉ̃, Marĩpʉ mʉsã gããmerĩrẽ masĩsiami. Irire mʉsãrẽ sĩgʉkumi. \v 31 Irasirirã mʉsã Marĩpʉre masĩrã, ĩgʉ̃ mʉsã Opʉ ããrĩrĩ́rẽ gããmepʉrorika! Mʉsã irasirimakʉ̃, mʉsã baa, iiríburire, mʉsã surí sãñaburidere sĩwekapeogʉkumi. \s1 Jesús marĩ ʉ̃mʉgasigue wajataburire buedea \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 ’Mʉsã yaarã, mérãgã, oveja su yebo marã irirosũ ããrã. Irasũ ããrĩkererã, güibirikõãka! Mʉsãpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue mʉsã ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃ gããmemi, ĩgʉ̃ merã doreburo, ãrĩgʉ̃. \v 33 Irasirirã mʉsã oparire duaka! Iri duadea wajare niyerure boporãrẽ sĩka! Ʉ̃mʉgasiguemarẽ gũñaka! Irasirirã irogue perebiri wajatarire, ajurogue doebiri neõ perebirire oparosũ oparãkoa. Irogue wajatarire yajarimasã ñajãa, ãĩmasĩbirikuma. Buruade baadedeubirikuma. \v 34 Mʉsã i ʉ̃mʉma ditare: “Opadʉakoa”, ãrĩ gũñarã, irire bʉro maĩrãkoa. Ʉ̃mʉgasima gapʉre: “Opadʉakoa”, ãrĩ gũñarã, irire bʉro maĩrãkoa. \s1 Jesús i ʉ̃mʉgue dupaturi aariburi dupiyuro õãrõ ãmuyudoredea \p \v 35 ’Yʉ i ʉ̃mʉgue dupaturi aariburi dupiyuro õãrõ ãmuyuanerãgue ããrĩka! Sĩãgodirure sĩãgoanerã irirosũ yʉre yúka! \v 36 Sugʉ masakʉ, mojõsʉadi pʉrogue mojõsʉari bosenʉ waamakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ moãboerã ĩgʉ̃ dujariburire yúkuma. Ĩgʉ̃sã opʉ ĩgʉ̃ya wiigue goedujaja, ñajãdʉagʉ makãpʉrore ĩgʉ̃ dotemakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ moãboerã mata tũpãkuma. Ĩgʉ̃sã yúrosũta mʉsãde yʉ dujariburire yúka! \v 37 Ĩgʉ̃sã opʉ goemakʉ̃, ĩgʉ̃ doreaderosũta irirã, ʉsʉyarãkuma. Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃sã opʉ ĩgʉ̃sãrẽ moãboegʉ irirosũ ĩgʉ̃sãrẽ: “Baari peoro pʉro doarã aarika!” ãrĩgʉkumi ĩgʉ̃sãrẽ baari ejobu. \v 38 Ĩgʉ̃rẽ moãboerã ĩgʉ̃ ñami deko ããrĩmakʉ̃, o boyoripoe ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ goeburire õãrõ yúanerã ããrĩsĩã, ʉsʉyarãkuma. \v 39 Ire masĩka! Sugʉ wii opʉ ĩgʉ̃ya wiigue yajarimasʉ̃ ejaburi horare masĩgʉ̃, ĩgʉ̃rẽ yúkumi ĩgʉ̃ya wiigue ñajãburire kãmutabu. \v 40 Irasirirã mʉsãde õãrõ yúka! Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ gũñaña marĩrõ aarigʉkoa. Irasirirã yaare iririre neõ piriro marĩrõ yʉre yúka mʉsã! ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús pẽrã moãboerimasã keori merã buedea \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro gapʉ sẽrẽñayupʉ: \p —Gʉa Opʉ, i keori merã weregʉ, ¿gʉa ditare weregʉ yári, o ããrĩpererãrẽ wereri? ãrĩyupʉ. \p \v 42 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús gaji keori merã ãsũ ãrĩ wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ doja: \p —Sugʉ moãboerimasʉ̃ ĩgʉ̃ opʉre bʉremugʉ̃ õãrõ pémasĩgʉ̃ ãsũ irikumi. Ĩgʉ̃ opʉ gajirogue waagʉ́, ĩgʉ̃rẽ: “Yaa wii marãrẽ õãrõ koreka!” ãrĩ píkumi. Irasirigʉ baaripoe ããrĩmakʉ̃, gajirã moãboerimasãrẽ baarire keoro ejokumi. \v 43 Irasirigʉ, ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃ya wii goedujajamakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ opʉ dorederosũta iriadi ããrĩsĩã, õãrõ ʉsʉyakumi. \v 44 Diaye mʉsãrẽ werea. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ opʉ ããrĩpereri ĩgʉ̃yare ĩgʉ̃rẽ koredoregʉ pígʉkumi. \v 45 Gajigʉ moãboerimasʉ̃ ñegʉ̃ gapʉ ãsũ irikumi. “Yʉ opʉ yoaripoe deyobemi”, ãrĩ gũñagʉ̃, gajirã ĩgʉ̃ opʉre moãboerãrẽ ʉ̃marẽ, nomedere ñerõ pábira, baa, iirí, mejãkumi. \v 46 Ĩgʉ̃ irasiriripoe gũñaña marĩrõ ĩgʉ̃ opʉ goejakumi. Ĩgʉ̃rẽ moãboegʉ gapʉ: “Ĩgʉ̃ iri hora goegʉkumi”, ãrĩmasĩbirikumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ opʉ goejagʉ, ĩgʉ̃ ñerõ irideare pégʉ, ĩgʉ̃rẽ bʉro wajamoãgʉkumi. Marĩpʉre bʉremumerãrẽ béorogue ĩgʉ̃rẽ béogʉkumi. \p \v 47 ’Irasirigʉ sugʉ moãboerimasʉ̃ ĩgʉ̃ opʉ iridorerire masĩkeregʉ, õãrõ ãmubiri, irire neõ iribirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ wajamoã, bʉro tãrãgʉkumi. \v 48 Gajigʉ moãboerimasʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ opʉ iridorerire masĩbi, irire iribirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ sĩrũweyata tãrãgʉkumi. Marĩpʉ masakare ĩgʉ̃ iridorerire masĩmakʉ̃ yámi. Irasirigʉ õãrõ masĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ iridorerire õãrõ iridoremi. Pʉrʉ ĩgʉ̃rẽ masĩnemomakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃ iridea nemorõ õãrĩrẽ iridoremi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús: “Masakare gãme dʉkawarirãkuma”, ãrĩ weredea \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ doja: \p —Béoadeare peame merã soebéorosũ i ʉ̃mʉ marã ñerõ iririre béogʉ aarigʉ́ iribʉ. Dapagoragãta iri ñerĩ ããrĩpererire soebéomakʉ̃ ĩãdʉasiadáa. \v 50 Yʉ ñerõ tarigʉkoa. Yʉ ñerõ tariburire gũñagʉ̃, bʉro bʉjawereri merã ããrĩrikʉa. Irasirigʉ irire tariwerepeogʉgue bʉro ʉsʉyagʉkoa. \v 51 Mʉsã yʉre: “Ĩgʉ̃ i nikũguere aarigʉ́, masakare siñajãrĩ merã gãme ããrĩrikʉmakʉ̃ irigʉ aarimí”, ¿ãrĩ gũñarĩ? Irasũ ããrĩbea. Mʉsãrẽ werea. Masakare ĩgʉ̃sã basi gãme dʉkawarimakʉ̃ irigʉ aaribʉ́. Irasirirã surãyeri yʉre bʉremurãkuma. Gajirã yʉre bʉremubirikuma. \v 52 Dapagã merã su wii marã su mojõ marã yaa kerere péadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã basi gãme dʉkawarirãkuma. Ʉrerã, pẽrã merã, pẽrã, ʉrerã merã gãme ĩãturirãkuma. \v 53 Surãyeri masaka yʉre bʉremunʉgãdero pʉrʉ, gajirã yʉre bʉremubiridero pʉrʉ, ãsũ waarãkuma. Sugʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ĩãturigʉkumi yʉre bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃. Gajigʉ ĩgʉ̃ pagʉre ĩãturigʉkumi. Gajigo igo magõrẽ ĩãturigokumo. Gajigo igo pagore ĩãturigokumo. Sugo mʉ́ñekõ igo bepore ĩãturigokumo. Sugo bepo igo mʉ́ñekõrẽ ĩãturigokumo yʉre bʉremumakʉ̃ ĩãgõ, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Masaka Jesús iririre ĩãmasĩbiridea \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Pʉrʉ Jesús masakare ãsũ ãrĩ wereyupʉ doja: \p —Mʉsã abe ñajãrõ gapʉ ĩĩmikãyeborire ĩãrã: “Deko merẽburo yáa”, ãrã. Mʉsã ãrãderosũta waáa. \v 55 Sur gapʉ merã mirũ aarimakʉ̃: “Asirinʉ ããrĩrokoa”, ãrã. Mʉsã ãrãderosũta asirinʉ ããrã. \v 56 Mʉsã irikatorikʉrã, i nikũmarẽ, ʉ̃marõmarẽ ĩãrã: “Õãrĩnʉ, o ñerĩnʉ waarokoa”, ãrĩ masĩa. Irire õãrõ masĩkererã, ¿nasirirã inʉrĩrẽ Marĩpʉ turari merã yʉ iri ĩmurĩ gapʉre ĩãrã, neõ õãrõ pémasĩberi? ãrĩyupʉ. \s1 Marĩrẽ ĩãturigʉre õãrõ merã gãme ãmudoredea \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemoyupʉ doja: \p —¿Mʉsã diayema iririre ĩã beyemasĩberi dapa? \v 58 Sugʉ mʉsãrẽ weresãdʉamakʉ̃, ĩgʉ̃ merã oparã pʉrogue waarã́, ĩgʉ̃rẽ: “Dupaturi irasũ iribirikoa”, ãrĩ gãme ãmuka! Mʉsã ĩgʉ̃rẽ ãmubirimakʉ̃, weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃guere mʉsãrẽ weresãgʉkumi. Pʉrʉ beyerimasʉ̃ mʉsãrẽ peresu iridoregʉ, suraraguere wiagʉkumi. \v 59 Mʉsãrẽ werea. Beyerimasʉ̃ mʉsãrẽ wajaridorerire mʉsã wajaripeobirimakʉ̃, neõ mʉsãrẽ wiubirikumi, ãrĩyupʉ. \c 13 \s1 Jesús masakare: “Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka!” ãrĩdea \p \v 1 Jesús irasũ ãrĩripoe gajirã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ wereñurã: \p —Galilea marã Marĩpʉ ĩũrõ waibʉre wẽjẽ, soepeo bʉremuripoe Pilato gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ wẽjẽmakʉ̃, waibʉ dí merã masaka dí morẽãkõãyuro, ãrĩñurã. \v 2 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãrĩyupʉ: \p —Pilato wẽjẽnerãrẽ, ¿naásũ gũñarĩ? ¿Ĩgʉ̃sã irasũ wẽjẽsũrã, gajirã Galilea marã nemorõ ñerã ããrĩdea waja boayuri? \v 3 Ããrĩbea. Mʉsãrẽ werea. Mʉsãde ñerĩ iririre bʉjaweremerã, mʉsã gũñarĩrẽ gorawayumerã, boarã, perebiri peamegue waarãkoa. \v 4 Irinʉgue gajirã dieciocho masakare Siloé wãĩkʉri wii ʉ̃marĩ wii ĩgʉ̃sã weka tʉridija, tãũ wẽjẽyuro. ¿Naásũ gũñarĩ mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ waadeare? ¿Ĩgʉ̃sã irasũ boarã, gajirã Jerusalén marã nemorõ ñerã ããrĩdea waja boayuri? \v 5 Ããrĩbea. Mʉsãrẽ werea. Mʉsãde ñerĩrẽ bʉjaweremerã, mʉsã gũñarĩrẽ gorawayumerã, boarã, perebiri peamegue waarãkoa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús higueragʉ dʉka marĩdi keori merã weredea \p \v 6 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ irasũ ãrĩ odo, keori merã wereyupʉ: \p —Pooe opʉ ĩgʉ̃ya pooegue ĩgʉ̃ otedi higueragʉ wãĩkʉdire opakumi. Sunʉ: “Dʉkakʉkoa”, ãrĩ, ĩãgʉ̃ waakumi. Neõ bokabirikumi. Dʉka marĩkoa. \v 7 Bokabirisĩã, iri pooe moãgʉ̃rẽ werekumi: “Ĩãka! Ʉre bojorigora igʉ dʉkare ãmadáa. Dʉka máa. Irasirigʉ irigʉre pábéokõãka! Dʉka marĩkerero, gajino oteboaderore kãmutanía”, ãrĩkumi. \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃rẽ moãboegʉ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ opʉ, i bojorigora tamerãrẽ níñaburo dapa. Yʉ irigʉ pʉrore nikũrẽ sea odo, waibʉ gʉra merã ũjãtũñagʉra. \v 9 Yʉ irasũ iriadero pʉrʉ, gajipoe iriro dʉkakʉbukoa. Dʉka marĩmakʉ̃ ĩãgʉ̃, pábéodoreka!” ãrĩkumi, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \s1 Siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús dupamutĩrõ nígõrẽ taudea \p \v 10 Sunʉ judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue buegʉ iriyupʉ. \v 11 Iro sugo nomeõ dieciocho bojorigora pũrĩrikʉgo ããrĩyupo. Wãtĩ igore dupamutĩrõ nímakʉ̃ iriyupʉ. Irasirigo diaye nímasĩbiriyupo. \v 12 Igo irasũ ããrĩmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús igore: “Aarika!” ãrĩ siiuyupʉ: \p —Nomeõ, mʉ pũrĩrikʉri tausũsiáa, ãrĩyupʉ. \p \v 13 Irasũ ãrĩgʉ̃ta, igore ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ñapeoyupʉ. Ĩgʉ̃ ñapeomakʉ̃ta, diaye níyupo. Pʉrʉ Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩnʉgãyupo. \v 14 Jesús siñajãrĩnʉ igore taumakʉ̃ ĩãgʉ̃, iri nerẽrĩ wii opʉ gapʉ ĩgʉ̃ merã guayupʉ. Irasirigʉ, masakare ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Semanarikʉ, marĩ moãrĩnʉrĩ, su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejarinʉrĩ ããrã. Irasirirã mʉsã pũrĩrikʉrã taudoredʉarã, irinʉrĩrẽ taudorerã aarika! Dapagãno marĩ siñajãrĩnʉrẽ irinorẽ iribirikõãrõ gããmea, ãrĩyupʉ. \p \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, marĩ Opʉ Jesús ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã irikatorikʉrã ããrã. Mʉsã wekʉre, o burrore oparã siñajãrĩnʉ ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ sʉadeadarire kura, ĩgʉ̃sãrẽ deko iirídorerã ãĩbuáa. \v 16 Igore Abraham parãmeõ ããrĩturiagore wãtẽa opʉ Satanás dieciocho bojorigora pũrĩrikʉmakʉ̃ irimi. Iro merẽ siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, ¿igore taubirikõãrõ gããmeadayuri? ãrĩyupʉ Jesús. \v 17 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Jesúre ĩãturirã ããrĩpererã gʉyasĩrĩpereakõãñurã. Gajirã gapʉ ããrĩpereri Jesús õãrĩ iririre ĩãrã, ʉsʉyañurã. \s1 Jesús mostaza wãĩkʉri yegã puri masãdea keori merã weredea \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Pʉrʉ ãrĩyupʉ doja: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri, ¿ñeéno irirosũ ããrĩkuri? ¿Ñeéno keori merã weregʉkuri? \v 19 I irirosũ ããrã. Suye oteriye mostaza wãĩkʉri yegãrẽ oterosũ ããrã. Iri yegãrẽ sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ya pooegue otekumi. Ĩgʉ̃ oteadero pʉrʉ, yukʉ wádi irirosũ puri, masãkoa. Irasirirã mirã wárã irigʉ dʉpʉrigue ĩgʉ̃sãya surí suakuma, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús pã́ wemasãrĩ morẽrĩ poga keori merã weredea \r (Mt 13.33) \p \v 20 Dupaturi keori merã werenemoyupʉ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerire, ¿ñeéno keori merã werenemogʉkuri? \v 21 I irirosũ ããrã. Pã́ wemasãrĩ morẽrĩ poga irirosũ ããrã. Sugo nomeõ pã́ irigo, mérõgã pã́ wemasãmakʉ̃ iriri poga merã trigo pogare morẽkumo. Igo irasũ morẽadero pʉrʉ, iri poga mérõgã ããrĩkerero, wemasãseyakõãkoa, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús eyabiri makãpʉrore ñajãri keori merã weredea \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Pʉrʉ Jesús Jerusalẽ́gue waagʉ́, paga makãrĩrẽ, mʉtã makãrĩgãdere buetariwãgãyupʉ. \v 23 Irogue sugʉ masakʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —Yʉ Opʉ, ¿Marĩpʉ perebiri peamegue waabonerãrẽ taumurã mérãgã ããrĩkuri? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús i keori merã wereyupʉ: \p \v 24 —Marĩpʉ pʉrogue ñajãdʉarã, ĩgʉ̃yare irika! Mʉsãrẽ werea. Wárã ĩgʉ̃ pʉrogue ñajãdʉakererã, ñajãmasĩbirikuma. Irogue ñajãdʉamakʉ̃ diasagoráa. Eyabiri makãpʉro ñajãrõ irirosũ ããrã. \v 25 Marĩpʉ, sugʉ wii opʉ irirosũ ããrĩ́mi. Wii opʉ wãgãnʉgã, makãpʉrore biadero pʉrʉ, mʉsã gapʉ makãpʉrogue ããrĩrã́ ĩgʉ̃ya wiire ñajãdʉarã, ãsũ ãrĩrãkoa ĩgʉ̃rẽ: “Gʉa opʉ, gʉare tũpãsóogʉ aarika!” ãrĩrãkoa. Irasũ ãrĩkeremakʉ̃, wii opʉ gapʉ: “Mʉsãrẽ masĩbea. Noó marã ããrĩrã́ ããrĩkoa”, ãrĩgʉkumi. \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, mʉsã gapʉ ãsũ ãrĩrãkoa: “Gʉa mʉ merãta baa, iirí iribʉ. Gʉaya makãguedere buegorenabʉ”, ãrĩrãkoa. \v 27 Mʉsã irasũ ãrĩmakʉ̃, ãsũ yʉjʉgʉkumi: “‘Mʉsãrẽ masĩbea. Noó marã ããrĩrã́ ããrĩkoa’ ãrĩsiáa. Mʉsã ñerõ irirã ããrã. Irasirirã ããrĩpererã waaka! Yʉ pʉrore wirika!” ãrĩgʉkumi wii opʉ mʉsãrẽ. \v 28 Irasirirã, Abraham, Isaac, Jacob, ããrĩpererã Marĩpʉya kerere weredupiyunerã merã Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, mʉsã gapʉ makãpʉrogue béosũnerã ããrĩsĩã, pũrĩsũrã mʉsãya guikare kũrĩduútú orerãkoa. \v 29 Irasũ waaripoere norte marã, sur marã, abe mʉrĩriro marã, abe ñajãrõ marã Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue eja, ʉsʉyari merã baa doanírãkuma. \v 30 Irasirirã dapagorare ubu ããrĩrã́, pʉrʉguere oparã dujarãkuma. Dapagorare: “Oparãgora ããrã”, ãrĩrã gapʉ pʉrʉguere ubu ããrĩrã́ dujarãkuma, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús Jerusalén marãrẽ ĩãgʉ̃ oredea \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Jesús irasũ ãrĩripoe surãyeri fariseo bumarã ĩgʉ̃ pʉrogue eja, ãsũ ãrĩñurã: \p —Herodes mʉrẽ wẽjẽdʉami. Irasirigʉ gajirogue waaka! ãrĩñurã. \p \v 32 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Ãsũ ãrĩ wererã waaka, ĩgʉ̃ ãrĩkatorikʉgʉre: “Dapagãrẽ, ñamigãdere ãsũta irigʉra. Wãtẽãrẽ béowiugʉkoa. Pũrĩrikʉrãrẽ taugʉkoa. Irasirigʉ ñamigã sinʉ gapʉ odogʉkoa”, ãrãmi, ãrĩ wereka ĩgʉ̃rẽ! \v 33 Dapagã, ñamigã, ñamigã sinʉ gapʉdere Jerusalẽ́gue waagʉra. Iro marã Marĩpʉya kerere weredupiyunerãrẽ wẽjẽnerã ããrĩmá. Irasirigʉ yʉre Marĩpʉya kerere weredupiyugʉre ĩgʉ̃sã wẽjẽbure iri makãgue ããrĩrṍ gããmea. \p \v 34 ’Mʉsã Jerusalén marã Marĩpʉya kerere weredupiyurimasãrẽ wẽjẽkõãa. Ĩgʉ̃ iriunerãrẽ ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽa. Wári yʉ mʉsãrẽ, ãgãbo igo pũrãrẽ, igoya kẽdʉpʉri merã neeõnúrõsũ neeõnúdʉadibʉ. Mʉsã gapʉ yʉ irasũ irimakʉ̃ neõ gããmebiribʉ. \v 35 Irasiriro mʉsã ããrĩrĩ́ makã, béodea makã dujarokoa. Mʉsãrẽ diayeta werea. Mʉsã yʉre dupaturi ĩãbirikoa. Pʉrʉgue mʉsã: “Marĩpʉ iriudi õãtarigʉ õãrõ aariburo”, ãrĩrã, yʉre dupaturi ĩãrãkoa doja, ãrĩyupʉ Jesús. \c 14 \s1 Jesús sugʉ bijiri pũrĩrikʉgʉre taudea \p \v 1 Sunʉ Jesús, judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, sugʉ fariseo bumarã opʉya wiigue baagʉ waayupʉ. Irogue ããrĩrã́ gajirã fariseo bumarã ĩgʉ̃rẽ ĩãnʉrʉ̃níkõãñurã. \v 2 Ĩgʉ̃sã baaro pʉrogue sugʉ masakʉ bijiri pũrĩrikʉgʉ Jesús diaye ããrĩyupʉ. \v 3 Irasirigʉ Jesús, Moisés gojadeare buerimasãrẽ, fariseo bumarãdere ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —Siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, ¿sugʉ pũrĩrikʉgʉre taudoreri, o taudoreberi? ãrĩyupʉ. \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, neõ yʉjʉbiriñurã. Ĩgʉ̃sã yʉjʉbirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús bijiri pũrĩrikʉgʉre tauyupʉ. Odo, ĩgʉ̃rẽ: “Õãrõ waaka!” ãrĩyupʉ. \v 5 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ doja: \p —Siñajãrĩnʉ ããrĩkeremakʉ̃, mʉsãyagʉ burro, o mʉsãyagʉ wekʉ gobegue meéñajãdire ĩãrã, ¿mata ãĩ wiubiribukuri? ãrĩyupʉ. \p \v 6 Ĩgʉ̃sã gapʉ, ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ sẽrẽñarĩrẽ yʉjʉmasĩbiriñurã. \s1 Mojõsʉari bosenʉ siiusũnerãya keori merã weredea \p \v 7 Jesús fariseo bumarã opʉya wiigue ããrĩgʉ̃́, iri wiimʉ siiuanerã ejamakʉ̃ ĩãyupʉ. Ĩgʉ̃sã õãrĩ doaripẽrĩrẽ beyeñurã, oparã irirosũ doamurã. Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús i keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃sã ããrĩpererãrẽ: \p \v 8-9 —Sugʉ wii opʉ mojõsʉari bosenʉ irigʉ mʉsãrẽ siiuadero pʉrʉ, mʉsã ĩgʉ̃ya wiigue ejarã, oparã doarire beye doabirikõãka! Iri wii opʉ gajirã ĩgʉ̃ siiuanerãrẽ mʉsã nemorõ goepeyarã ejamakʉ̃ ĩãgʉ̃, mʉsãrẽ ãsũ ãrĩgʉkumi: “Ĩĩsã gapʉre mʉsã doarire sĩka! Mʉsã gapʉ sõõgue doarã waaka!” ãrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, mʉsã gʉyasĩrĩrĩ merã ubu ããrĩrã́ doarigue doarã waarãkoa. \v 10 Irasirirã, wii opʉ mʉsãrẽ siiumakʉ̃, ubu ããrĩrã́ doarigue doaka! Mʉsã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, iri wii opʉ mʉsãrẽ: “Oparã doarigue doarã aarika!” ãrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, gajirã ĩgʉ̃ siiuanerã mʉsãrẽ bʉremurĩ merã ĩãrãkuma. \v 11 Sugʉ ĩgʉ̃ basi: “Gajirã nemorõ ããrã”, ãrĩ gũñagʉ̃norẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ubu ããrĩgʉ̃́ dujamakʉ̃ irigʉkumi. Gajigʉ: “Gajirã nemorõ ããrĩbea”, ãrĩ gũñagʉ̃ gapʉre Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ gajirã nemorõ ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩyupʉ. \p \v 12 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃rẽ siiuadire ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉ bosenʉ irigʉ, mʉ merãmarãrẽ, mʉ pagʉpũrãrẽ, mʉyarãrẽ, doebiri oparãrẽ siiubirikõãka! Mʉ ĩgʉ̃sãrẽ siiumakʉ̃, mʉrẽ ĩgʉ̃sãde siiu gãmibukuma. Ĩgʉ̃sã irasiriri merã ĩgʉ̃sã baadeare mʉrẽ ejo gãmibukuma. \v 13 Mʉ bosenʉ irigʉ, boporãrẽ, poyarimasãrẽ, guburi bʉanerãrẽ, koye ĩãmerãrẽ siiuka! \v 14 Mʉ irasirimakʉ̃, Marĩpʉ mʉrẽ õãrõ irigʉkumi. Ĩgʉ̃sãrẽ mʉ siiudea waja, ĩgʉ̃sã mʉrẽ siiu gãmibirikuma. Irasirigʉ Marĩpʉ diayemarẽ irirã boanerãrẽ masũrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, mʉrẽ õãrĩrẽ wajarigʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús bosebaarinʉ keori merã buedea \p \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, sugʉ irogue baa doanígʉ̃ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue ĩgʉ̃ pʉro baa doanírã bʉro ʉsʉyarãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 16 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Sugʉ wári bosebaarinʉ irigʉ wárã masaka siiukumi. \v 17 Ĩgʉ̃ siiuadero pʉrʉ, bosenʉ ããrĩrĩ́nʉrẽ ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre ĩgʉ̃ siiuanerãrẽ weredoregʉ iriukumi. “Aarika! Ããrĩpereri bosenʉmarẽ ãmusiami”, ãrĩ weredorekumi. \v 18 Ĩgʉ̃ irire weremakʉ̃ pérã, ããrĩpererã: “Masĩña máa, waabirikoa”, ãrĩkuma. Ĩgʉ̃ siiupʉrorisũadi moãboegʉre ãsũ ãrĩkumi: “Dapagorata nikũ wajari odoa. Irore ĩãgʉ̃ waabu yáa. Irasirigʉ mʉ opʉre: ‘Masĩña máa, waabirikoa’, ãrãmi, ãrĩ wereka!” ãrĩkumi. \v 19 Gajigʉ ãsũ ãrĩkumi: “Wekʉa pe mojõmarã wajariabʉ. Ĩgʉ̃sãrẽ keoñagʉ̃ waabu yáa. Irasirigʉ mʉ opʉre: ‘Masĩña máa, waabirikoa’, ãrãmi, ãrĩ wereka!” ãrĩkumi. \v 20 Gajigʉ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ dapagorata mojõsʉa odoa. Irasirigʉ iri bosenʉrẽ waabirikoa”, ãrĩkumi. \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, moãboegʉ gapʉ goedujáa, ĩgʉ̃ opʉre ĩgʉ̃sã ãrãdeare werekumi. Ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pégʉ, opʉ bʉro gua, ãsũ ãrĩkumi ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre: “Murĩgoráa. Makã dekoma maarĩ́gue ããrĩrã́rẽ ãmagʉ̃́ waaka! Irasirigʉ boporãrẽ, poyarimasãrẽ, koye ĩãmerãrẽ, gubu bʉanerãrẽ mumurõ merã yaa wiigue ãĩrika!” ãrĩkumi. \v 22 Pʉrʉ moãboegʉ ĩgʉ̃ opʉre werekumi: “Yʉ opʉ, mʉ doreaderosũta masakare siiuabʉ. Wii gapʉre ʉtʉribema dapa”, ãrĩkumi. \v 23 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ dorekumi doja: “Maarĩ́gue waaka! Paga maarĩ́gue, mʉtã maarĩ́gãgue mʉ bokajarãrẽ turaro merã siiuwãgãrika! Irasirimakʉ̃, yaa wiire ʉtʉrirãkuma. \v 24 Diayeta mʉrẽ werea. Neõ sugʉ yʉ siiupʉroriadinerã baaboadideare mérõgã baabirikuma”, ãrĩkumi opʉ ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \s1 Jesús: “Sugʉ yʉre tʉyadʉamakʉ̃ diasagoráa”, ãrĩ weredea \r (Mt 10.37-38) \p \v 25 Wárã masaka Jesúre tʉyañurã. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ gãmenʉgã ĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p \v 26 —Sugʉ yaa buerire buetʉyadʉagʉ, ĩgʉ̃ pagʉre, pagore, marãpore, pũrãrẽ, pagʉpũrãrẽ, pagʉpũrã nomerẽ, ĩgʉ̃ basi maĩrõ nemorõ yʉ gapʉre maĩrõ gããmea. \v 27 Sugʉ yʉre tʉyadʉari waja curusague pábiatú wẽjẽsũbu irirosũ ããrĩkeregʉ, yʉre neõ piriro marĩrõ yʉre tʉyaníkõãburo. Yʉre tʉyadʉabi, yʉ buegʉ ããrĩmasĩbirikumi. \v 28 Sugʉ, mʉsã watopegue ããrĩgʉ̃́, ʉ̃marĩ wiire iriburo dupiyuro: “¿Ñeéno merã iripeogʉkuri?” ãrĩ gũñagʉ̃, iri wiire iriburi wajakʉburire keopʉrorikumi. \v 29 Wajakʉburire keopʉroribi, iri wiire iripeobirikumi. Ĩgʉ̃ iripeobirimakʉ̃ ĩãrã, gajirã ĩgʉ̃rẽ bʉridakuma. \v 30 “Ĩãka! Ĩĩ wiire iriadiñumi. Iripeomasĩbiriñumi”, ãrĩ bʉridakuma ĩgʉ̃rẽ. \v 31 Su nikũ marã opʉ, gajigʉ opʉ merã gãmewẽjẽburo dupiyuro ĩgʉ̃yarã surarare keopʉrorikumi. “¿Yʉ diez mil surara merã, gajigʉ veinte mil surara opagʉ merã gãmewẽjẽgʉ̃ waagʉ́ bokatĩũbukuri?” ãrĩ gũñakumi. \v 32 Keoña: “Bokatĩũbirikoa”, ãrĩkumi. Irasirigʉ, gajigʉ opʉ ĩgʉ̃yarã surara merã gãmewẽjẽgʉ̃ aarimakʉ̃, yoarogue ĩgʉ̃ ããrĩmakʉ̃ta: “Gãmewẽjẽbirikõãrã”, ãrĩ kere iriukumi ĩgʉ̃yagʉre. \v 33 I irirosũta yʉ buerã ããrĩdʉarã mʉsã iriburire õãrõ gũñadupiyuro gããmea. Ãsũ ããrã. Mʉsã gããmerĩrẽ piridʉamerã yʉ buerã ããrĩmasĩbea. \s1 Moã õãrõ okari irirosũ ããrĩrṍ gããmea, ãrĩ weredea \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 ’Moã õãrõ okari ããrĩmakʉ̃ õãgoráa. Moã okadea okabirimakʉ̃, dupaturi okamakʉ̃ irimasĩña máa. \v 35 Moã okabirimakʉ̃ õãbea. Béokõãrõ gããmea. Irasirirã mʉsã moã okabirimakʉ̃ béosũburi irirosũ neõ ããrĩbirikõãka! Gãmipũrĩ oparã, ire õãrõ péka! ãrĩ wereyupʉ Jesús. \c 15 \s1 Jesús oveja dederidi keori merã buedea \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Gajinʉ wárã romano marã opʉre niyeru wajaseabosarimasã, ñerõ iririmasãde Jesús pʉro ĩgʉ̃ buerire pérã ejañurã. \v 2 Ĩgʉ̃sã irasũ ejamakʉ̃ ĩãrã, fariseo bumarã, Moisés gojadeare buerimasãde Jesúre ãsũ ãrĩ werewʉañurã: \p —Ĩĩ ñerãrẽ bokatĩrĩñeã, ĩgʉ̃sã merã baami, ãrĩñurã. \p \v 3 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús i keori merã wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p \v 4 —Oveja korerimasʉ̃ cien oveja opagʉ, sugʉ oveja dederimakʉ̃ ĩãgʉ̃, noventa y nueve ovejare makã tʉro ĩgʉ̃sã baarogue duripíkõã, dederiadire ãmagʉ̃́ waakumi. Ĩgʉ̃rẽ bokagʉgue ãmuduúkumi. \v 5 Ĩgʉ̃rẽ bokagʉ, ʉsʉyari merã ĩgʉ̃rẽ ãĩkõã, \v 6 ĩgʉ̃ya wiigue ãĩ dujáakõãkumi. Ãĩ dujaja, ĩgʉ̃ pʉro ããrĩrã́rẽ, ĩgʉ̃yarãrẽ siiu neeõkumi. “Yaagʉ oveja dederiadire bokáabʉ. Irasirirã yʉ merã ʉsʉyaka!” ãrĩkumi. \p \v 7 ’Mʉsãrẽ werea. Sugʉ ñerõ irigʉ, oveja dederiadi irirosũ ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ ñerõ iririre bʉjawere, ĩgʉ̃ gũñarĩrẽ gorawayumakʉ̃, Marĩpʉ pʉro ããrĩrã́ bʉro ʉsʉyama. Gajirã wárã masaka ĩgʉ̃sã noventa y nueve oveja, makã tʉrogue duripínerã irirosũ ããrĩrã́, ãsũ ãrĩ gũñadima: “Ñerõ iribea gʉa gapʉ. Irasirirã gʉa ñerõ iririre bʉjawereri opabea”, ãrĩ gũñama. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ gũñamakʉ̃, Marĩpʉ pʉro ããrĩrã́ ʉsʉyabema. \s1 Jesús niyeru koe dederidea keori merã buedea \p \v 8 ’Sugo nomeõ pe mojõma niyeru koeri wajapari koeri opakumo. Su koe dederimakʉ̃ ĩãgõ, sĩãgodirure sĩãgo, wiire ooa, õãrõ ãmapeokumo. Iri koere bokagogue ãmaduúkumo. \v 9 Iri koere bokago, igo pʉro ããrĩrã́rẽ, igoyarãrẽ siiu neeõkumo. “Yaa niyeru koe, dederiadea koere bokáabʉ. Irasirirã yʉ merã ʉsʉyaka!” ãrĩkumo. \v 10 Mʉsãrẽ werea. Sugʉ ñerĩrẽ irigʉ ĩgʉ̃ ñerĩ iririre bʉjawere, ĩgʉ̃ gũñarĩrẽ gorawayumakʉ̃, Marĩpʉre wereboerã bʉro ʉsʉyarãkuma. Ĩgʉ̃ dederiboadi dederibirimakʉ̃ ĩãrã, bʉro ʉsʉyarãkuma, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús sugʉ pẽrã pũrãkʉdi keori merã buedea \p \v 11 Irasũ ãrĩ odo, Jesús gaji keori merã bueyupʉ doja: \p —Sugʉ masakʉ pẽrã ʉ̃ma pũrãkʉkumi. \v 12 Sunʉ pagʉmʉ gapʉ pagʉre ãsũ ãrĩkumi: “Aʉ, mʉ boagʉ, yʉre sĩburire dapagorata yʉre sĩweoka!” ãrĩkumi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ pũrã pẽrãguereta ĩgʉ̃ oparire dʉkawa, sĩkumi. \v 13 Mérõgã pʉrʉta, pagʉmʉ gapʉ ĩgʉ̃ pagʉ sĩadeare ããrĩpereri duapeokõãkumi. Pʉrʉ ĩgʉ̃ duadea waja niyeru merã yoarogue gaji nikũgue waakõãkumi. Irogue eja, ĩgʉ̃ya niyerure ñerõ iriri merã irisiripeokõãkumi. \v 14 Ĩgʉ̃ya niyeru irisiribéoadero pʉrʉ, iri nikũguere baari pereakõãkoa. Irasirigʉ bʉro ʉaboapʉrorinʉgãkumi. \v 15 Irasirigʉ, sugʉ iri nikũmʉ pʉro, moãrĩ ãmagʉ̃́ waakumi. Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya moãrĩ ããrĩrṍgue yeseare koredoregʉ iriukumi. \v 16 Yapidʉagʉ, yeasea baarireta baadʉadikumi. Neõ gajirã ĩgʉ̃rẽ baari ejobirikuma. \v 17 Irasirigʉ ãsũ ãrĩ gũñanʉgãkumi: “Yʉpʉya wiire wárã ĩgʉ̃rẽ moãboerã ããrĩkeremakʉ̃, baari wáro dʉyanabʉ. Yʉ gapʉ õõguere bʉro ʉaboari merã kõmogʉ̃gue irikoa. \v 18 Irasirigʉ yʉpʉ pʉrogue goedujáagʉra doja. Ãsũ ãrĩgʉra ĩgʉ̃rẽ: ‘Aʉ, yʉ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ñerõ irikubʉ. Mʉdere irasũta irikubʉ’, ãrĩgʉra. \v 19 ‘Ñegʉ̃ ããrã. Yʉre: “Yʉ magʉ̃ ããrã”, ãrĩbirikõãka! Irasirigʉ yʉre sugʉ mʉrẽ moãboegʉ irirosũ opaka!’ ãrĩgʉra yʉpʉre”, ãrĩ gũñakumi. \v 20 Irasũ ãrĩ gũña, maague waa, ĩgʉ̃ pagʉya wiigue goedujáakõãkumi. \p ’Ĩgʉ̃ yoarogue aarimakʉ̃ta, ĩgʉ̃ pagʉ ĩgʉ̃rẽ ĩã, bʉro bopoñakumi. Pʉrʉ ũmawãgã, ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩ, pábʉa, mimi irikumi. \v 21 Irasirigʉ ĩgʉ̃ pagʉre ãrĩkumi: “Aʉ, yʉ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ñerõ irikubʉ. Mʉdere irasũta irikubʉ. Ñegʉ̃ ããrã. Yʉre: ‘Yʉ magʉ̃ ããrã’, ãrĩbirikõãka! Irasirigʉ yʉre sugʉ mʉrẽ moãboegʉ irirosũ opaka!” ãrĩkumi ĩgʉ̃ pagʉre. \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃ pagʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ ãrĩkumi: “Murĩgoráa. Surí õãrĩrẽ ãĩrã waa, sãka! Mojõsũrũ túsãrĩ berodere sãka! Gubu surídere sãka! \v 23 Wekʉ majĩgʉ̃ õãrõ diíkʉgʉre ãĩrã waa, wẽjẽka, ĩgʉ̃rẽ baa, yʉ magʉ̃ goejari bosenʉ irimurã. \v 24 Ĩĩ yʉ magʉ̃ boakõãkumi, ãrãdi goejami. Okami. Dederidire marĩ bokáa”, ãrĩkumi. Pʉrʉ bosenʉ irinʉgãkuma. \p \v 25 ’Ĩgʉ̃sã bosenʉ iriripoe, masã tĩ́gʉ̃ gapʉ pooegue ããrĩkumi. Irogue ããrãdi goedujarigʉ, wii pʉro ejagʉ, ĩgʉ̃sã bayarire pékumi. \v 26 Ĩgʉ̃sã bayamakʉ̃ pégʉ, sugʉ ĩgʉ̃ pagʉre moãboegʉre siiu, sẽrẽñakumi: “¿Naásũ waáari wiiguere?” ãrĩkumi. \v 27 “Mʉ pagʉmʉ pũrĩrĩ marĩgʉ̃, õãgʉ̃ goejami. Irasirigʉ mʉpʉ ʉsʉyari merã wekʉ majĩgʉ̃ diíkʉgʉre wẽjẽdoreami”, ãrĩ yʉjʉkumi moãboegʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ weremakʉ̃ pégʉ, masã tĩ́gʉ̃ gapʉ bʉro guakumi. Wiigue ñajãbirikumi. Ĩgʉ̃ ñajãbirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ pagʉ wiria, ĩgʉ̃rẽ: “Ñajãrika!” ãrãdikumi. \v 29 “Aʉ, péka! Yʉ wári bojori mʉ dorerire neõ suñarõ tarinʉgãrõ marĩrõ mʉrẽ moãbosabʉ. Yʉ irasirikeremakʉ̃, neõ sugʉ waibʉ sĩbiribʉ, yʉ merãmarã merã bosenʉ iriburo, ãrĩgʉ̃. \v 30 Ĩĩ mʉ magʉ̃ gapʉ ñerã nome merã mʉyare irisiribéodi ããrĩmí. Irire irisiribéo odo, ĩgʉ̃ goejamakʉ̃, wekʉ diíkʉgʉre ĩgʉ̃rẽ wẽjẽ, ejoa”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ pagʉre. \v 31 “Makʉ, mʉ yʉ merã ããrĩníkõãa. Irasiriro ããrĩpereri yʉ opari mʉya dita ããrã. \v 32 Ĩĩ mʉ pagʉmʉ boakõãkumi, ãrãdi goejami. Okami. Dederidire marĩ bokáa. Irasirirã ĩgʉ̃ goejamakʉ̃, marĩ bosenʉ iri ʉsʉyamakʉ̃ õãgoráa”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \c 16 \s1 Jesús, wári doebiri opagʉyare koreboegʉ keori merã weredea \p \v 1 Jesús irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ buerãrẽ i keori merã wereyupʉ: \p —Sugʉ masakʉ wári doebiri opagʉ ããrĩkumi. Irasirigʉ, ĩgʉ̃yare koregʉre opakumi. Gajirã gapʉ ĩgʉ̃ õãrõ korebirimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ opʉguere: “Mʉya niyerure irisirigʉ iriami”, ãrĩ weresãkuma. \v 2 Ĩgʉ̃sã weresãmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃yare koregʉre siiu: “Gajirã yaa niyeru mʉ irisiririre weresãma. Yaare mʉ moãrĩrẽ gojatúri pũrẽ yʉre ĩmuka! Irasirigʉ yaare korenemobirikõãka pama!” ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 3 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, niyeru koregʉ ãsũ ãrĩ gũñakumi: “Yʉ opʉ yʉre béowiubu yámi. Yʉ turabea. Irasirigʉ turaro moãrĩrẽ bokatĩũbirikoa. Gajirãrẽ niyeru sẽrẽ doanígʉ̃, gʉyasĩrĩgorakoa. ¿Nasirigʉkuri yʉ?” ãrĩ gũñakumi. \v 4 Pʉrʉ gũñanemokumi doja: “Dapagorare yʉ iriburire masĩsiáa. Yʉre moãrĩ marĩmakʉ̃, yʉ ãsũ irimakʉ̃ ĩãrã, yʉre gajirã ĩgʉ̃sãya wiirigue ñajãdorerãkuma”, ãrĩ gũñakumi. \v 5 Irasirigʉ, ĩgʉ̃ opʉre wajamorãrẽ sugʉno ditare siiu, sẽrẽñakumi ejapʉrorigʉre: “¿Yʉ opʉre noópa wajamorĩ mʉ?” ãrĩ sẽrẽñakumi. \v 6 Wajamogʉ̃ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉkumi: “Cien dʉkari olivo wãĩkʉdi ʉyere wajamokoa”, ãrĩkumi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ weremakʉ̃, ãsũ ãrĩkumi ĩgʉ̃rẽ: “Doaka, murĩgoráa! Mʉ wajamorĩrẽ gojatúdea pũ, i pũ ããrã. Iri pũrẽ ãĩ, gaji pũguere cincuenta dʉkarita gojatúka!” ãrĩkumi. \v 7 Pʉrʉ gajigʉre sẽrẽñakumi: “¿Mʉkoa, noópa wajamorĩ?” ãrĩkumi. Wajamogʉ̃ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉkumi: “Cien trigo ajuri wajamokoa”, ãrĩkumi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ãsũ ãrĩkumi ĩgʉ̃rẽ: “Mʉ wajamorĩrẽ gojatúdea pũ, i pũ ããrã. Iri pũrẽ ãĩ, gaji pũguere ochenta ajurita gojatúka!” ãrĩkumi. \v 8 Ĩgʉ̃ opʉ, ĩgʉ̃ irasũ õãrõ irikatomerẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Mʉ ñegʉ̃ ããrĩkeregʉ, mʉ masĩrĩ merã õãrõ niyerure moãmasĩa”, ãrĩkumi. I ʉ̃mʉgue marã Marĩpʉre masĩbirikererã, Marĩpʉyarã ĩgʉ̃sãya niyerure moãmasĩrõ nemorõ moãmasĩma, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \p \v 9 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩ werenemoyupʉ: \p —Mʉsã i ʉ̃mʉma oparire boporãrẽ sĩka, mʉsãrẽ maĩburo, ãrĩrã! Mʉsã irasũ sĩmakʉ̃, mʉsã opadea pereadero pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue mʉsã ejamakʉ̃, irogue ããrĩrã́ mʉsãrẽ ʉsʉyari merã bokatĩrĩñeãrãkuma. \p \v 10 ’Sugʉ mérĩgã opari merã õãrõ irigʉ, wári opari merãdere õãrõ irigʉkumi. Gajigʉ mérĩgã opari merã õãrõ iribi, wári opari merãdere õãrõ iribirikumi. \v 11 Mʉsã i ʉ̃mʉma merã õãrõ iribirimakʉ̃, ¿noã Marĩpʉyare diaye õãrĩ oparire sĩbukuri mʉsãrẽ? \v 12 Gajigʉyare mʉsã õãrõ iribirimakʉ̃, ¿noã mʉsã õãrõ ããrĩburire sĩbukuri mʉsãrẽ? \p \v 13 ’Neõ sugʉ moãrĩmasʉ̃ pẽrã oparãrẽ moãboemasĩbirikumi. Sugʉ opʉre maĩgʉ̃, gajigʉ gapʉre maĩbirikumi, o sugʉ opʉre bʉremugʉ̃, gajigʉ gapʉre yʉjʉbirikumi. Ĩgʉ̃sã irirosũta niyerure maĩtarigʉ, Marĩpʉ gapʉre maĩbemi, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 14 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, fariseo bumarã gapʉ niyerure maĩrã ããrĩsĩã, ĩgʉ̃rẽ bʉridañurã. \v 15 Ĩgʉ̃sã irasũ bʉridamakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ: \p —Mʉsã, masaka ĩũrõrẽ õãrõ iriadáa. Ĩgʉ̃sã, mʉsã iririre ĩãrã: “Õãrã diayemarẽ irirã ããrĩ́ma”, ãrĩrĩrẽ bʉro pédʉáa. Marĩpʉ gapʉ mʉsã gũñarĩrẽ masĩmi. Masaka ĩgʉ̃sã basi iririre: “Õãtaria”, ãrĩ gũñadima. Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃sã iririre: “Ñetaria”, ãrĩ ĩãmi. \s1 Jesús, Marĩpʉ dorerire, ĩgʉ̃ marĩ Opʉ ããrĩrĩ́rẽ weredea \p \v 16 ’Juan masakare wãĩyedi ejaburo dupiyuro Marĩpʉ ĩgʉ̃ Moisére doreri pídea merã, ĩgʉ̃ya kerere weredupiyunerã buedea merã marĩrẽ doredi ããrĩmí. Dapagora gapʉre Juan ejadero pʉrʉ, Marĩpʉya õãrĩ kerere, ĩgʉ̃yarãrẽ dorerire yʉ werea. Yʉ irire weremakʉ̃ pérã, masaka ĩgʉ̃sã turari merã ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere bʉro ñajãdʉama. \p \v 17 ’Ʉ̃mʉgasi, i nikũde pererokoa. Iri perekeremakʉ̃, Marĩpʉ Moisére doreri pídeare neõ béobirikumi. Iri doreri merã ããrĩpereri ĩgʉ̃: “Ãsũ irigʉra”, ãrĩdeare iriyuwarikʉgʉkumi ĩgʉ̃ ãrĩderosũta, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús masakare: “Mʉsã marãposã nomerẽ béobirikõãka!” ãrĩ buedea \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemoyupʉ: \p —Sugʉ ĩgʉ̃ marãpore béo, gajigo merã marãpokʉgʉ, igo merã ñerõ irigʉ yámi. Gajigʉ béodeore marãpokʉgʉde igo merã ñerõ irigʉ yámi, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús doebiri wári opagʉya, gajigʉ Lázaro wãĩkʉgʉya keori merã buedea \p \v 19 Pʉrʉ Jesús gaji keori merã wereyupʉ doja: \p —Sugʉ wári doebiri opagʉ ããrĩdi ããrĩmí. Surí wajaparire sãñadi ããrĩmí. Irasirigʉ wári opagʉ ããrĩsĩã, ʉ̃mʉrikʉ bosenʉ irigʉ irirosũ õãrĩ ditare baarikʉdi ããrĩmí. \v 20 Gajigʉ bopogʉ Lázaro wãĩkʉgʉ, ĩgʉ̃ya dʉpʉ ããrĩperero kãmikʉgʉ wári doebiri opagʉya wii makãpʉro doanadi ããrĩmí. \v 21 Wári doebiri opagʉ baamakʉ̃, bopogʉ gapʉ ĩgʉ̃ baasiridijuri pogare baayapidʉagʉ, sea, baadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ iro doaripoe diayéa ĩgʉ̃ pʉro eja, ĩgʉ̃ya kãmirẽ neerẽnerã ããrĩmá. \p \v 22 ’Pʉrʉ bopogʉ boakõãdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ boamakʉ̃, Marĩpʉre wereboerã paraíso wãĩkʉrogue Abraham ããrĩrṍgue ĩgʉ̃rẽ ãĩmʉrĩãnerã ããrĩmá. Mérõgã pʉrʉ wári doebiri opagʉde boakõãdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ boamakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ yáanerã ããrĩmá. \v 23 Irasirigʉ doebiri opagʉ ããrãdi boanerã ããrĩrṍgue ejagʉ, bʉro poyari merã ããrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irogue ããrĩgʉ̃́, ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, Abrahãrẽ yoarogue ããrĩmakʉ̃ ĩãdi ããrĩmí. Lázarodere ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃ ĩãdi ããrĩmí. \v 24 Irasirigʉ bʉro gaguinídi ããrĩmí: “Yʉ ñekʉ̃ Abraham, bopoñarĩ merã ĩãka yʉre! Lázarore iriuka! Ĩgʉ̃ yʉre ĩgʉ̃ya mojõsũrũ merã dekore yosa, yaa nedirure yʉsañajãmakʉ̃ irigʉ aariburo. Yʉ i peameguere bʉro poyagʉ irikoa”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, Abraham gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Makʉ, okagʉ ããrĩgʉ̃́gue ããrĩpererire õãrĩrẽ opabʉ mʉ. Lázaro gapʉre ʉ̃mʉrikʉ ñerõ waabʉ. Dapagorare mʉ ñerõ tariripoere ĩgʉ̃ gapʉ õõguere ʉsʉyari merã ããrĩkõãgʉ̃ yámi. \p \v 26 ’Gaji ãsũ ããrã. Ʉ̃kʉ̃ãrĩ gobe miẽ ããrã. Irasirirã õõguere ããrĩrã́ mʉ pʉroguere waamasĩbema. Mʉ pʉrogue ããrĩrã́ õõgue aaridʉakererã, aarimasĩbema”, ãrĩdi ããrĩmí Abraham. \v 27 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, doebiri opadi ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yʉ ñekʉ̃ Abraham, mʉrẽ bʉro sẽrẽa. Lázarore yʉpʉya wiigue iriuka! \v 28 Yʉ su mojõma pererã pagʉpũrãkʉa. Lázarore weredoregʉ iriuka, ĩgʉ̃sãrẽ õõguere ñerõ waaróguere aaribirikõãburo, ãrĩgʉ̃”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Abraham gapʉ yʉjʉdi ããrĩmí: “Marĩpʉ ĩgʉ̃ dorerire Moisére pídeare, Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeadere opama mʉ pagʉpũrã. Irasirirã irire bue, bʉremuburo”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 30 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, doebiri opadi gapʉ yʉjʉdi ããrĩmí: “Yʉ ñekʉ̃ Abraham, ĩgʉ̃sã irire opakererã, õãrõ bʉremubirikuma. Lázaro boadigue masã, ĩgʉ̃sã pʉro waa, ĩgʉ̃sãrẽ weremakʉ̃, ĩgʉ̃sã ñerõ iririre bʉjawere, ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ gorawayurãkuma. Irasirirã õãrĩ gapʉre irirãkuma pama yʉ pagʉpũrã”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 31 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Abraham gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: “Mʉ pagʉpũrã Marĩpʉ ĩgʉ̃ dorerire Moisére pídeare, ĩgʉ̃ya kerere weredupiyunerã gojadeadere bʉremumerã, Lázaro boadigue masã, ĩgʉ̃sãrẽ weremakʉ̃dere Marĩpʉre bʉremubirikuma”, ãrĩdi ããrĩmí Abraham, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \c 17 \s1 Gajirãrẽ ñerõ irimakʉ̃ iribirikõãka! ãrĩ weredea \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p —Masakare ñerõ irimakʉ̃ iriri, ããrĩníkõãrokoa. Gajirãrẽ ñerõ irimakʉ̃ irigʉno gapʉ ñetariro tarigʉkumi. \v 2 Sugʉ yʉre bʉremugʉ̃rẽ majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́rẽ ñerõ irimakʉ̃ irigʉ, bʉro wajamoãsũgʉkumi. Irasiriro, ĩgʉ̃ gajigʉre ñerõ irimakʉ̃ iriburi dupiyuro masaka ĩgʉ̃rẽ wáriye ʉ̃tãye merã wʉ̃́nugũgue sʉasiu, wádiyague meéyomakʉ̃ õãbukoa. \v 3 Irasirirã õãrõ pémasĩka mʉsã! Mʉyagʉ mʉrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Irinorẽ iribirikõãka!” ãrĩka ĩgʉ̃rẽ! Irasirigʉ ĩgʉ̃ ñerõ iriadeare bʉjawere, ĩgʉ̃ gũñarĩrẽ gorawayumakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ ñerõ iriadeare kãtika! \v 4 Irasirigʉ sunʉrẽ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarigora mʉrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, irikʉta mʉrẽ kãtiri sẽrẽgʉ̃ ejamakʉ̃, kãtika! ãrĩyupʉ. \s1 Marĩpʉre bʉremurĩrẽ weredea \r (Mt 13.31-32) \p \v 5 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃ buerã ãsũ ãrĩñurã: \p —Gʉare Marĩpʉre bʉremunemomakʉ̃ irika! \p \v 6 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, marĩ Opʉ Jesús ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉre mʉsã bʉremurĩ opari, mostazayegã irirosũ mérõgã ããrĩkeremakʉ̃, igʉ sicómoro wãĩkʉdire: “Tʉ̃ãduuawãgã, wádiyague ejanʉgãrõ waaka!” ãrĩbukoa. Mʉsã bʉremurĩ merã doremakʉ̃, mʉsã ãrĩrõsũta waakoa, ãrĩyupʉ. \s1 Sugʉ moãboerimasʉ̃ iririre weredea \p \v 7 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Mʉsã watopegue ããrĩgʉ̃́ sugʉ moãboegʉre opakumi. Ĩgʉ̃ pooegue moãkumi, o wekʉare korekumi. ¿Ĩgʉ̃ moã odo, wiigue dujajamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ: “Murĩgora, baagʉ aarika!” ãrĩbukuri? \v 8 Ãrĩbirikoa. Ãsũ gapʉ ãrĩkoa: “Yʉ baaburire ãmuka! Pʉrʉ yʉ baa, iirí iriripoere yʉre baari sĩnemobu yúka! Yʉ baa odoadero pʉrʉ, mʉde baagʉkoa pama”, ãrĩkoa mʉsãrẽ moãboegʉre. \v 9 ¿Ĩgʉ̃ mʉsã moãdorerire õãrõ irimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ: “Õãa, mʉ merã ʉsʉyáa”, ãrĩbukuri? Ãrĩbirikoa. \v 10 Mʉsãde ĩgʉ̃ irirosũta ããrĩpereri Marĩpʉ dorerire iri odo, ãsũ ãrĩka! “Gʉa ĩgʉ̃rẽ moãboerã, ubu ããrĩrã́ ããrã. Ĩgʉ̃ doreri gʉare pídea ditare iriabʉ”, ãrĩka! ãrĩyupʉ. \s1 Jesús pe mojõmarã kãmi boarãrẽ taudea \p \v 11 Gajinʉ Jesús Jerusalẽ́gue waagʉ́, Samaria nikũ, Galilea nikũ watope tariwãgãyupʉ. \v 12 Iro ããrĩrĩ́ makãgue ĩgʉ̃ ejaripoe pe mojõmarã ʉ̃ma kãmi boarã ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩrã aariñurã. Kãmi boarã ããrĩsĩã, yoaweyarogue dujanʉgã, suro merã gaguiníñurã: \p \v 13 —Jesús, buegʉ, gʉare bopoñarĩ merã ĩãka! ãrĩñurã. \p \v 14 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Paíare mʉsãya dʉpʉre ĩmurã waaka! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃sã maague waaripoe ĩgʉ̃sãya kãmi yaripereakõãyuro. Kãmi marĩrã dujañurã. \v 15 Irasirigʉ sugʉ ĩgʉ̃sã watopemʉ ĩgʉ̃ya kãmi yarimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús pʉrogue gãmedujarigʉ, bʉsʉro merã Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩyupʉ. \v 16 Jesús pʉro ejagʉ, ĩgʉ̃ya guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, ĩgʉ̃ya diapure yebague moomejãja, Jesúre: “Õãa”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩyupʉ. Ĩgʉ̃ Samariamʉ ããrĩyupʉ. \v 17 Jesús, ĩgʉ̃ sugʉta irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Pe mojõmarã ããrãma kãmi tausũanerã. ¿Gajirã su mojõma pere gaji mojõ wapikʉdiru pẽrẽbejarã gapʉ noógue ããrĩkuri? \v 18 Ĩĩ gʉaya nikũmʉ ããrĩbi dita Marĩpʉre ʉsʉyari sĩgʉ̃ gãmedujariañumi. ¿Nasirirã gajirã ĩgʉ̃ merã ããrãnerã gapʉ aaribirayuri? ãrĩyupʉ. \p \v 19 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Wãgãnʉgã, waaka! Mʉ Marĩpʉre bʉremurĩ opasĩã, kãmi marĩgʉ̃ dujabʉ, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús, Marĩpʉ doreri ejaburire weredea \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20 Iro ããrĩrã́ fariseo bumarã Jesúre ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —¿Naásũ ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ejarokuri? ãrĩñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, yʉjʉyupʉ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ejamakʉ̃, mʉsã ĩãmasĩbea. \v 21 “Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri õõgue ããrãbʉ, o sõõgue ããrã”, ãrĩmasĩña máa. Ĩgʉ̃yarãrẽ doreri mʉsã watopegue ããrĩsiáa, ãrĩyupʉ. \p \v 22 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Pʉrʉgue yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ i ʉ̃mʉgue dupaturi aariburire bʉro ĩãdʉarãkoa. Yʉ aariburi dupiyuro sunʉ yʉre ĩãdʉakererã, neõ sunʉ ĩãbirikoa. \v 23 Gajirã mʉsãrẽ ãsũ ãrĩrãkuma. “Ĩãka! Cristo õõta ããrĩ́mi”, o gajirã: “Cristo sõõgue ããrãmi”, ãrĩrãkuma. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ neõ tʉyabirikõãka! \v 24 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ i ʉ̃mʉguere dupaturi aarigʉ́, bupu ããrĩperero ʉ̃marõrẽ gũñaña marĩrõ miãrõsũ, gũñaña marĩrõ aarigʉkoa. \v 25 Yʉ dupaturi aariburo dupiyuro yʉre bʉro ñerõ tariro ããrã. Dapagora marã yʉre gããmebirikuma. \v 26 Noé ããrĩdeapoe marãrẽ waaderosũta yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ aariburo dupiyurogãrẽ waarokoa. \v 27 Noé ããrĩdeapoere masaka baa, iirí, mojõsʉaunanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã pũrã nomerẽ nomesunanerã ããrĩmá. Noé doódiru wádirugue ñajãrĩnʉguedere irasũta iriníkõãunanerã ããrĩmá. Pʉrʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃sã ããrĩpererãrẽ miũbéopeokõãdi ããrĩmí. Irasũta waarokoa yʉ dupaturi aarimakʉ̃dere. \v 28 Lot ããrĩdeapoedere mʉrãrõta iriunanerã ããrĩmá. Baa, iirí, wajari, dua, ote, wiirire iriunanerã ããrĩmá. \v 29 Ĩgʉ̃sã irasũ iriripoe ĩgʉ̃sãya makã Sodoma wãĩkʉri makãrẽ Lot wirideanʉrẽ deko merẽrõsũ, ʉ̃mʉgasima peame, azufre wãĩkʉri poga ʉ̃jʉ̃dijari, ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽpeokõãdero ããrĩbʉ́. \v 30 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ gũñaña marĩrõ i ʉ̃mʉgue dupaturi aarirínʉrẽ masakare irasũta waarokoa. \p \v 31 ’Irasũ waaripoere sugʉ ĩgʉ̃ya wii wekague ããrĩgʉ̃́, wii poekague ĩgʉ̃yare ãĩgʉ̃ dijabirikõãburo. Mʉrãrõta gajigʉ ĩgʉ̃ya pooegue ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃ya wiigue dujáabirikõãburo. \v 32 Lot marãpo igoya makãrẽ ĩãgãmedujugo, moã turu irirosũ poyanʉgãdeare gũñaka! \v 33 Sugʉ ĩgʉ̃ya ããrĩburi ditare gũñagʉ̃ perebiri peamegue waadederigʉkumi. Gajigʉ yaare gũñagʉ̃ tarigʉkumi. Marĩpʉ pʉrogue waagʉkumi ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩníbu. \p \v 34 ’Mʉsãrẽ werea. Irasũ waaburi ñamirẽ, pẽrã peyarogue kãrĩrãkuma. Sugʉ yʉre bʉremugʉ̃ ãĩsũgʉkumi. Gajigʉ yʉre bʉremubi dujagʉkumi. \v 35 Nomede pẽrã ojodʉka biurã ããrĩrãkuma. Sugo yʉre bʉremugõ ãĩsũgokumo. Gajigo yʉre bʉremubeo dujagokumo. \v 36 Pẽrã pooeguere moãrã ããrĩrãkuma. Sugʉ ãĩsũgʉkumi. Gajigʉ dujagʉkumi, ãrĩyupʉ. \p \v 37 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃ buerã sẽrẽñañurã: \p —Gʉa Opʉ, ¿noógue irasũ waarokuri? ãrĩñurã. \p Jesús yʉjʉyupʉ: \p —Mimua nerẽmakʉ̃ ĩãrã, masaka sugʉ waibʉ boadi ããrĩrṍrẽ masĩkuma. I irirosũ yʉ aarimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sã wajamoãsũburire masĩrãkuma, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \c 18 \s1 Jesús sugo wapiweyo, weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃ keori merã buedea \p \v 1 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ buegʉ, ãsũ ãrĩyupʉ: “Mʉsã Marĩpʉre sẽrẽrã, piriro marĩrõ gũñaturari merã sẽrẽka!” ãrĩyupʉ. Irasirigʉ i keori merã wereyupʉ. \v 2 Ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Su makãrẽ sugʉ weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃ ããrĩkumi. Ĩgʉ̃ Marĩpʉre, masakadere bʉremubirikumi. \v 3 Iri makãrẽta sugo wapiweyo ããrĩkumo. Igo ĩgʉ̃ pʉrogue ĩgʉ̃rẽ iritamurĩ sẽrẽgõ waanakumo: “Yʉre ĩãturigʉre wajamoãdoreka!” ãrĩnakumo. \v 4 Igo irasũ ãrĩrikʉ, igore: “Iribirikoa”, ãrĩnakumi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, wári ĩgʉ̃rẽ sẽrẽ, garibokumo. Igo gariborire piribirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩ gũñakumi ĩgʉ̃ basi: “Yʉ Marĩpʉre, masakadere bʉremubi ããrĩkeremakʉ̃, \v 5 igo yʉre garibotarimo. Yʉre irasũ garibogo yʉre gariboreamakʉ̃ yámo. Irasirigʉ igore ĩãturigʉre igo weresãrĩrẽ pé, ĩgʉ̃rẽ wajamoãdoregʉkoa pama”, ãrĩkumi, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \p \v 6 Irasũ ãrĩ odo, marĩ Opʉ werenemoyupʉ: \p —Ĩĩ weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃ ñegʉ̃ ããrĩkeregʉ, igo sẽrẽnírĩrẽ pékumi. Ĩgʉ̃ irasirideare õãrõ pémasĩka mʉsã! \v 7 Ĩgʉ̃ nemorõ Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃ beyenerãrẽ ʉ̃mʉrĩ, ñamirĩ ĩgʉ̃rẽ bʉro sẽrẽnírãrẽ iritamugʉkumi. “Iritamubirikoa”, ãrĩbirikumi ĩgʉ̃sãrẽ. \v 8 Mʉsãrẽ werea. Marĩpʉ gajirã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃sã sẽrẽrĩrẽ pé, yooboro marĩrõ ĩgʉ̃sãrẽ iritamugʉkumi. ¿Ĩgʉ̃ irasũ õãrõ pégʉ ããrĩkeremakʉ̃, yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ i ʉ̃mʉgue dupaturi aarigʉ́, Marĩpʉre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrãrẽ bokagʉkuri? ãrĩyupʉ. \s1 Jesús fariseo bumʉ, gajigʉ romano marã opʉre niyeru wajaseabosarimasʉ̃ keori merã buedea \p \v 9 Jesús irasũ ãrĩ odo, gaji keori merã bueyupʉ. “Gʉa gapʉ õãrã ããrã. Gajirã gapʉ ñerõ irirã ããrĩ́ma”, ãrĩ gũñarãrẽ i keori merã ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p \v 10 —Pẽrã ʉ̃ma Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrã waakuma. Sugʉ fariseo bumʉ, gajigʉ romano marã opʉre niyeru wajaseabosarimasʉ̃ ããrĩkuma. \v 11 Fariseo bumʉ gapʉ ejanʉgã, ĩãmu, ãsũ ãrĩ wereníkumi: “Gʉapʉ, yʉ mʉrẽ ʉsʉyari sĩa. Yʉ, gajirã yajarimasã, ñerĩ iririmasã, nome merã ñerõ iririmasã irirosũ ããrĩbea. Irasũ ããrĩmakʉ̃, neõ ĩĩ romano marã opʉre niyeru wajaseabosarimasʉ̃ irirosũ ããrĩbea. Irasirigʉ mʉrẽ ʉsʉyari sĩa. \v 12 Semanarikʉ penʉ berea mʉrẽ bʉremugʉ̃. Pe mojõma niyeru koeri wajatagʉ, su koe mʉrẽ sĩa. Ããrĩpereri yʉ wajatarire mʉrẽ irasũ dita sĩa”, ãrĩkumi. \v 13 Niyeru wajaseabosarimasʉ̃ gapʉ neõ ñajãrõgue dujanʉgã, muúsiunʉgãja, ĩgʉ̃ ñerĩ oparire gũña, bʉjawere, ʉ̃mʉgasigue neõ ĩãmurõ marĩrõ ĩgʉ̃ya koretibire pá, ãsũ ãrĩkumi Marĩpʉre: “Yʉ ñegʉ̃ ããrã, irasirigʉ yʉre bopoñarĩ merã ĩãka!” ãrĩkumi. \v 14 Mʉsãrẽ werea. Ĩĩ niyeru wajaseabosarimasʉ̃, Marĩpʉ ĩũrõ õãgʉ̃gue ĩgʉ̃ya wiigue dujáakumi. Fariseo bumʉ gapʉ, Marĩpʉ ĩũrõ waja opagʉta ĩgʉ̃ya wiigue dujáakõãkumi. Ãsũ ããrã. Sugʉ ĩgʉ̃ basi: “Gajirã nemorõ õãgʉ̃ ããrã”, ãrĩ gũñagʉ̃norẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ubu ããrĩgʉ̃́ ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi. Gajigʉ Marĩpʉre: “Ñerõ iriabʉ, irasirigʉ yʉre bopoñarĩ merã ĩãka!” ãrĩgʉ̃ gapʉre Marĩpʉ ĩgʉ̃ ĩũrõ õãgʉ̃ ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \s1 Jesús majĩrãya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosadea \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Pʉrʉ masaka majĩrãgãrẽ Jesúre moãñadorerã ĩgʉ̃ pʉro ãĩjañurã. Ĩgʉ̃sã ãĩjamakʉ̃ ĩãrã, Jesús buerã ĩgʉ̃sãrẽ bokatĩrĩ: “Ĩgʉ̃rẽ garibobirikõãka!” ãrĩñurã. \v 16 Jesús gapʉ majĩrãgãrẽ ĩgʉ̃ pʉro siiu, ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Majĩrã yʉ pʉrogue aariburo. Kãmutabirikõãka ĩgʉ̃sãrẽ! Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue ããrĩmurã, ĩĩsã majĩrã yʉre ʉsʉyari merã bokatĩrĩñeãrã irirosũ ããrĩ́ma. \v 17 Diayeta mʉsãrẽ werea. Ĩĩsã majĩrã Marĩpʉre ĩgʉ̃sã Opʉre gããmerã irirosũ ããrĩmerãno, ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere waabirikuma, ãrĩyupʉ. \s1 Sugʉ maamʉ wári doebiri opagʉ Jesús merã werenídea \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Pʉrʉ sugʉ judío masaka oparã merãmʉ Jesúre sẽrẽñayupʉ: \p —Õãgʉ̃ buegʉ, yʉ ʉ̃mʉgasigue perebiri okarire wajatadʉagʉ, ¿ñeénorẽ irigʉkuri? ãrĩyupʉ. \p \v 19 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirigʉ yʉre: “õãgʉ̃”, ãrĩrĩ? Marĩpʉ sugʉta õãgʉ̃ ããrĩ́mi. \v 20 Mʉ, ĩgʉ̃ doreri pídeare masĩa: Gajigʉ marãpo merã ñerõ iribirikõãka! Masakare wẽjẽbirikõãka! Yajabirikõãka! Gajirãyamarẽ ãrĩkatori merã werebirikõãka! Mʉ pagʉsãmarãrẽ goepeyari merã bʉremuka! ãrĩyupʉ. \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesúre yʉjʉyupʉ: \p —Iri doreri ããrĩpererire majĩgʉ̃gãgueta iripeosiabʉ yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉrẽ su wãĩ dʉyáa. Ããrĩpereri mʉ oparire duagʉ waaka! Mʉ duadea wajare boporãrẽ guereka! Irasirigʉ ʉ̃mʉgasiguere wári õãrĩ opagʉkoa. Odo, yʉ merã aarika! ãrĩyupʉ. \p \v 23 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ wári oparire maĩsĩã, bʉro bʉjawereri merã ããrĩnʉgãyupʉ. \v 24 Ĩgʉ̃ bʉjaweremakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Wári doebiri oparãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue ĩgʉ̃sã waadʉamakʉ̃ diasatariakõãa. \v 25 Camellu awiru gobegãgue ñajãtariweremasĩbirikumi. I nemorõ wári doebiri opagʉre Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue waamakʉ̃ diasáa, ãrĩyupʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, masaka ãsũ ãrĩñurã: \p —Iro merẽ, ¿noã gapʉ Marĩpʉ tausũmurã ĩgʉ̃ pʉrogue waamurã ããrĩbukuri? ãrĩñurã. \p \v 27 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Masaka ĩgʉ̃sã basi ĩgʉ̃sã iriri merã Marĩpʉ pʉrogue waamasĩbema. Marĩpʉ dita ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ pʉro ããrĩmurã waamakʉ̃ irimasĩmi, ãrĩyupʉ. \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Gʉa Opʉ, gʉa mʉrẽ tʉyarã, ããrĩpereri gʉa opadeare pípeokõãbʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 29 Ĩgʉ̃rẽ Jesús ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere wererã waarã́, ĩgʉ̃sãya wiirire, marãposã nomerẽ, ĩgʉ̃sã pagʉpũrãrẽ, pagʉsãmarãrẽ, pũrãrẽ pípeorã, wári õãrĩ wajatarãkuma. \v 30 Ĩgʉ̃sã iro dupiyuro opaderosũ i ʉ̃mʉguere nemorõ wári õãrĩ wajatarãkuma. Pʉrʉ i ʉ̃mʉ peremakʉ̃, ʉ̃mʉgasigue perebiri okari oparãkuma Marĩpʉ merã ããrĩnímurã, ãrĩyupʉ. \s1 Dupaturi Jesús ĩgʉ̃ boaburire weredea \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ditare siiuwãgã, ãrĩyupʉ: \p —Õãrõ péka! Marĩ Jerusalẽ́gue waarã́ yáa. Irogue ããrĩpereri Marĩpʉya kerere weredupiyunerã yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ gojaderosũta yʉre waarokoa. \v 32 Irasirirã yʉre ñeã, judío masaka ããrĩmerãguere wiarãkuma. Ĩgʉ̃sã yʉre bʉrida, ñerõ werení, síku eotúbirarãkuma. \v 33 Yʉre bʉro tãrãrãkuma. Irasiri odo, wẽjẽrãkuma. Ĩgʉ̃sã yʉre wẽjẽadero pʉrʉ, ʉrenʉ waaró merã masãgʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 34 Ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wererire ããrĩpererire neõ pémasĩbiriñurã. Marĩpʉ irire ĩgʉ̃sãrẽ pémasĩmakʉ̃ iribiriyupʉ dapa. \s1 Jesús Jericómʉrẽ koye ĩãbire taudea \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Pʉrʉ Jesús Jericó wãĩkʉri makã tʉrogue ejaripoe ĩgʉ̃ waarí maa tʉro sugʉ koye ĩãbi niyeru sẽrẽ doaníyupʉ. \v 36 Irasirigʉ masaka wárã ĩgʉ̃ pʉro tariwãgãnamakʉ̃ pégʉ, iro ããrĩrã́rẽ sẽrẽñayupʉ: “¿Nasirirã masaka wárã tariwãgãnarĩ?” ãrĩyupʉ. \p \v 37 —Jesús Nazaretmʉ aarigʉ́ yámi, ãrĩñurã. \p \v 38 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩ gaguiníyupʉ: \p —Jesús, David parãmi ããrĩturiagʉ, yʉre bopoñarĩ merã ĩãka! ãrĩyupʉ. \p \v 39 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ gaguinímakʉ̃, masaka ĩgʉ̃ dupiyuro ããrĩrã́ gapʉ ĩgʉ̃rẽ: “Toeaka!” ãrĩñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃ gaguiníadero nemorõ gaguinínemoyupʉ: \p —David parãmi ããrĩturiagʉ, yʉre bopoñarĩ merã ĩãka! ãrĩyupʉ. \p \v 40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Jesús dujanʉgãja, masakare: “Ãĩrika ĩgʉ̃rẽ!” ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gajirã ĩgʉ̃rẽ ãĩwãgãñurã. Ĩgʉ̃ pʉrogue ãĩjamakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupʉ: \p \v 41 —¿Neénorẽ yʉ mʉrẽ irimakʉ̃ gããmerĩ? ãrĩyupʉ. \p —Yʉ Opʉ, yʉre koye ĩãmakʉ̃ irika! ãrĩ yʉjʉyupʉ. \p \v 42 —Jáʉ, ĩãka pama! Mʉ yʉre bʉremurĩ opáa. Irasirigʉ tausũa, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ. \p \v 43 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, õãrõ ĩãmasĩakõãyupʉ. Irasirigʉ Jesúre tʉyawãgã, Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩyupʉ. Ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ irasũ waamakʉ̃ ĩãrãde, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩñurã. \c 19 \s1 Jesús Zaqueore ĩãbokadea \p \v 1 Pʉrʉ Jesús Jericógue eja, iri makãrẽ tariwãgãgʉ̃ iriyupʉ. \v 2 Irore sugʉ masakʉ Zaqueo wãĩkʉgʉ wári doebiri opagʉ, romano marã opʉre niyeru wajaseaboerimasã opʉ ããrĩyupʉ. \v 3 Ĩgʉ̃ Jesúre ĩãdʉadiyupʉ. Masaka wárã watopeguere ʉ̃mabi ããrĩsĩã, Jesúre neõ ĩãbokabiriyupʉ. \v 4 Irasirigʉ ũmadupiyuwãgã, Jesús tariwãgãburo pʉromʉ yukʉ sicómoro wãĩkʉdigue mʉrĩayupʉ ĩgʉ̃rẽ: “Ĩãgʉra”, ãrĩgʉ̃. \v 5 Jesús irigʉ pʉro tariagʉ, ʉ̃marõgue peyagʉre ĩãboka, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Zaqueo, murĩgora, dijirika! Yʉ dapagãrẽ mʉya wiita dujagʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Zaqueo mumurõ merã dijiri, Jesúre bʉro ʉsʉyari merã bokatĩrĩgʉ̃ waayupʉ. \v 7 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka werewʉañurã: “¿Nasirigʉ Jesús ñegʉ̃ya wiigue dujagʉ waáari?” ãrĩñurã. \v 8 Irasirigʉ Zaqueo ĩgʉ̃ya wiigue ejadero pʉrʉ, wãgãnʉgã, marĩ Opʉ Jesúre ãrĩyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, péka! Gajino boporãrẽ yʉ oparire deko merã dʉkawagʉra. Yʉ gajirãrẽ ãrĩkatori merã yajadeare wapikʉri ããrĩnemorõ ĩgʉ̃sãrẽ wiagʉra, ãrĩyupʉ. \p \v 9 Jesús irire pégʉ, iri wii ããrĩrã́rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Dapagã merã ĩgʉ̃, ĩgʉ̃ya wii marã, ĩgʉ̃sã ñerõ iridea wajare tausũma. Ĩgʉ̃de Abraham parãmi ããrĩturiagʉ, yʉre bʉremugʉ̃ ããrĩ́mi. \v 10 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ perebiri peamegue waadederibonerãrẽ ãma, taugʉ aarigʉ́ iribʉ, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús pe mojõma niyeru koeri keori merã buedea \p \v 11 Jesús Zaqueo merã werenímakʉ̃ masaka péñurã. Ĩgʉ̃ Jerusalén tʉrogue ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, ãsũ gũñañurã: “Gũñaña marĩrõ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorero ejaburo yáa”, ãrĩ gũñañurã. Irasirigʉ Jesús keori merã ĩgʉ̃sãrẽ \v 12 ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p —Sugʉ masakʉ, opʉ ñajãburo dupiyuro yoarogue gaji nikũgue waakõãkumi. Ĩgʉ̃rẽ opʉ sóoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ya nikũrẽ goekumi. \v 13 Ĩgʉ̃ waaburo dupiyuro ĩgʉ̃rẽ moãboerã pe mojõmarãrẽ siiukumi. Siiu, ĩgʉ̃sãkʉ su koe wajapari niyeru koe sĩ, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ irogue ããrĩripoe i niyeru koe merã gajino wajari, duaka, gaji niyeru koeri wajatanemomurã!” ãrĩkumi. \v 14 Irasũ ãrĩ odo, opʉ ñajãbu waakõãkumi pama. Ĩgʉ̃ya nikũ marã gapʉ ĩgʉ̃rẽ gããmebirikuma. Irasirirã, ĩgʉ̃ waadero pʉrʉ, gajirãrẽ ĩgʉ̃rẽ weredorerã iriukuma. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ: “Mʉ, gʉa opʉ ããrĩmakʉ̃ gããmebea”, ãrĩkuma. \v 15 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ gããmebirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃sã opʉ ñajãkumi. Opʉ ñajãa odo, ĩgʉ̃ya nikũgue goedujáakumi. Irasũ goedujajagʉ, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ ĩgʉ̃sã niyeru koe merã wajatanemoadeare masĩbu, ĩgʉ̃sãrẽ siiukumi. \v 16 Ĩgʉ̃ pʉro ejapʉrorigʉ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ opʉ, mʉ niyeru koe yʉre sĩdea koe merã gaji pe mojõma koeri wajatanemobʉ”, ãrĩkumi. \v 17 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ opʉ ãrĩkumi: “Õãgoráa. Mʉ yʉre moãboegʉ õãgʉ̃ ããrã. Yʉ dorederosũta yʉ mérõgã mʉrẽ pídea merã õãrõ iriyo. Irasirigʉ pe mojõma makãrĩrẽ doregʉ ããrĩgʉkoa”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 18 Pʉrʉ gajigʉ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ opʉ, mʉ niyeru koe yʉre sĩdea koe merã gaji su mojõma koeri wajatanemobʉ yʉde”, ãrĩkumi. \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ opʉ ãrĩkumi: “Su mojõma makãrĩrẽ doregʉ ããrĩgʉkoa”, ãrĩkumi. \p \v 20 ’Pʉrʉ gajigʉ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ opʉ, mʉya niyeru koe õõ ããrã. Iri koere suríro gasiro merã õma, duripíbʉ. \v 21 Mʉ gajirãrẽ bʉro turaro merã moãdoregʉ ããrã. Mʉ basi moãbirikeregʉ, otebi ããrĩkeregʉ, mʉrẽ moãboerãrẽ oterire otedore, ĩgʉ̃sãrẽ oteri dʉkare seadore, irire mʉ basita opáa. Irasirigʉ mʉrẽ güiabʉ”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉre. \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ opʉ ãrĩkumi: “Mʉ yʉre moãboegʉ ñegʉ̃ ããrã. Irasirigʉ mʉrẽ wajamoãgʉra. Mʉ yʉre wereri merãta mʉrẽ weregʉra. Mʉ yʉre ãsũ ãrã: ‘Mʉ gajirãrẽ bʉro turaro merã moãdoregʉ ããrã. Mʉ basi moãbirikeregʉ, otebi ããrĩkeregʉ, mʉrẽ moãboerãrẽ oterire otedore, ĩgʉ̃sãrẽ oteri dʉkare seadore, irire mʉ basita opáa’, ãrã mʉ yʉre. \v 23 Mʉ irasũ ãrĩgʉ̃, ¿nasirigʉ yʉ mʉrẽ sĩdea koere niyeru duripíri wiigue duripíbiriri? Irogue duripímakʉ̃, i wii moãrã iri koe merã wáro wajatanemobosabukuma mʉrẽ. Irasirigʉ, yʉ goejagʉ, mʉ yʉre ĩgʉ̃sã iriri merã wajatanemobosadeare ñeãboakuyo”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 24 Irasũ ãrĩ odo, gajirãrẽ ĩgʉ̃ pʉro ããrĩrã́rẽ ãrĩkumi: “Ĩgʉ̃rẽ niyeru koere ẽma, pe mojõma koeri opagʉ gapʉre sĩka!” ãrĩkumi. \v 25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã ãsũ ãrĩkuma ĩgʉ̃rẽ: “Gʉa opʉ, pe mojõma koeri opagʉ opasiami”, ãrĩkuma. \v 26 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, opʉ ãsũ ãrĩ yʉjʉkumi: “Mʉsãrẽ werea. Ããrĩpererã ĩgʉ̃sã opari merã õãrõ irirã õãrĩrẽ sĩnemosũrãkuma. Gajirã õãrõ irimerã ĩgʉ̃sã mérõgã opadideare ẽmapeokõãsũrãkuma. \v 27 Dapagorata yʉre ĩãturirãrẽ yʉre opʉ ñajãmakʉ̃ gããmemerãrẽ yʉ pʉrogue ãĩrika! Yʉ ĩũrõ wẽjẽka ĩgʉ̃sãrẽ!” ãrĩkumi opʉ ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \s1 Jesús Jerusalẽ́gue ejadea \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Irasũ ãrĩ odo, gajirã dupiyuro Jerusalẽ́gue waayupʉ doja. \v 29 Irogue waa, Betfagé, Betania wãĩkʉri makãrĩ pʉro ejapʉroriyupʉ. Iri makãrĩ, Olivos wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃ ããrĩdujimejãrõgue ããrĩyuro. Irogue ejagʉ, ĩgʉ̃ buerã pẽrãrẽ ãsũ ãrĩ iriuyupʉ: \p \v 30 —Si makã marĩ bokatĩũrõ ããrĩrĩ́ makãgue waaka! Iro ejarã, sugʉ burrore ĩgʉ̃sã sʉanúadire neõ suñarõ peyasũña marĩgʉ̃rẽ bokajarãkoa. Ĩgʉ̃rẽ kura, õõgue ãĩrika! \v 31 Sugʉ mʉsãrẽ: “¿Nasirimurã ĩgʉ̃rẽ kurari?” ãrĩmakʉ̃: “Marĩ Opʉ gããmeami”, ãrĩka! ãrĩ iriuyupʉ. \p \v 32 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ buerã pẽrã makãgue waañurã. Irogue Jesús ĩgʉ̃ ãrãderosũta waayuro. \v 33 Irasirirã burrore ĩgʉ̃sã kuramakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ oparã ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirimurã burrore kurari? ãrĩñurã. \p \v 34 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ãsũ ãrĩ yʉjʉñurã: \p —Marĩ Opʉ ĩgʉ̃rẽ gããmeami, ãrĩñurã. \p \v 35 Pʉrʉ burrore Jesús pʉrogue ãĩãñurã. Ãĩja, ĩgʉ̃sãya wekama suríre túwea, burro weka peo, Jesúre ĩgʉ̃ wekague mʉrĩbejamakʉ̃ iriñurã. \v 36 Jesús peyawãgãrimakʉ̃, masaka ĩgʉ̃sãya wekama suríre túwea ãĩ, ĩgʉ̃ waaburi maarẽ́ sẽõpídupiyuñurã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã. \v 37 Irasirirã Jerusalén pʉrogue eja, Olivos wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃ dijarirã, ããrĩpererã Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃rẽ irogue tʉyanerã ããrĩpereri ĩgʉ̃ Marĩpʉ turaro merã iri ĩmumakʉ̃ ĩãdeare gũñarã, ʉsʉyari merã Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, bʉro gaguiníñurã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã. \v 38 Ãsũ ãrĩñurã: \q1 Marĩ Opʉre ʉsʉyari sĩrã! Ĩĩ Marĩpʉ marĩrẽ taugʉ iriudi õãrõ aariburo. Ʉ̃mʉgasigue ããrĩrã́ siñajãburo. \q1 Ĩgʉ̃sãde Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ ããrĩpererã Opʉ ããrĩgʉ̃́”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩburo, ãrĩñurã.\x + \xo 19:38 \xt Sal 118.26\x* \p \v 39 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, surãyeri fariseo bumarã irogue ããrĩrã́ Jesúre ãrĩñurã: \p —Buegʉ, mʉ buerãrẽ wereka! Toedoreka ĩgʉ̃sãrẽ! ãrĩñurã. \p \v 40 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsãrẽ werea. Ĩgʉ̃sã ʉsʉyari merã wereníbirimakʉ̃, Marĩpʉ i ʉ̃tãyerire gaguinímakʉ̃ iribukumi, ãrĩyupʉ. \v 41 Pʉrʉ Jesús Jerusalén tʉro eja, iri makãrẽ ĩã, oreyupʉ. \v 42 Ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Jerusalén marã, dapagã Marĩpʉ mʉsãrẽ õãrõ siñajãrĩ sĩdʉarire pémasĩmakʉ̃ õãtariboakuyo. Marĩpʉ irasũ sĩdʉakeremakʉ̃, mʉsã irire neõ pémasĩdʉabea. Irasirigʉ Marĩpʉ mʉsãrẽ irire pémasĩdorebemi. \v 43 Irasiriro mʉsãrẽ ñerõ waarínʉ ejarokoa. Mʉsãrẽ ĩãturirã mʉsãya makã tʉrore wea kãmutamejãjarãkuma. Mʉsã wiriboadeare ããrĩpererogue biapeokõãrãkuma mʉsãrẽ ñeãmurã. \v 44 Irasirirã mʉsãrẽ yebague wẽjẽmeépírãkuma. Mʉsãrẽ iri makã marã ããrĩpererãrẽ wẽjẽpeokõãrãkuma. Ʉ̃tãyeri weadeade neõ gajiye weka dujabirikoa. Mʉsãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃ taudʉarinʉ ejakeremakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃rẽ ĩãmasĩbiridea waja, ĩgʉ̃rẽ béodea waja irasũ waarokoa, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \s1 Jesús Marĩpʉya wiigue duarãrẽ béowiudea \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Pʉrʉ Jerusalẽ́gue ejagʉ, Jesús Marĩpʉya wiigue ñajãyupʉ. Irogue ñajãa, doebiri duarãrẽ, ĩgʉ̃sã duarire wajarirãdere bokaja, ĩgʉ̃sãrẽ béowiuyupʉ. \v 46 Ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yaa wii, yʉre bʉremurã yʉre sẽrẽrĩ wii ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. Mʉsã gapʉ yajarimasãya wii irirosũ ããrĩmakʉ̃ yáa, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 47 Ʉ̃mʉrikʉ Jesús Marĩpʉya wiigue masakare buegʉ waanayupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ buegʉ ejamakʉ̃ ĩã, Moisés gojadeare buerimasã, paía oparã, gajirã judío masaka oparãde: “¿Nasiri ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrãkuri?” ãrĩ gũñamañurã. \v 48 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉakeremakʉ̃, masaka ããrĩpererã ĩgʉ̃ werenírĩrẽ õãrõ pénʉrʉ̃ñurã. Irasirirã Jesúre wẽjẽdʉarã: “Ãsũ irirã, ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmurã”, ãrĩ, ãmumasĩbiriñurã. \c 20 \s1 Judío masaka oparã Jesúre: “¿Noã mʉrẽ doreri?” ãrĩ sẽrẽñadea \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Gajinʉ Jesús Marĩpʉya wiigue ããrĩrã́rẽ Marĩpʉ masakare tauri kerere buegʉ iriyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ buemakʉ̃, paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã, judío masaka mʉrã merã ĩgʉ̃ pʉrogue eja, \v 2 ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —Wereka gʉare! ¿Noã mʉrẽ doreri, mʉ irasirimakʉ̃? ¿Noã mʉrẽ: “Ãsũ irika!” ãrĩrĩ? ãrĩñurã. \p \v 3 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉde mʉsãrẽ sẽrẽñagʉra. Yʉjʉka yʉdere! \v 4 Juan masakare deko merã wãĩyemakʉ̃, ¿noã ĩgʉ̃rẽ wãĩyedoregʉ iriuyuri, Marĩpʉ, o masaka? ãrĩyupʉ. \p \v 5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —¿Naásũ ãrĩ yʉjʉrãkuri marĩ? “Marĩpʉ Juãrẽ doredi ããrĩmí”, marĩ ãrĩmakʉ̃, Jesús marĩrẽ: “¿Nasirirã ĩgʉ̃ weredeare bʉremubiriri mʉsã?” ãrĩbukumi. \v 6 Ããrĩpererã masaka: “Diayeta Juan Marĩpʉyare weredupiyudi ããrĩmí”, ãrĩ gũñama. Marĩ: “Masaka Juãrẽ wãĩyedorenerã ããrĩmá”, ãrĩmakʉ̃, masaka marĩrẽ ʉ̃tãyeri merã dearãkuma, ãrĩñurã. \v 7 Irasirirã Jesúre ãsũ ãrĩ yʉjʉñurã: \p —Juãrẽ wãĩyedoredire gʉa masĩbea, ãrĩñurã. \p \v 8 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Iro merẽ mʉsã yʉre: “¿Noã mʉrẽ irire doreri?” ãrĩ sẽrẽñadeare yʉde mʉsãrẽ yʉjʉbea, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús ñerã moãrã keori merã buedea \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 Pʉrʉ Jesús i keori merã masakare ãsũ ãrĩ buenʉgãyupʉ: \p —Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ya pooegue iguidarire otekumi. Ote odo, gajirãrẽ iri pooere wayu: “Yʉ otedea dʉkare deko merã sĩrãkoa, yʉ mʉsãrẽ iri pooere wayuri waja”, ãrĩkumi. Irasũ ãrĩ odo, gajirogue waakõãkumi. Yoaripoe deyomarĩkumi. \v 10 Pʉrʉ igui ñíripoe ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre ĩgʉ̃ya pooema oteri dʉkare deko merã sẽrẽdoregʉ iriukumi. Pooere moãrã gapʉ ĩgʉ̃ iriuadire irogue ejamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ pákuma. Neõ sutõ iguitõ sĩrõ marĩrõ ĩgʉ̃rẽ iridujukuma. \v 11 Pʉrʉ pooe opʉ gajigʉ ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre iriuadikumi doja. Pooere moãrã gapʉ ĩgʉ̃dere pá, ñerõ irikuma. Neõ gajino sĩrõ marĩrõ ĩgʉ̃dere iridujukuma. \v 12 Pʉrʉ pooe opʉ gajigʉ ĩgʉ̃rẽ moãboegʉre iriuadikumi doja. Pooere moãrã gapʉ ĩgʉ̃rẽ kãmitú, iri pooe tʉrogue béokõãkuma. \p \v 13 ’Ĩgʉ̃sã irasiriadero pʉrʉ, pooe opʉ ãsũ ãrĩ gũñakumi: “¿Nasirigʉkuri yʉ?” ãrĩkumi. “Ãsũ irigʉra. Yʉ magʉ̃ yʉ maĩgʉ̃rẽ iriugʉra. Ĩgʉ̃rẽ iriumakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ bʉremurãkuma”, ãrĩ gũñadikumi. \v 14 Irasirigʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ iriukumi. Ĩgʉ̃ irogue ejamakʉ̃ ĩãrã, pooe moãrã gapʉ ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníkuma: “Ĩĩta pʉrʉguere i pooere opabu ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkõãrã! Irasirirã marĩ basi i pooere oparãkoa”, ãrĩkuma. \v 15 Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ñeã, pooe tʉrogue ãĩwãgã, wẽjẽbéokõãkuma, ãrĩyupʉ Jesús. \p Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —Mʉsã péñamakʉ̃, ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ wẽjẽadero pʉrʉ, ¿nasirigʉkuri pooe opʉ ĩgʉ̃ya pooere moãrãrẽ? Ãsũ irigʉkumi. \v 16 Irogue waa, ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽ, iri pooere gajirã gapʉre sĩgʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, masaka gapʉ ãsũ ãrĩñurã: \p —Neõ marĩrẽ irasũ waabirikõãburo, ãrĩñurã. \p \v 17 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ĩã, ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdea, ¿naásũ ãrĩdʉaro yári? Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: \q1 Suye ʉ̃tãyere wii iririmasã béoadeaye merã gajigʉ gapʉ õãrõ turari wii irigʉkumi.\x + \xo 20:17 \xt Sal 118.22\x* \m \v 18 Sugʉ i ʉ̃tãye weka meémejãgʉ̃, mʉtãkõãgʉkumi. I ʉ̃tãye gapʉ ĩgʉ̃ weka meébejaro ĩgʉ̃rẽ õãrĩ pogagãgue meémutũbéokõãrokoa, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Romano marã opʉ masakare niyeru wajasearire Jesúre sẽrẽñadea \r (Mt 21.45-46; 22.15-22; Mr 12.12-17) \p \v 19 Paía oparã, Moisés gojadeare buerimasãde ĩgʉ̃ i keori merã irasũ ãrĩ weremakʉ̃ pérã: “Marĩrẽ: ‘Pooe moãrã irirosũ ñerã ããrã’, ãrĩgʉ̃ irikumi”, ãrĩ péña, ĩgʉ̃rẽ peresu irimurã bʉro ñeãdʉadiñurã. Irasũ ñeãdʉakererãta: “Masaka, ĩgʉ̃rẽ marĩ irasirimakʉ̃ ĩãrã, marĩ merã guarãkuma”, ãrĩñurã. Irasirirã ĩgʉ̃sãrẽ güisĩã, ñeãmasĩbiriñurã. \v 20 Irasirirã: “Gajinʉ ĩgʉ̃rẽ ñeãrãra”, ãrĩ, ĩãnʉrʉ̃tʉyañurã. Ĩgʉ̃ ñerõ yʉjʉmakʉ̃ weresãmurã pédʉarã iriadiñurã. Irasirirã gajirãrẽ irikatorãrẽ ĩgʉ̃ pʉro iriuñurã ĩgʉ̃ werenírĩrẽ pédorerã. “Ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñarã waarã́, masaka ĩũrõrẽ diaye irirã irirosũ ããrĩka!” ãrĩ, ĩgʉ̃sãrẽ iriuñurã. “Jesús ñerõ werenímakʉ̃ pérã, iri nikũ marã opʉ pʉrogue peresu iridorerã ãĩwãgãrãra”, ãrĩrã, ĩgʉ̃sãrẽ iriuadiñurã. \v 21 Ĩgʉ̃sã Jesús pʉrogue ejarã, ãsũ ãrĩñurã: \p —Buegʉ, mʉ iririkʉrire masĩa. Mʉ ãrĩkatoro marĩrõ werenía. Marĩpʉyare diayeta buea. “¿Naásũ gũñarĩ masaka yʉre?” ãrĩ gũñarõ marĩrõ diayeta ĩgʉ̃sãrẽ werea. Oparãrẽ, ubu ããrĩrã́dere ããrĩpererãrẽ surosũta ĩãa. \v 22 Irasirigʉ gʉare wereka! Romano marã opʉ marĩrẽ niyeru wajasearire marĩ wajarimakʉ̃, ¿õãgorari, o õãberi? ãrĩñurã Jesúre. \p \v 23 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sã ñerõ iridʉarire masĩsĩã, ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p \v 24 —Niyeru koere ãĩrika! I koeguere, ¿noãya diapu keori, noãya wãĩ tuuyari? ãrĩyupʉ. \p —Romano marã opʉya diapu keori, ĩgʉ̃ wãĩta tuuyáa, ãrĩ yʉjʉñurã. \p \v 25 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Iro merẽ romano marã opʉya ããrĩrĩ́rẽ ĩgʉ̃rẽ sĩka! Marĩpʉya gapʉre Marĩpʉre sĩka! ãrĩyupʉ. \p \v 26 Irasirirã masaka péuro neõ ĩgʉ̃rẽ ñerõ ãrĩ werenímakʉ̃ irimasĩbiriñurã. Ubu gapʉ ĩgʉ̃ yʉjʉrire pérã pégʉka, toekõãñurã. \s1 Saduceo bumarã, Marĩpʉ boanerãrẽ masũburire Jesúre sẽrẽñadea \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27 Pʉrʉ surãyeri saduceo bumarã Jesús pʉrogue ejañurã. Ĩgʉ̃sã: “Masaka boanerãgue masãbirikuma”, ãrĩ bʉremurã ããrĩñurã. Irasirirã Jesúre ãsũ ãrĩñurã: \p \v 28 —Buegʉ, Moisés marĩrẽ ãsũ ãrĩ gojapídi ããrĩmí: “Sugʉ marãpokʉdi pũrã marĩkeregʉ igore boaweomakʉ̃, ĩgʉ̃ pagʉmʉ igore dúunorẽgʉkumi. Irasirirã, ĩgʉ̃ igo merã pũrãkʉrã ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ dagʉ pũrã irirosũta ããrĩrãkuma”, ãrĩ gojapídi ããrĩmí. \p \v 29 ’Iripoeguere sugʉ pũrã, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã ããrĩunanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã tĩ́gʉ̃ gapʉ marãpokʉ, pũrã marĩgʉ̃ta boakõãyupʉ. \v 30 Irasirigʉ ĩgʉ̃ dagʉ dokamʉta ĩgʉ̃ marãpo ããrĩdeore dúunorẽyupʉ. Ĩgʉ̃de, ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ dagʉ irirosũta pũrã marĩgʉ̃ta boakõãyupʉ. \v 31 Ĩgʉ̃sã pẽrã dokamʉde pũrã marĩgʉ̃ta boakõãyupʉ. Irasũ dita pũrã marĩrãta boapereakõãñurã. \v 32 Ĩgʉ̃sã pʉrʉ ĩgʉ̃sã marãpode boakõãyupo pama. \v 33 Ĩgʉ̃sã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã ʉ̃ma igore marãpokʉadiñurã. Irasirirã boanerã masãmakʉ̃, ¿niíno marãpogora ããrĩgokuri? ãrĩñurã. \p \v 34 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —I ʉ̃mʉgue ããrĩrã́, ʉ̃ma, nome merã marãpokʉma. Ĩgʉ̃sã pũrã nomedere nomesuma. \v 35 Ĩgʉ̃sã irasirikeremakʉ̃, ʉ̃mʉgasigue ããrĩmurã gapʉ irasũ ããrĩbirikuma. Marĩpʉ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãrã, boanerãgue masã, pʉrʉ ĩgʉ̃ pʉrogue mʉrĩãrãkuma. Iroguere marãpokʉbirikuma. Ĩgʉ̃sã pũrã nomedere nomesubirikuma. \v 36 Marĩpʉre wereboerã irirosũ neõ dupaturi boabirimurã ããrĩsĩã, irasiribirikuma. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉ masũnerã, ĩgʉ̃ pũrã ããrĩrãkuma. \v 37 Iripoeguere Moisés ĩgʉ̃ yukʉgãgue ʉ̃jʉ̃rõgue waadeare gojadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irogue ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ Abraham, Isaac, Jacob Opʉta ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. I merã boanerã masãburire marĩ masĩa. \v 38 Abraham, Isaac, Jacob boanerã ããrĩkererã, Marĩpʉ merã okarã ããrĩ́ma. Irasirigʉ Marĩpʉ boanerã dupaturi masãbirimurã Opʉ ããrĩbemi. Okarã Opʉ ããrĩ́mi. Ããrĩpererã masaka boakererã, Marĩpʉ ĩũrõ okarã ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 39 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, surãyeri Moisés gojadeare buerimasã ãsũ ãrĩñurã: \p —Buegʉ, mʉ õãrõ yʉjʉa, ãrĩñurã. \v 40 Irasirirã neõ dupaturi gaji ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñadʉabiriñurã. \s1 “¿Noã parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩ́rĩ Cristo?” ãrĩ sẽrẽñadea \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Jesús gapʉ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã Moisés gojadeare buerimasã: “Cristo, David parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩ́mi”, ãrĩrĩ? \v 42 David, Salmos wãĩkʉri gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: \q1 Marĩpʉ, yʉ Opʉre ãsũ ãrĩmi: “Õõ, yʉ diaye gapʉ doaka yʉ merã dorebu! \q1 \v 43 Irasiriripoe mʉrẽ ĩãturirãrẽ mʉ dorerire tarinʉgãnemobirimakʉ̃ irigʉra”, ãrĩmi, ãrĩ gojadi ããrĩmí David.\x + \xo 20:43 \xt Sal 110.1\x* \m \v 44 David, Cristo ñekʉ̃ ããrĩkeregʉ, ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩdi ããrĩmí. ¿Nasirigʉ, Cristo, David parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩkeremakʉ̃, David ĩgʉ̃rẽ irasũ ãrĩyuri? ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús, Moisés gojadeare buerimasãrẽ: “Ñerõ yáa”, ãrĩ weresãdea \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Ããrĩpererã masaka péurogue Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p \v 46 —Moisés gojadeare buerimasã ñerõ iririre õãrõ pémasĩka! Oparã irirosũ surí yoari sãña, masaka ĩũrõgue waagorenama. Makã dekoguere masakare õãrõ bʉremurĩ merã bokatĩrĩ õãdoremakʉ̃ gããmema. Nerẽrĩ wiiriguere ñajãrã, õãrĩ doaripẽrĩgue dita doadʉama. Bosenʉrĩ ããrĩmakʉ̃dere oparã doarigue dita doadʉama. \v 47 Wapiweyarã nome wajamomakʉ̃ ĩã, ĩgʉ̃sãya wiirire ẽmanokõãma. Ĩgʉ̃sãrẽ bopoñarĩ merã ĩãbirikererã, yoaripoe Marĩpʉre sẽrẽ ĩmukatoma, masaka ĩgʉ̃sãrẽ: “Marĩpʉre õãrõ bʉremuma”, ãrĩburo, ãrĩrã. Ĩgʉ̃sã irasiriri waja Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ gajirã nemorõ wajamoãgʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús. \c 21 \s1 Wapiweyo bopogo Marĩpʉya wiigue niyeru koeri sãdea \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Jesús Marĩpʉya wiigue ããrĩgʉ̃́, iri wiima ĩgʉ̃sã ãmuburi niyeru neeõrĩ kũmague wári doebiri oparã ĩgʉ̃sã niyeru sãmakʉ̃ ĩãyupʉ. \v 2 Sugo wapiweyo bopogode iri kũmague pe koegã, mérõgã wajakʉri koerigãrẽ sãmakʉ̃ ĩãyupʉ. \v 3 Iri koerire igo sãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Igo wapiweyo bopogo i kũmague niyeru sãgõ, Marĩpʉ ĩũrõ gajirã ããrĩpererã ĩgʉ̃sã sĩadero nemorõ sãamo. \v 4 Gajirã wári doebiri oparã wáro sĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãya wáro dʉyáa. Igo gapʉ bopogo ããrĩkerego, igo baari wajariboadeare sĩpeokõãmo Marĩpʉre bʉremugõ, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús Marĩpʉya wiire béoburimarẽ weredea \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Surãyeri ĩgʉ̃ buerã Marĩpʉya wiimarẽ ĩãrã, ãsũ ãrĩñurã: \p —Õãrĩ ʉ̃tãyeripa merã iridea wii ããrã. Masaka iri wiire ĩgʉ̃sã sĩdeade õãrĩ ããrã, ãrĩñurã. \p Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p \v 6 —Mʉsã i wiimarẽ dapagorare ĩãdáa. Sunʉ i wiima ããrĩpereri marĩ ĩãdea, i ʉ̃tãyeride mʉtãdijapereakõãrokoa. Neõ suye ʉ̃tãye gajiye weka weamʉrĩadeade dujabirikoa, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús: “I ʉ̃mʉ pereburi dupiyuro ãsũ waarokoa”, ãrĩ weredea \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —Gʉare buegʉ, ¿naásũ ããrĩmakʉ̃ mʉ ãrãderosũ waarokuri? ¿Ñeéno iri ĩmugʉkuri, iri irasũ waaburi dupiyuro? ãrĩñurã. \p \v 8 Jesús yʉjʉyupʉ: \p —Õãrõ pémasĩka! Gajirã wárã ãrĩkatorimasã aarirãkuma. “Yʉ Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrã”, ãrĩrãkuma. “Dapagorare i ʉ̃mʉ pereburo aarisiáa”, ãrĩrãkuma. Ĩgʉ̃sã ãrĩkatorire pébirikõãka! \v 9 Masaka mʉsã pʉro gãmewẽjẽrĩrẽ pérã, gajirogue marã ĩgʉ̃sã oparãrẽ béori kerere pérã, gʉkabirikõãka! I ʉ̃mʉ pereburi dupiyuro irasũ waapʉrorirokoa. Irasũ waakeremakʉ̃, i ʉ̃mʉ pereburo dʉyarokoa dapa, ãrĩyupʉ. \p \v 10 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Su bumarã, gaji bumarã merã gãmewẽjẽrãkuma. Su nikũ marã, gaji nikũ marã merã gãmewẽjẽrãkuma. \v 11 Wári makãrĩguere nikũ bʉro ñomerokoa. Masaka wárã ʉaboari merã boarãkuma. Pũrĩrikʉri merã ñerõ tarirãkuma. Ʉ̃mʉgasiguere bʉro goeri, wári gajino deyoarire ĩãrã, masaka bʉro güirãkuma. \p \v 12 ’I ããrĩpereri irasũ waaburo dupiyuro mʉsã yʉre bʉremurĩ waja gajirã mʉsãrẽ ñeã, ñerõ irirãkuma. Irasirirã marĩ judío masaka nerẽrĩ wiirigue mʉsãrẽ weresã, peresu irirãkuma. Makãrĩ marã oparã pʉrogue ãĩãnarãkuma mʉsãrẽ wajamoãdorerã. \v 13 Ĩgʉ̃sã irogue mʉsãrẽ ãĩjamakʉ̃, mʉsã gapʉ Marĩpʉya õãrĩ kerere wererãkoa ĩgʉ̃sãrẽ. \v 14 Ĩgʉ̃sã mʉsãrẽ oparã pʉrogue ãĩwãgãmakʉ̃ ĩãrã, oparãrẽ yʉjʉburire gũñarikʉbirikõãka! “¿Naásũ ãrĩrãkuri ĩgʉ̃sãrẽ?” ãrĩ gũñarikʉbirikererãta ããrĩka! \v 15 Mʉsã werenímakʉ̃ iritamugʉra. Mʉsãrẽ irasũ iritamugʉ̃, masĩrĩ merã õãrĩ werenírĩ merã weremakʉ̃ irigʉra. Mʉsã irasũ weremakʉ̃ pérã, mʉsãrẽ ĩãturirã gapʉ mʉsã werenírĩrẽ bokatĩũbirikuma. “Iri diaye ããrĩbea”, ãrĩmasĩbirikuma. \v 16 Surãyeri mʉsã pagʉsãmarã, mʉsã pagʉpũrã, mʉsãya makã marã, mʉsã merãmarãde mʉsãrẽ oparãguere wẽjẽdorerã wiarãkuma. Irasirirã mʉsãrẽ surãyerire wẽjẽrãkuma. \v 17 Yʉre mʉsã bʉremurĩ waja ããrĩperero marã masaka mʉsãrẽ ĩãturi doorãkuma. \v 18 Ĩgʉ̃sã irasirikeremakʉ̃, sudagã mʉsãya poadagã neõ dederibirikoa. \v 19 Irasirirã mʉsãrẽ ñerõ irikeremakʉ̃, yʉre bʉremurĩrẽ pirimerã, Marĩpʉ pʉrogue perebiri okari oparãkoa. \p \v 20 ’Irasirirã wárã surara Jerusalén tʉro gãmegorobiatúmakʉ̃ ĩãrã, iri makãrẽ ĩgʉ̃sã béoburo mérõgã dʉyáa, ãrĩ masĩrãkoa. \v 21 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, Judea nikũgue ããrĩrã́ ʉ̃tãyukugue ũmaduriburo. Jerusalẽ́gue ããrĩrã́de iri makãrẽ wiriburo. Iri makã tʉro ããrĩrã́ Jerusalẽ́guere dupaturi goedujáabirikõãburo. \v 22 Irasũ waarínʉrĩ Marĩpʉ ñerãrẽ wajamoãrĩnʉrĩ ããrĩrokoa. Irasiriro ããrĩpereri ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta waarokoa. \v 23 I nikũ marã bʉro pũrĩrõ péñarãkuma. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ bʉro wajamoãgʉkumi. Irasũ waamakʉ̃, nijĩpagosã nome, ĩgʉ̃sã pũrã mirĩrãgã oparã nomede bʉro ñerõ tarirãkuma. \v 24 Surãyeri i makã marã gãmewẽjẽrõgue boarãkuma. Boamerã gapʉre ããrĩpereri nikũgue ãĩwãgã, peresu irirãkuma. Judío masaka ããrĩmerã Jerusalẽ́rẽ ñerõ irirãkuma. Irasirirã iri makã marãrẽ tarinʉgãrãkuma. Marĩpʉ, judío masaka ããrĩmerãrẽ: “Iri makã marãrẽ neõ opabirikõãka pama!” ãrĩmakʉ̃gue opaduúrãkuma. \s1 Jesús i ʉ̃mʉgue ĩgʉ̃ dupaturi aariburire weredea \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 ’I ʉ̃mʉ pereburi dupiyuro abe ʉ̃mʉmʉ, abe ñamimʉ, neñukãde deyori gorawayuakõãrãkuma. Wádiya turaro bʉsʉri, makũrĩ nikũguere bʉro ejarokoa. Irasirirã i ʉ̃mʉ marã ããrĩpererã bʉro gʉkari merã diaye gũñamasĩbirikuma. \v 26 Ʉ̃marõgue marã turarã naradari merã béosũrãkuma. Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, masaka i ʉ̃mʉ pereburire: “¿Aarisiakuri?” ãrĩ gũñarã, bʉro güiri merã kõmorã irirosũ neõ gũñajabirikuma. \v 27 Irasũ waaripoere masaka yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃, wáro Marĩpʉ turari merã, ĩgʉ̃ gosesiriri merã ĩĩmikãyebogue i nikũguere yʉ dupaturi aarimakʉ̃ ĩãrãkuma. \v 28 Yʉ ãrĩderosũta iri goerire waapʉrorimakʉ̃ ĩãrã, mʉsã yaarã ããrĩrã́ güibirikõãka! Gũñaturari merã ʉ̃mʉgasigue ĩãmuka! Mérõgã dʉyáa, Marĩpʉ mʉsãrẽ perebiri peamegue waabonerãrẽ tauri ejaburo, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 29 Irasũ ãrĩ odo, i keori merã ĩgʉ̃sãrẽ werenemoyupʉ: \p —Higueragʉ, o gajigʉ yukʉ noó gããmedire ĩãka! \v 30 Irigʉ pũ maamamakʉ̃ ĩãrã: “Bojori waaburo mérõgã dʉyáa”, ãrĩ masĩa. \v 31 Irigʉ waarósũta i ããrĩpereri yʉ ãrĩrĩ irasũ waamakʉ̃ ĩãrã: “Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri aariburo mérõgã dʉyáa”, ãrĩ masĩrãkoa. \v 32 Diayeta mʉsãrẽ werea. I ʉ̃mʉ marã boapereburo dupiyuro i ããrĩpereri yʉ ãrĩrĩ irasũ waarokoa. \v 33 Ʉ̃mʉgasi, i nikũde pereakõãrokoa. Yʉ werenírĩ gapʉ neõ perebirikoa. Ããrĩpereri yʉ ãrĩrõsũta waayuwarikʉrokoa. \p \v 34-35 ’Yʉ dupaturi aariburinʉrẽ neõ masĩbea mʉsã. Irasirirã õãrõ pémasĩka! Bosenʉrĩrẽ irirã, ñerĩrẽ iribirikõãka! Mejãbirikõãka! I ʉ̃mʉmarẽ bʉro gũñarikʉbirikõãka! Mʉsã ire irasirimerã, gũñaña marĩrõ i ʉ̃mʉguere yʉ aarimakʉ̃ ĩãrã, gʉkabirikoa. Waibʉ gũñaña marĩrõ weadeadague ĩgʉ̃ meésiajarosũta gũñaña marĩrõ yʉ aarirínʉ masakare ããrĩpereri nikũ marãrẽ waarokoa. \v 36 Irasirirã õãrõ pémasĩrĩ merã yúka! Marĩpʉre ãsũ ãrĩ sẽrẽníkõãka! “I ʉ̃mʉ peremakʉ̃, gʉare iritamuka! Turarire sĩka, gʉare õãrõ tariburo, ãrĩgʉ̃! Irasirirã gʉa ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ güiro marĩrõ bokatĩrĩrãkoa”, ãrĩ sẽrẽka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 37 Jesús ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue buenayupʉ. Ñamirikʉ bue odogʉ, Olivos wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃gue waa, irogue ããrĩboyoanayupʉ. \v 38 Boyoripoe ããrĩmakʉ̃, ããrĩpererã masaka Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃ buerire pérã waanañurã. \c 22 \s1 Judas Iscariote Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmuburire ãmudea \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Iripoere judío masaka pã́ wemasãrĩ morẽña marĩrĩ baari bosenʉ, mérõgã dʉyayuro. Iri bosenʉ pascua wãĩkʉyuro. \v 2 Paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã Jesúre wẽjẽdʉarã: “¿Nasiri ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrãkuri marĩ?” ãrĩñurã. Ĩgʉ̃sã Jesúre wẽjẽdʉakererã, masakare güiñurã. \p \v 3 Iripoere wãtĩ, Judas Iscariote wãĩkʉgʉguere ñajãyupʉ ñerõ iridoregʉ. Judas, Jesús buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã watopemʉ ããrãdiyupʉ. \v 4 Wãtĩ ñajãdero pʉrʉ, Judas paía oparã, Marĩpʉya wiire korerã surara oparã pʉro waayupʉ. Irogue eja, ĩgʉ̃ Jesúre ĩmuburire ĩgʉ̃sã merã wereníyupʉ. \v 5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ʉsʉyari merã: “Ĩgʉ̃rẽ mʉ gʉare ĩmumakʉ̃, mʉrẽ niyeru wajarirãkoa”, ãrĩñurã. \v 6 Judas: “Jáʉ”, ãrĩ, pʉrʉ: “¿Naásũ ããrĩmakʉ̃, masaka ĩãberogue oparãguere yʉ Jesúre wiamakʉ̃ õãrokuri?” ãrĩ gũñayupʉ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerã merã baatũnudea \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Pʉrʉ pã́ wemasãrĩ morẽña marĩrĩ baari bosenʉ ããrĩnʉgãrĩnʉ ããrĩyuro. Irinʉ pascua bosenʉ iririnʉ ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ĩũrõ oveja majĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã wẽjẽrĩnʉ ããrĩyuro. \v 8 Irinʉta Jesús Pedrore, Juãrẽ ãsũ ãrĩ iriuyupʉ: \p —Marĩ pascua bosenʉ baaburire ãmurã́ waaka! \p \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —¿Noógue marĩ pascua bosenʉ baaburire ãmumakʉ̃ gããmekuri? ãrĩñurã. \p \v 10-11 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Jerusalẽ́gue waaka! Irogue sugʉ dekosoro kõãwãgãgʉ̃rẽ bokajarãkoa. Ĩgʉ̃rẽ tʉyaka! Ĩgʉ̃ ñajãri wiigue ejarã, iri wii opʉre: “Gʉare buegʉ, ãsũ ãrĩ sẽrẽñadoreami: ‘¿Dií taribugue yʉ buerã merã i pascua bosenʉrẽ baagʉkuri?’ ãrãmi”, ãrĩka! \v 12 Mʉsã irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, wári taribu, ʉ̃marõgue ĩgʉ̃sã ãmu odoadea taribure ĩmugʉkumi. Irogue marĩ baaburire ãmuka! ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 13 Irasirirã iri makãgue waa, irogue eja, Jesús wereaderosũta bokaja, pascua bosenʉ baaburire ãmuñurã. \p \v 14 Ĩgʉ̃sã baaripoe ejamakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã merã baa doaníyupʉ. \v 15 Irogue baa doanígʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ boaburo dupiyuro i pascua bosenʉ baarire mʉsã merã bʉro baadʉáa. \v 16 Mʉsãrẽ werea. I bosenʉrẽ marĩ dapagora irirosũ yʉ dupaturi neõ irinemobirikoa. Pʉrʉ Yʉpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue dupaturi iriyuwarikʉgʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 17 Irasũ ãrĩ odo, iiríripare ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Ire ãĩ, dʉkawa iiríka! \v 18 Mʉsãrẽ werea. I igui dekore marĩ dapagora iirírosũ yʉ dupaturi neõ iirínemobirikoa. Yʉpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ejadero pʉrʉgue dupaturi iirígʉkoa doja, ãrĩyupʉ. \p \v 19 Pʉrʉ pã́rẽ ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, pã́rẽ pea, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ guereyupʉ: \p —I yaa dʉpʉ ããrã. Yʉ mʉsã ñerõ iridea waja boagʉkoa. Irasirirã mʉsã dapagora iriaderosũ nerẽ, pã́rẽ baarikʉ, yʉ mʉsãrẽ boabosarire gũñaka! ãrĩyupʉ. \p \v 20 Ĩgʉ̃sã baa odoadero pʉrʉ, pã́rẽ ãĩaderosũta iiríripadere ãĩ, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ mʉsãrẽ boabosagʉ, yaa dí béori merã Yʉpʉ mʉsãrẽ: “Õãrõ irigʉra”, ãrĩdeare iriyuwarikʉgʉkoa. \p \v 21 ’Dapagorare yʉre wẽjẽdʉarãguere yʉre ĩmubu õõ yʉ merã baa doaními. \v 22 Marĩpʉ ãrĩderosũta yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ waaró yáa. Yʉre ĩmubu gapʉre ñetariro waarokoa, ãrĩyupʉ. \p \v 23 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme sẽrẽñañurã: \p —¿Noã marĩ watopeguere irasiribukuri? ãrĩñurã. \s1 Jesús buerã: “Marĩ watopere, ¿noã ããrĩpererã nemorõ ããrĩgʉkuri?” ãrĩ guaseodea \p \v 24 Pʉrʉ Jesús buerã ãsũ ãrĩ gãme guaseoñurã: \p —Marĩ watopere, ¿noã ããrĩpererã nemorõ ããrĩgʉkuri? ãrĩñurã. \p \v 25 Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —I nikũ marã oparã Marĩpʉre bʉremumerã gapʉ ĩgʉ̃sãyarãrẽ dorerã, turaro merã dorema. Irasirirã ĩgʉ̃sã oparãrẽ: “Masakare õãrõ iritamurã ããrĩ́ma”, ãrĩma. \v 26 Mʉsã tamerã i nikũ marã oparã irirosũ iribirikõãka! Ãsũ gapʉ irika! Mʉsã watopeguere sugʉ gajirã nemorõ ããrĩdʉagʉ, mʉsã nemorõ ubu ããrĩgʉ̃́ maamʉ irirosũ ããrĩburo. Mʉsãrẽ doredʉagʉ, moãboegʉ irirosũ mʉsãrẽ iritamugʉ̃ ããrĩburo. \v 27 Mʉsã gũñamakʉ̃, ¿niíno gapʉ gajigʉ nemorõ ããrĩgʉ̃́ ããrĩ́rĩ? ¿Baa doanígʉ̃ gapʉ, o ĩgʉ̃rẽ baari ejogʉ gapʉ ããrĩ́rĩ? Ãsũ ããrã. Baa doanígʉ̃ gajigʉ nemorõ ããrĩ́mi. Yʉ gapʉ mʉsã watopegue ããrĩgʉ̃́, mʉsãrẽ moãboegʉ irirosũta mʉsãrẽ iritamugʉ̃ aaribʉ́. \p \v 28 ’Masaka yʉre ñerõ irikeremakʉ̃, mʉsã yʉ merã ããrĩníkõãbʉ. \v 29 Irasirigʉ, Yʉpʉ yʉre ĩgʉ̃yarã Opʉ píderosũ, yʉ mʉsãdere oparã sóogʉra. \v 30 Irasirirã, yʉ ĩgʉ̃yarã Opʉ ããrĩrṍgue mʉsãde, yʉ merã iirí, baa doanírãkoa. Irogue mʉsã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari oparã doarire doarãkoa. Irasirirã Israel bumarãrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari buri marãrẽ dorerãkoa, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús Pedrore: “Yʉre masĩkeregʉ: ‘Masĩbea’, ãrĩgʉkoa”, ãrĩ weredea \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Irasũ ãrĩ odo, marĩ Opʉ Jesús Pedrore ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Simón, yʉre péka! Wãtẽa opʉ Satanás Yʉpʉre sẽrẽadami, trigo gasirire koro, yʉsasiribéoro irirosũ mʉsãrẽ yʉre bʉremurĩrẽ pirimakʉ̃ iridʉagʉ. \v 32 Ĩgʉ̃ irasũ iridʉakeremakʉ̃, yʉ gapʉ mʉya ããrĩburire Yʉpʉre sẽrẽbosabʉ, mʉ yʉre bʉremurĩrẽ piribirikõãburo, ãrĩgʉ̃. Irasirigʉ yʉre dupaturi õãrõ gũñaturadero pʉrʉ, mʉyarã yʉre bʉremurãrẽ gũñaturamakʉ̃ irika! ãrĩyupʉ. \p \v 33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ãrĩyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, mʉrẽ peresu irirã, yʉdere mʉ merãta peresu iriburo. Mʉrẽ wẽjẽrã, yʉdere mʉ merãta wẽjẽburo, ãrĩyupʉ. \p \v 34 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Pedro, mʉrẽ werea. Dapagã ñami ãgãbo wereburo dupiyuro yʉre masĩkeregʉ ʉrea gajirãrẽ: “Masĩbea”, ãrĩkatogʉkoa, ãrĩyupʉ. \s1 Jesúre ĩgʉ̃sã ñeãburo dupiyuro waadea \p \v 35 Irasũ ãrĩ odo, Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ doja: \p —¿Sõõ ããrĩdeapoere mʉsã niyeru, surí ãĩãrĩ ajuri, gubu surí opamerã mʉsãrẽ yʉ iriudeapoere ñeénorẽ gããmenemorĩ? \p —Neõ gajino gããmenemobiribʉ, ãrĩ yʉjʉñurã. \p \v 36 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, ãrĩyupʉ doja: \p —Dapagora gapʉre surí, niyeru ãĩãrĩ ajuri oparã, irire ãĩaka! Mʉsãrẽ sareri majĩrĩ marĩmakʉ̃ ĩãrã, mʉsãya surí wekamarẽ dua, su majĩ wajarika! \v 37 Ire mʉsãrẽ werea. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta yʉre waaró yáa. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “‘Ĩgʉ̃de ñegʉ̃ irirosũ ñerã watopeguere ããrĩdi ããrĩ́mi’, ãrĩsũgʉkumi”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pẽrã, ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p \v 38 —Gʉa Opʉ, pe majĩ sareri majĩrĩ opáa, ãrĩñurã. \p —Õãsiáa, ãrĩ yʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús Getsemanígue Marĩpʉre sẽrẽdea \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ irinarõsũ Olivos wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃gue waakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ buerãde ĩgʉ̃ merã waañurã. \v 40 Irogue ejagʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉre sẽrẽka, wãtĩ ãrĩmesãrĩrẽ iribukoa, ãrĩrã, ãrĩyupʉ. \p \v 41 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ sugʉta yoaweyaro waa, ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, Marĩpʉre ãsũ ãrĩ sẽrẽyupʉ: \p \v 42 —Aʉ, yʉ ñerõ tariburire taudʉagʉ, tauka! Yʉ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, yʉ gããmerõsũ iribirikõãka! Mʉ gããmerõsũ gapʉ yʉre waaburo, ãrĩyupʉ. \p \v 43 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Marĩpʉre wereboegʉ ʉ̃mʉgasigue ããrãdi Jesúre deyoayupʉ ĩgʉ̃rẽ gũñaturamakʉ̃ irigʉ. \v 44 Jesús bʉro pũrĩsũgʉ̃ Marĩpʉre sẽrẽadero nemorõ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽnemoyupʉ doja. Ĩgʉ̃ ñajãsʉririta dí yeri pagayeri wiri, yebague yuriyuro. \p \v 45 Marĩpʉre irasũ ãrĩ sẽrẽ odo, wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ buerã pʉrogue ejagʉ, bʉro bʉjawereri merã kãrĩrãrẽ bokajayupʉ. \v 46 Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã kãrĩrĩ? Yobeka! Marĩpʉre sẽrẽka, wãtĩ ãrĩmesãrĩrẽ iribukoa, ãrĩrã, ãrĩyupʉ. \s1 Jesúre ñeãwãgãdea \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11) \p \v 47 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereripoe masaka wárã ejañurã. Judas pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã buerã watopemʉ ããrãdi masakare dupiyuyupʉ. Jesús pʉro eja, ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩ, ĩgʉ̃ya wayupãrãrẽ mimiyupʉ. \v 48 Ĩgʉ̃ irasũ mimimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Judas, ¿yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ yʉre ĩãturirãguere wiagʉ, yaa wayupãrãrẽ mimirĩ mʉ? ãrĩyupʉ. \p \v 49 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús buerã ĩgʉ̃rẽ masaka ñeãburire masĩrã: “Gʉa Opʉ, ¿gʉa sareri majĩrĩ merã ĩgʉ̃sã merã gãmekẽãsi?” ãrĩñurã. \p \v 50 Irasũ ãrĩ, sugʉ Jesús buegʉ ĩgʉ̃ya sareri majĩ merã paía opʉre moãboagʉre diaye gapʉma gãmipũrẽ dititá dijukõãyupʉ. \v 51 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ãrĩyupʉ: \p —Iropata irika! Inorẽ irinemobita! ãrĩyupʉ. \p Ãrĩ odo, gãmipũ ããrãderore moãñayupʉ. Ĩgʉ̃ moãñamakʉ̃, ĩgʉ̃ya gãmipũ õãkõãyuro doja. \v 52 Irasiri odo, ĩgʉ̃rẽ ñeãmurãrẽ: paía oparãrẽ, Marĩpʉya wiire korerã surara oparãrẽ, judío masaka mʉrãdere ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã sareri majĩrĩ merã, yukʉ dʉkari merã sugʉ yajarimasʉ̃rẽ ñeãrã aarirã́ irirosũ yʉre ñeãrã aaríri? \v 53 Ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue mʉsã merã yʉ ããrĩmakʉ̃, yʉre neõ ñeãbiribʉ. Irasũ ããrĩkeremakʉ̃, dapagora mʉsã yʉre ñerõ iriripoe ejasiáa. Wãtĩ naĩtĩãrõgue ããrĩgʉ̃́ mʉsãrẽ dorerire irirã yáa mʉsã, ãrĩyupʉ. \s1 Pedro Jesúre masĩkeregʉ: “Masĩbea”, ãrĩdea \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Pʉrʉ Jesúre ñeã, paía opʉya wiigue ãĩãñurã. Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãĩãmakʉ̃, Pedro ĩgʉ̃sãrẽ yoaweyarogue tʉyayupʉ. \v 55 Irogue ejarã, makãpʉro ñajãrõma yeba dekogue peame diiuñurã. Irasirirã irime tʉro sũma doaníñurã. Pedro ĩgʉ̃sã pʉro eja, ĩgʉ̃sã watopegue doayupʉ. \v 56 Sugo moãboerimasõ, ĩgʉ̃ peame tʉro doamakʉ̃ ĩãgõ, ĩgʉ̃rẽ õãrõ ĩã, gajirãrẽ ãsũ ãrĩ wereyupo: \p —Ĩĩde ĩgʉ̃ merã ããrĩdita ããrãmi, ãrĩyupo. \p \v 57 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ãrĩkatori merã: \p —Yʉ ĩgʉ̃rẽ neõ masĩbea, ãrĩ yʉjʉyupʉ. \v 58 Mérõgã pʉrʉ gajigʉ ĩgʉ̃rẽ ĩã, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉde Jesús buerã merãmʉta ããrã, ãrĩyupʉ. \p —Neõ ããrĩbea yʉ, ãrĩyupʉ Pedro. \p \v 59 Su hora pʉrʉ gajigʉ gajirãrẽ ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p —Ĩĩ diayeta ĩgʉ̃ merã ããrĩdita ããrĩ́mi. Galileamʉta ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. \p \v 60 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro yʉjʉyupʉ: \p —Yʉ, mʉ werenígʉ̃rẽ masĩbea, pémasĩbirikoa, ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoeta ãgãbo wereyupʉ. \v 61 Ĩgʉ̃ weremakʉ̃, marĩ Opʉ Jesús yoaweyarogue ããrĩgʉ̃́ Pedrore ĩã gãmeuyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ĩãmakʉ̃, Pedro, Jesús ĩgʉ̃rẽ: “Dapagã ñami ãgãbo ĩgʉ̃ wereburo dupiyuro mʉ yʉre masĩkeregʉ, ʉrea: ‘Masĩbea’, ãrĩkatogʉkoa”, ãrĩdeare gũñabokayupʉ. \v 62 Irire gũñaboka, wiria, bʉjawereri merã bʉro oreyupʉ. \s1 Jesúre ñerõ iri bʉridadea \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Jesúre korerã surara ĩgʉ̃rẽ bʉrida, páñurã. \v 64 Irasũ ĩgʉ̃rẽ párã, suríro gasiro merã ĩgʉ̃ya koyere sʉabiato: \p —¿Noã mʉrẽ pári? Ãrĩbokaka! ãrĩñurã. \p \v 65 Wári gaji ñerõ ãrĩ bʉridañurã. \s1 Jesúre oparã pʉrogue ãĩadea \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Gajinʉ gapʉ boyodujimejãripoe judío masaka mʉrã, paía oparã, Moisés gojadeare buerimasãde nerẽñurã. Pʉrʉ ĩgʉ̃sã nerẽrõgue Jesúre ãĩja, ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p \v 67 —Wereka gʉare! ¿Mʉ, Marĩpʉ iriudi Cristota ããrĩ́rĩ? ãrĩñurã. \p Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsãrẽ: “Yʉ ĩgʉ̃ta ããrã”, ãrĩmakʉ̃, yʉre bʉremubirikoa. \v 68 Mʉsãrẽ gajinorẽ yʉ sẽrẽñamakʉ̃, yʉre yʉjʉbirikoa. \v 69 Mʉsã yʉre bʉremubirikeremakʉ̃, mérõgã pʉrʉ Yʉpʉ turatarigʉ yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ ĩgʉ̃ diaye gapʉ doamakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩyupʉ. \p \v 70 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Irasũ ãrĩgʉ̃, Marĩpʉ magʉ̃ta ããrĩ́rĩ mʉ? ãrĩñurã. \p —Ĩgʉ̃ta ããrã mʉsã ãrĩrõsũta, ãrĩ yʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 71 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ãsũ ãrĩñurã: \p —Nasirimurã gajirã ĩgʉ̃rẽ weresãrĩrẽ pénemobirikoa marĩ! Ĩgʉ̃ werenírĩrẽ marĩ basita pésiáa, ãrĩñurã. \c 23 \s1 Jesúre Pilato pʉro ãĩjadea \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Irasũ ãrĩ odo, ããrĩpererã wãgãnʉgã, Jesúre opʉ Pilato wãĩkʉgʉ pʉrogue ãĩãñurã. \v 2 Jesúre irogue ãĩjarã, ãsũ ãrĩ weresãnʉgãñurã: \p —Ĩĩ marĩya nikũ marãrẽ ñerõ iridoremakʉ̃ péabʉ. Romano marã opʉ niyeru wajasearire: “Wajaribirikõãka!” ãrĩrĩrẽ péabʉ. Gajidere: “Yʉ judío masaka Opʉ, Cristo ããrã”, ãrãmi, ãrĩñurã. \p \v 3 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato Jesúre sẽrẽñayupʉ: \p —¿Mʉta ããrĩ́rĩ, judío masaka Opʉ? \p —Mʉ ãrĩrõsũta ĩgʉ̃ta ããrã, ãrĩ yʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pilato paía oparãrẽ, masaka irogue ããrĩrã́rẽ ãrĩyupʉ: \p —Ĩĩrẽ neõ ñerĩ iridea máa, yʉ ĩãmakʉ̃, ãrĩyupʉ. \p \v 5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sã gapʉ bʉro weresãnemoñurã: \p —Ĩgʉ̃ bueri merã masaka oparãrẽ tarinʉgãmakʉ̃ iriami. Galilea nikũgue irire irinʉgãmi. Dapagorare i makãguedere irasũta irigʉ ejáami, ãrĩñurã. \s1 Jesúre Herodes pʉro ãĩjadea \p \v 6 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato gapʉ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Ĩĩ Galileamʉta ããrĩ́rĩ? ãrĩyupʉ. \p \v 7 “Iromʉta ããrĩ́mi”, ãrĩ, ĩgʉ̃sã yʉjʉmakʉ̃ pégʉ, Pilato surarare: “Jesúre Galilea nikũ marã opʉ Herodes pʉro ãĩaka!” ãrĩyupʉ. Iripoere Herodes Jerusalẽ́gue ããrĩyupʉ. \v 8 Iro dupiyuro Herodes Jesús iridea kerere pédi ããrĩmí. Irasirigʉ yoaripoe ĩgʉ̃rẽ bʉro ĩãdʉagʉ iriadiyupʉ. Jesús ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmumakʉ̃ ĩãdʉagʉ iriadiyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ pʉro ĩgʉ̃sã Jesúre ãĩjamakʉ̃ ĩãgʉ̃, bʉro ʉsʉyayupʉ. \v 9 Wári Jesúre sẽrẽñadiyupʉ. Ĩgʉ̃ sẽrẽñakeremakʉ̃, Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ neõ yʉjʉbiriyupʉ. \v 10 Paía oparã, Moisés gojadeare buerimasãde Herodes pʉro ejanerã, Jesúre turaro merã weresãñurã. \v 11 Pʉrʉ Herodes ĩgʉ̃ya surara merã Jesúre bʉrida, ñerõ iriñurã. Ĩgʉ̃rẽ bʉridarã, õãrĩ surírore opʉyañerẽ sãñurã. Irasiri odo, Herodes: “Ĩgʉ̃rẽ Pilato pʉrogue ãĩaka doja!” ãrĩyupʉ. \v 12 Herodes, Pilato merã iro dupiyuroguere gãme ĩãdʉabirinerã ããrĩkererã, irinʉ merã gãmesʉriñurã. \s1 Jesúre wẽjẽdoredea \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 Pʉrʉ Pilato paía oparãrẽ, judío masaka oparãrẽ, masakadere siiu neeõ, \v 14 ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã ĩĩrẽ yʉ pʉro ãĩjarã: “Ĩĩ masakare ñerõ iridoremi”, ãrãbʉ mʉsã yʉre. Mʉsã ĩũrõ, yʉ ĩĩrẽ sẽrẽñapeoabʉ. Mʉsã ĩĩrẽ weresãkeremakʉ̃, ĩĩ ñerõ iridea máa, yʉ ĩãmakʉ̃. \v 15 Herodede: “Ĩĩrẽ neõ ñerĩ iridea máa”, ãrãyupʉ. Dupaturi ĩĩrẽ yʉ pʉro iriuañumi doja. Irasiriro ĩĩrẽ wẽjẽdoreri máa. Mʉsãde ire masĩa. \v 16 Irasirigʉ yʉ ĩgʉ̃rẽ tãrãdoregʉkoa. Pʉrʉ ĩgʉ̃rẽ wiugʉra, ãrãdiyupʉ Pilato. \p \v 17 Pilato, bojorikʉ pascua bosenʉ ããrĩmakʉ̃, sugʉ peresugue ããrãdire ĩgʉ̃sã wiudoregʉre wiunayupʉ. \v 18 Irasirirã, Pilato: “Jesúre wiugʉra”, ĩgʉ̃ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã masaka suro merã ãsũ ãrĩ gaguinínʉgãñurã: \p —Jesúre wẽjẽkõãka! Barrabás gapʉre wiuka! ãrĩñurã. \p \v 19 Ĩĩ Barrabáre iro dupiyuro Jerusalẽ́gue oparãrẽ ĩgʉ̃ béodʉadea waja, gajirãrẽ ĩgʉ̃ wẽjẽdea waja, peresu irinerã ããrĩmá. \v 20 Pilato Jesús gapʉre wiudʉadiyupʉ. Irasirigʉ masakare ĩgʉ̃rẽ wiuburire dupaturi sẽrẽñayupʉ doja. \v 21 Ĩgʉ̃ Jesúre wiudʉakeremakʉ̃, ĩgʉ̃sã gaguiníadero nemorõ gaguiníñurã doja: \p —Curusague pábiatú wẽjẽka ĩgʉ̃rẽ! Wẽjẽkõãka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩñurã. \p \v 22 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Pilato ʉrea waaró merã ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrãdiyupʉ doja: \p —¿Ñeéno ñerĩrẽ iriari ĩĩ, mʉsã irasũ ãrĩ gaguinímakʉ̃? Yʉ ĩãmakʉ̃, neõ ĩgʉ̃rẽ ñerĩ iridea máa. Irasiriro ĩĩrẽ wẽjẽdoreri máa. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ tãrãdore, wiugʉra, ãrãdiyupʉ. \p \v 23 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, masaka, paía oparãde bʉro gaguinínemo: “Curusague pábiatú wẽjẽka ĩgʉ̃rẽ!” ãrĩñurã. Pilato, ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ gaguinímakʉ̃ neõ bokatĩũbiri: “Mʉsã gããmerõ irika!” ãrĩyupʉ. \v 24 Irasirigʉ, ĩgʉ̃sã ãrĩrõsũta Jesúre curusague pábiatú wẽjẽdoreyupʉ. \v 25 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã sẽrẽrõsũta Barrabáre peresugue ããrĩgʉ̃́rẽ, oparãrẽ béodʉadire, masakare wẽjẽdi gapʉre wiuyupʉ. Irasiri odo, Pilato: “Mʉsã gããmerõsũ irika Jesúre!” ãrĩyupʉ. \s1 Jesúre curusague pábiatúdea \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Jesúre curusague wẽjẽmurã ĩgʉ̃sã ãĩwãgãripoe sugʉ Simón wãĩkʉgʉ Cirene wãĩkʉri makãmʉ Jerusalén tʉrogue ããrãdi goedujariyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩ, ñeã, Jesús kõãdea curusare kõãtʉyadoreñurã. \p \v 27 Wárã masaka Jesúre waaburire ĩãrã ĩgʉ̃rẽ tʉyañurã. Ĩgʉ̃sã watopegue nome ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, gaguiní bʉjawereri merã oretʉyañurã. \v 28 Ĩgʉ̃sã oremakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ĩãgãmeu, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Jerusalén marã nome yʉre orebirikõãka! Mʉsã basi, mʉsã pũrãya ããrĩburire oreka! \v 29 Pʉrʉgue masaka ñetariro tarirãkuma. Ãsũ ãrĩrãkuma: “Neõ pũrãkʉmerã, miũñamerã nome ããrĩmakʉ̃ õãtaribuyo”, ãrĩrãkuma. \v 30 Ʉ̃tãyukure ãsũ ãrĩrãkuma: “Gʉare tãũ wẽjẽ, dedeukõãburo”, ãrĩrãkuma. \v 31 Masaka yʉre waja opabire ñerõ irimakʉ̃, waja oparã gapʉ ñetariro tarirãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 32 Jesúre ãĩwãgãrã, pẽrã ñerõ iririmasãdere ĩgʉ̃ merã wẽjẽsũmurãrẽ ãĩwãgãñurã. \v 33 Ĩgʉ̃sãrẽ ãĩwãgãrã, masakʉ dipuru boaweadea pero wãĩkʉrogue eja, Jesúre curusague pábiatú ãĩwãgũnúñurã. Ñerõ iririmasãdere curusarigue pábiatú ãĩwãgũnúñurã. Sugʉre ĩgʉ̃ diaye gapʉ, gajigʉre ĩgʉ̃ kúgapʉ pábiatú ãĩwãgũnúñurã. \v 34 Ĩgʉ̃sã Jesúre curusague pábiatú ãĩwãgũnúmakʉ̃, Jesús ãrĩyupʉ: \p —Aʉ, ĩgʉ̃sã ñerõ iririre kãtika! Ĩgʉ̃sã yʉre irasiririre pémasĩbema, ãrĩyupʉ. \p Surara ĩgʉ̃ surí sãñadeare: “Ubu ãrĩboka birarã: ‘¿Noãrẽ dujarokuri?’” ãrĩñurã irire ĩgʉ̃sã basi gãme dʉkawamurã. \v 35 Masaka irogue ããrĩrã́ ĩãníñurã. Oparãgueta Jesúre ãsũ ãrĩ bʉridañurã: \p —Gajirã gapʉre taumi. Irasirigʉ diayeta Cristo, Marĩpʉ beyedi ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃ basi tauburo, ãrĩñurã. \p \v 36 Surarade ĩgʉ̃rẽ bʉridañurã. Ĩgʉ̃ pʉro waa ejanʉgãrã, igui deko sʉ̃ĩrĩrẽ ĩgʉ̃rẽ iirídoreadiñurã. \v 37 Irire irirã, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩñurã: \p —Mʉ diayeta judío masaka Opʉ ããrĩgʉ̃́, mʉ basi tauka! ãrĩñurã. \p \v 38 “Ĩĩ ãsũ iridea waja boami”, ãrĩrã: “Ĩĩta judío masaka Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ gojadea majĩrẽ curusague ĩgʉ̃ weka pábiatúñurã. Griego ya merã, latín ya merã, hebreo ya merã gojasũyuro. \p \v 39 Sugʉ ñerõ iridi, Jesús merã ĩgʉ̃sã pábiatú ãĩwãgũnúdi Jesúre ñerõ ãrĩ turiyupʉ: \p —Mʉ diayeta Cristo ããrĩgʉ̃́, mʉ baside tau, gʉadere tauka! ãrĩyupʉ. \p \v 40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, gajigʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Irasũ ãrĩbirikõãka! ¿Marĩpʉre güiberi irasũ ãrĩgʉ̃? Marĩrẽ suro merã wajamoãma. \v 41 Marĩ gapʉre marĩ ñerĩ iridea waja diayeta wajamoãma. Ĩĩ gapʉ ñerĩrẽ neõ iribi ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. \p \v 42 Irasũ ãrĩ odo, Jesúre ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Jesús, mʉyarã Opʉ ñajãgʉ̃, yʉdere gũñaka! ãrĩyupʉ. \p \v 43 —Diayeta mʉrẽ werea. Dapagãta yʉ merã paraíso wãĩkʉrogue ããrĩgʉkoa, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ. \s1 Jesús boadea \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44 Pʉrʉ goeripoe ããrĩmakʉ̃, i nikũ ããrĩpererogue naĩtĩãkõãyuro. Ʉre hora gora naĩtĩãyuro. \v 45 Abede deyomarĩyupʉ irasũ waaripoere. Marĩpʉya wii poekama taribu makãpʉro kãmutari gasiro deko merã yeguesiajakõãyuro. \v 46 Irasirigʉ Jesús turaro merã ãsũ ãrĩ gaguiníyupʉ: \p —Aʉ, yaa yʉjʉpũrãrẽ mʉrẽ wiáa, ãrĩyupʉ. \p Irasũ ãrĩgʉ̃ta, kõmoakõãyupʉ. \p \v 47 Romano marã surara opʉ irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉre ʉsʉyari sĩyupʉ. Ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Diayeta ĩĩ ñerõ iribi ããrãdañumi, ãrĩyupʉ. \p \v 48 Ããrĩpererã masaka iro Jesúre waaríre ĩãrã ejanerã ĩgʉ̃ boamakʉ̃ ĩãrã, bʉro bʉjawereri merã ĩgʉ̃sãya koretibirire páwãgã, ĩgʉ̃sãya wiirigue dujáakõãñurã. \v 49 Ããrĩpererã Jesús merãmarã, Galileague ĩgʉ̃rẽ tʉyanerã nomede yoarogue Jesúre irasũ waaríre ĩãníñurã. \s1 Jesúya dʉpʉre masãgobegue pídea \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50-51 Irogue sugʉ José wãĩkʉgʉ Judea nikũmʉ, Arimatea wãĩkʉri makãmʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ õãgʉ̃, diayemarẽ irigʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ejaburire yúgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ judío masaka oparã watopemʉ ããrĩkeregʉ, Jesúre ĩgʉ̃sã: “Wẽjẽka!” ãrĩmakʉ̃ pégʉ: “Jáʉ”, ãrĩbiridi ããrĩmí. \v 52 Irasirigʉ Pilato pʉrogue waa, Jesúya dʉpʉre yáabu sẽrẽyupʉ. \v 53 Sẽrẽ odo, Jesúya dʉpʉre curusague ããrĩrĩ́ dʉpʉre ãĩdiju, õãrĩ surí gasiro merã õmayupʉ. Õma odo, ʉ̃tãyegue mádea gobegue píyupʉ. Iri gobe neõ sugʉ boadire yáasũña marĩrĩ gobe ããrĩyuro. \v 54 José Jesúre yáarinʉ judío masaka siñajãrĩnʉma ããrĩburire ĩgʉ̃sã ãmuyurinʉ ããrĩyuro. I siñajãrĩnʉ ñajãburo mérõgã dʉyayuro. \p \v 55 Galileague Jesúre tʉyanerã nome masãgobegue José waamakʉ̃ ĩãrã, waañurã. Iri gobegue Jesúya dʉpʉre ĩgʉ̃ pímakʉ̃ ĩãñurã. \v 56 Ĩgʉ̃sã irasũ ĩãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã ããrĩrĩ́ wiigue dujáakõãñurã. Dujaja, sʉ̃rõrĩrẽ ĩgʉ̃ya dʉpʉre pípeoburire ãmuñurã. Ãmu odo, siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, Moisés dorederosũta siñajãñurã. \c 24 \s1 Jesús masãdea \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Semana ããrĩpʉroririnʉ\f + \fr 24:1 \ft Semana ããrĩpʉroririnʉno, domingo ããrã.\f* ããrĩmakʉ̃, boyodujimejãripoe ĩgʉ̃sã nome dupaturi Jesúya dʉpʉre yáadea masãgobegue waañurã. Ĩgʉ̃sã sʉ̃rõrĩ ãmuadeare ãĩãñurã. Gajirã nomede ĩgʉ̃sã merã wapikʉwãgãñurã. \v 2 Irogue ejarã, iri gobe biadea ʉ̃tã majĩrẽ gajirogue oyamakʉ̃ ĩãñurã. \v 3 Irire ĩãrã, diayeta ñajãkõãñurã. Irogue ñajãjarã, neõ marĩ Opʉ Jesúya dʉpʉre bokabiriñurã. \v 4 Irasirirã bʉro gʉka, naásũ irimasĩbiriñurã. “¿Naásũ waáayuri?” ãrĩ gũñaripoeta gũñaña marĩrõ pẽrã ʉ̃ma surí gosesiriri sãñarã ĩgʉ̃sã pʉro nímakʉ̃ ĩãñurã. \v 5 Ĩgʉ̃sãrẽ ĩãrã, bʉro güiri merã muúsiañurã. Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãrã, ʉ̃ma ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩñurã: \p —¿Nasirimurã boanerãrẽ yáarogue okagʉre ãmarĩ? \v 6 Õõrẽ mámi. Masãsiami. Gũñaka, ĩgʉ̃ mʉsã merã Galileague ããrĩgʉ̃́ mʉsãrẽ ãrĩdeare! \v 7 Ãsũ ãrĩmi: “Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ ããrĩgʉ̃́ masaka ñerãguere wiasũgʉkoa. Ĩgʉ̃sã yʉre curusague pábiatú wẽjẽmakʉ̃, ʉrenʉ waaró merã Marĩpʉ yʉre masũgʉkumi”, ãrĩmi, ãrĩñurã. \p \v 8 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Jesús ãrĩdeare gũñabokañurã. \v 9 Irasirirã masãgobegue ããrãnerã goedujajarã, ããrĩpereri ĩgʉ̃sã ĩãdeare Jesús buerã pe mojõma pere su gubu suru pẽrẽbejarãrẽ wereñurã. Irasũ ããrĩmakʉ̃, gajirãrẽ Jesúre bʉremurã ããrĩpererãrẽ irire wereñurã. \v 10 Jesús buerãrẽ iri kerere wererã ejanerã nome ĩĩsãkʉ ããrĩñurã: María Magdalena, Juana, gajigo María Jacob pago, irasũ ããrĩmakʉ̃ gajirã nome ããrĩñurã. \v 11 Ĩgʉ̃sã ĩãdeare werekeremakʉ̃, Jesús buerã gapʉ bʉremubiriñurã. “Irasũ ãrĩkõãrã yáma ĩĩsã nome”, ãrĩ gũñañurã. \p \v 12 Pedro gapʉ masãgobegue ĩãgʉ̃ ũmawãgãyupʉ. Iri gobegue ĩãgʉ̃ ejagʉ, Jesúya dʉpʉre õmadea gasiro gajiro gapʉ túpeoadea gasiro ditare ĩãyupʉ. Irire ĩãgʉka: “¿Naásũ waáayuri?” ãrĩ gũña, ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́ wiigue dujáakõãyupʉ. \s1 Emaús wãĩkʉri makã waarí maague Jesús pẽrãrẽ deyoadea \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Jesús masãdeanʉrẽta pẽrã ĩgʉ̃ buerire tʉyarã Emaús wãĩkʉri makã waarí maague waarã́ iriñurã. Emaúgue waaró, Jerusalén merã wiriwãgãmakʉ̃ pe mojõma pere su gubu suru pẽrẽbejari kilómetro yoaro ããrĩyuro. \v 14 Maa waarã́, ããrĩpereri Jesúre waadeare wereníñurã. \v 15 Irire wereníripoe Jesús ĩgʉ̃sã pʉro aari, ĩgʉ̃sã merã waayupʉ. \v 16 Ĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã merã waamakʉ̃ ĩãkeremakʉ̃, gajino ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃rẽ ĩãmasĩbirimakʉ̃ iriyuro. \p \v 17 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Ñeénorẽ werenírã yári, mʉsã maa waarã́? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, bʉro bʉjawereri merã maa deko dujanʉgãñurã. \v 18 Cleofas wãĩkʉgʉ Jesúre ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Ããrĩpererã inʉrĩ Jerusalẽ́gue waadeare masĩma. ¿Mʉ sugʉta irogue ããrãdi irasũ waadeare masĩberi? ãrĩyupʉ. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ: \p —¿Naásũ waáari? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Jesús Nazaretmʉrẽ ĩgʉ̃sã iriadeare werenírã iriabʉ. Ĩgʉ̃ Marĩpʉya kerere weregʉ ããrãdimi. Ããrĩpererã masaka ĩũrõ, Marĩpʉ ĩũrõguedere ĩgʉ̃ turari sĩrĩ merã irigʉ, ĩgʉ̃yare weregʉ ããrãdimi. \v 20 Paía oparã, gajirã marĩ oparã merã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdorerã, romano marã oparãrẽ wiáama. Ĩgʉ̃sã irasũ wiamakʉ̃, curusague pábiatú wẽjẽama. \v 21 “Ĩgʉ̃ marĩrẽ taubu, marĩ Israel bumarã Opʉ ããrĩbu, marĩ yúdi ããrĩ́mi”, ãrĩ gũñadibʉ gʉa ĩgʉ̃rẽ. Irasiriro dapagã merã ʉrenʉ waáa, ĩgʉ̃rẽ wẽjẽadero pʉrʉ. \v 22 Surãyeri gʉa merãmarã nome, ĩgʉ̃sã wereri merã gʉare gʉkamakʉ̃ iriama. Dapagã ñamigãgora ĩgʉ̃rẽ yáaderogue ejañurã. \v 23 Irogue eja, ĩgʉ̃ya dʉpʉre bokamerãta, gʉa pʉrogue goedujajama. “Irogue gʉare kẽrõ irirosũ waamakʉ̃, Marĩpʉre wereboerãrẽ ĩãbʉ”, ãrãma. Marĩpʉre wereboerã ĩgʉ̃sãrẽ: “Jesús okami”, ãrãdeadere wereama gʉare ĩgʉ̃sã nome. \v 24 Pʉrʉ gajirã gʉa merãmarã ĩgʉ̃rẽ yáaderogue eja, ĩgʉ̃sã nome ãrãderosũta ĩãñurã. Ĩgʉ̃sãde Jesúre ĩãbirañurã, ãrĩ wereñurã Cleofasã Jesúre. \p \v 25 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã pémasĩmerã ããrã. ¿Noópa yoaripoe Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeare õãrõ pémasĩrĩ merã bʉremubirikõãrĩ mʉsã? \v 26 Marĩpʉ iriudi Cristo ĩgʉ̃ ʉ̃mʉgasigue mʉrĩaburo dupiyuro, ĩgʉ̃yarã Opʉ ñajãburo dupiyuro ĩgʉ̃rẽ ñerõ tarigʉkumi, ãrĩ gojanerã ããrĩmá. ¿Ire masĩberi mʉsã? ãrĩyupʉ. \p \v 27 Jesús irasũ ãrĩ odo, Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadea pũgue ããrĩpereri ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ gojayudeare: “Ãsũ ãrĩdʉaro yáa”, ãrĩ wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. Moisés gojadeare werenʉgãyupʉ. Pʉrʉ ããrĩpererã Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeare wereyupʉ. \p \v 28 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã waaró Emaúgue ejamakʉ̃, Jesús iri makãrẽ tariwãgãgʉ̃ irirosũ iriyupʉ. \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ tariwãgãmakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩñurã: \p —Gʉa merã dujaka! Ñamikague ããrã. Naĩmejãrõgue yáa, ãrĩñurã. \p Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sã merã waa, ĩgʉ̃sãya wiigue ñajãkõãyupʉ ĩgʉ̃sã merã dujagʉ. \v 30 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã merã baa doanígʉ̃, pã́rẽ ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, pã́rẽ pea, ĩgʉ̃sãrẽ guereyupʉ. \v 31 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrãgueta: “Jesúta ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩãmasĩñurã. Ĩgʉ̃sã ĩãmasĩmakʉ̃ta, dederiakõãyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \v 32 Ĩgʉ̃ irasũ dederiadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —Maague ĩgʉ̃ marĩrẽ: “Marĩpʉya werenírĩ gojadeare: ‘Ãsũ ãrĩdʉaro yáa’”, ãrĩ weremakʉ̃ pérã, bʉro ʉsʉyari merã: “Õãtaria”, ãrĩ péñabʉ, ãrĩñurã. \p \v 33 Irasirirã mata Jerusalẽ́gue gãme dujáakõãñurã. Irogue eja, Jesús buerã, pe mojõma pere su gubu suru pẽrẽbejarã nerẽanerãrẽ, gajirã ĩgʉ̃sã merãmarãdere bokajañurã. \v 34 Ĩgʉ̃sã ejamakʉ̃ ĩãrã, iro nerẽanerã ãsũ ãrĩñurã: \p —Diayeta marĩ Opʉ masãñumi. Simṍrẽ deyoayupʉ, ãrĩñurã. \p \v 35 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Emaúgue waanerãde ĩgʉ̃sãrẽ maague waadeare wereñurã. Jesús pã́rẽ pea, ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ sĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ĩãmasĩadeare wereñurã iro nerẽanerãrẽ. \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ deyoadea \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23) \p \v 36 Ĩgʉ̃sã irire irasũ ãrĩ wereníripoe Jesús ĩgʉ̃sãrẽ deyoa, ãsũ ãrĩ õãdoreyupʉ: \p —¿Ããrĩ́rĩ mʉsã? Siñajãrĩ merã ããrĩrikʉka! ãrĩyupʉ. \p \v 37 Ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃, ĩãgʉkakõãñurã. “Boadi yʉjʉpũrã deyoamakʉ̃ ĩãrã irikoa marĩ”, ãrĩ gũñañurã. Irasirirã bʉro güiñurã. \v 38 Ĩgʉ̃sã güimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirirã ĩãgʉkari mʉsã? ¿Nasirirã yʉre ĩãrã: “Ĩgʉ̃ boadi dupaturi okabiribukumi”, ãrĩ gũñarĩ mʉsã? Irire gũñabirikõãka! \v 39 Ĩãka, yaa mojõrĩrẽ, yaa guburidere! Yʉta ããrã. Yʉre moãñaka! Irasirirã masĩrãkoa yʉ ããrĩrĩ́rẽ. Sugʉ boadi ĩgʉ̃ yʉjʉpũrã merã deyoagʉ dʉpʉ opabemi. Dií, gõãrĩ́ opabi ããrĩkumi. Yʉ gapʉ diíre, gõãrĩ́rẽ opáa, ãrĩyupʉ Jesús. \v 40 Irasũ ããrĩgʉ̃́ta, ĩgʉ̃ya mojõrĩrẽ soeu, ĩgʉ̃ya guburidere ĩmuyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 41 Ĩgʉ̃sã gapʉ mérõgã bʉremurĩ opakererã, bʉro ʉsʉyari merã: “¿Diayeta ĩgʉ̃ta ããrĩkuri?” ãrĩ gũñañurã. \p Ĩgʉ̃sã irasũ mérõgã bʉremurĩ opamakʉ̃, Jesús masĩkõãyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Mʉsã baari opari õõrẽ? ãrĩyupʉ. \v 42 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, waaí mupũadea dʉkare sĩñurã. Mume dekodere ĩgʉ̃rẽ sĩñurã baaburo, ãrĩrã. \v 43 Irire sĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã ĩũrõ ãĩ baayupʉ. \v 44 Baa odo, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ doja: \p —Sõõ ããrĩdeapoe mʉsã merã ããrĩgʉ̃́, yʉ mʉsãrẽ werederosũta dapagorare yʉre waabʉ. Moisés yaamarẽ gojaderosũta yʉre waabʉ. Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojaderosũta, Salmos wãĩkʉri pũrẽ gojanerãde ĩgʉ̃sã yʉre gojaderosũta waabʉ. Ããrĩpereri Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ irasũ gojadorederosũta yʉre waabʉ, ãrĩyupʉ Jesús. \v 45 Irasũ ãrĩ odo, Marĩpʉya werenírĩ gojadeare ĩgʉ̃sãrẽ pémasĩmakʉ̃ iriyupʉ. \v 46 Ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Iripoegue Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadea pũgue ãsũ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Cristo, Marĩpʉ iriudi boakõãgʉkumi. Ĩgʉ̃ boagʉ, ʉrenʉ waaró merã masãgʉkumi doja. \v 47 Ĩgʉ̃ masãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃rẽ bʉremurã ĩgʉ̃ya wãĩ, ĩgʉ̃ turaro merã ããrĩpereri nikũ marãguere ĩgʉ̃ya kerere weregorenarãkuma. Jerusalén marãrẽ werepʉroriwãgãrãkuma. Ãsũ ãrĩ wererãkuma: ‘Mʉsã ñerĩ iririre bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Irasirigʉ Marĩpʉ mʉsã ñerĩ irideare kãtigʉkumi’”, ãrĩrãkuma, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \v 48 Mʉsã i ããrĩpereri yʉre waadeare ĩãnerã ããrã. Irasirirã irire gajirãrẽ wererãkoa. \v 49 Yʉpʉ iripoegue ãrĩderosũta yʉ mʉsãrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉra, ĩgʉ̃ mʉsãguere ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã õõ Jerusalẽ́ta dujaka dapa, ĩgʉ̃ mʉsãrẽ ʉ̃mʉgasima turarire sĩgʉ̃ aarimakʉ̃, ãrĩyupʉ Jesús. \s1 Jesús ʉ̃mʉgasigue mʉrĩadea \r (Mr 16.19-20) \p \v 50 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ Betania wãĩkʉri makã tʉrogue ãĩayupʉ. Irogue eja, Jesús ĩgʉ̃ya mojõrĩ soemu: “Yʉpʉ mʉsãrẽ õãrõ iritamuburo”, ãrĩyupʉ. \v 51 Irasũ ãrĩgʉ̃ta ĩgʉ̃sãrẽ píkõã, ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩãkõãsũyupʉ. \v 52 Ĩgʉ̃sã, ĩgʉ̃ mʉrĩãmakʉ̃ ĩãrã: “Õãtarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremuñurã. Pʉrʉ bʉro ʉsʉyari merã Jerusalẽ́gue goedujáakõãñurã. \v 53 Ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃rẽ: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩnañurã. \p Ãsũ ããrã. Irasũta ããrĩburo. \p Lucas