\id HEB - Siriano NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h HEBREOS \toc1 Hebreos \toc2 Hebreos \toc3 He \mt1 HEBREOS \c 1 \s1 Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ Jesucristo merã weredeamarẽ gojadea \p \v 1 Iripoegue Marĩpʉ ĩgʉ̃ya kerere weredupiyunerã merã marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ werenʉgãdi ããrĩmí. Yoaripoe wári ĩgʉ̃ turari merã iri ĩmurĩ, ĩgʉ̃ weredoreri, kẽrõgue ĩmurĩ merã ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃yare masĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. \v 2 Dapagorare i ʉ̃mʉ pereburi dupiyuro ĩgʉ̃ magʉ̃ Jesucristo merã marĩrẽ ĩgʉ̃yare weremi. Neõgoraguere Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ merã i ʉ̃mʉrẽ iridi ããrĩmí, ããrĩpereri ĩgʉ̃ gããmerõsũta ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. Irire iriburo dupiyuro ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ pídi ããrĩmí, iri ããrĩpererire opabure. \v 3 Jesucristo, Marĩpʉ gosesiririre opagʉ, turatarigʉ, õãtarigʉ, Marĩpʉ ããrĩrikʉrire opagʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ turaro doreri merã ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩníkõãmakʉ̃ yámi. Marĩ ñerõ iridea wajare tau odo, pʉrʉ ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉ turatarigʉ diaye gapʉ eja doadi ããrĩmí, ããrĩpererãrẽ doregʉ ããrĩbu. \s1 Marĩpʉ magʉ̃, Marĩpʉre wereboerã nemorõ turagʉ ããrĩ́mi, ãrĩ gojadea \p \v 4 Irasirigʉ Marĩpʉ magʉ̃ Jesucristo, Marĩpʉre wereboerã nemorõ turagʉ ããrĩ́mi. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Makʉ, mʉ yʉ magʉ̃ ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. Ángeles gapʉre: “Yʉre wereboerã ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 5 Ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Yʉ magʉ̃ ããrã mʉ. Dapagã merã mʉ, yʉ magʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ masakare masĩmakʉ̃ yáa, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 1:5 \xt Sal 2.7\x* \m Neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ wereboegʉre irasũ ãrĩbiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ magʉ̃yamarẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí doja: \q1 Yʉ, ĩgʉ̃ pagʉ ããrã. Ĩgʉ̃, yʉ magʉ̃ ããrĩ́mi, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 1:5 \xt 2 S 7.14; 1 Cr 17.13\x* \m Neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ wereboegʉre irasũ ããrĩbiridi ããrĩmí. \v 6 Ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ sugʉ ããrĩgʉ̃́rẽ i ʉ̃mʉgue iriugʉ, ãsũ gapʉ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Ããrĩpererã yʉre wereboerã, yʉ magʉ̃rẽ ejamejã, bʉremuburo, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 1:6 \xt Dt 32.43\x* \m \v 7 Ĩgʉ̃rẽ wereboerãyamarẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Yʉre wereboerãrẽ mirũ wẽjãpu taurosũ, peame ʉ̃jʉ̃rĩ pũrã irirosũ waamakʉ̃ yáa, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 1:7 \xt Sal 104.4\x* \m \v 8 Ĩgʉ̃ magʉ̃ gapʉre ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Mʉ ããrĩpererã Opʉ ããrĩnígʉ̃ ããrã. Mʉyarãrẽ diayeta dorea. \q1 \v 9 Diayema iririre gããmea. Ñerõ iririre dooa. Irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, yʉ mʉpʉ mʉrẽ ããrĩpererã Opʉ ããrĩbure beyebʉ. \q1 Irasirigʉ mʉrẽ ããrĩpererã mʉ merãmarã nemorõ ʉsʉyari merã ããrĩmakʉ̃ iribʉ, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 1:9 \xt Sal 45.6-7\x* \m \v 10 Idere ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ: \q1 Mʉ ããrĩpererã Opʉ, neõgoragueta i nikũ, ʉ̃mʉgasidere iribʉ. \q1 \v 11 Gajipoe i ʉ̃mʉ mʉ iridea pereakõãrokoa. Mʉ gapʉ ããrĩníkõãgʉkoa. Ããrĩpereri mʉ iridea gapʉ suríro boarosũ, boapereakõãrokoa. \q1 \v 12 Irasirigʉ suríro bʉgʉñerẽ túwea béo, gajiñe maamañe gorawayurosũ, ããrĩpereri õãrĩ ditare gorawayugʉkoa. Mʉ gapʉ neõ gorawayubirikoa. Mʉrãrõta ããrĩníkõãgʉkoa, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 1:12 \xt Sal 102.25-27\x* \m \v 13 Irasirigʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí doja: \q1 Yʉ diaye gapʉ doaka! Mʉ doaripoe mʉrẽ ĩãturirãrẽ mʉ dorerire neõ tarinʉgãnemobirimakʉ̃ irigʉra, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 1:13 \xt Sal 110.1\x* \m Ĩgʉ̃rẽ wereboerã gapʉre neõ irasũ ãrĩbiridi ããrĩmí. \v 14 Ããrĩpererã Marĩpʉre wereboerã deyomarĩrã, ĩgʉ̃rẽ moãboerã ããrĩ́ma. Marĩpʉ Jesucristo taurãrẽ iritamudoregʉ ĩgʉ̃sãrẽ iriumi. \c 2 \s1 Marĩpʉ ĩgʉ̃ masakare tauri kerere õãrõ pémakʉ̃ gããmemi, ãrĩ gojadea \p \v 1 Irasirirã Marĩpʉ magʉ̃ Jesucristoya kerere marĩ pédeare irasũ gũñaníkõãrõ gããmea, ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ piriri, ãrĩrã. \v 2 Iripoegue Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboerãrẽ ĩgʉ̃ya kerere weredoredi ããrĩmí. Irasirigʉ: “Ñerõ irirãnorẽ, yʉ dorerire tarinʉgãrãrẽ wajamoãgʉra”, ãrĩderosũta ĩgʉ̃sãrẽ diayeta wajamoãdi ããrĩmí. \v 3 Marĩpʉ masakare tauri kere õãtaria. Marĩ gapʉ irire pémerã, ĩgʉ̃ wajamoãrĩrẽ tausũbirikoa. Marĩ Opʉ Jesucristo iri kerere werepʉroridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ weredeare pérã: “Diayeta ããrã”, ãrĩ masĩnerã ããrĩmá. Irasirirã marĩdere wereturiama, irire masĩburo, ãrĩrã. \v 4 Marĩpʉ gaji irinemodi ããrĩmí. Iri kerere wererãrẽ ĩgʉ̃ turari merã wári iri ĩmurĩrẽ irimakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasũ ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃ gããmederosũta ĩgʉ̃sãrẽ wári Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ iritamurĩ merã irimasĩrĩrẽ sĩdi ããrĩmí, iri kerere weremakʉ̃ pérã: “Diayeta ããrã”, ãrĩ masĩburo, ãrĩgʉ̃. \s1 Jesucristo, marĩ irirosũ dʉpʉkʉgʉ deyoadi ããrĩ́mi, ãrĩ gojadea \p \v 5 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboerãrẽ: “I ʉ̃mʉ peredero pʉrʉguere oparã ããrĩrãkoa mʉsã”, ãrĩ, neõ píbiridi ããrĩmí. \v 6 Ĩgʉ̃yare weredupiyudi ãsũ gapʉ ãrĩ gojadi ããrĩmí: \q1 Gʉa Opʉ, masaka ubu ããrĩrã́ ããrĩkeremakʉ̃, ¿nasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ gũñarĩ mʉ? Ĩgʉ̃sã boamurã dita ããrĩkeremakʉ̃, ¿nasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ iritamurĩ mʉ? \q1 \v 7-8 Yoabiripoegãta ĩgʉ̃sãrẽ mʉrẽ wereboerã doka ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩbʉ́. Irasirikeregʉ, pʉrʉguere ĩgʉ̃sãrẽ oparã sóogʉ, mʉ turarire sĩbʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ããrĩpereri opaburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 2:7-8 \xt Sal 8.4-6\x* \p Marĩpʉ masakare irasũ sĩgʉ̃: “Ããrĩpererire dorerãkuma”, ãrĩ pídi ããrĩmí. Ĩgʉ̃sãrẽ irire píkeremakʉ̃, ããrĩpererire dorebema dapa. \v 9 Marĩ Jesúyama gapʉre: “Ããrĩpererã Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ masĩa. Yoabiripoegãta ĩgʉ̃dere Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboerã doka pídi ããrĩmí, ããrĩpererãya ããrĩburire boabosabure. Jesús marĩrẽ boabosamakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ maĩgʉ̃, õãrõ iritamudi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃ boadigue masãdero pʉrʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ turarire sĩ, Opʉ sóodi ããrĩmí, ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ bʉremuburo, ãrĩgʉ̃. \p \v 10 Marĩpʉ ĩgʉ̃ gããmederosũta ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ iridi ããrĩmí. Ããrĩpereri ĩgʉ̃ya dita ããrã. Ĩgʉ̃ pũrã ããrĩpererã ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃ ããrĩrṍgue ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃ gããmemi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ Jesúre iriudi ããrĩmí, marĩrẽ ĩgʉ̃ ñerõ tariri merã taubure. Ĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí, marĩ Opʉ ããrĩbure, marĩrẽ ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩabure. \v 11 Jesús marĩrẽ taugʉ, Marĩpʉyarã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasirirã marĩ ĩgʉ̃yarã ããrĩsĩã, sugʉ pũrã irirosũ, Jesús marĩ tĩ́gʉ̃ merã Marĩpʉ pũrã ããrã. Irasirigʉ Jesús marĩrẽ: “Yʉ pagʉpũrã ããrĩ́ma”, ãrĩgʉ̃, neõ gʉyasĩrĩbemi. \v 12 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue Jesús ĩgʉ̃ Pagʉre weredeare gojasũdero ããrĩbʉ́. Ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃rẽ: \q1 Mʉ ããrĩrikʉrire, mʉyamarẽ weregʉkoa yʉ pagʉpũrãguere. Ĩgʉ̃sã nerẽnarõgue nerẽmakʉ̃, ĩgʉ̃sã merã: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ bayapeogʉkoa mʉrẽ, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 2:12 \xt Sal 22.22\x* \m \v 13 Gaji ãrĩdi ããrĩmí doja: \q1 Yʉde mʉrẽ yʉ Opʉre bʉremuníkõãgʉra.\x + \xo 2:13 \xt Is 8.17\x* \m Idere ãrĩdi ããrĩmí doja: \q1 Õõta ããrã Yʉpʉ pũrã ĩgʉ̃ yʉre pínerã merã, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 2:13 \xt Is 8.18\x* \p \v 14 Marĩ, Marĩpʉ pũrã, dʉpʉkʉrã ããrã. Irasirigʉ Jesúde marĩ irirosũta dʉpʉkʉgʉ aaridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ curusague boari merã wãtĩrẽ, boarire güirã opʉre tarinʉgã béodi ããrĩmí. \v 15 Jesús ĩgʉ̃rẽ irasũ tarinʉgãgʉ̃, marĩ boaburire güiníkõãnerãrẽ taudi ããrĩmí. \v 16 Ãsũ ããrã. Jesucristo Marĩpʉre wereboerãrẽ iritamugʉ̃ meta aaridi ããrĩmí. Marĩ, Abraham parãmerã gapʉre ĩgʉ̃ Marĩpʉre bʉremuderosũta bʉremurãrẽ iritamugʉ̃ aaridi ããrĩmí. \v 17 Irasirigʉ marĩ irirosũta dʉpʉkʉgʉ aaridi ããrĩmí, ĩgʉ̃ boari merã marĩ ñerĩ iridea wajare wajaribosabu. I merã Marĩpʉre: “Waja opamerã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Paía opʉ marĩya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosarosũ, ĩgʉ̃de marĩrẽ õãrõ sẽrẽbosami. Irasirigʉ marĩrẽ bopoñarĩ merã ĩãgʉ̃ marĩrẽ õãrõ iritamuníkõãmi. \v 18 Wãtĩ ĩgʉ̃rẽ ñerõ iridoremakʉ̃, Jesús bʉro ñerõ tarikeregʉ, ĩgʉ̃ dorerire iribiridi ããrĩmí. Irasirigʉ wãtĩ marĩdere ñerĩ iridoremakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús marĩrẽ iritamumasĩmi, ñerĩ iribirikõãburo, ãrĩgʉ̃. \c 3 \s1 Jesús, Moisés nemorõ ããrĩ́mi, ãrĩ gojadea \p \v 1 Yaarã, mʉsã Marĩpʉ beyenerã, ĩgʉ̃yarã ããrã. Irasirirã Jesucristore: “Bʉremua mʉrẽ”, ãrĩnerã ããrĩsĩã, ĩgʉ̃rẽ õãrõ gũñaníkõãka! Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí, ĩgʉ̃ya kerere werebure, paía opʉ irirosũ marĩya ããrĩburire sẽrẽbosabure. \v 2 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ beyepídi ããrĩmí irire iribure. Irasirigʉ Moisés, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Ãsũ iridoreka yaarãrẽ!” ãrĩ pídeare õãrõ iriderosũta Jesúde Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ pídea ããrĩpererire õãrõ iridi ããrĩmí. \v 3 Irasirirã Moisére bʉremudero nemorõ Jesús gapʉre bʉremurõ gããmea marĩrẽ. Iri ãsũ ããrã. Wiire: “Õãrĩ wii ããrã”, ãrĩ ĩãrõ nemorõ iri wiire iridi gapʉre: “Õãtarimi”, ãrĩ bʉremurõ gããmea marĩrẽ. \v 4 Masaka gapʉ wiiri irirã ããrĩ́ma. Marĩpʉ gapʉ ããrĩpereri i ʉ̃mʉmarẽ iridi ããrĩmí. \v 5 Moisés gapʉ Marĩpʉyarãrẽ doregʉ, ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ iritamudi ããrĩmí. “Ãsũ irika, Marĩpʉre bʉremurã!” ãrĩ weredi ããrĩmí, pʉrʉgue marã Marĩpʉya kerere pémasĩburo, ãrĩgʉ̃. \v 6 Cristo, Marĩpʉ magʉ̃ gapʉ Moisés nemorõ Marĩpʉyarãrẽ õãrõ doregʉ ããrĩ́mi. Irasirirã marĩ Marĩpʉyarã, gũñaturarire piriro marĩrõ ĩgʉ̃ tauburire ʉsʉyari merã yúnírã, ĩgʉ̃ya wii marã ããrã. \s1 Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãmakʉ̃ gããmemi, ãrĩ gojadea \p \v 7 Irasirigʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ire ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue: \q1 Dapagãrẽ mʉsã Opʉ mʉsãrẽ weremakʉ̃, pédʉamerã irirosũ ããrĩbirikõãka! \q1 \v 8 Õãrõ péka ĩgʉ̃rẽ! Iripoegue Israel bumarãrẽ masaka marĩrõgue ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃ werekeremakʉ̃, ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãma. “Marĩrẽ iritamumasĩbirikumi”, ãrĩrã, ĩgʉ̃rẽ bʉremubirima. \q1 \v 9 Irasirigʉ ãsũ ãrĩmi: “Iroguere cuarenta bojorigora yʉ turaro merã iririre iri ĩmuadibʉ ĩgʉ̃sãrẽ iritamugʉ̃. Yʉ irasirikeremakʉ̃: ‘Ĩgʉ̃ marĩrẽ iritamumasĩbirikumi’, ãrĩ gũñanama yʉre. \q1 \v 10 Irasirigʉ ĩgʉ̃sã merã gua, ãsũ ãrĩbʉ: ‘Yaa gapʉre neõ gũñatʉyabema. Yʉ dorerire iridʉabema’, ãrĩbʉ. \q1 \v 11 Irasirigʉ ĩgʉ̃sã merã guagʉ, goepeyaro merã ãsũ ãrĩ werebʉ: ‘Yʉ merã õãrõ siñajãrĩ bokabirikoa mʉsã yʉre bʉremubiri waja’”, ãrĩmi.\x + \xo 3:11 \xt Sal 95.7-11\x* \p \v 12 Irasirirã yaarã, õãrõ pémasĩka! Neõ sugʉ mʉsã watopemʉ ñerõ gũña, bʉremubi ããrĩbirikõãburo. Irasũ ããrĩgʉ̃́no, Marĩpʉ ããrĩnígʉ̃rẽ béogʉ iribukumi. \v 13 Ãsũ gapʉ iriro gããmea. Ʉ̃mʉrikʉ mʉsã basi Marĩpʉyare gãme wereníka, ñerĩrẽ iriri, ãrĩrã! Dapagã merã Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue dorederosũta gãme wereníka! “Ñerĩ gapʉre irirã, ʉsʉyáa gʉa”, ãrĩ gũñarã, mʉsã basita ãrĩkatorã yáa. Ñerĩrẽ irirã, Marĩpʉ dorerire tarinʉgãrãkoa. \v 14 Cristore bʉremunʉgãderosũta marĩ okaro bokatĩũrõ bʉremuníkõãrã, ĩgʉ̃ ããrĩrṍgue ĩgʉ̃ merã ããrĩrãkoa. \p \v 15 Yʉ wererosũta Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: \q1 Dapagãrẽ Marĩpʉ mʉsãrẽ weremakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ õãrõ péka! Iripoegue Israel bumarã ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãderosũ iribirikõãka! ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 3:15 \xt Sal 95.7-8\x* \m \v 16 Ĩgʉ̃sã Marĩpʉya werenírĩrẽ pékererã, ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãnerã ããrĩmá. Ããrĩpererã Egiptogue ããrĩrã́rẽ Moisés ãĩãsũnerã ããrĩkererã, Marĩpʉ dorerire tarinʉgãnerã ããrĩmá. \v 17 Ĩgʉ̃sã tarinʉgãdea waja cuarenta bojorigora Marĩpʉ ĩgʉ̃sã merã guadi ããrĩmí. Masaka marĩrõgue ĩgʉ̃sãrẽ ããrĩdoredi ããrĩmí. Irogueta boanerã ããrĩmá. \v 18 Ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, goepeyaro merã ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: “Yʉ merã õãrõ siñajãrĩ bokabirimakʉ̃ irigʉra”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 19 Irasirirã ire masĩa marĩ. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉre bʉremubiridea waja ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokabirinerã ããrĩmá. \c 4 \p \v 1 Marĩpʉ iripoegue marãrẽ: “Yʉ merã siñajãrĩ bokarãkoa”, ãrĩ píderosũta marĩdere pídi ããrĩmí. Irasirirã marĩde goepeyaro merã Marĩpʉre yʉjʉro gããmea, ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokamurã. \v 2 Marĩpʉ masakare tauri kerere iripoegue marã péderosũta marĩde pébʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ iri kerere pékererã, bʉremurĩ merã pébirinerã ããrĩmá. Irasirirã irire ubugorata péunanerã ããrĩmá. \v 3 Marĩ gapʉ Marĩpʉre bʉremurã ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokarãkoa. Ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã gapʉre ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Yʉre bʉremubiri waja ĩgʉ̃sã merã guabʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ goepeyaro merã ãsũ ãrĩ werebʉ: “Yʉ merã õãrõ siñajãrĩ bokabirikuma”, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 4:3 \xt Sal 95.11\x* \m I ʉ̃mʉrẽ iri odo, siñajãdi ããrĩmí. Irasirigʉ masakadere ĩgʉ̃ merã siñajãburire pídi ããrĩmí. \v 4 Gaji ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́, ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue: \q1 I ʉ̃mʉma ããrĩpererire iripeo odogʉ, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã ĩgʉ̃ moãrĩrẽ piri, siñajãdi ããrĩmí.\x + \xo 4:4 \xt Gn 2.2\x* \m \v 5 Ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã gapʉre ãsũ ãrĩdi ããrĩmí doja ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue: \q1 Yʉ merã õãrõ siñajãrĩ bokabirikuma, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 4:5 \xt Sal 95.11\x* \m \v 6 Iripoegue marã, ĩgʉ̃ masakare tauri kerere pépʉrorinerã, ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãdea waja ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokabirinerã ããrĩmá. Gajirã gapʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurã ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokarãkuma. \v 7 Irasirigʉ Marĩpʉ masakare ĩgʉ̃ merã siñajãburire pígʉ: “Dapagorare yʉre õãrõ péka!” ãrĩdi ããrĩmí. Israel bumarã ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãdero pʉrʉ, yoaripoe pʉrʉ irire Davire gojadoredi ããrĩmí. Irasirigʉ mʉsãrẽ dupaturi irire weregʉra doja. Ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí David: \q1 Dapagorare Marĩpʉ mʉsãrẽ weremakʉ̃, õãrõ péka! Ĩgʉ̃rẽ pédʉamerã irirosũ ããrĩbirikõãka! ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 4:7 \xt Sal 95.7-8\x* \m \v 8 Iripoegue David irire gojaburi dupiyuro Josué Israel bumarãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ sĩdea nikũgue ãĩjadi ããrĩmí. Iro gapʉre siñajãrĩ bokabirinerã ããrĩmá. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ gaji siñajãrĩ sĩburire weredi ããrĩmí. \v 9 Irasirirã, Marĩpʉ i ʉ̃mʉrẽ iri odo, ĩgʉ̃ siñajãderosũta marĩ ĩgʉ̃yarãde ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ bokarãkoa. \v 10 Marĩpʉ merã siñajãrã, marĩ gããmerõ moãrĩrẽ piri, ĩgʉ̃ gããmerĩ gapʉre iripʉrorirã, ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãníkõãrãkoa, ĩgʉ̃ i ʉ̃mʉmarẽ iri odo siñajãderosũta. \v 11 Irasirirã ĩgʉ̃rẽ õãrõ bʉremurõ gããmea, ĩgʉ̃ merã siñajãrĩ bokamurã. Iripoegue marã ĩgʉ̃rẽ bʉremubiridea waja ĩgʉ̃ merã neõ siñajãrĩ bokabirinerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã iriderosũ iribirikõãrõ gããmea marĩrẽ. \p \v 12 Marĩpʉya werenírĩrẽ pérã, ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩníkõãa. Sareri majĩ pe gapʉ usiri majĩ sareñajãrõ nemorõ Marĩpʉya werenírĩ marĩya yʉjʉpũrãrĩgue, marĩ gũñarĩgue ñajãrokoa. Irasirirã ĩgʉ̃ya werenírĩrẽ pérã, marĩya yʉjʉpũrãrĩmarẽ marĩ gũñarĩdere: “I gapʉ õãgoráa, o i gapʉ ñegoráa”, ãrĩ masĩrãkoa. \v 13 Marĩ masaka ããrĩpererã Marĩpʉ irinerã dita ããrã. Ĩgʉ̃ ĩãberogue neõ ããrĩbea. Ããrĩpereri marĩ ããrĩrikʉrire marĩ iririkʉrire masĩmi. Irasirirã õãrĩ gũñarĩ oparã õãrõ irirã, ĩgʉ̃ ĩũrõ marĩ irideare, marĩ gũñadeare weredoremakʉ̃, gʉyasĩrĩrõ marĩrõ weremasĩrãkoa. \s1 Jesús paía opʉ nemorõ ããrĩ́mi, ãrĩ gojadea \p \v 14 Jesús, Marĩpʉ magʉ̃, paía opʉ nemorõ marĩya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosagʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ Marĩpʉ pʉrogue ããrĩ́mi. Irasirirã neõ piriro marĩrõ ĩgʉ̃rẽ bʉremuníkõãrã! \v 15 Jesús paía opʉ nemorõ, marĩ turamerãrẽ bopoñarĩ merã ĩãgʉ̃ marĩrẽ iritamugʉ̃ ããrĩ́mi. Wãtĩ marĩrẽ ñerĩrẽ iridorerosũta Jesúdere ããrĩpereri ñerĩrẽ iridoredi ããrĩmí. Jesús gapʉ ñerĩrẽ neõ iribiridi ããrĩmí. \v 16 Ĩgʉ̃ marĩya ããrĩburire sẽrẽbosagʉ ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, Marĩpʉre güiri marĩrõ marĩ sẽrẽmasĩa. Ĩgʉ̃ ããrĩrṍgue ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́ irirosũ sẽrẽmasĩa. Ĩgʉ̃ marĩrẽ maĩgʉ̃, marĩrẽ bopoñarĩ merã ĩãsĩã, marĩ ñerõ tariripoere diayeta iritamugʉkumi. \c 5 \p \v 1 Marĩ ire masĩa. Sugʉ paía opʉ, masaka watope Marĩpʉ beyepísũdi ããrĩ́mi. Masakaya ããrĩburi ããrĩpererire Marĩpʉre sẽrẽbosagʉ ããrĩ́mi. Irasirigʉ Marĩpʉre ĩgʉ̃sã sĩdʉarire sĩbosagʉ ããrĩ́mi. “Ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea waja ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãbirikõãka!” ãrĩ sẽrẽgʉ̃, Marĩpʉ ĩũrõ waibʉre wẽjẽ soepeobosagʉ ããrĩ́mi. \v 2 Paía opʉ marĩ irirosũta ĩgʉ̃ turari merã ĩgʉ̃ ñerĩ iridʉarire tau kãmutamasĩbemi. Irasirigʉ pémasĩmerãrẽ, ñerõ irirãrẽ bopoñarĩ merã ĩãmasĩmi. \v 3 Turabi ããrĩsĩã, gajirãrẽ iribosarosũta ĩgʉ̃ basi ñerõ iridea waja Marĩpʉ ĩũrõ waibʉre wẽjẽ soepeomi. \p \v 4 Neõ sugʉ ĩgʉ̃ gããmerõ paía opʉ ñajãmasĩbemi. Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ beyepími, iripoeguemʉ Aarṍrẽ ĩgʉ̃ beyepíderosũta. \v 5 Cristode ĩgʉ̃ gããmerõ paía opʉ ñajãbiridi ããrĩmí. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ Opʉ pídi ããrĩmí. Ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃rẽ: \q1 Yʉ magʉ̃ ããrã mʉ. Dapagã merã mʉ, yʉ magʉ̃ ããrĩrĩ́rẽ masakare masĩmakʉ̃ yáa, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 5:5 \xt Sal 2.7\x* \m \v 6 Gajirogue ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Melquisedec paí ããrĩderosũta mʉ ããrĩníkõãgʉkoa, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 5:6 \xt Sal 110.4\x* \m \v 7 Cristo i ʉ̃mʉgue ããrĩgʉ̃́, bʉro oreri gaguinírĩ merã Marĩpʉre ĩgʉ̃ turari merã ĩgʉ̃ boaburire taumasĩgʉ̃rẽ sẽrẽdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃, Marĩpʉ gããmerĩ ditare iridʉamakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ sẽrẽrĩrẽ pé, ĩgʉ̃rẽ gũñaturamakʉ̃ iridi ããrĩmí. \v 8 Cristo, Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩkeregʉ, bʉro ñerõ taridi ããrĩmí. Ñerõ tarikeregʉ, Marĩpʉ dorerire tarinʉgãrõ marĩrõ ĩgʉ̃rẽ õãrõ yʉjʉri merã irire iritariweredi ããrĩmí. \v 9 Ĩgʉ̃ curusague boagʉ, ããrĩpereri Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ iridoredeare iripeodi ããrĩmí. Irasirigʉ ããrĩpererã marĩrẽ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉrãrẽ taudi ããrĩmí, ĩgʉ̃ pʉro perebiri okari opaburo, ãrĩgʉ̃. \v 10 Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Melquisedec paí ããrĩderosũta mʉ ããrĩníkõãgʉkoa”, ãrĩ pídi ããrĩmí, marĩya ããrĩburire sẽrẽbosabure. \s1 Jesucristore bʉremurĩrẽ piriri, ãrĩrã, ĩgʉ̃rẽ gũñaturaníkõãrõ gããmea, ãrĩ gojadea \p \v 11 Cristo paía opʉ nemorõ ããrĩrĩ́rẽ wári werenemodʉadáa. Mʉsã pémasĩturabirimakʉ̃, irire weremasĩbirikoa. \v 12 Mʉsã yoaripoe Cristore bʉremubʉ. Irasirirã dapagoraguere gajirãrẽ Marĩpʉyare buerimasã ããrĩbukoa. Mʉsã irasũ ããrĩbonerã, dapagoraguedere neõ buepʉrorirã irirosũta ããrĩkõãa. Õpĩkũ mirĩrã, baari baagamasĩmerã, majĩrãgã irirosũta ããrĩkõãa. Irasirirã gajirã buerimasã mʉsãrẽ buepʉrorideare dupaturi buero gããmea. \v 13 Õpĩkũ mirĩrã majĩrãgã irirosũ ããrĩrã́no, “I ñerĩ, i gapʉ õãrĩ ããrã”, ãrĩ beyemasĩbema. \v 14 Baari bʉriri gapʉ mʉrã baari ããrã. Mʉrã ããrĩrã́no, õãrõ buenerã, õãrĩrẽ, ñerĩrẽ beyemasĩrãgue ããrĩ́ma. \c 6 \p \v 1 Irasirirã mʉrã pémasĩrã irirosũ Cristoyamarẽ õãrõ pémasĩrã dujarã, irire buenemorõ gããmea. Neõgorague ĩgʉ̃yare buepʉrorirã, marĩ ñerõ irideare bʉjawere, gũñarĩ gorawayurire buebʉ, Marĩpʉ marĩrẽ perebiri peamegue béori, ãrĩrã. Marĩ ñerõ iririkʉdeare piri, Marĩpʉre õãrõ bʉremurĩdere buebʉ. \v 2 Gajidere, deko merã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã wãĩyerire buebʉ. Marĩ oparã ĩgʉ̃sãya mojõrĩ merã marĩrẽ: “Marĩpʉ mʉrẽ iritamuburo”, ãrĩ ñapeoridere buebʉ. Boanerã masãburire, Marĩpʉ Cristore bʉremumerãrẽ perebiri peamegue wajamoãburidere buebʉ. \v 3 Irasirirã marĩ Cristore bʉremurã ĩgʉ̃yare buenemowãgãníkõãrãkoa, Marĩpʉ gããmemakʉ̃ ĩgʉ̃ iritamurĩ merã masĩnemorã. \p \v 4 Ãsũ ããrã. Masaka Jesucristoya kerere pémasĩkererã, Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ õãrĩ sĩburire masĩkererã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opakererã, \v 5 Marĩpʉ õãrĩ werenírĩrẽ pékererã, i ʉ̃mʉ peredero pʉrʉ ĩgʉ̃ turari merã iriburire masĩkererã, \v 6 iri gapʉre gããmemerã, neõ dupaturi ĩgʉ̃sã ñerõ irideare bʉjawereri merã pirimasĩbirikuma. Neõ dupaturi ĩgʉ̃sã gũñarĩrẽ õãrĩ gapʉ gorawayumasĩbirikuma. Irasirirã Marĩpʉyare gããmebiri waja, Marĩpʉ magʉ̃ Cristore bʉremumerã, ĩgʉ̃rẽ dupaturi curusague pábiatú wẽjẽrã irirosũ ããrĩrãkuma. Gajirãrẽ ĩgʉ̃rẽ masaka ĩũrõgue bʉridamakʉ̃ irirãkuma. \v 7 Ãsũ ããrã. Marĩ, su pooema nikũ irirosũ ããrã. Õãrĩ nikũrẽ ʉ̃mʉrikʉ deko merẽmakʉ̃, sibi ñajãnakoa. Irasiriro iri pooe opʉ otedea õãrõ puri dʉkakʉkoa. Irasirigʉ iri pooe opʉ dʉkare opakumi ĩgʉ̃ baaburire. Gajirã iri yebare õãrĩ dʉkakʉmakʉ̃ ĩãrã: “Marĩpʉ õãrõ dʉkakʉmakʉ̃ irikumi”, ãrĩkuma. Irasũta yámi Marĩpʉ ĩgʉ̃yare pérãrẽ. Gajirã ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃yare õãrõ irimakʉ̃ ĩãrã: “Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ iritamumi, irasirirã õãrõ yáma”, ãrĩrãkuma. \v 8 Iri pooere pora, ñerĩ tá dita puri dʉkakʉmakʉ̃, béokõãrõ gããmea. Irasũta yámi Marĩpʉ ĩgʉ̃yare pékererã irimerãrẽ. Perebiri peamegue béogʉkumi ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉ̃. \s1 Jesucristore bʉremurĩrẽ piriro marĩrõ marĩ ʉ̃mʉgasigue waaburire yúro gããmea, ãrĩ gojadea \p \v 9 Yʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ béoburire weregʉ, mʉsãrẽ yʉ maĩrãrẽ: “Ĩgʉ̃ béosũmurã ããrã”, ãrĩgʉ̃ meta yáa. Marĩpʉ mʉsãrẽ Cristo merã taudi ããrĩmí, ĩgʉ̃yarã ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã mʉsã õãrĩ yebague otedea õãrõ dʉkakʉrosũta õãrĩrẽ yáa. Irire yʉ masĩa. \v 10 Marĩpʉ diayema irigʉ ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃yare mʉsã õãrõ iririre kãtibirikumi. Mʉsã ĩgʉ̃rẽ maĩsĩã, gajirã ĩgʉ̃yarãrẽ iritamurĩdere kãtibirikumi. \v 11 Yʉ, mʉsã okaropa ʉsʉyari merã gajirãrẽ iritamunímakʉ̃ gããmea. Irasirirã Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ: “Õãrĩrẽ sĩgʉra”, ãrĩdeare mʉsã yúrire, pʉrʉgue diayeta oparãkoa. \v 12 Irasirigʉ mʉsã Marĩpʉyare téri merã iritʉyamakʉ̃ gããmebea. Gajirã Marĩpʉ Jesucristo merã tauri kerere bʉremurã ñerõ tarikererã, Marĩpʉre: “Diayeta yʉre iritamugʉkumi”, ãrĩ bʉremuníkõãma. Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ: “Õãrĩrẽ sĩgʉra”, ãrĩdeare ĩgʉ̃sãrẽ sĩgʉkumi. Irasirirã mʉsãde ĩgʉ̃sãrẽ ĩãkũĩ, ĩgʉ̃sã irirosũta iriníkõãka! \p \v 13-14 Iripoegue Marĩpʉ Abrahãrẽ ãsũ ãrĩ pídi ããrĩmí: “Diayeta mʉrẽ õãrĩrẽ irigʉra yʉ ãrĩderosũta. Mʉ parãmerã ããrĩturiarãrẽ wárã ããrĩmakʉ̃ irigʉra”, ãrĩ pídi ããrĩmí. Irasũ ãrĩ pígʉ, ĩgʉ̃ wãĩ merã wãĩpeodi ããrĩmí. Gajigʉ ĩgʉ̃ nemorõ ããrĩgʉ̃́ neõ marĩmakʉ̃, ĩgʉ̃ wãĩ merã wãĩpeodi ããrĩmí. \v 15 Abraham, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩ pídeare õãrõ bʉremurĩ merã yúdi ããrĩmí. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃ ãrĩderosũta ĩgʉ̃rẽ õãrõ iridi ããrĩmí. \v 16 Sugʉ masakʉ gajirã péuro: “Diayeta ãrĩgʉ̃ yáa”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃ nemorõ ããrĩgʉ̃́ya wãĩ merã wãĩpeokumi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wãĩpeomakʉ̃ pérã: “Diayeta werekumi”, ãrĩ, ĩgʉ̃ merã neõ guaseomasĩbirikuma. \v 17 Irasirigʉ Marĩpʉ Abrahãrẽ: “Diayeta mʉrẽ õãrĩrẽ irigʉra”, ãrĩ pígʉ, ĩgʉ̃ wãĩ merã wãĩpeodi ããrĩmí. Marĩ ĩgʉ̃ irasũ wãĩpeo weredeare pérã: “Ĩgʉ̃ ãrĩderosũta diayeta irigʉkumi”, ãrĩ masĩa. “Ĩgʉ̃ ãrĩdeare neõ gorawayubirikumi”, ãrĩ masĩa. Irasirigʉ irire marĩrẽ õãrõ masĩburo, ãrĩgʉ̃, Abrahãrẽ ãrĩ pídeare weregʉ, ĩgʉ̃ wãĩ merã wãĩpeodi ããrĩmí. \v 18 Marĩpʉ neõ ãrĩkatobi ããrĩ́mi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ ãrĩ pídea merã, ĩgʉ̃ wãĩpeodea merã, ĩgʉ̃ ãrĩdea neõ gorawayubiriburire marĩrẽ masĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Marĩ irasirigʉre masĩrã, marĩ ñerõ irideare piri, ĩgʉ̃ marĩrẽ tauburire gũñaturari merã yúa. “Irasũta irigʉkumi”, ãrĩ masĩa. \v 19 Irasirigʉ Marĩpʉ marĩrẽ ĩgʉ̃ õãrõ iriburire yúrãrẽ ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi. Ĩgʉ̃ turatarigʉ ããrĩsĩã, irire diayeta irigʉkumi. Irire õãrõ masĩa marĩ. \p Ãsũ ããrã. Sugʉ paía opʉ Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribu poekague ñajãgʉ̃, iri taribu makãpʉro kãmutari gasiro tariñajãmi. Irasũ ñajãgʉ̃, masakaya ããrĩburire sẽrẽbosami Marĩpʉre. \v 20 Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribugorague ñajãrõsũ Jesús ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉ ããrĩrṍgue ñajãdi ããrĩmí. Marĩ irogue ñajãburi dupiyuro ñajãsiadi ããrĩmí, paía opʉ nemorõ Marĩpʉre marĩya ããrĩburire sẽrẽbosaníkõãbu. Melquisedec paí ããrĩderosũta ããrĩníkõãgʉkumi. \c 7 \s1 Melquisedec paí ããrĩderosũta Jesús ããrĩ́mi, ãrĩ gojadea \p \v 1 Iripoegue Melquisedec wãĩkʉgʉ Salem\f + \fr 7:1 \ft Salem wãĩkʉri makã, Jerusal'ẽta ããrĩyuro.\f* wãĩkʉri makã marã opʉ ããrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ paí ããrĩgʉ̃́, masakaya ããrĩburire Marĩpʉre ããrĩpererãrẽ doregʉre sẽrẽbosagʉ ããrĩdi ããrĩmí. Abraham gajirã oparãrẽ wẽjẽ tarinʉgãgʉ̃ ejadi goedujáamakʉ̃, Melquisedec ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩgʉ̃ waadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩgʉ̃, Marĩpʉre: “Gʉapʉ, ĩĩrẽ õãrõ irika!” ãrĩ sẽrẽbosadi ããrĩmí. \v 2 Abraham gajirã oparãrẽ wẽjẽ tarinʉgãsĩã, ĩgʉ̃sãya ããrĩdeare ãĩadi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃ ãĩdeare pe mojõma buri dʉkawa pí, subu sĩdi ããrĩmí Melquisedere. “Melquisedec”, ãrĩrõ: “Opʉ diayeta irigʉ”, ãrĩdʉaro yáa. Ĩgʉ̃ Salem marãrẽ doregʉ ããrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃yarãrẽ õãrõ siñajãrĩ merã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasiriro: “Salem”, ãrĩrõ: “Siñajãrĩ”, ãrĩdʉaro yáa. \v 3 Melquisedec pagʉsãmarãrẽ, ĩgʉ̃ ñekʉ̃sãmarãrẽ ĩgʉ̃sã were gojatúdea neõ máa. Ĩgʉ̃ deyoadeare, ĩgʉ̃ boadeare, ĩgʉ̃rẽ gorawayubure were gojatúdea neõ máa. Irasirigʉ ĩgʉ̃, Marĩpʉ magʉ̃ Jesucristo paí ããrĩníkõãgʉ̃ irirosũ ããrĩdi ããrĩmí. \p \v 4 Irasirirã Melquisedere gũñaka! Ubu ããrĩgʉ̃́ meta ããrĩdi ããrĩmí. Marĩ ñekʉ̃ Abraham marĩya bumʉ ããrĩpʉroridi ããrĩkeremakʉ̃, Melquisedec, Abraham nemorõ ããrĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ Abraham Melquisedere, gajirã oparãrẽ wẽjẽ tarinʉgãsĩã, ĩgʉ̃sãya ããrĩdea ãĩadeare pe mojõma buri dʉkawa pí, subu sĩdi ããrĩmí. \v 5 Ãsũ ããrã. Moisés dorederosũta ããrĩpererã gajirã Israel bumarã ĩgʉ̃sãyare, Leví parãmerã ããrĩturiarãrẽ paía ããrĩrã́rẽ keoro sĩma. Abraham Levíya bumarã ñekʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ ããrĩpererã gajirã Israel bumarã ñekʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã ñekʉ̃ ããrĩdi ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃sã gapʉ Moisés dorederosũta irirã, Leví parãmerã ããrĩturiarã ditare sĩma. \v 6 Melquisedec gapʉ Leví parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩbiridi ããrĩmí. Abraham gapʉ Marĩpʉ: “Õãrõ irigʉra”, ãrĩ písũdi ããrĩkeregʉ, Melquisedere sĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ Melquisedec Abrahãrẽ: “Marĩpʉ mʉrẽ õãrõ iriburo”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 7 Irasirirã marĩ ire masĩa. Melquisedec Abrahãrẽ: “Marĩpʉ mʉrẽ õãrõ iriburo”, ãrĩgʉ̃, Abraham nemorõ ããrĩdi ããrĩmí. \v 8 Gajire masĩa. Paía, marĩ watope ããrĩrã́, marĩ irirosũta masaka ããrĩ́ma. Irasirirã boamurãta ããrĩ́ma. Moisés dorederosũta irirãno, ĩgʉ̃sãyare pe mojõma buri oparire subu sĩma paíare. Abraham Melquisedere sĩgʉ̃, ããrĩnígʉ̃ irirosũ ããrĩgʉ̃́rẽ sĩdi ããrĩmí. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue Melquisedere: “Boakõãdi ããrĩmí”, ãrĩ gojadea neõ máa. \v 9-10 Masaka Moisés dorederosũta irirã, ĩgʉ̃sãyare pe mojõma buri oparire subu sĩma, Leví parãmerã ããrĩturiarãrẽ paíare. Iripoegue Leví deyoaburi dupiyuro Melquisedec Abrahãrẽ bokatĩrĩgʉ̃ waadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ bokatĩrĩmakʉ̃, Abraham ĩgʉ̃ ãĩdeare pe mojõma buri dʉkawa pí, subu sĩdi ããrĩmí Melquisedere. Leví, Abraham parãmi ããrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ parãmerã ããrĩturiarãde Abraham parãmerãta ããrĩnerã ããrĩmá. Irasirirã, Abraham Melquisedere sĩdea merã ĩgʉ̃sãde ĩgʉ̃rẽ sĩnerã irirosũ ããrĩnerã ããrĩmá. Irasirigʉ Melquisedec ĩgʉ̃sã nemorõ ããrĩdi ããrĩmí. \p \v 11 Marĩpʉ Israel bumarãrẽ ĩgʉ̃ dorerire pígʉ, Aarón parãmerã ããrĩturiarã Levíya bumarãrẽ: “Paía ããrĩ́ma”, ãrĩ pídi ããrĩmí. Irasirirã ĩgʉ̃ dorederosũta paía waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeo, Marĩpʉre masakaya ããrĩburire sẽrẽbosanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã irasiridea gapʉ masakare Marĩpʉ ĩũrõ õãrã waamakʉ̃ irimasĩbea. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ gorawayubure Cristore iriudi ããrĩmí, paí ããrĩbure, marĩrẽ õãrã ããrĩmakʉ̃ iribure. Cristo gapʉ Levíya bumʉ, Aarón parãmi ããrĩturiagʉ ããrĩbemi. Melquisedec ããrĩderosũta paí ããrĩ́mi. \v 12 Irasirigʉ Marĩpʉ Cristore paíare gorawayubure iriugʉ, ĩgʉ̃ iripoegue doredeadere gorawayudi ããrĩmí. \v 13-14 Marĩpʉ ĩgʉ̃ iripoegue dorederosũta Levíya bumarã ditare paía sóounadi ããrĩmí. Marĩ Opʉ Jesucristo gapʉ Israel bumʉ ããrĩkeregʉ, Levíya bumʉ meta ããrĩ́mi. Judáya bumʉ ããrĩ́mi. Marĩpʉ Moisére ĩgʉ̃ dorerire pígʉ, neõ Judáya bumarãrẽ: “Paía ããrĩrãkuma”, ãrĩbiridi ããrĩmí. Irire masĩa marĩ. \p \v 15 Irire masĩrã, idere õãrõ pémasĩa. Cristo, Marĩpʉ paí sóodi, gajirã paíare gorawayugʉ, Melquisedec irirosũ ããrĩgʉ̃́ ããrĩ́mi. \v 16 Marĩpʉ iripoegue dorederosũta Levíya bumarã dita paía ñajãunanerã ããrĩmá. Jesucristo gapʉ Marĩpʉ pídi gajirã paía irirosũ paí ñajãbiridi ããrĩmí. Marĩpʉ turari merã ããrĩnígʉ̃ ããrĩsĩã, paí ñajãdi ããrĩmí. \v 17 Marĩpʉ ĩgʉ̃ werenírĩ gojadea pũgue ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ irire ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Melquisedec paí ããrĩderosũta mʉ ããrĩníkõãgʉkoa, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 7:17 \xt Sal 110.4\x* \m \v 18 Marĩpʉ Moisére doreri pípʉroridea marĩrẽ Marĩpʉ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ irimasĩbea. Irasirigʉ Marĩpʉ iri dorerire bojepíkõãdi ããrĩmí. \v 19 Marĩpʉ Moisére doreri pídea merã marĩ ĩgʉ̃ ĩũrõ õãrã neõ ããrĩmasĩbea. Irasirigʉ Marĩpʉ Jesucristo merã marĩrẽ õãrã ããrĩmakʉ̃ iriburire pídi ããrĩmí. Irasirirã marĩ Cristore bʉremurã, Marĩpʉ pʉrogue ñajãrã irirosũ ĩgʉ̃rẽ diayeta sẽrẽmasĩa. \p \v 20 Marĩpʉ Cristore paí sóogʉ: “Yʉ wãĩ merã mʉrẽ wãĩpeo pía”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 21 Gajirã paía gapʉre ĩgʉ̃ wãĩ merã wãĩpeo píbiridi ããrĩmí. Cristo gapʉre wãĩpeo, paí pídi ããrĩmí. Ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí Marĩpʉ Cristore: \q1 Yʉ, mʉ Opʉ ããrã. Irasirigʉ yʉ wãĩ merã mʉrẽ wãĩpeogʉ, diayeta weregʉra. \q1 Irasirigʉ neõ gorawayuro marĩrõ mʉrẽ ãsũ ãrĩ werea: “Melquisedec paí ããrĩderosũta mʉ ããrĩníkõãgʉkoa”, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ.\x + \xo 7:21 \xt Sal 110.4\x* \m \v 22 Marĩpʉ irasũ ãrĩ weregʉ, ĩgʉ̃ Jesucristo merã marĩrẽ õãrã ããrĩmakʉ̃ iriburire pídi ããrĩmí. Iri ĩgʉ̃ Moisére doreri pípʉroridea nemorõ, marĩ õãrõ ããrĩburire pídea ããrã. \v 23 Ããrĩpʉrorinerã paía boamakʉ̃, gajirã gorawayu ñajãnerã ããrĩmá doja. Irasirirã wárã paía ñajãnanerã ããrĩmá. \v 24 Jesús gapʉ irasũ ããrĩníkõãmi. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ gorawayurã paía neõ máma. \v 25 Irasirigʉ Marĩpʉre marĩya ããrĩburire sẽrẽbosaníkõãmi. Marĩpʉre masĩrãno, Jesúre bʉremurã ããrĩ́ma. Irasirigʉ ããrĩpererã marĩrẽ ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ taumasĩmi, Marĩpʉ merã õãrõ ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃. \p \v 26 Irasirigʉ Jesús paía opʉ nemorõ, ããrĩpereri marĩya ããrĩburire keoro iritamugʉ̃ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃rẽta marĩ bʉro gããmea. Ĩgʉ̃ õãtarigʉ, neõ ñerĩrẽ iribi, ñerĩ opabi ããrĩ́mi. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ñerã watope ããrĩdire ãĩ, ʉ̃mʉgasigue ããrĩpererã gajirã nemorõ Opʉ pídi ããrĩmí. \v 27 Gajirã paía oparã irirosũ ããrĩbemi. Ĩgʉ̃sã gapʉ ʉ̃mʉrikʉ waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeo sẽrẽbosama, Marĩpʉre masaka ñerĩ iridea waja ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãbirikõãburo, ãrĩrã. Paíade ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea waja Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã basi waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeopʉrorima. Pʉrʉ gajirã ñerĩ ĩgʉ̃sã iridea waja waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeobosama. Ʉ̃mʉrikʉ irasirinama. Jesús gapʉ paía opʉ nemorõ ããrĩgʉ̃́, marĩ ñerĩ iridea waja waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeobiridi ããrĩmí. Suñarõta marĩ ããrĩpererãrẽ boabosadi ããrĩmí, marĩ ñerĩ iridea wajare taugʉ. \v 28 Marĩpʉ Moisére doreri pídea merã paía oparã sóosũma. Ĩgʉ̃sã irasũ sóosũkererã, õãrĩ ditare irimerã ããrĩ́ma. Iri dorerire pídero pʉrʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ gapʉre ĩgʉ̃ wãĩ merã wãĩpeo, paía opʉ nemorõ sóodi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ sóogʉ, ĩgʉ̃ gããmerõsũta õãrĩ iripeogʉ ããrĩnímakʉ̃ iridi ããrĩmí. \c 8 \s1 Jesús marĩya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosagʉ ããrĩ́mi, ãrĩ gojadea \p \v 1 Ããrĩpereri yʉ mʉsãrẽ wererire pérã, ire õãrõ pémasĩka! Jesucristo paía opʉ nemorõ ããrĩgʉ̃́ ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉ turatarigʉ diaye gapʉ doami ĩgʉ̃rẽ marĩya ããrĩburire sẽrẽbosabu. \v 2 Ʉ̃mʉgasigue marĩ Opʉ iridea wii ĩgʉ̃ya wiigora ããrã. Iri wii, masaka iridea wii meta ããrã. Irasirigʉ Jesucristo irogue marĩya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosagʉ, iri wiigueta sẽrẽbosami. \v 3 Marĩpʉ i nikũ marã paía oparãrẽ sóogʉ, ĩgʉ̃ ĩũrõ waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeomurãrẽ, gajino ĩgʉ̃rẽ sĩmurãrẽ sóomi. Irasirigʉ Jesucristode ĩgʉ̃sã Marĩpʉre gajino sĩrã irirosũ irigʉ, ĩgʉ̃ basi marĩrẽ boabosadi ããrĩmí. \v 4 Jesucristo i nikũgue ããrĩgʉ̃́, paí ããrĩbiribukumi. Gajirã paía Moisés dorederosũta Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃rẽ gajinorẽ sĩrã ããrĩsiama. \v 5 I nikũ marã paía Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃ ĩũrõ moãma. Iri wii i nikũma wii ããrã. Marĩpʉya wiigora ʉ̃mʉgasigue ããrã. Irasiriro Marĩpʉya wii i nikũma wii, ʉ̃mʉgasima wii keori ããrã. Moisés i nikũma wiire iriburo dupiyuro Marĩpʉ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ mʉrẽ ʉ̃tãʉ̃gue ĩmuderosũta yaa wiire irigʉkoa. Yʉ dorederosũta yaa wiire keoro irika!” ãrĩdi ããrĩmí. \v 6 Jesús gapʉre: “Paía opʉ nemorõ ããrã mʉ”, ãrĩ pídi ããrĩmí. Irasiriro Jesús ʉ̃mʉgasigue paí moãrĩ, i nikũ marã paía moãrĩ nemorõ õãrĩ ããrã. Iripoegue Marĩpʉ masakare: “Moisére yʉ doreri pídeare iripeorãrẽ õãrõ irigʉra”, ãrĩ werepídi ããrĩmí. Pʉrʉ Jesucristore iriugʉ: “Ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ yʉ merã õãrã ããrĩmakʉ̃ irigʉra”, ãrĩ werepídi ããrĩmí. Irasiriro ĩgʉ̃ iripoegue werepídea nemorõ õãrĩ ããrã. Irasirigʉ Jesucristo Marĩpʉ merã marĩ õãrõ ããrĩburire ãmubosagʉ ããrĩsĩã, paía opʉ nemorõ ããrĩ́mi. \p \v 7 Moisére Marĩpʉ doreri pídea, marĩrẽ Marĩpʉ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ iribiridero ããrĩbʉ́. Iri doreri marĩrẽ õãrõ irimakʉ̃ tamerãrẽ Marĩpʉ dupaturi gaji werepíbiribodi ããrĩmí. \v 8 Ĩgʉ̃yarã, Israel bumarã ĩgʉ̃ doredeare iribiri waja ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue: \q1 Yʉ mʉsã Opʉ, ãsũ ãrã: “Õãrõ péka! Mʉsã Israel bumarãrẽ, Judáya bumarãdere pʉrʉguere gaji maama werepígʉkoa. \q1 \v 9 Iri, yʉ mʉsã ñekʉ̃sãmarãrẽ iripoegue werepídea irirosũ neõ ããrĩbirikoa. Yʉ basi ĩgʉ̃sãrẽ Egipto nikũgue ããrĩrã́rẽ õãrõ koreri merã wiubʉ. Wiu: ‘Yʉ dorerire irimakʉ̃, mʉsãrẽ õãrõ irigʉra’, ãrĩ werepíbʉ. Yʉ irasũ ãrĩdeare ĩgʉ̃sã gapʉ tarinʉgãma. Ĩgʉ̃sã tarinʉgãrĩ waja ĩgʉ̃sãrẽ béobʉ, ĩgʉ̃sã gããmerõ iriburo, ãrĩgʉ̃. \q1 \v 10 Irasirigʉ pʉrʉguere Israel bumarãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉra: Yʉ dorerire ĩgʉ̃sãrẽ gũña pémasĩmakʉ̃ irigʉkoa. Yʉ dorerire ĩgʉ̃sãrẽ iridʉamakʉ̃ irigʉkoa. Irasirigʉ yʉ, ĩgʉ̃sã Opʉ ããrĩgʉkoa. Ĩgʉ̃sã, yaarã yʉ ditare bʉremurã ããrĩrãkuma. \q1 \v 11 Neõ sugʉ ĩgʉ̃yarãrẽ ĩgʉ̃ merãmarãrẽ, ĩgʉ̃ pagʉpũrãrẽ: ‘Marĩ Opʉre masĩka mʉsã!’ ãrĩ buebirikuma. Ããrĩpererã yʉre masĩrãkuma. Majĩrã, irasũ ããrĩmakʉ̃ mʉrã yʉre masĩrã dita ããrĩrãkuma. \q1 \v 12 Irasirigʉ ĩgʉ̃sã ñerĩ irideare kãtigʉkoa. Ĩgʉ̃sã ñerĩ irideare neõ gũñanemobirikoa. Ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãbirikoa”, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ Israel bumarãrẽ.\x + \xo 8:12 \xt Jer 31.31-34\x* \m \v 13 Irasũ ãrĩ weregʉ, maama werepíri merã iripoegue ĩgʉ̃ masakare werepípʉrorideare peremakʉ̃ iridi ããrĩmí. Gajino bʉgʉre béo gorawayurosũ, maama merã ĩgʉ̃ werepípʉrorideare gorawayudi ããrĩmí. \c 9 \s1 Marĩpʉre bʉremurĩ wiimarẽ gojadea \p \v 1 Iripoegue Marĩpʉ Moisére ĩgʉ̃ dorerire pípʉrorigʉ, masaka ĩgʉ̃rẽ bʉremuburidere pídi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃rẽ bʉremuburi wii i nikũma wiire iridoredi ããrĩmí. \v 2 Iri wii waimʉrã gasiri merã ĩgʉ̃sã iridea wii, pe taribu opari wii ããrĩdero ããrĩbʉ́. Ñajãnʉgãpʉroriri taribu Marĩpʉya taribu wãĩkʉdero ããrĩbʉ́. Iri taribure sĩãgori yukʉ peodi, irasũ ããrĩmakʉ̃ baari peyaro ããrĩdero ããrĩbʉ́. Iri peyaro weka Marĩpʉ ĩũrõ pã́ duparu peyadero ããrĩbʉ́. \v 3 Iri taribu korema taribu suríro gasiro merã kãmutadea taribu ããrĩdero ããrĩbʉ́. Iri taribu Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribugora wãĩkʉdero ããrĩbʉ́. \v 4 Iri taribugue ñajãrõ pʉro sʉ̃rõrĩ soemurõ oro merã iridero ããrĩdero ããrĩbʉ́. Iri taribu poekague oro merã õmabiadea kũma, Marĩpʉ ĩgʉ̃ doreri gojadea ʉ̃tã majĩrĩ opari kũma ããrĩdero ããrĩbʉ́. Gaji soro oro merã iridea soro Marĩpʉ masakare ejodea maná wãĩkʉri poga oparisoro, irasũ ããrĩmakʉ̃ Aarṍyagʉ tuadi ñasãtuadi iri kũmague ããrĩdero ããrĩbʉ́. \v 5 Marĩpʉ iri kũma bʉʉari majĩ weka pẽrã ĩgʉ̃rẽ wereboerã kẽdʉpʉrikʉrã keori weadea merã ĩgʉ̃ iri taribugue ããrĩrĩ́rẽ ĩmudi ããrĩmí. Ĩgʉ̃sãya kẽdʉpʉri merã iri kũma bʉʉari majĩrẽ sẽẽ kãmutadero ããrĩbʉ́. Iri bʉʉari majĩ, Marĩpʉ masakare: “Ĩgʉ̃sã ñerõ iridea waja wajamoãbirikoa”, ãrĩdeare keori ããrĩdero ããrĩbʉ́. Dapagorare ããrĩpereri iri wiimarẽ werenemomasĩbirikoa. \p \v 6 Iri wiimarẽ ãmu ododero pʉrʉ, ʉ̃mʉrikʉ paía ããrĩpʉroriri taribure ñajãunanerã ããrĩmá Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã moãrĩrẽ irirã. \v 7 Paía opʉ dita gaji taribuguere ñajãunadi ããrĩmí. Bojorikʉ iri taribuguere suñarõta waimʉrã díre ãĩ ñajãunadi ããrĩmí. Dí marĩrõ neõ ñajãbiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ basi ñerĩ iridea waja, irasũ ããrĩmakʉ̃ masaka ĩgʉ̃sã masĩña marĩrõ ñerõ iridea waja iri díre ãĩ ñajãdi ããrĩmí, Marĩpʉre: “Wajamoãbirikõãka gʉare! Gʉa ñerõ irideare kãtika!” ãrĩ sẽrẽgʉ̃. \v 8 I ããrĩpereri merã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ marĩrẽ ire pémasĩmakʉ̃ yámi. Iri wii ããrĩdeapoe masaka Marĩpʉre bʉremurã, ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́ taribugue ñajãbirinerã ããrĩmá. \v 9 I ããrĩpereri Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩ wiimarẽ pídeare marĩ buesĩã: “Dapagoraguere marĩ ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩ ãsũ ãrĩdʉaro yáa”, ãrĩ pémasĩa. Iro dupiyuro paía gajino Marĩpʉre sĩrĩ, waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeori, masakare: “Marĩpʉ ĩũrõ waja opamerã ããrã gʉa”, neõ ãrĩ masĩmakʉ̃ iribiridero ããrĩbʉ́. \v 10 Ãsũ ããrã. Marĩpʉ Moisére doreri pídea ĩgʉ̃ masakare baadoreri, iirídoreri, ĩgʉ̃ ĩũrõ koedoreri dita ããrã. Ĩgʉ̃sãya yʉjʉpũrãrĩma ããrĩbea. Irasiriro iri doreri marĩrẽ õãrã waamakʉ̃ iribea. Marĩpʉ iri dorerire masaka ĩgʉ̃sã iriburire pídi ããrĩmí. Irire Jesucristo merã gorawayuburo dupiyuro pídi ããrĩmí. \p \v 11 Cristo gapʉ paía opʉ nemorõ ããrĩgʉ̃́ aarisiadi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃ boadea merã marĩrẽ õãrõ iridi ããrĩmí. Marĩpʉ ĩũrõ marĩ ñerĩ iridea wajare peredoregʉ, Marĩpʉ ããrĩrṍgue ʉ̃mʉgasima wiigue ñajãdi ããrĩmí. I nikũma wiire ñajãbiridi ããrĩmí. Ʉ̃mʉgasima wii, i nikũma wii nemorõ õãtariri wii, masaka iridea wii meta ããrã. \v 12 Irasirigʉ Cristo, Marĩpʉ ããrĩrṍgue ʉ̃mʉgasima wiigue suñarõta ñajãdi ããrĩmí. Irogue ñajãgʉ̃, paía oparã i nikũma wiigue Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribuguere cabraya díre, wekʉa majĩrãya díre ãĩ ñajãderosũ ãĩ ñajãbiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ basi marĩ ñerĩ iridea waja boagʉ, ĩgʉ̃ya dí merã Marĩpʉ ããrĩrṍgue ñajãdi ããrĩmí, marĩrẽ Marĩpʉ merã õãrõ ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 13 Paía oparã cabraya, wekʉaya dí merã, wekʉgo majĩgõrẽ ĩgʉ̃sã soedea nitĩ merã masakare ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea waja Marĩpʉya wiigue ñajãmasĩmerãrẽ wẽãsiripeoma. Ĩgʉ̃sãrẽ wẽãsiripeomakʉ̃, Marĩpʉ ĩũrõ ñerĩrẽ opamerã duja, Marĩpʉya wiigue dupaturi ñajãmasĩma doja. \v 14 Paía oparã wekʉaya dí merã, cabraya dí merã masakare iritamuma. Cristo gapʉ ĩgʉ̃sã nemorõ ĩgʉ̃ya dí merã marĩrẽ õãrõ iritamutarigʉ yámi. Ĩgʉ̃ ñerĩ marĩgʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ããrĩnígʉ̃ iritamurĩ merã ĩgʉ̃ basi Marĩpʉre wiadi ããrĩmí curusague boabu. Paía waimʉrã Marĩpʉre wia, ĩgʉ̃ ĩũrõrẽ soepeorosũ ĩgʉ̃ basi irasũ wiadi ããrĩmí. Irasirigʉ marĩrẽ Marĩpʉ merã neõ õãrõ ããrĩbonerãrẽ taudi ããrĩmí, Marĩpʉ okanígʉ̃ dorerire õãrõ irimasĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirigʉ marĩ gũñarĩgue: “Marĩpʉ gʉare wajamoãgʉkumi gʉa ñerõ iridea waja”, ãrĩ gũñarikʉnemobirimakʉ̃ iridi ããrĩmí. \p \v 15 Irasirigʉ Jesucristo, Marĩpʉ ĩgʉ̃ beyenerãrẽ maama werepíderosũta iridi ããrĩmí marĩrẽ taubu. Marĩrẽ taugʉ, Marĩpʉyarã ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩnímakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasirirã Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ sĩburire oparãkoa. Moisés doreri dita ããrĩmakʉ̃, marĩ ñerĩ iridea waja, waja oparã dita ããrĩbukoa dapa. Cristo marĩrẽ curusague boabosadi ããrĩmí, marĩ ñerĩ iridea waja, waja opabonerãrẽ taubu. \v 16-17 Ãsũ ããrã. Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ boaburo dupiyuro ĩgʉ̃yarãrẽ: “Yʉ opari mʉsãrẽ dujarokoa”, ãrĩkumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ boaburo dupiyuro sĩbirikumi dapa. Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, ĩgʉ̃yarãrẽ: “Mʉsãrẽ dujarokoa”, ãrĩderosũta ĩgʉ̃ opadeare ãĩkuma. \p \v 18 Irasiriro Marĩpʉ masakare: “Ãsũ irigʉra”, ãrĩ werepípʉroridea, waimʉrãrẽ wẽjẽ, ĩgʉ̃sãya dí béoro marĩrõ wajamarĩdero ããrĩbʉ́. Waimʉrãrẽ wẽjẽ, ĩgʉ̃sãya díre béodero pʉrʉ, Marĩpʉ dorerire diayeta irinerã ããrĩmá. \v 19 Irasirigʉ Moisés, Marĩpʉ ĩgʉ̃ doreri pídeare masakare werepeodi ããrĩmí. Pʉrʉ cabraya díre, wekʉa majĩrãya díre deko merã morẽdi ããrĩmí. Morẽ odo, hisopo wãĩkʉdi dʉpʉ merã oveja poarire diiari merã ñimudea merã tũrãdi ããrĩmí. Iri dʉpʉ merã díre yosa, Marĩpʉ dorerire ĩgʉ̃ gojadea pũ weka, ããrĩpererã masaka wekadere wẽãsiripeodi ããrĩmí. \v 20 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Marĩpʉ marĩrẽ ĩgʉ̃ doreri pídea, i dí merã diaye ããrĩmakʉ̃ masĩa. I díre ĩãrã, diayeta ĩgʉ̃ ãrĩderosũta ĩgʉ̃ marĩrẽ iriburire masĩa. Irasirigʉ Marĩpʉ: ‘Yʉ dorerire õãrõ irika!’ ãrĩmi”, ãrĩdi ããrĩmí Moisés. \v 21 Pʉrʉ masakare ĩgʉ̃ iriderosũta Marĩpʉre bʉremurĩ wii wiamʉrã gasiri merã ĩgʉ̃sã iridea wiire, ããrĩpereri iri wiigue ããrĩrĩ́dere wẽãsiripeodi ããrĩmí. \v 22 Ãsũ ããrã. Ĩgʉ̃ dorederosũta Marĩpʉre bʉremurĩ wiimarẽ dí merã wẽãsirimakʉ̃, Marĩpʉ irire: “Yʉ ĩũrõ õãrĩ ããrã”, ãrĩ ĩãdi ããrĩmí. Irasũ wẽãsiribirimakʉ̃: “Õãrĩ ããrã”, ãrĩ ĩãbiribodi ããrĩmí. Irasirigʉ dí béoro marĩrõ, marĩ ñerĩ iridea wajare marĩrẽ kãtimasĩbirikumi. \s1 Jesucristo, ĩgʉ̃ boari merã marĩ ñerõ iridea wajare taudi ããrĩmí, ãrĩ gojadea \p \v 23 Irasirirã i nikũma wiire, iri wiigue ããrĩrĩ́dere paía: “Marĩpʉ ĩũrõ õãrĩ ããrã”, ãrĩrã, waimʉrã dí merã wẽãsiripeonerã ããrĩmá. I nikũma wii, ʉ̃mʉgasima wii keori dita ããrĩdero ããrĩbʉ́. Irasiriro ʉ̃mʉgasima wiire, iri wiigue ããrĩrĩ́dere: “Marĩpʉ ĩũrõ õãrĩ dita ããrã”, ãrĩ, waimʉrã dí nemorõ Cristoya dí merã wẽãsiripeoro gããmea. \v 24 Irasirigʉ Cristo marĩya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosagʉ, Marĩpʉre bʉremurĩ wii masaka iridea wiire ñajãbiridi ããrĩmí. Iri wii, ʉ̃mʉgasima wii keori ããrĩdero ããrĩbʉ́. Marĩpʉya wiigora ʉ̃mʉgasigue ããrã. Irasirigʉ Cristo ʉ̃mʉgasima wiigue ñajãdi ããrĩmí, Marĩpʉ ĩũrõ marĩya ããrĩburire sẽrẽbosabu. \p \v 25 Bojorikʉ sugʉ paía opʉ i nikũma wiigue, Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribugue waimʉrã dí merã ñajãnadi ããrĩmí. Cristo gapʉ marĩrẽ boabosagʉ, suñarõta ʉ̃mʉgasima wiigue, Marĩpʉ ããrĩrṍgue ĩgʉ̃ya dí merã ñajãdi ããrĩmí. \v 26 Paía opʉ dí merã ñajãnaderosũ irigʉ, i ʉ̃mʉ ããrĩnʉgãdeapoegueta boa, masãdi tamerã irasũta boa, masãníkõãbodi ããrĩmí. Suñarõta i ʉ̃mʉ pererinʉ ejaburi dupiyuro i nikũguere deyoadi ããrĩmí, ĩgʉ̃ suñarõta boari merã marĩ ããrĩpererã ñerĩ iridea wajare béobu. \v 27 Ããrĩpererã marĩde suñarõta boarãkoa. Marĩ boadero pʉrʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃ ĩũrõrẽ marĩrẽ nídoregʉkumi ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ õãrõ iri, ĩgʉ̃rẽ bʉremubirinerãrẽ wajamoãbu. \v 28 Marĩ suñarõta boarosũ, Cristode suñarõta boadi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃ boari merã wárã masaka ñerõ iridea wajare béobosadi ããrĩmí. Irasiri odo, ʉ̃mʉgasigue mʉrĩa, pʉrʉ i nikũgue dupaturi aarigʉkumi doja. Irasũ aarigʉ́, masaka ñerõ iridea wajare béogʉ aarigʉ́ meta irigʉkumi. Ĩgʉ̃rẽ ʉsʉyari merã yúrãrẽ taugʉ aarigʉkumi, ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃ merã ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. \c 10 \p \v 1 Marĩpʉ Moisére ĩgʉ̃ doreri pídea, pʉrʉgue ĩgʉ̃ Cristo merã masakare õãrõ iriburi keori dita ããrĩdero ããrĩbʉ́. Cristo masaka ñerĩ iridea wajare béodi ããrĩmí. Marĩpʉ Moisére doreri pídea gapʉ ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea wajare béomakʉ̃ irimasĩbiridero ããrĩbʉ́. Irasiriro iri dorederosũta paía bojorikʉ Marĩpʉ ĩũrõ waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeorire irinakeremakʉ̃, masaka ñerĩ iridea wajare béomakʉ̃ irimasĩbiridero ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃sãrẽ Marĩpʉ ĩũrõ õãrã ããrĩmakʉ̃ irimasĩbiridero ããrĩbʉ́. \v 2 Iri doreri masakare õãrã ããrĩmakʉ̃ irimasĩmakʉ̃, suñarõta waimʉrã wẽjẽ soepeori merãta ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea wajare béosũbonerã ããrĩmá. “Waja opamerã ããrã”, ãrĩ gũñabonerã ããrĩmá. Irasirirã, Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã waimʉrã wẽjẽ soepeorire pirikõãbonerã ããrĩmá. \v 3 Ãsũ gapʉ ããrĩdero ããrĩbʉ́. Marĩpʉ, bojorikʉ ĩgʉ̃sã waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeodea merã ĩgʉ̃sã ñerõ irideare gũñamakʉ̃ iridi ããrĩmí. \v 4 Irasirirã wekʉaya dí, cabraya dí merã marĩ ñerĩ iridea wajare neõ béomasĩbea. \p \v 5 Irasirigʉ Cristo i nikũguere aariburo dupiyuro ĩgʉ̃ Pagʉre ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Mʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeorire, gajino ĩgʉ̃sã mʉrẽ sĩrĩdere gããmebea. Irasirigʉ yʉre dʉpʉkʉgʉ deyoamakʉ̃ irigʉkoa, ĩgʉ̃sã ñerõ iridea waja ĩgʉ̃sãrẽ boabosadoregʉ. \q1 \v 6 Masaka ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtidoredʉarã, mʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeorire, gajino ĩgʉ̃sã mʉrẽ sĩrĩdere ʉsʉyari merã ĩãbea. \q1 \v 7 Irasirigʉ yʉ ãsũ ãrĩbʉ: “Mʉ, yʉ Opʉ ããrã. Irasirigʉ mʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta mʉ gããmerĩrẽ irigʉ waagʉra”, ãrĩdi ããrĩmí Cristo ĩgʉ̃ Pagʉre.\x + \xo 10:7 \xt Sal 40.6-8\x* \m \v 8 Irire ãrĩgʉ̃, ire ãrĩpʉroridi ããrĩmí Marĩpʉre: “Mʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sã waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeorire, gajino ĩgʉ̃sã mʉrẽ sĩrĩdere gããmebea. Ĩgʉ̃sã irasũ iririre ʉsʉyari merã ĩãbea”, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ dorederosũ ĩgʉ̃sã irikeremakʉ̃. \v 9 Pʉrʉ ãsũ ãrĩnemodi ããrĩmí: “Mʉ, yʉ Opʉ ããrã. Irasirigʉ mʉ gããmerĩrẽ irigʉ waagʉra”, ãrĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃ masakare waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeodoredeare béodi ããrĩmí. Irire béogʉ: “Cristo boari merã gapʉ masakare ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea wajare taugʉra”, ãrĩ werepídi ããrĩmí. \v 10 Jesucristo, Marĩpʉ gããmederosũta ĩgʉ̃ basita Marĩpʉre wiadi ããrĩmí, marĩ ããrĩpererãrẽ suñarõta boabosagʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ boari merã Marĩpʉ marĩrẽ ĩgʉ̃yarã õãrã, waja opamerã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. \p \v 11 Ããrĩpererinʉrĩ Marĩpʉ ĩũrõ judío masaka paía waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeoníkõãma. Irasirikeremakʉ̃, marĩ ñerĩ iridea wajare neõ béomakʉ̃ irimasĩbea. \v 12 Jesucristo gapʉ suñarõta marĩrẽ boabosadi ããrĩmí, marĩ ñerĩ iridea wajare béobu. Irire irasiri odo, ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉ diaye gapʉ doadi ããrĩmí marĩ Opʉ ããrĩgʉ̃́. \v 13 Iroguere doagʉ, ĩgʉ̃rẽ ĩãturirãrẽ Marĩpʉ tarinʉgãbosaburire yúgʉ yámi. \v 14 Ĩgʉ̃ta suñarõta boari merã ĩgʉ̃yarãrẽ õãrã, waja opamerã ããrĩnímakʉ̃ iridi ããrĩmí. \v 15 Jesucristo irasũ irideare Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ marĩrẽ: “Irasũta ããrã”, ãrĩ masĩmakʉ̃ yámi. Ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: \q1 \v 16 Mʉsã Opʉ ãsũ ãrĩmi: “Pʉrʉguere yaarãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉra: ‘Yʉ dorerire ĩgʉ̃sãrẽ iridʉamakʉ̃ irigʉkoa. Yʉ dorerire gũña pémasĩmakʉ̃ irigʉkoa’”.\x + \xo 10:16 \xt Jer 31.33\x* \q1 \v 17 Idere ãrĩnemomi: “Ĩgʉ̃sã ñerõ irideare dupaturi neõ gũñanemobirikoa”, ãrĩmi, ãrĩ weredi ããrĩmí Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃.\x + \xo 10:17 \xt Jer 31.34\x* \m \v 18 Irasirirã marĩ ñerĩ irideare Marĩpʉ kãtisũnerã ããrã. Dupaturi marĩ ñerĩ iridea wajare waimʉrã wẽjẽ soepeorire gããmenemobea. \s1 Marĩpʉ ããrĩrṍgue ñajãrã irirosũ marĩya ããrĩburire ĩgʉ̃rẽ sẽrẽrõ gããmea, ãrĩ gojadea \p \v 19 Irasirirã dapagorare marĩ ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́ taribugorague ñajãrã irirosũ güiro marĩrõ ĩgʉ̃rẽ diaye sẽrẽmasĩa. Jesucristo marĩrẽ boabosagʉ dí béodea merã irasirimasĩa. \v 20 Jesucristo boaburi dupiyuro Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribugoraguere paía opʉ dita iri taribu makãpʉro kãmutari gasirore tariñajãdi ããrĩmí, masakaya ããrĩburire Marĩpʉre sẽrẽbosabu. Jesucristo gapʉ ĩgʉ̃ boadea merã Marĩpʉ merã marĩ õãrõ ããrĩrĩ́rẽ kãmutadeare béodi ããrĩmí. Irasirirã dapagorare marĩ Jesucristo marĩrẽ boabosadea merã Marĩpʉ ããrĩrṍguere ñajãrã irirosũ marĩya ããrĩburire Marĩpʉre diaye sẽrẽmasĩa. \v 21 Jesucristo paía opʉ nemorõ paí ããrĩgʉ̃́ Marĩpʉ ããrĩrṍgue marĩya ããrĩburire sẽrẽbosagʉ ããrĩ́mi. Irogue ĩgʉ̃ marĩrẽ Marĩpʉyarãrẽ õãrõ doregʉ ããrĩ́mi. \v 22 Irasirirã diaye gũñarĩ merã, bʉremurĩrẽ neõ piriro marĩrõ merã Marĩpʉ ããrĩrṍgue ñajãrã irirosũ marĩ ĩgʉ̃rẽ diaye sẽrẽrõ gããmea. Cristo ĩgʉ̃ boadea merã marĩrẽ waja opamerã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí: “Ñerĩ iridea waja, waja oparã ããrã gʉa”, ãrĩ neõ gũñarikʉnemobirikõãburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã gʉrari marĩrĩ deko merã marĩya dʉpʉre túkoenerã irirosũ Marĩpʉ ĩũrõ õãrã ããrã. \v 23 Marĩpʉ marĩrẽ: “Taugʉra”, ãrĩderosũta irigʉkumi. Irasirirã marĩrẽ ĩgʉ̃ ãrĩdeare bʉremupʉroriderosũta piriro marĩrõ õãrõ ʉsʉyari merã bʉremuwãgãníkõãrã! \v 24 Gajirã Jesúre bʉremurãdere gũñarã! Irasirirã gãme iritamurã! Gãme maĩrĩ merã õãrõ irirã! \v 25 Piriro marĩrõ merã Marĩpʉyare nerẽ buerã! Surãyeri marĩ merã nerẽ buemerã irirosũ iribirikõãrã! Marĩ Opʉ i nikũguere dupaturi aariburo mérõ dʉyáa. Irasirirã irire masĩrã, gãme iritamurõ gããmea ĩgʉ̃rẽ bʉremunemomurã. \p \v 26 Marĩpʉ marĩrẽ Jesúya kerere: “Diayeta ããrã”, ãrĩ masĩmakʉ̃ iridero pʉrʉ, marĩ ñerĩ iridʉarire piriro marĩrõ iriwãgãníkõãrã, marĩ ñerõ iridea waja Jesucristo ĩgʉ̃ boadea merã marĩrẽ taudeare béobukoa. Irire béomakʉ̃, dupaturi ĩgʉ̃ marĩrẽ boabosari neõ máa. \v 27 Marĩ ĩgʉ̃ taudeare béomakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ ĩãturirãrẽ bʉro wajamoãgʉ̃, marĩdere ĩgʉ̃sã merã perebiri peamegue béogʉkumi. Irasirirã marĩrẽ gajirã ĩgʉ̃yare béonerã merã ĩgʉ̃ wajamoãburire bʉro güiri merã ããrĩbukoa. \v 28 Iripoegue marã Moisés dorerire tarinʉgãgʉ̃rẽ wajamoãnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃ ñerõ irideare pẽrã, o ʉrerã ĩã, ĩgʉ̃rẽ weresãdero pʉrʉ, Marĩpʉ dorederosũta neõ bopoñarĩ merã ĩãrõ marĩrõ ĩgʉ̃rẽ wẽjẽnerã ããrĩmá. \v 29 ¿Naásũ gũñarĩ mʉsã? Ĩgʉ̃rẽ wajamoãdero nemorõ Marĩpʉ magʉ̃rẽ ĩãturigʉnorẽ bʉro wajamoãgʉkumi. Ĩgʉ̃ magʉ̃ya dí béodea merã Marĩpʉ marĩrẽ: “Õãrã, waja opamerã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãdi ããrĩmí. Iripoegue irire werepídi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesucristoya dí béodeare: “Wajamáa”, ãrĩrãrẽ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ Marĩpʉ marĩrẽ maĩrĩrẽ masĩmakʉ̃ irigʉre ñerõ werenírãrẽ bʉro wajamoãgʉkumi. \v 30 Marĩ Opʉ ãrĩdeare masĩa marĩ. Ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Yʉ ããrã, waja oparãrẽ wajamoãbu. Ĩgʉ̃sã ñerĩ iridea waja ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉra”, ãrĩdi ããrĩmí. Ãsũ ãrĩnemodi ããrĩmí doja: “Yaarã iririre ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ diayemarẽ irigʉra”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 31 Marĩpʉ okanígʉ̃ masakare wajamoãrĩ bʉro goeri ããrã. \p \v 32 Mʉsã iripoegue ããrĩdeare gũñaka! Marĩpʉ mʉsãrẽ Jesucristoya kerere masĩnʉgãmakʉ̃ iridero pʉrʉ, gajirã mʉsãrẽ ñerõ tarimakʉ̃ irinerã ããrĩmá. Irasirikeremakʉ̃, mʉsã gapʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ neõ piribirinerã ããrĩbʉ́. \v 33 Masaka ĩũrõ gajirã surãyeri mʉsãrẽ ñerõ werení, ñerõ iribiranerã ããrĩmá. Gajipoe mʉsã merãmarãrẽ gajirã ñerõ iribiramakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sãrẽ béobiri, mʉsãde ĩgʉ̃sã merã ñerõ iribirasũnerã ããrĩbʉ́. \v 34 Surãyeri mʉsã merãmarã peresugue ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, bopoñarĩ merã ĩã, ĩgʉ̃sãrẽ iritamunerã ããrĩbʉ́. Gajirã mʉsãyare ẽmakeremakʉ̃, ʉsʉyari merã: “Õãrokoa”, ãrĩnerã ããrĩbʉ́. I nikũma nemorõ õãrĩ perebiriburire ʉ̃magasiguere mʉsã opaburire masĩnerã ããrĩbʉ́. Irasirirã mʉsã oparire ĩgʉ̃sã ẽmamakʉ̃, bʉjawerebirinerã ããrĩbʉ́. \v 35 Irasirirã Jesucristore gũñaturaníkõãka! Ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ neõ piribirikõãka! Ĩgʉ̃rẽ bʉremurã, wári õãrĩrẽ wajatarãkoa. \v 36 Mʉsãrẽ õãrõ gũñaturari merã Marĩpʉ gããmerĩrẽ iriníkõãrõ gããmea. Irasirirã, ĩgʉ̃: “Õãrĩrẽ sĩgʉra”, ãrĩdeare oparãkoa. \v 37 Marĩpʉ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue: \q1 Mérõ dʉyáa yʉ iriudi i ʉ̃mʉguere dupaturi aariburo. Yooboro marĩrõ ejagʉkumi. \q1 \v 38 Ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ: “Õãrõ irirã, yaarã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãa. Yʉ merã ããrĩníkõãrãkuma. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ pirirã gapʉre suyubirikoa, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ.\x + \xo 10:38 \xt Hab 2.3-4\x* \m \v 39 Marĩ gapʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ pirirã irirosũ ããrĩbea. Irasirirã perebiri peamegue waamurã ããrĩbea. Marĩ Jesucristore bʉremua. Irasirirã ĩgʉ̃ taunerã, ĩgʉ̃ pʉro waamurã ããrã. \c 11 \s1 Marĩpʉre bʉremurĩmarẽ gojadea \p \v 1 Marĩpʉre bʉremurã: “Ĩgʉ̃ marĩrẽ: ‘Õãrĩrẽ sĩgʉra’, ãrĩdeare diayeta sĩgʉkumi”, ãrĩ bʉremua. Irire ĩãbirikererã, ĩãrã irirosũ: “Diayeta ããrã, ĩgʉ̃ ãrĩdeare oparãkoa”, ãrĩ bʉremua. \v 2 Iripoeguere marĩ ñekʉ̃sãmarã ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãdi ããrĩmí. \p \v 3 Marĩpʉre bʉremurĩ merã: “Ĩgʉ̃ werenírĩ merã i ʉ̃mʉma ããrĩpereri ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasirigʉ iro dupiyuro neõ marĩdeare i ʉ̃mʉmarẽ ããrĩpereri marĩ dapagora ĩãrĩrẽ iridi ããrĩmí”, ãrĩ masĩa. \p \v 4 Iripoeguemʉ Abel Marĩpʉre bʉremusĩã, ĩgʉ̃ ĩũrõ oveja majĩgʉ̃rẽ wẽjẽ soepeogʉ, ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ Caín sĩdea nemorõ sĩdi ããrĩmí. Marĩpʉ, Abel ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃ sĩdeare: “Õãgoráa”, ãrĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩãdi ããrĩmí. Abel iripoegue boadi ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃ Marĩpʉre bʉremurĩ merã irideare marĩde gũñáa. Irasirirã ĩgʉ̃ bʉremuderosũta marĩdere Marĩpʉre bʉremurõ gããmea. \p \v 5 Enoc Marĩpʉre bʉremusĩã, boabiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ boabirikeremakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ãĩmʉrĩãkõãdi ããrĩmí. Masaka ĩgʉ̃rẽ ãmakererã, neõ bokabirinerã ããrĩmá. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Marĩpʉ Enorẽ ãĩmʉrĩaburi dupiyuro ʉsʉyari merã ĩãdi ããrĩmí”. \v 6 Marĩpʉre marĩ bʉremumerã ĩgʉ̃rẽ ʉsʉyamakʉ̃ irimasĩbea. Ĩgʉ̃rẽ sẽrẽgʉ̃no: “Diayeta ĩgʉ̃ Marĩpʉgora ããrĩ́mi”, ãrĩ gũñarõ gããmea. “Marĩ ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩ merã sẽrẽrĩrẽ õãrõ pémi”, ãrĩ gũñarõ gããmea. Marĩ irire gũñamerã ĩgʉ̃rẽ sẽrẽmasĩbea. \p \v 7 Noé Marĩpʉre bʉremusĩã, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Mʉ neõ ĩãbiridea merã i nikũ marãrẽ ĩgʉ̃sã yʉre bʉremubiri waja bʉro wajamoãgʉra”, ãrĩdeare bʉremudi ããrĩmí. Irasirigʉ, Marĩpʉ dorederosũta wádiru doódiru iridi ããrĩmí, ĩgʉ̃yarã merã dia mirĩburire taribu. Marĩpʉre bʉremusĩã, i nikũ marãrẽ ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ bʉremubirire masĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Marĩpʉ, ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩãdi ããrĩmí. \p \v 8 Abraham Marĩpʉre bʉremusĩã: “Gaji nikũ yʉ mʉrẽ sĩburi nikũgue waaka!” ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃rẽ yʉjʉdi ããrĩmí. “Irogue waagʉ́ irikoa”, ãrĩmasĩbirikeregʉ, ĩgʉ̃ya nikũrẽ wiriwãgãdi ããrĩmí. \v 9 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Iri nikũrẽ sĩgʉra”, ãrĩdeare bʉremugʉ̃, iri nikũgue eja, ããrĩmejãjadi ããrĩmí. Iro ããrĩmejãjakeregʉ, gaji nikũmʉ irirosũ surí gasiri merã iridea wiiri merã naaunadi ããrĩmí mʉrãrõ ããrĩbirisĩã. Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ Isaare, ĩgʉ̃ parãmi Jacore: “Iri nikũrẽ sĩgʉra mʉsãdere”, ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sãde Abraham irirosũta iri nikũgue naaunanerã ããrĩmá. \v 10 Abraham iri nikũrẽ naagʉ̃, makãrĩ iribiridi ããrĩmí. Gaji makãgue Marĩpʉ ããrĩrĩ́ makãgue ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃ waaburire yúgʉ iridi ããrĩmí. Iri makã Marĩpʉ iridea makã neõ perebiri makã ããrã. \p \v 11 Abraham marãpo Sara pũrã marĩdeo Marĩpʉre bʉremusĩã, bʉ́rogora ããrĩkerego: “Marĩpʉ ãrĩderosũta yʉre irigʉkumi”, ãrĩ bʉremurĩ merã pũrãkʉdeo ããrĩmó. \v 12 Irasirigʉ Abraham bʉgʉrogora ããrĩkeregʉ, Sara merã majĩgʉ̃rẽ pũrãkʉdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ parãmerã ããrĩturiarã wárã ããrĩnerã ããrĩmá. Neñukãrẽ, ĩmipa yerire keo bokatĩũña marĩrõ irirosũ ĩgʉ̃sãrẽ keo bokatĩũmasĩña máa. \p \v 13 Ããrĩpererã, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “Sĩgʉra”, ãrĩdeare neõ opamerãgue boanerã ããrĩmá. Irire opabirikererã, gũñaturari merã: “Marĩpʉ ĩgʉ̃ ãrĩderosũta pʉrʉgue sĩgʉkumi gʉare”, ãrĩ, ĩgʉ̃rẽ bʉremuníkõãnerã ããrĩmá. Irasirirã gajirãrẽ: “Gaji nikũ marã irirosũ i nikũgue naarã dita ããrã”, ãrĩ werenerã ããrĩmá. \v 14 Ĩgʉ̃sã irirosũta irire ãrĩrãno, gaji nikũ, ĩgʉ̃sãya nikũ ããrĩburire ãmarã́ yáma. Irire õãrõ masĩa marĩ. \v 15 Marĩ ñekʉ̃sãmarã: “Gaji nikũ marã ããrã”, ãrĩrã, ĩgʉ̃sã béowãgãdea nikũrẽ gũñabirinerã ããrĩmá. Irasũ ãrĩ gũñarã, goedujáakõãbonerã ããrĩmá. \v 16 I nikũ nemorõ ʉ̃mʉgasigue õãrĩ nikũ gapʉre: “Bʉro waadʉakoa”, ãrĩ gũñanerã ããrĩmá. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ: “Gʉa Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩmakʉ̃ pégʉ, gʉyasĩrĩrĩ marĩrõ: “Ĩgʉ̃sã Opʉ ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ pʉro ĩgʉ̃sãya makã ããrĩburore ãmubosasiadi ããrĩmí. \p \v 17 Marĩpʉ Abrahãrẽ: “¿Diayeta yʉre bʉremugʉ̃ yári?” ãrĩ gũñagʉ̃, ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ ĩũrõ mʉ magʉ̃ Isaare wẽjẽ soepeoka!” ãrĩdi ããrĩmí. Abraham gapʉ Marĩpʉre bʉremusĩã: “Neõ yʉ magʉ̃ sugʉ ããrĩgʉ̃́rẽ wẽjẽ soepeobirikoa”, ãrĩbiridi ããrĩmí. \v 18 Iro dupiyurogue Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Mʉ magʉ̃ Isaac merã mʉ parãmerã ããrĩturiarãrẽ opagʉkoa”, ãrĩsũdi ããrĩkeregʉ, Abraham Marĩpʉre: “Yʉ magʉ̃rẽ neõ wẽjẽ soepeobirikoa”, ãrĩbiridi ããrĩmí. \v 19 Abraham: “Marĩpʉ ĩgʉ̃ turari merã boanerãrẽ masũmasĩsĩã, yʉ magʉ̃rẽ wẽjẽkeremakʉ̃, masũgʉkumi”, ãrĩ gũñadi ããrĩmí. Irasirigʉ, Marĩpʉ Abrahãrẽ kãmutagʉ: “Mʉ magʉ̃rẽ wẽjẽbirikõãka!” ãrĩdi ããrĩmí. Irasirirã ire masĩa. Abraham ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ boadigue masãdi irirosũ dupaturi opadi ããrĩmí. \p \v 20 Isaac Marĩpʉre bʉremusĩã, ĩgʉ̃ pũrã Jacore, Esaúre: “Pʉrʉgue Marĩpʉ mʉsãrẽ õãrõ irigʉkumi”, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 21 Jacob Marĩpʉre bʉremusĩã, ĩgʉ̃ boaburo dupiyurogã ĩgʉ̃ tuadi merã tuawãgãnʉgãja, Marĩpʉre sẽrẽ bʉremudi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ José pũrãrẽ: “Marĩpʉ mʉsãrẽ õãrõ iritamuburo”, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 22 José Marĩpʉre bʉremusĩã, ĩgʉ̃ boaburo dupiyurogã ĩgʉ̃ pũrãrẽ ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: “Marĩ parãmerã ããrĩturiarã Egiptogue ããrĩrã́ pʉrʉ wirirãkuma”, ãrĩdi ããrĩmí. “Irore wirirã, yaa gõãrĩ́rẽ ãĩaburo, ĩgʉ̃sã ejari nikũgue yáamurã”, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 23 Moisés pagʉsãmarã Marĩpʉre bʉremusĩã, Moisés deyoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ õãgʉ̃ ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, ʉrerã abegora ĩgʉ̃rẽ duripínerã ããrĩmá. Egipto marã opʉ: “Israel bumarã majĩrã ʉ̃marẽ wẽjẽburo”, ãrĩ doregʉ ããrĩdi ããrĩmí. Moisés pagʉsãmarã gapʉ: “Marĩpʉ marĩrẽ iritamugʉkumi”, ãrĩ gũñarã, iri dorerire güiri marĩrõ tarinʉgãnerã ããrĩmá. \v 24 Pʉrʉ Moisés Egipto marã opʉ magõ masũdi ããrĩkeregʉ, Marĩpʉre bʉremusĩã: “Igo magʉ̃ ããrĩ́mi”, ĩgʉ̃sã ãrĩmakʉ̃ pédʉabiridi ããrĩmí. \v 25 Ãsũ gapʉ iridʉadi ããrĩmí. Marĩpʉyarã Israel bumarã merã ñerõ taridʉadi ããrĩmí. Egipto marã merã wári opakeregʉ, ĩgʉ̃sã merã ããrĩdʉabiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃sã ñerĩ iriri gapʉ iridʉabiridi ããrĩmí. \v 26 Irasirigʉ ñerõ tarikeregʉ, Egipto marã opari nemorõ Cristo Marĩpʉ iriubuyarã merã ñerõ tariburire suyudi ããrĩmí. Pʉrʉgue Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ õãrĩrẽ sĩburire masĩgʉ̃, ĩgʉ̃sã merã ñerõ taridʉadi ããrĩmí. \v 27 Moisés Marĩpʉre bʉremusĩã, Egipto marã opʉ ĩgʉ̃ merã guamakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Marĩpʉ yʉre iritamugʉkumi”, ãrĩ, irore ããrĩdi güiri marĩrõ wiridi ããrĩmí. Irasirigʉ Marĩpʉ deyomarĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃ irirosũ ĩgʉ̃: “Marĩpʉ iritamurĩ merã ãsũ irigʉra”, ãrĩrĩrẽ neõ gorawayuro marĩrõ iridi ããrĩmí. \p \v 28 Moisés Marĩpʉre bʉremusĩã, Israel bumarãrẽ Egiptogue ããrĩrã́rẽ ãĩwiuburi dupiyuro pascua wãĩkʉri bosenʉ iripʉroridi ããrĩmí. Irasirigʉ Marĩpʉ dorederosũta Moisés Israel bumarãrẽ oveja majĩrãrẽ wẽjẽdore, ĩgʉ̃sãya dí merã makãpʉrorire wʉ̃kãdoredi ããrĩmí. Irire ĩãgʉ̃, Marĩpʉre wereboegʉ Egipto marã masã tĩ́rã ʉ̃marẽ wẽjẽgʉ̃, Israel bumarã masã tĩ́rã gapʉre wẽjẽbiridi ããrĩmí. \v 29 Israel bumarã Marĩpʉre bʉremusĩã, dia wádiya deko diiadiya deko dʉkawanʉgãdea maa bojoñajãri maarẽ́ taribujanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã irasũ taribujamakʉ̃ ĩãrã, Egipto marã gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ tʉya taribujanerã, mirĩ boakõãnerã ããrĩmá. \p \v 30 Israel bumarã Marĩpʉre bʉremusĩã, Jericó tʉroma sãrĩrõrẽ ʉ̃tã majĩrĩ merã iridea sãrĩrõrẽ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarinʉrĩ iri makãrẽ ĩgʉ̃sã gãmegorodero pʉrʉ, iri sãrĩrõ meémejãdero ããrĩbʉ́. \v 31 Iro dupiyuro iri makãmo ʉ̃ma merã ñerõ irideo, Rahab wãĩkʉgo Marĩpʉre bʉremusĩã, Israel bumarã iri makãrẽ ĩãdurirã ejarãrẽ iritamudeo ããrĩmó. Irasirigo iri makã marã Marĩpʉ dorerire tarinʉgãrã merã boabirideo ããrĩmó. \p \v 32 ¿Ñeénorẽ werenemogʉkuri yʉ? Gajirã Marĩpʉre bʉremurã: Gedeón, Barac, Sansón, Jefté, David, Samuel irideare, irasũ ããrĩmakʉ̃ Marĩpʉya kerere weredupiyunerã irideare weregʉ, werepeobiribukoa. \v 33 Ĩgʉ̃sã Marĩpʉre bʉremusĩã, gaji nikũgue ããrĩrĩ́ makãrĩ marãrẽ gãmewẽjẽ, tarinʉgãnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sãyarã masakare diaye dorenerã ããrĩmá. Marĩpʉ: “Mʉsãrẽ õãrõ iritamugʉra”, ãrĩderosũta ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ iritamudi ããrĩmí. Ẽõkayea ĩgʉ̃sãrẽ baabonerãrẽ disirire biamakʉ̃ irinerã ããrĩmá. \v 34 Surãyeri peame bʉro asirogue béosũkererã, ʉ̃jʉ̃birinerã ããrĩmá. Gajirã, sareri majĩrĩ merã sare wẽjẽdʉamakʉ̃, tarinerã ããrĩmá. Turamerã ããrĩkererã, Marĩpʉre bʉremusĩã, turarã waanerã ããrĩmá. Irasirirã gaji nikũ marã ĩgʉ̃sãrẽ ĩãturirãrẽ gãmewẽjẽ tarinʉgãnerã ããrĩmá. \v 35 Surãyeri nome ĩgʉ̃sãyarã boanerãgue dupaturi okamakʉ̃ ĩãnerã ããrĩmá. \p Gajirã Marĩpʉre ĩgʉ̃sã bʉremurĩrẽ piridʉabiri waja peresugue bʉro ñerõ iribirari merã boanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã pʉrʉgue masã, Marĩpʉ merã ʉ̃mʉgasigue õãrõ ããrĩburire gããmesĩã, ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ piridʉabirinerã ããrĩmá. \v 36 Gajirã Marĩpʉre bʉremurã, bʉridari merã bʉro tãrãsũnerã ããrĩmá. Gajirã ĩgʉ̃sãya guburi, mojõrĩrẽ kõme dari merã sʉa, peresugue biadobosũnerã ããrĩmá. \v 37 Gajirã ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽsũnerã ããrĩmá. Gajirã ĩgʉ̃sãya dʉpʉre wiiriro merã wiritá wẽjẽsũnerã ããrĩmá. Gajirã sareri majĩrĩ merã wẽjẽsũnerã ããrĩmá. Gajirã surí marĩrã, oveja gasiri, cabra gasiri merã suríkʉrã waagorenanerã ããrĩmá. Bʉro boporo tarinerã ããrĩmá. \v 38 I nikũgue ããrĩkererã, i nikũ marã ñerã irirosũ neõ ããrĩbirinerã ããrĩmá. Õãrã ããrĩnerã ããrĩmá. Surãyeri wiiri marĩrã, masaka marĩrõgue, ʉ̃tãyukugue waagorenanerã ããrĩmá. Ʉ̃tãyukugue ããrĩrĩ́ goberigue, yebague ããrĩrĩ́ goberiguedere kãrĩgorenanerã ããrĩmá. \v 39 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ ããrĩpererãrẽ: “Õãrõ yáma”, ãrĩ ĩãdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃rẽ õãrõ bʉremukererã, ĩgʉ̃ ããrĩpereri ĩgʉ̃sãrẽ: “Ãsũ irigʉra”, ãrĩdeare ĩgʉ̃sã boaburi dupiyuro bokabirinerã ããrĩmá dapa. \v 40 Marĩpʉ ãsũ ãrĩ gũñasiadi ããrĩmí: “Ĩgʉ̃sãrẽ, pʉrʉgue marã yʉre bʉremurãdere suro merã yʉ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ irigʉra”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ ãrĩderosũta irigʉkumi. Irasiriro ĩgʉ̃ iro dupiyuro iridero nemorõ, ĩgʉ̃ Jesucristo merã iridea ĩgʉ̃sãrẽ, marĩdere õãtariro ããrĩrokoa. \c 12 \s1 Jesúre ĩãkũĩ gũñanídorerimarẽ gojadea \p \v 1 Iripoegue marã wárã yʉ werenerã ĩgʉ̃sã iridea merã ĩgʉ̃sã Marĩpʉre bʉremurĩrẽ ĩmunerã ããrĩmá. Irasirirã marĩ, ĩgʉ̃sã ĩãnígãmegorosũrã irirosũ sugʉ ũma birarimasʉ̃ õãrõ ũmadʉagʉ ããrĩpereri nʉkʉ̃rĩrẽ pirirosũ, õãrõ iridʉarã ããrĩpereri ñerõ iririre piriro gããmea. Irire pirirã, Marĩpʉ gããmederosũta õãrĩ gapʉre gũñaturari merã iriwãgãníkõãrõ gããmea. \v 2 Irasirirã Jesúre ĩãkũĩ gũñaníkõãrã! Ĩgʉ̃ta marĩrẽ Marĩpʉre bʉremunʉgãmakʉ̃ iridi, marĩrẽ piriro marĩrõ ĩgʉ̃rẽ bʉremuwãgãníkõãmakʉ̃ irigʉ ããrĩ́mi. Bʉro poyari merã ñegʉ̃ irirosũ curusague boagʉ, gʉyasĩrĩbodi ããrĩkeregʉ, ĩgʉ̃ pʉrʉgue ʉsʉyaburire masĩsĩã, gʉyasĩrĩbiridi ããrĩmí. Masã mʉrĩadero pʉrʉ, dorebu Marĩpʉ diaye gapʉ doadi ããrĩmí. \p \v 3 Irasirirã Jesús waadeare gũñaka! Ñerã ĩgʉ̃rẽ bʉro ñerõ tarimakʉ̃ irinerã ããrĩmá. Irasirirã mʉsãde ñerõ tarirã, õãrõ yʉjʉpũrãkʉ, piriro marĩrõ ĩgʉ̃rẽ gũñaturaníkõãka! \v 4 Ñerã ñerĩrẽ iridorerire mʉsã tarinʉgãdʉamakʉ̃ ĩãrã, mʉsãrẽ wẽjẽñabema dapa. \v 5 ¿Marĩpʉ mʉsãrẽ ĩgʉ̃ pũrãrẽ weredeare kãtiakõãrĩ? Ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Yʉ magʉ̃, yʉ mʉ Opʉ, mʉrẽ õãrõ iriburo, ãrĩgʉ̃, wajamoãrĩrẽ pémasĩka! Mʉrẽ: “Ñerĩrẽ iropata irika!” ãrĩmakʉ̃ pégʉ, bʉjawerebirikõãka! \q1 \v 6 Ãsũ ããrã. Yʉ maĩrãrẽ: “Ñerĩrẽ irimerãta!” ãrĩ, pũrĩrõ páro irirosũ werea. Yʉ pũrã ããrĩpererãrẽ wajamoãa õãrõ iridoregʉ, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 12:6 \xt Job 5.17; Pr 3.11-12\x* \m \v 7 Marĩpʉ mʉsãrẽ wajamoãmakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ õãrõ yʉjʉka! Sugʉ pagʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃rẽ wajamoãkumi. Irasũta Marĩpʉ, marĩ ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, marĩrẽ ĩgʉ̃ pũrãrẽ pũrĩrõ páro irirosũ weregʉkumi õãrõ iriburo, ãrĩgʉ̃. \v 8 Marĩpʉ ããrĩpererã ĩgʉ̃ pũrãrẽ ĩgʉ̃sã ñerõ iridea waja pũrĩrõ páro irirosũ weremi. Ĩgʉ̃ werebirimakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃ pũrã ããrĩbiribukoa. Pagʉ marĩrã, ñerõ irisĩã bokasũnerã irirosũ ããrĩbukoa. \v 9 Marĩ majĩrã ããrĩmakʉ̃, marĩ pagʉsãmarã marĩ ñerõ iriri waja pũrĩrõ páro irirosũ weremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ bʉremubʉ. Irasirirã marĩ pagʉsãmarãrẽ bʉremurĩ merã yʉjʉro nemorõ, Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́rẽ bʉremurĩ merã õãrõ yʉjʉro gããmea. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurã, ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩrãkoa. \v 10 Marĩ ñerõ irimakʉ̃, marĩ pagʉsãmarã ĩgʉ̃sã gããmerõsũ yoabiripoe wajamoãma. Marĩpʉ gapʉ diayema merã wajamoãmi, marĩrẽ ĩgʉ̃ irirosũ õãrã ããrĩmakʉ̃ irigʉ. \v 11 Diayeta ããrã. Marĩpʉ marĩrẽ wajamoãmakʉ̃, ʉsʉyabea. Marĩ bʉjawerekererã, ĩgʉ̃ marĩrẽ wajamoãdero pʉrʉ, marĩ ĩgʉ̃rẽ õãrõ yʉjʉrã, diayema iririre iri, ĩgʉ̃ merã siñajãrĩ oparãkoa. \s1 Marĩpʉ werenírĩrẽ pédʉabirimakʉ̃ goegoráa marĩrẽ, ãrĩ gojadea \p \v 12 Irasirirã mʉsã Marĩpʉre bʉremuturamerã ããrĩbirikõãka! Ĩgʉ̃rẽ õãrõ gũñaturanemoka! Ĩgʉ̃yare piriro marĩrõ õãrõ iritʉyaka! \v 13 Õãrõ diayema irika! Gajirã Marĩpʉre gũñaturamerã, mʉsã irasirimakʉ̃ ĩãkũĩrã, gũñaturari merã ĩgʉ̃yare iritʉyarãkuma. \p \v 14 Ããrĩpererã masaka merã gãmekẽãrõ marĩrõ õãrõ ããrĩrikʉka! Ñerõ iriro marĩrõ ããrĩka! Ñerĩ marĩrã dita marĩ Opʉ Jesucristore ĩãrãkuma. \v 15 Õãrõ pémasĩka! Marĩpʉ mʉsãrẽ iritamurĩrẽ: “Gããmebirikoa”, ãrĩbirikõãka! Ñerĩ tá puri masã, õãrĩ oteri gapʉre poyanorẽrokoa. Mʉsãde ñerĩrẽ irirã, gajirãrẽ poyanorẽrãkoa. Irasirirã ñerĩrẽ iribirikõãka! \v 16 Sugʉ ĩgʉ̃ marãpo ããrĩbeo merã, neõ sugo igo marãpʉ ããrĩbi merã ñerõ iribirikõãburo. Marĩpʉyadere gããmemerã irirosũ neõ ããrĩbirikõãka! Iripoeguemʉ Esaú Marĩpʉyare gããmebiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ masã tĩ́gʉ̃ ããrĩsĩã, ĩgʉ̃ pagʉyare ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ opabu ããrĩkeregʉ, sunʉ bʉro ʉaboa, baari merã ĩgʉ̃ pagʉmʉrẽ ĩgʉ̃ opabodeare gorawayudi ããrĩmí. \v 17 Ĩgʉ̃ irasiridero pʉrʉ waadeare masĩa mʉsã. Esaú, ĩgʉ̃ pagʉ ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ sĩburi merã õãrõ ããrĩgʉkoa”, ãrĩburire pédʉakeremakʉ̃, ĩgʉ̃ pagʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ: “Mʉ pagʉmʉrẽ sĩsiabʉ irire”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Esaú bʉro oreri merã ĩgʉ̃ pagʉre: “Sĩka yʉre!” ãrĩ sẽrẽkeregʉ, ĩgʉ̃ pagʉ ĩgʉ̃rẽ sĩmakʉ̃ neõ irimasĩbiridi ããrĩmí. \p \v 18 Marĩpʉ ĩgʉ̃ dorerire Moisére pímakʉ̃guere marĩ ñekʉ̃sãmarã Israel bumarã Marĩpʉ ããrĩrṍgue ejanʉgãmakʉ̃ goegoradero ããrĩbʉ́. Dapagorare mʉsã gapʉre irasũ ããrĩbea. Marĩpʉ ĩgʉ̃ dorerire Moisére pígʉ, Sinaí wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃gue ããrĩdi ããrĩmí. Irasiriro irogue ĩgʉ̃sã ejanʉgãburipoe iri ʉ̃tãʉ̃guere peame bʉro ʉ̃jʉ̃rõ, naĩtĩãrõ, ĩĩmikãyebori, mirũ bʉro wẽjãpuro ããrĩdero ããrĩbʉ́. \v 19-20 Irogue puridiru bʉro bʉsʉmakʉ̃ pénerã ããrĩmá. Pʉrʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ werenímakʉ̃ pénerã ããrĩmá. Marĩpʉ goero merã ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃sãrẽ: “Iri ʉ̃tãʉ̃rẽ ñapeorãnorẽ ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽka, o sareri majĩ merã sare wẽjẽka!” ãrĩdi ããrĩmí. “Waimʉrãdere irasũta irika!” ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ werenímakʉ̃ pérã, güiri merã Moisére: “Iropata gʉare wereburo”, ãrĩ, bʉro sẽrẽnerã ããrĩmá. \v 21 Moisés ããrĩpererire ʉ̃tãʉ̃guere goero ããrĩrĩ́rẽ ĩãgʉ̃: “Bʉro güiri merã naradagʉ yáa”, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 22 Mʉsã gapʉ iripoegue marã Sinaí wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃gue ejanʉgãnerã irirosũ ããrĩbea. Ʉ̃mʉgasigue Marĩpʉ ããrĩrṍgue Sión wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃gue mʉrĩjarosũ diaye ĩgʉ̃ merã werenímasĩa. Irogue Marĩpʉ okanígʉ̃ya makã, Jerusalén wãĩkʉri makã ããrã. Iroguere Marĩpʉre wereboerã wárãgora ããrĩ́ma. \v 23 Ĩgʉ̃sã ʉsʉyari merã nerẽrã, Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ bʉremuma. Irogue Marĩpʉ pũrãde ʉ̃mʉgasima gojadea pũgueta ĩgʉ̃sã wãĩrẽ gojatúsũnerã nerẽma. Marĩpʉ ããrĩpererã iririre: “I gapʉ õãa, i gapʉ õãbea”, ãrĩ weregʉ ããrĩ́mi. Marĩde ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrã. Irasirirã irogue marã merã nerẽrãsũta ããrã. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽta ñerĩ opamerã ããrĩmakʉ̃ irisiadi ããrĩmí. \v 24 Marĩ Jesúre bʉremurã ããrã. Iripoegue Marĩpʉ marĩrẽ: “Õãrõ irigʉra”, ãrĩ werepídi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ werepíderosũta Jesús iridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ya díre béo boadea merã marĩrẽ taudi ããrĩmí. Iripoeguemʉ Abel ĩgʉ̃ya dí béodeare ĩãgʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdire wajamoãdi ããrĩmí. Jesucristoya dí béodea gapʉre ĩãgʉ̃, marĩrẽ waja opamerã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasiriro Cristo dí béodea, Abel dí béodea nemorõ wajakʉa. \p \v 25 Irasirirã õãrõ pémasĩka! Marĩpʉyare weregʉre pédʉamerã irirosũ ããrĩbirikõãka! Iripoegue i nikũmʉ Moisés Marĩpʉyare weremakʉ̃ pérã, wárã irire pédʉabirinerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã irire pédʉabiridea waja Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃sã nemorõ Cristore pédʉamerã gapʉre bʉro wajamoãgʉkumi. Cristo ʉ̃mʉgasiguemʉ Marĩpʉyare weregʉ ããrĩ́mi. \v 26 Iripoegue Marĩpʉ ĩgʉ̃ dorerire Moisére pígʉ, ĩgʉ̃ werenírĩ merã nikũ ñomemakʉ̃ iridi ããrĩmí. Dapagorare ãsũ ãrĩmi: “Sunʉ i nikũ ñomemakʉ̃ irigʉ, suñarõta gajino irinemogʉra. I nikũ dita ñomemakʉ̃ iribi meta ããrĩgʉkoa. Ʉ̃mʉgasiguedere ñomemakʉ̃ irigʉra”, ãrĩmi. \v 27 “Sunʉ i nikũ ñomemakʉ̃ irigʉ, suñarõta gajino irinemogʉra”, ãrĩgʉ̃: “Ããrĩpereri yʉ irideare béogʉkoa”, ãrĩgʉ̃ yámi. Ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ ããrĩrĩ́ gapʉre béobirikumi. Irasiriro ĩgʉ̃ irideare béomakʉ̃, ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ ããrĩrĩ́ dita dujarokoa. \v 28 Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue marĩrẽ ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi. Irasirirã ĩgʉ̃yarẽrẽ doregʉ ããrĩrĩ́rẽ béosũbirimakʉ̃ ĩãrã, Marĩpʉre: “Mʉ merã ʉsʉyáa”, ãrĩrõ gããmea. Irasirirã bʉremurĩ, goepeyaro merã ĩgʉ̃yare iritʉyaro gããmea. Irasũ irirã, marĩ ĩgʉ̃rẽ ʉsʉyamakʉ̃ irirãkoa. \v 29 Peame ʉ̃jʉ̃rõ goerosũ Marĩpʉ goero wajamoãgʉ̃ ããrĩ́mi. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ goepeyaro merã bʉremurã! \c 13 \s1 Marĩpʉ suyuri ditare iriro gããmea, ãrĩ gojadea \p \v 1 Marĩ Jesucristore bʉremurã sugʉ pũrã irirosũ ããrã. Irasirirã gãme maĩrĩrẽ neõ piribirikõãka! \v 2 Mʉsã pʉro ejarãrẽ õãrõ merã mʉsãya wiirigue ñajãridoreka! Irire kãtibirikõãka! Iripoegue gajirã irasirirã, Marĩpʉre wereboerãrẽ ĩgʉ̃sãya wiigue ñajãdorenerã ããrĩmá. “Marĩpʉre wereboerã ããrĩ́ma”, ãrĩmasĩbirinerã ããrĩmá. \p \v 3 Peresugue ããrĩrã́rẽ bopoñarĩ merã gũñaka! Ĩgʉ̃sã merã peresugue ããrĩrã́ irirosũ péñaka! Gajirã ñerõ tarirãdere bopoñarĩ merã gũñaka! Ĩgʉ̃sã merã mʉsãde ñerõ tarirã irirosũ péñaka! Iritamuka ĩgʉ̃sãrẽ! \p \v 4 Ããrĩpererã marãpokʉrã, marãpʉkʉrã gãme goepeyari merã ĩãburo. Ʉ̃ma ĩgʉ̃sã marãposã nome merã õãrõ ããrĩrikʉburo. Nomede ĩgʉ̃sã marãpʉsãmarã merã õãrõ ããrĩrikʉburo. Marãpʉ marĩrã, marãpʉkʉrãde gajirã ʉ̃ma merã ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, marãpo marĩrã, marãpokʉrãde gajirã nome merã ñerõ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi. \p \v 5 Niyerure maĩbirikõãka! Mʉsã opari merã ʉsʉyaka! Marĩpʉ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Mʉsãrẽ neõ béobirikoa. Mʉsã merã ããrĩnígʉkoa mʉsãrẽ iritamubu”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 6 Irasirirã gũñaturari merã ãsũ ãrĩ masĩa: \q1 Marĩ Opʉ yʉre iritamugʉ̃ ããrĩ́mi. Neõ sugʉ masakʉ yʉre ñerõ iridʉarire güibea, ãrĩ masĩa.\x + \xo 13:6 \xt Sal 56.3-4, 9-11; 118.6\x* \p \v 7 Mʉsãrẽ õãrõ siiu, Marĩpʉya kerere werenerãrẽ gũñaka! Ĩgʉ̃sã okaro bokatĩũrõ õãrõ ããrĩrikʉdeare gũñaka! Irasũ gũñarã, Jesucristore ĩgʉ̃sã bʉremuderosũta mʉsãde bʉremuka! \p \v 8 Jesucristo marĩrẽ iritamugʉ̃, neõ gorawayubirikumi. Iripoegue, dapagoradere, pʉrʉguedere ĩgʉ̃ ããrĩderosũta ããrĩníkõãgʉkumi. \v 9 Gajirã gajirosũ buerire pénemobirikõãka, Marĩpʉya diayema buerire béori, ãrĩrã! Ĩgʉ̃sã marĩrẽ: “Ire baaka! I gapʉre baabirikõãka!” ãrĩ buemoãmakõãma. Iri buerire tʉyamakʉ̃ marĩrẽ iritamubea. Marĩpʉyare marĩrẽ gũñaturamakʉ̃ iribea. Marĩpʉ dita ĩgʉ̃ marĩrẽ maĩrĩ merã marĩrẽ gũñaturamakʉ̃ yámi. \p \v 10 Iripoegue Marĩpʉya wiigue paía waimʉrãrẽ wẽjẽ soepeonerã ããrĩmá. Irasirikererã, iri merã masakare ĩgʉ̃sã ñerõ iridea wajare neõ taumasĩbirinerã ããrĩmá. Jesucristo gapʉ ĩgʉ̃ boari merã marĩ ñerõ iridea wajare taudi ããrĩmí. \v 11 Paía opʉ waimʉrã wẽjẽ, Marĩpʉ ããrĩrĩ́ taribugorague ĩgʉ̃sãya díre ãĩ ñajãdi ããrĩmí. Irogue Marĩpʉre masaka ĩgʉ̃sã ñerõ iridea wajare: “Béoka!” ãrĩ sẽrẽbosadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ wẽjẽnerã waimʉrãya dʉpʉri gapʉre makã tʉrogue soebéokõãdi ããrĩmí. \v 12 Irire iriderosũta Jesúdere makã tʉrogue wẽjẽbéonerã ããrĩmá. Irasirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃ya dí béori merã marĩrẽ waja opamerã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. \v 13 Jesús makã tʉrogue curusague boari: “Gʉyasĩũgoráa”, ãrĩsũdero ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃ boamakʉ̃, masaka ĩgʉ̃rẽ turi, bʉridanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃rẽ irasiriderosũta masaka marĩdere turi, bʉridakeremakʉ̃, piriro marĩrõ ĩgʉ̃rẽ tʉyaro gããmea. \v 14 I nikũgue marĩ ããrĩburi makã máa. Gaji makã, marĩ pʉrʉgue ããrĩburi makãrẽ ʉ̃mʉgasima makãrẽ yúrã yáa. \v 15 Irasirirã Jesucristo iritamurĩ merã Marĩpʉre bʉremurã, iro dupiyuro ĩgʉ̃rẽ gajino sĩunaderosũ, dapagorague ĩgʉ̃rẽ ʉsʉyari sĩníkõãrã! Ĩgʉ̃rẽ: “Gʉapʉ, õãtarigʉ ããrã”, ãrĩ bʉremurã! \v 16 Gajirãrẽ õãrõ irika! Mʉsã oparire opamerãrẽ guereka! Irire kãtibirikõãka! Mʉsã irasirirã, Marĩpʉre sĩrã irirosũ irirãkoa. Ĩgʉ̃rẽ ʉsʉyamakʉ̃ irirãkoa. \p \v 17 Mʉsã oparãrẽ õãrõ péka! Ĩgʉ̃sã dorerire bʉremurĩ merã iritʉyaka! Marĩpʉ pídi ããrĩmí, ĩgʉ̃sãrẽ mʉsãrẽ õãrõ koredoregʉ. Irasirirã mʉsãrẽ ĩgʉ̃yare õãrõ bueníkõãma, ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ piribirikõãburo, ãrĩrã. Pʉrʉgue Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “Wereka yʉre! ¿Naásũ bueri?” ãrĩ sẽrẽñamakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ yʉjʉrãkuma. Irire masĩsĩã, õãrõ buedʉama. Irasirirã ĩgʉ̃sã buerire mʉsã õãrõ pémakʉ̃, ʉsʉyari merã moãrãkuma. Mʉsã pébirimakʉ̃ gapʉ bʉjawererãkuma. Mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ tarinʉgãrã, õãrõ ããrĩrikʉbirikoa. \p \v 18 Mʉsã Marĩpʉre sẽrẽrã, gʉaya ããrĩburire sẽrẽbosaníka! Gʉa õãrĩ ditare iridʉáa. Marĩpʉ ĩũrõ: “Õãrĩrẽ irirã, waja opamerã ããrã”, ãrĩ péñáa. \v 19 Yʉre Marĩpʉre sẽrẽbosarã, ãsũ ãrĩ sẽrẽka: “Mérõgã pʉrʉta ĩgʉ̃ gʉa pʉrogue dupaturi aariburire ãmuka!” ãrĩ sẽrẽka! \s1 Õãdoretũnudea \p \v 20 Marĩpʉ marĩrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ siñajãrĩ sĩgʉ̃ marĩ Opʉ Jesucristo boadiguere masũdi ããrĩmí. Jesucristo ovejare korerimasʉ̃ irirosũ marĩrẽ õãrõ koregʉ ããrĩ́mi. Iripoegue Marĩpʉ marĩrẽ: “Õãrõ irigʉra”, ãrĩ werepídi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ werepídeare Jesús boagʉ ĩgʉ̃ya dí béodea merã marĩrẽ iriyuwarikʉdi ããrĩmí. Irire neõ béobirikumi. \v 21 Irasirigʉ Marĩpʉ mʉsãrẽ iritamuníkõãburo. Iri iritamunírĩ merã ããrĩpereri õãrĩrẽ, ĩgʉ̃ gããmerĩ ditare irimakʉ̃ iriburo. Ĩgʉ̃ gããmerõsũta Jesucristo merã marĩ ããrĩpererãrẽ irasiriburo. Irasirirã Cristore: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ bʉremuníkõãrã! Irasũta irirã! \p \v 22 Yaarã, i pũgue yʉ mʉsãrẽ: “Ãsũ irika!” ãrĩ gojarire õãrõ merã péka! Yʉ mʉsãrẽ wárigora gojabodi ããrĩkeregʉ, mérĩgã were gojabʉ. Irasirirã irire õãrõ bueka! \v 23 Idere mʉsãrẽ weregʉra. Marĩyagʉ Timoteore peresugue ããrãdire wiuañurã. Dapagorare ĩgʉ̃ aarimakʉ̃, yʉ ĩgʉ̃ merã mʉsãrẽ ĩãgʉ̃ waagʉra. \p \v 24 Mʉsã oparãrẽ, gajirã Jesucristore bʉremurãrẽ ããrĩpererã iro ããrĩrã́rẽ õãdorea gʉa. Gʉa merãmarã Italia marã mʉsãrẽ õãdorema. \p \v 25 Marĩpʉ mʉsã ããrĩpererãrẽ õãrõ iritamuburo. Irasũta iriburo. \p Iropata ããrã.