\id TIT NT0040.TI1 SELEPET McELHANON (dp transfer) 15-OCT-85 \h Tito \toc1 Tito Pauloŋe Titohât ekap kulemgum katbaŋgiop. \toc2 Tito \mt1 Tito \mt2 Pauloŋe Titohât ekap \mt2 kulemgum katbaŋgiop. \c 1 \p O nanne Tito, \p \v 1 Nâmâ Paulo. Anitâ Tihit tihit Amboŋaŋe Kiristohât aposolo sâm âi nihimu mem hoŋ bawaŋgim mansan. Anitâŋe lohimbi nâŋgâyiŋgim Kiristohât pat kuyiŋgimu mansai. Yâkŋe Kiristohât den nâŋgâŋetâ keterakyiŋgimu yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim târârâhâk manŋetgât Kiristoŋe hâŋgânnohomu yâkât den bulâŋe kâsikum yiŋgim mansan. \v 2-3 Anitâ Den bulâŋahât Amboŋaŋe hân himbim ki kândikyotgop yapâek nen manman kârikŋahât pat kuningiop. Pat yakât topŋe sâm tetem lohimbi ekyongowomgât sâpŋe kalop. Otmu sâp kalop ya ekmu ârândâŋ otmu Kiristo hâŋgângumu ge mâtâwân tetenihim âi nihiop. Âi nihiop ya mem yen orop manman kârikŋan mannom sâm biwinaŋe yakât mem mansan. \p \v 4 Tito, emelâk nâŋe Kiristohât den pat âlepŋe ekgohomune nâŋgârâ bulâŋe otmu yâkâlen biwihe kalon. Sâp yapâek netŋe nanŋe âwâŋaŋe tânahomawot yakât dopŋeâk tânahom yâkâlen biwinetŋaŋe kepeim hoŋ bawaŋgim gait. Nâŋe gâhât nâŋgâm Anitâ yuwu sâm ulitguman. “O Awoŋne Anitâ, gâŋe Kiristo hâŋgângurâ ge sârerenenekmâ muop. Otmu gâŋe mumuŋambâ mem yahatdâ gike orowâk tawot. Yetŋe Titohât tihitŋe otmutâ biwi nâŋgân nâŋgânŋaŋe sânduk sâekgât nâŋgâman.” Yawu sâm ulitguman. \s1 Kiristohât komot yeŋgât kunlipyeŋe \p \v 5 Aŋgoânâmâ Kirit yeŋgâlen ari kapi ârândâŋ hawamgum Kiristohât den pat âlepŋe ya lohimbi dondâhâlâk ekyongomutŋe nâŋgâŋetâ bulâŋe otmu yâkâlen biwiyeŋe katbi. Otmu gâŋe lohimbi galemyongorâ yâkâlen biwiyeŋaŋe kepeim yâk orop konohâk otŋetâ manmanyeŋe kelihakbuapgât kunyeŋe katgekban. Kunyeŋe katgekmâ Kiristohât komolipŋe yeŋgâlen ari lohimbi yeŋgât galemlipyeŋe lok yuwuya mem katyekbuatgât sâm ekgohowan. \v 6-7 Lok yaŋe to kârikŋe ki nem biwi hâlim otmai. Me ki kuk otmâ lohimbi mem siriken soroken katyekmai. Me bukulipyeŋaŋe den ekyongoŋetâ nâŋgâm yan ândâpyeŋe ki kârikŋe otmap. Me lohimbi nombotŋaŋe otŋetâ bâlemap yakât tepyeŋe ki kou kâlâp semap. Me bukulipyeŋe yeŋgât iri sikumyeŋe ekŋâlem ya meyiŋgine sâm ki kâityongomai. Yâkŋe târârâhâk manŋetâ ya yeŋgât hakyeŋan tosa âlâ ki tetemap. Otmu imbi yâhâp kalimbu ki meyekmai. Otmu nimnaomlipyeŋaŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgimai. Otmu âwâ mâmâlipyeŋe yeŋgât gurâ ki mete pirik otyiŋgimai. Yawu otmâ manŋetâ lohimbiŋe ki sâm bâleyiŋgimai. \v 8 Lok yan yuŋe yuwu manŋetâ ârândâŋ otmap. Lohimbi nembe kalem otyiŋgimai. Otmu orotmeme âlepŋe otneâk nâŋgâmai. Biwiyeŋe galemahom kilik milik manŋetâ lohimbiŋe manmanyeŋe ekŋetâ ârândâŋ otmap. Biwiyeŋaŋe Anitâhâlen kepeim tem lâuwaŋgimai. \v 9 Otmu Anitâ yet Kiristo yetgât den bulâŋe kâsikum yiŋgiwan ya nâŋgâm biwi yâhâp ki otbi. Den yan yu biwiyeŋaŋe tiŋâk mem lohimbi kâsikum yiŋgiŋetâ nâŋgâm biwiyeŋe heweweŋ otbuap. Yâhâ lohimbi nombotŋeâmâ den kâsikum yiŋgimai ya nâŋgâŋetâ tâŋât otmu den kakŋan sânomai. Ya yeŋgât eŋgatyeŋan geŋetâ den ya nâŋgâŋetâ keterakyiŋgim heŋgeŋguwuap. \s1 Lohimbi dondâhâlâkŋe den tâŋât nâŋgâŋetâ nâŋgân nâŋgânyeŋe hâlim milim olop. \p \v 10 Topŋe yuwuhât otmâ lok yawuya meyekmâ galemlipyeŋe katyekbuat. Lohimbi dondâhâlâkŋe kunyeŋe kârikŋe otmu den tâŋât ya bukulipyeŋe yeŋgât biwiyeŋan kioŋetâ nâŋgân nâŋgânyeŋe hâlim milim otmap. Otmu Yura lok nombotŋaŋe hâkyeŋe torehenŋan undip tuhuaŋgiŋetgât dondâ sâm hilipgumai. Yâkŋe den âlâlâ kâsikum yiŋgimai ya nâŋgâmune nahat otmap. \v 11 Yawu gârâmâ lok imbi naomlipyeŋe oropŋe yâk yeŋgâlen torokatŋetâ den tâŋât kâsikum yiŋgimai. Yawu otŋetâ lohimbiŋe den kâsikum yiŋgimai ya nâŋgâŋetâ bulâŋe otmap. Yakât otmâ tewetsenŋe pato meyiŋgimai. Yawu otmai yan aŋunyeŋahât ki nâŋgâmai. Yawu otmâ yâhâmaihât kuyiŋgiwuatgât naŋgan. \v 12 Emelâk embâŋân Kirit yeŋgât tâmbâlipyeŋe yeŋgât poropete âlâŋe manmanyeŋahât topŋe nâŋgâm den kulemguop ya yuwu tap. \li1 “Kirit kapi ambolipŋe kerekŋe den perâkŋe sâmai. Âi nep ki tuhum konam im tatmâ bât kandiânâk nemai. Yawu otmâ bukulipyeŋe mem bâleyekmai.” \p \v 13-14 Den kulemguop yakât nâŋgâmune bulâŋe otmap. Yura nengât tâmbâlipnenŋe yeŋgât biwiyeŋambâ den tâŋât âlâlâ tetemu alahum gai. Den ya lok yawuyaŋe torokatmâ kâsikum aŋgim yakât nâŋgâŋetâ yahatmap. Otmu nombotŋaŋe Kiristohât den bulâŋe nâŋgâŋetâ helekŋe otmu pilâm yeŋe eŋgatyeŋeâk girem den âlâlâ bukulipyeŋe orop alahum ya watmai. Yawu gârâmâ lokgât nâŋgân nâŋgân watmâ yâhâmaihât Kiristohât den kâsikum yiŋgirâ nâŋgâŋetâ keterakyiŋgimu yâkâlenâk biwiyeŋaŋe kepeim mannomai. \v 15 Lohimbi âlâ me âlâŋe Kiristohâlen biwiyeŋaŋe kepeim manmai ya yeŋgât Anitâŋe nine nanne baratne koko salek sâmap. Otmu wuân me wuân hânân kalop ya lohimbi yaŋe ekŋetâ âlepŋeâk hârok otmap. Yawuhât otmâ yu me yakât hâi sapa ki manmai. Yâhâ lohimbi nombotŋaŋeâmâ Kiristohât den nâŋgâŋetâ helekŋe otmap. Nâŋgâŋetâ helekŋe otmu yeŋe eŋgatyeŋeâk otmâ orotmeme bâleŋe watmâ gai. Yakât otmâ biwi nâŋgân nâŋgânyeŋe hâlim milim otmu orotmeme âlepŋe me orotmeme bâleŋe ya ki ekmâ kiwilimai. \v 16 Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim yâkât den topŋambâek nâŋgâmain sâm bukulipyeŋe ekyongomai. Yawu gârâmâ Anitâhât den loŋgâeŋetâ yekmu dondâ bâlemap. Otmu nenŋe gurâ manmanyeŋe ekmunŋe lok perâkŋe yawu otmap. Yakât otmâ âi yiŋgimunŋe Anitâhât tem lâum yâkât lohimbi mem heweweŋ tuhuyeknomaihât dop âlâ ki tap. \c 2 \s1 Titoŋe Kiristohât den kâsikum yiŋgiwuapgât Pauloŋe sâop. \p \v 1 Anitâ yet Kiristo yetgât den bulâŋe topŋambâek nâŋgâm lâumunŋe manmannenŋe kelihakmu mansain yakât topŋe kâsikum yiŋgiwuatgât naŋgan. \v 2 Lok yaŋe biwiyeŋe galemahom to kârikŋe ki neŋetâ biwiyeŋe hâlim otbuap. Kiristohâlen biwiyeŋaŋe tiŋâk kepeim yâkât lohimbi orop biwiyeŋaŋe kepeiakmâ konohâk otmu mannomai. Yawu manŋetâ lohimbiŋe yekmâ ewe katyeknomai. Otmu lohimbi belângen manmaiŋe mem âlâlâ tuhuyeknomai yan biwiyeŋe ki houŋ sâwuap. \s1 Imbilipyeŋe yeŋgât sâop. \p \v 3-5 Anitâŋe imbilipyeŋe yekmu ârândâŋ olâkgât manmanyeŋe galemahom heŋgeŋgum mannomai. Den guruk, me den golâ, me den belângen ki sânomai. Otmu to kârikŋe neneâk ki nâŋgânomai. Otmu biwiyeŋe loklipyeŋe yeŋgâlenâk katmâ tem lâuyiŋgim betyeŋehen ki kioŋnomai. Yawu otmâ nimnaomlipyeŋe wawaeyekmâ tat tat memeyeŋe galemgum heŋgeŋgunomai. Yawu otmâ manman âlepŋahât mâtâp ya baralipyeŋe tiripyongoŋetâ watnomai. Otmu lohimbi belângen manmaiŋe yekmâ Kiristohât den pat âlepŋe yakât ki sâm bâlenomai. \s1 Lok sihan yeŋgât sâop. \p \v 6 Otmu lok sihan yaŋe yawuâk biwiyeŋe galemahom kilik milik mannomai. \v 7-8 Yawu manŋetgât gâ gikak senyeŋan târârâhâk manmâ orotmeme âlepŋe otmâ manbuat. Otmu Kiristohât den ya ki kelaŋgatmâ kâsikum yiŋgiwuat. Den ya tâŋ tâŋâk ekyongorâ ya nâŋgâm den kakŋan sânomaihât dop ki otbuap. Otmu lohimbi belângen manmaiŋe sâm bâleningim mâtâp maŋguningine sâm pâpgum pilânomai. Yawu otnomai ya yeŋgât nâŋgâyiŋgiŋetâ kakŋe otbuap. \s1 Âi lok yeŋgât sâop. \p \v 9 Otmu kunlipyeŋaŋe âi lok ya yekŋetâ ârândâŋ olâkgât ewe katyekmâ yâk yeŋgât tem lâunomai. \v 10 Otmu ki kombo tuhunomai. Yawu otmâ Anitâhât den kâsikum yiŋgiwin ya biwiyeŋaŋe kepeim tâŋ tâŋâk watmâ manŋetâ lohimbi belângen manmaiŋe yekŋetâ ârândâŋ otbuap. Yekŋetâ ârândâŋ otmu Anitâ Tihit tihit Amboŋahât nâŋgâŋetâ yahatbuap. \p \v 11 Anitâŋe ikŋe eŋgatŋeâk otmâ Yesu Kiristo hâŋgângumu giop. Ge manmâ nengât tosanenŋe pilâningim manman kârikŋahât mâtâp tiripnongop yakât yuwu sâmune nâŋgâ. \v 12 Emelâk nenŋe Anitâhât topŋe ki nâŋgâm nenŋe eŋgatnenŋeâk watmâ orotmeme bâleŋe topŋe topŋe otmâ manminiwin. Yawu manmunŋe Kiristohât den pat âlepŋe eknongoŋetâ nâŋgâmunŋe keterakningimu orotmemenenŋe bâleŋe pilâm biwinenŋe galemahom mansain. Yawu otmâ Anitâhâlen biwinenŋaŋe kepeim tem lâuwaŋgim mansain. Yawu mansain yakât lohimbi belângen manmaiŋe otŋetâ kiŋgoŋ otmap yawu ki otnom. \v 13-14 Anitâ yet Kiristo dopyetŋe konok. Yawu gârâmâ Kiristoŋe nengât tosahât otmâ ge kawenenŋan kinmâ muop. Anitâŋe mumuŋambâ mem yahalop yan Manman Bâleŋe Amboŋahât paŋgoŋâmbâ holaŋnenehop. Holaŋnenekmu yâkâlen biwinenŋaŋe kepeim mansain. Yawu otmâ orotmeme âlepŋeâk otmâ mannehât menenekmâ tosanenŋe pilâningimu mansain. Yawu manmunŋe yâkŋe âwurem ge sârerenenekmâ manman kârikŋan katnenekmu heroŋe kakŋan manbisâin. Yakât nâŋgâm biwinenŋe mem manmâ yâhânom. \p \v 15 Den ekgohoan yu Anitâhât sâtgât otmâ kâsikum yiŋgirâ nâŋgâŋetâ biwiyeŋe heweweŋ otbuap. Yawu otdâ lohimbiŋe nâŋgâhihiŋetâ ki gewuap. Otmu den yu lohimbi nombotŋaŋe ki nâŋgâm nâŋgâm otnomai yamâ sâyiŋgiwuat. \c 3 \s1 Biwinenŋe galemahom lohimbi kerek ewe katyekmâ mannom. \p \v 1 Gawaman patoŋe galemlipyeŋe katyekŋetâ kinsai ya Kiristohât lohimbi kerekŋe yâk yeŋgât amutgen manmâ orotmeme âlepŋeâk otmâ mannomaihât ekyongowuat. \v 2-3 Kândikum emelâk nenŋe Anitâhât topŋe pâpgum nâŋgân nâŋgân bâleŋe biwinenŋambâ teteop ya watmâ otnehâlâk nâŋgâm ihilâk mahilâk otminiwin. Lohimbi âlâ me âlâŋe tep hero kakŋan manŋetâ yekmâ senŋe âlâlâyeŋe ekŋâlem meyiŋgine sâm nâŋgâminiwin. Otmu lohimbi nombotŋe orop kasa oraŋgiminiwin. Yawu otmâ biwi nâŋgân nâŋgânnenŋe dondâ bâlemu manmunŋe kiŋgoŋ maŋgoŋ otminiop. Yawu otminiwin yakât nâŋgâm gâŋe ekyongorâ ki hâiaknomai. Otmu den belângen ki sahaŋginomai. Lok nombotŋaŋe den kakŋan sahaŋginomai yamâ eweyiŋgim lohotŋan otyiŋginomai. Otmu nombotŋaŋe kuk otmâ mem ge katyekne sâm otnomai ya mem sânduk tuhuyeknomai. \p \v 4-5 Emelâk orotmeme bâleŋe topŋe topŋe otmâ manminiwin yan Anitâ Tihit tihit Amboŋaŋe ikŋahâk wawaenenekmâ Yesu Kiristo hâŋgângumu ge hohetnenŋan tetem manmâ nengât tosahât otmâ muop. Yakât otmâ yâkâlen biwinenŋe katmunŋe toen katnenekŋetâ yapâ gâtŋaŋe Anitâŋe tosanenŋe pilâm umam sâningiop. Yawu otmâ ikŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak hâŋgângumu ge biwinenŋan ge kelihahop. Biwinenŋan ge kelihakmu manman âiŋe teteningimu Anitâŋe manman kârikŋahât pat kuningiop. \p \v 6-7 Yâhâ Anitâŋe ikŋahâk Kiristo hâŋgângumu ge nengât tosahât otmâ muop. Mum yahatmâ himbimân âwurem yâhâop. Yakât otmâ Anitâŋe Wâtgât mâmâŋahât Heak nengâlen hâŋgângumu giop. Ge mem heweweŋ tuhunenekmu Kiristohâlen biwinenŋe katmunŋe manman âlepŋahât bulâŋe âlâlâ teteningiop. Otmu Anitâŋe nenekmu ârândâŋ otmu nine nanne baratne sâm manman kârikŋahât pat kuningiop. Manman kârikŋahât pat yakât bulâŋe menom sâm biwinenŋe mem mansain. \v 8 Den ekgohoan yu nâŋgârâ bulâŋe otmu biwihan katmâ lohimbi Kiristohâlen biwiyeŋe kepeim manmai ya topŋambâek ekyongorâ lâum mannomai. Yawu manmâ manmanyeŋe kelihakmu biwiyeŋe galemahom heŋgeŋgum orotmeme âlepŋeâk otmâ mannomai. Yawu mannomai yan lohimbiŋe manmanyeŋe ekŋetâ ârândâŋ otmu yeŋe biwiyeŋahât topŋe naŋgaŋginomai. \p \v 9 Yâhâ tâmbâlipyeŋe tetem sambe sambe otbi ya yeŋgât den pat ya lok nombotŋaŋe gâ orop alahune sâm otnomai yan ki nâŋgâyiŋgiwuat. Me biwiyeŋambâ nâŋgân nâŋgân tâŋât âlâlâ tetemu den kakŋan sahaŋgine sâm otnomai ya gurâ ki nâŋgâyiŋgiwuat. Yâhâ orowâk den sahaŋginomai yanâmâ nâŋgâm bâleaŋgim hioŋaknomai. Otmu emelâk Anitâŋe girem den âlâlâ Mose ekumu kulemguop ya Yura papatolipnenŋaŋe yeŋe nâŋgân nâŋgân yan torokatbi. Den torokatbi ya lâunomgât sâŋetâ ki nâŋgâyiŋgiwuat. Den alahumai yan biwiyeŋe ki kelihakmu mansai. Yakât otmâ den yawu yakât nâŋgâmune helekŋe otmap. \v 10 Lohimbi yawuyaŋe den tâŋât yakât nâŋgâŋetâ yahatmu den kakŋan sahaŋgiŋetâ Kiristohât lohimbiŋe hioŋakmaihât kuyiŋgiwuat. Kuyiŋgirâ ki nâŋgâhihinomai otmuâmâ âlâkuâk kuyiŋgiwuat. Yâhâ ândâpyeŋe kârikŋe otmu yawuâk otmâ yâhânomai yanâmâ Kiristohât lohimbi ekyongorâ betyongoŋetâ mannomai. \v 11 Lohimbi yawuyaŋe Kiristohât den tâpikgum otmâ hilipgum manŋetâ Anitâŋe yekmu bâlemu hiliwahonomaihât pat mansai. \s1 Den bâiŋe sâop. \p \v 12 Nâŋe kapi yu pilâm Nikopoli kapiân ari to yambu pesuk sâek sâm mambotbom. Yakât otmâ gâŋeâmâ Kirit pilâm Nikopoli kapiân in yawu takarâ penaŋgiakdom. Yakât nâŋgâm bukunenŋe âlâ hâŋgângumune taka gâhât gewâk mem tatbuap. Yâhâ Atema me Tikiko hâŋgângumune takawuap yakât ki nâŋgâm heŋgeŋguan. \v 13 Otmu bukuyâhâtnenŋe yâhâp, kutyetŋe Sena yet Apolo sâm, yâkŋe Kirit yeŋgâlen kapi titipâ tatmâ arap yan takaromawot. Yâhâ Senaŋe âi yuwu mem manmap. Lohimbi âlâ me âlâŋe otmâ hilipguai sâm tembe lâuŋe meyekmâ den âiân katyekŋetâ kinmai. Yaŋe topyeŋe sâm teteakŋetâ Senaŋe tânyongomu den sâm hâreyiŋgimai. Aiop, gâhâlen takaromawot yan mâtâp meyitgiwuatgât naŋgan. \v 14 Gâ gikiâk mâtâp meyitgiwuatgât ki yan. Kiristohât lohimbi ekyongorâ orotmeme âlepŋeâk otmâ lohimbi umburuk mansai yawuya buku otyiŋgim tânyongonomai. Yakât nâŋgâm Sena yet Apolo yetgât mâtâp meyitginomaihât naŋgan. \p \v 15 Nâ orop nep tânahom mansain orowâk nâŋgâhihiain. Otmu Kiristohât lohimbi ya gurâ nâŋgâyiŋgiain ya ekyongowuat. Anitâŋe yen orop tatmâ tihityeŋe otmu manŋetgât naŋgan. \qc Nâ âwâhe, \p \qc Paulo