\id JHN - Siriano NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN JUAN \toc1 San Juan \toc2 Juan \toc3 Jn \mt1 SAN JUAN \c 1 \s1 Jesucristo Marĩpʉya werenírĩrẽ weregʉ marĩ irirosũ dʉpʉkʉgʉ ããrĩnʉgãrĩmarẽ gojadea \p \v 1 Neõgoragueta i ʉ̃mʉ ããrĩburi dupiyuro Jesucristo Marĩpʉya werenírĩrẽ weregʉ ããrĩsiadi ããrĩmí. Marĩpʉ merã ããrĩgʉ̃́, Marĩpʉta ããrĩ́mi. \v 2 Neõgoragueta ĩgʉ̃ Marĩpʉ merã ããrĩsiadi ããrĩmí. \v 3 Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃ merã i ʉ̃mʉma ããrĩburi ããrĩpererire iridi ããrĩmí. Irasiriro i ʉ̃mʉma ããrĩpereri Marĩpʉ ĩgʉ̃ merã iridea ããrã. \v 4 Jesucristo, Marĩpʉ merã perebiri okarire sĩgʉ̃ ããrĩ́mi. I okari merã masakare sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉre masĩmakʉ̃ yámi. \v 5 Marĩpʉre masĩmerã naĩtĩãrõgue ããrĩrã́ irirosũ ããrĩ́ma. Jesucristo sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉre masĩmakʉ̃ yámi. Naĩtĩãrĩ sĩãgorire neõ yaumasĩbea. \p \v 6 Jesucristo i ʉ̃mʉgue aariburi dupiyuro Marĩpʉ Juan\f + \fr 1:6 \ft Jesucristo i ʉ̃mʉgue aariburi dupiyuro Marĩpʉ iriudi, Juan wãĩkʉgʉ masakare wãĩyedi ããrĩmí.\f* wãĩkʉgʉre iriudi ããrĩmí. \v 7 Juan, Jesús masakare sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃ i ʉ̃mʉgue aariburire weremi, ããrĩpererã irire pérã ĩgʉ̃rẽ bʉremuburo, ãrĩgʉ̃. \v 8 Juan masakare sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩgʉ̃́ meta ããrĩmí. Ĩgʉ̃sãrẽ Jesucristo aariburi gapʉre weredupiyudi ããrĩmí. \v 9 Jesucristo diayeta ããrĩpererã masakare sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩgʉ̃́ i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́rẽ Marĩpʉre masĩmakʉ̃ irigʉ aaridi ããrĩmí. \p \v 10 Jesucristo i ʉ̃mʉguere ããrĩdi ããrĩmí. Marĩpʉ ĩgʉ̃ merã i ʉ̃mʉrẽ irikeremakʉ̃, i ʉ̃mʉ marã gapʉ ĩgʉ̃rẽ neõ masĩbirinerã ããrĩmá. \v 11 Ĩgʉ̃ya nikũgue aarikeremakʉ̃, ĩgʉ̃ya nikũ marã gapʉ ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeãbirinerã ããrĩmá. \v 12 Ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeã, bʉremurã gapʉre Marĩpʉ pũrã ããrĩmakʉ̃ yámi. \v 13 Ĩgʉ̃sã pagʉsãmarã ĩgʉ̃sãrẽ pũrãkʉrã, Marĩpʉ pũrã ããrĩmakʉ̃ iribema. Irasũ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã pagʉ ĩgʉ̃ gããmerõ iriri merã ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉ pũrã ããrĩmakʉ̃ iribemi. Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ pũrã ããrĩmakʉ̃ yámi. \p \v 14 Jesucristo, Marĩpʉya werenírĩrẽ weregʉ marĩ irirosũ dʉpʉkʉgʉ ããrĩnʉgãdero pʉrʉ, i ʉ̃mʉgue gʉa merã ããrĩgʉ̃́, masakare bʉro maĩrĩ merã, diaye werenígʉ̃ ããrĩmí. Gʉa ĩgʉ̃ gosesiririre ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ Marĩpʉ magʉ̃ sugʉ ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃ irirosũta turagʉ, õãgʉ̃ ããrĩ́mi. \v 15 Juan masakare wãĩyedi Jesucristore ĩãgʉ̃, gʉare ãsũ ãrĩ weremi: \p —Ĩĩ ããrĩ́mi yʉ mʉsãrẽ weredi. Mʉsãrẽ ãsũ ãrĩ werebʉ: “Ĩgʉ̃ yʉ pʉrʉ aarikeregʉ, yʉ deyoaburo dupiyuro ããrĩsiadi ããrĩmí. Irasirigʉ yʉ nemorõ ããrĩ́mi”. \p \v 16 Jesucristo marĩrẽ maĩtarigʉ ããrĩsĩã, marĩ ããrĩpererãrẽ õãrõ iritamuníkõãmi. \v 17 Marĩpʉ ĩgʉ̃ dorerire Moisés merã marĩrẽ pídi ããrĩmí. Jesucristo merã gapʉre Marĩpʉ ĩgʉ̃ marĩrẽ maĩrĩrẽ, ĩgʉ̃ werenírĩ diaye ããrĩrĩ́rẽ ĩmumi. \v 18 Neõ sugʉ masakʉ Marĩpʉre ĩãdi mámi. Jesucristo ĩgʉ̃ magʉ̃ sugʉ ããrĩgʉ̃́ gapʉ ĩgʉ̃ Pagʉ merã ããrĩsĩã, marĩrẽ ĩgʉ̃rẽ masĩmakʉ̃ yámi. \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ Jesucristoyare weredea \r (Mt 3.11-12; Mr 1.7-8; Lc 3.15-17) \p \v 19 Judío masaka oparã Jerusalén ããrĩrã́ paíare, Levíya bumarãdere Juan pʉrogue ĩgʉ̃rẽ: “¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ?” ãrĩ sẽrẽñadorerã iriuñurã. \v 20 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ sẽrẽñarã ejamakʉ̃, Juan ĩgʉ̃sãrẽ pémasĩma õãrõ ãsũ ãrĩ yʉjʉmi: \p —Yʉ, Cristo Marĩpʉ masakare taudoregʉ iriudi ããrĩbea, ãrĩmi. \p \v 21 Irasirirã ĩgʉ̃rẽ dupaturi sẽrẽñama doja: \p —Iro merẽ, ¿niíno gapʉ ããrĩ́rĩ? ¿Iripoeguemʉ Marĩpʉya kerere weredupiyudi Elías ããrĩ́rĩ? ãrĩma. \p Juan ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉmi: \p —Ããrĩbea, ãrĩmi. \p Ĩgʉ̃ irasũ yʉjʉmakʉ̃ pérã, dupaturi ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama doja: \p —¿Mʉ, sõõ ããrĩdeapoe masaka Marĩpʉya kerere weredupiyugʉ aaribu ããrãyupʉ, ĩgʉ̃sã ãrĩdi ããrĩ́rĩ? ãrĩma. \p Juan yʉjʉmi: \p —Ããrĩbea. \p \v 22 Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩma: \p —¿Niíno gapʉ ããrĩ́rĩ? Gʉare iriuanerã ĩgʉ̃sã pʉrogue mʉ yʉjʉrire gʉa ãĩãmakʉ̃ gããmema. Irasirigʉ wereka gʉare! Mʉ basi, ¿naásũ ãrĩ gũñarĩ? ãrĩma. \p \v 23 Irasirigʉ Juan iripoeguemʉ Isaías Marĩpʉya kerere weredupiyudi gojadea merã ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉmi: \p —Masaka marĩrõgue sugʉ bʉro bʉsʉro merã were gaguinígorenagʉ̃ ãsũ ãrĩ werea: “Marĩ Opʉ aariburi dupiyuro ĩgʉ̃ aariburi maarẽ́ diayema maa õãrĩ maa ãmurã́ irirosũ diayemarẽ irika!” ãrĩ werea, ãrĩmi Juan. \p \v 24-25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ yʉjʉmakʉ̃ pérã, fariseo bumarã iriuanerã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama doja: \p —Mʉ, Cristo Marĩpʉ iriudi, o Elías, o sõõ ããrĩdeapoe Marĩpʉya kerere weredupiyudi ããrã, ãrĩbi, ¿nasirigʉ masakare wãĩyeri? \p \v 26 Juan ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ masakare deko merã wãĩyea. Sugʉ mʉsã watopeguere mʉsã masĩbi ããrĩ́mi. \v 27 Ĩgʉ̃, yʉ pʉrʉ aarikeregʉ, yʉ nemorõ ããrĩ́mi. Yʉ ubu ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃rẽ neõ sʉropebirikoa, ãrĩmi. \p \v 28 Juan ĩgʉ̃ masakare wãĩyenarõgue Betania wãĩkʉro, dia Jordán wãĩkʉdiya abe mʉrĩriro gapʉ i ããrĩpererire ĩgʉ̃sãrẽ weremi. \s1 Marĩpʉ Jesúre oveja majĩgʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́rẽ iriudi ããrĩrĩ́marẽ Juan weredea \p \v 29 Gajinʉ gapʉ Juan, Jesús ĩgʉ̃ pʉro aarimakʉ̃ ĩãgʉ̃, gʉare ãsũ ãrĩmi: \p —Ĩãka! Ĩĩ Marĩpʉ iriudi, oveja majĩgʉ̃\f + \fr 1:29 \ft Exodo 29.38-43; Números 28.1-4,9, 16-19; 29.7-8: Iripoegue Marĩpʉ Moisére ĩgʉ̃ dorerire ãsũ ãrĩ pídi ããrĩmí: “Israel bumarãrẽ ãsũ ãrĩka: ‘Mʉsã yʉ dorerosũta yʉre bʉremurã, oveja majĩgʉ̃rẽ õãgʉ̃rẽ yʉ ĩũrõ wẽjẽ soepeoka! Mʉsã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Mʉsã ñerõ iridea wajare opamerã ããrã, mʉsãrẽ wajamoãbirikoa”, ãrĩ ĩãgʉkumi’, ãrĩka!” ãrĩdi ããrĩmí.\f* irirosũ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ boari merã i ʉ̃mʉ marãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ iridea wajare peremakʉ̃ irigʉkumi. \v 30 Ĩĩta ããrĩ́mi yʉ mʉsãrẽ iro dupiyuro ãsũ ããrĩ́mi, ãrĩ weredi. “Ĩgʉ̃ yʉ pʉrʉ aarikeregʉ, yʉ deyoaburo dupiyuro ããrĩsiadi ããrĩmí. Irasirigʉ yʉ nemorõ ããrĩ́mi”, ãrĩ werebʉ. \v 31 Yʉde ĩgʉ̃rẽ: “Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi”, ãrĩmasĩbiribʉ. Ĩgʉ̃rẽ masĩbirikeregʉ, Israel bumarã masakare deko merã wãĩyegʉ aarigʉ́ iribʉ, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ masĩburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩmi. \p \v 32 Irasũ ãrĩ odo, Juan ãsũ ãrĩ werenemomi doja: \p —Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ʉ̃mʉgasigue merã buja irirosũ deyogʉ dijari, Cristo weka ejamakʉ̃ ĩãbʉ. \v 33 Marĩpʉ yʉre masakare deko merã wãĩyedoredi dupiyurogue ãsũ ãrĩmi: “Mʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ dijari, sugʉ masakʉ weka ejamakʉ̃ ĩãgʉkoa. Ĩgʉ̃ta masakare Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã wãĩyegʉkumi, ĩgʉ̃ ĩgʉ̃sã merã ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃”, ãrĩmi Marĩpʉ yʉre. \v 34 Irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Ĩgʉ̃ta Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ masĩbʉ. Irasirigʉ mʉsãrẽ irire werea, ãrĩmi Juan. \s1 Jesús buerã ĩgʉ̃ merã ããrĩpʉroridea \p \v 35 Gajinʉ gapʉ irogueta Juan dupaturi ããrĩmí doja. Gʉa pẽrã ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ merã ããrĩbʉ́. \v 36 Jesús gʉa pʉro tariamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Juan ãsũ ãrĩmi: \p —Ĩãka! Ĩĩ oveja majĩgʉ̃ irirosũ Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi. \p \v 37 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa pẽrã Juan buerã Jesúre tʉyabʉ. \v 38 Irasirigʉ, gʉa ĩgʉ̃rẽ tʉyamakʉ̃ gãmenʉgã ĩã: \p —¿Ñeénorẽ gããmerĩ? ãrĩmi. \p Gʉa ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: \p —¿Buegʉ, noógue ããrãrĩ mʉ? \p \v 39 Ĩgʉ̃ gʉare ãrĩmi: \p —Ĩãrã aarika! \p Irasirirã gʉa ĩgʉ̃ merã waa, ĩgʉ̃ kãrĩrõgue ñamika cuatro hora ããrĩmakʉ̃ ejabʉ. Irogue eja, iri ñamirẽ ĩgʉ̃ merã ããrĩbʉ́. \v 40 Gʉa pẽrã: yʉ, Andrés merã Juan weredeare pénerã ããrĩsĩã, Jesúre tʉyabʉ. Andrés, Simón Pedro pagʉmʉ ããrĩmí. \p \v 41 Gajinʉ gapʉ, Andrés ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ Simón Pedrore ãmapurumugʉ̃ waami. Ĩgʉ̃ pʉrogue eja, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ iriudi Mesíare bokajabʉ, ãrĩyupʉ. “Mesías”, ãrĩrõ: “Cristo”, ãrĩdʉaro yáa. \p \v 42 Irasirigʉ Andrés Simṍrẽ Jesús pʉrogue ãĩjami. Jesús ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩmi: \p —Mʉ, Simón wãĩkʉgʉ Jonás magʉ̃ ããrã. Pʉrʉ mʉ “Cefas” wãĩkʉgʉkoa, ãrĩmi. “Cefas”, ãrĩrõ: “Pedro”, ãrĩdʉaro yáa. \s1 Jesús Felipere, Natanaere siiudea \p \v 43 Gajinʉ gapʉ Jesús: “Galilea nikũgue waagʉra”, ãrĩ, Felipere bokaja: \p —Náka, yʉ merã! ãrĩmi. \p \v 44 Felipe Betsaida wãĩkʉri makãmʉ ããrĩmí. Pedro, Andrésãde iri makã marãta ããrĩmá. \v 45 Jesús ĩgʉ̃rẽ: “Náka!” ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Felipe Natanaere siiugʉ waami. Ĩgʉ̃ pʉrogue eja, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Moisés ĩgʉ̃ya doreri gojadea pũgue ĩgʉ̃ gojadire bokajabʉ. Marĩpʉya kerere weredupiyunerãde ĩgʉ̃rẽta gojanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã gojadi Jesús Nazaretmʉ, José magʉ̃ ããrãmi, ãrĩyupʉ Felipe. \p \v 46 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Natanael gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Neõ sugʉ Nazaretmʉ õãrõ irigʉ mámi, ãrĩyupʉ. \p Felipe gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Náka, ĩmusi. \p \v 47 Jesús, Natanael ĩgʉ̃ pʉro ejarimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩmi: \p —Ĩĩ õãgʉ̃, diayeta Israel bumʉgora, ãrĩkatori marĩgʉ̃ ããrĩ́mi. \p \v 48 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Natanael ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñami: \p —¿Naásũpero merã yʉre masĩrĩ mʉ? \p Jesús ãrĩmi: \p —Felipe, mʉrẽ siiuburi dupiyuro higueragʉ doka mʉ ããrĩmakʉ̃ ĩãbʉ, ãrĩmi. \p \v 49 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Natanael ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Buegʉ, mʉ Marĩpʉ magʉ̃, Israel bumarã Opʉ ããrã, ãrĩmi. \p \v 50 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ mʉrẽ: “Higueragʉ doka mʉ ããrĩmakʉ̃ ĩãbʉ”, ãrĩrĩ ditare pésĩã, yʉre bʉremua. Pʉrʉguere i nemorõ Marĩpʉ turari merã yʉ iri ĩmurĩrẽ ĩãgʉkoa, ãrĩmi. \p \v 51 Ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Pʉrʉguere ʉ̃mʉgasi tũpãmakʉ̃ ĩãrãkoa. Irasũ tũpãmakʉ̃, Marĩpʉre wereboerã yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ pʉrore mʉrĩãna, dijarina irimakʉ̃ ĩãrãkoa, ãrĩmi Jesús. \c 2 \s1 Jesús Caná wãĩkʉri makãgue mojõsʉadiya bosenʉrẽ ĩãgʉ̃ waadea \p \v 1 Jesús Felipere, Natanaere siiudero pʉrʉ, ʉrenʉ waaró merã, Galilea nikũguere Caná wãĩkʉri makãrẽ sugʉ mojõsʉadiya bosenʉ ããrĩbʉ́. Jesús pagode iri bosenʉrẽ ĩãgõ waamo. \v 2 Gʉa Jesús buerãdere, ĩgʉ̃ merã iri bosenʉrẽ ĩãdorerã siiuma. \v 3 Pʉrʉ iri bosenʉma igui deko peremakʉ̃ ĩãgõ, Jesús pago ĩgʉ̃rẽ ãrĩmo: \p —Igui deko pereakõãbʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 4 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãrĩmi: \p —¿Nasirigo irire yʉre wereri mʉ? Masaka yʉre masĩburo dʉyakõãa dapa, ãrĩmi. \p \v 5 Igo gapʉ, ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, tĩãboerãrẽ ãrĩmo: \p —Yʉ magʉ̃ mʉsãrẽ dorerosũta irika! \p \v 6 Iri wiiguere su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejari sorori ʉ̃tãyeri merã iridea sorori ããrĩbʉ́. Judío masaka Marĩpʉ dorederosũ irirã ĩgʉ̃sã gʉrari koeburi deko duripíri sorori ããrĩbʉ́. Sororikʉ wáro deko cincuenta o setenta litros ejari sorori ããrĩbʉ́. \p \v 7 Jesús tĩãboerãrẽ ãrĩmi: \p —I sororire deko piusã ʉtʉudobopeokõãka! ãrĩmi. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, iri sororire piusã, ʉtʉudobopeokõãma. \v 8 Ĩgʉ̃sã odomakʉ̃, Jesús ãrĩmi: \p —Mérõ ãĩsĩã, bosenʉ siiu irigʉre tĩãrã waaka! ãrĩmi. \p “Jáʉ” ãrĩ, ãĩãma. \p \v 9 Iri bosenʉ siiu irigʉ Jesús dekoreta igui deko iriadeare masĩbirimi. Tĩãboerã dita irire masĩma. Irasirigʉ iri bosenʉ siiu irigʉ irire iiríñagʉ̃, mojõsʉadire siiu, ãsũ ãrĩmi: \p \v 10 —Gajirã igui deko õãrĩrẽ tĩãdorepʉrorikuma. Pʉrʉ ĩgʉ̃sã siiuanerã wáro iiríadero pʉrʉ, igui deko ubu ããrĩrĩ́rẽ tĩãdorekuma pama. Mʉ gapʉ igui deko õãrĩrẽ duripíayo gʉare tĩãtũnubu, ãrĩmi. \p \v 11 Jesús Galilea nikũma makã Caná wãĩkʉri makãgue irire irigʉ, Marĩpʉ turaro merã iri ĩmupʉrorimi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, gʉa ĩgʉ̃ buerã: “Diayeta Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremubʉ. \p \v 12 Pʉrʉ Jesús Capernaum wãĩkʉri makãgue waakõãmi. Ĩgʉ̃ pago, ĩgʉ̃ pagʉpũrã, gʉa ĩgʉ̃ buerãde ĩgʉ̃ merãta waabʉ. Iri makãgue eja, yoaweyaripoe ããrĩbʉ́. \s1 Jesús Marĩpʉya wiigue duarimasãrẽ béowiudea \r (Mt 21.12-13; Mr 11.15-18; Lc 19.45-46) \p \v 13 Pascua bosenʉ mérõ dʉyaripoe Jesús Jerusalén wãĩkʉri makãgue waami. \v 14 Irogue ejagʉ, Marĩpʉya wiigue ñajãa, wekʉa, oveja, buja duarimasãrẽ bokajami. Irasũ ããrĩmakʉ̃, niyeru gorawayurimasã ĩgʉ̃sãya kũmarĩ pʉro doarãrẽ bokajami. \v 15 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, pũgubu merã tãrãridari iri, ĩgʉ̃sãrẽ, ĩgʉ̃sãyarã ovejare, wekʉare makãgue tãrãnʉrʉ̃wiumi. Niyeru gorawayurimasãrẽ ĩgʉ̃sãya niyeru kũmarĩrẽ túmeépísirimi. \v 16 Irasiri odo, buja duarimasãrẽ ãsũ ãrĩmi: \p —Ĩĩsãrẽ ãĩwiriaka! Yʉpʉya wiire doebiri duari wii iribirikõãka! ãrĩmi Jesús. \p \v 17 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa ĩgʉ̃ buerã Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojadeare gũñabokabʉ: \q1 Yʉ Opʉ, mʉya wiire bʉro maĩa. Ĩgʉ̃sã iri wiire ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, bʉro bʉjawereri merã ããrã, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 2:17 \xt Sal 69.9\x* \p \v 18 Judío masaka oparã Jesús irasirimakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama: \p —¿Nasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ béowiuari? Marĩpʉ irire mʉrẽ iridoremakʉ̃, ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmuka, gʉa masĩma õãrõ! ãrĩma. \p \v 19 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —I wiire mʉsã béomakʉ̃, ʉrenʉ merãta yʉ dupaturi odonúgʉkoa doja, ãrĩmi. \p \v 20 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ãrĩma: \p —I wiire irirã, cuarenta y seis bojorigora irima. ¿Nasiribu mʉ gapʉ ʉrenʉ merãta odobukuri? \p \v 21 Jesús iri wiire weregʉ, ĩgʉ̃ya dʉpʉ gapʉre weregʉ irimi. \v 22 Jesús boa, masãdero pʉrʉ, gʉa ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ irasũ ãrĩdeare gũña, pémasĩbʉ. Irasirirã Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ĩgʉ̃rẽ gojadeare, ĩgʉ̃ weredeadere: “I diayeta ããrĩyo”, ãrĩ bʉremubʉ. \s1 Jesús ããrĩpererã masaka gũñarĩrẽ ĩãmasĩdea \p \v 23 Pascua bosenʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús Jerusalẽ́gue ããrĩmí. Masaka ĩgʉ̃ Marĩpʉ turari merã iri ĩmumakʉ̃ ĩãrã, wárã: “Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremuma. \v 24 Ĩgʉ̃sã irasũ bʉremukeremakʉ̃, Jesús gapʉ ããrĩpererã ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ ĩãmasĩkõãmi. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “Yʉre gũñaturari merã bʉremuníkõãrãkuma”, ãrĩ ĩãbirimi. \v 25 Masaka gũñarĩrẽ õãrõ ĩãmasĩgʉ̃ ããrĩsĩã: “¿Naásũ gũñarĩ ĩgʉ̃sã?” ãrĩ sẽrẽñabirikeregʉ, ĩãmasĩmi. \c 3 \s1 Nicodemo Jesús merã werenídea \p \v 1 Sugʉ judío masaka oparã merã fariseo bumʉ Nicodemo wãĩkʉgʉ ããrĩmí. \v 2 Su ñami Jesúre ĩãgʉ̃ ejayupʉ. Ĩgʉ̃ pʉrogue eja, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Buegʉ, Marĩpʉ mʉ merã ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ turari merã mʉ iri ĩmumasĩa. Mʉ iri ĩmurĩrẽ ĩãrã, gʉa masĩa. Marĩpʉ mʉrẽ iriudi ããrĩmí gʉare buedoregʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 3 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Diayeta mʉrẽ werea. Sugʉ masakʉ dupaturi deyoagʉ irirosũ ããrĩgʉ̃́ dita Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue waamasĩmi, ãrĩyupʉ. \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Nicodemo Jesúre sẽrẽñayupʉ: \p —¿Nasiri irasũ waabukuri? Sugʉ masakʉ bʉgʉrogue dupaturi deyoabu, ĩgʉ̃ pagoya patoreguere ñajãmasĩbirikumi, ãrĩyupʉ. \p \v 5 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Diayeta mʉrẽ werea. Sugʉ masakʉ deko merã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã deyoagʉ dita Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue waamasĩmi. \v 6 Masaka pũrãkʉmakʉ̃, ĩgʉ̃sã pũrã masakata ããrĩ́ma. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃ merã deyoarã gapʉre Marĩpʉ pũrã ããrĩmakʉ̃ yámi. \v 7 Irasirigʉ mʉ: “Ããrĩpererã dupaturi deyoarã irirosũ ããrĩrṍ gããmea”, ãrĩrĩrẽ pégʉ, pégʉkabirikõãka! \v 8 Mirũ noó gããmerõ wẽjãpuwãgãa. Iri bʉsʉrire péa. Irire pékererã, sõõ merã aara, iro waaró yáa, ãrĩ masĩña máa. Irasũta ããrã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃ merã deyoarãrẽ Marĩpʉ pũrã ããrĩmakʉ̃ iriri ãsũ waaró yáa, ãrĩ masĩña máa, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Nicodemo ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ Jesúre doja: \p —¿Nasiriro irasũ ããrĩbukuri? ãrĩyupʉ. \p \v 10 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —¿Mʉ Israel bumarãrẽ Marĩpʉyare buegʉ ããrĩkeregʉ, ire masĩberi? \v 11 Diayeta mʉrẽ werea. Gʉa masĩrĩrẽ, gʉa ĩãdeare mʉsãrẽ werea. Mʉsã gapʉ irire bʉremubea. \v 12 Yʉ i ʉ̃mʉma ubu ããrĩrĩ́rẽ weremakʉ̃ mañurẽ bʉremubea. ¿Nasirimurã ʉ̃mʉgasimarẽ yʉ wereri gapʉre bʉremubukuri? \p \v 13 ’Neõ sugʉ masakʉ ʉ̃mʉgasiguere mʉrĩa, pʉrʉ dijaridi mámi. Yʉ sugʉta ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ ʉ̃mʉgasigue ããrĩdi õõ i ʉ̃mʉgue dijaribʉ. \p \v 14 ’Iripoegue masaka marĩrõgue Moisés kõme merã ãña keori irideare yukʉgue ãĩsiu, ãĩwãgũnúdi ããrĩmí. I ãña keorire yukʉgue ãĩsiu, ãĩwãgũnúderosũ masaka yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ curusague pábiatú, ãĩwãgũnúrãkuma. \v 15 Irasirirã ããrĩpererã yʉre bʉremurãno perebiri peamegue waabirikuma. Ʉ̃mʉgasigue perebiri okari gapʉre oparãkuma. \s1 Jesús Nicodemorẽ: “Marĩpʉ i ʉ̃mʉ marãrẽ bʉro maĩmi”, ãrĩ weredea \p \v 16 ’Marĩpʉ i ʉ̃mʉ marãrẽ bʉro maĩsĩã, ĩgʉ̃ magʉ̃ sugʉ ããrĩgʉ̃́rẽ iriudi ããrĩmí. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurãno perebiri peamegue waabirikuma. Ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉ merã perebiri okari gapʉre oparãkuma. \v 17 Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ masakare peamegue waabonerãrẽ taudoregʉ i ʉ̃mʉguere ĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí. Masakare wajamoãdoregʉ meta i ʉ̃mʉguere ĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí. \p \v 18 ’Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ bʉremurãrẽ neõ wajamoãbirikumi. Ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã gapʉre: “Wajamoãgʉra”, ãrĩ weresiami. Ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ sugʉta ããrĩgʉ̃́rẽ bʉremubiridea waja ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi. \v 19 Marĩpʉ magʉ̃ i ʉ̃mʉguere aarimí, masakare Marĩpʉre masĩmakʉ̃ iribu. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã gapʉ ĩgʉ̃rẽ gããmebema. Ĩgʉ̃sã ñerĩ iriri gapʉre bʉro gããmema. Irasirirã boyorogue ããrĩmerã, naĩtĩãrõgue ããrĩdʉarã irirosũ ããrĩ́ma. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi. \v 20 Ããrĩpererã ñerõ irirã Marĩpʉ magʉ̃rẽ gããmebema. Boyorogue ããrĩdʉamerã irirosũ ããrĩ́ma, gajirã ĩgʉ̃sã ñerõ iririre masĩbirikõãburo, ãrĩrã. \v 21 Marĩpʉyare keoro irirã gapʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ gããmema. Boyorogue ããrĩdʉarã irirosũ ããrĩ́ma, gajirã ĩgʉ̃sã õãrĩrẽ irimakʉ̃ ĩãrã: “Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ iritamumi”, ãrĩ masĩburo, ãrĩrã, ãrĩ wereyupʉ Jesús. \s1 Juan masakare wãĩyerimasʉ̃ Jesúyare weredea \p \v 22 Pʉrʉ Jesús gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ Judea nikũgue siiuwãgãmi. Irogue eja, iro marã merã yoaweyaripoe ããrĩ, ĩgʉ̃sãrẽ wãĩyerã iribʉ. \v 23 Juãde masakare Enón wãĩkʉri makãgue wãĩyeyupʉ. Enón, Salim wãĩkʉri makã pʉro ããrĩbʉ́. Irogue dia wádiya ããrĩbʉ́. Irasirirã masaka ĩgʉ̃ pʉrogue wãĩyedorerã waanañurã. \v 24 Gajirã ĩgʉ̃rẽ peresu iriburi dupiyuro ããrĩyuro. \p \v 25 Iripoere surãyeri Juan buerã sugʉ judío masakʉ merã ĩgʉ̃sã koerikʉri merã guaseopʉroriñurã. \v 26 Pʉrʉ Juan pʉrogue waa, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ wereñurã: \p —Buegʉ, dia Jordán wãĩkʉdiya gaji koepʉgue mʉ merã ããrĩdi, gʉare mʉ weredi, dapagorare masakare wãĩyegʉ iriami. Ããrĩpererã ĩgʉ̃ pʉrogue waarã́ iriama, ãrĩñurã. \p \v 27 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Juan ãrĩyupʉ: \p —Sugʉ masakʉ Marĩpʉ turari merã õãrĩrẽ iriri, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ pídea ããrã. \v 28 Mʉsã yʉ weredeare pébʉ. “Marĩpʉ iriudi Cristo ããrĩbea yʉ”, ãrĩbʉ. Yʉ Cristo ããrĩbirikeremakʉ̃, Marĩpʉ gapʉ Cristo aariburi dupiyuro yʉre ĩgʉ̃yare weredupiyudoregʉ iriumi. \v 29 Ãsũ ããrã. Sugʉ mojõsʉamakʉ̃, nomeõ ĩgʉ̃ merã ããrĩgṍ waakumo. Ĩgʉ̃ merãmʉ, mojõsʉamakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ werenímakʉ̃ pégʉ, bʉro ʉsʉyakumi. Irasirigʉ mojõsʉadi merãmʉ ʉsʉyaderosũta masaka Cristo merã waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, yʉde ʉsʉyari opataria. \v 30 Masaka Cristore tʉyaro gããmea. Yʉ gapʉre tʉyaduúkõãrõ gããmea, ãrĩyupʉ Juan. \s1 Jesucristo ʉ̃mʉgasigue merã dijaridi ããrĩ́mi, ãrĩ weredea \p \v 31 Irasũ ãrĩ odo, Juan ãsũ ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Ʉ̃mʉgasigue merã dijaridi ããrĩpererã nemorõ masĩgʉ̃ ããrĩ́mi. Sugʉ masakʉ i ʉ̃mʉmʉ, i ʉ̃mʉmarẽ wereníkumi. Ʉ̃mʉgasigue merã dijaridi gapʉ ããrĩpererã nemorõ masĩgʉ̃ ããrĩ́mi. \v 32 Ĩgʉ̃ ĩãdeare, ĩgʉ̃ pédeare weremi. Ĩgʉ̃ irire werekeremakʉ̃, neõ sugʉ ĩgʉ̃ wererire bʉremubemi. \v 33 Ĩgʉ̃ wererire bʉremurã gapʉ: “Marĩpʉ diaye ããrĩrĩ́marẽ ãrĩkatori marĩrõ ãrĩgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩmuma. \v 34 Marĩpʉ Cristore ĩgʉ̃ iriudire Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarimakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasirigʉ Cristo Marĩpʉya werenírĩrẽ weremi. \v 35 Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ Cristore bʉro maĩmi. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ ããrĩpereri, ããrĩpererãrẽ doregʉ ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. \v 36 Marĩpʉ magʉ̃rẽ bʉremurã ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃ merã perebiri okarire opama. Ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ bʉremudʉamerã gapʉ iri okarire neõ opabirikuma. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ bʉro wajamoãgʉkumi, ãrĩyupʉ Juan. \c 4 \s1 Jesús Samaria nikũmo merã werenídea \p \v 1 Jesús buerã, Juan buerã nemorõ wárã ããrĩrĩ́ kerere, Jesús, Juan nemorõ masakare wãĩyeri kerere, fariseo bumarã péñurã. \v 2 Ĩgʉ̃sã iri kerere pékeremakʉ̃, Jesús gapʉ ĩgʉ̃ basi masakare wãĩyebirimi. Gʉa ĩgʉ̃ buerã gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ wãĩyebʉ. \v 3 Fariseo bumarã iri kerere péadeare masĩgʉ̃, Jesús Judea nikũgue ããrãdi, Galilea nikũ gapʉ gʉare siiu, goedujáami. \p \v 4 Galileague goedujáagʉ, Samaria nikũgue tariwãgãmi. \v 5 Iro tariwãgãgʉ̃, iri nikũma makã Sicar wãĩkʉri makãgue ejami. Iri makã, Jacob iripoeguemʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ Josére sĩdea nikũ pʉro ããrĩbʉ́. \v 6 Iroguere deko gobe Jacob iridea gobe ããrĩbʉ́. Jesús yoaro aaradi, garibore, iri gobe pʉro siñajã eja doami. Goeripoe ejaburi dupiyuro ããrĩbʉ́. \v 7-8 Ĩgʉ̃ irogue doaripoeta gʉa ĩgʉ̃ buerã makãgue baari wajarirã waabʉ. Gʉa waadero pʉrʉ, iri gobeguere sugo nomeõ Samariamo deko wágo ejayupo. \p Igo irogue ejamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Yʉre deko tĩãka! \p \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo: \p —¿Nasirigʉ mʉ judío masakʉ ããrĩkeregʉ, yʉre Samariamorẽ: “Deko tĩãka!” ãrĩ sẽrẽrĩ? ãrĩyupo. Iripoere judío masaka Samaria marã merã neõ gãmesʉribirima. Irasirigo irasũ ãrĩyupo ĩgʉ̃rẽ. \p \v 10 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ãrĩyupʉ: \p —Mʉ Marĩpʉ masakare sĩrĩrẽ masĩgõ, yʉdere masĩgõ, yʉre: “Okari sĩrĩ dekore sĩka\f + \fr 4:10 \ft Jn 11.25: Jesús ãrĩmi: —Yʉ boanerãrẽ masãmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okari sĩgʉ̃ ããrã. Yʉre bʉremugʉ̃ boadigue ããrĩkeregʉ, okagʉkumi. Jn 14.6: Jesús ãrĩmi: —Yʉ dita Yʉpʉ pʉrogue waarí maa irirosũ ããrã. Yʉ diayema ããrĩrĩ́rẽ masakare masĩmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ irigʉ ããrã. Yʉ merãta Yʉpʉ pʉrogue waarãkuma.\f*”! ãrĩ sẽrẽboakuyo. Mʉ sẽrẽmakʉ̃, yʉ iri dekore sĩboakuyo, ãrĩyupʉ. \p \v 11 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo doja: \p —Mʉ deko ãĩburi sorore opabea, i gobe ʉ̃kʉ̃ãgoráa. ¿Noógue mʉ i okari sĩrĩ deko bokagʉkuri? \v 12 Iripoegue marĩ ñekʉ̃ Jacob i gobema dekore iirídi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ pũrã, ĩgʉ̃yarã ejorãde iirínerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃ marĩrẽ i gobere pídi ããrĩmí. ¿Mʉ gapʉ ĩgʉ̃ nemorõ masĩgʉ̃ ããrĩ́rĩ? ãrĩyupo. \p \v 13 Jesús igore yʉjʉyupʉ: \p —Ããrĩpererã i gobema deko iirírã, dupaturi ñemesiburi oparãkuma. \v 14 Yʉ sĩburi gapʉre iirírã, neõ ñemesiburi opabirikuma. Ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃sãya yʉjʉpũrãrĩguere deko ũmayoro irirosũ ããrĩrokoa. Irasirirã i merã perebiri okari oparãkuma, ãrĩyupʉ. \p \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo: \p —Iri dekore sĩka yʉre! Mʉ yʉre sĩmakʉ̃, yʉ neõ dupaturi ñemesiburi opabirikoa. Irasũ ããrĩmakʉ̃, i gobeguere neõ dupaturi deko wágo aaribirikoa pama, ãrĩyupo. \p \v 16 Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Mʉ marãpʉre siiugo waaka! Ĩgʉ̃rẽ siiu, õõgue ĩgʉ̃ merã dupaturi aarika! ãrĩyupʉ. \p \v 17 Igo ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupo: \p —Yʉ, marãpʉ marĩgõ ããrã. \p Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Mʉ yʉre: “Marãpʉ marĩgõ ããrã”, ãrĩgõ, diayeta yʉjʉa. \v 18 Mʉ su mojõmarã ʉ̃ma merã marãpʉkʉsiadibʉ. Dapagora mʉ merã ããrĩgʉ̃́ mʉ marãpʉ diaye ããrĩbemi, mʉ ĩgʉ̃rẽ neõ mojõsʉabiribʉ. Irasiriro mʉ yʉjʉri diayeta ããrã. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, ãrĩyupo: \p —“Mʉ Marĩpʉya kerere weredupiyurimasʉ̃ ããrĩkoa”, ãrĩ gũñáa yʉ. \v 20 Gʉa ñekʉ̃sãmarã Samaria marã sigʉ ʉ̃tãʉ̃gue Marĩpʉre bʉremunerã ããrĩmá. Mʉsã judío masaka gapʉ gʉare: “Jerusalẽ́gue Marĩpʉre bʉremurõ ããrã. Irogue Marĩpʉre bʉremurã waaka!” ãrã gʉare mʉsã, ãrĩyupo. \p \v 21 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ werenírĩrẽ péka! Pʉrʉgue mʉsã i ʉ̃tãʉ̃guere, Jerusalẽ́guedere Marĩpʉre bʉremurã waabirikoa. Mʉsã irasiriburo mérõgã dʉyáa. \v 22 Mʉsã Samaria marã mʉsã bʉremugʉ̃rẽ masĩbea. Gʉa judío masaka gapʉ gʉa bʉremugʉ̃rẽ õãrõ masĩa. Ĩgʉ̃ masakare taubu judío masakʉ ããrĩ́mi. \v 23 Marĩpʉre diayeta bʉremurã ĩgʉ̃sãya yʉjʉpũrãrĩgue bʉremurãkuma. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ ãsũta bʉremurõ gããmemi. Ĩgʉ̃rẽ ãsũ bʉremuripoe ejaro, dapagorare ejasiáa. \v 24 Marĩpʉ deyomarĩgʉ̃ ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurãya yʉjʉpũrãrĩgue ããrĩ́mi. Irasirirã ĩgʉ̃sãya yʉjʉpũrãrĩgue diayeta ĩgʉ̃rẽ bʉremurõ gããmea ĩgʉ̃sãrẽ, ãrĩyupʉ. \p \v 25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo: \p —Yʉ masĩa. Mesías, Marĩpʉ iriudi Cristo aarigʉkumi. Ĩgʉ̃ aarigʉ́, marĩrẽ ããrĩpererire weregʉkumi, ãrĩyupo. \p \v 26 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩ deyoromuyupʉ: \p —Yʉ mʉ merã werenígʉ̃ Marĩpʉ iriudita ããrã, ãrĩyupʉ Jesús. \p \v 27 Ĩgʉ̃sã irasũ weretamuripoe gʉa baari wajarirã ejanerã Jesús pʉrogue goedujajabʉ. Ĩgʉ̃ sugo nomeõ Samariamo merã werenímakʉ̃ ĩãrã, ĩãgʉkakõãbʉ. Ĩgʉ̃rẽ neõ: “¿Ñeénorẽ gããmeari? o ¿ñeénomarẽ igo merã wereníari?” ãrĩ sẽrẽñabiribʉ Jesúre. \p \v 28 Pʉrʉ nomeõ igo deko wárisorore irota béodobokõã, makãgue waakõãmo. Irogue ejago, masakare wereyupo: \p \v 29 —Náka, mʉsãde ĩãrã aarika! Sõõ sugʉ ʉ̃mʉ́ʉ ããrãmi. Ĩgʉ̃ ããrĩpereri yʉ irideare masĩpeokõãmi, irire werepeokõãmi yʉre. ¿Ĩgʉ̃ Cristo, Marĩpʉ iriudi ããrĩkuri? ãrĩyupo igoya makã marãrẽ. \p \v 30 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Jesús pʉrogue ĩgʉ̃rẽ ĩãrã waañurã. \v 31 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ pʉro aariburi dupiyuro gʉa ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: \p —Buegʉ, gʉa mʉrẽ ãĩriadea baarire baaka! ãrĩ sĩadibʉ. \p \v 32 Jesús gapʉ gʉare ãrĩmi: \p —Yʉ baari opáa, irire mʉsã masĩbea. \p \v 33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa basi ãsũ ãrĩ gãme sẽrẽñapʉroribʉ: \p —¿Gajipoe irirã gajirã ĩgʉ̃rẽ baari ejoayuri? ãrĩbʉ. \p \v 34 Jesús gapʉ gʉare ãrĩmi: \p —Yʉre iriudi gããmerĩrẽ irigʉ, ĩgʉ̃ yʉre moãdoredeare iriyuwarikʉgʉ, baayapigʉ irirosũ ããrã. \v 35 Mʉsã ãsũ ãrã: “Wapikʉrã abe dʉyáa, ĩgʉ̃sã otedea dʉka sĩburo”. Yʉ gapʉ mʉsãrẽ ãsũ ãrã: “Ĩgʉ̃sã otederore ĩãka! Dʉka borerire searipoe ejasiáa”. \v 36 Sugʉ otedea dʉkare searimasʉ̃ ĩgʉ̃ moãdea wajare wajatami. Marĩpʉya werenírĩrẽ weregʉ ĩgʉ̃ irirosũ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ wererire pérã, yʉre bʉremuma. Irasirirã ʉ̃mʉgasigue perebiri okarire oparãkuma. Ĩgʉ̃sã, ĩgʉ̃ otedea dʉka seari irirosũ ããrĩ́ma. Irasirirã oterimasʉ̃, ĩgʉ̃ otedea dʉkare searimasʉ̃ irirosũ ããrĩrã́, ʉsʉyama, masaka yʉre bʉremumakʉ̃ ĩãrã. \v 37 Masaka ãsũ ãrĩ werewʉakuma: “Sugʉ masakʉ otekumi. Pʉrʉ gajigʉ i otedea dʉkare seakumi”, ãrĩkuma. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ werewʉadea diayeta ããrã. \v 38 Iripoegue Marĩpʉya werenírĩrẽ weredupiyunerã oterimasã irirosũ ããrĩnerã ããrĩmá. Dapagora yʉ mʉsãrẽ iriua. Mʉsã ĩgʉ̃sã iripoegue otedea dʉkare searimasã irirosũ ããrã. Irasirirã ĩgʉ̃sã moãdea wajare mʉsã wajatarã irirosũ ããrã. Ĩgʉ̃sã moãderoguere moãwekabejarã irirosũ irirã yáa, ãrĩmi Jesús. \p \v 39 Samariamo makãgue ejadero pʉrʉ: “Sõõ ããrãdi ããrĩpereri yʉ irideare masĩpeokõãmi”, ãrĩmakʉ̃ pérã, wárã iri makã marã Jesúre bʉremuñurã. \v 40 Irasirirã Jesús pʉro aarirã́, ĩgʉ̃rẽ: “Gʉa merã dujaka!” ãrĩ sẽrẽma. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sã merã penʉ dujami. \v 41 Ĩgʉ̃ wererire pérã, gajirãde wárã ĩgʉ̃rẽ bʉremuma. \v 42 Irasirirã nomeõrẽ ãrĩma: \p —Gʉa mʉ wereadea ditare pérã, Jesúre bʉremuadabʉ. Dapagora tamerãrẽ gʉa basi ĩgʉ̃ wererire pésĩã, ĩgʉ̃rẽ bʉremua. Gʉa masĩa. Ĩgʉ̃ diayeta Marĩpʉ iriudi, i ʉ̃mʉ marãrẽ peamegue waabonerãrẽ taugʉ ããrĩ́mi, ãrĩma. \s1 Jesús Galilea nikũ marã opʉ dokamʉ magʉ̃rẽ taudea \p \v 43 Jesús penʉ Samariague ããrãdi, Galilea nikũgue waami. \v 44 Iro dupiyuro Jesús ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Marĩpʉya kerere weredupiyugʉre ĩgʉ̃ya nikũ marã ĩgʉ̃rẽ bʉremubema”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 45 Galileague ejamakʉ̃, iro marã ĩgʉ̃rẽ õãrõ bokatĩrĩñeãma. Iro dupiyuro ĩgʉ̃sãde Jerusalẽ́gue pascua bosenʉ ĩãrã ejanerã ããrĩmá. Irasirirã ããrĩpereri Jesús irogue irideare ĩãnerã ããrĩmá. \p \v 46 Jesús Galileague ejadero pʉrʉ, Caná wãĩkʉri makãgue ĩgʉ̃ dekoreta igui deko iridea makãgue goemi. Iri makãguere sugʉ Galilea marã opʉ dokamʉ ããrĩmí. Ĩgʉ̃ magʉ̃ Capernaum wãĩkʉri makãgue ããrĩgʉ̃́, pũrĩrikʉgʉ iriyupʉ. \v 47 Irasirigʉ opʉ dokamʉ, Jesús Judeague ããrãdi ĩgʉ̃ Galileague ejari kerere pégʉ, Jesús pʉro aarimí. Ãsũ ãrĩ sẽrẽmi ĩgʉ̃rẽ: \p —Yʉ magʉ̃ boabu iriami. Ĩgʉ̃rẽ taubosagʉ aarika! ãrĩmi. \p \v 48 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãrĩmi: \p —Marĩpʉ turari merã yʉ iri ĩmurĩrẽ ĩãbirikererã, neõ yʉre bʉremubea mʉsã, ãrĩmi. \p \v 49 Opʉ dokamʉ gapʉ Jesúre ãrĩmi: \p —Gʉa Opʉ, yʉ magʉ̃ boaburo dupiyuro aarika! \p \v 50 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Mʉya wiigue dujáaka! Mʉ magʉ̃ okagʉkumi, ãrĩmi. \p Opʉ dokamʉ, ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ pégʉ, bʉremurĩ merã ĩgʉ̃ya wiigue dujáakõãmi. \v 51 Ĩgʉ̃ya wiigue ejawãgãriripoe ĩgʉ̃rẽ moãboerã bokatĩrĩ wereñurã: \p —Mʉ magʉ̃ okami, ãrĩñurã. \p \v 52 Ĩgʉ̃sã irire ãrĩmakʉ̃ pégʉ: “¿Naásũ ããrĩmakʉ̃ õãrĩ?” ãrĩ sẽrẽñayupʉ. Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Ñamika goeripoe pʉrʉgãta nimakʉri tariabʉ ĩgʉ̃rẽ, ãrĩñurã. \p \v 53 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ pagʉ ãrĩyupʉ: “Jesús yʉre: ‘Mʉ magʉ̃ okagʉkumi’, ãrĩ wereripoeta nimakʉri tariakuyo”, ãrĩyupʉ. Irasirigʉ, ããrĩpererã ĩgʉ̃ya wii marã merã Jesúre bʉremuyupʉ. \p \v 54 Jesús Judea ããrãdi dupaturi Galileague ejadero pʉrʉ, opʉ dokamʉ magʉ̃rẽ ĩgʉ̃ tauadea merã Caná wãĩkʉri makãgue pea Marĩpʉ turari merã iri ĩmumi. \c 5 \s1 Jesús dʉpʉ bʉadire taudea \p \v 1 Pʉrʉ Jesús Jerusalẽ́gue judío masaka bosenʉ ĩãgʉ̃ waami. \v 2 Iri makã tʉro sãrĩrõgue su makãpʉro “Oveja” wãĩkʉri makãpʉro pʉro wári gobe deko gobe ĩgʉ̃sã iridea gobe ããrĩbʉ́. Iri gobe hebreo ya merã “Betzata” wãĩkʉbʉ. Iri gobe tʉroguere su mojõma taridupabu tiiaña marĩrĩ ããrĩbʉ́. \v 3-4 Iri taridupabugue wárã masaka pũrĩrikʉrã oyama. Koye ĩãmerã, waamasĩmerã, guburi bʉasũnerã ããrĩmá. Gajipoere Marĩpʉre wereboegʉ iri gobegue dijajanayupʉ. Irogue dijajagʉ, dekore gãmeñamakʉ̃ irinayupʉ. Ĩgʉ̃ irasiriadero pʉrʉ, iri gobegue buañajãpʉrorigʉno ĩgʉ̃ sĩrĩrĩrẽ tarisũnayupʉ. Irasirirã deko gãmeñaburire yúrã irogue oyama. \v 5 Irogue sugʉ dʉpʉ bʉadi oyami. Ĩgʉ̃ treinta y ocho bojorigora pũrĩrikʉgʉ ããrĩyupʉ. \v 6 Jesús iri gobe tʉro tariwãgãgʉ̃, ĩĩ bʉadi oyagʉre ĩãmi. “Yoaripoe pũrĩrikʉgʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ masĩkõãmi. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñami: \p —¿Mʉ pũrĩrikʉrire taumakʉ̃ gããmerĩ? ãrĩmi. \p \v 7 Ĩgʉ̃ Jesúre yʉjʉmi: \p —Yʉ Opʉ, sugʉ yʉre iritamugʉ̃ neõ mámi. Deko gãmeñamakʉ̃, yʉ iri gobe ñajãdʉamakʉ̃, gajirã yʉ dupiyuro ñajãpʉrorinama, ãrĩmi. \p \v 8 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Wãgãnʉgãka! Mʉ oyarore ãĩaka! ãrĩmi. \p \v 9 Irasũ ãrĩmakʉ̃ta, ĩgʉ̃ pũrĩrikʉri taribʉ. Irasirigʉ wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ oyarore tuútũrã, ãĩãkõãmi. Jesús ĩgʉ̃rẽ tauadeanʉ judío masaka siñajãrĩnʉ\f + \fr 5:9 \ft Judío masaka siñajãrĩnʉ, sábado ããrã.\f* ããrĩbʉ́. \p \v 10 Irasirirã judío masaka oparã Jesús tausũadi ĩgʉ̃ oyarore ãĩãmakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Dapagã marĩ siñajãrĩnʉ ããrã. Mʉ oyarore kõãgʉ̃, marĩ dorerire tarinʉgãgʉ̃ yáa, ãrĩñurã. \p \v 11 Ĩgʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉre tauadi: “Mʉ oyarore ãĩaka!” ãrãmi. \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —Irire mʉrẽ irasũ ãrãdi, ¿noãno ããrãrĩ? \p \v 13 Jesús bʉadire tauadero pʉrʉ, iro ããrĩrã́ masaka wárã watopegue waakõãmi. Irasirigʉ bʉadi ããrãdi ĩgʉ̃rẽ tauadire: “Ĩgʉ̃ta ããrĩ́mi”, ãrĩ masĩbiriyupʉ. \v 14 Pʉrʉ Jesús Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃rẽ bokajagʉ, ãrĩmi: \p —Pémasĩka! Dapagorare mʉ pũrĩrikʉri marĩgʉ̃ ããrã. Irasirigʉ ñerĩrẽ irinemobirikõãka! Dupaturi ñerĩrẽ irigʉ, mʉ pũrĩrikʉdero nemorõ ñerõ tarigʉkoa, ãrĩmi. \p \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, bʉadi ããrãdi judío masaka oparã pʉrogue waa, ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ: \p —Yʉre tauadi Jesús wãĩkʉgʉ ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. \p \v 16 Irire pérã, judío masaka oparã ĩgʉ̃sã siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃ Jesús bʉadire tauadea waja ĩgʉ̃rẽ ñerõ iripʉrori, wẽjẽdʉadiñurã. \p \v 17 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ñerõ iridʉamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉpʉ piriro marĩrõ moãgʉ̃ yámi. Yʉde moãa, ãrĩmi. \p \v 18 Ĩgʉ̃ irire ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka oparã dupiyuro ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉadero nemorõ wẽjẽdʉadiñurã. Ĩgʉ̃sã siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃ bʉadire ĩgʉ̃ tauadea waja, ĩgʉ̃ Marĩpʉre: “Yʉpʉ”, ãrĩrĩ waja ĩgʉ̃rẽ irasũ wẽjẽdʉadiñurã. “Ĩgʉ̃: ‘Yʉpʉ’, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃ basi: ‘Yʉ Marĩpʉ suro merã ããrã’, ãrĩgʉ̃ yámi”, ãrĩ gũñañurã. \s1 Jesús ĩgʉ̃ Pagʉ ĩgʉ̃rẽ dorerosũta ĩgʉ̃ iririre weredea \p \v 19 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ weremi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ Marĩpʉ magʉ̃ yʉ gããmerõ neõ iribea. Yʉpʉ iririre ĩãgʉ̃, iri ditare yáa. \v 20 Yʉpʉ yʉre ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ maĩmi. Irasirigʉ ããrĩpereri ĩgʉ̃ iririre yʉre ĩmumi. I dapagorare ĩgʉ̃ turari merã yʉ iridea nemorõ gajire yʉre iridoregʉkumi. Ĩgʉ̃ turari merã irire yʉ iri ĩmumakʉ̃ ĩãrã, ĩãgʉkarãkoa mʉsã. \v 21 Yʉpʉ boanerãrẽ masũ, okari sĩrõsũta yʉde yʉ okari sĩdʉarãrẽ sĩgʉkoa. \v 22 Yʉpʉ masaka ñerõ iridea waja ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãbemi. Yʉ gapʉre ããrĩpereri ĩgʉ̃ turarire pími, ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãbure. \v 23 Ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ bʉremurõsũta yʉdere bʉremuburo, ãrĩgʉ̃, yʉre irasiridoremi. Yʉre ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ bʉremumerã Yʉpʉdere bʉremubema. Ĩgʉ̃ yʉre iriudi ããrĩ́mi. \p \v 24 ’Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ werenírĩrẽ pérã, yʉre iriudire bʉremurã, ʉ̃mʉgasigue Yʉpʉ merã perebiri okari opama. Wajamoãsũbirikuma. Ĩgʉ̃sã perebiri peamegue waabonerã tarisiama. \v 25 Diayeta mʉsãrẽ werea. Peamegue waabonerã yʉ Marĩpʉ magʉ̃ werenímakʉ̃ péripoe dapagorare ejasiáa. Yʉ wererire pérã, yʉre bʉremurã Marĩpʉ merã okarãkuma. \v 26 Yʉpʉ masakare okari sĩgʉ̃ ããrĩ́mi. Irasirigʉ yʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ĩgʉ̃ irirosũta ĩgʉ̃sãrẽ okari sĩmakʉ̃ yámi. \v 27 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ ããrã. Irasirigʉ Yʉpʉ yʉre masaka ñerõ iridea waja ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãdoremi. \v 28 Mʉsã ire pérã, pégʉkabirikõãka! Sunʉ boanerã ããrĩpererã yʉ werenímakʉ̃ pérãkuma. \v 29 Ĩgʉ̃sã, yʉ werenímakʉ̃ pérã, masãgoberigue ããrĩnerã masã, wiripereakõãrãkuma. Õãrĩrẽ irinerã masãrãkuma, ʉ̃mʉgasigue perebiri okari opamurã. Ñerĩ irinerã gapʉ masãrãkuma, perebiri peamegue wajamoãsũmurã. \s1 Jesús ĩgʉ̃yamarẽ werenemodea \p \v 30 ’Yʉ gããmerõ neõ irimasĩbea. Yʉpʉ yʉre iriudi gããmerĩrẽ, ĩgʉ̃ yʉre masakare wajamoãdorerosũta yáa. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉ̃ diayeta yáa. \v 31 Yʉ basi: “Yʉ Marĩpʉ magʉ̃ ĩgʉ̃ iriudi ããrã”, ãrĩ weremakʉ̃: “Mʉ werenírĩ neõ diaye ããrĩbea”, ãrĩbukoa mʉsã. \v 32 Gajigʉ ããrĩ́mi yaamarẽ weregʉ. Ĩgʉ̃ Yʉpʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ yaamarẽ wereri diayeta ããrã. Irire yʉ õãrõ masĩa. \v 33 Mʉsã gajirãrẽ Juãrẽ masakare wãĩyerimasʉ̃rẽ yaamarẽ sẽrẽñadorerã iriubʉ. Ĩgʉ̃de yaamarẽ diayeta weremi. \v 34 Yʉ gapʉ sugʉ masakʉre yʉre: “Marĩpʉ iriudi ããrĩmí”, ãrĩ werebure neõ ãmabea. Irasũ ãmabirikeregʉ, Juan yaamarẽ weredeare: “Diayeta ããrã”, ãrĩ werea, mʉsã yʉre bʉremu, peamegue waabirikõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 35 Juan mʉsãrẽ sĩãgodiru irirosũ ããrĩmí. Ĩgʉ̃ wereri sĩãgodiru ʉ̃jʉ̃goro irirosũ ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃ wererire pérã, yoaweyaripoe mʉsã ʉsʉyadibʉ. \v 36 Juan weredea nemorõ yʉ iriri merã yʉ ããrĩrikʉrire masĩsũa. Yʉpʉ turari merã ĩgʉ̃ yʉre iriyuwarikʉdoredeare irigʉ yáa. I merã yʉre ĩgʉ̃ iriudi ããrĩrĩ́rẽ masĩsũa. \v 37 Yʉpʉ yʉre iriudi, yaamarẽ õãrõ weremi. Ĩgʉ̃ irasũ werekeremakʉ̃, ĩgʉ̃ werenírĩrẽ mʉsã neõ pébea. Ĩgʉ̃ deyorire neõ ĩãbea. \v 38 Yʉre Yʉpʉ iriudire mʉsã neõ bʉremubea. Irasirirã ĩgʉ̃ya kerere neõ péduripíbea. \v 39 Yʉpʉya werenírĩ gojadea pũrẽ mʉsã õãrõ bueníkõãa. “Gʉa i pũrẽ buerã, Marĩpʉ merã perebiri okarire bokarãkoa”, ãrĩ gũñáa mʉsã. Iri pũguere yaamarẽta gojasũdero ããrĩbʉ́. \v 40 Iri pũguere yaamarẽ irasũ gojasũkeremakʉ̃, mʉsã gapʉ yʉre gããmebea. Irasirirã i okari yʉ sĩrĩrẽ opabirikoa. \p \v 41 ’Masakare yaamarẽ õãrõ werenímurãrẽ ãmabea. \v 42 Yʉ mʉsã masaka ããrĩrikʉrire masĩa. Mʉsã Marĩpʉre maĩrã meta ããrã. \v 43 Yʉpʉ gããmerõsũta yʉ aarikeremakʉ̃, mʉsã yʉre gããmebea. Gajigʉ gapʉ ĩgʉ̃ basi ĩgʉ̃ gããmerõ aarimakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃rẽ gããmerãkoa. \v 44 ¿Nasirirã yʉre bʉremubukuri mʉsã? Mʉsã basi: “Õãrõ yáa”, ãrĩ gãme werenírĩrẽ gããmea. Marĩpʉ sugʉ ããrĩgʉ̃́ mʉsãrẽ: “Õãrõ yáa”, ãrĩ werenírĩ gapʉre gããmebea. \v 45 Mʉsã yʉre gããmebiri waja: “Ĩgʉ̃ Pagʉguere gʉare weresãgʉkumi”, ãrĩ gũñabirikõãka! “Moisés dorerire irirã, Marĩpʉ merã õãrõ ããrĩrãkoa”, ãrĩ gũñakeremakʉ̃, Moisés gapʉ mʉsãrẽ weresãgʉkumi. \v 46 Moisés ĩgʉ̃ gojadea pũgue yaamarẽ gojadi ããrĩmí. Irasirirã ĩgʉ̃ gojadeare bʉremurã, yʉdere bʉremuboayo mʉsã. \v 47 Moisés gojadeare mʉsã bʉremumerã, ¿nasirirã yʉ wereri gapʉre bʉremubukuri? ãrĩmi Jesús. \c 6 \s1 Jesús cinco mil ʉ̃marẽ baari ejodea \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Lc 9.10-17) \p \v 1 Jesús Jerusalẽ́gue dʉpʉ bʉadire taudero pʉrʉ, gʉa ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃ merã Galilea wãĩkʉri ditaru gaji koepʉgue taribujabʉ. Iri ditaruta “Tiberias” wãĩkʉbʉ. \v 2 Masaka Jesús ĩgʉ̃ turari merã pũrĩrikʉrãrẽ taumakʉ̃ ĩãsĩã, wárã ĩgʉ̃rẽ tʉyama. \v 3 Ditaru gaji koepʉgue ĩgʉ̃ ejadero pʉrʉ, gʉa merã ʉ̃tãʉ̃gue mʉrĩa, doami. \v 4 Irinʉ judío masaka bosenʉ, pascua bosenʉ ejaburo mérõgã dʉyabʉ. \v 5 Jesús wárã masaka ĩgʉ̃ pʉro aarimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Felipere sẽrẽñami: \p —¿Noógue marĩ ĩĩsã masaka ããrĩpererã baaburire wajarirãkuri? ãrĩmi. \p \v 6 Jesús ĩgʉ̃ basi ĩgʉ̃ iriburire masĩkeregʉ: “Felipe yʉre, ¿naásũ yʉjʉgʉkuri?” ãrĩgʉ̃, irasũ ãrĩmi. \v 7 Felipe ĩgʉ̃rẽ yʉjʉmi: \p —Marĩ dosciento nʉrĩ moãdea waja wajataropa pã́ duparu wajari, masakare marĩ gueremakʉ̃, neõ ejabirikoa, ãrĩmi. \p \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, gʉa merãmʉ Andrés, Simón Pedro pagʉmʉ Jesúre ãrĩmi: \p \v 9 —Õõ ĩĩ majĩgʉ̃ su mojõma pã́ duparu, pẽrã waaí opami. Masaka gapʉ wárãgora ããrĩ́ma. Irasiriro ĩgʉ̃sãrẽ baari neõ ejabirikoa. \p \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩmi: \p —Masakare ããrĩpererãrẽ doadoreka! ãrĩmi. \p Iro õãrõ tákʉro ããrĩbʉ́. Irasirirã iri weka doama. Ʉ̃ma ditare keomakʉ̃, cinco mil gora ããrĩmá. \v 11 Ĩgʉ̃sã eja doaperemakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús pã́ duparure ãĩ, Marĩpʉre: “Õãa”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩmi. Irasiri odo, gʉare ããrĩpererã iro doarãrẽ irire gueredoremi. Waaídere gueredoremi. Irasirirã ããrĩpererãrẽ ĩgʉ̃sã baadʉaropa guereyobʉ. \v 12 Ĩgʉ̃sã yapimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩmi: \p —Ĩgʉ̃sã baadʉáarire seaka! Ubugorata kõmobukoa, ãrĩmi. \p \v 13 Su mojõma pã́ duparure masaka baadʉáadeare seasãrã, pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari puuirigora ʉtʉudobobʉ. \v 14 Masaka Jesús Marĩpʉ turari merã ĩgʉ̃sãrẽ baari sĩmakʉ̃ ĩãrã, ãsũ ãrĩma: \p —Diayeta ããrã. “Ĩĩ Marĩpʉya kerere weredupiyurimasʉ̃ i ʉ̃mʉgue aaribu ããrãyupʉ”, ĩgʉ̃sã ãrĩdita ããrĩ́mi. \p \v 15 Irasirirã Jesúre turaro merã ãĩa, ĩgʉ̃sã Opʉ ããrĩbure sóodʉarã iriadima. Ĩgʉ̃ gapʉ irire masĩkõãmi. Irasirigʉ dupaturi sugʉta ʉ̃tãʉ̃gue mʉrĩãkõãmi. \s1 Jesús deko weka waadea \r (Mt 14.22-27; Mr 6.45-52) \p \v 16 Naĩtĩãwãgãriripoe ããrĩmakʉ̃, gʉa ĩgʉ̃ buerã ditarugue buabʉ. \v 17 Buaja, doódirugue ñajãa, Capernaugue taribujapʉroribʉ. Naĩtĩãrõgue iribʉ. Jesús gʉa pʉrogue ejabirimi dapa. \v 18 Gʉa taribujamakʉ̃, mirũ bʉro wẽjãpuwãgãribʉ. Pagari makũrĩ wãgãbʉ. \v 19 Su mojõma kilómetro gʉa waadero pʉrʉ, gʉayaru pʉro Jesús deko wekague aarimakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ irasũ aarimakʉ̃ ĩãrã, bʉro güibʉ. \v 20 Jesús gapʉ gʉare ãrĩmi: \p —Yʉta ããrã. Güimerãta! \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa ĩgʉ̃rẽ õãrõ bokatĩrĩ ñajãdorebʉ. Ĩgʉ̃ ñajãdero pʉrʉ, mata gʉa waaderoguere ejabʉ. \s1 Masaka Jesúre ãmadea \p \v 22 Gajinʉ gapʉ masaka ditaru gaji koepʉgue dujanerã iri ñamirẽ gʉayaru suru dujadiru merã gʉa taribujamakʉ̃, Jesús gʉa merã waabirideadere masĩñurã. \v 23 Irogue ĩgʉ̃sã ããrĩripoere gaji doóriduparu Tiberias wãĩkʉri makãgue ããrãdea duparu, Jesús Marĩpʉre: “Õãa”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩ, masakare baari gueredero pʉroweyague ejayuro. \v 24 Irasirirã Jesús, gʉa ĩgʉ̃ buerã marĩmakʉ̃ ĩãrã, iri doóriduparugue ñajãa, Capernaugue taribujañurã Jesúre ãmarã́ waarã́. \s1 Jesús pã́ irirosũ ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́marẽ weredea \p \v 25 Ditarure taribuja, Jesúre bokajarã, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama: \p —Buegʉ, ¿naásũ ããrĩmakʉ̃ õõguere aarari mʉ? ãrĩma. \p \v 26 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ Marĩpʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ ĩãkererã, ĩgʉ̃ iriudi yʉ ããrĩrĩ́rẽ bʉremubea. Irasirirã, yʉ mʉsãrẽ ejodeare baayapinerã dita ããrĩsĩã, yʉre ãmáa. \v 27 Mʉsã baari pereburi gapʉ ditare wajatamurã, moãbirikõãka! Gaji baari yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ sĩburi gapʉre ãmaka! Iri baarire ãmarã́, Marĩpʉ merã perebiri okari oparãkoa. Yʉpʉ yʉre irire mʉsãrẽ sĩdoregʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ iriudi yʉ ããrĩrĩ́rẽ mʉsãrẽ ĩmusiami, ãrĩmi. \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama: \p —¿Nasirirãkuri Marĩpʉ iridorerire õãrõ iriyuwarikʉmurã? \p \v 29 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉmi: \p —Marĩpʉ mʉsãrẽ iridoreri ãsũ ããrã. Yʉre ĩgʉ̃ iriudire bʉremudoremi, ãrĩmi. \p \v 30 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Gʉare mʉrẽ bʉremudoregʉ, ¿ñeénorẽ mʉ turari merã iri ĩmugʉkuri? ¿Naásũperire iri ĩmugʉkuri? \v 31 Masaka marĩrõgue marĩ ñekʉ̃sãmarã maná wãĩkʉrire baanerã ããrĩmá. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩderosũta ʉ̃mʉgasima baarire ĩgʉ̃sãrẽ sĩdi ããrĩmí, ãrĩma Jesúre. \p \v 32 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Moisés ʉ̃mʉgasima baarire mʉsãrẽ sĩbiridi ããrĩmí. Yʉpʉta baari ʉ̃mʉgasima, diayemarẽ mʉsãrẽ sĩgʉ̃ ããrĩ́mi. \v 33 Yʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩdi Marĩpʉ iriudi, ĩgʉ̃ baari irirosũ ããrĩgʉ̃́, i ʉ̃mʉ marãrẽ okari sĩgʉ̃ ããrã, ãrĩmi. \p \v 34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Gʉa Opʉ, iri baarire gʉare sĩníkõãka! \p \v 35 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ okarire sĩgʉ̃, baari irirosũ ããrĩgʉ̃́ ããrã. Yʉre tʉyagʉ, neõ ʉaboabi irirosũ ããrĩgʉkumi. Yʉre bʉremugʉ̃, neõ ñemesibubi irirosũ ããrĩgʉkumi. \v 36 Dupiyuro yʉ mʉsãrẽ ãrĩderosũta, mʉsã gapʉ yʉre ĩãkererã, bʉremubea dapa. \v 37 Ããrĩpererã Yʉpʉ yʉre sĩnerã yʉre tʉyarãkuma. Ĩgʉ̃sãrẽ yʉ neõ béobirikoa. \v 38 Ʉ̃mʉgasigue ããrĩdi yʉ gããmerĩrẽ irigʉ aarigʉ́ meta iribʉ. Yʉre iriudi gããmerĩ gapʉre irigʉ aaribʉ́. \v 39 Yʉre iriudi ãsũ gããmemi. Ĩgʉ̃ yʉre sĩnerãrẽ neõ sugʉre yʉ dedeubirimakʉ̃ gããmemi. I ʉ̃mʉ peremakʉ̃, yʉ ĩgʉ̃sãrẽ masũmakʉ̃ gããmemi. \v 40 Yʉpʉ yʉre iriudi ããrĩpererã yʉre ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ĩãrã, yʉre bʉremurã ĩgʉ̃ merã perebiri okarire opamakʉ̃ gããmemi. Irasirigʉ i ʉ̃mʉ peremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ masũgʉkoa, ãrĩmi Jesús. \p \v 41 Jesús: “Yʉ ʉ̃mʉgasigue merã dijaridea baari irirosũ ããrĩgʉ̃́ ããrã”, ãrĩrĩrẽ pérã, judío masaka oparã ĩgʉ̃rẽ werewʉama. \v 42 Ãsũ ãrĩma: \p —¿Ĩĩ Jesús, José magʉ̃ ããrĩberi? Marĩ ĩgʉ̃ pagʉ, ĩgʉ̃ pagore masĩa. ¿Nasirigʉ ĩgʉ̃: “Ʉ̃mʉgasigue ããrĩdi dijaribʉ”, ãrĩrĩ? \p \v 43 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãsũ ãrĩ yʉjʉmi: \p —Mʉsã yʉre werewʉarire pirika! \v 44 Neõ sugʉ ĩgʉ̃ gããmerõ yʉre tʉyabirikumi. Yʉpʉ gapʉ yʉre iriudi masaka yʉre bʉremumakʉ̃ irigʉ ããrĩ́mi. I ʉ̃mʉ peremakʉ̃, yʉre bʉremurãrẽ masũgʉkoa. \v 45 Marĩpʉya kerere weredupiyunerã ãsũ ãrĩ gojanerã ããrĩmá: “Marĩpʉ ããrĩpererãrẽ buegʉkumi”. Irasirirã ããrĩpererã Yʉpʉya buerire pé bʉremurã, ĩgʉ̃yare masĩrã yʉre tʉyarãkuma. \p \v 46 ’Neõ sugʉ masakʉ Yʉpʉre ĩãgʉ̃ mámi. Yʉ sugʉta ĩgʉ̃ merã ããrĩdi ĩgʉ̃rẽ masĩa. \v 47 Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉre bʉremugʉ̃ Yʉpʉ merã perebiri okari opami. \v 48 Yʉ baari irirosũ ããrĩgʉ̃́ okari sĩgʉ̃ ããrã. \v 49 Mʉsã ñekʉ̃sãmarã masaka marĩrõgue manárẽ baanerã ããrĩmá. Irire baakererã, boanerã ããrĩmá. \v 50 Yʉ ʉ̃mʉgasigue merã dijaridea baari gapʉre werea. Irire baagʉ, neõ boabirikumi. \v 51 Yʉ ʉ̃mʉgasigue merã dijaridea baari okari sĩrĩ irirosũ ããrĩgʉ̃́ yʉta ããrã. I baarire baagʉ, Yʉpʉ merã okanígʉkumi. I baari yʉ sĩrĩ, yaa dʉpʉ ããrã. I ʉ̃mʉ marã Yʉpʉ merã okaníkõãburo, ãrĩgʉ̃, yaa dʉpʉre sĩgʉkoa, ãrĩmi Jesús. \p \v 52 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka oparã ĩgʉ̃sã basi gãme guaseo, ãsũ ãrĩma: \p —¿Nasirigʉ marĩrẽ ĩgʉ̃ya dʉpʉre baadoregʉ sĩbukuri? \p \v 53 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãrĩmi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ ããrã. Mʉsã yaa dʉpʉre baamerã, yaa díre iirímerã okari opabea. \v 54 Yaa dʉpʉre baagʉ, yaa díre iirígʉ, Yʉpʉ merã perebiri okari opami. I ʉ̃mʉ peremakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ masũgʉkoa. \v 55 Yaa dʉpʉ diayema baari ããrã. Yaa dí diayema iiríri ããrã. \v 56 Yaa dʉpʉre baagʉ, yaa díre iirígʉ yʉ merã õãrõ ããrĩ́mi. Yʉde ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrã. \v 57 Yʉpʉ yʉre iriudi okanígʉ̃ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ okanígʉ̃ ããrĩsĩã, yʉdere okanímakʉ̃ yámi. Irasirigʉ yʉre baagʉre yʉ irirosũ okanímakʉ̃ irigʉkoa. \v 58 Yʉ irire ãrĩgʉ̃, ʉ̃mʉgasigue merã dijaridea baarire werea. I baari, maná mʉsã ñekʉ̃sãmarã baadea irirosũ ããrĩbea. Ĩgʉ̃sã irire baakererã, boanerã ããrĩmá. Ʉ̃mʉgasigue merã dijaridea baari gapʉre baagʉno, okaníkõãgʉkumi, ãrĩmi Jesús. \p \v 59 Jesús Capernaugue judío masaka nerẽrĩ wiigue buegʉ, irire weremi. \s1 Jesús werenírĩrẽ pérã perebiri okari opaburire weredea \p \v 60 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ buemakʉ̃ pérã, wárã Jesúre tʉyarã ãsũ ãrĩ gãme wereníma ĩgʉ̃sã basi: \p —Ĩgʉ̃ wereri marĩ pémakʉ̃, diasagoráa. ¿Noã ire bokatĩũbukuri? ãrĩma. \p \v 61 Ĩgʉ̃sã werenírĩrẽ Jesús pékõãmi. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñami: \p —¿Yʉ wererire pédʉabirikuri? \v 62 Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ yʉ ããrĩderogue mʉrĩãmakʉ̃ ĩãrã, ¿naásũ gũñabukuri mʉsã? \v 63 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ masakare okarire sĩmi. Ĩgʉ̃sãya dʉpʉ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ irimasĩña máa. Yʉ wererire pérã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ okari sĩrĩrẽ opama. \v 64 Irasũ ããrĩkeremakʉ̃, gajirã mʉsã merãmarã gapʉ yʉre bʉremubema dapa, ãrĩmi Jesús. \p Neõgoraguere ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã ããrĩmurãrẽ, irasũ ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubure masĩsiayupʉ. \v 65 Ãsũ ãrĩmi: \p —Ãsũ ãrĩ wereabʉ mʉsãrẽ. Neõ sugʉ ĩgʉ̃ gããmerõ yʉre tʉyabirikumi. Yʉpʉ, yʉre bʉremumakʉ̃ irigʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ irasiribirimakʉ̃, neõ sugʉno yʉre bʉremubiribukumi, ãrĩmi Jesús. \p \v 66 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ pérã, wárã Jesúre tʉyanerã neõ tʉyanemobirima. \v 67 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús gʉare pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã ĩgʉ̃ buerãrẽ sẽrẽñami: \p —¿Mʉsãde yʉre tʉyaduúrã yári? ãrĩmi. \p \v 68 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Simón Pedro ĩgʉ̃rẽ yʉjʉmi: \p —Gʉa Opʉ, ¿noãrẽ gʉa tʉyabukuri? Mʉ wereri, gʉare Marĩpʉ merã perebiri okari opamakʉ̃ yáa. \v 69 Gʉa mʉrẽ bʉremusiáa. Gʉa ire masĩsiáa. Mʉ õãgʉ̃, Marĩpʉ iriudi ããrã, ãrĩmi. \p \v 70 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús gʉare ãrĩmi: \p —Yʉ mʉsãrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarãrẽ beyebʉ. Yʉ irasirikeremakʉ̃, sugʉ mʉsã merã ããrĩgʉ̃́ wãtĩyagʉ ããrĩ́mi. \p \v 71 Jesús irasũ ãrĩgʉ̃, Judare Simón Iscariote magʉ̃rẽ ãrĩgʉ̃ iriyupʉ. Judas pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã gʉa merã ããrĩkeregʉ, Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubu ããrĩmí. \c 7 \s1 Jesús pagʉpũrã ĩgʉ̃rẽ bʉremudʉabiridea \p \v 1 Jesús masakare irire buedero pʉrʉ, Galilea nikũgue naagʉ̃ waami. Judío masaka oparã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarire masĩgʉ̃, Judea nikũguere ããrĩdʉabirimi. \v 2 Iripoere judío masaka ñekʉ̃sãmarã masaka marĩrõgue ããrĩrã́, wiirigã irideare gũñarĩ bosenʉ ejaburo dupiyuro ããrĩbʉ́. \v 3 Irasirirã Jesús pagʉpũrã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Õõrẽ dujabita, Judeague bosenʉrẽ ĩãgʉ̃ waaka! Irasirirã irogue mʉ buerã mʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ ĩãrãkuma. \v 4 Masaka mʉrẽ masĩmakʉ̃ gããmegʉ̃, mʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ ããrĩpererã ĩũrõ iri ĩmugʉ̃ waaka! Ĩgʉ̃sã ĩãberogue iribirikõãka! ãrĩma. \p \v 5 Ĩgʉ̃ pagʉpũrã ããrĩkererã, Jesúre bʉremubirima. \v 6 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Masaka ĩgʉ̃sã yʉre masĩburo dʉyakõãa dapa. Mʉsãrẽ iri bosenʉrẽ ĩãrã waadʉamakʉ̃ õãgoráa. \v 7 I ʉ̃mʉ marã mʉsãrẽ ĩãturibema. Yʉ gapʉre ĩgʉ̃sã ñerõ irideare yʉ weremakʉ̃ ĩãturima. \v 8 Mʉsã bosenʉrẽ ĩãrã waaka! Yʉre yʉ waaburo dʉyakoa dapa. Irasirigʉ iri bosenʉrẽ ĩãgʉ̃ waabea dapa, ãrĩmi Jesús. \p \v 9 Ĩgʉ̃ irire ãrãdero pʉrʉ, Galileague dujami. \s1 Jesús ĩgʉ̃sã wiirigã iriri bosenʉrẽ ĩãgʉ̃ waadea \p \v 10 Ĩgʉ̃ pagʉpũrã bosenʉrẽ ĩãrã waadero pʉrʉ, Jesúde masaka ĩmurõ marĩrõ waami, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ waaríre masĩbirikõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 11 Iri bosenʉrẽ judío masaka oparã ĩgʉ̃rẽ ãmarã́ iriñurã. Ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —¿Noógue ããrĩkuri ĩgʉ̃? ãrĩñurã. \p \v 12 Wárã masaka Jesúyamarẽ werenírã iriñurã. Gajirã: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩñurã. Gajirã gapʉ: “Õãgʉ̃ meta, masakare ãrĩkatorikʉgʉ ããrĩ́mi”, ãrĩñurã. \p \v 13 Judío masaka oparãrẽ güirã, ããrĩpererã péurogue: “Jesús ãsũ ããrĩ́mi”, ãrĩ werebiriñurã. \p \v 14 Jesús irogue eja, iri bosenʉ dekokʉaripoe Marĩpʉya wiigue ñajãa, masakare buemi. \v 15 Ĩgʉ̃ buemakʉ̃ pérã, judío masaka oparã pégʉka, ãsũ ãrĩma: \p —Ĩĩ buebiridi ããrĩkeregʉ, ¿nasirigʉ õãrõ masĩrĩ? \p \v 16 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ bueri, yaa meta ããrã. Yʉre iriudiya bueri gapʉ ããrã. \v 17 Marĩpʉ gããmerĩrẽ iridʉarã yʉ buerire pérã: “Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ buedorerosũta buemi. Ĩgʉ̃ gããmerõ werebemi”, ãrĩrãkuma. \v 18 Sugʉ ĩgʉ̃ gããmerõ weregʉ, gajirãrẽ: “Ĩgʉ̃ õãrõ weremi”, ãrĩ bʉremumakʉ̃ iridʉagʉ ããrĩ́mi. Gajigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ iriudi gããmerĩrẽ weregʉ gapʉ masakare: “Marĩpʉ õãtarimi”, ãrĩ bʉremumakʉ̃ yámi. Ĩgʉ̃ ãrĩkatori marĩrõ diayeta weregʉ ããrĩ́mi. \p \v 19 ’Moisés Marĩpʉ doreri gojadea pũrẽ mʉsãrẽ pídi ããrĩmí. Mʉsã gapʉ neõ sugʉ iri dorerire iribea. ¿Nasirirã mʉsã yʉre wẽjẽdʉari? ãrĩmi. \p \v 20 Masaka ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Mʉ wãtĩ ñajãsũdi ããrã. ¿Noã mʉrẽ wẽjẽdʉari? \p \v 21 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Suñarõ siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃ yʉ sugʉ pũrĩrikʉgʉre taumakʉ̃ ĩãrã, mʉsã ããrĩpererã ĩãgʉkakõãbʉ. \v 22 Iripoegue Moisés mʉsã pũrã ʉ̃marẽ ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ\f + \fr 7:22 \ft Gn 17.1-14: Iripoegue Marĩpʉ Abrahãrẽ ĩgʉ̃ pũrã ʉ̃marẽ: “Yaarã ããrĩburo”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridoredi ããrĩmí. Pʉrʉ iri dorerire Moisére pídi ããrĩmí. Irasirirã judío masaka Abraham parãmerã ããrĩturiarã iri dorerire irirã, ĩgʉ̃sã pũrã ʉ̃marẽ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã ĩgʉ̃sã deyoadero pʉrʉ irasũ yáma.\f* wiiridoredi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irire doreburo dupiyuro mʉsã ñekʉ̃sãmarã irasirisianerã ããrĩmá. Irasirirã mʉsã majĩrãgãrẽ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã ĩgʉ̃sã deyoadero pʉrʉ siñajãrĩnʉ ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ irasirináa. \v 23 Irasirirã Moisés dorederosũta irirã, siñajãrĩnʉ ããrĩkeremakʉ̃ mʉsã majĩrãgã ʉ̃marẽ ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiria. Siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃ yʉ sugʉre ããrĩpereri ĩgʉ̃ya dʉpʉmarẽ õãmakʉ̃ iribʉ. ¿Nasirimurã yʉ merã guari mʉsã? \v 24 Mʉsã yʉ irideare ĩãdero pʉrʉ: “Ñerõ irimi”, ãrĩ werewʉabirikõãka! Yʉ irideare õãrõ keoro pémasĩ odorãgue wereníka! ãrĩmi Jesús. \s1 Jesús ʉ̃mʉgasigue merã aaribʉ́, ãrĩ weredea \p \v 25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoere gajirã Jerusalén marã ãsũ ãrĩ wereníma: \p —¿Ĩĩ marĩ oparã wẽjẽdʉagʉ meta ããrĩ́rĩ? \v 26 Ĩgʉ̃ ããrĩpererã ĩũrõgue buegʉ yámi. Sugʉno gapʉta ĩgʉ̃rẽ gajino neõ ãrĩbema. Gajipoe irirã marĩ oparã: “Ĩĩ diayeta Cristo, Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi”, ¿ãrĩ gũñabukuri? \v 27 Marĩ ĩĩ aariderore masĩa. Cristo, Marĩpʉ iriugʉ gapʉre aarimakʉ̃, ĩgʉ̃ ããrĩderoguere masĩbirikoa. Irasirigʉ Cristo ããrĩbirikumi ĩĩ, ãrĩma. \p \v 28 Jesús Marĩpʉya wiigue bueripoe ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ werenímakʉ̃ pégʉ, bʉro bʉsʉro merã ãsũ ãrĩ weremi: \p —Mʉsã yʉre masĩa, ãrã. Ĩgʉ̃ aariderodere masĩa, ãrã. Yʉ gããmerõ aaribiribʉ. Yʉre iriudi keoro irigʉ ããrĩ́mi. Mʉsã ĩgʉ̃rẽ masĩbea. \v 29 Yʉ ĩgʉ̃ pʉrogue ããrĩdi ããrĩsĩã, ĩgʉ̃rẽ masĩa. Ĩgʉ̃ta yʉre iriumi, ãrĩmi Jesús. \p \v 30 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ peresu iridʉakererã, ñeãbirima. Ĩgʉ̃ ñerõ tariburinʉ dʉyabʉ dapa. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ñeãbirima. \v 31 Gajirã wárã masaka ĩgʉ̃rẽ bʉremuma. Ãsũ ãrĩma: \p —Neõ sugʉ, ĩĩ nemorõ Marĩpʉ turari merã iri ĩmugʉ̃ mámi. Irasirigʉ ĩĩ Cristo, Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi. \s1 Fariseo bumarã Jesúre peresu iridoredea \p \v 32 Fariseo bumarã, masaka Jesúre: “Ĩĩ Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi”, ãrĩrĩrẽ péñurã. Irasirirã ĩgʉ̃sã paía oparã merã Marĩpʉya wiire korerã surarare ĩgʉ̃rẽ ñeã, peresu iridorerã iriuadiñurã. \p \v 33 Irasirigʉ Jesús masakare ãsũ ãrĩmi: \p —Yoaweyaripoe mʉsã merã ããrĩgʉkoa. Pʉrʉ yʉre iriudi pʉrogue waagʉkoa. \v 34 Yʉ ããrĩburore mʉsã waamasĩbirikoa. Irasirirã yʉre ãmakererã, neõ bokabirikoa. \p \v 35 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka oparã ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme sẽrẽñama: \p —Ĩgʉ̃ marĩrẽ: “Yʉre mʉsã neõ bokabirikoa”, ãrĩgʉ̃, ¿noógue waagʉkuri? ¿Ĩgʉ̃ judío masaka griego ããrĩrṍgue makãrĩ waanerã pʉrogue griego masakare buegʉ waabukuri? \v 36 Ĩgʉ̃ marĩrẽ: “Yʉ ããrĩburore mʉsã waamasĩbirikoa. Irasirirã yʉre ãmakererã, neõ bokabirikoa”, ãrĩrĩ, ¿naásũ ãrĩdʉaro iriayuri? ãrĩma. \s1 Jesús okari sĩrĩ dekomarẽ weredea \p \v 37 Ĩgʉ̃sã bosenʉ iritũnurĩnʉ dupanʉgora ããrĩmakʉ̃, Jesús wãgãnʉgã, bʉro bʉsʉro merã masakare ãsũ ãrĩ weremi: \p —Ñemesiburã yʉ pʉrogue iirírã aarika! \v 38 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Yʉre bʉremurãya yʉjʉpũrãrĩguere okari sĩrĩ deko ũmayoro irirosũ ããrĩníkõãrokoa”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ãrĩmi. \p \v 39 Jesús irire ãrĩgʉ̃: “Yʉre bʉremurã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ oparãkuma”, ãrĩgʉ̃ irimi. Jesús ʉ̃mʉgasigue mʉrĩaburo dupiyuro Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ejabirimi dapa. \s1 Masaka dʉkawaridea \p \v 40 Jesús ãrĩrĩrẽ pérã, gajirã ãsũ ãrĩma: \p —Ĩĩ diayeta Marĩpʉya kerere weredupiyurimasʉ̃: “Marĩ pʉro aaribu ããrãyupʉ”, ĩgʉ̃sã ãrĩdi ããrĩ́mi. \p \v 41 Gajirã ãsũ ãrĩma: \p —Ĩĩ, Cristo Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi. \p Gajirã gapʉ: \p —Cristo, ¿nasiribu Galileamʉ ããrĩbukuri? ãrĩma. \v 42 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Cristo Marĩpʉ iriubu, opʉ David parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩgʉkumi. David deyoadea makã Belén wãĩkʉri makãgue deyoagʉkumi”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \p \v 43 Irasirirã Jesúre surosũ gũñabirisĩã, gãme dʉkawariakõãma. \v 44 Surãyeri Jesúre ñeã, peresu iridʉakererã, iribirima. \s1 Judío masaka oparã Jesúre bʉremubiridea \p \v 45 Irasirirã Marĩpʉya wiire korerã surara Jesúre ñeãdorerã iriunerã, paía oparã, fariseo bumarã pʉrogue goedujáañurã. Ĩgʉ̃sã goedujajamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirirã Jesúre ñeã, ãĩribirari? \p \v 46 Surara ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉñurã: \p —Neõ sugʉ ĩgʉ̃ irirosũ werenígʉ̃ mámi. \p \v 47 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, fariseo bumarã ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩñurã: \p —¿Mʉsãde ĩgʉ̃ ãrĩkatori merã weremakʉ̃: “Diayeta weremi”, ãrĩ bʉremurĩ? \v 48 Neõ sugʉ marĩ oparã, neõ sugʉ gʉa fariseo bumarã ĩgʉ̃rẽ bʉremugʉ̃ mámi. \v 49 Sĩĩsã masaka gapʉ ĩgʉ̃ wererire bʉremurã, Marĩpʉ Moisére doreri pídeare masĩbema. Wajamoãsũmurã ããrĩ́ma. \p \v 50 Nicodemo fariseo bumʉ iro dupiyuro ñami merã Jesúre ĩãgʉ̃ ejadi, ĩgʉ̃sã merã ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p \v 51 —Marĩrẽ doreri ãsũ ãrã. Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ irideare weremakʉ̃ marĩ péburo dupiyuro ĩgʉ̃rẽ: “Ñerõ iribʉ”, ãrĩ wajamoãmasĩbea, ãrĩyupʉ. \p \v 52 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ãsũ ãrĩ yʉjʉñurã: \p —¿Mʉde ĩgʉ̃ irirosũ Galileamʉ ããrĩ́rĩ? Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũrẽ bueka! Iri pũrẽ buegʉ: “Neõ sugʉ Galileamʉ Marĩpʉya kerere weredupiyurimasʉ̃ mámi”, ãrĩ masĩgʉkoa. \s1 Ʉ̃mʉ́ʉ merã ñerõ irigore weresãdea \p \v 53 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãya wiirigue dujáakõãñurã. \c 8 \p \v 1 Jesús gapʉ ʉ̃tãʉ̃ Olivos wãĩkʉdigue waami. \v 2 Gajinʉ gapʉ boyoripoe ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉya wiigue waami doja. Ĩgʉ̃ ejamakʉ̃ ĩãrã, masaka ããrĩpererã ĩgʉ̃ pʉro nerẽma. Irasirigʉ eja doa, ĩgʉ̃sãrẽ buenʉgãmi. \v 3 Moisés gojadeare buerimasã, fariseo bumarã sugo nomeõrẽ gajigʉ igo marãpʉ ããrĩbi merã igo ñerõ irigore bokajañurã. Irasirirã Jesús bueripoe iri wiigue ããrĩpererã masaka ĩũrõ igore ãĩñajãnú, Jesúre ãrĩma: \p \v 4 —Buegʉ, igo marãpʉkʉgo ããrĩkerego, gajigʉ merã ñerõ irigore bokajabʉ. \v 5 Moisés Marĩpʉ doreri gojadea pũgue igo nomeõ irirosũ irigonorẽ ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽdoredi ããrĩmí. Mʉkoa, ¿naásũ ãrĩrĩ? \p \v 6 “¿Naásũ yʉjʉgʉkuri?” ãrĩrã, ĩgʉ̃rẽ irasũ ãrĩ sẽrẽñadima. “Ĩgʉ̃ keoro yʉjʉbirimakʉ̃, marĩ oparãguere weresãrãkoa”, ãrĩ gũñañurã. Ĩgʉ̃sã irasũ sẽrẽñamakʉ̃ pégʉ, Jesús gapʉ muúbia doaja, nikũgue ĩgʉ̃ya mojõsũrũ merã gojami. \v 7 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñaduúbirimakʉ̃ pégʉ, Jesús wãgãnʉgã, ãsũ ãrĩmi: \p —Mʉsã merãmʉ ñerõ iribino igore ʉ̃tãye merã deapʉroriburo. \p \v 8 Irasũ ãrĩ odo, dupaturi muúbia doaja, nikũgue gojami doja. \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã ñerĩ irideare pémasĩ, gʉyasĩrĩrĩ merã, mʉrã sugʉ pʉrʉ, gajigʉ pʉrʉ wiriapʉrorima. Irasirirã Jesúre sugʉta nomeõ iro dujago merã píkõã, waakõãma. \v 10 Jesús wãgãnʉgã, igore ãrĩmi: \p —¿Noógue ããrĩ́rĩ mʉrẽ weresãnerã? ¿Neõ sugʉ mʉrẽ wajamoãdoregʉ márĩ? \p \v 11 —Mámi, yʉ Opʉ, ãrĩ yʉjʉmo. \p Igo irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús igore ãrĩmi: \p —Yʉde mʉrẽ wajamoãdorebea. Irasirigo waaka! Dupaturi ñerĩrẽ neõ irinemobirikõãka! \s1 Jesús i ʉ̃mʉ marãrẽ sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩrĩ́marẽ weredea \p \v 12 Jesús dupaturi masakare ãsũ ãrĩ weremi: \p —Yʉ i ʉ̃mʉ marãrẽ sĩãgori sĩgʉ̃ ããrã. Yʉre tʉyarã naĩtĩãrõgue ããrĩrã́ irirosũ ããrĩbema. Boyorogue ããrĩrã́ irirosũ ããrĩ́ma. Irasirirã yʉ okari sĩrĩrẽ oparãkuma. \p \v 13 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, fariseo bumarã ãrĩma: \p —Mʉ basi mʉ ããrĩrikʉrire werea. Irasiriro mʉ werenírĩ neõ wajamáa. \p \v 14 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉmi: \p —Yʉ aariderore, yʉ waaburodere yʉ masĩa. Mʉsã gapʉ irire neõ masĩbea. Irasirigʉ yʉ basi yʉ ããrĩrikʉrire werekeremakʉ̃, yʉ werenírĩ diayeta ããrã. \v 15 Mʉsã i ʉ̃mʉ marã irirosũ yʉre werewʉáa. Yʉ gapʉ neõ sugʉre mʉsã irirosũ werewʉabea. \v 16 Yʉ masaka ããrĩrikʉrire: “I gapʉ õãa, i gapʉ õãbea”, ãrĩgʉ̃, keoro ãrã. Yʉ sugʉta yʉ gããmerõ irire ãrĩbea. Yʉpʉ yʉre iriudi merã irire irasũ yáa. \v 17 Mʉsãrẽ doreri gojadea pũgue ãsũ ãrã: “Pẽrã masaka ĩgʉ̃sã ĩãdeare surosũ weremakʉ̃: ‘Diayeta ããrã’, ãrĩ bʉremurõ gããmea”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \v 18 Yʉ basi yʉ ããrĩrikʉrire werea. Yʉpʉ yʉre iriudide yʉ ããrĩrikʉrire weremi, ãrĩmi. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama: \p —¿Noógue ããrĩ́rĩ mʉpʉ? \p Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉmi: \p —Mʉsã yʉre, Yʉpʉdere masĩbea. Yʉre masĩrã, Yʉpʉdere masĩboayo. \p \v 20 Jesús irasũ ãrĩ weregʉ, Marĩpʉya wiigue ããrĩmí. Masaka niyeru sĩrã, ĩgʉ̃sã sãrĩ kũmarĩ pʉro ããrĩmí. Ĩgʉ̃ ñerõ tariburinʉ ejabiribʉ dapa. Irasirirã neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ ñeã, peresu iribirima. \s1 Jesús: “Yʉ waaburore mʉsã waamasĩbirikoa”, ãrĩ weredea \p \v 21 Jesús dupaturi judío masaka oparãrẽ weremi: \p —Yʉ ããrĩderogue waagʉkoa. Yʉ waadero pʉrʉ, mʉsã yʉre ãmarãkoa. Mʉsã ñerĩ iridea waja, waja oparã boarãkoa. Yʉ waaburoguere mʉsã waamasĩbirikoa. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gãme sẽrẽñama: \p —¿Nasirigʉ: “Yʉ waaburoguere mʉsã waamasĩbirikoa”, ãrĩrĩ? ¿Ĩgʉ̃ basi wẽjẽ boagʉkuri irasũ ãrĩgʉ̃? \p \v 23 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Mʉsã gapʉ i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́, i ʉ̃mʉ marã ããrã. Yʉ gapʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩdi, i ʉ̃mʉmʉ meta ããrã. \v 24 Irasirigʉ mʉsãrẽ: “Mʉsã ñerĩ iridea waja, waja oparã boarãkoa”, ãrãbʉ. Mʉsã: “Yʉ ĩgʉ̃ ããrã\f + \fr 8:24 \ft Exodo 3.13-15: Iripoegue Moisés Marĩpʉre sẽrẽñadi ããrĩmí: “Israel bumarã yʉre: ‘Mʉ iriudi wãĩ, ¿naásũ ããrĩ́rĩ?’ ãrĩ sẽrẽñamakʉ̃, ¿naásũ ãrĩ weregʉkuri?” Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yʉ wãĩ ‘YO SOY EL QUE SOY’ ããrã. Irasirigʉ Israel bumarãrẽ ãsũ ãrĩ wereka: ‘YO SOY yʉre mʉsãguere weredoregʉ iriumi’, ãrĩka!” ãrĩdi ããrĩmí. “YO SOY EL QUE SOY”, ãrĩrõ: “Yʉ ããrĩnígʉ̃ta ããrã, o ĩgʉ̃ta ããrã yʉ”, ãrĩdʉaro yáa.\f*”, ãrĩ wereadeare bʉremubirisĩã, mʉsã ñerĩ iridea waja, waja oparã boarãkoa. \p \v 25 Irasũ ãrĩgʉ̃ pérã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama: \p —¿Noãno ããrĩ́rĩ mʉ? \p Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉmi: \p —Buenʉgãgʉ̃gueta mʉsãrẽ: “Yʉ ĩgʉ̃ ããrã”, ãrĩ weresiabʉ. \v 26 Yʉ mʉsãyamarẽ, mʉsã ñerõ iridea waja mʉsãrẽ wajamoãburire weredʉari, wári ããrã. Yʉre iriudi gapʉ diaye weremi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ weremakʉ̃ yʉ pédea ditare mʉsã i ʉ̃mʉ marãrẽ werea, ãrĩmi. \p \v 27 Jesús: “Yʉre iriudi”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃ Pagʉreta werenígʉ̃ irimi. Ĩgʉ̃sã gapʉ irire pémasĩbirima. \v 28 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ mʉsã curusague pábiatú ãĩwãgũnúrãkoa. Mʉsã irasũ irirã: “Yʉ ĩgʉ̃ ããrã”, ãrĩ wereadeare: “Diayeta ããrã”, ãrĩ masĩrãkoa. Yʉ gããmerõ neõ iribi, irasũ ããrĩmakʉ̃ Yʉpʉ yʉre buedea ditare yʉ weregʉ ããrĩrĩ́rẽ masĩrãkoa. \v 29 Yʉre iriudi yʉ merã ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ gããmerĩ ditare irinía. Irasirigʉ ĩgʉ̃ yʉre neõ béobemi. \p \v 30 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, wárã masaka ĩgʉ̃rẽ bʉremuma. \s1 Jesús Marĩpʉ pũrãyamarẽ, ñerõ iririmasãyamarẽ weredea \p \v 31 Jesús, judío masaka: “Marĩpʉ iriudi ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremurãrẽ ãsũ ãrĩmi: \p —Yʉ werenírĩrẽ bʉremuduúmerã, diayeta yʉ buerã ããrã. \v 32 Irasirirã diayema ããrĩrĩ́rẽ masĩrãkoa. Irire masĩrã, ñerõ iririre pirirãkoa. Moãboeanerã mʉsã opʉre wirianerã irirosũ ããrĩrãkoa. \p \v 33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Gʉa Abraham parãmerã ããrĩturiarãgue ããrã. Irasirirã neõ gajirãyarã ĩgʉ̃sãrẽ moãboerã ããrĩbea. Irasirigʉ: “Moãboeanerã mʉsã opʉre wirianerã irirosũ ããrĩrãkoa”, ãrĩgʉ̃, ¿naásũ ãrĩdʉagʉ irasũ ãrĩrĩ mʉ? \p \v 34 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Ããrĩpererã ñerĩrẽ irirã, ñerĩrẽ iridoregʉyarã ĩgʉ̃ dokamarã irirosũ ããrĩ́ma. \v 35 Sugʉ moãboegʉ wii opʉ magʉ̃ irirosũ neõ ããrĩbemi. Wii opʉ magʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ pagʉya wiimʉ ããrĩníkõãkumi. \v 36 Yʉ, ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ magʉ̃ ããrã. Irasirigʉ mʉsãrẽ ñerĩrẽ iridoregʉyarã irirosũ ããrĩbirimakʉ̃ irigʉ, diayeta moãboeanerã mʉsã opʉre wirianerã irirosũ ããrĩmakʉ̃ irigʉkoa. \v 37 Yʉ mʉsã Abraham parãmerã ããrĩturiarire masĩa. Irasũ ããrĩkererã, mʉsã yʉ wererire pédʉabea. Irasirirã yʉre wẽjẽdʉáa. \v 38 Yʉpʉ yʉre masĩmakʉ̃ irideare mʉsãrẽ werea. Mʉsã gapʉ mʉsãpʉ dorerire yáa. \p \v 39 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Abraham gʉa ñekʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. \p Jesús gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Mʉsã diayeta Abraham parãmerã ããrĩturiarã ããrĩrã́ ĩgʉ̃ iriunaderosũta iririkʉboayo. \v 40 Yʉpʉ yʉre diaye wererire mʉsãrẽ yʉ werekeremakʉ̃, yʉre wẽjẽdʉáa. Abraham gapʉ mʉsã irirosũ neõ irasiribiridi ããrĩmí. \v 41 Mʉsã mʉsãpʉ irirosũta yáa. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ãrĩma: \p —Gʉa, pagʉ marĩrã irirosũ ããrĩbea. Marĩpʉ sugʉta gʉapʉ ããrĩ́mi. \p \v 42 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉpʉ diayeta mʉsãpʉ ããrĩmakʉ̃, mʉsã yʉre maĩboayo. Yʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩdita õõ mʉsã pʉrogue aaribʉ́. Yʉ gããmerõ aaribiribʉ. Yʉpʉ yʉre iriumi. \v 43 ¿Nasirirã yʉ wererire pémasĩberi mʉsã? Mʉsã yʉ wererire pédʉabirisĩã, pémasĩbea. \v 44 Mʉsãpʉ wãtĩ ããrĩ́mi. Mʉsã ĩgʉ̃yarã ããrã. Irasirirã ĩgʉ̃ gããmerĩrẽ iridʉáa. Neõgoragueta masakare wẽjẽbéodi ããrĩgʉ̃́ yámi. Ĩgʉ̃guere diayema neõ máa. Irasirigʉ ĩgʉ̃ neõ diayemarẽ werebemi. Neõgoraguere masakare ãrĩkatopʉroridi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkatorikʉgʉ ããrĩsĩã, ãrĩkatori ditare weremi. \v 45 Yʉ gapʉ diayemarẽ werea. Irasirirã yʉ wererire pérã, mʉsã irire bʉremubea. \v 46 ¿Noã yʉre: “Mʉ ãsũ irigʉ, ñerõ iriabʉ”, ãrĩ masĩbukuri? Yʉ mʉsãrẽ diayemarẽ werekeremakʉ̃, ¿nasirirã yʉ wererire bʉremuberi? \v 47 Yʉpʉ pũrã ĩgʉ̃ werenírĩrẽ péma. Mʉsã gapʉ ĩgʉ̃ pũrã ããrĩbirisĩã, irire pédʉabea, ãrĩmi Jesús. \s1 Cristo Abraham dupiyuro ããrĩdeamarẽ weredea \p \v 48 Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Gʉa: “Mʉ Samariamʉ, wãtĩ ñajãsũdi ããrã”, ãrĩrã, diayeta ãrĩrã yáa. \p \v 49 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ wãtĩ ñajãsũdi ããrĩbea. Yʉ iriri merã masaka Yʉpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩmakʉ̃ yáa. Mʉsã gapʉ yʉ iririre ĩãkererã: “Ñerĩrẽ irigʉ ããrĩ́mi”, ãrã. \v 50 Yʉre: “Õãrõ yáa”, ãrĩ bʉremurãrẽ ãmabea yʉ. Yʉpʉ gapʉ masakare yʉre bʉremumakʉ̃ gããmemi. Ĩgʉ̃ta yʉ iririre ĩãgʉ̃, yʉre: “Õãrõ yáa”, ãrĩmi. \v 51 Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ wererire irigʉ neõ boabirikumi. \p \v 52 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Dapagora gʉa ire masĩa. Mʉ wãtĩ ñajãsũdi ããrã. Abraham iripoegue boakõãdi ããrĩmí. Marĩpʉya kerere weredupiyunerãde boakõãnerã ããrĩmá. Mʉ gapʉ: “Yʉ wererire irigʉ neõ boabirikumi”, ãrã. \v 53 ¿Gʉa ñekʉ̃ Abraham nemorõ ããrĩ́rĩ mʉ? Ĩgʉ̃, Marĩpʉya kerere weredupiyunerãde boakõãnerã ããrĩmá. ¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ irasũ ãrĩ weregʉ? \p \v 54 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ, yʉ basi õãrõ werenírĩ wajamáa. Yʉpʉ gapʉ mʉsã: “Gʉapʉ ããrĩ́mi”, ãrĩgʉ̃ gapʉ yʉre õãrõ weremi. \v 55 Mʉsã gapʉ Yʉpʉre neõ masĩbea. Yʉ ĩgʉ̃rẽ masĩa. Yʉ: “Ĩgʉ̃rẽ masĩbea”, ãrĩgʉ̃, mʉsã irirosũ ãrĩkatorikʉgʉ ããrĩbukoa. Yʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ õãrõ masĩa. Irasũ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ wererire yáa. \v 56 Mʉsã ñekʉ̃ Abraham yʉ i ʉ̃mʉgue aariburire masĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ yʉ aarimakʉ̃ ĩãgʉ̃, bʉro ʉsʉyari merã ããrĩdi ããrĩmí. \p \v 57 Ĩgʉ̃sã Jesúre ãrĩma: \p —Mʉ cincuenta bojori opabirikeregʉ, ¿nasirigʉ Abrahãrẽ ĩãdi ããrĩbukuri? \p \v 58 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Abraham dupiyuro ããrĩdi yʉta ããrã. \p \v 59 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã ʉ̃tãyeri ãĩ, ĩgʉ̃rẽ dea wẽjẽdʉamakʉ̃, Marĩpʉya wiigue ããrãdi ĩgʉ̃sã watope duriwiriakõãmi. \c 9 \s1 Deyoagʉgueta koye ĩãmasĩbire Jesús taudea \p \v 1 Gajinʉ Jesús maague waagʉ́, deyoagʉgueta koye ĩãmasĩbire bokajami. \v 2 Gʉa ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, Jesúre sẽrẽñabʉ: \p —Buegʉ, ¿noã ñerõ iridea waja ĩgʉ̃ koye ĩãmasĩbi deyoayuri? ¿Ĩgʉ̃ pagʉsãmarã ñerõ iridea waja, o ĩgʉ̃ basi ĩgʉ̃ ñerõ iridea waja ĩgʉ̃rẽ irasũ waayuri? ãrĩbʉ. \p \v 3 Jesús gʉare ãrĩmi: \p —Ĩgʉ̃ ñerõ iridea, ĩgʉ̃ pagʉsãmarã ñerõ iridea ĩgʉ̃ deyoagʉgueta koye ĩãmasĩbi ããrĩmakʉ̃ iribiribʉ. Marĩpʉ ĩgʉ̃ turari merã ĩgʉ̃rẽ õãrĩ iririre masakare ĩmugʉkumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ koye ĩãmasĩbi deyoami. \v 4 Ʉ̃mʉ merã masaka moãmasĩrã irirosũ dapagora Marĩpʉ yʉre iriugʉ pídeare marĩrẽ iriro gããmea. Ñami merã moãmasĩmerã irirosũ pʉrʉgue ĩgʉ̃ pídeare irimasĩbirikoa pama. \v 5 Yʉ i ʉ̃mʉguere ããrĩgʉ̃́, masakare sĩãgori sĩgʉ̃ ããrã. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉre masĩmakʉ̃ yáa, ãrĩmi. \p \v 6 Irasũ ãrĩ odo, nikũgue síkure eomeépí, iri merã morẽ, koye ĩãmasĩbiya koyeguere túwʉ̃kãmi. \v 7 Irasiri odo, ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Siloé wãĩkʉri deko gobegue ĩgʉ̃sã iridea gobegue mʉya koyere koegʉ waaka! ãrĩmi. “Siloé”, ãrĩrõ: “Iriugʉ”, ãrĩdʉaro yáa. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, koye ĩãmasĩbi irogue ĩgʉ̃ya koyere koegʉ waakõãmi. Koe odo, koye ĩãmasĩgʉ̃gue dujariyupʉ. \v 8 Ĩgʉ̃ya wiigue dujajamakʉ̃, ĩgʉ̃ya wii pʉro ããrĩrã́, iro dupiyuro ĩgʉ̃ niyeru sẽrẽdi ããrĩmakʉ̃ ĩãnerã, sẽrẽñañurã: \p —¿Ĩĩ dupiyuro niyeru sẽrẽ doanídita ããrĩ́rĩ? \p \v 9 Gajirã ãrĩñurã: \p —Ĩgʉ̃ta ããrĩ́mi. \p Gajirã gapʉ ãrĩñurã: \p —Ĩgʉ̃ ããrĩbemi. Ĩgʉ̃ irirosũ deyogʉ ããrĩ́mi. \p Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, koye ĩãmasĩbi ããrãdi gapʉ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Ĩgʉ̃ta ããrã yʉ. \p \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, masaka ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —Mʉ ĩãmasĩbiradi ããrĩgʉ̃́, ¿nasirigʉ dapagorare irasũ ĩãmasĩrĩ? \p \v 11 Ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Jesús wãĩkʉgʉ ĩgʉ̃ya síku nikũ merã moãmorẽ, yʉ koyere túwʉ̃kãmi. Túwʉ̃kã odo, yʉre: “Siloé wãĩkʉri deko gobegue ĩgʉ̃sã iridea gobegue mʉya koyere koegʉ waaka!” ãrãmi. Yʉ irogue waa, koyere koe odo, ĩãmasĩpʉroriabʉ. \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã doja: \p —Mʉrẽ irasiriadi, ¿noógue ããrãrĩ? \p —Masĩbirikoa. Noó ããrĩgʉ̃́ ããrĩkumi, ãrĩyupʉ. \s1 Fariseo bumarã koye ĩãmasĩbi ããrĩdire sẽrẽñadea \p \v 13 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã koye ĩãmasĩbiridire fariseo bumarã pʉrogue ãĩãñurã. \v 14 Jesús ĩgʉ̃ya síku nikũ merã moãmorẽ, koye ĩãmasĩbire taudeanʉ judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩbʉ́. \v 15 Irasirirã fariseo bumarã koye ĩãmasĩbiridire sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirigʉ dapagorare õãrõ ĩãrĩ? \p Ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Sugʉ ĩgʉ̃ya síku nikũ merã moãmorẽ, yaa koyere túwʉ̃kãmi. Irasirigʉ yaa koyere koeadero pʉrʉ, ĩãmasĩpʉroribʉ. \p \v 16 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, surãyeri fariseo bumarã merãmarã ãrĩñurã: \p —Ĩgʉ̃rẽ irasiridi, marĩ siñajãrĩnʉrĩma dorerire iribi ããrĩ́mi. Irasirigʉ Marĩpʉ iriudi ããrĩbemi. \p Gajirã gapʉ ãrĩñurã: \p —Ĩgʉ̃ ñerõ irigʉno ããrĩgʉ̃́, i iri ĩmurĩrẽ irimasĩbiriboayupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃sã surosũ gũñabirisĩã, dʉkawariñurã. \v 17 Irasirirã dupaturi koye ĩãmasĩbiridire sẽrẽñañurã doja: \p —Mʉkoa, ¿naásũ ãrĩrĩ mʉrẽ koye ĩãmasĩmakʉ̃ iridire? \p Ĩgʉ̃ yʉjʉyupʉ: \p —Ĩgʉ̃ Marĩpʉ kerere weredupiyugʉ ããrĩ́mi, ãrã yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 18-19 Judío masaka oparã gapʉ: “Ĩĩ koye ĩãmasĩgʉ̃, dupiyuro koye ĩãmasĩbi ããrĩdi ããrĩbemi”, ãrĩ gũñadiñurã. Irasirirã ĩgʉ̃ pagʉsãmarãrẽ siiu, sẽrẽñañurã: \p —“¿Ĩĩ mʉ magʉ̃ neõ deyoagʉgueta koye ĩãmasĩbi ããrĩdi ããrĩ́mi”, ãrĩrĩ? Ĩgʉ̃ diayeta koye ĩãmasĩbiridi ããrĩgʉ̃́, ¿nasiri dapagorare õãrõ ĩãmasĩrĩ? \p \v 20 Ĩgʉ̃ pagʉsãmarã yʉjʉñurã: \p —Ire gʉa masĩa. Ĩĩ gʉa magʉ̃ta ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ deyoagʉgueta koye ĩãmasĩbiridita ããrĩ́mi. \v 21 Ĩgʉ̃ dapagora koye ĩãmasĩrĩ gapʉre, ĩgʉ̃rẽ ĩãmakʉ̃ irididere masĩbea. Ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñaka! Bʉgʉro ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ basi mʉsãrẽ yʉjʉmasĩmi. \p \v 22 Judío masaka oparã dupiyurogue ãsũ ãrĩñurã: \p —Jesúre: “Marĩpʉ iriudi Cristo ããrĩ́mi”, ãrĩgʉ̃norẽ marĩ nerẽrĩ wiirigue neõ ñajãdorebirikõãrã! ãrĩñurã. Irasirirã, ĩgʉ̃sã ãrĩdeare pénerã ããrĩsĩã, koye ĩãmasĩbiridi pagʉsãmarã ĩgʉ̃sãrẽ güigorañurã. \v 23 Irasirirã ĩgʉ̃sãrẽ: “Bʉgʉro ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñaka!” ãrĩñurã. \p \v 24 Judío masaka oparã irire pérã, dupaturi koye ĩãmasĩbiridire siiu, ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã doja: \p —Marĩpʉ mʉ wererire pémi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ péurogue gʉare diaye wereka! Gʉa ire masĩa. Jesús ñerõ irigʉ ããrĩ́mi. \p \v 25 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Jesúre ĩgʉ̃ ñegʉ̃, o õãgʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ masĩbirikoa yʉ. I ditare masĩa. Yʉ dupiyuroguere koye ĩãmasĩbi ããrĩbʉ́. Dapagorare ĩãa, ãrĩyupʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, dupaturi ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã doja: \p —¿Nasiriri ĩgʉ̃ mʉrẽ? ¿Nasirigʉ ĩgʉ̃ mʉrẽ koye ĩãmasĩmakʉ̃ iriri? \p \v 27 Ĩgʉ̃ yʉjʉyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Irireta mʉsãrẽ weresiabʉ. Yʉ irasũ ãrĩ werekeremakʉ̃, mʉsã gapʉ yʉ wererire pédʉabirabʉ. ¿Nasirirã dupaturi yʉ irire weremakʉ̃ pédʉari? ¿Mʉsãde ĩgʉ̃ buerã ããrĩdʉakuri? \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ turiñurã: \p —Mʉ ĩgʉ̃ buegʉ ããrã. Gʉa gapʉ Moisés gojadeare buerã ããrã. \v 29 Ire gʉa masĩa. Marĩpʉ Moisére weredi ããrĩmí. Jesúre iriudi gapʉre gʉa masĩbea. \p \v 30 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsã irasũ ãrĩmakʉ̃, pégʉkakõãkoa. Ĩgʉ̃ yʉre koye ĩãmasĩmakʉ̃ irikeremakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃rẽ iriudire masĩbea, ãrã. \v 31 Marĩ ire õãrõ masĩa. Marĩpʉ ñerõ irirã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽmakʉ̃ pébemi. Ĩgʉ̃rẽ bʉremugʉ̃, ĩgʉ̃ dorerire irigʉre ĩgʉ̃ sẽrẽrĩ ditare pémi. \v 32 Marĩ neõ sugʉ deyoagʉgueta koye ĩãmasĩbire ĩãmakʉ̃ irigʉ ããrĩrĩ́rẽ pébea. \v 33 Marĩpʉ Jesúre iriubirimakʉ̃, yʉre koye ĩãmasĩmakʉ̃ iribiriboañumi, ãrĩyupʉ. \p \v 34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ãrĩñurã: \p —Mʉ deyoagʉgueta ñerĩ merã deyoadi ããrĩkeregʉ, ¿irire weredʉari gʉare buebu? ãrĩñurã. \p Irasirirã judío masaka nerẽrĩ wiigue ĩgʉ̃rẽ ñajãdorebiriñurã. \s1 Jesús ĩgʉ̃yare pémerã koye ĩãmasĩmerã irirosũ ããrĩ́ma, ãrĩ weredea \p \v 35 Jesús koye ĩãmasĩbiridire ĩgʉ̃sã béowiuadeare pémi. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ bokajagʉ, sẽrẽñami: \p —¿Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ bʉremurĩ mʉ? \p \v 36 Ĩgʉ̃ Jesúre ãrĩmi: \p —Yʉ Opʉ, ¿noã ããrĩ́rĩ ĩgʉ̃? Wereka yʉre! Ĩgʉ̃rẽ masĩgʉ̃, bʉremugʉra. \p \v 37 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Mʉ ĩgʉ̃rẽ ĩãsiáa. Yʉ mʉ merã werenígʉ̃, ĩgʉ̃ta ããrã. \p \v 38 Irire ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejã, ĩgʉ̃rẽ: \p —Yʉ Opʉ, mʉrẽ bʉremua, ãrĩmi. \p \v 39 Pʉrʉ Jesús ãsũ ãrĩmi: \p —Yʉ masaka irideare: “I gapʉ õãa, i gapʉ õãbea”, ãrĩgʉ̃, i ʉ̃mʉguere aaribʉ́. Yʉpʉ gããmerĩrẽ masĩmerã, koye ĩãmasĩmerã irirosũ ããrĩ́ma. Irasirigʉ koye ĩãmasĩmerã irirosũ ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃ gããmerĩrẽ masĩburo, ãrĩgʉ̃, “Gʉa õãrõ masĩa”, ãrĩ gũñarã gapʉre koye ĩãmasĩmerã irirosũ waaburo, ãrĩgʉ̃ aaribʉ́. \p \v 40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, surãyeri fariseo bumarã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —¿Mʉ irire ãrĩgʉ̃, gʉadere: “Koye ĩãmasĩmerã irirosũ ããrã”, ãrĩgʉ̃ yári? \p \v 41 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Mʉsã koye ĩãmasĩmerã irirosũ Yʉpʉ gããmerĩrẽ masĩmerã ããrĩrã́, mʉsã ñerĩ iridea wajare opabiribukoa. “Gʉa õãrõ masĩa”, ãrĩrã ããrĩsĩã, mʉsã ñerõ iridea wajare opáa dapa, ãrĩmi. \c 10 \s1 Jesús oveja korerimasʉ̃ iririkʉri keori merã weredea \p \v 1 Jesús irire ãrĩ odoadero pʉrʉ, keori merã ãsũ ãrĩ weremi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Oveja korerimasʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ duripíri sãrĩrõ makãpʉrore ñajãgʉ̃ irirosũ iribino, yajarimasʉ̃ ããrĩkumi. Makãpʉro marĩrõgue ñajãkumi. \v 2 Makãpʉro ñajãgʉ̃ gapʉ oveja korerimasʉ̃ ããrĩkumi. \v 3 Makãpʉrore koregʉ tũpãkumi, oveja korerimasʉ̃rẽ ñajãridoregʉ. Oveja korerimasʉ̃ ñajãmakʉ̃, oveja ĩgʉ̃ werenímakʉ̃ pékuma. Ĩgʉ̃yarãrẽ ĩgʉ̃sã wãĩ merã oekumi. Irasũ oegʉ, ĩgʉ̃sãrẽ siiu wiukumi. \v 4 Ĩgʉ̃yarã ããrĩpererãrẽ oe, siiu wiu odo, ĩgʉ̃sãrẽ dupiyuwãgãkumi. Oveja ĩgʉ̃ werenírĩrẽ masĩrã ããrĩsĩã, ĩgʉ̃rẽ tʉyakuma. \v 5 Gajigʉre ĩgʉ̃sã ĩãmasĩbire tʉyabirikuma. Ĩgʉ̃ werenírĩrẽ masĩmerã ããrĩsĩã, ĩgʉ̃rẽ güi ũmaduriwãgãkõãkuma. \p \v 6 Jesús iri keori merã ĩgʉ̃sãrẽ weremakʉ̃ pérã gapʉ pémasĩbirima. “Ãsũ ãrĩdʉaro irikoa i”, ãrĩmasĩbirima. \s1 Jesús ovejare õãrõ koregʉ irirosũ ããrĩrĩ́marẽ weredea \p \v 7 Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ werenemomi doja: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ ovejare duripíri sãrĩrõ makãpʉro irirosũ ããrã. \v 8 Ããrĩpererã ñerã yʉ dupiyuro aarinerã, yajarimasã irirosũ ããrĩ́ma. Yaarã oveja irirosũ ããrĩrã́ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ pébema. \v 9 Yʉ makãpʉro irirosũ ããrã. Yʉre bʉremurã iri makãpʉrore ñajãrã irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sãrẽ peamegue waabonerãrẽ taugʉkoa. Oveja güiro marĩrõ ĩgʉ̃sãrẽ duripíri sãrĩrõ makãpʉrore ñajãrã, wirirã ĩgʉ̃sã baaburi bokarã irirosũ ããrĩrãkuma. \p \v 10 ’Yajarimasã ovejare yajamurã, wẽjẽmurã, poyanorẽmurã aaríma. Yʉ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ okarire opamakʉ̃ irigʉ aaribʉ́. Ããrĩpereri õãrĩrẽ opaburo, ãrĩgʉ̃, aaribʉ́. \v 11 Yʉ ovejare õãrõ koregʉ irirosũ ããrã. Ovejare õãrõ koregʉ wẽjẽsũbu ããrĩkeregʉ, ĩgʉ̃sãrẽ béobirikumi. Ĩgʉ̃sã õãrõ ããrĩburire boabosagʉkumi. \v 12 Gajigʉ moãrĩmasʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ moãwajatari ditare gũñami. Ovejare õãrõ koregʉ irirosũ ããrĩbemi. Oveja ĩgʉ̃yarã ããrĩbema. Irasirigʉ makãnʉ́ʉmʉ diayée ovejare ñeã wẽjẽgʉ̃ aarimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ovejare béo, güi ũmaduriwãgãkõãmi. Ĩgʉ̃sãrẽ béowãgãdero pʉrʉ, makãnʉ́ʉmʉ diayée ovejare ñeãmakʉ̃ ĩãrã, gajirã oveja ũmasiriwãgãkõãma. \v 13 Moãrĩmasʉ̃ ĩgʉ̃ moãwajatari ditare gããmemi. Irasirigʉ ovejare ĩgʉ̃sã õãrõ ããrĩburire gũñabemi. \p \v 14-15 ’Yʉ ovejare õãrõ koregʉ irirosũ ããrã. Yʉpʉ yʉre masĩmi. Yʉde Yʉpʉre masĩa. I irirosũ yaarã ovejare yʉ masĩa. Yaarãde yʉre masĩma. Irasirigʉ yʉ okarire maĩbea. Ĩgʉ̃sã õãrõ ããrĩburire boabosagʉkoa. \v 16 Gajirã oveja gaji duripíri sãrĩrõ marã irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sãde yaarã ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sãdere ãĩgʉkoa. Yʉ werenírĩrẽ pérãkuma. Irasirirã yaarã ããrĩpererã su buta ããrĩrãkuma. Yʉ sugʉta ĩgʉ̃sãrẽ koregʉkoa. \p \v 17 ’Yaarã õãrõ ããrĩburire boabosagʉkoa. Yʉ okarire maĩbi ããrĩsĩã, irasirigʉkoa masã, dupaturi okabu. Yʉ irasiribu ããrĩmakʉ̃, Yʉpʉ yʉre maĩmi. \v 18 Yʉ gããmebirimakʉ̃, neõ sugʉ yʉre boamakʉ̃ irimasĩbiribukumi. Yʉ gããmerõ merã boagʉkoa. Yʉ turaro merã yʉ gããmerĩrẽ irimasĩgʉ̃ ããrĩsĩã, yʉ gããmerõ merã boa, pʉrʉ masãgʉkoa. Yʉpʉ yʉre irireta iridoremi, ãrĩmi Jesús. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka dupaturi surosũ ĩgʉ̃rẽ gũñabirisĩã, dʉkawarima. \p \v 20 Gajirã wárã ĩgʉ̃sã merãmarãrẽ ĩgʉ̃yamarẽ ãrĩma: \p —Ĩgʉ̃ wãtĩ ñajãsũdi, niãsũgʉ̃ yámi. ¿Nasirirã ĩgʉ̃rẽ péri mʉsã? \p \v 21 Gajirã gapʉ ãrĩma: \p —Wãtĩ ñajãsũdi, ĩgʉ̃ irirosũ õãrõ wereníbiribukumi. Koye ĩãmasĩbidere ĩãmakʉ̃ irimasĩbiribukumi, ãrĩma. \s1 Judío masaka Jesúre gããmebiridea \p \v 22 Puibʉ ããrĩmakʉ̃, Jerusalẽ́gue judío masaka bosenʉ irima. Iripoegue marã Marĩpʉya wiire iripeodeare gũñarĩ bosenʉ ããrĩbʉ́. \v 23 Iri bosenʉrẽ Jesús, Pórtico de Salomón wãĩkʉri taribu Marĩpʉya wii tʉro biaña marĩrĩ taribugue waagorenami. \v 24 Irogue ĩgʉ̃ ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, judío masaka oparã ĩgʉ̃ pʉro nerẽ, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama: \p —¿Naásũ ããrĩmakʉ̃ gʉare õãrõ diaye weregʉkuri? ¿Mʉ Cristo, Marĩpʉ iriudita ããrĩ́rĩ? \p \v 25 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉmi: \p —Mʉsãrẽ weresiabʉ. Mʉsã gapʉ yʉ wererire bʉremubea. Yʉ, Yʉpʉ yʉre dorerosũta ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmurĩrẽ irinagʉ̃ yáa. I merã yʉ ããrĩrikʉrire masĩsũa. \v 26 Yʉ ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmurĩrẽ ĩãkererã, mʉsã gapʉ yʉre bʉremubea. Mʉsã yaarã ããrĩbirisĩã, yʉre bʉremubea. Yʉ dupiyuro werederosũta mʉsã gajigʉyarã oveja irirosũ ããrã. \v 27 Yaarã oveja yʉ werenírĩrẽ masĩma. Yʉ ĩgʉ̃sãrẽ masĩa. Irasirirã yʉre tʉyama. \v 28 Yʉ ĩgʉ̃sãrẽ ʉ̃mʉgasigue perebiri okari opamakʉ̃ yáa. Irasirirã perebiri peamegue neõ waabirikuma. Yʉ ĩgʉ̃sãrẽ korea. Gajirã ĩgʉ̃sãrẽ neõ yʉre ẽmamasĩbema. \v 29 Yʉpʉ ĩgʉ̃sãrẽ yʉre sĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ ããrĩpererã nemorõ turagʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃de ĩgʉ̃sãrẽ koremi. Gajirã ĩgʉ̃sãrẽ neõ ĩgʉ̃dere ẽmamasĩbema. \v 30 Yʉ, Yʉpʉ merã sugʉta ããrã, ãrĩmi Jesús. \p \v 31 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, dupaturi judío masaka ʉ̃tãyeri ãĩma, ĩgʉ̃rẽ dea wẽjẽdʉarã. \v 32 Ĩgʉ̃sã irasiridʉamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ, Yʉpʉ yʉre dorederosũta wári ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmurĩrẽ iribʉ. Mʉsã irire ĩãbʉ. ¿Ñeéno yʉ iridea waja mʉsã yʉre ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽdʉari? \p \v 33 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Mʉ õãrõ iriri waja gʉa mʉrẽ ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽdʉabea. Mʉ Marĩpʉre ñerõ werenírĩ waja mʉrẽ ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽdʉáa. Mʉ masakʉ ããrĩkeregʉ: “Marĩpʉ ããrã yʉ”, ãrĩ werenía. \p \v 34 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Marĩpʉ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃ mʉsãrẽ doreri gojadea pũgue: “Mʉsã yʉ irirosũ ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 35 Marĩ ire masĩa. Marĩpʉ ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩrĩ diayeta ããrã. Marĩrẽ neõ irire: “Diaye ããrĩbea”, ãrĩ masĩña máa. Irasiriro iri pũguere ĩgʉ̃ya kerere pérãrẽ: “Yʉ irirosũ ããrĩ́ma”, ãrĩrĩ diayeta ããrã. \v 36 Marĩpʉ yʉre beyesĩã, i ʉ̃mʉguere iriumi. Irasũ ããrĩkeremakʉ̃: “Yʉ Marĩpʉ magʉ̃ ããrã”, ãrĩdea waja mʉsã gapʉ yʉre: “Marĩpʉre ñerõ wereními”, ãrã. ¿Nasirirã yʉre irasũ ãrĩrĩ mʉsã? \v 37 Yʉpʉ yʉre dorerosũta ĩgʉ̃ turari merã yʉ iri ĩmubirimakʉ̃ ĩãrã, yʉ wereri gapʉre bʉremubirikõãka! \v 38 Yʉpʉ yʉre dorerosũta yʉ iri ĩmumakʉ̃ ĩãrã, yʉ wererire bʉremubirikererã, yʉ iriri gapʉre: “Marĩpʉ turari merã iriri ããrã”, ãrĩ bʉremuka! Mʉsã irire ãrĩ bʉremurã, Yʉpʉ yʉguere õãrõ ããrĩrĩ́rẽ, irasũ ããrĩmakʉ̃ yʉ ĩgʉ̃ merã sugʉta ããrĩrĩ́rẽ masĩrãkoa. \p \v 39 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ peresu iridʉarã ñeãdʉarã iriadima doja. Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ duriwiriakõãmi. \p \v 40 Wiria, Juan masakare wãĩyepʉroriderogue dia Jordán wãĩkʉdiya gaji koepʉgue dupaturi waa, irogue dujami. \v 41 Masaka wárã ĩgʉ̃rẽ ĩãrã ejama. Ãsũ ãrĩma: \p —Juan masakare wãĩyedi Marĩpʉ turari merã iririre iri ĩmubirikeregʉ, ããrĩpereri Jesúyamarẽ weredea diayeta ããrã, ãrĩma. \p \v 42 Irasirirã wárã iroguere Jesúre bʉremuma. \c 11 \s1 Lázaro boadea \r (Lc 10.38-42) \p \v 1-2 Iripoere Betania wãĩkʉri makãmʉ Lázaro wãĩkʉgʉ pũrĩrikʉgʉ iriyupʉ. Iri makã, ĩgʉ̃ tĩ́rã nome María, Marta wãĩkʉrãya makã ããrĩbʉ́. María marĩ Opʉ Jesúya gubure sʉ̃rõrĩ merã piupeo, igo poari merã túkoebo ããrĩmó. \v 3 Lázaro pũrĩrikʉmakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ tĩ́rã nome gajirã merã Jesúre kere iriuñurã: \p —Gʉa Opʉ, mʉ maĩgʉ̃ pũrĩrikʉgʉ yámi, ãrĩ kere iriuñurã. \p \v 4 Jesús iri kerere pégʉ, ãrĩmi: \p —Iri pũrĩrĩ ĩgʉ̃rẽ boamakʉ̃ iriburi ããrĩbea. Iri merã Marĩpʉ masakare ĩgʉ̃ turarire ĩmugʉkumi. Ĩgʉ̃ irire ĩmugʉ̃, yʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ, ĩgʉ̃ turari opagʉ ããrĩrĩ́dere ĩmugʉkumi. \p \v 5-6 Irasirigʉ Jesús Martare, igo pagʉmorẽ, Lázarore bʉro maĩsĩã, Lázaro pũrĩrikʉri kere péadero pʉrʉ, penʉ ĩgʉ̃ ããrĩrṍguere dujanemomi. \v 7 Penʉ pʉrʉ gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩmi: \p —Náka, dupaturi Judea nikũgue waarã́ doja! \p \v 8 Gʉa ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: \p —Buegʉ, irinʉgue marĩ irogue ããrĩmakʉ̃, judío masaka mʉrẽ ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽdʉama. ¿Nasirigʉ mʉ irogue dupaturi waadʉari? \p \v 9 Gʉa irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús keori merã gʉare ãsũ ãrĩ weremi: \p —Sunʉrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari horagora ããrã. Irasirirã, i ʉ̃mʉguere sĩãgori ããrĩyumakʉ̃, iri boyori merã masaka noó waaró waarã́, gubutʉabirikuma. \v 10 Ñami merã sĩãgori marĩrõ waarã́ gapʉ gubutʉama. \p \v 11 Ĩgʉ̃ irire ãrĩ odo, gʉare ãrĩmi: \p —Marĩ merãmʉ Lázaro kãrĩakõãmi. Yʉ ĩgʉ̃rẽ yobegʉ waagʉkoa. \p \v 12 Gʉa ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: \p —Gʉa Opʉ, Lázaro kãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ sĩrĩrĩ tarirokoa, ãrĩbʉ. \p \v 13 Jesús: “Kãrĩakõãmi”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃ kõmoadeare weregʉ iridi ããrĩmí. Gʉa gapʉ: “Ĩgʉ̃ kãrĩrĩrẽ weremi”, ãrĩ gũñadibʉ. \v 14 Irasirigʉ Jesús pémasĩma õãrõ gʉare weremi: \p —Lázaro boakõãmi. \v 15 Yʉ ʉsʉyáa, yʉ marĩrõ boami. Ĩgʉ̃ boari merã mʉsã yʉre bʉremunemorãkoa. Náka, marĩ ĩgʉ̃rẽ ĩãrã! ãrĩmi. \p \v 16 Jesús irire ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Tomás “Sʉdʉadi” ĩgʉ̃sã ãrĩgʉ̃ gʉare ãrĩmi: \p —Marĩ Jesús merã waarã́! Ĩgʉ̃ irogue boamakʉ̃, marĩde ĩgʉ̃ merãta boakõãrã! \s1 Jesús boanerãrẽ masãmakʉ̃ irigʉ, okari sĩgʉ̃ ããrĩrĩ́marẽ weredea \p \v 17 Jesús Betaniague ejamakʉ̃, iro marã ĩgʉ̃rẽ werema: \p —Wapikʉrinʉ taria, Lázaro dagʉre ĩgʉ̃sã yáadero pʉrʉ, ãrĩma. \p \v 18 Betania, Jerusalén pʉrogã, pe kilómetro gaji kilómetro deko yoaro ããrĩbʉ́. \v 19 Irasirirã judío masaka wárã Lázaro boadea kerere pérã, Marta, Maríare ĩãrã waañurã, ĩgʉ̃sãrẽ ĩã gũñaturaburo, ãrĩrã. \v 20 Jesús ĩgʉ̃sã pʉro ejaburi kerere pégo, Marta ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩgõ aarimó. María gapʉ wiigueta dujakõãdeo ããrĩmó. \v 21 Marta Jesús pʉro ejago, ĩgʉ̃rẽ ãrĩmo: \p —Yʉ Opʉ, mʉ õõgue ããrĩmakʉ̃, yʉ pagʉmʉ boabiriboadi ããrãmi. \v 22 Yʉ masĩa. Mʉ Marĩpʉre sẽrẽmakʉ̃, ããrĩpereri mʉ sẽrẽrõsũta irigʉkumi. \p \v 23 Jesús igore ãrĩmi: \p —Mʉ pagʉmʉ dupaturi okagʉkumi. \p \v 24 Igo ĩgʉ̃rẽ ãrĩmo: \p —Yʉ masĩa. I ʉ̃mʉ peremakʉ̃ ããrĩpererã boanerã masãmakʉ̃, ĩgʉ̃de dupaturi okagʉkumi. \p \v 25 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ãsũ ãrĩmi: \p —Yʉ boanerãrẽ masãmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okari sĩgʉ̃ ããrã. Yʉre bʉremugʉ̃ boadigue ããrĩkeregʉ, okagʉkumi. \v 26 Irasirirã okarã yʉre bʉremurãno neõ boabirikuma\f + \fr 11:26 \ft Jesús: “Okarã yʉre bʉremurãno neõ boabirikuma”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã ʉ̃mʉgasigue perebiri okaburire, perebiri peamegue neõ waabiriburire werenígʉ̃ irimi.\f*. ¿Mʉ ire bʉremurĩ? \p \v 27 Igo ĩgʉ̃rẽ ãrĩmo: \p —Yʉ Opʉ, mʉrẽ bʉremua. Mʉ, Cristo Marĩpʉ magʉ̃, i ʉ̃mʉgue aarigʉkumi, ĩgʉ̃sã ãrĩdi ããrã. \s1 Jesús Lázaroya dʉpʉre yáadea masãgobe pʉro oredea \p \v 28 Marta irasũ ãrĩ odo, igo pagʉmo Maríare siiugo waamo. Gajirã péberogã igore ãsũ ãrĩyupo: \p —Marĩrẽ buegʉ ejasiami. Mʉrẽ siiuami. \p \v 29 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, mata María ĩgʉ̃ pʉrogue mumurõ merã aarimó. \v 30 Jesús makãgue ejabirimi dapa. Marta ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩaderogueta ããrĩmí. \v 31 Judío masaka wiigue Maríare ĩã gũñaturaburo, ãrĩrã, igo merã ããrãnerã, igo mumurõ merã waamakʉ̃ ĩãrã, igore tʉyawãgãñurã. “Igo pagʉmʉ yáa masãgobegue orego waagó irikumo”, ãrĩ gũñañurã. \p \v 32 María Jesús pʉrogue ejago, ĩgʉ̃rẽ ĩã, ĩgʉ̃ guburi pʉro ñadʉkʉpuri merã ejamejã: \p —Yʉ Opʉ, mʉ õõgue ããrĩmakʉ̃, yʉ pagʉmʉ boabiriboadi ããrãmi, ãrĩmo. \p \v 33-34 Igo, igore tʉyanerã merã oremakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús bʉro bopoña, bʉjawereri merã ĩgʉ̃sãrẽ ĩã: \p —¿Noógue ĩgʉ̃rẽ yáari mʉsã? ãrĩ sẽrẽñami. \p Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Gʉa Opʉ, ĩãgʉ̃ aarika! \p \v 35 Jesús oremi. \p \v 36 Ĩgʉ̃ oremakʉ̃ ĩãrã, judío masaka ãrĩma: \p —Ĩãka! Noópagora ĩgʉ̃rẽ maĩayuriye! \p \v 37 Gajirã ĩgʉ̃sã merãmarã gapʉ ãrĩma: \p —Koye ĩãmasĩbire ĩãmakʉ̃ iridi ããrĩ́mi. ¿Lázaro boaburi dupiyuro ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃ taukõãboayuri? \s1 Jesús Lázarore masũdea \p \v 38 Jesús bʉro bʉjawereri merã masãgobe pʉro waami. Iri gobe ʉ̃tãtore ããrĩbʉ́. Iri gobe ñajãrõrẽ wári majĩ ʉ̃tã majĩ merã biasũbʉ. \p \v 39 Jesús ãrĩmi: \p —Ʉ̃tã majĩrẽ ãĩ weanúka! \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, Marta boadi tĩ́gõ ãrĩmo: \p —Yʉ Opʉ, ĩgʉ̃ya dʉpʉ daro ʉ̃rĩasiakuyo. Wapikʉrinʉ tarisiáa, ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ. \p \v 40 Jesús gapʉ igore ãrĩmi: \p —Mʉrẽ wereabʉ: “Yʉre bʉremugõ Marĩpʉ turarire ĩãgokoa”, ãrãbʉ. \p \v 41 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ odomakʉ̃, ĩgʉ̃sã ʉ̃tã majĩrẽ ãĩ weanúma. Jesús ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, Marĩpʉre ãsũ ãrĩmi: \p —Aʉ, yʉ sẽrẽrĩrẽ mʉ pésiabʉ. Irasirigʉ mʉrẽ: “Õãa”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩa. \v 42 Yʉ masĩa. Yʉ mʉrẽ sẽrẽrĩrẽ irasũ péníkõãa. Yʉ irire masĩkeregʉ, õõ nírã yʉ mʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ masĩburo, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã péurogue mʉrẽ: “Yʉ sẽrẽrĩrẽ mʉ pésiabʉ”, ãrĩ werea. \p \v 43 Irasũ ãrĩ odo, Jesús bʉro bʉsʉro merã ãrĩmi: \p —Lázaro, irore wirika! \p \v 44 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, masãgobegue wiririmi. Ĩgʉ̃ya mojõrĩ, guburire surí gasiri merã dʉrasũdi, ĩgʉ̃ya diapure suríro gasiro merã õmasũdi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Kuranoka ĩgʉ̃ waamakʉ̃! ãrĩmi. \s1 Judío masaka oparã Jesúre ñeãdʉadea \r (Mt 26.1-5; Mr 14.1-2; Lc 22.1-2) \p \v 45 Wárã judío masaka María merã masãgobegue wapikʉnerã Jesús iriadeare ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ bʉremuma. \v 46 Gajirã ĩgʉ̃sã merãmarã gapʉ fariseo bumarã pʉrogue waa, Jesús iriadeare ĩgʉ̃sãrẽ wereñurã. \v 47 Irasirirã fariseo bumarã, irasũ ããrĩmakʉ̃ paía oparã gajirã judío masaka oparã merã nerẽ, ãsũ ãrĩ wereníñurã: \p —¿Nasirirãkuri marĩ? Jesús wári turari merã iri ĩmugʉ̃ yámi. \v 48 Marĩ ĩgʉ̃rẽ: “Iropata irika!” ãrĩbirimakʉ̃, ããrĩpererã masaka ĩgʉ̃rẽ bʉremurãkuma. Irasirirã romano marã oparã aarirãkuma, Marĩpʉya wiire béo, marĩrẽ marĩya nikũrẽ ẽmamurã, ãrĩñurã. \p \v 49 Sugʉ ĩgʉ̃sã merãmʉ, Caifás wãĩkʉgʉ iri bojorire paía opʉ ããrĩmí. Ĩgʉ̃sã irire irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã irima ããrĩpererire neõ masĩbea. \v 50 Ire pémasĩbea. Sugʉta marĩ judío masakaya ããrĩburire boabosamakʉ̃ õãrokoa. Ĩgʉ̃ boabirimakʉ̃, marĩ ããrĩpererã judío masaka gapʉ pereakõãbukoa. \p \v 51 Ĩgʉ̃ Jesús judío masakaya ããrĩburire boabosaburire weregʉ, ĩgʉ̃ basi gũñarĩ merã irasũ ãrĩbiriyupʉ. Iri bojorire ĩgʉ̃ paía opʉ ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ irire ãrĩmakʉ̃ iriyupʉ. \v 52 Jesús boagʉ, judío masakaya ããrĩburire, irasũ ããrĩmakʉ̃ ããrĩpererã Marĩpʉ pũrã ããrĩperero ããrĩrã́dere ĩgʉ̃sãya ããrĩburidere boami, su buta ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. \v 53 Caifás ĩgʉ̃sãrẽ irasũ ãrãdero pʉrʉ: “¿Nasiri Jesúre wẽjẽrãkuri marĩ?” ãrĩ werenírã iriñurã. \p \v 54 Jesús, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarire masĩkõãmi. Irasirigʉ judío masaka oparã ĩũrõgue neõ waagorenabirimi. Judea nikũma makã, masaka marĩrõ pʉro ããrĩrĩ́ makã Efraín wãĩkʉri makãgue waakõãmi. Irogue gʉa ĩgʉ̃ buerã merã dujami. \p \v 55 Iripoere pascua bosenʉ gʉa judío masaka bosenʉ ããrĩburo mérõgã dʉyabʉ. Irasirirã bosenʉ dupiyuro masaka wárã gaji makãrĩ marãde Jerusalẽ́gue iri bosenʉmarẽ baaburo dupiyuro Marĩpʉ dorederosũta koerã waama ĩgʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ: “Ñerĩ opamerã, õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãburo, ãrĩrã. \v 56 Ĩgʉ̃sã irogue ejarã, Jesúre ãmagorenañurã. Marĩpʉya wiigue ããrĩrã́, ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —¿Naásũ gũñarĩ? ¿Bosenʉrẽ ĩãgʉ̃ aarigʉkuri, o aaribirikuri? \p \v 57 Paía oparã, fariseo bumarã masakare doreñurã. Ãsũ ãrĩñurã: \p —Jesús ããrĩrṍrẽ masĩrã, gʉare wereka! Ĩgʉ̃rẽ ñeã, peresu iridʉarã irasũ ãrĩñurã. \c 12 \s1 María Jesúya guburire sʉ̃rõrĩ piupeodea \r (Mt 26.6-13; Mr 14.3-9) \p \v 1 Su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejarinʉrĩ pascua bosenʉ waaburi dupiyuro Jesús Betaniague waami. Iri makã, Lázaro boadiguere Jesús masũdiya makã ããrĩbʉ́. \v 2 Irogue Jesúre bosenʉ iripeoma. Marta baarire gueremo. Lázaro ĩgʉ̃ merã baa doami. Gʉade ĩgʉ̃sã merã baabʉ. \v 3 Gʉa ĩgʉ̃sã merã baaripoe María suru sʉ̃rõdiru wádiru su litro deko opadirure Jesús pʉro ãĩja, ĩgʉ̃ya guburire piupeomo. Iri sʉ̃rõrĩ “nardo” wãĩkʉri sʉ̃rõrĩ, gajino merã morẽña marĩrĩ, wajapari sʉ̃rõrĩ ããrĩyuro. Irire piupeo odo, igoya poañapu merã ĩgʉ̃ya guburire túkoemo. Iri wii ããrĩperero sʉ̃rõseyakõãbʉ. \v 4 Igo irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, gʉa Jesús buerã watopemʉ Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubu Judas Iscariote ãsũ ãrĩmi: \p \v 5 —¿Nasirigo i sʉ̃rõrĩrẽ duabirari? Irire duago, trescientos nʉrĩ moãdea wajare wajataropa wajataboakuyo. Irasirigo iri niyerure boporãrẽ sĩboakuyo, ãrĩmi. \p \v 6 Yajarikʉsĩã, irasũ ãrĩmi. Boporãrẽ iritamudʉagʉ meta ããrĩmí. Ĩgʉ̃ gʉaya niyeru ajurore koregʉ ããrĩmí. Iri ajurogue gʉa niyeru duripírire yajanokõãmi. \p \v 7 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Iropata ãrĩka! Igo iri sʉ̃rõrĩ duripíadeare yʉre piupeogo, ĩgʉ̃sã yʉre yáaburi dupiyuro iriburire irasũ yámo. \p \v 8 Boporã mʉsã merã ããrĩníkõãrãkuma. Yʉ gapʉ mʉsã pʉro ããrĩníbirikoa. \s1 Judío masaka oparã Lázarore wẽjẽdʉadea \p \v 9 Jesús Betaniague ããrĩrĩ́ kerere pérã, judío masaka wárã irogue ĩgʉ̃rẽ ĩãrã aarirã́, ĩgʉ̃ ditare ĩãrã aaribirima. Lázaro boadiguere Jesús masũdidere ĩãrã aarimá. \v 10-11 Jesús ĩgʉ̃rẽ masũmakʉ̃ ĩãdero pʉrʉ, wárã judío masaka paía oparã bueri gapʉre tʉyanemobiri, Jesúre bʉremupʉroriñurã. Irasirirã paía oparã Jesúre wẽjẽdʉarosũta Lázarodere wẽjẽdʉañurã. \s1 Jesús Jerusalẽ́gue ejadea \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Lc 19.28-40) \p \v 12 Gajinʉ gapʉ wárã masaka Jerusalẽ́gue pascua bosenʉrẽ ĩãrã ejanerã, Jesús irogue waaburi kerere péñurã. \v 13 Irasirirã beje pũ diti ãĩwãgã, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ gaguiní bokatĩrĩrã aarimá: \p —Marĩ Opʉre ʉsʉyari sĩrã! Ĩĩ Marĩpʉ marĩrẽ taugʉ iriudi õãrõ aariburo. Ĩgʉ̃ marĩ Israel bumarã Opʉta ããrĩ́mi, ãrĩma. \p \v 14 Jesús burrore bokaja, ĩgʉ̃ weka mʉrĩbejami. Irasirigʉ Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩderosũta irimi. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: \q1 \v 15 Jerusalén marã güibirikõãka! \q1 Ĩãka! Mʉsã Opʉ burro weka peyawãgãrimi, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 12:15 \xt Zac 9.9\x* \p \v 16 Gʉa ĩgʉ̃ buerã iri gojadeare pémasĩbiribʉ. “Dapagora Jesús iri gojaderosũta irigʉ yámi”, ãrĩ gũñabiribʉ. Ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃ mʉrĩadero pʉrʉ, iri gojadeare gũñaboka, pémasĩbʉ. “Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩderosũta Jesúre waabʉ”, ãrĩ gũñabʉ. \p \v 17 Jesús Lázarore ĩgʉ̃sã yáadea gobere wiridore, ĩgʉ̃rẽ masũmakʉ̃ ĩãnerã gajirãrẽ ĩgʉ̃sã ĩãdeare wererã irima. \v 18 Irasirirã wárã masaka Lázarore Jesús masũdea kerere pénerã ããrĩsĩã, Jesúre bokatĩrĩrã aarimá. \v 19 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãrã, fariseo bumarã ĩgʉ̃sã basi ãsũ gãme ãrĩ wereníñurã: \p —Ĩãka! Ããrĩpererã ĩgʉ̃ merã dita waarã́ yáma. Marĩ neõ ĩgʉ̃sã iririre kãmutamasĩbea. \s1 Surãyeri griego masaka Jesúre ĩãdʉadea \p \v 20 Jerusalẽ́gue pascua bosenʉ ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉre bʉremurã ejanerã watopere surãyeri griego masaka ããrĩmá. \v 21 Ĩgʉ̃sã Jesúre ĩãdʉarã, Felipere wererã aarimá. Felipe Betsaida wãĩkʉri makãmʉ ããrĩmí. Betsaida, Galilea nikũgue ããrĩrĩ́ makã ããrĩbʉ́. Ãsũ ãrĩma ĩgʉ̃rẽ: \p —Jesúre ĩãdʉakoa gʉa. \p \v 22 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Felipe Andrére weregʉ waami. Irasirirã ĩgʉ̃sã pẽrãgueta Jesúre wererã waama. \v 23 Jesús, griego masaka ĩgʉ̃rẽ ĩãdʉarire pégʉ, gʉare ãrĩmi: \p —Mérõgã dʉyáa yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ boa, masã, ʉ̃mʉgasigue mʉrĩaburo. \v 24 Diayeta mʉsãrẽ werea. Oteri yere otebirimakʉ̃, suyeta dujarokoa. Iri yere otedero pʉrʉ, yeba poekague boa, pʉrʉ puri wiri, wári dʉka sĩkoa. \v 25 Sugʉ ĩgʉ̃ i ʉ̃mʉgue okarire maĩgʉ̃no, perebiri peamegue waagʉkumi. Ĩgʉ̃ i ʉ̃mʉgue okarire maĩbi gapʉ ʉ̃mʉgasigue perebiri okari opagʉkumi. \v 26 Yʉ dorerire iridʉagʉ, yʉre tʉyaburo. Yʉre tʉyagʉ, yʉ ããrĩburoguere yʉ merã ããrĩgʉkumi. Yʉpʉ yʉ dorerire irigʉre: “Õãrõ irigʉ yámi”, ãrĩ, ĩgʉ̃rẽ õãrõ irigʉkumi. \s1 Jesús ĩgʉ̃ boaburire weredea \p \v 27 ’Dapagorare yʉ bʉro bʉjawereri merã ããrã. ¿Naásũ ãrĩgʉkuri? “Aʉ, yʉ ñerõ tariburore tauka!” ¿ãrĩgʉkuri? Irire ãrĩbea. Ñerõ taributa i ʉ̃mʉguere aaribʉ́, ãrĩmi. \v 28 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ Pagʉre: “Aʉ, mʉ turagʉ ããrĩrĩ́rẽ masakare ĩmuka!” ãrĩmi. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ werenírĩrẽ pébʉ. Ãsũ ãrĩmi: \p —Yʉ turagʉ ããrĩrĩ́rẽ masakare ĩmusiabʉ. Irire dupaturi ĩmugʉra doja. \p \v 29 Masaka irogue ããrĩrã́ ĩgʉ̃ werenírĩrẽ pérã, ãrĩma: \p —Bupu bʉsʉkumi. \p Gajirã ãrĩma: \p —Marĩpʉre wereboegʉ Jesúre wereníami. \p \v 30 Jesús gapʉ ãsũ ãrĩmi: \p —Yʉpʉ irire werenígʉ̃, yʉre pédoregʉ meta wereníami. Mʉsã gapʉre pédoregʉ wereníami. \v 31 Dapagorare waarí merã, i ʉ̃mʉ marã ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea waja wajamoãsũrãkuma. Irasũ ããrĩmakʉ̃, ñegʉ̃ i ʉ̃mʉ marãrẽ doregʉ béosũgʉkumi. \v 32 Curusague ĩgʉ̃sã yʉre pábiatú, ãĩwãgũnúmakʉ̃, ããrĩpererã masakare siiugʉkoa, yʉ merã ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. \p \v 33 Irasũ ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃ curusague boaburire weregʉ irimi. \v 34 Ĩgʉ̃ ãrĩrĩrẽ pérã, masaka ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ĩgʉ̃sã bue ĩmumakʉ̃ pébʉ. “Marĩpʉ iriudi Cristo okaníkõãgʉkumi”, ãrĩ bue ĩmuma. ¿Nasirigʉ mʉ gapʉ: “Ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ curusague pábiatú, ãĩwãgũnúrãkuma”, ãrĩrĩ? ¿Noã ããrĩ́rĩ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃? \p \v 35 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ãrĩmi: \p —Yʉ masakare sĩãgori sĩgʉ̃ ããrã. Yoaweyaripoe mʉsã pʉrogue ããrĩgʉkoa dapa, Marĩpʉre masĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã sĩãgori merã õãrõ waamasĩrã irirosũ ããrĩka! Naĩtĩãrõgue waagorenagʉ̃no, ĩgʉ̃ waaburore neõ masĩbirikumi. \v 36 Yʉ mʉsãrẽ sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩgʉ̃́ mʉsã merã ããrã, Marĩpʉre masĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã, mʉsã merã yʉ ããrĩtũnuburo dupiyuro yʉre bʉremuka! Yʉre bʉremurã, boyorogue ããrĩrã́ irirosũ, yaarã ããrĩrãkoa. \p Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃sãrẽ duriwãgãkõãmi. \s1 Judío masaka Jesúre bʉremubiridea \p \v 37 Jesús wári Marĩpʉ turari merã iri ĩmumakʉ̃ ĩãkererã, ĩgʉ̃rẽ bʉremubirima. \v 38 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue Isaías gojaderosũta irima. Ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí Isaías: \q1 Gʉa Opʉ, masaka gʉa mʉya kere wererire pékererã, bʉremubema. Mʉ turari merã mʉ iri ĩmurĩrẽ ĩãkererã: “Gʉa Opʉ iriri ããrã i”, ãrĩbema, ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 12:38 \xt Is 53.1\x* \m \v 39 Ĩgʉ̃sã Marĩpʉre bʉremumasĩbirideadere Isaías gajirogue Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: \q1 \v 40-41 Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ koye ĩãmasĩmerã irirosũ ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃yare pémasĩbirimakʉ̃ iridi ããrĩmí. \q1 Irasirirã ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmurĩrẽ ĩãkererã, irire neõ ĩãmasĩbema. Ĩgʉ̃yare pékererã, irire neõ pémasĩbema. Ĩgʉ̃rẽ neõ bʉremudʉabema. \q1 Ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ taubukumi, ãrĩ, Isaías Jesús turarire, ĩgʉ̃ gosesiririre ĩãdi ããrĩsĩã, irasũ ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 12:40-41 \xt Is 6.10\x* \p \v 42 Gajirã Jesúre bʉremubirikeremakʉ̃, wárã judío masaka, ĩgʉ̃sã oparãgueta ĩgʉ̃rẽ bʉremuñurã. Irasũ bʉremukererã, fariseo bumarãrẽ güisĩã, gajirãrẽ Jesúre ĩgʉ̃sã bʉremurĩrẽ werebiriñurã. Fariseo bumarã ĩgʉ̃sãrẽ: “Neõ marĩ judío masaka nerẽrĩ wiigue ñajãnemobirikõãka!” ãrĩbukuma, ãrĩrã, irasiriñurã. \v 43 Irasirirã Jesúre bʉremukererã, gajirã masaka, Marĩpʉ nemorõ ĩgʉ̃sãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩmakʉ̃ gããmeñurã. \s1 Masaka Jesús wererire pédʉabiri waja wajamoãsũrãkuma, ãrĩ gojadea \p \v 44 Jesús masaka péburo, ãrĩgʉ̃, bʉro bʉsʉro merã ãsũ ãrĩ weremi: \p —Yʉre bʉremugʉ̃ yʉ ditare bʉremubemi. Yʉpʉ yʉre iriudidere bʉremumi. \v 45 Yʉre ĩãgʉ̃, yʉre iriudidere ĩãmi. \v 46 Yʉ sĩãgori sĩgʉ̃ ããrĩgʉ̃́ i ʉ̃mʉguere yʉre bʉremurã yʉre iriudire masĩmerã irirosũ ããrĩbirikõãburo, ãrĩgʉ̃ aaribʉ́. Irasirirã naĩtĩãrõgue ããrĩrã́ irirosũ ããrĩbirikuma. \v 47 Yʉ wererire pékererã, irire irimerãrẽ yʉ wajamoãbirikoa. Yʉ i ʉ̃mʉguere masakare wajamoãgʉ̃ aaribiribʉ. Ubu gapʉ taugʉ aaribʉ́, ĩgʉ̃sã perebiri peamegue waabirikõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 48 Yʉre gããmemerã, yʉ wererire pédʉamerã wajamoãsũrãkuma. Ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãbu, Yʉpʉ ããrĩ́mi. I ʉ̃mʉ peremakʉ̃, yʉ ĩgʉ̃ya werenírĩ wererire pébiridea waja ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi. \v 49 Yʉ gããmerõ werebea. Yʉpʉ yʉre iriudi ĩgʉ̃ weredorerosũta werea. Ĩgʉ̃ yʉre buedorerosũta buea. \v 50 Yʉpʉ dorerosũta irigʉno, ʉ̃mʉgasigue perebiri okarire opagʉkumi. Irasirigʉ Yʉpʉ yʉre weredorerosũta mʉsãrẽ werea, ãrĩmi Jesús. \c 13 \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãya guburire koedea \p \v 1 Pascua bosenʉ waaburo mérõgã dʉyabʉ. Jesús i ʉ̃mʉrẽ wiri, ĩgʉ̃ Pagʉ pʉro waaburo mérõgã dʉyarire masĩsiami. Ĩgʉ̃yarã i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́rẽ neõ maĩduúbirimi. Ĩgʉ̃sãrẽ bʉro maĩrĩrẽ ĩmuburo mérõgã dʉyabʉ. \p \v 2-4 Wãtĩ Judare Simón Iscariote magʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya gũñarĩgue Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmudoresiadi ããrĩmí. Jesús ĩgʉ̃ Pagʉ pʉro merã aarideare, pʉrʉ ĩgʉ̃ irogue waaburire masĩmi. Marĩpʉ ĩgʉ̃ Pagʉ ããrĩpererãrẽ dorebure pídeadere masĩmi. Irasirigʉ gʉa ĩgʉ̃ buerã merã baa doaníadi, wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ya suríro wekamañerẽ túwea, túkoeri gasiro merã ĩgʉ̃ya yʉjʉrure sʉami. \v 5 Sʉa odo, soropa merã deko piusã, gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ gʉaya guburire koenʉgãmi. Sugʉya guburire koe odo, ĩgʉ̃ sʉadea gasiro merã túkoemi. Gajirãya guburidere irasũ dita irimi. \p \v 6 Ĩgʉ̃ Simón Pedroya guburire koebu irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ Opʉ, ¿yaa guburire koeri mʉ? \p \v 7 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Dapagora yʉ iririre mʉ pémasĩbea. Pʉrʉgue pémasĩgʉkoa. \p \v 8 Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yaa guburire mʉ neõ koebirikoa. \p Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Mʉrẽ yʉ koebirimakʉ̃, yaagʉ ããrĩbirikoa. \p \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Simón Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ Opʉ, yaa guburi ditare koebirikõãka! Yaa guburire koegʉ, yaa mojõrĩ, yaa dipurudere koeka! \p \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ãsũ ãrĩmi: \p —Sugʉ masakʉ õãrõ guuadigue dupaturi guuabirikumi. Naagorena odoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ya guburi ditare koekumi. Ããrĩpererã mʉsã gʉrari marĩrã irirosũ ããrã. Irasũ ããrĩkeremakʉ̃, sugʉ mʉsã merãmʉ ñegʉ̃, gʉrarikʉgʉ irirosũ ããrĩ́mi. \p \v 11 Jesús, Judas ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmuburire masĩsiami. Irire masĩsĩã: “Sugʉ mʉsã merãmʉ ñegʉ̃, gʉrarikʉgʉ irirosũ ããrĩ́mi”, ãrĩgʉ̃ irimi. \p \v 12 Gʉaya guburire koe odo, ĩgʉ̃ya wekamañerẽ sãña, ĩgʉ̃ doaderogue dupaturi eja doaja, gʉare ãsũ ãrĩmi: \p —¿Yʉ mʉsãrẽ dapagora iririre pémasĩrĩ mʉsã? \v 13 Mʉsã yʉre: “Gʉare buegʉ, gʉa Opʉ ããrã”, ãrĩrã, keoro werea. Diayeta yʉ mʉsãrẽ buegʉ, mʉsã Opʉ ããrã. \v 14 Yʉ mʉsãrẽ buegʉ, mʉsã Opʉ ããrĩkeregʉ, mʉsãya guburire koeabʉ. Irasirirã mʉsãdere mʉsãya guburire gãme koero gããmea. \v 15 Mʉsã gãme iritamumakʉ̃ gããmegʉ̃, mʉsãrẽ irasiri ĩmuabʉ, yʉ mʉsãrẽ iriaderosũta iriburo, ãrĩgʉ̃. \v 16 Diayeta mʉsãrẽ werea. Neõ sugʉ moãboerimasʉ̃, ĩgʉ̃ opʉ nemorõ ããrĩbirikumi. Sugʉ iriusũdi, ĩgʉ̃rẽ iriudi nemorõ ããrĩbirikumi. \v 17 Mʉsã ire pémasĩrã, ire irirã, ʉsʉyari merã ããrĩrãkoa. \p \v 18 ’Yʉ irire ãrĩgʉ̃, mʉsã ããrĩpererãrẽ ãrĩbea. Yʉ beyenerãrẽ masĩa. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩderosũta keoro waarokoa. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Yʉ merã baagʉta yʉre ĩãturigʉ dujami”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \v 19 I waaburi dupiyuro yʉ mʉsãrẽ werea. Irasirirã yʉ weredea keoro waadero pʉrʉ: “Ĩgʉ̃ ããrã yʉ\f + \fr 13:19 \ft Exodo 3.13-15: Iripoegue Moisés Marĩpʉre sẽrẽñadi ããrĩmí: “Israel bumarã yʉre: ‘¿Mʉ iriudi wãĩ naásũ ããrĩ́rĩ?’ ãrĩ sẽrẽñamakʉ̃, ¿naásũ ãrĩ weregʉkuri?” Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yʉ wãĩ ‘YO SOY EL QUE SOY’ ããrã. Irasirigʉ Israel bumarãrẽ ãsũ ãrĩ wereka: ‘YO SOY yʉre mʉsãguere weredoregʉ iriumi’, ãrĩka!” ãrĩdi ããrĩmí. “YO SOY EL QUE SOY”, ãrĩrõ: “Yʉ ããrĩnígʉ̃ta ããrã, o ĩgʉ̃ ããrã yʉ”, ãrĩdʉaro yáa.\f*”, ãrĩdeare bʉremurãkoa. \v 20 Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ iriunerãrẽ õãrõ merã bokatĩrĩñeãgʉ̃no, yʉdere bokatĩrĩñeãmi. Yʉre õãrõ merã bokatĩrĩñeãgʉ̃, yʉre iriudidere bokatĩrĩñeãmi, ãrĩmi Jesús. \s1 Judas Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmuburire weredea \r (Mt 26.20-25; Mr 14.17-21; Lc 22.21-23) \p \v 21 Irasũ ãrĩ odo, Jesús bʉro bʉjawereri merã ããrĩmí. Gʉare pémasĩma õãrõ ãsũ ãrĩ weremi: \p —Diayeta mʉsãrẽ werea. Sugʉ mʉsã merãmʉ yʉre wẽjẽdʉarãguere yʉre ĩmugʉkumi. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa: “¿Noãrẽ irasũ ãrĩrĩ?” ãrĩrã, gãme ĩã oya doaníbʉ. \v 23 Yʉ Juan, Jesús buegʉ ĩgʉ̃ maĩsũgʉ̃, ĩgʉ̃ pʉrogã doabʉ. \v 24 Simón Pedro ĩgʉ̃ya mojõ merã yʉre soepumi, Jesúre ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ sẽrẽñadoregʉ. \v 25 Irasirigʉ yʉ Jesús pʉrogã gãme doaweya, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñabʉ: \p —Yʉ Opʉ, ¿noã ããrĩ́rĩ ĩgʉ̃? \p \v 26 Jesús yʉre ãrĩmi: \p —Yʉ pã́rũrẽ moãwa, yosa, ĩgʉ̃rẽ sĩgʉkoa. Ĩgʉ̃ta ããrĩ́mi yʉre ĩmubu. \p Irasũ ãrĩ odo, pã́rũrẽ moãwa, yosa, Judare Simón Iscariote magʉ̃rẽ sĩmi. \v 27 Judas ire ñeãmakʉ̃, mata wãtĩ ĩgʉ̃guere ñajãdi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesús Judare ãrĩmi: \p —Mʉ iriburire iripurumuka! \p \v 28 Jesús ĩgʉ̃rẽ irasũ ãrĩrĩrẽ pékererã, gʉa irogue baa doanírã irire pémasĩbiribʉ. \v 29 Surãyeri gʉa ãsũ ãrĩ gũñabʉ: “Judas gʉa niyerure koregʉ ããrĩ́mi. Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ gʉa bosenʉ baaburire wajaridoregʉ iriuami, o boporãrẽ niyerure sĩdoregʉ iriuami”, ãrĩbʉ. \v 30 Judas iri pã́rũrẽ moãwa, yosadeare ñeã odogʉta gʉa pʉrogue ããrĩdi wiriakõãmi. Ĩgʉ̃ wiriaripoe ñamigue ããrĩbʉ́. \s1 Jesús maama dorerire weredea \p \v 31 Judas waadero pʉrʉ, Jesús gʉare ãrĩmi: \p —Dapagora Marĩpʉ yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ yʉ turagʉ ããrĩrĩ́rẽ masakare ĩmugʉkumi. Irasũ ããrĩmakʉ̃, yʉ merã ĩgʉ̃ turagʉ ããrĩrĩ́dere ĩmugʉkumi. \v 32 Yʉ merã ĩgʉ̃ turagʉ ããrĩrĩ́rẽ ĩmugʉ̃, yʉ turagʉ ããrĩrĩ́dere ĩmugʉkumi. Dapagorata iripurumugʉkumi. \v 33 Yaarã, yʉre péka! Yoaweyaripoeta mʉsã merã ããrĩgʉkoa. Mʉsã yʉre ãmarãkoa. Irasirigʉ yʉ judío masakare dupiyurogue ãrĩderosũta dapagora mʉsãdere: “Yʉ waaburore mʉsã waamasĩbea”, ãrĩ werea. \v 34 Maama dorerire mʉsãrẽ pígʉra. Ãsũ ãrã. Gãme maĩka! Yʉ mʉsãrẽ maĩrõsũta gãme maĩka! \v 35 Mʉsã gãme maĩmakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka mʉsãrẽ yʉ buerã ããrĩrĩ́rẽ masĩrãkuma, ãrĩmi Jesús. \s1 Jesús Pedrore: “Yʉre masĩkeregʉ: ‘Masĩbea’, ãrĩgʉkoa”, ãrĩ weredea \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Lc 22.31-34) \p \v 36 Simón Pedro Jesúre sẽrẽñami: \p —Yʉ Opʉ, ¿noógue waagʉkuri mʉ? ãrĩmi. \p Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ dapagora waaburoguere mʉ yʉ merã waamasĩbea. Pʉrʉ yʉ pʉrogue waagʉkoa. \p \v 37 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ Opʉ, ¿nasiribu dapagorata yʉ mʉ merã waamasĩbirikuri? Ĩgʉ̃sã yʉre wẽjẽdʉakeremakʉ̃, yʉ mʉrẽ béobirikoa. Mʉya ããrĩburire boabosagʉkoa. \p \v 38 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —“Mʉya ããrĩburire boabosagʉkoa”, ãrã mʉ. ¿Ããrĩrṍta yʉre iribosagʉkuri? Diayeta mʉrẽ werea. Ãgãbo wereburo dupiyuro mʉ yʉre ʉrea gajirãrẽ: “Ĩgʉ̃rẽ masĩbea”, ãrĩgʉkoa, ãrĩmi. \c 14 \s1 Jesúre bʉremurã Marĩpʉ pʉro waaburire weredea \p \v 1 Jesús gʉare ãsũ ãrĩmi: \p —Bʉro gũñarikʉbirikõãka! Marĩpʉre bʉremuka! Yʉdere bʉremuka! \v 2 Yʉpʉ pʉroguere su wii wári taridupabu opari wii irirosũ ããrã. Irogue mʉsã ããrĩburore ãmuyugʉ waagʉkoa. Iri diaye ããrĩbirimakʉ̃, mʉsãrẽ irire werebiriboayo. \v 3 Mʉsã ããrĩburore ãmu odo, dupaturi aarigʉkoa mʉsãrẽ ãĩabu. Irasirirã mʉsãde yʉ pʉrogue yʉ merã ããrĩrãkoa. \v 4 Mʉsã yʉ waaburore, yʉ irogue waaburi maarẽ́ masĩa, ãrĩmi Jesús. \p \v 5 Tomás ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Gʉa Opʉ, mʉ waaburore masĩbea. ¿Nasiri mʉ waaburi maarẽ́ gʉa masĩrãkuri? \p \v 6 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ dita Yʉpʉ pʉrogue waarí maa irirosũ ããrã. Yʉ diayema ããrĩrĩ́rẽ masakare masĩmakʉ̃ irigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ okamakʉ̃ irigʉ ããrã. Yʉ merãta Yʉpʉ pʉrogue waarãkuma. \v 7 Mʉsã yʉre masĩrã, Yʉpʉdere masĩboayo. Dapagora merã ĩgʉ̃rẽ masĩsiáa. Ĩgʉ̃rẽ ĩãsiáa. \p \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Felipe ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Gʉa Opʉ, Marĩpʉre ĩmuka gʉare! Iropata gããmea gʉa. \p \v 9 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Felipe, yʉ yoaripoe mʉsã merã ããrĩkeremakʉ̃, ¿yʉre masĩberi? Sugʉ yʉre ĩãgʉ̃no, Yʉpʉdere ĩãmi. ¿Nasirigʉ mʉ yʉre: “Marĩpʉre ĩmuka gʉare!” ãrĩrĩ? \v 10 ¿Yʉpʉ yʉguere ããrĩrĩ́rẽ, irasũ ããrĩmakʉ̃ yʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩrĩ́rẽ bʉremuberi? Yʉ mʉsãrẽ weregʉ, yʉ gããmerõ werebea. Yʉpʉ yʉguere ããrĩgʉ̃́ yʉ merã iri ĩmugʉ̃ yámi. \v 11 Yʉ mʉsãrẽ: “Yʉpʉ yʉguere ããrĩ́mi, irasũ ããrĩmakʉ̃ yʉ ĩgʉ̃ merã ããrã”, ãrĩ wererire: “Diayeta ããrã”, ãrĩ bʉremuka! Mʉsã yʉ wererire pédero pʉrʉ bʉremumerã, Yʉpʉ turari merã yʉ iri ĩmurĩ gapʉre gũñaka! Irire gũñarã, yʉ wereridere bʉremuka! \v 12 Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉre bʉremugʉ̃, yʉ iriderosũta irigʉkumi. Yʉ, Yʉpʉ pʉrogue waabu yáa. Yʉ waamakʉ̃, yʉre bʉremugʉ̃ yʉ nemorõ wári Yʉpʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ irigʉkumi. \v 13 Mʉsã yʉre bʉremumakʉ̃, ããrĩpereri mʉsã yʉ wãĩ merã yʉre sẽrẽrĩrẽ pégʉkoa. Irasirigʉ mʉsã yʉre sẽrẽrõsũta irigʉkoa. Yʉ irasiriri merã mʉsãrẽ Yʉpʉ turagʉ ããrĩrĩ́rẽ masĩmakʉ̃ irigʉkoa. \v 14 Mʉsã yʉ wãĩ merã yʉre sẽrẽrõsũta irigʉkoa. \s1 Jesús: “Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ mʉsãrẽ iriugʉra”, ãrĩ weredea \p \v 15 ’Mʉsã yʉre maĩrã, yʉ dorerire irirãkoa. \v 16 Yʉpʉre mʉsãya ããrĩburire sẽrẽbosagʉkoa. Irasirimakʉ̃, Yʉpʉ gajigʉre iriugʉkumi, mʉsãrẽ iritamuburo, ãrĩgʉ̃. Ĩgʉ̃ iriubu mʉsã merã ããrĩníkõãgʉkumi. \v 17 Ĩgʉ̃ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉsãrẽ diayemarẽ masĩmakʉ̃ irigʉ ããrĩ́mi. I ʉ̃mʉ marã yʉre bʉremumerã gapʉ ĩgʉ̃rẽ masĩbema. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeãmasĩbema. Ĩgʉ̃ mʉsã merã ããrĩ́mi. Irasũ ããrĩmakʉ̃, mʉsãguere ããrĩníkõãgʉkumi. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ masĩa. \v 18 Yʉ mʉsãrẽ béowãgãbirikoa. Mʉsã merãta ããrĩgʉ̃́ aarigʉkoa doja. \v 19 Mérõgã dʉyáa yʉ waaburo. Yʉ waadero pʉrʉ, i ʉ̃mʉ marã yʉre bʉremumerã neõ ĩãbirikuma. Mʉsã gapʉ yʉre ĩãrãkoa. Yʉ okáa. Irasirirã mʉsãde okarãkoa. \v 20 Yʉ aariburinʉrẽ yʉ, Yʉpʉ merã sugʉta ããrĩrĩ́rẽ masĩrãkoa. Irasũ ããrĩmakʉ̃, mʉsã yʉ merã ããrĩrĩ́rẽ, yʉ mʉsãguere ããrĩrĩ́rẽ masĩrãkoa. \v 21 Yʉ dorerire masĩgʉ̃ irire irigʉ yʉre maĩgʉ̃ta ããrĩ́mi. Yʉpʉ yʉre maĩgʉ̃rẽ maĩgʉkumi. Yʉde ĩgʉ̃rẽ maĩgʉkoa. Ĩgʉ̃rẽ yaamarẽ õãrõ masĩmakʉ̃ irigʉkoa, ãrĩmi Jesús. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, gajigʉ Judas wãĩkʉgʉ Jesúre sẽrẽñami. Judas Iscariote meta ããrĩmí. \p —Gʉa Opʉ, ¿nasirigʉ gʉa ditare mʉ ããrĩrikʉrire masĩmakʉ̃ irigʉkuri? ¿Nasirigʉ i ʉ̃mʉ marã gapʉre irire masĩmakʉ̃ iribirikuri? \p \v 23 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉre maĩgʉ̃ yʉ dorerire irigʉkumi. Yʉpʉ ĩgʉ̃rẽ maĩgʉkumi. Yʉpʉ, irasũ ããrĩmakʉ̃ yʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́ aarirãkoa. \v 24 Yʉre maĩbi gapʉ yʉ dorerire iribemi. Yʉ mʉsãrẽ wereri, yaa werenírĩ ããrĩbea. Yʉpʉ yʉre iriudiya gapʉ werenírĩ ããrã. \p \v 25 ’Yʉ mʉsã merã ããrĩgʉ̃́, i ããrĩpererire mʉsãrẽ werea. \v 26 Yʉ sẽrẽmakʉ̃, Yʉpʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ mʉsãguere iriugʉkumi. Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉsãrẽ iritamubu ããrĩsĩã, ããrĩpererire buegʉkumi. Ããrĩpereri yʉ mʉsãrẽ weredeare gũñamakʉ̃ irigʉkumi. \p \v 27 ’Yʉ mʉsãrẽ siñajãrĩ merã ããrĩmakʉ̃ irigʉkoa. Yʉ siñajãrĩ merã ããrĩgʉ̃́ irirosũ mʉsãdere siñajãrĩ merã ããrĩmakʉ̃ irigʉkoa. Yʉ mʉsãrẽ siñajãrĩ merã ããrĩmakʉ̃ iriri, i ʉ̃mʉma irirosũ ããrĩbea. Bʉro gũñarikʉ, güibirikõãka! \v 28 Yʉ mʉsãrẽ: “Waa, dupaturi mʉsã merãta ããrĩgʉ̃́ aarigʉkoa doja”, ãrĩ weremakʉ̃ pébʉ mʉsã. Yʉpʉ yʉ nemorõ ããrĩ́mi. Irasirirã ĩgʉ̃ pʉrogue yʉ waaburire pédero pʉrʉ, mʉsã yʉre diaye maĩrã, ʉsʉyari merã ããrĩboayo. \v 29 Yʉ mʉsãrẽ ire wereyugʉ iriabʉ. Irasirirã ire keoro waamakʉ̃, yʉ mʉsãrẽ weredeare: “Diayeta gʉare weremi”, ãrĩ bʉremurãkoa. \p \v 30 ’I ʉ̃mʉ marãrẽ doregʉ ñegʉ̃ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ aaribu yámi. Irasirigʉ yʉ mʉsãrẽ mérõgã werenínemogʉra. Ĩgʉ̃ yʉre neõ doremasĩbemi. \v 31 Yʉ, Yʉpʉ gapʉre maĩa. Irasirigʉ ĩgʉ̃ yʉre doreri gapʉre yáa, yʉ ĩgʉ̃rẽ maĩrĩrẽ i ʉ̃mʉ marãrẽ masĩburo, ãrĩgʉ̃. Wãgãnʉgãka! Náka waarã́! ãrĩmi Jesús. \c 15 \s1 Jesús iguida keori merã weredea \p \v 1 Jesús keori merã gʉare ãsũ ãrĩ weremi: \p —Yʉ diayeta iguida irirosũ ããrã. Yʉpʉ iridare koregʉ irirosũ ããrĩ́mi. \v 2 Yaarã iridama dʉpʉri irirosũ ããrĩ́ma. Yʉpʉ iguidare koregʉ dʉka marĩrĩ dʉpʉrire ditibéogʉ irirosũ yámi. Gaji dʉkakʉri dʉpʉri gapʉre ditiwea ãmugʉ̃́ irirosũ yámi dʉkakʉnemoburo, ãrĩgʉ̃. \v 3 Mʉsã yʉ weredeare bʉremurã ããrã. Irasirigʉ Yʉpʉ mʉsãrẽ ñerĩ opamerã ããrĩmakʉ̃ irisiami. \v 4 Yʉ merã õãrõ ããrĩka! Irasirigʉ mʉsãguere õãrõ ããrĩníkõãgʉkoa. Su iguidama dʉpʉ iridaguere marĩrõ iri dʉpʉ seyaro dʉkakʉbirikoa. I irirosũta yʉ merã õãrõ ããrĩmerã neõ õãrĩ dʉka sĩbiri dʉpʉri irirosũ ããrĩ́ma. \p \v 5 ’Yʉ iguida irirosũ ããrã. Mʉsã yaarã iridama dʉpʉri irirosũ ããrã. Yʉ merã õãrõ ããrĩnírãno, yʉde ĩgʉ̃sãguere õãrõ ããrĩnímakʉ̃, ĩgʉ̃sã õãrõ dʉkakʉri dʉpʉri irirosũ ããrĩ́ma. Mʉsã yʉ merã õãrõ ããrĩmerã, õãrĩrẽ neõ irimasĩbea. \v 6 Yʉ merã õãrõ ããrĩmerã ditibéodea dʉpʉri bojegue ñaĩ oyanírĩ dʉpʉrire sea, peamegue soebéoro irirosũ ããrĩrãkuma. \p \v 7 ’Mʉsã yʉ merã õãrõ ããrĩnírã, yʉ buerire kãtimerã, mʉsã gããmerĩnorẽ Yʉpʉre: “Sĩka!” ãrĩ sẽrẽmakʉ̃, sĩgʉkumi. \v 8 Mʉsã wári õãrĩ dʉkakʉri dʉpʉri irirosũ ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, gajirã masaka Yʉpʉre: “Õãtarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ masĩrãkuma. Irasirirã mʉsã wári õãrĩ irirã, diayeta yʉ buerã ããrĩrĩ́rẽ gajirãrẽ masĩmakʉ̃ yáa. \v 9 Yʉpʉ yʉre maĩrõsũta yʉde mʉsãrẽ maĩa. Irasirirã yʉ mʉsãrẽ maĩgʉ̃ merã ããrĩníka, yʉ maĩrĩrẽ masĩmurã! \v 10 Yʉ, Yʉpʉ yʉre maĩgʉ̃ dorerire irigʉ, ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩníkõãa. Irasũta mʉsãde yʉ dorerire irirã, yʉ mʉsãrẽ maĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩníkõãa. \p \v 11 ’Ire mʉsãrẽ werea mʉsã yʉ merã ʉsʉyaburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã ʉsʉyari opatarirãkoa. \v 12 Yʉ doreri ãsũ ãrã. Yʉ mʉsãrẽ maĩrõsũta gãme maĩka! \v 13 Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ merãmarãrẽ boabosagʉ, gajirã nemorõ ĩgʉ̃sãrẽ maĩmi. \v 14 Mʉsã yʉ dorerire irirã yʉ merãmarã ããrã. \v 15 Dapagorare yʉ mʉsãrẽ: “Yʉre moãboerã ããrã”, ãrĩbirikoa. Moãboerã ĩgʉ̃sã opʉ iririre masĩbirikuma. Yʉ gapʉ Yʉpʉ yʉre weredeare mʉsãrẽ werepeobʉ. Irasirigʉ mʉsãrẽ: “Yʉ merãmarã”, ãrã. \v 16 Mʉsã yʉre beyebiribʉ. Yʉ gapʉ mʉsãrẽ beyebʉ wári õãrĩrẽ irirã waaburo, ãrĩgʉ̃. Mʉsã õãrĩ iriri, õãrĩ dʉka neõ boabiri irirosũ ããrã. Irasirirã mʉsã yʉre bʉremumakʉ̃, Yʉpʉ mʉsã yʉ wãĩ merã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrõsũta mʉsãrẽ sĩgʉkumi. \v 17 Yʉ mʉsãrẽ dorea. Mʉsã basi gãme maĩka! \s1 I ʉ̃mʉ marã Jesúre, ĩgʉ̃yarãrẽ ĩãturiburire weredea \p \v 18 ’I ʉ̃mʉ marã mʉsãrẽ ĩãturimakʉ̃ ĩãrã, yʉre ĩãturipʉrorideare masĩka! \v 19 Mʉsã diayeta i ʉ̃mʉ marã ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã merãmarãrẽ maĩrõsũta mʉsãdere maĩbukuma. Yʉ mʉsãrẽ i ʉ̃mʉ marã watopegue ããrĩrã́rẽ beyebʉ. Irasirirã i ʉ̃mʉ marãgora ããrĩbea. Mʉsã ĩgʉ̃sã irirosũ ããrĩbirimakʉ̃ ĩãrã, i ʉ̃mʉ marã mʉsãrẽ ĩãturima. \v 20 Yʉ mʉsãrẽ ãrĩdeare gũñaka! “Neõ sugʉ moãboerimasʉ̃, ĩgʉ̃ opʉ nemorõ ããrĩbirikumi”, ãrĩbʉ. Ĩgʉ̃sã yʉre ñerõ irirã, mʉsãdere ñerõ irirãkuma. Yʉ buerire pérã, mʉsã bueridere pérãkuma. \v 21 I ʉ̃mʉ marã yʉre iriudire masĩbema. Irasirirã mʉsã yʉre bʉremumakʉ̃ ĩãrã, mʉsãrẽ ããrĩpereri ñerĩ irirãkuma. \p \v 22 ’Yʉ ĩgʉ̃sãrẽ weregʉ aaribirimakʉ̃, neõ ñerĩ iridea wajare opabiribukuma. Dapagorare yʉ ĩgʉ̃sãrẽ weredero pʉrʉ: “Ñerĩ iridea wajare opabea gʉa”, ãrĩmasĩbema. \v 23 Yʉre ĩãturigʉ Yʉpʉdere ĩãturimi. \v 24 Yʉ, Yʉpʉ turari merã iri ĩmugʉ̃, gajirã neõ iribirideare iribʉ. Yʉ ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmubirimakʉ̃, neõ waja opabiribukuma. Ĩgʉ̃sã yʉ iri ĩmurĩrẽ ĩãma. Irire ĩãdero pʉrʉ, yʉre, Yʉpʉdere ĩãturima. \v 25 I ĩãturiri, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta keoro waaró yáa. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Ĩgʉ̃sã yʉre: ‘Ñerõ yámi’, ãrĩmasĩbirikererã, ĩãturima”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \p \v 26 ’Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃, mʉsãrẽ iritamugʉ̃ aarigʉkumi. Ĩgʉ̃ mʉsãrẽ diayema ããrĩrĩ́rẽ masĩmakʉ̃ irigʉkumi. Yʉ ĩgʉ̃rẽ Yʉpʉ merã ããrĩgʉ̃́rẽ mʉsãrẽ iriugʉkoa. Ĩgʉ̃ yaamarẽ weregʉkumi mʉsãrẽ. \v 27 Yʉ mʉsãrẽ buepʉrorimakʉ̃gueta yʉ merã ããrĩbʉ́. Irasirirã mʉsãde yaamarẽ wererãkoa, ãrĩmi Jesús. \c 16 \p \v 1 Jesús gʉare ãsũ ãrĩnemomi doja: \p —Yʉ mʉsãrẽ irire wereabʉ, yʉre piribirikõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 2 Judío masaka ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiirigue mʉsã ããrãnerãrẽ béowiurãkuma. Gajipoe gajirã mʉsãrẽ wẽjẽrã: “Marĩpʉ gããmerĩrẽ yáa”, ãrĩ gũñarãkuma. \v 3 Yʉre, Yʉpʉdere masĩmerã ããrĩsĩã, irasirirãkuma. \v 4 Yʉ irire werea mʉsã, ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãrã: “Jesús gʉare irireta weremi”, ãrĩ gũñaburo, ãrĩgʉ̃. \s1 Jesús, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ iririmarẽ weredea \p ’Yʉ neõgorague mʉsã merã ããrĩsĩã, ire werebiribʉ. \v 5 Dapagorare yʉre iriudi pʉrogue waagʉkoa. Yʉ mʉsãrẽ ire werekeremakʉ̃, neõ sugʉ yʉre: “¿Noógue waagʉkuri?” ãrĩ sẽrẽñabea. \v 6 Irasirirã yʉ waaburire weremakʉ̃ pérã, yʉ waaburo gapʉre sẽrẽñabirisĩã, bʉro bʉjawereri merã ããrã. \v 7 Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ waadero pʉrʉ, õãrokoa mʉsãrẽ. Yʉ waabirimakʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉsãrẽ iritamubu aaribiribukumi. Yʉ irogue waagʉ́, ĩgʉ̃rẽ mʉsãrẽ iriugʉkoa, mʉsã merã ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 8 Ĩgʉ̃ aarigʉ́, i ʉ̃mʉ marãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ irirã ããrĩrĩ́rẽ, yʉ diayema irigʉ ããrĩrĩ́rẽ, ĩgʉ̃sã ñerõ iridea waja Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãburire masĩmakʉ̃ irigʉkumi. \v 9 Ĩgʉ̃sã yʉre bʉremubirisĩã, ñerã ããrĩ́ma. \v 10 Yʉ, Yʉpʉ pʉrogue waamakʉ̃, mʉsã yʉre ĩãnemobirikoa. Yʉ irogue waamakʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ aarigʉkumi, i ʉ̃mʉ marãrẽ yʉ diayema irigʉ ããrĩrĩ́rẽ masĩmakʉ̃ iribu. \v 11 I ʉ̃mʉ marãrẽ doregʉ ñegʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ ñerĩ iridoreri waja, Yʉpʉ ĩgʉ̃rẽ wajamoãdoresiami. Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ aarigʉ́, ĩgʉ̃sãrẽ Yʉpʉ ĩgʉ̃rẽ wajamoãdoredeare masĩmakʉ̃ irigʉkumi. \p \v 12 ’Wári ããrã mʉsãrẽ yʉ wereburi. Dapagorare yʉ ire weremakʉ̃, mʉsã pémasĩbiribukoa. \v 13 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ gapʉ aarigʉkumi. Ĩgʉ̃ mʉsãrẽ diayema ããrĩrĩ́rẽ masĩmakʉ̃ irigʉkumi. Irasirigʉ mʉsãrẽ i ããrĩpererire buegʉkumi. Ĩgʉ̃ gããmerõ werebirikumi. Yʉpʉ ĩgʉ̃rẽ weredorerire, pʉrʉgue waaburidere mʉsãrẽ weregʉkumi. \v 14 Yʉ ĩgʉ̃rẽ wererire pédeare mʉsãrẽ masĩmakʉ̃ irigʉ, yʉ õãrõ ããrĩrĩ́rẽ masĩmakʉ̃ irigʉkumi. \v 15 Ããrĩpereri Yʉpʉ opari, yaa ããrã. Irasirigʉ yʉ mʉsãrẽ: “Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉsãrẽ yaamarẽ masĩmakʉ̃ irigʉkumi”, ãrãbʉ. \s1 Bʉjawerenerã, ʉsʉyari merã ããrĩburire weredea \p \v 16 ’Mérõgã pʉrʉ mʉsã yʉre ĩãnemobirikoa. Yoaweyaripoe pʉrʉ yʉre ĩãrãkoa doja. I Yʉpʉ pʉrogue waadero pʉrʉ, irasũ waarokoa, ãrĩmi. \p \v 17 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa surãyeri ãsũ ãrĩ gãme wereníbʉ: \p —¿Naásũ ãrĩdʉaro irikuri ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ? Ĩgʉ̃ marĩrẽ: “Mérõgã pʉrʉ mʉsã yʉre ĩãnemobirikoa. Yoaweyaripoe pʉrʉ yʉre ĩãrãkoa doja”. Ire ãrĩ odo: “I Yʉpʉ pʉrogue waadero pʉrʉ, irasũ waarokoa”, ãrĩmi. \v 18 Ĩgʉ̃ marĩrẽ: “Mérõgã pʉrʉ”, ãrĩmakʉ̃, ¿naásũ ãrĩdʉaro irikuri? Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩrẽ marĩ pémasĩbea, ãrĩbʉ. \p \v 19 Jesús ĩgʉ̃rẽ gʉa sẽrẽñadʉarire masĩkõãmi. Irasirigʉ gʉare ãrĩmi: \p —Yʉ mʉsãrẽ: “Mérõgã pʉrʉ mʉsã yʉre ĩãnemobirikoa. Yoaweyaripoe pʉrʉ yʉre ĩãrãkoa doja”, ¿ãrĩ wererire gãme sẽrẽñarã yári? \v 20 Diayeta mʉsãrẽ werea. Yʉ boamakʉ̃ ĩãrã, bʉro bʉjawereri merã orerãkoa. I ʉ̃mʉ marã yʉre bʉremumerã gapʉ ʉsʉyari merã ããrĩrãkuma. Mʉsã bʉjawererã, pʉrʉ ʉsʉyarãkoa. \v 21 Ãsũ ããrã. Nomeõ majĩgʉ̃ kõãburo dupiyurogã, igore pũrĩrĩrẽ bʉjawereri merã gũñakumo. Majĩgʉ̃gã deyoadire ĩãgõ, ʉsʉyakumo. Igore pũrĩadeare gũñanemobirikumo. \v 22 Mʉsãde irasũta dapagorare bʉjawereri merã ããrã. Pʉrʉ yʉ mʉsãrẽ dupaturi ĩãgʉ̃ aarigʉkoa. Yʉ irasirimakʉ̃ ĩãrã, mʉsã ʉsʉyari opatarirãkoa. Mʉsã irasũ ʉsʉyari merã ããrĩmakʉ̃, gajirã mʉsãrẽ bʉjaweremakʉ̃ irimasĩbirikuma. \p \v 23 ’Irinʉrẽ yʉre neõ sẽrẽñabirikoa. Diayeta mʉsãrẽ werea. Mʉsã yʉre bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, Yʉpʉ ããrĩpereri mʉsã yʉ wãĩ merã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrĩrẽ pégʉ, mʉsã sẽrẽrõsũta sĩgʉkumi. \v 24 Iro dupiyurogue mʉsã yʉ wãĩ merã Yʉpʉre neõ sẽrẽbiribʉ. Dapagorare yʉ wãĩ merã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽka! Mʉsã irasũ sẽrẽmakʉ̃, mʉsã sẽrẽrõsũta sĩgʉkumi. Irasirirã ʉsʉyari opatarirãkoa. \s1 Jesús i ʉ̃mʉ marã ñerãrẽ tarinʉgãdeare weredea \p \v 25 ’Yʉ keori merã mʉsãrẽ wereabʉ. Pʉrʉ keori merã werebirikoa. Irasirirã, Yʉpʉyamarẽ yʉ wererire õãrõ pémasĩrãkoa. \v 26 Mʉsã Yʉpʉyamarẽ õãrõ pémasĩrĩnʉrẽ yʉ wãĩ merã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrãkoa. Irasũ ãrĩgʉ̃: “Mʉsãya ããrĩburire yʉ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽbosagʉkoa”, ãrĩgʉ̃ meta yáa. \v 27 Yʉpʉ mʉsãrẽ maĩmi. Irasirirã mʉsã yʉ wãĩ merã mʉsã basi ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrãkoa. Mʉsã yʉre maĩa. Irasũ ããrĩmakʉ̃ mʉsã yʉre: “Marĩpʉ pʉrogue ããrĩdi, ĩgʉ̃ iriudi ããrã”, ãrĩ bʉremua. \v 28 Yʉ, Yʉpʉ pʉrogue ããrĩdi, i ʉ̃mʉguere aaribʉ́. Dapagorare i ʉ̃mʉgue ããrãdi, Yʉpʉ pʉrogue waagʉkoa doja, ãrĩmi Jesús. \p \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: \p —Dapagorare keori merã mʉ gʉare werebea. Irasirirã mʉ wererire pémasĩa. \v 30 Dapagorare gʉa masĩa. Mʉ ããrĩpererire masĩpeokõãa. Gajirã mʉrẽ sẽrẽñabirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃sã gũñarĩgue sẽrẽñadʉarire mʉ masĩa. Irasirirã: “Marĩpʉ pʉrogue ããrĩdi, ĩgʉ̃ iriudi ããrã”, ãrĩ bʉremua, ãrĩbʉ. \p \v 31 Jesús gʉare ãrĩmi: \p —¿Dapagorare bʉremurĩ? \v 32 Mérõgã dʉyáa, mʉsã yʉre béowãgãburo. Mʉsãya wiirigue waasiri, yʉre sugʉta dujamakʉ̃ irirãkoa. Mʉsã irasirikeremakʉ̃, Yʉpʉ gapʉ yʉ merã ããrĩ́mi. Irasirigʉ yʉ sugʉta ããrĩbea. \v 33 Mʉsã yʉ merã õãrõ siñajãrĩ opaburo, ãrĩgʉ̃, mʉsãrẽ i ããrĩpererire wereabʉ. Mʉsã i ʉ̃mʉgue ããrĩripoe i ʉ̃mʉ marã mʉsãrẽ ñerõ tarimakʉ̃ irirãkuma. Ĩgʉ̃sã irasirikeremakʉ̃, yʉ merã gũñaturaka! Yʉ i ʉ̃mʉ marã ñerãrẽ tarinʉgãdigue ããrã. Irasirirã yʉ merã gũñatura ʉsʉyaka! ãrĩmi Jesús. \c 17 \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosadea \p \v 1 Jesús irasũ ãrĩ odo, ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, ĩgʉ̃ Pagʉre ãsũ ãrĩmi: \p —Aʉ, dapagorare mʉ ãrĩderosũta yʉre waaburi ejasiáa. Irasirigʉ masakare yʉ mʉ magʉ̃, mʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ ĩmuka! Mʉ irasirimakʉ̃, yʉ mʉ turagʉ, mʉ õãgʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ ĩgʉ̃sãrẽ ĩmugʉkoa. \v 2 Mʉ yʉre masaka ããrĩpererãrẽ doregʉ píbʉ, mʉ yʉre sĩnerãrẽ ʉ̃mʉgasigue perebiri okari opamakʉ̃ iridoregʉ. \v 3 Masaka mʉ diayeta Marĩpʉ sugʉ ããrĩgʉ̃́ ããrĩrĩ́rẽ, irasũ ããrĩmakʉ̃ yʉ Jesucristo mʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ masĩrã, ʉ̃mʉgasigue perebiri okari opamurã ããrĩ́ma. \p \v 4 ’I ʉ̃mʉguere mʉ yʉre iridoredeare yʉ iriyuwarikʉbʉ. Irasirigʉ i ʉ̃mʉ marãrẽ mʉ turagʉ, õãgʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ ĩmubʉ. \v 5 Aʉ, mʉ i ʉ̃mʉrẽ iriburo dupiyuro yʉ mʉ merã õãrõ ããrĩbʉ́. Mʉ ããrĩrikʉrire opabʉ. Irasirigʉ dapagorare mʉ ããrĩrṍgue yʉ mʉ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ mʉrãrõta irika! \p \v 6 ’Mʉ yʉre sĩnerãrẽ i ʉ̃mʉ marã watope ããrĩrã́rẽ beyenerãrẽ mʉ ããrĩrikʉrire masĩmakʉ̃ iribʉ. Mʉ yʉre sĩnerã mʉyarã ããrĩ́ma. Mʉ dorerire irima. \v 7 Dapagorare masĩma. Ããrĩpereri yʉ opari, mʉ yʉre sĩdea ããrã. \v 8 Mʉ yʉre weredoredeare ĩgʉ̃sãrẽ werebʉ. Yʉ wererire pérã, bʉremuma. Yʉ diayeta mʉ pʉro ããrĩdi ããrĩrĩ́rẽ masĩma. Yʉ mʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ: “Diayeta ããrã”, ãrĩ bʉremuma. \p \v 9 ’Yʉ ĩgʉ̃sãya ããrĩburire sẽrẽbosáa. Gajirã i ʉ̃mʉ marã yʉre bʉremumerãya ããrĩburi gapʉre sẽrẽbosabea. Yʉre bʉremurã mʉ yʉre sĩnerã mʉyarã ããrĩ́ma. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãya ããrĩburire sẽrẽbosáa. \v 10 Ããrĩpererã yaarã, mʉyarã ããrĩ́ma. Irasirirã mʉyarãde, yaarã ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã yaarã ããrĩsĩã, yʉ õãrõ ããrĩrikʉrire masakare masĩmakʉ̃ yáma. \p \v 11 ’Yʉ i ʉ̃mʉguere dujabirikoa. Mʉ yʉre sĩnerã gapʉ i ʉ̃mʉguere dujarãkuma. Aʉ, mʉ õãgʉ̃ ããrã. Mʉ wãĩ merã mʉ turari merã ĩgʉ̃sãrẽ koreka, marĩ sugʉ ããrĩnírõsũta ĩgʉ̃sãde suro merã ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 12 Yʉ i ʉ̃mʉguere mʉ yʉre sĩnerã merã ããrĩgʉ̃́, mʉ turari merã ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ korebʉ. Neõ sugʉ dederibirima. Sugʉta peamegue waadederibu ããrĩ́mi. Mʉya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩderosũta iri irasũ waabʉ. \p \v 13 ’Dapagorare yʉ mʉ pʉrogue waabu yáa. Yʉ waaburi dupiyuro i ʉ̃mʉgue ããrĩgʉ̃́ i ããrĩpererire yʉre bʉremurãrẽ werea, ĩgʉ̃sãde yʉ irirosũta ʉsʉyari opatariburo, ãrĩgʉ̃. \v 14 Mʉya kerere ĩgʉ̃sãrẽ werebʉ. Yʉ i ʉ̃mʉmʉ ããrĩbea. Irasirirã yʉre bʉremurãde i ʉ̃mʉ marã irirosũ ããrĩbema. Irasirirã i ʉ̃mʉ marã yʉre ĩãturirosũta yʉre bʉremurãdere ĩãturima. \v 15 Yʉ mʉrẽ: “Yʉre bʉremurãrẽ i ʉ̃mʉrẽ ãĩaka!” ãrĩ sẽrẽbea. Ãsũ gapʉ ãrĩ sẽrẽa. Ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ koreka, wãtĩ ñerĩ iridorerire pébirikõãburo, ãrĩgʉ̃! \v 16 Yʉ i ʉ̃mʉmʉ ããrĩbea. Irasirirã yʉre bʉremurãde i ʉ̃mʉ marã irirosũ ããrĩbema. \v 17 Mʉya kere diayema ããrã. Irasirigʉ iri merã ĩgʉ̃sãrẽ mʉ dorerire irirã ããrĩmakʉ̃ irika! \v 18 Mʉ yʉre mʉya kerere i ʉ̃mʉ marãrẽ weredoregʉ iriuderosũta yʉre bʉremurãrẽ mʉya kerere i ʉ̃mʉ marãrẽ weredoregʉ iriua. \v 19 Ĩgʉ̃sãya ããrĩburire mʉ dorerire irigʉ yáa, ĩgʉ̃sãde diayeta mʉ dorerire iriburo, ãrĩgʉ̃. \p \v 20 ’Yʉ ĩgʉ̃sãya ããrĩburi ditare sẽrẽbosabea. Ĩgʉ̃sã mʉya kere wererire pérã, gajirãde yʉre bʉremurãkuma. Irasirigʉ yʉ ĩgʉ̃sãya ããrĩburidere sẽrẽbosáa. \v 21 Yʉ irire sẽrẽbosáa, yʉre bʉremurã ããrĩpererã suro merã ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. Aʉ, mʉ yʉguere õãrõ ããrã. Yʉ mʉ merã ããrã. Irasirirã marĩ ããrĩrṍsũta ĩgʉ̃sã marĩ merã õãrõ ããrĩburo. Ĩgʉ̃sãrẽ suro merã ããrĩmakʉ̃ irika, i ʉ̃mʉ marã yʉ mʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ bʉremuburo, ãrĩgʉ̃! \v 22 Mʉ ããrĩrikʉrire yʉre sĩbʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ yʉ irirosũ ããrĩrikʉmakʉ̃ iribʉ, yʉ mʉ merã sugʉ ããrĩrṍsũta ĩgʉ̃sãde suro merã ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. \v 23 Yʉ ĩgʉ̃sãguere ããrã. Mʉ yʉguere ããrã. Marĩ ĩgʉ̃sã merã ããrã, ĩgʉ̃sã diayeta suro merã ããrĩburo, ãrĩrã. Ĩgʉ̃sã suro merã ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, i ʉ̃mʉ marã yʉ mʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ, mʉ yʉre maĩrõsũta yʉre bʉremurãrẽ maĩrĩrẽ masĩrãkuma. \p \v 24 ’Aʉ, mʉ i ʉ̃mʉrẽ iriburo dupiyuro yʉre maĩbʉ. Irasirigʉ mʉ ããrĩrikʉrire yʉre sĩbʉ. Yʉre mʉ sĩnerãrẽ yʉ ããrĩburogue yʉ merã ããrĩmakʉ̃ gããmea mʉ yʉre ããrĩrikʉri sĩdeare masĩburo, ãrĩgʉ̃. \v 25 Aʉ, mʉ keoro irigʉ ããrã. I ʉ̃mʉ marã yʉre bʉremumerã mʉrẽ masĩbema. Yʉ gapʉ mʉrẽ masĩa. Yʉre bʉremurã yʉ mʉ iriudi ããrĩrĩ́rẽ masĩma. \v 26 Mʉ ããrĩrikʉrire ĩgʉ̃sãrẽ masĩmakʉ̃ iribʉ. Yʉ ĩgʉ̃sãguere ããrĩgʉ̃́ mʉrẽ irasũ masĩmakʉ̃ iriníkõãgʉkoa, mʉ yʉre maĩrõsũta ĩgʉ̃sãde gãme maĩburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩmi Jesús. \c 18 \s1 Jesúre peresu ñeãwãgãdea \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Lc 22.47-53) \p \v 1 Jesús ĩgʉ̃ Pagʉre sẽrẽ odoadero pʉrʉ, gʉa ĩgʉ̃ buerã merã Jerusalẽ́rẽ wiri, Cedrón wãĩkʉri ũmayuridijari márẽ taribuja, olivos wãĩkʉri yuku otederogue waami. \v 2 Iro dupiyuro wári Jesús irogue gʉare siiuwãgãnami. Irasirigʉ Judas Jesúre ĩãturirãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubu irore masĩmi. \v 3 Jesús gʉa merã irogue ejadero pʉrʉ, Judas subu surara merã aarimí. Gajirã surara Marĩpʉya wiire korerãde ĩgʉ̃ merã aarimá. Ĩgʉ̃sã paía oparã, fariseo bumarã iriunerã surara ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã mojõkʉri merã, sĩãgoriduparu, sĩãgori tururi merã aarimá. \v 4 Jesús ĩgʉ̃rẽ waaburire masĩsiami. Irasirigʉ, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ pʉro ejarimakʉ̃, bokatĩrĩ sẽrẽñami: \p —¿Noãrẽ ãmarĩ mʉsã? \p \v 5 Ĩgʉ̃rẽ yʉjʉma: \p —Jesús Nazaretmʉrẽ ãmáa. \p Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Ĩgʉ̃ta ããrã yʉ\f + \fr 18:5 \ft Exodo 3.13-15: Iripoegue Moisés Marĩpʉre sẽrẽñadi ããrĩmí: “Israel bumarã yʉre: ‘¿Mʉ iriudi wãĩ naásũ ããrĩ́rĩ?’ ãrĩ sẽrẽñamakʉ̃, ¿naásũ ãrĩ weregʉkuri?” Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yʉ wãĩ ‘YO SOY EL QUE SOY’ ããrã. Irasirigʉ Israel bumarãrẽ ãsũ ãrĩ wereka: ‘YO SOY yʉre mʉsãguere weredoregʉ iriumi’, ãrĩka!” ãrĩdi ããrĩmí. “YO SOY EL QUE SOY”, ãrĩrõ: “Yʉ ããrĩnígʉ̃ta ããrã, o ĩgʉ̃ta ããrã yʉ”, ãrĩdʉaro yáa.\f*. \p Judas Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubu surara merã ããrĩmí. \v 6 Jesús: “Ĩgʉ̃ta ããrã yʉ”, ãrĩmakʉ̃ pérã, duusirimawãgã, yebague meémejãkõãma. \v 7 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ dupaturi sẽrẽñami doja: \p —¿Noãrẽ ãmarĩ mʉsã? \p Ĩgʉ̃rẽ yʉjʉma: \p —Jesús Nazaretmʉrẽ ãmáa. \p \v 8 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ mʉsãrẽ: “Yʉ ĩgʉ̃ta ããrã”, ãrĩ weresiabʉ. Yʉre ãmarã́, ĩĩsã yʉ merãmarãrẽ waadoreka! \p \v 9 Ĩgʉ̃: “Yʉpʉ yʉre sĩnerãrẽ neõ sugʉre dedeubiribʉ”, ãrĩdeare keoro waaburo, ãrĩgʉ̃, irire irasũ ãrĩmi. \v 10 Ĩgʉ̃sã Jesúre ñeãmurã irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Simón Pedro sareri majĩrẽ opagʉ tʉ̃ãwea ãĩ, paía opʉre moãboegʉre Malco wãĩkʉgʉre diaye gapʉma gãmipũrẽ dititá dijukõãmi. \v 11 Jesús gapʉ Pedrore ãrĩmi: \p —Mʉya sareri majĩrẽ duripíka! Yʉpʉ yʉre ñerõ taridorederosũta ñerõ tarigʉra, ãrĩmi. \s1 Jesúre paía opʉ pʉrogue ãĩadea \r (Mt 26.57-58; Mr 14.53-54; Lc 22.54; Jn 11.49-50) \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, surara, ĩgʉ̃sã opʉ, Marĩpʉya wiire korerã surara Jesúre ñeã, sʉama. \v 13 Sʉa odo, ĩgʉ̃rẽ Anás wãĩkʉgʉya wiigue ãĩwãgãpʉrorima. Anás, Caifás wãĩkʉgʉ mʉ́ñekʉ̃ ããrĩmí. Caifás iri bojorire paía opʉ ããrĩmí. \v 14 Ĩgʉ̃ta iro dupiyuro judío masaka oparãrẽ: “Sugʉta masakʉ marĩ judío masakaya ããrĩburire boabosamakʉ̃ õãrokoa”, ãrĩdi ããrĩmí. \s1 Pedro Jesúre masĩkeregʉ: “Masĩbea”, ãrĩdea \r (Mt 26.69-70; Mr 14.66-68; Lc 22.55-57) \p \v 15 Ĩgʉ̃sã Jesúre ãĩãmakʉ̃, yʉ, Simón Pedro merã Jesúre yoaweyarogue ĩãtʉyabʉ. Paía opʉ yʉre masĩmi. Irasirigʉ yʉ Jesúre ĩãtʉyawãgã, paía opʉya wii makãpʉroma yebague ñajãbʉ. \v 16 Pedro gapʉ iri wii tʉro ñajãri makãpʉrogue dujanʉgãmi. Ĩgʉ̃ iro dujanʉgãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, yʉ iri makãpʉro korego merã werení, Pedrore siiu ñajãbʉ. \v 17 Ĩgʉ̃ ñajãmakʉ̃, makãpʉro korego Pedrore sẽrẽñamo: \p —¿Mʉ sĩĩ buerã merãmʉ ããrĩberi? \p Pedro igore ãrĩmi: \p —Ããrĩbea yʉ. \p \v 18 Yʉsagorabʉ. Irasirirã iri wii moãboerimasã, surara merã ĩgʉ̃sã peame diudeame tʉro sũma níma. Pedrode ĩgʉ̃sã pʉrota sũma ními. \s1 Paía opʉ Jesúre sẽrẽñadea \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Lc 22.66-71) \p \v 19 Paía opʉ Anás Jesúre sẽrẽñayupʉ: \p —¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ buerã? ¿Ñeénorẽ ĩgʉ̃sãrẽ bueri? ãrĩyupʉ. \v 20 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉ ããrĩpererã péurogue buebʉ. Marĩ judío masaka nerẽrĩ wiirigue, irasũ ããrĩmakʉ̃ Marĩpʉya wiiguedere masaka nerẽrõgue buebʉ. Gajirogue durisĩã, neõ buebiribʉ. \v 21 ¿Nasirigʉ yʉre sẽrẽñarĩ? Yʉ buerire sẽrẽñadʉagʉ, yʉre pénerãrẽ sẽrẽñaka! Ĩgʉ̃sã yʉ weredeare masĩma, ãrĩyupʉ. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Marĩpʉya wii koregʉ surara ĩgʉ̃ mojõ merã Jesúya diapure pá, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirigʉ irasũ yʉjʉri paía opʉre? Irasũ ãrĩbita ĩgʉ̃rẽ! \p \v 23 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉ ñerõ werenímakʉ̃: “Ñeéno werenía”, ãrĩka yʉre! Yʉ diayema gapʉre keoro weremakʉ̃, ¿nasirigʉ yʉre pári? \p \v 24 Jesús irasũ ãrãdero pʉrʉ, Anás ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã sʉadire paía opʉ Caifás pʉrogue iriuyupʉ. \s1 Pedro Jesúre masĩkeregʉ, dupaturi: “Masĩbea”, ãrĩdea \r (Mt 26.71-75; Mr 14.69-72; Lc 22.58-62) \p \v 25 Irasiriripoe Simón Pedro peame tʉrota sũma níkõãmakʉ̃ ĩãrã, iro ããrĩrã́ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñama: \p —¿Mʉ sĩĩ buerã merãmʉ meta ããrĩ́rĩ? \p Pedro ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Ããrĩbea yʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, sugʉ paía opʉre moãboegʉ Pedro ĩgʉ̃ya gãmipũ dititádiyagʉ Pedrore ãrĩmi: \p —Yʉ olivos otederogue mʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃ ĩãbʉ. \p \v 27 Pedro dupaturi: “Ããrĩbea, ĩgʉ̃ merã ããrĩbirabʉ”, ãrĩmi. Irire ãrĩripoeta, ãgãbo weremi. \s1 Pilato Jesúre sẽrẽñadea \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Lc 23.1-5) \p \v 28 Pʉrʉ Jesúre Caifáya wii ããrãdire Pilato pʉrogue ãĩãma. Boyoripoe ããrĩbʉ́. Pilato romanomʉ judío masakare doregʉ ããrĩmí. Jesúre ĩgʉ̃ pʉrogue ãĩãrã, ĩgʉ̃ya wiiguere ñajãbirima. “Marĩ judío masaka, ĩgʉ̃ judío masakʉ ããrĩbiya wiiguere ñajãrã, marĩ dorerire tarinʉgãbukoa. Irasirirã pascua bosenʉ baaburire baabiribukoa”, ãrĩ gũñama. \v 29 Ĩgʉ̃sã ñajãbirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pilato ĩgʉ̃sã merã werenígʉ̃ wiririmi. Ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñami: \p —¿Neénorẽ iriari ĩĩ, mʉsã yʉre wajamoãdorerã aarimakʉ̃? \p \v 30 Ĩgʉ̃sã Pilatore ãrĩma: \p —Ĩĩ ñerĩ iribirimakʉ̃, mʉrẽ wiarã aaribiriboakuyo. \p \v 31 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Pilato ãrĩmi: \p —Ãĩaka! Mʉsãrẽ doreri ãrĩrõsũta mʉsã basi ĩgʉ̃rẽ wajamoãka! \p Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Gʉa judío masaka sugʉre mʉ gʉare: “Wẽjẽka!” ãrĩrõ marĩrõ wẽjẽmasĩbea. \p \v 32 Ĩgʉ̃sã irire irasũ ãrĩrã, Jesúre ĩgʉ̃ curusague boaburire iro dupiyuro weredea keoro waamakʉ̃ irima\f + \fr 18:32 \ft Judío masaka sugʉ ñerõ irigʉre ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽnerã ããrĩmá ĩgʉ̃rẽ wajamoãrã. Romano masaka gapʉ ĩgʉ̃rẽ wajamoãrã, curusague pábiatú wẽjẽnerã ããrĩmá.\f*. \v 33 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato wiigue gãmenʉgã ñajãa, Jesúre siiu, sẽrẽñayupʉ: \p —¿Mʉta judío masaka Opʉ ããrĩ́rĩ? \p \v 34 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Mʉ basi gũñarõ merã yʉre irasũ sẽrẽñarĩ, o gajirã mʉrẽ yaamarẽ wereari? \p \v 35 Pilato ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ judío masakʉ meta ããrã. Mʉya nikũ marã judío masaka, irasũ ããrĩmakʉ̃ paía oparã mʉrẽ õõ yʉ pʉrogue ãĩjama. ¿Ñeénorẽ iriari mʉ? \p \v 36 Jesús ãrĩyupʉ: \p —Yʉ Opʉ ããrĩrĩ́, i ʉ̃mʉma ããrĩbea. I ʉ̃mʉma ããrĩmakʉ̃, yaarã gãmekẽãbukuma, judío masaka yʉre ñeã, peresu iribirikõãburo, ãrĩrã. Yʉ Opʉ ããrĩrĩ́, gajiroguema ããrã. \p \v 37 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Mʉ irasũ ãrĩgʉ̃: “Opʉ ããrã”, ãrĩrĩ? \p Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉ ãrĩrõsũta Opʉ ããrã. Yʉ deyoabʉ i ʉ̃mʉ marãguere diayemarẽ werebu. Ããrĩpererã diayema ããrĩrĩ́rẽ pédʉarã, yʉ wererire péma. \p \v 38 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pilato ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Ñeéno ããrĩ́rĩ diayema? \s1 Judío masaka Pilatore: “Jesúre wẽjẽka!” ãrĩ doredea \r (Mt 27.15-31; Mr 15.6-20; Lc 23.13-25) \p Irasũ ãrĩ odo, Pilato judío masaka oparã merã werenígʉ̃ wiriri, ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi doja: \p —Ĩĩrẽ neõ ñerĩ iridea máa yʉ ĩãmakʉ̃. \v 39 Bojorikʉ pascua bosenʉ ããrĩmakʉ̃, mʉsã irinarõsũta sugʉ peresu ããrĩgʉ̃́rẽ yʉre wiudorea. ¿Mʉsã judío masaka Opʉre mʉsãrẽ wiumakʉ̃ gããmekuri? \p \v 40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã gaguiníma: \p —Ĩgʉ̃rẽ wiubirikõãka! Barrabás gapʉre gʉare wiuka! ãrĩma. Barrabás yajarimasʉ̃ ããrĩmí. \c 19 \p \v 1 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ gaguinímakʉ̃ pégʉ, Pilato ĩgʉ̃yarã surarare Jesúre tãrãdoreyupʉ. \v 2 Jesúre tãrã odo, pora bero iri, ĩgʉ̃ya dipurure peoñurã. Peo odo, opʉya suríro irirosũ deyoriñe diiañiweyariñerẽ ĩgʉ̃rẽ sãñurã. \v 3 Sã odo, ĩgʉ̃ pʉro ejanʉgã, ãsũ ãrĩ bʉridañurã: \p —Õãrõ ããrĩburo judío masaka Opʉ! ãrĩñurã, Irasũ ãrĩrãta, ĩgʉ̃sãya mojõrĩ merã ĩgʉ̃ya diapure páñurã. \p \v 4 Pilato dupaturi masakare weregʉ wiriri, ãsũ ãrĩmi: \p —Ĩgʉ̃rẽ neõ ñerĩ iridea máa yʉ ĩãmakʉ̃. Irasirigʉ mʉsãrẽ masĩburo, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃rẽ siiu wiugʉra mʉsãrẽ ĩãdoregʉ. \p \v 5 Irasũ ãrĩ odo, Jesúre siiu wiumi. Irasirigʉ, Jesús pora berore peyadi, opʉya surírore sãñadi ĩgʉ̃ wiririmakʉ̃, Pilato masakare ãrĩmi: \p —Ĩãka! Ĩĩta ããrĩ́mi ĩgʉ̃. \p \v 6 Paía oparã, Marĩpʉya wii korerã surara Jesúre ĩãrã, gaguinínʉgãma: \p —Ĩgʉ̃rẽ curusague pábiatú wẽjẽka! Curusague pábiatú wẽjẽka! ãrĩ gaguiníma. \p Pilato ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Yʉ ĩãmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ neõ ñerĩ iridea máa. Irasirirã mʉsã ĩgʉ̃rẽ ãĩaka! Mʉsã basita ĩgʉ̃rẽ curusague pábiatú wẽjẽrã waaka! \p \v 7 Judío masaka oparã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Ĩgʉ̃: “Yʉ Marĩpʉ magʉ̃ ããrã”, ãrĩmi. Gʉare doreri irasũ ãrĩgʉ̃norẽ wẽjẽdorea. \p \v 8 Ĩgʉ̃sã: “Ĩgʉ̃: ‘Yʉ Marĩpʉ magʉ̃ ããrã’, ãrĩmi”, ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato ĩgʉ̃ dupiyuro güiadero nemorõ güimi. \v 9 Irasirigʉ Jesúre dupaturi siiu ñajãa, sẽrẽñayupʉ doja: \p —¿Noómʉ ããrĩ́rĩ mʉ? ãrĩyupʉ. \p Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ neõ yʉjʉbiriyupʉ. \p \v 10 Ĩgʉ̃ yʉjʉbirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pilato ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirigʉ yʉre yʉjʉberi? Yʉ yaarã surarare mʉrẽ peresu ããrĩgʉ̃́rẽ wiudoremakʉ̃, mʉrẽ wiurãkuma, o ĩgʉ̃sãrẽ mʉrẽ curusague pábiatú wẽjẽdoremakʉ̃, mʉrẽ pábiatú wẽjẽrãkuma. ¿Irire masĩberi mʉ? \p \v 11 Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉ yʉre irasũ iridoreri, Yʉpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ mʉrẽ pídea ããrã. Irasirigʉ yʉre mʉguere wiadi, mʉ nemorõ waja opami, ãrĩyupʉ. \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato Jesúre: “¿Nasiri wiugʉkuri yʉ ĩgʉ̃rẽ?” ãrĩ pémaádiyupʉ. Ĩgʉ̃rẽ irasũ wiudʉamakʉ̃ ĩãrã, judío masaka gapʉ gaguiníma: \p —Mʉ ĩgʉ̃rẽ wiugʉ, romano marã opʉ merãmʉ ããrĩbirikoa. Sugʉ: “Yʉ judío masaka opʉ ããrã”, ãrĩgʉ̃no romano marã opʉre marĩrẽ doregʉre béodʉagʉ, ĩgʉ̃rẽ ĩãturigʉ yámi, ãrĩma. \p \v 13 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato Jesúre wiigue ããrĩgʉ̃́rẽ ʉ̃tã majĩrĩ merã ĩgʉ̃sã iridea yebague wiriridoremi. Ĩgʉ̃, masaka weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃ doarogue eja doami. Iri ʉ̃tã majĩrĩ merã ĩgʉ̃sã iridea yeba, hebreo ya merã Gabata wãĩkʉbʉ. \v 14 Irasũ waarínʉ, gʉa pascua bosenʉma baaburi ãmurĩnʉ ããrĩbʉ́. Goeripoe dupiyuro ããrĩbʉ́. Pilato ĩgʉ̃ doarogue eja doa, judío masakare ãsũ ãrĩ weremi: \p —Ĩĩta ããrĩ́mi mʉsã Opʉ. \p \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka gaguiníma: \p —Boaburo ĩgʉ̃. Boaburo. Curusague pábiatú wẽjẽka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩma. \p Pilato ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —¿Yʉ yaarã surarare mʉsã Opʉre curusague pábiatú wẽjẽdoremakʉ̃ gããmerĩ mʉsã? \p Paía oparã ĩgʉ̃rẽ yʉjʉma: \p —Gʉa opʉ, romano marã opʉ ããrĩ́mi. Gajigʉ gʉa opʉ mámi. \p \v 16 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pilato Jesúre ĩgʉ̃sãrẽ wiami, curusague pábiatú wẽjẽdoregʉ. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ãĩãkõãma. \s1 Jesúre curusague pábiatú wẽjẽdea \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Lc 23.26-43) \p \v 17 Irasirigʉ Jesús curusare kõã, “Masakʉ dipuru boaweadea pero” wãĩkʉrogue waami. Hebreo ya merã Gólgota wãĩkʉbʉ. \v 18 Irogue eja, Jesúre curusague pábiatúma. Gajirã pẽrãrẽ pábiatúma. Sugʉre ĩgʉ̃ diaye gapʉ, gajigʉre ĩgʉ̃ kúgapʉ curusague pábiatú ãĩwãgũnúma. Jesúre ĩgʉ̃sã deko ãĩwãgũnúma. \v 19 Pilato taboa majĩrẽ ĩgʉ̃ gojadea majĩrẽ curusague Jesús dipuru weka pábiatúdoreyupʉ. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Ĩĩ Jesús Nazaretmʉ, judío masaka Opʉ ããrĩ́mi”. \v 20 Hebreo ya merã, latín ya merã, griego ya merã gojadea ããrĩbʉ́. Jesúre curusague ĩgʉ̃sã pábiatú ãĩwãgũnúdero, makã pʉrogã ããrĩbʉ́. Irasirirã wárã judío masaka irogue aari, iri gojadeare ĩã buema. \v 21 Paía oparã judío masaka ããrĩsĩã, Pilato gojadeare gããmebiriñurã. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ wererã waañurã. Ãsũ ãrĩñurã: \p —Mʉ: “Ĩĩ judío masaka Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ gojadeare gorawayuka! Ãsũ gapʉ gojaka: “Ĩĩ: ‘Judío masaka opʉ ããrã’, ãrĩmi”, ãrĩ gojaka! ãrĩñurã. \p \v 22 Pilato gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ gojadeare gorawayubirikoa, ãrĩyupʉ. \p \v 23 Jesúre curusague pábiatú ãĩwãgũnúadero pʉrʉ, wapikʉrã surara ĩgʉ̃ya surí ããrãdeare sea, ĩgʉ̃sãkʉ suñeno dita gãme dʉkawama. Suñe suríro su gasirota suadea suríro, eañeãña marĩrõ merã iridea gasiro ããrĩbʉ́. \v 24 Iri suríro irasũ ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, gãme ãrĩ wereníma: \p —Iñe surírore yeguebirikõãrã! Ubu ãrĩboka birarã! “¿Noãrẽ dujarokuri?” ãrĩma. \p Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta keoro waabʉ. Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Yaa suríre: ‘¿Noãrẽ dujarokuri?’ ãrĩboka birarãkuma, irire gãme ĩgʉ̃sã basi dʉkawamurã”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. Iri pũgue gojaderosũta surara irasirima. \p \v 25 Jesúya curusa pʉro ĩgʉ̃ pago, igo tĩ́gõ, María Cleofas marãpo, María Magdalena níma. \v 26 Jesús, ĩgʉ̃ pagore, irasũ ããrĩmakʉ̃ yʉ ĩgʉ̃ maĩsũgʉ̃ igo pʉro nímakʉ̃ ĩãgʉ̃, igore ãrĩmi: \p —Meõ, ĩĩ mʉ magʉ̃ ããrĩ́mi. \p \v 27 Irasũ ãrĩ odo, yʉre: \p —Igo, mʉpo ããrĩ́mo, ãrĩmi. \p Irasirigʉ Jesús pagore yaa wiigue ãĩa opabʉ. \s1 Jesús boadea \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Lc 23.44-49) \p \v 28 Jesús irasũ ãrĩ odo: “Ããrĩpereri Yʉpʉ yʉre iridoregʉ pídeare iripeo odosiáa”, ãrĩ masĩmi. Irasirigʉ ãsũ ãrĩmi: \p —Ñemesibukoa yʉre. Irire ãrĩgʉ̃, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojadeare iriyuwarikʉmi. \p \v 29 Irogue suru borewariru igui deko sʉ̃ĩrĩ deko ʉtʉudiru ããrĩbʉ́. Irasirirã iro ããrĩrã́ Jesús irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, iri igui deko sʉ̃ĩrĩ merã yurayʉsʉ merã yosa, hisopo wãĩkʉdima dʉpʉ yuwague sʉatú, Jesúya disire soemuúma. \v 30 Jesús iri yurayʉsʉ igui deko sʉ̃ĩrĩ yosadeare mimimi. Mimi odo, ãsũ ãrĩmi: \p —Ããrĩpereri iripeo odosiáa, ãrĩmi. Ire ãrĩgʉ̃ta, ĩgʉ̃ya dipurure mumusiudija, ĩgʉ̃ya yʉjʉpũrãrẽ Marĩpʉre wia, boakõãmi. \s1 Surara Jesúre curusague boadire saredea \p \v 31 Jesús boarinʉ gʉa pascua bosenʉma baaburire ãmurĩnʉ ããrĩbʉ́. Gajinʉ gapʉ gʉa judío masaka siñajãrĩnʉ, irasũ ããrĩmakʉ̃ pascua bosenʉ gʉa iririnʉ, ubu ããrĩrĩ́nʉ meta ããrĩbʉ́. Irinʉrẽ boanerã curusarigue ããrĩmakʉ̃ judío masaka oparã gããmebirima. Irasirirã Pilato pʉrogue ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrã waañurã: “Mʉyarã surarare curusarigue pábiatúsũnerãrẽ mata boaburo, ãrĩrã, ĩgʉ̃sãya ñigã gõãrĩ́rẽ pánuadoreka! Pʉrʉ ĩgʉ̃sãya dʉpʉrire ãĩdiju, gajirogue pídoreka!” ãrĩñurã. \v 32 Irasirirã surara Jesús merã curusarigue pábiatúsũnerãya ñigã gõãrĩ́rẽ pánuama. Sugʉre irasũ iripʉrori, gajigʉdere irasũta irima. \v 33 Jesús pʉro waa ejanʉgãrã, boadiguere ĩãma. Irasirirã ĩgʉ̃ya ñigã gõãrĩ́rẽ pánuabirima. \p \v 34 Sugʉ surara ĩgʉ̃ya sareri merã Jesúre ĩgʉ̃ya arupãma doka saremi. Ĩgʉ̃ saremakʉ̃, mata ĩgʉ̃ya dí, deko merã wiribʉ. \v 35 Yʉ, i waamakʉ̃ ĩãbʉ. Irasirigʉ yʉ i pũrẽ gojagʉ, diayema ããrĩrĩ́rẽ mʉsãrẽ werea. Yʉ ire masĩa. Yʉ ĩãdea diayeta waabʉ. Yʉ wereri diayeta ããrã. Irasirigʉ mʉsãrẽ irire werea, mʉsãde Jesúre bʉremuburo, ãrĩgʉ̃. \v 36 Surara Jesúya ñigã gõãrĩ́rẽ pánuabirimakʉ̃, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩderosũta waabʉ. Iri pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Ĩgʉ̃ya gõãrĩ́rẽ, neõ su gõãrẽ pánuabirima”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \v 37 Gajirogue Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Ĩgʉ̃sã saredire ĩãrãkuma”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \s1 José Jesúya dʉpʉre masãgobegue ãĩwãgã yáadea \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Lc 23.50-56) \p \v 38 Jesús boadero pʉrʉ, José Arimatea wãĩkʉri makãmʉ Pilatore Jesúya dʉpʉre sẽrẽgʉ̃ waayupʉ. José judío masaka oparãrẽ güisĩã, Jesúre bʉremugʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ gajirãrẽ werebiridi ããrĩmí. Pilato ĩgʉ̃rẽ: “Jáʉ, ĩgʉ̃ya dʉpʉre ãĩaka!” ãrĩmakʉ̃, José curusa pʉro waa, Jesúya dʉpʉre ãĩdijumi. \v 39 Nicodemode wári sʉ̃rõrĩrẽ treinta kilo nʉkʉ̃rĩrẽ ãĩjami, Jesúya dʉpʉre õãrõ ãmubu. Ĩgʉ̃ iro dupiyuro ñami merã Jesúre werenígʉ̃ ejadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ ãĩdea: mirra wãĩkʉri sʉ̃rõrĩ, áloes wãĩkʉri sʉ̃rõrĩ merã morẽdea ããrĩyuro. \v 40 Irasirirã ĩgʉ̃sã pẽrã Jesúya dʉpʉre iri sʉ̃rõrĩ merã piupeo, õãrĩ surí gasiri merã õmama. Judío masaka ĩgʉ̃sã boanerãya dʉpʉre yáaburi dupiyuro ãmunaderosũta irima. \v 41 Jesúre curusague pábiatú wẽjẽdero pʉro pooe ããrĩbʉ́. Iri pooeguere masãgobe ʉ̃tãyegue mádea gobe ããrĩbʉ́. Iri gobere neõ sugʉ boadire yáabirima dapa. \v 42 Gʉa judío masaka siñajãrĩnʉ ejaburo iribʉ. Irasirirã iri gobe curusa ãĩwãgũnúadero pʉrogã ããrĩmakʉ̃, Jesúya dʉpʉre irogue yáama. \c 20 \s1 Jesús masãdea \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Lc 24.1-12) \p \v 1 Judío masaka siñajãrĩnʉ\f + \fr 20:1 \ft Judío masaka siñajãrĩnʉ, sábado ããrã.\f* waadero pʉrʉ, boyoburo dupiyurogã María Magdalena ĩgʉ̃sã Jesúya dʉpʉre yáaderogue ĩãgõ waayupo. Irogue ejago, iri gobere biadea ʉ̃tã majĩrẽ bojegue ããrĩmakʉ̃ ĩãyupo. \v 2 Irasirigo, gʉa pẽrã Simón Pedro, irasũ ããrĩmakʉ̃ yʉ Jesús maĩsũgʉ̃ pʉrogue ũmawãgãrimo. Igo gʉa pʉrogue ejago, gʉare ãrĩmo: \p —Marĩ Opʉya dʉpʉre ãĩkõãnerã ããrãma. Ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã píaderore marĩ masĩbea, ãrĩmo. \p \v 3 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, yʉ, Pedro merã ĩgʉ̃sã Jesúya dʉpʉre yáaderogue ĩãrã waabʉ. \v 4 Irogue waarã́, gʉa pẽrãgueta ũmawãgãbʉ. Yʉ gapʉ Pedrore ũmatariwãgã, masãgobegue ejapʉroribʉ. \v 5 Irogue ejagʉ, iri gobere muúbia ĩã sóobʉ. Irasũ ĩã sóogʉ, Jesúya dʉpʉre õmadea surí gasiri ditare ĩãbʉ. Iri gobegue ñajãbiribʉ. \v 6 Mérõgã pʉrʉ Simón Pedro ejami. Irogue eja, iri gobegue ñajãa, ĩgʉ̃de Jesúya dʉpʉre õmadea surí gasiri ditare ĩãmi. \v 7 Ĩgʉ̃ya dipurure ĩgʉ̃sã õmadea suríro gasirodere ĩãmi. Iri gasiro túpeasũbʉ. Gaji surí gasiri merã peyabiribʉ. \v 8 Pedro irasũ ñajãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, yʉde iri gobegue ejapʉroridi ñajãa, iri ditare ĩãgʉ̃, bʉremubʉ. \v 9 Gʉa, Jesúya dʉpʉre masãgobegue marĩmakʉ̃ ĩãkererã, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue Jesús boadigue masãgʉkumi, ãrĩdeare pémasĩbiribʉ. Keoro waarokoa, ãrĩ gũñabiribʉ. \v 10 Irire ĩã odorã, gʉaya wiigue goedujáakõãbʉ. \s1 Jesús María Magdalenarẽ deyoadea \r (Mr 16.9-11) \p \v 11 María gapʉ masãgobegueta dujáa, bʉro oreyupo. Oregota, iri gobegue muúbia ĩã sóoyupo. \v 12 Irasũ ĩã sóogo, pẽrã Marĩpʉre wereboerãrẽ boreri surí sãñarãrẽ Jesúya dʉpʉ peyaderogue ĩgʉ̃sã doamakʉ̃ ĩãyupo. Sugʉ, ĩgʉ̃ya dipuru ããrĩdero gapʉ, gajigʉ, ĩgʉ̃ya guburi ããrĩdero gapʉ doañurã. \v 13 Ĩgʉ̃sã igore sẽrẽñañurã: \p —¿Nasirigo orego yári? \p Igo ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupo: \p —Yʉ Opʉya dʉpʉre ãĩkõãnerã ããrãma. Ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã píderore yʉ masĩbea, ãrĩyupo. \p \v 14 Irire ãrĩ odo, gãmenʉgã ĩãgõ, Jesúre iro nímakʉ̃ ĩãyupo. Ĩgʉ̃rẽ ĩãkerego: “Jesúta ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩãmasĩbiriyupo. \p \v 15 Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —¿Nasirigo orego yári? ¿Noãrẽ ãmarĩ? \p Igo gapʉ: “Ĩĩ, i pooere koregʉ ããrĩkumi”, ãrĩ gũñagõ, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo: \p —Mʉ ĩgʉ̃ya dʉpʉre gajirogue ãĩadi, yʉre wereka! ¿Noógue píari? Mʉ weremakʉ̃, ĩgʉ̃ya dʉpʉre ãĩgõ waagoráa. \p \v 16 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —María. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, gãmenʉgã, hebreo ya merã ĩgʉ̃rẽ: \p —Rabuni, ãrĩyupo. “Rabuni”, ãrĩrõ, hebreo ya merã: “Buegʉ”, ãrĩdʉaro yáa. \p \v 17 Jesús igore ãrĩyupʉ: \p —Yʉre pirika! Yʉpʉ pʉrogue mʉrĩabea dapa. Gajirã yaarã pʉrogue waaka! Ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ wereka: “Jesús ãrãmi: ‘Yʉpʉ pʉrogue waabu yáa. Ĩgʉ̃ mʉsãdere mʉsãpʉta ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ yʉ Opʉ, irasũ ããrĩmakʉ̃ mʉsãdere mʉsã Opʉta ããrĩ́mi’, ãrãmi”, ãrĩka ĩgʉ̃sãrẽ! \p \v 18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégo, María Magdalena gʉa Jesús buerã pʉrogue aari, gʉare igo marĩ Opʉre ĩãdeare, ĩgʉ̃ igore weredoreadeare weremo. \s1 Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ deyoadea \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Lc 24.36-49) \p \v 19 Irinʉ semana ããrĩpʉrorinʉta\f + \fr 20:19 \ft Semana ããrĩpʉrorinʉno, domingo ããrã.\f* ñamigue gʉa Jesús buerã gʉaya wiigue nerẽrã, judío masaka oparãrẽ güirã, makãpʉrorire õãrõ biabʉ. Gʉa irogue ããrĩripoe Jesús gʉa dekogue deyoa, gʉare õãdoregʉ, ãsũ ãrĩmi: \p —Mʉsã õãrõ siñajãrĩ merã ããrĩrikʉka! \p \v 20 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ya mojõrĩrẽ, ĩgʉ̃rẽ arupãma doka sarederore gʉare ĩmumi. Gʉa ĩgʉ̃rẽ marĩ Opʉre ĩãrã, bʉro ʉsʉyabʉ. \v 21 Dupaturi Jesús gʉare ãrĩmi doja: \p —Õãrõ siñajãrĩ merã ããrĩrikʉka mʉsã! Yʉpʉ yʉre iriuderosũta yʉde mʉsãrẽ iriua, ãrĩmi. \p \v 22 Irasũ ãrĩ odo, gʉare puripeo, ãsũ ãrĩmi: \p —Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeãka, mʉsãrẽ iritamubure! \v 23 Mʉsã masakare ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtimakʉ̃, ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtisũrãkuma. Mʉsã gajirãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtibirimakʉ̃, ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtisũbirikuma, ãrĩmi Jesús. \s1 Tomás Jesúre masãdire ĩãdea \p \v 24 Jesús gʉare deyoamakʉ̃, Tomás Jesús buegʉ “Sʉdʉadi” ĩgʉ̃sã ãrĩdi gʉa merã ããrĩbirimi. \v 25 Pʉrʉ ĩgʉ̃ gʉa merã ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: \p —Gʉa marĩ Opʉre ĩãbʉ. \p Tomás gapʉ gʉare ãrĩmi: \p —Ĩgʉ̃ya mojõrĩgue ĩgʉ̃sã pábiadea goberire ĩãbi, iri goberire yaa mojõsũrũ merã puuñabi, irasũ ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃ arupãma dokare ĩgʉ̃sã saredea gobere yaa mojõ merã soesóoñabi, ĩgʉ̃ masãdea kerere neõ bʉremubirikoa. \p \v 26 Su semana Jesús gʉare deyoadero pʉrʉ, gʉa ĩgʉ̃ buerã dupaturi wiigue nerẽbʉ. Iripoere Tomás gʉa merã ããrĩmí. Iri wii biadea wii ããrĩkeremakʉ̃, Jesús ñajãa, gʉa dekogue deyoa, gʉare õãdoregʉ, ãsũ ãrĩmi: \p —Mʉsã siñajãrĩ merã õãrõ ããrĩrikʉka! \p \v 27 Irasũ ãrĩ odo, Tomárẽ ãrĩmi: \p —Ĩãka yaa mojõrĩrẽ! Mʉ mojõsũrũ merã yaa mojõrĩgue ĩgʉ̃sã pábiadea goberire puuñaka! Mʉ mojõ merã yʉ arupãma doka ĩgʉ̃sã saredea gobere soesóoñaka! Yʉ masãdeare: “Diaye ããrĩbea”, ãrĩbirikõãka! “Diaye ããrã”, ãrĩ bʉremuka! \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Tomás ãsũ ãrĩmi: \p —Mʉ, yʉ Opʉ, yʉ bʉremugʉ̃ ããrã. \p \v 29 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Mʉ yʉre ĩãsĩã: “Diayeta boadigue masãdi ããrã”, ãrĩ bʉremua. Gajirã gapʉ yʉre ĩãbirikererã, yʉ boadigue masãdeare bʉremurãkuma. Irasirirã ĩgʉ̃sã bʉro ʉsʉyari merã ããrĩrãkuma, ãrĩmi. \s1 I pũgue ããrĩrĩ́rẽ nasiriburo, ãrĩ gojadea \p \v 30 Jesús gʉa merã ããrĩgʉ̃́, wári gaji Marĩpʉ turari merã iri ĩmurĩrẽ irimi. Iri ããrĩpereri ĩgʉ̃ irideare i pũguere gojapeobiribʉ. \v 31 Irire gojapeobirikeregʉ, surãyeri Jesús irideare gojáa, ĩgʉ̃ Marĩpʉ iriudi Cristo ããrĩrĩ́rẽ, ĩgʉ̃ diayeta Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ bʉremuburo, ãrĩgʉ̃. Irasũ ããrĩmakʉ̃ mʉsã ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩ merã okari opaburo, ãrĩgʉ̃, irasũ ãrĩ gojáa. \c 21 \s1 Jesús dupaturi ĩgʉ̃ buerãrẽ deyoadea \p \v 1 Pʉrʉ Jesús Tiberias wãĩkʉri ditaru tʉro dupaturi gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ deyoami. Gʉare deyoagʉ ãsũ irimi. \v 2 Gʉa irogue ããrĩrã́ ĩĩsãkʉ ããrĩbʉ́: Simón Pedro, Tomás “Sʉdʉadi” ĩgʉ̃sã ãrĩdi, Natanael Galilea nikũma Caná wãĩkʉri makãmʉ, gʉa pẽrã Zebedeo pũrã, irasũ ããrĩmakʉ̃ gajirã pẽrã ããrĩbʉ́. \p \v 3 Gʉa irogue ããrĩripoe Simón Pedro ãrĩmi: \p —Waaí wẽjẽgʉ̃ waagʉ́ yáa. \p —Gʉade mʉ merã waarãra, ãrĩbʉ. \p Irasũ ãrĩ, buáa, doódiru merã waabʉ. Iri ñamirẽ waaí wẽjẽboyotamuakõãdibʉ. \v 4 Boyowãgãriripoe Jesús ditaru tʉro nímakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃rẽ ĩãkererã, ĩãmasĩbirikubʉ. \v 5 Irasirigʉ gʉare ãrĩmi: \p —¿Waaí wẽjẽãrĩ? \p —Neõ wẽjẽbirakubʉ, ãrĩ yʉjʉbʉ. \p \v 6 Gʉa irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ãrĩmi: \p —Doódiru diaye gapʉ buidire meéyoka! Iro gapʉ waaí wẽjẽrãkoa. Ĩgʉ̃ ãrĩrõsũta meéyomakʉ̃, wárã waaí ñajãma. Wárã waaí ñajãmakʉ̃, buidire doódirugue neõ ãĩsãturabiribʉ. \v 7 Irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, yʉ Jesús maĩsũgʉ̃ Pedrore ãrĩbʉ: \p —Ĩgʉ̃ta marĩ Opʉ ããrĩ́mi. \p Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Simón Pedro ĩgʉ̃ya wekama surírore túweadi, sãña, ditarugue meébia báwãgãmi. \v 8 Gʉa ĩgʉ̃ merãmarã ditaru tʉrore cien metros yoaro payarã, buidire waaí wárã ñajãdire gʉayaru merã tʉ̃ãnumuabʉ. \v 9 Majãnʉgãrã, peame nitĩ dita gose oyanírĩme weka waairé Jesús mupũnugũnerãrẽ, pã́dere ĩãbʉ. \p \v 10 Jesús gʉare ãrĩmi: \p —Gajirã waaí, mérã mʉsã wẽjẽrãrẽ ãĩrika! \p \v 11 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Simón Pedro doódirugue ñajãa, buidire ĩmiparogue tʉ̃ãmajãmi. Pagarã waaí ñajãnerã ciento cincuenta y tres ããrĩmá. Wárã waaí ñajãnerã ããrĩkererã, buidire neõ yeguebirima. \p \v 12 Jesús gʉare ãrĩmi: \p —Baa yoberã aarika! \p Gʉa neõ sugʉno ĩgʉ̃rẽ: “¿Noãno ããrĩ́rĩ mʉ?” ãrĩ sẽrẽñabiribʉ. “Ĩgʉ̃ marĩ Opʉta ããrĩ́mi”, ãrĩ masĩbʉ. \v 13 Jesús peame pʉro waa, pã́, waairé ãĩ, gʉare gueremi. \p \v 14 Jesús boadigue masãdero pʉrʉ, pea gʉare deyoasiami. Irasirigʉ ditaru tʉrogue deyoagʉ, ʉrea gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ deyoagʉ irimi. \s1 Jesús Pedro merã werenídea \p \v 15 Gʉa baadero pʉrʉ, Jesús Simón Pedrore sẽrẽñami: \p —Simón, Jonás magʉ̃, ¿mʉ ĩĩsã nemorõ yʉre maĩrĩ? \p Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ Opʉ, mʉrẽ maĩa. Mʉ irire masĩa. \p Jesús ãrĩmi: \p —Irasirigʉ ovejare koregʉ oveja majĩrãrẽ õãrõ korerosũta yʉre bʉremurãrẽ majĩrã irirosũ ããrĩrã́rẽ õãrõ koreka! \p \v 16 Irasũ ãrĩ odo, dupaturi Simón Pedrore sẽrẽñami doja: \p —Simón, Jonás magʉ̃, ¿yʉre maĩrĩ mʉ? \p —Yʉ Opʉ, mʉrẽ maĩa. Mʉ irire masĩa, ãrĩmi. \p Jesús ãrĩmi doja: \p —Ovejare koregʉ ovejare õãrõ korerosũta yʉre bʉremurãrẽ õãrõ koreka! ãrĩmi. \p \v 17 Irasũ ãrĩ odo, dupaturi Simón Pedrore sẽrẽñami: \p —Simón, Jonás magʉ̃, ¿diayeta yʉre maĩrĩ mʉ? \p Ʉrea ĩgʉ̃rẽ irasũ sẽrẽñamakʉ̃ pégʉ, Simón Pedro bʉro bʉjawereri merã ããrĩmí. Ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ Opʉ, mʉ ããrĩpereri masĩa. Mʉrẽ yʉ maĩrĩrẽ masĩa. \p Irasirigʉ Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Ovejare koregʉ ovejare õãrõ kererosũta yʉre bʉremurãrẽ õãrõ koreka! \v 18 Diayeta mʉrẽ werea. Mʉ maamʉ ããrĩgʉ̃́ suríre sãña, mʉ gããmerõ noó waadʉaro waaunabʉ. Pʉrʉ bʉgʉro ããrĩgʉ̃́, mʉya mojõrĩrẽ soemugʉkoa. Gajigʉ mʉrẽ suríre sãgʉkumi. Mʉ waadʉaberogue mʉrẽ ãĩwãgãgʉkumi. \p \v 19 Jesús, Simón Pedro ĩgʉ̃ boaburi merã masakare Marĩpʉ turagʉ, õãgʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ masĩmakʉ̃ iriburire irasũ ãrĩ weremi. Irire were odo, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉre tʉyaka! \s1 Jesús Juãrẽ ĩgʉ̃ maĩgʉ̃rẽ weredea \p \v 20 Pedro gãmenʉgã, yʉ ĩgʉ̃sãrẽ tʉyawãgãmakʉ̃ ĩãmi. Yʉ, Jesús maĩgʉ̃, iro dupiyuro Jesús pʉro baa doanígʉ̃ ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ Opʉ, ¿noã mʉrẽ wẽjẽdʉarãguere mʉrẽ ĩmubu ããrĩkuri?” ãrĩ sẽrẽñadi ããrĩbʉ́. \v 21 Pedro yʉre ĩãgʉ̃, Jesúre sẽrẽñami: \p —Yʉ Opʉ, ¿naásũ waarokuri ĩgʉ̃rẽ? \p \v 22 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: \p —Yʉ i ʉ̃mʉguere dupaturi aariripoeta ĩgʉ̃ okamakʉ̃ yʉ iridʉarire, o iridʉabirire mʉya meta ããrã. Irire gũñarikʉbirikõãka! Yʉre tʉyaka! \p \v 23 Jesús irasũ ãrĩrĩ kerere pérã, gajirã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã: “Juan boabirikumi”, ãrĩ gãme weresirima. Jesús: “Juan boabirikumi”, ãrĩdi meta ããrĩmí. “Yʉ i ʉ̃mʉguere dupaturi aariripoeta ĩgʉ̃ okamakʉ̃ yʉ iridʉarire, o iridʉabirire mʉya meta ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 24 Yʉ Jesús buegʉ, yʉ ĩãdeare i pũrẽ gojáa. Irasirirã mʉsã yʉ gojarire: “Diayeta ããrã”, ãrĩ masĩa. \p \v 25 Jesús wári gaji irimi. Iri ããrĩpererire yʉ gojapeomakʉ̃, wári pũrĩ ããrĩbukoa. Yʉ péñamakʉ̃, masaka iri pũrĩrẽ i ʉ̃mʉguere duripídʉamakʉ̃, ʉtʉriakõãbukoa. \p Iropata ããrã. \p Juan