\id ACT - Siriano NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h LOS HECHOS \toc1 Los Hechos \toc2 Hechos \toc3 Hch \mt1 LOS HECHOS \c 1 \s1 Jesús ĩgʉ̃ buedoregʉ beyenerãrẽ: “Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ aarigʉkumi”, ãrĩ weredea \r (Lc 1.1-4) \p \v 1 Opʉ Teófilo, yʉ mʉrẽ gojadupiyudea pũguere Jesús neõgorague irinʉgãdeare, ĩgʉ̃ buedea ããrĩpererire gojabʉ. \v 2 Ĩgʉ̃ ʉ̃mʉgasigue mʉrĩaburo dupiyuro Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turaro merã ĩgʉ̃ buedoregʉ beyenerãrẽ: “Ãsũ irirãkoa”, ãrĩ weredeadere gojabʉ. \v 3 Jesús ĩgʉ̃ boa, masãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãrẽ cuarenta nʉrĩgora deyoayupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ dupaturi okarire ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ masĩmakʉ̃ iriyupʉ. Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ. \p \v 4 Jesús ĩgʉ̃sã merã ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Jerusalẽ́ta dujaka dapa! Iripoegue Yʉpʉ: “Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ mʉsãrẽ iriugʉra”, ãrĩdeare yúka! Irire weresiabʉ. \v 5 Juan mʉsãrẽ deko merã wãĩyedi ããrĩmí. Yʉ gapʉ mérõgã pʉrʉ mʉsãrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã wãĩyegʉkoa, ĩgʉ̃ mʉsã merã ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩyupʉ. \s1 Jesús ʉ̃mʉgasigue mʉrĩadea \p \v 6 Pʉrʉ ʉ̃tãʉ̃ Olivos wãĩkʉdigue Jesús merã nerẽ, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñañurã: \p —Gʉa Opʉ, ¿dapagorare gajigʉ gʉaya nikũmʉrẽ gʉare dorebure, opʉ pígʉkuri? ãrĩñurã. \p \v 7 Jesús ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Yʉpʉ sugʉta masĩmi. Ĩgʉ̃ irasũta waaburo, ãrĩmakʉ̃ irasũta waarokoa. Mʉsãya meta ããrã i. \v 8 Mérõgã pʉrʉ Yʉpʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉ, mʉsãrẽ ĩgʉ̃ turarire opamakʉ̃ irigʉkumi. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃, mʉsã güiro marĩrõ gũñaturari merã masakare yaa kerere wererã waarãkoa. Jerusalén marãrẽ, Judea nikũ marãrẽ, Samaria nikũ marãrẽ, ããrĩperero i nikũgue ããrĩrã́rẽ wererã waarãkoa, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buedoregʉ beyenerãrẽ. \p \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereadero pʉrʉ, Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃rẽ ãĩmʉrĩãkõãyupʉ. Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ĩãmutʉyamakʉ̃, su yebo ĩĩmikãyebo túbiakõãyuro. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ neõ ĩãnemobiriñurã. \v 10 Ĩgʉ̃sã ĩãmutʉyaripoe gũñaña marĩrõ pẽrã ʉ̃ma surí boreri sãñanerã ĩgʉ̃sã pʉro deyoa, \v 11 ãsũ ãrĩñurã: \p —Galilea marã, ¿nasirirã ʉ̃mʉgasire ĩãmunírĩ? Jesús ʉ̃mʉgasigue mʉrĩagʉta dupaturi i ʉ̃mʉguere aarigʉkumi doja. Mʉsã ĩgʉ̃rẽ mʉrĩãmakʉ̃ ĩãrõsũta aarimakʉ̃ ĩãrãkoa, ãrĩñurã. \s1 Judare gorawayurã, Matías wãĩkʉgʉre beyedea \p \v 12 Irasiri, pʉrʉ Jesús buedoregʉ beyenerã Olivos wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃gue ããrãnerã dijáa, Jerusalẽ́gue dujáakõãñurã doja. Iri makã pʉrogã ããrĩyuro iri ʉ̃tãʉ̃. \v 13 Dujaja, ĩgʉ̃sã kãrĩrĩ taribu ʉ̃marõma taribugue ñajãkõãñurã. Ĩĩsãkʉ ããrĩñurã: Pedro, Santiago, Juan, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Simón celote wãĩkʉri bumʉ, Santiago Alfeo magʉ̃, Judas Santiago magʉ̃ ããrĩñurã. \v 14 Gajirãde ĩgʉ̃sã merã nerẽñurã: Jesús pagʉpũrã, Jesús pago María, gajirã nome ããrĩñurã. Ʉ̃mʉrikʉ iri taribugue Marĩpʉre sẽrẽmurã nerẽnañurã. \p \v 15 Sunʉ ĩgʉ̃sã merã gajirã Jesúre bʉremurã ciento veinte gora nerẽñurã. Irasirigʉ Pedro ĩgʉ̃sã watopegue wãgãnʉgã, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p \v 16-17 —Yaarã, gʉa Judas merã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarãgora ããrãdibʉ. Jesús gʉare beyederosũta ĩgʉ̃dere beyeadimi, gʉa merã ĩgʉ̃ya kerere weredoregʉ. Judas gapʉ Jesúre peresugue ñeãwãgãmurãrẽ ĩgʉ̃rẽ ĩmumi. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Judas waaburire Davire iripoegue gojadorederosũta diayeta waabʉ. \v 18 Ĩgʉ̃ Jesúre oparãguere ĩmudea wajare ĩgʉ̃sãrẽ wia, makã ojarogue waa, dipuru gapʉ merã meémejã, ĩgʉ̃ya paru meé ooreakõã, gʉramisĩ wirisiri kõmoakõãyupʉ. Irasirirã oparã iri niyeru merã ĩgʉ̃ meémejãdea nikũrẽ wajariñurã. \v 19 Judas irasũ waadeare ããrĩpererã Jerusalén marã péperekõãñurã. Irasirirã, ĩgʉ̃ irasũ waaderore: “Acéldama” wãĩyeñurã. “Acéldama”, ãrĩrõ, ĩgʉ̃sã ya merã: “Dí béodero”, ãrĩdʉaro irikoa. \v 20 Iripoegue Salmos wãĩkʉri pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́ Judare: \q1 Ĩgʉ̃ya wii ããrĩdero masaka marĩrõ dujaburo. Neõ sugʉ ĩgʉ̃ ããrĩderore dupaturi ããrĩbirikõãburo, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 1:20 \xt Sal 69.25\x* \m Ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́ doja: \q1 Gajigʉ ĩgʉ̃ya moãdeare gorawayuburo, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 1:20 \xt Sal 109.8\x* \p \v 21-22 ’Irasirirã marĩrẽ sugʉ Judas gorawayugʉre beyero gããmea. Sugʉ, gʉa merã ããrĩdire, Juan marĩ Opʉ Jesúre deko merã wãĩyemakʉ̃ ĩãdire, ããrĩpereri Jesús irideare ĩãdire, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩãmakʉ̃ ĩãdire beyero gããmea. Irasirigʉ, Jesús boadigue masãdeare gʉa merã weregʉ waagʉkumi, ãrĩyupʉ Pedro. \p \v 23 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, pẽrãrẽ beyeñurã. Sugʉ José wãĩkʉyupʉ. Gajirã ĩgʉ̃rẽta “Justo”, gajirã “Barsabás” wãĩyenerã ããrĩmá. Gajigʉ Matías wãĩkʉyupʉ. \v 24-25 Beye odo, ãsũ ãrĩ sẽrẽñurã Marĩpʉre: \p —Gʉa Opʉ, mʉ ããrĩpererã masaka gũñarĩrẽ õãrõ masĩa. Judas ĩgʉ̃ dapagora ããrĩrṍgue waagʉ́, mʉya kere weredoredeare pirikõãmi. Sugʉ ĩgʉ̃ gorawayubure beyesiabʉ mʉ. Irasirigʉ mʉ beyeadire ĩmuka gʉare! ãrĩñurã. \p \v 26 Irasũ ãrĩ odo, peye ʉ̃tãyegãgue Matías, José wãĩrẽ goja, puuigãgue sã, suye ãĩ ĩãñurã. Matías wãĩ gojatúadeayere ãĩ bokañurã. Irasirirã Matíare: “Gʉa pe mojõma pere su gubu suru pẽrẽbejarã ããrãnerã merã Jesúya kerere weregʉ waagʉkoa”, ãrĩñurã ĩgʉ̃rẽ. \c 2 \s1 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Jesúre bʉremurãrẽ ejadea \p \v 1 Pentecostés\f + \fr 2:1 \ft Pascua bosenʉ waadero pʉrʉ, cincuenta nʉrĩ pʉrʉ, Pentecostés wãĩkʉri bosenʉ waayuro.\f* wãĩkʉri bosenʉ ããrĩmakʉ̃, ããrĩpererã Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃sã nerẽdea wiigueta nerẽñurã. \v 2 Pʉrʉ gũñaña marĩrõ ʉ̃mʉgasigue mirũ bʉro aarirósũ, ĩgʉ̃sã ããrĩrṍguere bʉro bʉsʉ dijiriyuro. \v 3 Irasũ waaripoe peame ʉ̃jʉ̃rĩ pũrã dijari, nediru irirosũ deyori masakakʉre dipu weka deyoayuro. \v 4 Ããrĩpererã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatari, ĩgʉ̃ iritamurĩ merã gaji masã ya ĩgʉ̃sã dupiyuro wereníbirideare werenínʉgãñurã. \p \v 5 Iripoere wárã judío masaka ããrĩpereri nikũ marã Jerusalẽ́gue ejanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã bʉremurĩrẽ õãrõ tʉyarimasã ããrĩñurã. \v 6 Irasũ bʉsʉrire pérã, Jesúre bʉremurã pʉrogue nerẽwãgãñurã. Irogue masakakʉ ĩgʉ̃sãya werenírĩ merã Jesúre bʉremurã werenímakʉ̃ péñurã. Irasũ waaríre pémasĩbiriñurã. \v 7-8 Irasirirã ĩãgʉka, ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —¿Nasirirã ĩgʉ̃sã Galilea marã ããrĩkererã, marĩ yare õãrõ werenírĩ? Marĩ deyoadea nikũ marã irirosũ wereníma. \v 9 Marĩ gajiro marã ããrã. Partia marã, Media marã, Elam marã, Mesopotamia marã, Judea marã, Capadocia marã, Ponto marã, Asia marã, \v 10 Frigia marã, Panfilia marã, Egipto marã, Libia Cirene wãĩkʉri nikũ tʉro marã ããrã. Marĩ Roma marãde õõguere naarĩmasã ããrã. \v 11 Surãyeri judío masaka, gajirã judío masaka ããrĩbirikererã, judío masaka irirosũ bʉremurã õõguere ããrã. Creta marã, Arabia marãde marĩ merã ããrĩ́ma. Irasirirã marĩ ããrĩpererã gajiro marã ããrĩkererã, marĩ ya merã ĩĩsã õãrõ werenímakʉ̃ péa. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉ õãrõ iridea kerere werenírã yáma, ãrĩñurã. \p \v 12 Irasirirã ããrĩpererã pégʉkakõãñurã. \p —¿Nasiriro irasũ waari? ãrĩ gãme wereníñurã. \p \v 13 Gajirã gapʉ: \p —Mejãrã yáma, ãrĩ bʉridañurã. \s1 Pedro masakare weredea \p \v 14 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro gajirã pe mojõma pere su gubu suru pẽrẽbejarã Jesús buedoregʉ beyenerã merã wãgãnʉgã, bʉro bʉsʉro wereníyupʉ: \p —Mʉsã ããrĩpererã judío masaka õõgue Jerusalẽ́gue ããrĩrã́ õãrõ péka yʉ wererire! \v 15 Mʉsã gʉare: “Mejãrã yáma”, ãrĩ gũñarã, diaye gũñabea. Goeripoe dupiyuro ããrã dapa. Irasirirã gʉa mejãrã meta yáa. \v 16 Gʉa irasũ werenírĩrẽ Joel Marĩpʉya kerere weredupiyudi ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: \q1 \v 17-18 Marĩpʉ ãsũ ãrĩmi: “I ʉ̃mʉ pereburo dupiyuro Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉra, masaka ããrĩpereri buri marãrẽ. Irasirirã mʉsã pũrã ʉ̃ma, nomede yaa kerere wererãkuma. Maamarã kẽrõ irirosũ, mʉrã kẽrõgue yʉ ĩmurĩrẽ ĩãrãkuma. Yʉ dorerire irirãrẽ ʉ̃marẽ, nomedere Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉra. Irasirirã, yaa kerere wererãkuma. \q1 \v 19 Yʉ ʉ̃mʉgasiguere gajirosũperi deyoamakʉ̃ irigʉra. I nikũdere dí, peame, ĩĩmikã deyoamakʉ̃ irigʉra. \q1 \v 20 Abe ʉ̃mʉmʉ naĩtĩãgʉkumi. Abe ñamimʉ dí irirosũ deyogʉ waagʉkumi. Mʉsã Opʉ i ʉ̃mʉguere dupaturi aariburo dupiyuro irasũ waarokoa. Ĩgʉ̃ aarirínʉ goerinʉ ããrĩrokoa. Ubu ããrĩrĩ́nʉ ããrĩbirikoa. \q1 \v 21 ‘Yʉ Opʉ, tauka yʉre!’ ãrĩgʉ̃norẽ taugʉra”, ãrĩmi Marĩpʉ, ãrĩ gojadi ããrĩmí Joel.\x + \xo 2:21 \xt Jl 2.28-32\x* \p \v 22 ’Mʉsã Israel bumarã yʉ wererire õãrõ péka! Marĩpʉ Jesúre Nazaretmʉrẽ iriudi ããrĩmí. Jesús mʉsã pʉrogue ããrĩgʉ̃́, Marĩpʉ turari merã pũrĩrikʉrãrẽ tau, wãtẽa masakare ñajãnerãrẽ béowiu, boanerãrẽ masũdi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesús, Marĩpʉ iriudi ããrĩsĩã, ĩgʉ̃ turari merã irire iri ĩmudi ããrĩmí. Irire mʉsã õãrõ masĩa. \v 23 Mʉsã ñerãrẽ ĩgʉ̃rẽ curusague pábiatú wẽjẽdoremakʉ̃, Marĩpʉ iripoegue Jesúre irasũ waarokoa, ãrĩderosũta waabʉ. \v 24 Irasũ waakeremakʉ̃, Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃ boadiguere masũkõãdi ããrĩmí. Boanerã ããrĩrṍrẽ ĩgʉ̃rẽ wiudi ããrĩmí. Irasirimakʉ̃, boari Jesúre tarinʉgãmasĩbiridero ããrĩbʉ́. \v 25 Iripoegue David ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí, Jesús Marĩpʉre wereníburire: \q1 Yʉ Opʉ, mʉrẽ ĩãníkõãa. Mʉ yʉ diaye gapʉ, yʉ merã ããrĩníkõãa. Irasirigʉ yʉ neõ güibea. \q1 \v 26-27 Yaa yʉjʉpũrãgue bʉro ʉsʉyari merã ããrã. Irasirigʉ ʉsʉyari merã werenía. Yʉ boamakʉ̃, boanerã ããrĩrṍgue béobirikoa. Yʉ masãgobegue ããrĩmakʉ̃, yaa dʉpʉ neõ boabirikoa. Yʉre dupaturi okamakʉ̃ irigʉkoa doja. Irasirigʉ yʉ güiro marĩrõ ããrĩgʉkoa. \q1 \v 28 Mʉ, yʉ dupaturi okaburire yʉre õãrõ masĩmakʉ̃ yáa. Irasirigʉ yʉ merã mʉ ããrĩmakʉ̃, bʉro ʉsʉyari merã ããrã, ãrĩ gojadi ããrĩmí David.\x + \xo 2:28 \xt Sal 16.8-11\x* \p \v 29 ’Yaarã, yʉ mʉsãrẽ diayeta weregʉra. Marĩ ñekʉ̃ David boadi ããrĩmí. Marĩ ñekʉ̃sãmarã ĩgʉ̃rẽ yáanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃ya masãgobe i makãguere ããrã dapa. \v 30-31 Iripoegue Marĩpʉ Davire ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: \q1 Yʉ mʉrẽ diayeta werea: “Pʉrʉguere mʉ parãmi i nikũ marã Opʉ ããrĩgʉkumi. Yʉ mʉrẽ píderosũta pígʉkoa ĩgʉ̃dere”, ãrĩdi ããrĩmí. \m David Marĩpʉya kerere weredupiyugʉ ããrĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesúre Marĩpʉ píburire masĩsĩã, ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí ĩgʉ̃ masãburire: \q1 Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, boanerã ããrĩrṍgue neõ béosũbirikumi. Ĩgʉ̃ya dʉpʉ masãgobegue neõ boabirikoa, ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 2:30-31 \xt Sal 132.11\x* \m \v 32 Marĩpʉ Jesúre boadiguere masũdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃rẽ masũadero pʉrʉ, gʉa ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ ĩãbʉ. “Dupaturi okami”, ãrĩ masĩa. \v 33 Ĩgʉ̃ Pagʉ ĩgʉ̃rẽ masũ, ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩa, ĩgʉ̃ diaye gapʉ dobodi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ ãrĩderosũta Jesúre Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesús gʉare Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriumi. Irasirirã mʉsã, ĩgʉ̃ gʉaguere ejamakʉ̃ ĩãa. Ĩgʉ̃ iritamurĩ merã gʉa werenímakʉ̃ péa. \v 34-35 David\f + \fr 2:34-35 \ft David ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ dʉpʉ merã ʉ̃mʉgasigue mʉrĩabiridi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesús mʉrĩaderosũ mʉrĩabiridi ããrĩmí.\f* gapʉ ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, Jesús mʉrĩaderosũ mʉrĩabiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ boaburo dupiyuro ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí, Marĩpʉ Jesúre ãrĩdeare gojagʉ: \q1 Marĩpʉ yʉ Opʉre ãsũ ãrĩmi: “Õõ yʉ diaye gapʉ doaka, yʉ merã dorebu! Irasiriripoe mʉrẽ ĩãturirãrẽ mʉ dorerire tarinʉgãnemobirimakʉ̃ irigʉra”, ãrĩmi, ãrĩ gojadi ããrĩmí.\x + \xo 2:34-35 \xt Sal 110.1\x* \p \v 36 ’Irasirirã mʉsã Israel bumarã ããrĩpererã õãrõ pémasĩka! Marĩpʉ Jesúre, mʉsã curusague pábiatú wẽjẽdire marĩ Opʉ ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí, marĩrẽ tauburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩ wereyupʉ Pedro masakare. \p \v 37 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sãya yʉjʉpũrãrĩgue bʉro bʉjawereri merã gũñarikʉ, Pedrore, gajirã Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ ãsũ ãrĩ sẽrẽñañurã: \p —Gʉayarã, ¿nasirirãkuri gʉa? \p \v 38 Pedro ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉsã ñerõ irideare bʉjawere, mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Irasirirã mʉsã ããrĩpererã Jesucristore bʉremua, ãrĩ, gʉare deko merã wãĩyedoreka! Mʉsã irasirimakʉ̃, Marĩpʉ mʉsã ñerõ irideare kãtigʉkumi. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉkumi, mʉsã merã ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃. \v 39 Marĩpʉ ãrĩderosũta mʉsãrẽ, mʉsã pũrã ããrĩturiarãrẽ, gajiro marãdere ããrĩpererã ĩgʉ̃ beyenerãrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉkumi, ãrĩyupʉ. \p \v 40 Irire ãrĩ odo, gaji wári werenemoyupʉ Pedro ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Õãrõ pémasĩka mʉsã! I nikũ marã Jesúre wẽjẽnerã ñerã ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã ñerõ iridea waja Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉkumi. Ĩgʉ̃sã ñerã irirosũ neõ irinemobirikõãka pama! Irasiribirimakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoãgʉ̃, mʉsã gapʉre wajamoãbirikumi, ãrĩyupʉ. \p \v 41 Wárã ĩgʉ̃ wererire õãrõ péñurã. Irasirirã deko merã wãĩyesũñurã Jesúre bʉremurĩrẽ ĩmurã. Irasirirã Jesúre bʉremupʉrorinerã merã ããrĩnʉgãñurã. Pedro ĩgʉ̃sãrẽ wereadeanʉ merãta wárã tres mil gora masaka bʉremunʉgãñurã. \v 42 Irasirirã ʉ̃mʉrikʉ Jesúre bʉremupʉrorinerã merã nerẽnañurã, ĩgʉ̃ buedoregʉ beyenerã buerire pémurã. Irasũ nerẽnarã, Marĩpʉre sẽrẽ, pã́rẽ dʉkawa, siiu baanañurã. \s1 Jesúre bʉremupʉrorinerã iridea \p \v 43 Jesús buedoregʉ beyenerã ĩgʉ̃ iriderosũta wári Marĩpʉ turari merã iri ĩmunañurã. Irasirirã pũrĩrikʉrãrẽ tau, wãtẽa masakare ñajãnerãrẽ béowiu, boanerãrẽ masũnañurã. Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãrã, masaka ããrĩpererã ĩãgʉkanañurã. \v 44 Ããrĩpererã Jesúre bʉremurã su bumarã irirosũ õãrõ ããrĩrikʉñurã. Irasirirã ĩgʉ̃sã oparire gãme sĩnañurã. \v 45 Gajinorẽ oparã, irire dua, iri waja merã gajino opamerãrẽ sĩnañurã. \v 46 Ʉ̃mʉrikʉ ããrĩpererã surosũ gũñarĩ oparã Marĩpʉya wiigue nerẽnañurã. Ĩgʉ̃sãya wiirigue pã́rẽ dʉkawa, õãrõ ʉsʉyari merã siiu baanañurã. \v 47 Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩnañurã. Gajirã masaka ĩgʉ̃sãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãñurã. Ʉ̃mʉrikʉ marĩ Opʉ Jesús gajirãrẽ ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃ iriyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã wárã ããrĩñurã. \c 3 \s1 Sugʉ waamasĩbire waamasĩmakʉ̃ iridea \p \v 1 Sunʉ, ñamika tres ããrĩmakʉ̃ Pedro, Juan merã Marĩpʉya wiigue waañurã. Iri horata masaka Marĩpʉre sẽrẽnañurã. \v 2 Iri wiima makãpʉrore sugʉ masakʉ deyoagʉgueta waamasĩbi ããrĩdi doayupʉ. Iri makãpʉro: “Õãrĩ makãpʉro” wãĩkʉyuro. Ʉ̃mʉrikʉ ĩgʉ̃ merãmarã ĩgʉ̃rẽ ãĩwãgã, iri makãpʉrogue dobonañurã, iri wii ñajãrãrẽ niyeru sẽrẽ doanídorerã. \v 3 Pedrosã iri wii ñajãmurã iriripoe ĩgʉ̃sãrẽ ĩã, niyeru sẽrẽyupʉ. \v 4 Ĩgʉ̃sã pẽrãgueta ĩgʉ̃rẽ ĩã, Pedro gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Gʉare ĩãka! \p \v 5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃: “Yʉre niyeru sĩmurã irikuma”, ãrĩ gũñarĩ merã bʉro ĩãyupʉ. \v 6 Pedro gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Niyerure opabea. Irire opabirikeregʉ, yʉ opari merã mʉrẽ iritamugʉra. Jesucristo Nazaretmʉ wãĩ merã, ĩgʉ̃ turaro merã wãgãnʉgã waaka! ãrĩyupʉ. \p \v 7 Pedro ĩgʉ̃rẽ irasũ ãrĩgʉ̃ta, diayema mojõrẽ ñeã, tʉ̃ãwãgũnúyupʉ. Irasirimakʉ̃ta, ĩgʉ̃ya guburi, ĩgʉ̃ya ãñagubuyeri turanʉgãjayuro. \v 8 Irasirigʉ pari wãgãnʉgãja, waapʉrori, pʉrʉ ĩgʉ̃sã merã Marĩpʉya wiigue Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ gaguiní, pariñajãyupʉ. \v 9-10 Ĩgʉ̃ ʉsʉyari merã Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, pariñajãmakʉ̃ ĩãrã, iri wiigue ããrĩrã́ ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ ĩãmasĩ: \p —Ĩĩ, i wii õãrĩ makãpʉrogue niyeru sẽrẽ doaníadita ããrĩ́mi, ãrĩñurã. Irasirirã ĩgʉ̃ waamasĩmakʉ̃ ĩãrã, “¿Naásũ waari?” ãrĩ ĩãgʉkakõãñurã. \s1 Pedro masakare Marĩpʉya wiigue weredea \p \v 11 Waamasĩbiradi Pedrosãrẽ duúbirimakʉ̃, ããrĩpererã masaka iri wii ããrĩrã́ ĩãgʉkari merã, ĩgʉ̃sã pʉrogue “Pórtico de Salomón” wãĩkʉrogue ũmanerẽñurã. \v 12 Ĩgʉ̃sã irasũ ũmanerẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pedro ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã, Israel bumarã, ¿nasirirã iropa gʉkari? ¿Nasirirã gʉare bʉro ĩãrĩ? “Ĩgʉ̃sã Marĩpʉre bʉremurĩ merã, ĩgʉ̃sã turaro merã ĩĩrẽ waamasĩmakʉ̃ iriama”, ãrĩ gũñabirikõãka! \v 13 Jesús ĩgʉ̃ turaro merã ĩgʉ̃rẽ waamasĩmakʉ̃ iriami. Marĩ ñekʉ̃sãmarã Abraham, Isaac, Jacob Marĩpʉre ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́rẽ bʉremunerã ããrĩmá. Marĩpʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ Jesúre, ĩgʉ̃ doreri õãrõ iridire: “Õãtarigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩdi ããrĩmí. Mʉsã gapʉ ĩgʉ̃rẽta oparãguere wiabʉ. Pilato ĩgʉ̃rẽ wiudʉakeremakʉ̃, mʉsã gapʉ gããmebiribʉ. \v 14 Jesús õãgʉ̃, ñerĩrẽ neõ iribi ããrĩkeremakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ neõ wiudorebiribʉ. Sugʉ ñegʉ̃ masakare wẽjẽdi gapʉre wiudorebʉ mʉsã. \v 15 Irasirirã, Jesús marĩrẽ okari sĩgʉ̃ gapʉre wẽjẽdorebʉ. Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ masũdi ããrĩmí. Gʉa ĩgʉ̃rẽ Marĩpʉ masũdire ĩãbʉ, ãrĩ masĩa. \v 16 Jesúta ĩgʉ̃ turaro merã ĩĩ waamasĩbiradire mʉsã ĩãmasĩgʉ̃rẽ waamasĩmakʉ̃ iriami. Gʉa Jesús taumasĩrĩrẽ bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃rẽ tauami. Mʉsã ããrĩpererã ĩgʉ̃ tauadire ĩgʉ̃ waamasĩmakʉ̃ ĩãa. \p \v 17 ’Yaarã, mʉsã, mʉsã oparãde Jesúre: “Marĩpʉ magʉ̃ta ããrĩ́mi”, ãrĩ pémasĩbirisĩã, ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdorebʉ. \v 18 Iripoegue Marĩpʉ ĩgʉ̃ya kerere weredupiyunerã ããrĩpererãrẽ: “Cristo yʉ iriubu ñerõ tarigʉkumi”, ãrĩderosũta Jesúre waabʉ. \v 19 Irasirirã mʉsã ñerõ irideare bʉjawere, mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Marĩpʉ dorerire irika! Irasirimakʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ mʉsã ñerõ irideare kãti, siñajãrĩ merã ããrĩrikʉmakʉ̃ irigʉkumi. \v 20 Irasirigʉ mʉsãrẽ Cristore dupaturi iriugʉkumi. Cristo, Marĩpʉ beyedi mʉsãrẽ taugʉ, Jesúta ããrĩ́mi. \v 21 Jesucristo ʉ̃mʉgasigue mʉrĩadi, irogueta ããrĩ́mi dapa. Marĩpʉ iripoegue ĩgʉ̃ iriburire ĩgʉ̃ya kerere weredupiyunerãrẽ weredorederosũta ããrĩpererire õãrõ ãmu, pʉrʉ Jesúre iriugʉkumi. \v 22 Iripoegue Moisés irimarẽ marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: \q1 Pʉrʉgue Marĩpʉ marĩ Opʉ sugʉ ĩgʉ̃ya kerere werebure iriugʉkumi. Yʉre iriuderosũta ĩgʉ̃dere iriugʉkumi. Ĩgʉ̃de marĩyagʉta ããrĩgʉkumi. Ããrĩpereri ĩgʉ̃ wererire péka! Ĩgʉ̃ dorerire õãrõ iritʉyaka! \q1 \v 23 Ĩgʉ̃ dorerire iritʉyamerã gapʉ béosũrãkuma. Irasirirã Marĩpʉyarã merã neõ ããrĩnemobirikuma pama, ãrĩdi ããrĩmí Moisés.\x + \xo 3:23 \xt Dt 18.15-19; 34.10\x* \p \v 24 ’Ããrĩpererã iripoegue marã Marĩpʉya kerere weredupiyunerãkʉ, Samuel pʉrʉ marãde dapagora waaríre irasũta ãrĩ gojanerã ããrĩmá. \v 25 Iripoegue Marĩpʉ marĩ ñekʉ̃ Abrahãrẽ: “Yʉ, mʉ parãmi ããrĩturiagʉ merã i ʉ̃mʉ marã ããrĩpererãrẽ õãrõ irigʉra”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ya kerere weredupiyunerãrẽ ĩgʉ̃ Abrahãrẽ ãrĩdeare weredoredi ããrĩmí marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩderosũta mʉsãrẽ iridi ããrĩmí. \v 26 Irasirigʉ ĩgʉ̃ magʉ̃ Jesús boadiguere masũ, marĩrẽ judío masakare iriupʉroridi ããrĩmí, marĩrẽ õãrĩ gapʉre iri, marĩ ñerõ iririre piriburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩ wereyupʉ Pedro ĩgʉ̃sãrẽ. \c 4 \s1 Pedrore, Juãrẽ oparã pʉrogue ãĩadea \p \v 1-2 Pedro, Juan merã masakare wereníripoe paía, Marĩpʉya wii korerã surara opʉ, gajirã saduceo bumarã ejañurã. Pedrosã masakare: “Jesús boadero pʉrʉ masãdi ããrĩmí. Irasirirã marĩde boadero pʉrʉ ããrĩpererã masãrãkoa”, ãrĩ buenañurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ buemakʉ̃ pérã, saduceo bumarã, masaka boanerã masãrĩrẽ bʉremubirisĩã, ĩgʉ̃sã merã bʉro guañurã. \v 3 Irasirirã abe ñajãripoe ããrĩmakʉ̃, Pedrosãrẽ ñeã, iri ñamirẽ peresu iriñurã. \v 4 Irasirikeremakʉ̃, gajirã wárã Jesúya kerere pénerã, ĩgʉ̃rẽ bʉremunʉgãrã ããrĩñurã. Irasirirã dupiyurogue Jesúre bʉremupʉrorinerã merã wárã ããrĩñurã. Ʉ̃ma ditare keomakʉ̃, cinco mil ããrĩñurã. \p \v 5 Pedrosãrẽ peresu iriadero pʉrʉ, gajinʉ gapʉ Jerusalẽ́gue judío masaka oparã, gajirã mʉrã, gajirã Moisés gojadeare buerimasã nerẽñurã. \v 6 Gajirãde, paía opʉ Anás, Caifás, Juan, Alejandro, gajirã paía opʉyarã ĩgʉ̃sã merã ããrĩñurã. \v 7 Irogue nerẽ, Pedrosãrẽ ĩgʉ̃sã pʉro ãĩridore, ĩgʉ̃sã ejamakʉ̃: \p —¿Noã mʉsãrẽ doreri, noã mʉsãrẽ inorẽ irasiridoreri? ãrĩ sẽrẽñañurã. \p \v 8-9 Pedro Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarisĩã, ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —¿Mʉsã judío masaka oparã, mʉrãde gʉare ĩĩ waamasĩbiradire õãrõ iriadeare, ĩgʉ̃rẽ tauadeare sẽrẽñarã yári? \v 10 Mʉsãrẽ ire weregʉra, ããrĩpererã Israel bumarã õãrõ pémasĩburo, ãrĩgʉ̃. Jesucristo Nazaretmʉ turaro merã, ĩgʉ̃ wãĩ merã ĩĩ waamasĩbiradi waamasĩami. Mʉsã ĩgʉ̃rẽta curusague pábiatú wẽjẽdorebʉ. Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ masũ, dupaturi okamakʉ̃ iridi ããrĩmí. \v 11 Iripoegue Marĩpʉya kerere weredupiyudi ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: “Suye ʉ̃tãye wii iririmasã ĩgʉ̃sã béoadeaye merã gajigʉ gapʉ õãrõ turari wii irigʉkumi”, ãrĩ gojadi ããrĩmí. Jesús iri ʉ̃tãye ĩgʉ̃sã béoadeaye irirosũ ããrĩ́mi. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ beyedi ããrĩmí marĩrẽ taubure. \v 12 I nikũguere Jesús sugʉta marĩrẽ taugʉ ããrĩ́mi. Gajigʉ marĩrẽ taugʉ neõ mámi. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽta iriudi ããrĩmí marĩrẽ taubure, ãrĩ wereyupʉ Pedro ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 13 Judío masaka oparã Pedro, Juan buebirinerã ããrĩkererã, õãrõ gũñaturari merã, pémasĩrĩ merã weremakʉ̃ pérã, pégʉkakõãñurã. Ĩgʉ̃sãrẽ: “Diayeta Jesús merãmarãta ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãmasĩñurã. \v 14 Waamasĩbiradi Pedrosã pʉro nímakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sãrẽ: “Ñerõ irirã iriabʉ”, ãrĩ werewʉamasĩbiriñurã. \p \v 15 Irasirirã, ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃sã nerẽrĩ taribugue ããrĩrã́rẽ wiriadoreñurã, ĩgʉ̃sã basi gãme werenímurã: \p \v 16 Ãsũ ãrĩñurã: \p —¿Nasirirãkuri ĩgʉ̃sãrẽ? Ĩĩ waamasĩbiradire ĩgʉ̃sã waamasĩmakʉ̃ iriadeare Jerusalén marã pépereakõãñurã. Irasirirã: “Iribirama”, ãrĩmasĩbirikoa marĩ. \v 17 Gajirãrẽ irire neõ pénemomakʉ̃ iribirikõãrõ gããmea marĩrẽ. Irasirirã: “Jesúyamarẽ gajirãguere neõ werenemobirikõãka pama!” ãrĩrã ĩgʉ̃sãrẽ, ãrĩ wereníñurã. \p \v 18 Irasũ ãrĩ werení odo, Pedrosãrẽ siiu, ãsũ ãrĩñurã: \p —Gajirãguere neõ Jesúyamarẽ werenemobirikõãka! Neõ ĩgʉ̃ya kerere buenemobirikõãka! ãrĩñurã. \p \v 19 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, Pedro, Juan gapʉ ãsũ ãrĩ yʉjʉñurã ĩgʉ̃sãrẽ: \p —¿Marĩpʉ mʉsã gʉare dorerire irimakʉ̃ gããmerĩ, o ĩgʉ̃ doreri gapʉre gʉa irimakʉ̃ gããmerĩ? ¿Naásũ gũñarĩ mʉsã irire? \v 20 Gʉa ĩgʉ̃ dorerire iritʉyarã ããrã. Irasirirã gʉa ĩãdeare, gʉa pédeare neõ wereduúmasĩña máa, ãrĩñurã. \p \v 21-22 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka oparã gapʉ dupaturi ãrĩñurã: \p —Jesúyamarẽ neõ werenemomerãta pama! Irire pirimerã, wajamoãsũrãkoa, ãrĩñurã. Gajirã gapʉ ʉsʉyari merã Marĩpʉre: “Mʉ ĩĩ waamasĩbiradire tauadea õãtariabʉ”, ãrĩñurã. Ĩgʉ̃ cuarenta bojori nemorõ opagʉ ããrĩyupʉ. Irasirirã oparã gapʉ Pedrosãrẽ: “Ñerõ irirã iriama”, ãrĩmasĩbiri, wajamoãmerãta ĩgʉ̃sãrẽ wiukõãñurã. \s1 Jesúre bʉremurã Marĩpʉre iritamurĩ sẽrẽdea \p \v 23 Pedrosã irogue ããrãnerã wiria, ĩgʉ̃sã merãmarã pʉrogue waakõãñurã. Irogue eja, paía oparã, judío masaka mʉrã ĩgʉ̃sãrẽ ãrãdeare ĩgʉ̃sã merãmarãrẽ wereñurã. \v 24 Ĩgʉ̃sã weremakʉ̃ pérã, ããrĩpererã iro ããrĩrã́ Marĩpʉre sẽrẽñurã: \p —Gʉa Opʉ, mʉ diayeta ʉ̃mʉgasi, i nikũ, dia wádiya, i ʉ̃mʉma ããrĩpererire iridi ããrã. \v 25 Iripoegue gʉa ñekʉ̃ Davire mʉrẽ moãboegʉre Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã ãsũ ãrĩ weredoredi ããrĩbʉ́: \q1 Judío masaka ããrĩmerã Marĩpʉ merã bʉro guama. Israel bumarãde Marĩpʉyare: “Gããmebea”, ãrĩ gũñadima. \q1 \v 26 I nikũ marã oparã Marĩpʉ merã gãmekẽãdʉarã nerẽrãkuma. Ĩgʉ̃ beyedi merãdere irasũta gãmekẽãrãkuma, ãrĩ weredoredi ããrĩbʉ́.\x + \xo 4:26 \xt Sal 2.1-2\x* \p \v 27 ’Mʉ weredorederosũta diayeta waabʉ. I makãguere opʉ Herodes, Poncio Pilato, gajirã Israel bumarã, gajirã judío masaka ããrĩmerã nerẽma Jesús mʉ magʉ̃rẽ wẽjẽmurã. Ĩgʉ̃ õãgʉ̃, mʉ beyedi ããrĩ́mi. \v 28 Irasirirã, iripoegue mʉ turaro merã mʉ beyedire: “Irasũ waarokoa ĩgʉ̃rẽ”, ãrĩderosũta irima. \v 29 Gʉa Opʉ, dapagora paía oparã mʉya kerere: “Werebirikõãka! Mʉsã irire wererã, wajamoãsũrãkoa”, ãrãma gʉare. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrãdeare gũñaka mʉ! Gʉa mʉrẽ moãboerã ããrã. Irasirigʉ gʉare mʉyare gajirãrẽ güiro marĩrõ weremakʉ̃ irika! \v 30 Gʉare mʉ turaro merã pũrĩrikʉrãrẽ taumakʉ̃ irika! Irasirigʉ gʉare mʉ turaro merã Jesús mʉ magʉ̃, õãgʉ̃ wãĩ merã iri ĩmurĩrẽ irimakʉ̃ irika! ãrĩ sẽrẽñurã Marĩpʉre. \p \v 31 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ sẽrẽadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã ããrĩrĩ́ wii gãmeñayuro. Ããrĩpererã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatariñurã. Irasirirã, ĩgʉ̃ iritamurĩ merã güiro marĩrõ Marĩpʉya kerere wererã waañurã. \s1 Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃sã oparire gãme dʉkawadea \p \v 32-33 Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã Marĩpʉ turaro merã masakare: “Marĩ Opʉ Jesús boadero pʉrʉ masãdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ dupaturi okadero pʉrʉ, gʉa ĩgʉ̃rẽ ĩãbʉ”, ãrĩ wereñurã. Ããrĩpererã Jesúre bʉremurã surosũ gũñañurã. Irasirirã ĩgʉ̃sã oparire: “Yaa ããrã”, ãrĩrõ marĩrõ gãme dʉkawañurã. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ ããrĩpererãrẽ õãrõ iritamuyupʉ. \v 34-35 Irasirirã wiiri oparã, nikũ oparã, gajirãrẽ irire duañurã. Ĩgʉ̃sã duadea wajare Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ sĩnañurã. Jesús buedoregʉ beyenerã irire ĩgʉ̃sã watope ããrĩrã́rẽ gajino opamerãrẽ dʉkawañurã. Irasirirã ĩgʉ̃sã watopegue boporã marĩñurã pama. \v 36 Iripoere sugʉ Jesúre bʉremugʉ̃ José wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ Chipre wãĩkʉri nʉgʉ̃rõmʉ, Levíya bumʉ ããrĩyupʉ. Jesús buedoregʉ beyenerã ĩgʉ̃rẽ “Bernabé” wãĩyeñurã. “Bernabé”, ãrĩrõ, griego ya merã: “Masakare õãrõ yʉjʉpũrãkʉmakʉ̃ irigʉ”, ãrĩdʉaro irikoa. \v 37 Ĩgʉ̃ nikũ opagʉ ããrĩsĩã, su pooe ejatuaro gajirãrẽ duayupʉ. Ĩgʉ̃ duadea wajare Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ sĩpeokõãyupʉ. \c 5 \s1 Ananías, Safira merã ãrĩkatodea \p \v 1 Gajigʉ Ananías wãĩkʉgʉ ĩgʉ̃ marãpo Safira merã su pooe ejatuaro nikũrẽ duayupʉ. \v 2 Ĩgʉ̃ duadea wajare ĩgʉ̃ basi deko merã duripíkõãyupʉ. Irasirigʉ ããrĩpereri niyerure Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ sĩpeobirikeregʉ: “Iropata wajariama”, ãrĩkatoyupʉ. Ĩgʉ̃ marãpo ããrĩpereri ĩgʉ̃ irasiriadeare masĩyupo. \v 3 Pedro ãsũ ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Ananías, ¿nasirigʉ wãtĩrẽ mʉya gũñarĩguere ñajãdoreari? Ĩgʉ̃ ñajãmakʉ̃ta, mʉya nikũ duadea wajare gʉare sĩpeobirikeregʉ, mʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ ãrĩkatoa. \v 4 Iri nikũ mʉ duaburo dupiyuro mʉya nikũ ããrĩbʉ́. Mʉ duadea waja mʉya niyeruta ããrã. Noó mʉ sĩdʉaropa sĩboakuyo. ¿Nasiribu irasũ ãrĩkatori? Gʉa ditare ãrĩkatogʉ meta yáa. Marĩpʉdere ãrĩkatoa mʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, mata Ananías meémejã kõmoakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ waadea kerere pérã, ããrĩpererã bʉro güiñurã. \v 6 Ĩgʉ̃ kõmoadero pʉrʉ, gajirã maamarã ñajãja, ĩgʉ̃ya dʉpʉre suríro gasiro merã õma, ãĩwiriakõãñurã ĩgʉ̃rẽ yáarã waarã́. \p \v 7 Ʉre hora pʉrʉ, Ananías marãpo ããrãdeo ñajãjayupo. Ĩgʉ̃ boadeare neõ masĩbiriyupo. \v 8 Igo ñajãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pedro igore sẽrẽñayupʉ: \p —Wereka yʉre! ¿Mʉsãya pooere duarã, iropata niyeru wajatari mʉsã? ãrĩyupʉ. Igo ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupo: \p —Iropata wajatabʉ, ãrĩyupo. \p \v 9 Pedro ãrĩyupʉ igore: \p —¿Nasirirã mʉsã, marĩ Opʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ ãrĩkatoari? “Gʉa irasirimakʉ̃ masĩbirikumi”, ¿ãrĩ gũñadari mʉsã? Ĩãka! Mʉ marãpʉre yáarã ejanerã sĩĩsã dujarima. Mʉya dʉpʉdere ãĩwiriarãkuma, mʉ marãpʉya dʉpʉre ãĩwiriaderosũta, ãrĩyupʉ. \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, igode Pedroya guburi pʉro meémejã kõmoakõãyupo. Irasirirã maamarã igo kõmoadeoguere bokaja, igoya dʉpʉre ãĩwiria, igo marãpʉ dagʉre ĩgʉ̃sã yáadero pʉrogueta igodere yáañurã. \v 11 Irasirirã ããrĩpererã Jesúre bʉremurã, gajirãde Ananías, Safirare waadea kerere pérã, bʉro güiñurã. \s1 Jesús buedoregʉ beyenerã Marĩpʉ turaro merã iri ĩmudea \p \v 12 Iripoere masaka watopegue Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃ turari merã wári iri ĩmurĩrẽ irimakʉ̃ iriyupʉ. Ããrĩpererã Jesúre bʉremurã Marĩpʉya wii tʉro biaña marĩrĩ taribu “Pórtico de Salomón” wãĩkʉri taribugue nerẽnañurã. \v 13 Masaka ĩgʉ̃sãrẽ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩkeremakʉ̃, gajirã gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ güiñurã. Ĩgʉ̃sã merã neõ nerẽdʉabiriñurã. \v 14 Gajirã gapʉ marĩ Opʉ Jesúre wárã ʉ̃ma, nomede bʉremuñurã. \v 15 Irasirirã pũrĩrikʉrãrẽ ĩgʉ̃sã peyari gasiri merã Pedro waaburi maa tʉro píñurã. “Pedro ĩgʉ̃sãrẽ ñapeobirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃ wãtĩ meépíro ĩgʉ̃sã weka ejamakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ pũrĩrĩ tarirokoa”, ãrĩ gũñarã, irasiriñurã. \v 16 Wárã Jerusalén tʉro marãde pũrĩrikʉrãrẽ, wãtẽa ñajãsũnerãrẽ irogue ãĩãnañurã. Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã ĩgʉ̃sã ããrĩpererãrẽ taunañurã. \s1 Oparã Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ ĩãturidea \p \v 17 Irasirirã paía opʉ, gajirã ĩgʉ̃ merãmarã saduceo bumarãde Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ bʉro ĩãturi, \v 18 ĩgʉ̃sã merã bʉro gua, ĩgʉ̃sãrẽ ñeã, peresu iriñurã. \v 19 Irasirikeremakʉ̃, sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ iri ñamita peresu wii makãpʉrorire tũpã, ĩgʉ̃sã ããrĩrĩ́ taribugue ñajãja, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ ãĩwiriayupʉ: \p \v 20 —Marĩpʉya wiigue waaka! Irogue eja, Marĩpʉ Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ iriburi kerere wereka masakare! ãrĩyupʉ Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã peresu ããrãnerã wiriakõãñurã. Gajinʉ gapʉ boyoripoe ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉya wiigue ñajãa, masakare buenʉgãñurã, Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃sãrẽ weredoreaderosũta. \p Ĩgʉ̃sã irogue bueripoe paía opʉ gapʉ, ĩgʉ̃ merãmarãde, Pedrosã peresu ããrãnerã wiriadeare masĩbiriñurã dapa. Irasirirã ĩgʉ̃sã Israel bumarã oparãrẽ ããrĩpererãrẽ neeõñurã. Ĩgʉ̃sã nerẽperemakʉ̃ ĩãrã, surarare peresu iriri wiigue Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ ĩgʉ̃sã biadoboanerãrẽ ãĩridoreñurã. \v 22 Irasirirã surara ĩgʉ̃sãrẽ ãĩrã waadiñurã. Irogue eja, Pedrosãrẽ neõ bokabiriñurã. Ĩgʉ̃sãrẽ bokabirisĩã, oparãguere wererã dujáakõãñurã doja. \v 23 Dujaja, oparãrẽ: \p —Peresu iriri wii makãpʉrori õãrõ biadea makãpʉrori ããrãdabʉ. Irogue biadoboanerãrẽ korerãde iri makãpʉrorikʉ níadama. Irasũ ããrĩkeremakʉ̃, gʉa ĩgʉ̃sã ããrãdea taribure makãpʉro tũpãmakʉ̃ neõ marãma, ãrĩñurã. \p \v 24 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, paía opʉ, Marĩpʉya wii marã surara opʉ, paía oparãde: “¿Naásũ waayuri ĩgʉ̃sãrẽ?” ãrĩ gũñarikʉñurã. \v 25 Ĩgʉ̃sã irasũ gũñarikʉripoe sugʉ masakʉ ĩgʉ̃sã pʉro eja: \p —Mʉsã peresu irianerã Marĩpʉya wiigue ããrãma. Masakare buerã iriama, ãrĩyupʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Marĩpʉya wii marã surara opʉ, ĩgʉ̃yarã surara merã ĩgʉ̃sãrẽ ñeãrã waañurã. Irogue eja, ĩgʉ̃sãrẽ ñeã, paía oparã pʉro ãĩãñurã doja. Masakare güisĩã, ĩgʉ̃sãrẽ tãrãbiriñurã. “Gʉa ĩgʉ̃sãrẽ tãrãmakʉ̃ ĩãrã, masaka gʉare ʉ̃tãyeri merã deabukuma”, ãrĩ gũñañurã. \v 27 Ĩgʉ̃sãrẽ judío masaka oparã pʉro ãĩjamakʉ̃, paía opʉ ĩgʉ̃sãrẽ turiyupʉ: \p \v 28 —Gʉa mʉsãrẽ: “Jesúyare neõ buenemobirikõãka!” ãrãdibʉ. Gʉa irasũ ãrĩkeremakʉ̃, mʉsã ããrĩperero Jerusalén marãrẽ buegorenáa. Jesús boadea waja gʉare waja opamakʉ̃ iridʉarã yáa mʉsã, ãrĩyupʉ. \p \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro gajirã Jesús buedoregʉ beyenerã merã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ: \p —Masaka doreri nemorõ Marĩpʉya gapʉre iriro gããmea. Gʉa mʉsã dorerire irirã, Marĩpʉ doreri gapʉre iribiribukoa. \v 30 Mʉsã Jesúre curusague pábiatú wẽjẽdoredire Marĩpʉ, marĩ ñekʉ̃sãmarã Opʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ masũdi ããrĩmí. \v 31 Ĩgʉ̃rẽ masũ odo, ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩagʉ, ĩgʉ̃ diaye gapʉ dobodi ããrĩmí. Marĩrẽ taubure, marĩ Opʉ ããrĩbure irasiridi ããrĩmí. Irasirigʉ marĩ judío masaka marĩ ñerõ irideare bʉjawere, gũñarĩrẽ gorawayumakʉ̃ kãtigʉkumi. \v 32 Gʉa ããrĩpereri Jesús irideare ĩãnerã ããrã. Irasirirã irire werea. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃de gʉare irire pémasĩmakʉ̃ yámi. Irasirirã ĩgʉ̃ iritamurĩ merã werea. Marĩpʉ dorerire pérãnodere Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriugʉkumi, ãrĩ wereyupʉ Pedro paía opʉre. \p \v 33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, oparã gapʉ guataria, Pedrosãrẽ wẽjẽdʉadiñurã. \v 34 Sugʉ fariseo bumʉ Gamaliel wãĩkʉgʉ gapʉ wãgãnʉgãyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ werebu. Ĩgʉ̃ judío masaka oparã merãmʉ Moisés gojadeare buerimasʉ̃ ããrĩyupʉ. Masaka ĩgʉ̃rẽ: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ bʉremuñurã. Ĩgʉ̃ wãgãnʉgã, surarare: “Ĩĩsãrẽ ãĩwiriaka dapa!” ãrĩyupʉ. \v 35 Ĩgʉ̃sãrẽ ãĩwiriadero pʉrʉ, oparãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã Israel bumarã, mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ iridʉarire õãrõ gũñaka! \v 36 Teudas wãĩkʉgʉ waadeare gũñaka! Irinʉguere ĩgʉ̃ masakare: “Masĩtarinʉgãgʉ̃ ããrã yʉ”, ãrĩdi ããrãdimi. Irasirirã wárã cuatrocientos ʉ̃ma ĩgʉ̃ merãmarã ããrĩnerã ããrãdima ĩgʉ̃ buerire pédʉarã. Pʉrʉ gajirã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkõãnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ merãmarã ããrãdinerã waasiriakõãnerã ããrĩmá. Irasũ waadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ buedea pereakõãdero ããrĩbʉ́. \v 37 Pʉrʉ i nikũ marãrẽ ĩgʉ̃sã keoripoe gajigʉ Judas wãĩkʉgʉ Galileamʉ ããrĩdi ããrãdimi. Wárã ĩgʉ̃ merãmarã ããrĩnerã ããrãdima. Pʉrʉ gajirã ĩgʉ̃dere wẽjẽkõãnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ merãmarã ããrãdinerã waasiripereakõãnerã ããrĩmá. \v 38 Irasirigʉ mʉsãrẽ werea. Sĩĩsãrẽ, marĩ peresugue biadoboanerãrẽ wiuka! Mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ iridʉarire iribirikõãka! Ĩgʉ̃sã bueri, Marĩpʉya bueri ããrĩbero, pereakõãrokoa Teudas, Judas buedea perederosũta. \v 39 Ĩgʉ̃sã bueri, Marĩpʉya bueri ããrĩrṍ, neõ perebirikoa. Ĩgʉ̃sãrẽ irire pirimakʉ̃ iribirikoa. Irasirirã irire õãrõ pémasĩka! Ĩgʉ̃sã bueri, diayeta Marĩpʉya bueri ããrĩmakʉ̃, mʉsã ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽdʉarã, Marĩpʉ merã gãmekẽãdʉarã irirosũ iribukoa, ãrĩyupʉ Gamaliel. \p \v 40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã: “Jáʉ, marĩrẽ diayeta weremi ĩĩ”, ãrĩ péñurã. Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ siiu, surarare tãrãdoreñurã. “Jesúyare neõ werenemobirikõãka!” ãrĩñurã. Irasũ ãrĩ odo: “Waaka!” ãrĩ, wiuñurã ĩgʉ̃sãrẽ pama. \v 41 Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã judío masaka oparã pʉro ããrãnerã waakõãñurã. “Marĩ Jesúyare bueri waja marĩrẽ tãrãdoreama gʉyasĩrĩburo, ãrĩrã”, ãrĩñurã. “Marĩpʉ gapʉ marĩrẽ: ‘Irire bokatĩũkõãma’, ãrĩ masĩmi”, ãrĩñurã. Irasirirã oparã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irikeremakʉ̃, bʉro ʉsʉyañurã. \v 42 Irasirirã ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue, wiiriguedere masakare: “Jesúta Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrĩ́mi”, ãrĩ buenañurã. \c 6 \s1 Jesús buedoregʉ beyenerã ĩgʉ̃sãrẽ iritamumurãrẽ beyedea \p \v 1 Irasirirã irinʉrĩrẽ wárã judío masaka Jesúre bʉremunʉgãñurã. Surãyeri hebreo ya merã wereníñurã. Gajirã griego ya merã wereníñurã. Ĩgʉ̃sã wapiweyarã nomerẽ ʉ̃mʉrikʉ ĩgʉ̃sã baarire keoro guerebirimakʉ̃ ĩãrã, hebreo ya merã werenírã gapʉre turiñurã. \v 2 Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã Jesúre bʉremurãrẽ ããrĩpererãrẽ ĩgʉ̃sã pʉrogue siiu neeõ, ãsũ ãrĩ wereñurã: \p —Gʉa baarire guererã, Marĩpʉya kere gapʉre wereduúmakʉ̃ õãbiribukoa. \v 3 Irasirirã mʉsã gʉayarã, Jesúre bʉremurã mʉsã watope ããrĩrã́rẽ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarãgora beyeka! “Õãrõ masĩrã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ turarire opatarirã ããrĩ́ma”, mʉsã ãrĩ ĩãrãrẽ beyeka! Mʉsã beye odomakʉ̃, gʉa ĩgʉ̃sãrẽ baari gueremurãrẽ sóorãkoa. \v 4 Irasirirã gʉa ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉre sẽrẽ, ĩgʉ̃yare buerãkoa, ãrĩñurã. \p \v 5 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã: “Jáʉ, irasũta irirãra”, ãrĩ, Esteban wãĩkʉgʉre beyeñurã. Ĩgʉ̃ Jesúre õãrõ bʉremugʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarigʉ ããrĩyupʉ. Gajirã Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas, Nicolás wãĩkʉrãrẽ beyeñurã. Nicolás Antioquíamʉ judío masakʉ ããrĩbirikeregʉ, judío masaka irirosũ bʉremugʉ̃ ããrĩyupʉ. \v 6 Ĩgʉ̃sãrẽ beye odo, Jesús buedoregʉ beyenerã pʉro ãĩãñurã. Ĩgʉ̃sã ãĩjamakʉ̃ ĩãrã, Marĩpʉre: “Õãrõ iritamuka ĩgʉ̃sãrẽ!” ãrĩ sẽrẽbosa, ĩgʉ̃sãya dipu weka mojõrĩ merã ñapeoñurã. \p \v 7 Irasirirã Marĩpʉya kerere weregorenamakʉ̃, wárã masaka irire péñurã. Wárã Jerusalén marã masaka, paíade Jesúre bʉremunʉgãñurã. \s1 Estebãrẽ peresu iridoredea \p \v 8 Esteban Marĩpʉ iritamurĩ merã ĩgʉ̃ turaro merã pũrĩrikʉrãrẽ tau, gaji õãrĩ iri ĩmurĩrẽ iriyupʉ masaka wárã watopere. \v 9 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, surãyeri judío masaka “Esclavos Libertado” wãĩkʉri bumarã ĩgʉ̃ merã guaseopʉroriñurã. Ĩgʉ̃sã: Cirene marã, Alejandría marã, Cilicia marã, Asia marã su wii judío masaka ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue nerẽnarã ããrĩñurã. \v 10 Esteban, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃rẽ õãrĩ masĩrĩ sĩrĩ merã werenímakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ neõ werení bokatĩũbiriñurã. \v 11 Irasirirã masaka ĩãberogue gajirãrẽ niyeru wajari: “Ãsũ ãrĩkatoka masakare!” ãrĩñurã: \p —“Esteban Moisére, Marĩpʉre ñerõ werenímakʉ̃ péabʉ gʉa”, ãrĩka! ãrĩñurã. \v 12 Irasirirã ĩgʉ̃sã ãrĩkatodoresũanerã irire weremakʉ̃ pérã, iri makã marã, mʉrã, Moisés gojadeare buerimasãde Esteban merã bʉro gua, ĩgʉ̃rẽ ñeã, oparã pʉro ãĩãñurã. \v 13 Ĩgʉ̃rẽ irogue ãĩja, gajirãrẽ ãsũ ãrĩkatonemodoreñurã doja: \p —Ĩĩ ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiire, Moisés gojadeadere ñerõ werenígorenami. \v 14 Masakare: “Jesús Nazaretmʉ, Marĩpʉya wiire béogʉkumi. Moisés marĩrẽ pídeadere gorawayugʉkumi”, ãrĩmakʉ̃ péabʉ gʉa, ãrĩkatoñurã oparãrẽ. \p \v 15 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, oparã ããrĩpererã irogue doarã Estebãrẽ bʉro ĩãñurã. Ĩgʉ̃sã ĩãmakʉ̃, ĩgʉ̃ya diapu Marĩpʉre wereboegʉya diapu irirosũ deyoyuro. \c 7 \s1 Esteban oparãrẽ weredea \p \v 1 Ĩgʉ̃sã Estebãrẽ ĩãripoe paía opʉ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Diayeta ãrĩrĩ, ĩgʉ̃sã mʉrẽ weresãrã? ãrĩyupʉ. \p \v 2 Esteban yʉjʉyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Yaarã, yʉre õãrõ péka! Marĩ ñekʉ̃ Abraham, Harán wãĩkʉri makãgue waaburo dupiyuro Mesopotamiague ããrĩdi ããrĩmí Caldea masaka ããrĩrṍgue. Ĩgʉ̃ irogue ããrĩripoe Marĩpʉ õãrõ gosesiriri merã ĩgʉ̃rẽ deyoa, \v 3 ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “I nikũrẽ, mʉyarãrẽ béowãgãka! Mʉ waamakʉ̃, yʉ gaji nikũ mʉ ããrĩburi nikũrẽ ĩmugʉkoa”, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ Abrahãrẽ. \v 4 Marĩpʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Abraham Caldea nikũ ããrãdi Harã́gue waadi ããrĩmí. Irogue ejadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ pagʉ boadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, Marĩpʉ Abrahãrẽ wiridoredi ããrĩmí doja. Irasirigʉ Abraham õõ, marĩ ããrĩrĩ́ nikũrẽ ejadi ããrĩmí pama. \v 5 Ĩgʉ̃ õõgue ejamakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ neõ nikũrẽ sĩbiridi ããrĩmí dapa. Sĩbirikeregʉ, ĩgʉ̃rẽ: “Pʉrʉgue mʉya, mʉ parãmerã ããrĩturiarãya nikũ ããrĩrokoa”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoere Abraham neõ pũrã marĩdi ããrĩmí dapa. \v 6 Gaji Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩnemodi ããrĩmí doja: “Mʉ parãmerã ããrĩturiarã gaji nikũgue waarãkuma dapa. Cuatrocientos bojorigora iri nikũ marãrẽ moãboerãkuma. Ĩgʉ̃sãrẽ moãdore, pábirarãkuma. \v 7 Yʉ gapʉ iri nikũ marãrẽ wajamoãgʉra ĩgʉ̃sã irasiriri waja. Yʉ ĩgʉ̃sãrẽ wajamoã odoadero pʉrʉ, mʉ parãmerã ããrĩturiarã iri nikũrẽ wirirãkuma. Wiri, yʉ ĩgʉ̃sãrẽ sĩburi nikũgue eja, yʉre bʉremurã yʉ dorerire irirãkuma”, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ Abrahãrẽ. \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrãdero pʉrʉ, ãsũ iridoredi ããrĩmí doja: “Ããrĩpererã ʉ̃marẽ ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ\f + \fr 7:8 \ft Gn 17.1-14: Iripoegue Marĩpʉ Abrahãrẽ ĩgʉ̃ pũrã ʉ̃marẽ: “Yaarã ããrĩburo”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridoredi ããrĩmí. Pʉrʉ iri dorerire Moisére pídi ããrĩmí. Irasirirã judío masaka Abraham parãmerã ããrĩturiarã iri dorerire irirã, ĩgʉ̃sã pũrã ʉ̃marẽ su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejarinʉrĩ waaró merã ĩgʉ̃sã deyoadero pʉrʉ irasũ yáma.\f* wiirika! Irasirirã mʉsã yʉ werenírĩ bʉremurĩrẽ yʉre ĩmurãkoa”, ãrĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ Abraham ĩgʉ̃ magʉ̃ Isaare su semana ĩgʉ̃ deyoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃rẽ wiiridi ããrĩmí. Mʉrãrõta Isaade ĩgʉ̃ magʉ̃ Jacore iridi ããrĩmí. Jacode mʉrãrõta ĩgʉ̃ pũrãrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari buri ããrĩmurãrẽ iridi ããrĩmí. \p \v 9-10 ’Jacob pũrã marĩ ñekʉ̃sãmarã ĩgʉ̃sã pagʉmʉrẽ Josére ĩãturisĩã, Egiptogue waarã́rẽ duanerã ããrĩmá, iro marãrẽ moãboegʉ ããrĩburo, ãrĩrã. Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩníkõãdi ããrĩmí ĩgʉ̃rẽ iritamugʉ̃. Ĩgʉ̃ ñerõ tarikeremakʉ̃, ããrĩpereri ĩgʉ̃ ñerõ taririre taudi ããrĩmí. Wári masĩrĩ sĩdi ããrĩmí. Irasirigʉ faraón\f + \fr 7:9-10 \ft “Faraón”, ãrĩrõ, Egipto marã ya merã: “opʉ”, ãrĩdʉaro yáa.\f* Egiptomʉ i nikũ marã opʉ Josére beyedi ããrĩmí, ĩgʉ̃ dokamʉ opʉ ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. Ĩgʉ̃ya wiimadere moãdoregʉ sóodi ããrĩmí. \p \v 11 ’Pʉrʉ ããrĩperero Egiptoguere, Canaán nikũguedere baari pereakõãdero ããrĩbʉ́. Irasirirã masaka bʉro ñerõ tarinerã ããrĩmá. Marĩ ñekʉ̃sãmarã ʉaboanerã ããrĩmá. \v 12 Irasirigʉ Egiptogue trigo ããrĩrĩ́ kerere pégʉ, Jacob ĩgʉ̃ pũrãrẽ marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ: “Wajarirã waaka!” ãrĩ iriudi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, neõ waarã́ irinerã ããrĩmá iroguere. Irogue eja, baari wajari odo, gãme dujarikõãnerã ããrĩmá doja. \v 13 Ĩgʉ̃sã baari wajariadeare baapeo, dupaturi wajarirã waanerã ããrĩmá doja. Iripoeta pama José ĩgʉ̃sãrẽ: “Mʉsã pagʉmʉta ããrã yʉ”, ãrĩ weredi ããrĩmí. Irasirigʉ Egipto marã opʉ José tĩ́rãrẽ masĩdi ããrĩmí. \v 14 Pʉrʉ José ĩgʉ̃ tĩ́rã merã kerere iriudi ããrĩmí ĩgʉ̃ pagʉre. “Yʉpʉ, ĩgʉ̃yarã merã aariburo”, ãrĩ iriudi ããrĩmí. Jacoyarã setenta y cinco gora ããrĩnerã ããrĩmá. \v 15 José kere iriuadeare pégʉ, Jacob ĩgʉ̃ pũrã merã Egiptogue waadi ããrĩmí. Jacob irogue boadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ pũrã, marĩ ñekʉ̃sãmarãde boanerã ããrĩmá. \v 16 Pʉrʉgue ĩgʉ̃sã parãmerã ããrĩturiarã ĩgʉ̃sãya gõãrĩ́rẽ Siquem wãĩkʉri makãgue Abraham, Hamor pũrãrẽ ĩgʉ̃ ʉ̃tãgobe wajaridea gobegue pímurã ãĩãnerã ããrĩmá. \p \v 17 ’Marĩpʉ Abrahãrẽ: “Mʉ parãmerã ããrĩturiarãrẽ i nikũrẽ sĩgʉra”, ãrĩdero ejawãgãripoe Abraham parãmerã ããrĩturiarã Egiptogue ããrĩrã́ wárã masãporenerã ããrĩmá. \v 18 Ĩgʉ̃sã irogue ããrĩmakʉ̃, José boadero pʉrʉ yoadero pʉrʉ, gajigʉ iri nikũ marã opʉ ñajãdi ããrĩmí doja. Ĩgʉ̃, José õãrõ irideare õãrõ masĩbiridi ããrĩmí. \v 19 Irasirigʉ marĩ ñekʉ̃sãmarã wárã masãporemakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ tarinʉgãdʉagʉ, ñerõ iridi ããrĩmí. Ʉ̃ma pũrã deyoarãrẽ boaburo, ãrĩgʉ̃, béodoredi ããrĩmí. \v 20 Iripoeta Moisés deyoadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ Marĩpʉ ĩũrõrẽ õãgʉ̃ ããrĩdi ããrĩmí. Irasirirã ĩgʉ̃ deyoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ pagʉsãmarã ĩgʉ̃sãya wiigue ʉrerã abegora duri merã ĩgʉ̃rẽ masũnerã ããrĩmá. \v 21 Ĩgʉ̃rẽ duúnemomasĩmerã, diague puui merã paubéonerã ããrĩmá. Pʉrʉ Egipto marã opʉ magõ ĩgʉ̃rẽ boka, igoya wiigue ãĩmajã, igo magʉ̃ diaye irirosũ masũdeo ããrĩmó. \v 22 Moisés iri wiigue masã, ããrĩpereri Egipto marã buerire buepeodi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃ masĩrĩ merã werení, ããrĩpereri õãrõ iridi ããrĩmí. \p \v 23 ’Pʉrʉ cuarenta bojori opagʉ ĩgʉ̃yarãrẽ Israel bumarãrẽ ĩãdʉagʉ, ĩgʉ̃sã pʉrogue waadi ããrĩmí. \v 24 Irogue ejagʉ, sugʉ Egiptomʉ ĩgʉ̃yagʉre ñerõ irimakʉ̃ ĩãdi ããrĩmí. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ gãmibosagʉ Egiptomʉrẽ wẽjẽkõãdi ããrĩmí. \v 25 Ĩgʉ̃ basi: “Marĩpʉ yaarãrẽ wijatadoregʉ iriuami, ĩgʉ̃sã irire õãrõ pémasĩkuma”, ãrĩ gũñadi ããrĩmí. Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃ gũñarõsũ gũñabirinerã ããrĩmá. \v 26 Gajinʉ gapʉ Moisés ĩgʉ̃sã pʉrogue waadi ããrĩmí doja. Irogue ejagʉ, gajirã ĩgʉ̃yarã pẽrã ĩgʉ̃sã basi gãmekẽãmakʉ̃ ĩãdi ããrĩmí. “Iropata gãmekẽãka! ¿Nasirimurã su bumarã ããrĩkererã, iropa gãmekẽãkõãrĩ?” ãrĩdi ããrĩmí Moisés ĩgʉ̃sãrẽ. \v 27 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, bʉro pádi gapʉ, Moisére túmeénú: “‘¿Noã mʉrẽ gʉa opʉ, gʉare dorebu ããrĩburo’, ãrĩ sóoari? \v 28 ¿Ñamika Egiptomʉrẽ mʉ wẽjẽaderosũ yʉdere wẽjẽdʉagʉ yári?” ãrĩdi ããrĩmí Moisére. \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉka, Moisés Egiptore wiri, gaji nikũ Media wãĩkʉri nikũgue waadi ããrĩmí. Irogue ĩgʉ̃sã watopegue ããrĩgʉ̃́, iromorẽ marãpokʉ, pẽrã ʉ̃ma pũrãkʉdi ããrĩmí. \p \v 30 ’Moisés cuarenta bojorigora iri nikũguere ããrĩdi ããrĩmí. Irikʉ bojori pʉrʉ Sinaí wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃ pʉro, masaka marĩrõgue waadi ããrĩmí. Irogue sugʉ yukʉgã dʉpʉri watopegue peame ʉ̃jʉ̃makʉ̃ ĩãdi ããrĩmí. Marĩpʉre wereboegʉ iri peame ʉ̃jʉ̃rĩ pũrã dekogue deyoadi ããrĩmí ĩgʉ̃rẽ. \v 31 Moisés iri peame ʉ̃jʉ̃makʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩãgʉkakõãdi ããrĩmí. “¿Naásũ waari?” ãrĩ, iri yukʉgã pʉrogãgue ĩãgʉ̃ waagʉ́, marĩ Opʉ ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pédi ããrĩmí: \v 32 “Yʉ, mʉ ñekʉ̃sãmarã: Abraham, Isaac, Jacob Opʉ ããrã”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, bʉro güi narada, neõ ĩãnemodʉabiridi ããrĩmí. \v 33 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: “Yʉ pʉrota nía mʉ. Irasirigʉ mʉya gubu suríre túweaka, yʉre bʉremurĩrẽ ĩmubu. \v 34 Yaarã Egiptogue ããrĩrã́rẽ bʉro poyamakʉ̃ ĩãa. Ĩgʉ̃sã bʉro bʉjawereri merã gaguinímakʉ̃ péa. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ taubu dijijabʉ. Irasirigʉ mʉrẽ Egiptogueta iriugʉra ĩgʉ̃sãrẽ iritamudoregʉ”, ãrĩ weredi ããrĩmí Marĩpʉ Moisére. \p \v 35 ’Ĩĩ Moiséreta marĩ ñekʉ̃sãmarã ĩgʉ̃rẽ gããmemerã: “‘¿Noã mʉrẽ gʉa opʉ, gʉare dorebu ããrĩburo’, ãrĩ sóoari?” ãrĩnerã ããrĩmá. Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ: “Ĩgʉ̃sã opʉ pígʉra mʉrẽ”, ãrĩ, ĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí ĩgʉ̃sãrẽ taudoregʉ. Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboegʉ yukʉgã dʉpʉri watopegue peame ʉ̃jʉ̃derogue deyoadi merã ĩgʉ̃rẽ iriudi ããrĩmí. \v 36 Irasirigʉ Moisés Egiptogue eja, Marĩpʉ turaro merã wári iri ĩmurĩrẽ iridi ããrĩmí. Pʉrʉ marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ Egiptogue ããrãnerãrẽ siiuwãgã, wádiya deko diiadiyague eja, Marĩpʉ turaro merã irasũta iridi ããrĩmí doja. Pʉrʉ cuarenta bojorigora masaka marĩrõgue ĩgʉ̃sã waagorenamakʉ̃dere, irasũta iridi ããrĩmí doja. \v 37 Moiséta marĩ ñekʉ̃sãmarã Israel bumarãrẽ ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: “Pʉrʉgue marĩyagʉre Marĩpʉ iriugʉkumi ĩgʉ̃ya kerere werebure. Yʉre ĩgʉ̃ iriuderosũta ĩgʉ̃dere iriugʉkumi. Ĩgʉ̃ wererire õãrõ péduripíka!” ãrĩ weredi ããrĩmí. \v 38 Marĩ ñekʉ̃sãmarã masaka marĩrõgue nerẽmakʉ̃, Moisés ĩgʉ̃sã merã ããrĩdi ããrĩmí. Irogue Sinaí wãĩkʉdi ʉ̃tãʉ̃gue Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃rẽ weredi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasũ weremakʉ̃ péadeare Moisés marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ weretaudi ããrĩmí. Marĩ irire pémakʉ̃, Marĩpʉ marĩrẽ ĩgʉ̃ merã õãrõ ããrĩmakʉ̃ yámi. Iri neõ perebirikoa. \p \v 39 ’Moisés irire werekeremakʉ̃, marĩ ñekʉ̃sãmarã gapʉ neõ bʉremubirinerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃dere bʉremubiri: “Egiptogue dujáakõãrã”, ãrĩ gũñanerã ããrĩmá. \v 40 Irasirirã Moisés ʉ̃tãʉ̃gue ããrĩripoe ĩgʉ̃ tĩ́gʉ̃ Aarṍrẽ: “Marĩrẽ Egiptogue ããrĩrã́rẽ ãĩridi, ¿naásũ waayuri? Marĩ neõ masĩbea”, ãrĩnerã ããrĩmá. Irasirirã Aarṍrẽ: “Keori weabosaka gʉare! I keori weadea merã kõãdupiyurãkoa, marĩ waaburi maarẽ́ ĩmuburo, ãrĩrã”, ãrĩnerã ããrĩmá. \v 41 Irasũ ãrĩ odo, sugʉ wekʉ majĩgʉ̃ keori oro merã weanerã ããrĩmá. Pʉrʉ ĩgʉ̃sãyarã waimʉrã ejorãrẽ wẽjẽ, soepeonerã ããrĩmá iri weadeare bʉremurã. Pʉrʉ irire ʉsʉyari merã ĩãrã, bosenʉ irinʉgãnerã ããrĩmá. \v 42 Ĩgʉ̃sã weadeare bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ béodi ããrĩmí, ĩgʉ̃sã gããmerõ iriburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã neñukãrẽ, abeare bʉremunʉgãnerã ããrĩmá. Marĩpʉya kerere weredupiyunerã ãsũ ãrĩ gojanerã ããrĩmá Marĩpʉ ãrĩdeare gojarã: \q1 Mʉsã, Israel bumarã masaka marĩrõgue cuarenta bojori ããrĩrã́, yʉ gapʉre mʉsãyarãrẽ waimʉrã ejorãrẽ wẽjẽ soepeo bʉremubiribʉ. \q1 \v 43 Irasirirã mʉsã Moloc wãĩkʉgʉ keorire bʉremurã, ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩ wiire, mʉsã surí gasiri merã iridea wiire kõãgorenabʉ. \q1 Gajigʉ Refán wãĩkʉgʉ neñukãmʉ keori mʉsã weadeadere bʉremubʉ. Mʉsã iri keorire weabʉ bʉremudʉarã. Irasirigʉ, mʉsã yʉre bʉremubiridea waja mʉsãrẽ Babilonia wãĩkʉro koregue béogʉra, ãrĩ gojanerã ããrĩmá.\x + \xo 7:43 \xt Am 5.25-27\x* \p \v 44 Irasũ ãrĩ odo, Esteban oparãrẽ Marĩpʉya wiima gapʉre wereyupʉ doja: \p —Marĩ ñekʉ̃sãmarã masaka marĩrõgue ããrĩrã́, Marĩpʉre bʉremurĩ wii, waimʉrã gasiri merã ĩgʉ̃sã iridea wiire opanerã ããrĩmá. Iri wiiguere Marĩpʉ pe mojõma doreri gojadea majĩ ʉ̃tã majĩ ããrĩdero ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃sã iri wiire iriburo dupiyuro Marĩpʉ Moisére iri wii keorire: “Ãsũpero irika!” ãrĩdi ããrĩmí. Irasirirã marĩ ñekʉ̃sãmarã iri wiire Marĩpʉ dorederosũta keoro irinerã ããrĩmá. \v 45 Ĩgʉ̃sã boadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã pʉrʉ marã iri wiire opaturianerã ããrĩmá. Pʉrʉ Josué ĩgʉ̃sãrẽ siiuwãgãmakʉ̃, iri wiire ĩgʉ̃sã noó waaró ãĩãnanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã õõgue ejamakʉ̃, Marĩpʉ i nikũ marãrẽ judío masaka ããrĩbirinerãrẽ béokõãdi ããrĩmí. Yoaripoe marĩ ñekʉ̃sãmarã Marĩpʉre iri wiigue bʉremunerã ããrĩmá. David opʉ ñajãdero pʉrʉguedere opanerã ããrĩmá. \v 46 Marĩpʉ Davire ĩgʉ̃ ĩũrõ õãrõ iridire ʉsʉyari merã ĩãdi ããrĩmí. Irasirigʉ David Marĩpʉre ãsũ ãrĩdi ããrĩmí: “Gʉa ñekʉ̃ Jacob bʉremudi ããrã mʉ. Irasirigʉ yʉ mʉrẽ wári wii mʉ ããrĩburi wiire iribosasi”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ irasiridʉakeregʉ, iri wiire iribiridi ããrĩmí. \v 47 Ĩgʉ̃ magʉ̃ Salomón gapʉ iri wiire iridi ããrĩmí pama. \v 48 Irasirikeremakʉ̃, Marĩpʉ gapʉ ããrĩpererãrẽ doregʉ ããrĩsĩã, masaka iridea wiirigue dita ããrĩbemi. Iripoegue ĩgʉ̃ya kerere weredupiyudi ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí Marĩpʉ ãrĩdeare gojagʉ: \q1 \v 49 Yʉ, ããrĩpererã Opʉ ããrã. Ʉ̃mʉgasi yʉ doaro irirosũ ããrã. I nikũ yaa guburi kʉraña doanírõ irirosũ ããrã. Irasirirã, yʉ ããrĩburi wiire irimasĩbea mʉsã. \q1 \v 50 Yʉta ããrĩpererire iribʉ, ãrĩmi Marĩpʉ, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.\x + \xo 7:50 \xt Is 66.1-2\x* \p \v 51 Esteban irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩ werenemoyupʉ doja: \p —Mʉsã Marĩpʉ dorerire tarinʉgãa. Ĩgʉ̃rẽ masĩmerã irirosũ ĩgʉ̃ wererire neõ pédʉabea. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ dorerire neõ iridʉabea. Marĩ ñekʉ̃sãmarã iriderosũta iririkʉkõãa. \v 52 Ĩgʉ̃sã ããrĩpererã Marĩpʉya kerere weredupiyunerãrẽ ñerõ waamakʉ̃ irinerã ããrĩmá. Gajirãrẽ: “Jesús marĩrẽ taubu, Marĩpʉ doreri iribu aarigʉkumi”, ãrĩ wererãrẽ wẽjẽnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃rẽta ĩgʉ̃ ejadero pʉrʉ, mʉsã gapʉ ñeã, gajirãrẽ wia wẽjẽdorebʉ. \v 53 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboerã merã ĩgʉ̃ dorerire marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ píkeremakʉ̃, mʉsã irire bʉro tarinʉgãa, ãrĩ wereyupʉ Esteban oparãrẽ. \s1 Estebãrẽ wẽjẽdea \p \v 54 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, bʉro guari merã ĩgʉ̃sãya guikare kũrĩduútúñurã. \v 55 Esteban gapʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatariyupʉ. Ʉ̃mʉgasigue ĩãmu, Marĩpʉ gosesiririre ĩãyupʉ. Marĩpʉ diaye gapʉ Jesús nímakʉ̃ ĩãyupʉ. \v 56 Esteban ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃: “Ĩãka!” ãrĩyupʉ. “Ʉ̃mʉgasi tũpãmakʉ̃ ĩãa. Jesús ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ Marĩpʉ diaye gapʉ nímakʉ̃ ĩãa yʉ”, ãrĩyupʉ oparãrẽ. \p \v 57-58 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pédʉamerã, bʉro gaguiní, ĩgʉ̃sãya gãmipũrĩrẽ biañurã. Suro merã ũmawãgã, ĩgʉ̃rẽ ñeã, iri makã tʉrogue ãĩãñurã. Ĩgʉ̃sãya surí wekamarẽ túwea pí, sugʉ maamʉ Saulo wãĩkʉgʉre irire koredoreñurã. Odo, Estebãrẽ ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽñurã. \p \v 59 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃, Esteban ãsũ ãrĩ sẽrẽyupʉ: \p —Jesús yʉ Opʉ, yʉ kõmomakʉ̃, yaa yʉjʉpũrãrẽ ñeãka! ãrĩyupʉ. \v 60 Pʉrʉ ĩgʉ̃ya ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, bʉro gaguinírĩ merã: \p —Yʉ Opʉ, kãtika, ĩĩsãrẽ yʉre ĩgʉ̃sã irasiririre, ãrĩyupʉ. Irasũ ãrĩ, kõmoakõãyupʉ pama. \c 8 \s1 Saulo Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ iridea \p \v 1 Saulo ĩgʉ̃sã Estebãrẽ dea wẽjẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Õãrõ irirã irasũ yáma”, ãrĩ gũñayupʉ. Irinʉta Jesúre bʉremumerã ĩgʉ̃rẽ bʉremurãrẽ Jerusalẽ́gue ããrĩrã́rẽ ñerõ irinʉgãñurã. Irasirimakʉ̃ ĩã, Jesúre bʉremurã gapʉ ããrĩpererã Judea nikũgue, Samaria nikũgue waasiriakõãñurã. Jesús buedoregʉ beyenerã dita Jerusalẽ́guere dujañurã. Gajirogue waabiriñurã. \v 2 Gajirã ʉ̃ma Marĩpʉre bʉremurã Estebãya dʉpʉre yáarã, bʉro ore bʉjawereñurã. \v 3 Saulo gapʉ neõ sugʉ Jesúre bʉremugʉ̃ marĩkõãburo, ãrĩgʉ̃, Jesúre bʉremurãya wiirigue ñajãa, ʉ̃marẽ, nomedere ñeã, peresu iribu ãĩãnayupʉ. \s1 Felipe Samaria marãrẽ buedea \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃, Jesúre bʉremurã Jerusalẽ́rẽ wirirã, noó ĩgʉ̃sã waaró Marĩpʉ masakare tauri kerere werenañurã. \v 5 Felipe wãĩkʉgʉ Samaria nikũ ããrĩrĩ́ makãgue waa, irogue eja, iro marãrẽ Jesucristoya kerere werenayupʉ. \v 6 Ĩgʉ̃ iri kerere weremakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃ Marĩpʉ turaro merã iri ĩmumakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ pʉro nerẽnañurã ĩgʉ̃ wererire õãrõ pémurã. \v 7 Wárã wãtẽa ñajãsũnerãrẽ tauyupʉ. Wãtẽa gapʉ ĩgʉ̃sãguere ããrĩnerã bʉro gaguinírĩ merã wiriñurã. Wárã dʉpʉ bʉarãrẽ, waamasĩmerãdere tauyupʉ. \v 8 Irasirimakʉ̃ ĩãrã, iri makã marã bʉro ʉsʉyañurã. \p \v 9 Iri makãrẽ sugʉ Simón wãĩkʉgʉ yé ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ yoaripoe yéa iririkʉrire irigorenamakʉ̃ ĩãrã, Samaria marã ĩãgʉkanokõãñurã. “Yʉ masĩtarinʉgãgʉ̃ ããrã”, ãrĩ werenayupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \v 10 Irasirirã ããrĩpererã iri makã marã oparã, oparã ããrĩmerãde ĩgʉ̃rẽ: “Ĩĩ ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ irirosũ turari opagʉ ããrĩkumi”, ãrĩ gũñadiñurã. \p \v 11 Ĩgʉ̃ sõõ gapʉ merã wári yéa iririkʉrire irimakʉ̃ ĩãrã, wárã masaka ĩgʉ̃rẽ bʉremuñurã. \v 12 Felipe gapʉ Samaria marãrẽ: “Marĩpʉ ããrĩpererã Opʉ ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ magʉ̃ Jesucristo marĩrẽ taugʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ wereyupʉ. Ʉ̃ma, nome, ĩgʉ̃ wererire pé bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ deko merã wãĩyeyupʉ. \v 13 Simṍde Jesúre: “Bʉremua yʉ”, ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Felipe ĩgʉ̃dere wãĩyeyupʉ. Pʉrʉ Felipe merã waagorenayupʉ. Felipe Marĩpʉ turaro merã iri ĩmumakʉ̃ ĩãgʉ̃, ĩãgʉkanokõãyupʉ. \p \v 14 Jesús buedoregʉ beyenerã Jerusalẽ́gue ããrĩrã́: “Samaria marã Marĩpʉyare õãrõ bʉremunʉgãñurã”, ãrĩrĩ kerere pérã, Pedro, Juãrẽ ĩãdorerã iriuñurã. \v 15 Irogue ejarã, Jesúre bʉremurãrẽ Marĩpʉre sẽrẽbosañurã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeãburo, ãrĩrã. \v 16 Ĩgʉ̃sã marĩ Opʉ Jesúre bʉremunʉgãdero pʉrʉ, ĩgʉ̃ wãĩ merã dita wãĩyesũñurã. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ ejabiriyupʉ dapa. \v 17 Irasirirã Pedrosã ĩgʉ̃sãya mojõrĩ merã Jesúre bʉremunʉgãnerãya dipu weka ñapeoñurã. Ĩgʉ̃sã ñapeomakʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃sãguere ejayupʉ. \p \v 18 Pedrosã ñapeomakʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ejamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Simón gapʉ ĩgʉ̃sã turarire gããmegʉ̃, niyeru merã wajaridʉadiyupʉ. Ãsũ ãrĩyupʉ: \p \v 19 —Iri turarire sĩka yʉdere! Yʉ ñapeorãguere Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ejamakʉ̃ iridʉakoa, ãrĩyupʉ. \p \v 20 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Mʉ Marĩpʉ turari sĩrĩrẽ: “Niyeru merã wajarigʉkoa” ãrĩ gũñarĩ waja, mʉya niyeru, mʉ merãta béosũrokoa. \v 21 Marĩpʉ ĩũrõrẽ mʉ gũñarĩ diaye ããrĩbea. Irasirigʉ gʉa irirosũ irimasĩbirikoa. \v 22-23 Mʉ ñerõ iririre iripautariadi ããrã. Irasirigʉ mʉ ñerõ iririre bʉjawere, mʉ gũñarĩrẽ gorawayuka! Marĩpʉre sẽrẽka, mʉ ñerõ gũñarĩrẽ kãtiburo, ãrĩgʉ̃. Gajipoe irigʉ irire kãtibukumi mʉ ĩgʉ̃rẽ sẽrẽmakʉ̃, ãrĩyupʉ. \p \v 24 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Simón ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã Marĩpʉre sẽrẽbosaka, yʉre mʉsã ãrãdea waabirikõãburo, ãrĩrã, ãrĩyupʉ. \p \v 25 Pedrosã, Jesús irimakʉ̃ ĩãdeare, ĩgʉ̃ buemakʉ̃ pédeare iri makã marãrẽ were odo, Jerusalẽ́gue goedujáañurã. Goedujáarã, wárã masakare Samaria nikũ ããrĩrĩ́ makãrĩ marãdere Jesúya kerere werewãgãñurã. \s1 Felipe Etiopíamʉrẽ weredea \p \v 26 Pʉrʉ sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ Felipere ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Jerusalén merã ããrĩnʉgãwãgãrĩ maa, Gaza wãĩkʉri makã buari maague waaka! Iri maa masaka marĩrõgue ããrĩwãgãa, ãrĩyupʉ. \p \v 27 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Felipe iri maague buagʉ, sugʉ Etiopíamʉrẽ bokajayupʉ. Ĩgʉ̃ iri nikũ marã opo dokamʉ, ããrĩpereri igoya niyerure korerimasʉ̃ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ Jerusalẽ́gue Marĩpʉre bʉremugʉ̃ ejadi ããrĩyupʉ. \v 28 Irogue ejadi ĩgʉ̃ya nikũgue goedujáagʉ, ĩgʉ̃ya tũrũdiru caballua tʉ̃ãdiru wekague doagʉ, Isaías Marĩpʉya kerere weredupiyudi gojadea pũrẽ buegʉ iriyupʉ. \v 29 Ĩgʉ̃ bueripoe Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Felipere: \p —Iriru pʉroweya waaka! ãrĩyupʉ. \p \v 30 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Felipe iriru pʉro ũmawãgã, Etiopíamʉ Isaías gojadea pũrẽ buemakʉ̃ péyupʉ. Ĩgʉ̃ irire buemakʉ̃ pégʉ: \p —¿Mʉ buerire pémasĩrĩ? ãrĩ sẽrẽñayupʉ. \p \v 31 Ĩgʉ̃ gapʉ yʉjʉyupʉ: \p —¿Nasiri pémasĩbukuri, yʉ gajigʉ yʉre i irasũ ãrĩdʉaro yáa, ãrĩgʉ̃ marĩkeremakʉ̃? Mʉrĩñajãka, irire yʉre buebu, ãrĩyupʉ Felipere. \p \v 32 Ĩgʉ̃ bueri ãsũ ãrĩyuro: \q1 Ovejare ñeã wẽjẽderosũta ĩgʉ̃dere ñeã wẽjẽrãkuma. Oveja majĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ya poarire ĩgʉ̃sã peramakʉ̃, ĩgʉ̃ gaguiníbiriderosũta ĩĩ masakʉde gaguiníbirikumi. \q1 \v 33 Masaka ĩgʉ̃rẽ bʉridarãkuma. Ĩgʉ̃ ñerõ iribirikeremakʉ̃, neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ: “Waja opabemi”, ãrĩbirikuma. \q1 Irasirirã, ĩgʉ̃ i nikũgue ããrĩripoe ĩgʉ̃ya nikũ marã ĩgʉ̃rẽ ñerõ iri, wẽjẽrãkuma. Ĩgʉ̃sã ñerõ irideare neõ sugʉ werepeomasĩbirikumi, ãrĩ gojadea ããrĩyuro.\x + \xo 8:33 \xt Is 53.7-8\x* \p \v 34 Irire bue odo, Felipere sẽrẽñayupʉ: \p —Wereka yʉre! ¿Noãrẽ gojagʉ iriyuri Isaías, ĩgʉ̃ basi, o gajigʉguere? \p \v 35 Felipe ãsũ ãrĩ yʉjʉyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Iri Jesúre ãrĩ gojadea ããrã, ãrĩyupʉ. Irasirigʉ Jesúyare ĩgʉ̃ õãrõ iridea kerere wereyupʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 36 Irasũ wereníwãgãrã, ditarugue ejañurã. Iri ditarure ĩãgʉ̃, Etiopíamʉ Felipere: \p —Ĩãka! Deko ããrã. ¿Mʉ yʉre wãĩyemakʉ̃ õãgorabukuri? ãrĩyupʉ. \p \v 37 Felipe gapʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Mʉ Jesucristore õãrõ bʉremumakʉ̃, mʉrẽ deko merã wãĩyegʉra, ãrĩyupʉ. Etiopíamʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ doja: \p —Jesucristore bʉremua yʉ. Ĩgʉ̃ta Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. \p \v 38 Irasirigʉ Etiopíamʉ ĩgʉ̃ya tũrũdiru wejatugʉre dujupídore, ĩgʉ̃sã pẽrã dijinʉgã, ditarugue ñumuwija, Felipe ĩgʉ̃rẽ deko merã wãĩyeyupʉ. \v 39 Ĩgʉ̃rẽ wãĩye odo, ñumuwãgãriripoe gũñaña marĩrõ merã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Felipere gajirogue ãĩãkõãyupʉ. Etiopíamʉ ĩgʉ̃rẽ dupaturi ĩãnemobirikeregʉ, ĩgʉ̃rẽ waadeare gũña, bʉro ʉsʉyari merã ĩgʉ̃ya makãgue dujáakõãyupʉ. \v 40 Felipe gapʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃rẽ ãĩadero pʉrʉ, Azote wãĩkʉri makãgue ejayupʉ. Irogue eja, makãrĩkʉ Jesúya kerere weregorenagʉ̃, Cesarea wãĩkʉri makãgue weretũnujayupʉ. \c 9 \s1 Saulo Jesúre bʉremunʉgãdea \r (Hch 22.6-16; 26.12-18) \p \v 1 Felipe buegorenaripoe Saulo gapʉ Jesúre bʉremurãrẽ ĩãturigʉ: “Wẽjẽpeokõãgʉra”, ãrĩrĩrẽ piribirisĩã, paía opʉ pʉrogue waa, ãsũ ãrĩyupʉ: \p \v 2 —Yʉre papera pũ ãmubosaka, Damascogue waaburire. Iri pũrẽ marĩ nerẽrĩ wiiri marã oparãrẽ wiabu yáa. Iri makã marã Jesúre bʉremurãrẽ ʉ̃ma, nomerẽ, noó yʉ bokajarãrẽ ñeã ãĩrigʉra Jerusalẽ́gue peresu iribu, ãrĩ sẽrẽyupʉ Saulo paía opʉre. \v 3 Iri pũrẽ sĩadero pʉrʉ, Saulo gajirã merã Damascogue waakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ iri makã ejabu iriripoe gũñaña marĩrõ ʉ̃mʉgasigue merã bʉro kũmijũrõ ĩgʉ̃ pʉrore gosesiridijuyuro. \v 4 Irasũ waamakʉ̃, Saulo yebague meémejãgʉ̃, ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ péyupʉ: \p —Saulo, ¿nasirigʉ yʉre ñerõ yári mʉ? \p \v 5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ: “¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ?” ãrĩyupʉ. \p —Yʉ Jesús, mʉ ñerõ irigʉta ããrã. Mʉ yʉre ñerõ irigʉ, mʉ basita ñerõ yáa, ãrĩyupʉ. \p \v 6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Saulo bʉro güi naradari merã: \p —Yʉ Opʉ, ¿naásũpero gapʉ yʉ irimakʉ̃ gããmerĩ? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ: \p —Wãgãnʉgã, makãgue waaka! Irogue sugʉ yʉ mʉrẽ iridoreburire weregʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús Saulore. \p \v 7 Saulo merã waanerãde Jesús werenírĩrẽ pérã gʉka, werenímasĩbiriñurã. Irire pékererã, Jesús gapʉre neõ ĩãbiriñurã. \v 8 Saulo yebague oyadi wãgãnʉgãja, ĩãpãgʉ̃, neõ ĩãbiriyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃ merãmarã ĩgʉ̃rẽ tʉ̃ãwãgãñurã Damascogue waarã́. \v 9 Irogue eja, ʉrenʉgora koye ĩãbiri, neõ baabiri, iiríbiri iriyupʉ. \p \v 10 Damascoguere sugʉ Jesúre bʉremugʉ̃ Ananías wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Kẽrõ irirosũgue Jesús ĩgʉ̃rẽ wereníyupʉ: \p —¿Ananías, ããrĩ́rĩ mʉ? \p —Yʉ Opʉ, õõta ããrã, ãrĩ yʉjʉyupʉ. \p \v 11 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃rẽ: \p —Wãgãnʉgãka! “Diayema maa” wãĩkʉri maague waaka! Iri maague waagʉ́, Judaya wiigue ñajãa, sugʉ Tarsomʉrẽ Saulo wãĩkʉgʉre sẽrẽñaka! Dapagorare ĩgʉ̃ yʉre sẽrẽgʉ̃ yámi. \v 12 Ĩgʉ̃dere neãgue kẽrõ irirosũ ããrĩrĩ́ merã ĩmuabʉ. Mʉ ĩgʉ̃ pʉro ñajãa, ĩgʉ̃ya dipurure ñapeori merã dupaturi ĩgʉ̃ya koye ĩãburire ĩmuabʉ. Mʉ wãĩdere ĩmuabʉ ĩgʉ̃rẽ, ãrĩyupʉ Jesús Ananíare. \p \v 13 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ Opʉ, ĩgʉ̃ mʉrẽ bʉremurãrẽ Jerusalẽ́gue ããrĩrã́rẽ ñerõ iriadeare wárã masaka yʉre wereama. \v 14 I makã marãdere mʉrẽ bʉremurãrẽ ããrĩpererã mʉ wãĩ merã Marĩpʉre sẽrẽrãrẽ peresu iribu, paía oparã: “Ãsũ irika!” ãrĩ iriuadea pũ merã ejáayupʉ, ãrĩ wereyupʉ. \p \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, Jesús gapʉ: \p —Ĩgʉ̃ pʉrogue waaka! Ĩgʉ̃ yʉ beyesũdi ããrĩ́mi. Irasirigʉ yaa kerere gaji nikũ marãrẽ, ĩgʉ̃sã oparãrẽ, Israel bumarãdere weregʉkumi. \v 16 Irire weregorenagʉ̃, bʉro ñerõ tarigʉkumi. Yʉ basi ĩgʉ̃rẽ weregʉra, ãrĩyupʉ. \p \v 17 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Ananías Judaya wiigue waa, iri wiigue ñajãa, Saulore bokaja, ĩgʉ̃ya dipurure ñapeo, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yaagʉ Saulo, péka yʉre! Marĩ Opʉ Jesúta mʉrẽ maague deyoadi yʉre iriuami, mʉrẽ dupaturi koye ĩãburo, ãrĩgʉ̃. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃dere opatariburo, ãrĩgʉ̃, iriuami, ãrĩyupʉ. \p \v 18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoeta Sauloya koyeguere waaí nʉtʉ̃rĩ irirosũ deyori tuuyadea yurisiridijakõãyuro. Õãrõ ĩãkõãyupʉ doja. Irasirigʉ wãgãnʉgã, deko merã wãĩyesũadi dujayupʉ. \v 19 Pʉrʉ baa, turakõãyupʉ. Iri makãguere yoaweyaripoe Jesúre bʉremurã merã dujayupʉ dapa. \s1 Saulo Damasco marãrẽ Jesúyare buenʉgãdea \p \v 20 Iro ããrĩgʉ̃́, judío masaka nerẽrĩ wiirigue waa, irogue ããrĩrã́rẽ: “Jesús, Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ werenayupʉ. \v 21 Ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pérã, ããrĩpererã pégʉka, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —Ĩĩ Jerusalẽ́gue Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ wãĩ merã Marĩpʉre sẽrẽrãrẽ wẽjẽdoredita ããrĩ́mi. Dapagorare i makãguedere õõ marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ñeãgʉ̃ aarigʉ́ iriañumi Jerusalẽ́gue ãĩa, paía oparãguere wiabu, ãrĩñurã. \p \v 22 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, Saulo gapʉ ʉ̃mʉrikʉ judío masakare, Damascogue ããrĩrã́rẽ güiro marĩrõ õãrõ merã: “Jesús diayeta Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrĩ́mi”, ãrĩ werenayupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ weremakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ: “Ãrĩkatogʉ yámi ĩĩ”, ãrĩmasĩbiriñurã. \s1 Saulo judío masakare duriwãgãdea \p \v 23 Yoadero pʉrʉ, surãyeri judío masaka Saulore ĩgʉ̃sã wẽjẽburire werenímurã nerẽñurã. \v 24 Irasirirã ʉ̃mʉrikʉ, ñamirikʉ makã tʉro ĩgʉ̃sã ʉ̃tã koeri merã weadea sãrĩrõ makãpʉrore korenañurã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarã. Saulo gapʉ ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarire masĩkõãyupʉ. \v 25 Irasirirã su ñami Jesúre bʉremurã wári puui merã ĩgʉ̃rẽ iri sãrĩrõma gobegue yótaudijuñurã. Ãsũ irisĩã, Saulo iri makãrẽ wiriyupʉ. \s1 Saulo Jerusalẽ́gue goedujáadea \p \v 26 Pʉrʉ Jerusalẽ́gue goedujayupʉ doja. Irogue ejagʉ, Jesúre bʉremurã merã ããrĩdʉadiyupʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃rẽ güigorañurã. “Jesúre bʉremugʉ̃ ããrĩbemi ĩĩ”, ãrĩñurã. \v 27 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Bernabé gapʉ Saulore Jesús buedoregʉ beyenerã pʉro ãĩayupʉ. Irogue eja, ĩgʉ̃sãrẽ Saulo maague waagʉ́ ĩgʉ̃ Jesúre ĩãdeare, Jesús ĩgʉ̃ merã wereníadeare, ĩgʉ̃ Damascogue Jesúya kerere güiro marĩrõ merã wereadeadere ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ. \v 28-29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereadero pʉrʉ, Saulo ĩgʉ̃sã merã ããrĩnʉgãyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sã merã Jerusalẽ́gue güiro marĩrõ marĩ Opʉ Jesúya kerere weregorenayupʉ. Iri kerere weregorenagʉ̃, surãyeri judío masaka, griego ya merã werenírãrẽ were, ĩgʉ̃sã merã gãme wereníyupʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃ wererire pédʉabirisĩã, ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉadiñurã. \v 30 Irasirirã ĩgʉ̃sã wẽjẽdʉamakʉ̃ ĩãrã, Jesúre bʉremurã gapʉ ĩgʉ̃rẽ Cesarea wãĩkʉri makãgue ãĩa, irogue eja, ĩgʉ̃ya makã Tarsogue iriukõãñurã pama. \p \v 31 Ĩgʉ̃ irogue waadero pʉrʉ, ããrĩpererã Jesúre bʉremurã Judea marã, Galilea marã, Samaria marã siñajãrĩ merã dujañurã. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ iritamurõ merã bʉremunemoñurã. Jesúyare goepeyari merã iritʉyañurã. Gajirã wárã ĩgʉ̃rẽ bʉremunʉgãñurã. \s1 Pedro Enearẽ taudea \p \v 32 Pedro ããrĩpereri makãrĩ marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ĩãgorenagʉ̃ waagʉ́, Lida wãĩkʉri makãguedere ejayupʉ. \v 33 Irogue eja, sugʉ Eneas wãĩkʉgʉre bokajayupʉ. Su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejari bojorigora ĩgʉ̃ya wiiguere dʉpʉ bʉadi peyayupʉ. \v 34 Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Eneas, Jesucristo mʉrẽ taugʉkumi. Wãgãnʉgã, mʉ peyaderore ãmu duripíka! \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, Eneas wãgãnʉgãkõãyupʉ. \v 35 Ããrĩpererã Lida marã, Sarón marãde ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, iripoegue ĩgʉ̃sã bʉremunadeare piri, Jesús gapʉre bʉremunʉgãñurã. \s1 Pedro Dorcare masũdea \p \v 36 Gaji makã Jope wãĩkʉri makãgue sugo nomeõ Jesúre bʉremugõ “Tabita” wãĩkʉgo ããrĩyupo. Griego ya merã “Dorcas” wãĩkʉyupo. Igo õãrĩrẽ irigo, boporãrẽ õãrõ iritamugõ ããrĩyupo. \v 37 Iripoere Pedro Lidague ããrĩripoe igo pũrĩrikʉ kõmoakõãyupo. Igo kõmoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã irinaderosũta igo merãmarã igoya dʉpʉ darore koeñurã. Koe odo, ʉ̃marõma taribugue píñurã. \v 38 Jope, Lida pʉrogã ããrĩyuro. Irasirirã Jope marã Jesúre bʉremurã Pedro Lidague ããrĩmakʉ̃ pérã, ʉ̃ma pẽrãrẽ ĩgʉ̃ pʉrogue iriuñurã. Irogue ejarã, ĩgʉ̃rẽ: \p —Mumurõ merã Jopegue waaka! ãrĩñurã. \p \v 39 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, mata Pedro ĩgʉ̃sã merã Jopegue waayupʉ. Irogue ejarã, ĩgʉ̃rẽ Dorcas boadeo peyari taribugue siiu mʉrĩãñurã. Ĩgʉ̃ iri taribugue ejamakʉ̃, wapiweyarã nome Pedro pʉro nerẽnʉgãjañurã. Orerãta, igo ĩgʉ̃sãrẽ surí eabosadeare ĩmuñurã ĩgʉ̃rẽ. \v 40 Pedro iri taribugue ããrĩrã́rẽ ããrĩpererãrẽ wiriadoreyupʉ. Ĩgʉ̃sã wiriadero pʉrʉ, ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, Marĩpʉre sẽrẽyupʉ. Sẽrẽ odo, boadeore gãmenʉgã ĩã: \p —Tabita, wãgãnʉgãka! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, koye ĩãpã, Pedrore ĩãgõta wãgãdoayupo. \v 41 Pedro igoya mojõgue ñeã, tʉ̃ãwãgũnú, pʉrʉ wapiweyarã nomerẽ gajirã Jesúre bʉremurãdere siiumu, ĩgʉ̃sãrẽ wiayupʉ igore. \v 42 Ããrĩpererã Jope marã igore ĩgʉ̃ masũadea kerere pépereakõãñurã. Irasirirã wárã Jesúre bʉremunʉgãñurã. \v 43 Pedro yoaripoe Jopeguere sugʉ Simón wãĩkʉgʉ, waimʉrã gasirire ãmurĩmasʉ̃ya wiigue ããrĩyupʉ. \c 10 \s1 Cornelio Pedrore siiudoredea \p \v 1 Cesareaguere Cornelio wãĩkʉgʉ wárã surara, “Italiano” wãĩkʉri bumarã opʉ ããrĩyupʉ. \v 2 Cornelio, ããrĩpererã ĩgʉ̃ya wii marã merã Marĩpʉre goepeyari merã bʉremuñurã. Irasirigʉ judío masaka boporãrẽ iritamugʉ̃ wári niyeru sĩnayupʉ. Ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉre sẽrẽnayupʉ. \v 3 Sunʉ ñamika tres ããrĩmakʉ̃, kẽrõ irirosũgue sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ deyoa, ĩgʉ̃ pʉro ñajãmakʉ̃ ĩãyupʉ. Ñajãa, ĩgʉ̃rẽ: \p —Cornelio, ãrĩyupʉ. \p \v 4 Cornelio bʉro güiri merã ĩgʉ̃ ditare ĩã: \p —Yʉ Opʉ, ¿ñeénorẽ gããmerĩ? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ mʉ sẽrẽrĩrẽ pémi. Mʉ boporãrẽ niyeru sĩrĩdere ĩãmi. \v 5 Irasirigʉ Simón Pedro wãĩkʉgʉre siiudoregʉ, Jopegue iriuka mʉyarã ʉ̃marẽ! \v 6 Ĩgʉ̃ gajigʉ Simón wãĩkʉgʉ waimʉrã gasirire ãmurĩmasʉ̃ya wiigue ããrĩ́mi. Iri wii wádiya tʉro ããrã, ãrĩyupʉ. \p \v 7 Marĩpʉre wereboegʉ irasũ ãrĩ odo, waadero pʉrʉ, Cornelio ĩgʉ̃rẽ moãboerã pẽrãrẽ, gajigʉ surara ĩgʉ̃rẽ iritamugʉ̃rẽ Marĩpʉre goepeyari merã bʉremugʉ̃rẽ siiuyupʉ. \v 8 Ĩgʉ̃sãrẽ siiu, ããrĩpereri Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃rẽ wereadeare wereyupʉ. Were odo, ĩgʉ̃sãrẽ Jopegue iriukõãyupʉ. \p \v 9 Ĩgʉ̃sã waadeanʉ gajinʉ gapʉ goeripoe ããrĩmakʉ̃, Jopegue ejamurã iriripoe Pedro ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́ wii wekague Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ mʉrĩayupʉ. \v 10 Ĩgʉ̃ irogue ããrĩgʉ̃́ bʉro ʉaboa, baadʉadiyupʉ. Iri wii marã ĩgʉ̃sã baari ãmuripoe kẽrõ irirosũ waasũ, ʉ̃mʉgasi tũpãmakʉ̃ ĩãyupʉ. \v 11 Irasũ tũpãmakʉ̃, suñe suríro irirosũ deyori gasiro wapikʉri tʉrori sʉadea gasiro miẽ, yebague dijarimakʉ̃ ĩãyupʉ. \v 12 Iri gasiro poekaguere ããrĩpererã waimʉrã: paárã, yebague sĩgʉ̃wãgãrã, wʉ́rã sãñañurã. \v 13 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Pedro, wãgãnʉgã, ĩĩsãrẽ wẽjẽ baaka! ãrĩyupʉ. \p \v 14 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃: \p —Yʉ Opʉ, yʉ ĩgʉ̃sãnorẽ neõ baañabea. Ñerãrẽ, mʉ gʉare baadorebirinerãrẽ neõ baabea, ãrĩyupʉ. \p \v 15 Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ dupaturi ãrĩnemoyupʉ doja: \p —Yʉ: “Õãrã ããrĩ́ma”, ãrĩrãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ: “Ñerã, baaya marĩrã ããrĩ́ma”, ãrĩbirikõãka! \v 16 Ʉrea ĩgʉ̃rẽ irire ĩmuadero pʉrʉ, iri gasirore ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩãkõãyupʉ doja. \v 17 Pedro: “¿Naásũ ãrĩdʉaro irikuri iri yʉre ĩmuadea?” ãrĩ gũñarikʉripoe Cornelio iriuanerã ĩgʉ̃ ããrĩrĩ́ wii makãpʉro: “¿Simṍya wii noógue ããrĩ́rĩ?” ãrĩ sẽrẽñarã ejañurã. \v 18 Irogue eja, iri wii marãrẽ: “¿Õõta ããrĩ́rĩ, Simón Pedro wãĩkʉgʉ?” ãrĩ oeñurã. \v 19 Pedro ĩgʉ̃ ĩãdeare gũñagʉ̃ iriyupʉ dapa. Ĩgʉ̃ irire gũñaripoe Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃rẽ: \p —Ĩãka! Ʉ̃ma ʉrerã ãmarã́ yáma mʉrẽ. \v 20 Murĩgora dijapurumuka! “¿Naásũ waarokuri yʉre?” ãrĩ, neõ gũñarikʉro marĩrõ ĩgʉ̃sã merã waaka! Yʉ ĩgʉ̃sãrẽ iriuabʉ mʉrẽ, ãrĩyupʉ Pedrore. \p \v 21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro dija, ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Yʉta ããrã mʉsã ãmagʉ̃́. ¿Nasirirã aarari? ãrĩyupʉ. \p \v 22 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Surara opʉ Cornelio wãĩkʉgʉ gʉare iriuami. Ĩgʉ̃ õãrĩrẽ irigʉ, Marĩpʉre goepeyari merã bʉremugʉ̃ ããrĩ́mi. Ããrĩpererã judío masaka ĩgʉ̃rẽ: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩãma. Sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ mʉrẽ ĩgʉ̃ya wiigue waadoregʉ siiudoreayupʉ. Mʉ ĩgʉ̃ pʉro waamakʉ̃, mʉ wererire pégʉkumi. Irasirirã mʉrẽ siiurã aarirã́ iriabʉ, ãrĩñurã. \p \v 23 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro: “Ñajãrika! Õõ kãrĩka dapagã ñamirẽ!” ãrĩyupʉ. Gajinʉ gapʉ ĩgʉ̃sã merã waakõãyupʉ. Gajirãde Jope marã Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃sã merã wapikʉwãgãñurã. \p \v 24 Gajinʉ gapʉ Cesareaguere ejañurã. Cornelio gapʉ, ĩgʉ̃yarãrẽ, ĩgʉ̃ merãmarãdere ĩgʉ̃ya wiigue siiu neeõ, Pedrore yúyupʉ. \v 25 Pedro ĩgʉ̃ya wii ejamakʉ̃, Cornelio makãpʉrogue bokatĩrĩgʉ̃ wiria, ñadʉkʉpuri merã ejamejãyupʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremugʉ̃. \v 26 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩã, Pedro gapʉ ĩgʉ̃rẽ tʉ̃ãwãgũnú: \p —Wãgãnʉgãka! Yʉde mʉ irirosũta masakʉ ããrã, ãrĩyupʉ. \p \v 27 Ĩgʉ̃ya wiigue weretamu ñajãrã, Pedro wárã masaka irogue nerẽanerãrẽ bokajayupʉ. \v 28 Irasũ bokajagʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Gʉa judío masaka ããrĩrã́, judío masaka ããrĩmerãya wiiriguere ñajãrã, Moisés gʉare pídeare tarinʉgãbukoa. Mʉsã irire õãrõ masĩa. Marĩpʉ gapʉ gaji bumarãrẽ: “Ñerã ããrĩ́ma”, ãrĩdorebirami yʉre. \v 29 Irasirigʉ mʉ iriuanerã yʉre siiurimakʉ̃, “Waabea”, ãrĩrõ marĩrõ mata aarabʉ. Dapagora yʉ õõgue ejasĩã, mʉsãrẽ: “¿Nasiribu yʉre siiuari?” ãrĩ sẽrẽñadʉakoa, ãrĩyupʉ. \p \v 30 Cornelio ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Wapikʉrinʉ taria i horanota tres ããrĩmakʉ̃, i wii yʉ bere, Marĩpʉre sẽrẽripoe gũñaña marĩrõ sugʉ ʉ̃mʉ suríro bʉro goseriñe sãñagʉ̃ deyoa: \v 31 “Cornelio, Marĩpʉ mʉ sẽrẽrĩrẽ pémi. Mʉ boporãrẽ iritamurĩdere ĩãmi”, ãrĩmi yʉre. \v 32 “Mʉyarã ʉ̃marẽ iriuka, Jopegue Simón Pedro wãĩkʉgʉre siiudoregʉ. Ĩgʉ̃ gajigʉ Simón wãĩkʉgʉ waimʉrã gasirire ãmugʉ̃́ya wiigue wádiya tʉro ããrĩrĩ́ wiigue ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ mʉ pʉro ejagʉ, mʉrẽ weregʉkumi”, ãrĩ weremi yʉre. \v 33 Irasirigʉ mata yaarã ʉ̃marẽ mʉrẽ siiudoregʉ iriuabʉ. Irasirigʉ mʉ gʉa pʉro õãrõ aarayo. Marĩ ããrĩpererã õõrẽ Marĩpʉ ĩũrõ ããrã. Irasirirã ããrĩpereri mʉrẽ Marĩpʉ weredorerire mʉ gʉare weremakʉ̃ pédʉakoa, ãrĩyupʉ Cornelio Pedrore. \s1 Pedro Cornelioya wii ããrĩrã́rẽ weredea \p \v 34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ãsũ ãrĩ werenʉgãyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Yʉ dapagoragueta pémasĩa. Diayeta ããrã. Marĩpʉ marĩ ããrĩpererãrẽ surosũ ĩãmi. \v 35 Irasirigʉ ããrĩpereri bumarã ĩgʉ̃rẽ bʉremu, õãrĩrẽ irirãnorẽ ĩãbéobirikumi. \v 36 Marĩpʉ ĩgʉ̃ya kerere judío masakare pídi ããrĩmí. “Jesucristo merã siñajãrĩ bokarãkuma”, ãrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ta ããrĩpererã Opʉ ããrĩ́mi. \v 37 Ããrĩpereri gʉa judío masaka ããrĩrĩ́ nikũgue waadeare õãrõ masĩkoa mʉsã. Juan masakare bue, ĩgʉ̃sãrẽ deko merã wãĩyemi. Ĩgʉ̃ irasiriadero pʉrʉ, Jesús Galileague buenʉgãmi. \v 38 Idere masĩkoa mʉsã. Ĩĩ Jesús Nazaretmʉrẽ Marĩpʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã ĩgʉ̃rẽ turarire sĩdi ããrĩmí. Marĩpʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩníkõãdi ããrĩmí. Irasirigʉ Jesús masakare õãrĩrẽ irigorenami. Noó ĩgʉ̃ waaró ããrĩpererã wãtĩ doreri irirãrẽ taumi. \v 39 Gʉa judío masaka ããrĩrĩ́ nikũgue Jerusalẽ́guedere ããrĩpereri ĩgʉ̃ irideare ĩãbʉ. Irogue ĩgʉ̃rẽ curusague pábiatú wẽjẽma. \v 40 Ĩgʉ̃sã wẽjẽkeremakʉ̃, ʉrenʉ waaró merã Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ masũkõãdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃rẽ masũ, pʉrʉ gʉare deyoamakʉ̃ irimi, ĩgʉ̃ dupaturi okarire masĩburo, ãrĩgʉ̃. \v 41 Jesús ããrĩpererã masakare deyoabiridi ããrĩmí. Gʉa ditare deyoami. Ĩgʉ̃ deyoamakʉ̃, gʉa ĩgʉ̃ merã baa, iiríbʉ. Iripoegueta Marĩpʉ gʉare beyedi ããrĩmí, Jesúre ĩgʉ̃ masũadire ĩãmurãrẽ. \v 42 Marĩpʉ Jesúreta masaka ããrĩpererã okarãrẽ, boanerãdere: “Õãrãrẽ taugʉkoa, ñerã gapʉre wajamoãgʉkoa!” ãrĩ beyebure pídi ããrĩmí. Irire masakare weredoremi gʉare Jesús. \v 43 Ããrĩpererã Jesúre bʉremurãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtigʉkumi, ãrĩrĩrẽ gojanerã ããrĩmá ããrĩpererã Marĩpʉya kerere weredupiyunerã, ãrĩ wereyupʉ Pedro Cornelioya wii nerẽanerãrẽ. \s1 Judío masaka ããrĩmerãde Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opanʉgãdea \p \v 44 Pedro werenírĩrẽ pérãguere Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ dijijayupʉ. \v 45-46 Ĩgʉ̃ ejadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã gajirã ya merã werenímasĩbirideare werenínʉgã, ʉsʉyari merã Marĩpʉre: “Õãtarigʉ ããrã mʉ”, ãrĩ bʉremuñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Pedro merã irogue ejanerã judío masaka Jesúre bʉremurã pégʉkakõãñurã. “Marĩpʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriumi judío masaka ããrĩmerãdere”, ãrĩñurã. \v 47 Irasirigʉ Pedro ĩgʉ̃ merãmarãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ marĩ judío masakare iriuderosũta ĩĩsãdere iriumi. Irasirirã ĩgʉ̃sã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opamakʉ̃ ĩãrã, marĩ ĩgʉ̃sãrẽ deko merã wãĩyebirikõãrã, ãrĩmasĩña máa. \v 48 Irasirirã: “Mʉsã Jesucristore bʉremurã ĩgʉ̃yarã ããrã”, ãrĩ wãĩyeka ĩgʉ̃sãrẽ! ãrĩ wereyupʉ Pedro ĩgʉ̃ merãmarãrẽ. \p Ĩgʉ̃sãrẽ wãĩyeadero pʉrʉ, Pedrosãrẽ: “Yoaweyaripoe dujaka gʉa merã dapa!” ãrĩñurã. \c 11 \s1 Pedro Jerusalén marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ weredea \p \v 1 Jesús buedoregʉ beyenerã, gajirã ĩgʉ̃rẽ bʉremurã Judeague ããrĩrã́: “Judío masaka ããrĩmerãde Marĩpʉyare bʉremuma”, ãrĩrĩ kerere péñurã. \v 2 Pedro Cesareague ããrãdi Jerusalẽ́gue dujajamakʉ̃ ĩãrã, iro marã judío masaka Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ werewʉa, sẽrẽñañurã: \p \v 3 —¿Nasirigʉ judío masakʉ ããrĩkeregʉ, judío masaka ããrĩmerãya wiigue ñajãa, ĩgʉ̃sã merã baáari? \p \v 4 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro ããrĩpereri ĩgʉ̃rẽ irogue waadeare ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p \v 5 —Yʉ Jopegue ããrĩgʉ̃́, Marĩpʉre sẽrẽripoe kẽrõ irirosũ waabʉ yʉre. Ʉ̃mʉgasigue suñe suríro irirosũ deyori gasiro wapikʉri tʉrori sʉadea gasiro miẽ, yʉ pʉro dijarimakʉ̃ ĩãbʉ. \v 6 Yʉ iri gasiro poekaguere: “¿Ñeéno ããrĩ́rĩ?” ãrĩ, õãrõ ĩãgʉ̃, ããrĩpererã waimʉrã: paárã, makãnʉ́ʉ marã, yebague sĩgʉ̃wãgãrã, wʉ́rã sãñamakʉ̃ ĩãbʉ. \v 7 Yʉ ĩgʉ̃sãrẽ ĩãníripoe Marĩpʉ yʉre: “Pedro, wãgãnʉgãka! Ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽ baaka!” ãrĩmakʉ̃ pébʉ. \v 8 Yʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ yʉjʉbʉ: “Baabea yʉ Opʉ. Gajirã waimʉrã gʉa judío masaka baaya marĩrã ããrĩ́ma. Neõ suñarõ ĩgʉ̃sãnorẽ baañabi ããrĩkubʉ”, ãrĩbʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 9 Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ dupaturi ãrĩmi doja: “Yʉ baadorerãrẽ: ‘Baaya marĩrã ããrĩ́ma’”, ãrĩbirikõaka! ãrĩmi yʉre. \v 10 Ʉrea ĩgʉ̃ irire ĩmuadero pʉrʉ, iri gasirore ããrĩpererã merã ʉ̃mʉgasigue ãĩmʉrĩãkõãmi doja. \v 11 Irasiriripoeta ʉrerã ʉ̃ma Cesarea marã yʉre siiudorerã iriuanerã yʉ ããrĩrĩ́ wiiguere ejama. \v 12 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre: “‘Ĩgʉ̃sã judío masaka ããrĩmerã merã waabea’, ãrĩ gũñabita waaka!” ãrĩmi. Irasirigʉ yʉ Jope marã Jesúre bʉremurã su mojõma pere gaji mojõ suru pẽrẽbejarã merã waa, Cesareaguere eja, gʉa ããrĩpererã Cornelioya wiigue ñajãbʉ. \v 13 Gʉa iro ñajãjamakʉ̃, Cornelio gʉare: “Sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ yaa wii ñajãjamakʉ̃ ĩãbʉ. Ĩgʉ̃ yʉre: ‘Jopegue ʉ̃ma mʉyarãrẽ iriuka, Simón Pedro wãĩkʉgʉre siiudoregʉ!’ ãrĩmi”, ãrĩ weremi. \v 14 “‘Ĩgʉ̃ mʉrẽ Marĩpʉyare weremakʉ̃ bʉremugʉ̃, mʉ, mʉyarã ããrĩpererã õãrõ tarirãkoa. Ʉ̃mʉgasiguere Marĩpʉ merã õãrõ ʉsʉyari bokarãkoa’, ãrĩ weremi yʉre Marĩpʉre wereboegʉ”, ãrĩmi Cornelio. \v 15 Irasirigʉ yʉ ĩgʉ̃sãrẽ werenʉgãripoe Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ marĩrẽ neõgora ĩgʉ̃ dijijaderosũta ĩgʉ̃sãguere dijijami. \v 16 Irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ãrĩdeare gũñabokabʉ. Ãsũta ãrĩmi: “Juan mʉsãrẽ deko merã wãĩyedi ããrĩmí. Yʉ gapʉ mʉsãrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ merã wãĩyegʉkoa, ĩgʉ̃ mʉsã merã ããrĩníkõãburo, ãrĩgʉ̃”. \v 17 Marĩpʉ marĩrẽ iriuderosũta Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriumi, judío masaka ããrĩmerãdere, marĩ Opʉ Jesucristore ĩgʉ̃sã bʉremumakʉ̃. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉre: “Irasiribirikõãka ĩgʉ̃sãrẽ!” ãrĩmasĩbiribʉ yʉ, ãrĩ wereyupʉ Pedro iro ããrĩrã́rẽ. \p \v 18 Ĩgʉ̃ wereadero pʉrʉ, toeperea: \p —Marĩpʉ judío masaka ããrĩmerãdere ĩgʉ̃sã ñerõ irideare bʉjawere, piridoremi, ĩgʉ̃sãde ʉ̃mʉgasigue ĩgʉ̃ merã õãrõ ʉsʉyari bokaburo, ãrĩgʉ̃, ãrĩ, ʉsʉyari sĩñurã Marĩpʉre. \s1 Antioquía marã Jesúre bʉremudea \p \v 19 Estebãrẽ wẽjẽadero pʉrʉ, Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ iriñurã. Irasirirã surãyeri Feniciague, gajirã Chipre nʉgʉ̃rõgue, gajirã Antioquíague duriwãgãñurã. Ĩgʉ̃sã irogue ejarã, Jesúya kerere wereñurã judío masaka ditare. \v 20 Surãyeri Jesúre bʉremurã Chipre marã, Cirene marã ããrĩñurã. Ĩgʉ̃sã Antioquíague eja, judío masaka ããrĩmerãrẽ Jesúya kerere wereñurã. “Jesús, marĩrẽ taugʉ, ããrĩpererã Opʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ wereñurã ĩgʉ̃sãrẽ. \v 21 Marĩpʉ irasũ ãrĩ wererãrẽ õãrõ iritamuyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃sã weremakʉ̃ pérã, iro marã wárã Jesúre bʉremunʉgãñurã. Ĩgʉ̃sã dupiyuro bʉremudeare pirikõãñurã. \p \v 22 “Ĩgʉ̃sãde Jesúre bʉremuma”, ãrĩrĩ kerere pérã, Jerusalén marã Jesúre bʉremurã Bernabére Antioquíague iriuñurã: “‘¿Naásũ waáari?’ ãrĩ ĩãgʉ̃ waaka!” ãrĩrã. \v 23 Irasirigʉ irogue eja, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ iritamuadeare ĩã, bʉro ʉsʉyari merã: \p —Marĩ Opʉ Jesúre õãrõ bʉremuníka! Ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ neõ piribirikõãka! ãrĩ wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \v 24 Bernabé Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarigʉ, õãgʉ̃, Jesúre õãrõ bʉremugʉ̃ ããrĩyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pérã, wárã masaka Jesúre bʉremuñurã. \p \v 25 Pʉrʉ Bernabé Antioquíague ããrãdi Saulore Tarsogue ããrĩgʉ̃́rẽ ãmagʉ̃́ waayupʉ. \v 26 Ĩgʉ̃rẽ bokaja, ĩgʉ̃sã pẽrãgueta Antioquíague goedujaja, Jesúre bʉremurã merã su bojorigora iri makãguere ããrĩñurã. Iroguere wárã masakare Jesúyare bueñurã. Iripoe merãta iro marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ: “Cristoyarã, Cristiano ããrĩ́ma”, ãrĩ wãĩyepʉroriñurã. \p \v 27 Bernabé, Saulo merã Antioquíague ããrĩripoe gajirã Jerusalén marã Marĩpʉya kerere weredupiyurã iroguere waañurã. \v 28 Sugʉ ĩgʉ̃sã merã, Agabo wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irogue eja, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ masĩrĩ sĩrĩ merã iro marãrẽ: \p —Ããrĩpereroguere masaka ʉaboarãkuma, ãrĩ wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. Claudio wãĩkʉgʉ romano marã opʉ ñajãdero pʉrʉ Agabo ĩgʉ̃ ãrĩdea waayuro. \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Antioquía marã Jesúre bʉremurã ãsũ ãrĩñurã: \p —Marĩ Judeague ããrĩrã́rẽ Jesúre bʉremurãrẽ marĩ niyeru oparire, marĩ sĩrõ bokatĩũrõ iriurã! ãrĩñurã. \v 30 Irasirirã niyeru neeõ, Bernabé, Saulo merã: “Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ iritamurãrẽ wiaka!” ãrĩ iriuñurã. \c 12 \s1 Santiagore wẽjẽdea, Pedrore peresu iridea \p \v 1 Iripoere Herodes wãĩkʉgʉ Judea marã opʉ, surãyeri Jesúre bʉremurã Jerusalẽ́gue ããrĩrã́rẽ ñerõ irinʉgãyupʉ. \v 2 Irasirigʉ ĩgʉ̃yarã surarare Santiagore Juan tĩ́gʉ̃rẽ sareri majĩ merã wẽjẽdoreyupʉ. \v 3 Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmakʉ̃ ĩãrã, judío masaka ʉsʉyañurã. Herodes ĩgʉ̃sã ʉsʉyamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pedrore ñeãdore, peresu iriyupʉ. Irasiriripoe pã́ wemasãrĩ morẽña marĩrĩ baari bosenʉ pascua bosenʉ ããrĩyuro. \v 4 Ĩgʉ̃rẽ peresu iriadero pʉrʉ, wapikʉri bu surarare gorawayu koredoreyupʉ. Iri burikʉ wapikʉrã dita ããrĩñurã. “Pascua bosenʉ pʉrʉ, ãĩwiugʉra masaka ĩũrõgue ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdorebu”, ãrĩ gũñadiyupʉ Herodes. \v 5 Irasirirã Pedrore surara õãrõ koreníkõãñurã. Ĩgʉ̃ irogue ããrĩripoe Jesúre bʉremurã gapʉ Marĩpʉre bʉro sẽrẽbosaníkõãñurã. \s1 Marĩpʉ Pedrore peresugue ããrĩgʉ̃́rẽ taudea \p \v 6 Herodes Pedrore masaka ĩũrõgue ĩgʉ̃rẽ ãĩwiuburi ñamirẽ pẽrã surara watopegue peda kõmeda merã sʉasũadi kãrĩyupʉ. Gajirã surara pẽrã makãpʉro wiriarore koreñurã. \v 7 Ããrĩpererã kãrĩripoe gũñaña marĩrõ sugʉ Marĩpʉre wereboegʉ Pedro ããrĩrĩ́ taribugue deyoayupʉ. Irasiriro iri taribu poekague õãrõ boyosiriakõãyuro. Marĩpʉre wereboegʉ Pedroya dʉkare túkare, ĩgʉ̃rẽ yobeyupʉ. \p —Murĩgora wãgãnʉgãka! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, Pedroya mojõrĩrẽ ĩgʉ̃sã kõmedari sʉadea kuradijakõãyuro. \v 8 Marĩpʉre wereboegʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Yʉjʉtúka! Mʉya gubu suríre sãñaka! ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, yʉjʉtú, ĩgʉ̃ya gubu suríre sãñayupʉ. Ĩgʉ̃ sãña odomakʉ̃, ãrĩyupʉ doja: \p —Wekamañe surírore sãñaka! Náka, yʉ merã! ãrĩyupʉ. \p \v 9 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ĩgʉ̃rẽ tʉyawiriayupʉ. “¿Diayeta Marĩpʉre wereboegʉ yʉre ãĩwiriagʉ irikuri? Gajipoe irigʉ kẽgʉ̃ iribukoa”, ãrĩ gũñayupʉ. \v 10 Marĩpʉre wereboegʉ, Pedro merã surara korerã ããrĩpʉrorirãrẽ tari, pʉrʉ gajirãrẽ tari, iri wii ñajãpʉroriri kõme makãpʉrogue ejañurã. Iro ĩgʉ̃sã ejamakʉ̃, iri makãpʉro basi tũpãkõãyuro. Iri makãpʉrore tariwiria, yoaweyaro waa, Marĩpʉre wereboegʉ dederiakõãyupʉ. Pedro sugʉta dujayupʉ pama. \v 11 Marĩpʉre wereboegʉ dederiadero pʉrʉ, Pedro ĩgʉ̃rẽ waadeare õãrõ pémasĩ: \p —Diayeta Marĩpʉ yʉre wijatadoregʉ, ĩgʉ̃rẽ wereboegʉre iriuañumi Herodes yʉre ñerõ iribirikõãburo, ãrĩgʉ̃, gaji ããrĩpereri judío masaka yʉre ñerõ iridʉarire kãmutadoregʉ, ãrĩ gũñayupʉ. \p \v 12 Irire gũñawãgã, Maríaya wiigue ejayupʉ. Igo, Juan Marcos wãĩkʉgʉ pago ããrĩyupo. Iri wiiguere masaka wárã nerẽ, Marĩpʉre sẽrẽbosarã iriñurã ĩgʉ̃rẽ. \v 13 Irogue ejagʉ, Pedro iri wii tʉro ñajãri makãpʉrore doteyupʉ. Ĩgʉ̃ dotemakʉ̃ pégo, sugo Rode wãĩkʉgo iri wii marãrẽ moãboego: “¿Noã ããrĩ́rĩ?” ãrĩ ĩãgõ waayupo. \v 14 Ĩgʉ̃ werenírĩrẽ pémasĩ, makãpʉrore tũpãbeota ʉsʉyari merã ũmañajãa, iro nerẽanerãrẽ: “Pedro makãpʉro ããrĩgʉ̃́ kárinami”, ãrĩ wereyupo. \v 15 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, igore: “Mʉ irasũ ãrĩmoãmakõãgõ yáa”, ãrĩ, igo wererire bʉremubiriñurã. \p Igo gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “Diayeta ãrã yʉ”, ãrĩyupo. \p “Iro merẽ Pedroya yʉjʉpũrã ããrĩkoa”, ãrĩñurã. \p \v 16 Pedro gapʉ makãpʉrore dotegʉ iriyupʉ dapa. Irasirimakʉ̃ waa, iri makãpʉrore tũpã, ĩgʉ̃ iro nímakʉ̃ ĩãrã, gʉkakõãñurã. \v 17 Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ya mojõ merã irikeo, ĩgʉ̃sãrẽ toedoreyupʉ. Pʉrʉ wiigue ñajãja, ĩgʉ̃ peresu ããrĩgʉ̃́rẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ ãĩwiriadeare wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Irire wereka, Santiagore, gajirã Jesúre bʉremurãrẽ! ãrĩ were odo, gajirogue waakõãyupʉ. \p \v 18 Pʉrʉ boyoripoe peresu korerã Pedro marĩmakʉ̃ ĩãrã: “¿Naásũ waáayuri?” ãrĩ gãme gaguiníñurã ĩgʉ̃sã basi. \v 19 Irasirigʉ Herodes ĩgʉ̃yarã surarare Pedrore ãmadoreyupʉ. Ĩgʉ̃sã bokabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pedrore koreadinerãrẽ bʉro sẽrẽña, ĩgʉ̃sã yʉjʉbirimakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽdoreyupʉ. Pʉrʉ Judeare wiri, Cesareague ããrĩgʉ̃́ waayupʉ Herodes. \s1 Herodes boadea \p \v 20 Iripoere Herodes Tiro, Sidón wãĩkʉri makãrĩ marã merã bʉro guayupʉ. Iri makãrĩ marã baari, Herodeya nikũ marã duadea ããrĩyuro. Irasirirã, ĩgʉ̃ guamakʉ̃ ĩãrã: “Gʉare baari duabiribukumi”, ãrĩ, ĩgʉ̃ pʉrogue irire ãmurã́ waañurã. Irogue eja, Herodeya wii koregʉ Blasto wãĩkʉgʉre: “Iritamuka gʉare!” ãrĩñurã. Ĩgʉ̃: “Jáʉ”, ãrĩmakʉ̃ pérã: “Herodere wereníbosaka, ĩgʉ̃ gʉa merã guanemobirikõãburo, ãrĩgʉ̃!” ãrĩñurã ĩgʉ̃rẽ. \v 21 Irasirigʉ Herodes ĩgʉ̃sã merã werenídʉarinʉ ejamakʉ̃, opʉ sãñarĩ suríre sãña, masaka ĩũrõ opʉ doarogue doa, ĩgʉ̃sãrẽ wereníyupʉ. \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ werenímakʉ̃ pérã, masaka gaguiníñurã: \p —Ĩĩ õõ werenígʉ̃ masakʉ ããrĩbemi. Ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ ããrĩ́mi, ãrĩñurã. \p \v 23 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Herodes ĩgʉ̃sãrẽ: “Masakʉta ããrã yʉ”, ãrĩbiriyupʉ. Irasirigʉ Marĩpʉre bʉremubiri waja, mata Marĩpʉre wereboegʉ Herodere pũrĩrikʉmakʉ̃ iriyupʉ. Irasirigʉ Herodes beka baaweasũ boakõãyupʉ. \v 24 Iri irasũ waadero pʉrʉ, Jesúre bʉremurã Marĩpʉya kerere ããrĩpereroguere weregorenañurã. Wárã masaka irire péñurã. \v 25 Bernabé, Saulo merã Jerusalẽ́gue gajirã Jesúre bʉremurãrẽ iritamu odo, Antioquíague gãme dujáañurã. Juan Marcos wãĩkʉgʉde ĩgʉ̃sã merã waayupʉ. \c 13 \s1 Bernabé, Saulo merã Jesúya kerere buenʉgãdea \p \v 1 Antioquíaguere Jesúre bʉremurã watopegue surãyeri Marĩpʉya kerere weredupiyurã, gajirã masakare buerimasã ããrĩñurã. Bernabé ĩgʉ̃sã merãmʉ ããrĩyupʉ. Gajigʉ Simón wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃rẽta masaka: “Ñígʉ̃” ãrĩ wãĩyeñurã. Gajigʉ Lucio wãĩkʉgʉ Cirenemʉ ããrĩyupʉ. Gajigʉ Manaén wãĩkʉgʉ, Herodes Galilea marã opʉ dagʉ merã suro merã masãdi ããrĩyupʉ. Gajigʉ Saulo ããrĩyupʉ. \v 2 Sunʉ ĩgʉ̃sã bere, Marĩpʉre sẽrẽripoe Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ: \p —Bernabére, Saulore beyepíka! Ĩgʉ̃sã yʉre moãboemurã, yʉ beyesũnerã ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ. \p \v 3 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã bere, Marĩpʉre sẽrẽ odo, ĩgʉ̃sãya dipure ñapeo, seretu iriuñurã. \s1 Bernabé, Saulo merã Chipre marãrẽ buedea \p \v 4 Pʉrʉ Bernabé, Saulo merã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ iriuderosũta Seleucia wãĩkʉri makãgue waa, irogue eja, doódiru merã Chipre wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgue waañurã. \v 5 Iri nʉgʉ̃rõma makã Salamina wãĩkʉri makãrẽ eja, judío masaka nerẽrĩ wiirigue Marĩpʉya kerere wereñurã. Juan Marcode ĩgʉ̃sãrẽ iritamugorenayupʉ. \v 6 Pʉrʉ iri nʉgʉ̃rõrẽ tariwerewãgã, Pafos wãĩkʉri makãgue ejañurã. Irogue ejarã, sugʉ judío masakʉre yé ããrĩgʉ̃́rẽ bokajañurã. Ĩgʉ̃ Barjesús wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Griego ya merã Elimas wãĩkʉyupʉ. Iri makã marãrẽ: “Ʉ̃mʉgasigue marã Opʉya kerere weredupiyurimasʉ̃ ããrã yʉ”, ãrĩkatogorenayupʉ. \v 7 Sergio Paulo wãĩkʉgʉ merãmʉ ããrĩyupʉ. Sergio Paulo iri nʉgʉ̃rõ marã opʉ, wári masĩgʉ̃ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ Marĩpʉya kerere pédʉagʉ, Bernabé, Saulore siiudoreyupʉ. \v 8 Irasirirã ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ pʉrogue wererã waañurã. Elimas, yé ããrĩgʉ̃́ gapʉ Sergio Paulo Jesúre bʉremumakʉ̃ gããmebiriyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sã wererire kãmutadʉadiyupʉ. \v 9 Irasirimakʉ̃, Saulo Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatarigʉ, ĩgʉ̃rẽ bʉro ĩãyupʉ. Saulota, “Pablo” wãĩkʉyupʉ. \v 10 Ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉ ãrĩkatorikʉgʉ, ñegʉ̃, ããrĩpereri õãrõ iririre kãmutadʉagʉ, wãtĩ irirosũ ããrã. Marĩ Opʉya diayemarẽ gorawayudʉagʉ ããrã. \v 11 Mʉ irasiriri waja marĩ Opʉ mʉrẽ wajamoãgʉkumi. Irasirigʉ mʉ koye ĩãbi dujagʉkoa. Marĩ Opʉ mʉrẽ wajamoãrõpa abe gosesiririre ĩãbirikoa, ãrĩyupʉ Pablo ĩgʉ̃rẽ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩrĩ merãta ĩgʉ̃rẽ naĩtĩãkõãyuro. Neõ koye ĩãbi dujayupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ tʉ̃ãwãgãbure ãmayupʉ. \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ waamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Sergio Paulo marĩ Opʉ Jesúya buerire pégʉkakõãyupʉ. Irasirigʉ Jesúre bʉremuyupʉ. \s1 Pablo, Bernabé merã Pisidia nikũma makã Antioquía wãĩkʉri makãgue ejadea \p \v 13 Pʉrʉ Pablo ĩgʉ̃ merãmarã merã Pafogue ããrãnerã wiri taribuja, Perge wãĩkʉri makãgue ejañurã. Iri makã Panfilia wãĩkʉri nikũgue ããrĩyuro. Ĩgʉ̃sã Pergegue ejamakʉ̃, Juan Marcos gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ iro pí, Jerusalẽ́gue gãme dujáakõãyupʉ doja. \v 14 Pʉrʉ Pergegue ããrãnerã gaji makã Antioquía wãĩkʉri makãgue waañurã. Iri makã Pisidia wãĩkʉri nikũgue ããrĩyuro. Irogue eja, judío masaka siñajãrĩnʉ\f + \fr 13:14 \ft Judío masaka siñajãrĩnʉ, sábado ããrã.\f* ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue\f + \fr 13:14 \ft Judío masaka nerẽrĩ wii, sinagoga wãĩkʉri wii ããrã. Irogue ĩgʉ̃sã siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃ nerẽ, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũrẽ buenama.\f* ñajãa, doañurã. \v 15 Iri wii marã oparã Moisés gojadeare, Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeare bueadero pʉrʉ, Pedrosãrẽ siiu: \p —Gʉayarã, masakare weredʉarã, wereka, ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ ããrĩrikʉburo, ãrĩrã! ãrĩñurã. \p \v 16 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo wãgãnʉgã, ĩgʉ̃ya mojõ merã irikeo, ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ: \p —Mʉsã Israel bumarã, gajirã ĩgʉ̃sã irirosũ Marĩpʉre bʉremurã, õõ ããrĩrã́, yʉ wererire õãrõ péka! \v 17 Marĩpʉ, gʉa judío masaka Israel bumarã bʉremugʉ̃, gʉa ñekʉ̃sãmarãrẽ beyedi ããrĩ́mi. Irasirigʉ iripoegue ĩgʉ̃sã Egiptogue ããrĩrã́rẽ wárã masãporemakʉ̃ iridi ããrĩmí. Pʉrʉ iri nikũgue ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃ turaro merã ãĩwiridi ããrĩmí. \v 18 Ĩgʉ̃sã Egiptore wiridero pʉrʉ, cuarenta bojorigora masaka marĩrõgue waagorenanerã ããrĩmá. Irogue ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ dorerire tarinʉgãkeremakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ koredi ããrĩmí. \v 19 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã Canaán nikũgue ejamakʉ̃, iri nikũ marãrẽ su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejari buri marãrẽ Marĩpʉ béosĩã, gʉa ñekʉ̃sãmarãrẽ pídi ããrĩmí iro ããrĩdoregʉ. \v 20 Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ iri nikũgue pídero pʉrʉ, cuatrocientos cincuenta bojorigora ããrĩnerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã irogue ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ doremurãrẽ pídi ããrĩmí. Ĩgʉ̃sã Samuel wãĩkʉgʉ Marĩpʉya kerere weredupiyudi ĩgʉ̃ ããrĩnʉgãripoegue doretũnunerã ããrĩmá. \v 21 Gʉa ñekʉ̃sãmarã Samuere: “Sugʉ gʉa opʉ gããmekoa”, ãrĩ sẽrẽmakʉ̃ pégʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃sã opʉ ããrĩbure Saúre pídi ããrĩmí. Saúl, Cis wãĩkʉgʉ magʉ̃, Benjamĩ́ya bumʉ ããrĩdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ cuarenta bojorigora ĩgʉ̃sã opʉ ããrĩdi ããrĩmí. \v 22 Pʉrʉ Marĩpʉ Saúre Israel bumarã opʉ ããrĩrĩ́rẽ béo, David wãĩkʉgʉre ĩgʉ̃sã opʉ ããrĩbure pídi ããrĩmí. Ãsũ ãrĩdi ããrĩmí ĩgʉ̃rẽ: “Davire Isaí magʉ̃rẽ bokabʉ. Bʉro ʉsʉyáa ĩgʉ̃ merã. Ããrĩpereri yʉ gããmerĩrẽ irigʉkumi”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 23 “Sugʉ David parãmi ããrĩturiagʉ, mʉsãrẽ Israel bumarãrẽ taugʉ aarigʉkumi”, ãrĩ weredi ããrĩmí Marĩpʉ gʉa ñekʉ̃sãmarãrẽ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ ãrĩderosũta Jesúre iriudi ããrĩmí. \v 24 Jesús masakare buenʉgãburi dupiyuro Juan ããrĩpererã Israel bumarãrẽ: “Mʉsã ñerõ irideare bʉjawere, mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Mʉsã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, mʉsãrẽ deko merã wãĩyegʉkoa”, ãrĩ buedi ããrĩmí. \v 25 Ĩgʉ̃ buetũnuburi dupiyuro ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩdi ããrĩmí: “Mʉsã yʉre: ‘Gʉare taugʉ ããrĩ́mi’, ãrĩ gũñadáa. Ããrĩbea yʉ. Yʉ pʉrʉ gajigʉ aarigʉkumi. Yʉ gapʉ ubu ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃rẽ neõ sʉropebirikoa”, ãrĩdi ããrĩmí. \p \v 26 ’Yaarã, Abraham parãmerã ããrĩturiarã, gajirã ĩgʉ̃sã irirosũ Marĩpʉre bʉremurã õõ ããrĩrã́de õãrõ péka! Marĩpʉ marĩrẽ: “Taugʉra”, ãrĩ kere iriudi ããrĩmí. \v 27 Jerusalén marã, ĩgʉ̃sã oparãde Jesús marĩrẽ taugʉre ĩãmasĩbirinerã ããrĩmá. Siñajãrĩnʉrikʉ Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeare buekererã, neõ pémasĩbirinerã ããrĩmá. Pémasĩbirisĩã, Jesúre wẽjẽdorerã, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãrĩderosũta irinerã ããrĩmá. \v 28 Jesús ĩgʉ̃ ñerõ irideare bokabirikererã, Pilatore: “Wẽjẽka ĩgʉ̃rẽ!” ãrĩ sẽrẽñurã. \v 29 Irasirirã iripoegue Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadea pũgue ãrĩderosũta Jesúre ããrĩpererire iri odo, ĩgʉ̃rẽ curusague boadire ãĩdiju, masãgobe ʉ̃tãyegue mádea gobegue pínerã ããrĩmá. \v 30 Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkeremakʉ̃, Marĩpʉ gapʉ boadiguere masũdi ããrĩmí. \v 31 Ĩgʉ̃ masãdero pʉrʉ, wárinʉrĩ deyoadi ããrĩmí ĩgʉ̃ merãmarãrẽ. Dupiyurogue ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ merã Galileague wiri, Jerusalẽ́gue wapikʉgorenarã waanerã ããrĩmá. Dapagorare ĩĩsãta ĩgʉ̃ masãdire ĩãnerã, ĩgʉ̃yare werema gʉayarãrẽ. \p \v 32-33 ’Irasirirã yʉ, yʉ merãmʉ Bernabé mʉsãrẽ Jesúya kerere wererã aaribʉ́. Iripoegue Marĩpʉ ĩgʉ̃ Jesús merã õãrõ iriburire weredi ããrĩmí gʉa ñekʉ̃sãmarãrẽ. Ĩgʉ̃ ãrĩderosũta gʉare ĩgʉ̃sã parãmerã ããrĩturiarãrẽ irasiridi ããrĩmí Jesúre boadiguere masũgʉ̃. Salmos wãĩkʉri gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Yʉ magʉ̃ ããrã mʉ. Dapagã mʉrẽ masãmakʉ̃ yáa”, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ. \v 34 Gaji pũgue Marĩpʉ ãsũ ãrĩdi ããrĩmí, Jesúre boadiguere masũburire, ĩgʉ̃ dʉpʉ boabiriburire: “Iripoegue yʉ Davire: ‘Õãrõ irigʉra’, ãrĩderosũta mʉrẽ irigʉkoa”, ãrĩdi ããrĩmí. \v 35 Gaji Salmos pũ David ĩgʉ̃ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojadi ããrĩmí: “Mʉ dorerire õãrõ iridiya dʉpʉre neõ boadorebirikoa”, ãrĩ gojadi ããrĩmí. \v 36 Diayeta werea. David okagʉ, Marĩpʉ gããmederosũta ĩgʉ̃ ããrĩdeapoe marãrẽ iritamuníkõãdi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ ñekʉ̃sãmarã darãrẽ yáaderogueta gajirã ĩgʉ̃rẽ yáanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃rẽ yáadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ya dʉpʉ boakõãyuro. \v 37 Jesús Marĩpʉ masũdiya dʉpʉ gapʉ neõ boabiridero ããrĩbʉ́. \v 38-39 Mʉsã ããrĩpererã Jesúya kerere yʉ weremakʉ̃, õãrõ péka! Ĩgʉ̃ merã marĩ ñerõ irideare kãtiri bokarãkoa. Ĩgʉ̃rẽ bʉremurãnorẽ ĩgʉ̃sã ñerõ irideare Marĩpʉ kãtigʉkumi. Moisés doreri iriri merã neõ kãtiri bokabirikoa. \v 40 Irasirirã mʉsã dapagora marã õãrõ pémasĩka! Mʉsã õãrõ pémasĩbirimakʉ̃, iripoegue marã Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojaderosũta mʉsãdere waarokoa. \v 41 Ãsũ ãrĩ gojanerã ããrĩmá Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue: \q1 Õãrõ péka, yʉre bʉridarimasã! Mʉsã okarinʉrĩrẽ mʉsãrẽ gajino bʉro goerire ĩmugʉra. Gajirã mʉsãrẽ irire weremakʉ̃ pékererã, bʉremubirikoa. Irasirirã mʉsã bʉremubiridea waja béosũrãkoa, ãrĩ gojanerã ããrĩmá,\x + \xo 13:41 \xt Hab 1.5\x* \m ãrĩ wereyupʉ Pablo Antioquía marãrẽ. \v 42 Pablosã irire were odo, wiriamakʉ̃, judío masaka ããrĩmerã iri wiigue nerẽanerã ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Gaji siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, gʉare irireta werenemoka doja! ãrĩ sẽrẽñurã. \v 43 Irasirirã iri wii nerẽanerã wiriamakʉ̃, wárã judío masaka, judío masaka irirosũ bʉremurãde Pablosã wererire bʉremusĩã, ĩgʉ̃sãrẽ tʉyañurã. Irasirirã Pablosã ĩgʉ̃sãrẽ: “Marĩpʉ mʉsãrẽ bʉro maĩrĩ merã ĩãgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ neõ piribirikõãka!” ãrĩñurã. \p \v 44 Gaji semana siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, wárã iri makã marã Marĩpʉya kerere pémurã iri wiigue nerẽñurã doja. \v 45 Ĩgʉ̃sã wárã nerẽmakʉ̃ ĩãrã, judío masaka Pablore bʉro ĩãturiñurã. Irasirirã ñerõ werenírĩ merã Pablo wererire: “Diaye ããrĩbea”, ãrĩñurã. \v 46 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Pablo, Bernabé güiro marĩrõ merã ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩñurã: \p —Marĩpʉ dorederosũta gʉa mʉsãrẽ judío masakare ĩgʉ̃ya kerere werepʉroriadabʉ. Mʉsã gapʉ irire neõ gããmebea. Marĩpʉ pʉro perebiri okari opaburidere gããmebea. Irasirirã gʉa judío masaka ããrĩmerã gapʉre iri kerere wererãkoa. \v 47 Ãsũta doredi ããrĩmí Marĩpʉ ĩgʉ̃ya werenírĩ gojadea pũguere: \q1 Mʉsãrẽ judío masaka ããrĩmerãrẽ yaa kerere weredoregʉ pígʉkoa. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ ããrĩpererã i nikũ marã mʉsã irire weremakʉ̃ pérãnorẽ taugʉkoa perebiri peamegue waabonerãrẽ, ãrĩdi ããrĩmí Marĩpʉ, ãrĩ wereñurã.\x + \xo 13:47 \xt Is 49.6\x* \p \v 48 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, judío masaka ããrĩmerã bʉro ʉsʉyari merã: “Marĩpʉya kere gapʉ õãrĩ ããrã”, ãrĩñurã. Irasirirã Marĩpʉ beyesũnerã, ĩgʉ̃ pʉrogue perebiri okari ĩgʉ̃ sĩsũmurã, Jesúre bʉremuñurã. \v 49 Irasirirã Marĩpʉyare ããrĩpererogue iri nikũ marãrẽ weregorenañurã. \v 50 Irasirimakʉ̃ ĩãrã, surãyeri judío masaka Pablosãrẽ ñerõ wereníñurã. Ĩgʉ̃sã wererire pérã, gajirã wáro niyeru oparã judío masaka iririkʉrire bʉremurã nome Pablosã merã guañurã. Iri makã marã oparãde ĩgʉ̃sã merã guañurã. Irasirirã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irinʉgã, ĩgʉ̃sãya nikũrẽ béowiukõãñurã. \v 51 Irasirirã Pablo, Bernabé ĩgʉ̃sãya gubu suríre tuadea nikũwerare mojẽbéoñurã, iri makã marã ĩgʉ̃sã ñerĩ iriri waja ĩmurã. Irasiri odo, Iconiogue waakõãñurã. \v 52 Ĩgʉ̃sã waakeremakʉ̃, Jesúre bʉremurã gapʉ irogue ããrĩrã́ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ opatari, bʉro ʉsʉyari merã dujañurã. \c 14 \s1 Pablo, Bernabé merã Iconiogue ejadea \p \v 1 Pablo, Bernabé merã Iconiogue eja, judío masaka nerẽrĩ wiigue ñajãa, Jesúya kerere wereñurã. Ĩgʉ̃sã weremakʉ̃ pérã, judío masaka, gajirã judío masaka ããrĩmerãde wárã Jesúre bʉremunʉgãñurã. \v 2 Judío masaka Jesúyare pédʉamerã gapʉ, Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ wereníñurã. Judío masaka ããrĩmerãrẽ, Jesúre bʉremurã merã guamakʉ̃ iriñurã. Irasirirã judío masaka ããrĩmerã Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ gũñañurã. \v 3 Ĩgʉ̃sã irasũ gũñamakʉ̃ ĩãrã, Pablosã gapʉ yoaripoe irore duja, güiro marĩrõ merã: “Marĩpʉ masakare bʉro maĩrĩ merã ĩãmi”, ãrĩ bueñurã. Ĩgʉ̃sã buemakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃yare: “Diayeta buema”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃ turaro merã iri ĩmurĩrẽ ĩgʉ̃sã irimakʉ̃ iritamuyupʉ. \v 4 Irasirirã iri makã marã dʉkawariñurã. Surãyeri judío masaka buerire gããmerã, gajirã Pablosã buerire gããmerã dujañurã. \v 5 Jesúya kerere gããmemerã: judío masaka, judío masaka ããrĩmerãde, oparã merã nerẽ, Pablosãrẽ ñerõ ãrĩ, ʉ̃tãyeri merã dea wẽjẽdʉañurã. \v 6-7 Ĩgʉ̃sã irasũ wẽjẽdʉarire pérã, Pablo, Bernabé merã Licaonia nikũgue duriwãgãñurã. Irogue eja, iro marãrẽ Jesúya kerere buegorenañurã. Ĩgʉ̃sã irasũ buegorenarã, iri nikũ ããrĩrĩ́ makãrĩ Listra, Derbe wãĩkʉri makãrĩgue ejañurã. \s1 Listrague Pablore ʉ̃tãyeri merã deadea \p \v 8 Listrague eja, sugʉ neõ deyoagʉgueta waamasĩbiridire iro doagʉre bokajañurã. \v 9 Irasirigʉ irogue doagʉ, Pablo buemakʉ̃ péyupʉ. Ĩgʉ̃ pémakʉ̃, Pablo su diayeta ĩãyupʉ ĩgʉ̃rẽ. “Ĩĩ Jesúre bʉremumi. ‘Ĩgʉ̃ yʉre taumasĩmi’, ãrĩ gũñakumi”, ãrĩ gũñayupʉ Pablo ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃. \v 10 Irasirigʉ turaro merã: \p —Wãgãnʉgãka! ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, pariwãgãnʉgã waayupʉ. \v 11 Pablo ĩgʉ̃rẽ irasirimakʉ̃ ĩãrã, Licaonia marã ĩgʉ̃sã ya merã ãsũ ãrĩ gaguiníñurã: \p —Marĩ bʉremurã ʉ̃marõgue ããrãnerã ʉ̃ma irirosũ deyorã marĩ pʉrogue dijajama, ãrĩ gaguiníñurã. \p \v 12 Irasirirã Bernabére: “Marĩ bʉremurã opʉ Zeus wãĩkʉgʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ wãĩyeñurã. Pablo gapʉre ĩgʉ̃sãrẽ werepʉroridi ããrĩmakʉ̃: “Marĩ bʉremugʉ̃ Hermes wãĩkʉgʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ wãĩyeñurã. \v 13 Iri makã ñajãrõ tʉro Zeure bʉremurĩ wii ããrĩyuro. Sugʉ paí iri wiire koregʉ wekʉare, goori ĩgʉ̃ ãmuadeare ãĩwãgãyupʉ. Ĩgʉ̃, iro marã merã wekʉare wẽjẽ soepeodʉadiyupʉ Pablosãrẽ bʉremudʉagʉ. \v 14 Ĩgʉ̃sã irasũ iridʉamakʉ̃ ĩãrã, Pablosã ĩgʉ̃sãya suríre yegue, iro ããrĩrã́ watopegue ũmawãgã, ãsũ ãrĩ gaguiníñurã: \p \v 15 —Mʉsã gʉare, ¿nasirimurã irasũ yári? Gʉade mʉsã irirosũta masaka ããrã. Gʉa mʉsãrẽ Marĩpʉya kerere ãsũ ãrĩ wererã aaribʉ́. Keori weadeare béokõãka! Marĩpʉ okagʉ gapʉre bʉremuka! Ĩgʉ̃ta ʉ̃mʉgasi, i nikũ, dia, ããrĩpererã i ʉ̃mʉgue ããrĩrã́rẽ iridi ããrĩ́mi. \v 16 Iripoegue ããrĩpereri buri marãrẽ ĩgʉ̃sã gããmerõ irimakʉ̃ kãmutabiridi ããrĩmí. \v 17 Masaka ĩgʉ̃rẽ bʉremubirikeremakʉ̃, marĩrẽ õãrõ irigʉ, ĩgʉ̃ õãrõ ããrĩrikʉrire ĩmumi ããrĩpererãrẽ. Irasirigʉ deko merẽmakʉ̃ yámi. Marĩ oterire dʉkakʉmakʉ̃ yámi marĩ baaburire sĩgʉ̃. Irasirigʉ ʉsʉyari merã ããrĩmakʉ̃ yámi marĩrẽ, ãrĩñurã Pablosã ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 18 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pékererã, Pablosãrẽ bʉremudʉarã, wekʉare wẽjẽ soepeodʉadiñurã dapa. Pablosã gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “Iropata irika! Iririre pirikõãka!” ãrĩmakʉ̃ pérã, irire pirikõãñurã pama. \p \v 19 Pʉrʉ gajirã judío masaka, Antioquía marã, Iconio marãde Listrague ejañurã. Irogue ejarã, Pablore ñerõ wereníñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, iro marãde ĩgʉ̃ merã gua, ĩgʉ̃rẽ ʉ̃tãyeri merã deañurã. Dea odo: “Ĩĩ kõmoakõãmi”, ãrĩ, iri makã tʉrogue tʉ̃ãwãgã meépíbéokõãñurã. \v 20 Ĩgʉ̃sã irasirikeremakʉ̃, Jesúre bʉremurã gapʉ ĩgʉ̃ pʉro nerẽjañurã. Ĩgʉ̃sã nerẽjamakʉ̃, wãgãnʉgã, ĩgʉ̃sã merã makãgue dujáakõãyupʉ doja. Gajinʉ gapʉ Bernabé merã Derbegue waayupʉ. \p \v 21 Irogue eja, Jesúya kerere wereñurã. Ĩgʉ̃sã weremakʉ̃ pérã, wárã iro marã Jesúre bʉremuñurã. Irire were odo, Listrague goedujáañurã. Iro eja, Iconiogue waañurã. Pʉrʉ Pisidiama makã Antioquíague ejañurã. \v 22 Iri makãrĩgue weregorenarã, Jesúre bʉremurãrẽ õãrõ ããrĩrikʉmakʉ̃ iriñurã. “Jesúre bʉremurĩrẽ neõ piribirikõãka! Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere waadʉarã, õõguere wári poyari merã ããrĩrãkoa”, ãrĩ bueñurã ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 23 Pʉrʉ iri makãrĩkʉ marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ iritamumurãrẽ beyeñurã. Beye odo, bere, ãsũ ãrĩ sẽrẽñurã Marĩpʉre ĩgʉ̃sã bʉremugʉ̃rẽ: \p —Gʉa Opʉ, ĩĩsã mʉyarãrẽ iritamuka! ãrĩñurã. \s1 Pablo, Bernabé merã Siria nikũma makã Antioquíague dujáadea \p \v 24 Ĩgʉ̃sã Pisidia nikũgue weregorenadero pʉrʉ, Panfilia nikũgue ejañurã. \v 25 Iri nikũma makã Pergere Marĩpʉya kerere were odoadero pʉrʉ, Atalia wãĩkʉri makãgue waañurã. \v 26 Iri makã ããrãnerã Antioquíague dujáarã, doódiru merã waañurã. Iripoegue iri makã marã Jesúre bʉremurã Pablosãrẽ iriupʉrorirã, Marĩpʉre ĩgʉ̃sãya ããrĩburire ãsũ ãrĩ sẽrẽbosanerã ããrĩmá: “Gʉapʉ, mʉ maĩrĩ merã ĩĩsãrẽ mʉyare buegorenamakʉ̃, õãrõ koreka!” ãrĩ sẽrẽnerã ããrĩmá. Irasirirã Pablo, Bernabé merã ĩgʉ̃sã buedoreadeare buepeo, iri makãrẽ goeñurã doja. \v 27 Irasirirã iri makãrẽ goejarã, gajirã Jesúre bʉremurã merã nerẽ, ããrĩpereri ĩgʉ̃sã Marĩpʉ turari merã iriadeare, Marĩpʉ judío masaka ããrĩmerãdere Jesúre bʉremumakʉ̃ iriadeare wereñurã ĩgʉ̃sãrẽ. \v 28 Yoaripoe iroguere Jesúre bʉremurã merã ããrĩñurã. \c 15 \s1 Jerusalẽ́gue Jesúre bʉremurã nerẽdea \p \v 1 Pablo, Bernabé Antioquíague ããrĩripoe gajirã Judea nikũ marã irogue eja, Jesúre bʉremurãrẽ ãsũ ãrĩ buenʉgãñurã. \p —Moisés dorederosũta ããrĩpererã mʉsãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiribirimakʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ taubirikumi, ãrĩñurã. \v 2 Ĩgʉ̃sã irire ãrĩmakʉ̃ pérã, Pablosã ĩgʉ̃sã merã bʉro gãme guaseoñurã. Irasirirã Antioquía marã Jesúre bʉremurã Pablore, Bernabére, gajirã iro marãdere Jerusalẽ́gue waamurãrẽ beyeñurã. Ãsũ ãrĩñurã: “Jerusalẽ́gue waaka! Jesús buedoregʉ beyenerãrẽ, ĩgʉ̃sãrẽ iritamurãdere: ‘¿Judea marã buerire diayeta ããrĩ́rĩ?’ ãrĩ sẽrẽñarã waaka!” ãrĩ iriuñurã. \p \v 3 Irasirirã Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃sãrẽ iriuadero pʉrʉ, Pablo, Bernabé merã Fenicia nikũ waa, pʉrʉ Samaria nikũrẽ tariwãgã, judío masaka ããrĩmerã ĩgʉ̃sã ñekʉ̃sãmarã bʉremunadeare piri, Marĩpʉya gapʉre bʉremunʉgãrĩ kerere wererã iriñurã Jesúre bʉremurãrẽ. Irire pérã, ããrĩpererã bʉro ʉsʉyañurã. \p \v 4 Pablosã Jerusalẽ́gue ejamakʉ̃ ĩãrã, Jesúre bʉremurã, Jesús buedoregʉ beyenerã, ĩgʉ̃sãrẽ iritamurãde õãrõ ʉsʉyari merã bokatĩrĩñurã. Irasirirã Pablo, Bernabé merã ããrĩpereri ĩgʉ̃sã Marĩpʉ turari merã irideare wereñurã. \v 5 Iroguere surãyeri fariseo bumarã Jesúre bʉremurã ããrĩñurã. Pablosã weremakʉ̃ pékererã, ĩgʉ̃sã gapʉ wãgãnʉgã, ãsũ ãrĩñurã: \p —Judío masaka ããrĩmerã Jesúre bʉremurã, ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiriburo. “Moisés doredeare irika mʉsãde!” ãrĩrõ gããmea ĩgʉ̃sãrẽ, ãrĩñurã. \p \v 6 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Jesús buedoregʉ beyenerã, gajirã ĩgʉ̃sãrẽ iritamurã nerẽ, irire ãmudʉarã wereníñurã. \v 7 Ĩgʉ̃sã yoaripoe wereníadero pʉrʉ, Pedro wãgãnʉgã, wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Yaarã, õãrõ péka yʉre! Iripoegue, yʉ mʉsã merã ããrĩgʉ̃́rẽ Marĩpʉ beyedi ããrĩmí, yʉre ĩgʉ̃ya kerere judío masaka ããrĩmerãrẽ weredoregʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ masakare tauri kerere werea, Jesúre bʉremuburo, ãrĩgʉ̃. \v 8 Marĩpʉ ããrĩpererã gũñarĩrẽ masĩgʉ̃, judío masaka ããrĩmerãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ: “Yaarã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩmubu, ĩgʉ̃sãdere Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ iriumi marĩrẽ iriuderosũta. \v 9 Irasirigʉ marĩrẽ ĩgʉ̃sã merã surosũ ĩãmi. Ĩgʉ̃sã Jesúre bʉremumakʉ̃, ĩgʉ̃sãdere ĩgʉ̃sã gũñarĩgue õãrõ ããrĩrikʉmakʉ̃ yámi. \v 10 Marĩpʉ Moisére doreri pídeare marĩ ñekʉ̃sãmarã bokatĩũbirinerã ããrĩmá. Marĩde ĩgʉ̃sã irirosũ bokatĩũbirikererã, ¿nasirimurã Jesúre bʉremurãrẽ judío masaka ããrĩmerãrẽ irire iridorebukuri? ¿Nasirimurã Marĩpʉ judío masaka ããrĩmerãrẽ ĩgʉ̃yarã ããrĩmakʉ̃ iririre: “Iro ããrĩbea”, ãrĩ gũñabukuri? \v 11 Ãsũ gapʉ gũñarõ gããmea. Marĩ Opʉ Jesús marĩrẽ maĩrĩ merã, Marĩpʉ marĩrẽ taumi. Irasirigʉ marĩrẽ taurosũta judío masaka ããrĩmerãdere taumi, ãrĩyupʉ Pedro ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ããrĩpererã toepereakõãñurã. Irasirirã Pablo, Bernabé merã judío masaka ããrĩmerã watopegue Marĩpʉ turari merã ĩgʉ̃sã iri ĩmudeare weremakʉ̃ õãrõ péñurã. \v 13 Ĩgʉ̃sã irire were odoadero pʉrʉ, Santiagode wereyupʉ: \p —Yaarã, péka yʉre! \v 14 Marĩpʉ judío masaka ããrĩmerãrẽ ĩgʉ̃yarã ããrĩnʉgãmakʉ̃ neõ irideare weresiami Simón Pedro mʉsãrẽ. \v 15 Marĩpʉya kerere weredupiyunerã werederosũta waabʉ judío masaka ããrĩmerãrẽ. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojanerã ããrĩmá ĩgʉ̃ ãrĩdeare gojarã: \q1 \v 16 Pʉrʉ Daviya bumarã ĩgʉ̃sã oparã ããrĩdea pereadero pʉrʉgue dupaturi ĩgʉ̃ parãmi ããrĩturiagʉre ĩgʉ̃sã Opʉ sóogʉra doja. Irasirigʉ ĩgʉ̃yarãrẽ ĩgʉ̃sã õãrõ ããrĩrikʉmakʉ̃ irigʉkoa. \q1 \v 17-18 Irasirirã ããrĩpererã judío masaka ããrĩmerã yʉ beyenerã, yʉre ĩgʉ̃sã Opʉre bʉremurãkuma, ãrĩmi Marĩpʉ masakare irire masĩdoregʉ, ãrĩ gojanerã ããrĩmá.\x + \xo 15:17-18 \xt Am 9.11-12\x* \p \v 19 ’Irasirigʉ ãsũ gũñáa yʉ. Judío masaka ããrĩmerãrẽ Jesúre bʉremunʉgãrãrẽ wári: “Ãsũ irika!” ãrĩ garibobirikõãrõ gããmea marĩrẽ. \v 20 Irasirirã marĩ ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ gojarã: “Keori weadea pʉro baari pídeare baabirikõãka! Nome merã ñerõ iribirikõãka! Nomede ʉ̃ma merã ñerõ iribirikõãka! Waimʉrã wʉ̃́nugũ biu wẽjẽanerãya díkʉri diíre baabirikõãka! Díre iiríbirikõãka!” ãrĩ gojarã! \v 21 Iripoegueta marĩ nerẽrĩ wiirigue siñajãrĩnʉrikʉ Marĩpʉ Moisére doreri pídeare masaka buema. Irasirirã ããrĩpereri makãrĩ marã iri dorerire masĩkuma. Irasirirã yʉ ãrãdea ditare gojarã! ãrĩyupʉ Santiago ĩgʉ̃sãrẽ. \s1 Judío masaka ããrĩmerãrẽ gojadea \p \v 22 Irasirirã Jesús buedoregʉ beyenerã, ĩgʉ̃sãrẽ iritamurã, gajirã ããrĩpererã Jesúre bʉremurã merã Santiago ãrãdeare: “Irasũta irirã!” ãrĩ, ĩgʉ̃sã merãmarã pẽrãrẽ beyeñurã Antioquíague Pablo, Bernabé merã waamurãrẽ. Irasirirã Judare, Silare beyeñurã. Judata, “Barsabás” wãĩkʉyupʉ. Ĩgʉ̃sã Jesúre bʉremurã watopegue ããrĩrã́ oparã irirosũ ããrĩrã́ ããrĩñurã. \v 23 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã gojadea pũrẽ ĩgʉ̃sã merã iriuñurã. Ãsũ ãrĩ gojañurã: \pi1 Gʉa, Jesús buedoregʉ beyenerã, gʉare iritamurã, gajirã Jesúre bʉremurã õõgue ããrĩrã́ õãdorea mʉsãrẽ. \pi1 Ããrĩpererã judío masaka ããrĩmerã Antioquíague, Siriague, Ciliciague ããrĩrã́rẽ Jesúre bʉremurãrẽ õãdorea. \pi1 \v 24 Gajirã gʉa merãmarã mʉsã pʉrogue ejarã, mʉsãrẽ garibogorenañurã. Mʉsãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridore: “Ããrĩpereri Moisés doredeare irika!” ãrĩgorenañurã. Gʉa gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ irire: “Buerã waaka!” ãrĩbiradibʉ. \v 25 Irasirirã gʉa ããrĩpererã nerẽ, gʉa merãmarã Judas, Silas wãĩkʉrãrẽ beyeabʉ mʉsã pʉrogue iriumurã. Ĩgʉ̃sã marĩ maĩrã Pablo, Bernabé merã waarãkuma. \v 26 Masaka Pablosãrẽta Jesucristo marĩ Opʉya kerere güiro marĩrõ merã buemakʉ̃ wẽjẽboyaunanerã ããrĩmá. Mérõgã tarinerã ããrĩmá. \v 27 Judasã mʉsã pʉrogue ejarã, gʉa gojadeare wererãkuma. \v 28 Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ gʉare gũñarĩ sĩrõsũta: “Gaji dorerire píbirikoa mʉsãrẽ”, ãrĩ gũñáa. Irasirirã i doreri ditare pírãkoa: \v 29 “Keori weadea pʉro baari pídeare baabirikõãka! Díre iiríbirikõãka! Waimʉrã wʉ̃́nugũ biu wẽjẽanerãya díkʉri diíre baabirikõãka! Nome merã ñerõ iribirikõãka! Nomede ʉ̃ma merã ñerõ iribirikõãka!” I gʉa dorerire irirã, õãrĩrẽ irirãkoa mʉsã. Iropata ããrã mʉsãrẽ gʉa weredʉari, ãrĩ gojañurã Jesúre bʉremurã Jerusalẽ́gue ããrĩrã́. \p \v 30 Iri pũrẽ goja odo, Pablosãrẽ: “Õãrõ waaka!” ãrĩ seretuñurã. Pʉrʉ Pablosã Antioquíague waañurã. Irogue eja, Jesúre bʉremurãrẽ siiu neeõ, iri pũrẽ wiañurã. \v 31 Iri pũrẽ bue odo, õãrĩ ĩgʉ̃sã were gojadeare ĩãrã, bʉro ʉsʉyañurã. \v 32 Judas, Silas merã Marĩpʉya kerere weredupiyurã ããrĩñurã. Irasirirã Jesúre bʉremurãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ weredoredeare wereñurã. Ĩgʉ̃sã weremakʉ̃ pérã, Jesúre bʉremurã gapʉ ʉsʉya, õãrõ gũñaturari merã dujañurã. \v 33 Judas iroguere yoaweyaripoe ããrĩ: “Dujáagʉ yáa”, ãrĩ seretuyupʉ iro marãrẽ. Irasũ ãrĩmakʉ̃ pé: “Õãrõ waaka! Bʉro siñajãrĩ merã dujáaka Jerusalẽ́gue. Õãburo iro marã, mʉsãrẽ iriuanerã”, ãrĩ dujuñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrãdero pʉrʉ, Judas, gajirã merã Jerusalẽ́gue dujáakõãyupʉ doja. \v 34 Silas gapʉ: “Õõgue dujagʉra”, ãrĩ gũñasĩã, Antioquíague dujakõãyupʉ dapa. \v 35 Pablo, Bernabé merã yoaweyaripoe iroguere dujañurã. Irasirirã wárã gajirã merã iro marãrẽ bue, marĩ Opʉ Jesúya kerere weregorenañurã. \s1 Dupaturi Pablo Jesúya kerere buegorenagʉ̃ waadea \p \v 36 Mérõgã pʉrʉ Pablo Bernabére wereyupʉ: \p —Náka, ããrĩpereri makãrĩ marĩ Opʉ Jesúya kerere marĩ buegorenadea makãrĩ marãrẽ: “¿Naásũ ããrĩrikʉri?” ãrĩ, ĩãgorenarã! ãrĩyupʉ. \p \v 37 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Bernabé gapʉ Juan Marcore ãĩadʉadiyupʉ. \v 38 Dupiyurogue Juan Marcos ĩgʉ̃sã merã Panfiliague ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃sã moãrĩrẽ bokatĩũbiridea waja Pablo dupaturi ĩgʉ̃rẽ ãĩadʉabiriyupʉ. Irasirigʉ Bernabére: “Ĩgʉ̃rẽ ãĩabirimakʉ̃dere õãrokoa”, ãrĩyupʉ. \v 39 Irasirirã ĩgʉ̃sã basi irire bʉro gãme guaseo, dʉkawariakõãñurã. Irasirigʉ Bernabé gapʉ Juan Marcore ãĩayupʉ, doódiru merã Chipre nʉgʉ̃rõgue waagʉ́. \v 40 Pablode Silare beyeyupʉ ĩgʉ̃ merã waabure. Ĩgʉ̃sã buerã waaburi dupiyuro Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃sãrẽ: “Marĩ Opʉ mʉsãrẽ maĩgʉ̃ õãrõ koreburo”, ãrĩ sẽrẽbosa, iriuñurã. \v 41 Irasirirã Siria nikũ, Cilicia nikũdere tariwãgã, Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃yare bue, õãrõ gũñaturamakʉ̃ iriñurã ĩgʉ̃sãrẽ. \c 16 \s1 Timoteo, Pablo, Silasãrẽ wapikʉwãgãdea \p \v 1 Pʉrʉ Pablo, Silas merã Derbegue, Listrague ejañurã. Irogue ejarã, Timoteore Jesúre bʉremugʉ̃rẽ bokajañurã. Ĩgʉ̃ pagode Jesúre bʉremugõ, judío masako ããrĩyupo. Pagʉ gapʉ griego masakʉ ããrĩyupʉ. \v 2 Jesúre bʉremurã Listra marã, Iconio marãde Timoteore: “Õãgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ ĩãñurã. \v 3 Irasirigʉ Pablo Timoteore ĩgʉ̃rẽ wapikʉbure ãĩadʉayupʉ. Judío masaka iri nikũ marã gapʉ Timoteo pagʉ griego masakʉ ããrĩrĩ́rẽ masĩñurã. Irasirigʉ Pablo ĩgʉ̃sã merã guamakʉ̃ iridʉabi, Timoteoya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiriyupʉ judío masaka irinarõsũ irigʉ. \v 4 Pʉrʉ Pablo, Timoteo merã waa, ĩgʉ̃sã gojadea pũmarẽ Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃sã ejari makãrĩ marãrẽ wereñurã. Iri pũ Jerusalẽ́gue Jesús buedoregʉ beyenerã, ĩgʉ̃sãrẽ iritamurã: “Ãsũ irika!” ãrĩ gojadea pũ ããrĩyuro. \v 5 Ĩgʉ̃sã irire weremakʉ̃ pérã, Jesúre bʉremurã: “Jáʉ”, ãrĩ, gũñaturari merã Jesúre bʉremunemoñurã. Gajirãde ʉ̃mʉrikʉ Jesúre bʉremubirinerã, bʉremunemowãgãñurã. \s1 Pablo kẽrõgue irirosũ Macedoniamʉrẽ ĩãdea \p \v 6-7 Pʉrʉ Pablosã Asia nikũgue Jesúya kerere buerã waadʉarãrẽ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ waadorebiriyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃sã Frigia nikũrẽ taria, Galacia nikũdere taria, Misia nikũ tʉrogue eja, Bitinia nikũgue waadʉadiñurã. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ gapʉ iroguedere waadorebiriyupʉ. \v 8 Irasirirã Misia nikũ tʉrore tariwãgã, Troas wãĩkʉri makãgue buajañurã. \v 9 Irogue iri ñamirẽ Pablo kẽrõgue irirosũ sugʉ Macedonia nikũmʉ ĩgʉ̃ pʉro nímakʉ̃ ĩãyupʉ. “Gʉare Macedonia marãrẽ iritamugʉ̃ aarika!” ãrĩ siiuyupʉ. \v 10 Pablo kẽrõ irirosũ waadeare gʉare weremakʉ̃ pérã: “Marĩpʉ iri nikũ marãrẽ ĩgʉ̃ya kerere weredoregʉ iriugʉ irikumi marĩrẽ”, ãrĩ gũña, gʉayare ãmu, Macedoniague waakõãbʉ. ((Yʉ Lucas i pũrẽ gojabude ĩgʉ̃sã merã waabʉ.)) \s1 Pablo, Silas merã Filipogue waadea \p \v 11 Irasirirã Troague ããrãnerã doódiru merã Samotracia wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgue taribuja, gajinʉ gapʉ Neápoligue waabʉ. \v 12 Iri makãrẽ taria, Filipo romano marãya makãgue ejabʉ. Iri makãta Macedonia nikũma makãrĩrẽ doreri makã ããrĩbʉ́. Iroguere yoaweyaripoe ããrĩbʉ́. \v 13 Judío masaka siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã Marĩpʉre sẽrẽrã nerẽnarõrẽ ãmarã́ waarã́, iri makã tʉro, dia wekague waabʉ. Irogue eja, iro nerẽanerã nomerẽ Jesúya kerere were doaníbʉ. \v 14 Iroguere sugo Tiatira wãĩkʉri makãmo, Lidia wãĩkʉgo õãrĩ surí diiari suríre duarimasõ ããrĩmó. Marĩpʉre bʉremugõ ããrĩmó. Irasirigʉ Marĩpʉ igore Pablo wererire õãrõ pémasĩrĩ merã pé bʉremumakʉ̃ irimi. \v 15 Irasirigʉ Pablo igore, igoya wii marã ããrĩpererãrẽ deko merã wãĩyemi. Ĩgʉ̃ wãĩyeadero pʉrʉ, ãsũ ãrĩmo: \p —Mʉsã yʉre: “Diayeta Jesúre bʉremugõ ããrĩ́mo”, ãrĩ gũñarã, yaa wiigue dujaka! ãrĩmo gʉare. \p Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, igoya wiigue dujabʉ. \p \v 16 Sunʉ iro marã Marĩpʉre sẽrẽrã nerẽnarõgue dupaturi waarã́, wãtĩ ñajãsũdeore bokajabʉ. Igo gajirãrẽ moãboego ããrĩmó. Irasirigo wãtĩ masĩrĩ sĩrĩ merã masakare: “Ãsũ waarokoa mʉsãrẽ”, ãrĩboka, wáro niyeru wajatabosamo igo oparãrẽ. \v 17 Igo gʉa noó waaró gʉa merã waagó, ãsũ ãrĩ gaguinímo: \p —Ĩgʉ̃sã Marĩpʉ ããrĩpererãrẽ doregʉre moãboerimasã ããrĩ́ma. Marĩpʉ marĩrẽ tauri kerere werema mʉsãrẽ, ãrĩ gaguinímo. \p \v 18 Wárinʉrĩ gʉare garibomakʉ̃, Pablo gãmenʉgã, wãtĩ igoguere ããrĩgʉ̃́rẽ ãsũ ãrĩmi: \p —Jesucristo wãĩ merã, ĩgʉ̃ turari merã mʉrẽ: “Igore iropata wirika!” ãrĩmi. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, wãtĩ igore wiriakõãmi. \p \v 19 Wãtĩ igore wiriadero pʉrʉ, masakare: “Ãsũ waarokoa”, ãrĩ weremasĩbiri, igo oparãrẽ niyeru wajatanemobosabirimo pama. Irasirirã, igo oparã gapʉ Pablo, Silare ñeã, iri makã marã oparã pʉrogue ãĩãma. \v 20 Pʉrʉ weresãrĩrẽ beyerimasã pʉrogue ĩgʉ̃sãrẽ ãĩja, ãsũ ãrĩma: \p —Ĩĩsã judío masaka ããrĩ́ma. Marĩya makã marãrẽ gariborã yáma. \v 21 Ĩgʉ̃sã marĩrẽ buerã, marĩ romano marã iririkʉrire iridorebema. Irasirirã ĩgʉ̃sã buerire gããmebea. Ĩgʉ̃sã doreridere irimasĩbea, ãrĩma. \p \v 22 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, masaka wárã irogue ããrĩrã́ Pablosã merã guama. Weresãrĩrẽ beyerimasã gapʉ Pablosãya suríre túweadore, yuku merã tãrãdorema. \v 23 Ĩgʉ̃sãrẽ bʉro tãrã odo, peresu irima. Ĩgʉ̃sãrẽ korebure õãrõ ĩãduripídorema. \v 24 Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ koregʉ gapʉ iri wii dekoma taribugue ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃sãya guburire taboa majĩrĩma goberigue sʉadobo, õãrõ biadobokõãyupʉ. \p \v 25 Pʉrʉ ñami deko ããrĩmakʉ̃, Pablosã Marĩpʉre sẽrẽ, bayapeoñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ bayamakʉ̃, gajirã peresugue ããrĩrã́ péñurã. \v 26 Ĩgʉ̃sã bayaripoe gũñaña marĩrõ nikũ bʉro ñomeyuro. Irasiriro iri wiide bʉro gãmeña, suro merã ããrĩpereri iri wiima makãpʉrori tũpãpereakõãyuro. Peresugue ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃sã kõmedari merã sʉadeadaride kurakõãyuro. \v 27 Irasũ waamakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ koregʉ yobe, iri wiima makãpʉrori toyomakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Peresu ããrãnerã duriwiriapereakõãñuma”, ãrĩ gũñayupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ya sareri majĩrẽ ãĩ, ĩgʉ̃ basi sareboadʉagʉ iriadiyupʉ. \v 28 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo ĩgʉ̃rẽ gaguiníyupʉ: \p —Mʉ basi ñerõ neõ iribirikõãka! Ããrĩperekõãa gʉa, ãrĩyupʉ. \p \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, sĩãgodore, Pablosã pʉro ũmawãgã, ĩgʉ̃sãya guburi pʉro naradari merã ejamejãyupʉ. \v 30 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãĩwiu, ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Nasirigʉkuri, yʉ Marĩpʉ yʉre taumakʉ̃ gããmegʉ̃? \v 31 Pablosã yʉjʉñurã: \p —Marĩ Opʉ Jesucristore bʉremuka! Mʉya wii marãde ĩgʉ̃rẽ bʉremuburo. Mʉsã ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ mʉsãrẽ taugʉkumi, ãrĩñurã. \p \v 32 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ya wii marãdere Jesúya kerere wereñurã. \v 33 Ñami deko pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ koreadi ĩgʉ̃sãya kãmirẽ koeyupʉ. Ĩgʉ̃ koe odoadero pʉrʉ, Pablosã ĩgʉ̃rẽ, ĩgʉ̃ya wii marãdere deko merã wãĩyeñurã. \v 34 Ĩgʉ̃sãrẽ wãĩyeadero pʉrʉ, Pablosãrẽ ĩgʉ̃ya wiigue ãĩa, baari ejoyupʉ. Ĩgʉ̃, ĩgʉ̃ya wii marã merã Marĩpʉre bʉremusĩã, bʉro ʉsʉyañurã. \p \v 35 Boyoripoe oparã surarare iriuñurã, peresu wii koregʉre Pablosãrẽ wiudorerã. \v 36 Iri wii koregʉ irire pégʉ, Pablosãrẽ ãrĩyupʉ: \p —Oparã mʉsãrẽ wiridoreañurã. Irasirirã güiro marĩrõ ʉsʉyari merã wirika! ãrĩyupʉ. \p \v 37 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo gapʉ ãrĩyupʉ surarare: \p —Oparã gʉa ñerõ irideare bokabirikererã, masaka wárã ĩũrõ gʉare tãrãdoreama. Ĩgʉ̃sã, gʉa romano marã ããrĩkeremakʉ̃, tãrãdoreama. Pʉrʉ peresu iriama. ¿Dapague gʉare masaka ĩãbero wiudʉari? Ããrĩbea. Ĩgʉ̃sã basita wiurã aariburo gʉare, ãrĩyupʉ Pablo. \p \v 38 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, surara Pablo ãrãdeare oparãrẽ wererã waañurã. Pablo, Silas romano marã ããrĩ́ma, ãrĩrĩ kerere pérã, oparã güigorañurã. \v 39 Irasirirã Pablosã pʉro ejarã, ãsũ ãrĩñurã: \p —Kãtika, gʉa mʉsãrẽ peresu iriadeare! Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃sãrẽ peresugue ããrãnerãrẽ wiu: “Gʉaya makãrẽ wirika!” ãrĩñurã. \v 40 Irasirirã Pablosã peresugue ããrãnerã wiria, Lidiaya wiigue waañurã. Irogue eja, Jesúre bʉremurã nerẽanerãrẽ bokajarã, õãrõ gũñaturanemomakʉ̃ iriñurã. Pʉrʉ waakõãñurã. \c 17 \s1 Tesalónica marã Pablo, Silas merã guadea \p \v 1 Pablo, Silas merã waarã́, Anfípolire, Apoloniare taria, Tesalónicague ejañurã. Iri makãguere judío masaka nerẽrĩ wii ããrĩyuro. \v 2 Irogue eja, Pablo iri wiigue waayupʉ ĩgʉ̃ gaji makãrĩrẽ irinaderosũta. Ʉre semana judío masaka siñajãrĩnʉrĩ ããrĩmakʉ̃, iro marãrẽ Marĩpʉyare werenayupʉ. \v 3 Ãsũ ãrĩ bueyupʉ: \p —Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrĩ́mi. Marĩ ñerõ iridea waja ñerõ taridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ masũdi ããrĩmí marĩ õãrõ ããrĩburire. Ĩĩ Jesús yʉ ãsũ ãrĩ weregʉ, ĩgʉ̃ta Cristo ããrĩ́mi marĩrẽ taugʉ. Ãsũta ãrĩ werea, Marĩpʉya kerere ĩgʉ̃sã gojadea pũguere, ãrĩ wereyupʉ. \p \v 4 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, surãyeri judío masaka ĩgʉ̃ wererire: “Diayeta ããrã”, ãrĩ bʉremuñurã. Irasirirã Pablosã merã waañurã. Gajirã wárã griego masaka Marĩpʉre bʉremurĩmasã, oparã nomede, Pablo wererire pérã, bʉremuñurã. Irasirirã ĩgʉ̃sãde ĩgʉ̃sã merã waañurã. \v 5 Gajirã judío masaka irasirimakʉ̃ ĩãrã, Pablosãrẽ ĩãturi, wárã ñerã moãmerãrẽ siiu neeõ: “Pablo ĩgʉ̃ merãmarã merã ñerõ irigʉ yámi”, ãrĩ gaguinírã waaka i makã marãrẽ, ãrĩ iriuñurã. Irasũ ãrĩ gaguinírã, ããrĩpererã iri makã marãrẽ Pablosã merã guamakʉ̃ iriñurã. Irasirirã Jesúre bʉremugʉ̃ Jasón wãĩkʉgʉya wiima makãpʉrore turaro merã tʉ̃ãkoro, ñajãa, Pablosãrẽ ãmadiñurã masakaguere wiadʉarã. \v 6 Ĩgʉ̃sãrẽ bokabirisĩã, Jasṍrẽ, gajirã Jesúre bʉremurãdere ñeã tʉ̃ãwãgã, iri makã marã oparã pʉrogue ãĩa, irogue eja, gaguiníñurã: \p —Pablosã ããrĩpererogue masakare gariborã iriama. Dapagorare marĩya makãrẽ ejasiama. \v 7 Ĩĩ Jasón ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃ya wiigue ñajãdoreami. Ĩĩsã ããrĩpereri marĩ romano marã opʉ dorerire tarinʉgãma. “Gajigʉ mʉsã Opʉ, Jesús wãĩkʉgʉ ããrĩ́mi”, ãrĩ buema masakare, ãrĩ gaguiníñurã oparãrẽ. \p \v 8 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ gaguinímakʉ̃ pérã, ããrĩpererã iri makã marã, ĩgʉ̃sã oparãde Pablosã merã guañurã. “¿Naásũ waáari?” ãrĩ gaguinísirikõãñurã. \v 9 Irasirirã oparã Jasṍrẽ, ĩgʉ̃ merãmarãdere peresu waadoremerã: “Dupaturi Pablosãrẽ iritamubirikõãka!” ãrĩ, niyeru wajaridore, wiukõãñurã. \s1 Pablo, Silas merã Bereague ejadea \p \v 10 Pʉrʉ iri ñamita Jesúre bʉremurã Pablosãrẽ Bereague iriukõãñurã. Irogue eja, judío masaka nerẽrĩ wiigue waañurã. \v 11 Judío masaka Berea marã gapʉ Tesalónica marã nemorõ Jesúya kerere õãrõ pédʉañurã. Irasirirã irire: “¿Diayeta ããrĩ́rĩ?” ãrĩ masĩdʉarã, ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũmarẽ bueníkõãñurã. \v 12 Irasirirã wárã Jesúre bʉremuñurã. Gajirã griego masakade, iri makã marã oparã nomede bʉremuñurã. \v 13 Pablo, Berea marãrẽ Marĩpʉyare wereri kerere pérã, Tesalónica marã judío masaka ejañurã. Irore eja, Berea marãrẽ kere ãrĩ, Pablosã merã guamakʉ̃ iriñurã. \v 14 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãrã, Jesúre bʉremurã Pablore mumurõ merã dia wádiya tʉrogue iriuñurã. Ĩgʉ̃ merãmarã gapʉ Silas, Timoteo merã Bereague dujañurã. \v 15 Pablore ãĩwãgãnerã Atenas wãĩkʉri makãgue eja, ĩgʉ̃rẽ irogue pí, Bereague gãme dujáakõãñurã doja. Irogue dujajarã, Pablo ĩgʉ̃: “Murĩgora Silas, Timoteode õõgue aariburo”, ãrĩ kere iriuadeare wereñurã ĩgʉ̃sãrẽ. \s1 Pablo Atenague ããrĩdea \p \v 16 Pablo Atenague Silas, Timoteore yúgʉ, iri makã marã keori weadeare wári opamakʉ̃ ĩãgʉ̃, bʉro bʉjawereyupʉ. \v 17 Irasirigʉ judío masaka nerẽrĩ wiigue ĩgʉ̃sã merã werenígʉ̃ waayupʉ. Iroguere gajirã judío masaka ããrĩmerã Marĩpʉre bʉremurã ããrĩñurã. Ĩgʉ̃sã merãdere wereníyupʉ. Ʉ̃mʉrikʉ iri makã marã ĩgʉ̃ bokajarã merã wereníyupʉ. \v 18 Gajirã ʉ̃made Epicúreos wãĩkʉri bumarãyare buerimasã, gajirã Estoicos wãĩkʉri bumarãyare buerimasã Pablo merã wereníñurã. Ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pérã, ãsũ ãrĩ gãme sẽrẽñañurã: \p —¿Naásũ ãrĩ weredʉagʉ yári, ĩĩ iropa werenígʉ̃? ãrĩñurã. \p Pablo Jesúyare, ĩgʉ̃ masã mʉrĩadeare weremakʉ̃ pérã, gajirã ãsũ ãrĩñurã: \p —Gajiro marã ĩgʉ̃sã bʉremurãyare weregʉ irikumi, ãrĩñurã. \v 19 Irasirirã ĩgʉ̃sã nerẽrõ Areópago wãĩkʉrogue Pablore ãĩãñurã. Irogue ãĩja, ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: \p —Gʉa maama bueri mʉ wererire masĩdʉakoa. \v 20 Mʉ bueri gajirosũ ããrã. Irasirirã gʉa: “¿Naásũ ãrĩdʉaro yári iri?” ãrĩ masĩdʉakoa, ãrĩñurã Pablore. \p \v 21 Ããrĩpererã Atenas marã, gajiro marã iri makã ejanerãde maama bueri ditare werenídʉañurã. \p \v 22 Irasirigʉ Pablo Areópagogue ĩgʉ̃rẽ ãĩjadero pʉrʉ, wãgãnʉgã, ãsũ ãrĩ wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \p —Keori weadeare mʉsã ããrĩpererã õãrõ bʉremua. Irire masĩa yʉ. \v 23 I makã mʉsãya makãrẽ naagorenagʉ̃, mʉsã bʉremurõrẽ ĩãbʉ. Sugʉ mʉsã bʉremugʉ̃rẽ sĩdea soepeorogue gojatúdeadere ĩãbʉ. “Ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ marĩ masĩña marĩgʉ̃rẽ bʉremurõ ããrã”, ãrĩ gojatúdeare ĩãbʉ. Mʉsã ĩgʉ̃rẽ masĩbirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃rẽta werea yʉ mʉsãrẽ, ãrĩyupʉ Pablo. Irasũ ãrĩ odo, ãrĩnemoyupʉ doja: \p \v 24 —Marĩpʉ i ʉ̃mʉrẽ ããrĩpereri iridi ããrĩmí. Ʉ̃mʉgasi, i nikũ Opʉ ããrĩ́mi. Masaka iridea wiirire ããrĩbemi. \v 25 Marĩ iritamurĩrẽ gããmebemi. Ĩgʉ̃ gapʉ marĩrẽ iritamumi. Marĩ ããrĩrikʉrire, ããrĩpereri gajinodere sĩmi. Okari opamakʉ̃ yámi. Yʉjʉãĩmakʉ̃ yámi marĩrẽ. \p \v 26 ’Marĩpʉ sugʉ ʉ̃mʉ́ʉ merãta ããrĩpereri buri marã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí, ĩgʉ̃sãrẽ i nikũ ããrĩpereroguere ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. “Õõpa yoaripoe okarãkuma ĩgʉ̃sã ããrĩrṍguere”, ãrĩ pídi ããrĩmí. \v 27 Marĩpʉ: “Yʉre ãmarã́ bokaburo”, ãrĩgʉ̃, irasiridi ããrĩmí. Ĩgʉ̃rẽ marĩ bokaburo, ãrĩgʉ̃, yoarogue ããrĩbemi. Marĩ merãta ããrĩ́mi. \v 28 Marĩpʉ marĩrẽ ããrĩmakʉ̃ yámi. Ĩgʉ̃ marĩmakʉ̃ marĩbukuyo. Marĩ okari, marĩ irimasĩrĩ, marĩ ããrĩrikʉrire sĩgʉ̃ ããrĩ́mi. Mʉsã bayarire gojarimasãde ãsũ ãrĩ gojanerã ããrĩmá: “Marĩde ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ pũrã ããrã”, ãrĩ gojanerã ããrĩmá. \v 29 Irasirirã marĩ ĩgʉ̃ pũrã ããrĩrã́, keori masaka weadeare ĩgʉ̃sã gũñarõ merã irideare: “Marĩpʉ irirosũ ããrĩ́mi”, ãrĩ gũñabirikõãrã! Marĩpʉ, masaka oro, plata, ʉ̃tãyeri merã keori weadea irirosũ ããrĩbemi. \v 30 Marĩpʉ iripoegue marã ĩgʉ̃rẽ masĩmerã ĩgʉ̃rẽ bʉremubirimakʉ̃ irasũ ĩãkõãdi ããrĩmí. Irasirigʉ, dapaguere pama marĩrẽ ããrĩpererã i nikũgue ããrĩrã́rẽ: “Mʉsã ñerõ irideare bʉjawereka! Mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka!” ãrĩmi. \v 31 Pʉrʉ Marĩpʉ ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãrĩnʉ ejamakʉ̃, ĩgʉ̃ beyedi Jesús merã ããrĩpererã i nikũgue ããrĩrã́rẽ diayeta irigʉkumi õãrãrẽ beye, ñerã gapʉre béobu. Jesús boadero pʉrʉ, Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ masũgʉ̃, ĩgʉ̃ beyedi ããrĩrĩ́rẽ ĩmudi ããrĩmí ããrĩpererãrẽ, ãrĩ wereyupʉ Pablo Atenas marãrẽ. \p \v 32 Ĩgʉ̃ Jesús boadigue masãdeare weremakʉ̃ pérã, gajirã ĩgʉ̃rẽ ubu bʉrikõãñurã. Gajirã gapʉ: \p —Dupaturi ire mʉ weremakʉ̃ pédʉakoa doja, ãrĩñurã. \p \v 33 Pablo ĩgʉ̃sãrẽ piri waakõãyupʉ. \v 34 Gajirã, ĩgʉ̃ wererire pénemodʉarã ĩgʉ̃ merã waañurã. Irasirirã Jesúre bʉremunʉgãñurã. Ĩgʉ̃sã merã sugʉ Dionisio wãĩkʉgʉ Areópagogue oparã merã nerẽrĩmasʉ̃ ããrĩyupʉ. Gajigo Dámaris wãĩkʉgode gajirã merã Jesúre bʉremunʉgãyupo. \c 18 \s1 Pablo Corintogue ejadea \p \v 1 Pʉrʉ Pablo Atenague ããrãdi waa, Corinto wãĩkʉri makãgue ejayupʉ. \v 2 Irogue judío masakʉ Aquila wãĩkʉgʉre Ponto nikũmʉrẽ bokajayupʉ. Aquila, ĩgʉ̃ marãpo Priscila merã Italia nikũgue ããrĩnerã ããrãdima. Ĩgʉ̃sã irogue ããrĩripoe romano marã opʉ Claudio wãĩkʉgʉ ããrĩpererã judío masakare Romarẽ wiridoremakʉ̃, Aquila ĩgʉ̃ marãpo merã Corintogue ejanerã ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã irogue ããrĩmakʉ̃, Pablo ĩgʉ̃sãrẽ ĩãgʉ̃ waayupʉ. \v 3 Ĩgʉ̃de ĩgʉ̃sã moãrikʉrinorẽta moãgʉ̃ ããrĩyupʉ. Irasirigʉ dujakõãyupʉ ĩgʉ̃sã merã moãbu. Ĩgʉ̃sã surí gasiri merã wiiri irirã ããrĩñurã. \v 4 Pablo, judío masaka siñajãrĩnʉrikʉ ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiigue waa, judío masakare, judío masaka ããrĩmerãdere Jesúya kerere werenayupʉ, ĩgʉ̃sã iri kerere: “Diayeta ããrã”, ãrĩ gũñaburo, ãrĩgʉ̃. \p \v 5 Timoteo, Silas merã Macedoniague ããrãnerã Pablo pʉrogue ĩgʉ̃sã ejadero pʉrʉ, Pablo surí gasiri merã wiiri moãrĩrẽ piri, ʉ̃mʉrikʉ judío masakare Jesúya kerere diaye ãrĩrĩ merã bueyupʉ: \p —Jesús ããrĩ́mi marĩ yoaripoe yúdi. Ĩgʉ̃ta Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. \p \v 6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ buekeremakʉ̃, judío masaka gapʉ ĩgʉ̃rẽ pédʉabiriñurã. Irasirigʉ ĩgʉ̃sã ñerõ werenírĩ merã ĩgʉ̃rẽ werewʉamakʉ̃ pégʉ, Pablo ĩgʉ̃sãrẽ: “Buenemobirikoa”, ãrĩ ĩmugʉ̃ ĩgʉ̃ya suríre iroma nikũ tuadeare pásiri, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ dorederosũta mʉsãrẽ bueabʉ. Mʉsã gapʉ yʉre pédʉabea. Irasirirã mʉsã pédʉabiri waja perebiri peamegue waarãkoa. Irasirigʉ yʉ mʉsãrẽ bueadeare pirigʉkoa. Dapagorare judío masaka ããrĩmerãrẽ buegʉ waagʉra, ãrĩyupʉ. \p \v 7 Irasũ ãrĩ, iri wiigue ããrãdi wiria, Ticio Justo wãĩkʉya wiigue waayupʉ. Ĩgʉ̃ya wii judío masaka nerẽrĩ wii tʉro ããrĩyuro. Ĩgʉ̃ Marĩpʉre bʉremugʉ̃ ããrĩyupʉ. \v 8 Nerẽrĩ wii opʉ Crispo wãĩkʉgʉ, ããrĩpererã ĩgʉ̃ya wii marãde Jesúre bʉremuñurã. Gajirã Corinto marãde wárã Jesúya kerere pérã, ĩgʉ̃rẽ bʉremunʉgãñurã. Irasirirã deko merã wãĩyesũñurã, ĩgʉ̃sã Jesúre bʉremurĩrẽ ĩmurã. \v 9 Su ñami Pablore kẽrõgue irirosũ marĩ Opʉ ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p —Güibirikõãka! Neõ piriro marĩrõ yaa kerere bueníkõãka i makã marãrẽ! \v 10 Yʉ, mʉ merã ããrã. Irasirirã masaka mʉrẽ ñerõ irimasĩbema. I makãrẽ wárã yaarã ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ. \p \v 11 Irasirigʉ Pablo iro marã merã su bojori gaji bojori deko ããrĩyupʉ Marĩpʉya kerere buegʉ. \p \v 12 Iripoere romanomʉ Galión wãĩkʉgʉ Acaya nikũ marã opʉ ããrĩripoe judío masaka suro merã nerẽ, Pablore ñeã, Galión pʉrogue ãĩja, \v 13 ãsũ ãrĩñurã: \p —Ĩĩ masakare: “Ãsũ gapʉ irika, Marĩpʉre bʉremurã!” ãrĩ buegʉ, i nikũma doreri gapʉre béodoremi, ãrĩñurã Galiṍrẽ. \p \v 14 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Pablo ĩgʉ̃sãrẽ werebu iriripoeta Galión gapʉ judío masakare ãrĩyupʉ: \p —Ĩgʉ̃ ñerõ iriadero pʉrʉ tamerãrẽ yʉ péboakuyo mʉsã judío masaka weresãrĩrẽ. \v 15 Mʉsã dorerire tarinʉgãmakʉ̃, mʉsã basi ãmuka! Ire masĩbea yʉ. Irasirigʉ irire: “Irasũta irika!” ãrĩmasĩbirikoa, ãrĩyupʉ. \p \v 16 Irasũ ãrĩgʉ̃ta ĩgʉ̃yarã surarare Pablore weresãrãrẽ béowiudoreyupʉ. \v 17 Irasirimakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã iri wii ããrĩrã́ Sóstenẽrẽ judío masaka nerẽrĩ wii opʉre ñeã, Galión ĩũrõ páñurã. Ĩgʉ̃sã pámakʉ̃ ĩãgʉ̃, Galión gapʉ: “Ĩgʉ̃sã gããmerõ iriburo”, ãrĩ ĩãkõãyupʉ. \s1 Pablo Antioquíague goedujáa, dupaturi buegorenadea \p \v 18 Pablo Corintogue yoaripoe ããrĩyupʉ dapa. Pʉrʉ Jesúre bʉremurãrẽ: “Waagʉ́ yáa”, ãrĩ odo, doódiru merã Priscila, Aquila merã Siriama makãgue waakõãñurã. Ĩgʉ̃ doódiru merã waaburi dupiyuro Cencreague ããrĩgʉ̃́, Marĩpʉre: “Ãsũ irigʉra mʉrẽ bʉremugʉ̃”, ãrĩderosũta ĩgʉ̃ya poarire wʉʉapeokõãdoreyupʉ. \v 19 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã merã waa, Efeso wãĩkʉri makãgue eja, Priscila, Aquilare píkõã, judío masaka nerẽrĩ wiigue waayupʉ. Iri wiigue eja, judío masaka iro nerẽanerã merã Marĩpʉyare wereyupʉ. \v 20 Ĩgʉ̃ irasũ weremakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ: “Yoaripoe dujaka gʉa merã!” ãrãdiñurã. Ĩgʉ̃ gapʉ: “Dujabea mʉsã merã”, \v 21 ãrĩgʉ̃ta ĩgʉ̃sãrẽ seretuyupʉ: \p —Jerusalẽ́gue bosenʉ ĩãgʉ̃ waagʉ́ yáa. Marĩpʉ gããmemakʉ̃ dupaturi ĩãgʉ̃ dujaribukoa mʉsãrẽ, ãrĩyupʉ. \p Irasũ ãrĩ odo, Efesogue ããrãdi doódiru merã waakõãyupʉ. \v 22 Irasirigʉ Cesareare tariwãgã, Jerusalẽ́gue eja, iro marã Jesúre bʉremurãrẽ õãdoregʉ ejayupʉ. Pʉrʉ Antioquíague waayupʉ doja. \v 23 Irore yoaweyaripoe ããrĩ, pʉrʉ Galaciama makãrĩgue Frigiama makãrĩrẽ dupaturi eja, iri makãrĩ marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ bue, ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ ʉsʉyari merã ããrĩrikʉmakʉ̃ iriyupʉ. \s1 Apolos Efesogue buedea \p \v 24 Iripoere judío masakʉ Apolos wãĩkʉgʉ, Alejandría wãĩkʉri makãmʉ Efesogue ejayupʉ. Ĩgʉ̃ õãrõ weregʉ, Marĩpʉya werenírĩ gojadeare masĩgʉ̃ ããrĩyupʉ. \v 25 Gajirã ĩgʉ̃rẽ marĩ Opʉ Jesúya kerere weresianerã ããrĩmá. Irasirigʉ ʉsʉyari merã Jesús irideare diaye ãrĩrĩ merã wereyupʉ. Irasirikeregʉ, Juan masakare deko merã wãĩyedea ditare masĩyupʉ. \v 26 Güiro marĩrõ judío masaka nerẽrĩ wiigue ããrĩrã́rẽ buenʉgãyupʉ. Ĩgʉ̃ buerire péanerã Priscila, Aquila ĩgʉ̃sãya wiigue ĩgʉ̃rẽ ãĩa, irogue õãrõ diaye ãrĩrĩ merã wereñurã ĩgʉ̃ Marĩpʉyare masĩbirire. \v 27 Pʉrʉ Apolos Acayague waadʉamakʉ̃, Jesúre bʉremurã ĩgʉ̃rẽ su pũ gojabosañurã. Irasirirã Jesúre bʉremurãrẽ Acayague ããrĩrã́rẽ: “Apolore õãrõ bokatĩrĩñeãka!” ãrĩrĩ pũrẽ ĩgʉ̃ merã iriuñurã. Irasirigʉ Apolos irogue ejamakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ maĩgʉ̃, ĩgʉ̃ merã õãrõ iritamuyupʉ. \v 28 Irasirigʉ Apolos ããrĩpererã ĩũrõ judío masakare õãrõ turari merã: \p —Marĩpʉ iriudi, mʉsã yoaripoe yúdi, Cristo ããrĩ́mi. Ĩgʉ̃ta Jesús ããrĩ́mi, ãrĩyupʉ. Irasirirã Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũrẽ keoro weremakʉ̃ pérã, judío masaka: “Diaye ããrĩbea”, ãrĩmasĩbiriñurã. \c 19 \s1 Pablo Efesogue buedea \p \v 1 Apolos Corintogue ããrĩripoe Pablo gapʉ ʉ̃tãyuku watopegue taria, Efesogue eja, wárã Jesúre bʉremurãrẽ bokajayupʉ. \v 2 Bokaja, ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Mʉsã Jesúre bʉremurã, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩñeãrĩ? ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃rẽ yʉjʉñurã: \p —“Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩmakʉ̃, neõ pébiribʉ gʉa. \p \v 3 Pablo ĩgʉ̃sãrẽ sẽrẽñayupʉ doja: \p —¿Noãya buerire pédero pʉrʉ, deko merã wãĩyeri mʉsãrẽ? ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ yʉjʉñurã: \p —Juãya buerire gʉa pédero pʉrʉ, gʉare wãĩyema, ãrĩñurã. \p \v 4 Pablo ãsũ ãrĩyupʉ doja: \p —Juan masakare ĩgʉ̃sã ñerĩ irideare bʉjawere, gũñarĩrẽ gorawayurãrẽ wãĩyedi ããrĩmí. Irasũ wãĩyekeregʉ: “Yʉ pʉrʉ aaribure bʉremuka!” ãrĩ buedi ããrĩmí. Irasũ ãrĩgʉ̃: “Jesúre Marĩpʉ iriudire bʉremuka mʉsã!” ãrĩgʉ̃ iridi ããrĩmí, ãrĩyupʉ Pablo. \p \v 5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, marĩ Opʉ Jesús wãĩ merã wãĩyesũñurã ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ ĩmurã. \v 6 Pʉrʉ Pablo ĩgʉ̃sãya dipu weka ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ñapeomakʉ̃, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ dijijayupʉ ĩgʉ̃sãrẽ. Ĩgʉ̃ dijijamakʉ̃, gaji masã ya werenírĩ merã ĩgʉ̃sã werenímasĩbirideare wereníñurã. Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ weredorerire wereñurã. \v 7 Ĩgʉ̃sã ããrĩpererã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarãgora ããrĩñurã. \p \v 8 Pablo iri makãguere ʉrerã abe ããrĩgʉ̃́, judío masaka nerẽrĩ wiigue ñajãa, güiro marĩrõ Marĩpʉ marĩ Opʉ ããrĩrĩ́ kerere masakare werenayupʉ. Irire gũñaturari merã weremakʉ̃ pérã: “I diayeta ããrã”, ãrĩñurã. \v 9 Gajirã gapʉ Marĩpʉyare pédʉamerã, ĩgʉ̃ wererire bʉremubiriñurã. Irasirirã masaka péurogue marĩ Opʉya bueri: “Ñegoráa”, ãrĩ wereñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo gapʉ Jesúre bʉremurãrẽ siiu wiria, Tiranno wãĩkʉgʉya bueri wiigue waayupʉ. Iroguere ʉ̃mʉrikʉ masakare buenayupʉ. \v 10 Pe bojorigora bueyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ iri wiiguere. Ĩgʉ̃ irasũ buemakʉ̃, ããrĩpererã Asia nikũ marã judío masaka, judío masaka ããrĩmerãde marĩ Opʉyare pépereakõãñurã. \p \v 11 Pablo iri makãgue ããrĩmakʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃ turari merã ĩgʉ̃rẽ wári iri ĩmurĩrẽ irimakʉ̃ iriyupʉ. \v 12 Irasirimakʉ̃ ĩãrã, masaka surí gasiri, Pabloya dʉpʉ pẽrẽadea gasirire pũrĩrikʉrã pʉro ãĩãnañurã. Ĩgʉ̃sã ãĩãmakʉ̃, pũrĩrikʉrã iri gasirire moãña, tarinañurã. Wãtẽa ñajãsũnerãde irire moãña, wirisũnañurã. \p \v 13-14 Iripoere gajirã judío masaka wãtẽãrẽ béowiugorenarã iriñurã. Ĩgʉ̃sã Esceva wãĩkʉgʉ pũrã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejãrãgora ããrĩñurã. Esceva paía opʉ ããrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ pũrã Pablo irirosũta marĩ Opʉ Jesús wãĩ merã wãtẽãrẽ béowiudʉarã, ãsũ ãrĩñurã: \p —Jesús, Pablo weredi wãĩ merã dorea mʉsãrẽ. Wirika mʉsã ñajãdire! ãrĩ béowiuadiñurã. \v 15 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, wãtĩ masakʉguere ñajãdi ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Jesúre, Pablore masĩa. Mʉsã gapʉre masĩbea. ¿Niísãno ããrĩ́rĩ mʉsã? ãrĩyupʉ. \p \v 16 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, wãtĩ ñajãsũdi gapʉ pari meébeja, bʉro turaro merã ĩgʉ̃sã ããrĩpererãrẽ ñeã, tarinʉgãyupʉ. Ĩgʉ̃sãrẽ pá, kãmitú, ĩgʉ̃sãya suríre yeguepeokõãyupʉ. Irasirirã surí marĩrã, kãmikʉrãgue ũmawiriañurã. \v 17 Ĩgʉ̃sã irasũ waadea kerere pérã, ããrĩpererã Efeso marã, judío masaka, judío masaka ããrĩmerãde pégʉka, bʉro güiñurã. Irasirirã marĩ Opʉ Jesús wãĩrẽ õãrõ goepeyari merã bʉremuñurã pama. \p \v 18 Irasirirã wárã dupiyuro Jesúre bʉremunʉgãnerã gapʉ ĩgʉ̃sã ñerõ irideare masaka péurogue weretarirã ejañurã. \v 19 Ĩgʉ̃sã merã wárã yéa ããrĩrã́ ããrĩñurã. Irasirirã ĩgʉ̃sã bayirima gojadea papera turirire irogue ãĩa, masaka ĩũrõ irire soebéokõãñurã. Ããrĩpereri iri wajakʉdeare ĩgʉ̃sã keoñamakʉ̃, cincuenta mil niyeru koeri wajakʉadiyuro. \v 20 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãdero pʉrʉ, ʉ̃mʉrikʉ wárã masaka Marĩpʉya kerere pérã, ĩgʉ̃ turari merã Jesúre bʉremunʉgãñurã. \p \v 21 Irasũ waadero pʉrʉ, Pablo ãsũ ãrĩ gũñayupʉ: “Macedonia nikũ waapʉrori, iri nikũrẽ taria, Acaya nikũdere taria, Jerusalẽ́gue waagʉra. Iro merãta Romarẽ ĩãgʉ̃ waagʉra”, ãrĩ gũñayupʉ. \v 22 Irasirigʉ ĩgʉ̃ waaburi dupiyuro pẽrã ĩgʉ̃rẽ iritamurãrẽ Erasto, Timoteore iriuyupʉ Macedoniague. Pablo gapʉ sugʉta dujayupʉ dapa Asiaguere. \s1 Efeso marã Pablo merã gua, gaguinídea \p \v 23 Pablo Efesogue ããrĩripoe gajirã iro marã bʉro werenírĩ merã ĩgʉ̃rẽ ĩãturiñurã, masaka wárã Jesúre bʉremumakʉ̃ ĩãrã. \v 24 Sugʉ plata wãĩkʉri kõme merã moãrĩmasʉ̃ Demetrio wãĩkʉgʉ Pablore ĩãturiwãgũyupʉ. Ĩgʉ̃ plata merã iro marã bʉremugõ Artemisa wãĩkʉgo bʉremurĩ keori wiirigãrẽ weanayupʉ. Ĩgʉ̃, gajirã moãrã merã ĩgʉ̃sã weadeare masakare duarã, wáro wajatanañurã. \v 25 Irasirigʉ Demetrio ĩgʉ̃ merã moãrãrẽ, gajirã ĩgʉ̃ irirosũ plata moãrãrẽ siiu neeõ, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ merãmarã, õãrõ péka! Irire masĩa mʉsã. Marĩ weadeare duari merã wáro wajata, õãrõ ããrĩkõãa. \v 26 Pablo buedeadere masĩa. Ãsũ ãrĩ buegorenami: “Masaka bʉremurã keori weadea, turari oparã irirosũ ããrĩbea. Ʉ̃mʉgasigue marã Opʉ irirosũ neõ ããrĩbea, keori weadea ããrã”, ãrĩ buemi. Irire pérã, wárã masaka õõ marã, ããrĩperero Asia marãde ĩgʉ̃ buedeare: “Diayeta ããrã”, ãrĩ gũñama. \v 27 I marĩrẽ bʉro goea. Marĩya moãrĩ wajamarĩãkõãburo yáa. Marĩ bʉremugõ Artemisaya wiide ubu ããrĩrĩ́ wii dujakõãrokoa. Dapagueta ããrĩperero Asia marã bʉremuadima igore. Masaka Pablo wererire bʉremurã sõõ gapʉ merã igore bʉremunemobirikuma pama, ãrĩyupʉ Demetrio ĩgʉ̃sãrẽ. \p \v 28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, bʉro guari merã: \p —Artemisa, Efeso marã bʉremugõ turago ããrĩ́mo, ãrĩ gaguinípʉroriñurã. \p \v 29 Ĩgʉ̃sã gaguinímakʉ̃, gajirã wárã Efeso marã: “¿Naásũ waari?” ãrĩ pémasĩbirikererã, ĩgʉ̃sãde gaguinípereakõãñurã. Irasũ gaguinírãta Gayore, Aristarcore ñeã, iri makã marã nerẽrõgue ĩgʉ̃sãrẽ tʉ̃ãwãgãñurã. Gayo, Aristarco Macedonia marã, Pablore wapikʉwãgãnerã ããrĩñurã. \v 30 Ĩgʉ̃sãrẽ ñeãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo gapʉ masaka wárã watopegue ĩgʉ̃sãrẽ weregʉ waadʉadiyupʉ. Jesúre bʉremurã gapʉ waadorebiriñurã. \v 31 Gajirã iri nikũ marã oparãde, Pablo merãmarã ĩgʉ̃rẽ: “Gʉa mʉrẽ dorea: ‘Ĩgʉ̃sã nerẽrõgue waabirikõãka!’” ãrĩ kere iriuñurã. \p \v 32 Irogue nerẽanerã bʉro gaguinírã iriñurã dapa. “¿Nasirirã marĩ õõgue nerẽrĩ?” ãrĩmasĩmerã ĩgʉ̃sã gããmerõ gaguinímirẽkõãñurã. \v 33 Irasirirã judío masaka ĩgʉ̃sãyagʉre Alejandro wãĩkʉgʉre gaguinírã ĩũrõgue túmeénúñurã ĩgʉ̃sãrẽ weredorerã. Irasirigʉ ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ya mojõ merã irikeo: “Iropata gaguiníka, toeaka!” ãrĩdʉadiyupʉ. “Gʉa judío masaka ñerõ iribea”, ãrĩ weredʉadiyupʉ. \v 34 Ĩgʉ̃ judío masakʉ ããrĩrĩ́rẽ ĩãmasĩrã, ããrĩpererã suro merã pe hora gaguiníñurã: \p —Artemisa, Efeso marã bʉremugõ turago ããrĩ́mo, ãrĩ gaguiníñurã. \p \v 35 Ĩgʉ̃sã bʉro gaguinímakʉ̃ ĩãgʉ̃, sugʉ iri makã marã oparãrẽ iritamugʉ̃ masakare toedore, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Mʉsã, Efeso marã õãrõ péka! Artemisa, marĩ bʉremugõ turago ããrĩ́mo. Igore bʉremurĩ wiire, igo keori ʉ̃mʉgasigue dijarideadere korerã ããrã marĩ. Irire ããrĩperero marã õãrõ masĩma. \v 36 “I diaye ããrĩbea”, ãrĩmasĩbema. Irasirirã iropata gaguiníka, toeaka! Gaguinínemobirikõãka pama! Diaye gũñaka mʉsãde! Noó gããmerõ pémasĩrĩ marĩrõ gajinorẽ iribirikõãka! \v 37 Ĩĩsã mʉsã ñeãnerã marĩ bʉremurĩ wiirimarẽ neõ yajabirama. Marĩ bʉremugõrẽ ñerõ neõ ãrĩ wereníbirama. Ĩgʉ̃sã ñerõ iribirikeremakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ ñeã, õõgue ãĩriayo. \v 38 Demetrio, ĩgʉ̃ merã moãrã ĩgʉ̃sãrẽ weresãdʉarã, weresãrĩrẽ beyerimasã pʉrogue waaburo. Irogue i nikũ marã oparã ĩũrõgue ĩgʉ̃sãrẽ weresãdeare ãmumasĩma. \v 39 Oparã i makã marãrẽ siiu neeõmakʉ̃ ĩãrã, gajino sẽrẽdʉarã, werenírã aarika! \v 40 Dapagã mʉsã guari merã gaguiníadea kerere marĩ oparã pérã: “Marĩrẽ tarinʉgãdʉarã yáma”, ãrĩ weresãbukuma. Irasirirã marĩ bʉro gaguiníadea waja marĩrẽ weresãmakʉ̃ neõ yʉjʉmasĩbiribukoa, ãrĩyupʉ oparãrẽ iritamugʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ. \v 41 Irire were odo: “Iropata ããrã. Waaka mʉsãya wiirigue!” ãrĩyupʉ. \c 20 \s1 Pablo Macedoniague, Greciague ejadea \p \v 1 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ gaguinímirẽdero pʉrʉ, Pablo gapʉ Jesúre bʉremurãrẽ siiu neeõ, ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ ããrĩrikʉdoregʉ, wereyupʉ. Were odo, mojõ ñeã, ĩgʉ̃sãrẽ seretu, Macedoniague waakõãyupʉ. \v 2 Irogue eja, iroma makãrĩ marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ werenírĩ merã õãrõ gũñaturamakʉ̃ iriyupʉ. Pʉrʉ Greciague waayupʉ. \v 3 Irore ʉrerã abegora ããrĩyupʉ. Pʉrʉ Siria nikũgue doódiru merã taribujabu iriripoe judío masaka: “Mʉrẽ ñerõ iridʉarã iriama”, ãrĩrĩ kerere péyupʉ. Irasirigʉ: “Maa merã Macedoniagueta dujáagʉra doja”, ãrĩ gũñayupʉ. \v 4-5 Gʉa, ĩgʉ̃ merã waaburi dupiyuro gajirã ĩgʉ̃ merãmarã Troas wãĩkʉri makãgue waa, gʉare yúñurã. Ĩĩsãkʉ ããrĩmá: Sópater wãĩkʉgʉ Bereamʉ, Pirro wãĩkʉgʉ magʉ̃ ããrĩmí. Gajirã Tesalónica marã pẽrã Aristarco, Segundo wãĩkʉrã ããrĩmá. Gajigʉ Derbemʉ Gayo wãĩkʉgʉ, gajigʉ Timoteo, gajirã Asia marã Tíquico, Trófimo ããrĩmá. \v 6 Ĩgʉ̃sã yúripoe gʉa gapʉ pã́ wemasãrĩ morẽña marĩrĩ baari bosenʉ pʉrʉ, Filipogue ããrãnerã doódiru merã su mojõma nʉrĩ taribuja, Troague ejabʉ. Irogue ĩgʉ̃sãrẽ bokaja, ĩgʉ̃sã merã su semana dujabʉ. \s1 Troague Pablo naadea \p \v 7 Siñajãrĩnʉ ããrĩmakʉ̃, gajirã Jesúre bʉremurã merã pã́rẽ dʉkawa baamurã nerẽbʉ. Pablo gajinʉ gapʉ waabu ããrĩsĩã, yoaripoe buemi ĩgʉ̃sãrẽ. Ñami deko ããrĩmakʉ̃ bue odobirimi dapa. \v 8-9 Gʉa nerẽrĩ taribu, ʉre kaya wekama taribu, sĩãgori wári opari taribu ããrĩbʉ́. Pablore iro ããrĩrã́ péripoe sugʉ maamʉ Eutico wãĩkʉgʉ ventanague doami. Pablo ĩgʉ̃sãrẽ yoaripoe buemakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ wʉja ejayuro. Irasirigʉ kãrĩtari, yebague yuridijakõãmi. Ĩgʉ̃ yuridijamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ pʉro waa, kõmoadiguere ãĩwãgũ doboma. \v 10 Ĩgʉ̃sã irasũ irimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo dijari, maamʉrẽ pábʉa ãĩwãgũnú, ĩgʉ̃sãrẽ weremi: \p —Gʉkabirikõãka! Okami dapa, ãrĩmi. \p \v 11 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, maamʉ kõmoadigue ããrĩkeregʉ, masãkõãmi. Ĩgʉ̃ masãmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo dupaturi mʉrĩa, pã́rẽ dʉkawa, ĩgʉ̃sã merã baami. Ĩgʉ̃ irasiriadero pʉrʉ, yoaripoe buenemomi doja. Boyoburo dupiyurogã ĩgʉ̃sãrẽ bue odo, wiriakõãmi. \v 12 Ĩgʉ̃ wiriadero pʉrʉ, irogue nerẽanerã Eutico kõmoadigue masãdire ʉsʉyari merã ĩgʉ̃ya wiigue ãĩãma. \s1 Pablosã Troas ããrãnerã Miletogue waadea \p \v 13 Pablo gʉare ãrĩderosũta doódiru merã ĩgʉ̃ dupiyuro Asogue waabʉ. Ĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ waadʉaderosũta maague waami. \v 14 Asogue gʉare bokaja, gʉa merã doódirugue ñajãa, Mitilenegue waami. \v 15-16 Gajinʉ iro merã waarã́, Quío wãĩkʉri nʉgʉ̃rõ bokatĩũrõgue ejabʉ. Gajinʉ waarã́, Samogue ejabʉ doja. Iro merã waa, Trogilio wãĩkʉrogue kãrĩbʉ. Pablo, Pentecostés bosenʉ dupiyuro Jerusalẽ́guere ejadʉagʉ, gʉare: “Asiare yoaripoe ããrĩdʉabirikoa yʉ”, ãrĩmi. “Irasirirã Efesore diayeta taria, Miletogue waapurumurã!” ãrĩmi. Irasirirã gajinʉ gapʉ waa, Miletogue ejabʉ. \s1 Pablo Efeso marã Jesúre bʉremurã oparãrẽ weredea \p \v 17 Pablo Miletogue ããrĩgʉ̃́, Efeso marã Jesúre bʉremurã oparãrẽ kere iriumi ĩgʉ̃ pʉro aaridoregʉ. \v 18 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ pʉro ejamakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩmi: \p —Asiague ejagʉ, mʉsã merã neõgora yʉ irideare õãrõ masĩa mʉsã. \v 19 Mʉsã merã ããrĩgʉ̃́, marĩ Opʉyare iribʉ. Irasirigʉ mʉsãrẽ neõ tarinʉgãbiribʉ. Masaka Jesúre bʉremubirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, orebʉ. Judío masaka yʉre wẽjẽdʉakeremakʉ̃, mʉsãrẽ buebʉ. \v 20 Mʉsã nerẽrõgue, mʉsãya wiiriguedere ããrĩpereri mʉsã õãrõ ããrĩrikʉburire buebʉ. \v 21 Judío masakare, judío masaka ããrĩmerãdere irireta buebʉ. “Õãrõ péka! Mʉsã ñerõ iririre piri, Marĩpʉya gapʉre õãrõ irinʉgãka! Marĩ Opʉ Jesúre bʉremuka!” ãrĩ buebʉ. \v 22 Irasirigʉ dapagorare Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ dorederosũta Jerusalẽ́gue waagʉ́ yáa. Irogue yʉre ãsũ waarokoa, ãrĩmasĩbirikoa dapa. \v 23 Yʉ ejadea makãrĩkʉ Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ ãsũ ãrĩmi yʉre: “Mʉ irogue waamakʉ̃, masaka mʉrẽ peresu iri, ñerõ tarimakʉ̃ irirãkuma”, ãrĩmi. Iri ditare masĩa. \v 24 Irire masĩkeregʉ, güibea. Yaa okaridere maĩbea. Marĩpʉ masaka ããrĩpererãrẽ maĩrĩ merã ĩãmi, ãrĩrĩ kerere marĩ Opʉ Jesús weredoremi yʉre. I ditare ĩgʉ̃ yʉre moãrĩ pídeare iripeodʉáa. \p \v 25 ’Yʉ mʉsã merã ããrĩgʉ̃́, Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere weregorenabʉ. Dapagorare mʉsã neõ dupaturi yʉre ĩãnemobirikoa. Irire masĩa yʉ. \v 26-27 Irasirigʉ dapagãrẽ irire werea mʉsãrẽ. Ããrĩpereri Marĩpʉyare ĩgʉ̃ yʉre weredoredeare werebʉ mʉsãrẽ. Irasirirã mʉsã ããrĩpererã irire: “Neõ pébea yʉ”, ãrĩmasĩbirikoa. Perebiri peamegue waamakʉ̃, ĩgʉ̃sã pédʉabiridea waja ããrĩrokoa. Yaa waja ããrĩbirikoa. \v 28 Irasirirã Marĩpʉyare õãrõ péduripíka! Mʉsã Jesúre bʉremurãrẽ, Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ mʉsãrẽ koredorerãdere: “Õãrõ péka mʉsãde!” ãrĩ wereka! Ĩgʉ̃ magʉ̃ boagʉ dí béodea merã Marĩpʉ ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃yarã ããrĩmakʉ̃ iridi ããrĩmí. Irasirirã ĩgʉ̃sãrẽ õãrõ koreka, oveja korerã ĩgʉ̃sãyarã ovejare õãrõ korederosũta! \v 29 Yʉ waadero pʉrʉ, gajirã ãrĩkatorimasã, makãnʉ́ʉ marã diayéa ovejare wẽjẽdʉarã irirosũ mʉsã pʉro ejarãkuma. Ĩgʉ̃sã bueri merã mʉsãrẽ dʉkawarimakʉ̃ iridʉarãkuma. \v 30 Pʉrʉguere gajirã mʉsã merãmarãta mʉsãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ãrĩkatorãkuma ĩgʉ̃sã buerire pédorerã. \v 31 Irasirirã õãrõ pémasĩka! Ʉre bojorigora ʉ̃mʉrĩ, ñamirĩ oreri merã mʉsã ããrĩpererãrẽ werebʉ. Irasirirã yʉ weredeare gũñaníkõãka! \p \v 32 ’Dapagorare Marĩpʉre sẽrẽbosagʉra mʉsãrẽ koreburo, ãrĩgʉ̃. Ĩgʉ̃ mʉsãrẽ maĩrĩ merã ĩãrĩ kerere buerã, õãrõ ããrĩrikʉrãkoa. Ʉ̃mʉrikʉ ĩgʉ̃ turari merã mʉsãrẽ ĩgʉ̃rẽ bʉremunemomakʉ̃ yámi. Mʉsãrẽ ĩgʉ̃yarãrẽ ããrĩpererãrẽ õãrĩrẽ sĩgʉkumi ĩgʉ̃ iripoegue ãrĩderosũta. \v 33 Yʉ mʉsã merã ããrĩgʉ̃́, mʉsãya niyerure, mʉsãya surídere: “Yʉre sĩka!” neõ ãrĩbiribʉ. \v 34 Yʉ basi moãdea waja merã, yʉ gããmerĩrẽ, yʉ merãmarã gããmerĩdere bokabʉ. Irire õãrõ masĩa mʉsã. \v 35 Marĩ moã wajatadea merã gajino opamerãrẽ iritamurõ gããmea. Ire mʉsãrẽ iri ĩmubʉ: “Ãsũ iririkʉka mʉsãde!” ãrĩgʉ̃. Marĩ Opʉ Jesús ãrĩdeare gũñaka! Ãsũ ãrĩyupʉ: “Sugʉ gajino sĩgʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃ sĩrĩrẽ ñeãgʉ̃ nemorõ ʉsʉyami”, ãrĩ weremi Pablo Efeso marã Jesúre bʉremurãrẽ. \p \v 36 Irasũ ãrĩ odo, Pablo ĩgʉ̃sã merã ñadʉkʉpuri merã ejamejã, Marĩpʉre sẽrẽmi. \v 37-38 Sẽrẽ odo: “Mʉsã dupaturi neõ ĩãnemobirikoa yʉre”, ĩgʉ̃ ãrĩdeare gũñarã, bʉro bʉjawereri merã dujama. Irasirirã ããrĩpererã ĩgʉ̃rẽ pábʉa, orema. Pʉrʉ ĩgʉ̃rẽ perague tʉyabuajama gʉa doódiru merã waamakʉ̃ ĩãtʉyarã. \c 21 \s1 Pablo dupaturi Jerusalẽ́gue waadea \p \v 1 Gʉa Efeso marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ seretu odo, doódiru merã Cos wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgue diaye waakõãbʉ. Gajinʉ Rodas wãĩkʉri nʉgʉ̃rõrẽ taria, Pátara wãĩkʉri makãgue ejabʉ. \v 2 Irogue eja, doódiru Feniciague waaburidirure bokaja, iriru merã waabʉ doja. \v 3 Waa, Chipre wãĩkʉri nʉgʉ̃rõrẽ tariarã, iri nʉgʉ̃rõ kúgapʉ dujamakʉ̃ ĩãbʉ. Irore taria, Siria nikũrẽ eja, Tiro wãĩkʉri makãma perague ejabʉ. Irogue doódirure moãrã iriruma doebirire píma. \v 4 Irogue eja, Jesúre bʉremurãrẽ bokaja, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarinʉrĩ ĩgʉ̃sã merã ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃sã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ masĩrĩ sĩsũnerã ããrĩsĩã, Pablore: “Jerusalẽ́gue waabirikõãka mʉrẽ wẽjẽrĩ!” ãrĩ werema. \v 5 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarinʉrĩ pʉrʉ, waakõãbʉ. Gʉa waamakʉ̃, ããrĩpererã Jesúre bʉremurã, ĩgʉ̃sã marãposã nome, ĩgʉ̃sã pũrã iri makã tʉrogue gʉare ĩãtʉyarã ejama. Irasirirã gʉa ããrĩpererã ĩgʉ̃sã merã perague buáa, iroma ĩmiparogue ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, Marĩpʉre sẽrẽbʉ. \v 6 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ pábʉa seretu odo, doódiru merã waakõãbʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃sãya wiirigue majãkõãma. \p \v 7 Irasirirã gʉa Tirore ããrãnerã waa, Tolemaida wãĩkʉri makãgue ejabʉ. Irogue eja, Jesúre bʉremurãrẽ õãdore, sunʉ ĩgʉ̃sã merã ããrĩbʉ́. \v 8 Gajinʉ gapʉ Pablo gʉa merã maague waami, Cesarea wãĩkʉri makãgue waagʉ́. Irogue eja, Felipe wãĩkʉgʉ Jesúya kerere weregorenagʉya wiigue waa, ĩgʉ̃ merã ããrĩbʉ́. Felipe Jesúre bʉremurã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã baari guerenerã watope ããrĩdi ããrĩmí. \v 9 Felipe pũrã wapikʉrã nóome, marãpʉ marĩrã nome ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉ weredorederosũta ĩgʉ̃ya kerere wereturiarã nome ããrĩmá. \v 10 Gʉa irore yoaweyaripoe ããrãdero pʉrʉ, Agabo wãĩkʉgʉ Marĩpʉya kerere weredupiyugʉ Judeague ããrãdi gʉare ĩãgʉ̃ ejami. \v 11 Ĩgʉ̃ gʉa pʉro eja, Pabloya yʉjʉwẽñarĩdare ãĩ, ĩgʉ̃ basi ĩgʉ̃ya guburire, ĩgʉ̃ya mojõrĩrẽ sʉami. Sʉa odo, gʉare ãrĩmi: \p —Ãsũ ãrĩmi Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre: “Idare opagʉ Jerusalẽ́gue ejamakʉ̃, mʉ basi ida merã sʉaderosũta judío masaka sʉarãkuma ĩgʉ̃rẽ. Sʉa odo, judío masaka ããrĩmerãrẽ ĩgʉ̃rẽ wiarãkuma”, ãrĩmi yʉre, ãrĩ weremi Agabo gʉare. \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa Cesarea marã merã Pablore: “Jerusalẽ́guere waabirikõãka!” ãrĩ werebʉ. \v 13 Pablo gapʉ gʉare ãrĩmi: \p —¿Nasirimurã iropa ore, yʉre bʉro bʉjaweremakʉ̃ yári? Jerusalẽ́gue ĩgʉ̃sã yʉre sʉa, peresu irimakʉ̃ õãrokoa. Marĩ Opʉ Jesúya kerere weredea waja yʉ boamakʉ̃ õãrokoa. Ñerõ yʉre ããrĩkeremakʉ̃ waagʉra, ãrĩmi. \p \v 14 Irasirirã gʉa ĩgʉ̃rẽ: “Waabirikõãka!” ãrãnerã pirikõãbʉ pama. Ãsũ ãrĩbʉ: \p —Marĩ Opʉ ĩgʉ̃ gããmerõsũta iriburo, ãrĩkõãbʉ. \p \v 15 Pʉrʉ gʉayare ãmu, Jerusalẽ́gue waakõãbʉ. \v 16 Irogue waamakʉ̃, gajirã Cesarea marã Jesúre bʉremurã gʉa merã waama. Ĩgʉ̃sã merãmʉ Mnasón wãĩkʉgʉ Chipremʉ ããrĩdi, yoaripoe Jesúre bʉremugʉ̃ ããrĩmí. Irasirirã Jerusalẽ́gue eja, ĩgʉ̃ya wiigue ĩgʉ̃ merã ããrĩbʉ́. \s1 Pablo Santiagore ĩãgʉ̃ ejadea \p \v 17 Gʉa Jerusalẽ́gue ejamakʉ̃, iro marã Jesúre bʉremurã ʉsʉyari merã bokatĩrĩma. \v 18 Gajinʉ Pablo gʉa merã Santiagore ĩãgʉ̃ waami. Ĩgʉ̃ pʉroguere ããrĩpererã Jesúre bʉremurã oparã, nerẽnerã ããrĩmá. \v 19 Pablo ĩgʉ̃sãrẽ õãdore odo, judío masaka ããrĩmerãrẽ ããrĩpereri Marĩpʉ ĩgʉ̃ merã irideare weremi. \v 20 Ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pérã, Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩma. Pʉrʉ ãsũ ãrĩma Pablore: \p —Gʉayagʉ, ire õãrõ masĩa mʉ. Wárã judío masaka Jesúre bʉremukererã, ããrĩpererã: “Moisés doredeadere iriro gããmea dapa”, ãrĩma. \v 21 Gajirã masaka ãsũ ãrĩ werewʉama mʉrẽ: “Ĩgʉ̃ judío masaka ããrĩmerã ããrĩrṍgue ããrĩgʉ̃́, judío masaka irogue ããrĩrã́rẽ Moisés doredeare iridorebemi. Ĩgʉ̃sã pũrãrẽ ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridorebemi. Marĩ judío masaka iririkʉrire iridorebemi”, ãrĩ werewʉama. \v 22 Ĩgʉ̃sã mʉ õõrẽ ejayupʉ, ãrĩrĩ kerere pérã, nerẽ, mʉrẽ turirãkuma. Iro tamerãrẽ, ¿nasirigʉkuri mʉ? \v 23 Ãsũ irika! Õõrẽ wapikʉrã ʉ̃ma ããrĩ́ma. “Marĩpʉre bʉremurã, ãsũ irirãra!” ãrĩnerã ããrĩ́ma. \v 24 Ĩgʉ̃sã merã Marĩpʉya wiigue waaka! Mʉde ĩgʉ̃sã irirosũta irika! Moisés doredeare irirã waamurã yáma. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ĩgʉ̃sã iriri wajare wajaribosaka! Mʉ irasiriadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãya poarire wʉʉadorerãkuma. Mʉ irasirimakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka mʉrẽ werewʉadeare: “Ãrĩkatorã iriñuma”, ãrĩrãkuma. “Ĩgʉ̃de Moisés doredeare õãrõ irigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩrãkuma. \v 25 Judío masaka ããrĩmerãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ gʉa gojadea pũrẽ iriusiabʉ. Ãsũ ãrĩ gojabʉ: “Keori weadea pʉro baari pídeare, waimʉrã wʉ̃́nugũ biu wẽjẽanerãya díkʉri diíre baabirikõãka! Díre iiríbirikõãka! Nome merã ñerõ iribirikõãka! Nomede ʉ̃ma merã ñerõ iribirikõãka!” ãrĩ gojabʉ gʉa, ãrĩma Pablore. \s1 Marĩpʉya wiigue judío masaka Pablore ñeãdea \p \v 26 Irasirigʉ Pablo gajinʉ gapʉ wapikʉrã ʉ̃ma merã Marĩpʉ ĩũrõ Moisés doredeare irigʉ waayupʉ. Pʉrʉ Marĩpʉya wiigue ñajãa, Pablo paíre ãrĩyupʉ: “Su semana dʉyáa, gʉa Moisés doredeare iri odoburo. Gʉa odorinʉ ããrĩmakʉ̃, gʉakʉ waimʉrã ejorãrẽ ãĩrĩrãkoa. Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽ soepeoka! ãrĩrã!” ãrĩyupʉ. \p \v 27 Ĩgʉ̃sã Moisés doredeare iri odoburipoe Asia marã judío masaka Pablore Marĩpʉya wiigue ããrĩgʉ̃́rẽ ĩãñurã. Irasirirã gajirãrẽ iri wii ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃ merã guamakʉ̃ iri, Pablore ñeã, ãsũ ãrĩ gaguiníñurã: \p \v 28 —Gʉayarã Israel bumarã, gʉare iritamuka! Ĩĩta ããrĩ́mi, ããrĩpereroguere marĩrẽ ñerõ ãrĩ werenígorenagʉ̃. “Judío masaka ñegorama. Moisés doredea wajamáa. I wiide ñegoráa”, ãrĩ buegorenami masakare. Gajire griego masakare i wiigue ãĩñajãgʉ̃ ñerõ irigʉ yámi i wiire, ãrĩñurã. \p \v 29 Pablo iro dupiyuro Trófimo merã makãgue ããrĩmakʉ̃ ĩãnerã ããrĩsĩã, Pablo ĩgʉ̃rẽ Marĩpʉya wiigue ãĩñajãgʉ̃ irikumi, ãrĩ gũñañurã. Trófimo Efesomʉ judío masakʉ ããrĩbi ããrĩyupʉ. Irasiriro ĩgʉ̃norẽ iri wiiguere ñajãmasĩña marĩyuro. \p \v 30 Pablore weresã gaguinímakʉ̃ pérã, iri makã marã ããrĩpererã bʉro guañurã. Irasirirã ũmañajãa, Pablore ñeã tʉ̃ãwiria, iri wii makãpʉrorire mata biakõãñurã. \v 31 Ĩgʉ̃sã Pablore wẽjẽmurã iriripoe gajirã surara opʉguere wererã waañurã. Ĩgʉ̃ pʉrogue eja: “Ããrĩpererã Jerusalén marã nerẽ, bʉro guari merã gaguinírã iriama”, ãrĩ wereñurã. \v 32 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surara opʉ ĩgʉ̃yarã surarare, ĩgʉ̃sãrẽ dorerãdere siiu neeõ, ĩgʉ̃sã merã Pablore wẽjẽdʉarã pʉrogue ũmawãgãyupʉ. Ĩgʉ̃sã ejamakʉ̃ ĩãrã, Pablore pánerã piriñurã. \v 33 Surara opʉ Pablo pʉrogue eja, ĩgʉ̃yarã surarare ĩgʉ̃rẽ ñeãdore, pe kõmeda merã sʉadoreyupʉ. Ĩgʉ̃sã sʉa odomakʉ̃ ĩãgʉ̃, surara opʉ masakare sẽrẽñayupʉ: \p —¿Niíno ããrĩ́rĩ ĩĩ? ¿Nasiriari, ĩgʉ̃ mʉsã irasirimakʉ̃? ãrĩ sẽrẽñayupʉ. \p \v 34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, masaka gapʉ: “Ãsũ iriami”, ãrĩ, gajirã gajirosũ, gajirã gajirosũ gaguinímirẽkõãñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ gaguinímakʉ̃, surara opʉ neõ diaye pébiriyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃yarã surara ããrĩrĩ́ wiigue Pablore ãĩadoreyupʉ. \v 35-36 Ĩgʉ̃sã irogue ĩgʉ̃rẽ ãĩãmakʉ̃ ĩãrã, wárã masaka: “Wẽjẽkõãka ĩgʉ̃rẽ!” ãrĩ gaguiní, tʉyañurã. Irasirirã surara ĩgʉ̃sãya wii makãpʉro mʉrĩaro ejarã, Pablore ãĩkõã mʉrĩãñurã, masaka ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrĩ, ãrĩrã. \s1 Pablo masakare: “Neõ ñerõ iribea yʉ”, ãrĩ weredea \p \v 37 Iri wiigue eja, ĩgʉ̃rẽ peresu irimurã iriripoe surara opʉre: \p —Yʉ, mʉ merã werenídʉakoa, ãrĩyupʉ. \p Pablo griego ya merã werenímakʉ̃ pégʉ, surara opʉ gapʉ ãrĩyupʉ: \p —¿Mʉ griego yare masĩrĩ? \v 38 ¿Sõõ ããrãdi, Egiptomʉ meta ããrĩ́rĩ mʉ? Ĩgʉ̃ romano marã oparã merã gãmekẽãdʉagʉ, wárã cuatro mil wẽjẽrĩmasãrẽ siiu neeõ, masaka marĩrõgue ãĩayupʉ. ¿Ĩgʉ̃ meta ããrĩ́rĩ mʉ? \p \v 39 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo yʉjʉyupʉ: \p —Yʉ, ĩgʉ̃ meta ããrã. Judío masakʉ ããrã. Tarso, Cilicia nikũ ããrĩrĩ́ makã deyoabʉ. Ubu ããrĩrĩ́ makãmʉ ããrĩbea. Irasirigʉ mʉrẽ sẽrẽa. Ĩĩsã masaka merã werenídoreka yʉre! ãrĩyupʉ. \p \v 40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surara opʉ: “Jáʉ, wereníka!” ãrĩyupʉ. Irasirigʉ Pablo mʉrĩrogue mʉrĩnʉgã, ĩgʉ̃ya mojõ merã masakare toeburo, ãrĩgʉ̃, irikeoyupʉ. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, toekõãñurã. Ĩgʉ̃sã toemakʉ̃, Pablo hebreo ya merã wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: \c 22 \p \v 1 —Yaarã, yʉ irideare mʉsãrẽ weremakʉ̃, õãrõ péka! ãrĩyupʉ Pablo. \p \v 2 Ĩgʉ̃ hebreo ya merã werenímakʉ̃ pérã, masaka toepereakõãñurã. Irasirigʉ Pablo ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ wereyupʉ: \p \v 3 —Yʉ judío masakʉta ããrã. Cilicia nikũ Tarso wãĩkʉri makãgue deyoabʉ. Iro deyoadi ããrĩkeregʉ, õõ Jerusalén masãbʉ. Gamaliel wãĩkʉgʉ buemi yʉre. Irasirigʉ marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ Moisés doreri pídeare õãrõ masĩa. Irasirigʉ mʉsã irirosũta yʉde Marĩpʉ doredeare õãrõ yáa. \v 4 Iripoeguere Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ iriunabʉ. Surãyerire wẽjẽdorebʉ. Ʉ̃marẽ, nomedere ñeã, peresu iriunabʉ. \v 5 Paía opʉ, ããrĩpererã judío masaka oparã yʉ ãrĩrĩrẽ: “Irasũta iriunami”, ãrĩ weremasĩma mʉsãrẽ. Ĩgʉ̃sãta yʉre su pũ gojabosama marĩyarã Damasco marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ñeãdorerã. Irasirigʉ iri pũ merã Jesúre bʉremurãrẽ ñeãgʉ̃ waadibʉ, õõ Jerusalẽ́gue ĩgʉ̃sãrẽ ãĩja peresu iribu. \s1 Pablo ĩgʉ̃ Jesúre bʉremunʉgãdeare weredea \p \v 6 ’Goeripoe ããrĩmakʉ̃, yʉ Damascogue ejabu iriripoe gũñaña marĩrõ ʉ̃mʉgasi bʉro kũmijũrõ yʉ pʉrore gosesiribʉ. \v 7 Irasũ waamakʉ̃, yebague meémejã, pʉrʉ ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ. “Saulo, ¿nasirigʉ yʉre ñerõ yári mʉ?” \v 8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ: “¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ?” ãrĩ sẽrẽñabʉ. Ĩgʉ̃ gapʉ: “Yʉ, Jesús Nazaretmʉ mʉ ñerõ irigʉta ããrã”, ãrĩmi yʉre. \v 9 Yʉ merã ããrĩnerã iri gosesiririre ĩãgʉkakõãma. Irire ĩãkererã, Jesús yʉre werenímakʉ̃ pébirima. \v 10 Pʉrʉ: “Yʉ Opʉ, ¿nasirigʉkuri yʉ?” ãrĩ sẽrẽñabʉ ĩgʉ̃rẽ. Ĩgʉ̃ yʉre yʉjʉmi: “Wãgãnʉgã, Damascogue waaka! Irogue sugʉ ããrĩpereri yʉ mʉrẽ iridoreburire mʉrẽ weregʉkumi”, ãrĩmi. \v 11 Bʉro kũmijũrõ waadea yaa koyere neõ deyomarĩmakʉ̃ irikubʉ. Irasirirã yʉ merãmarã yaa mojõgue ñeã, Damascogue ãĩãma. \p \v 12 ’Yʉ iro ejadero pʉrʉ, Ananías wãĩkʉgʉ, Marĩpʉre bʉremugʉ̃, Moisés doredeare õãrõ irigʉ yʉre ĩãgʉ̃ ejami. Ĩgʉ̃ iro marã judío masaka ããrĩpererã bʉremugʉ̃ ããrĩmí. \v 13 Ĩgʉ̃ yʉ pʉro ejanʉgãja: “Yaagʉ Saulo, mʉ dupaturi koye ĩãgʉkoa doja”, ãrĩmi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, dupaturi ĩãbʉ doja. Irasirigʉ Ananías yʉ pʉro nímakʉ̃ õãrõ ĩãbʉ. \v 14 Yʉ ĩãmasĩadero pʉrʉ, yʉre ãrĩmi doja: “Iripoegue Marĩpʉ marĩ ñekʉ̃sãmarã bʉremudi mʉrẽ beyesiadi ããrĩmí, ĩgʉ̃ dorerire õãrõ iribure, ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ñerĩ opabire ĩãbure, ĩgʉ̃ werenírĩrẽ pébure. \v 15 Irasirigʉ ããrĩpererã masakare mʉ ĩãdeare, mʉ pédeare weregorenagʉkoa. \v 16 Dapagorare yoaripoe yúbirikõãka! Wãgãnʉgã, deko merã wãĩyedoreka, mʉ marĩ Opʉ Jesúre bʉremurĩrẽ ĩmugʉ̃! Marĩpʉre: ‘Jesúre bʉremua, irasirigʉ yʉ ñerõ irideare kãtika!’ ãrĩ sẽrẽka, mʉ ñerõ irideare kãtiburo, ãrĩgʉ̃!” ãrĩmi Ananías yʉre. \s1 Pablo judío masaka ããrĩmerãrẽ Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ buedoredeare weredea \p \v 17 ’Pʉrʉ Damascogue ããrãdi i makã Jerusalẽ́gue dujajagʉ, Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃rẽ sẽrẽgʉ̃ waabʉ. Irogue kẽrõ irirosũ waaríre ĩãbʉ. \v 18 Irogue Jesús yʉre deyoa, weremi: “Jerusalén marã yaare mʉ weremakʉ̃ pédʉabema. Irasirigʉ murĩgora gajirogue waaka!” ãrĩmi. \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: “Yʉ Opʉ, Jerusalén marã yʉ irideare õãrõ masĩma. Yʉ judío masaka nerẽrĩ wiirigue ããrĩrã́rẽ mʉrẽ bʉremurãrẽ ñeã pá, peresu iribʉ. \v 20 Mʉya kerere weredi Estebãrẽ ĩgʉ̃sã wẽjẽmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrãya surí wekamarẽ korebosabʉ. ‘Õãrõ irirã, wẽjẽma’, ãrĩ gũñabʉ”, ãrĩ werebʉ yʉ Opʉre. \v 21 Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, yʉ Opʉ weremi: “Yoarogue waaka! Judío masaka ããrĩmerãrẽ buedoregʉ iriugʉra mʉrẽ”, ãrĩmi, ãrĩ wereyupʉ Pablo ĩgʉ̃sãrẽ. \s1 Surara opʉ Pablo merã werenídea \p \v 22 Pablo: “Yʉ Opʉ Jesús judío masaka ããrĩmerãrẽ buedoregʉ iriugʉra”, ãrĩrĩrẽ pérã, bʉro guari merã gaguiníñurã: \p —Dapagorare ĩĩ ããrĩnemobirikõãburo. Dapagorata boaburo, ãrĩ gaguiníñurã. \p \v 23 Irasũ ãrĩ gaguinírã, ĩgʉ̃sãya surí wekamarẽ wẽjãsiri, nikũwera merã meésiriñurã. \v 24 Irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, surara opʉ ĩgʉ̃yarãrẽ Pablore ĩgʉ̃sãya wiigue ãĩñajãadoreyupʉ. Pablore: “¿Nasirirã masaka mʉrẽ guari merã gaguinírĩ?” ãrĩ masĩdʉagʉ ĩgʉ̃rẽ tãrãdoreyupʉ. \v 25 Irasirirã ĩgʉ̃rẽ sʉa, tãrãmurã iriripoe Pablo gapʉ ĩgʉ̃ pʉro nígʉ̃rẽ surarare doregʉre ãrĩyupʉ: \p —Yʉ romano marãya nikũmʉ ããrã. Irasirirã weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃ yʉre: “Ãsũ iriami ñerõ irigʉ”, ãrĩ weresãbirikeremakʉ̃, ubugorata tãrãmasĩbea mʉsã yʉre, ãrĩyupʉ. \p \v 26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surarare doregʉ ĩgʉ̃ opʉre weregʉ waayupʉ: \p —Õãrõ pémasĩka! “Romano marãya nikũmʉ ããrã yʉ”, ãrãmi. Irasirigʉ ñerõ iribirikõãka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩyupʉ. \p \v 27 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, surara opʉ Pablore sẽrẽñagʉ̃ waayupʉ: \p —¿Diayeta romano marãya nikũmʉ ããrĩ́rĩ mʉ? Wereka yʉre! \p Pablo gapʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Ĩgʉ̃ta ããrã, ãrĩ yʉjʉyupʉ. \p \v 28 Surara opʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Yʉ romanomʉ ããrĩdʉagʉ wáro niyeru wajaribʉ. \p Pablo ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ doja: \p —Yʉ tamerã romanoma makãgue deyoabʉ. Irasirigʉ deyoagʉgueta romanomʉ ããrĩdi ããrã yʉ. \p \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ tãrãboanerã güi wiriakõãñurã. Surara opʉde Pablo romanomʉ ããrĩrĩ́rẽ pégʉ, kõmedari merã ĩgʉ̃rẽ sʉa tãrãdoreadeare gũñagʉ̃, güiyupʉ. \s1 Pablo judío masaka oparã pʉro ããrĩdea \p \v 30 Irasirigʉ gajinʉ gapʉ judío masaka Pablore weresãdeare masĩdʉagʉ, paía oparãrẽ, gajirã ããrĩpererã judío masaka oparãrẽ siiu neeõyupʉ. Ĩgʉ̃sã nerẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablore ĩgʉ̃sã sʉadea kõmedarire kura, ãĩ, ĩgʉ̃sã ĩũrõ doboyupʉ. \c 23 \p \v 1 Pablo judío masaka oparãrẽ ĩãbokatĩũnʉgãja, ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Yaarã, yʉ okaro bokatĩũrõ Marĩpʉ ĩũrõ õãrõ ããrĩrikʉa, ãrĩ péñáa. Irasirigʉ gũñarikʉro marĩrõ ããrĩkõãa. \p \v 2 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, paía opʉ Ananías Pablo werenírĩrẽ pédʉabi ĩgʉ̃ pʉro ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃ya disire pádoreyupʉ. \v 3 Irasirigʉ Pablo Ananíare ãsũ ãrĩyupʉ: \p —Marĩpʉ mʉrẽ wajamoãgʉkumi gajirãrẽ mʉ yʉre pádoreri waja. Mʉ irikatorikʉgʉ ããrã. Yʉre: “Moisés doredeare tarinʉgãa”, ãrĩ ĩãkeregʉ, mʉ gapʉ iri dorerire tarinʉgãa, gajirãrẽ yʉre pádoregʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 4 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, iro ããrĩrã́ ãsũ ãrĩñurã Pablore: \p —Ñerõ ãrĩ wereníbirikõãka paía opʉre Marĩpʉ beyedire! \p \v 5 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo ãrĩyupʉ doja: \p —Yaarã, yʉ masĩbirakubʉ ĩgʉ̃ paía opʉ ããrĩrĩ́rẽ. Masĩgʉ̃ irasũ ãrĩbiriboakuyo. Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũguere: “Mʉsãya makã marã opʉre ñerõ ãrĩ wereníbirikõãka!” ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́. \p \v 6 Irogue ããrĩrã́: Saduceo bumarã, gajirã fariseo bumarã ããrĩñurã. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ ĩãgʉ̃, Pablo bʉsʉro wereníyupʉ: \p —Yaarã, yʉde fariseota ããrã. Fariseo bumʉ magʉ̃ta ããrã. Irasirirã masaka boanerã masãrĩrẽ yʉ bʉremurĩ waja yʉre wajamoãdʉakoa, ãrĩyupʉ. \p \v 7 Ĩgʉ̃ boanerã masãrĩrẽ weremakʉ̃ pérã, fariseo, saduceo bumarã merã gãme guaseonʉgãñurã. Irasirirã iri wiigue suro merã ããrãnerã ããrĩkererã, gãme dʉkawariakõãñurã. \v 8 Saduceo bumarã: “Masaka boanerã masãbirikuma. Marĩpʉre wereboerã marĩkuma. Masaka boanerã yʉjʉpũrãrĩde marĩkoa”, ãrĩ wererã ããrĩñurã. Fariseo bumarã gapʉ ããrĩpereri irimarẽ bʉremurã ããrĩñurã. \v 9 Irasirirã irimarẽ gãme guaseo, bʉro gaguinínʉgãñurã. Irasirirã surãyeri fariseo bumarã Moisés doredeare buerimasã wãgãnʉgã, wereñurã: \p —Masakʉ boadi, o Marĩpʉre wereboegʉ diayeta ĩĩ merã wereníakumi. Irasirirã ĩgʉ̃rẽ ñerõ iriami, neõ ãrĩmasĩbea. Ĩgʉ̃rẽ wajamoãrã, Marĩpʉre ñerõ irirã iribukõãa marĩ, ãrĩñurã. \p \v 10 Ĩgʉ̃sã bʉro gaguinímakʉ̃ ĩãgʉ̃, surara opʉ gapʉ Pablore güisãyupʉ. “Ĩgʉ̃rẽ ñeã, tʉ̃ãwẽjãsiribéokõãbukuma”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃yarã surarare: “Pablore ãĩaka, dupaturi marĩ ããrĩrĩ́ wiigue!” ãrĩ iriuyupʉ. \p \v 11 Iri ñamita marĩ Opʉ Jesús Pablore deyoa, wereyupʉ: \p —Gũñaturaka! Güibirikõãka! I makã Jerusalén marãrẽ yaa kerere wereaderosũta Roma marãdere weregʉ waaka! ãrĩyupʉ. \s1 Judío masaka Pablore wẽjẽdʉadea \p \v 12 Gajinʉ gapʉ surãyeri judío masaka Pablore wẽjẽdʉarã nerẽ, ãsũ ãrĩñurã: \p —Dapagã merã neõ baabiri, iiríbirikõãrã! Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmerã ʉamerãta boarã! Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽbirimakʉ̃, Marĩpʉ marĩrẽ wajamoãburo, ãrĩñurã. \p \v 13 Irasũ ãrĩ werenírã cuarenta nemorõ ããrĩñurã. \v 14 Pʉrʉ paía oparã, gajirã judío masaka oparã pʉrogue wererã waañurã: \p —“Dapagã merã neõ baabirikõãrã! Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmerã ʉamerãta boarã! Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽbirimakʉ̃, Marĩpʉ marĩrẽ wajamoãburo”, ãrãbʉ, ãrĩñurã. \v 15 Irasirirã mʉsã, mʉsã merãmarã oparãde ãrĩkatori merã kere iriuka surara opʉguere! “Ñamigã Pablore dupaturi ĩgʉ̃ irideare weremakʉ̃ pédʉakoa”, ãrĩka ĩgʉ̃rẽ! Surara opʉ iri kerere pégʉ, Pablore õõgue ãĩwãgãridoregʉkumi. Irasirirã maague yúrã, ĩgʉ̃ õõrẽ ejaburo dupiyuro ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmurã, ãrĩñurã. \p \v 16 Pablo tĩ́gõ magʉ̃ gapʉ ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩ werenímakʉ̃ péyupʉ. Irasirigʉ Pablore surara ããrĩrĩ́ wiigue ããrĩgʉ̃́rẽ weregʉ waayupʉ. \v 17 Pablo irire pégʉ, sugʉ surarare siiu wereyupʉ: \p —Ĩĩ maamʉ mʉ opʉre gajino weredʉayupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃ pʉrogue ãĩaka! ãrĩyupʉ. \p \v 18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surara Pablo tĩ́gõ magʉ̃rẽ ĩgʉ̃ opʉ pʉrogue ãĩja, ãrĩyupʉ: \p —Pablo peresugue ããrĩgʉ̃́ yʉre ĩĩ maamʉrẽ mʉ pʉro iriuami. Ĩgʉ̃ mʉrẽ gajino weregʉ aarigʉ́ iriami, ãrĩyupʉ. \p \v 19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surara opʉ maamʉrẽ ĩgʉ̃ya mojõrẽ ñeã tʉ̃ãwãgã, masaka péberogue sẽrẽñayupʉ: \p —¿Naásũ ãrĩbu iriari mʉ yʉre? \p \v 20 Maamʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: \p —Judío masaka oparã mʉrẽ ĩgʉ̃sã pʉrogue Pablore ãĩadorerãkuma. Mʉrẽ ãsũ ãrĩ wereníama: “Ñamigãrẽ dupaturi Pablore sẽrẽñadʉakoa ĩgʉ̃ irideare õãrõ masĩmurã”, ãrĩkatorãkuma. \v 21 Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉbirikõãka! Ʉ̃ma cuarenta nemorõ maague Pablore wẽjẽmurã duriri merã yúsiama. “Dapagã merã neõ baabirikõãrã! Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmerã ʉamerãta boarã! Ĩgʉ̃rẽ wẽjẽbirimakʉ̃, Marĩpʉ marĩrẽ wajamoãburo”, ãrãma, ãrĩ wereyupʉ maamʉ surara opʉre. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surara opʉ gapʉ: \p —Waaka doja! Irire gajirãrẽ neõ werebirikõãka! ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ. \s1 Surara opʉ Pablore Félix pʉrogue iriudea \p \v 23 Maamʉ waadero pʉrʉ, opʉ pẽrã ĩgʉ̃yarã surarare dorerãrẽ siiu wereyupʉ: \p —Yaarã surarare doscientos gubu merã waamurãrẽ, setenta caballu weka peyamurãrẽ, doscientos sareri yuku oparãdere Cesareague waamurãrẽ ĩgʉ̃sãyare ãmudorerã waaka! Ĩgʉ̃sã ãmu odomakʉ̃, dapagã ñami nueve ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ siiuaka! \v 24 Pablo peyamurã caballuadere ãmubosaka! Irasirigʉ õãrõ waagʉkumi. Õãrõ pírã waaka, ĩgʉ̃rẽ opʉ Félix pʉro Cesareague! ãrĩyupʉ surara opʉ ĩgʉ̃ dokamarãrẽ. \p \v 25 Irasũ ãrĩ odo, Félire su papera pũ ãsũ ãrĩ gojayupʉ: \pi1 \v 26 Yʉ, Claudio Lisias, mʉrẽ opʉ Félire yʉ bʉremugʉ̃rẽ õãdorea. \pi1 \v 27 Judío masaka ĩĩ Pablo wãĩkʉgʉre ñeã, wẽjẽadima. Ĩgʉ̃ romano marã nikũmʉ ããrĩrĩ́rẽ masĩgʉ̃, yʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã wẽjẽboadire yaarã surara merã wijatagʉ ejabʉ. \v 28 Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã weresãdeare masĩdʉagʉ judío masaka oparã pʉro ãĩjabʉ. \v 29 Judío masakaya doreri ditare ĩgʉ̃ tarinʉgãdea waja ĩgʉ̃sã weresãmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃rẽ peresu iribiribʉ. Ñeéno waja wẽjẽmasĩña marĩbʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 30 Irasirigʉ judío masaka ĩgʉ̃rẽ wẽjẽkõãrã, ãrĩrĩ kerere pégʉ, mʉ pʉrogue iriua. Ĩgʉ̃rẽ weresãnerã mʉ pʉrogueta waa, mʉrẽ weresãrã waaburo, ãrĩbʉ ĩgʉ̃sãrẽ. Iropata ããrã, ãrĩ gojayupʉ surara opʉ Félire. \p \v 31 Irasirirã surara ĩgʉ̃sã opʉ doreaderosũta iri ñami merã Pablore Antípatris wãĩkʉri makãgue ãĩãñurã. \v 32 Gajinʉ gapʉ surara gubu merã waanerã iro merãta ĩgʉ̃sã ããrĩrĩ́ wiigue gãme dujáakõãñurã. Caballua weka waanerã dita Pablore Cesareague ãĩ tariañurã. \v 33 Pʉrʉ Cesareague Pablore ãĩja, surara opʉ ĩgʉ̃ iriuadea pũrẽ Félire wiañurã. Irasirirã Pablore Félix pʉrogueta píkõãñurã. \v 34 Félix iri pũrẽ bueña odo, ãsũ ãrĩ sẽrẽñayupʉ: \p —¿Dií nikũmʉ ããrĩ́rĩ ĩĩ? \p —Cilicia nikũmʉ ããrĩ́mi, ãrĩ yʉjʉñurã. \p \v 35 Félix Pablore ãrĩyupʉ: \p —Mʉrẽ weresãnerã õõrẽ ejamakʉ̃, mʉ wererire pégʉra, ãrĩyupʉ. \p Irasũ ãrĩ odo, opʉ Herodes dagʉya wiigue Pablore pí, ĩgʉ̃yarã surarare koredoreyupʉ. \c 24 \s1 Pablore Félix ĩũrõ weresãdea \p \v 1 Su mojõma nʉrĩ tariadero pʉrʉ, paía opʉ Ananías Cesareague waayupʉ. Ĩgʉ̃ merã gajirã judío masaka oparã, gajigʉ masakare wereníbosarimasʉ̃ Tértulo wãĩkʉgʉde opʉ Félire Pablore weresãrã waañurã. \v 2 Pablore ĩgʉ̃sã nerẽrõgue ãĩjamakʉ̃, Tértulo ĩgʉ̃rẽ Félire ãsũ ãrĩ weresãnʉgãyupʉ: \p —Gʉa opʉ, wári masĩrĩ merã gʉare i nikũ marãrẽ doregʉ ããrã mʉ. Mʉ doreri merãta i nikũ õãrĩ gorawayuro yáa. Gãmekẽãrõ marĩrõ õãrõ ããrĩkõãa. \v 3 Irasirirã gʉa ããrĩperero marãgue mʉ merã õãrõ ʉsʉyáa. \v 4 Yoaripoe mʉ merã wereníbirikoa. Irasirigʉ yʉ mʉ merã mérõgã werenímakʉ̃ péka dapa! \v 5 Gʉa ire weredʉakoa mʉrẽ. Ĩĩ Pablo wãĩkʉgʉ gʉare garibotarimi. Ããrĩpereri nikũgue judío masakare guari merã gaguiní, ĩgʉ̃sã basi gãme dʉkawarimakʉ̃ irigorenami. “Nazarenos” wãĩkʉri bumarã opʉ ããrĩ́mi. \v 6 Marĩpʉya wiire ĩgʉ̃ ñerõ iridʉamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ peresu irimurã ñeãbʉ, gʉa judío masakaya dorerire ĩgʉ̃ tarinʉgãrĩ waja ĩgʉ̃rẽ wajamoãdʉarã. \v 7 Gʉa irasiridʉamakʉ̃ ĩãgʉ̃, surara opʉ Lisias wãĩkʉgʉ gapʉ gʉa pʉro eja, ĩgʉ̃rẽ turaro merã ẽmakõãmi. \v 8 Pʉrʉ Lisias, gʉa ĩgʉ̃rẽ weresãnerãrẽ mʉ pʉrogue iriuami. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, õõgue aarabʉ. Mʉ basita ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñagʉ̃, ããrĩpereri gʉa ĩgʉ̃rẽ weresãrĩrẽ diayeta ãrĩma, ãrĩgʉkoa, ãrĩyupʉ Tértulo Félire. \p \v 9 Gajirã judío masaka iro ããrĩrã́de: “Tértulo diayeta wereními”, ãrĩñurã. \v 10 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, opʉ Félix Pablore mojõ merã irikeo, weredoreyupʉ. Pablo ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Wári bojori i nikũ marãrẽ mʉ dorerire õãrõ masĩa yʉ. Irasirigʉ yaamarẽ ʉsʉyari merã mʉrẽ weregʉra. \v 11 Pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarinʉrĩta taria, yʉ Jerusalẽ́gue Marĩpʉre bʉremugʉ̃ ejadero pʉrʉ. Irire diaye masĩdʉagʉ, gajirãrẽ sẽrẽñaka! \v 12 Yʉ iri makãgue ããrĩmakʉ̃, yʉre weresãnerã yʉ gajirã merã guaseomakʉ̃ neõ ĩãbirama. Marĩpʉya wiire, judío masaka nerẽrĩ wiiriguedere, noó gajiro iri makã marãrẽ gua gaguinímakʉ̃ iribirabʉ. \v 13 Irasirirã yʉre weresãnerã: “Ãsũ iriami, irasirigʉ waja opami”, ãrĩmasĩbema. \v 14 Mʉrẽ gaji gapʉre weregʉra. Gʉa ñekʉ̃sãmarã Marĩpʉre, Moisés doreri pídeare, Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeare bʉremuderosũta yʉ bʉremua. Irire bʉremukeregʉ, Jesús buedeadere bʉremua. Yʉre weresãnerã: “Jesús buedea ãrĩkatori ããrã”, ãrĩ wereníma. \v 15 Ĩgʉ̃sã: “Marĩpʉ ããrĩpererã masaka boanerãrẽ õãrãrẽ, ñerãdere masũgʉkumi”, ãrĩ gũñarõsũta yʉde gũñáa. \v 16 Irasirigʉ yʉ Marĩpʉ ĩũrõ, masaka ĩũrõdere yʉ turaro bokatĩũrõ õãrõ iridʉakoa. \p \v 17 ’Yaa makã Jerusalẽ́rẽ yʉ wiriadero pʉrʉ, wári bojori gajirogue naagorena, pʉrʉ irogueta dujáabʉ. Irogue eja, yaarã boporãrẽ niyeru sĩgʉ̃ ejabʉ. Irogue ããrĩgʉ̃́, Marĩpʉ ĩũrõ waibʉre soepeodʉadibʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremugʉ̃. \v 18 Marĩpʉya wiigue waa, ĩgʉ̃ ĩũrõ Moisés doredeare yʉ iriripoe judío masaka Asia marã yʉre bokajama. Yʉ merã gajirã masaka mérãgã ããrĩmá. Neõ ĩgʉ̃sãrẽ gua gaguinímakʉ̃ iribiribʉ. \v 19 Judío masaka Asia marã yʉ Marĩpʉya wiigue irideare ĩãnerã, yʉre: “Ñerõ iriami”, ãrĩ weresãdʉarã, õõgue mʉ ĩũrõgue weresãrã aariburo. \v 20 Ĩgʉ̃sã aaribirimakʉ̃, judío masaka oparã õõgue ããrĩrã́ yʉ ĩgʉ̃sã oparãrẽ wereadeare péanerã: “Ãsũ ããrã”, ãrĩ weresãdʉarã, weresãburo. \v 21 I tamerãrẽ yʉre weresãmasĩma. Yʉ ĩgʉ̃sã merã ããrĩgʉ̃́, bʉro turaro merã: “‘Boanerã masãrãkuma’, ãrĩdea waja yʉre wajamoãdʉakoa”, ãrĩbʉ ĩgʉ̃sãrẽ, ãrĩ wereyupʉ Pablo Félire. \p \v 22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Félix gapʉ Jesúre bʉremurã iririkʉrire õãrõ masĩsĩã, ãsũ ãrĩyupʉ Pablore: \p —Iropata pégʉra. Surara opʉ Lisias ejadero pʉrʉ, mʉrẽ yʉ iriburire weregʉkoa, ãrĩyupʉ. \p \v 23 Irasũ ãrĩ odo, Pablore koregʉre: “Peresugue õãrõ koreka ĩgʉ̃rẽ! Iri wiigueta naáa ããrĩkõãburo. Ĩgʉ̃ merãmarã ĩgʉ̃rẽ iritamudʉamakʉ̃ kãmutabirikõãka!” ãrĩyupʉ. \p \v 24 Yoaweyaripoe tariadero pʉrʉ, Félix ĩgʉ̃ marãpo judío masako Drusila wãĩkʉgo merã eja, Pablore ãĩridoreyupʉ, Jesucristore ĩgʉ̃ bʉremurĩrẽ weremakʉ̃ pédʉarã. \v 25 Pablo ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: “Marĩpʉ masakare diayemarẽ irimakʉ̃, ĩgʉ̃sã basi ñerõ iridʉarire iribirimakʉ̃ gããmemi. I ʉ̃mʉ peremakʉ̃, Marĩpʉ ããrĩpererã ñerãrẽ wajamoãgʉkumi”, ãrĩ weremakʉ̃, Félix gapʉ pégʉka, güi, “Waaka!” ãrĩyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Gajipoe yʉre gajino moãrĩ marĩmakʉ̃ siiugʉra doja mʉrẽ, ãrĩyupʉ. \p \v 26 Félix irasũ ãrĩkeregʉ: “Pablo yʉre niyeru sĩburo”, ãrĩgʉ̃, ĩgʉ̃ merã werenígʉ̃ wári ĩgʉ̃rẽ siiunayupʉ. “Gajipoe irigʉ niyeru sĩmakʉ̃ ĩgʉ̃rẽ wiubukoa”, ãrĩ gũñadiyupʉ. \v 27 Pe bojori pʉrʉ, Porcio Festo wãĩkʉgʉ Félire gorawayugʉ, opʉ ñajãyupʉ. Irasirigʉ Félix gapʉ ĩgʉ̃ opʉ ããrĩrĩ́rẽ wirigʉ, judío masaka merã õãrõ ããrĩdʉagʉ, Pablore peresugueta ããrĩdorekõãyupʉ dapa. \c 25 \s1 Pablo, Festo merã werenídea \p \v 1 Ʉrenʉ ĩgʉ̃ opʉ ããrĩrĩ́ ñajãdero pʉrʉ, Festo Cesareague ããrãdi, Jerusalẽ́gue waayupʉ. \v 2 Ĩgʉ̃ irogue ejadero pʉrʉ, paía oparã, gajirã judío masaka oparã Pablore ĩgʉ̃sã weresãdeare Festoguere wererã waañurã. \v 3 Ĩgʉ̃ pʉro eja, turaro merã: “Gʉare iritamuka! Pablore õõ Jerusalẽ́gue ãĩridoreka!” ãrĩ sẽrẽñañurã. Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ maague aarigʉ́re: “Wẽjẽkõãrã!” ãrĩ ãmuyusiadiñurã. \v 4 Festo gapʉ ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉyupʉ: \p —Pablo Cesareague peresu ããrĩ́mi dapa. Mérõgã pʉrʉ irogue goedujáagʉkoa doja. \v 5 Pablo ñerõ iririkʉgʉ ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, mʉsã oparã Cesareague yʉ merãta waa, ĩgʉ̃rẽ weresãrã waaburo, ãrĩyupʉ. \p \v 6 Irasirigʉ Festo su semana pere, gaji semana ʉrenʉ waaró merã Jerusalẽ́gue ããrãdi Cesareague goedujáakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ dujajadero pʉrʉ, gajinʉ gapʉ weresãrĩrẽ beyeri wiigue waayupʉ. Iro eja, opʉ doarogue doa, Pablore ãĩridoreyupʉ. \v 7 Pablo irogue ejamakʉ̃ ĩãrã, judío masaka Jerusalén merã aaranerã ĩgʉ̃ pʉro waa ejanʉgã, ĩgʉ̃rẽ wári ñerĩ weresãdiñurã. Irasũ ãrĩ weresãkererã: “Ãsũ irimakʉ̃ ĩãbʉ”, neõ ãrĩmasĩbiriñurã. \v 8 Pʉrʉ Pablo ĩgʉ̃ irideare wereyupʉ: \p —Judío masaka dorerire, Marĩpʉya wiima dorerire, romano marã opʉ doreridere neõ tarinʉgãbiribʉ yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 9 Festo gapʉ judío masaka merã õãrõ ããrĩdʉagʉ, Pablore sẽrẽñayupʉ: \p —¿Jerusalẽ́gue waadʉakuri? Irogue mʉ irideare yʉre weremakʉ̃, ĩgʉ̃sã mʉrẽ weresãdeare weremakʉ̃ pédʉakoa, ãrĩyupʉ. \p \v 10 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Pablo yʉjʉyupʉ: \p —Yʉ õõ romano marãrẽ weresãrĩrẽ beyerogue ããrĩsiáa. Irasirigʉ Jerusalẽ́guere waadʉabirikoa. Õõta yʉre irire beyero gããmea. Judío masakare neõ ñerõ iribiribʉ. Mʉ irire õãrõ masĩkoa. \v 11 Yʉ ñerõ iridi tamerã: “Yʉre wẽjẽbirikõãka!” ãrĩbiriboakuyo. Ĩgʉ̃sã yʉre ãrĩkatori merã weresãdea ããrĩmakʉ̃, neõ sugʉ opʉguere wiamasĩña máa. Yʉ irideare romano marã opʉre beyemakʉ̃ gããmekoa, ãrĩyupʉ Pablo Festore. \p \v 12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Festo ĩgʉ̃ merãmarã merã werení odo, Pablore ãrĩyupʉ doja: \p —Mʉ irideare romano marã opʉre weredʉamakʉ̃, ĩgʉ̃ pʉrogue iriugʉra mʉrẽ, ãrĩyupʉ. \s1 Pablo, opʉ Agripare weredea \p \v 13 Yoaweyaripoe pʉrʉ Festo opʉ ñajãdero pʉrʉ, Judea marã opʉ Agripa wãĩkʉgʉ, ĩgʉ̃ tĩ́gõ Berenice merã Cesareague Festore õãdorerã waañurã. \v 14 Agripa irore yoaripoe ããrĩmakʉ̃, Festo Pablore ĩgʉ̃sã irideare wereyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Õõrẽ sugʉ ããrĩ́mi Félix peresu iridi. \v 15 Yʉ Jerusalẽ́gue ããrĩmakʉ̃, paía oparã, gajirã judío masaka oparã ĩgʉ̃rẽ yʉre weresãrã ejama. “Ĩgʉ̃ ñerõ iridea waja wẽjẽdoreka!” ãrĩ sẽrẽma yʉre. \v 16 Yʉ gapʉ: “Gʉa romano marã ubugorata gajirãrẽ neõ wẽjẽdorebea. Irasirirã sugʉ masakʉre weresãnerã ĩgʉ̃sã weresãdi merã weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃ ĩũrõ gãme wereníbirikererã: ‘Wẽjẽkõãka!’ ãrĩmasĩbema”, ãrĩ yʉjʉbʉ. \v 17 Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ weresãnerã yʉ merã õõgue ĩgʉ̃sã ejadero pʉrʉ, yooboro marĩrõ gajinʉ gapʉ weresãrĩrẽ beyeri wiigue waabʉ. Iro eja, opʉ doarogue doa, ĩgʉ̃sã weresãdire ãĩridorebʉ. \v 18 Ĩgʉ̃ yʉ pʉro ejamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃rẽ weresãnerã wãgãnʉgãma. Ĩgʉ̃sã wãgãnʉgãmakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Ĩgʉ̃ ñerĩ irideare wári weremurã yáma”, ãrĩ gũñadibʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ: “Ĩgʉ̃ ñerĩ irimakʉ̃ ĩãbʉ”, ãrĩ neõ weremasĩbirima. \v 19 Judío masaka bʉremurĩ ditare weresãma. “Jesús wãĩkʉgʉ boa, pʉrʉ masãdi ããrĩmí”, ĩgʉ̃ ãrĩdea waja weresãma ĩgʉ̃rẽ. \v 20 Nasirimasĩbirisĩã, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñabʉ: “¿Jerusalẽ́gue mʉde yʉ merã waadʉakuri? Irogue yʉ merã waasĩã, mʉ irideare wereaso yʉre”, ãrĩbʉ ĩgʉ̃rẽ. \v 21 Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ: “Iroguere waadʉabirikoa, Romano marã opʉ gapʉre yʉ irideare weregʉ waadʉakoa”, ãrĩmi. Irasirigʉ yʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ õõta píkõãbʉ dapa. “Yʉ mʉrẽ iriumakʉ̃, romano marã opʉ Augusto pʉro waagʉkoa mʉ”, ãrĩbʉ ĩgʉ̃rẽ, ãrĩ wereyupʉ Festo Agripare. \p \v 22 Agripa Festore ãrĩyupʉ: \p —Yʉde ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pédʉakoa. \p —Jáʉ, ñamigãta ĩgʉ̃rẽ pégʉkoa mʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 23 Gajinʉ gapʉ Agripa, ĩgʉ̃ tĩ́gõ Berenice merã iri makã marã nerẽrĩ taribugue waañurã. Irogue ñajãrã, oparã sãñarĩ surí merã ñajãñurã. Gajirã surara oparã, iri makã marã oparãde ĩgʉ̃sã merã ñajãñurã. Ĩgʉ̃sã nerẽadero pʉrʉ, Festo Pablore ãĩridoreyupʉ. \v 24 Pablo ĩgʉ̃sã pʉrogue ñajãjamakʉ̃, Festo iro ããrĩrã́rẽ ãrĩyupʉ: \p —Opʉ Agripa, ããrĩpererã i taribugue nerẽanerã õãrõ péka yʉre! Wárã judío masaka Jerusalén marã, i makã marãde ĩĩrẽ weresãma yʉre. “Wẽjẽkõãka ĩgʉ̃rẽ!” ãrĩ gaguiníma. \v 25 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, yʉ gapʉ ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrõ gããmea, ãrĩrĩ wajare bokabiribʉ. Irasirigʉ opʉ Augustore ĩgʉ̃ irideare weregʉ waadʉakoa, ãrĩmakʉ̃: “Ĩgʉ̃ pʉrogue iriugʉra”, ãrĩ gũñabʉ. \v 26 Yʉ gapʉ ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃sã weresãdeare õãrõ masĩbirisĩã, opʉ Augustore irimarẽ gojabiribʉ dapa. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ ãĩridoreabʉ, ĩgʉ̃ irideare mʉsã péuro weredoregʉ. Opʉ Agripa, ĩgʉ̃ irideare weremakʉ̃ mʉ péadero pʉrʉ, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽña, pʉrʉ yʉ õãrõ gojagʉkoa pama marĩ opʉ Augustore. \v 27 Sugʉ masakʉre ĩgʉ̃ ñerõ irideare masĩbirikererã, marĩ opʉ Augusto pʉrogue iriumasĩña máa. Ĩgʉ̃rẽ weresãdeare õãrõ masĩbirikererã ĩgʉ̃rẽ iriurã, ubugorata iriubukoa, ãrĩyupʉ Festo Agripare. \c 26 \s1 Pablo Agripare weredea \p \v 1 Irasirigʉ Agripa Pablore: \p —Wereka yʉre mʉ irideare! Ĩgʉ̃sã mʉrẽ weresãdeare mʉ yʉjʉmakʉ̃ pédʉakoa, ãrĩyupʉ. \p Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo ĩgʉ̃ya mojõrẽ soemu, ĩgʉ̃ irideare werenʉgãyupʉ: \p \v 2 —Opʉ Agripa, dapagorare mʉ yʉre weredoremakʉ̃, bʉro ʉsʉyáa. Irasirigʉ yʉ irideare, judío masaka yʉre weresãdeare ããrĩpererire mʉrẽ weregʉra. \v 3 Gʉa judío masaka iririkʉrire gʉa gãme werenírĩdere õãrõ masĩkoa. Irasirigʉ bopoñarĩ merã yʉ weremakʉ̃, õãrõ péka! \s1 Pablo Jesúre bʉremuburi dupiyuro ĩgʉ̃ ããrĩrikʉdeare weredea \p \v 4 ’Ããrĩpererã judío masaka yaa nikũ marã, Jerusalén marãde yʉ majĩgʉ̃gueta ĩgʉ̃sã merã ããrĩdeare masĩma. \v 5 Yʉ maamʉgueta fariseo bumʉ ããrĩdi ããrĩbʉ́. Mʉrẽ irire weredʉarã, weremasĩma. Ããrĩpererã gʉa judío masaka watopeguere fariseo bumarã gʉa bʉremurĩrẽ gajirã nemorõ õãrõ yáma. \v 6 Marĩpʉ gʉa ñekʉ̃sãmarãrẽ masaka boanerãrẽ masũgʉra, ãrĩdeare yʉ bʉremurĩ waja yʉre weresãrã õõgue iriuma wajamoãburo, ãrĩrã. \v 7 Gʉa judío masaka, Israel bumarã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari buri marãgora, Marĩpʉ marĩ boadero pʉrʉ masũburire ʉsʉyari merã yúa. Irasirirã ʉ̃mʉrĩ, ñamirĩ Marĩpʉre bʉremuníkõãa. Opʉ Agripa, gʉa irire yúkeremakʉ̃, surãyeri judío masaka weresãma yʉ irire bʉremurĩ waja. \v 8 Mʉsã gapʉ, ¿nasirirã Marĩpʉ boanerãrẽ masũburire bʉremuberi? \s1 Pablo Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ ñerõ iriunadeare weredea \p \v 9 ’Iripoegue Jesús Nazaretmʉrẽ bʉremurãrẽ yʉ bokatĩũrõ ñerõ iridʉadibʉ. \v 10 Jerusalẽ́guere paía oparã dorero merã wárã Jesúre bʉremurãrẽ peresu iribʉ. Irasirigʉ oparã ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽdoremakʉ̃, yʉde neõ kãmutabiribʉ. \v 11 Ããrĩpereri ĩgʉ̃sã nerẽrĩ wiirigue ñajãa, Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ iriunabʉ, ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩrẽ piriburo, ãrĩgʉ̃. Ĩgʉ̃sã merã bʉro guabʉ. Gaji makãrĩguedere irasũta ñerõ irigorenabʉ. \s1 Pablo Jesúre bʉremunʉgãdeare weredea \p \v 12 ’Irasirigʉ Damascogue Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ irigʉ waadibʉ, paía oparã yʉre: “Gʉa dorero merã waaka!” ãrĩmakʉ̃ pégʉ. \v 13 Opʉ Agripa, yʉ maague waamakʉ̃, ãsũ waabʉ. Goeripoe ããrĩmakʉ̃, ʉ̃mʉgasigue abe ʉ̃mʉmʉ gosero nemorõ gosesiribʉ yʉ pʉro, yʉ merã waanerã pʉrodere. \v 14 Gʉa ããrĩpererã yebague meémejãbʉ. Sugʉ yʉre hebreo ya merã werenímakʉ̃ pébʉ. “Saulo, ¿nasirigʉ yʉre ñerõ yári mʉ? Mʉ yʉre ñerõ irigʉ, mʉ basita ñerõ yáa”, ãrĩmi yʉre. \v 15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, yʉ gapʉ: “¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ?” ãrĩ sẽrẽñabʉ. Marĩ Opʉ gapʉ ãsũ ãrĩmi: “Yʉ, Jesús, mʉ ñerõ irigʉta ããrã. \v 16 Wãgãnʉgãka! Yʉ mʉrẽ deyoa, yʉre moãboegʉ ããrĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirigʉ mʉ yʉre ĩãdeare, pʉrʉgue yʉ mʉrẽ ĩmuburidere gajirãrẽ weregʉkoa. \v 17 Yʉ mʉrẽ judío masaka ããrĩmerãrẽ buebure iriugʉra. Judío masaka, judío masaka ããrĩmerãde mʉrẽ ñerõ irimakʉ̃ wijatagʉra. \v 18 Yʉ mʉrẽ judío masaka ããrĩmerãrẽ buedoregʉ iriugʉkoa, yaa kerere masĩburo, ãrĩgʉ̃. Irasirirã ñerĩrẽ pirirãkuma. Koye ĩãpãmerã, naĩtĩãrõgue ããrĩrã́ irirosũ ããrĩbirikuma. Boyorogue ããrĩrã́ irirosũ ããrĩrãkuma. Wãtĩ ĩgʉ̃sã opʉ ããrĩbirikumi pama. Marĩpʉ gapʉ ĩgʉ̃sã Opʉ ããrĩgʉkumi. Irasirigʉ, ĩgʉ̃sã yʉre bʉremumakʉ̃ ĩãgʉ̃, Marĩpʉ ĩgʉ̃sã ñerĩ irideare kãtigʉkumi. Ĩgʉ̃sãrẽ ĩgʉ̃yarã ããrĩmakʉ̃ irigʉkumi”, ãrĩmi Jesús yʉre. \s1 Pablo, Jesús dorerire yʉjʉdea \p \v 19 ’Opʉ Agripa, ʉ̃mʉgasigue Jesús yʉre werenídeare tarinʉgãbiribʉ. \v 20 Irasirigʉ Damasco marãrẽ ĩgʉ̃ya kerere werepʉroribʉ. Pʉrʉ Jerusalén marãrẽ, ããrĩpererogue Judea marãrẽ werebʉ. Judío masaka ããrĩmerãdere werebʉ. “Mʉsã ñerõ irideare bʉjawere, mʉsã gũñarĩrẽ gorawayuka! Marĩpʉ gããmerĩ gapʉre irika! Irasirirã mʉsã gũñarĩ gorawayuadeare ĩmurãkoa”, ãrĩ buebʉ ĩgʉ̃sãrẽ. \v 21 Yʉ irire buedea waja judío masaka Marĩpʉya wiigue yʉ ããrĩgʉ̃́rẽ ñeã wẽjẽdʉarã irima. \v 22 Ĩgʉ̃sã irasirikeremakʉ̃, Marĩpʉ gapʉ yʉre iritamuníkõãmi. Irasirigʉ ããrĩpererã oparãrẽ, ubu ããrĩrã́dere yʉ ĩgʉ̃ya kerere wererire neõ piribea. Iripoegue Moisés, gajirã Marĩpʉya kerere weredupiyunerã, pʉrʉgue ãsũ waarokoa, ãrĩdeare werea. Ãsũ ãrĩ gojanerã ããrĩmá: \v 23 “Cristo, Marĩpʉ iriudi bʉro ñerõ tarigʉkumi. Ĩgʉ̃ boadero pʉrʉ, ĩgʉ̃ta masãpʉrori, neõ dupaturi boabirikumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ masakare taugʉ ããrĩrĩ́rẽ judío masakare judío masaka ããrĩmerãdere masĩmakʉ̃ irigʉkumi”, ãrĩ gojanerã ããrĩmá, ãrĩ wereyupʉ Pablo Agripare. \s1 Pablo Agripare: “Jesúre bʉremuka!” ãrĩ weredea \p \v 24 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoeta Festo gaguiníyupʉ: \p —Pablo, mirẽgʉ̃ yáa. Wári buetarisĩã, mirẽrĩmasʉ̃ waáa, ãrĩyupʉ. \p \v 25 Pablo gapʉ Festore ãrĩyupʉ: \p —Yʉ opʉ, mirẽbea. Yʉ wereri diayeta ããrã. Irasirigʉ ire goepeyaro merã werea. \v 26 Opʉ Agripa gapʉ, yʉ wereri ããrĩpererire õãrõ masĩkumi. Irire masĩa yʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃rẽ güiro marĩrõ werea. Yʉ Jesúyare weregʉ, yayerogue werebea, ãrĩyupʉ Pablo Festore. Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩyupʉ Agripare: \p \v 27 —Opʉ Agripa, Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeare bʉremua mʉ. Mʉ irire bʉremurĩrẽ masĩa yʉ, ãrĩyupʉ. \p \v 28 Agripa ĩgʉ̃rẽ yʉjʉyupʉ: \p —Iropagã werekeregʉ, ¿yʉre Jesúre bʉremumakʉ̃ iridʉari? ãrĩyupʉ. \p \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo yʉjʉyupʉ ĩgʉ̃rẽ: \p —Jesúyare wári, o mérõgã weregʉ, mʉsã ããrĩpererãrẽ yʉ irirosũ ĩgʉ̃rẽ bʉremumakʉ̃ gããmea. Marĩpʉguere irire sẽrẽbosáa. Yʉ peresugue ããrĩgʉ̃́ irirosũ mʉsã ããrĩmakʉ̃ tamerãrẽ gããmebea, ãrĩyupʉ. \p \v 30-31 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, Agripa, Festo, Berenice gajirã ĩgʉ̃sã merã doanerãde wãgãnʉgã, gaji taribugue waa, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: \p —Ĩgʉ̃rẽ i waja wẽjẽrõ gããmea, ãrĩrĩ máa. I waja peresu iriro gããmea, ãrĩrĩde máa, ãrĩ gãme wereníñurã. \p \v 32 Irasirigʉ Agripa ãsũ ãrĩyupʉ Festore: \p —Pablo romano marã opʉre yʉ irideare weredʉakoa, ĩgʉ̃ ãrĩbirimakʉ̃, marĩ ĩgʉ̃rẽ peresugue ããrĩgʉ̃́rẽ wiukõãboakuyo, ãrĩyupʉ. \c 27 \s1 Pablore Romague iriudea \p \v 1 Irasirirã Pablore, gajirã peresu ããrĩrã́dere doódiru merã Italia nikũma makã Romague gʉa merã iriuma. Julio wãĩkʉgʉ surara opʉdere iriuma ĩgʉ̃sãrẽ koredorerã. Ĩgʉ̃sã romano marã opʉ Augusto wãĩkʉgʉyarã surara ããrĩmá. \v 2 Gʉa Adramitio wãĩkʉri makã marãya doódiru Asia nikũma perague waadiru merã waabʉ. Gajigʉ Aristarco wãĩkʉgʉ Macedonia nikũma makã Tesalónica wãĩkʉri makãmʉde gʉa merã waami. \v 3 Gajinʉ gapʉ Sidón wãĩkʉri makãma perague ejabʉ. Irogue ejadero pʉrʉ, Julio Pablore bopoñarĩ merã ĩã, ĩgʉ̃rẽ ĩgʉ̃ merãmarã pʉro naadoregʉ iriumi, ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃ gããmerĩrẽ sĩburo, ãrĩgʉ̃. \v 4 Gʉa iri makãgue ããrãnerã doódiru merã waamakʉ̃, bʉro mirũ gʉare gajipãrẽgue wẽjãputaribujubʉ. Irasirirã Chipre wãĩkʉri nʉgʉ̃rõ kúgapʉ dujamakʉ̃ taribʉ. Iro gapʉ mirũ wẽjãpubiriweyabʉ. \v 5 Ciliciare, Panfiliadere taribʉ. Pʉrʉ Licia nikũma makã Mira wãĩkʉri makãgue ejabʉ. \p \v 6 Gʉa irogue ejamakʉ̃, surara opʉ gajiru doódiru bokajami. Iriru Alejandríague aaradiru, Italiague waaburidiru ããrĩbʉ́. Irasirigʉ gʉare irirugue ñajãdoremi. \v 7 Iriru merã waarã́, mirũ gʉare bʉro wẽjãpu kãmutamakʉ̃, yoaripoe yoobobʉ. Bʉro ñerõ tariri merã waa, Gnido wãĩkʉri makã bokatĩũrõ ejabʉ. Irore gʉa tarimakʉ̃, mirũ dupaturi bʉro wẽjãpubʉ. Gʉa waaderoguere ejamasĩbiribʉ. Irasirirã Creta wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgue waa, Salmón wãĩkʉri ñorõrẽ tariadero pʉrʉ, mirũ gʉare neõ wẽjãputaribujubiribʉ pama. \v 8 Iri nʉgʉ̃rõ tʉro taria, gariboretarianerãgue “Õãrĩ pera” wãĩkʉrogue ejabʉ. Iri pera Lasea wãĩkʉri makã pʉrogue ããrĩbʉ́. \p \v 9 Gʉa yoaripoe yooboadea waja puibʉ waaburo mérõgã dʉyabʉ. Irasirigʉ Pablo doódiru moãrãrẽ weremi: \p \v 10 —Péka! Marĩ dapagora waamakʉ̃, iru doódiru, doebiride dederibukoa. Marĩdere mirĩboama goegoráa, ãrãdimi. \p \v 11 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, surara opʉ Pablo wererire pébirimi. Doódiru opʉ, iriru wejatugʉ wereri gapʉre bʉremʉmi. \v 12 Ĩgʉ̃sã ejadea pera gapʉ puibʉ tamumakʉ̃, ñegorayuro. Irasirirã: “Fenice wãĩkʉri makãgue waakõãdorea. Gajipoe irirã irogue puibʉ tamubukoa”, ãrĩma. Fenice, Creta nʉgʉ̃rõma makã abe ñajãrõ gapʉ ããrĩrĩ́ makã ããrĩyuro. Iri makãma pera gapʉre mirũ wẽjãpubiriweyayuro. \s1 Wádiyague bʉro mirũ waadea \p \v 13 Irasirirã sur gapʉ mirũ wẽjãpuweyamakʉ̃ ĩãrã, doódiru moãrã: “Õãrĩnʉ ããrĩrokoa”, ãrĩ gũñadima. Gʉa irirure ñajãa, Creta nʉgʉ̃rõ tʉro waabʉ Fenicegue waadʉarã. \v 14 Mérõgã pʉrʉ bʉro mirũ nordeste wãĩkʉri aaribʉ́. \v 15 Irasiriro gʉaya doódirure mirũ wẽjãpubéokõãbʉ. Mirũ iro wẽjãpumakʉ̃ gãme goroamasĩbiri, mirũ wẽjãpuro gapʉta waabʉ. \v 16 Gʉa Cauda wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgã tʉrogue ejamakʉ̃, mirũ wẽjãpubiriweyabʉ. Irasirirã gʉa bʉro moãtarianerãgue doódirumarũ médiru kũmagãrẽ õãrõ tʉ̃ãmu sʉapeobʉ. Iriru wádiru mirĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sã ñajãburidirugã ããrĩbʉ́. \v 17 Irirugãrẽ sʉapeo odo, wádirure pũgubudari merã sʉanemoma mirũ merã waaríri, ãrĩrã. Pʉrʉ güi, Sirte wãĩkʉri ĩmiparo miẽgue marĩrẽ mirũ ãĩãrĩ, ãrĩrã, ĩgʉ̃sã mirũ ñeãrĩ gasiri sʉatúdea gasirire kuradijukõãma. Ĩgʉ̃sã kuradijuadero pʉrʉ, mirũ wẽjãpuro gapʉta waabʉ. \v 18 Gajinʉ gapʉ mʉrãrõta bʉro mirũ wẽjãpumakʉ̃ ĩãrã, iriruma doebirire diague béobʉ. \v 19 Gajinʉ gapʉdere iriruma ããrĩrĩ́rẽ diague béobʉ. \v 20 Yoaripoe ñípirinʉrĩ ããrĩmakʉ̃, abe ʉ̃mʉmʉ, neñukãde neõ deyomarĩma. Bʉro mirũ wẽjãpubʉ dapa. Irasirirã: “Iro diaye waakõãa”, ãrĩ masĩña marĩbʉ gʉare. “Mirĩ boakõãrãkoa”, ãrĩ gũñabʉ. \p \v 21 Irasirigʉ yoaripoe gʉa baabirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo gʉa watopegue ããrãdi wãgãnʉgã, ããrĩpererãrẽ ãrĩmi: \p —Mʉsã yʉ Cretague weredeare pémakʉ̃ õãgorabukuyo. Marĩ iro wirimerã, irure poyanorẽ, doebiridere dedeubiriboakuyo. \v 22 Irasirirã dapagorare yʉ weremakʉ̃ péka! Gũñaturaka! Güibirikõãka! Neõ sugʉ boabirikoa. Iru doódiru dita dederirokoa. \v 23 Yʉ Marĩpʉyagʉ ããrã. Ĩgʉ̃rẽ bʉremua. Dapagã ñami ĩgʉ̃rẽ wereboegʉ yʉre deyoami. \v 24 Ãsũ ãrãmi: “Pablo, neõ güibirikõãka! Mʉ romano marã opʉre mʉ irideare weregʉkoa. Marĩpʉ mʉrẽ maĩrĩ merã ĩãgʉ̃, mʉ sẽrẽaderosũta mʉrẽ, mʉ merãmarã irugue ããrĩrã́dere taugʉkumi”, ãrãmi. \v 25 Irasirirã gũñaturaka! Marĩpʉ ĩgʉ̃rẽ wereboegʉ yʉre ãrãderosũta waamakʉ̃ irigʉkumi, ãrĩ bʉremua. \v 26 Irasiriro marĩrẽ nʉgʉ̃rõgue mirũ wẽjãpumeétúrokoa, ãrĩ weremi Pablo. \p \v 27 Su ñami, pe semana gʉa Cretare wiriadero pʉrʉ, wádiya Adria wãĩkʉdiya mirũ bʉro wẽjãpuro gapʉta waabʉ dapa. Ñami deko ããrĩmakʉ̃, doódiru moãrã: “Marĩ nikũgue ejarã irisuyua”, ãrĩma. \v 28 Irasirirã pũgubudague kõmerũrẽ sʉatúdiju keoñama. Ĩgʉ̃sã keoñamakʉ̃, treinta y seis metrogora ʉ̃kʉ̃ãbʉ. Mérõta waa, dupaturi keoñamakʉ̃, veintisiete metrogora ʉ̃kʉ̃ãbʉ. \v 29 Irasirirã ñami ããrĩyomakʉ̃, ʉ̃tãyerigue meétuabukoa, ãrĩ güirã, ãsũ irima. Wapikʉri majĩ kõme majĩrĩpare iriyaburigue pũgubudari merã sʉatúadeare wejaturo gapʉ meéyoma irirure tʉ̃ãñeãpauburo, ãrĩrã. Irasiri odo: “Murĩgora boyoro gããmeadáa”, ãrĩ gũñarikʉma. \v 30 Iri ñamita irirure moãrã gapʉ duridʉarã irima. Irasiri gaji kõme majĩrĩrẽ wejadupiyuro gapʉ meéyomurã yáa, ãrĩkato, doódirumarũ médirugãrẽ ãĩdiju, iriru merã duridʉarã irima. \v 31 Ĩgʉ̃sã duridʉamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo surara opʉre ĩgʉ̃yarã suraradere weremi: \p —Ĩĩsã iru moãrã médirugã merã waamakʉ̃, mʉsã ããrĩpererã taribirikoa, ãrĩmi. \p \v 32 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, surara gapʉ médirugã ĩgʉ̃sã sʉadeadarire dititá, diague béokõãma. \p \v 33 Boyoburi dupiyuro Pablo ĩgʉ̃sãrẽ baadoregʉ, ãsũ ãrĩmi: \p —Pe semanagora waáa, mʉsã baamerãta bʉro gũñarikʉro. \v 34 Irasirigʉ taridʉarã baaka! ãrĩ, bʉro sẽrẽa. Neõ sugʉ mʉsã dederibirikoa. Mʉsãya poadaride neõ dederibirikoa, ãrĩmi. \p \v 35 Irasũ ãrĩ odo, Pablo pã́rẽ ãĩ, ããrĩpererã ĩũrõ Marĩpʉre: “Mʉ merã ʉsʉyáa”, ãrĩ, irire dʉkawa baami. \v 36 Ĩgʉ̃ baamakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃sãde ããrĩpererã gũñatura baama. \v 37 Gʉa irirugue ããrĩrã́ ããrĩpererã doscientos setenta y seis gora ããrĩbʉ́. \v 38 Irasirirã ĩgʉ̃sã ããrĩpererã baayapi, pʉrʉ irirugue ããrĩrĩ́, wári trigore diague béoma, kãrãwʉridiru dujaburo, ãrĩrã. \s1 Doódiru ĩmiparogue soemʉrĩbeja mirĩdea \p \v 39 Boyoripoe doódiru moãrã nʉgʉ̃rõrẽ ĩãboka: “Ãsũ wãĩkʉri nʉgʉ̃rõ ããrã”, ãrĩ ĩãmasĩbirima. Dupatʉ̃gʉ̃guere ĩmiparo ããrĩmakʉ̃ ĩãrã: “Sõõ bʉanumuarã! Gajipoe irirã iro majãbukoa”, ãrĩma. \v 40 Irasirirã kõme majĩrĩrẽ ĩgʉ̃sã sʉadeadarire ditimeédijubéokõãma. Iri odo, wejadupabu wejaturi ĩgʉ̃sã sʉadeadarire kurama. Pʉrʉ iriru wejadupiyuro gapʉ ããrĩrĩ́ surí gasirore ãĩwãgũnúma mirũ ãĩaburo, ãrĩrã. Irasiriro ĩmiparo pʉro gapʉ numuabʉ. \v 41 Numua, wejadupiyuro gapʉ ĩmiparo ʉ̃kʉ̃ãberogue soemʉrĩbejabʉ. Neõ soebumasĩña marĩbʉ. Iriru wejaturo gapʉ makũrĩ pagari meétuamakʉ̃ waariakõãbʉ. \p \v 42 Irasũ waamakʉ̃ ĩãrã, surara gapʉ ãrĩma: \p —Iru mirĩmakʉ̃, marĩ peresu irianerã bánumuã, duriakõãbukuma. Irasirirã ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽpeokõãrã! ãrĩ wereníma ĩgʉ̃sã basi. \p \v 43 Ĩgʉ̃sã opʉ gapʉ Pablore taudʉagʉ: “Neõ sugʉre wẽjẽbirikõãka! Ããrĩpererã bámasĩrã mata nʉgʉ̃rõ tʉrogue bánumuaka!” ãrĩmi. \v 44 “Gajirã taboa majĩrĩ merã, gaji iriruma waariadea majĩrĩ merã payanumuaka!” ãrĩmi. Irasirirã ããrĩpererã iri merã bánumuã, õãrõ tariperekõãbʉ. \c 28 \s1 Pablo, Malta wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgue ejadea \p \v 1 Ããrĩpererã tʉrogue majãnʉgãdero pʉrʉ iri nʉgʉ̃rõrẽ ĩãmasĩbʉ. Malta wãĩkʉri nʉgʉ̃rõ ããrĩdero ããrĩbʉ́. \v 2 Iri nʉgʉ̃rõ marã masaka gʉare õãrõ irima. Deko merẽmakʉ̃, gʉare bʉro yʉsakubʉ. Irasirirã gʉare peame diubosa, sũmadorema. \v 3 Pablode pea bojoñajãri seagʉ waa, seatĩãmi. Ĩgʉ̃ seatĩãripoe ãña ĩgʉ̃ seadeague ããrãdi peame asiri güiwirigʉ, Pablore ĩgʉ̃ya mojõgue kũrĩmeésiami. \v 4 Ĩgʉ̃rẽ kũrĩmeésiamakʉ̃ ĩãrã, iri nʉgʉ̃rõ marã ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníma: \p —Ĩĩ masakare wẽjẽdi ããrĩkumi. Ĩgʉ̃ dia wádiyare tariadi ããrĩkeremakʉ̃, marĩ bʉremugõ masakare wajamoãdorego ĩgʉ̃rẽ okadorebirikumo, ãrãdima. \p \v 5 Pablo gapʉ ãñarẽ peamegue wẽjãsiri meépeokõãmi. Neõ pũrĩsũbirimi. \v 6 Irasirimakʉ̃ ĩãrã, iro marã gapʉ: “Bijiakõãrokoa”, ãrĩma. Ĩgʉ̃rẽ bijibirimakʉ̃ ĩãrã: “Gũñaña marĩrõ kõmoakõãgʉkumi”, ãrĩma doja. Yoaripoe ĩgʉ̃ pũrĩsũbirimakʉ̃ ĩãrã: “Ĩĩ sugʉ ʉ̃mʉgasigue marã opʉ ããrĩkumi”, ãrĩma. \p \v 7 Gʉa majãdero pʉro iri nʉgʉ̃rõ marã opʉ Publio wãĩkʉya nikũ ããrĩbʉ́. Gʉare ĩgʉ̃ya wiigue siiuami. Irasirirã gʉa ʉrenʉ ĩgʉ̃ merã ããrĩmakʉ̃, gʉare õãrõ irimi. \v 8 Publio pagʉ nimakʉri yojo merã sĩrĩgʉ̃ ĩgʉ̃ kãrĩrõgue peyami. Irasirigʉ Pablo ĩgʉ̃rẽ ĩãgʉ̃ waa, ĩgʉ̃ya taribugue ñajãa, Marĩpʉre sẽrẽ odo, ĩgʉ̃ya mojõrĩ merã ĩgʉ̃ weka ñapeo, taumi. \v 9 Ĩgʉ̃rẽ taumakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã gajirã iri nʉgʉ̃rõ marã pũrĩrikʉrã Pablo pʉro ejama. Ĩgʉ̃sã ejamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo ĩgʉ̃sãdere taumi. \v 10 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, wári gajino sĩma, gʉare ĩgʉ̃sã bʉremurĩrẽ ĩmurã. Pʉrʉ gʉa waaburi dupiyurogã ããrĩpereri gʉa gããmerĩ, gʉa baaburidere doódirugue durisãbosama. \s1 Pablo Romague ejadea \p \v 11 Gʉa iri nʉgʉ̃rõgue ʉrerã abe ããrãdero pʉrʉ, doódiru Alejandríague aaradiru merã waabʉ doja. Iriru iri nʉgʉ̃rõgue puibʉ tamudero ããrĩbʉ́. Iriru wejadupiyurore pẽrã masaka bʉremurã Cástor, Pólux wãĩkʉrã keori weadea ããrĩbʉ́. \v 12 Gʉa iriru merã waa, Siracusa wãĩkʉri makãma perague ejabʉ. Irore ʉrenʉ ããrĩbʉ́. \v 13 Iri makãrẽ wiriwãgã, iri nʉgʉ̃rõ tʉro taria, Regio wãĩkʉri makãgue ejabʉ. Gajinʉ gapʉ gʉa waaripoe gʉa pʉrʉ gapʉ mirũ wẽjãpuwãgãribʉ. Irasirirã gajinʉ gapʉta Puteoli wãĩkʉri makãgue ejabʉ. \v 14 Irogue gajirã Jesúre bʉremurãrẽ bokajabʉ. Ĩgʉ̃sã gʉare: “Su semana gʉa merã dujaka!” ãrĩmakʉ̃ pérã, su semanagora ĩgʉ̃sã merã dujabʉ. Pʉrʉ Romague waarã́, maa merã waabʉ. \v 15 Gajirã Roma marã Jesúre bʉremurã gʉa waarí kerere pérã, Apio wãĩkʉri makãgue gʉare bokatĩrĩrã ejama. Iri makã doebiri duari makã ããrĩbʉ́. Pʉrʉ maague yoaweyaro waaripoe naarã kãrĩrĩ wiiri, ʉre wii ããrĩrṍgora gajirã gʉare bokatĩrĩrã ejama. Ĩgʉ̃sã bokatĩrĩrã ejamakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablo ʉsʉyari merã Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, siñajã gũñaturakõãmi. \v 16 Romague gʉa ejadero pʉrʉ, surara opʉ peresu ããrĩrã́rẽ Pablo merã ãĩãnerãrẽ iro marã peresu ããrĩrã́rẽ korerã opʉre wiami. Pablo gapʉre: “Sugʉta ããrĩdʉamakʉ̃ õãrokoa”, ãrĩ, sugʉ surara ĩgʉ̃rẽ korebure pími. \s1 Pablo Roma marãrẽ buedea \p \v 17 Ʉrenʉ pʉrʉ Pablo judío masaka oparãrẽ iro ããrĩrã́rẽ siiu neeõmi. Ĩgʉ̃sã nerẽperemakʉ̃ ĩãgʉ̃, ãsũ ãrĩmi: \p —Yaarã, yʉ marĩyarãrẽ, marĩ ñekʉ̃sãmarã iriunadeadere tarinʉgãbirikeremakʉ̃, Jerusalén marã yʉre ñeã, romano marã oparãguere wia, yʉre peresu irima. \v 18 Romano marã oparã gapʉ yʉre sẽrẽña wiudʉadima wẽjẽrõ gããmea, ãrĩrĩ bokabirisĩã. \v 19 Marĩyarã judío masaka gapʉ neõ yʉre wiudʉabirima. Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃: “Romano marã opʉre yʉ irideare weredorerã iriuka!” ãrĩ sẽrẽbʉ. Irire sẽrẽgʉ̃, yʉ gapʉ marĩyarãrẽ: “Ñerõ irima”, ãrĩ weresãbiribʉ. \v 20 Irasirigʉ mʉsãrẽ ire werebu siiuabʉ. Marĩ judío masaka yoaripoe yúdi, marĩrẽ taugʉ, Jesucristo ããrĩ́mi. Yʉ ĩgʉ̃rẽ bʉremurĩ waja peresugue i kõmeda merã sʉasũdi ããrã, ãrĩ weremi Pablo judío masaka oparãrẽ. \p \v 21 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ãrĩma: \p —Neõ su papera pũ, marĩyarã Judea marã, mʉyamarẽ gojadea pũrẽ ñeãbea. Ĩgʉ̃sã õõgue naarã ejanerãde mʉrẽ neõ ñerõ ãrĩ weresãbirima. Gajirãde: “Ñerõ irimi”, ãrĩ werebirima gʉare. \v 22 I ditare masĩa. Ããrĩpererogue marã masaka mʉ merãmarãrẽ: “Ĩgʉ̃sã bueri ñegoráa”, ãrĩ wereníma. Irasirirã mʉ buerire pédʉakoa, ãrĩma. \p \v 23 Irasirirã sunʉ irire wereníburinʉrẽ beye odo, waakõãma. Pʉrʉ irinʉ ejamakʉ̃ ĩãrã, wárã masaka Pablo ããrĩrĩ́ wiigue ejama. Irasirigʉ boyoripoe ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ buenʉgãdi, bueneãkõãmi. Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere buemi. Moisés gojadeare, Marĩpʉya kerere weredupiyunerã gojadeadere buemi, Jesúre bʉremuburo, ãrĩgʉ̃. \v 24 Surãyeri ĩgʉ̃ buerire bʉremuma. Gajirã gapʉ neõ pédʉabirima. \v 25 Irasirirã surosũ gũñabiri, wirianokõãma. Ĩgʉ̃sã wiriaripoe Pablo ãrĩmi: \p —Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ Marĩpʉya kerere weredupiyugʉ Isaías merã marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ diayeta weredi ããrĩmí. Ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: \q1 \v 26 Masakare ãsũ ãrĩ weregʉ waaka: “Ʉ̃mʉrikʉ mʉsã yaare pékererã: ‘Irasũ ãrĩdʉaro irikoa’, ãrĩ neõ pémasĩbea. Ʉ̃mʉrikʉ yʉ õãrõ iririre ĩãkererã: ‘Irasũ ãrĩdʉaro irikoa’, ãrĩ neõ ĩãmasĩbea”, ãrĩ wereka ĩgʉ̃sãrẽ! \q1 \v 27 Yaa werenírĩrẽ pémerã diayeta pémasĩbema. Irasirirã gãmipũrĩ pémerã, koye ĩãpãmerã irirosũ ããrĩ́ma. Irasũ ããrĩmerã ĩãmasĩ, õãrõ pémasĩbukuma. Irasirirã yʉ pémasĩrĩ sĩrĩrẽ oparã yʉre bʉremubukuma. Irasirigʉ ĩgʉ̃sãrẽ tauboakuyo, ãrĩdi ããrĩmí.\x + \xo 28:27 \xt Is 6.9-10\x* \p \v 28 ’Irasirirã mʉsã yʉre pédʉabiri waja dapagora merã Marĩpʉ masakare tauri kerere judío masaka ããrĩmerã gapʉre wererã waarãkoa. Ĩgʉ̃sã gapʉ pérãkuma, ãrĩmi Pablo judío masaka ĩgʉ̃ pʉro nerẽanerãrẽ. \p \v 29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã basi bʉro gãme turi wiriama. \p \v 30 Pe bojorigora Pablo iro marã ĩgʉ̃rẽ wayudea wiigue ããrĩmí. Ĩgʉ̃ iri wiigue ããrĩrĩ́ waja ĩgʉ̃sãrẽ niyeru merã wajarinami. Iri wiigue ããrĩgʉ̃́, ĩgʉ̃rẽ ĩãrã ejanarãrẽ ʉsʉyari merã bokatĩrĩñeãnami. \v 31 Güiro marĩrõ Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri kerere, Jesucristoya keredere buenami. Neõ sugʉ ĩgʉ̃rẽ: “Buebirikõãka!” ãrĩbirima. \p Iropata ããrã. \p Lucas